VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky
Číslo uznesenia: 176
Zo dňa: 5. marca 1996
Číslo materiálu: 938/1996
Predkladateľ: minister vnútra
Podnet: v zmysle uzn. vlády č. 755/1995
Stupeň utajenia:
Vláda
A. schvaľuje
A. l. návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení pripomienok prijatých na rokovaní vlády;
B. ukladá predsedovi vlády
B. l. predložiť vládny návrh zákona predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na ďalšie ústavné prerokovanie,
B. 2. požiadať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
a) o vyslovenie súhlasu s upustením od predloženia zásad zákona,
b) aby navrhol Národnej rade Slovenskej republiky prerokovanie vládneho návrhu zákona pred uplynutím 60 dní od času jeho doručenia poslancom,
ministrovi vnútra
B. 3. odôvodniť vládny návrh zákona v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky,
B. 4. vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o mestách do 30. septembra 1996.
Vykonajú:
predseda vlády minister vnútra
Na vedomie:
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Materiál na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky
Číslo: 938/1996
368
Vládny návrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky
Návrh na uznesenie:
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky
Predkladá:
Vladimír Mečiar predseda vlády Slovenskej republiky
Bratislava marec 1996
Národná rada Slovenskej republiky
I. volebné obdobie
368
ZÁKON Národnej rady Slovenskej republiky
z ...............1996
o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Úvodné ustanovenie
Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné 1). Na výkon správy sa vytvárajú územné celky a správne celky.
PRVÁ ČASŤ ÚZEMNÉ USPORIADANIE
§ 2
Základné ustanovenia
(1) Samosprávnymi územnými celkami Slovenskej republiky sú obce 2/a vyššie územné celky3/.
(2) Vyšší územný celok je zhodný len s územným obvodom kraja; postavenie, pôsobnosť a orgány samosprávy vyššieho územného celku ustanoví osobitný zákon.
1/ Čl. 3 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2/ Čl. 64 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
3/ Čl. 64 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
(3) Vojenský obvod zriadený podľa osobitného zákona 4/ nie je súčasťou obce ani vyššieho územného celku.
§ 3
Územné zmeny
(1) Obec zriaďuje, zrušuje alebo rozdeľuje, alebo obce zlučuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") nariadením vlády. Predpoklady a spôsob vyhlásenia obce za mesto ustanoví osobitný zákon.
(2) Rozhodnúť podľa odseku 1 možno iba so súhlasom obce 5/ a na základe stanoviska krajského úradu.
(3) Rozhodnúť o inej zmene územia obce ako v odseku 1 patrí krajskému úradu, ak osobitný zákon neustanovuje inak 6/.
(4) Rozhodnúť podľa odseku 3 možno iba so súhlasom obce.
Názov obce a jej častí
§ 4
(1) Každá obec a jej časť má svoj názov. Názov obce a jej časti sa určuje v štátnom jazyku 7/. Označovanie obce v inom jazyku upravuje osobitný zákon 8/. Názov obce sa nesmie nahradiť označením obce.
4/ Zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch.
5/ § 11a ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
6/ § 52 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
7/ § 3 ods. 3, písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
8/ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.
(2) Názov obce určuje alebo mení vláda nariadením vlády. Rozhodnúť o zmene názvu obce možno iba so súhlasom obce. Názvy častí obcí určuje a mení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na návrh obce.
§ 5
(1) Názvy nových obcí a ich častí sa určujú spravidla podľa miestnych názvov, pomenovaní významnejších prírodných útvarov, javov alebo historických udalostí súvisiacich s územím obce alebo po nežijúcich významných osobnostiach.
(2) Obec, ktorá vznikne zlúčením obcí, má spravidla názov jednej zo zlučovaných obcí. Výnimočne možno určiť aj zložený názov, ak jeho používanie nebude ťažkopádne.
(3) Obec, ktorá vznikne rozdelením obce, má spravidla názov, ktorý mala ako časť obce. Ak nová obec nevznikla z bývalej časti obce, určí sa jej názov podľa odseku 1.
(4) Neprípustné sú názvy obcí, ktoré sú dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne7/ a nepriliehavé vzhľadom na historický vývin územia.
(5) Ak sa má určiť alebo zmeniť názov obce alebo jej časti v súvislosti so zmenou jej územia, treba obe zmeny vykonať s rovnakou účinnosťou.
§ 6
Názvy obcí a ich častí (§ 4 a 5) sú záväzné na vyhotovenie a použitie informačných zariadení a dopravných značiek, na označovanie sídiel štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a sídiel iných právnických osôb a miest pobytu fyzických osôb, na označovanie železničných staníc, letísk a prístavov, na zostavovanie cestovných poriadkov, štatistických prehľadov, telekomunikačných lexikónov, kartografických diel, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti štátnych orgánov a územnej samosprávy.
DRUHÁ ČASŤ SPRÁVNE USPORIADANIE
§ 7
Základné ustanovenia
(1) Správnymi celkami Slovenskej republiky sú kraje a okresy. Kraje sa členia na okresy. Územný obvod kraja a okresu je územným obvodom na výkon pôsobnosti orgánov štátu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Správnym celkom sú obce a vojenské obvody 4/, ak podľa osobitných zákonov vykonávajú štátnu správu 9/.
§ 8
Kraje
(1) Zriaďujú sa tieto kraje
a) Bratislavský kraj,
b) Trnavský kraj,
c) Trenčiansky kraj,
d) Nitriansky kraj,
e) Žilinský kraj,
f) Banskobystrický kraj,
g) Prešovský kraj,
h) Košický kraj.
9/ Čl. 64 ods. 2 a čl. 71 Ústavy Slovenskej republiky. § 5 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
(2) Mesto, podľa ktorého je kraj pomenovaný, je sídlom orgánov štátu, ktoré pôsobia v územnom obvode kraja, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(3) Vláda vydá osvedčenie o určení mesta za sídlo kraja.
§ 9
Okresy
(1) V Bratislavskom kraji sa zriaďujú tieto okresy
a) Okres Bratislava I
b) Okres Bratislava II
c) Okres Bratislava III
d) Okres Bratislava IV
e) Okres Bratislava V
f) Okres Malacky
g) Okres Pezinok
h) Okres Senec.
(2) V Trnavskom kraji sa zriaďujú tieto okresy
a) Okres Trnava
b) Okres Dunajská Streda
c) Okres Galanta
d) Okres Hlohovec
e) Okres Piešťany
f) Okres Senica
g) Okres Skalica.
(3) V Trenčianskom kraji sa zriaďujú tieto okresy
a) Okres Trenčín
b) Okres Bánovce nad Bebravou
c) Okres Ilava
d) Okres Myjava
e) Okres Nové Mesto nad Váhom
f) Okres Partizánske
g) Okres Považská Bystrica
h) Okres Prievidza
ch) Okres Púchov.
(4) V Nitrianskom kraji sa zriaďujú tieto okresy
a) Okres Nitra
b) Okres Komárno
c) Okres Levice
d) Okres Nové Zámky
e) Okres Šaľa
f) Okres Topoľčany
g) Okres Zlaté Moravce.
(5) V Žilinskom kraji sa zriaďujú tieto okresy
a) Okres Žilina
b) Okres Bytča
c) Okres Čadca
d) Okres Dolný Kubín
e) Okres Kysucké Nové Mesto
f) Okres Liptovský Mikuláš
g) Okres Martin
h) Okres Námestovo
ch) Okres Ružomberok
i) Okres Turčianske Teplice
j) Okres Tvrdošín.
(6) V Banskobystrickom kraji sa zriaďujú tieto okresy
a) Okres Banská Bystrica
b) Okres Brezno
c) Okres Detva
d) Okres Krupina
e) Okres Lučenec
f) Okres Poltár
g) Okres Revúca
h) Okres Rimavská Sobota
ch) Okres Veľký Krtíš
i) Okres Zvolen
j) Okres Žarnovica
k) Okres Žiar nad Hronom.
(7) V Prešovskom kraji sa zriaďujú tieto okresy
a) Okres Prešov
b) Okres Bardejov
c) Okres Humenné
d) Okres Kežmarok
e) Okres Levoča
f) Okres Poprad
g) Okres Sabinov
h) Okres Snina
ch) Okres Stará Ľubovňa
i) Okres Stropkov
j) Okres Svidník
k) Okres Vranov nad Topľou.
(8) V Košickom kraji sa zriaďujú tieto okresy
a) Okres Košice
b) Okres Košice - okolie
c) Okres Gelnica
d) Okres Michalovce
e) Okres Rožňava
f) Okres Sobrance
g) Okres Spišská Nová Ves
h) Okres Trebišov.
(9) Mesto, podľa ktorého je okres pomenovaný, je sídlom orgánov štátu, ktoré pôsobia v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(10) Vláda vydá osvedčenie o určení mesta za sídlo okresu.
§ 10
Zoznam obcí
Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy ustanoví vláda nariadením vlády.
TRETIA ČASŤ
OZNAČOVANIE ULÍC A INÝCH VEREJNÝCH PRIESTRANSTIEV A ČÍSLOVANIE STAVIEB
§ 11
Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev
(1) Ulicou sa rozumie súvislá komunikácia s priľahlými stavbami alebo pozemkami; je označená orientačnými tabuľami s uvedením názvu, prípadne ďalších orientačných údajov vyznačujúcich smer ulice, podchody, priechody a pod..
(2) V obci, v ktorej je viac ulíc a iných verejných priestranstiev, má každá ulica a iné verejné priestranstvo svoj názov.
(3) Názvy ulíc a iných verejných priestranstiev sa určujú podľa vecí, prírodných javov, významných udalostí, miest, nežijúcich osôb a pod. s prihliadnutím na históriu obce a jej okolia. Neprípustné sú názvy po žijúcich osobách, dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne 7/, nepriliehavé vzhľadom na historický vývin obce a jej častí alebo jej okolia.
(4) 0 určovaní a zmenách názvov ulíc a iných verejných priestranstiev rozhoduje obec po prerokovaní s obyvateľmi obce alebo jej časti a po súhlase okresného úradu.
(5) Označenie ulíc a iných verejných priestranstiev zabezpečuje obec na vlastné náklady. V každej obci sa používajú orientačné tabule iba jedného vzoru. 0 spôsobe označovania ulíc a iných verejných priestranstiev rozhoduje obec.
Číslovanie stavieb
§ 12
Súpisné čísla
(1) Stavby spojené so zemou pevným základom (ďalej len "stavba") majú súpisné číslo. Súpisným číslom je potrebné označiť každú samostatnú stavbu, ktorá má vlastný vchod. Ak ide o zoskupené stavby, je potrebné označiť súpisným číslom každú stavbu, ktorá má vlastný vchod.
(2) V pochybnostiach o tom, či ide o stavbu podľa odseku 1, je rozhodujúce stanovisko stavebného úradu.
(3) Časti obce môžu mať samostatné súpisné číslovanie.
§ 13
Orientačné čísla
Na orientáciu na uliciach a na iných verejných priestranstvách označených názvami má každá stavba a v nej každý samostatný vchod aj orientačné číslo. Každá ulica a iné verejné priestranstvo označené názvom má samostatný číselný rad orientačných čísiel.
§ 14
Spôsob číslovania
(1) 0 spôsobe číslovania stavieb súpisnými a orientačnými číslami a vzore tabuliek rozhoduje obec. Obec vedie evidenciu jednotlivých druhov číslovania a sústavne ju udržiava v súlade so skutočným stavom. O určení alebo zrušení čísla obec bezodkladne upovedomí príslušný katastrálny úrad 10/.
(2) Stavba musí byť označná súpisným a orientačným číslom do jedného mesiaca od jej kolaudácie 11/.
(3) Tabuľky so súpisným číslom obstaráva obec na vlastné náklady; ich pripevnenie a údržbu zabezpečuje vlastník stavby. Tabuľku s orientačným číslom obstaráva vlastník stavby na vlastné náklady; zabezpečuje aj ich pripevnenie a údržbu.
10/ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
11/ § 76 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
§15
Splnomocňovacie ustanovenie
Ministerstvo vnútra ustanoví po dohode s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o číslovaní stavieb a označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 16
Odo dňa vyhlásenia referenda alebo volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do orgánov samosprávy obcí alebo hlasovania obyvateľov obce nemožno až do vykonania referenda, volieb alebo hlasovania rozhodnúť o územnej zmene (§ 3 ods. 1 a 2), určiť alebo zmeniť názov obce alebo jej časti (§ 4 ods. 2), určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva (§ 11 ods. 3), ani rozhodnúť o zmene číslovania stavieb (§ 12 ods. 1).
§ 17
Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 12/.
§ 18
Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb.
§ 19
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1996.
12/ Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Dôvodová správa
VŠEOBECNÁ ČASŤ:
Navrhovaným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky sa plní úloha vyplývajúca z uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 755 zo 17. októbra 1995 k návrhu postupu prác na reforme miestnej verejnej správy.
Návrh zákona pozostáva z dvoch častí, ktoré sú vecne odvodené z návrhu zákona, a to z časti upravujúcej územné usporiadanie a z časti obsahujúcej úpravu správneho usporiadania Slovenskej republiky.
V časti o územnom usporiadaní sa okrem obce medzi územné celky sa zahŕňa aj samosprávny vyšší územný celok, čo je v kontinuite s článkom 64 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Novým spôsobom sa upravuje správne usporiadanie. Na základe analýzy rôznych územných a správnych členení Slovenska pri doterajších usporiadaniach miestnej verejnej správy, ako aj členení, ktoré sa vyskytovali v predchádzajúcich návrhoch na jej reformu, Ministerstvo vnútra SR v auguste 1995 navrhlo 3 pracovné modely usporiadania s ďalšími variantmi, v ktorých sa komplexne a konzistentne riešil rámec usporiadania celej miestnej verejnej správy (čiže miestnej štátnej správy i územnej samosprávy) na všetkých jej stupňoch, resp. rovinách:
- stabilizačný model s cca 3 až 4 vyššími správnymi celkami a cca 32 až 45 nižšími správnymi celkami miestnej štátnej správy, ako aj s cca 11 až 12 vyššími územnými celkami a cca 110 až 150 miestnymi správnymi jednotkami územnej samosprávy,
- integračný model s cca 7 až 8 vyššími správnymi i územnými celkami a s cca 110 až 150 nižšími správnymi celkami a miestnymi správnymi jednotkami vykonávajúcimi miestnu štátnu správu i územnú samosprávu,
- reštitučný model s cca 7 až 8 vyššími správnymi celkami a cca 75 až 90 nižšími správnymi celkami miestnej štátnej správy, ako aj s cca 15 až 16 vyššími územnými celkami a cca 250 až 300 miestnymi správnymi jednotkami územnej samosprávy.
Každý z týchto modelov by prinášal určité výhody i nevýhody a spájal by sa so špecifickými predpokladmi a podmienkami realizácie.
Vláda SR sa na pracovnej porade v Trenčianskych Tepliciach 17. septembra 1995 priklonila k vybudovaniu miestnej štátnej správy v 8 vyšších správnych celkoch a v 75 - 90 nižších správnych celkoch čiže podľa reštitučného modelu a súčasne vybrala za centrá vyšších správnych celkov mestá Bratislavu, Trnavu, Trenčín, Nitru, Žilinu, Banskú Bystricu a Košice. Toto stanovisko vláda potvrdila uznesením č. 755 zo 17. októbra 1995 k postupu prác na reforme miestnej verejnej správy, ktorým súčasne uložila okrem iného predložiť návrh zákona o územnom a správnom členení v januári 1996 a návrh zákona o vyšších územných celkoch až v decembri 1996, v dôsledku čoho sa bude môcť komplexne problematika územného usporiadania uzavrieť až koncom roka 1996.
V súlade s uvedeným uznesením vlády Slovenskej republiky navrhuje sa konštituovať 8 vyšších správnych celkov, ktoré sa členia na 74 nižších správnych celkov už s prihliadnutím k výsledkom činnosti osobitných pracovných skupín pre Bratislavu, Košice a okolité územia.
V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa do rámca správneho usporiadania zaraďujú aj obce, keďže budú zabezpečovať výkon štátnej správy prenesenej na ne z orgánov štátu.
Návrh novo upravuje aj názvy správnych celkov. V návrhu zákona sa ustanovuje pre nižšie správne celky označenie "okres", ktoré je nesporné, zodpovedá navrhovanému postaveniu okresných úradov ako prvostupňových orgánov miestnej štátnej správy. Takéto postavenie mali v podstatnej časti agend okresné orgány pred rokom 1960 (teda pri približne rovnakom počte okresov, ako sa teraz predpokladá).
Pre vyššie správne celky sa ustanovuje označenie "kraj", ktoré má tradíciu z rokov 1949 - 1990 aj v nadväznosti na označenie nižších správnych celkov ako okresov.
Názov "obvod" má vo verejnej správe ustálený význam predovšetkým v spojení "územný obvod v pôsobnosti orgánu štátu", vzťahuje sa teda na celok akéhokoľvek stupňa a roviny členenia.
Rovnako nešpecifický a všeobecný je aj názov "oblasť" a jeho cudzojazyčný ekvivalent "región", ktoré sa široko používajú predovšetkým na označenie akýmkoľvek spôsobom vymedzeného celku v ekonomickej i v prírodnej a regionálnej geografii, v regionálnej ekonomike a politike regionálneho rozvoja. Pritom takto voľne vymedzený celok môže mať veľmi rozdielnu veľkosť, od mikroregiónu mesta až po makroregión strednej Európy, Škandinávie a pod.; ba v určitých prípadoch môže presiahnuť aj rozsah celého kontinentu, napr. palearktická oblasť (región) zahŕňa takmer celú Európu, väčšinu Ázie ako aj Severnej Ameriky.
Označenie "oblasť" by bolo pre územné alebo administratívne celky nevhodné aj preto, lebo tento názov sa v bežnej i v odbornej terminológii (aj vo verejnej správe) veľmi často používa v spojeniach "oblasť činnosti", "oblasť zdravotníctva", "oblasť kultúry" a pod., v ktorých sa však vôbec nevzťahuje na priestorové členenie územia, ale na vecné členenie problematiky.
Navrhovanou terminológiou sa teda rešpektujú nielen v slovenskom jazyku ustálené názvy celkov na potreby riadenia štátu, ale aj princípy odbornej vedeckej terminológie o používaní všeobecných termínov (región, oblasť, obvod), označujúcich celky akejkoľvek veľkosti a stupňa, ako aj špecifických termínov (okres, kraj, župa) označujúcich správne celky alebo územné celky určitého stupňa a veľkosti.
"Okres" sa definuje ako nižší správny celok, t. j. základný článok pre administratívnu správu štátu prvého stupňa. Sídlo okresu musí byť vybavené tak, aby v ňom mohli byť umiestnené všetky prvostupňové orgány miestnej štátnej správy a iné územné orgány štátu, ako aj zariadenia slúžiace na výkon správy týchto orgánov. Výnimku môžu tvoriť iba tie územné orgány štátu, ktorých činnosť má podľa osobitných zákonov mimoriadne špecifický charakter.
"Kraj" je definovaný ako vyšší správny celok pre administratívnu správu štátu druhého stupňa. Aj sídlo kraja musí byť vybavené obdobne ako sídlo okresu.
Pôsobnosť prvostupňových a druhostupňových orgánov miestnej štátnej správy bude ustanovená osobitným zákonom. Návrh zákona zveruje vláde schvaľovať nariadením zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy.
Pri úprave územných zmien, určovania názvov obcí, označovania ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovania stavieb návrh zákona vychádza zo súčasnej právnej úpravy. Spresňuje sa však obsah pojmu "ulica" s tým, aby sa vylúčila dezorientácia pri identifikácii budov.
Návrh zákona nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dopad navrhovaného zákona na štátny rozpočet je podmienený nielen počtom a veľkosťou novo zriaďovaných vyšších a nižších správnych celkov, ale najmä organizačným usporiadaním a kompetenciami celej sústavy územných orgánov štátu. Predpokladá sa, že zvýšené personálne a finančné nároky na činnosť orgánov štátu v nových správnych celkoch budú v značnej miere kompenzované racionalizáciou ich organizačného usporiadania, najmä integráciou úradov všeobecnej a špecializovanej štátnej správy, ako aj optimalizáciou kompetencii na jednotlivých stupňoch štátnej správy.
Uvedeným spôsobom sa dosiahne zvýšenie celkovej efektívnosti sústavy štátnych orgánov na jednotlivých stupňoch a minimalizácia nárokov na štátny rozpočet v súvislosti s novým správnym usporiadaním Slovenskej republiky. K zníženiu finančných nárokov môže významne prispieť ústretovosť miest pri poskytovaní vhodných administratívnych budov na umiestnenie štátnych orgánov v sídlach nových okresov za minimálne, resp. symbolické ceny.
Uplatnením vyššie uvedených prístupov možno výdavky štátneho rozpočtu na zabezpečenie navrhovaného zákona v roku 1997 predpokladať v objeme cca 3 mld. Sk. Na prípravu základných podmienok na aplikáciu návrhu zákona v roku 1996 sa predpokladajú výdavky cca 1 mld. Sk.
Celkový dopad na finančné a personálne zabezpečenie realizácie zákona bude priebežne upresňované v rámci riešenia jednotlivých okruhov problematiky reformy miestnej verejnej správy a v nadväznosti na legislatívne úpravy týkajúce sa presunu kompetencií v jednotlivých odvetviach štátnej správy.
OSOBITNÁ ČASŤ:
K § 1:
Z dôvodu komplexnosti právnej úpravy sa recipuje úprava obsiahnutá v Ústave Slovenskej republiky a zavádza sa usporiadanie územia Slovenskej republiky na účely územnej samosprávy (územné celky) a na účely správy štátu (správne celky).
K § 2:
Ustanovenie § 2 zákona plní funkciu vnútornej definície územného usporiadania Slovenskej republiky. V súlade s ústavnými (štvrtá hlava Ústavy SR) a zákonnými (§ 1 a 2 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) princípmi postavenia obcí a ich samosprávnych orgánov určuje, že územným celkom je predovšetkým obec a ústavou predpokladané vyššie územné samosprávne celky. Zákon určuje, že územie vyšších územných celkov musí byť totožné s územím kraja ako správneho celku.
So zreteľom na existenciu vojenských obvodov bolo nutné vyporiadať sa aj s ich vzťahom k územnej samospráve. Vojenské obvody svojím územím nepatria do katastra nijakej obce.
Harmonogram prác na reforme verejnej správy posúva vytvorenie vyšších územných celkov na neskorší časový horizont. Samosprávu a orgány vyšších územných celkov ustanoví osobitný zákon.
K § 3:
Pôsobnosť pri zakladaní, zrušovaní, rozdeľovaní alebo zlučovaní obcí návrh zákona aj naďalej zveruje vláde Slovenskej republiky. Táto pôsobnosť je však obmedzená súhlasom obce. Pravidlá súhlasu obce ustanovuj e § 11a ods. 4 a 7 zákona SNR č. 369/1990 Zb.
Stanovisko krajského úradu k zmenám podľa odseku 1 tohto paragrafu vychádza jednak zo skutočnosti, že krajský úrad ako orgán štátnej správy môže poskytnúť pre potreby rozhodnutia vlády poznatky, údaje alebo iné informácie rozhodujúce pre vládu, ako aj z potreby prípadného usporiadania výkonu štátnej správy v súvislosti s vykonanými zmenami.
Iná zmena územia obce prichádza do úvahy, ak ide o zväčšenie alebo zmenšenie územia obce súvisiace so zmenou katastrálneho územia obce alebo, keď sa obec rozhodne vykonať zmenu územia obce v rámci zmeny územia jej častí, či už zmenou hraníc týchto častí alebo vytvorením novej časti, prípadne zrušením jednej z existujúcich častí.
K § 4:
Ustanovenie odseku 1 fixuje právo obce na svoj názov a zároveň rešpektuj e aj skutočnosť, že obce sa rozširujú aj pričleňovaním jednej obce k druhej. Fúzia obcí sa prakticky premieta do názvu obce a názvu jej častí.
Unifikácia názvov obcí sa zabezpečuje jednotným použitím názvu obce v slovenskom jazyku.
Ustanovenie odsekov 2 a 3 rieši dva okruhy problematiky. Jednak určovanie názvu obce, ktoré prichádza do úvahy najmä pri rozdelení a zlúčení obce, prípadne ak sa obec mieni vrátiť k pôvodnému, spravidla historickému názvu. Druhý okruh problematiky rieši určovanie názvu častí obcí. Zatiaľ čo určovanie a zmena názvu obcí patrí do kompetencie vlády, určovať a meniť názvy častí obce patrí do pôsobnosti ministerstva vnútra. Žiadosť o určenie alebo zmenu názvu obce ako aj časti obce podáva obec prostredníctvom krajského úradu, ktorý súčasne zadováži všetky podklady na rozhodnutie. Návrh názvu obce pred predložením na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky bude posudzovať tak, ako doteraz odborná názvoslovná komisia ministra vnútra. Komisia je zložená z odborníkov z oblasti histórie, jazykovedy, politológie, heraldiky a iných spoločensko-vedných odvetví. Keďže ide o poradný orgán ministra a nie o komisiu, ktorej úlohy by bolo potrebné upravovať priamo v zákone, oproti doterajšej úprave sa táto komisia v právnom predpise nefixuje.
K § 5:
Toto ustanovenie určuje viaceré pravidlá na tvorbu názvu obce alebo jej časti v súvislosti so zmenami podľa § 3. Pravidlá vychádzajú z prirodzených vzťahov obyvateľov k obci, v ktorej žijú, z dlhodobých tradícií a náležitého lokálpatriotizmu. Týmito pravidlami by sa malo riadiť aj zastupiteľstvo obce pri návrhu názvu novovznikajúcej obce.
K § 6:
Ustanovenie má imperatívny, teda prikazujúci charakter. Jeho cieľom je zabezpečil jednotnosť a prehľadnosť v používaní názvov obcí a ich častí. Názvy obcí, ich častí a ich používanie má nadväznosť na medzinárodné dohody v oblasti cestnej dopravy, kartografie a pod., a preto ich nie je možné kedykoľvek meniť.
K § 7:
K ods. 1 - návrh zákona novo upravuj e správne usporiadanie Slovenskej republiky tak, že konštituuj e kraje ako vyššie správne celky, ktoré sa členia na okresy, ako nižšie správne celky.
Návrh nevylučuje, aby sa v ustanovenom okrese na výkon štátnej správy nemohli zriaďovať vysunuté pracoviská prvostupňových orgánov. Postup ich zriaďovania upraví osobitný zákon. Toto zriaďovanie prichádza do úvahy najmä v sídlach doterajších úradov miestnej štátnej správy.
Návrh zákona ustanovuj e územnú pôsobnosť orgánov štátu v krajoch a okresoch. Počíta sa s tým, že v zásade bude územná pôsobnosť orgánov štátu na druhom stupni totožná. Rovnako totožná bude územná pôsobnosť jednotlivých prvostupňových územných orgánov štátu. Iba osobitným zákonom bude
možné v individuálnych prípadoch, prevažne ak pôjde o mimoriadne špecifické činnosti územného orgánu štátu, napr. banských úradov, vymedziť inú územnú pôsobnosť.
K ods. 2 - keďže obce už pri súčasnej deľbe pôsobnosti v organizácii miestnej verejnej správy vykonávajú na niektorých úsekoch miestnu štátnu správu a počíta sa zveriť im do pôsobnosti výkon štátnej správy na ďalších úsekoch, návrh zákona ustanovuj e aj obce za správne celky.
K § 8:
K ods. 1 - návrh zákona ustanovuj e zriadenie 8 krajov v súlade s uznesením vlády SR č. 755/1995.
Sústava 8 krajov ako vyšších správnych celkov počtom nadväzuj e na sieť 6 malých krajov a 2 - 3 miest podriadených priamo vláde (resp. Zboru povereníkov), ktorá existovala v rokoch 1949-1960 a prinajmenšom malá časť jej orgánov i zariadení vyššej infraštruktúry v nejakej forme dosiaľ prežíva. Do určitej miery môže nadviazať aj na sústavu 6 žúp Slovenskej republiky z rokov 1939-1945, keďže vtedy viac ako 1/5 terajšieho územia Slovenska bola súčasťou Maďarska, ale aj na sieť 6 veľkých žúp a 2 miest so zriadeným magistrátom z rokov 1923-1928.
Z 8 miest vybraných vládou za sídla 8 vyšších správnych celkov - krajov
- Bratislava a Košice vždy boli sídlom župy, resp. kraja,
- Nitra bola sídlom župy, resp. kraja s výnimkou rokov 1960-1990,
- Trenčín bol sídlom župy do roku 1922, ako aj v rokoch 1939-1945,
- Žilina bola sídlom kraja v rokoch 1949-1960,
- Banská Bystrica bola sídlom župy do roku 1922, ako aj v rokoch 1939-1945 a sídlom kraja v rokoch 1949-1990,
- Prešov bol sídlom župy do roku 1922, ako aj v rokoch 1939-1945 a sídlom kraja v rokoch 1949-1960.
Okrem uvedených miest boli sídlom župy do roku 1923 i ďalšie mestá; v rokoch 1923-1928 Martin a Liptovský Mikuláš a v rokoch 1939-1945 Ružomberok.
Sústava navrhovaných krajských sídiel však súčasne zahrňuje 8 až 9 naj väčších miest Slovenskej republiky (vynechaný je len v poradí 8. Martin a doplnený je 9. Trenčín).
Keďže bývalé župné a krajské sídla, ako aj v poradí naj väčšie mestá boli vcelku naj lepšie vybavené sociálnou i administratívnou infraštruktúrou, zodpovedá výber 8 navrhovaných krajských sídiel najmä prijatým kritériám veľkosti centra a vybavenosti centra, ale i prijatým kritériám relatívnej stability, realizovateľnosti, inklinácie obyvateľstva, ako aj historickej a kultúrno-etnickej identity.
Sústava 8 krajov a krajských sídiel však vcelku spĺňa aj kritériá relatívnej dostupnosti centier, nodality regiónov a urbanizácie, funkčnej homogenity, sociálnoekonomickej vyváženosti, pretože vybrané mestá sú pomerne rovnomerne rozmiestnené na území Slovenska a pri vhodnom vymedzení krajov zabezpečuj e aj splnenie kritéria veľkosti týchto celkov a tým aj kritérií funkčnosti a efektívnosti verejnej správy a politicko-strategického kritéria. Zriadenie 4 krajov na území západného Slovenska zodpovedá jeho takmer polovičnému podielu z obyvateľstva Slovenskej republiky, ktoré na tomto území žije.
K ods. 2 - názov kraja zodpovedá názvu mesta, ktoré je jeho sídlom. Sídlo kraja je sídlom orgánov miestnej štátnej správy a ostatných orgánov štátu, ktoré pôsobia v územnom obvode kraja.
Osobitným zákonom sa bude môcť ustanoviť, že sídlom orgánu štátu môže byť aj iné mesto, ktoré nie je sídlom kraja.
K § 9:
Návrh zákona po úpravách v Bratislave, Košiciach a ich okolitom území ustanovuj e zriadenie 74 okresov, pričom vychádza z uznesenia vlády SR č. 755/1995. Pri určení okresov sa rešpektovali kritériá územného a správneho členenia SR stanovené uznesením vlády SR č. 497/1995, ktoré zároveň uložilo uplatniť ich pri ďalšom postupe prác na reforme miestnej verejnej správy. Sú to najmä kritériá relatívnej stability, realizovateľnosti, historickej a kultúrno-etnickej identity, ako aj funkčnosti a veľkosti celkov a ich centier.
Berúc ohľad na synergické pôsobenie kritérií, za základ sa vzalo 121 súčasných územných obvodov pôsobnosti obvodných úradov všeobecnej miestnej štátnej správy, z ktorých sa postupne vylúčili obvody s najmenšími počtami obyvateľov. Pritom sa prihliadalo aj veľkosti centier týchto obvodov a k ich funkcii ako okresných sídiel v obdobiach rokov 1923-1995.
Navrhovaná sústava okresov vcelku zodpovedá sieti cca 81 v rokoch 1923-1928, cca 79 okresov v rokoch 1928-1938, cca 58 okresov na území Slovenska v rokoch 1939-1945 (pričom ďalších cca 25 okresov bolo vtedy na území Maďarska), ako aj cca 98 okresom v rokoch 1949-1960. Táto sústava sa však uplatňovala aj v rokoch 1965-1989 vo forme siete 77 strediskových sídiel obvodného významu (centrálnych miest) ako nástroj riadenia procesu urbanizácie a ako taká ovplyvnila i terajšie rozmiestnenie časti infraštruktúry.
Na ustanovenia o sídle orgánov štátu, ktoré pôsobia v sídle okresu, platí mutatis mutandis zdôvodnenie uvedené k § 8 ods. 2.
K § 10:
Podľa doterajšieho právneho stavu zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy vytváralo a uverejňovalo ministerstvo vnútra v Zbierke zákonov. So zreteľom na význam správneho usporiadania, a to aj z hľadiska miestnej pôsobnosti orgánov štátu navrhuj e sa zaradenie obcí do okresov vykonal! právnym predpisom.
K § 11:
Na lepšiu orientáciu vo veľkých obciach a mestách návrh zákona ukladá povinnosť označiť ulice, námestia, iné verejné priestranstvá samostatnými názvami. Obdobne, ako pri určovaní názvu obce alebo jej časti, sa ustanovuj ú v odseku 2 pravidlá na určovanie názvov ulíc. Odbornosť pohľadu na navrhovaný názov z hľadiska spomenutých pravidiel zabezpečuje odborná názvoslovná komisia zriadená pri okresnom úrade. Keďže názvy ulíc slúžia predovšetkým na orientáciu pri identifikovaní budov je jednotné určenie spôsobu označenia mimoriadne dôležité. Spôsob zabezpečenia orientácie v obci (meste) je limitovaný najmä finančnými možnosťami obce, ale nezanedbateľné je aj estetické hľadisko.
K § 12:
Na účely evidencie stavieb slúži číslovanie stavieb súpisnými číslami. Čísla konkrétnych stavieb v obci sa vydávajú na základe rozhodnutia o uvedení stavby do trvalého užívania alebo prevádzky (kolaudačné rozhodnutie), vydaného stavebným úradom.
K § 13:
V obciach, ktoré majú ulice označené názvami, musí byť pre orientáciu na ulici každá stavba a v nej samostatný vchod označený orientačným číslom.
Orientačné číslovanie je pre každú ulicu a iné verejné priestranstvo samostatné. Na uliciach, kde je lineárna zástavba po oboch stranách komunikácie, sú stavby na ľavej strane ulice (smerom od bodu naj bližšieho stredu obce) označené nepárnymi číslami a na pravej strane ulice párnymi číslami číselného radu orientačných čísiel.
K § 14:
Evidencia jednotlivých druhov číslovania stavieb slúži predovšetkým potrebám obce. Základnou evidenciou čísiel stavieb je evidencia súpisných čísiel, na ktorú nadväzuj e evidencia orientačných čísiel. Obci sa ukladá udržiavať obe evidencie v súlade so skutočným stavom. Označenie stavby súpisným alebo orientačným číslom musí obec zabezpečili do jedného mesiaca od jej kolaudácie.
Navrhuj e sa, aby tak ako doteraz tabuľky súpisných čísiel zaobstarávala obec z vlastných prostriedkov a ich pripevnenie a údržbu zabezpečovali vlastníci stavieb. Za tabuľky orientačných čísiel platia vlastníci stavieb obci ich nadobúdaciu hodnotu. Toto opatrenie sleduje zabezpečil! jednotnosť označenia v obci tak, ako v prípade orientačných tabúľ. Z realizačného hľadiska ide o doterajší právny stav.
K § 15:
Ide o splnomocňovacie ustanovenie pre ministerstvo vnútra, aby vyhláškou upravilo ďalšie podrobnosti týkajúce sa číslovania stavieb.
K § 16:
Zákaz vykonávania zmien týkajúcich sa územia obce, jej názvu, názvov jej častí, názvov ulíc či číslovania stavieb má svoj základ v potrebe vytvoriť vieryhodný a seriózny podklad na vykonanie volieb, resp. referenda. Po vyhlásení volieb (referenda) sú tieto údaje totiž mimoriadne významné pre zostavenie volebných obvodov, volebných okrskov, zoznamov voličov, registráciu kandidátov, vznik volebných orgánov i samotné zisťovanie výsledkov volieb. V prípade referenda sa tento význam ešte násobí.
K § 17:
Expresis verbis sa vylučuj e pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na rozhodovanie podľa navrhovaného zákona preto, aby sa eliminovali pripadne nejasnosti a nesprávna aplikácia.
K § 18:
Zrušuje sa doterajšia právna úprava problematiky územného a správneho členenia.
K § 19:
Predpokladá sa ustanoviť účinnosť zákona v termíne 1. júl 1996. V súvislosti s tým treba poznamenať, že na zriadenie orgánov miestnej štátnej správy zodpovedajúcim novému usporiadaniu je nevyhnutné rezervovať dostatočný časový priestor na ich organizačno-technické a personálne vybudovanie. Z týchto dôvodov je reálny predpoklad zvládnutia tejto úlohy naj neskôr k 1. januáru 1997.
V Bratislave 6. marca 1996
Vladimír Mečiar predseda vlády
Ľudovít H u d e k minister vnútra
Pripomienky z rozpravy
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky
21. marca 1996
1 . Poslanec Pál Farkas:
1. v § 2 ods. 1 vypustiť slovo "samosprávnymi" a nahradiť slovami "Základnými a samostatnými... " a celá veta by znela: "Základnými a samostatnými územnými celkami Slovenskej republiky sú obce 2/ a vyššie územné celky3/".
2. V § 3 navrhujem vypustiť odseky 1, 2, 3, 4 a nahradiť nasledovným znením:
(1) Založiť, zlúčiť, rozdeliť alebo zrušiť obec možno rozhodnutím obce alebo časti obce podľa osobitných zákonov. x - § 11a zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Výsledok hlasovania obyvateľov obce obecné zastupiteľstvo vyhlási ako všeobecne záväzné nariadenie xx - § 6 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov obce.
xxx - § 2 ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
(2) Zmeniť územie obce možno len postupom podľa odseku 1.
(3) O presune do inej susediacej župy, obec rozhoduje postupom podľa odseku 1.
(4) Vytvoriť alebo zrušiť župu, podstatne meniť jej územie alebo meniť ich sídlo možno zákonom NR SR.
3. V § 4 navrhujem vypustiť odseky 1 a 2 a nahradiť nasledovným znením:
(1) Každá obec a jej časť má svoj názov alebo názvy.
x - § 1 ods. 4 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších doplnkov.
xx - čl. 3 4 ods. 1 Ústavy SR. Obec a ich časti sa označujú v štátnom jazyku.
xxx - § 3 ods. 3 písm. d/ zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku SR.
Ak ide o obec v ktorej najmenej 10 % obyvateľov patrí k niektorej národnostnej menšine alebo etnickej skupine, názov obce a časti obce sa označí aj v ich jazyku. xxxx -Čl. 34 ods. 1 Ústavy SR.
(2) Určovať a meniť názvy obcí a ich častí možno rozhodnutím obce podľa osobitných zákonov.
xxxxx - § 11a zákona SNR č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení Výsledok hlasovania obyvateľov obce, obecné zastupiteľstvo vyhlási ako všeobecné záväzné nariadenie obce.
4. § 7 ods. 1 a 2 nahradiť nasledovným znením:
(1) Základným správnym celkom SR je okres, ktoré sa zriaďujú v jednotlivých župách
(2) Župy sú aj vyššími správnymi celkami SR
(3) Obec je správnym celkom, ak podľa osobitného zákona vykonáva štátnu správu.
x - Čl. 64 ods. 2 Ústavy SR, § 5 ods. 1 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení.
Každá obec patrí do niektorého okresu a do príslušnej župy.
5. § 8 nahradiť nasledovným znením:
(1) Okres je územným obvodom pre výkon pôsobnosti prvostupňových orgánov štátu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Mesto, podľa ktorého je okres pomenovaný je sídlom orgánov štátu vykonávajúcich pôsobnosť v územnom obvode okresu.
(2) Župa je územným obvodom aj pre výkon pôsobnosti druhostupňových orgánov štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Mesto, podľa ktorého je župa pomenovaná, je sídlom orgánov štátu vykonávajúcich pôsobnosť v územnom obvode župy.
(3) Zriaďujú sa tieto župy:
1. Bratislavská župa
2. Komárňanská župa
3. Senická župa
4. Trnavská župa
5. Nitrianska župa
6. Trenčianska župa
7. Zlatomoravecká župa
8. Žilinská župa
9. Martinská župa
10. Banskobystrická župa
11. Rimavskosobotská župa
12. Spišskonovoveská župa
13. Košická župa
14. Královskochlmecká župa
15. Prešovská župa
16. Michalovská župa
6. § 9 nahradiť nasledovným znením:
(1) V Bratislavskej župe sa zriaďuje:
1. Okres Bratislava I
2. Okres Bratislava II
3. Okres Bratislava III
4. Okres Bratislava IV
5. Okres Bratislava V
(2) V Komárňanskej župe sa zriaďuje:
1. Okres Senec
2. Okres Sládkovičovo
3. Okres Galanta
4. Okrews Šaľa
5. Okres Šamorín
6. okrs Dunajská Streda
7. Okres Veľký Meder
8. Okres Kolárovo
9. Okres Komárno
10. Okres Hurbanovo
11. Okres Nové Zámky
12. Okres Levice
13. Okres Vráble
14. Okres Želiezovce
15. Okres Štúrovo
16. Okres Šahy
(3) V Senickej župe sa zriaďuje:
1. Okres Stupava
2. Okres Malacky
3. Okres Senica
4. Okres Myjava
5. Okres Holíč
6. Okres Skalica
(4) V Trnavskej župe sa zriaďuje:
1. Okres Stará Tura
2. Okres Nové Mesto nad Váhom
3. Okres Piešťany
4. Okres Trnava
5. Okres Modra
6. Okres Pezinok
(5) V Nitrianskej župe sa zriaďuje:
1. Okres Topolčany
2. Okres Hlohovec
3. Okres Nitra
4. Okres Sereď
5. Okres Šurany
(6) V Trenčianskej župe sa zriaďuje:
1. Okres Partizánske
2. Okres Bánovce nad Bebravou
3. Okres Trenčín
4. Okres Nováky
5. Okres Handlová
6. Okres Prievidza
7. Okres Dubnica nad Váhom
8. Okres Ilava
9. Púchov
(7) V Zlatomoraveckej župe sa zriaďuje:
1. Okres Kremnica
2. Okres Žiar nad Hronom
3. Okres Žarnovica
4. Okres Krupina
5. Okres Banská Štiavnica
6. Okres Zlaté Moravce
7. Okres Nová Baňa
(8) V Žilinskej župe sa zriaďuje:
1. Okres Považská Bystrica
2. Okres Bytča
3. Okres Turzovka
4. Okres Čadca
5. Okres Kysucké Nové Mesto
6. Okres Žilina
8. Okres Rajec
(9) V Martinskej župe sa zriaďuje:
1. Okres Liptovský Hrádok
2. Okres Liptovský Mikuláš
3. Okres Ružomberok
4. Okres Martin
5. Okres Dolný Kubín
6. Okres Tvrdošín
7. Okres Trstená
8. Okres Námestovo
9. Okres Turčianske Teplice
(10) V Banskobystrickej župe sa zriaďuje:
1. Okres Banská Bystrica
2. Okres Brezno
3. Okres Zvolen
4. Okres Detva
5. Okres Revúca
6. Okres Hnúšťa
7. Okres Poltár
8. Okres Veľký Krtíš
(11) V Rimavskosobotskej župe sa zriaďuje:
1. Okres Moldava nad Bodvou
2. Okres Rožňava
3. Okres Plešivec
4. Okres Torňaľa
5. Okres Rimavská Sobota
6. Okres Fiľakovo
7. Okres Lučenec
(12) V Spišskonovoveskej župe sa zriaďuje:
1. Okres Gelnica
2. Okres Dobšiná
3. Okres Spišská Nová Ves
4. Okres Levoča
5. Okres Poprad
6. Okres Starý Smokovec
7. okres Kežmarok
8. Okres Stará Ľubovňa
9. Okres Svit
10. Okres Krompachy
11. Okres Stará Nová Ves
(13) V Košickej župe sa zriaďuje:
1. Okres Košice I
2. Okres Košice II
3. Okres Košice III
4. Okres KOšice IV
5. Okres Košice V
6. Okres Čaňa
7. Okres Bidovce
(14) V Kráľovskochlmeckej župe sa zriaďuje:
1. Okres Kráľovský Chlmec
2. Okres Veľké Kapušany
(15) V Prešovskej župe sa zriaďuje:
1. Okres Prešov
2. Okres Hanušovce nad Topľou
3. Okres Lipany
4. Okres Sabinov
5. Okres Giraltovce
6. Okres Stropkov
7. Okres Svidník
8. Okres Bardejov
(16) V Michalovskej župe sa zriaďuje:
1. Okres Trebišov
2. Okres Michalovce
3. Okres Sečovce
4. Okres Sobrance
5. Okres Vranov nad Topľou
6. Okres Humenné
7. okres Medzilaborce
8. Okres Snina
7. § 10 nahradiť nasledovným znením:
§ 10 zmeny správneho celku
(1) Vytvoriť a zrušiť okres, podstatne meniť jeho územie, alebo zmeniť jeho sídlo možno zákonom NR SR.
(2) O presune obce do iného susediaceho okresu rozhoduje vláda nariadením vlády po predchádzajúcim súhlasom obce.
8. V § 11 ods. 2 na konci sa pripája veta v nasledovnom znení:
"V obciach v ktorých najmenej 10 % obyvateľov patrí niektorej národnostnej menšine alebo k etnicej skupine, názvy ulíc sa určujú aj v ich jazyku. "
21. marca 1996
2 - Poslanec László Nagy:
1. § 2 ods. 2 prvá časť prvej vety sa vypúšťa až k bodkočiarke.
2. § 4 ods. 1 posledná veta sa vypúšťa.
3. § 4 ods. 2 sa vypúšťa a nové odseky 2 až 6 znejú:
(2) Určovať a meniť názvy obcí mimo prípadu uvedený v odseku 6 patrí vláde nariadením vlády na návrh Ministerstva vnútra SR. Určovať a meniť názvy častí obcí patrí
Ministerstvu vnútra SR.
(3) Podklady na rozhodnutia podľa ods. 2 predkladá Ministerstvu vnútra krajský úrad spolu s vlastným stanoviskom vlády k návrhu.
(4) Rozhodnúť podľa ods. 2 možno iba so súhlasom obce.
(5) Pred rozhodnutím podľa ods. 2 posúdi návrh odborná názvoslovná komisia Ministerstva vnútra. Stanovisko komisie je jedným z podkladov pre rozhodnutie.
(6) V prípade, ak sa obec mieni vrátiť k pôvodnému historickému názvu obce z obdobia 1919 - 1937, o tejto zmene názvu rozhodujú obyvatelia obce hlasovaním. Výsledok hlasovania obyvateľov obce nahrádza rozhodnutie vlády.
4. § 10 znie:
Zoznam obcí tvoriacich jednotlivé okresy po prerokovaní s obcami zostavuje a vyhlasuje Ministerstvo vnútra v Zbierke zákonov. Zoznam je pravidelne aktualizovaný raz za 5 rokov. Presun obce do iného okresu schvaľuje vláda so súhlasom obce.
5. § 17 sa vypúšťa a § 18 a § 19 sa prečíslujú ako § 17 a § 18.
6. § 18 znie:
Tento zákon nadobúda účinnosť účinnosťou zákonov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zriadia orgány pôsobiace v územných obvodoch krajov a okresov a samosprávne orgány vyšších územných celkov.
21. marca 1996
3. Poslanec Viliam Sopko:
1. § 9 ods. 7 doplniť bod j/ Okres Lipany
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. volebné obdobie
Číslo: 938/1996
368a
Spoločná správa
všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky (okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezľučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov) o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky (tlač 368)
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 832 zo 7. marca 1996 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezľučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov v lehote do 19. marca t. r.
Skoordinovaním stanovísk bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.
Väčšina výborov prerokovala návrh zákona v určenej lehote. Zahraničný výbor NR SR, Výbor NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval návrh zákona 20. marca t. r. Zahraničný výbor NR SR neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu zákona, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody NR SR nesúhlasil s návrhom zákona a neodporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Ostatné výbory vyslovili s návrhom zákona súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení ich zmien a doplnkov, okrem Výboru NR SR pre zdravotníctvo a sociálne veci. Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktoré nemali pripomienky.
Pripomienky všeobecného charakteru:
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 39 ods. 2 písm. b/ zákona o rokovacom poriadku požiadať vládu Slovenskej republiky, aby predložila na všeľudovú diskusiu komplex návrhov zákonov riešiacich reformu verejnej správy, jej financovania a nového územného a správneho členenia.
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo navrhuje riešiť problematiku územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky formou ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky.
Navrhované zmeny a doplnky:
1. K § 2 ods. 2
Slová "Vyšší územný celok" nahradiť slovami "Územný obvod vyššieho územného celku".
Ústavnoprávny výbor NR SR Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo Výbor NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
2. K § 3 ods. 1
Vypustiť druhú vetu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
3. K § 7 ods. 1
Slovo "okresu" nahradiť slovami "územný obvod okresu".
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
4. K § 8 ods. 3
Vypustiť.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo
Výbor NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
5. K § 9 ods. 6
Zriadiť ďalší okres "Okres Hnúšťa".
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo
6. K § 9 ods. 6
Zriadiť ďalší okres "Okres Banská Štiavnica".
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo Výbor NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
7. K § 9 ods. 7
Zaradiť nový okres "Medzilaborce".
Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
8. K § 9 ods. 7
Zriadiť ďalší okres "Okres Spišská Stará Ves".
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo
9. K § 9 ods. 8 písm. a/
V rámci mesta Košice zriadiť štyri okresy.
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo
10. K § 9 ods. 8
Zaradiť nový okres "Krompachy".
Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
11. K § 9 ods. 10
Vypustiť.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo
Výbor NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
12. K § 10
Na konci znenia pripojiť text: ", na základe vyjadrenia obcí. ".
Výbor NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
13. K § 16
Za slová "orgánov samosprávy obcí" vložiť slová "alebo do orgánov samosprávy vyššieho územného celku".
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
14. K § 19
Pôvodný text nahradiť vetou: "Tento zákon nadobúda účinnosť účinnosťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa zriadia orgány pôsobiace v územných obvodoch krajov a územných obvodoch okresov".
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
Bratislava 21. marca 1996
JUDr. Peter Brňák v. r. predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR
Ing. Roman Hofbauer, CSc. v. r. predseda Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
Jozef Rea v. r. predseda Výboru NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
Ing. Imrich Andrejčák v. r. predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť
Kamil Haťapka v. r. predseda Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
Ing. Miroslav Maxon v. r. predseda Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu
Ing. Pavel Delinga, CSc. v. r. predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo
Anton Národa v. r. predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo a sociálne veci
PhDr. Dušan Slobodník, CSc. v. r. predseda Zahraničného výboru NR SR
Doc. MUDr. Zora Lazarová, CSc. v. r. predsedníčka Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody