NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. volebné obdobie
Písomné odpovede
členov vlády Slovenskej republiky na otázky a podnety poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
Bratislava júl 1996
Zoznam písomných odpovedí členov vlády Slovenskej republiky na otázky a podnety poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
1. Odpoveď ministra životného prostredia Slovenskej republiky J. Zlochu na otázku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky E. Rózsu vo veci ukončenia vodného diela Kráľová nad Váhom a ochrany obce Váhovce pred spodnou vodou.
2. Odpoveď ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky P. Baca na otázku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky E. Rózsu vo veci opatrení na optimalizáciu hladiny podzemných vôd v okolí vodného diela Kráľová nad Váhom.
3. Odpoveď ministra hospodárstva Slovenskej republiky J. Duckého na otázku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky A. Juriša vo veci rekonštrukcie jadrovej elektrárne V-1 Jaslovské Bohunice.
4. Odpoveď ministra hospodárstva Slovenskej republiky J. Duckého na otázku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky A. Juriša vo veci skladu na strednodobé uloženie vyhoreného jadrového paliva v Slovenskej republike.
MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Ján Ducký
minister
Bratislava 17. 6. 1996 Číslo: 030/3287/96
Vážený pán poslanec,
z poverenia predsedu vlády SR Vám k Vašej otázke adresovanej predsedovi vlády SR vo veci rekonštrukcie Jadrovej elektrárne V-1 Jaslovské Bohunice uvádzam nasledovné.
Jadrová elektráreň V-1 v Jaslovských Bohuniciach produkuje jednu štvrtinu elektrickej energie Slovenska. Ako jeden zo základných zdrojov elektrickej energie pracuje spoľahlivo, bezpečne a vyrába lacnú elektrickú energiu. Napriek tomu vláda SR v záujme občanov SR aj medzinárodnej verejnosti venuje zvyšovaniu jej bezpečnosti trvalú pozornosť.
Hodnotenie bezpečnosti a stanovenie kritérií sa za posledných 10 rokov sprísnilo. Prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni boli vypracované odporúčania, ktoré prevzali aj naše orgány, predovšetkým Úrad jadrového dozoru SR, ako ústredný orgán štátnej správy vykonávajúci na základe zákona č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, nezávislý štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou (ÚJD SR) predtým Československá komisia pre atómovú energiu (ČSKAE).
Rekonštrukciu JE V-1 je potrebné chápať ako priebežnú modernizáciu, ktorá sa začala pripravovať v rokoch 1990 -1991 a to aj v prvoradom záujme občanov SR.
Modernizáciu v tomto časovom rozpätí si vyžiadala svojimi rozhodnutiami bývalá ČSKAE a nadväzne po vzniku SR i ÚJD SR, ako štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou v SR. Príprava modernizácie JE V-1 v plánovanom rozsahu bola podmienkou jej prevádzkovania do 31. 12. 1995.
Medzníkom v procese rekonštrukcie JE V-1 bol termín 31. 12. 1995, do ktorého museli byť splnené presne stanovené podmienky Rozhodnutia ÚJD SR č. 1/1994. Z podmienok vyplynula potreba vykonať v rokoch 1995 - 1999 "Postupnú rekonštrukciu JE V-1". ÚJD SR vydáva každoročne po výmene paliva povolenie (oprávnenie) pre prevádzku na ďalšiu kampaň reaktora.
Ďalším faktom je skutočnosť, že vykonávané hodnotenia, analýzy stavu zariadení, ich výmena, úprava, zdvojenie a pod. sa nedajú robiť na obdobie jedného alebo viac rokov. Uvedené práce vytvárajú predpoklad pre zhodnotenie zvyškovej životnosti a inovované zariadenie má nesporne väčšiu schopnosť pracovať bezpečne až do konca projektovej životnosti, prípadne ešte ďalej.
Je skutočnosťou, že z celkovej výroby el. energie v SR JE V-1 pokrýva štvrtinu spotreby elektrickej energie Slovenska, preto musíme mať úplnú istotu, že ju budeme mať čím nahradiť.
Podľa uznesenia vlády SR č. 466/1994 je možné JE V-1 odstaviť až po uvedení 1. a 2. bloku JE Mochovce do spoľahlivej komerčnej prevádzky, najneskôr do r. 2000. Zároveň si dovolím upozorniť, že od žiadnej medzinárodnej misie odborníkov, ktoré doteraz pracovali na JE V-1 nebol vyslovený zásadný záver, že musí byť odstavená. Závery z týchto misií hovoria o tom, že elektráreň je potrebné priebežne vylepšovať, čo je aj záujem vlády SR a MH SR.
Pokiaľ ide o finančné prostriedky, JE V-1 vyrobí ročne 5, 5 mld kWh, čo pri súčasných cenách predstavuje tržby 5, 5 mld Sk. Ak túto kapacitu odstavíme a za predpokladu, že budú platiť rovnaké ceny, musíme vynaložiť minimálne 5, 5 mld Sk na nákup chýbajúcej el. energie. V prípade, že by sme týmto spôsobom zabezpečovali dovoz za 4 sezóny, zaplatili by sme 22 mld Sk. Pritom rozpočtové náklady na postupnú rekonštrukciu sú 5, 5 mld Sk, čo je presne štvrtina nákupných nákladov. To je jeden z argumentov, prečo sa stále ešte oplatí do nej investovať, pričom je potrebné bezpečnostný štandard nielen ďalej udržovať, ale aj zvyšovať v procese prevádzky. Ďalším dôvodom pre udržanie prevádzky JE V-1 je ten, že jej prevádzkovaním sa vytvárajú zdroje do fondu na jej samotnú likvidáciu, ktoré sa v minulosti nevytvárali. Nemožno tiež zabúdať i na zamestnanosť cca 2000 pracovníkov regiónu Trnava, skúsených a špičkových odborníkov.
S pozdravom
Vážený pán
Anton Juriš
poslanec
Národná rada Slovenskej republiky
Bratislava
MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Ján Ducký
minister
Bratislava 17. 6. 1996 Číslo: 030/3287/96
Vážený pán poslanec,
k Vašej otázke vo veci skladu na strednodobé uloženie vyhoreného jadrového paliva uvádzam nasledovné.
V lokalite jadrovej elektrárne V-1 Jaslovské Bohunice je od r. 1987 v prevádzke medzisklad vyhoreného jadrového paliva (MSVP). Jeho skladovacia kapacita je 5 040 palivových kaziet reaktorov VVER 440. Pôvodne bol tento medzisklad určený na 10-ročné skladovanie vyhoreného jadrového paliva pred jeho plánovaných odvozom späť do bývalého ZSSR/RF. Vyhorené palivové kazety sa do MSVP prevážajú z blokových bazénov, ktoré sú umiestnené v blízkosti reaktorov, v ktorých sa vyhorené palivo po vyvezení z reaktora skladuje približne 3 roky. Životnosť MSVP mala zabezpečiť horeuvedený spôsob skladovania vyhoreného jadrového paliva počas životnosti všetkých blokov s reaktormi VVER 440 v lokalite Bohunice.
V dôsledku spoločensko-politických zmien dotýkajúcich sa SR a ČR a tiež z dôvodov legislatívnej nevyjasnenosti v tejto oblasti v RF, ako aj z dôvodov ekonomickej náročnosti, bol odvoz vyhoreného jadrového paliva do RF pozastavený. Od r. 1988 sa odvoz do RF nerealizoval, okrem paliva z JE A-1 v zmysle dohody z r. 1956 a r. 1995. Základné dohody na odvoz vyhoreného jadrového paliva do RF sú vyhotovené, prebiehajú rokovania na komerčnej úrovni.
Skladovacia kapacita MSVP pri takto vytvorených podmienkach bude vyčerpaná koncom r. 1998. Slovenské elektrárne (SE) a. s., aby zabezpečili dostatočné skladovacie kapacity vyhoreného jadrového paliva pre všetky prevádzkované JE v SR, začali v r. 1993 výberové konanie na dodávku dlhodobého skladu vyhoreného jadrového paliva pre elektrárne Bohunice a Mochovce. V rámci tohoto výberového konania bol zvažovaný aj variant zvýšenia skladovacej kapacity (skompaktnenie) a predĺženia životnosti na cca 50 rokov existujúceho MSVP v Jaslovských Bohuniciach. MH SR a vedenie SE, a. s. koncom r. 1994 rozhodli pozastaviť výberové konanie a vykonať preverenie možnosti zvýšenia skladovacej kapacity, predĺženia životnosti a zvýšenia spoľahlivosti už existujúceho MSVP, bez stavebného rozšírenia, vrátane získania stanovísk štátnych dozorných a povoľujúcich orgánov. Tento proces v súčasnosti prebieha. Okrem iného pre štátne orgány MŽP SR, ÚJD SR, MZ SR a ÚBP SR boli vypracované a odovzdané zákonmi predpísané dokumenty, aby sa získali ich stanoviská k zmene užívania stavby. Tiež sa vykonáva posudzovanie vplyvov tejto stavby na životné prostredie podľa zákona NR SR o posudzovaní vplyvu na životné prostredie č. 127/1994 Z. z., ktorý platí od 1. 9. 1994.
Kladné vyriešenie zvýšenia skladovacej kapacity MSVP v Jaslovských Bohuniciach môže riešiť, buď úplne alebo čiastočne, problém skladovacích kapacít vyhoreného jadrového paliva produkovaného elektrárenskými blokmi v Bohuniciach. Problém ďalších skladovacích kapacít, či už pre Bohunice, ale hlavne pre Mochovce, musí byť riešený výstavbou nového dlhodobého skladu vyhoreného jadrového paliva alebo jeho intenzívnym a trvalým odvozom do RF. Požiadavka na nové skladovacie kapacity pre lokalitu Mochovce bude aktuálna okolo r. 2005.
S pozdravom
Vážený pán
Anton Juriš
poslanec
Národná rada Slovenskej republiky
Bratislava
MINISTER ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Ing. Jozef ZLOCHA
Bratislava 26. 6. 1996 Číslo: 50-11/96 - min.
Vážený pán poslanec,
v nadväznosti na Vašu interpeláciu v NR SR na vládu SR vo veci dokončenia výstavby vodného diela Kráľová nad Váhom a záchrany obce, ako aj Vašej otázky adresovanej na mňa vo veci ukončenia vodného diela Kráľová nad Váhom a ochrany obce Váhovce pred podzemnou vodou, Vám dávam nasledovné vysvetlenie.
Výstavba vodného diela Kráľová na Váhu na území okresu Galanta, sa realizovala v súlade so schválenou dokumentáciou, čo sa konštatuje v kolaudačnom rozhodnutí a doposiaľ funkcie vodného diela nevykazujú žiadne odchýlky. V súvislosti s uvedením vodného diela Kráľová na Váhu do prevádzky v roku 1986 nastalo trvalé zvýšenie hladín podzemných vôd v priľahlých oblastiach vodného diela, najmä v obciach Váhovce a Šoporňa. Toto vodné dielo je v správe Povodia Váhu, š. p. Piešťany, ktorý tiež poberá finančné úžitky z vodného diela, najmä za odber vody na závlahy a dodávku vody pre výrobu elektrickej energie.
Odporúčam, vážený pán poslanec, upriamiť Vašu interpeláciu na ministra pôdohospodárstva SR, pretože tento rezort je zriaďovateľom Povodia Váhu, š. p.
S pozdravom
Vážený pán JUDr. Ernö Rózsa poslanec NR SR
MINISTER PÔDOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Peter Baco
Bratislava 8. 7. 1996 Číslo: 1699/96-100
Vážený pán poslanec.
dostal som Vašu interpeláciu ohľadom petície občanov obce Váhovce vo veci opatrení na optimalizáciu hladiny podzemných vôd v okolí vodného diela Kráľova nad Váhom. Dovoľte mi, aby som Vám poďakoval za Váš záujem o túto problematiku.
Riešenie opatrení na optimalizáciu hladín podzemných vôd v okolí vodného diela Kráľová nad Váhom je značne rozsiahle, preto podrobné vysvetlenie k Vašej interpelácii uvádzam v prílohe tohoto listu.
Za najefektívnejšie riešenie považujem stretnutie na tvare miesta medzi 15. - 31. augustom 1996. Navrhujem, aby ste konkrétny termín dohodli telefonicky s mojim sekretariátom.
S úctou
Vážený pán
JUDr. Erno Rózsa
poslanec Národnej rady SR
Mudroňova 1
812 80 Bratislava
Príloha k listu č. 1699/96-100
Stanovisko
k interpelácii poslanca NR SR pána JUDr. Erno Rózsu z výboru NR pre životné prostredie a ochranu prírody o petícii občanov obce Váhovce.
Na základe požiadavky občanov obce Váhovce a predstaviteľov štátnej správy v okrese Galanta na verejnom zhromaždení občanov vo Váhovciach, ktoré sa uskutočnilo dňa 10. 6. 1994, Povodie Váhu š. p. Piešťany zaujalo rozhodný a seriózny prístup k analyzovaniu príčin podmáčania intravilánu obce a nadväzne k ich odstráneniu.
Pre vyriešenie nepriaznivého stavu Povodie Váhu š. p. Piešťany zadalo spracovanie štúdie "Riešenie optimalizácie hladiny podzemnej vody v intravilánovej časti obce Váhovce" v termíne 05/1995, ktorá bola vypracovaná v súlade so závermi osobitne ustanovenej odbornej komisie na úrovni OÚŽP v Nitre a ObÚŽP v Galante. Členmi komisie boli, okrem zástupcov štátnej správy, aj zástupcovia samosprávy obce Váhovce, správcu vodného diela Kráľová a Ministerstva pôdohospodárstva SR.
Uvedenú štúdiu spracovala firma Hydromédia spol. s r. o. Bratislava na základe konkurzného konania a bola oponovaná expertami zo STU Bratislava /Prof. Hulla / a UK Bratislava /RNDr. Némethy/. 14. 6. 1995 bola štúdia podrobne verejne prerokovaná v odbornej komisii na OcÚ Váhovce a neskôr 12. 7. 1995 v technickej komisii Povodia Váhu š. p. Piešťany.
Závery analytickej časti štúdie potvrdili, že problematika pôsobenia rozhodujúcich faktorov, ktoré ovplyvňujú kolísanie hladiny podzemnej vody na území intravilánu obce, je veľmi zložitá. Za hlavné príčiny tohto stavu štúdia označila:
- prítok podzemných vôd z koryta rieky Váh a vzdutej hladiny nádrže Kráľová cez podložie pravostrannej hrádze nad mostom na obchvate mesta Sereď /vynechanie navrhovanej podzemnej tesniacej steny v mieste plánovaného prístavu/,
- spomalenie odtoku podzemných vôd z intravilánu obce prirodzenou bariérou v okolí obce Kajal,
- nadmerné hromadenie povrchových vôd počas intenzívnej zrážkovej činnosti v lete a pri topení snehu a takisto zhoršenie pôdnych pomerov narušením pôdnej štruktúry ťažkou mechanizáciou a chemickým prehnojovaním,
- nedoriešenie odvedenia povrchových vôd z obce /obec uvažuje s realizáciou iba tlakovej splaškovej kanalizácie/,
- nedôsledné dodržiavanie legislatívnych predpisov pri povoľovaní a kolaudácii domov v obci v zmysle ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, hlavne pivničných a suterénnych priestorov.
Navrhnúť účinné technické riešenie a opatrenia na zmiernenie nepriaznivého stavu bolo mimoriadne náročné a nezaobíde sa bez stáleho sledovania a vyhodnocovania ich účinku na znižovanie hladiny podzemných vôd.
Po rozbore situácie a dôkladnom zvážení bolo rozhodnuté, že sanačné opatrenia budú realizované po jednotlivých etapách:
- v rámci prvej etapy, po vodoprávnom konaní na OÚŽP, sa pristúpilo k realizácii zamedzenia sýtenia HPV v obci cez podložie hrádze. Zo strany od rieky Váh v km 9, 105 - 9, 740 hrádze bola v termíne 12/1995 až 03/1996 zrealizovaná podzemná tesniaca stena v dĺžke 635 m s investičným nákladom 12 mil. Sk.
- pred samotným budovaním tesniacej steny bola vykonaná I. časti hydrogeologického prieskumu pre získanie obrazu a podkladov pre vyhodnocovanie zmien úrovne HPV, smeru prúdenia HPV a kvality podzemných vôd.
- bol zrealizovaný projekt monitoringu celého záujmového územia obce a hladina podzemnej vody sa sleduje v 64 objektoch.
- II. časť prieskumných prác /hydrogeologický prieskum, inžiniersko - geologický a hydrologický prieskum/, ktorá bude ukončená v priebehu mesiaca 06/1996 bude zásadným podkladom pre prípravu na realizáciu konkrétnych návrhov a technických opatrení druhej etapy.
- posledné rokovanie všetkých zainteresovaných sa uskutočnilo 12. 4. 1996 na Povodí Váhu š. p., odštepný závod Šaľa. Na tomto rokovaní bolo konštatované, že výsledky a poznatky monitorovania územia, výsledky prieskumných prác a doteraz realizované zásahy prvej etapy, naznačujú správnosť doterajšieho postupu a boli prijaté nasledovné závery pre ďaľšie obdobie:
- pokračovať v monitorovaní predmetného územia obce podľa projektu monitoringu,
- dokončiť realizáciu II. etapy prieskumných prác na záujmovom území,
- preveriť možnosť vytvorenia vhodného recipienta pre budúcu kostru povrchového odvodnenia intravilánu obce,
- preveriť možnosť odskúšania čerpania z jestvujúcich hydrogeologických vrtov.
- nadväzne rozhodnúť o d'aľších technických opatreniach, ktoré by viedli k optimalizácii HPV v obci.
Medzitým bol vypracovaný projekt "Pohotovostné čerpanie" v intraviláne obce, ktoré bude slúžiť ako dočasné opatrenie na zmiernenie situácie počas enormných zrážok až do doby optimálneho ustálenia HPV definitívnymi technickými opatreniami. Pohotovostné čerpanie pozostáva z čerpania podzemných vôd čerpadlami z hydrogeologických vrtov a oceľovým výtlakom budú vody odvádzané do recipienta. Toto riešenie, po odskúšaní, sa môže ukázať aj ako definitívne technické riešenie s pripojením na vhodný recipient. Do zimného obdobia sa systém pohotovostného čerpania pripraví na používanie a znižovanie HPV, čo si vyžiada náklady 5 mil. Sk len na vybudovanie systému a ďaľšie prevádzkové náklady na čerpanie vody.
Na záver je potrebné uviesť, že Povodie Váhu, š. p. Piešťany, venuje predmetnej problematike mimoriadnu pozornosť, o čom svedčia všetky doteraz uskutočnené rokovania, na ktorých bolo v úzkej súčinnosti so štátnou správou a predstaviteľmi obce konštatované, že prijaté opatrenia smerujú k spoločnému cieľu t. j. vyriešeniu problému HPV v obci Váhovce.
Pozitívny je aj prístup Povodia Váhu, š. p. Piešťany pri organizácii a vykonávaní potrebných dočasných zásahov v obci v období nadmerných zrážok, ako tomu bolo v januári a marci t. r. /výpomoc čerpadlovou technikou, stavebnými mechanizmami atď/.
Je však potrebné poukázať aj na nesolidárny prístup niektorých obyvateľov obce, ktorí v apríli 1996, keď v kritických situáciách bolo zabezpečené provizórne nepretržité čerpanie vôd, odcudzili počas krátkodobého výpadku elektrického prúdu 10 ks požiarnych hadíc v hodnote 40. 000, - Sk, ktoré boli operatívne vyčlenené zo štátnych hmotných rezerv.
Vodné dielo Kráľová bolo ukončené vodohospodárskou kolaudáciou a rozhodnutím ZsKNV Bratislava číslo PLVH - 4/1085/90 zo dňa 10. 10. 1990 bolo povolené trvalé užívanie vodného diela pre určené účely.