NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 17., 18. a 19. novembra 1993
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 24. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
1. časť X. volebné obdobie
Stenografická správa o 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 17., 18. a 19. novembra 1993
Program schôdze:
1. Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje
2. Sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
3. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Viliamovi Soboňovi, členovi vlády Slovenskej republiky, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
4. Voľba poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky
5. Voľba podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky
6. Návrh na voľbu členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu a zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky
7. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov
8. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Agentúre pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu
9. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993
10. Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Talianskou republikou
11. Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou
12. Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave
13. Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a českou republikou o dočasnom oprávnení na podnikanie fyzických a právnických osôb, ktoré podnikajú na území druhej republiky po 31. decembri 1992
14. Informácia o doterajšej činnosti vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii
15. Návrh stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky
16. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť na zrušenie Komisie Slovenskej národnej rady pre kontrolu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky v X. volebnom období
17. Odstúpenie z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a návrh na voľbu nového člena rady
18. Návrh vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie Organizácie Spojených národov ULOMIL v Libérii, do misie UNOMUR do Ugandy-Rwandy a na doplnenie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu Armády Slovenskej republiky do bývalej Juhoslávie v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov
19. Vládny návrh na zrušenie všeobecne záväzných nariadení obcí Hniezdne, Ihľany, Jakubany, Jurské, Kolačkov, Lomnická, Ľubica, Nová Ľubovňa, Tvarožná, Vrbov, Žákovce a iné
20. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Brňáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí
21. Interpelácie a otázky poslancov
22. Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov z 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
23. Návrh na poverenie člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru zvolávať a riadiť schôdze výboru do zvolenia predsedu a podpredsedu výboru
24. Odpočet plnenia uznesení Národnej rady Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky do konania 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
25. Odvolanie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie
26. Všeobecná rozprava
Stenografická správa o 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 17., 18. a 19. novembra 1993
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní,
otváram rokovanie 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.
Pani poslankyne a páni poslanci, prosím aby sme sa prezentovali.
Ďakujem. Konštatujem, že je prítomných 122 poslancov, teda Národná rada je schopná uznášať sa.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na 24. schôdzi písomne požiadali: Michelko Ján, Anton Hrnko, Polka Ladislav, Mikloško František od zajtra, Hraško Juraj, Romanovská Mária, Výboch Ivan a Weiss Peter.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
po dohode v politickom grémiu máte navrhnutý program 24. schôdze, tak ako bol spresnený na grémiu a teraz je rozdaný.
Má niekto z vás pripomienky alebo návrhy na doplnenie návrhu programu?
Prosím, pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia poslanci, vážení členovia vlády,
poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Javorský, Masarik, Figeľ, Tahy, Neuwirth, Chmelík, Poliak, Pittner, Mikloško, Čarnogurský, Brocka, Polačko, Lauko, Kvasnička, Krivčík, Dzurinda, Hrušovský, Taraj, Homola, Andel, Ballek, Barany, Bogdan, Dudáš, Frena, Ďurišinová, Fico, Ftáčnik, Jakubík, Kanis, Kliman, Košnár, Marhulíková, Oravcová, Weis Ján, Rothmayerová, Jaroš, Guldanová, Hraško, Plesník, Ľupták Ján, Koncoš, Daňo, Zselenák, Varjú, Hrnko, Miškovský, Černák, Kaliská, Letko, Štefánikova, Kóňa, Malý, Čapkovič, Prokeš, Csáky, Bugár, Barta, Fóthy, Farkas, Danielová, Bauerova, Duka-Zólyomi, Fehér, Filakovský, Komlósy, Dobos, Gazdík, Pribula, Korbela, Ondrejovičová, Kňažko, Köteles, Bartošova, Rózsa a Harna navrhujeme podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vysloviť, nedôveru ministrovi zdravotníctva Viliamovi Soboňovi, pretože nezvládol úlohy spojené s riadením jemu zverenému rezortu a svojimi osobnými predpokladmi nedáva záruku, že tieto úlohy dokáže zvládnuť v budúcnosti. Žiadam za skupinu poslancov, aby sa tento návrh prerokoval ako bod číslo 3 po sľube poslancov na 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Pani poslankyňa Bartošova.
Poslankyňa E. Bartošova:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,
v zmysle § 13 ods. 3 zákona Slovenskej Národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku využívam právo podať návrh na zmenu pánom predsedom Národnej rady Slovenskej republiky dnes predloženého spresneného programu 24. schôdze a navrhujem z rokovania tejto schôdze vypustiť bod číslo 9. V žiadnom prípade mi nejde o nesúhlas so zvýšením dôchodkov, ale nakoľko nebol dodržaný § 75, nielen 60-dňová lehota doručenia návrhu zákona, ani 30-dňová, osobne som vládny návrh zákona obdržala včera, poniektorí kolegovia poslanci /ako som sa informovala/ ho neobdržali vôbec, navrhujem stiahnutie tohto bodu z programu a navrhujem, aby tak dôležitý návrh zákona ako je tento bol pridelený na prerokovanie nielen štyrom, ale všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, aby bol prerokovaný prípadne o dva týždne.
Navyše, v tomto vládnom návrhu dochádza k porušeniu § 9 zákona číslo 46/1991 Zb., ktorý hovorí o okamžitej úprave dôchodku pri raste priemernej mzdy o 5 % alebo raste životných nákladov o 10 %, čo bolo naplnené už v júni, nehovoriac o § 10, ktorý hovorí i o možnosti s ohľadom na rast životných nákladov v najbližšom polroku.
To je môj návrh. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Tahy sa hlásil najskôr, potom pán poslanec Brňák a potom pán poslanec Plesník.
Poslanec M. Tahy:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,
z poverenia klubu poslancov KDH žiadam o zaradenie do programu dnešnej schôdze ako bod 4 prerokovanie návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by sa týkalo tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu vlády Slovenskej republiky, aby v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady číslo 453/1992 Zb. podľa § 2 ods. 2 predložil vláde Slovenskej republiky návrh na odvolanie z funkcie štátneho tajomníka pána Ivana Lexu. " Zdôvodnenie prednesiem v prípade, že tento bod bude zaradený do programu.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej sa hlásil pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
pani poslankyne a páni poslanci,
navrhujem nový bod 19 programu, ktorým by mal byť poslanecký návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí, tlač 292.
Teraz krátko zdôvodním tento návrh. Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 431 z 9. augusta 1993 pán predseda Národnej rady pridelil tento návrh na prerokovanie dvom výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 8. októbra 1993 a v gestorskom výbore do 13. októbra 1993, a zároveň požiadal vládu, aby k uvedenému návrhu zákona podala stanovisko. V súlade s týmto rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol návrh prerokovaný v obidvoch výboroch s tým, že obidva výbory odporučili plénu Národnej rady schváliť tento návrh v znení prijatých pripomienok. Stanovisko vlády k tomuto návrhu do dnešného dňa nebolo zaslané, hoci vláda bola predsedom Národnej rady Slovenskej republiky o to požiadaná ešte 12. augusta 1993, a to aj napriek urgencii pána predsedu.
Pretože ide o nie zložitú novelizáciu z hľadiska legislatívneho, pochybujem o tom, že vláda nevie zaujať takéto stanovisko. Myslím si, že nechce zaujať toto stanovisko, pretože za viac ako tri mesiace si mohli požiadať o právnu expertízu napríklad aj z Austrálie.
Podotýkam, že podľa platného rokovacieho poriadku sa nespájajú s nepredloženým stanoviskom vlády pre parlament žiadne účinky. Poukazujem na ustanovenie § 68, § 63 ods. 1 a 2 a § 65 ods. 4 rokovacieho poriadku. Zo znenia citovaných zákonných ustanovení a nakoniec aj z praxe tohto parlamentu a jeho výborov vyplýva, že nemožno podmieňovať prerokovanie poslaneckých návrhov zákonov predložením stanoviska vlády Slovenskej republiky. Zákon v citovaných ustanoveniach nie vylučovacím, ale podmieňujúcim spôsobom konštatuje, že ak stanovisko vlády bude predložené do času jeho prerokovania, musí sa s ním oboznámiť. Inak povedané, pokiaľ vláda svoje stanovisko k poslaneckému návrhu nedoručí do času prerokovania tohto návrhu, je to na ujmu vlády a nie poslanca,
výboru, či parlamentu. Pretože týchto poslaneckých návrhov zákonov je viac a voči všetkým alebo skoro všetkým sa vláda správa podobne, chcem požiadať vás pán predseda, aby ste z toho vyvodili konzekventne závery.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, môžeme dať hlasovať aj o zaradení tohto vášho návrhu na rokovanie, pretože myslím, že bol prerokovaný vo všetkých výboroch.
Poslanec P. Brňák:
Áno, navrhol som to ako bod 19. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Čiže bod 19, lebo som nerozumel. Ďakujem. Ďalej sa hlásil pán poslanec Plesník.
Poslanec J. Plesník:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,
podľa článku 86 písmena g/ Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom, článok 114 ods. 1 tej istej ústavy hovorí, že vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.
Na tieto dva články z ústavy upozorňujem najmä v súvislosti s kontrolou plnenia uznesení, ktoré táto Národná rada prijala pri prerokovávaní rozhodujúcich otázok hospodárskeho a politického života Slovenskej republiky a zaviazala nimi vládu k dopracovaniu materiálov alebo k predloženiu ďalších rozhodujúcich dokumentov. Ku dnešnému dňu vláda nesplnila viacero bodov z jednotlivých uznesení a u niektorých dokonca termín splatnosti je už dávno preč. Tak napríklad uznesenie číslo 251 z 12. 7. 1993, ktoré ukladalo vláde zriadiť podporný finančný fond Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorý by bol zložkou osobitného systému financovania a úveru poľnohospodárstva, uznesenie číslo 314 z 21. 10. 1993 ukladalo vláde predložiť na toto rokovanie nový návrh na členov Rady a Dozornej rady Fondu detí a mládeže, uznesenie číslo 301 zo 6. 10. 1993 žiadalo od vlády predložiť návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 Národnej rade Slovenskej republiky tak, aby mohol byť prerokovaný na novembrovom zasadnutí. Uznesenie číslo 300 zo 6. októbra 1993 žiadalo od vlády predložiť Národnej rade projekt hospodárskej politiky na rok 1993 a základné variantné riešenia rozpočtovej politiky vychádzajúce z aktuálneho stavu ekonomiky a zohľadňujúce komplex závažných záväzkov voči Medzinárodnému menovému fondu s termínom 31. 10. 1993. A mohol by som čítať ďalšie uznesenia, ktoré ku dnešnému dňu mali byť splnené, resp. termín splatnosti vyprší k tomuto zasadnutiu.
Kolegyne, kolegovia,
článok 75 našej ústavy v odseku 1 uvádza sľub poslanca. Zopakujem: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. " Ak si teda chcem plniť zodpovedne svoj sľub práve na dodržanie vyššie uvedených článkov ústavy, navrhujem, aby ako nový bod programu pred bodom interpelácie a otázky bol zaradený bod Odpočet plnenia uznesení Národnej rady Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky, ktoré mali termín splatnosti do tohto zasadnutia.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej sa hlásili pán poslanec Černák a pán poslanec Gaulieder.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister školstva, kolegyne, kolegovia,
budeme voliť členov výboru pre privatizáciu vzhľadom na uvoľnené funkčné miesta a vzhľadom na nástup nových poslancov, v dôsledku čoho predpokladáme viacero posunov vo výboroch slovenského parlamentu, ktoré by mali byť predmetom nielen koaličných rozhovorov, ale aj širšieho politického konsenzu. Preto mi dovoľte, aby som dal návrh na vypustenie bodu číslo 5 s presunom na decembrové plénum, aby sme predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru volili až po prerokovaní na koaličných rozhovoroch a v politickom grémiu Národnej rady.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som požiadal ako predseda vyšetrovacej komisie ku kauze Indiagate zaradiť informatívnu správu o činnosti tejto komisie zajtra popoludní ako prvý bod programu. A odporúčam túto správu prijať ako verejnú.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa B. Guldanová:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
1. septembra tohto roku nadobudol platnosť zákon o Fonde detí a mládeže. Na minulej schôdzi Národnej rady sme vrátili vládny návrh na prerokovanie opäť. Na túto schôdzu nám vláda mala predložiť nový návrh. Opakujem, jediným štatutárnym zástupcom fondu je predseda rady fondu. Mesiac pred začatím nového rozpočtového roku má Národná rada prerokovať rozpočet Fondu detí a mládeže. V dnešnom programe tento bod nie je. Navrhujem preto, aby pred bodom, ktorý navrhol pán poslanec Plesník, bolo prerokovanie nového návrhu na členov rady a dozornej rady Fondu detí a mládeže.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,
keďže tento návrh musí podať vláda, na minulej schôdzi bolo prijaté uznesenie, ktoré zaviazalo, že členovia sa musia rozšíriť o väčší počet, musí byť vykrytý celý región Slovenska, musia byť pokrytí mládežníci. Toto všetko sme urobili. Vzhľadom na to, že bolo požadované, aby životopisy boli obsiahlejšie, že podnety od mládežníkov i z regiónov prichádzali veľmi obmedzené alebo krátke, muselo sa to niekoľkokrát vrátiť. Materiál prišiel a bol daný do vlády minulý týždeň. Nedostal sa na rokovanie tejto vlády, pôjde na rokovanie na budúci týždeň. Až potom môže prísť do parlamentu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Ľupták:
Keďže som sa aktívne podieľal na neprijatí tohto materiálu na minulom pléne a odložilo sa to na ďalšie plénum s tým, že vtedy tí, ktorí hlasovali napríklad od nás za odloženie, sme predpokladali, že sa dodrží mesačný cyklus, že vláda dostane čas na spracovanie týchto materiálov. Ako vidíte, cyklus medzi jednotlivými plénami sa skrátil. Z toho dôvodu sa jednoznačne prikláňam k tomu, keďže ďalšie plénum bude zase v skrátenom cykle, aby sme to prerokovávali na
ďalšom pléne, žiadali sme poriadne spracovanie, tak dajme vláde čas na poriadne spracovanie.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Ľupták, čo ste navrhli? Poslanec I. Ľupták:
Navrhol som, aby to nebolo, aby sme brali ohľad na to, že je skrátený cyklus, čiže, aby sme sa neprikláňali k núteniu vlády na spracovanie na tomto pléne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Čiže ste proti návrhu pani Guldanovej na zaradenie do programu. Prosím, ešte pani poslankyňa Guldanová.
Poslankyňa B. Guldanová:
Chcem len pripomenúť kolegom poslancom, že sme prijali uznesenie. Všetci sme hlasovali za uznesenie, že na najbližšej schôdzi Národnej rady to máme prerokovávať. A vážení páni poslanci, dovolím si všetkým nám pripomenúť, že dnes je 17. november, štyri roky od začatia významných udalostí v tejto republike. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Má niekto z pánov poslancov alebo pani poslankýň doplňovací návrh? Prosím, pán poslanec.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia,
navrhujem, aby bol vypustený z programu tejto schôdze bod 6 - Návrh na voľbu členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu a zmenu v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, pretože podľa dohovoru politického grémia kreovanie tohoto výboru malo byť založené na pomernom zastúpení. Keďže návrh číslo 364 túto zásadu neobsahuje, navrhujem, aby sa tento bod prerokúval až na budúcej schôdzi, keď bude spĺňať podmienky toho dohovoru.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda,
mám dve faktické poznámky. K návrhu pána poslanca Černáka, že sa koalícia ešte nedohodla na predsedovi výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, chcel by som pripomenúť, že zato opozícia sa dohodla na pánovi Gazdíkovi. A vzhľadom na to, že počty nie sú celkom jasné, sme za to, aby to bolo na programe tohoto pléna. V tom prípade sme ochotní konzultovať s koalíciou.
Druhá poznámka je k môjmu predrečníkovi. Totiž nepoznám predpis, podľa ktorého by výbory mali byť zastúpené podľa
nejakého pomerného zastúpenia. Čiže tiež som za to, aby sme o tom riadne hlasovali.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, toto je pri kreovaní Národnej rady po voľbách. Bola to politická dohoda a platí stále, nikto ju nezrušil. Sú to návrhy, dáme o nich hlasovať. Prosím, najskôr pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
nemám návrh do programu, chcem len povedať k návrhu na vypustenie bodu 6, aby sme nevolili členov výboru pre privatizáciu, lebo nebol dodržaný princíp pomerného zastúpenia. Bolo by treba informovať Národnú radu a poslancov, že boli dve zasadnutia politického grémia k tejto veci, kde na prvom sa dohodli všetky kluby, že ak budú mať pocit, že bol porušený tento princíp v niektorom z výborov, podajú svoje konkrétne návrhy a posúdi ich ďalšie politické grémium. Poslanecký klub HZDS, ani žiadny iný, konkrétne návrhy v tejto veci nepodal. Zrejme mal pocit, že princíp bol dodržaný. Myslím si preto, že je možné pristúpiť po týchto dvoch rokovaniach grémia k voľbe členov výboru pre privatizáciu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Poslanec A. Bernaťák:
Chcel by som navrhnúť, aby po schválení programu rokovania bola daná minúta ticha za zosnulého pána Romana Zelenaya, bývalého poslanca Federálneho zhromaždenia a štátneho tajomníka pre kultúru.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
mám len faktickú poznámku k tomu, čo sa tu ponúklo ako zmeny programu, predovšetkým k tomu, čo povedal pán poslanec Černák. Ide o bod 5, podľa ktorého by sme nemali dnes voliť predsedu výboru. Chcem len upozorniť, že podľa paragrafov 44 a nasledujúcich rokovacieho poriadku predseda výboru zohráva významnú úlohu. Napríklad len on podľa zákona môže zvolať výbor, len on môže zvolať schôdzu výboru, navrhuje program výboru. A keďže tam nie je zvolený podpredseda, môže vzniknúť situácia, že tento výbor by vlastne mesiac nemohol pracovať. Nie som tej mienky, že by sme ho museli dnes zvoliť, ale som tej mienky, že ak sa tento bod vypustí, potom by sme mali prijať uznesenie, ktorým sa poverí niektorý člen výboru, aby zvolal schôdzu, povedzme, už podľa vopred stanoveného programu - výbor iste má plán svojej činnosti, aby teda bol aj nejaký režim pre toho človeka, ktorý bude v mene výboru konať. A myslím si, že potom by mohlo dôjsť k tomu, že by sme eventuálne volili predsedu výboru na budúcej schôdzi, ak by ten bod bol vypustený.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
K faktickej poznámke pána poslanca Mikloška a vlastne aj k tomu, čo hovoril kolega Fogaš: Považoval som svoje vystúpenie za ponúknutú ruku na spoluprácu. Povedal som nielen koaličné rozhovory, ale širší politický konsenzus a politické grémium. Preto si myslím, že by sme sa nemali unáhliť a odložiť to na budúci mesiac. Pán Mikloško počul len prvú časť - v skutočnosti som ponúkal ruku na spoluprácu.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Snáď vysvetlenie k tomu, že na politickom grémiu bola situácia, kde sa skutočne takto podaný návrh akceptoval, ale s poznámkou, že ak bude mať niektorá politická strana, teda politický klub výhrady, pripomienky alebo návrhy, že sa ešte raz politické kluby stretnú, prípadne, že sa zvolá grémium. Tak to bolo, pán poslanec Ftáčnik, konkrétne povedané na grémiu. Takže dám o týchto návrhoch hlasovať, len som mal povinnosť vás informovať o priebehu politického grémia.
Ak už nemá nikto žiadne pripomienky, dám hlasovať o navrhovaných zmenách programu.
Prvý návrh podal poslanec Brocka, aby bol zaradený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Viliamovi Soboňovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Chcem konštatovať, že tento návrh skupiny poslancov som dostal dnes ráno, ale nie tak predložený ako ho prečítal pán poslanec Brocka. Návrh skupiny poslancov, ktorý mi bol doručený teraz, ma oprávňuje k tomu, že podľa § 85 ods. 3 rokovacieho poriadku na vyšlovenie nedôvery predseda Národnej rady môže resp. zvolá bez meškania schôdzu Národnej rady. To znamená, že zvolávam schôdzu po skončení tejto schôdze. /Šum v sále. /
Vážení páni, § 85 ods. 3 rokovacieho poriadku je jednoznačný - na najbližšiu schôdzu. Toto nie je najbližšia. Ale sami ste si to urobili. Nebudem vôbec postupovať podľa tohto návrhu, ktorý dal pán Brocka, pretože ten ma oprávňuje k tomu, čo som povedal, ale ráno o 8. 15 hodine som dostal doručený návrh na odvolanie ministra Soboňu a tento musím rešpektovať.
Prosím, pán poslanec. Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, prepáčte, ale schôdza začala o 10. 00 hodine, vo chvíli, keď ste oznámili začiatok schôdze. Či niekto odovzdá návrh o 8. 15 hodine alebo pred troma týždňami, je absolútne jedno. A navyše, vaša vôľa nemôže byť väčšia ako vola tohto pléna, keď sa rozhodne hlasovaním.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nemáte pravdu, pán poslanec. Poslanec F. Mikloško:
Samozrejme, že mám pravdu, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nemáte, pretože mám zvolať schôdzu v najbližšom termíne.
Poslanec F. Mikloško:
Ale tu bol návrh, aby to bolo okamžite dané na rokovanie, pán predseda.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, mám tu iný návrh, z ktorého budem vychádzať, pretože ten bol prvý, a to je návrh poslancov, ktorí dali tiež návrh na odvolanie ministra Soboňu. Čiže ho zaraďujem, ale nie tento váš, ale ten, ktorý som dostal ráno.
Poslanec F. Mikloško;
No, veď ten, ktorý bol daný ráno. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ráno som dostal písomne iný návrh. Vy ste tu predložili iný. Takže, návrh bol podaný podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tohto ustanovenia návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Pätina poslancov požiadala, požiadalo 41 poslancov. Sú to poslanci - nebudem ich čítať, nechcem zdržovať. /Šum v sále. / Keď chcete, tak vám ich prečítam. Poslanci za KDH: František Javorský, Ján Masarik, Ján Figeľ, Miroslav Tahy, Anton Neuwirth, Bohumil Chmelík, Miroslav Poliak, Ladislav Pittner, František Mikloško, Ján Čarnogurský, Július Brocka, Jozef Polačko, Peter Lauko, Ladislav Kvasnička, Ján Krivčík, Mikuláš Dzurinda, Pavol Hrušovský, Štefan Taraj. Za MKDH: Pál Csáky, Vojtech Bugár, Pavol Barta, Ján Fóthy, Pavol Farkas. Za Spolužitie: Edita Bauerova, Árpád Duka-Zólyomi, Mikuláš Fehér, Ján Filakovský, Zsolt Komlósy, Ladislav Dobos, Ladislav Köteles, Ernö Rózsa, Štefan Harna. Za nezávislých: Pavol
Homola, Viera Danielová, Igor Gazdík, Igor Pribula, Igor Korbela, Milada Ondrejovičová, Milan Kňažko, Eva Bartošova. Za SNS: Marián Andel.
Tento zoznam mi bol doručený ráno pánom poslancom z KDH. Budeme pokračovať ďalej. Zaraďujem to do programu, veď nič iné nechcete, na túto schôdzu. Dávam o tom predsa hlasovať. Veď nič iné nehovorím, len chcem dodržať to, čo hovorí rokovací poriadok.
Takže, vážení páni poslanci a pani poslankyne, budeme hlasovať postupne o týchto návrhoch. Ako prvý ide návrh na doplnenie programu Národnej rady podľa návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Soboňovi ako bod číslo 3. Nie, bod číslo 4, lebo najskôr musí byť voľba poslancov, aby sme boli doplnení na počet 150. /Šum v sále. / Dobre, teda ako bod 3.
Prosím, prezentujme sa.
Konštatujem, že nás je 133.
Budeme hlasovať o zaradení návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol poslanec Brocka, na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Soboňovi ako bod číslo 3. Kto je za tento návrh?
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že tento bod tak, ako bol navrhnutý, je zaradený do rokovania nášho programu.
Druhý návrh na zmenu a doplnenie programu je návrh pani poslankyne Bartošovej vypustiť bod číslo 9. Bod číslo 9 je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993. Chcem povedať, že tento bod bol zaradený do programu aj na základe dohody v politickom grémiu.
Takže hlasujeme o tom, či vypustíme z nášho rokovania bod číslo 9.
Prosím, budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Kto je za to, aby bol vypustený bod číslo 9? Opakujem, že na politickom grémiu sme boli zhodní, že má byť zaradený.
Kto je za vypustenie tohto bodu?
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 119 poslancov.
Zdržal sa niekto hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh poslankyne neprešiel a zostáva v platnosti predložený návrh v bode číslo 9 programu.
Ďalej v pripomienkach k bodom programu pán poslanec Ťahy navrhuje, aby sme zaradili ako bod číslo 4 predložiť vláde návrh, kde by sa poslanci vyjadrili k odvolaniu pána Lexu z funkcie štátneho tajomníka. Chcem len upozorniť na to, že takýto návrh pre vládu nemôže byť záväzný, ani si neviem predstaviť, keďže štátnych tajomníkov Národná rada ani nenavrhuje, ani prezident nepotvrdzuje, že by sme takýto návrh dávali.
Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Pán predseda, nenavrhol som uznesenie Národnej rady, ktoré by odporúčalo vláde čosi konať, ale som v súlade so
zákonom číslo 453 navrhol uznesenie Národnej rady, ktoré požiada predsedu vlády, ktorý zastupuje ministra pre správu a privatizáciu národného majetku, aby predložil návrh vláde na odvolanie štátneho tajomníka. Podľa zákona má na to právo príslušný minister, v tomto prípade zastupujúci pán predseda vlády. Samozrejme, poslanci sa hlasovaním rozhodnú, či podporia tento návrh alebo nie. Ak ho podporia, budeme o tom diskutovať a potom predložím zdôvodnenie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Súhlasím. Takže, budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Tahyho, či zaradiť tento bod na prijatie uznesenia k požiadaniu ministra na odvolanie z funkcie štátneho tajomníka pána Lexu. Chce to zaradiť ako bod číslo 4.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Kto je za zaradenie tohto bodu programu?
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh neprešiel a nebude predmetom nášho rokovania.
Ďalej na zmenu programu rokovania má návrh pán poslanec Brňák. Je to jeho návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí. Je to tlač 292, ktorú ste vo výboroch prerokovali, čiže bola splnená podmienka s tým, že som tento návrh zákona predložil vláde ešte 12. augusta 1993. Pán poslanec mal pravdu, že som niekoľkokrát urgoval vládu, aby nám k tomuto zákonu dala vyjadrenie. Vyjadrenie som nedostal dodnes. Napriek tomu, že som vyjadrenie nedostal, nič nebráni tomu, aby poslanci rozhodovali o tomto návrhu pána poslanca. Takže dávam návrh na to, aby tento návrh novely zákona bol zaradený na toto rokovanie ako bod číslo 19.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 133 poslancov.
Kto je za návrh, aby sme zaradili tento návrh pána poslanca Brňáka do programu?
Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh na zmenu programu navrhnutý pánom poslancom Brňákom sme prijali.
Ďalší návrh na zmenu programu navrhol pán poslanec Plesník. Žiada, aby vláda na konci tejto schôdze predložila Národnej rade plnenie úloh vyplývajúcich z vládneho programu až do tohto dňa. Pán poslanec, predneste svoj návrh.
Poslanec J. Plesník;
Navrhujem, aby ako nový bod pred bodom interpelácie a otázky bol zaradený bod "Odpočet plnenia uznesení Národnej rady Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky, ktoré mali termín splatnosti do tohto zasadnutia".
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. Takže budeme hlasovať o takto prednesenom návrhu pána poslanca Plesníka.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 136 poslancov.
Kto je za, aby bol zaradený ako bod programu návrh pána poslanca Plesníka?
Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Plesníka prešiel.
Ďalej je tu návrh pána poslanca Černáka, aby sme vypustili bod číslo 5, ktorý hovorí o voľbe predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s tým - opakujem, že v politickom grémiu bola dohoda, že ak by niektorý z politických klubov mal námietku, bude nové rokovanie.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Kto je za prednesenú zmenu pánom poslancom Černákom?
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
To znamená, že bod číslo 5 nebudeme na tejto schôdzi prerokovávať.
Ďalej je tu návrh pána poslanca Gauliedera s tým, že zajtra ako prvý bod programu po poludňajšej prestávke by mala byť informácia jeho komisie zriadenej k vyšetrovaniu tzv. kauzy Indiagate.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 137 poslancov.
Kto je za to, aby pán Gaulieder podal správu za komisiu?
Za návrh hlasovalo 132 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že pán Gaulieder zajtra popoludní nám podá správu jeho komisie.
Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Guldanová, kde žiada, aby na dnešné rokovanie bol zaradený zákon o Fonde detí a mládeže.
Pán poslanec Tarčák - faktická poznámka. Poslanec J. Tarčák:
Chcem len upozorniť na istý problém, pretože zo zákona vyplýva, že návrh predkladá vláda. Neviem, čo máme zaradiť. Jedine v tom prípade, ak predpokladáme, že toto plénum bude trvať dva týždne a že vláda v utorok na svojom zasadnutí rozhodne a dá návrh, lebo ináč neviem k čomu budeme rokovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ináč si myslím, že by bolo dobré, keby sme požiadali, aby tento zákon bol zaradený na decembrovú schôdzu. To by bolo najrozumnejšie. Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa B. Guldanová:
Pán predseda, najprv si vás dovolím opraviť. Nežiadam o prerokovanie zákona, len členov Rady a Dozornej rady Fondu detí a mládeže. A myslím si, že prejav dobrej vôle voči tejto vláde je aj to, že nežiadam zaradenie návrhu na začiatku schôdze, ale na konci. Mňa nemôže predsa zaujímať, že vláda už dvakrát zasadala a týmto návrhom sa nezaoberala. Môže zasadať aj mimoriadne. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Čiže opravujem, ide o návrh na členov rady tohto fondu. Poslankyňa B. Guldanová:
Návrh na členov Rady a Dozornej rady Fondu detí a mládeže.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Kto je za takto prednesený návrh pani poslankyne?
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne sme prijali. Tým nebudeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Tarčáka, ani pána poslanca Ivana Ľuptáka.
Ďalej je tu návrh pána poslanca Cingela, ktorý žiada, aby sme z programu vypustili bod 6 - návrh na voľbu členov
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu a zmenu v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Tu tiež chcem povedať, že v politickom grémiu bolo povedané - ako som povedal, na začiatku bol vyslovený súhlas s tým, že ak by došlo k nejakým zmenám, je potrebné, aby politické kluby znovu o tom rokovali. Takže dávam hlasovať o zaradení tohto návrhu.
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 134 poslancov.
Kto je za vypustenie bodu číslo 6 tak, ako to navrhol pán poslanec Cingel?
Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že bod číslo 6 tak, ako ste mali ho predložený, zostáva predmetom nášho rokovania.
Ďalej je tu návrh pána poslanca Fogaša, aby sme prijali uznesenie, kto bude poverený vedením výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru do tej doby, pokiaľ nebude zvolený predseda tohto výboru. Tento bod sme vypustili, preto o tomto návrhu pána poslanca Fogaša budeme hlasovať.
Prosím, pán poslanec. Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, navrhoval by som, aby ste sa k tejto veci poradili v politickom grémiu a predložil sa takýto návrh uznesenia normálne v poradí, trebárs v poslednom bode alebo v predposlednom bode s tým, aby sme teda o tom teraz nerozhodli, lebo teraz sa rozhodneme o tom, že prijmeme uznesenie. Navrhoval by som, aby sa prijalo uznesenie, kto sa poveruje vedením tohto výboru na ten mesiac.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže, dajme to ako bod pred bodom, ktorý navrhol pán Plesník. Áno, pán Fogaš?
Poslanec Ľ. Fogaš:
Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Súhlasíte. Takže budeme hlasovať o tom, aby sme prijali uznesenie, ktorým poveríme vedením výboru do voľby predsedu výboru a podpredsedu výboru pre kultúru a vzdelanie.
Budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Kto je za zaradenie bodu programu, aby sme prijali uznesenie týkajúce sa poverenia vedením výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru?
Za návrh hlasovalo 118 poslancov.
Kto je proti návrhu?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Ďakujem. Prijali sme návrh pána poslanca Fogaša.
Vážené pane poslankyne, vážení páni poslanci, neostáva nám už nič, len dať hlasovať o celkovom programe schôdze so schválenými zmenami a doplnkami.
Prosím, pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, len pripomínam, že bol podaný návrh, aby sme zadržali minútu ticha za štátnym tajomníkom Zelenayom. Som za to, neviem, či treba o tom osobitne hlasovať alebo nie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Myslím, že nedáme o tom hlasovať. Keď schválime celý program, požiadam vás o minútu ticha.
Opakujem, budeme hlasovať o návrhu programu, ktorý máte predložený, aj so zmenami, ktoré sme teraz schválili. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 133 poslancov. Kto je za tento program? Za návrh hlasovalo 127 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme program 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.
Vážení páni poslanci a pani poslankyne, tak ako to navrhol pán poslanec, dovoľujem si vás požiadať o chvíľku ticha na spomienku na pána Romana Zelenaya.
/Minúta ticha. /
Ďakujem pekne. Predtým ako prejdem k prvému bodu nášho programu, dovoľte mi, aby som medzi nami privítal nového člena vlády pána ministra školstva a vedy, poprial mu všetko najlepšie s tým, aby naša spolupráca bola len dobrá.
Prosím, pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:
Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,
dovoľte mi ešte po schválení programu dať jeden návrh, ktorý priamo nepatrí do programu tejto schôdze, ale mal by sa uskutočniť v priebehu týchto dní. V uplynulých dňoch prebiehala vo výboroch Národnej rady diskusia o návrhoch zásad zákonov o zdravotníckej starostlivosti. Väčšina poslancov mala úprimný záujem, aby pripravené zásady boli čo najlepšie. Vyjadrovali sme sa k širokému okruhu problémov zdravotníckej starostlivosti. Pri hodnotení týchto diskusií sme debatovali aj s pani kolegyňou poslankyňou Korduliakovou a napadla nám myšlienka, či vieme sami ako vypadá naše zdravie, nás, poslancov. Odpoveď iste nie je jednoduchá. Rozhodli sme sa i s kolegyňou Korduliakovou ponúknuť vám možnosť zúčastniť sa jednoduchého testu. V spolupráci s firmou EGAMET budeme zajtra od ôsmej hodiny ráno vo vestibule pred Štúrovým salónom k dispozícii, pripravení zmerať každému poslancovi, ktorý sa na to odhodlá, krvný tlak. Samozrejme, že sa to netýka len poslancov, môžu sa zúčastniť tohoto testu aj zamestnanci Národnej rady, aj prítomní novinári.
Pre tých, ktorým by sme zistili nejaké zvýšené hodnoty, ihneď bude k dispozícii aj záznam EKG s počítačovým vyhodnotením, ktorý dáme a, samozrejme, že potom pri patologických hodnotách odporučíme týmto kolegom, aby sa obrátili na svojich ošetrujúcich lekárov. Samozrejme, že výsledky vyšetrenia sú predmetom lekárskeho tajomstva a dozvie sa ich len vyšetrovaný pacient.
Súhrnné výsledky chceme porovnať po určitom časovom odstupe a presvedčiť sa, či preventívne opatrenia na zníženie krvného tlaku, prípadne jeho liečba, sa odrazí na celkovom zlepšení zdravotného stavu reprezentatívnej vzorky respondentov, teda poslancov Národnej rady. Všetkým účastníkom testu budú odovzdané informačné materiály o správnej životospráve a prevencii ochorenia srdcovo-cievneho systému. Pre vašu informáciu chcem len povedať, že srdcovo-cievne ochorenia sú skutočne problémom našej spoločnosti. V roku 1970 zomrelo 19 418 osôb na srdcovo-cievne ochorenia, a v roku 1990, teda s dvadsaťročným odstupom je to už 29 000 osôb, teda vzrast o 10 000.
Zároveň viete, že sa uskutočňuje akcia "Vianočná kvapka pre život". Tých poslancov, ktorí sa zúčastnia tohoto testu zajtra a budú kvalifikovaní, čo sa týka krvného tlaku, že nemajú problémy, prosíme, aby sa prihlásili do tejto akcie "Vianočná kvapka pre život". Na piatok je pripravený odber krvi pre poslancov, takisto pre zamestnancov Národnej rady, aj pre novinárov, ktorí sa k tomuto kroku odhodlajú. Odbery sa budú robiť tu, priamo v budove Národnej rady. Slovenský červený kríž prisunie odberovú jednotku, kde budú ľudia vyzývaní, tí ktorí sa prihlásia, na darovanie krvi. V piatok od rána, ako začne rokovanie, môžu sa prihlásení zúčastniť tohto odberu. Pokiaľ sa odhodláte na tento humánny čin, bude na prezencii pripravená listina, kde sa môžete prihlásiť na tento odber, aby sme vedeli, koľko treba pripraviť odberových súprav, aby sa to organizačne zabezpečilo. Tak ešte raz: zajtra od ôsmej ráno budeme k dispozícii na otestovanie vášho tlaku a pozajtra bude pripravený odber krvi v rámci akcie "Vianočná kvapka pre život".
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec, a tí poslanci, čo budú mať veľmi vysoký tlak, strácajú mandát alebo budete prikladať pijavice? Radšej bez pijavíc. Ďakujem pekne.
Vážení páni poslanci a pani poslankyne, dovoľte, aby sme konečne prikročili k podstate nášho rokovania.
Prvým bodom programu je
Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje.
Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Fogaša, aby podal správu výboru.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte, aby som z poverenia mandátového a imunitného výboru predniesol správu o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandát sa neuplatňuje. Podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ak bol poslanec Národnej rady vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje. V zmysle tohto ústavného ustanovenia sa neuplatňuje mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu, a to pána Jozefa Prokeša a Mariána
Andela, pretože prezident Slovenskej republiky ich 10. novembra 1993 vymenoval za členov vlády Slovenskej republiky. Uvedenú skutočnosť skonštatoval mandátový a imunitný výbor na dnešnej schôdzi, teda 17. novembra 1993.
Zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov v § 48 ods. 5 ustanovuje, že v prípade neuplatňovania mandátu poslanca nastupuje na jeho miesto náhradník s postupom podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona. Znamená to, že nastupuje náhradník tej istej politickej strany, a to podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľby vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa uprázdnil. Ak boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje poslanec, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov. To je právna úprava.
Pre informáciu treba pripomenúť, že pri neuplatňovanom mandáte náhradníkovi mandát poslanca trvá len počas výkonu funkcie člena vlády, na ktorého neuplatňovaný mandát poslanca nastúpil ako náhradník, čo sa mu uvedie aj v osvedčení. Po zániku mandátu zostáva náhradník na tej istej kandidátnej listine a v pôvodnom poradí. Tieto skutočnosti obsahuje § 48 ods. 6 zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
mandátový a imunitný výbor na dnešnej schôdzi podľa spisov Slovenskej volebnej komisie a tiež osobných dokladov o nastupujúcich náhradníkoch zistil, že nastupujúcim náhradníkom Slovenskej národnej strany vo volebnom kraji hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava za Jozefa Prokeša je pán Milan Janičina. Doktor Milan Janičina je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť slovenská, narodil sa 13. decembra 1948 v Bratislave. Pracuje ako námestník predsedu
Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky v Bratislave.
Nastupujúcim náhradníkom Slovenskej národnej strany vo volebnom kraji Západoslovenskom za pána Mariána Andela je pán Miroslav Rybanský. Doktor Miroslav Rybanský je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť slovenská. Narodil sa 6. septembra 1954 v Sokolovciach, okres Trnava. Pracuje ako manažér firmy ASA Ekoservis, spoločnosť s r. o. v Bratislave.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal platnosť nastúpenia uvedených náhradníkov, ako aj ich voliteľnosť. Výbor odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov vyhlásil na neuplatňované mandáty poslancov Jozefa Prokeša a Mariána Andela nastúpenie náhradníkov Milana Janičinu a Miroslava Rybanského a odovzdal im osvedčenia o tom, že sa stali poslancami Národnej rady Slovenskej rady Slovenskej republiky dňom 17. novembra 1993.
Na záver svojho vystúpenia mi dovoľte navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh uznesenia:
"Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa 1993, teda zo 17. novembra 1993 o neuplatňovaní mandátu poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Jozefom Prokešom a Mariánom Andelom
Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie, že
1. prezident Slovenskej republiky 10. novembra 1993 vymenoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Prokeša a Mariána Andela za členov vlády Slovenskej republiky,
2. podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mandát poslanca Jozefa Prokeša a poslanca Mariána Andela počas výkonu funkcie člena vlády Slovenskej republiky nezaniká, iba sa neuplatňuje.
B. berie na vedomie so súhlasom,
správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandáty sa neuplatňujú. "
Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať. Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu predsedovi mandátového a imunitného výboru. Dávam o tomto jeho návrhu hlasovať.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Kto je za to, aby sme prijali takýto návrh uznesenia?
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nie je nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
v súlade s odporúčaním mandátového a imunitného výboru podľa § 46 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov som vyhlásil na neuplatňované mandáty poslancov Jozefa Prokeša a Mariána Andela nastúpenie náhradníkov Milana Janičina a Miroslava Rybanského. Osvedčenie o tom, že sa stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky 17. novembra 1993, im odovzdám po zložení sľubu.
Preto druhým bodom nášho programu bude Sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím pánov Milana Janičina a Miroslava Rybanského, aby pristúpili pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložili Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Prosím súčasne pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu. Zároveň by som prosil vás všetkých, aby ste počas skladania sľubu stáli.
Poslanec M. Sečánsky:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. "
Poslanec M. Janičina:
Sľubujem. /Potlesk. /
Poslanec M. Rybanský:
Sľubujem. /Potlesk. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem a želám novým poslancom veľa úspechov v práci v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky.
T r e t i m bodom programu bola voľba poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže tu bol pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku, nasleduje
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery pánu Viliamovi Soboňovi. členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Konštatujem, že návrh bol podaný podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tohoto ustanovenia návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Podľa § 85 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky po rozprave zaujme k tomuto návrhu stanovisko.
Preto žiadam člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli poslancov k predloženiu návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánu Viliamovi Soboňovi.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni,
žiadosť skupiny 76 poslancov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyjadrenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Viliamovi Soboňovi nie je motivovaná stranícko-politickými záujmami. Práve naopak, sme presvedčení, že jedine z takéhoto dôvodu dosiaľ v tejto funkcii zotrváva na škodu tejto krajiny. Veď rezort, ktorý by mal riadiť, sa dotýka bezprostredne života a smrti občanov.
Všetci veľmi dobre vieme, aká je v ňom situácia. Ťažko chorí pacienti sa často neliečia, ale poskytujú sa im lacnejšie prostriedky na utišovanie bolesti. Lekári často musia sami rozhodnúť, komu liek poskytnúť a komu nie. Reorganizácia zdravotníctva pridala tým, čo majú liečiť, administratívnu prácu, samozrejme, na úkor ich základnej činnosti. Je nedostatok všetkého, na druhej strane sa nakupujú i drahé zahraničné lieky, hoci lacnejšie sa vyrábajú aj u nás. Nechcem špekulovať prečo. Zdravotný stav nášho obyvateľstva sa prudko zhoršuje.
Vážené dámy, vážení páni, váš hlas môže rozhodnúť o tom, či budú alebo nebudú zomierať ľudia, ktorí by mohli ešte žiť, keby rezort riadil človek, ktorý mu rozumie. Vyše 76 podpisov, resp. 76 podpisov poslancov požadujúcich nedôveru je dostatočný na to, aby pán minister Soboňa odstúpil aj sám. Vážené dámy, vážení páni, situácia v zdravotníctve je kritická a teraz je vo vašich rukách.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Po vystúpení pána poslanca otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Prosím, pán poslanec.
Poslanec T. Kuzbert:
Vážený pán kolega,
vaše zdôvodnenie, nehnevajte sa za výraz, bolo také trhové, lebo keď rozhodujeme o bytí a nebytí jedného ministra, keby ste boli tak láskavý a predložili faktá, a nie že na základe všelijakých vašich emocionálnych neodborných - neviem, či ste odborník na oblasť zdravotníctva - tu vystupujete a chcete nás ovplyvniť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil nikto z poslancov a poslankýň. Prosím, pán doktor.
Poslanec J. Jakuš:
Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,
rozmýšľal som, či vôbec vystúpiť k tejto kauze, ktorá sa tu už raz odohrávala. V marci tohto roku rozprava k problému vyslovenia nedôvery pánu ministrovi Soboňovi bola zastavená a prakticky sme nemohli, tí čo sme boli pripravení, v rozprave vystúpiť. Zalistoval som v pripravenom vystúpení v marci a zistil som, že vlastne na tom vystúpení z marca nie je čo meniť, skôr sa dá rozšíriť. Dovoľte mi preto povedať to, čo mi nebolo umožnené povedať v marci tohto roku.
Právomoc poslancov Národnej rady vysloviť dôveru či nedôveru vláde alebo jednému z členov vlády patrí k jedným zo základných práv parlamentnej demokracie, a tak chápem i dnešné prerokúvanie návrhu poslancov na vyslovenie dôvery ministrovi zdravotníctva.
Bol som jedným z iniciátorov tohto kroku a nerozhodoval som sa pre tento krok neuvážene, emotívne, ale po zvážení faktov. Viem, že rezort zdravotníctva je veľmi problémový rezort už len vzhľadom na to, že zdravie ako jedna z najvyšších hodnôt je vecou každého občana, jeho ochrana a udržanie nesie so sebou rad problémov. Na stave zdravia spoločnosti sa nepodieľa len zdravotníctvo. Jeho objektívny podiel na zachovaní je len 20 %. Zvyšok je vecou životného štýlu, výživy, prostredia a ďalších faktorov. Vedomý si týchto známych faktov som vedel a viem, že žiaden minister nemôže zvládnuť širokú škálu problémov sám, bez širokej spolupráce s odborníkmi, ale i s parlamentom a širokou verejnosťou.
Na parlamentnej pôde odznelo viacero konštruktívnych i menej konštruktívnych interpelácií. Patril som a patrím k poslancom, ktorí najčastejšie interpelovali pána ministra Soboňu. Takisto som pripomienkoval vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci problémy okolo zdravotníctva. Nemyslím si, že to boli interpelácie pre interpelácie, ale snaha riešiť problémy. V interpeláciách sa len kriticky ponúkali problémy, ale zároveň, pokiaľ hovorím za seba, ponúkal som i pomocnú ruku, navrhoval riešenia, konkrétne pri tvorbe zákona o zdravotnom poistení. Bohužiaľ, musím konštatovať, že reakcie zo strany pána ministra boli buď neutrálne alebo častejšie odmietavé a spochybňujúce. Tak to nebolo len voči mojim osobným návrhom, ale aj voči návrhom ďalších kolegov či už z parlamentnej pôdy alebo z neparlamentnej pôdy, zdravotníkov zo širokého terénu.
Časom ale problémy narastali, riešenie bolo a je, bohužiaľ, nekoncepčné. Namiesto racionálnych východísk sa problémy začali politizovať. Výsledkom tohto viacmesačného vzájomného nepochopenia širokej zdravotníckej verejnosti a pána ministra a neochoty nájsť spoločné východiská z problémov je dnešný bod programu.
V tomto bode programu rokujeme o vyslovení nedôvery ministrovi zdravotníctva. Teda mohol by som skončiť moje vystúpenie a je na vás, páni poslanci a pani poslankyne, aby ste rozhodli, či pán minister mal dostatok času a šancí dokázať, že je mužom, ktorý dokáže tak dôležitý rezort viest a vyviesť z krízy. Ale skôr než skončím, chcem vás ubezpečiť za klub poslancov SDĽ, i sám za seba, že sme pripravení prispieť k riešeniu problémov zdravotníctva. Zdravie nepozná politickú príslušnosť. Zdravie buď máme alebo nie. A na tom, aby sme ho mali, musíme sa spolupodieľať všetci, od ministra po radového občana. Sme pripravení pomôcť. Boli sme už odmietnutí a výsledok vidíme dnes. Verím, že múdre rozhodnutie nás, poslancov, postaví do čela rezortu múdreho človeka, schopného počúvať rady a zároveň i realizovať svoje predstavy v prospech zdravia nás všetkých. Takémuto človeku ponúkame ruku na spoluprácu.
Toľko vystúpenie, ktoré som mal pripravené na minulé zasadnutie. Medzitým došlo, samozrejme, k určitým posunom v rezorte zdravotníctva, čo sa týka pripravenosti materiálov, atď. Spomeniem len, že bol schválený liečebný poriadok. To bolo jedno z jabĺk sváru. Bola uvedená do činnosti kategorizácia liekov. Volali sme po týchto opatreniach prakticky rok. Ale prosím vás, spôsob, akým sa tieto opatrenia uvádzali do praxe, svedčí skutočne prinajmenšom o neodbornosti a určitej nekoncepčnosti zavádzania týchto potrebných opatrení do praxe. Tu sme už opakovane o tom hovorili.
Pán poslanec predo mnou hovoril, aby sme hovorili o faktoch. Myslím si, že tu už odznelo toľko faktov, toľko interpelácií na adresu nedostatkov v zdravotníctve, že tie už netreba opakovať. Čo je smutné a prečo, myslím si, že tento bod je dnes znova bodom rokovania tohto pléna, je to, že sa nepodarilo nájsť spoločnú reč medzi ministerstvom zdravotníctva a pánom ministrom Soboňom a zdravotníkmi. Nikto nepochybuje o tom, že zdravotníctvo musí prejsť určitým prerodom, musí sa pokračovať v reforme. Ale na to, aby sa pokračovalo v reforme, kde sa musia prijať aj boľavé opatrenia, ktoré sa dotknú širokej zdravotníckej verejnosti a, bohužiaľ, dotknú sa aj širokej občianskej verejnosti, musí byť určité vzájomné porozumenie, keď už nie dohoda. A to porozumenie zvlášť medzi zdravotníckou verejnosťou a vedením ministerstva zdravotníctva chýba. Tu sa ujal úlohy, keď videl kam to smeruje, podpredseda vlády pán Roman Kováč, ktorý chcel určitým spôsobom nájsť z toho východisko. Nakoniec to skončilo v stratene.
Na záver si vám dovoľujem prečítať jeden list okresného predstavenstva HZDS, ktorý bol adresovaný na najvyšší orgán HZDS:
"Okresné predstavenstvo HZDS vo Vranove nad Topľou už dňa 10. 6. 1993 na svojom zasadnutí vyjadrilo nesúhlas s činnosťou a prácou podpredsedu HZDS MUDr. Romana Kováča. Na tomto svojom stanovisku naďalej trváme. Doterajším postupom pána podpredsedu pri presadení terajšieho znenia zákona o Národnej poisťovni došlo k finančným stratám vo výške vyše 4 mld Sk.
Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré prebiehajú na vnútornej politickej scéne po vzniku koalície a po vzájomnej dohode koaličných partnerov na doplnenie vlády, nastalo v spoločnosti uspokojenie. Z dobre informovaných zdrojov sme sa však dozvedeli, že požiadavky nášho koaličného partnera
na doplnenie vlády sú už požiadavkami na rekonštrukciu vlády s konkrétnymi náhradami. Jednou z takýchto požiadaviek je aj odstúpenie ministra zdravotníctva MUDr. Viliama Soboňu s tým, že ho nahradí podpredseda vlády MUDr. Roman Kováč. S takou požiadavkou sa nestotožňujeme a dôrazne musíme upozorniť, že pri plnení tejto požiadavky dôjde k prepojeniu medzi MUDr. Romanom Kováčom a určitou skupinou vedenia SNS, ktorá takúto zmenu požaduje v období, keď začína proces transformácie zdravotníctva. Máme odôvodnenú obavu, že dôjde
1. k ovládnutiu privatizácie zdravotníctva, hlavne kúpeľov a žriedel;
2. k úzkemu napojeniu na predstaviteľov Slovenskej lekárskej komory, Asociácie nemocníc Slovenska a odborov, ktorí presadzujú zmenu a zastavenie procesu reformy zdravotníctva. Znamenalo by to aj návrat bývalých riadiacich pracovníkov znovu do funkcií. MUDr. Roman Kováč sa svojím doterajším postojom stal garantom týchto zoskupení v ich požiadavkách na zastavenie reformy zdravotníctva;
3. k ochromeniu práce zdravotníckeho klubu HZDS, kde väčšina jeho členov odmieta pracovať pod vedením MUDr. Romana Kováča.
Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhujeme vedeniu hnutia zvážiť ďalšie zotrvanie MUDr. Romana Kováča vo funkcii podpredsedu hnutia i vo vláde. Podpísané Okresné predstavenstvo HZDS vo Vranove nad Topľou. "
Prosím vás, keď už v samotnom hnutí dochádza k rozporom takéhoto charakteru, myslím si, že i toto hnutie by sa malo zamyslieť, akým spôsobom bude riešiť túto situáciu, či teda má chybu minister zdravotníctva, alebo ako tu píše predstavenstvo HZDS, alebo je chyba v problémoch zdravotníctva u pána MUDr. Romana Kováča. My by sme mali rozťať tento gordický uzol. Vzhľadom na to, že po rekonštrukcii vlády pán Roman Kováč bol potvrdený ako podpredseda vlády, myslím si, že sa i hnutie pripojilo k tomu, že je to muž na svojom mieste. Rozhodnime, či mužom na svojom mieste je pán minister zdravotníctva.
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Jakušovi. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Ftáčnik má faktickú pripomienku.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne, kolegovia,
moja pripomienka je faktická, resp. je to procedurálny návrh. Dávam návrh, aby sme o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády rozhodli tajným hlasovaním. Odôvodňujem to tým, že v návrhu nového rokovacieho poriadku predpokladáme, že o všetkých voľbách a odvolávaniach by sa malo rozhodovať tajným spôsobom, že je to demokratický spôsob ako o takomto návrhu rozhodnúť. Dávam teda v zmysle rokovacieho poriadku návrh, aby sme o tomto hlasovali tajne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej sa s faktickou poznámkou hlásil pán poslanec Kačmár.
Poslanec B. Kačmár:
Chcel by som len krátko reagovať na predchádzajúci príspevok. Nie som z Vranova, netýka sa ma to konkrétne, ale v tomto prípade by som pánu poslancovi radil, aby sa pozrel,
odkiaľ a kam to bolo smerované. Je to vyložene vnútorná záležitosť HZDS, a myslím si, že toto je vyložene otváranie poštových zásielok a čítanie. Je to naša vec, ako si to vyriešime a vôbec to nebolo vám adresované, čiže neviem, z akého dôvodu sa vy k tomu staviate. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Černák - faktická poznámka. Poslanec Ľ. Černák:
Pán predseda, kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko, je to odťažité od problému, ktorý teraz riešime. Súhlasím s predchádzajúcim diskusným príspevkom, že je to vnútorná vec hnutia, ale dôrazne protestujem proti tomu, aby niekto pána Romana Kováča upodozrieval z prepojenia na špičku vedenia SNŠ, aby spochybňoval jeho politické zásluhy, ktoré o vytvorenie koalície pán Roman Kováč nesporne má. Jeho odbornú stránku veci si netrúfam hodnotiť, ale ak zaznel z Vranova tón spochybňujúci pána Romana Kováča, mali by s tým naši koaliční partneri niečo robiť.
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, pán poslanec. Poslanec T. Kuzbert:
Ešte k tejto kauze. S touto problematikou sa zaoberalo Republikové predstavenstvo HZDS v sobotu v Leviciach. Tento problém sme vyriešili. Pokiaľ uznesenie z tohto predstavenstva bude zverejnené, tam sa dozviete ako. Ubezpečujem vás, že uznesenie skutočne konštatuje faktá.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Laluha. Poslanec I. Laluha:
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,
chcem v zastúpení poslaneckého klubu HZDS konštatovať to, čo niektorí predrečníci. Pán podpredseda vlády a predseda rady hnutia má plnú dôveru poslaneckého klubu. Prosím, aby sme tieto veci nechali v kompetencii tých, ktorým to patrí.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia poslanci a poslankyne,
dovoľte mi, aby som kolegovi, ktorý tu hovoril o tom, že by bolo potrebné povedať konkrétne argumenty, povedal v rozprave niekoľko takýchto argumentov. 17. marca tohto roku som vystúpil v rozprave a pre osvieženie pamäti mi dovoľte, aby som zopakoval niektoré veci, ktoré sú v rezorte zdravotníctva aktuálne doteraz.
V koncepcii reformy zdravotníctva sa nepokračovalo. Boli prepustení pracovníci Ústavu pre zavedenie zdravotnej poisťovne. Na stretnutiach s riaditeľmi zdravotníckych zariadení títo nedostávali jednoznačné stanoviská. Začali narastať problémy s financovaním zdravotníckych zariadení. Odvolávanie riaditeľov, ktoré je často problematické, pokračuje doteraz. Ďalšie nedobré vzťahy sú s lekárskou komorou, asociáciou nemocníc, odborármi. Sú nedostatky v nedokonalej príprave, zlej koncepcii, ktorú zmenilo dohodovacie konanie s podpredsedom vlády, kde sa pôvodný zámer Nemocenskej poisťovne zmenil na Národnú poisťovňu. Rozpor je vo financovaní, kde sa nedodržiava prijatý zákon a poisťovňa nefunguje. Rozpor s prijatým zákonom je jasný. Viete všetci o tom, že sú problémy s tým, že štát neplatil doteraz za tých, za ktorých mu zákon ukladá platiť. Takéto finančné hospodárenie, ktoré postráda znaky koncepcie, privádza potom problémy a rozporuplné opatrenia smerom k zdravotníckym zariadeniam. Odsúvať riešenie na vládu, ministra financií, Národnú poisťovňu, tak ako sa to často vo vystúpeniach pána ministra deje, nie je zo strany pána ministra zodpovedné.
Na doplnenie týchto argumentov si dovolím doplniť, keďže máme v materiáloch tejto schôdze správu z Rooseveltovej nemocnice, ktorá bola tu viac-menej vyprovokovaná vystúpením poslanca, že nejde len o jednu nemocnicu, ktorá je v takom zlom stave.
Dovoľte mi, aby som vás oboznámil aj s nemocnicou v Poprade, v akom je stave. Slovenský plynárenský priemysel sa obrátil 5. 11. na riaditeľa nemocnice s poliklinikou listom, kde mu oznamuje: "Vec - prerušenie dodávky zemného plynu. Pri kontrole odberateľských kont sme zistili, že ste nám doteraz neuhradili faktúry za odber zemného plynu v mesiacoch apríl až september 1993 v celkovej výške 3 milióny korún. Zároveň musíme s poľutovaním konštatovať, že finančnú situáciu nevylepšilo ani vyhovenie vašej žiadosti o odklad
prerušenia dodávky zemného plynu z 25. 8. 1993. Na základe horeuvedeného vám oznamujem, že pokiaľ neuhradíte vaše záväzky v termíne do 18. 11. " - čiže do zajtra - "budeme musieť pristúpiť k prerušeniu dodávky zemného plynu pre vašu organizáciou, a to dňom 19. 11. 1993 o 10. 00 hodine. " Je tu stanovisko okresného úradu, štátneho okresného lekára, ktorý sa obrátil listom na pána inžiniera Ivana Jambora z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a na Národnú poisťovňu, pani inžinierku Martu Jančovičovú, kde žiada o vyriešenie tejto krízovej situácie.
Vtedy aj teraz uvádzam, že všetky tieto argumenty svedčia o tom, že systémový proces sa začal už v období predchádzajúcej vlády. Pred spustením poisťovne sa v ňom kontinuálne nepokračovalo. Robia sa pri ňom obrovské chyby, prebieha bez účasti širokého spolupôsobenia odborníkov. Nedotiahnuté a zle pripravené veci majú aj patrične negatívnu odozvu.
Výbor pre zdravotníctvo sa naposledy zaoberal problematikou alebo sťažnosťou pracovníkov z kúpeľov zo Starého Smokovca. Mohol by som hovoriť ešte ďalšie argumenty. Pre vás, poslancov, nech sú tieto vecné argumenty upozornením, že minister so svojimi pracovníkmi nastúpenú cestu nemá dobre pripravenú, vyskytujú sa vážne chyby v procese transformácie zdravotníctva. Preto je na vás, vážení poslanci, aby ste to posúdili pri hlasovaní o vyslovení nedôvery, či sa chcete spolupodieľať spolu s pánom ministrom na takejto ceste. Úlohy zdravotníctva môže splniť len skupina schopných odborníkov. Nemôžeme si v tejto dobe dovoliť, aby zdravotníctvo postupovalo k horšiemu, ale treba, aby fungovalo lepšie. Bez osobných alebo politických motívov bol podaný aj tento druhý návrh skupiny poslancov, aby sa zlepšila starostlivosť zdravotníctva o našich pacientov, občanov Slovenska.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Čarnogurský s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, pán kolega Kuzbert sa pozastavil nad slovami kolegu Brocku, keď kolega Brocka hovoril, že v hlasovaní o tomto návrhu budeme hlasovať, či budú alebo nebudú zomierať ľudia. Pán kolega Kuzbert sa domáhal konkrétnych faktov pre také slová. Chcem poukázať na to, že odvolaný riaditeľ Národného onkologického ústavu Dr. Korec pred svojím odvolaním napísal pánu ministrovi list, kde uviedol konkrétne prípady na pacientoch chorých na rakovinu, ktorým nemohol podať lieky pre zlú prácu ministerstva. Myslím si, že to je odpoveď pánu kolegovi Kuzbertovi. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nikto sa už viac nehlási do rozpravy? Prosím, pán doktor.
Poslanec M. Kelemen:
Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni,
dôkazom toho ako nám skutočne záleží na zlepšení situácie v zdravotníctve, je aj tá skutočnosť, že počas tohto funkčného a volebného obdobia už druhýkrát máme na rokovaní otázku vyslovenia nedôvery ministrovi zdravotníctva. Súhlasím s tými názormi, ktoré prezentovali názor, že zatiaľ skutočne návrh na vyslovenie nedôvery je skôr v polohe emocionálnej. Dovoľte k tomuto uviesť niekoľko skutočností.
Nepatrím medzi tých, ktorí zastávali zdravotníctvo pred novembrom 1989. Do novembra 1989 sa zdravotná a zdravotnícka politika tohto štátu robila skutočne zle, ale prepáčte, po novembri sa nerobí zdravotnícka politika, ale politika v zdravotníctve. /Potlesk. / Dôkazom toho je celý rad personálnych zmien, ktoré boli vykonané v rokoch 1990 a 1991, kde vedúcim motívom a kritériom bola politická minulosť uchádzača o konkurzné miesto. Stalo sa to, že počas tohto obdobia sa do vedúcich funkcií v zdravotníctve dostal celý rad neodborníkov, lepšie povedané - odborníkov takých, ktorí neboli schopní spustiť a uviesť do života reformu zdravotníctva, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky v novembri 1990. Podľa môjho názoru, každý vedúci pracovník, každý riaditeľ, každý minister, si vyberá taký okruh pracovníkov, spolupracovníkov, podriadených pracovníkov, s ktorými zabezpečí plnenie úloh. Robil to tak predchodca ministra Soboňu, ktorý urobil v zdravotníctve viac personálnych zmien ako tento minister, a prepáčte za ten pojem, nerobil sa okolo toho vtedy taký "štabarc".
Dovoľte vysloviť názor k oblasti financovania zdravotníctva. Bohužiaľ, tie názory, ktoré tu boli interpretované, sú neadresné. Veď rezortu zdravotníctva, ministerstva zdravotníctva sa okrem oblasti investičnej výstavby už financovanie zdravotníckych zariadení takmer netýka. Tento parlament schválil zákon číslo 7. Ten istý parlament oslobodil štát tým istým zákonom platiť plné dávky poistného do Národnej poisťovne. Spomíname si na kauzu "Zbor zástupcov Národnej poisťovne". Opakovane sme sa zaoberali vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci funkčnosťou či nefunkčnosťou Národnej poisťovne. Až do štvrtého kvartálu tohoto roku nefungovala Národná poisťovňa vlastne ani len simulovane. Donedávna to nebolo nič iné ako inštitúcia, ktorá rozdeľuje zdravotníckym zariadeniam finančné prostriedky tak, ako to pred ňou robil niekto iný.
Vytýkame alebo sa pokúšame vytýkať ministrovi zdravotníctva pomalú reformu. Práve minister zdravotníctva otočil ten nezmyselný úvod reformy, ktorá chcela nastúpiť v roku 1990 a 1991. Veď tá reforma v zdravotníctve vlastne začala, s dovolením, od chvosta. Namiesto toho, aby sa najprv vyriešili systémové vzťahy, aby sa vyriešili podmienky, vzťah poistenec - poisťovňa - zdravotníctvo, alebo zariadenia a inštitúcie, ktoré zabezpečujú poistné služby, sa rok handrkovalo o slobodnej voľbe lekára, rok sa handrkovalo a pripravoval sa systém zdravotnej poisťovne, ktorý sa nakoniec neujal vďaka tomu, že tento parlament schválil zákon o Národnej poisťovni. A to je dôsledok toho, že sa neplnilo uznesenie k reforme zdravotníctva, ako som spomínal, z novembra 1990. Určite vystúpi ešte aj pán minister a ja nie som ani poverený ani kompetentný na to, aby som ho obhajoval. Vystúpil som len preto, aby som pripomenul vecné a podstatné záležitosti okolo rezortu zdravotníctva. Mňa osobne predkladateľ zatiaľ nepresvedčil o tom, že by som mal návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva podporiť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Kelemenovi. S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Kuzbert.
Poslanec T. Kuzbert:
Predbehol ma pán kolega, ale chcel som reagovať na pripomienku pána doktora Čarnogurského, ktorého uznávam ako právnika. A práve preto viem, a iste aj on vie, že pri obviňovaní dakoho sa zbierajú aj účelové informácie. To, čo podal on, že na onkológii umierajú pacienti alebo sú pacienti,
ktorí nedostávajú lieky, podľa môjho názoru, takto podaná informácia je účelová. Možno, že keby som sa sústredil na túto problematiku, tiež tu predložím váženému parlamentu množstvo dôkazov o tom, že na onkológii podávali lieky, sú lieky, ale len pre solventnejších pacientov.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Jakuš - faktická poznámka. Poslanec J. Jakuš:
Na margo vystúpenia pána poslanca Kelemena - plne s ním súhlasím v úvodnej pasáži, čo sa týka kádrových zmien, len by som trošku opravil, že kádrové zmeny, ktoré boli uskutočnené a ktoré, myslím si, že neboli vždy na prospech zdravotníctva, sa neudiali len do polovice roku 1992, ale dejú sa aj teraz, po voľbách. Teda nemožno povedať, že v tomto smere mal nešťastnú ruku len predchádzajúci minister, ale myslím si, že v tomto smere ani terajší pán minister nemal práve najšťastnejšiu ruku. Svedčí o tom aj to, že zadĺženosť nemocníc, kde boli vymenení riaditelia, je prakticky rovnaká ako tam, kde vymenení riaditelia neboli ak by sme brali úspešnosť týchto vymenených riaditeľov.
Ďalej tu pán poslanec Kelemen hovorí, že sme vlastne schválili financovanie poisťovne cez rozpočet a že sme tento fakt predĺžili na ďalší polrok. Áno, súhlasím s tým, ale myslím si, že nielen hlasmi opozície, ale predovšetkým hlasmi vládnuceho hnutia to bolo vtedy schválené. A pán minister je z vášho hnutia. Hovoríte, že minister otočil vlastne chod reformy. Myslím si, že chod reformy sa neotočil, ale sa zastavil. Zoberme si len otázku privatizácie, vyhlásenie pána ministra, pamätáte si, pán poslanec, pán minister to vyhlásil vo výbore, že do konca roku 1992 budeme mať ukončenú privatizáciu v zdravotníctve. Vieme, kde, v akej situácii sa dnes nachádzame.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, máte ešte 20 sekúnd. Poslanec J. Jakuš:
Pardon. Tak ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ešte máte 15 sekúnd. Nikto sa nehlási do rozpravy? Ani s faktickou poznámkou?
/Nikto. /
Ak nie, ukončujem rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť.
Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,
skutočne musím na úvod povedať, že mi neprináleží, aby som sa obhajoval pred parlamentom. Skúsim stručne zreferovať, čo sa vlastne stalo v zdravotníctve, že musíte pristúpiť druhýkrát k hlasovaniu o vyslovení nedôvery ministrovi rezortu. Zároveň ale musím povedať, že v mene všetkých zdravotníkov, ktorí si statočne vykonávali svoju prácu, si vyprosím vystúpenie pána Brocku, ktorého vystúpenie bolo absolútne neodborné. Urazil celý kolektív zdravotníkov, ktorých
etická úroveň nedovolí, aby podávali lieky, ktoré sú neúčinné, nedovolí, aby obchádzali tie liečebné metódy, ktoré sa používajú všade vo svete. Naše zdravotníctvo nie je na úrovni rozvojovej krajiny, ale nie sme skutočne príliš vzdialení, okrem technického vybavenia, od úrovne zdravotníctva iných štátov. Toto potvrdili inštitúcie, ako je Svetová banka a iné, ktorých hodnotenie zdravotníctva ste sa mohli dočítať. Takže, prosím, nejde o moju osobu, ale voči zdravotníkom Slovenskej republiky nemáte právo takýmto spôsobom vystupovať. Svoje morálne povinnosti 90 % týchto ľudí vie a nikdy sa im nespreneverí. /Potlesk. /
Keď som nastúpil do rezortu zdravotníctva, prišiel som do rezortu, kde vládol úplný rozklad. Neexistoval systém, dovtedy fungovali len deštrukčné kroky vrátane opatrení, ako je dekompozícia okresných ústavov národného zdravia bez pripraveného náhradného systému, ako bola delimitácia lekárenských služieb od nemocnice. Ak pán poslanec Brocka spomenul, že sa objavovali drahé lieky a že sa plytvalo liekmi, skutočne je to pravda. Dokonca si dovolím tvrdiť, že zo 120 súkromných veľkodistribútorských firiem je 90 % založených zo štátnych peňazí z toho dôvodu, lebo predchádzajúce vedenie zdravotníctva dovolilo poskytovať tzv. zakázané úvery, za ktoré si zakladali súkromné firmy. Vďaka tomu zdravotníctvo ešte aj teraz trpí strašnými nedostatkami, ktoré boli zapríčinené absolútnou deštrukciou. Táto deštrukcia by, samozrejme, bola iná, ak by boli pripravené náhradné systémy. Náhradné systémy však pripravené neboli.
Tesne pred odstúpením predchádzajúceho vedenia rezortu zdravotníctva bola vytvorená na ministerstve - nazvem ju - "úderka", ktorá vykonala ešte zvyšných 40 personálnych zmien v rezorte zdravotníctva na postoch vedúcich pracovníkov. Samozrejme, že za žiadnych okolností, žiadne kritériá vykonania týchto výberových konaní nepoukazovali na to, že išlo o odborné kritériá. Išlo jednoznačne o pripravenie rezortu na to, aby to bol východiskový rezort, z ktorého sa zaútočí na stabilitu novonastupujúcej vlády. Bol to krok, ktorý bol mimoriadne premyslený.
Z toho vyplýva, že som nastúpil do jedného nepriateľsky ladeného rezortu, pretože väčšina riaditeľov bola z jedného politického hnutia. Samozrejme, to nebola náhoda. Nebol pre mňa problém vymeniť reprezentanta Kresťanskodemokratického hnutia, pretože som iného nemohol vymeniť, iný tam nebol. /Potlesk. / Samozrejme, okamžite toto mohlo vyvolať len a len negatívne reakcie zo strany opozície. Nečudujem sa, ale na druhej strane zase hovorím, bez toho, že by som sa zoširoka obhajoval, že nemôžem pracovať s takými ľuďmi na vedúcich postoch, ktorí nesúhlasia s koncepciou, ktorá sa v zdravotníctve tvorí. Nikto s tým nemôže pracovať, žiaden vedúci pracovník rezortu, ani vedúci pracovník inej firmy. Vo vyspelých štátoch takýto jav je neznámy. To znamená, že bolo treba najprv skúsiť vrátiť odbornú zdatnosť vedúcich pracovníkov nemocníc, pretože sme pristupovali k radikálnym zmenám, k zmene zdravotného systému.
Tieto radikálne zmeny boli predovšetkým v zavedení poisťovacieho systému, ktorého základy boli zavedené už predchádzajúcim ministrom, ale vyslovene v teoretickej rovine. Žiadna praktická realizácia, okrem zavedenia ústavov pre financovanie zdravotníctva, regionálnych ústavov pre financovanie zdravotníctva, sa dovtedy nevykonala, žiadny ďalší realizačný krok nebol vykonaný. V oblasti legislatívnej politiky okrem zákona o prerušení tehotenstva nebol pripravený ani jeden materiál do takej formy, ktorý by mohol byť predložený na pripomienkové konanie. To znamená, že rezort zdravotníctva som preberal s vyhlásením pána exministra Rakúsa, že do troch mesiacov rezort zdravotníctva skolabuje. Tieto vyhlásenia boli verejné, takže si ich nevymýšľam, môžu byť potvrdené tlačou, pretože boli vtedy všade zverejnené.
Po troch mesiacoch bola agónia zdravotníctva opozíciou predĺžená do konca roku, a ďalej sa predlžovali termíny, kedy má zdravotníctvo prestať fungovať. Toto bol jeden veľmi závažný krok, ktorý sa nedal riešiť inak, ako som ho začal riešiť.
Zdravotníctvo bolo naučené na systém, kedy sme nevedeli, koľko peňazí sa doňho dostáva a akým spôsobom sa tieto peniaze využívajú, či je to efektívny spôsob alebo neefektívny. S tým nemáme problémy len my, ale je to celosvetový problém vynakladania a využívania financií v zdravotníctve, vrátane najvyspelejších a najbohatších štátov. To znamená, že prvý krok musel viesť k tomu, aby sme sprehľadnili tok peňazí čo možno najexaktnejšie. Návrh a koncepcia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nebola Národná poisťovňa, ale Nemocenská poisťovňa. Poukazovali sme na niekoľko závažných faktov. Medzi inými sme poukazovali na to, že nie je možné, aby lekár diagnostikoval a liečil chorobu a na druhej strane, aby iný lekár z iného fondu alebo z iného rezortu rozhodoval o dĺžke práceneschopnosti. Nie je to možné ani z forenzných dôvodov.
Na tieto hlasy, samozrejme, vtedy opozícia nedbala a našli sme zdatných protivníkov, ktorí nám túto koncepciu prekazili. Teraz je vidieť následok, že 11-percentná práceneschopnosť v histórii tohoto štátu snáď nebola. A nielen to je zlé, že je 11-percentná práceneschopnosť, ale jej štruktúra môže byť strašná, pretože neexistuje žiadny kontrolný systém, ktorý by tento jav nejakým spôsobom riešil. Ak neprešla koncepcia Nemocenskej poisťovne, vedeli sme, že na zavedenie poisťovacieho systému potrebujeme inú koncepciu, a preto sme vrelo privítali systém a koncepciu Národnej poisťovne.
Proti systému Národnej poisťovne by som nikdy nemal ani jedno slovo, pretože to je systém, ktorý nie je zlý. Tento
systém, keď sa zdokonalí, bude absolútne plniť svoju funkciu a môže sa rozvinúť na jeden z najmodernejších systémov v Európe a možno aj vo svete. K tomu, aby sa takto stalo, musím povedať, že chýba len veľmi málo. Chýba vaše rozhodnutie o spôsobe udelenia rozpočtu na budúci rok pre Národnú poisťovňu. Podľa toho, ako sa poslanecký zbor rozhodne, akým spôsobom sa prijme, tak sa bude mať zdravotníctvo v budúcnosti a podľa toho sa uľahčí aj pozícia prípadne ďalšieho môjho nástupcu, ktorý bude viest - nepochybujem - túto transformáciu do cieľového riešenia. A toto cieľové riešenie nie je zlé.
Stačí, aby parlament nesúhlasil s tým, aby rozpočet poisťovne bol odvislý od štátneho rozpočtu. Takýto návrh existuje, preto vás prosím, aby ste k tomuto zhodnoteniu pristúpili zodpovedne, ak by som už nemal šancu obhajovať túto situáciu. Stačí, aby sa rozumnou mierou dohodlo so štátom, koľko podľa svojich ekonomických možností štát podľa zákona číslo 7/1993 Z. z. uvolní ako poistné dávky do Národnej poisťovne. Ak to bude na úrovni 60 % a možno aj 50 % minimálnej mzdy - tých 13, 7, na ktoré ho zaväzuje zákon, v tom prípade zdravotníctvo prestane mať základné problémy okolo financií, ktoré má teraz.
Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré sú, sa podarilo zostaviť alebo vytvoriť toto zoskupenie, naozaj musím povedať, veľmi statočných a vysoko odborných ľudí, ktorí zabezpečili, že pri tejto ťažkej ekonomickej situácii, kedy sa spôsob funkcie nemocníc vlastne nezmenil, lebo to sa nedá zmeniť za jeden rok, možno že ani za tri roky, to môže byť len postupná zmena, že súčasný stav zadĺženosti sa pohybuje niečo nad 1 218 miliónov. Dokonca, vďaka rozhodnutiu parlamentu ministerstvo financií uvedený schodok bolo prinútené riešiť a dohodli sme sa, že dôjde k finančnej výpomoci v tejto výške a budú sa uvoľňovať prostriedky vo výške dokladovanej zadĺženosti nemocníc.
Prijali sme takisto vnútorné opatrenia, na základe ktorých budeme tieto financie rozdeľovať tak, aby tí, ktorí dobre hospodárili, dostali peniaze, s ktorými budú môcť voľne naložiť, to znamená, že nepôjde o oddlžovanie nemocníc. Veľmi zadĺžené nemocnice nebudú úplne oddĺžené. Tie, ktoré sú zadĺžené menej, dlhy budú vyrovnané, ale tieto peniaze budú viazané na tieto dlhy a nemôžu ich použiť inde a aby dlh ostal. Tie, ktoré dlhy nemajú, lebo sú také nemocnice, dostanú peniaze na použitie na iné potreby. Myslím si, že toto je spôsob, ktorý nie je zlý.
Čo sa týka ďalších krokov, ešte by som chcel uviesť, že tie inštitúcie, ktoré k nám chodia zo zahraničia, ako je Svetová banka, Svetová zdravotnícka organizácia, ako sú stretnutia na najvyššej úrovni všetkých zástupcov poisťovní, ako sú rozhovory so zástupcami poisťovní v zahraničí, náš systém považujú za možno jeden z najlepšie rozvinutých zo všetkých štátov v postkomunistickej Európe. Posledné také stretnutie, kde boli naši zástupcovia, bolo v nemeckom Essene, kde sa tento fakt potvrdil. A takisto posledné medzinárodné stretnutie zástupcov Poľska, Česká, Maďarska, Slovenska, ktoré organizovali zástupcovia projektu HO. Takže, to nie sú naše vyjadrenia, ale sú to fakty, ktoré počúvame od zahraničných odborníkov, ktorí sa v problematike dobre vyznajú. V konečnom dôsledku došlo aj k dohode so Svetovou bankou, čo tiež potvrdzuje, že rešpektuje systém, ktorý sa na Slovensku zavádza.
Čo sa týka privatizácie, musím povedať, že skutočne privatizácia pri mojom nástupe do funkcie ministra zdravotníctva bola pripravená možno len teoreticky, ale tieto teoretické podklady som nenašiel. Chýbalo majetko-právne usporiadanie jednotlivých objektov určených na privatizáciu a takýto majetok sa, samozrejme, privatizovať nijakým spôsobom nedá. Neboli prijaté zásady, akým spôsobom by sa jednôtlivé objekty privatizovali. To znamená, že privatizáciu som nemohol zastaviť, ani keby som bol chcel, privatizácia neexistovala, a čo neexistuje, sa zastaviť nedá. Okrem toho som prijal za poradcu človeka, ktorý v priebehu troch týždňov v odbore privatizácie mi zahlásil, že sa mu vlámali do auta a ukradli mu dokumenty. Bola to väčšina dokumentov o majetko-právnej situácii jednotlivých privatizovaných objektov. Samozrejme, vyslovili sme podozrenie, že to nebolo vlámanie a z tejto funkcie som ho prepustil. O tri týždne mal založenú súkromnú poradenskú firmu: Je jasné, že to bola moja chyba, že som lepšie neprehliadol človeka, ktorý takýto krok urobil.
Privatizáciu sme museli začať od začiatku, privatizáciu sme naozaj začali a privatizácia sa v zdravotníctve pohla. Napriek tomu však tvrdím, že privatizácia v zdravotníctve problematiku zdravotníctva nerieši jednoznačne. Nikde vo svete, kde vykonali privatizáciu veľkého rozsahu, alebo kde je prevaha súkromných zdravotníckych zariadení, nie sú s týmto systémom spokojní. To znamená, že predovšetkým v zdravotníctve treba v privatizácii voliť veľmi, veľmi opatrné kroky.
V niektorých štátoch, kde urobili rozsiahlu privatizáciu, vyhlásili, že dosiahli tým jedno, že 70 % kvalitných odborníkov sa stará o 20 % populácie. Myslím si, že akokoľvek odsúdime minulý režim, ale v zdravotníctve sa predsa len urobil celý rad pozitívnych krokov a dosiahla sa istá kvalitatívna úroveň zdravotníckej starostlivosti, a čo je veľmi dôležité, dosiahla sa sociálna spravodlivosť v zdravotníckom systéme.
Je našou povinnosťou, aby sme kvalitatívne zvýšili úroveň starostlivosti, ale nemôžeme dovoliť, aby sa znížila sociálna úroveň zdravotníckej starostlivosti a dostupnosť zdravotníckej starostlivosti. Je to vec, na ktorú by sme naozaj doplatili. Podporujem to, že zdravotníctvo je veľmi
citlivý rezort, ktorý naozaj môže spôsobiť problémy, môže spôsobiť aj vážne politické krízy v hociktorom štáte. Myslím si, že aj na tento moment sa veľa ľudí spolieha.
Teraz ešte k privatizácii musím povedať jednu vetu. Je skutočne potrebné, aby som bol odvolaný preto, ak niekto chce zaviesť do privatizácie nekalé metódy. Toto nie som ochotný akceptovať a jednoducho to za súčasných okolností nie je možné. Všetky privatizačné kroky sa vykonajú prehľadne, a myslím si, že aj v prípade môjho nástupcu jedine tento systém môže zabezpečiť, aby zdravotnícke zariadenia plnili naďalej svoju funkciu tak, ako zdravotnícke zariadenia majú plniť. Je vylúčená vec, aby sme hazardovali so slovenskými kúpeľmi a diskutovali o tom, či je potrebná ingerencia štátu v takej alebo v onakej výške alebo nie. Každý, kto vojde do kúpeľníctva, ktoré je aj v súčasnosti ziskové, v Piešťanoch sa produkuje jeden dolár za štyri až päť korún, myslím, že to nemá obdobu v žiadnom rezorte, ak do takýchto ziskových kúpeľov pôjde akýkoľvek podnikateľ zo zahraničia, ak nie je viazaný prísnymi pravidlami, jednoducho sa obráti k ceste, ktorá mu zabezpečí nárast zisku, aby čo najskôr z toho mal čo najvyšší zisk. To je prirodzené chovanie sa každého podnikateľa. Preto povinnosťou štátu je, aby takýmto krokom zamedzil. Tieto postoje nemienime zmeniť, a myslím si, že pre občanov tohto štátu sú mimoriadne dôležité.
Čo sa týka žriediel, spočiatku sme sa spoliehali na to, že stačí ak budeme udeľovať a budeme mať dohľad nad udeľovaním licencií. Nestačí to z jedného dôvodu, pretože naše žriedla majú jednu vzácnu vlastnosť, že niektoré zloženia vôd sú vynikajúce, také, že môžu byť priamo distribuované do siete a majú veľmi dobré chuťové aj liečebné účinky. Často sú medzi nimi také, ktoré majú lepší fyziologický účinok ako tie, ktoré sú vyrábané na Západe špičkovými technológiami. Z toho dôvodu ak by som bol majiteľom nejakej význačnej firmy, snažil by som sa tieto žriedla kúpiť nie preto, aby som propagoval Salvatorku, Santovku, Budišskú a podobne, ale
preto, aby som tieto vody predával pod mojím firemným názvom, a tým prakticky zlikvidoval účasť týchto slovenských produktov na svetových trhoch, teda boli by predávané, ale ako firemný produkt úplne iného štátu. Preto sme sa rozhodli, že aj v žriedlach je potrebné, aby si štát ponechal 34 % trvalej majetkovej účasti. Toto boli dôvody, ktoré viedli k tomu, aby sme v privatizácii volili takýto spôsob. Všade v týchto kúpeľoch a žriedlach podporujeme súčasný manažment a všetky formy, ktoré sú žiadané, to znamená účasť zamestnancov, účasť miest a obcí, ktoré sú kúpeľné, tak, aby privatizácia bola pokiaľ možno čo najspravodlivejšia - hovorím, pokiaľ je to možné.
Vrátil by som sa ešte k tomu, čo povedal pán poslanec Lauko. Nikdy som nemal tendenciu zvaľovať vinu na niekoho iného, odsúvať nejaké problémy, ktoré mi nepatria. To nie je môj štýl riadenia. Ak konštatujem, že niečo neviem ovplyvniť, to nie je zhadzovanie problému, ale je to jednoducho nedostatok kompetencie, aby som to ovplyvnil. To znamená, že ak bolo rozhodnuté, že tento štát mal také ekonomické možnosti aké mal, že zdroje poisťovne budú naplňované zo štátneho rozpočtu, museli sme to akceptovať, lebo iná možnosť riešenia nebola. Ak nie je iná možnosť riešenia, musíme akceptovať riešenie, ktoré je najvýhodnejšie. Pre zdravotníctvo to nebolo ideálne riešenie, ale jednoducho zdravotníctvo bez ostatných rezortov nemôže existovať. Zdravotníctvo je úzko prepojené s celou hospodárskou sférou, a chápali sme, že investície do hospodárskej sféry sú prepotrebné preto, aby sa v krátkej budúcnosti situácia zdravotníctva zlepšila. Jedine oživením ekonomiky a hospodárstva môžeme čakať, že sa finančná situácia v zdravotníctve výraznejšie zlepší. Sú to spojené nádoby, nemá logiku, aby sme rozmýšľali inak. To znamená, že som sa nevyhováral, keď som tvrdil, že neviem to ovplyvniť, pretože som to nevedel ovplyvniť. Ja som o tom nerozhodoval a ministerstvo zdravotníctva nemalo na to kompetencie, aby sme to zvrátili. Koniec-koncov nebolo to opatrenie, ktoré muselo rezortu zdravotníctva poškodiť. Myslím si, že úroveň zdravotníckej starostlivosti sa podarilo zachovať, a to je dôležité. Ide len o to, aby sme tak dôsledne, ako kontrolujeme tieto kroky v zdravotníctve, sledovali aj prostriedky, ktoré sa dostali do hospodárskej časti, či sú využité tak efektívne, ako sa o to snažíme v zdravotníctve.
Čo sa týka liečebného poriadku a kategorizácie liekov, myslím si, že sú to opatrenia, ktoré sú dobré. Pri ich zavádzaní nebol žiadny nedostatok, možno bola časová tieseň, ale žiadne takéto opatrenie, ako je kategorizácia liekov, sa nedá teoreticky pripraviť tak, že bude bez pripomienok, pretože pripomienky sú často nie veľmi odborne podložené. Už som to vysvetľoval, že kategorizáciu liekov zostavovala viac ako stočlenná skupina špičkových odborníkov Slovenska. Kategorizácia liekov nie je len ekonomické opatrenie, ale je tam aj odborná snaha vytlačiť z trhu také lieky, ktoré na náš trh nepatria, pretože ich účinok je pochybný alebo nepreukázaný, a pritom to môžu byť lieky drahé, aby sa uprednostnili lieky, ktoré sú vyrábané aj u nás. Toto je tiež úloha kategorizácie liekov. Treba povedať, že kategorizácia liekov je otvorený dokument a bude vytvorená stála kategorizačná komisia, ktorá to bude prehodnocovať, tak ako sa to deje všade inde vo svete.
Myslím si, že som v mojom vystúpení približne odpovedal na tie interpelácie poslancov alebo na pripomienky poslancov, kde odôvodňovali, prečo mi treba vysloviť nedôveru. Viem, že nie som rozhodujúci, ale musím povedať, že ma nepresvedčili. Presvedčili ma o tom, že dôvody buď nepoznajú, alebo ich poznajú, ale nemôžu hovoriť o nich tak, ako by bolo potrebné.
Zdravotníctvo zo súčasne nastúpenej reformy, na ktorej sme sa podieľali, skutočne nie je možné zvrátiť. Ak sa niekto o to pokúsi, myslím si, že dôsledky bude cítiť Slovensko a slovenskí občania a pacienti ešte dlho. Bolo by to veľmi, veľmi nebezpečné. Ale o tom nerozhoduje len osoba ministra. Preto, ak dovolíte, vážené dámy, vážení páni, na záver by som vám chcel poďakovať za spoluprácu a prosím, aby ste s veľkou rozvahou pristupovali k tomu, ako schváliť rozpočet pre Národnú poisťovňu, pretože v rozpočte kapitoly ministerstva zdravotníctva na budúci rok nie sú položky, ktoré by sa závažným spôsobom mohli zmeniť. Pre ekonomickú situáciu štátu, ale aj pre zdravotníctvo pre budúci rok je rozhodujúci rozpočet, ktorý bude uvolnený, a spôsob uvolnenia do Národnej poisťovne. Všetci ste kritizovali spôsob, akým bola Národná poisťovňa napojená na štátny rozpočet. Verím, že v tomto názore nezmeníte svoje postoje a budete brať do úvahy aj názory vašich kolegov - lekárov.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi Soboňovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka: Pán minister,
moje uvedenie tohto bodu programu ste nazvali, alebo ho považujete za urážku všetkých poctivých pracovníkov zdravotníctva. Pán minister, ktorých? Tých, ktorí nedávno, respektíve keď sme prvýkrát hlasovali o vyslovení vašej nedôvery, sa zapojili do verejného stužkového štrajku? Tých, ktorí vám vtedy vyjadrili svoje stanovisko k tomu, ako vediete tento rezort? Hovorili ste o kádrových zmenách vášho predchodcu ministra Rakúsa. Nebudem sa ku kádrovým zmenám vyjadrovať,
lebo nemožno ich zrovnávať s tými, ktoré ste robili vy, alebo robíte teraz. Ale chcem povedať iné. Ten minister vám zanechal v rezorte 374 miliónov korún nevyčerpaných. Dnes je situácia taká, že len za október je dlh zdravotníckych zariadení 540 miliónov, do augusta 1 200 miliónov.
Ak hovoríte o tom, že sú to nekvalifikované vyjadrenia ľudí, ktorí sa v tomto rezorte nevyznajú, pán minister, nemusíme byť zdravotníci, aby sme vedeli, či to robíte dobre. Nakoniec, nebolo jedno plénum Národnej rady, aby sme o týchto problémoch nehovorili otvorene, na podnety našich občanov. Nakoniec, skúseností každého občana, nielen chorého a dôchodcu, s tým, ako bol zavedený liečebný poriadok, kategorizácia liekov, ktorá šokovala nielen týchto ľudí, ale celú spoločnosť - pán minister, za to máte vy zodpovednosť. Ale, aby som nebol príliš emocionálny, vrátim sa k svojej prvej vete uvádzania tohto návrhu. Pán minister, vystúpil som a predložil som svoj návrh v mene 76 poslancov, a to považujem za najkvalifikovanejší doklad o vašej schopnosti, prípadne ďalšej možnosti viesť tento rezort.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
podľa článku 88 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená najmenej 76 poslancov.
Bol daný návrh z pléna na tajné hlasovanie. Keďže je už trištvrte na jednu, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14. 30 hodiny, v rámci ktorej sa pripravia hlasovacie lístky.
/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, aby ste zaujali svoje miesta, aby sme mohli pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady. Musíme najskôr rozhodnúť o návrhu pána poslanca Ftáčnika či hlasovanie bude verejné alebo tajné.
Po prestávke budeme pokračovať v rokovaní našej schôdze. Bola ukončená rozprava. K rozprave sa vyjadril aj pán minister Soboňa. Kým pristúpime k hlasovaniu, chcem vám povedať, že podľa § 27 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku je hlasovanie na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky verejné alebo tajné. Keďže pán poslanec Ftáčnik dal návrh, aby sme o vyslovení nedôvery pánu ministrovi Soboňovi hlasovali tajne, musím dať o tomto návrhu hlasovať, a to bez rozpravy.
Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali. Ďakujem. Prítomných v sále je 135 poslancov. Kto je za to, aby bolo hlasovanie v tomto bode programu tajné?
Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Ftáčnika sme prijali.
Prosím pánov skrutátorov, aby obvyklým spôsobom ako doteraz, keď hlasujeme tajne, rozdali hlasovacie lístky. Na hlasovacom lístku budete mať uvedené "vyslovujem nedôveru" a "nevyslovujem nedôveru". Pri úprave hlasovacieho lístka budeme postupovať tak, že poslanec alebo poslankyňa na hlasovacom lístku ponechá tú alternatívu, za ktorú hlasuje. Alternatívu, za ktorú nehlasuje, vodorovne prečiarkne. Iná úprava hlasovacieho lístku alebo ponechanie oboch alternatív sa považuje za neplatné hlasovanie.
Prosím, páni overovatelia, môžeme pristúpiť k rozdávaniu hlasovacích lístkov. Hlasovať budeme tak, že najskôr hlasovanie vykonajú páni skrutátori a potom my, ostatní poslanci.
/Vykonanie aktu hlasovania. /
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či ešte niekto z vás má vykonať hlasovanie.
/Nikto. /
Ďakujem. Takže prosím pánov overovateľov, aby sa odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Zatiaľ, páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta. Chcem poprosiť overovateľov, aby oznámili Národnej rady Slovenskej republiky výsledok tajného hlasovania. Prosím, pán overovateľ.
Poslanec M. Pollák:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkami tajného hlasovania na vyslovenie nedôvery Viliamovi Soboňovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Na hlasovanie o vyslovení nedôvery Viliamovi Soboňovi, členovi vlády Slovenskej republiky bolo poslancom vydaných 138 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 136 platných hlasovacích lístkov a 2 neplatné hlasovacie lístky.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky konečne 76 hlasmi vyslovila nedôveru Viliamovi Soboňovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky potrebnými 76 hlasmi vyslovila nedôveru pánu Viliamovi Soboňovi. členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Pán minister ma poprosil, aby mohol povedať pár slov.
Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,
predtým som vždy vyhlasoval, že si vážim princípy parlamentnej demokracie, a preto toto prijímam s absolútnym kľudom a nie som zatrpknutý. Chcel by som sa rozlúčiť a chcel by som poďakovať všetkým za spoluprácu. Myslím si, že sme zviedli v športovej terminológii povedané "zopár ostrých súbojov" na pôde parlamentu, aj na pôde výborov, a myslím si, že vďaka tomu, dokonca vďaka týmto súbojom aj zo strany opozície sa zdravotníctvo dostalo do dobrej východiskovej pozície. Prosím vás, aby ste túto východiskovú pozíciu v budúcnosti udržali.
Ďakujem vám pekne. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Štvrtým bodom programu je
Voľba poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na voľbu poslancov Milana Janičinu a Miroslava Rybanského do výborov Národnej rady Slovenskej republiky ste dostali ako tlač číslo 362. Ich zaradenie vychádza z návrhov Slovenskej národnej strany.
Pýtam sa, či má niekto otázky alebo pripomienky k predloženému návrhu.
/Nikto. /
Ak nie, navrhujem, aby sme prijali uznesenie tohto znenia: " Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 44 z roku 1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov zvolila Milana Janičinu za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Miroslava Rybanského za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. "
Dávam o návrhu hlasovať.
Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali.
Ďakujem. Prítomných je 115 poslancov.
Kto je za takto navrhnuté uznesenie?
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že uznesenie ako som vám ho prečítal, sme prijali.
Piatym bodom programu je
Voľba podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
listom z 10. novembra 1993 mi pán poslanec Jozef Prokeš oznámil, že v súvislosti s jeho vymenovaním za člena vlády Slovenskej republiky podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky jeho mandát poslanca počas výkonu funkcie člena vlády nezaniká, iba sa neuplatňuje. V dôsledku toho mi
oznámil, že sa uvoľňuje i funkcia podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú doteraz zastával. Tento postup je v súlade s ústavou, takže je potrebné aby Národná rada vzdanie sa funkcie vzala na vedomie uznesením.
Dám hlasovať o návrhu uznesenia tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že v súvislosti s vymenovaním Jozefa Prokeša za člena vlády Slovenskej republiky sa uvoľňuje aj funkcia podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú doteraz zastával. "
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Kto je za prijatie takto navrhnutého uznesenia?
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie uznesenie, ktoré som pred chvíľou prečítal.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v zmysle politických dohôd zo začiatku volebného obdobia uvolnené miesto podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru by mali obsadiť poslanci zvolení sa Slovenskú národnú stranu. Rešpektujúc tieto dohody, čo bolo akceptované aj na politickom grémiu vo štvrtok 11. novembra 1993, návrh na funkciu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky podala Slovenská národná strana, a to na pána poslanca Ľudovíta Černáka. O predsedovi výboru sme rozhodli pri zostavovaní programu, že dnes rokovať nebudeme.
Má niekto k podanému návrhu na podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky kandidáta Slovenskej národnej strany pána Černáka pripomienky?
/Pripomienky neboli. /
Ak nie, pristúpime k voľbe podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa článku 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada volí podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky tajným hlasovaním. Na zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov. Prosím pánov overovateľov, aby rozdali hlasovacie lístky.
/Rozdanie hlasovacích lístkov. /
Pýtam sa, či každý vykonal akt hlasovania.
/Všetci poslanci vykonali akt hlasovania. /
Prosím pánov overovateľov, aby sa odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím zástupcu overovateľov, aby Národnej rade oznámil výsledky voľby podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslankyňa B. Guldanová:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Na voľbu podpredsedu bolo poslancom vydaných 126 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 119 platných hlasovacích lístkov a 6 neplatných. Hlasovací lístok neodovzdal 1 poslanec.
Za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka hlasovalo 82 poslancov, proti hlasovalo 37. /Potlesk. /
Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Ľudovíta Černáka.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani overovateľka. Prosím, pán podpredseda Černák.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,
moja voľba ma utvrdila v tom, že tento parlament je schopný dodržiavať dohodnuté pravidlá hry, že je schopný širšieho politického konsenzu. Tieto dve priority budem vo
funkcii, do ktorej ste mi dali dôveru, uplatňovať. Ďakujem pekne za dôveru.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, chcem vás informovať, že pán poslanec Marián Andel mi listom z 10. novembra 1993 oznámil, že v súvislosti s vymenovaním za člena vlády Slovenskej republiky podľa článku 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky jeho mandát poslanca počas výkonu funkcie člena vlády nezaniká, iba sa neuplatňuje. V dôsledku toho sa vzdáva funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru. Tento postup je v súlade s ústavou, takže je potrebné, aby Národná rada vzdanie sa funkcie vzala na vedomie uznesením.
Dám hlasovať o uznesení tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že Marián Andel sa v súvislosti s jeho vymenovaním za člena vlády Slovenskej republiky vzdal funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru. "
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že uznesenie tohto znenia sme prijali.
Teraz by sme mali hlasovať o voľbe nového predsedu tohto výboru, ale pri zostavovaní programu sme sa dohodli, že to prerokujeme ako bod číslo 21.
Preto budeme pokračovať šiestym bodom programu, ktorým je
Návrh na voľbu členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu a zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh máte predložený ako tlač číslo 364. Jeho súčasťou je prehľad o súčasnom zložení výborov s poznámkami o preradení členov ako vyplýva z politických dohôd a ako je premietnuté v návrhu uznesenia.
Členovia výboru sa volia a odvolávajú verejným hlasovaním. Nakoľko došlo k dohode medzi poslaneckými klubmi o zložení výboru pre privatizáciu, odporúčam, aby sme o návrhu uznesenia v časti A bodu 1 hlasovali an blok.
Prosím, pán poslanec. Poslanec M. Letko:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany navrhol zmenu. Miesto pána Jozefa Čapkoviča navrhujeme za člena výboru Ing. Miroslava Kóňu a v časti B odvolať Ing. Miroslava Kóňu z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, samosprávu a národnosti. Ďalej by som chcel upozorniť, že pán Jozef Čapkovič nie je zapísaný v zozname členov privatizačnej komisie. Táto komisia pre privatizáciu nebola zrušená, a to je dôvod tejto zmeny, ktorú navrhujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. Po tomto vyhlásení pána poslanca o zvolení poslancov za členov príslušných výborov budeme musieť hlasovať o ich odvolaní z doterajších výborov, čo máte uvedené v časti B návrhu uznesenia.
Má niekto pripomienky? /Nikto. /
Ak nemá, dávam hlasovať an blok o časti A, bode 1 návrhu uznesenia, teda o voľbe poslancov Miloslava Kóňu, Zsolta Komlósyho, Miroslava Mičeka, Jána Michelku, Juraja Plesníka, Miroslava Poliaka, Igora Pribulu, Jozefa Zselenáka za členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 106 poslancov. Kto je za takto prednesený návrh? Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že sme zvolili za členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu pána Kóňu, pána Komlósvho, pána Mičeka, pána Michelku, pána Plesníka. pána Poliaka, pána Pribulu a pána Zselenáka.
Na predchádzajúcej 23. schôdzi sme zvolili za predsedu tohto výboru pána poslanca Petra Tomečku.
Teraz by som dal hlasovať o návrhu uvedenom v časti A, bod 2 návrhu uznesenia, to znamená o voľbe pána poslanca Jana Masarika a Ladislava Pittnera za členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 109 poslancov. Kto je za takto predložený návrh? Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili poslancov Jána Masarika a Ladislava Pittnera za členov uvedeného výboru.
Teraz dávam hlasovať o návrhu uvedenom v časti A, bod 3 uznesenia na voľbu pána poslanca Jána Figeľa za člena Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 109 poslancov. Kto je za takto prečítaný návrh? Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Konštatujem že pán poslanec Figeľ bol zvolený za člena zahraničného výboru.
V nadväznosti na voľbu členov výborov, ktorú sme odhlasovali, dávam teraz hlasovať o ich odvolaní z doterajších výborov.
Najskôr budeme hlasovať o odvolaní poslancov z členov výborov, ako to máte uvedené v časti B bod 1 návrhu uznesenia. Uvedení poslanci sa stali členmi výboru pre privatizáciu. O tomto návrhu odporúčam hlasovať an blok.
Najskôr sa budeme prezentovať.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že poslanci uvedení v časti B bod 1 návrhu uznesenia boli odvolaní z členstva v doterajších výboroch v súvislosti z ich zvolením za členov výboru pre privatizáciu.
Páni poslanci, pani poslankyne, teraz dám hlasovať o odvolaní poslancov z doterajšieho členstva vo výboroch tak, ako to je uvedené v časti B bodu 2 návrhu uznesenia, teda v súvislosti s ich zvolením do iných výborov.
Prosím, budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili časť B bod 2 navrhovaného uznesenia.
Prosím, pán poslanec, Poslanec M. Letko:
Pán predseda, mám ešte jeden doplňovací návrh. Pán podpredseda Černák bol zvolený za podpredsedu a je potrebné odvolať ho z národohospodárskeho výboru.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Mám to zaradené vtedy, keď budeme hovoriť o predsedovi, ktorý bude zastupovať pána Andela, resp. zastávať funkciu pána Andela.
Prosím pána podpredsedu Černáka, aby si sadol na svoje miesto.
Prosím, pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,
dovoľte mi niekoľko krátkych slov, síce nesúvisiacich bezprostredne s prerokovanou tematikou, ale vzhľadom na to, že chcem uviesť jednu záležitosť na pravú mieru, považujem za svoju povinnosť v tejto chvíli sa ozvať. Určite si spomínate, že na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady v rámci rozpravy o zriadení výboru pre privatizáciu som uviedol dvoch kolegov poslancov, ktorí pôsobia na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku, konkrétne pánov poslancov Zemana a Michelku. Následne som poskytol rozhovor pre Národnú obrodu, kde pravdepodobne mojím prerieknutím namiesto pána poslanca Michelku som pravdepodobne uviedol meno
pána poslanca Pivolusku. Považujem za svoju povinnosť v tejto chvíli sa pánu
za tento môj omyl ospravedlniť, a považujem tiež za povinnosť, aby som aj v redakcii Národnej obrody túto svoju chybu uviedol na pravú mieru.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem aj ja.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, siedmym bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 325 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 325a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka spravodlivosti pani Katarína Tóthová. Prosím ju, aby sa ujala slova.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predseda, vážený pán kolega, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som uviedla novelu zákona o výkone trestu odňatia slobody.
Zmeny v právnom poriadku majú tiež vzťah k výkonu trestu odňatia slobody. Súčasné naliehavé potreby penitenciárnej praxe a poznatky získané v niektorých vyspelých demokratických štátoch Európy viedli ministerstvo spravodlivosti k vypracovaniu novely zákona o výkone trestu odňatia slobody. V návrhu zákona sa premieta a upravuje terminológia, ďalej spresňuje sa obsah niektorých pojmov a základných charakteristických inštitútov. Zdôrazňuje sa význam zaobchádzania s odsúdenými a ich diferenciácia vo výkone trestu odňatia slobody.
Osobitne treba zdôraznit, že predložený návrh zákona všetkým odsúdeným ukladá povinnosť pracovať, pričom popri práci vykonávanej u právnických osôb odsúdení môžu byť zaraďovaní aj na výkon iných prospešných prác, ktoré sú povinní vykonávať. Variant zaraďovania do prospešných prác bol zvolený vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky má značné problémy s vytváraním pracovných miest, čo nie je tajomstvom ani v našom každodennom živote.
Navrhované ustanovenia upravujúce zamestnávanie odsúdených vychádzajú z dlhodobých poznatkov penitenciárnej vedy o raste a o všestrannom pozitívnom vplyve pracovnej činnosti na odsúdených. A v súlade s týmito poznatkami, ako aj v súlade so skúsenosťami iných vyspelých demokratických štátov Európy, ako je napríklad Spolková republika Nemecko alebo Rakúska spolková republika, a s odporúčaniami európskych väzenských pravidiel predložený návrh zákona upravuje aj pracovné podmienky a odmeňovanie odsúdených.
Za účelom zamedzenia nedovolených stykov väzňov s okolím sa navrhuje upraviť návštevy odsúdených zaradených do vyšších nápravno-výchovných skupín, t. j. do II. a III. nápravno-výchovnej skupiny, formou bezkontaktového styku.
Ďalej sa navrhuje zaviesť v ústavoch bezhotovostný styk, teda úplné vylúčenie možnosti disponovať zákonnou menou v hotovosti, čím sa zamedzí jej zneužívanie odsúdenými a zabráni sa tak nedovolenej činnosti. Ako predkladateľka tieto návrhy uvedené v návrhu zákona považujem za obzvlášť pozitívne.
Novým spôsobom sa upravuje aj prerušenie výkonu trestu odňatia slobody, a to udelením volná na opustenie ústavu na dobu 5 dní, ale s diferencovaným odstupňovaním a obmedzením vo vzťahu k odsúdeným vo vyšších nápravno-výchovných skupinách. Pričom tým, ktorí boli odsúdení na výnimočné tresty, sa udeľovanie zo zákona nemôže poskytnúť. Odsúdenému, ktorý sa bez závažných dôvodov nevráti načas, sa ďalšie voľno v zmysle predkladaného návrhu neudelí.
Návrh novely pamätá aj na naplnený resp. na následný postih odsúdených, ktorí svojím správaním hrubo narušujú ústavný poriadok a disciplínu, ktorí bezdôvodne nepracujú a ktorí si úmyselne spôsobia ujmu na zdraví. Spresňuje sa aj povinnosť odsúdených nahradiť náklady spojené s poskytovaním lekárskej starostlivosti, samozrejme, len v prípadoch, ak dôjde k sebapoškodzovaniu.
Návrhom zákona, ktorým sa novelizuje pôvodný zákon, sa sleduje zefektívnenie a skvalitnenie resocializačného procesu osôb vo výkone trestu odňatia slobody. Vykonanie opatrení potrebných na premiestnenie a na presadenie nových ustanovení zákona do praxe si vyžiada počas nasledujúcich 5 rokov aj vynaloženie určitej finančnej čiastky, ktorá je odhadnutá na obdobie 5 rokov na cca 175 miliónov Sk, ktoré budú použité na rekonštrukciu objektov Nápravnovýchovného ústavu v Leopoldove, na zabezpečenie pracovných priestorov, na skvalitnenie zabezpečovacej techniky a na dobudovanie oddelenia na výkon výnimočných trestov odňatia slobody.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
ako predkladateľka sa domnievam a som zároveň presvedčená, že predkladaný návrh zákona plne zodpovedá európskemu štandardu, zodpovedá volaniu našej verejnosti po tom, aby disciplína a podmienky výkonu trestu odňatia slobody boli ako v súlade s požiadavkami právneho štátu, tak v súlade s týmto inštitútom, ktorý je vlastne svojou podstatou trestom za protispoločenské správanie. Preto vám odporúčam, aby ste predložený návrh zákona v znení ako ho predkladáme, s pripomienkami spoločného spravodajcu schválili.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani ministerke. Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Róberta Ficu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu z prerokovania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade
schváliť po zohľadnení pripomienok, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Dovoľte mi teraz, aby som prešiel cez tieto pripomienky a súčasne zaujal k nim svoje vlastné stanovisko.
Dokiaľ ide o pripomienku uvedenú pod bodom 1 spoločnej správy, túto pripomienku odporúčam prijať. Ide vlastne o legislatívno-technickú pripomienku.
Pokiaľ ide o pripomienku uvedenú v bode 2, taktiež ju odporúčam prijať.
V bode 3 je pripomienka, ktorá má taktiež iba legislatívno-technický charakter, ale neodporúčam ju prijať z toho dôvodu, že odkaz na zákon, ktorý je uvedený pod čiarou, vlastne neprináša žiadnu novú informáciu, pretože návrh zákona, ktorý máme momentálne pred sebou, v danom ustanovení cituje presne to isté ustanovenie, na ktoré odkazuje pod čiarou. Čiže pripomienku v bode 3 neodporúčam prijať.
Pokiaľ ide o pripomienku uvedenú pod bodom 4, táto nemá normatívny charakter, preto nebude predmetom hlasovania.
Pripomienku uvedenú pod bodom 5 neodporúčam prijať, pretože ide vlastne iba o zmenu slova, ktoré má ten istý obsah.
Pripomienka uvedená v bode 6 sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je pripomienka, na základe ktorej sa má do návrhu zákona doplniť odvolávka na príslušné hygienické normy. Žiaľ, v spoločnej správe tento odkaz nie je, takže potom ja, ak mi bude dovolené, v diskusii prednesiem tento odkaz tak, ako má byť v plnom znení. Predmetom hlasovania preto bude iba druhá časť pripomienky uvedenej pod bodom 6, ktorú však neodporúčam prijať, pretože tu je limitovaný potrebný čas,
kedy je možné znížiť plochu, ktorú musia mať odsúdení k dispozícii, na obdobie 90 dní. S touto pripomienkou sa nestotožňujem z toho dôvodu, že je nereálne dodržať takúto lehotu, pretože môže dôjsť k situáciám, kedy je veľký počet odsúdených naraz lokalizovaných vo väzniciach a nie je možné zabezpečiť všetkým ani počas takéhoto obdobia plochu, ktorá je garantovaná zákonom.
Pokiaľ ide o pripomienku uvedenú pod bodom 7, túto odporúčam prijať, je to pripomienka legislatívno-technického charakteru.
Ďalej pripomienku uvedenú pod bodom 8 neodporúčam prijať a dôvody môjho neodporúčania sú nasledovné: V § 15 ods. 1 ide o to, aby sa vytvárali v zariadeniach zboru, v ktorých sa vykonáva trest, také podmienky pre podávanie sťažností a žiadostí odsúdených, aby bolo vylúčené ich zneužitie. V bode 8 sa navrhuje doplniť slová "orgánmi zboru", čiže sa vlastne zužuje zneužívanie iba na orgány zboru. Avšak za určitých okolností by zneužitie mohlo nastať aj na strane obhajcu, prípadne iných pracovníkov civilného charakteru, ktorí sa nachádzajú v týchto zariadeniach. Z tohto dôvodu neodporúčaný aby sme schválili pripomienku uvedenú pod bodom 8.
Pripomienka uvedená pod bodom 9 nemá normatívny charakter, nebude preto predmetom hlasovania.
Nesúhlasím s pripomienkou uvedenou pod bodom 10, ktorá navrhuje v § 35 navrhovaného zákona vypustiť slová "vzorné správanie" a neodporúčam ju prijať, pretože zužuje celkové hodnotenie odsúdeného len na to, ako si plní pracovné úlohy, prípadne na určité vážne dôvody, kedy môže riaditeľ ústavu udeliť odsúdenému voľno, tzv. opušťák. Čiže neodporúčam prijať túto pripomienku a domnievam sa, že aj vzorné správanie je určitým kritériom, ktoré by malo byť zohľadňované pri
udeľovaní týchto tzv. opušťákov z výkonu trestu odňatia slobody.
Pripomienku uvedenú pod bodom 11 dávam na zváženie, či ju budeme odporúčať alebo neodporúčať, pretože v podstate sa tu zakazuje, aby odsúdenému, ktorý je zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny, teda do tej najprísnejšej, bolo udelené voľno na opustenie ústavu. Je to určité sprísnenie právneho stavu, takže nechávam na zváženie pánom poslancom a paniam poslankyniam, aby sa rozhodli, či takúto pripomienku podporia alebo nie.
Pripomienku uvedenú pod bodom 12 odporúčam prijať z toho dôvodu, že navrhovaný text v pripomienke uvedenej pod bodom 12 je prehľadnejší a vlastne spája dve vety, ktoré sú uvedené v návrhu zákona.
Pripomienku uvedenú pod bodom 13 odporúčam prijať. Je to spresnenie a je to aj presnejšie. Ide o výkon občianskej kontroly výkonu trestu odňatia slobody Národnou radou a jej orgánmi.
Ďalej pripomienku uvedenú pod bodom 14 odporúčam prijať. To je povinnosť vykonávať určité úkony vo výkone a je viazaná na zdravotný stav, s čím sa môžem stotožniť.
Ďalej je to pripomienka uvedená pod bodom 15, kde sa navrhuje doplniť slová "alebo na orgán štátnej správy". Tu vlastne ide o to, že ak žiada odsúdený predvedenie pred súd, pred notára alebo pred orgán štátnej správy, znáša náklady spojené s eskortou a s výkonom trestu odňatia slobody. S týmto sa stotožňujem a odporúčam prijať.
Pripomienku uvedenú pod bodom 16, ktorá sa týka § 71 ods. 2, neodporúčam prijať, pretože nie je celkom presná. Konzultoval som túto otázku s predstaviteľmi ministerstva
spravodlivosti a ministerstva obrany a do diskusie mám pripravený presnejší návrh. Čiže momentálne neodporúčam túto pripomienku.
Pripomienka pod bodom 17 má legislatívno-technický charakter. Odporúčam prijať.
A pripomienku 18 - ak sa prijme pripomienka pod bodom 6, odporúčam prijať aj túto pripomienku uvedenú pod bodom 18.
Pokiaľ ide o návrh zákona ako celok, odporúčam Národnej rade, aby tento zákon bol prijatý.
Pán predseda, z mojej strany je to všetko a hlásim sa súčasne do diskusie, ak už nie sú nejaké písomné prihlášky.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec ani pani poslankyňa. A keďže pán spravodajca sa hlási ako prvý, udeľujem mu slovo.
Poslanec R. Fico:
Dovoľte mi, aby som sa opäť vrátil k spoločnej správe, a to k § 11 ods. 1, kde sa navrhuje za slovami "hygienickými požiadavkami" doplniť odvolávku a pod čiarou odkaz na príslušné hygienické normy. Navrhujem, aby sme za slovami v tretej vete "hygienickými požiadavkami" doplnili odvolávku, ktorá bude označená 1b/, pričom pod čiarou bude nasledujúci text, teda poznámka pod čiarou odkazu 1b/ bude znieť: "Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o vydaní úpravy z 24. novembra 1977 číslo Z-3480/1977-B/3-04 o hygienických požiadavkách na zriaďovanie a prevádzku hromadných ubytovní publikovanej v čiastke
17 Zb. zákonov z roku 1978. " To je vlastne naplnenie pripomienky, ktorá je uvedená v prvej časti pod bodom 6.
Ďalej mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňovací návrh k § 65 ods. 3 návrhu zákona. O tomto paragrafe som hovoril v súvislosti so spoločnou správou. Tu vlastne ide o situáciu, kedy žiada odsúdený, aby bol predvedený pred súd, pred notára alebo iný orgán štátnej správy, a v takomto prípade znáša náklady spojené s výkonom trestu. V § 65 ods. 3 sa však súčasne uvádza, že odsúdený je povinný uhradiť náklady výkonu trestu aj v prípadoch, keď nepracoval preto, že trval na predvedení k niektorému z orgánov činných v trestnom konaní. Nestotožňujem s tým, že odsúdený by mal hradiť náklady výkonu trestu odňatia slobody aj v tých prípadoch, keď sa dožaduje stretnutia napríklad s prokurátorom, s vyšetrovatelom alebo so sudcom. Ide vlastne o obmedzenie práv obvineného ako sú charakterizované v Trestnom poriadku. Z toho dôvodu navrhujem, aby sme v § 65 odsek 3 vypustili slová "k niektorému z orgánov činných v trestnom konaní". Takto zostane v § 65 odsek 3 iba súd, notár alebo orgán štátnej správy. V týchto prípadoch, ak bude žiadať o predvedenie pred tieto orgány, bude musieť hradiť náklady spojené s výkonom trestu.
Moja posledná pripomienka sa týka § 71 odsek 2. Navrhujem, pretože som neodporúčal prijať pripomienku, ktorá je uvedená v spoločnej správe, lebo je nepresná, nasledujúci text § 71 odsek 2: "Minister obrany Slovenskej republiky po dohode s ministrom vnútra Slovenskej republiky, ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzným právnym predpisom poriadok výkonu trestu odňatia slobody vo vojenskom nápravnom útvare. "
Z mojej strany je to všetko. Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hudec sa hlási, potom pán poslanec Barany.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, vzácni hostia,
aj predložený text návrhu zákona ukazuje, že napriek jeho nesporným kvalitám, ktoré prinesie do nášho právneho systému, napriek nespornému prínosu k meritu veci, o ktorej zákon je, opäť trpí predložená právna norma niekoľkými veľkými formálnymi jazykovými a štylistickými chybami. Ak dovolíte, vzhľadom na to, že ide o mimoriadne veľké prehrešky voči jazyku a štylistike, dovolil by som si predniesť aspoň niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré by odstránili, podľa mňa, tie najhrubšie chyby.
Po prvé - v celom texte zákona treba zmeniť kategóriu kultúrno-osvetový na kategóriu kultúrno-výchovný. Predpokladám, že si to už niekto všimol, pretože v návrhu zákona, ktorý ideme novelizovať, už tieto nesprávne termíny odstránili. Myslím si, že treba vyňať zo spoločného hlasovania a nesúhlasiť s navrhovanými bodmi 32 a 33 predloženej novely zákona, ktoré chcú vrátiť späť do nesprávnej terminológie tzv. kultúrno-osvetových, či už zariadení, činností alebo ostatných pojmov.
Takisto si myslím, že nie je správne, aby sa používal termín "vykonávanie trestu". Je prevzatý z češtiny, čeština to prebrala z nemčiny. Myslím, že absolútne presný a jednoznačný pojem je "odpykávanie trestu". V tejto súvislosti
poznamenávam, že aj v spoločnej správe, v bode 11, by bolo potrebné, ak sa prijme táto jazyková úprava, premeniť slovo "vykonaní" polovice uloženého trestu na "odpykaní".
Z ostatných podobných pripomienok, ktoré sa mi zdajú byť veľmi nešikovné: V bode 6 navrhovanej novely na strane 3 čítam krkolomnú vetu: "Zaraďovanie odsúdených do jednotlivých kolektívov sa uskutočňuje podľa veku... " a tak ďalej, a tak ďalej. Neviem prečo nepoužívame namiesto tohto trpného rodu činný rod a prečo nepovedať "odsúdení sa zaraďujú do jednotlivých kolektívov podľa veku, správania... " a tak ďalej, a tak ďalej. Takisto na strane 4 v bode 10 zmeňme "vo výkone trestu" na "počas odpykávania trestu". Takisto: "obtiažnosť vykonávanej práce" /obtiažnosť je zo slova "obtížnost" z češtiny/ nahradiť spojením "náročnosť vykonávanej práce". Na strane 5 v bode 11 "riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch výnimočne povoliť vykonanie návštevy iným spôsobom". Prosím vás, jednoduchšie a správnejšie je "výnimočne povoliť návštevu iným spôsobom" - keď už - aj to nie je celkom presné.
Je veľmi nejasný pojem definovanej samosprávy odsúdených, keď samosprávu menuje riaditeľ ústavu. To nie je samospráva, to sú členovia nejakého zastupiteľského zboru, ktorý niekto menuje. Teda, sú to zástupcovia odsúdených. Nenazývajme to samosprávou, lebo samospráva má charakter voľby. To platí v kategórii prvej nápravnej skupiny, preto navrhujem bod 16 na strane 6, i celý § 16 premenovať na "Samospráva a zastupovanie odsúdených" a potom v menovanom bode 16 zmeniť text v odseku 1 na "v druhej a tretej nápravnej skupine zástupcov odsúdených /zastupiteľský zbor/ vymenúva riaditeľ ústavu... " a tak ďalej. V tomto duchu a v tomto zmysle upraviť potom celý ostatný text. Prosím, zvážme to, lebo si myslím, že keď niekto niekoho menuje, to nie je samospráva.
Ďalej. Na strane 7 v bode 28 "Uložením disciplinárnych trestov sa vybavujú aj priestupky odsúdených. " Prosím vás, "riešia" a nie "vybavujú".
Strana 10, body 32 a 33 - povedal som, že by sa nemalo o nich hlasovať, pretože to, čo bolo dobré v pôvodnom zákone, vracia sa novelou do nesprávneho tvaru. V bode 34 predmetnej novely zákona zmeňme vetu "Negramotným odsúdeným sa umožní absolvovať kurzy" na "Negramotní odsúdení musia mať možnosť absolvovať kurzy pre negramotných. "
Prepáčte, že som vstúpil do iste zaujímavej a vecnej diskusie k zákonu, ktorý vítam a určite ho podporím, s takýmito poznámkami. Mohli by sme byť od nich ušetrení, keby sa celý legislatívny proces doplnil o jazykovedné poznámky resp. poznatky jazykovedcov. Konečne by nám vyčistili náš legislatívny slovník, ktorý je nesmierne zanešvárený.
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Určite bližšie sa k tomu vyjadrí pani ministerka aj predkladateľ, ale niektoré terminus technikus sú tu odvodené od iných zákonov, napríklad od Trestného poriadku, Trestného zákona, kde je taký istý názov. A takisto tento vládny návrh zákona Národnej rady, pán poslanec, je zákonom, ktorý dopĺňa zákon "o výkone", čiže nemôžete tam teraz písať "o odpykaní". Takže, možno gramaticky máte správne myslenie, ale, žiaľbohu, musíme ostať pri tých termínoch, ktoré majú tie zákony, ktoré teraz upravujeme. K ostatným pripomienkam sa určite vyjadrí pani ministerka.
Ďalej sa hlási pán poslanec Barany, potom pani poslankyňa Korduliaková.
Poslanec E. Barany:
Vážené dámy, vážení páni,
stáva sa tu zriedka, ale dovoľte, aby som hneď na úvod svojho vystúpenia podporil základnú myšlienku tohto zákona, ktorá spočíva v riešení mnohých zdanlivých drobností, ktoré však vyplynuli z praxe nášho väzenstva, a osobitne myšlienku práce pre odsúdených. Táto práca má nielen ekonomický význam, čiže úhradu nákladov, ktoré tak či tak štát bude mať s výkonom trestu odňatia slobody, ale aj nesmierny význam výchovný.
Zároveň by som však rád varoval pred laickými pokusmi o pritvrdzovanie v tomto prípade kvalitne pripraveného vládneho návrhu zákona. Viem, že takéto návrhy na pritvrdzovanie sú dnes veľmi populárne, ale napriek tomu by sme sa ich mali vystríhať. Niektoré takéto pokusy sa už objavili aj v spoločnej správe, a nie som si istý, či sa ešte náhodou v ďalšej rozprave neobjavia. Mám na mysli predovšetkým bod 11 spoločnej správy, kde by sme jeho prijatím podstatne zúžili škálu prostriedkov pôsobenia na odsúdených a výkon trestu by sa vlastne stal len nejakou separáciou indivídua nebezpečného pre spoločnosť. Znemožnilo by sa v mnohých prípadoch u výnimočných trestov napríklad udelenie volná na krátkodobé opustenie väznice aj v prípadoch, keď už ide o človeka v nesmierne vysokom veku, keď niekto bol odsúdený ako 50-ročný na výnimočný trest, o dvadsať rokov má 70 rokov, často tam dochádza k podstatným psychickým zmenám, a nie je pravdepodobné - a túto pravdepodobnosť už dokážu posúdiť odborníci v rámci väznice, že by znova spáchal určitý spoločnosti nebezpečný čin. Čiže by som prosil, aby sme ponechali § 35 odsek 3 v pôvodnom znení a iniciatívne ho nepritvrdzovali.
Osobitne by som vás chcel poprosiť o podporu bodu 13. Tu ide o výkon parlamentnej kontroly a ide tu aj o podstatu problému, a nielen o legislatívno-technické spresnenie. Ak by sme zotrvali v tomto prípade pri vládnom návrhu, väzenstvo by sa stalo do určitej miery, aspoň z hľadiska parlamentnej kontroly, rovnako utajované ako je Slovenská informačná služba, čiže, vytvoril by sa osobitný orgán na kontrolu, a len cez tento orgán by bolo možné kontrolovať väzenstvo, čo vlastne obmedzuje kontrolné právomoci parlamentu ako celku a jeho ostatných výborov, členov. V prípade Slovenskej informačnej služby je to nevyhnutné, ale myslím, že nikde inde by sme na podobný model ísť nemali. Preto vás osobitne prosím o podporu bodu číslo 13. A dovoľte, aby som varoval pred laickými návrhmi na pritvrdzovanie výkonu trestu odňatia slobody. Nechajme to na odborníkov, často nevieme, čo sa za tým skrýva v praxi.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Korduliaková. Poslankyňa A. Korduliaková:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán minister,
dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh k § 9b - výkon výnimočného trestu. Navrhujem nasledovné znenie uvedeného paragrafu:
"Odsek 1 Odsúdenému, ktorému bol uložený výnimočný trest odňatia slobody, nemožno spôsob výkonu trestu zmeniť.
Odsek 2 Odsúdení, ktorým bol uložený výnimočný trest, sú umiestňovaní do určeného ústavu. Podrobnosti o výkone trestu osôb odsúdených na výnimočný trest upraví poriadok výkonu trestu odňatia slobody. "
Dovolím si to zdôvodniť. Podľa § 39a Trestného zákona sa odsúdení, ktorým bol uložený výnimočný trest odňatia slobody, zaraďujú pre výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Ich nebezpečnosť pre orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale aj pre obyvateľstvo si vyžaduje, aby mali osobitné bezpečnostné podmienky. Ide takmer výlučne o páchateľov vrážd. Ak by sa pripustilo ich preradenie do druhej resp. až prvej nápravnovýchovnej skupiny, občania by zostali pred nimi nechránení, pretože v týchto podmienkach už nemožno zabezpečiť potrebné podmienky tak, ako v tretej nápravnovýchovnej skupine.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Barany, potom pán poslanec Kvasnička.
Poslanec E. Barany:
Vážené dámy, vážení páni, vážená pani kolegyňa,
to bol práve návrh toho druhu, pred ktorým som varoval, kedy v snahe možno o dobrú vec pritvrdzujeme návrh vypracovaný odborníkmi. Myslím, že tu môže ísť napríklad aj o prípad vysokého veku. Po 20 - 25 rokoch strávených vo väznici sa nebezpečný vrah môže zmeniť na vetchého starca, ktorého preraďujeme do nižšej nápravnovýchovnej skupiny z toho dôvodu, že nie je schopný byť nebezpečným. Nejde tu nikdy o povinnosť preradiť ho do nižšej nápravnovýchovnej skupiny, vždy tu ide len o možnosť. Verím, že táto možnosť sa bude veľmi dôkladne zvažovať a že nepôjde tu o automatické preraďovanie. Ponechajme tu určitú možnosť rozhodovania kvalifikovaným orgánom a neuzatvárajme im cestu nechtiac, verím, že v dobrom úmysle.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Korduliaková. Poslankyňa A. Korduliaková:
Áno, som si vedomá toho, že na väzenstvo nemožno hľadieť len ako na systém represívnych opatrení. Ale napriek tomu si myslím, vzhľadom na nezávislosť súdov, že päťnásobný vrah, jedenásťnásobný vrah - a máme aj takých - sa môže dostať na slobodu. Ide tu čisto o bezpečnosť občana.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Súboj pokračuje ďalej. Pán poslanec Barany, ale pán poslanec Kvasnička sa hlásil pred vami.
Poslanec E. Barany:
Plne súhlasím s argumentáciou, ktorú uviedla pani kolegyňa, ale to je práve to, čo musí zvážiť kvalifikovaný orgán. Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Kvasnička.
Poslanec L. Kvasnička:
Vážený pán predseda, pani ministerka, vážená Národná rada,
mám len jeden pozmeňovací návrh, a síce k § 3 ods. 4, odspodu druhý riadok. Ide tam o vec, keď odsúdený si trest vykonáva v inom zdravotníckom zariadení. V tom odseku 4 sa hovorí, že ho stráži Zbor väzenskej a justičnej stráže... atď. Mám za to, že strážiť sa môže jedine vec, objekt alebo majetok. Pokiaľ ide o človeka, najmä o pacienta, malo by to znieť "na odsúdeného dohliada"... atď. Takže by som navrhoval namiesto slova "strážiť" dať tam "na odsúdeného dohliada"... atď. Ostatné by pokračovalo.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec, ale tam tiež neexistuje dohliadacia služba, ale strážna, to vyplýva z toho. A on je odsúdený a potrebuje, aby bol strážený. Myslím, že pani ministerka k tomu zaujme stanovisko.
Kto ďalší sa hlási? Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Mori:
Vážené dámy a páni,
skutočne tiež sa na isté veci pozerám z iného konca, a práve preto by som chcel podporiť bod číslo 11 zo spoločnej správy. Domnievam sa totiž, že v tretej nápravnovýchovnej skupine sú odsúdení za závažné trestné činy a mohlo by prísť k ohrozeniu občanov aj v dobe udelenia volná. Dokonca
som nedávno bol informovaný, že toto voľno slúži alebo môže slúžiť na obnovenie kontaktov pri organizovanom zločine. Je to podpora myšlienky zvýšiť účinnosť výkonu trestu odňatia slobody a nebojím sa povedať, že aj posilniť tú represívnu stránku výkonu odňatia slobody.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka,
vlastne môj predrečník, pán poslanec Móri povedal to, o čo som chcela aj ja požiadať kolegov poslancov, aby pri hlasovaní o bode 11 hlasovali kladne, keďže pán spoločný spravodajca to nechal na vôľu poslancov, pán poslanec Barany sa vyslovil negatívne. Tento návrh vlastne vzišiel z výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. A ubezpečujem vás, že sme o tomto návrhu podrobne diskutovali aj s predkladateľmi, a práve to pritvrdenie sme žiadali z tých dôvodov, ktoré ukázala prax a vlastne povedal to už pán poslanec Móri.
A keď mám slovo, pán poslanec Hudec tu hovoril aj o jazykových úpravách, mám len jednu kratučkú poznámku ešte k bodu 5, kde pán spoločný spravodajca neodporúčal zmenu termínu "duševný rozvoj" na "psychický rozvoj". Tam, bohužiaľ, v spoločnej správe vypadlo to, čo sme vo výbore odhlasovali. Bol to môj návrh, aby sa náležitý telesný a duševný rozvoj zmenil na primeraný, pretože termín náležitý nič nehovorí. A keď už meníme "psychický", myslím si, že to je naozaj správnejší termín, pretože nezaoberáme sa duševnom, ale
zaoberáme sa psychikou a hovoríme o psychike človeka. Tak by som prosila, aby sme bod 5 vyňali z hlasovania a požiadala by som kolegov o podporu, aby tam bolo namiesto "náležitý" slovo "primeraný" a namiesto "duševný" slovo "psychický".
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? /Nikto. /
Ak nie, vyhlasujem rozpravu o siedmom bode programu za skončenú. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k niektorým odznelým myšlienkam.
Pán poslanec Hudec, podľa môjho názoru, odôvodnene poukázal na niektoré gramatické nepresnosti, súhlasím s ním, že slovenský jazyk často vyžaduje iné terminologické stvárnenie, ale v niektorých prípadoch je nutné ponechať tie termíny, ktoré boli uvedené. Samozrejme, je možné akceptovať zmenu termínu "kultúrno-osvetové zariadenie" na "kultúrnovýchovné", ale v žiadnom prípade nemôžem odsúhlasiť zmenu vykonávania trestu resp. výkonu trestu na odpykávanie trestu, pretože výkon je právny terminus technicus, a ako už aj predseda Národnej rady pán Doc. Gašparovič uviedol, je to aj inštitút, ktorý práve tento zákon upravuje. Ďalej môžem
v plnej miere súhlasiť s gramatickými zmenami trpného rodu na rod činný.
Otázku obťažnosti vykonávania by som neodporúčala zmeniť a výraz "vykonanie návštevy" zmeniť na "povoľovanie návštevy" - prosím vás, tu neupravujeme otázku návštevy - áno alebo nie, ale keď návšteva áno, za akých podmienok. Tie podmienky práve upravujeme v predloženom predpise. Preto by som vás prosila, aby ste akceptovali zachovanie zvratu "vykonávanie návštevy".
Pri úvahe o samospráve dávam na zváženie poslancom, pretože činnosť bude samosprávna, ovšem kreácia týchto orgánov nie je skutočne obvyklým samosprávnym spôsobom. Ovšem činnosť, tá už bude mať samosprávny charakter. V otázke vybavovania priestupkov tiež by som sa prihovorila za pôvodný termínu.
Prosím vás pekne, prečo táto strnulosť k termínom? Právo je totiž veľmi špecifický vyjadrovací mechanizmus. Zo svojej bývalej praxe by som vedela uviesť mnohé kontraverzie s gramatickými upravovateľmi právnických textov, keď sme uvádzali "štátna správa" a "správa štátu", a jazykovedci od nás jednoznačne požadovali, aby sme sa ustálili na jednom tvare. Pritom slovosledná zmena má tak významný obsahový rozdiel, že tieto pojmy nie je možné zamieňať. Takisto je to s niektorými terminologickými vyjadreniami.
K vystúpeniu pána poslanca Báránya, k otázke výnimočného trestu - ide tu o určitú dvojkoľajnosť medzi poslancami SDĽ. Ako si vysvetliť veľkú snahu a propagáciu tohto politického zoskupenia na zavedenie trestu smrti, keď výnimočný trest odňatia slobody je vlastne to, čo udeľujeme v tých prípadoch, súd rozhoduje o udelení tohto trestu tam, kde by sa pravdepodobne vyriekol trest smrti? A naraz je to pritvrdzovanie, ak žiadame určitú úpravu.
Pokiaľ viem, ako ministerka spravodlivosti pred týmto parlamentom som viackrát zdôvodňovala, prečo budeme v Leopoldove budovať väznicu vo väznici, že zabezpečíme všetko, aby ľudia, ktorým by prislúchal v prípade zmeny platného trestného zákona trest smrti, budú odsúdení na výnimočný trest, že náš rezort urobí všetko pre to, aby bezpečnosť občanov bola zaručená. Občania dovolávajúci sa trestu smrti mnohokrát nejdú na pomstu, žiadajú jedno, žiadajú garanciu, aby sa títo odsúdení nedostali na slobodu. To je požiadavka našej verejnosti motivovaná predovšetkým v jej snahách o znovuzavedenie trestu smrti. Preto takýto postup, ktorý tu bol predložený a uvedený, proti ktorému pán poslanec Barany vyjadril svoje odlišné stanovisko, svoj názor, zdá sa mi nepochopiteľný. Samozrejme, je to názor poslanca, ale dovoľte, aby som vyjadrila ako ministerka spravodlivosti celkom opačný názor.
Ďalej by som sa vyjadrila k bodu 11, ktorý spoločný spravodajca dával na zváženie plénu. Osobne odporúčam bod 11, t. j. k § 35 odsek 3 navrhované znenie prijať.
K bodu 13 - súhlasím s názormi, ktoré boli uvedené v diskusii. Obdobne ako pán poslanec Barany vidím dôvody pre to, aby tento návrh v bode 13 bol akceptovaný.
K vystúpeniu pani poslankyne Korduliakovej v otázke výnimočného trestu a navrhovaného znenia - plne sa stotožňujem s textom, ktorý tu bol prednesený, a odporúčam Národnej rade, aby predložený návrh zákona bol rozšírený o návrh pani poslankyne Korduliakovej.
Ďalej k vystúpeniu pána poslanca Kvasničku k otázke strážnej služby, tam treba ponechať termín "stráži". "Dohľad" je právny terminus technicus, teda napríklad aj súdny dohľad, kde nie sú určité represívne oprávnenia, ale v rámci
každého dohľadu je možné dať len impulz na uskutočnenie určitého opatrenia. Teda z právnického hľadiska je výhodnejší doteraz uvedený termín.
Pokiaľ ide o otázku, ktorú tu uviedol pán poslanec Barany - ponechať ustanovenie, ktoré navrhla pani poslankyňa Korduliaková, na úvahu príslušného orgánu. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, úplne zodpovedne prehlasujem, že si v plnom rozsahu vážim nezávislosť súdneho rozhodovania. S plnou vážnosťou prehlasujem, že všetko urobím pre to, aby toto rozhodovanie súdov bolo vždy nezávislé. Avšak pri nezávislom rozhodovaní sudcu nemožno vylúčiť v prípade, ak zákon dáva priestor, ako sa bude v priestore pohybovať, či skutočne v rámci priestoru, ktorý mu dá zákon, sa rozhodne náležité a spravodlivo, pretože zákonnosť a spravodlivosť nie je totožná. A pokiaľ sa pohybuje v priestore, ktorý mu zákon dáva, jeho rozhodnutie je vždy v súlade so zákonom.
Preto bolo treba konštatovať, že aj rozhodnutie o upustení od väzby u obvineného juhoslovanského občana na kauciu bolo v súlade so zákonom. Ale sa spýtam, či bolo skutočne náležité, či bolo pre spoločnosť prínosné a či bolo aj spravodlivé. A akú reakciu to vyvolalo v spoločnosti, o tom nemusíme diskutovať. Výsledkom bolo, že pre tieto prípady tento parlament odsúhlasil v rámci novelizácie Trestného poriadku novelizáciu tohto ustanovenia. Nebola by som rada, keby po takomto nepríjemnom spoločenskom prípade, teda ak by sa v týchto veciach opakovalo také rozhodnutie nezávislého sudcu, ktoré by vyvolalo znovu novelizáciu toho ustanovenia, ktoré dnes tu navrhujeme.
Preto, vážené pani poslankyne, páni poslanci, by som vám odporúčala návrh pani poslankyne Korduliakovej s plnou vážnosťou akceptovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani ministerke. S faktickou poznámkou sa hlási najskôr pán spravodajca Fico a potom pán poslanec Barany.
Poslanec R. Fico;
Vážené dámy, vážení páni,
nedá mi, aby som aspoň faktickou poznámkou nereagoval na vážne slová, ktoré na adresu Strany demokratickej lavice práve predniesla pani ministerka spravodlivosti. Mala pravdepodobne na mysli správu o treste smrti, ktorú sme predložili laickej a odbornej verejnosti a ktorej autorom z podstatnej časti som ja. Musím pani ministerke vyčítať dve základné chyby.
Prvá chyba je tá, že si mýli strany. Strana, ktorá navrhovala znovuzavedenie trestu smrti, bola Slovenská národná strana, ktorá navrhovala, aby bolo o tejto otázke vyhlásené referendum. Lenže, keby si Slovenská národná strana prečítala ústavu, tak by zistila, že referendum o treste smrti nie je možné, pretože o základných ľudských právach nemožno vyhlasovať referendum. To je jedna stránka veci.
Druhú chybu, ktorú vám, pani ministerka, musím vyčítať, je to, že hodnotíte náš krok bez toho, aby ste si prečítali správu, ktorú sme dali verejnosti, či už odbornej alebo laickej. Správa v žiadnom prípade nevyzýva občanov ani nikoho k tomu, aby trest smrti podporovali alebo nepodporovali. Správa je súhrnom objektívnych informácií pre a proti trestu smrti. Tým, že sme ju predložili, sme vlastne iba nahradili prácu parlamentu a vlády. Ani parlament, ani vláda takúto správu verejnosti nepredložili, takže verejnosť a ani poslanci Národnej rady, žiaľ, nemajú k dispozícii objektívne informácie o tomto výnimočnom treste.
Pokiaľ sa mýlim, a pani ministerka mala na mysli niečo iné ako túto správu, tak to, čo som teraz povedal, beriem späť.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Barany musí počkať, lebo sa hlási pani ministerka.
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pokiaľ čítam správy, čítam ich pozorne. Pokiaľ chodím do parlamentu, počúvam pozorne. Pán poslanec Fico na tomto mieste, pokiaľ si pozriete záznamy z rokovaní, zistíte, ste vyhlásili, že otázka trestu smrti, jej znovuzavedenie, je aktuálna - teraz vás neviem presne citovať - a že v prípade potreby sa sám podujmete na to, aby ste navrhli zavedenie tohto trestu smrti.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Barany.
Poslanec E. Barany:
Vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka,
priznávam sa, že ma veľmi prekvapilo, keď ste označili za nepochopiteľnú obhajobu pôvodného textu vládneho návrhu zákona, a to práve ako ministerka - predkladateľka tohto návrhu. Vo svojom vystúpení som obhajoval zachovanie pôvodného textu, s ktorým vláda prišla do parlamentu. Preto ma prekvapilo, keby to bol povedal niekto iný, tak v poriadku, ale práve predkladateľ túto obhajobu označil za nepochopiteľnú. K tomu, že ste rozlišovali zákonnosť a spravodlivosť, hovorili ste mi priam zo srdca, ale keď obmedzíme možnosť súdu, tým zlikvidujeme čo i len príležitosť pre pokus o spravodlivosť a zaručene ostaneme na pôde zákonnosti.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
pri prerokúvaní toho návrhu sme ešte zabudli na úplne záverečné ustanovenie návrhu. Je to vlastne článok III, kde sa hovorí o účinnosti, ale v návrhu nie je presná účinnosť tohto zákona. Dovoľte mi, aby som ešte v rámci rozpravy navrhol, aby tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, teda tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Tiež som to chcel pôvodne povedať.
Pýtam sa, či tieto vystúpenia pána poslanca Ficu boli ako záverečné slovo alebo si ešte žiada záverečné slovo.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
svoje záverečné vystúpenie obmedzím iba na krátke konštatovanie, že odporúčam, aby sme návrh zákona schválili. A dovolil by som si, pán predseda, ak budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, aby som mohol uvádzať jednotlivé pozmeňovacie návrhy.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, pán poslanec. Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
dovoľte, aby som vzhľadom na pomerne veľké množstvo pozmeňovacích návrhov sa snažil prijať čo najefektívnejší spôsob ich schvaľovania.
Keďže v rozprave neboli napadnuté pripomienky spoločnej správy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1, 2, 7, 12, 13, 14, 15 a 17, a tieto body som odporúčal prijať, aby sme o týchto
bodoch zo spoločnej správy, ktoré som teraz povedal, hlasovali an blok. Odporúčam ich prijať. Zopakujem body: 1, 2, 7, 12, 13, 14, 15 a 17.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pri bode 15 niekto mal pozmeňovací návrh. Poslanec R. Fico:
Navrhoval som to z toho vylúčiť, takže najprv doplňme zo spoločnej správy, to je rozšírenie tohto paragrafu, a potom som v rozprave navrhol vypustiť z pôvodného návrhu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre. Ideme hlasovať an blok o bodoch spoločnej správy. Prosím, pán poslanec, zopakujte tie body.
Poslanec R. Fico:
Body 1, 2, 7, 12, 13, 14, 15 a 17. Odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za takto prednesené body zo spoločnej správy tak, ako nám ich prečítal pán poslanec? Hlasujeme o týchto bodoch an blok.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa nezdržal žiaden poslanec.
Ďakujem. Pán poslanec, môžete pokračovať. Poslanec R. Fico:
Rozpravou neboli napadnuté body spoločnej správy 3, 8, 10 a 16. Tieto pripomienky som neodporučil prijať. Navrhujem o nich hlasovať an blok.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
O bodoch 3, 8, 10 a 16 pán poslanec navrhuje hlasovať an blok a neprijať ich.
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 91 poslancov.
Hlasujeme o uvedených bodoch spoločnej správy ako ich predniesol pán spoločný spravodajca. Navrhuje ich neprijať. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že sme uvedené body zo spoločnej správy neprijali.
Poslanec R. Fico:
Bol podaný návrh, aby na samostatné hlasovanie bol vyčlenený bod 5 spoločnej správy. V bode 5 spoločnej správy sa navrhuje slovo "duševný" nadradiť slovom "psychický". Neodporúčam prijať túto pripomienku a zotrvávam na svojom stanovisku.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
To bola pripomienka pani poslankyne Aibekovej. Poslanec R. Fico:
Áno, ale najskôr hlasujeme o spoločnej správe, a ak by to neprešlo, budeme hlasovať o jej pozmeňovacom návrhu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy, ktorý pán poslanec navrhuje neprijať.
Prosím, by sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za návrh ako je uvedený v spoločnej správe? Pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec R. Fico;
K bodu 6 spoločnej správy - budeme hlasovať o druhej časti tohto bodu 6, pretože prvá časť je iba odkaz, ktorým som sa zaoberal v rozprave. Hlasujeme o pripomienke za slovami "potrebný čas" doplniť "najviac však 90 dní". Neodporúčam prijať túto pripomienku.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za schválenie pripomienky číslo 6 spoločnej správy? Pán spravodajca ju navrhuje neprijať. Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Ďakujem. Môžeme pokračovať ďalej. Poslanec R. Fico:
K bodu 11 spoločnej správy - ide o udelenie tzv. opušťáka z výkonu trestu odňatia slobody. Dal som na voľnú úvahu Národnej rade, aby sa rozhodla pri tejto pripomienke, ale súčasne musím priznať, že sú mi bližšie argumenty, ktoré boli prezentované pánom poslancom Bárányom. Nechávam na voľnú úvahu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Je to bod 11 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať. Páni poslanci Móri a Aibeková boli opačného názoru.
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 91 poslancov.
Kto je za tento bod spoločnej správy? Ide o bod 11. Pán spravodajca ho navrhuje neprijať.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Kto je proti návrhu?
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali bod 11, ako je uvedený v spoločnej správe.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o body 4 a 9 spoločnej správy, tieto nemajú normatívny charakter, takže nemusíme o nich hlasovať. Avšak zaujímavá situácia nastáva s bodom 18 spoločnej správy, pretože spoločná správa v bode 18 hovorí, že ak sa prijme pripomienka pod bodom 6, upraví sa primerane číslovanie poznámok pod čiarou. Ale prvá časť bodu 6 je vlastne iba nejaká žiadosť. Túto žiadosť som potom realizoval v rozprave, takže ak prejde pripomienka, ktorú som dal v rozprave, môžeme sa vrátiť k bodu 18 spoločnej správy a hlasovať o nej.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hovoríme o bode 6 spoločnej správy, kde ste uviedli, že s prvou vetou spoločnej správy súhlasíte, že ju treba prijať, a v druhej vete za slovami "potrebný čas" doplniť slová "najviac však 90 dní" - to sme neprijali.
Poslanec R. Fico;
Áno, ale pokiaľ ide o prvú časť, potom som ju konkretizoval v rozprave vo vlastnom diskusnom príspevku, pretože v spoločnej správe ani nikto nepovedal, čo vlastne má byť pod čiarou. Znamená to toľko, že keď budeme hlasovať o mojom návrhu z rozpravy a ten prejde, že zaradíme nové číslovanie, potom treba hlasovať o bode 18 spoločnej správy a prečíslovať všetky ostatné čísla v návrhu zákona, aby to bolo číselne v poriadku.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre. Čiže v tomto prípade navrhuje pán spoločný spravodajca prijať.
Poslanec R. Fico:
Navrhujem hlasovať o bode 18 až potom, keď budú prerokované ostatné pripomienky z rozpravy.
Predseda I. Gašparovič:
A bod 18 navrhujete prijať. Poslanec R. Fico;
Áno, ak prejde moja pripomienka z rozpravy, pretože tá je vecná, obsahová.
V rozprave boli nasledujúce pripomienky: V § 11 ods. 1 - teda vraciam sa k bodu 6 - v tretej vete za slovami "hygienickými požiadavkami" doplniť odvolávku 1b/, a potom pod čiarou bude nasledujúci text tejto odvolávky: "Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o vydaní úpravy z 24. novembra 1977 číslo Z-3480/1977-B/3-04 o hygienických požiadavkách na zriaďovanie a prevádzku hromadných ubytovní publikované v čiastke 17 Zbierky zákonov z roku 1978. " Odporúčam, aby sme túto pripomienku schválili.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za to, aby sme schválili pripomienku pána spoločného spravodajcu? Navrhuje ju prijať.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že pripomienku pána spravodajcu k bodu 6 sme prijali.
Poslanec R. Fico:
Teraz sa vrátime k bodu 18 spoločnej správy. Odporúčam prijať bod 18 spoločnej správy, pretože sme prijali vlastne obsah pripomienky uvedenej pod bodom 6, a je potrebné číslovanie poznámok pod čiarou primerane upraviť. Teda odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasuje o bode 18 spoločnej správy. Pán spravodajca ho navrhuje prijať.
Prosím, najskôr sa prezentujme.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za?
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že bod 18 spoločnej správy sme prijali. Poslanec R. Fico;
Ďalšiu pripomienku, ktorú som vzniesol v rozprave, som smeroval k § 65 ods. 3. Navrhujem v tomto § 65 ods. 3 vypustiť slová "k niektorému z orgánov činných v trestnom konaní". Tento návrh som podal z toho dôvodu, že takouto právnou úpravou zužujeme okruh oprávnení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. Čiže odporúčam tieto slová vypustiť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Mám len pripomienku, že tu môže dôjsť k situácii, že obvinený sa potom môže aj päťkrát denne žiadať k týmto orgánom činným v trestnom konaní, keď zistí, že nebude musieť nič hradiť. To je len moja poznámka k tomu. Ak môžem povedať, neodporúčam to prijať tak, ako to predniesol pán spravodajca.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Kto je za návrh? Pán spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána spravodajcu sme neprijali.
Poslanec R. Fico:
Ďalej som navrhol v rozprave nové znenie § 71 ods. 2. Navrhujem, aby ustanovenie odseku 2 § 71 znelo: "Minister obrany Slovenskej republiky po dohode s ministrom vnútra Slovenskej republiky, s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzným právnym predpisom poriadok výkonu trestu odňatia slobody vo vojenskom nápravnom útvare. " Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 92 poslancov.
Tento pozmeňovací návrh pán spravodajca odporúča prijať. Kto je za?
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Kto je proti?
Proti nehlasoval nikto.
Zdržal sa niekto hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 11 poslanci.
Môžem konštatovať, že tento pozmeňovací návrh sme prijali.
Poslanec R. Fico:
Ďalšie pozmeňovacie návrhy predniesol pán poslanec Hudec, ktoré mali gramatický charakter, pokiaľ sa mi podarilo podstatu z nich...
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán spravodajca, pán poslanec Hudec kýve rukou, že všetky svoje pozmeňovacie návrhy berie späť.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem. Môžeme prejsť, k ďalším pozmeňovacím návrhom. Ďalšie pozmeňovacie návrhy predniesla pani poslankyňa Korduliaková. Pán poslanec Barany iba zaujal stanovisko k určitým bodom. Pani poslankyňa Korduliaková navrhuje nové znenie § 9b, a to tohto znenia:
"§ 9b Výkon výnimočného trestu
Odsek 1 Odsúdenému, ktorému bol uložený výnimočný trest odňatia slobody, nemožno spôsob výkonu trestu zmeniť.
Odsek 2 Odsúdení, ktorým bol uložený výnimočný trest, sú umiestňovaní do určeného ústavu. Podrobnosti o výkone trestu osôb odsúdených na výnimočný trest upraví poriadok výkonu trestu odňatia slobody. "
Dávam na zváženie poslancom Národnej rady, aby rozhodli o tejto pripomienke.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani ministerka prosí, keby ste to ešte raz prečítali. Poslanec R. Fico:
Výkon výnimočného trestu je názov toho nového § 9b. Bude mať dva odseky. Odsek 1 - Odsúdenému, ktorému bol uložený výnimočný trest odňatia slobody, nemožno spôsob výkonu trestu zmeniť. Odsek 2 - Odsúdení, ktorým bol uložený výnimočný trest, sú umiestňovaní do určeného ústavu. Podrobnosti o výkone trestu osôb odsúdených na výnimočný trest upraví poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Nechávam na voľnú úvahu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Chcem sa spýtať pána spravodajcu aj pani ministerky, pretože nie som si istý, ako je to v Trestnom poriadku a v Trestnom zákone, lebo by sme možno zmenili znenie Trestného zákona, lebo rozhoduje súd.
Poslanec R. Fico:
Ak dovolíte, Trestný zákon hovorí, že súd zaraďuje odsúdených do nápravnovýchovnej skupiny rozsudkom. Ale súčasne hovorí, že pokiaľ ide o výnimočný trest, súd je povinný zaradiť odsúdeného na výnimočný trest do III. nápravnovýchovnej skupiny. Avšak za určitých okolností môže súd zvážiť, či ho nezaradiť do nižšej skupiny, alebo prípadne do vyššej, v iných prípadoch. Avšak Trestný zákon už nerieši situácie, keď prebieha výkon trestu odňatia slobody, a v priebehu výkonu treba rozhodnúť o tom, či ho možno preradiť do nižšej alebo do vyššej skupiny. Podstata tohto návrhu spočíva v tom, že odsúdení do III. nápravnovýchovnej skupiny na výnimočný trest nemajú možnosť byť preradení do inej nápravnovýchovnej skupiny po celú dobu trestu odňatia slobody.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
A kto dá návrh na preradenie? Poslanec R. Fico:
Práve, že nemajú možnosť v tomto prípade. Ak by prešiel tento návrh, nemajú možnosť sa preradiť. Inak rozhoduje súd.
Pán predseda, keby neprešiel tento návrh, ktorý je uvedený v § 9b, normálny postup je taký, že sa možno obrátiť na súd a súd rozhodne o tom, či je preradený alebo nie. Chcem ešte dodať toľko, že pri doživotnom treste odňatia slobody - aby ste boli informovaní - je minimálna doba 20 rokov. Čiže skôr ako po dvadsiatich rokoch nemožno prepustiť toho, kto je odsúdený na doživotný trest. Ak prijmeme túto právnu úpravu, minimálne 20 rokov, pretože môže a nemusí byť prepustený, bude človek v III. nápravnovýchovnej skupine. Preto nechávam na volnú úvahu poslancov, aby sa rozhodli, lebo je to veľmi závažná právna úprava.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Viem, že už nie je diskusia, ale je to vážne. Pokiaľ ide o preradenie z jedného výkonu do iného výkonu, z prísnejšieho do menej prísnejšieho, tam je potom možné, čo vyplýva už z iných ustanovení, dostávať dovolenky, dostávať voľno. A práve títo páchatelia páchajú potom najviac trestnej činnosti. To je to, na čo upozornil pán Barany, že je to sprísnenie. Ale dávam tiež na úvahu poslancom, aby sa rozhodli sami. Takže ideme hlasovať o bode 4, je to § 9b návrhu, s tým, že spoločný spravodajca to dáva na vlastné rozhodnutie poslancov.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh prešiel. Poslanec R. Fico:
Ďalší návrh v rozprave predniesol pán poslanec Kvasnička, ktorý navrhol v paragrafe...
Poslanec L. Kvasnička:
Svoj návrh sťahujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Kvasnička stanuje svoj návrh. Poslanec R. Fico:
V ďalších vystúpeniach pán poslanec Móri podporil bod 11. To sme vyriešili. Pani poslankyňa Aibeková sa vrátila k bodu 5 spoločnej správy. O bode 5 spoločnej správy sme hlasovali a neprijali sme ho, pani poslankyňa Aibeková navrhuje zmeny v bode 5 spoločnej správy. Ide o § 11 ods. 1 návrhu. V § 11 ods. 1 pani poslankyňa navrhuje, aby sme zmenili slovo "náležitý" za "primeraný" a slovo "duševný" za slovo "psychický". Nechávam to na voľnú úvahu poslankyniam a poslancom, aby sa rozhodli.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za návrh? Máte sa rozhodnúť sami, či dáte za pravdu pani poslankyni Aibekovej alebo návrhu zo spoločnej správy.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Poslanec R. Fico:
Úplne posledná pripomienka z rozpravy sa týkala záverečného ustanovenia uvedeného pod článkom III. Ide o učiňnosť zákona, kde som navrhoval, aby tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia. Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za návrh? Hlasujeme o účinnosti zákona. Pán spravodajca navrhuje, aby účinnosť bola dňom vyhlásenia. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána spravodajcu o účinnosti zákona sme prijali.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, vyčerpali sme všetky pripomienky z rozpravy a zo spoločnej správy, preto môžeme dať hlasovať o návrhu ako celku. Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o tomto vládnom návrhu zákona ako celku v znení doteraz schválených zmien.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za návrh zákona aj s pozmeňovacími návrhmi?
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. /Potlesk. /
Ôsmym bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Agentúre pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu.
Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 322 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 322a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister školstva a vedy Slovenskej republiky pán Jaroslav Páska. Prosím, pán minister.
Minister školstva a vedy SR J. Páska:
Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážená pani kolegyňa, milé pani poslankyne vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky dňa 29. júna 1993 uznesením číslo 462/1993 schválila zabezpečenie kontinuity záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z dohody o vedecko-technickej spolupráci uzavretej medzi vládami Česko-Slovenska a Spojených štátov dňa 22. októbra 1991 a uložila ministrovi školstva a vedy predložiť návrh zákona o spoločnej grantovej Agentúre Slovenskej republiky a Spojených štátov amerických pre vedecko-technickú spoluprácu.
Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a v septembri 1993 bol opakovane prerokovaný legislatívnou radou vlády. Predkladaný návrh zákona je dopracovaný na základe odporúčaní legislatívnej rady, vrátane zmeny názvu. Takto sa vytvorí legislatívny rámec pre riešenie a financovanie spoločných projektov v oblasti vedy a techniky aj s inými štátmi. V tejto súvislosti vítam iniciatívu výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorý navrhuje doplniť pôsobnosť agentúry aj na mnohostrannú spoluprácu.
Z medzinárodnej zmluvy vyplýva, že nevyhnutným predpokladom riadneho plnenia funkcie agentúry je ponechanie zostatku nevyčerpaných prostriedkov po zúčtovaní so štátnym rozpočtom so súhlasom Ministerstva financií Slovenskej republiky do nasledujúceho roka. Dôvodom takéhoto spôsobu hospodárenia je, že agentúra poskytuje granty na riešenie vedecko-technických projektov spravidla na viacročné obdobie a obdobne sú poskytované aj prostriedky druhou zmluvnou stranou. Po konzultáciách s ministerstvom financií sme dospeli k názoru, že tento spôsob hospodárenia nie je v protiklade s rozpočtovými pravidlami Slovenskej republiky.
Pripomienky výboru Národnej rady Slovenskej republiky spresňujú obsah zákona, a preto ich akceptujeme. Nie je mi však dostatočne jasná pripomienka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru k § 3 ods. 2, ktorým sa navrhuje, aby štatút agentúry prerokoval minister školstva a vedy so zúčastnenými vedeckými ustanoveniami. Minister školstva a vedy má podľa kompetenčného zákona starostlivosť o vedu a vedecko-technický rozvoj. V tomto zmysle som odborným gestorom medzinárodných zmlúv a dohôd v oblasti vedy a techniky, a štatút by som teda mal prerokovať nielen s vedeckými ustanovizňami, ale aj s ostatnými ústavmi aplikovaného výskumu a vývoja. Tento postup je však pri veľkom počte samostatných a nesamostatných pracovísk nereálny. Navrhujem preto túto pripomienku neakceptovať v texte zákona. Vecne však s touto pripomienkou súhlasím a podľa technických možností sa ňou budem riadiť.
Záverom navrhujem schválenie predloženého materiálu so zapracovaním pripomienok výborov Národnej rady Slovenskej republiky, čím sa otvorí cesta, aby sa prispelo Slovenskej republike vo výške 9 miliónov Sk, ktoré vláda uvoľnila 29. júna na riešenie spoločných slovensko-amerických vedeckotechnických projektov a príspevok vlády Spojených štátov vo výške 300 tisíc dolárov mohol poskytnúť riešiteľom schválených projektov.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Bauerovu, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslankyňa E. Bauerova:
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Agentúre pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. októbra číslo 543 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory Národnej rady prerokovali vládny návrh zákona v určenej lehote do 10. novembra a vyslovili s ním súhlas s návrhmi na jeho zmeny a doplnenie pod bodmi 1 až 11. Z týchto návrhov ako spoločná spravodajkyňa navrhujem prijať an blok všetky, pokiaľ nebudú v diskusii rozporované, okrem bodu 1, v ktorom sa navrhuje vypustiť slová "so sídlom v Bratislave". Chcela by som zdôrazniť, že to nie je možné, pretože na základe § 19 bod c/ Občianskeho zákonníka je potrebné určiť sídlo právnickej osoby zákonom.
Nenavrhujem prijať bod 11, pretože ten fakticky neobsahuje žiaden konkrétny návrh. Niektoré záležitosti, na ktoré sa vzťahuje text tejto pripomienky, sú riešené v predchádzajúcich návrhoch.
Chcela by som zdôrazniť dôležitosť tohoto zákona a chcela by som vás požiadať, aby ste tento návrh zákona podporili. Zároveň by som chcela poprosiť pána predsedu, aby otvoril rozpravu a prosím o slovo.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Udeľujem slovo pani spravodajkyni, ktorá sa hlási do rozpravy.
Poslankyňa E. Bauerova:
Vážená Národná rada,
v nadväznosti na predkladaciu správu pána ministra by som chcela zdôrazniť, že ide o návrh, ktorý bol predložený preto, aby sa mohol založiť spoločný americko-slovenský fond
pre rozvoj vedy a výskumu. Bez prijatia tohto zákona totiž takýto fond nemôže byť založený a nemôže fungovať. Tento fond a táto spoločná rada pre vedecko-technickú spoluprácu bol založený a podporoval spoločné vedecko-technické projekty a iné spoločné vedecko-výskumné aktivity na základe dohody medzi vládou ČSFR a USA o vedecko-technickej spolupráci.
O akú podporu spoločných projektov ide v tomto roku, hovoril pán minister. Zopakovala by som iba to, že ide z americkej strany o 300 tisíc dolárov. Snáď by bolo potrebné dodať, že existuje prísľub o zvýšení finančnej čiastky zo strany vlády USA. V podmienkach, v akých vedecké a výskumné ústavy pracujú v dôsledku reštrikcií rozpočtu, respektíve prežívajú, iste nikto nepochybuje o potrebnosti využiť túto ponúknutú možnosť, k čomu však je potrebné prijať predložený návrh zákona.
Navyše, rozšírenie vedeckej komunikácie a možnosť zúčastniť sa spoločných výskumných projektov je nezanedbateľným aspektom tohoto návrhu. Návrh zákona by však mal mať i širší dosah a nemal by byť šitý na mieru jedného prípadu. Ide najmä o problém spoločných projektov medzi vedeckými a výskumnými pracoviskami na Slovensku a medzinárodnými organizáciami či ustanovizňami, ako sú napríklad WHO, CERN a podobne.
Výbor s doplnením návrhu zákona v tomto smere súhlasil a uložil overiť si vhodnosť rozšírenia návrhu v tomto zmysle. Ministerstvo školstva a vedy, tak ako to prezentoval pán minister, iniciatívu výboru vcelku uvítalo, preto predkladám návrh na doplnenie textu v § 2 odsek 1 tretí riadok pred zátvorkou nasledovne: "ako aj na základe dohôd o spoločných projektoch s medzinárodnými ustanovizňami". Nadväzne na to je potrebné upraviť § 2 odsek 1 tretí riadok - po slove "zmlúv" doplniť slová "a dohôd".
Dovoľte mi predložiť ešte spresňujúci návrh v § 2 odsek 1 v druhom riadku doplniť za slovom "zmluvami" slovo "uzavretými ".
To sú moje doplňovacie návrhy. Ešte raz vás prosím o podporu tohoto návrhu zákona, ktorý je tak veľmi potrebný pre ďalší rozvoj vedeckej spolupráce, v tomto prípade medzi dvoma stranami, ale je možno predpokladať, že vytvorí podmienky aj pre rozvoj podobných zmlúv a podobnej medzinárodnej spolupráce s ďalšími ustanovizňami.
Chcela by som sa ešte vyjadriť k námietke pána ministra pokiaľ ide o § 3 odsek 2. Výbor v zhode s uzavretou dohodou zaujal stanovisko, že štatút by mohol byť prerokovaný so zúčastnenými inštitúciami. Myslím si, že nejde o účasť všetkých vedecko-výskumných inštitúcií, ide o účasť alebo o prerokovanie týchto záležitostí s tými inštitúciami, ktoré sa na týchto spoločných projektoch zúčastňujú.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Bauerovej. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,
tentoraz nebudem kritizovať "české esperanto", ktorým sú písané naše právne normy, ale dovolím si upozorniť na niekoľko zrejme detailných technických nezrovnalostí. Vyskytli sa, bohužiaľ, zrejme počas rokovania ústavnoprávneho
výboru, pretože tie isté detaily najmä v odkazovej časti zákona sa niekde menia, niekde nemenia, niekde sa menia jedným a niekde iným spôsobom. Preto navrhujem v súlade s mojou poznámkou - to nie je pozmeňovací návrh - v bode číslo 11 vypustiť z textu zákona odkazy číslo 2, 3 a 4.
Takisto podporujem názor, že nemožno prijať bod 1, a neviem si predstaviť komplikovanejšiu vec, keby sídlo nebolo v Bratislave. Z tohto istého dôvodu si myslím, že treba škrtnúť bod 3, resp. nesúhlasiť s bodom 3 spoločnej správy a s bodom 5 spoločnej správy. Zrejme ušlo, alebo možno prepisom sa stalo, že v bode 10 chýba v texte "v poznámke pod čiarou k odkazu 6 vypustiť slová". Upozorňujem, že odkazy 5 a 6 sú rovnaké, takže potom v odkaze 5 a 6 musíme vypustiť slová "o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky".
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /
Ak nie, uzatváram rozpravu. Chcem sa spýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť.
Minister školstva a vedy SR J. Paška:
Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán minister hovorí, že sa nevyjadruje k rozprave a pripomienkam, takže mi neostáva nič iné, len sa spýtať
spoločnej spravodajkyne pani Bauerovej, či sa chce prihlásiť o záverečné slovo.
Poslankyňa E. Bauerová:
Pán poslanec Hudec rozporoval body 3 a 5. Ak by ste dovolili, pán predseda, potom by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých bodoch, vzhľadom na to, že niektoré boli rozporované.
Bod 1 odporúčam neprijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Najskôr sa budeme prezentovať. /Prezentovalo sa 63 poslancov. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Musím konštatovať, že nie sme uznášaniaschopní.
Páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.
Skúsme sa ešte raz prezentovať. /Prezentovalo sa 70 poslancov. /
Je nás stále málo. Páni poslanci a pani poslankyne, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, príďte hlasovať. Neostáva mi nič iné, len dať tretíkrát signál k prezentácii.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 74 poslancov. /
Konštatujem, že stále nás je málo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali ešte raz.
/Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Ďakujem. Pani poslankyňa, môžte uvádzať hlasovanie. Poslankyňa E. Bauerová:
Bod 1 odporúčam neprijatí. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o bode 1 spoločnej správy. Pani poslankyňa ho navrhuje neprijať. Kto je za?
Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy sme neprijali. Poslankyňa E. Bauerová:
Bod 2 odporúčam prijať, nebol rozporovaný. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o bode 2 spoločnej správy. Pani spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za návrh? Pani spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy sme prijali. Poslankyňa E. Bauerová:
Bod 3 odporúčam prijať. Pán Hudec ho odporúča neprijať, pokiaľ som dobre rozumela.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Aj vzhľadom na to, aké stanovisko je zaujaté v bode 11, sú to všetko body 2, 3 a 4, ktoré uvádzajú odkazy len príkladmo. Myslím, že nie sú podstatné a potrebné, aby boli v zákone. Preto ich navrhujem vynechať a vyhneme sa mnohým hlasovaniam a rozporom, ktoré tam sú.
Teda odkazy 2, 3 a 4 navrhujem neprijať a vylúčiť všetky body, v ktorých sa rieši problém, ktorý tam je. Sú zle formulované a rozporujú si aj pozmeňovacie návrhy z výborov.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Rozumeli ste, pani spravodajkyňa? Poslankyňa E. Bauerová:
Áno, rozumela som, len vzhľadom na to, že diskusia bola uzavretá, snáď len toľko, že...
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ale pán poslanec to navrhol pri vystúpení. Poslankyňa E. Bauerová:
Vzhľadom na to, že ide o spresňujúce záležitosti, odporúčam prijať tie návrhy, ktoré sú uvedené pod týmito bodmi.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže hlasujeme teraz o bode 3 spoločnej správy. Pani spravodajkyňa ho odporúča prijať. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov. Kto je za návrh? Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme schválili. Poslankyňa E. Bauerová:
Bod 4 v zásade po schválení bodu 2 je nadbytočný. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Prezentujme sa, prosím. Prezentovalo sa 87 poslancov.
Kto je za? Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy. Pani spravodajkyňa ho navrhuje neprijať.
Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy sme neprijali. Poslankyňa E. Bauerová:
Bod 5 odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Prezentujme sa, prosím.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za návrh? Pani spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že aj bod 5 spoločnej správy sme prijali. Poslankyňa E. Bauerová:
Bod 6 odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o bode 6 spoločnej správy s odporúčaním pani spravodajkyne na prijatie.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za návrh? Pani spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali aj tento bod spoločnej správy.
Poslankyňa E. Bauerová:
Bod 7 spoločnej správy odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 93 poslancov.
Hlasujeme o bode 7 spoločnej správy s odporúčaním spravodajkyne prijať. Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že aj tento bod spoločnej správy prešiel. Poslankyňa E. Bauerová:
Bod 8 sa týka tiež odvolávok. Odporúčam ho prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 91 poslancov.
Hlasujeme o bode 8. Kto je za? Pani spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali aj bod 8 spoločnej správy. Poslankyňa E. Bauerová:
Bod 9 nebol rozporovaný. Odporúčam ho prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 87 poslancov.
Kto je za? Hlasujeme o bode 9 spoločnej správy s odporúčaním prijať.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Ďakujem. Takže sme prijali aj tento bod spoločnej správy.
Poslankyňa E. Bauerová:
Zostáva nám hlasovať o poslednom bode 10. Týka sa tiež odkazu. Navrhujem ho prijať. Pán poslanec Hudec navrhol vynechať celý odkaz.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Najskôr hlasujeme tak ako povedala pani poslankyňa, aby sme prijali tento bod. Ak nebude prijatý, budeme hlasovať tak, ako to navrhol pán poslanec Hudec.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za návrh?
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Konštatujem, že aj bod 10 spoločnej správy sme prijali. Poslankyňa E. Bauerová:
Zostáva nám hlasovať o pozmeňovacích návrhoch z rozpravy. Navrhujem o prvých dvoch hlasovať spolu. Ide o rozšírenie § 2 odsek 1 o dohode o spolupráci na medzinárodných projektoch s medzinárodnými inštitúciami a nadväznú úpravu § 2 ods. 2. Navrhujem prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže sa budeme prezentovať. Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za tento pozmeňovací návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Bauerova? Navrhuje, aby sme ho prijali. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý. Poslankyňa E. Bauerová:
Zostáva hlasovať o poslednom spresňujúcom návrhu - v § 2 ods. 1 druhý riadok doplniť za slovo "zmluvami" slovo "uzavretými". Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 91 poslancov.
Kto je za tento pozmeňovací návrh? Pani spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /
Konštatujem, že aj tento posledný pozmeňovací návrh bol prijatý.
Poslankyňa E. Bauerová:
Pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať v zmysle § 26 rokovacieho poriadku o celom návrhu zákona.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno, v zmysle doplňovacích návrhov. Ale hlási sa pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Pán predseda, dal som návrh, aby sa vypustili odkazy číslo 2, 3 a 4 a aby sa bod 10 rozšíril o odkaz 5 a 6, teda aby sa odkaz 5 pridal. Poviem prečo. Teraz sme prijali bod 3 spoločnej správy a bod 8 spoločnej správy. Čo sme tým spôsobili? Spôsobili sme to, že tri rovnaké odkazy budú v zákone dvakrát inak znieť. V jednom bude ten odkaz formulovaný tak a v druhom inak. Stalo sa to tým, že sme prijali bod 10 a nepridáme tam k odkazu 6 aj bod 5. Ten istý odkaz bude v tom istom kratulinkom zákone dvakrát rôzne znieť. Preto prosím, aby sa hlasovalo o mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý som predniesol v rozprave, aby sa vypustili body 2, 3 a 4. Tým odstránime rozpor - keby sme to neprijali, ten rozpor tam ponecháme. A takisto, aby sa bod 10 spoločnej správy rozšíril o odkaz 5.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, body 2, 3 a 4 textu zákona, nie spoločnej správy. Aby sme si rozumeli, pani poslankyňa, toto sa netýka spoločnej správy, a vy ste to dávali k spoločnej správe.
Čiže ideme hlasovať o odkazoch 2, 3 a 4, aby vypadli zo
zákona. Pani poslankyňa, aký je váš postoj k tomuto návrhu?
V rozprave pán poslanec dal tento návrh, nie sme mimo rozpravy.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vzhľadom na to, že ide o zákon, ktorý, ako som hovorila, síce je šitý na mieru, a navrhla som ho aj rozšíriť pre iné prípady, ale táto dohoda predsa len upravuje niektoré záležitosti, a myslím si, že má spresňujúci význam v tomto zákone, dávam vám na zváženie. Myslím si, že má zmysel uvádzať odkazy, o ktoré ide, aj ako príklad.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre. Takže dávam hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ivana Hudeca, ktorý navrhuje vypustiť odkazy 2, 3 a 4, ktoré sú v zákone. Pani spoločná spravodajkyňa zaujíma k tomu neutrálne stanovisko a necháva to na rozhodnutie poslancov.
Prosím, pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Navrhujem vypustiť zo zákona odkazy 2, 3 a 4, ktoré sú uvedené príkladmo a nič neriešia.
A druhý môj návrh spočíva v tom, ako správne navrhol ústavnoprávny výbor, z odkazu 6 vypustiť slová "o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky", nech sa tak urobí aj v odkaze 5, pretože ide o tie isté odkazy, nech znejú rovnako v tom istom zákone.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o tomto pozmeňovacom návrhu pána poslanca. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za takto prednesený pozmeňovací návrh pána poslanca Hudeca?
Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
To znamená, že pozmeňovací návrh pána poslanca sme prijali.
Poslankyňa E. Bauerová:
Ostáva len hlasovať o návrhu zákona ako celku. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku s tým, že berieme do úvahy aj pozmeňovacie návrhy. Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 99 poslancov. Kto je za návrh zákona? Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prijali návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Agentúre pre medzinárodnú vedeckotechnickú spoluprácu. /Potlesk. /
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, mali by sme prejsť na deviaty bod programu, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993. Keďže predpokladám, že bude k nemu rozprava, a je pol siedmej, dávam návrh na prerušenie rokovania. /Všeobecný súhlas v pléne s návrhom. /
Ďakujem. Takže nedám o tom ani hlasovať. Zajtra sa stretneme o 9. 00 hodine.
Druhý deň rokovania
24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 18. novembra 1993
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
V rokovaní pokračujeme deviatym bodom programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993.
Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 348 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 348a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím ju, aby sa ujala slova.
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som vám predložila návrh zákona o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993.
Tento vlády návrh zákona vychádza z podmienok a spôsobu pravidelného zvyšovania dôchodkov, ktoré ustanovuje zákon číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov. V našom návrhu zákona reagujeme na rast priemernej mzdy, a to by som chcela podčiarknutí, ktorá v porovnaní s priemernou mzdou v I. štvrťroku 1993 vzrástla v II. štvrťroku 1993 o viac ako 5 %. Pri určení výšky percenta zvýšenia dôchodkov sme vychádzali zo skutočnosti, že priame dôchodky, ktoré sa občanovi priznávajú, predstavujú v priemere 60-percentný podiel jeho priemerného mesačného zárobku, čomu zodpovedá navrhovaných 6 % zvýšenia dôchodkov.
Ďalej v tomto návrhu zákona upravujeme hranicu sociálneho dôchodku, na ktorý je odkázaný aj rodinný príslušník, a výšku dôchodku upraveného z titulu jediného zdroja príjmu v prípade, ak je na takýto dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník vo väzbe na životné minimum. Hranica sociálneho dôchodku jednotlivca a hranica dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu u jednotlivca, sa kryje s novoustanovenou hranicou životného minima pre jednotlivca, a preto sa ich zvýšenie nenavrhuje.
Ďalej v tomto návrhu dôchodku určujeme výšku vdoveckého dôchodku pevnou sumou, ktorá však tiež odzrkadľuje rast priemernej mzdy. Ďalej navrhujeme zvýšiť aj najvyššie výmery starobného a invalidného dôchodku, úhrnu dôchodkov, vrátane dôchodku pre bezvládnosť. Súčasne navrhujeme zmiernenie disproporcií vo zvyšovaní dôchodkov vyvolaných zákonnou úpravou prvého zvýšenia dôchodkov v roku 1993, t. j. dôchodkov, ktoré boli priznané od 1. marca 1993 a budú priznané do konca roku 1993.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani ministerke. Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Ondrejovičovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, vážení hostia,
dovoľte, aby som vás zoznámila so spoločnou správou ústavnoprávneho výboru, národohospodárskeho a rozpočtového výboru, výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 348, ktorým tento zákon pridelil predseda Národnej rady 3. novembra 1993 pod číslom 587 s tým, že do 10. novembra 1993 ho všetky výbory prerokujú. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk bol určený Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Výbory tento návrh prerokovali, vyslovili s ním súhlas s tým, že vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci prijali uznesenie, v ktorom požiadali ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky údaje o raste priemerných miezd za II. a III. štvrťrok 1993 a uviedla, aká by mala byť výška dôchodkov zodpovedajúca skutočnému rastu miezd v uvedenom období. Podobné údaje si vyžiadal aj národohospodársky a rozpočtový výbor, keď požiadal predložiť do 24. schôdze Národnej rady, teda do 17. novembra, údaj rastu priemernej mzdy v Slovenskej republike za obdobie od 1. marca do 30. septembra 1993. Zároveň tento výbor žiada predložiť návrh riešenia valorizácie dôchodkov priznaných po 1. januári 1994.
Predložený návrh, ako povedala aj pani ministerka, predstavuje druhé zvýšenie dôchodkov v tomto roku, i keď s oneskorenou reakciou na sociálnu situáciu dôchodcov. Podmienkou pre zvýšenie je podľa zákona číslo 46/1991 Zb., že rast životných nákladov dosiahne 10 % alebo rast priemernej mzdy 5 %, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od posledného zvýšenia dôchodkov.
Zákon Národnej rady číslo 97/1993 Zb. zrealizoval prvé zvýšenie dôchodkov v marci a reagoval na splnenie podmienky rastu životných nákladov diferencovane podľa dátumu priznania dôchodku, kde sa zároveň premieta aj nová situácia v súvislosti so zmenou okruhu poberateľov štátneho vyrovnávacieho príspevku.
Predložený návrh zákona navrhuje zvýšiť starobné, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky priznané pred 1. januárom o 6 % a v § 2 podrobne a diferencovane vymenúva dôchodky priznané od 1. marca 1993 do 31. decembra 1993. Osobitným spôsobom je upravené zvýšenie sirotského dôchodku, ktorý čiastočne odstraňuje znevýhodnenie. Predložená právna úprava sa dotýka i dôchodku pre vdovca, sociálneho dôchodku, zvýšenia dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu a úpravy najvyšších výmer dôchodkov. O hraniciach podrobnejšie už hovorila pani ministerka, preto sa nebudem opakovať.
Predložený návrh, ktorý pani ministerka nazvala vianočným darčekom pre dôchodcov, má okrem prospešného zámeru aj rad ďalších možností, o ktorých iste bude podrobnejšia zmienka v rozprave poslancov.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Dovoľte, pán predsedajúci, aby som sa ako prvá mohla prihlásiť ja.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pani Ondrejovičová. Potom sa pripraví pani poslankyňa Bauerova, pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Brocka.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
V úvode chcem poznamenať, že som si vedomá nárokov na štátny rozpočet, i toho, že je na našich ekonomických sférach, aby ho naplnili. Občana však zaujímajú fakty, ktoré vyplývajú z určitých zvýšení cien a ovplyvňujú jeho životnú úroveň.
Tento návrh zákona mešká od júla tohoto roku. Myslím si, že by druhé zvýšenie dôchodkov buď tento dátum malo rešpektovať, a keďže návrh prerokúvame v polovici novembra, počíta sa s platnosťou od 1. decembra 1993, navrhujem, aby sme zmenili názov a čiastočne i obsah tohto zákona. Môj návrh je, aby sa názov zmenil takto: "Zákon o zvýšení dôchodkov v roku 1993 a v roku 1994".
Druhým návrhom je v § 1 na druhej strane zameniť 6 % na 10 % mesačnej sumy a všade v zákone toto potom prispôsobiť.
Ďalej navrhujem prijať uznesenie Národnej rady v tomto znení: "Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky žiadajú
predsedu Národnej rady, aby vydal úplné znenie zákona číslo 100 z roku 1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. " Čo ma k tomu viedlo? Zákon, o ktorom hovorím, bol pätnásťkrát novelizovaný a vzniká neprehľadná situácia pri uplatňovaní tohto právneho predpisu aj odborníkmi v praxi. Ako prídu potom k tomu občania, o ktorých hovoríme, že by sa mali právne vzdelávať? To znamená, že v tejto spleti 15 odkazov noviel sa občan veľmi ťažko orientuje.
V § 8 odsek 2 pri súbehu dôchodkov je text: "sa posudzuje nárok na zvýšenie pri každom dôchodku samostatne". Navrhujem túto časť vynechať. Je to podľa odborníkov v záujme lepšej orientácie v praxi.
Zároveň by som chcela požiadať, aby valorizácia dôchodkov, tak ako v západnej Európe je to zvykom, bola trošičku urýchlená tým, že ju pripravia na ministerstve i vo vláde a zautomatizujú. Mám totiž skúsenosti, že z Francúzka dostávam lístky, ktorými našim dôchodcom, ktorí tam kedysi pracovali, takto automaticky zvyšujú dôchodok.
Záverom môjho príspevku pekne prosím všetkých tých, ktorí prídete sem s nejakými návrhmi, aby ste mi ich odovzdali písomne na spracovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Ondrejovičovej. Prosím pani poslankyňu Bauerovu z hnutia Spolužitie. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková z Hnutia za demokratické Slovensko.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predseda a predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni,
dovoľte mi vyjadriť sa k dvom problémovým okruhom predloženého návrhu zákona. Prvým je miera navrhovaného zvýšenia. Zákon číslo 46 z roku 1991, tak ako uviedla pani spoločná spravodajkyňa, ukladá bez meškania zvýšiť dôchodky ak od posledného zvýšenia je rast životných nákladov aspoň 10 % alebo rast priemernej mzdy aspoň 5 %. Paragraf 10 tohto zákona ukladá zvýšenie dôchodkov s prihliadnutím na rast životných nákladov pevnou sumou a percentom zvýšenia v prípade rastu priemernej mzdy. Dôvodová správa predloženého zákona uvádza, že tento návrh zákona reaguje na zvýšenie priemernej mzdy o 9, 5 %, a to zdôraznila v predkladacej správe aj pani ministerka. Pri hodnotení dôsledkov prvého zvýšenia dôchodkov dôvodová správa tiež uvádza, že prvé zvýšenie čiastočne zohľadnilo i mieru rastu životných nákladov v II. polroku a čiastočne začiatkom roka. Zákonom Národnej rady zo dňa 24. 3. sa zvýšili dôchodky všeobecne o 3 % plus 270 korún, čím sa v zásade štátny vyrovnávací príspevok stal súčasťou priznávaného dôchodku.
Túto stručnú rekapituláciu som považovala za potrebné uviesť z toho dôvodu, aby tieto bolo možné porovnať s reálnymi údajmi a s predloženým návrhom. Navrhované zvýšenie sa zakladá na zvýšení priemernej mzdy spôsobom, o ktorom je možné diskutovať, avšak vôbec neberie do úvahy rast životných nákladov. Životné náklady dôchodcov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zvýšili na 120 %. Navrhované priemerné zvýšenie dôchodkov o 6%, vcelku zhruba o 150 Sk popri 3-percentnom zvyšovaní v marci, povedie k ďalšiemu zvyšovaniu reálnej hodnoty dôchodkov.
Dámy a páni, bolo by potrebné vyjasniť si, akú mieru znehodnotenia považujeme za prípustnú. Totiž samotný rozdiel medzi rastom priemernej mzdy, ku ktorej vládny návrh viaže súčasné zvyšovanie, a indexom životných nákladov, ktorý prekračuje tých hraničných 10 %. V dôsledku toho, že za základ zvýšenia dôchodkov sa zobral vývoj priemerných miezd, vzniká dojem, že postačuje zvýšenie dôchodkov vymeraných v tomto roku, lebo základom výpočtu dôchodkov v budúcom roku budú vyššie priemerné mzdy. Tým však vzniká ďalší závažný systémový nedostatok tohoto návrhu zákona. Navrhovateľ by nemal opomenúť, že zákonom Národnej rady 97 z marca sa založil tzv. posun, dovoľujem si to nazvať pásmový posun dôchodkov. Zákon však upravuje výpočet novopriznaných dôchodkov do 31. 12. tohoto roku.
Ak sa prijme zákon bez toho, že by pamätal na úpravu výpočtu novopriznaných dôchodkov, vznikol by zákon, ktorý by bol nespravodlivý a z hľadiska legislatívy nesystémový. V praxi by to znamenalo nasledovné: Dôchodok vypočítaný podľa zákona 100 v znení pätnástich neskorších predpisov vo výške 2 000 korún priznaný 28. decembra podľa zákona 97 bude zvýšený o 20 %, podľa § 2 návrhu zákona o ďalších 10 %, a podľa § 1 o ďalších 6 %, t. j. dohromady 2 640 Sk plus 6 %, t. j. 2 798 Sk. Ak by sme prijali predložený návrh zákona bez zmeny, 2. januára by sa priznal dôchodok pre toho istého dôchodcu vo výške 2 000 Sk, t. j. rozdiel by bol takmer 800 Sk.
Zákon s navrhovanou účinnosťou od 1. decembra 1993 evidentne sa neprijíma pre tento rok, ale predovšetkým aspoň pre prvé obdobie budúceho roka. Preto žiť v ilúzii, že tento zákon je možné prijať bez ohľadu na to ako sa budú vypočítavať novopriznané dôchodky v budúcom roku, myslím si, že by bolo zásadnou chybou. Vznikla by totiž anomália, o ktorú by sme sa, vážené pani poslankyne a páni poslanci, delili s navrhovateľom, ale zodpovednosti za tento nepodarok by sme sa určite nezbavili. Zákon, podľa môjho názoru, nemôže byť prijatý, ak sa nedoplní o úpravu obsiahnutú v druhom odseku § 1 zákona 97 pre dôchodky priznané po 1. januári. Nadväzne by sa na novopriznané dôchodky mala vzťahovať aj úprava obsiahnutá v § 2 predloženého návrhu zákona.
Ešte raz zdôrazňujem, že ide o systémový nedostatok zákona, ktorý považujem za nevyhnutné odstrániť. Preto navrhujem po ukončení diskusie k tomuto zákonu prerušiť rokovanie o tomto zákone a doriešiť tieto otvorené otázky, ku ktorým navrhovateľ určite má podklady, ale ktoré neboli napriek uzneseniu národohospodárskeho výboru predložené ani na dnešnej schôdzi.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Bauerovej z hnutia Spolužitie. Prosím pani poslankyňu Aibekovú z Hnutia za demokratické Slovensko. Potom dostane slovo pán poslanec Brocka.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,
moje vystúpenie bude veľmi stručné, pretože hovoríme o veľmi citlivej oblasti už druhýkrát v tomto roku, a to je otázka zvyšovania dôchodkov. Netýka sa to iba starých občanov, ako niektorí obyvatelia zvýšenie dôchodkov dávajú do súvislosti iba so starými obyvateľmi, ale zvyšovanie dôchodkov sa týka aj chorých a postihnutých ľudí. Čiže budeme zvyšovať aj dôchodky invalidné, čiastočne invalidné, a potom aj v istom smere sociálnych rodín, pretože sa zvyšujú aj
dôchodky vdovské, vdovecké a sirotské. Viem, že tých peňazí je veľmi málo a sme viazaní štátnym rozpočtom, ktorý sme prijali v minulom roku. Vo výbore som už k tejto téme vystúpila, preto prepáčte kolegovia, ktorí ste toto vystúpenie počuli, že ho budete v istej obmenenej podobe počuť druhýkrát.
Aj ja by som bola za to, aby dôchodky boli zvýšené na vyššiu sumu ako je tých 6 %, ale čísla hovoria o niečom inom. Preto myslím, že by sa predovšetkým ministerka zodpovedajúca za tento rezort mala vyjadriť, či je možné ešte ďalej prekračovať sumu, ktorú sme pôvodne naplánovali na konci minulého roka na tento rok, sumu, ktorá bola zo štátneho rozpočtu pridelená pre rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Dovolím si uviesť čísla, čo by znamenal nárast zo 6 % na 10 %. Ak to bude možné, ak pani ministerka povie, že táto suma je prijateľná, samozrejme, nielen ja, ale aj ostatní kolegovia aj z Hnutia za demokratické Slovensko túto sumu podporia. Ale nebudeme ju môcť podporiť, ak nárast bude taký, že jednoducho to štátny rozpočet neznesie, pretože vieme, že práve ministerstvo práce a sociálnych vecí sa dostalo do situácie, že peňazí je málo a dávok, ktoré vypláca, je veľmi veľa a sú rôznorodé, a pred mesiacom sme prijali zákony, ktoré nárokovosť na tento rezort ešte zvyšujú. Preto si vám dovolím uviesť tieto sumy a potom, v závere, samozrejme, požiadam pani ministerku, aby sa k tomu vyjadrila.
Kým predkladaný vládny návrh zákona bude mať nárokovosť 175 707 000 Sk, ak by sme zvýšili dôchodky na 10 %, tak by to bolo až 280 850 000 Sk mesačne, čiže, suma je to na prvý pohľad možno nie veľká, ale predsa len značná. Preto hovorím, že je dôležité, aby sme sa takto reálne na veci pozreli, pretože emocionálny pohľad hovorí áno, pridajme im, ale emócie sú jedna vec a racio druhá. Preto by som prosila o vyjadrenie pani ministerku. Ak budú tieto peniaze a ak povie, že je to možné, samozrejme, budem medzi tými, čo sa k takémuto zvýšeniu vyjadria kladne a budem zaň hlasovať. V opačnom prípade si myslím, že aj 6-percentné zvýšenie pre dôchodcov je istým zlepšením sociálnej situácie, v akej sa nachádzajú.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Aibekovej z Hnutia za demokratické Slovensko. Prosím pána poslanca Brocku z Kresťanskodemokratického hnutia. Pripraví sa pán poslanec Jakubík za Stranu demokratickej lavice.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia poslanci,
priznám sa vám, že som bol trošku zaskočený metaforou, že tento návrh zákona je taký vianočný darček pre dôchodcov. Tí, ktorí vedia, ako sa vlastne zvyšovanie dôchodkov realizuje, veľmi dobre vedia, že toto zvýšenie dôchodkov dôchodcovia pocítia možno niekedy vo februári, čiže v pôste, takže by som to skôr nazval pôstnym darčekom alebo darčekom na popolcovú stredu.
Teraz dovoľte niektoré vecné argumenty k predloženému návrhu zákona. Nebudem opakovať niektoré kritické pripomienky svojich predrečníkov, ale ak dovolíte, budem pokračovať v dôvodovej správe, ktorá je k predloženému návrhu zákona a v ktorej sa vlastne ekonomicky zdôvodňuje to číslo 6 %, t. j. číslo, prečo sa dôchodky zvyšujú o 6 %. Keď sme tento návrh zákona preberali v národohospodárskom výbore, požiadali sme ministerku práce a sociálnych vecí, aby nám predložila rast priemerných miezd aj za III. kvartál tohto roku, prípadne priebežne za celý tento rok, údaje, ktoré sú na ministerstve zo Slovenského štatistického úradu. V materiáli resp. v tejto informácii ministerstva práce a sociálnych vecí je číslo, že index rastu miezd v porovnaní za III. a I. kvartál tohto roku je 12, 7 %. Ak používame pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde 60 %, tak 60 % z 12, 7 % indexu rastu priemerných miezd je 7, 7 % ku koncu, resp. k 1. októbru 7, 7 %. čiže úplne reálne, úplne v súlade s touto aritmetikou ministerstva práce a sociálnych vecí by bolo reálne a seriózne číslo 8 %. Čiže, môj návrh je do § 1 nahradiť číslo resp. slová "o 6 %" slovami "o 8 %". Nechcem sa vyjadrovať o iných kritériách, ktoré by malo toto zvýšenie zohľadňovať podľa zákona 46 z roku 1991, to je rast životných nákladov alebo dokonca prognózovanie alebo reagovanie na to, čo čaká dôchodcov v najbližších šiestich mesiacoch.
Moja druhá poznámka je k mojej predrečníčke. Je to možno otrepaná fráza, ak hovoríme o tom, že dôchodky môžeme zvyšovať len o toľko, koľko si môžeme dovoliť. Áno, uvedomujem si, že ťažko môžeme posudzovať tento návrh nie v súvislosti s inými normami resp. s celkovou ekonomickou situáciou alebo s hospodárskou politikou vlády. Samozrejme, tým, že sa neprivatizuje, že sa nepokračuje v ekonomickej reforme, dnes sme v situácii, že môžeme dávať len toľko, koľko navrhuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Preto si myslím, že taká absurdná situácia, aká nastala najmä u kategórie dôchodcov, ktorých dôchodok je jediným zdrojom príjmu, ktorý je vlastne na úrovni životného minima, je situácia absurdná. Predstavte si človeka, ktorý celý život robil na dôchodok, pritom jeho príjem bol veľmi nízky a jeho dôchodok nedosahuje ani hranicu, ktorá je vlastne najnižšou výškou dôchodku ako jediného zdroja príjmu, ak tento človek je v domácnosti sám. Viem, že to nie je chyba pani ministerky práce a sociálnych vecí, ale jednoducho celkovou hospodárskou politikou resp. celkovou našou ekonomickou situáciou sme sa dostali do takejto situácie.
Preto navrhujem dnes nezvyšovať horné hranice dôchodkov, aj keď je to možno v súlade s princípom zásluhovosti, s odpracovanými rokmi, ale vo vzťahu k tejto kategórii dôchodcov, ktorých je veľmi veľa - presné číslo pani ministerka vie, koľké desaťtisíce ich je, práve s týmito najnižšími príjmami resp. najnižšími dôchodkami, ktorým sa v tomto zákone nijako neupravujú. Je to nespravodlivé. Týmto sme nepohli ani v marci, keď sme zvyšovali dôchodky. Ak si pamätáte, poslednýkrát sa hranica dôchodku ako jediného zdroja príjmu upravovala v júni roku 1992. Dostávali títo ľudia štátny vyrovnávací príspevok, ktorý sme v marci zrušili. To znamená 1760 220 korún, ktoré sme im premietli do zvýšeného dôchodku, ale ani o korunu viac nedostali. Takže si myslím, že najmä voči tejto kategórii by bolo nespravodlivé, keby sme na druhej strane upravovali najvyššie výmery dôchodkov a posúvali tieto hranice. Čiže môj druhý pozmeňovací návrh je vypustiť § 7 z predloženého zákona.
A moja tretia poznámka súvisí s problémom, ktorý tu už moji predrečníci načali. Je to spôsob riešenia dôchodkov priznaných po 1. januári 1994. Prosím vás, ak hovoríme o tom, že náš rozpočet na tento rok bol vlastne taký, že sme neuvažovali s takouto mierou valorizácie dôchodkov, ani budúci rozpočet nebude lepší ako tento. A ak dnes hovoríme, že valorizovať dôchodky po 1. januári budeme potom, v budúcom roku, a snáď uvidíme ako, považujem to za rovnako nezodpovedné ako vtedy, keď sa schvaľoval tento rozpočet. Preto navrhujem, resp. opakujem návrh z uznesenia národohospodárskeho výboru, aby ministerstvo práce a sociálnych vecí resp. vláda predložila spôsob valorizácie priznaných dôchodkov po 1. januári 1994 súčasne s návrhom rozpočtu na rok 1994 predkladaného do Národnej rady. To znamená, aby sme vtedy, keď budeme rokovať, o rozpočte na budúci rok, už poznali návrh
ministerstva práce a sociálnych vecí ako chce valorizovať dôchodky tým, ktorí pôjdu do dôchodku od 1. januára 1994.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Brockovi z Kresťanskodemokratického hnutia. Ďalej dávam slovo pánu poslancovi Jakubíkovi za Stranu demokratickej lavice. Kým príde k mikrofónu, chcem vás informovať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že tí, ktorí máte záujem nechať si odmerať tlak a ešte ste to neurobili, kolegovia lekári vás čakajú v malej zasadačke.
Prosím, pán poslanec. Poslanec P. Jakubík:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,
predložený návrh zákona o zvýšení dôchodkov má niekoľko nedostatkov. Argumentácia, ktorú mám pripravenú, tu v podstate odznela u mojich predrečníkov. Obmedzím sa preto viac-menej na prednesenie pozmeňovacích návrhov k tomuto návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1993.
1. Navrhujem upraviť názov zákona takto: "O druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 a úprave dôchodkov priznaných počnúc 1. 1. 1994. "
2. V § 1 vo štvrtom riadku nahradiť slovo "šesť" slovom "desať". Ide sa výšku alebo o mieru zvýšenia dôchodkov.
3. V § 4 nahradiť sumu 920 Sk sumou 960 Sk.
4. V § 7 sumu 4 350 Sk nahradiť sumou 4 500 Sk, sumu 3 800 Sk nahradiť sumou 4 000 Sk, sumu 3 400 nahradiť sumou 3 500 a sumu 3 300 nahradiť sumou 3 400 Sk. Tieto sumy sú adekvátne 10-percentnému zvýšeniu dôchodkov, tak ako vyplýva z prvého pozmeňovacieho návrhu.
5. V § 8 ods. 1 na konci vety namiesto bodky dať bodkočiarku a pokračovať textom: "výška úhrnu dôchodku /dôchodkov/ a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť však môže presiahnuť sumu 4 500 Sk mesačne".
6. V § 9 za odsek 1 vložiť nový odsek 2 s nasledujúcim textom: "Dôchodky uvedené v § 2 a § 3, ktoré boli priznané počnúc 1. 3. 1993, sa zvyšujú odo dňa priznania dôchodku. " Následné odseky 2 až 6 prečíslovať na 3 až 7.
7. V § 11 sumu 4 350 Sk nahradiť sumou 4 500 Sk.
8. Za štvrtú časť tohto návrhu zákona vložiť piatu časť a § 12 s nasledovným textom: "Piata časť Úprava dôchodkov priznaných 1. 1. 1994. § 12 Starobné, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, sirotské a vdovské dôchodky priznané počnúc 1. 1. 1994 sa zvyšujú odo dňa priznania o 38 % mesačnej sumy dôchodku, na ktorú má občan nárok ku dňu priznania dôchodku. " Terajšiu piatu časť označiť ako časť šiestu a terajší § 12 ako § 13.
Týmto je kompletný súhrn pozmeňovacích návrhov pre variant, že by sme odsúhlasili zvýšenie dôchodkov zo 6 % na 10 %. Mám pripravené úpravy čísel i pre ďalšie varianty. V prípade, že by sme odsúhlasili zvýšenie dôchodkov tak, ako je v predloženom návrhu zákona, to znamená vo výške 6 %, s určitými malými úpravami, najmä pokiaľ ide o čísla, by platili moje pozmeňovacie návrhy uvedené pod bodmi 1, 5,
6 a 8. V prípade, že by sme schválili pozmeňovací návrh pána poslanca Brocku, to znamená zvýšenie na 8 %, platilo by všetkých mojich 8 pozmeňovacích návrhov, samozrejme, s dopočtami a úpravami čísel, ktoré zodpovedajú 8-percentnému rastu miezd. To znamená, že by došlo k úprave čísel v mojom tretom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týka § 4. Išlo by o sumu 940 Sk v mojom druhom pozmeňovacom návrhu k § 1, kde miesto slova "šesť" by bolo slovo "osem", u štvrtého pozmeňovacieho návrhu v § 7, kde by boli sumy nahradzované v poradí sumami 4 400, 3 900, 3 450 a 3 350. Následne na to v mojom piatom pozmeňovacom návrhu by suma pre presiahnutie bola uvedená 4 400, rovnako tak i v mojom siedmom pozmeňovacom návrhu v § 11 a v ôsmom pozmeňovacom návrhu, to je nová piata časť a nový § 12, by pre 8 % zvýšenie pre dôchodky priznané počnúc 1. 1. 1994 bola miera zvýšenia 36 % a pri zachovaní doterajšej navrhovanej výšky zvýšenia 6 % by táto miera mala byť 35 % zvýšenia dôchodku.
To je všetko. Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Jakubíkovi. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy? Pán poslanec Hudec, potom pán poslanec Ftáčnik a potom pán poslanec Letko.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážená pani ministerka, vážení hostia,
ak sa neprijmú nijaké pozmeňovacie návrhy a ak sa schváli pôvodný vládny návrh zákona, bude potrebné vysvetliť
veľkej skupine obyvateľov Slovenskej republiky - uvedomme si, že ide o skupinu obyvateľov, občanov a voličov, ktorých počet presahuje milión - prečo sme prijali zákon takto a nie inak. Preto si dovolím, napriek tomu, že zopakujem niektoré fakty, ktoré odzneli z úst mojich predrečníkov, zopakovať, respektíve vyňať zo stanoviska Jednoty dôchodcov na Slovensku tri podstatné skutočnosti.
Po prvé - predkladaný návrh zákona ráta so zvýšením dôchodkov len s prihliadnutím na rast životných nákladov. Uvádza sa dôvod, že od marca do augusta 1993 rast životných nákladov bol iba 5, 5 %. V § 10 odsek 2 zákona číslo 46 z roku 1991 Zb. sa však uvádza, že rast priemernej mzdy, aj rast životných nákladov sa zisťujú aj z predpokladaného rastu v nasledujúcich šiestich mesiacoch. Podľa správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky v I. polroku a o predpokladanom vývoji do konca roka na základe doterajšieho vývoja, ako aj po uskutočnenej devalvácii slovenskej meny možno odhadnúť rast životných nákladov v roku 1993 približne o 23 %. To znamená, že sa predpokladá rast životných nákladov od marca do konca roka 1993 o viac než 10 %, čím sa naplní podmienka valorizácie dôchodkov aj podľa rastu životných nákladov, ako to vyplýva z citovaného zákona. Malo by sa prihliadať na predpokladaný rast priemernej mzdy do konca roka 1993 a od tohto zvýšenia odvodiť 60-percentný podiel. Podľa vyššie citovanej správy sa očakáva, že v roku 1993 vzrastie priemerná mesačná nominálna mzda o 18, 7 % oproti roku 1992. Vychádzajúc z toho žiadame, aby sa dôchodky zvýšili nie o 6%, ale o 10 % mesačnej sumy dôchodku.
Druhá poznámka: Chýba jasné vysvetlenie znevýhodnenia dôchodcov, ktorým boli alebo budú dôchodky priznané v čase od 1. marca do 31. decembra 1993. Ide o to, aby bolo jasné rozdielne navrhované percentuálne zvýšenie dôchodkov.
A tretia poznámka: Treba vyriešiť výplatu zvýšenia dôchodkov k určitému technicky možnému termínu, nakoľko predpokladáme, že Národná poisťovňa, Fond dôchodkového poistenia nebude v stave zabezpečiť výplatu zvýšených dôchodkov už v mesiaci decembri 1993.
Toľko vravia tri zásadné stanoviská z Jednoty dôchodcov na Slovensku. Nebudem opakovať čo to predstavuje, akú skupinu obyvateľstva v našej republike to zasiahne.
Na záver mi však dovoľte podstatnú poznámku. Myslím si, že pri takýchto zákonoch budeme mať vždy problémy, teda v tomto prípade: či 170 miliónov alebo 280 miliónov. Prečo? Pretože pozeráme na štátny rozpočet tak, že štátny rozpočet proste stále čím ďalej tým viac ide do pasív. Teraz sa pýtam, či si uvedomujeme pri schvaľovaní tohto zákona, pri dileme 6 % alebo 10 %, aj ostatné veci, napríklad, koľko nám predstavujú colné a daňové úniky v Slovenskej republike.
Nedávno denník Republika uverejnil správu, ktorú citoval z vládneho dokumentu - upozorňujem na tento dokument preto, lebo bol všeobecne dostupný - kde sa priznával daňový a colný únik 14 miliárd Sk do augusta 1993. Vznikla tu ďalšia aféra so zamieňaním nafty za ľahký vykurovací olej. Najprv sa hovorilo o 6 miliardách únikov, teraz sa hovorí, že to bolo menej. Napriek tomu ide o ťažké miliardy. V tomto prípade hovoríme o 80-90 miliónoch, ktoré nám chýbajú na zvýšenie pre dôchodcov. Aj ja sa bojím hyperinflácie, ako každý normálne rozmýšľajúci človek, ale väčšmi sa bojím hyperinflácie zo špinavých peňazí. Pretože, ako nazvať daňové a colné úniky? Títo daňoví a colní podvodníci jednoducho spôsobujú oveľa väčšie problémy nášmu rozpočtu, než si to uvedomujeme, a my musíme riešiť tento "malý" problém oproti tomuto "obrovskému-veľkému". Ak tieto daňové a colné úniky zostanú nepotrestané, ak sa s týmito nič podstatné neurobí, neváham zdvihnúť ruku za to, aby dôchodci dostali toľko, čo
sa navrhuje vo zvýšených kategóriách. Opakujem, uvedomme si skutočnosti. Nepozerajme sa stále iba na výdajovú časť rozpočtu, pozerajme sa aj na príjmovú časť rozpočtu.
Na záver mi dovoľte ešte kratulinkú poznámku. Myslím si, že každý z nás si dobre uvedomuje, a nechcem, aby to vyznelo ako demagógia, koho reprezentujeme. Uvedomme si, že vyše jeden milión voličov predstavuje vysoký podiel percenta voličov aj v budúcich voľbách. Správajme sa k tejto skupine obyvateľov primerane, pretože ich možno trestáme za to, za čo oni nemôžu.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Ftáčnik za Stranu demokratickej lavice. Potom sa pripraví pán Letko za Slovenskú národnú stranu. Ďalší prihlásení do rozpravy zatiaľ nie sú.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni,
pôvodne som nemal v úmysle vystupovať, ale dovolím si položiť v tejto rozprave niekoľko otázok pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny. Nadviažem na včerajšie naše rokovanie o programe, kedy pani poslankyňa Bartošova navrhla odložiť prerokúvanie tohto návrhu zákona. Všetci sme to odmietli z celkom pochopiteľných dôvodov, pretože si uvedomujeme, že už dávno nastali skutočnosti, pre ktoré treba pristúpiť k prerokovaniu a prijatiu tohto zákona. Racio tohto návrhu pani poslankyne Bartošovej by som ale rád počul od predkladateľky, pani ministerky Keltošovej. Akým spôsobom sa
rodil zákon, ktorý vláda schválila až 2. novembra s vedomím toho, že tento zákon má nadobudnúť účinnosť 1. decembra tohto roku? Kde je zodpovednosť ministerstva resp. vlády Slovenskej republiky, a aký priestor bol poskytnutý poslancom, aby zodpovedne posúdili tie otázky, o ktorých tu hovorili moji predrečníci, to znamená posúdenie rastu životných nákladov, výšky priemernej mzdy a všetky tieto súvisiace otázky?
Rád by som teda od pani ministerky počul aspoň krátky prehľad toho, ako sa rodil tento zákon, pretože si spomínam na to, že už v septembri hovorilo ministerstvo o tom, že pripraví takúto predlohu. To znamená, na čo bolo viazané, na informácie zo štatistického úradu, v čom boli problémy, že zákon nebol predložený včaššie a že nezohľadňuje celkom to, o čom tu hovoril aj pán poslanec Hudec, to znamená predpokladaný rast v tých veličinách, o ktorých sme hovorili, teda rast životných nákladov a priemernej mzdy do konca tohto roku.
Logika tohto zákona - a to je moja druhá otázka a týka sa § 1 a toľko diskutovaných 6, 8 alebo 10 percent - logika tohto zákona je postavená ako keby sme ho prijímali niekedy po II. polroku 1993, teda krátko po tom, ako sme zaregistrovali rast priemernej mzdy v II. štvrťroku. Argumentácia zákona sa opiera práve o tieto štatistické údaje. Nič teda nehovorí o tom, či náhodou aj v III. štvrťroku, ktorý už je dávno za nami, nevzrástla priemerná mzda, a ak, o koľko a aké sú očakávané náklady resp. rast priemerných životných nákladov, o ktorých hovoril pán poslanec Hudec a k čomu navádza aj zákon číslo 46 z roku 1991.
Toto by som rád počul, akým spôsobom sa s týmto vyrovnáva predkladateľ. Keď teda už návrh zákona predkladá v tomto období, to znamená v novembri, predpokladám, že štatistické údaje za II. resp. III. štvrťrok sú predkladateľovi
známe, a akým spôsobom si myslí, že by mali byť alebo boli zohľadnené pri návrhu tohto zákona.
A potom mám jednu celkom konkrétnu otázku. V návrhu odôvodnení, v dôvodovej časti k § 1 sa hovorí o tom, že priemerná mzda v pomere k dôchodku je tak, že dôchodok je 60 % priemernej mzdy. Ak som sa v návrhu dočítal, že priemerná mzda v I. štvrťroku bola 4 650 korún, a pamätám sa na to, že v marci, keď sme prerokúvali dôchodky, priemerný dôchodok bol 2 200 korún alebo presnejšie 2 190 korún, nevidím, kde je tu 60 %, pretože 60 % z takejto priemernej mzdy by bolo 2 700 korún. Možno sa mýlim, a bol by som rád, keby sme si to dokladovali alebo vysvetlili na číslach, aby sme potom zobrali logiku, ktorá sa tu prednáša.
Akékoľvek je to percento, či je to tých 47 %, ako som si to vypočítal ja, alebo 60 %, v každom prípade si myslím, že by sme mali reagovať na to, že ak za jeden štvrťrok vzrástla priemerná mzda z 9, 5 % - a predpokladám že pani ministerka odpovie na žiadosť národohospodárskeho výboru, resp. sociálneho a zdravotného výboru ako rástla priemerná mzda v III. štvrťroku - príslušným percentom veľmi rýchlo prídeme k tomu, že by sme mali vážne uvažovať o návrhu, ktorý tu zaznel či už na 8 % alebo 10 %, to znamená nie 6 %, pretože sa opiera o staré údaje a nedostatočne reaguje na to, na čo by zákon reagovať mal.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi za Stranu demokratickej lavice. Prosím, pán poslanec Letko za Slovenskú národnú stranu.
Poslanec M. Letko:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,
k návrhu predloženého zákona tu už bolo povedané dosť, budem sa preto snažiť byť maximálne stručný.
Chcel by som sa dotknúť oblasti dôchodku, kde tento dôchodok je jediným zdrojom príjmu. Tento dôchodok by mal zostať podľa tohto návrhu zákona v pôvodnej sume 1 980 Sk. Zvýšenie o 6 % sa pridáva k pôvodnej výške dôchodku pred úpravou na jediný zdroj príjmu. Jediný zdroj príjmu u jednotlivca nebol upravovaný od júna minulého roku. Ak porovnáme jediný zdroj príjmu dvojice od júna do decembra tohto roku, teda k nadobudnutiu účinnosti, je toto zvýšenie od 150 až 370 Sk.
Nechcem vás tu zaťažovať číslami, preto by som si dovolil predložiť priamo návrh. Nemyslím si teda, že zvýšenie, ktoré vychádza priemerne o 150 Sk, je dostatočné. Preto predkladám návrh, aby zvýšenie jediného zdroja príjmu na jednotlivca bolo najmenej 200 Sk. Týmto návrhom v podstate by sa za podmienky, ak sa nezvýšia sociálne dôchodky, teda ak by sa ponechali v pôvodnej výške u jednotlivca 1 980 Sk a u dvojice 3 360 Sk, dosiahol by sa aspoň nepatrný rozdiel medzi tými, čo pracovali a medzi tými, ktorí do poistenia neodviedli žiadne finančné prostriedky.
Ďalej si dovoľujem iba navrhnúť, aby nám v budúcnosti vláda predložila návrh, v ktorom by sa valorizácia dôchodkov robila inou filozofiou, aby dôchodcovia, i keď nie som taký odborník na cirkevné sviatky ako môj kolega Brocka, ale použil termín, ktorý je pohyblivý - Popolcová streda, predsa
len tri mesiace je dosť dlhá doba na to, aby dôchodcovia tieto finančné prostriedky dostali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Letkovi. Prosím, pán poslanec Fehér za Spolužitie.
Poslanec M. Fehér:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som vás upozornil na určitý matematický problém, ktorý je v zdôvodnení návrhu zákona, a na ktorý nás upozornil vo svojom vystúpení aj pán poslanec Ftáčnik, ktorý sa vlastne týka určitého odôvodnenia, akým spôsobom vláda prišla k navrhovaným 6 %. Pretože je tu odôvodnenie, podľa môjho názoru, mám aj právo požadovať splnenie tohto odôvodnenia do konca, aj so všetkými logickými vývodmi, preto vlastne aj vystupujem, čiže 6-percentné zvyšovanie dôchodkov sa navrhuje z toho dôvodu, že podiel priemernej výšky dôchodku z priemernej mzdy je 60 % a priemerná mzda v II. štvrťroku oproti I. štvrťroku 1993 vzrástla približne o 10 %. A vzhľadom na to, že index rastu priemernej mzdy v uvedenom období je 9, 5 % a 60-percentný podiel priemernej výšky dôchodku na priemernej mzde je 5, 7 %, je odôvodnené, aby sa tento rast priemernej mzdy premietol vo zvýšení dôchodkov, t. j. o 6 %. Bohužiaľ, problém je ten, že nie je uvedené, z čoho 6 %. Tento logický vývod je správny, ak berieme do úvahy 6 % z priemernej mzdy, ale ak berieme 6 % zo 60 %, to je len 3, 6 %.
V § 1 zákona sa hovorí, že sa dôchodky zvyšujú o 6% mesačnej sumy dôchodku, nie o 6 % zo sumy, ktorá by pripadala na zárobok, z ktorej by dostali ľudia dôchodok, čiže logicky z odôvodnenia úplne jasne vyplýva, že keďže priemerná mzda vzrástla približne o 9, 5 %, priemerné zvýšenie dôchodkov by tiež malo byť o 10 %.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Fehérovi. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy?
Dámy a páni, vzhľadom na skutočnosť, že tu boli vznesené závažné pripomienky týkajúce sa systémových väzieb tohoto zákona, myslím, že by bolo možné, aby sa poverení predstavitelia poslaneckých klubov poradili s pani spoločnou spravodajkyňou a pani ministerkou, aby sa tieto veci vysvetlili. Preto by som odporučil, ak s tým budete súhlasiť, že by sme neuzatvorili rozpravu, ale prerušili by sme rokovanie schôdze o tomto bode, a máme tu pána ministra zahraničných vecí, mohli by sme pokračovať plynulé v rokovaní o predložených návrhoch zmlúv.
Prosím, súhlasíte s takýmto postupom? /Všeobecný súhlas pléna. /
Ďakujem. Dovolím si požiadať pána ministra zahraničných vecí, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.
Prosím, pani spoločná spravodajkyňa.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Chcela by som poprosiť tých, ktorí navrhovali určité zmeny, aby sa tiež dostavili do hnedého salónika, aby sme sa dohodli, pretože sa veci opakovali. Ide o štylizáciu, ktorú potom navrhneme na hlasovanie.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Môžeme teda pokračovať desiatym bodom programu, ktorým je
Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Talianskou republikou.
Tento návrh ste dostali ako tlač číslo 341 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 341a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Jozef Moravčík. Vážený pán minister, prosím, ujmite sa slova.
Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dámy a páni,
Zmluva o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Talianskom bola podpísaná v Ríme 7. júna tohoto roku ministrami zahraničných vecí. Ide o prvú medzinárodnú zmluvu tohoto typu, ktorá bola podpísaná od vzniku Slovenskej republiky.
Zmluva poukazuje na tradície priateľstva a spolupráce medzi oboma národmi, na úctu k všeľudským hodnotám, mieru slobody a demokracie, ako aj na rozhodnutie spolupracovať v spoločnom záujme Európy pre dosiahnutie väčšej stability a bezpečnosti na kontinente. Vychádza z novovzniknutej situácie v Európe, z rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z Helsinského záverečného aktu, Parížskej charty pre novú Európu a ďalších dokumentov Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ako aj z úsilia oboch zmluvných strán definitívne prekonať rozdelenie Európy a vytvoriť usporiadanie na kontinente trvalé založené na spravodlivosti, pluralizme a trhovej ekonomike. Predpokladá úzku spoluprácu v rámci oblastnej integrácie s osobitným zreteľom na Stredoeurópsku iniciatívu.
Osobitne by som chcel poukázať na článok 7 zmluvy, v ktorom zmluvné strany vyjadrujú presvedčenie, že pridruženie Slovenskej republiky k Európskej únii by napomohlo k ďalšiemu rozvoju procesu európskej integrácie. Zmluva ďalej predpokladá pravidelné konzultácie o medzinárodných otázkach a bilaterálnych záležitostiach spoločného záujmu na rôznych úrovniach, medziparlamentné styky a spoluprácu na úrovni územnosprávnych celkov a miest, priame styky medzi občanmi, politickými stranami, odbormi, náboženskými spoločenstvami, nadáciami, športovými organizáciami atď.
Pri vypracovaní textu slúžil ako základ text zmluvy, ktorý bol podpísaný v roku 1991 medzi bývalou česko-slovenskou federáciou a Talianskou republikou. Vzhľadom na to, že táto zmluva nebola ratifikovaná, prebehol celý zmluvný proces znovu. Zmluva, ktorú vláda predkladá na posúdenie, plne zodpovedá zahraničnej politike Slovenskej republiky, preto odporúčam jej schválenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi Moravčíkovi a prosím pána poslanca Pavla Kanisa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec P. Kanis:
Vážená Národná rada,
dnes začíname cestu vyjadrovania súhlasu s dvojstrannými politickými zmluvami. Politické zmluvy patria k najvýznamnejším prostriedkom a nástrojom realizácie zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Dnes prvými navrhovanými zmluvami s Talianskou republikou a Ukrajinou začíname novú históriu Slovenskej republiky, začíname tvoriť systém bilaterálnych zmluvno-právnych dokumentov, ktorý má spolu zabezpečiť národno-štátne záujmy v európskom i svetovom medzinárodnom prostredí.
Viacerí viete, že v príslušných výboroch Národnej rady boli už prerokované zásady zákona Národnej rady Slovenskej republiky o postupe pri uzatváraní, ústavnom prerokúvaní, vykonávaní a vypovedúvaní medzinárodných zmlúv. Postupne budeme vytvárať právny rámec uzatvárania, prerokúvania, vykonávania a vypovedúvania medzinárodných zmluvných dokumentov. Chcem len pripomenúť, že podľa Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä - citujem: "podľa článku 86 písm. e/ pred ratifikáciou vysloviť súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami, medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, ako aj s medzinárodnými zmluvami, na vykonanie ktorých je potrebný zákon". Súhlas Národnej rady pred ratifikáciou vyžadujú aj medzinárodné politické zmluvy, ako je predložená zmluva o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Talianskou republikou.
Talianska republika ako jeden z významne vplyvných európskych štátov veľmi dynamicky reagovala na výrazné zmeny v stredoeurópskom priestore. Stelesním tohto úsilia bol bývalý taliansky minister zahraničných vecí De Michelis, ktorý bol spiritus movens novej zahraničnej politiky Talianska, ale aj západnej Európy po roku 1989. Taliansko hralo v Pentagonále a v neskorších zoskupeniach, ako aj v Stredoeurópskej iniciatíve, rozhodujúcu úlohu. Videlo v nej formu realizácie svojich politických, ekonomických a diplomatických cieľov. V dôsledku celého radu problémov sa však oslabila vitalita tejto stredoeurópskej konštrukcie. Napriek tomu základné smery politického a ekonomického záujmu Talianska smerom do strednej a východnej Európy pretrvávajú. Taliansko sa usiluje i naďalej presadiť, sa v našom regióne, čo vytvára možnosť aj pre rozvoj slovensko-talianskych vzťahov.
Záujem Talianska uplatniť sa v stredo a východoeurópskom priestore by Slovensko mohlo využívať dômyselným rozvinutím politických, ekonomických a diplomatických programov spolupráce s Talianskom, teda aj uzavretím ďalších dohôd o jednotlivých druhoch spolupráce. Je to blízky región, s ktorým kontakt je bezprostredný pri minimálnych nákladoch na dopravu a z psychologického hľadiska nejestvujú žiadne zábrany na širokú spoluprácu. Napokon, aj povahovo sú si Slováci a Taliani blízki.
Mali by sme teda reagovať na taliansku ponuku konštruktívne a prakticky, neobmedziť sa len na deklaratívnu formu. Príkladom je náš južný sused, ktorý sa v svojom záujme iniciatívne zapája do všetkých talianskych aktivít a iniciatív. Teda Taliansko by mohlo byť jednou z priorít slovenskej zahraničnej politiky. V tomto smere treba rozvinúť aktívnu diplomatickú činnosť, rozpracovať program spolupráce v politickej, ekonomickej, školskej, vedeckej oblasti. V kultúrnej už tieto vzťahy existujú, aj dohody. Zamerať sa teda na záujem Talianska byť solídne prítomným v našom regióne, využívať taliansky vplyv v európskej politike v náš prospech.
Návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Talianskou republikou, tlač Národnej rady 341 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 1. novembra na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady. Oba výbory Národnej rady prerokovali vládny návrh v lehote, t. j. do 10. novembra 1993. Zahraničný výbor Národnej rady súhlasil so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Talianskou republikou. Oba výbory odporučili Národnej rade Zmluvu o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Talianskou republikou v súlade s článkom 86 písm. e/ ústavy Slovenskej republiky prerokovať a vysloviť s ňou súhlas.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi a otváram rozpravu k desiatemu bodu programu.
Prosím, kto sa hlási do rozpravy? /Nikto. /
Ak nikto, pokladám rozpravu za ukončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k expozé pána spoločného spravodajcu?
Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík: Nie.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Nie. Preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Talianskou republikou.
Prosím, kolegyne a kolegovia, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia?
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie, ktorým sa vyslovuje súhlas so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Talianskou republikou.
Jedenástym bodom programu je
Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.
Tento návrh ste dostali ako tlač číslo 342 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 342a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie opäť minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Jozef Moravčík. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dámy a páni,
aj Zmluva o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci s Ukrajinou vychádza z novej situácie v Európe a z úsilia Slovenskej republiky nahradiť bezpečnostný systém založený na spojeneckých zmluvách a vojenských blokoch postupným budovaním celoeurópskych bezpečnostných štruktúr a inštitúcií. Uvedená zmluva nie je koncipovaná ako spojenecká, nakoľko neobsahuje záväzok vzájomnej pomoci v prípade ozbrojeného útoku, ale predpokladá úzku spoluprácu vo všetkých oblastiach dvojstranných stykov a medzinárodnú súčinnosť, vrátane spolupráce pri vytváraní nového bezpečnostného systému v Európe na základe príslušných dokumentov KBSE.
S prihliadnutím na to, že tak Slovenská republika, ako aj Ukrajina sú novými štátmi na mape Európy, majú klúčový význam dva úvodné články hovoriace o nenarušiteľnosti štátnych hraníc a kde štáty potvrdzujú, že nemajú voči sebe žiadne územné nároky a nebudú takéto nároky uplatňovať ani v budúcnosti. Ďalej sa zmluvné strany zaväzujú, že budú aktívne napomáhať procesu odzbrojenia, znižovania a postupného odstránenia všetkých druhov zbraní hromadného ničenia, ďalšiemu obmedzeniu stavu ozbrojených síl a výzbroje v Európe na úroveň dostatočnú pre obranu, upevnenie opatrení na posilnenie dôvery a bezpečnosti na dvojstrannom a mnohostrannom základe, ako i vytváraniu pevných štruktúr celoeurópskej bezpečnosti.
Zmluva predpokladá tiež pravidelné stretnutia na najvyššej úrovni a pravidelné konzultácie ministrov zahraničných vecí. Takisto má napomáhať rozvoju stálych a priamych stykov medzi ústrednými orgánmi štátnej moci a správy, medzi
miestnymi orgánmi a ich predstaviteľmi, medzi občanmi, osobami, po línii štátnych a spoločenských organizácií.
Zmluva zodpovedá zásadám slovenskej zahraničnej politiky, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva, ako aj záväzkami Slovenskej republiky, ktoré prevzala inými dokumentmi. Odporúčam, aby ste aj s touto zmluvou vyslovili súhlas.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Aj ja ďakujem pánu ministrovi a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Kanisa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec P. Kanis:
Vážená Národná rada,
popri systéme zmlúv s Českou republikou začíname v prípade zmluvy s Ukrajinou pristupovať k vytvoreniu a stabilizovaniu korektných dvojstranných vzťahov Slovenskej republiky s našimi bezprostrednými susedmi. Ide opäť o zmluvu politickú, ktorá vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady podľa Ústavy Slovenskej republiky, článok 86 písm. e/.
Ukrajina je rovnako ako Slovenská republika mladý štát, ktorý prežíva problémy svojho rastu v dimenzii budovania vlastného štátu, ale zároveň aj problémy, ktoré sa týkajú etablovania sa v medzinárodných vzťahoch a v medzinárodných štruktúrach. Problémy máme v mnohom podobné a v mnohom podobné máme aj ciele, ktoré sa týkajú spolupráce, integrovania sa v európskych bezpečnostných, ekonomických a politických štruktúrach. Nadväzujúc na tradičnú hospodársku spoluprácu a priateľské vzťahy medzi našimi národmi vytvára sa aj touto zmluvou veľký priestor pre rozvíjanie spolupráce medzi našimi susednými krajinami v otázkach a problémoch transformácie spoločenského systému, ale aj rozvoja v jednotlivých základných spoločenských oblastiach.
Ide opäť o zmluvu politického charakteru. Tomuto zameraniu zodpovedá aj jej obsah. Chcel by som však upozorniť, že nebýva celkom pravidlom, aby v zmluvách politického charakteru bol taký obsah ako je v článku 18. A požiadal by som aj pána ministra, aby tento obsah o spolupráci v oblasti národnostných vzťahov a politiky voči národnostným menšinám objasnil. Aj vzhľadom na to, že táto otázka patrí ku komplikovaným otázkam v strednej Európe. Aj vzhľadom na to, že už existuje zmluva medzi Maďarskou republikou a Ukrajinou, kde sa tieto problémy riešia istým spôsobom.
Návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, tlač Národnej rady číslo 342, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím zo dňa 1. novembra na prerokovanie opäť Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady. Oba výbory návrh prerokovali v stanovenom termíne.
Zahraničný výbor súhlasil so Zmluvou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou. Oba výbory Národnej rady odporučili Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať a v súlade s článkom 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi. Otváram rozpravu. Prosím, kto sa chce vyjadriť ? Pán poslanec Kliman.
Poslanec L. Kliman:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy, páni,
súčasťou dobrých priateľských vzťahov a spolupráce medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou je aj veľmi aktívny kontakt medzi východoslovenským regiónom a Zakarpatím. Za uplynulé 4 roky sa rozvinuli nové formy kooperácie v obchode, stavebníctve, doprave a iných smeroch podnikania. Zakarpatie ako partner najmä východného Slovenska predstavuje svojou polohou, ale aj prírodným bohatstvom veľmi zaujímavé možnosti obojstranne výhodnej spolupráce. Je to kraj bohatý na viaceré významné suroviny, ako je priemyselný, stavebný, ale aj ušľachtilý kameň, drevo, rôzne poľnohospodárske produkty a iné. Je známe, že sa tu vyskytuje viac ako 350 minerálnych prameňov s bohatým minerálnym obsahom i spektrom svojho zloženia. Sú vhodným doplnkom k tomuto sortimentu, ktorý sa vyskytuje napríklad u nás. Prírodné zdroje sú vyhľadávané aj v ďalších okolitých krajinách.
Charakter spolupráce zatiaľ prevažuje v oblasti obchodnej. Výmena tovarov sa pomaly rozbieha, prehlbuje sa v existujúcich a rozširuje sa o nové sortimenty. Zatiaľ málo využívanou však zostáva napríklad oblasť spoločných výrobných aktivít. Jedným z prvých pokusov je toho času organizovanie spoločného výrobného podniku na ťažbu a spracovanie andezitu ako ušľachtilého stavebného prírodného materiálu. Partnerom za Slovenskú republiku je akciová spoločnosť Kerametal, ktorý prekonáva priekopnícky zložité meniace sa podmienky, ale
aj stabilizujúcu sa legislatívu na Ukrajine, a je prakticky toho času jedným z prvých, ktorý v tomto smere prebojúva nové kontakty.
Ďalšou, zatiaľ akoby neobjavenou, je široká sféra turistického ruchu, rozsiahle oblasti predtým uzatvorené pre vojenské účely. Predstavujú nové, takmer panenské podmienky objavovania, skomunikovania a sprístupnenia prírodných krás pre zahraničnú turistiku. Tieto možnosti čakajú na schopných a pohotových investorov a manažérov. Navyše, mesto Košice a jeho Východoslovenské železiarne je prepojené s Ukrajinou širokorozchodnou železnicou, čo je mimoriadne výhodný dopravný fenomén, podľa mňa, doposiaľ nevyužitý na technické hranice svojich možností. Obidva regióny, ale aj republiky, majú veľké rezervy v urýchlenom budovaní dopravných trás v smere Východ-Západ a využití tak svojej geopolitickej polohy pre rozvoj vlastných ekonomík.
K tejto otázke som už interpeloval v tomto parlamente s návrhom na zriadenie konzulátu Slovenskej republiky v Užhorode. Dostal som vtedy odpoveď, že je to síce správny návrh, ale treba s ním počkať po doriešení naliehavejších otázok. Dnes je, nazdávam sa, znova možnosť a aj potreba túto iniciatívu pripomenúť. Je možno známe, že iné štáty susediace so Zakarpatím nás už predbiehajú. Preto znova pripomínam a žiadam pána ministra zahraničných vecí o zváženie a urýchlené pripravenie konzulátu Slovenskej republiky v Užhorode. Jeho pôsobenie by napomohlo rozvoju spolupráce medzi našimi krajinami v makro i v mikrovzťahoch dvoch susediacich pohraničných regiónov.
Súčasne žiadam prijať opatrenia na urýchlené riešenie priepustnosti zatiaľ jediného univerzálneho osobného i tovarového pohraničného prechodu vo Vyšnom Nemeckom. Až sedemkilometrové rady kamiónov, ktoré sa tu už vyskytli, sťažujú tovarovú výmenu a obchod medzi oboma republikami a spôsobujú
obojstranné škody. Ak chceme prispieť a aktívne sa podielať na budovaní Euroregiónu, potom by sme mali vyvinúť tlak na urýchlené otvorenie nášho konzulátu v Užhorode. Chcem pripomenúc, že s touto požiadavkou sa na mňa obrátili nielen východoslovenské subjekty, ale aj samotní obyvatelia Zakarpatia, členovia tam založenej odbočky Matice slovenskej. Prosím preto pána ministra zahraničných vecí o stanovisko a súčasne o opatrenia pre vytvorenie tohoto nášho nového zastupiteľského úradu v Užhorode.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Klimanovi. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy?
/Nikto. /
Môžem teda rozpravu ukončiť. Prosím pána ministra, aby sa vyjadril k dvom otázkam, ktoré dostal.
Minister zahraničných vecí J. Moravčík:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
v problematike, ktorú pán spoločný spravodajca uviedol, ide skutočne o vec zásadného charakteru. Pri uzavieraní tejto dohody, pri dohodovaní konkrétnych ustanovení sme vychádzali z niekoľkých zásadných skutočností.
Problematika menšín je jeden z najväčších problémov, najzávažnejších problémov európskej bezpečnosti. Prevláda v Európe názor, že tieto otázky, otázky menšín, je možné a potrebné riešiť aj v bilaterálnych vzťahoch. Z toho vychádza aj plán, ktorý je známy v poslednom období ako Baladurová iniciatíva, a aj keď sme voči tejto iniciatíve mali výhrady, na základe nej vznikol dokument o Pakte stability v Európe, ktorý sa pripravuje v rámci Európskych spoločenstiev a ktorý takisto vychádza z toho, že otázky národnostných menšín je vhodné riešiť aj v dvojstranných dokumentoch zmluvného charakteru. Naša zahraničná politika vychádza z tejto tendencie. Tieto ustanovenia o problematike menšín chceme zahrnúť aj do ďalších zmlúv, ktoré sa pripravujú a ktoré by sme chceli uzavrieť, predovšetkým pokiaľ ide o zmluvu s Maďarskou republikou.
Naším názorom v tejto oblasti však je, že pri dohodovaní týchto ustanovení v dvojstranných zmluvách by sme mali vychádzať z medzinárodných dokumentov, resp. iniciovať medzinárodné dokumenty tak, aby tvorili spoľahlivý základ pre dvojstranné zmluvy. A takáto konštrukcia vzniká. V rámci Rady Európy sa pripravujú dva zásadné dokumenty, ktoré by mali kodifikovať stanovisko európskych štátov, členov Rady Európy v tejto oblasti.
Ustanovenia, ktoré sme zahrnuli do zmluvy s Ukrajinou, rešpektujú všetky dokumenty, ktorým je Slovenská republika viazaná, to znamená, že nevytvárajú nejaký nový rámec, nepresahujú rámec, ktorý je vytvorený dokumentmi, ktoré prijala Slovenská republika. Preto by som odporúčal, aby tento článok bol z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, ponechaný v zmluve.
Pokiaľ ide o spoluprácu v Zakarpatskej oblasti, plne súhlasím a stotožňujem sa s tým, čo pán poslanec povedal, a domnievam sa, že zmluva, ktorú sme navrhli, poskytuje dobrý základ pre takúto spoluprácu. Pokiaľ ide o konkrétnu otázku zriadenia konzulátu v Užhorode, je to určite zaujímavá myšlienka, mohli by sme ju realizovať, len v súčasnosti máme veľké problémy udržať zastupiteľskú sieť v tom rozsahu, ktorý sme vytvorili na začiatku tohto roku. Zdá sa, že nad 60 úradov v zahraničí je príliš ťažkým bremenom pre náš rozpočet. Onedlho sa budete celkom konkrétne vyjadrovať k rozpočtu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v rámci rozpočtu Slovenskej republiky, a v ňom sa iba veľmi ťažko nájde priestor pre zriadenie tohto konzulátu v najbližších rokoch, teda v budúcom roku, a predpokladáme, že situácia sa podstatne nezmení ani v ďalších rokoch. Takže, je to myšlienka, ktorá sa dá realizovať v trošku vzdialenejšej perspektíve.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi. Po jeho vysvetleniach môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Keďže pán spoločný spravodajca si nežiadal slovo, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.
Prosím, dámy a páni, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia?
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nebol proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie, ktorým sa vyslovuje súhlas so Zmluvou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.
Dvanástym bodom programu je
Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.
Keďže ešte neprišiel pán minister Tóth, chcel by som sa opýtať pána ministra zahraničných vecí, či by nemohol tento návrh uviesť s tým, že pán minister financií sa potom dostaví.
Tento návrh ste dostali ako tlač číslo 291 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 291a.
Pán minister Tóth je na ceste, odišiel zo zasadnutia vlády, takže zatiaľ môžete, pán minister, predložiť tento návrh, a na špecifické otázky v diskusii prípadne odpovie pán minister Tóth. Pán minister, závisí to od vášho rozhodnutia.
Vidím, že fajčiari by chceli prestávku, takže prosím, bude 7-minútová prestávka. To je na jednu cigaretu.
/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dvanástym bodom programu je
Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 291 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 291a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie jej podpredseda, minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a minister financií SR J. Tóth:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
predkladaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania v železničnej a cestnej doprave vychádza z ekonomických dôvodov. Na každom colnom priechode je budované len jedno vybavovacie zariadenie spoločné pre obidve strany. Takže zriaďovacie a prevádzkové náklady sú nižšie, ale významným faktorom sú rovnaké otázky prevádzkovo-technického charakteru, ekologického charakteru a organizačného charakteru.
V praxi sa spoločné služby pozitívne prejavujú najmä v oblasti rýchlosti a plynulosti vybavovania, lebo dopravný prostriedok sa zastaví na colné vybavovanie iba jedenkrát, čím je odstránené dvojité časové náročné samostatné vykonávanie úkonov kontrolných orgánov obidvoch strán. Zmluva ďalej upravuje výkon spoločných služieb na území susedného štátu a zriaďovanie, zmeny alebo zrušenie pohraničných colných úradov.
Koordinačnou činnosťou kontrolných orgánov sa poverujú colné orgány v súlade s medzinárodným Dohovorom o zladení hraničných kontrol tovaru prijatým v Ženeve dňa 21. októbra 1982, ku ktorému sa bývalá Česká a Slovenská Federatívna Republika pripojila a subcesovala ju aj Slovenská republika.
Budovanie colných úradov sa predpokladá na základe reciprocity s výnimkou diaľničných priechodov, u ktorých sa investičné náklady na výstavbu odhadujú v sume asi 600 miliónov Ks na jeden diaľničný priechod. Náklady na používanie priestorov spoločných hraničných colných úradov budú upravené zmluvami o prenájme.
Keďže uvedená zmluva nebola doteraz ratifikovaná, napríklad v železničnej doprave nie je možné dostatočne kvalitne zabezpečiť colný dohľad. A navyše, prerokovávanie niektorých druhov tovaru, ktorý by mohol byť prerokovaný priamo na colnom priechode, sa robí vo vnútrozemí, čo zvyšuje zaťaženosť vnútrozemských colných odbočiek. Vykonávanie spoločných služieb najmä v železničnej doprave v podstatnej miere zracionalizuje vykonávanie colnej kontroly.
Uvedená zmluva bola 10. novembra 1993 prerokovaná v Zahraničnom výbore Národnej rady a v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady. V obidvoch výboroch boli tieto zmluvy jednomyseľne odporučené na schválenie, a preto menom vlády Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky túto zmluvu schváliť.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem podpredsedovi vlády a ministrovi financií pánu Júliusovi Tóthovi a prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Bibiánu Guldanovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslankyňa B. Guldanová:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
predkladám vám spoločnú správu o prerokovávaní Zmluvy o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach medzi Slovenskou a českou republikou.
Túto zmluvu prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Zmluvu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 545 zo dňa 18. októbra 1993 spomínaným výborom na prerokovanie do 10. novembra 1993. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky ju prerokovali v lehote.
Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave súhlasili. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti vyslovil nespokojnosť s kvalitou prekladu a technickou úrovňou predkladaného materiálu. Všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zmluvu prerokovať a v súlade s článkom 86 psím. e/ Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s ňou súhlas.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Prosím, kto sa hlási do rozpravy?
/Nikto. /
Ak nikto, zároveň rozpravu uzatváram a môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia, ktorým sa vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave?
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme uznesenie schválili. Trinástym bodom programu je
Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o dočasnom oprávnení na podnikanie fyzických a právnických osôb, ktoré podnikajú na území druhej republiky po 31. decembri 1992.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 353 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 353a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Podpredseda vlády a minister financií SR J. Tóth:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
dňa 29. októbra 1993 bola v Bratislave podpísaná ministrami spravodlivosti Slovenskej republiky a českej republiky Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o dočasnom oprávnení na podnikanie fyzických a právnických osôb, ktoré podnikajú na území druhej republiky po 31. decembri 1992.
Účelom tejto zmluvy je riešiť vo vzájomných slovenskočeských hospodárskych a obchodných vzťahoch súčasný problém a aktuálnu otázku podnikania fyzických a právnických osôb Slovenskej republiky a Českej republiky na území druhej republiky po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Dňom 1. januára vznikla Slovenská republika ako samostatný štát. Podniky, fyzické a právnické osoby, ktoré boli dovtedy zapísané v obchodnom registri na hociktorom súde bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, mohli pôsobiť na celom území federácie. Dňom 1. januára 1993 nastala podstatná zmena. Podniky zapísané v obchodnom registri v Slovenskej republike môžu pôsobiť len na území Slovenskej republiky a podniky zaregistrované v Českej republike len na území Českej republiky. Na území druhej republiky môžu pôsobiť len vtedy, keď organizačné zložky takýchto podnikov budú zapísané do obchodného registra aj na území druhej republiky pred 1. januárom 1993.
Takáto vzájomná registrácia nebola potrebná. V súčasnosti registračné súdy v oboch republikách vzhladom na početnosť a zložitosť týchto vecí nie sú schopné okamžite rozhodovať o návrhu na zápis do obchodného registra, a najmä nemôžu vykonávať takéto zápisy so spätnou platnosťou. Podávanie takýchto návrhov do obchodného registra a rozhodovanie o týchto návrhoch limituje aj skutočnosť, že v deľbe majetku spoločných Česko - slovenských podnikov v mnohých prípadoch dochádza až v súčasnom období.
Dojednaná zmluva, keďže má charakter prezidentského dokumentu, podlieha schváleniu aj Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, aby sme nesťažovali, ale zjednodušovali obchodné vzťahy, ktoré medzi českou republikou a Slovenskou republikou existujú a pomerne solídne sa rozvíjajú aj v ďalšom období, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky túto zmluvu schválila.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím pána poslanca Štefana Kuriščáka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec Š. Kuriščák:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,
táto zmluva podlieha podľa našej ústavy, článku 86, predbežnému súhlasu pred ratifikáciou pánom prezidentom. Túto zmluvu medzi Českou republikou a Slovenskou republikou
o dočasnom oprávnení na podnikanie fyzických a právnických osôb, ktoré podnikajú na území druhej republiky po 31. 12. 1992, pridelil predseda Národnej rady 4. novembra 1993 trom výborom Národnej rady - ústavnoprávnemu výboru, národohospodárskemu a rozpočtovému a zahraničnému výboru. Mali prerokovať tento dokument do 10. novembra 1993. Do tejto lehoty prerokoval túto zmluvu ústavnoprávny výbor a zahraničný výbor. Národohospodársky a rozpočtový výbor ju prerokoval 11. novembra. Národohospodársky a rozpočtový výbor a zahraničný výbor súhlasili so zmluvou a všetky tri výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zmluvu prerokovať a v súlade s článkom 86 písm. e/ ústavy vysloviť súhlas s ratifikáciou tejto zmluvy. Odporúčam, aby táto zmluva bola prijatá a odporučená prezidentovi Slovenskej republiky na ratifikáciu.
Ďakujem vám. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Kuriščákovi a otváram rozpravu o trinástom bode programu. Pýtam sa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, kto sa hlási do tejto rozpravy?
/Nikto. /
Keďže nikto, zároveň pokladám rozpravu za ukončenú a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Prosím, kolegyne a kolegovia, prezentujme sa. Prezentovalo sa 80 poslancov.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písmena e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o dočasnom oprávnení na
podnikanie fyzických a právnických osôb, ktoré podnikajú na území druhej republiky po 31. decembri 1992.
Kto je za toto uznesenie?
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme uznesenie schválili.
Postupujeme tak rýchlo, že páni ministri sa nestačia v Národnej rade striedať.
Vážené kolegyne, kolegovia, pred hlasovaním o dôchodkoch si urobíme porady klubov a po odhlasovaní zákona o zvýšení dôchodkov budeme pokračovať v prerokúvaní stratégie zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky. Vyhlasujem 20-minútovú prestávku.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ktorí ste ešte mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste prišli do sály, budeme pokračovať, v prerokúvaní deviateho bodu programu.
Ako viete, stretli sa zástupcovia poslaneckých klubov, resp. predkladatelia jednotlivých pozmeňovacích návrhov. Navrhujem, aby sme pokračovali v rozprave. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť, v rámci rozpravy, alebo či počká, keď bude rozprava uzavretá a vystúpi potom. Rozprava nie je skončená.
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:
Počkám na uzavretie rozpravy. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže počkáš, pani ministerka. Kto sa hlási do rozpravy? /Nikto. /
Do rozpravy sa už nehlási nikto, preto pokladám rozpravu za uzavretú. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som reagovala na vystúpenia niektorých poslancov. Nebudem reagovať na témy, ktoré sa bezprostredne môjho rezortu netýkajú, napríklad aké je tempo privatizácie alebo ako pokračuje ekonomická reforma. Zamerajme sa na vecný obsah predkladaného návrhu zákona. V tomto zmysle by som chcela zhrnúť pripomienky, ktoré odzneli vo viacerých vystúpeniach poslancov.
Predovšetkým odznela tu pripomienka pokiaľ ide o oneskorené reagovanie, resp. nedodržanie - až tak to odznelo - ustanovenia § 9 zákona 46. V tejto súvislosti by som vás chcela informovať, že toto ustanovenie § 9 zákona číslo 46
upravuje len podmienky, ktoré, keď sa naplnia, musí vláda prikročiť k zvyšovaniu dôchodkov. Ako som už povedala, prvé informácie o raste priemernej mzdy sme dostali v mesiaci auguste, v septembri sme začali pripravovať tento návrh zákona. Neviem, či ste všetci informovaní o tom, akým spôsobom u nás pracuje Slovenský štatistický úrad. Vyhodnotenia priemernej mzdy a vyhodnotenia rastu životných nákladov dostávame raz za kvartál. Čiže v tomto zmysle, keď sa splnili zákonom stanovené podmienky - buď je to rast životných nákladov, alebo je to rast priemernej mzdy - ministerstvo prikročilo k príprave tohto návrhu zákona.
Pán poslanec Ftáčnik sa pýtal, prečo táto príprava trvala tak dlho. Myslím si, že pán poslanec a ja sme v parlamente už dosť dlho a vieme, že príprava takéhoto návrhu zákona, ako aj každého iného, prejde určitým legislatívnym procesom. Po prvé - musia byť zákonom stanovené podmienky, alebo aspoň jedna, po druhé - návrh zákona musíte dať najprv na vnútrorezortné pripomienkové konanie, po tretie - na medzirezortné pripomienkové konanie, po štvrté - do tripartity, po piate - do hospodárskej rady. Až potom to ide na schválenie vlády. Po schválení vládou to ide do výborov a po prerokovaní vo výboroch sa to predkladá do Národnej rady. Ak vychádzam z tohto legislatívneho procesu, reagovali sme ihneď ako sa naplnila jedna podmienka - zvýšenie priemernej mzdy o 5 %, a legislatívny proces sme prispôsobili možnostiam a podmienkam.
Ďalej tu odznela pripomienka pokiaľ ide o výšku percenta resp. návrh zvýšenia o 6 %. Chcela by som sa znovu odvolať na znenie § 10 zákona 46, ktorý presne hovorí - citujem: "Pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa určia s prihliadnutím na rast životných nákladov a percentá zvýšenia dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy. " Čiže v tomto paragrafe zákona číslo 46 sa nehovorí nič o žiadnej úmere alebo o primeranosti či neprimeranosti. Ak by sme boli navrhli
zvýšenie čo len o 3 %, musím povedať, že by sme to takisto robili s prihliadnutím, tak ako to zákon hovorí, na rast jedného alebo druhého ukazovateľa a boli by sme v súlade so zákonom. To isté platí aj o predikcii. Je pravdou, že v § 10 sa hovorí tiež o tom, že musíme vychádzať aj z predpokladaného rastu v nasledujúcich 6 mesiacoch. Pýtali sa ma viacerí poslanci, či už viem, či sme dostali štatistické údaje o raste priemernej mzdy a životných nákladoch za III. kvartál. Môžem vám povedať, že neoficiálne včera, čiže, pokiaľ budeme mať takéto podklady, ktoré sú jediné vyhovujúce pre prípravu takéhoto návrhu zákona, musím sa vždy opierať len o tie podklady, ktoré dostávam.
Chcela som sa ešte vyjadriť k niektorým návrhom, ktoré odzneli takisto v súvislosti so zvyšovaním dôchodkov od 1. 1. 1994. Ako viete, od 1. 1. tohto roku funguje Národná poisťovňa, v rámci nej aj Fond dôchodkového poistenia. Onedlho budeme schvaľoval v tomto parlamente návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Vláda v tomto období mohla urobiť iba jedno - zvýšiť deficit napriek tomu, že ten deficit nie je malý. Dala som návrh na túto valorizáciu dôchodkov na jeden mesiac, ale nemôžem, keďže neviem, do akej výšky schválite moju kapitolu, neviem do akej výšky sa bude plniť Fond dôchodkového poistenia na budúci rok, prejudikovať týmto návrhom valorizácie od 1. 1. 1994 výšku dôchodkov.
Chcela by som ale povedať, že súhlasím s návrhom pána poslanca Brocku a súhlasím aj s tým, aby ste vládu resp. náš rezort zaviazali uznesením, aby sme predložili právnu úpravu dôchodkov na budúci rok, od 1. 1. 1994, spolu s návrhom štátneho rozpočtu s tým, že v rámci schválenia štátneho rozpočtu od 1. 1. by táto právna úprava nadobudla účinnosť. Myslím si, že je to seriózny postup z našej strany, pretože budeme vedieť, v akých rámcoch sa budeme môcť pohybovať, budeme môcť posúdiť potom aj prípadné percentuálne alebo iné
zvyšovanie dôchodkov v budúcom roku. Čiže súhlasím s týmto návrhom uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Brocka.
Odznel tu návrh, aby ste zaviazali predsedu Národnej rady, aby vydal úplné znenie zákona 100 z roku 1988. Je pravdou, že tento zákon bol najmenej pätnásťkrát novelizovaný. Chcem váš však informovať, že mám už na stole návrh zásad zákona o sociálnom poistení, o štátnej sociálnej podpore a sociálnej pomoci. Kým by tieto novely resp. úplné znenie zákona 100 bolo zverejnené v Zbierke zákonov, predpokladám, že minimálne návrh zákona o sociálnom poistení už bude v tomto parlamente schválený. Toto vám dávam len na úvahu, pretože toto nie je práca pre ministerstvo, to je práca pre parlament a pre Zbierku zákonov.
Pán poslanec Letko mal návrh, aby dôchodok ako jediný zdroj príjmu bol zvýšený z 1 980 korún, čo je dnes úroveň životného minima, o 200 korún. Nemôžem súhlasiť s týmto návrhom, pretože práve 1 980 korún ako životné minimum je vlastne tým automatom, ktorý zaručuje, že aj dôchodok ako jediný zdroj príjmu pri každej valorizácii životného minima bude valorizovaný. Ak ho zvýšite o pevnú sumu, po každýkrát budem musieť prísť pred vás a budem musieť žiadať novelu. Takže, zvážte, či má zmysel na jeden alebo na dva mesiace robiť teraz takýto posun v právnej úprave, pretože znovu opakujem, v zákone o štátnej sociálnej pomoci, podpore a sociálnom poistení je zakotvený aj mechanizmus valorizácie dôchodku ako jediného zdroja príjmu. Týmto, ak by sme prijali tento návrh pána poslanca, by sme vlastne ten valorizačný mechanizmus zablokovali.
Ak ostatní poslanci, napríklad aj pán poslanec Jakubík, uvažovali o rôznych sumách resp. percentuálnom zvýšení, vyjadrila som sa k tomu už na úvod. Myslím si, že 6 % je únosné, že vzhľadom na situáciu, ktorá ešte jeden mesiac bude v rukách štátu a už od januára by potom mala prejsť do platieb Fondu dôchodkového poistenia, čiže budú to platby, ktoré pôjdu z platieb nás všetkých ako poistencov, myslím si, že tento návrh na 6 % je realistický.
Pán poslanec Jakubík ešte dával návrh, aby sa v tom zmysle ako predkladáme novelu, upravili dôchodky od 1. 3. 1993. Nemôžem s týmto návrhom súhlasiť, pretože vlastne by sme založili v tomto zákone princíp retroaktivity, ktorý nie je v žiadnej právnej norme. Môžem dať návrh účinnosti dňom prijatia, alebo môžem dať návrh na deň účinnosti od určitého dátumu do budúcna, ale nie spätne.
Myslím si, že som v podstate, až na niektoré vyjadrenia poslancov a list Jednoty dôchodcov, reagovala na všetky vaše pripomienky. K listu Jednoty dôchodcov, z ktorého vychádzala aj pani spoločná spravodajkyňa, len toľko. Uvedomujem si, že pri valorizácii alebo úprave dôchodkov vždy budú problémy. Nenazvala by som to problémami, ale nejakými spormi o výšku percenta. Všetkým nám ide o to, aby dôchodcovia dostali zvýšené dôchodky, len nemôžem, pán poslanec Hudec, prijať tézu, ktorá tu odznela - ospravedlňujem sa ak ste to neboli práve vy, ale myslím si, že ste to povedali vy, že títo ľudia celý život pracovali a teraz táto vláda im nechce pridať toľko, koľko by ste im chceli pridať.
Už som niekoľkokrát vysvetľovala systém poisťovne, ktorá tu fungovala do roku 1948, kedy bola znárodnená a kedy sa úspory viacerých generácií dostali do štátneho rozpočtu, v ktorom sa rozplynuli. Čiže, nie táto vláda ani predchádzajúca vláda, ale jednoducho po roku 1989 tu žiadne fondy, žiadne finančné zdroje neboli. Myslím si, že práve v našej koncepcii transformácie sociálnej sféry, v jej časovom harmonograme, vo vecnom harmonograme máme celý postup, akým spôsobom chceme aj dôchodcom pomôcť. Takže, ak by sme si zobrali do ruky tento materiál, máte tam plán legislatívnych úloh, vidíte, akým spôsobom chceme riešiť aj v budúcom roku
úpravu dôchodkov. A nepochybujem o tom, že žiaden z nás, keď hovoríme o svojich voličoch, by mal v úmysle nejakým spôsobom dôchodcom poškodiť.
Prosím, aby ste prijali tieto moje námietky v tomto zmysle, že vychádzame z reality, vychádzame zo zákona 46. Pri predkladaní návrhu zákona musím ešte opraviť jeden chybný údaj Kancelárie Národnej rady o výške priemernej mzdy. Výška priemernej mzdy nie je 5 600 korún, ale teraz je zhruba 5 220 korún, ale to sú všetko detaily, ktoré sa môžu stať pri práci a pri tempe, ktoré všetci máme. Naši dôchodcovia - mimochodom, Jednota dôchodcov spolupracuje s nami aj pri tvorbe zákonov, sídlia na našom ministerstve - dali tento návrh ako jeden z možných variantov, o ktorom by ste mali rozhodnúť. Verím, že po vypočutí všetkých mojich pripomienok rozhodnete správne.
Ďakujem vám. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani ministerke Keltošovej. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Brocka, potom pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec J. Brocka:
Vážení kolegovia poslanci,
chcel by som vás upozorniť na jeden moment, ku ktorému ste sa vlastne viacerí vo svojich príspevkoch vyjadrovali, že ministerstvo v tomto návrhu vychádza z údajov, ktoré sú už staré. Pani ministerka zdôvodňovala, s akými údajmi pracujú. Chcem upozorniť na jeden údaj, ktorý je z ich ministerstva resp. z jej ministerstva, ktorý dostal národohospodársky a rozpočtový výbor. Myslím si, že by bolo nespravodlivé, ak by sme prijímali zákon s účinnosťou od 1. 12. na základe údajov z júna tohto roku. Mám pred sebou materiál, ktorý je z ministerstva, kde sa konštatuje, že index rastu miezd od posledného zvýšenia dôchodkov bol 112, 8. Ak použijem výpočet miery zvyšovania dôchodkov, tak 60 % z 12, 8 je 7, 8. Čiže môj návrh, aby sa zvyšovali dôchodky nie o 6 %, ale o 8%, je na základe všeobecne dostupných údajov. To nie sú údaje, ktoré nemáme. Jednoducho, kým zákon nadobudne účinnosť od 1. 12., toto číslo bude ešte vyššie. Takže reálne číslo nie je 6 %, ale 8 % podľa metodiky, ktorou postupovalo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Teda prosím vás, aby ste pri hlasovaní podporili môj pozmeňovací návrh.
Ak ešte dovolíte, pokiaľ sme hovorili o objemoch, ako to postihne štátny rozpočet, ak 6-percentné zvýšenie znamená mesačne zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu 175 miliónov, tak 8 % je 225 miliónov. To zasa nie je až taká čiastka, aby sme nemohli byť - ak teda hovoríme o vianočných darčekoch
- voči dôchodcom nie veľkorysejší, ale spravodliví.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Faktická poznámka pána poslanca Ftáčnika. Poslanec M. Ftáčnik:
Dovolím si zareagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pani ministerky Keltošovej, pretože nezodpovedala na všetky otázky, nezodpovedala na odôvodnenie dôvodovej správy k § 1, k 6 % a 60 % dôchodku ako podiel z priemernej mzdy. Teda táto logika zatiaľ vysvetlená nebola. Neodpovedala takisto na otázku, ktorá zaznela v rozprave, prečo ministerstvo nesiahlo aj k očakávanému zvýšeniu životných nákladov. Nereagovala vo svojom návrhu ani na túto skutočnosť. A po tretie
- v rozprave bol vyslovený návrh, ktorý bol vyslovený len volne, a ktorý by som si dovolil formulovať do návrhu uznesenia, aby nemusela, resp. vláda Slovenskej republiky chodiť do parlamentu vždy, keď treba niečo upraviť z hľadiska sociálnych dávok, aby sa pripravil zákon, ktorý by automatickým spôsobom reagoval na zvýšenie priemernej mzdy alebo životných nákladov a bolo v ňom stanovené, ako sa to odrazí na zvýšení dôchodkov automaticky, teda vždy, keď nastane uvedená skutočnosť. Keby sme takéto uznesenie, žiadosť na vládu pripraviť takýto návrh prijali. Odporúčam teda, aby sa o ňom hlasovalo po prerokovaní návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Hlási sa ešte niekto s faktickou poznámkou? Žiada si slovo pani spoločná spravodajkyňa ?
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,
myslím si, že mnohé veci tu už boli povedané, a preto po konzultácii s pani ministerkou aj s pracovníkmi rezortu, i s navrhovateľmi pripomienok, ktoré odzneli v rozprave k tomuto bodu programu, by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu podľa poradia pripomienok. Ale ak dovolíte, navrhovala by som vyriešiť napred dve základné otázky, a síce, či zmeníme - to je môj návrh, ktorý odznel ako prvý - zákon, jeho názov a potom celé prejudikovanie, teda druhé zvýšenie na rok 1993 a rok 1994, a potom dôležité je tu hlasovanie o percentách. Alebo je tu ešte návrh pána poslanca Brocku, to je tretia možnosť, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým zaviaže vládu - to uznesenie potom prečítam.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pani spoločná spravodajkyňa, myslím, že budeme postupovať podľa spoločnej správy a chronologicky podľa toho ako v rozprave prichádzali jednotlivé návrhy.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Môj návrh bol, pretože som prvá vystúpila v rozprave, zmena názvu zákona.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pani spoločná spravodajkyňa, najprv treba prejsť spoločnú správu a potom prejdeme k rozprave.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
V spoločnej správe neboli konkrétne pripomienky, len návrh uznesenia.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Jakubík - faktická poznámka. Poslanec P. Jakubík:
Odporúčal by som kolegyni spravodajkyni aj nám všetkým, aby sme v prvom rade vyriešili dve základné otázky týkajúce sa tohto návrhu zákona. Po prvé - či miera zvýšenia dôchodkov zostane 6 %, či bude 8 % alebo 10 % tak, ako odznelo v pozmeňovacích návrhoch. A po druhé - či zvýšenie dôchodkov priznaných po 1. 1. 1994 má byť predmetom tohto zákona, alebo má byť predmetom uznesenia po prerokovaní tohto zákona. Tým sa nám vytriedi celý rad pozmeňovacích návrhov.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Súhlasím s tým. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Je to logické aj z hľadiska priebehu rozpravy. Takže, prosím, pani spoločná spravodajkyňa, uvádzajte hlasovanie.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Predovšetkým by som chcela uviesť prvý návrh, to znamená zvýšiť v § 1 pôvodných 6 % na 10 %. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 120 poslancov.
Kto je za návrh pani poslankyne Ondrejovičovej, aby sa zvýšilo percento na 10?
Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Konštatujem, že návrh na 10-percentné zvýšenie neprešiel.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Prosila by som pána predsedajúceho, aby sme dokončili tieto percentá, ak dovolíte, teraz tých 8 %.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme hlasovať o poslaneckom návrhu na zvýšenie dôchodkov o 8%.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Kto je za návrh na 8-percentné zvýšenie?
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Konštatujem, že návrh na 8-percentné zvýšenie dôchodkov nedostal potrebnú väčšinu hlasov.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Tým vlastne ostáva pôvodný návrh 6 %. Druhou dôležitou otázkou, ktorú máme riešiť, je, či priamo v zákone bude zvýšenie dôchodkov od 1. 1. 1994, alebo prijmeme návrh pána poslanca Brocku, tak ako ho podal v uznesení. Najskôr dávam hlasovať o zvýšení dôchodkov pridaných k tomuto zákonu aj od 1. 1. 1994.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Rozumieme, o čo ide? Ak niektorí páni poslanci a pani poslankyne nerozumejú, prosím pani spoločnú spravodajkyňu ešte raz to vysvetliť, o čom budeme hlasovať.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Sú tu dva návrhy, to znamená môj návrh, aby sa do tohto zákona počítali i novopriznávané dôchodky od 1. 1. 1994 podľa tohto zákona. To je môj prvý návrh. A pán poslanec Brocka navrhuje uznesenie, ktorým zaväzuje vládu, ktoré môžem potom prečítať.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Musíme hlasovať iba o jednom návrhu, to znamená o návrhu pani poslankyne Ondrejovičovej, ten bol predložený ako prvý.
Prosím, pán poslanec Jakubík. Poslanec P. Jakubík:
Odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu, ktorý pani spravodajkyňa predložila ako prvý, to znamená, aby zvýšenie dôchodkov od 1. 1. 1994 bolo riešené týmto návrhom zákona.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Samozrejme, že tým sa mení aj ten zákon. Ak dovolíte, potom by to znelo: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 a úprave dôchodkov v roku 1994". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Kto je za návrh pani poslankyne Ondrejovičovej?
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Konštatujem, že návrh pani poslankyne Ondrejovičovej neprešiel.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Tým potom ostáva návrh pána Brocku na uznesenie, ktoré prednesiem na záver.
Môj návrh ešte bol v § 8 na strane 2 pri súbehu dôchodkov časť vety "sa posudzuje nárok na zvýšenie pri každom dôchodku samostatne" vynechať. Je to vlastne v záujme lepšej orientácie v praxi. Toto znenie navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Kto je za tento návrh pani poslankyne Ondrejovičovej?
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Ondrejovičovej Národná rada schválila.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Brocka, ktorý navrhuje vypustiť § 7. Odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 126 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Brocku s tým, že pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brocku nedostal potrebnú väčšinu hlasov.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Pán poslanec Letko navrhoval v § 6 zvýšiť, jediný zdroj príjmu u jednotlivca o sumu 200 korún, teda celkove, podľa konzultácie s pani ministerkou, by to bolo asi 2 200 korún. Doteraz táto suma bola 1 980 korún. Navrhujem neprijať z toho dôvodu, že suma 1 980 korún je vlastne suma životného minima pre jednotlivca. To by som dala do pozornosti aj pánom žurnalistom, aby upozornili občanov, že im nechceme zle, ale že majú možnosť v zmysle vyhlášky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o sociálnej odkázanosti obrátiť sa na príslušné sociálne orgány. Z toho dôvodu tento návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Letku?
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Letku nedostal väčšinu hlasov.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Ďalej mal návrhy pán poslanec Jakubík, ale myslím, že v súvislosti s tým, ako sme hlasovali v predchádzajúcom, konkrétne jeho pripomienky nemajú už opodstatnenie.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Jakubík - faktická poznámka. Poslanec P. Jakubík:
Po prvé - nemyslím si, že moje pozmeňovacie návrhy stratili na svojej odôvodnenosti doterajším hlasovaním, a po druhé - moje pozmeňovacie návrhy boli predložené pred pozmeňovacím návrhom kolegu Letka.
Zopakujem svoje pozmeňovacie návrhy, ktoré už upravujem podľa doterajšieho priebehu hlasovania.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec, to už nie je možné. Poslanec P. Jakubík:
Predložil som všetky pozmeňovacie návrhy v troch variantoch pre 6, pre 8 a pre 10 %. Už len vypúšťam tie, ktoré doterajším hlasovaním zostali bezpredmetné, nedávam žiadny nový návrh.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Iba opakujete pozmeňovacie návrhy prípadu, keď bude 6-percentné zvýšenie. Prosím, pán poslanec, zopakujte to kolegom.
Poslanec P. Jakubík:
V § 8 ods. 1 na konci vety namiesto bodky dať bodkočiarku a pokračovať textom: "výška úhrnu dôchodku /dôchodkov/ a zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť však môže presiahnuť sumu 4 350 Sk mesačne". Uvedená suma je v súlade s § 7.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Navrhujem, aby sme tak ako budete tieto návrhy uvádzať, hnedí o nich hlasovali.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Jakubíka tak, ako ho predniesol? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Jakubíka nezískal väčšinu hlasov.
Poslanec P. Jakubík:
V § 9 za odsek 1 vložiť nový odsek 2 s takýmto textom: "Odsek 2 Dôchodky uvedené v § 2 a v § 3, ktoré boli priznané od 1. 3. 1993, sa zvyšujú odo dňa priznania dôchodku. " Súčasne odseky pôvodne číslované 2 až 6 prečíslovať na 3 až 7.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem za prednesenie pozmeňovacieho návrhu. Budeme o ňom hlasovať.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Jakubíka?
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Jakubíka Národná rada neschválila.
Poslanec P. Jakubík:
Tým, že sa neodsúhlasilo riešenie zvyšovania dôchodkov týmto zákonom od 1. 1. 1994, sú vyčerpané všetky návrhy.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, môžeme pokračovať.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Myslím, že všetky návrhy, ktoré kolegovia predniesli, sme už odsúhlasili. To znamená, že ostáva návrh uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Brocka. Najskôr však je hlasovanie o návrhu zákona ako celku.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Všetky pozmeňovacie návrhy už boli predmetom hlasovania. Budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 128 poslancov.
Kto je za návrh zákona s pripomienkami, ktoré sme schválili?
Za návrh hlasovalo 120 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo B poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993. /Potlesk. /
Prosím ešte kolegov a kolegyne o pozornosť, budeme hlasovať o návrhu uznesení.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Vzhľadom na vysvetlenie pani ministerky upúšťam od svojho návrhu uznesenia a ostáva návrh uznesenia pána poslanca Brocku: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky, aby predložila návrh valorizácie
dôchodkov priznaných po 1. 1. 1994 na rokovanie Národnej rady spoločne s návrhom rozpočtu na rok 1994. "
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem za prednesenie návrhu uznesenia. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 125 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia predložený pánom poslancom Brockom?
Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili. Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Ešte ostáva návrh na uznesenie pána poslanca Ftáčnika. Prosím, aby to znenie prečítal.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ten návrh znel takto: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky pripraviť vo väzbe na zákon číslo 46/1991 Zb. návrh zákona, ktorý by automaticky valorizovať dôchodky. "
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom uznesení k tomuto zákonu.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 126 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Ftáčnik?
Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Konštatujem, že uznesenie navrhnuté pánom poslancom Ftáčnikom Národná rada schválila. /Potlesk. /
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
keďže pán minister ešte neprišiel a keďže do obvyklej obedňajšej prestávky ostáva iba 6 minút, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie, urobili si obedňajšiu prestávku. Zídeme sa o 13. 55 hodine.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme pokračovať v rokovaní. V súlade so schváleným programom sa budeme venovať
Informácii o doterajšej činnosti vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii.
Informáciu uvedie predseda komisie pán poslanec František Gaulieder. Prosím ho, aby predniesol túto informáciu. Keďže bol taký záujem o vytvorenie tejto komisie, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály a vypočuli ste prvý výsledok práce tejto komisie.
Vážené kolegyne a kolegovia,
vypočujme si informáciu o doterajšej činnosti vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii. Kým odovzdám slovo pánu predsedovi tejto komisie Františkovi Gauliederovi, chcel by som vás oboznámiť alebo pripomenúť vám, že k tejto informácii nebude rozprava a nebude sa k nej prijímať žiadne uznesenie. Je to totiž to iba prvý výstup z práce tejto komisie. Prosím, pán predseda.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi predniesť správu o činnosti vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii ku dňu 18. novembra 1993.
Národná rada Slovenskej republiky v nadväznosti na svoje uznesenie č. 298 z 5. októbra 1993, ktorým zriadila vyšetrovaciu komisiu na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii svojím uznesením číslo 323 z 27. októbra 1993, na návrh poslaneckých klubov zvolila predsedu vyšetrovacej komisie poslanca Františka Gauliedera z HZDS a za členov vyšetrovacej komisie poslancov Pála Bartu z MKDH, Mikuláša Dzurindu z KDH, Miklósa Fehéra zo Spolužitia, Pavla Homolu - nezávislého, Pavla Kanisa zo SDĽ, Arpáda Matejku z HZDS a Vladimíra Miškovského zo SNS.
Predmetom šetrenia tejto komisie je spôsob likvidácie jednej z pohľadávok, ktoré Slovenská republika prevzala po
rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ide o časť aktív, ktoré mala Česká a Slovenská Federatívna Republika voči Indickej republike k 31. 12. 1992 v celkovom zostatku 2, 195 miliárd Kčs. Časť pripadajúca Slovenskej republike mala byť likvidovaná novou obchodnou zmluvou Slovenskej republiky s Indickou republikou, ktorej súčasť - špeciálny protokol - rieši práve zlikvidovanie tohto clearingového zostatku. Prílohou protokolu k zmluve je indikatívny zoznam tovarov, ktorých dovozom bolo možné našu pohľadávku zlikvidovať. Súčasne sa objavili správy, že časť predmetnej pohľadávky bola likvidovaná mimo pripravovanej obchodnej zmluvy spôsobom charakteristickým pre deblokovanie nedobytných pohľadávok, pričom deblokovanie sa malo uskutočniť prostredníctvom obchodu s cukrom, ktorý nie je v indikatívnom zozname tovarov.
Úlohou komisie teda je zistiť okolnosti narábania s príslušnými aktívami Slovenskej republiky a o zistených skutočnostiach informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Komisia sa zišla na svojej prvej schôdzi dňa 3. novembra 1993, na ktorej si stanovila časový a obsahový harmonogram postupu prác, ozrejmila si svoje práva a povinnosti v zmysle § 55a rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Komisia sa bude stretávať operatívne podľa potreby a bude si postupne prizývať na svoje rokovania zainteresovaných členov vlády a ďalších pracovníkov rezortov. Z časového horizontu práca komisie by mala byť ukončená najneskôr do februára 1994 s tým, že na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky bude priebežne podávaná informatívna správa o jej činnosti a postupoch.
Na úvodnej schôdzi sa vyšetrovacia komisia oboznámila s protokolom a materiálmi, ktoré komisii predložil predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ale nepovažovala ich za dostatočné, aby mohla komplexne posúdiť celú záležitosť dotýkajúcu sa deblokácie, zaujať k nej kvalifikované stanovisko a závery predložiť Národnej rade Slovenskej republiky. Zo zainteresovaných ministerstiev - Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, odboru kontroly štátnej správy a sťažností Úradu vlády Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Najvyššieho kontrolného úradu, boli vyžiadané doplňujúce materiály a vysvetlenia k celkovému postupu deblokácie pohľadávok v Indii.
Na druhej schôdzi komisie, ktorá sa uskutočnila 11. novembra 1993, si členovia komisie vypočuli informáciu podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra financií Slovenskej republiky o spôsobe deblokácie pohľadávok v Indii a súčasne mu boli kladené otázky všeobecného a konkrétneho charakteru k spôsobu a priebehu deblokácie vo finančných a obchodných operáciách. Komisia okrem iného konštatovala, že nešlo o nevymáhateľnú pohľadávkou, ale o likvidáciu clearingového rupiového zostatku, podľa slov ministra o získanie dolárov za akúkoľvek cenu. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 287 z apríla 1993 právo zlikvidovať tento zostatok bolo udelené bez súťažného, resp. bez ponukového konania a nebola použitá žiadna schválená a platná metodika. Podpredseda vlády komisiu informoval, že podľa článku 2 finančnej zmluvy bolo dané právo disponovať s pohľadávkou v Indii firme Selecta, spoločnosť s r. o. VSŽ Praha. Podpredseda vlády Slovenskej republiky tiež potvrdil, že posledné dve platby boli oneskorené. Pritom z oneskorenia nevyplynulo pre firmu Interfidas žiadne penále, nakoľko tieto nie sú obsiahnuté ani vo finančnej zmluve.
Súčasne sa členovia komisie oboznámili s časťou materiálov, ktoré boli komisii poskytnuté z jednotlivých rezortov, ale komisia konštatovala, že sú to nekompletné materiály, ktoré by mala mať komisia k dispozícii. Materiály vyžiadané z odboru kontroly štátnej správy a sťažností Úradu vlády Slovenskej republiky komisii do dnešného dňa neboli predložené.
Na tretiu schôdzu komisie, ktorá sa konala 16. novembra 1993, bol prizvaný predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Marián Vanko a exminister hospodárstva Slovenskej republiky pán Jaroslav Kubečka. členovia komisie si vypočuli informáciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu o vykonanej kontrole spôsobu deblokácie a exministra hospodárstva o spôsobe deblokácie pohľadávok v Indii. Zároveň odpovedali na otázky členov komisie.
Komisia konštatovala, že podľa vyjadrenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu nie je jasné, z akého podnetu Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu v tejto oblasti dva týždne pred zverejnením celej kauzy, pokiaľ Najvyšší kontrolný úrad podľa vyjadrenia jej predsedu nemá v súčasnosti odborníkov na túto oblasť kontroly.
Komisia ďalej zobrala na vedomie, že vyjadrenie exministra hospodárstva Slovenskej republiky Jaroslava Kubečku bolo informatívneho charakteru, v ktorom priznáva, že pri deblokácii slovenských pohľadávok v Indii mohlo dôjsť k procedurálnym chybám v metodike postupu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. K postupu Ministerstva financií Slovenskej republiky sa vyjadril a teoreticky pripustil, že súťaž resp. výberové konanie pre firmu vykonávajúcu deblokáciu mali byť, že došlo k nezosúladeniu činnosti rezortov.
Komisia odporučila vyžiadať ďalšie materiály potrebné k práci komisie z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Z rokovania komisie sa vyhotovuje obsahová zápisnica. Z rokovania s prizvanými zástupcami jednotlivých rezortov stenografický záznam.
Štvrtá schôdza komisie sa uskutočnila dnes, t. j. 18. novembra, na ktorej bola prerokovaná predmetná správa. Na rokovanie ďalšej schôdze komisie, ktorá sa uskutoční 24. novembra 1993, bude prizvaný guvernér Národnej banky Slovenska Vladimír Masár a niektorí pracovníci Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky. Na decembrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky komisia bude informovať o svojej ďalšej činnosti.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu predsedovi za informáciu o činnosti komisie.
Pokračujeme ďalším bodom rokovania, ktorým je
Návrh stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 337 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 337a.
Návrh vlády Slovenskej republiky uvedie minister životného prostredia Slovenskej republiky pán Jozef Zlocha. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Minister životného prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci,
návrh stratégie zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky vyplýva z uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky z 26. apríla 1993 k Aktualizácii úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a predstavuje aplikáciu záverov konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1992 v Brazílii v Rio de Janeiro, svetovej stratégie trvalo udržateľného života a environmentálneho akčného programu pre strednú a východnú Európu na podmienky Slovenska. V prvom rade sa však, samozrejme, vychádza z nepriaznivého stavu životného prostredia a jeho nežiadúceho dopadu na vek a zdravie ľudí, na organizmy, ekosystémy, ekonomiku, ba aj na celú krajinu.
Už nie je žiadnym tajomstvom, že výskyt rakoviny sa u nás za posledných 25 rokov zdvojnásobil a naši občania v priemere žijú o 5 až 7 rokov menej ako vo vyspelých štátov. Priemerný vek mužov, mužskej populácie je len 66, 6 roka a u žien 75, 3 roka. Stúpajúci trend majú okrem onkologických a alergických ochorení aj kardiovaskulárne choroby, ktoré už inde vo svete, v krajinách/ kde venujú väčšiu pozornosť ochrane životného prostredia, zaznamenávajú pokles. Zakladatelia rodín, mladé rodiny vôbec, sa obávajú perinatálnej a dojčenskej úmrtnosti, vrodených vývojových vád a zvýšenej chorobnosti svojich detí.
Veľmi nepriaznivý dopad má zhoršený stav životného prostredia na organizmy. Napríklad z vyše 2 500 druhov voľne rastúcich vyšších rastlín 110 vymizlo a ďalších 893 je ohrozených. Z voľne žijúcich stavovcov je vymiznutých a ohrozených až 23, 3 %. Znižuje sa stabilita prírodných ekosystémov. 97, 1 % plochy všetkej lesnej plochy v Slovenskej republike a 1, 5 milióna ha poľnohospodárskej pôdy je ohrozených eróziou. 76 % lesov bolo zaradených do prvého až štvrtého stupňa poškodenia. Z celkovej dĺžky 8 210 km sledovaných vodných tokov je až 80 % zaradených do štvrtej a piatej triedy znečistenia, a to aj napriek tomu, že od roku 1987 sa do vodných tokov dostáva asi o 20 % menej znečisťujúcich látok.
Súvisí to, samozrejme, so zvýšením počtu vybudovaných čistiarní odpadových vôd, ale v niektorých prípadoch aj so znížením výroby.
Výrazne sa zhoršuje i kvalita podzemných vôd. Preukazuje nám to 87 % nevyhovujúcich vzoriek pri analýzach. Deficit pitnej vody na Slovensku sa zaznamenáva až v 14 okresoch. 41 % obyvateľstva žije v silne až extrémne narušenom prostredí s priamym dopadom na jeho zdravotný stav. Ide najmä o oblasť bratislavskú, trnavsko-galantskú, horno-nitriansku, stredno-pohronskú, košickú, stredno-zemplínsku, strednospišskú, horno-považskú a stredno-gemerskú. Tieto oblasti si vyžadujú stále osobitnú pozornosť a sústredenie finančných prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na životné prostredie, ako aj zo štátnych fondov. Čiastočné zlepšenie environmentálnej situácie v nich súvisí so znížením alebo v niektorých prípadoch so zastavením výroby, ako napríklad v Seredi, kde bola odstavená z prevádzky niklová huta, prípadne sústreďovaním investícií na postupnú modernizáciu výroby, napríklad výroby hliníka v Žiari nad Hronom, ktorá je zameraná na zníženie úniku dechtov, prachu a fluóru. Odsírením elektrárne Nováky a prípravou bloku A na fluidné spaľovanie a ďalšími opatreniami dôjde tiež k výraznému zníženiu emisií oxidov síry a, samozrejme, aj prachu.
Tieto opatrenia nás však nemôžu celkom uspokojovať. Pri znižovaní a rozdeľovaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktoré v roku 1993 predstavujú 3, 12 % rozpočtu, bude potrebné pristúpiť k uplatneniu harmonizovaného systému jeho tvorby a efektívnejšieho využívania. Tieto prostriedky by sa mali vynakladať z odvetvového hľadiska na priority, ktoré sú uvedené v predloženom materiáli, a v regionálnom meradle sa sústrediť na tie oblasti, kde je situácia najhoršia. Pritom však bude potrebné v prvom rade odstraňovať príčiny znečisťovania životného prostredia a riešiť aj potenciálne havarijné situácie väčšieho rozsahu.
Zo Štátneho fondu životného prostredia v roku 1992 bolo financovaných 459 akcií sumou 1, 3 miliardy Sk, z toho na budovanie čistiarní odpadových vôd 883 miliónov Sk, na ochranu ovzdušia 177 miliónov Sk a zneškodňovanie odpadov 74 miliónov Sk. V roku 1993 sa však počet akcií zvýšil na 613. To sú akcie, ktoré boli financované prostriedkami zo štátneho fondu. Pritom za veľmi dôležité považujem to, že sme pri nich požadovali finančnú spoluúčasť žiadateľa o dotáciu. Na budovanie čistiarní odpadových vôd v tomto roku sa vynakladá 379 miliónov Sk, na ochranu ovzdušia 284 miliónov Sk a zneškodňovanie odpadov 88 miliónov Sk. Každoročne sa čiastkou, ktorá prevyšuje 100 miliónov Sk, prispieva aj na budovanie vodovodov.
Na menšie akcie zamerané na odpadové hospodárstvo, zlepšovanie kvality vody a ovzdušia, ozeleňovanie sídiel, by sa však mali vytvárať obecné fondy životného prostredia a rezervné fondy životného prostredia podnikov, ktorých environmentálna zadĺženosť u nás sa odhaduje na 100 až 120 miliárd Sk. Nepriaznivé podmienky na odstránenie negatívnych javov zvýrazňuje aj platobná neschopnosť podnikov, nízka aktivita väčšiny znečisťovateľov a poškodzovateľov životného prostredia na zlepšení jeho stavu.
Kardinálnym problémom ostáva úroveň hospodárstva, ktorá je charakterizovaná energetickou a surovinovou náročnosťou. Prestavba hospodárstva bude priamo ovplyvňovať realizáciu opatrení na dosiahnutie cieľov uvedených stratégií. Bude to proces dlhodobý a brzdí ho aj tzv. stará záťaž. Táto nám znásobuje výdavky aj na nové investičné akcie. Napríklad v prípade vodného diela Žilina odstránenie starých skládok odpadov v množstve viac ako 800 tisíc kubíkov a sanácie svahov Dubňa zvýšia náklady na toto vodné dielo asi o 1, 5 miliardy Sk.
Máme zaevidovaných 7 204 skládok odpadov. Z toho je však len 335 skládok povolených. Ročne sa u nás vyprodukuje 34 miliónov ton odpadov, z toho 3, 3 milióna ton nebezpečných odpadov. Minimalizáciou vzniku, využívaním a správnym zneškodňovaním odpadov, môžeme výrazne eliminovať príčiny zhoršovania životného prostredia. Túto problematiku osobitne riešime v programe odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý vládou v júli tohoto roku. Na zlepšenie situácie v odpadovom hospodárstve sa zameriava aj úplne nová sústava zákonov a právnych predpisov na ich vykonanie, ktorá spolu s novou sústavou právnych predpisov
o ochrane ovzdušia zvyšuje nároky na štátnu správu pre životné prostredie. Výrazne sa ekologizoval stavebný zákon. Na rokovanie vlády je pripravený verejnosťou dlho očakávaný návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny a návrh zákona o posudzovaní vplyvov činností na životné prostredie. Tak ako v iných štátoch a v orientácii na Európske spoločenstvá vytvárame nový moderný systém environmentálneho práva. Tento si vyžaduje akcieschopnosť a odbornú zdatnosť orgánov štátnej správy pre životné prostredie, ktoré sa nám podarilo vybudovať.
K zlepšeniu situácie môže výrazne prispieť aj environmentálna výchova, činnosť združení občanov zameraných na zlepšovanie životného prostredia, vybudovanie monitoringu a informatiky v životnom prostredí. Stratégia pamätá aj na tieto aktivity. V dlhodobých, strednodobých a krátkodobých cieľoch v určených časových horizontoch navrhuje čiastkové
i kompletné riešenia, ktoré budú realizovať najmä rezorty zodpovedné za starostlivosť o životné prostredie Slovenskej republiky. Avšak dodržiavanie a uplatňovanie desiatich zásad štátnej environmentálnej politiky uvedených v predkladanom materiáli sa týka každého orgánu štátnej správy, všetkých inštitúcií a každého občana.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
tento materiál bude základom pre ďalšiu prácu rezortu životného prostredia, ale nielen jeho, samozrejme, aj všetkých rezortov, ktoré svojimi činnosťami ovplyvňujú životné prostredie. Bol by som rád, keby ste s týmto predloženým materiálom vyslovili súhlas.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím pani poslankyňu Gabrielu Kaliskú, aby informovala o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslankyňa G. Kaliská:
Vážený pán minister,
vážená preriedená Národná rada,
mrzí ma, že pri takom závažnom materiáli ako je stratégia environmentálnej politiky sú naše rady také riedke.
Máte pred sebou spoločnú správu, tlač 337a, ktorá má 7 strán. Za siedmou stranou je návrh uznesenia. Nechcem vás zaťažovať opakovaním a čítaním toho, čo je v spoločnej správe napísané, ale prislúcha mi zopakovať, ktorým výborom bola táto stratégia daná na rokovanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 18. októbra 1993 číslom 549 pridelil návrh stratégie zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru. Prerokovať sme ho mali do 10. novembra 1993. Súčasne určil
ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady.
Z rokovania vo výboroch vyšli určité požiadavky. Jednotlivé výbory aj požiadavky sú uvedené v spoločnej správe na stranách 2 až 3. Najviac pripomienok k tomuto materiálu dal garančný výbor. Ďalej na stranách 4 až 5 máte odporúčania a požiadavky, ktoré vyplynuli pre jednotlivé ministerstvá a orgány Slovenskej republiky. Požiadavky, ktoré boli dané v jednotlivých výboroch, boli často identické s požiadavkami, ktoré dal garančný výbor, preto návrh uznesenia, ktorý máte za stranou číslo 7 a je na dvoch stranách, je vlastne zhrnutie týchto pripomienok tak, aby sa neopakovali.
Pán minister vo svojom úvodnom slove povedal to, čo povedal. Za seba hovorím, že na tento materiál sme dlho čakali. Považujem ho za dobre spracovaný bez akýchkoľvek prikrášlení, ale výsledok je taký, že Slovenskú republiku nemôžeme pokladať za zelenú záhradku, skôr na mape Strednej a Východnej Európy sa javí čiernym bodom. Rada by som zopakovala tie údaje, ktoré pán minister tu povedal, ale nie preto, aby sme sa strašili, ale sú výzvou pre celú našu spoločnosť, no predovšetkým pre vládu a parlament.
Je naozaj otrasný údaj v správe, ktorý hovorí o tom, že 55 % obyvateľstva žije v narušenom prostredí, a z toho 41 v silne až extrémne narušenom prostredí. Naozaj stredná dĺžka života v 66. roku života mužov je o 6 až 7 rokov kratšia a u žien o 5 až 7 rokov, ako je vo vyspelých krajinách. Pätina zomretých u nás nedosahuje ani 60 rokov. V roku 1990 až 73 % príčin smrti predstavovali zhubné nádory a choroby obehového systému. Výskyt rakoviny sa oproti roku 1965 skoro zdvojnásobnil. Z 2 500 taxónov voľne rastúcich vyšších rastlín sa považuje 110 za vyhynutých a 893, čo predstavuje
strašne vysoké percento, t. j. 35, 7, za ohrozených. Vyhynulo už asi 41 % lišajníkovitých druhov. 97, 1 % všetkej lesnej pôdy v Slovenskej republike je ohrozené akútnou eróziou, 1, 5 milióna hektára poľnohospodárskej pôdy je ohrozenej eróziou. Environmentálna zadĺženosť sa odhaduje na 100 až 120 miliárd Sk. Polovica vyrobenej energie na Slovensku sa spotrebováva v priemysle. V merných emisiách oxidu siričitého sa radíme v rámci Európy stále na deviate miesto.
Slovenská republika sa v roku 1992 nachádzala v oblasti s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia a kyslosťou zrážkových vôd v Európe. 10 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu je ohrozených emisiami, 76 % lesa na Slovensku je poškodeného. Na jedného obyvateľa pripadá spotreba vody 2 860 m3, kým európsky priemer je 5 000 m3, ale naša denná spotreba v roku 1991 je dvojnásobne vyššia napríklad ako v susednom Rakúsku. Straty vo vodovodných potrubiach predstavujú u nás až 22, 5 %. Z celkovej dĺžky 8 210 km sledovaných a vyhodnocovaných vodných tokov je 75 až 80% zaradených do štvrtej až piatej triedy čistoty. V odpadoch máme tiež dobrú prioritu. Vytvoríme za rok asi 34 miliónov ton, z toho 3, 3 milióna sú nebezpečné odpady. Máme zaevidovaných 7 204 skládok, a z nich je len 335 povolených. Máme 70 spaľovní, ale z 34 malých nemá 11 spaľovní žiadne zariadenia na zachytávanie exhalátov.
Znovu opakujem, neudávam tieto údaje preto, aby sme sa strašili, ale preto, aby ste pochopili šírku uznesenia, ktoré predkladám Národnej rade na odsúhlasenie. Prečítam ho celé, prosím vás, ak bude mať niekto pripomienky, má možnosť uplatniť ich v rozprave. Prosím pána predsedajúceho, že by som sa prihlásila ako spravodajca prvá do rozpravy s dvoma veľmi malými úpravami.
Národná rada Slovenskej republiky
A. súhlasí s návrhom Stratégie zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky.
B. žiada vládu Slovenskej republiky
1. návrh Stratégie zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky
a/ dopracovať o vecné rozčlenenie zodpovednosti jednotlivých rezortov na uskutočňovaní stratégie štátnej evironmentálnej politiky,
b/ doplniť o finančné zdroje, ktoré zabezpečia plnenie stratégie,
- obidva body majú termín do 30. júna 1994 c/ dopracovať na podmienky jeho uplatnenie v regiónoch s určením regionálnych priorít a priorít regiónov, spôsob ich riešenia a vymedzenie zodpovednosti za uskutočňovanie štátnej štátnej environmentálnej politiky v týchto regiónoch,
d/ premietnuť do odvetvových politík stratégií, koncepcie a programu v príslušných právnych predpisoch.
Termín - najneskôr do 30 6. 1994.
Tu by som sa zastavila a aspoň zopár vetami odôvodnila, prečo toto od vlády žiadame. Stratégia je, podľa môjho názoru, naozaj dobre spracovaná, ale nemôže jediný rezort, a to rezort ministerstva životného prostredia brat celú zodpovednosť za stav životného prostredia, pretože vlastne životné prostredie je prierezové. Z toho dôvodu je navrhovaný bod A.
Ale takisto nás musí zaujímať, či tento štát má zdroje, a aké zdroje a ako budú rozdelené. Bod C - každý sedíme v tomto parlamente za nejakú časť Slovenska a často tu interpelujeme za svoj región, čiže v bode C je požiadavka, aby táto celková stratégia bola premietnutá do jednotlivých oblastí Slovenska. To isté - parlament často rokuje o rôznych odvetvových stratégiách a politikách rôznych rezortov, ale naozaj všeobecný trend na svete je, že každú činnosť sa snažíme posudzovať aj z uhlu pohľadu životného prostredia. Preto je uvedený ten bod D.
Ďalej prečítam zvyšok:
2. Konkretizovať vecné, personálne a finančné dôvody pre zvažované zlúčenie úradov životného prostredia do jednotnej sústavy štátnej správy.
Ak si uvedomíme údaje, ktoré som tu uviedla, mali by sme si uvedomiť, čo urobili štáty na svete, keď mali taký stav životného prostredia, aký ho máme na Slovensku. Spojené štáty americké napríklad v sedemdesiatych rokoch vytvorili systém agentúry tzv. EPA. Má svoje federálne centrum a pôsobí v jednotlivých štátoch Spojených štátov amerických. Anglicko, keď zistilo, že stav životného prostredia je v nie veľmi dobrom stave, takisto vyčlenilo zo svojich orgánov svoj systém štátnej správy. Neznamená to, že tento systém štátnej správy je nemenný, ale začleňujú ho do jednotného systému vtedy, keď stav životného prostredia sa výrazne zlepší.
3. V činnosti Štátneho fondu životného prostredia dôsledne vychádzať zo zásady štátnej environmentálnej politiky, aby poplatky a odplaty za znečisťovanie sa vracali späť do regiónov za účelom odstránenia znečisťovania respektíve zníženia následkov znečistenia.
Vieme, že máme Štátny fond životného prostredia a požiadavky z obcí a miest sú na tento štátny fond také veľké, že vlastne nemá šancu ich kryť. A často hovoríme, že sa prerozdeľujú nesprávnym spôsobom, že sa nevracajú do tých oblastí, odkiaľ boli tie peniaze do toho fondu dané. Treba sa však zamyslieť širšie, pretože do fondu plynú poplatky aj odplaty, a práve tieto poplatky a odplaty sa často z tohto fondu dávajú nie na to, aby sa odstránili zdroje znečistenia, ale dávajú sa na úplne iné aktivity. Myslím si, že toto by sa malo v pôsobnosti tohto fondu zmeniť.
4. Urýchliť práce na dotvorení ekonomických nástrojov pre uplatňovanie stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky tak, aby príslušné návrhy zákonov mohli byť prerokované v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom štvrťroku 1994.
Takisto vieme, že všetko so všetkým súvisí a ekonomika súvisí aj so životným prostredím. Často sa predkladajú rôzne nové zákony, ktorým práve chýba pohľad uhlu z pohľadu životného prostredia.
5. V súvislosti s transformáciou ekonomiky riešiť zohľadnenie ekologickej zadĺženosti pri privatizácii štátnych podnikov. V rámci transformácie Slovenského plynárenského priemyslu, Vodární a kanalizácií a Slovenského energetického podniku odstrániť monopolné postavenie týchto organizácii pri riešení ekologickej zadĺženosti a investičnej výstavby miest a obcí.
Tento bod 5 trochu súvisí s bodom 3, keď som spomínala, že sa vyberú určité poplatky a odplaty za znečisťovanie, ale z fondu sa práve poskytnú na výstavbu vodovodov, kanalizácií, a vlastne z tohto štátneho fondu, ktorý má málo peňazí, dotujeme tieto monopolné podniky.
6. Rozšíriť bežné ekonomické účtovníctvo o ekologické účtovníctvo.
7. Vytvárať zdroje a akumulácie rezerv pre odstraňovanie následkov zvlášť nebezpečných havárií a živelných pohrôm.
Domnievam sa, že tieto dva body osobitne nemusím vysvetľovať.
C. odporúča vláde Slovenskej republiky
vzhľadom na špecifickú situáciu vo východoslovenskom regióne zmeniť názov ohrozenej oblasti z terajšieho "Stredno-zemplínska" na názov "Stredný a južný Zemplín" a na základe najnovších výsledkov monitorovania ohrozené územie vymedziť katastrálnymi obvodmi dotknutých obcí.
Navrhujem toto uznesenie odsúhlasovať an blok a z mojej strany mám len dve veľmi drobné zmeny.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pani poslankyňa, môžete vystúpiť. Poslankyňa G. Kaliská:
Je to v návrhu uznesenia na strane 2 v bode D, kde je termín najneskôr do 30. 6. 1994. Domnievam sa, že aj po júni tohto roku budú predkladané parlamentu rôzne odvetvové politiky a stratégie, a tak by som to rozšírila "a ďalej trvalé". Čiže všetky politiky, ktoré budú sem predložené, aby boli posudzované z uhlu pohľadu životného prostredia.
A k bodu 2 - kým zasadal výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, nebol nám známy fakt, že je tu už predložený zákon o horizontálnej integrácii štátnej správy. Pravdepodobne, ak sa nič nestane, dúfam však, že sa stane, príde na rokovanie decembrového pléna. Preto by som termín 31. januára 1994, ktorý je nereálny, dala s návrhom zákona o integrácii štátnej správy, ten termín by som teda zreálnila.
To sú moje dve pripomienky. Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Prosím, kto sa hlási? Pán poslanec Plesník za Stranu demokratickej ľavice.
Poslanec J. Plesník:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,
na úvod krátke motto: "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. " - Článok 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak z tohto pohľadu budeme nazerať na predložený dokument a budeme o ňom uvažovať už z pohľadu prerokovaných dokumentov, z pohľadu prerokovaných zákonov na pôde tejto Národnej rady, na rozdiel od spoločnej spravodajkyne ma neprekvapuje záujem, ktorý sa zo strany nás, poslancov, k tomuto dokumentu viaže. Potvrdzuje sa totiž, a to aj zo skúseností v minulosti, že nie je pre nás problémom vecne pomenovať v čom spočíva problém, nie je pre nás problémom definovať, kam by sme sa pri riešení tohto problému chceli dostať, ale zostáva neustále chorobou ľudského poznania povedať si jasné a konkrétne cesty, ktoré by nás k týmto stanoveným cieľom doviedli.
Ak sa z tejto roviny pozriem na predložený návrh, môžem konštatovať, že východisková situácia štátnej environmentálnej politiky, tak ako je uvedená v tomto materiáli, v stručnej forme vecne zhŕňa rozhodujúce faktory, ktoré negatívne vplývajú na zhoršenie stavu životného prostredia. Má širokú vypovedaciu schopnosť napriek krátkej časti tohto úvodného textu, a túto širokú vypovedaciu schopnosť zvyšuje i prehľadná prílohová časť. Druhej časti však možno vytknúť dve veci. Jedna je tá, že dosť nejasne od seba odčleňuje vymedzenie štátnej environmentálnej politiky, jej základných priorít a zásad na jej zabezpečovanie, ktoré sú uvádzané na stranách 13 až 16, a formulovanie stratégie štátnej environmentálnej politiky, t. j. obsahové členenie, i keď treba povedať, že vymedzenie, formulovanie základnej orientácie štátnej environmentálnej politiky v bodoch 1 až 8 sa premieta do piatich priorít environmentálnej politiky a ich stanovenie sa opiera o zabezpečenie ochrany základných zložiek životného prostredia - ovzdušia, vody, pôdy, odpadov a obmedzenia narušovania týchto zložiek ľudskou činnosťou. Všeobecne možno povedať, že toto vymedzenie je porovnateľné s prioritami štátov, s ktorými bezprostredne susedíme, a teda odhad a miera úrovne takto stanovenej environmentálnej politiky, základných priorít, je pre nás výhodná.
Predpokladom uplatňovania štátnej environmentálnej politiky a naplnenia jednotlivých jej priorít je vypracovanie tak odborových, ako i odvetvových a regionálnych stratégií koncepcií a programov pri rešpektovaní desatora zásad štátnej environmentálnej politiky tak, ako ich tu uvádza tento dokument. A tu sa chcem pristaviť pri dvoch veciach. Predložený návrh vydáva za stratégiu štátnej environmentálnej politiky stanovenie strategických cieľov, kde sa chceme v jednotlivých časových etapách dostať, aké výsledky chceme v stave životného prostredia dosiahnuť, ale neuvádza spôsoby a cesty, akým sa k týmto strategickým cieľom chceme dostať. Teda, v podstate chýbajú základné nástroje uplatňovania štátnej environmentálnej politiky.
Nemožno z tohto dokumentu vyčítať, aká je previazanosť štátnej environmentálnej politiky, stratégia jej cieľov s jednotlivými zásadnými dokumentami, ktoré vláda už prerokovala, uviedla do života, a ktoré i táto Národná rada posudzovala. Uvediem napríklad len energetickú koncepciu, program odpadového hospodárstva, vodohospodársku politiku, zásady finančnej politiky, ktoré boli zverejnené, či priemyselnú politiku, aj tak mnohokrát spomínanú koncepciu privatizácie.
Ak si uvedomím a budem hodnotiť z pohľadu teraz predloženého dokumentu zásad návrhu stratégie štátnej environmentálnej politiky, dochádzam k tomu, že doteraz nenachádzam priemet týchto zásad v jasnej rovine vo všetkých takto predložených dokumentoch. Nie je jasná regionálna politika a regionálna stratégia, ktorá by vymedzovala ako dosiahnuť rovnováhu v regiónoch, a v ktorých regiónoch, ktoré priority treba prioritne riešiť, aby nedochádzalo napríklad opakovane k takým tvrdým postihom životného prostredia a zásahom do práv občana, aké sa napríklad opakujú pri vylievaní rieky Uh, a teraz napríklad i pri katastrofe, ktorá sa stala spoza ukrajinskej hranice, kde časť obyvateľov práve tohto Medzibodrožia bola postihnutá vyradením zo zásobovania pitnou vodou odstavením vlastných zdrojov. Z tohto dokumentu nie je jasná ani zodpovednosť jednotlivých rezortov pre zapracovanie zásad štátnej environmentálnej politiky do týchto dokumentov, ktoré som tu spomínal, a nie je to jasné ani z vládneho uznesenia, ktorým táto štátna environmentálna politika bola premietaná.
Pripájam sa k tomu, čo tu povedala spoločná spravodajkyňa. Štátna environmentálna politika je preto štátna, že sa stáva základnou strechou riešenia všetkých kompetencií, všetkých rezortov, celej vlády, a nielen zodpovednosti ministra životného prostredia, ktorý z pohľadu jednotlivých úloh vlády dostáva akúsi základnú úlohu rozpracovať tento dokument. Podotýkam, že na túto nepreviazanosť jednotlivých úloh sme upozorňovali a sami sme prijali základné uznesenie pri prerokovaní konkretizácie úloh k programovému vyhláseniu, kde len pre vašu informáciu pripomeniem, že sme žiadali od vlády, aby v dohľadnej dobe, a to do začiatku decembra, skoordinovala vypracovávanie jednotlivých politík, stratégií, koncepcií a programov v časovej i obsahovej previazanosti.
I uskutočnené poslanecké prieskumy výboru pre životné prostredie a ochrany prírody ukazujú odklad riešení. Teda tvorba nástrojov pre uplatňovanie environmentálnej politiky tak, ako ich napríklad formuloval tento parlament v uznesení číslo 202 z 26. apríla 1993 pri prerokovaní aktualizovaných úloh programového vyhlásenia v odporúčaní pre vládu, by sa mohla omnoho progresívnejšie riešiť, a nehromadili by sa ekologické problémy, keby sa plnili úlohy tak, ako sme ich formulovali, a koniec-koncov prebrala ich aj vláda - odpočet, žiaľ, nepoznáme. Napríklad predložiť zásady ekologickej politiky sme žiadali už v termíne jún 1993. Odporúčali sme vypracovať metodiku oceňovania prírodných zdrojov, odporúčali sme predložiť Národnej rade do termínu 30. september zásady zákona o otočnom fonde životného prostredia. V rámci prepracovania štatistickej evidencie sme odporúčali predložiť návrh systému vedenia národných účtov so zabudovaním koeficientu environmentálnych vplyvov. Žiadali sme doplniť, resp. odporúčali sme doplniť ekonomické parametre do daňovej sústavy. Pre riešenie environmentálnych problémov regionálneho charakteru a v podnikovej sfére sme odporúčali vytvoriť
zákonný rámec pre tvorbu rezervných fondov životného prostredia v podnikoch aj v hospodárení obcí, najmä vo vzťahu k ochrane ovzdušia, vody, znižovania i likvidácie odpadov. Zákonnými úpravami sme odporúčali riešiť definovanie ekologického záväzku, v tomto zmysle doplniť zákon o konkurze a vyrovnaní, i riešenie ekologických záväzkov podnikov v útlme, v likvidácii a v bankrote.
Ak si teda premietneme spätne tieto úlohy, akým spôsobom sa vláda vysporiadala s týmito odporúčaniami a v akej podobe sa dnes nachádza tento závažný dokument - návrh stratégie environmentálnej politiky, vychádza mi jedno, že treba urýchlene žiadať - a takto je aj koncipované uznesenie k tomuto dokumentu - dopracovanie týchto rozhodujúcich nástrojov ekonomiky, ktoré štátnu environmentálnu politiku spravia funkčnou a oživia ju.
Vážené kolegyne a kolegovia, možno sa mnohí pousmejete, prečo to tu dnes hovorím. Pozrite sa, tí, ktorí sa čo len trošku stretávate s problémami privatizácie, ste si určite so záujmom vypočuli - myslím, že to bolo predvčerom - vyjadrenie nášho pána premiéra v Pressklube k otázke, akým spôsobom sa bude vysporadúvať táto republika a Fond národného majetku pri preberaní ekologických záväzkov podnikov, o ktoré prejaví záujem zahraničný investor. Priznám sa, že mňa samotného udivila odpoveď, ktorú pán premiér formuloval asi tak, že predsa Fond národného majetku preberie tieto záväzky na seba a zahraničný investor teda dostane takýto podnik očistený od týchto ekologických záväzkov. Domnievam sa, že takéto poskytovanie informácií zavádza zahraničného investora. Môžeme použiť všetky zákonné možnosti, ktoré postavenie Fondu národného majetku dáva, ale treba vyriešiť a treba doriešiť nástroje, ktoré umožnia uviesť oddlžovanie ekologickej zaťaženosti našej hospodárskej sféry funkčne do života. Niekoľko ekonomických zákonov som tu spomínal, ale rad ekonomických nástrojov bol predložený i cez uznesenia
výboru pre životné prostredie, a doteraz sme nedostali odpočet, kedy a v akej podobe budú predložené na schválenie Národnej rade. Hovorím to práve preto, že pokiaľ chceme skutočne prispieť k naplneniu tohto článku ústavy, ktorý som použil ako motto, vážené kolegyne, kolegovia, uvedomujem si, že prijatie uznesenia k tomuto dokumentu vydáva dve svedectvá o vzťahu tohto parlamentu k budúcnosti a k životnému prostrediu, že si vážime prácu, ktorú ministerstvo životného prostredia odviedlo pri príprave tohto dokumentu, sumarizácii problémov, i k spracovaniu určitých časových možností dosiahnutia týchto cieľov, ale som si vedomý, že prijatie tohto uznesenia by malo viazať vládu urýchlene pristúpiť k vypracovaniu tých zákonov, ktoré tento dokument uvedú do života. V tomto duchu sa pripájam k návrhu, ktorý tu predložila spoločná spravodajkyňa pani poslankyňa Kaliská a obraciam s prosbou na vás - v záujme zdravého budúceho života podporte znenie tohto uznesenia.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Plesníkovi. Prosím, dámy a páni, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Jakuš, potom pán poslanec Rózsa.
Poslanec J. Jakuš:
Vážené predsedníctvo, vážená Národná rada, vážení páni ministri,
trošku zneužijem problém, ktorý sa tu prerokováva, problém životného prostredia, a budem vás informovať o akcii, ktorá dnes prebehla, ktorá myslím si, že aj trošku súvisí so životným prostredím a naším zdravím. Pokiaľ sa týka
merania krvného tlaku, ktorý ste absolvovali dopoludnia, celej akcie sa zúčastnilo 85 poslancov. Z týchto 85 poslancov pri prvom zmeraní krvného tlaku sme zistili u 21 poslancov zvýšené hodnoty, čo je 24, 7% -je to pomerne dosť vysoké percento, 13 poslanci sa podrobili aj hodnoteniu zápisu EKG. Na EKG sme našli u 5 poslancov patologické nálezy. Potom sme pozvali tých, ktorí mali patologické hodnoty tlaku, na ďalšie meranie. Z tých, ktorí sa zúčastnili druhého merania, došlo k úprave tlaku u 5 poslancov.
Čo sa dá z týchto nálezov vydedukovať? Dá sa v hrubom meradle vydedukovať asi to, že je tu problém kardiovaskulárnych ochorení, je aj na tejto vzorke 85 poslancov, ktorí sa podrobili meraniu. Myslím si, že ľudia, ktorí prišli na toto meranie, nielen prejavili záujem o svoje zdravie, ale predovšetkým mali sme úmysel, aby takýmto svojím príkladom pôsobili aj medzi svojimi voličmi, aby sa ľudia preventívnym prehliadkam nevyhýbali, lebo môžeme takto zachytiť ľudí, ktorí sú potenciálne chorí. A vždy je ich lepšie zachytiť skôr ako neskoro. Chcem povedať pre poslancov, ktorí sa zúčastnili tohto merania, že o tri mesiace by sme túto akciu zopakovali, aby sme videli, či sa stav zlepšil alebo nie. S každým sme hovorili, každému sme povedali o čo ide, prečo sú asi tieto hodnoty zvýšené, čo by mal robiť. Mali ste k dispozícii letáky. Takže, chcem vám poďakovať za spoluprácu, aj firme, ktorá nám túto akciu zabezpečila technologicky.
A ešte k zajtrajšej akcii Vianočná kvapka pre život. Je prihlásených 15 potenciálnych darcov. Príde sem odberový automobil, ktorý bude robiť znovu odbery v malej zasadačke o deviatej ráno. Takže tých, ktorí sa prihlásili, prosím, aby sa dnes vyvarovali - večer si nedávali nejakú silnú večeru, mastné jedlá. Podľa možnosti vyvarujte sa alkoholu, aby krv, ktorú darujete, bola skutočne plnohodnotná. Pred odberom prídite podľa možnosti nalačno, dajte si len nejakú
tekutinu, čaj. Po odbere vám bude podané občerstvenie. Samozrejme, že prihlasovanie tých, ktorí sa chcú zúčastniť tejto humánnej akcie, nie je ukončené. Zatiaľ je prihlásených 15, to sme nahlásili na Slovenský červený kríž. Pokiaľ máte ešte záujem, prezenčná listina je tam, môžete sa ešte prihlásiť, prípadne, keď sa rozhodnete ráno, môžete sa ešte prihlásiť aj ráno. Odber začína o deviatej.
Ďakujem, že ste mi dali priestor. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi niekoľko slov k predloženému materiálu. I keď Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody sa s týmto materiálom podrobne zaoberal a predložil príslušné návrhy, predsa by som nadviazal na vystúpenie pána kolegu Plesníka pokiaľ hovoril o ústavných právach. Medzi tieto práva patrí aj vecná, včasná a meritórna informovanosť verejnosti. Preto by som si dovolil odporučiť v návrhu uznesenia, ako ho predniesla spoločná spravodajkyňa, v časti C odporučiť vláde vypracovať zásady mechanizmu informácií o stave a ochrane životného prostredia. Prečo to navrhujem? Predložený materiál, ak ste mali možnosť ho preštudovať, vo svojej úvodnej časti, ktorú označuje ako východiskový stav, skutočne opisuje pomery v našej republike alarmujúco, pokiaľ ide najmä o otázky dĺžky života, úmrtnosti, chorobnosti, prostriedkov, ktoré máme na odstránenie závad a podobne.
226
Pokiaľ pochopíme čo má v úmysle vláda v tých základných prioritách, ktoré označila v 5 bodoch, ako je ochrana vody, zabezpečovanie dostatku pitnej vody, ochrana pôdy, minimalizácia vzniku, využitie a skladovanie odpadov, ďalej zachovanie biologickej rozmanitosti, iste dospejeme k záveru, že tieto úlohy v podmienkach, ako sú v týchto materiáloch, najmä v tých 10 zásadách, ako to mieni vláda realizovať, nie je možné bez skutočnej vecnej informovanosti každého, ktorý niečo vo veci môže pomôcť, počnúc parlamentom, končiac občanom tejto republiky.
Považujem za potrebné uviesť, že v tejto veci otázka informovanosti je základným a neodmysliteľným prostriedkom dosiahnutia cieľov, ktoré sme v týchto materiáloch vytýčili. Dovolím si uviesť len heslovite niekoľko námetov, čoho sa táto informácia mala týkať. Som toho názoru, že treba umožniť systémový prístup k vládnym informáciám pre všetkých, ktorých sa to týka. Som toho názoru, že treba včas zverejniť všetky zásadné rozhodnutia vlády alebo ostatných štátnych orgánov o tom, ktoré rozhodnutia sa dotýkajú bezprostredne životného prostredia a dopadajú či už pozitívne alebo negatívne na život v tejto republike. Som toho názoru, že treba mať presnú informáciu a viest evidenciu o všetkých urobených opatreniach, o zistovaní dať, aby sa tieto mohli včas a vecne porovnávať s budúcim vývojom. Myslím si, že nebude od veci, keď zverejníme všetky výsledky monitorovania, aby obyvateľstvo vedelo, v akých podmienkach žije a ako sa má tomu brániť.
Myslím, že nebude od veci, keď v rámci mechanizmu informácií budú zverejnené všetky sankčné opatrenia, včítane aj rozhodnutia súdov, ktoré sa týkajú nedodržania noriem a právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, a to aj najmä preto, aby sa občan ako jednotlivec mohol brániť.
Samozrejme, že vec propagácie a rozširovania informácií o limitoch znečisťovania bude mať spätný dôsledok, že ten, ktorému hrozia určité sankcie alebo hrozí mu nebezpečenstvo zdravia, sa bude usilovať, aby predišiel týmto škodám. Veľmi zaujímavá je otázka aplikácie zákona o obchode číslo 513, že nemožno predsa všetko subsumovať pod obchodné tajomstvo, ale treba ohraničiť, ktoré sú to veci - hospodárske, obchodné organizácie, výroba tovaru, označkovanie tovaru, aby tieto veci mohli byť vecou verejnej informácie, aby sa obyvateľstvo mohlo týmto eventuálnym nedostatkom brániť.
Pokiaľ ide o systém sankčných opatrení, myslím si, že mechanizmus informácií by mal obsahovať, aj to, že ak dôjde k týmto sankciám, aby tieto informácie prešli verejnosťou. V tomto smere hádam nebude od veci, keď tieto dáme do pozornosti všetkým hromadným informačným prostriedkom, aby v záujme obyvateľstva vykonávali užitočnú verejnú činnosť na tomto úseku.
Tým som chcel veľmi stručne zdôvodniť potrebu vypracovania mechanizmu informácií o stave ochrany životného prostredia. Vážené kolegyne a kolegovia, som toho názoru, že na báze ochrany životného prostredia tento parlament sa môže zjednotiť. Prosil by som vás, aby sme pri prijatí tejto zásady bez ohľadu na politickú príslušnosť tu našli spoločnú reč a tieto návrhy prijali.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže nikto, vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Zlocha?
Minister životného prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pri viacerých príležitostiach som zdôrazňoval a upozorňoval na jednu vec - životné prostredie sme u nás znečisťovali a poškodzovali nie jeden rok, nie tri roky, ale desiatky, ba stovky rokov. Nám sa práve v tomto období začínajú výraznejšie prejavovať tieto poškodenia. Predtým sme si možno mnohé veci nevšímali. Dnes chceme dýchať čerstvý, zdravý vzduch, piť dobrú vodu, chceme mať poriadok, chceme vedieť čo jeme, chceme sa dožiť trošku dlhšieho veku. Je to úloha príliš ťažká a príliš náročná a, naozaj, za niekoľko rokov sa nedá urobiť.
Osobitný rezort, ktorý sa venuje problematike životného prostredia, máme u nás tri roky. Najskôr to bola Slovenská komisia životného prostredia, teraz rok a jeden mesiac je to Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Keď sa stretávam pri cestách do zahraničia alebo aj u nás doma so zástupcami rezortov životného prostredia a keď ich informujem o tom, čo všetko sme už za to krátke obdobie urobili, mnohí nám to nechcú veriť. Uveria až vtedy, keď im príslušné materiály predložíme dokonca už preložené do angličtiny. Mnohé zákony vo vyspelých západných krajinách sa tvorili niekoľko rokov. My sme za tri roky urobili desiatky zákonov a sú harmonizované s legislatívou pre oblasť životného prostredia s krajinami Západnej Európy, ale aj so Spojeným štátmi a s inými vyspelými krajinami. Teda nemyslím si, že by sme sa mali za niečo hanbiť. Mrzí ma však jedna vec, že sa nevieme zbaviť určitého spôsobu riešenia problému. Vieme, že máme životné prostredie poškodené, že nepriaznivo vplýva na naše zdravie a vôbec na všetko živé, a chceli by sme to všetko vyriešiť naraz. Určite by sa to dalo. Pozatvárajme prakticky všetky fabriky, prestaňme vyrábať potraviny, a nebudeme mať problémy, alebo teda čiastočne vyriešime problémy. Ale myslíte si, že len my sa podieľame na znečisťovaní životného prostredia u nás? Vypočítal už niekto, koľko sa k nám dostáva rôznych nečistôt v životnom prostredí zo susedných a ešte aj vzdialenejších krajín? Asi nie.
Kyslé dažde nie sú zavinené len našou činnosťou. Chvalabohu, na Slovensku máme len dve tepelné elektrárne, len dve atómové elektrárne. Bodaj by sme ich nepotrebovali! Ale sú naivné predstavy, že keď zatvoríme Jaslovské Bohunice, prestaneme vyrábať elektrickú energiu v Novákoch a vo Vojanoch a začneme využívať silu vetra, slnečnú energiu, biomasu a malé vodné elektrárne, že bude všetko v poriadku. Ale povedzte mi, keď odstavíme jeden 440 MW blok, alebo jednu tepelnú elektráreň v Novákoch, koľko by sme museli postaviť malých vodných elektrární? Stovky, tisíce, a ešte by sme to nenahradili, pretože vietor stále nefúka, ani slnko nám stále nedáva energiu. Odstrániť všetky tieto problémy zo dňa na deň, ani z roka na rok vedieť nebudeme. Určite sa budeme musieť ináč správať všetci.
Materiál, ktorý sme vám predložili, je návrh stratégie, koncepcie a zásad. Samozrejme, že tento materiál musel byť prvý. Meškali sme. Prvý predložený materiál nám vo vláde neschválili, a možno aj vďaka tomu, že bol vrátený na prepracovanie, je hodnotený - aspoň podľa toho, aké mám poznatky z výborov - ako dobrý materiál. Samozrejme, že pracujeme aj na ďalších materiáloch. Máme už rozpracovanú koncepciu starostlivosti o životné prostredie, kde spolupracujeme so
všetkými rezortami, kde každý rezort bude mať príslušnú úlohu, ktorú v oblasti životného prostredia bude robiť. Zverejňujeme všetky naše výsledky. Asi pred dvoma mesiacmi sme vyexpedovali správu o stave ovzdušia, poslali sme ju všetkým výborom Národnej rady, teda aj výboru životného prostredia, všetkým orgánom štátnej správy, ale aj všetkým politickým stranám a hnutiam, ktoré u nás máme. Od jedného sme, chvalabohu, dostali aj poďakovanie, ostatné nereagovali.
Informácie o stave životného prostredia dávame. Nikomu sme neodmietli žiadnu informáciu. Pripravujú sa podrobné informácie o stave vôd. Máme veľmi presne zaevidovaný - nakoniec je to aj dokladované - stav znečisťovania ovzdušia, kto a čím znečisťuje. Je to tam predložené. Netajíme to. Práve v týchto dňoch sme dokončili správu o stave životného prostredia. Do konca roka bude vytlačená, dostanete ju všetci k dispozícii, a takisto všetky zainteresované rezorty. Ale to, či a ktoré údaje sa zverejnia, či sa o nich píše, nezáleží len od nás. Robíme pravidelne tlačové konferencie, vo vláde, na zasadaní, pokiaľ sú tam naše materiály, informujeme, ale čo sa už o tom napíše, nezáleží len od nás.
Ako príklad môžem uviesť, že pred dvoma týždňami sme dostali od štatistického úradu materiál o prieskume verejnej mienky. Jeho prvá časť sa týkala životného prostredia, druhá časť prieskumu popularity politikov, strán, hnutí a podobne. Čomu venovali novinári pozornosť? Dočítali ste sa niekde, alebo počuli ste niekde, že v tomto materiáli bola aj časť týkajúca sa životného prostredia? Asi nie. Všímal som si to v televíznych novinách, v rozhlase, v novinách, nikto tomu nevenoval ani najmenšiu pozornosť. Takisto tam boli grafy, znázornenie jednotlivých činností, stavu životného prostredia a podobne. Absolútne nikto tomu nevenoval najmenšiu pozornosť. Dal som pokyn, aby sa ten materiál rozmnožil a zrejme ho na príslušné organizácie zašleme.
Často tvrdíme, že životné prostredie u nás je najhoršie na svete. Zúčastnil som sa jedného rokovania, kde boli zastúpené rezorty životného prostredia z krajín Strednej a Východnej Európy. Najskôr hovorili tí východnejší ministri, a keď prišiel rad na mňa, nakoniec som povedal, že som chcel informovať o ťažkom alebo veľmi zhoršenom životnom prostredí, ale po tom, čo som počul, vlastne tieto naše problémy už nebudem považovať za také ťažké a neriešiteľné. Ak niekde vysychajú jazerá, ak hynú lesy na oveľa väčšej ploche ako sú u nás, potom sú to už problémy, ktoré treba riešiť globálne. Ak Čierne more sa pomaly stáva morom, kde už sa o chvíľu nebude dať kúpať, ak je Stredozemné more už znečistené tak, že je zle sa už na to pozerať, je to problém. Ale takéto problémy nie sú iba tu, takéto problémy mali aj v Spojených štátoch amerických, aj kdekoľvek inde. Pred týždňom som bol v Marylande. Jedna zátoka, ktorá vchádza do tohto malého štátu, bola pred 20 rokmi v takom stave, že už tam morského a riečneho života bolo pomerne málo, zátoka zapáchala tak, že tam ľudia nechceli bývať. Koncom sedemdesiatych rokov začali mimoriadne nákladné a intenzívne práce a dnes sa tam život vracia. Za seba môžem povedať, že som zápach tejto zátoky už necítil.
Všetko sa dá, chce to však čas a veľa peňazí. Keď som bol ešte vo Federálnom zhromaždení a keď sme tam presadzovali niektoré návrhy týkajúce sa životného prostredia a, samozrejme, požadovali sme veľké množstvo finančných prostriedkov, vtedajší minister financií, terajší predseda českej vlády pán Klaus povedal, že na životné prostredie budú peniaze vtedy, keď bude dobrá ekonomika. Hlboko som s tým nesúhlasil. Nemôžem povedať, že by som s tým súhlasil teraz, ale v každom prípade robiť môžeme len to, na čo máme finančné prostriedky a na čo budeme mať finančné prostriedky.
O chvíľu dostanete návrh rozpočtu na budúci rok. Ktorému rezortu zobrať, aby sme dali do životného prostredia?
Podľa materiálov, ktoré doteraz poznám, velmi ťažko si viem predstaviť, že by sme niekomu mohli ubrať. Samozrejme, snažíme sa problém riešiť trošku inou cestou. V úvodnom vystúpení som spomínal, že požadujeme od obcí a od fabrík, ktorým dávame dotácie na ekologické stavby, spoluúčasť, často žasnem nad tým, čo všetko je v obciach postavené - obrovské kultúrne domy, s ktorými majú dnes problémy, hasičské zbrojnice, proste čo všetko je tam urobené. Aj asfaltové cesty a chodníky. A teraz prišli na to, že nemajú dobrú vodu, alebo nemajú vôbec vodu. Až teraz sme na to prišli, že tam nie je voda, alebo že nebude voda? Nemáme peniaze, alebo obce nemajú peniaze. Koľkokrát mnohí starostovia ma presviedčajú o tom, ako je to v Holandsku, v Nemecku, v Rakúsku, vo Fínsku a neviem kde. Všade boli na exkurziách, boli si to obzerať. Za čie peniaze? Určite z rozpočtov obcí. V mnohých prípadoch sa chvália krásnymi publikáciami - obec tá a tá, história - vytlačené v roku 1991 a 1992 alebo dokonca 1993. Na všetko máme peniaze, ale zrejme na životné prostredie nie.
Budeme si musieť zrejme uvedomiť jednu vec, a vôbec v našej legislatíve vychádzame z jednoduchej zásady, že ten kto poškodzuje životné prostredie, zaň aj platí, je za to zodpovedný, a musí teda urobiť také opatrenia, aby životné prostredie neohrozoval a nepoškodzoval. Pán poslanec Plesník hovoril, že riešime dôsledky. Áno, lebo je to lacnejšie. Ak obec nemá peniaze, ak nemá vodu a nemá ani toľko peňazí, aby si vodu odniekiaľ doviezli, musia od nás dostať peniaze. Nie je to dôsledok nejakej ich činnosti, lebo skutočne posledné roky sú suché a voda sa z mnohých studní stratila. Budeme musieť aj naďalej takto poskytovať mnohým obciam prostriedky či na vybudovanie skládok odpadov alebo na vodovody a kanalizácie. Ale každý znečisťovateľ, každý, kto produkuje znečistenie, už či odpady, alebo púšťa škodlivé látky do ovzdušia alebo do vôd, si bude musieť uvedomiť, že to je v prvom rade jeho zodpovednosť. Musí sa snažiť prechádzať na také technológie, ktoré sú neškodné alebo kde vypúšťané škodliviny sú v limitoch. Nikde vo svete, v žiadnej krajine štát nepreberá plnú zodpovednosť za odstraňovanie týchto škôd, za prebudovávanie technológie a podobne.
Nespomenul som, že okrem ekologickej zadĺženosti, ktorá sa odhaduje na 100 až 120 miliárd korún, máme ešte skrytú zadĺženosť. To sú skládky odpadov, ale aj samotné technológie. Ak niekto produkuje nejakú látku, ktorá je škodlivá, kto je za to zodpovedný? Napríklad toho roku sme urobili analýzu dovážaných a u nás vyrábaných chemických látok a žasli by ste, aký je v tom neporiadok. Mnohí dovážajú rôzne chemikálie, a pritom ani nevedia ich zloženie a škodlivosť. Pochopiteľne, budeme robiť ďalšie kroky a bude vytvorený zákon, ktorý umožní niečo dovážať - to neškodné - alebo niečo zakáže.
Pred dvoma týždňami sme mali vo vláde materiál o kontrole dovážaných potravín. Veľké množstvo podnikateľov, ktorí dovážajú potravinárske výrobky, nemá vôbec povolenie na to, aby túto činnosť vykonával. Nemali atesty ministerstva zdravotníctva. Potom nečudo, že desiatky percent rôznych potravín, ktoré k nám dovážame, sú zdraviu škodlivé. Naše potraviny v porovnaní s týmito sú oveľa lepšie.
Minulý týždeň bola veľká manifestácia proti látkam poškodzujúcim ozónovú vrstvu. Venujeme sa aj tejto problematike. Vláda už schválila súhlas s pristúpením k londýnskemu dodatku k Montrealskému protokolu. Pripravujeme ďalšie materiály o týchto látkach. Ale povie niekto o tom, že u nás sa freóny alebo látky poškodzujúce ozónovú vrstvu vôbec nevyrábajú, že ich k nám dovážame a spotreba na jedného obyvateľa je iba 0, 3 kg? Je to oveľa menej ako v krajinách Západnej Európy alebo vo vyspelých krajinách v Amerike a v ďalších krajinách. Prečo robíme zo seba hlúpych a prečo chceme hneď všetko zastaviť, zakázať? To sa robilo predsa celé desaťročia v minulosti. Stanovme si reálny postup! My sme ten postup urobili a máme zmapovaných všetkých používateľov týchto látok. Každý z nich si musí byť vedomý, že po roku 1994, 1996 alebo po roku 2000 nebude môcť používať tieto látky. Ale zas tejto problematike sa na Slovensku venuje pozornosť.
Viete dobre, že od 1. 2. v Calexe Zlaté Moravce majú vyrábať kompresor, ktorý už nebude tieto látky obsahovať. Kozmetika AB Bratislava vôbec nežiada od nás žiadne finančné prostriedky, ale prejde na úplne iný systém výroby. Prečo sa aj toto nepovie? Koľkokrát hovoríme hlúposti tak, ako sa povedalo na manifestácii v sobotu, že Žiar nad Hronom spotrebúva 40 % vyrobenej elektrickej energie na Slovensku. To je nehorázne klamstvo. Žiar nad Hronom, VSŽ Košice a Slovnaft Bratislava spotrebovávajú 20 % vyrobenej energie, a to je podstatný rozdiel. Teda nemôžeme si dovoliť riešiť všetko príkazmi, nariadeniami.
Pripravujeme aj programy ekologickej výchovy, ekologického vzdelávania. V pondelok začína v Žiline prehliadka filmov pod názvom Ekotopfilm. Ste tam všetci pozvaní. Okrem toho tieto filmy budú potom premiestnené na okresné úrady životného prostredia, ktoré budú robiť ďalšie akcie. Pripravujeme program ekologickej výchovy pod názvom Planéta Svet. Vyzerá to tak, že budeme spolupracovať so Švajčiarskom alebo s Rakúskom. Všetky predpoklady k tomu máme. Len skutočne, nechcite od nás taký prístup, že by sme to mali vyriešiť dnes, a keď to nevyriešime dnes, tak najneskoršie zajtra. Na našom ministerstve pracuje 260 ľudí. Máme tam rôzne sekcie. V legislatíve - tú sme mali veľmi dobre vybavenú - pracovalo niečo nad 10 ľudí. Nestačíme všetko urobiť.
Hovoril som už, že príprava jedného zákona trvá, alebo
mala by trvať dlhšie. Napríklad máme teraz pripraviť nový
stavebný zákon do konca budúceho roku. To je priam nemožná
úloha, ktorú by sme mali splniť, pretože je to zákon, ktorý
má obrovské súvislosti, zasiahne do množstva ďalších zákonov, predpisov, nariadení. Nechcite od nás, aby sme vydávali zlé predpisy a pripravovali zlé návrhy zákonov.
Nechcem nikoho utešovať, že s naším životným prostredím to je dobré. Z tohoto materiálu je dosť jednoznačné, že sme sa doteraz, teda v minulých desaťročiach, nesprávali ekologicky, ale snáď až teraz v posledných rokoch si začíname uvedomovať, že je to zlé. V každom prípade stav životného prostredia sa výrazne odráža na zdravotnom stave obyvateľstva. Výrazne. Máme spracované projekty, v rámci piatich okresov robíme výskum stavu životného prostredia a dopadov na zdravotný stav obyvateľstva. Postupne to chceme rozširovať na celé Slovensko. Ale nesúvisí s našim nízkym priemerným vekom aj náš štýl života, štýl stravovania sa? Stresy, v ktorých žijeme, v ktorých sa nachádzame, určite neprispievajú k nášmu zdravotnému stavu a k zlepšovaniu životného prostredia vôbec.
Pánu poslancovi Rózsovi - správu o stave životného prostredia, už som to spomínal, predložíme ešte do konca tohoto roku.
K návrhu uznesenia som mal dve želania k bodu B/d/l, ale to už pani spravodajkyňa doplnila - ďalej úloha trvalá. To je skutočne ťažká úloha, a keďže máme ciele, ktoré sú stredno a dlhodobé, určite ani tie stredno ani dlhodobé do odvetvových politík asi ťažko môžeme dať. Takže, plne súhlasím s tým, čo navrhla pani spravodajkyňa.
A ešte by som chcel poprosiť v bode B/4 - urýchliť práce na dotvorení ekonomických nástrojov na uplatnenie zásad environmentálnej politiky tak, aby mohli byť prerokované v prvom štvrťroku 1994. Túto pripomienku sme u nás konzultovali a máme také stanovisko, že nie je to možné. Buď treba uviesť, o ktoré ekonomické nástroje ide, aby sme sa nakoniec mohli vyjadriť, či to všetko vieme spraviť, pretože dotvorenie všetkých možných ekonomických nástrojov v tak krátkom čase možné nie je. V tejto súvislosti ma napadá tiež len jedna malá myšlienka. Pripravujeme a predložíme zásady vytvorenia tzv. otočného fondu. Na Ministerstve životného prostredia v Marylande som sa dozvedel, že obratový fond tvorili skoro šesť rokov. My na tom pracujeme, malá skupina pracovníkov, necelý rok. Bude to koncom roku. Ak by bolo možné buď konkretizovať tento bod B/4, alebo doplniť termín na splnenie aspoň do konca roku 1994, teda do 31. 12, pretože skutočne tých ekonomických nástrojov je veľa, máme viaceré veci rozpracované, ale ďalej to asi ťažko budeme vedieť splniť.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi za vystúpenie. Prosím pani poslankyňu Kaliskú, aby uviedla hlasovanie.
Poslankyňa G. Kaliská:
Pán minister, môžem sa opýtať, s úlohou bodu B nesúhlasíte, aj keď je tam termín "trvalé naďalej"?
Minister životného prostredia SR J. Zlocha:
Dobre by bolo zmeniť to na "úloha trvalá". Poslankyňa G. Kaliská:
Pokiaľ viem, spravodajcovi neprislúcha hodnotiť vystúpenie navrhovateľa, ale pán minister, toto sa ukladá vláde Slovenskej republiky, čiže nielen vášmu rezortu. Odvetvové politiky a stratégie predkladajú aj rezort hospodárstva
a rezort poľnohospodárstva. Je to uložené vláde, čiže chápem celý ten materiál, že práve treba odľahčiť ministerstvo životného prostredia, aby všetkým netrpelo.
Ale musíme si ujasniť, to bolo vaše záverečné slovo. Z poslancov okrem mňa nedal nikto pozmeňovací návrh, takže môžme hlasovať o predloženom návrhu uznesenia. Navrhla som v ňom dve malé zmeny a navrhla som hlasovať an blok. Ani to nebolo napadnuté.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže navrhujem, pani poslankyňa, aby sme najprv hlasovali o vašich dvoch pozmeňovacích návrhoch.
Poslankyňa G. Kaliská:
A ešte bola pripomienka pána poslanca Rózsu do odporúčania.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže odhlasujme tieto tri pripomienky, a potom sa rozhodneme, ako budeme hlasovať. Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Vrábľová:
Osvojila by som si návrh pána ministra na zmenu termínu. Poslankyňa G. Kaliská:
Ten som navrhla ja, pani kolegyňa. Alebo v ktorom bode to myslíte? Teraz neviem, je ukončená rozprava, pán predsedajúci, alebo nie?
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Je ukončená rozprava, pán podpredseda Húska my hovoril, že ukončil rozpravu, keď som tu chvíľu nebol, takže to je už záverečné vystúpenie pána ministra a záverečné vystúpenie pani spoločnej spravodajkyne.
Poslankyňa G. Kaliská:
Navrhujem pánu ministrovi, aby otvoril ešte raz na chvíľu rozpravu a zjednotíme kroky v tých termínoch, ak nám ide o vec.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
To je jediná procedurálna možnosť, ak minister otvorí rozpravu tým, že sa prihlási o vystúpenie. Prosím, pán minister.
Minister životného prostredia SR J. Zlocha:
Vážená Národná rada, mám len výhradu k návrhu uznesenia v bode B/4, kde sa od nás žiada, aby sme urýchlili práce na dotvorení ekonomických nástrojov. Termín, ktorý je navrhovaný, je nereálny, preto by bolo potrebné tento termín zmeniť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa M. Vrábľová:
Takže, aby to bolo procedurálne čisté, navrhujem v bode 4, aby sme upravili nie prvý štvrťrok roku 1994, ale do konca roku 1994 a trvalé.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pani spoločná spravodajkyňa, môžete uviesť pripomienky resp. doplnky k návrhu uznesenia a potom hlasovať o uznesení ako celku.
Poslankyňa G. Kaliská:
Prvá zmena bola v bode B/l/d, kde sme to rozšírili - pôvodne bolo do 30. 6. 1994 a rozšírili sme to "a ďalej trvale".
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za pozmeňovací návrh, ktorý predniesol pán minister a potom si ho osvojila pani poslankyňa? Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti? Nikto nie je proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh sme prijali. Poslankyňa G. Kaliská:
Druhý pozmeňovací návrh je znovu v bode B/2 - pôvodný termín 31. 12. 1994 navrhujem s návrhom zákona o integrácii štátnej správy, teda keď nám tento zákon bude predložený, aby sme sa teda zreálnili, ak bude v decembri.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za pozmeňovací návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Kaliská?
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslankyňa G. Kaliská:
Teraz k bodu 4 - tento návrh bol síce podávaný ako posledný, ale ideme podľa uznesenia. To je návrh, ktorý si vlastne osvojila pani poslankyňa Vrábľová, čiže prvý štvrťrok zmeníme na termín 31. 12. 1994 a trvalé.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov. Kto je za tento pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh sme prijali.
Poslankyňa G. Kaliská:
Posledný pozmeňovací návrh dal pán poslanec Rózsa do bodu C/2, ktorý znie: "Vypracovať zásady mechanizmu informácie o stave a ochrane životného prostredia". Odporúčam to prijať, je to na pomoc ministerstvu životného prostredia.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Rózsu?
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Rózsu sme prijali.
Poslankyňa G. Kaliská:
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy a odporúčam hlasovať o uznesení ako celku.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia Národnej rady k návrhu stratégie zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky? Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k štrnástemu bodu programu.
Ďakujem pani poslankyni Kaliskej a pánu ministrovi za spoluprácu.
Poslankyňa G. Kaliská:
A ja vám takisto a celému plénu. /Potlesk. / Podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené dámy, vážení páni,
pätnástym bodom programu je
Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť na zrušenie Komisie Slovenskej národnej rady pre kontrolu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky v X. volebnom období.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 344. V návrhu výboru máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady, ktorý predkladá Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.
Prosím pána poslanca Pavla Homolu, aby návrh výboru odôvodnil.
Poslanec P. Homola:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
predkladám návrh na zrušenie Komisie Slovenskej národnej rady pre kontrolu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky v X. volebnom období.
Uznesením Slovenskej národnej rady č. 29 z 25. augusta 1992 bola zriadená Komisia Slovenskej národnej rady pre kontrolu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky v X. volebnom období. Zriadenie uvedenej komisie vyplývalo priamo z § 34 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 204 z 29. apríla 1991 o Policajnom zbore Slovenskej republiky. Za účelom vykonávania kontroly činnosti služby ochrany ekonomických záujmov zriaďuje Slovenská národná rada z poslancov osobitný kontrolný orgán. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť...
Podpredseda NR SR P. Weiss: Prepáčte, pán poslanec.
Kolegyne, kolegovia, prosím vás, aby ste vytvorili priestor pre dokončenie vystúpenia kolegu.
Poslanec P. Homola:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť na svojej schôdzi 13. 10. 1993 konštatoval, že nadobudnutím účinnosti nového zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171 z roku 1993 o Policajnom zbore dňom 1. septembra 1993 sa zrušil zákon číslo 204 z roku 1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky v znení zákona číslo 410 z roku 1991 Zb. a číslo 564 z roku 1991 Zb., a tým aj komisia, ktorá bola na základe § 34 ods. 1 uvedeného zákona zriadená. Podľa nového zákona číslo 171 z roku 1993 bola zriadená zvláštna služba finančnej polície ako organizačná súčasť Policajného zboru Slovenskej republiky.
Kontrolná pôsobností nad činnosťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky ako jeho organizačnej súčasti prináleží Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Výbor podľa § 52 ods. 1 zákona číslo 44 z roku 1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov môže zriaďovať príslušné komisie, ak to považuje za potrebné. Z uvedených dôvodov predkladám návrh na zrušenie Komisie Slovenskej národnej rady pre kontrolu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky v X. volebnom období.
Prečítam uznesenie:
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. 11. 1993 k návrhu na zrušenie Komisie Slovenskej národnej rady pre kontrolu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky v X. volebnom období
Národná rada Slovenskej republiky zrušuje Komisiu Slovenskej národnej rady pre kontrolu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky v X. volebnom období zriadenú uznesením Slovenskej národnej rady číslo 29 25. augusta 1992. "
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Homolovi. Počuli sme návrh uznesenia. Kolegyne a kolegovia, pýtam sa, či má niekto k tomuto návrhu pripomienky alebo doplnky.
/Nikto. /
Vidím, že nie, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia ako ho máte predložený v materiáli.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Kto je za predložený návrh uznesenia?
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili. Dámy a páni,
mal by nasledovať šestnásty bod programu, a to je Odstúpenie z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a návrh na voľbu nového člena rady.
Boli tu dané návrhy na prestávku pre rokovanie klubov, ktorú by sme mohli využiť aj na pozdvihnutie duševnej hygieny. Zídeme sa o 16. 15 hodine v rokovacej sále. Zástupcovia klubov prerokujú medzi sebou tento bod.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pokračujeme v rokovaní šestnástym bodom programu, ktorým je
Odstúpenie z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a návrh na voľbu nového člena rady.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 355.
Člen Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie Juraj Mihalík písomne požiadal predsedníčku rady pani Emíliu Boldišovú o uvolnenie z členstva v rade. Podľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona Slovenskej národnej rady o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov odstúpením z funkcie člena rady členstvo v rade zaniká.
Pristúpime bez rozpravy k hlasovaniu o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie ne vedomie odstúpenie Juraja Mihalíka z funkcie člena rady, čím jeho členstvo v rade zaniká. Návrh tohoto uznesenia máte uvedený v tlači číslo 355. Dávam preto hlasovať o časti A návrhu uznesenia.
Prosím, dámy a páni, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za predložený návrh uznesenia v časti A?
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie odstúpenie Juraja Mihalíka z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Po odstúpení pána Juraja Mihalíka z funkcie člena rady je potrebné zvoliť nového člena rady. Prosím pani poslankyňu Evu Rusnákovú, aby návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru uviedla.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. rada má 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada. Je potrebné doplniť uvolnené miesto voľbou ďalšieho člena rady.
Poslanecké kluby a občianske združenia navrhli týchto kandidátov za člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie:
klub poslancov HZDS navrhol Dr. Romana Spišiaka, klub poslancov SNS navrhol Mgr. Igora Laciaka, klub poslancov Spolužitie navrhol Ing. Ernö Ozogánya, Matica Slovenská navrhla Dr. Bruna Csanádyho.
Navrhujem prijať uznesenie, ktorým Národná rada zvolí podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov jedného člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie z kandidátov navrhovaných a pred chvíľou prečítaných. Navrhujem voľbu uskutočniť, tajným hlasovaním.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Má niekto pripomienky alebo otázky k ňou prednesenému návrhu?
/Nikto. /
Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru odporučil, aby sa voľba uskutočnila tajne. Podľa § 27 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady najskôr bez rozpravy rozhodneme, či o návrhu na voľbu člena rady budeme hlasovať tajne.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Kto je za to, aby sa o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie hlasovalo tajne?
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že o voľbe člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie budeme hlasovať tajne.
Môžeme pristúpiť k vykonaniu tajnej voľby. Prosím overovateľov, aby rozdali hlasovacie lístky.
/Rozdanie hlasovacích lístkov. /
Kolegyne a kolegovia, dostali ste všetci hlasovací lístok?
/Vykonanie aktu tajnej voľby. /
Pýtam sa kto ešte nevolil? Nikto sa nehlási o toto svoje právo, všetci ste odvolili, preto môže komisia začať sčítavať hlasy. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku na sčítanie hlasov.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím povereného člena komisie, aby nás oboznámil s výsledkom voľby.
Kolegyne, kolegovia, vypočujme pani poslankyňu Guldanovú, ktorá nás oboznámi s výsledkom voľby. Prosím o utíšenie v sále.
Poslankyňa B. Guldanová:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Na voľbu člena rady bolo poslancom vydaných 110 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 105 platných hlasovacích lístkov a 5 neplatných. Hlasovacie lístky odovzdali všetci poslanci.
Za kandidáta Romana Spišiaka hlasovalo 17 poslancov, za kandidáta Igora Laciaka hlasovalo 66 poslancov, za kandidáta Ernö Ozogánya hlasovalo 20 poslancov, za kandidáta Bruna Csanádyho hlasovali 2 poslanci.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pána Igora Laciaka. Podpísaný ôsmi overovatelia.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Guldanovej za informáciu o výsledkoch volieb.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Igora Laciaka za člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. /Potlesk. /
Sedemnástym bodom programu je
Návrh vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie OSN UNOMIL v Libérii, do misie UNOMUR do Ugandv-Rwandy a na doplnenie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu Armády Slovenskej republiky do bývalej Juhoslávie v rámci mierových síl OSN.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 368.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister obrany Slovenskej republiky pán Imrich Andrejčák. Prosím pána ministra, aby návrh uviedol.
Minister obrany SR I. Andrejčák:
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte, aby som veľmi stručne zdôvodnil dôvody, prečo vláda navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky ďalšie aktivity v rámci mierových síl OSN.
Stála misia Organizácie spojených národov za Slovenskú republiku poslala niekoľko urgentných návrhov na účasť príslušníkov Armády Slovenskej republiky na aktivitách Organizácie spojených národov. Organizácia spojených národov podľa účasti príslušníkov armády hodnotí podiel jednotlivých štátov. Pre Slovenskú republiku je veľmi významné, aby v aktivitách, v ktorých môže zabezpečiť dobrú prezentáciu nášho štátu, naši občania vystupovali.
Jednou z takýchto aktivít je ženijný prápor v zostave UNPROFOR a pozorovateľské misie. Ženijný prápor za dobu svojej existencie už urobil niekoľko mostov, upravil veľa kilometrov ciest, ľudia pôsobia ako metodická skupina po celom území Juhoslávie vo všetkých medzinárodných útvaroch, kde učia používanie ženijných prostriedkov, predovšetkým mín, odstraňovanie nástrah a mínových polí. Získavajú si veľkú autoritu a pri medzinárodných rokovaniach vždy je táto naša misia oceňovaná veľmi kladne. Je pravdou, že v dnešnej situácii náklady, ktoré na tento rok pôvodne boli spočítané na 181 miliónov, sú veľmi vysoké, ale je tiež pravdou, že tieto náklady nám v priebehu štyroch rokov Organizácia spojených národov splatí. Ako som informovaný, len nemám túto informáciu overenú, pretože bola telefonická z New Yorku, prvá splátka, ktorá mala byť na budúci rok, už je v OSN rozhodnutá a mala by prísť do konca tohoto roku.
Myslím si, že odloženie splátok by nemalo byť dôvodom, aby sme zabránili šíreniu dobrého mena Slovenska v zahraničí. Posilnenie tohoto ženijného práporu umožní vyslať železničnú jednotku, ktorá využije nadbytok mostových súprav a železničných mostov, ktoré máme, a nevyhnutne sú potrebné. Prosím, aby sme sa pozerali na to, že tie mostovky a mosty, ktoré staviame v Juhoslávii, sú platené okamžite, sú dokupované ako majetok Organizácie spojených národov. Preto nie sú v kalkuláciách uvedené železničné mosty, ktoré budú predávané, a preto, že sú v správe ministerstva dopravy, bude to prínos ministra dopravy do štátneho rozpočtu.
Postupne som vysvetlil vo velení UNPROFOR nemožnosť vyčleniť zo Slovenskej republiky väčší kontigent než je posilnenie práporu na 600 ľudí a dve misie UNOMUR a UNOMIL. Toto akceptovali. Teraz záleží na tom, aby Organizácia Spojených národov nemusela vytvárať novú ženijnú jednotku, vrátane celého zabezpečenia a velenia, čo je oveľa nákladnejšie, ale aby Slovensko len posilnilo existujúci prápor.
V priebehu týchto dní sa robí rotácia. Prichádzajú ľudia domov, ktorí splnili šesťmesačnú misiu, a odchádzajú ďalší vojaci Armády Slovenskej republiky. Včera som mal besedu s ľuďmi, ktorí sa vracajú. Chcem povedať, že sú veľmi hrdí na to, že prežili toto obdobie. Často pracujú samostatne hlboko v lesoch na oprave ciest alebo mostov, ale vracajú sa nám ľudia, ktorí majú, povedal by som, uvážlivejší názor na život. Je to aj obrovská skúsenosť pre príslušníkov Armády Slovenskej republiky, pretože šesťmesačné pôsobenie v tejto misii im dáva poznatok, čo je to brániť v budúcnosti Slovenskú republiku.
Prosím o pochopenie a schválenie tohoto návrhu. Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi obrany. Návrh prerokoval zahraničný výbor a výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, ktorý bol určený ako príslušný. Prosím povereného člena výboru pána poslanca Radomíra Žingora, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokovania návrhu v týchto výboroch.
Poslanec R. Žingor:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,
vládny návrh na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie OSN UNOMIL a UNOMUR, na doplnenie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu do bývalej Juhoslávie v rámci mierových síl OSN za podmienok, ktoré sú stanovené v dohode, bol nám predložený na posúdenie, teda na rozhodnutie.
Národná rada svojím uznesením číslo 160 ešte 18. marca 1993 vyslovila súhlas s vyslaním vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl OSN, pozorovateľskej misie OSN a monitorovacej misie ES. Je však potrebné pripomenúť, že cestou sekretariátu OSN boli nám zaslané ďalšie ponuky, ako tu spomínal pán minister, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe.
Skutočnosť, že sa Slovenská republika v súčasnosti zúčastňuje na mierových operáciách, OSN veľmi pozitívne hodnotí, najmä vystúpenie našich vojakov v týchto službách. Treba však povedať, že je to záležitosť viac-menej politická a že nám ide aj o to, aby sme boli vo svete viac viditeľnejší ako doposiaľ, a že popri plnení humanitného poslania ide tu aj
o reprezentáciu našej vlasti medzi demokratickými národmi sveta.
Taktiež je potrebné spomenúť, ako tu už bolo spomínané, že táto akcia je financovaná zo štátneho rozpočtu, vyčlenená vládou s tým, že všetky tieto náklady nám budú uhradené podľa vopred stanovených podmienok.
Teraz vás chcem informovať o výsledkoch rokovania v jednotlivých výboroch, ktorým bol vládny návrh pridelený. Návrh na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie OSN a na doplnenie posilnenia ženijného práporu do bývalej Juhoslávie, tlač 368, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 593 z 11. novembra 1993 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby ho prerokovali do 18. novembra 1993. V stanovenej lehote návrh prerokovali tieto dva výbory.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie OSN UNOMIL a UNOMUR a na doplnenie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu Armády Slovenskej republiky v bývalej Juhoslávii. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie OSN a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky túto časť vládneho návrhu schváliť. Nesúhlasí však s návrhom vlády Slovenskej republiky na doplnenie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu Armády Slovenskej republiky v bývalej Juhoslávii a neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky túto časť vládneho návrhu schváliť.
Ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie OSN UNOMIL a UNOMUR a na doplnenie vojakov ženijného práporu Armády Slovenskej republiky v bývalej Juhoslávii prerokovali, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky:
1. Predložený návrh vlády Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok.
2. Schváliť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky podľa predlôh.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Aj ja ďakujem pánu poslancovi Žingorovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne zatiaľ neprihlásil nikto z poslancov. Hlási sa pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci,
myslím si, že predložený návrh má svoje racionálne jadro, ale myslím, že máme málo informácií o tom, ako sú naše
pobyty v zahraničí zabezpečované. Domnievam sa, že to, čo uviedol pán minister v súvislosti so zviditeľňovaním Slovenska, ako i s nutnosťou, aby sme sa zúčastňovali podujatí, ktoré organizuje Organizácia Spojených národov, sú argumenty, ktoré sú namieste a myslím, že netreba s nimi ani polemizovať. Mám ale informácie o tom, že či už je to Organizácia spojených národov alebo iné medzinárodné organizácie, majú isté problémy s úhradami, ktoré sú spojené s pobytom týchto jednotiek na jednotlivých územiach. Nemám teraz na mysli len bývalú Juhosláviu.
Spravodajca vo svojej spravodajskej správe uviedol, že jeden výbor nesúhlasí s vyslaním našich jednotiek do Juhoslávie. Mám tiež informácie o tom, že viacerí odborníci spochybňujú tézu, kde, pán minister, ste hovorili o tom, že bolo rozhodnuté o náhrade našich nákladov spojených s pobytom našich jednotiek cez Organizáciu Spojených národov. Ale to snáď bolo rozhodnuté už predtým, než naše jednotky boli vyslané. Chcem sa teda spýtať, aké sú celkové náklady, nielen tie, ktoré sú uvedené pri tomto návrhu, ale celkové náklady, ktoré vynaložila naša republika na vyslanie týchto jednotiek, či už bola aspoň časť z nich uhradená. A keď hovoríte, že ide o rozhodnutie, teda či ide o rozhodnutie o konkrétnej úhrade, v akých čiastkach a v akých časových sledoch.
Myslím si, že prostriedky, ktoré sú rozpočtované na armádu, sa ukazujú byť ako malé na zabezpečenie bojaschopnosti - aspoň také informácie máme aj priamo od odborníkov, ktorí sa armádou zaoberajú - a vznikla teda otázka, či sme schopní rozpočtovo udržať trend posilňovania našej účasti v zahraničí. Politický význam to nepochybne má, len sa mi zdá, že v tejto chvíli sú tu aj isté ekonomické prekážky. To je všetko.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy alebo má otázky? Prosím, pán minister obrany Andrejčák.
Minister obrany SR I. Andrejčák:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte vás informovať. Doterajšie náklady na ženijný prápor a na pozorovateľské misie, ktoré máme, predstavovali 700 miliónov korún. Z toho všetku techniku, zbrane, všetky pontóny, mosty nám Organizácia Spojených národov zapísala do bielej knihy a je uzavretý veľmi výhodný kontrakt pre Slovenskú republiku, ktorým to odkupuje. My to používame až do konca misie. Okrem toho je požičaná pojazdná zubárska súprava, pretože zatiaľ sme nezískali prostriedky, nemám pohotové prostriedky, aby som kúpil klasickú stabilnú zubnú súpravu, pretože náš prápor, náš zubár poskytuje zubnú lekársku starostlivosť pre Nepál, Argentínu a Jemen.
Doterajšie náklady alebo náklady na vyslanie a platby za techniku a materiál, sa platia v priebehu štyroch rokov. Prvá splátka OSN je rok po nasadení. Potom ďalšie tri roky nasledujú ďalšie platby, čiže do štyroch rokov je zaplatených 100 % nákladov, vrátane platov, ktoré vojaci vojaci dostávajú v dolároch. To je 988 dolárov a polovica funkcií má ešte prídavok v rôznej výške podľa nebezpečnosti a podľa funkcií. Čiže všetky tieto náklady sa Slovenskej republike vrátia, iba že s rozložením na štyri roky. Okrem toho to, čo už teraz nasadený prápor buduje, napríklad pozorovacie veže, betónové úkryty, ktoré sú skladačkou, to všetko UNPROFOR objednáva. Naše firmy to vyrobia a hneď to dostávajú zaplatené. Ale u vysielajúcich jednotiek je tá skladba rozložená,
pretože Organizácia Spojených národov má tiež neplnené záväzky členskými krajinami a kvôli nedostatku peňazí to vychádza na dlhšiu dobu.
V pondelok večer som dostal informáciu z New Yorku, že 247 miliónov amerických dolárov už je na úradovni v New Yorku pre Slovenskú republiku. Nakoľko správa nebola presná, nevedel mi povedať, aj keď mi tvrdil, že je to prvá splátka, položil som otázku, či ten dokument videl. Povedal mi nie, informoval ma kolega. Preto som povedal, že prvá splátka ide, ale teraz neviem, či je to splátka za strážne veže, ktoré sme dodali, ktorá pôjde priamo podniku, alebo už cez ministerstvo zahraničných vecí armáde za techniku, ktorú tam dodala. Okrem toho Organizácia Spojených národov objednala a teraz sme doručili prvú polovicu obrnených transportérov, ktoré tam predávame. To už sa predáva pre cudziu jednotku, nie pre našu - obrnené transportéry vyradené z armády, ktoré keby sme nepredali do konca roka, musíme ich rozrezať. Takže pobyt tam je výhodný. Predali sme obrnené transportéry, predávame strelivo, pretože tam nie sú problémy s predajom. Nakupuje to Organizácia Spojených národov cestou velenia UNPROFOR. Ceny sú veľmi výhodné.
Nerád by som pokračoval, čo ešte máme približne sľúbené odobrať od armády Slovenskej republiky, pretože ide to na verejnosť, nemuseli by sme to predať my, ale niekto druhý. Dovoľte vás uistiť, že Slovensko finančne na tomto neprerobí. A znášame len problém, že naozaj z vojenského rozpočtu musíme znášať okamžité platby a Organizácia Spojených národov platí neskôr. Pri vyslaní tohoto práporu, pri posilnení tohoto práporu na 600 ľudí, náklady na prápor a na vyslané misie za celý rok budú predstavovať necelú miliardu korún. Pritom už v tom by mala byť prvá splátka vo výške 30 % roku 1993 v roku 1994 vrátená. Do akej miery bude a koľko ešte predáme mostov, ktoré teraz s ministrom dopravy dohovárame, a potrebujeme tam vyslať jednotku práve od železničného vojska, aby tie mosty vedela stavať - to je teraz ťažko povedať,
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Barany.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
náš výbor sa dnes doobeda zaoberal aj týmito ekonomickými problémami, i keď tieto by tu, myslím, mali byť napriek svojej dôležitosti druhoradé. Tu je skôr politické, morálne rozhodnutie. Pán štátny tajomník ministerstva obrany Igor Urban nás informoval, že ako prejav dobrej vôle Organizácie Spojených národov, skôr než je podľa uzavretých zmlúv zročná platba, bolo poslaných 23 miliónov Sk, čo je symbolická suma v porovnaní s touto miliardou, ale je to skutočne len prejav dobrej vôle, lebo až v marci budúceho roku by OSN mala platiť. O nejakých 247 miliónoch amerických dolárov nič nehovoril.
Upozorňujem, že suma 247 miliónov amerických dolárov je suma 7, 5 miliardy korún, čiže tu v tých sumách je nejaká nezrovnalosť. Podľa mňa 247 miliónov amerických dolárov je v slovenských korunách pri dnešnom kurze - pomaly 7, 5 miliardy, takže to je suma, ktorá by podstatne prevyšovala vôbec to, koľko je potrebné na náš prápor.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi za faktickú poznámku. Prosím, pán minister.
Minister obrany SR I. Andrejčák:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
ospravedlňujem sa ak som povedal, že ide o tých 247 miliónov dolárov. Samozrejme, je to nezmysel. Je to v tisícoch, ale pritom som rozmýšľal aké voliť argumenty, aby som vás presvedčil, aby ste dali súhlas. /Smiech v sále a potlesk. /
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím, hlási sa ešte niekto z pánov poslancov do rozpravy?
/Nikto/.
Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána poslanca Žingora, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec R. Žingor:
Vážený pán predsedajúci,
napriek tomu, že tu nebol žiaden pozmeňovací návrh, predsa mi nedá, lebo tento návrh prerokovali iba dva výbory, jeden s nim súhlasí, druhý súhlasí len na 50 %, aby sme o uznesení hlasovali na dvakrát, teda rozdelili to na dve časti. A síce jedna časť aby bolo uznesenie, ktoré odporúča
vyslanie vojenských pozorovateľov do misie OSN UNOMIL v Libérii a do misie UNOMUR do Ugandy-Rwandy, a druhá časť doplnenie vojakov do bývalej Juhoslávie. Toto je môj pozmeňovací návrh.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Môžeme hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu. Predpokladám, že odporúčate tento návrh prijať.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Žingora, aby sme o jednotlivých častiach uznesenia hlasovali osobitne? Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Žingora dostal väčšinu hlasov.
Prosím, môžete uvádzať hlasovanie. Poslanec R. Žingor:
Prvá časť uznesenia by mala znieť, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s vyslaním vojenských pozorovateľov do misie OSN UNOMIL v Libérii a do misie UNOMUR do Ugandy-Rwandy. To je prvá čast.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za schválenie prvej časti uznesenia?
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že prvú časť uznesenia sme schválili. Poslanec R. Žingor:
Druhá čast by znela: "Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s doplnením vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu Armády Slovenskej republiky do bývalej Juhoslávie v rámci mierových síl OSN. "
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za túto čast návrhu uznesenia?
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že túto čast uznesenia sme schválili. Poslanec R. Žingor:
Pán predsedajúci, boli iba tieto dva návrhy. Neviem, či teraz budeme hlasovať o uznesení ako celku, ale myslím, že je to bezpredmetné.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Myslím, že treba hlasovať o uznesení ako celku, pretože pozmeňovací návrh bol tak formulovaný, že budeme hlasovať o jednotlivých častiach.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za návrh uznesenia ako celku?
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie OSN UNOMIL v Libérii, do misie UNOMUR do Ugandy-Rwandy a na doplnenie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu Armády Slovenskej republiky do bývalej Juhoslávie v rámci mierových síl OSN.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, navrhuje, aby Národná rada rozhodla uverejniť prijaté uznesenie v Zbierke zákonov. Navrhujem prijať toto uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky rozhodla uverejniť v zbierke zákonov Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vyslaniu vojenských pozorovateľov a doplneniu vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu v bývalej Juhoslávii v rámci mierových síl OSN. "
Prosím, dámy a páni, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za mnou prečítaný návrh uznesenia?
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že sme uvedené uznesenie schválili.
Ďakujem za spoluprácu pánu ministrovi a pánu poslancovi Žingorovi.
Dámy a páni,
osemnástym bodom programu je
Vládny návrh na zrušenie všeobecne záväzných nariadení obcí Hniezdne, Ihľany, Jakubany, Jurské, Kolačkov, Lomnická, Ľubica, Nová Ľubovňa, Tvarožná, Vrbov, Žákovce a iné.
Tento návrh ste dostali ako tlač číslo 369.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky má návrh uviesť minister obrany Slovenskej republiky pán Imrich Andrejčák. Kým mu dám slovo, požiadal o vystúpenie predseda výboru pán Jozef Rea.
Poslanec J. Rea:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,
máme v súčasnosti prerokovávať osemnásty bod 24. schôdze. Dovolím si vám predložiť návrh na stiahnutie tohto bodu z rokovania 24. schôdze, pretože jednak materiál sme dostali až na rokovanie počas schôdze alebo veľmi krátko pred schôdzou, ale takú istú právnu účinnosť dosiahneme tým, že oznámime príslušným obciam podľa zákona o obecnom zriadení číslo 369 z roku 1990. Keďže vláda podala návrh na zrušenie týchto všeobecne záväzných nariadení, oznámime obciam, z dikcie zákona to vyplýva, že výkon týchto všeobecne záväzných nariadení až do rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky sa podaním návrhu pozastavuje. Tým dosiahneme, keď tento bod takto prijmeme a vyjmeme ho z rokovania, oznámime príslušným obciam, že ten návrh je tu podaný a že týmto sa účinnosť všeobecne záväzných nariadení pozastavuje. A máme ešte čas, v súčasnosti je vyslaná skupina z vlády Slovenskej republiky, z jednotlivých rezortov, ktorá v tomto priestore operuje a dáva v spolupráci s dotknutými obcami vec ohľadne užívania vojenského výcvikového priestoru v Javorine do právneho poriadku.
Tým chcem ubezpečiť pána ministra aj vládu, že vo výbore, ktorý vediem, a myslím, že je to aj vo výbore pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, sme jednoznačne za to, aby výcvikový priestor slovenská armáda mala, užívala ho a aby bol jej vlastníctvom. Aj z tohto hľadiska považujem za potrebné využiť ešte tento čas, napríklad do budúcej schôdze Národnej rady, ktorá bude v decembri, na rokovaniach výboru a myslím, že aj výjazdného zasadnutia výboru - dospieť do
takého záveru, aby sme to mohli obciam zduplikovať, že Národná rada je za to, aby slovenská armáda mala kde cvičiť. Je to naša armáda, armáda je pre to, aby zabezpečila bezpečnosť tejto republiky. Preto vás prosím, aby ste podporili stiahnutie osemnásteho bodu z programu, a ubezpečujem vás, že podľa dikcie zákona číslo 369 nemôžu nadobudnúť právoplatnosť alebo týmto okamihom bude pozastavená právoplatnosť všeobecne záväzných nariadení.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Tu je iba právna pochybnosť, o čo sa opiera tento návrh. Interpretácia je asi taká, že keďže to urobila vláda a keď to príslušný výbor Národnej rady oznámi obciam, vlastne je pozastavené vykonávanie tohoto všeobecne záväzného nariadenia. A zámer pána Reu je ten, aby sa získal čas na definitívne doriešenie veci.
Pán poslanec Barany - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
chcel by som upozorniť, že tu v skutočnosti rozhodujeme o dvoch relatívnych veciach. Prvou je zákonnosť a ústavnosť všeobecne záväzných nariadení skupiny obcí, a druhou je, ako riešiť práva, nepráva týchto obcí voči majetku, ktorý sa nachádza vo výcvikovom priestore. Tá prvá vec je pre mňa po prečítaní si týchto všeobecne záväzných ustanovení nesporná. Druhá vec je oveľa zložitejšia, a tú zrejme bude treba riešiť. K tomu aj výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prijal odporúčajúce uznesenie vo vzťahu k vláde, akým spôsobom postupovať. Čiže neodďaľujme prvé riešenie, ale trvajme na skutočnom vyriešení podstaty problému.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán minister obrany - faktická poznámka. Potom budeme hlasovať.
Minister obrany SR I. Andrejčák:
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
naozaj ide o dve veci od seba oddelené. Teraz sa navrhuje zrušiť záväzné nariadenia, pretože sú protiprávne. V prípade, že budú rešpektované, že toto pozastavenie bude rešpektované, nebudú vznikať ďalšie škody pre š. p. Vojenské lesy a majetky. Odporúčam preto akoukoľvek formou čím skôr dosiahnuť stav, aby prestala škoda ďalej vznikať, pretože vyčísľujeme škody, ktorá obec akú škodu podniku urobila. Podnik je právnická osoba, musí dodržiavať zákony.
Druhá vec je, aké sú spôsoby riešenia. V utorok vláda bude prerokovávať materiál, ktorý predkladám, o možnosti riešenia. Je v podstate niekoľko riešení. Veľmi stručne vás s nimi zoznámim.
1. Riešenie novelizovať zákon číslo 306, vrátiť obciam majetok tak, ako bol vrátený ostatným obciam. Vykúpiť nový priestor, vysťahovať dediny, pretože tak veľký priestor na Slovensku bez dedín neexistuje, a do tej doby vyčleniť pre armádu finančné prostriedky a chodiť cvičiť za hranice.
2. Druhá možnosť je novelizovať zákon číslo 306, vrátiť tento majetok obciam, prijať zákonom opatrenia, aby bol tento majetok povinne prenajatý armáde, urobiť dohody s obcami a používať ho ďalej armádou. Finančné prostriedky sa nedajú zatiaľ vyčísliť, lebo tam záleží na dohode.
Ďalšia možnosť je novelizovať zákon číslo 306, vrátiť majetok a povinne vykúpiť naspäť štátom. Odhadnutá suma je 2 až 4 miliardy.
Ďalšia možnosť, ktorá je málo pravdepodobná, podľa našich legislatívcov je nepriechodná. Vrátiť majetok po novelizácii zákona číslo 306, obmedziť práva v tom, že sa vytvorí akciová spoločnosť, v ktorej budú mať obce cez 20 % majetku, pretože len o takúto plochu ide, a prijať zákon, aby táto akciová spoločnosť mala obmedzené práva na rozdiel od ostatných. Naši právnici tvrdia, že jedna akciová spoločnosť sa nedá zákonom obmedziť inak než ostatné, a obmedzovať všetko, že im dnes môže niekto povedať - dnes platí vaše právo, zajtra neplatí, je nepriechodné.
Ďalšia možnosť je novelizovať zákon číslo 306...
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Dámy a páni, pán minister môže sa prihlásiť kedykoľvek do rozpravy a môže vystúpiť, teda pán minister môže kedykoľvek vystúpiť podľa rokovacieho poriadku. Prosím, vypočujme si ho.
Minister obrany SR I. Andrejčák:
Hneď skončím. Novelizovať zákon číslo 306, vrátiť obciam, zákonom obmedziť využívanie a platiť dividendy neodporúčam. Posledné štyri roky bol tento podnik stratový, pretože sa musia robiť, veľké zásahy na ochranu lesa podľa lesného hospodárskeho plánu schváleného na 10 rokov.
Posledný variant je zrejme neprijateľný, ani ho neodporúčame - nevracať a presadiť, terajší právny stav. Navrhujem vo vláde druhý variant, to znamená novelizovať, zákon 306, priznať reštitučné právo aj týmto obciam, pretože všetkým ostatným bolo priznané, obmedziť, práva zákonom, že to obce musia prenajať armáde a armáda to bude prenajímať a vyplácať prenájom do tej doby, kým bude mať štát prostriedky vykúpiť to od obcí. Taký veľký priestor bez dedín, vážení poslanci, na Slovensku neexistuje a cestovať s výcvikom za hranice je finančne veľmi nákladné.
Chcem vás uistiť alebo chcem vám povedať už poslednú vetu, že naozaj ide len o majetok obecný, nejde o majetok súkromných osôb, ide o majetok urbariátov, pretože už sa vyhľadali všetky dokumenty, nejde o majetok iných spoločností. Všetky tieto osoby, až na výnimky, ktoré odmietli za majetok prijať, peniaze, dostávali zaplatené po 22 až 33 halierov za štvorcový meter a zároveň si všetci mali možnosť, kúpiť, inú pôdu za 11 halierov za štvorcový meter. Preto tým, ktorí tak urobili, teda že kúpili inú pôdu po 11 halierov, dnes pozemkové úrady nepriznávajú reštitučný nárok preto, že za výhodnejších podmienok kúpili iný majetok. A tým, ktorí vtedy odmietli, sa priznáva a v 26 prípadoch bol vydaný. Majetok, ktorý leží mimo vojenského výcvikového priestoru, je slovenský majetok a ten sa postupne odovzdáva tak ako je zdokumentovaný, pretože na to neplatí hranica. Tento majetok nebol nikdy federálny, čiže sa postupne vracia. Tak bola napríklad v obci Vrbov vrátená časť. majetku, ktorá bola zdokumentovaná, lebo neleží v priestore, ale ležal a stal sa slovenským podľa zákona číslo 138.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi. Dámy a páni, keďže nie sú žiadne faktické pripomienky, budeme hlasovať o návrhu pána predsedu Reu.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov. Kto je za návrh pána poslanca Reu? Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Dámy a páni, konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Reu s tým, že v zmysle nášho rozhodnutia pán predseda Národnej rady napíše príslušný list obciam, ktorých sa to týka.
Devätnástym bodom programu je
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Brňáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí.
Máme dve resp. tri možnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že tento návrh sme dostali iba včera, mohli by sme ho dnes uviesť a zajtra ráno rokovanie o ňom dokončiť.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, chcel by som vás poopraviť. Tento návrh síce bol doručený poslancom dnes alebo včera, ale len ako informácia, a poslanci ho riadne obdržali po jeho doručení parlamentu. To, že bol len v dvoch výboroch, je iná záležitosť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Návrh ste ste dostali ako tlač číslo 292.
Prosím pána poslanca, aby tento návrh zákona uviedol. Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
pani poslankyne a páni poslanci,
základným zmyslom predkladanej novely zákona číslo 98 z roku 1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí je zrovnoprávnenie pôsobnosti citovaného zákona s tuzemskými obchodno-majetkovými vzťahmi a spormi. Takéto riešenie vychádza a vyžaduje si:
|
1. |
naša právna tradícia, |
|
2. |
právne poriadky krajín s fungujúcou trhovou ekonomi- |
|
kou, |
|
|
3. |
systém právneho poriadku Európskej únie, |
|
4. |
vzorový zákon vypracovaný Komisiou UNCITRAL pri Or- |
|
ganizácii Spojených národov, |
|
|
5. |
teoretická a odborná verejnosť u nás, |
|
6. |
proces ekonomickej transformácie u nás, |
|
7. |
samotný kolaps súdnictva u nás a |
8. princíp slobody podnikania a slobody nakladania so súkromným majetkom.
Rozhodcovským konaním sa zavedie alternatívny spôsob konania o obchodno-právnych sporoch. Návrh umožní sporovým stranám voľbu medzi konaním pred súdom a konaním pred nimi zvoleným rozhodcom, rozhodcami resp. rozhodcovskými súdmi. Voľba rozhodcovského konania súvisí s dispozitívnou povahou obchodno-právnych vzťahov a zakladá sa písomnou zmluvou medzi zmluvnými stranami, ktoré sa ňou vopred zaviažu, že svoj spor postúpia rozhodcovi a jeho rozhodnutia budú rešpektovať. Za výhody rozhodcovského konania sa považujú najmä jeho neformálnosť, ktorá umožní rýchle vyriešenie sporných otázok, a tým aj zefektívnenie obehu kapitálu v hospodárskom živote. Slobodná voľba rozhodcu stranami sa zakladá na dôvere zmluvných strán v jeho odbornosť, nestrannosť a dôveryhodnosť.
Rozhodcovské konanie je v zásade jednoinštančné. Na odstránenie chýb rozhodnutia je povolaný sám rozhodca formou autoremedúry resp. iný rozhodca. Vecnosť a určitú formálnosť rozhodnutí v rozhodcovskom konaní musia strážiť súdy, preto sa v zákone počíta s možnosťou zrušenia rozhodnutia rozhodcu z dôvodu, ktoré zákon vypočítava taxatívnym spôsobom. Význam rozhodcovského rozhodnutia spočíva v tom, že má charakter súdneho rozhodnutia a podlieha priamo súdnemu výkonu rozhodnutia.
Vážené kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona si nekladie za ciel okamžité vyriešenie všetkých problémov súvisiacich s majetkovou obchodno-právnou agendou. Na druhej strane si takéto riešenie vyžadujú demokratické a právne princípy i život sám. Dopredu ďakujem za vecnú rozpravu a prípadné doplnky vylepšujúce znenie tohto návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Hrušovského, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spravodajskú správu o výsledku prerokovávania predloženého návrhu zákona. Predseda Národnej rady predložil a poveril prerokovaním tohto zákona národohospodársky a rozpočtový výbor a ústavnoprávny výbor, pričom ústavnoprávny výbor poveril aj skoordinovaním stanovísk výborov. Stanovisko vlády Slovenskej republiky do dňa prerokovávania tohto návrhu zákona nebolo ani jednému výboru známe.
Ústavnoprávny výbor prerokoval predložený návrh zákona dvakrát s tým, že dňa 3. novembra neprijal k nemu platné uznesenie, pretože nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých jej členov. Ako gesčný výbor sa opäť, po tom, keď získal stanovisko národohospodárskeho výboru, zaoberal prerokovávaním tohoto zákona na svojom zasadnutí dňa 10. 10. a vyslovil s predloženým návrhom zákona súhlas. Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky prijať predložený návrh zákona s pripomienkami uvedenými v spoločnej správe, v tlači číslo 292a. Ako spoločný spravodajca vás prosím, aby ste podporili predložený návrh zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Hrušovskému. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov
Otváram rozpravu o devätnástom bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Prosím, pán poslanec Hrušovský sa prihlásil ako prvý.
Poslanec P. Hrušovský:
K predloženému návrh zákona mám tieto pozmeňovacie návrhy: Pod bodom 5 spoločnej správy navrhujem účinnosť tohoto zákona prvým januárom 1994. V nadväznosti na tento pozmeňovací návrh navrhujem pod bodom 10 v § 34a zmeniť aj dátum, kde sa hovorí o 31. októbri 1993 na 31. 12. 1993. Ďalší pozmeňovací návrh týkajúci sa toho istého paragrafu spočíva v nahradení termínu "vo vnútroštátnom" termínom "v tuzemskom". Je to termín, ktorý je v našej právnej praxi viac zaužívaný a vo väčšine právnych noriem sa takto používa.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Hrušovskému. Prosím, dámy a páni, kto sa ďalej hlási do rozpravy?
Poslanec P. Hrušovský:
Pokiaľ sa týka spoločnej správy, odporúčam hlasovať o bodoch 1, 2, 3 a 4 spoločne, a keďže som dal pozmeňovací návrh k bodu 5, žiadam o ňom hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, dámy a páni, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
nebudem diskutovať dlho, pretože som stúpencom tohto riešenia, ktoré sa tu predkladá. Myslím si, že takéto riešenie môže umožniť odbremenenie súdov predovšetkým na obchodno -právnych úsekoch. Nakoniec, s takýmto riešením počítala i novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa podstatne zmení vlastne celý systém civilno-právnych sporov. Pravda, na druhej strane si treba uvedomiť, že novela resp. zákon, Občiansky súdny poriadok počíta s preskúmaním rozhodcovských nálezov, a preto sú niektoré pozmeňovacie návrhy predložené.
O koncepcii tejto zmeny sa, samozrejme, dlhodobo diskutuje. Iste viete, že sú predložené i zásady zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré sú v štádiu prerokúvania, ktoré by vlastne mali znamenať úplne inú koncepciu, než tú, ktorá je práve predložená. Z tohto pohľadu pre mňa dosť nepresvedčivo vyznela aj spoločná správa, ktorú máme predloženú, ale i to, že sa vlastne temer nikto nehlási do rozpravy, pretože si myslím, že by bolo namieste pri prerokúvaní tohto zákona uviesť argumentáciu na prospech tohto riešenia, prípadne zvážiť argumentáciu protivníkov tak, aby sme skutočne mohli rozhodnúť kvalifikovane. Sám sa cítim byť zaskočený napriek tomu, že si myslím, že trochu veci rozumiem, pretože len včera sme zaradili tento zákon na plénum a jednoducho som počítal s tým, keďže to bol ako predposledný bod, že sa bude prerokúvať až zajtra. Preto by som bol veľmi rád, keby ste súhlasili s tým, aby sme neurobili žiadnu chybu - opakujem, osobne by som podporil toto riešenie, aby sme hlasovali o pozmeňovacích návrhoch tak, ako sú predložené a spravodajcom odporučené zajtra ako prvý bod programu a potom pokračovali v pléne podľa programu.
Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem za návrh pánu poslancovi Fogašovi. Pani poslankyňa Danielová.
Poslankyňa V. Danielová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovolím si tiež predložiť niekoľko pripomienok k prerokúvanému návrhu číslo 292 na vydanie zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí. Navrhovateľ novelizácie zákona číslo 98 v uvedenom návrhu si vec pomerne zjednodušil, keď v prvej zmene navrhuje pozmeniť názov zákona, a to namiesto o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku na znenie o rozhodcovskom konaní v obchodných veciach. Domnievam sa totiž, že nestačí zmeniť názov zákona, lebo všetky paragrafy doterajšieho znenia zodpovedajú pojmu medzinárodného obchodného styku. Pojem medzinárodný obchodný styk je inštitucionálny pojem, ku ktorému sa viažu nástroje vytvorené medzinárodným obchodom. Preto aj zákon číslo 513/1991 Zb., teda Obchodný zákonník v hlave III Osobitné ustanovenia pre záväzkové vzťahy v medzinárodnom obchode, rešpektuje tieto právne aj iné nástroje z medzinárodného obchodného styku.
V uvedenom zákone číslo 98/1963 Zb. sa to vzťahuje najmä na paragrafy 3 a 4 o rozhodcovskej zmluve, paragrafy 5 až 7 o rozhodcoch, ale najmä § 8 o stálom rozhodcovskom súde. Práve tohto problému, by som rada dotkla. Stále rozhodcovské súdy sú osobitné nejustičné rozhodovacie orgány, a preto je pojmovo problematické, či justičný orgán - ministerstvo spravodlivosti môže vytvoriť nejustičný rozhodovací orgán pod svojím vedením resp. riadením. Preto rozhodcovské rozhodovanie pred rozhodcami menovanými ministerstvom spravodlivosti síce môže existovať ako sui generis, ale nemôže ho zastrešiť zákon číslo 98/1963 Zb. jeho novelou tak, že do názvu dáme miesto medzinárodného obchodného styku termín v obchodných veciach.
Očakávaná právna úprava o rozhodcovskom konaní v rámci ministerstva spravodlivosti by okrem samostatného zákona mala mať aj paragrafy v Občianskom súdnom poriadku, ako tu spomínal pán Fogaš, ako úprava sui generis. V žiadnom prípade ju nemožno vtesnať do zákona číslo 98/1963 Zb., ktorý upravuje otázky medzinárodného obchodného styku a s ním spojenú medzinárodnú obchodnú arbitráž.
Ďalšie paragrafy 20 až 23 zákona číslo 98/1963 Zb. sú rovnako špecifické pre medzinárodnú obchodnú arbitráž, a neviem si predstaviť ich aplikáciu na rozhodcovské rozhodnutie vydané rozhodcami vymenovanými ministerstvom spravodlivosti. Takéto rozhodcovské rozhodnutia musia mať právnu úpravu v Občianskom súdnom poriadku a nie v zákone číslo 98/1963 Zb. Navrhovateľ nesprávne navrhuje preskúmanie, keď § 26 súvisí s § 20, ktorý upravuje zrušenie rozhodcovského rozhodnutia súdom. A to nie je to isté - podotýkam. Preskúmanie by sa mohlo upraviť práve v Občianskom súdnom poriadku.
Prosila by som o pozornosť, aby ste mohli skutočne zvážiť potom svoje stanovisko pri hlasovaní.
Novela zákona číslo 98/1963 Zb. rovnako neberie do úvahy, že paragrafy 29 až 33 majú na mysli rozhodcovské rozhodnutia z medzinárodného obchodného styku a nie z vnútroštátneho obchodného styku. Aj keď spory z vnútroštátneho obchodného styku môžu obsahovať cudzí prvok, takéto spory a rozhodnutia z nich sa však budú riešiť podľa zásad medzinárodného občianskeho poriadku, ako je upravený v zákone číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Záverom by som teda odporučila neakceptovať novelu zákona číslo 98/1963 Zb. ako ju navrhuje návrh číslo 292, lebo nerieši podstatu. Úpravu rozhodcovského konania pred rozhodcami menovanými ministerstvom spravodlivosti je možné zahrnúť do Občianskeho súdneho poriadku a rozšíriť ju na vnútroštátne obchodné spory.
V rozhodovaní sporov vyplývajúcich z medzinárodných obchodných vzťahov treba vychádzať z postavenia rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a zo zákona o obchodných a priemyselných komorách, ktorý je zároveň jediným, podotýkam jediným medzinárodne uznaným rozhodcovským súdom na území Slovenskej republiky. Rozhodcovské súdy, tak ako v iných európskych krajinách, ako sa tu predrečníci dovolávali, musia byť v gescii inštitúcií podnikateľskej sféry a nie štátu.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Danielovej. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj vzhľadom na to, čo zaznelo v jej vystúpení, dám hlasovať o návrhu.
Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:
Prepáčte, pán predsedajúci, som si vedomý, že tu boli vznesené procedurálne návrhy, ale predsa len by som chcel predtým, ako by sa dalo o nich hlasovať, ako predkladateľ na
ne zareagovať, pretože sa celkom nestotožňujem so závermi pána poslanca Fogaša, nakoniec, ani pani poslankyne Danielovej. Pokiaľ ide o názor pána poslanca Fogaša, je to návrh procedurálny a, samozrejme, parlament o ňom rozhodne. Len mi prichodí ako dosť zvláštny postup v tom smere, že pán poslanec Fogaš v podstate tento návrh ako taký vnútorne akceptuje, aj tento postup - nakoniec z hľadiska spoločnej správy nie sú žiadne výhrady, ani viacero pozmeňovacích návrhov k tejto novele, pretože táto novela sama osebe nie je právne náročná v tomto duchu - takže osobne neviem prečo navrhuje odročiť toto rokovanie na zajtrajšie hlasovanie. Pokiaľ by mal sám nejaké spory súvisiace s týmto návrhom zákona alebo predložil iné návrhy, prosím, zrejme by bol dôvod na to. Ale je to môj názor.
Závažnejšie vystúpenie mala pani poslankyňa Danielová. Musím konštatovať, že tu ide o nejaké hlboké nedorozumenie z hľadiska jej príspevku vo vzťahu k tomuto návrhu zákona. Keď hovorí, že je neúnosné, aby sa menil názov tohto zákona číslo 98/1963 Zb., tak práve, že sa musí zmeniť, pretože tento zákon, zákon o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodnutia sa dotýkal výlučne sporov s medzinárodným prvkom. To znamená, že ak do vienka si táto novela kladie, ako som v úvode svojho vystúpenia povedal, zrovnoprávniť postup v konaní pred rozhodcami alebo rozhodcovským súdom pre vnútroštátne právo alebo vnútroštátne pomery, alebo tuzemské, ako navrhoval pán spoločný spravodajca, práve s postupom, ktorý je už upravený, to slovko medzinárodný zákonite musí ísť odtiaľ von, a tým sú zrovnoprávnené obidva právne režimy.
Pokiaľ ide o otázku stálych rozhodcovských súdov, myslím si, že ministerstvo spravodlivosti vo vzťahu k týmto stálym rozhodcovským súdom nemá nič spoločné. Ministerstvo spravodlivosti nekreuje tieto orgány a nevidím dôvod, aby táto oblasť bola upravená v Občianskom súdnom poriadku, pretože zmyslom tohto zákona je vytvoriť mimosúdne fakultatívne orgány, ktoré by riešili tieto spory, čiže, ktoré by išli mimo súdnictva. To znamená, že by nemali byť upravené priamo v Občianskom súdnom poriadku, kde sa riešia predovšetkým vzťahy a procesný postup pred súdmi ako orgánmi štátnej súdnej moci, ale na rozdiel proces pred rozhodcovskými orgánmi, pred rozhodcami sa riadi procesnými pravidlami vyplývajúcimi priamo v návrhu tohto zákona.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.
Dámy a páni, ak nie sú ďalšie faktické poznámky, dám hlasovať o návrhu pána poslanca Fogaša, aby sme prerušili rozpravu a vzhľadom na niektoré vecné pochybnosti o tomto zákone sme v rozprave pokračovali hneď po otvorení zajtrajšieho rokovacieho dňa a potom prešli k interpeláciám.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Kto je za návrh pána poslanca Fogaša?
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Fogaša sme prijali.
Dámy a páni, teda zajtra začíname o 9. 00 hodine. Dokončíme prerokúvanie tohoto zákona a potom bude ďalší program, teda interpelácie a rozprava. Želám vám príjemný večer.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 17., 18. a 19. novembra 1993
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 24. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
II. č a s ť
X. volebné obdobie
Tretí deň rokovania
24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 19. novembra 1993
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa.
Je nás len 50, nie sme uznášaniaschopní. Prosím ďalších kolegov, ktorí sa nachádzajú v priľahlých miestnostiach, aby sa dostavili na zasadanie.
Kolegyne a kolegovia, vyskúšame znova prezentovanie. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 62 poslancov. Ešte stále nie sme uznášaniaschopní. Prosím kolegov z priľahlých miestností, aby skončili debaty a prišli na zasadanie. Dostal som informáciu, že sa robí odber krvi.
Kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
V rokovaní pokračujeme rozpravou k devätnástemu bodu programu, ktorým je návrh poslanca Petra Brňáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a vo výkone rozhodcovských rozhodnutí.
Hlási sa niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Fogaš za SDĽ.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
veľmi zle sa diskutuje, keď sa vedie rozprava aj v laviciach, preto by som vás chcel poprosiť, aby ste chvíľočku venovali pozornosť niektorým úpravám, ktoré je potrebné, podľa mojej mienky, urobiť v návrhu pána poslanca Brňáka. Tak ako som včera vo svojom vystúpení naznačil, môže sa stať, že keď rýchlo konáme, nekonáme celkom premyslene. Myslím, že sa môžeme zhodnúť na tom, že takáto novela alebo koncepcia, myšlienka a základná téza tejto novely je potrebná preto, že v súčasnom období je príliš dlhý čas treba stráviť pri riešení sporov na súdoch, ďalej sú veľmi vysoké poplatky na súdoch a nakoniec nemožno zabudnúť ani na niekedy nežiadúcu publicitu strán, keď je vynášané súdne rozhodnutie. Naviac si treba uvedomiť, že pri právno-ochranných činnostiach v obchodno-právnych vzťahoch je rozhodnutie súdu o 2 - 3 roky od podania návrhu vlastne neúčinné a taká ochrana niekedy je aj nulitná, pretože svojím spôsobom organizácie resp. podniky, právnické osoby, už nemusia o 2-3 roky existovať. Na to, aby sme mohli vytvoriť určitú alternatívu a tým aj odbremeniť súdy, domnievam sa, je potrebné sa určitým spôsobom pripraviť, a táto príprava by mala spočívať v tom, že urobíme postupné kroky.
Z tohto dôvodu odporúčam, aby sme § 2 navrhovaného zákona upravili vecne tak, že sa zúži predmet konania, ktoré sa bude uskutočňovať v obchodno-právnych veciach pred rozhodcami alebo jedným rozhodcom. Navrhujem to preto, lebo pod pojmom obchodno-právne veci dnes rozumieme nielen majetkové
nároky, ktoré môžu vyplývať z obchodno-právnych vzťahov, ale aj právne vzťahy, ktoré vznikajú medzi spoločníkmi, ktoré vznikajú pri likvidácii spoločností, právne vzťahy, ktoré môžu vznikať pri sporoch o zrušenie právnickej osoby, mám na mysli spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť a podobne. Preto navrhujeme toto znenie § 2: "Strany sa môžu dohodnúť, že v sporoch o majetkové nároky vyplývajúce z obchodno- právnych vzťahov, v ktorých by inak bol príslušný súd, má medzi nimi rozhodnúť jeden alebo viac rozhodcov. " Teda zopakujem: "Strany sa môžu dohodnúť, že v sporoch o majetkové nároky vyplývajúce z obchodno-právnych vzťahov.. " a ďalej by zostal text nezmenený.
V podstate ide o to, aby sme rešpektovali dnes platnú právnu úpravu, ktorá je obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku, a aby sme nevytvorili príliš široký rámec pre rozhodcov a rozhodcovské súdy, pretože by sa mohlo veľmi rýchlo stať, že by vlastne neboli schopné veci zvládnuť. Totiž zmyslom konania pred rozhodcom má byť predovšetkým využitie jeho odborných znalostí a vedomostí. A v iných oblastiach než majetkových by ich nemusel mať.
Ďalej navrhujem vzhľadom na text pôvodného zákona číslo 98/1963 Zb., aby sme bod 6 vypustili z navrhovanej novely, ale aby sme súčasne v § 34a, teda v prechodných ustanoveniach, v interteraporálnych ustanoveniach povedali v odseku 2, že ak sa v ustanoveniach tohto zákona hovorí o československom práve, rozumie sa tým právo platné na území Slovenskej republiky. Teda § 34a v navrhovanom znení by tvoril odsek 1 a odsek 2 by znel tak, ako som to teraz prečítal. Ide o to, že v zákone číslo 98 z roku 1963 sú viackrát použité slová "československého práva", na viacerých miestach, a my by sme to navrhovanou novelou upravili iba jedenkrát.
Myslím, že spoločný spravodajca navrhol už upraviť § 34a tak, aby nebolo viazané konanie pred rozhodcami na
základe rozhodcovskej zmluvy po 31. októbri, ale po 31. 12. Myslím, že s týmito úpravami by sme mohli navrhovanú predlohu schváliť.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto ďalší z poslancov do rozpravy? Prosím, pán poslanec.
Poslanec Š. Daňo:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
bol by som rád, keby sa v predloženom návrhu odstránili niektoré rozpory. Týka sa to predovšetkým samotného názvu, ako aj bodu 2 predloženého návrhu. Totiž pod bodom 2 sa uvádza názov zákona ako zákon o rozhodcovskom konaní v obchodných veciach a o výkone rozhodcovských rozhodnutí, ale v článku II sa už hovorí o splnomocnení predsedu Národnej rady, aby v Zbierke zákonov vyhlásil úplné znenie zákona číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí. V dôsledku prijatia návrhu zákona by sa preto mal zmeniť samotný názov zákona, a to tak, aby odrážal skutočnosť, že zákon po jeho doplnení je aplikovateľný i vo vnútroštátnom obchodnom styku. Preto navrhujem toto znenie zákona: "Zákon o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom a vnútroštátnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí".
Ďalej v zmysle tejto navrhovanej úpravy je potrebné upraviť znenie prvej vety v § 1 takto: "Na uľahčenie rozvoja a priebehu medzinárodných a vnútroštátnych obchodných vzťahov slúži rozhodcovské konanie", vložiť slová "v medzinárodnom a vnútroštátnom obchodnom styku" za slovami "sa obchodných vecí, ".
Ďalej v § 2 - "... sa strany môžu dohodnúť, že v sporoch týkajúcich sa obchodných vecí v medzinárodnom a vnútroštátnom obchodnom styku, v ktorých by bol inak na konanie súd, má medzi nimi rozhodnúť len jeden alebo viacero rozhodcov, a to na základe rozhodcovkej zmluvy". Na takto upravené formulácie potom logicky naväzuje aj § 34a, ktorý hovorí o vnútroštátnom obchodnom styku. Tu sa však navrhuje zmena. Nie je možné rozumne predpokladať, kedy zákon vstúpi reálne do platnosti, pretože to závisí od jeho zverejnenia v Zbierke zákonov. Navrhujem preto preformulovať aj § 34a, a to nasledovne: "Vo vnútroštátnom obchodnom styku sa ustanovenia tohto zákona aplikujú odo dňa nadobudnutia jeho platnosti. V ostatných prípadoch sa postupuje podľa platnej právnej úpravy. "
Vážené dámy, vážení páni,
nerád by som otvoril niektoré problémy, ktoré sa dotýkajú kvalifikácie rozhodcov, ale nedá mi, aby som sa o tom nezmienil. Týka sa to predovšetkým § 5. Je skutočnosťou, že zavedením rozhodcovského konania do vnútroštátneho obchodného styku sa majú odbremeniť súdy Slovenskej republiky od dnes už neúmerného rozsahu nevybavenej agendy v obchodných veciach. Napriek tejto skutočnosti však podľa § 20 zákona číslo 98 z roku 1963 Zb. majú súdy na základe podaného návrhu na začatie konania možnosť preskúmania, zrušenia rozhodcovského rozhodnutia. Absencia zodpovedajúcich profesných kritérií pre výkon rozhodcovskej funkcie síce na jednej strane môže spôsobiť odliv prípadov od súdov k rozhodcom, ale na druhej strane sa tie isté problémy môžu súdom vracať, a to prostredníctvom návrhov na zrušenie rozhodcovských nalezov, pretože neboli dodržané zákonom stanovené náležitosti rozhodcovského konania. Je absurdné, ak na zastupovanie v obchodných veciach pred súdom sa požaduje prítomnosť advokáta resp. komerčného právnika /to je na interpretáciu práva v prospech klienta/ a na výkon funkcie rozhodcu - to je na konkrétnu aplikáciu práva so záväznými účinkami pre strany sporu sa požaduje iba plnoletosť a spôsobilosť na právne úkony.
Navrhujem preto doplniť § 5, a to o kritériá, ktoré musí splniť rozhodca. To je vysokoškolské právnické vzdelanie, určitý počet rokov praxe, zápis do zoznamu advokátov resp. komerčných právnikov. Tieto kritériá sa môžu doplniť buď pre spory aj v medzinárodnom obchodnom styku, alebo len pre vnútroštátne spory.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Dánovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o devätnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Brňák?
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne a páni poslanci,
k niektorým vystúpeniam som sa vyjadril už včera. Rád by som sa dnes vyjadril k vystúpeniu pána poslanca Fogaša
a pána poslanca Danu. Plne rešpektujem pozmeňovacie návrhy, ktoré predložil pán poslanec Fogaš. Vylepšujú uvedenú predlohu a myslím si, že sú potrebné. Zároveň cítim nejak potrebu sa mu ospravedlniť v tom smere, že včera som vystúpil s tým, že som sa domnieval, že jeho procedurálny návrh na odročenie tohto rokovania je vedený skôr politickým motívom. Ospravedlňujem sa mu, pretože išlo skutočne o motív odborného charakteru.
Pokiaľ ide o návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Dano, dovolím si s týmito návrhmi nesúhlasiť. Pán poslanec Dano navrhol, aby v celom texte návrhu zákona sa premietol jeho návrh pokiaľ ide o zmenu názvu zákona. Navrhuje explicitne vyjadriť, aby tento návrh hovoril o vnútroštátnom a medzinárodnom obchodnom styku resp. riešení týchto sporov. Myslím si, že táto myšlienka alebo táto idea je vyjadrená tým, že zo samotného názvu návrhu zákona sme vypustili slovo "medzinárodný", čím automaticky potom dochádza k chápaniu celého tohto zákona v polohe tak tuzemskej, vnútroštátnej, ako aj medzinárodnej, čiže zbytočne by sme komplikovali znenie aj o slovo "vnútorné".
Pokiaľ ide o jeho návrh, ktorý sa dotýka § 34a, kde navrhuje prechodnú pôsobnosť podriadiť dňom platnosti tohto zákona, tento problém je vyriešený už v zmysle návrhu spoločného spravodajcu, ktorý navrhol, aby sa podľa tohto zákona mohli riešiť všetky spory, ktoré vznikli po 31. 12. 1993. Domnievam sa, že z tohto návrhu je to jednoznačné a určité, aký dátum to bude, a je dostatok času na to, aby tento návrh zákona do toho času bol v prípade akceptovania aj publikovaný v Zbierke zákonov, pretože samotná účinnosť sa navrhuje až dňom 1. 1. 1994.
Pokiaľ ide o otázku predpokladov pre výkon funkcie rozhodcu alebo pre možnosť vykonávania tejto funkcie, je to otázka dosť vážna, závažná, a netrúfam si teraz v tejto
chvíli nejak otvoriť tento problém, o ktorom sme sa rozprávali a diskutovali v ústavnoprávnom výbore. Vychádzali sme z čo možno najväčšej liberalizácie v tomto smere, a nedomnievam sa, že je možné v tomto zákone vyjadriť hodnoverné objektívne predpoklady pre to, kto môže vykonávať funkciu rozhodcu.
Ak hovoril pán poslanec Dano o tom, že by to mali byť len komerční právnici, chcel by som napríklad podotknúť, že predseda Komory komerčných právnikov pán doktor Brda, hoci je priamo týmto dotknutý, zastáva opačné stanovisko a je náchylný na riešenie, ktoré sa navrhuje v tomto návrhu zákona, aby sa nezväzovali ruky pri výbere rozhodcu, to znamená, že by to mal byť len komerčný právnik. Samozrejme, o tomto je možné diskutovať, a aj keď si nemyslím, že je potrebné všetko dokumentovať akýmisi vzormi inde, chcel by som odcitovať napríklad ako to majú upravené v tejto oblasti rozhodcov v nemeckom sporovom poriadku. Podľa tohto nemeckého sporového poriadku možno odmietnuť za rozhodcu len osoby - v prípade dohodnutia sa, ktoré sú maloleté, hluché, nemé, ako aj osoby, ktoré na základe súdneho rozhodnutia nie sú spôsobilé vykonávať verejnú funkciu. Čiže takéto právne úpravy pre možnosť výberu rozhodcov existujú rôzne, ale skôr sa prikláňajú k maximálnej voľnosti zo strany účastníkov, aby si mohli vybrať za túto osobu v podstate koho chcú, ktorá požíva ich dôveru. A veľakrát to môže byť nie práve právnik, ale osoba, povedzme, technicky zdatná, alebo technicky vzdelaná, ktorá môže pomôcť pri riešení konkrétneho obchodno-majetkového sporu.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Brňákovi. Pán poslanec Daňo sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec Š. Daňo:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
po vysvetlení pána kolegu Brňáka by som spresnil svoj návrh, ktorý sa týka § 5. Trvám na tom, aby navrhované kritériá boli vzaté do úvahy, a to vysokoškolské právnické vzdelanie a 5 rokov praxe. Otázku zápisu do zoznamu advokátov a komerčných právnikov som uviedol len exemplifikatívne. Túto časť preto beriem späť.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Rád by som poznamenal, že v niekdajších burzových rozhodnutiach sa používalo právo vybrať si osobu, ktorej dvaja partneri dôverujú. Nikdy nebola podmienka, že to musí byť právnik. Tam sú často spory, ktoré majú nuansy čisto komerčné alebo majú nuansy čisto technické.
Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Hrušovský?
Poslanec P. Hrušovský:
Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Nie. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu Pána poslanca Hrušovského, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážené kolegyne, kolegovia, pokiaľ sa týka spoločnej správy, už pri jej uvádzaní som navrhol, aby sa o bodoch 1, 2, 3 a 4 hlasovalo an blok. K bodu 5 som predniesol pozmeňovacie návrhy. Takže prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali o bodoch 1 až 4 hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 78 poslancov.
Kto je za návrh, aby sme odsúhlasili body 1, 2, 3 a 4 an blok?
Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme prijali. Poslanec P. Hrušovský:
Pokračujem v pozmeňovacích návrhoch tak, ako boli jednotlivo podané. Ako prvý som navrhol zmeniť deň účinnosti na deň účinnosti 1. januára 1994 a v nadväznosti na to v § 34a upraviť aj dátum, ktorý je uvedený v pôvodnom návrhu, teda 31. október 1993 na 31. decembra 1993. O týchto dvoch pozmeňovacích návrhoch môžeme hlasovať spolu, lebo na seba analogicky nadväzujú.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Myslím si, pán predsedajúci, že je potrebné najskôr sa vysporiadať so spoločnou správou. V spoločnej správe podľa tejto myšlienky pána spoločného spravodajcu treba hlasovať zrejme o bode 5, ktorý neodporučil schváliť s tým, že má k tomu iný návrh.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán spravodajca, najprv spoločnú správu. Poslanec P. Hrušovský:
Pardon. Navrhujem, aby sme hlasovali o bode 5, ktorý neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 80 poslancov.
Kto je za predložený návrh schválenia bodu 5 správy, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujeme, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec P. Hrušovský:
K tomuto bodu, ako som povedal, som mal pozmeňovací návrh, a to ten, že deň účinnosti navrhujem od 1. 1. 1994
a dátum 31. október 1993 nahradiť dátumom 31. 12. 1993. Odporúčam prijať a hlasovať spoločne o obidvoch návrhoch.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.
Kto je za predložené dva návrhy, ktoré pán spoločný spravodajca navrhuje prijať?
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Kto je proti?
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Nikto sa nezdržal hlasovania.
Konštatujem, že tieto dva návrhy sme prijali. Poslanec P. Hrušovský:
Ďalší môj pozmeňovací návrh smeroval k tomu istému paragrafu 34a, kde som navrhol termín "vnútroštátny" nahradiť slovom "tuzemský". Teda § 34a by znel: "V tuzemskom obchodnom styku... " a text pokračuje ďalej tak, ako sme ho schválili. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.
Kto je za predložený návrh prečítaný pánom spoločným spravodajcom? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec P. Hrušovský:
S ďalšími pozmeňovacími návrhmi vystúpil pán poslanec Fogaš, ktorý pod bodom 4 návrhu v § 2 odporúčal nové znenie tohoto textu, ktoré si dovolím prečítať: "Strany sa môžu dohodnúť, že v sporoch o majetkové nároky vyplývajúce z obchodno-právnych vzťahov, v ktorých by inak bol príslušný súd, má medzi nimi rozhodnúť jeden alebo viac rozhodcov. " Odporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Fogaša? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujeme, že tento návrh pána poslanca Fogaša sme prijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďalší pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša smeroval k bodu 6, ktorý navrhuje vypustiť z § 5 a § 20 a odporúča, aby v § 34a sa doterajšie znenie označilo ako odsek 1 a navrhuje nové znenie § 34a, ktoré by sa označilo ako odsek 2, a to takto: "Ak sa v texte tohto zákona hovorí o československom práve, rozumie sa tým slovenské právo. "
Poslanec Ľ. Fogaš:
... "právo platné na území Slovenskej republiky". Poslanec P. Hrušovský:
Takže "právo platné na území Slovenskej republiky". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za predložený druhý návrh pána poslanca Fogaša? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti? Nikto nie je proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že tento druhý návrh pána poslanca Fogaša sme prijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Dano, ktorý navrhuje v § 1 nové znenie textu: "Na uľahčenie rozvoja a priebehu medzinárodných a vnútroštátnych obchodných vzťahov slúži rozhodcovské konanie, ktoré má umožniť jeho účastníkom rýchle a odborným požiadavkám zodpovedajúce vybavovanie sporov. " Tento návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána poslanca Danu? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Danu sme neprijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Keďže sme neprijali tento pozmeňovací návrh pána poslanca Danu, myslím si, že je zbytočné hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu v § 2.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím pokračovať, pán poslanec Daňo súhlasí. Poslanec P. Hrušovský:
Posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Danu smeroval k § 5, ktorý navrhuje spresniť a doplniť o kritériá, ktoré musí spĺňať rozhodca, a to je vysokoškolské právnické vzdelanie, 5 rokov právnickej praxe. Je to vec, ktorá bola veľmi dlho diskutovaná. Osobne, aj keď som právnik, si myslím, že nie je potrebné, aby pri každom jednom spore bola prítomnosť právnika obligatórne vynútená zákonom. Neodporúčam preto prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.
Kto je za predložený ďalší návrh pána poslanca Daňu? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Daňu sme neprijali.
Poslanec P. Hrušovský:
Tým sme, pán predsedajúci, vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy. Žiadam, aby ste dali hlasovať o návrhu ako celku. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za predložený celkový návrh? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Brňáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí. /Potlesk. /
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
V súlade so schváleným programom pokračujeme dvadsiatym štvrtým bodom programu, ktorým sú
Interpelácie a otázky poslancov.
Ako prvý sa prihlasuje pán poslanec Ladislav Kvasnička z KDH. Vážení kolegovia, prosím, zachovajte kľud.
Poslanec L. Kvasnička:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
svojou interpeláciou sa obraciam na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Vážená pani ministerka, rodičia mentálne retardovaných detí umiestnených v ústavoch sociálnej starostlivosti pre denný a týždenný pobyt sa obracajú na mňa ako na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 250 z roku 1993 Zb. Táto vyhláška upravuje rozsah a podmienky poskytovania služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti. Rodičia majú k uvedenej vyhláške výhrady.
V § 3 ods. 2 sa ustanovuje - citujem: "Občan platí úhradu za tie hlavné a vedľajšie jedlá, na poskytovaní ktorých sa dohodol s ústavom alebo s príslušným orgánom. " Koniec citátu. Takáto dohoda by sa mala týkať len dospelých svojprávnych občanov. Rodičia žiadajú, aby vyhláškou bolo ustanovené, že rodič je povinný odoberať pre diéta v týždennom pobyte tri hlavné a dve vedľajšie jedlá a pre diéta v dennom pobyte minimálne obed a dve vedľajšie jedlá, aby bolo takýmto spôsobom zabezpečené kvalitné stravovanie všetkých detí v ústave.
Rodičia majú tiež výhrady proti § 4 bod 5 a bod 6b. Žiadajú, aby sa poplatky za ubytovanie netýkali ústavov sociálnej starostlivosti pre deti a mládež minimálne do 18 rokov života. Ďalšia námietka sa týka § 6 bodu 4, ktorý sa týka úhrady za služby pri poskytovaní starostlivosti v ústave. Rodičia žiadajú, aby celková výška úhrady predstavovala násobok dennej sadzby za služby za aktuálny počet pracovných dní v mesiaci. S poukazom na § 6 bod 5 tiež žiadajú, aby sa pri ochorení dieťaťa, či už sa lieči v nemocnici alebo v domácom ošetrení, takáto úhrada za diéta neplatila.
Vážená pani ministerka, osvojujem si námietky uvedených rodičov, plne sa s nimi stotožňujem, a preto vás žiadam o novelizáciu vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 250 z roku 1993 Zb. v zmysle uvedených pripomienok. Je to v záujme detí umiestnených v ústavoch sociálnej starostlivosti, ako i v záujme ich rodičov. Žiadam o vašu písomnú odpoveď v zákonnej lehote.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Ján Šebo z HZDS. Pripraví sa pani poslankyňa Bibiána Guldanová z SDĽ.
Poslanec J. Šebo:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,
v súčasnosti sme svedkami zápasu Slovenska s hospodárskou recesiou. Snahou Slovenska je túto recesiu čo najskôr prekonať, postaviť ekonomiku Slovenska na vlastné nohy. Makroekonomická politika vymedzuje základné rámcové smerovania a prijaté legislatívne normy určujú hranice zákonných činností, stanovujú práva a povinnosti jednotlivých hospodárskych subjektov pre svoju ekonomickú sebarealizáciu. Ak chceme čo najrýchlejšie oživiť ekonomiku Slovenska, musíme sa v prvom rade sústrediť na rozhodujúce kľúčové ekonomické subjekty, ktoré najviac ovplyvnia stabilitu ekonomiky a v podstatnej miere tým napĺňajú štátny rozpočet.
Medzi takéto ekonomické subjekty patrí aj slovenská energetika. Rýchly, ale premyslený prechod na trhové hospodárstvo je hlavným predpokladom dynamického rozvoja energetiky v nasledujúcom období. Hospodárska recesia Slovenska spôsobila pokles dopytu po elektrickej energii. Neboli by sme však dobrými prognostikmi, keby sme predpokladali, že ani v budúcnosti dopyt po elektrickej energii oproti súčasnej potrebe neporastie. Znamenalo by to, že neveríme v oživenie slovenského priemyslu. Aj pri realizácii projektov rekonštrukcie a modernizácie slovenského priemyslu, v ktorých je kladený veľký dôraz na úsporu elektrickej energie, možno očakávať, že po roku 2000 budú požiadavky na zdroje
elektrickej energie narastať. Vzhľadom na dlhodobosť realizácie energetických investícií, i viac ako 10 rokov, musíme takéto investície pre budúcnosť pripravovať, ale najmä dokončovať rozostavané investície. Podrobne sú tieto ciele rozpracované v koncepcii slovenskej energetiky schválenej vládou v auguste roku 1993.
Vo svojom vystúpení interpelujem vládu Slovenskej republiky, a to k problematike privatizácie energetiky a k problematike financovania rozostavanej stavby Jadrovej elektrárne Mochovce.
Proces veľkej privatizácie v Slovenskej republike prebieha podľa uznesenia vlády číslo 449/1991, ktorým boli schválené zoznamy podnikov a majetkovej účasti štátu v prvej a druhej vlne privatizácie. Podľa tohoto uznesenia bol štátny podnik Slovenské energetické podniky zaradený do druhej vlny privatizácie. Privatizácia má prebiehať v dvoch etapách. Prvá etapa je odštátnenie, ktoré spočíva v prevode majetku na Fond národného majetku, druhá etapa - prevod majetku na akciovú spoločnosť.
V máji roku 1993 bola spracovaná koncepcia privatizácie sektoru energetiky Slovenskej republiky. Schválená bola v auguste uznesením vlády číslo 545 zo dňa 27. 7. 1993. Bolo uložené vykonať transformáciu Slovenských energetických podnikov na akciovú spoločnosť s názvom Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť Bratislava. Časť štátneho podniku Slovenských energetických podnikov, a to v rozsahu oblastných závodov Elektrovod Bratislava, Elektrovod Žilina, Malá vodná elektráreň Huncovce, bude privatizovaná formou verejnej súťaže. Následne po vytvorení akciovej spoločnosti budú vytvárané dcérske akciové spoločnosti. Uvažuje sa s tým, že zahraničný kapitál bude vstupovať len do týchto dcérskych akciových spoločností.
Z dôvodov vyjasňovania názorov na vyčlenenie prenosovej sústavy do samostatnej akciovej spoločnosti termín 1. 10. 1993 na vytvorenie akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne splnený nebol. V novembri roku 1993 bol spracovaný návrh na schválenie privatizačného projektu štátneho podniku SEP. Tento návrh bol podpísaný ministrom hospodárstva pánom Kubečkom, štátnym tajomníkom ministerstva privatizácie pánom Lexom a predsedom vlády pánom Mečiarom. Vzhľadom na výmenu na poste ministerstva hospodárstva je potrebné, aby návrh na schválenie podpísal aj nový minister hospodárstva pán Ducký. Verím, že v najbližšom čase tak urobí a vláda následne návrh schváli.
Podľa tohoto návrhu privatizácia prebehne s nasledovným rozdelením akcií: 51 % trvalá účasť Fondu národného majetku Slovenskej republiky, 21 % dočasná účasť Fondu národného majetku za účelom neskoršieho predaja, 25 % kupónová privatizácia, 3 % príde do reštitučného privatizačného fondu. Do privatizovaného majetku nie sú zahrnuté, ako som uviedol, Malá vodná elektráreň Huncovce, Elektrovod Bratislava, Elektrovod Žilina, ktoré budú v súlade so spomínaným uznesením číslo 545/1093 privatizované samostatne. Časť majetku majetkoprávne nevysporiadaná a časť majetku, ktorá je sporná, ďalej spoločné slovensko-maďarské objekty Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, potom 165 bytových jednotiek v Leviciach a Vojenského útvaru Levice.
Postupnosť privatizácie bude nasledovná: Fond národného majetku v Slovenskej republike bude vykonávať práva akcionára podľa dohody uzatvorenej s ministerstvom hospodárstva. Do 1. 4. 1994 bude založená akciová spoločnosť Slovenské elektrárne Bratislava a zo všetkých odštepných závodov, vrátane Jadrovej elektrárne Mochovce, dcérske akciové spoločnosti. Do 1. 7. 1994 bude založená dcérska akciová spoločnosť Prenosová sústava. Táto akciová spoločnosť bude slúžiť na účely
prevádzky a údržby 400, 200 a 110 kW vedení príslušných rozvodní a Slovenského energetického dispečingu.
Vážené dámy a páni, urýchlené sprivatizovanie slovenskej energetiky je dôležité aj z toho dôvodu, že privatizáciou je podmienený vstup zahraničného kapitálu do tohto odvetvia. Ide okrem iného o pôžičku od Svetovej banky pre investície a rozvoj vo výške 150 miliónov dolárov. Táto pôžička má slúžiť, na rekonštrukciu a modernizáciu prenosovej sústavy, čím budú vytvorené technické podmienky pre pripojenie energetickej sústavy Slovenska k Západoeurópskej energetickej sústave známej pod skratkou UCPTE.
Ďalej sa uvažuje so vstupom zahraničného kapitálu vo výške 1, 3 miliardy mariek na dokončenie prvého a druhého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Pri tomto probléme by som sa chcel zastaviť a pohovoriť o ňom podrobnejšie.
Rokovania so západnými partnermi, francúzskou spoločnosťou EDF, nemeckou Bauenwerk, konzorciom bánk a Európskou bankou pre investície a rozvoj, trvajú približne už dva roky. Za celý tento čas bola stavba prvého a druhého bloku prakticky umŕtvená. Pre rok 1992 bolo podľa postupu prác potrebné financovanie vo výške 4, 4 miliardy korún. V skutočnosti sa podarilo získať len 1, 8 miliardy korún. V roku 1993 bola situácia ešte horšia. Práce boli zrealizované vo výške len 470 miliónov korún - takto boli technickým dozorom zisťované, uhradené však neboli. Neboli uhradené ani požiadavky zahraničných dodávateľov, kde sme mali povinnosť podľa platobného kalendára platiť. O situácii na stavbe svedčí aj graf vývoja počtu pracovníkov, ktorý mám spracovaný, môžem vám ho predložiť.. Pre porovnanie uvádzam, že v roku 1989 pracovalo na stavbe približne 8 000 pracovníkov, k dnešnému dňu je to len 1 200. Nemusím hovoriť o tom, že české dodávateľské organizácie uvoľňovali najmä tých, ktorých pribrali v čase montážnych špičiek zo Slovenska. Dodávateľská sféra
sa prakticky rozpadla, a aj po opätovnom získaní finančných prostriedkov bude ťažké obnoviť potrebné stavy pracovníkov na stavbe a dodržať dohodnuté termíny dokončenia stavby.
Ako som už uviedol, so západnými partnermi sú veľmi obtiažne a zdĺhavé rokovania. Čo je najhoršie, že ich podmienky pre vstup kapitálu sa neustále stupňujú. Pre vašu informáciu uvediem aspoň niektoré: oddĺženia prvého a druhého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce vo výške 6, 4 miliárd Sk. Pre úplnosť uvádzam, že celkové zadĺženie Jadrovej elektrárne Mochovce bolo k 1. 1. 1993, včítane potreby platiť úroky z úverov, vo výške 13 miliárd korún. Ďalšia požiadavka je splnenie radu auditov, ktorými sa preukazuje spoľahlivosť, bezpečnosť a celková akceptovateľnosť jadrovej elektrárne v zahraničí, v tom sa uvažuje napríklad aj s ekologickým auditom. Ďalej je to požiadavka na vytvorenie akciovej spoločnosti. Ďalšia požiadavka - novovzniknutej akciovej spoločnosti odpustiť všetky dane. Nakoľko Slovensko doteraz nepristúpilo na medzinárodnú konvenciu tzv. oslobodenia od jadrového ručenia, požadujú garancie vlády a teraz už aj ratifikáciu týchto garancií v parlamente. Ďalej je to požiadavka na liberalizáciu cien elektrickej energie. Najvážnejšou požiadavkou je odstavenie jadrovej elektrárne V1. Pôvodne to bolo po roku 2000, teraz už súbežne so spúšťaním prvého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.
Teraz vás, vážené kolegyne a kolegovia, oboznámim s modelom vstupu zahraničného kapitálu financovania Jadrovej elektrárne Mochovce, tak ako nám bol predložený v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, resp. pri návšteve na stavbe Jadrovej elektrárne Mochovce, tým, ktorí ste sa tejto návštevy zúčastnili. Z prvého a druhého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce očisteného od dlžôb a pohľadávok bude vytvorená dcérska akciová spoločnosť. Do tejto akciovej spoločnosti vstúpi zahraničný kapitál majetkom vo výške 1, 3 miliardy mariek. Výška 1, 3 miliardy mariek je suma, ktorou ohodnotil západný partner náklady na dokončenie prvého a druhého bloku. Podotýkam, že táto suma sa značne rozchádza s ohodnotením potrebných nákladov vypracovaných slovenskou stranou. Takto vytvorená dcérska akciová spoločnosť Mochovce dá celý majetok do prenájmu prevádzkovateľovi Jadrovej elektrárne Mochovce. Prevádzkovateľ bude zodpovedať za chod jadrovej elektrárne, údržbu, jadrovú bezpečnosť, ukladanie rádioaktívneho odpadu a všetky riziká, ktoré z prevádzky vznikajú. Časť elektrickej energie bude vyvážať do západných krajín. Z takto získaných peňazí bude platiť nájomné akciovej spoločnosti. Podľa predbežných návrhov by sa elektrická energia mala predávať za cenu 8 fenigov za 1 kWh. Táto cena je o 40 % nižšia ako je cena elektrickej energie u nás doma. Cena je pritom stanovená na hraniciach, teda francocena, to znamená, že náklady za tranzit cez tretie krajiny bude znášať slovenská strana.
Z doterajších rozborov vyplýva, že prevádzkovateľ bude predajom elektrickej energie splácať zahraničný kapitál asi 12 rokov. Z hľadiska výroby elektrickej energie to bude znamenať predaj výroby jedného až jeden aj pol bloku po celú túto dobu. Po tejto dobe je zahraničný akcionár ochotný vzdať sa v prospech slovenského partnera celého majetkového podielu, akcie jeho slovenský partner odkúpi. Ak by k tomu došlo a slovenský partner to splácal rovnakým mechanizmom, teraz možno uvažovať i s navŕšením kapitálu, musel by ho splácať najmenej rovnaké obdobie, t. j. minimálne ďalších 12 rokov. Ak to zhrnieme, zistíme, že z 30-ročnej životnosti 24 rokov, po celú túto dobu by jeden až jeden a pol bloka vyrábalo elektrickú energiu pre západného partnera.
V návrhu na schválenie privatizačného projektu SEP Bratislava sa uvažuje s vytvorením akciovej spoločnosti, ako som už uviedol, k dátumu 1. 4. 1994. Následne sa má vytvoriť mochovecká akciová spoločnosť. Znamená to, že skôr ako do tohoto termínu nebude zabezpečené financovanie.
Preto interpelujem vládu Slovenskej republiky v nasledujúcom okruhu problémov: Odporúčam stanoviť zahraničnému partnerovi pevný termín doriešenia financovania prvého a druhého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce najneskôr do konca marca roku 1994. Po druhé - urýchliť vytvorenie akciovej spoločnosti Mochovce, a to aj na základe výnimky z § 45 zákona číslo 91/1990 Zb. v znení dodatkov a zmien, a tým splniť jednu zo základných podmienok pre vstup zahraničného kapitálu, teda skôr ako k tomuto dátumu. Ďalej spracovať podrobnú analýzu projektu financovania, ktorý by preukázal ekonomickú efektívnosť tohto projektu. Túto analýzu odporúčam posúdiť v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Je potrebné predložiť ju skôr ako bude podpísaný kontrakt na tento projekt financovania.
V prípade, že nebude splnený navrhovaný termín na financovanie, marec 1994, resp. analýza projektu financovania preukáže neprijateľnosť tohoto postupu pre Slovensko, je nutné od projektu odstúpiť a financovanie zabezpečovať iným spôsobom.
V súčasnosti je na stavbe zriadený tzv. projektmanažment. Zabezpečuje projektové a koordinačné služby pre budúcu akciovú spoločnosť. Pozostáva zo zahraničných a slovenských odborníkov. Náklady na tieto služby sú stanovené vo výške 2 miliárd korún. Pre porovnanie uvádzam, že doterajšie náklady na spracovanie projektovej dokumentácie prvého a druhého bloku, hlava I súhrnného rozpočtu, včítane prieskumných prác a všetkého, čo do nej patrí, sú 600 miliónov korún. Vecne to predstavuje činnosť projektových organizácii po dobu 13 rokov stavby. Je to obrovské množstvo projektovej dokumentácie.
V prípade, že nebude možné z už spomínaných dôvodov zabezpečiť financovanie prvého a druhého bloku v požadovaných
termínoch, je nutné prejsť na náhradný spôsob zabezpečenia financovania.
V súčasnosti je spracovaná analýza nákladov potrebných na ukončenie a uvedenie do prevádzky prvého bloku. Podľa tejto analýzy, podľa pôvodného projektu, je potrebné vynaložiť ešte na ukončenie prvého bloku 4, 9 miliardy korún. K tomu treba pripočítať investičné úroky vo výške 656 miliónov korún, ďalej náklady na dobudovanie objektov tretej stavby, t. j. tretieho a štvrtého bloku, ktoré sú spoločné, všeblokové a musia byť ukončené spolu s prvým blokom. Je to zhruba 118 miliónov korún. Ďalšie menšie objekty a prevádzkové súbory, ako napríklad ochrana elektrárne známa pod názvom Akoboje, trenažér pre výcvik operátorov, systém varovania obyvateľstva, terénnosymetrický systém, realizácia opatrení vyplývajúca z previerok a auditov. Celkove vecné náklady, keď to zhrnieme, ktoré ešte treba vynaložiť, sú 5, 9 miliardy korún.
Môj návrh na možnosť financovania je nasledovný: poskytnúť pôžičku vo výške 1 miliardy Sk, ktorá bola prislúbená riaditeľom Všeobecnej úverovej banky na rokovaní o problematike financovania v národohospodárskom a rozpočtovom výbore. Stanovisko guvernéra Národnej banky bolo k tomuto problému kladné. Táto možnosť nebola využitá údajne z dôvodu zvýšenia zadĺženosti a problémov s celkovým oddĺžením prvého a druhého bloku. Ďalší postup na vytvorenie štátnych obligácií časovo rozložiť tak, aby bolo zabezpečené plynulé financovanie prvého bloku. Bol by to obdobný postup ako pri riešení programu financovania dobudovania Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Dnes už všetci vieme, že to bol správny postup. Toto vodné dielo je v prevádzke, vyrába elektrickú energiu, a výrazným spôsobom kladne vplýva na ekonomiku Slovenska.
Z vecného hľadiska je prvý blok ukončený na 90 %, druhý blok na 85 %. Z časového hľadiska po 13-ročnej iste namáhavej práci všetkých zúčastnených pracovníkov na stavbe zostávajú približne ešte 2 roky na dokončenie prvého bloku. Finančné prostriedky vložené na dokončenie prvého a druhého bloku nie je nutné považovať za dlhodobé investície, pretože možno očakávať za nejaké dva roky ich skorú návratnosť. Pri alternatíve dobudovania prvého bloku z vlastných zdrojov je efektívny dopad najmä v tom, že tento blok bude vyrábať elektrickú energiu pre našu Slovenskú republiku.
Vážené dámy a páni, toľko k problematike financovania dobudovania prvého a druhého bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Dovoľte, aby som sa v krátkosti dotkol ešte problematiky dobudovávania III. a IV. bloku, tzv. tretej stavby. Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 454 zo dňa 29. júna 1993 bolo uložené ministrovi hospodárstva spracovať a predložiť vláde správu o postupe výstavby a zabezpečení financovania tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Termín bol stanovený do 30. septembra 1993. Neviem, či táto správa bola do vlády predložená. Ak áno, rád by som sa s ňou oboznámil.
V súčasnosti sa spracováva technicko-ekonomická analýza pre prípad zastavenia výstavby III. a IV. bloku. Uvediem niektoré dopady takéhoto rozhodnutia do ekonomiky stavby. Náklady na zakonzervovanie technologických dodávok, či už zmontovaných alebo skladovaných, približne 300 miliónov korún. Náklady, ktoré je potrebné uhradiť dodávateľským organizáciám za škody z titulu storno nákladov - doterajší odhad generálneho dodávateľa technológie - škoda je 3, 5 miliardy Sk. Náklady, ktoré je nutné vynaložiť na repasné práce pri obnovení realizačných prác - tieto si nedovolím ani odhadnúť. Ich náklady závisia od dĺžky pozastavenia stavby. Môžu
predstavovať až 20 % z cien jednotlivých technologických komponentov. V niektorých prípadoch žiada dodávateľ realizovať tieto repasné práce vo výrobnom závode, čo náklady ešte značne zväčšuje.
Straty, ktoré vznikajú oddialením prevádzky, môžeme stanoviť z množstva nevyrobenej elektrickej energie. Ročná produkcia elektrickej energie jedného bloku je 2, 6 terrawatthodín elektrickej energie.
Z tohto môjho hrubého hodnotenia dopadov zo zastavenia výstavby III. a IV. bloku - pripravovaná analýza to iste zhodnotí podrobnejšie a presnejšie - možno konštatovať, že najlacnejšia investícia je pokračovanie vo výstavbe aj III. a IV. bloku. Apelujem preto v tejto mojej interpelácii na vládu, aby vynaložila všetky svoje sily, rozum a cit pre obchodovanie za účelom úspešného doriešenia všetkých problémov, do ktorých sa stavba Jadrovej elektrárne Mochovce dostala. Mochovecké energetické srdce očakáva záchranu pred hroziacim infarktom, najmä dodávkou čerstvej krvi vo forme novovymenovaných členov vlády, najmä podpredsedu pre ekonomiku pána Kozlíka, nového ministra pána Duckého, ako aj ďalších členov vlády. Všetkým novovymenovaným členom vlády zároveň osobne gratulujem a prajem im vo svojej iste neľahkej práci mnoho úspechov.
Na moju interpeláciu žiadam odpovedať písomne, netrvám však na tom, že požadovaná analýza projektu financovania musí byť spracovaná do najbližšej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ale tak ako som uviedol, v dostatočnom časovom predstihu pred podpísaním kontraktu.
Vážená vláda, kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za trpezlivosť, s ktorou ste ma vypočuli.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Šebovi z HZDS. Slovo má pani poslankyňa Bibiána Guldanová z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Ján Fekete z HZDS.
Poslankyňa B. Guldanová:
"Na zmiernenie situácie v najchudobnejších rodinách v troch zimných mesiacoch okresná starostlivosť o deti spolu s obcou organizuje mliečne akcie. Znamená to, že školopovinné deti denne dostávajú štvrť litra mlieka s jednou žemlou. Nezamestnaní dostávajú dávky a lístky na potraviny, a to múku, chlieb, fazuľu, masť, bryndzu. "
Vážená vláda, dámy a páni,
bol to len citát z kroniky obce Prakovce v okrese Spišská Nová Ves. Táto obec leží v malebnej Hnileckej doline, ktorá sa ani nie tak dávno volala "Hladovou", a súčasnosť sa na minulé tridsiate roky až príliš začína podobať.
"Nezamestnanosť nášho ľudu nabýva povážlivejších rozmerov vždy v zime. Tak je tomu už od vzniku krízy, a to nielen u nás, ale všade. Nezamestnaní sú odkázaní na rôzne podpory, aby svoje životné podmienky ako-tak zlepšili. Dôsledkom podvýživy sa šíria rôzne infekčné choroby, vrátane týfusu. " Citát z roku 1934.
1935: "Ani v tomto roku sociálne pomery obyvateľstva neboli utešené. Ministerstvo sociálnej pečlivosti poskytlo pre nezamestnaných 16, 5 q zemiakov. Týmto bolo podelených v obci 16 rodín. "
A súčasnosť, rok 1993: "Prípadné neuskutočnenie verejnej súťaže a následná zdĺhavá likvidácia bude mať za následok úplný sociálny kolaps regiónu Prakovce. Je to ďalších 700 nezamestnaných, ktorí pribudnú k doterajším 493. Spolu je to 1 193 ľudí bez práce z počtu 1 624 ekonomicky činného obyvateľstva. Znamená to takmer 75-percentnú nezamestnanosť. " Podotýkam, že na týchto ľudí je viazaných ďalších 30 000 obyvateľov v doline.
O čo vlastne ide? Hovorím "o urýchlenej privatizácii formou verejnej súťaže bývalej Zbrojovky ZŤS Prakovce". Zbrojná výroba tu v roku 1989 predstavovala 81 % z celkového objemu výroby. Bola to jednoúčelová rozvinutá výroba s vysokou produktivitou a efektívnosťou, do ktorej boli vložené nemalé finančné prostriedky. Rýchly vzrast konverzie v priebehu dvoch rokov znamenal, že špeciálka sa v II. polroku 1992 zastavila na nule. Tamojší obyvatelia mali len dve možnosti - likvidáciu alebo privatizáciu. Vedenie fabriky vypracovalo privatizačný projekt, ktorý po schválení v riadiacej privatizačnej komisii ministerstva hospodárstva 29. októbra 1992 bol v decembri 1992 predložený na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Po zdĺhavom schvaľovaní a dopracovávaní, kedy sa týždeň čo týždeň objavovali nové a nové nedostatky - každý úradník mal totiž na problém iný názor - bol v júli 1993 projekt odovzdaný na Fond národného majetku s cieľom realizovať verejnú súťaž na 6 základných výrobných prevádzok. Koncepcia urýchlenej privatizácie je založená na vytvorení podmienok pre reštrukturalizáciu výrobnej náplne jednotlivých výrobných celkov. Podnik v priebehu privatizácie zabezpečuje nevyhnutnú hospodársku činnosť smerujúcu k zavŕšeniu procesu privatizácie.
Súčasná kritická situácia je daná vysokou platobnou neschopnosťou, keď prvotná dosahuje výšku 115 miliónov korún a druhotná 269. Predpokladalo sa, že ak ide o urýchlenú privatizáciu, tak bude ukončená v priebehu niekoľkých mesiacov.
Výnimočnosť tohoto postupu bola daná kritickou finančnou situáciou. Napriek prijatiu harmonogramu postupu prác vo verejnej súťaži š. p. ZŤS Prakovce a mnohonásobným a vytrvalým snahám jedine poslancov za SDĽ, ani sa neodvážim pomyslieť a uveriť tomu, že ZŤS Prakovce doteraz neboli sprivatizované práve kvôli tomuto faktu, ani termín ukončenia transformácie, ktorý bol stanovený na 31. decembra 1993, nebude dodržaný. Projekt je totiž aj k dnešnému dňu v takom stave ako v júli 1993, keď bol doručený na Fond národného majetku. Mimochodom, súčasne so Svikonom Svidník, ktorý bol sprivatizovaný v priebehu niekoľkých týždňov. Je ale tiež pravda, že okolo Svikonu poslanci za SDĽ nechodili.
Situácia v Hnileckej alias "Hladovej" doline je kritická. Vysoké percento nezamestnanosti veľmi úzko súvisí s kriminalitou, sociálnym napätím, ktoré môže viesť k výbuchu sociálnych nepokojov na záver tohto roka.
Vážený pán neprítomný predseda vlády, zároveň minister privatizácie, prosím vás o odpoveď:
1. Je záujem dať podnik do likvidácie alebo sprivatizovať, a ak áno, ku ktorému dátumu bude transformácia ukončená?
2. Aké sú príčiny pozastavenia privatizácie ZŤS Prakovce?
3. Čo ste urobili alebo urobíte preto, aby sa "urýchlená" privatizácia stala realitou?
4. Ako bude vláda postupovať pri zabránení vzniku hladovej doliny?
Dámy a páni, kto ešte ani dnes nemôže pochopiť, prečo je také vysoké percento ľudí s ľahostajným vzťahom k politike, politickým stranám, politikom, prečo sa stále hlasnejšie ozýva nespokojnosť s vládou, tomu odporúčam návštevu Hnileckej doliny a pre ešte lepšie pochopenie návštevu upadajúcej fabriky ZŤS Prakovce, o ktorú do dnešného dňa vláda neprejavila záujem. Môžem vám povedať na základe nespočetných návštev poslancov za Stranu demokratickej lavice, že vôbec nie je príjemné pozerať sa ľuďom do očí a hovoriť im, prečo sa vláda Slovenskej republiky o nich nestará a prečo sa medzi nimi ani raz neukázala. Vari len nemajú čakať opäť do volieb, kedy možní poslanci alebo budúca vláda bude hľadať svojich voličov?
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Fekete za HZDS. Poslanec J. Fekete:
Vážený pán predsedajúci, vážená pätina parlamentu, ctená vláda, ctení hostia,
pred mesiacom som z tohto miesta urobil výpočet tohoročných úspechov slovenských športovcov. Bolo ich toľko, že ich enumerácia začala na pozornosť parlamentu pôsobiť až unavujúco. Teraz opäť zdôrazním to, čo vtedy. Niet pohotovejších možností prezentovania Slovenska v zahraničí, ako sú práve aktivity našich športovcov, o čom sme sa mohli presvedčiť aj včera, keď naši hokejisti suverénnym spôsobom porazili Kanadu. Na to, aby sa prezentovali čo najexcelentnejšie, musia mať vytvorené adekvátne podmienky. Tou základnou sú finančné zdroje. Jedným z prameňov podpory športovcov
a ich klubov a reprezentačných družstiev boli a mali by byť aj naďalej stávkové kancelárie a lotérie. Zmienkou o nich sa dostávam k jadru problému.
Moja interpelácia je namierená na ministerstvo financií Slovenskej republiky a má šesť otázok. Pýtam sa:
1. Kedy budú zverejnené oficiálne výsledky verejnej súťaže vyhlásenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky na prevádzkovanie číselných lotérií od 1. januára 1994?
2. Aké bolo zloženie odbornej komisie, ktorá vyhodnocovala verejnú súťaž o prevádzkovaní číselnej lotérie od uvedeného dátumu? Zároveň podotázka: Aké boli kritériá a podmienky pre výber členov tejto komisie?
3. Bude v novej spoločnosti prevádzkujúcej číselné lotérie od 1. januára 1994 zachovaná majoritná účasť štátu?
4. Aký bude mechanizmus prevodu finančných prostriedkov z výťažku číselných lotérií do Štátneho fondu telesnej kultúry? Otázku spresňujem: Či sa budú zdroje vyplácať mesačne, štvrťročne alebo až po skončení kalendárneho roka?
5. Aká je garancia, že od 1. januára 1994 bude v Slovenskej republike samostatná číselná lotéria a nedôjde k narušeniu súčasného stavu stávkovania?
Túto otázku kladiem preto, lebo podľa názoru zasvätených odborníkov existuje pochybnosť, či v prípade ak sa víťazom verejnej súťaže stane spoločnosť, ktorá číselnú lotériu doteraz neprevádzkovala, bude táto spoločnosť, vzhľadom k oneskorenému vyhláseniu výsledkov verejnej súťaže schopná rozbehnúť svoje aktivity už k 1. januáru 1994, čo je pre existenciu športových klubov mimoriadne dôležité. A napokon je známe, že zdroje výdavkovej časti štátneho rozpočtu sú
limitované a že v roku 1994 je potrebné očakávať ďalšie krátenie rozpočtu i pre oblasť telesnej výchovy a športu. Hlavný finančný zdroj Štátneho fondu telesnej kultúry - výťažok z číselných lotérií - je pre rok 1994 zatiaľ nejasný. K 1. januáru 1994 sa navyše pripravuje novelizácia niektorých zákonov daňovej sústavy platnej od 1. januára 1993, a tu sa začína moja šiesta, posledná otázka. Uvažuje sa pri novelizácii týchto zákonov s tým, ako sanovať deficit finančných prostriedkov z centrálnych zdrojov napríklad cestou sponzorstva eventuálne vytváraním takej ekonomickej klímy, ktorá by výraznejšie napomáhala tvorbe vlastných zdrojov i vo sfére telesnej výchovy a športu?
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Feketovi. Slovo má pán poslanec Igor Chamula z SNS. Pripraví sa pán poslanec Šárossy Stanislav z HZDS.
Poslanec I. Chamula:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,
so svojou interpeláciou sa obraciam na pána ministra financií Slovenskej republiky a na pána ministra dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky so žiadosťou o riešenie dodatočného majetko-právneho vysporiadania pozemkov. Problém dodatočného majetko-právneho vysporiadania pozemkov, s ktorými hospodárili ku dňu 24. novembra 1990 bývalé národné výbory, ako aj pozemkov sídlisk, ktorých majetko-právne vysporiadanie zabezpečovala Stavoinvesta, sa stáva v súčasnom období v mnohých mestách takmer neriešiteľný, pretože sa dotýka vysokých finančných nárokov. Dovolávame sa už viac ako rok legislatívneho riešenia tohoto problému. Predpokladali sme, že uznesenie vlády Slovenskej republiky z 12. januára 1993 číslo 7 s príslušným návrhom riešenia túto záležitosť postupne dorieši. Z informačnej prílohy vlády Slovenskej republiky publikovanej v Obecných novinách zo dňa 2. 11. 1993 sme sa dozvedeli, že sa vláda zaoberala riešením tohoto návrhu a schválila jeho zmenu. Takéto zdĺhavé riešenie a odďaľovanie riešenia sťažuje prácu mestských a obecných zastupiteľstiev. Pritom zo dňa na deň narastá počet súdnych sporov, neúmerné finančné požiadavky pôvodných vlastníkov, prakticky nemožnosť vysporiadania daného skutkového stavu. Chcem upozorniť, na ktoré skutočnosti narážajú mestské a obecné zastupiteľstvá v tejto súvislosti a ktoré sú k dispozícii:
1. Skupina pozemkov, ktoré boli v čase prevodu majetku do vlastníctva mesta majetko-právne vysporiadané, ale dnes zo strany pôvodných vlastníkov preukazne dokázané, že k zápisu vlastníctva v prospech štátu došlo na základe nepravých listín, falošnej kúpno-predajnej zmluvy. Súd ich postupne vyhlasuje za neplatné a určuje časti zastavaných sídlisk do vlastníctva fyzických osôb, neberúc do úvahy ani viac ako 10-ročnú dobromyseľnú držbu právnym predchodcom mesta. Vlastníci sa dožadujú vyplatenia kúpnej ceny v zmysle toho času platných cenových predpisov, čo v tomto prípade znamená sumu od 150 Sk do 330 Sk za meter štvorcový oproti cenám v čase zabránia týchto pozemkov od 0, 40 Sk do 10 Sk.
Šetrením prípadov, a teda falšovania listín, sa zaoberala okresná a krajská prokuratúra na podnet miest a obcí voči konkrétnej osobe, avšak so zámerom, že na tento trestný čin porušovania osobných práv sa vzťahuje amnestia prezidenta republiky z 1. 1. 1990. Nakoľko ide o niekoľkomiliónové škody spôsobené nesprávnym úradným postupom orgánov štátu, v tomto prípade Stavoinvesty, bolo zaslané predbežné prerokovanie nároku v zmysle zákona číslo 58/1969 Zb. na Ministerstvo dopravy a spojov Slovenskej republiky poverenému vedením ministerstva výstavby. Do dnešného dňa nebola daná odpoveď. Mestá a obce zatiaľ k uzatváraniu zmlúv nepristúpili, to znamená, že nemohli svoj nárok uplatniť u súdu ako vzniknutú škodu. Takéto riešenie totiž považujeme za zdĺhavé, nakoľko pri súdnom spore je predpoklad precedensu. Hrozí tu nebezpečenstvo ďalších súdnych sporov ohľadom vymáhania finančných náhrad zo strany vlastníkov. Okrem finančných náhrad za pozemky raz už vykúpené stojí za povšimnutie aj výška súdnych poplatkov, ktoré znáša účastník v spore neúspešný. V týchto prípadoch je neúspech mesta evidentný, avšak iné riešenie ako vyhlásenie úkonu za neplatný súdom tu nie je v zmysle právnej úpravy prípustné.
2. Skupina pozemkov, ktoré ostali nevysporiadané, pritom zastavané už budovami sídlisk - pôvodní vlastníci súhlasia s odpredajom, ale za ceny vyššie až o 100 % ako stanovuje vyhláška číslo 465/1991 v znení číslo 608/1992, pričom pripomínam, že vedľajší účastník vysporiadané vlastníctvo mal načas, dostal už spomínanú úhradu od 0, 40 Sk do 10 Sk. Táto skutočnosť spôsobuje jednak nespokojnosť verejnosti navzájom, ale osobitne kladie vysoké finančné nároky, ktoré tiež vyvolal štát cestou Stavoinvesty a jej právnych predchodcov, ale aj národné výbory svojím nesprávnym úradným postupom.
Zároveň chcem poukázať aj na nezrovnalosti riešenia vlastníckych vzťahov zákonom číslo 138/1991 v znení zákona číslo 306/1992 voči obciam. V zmysle § 15 odsek a - citujem: "... sa vlastníctvom miest a obcí nestáva poľnohospodárska pôda zastavaná stavbami, ktoré neprechádzajú do vlastníctva mesta, t. j. táto zostáva vo vlastníctve štátu v prípade, že k nej mal právo hospodárenia bývalý mestský národný výbor - právny predchodca mesta. " Koniec citátu. V prípade, že poľnohospodárska pôda vo vlastníctve štátu s právom hospodárenia, napríklad ONV, bola zastavaná stavbou mesta, táto sa obecnou nestáva a mesto ju musí od štátu nadobudnúť v rámci majetko-právneho vysporiadania odplatným prevodom v zmysle toho času platných cenových predpisov. Vzhľadom na to, že sa napriek enormnému úsiliu mestá a obce nevedia dovolať riešenia a narastá nespokojnosť občanov, obracajú sa na pána ministra financií a pána ministra dopravy, spojov a verejných prác. Pretože to nie je problém ojedinelý, orgány o ňom dobre vedia, je potrebné ho primerane aj riešiť. Pripomínam, že vlastne ide o problém nielen jednotlivých miest, ale prakticky skoro vo všeobecnosti celého stredoslovenského regiónu.
V záujme plynulého vysporiadania by bolo vhodné prijať také legislatívne úpravy, ktoré by:
1. stanovili maximálne ceny pôdy už zastavaných území sídlisk, resp. riešili túto v súlade s cenami v čase skutočného záberu platnými po zohľadnení určitej inflácie,
2. umožnili uplatniť inštitút vyvlastnenia v rámci dodatočného majetko-právneho vysporiadania,
3. určili do vlastníctva miest a obcí pôdu vo vlastníctve štátu, ktorá je zastavaná stavbami miest a obcí, bez ohľadu na to či ide o zastavanú plochu alebo poľnohospodársku pôdu.
Keďže už vlastne ten časový úsek, odkedy sa tento proces začal, je dosť, ako som povedal, zdĺhavý, prosím menovaných pánov ministrov, aby sa v podstate promptne zaoberali týmto problémom, pretože vyvstáva z nich - dá sa povedať - bezpočetný počet súdnych sporov, ktoré vlastne sú na mŕtvom bode.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, odpovedá pán minister Hofbauer.
Minister dopravy, spojov
a verejných prác SR R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
pani poslankyne, páni poslanci,
k tomuto vystúpeniu, ktoré tu odznelo a obsahovalo veľké množstvo racionálnych a vecných pripomienok, vari len niekoľko doplnení.
Ministerstvo dopravy a spojov nedisponuje obytnými súbormi a nedisponuje ani metrom štvorcovým pôdy, ktorá sa nachádza pod týmito obytnými súbormi. To je problematikou obcí a miest a ich vlastníctva, a vlastníctvo obcí a miest je dané zákonom. Čiže predstava, že ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác môže vstúpiť do tohoto konania zo svojej moci a svojho rozhodnutia, je úplne mylná. Do vlastníctva obcí a miest je možné vstúpiť len prostredníctvom zákona, pretože vlastníctvo obcí a miest je dané z moci zákona. Takže toto je prvé kolo problematiky.
Druhé kolo problematiky, vzťah miestnych a obecných zastupiteľstiev a občanov, to je otázka vzťahu týchto dvoch subjektov, akým spôsobom tieto medzi sebou vzťahy usporiadajú. Pozrite sa, keď v predchádzajúcom období na základe rozsiahleho tlaku obyvateľov družstevných bytov bol prijatý zákon o odpredaji družstevných bytov, vláda mala zámer, aby sa odpredajom družstevných bytov vytvoril mechanizmus rotujúcich peňazí, kde bytové družstvá jednak sa zbavia bremena družstevných bytov a jednak družstvá získajú prostriedky na
ďalšie kolo výstavby. Za podobnej filozofie bol predkladaný aj návrh zákona, ktorý ste tu prijali, o odpredaji komunálnych bytov. Výsledok je aký? Bytové družstvá sa zubami-nechtami dnes držia toho fondu, ktorý majú a o ktorom tvrdili, že ich zaťažuje, a obce a mestá sa presne takisto držia bytového fondu, z ktorého nechcú predať ani byť. čiže, tu sa dostávame do kontradikcií, že mestá a obce zastávajú iný záujem ako deklarovali pred rokom alebo dvoma, a prijaté zákony kontradikujú také dôsledky, ktoré sa nepredpokladali, alebo ktoré ich žiadatelia neuvádzali. Toto sú problematiky, ktoré si musia vyriešiť obce a mestá na jednej strane a občania na druhej strane. Veď nie je možné žiadať od ministerstva, aby vplývalo na ceny za meter štvorcový, kto čo má a môže pýtať alebo požadovať, pokiaľ je to v súlade s platnými zákonmi.
No, a tretia pripomienka, je tá najpodstatnejšia. Problematika územného plánovania a stavebného poriadku nie je v kompetencii ani ministerstva dopravy, spojov a verejných prác, ani ministerstva financií. Je to vo sfére rezortu životného prostredia.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Hofbauerovi. O slovo sa hlási pán minister Tóth.
Minister financií SR J. Tóth:
K tomuto problému by som chcel niečo dodať. Je to skutočne veľmi vážny problém, ale vyžaduje si zmenu stavebného zákona, no nikto sa do tejto zmeny nehrnie. V tomto ohľade by som prosil možno podporu Národnej rady Slovenskej republiky, lebo ide o vážny zásah do vlastníckych vzťahov. Na ministerstve financií hovoríme, že je nemorálne, ak by dnes tí ľudia, kde neboli vlastnícke vzťahy vysporiadané, odpredávali alebo dostávali by inú cenu, ako dostávalo tých 90 % občanov, s ktorými štát vysporiadal vlastnícke vzťahy v dobe, keď túto pôdu zaberal. Netýka sa to len pôdy pod obytnými domami, ktoré sú v mestách, týka sa to aj pôdy, kde sú verejné komunikácie. Teda tento problém je pomerne širší. V západných krajinách to normálne riešia vyvlastnením a odplatou za úradnú cenu. Čiže sú veci, ktoré bude treba doriešiť, pretože za tejto situácie, v akej sme, hoci budeme mať peniaze povedzme na výstavbu diaľničných sietí, alebo na rekonštrukcie a opravu, alebo na riešenie problémov cestných sietí Slovenskej republiky, táto blokácia, ktorá tu umožňuje vlastníkovi aj za predpokladu, že ide o skutočne mimoriadny verejný záujem, ako sú cestné komunikácie, neumožní, aby štát zasiahol do tohoto procesu, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne. Túto otázku vláda niekoľkokrát prerokúvala, a skutočné riešenie bude na vašich bedrách, pretože bude treba tento problém riešiť z historického pohľadu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi Tóthovi. Faktická poznámka - pán poslanec Chamula.
Poslanec I. Chamula:
Ďakujem veľmi pekne pánu ministrovi Hofbauerovi, aj pánu ministrovi Tóthovi za odpoveď, ale ich veľmi pekne prosím, aj keď vlastne zákony to upravujú iným smerom alebo inou cestou, aby sa skutočne v tomto urobil jednoducho poriadok. To je jedna vec. A druhá vec - určite pred touto vládou stoja nemalé úlohy v tom zmysle, že čo sa udialo v minulosti, bude potrebné napraviť. V tomto prípade ide o nezákonné kroky Stavoinvesty, ktoré urobila ako štátna organizácia. Takže to je jedna vec. A druhá vec - i napriek
tomu, že ste reagovali, keby ste boli takí dobrí a odpovedali mi písomne.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Stanislav Šárossy z HZDS. Pripraví sa pán poslanec Zsolt Komlósy z Együttélés.
Poslanec S. Šárossy:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
svoju interpeláciu smerujem na predsedu vlády pána Mečiara a odovzdávam ju písomne do protokolu schôdze.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Komlósy. Pripraví sa pani poslankyňa Viera Danielová za nezávislých.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, milí hostia,
vo svojom vystúpení by som sa chcel obrátiť s interpeláciou na ministra školstva a vedy.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci nezákonného postupu školskej správy v Rimavskej Sobote pri poverení nového riaditeľa riadením Základnej školy
na Šrobárovej ulici v Rimavskej Sobote. K tejto problematike chcem uviesť nasledovné: Po odvolaní riaditeľa Základnej školy na Šrobárovej ulici v Rimavskej Sobote s účinnosťou od 1. októbra 1993 tohto roku, ktorý sa svojej funkcie vzdal z osobných dôvodov, vyhlásila Školská správa v Rimavskej Sobote v zmysle platných pravidiel Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky z 12. júna 1992 číslo 1681/1992 konkurz na obsadenie funkcie riaditeľa základnej školy. Súčasne poverila odvolaného riaditeľa ďalším riadením školy až do vymenovania nového riaditeľa. Konkurz sa neuskutočnil, pretože v určenej lehote bola riadne zaevidovaná len jedna prihláška, resp. ďalšia uchádzačka dokázateľne podala svoju prihlášku až po uzávierke konkurzu.
Konkurzná komisia na svojom zasadnutí dňa 25. októbra 1993 konštatovala túto skutočnosť a to, že výber a následné menovanie riaditeľa sa uskutoční v súlade so zákonom tak, že na základe návrhu rady školy vymenuje riaditeľka školskej správy nového riaditeľa základnej školy z najmenej dvoch navrhnutých kandidátov. Napriek tomu dňa 1. novembra 1993 poverila riaditeľka školskej správy istého pána riadením školy, ktorý po rozhovoroch s bývalým riaditeľom a ďalšími učiteľmi školy a po oboznámení sa s danou situáciou uznal nevhodnosť a neakceptovateľnosť takéhoto poverenia a ešte v ten istý deň vrátil školskej správe poverovaciu listinu. Riaditeľka školskej správy pani Alevová hneď na druhý deň, teda 2. novembra, poverila riadením školy iného pána, ktorý túto funkciu bez námietok prijal. Jeho prvým krokom bolo ústne odvolanie doterajšieho zástupcu a takisto ústne menovanie nového. Musím poznamenať, že v osobe tohto nového zástupcu riaditeľa nejde o hocikoho, ale o manžela pani Alevovej, riaditeľky Školskej správy v Rimavskej Sobote, čo vzbudzuje určité podozrenie presadzovania osobných ambícií a rodinných záujmov.
Rada školy pri Základnej škole na Šrobárovej ulici v Rimavskej Sobote na svojom mimoriadnom zasadnutí dňa 8. novembra 1993 sa zaoberala touto otázkou a zaujala stanovisko, kde poukazuje na porušenie zákona zo strany školskej správy, a to konkrétne článku II odsek 3 pravidiel Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky z 12. 6. 1992 číslo 1681/92, ďalej § 3 odsek 1 a § 5 odsek 6 bod f/ zákona číslo 542/1990 Zb., čiže nedodržanie toho postupu, na ktorom sa dohodla aj konkurzná komisia na svojom prvom a súčasne poslednom zasadnutí. Súčasne prijala uznesenie, teda rada školy, kde vyjadrila nesúhlas s takýmto nezákonným poverením riaditeľa a menovaním zástupcu riaditeľa, nepovažuje ich konanie a rozhodnutia za záväzné a vykonateľné a vyzvala riaditeľku školskej správy na dodržanie zákonom stanoveného postupu.
Tendenčnosť a nedemokratičnosť zo strany školskej správy a najmä jej riaditeľky bola citeľná aj v iných súvislostiach. Už počas zasadnutia konkurznej komisie bola zistená snaha o zamlčanie alebo bagatelizovanie nesplnenia základnej podmienky konkurzu, teda v stanovenej lehote bola podaná len jedna prihláška, druhá až po uzávierke. A bolo citeľné presadzovanie toho, aby sa konkurzné konanie aj napriek tomu uskutočnilo. Až na viacnásobné upozornenie ďalších členov konkurznej komisie upustila školská správa od tohto zámeru. Ďalej, po neúspešnom konkurze nemala riaditeľka školskej správy žiadny dôvod zrušiť svoje predošlé rozhodnutie o tom, aby doterajší riaditeľ školy po jeho odvolaní zastával túto funkciu naďalej až do toho času, kým nebude riadne vymenovaný nový riaditeľ. Veď ide o bývalého riaditeľa, ktorý zostal učiť na tej istej škole, ktorý nebol odvolaný z funkcie pre neplnenie alebo zlé plnenie povinností, ale na základe vlastnej žiadosti z osobných dôvodov, a ktorý s dočasným a ďalším riadením školy súhlasil.
Vlastne toto doteraz pani riaditeľka školskej správy neurobila, bývalý riaditeľ nebol záväzným spôsobom vyrozumený o tom, že jeho doterajšie poverenie riadiť školu je zrušené. Napriek tomu dvakrát za sebou, ako už bolo spomenuté, 1. a 2. novembra tohto roku, bez patričného odôvodnenia poverila dvoch iných pánov riadením školy bez toho, aby tento krok prekonzultovala prinajmenšom s radou školy. Podobne je zrejmé aj porušenie zákona zo strany novopovereného riaditeľa, pri odvolaní doterajšieho a pri menovaní nového zástupcu riaditeľa. Takýmito kompetenciami riaditeľ školy podľa zákona vôbec nedisponuje, nehovoriac o povinnosti vyžiadať si k tomu stanovisko rady školy, čo sa ani v tomto prípade nestalo. Okrem toho je spochybniteľná aj morálna a odborná stránka, keď okamžite po nastúpení, fakticky hneď na druhý deň, sa rozhodne k takémuto kroku.
Správanie sa školskej správy v tomto prípade, ale aj v predošlých niektorých konaniach jednoznačne poukazuje na snahu obchádzať všeobecné, ale aj v citovanom zákone a v pravidlách zakotvené demokratické princípy, obchádza hľadanie vzájomne výhodného prijateľného riešenia a akceptovanie názoru priamo zainteresovaných, reprezentovaných radou školy. Ďalej je badateľná aj nie príliš zakrývaná tendenčnosť a direktívne bezohladne presadzovanie vlastných názorov, čo je ešte vystupňované spomínanou rodinnou väzbou zainteresovaných osôb.
Na základe týchto skutočností vás žiadam o prešetrenie uvedenej problematiky a jej následné zosúladenie s platnými právnymi normami. Súčasne vás chcem vyzvať na komplexné prehodnotenie doterajšej činnosti Školskej správy v Rimavskej Sobote a na prijatie účinných z toho vyplývajúcich opatrení.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Komlósymu zo Spolužitia.
Rád by som odovzdal jednu informáciu. Tých pánov poslancov alebo pani poslankyne, ktorí sú darcovia krvi, prosia, aby sa o 11. 30 hodine dostavili do malej zasadačky.
Slovo má pani poslankyňa Viera Danielová, nezávislá. Pripraví sa pán poslanec Ján Krivčík z KDH.
Poslankyňa V. Danielová:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, páni podpredsedovia vlády,
a osobitne sa obraciam na pána premiéra a na pána ministra vnútra, žiaľ, neprítomných,
dňom 14. októbra 1993 bola z funkcie prednostky Okresného úradu v Bardejove odvolaná pani Eva Hudáková, doktorka práv. Na jej miesto vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 2. novembra 1993 vymenovala pána Andreja Fedora, doktora prírodných vied, podpredsedu Okresného predstavenstva HZDS v Bardejove, člena Rady HZDS, toho času zároveň riaditeľa Školskej správy v Bardejove. V súčasnej hektickej dobe by to snáď ani nebolo nič zvláštne, keby pani doktorka Hudáková nebola odvolaná tým istým predsedom vlády, ktorým bola v roku 1990 do funkcie prednostky Okresného úradu v Bardejove menovaná na základe výsledkov konkurzu, keby bardejovský okresný úrad nebol jedným z posledných na Slovensku, ktorého prednosta nebol z Hnutia za demokratické Slovensko a keby nebol Okresný úrad v Bardejove pod vedením doktorky Evy Hudákovej hodnotený ministerstvom vnútra ako jeden z najlepších. Krátko pred odvolaním minister vnútra
Slovenskej republiky udelil prednostke Okresného úradu v Bardejove mimoriadnu odmenu za plnenie mimoriadnych úloh.
Odvolanie pani Hudákovej z funkcie prednostky okresného úradu je politickým víťazstvom Okresného predstavenstva HZDS v Bardejove. Predstaviteľom vládneho hnutia sa podarilo to, o čo sa usilovali od 21. júla 1992, kedy vo svojom politickom prehlásení uviedli ako jeden z prvých bodov výmenu prednostu okresného úradu za odborníka z radov HZDS.
Vytýčený ciel nebolo v tom čase tak jednoduché dosiahnuť z viacerých dôvodov. Okrem odborných kvalít dnes už bývalej prednostky, alebo práve preto, prekážkou bolo zloženie okresného predstavenstva HZDS. Traja odporcovia kádrovostraníckych zmien dnes už nie sú jeho členmi. Ešte koncom roka 1992 pán Ing. Lexa, vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky oponoval predsedovi Okresného predstavenstva HZDS v Bardejove, že o prednostke doktorke Eve Hudákovej sú iba dobré referencie, a ak ju treba odvolať, treba na ňu niečo nájsť. Nuž, začalo sa hľadať.
Nariadená kontrola z úradu vlády Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v auguste a v septembri 1993 mala zabezpečiť podklady pre odvolanie. Výsledný materiál predložený Politickému grémiu HZDS, až potom vláde Slovenskej republiky, je neuveriteľne zavádzajúci a vôbec neberie do úvahy stanovisko doktorky Hudákovej. Skutočnými dôvodmi odvolania boli po prvé - nezávislosť doktorky Hudákovej, ktorá nebola členkou žiadnej politickej strany, po druhé - odolávanie prednostky okresného úradu nevyberaným tlakom zo strany Okresného predstavenstva HZDS v Bardejove požadujúceho konzultovanie všetkých rozhodnutí okresného úradu s politickými predstaviteľmi HZDS v okrese.
Pred tromi týždňami titulky novín priniesli informáciu o otvorení integračného zariadenia pre mentálne postihnutú
mládež v Hertníku pri Bardejove. Slávnostného odovzdania objektu sa zúčastnila aj manželka pána prezidenta pani Kováčova. Netušiac o čerstvom rozhodnutí vlády o odvolaní prednostky okresného úradu v Bardejove vyzdvihla osobný prínos a zásluhu práve doktorky Hudákovej pri neľahkej realizácii tohto ojedinelého projektu v našich podmienkach. Málokto z hostí si vtedy všímal, že slzy v očiach doktorky Hudákovej neznamenali iba dojatie. Boli to slzy trpkého poznania, že odbornosť a kvalita v našej spoločnosti krívajú na niektorom z ďalších miest až za straníckou príslušnosťou a politickou lojálnosťou.
Záverom chcem požiadať vás, pán premiér, a vás, pán minister vnútra, o odpovede na otázky:
1. Kde, kedy, za akých podmienok, za účasti ktorých kandidátov a na základe akého oznámenia sa uskutočnil konkurz na obsadenie miesta prednostu Okresného úradu v Bardejove?
2. Smú, podľa vás, pracovníci kontroly Úradu vlády Slovenskej republiky alebo ministerstva vnútra počas svojho pôsobenia na niektorom z úradov štátnej správy v rámci previerkovej skupiny prijímať pozvania na - jemne povedané - pohostenie predsedom okresnej organizácie HZDS?
3. Môže byť dokument o kontrole považovaný za hodnoverný, ak člen previerkovej skupiny konal či skôr nekonal svoju povinnosť v pracovnom čase v podnapitom stave?
4. Posledná otázka je pre pána ministra vnútra. Je evidentné, že prinajmenšom dve z vašich rozhodnutí vo vzťahu k Okresnému úradu v Bardejove sú vo vzájomnom rozpore. Jedným ste prednostke okresného úradu udelili mimoriadnu odmenu za plnenie mimoriadnych úloh, vzápätí druhým ste tú istú
prednostku z funkcie odvolali. Pýtam sa, ktoré z týchto dvoch rozhodnutí bolo, podľa vás, nesprávne?
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Krivčík z KDH. Pripraví sa pán poslanec Jozef Polačko z KDH.
Poslanec J. Krivčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
skôr ako sa dotknem vecnej podstaty mojej interpelácie, dovolím si krátky úvod do problému. Vývoj nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky zaznamenáva nielen nerovnomerný vývoj, ale i nárast miery nezamestnanosti, ktorá už v siedmich okresoch Slovenskej republiky prekročila hranicu 20 %. Do skupiny okresov postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti patrí i okres Čadca so svojou 19, 5-percentnou mierou nezamestnanosti evidovanou k 31. 10. tohoto roku. Jednou z príčin tohoto vývoja je i konverzia zbrojnej výroby alokovanej v tomto regióne.
Touto konverziou bol postihnutý i štátny podnik Drevorez Turzovka. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 890/1992 na realizáciu konverzie zbrojnej výroby v roku 1993 v tomto podniku bola zmluvou odsúhlasená finančná podpora zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na úhradu nákupu strojov a zariadení na základe spoločného rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 73/1993 zo dňa 17.
6. 1993 v objeme 5 miliónov Sk. O tejto finančnej podpore bola dňa 18. 8. toho roku spísaná písomná zmluva, ktorá súčasne upravila i podmienky čerpania tejto finančnej podpory. Ku dnešnému dňu schválené finančné prostriedky neboli predisponované tomuto štátnemu podniku, neboli mu dané k dispozícii, čo ohrozuje celkovú realizáciu programu reštrukturalizácie výroby tak, ako táto bola prijatá a schválená zainteresovanými rezortami, na ktoré tento podnik uzatvoril i kontrakty s dodávateľmi technológie, časť zahraničnej technológie už bola dodaná. Len pre informáciu uvediem, že v objeme 42 miliónov Sk, avšak táto stojí doteraz nevyužitá, pretože k nej chýba dofinancovať nákup niektorých súčastí tuzemských zariadení.
Interpelujem preto pánov ministrov, a to pána ministra financií a pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky, a žiadam o písomné stanovisko o ich konkrétnom riešení tohoto problému, ako i o termíne uvoľnenia odsúhlasenej finančnej podpory pre štátny podnik Drevorez Turzovka.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Slovo má pán poslanec Jozef Polačko z KDH. Pripraví sa pán poslanec Juraj Plesník z SDĽ.
Poslanec J. Polačko:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážení kolegovia,
na rozdiel od predchádzajúcich je pomaly viac ľudí tu, za vrchstolom, ako v pléne. Ale dovoľte, aby som vám rozpovedal príbeh bežného života investičných fondov, aby som sa
obrátil s interpeláciou v tejto veci na ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, čoby predsedu Prezídia Fondu národného majetku.
Dňa 4. 3. 1993 posiela investičný fond Uniprim list Fondu národného majetku, z ktorého citujem: "Fond národného majetku po rozbehnutí prvej vlny kupónovej privatizácie, zverejnení údajov o akciových spoločnostiach v nich zaradených a na základe väčšinou administratívneho zvýšenia cien pozemkov, zmien rozdielov v cenách u dotknutých akciových spoločností, nariadil pri preregistrovaní do obchodného registra týchto akciových spoločností zvýšiť ich základné imanie. Týmto krokom došlo bez kvalitatívnej zmeny v uvedených akciových spoločnostiach k zmene podielu majetku pripadajúceho na jednu akciu oproti východiskovým údajom zverejneným pred jednotlivými kolami prvej privatizačnej vlny.
Tieto rozdiely dosahujú u niektorých akciových spoločností, ktorých akcie podľa výsledkov investovania vlastníme, 20 až 40 % znehodnotenia pôvodnej nominálnej hodnoty akcií. Zároveň sa podstatne mení aj podiel akcií, ktorý je možné uplatňovať pri riadení týchto akciových spoločností pre dosiahnutie čo najlepších efektov pre našich akcionárov. Po prehodnotení uvedených dopadov v záujme obhajovania práv našich akcionárov a eliminovania negatívnych vplyvov z tejto skutočnosti vás žiadame o zváženie a následné zrealizovanie zvýšenia v plnom alebo minimálne 82-percentnom podiele z celkového zvýšenia majetku, pôvodnej nominálnej hodnoty rovnomerne na každú jednu tisíckorunovú akciu, zakúpenú DIK a IPF vo všetkých kolách prvej privatizačnej vlny. "
Na tento list, odpovedá Fond národného majetku 20. 4. 1993, z ktorého vyberám: "Vzhľadom ku skutočnosti, že v zverejnenej ponuke pre kupónových investorov bola uvedená výška základných imaní akciových spoločností v neaktulizovanej hodnote, relatívne podiely majetkových účastí investičných
privatizačných fondov na podnikaní akciových spoločností poklesli v týchto prípadoch, kde došlo k zvýšeniu základného imania z majetku spoločností. Sme si vedomí tejto skutočnosti, aj keď sme ju nezavinili, a chápeme prejavy námietok a protestov z vašej strany. Po dohode s asociáciami IPF a v súlade z uznesením Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky sme sa zaviazali, že poskytneme kupónovým investorom, t. j. DIK a IPF prednostné právo na odkúpenie príslušného podielu akcií zo zvýšenia základného imania. Vami navrhovaný spôsob riešenia formou zvýšenia menovitej hodnoty akcií neprichádza preto do úvahy. "
Na základe tohto záväzku posiela investičný fond 9. 9. 1993 žiadosť o odpredaj akcií, ktorý považujem za žiadosť v núdzi, a ktorý si dovolím pre krátkosť citovať: "Na základe rozhodnutia Prezídia Fondu národného majetku zo zasadnutia dňa 3. 2. o použití akcií, ktoré Fond národného majetku nadobudol z uvedeného zvýšenia základného imania tak, že tieto budú prednostne ponúknuté akcionárom z kupónovej privatizácie, vás žiadame o odkúpenie akcií z podielu FMN v podniku Dopravná mechanizácia, Prešov. V uvedenej akciovej spoločnosti vlastní náš fond... toľko a toľko akcií. "
Pripusťme, že dva mesiace sú pre štátnych úradníkov tejto republiky príliš krátka doba na to, aby na list odpovedali, ale podobný osud stihol aj Všeobecný investičný fond, ktorý sa po liste z 22. 2. 1993, v ktorom protestoval proti rozhodnutiu Fondu národného majetku a navrhoval spôsob nápravy v zmysle podobnej reakcie Fondu národného majetku, obrátil naň listom z 11. 5. 1993, v ktorom znovu v núdzi žiada o odpredaj takýchto akcií. Podľa údajov, ktoré mám k dispozícii, ani jeden z fondov odpoveď nedostal. U toho druhého je to už pol roka.
Ponúka sa otázka, či je postup voči týmto fondom ojedinelý, alebo je to všeobecný postoj Fondu národného majetku.
Mám pritom na pamäti vyhlásenia o riešení týchto problémov akcií, ktoré zazneli niekoľkokrát z úst vládnych činiteľov tohto roku na pôde tohoto parlamentu aj inde.
V súčasnosti je u nás kapitálový trh úplne umŕtvený, i keď by bol záujem kupovať akcie za burzové ceny, prípadne podľa RM systému. Tí, čo akcie vlastnia, ich nechcú predávať v nádeji, že cena akcií porastie. Tento problém sa dá preklenúť práve predajom akcií, ktoré zostali vo Fonde národného majetku za ceny platné na burze, prípadne v RM systéme. Investičné fondy ináč ani za iné ceny zo zákona nesmú nakupovať. Malo by platiť, že prvoradou úlohou Fondu národného majetku je rýchlo a čestne privatizovať. Burzové ceny sú jasné, kupovať môže každý, neexistuje poctivejší spôsob privatizácie. Nádejať sa, že štát zarobí, keď počká na vyššie ceny, je nezmyselné, lebo u nás pre nedostatok peňazí medzi investormi ceny ešte dlho neporastú.
Žiadam pána ministra, aby vyvrátil podozrenie, že tento spôsob má len jednu chybu, pre niekoho asi najpodstatnejšiu v tom, že pritom žiadny úradník, či už ministerský alebo stranícky, nerozhoduje o tom, kto privatizuje, za aké bývalé či budúce zásluhy, a čo, za koľko a kedy privatizuje. Jednoducho povedané, neumožňuje politické, ani zištné manipulácie s privatizáciou. To je znovu pre riešenie prípadu núdze.
Zároveň však chcem tento parlament upozorniť na odpoveď na interpeláciu ministra Dolgoša pánu Tahymu, v ktorej sa tomuto parlamentu zaviazal pomerne, podľa doterajšieho vlastníctva prerozdeliť navýšené akcie akcionárom v zmysle Obchodného zákonníka. Bolo to niekedy v apríli tohto roku. Platí teda to, čo sa pred týmto parlamentom povedalo, alebo stačí poslancom zapchať uši a robiť si svoje?
Ďalšiu interpeláciu chcem venovať novovymenovanému ministrovi školstva pánu Paškovi, ktorý, aj keď nastúpil do
rozbehnutého vlaku, môže sa hneď zoznámiť s problematikou svojho rezortu. Rodičia jedného zo školských zariadení v okrese Prešov dostali list tohto znenia: "Vážení rodičia, na základe zhodnotenia ekonomickej situácie v materských školách pre zabezpečenie ich ďalšieho chodu navrhujeme novú formu krytia nákladov na prevádzku školy. Školská správa v Prešove uvažuje zaviesť na všetkých materských školách v okrese tzv. mesačný darovací príspevok na prevádzku školy vo výške 30 Sk na jedno dieťa, 50 Sk na dve a viac detí. Uvedený príspevok má mať charakter sponzorského daru a bude uhrádzaný v hotovosti u riaditeľky príslušnej materskej školy na fond rezerv školskej správy. Finančná čiastka vytvorená z príspevku sa bude môcť používať výlučne na krytie nákladov a výdajov tej-ktorej školy.
Rodičia môžu príspevok aj zvýšiť podľa svojich finančných možností. Ak ich príspevok presiahne celkove čiastku 1000 Sk alebo 2, 5 % z daňového základu, potom si môže platca daru uplatniť nárok na odpočítanie tejto čiastky zo základu pre výpočet dane zo mzdy podľa § 15 zákona 286 odsek 8. Termíny splátky darovacieho príspevku sú do 10. dňa v každom mesiaci. Úhrady možno platiť mesačne alebo štvrťročne. Prvú splátku však žiadame spätne od 1. septembra. Keďže k sponzorskému daru je potrebné uzavrieť s každým rodičom-platcom osobitnú darovaciu zmluvu, prosíme vás, aby ste sa na jej podpísanie osobne dostavili na príslušnú materskú školu v dňoch 1. až 5. 11. 1993.
Veríme, že tieto skutočnosti plne pochopíte, a tým umožníte vášmu synovi, dcére, všestranný rozvoj osobnosti a prípravu na vstup do základnej školy. V prípade veľkého záujmu o pobyt detí v našom zariadení budeme uprednostňovať deti tých rodičov, ktorí pristúpia na nami navrhovanú formu úhrady nákladov. Tešíme sa na spoluprácu v školskom roku 1993/1994. S pozdravom - vedenie školy, kolektív pedagógov".
Je prirodzené, že pri nedostatku finančných prostriedkov v školstve sa vedenie školy aj takto obracia na rodičov im zverených detí. Nezdá sa mi však prirodzené, že takto získané prostriedky sa majú odviesť na fond rezerv školskej správy. Prirodzenejšie by bolo zriadenie osobitného účtu zariadenia alebo podobné riešenie s ingerenciou rodičov. Vzhľadom na charakter a obsah listu je teda zrejmé, že tento list vznikol v spolupráci so školskou správou, teda medzi školskou správou a zariadením. Inak by riaditeľ nemohol garantovať vrátenie prostriedkov z fondu rezerv. Zarazila ma ďalej aj kombinácia návrhu na príspevok a striktnej žiadosti o spätné vyplatenie príspevku, ale to je už vec etiky riaditeľa zariadenia a rozhodnutia školskej správy.
Záverom chcem poznamenať, že je neetické vynucovať si sponzorský dar vyhrážaním sa, že neprispenie bude mať vplyv na ďalšie prijatie dieťaťa do zariadenia. Čo na to tí chudobnejší mladí ľudia, ktorí dnes musia obrátiť každú korunu dvakrát? Oceňujem nápad obrátiť sa na možných sponzorov aj z radov solventných rodičov, avšak spôsob nakladania s peniazmi zvolený školskou správou a forma žiadosti o príspevok celú túto akciu morálne spochybňuje. Budem teda rád, ak mi pán minister po prešetrení veci predloží svoj názor na spomínanú problematiku, resp. v prípade potreby urobí opatrenia na nápravu stavu. Odpovede na obe interpelácie by som prosil písomne v zákonnej dobe.
Ďakujem. Predseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Polačkovi. Slovo má pán poslanec Juraj Plesník z SDĽ. Pripraví sa pán podpredseda Peter Weiss.
Poslanec J. Plesník:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážení kolegovia,
v súvislosti s novým štátoprávnym usporiadaním vyvstáva vysoko aktuálna otázka uplatňovania koncepcie našej zahranično-obchodnej politiky, a to najmä vo vzťahu ku krajinám, kde podiel zahraničného obchodu bol značný a obchodná bilancia bola vysoko aktívna. Za zmienku stojí, že rozpad federácie značne oslabil najmä v počiatku samostatnosti Slovenskej republiky jeho diplomatické aktivity či postavenie. Neraz v pre nás dôležitých krajinách sme rozdelením štátu stratili veľvyslanectvá, niekde nepracovalo ani naše konzulárne zastúpenie. Preto moje prvé otázky na ministra zahraničných vecí pána Moravčíka znejú:
1. Aké je dnes zastúpenie Slovenskej republiky v krajinách, ku ktorým po deľbe federácie vedieme pohľadávky?
2. Ako je zabezpečovaná zahraničná politika k týmto krajinám, a to i z hľadiska vymáhania pohľadávok?
Pokračujem ďalej: Osobitná z obchodného hľadiska je pre nás Ruská federácia, i ďalšie štáty spoločenstva. S pochopením som preto prijal výsledok pracovnej cesty premiéra Vladimíra Mečiara do Moskvy 25. marca tohto roku. Ako je známe, došlo vtedy k podpísaniu dohody medzi vládami Slovenskej republiky a Ruskej federácie o hospodárskom rozvoji a vedeckotechnickej spolupráci. Článok 16 tejto dohody zakladá záväzok vytvoriť obchodné zastupiteľstvá v Bratislave a v Moskve. Znenie tejto dohody, koniec-koncov i tento zámer potvrdili následné návštevy, i vtedajší minister hospodárstva pán Kubečka. Podľa mojich dostupných informácií však v Moskve na rozdiel od Bratislavy obchodné zastupiteľstvo do súčasných
dní nepracuje v takej miere, ako táto dohoda predpokladala. Kladiem preto ďalšie otázky, a to: Aký je stav v zabezpečovaní realizácie tejto dohody, a ďalej, aký je súčasný stav v rozvoji obchodu s Ruskou federáciou a krajinami Spoločenstva nezávislých štátov z hľadiska vývoja obchodnej bilancie a prognóz pre rok 1994?
Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teraz predložiť jednu interpeláciu. Na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som položil pánu ministrovi financií Ing. Tóthovi niekoľko otázok v súvislosti s plnením ustanovenia § 97 zákona 511/1992 Zb. o správe daní, ktorým sa zavádza povinnosť používať elektronické pokladne. Priznám sa popravde, že odpoveď, ktorú som netrpezlivo čakal nielen ja, ale aj všetci tí, ktorých sa toto ustanovenie týka, ma nielen že neuspokojila, ale do istej miery vyvoláva vo mne rozpaky, či tento pôvodne dobrý zámer sa skutočne bude môcť zrealizovať. Prečo? Podľa návrhu vyhlášky, ktorý ešte stále nie je spracovaný v definitívnej podobe, teda nie je pripravený na zverejnenie, sa predpokladá povinnosť používať pokladne už od 1. januára 1994. Pritom v odpovedi sa uvádza, že samotné technické požiadavky na pokladne nie sú predmetom vyhlášky a predpokladá sa, že technická komisia, ktorú zriadil ústredný riaditeľ daňového riaditeľstva, dorieši a vypracuje kritériá pre posudzovanie s prihliadnutím na podmienky samotnej vyhlášky.
Takéto riešenie však možno hodnotiť za určité podcenenie celého stavu zavádzania príslušného paragrafu do praxe, teda uvádzania elektronických pokladní. Uvedomme si, že toto ustanovenie nie je primerané použitiu a zverejneniu dostupných informácií pre konkrétneho užívateľa, živnostníka. Interpelujem preto podpredsedu vlády a ministra financií pána Tótha a ministra hospodárstva pána Duckého:
1. Kedy bude zverejnená vyhláška pre celú širokú podnikaľteľskú a občiansku verejnosť?
2. S akou stimuláciou pre užívateľa sa zo strany štátu predpokladá, a to najmä z dôvodu, že ide o opatrenie vyvolané štátom?
3. Kedy bude zverejnená príslušná štátna norma, podľa ktorej sa bude zavádzanie elektronických pokladní zabezpečovať tak, aby mohli byť podkladom pre vydávanie licencií technickou komisiou?
4. Aké opatrenia sa pripravujú z technického hľadiska, aby zavedenie elektronických pokladní nemuselo vytvoriť nový tlak na devízové rezervy nákupom novej techniky, aby mohli byť využité existujúce elektronické pokladne s príslušnou úpravou?
Verím, že odpoveď na túto interpeláciu, ktorá v dohľadnej dobe by mohla byť zverejnená i v tlači, by dala uspokojenie pre všetkých, ktorých sa ustanovenie § 97 zákona číslo 511 týka.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán poslanec Plesník. Slovo má pán podpredseda Peter Weiss. Ešte pán Jakuš - faktická poznámka.
Poslanec J. Jakuš:
Chcem len požiadať tých poslancov, ktorí sedia tu a darovali krv, keby boli takí láskaví a prišli do malej zasadačky na ukončenie tejto akcie, kde pán predseda Národnej
rady by im chcel poďakovať za túto akciu. Tí, čo tu ešte sedíte, poďte, prosím vás, do malej zasadačky.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené poslankyne a poslanci, vážení členovia vlády,
so vznikom koaličnej vlády mnohí spojili očakávanie, že by mohla priniesť aspoň dočasne väčšiu politickú stabilitu. Či to tak bude, závisí od vnútorných kryštalizačných procesov v HZDS a v Slovenskej národnej strane. V každom prípade občania Slovenskej republiky očakávajú, že úsilie vlády sa konečne sústredí na riešenie akútnych ťažkostí nahromadených v národnom hospodárstve. Odsúvanie kvalifikovaného riešenia hospodárskych otázok je totiž už chronické. Víťazné hnutie sa prednostne sústredilo na politické otázky, ktoré vyvolalo delenie federácie a osamostatnenie Slovenskej republiky po 1. 1. 1993. Najviac síl však vynaložilo na upevňovanie svojej politickej moci personálnymi rošádami na rôznych stupňoch štátnej administratívy. Po strate väčšiny v Národnej rade sa sústredilo na hľadanie spôsobov riešenia vzniknutej situácie až po uzatvorenie koalície a vytvorenie koaličnej vlády.
V celom tomto poldruharočnom období pre vládu hospodárske otázky neboli prioritou a častokrát sa odsúvali na bok, resp. riešilo sa to, čo sa už odložiť nedalo. Potvrdila sa nedostatočná pripravenosť vládnej moci riešiť hospodárske súvislosti vzniku samostatného štátu. Už počas prípravy na rozdelenie ČSFR sa ukázal nedostatočne kvalifikovaný prístup predstaviteľov slovenskej vlády pri uzatváraní vzájomných
hospodárskych dohôd s Českou republikou. Jeden príklad za všetky: uzavretie platobnej dohody v takej podobe, ktorá umožnila únik devíz pri slovenskom exporte sprostredkovanom českými podnikmi zahraničného obchodu.
I keď budovanie inštitúcií nového štátu nepokladáme za jednoduché, v mnohých prípadoch zanedbanie, ťažko zdôvodniteľne oneskorovanie nevyhnutných opatrení, znamenalo pre Slovenskú republiku nenahraditeľné straty. Opäť príklad: colné a daňové úniky na hraniciach s Českou republikou ako dôsledok hrubého zanedbania včasných prác na príprave pohraničného režimu na hraniciach s Českou republikou.
Po vzniku nezávislého štátu sa obnažila potreba, ale treba povedať, že aj vytvoril priestor pre to, aby vláda pripravila ucelenú predstavu, aké ciele, akými prostriedkami, akými nákladmi a za aký čas chce v slovenskom hospodárstve dosiahnuť. Viaceré podujatia vlády, ako napríklad Stará Turá, Bôrik, Trenčianske Teplice a Prešov, nemali napokon predpokladaný účinok a ostali v polohe skôr propagandistických akcií. Vláda neuspela v prekonaní hospodárskeho poklesu, ktorý hrozí dosiahnuť v niektorých ukazovateľoch rozmery prvého roku transformácie, ktorý je v každom trasformujúcom sa štáte kritický. Napríklad pokles v priemysle bude približne rovnaký ako v roku 1991, iba o niečo menší pokles očakávame v stavebníctve. V niektorých makroekonomických ukazovateľoch budú výsledky v roku 1993 horšie ako v roku 1991, napríklad v deficite štátneho rozpočtu a v miere nezamestnanosti.
Uvedomujem si, že tieto výsledky sú odrazom aj mimoriadnych faktorov, predovšetkým rozpadu ČSFR, ktoré nevyhnutne museli byť z krátkodobého hľadiska nepriaznivé. Rozsah tohto dopadu však mohol byť, ako som už uviedol, inakší. Pýtam sa, či vláda už podrobnejšie analyzovala, prečo dopad rozpadu ČSFR na Slovenskú republiku v porovnaní s Českou republikou bol o toľko nepriaznivejší. Pre porovnanie uvediem niektoré hospodárske výsledky v I. polroku 1993 v Slovenskej republike a v Českej republike. Pokles hrubého domáceho produktu v Slovenskej republike 6, 2 %, v Českej republike 0, 5 %, pokles priemyselnej výroby v Slovenskej republike 15, 2 %, v Českej republike 4, 7 %, pokles stavebnej výroby v Slovenskej republike 21, 8 %, v Českej republike 5, 2 %, miera nezamestnanosti k 30. 6. 1993 v Slovenskej republike 12, 5 %, v Českej republike 2, 6 %, štátny rozpočet k 30. 6. 1993 v Slovenskej republike deficit 14, 8 miliardy korún, v Českej republike prebytok 5, 6 miliardy korún.
Aj keď nemožno nebrať do úvahy postavenie Slovenska v bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej republike a objektívne podmienenú rozdielnosť výkonnosti ekonomík, jednou z príčin je nepochybne absencia koncepčnej a realistickej hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky. Natíska sa otázka, prečo opatrenia vlády a jej orgánov v priebehu roka 1993 nepriniesli želateľný zvrat v doterajšom nepriaznivom hospodárskom vývoji. Príčiny sú viaceré a doplnená koaličná vláda by ich mala podrobne analyzovať. Verejnosť na to čaká. Pri tejto príležitosti poukážem na dve z nich.
Prvou bola nedostatočná kompetenčnosť vlády pri posudzovaní súčasnej hospodárskej situácie a hľadanie východísk z nej. Analýzy súčasného stavu hospodárstva boli povrchné, nedostatočné, a mnohé opatrenia urobené na ich základe sú preto málo účinné.
Kritickým miestom v slovenskom hospodárstve je podniková sféra. Vláda sa usilovala riešiť jeden z dôsledkov krízy v podnikovej sfére - medzipodnikovú zadĺženosť, ale prvé výsledky z povinného vzájomného zúčtovania sú veľmi neuspokojivé. Pokiaľ sa štát oveľa účinnejšie nezaangažuje do transformácie podnikov, do vytvárania priaznivejšieho prostredia, do pomoci podnikom pri prenikaní na zahraničné trhy
a podobne, môžeme očakávať, že sa medzipodniková a úverová zadĺženosť podnikov do konca roka ďalej zvýši a začiatkom roku 1994 bude hroziť, že odkladané konkurzy podnikov sa začnú realizovať na masovom základe s hrozbou dominoefektu.
Dámy a páni,
Slovenská národná strana vyjadrila predsavzatie vstupom do koalície zlepšiť činnosť vlády, okrem iného v hospodárskej politike. Možno predpokladať, že chce priniesť do koalície nové kvalifikované predstavy o tom, ako pomôcť slovenskému hospodárstvu. Tieto predstavy a zámery by sa mali odraziť v programe koaličnej vlády. Je preto prirodzené žiadať, aby vláda pripravila koaličné programové vyhlásenie, v ktorom vyjadrí svoje strategické zámery a spôsoby ozdravovania hospodárstva v Slovenskej republike. V každom prípade mala vláda podľa uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. 10. 1993 predložiť už na túto schôdzu nielen koncepciu transformácie sociálneho systému, ale aj predstavu o hospodárskej politike na rok 1994. Otázka, prečo to vláda neurobila, je o to naliehavejšia, že v decembri máme rokovať o štátnom rozpočte. Opäť, ako sa to už stalo zvykom, bude predložený na poslednú chviľu a nie je podložený jasnou koncepciou hospodárskej a sociálnej politiky.
Druhým faktorom málo úspešnej hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky je nízka výkonnosť vládnej moci, vlády i štátnej administratívy. Na nízkej úrovni výkonnej moci sa podieľa nekoordinovanosť hospodárskej politiky, ktorá súvisela okrem iného aj tým, že celý čas od volieb až do novembra nebolo HZDS schopné obsadiť post podpredsedu vlády pre hospodársku politiku. V koaličnej vláde budú traja podpredsedovia zodpovední celkom alebo čiastočne za hospodárske otázky - podpredseda pre krátkodobú hospodársku politiku, podpredseda zodpovedný za transformáciu hospodárstva a podpredseda zodpovedný za začleňovanie Slovenskej republiky do
Európskeho spoločenstva resp. Európskej únie. Vyjadrujem vážnu pochybnosť, či takýmto delením kompetencií sa zvýši koordinovanosť pri riešení hospodárskych otázok.
Vytvorenie postu podpredsedu vlády pre vzťahy s Európskou úniou naznačuje, že vláda Slovenskej republiky si uvedomuje vážnosť záväzkov, ktoré vzala na seba podpisom pod Asociačnú dohodu Slovenskej republiky a Európskej únie. A to je dobré. Na druhej strane tým vláda dokumentuje, že začleňovanie do Európskej únie pokladá za niečo, čo je akoby mimo transformačného procesu a mimo každodennej hospodárskej politiky. To je, podľa mňa, nedostatočné pochopenie najvážnejších súvislostí nášho integračného procesu k Európskej únii. Krátkosť prípravného obdobia a postupné zavádzanie náročných kritérií, ktoré sú spojené s procesom pridružovania, vyžaduje adekvátnu krátkodobú i dlhodobejšiu hospodársku politiku.
Rád by som preto dostal odpoveď na otázku, ako sa bude realizovať vrcholná koordinácia medzi troma podpredsedami vlády, aby sa dosiahli krátkodobé i dlhodobé ciele hospodár
skej politiky aj s ohľadom na riešenie strategickej otázky začlenenia do Európskej únie. Na nízku výkonnosť vládnej moci poukazuje i to, že aj rôzne čiastkové dobre pripravené vládne zámery, ktoré by mohli pomôcť riešiť komplikovanú hospodársku situáciu, sa častokrát veľmi ťažko realizujú, resp. sa ich realizácia neustále odkladá. Ako príklad možno uviesť viaceré čiastkové programy vlády, napríklad Program podpory malého a stredného podnikania, Program podpory exportu a podobne.
Nedostatočné opatrenia na ich realizáciu poukazujú na vážne nedostatky aj v štátnej administratíve, ako sú neodbornosť, byrokratizmus, nekoordinovanosť. Vyskytujú sa aj signály o skorumpovanosti časti štátneho aparátu. Niektoré z týchto nedostatkov súvisia s personálnou politikou vlády presadzujúcou stranícky princíp i pri obsadzovaní funkcií
štátnej moci na najnižšej úrovni. Práve v dôsledku toho výrazne poklesla celková odborná kapacita niektorých ministerstiev. Naliehavo sa ukazuje potreba zákonne zamedziť týmto praktikám v štátnej administratíve.
Osobitnú kapitolu, dámy a páni, predstavuje privatizačná politika vlády. Aj vládou verejne priznané faktické pozastavenie privatizačného procesu nebolo spôsobené ani tak zmenami koncepcie privatizácie, ako pričastými zmenami v uprednostňovaní tých či oných spôsobov privatizácie. Jasne sa ukázala tendencia najprv privatizovať lukratívne podniky resp. podniky, ktoré majú aktívnu obchodnú bilanciu, pravidelne odvádzajú dane, držia zamestnanosť. Odkladá sa, naopak, privatizácia takých podnikov, ako sú už dnes spomínané Prakovce. Sotva možno za koncepčnosť privatizačného procesu pokladať, keď sa dôveryhodnosť, transparentnosť a odkriminalizovanie privatizácie spája s tým, že ju pevne drží v rukách sám premiér ako naďalej zastupujúci minister pre správu a privatizáciu národného majetku.
Pýtam sa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je sľubované odpolitizovanie privatizácie? Nie je to skôr privatizácia privatizačného procesu, ktorá spôsobuje nedôveru zahraničného kapitálu? Nie je to upevňovanie politického monopolu uchopovaním politickej moci? Nie je to prejav neochoty vytvoriť podmienky pre verejnú, demokratickú, nebyrokratickú kontrolu privatizačného procesu?
Dámy a páni,
vznik koaličnej vlády by nemal iba zvýšiť priechodnosť niektorých zákonov a rozhodnutí v Národnej rade Slovenskej republiky. Ak neprinesie aj racionálnu a koncepčnú hospodársku politiku, bude iba samoúčelom a nebude mať z nej úžitok občan, ale iba koaličné strany, ktoré napĺňajú svoje mocenské ambície.
Tu som chcel, kolegyne a kolegovia, končiť, ale predsa by som ešte rád urobil jednu poznámku na záver. 1. januára tohto roku sme v tejto miestnosti precítili skutočnosť, že máme vlastný štát, a rozvíjali sme úvahy o tom, čo táto skutočnosť znamená. O niekoľko týždňov neskôr sme zvolili prezidenta, reprezentanta samostatnej slovenskej štátnosti nielen doma, ale aj v zahraničí. Vzťah k prezidentovi, dámy a páni, je aj vzťahom k vlastnej štátnosti. Nepamätám si, kolegyne a kolegovia, také správanie sa k prezidentovi bývalej federálnej republiky, akého sme boli svedkami v uplynulých dňoch voči slovenskému prezidentovi zo strany vysokých štátnych úradníkov a ústavných činiteľov.
Nie som zástancom nedotknuteľnosti ktoréhokoľvek ústavného činiteľa, a najmä nie prezidenta, som však zástancom politickej kultúry a taktu pri verejnom vystupovaní voči prezidentovi. Vždy som odsudzoval a budem odsudzovať aroganciu a neokrôchanosť v politike aj preto, že správanie sa ústavných činiteľov navzájom voči sebe je príčinou rastúceho znechutenia našich občanov k politike.
Obraz o sebe ako o krajine, ako o štáte, si vytvárame aj sami svojím správaním, aj takými zdanlivými maličkosťami, ako je spôsob vyjadrovania sa na adresu prezidenta, aj keď ide o kritiku, alebo ako je rešpektovanie protokolu. Ako ústavného činiteľa ma nemôže nechať ľahostajným skutočnosť, že ani pán premiér, ani nikto z piatich podpredsedov vlády si nenašli čas, aby sa prišli rozlúčiť s hlavou štátu pred jej odletom na oficiálnu štátnu návštevu do Spolkovej republiky Nemecko. Rád by som, dámy a páni, dostal od vlády vysvetlenie, prečo sa tak stalo. To, čo som sa dočítal v tlači, za vysvetlenie považovať nemôžem.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Rád by som upozornil pána podpredsedu Weissa, že pri porovnávaní výkonnosti Slovenskej a českej republiky za posledný rok zabudol a, pravdepodobne, účelovo zabudol porovnať, aká bola výkonnosť za posledné dva a pol roka medzi Českou a Slovenskou republikou počas federácie. Tam by bolo zreteľne vidno, že vlastne ten hlboký prepad, rozdiel napríklad medzi 2, 4 % nezamestnanosti v Čechách a u nás 14 % by bol ešte zreteľnejší.
Podpredseda NR SR P. Weiss: Dámy a páni,
dvakrát som vo svojom vystúpení práve na túto skutočnosť poukázal, nerozvádzal som ju. Mohol by som citovať zo svojho vystúpenia. Od vlády som žiadal iba analýzu príčin, prečo je to tak. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Kočtúch - faktické poznámky. Priatelia, znášajme faktické poznámky, aj keď sú nám nemilé.
Poslanec H. Kočtúch:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegovia, kolegyne,
rád by som odporučil pánu podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky preštudovať si hlbokú analýzu o slovenskej ekonomike, ktorú urobil Nomura Research Inštitút, ktorý
by uviedol na správnu mieru tie fakty, ktoré pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky účelovo použil.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pánu profesorovi by som chcel povedať, že táto analýza bola urobená vlastne na začiatku tohoto roku, transponovala sa na pomery v tlači, ktoré sú teraz, ku koncu roku, a analýza, ktorú som povedal ja, je urobená domácimi hospodárskymi expertami a z našich štatistických údajov, ktoré sú k dispozícii.
Poslanec H. Kočtúch:
Mám na mysli obsiahlu analýzu, ktorá má iný dátum, a to 10. november 1993.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Slovo má pani Marta Oravcová. Pripraví sa pán poslanec Pavol Homola za nezávislých.
Poslankyňa M. Oravcová:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, členovia vlády,
na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v decembri 1992 nás predkladatelia - podpredseda vlády pán Roman
Kováč a ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Keltošová presviedčali o nevyhnutnosti prijatia zákona o Národnej poisťovni a financovaní nemocenského, zdravotného a dôchodkového poistenia. Hlavným dôvodom, ktorým sa zákon prijímal, boli - po prvé - nutnosť zavedenia financovania nového poistného systému v súvislosti s nadobudnutím účinnosti novej daňovej sústavy od 1. 1. 1993 a po druhé - v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia sa mala posilniť zodpovednosť každého občana za svoje postavenie a sociálne istoty v budúcnosti. Veľmi dobre si pamätáme, za akých podmienok sa zákony o Národnej poisťovni i jednotlivých fondoch prijímali a ako sa na rokovaní Národnej rady dopracovávali. Nebudem sa vo svojej interpelácii dotýkať financovania Národnej poisťovne, tá bude predmetom diskusie pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte na rok 1994. Svoju interpeláciu obmedzím na funkčnosť Národnej poisťovne z inej polohy.
Neúčasťou zástupcov štátu na rokovaní Zboru zástupcov od 17. 9. sa už trikrát zmarilo úsilie prijatia základných dokumentov fungovania Národnej poisťovne a jej regionálnych fondov. Sú to organizačný poriadok a štatút. Dňa 17. 9. sa neuskutočnilo rokovanie pre nedostatočný počet zástupcov, 6. 10 ako náhradné rokovanie pre zaneprázdnenosť členov vlády, v Zbore zástupcov zastupujúcich štát, bol predsedníčkou Zboru zástupcov tento deň odvolaný, 10. 11. - ďalšie rokovanie skončilo ako predchádzajúce odchodom pani ministerky Keltošovej a zrejme povinne i ministra Soboňu. Dôvody, ktoré k tomuto pani ministerka uvádzala v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, neboli presvedčivé, a domnievam sa, že je tu iný zámer.
Keďže nie je prijatý organizačný poriadok a štatút, regionálne národné poisťovne nie je možné organizačne stabilizovať tak, aby bol odstránený najväčší problém, a to je neujasnenosť koncepcie a roztrieštené riadenie tak v spoločných činnostiach, ako i v jednotlivých regionálnych fondoch
zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia. Skutočne odporúčam stretnutie s riaditeľmi fondov na regionálnej úrovni. Preto interpelujem pani ministerku Keltošovú, ktorá je predsedníčkou Zboru zástupcov, dokedy chce štát ešte blokovať činnosť tejto verejno-právnej inštitúcie.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni Oravcovej. Slovo má pán poslanec Pavol Homola za nezávislých. Pripraví sa pani poslankyňa Ďurišinová za SDĽ.
Poslanec P. Homola;
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
svoju interpeláciu podávam na ministra vnútra pána Tuchyňu. Slovenskí občania, ktorí pracujú v Českej republike a chcú i naďalej pracovať, potrebujú povolenie k pobytu od cudzineckej polície podľa miesta prechodného dlhodobého pobytu. Tu poskytnem pánu ministrovi prílohu, ktorá vyšla v Českej republike. Toto povolenie musí byť už od 1. 1. 1994. V súčasnej dobe podľa českej tlače - Mladá fronta dnes zo dňa 27. 10. 1993 - pracuje v Českej republike približne 21 tisíc občanov Slovenskej republiky. Z tohto počtu si dovolím tvrdiť, že približne 15 tisíc je z regiónu Kysúc. Pracovať bez povolenia pobytu v Českej republike bude nemožné. A naviac, takýto občan Slovenskej republiky môže byť z Českej republiky vyhostený, nehovoriac už o dôsledkoch straty pracovných príležitostí pre občanov Slovenskej republiky.
Pre vybavenie povolenia k pobytu v Českej republike je prvým predpokladom byť držiteľom platného cestovného pasu vydaného po 1. 1. 1993, teda po vzniku Slovenskej republiky. Na túto povinnosť občanov Slovenskej republiky upozorňujú v Českej republike už dlhšiu dobu. Takisto poskytnem prílohu. Podľa platnej právnej úpravy je lehota na vybavenie povolenia k pobytu 60 dní. Na vybavenie cestovného pasu je 30-dňová lehota, samozrejme, okrem prípadov vydania cestovného pasu do 24 hodín za správny poplatok 2 000 Sk a do troch pracovných dní za poplatok 1 000 Sk. Teda občania Slovenskej republiky, držitelia platných cestovných pasov vydaných pred 1. 1. 1993, začínajú mať problémy s vybavovaním si povolenia k dlhodobému pobytu v Českej republike. Oprávnene poukazujú na to, že mnohí z nich si v roku 1992 a predtým vybavili nové cestovné pasy s federálnym znakom a tento im už v Českej republike na účely vybavenia dlhodobého pobytu neuznávajú. Pritom vedia, že od 1. 4. 1994 budú vydávané nové cestovné pasy Slovenskej republiky.
Podľa prieskumu, ktorý som vykonal na oddelení cudzineckej polície v Čadci, som zistil, že denne prichádza na toto oddelenie asi 50, niekedy aj viac občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú v českej republike a žiadajú vyznačenie štátneho občianstva Slovenskej republiky do platného cestovného pasu vydaného pred 1. 1. 1993 za účelom vybavenia si dlhodobého pobytu v Českej republike, aby mohli byť zamestnaní po 1. 1. 1994. Pracovníci oddelenia im to odmietajú vykonávať s odôvodnením, že taký zápis do cestovného pasu nie je možné vykonať podľa súčasne platných právnych predpisov. Občania dôvodia tým, že v českej republike občanom už platné cestovné pasy so značkou ČSSR a ČSFR okolkovávajú a tak odlišujú občanov Českej republiky od občanov Slovenskej republiky. Právom poukazujú na skutočnosť, že cestovný pas si vybavili pred 1. 1. 1993, pričom je platný, ale v Českej republike ho neuznávajú na účely vybavenia dlhodobého pobytu. Taktiež neuznávajú na tieto účely občiansky
preukaz, kde je vyznačená štátna príslušnosť Slovenskej republiky.
Tu by som chcel pripomenúť, že česká strana porušuje platnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o osobných dokladoch a cestovných dokladoch. Konkrétne sa to týka článku 3 odsek 1 písmeno a/. V snahe pomôcť občanom Slovenskej republiky zamestnaným v Českej republike predkladám návrh ministerstvu vnútra, aby bolo umožnené príslušnými orgánmi Policajného zboru jednotlivých okresov občanom, ktorí majú platný cestovný pas vydaný pred 1. 1. 1993, na ich žiadosť do cestovného pasu vyznačiť štátne občianstvo Slovenskej republiky pre účely, ak má byť cestovný pas použitý ako doklad oprávňujúci dlhodobý pobyt v Českej republike alebo za účelom zamestnania v Českej republike. Týmto doplnením sa vyrieši vzniknutá situácia, s ktorou sa pri rozdelení spoločného štátu na dva samostatné štáty nerátalo.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Homolovi. Slovo má pani poslankyňa Ďurišinová z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Köteles za Spolužitie.
Poslankyňa M. Ďurišinová: Vážené dámy a páni,
celou touto schôdzou sa tiahne otázka zdravia a starostlivosti oň, či to už bolo pri odvolávaní pána ministra Soboňu, alebo včera, pri prerokovaní zásad environmentálnej politiky. Práve včera z úst pána ministra Zlochu som s nevôľou počúvala o stave kvality vody na území Slovenska. Musím
sa priznať, že keď ma pred nejakým časom oslovili ľudia zo Slovenskej asociácie kvality vody a poskytli mi rôzne materiály, či už naše alebo zahraničné, sama som zostala prekvapená ako to u nás na Slovensku vyzerá.
Jedným z možných riešení je dopomôcť čiastočne ozdraviť vodu, a to nenáročnými zariadeniami na úpravy vody z verejného vodovodu a studní, ktoré možno montovať na potrubie alebo priamo na štandardnú vodovodnú batériu. Tieto zariadenia dokážu z pitnej vody odstrániť pre ľudské zdravie veľmi nebezpečné škodliviny vznikajúce chloráciou vody, ale aj nebezpečné baktérie, mechanické nečistoty, ťažké kovy, dusičnany, herbicídy, pesticídy atď.
Hlavný dôvod, prečo tu o tom hovorím, je ten, že tieto zariadenia zavedením dane z pridanej hodnoty zdraželi o plných 25 %, pretože do 31. 12. 1992 bola daň z obratu i dovozná prirážka u týchto výrobkov nulová. Zástupcovia Slovenskej asociácie kvality vody podporovaní ministerstvom zdravotníctva, ale i viacerými odbornými inštitúciami, ktoré sa touto problematikou zaoberajú a plne podporujú ich iniciatívu, sa dňa 7. apríla 1993 obrátili na Ministerstvo financií Slovenskej republiky so žiadosťou o zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na 5 % - v súčasnosti je to 6 %. V rozpore s odpoveďou, ktorá obsahovala ubezpečenie, že žiadosť bude použitá pri príprave najbližšej novely, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 165 publikovaný 30. 7. 1993 túto problematiku opäť neriešil. Teraz sa chystá do decembrového pléna ďalšia novelizácia, ktorá túto problematiku znova nerieši.
Tento problém dostáva aj zdravotnícke zariadenia do paradoxnej situácie. Nedostatočné priestorové vybavenie v nemocniciach sa zdravotníci snažia kompenzovať získavaním sponzorov ochotných tieto prístroje zaplatiť. Opakovane sa stretávame so situáciou, že sponzor dotuje cenu prístroja,
ale už DPH vo výške takisto 25 % ostáva zaplatiť zdravotníckemu zariadeniu, ktoré ani na túto čiastku peniaze nemá. Popritom je i problém, z akej kapitoly môže zdravotnícke zariadenie túto DPH zaplatiť.
Garantom zdravotníckej starostlivosti je štát a štát takýmto nelogickým spôsobom odčerpáva v podobe DPH na nákup zdravotníckej techniky chudobný rozpočet na zdravotníctvo. Preto sa pýtam pána ministra financií, ako chce v budúcnosti riešiť tieto nie nezanedbateľné problémy tak dôležité pre zdravie nášho národa.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. O slovo sa hlási pán minister Tóth. Minister financií SR J. Tóth:
Najlepším spôsobom ako by sme to chceli riešiť, je zobrať tlačiareň a tlačiť peniaze. Potom by sme na to mali dosť peňazí. Uznávam jednu vec. Prijali sme zásadu, schválili sme to tu, v Národnej rade, že pri dovoze zariadení zo zahraničia je možné, je možné odpúšťať určitým zariadeniam - bolo to pre zdravotníctvo, pre školstvo a pre kultúru clo, aby sa cena znížila. Ale, prosím vás pekne, DPH je všeobecne platná daňová zložka v celom západnom svete. DPH nie je mimo ceny. DPH je niečo, čo bolo v cene aj predtým, čiže ak sponzor zdravotníckeho zariadenia hovorí o DPH, musí ho brať ako súčasť tejto ceny. Nemáme záujem, aby DPH ako súčasť európskej daňovej sústavy, ku ktorej sme sa priblížili, bola nejako narušená, pretože by sme vyvolali neadekvátne vzťahy a neadekvátne by sme umožnili niektorým subjektom riešiť tento problém. To by vyvolalo nekonečné množstvo mimoriadnych opatrení v tom, komu to odpustiť a komu nie. Ak by sa spustila táto lavína, že by sme spochybnili DPH ako súčasť daňovej sústavy, vlastne by sme sa museli vrátiť k pôvodnej daňovej sústave, ktorá bola pred 1. 1. 1993.
Ešte by som chcel povedať, že nákup prístrojov pre zdravotníctvo, pokiaľ je sponzorovaný, nevidím vždy z kladného pohľadu ako sa tu prezentuje. Nevidím to z jedného dôvodu, že sa nakupujú prístroje bez nejakej koncepcie, na ktoré sa vyžaduje miestnosť, odborná obsluha týkajúca sa technikov, lekárska obsluha. A dnes nemáme úplne doriešené, ktoré sú tie zdravotnícke zariadenia, kde podľa počtu obyvateľstva a rajonizácie by sme takéto mali mať. A kupovať veľmi drahé prístroje, na ktorých sa vykonáva raz do týždňa jedna prehliadka, je skutočne v súčasnom stave tohto štátu nehospodárne.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Ďurišinová. Poslankyňa M. Ďurišinová:
Prepáčte, pán minister, asi ste ma dobre nepočúvali. Vôbec som nechcela, aby sme kupovali nejaké zariadenie na tlač peňazí. Žiadala som len to, čo ste vlastne už vo vašom liste akceptovali, že to zaradíte len do tej nižšej zložky - nie odpustiť daň z pridanej hodnoty. Teraz som si na legislatíve nalistovala novelizáciu, ktorú som už spomínala, a v tejto kategórii 6 % dane z pridanej hodnoty sú napríklad veci, ako drevené uhlie, zošity, písacie stroje, atď. Takže si myslím, že to, čo je dôležitejšie pre zdravie národa, ako som spomínala tie zariadenia na skvalitňovanie pitnej vody, je dôležitejšie, ako tieto materiály. Nehnevajte sa.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Ladislav Köteles zo Spolužitia. Pripraví sa pán poslanec Peter Lauko.
Poslanec L. Köteles:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Národná rada,
vážený pán podpredseda zodpovedný za zdravotníctvo
a vážený pán budúci minister zdravotníctva,
interpelujem vás v mene občanov a rodičov, pedagógov zo stredoslovenského a východoslovenského regiónu, vo veci otvorenia tried nadstavbového štúdia pri Strednej zdravotníckej škole v Rožňave. V Rožňave pôsobí už vyše 30 rokov stredná zdravotnícka škola, ktorá každoročne otvára triedy s vyučovacím jazykom slovenským i maďarským. Absolventky školy sa umiestňujú najmä v zdravotníckych zariadeniach v južných oblastiach východného a stredného Slovenska, kde sú s ich vedomosťami a prístupom k tomuto zodpovednému povolaniu spokojní, o čom som sa aj osobne presvedčil. Záujem o túto školu zo strany študujúcej mládeže, ako i spokojnosť odborníkov a verejnosti svedčia o dobrej práci pedagógov strednej zdravotníckej školy.
Od minulého školského roku študujú na škole aj absolventky gymnázia formou dvojročného zdravotníckeho nadstavbového štúdia v slovenskom jazyku. Verejnosť bola informovaná tak, že v triedach nadstavbového štúdia bude vyučovací jazyk slovenský aj maďarský. Na základe toho sa dalo predpokladať, že v tomto školskom roku sa otvorí aj trieda s vyučovacím jazykom maďarským, a žiačky vykonali prijímacie skúšky s vedomím, že budú pokračovať v štúdiu vo svojom materinskom jazyku. Do prvého ročníka nadstavbového štúdia v školskom roku
1993/1994 bola prijatá viac ako polovica žiačok, ktoré skončili školu s vyučovacím jazykom maďarským. Napriek tomu sa otvorila len jedna trieda, a to s vyučovacím jazykom slovenským. Z tohto dôvodu žiadame, aby na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave bolo umožnené žiačkam študovať v maďarskom jazyku aj formou nadstavbového štúdia. Na predbežnom rokovaní s vedením školy sa pani riaditeľka vyjadrila v tom zmysle, že nemá žiadne námietky proti tejto požiadavke rodičov a mestského zastupiteľstva.
Vážený pán minister a vážený pán podpredseda, žiadame vás o preskúmanie tohto problému, skoré vyjadrenie a ústretové riešenie žiadosti občanov regiónov Rožňava, Moldava nad Bodvou, Košice, Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec, Rimavská Sobota. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Köteles, Csáky, Farkas, Komlósy, Bugár, Fehér, Filakovský, Harna, Dobos, Barta, Bauerova, Duka-Zólyomi, Varju, Rózsa, Guldanová a Zselenák. K interpelácii priložím ešte aj podporné stanoviská z nášho regiónu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi. O slovo sa prihlásila pani ministerka Keltošová, potom podpredseda vlády pán Kováč.
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pozorne som si vypočula všetky vaše vystúpenia, najmä tie, ktoré sa bezprostredne dotýkajú činnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zoberiem to po rade.
Pán poslanec Kvasnička ma interpeloval a vyzýval k zmene vyhlášky číslo 250 z roku 1993 o poskytovaní služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti. Dám preskúmať jednotlivé návrhy pána poslanca. So všetkými sa nestotožňujem, ale myslím si, že v niektorých paragrafoch bude možné urobiť zmenu v prospech chovancov, obyvateľov týchto ústavov.
Vystúpenie pani poslankyne Guldanovej sa síce priamo nedotýkalo môjho rezortu, ale nepriamo áno, pretože veľmi pateticky citovala z kroniky Prakoviec - Hladovej doliny z rokov 1934 až 1935, takže nedá mi nereagovať aj na jej vystúpenie. Som presvedčená o tom, že tých 493 nezamestnaných, čo je súčasný skutočný stav v Prakovciach, sa nezvýši o 700 ďalších možných, že vláda urobí všetko pre to, aby tých 700 ďalších uchádzačov o hmotnú podporu v nezamestnanosti sa neocitlo na úradoch práce. Pani poslankyňa, môžem vás takisto ubezpečiť, že aj v prípade, ak by došlo k tomu najhoršiemu, úrady práce tak, ako napríklad v Kysuckom Novom Meste, kde bolo prepustených zo súkromnej akciovej spoločnosti, nie zo štátneho podniku, 1 200 pracovníkov, a behom troch dní boli zaevidovaní a dostali všetky dávky. Viem, že to nie je riešenie, ale takisto si myslím, že aj v tomto prípade sa rezort o týchto ľudí postará, má to napokon určené zo zákona.
Na ostatné budú, pochopiteľne, odpovedať či už písomne alebo ústne moji kolegovia ministri. K vystúpeniam, pokiaľ ide o nezamestnanosť v okrese Čadca, znova poukazujem na to isté. Štátny podnik Drevoles Turzovka - poznám tento problém. Okres Čadca je problémový, ako už bolo spomenuté aj v ďalšom vystúpení, svojou vysokou nezamestnanosťou. Myslím si, že okres Čadca napriek tomu, že v júli minulého roku, keď som nastupovala do funkcie, bol na prvom mieste v neslávnom rebríčku nezamestnanosti, dnes poklesol na šieste alebo siedme miesto aj vďaka práve tej nevýkonnej administratíve, ako to tu naznačil pán podpredseda Weiss, a práve
tomu politickému monopolu, ako on to nazval. Nebudem už ďalej rozvádzať prácu našich okresných úradov konkrétne, nebudem menovať, pretože ani nepoznám politickú príslušnosť všetkých riaditeľov okresných úradov, ale jediným kritériom u mňa, aspoň v našom rezorte, je odbornosť. Aj vďaka riaditeľom úradov práce a okresným a obvodným úradom zostáva nezamestnanosť na tej výške, na akej je.
Pokiaľ ide o percentuálne prepočty nezamestnanosti v Českej a v Slovenskej republike, tieto údaje sú nepresné. Pri poslednej návšteve námestníka českého ministra práce u nás priznal, že české ministerstvo má inú metodiku prepočtov. Takisto sme hovorili o prezamestnanosti alebo skrytej zamestnanosti v oboch republikách. Myslím si, že by sme mohli aj tomu venovať aspoň hodinu v našom gestorskom výbore - zdravotnom a sociálnom, aby sme dali presné informácie poslancom aj za Stranu demokratickej lavice.
Chcela by som sa na záver už len pripojiť k prosbe alebo žiadosti pána Homolu. Hovorili ste o tom, že naši pracovníci, ktorí pracujú v Českej republike, majú problémy, že sa od nich vyžadujú iné cestovné doklady resp. osobné preukazy, ako od českých občanov. Zatiaľ naša vzájomná zmluva o zamestnanosti v Českej a Slovenskej republike platí. Ak máte konkrétne prípady porušovania tejto zmluvy o vzájomnej zamestnanosti, buďte taký dobrý, pán poslanec, dajte to ministrovi Tuchyňovi, ale prosila by som dať to na vedomie aj mne.
A na záver by som chcela ešte odpovedať pani poslankyni Oravcovej. Pani poslankyňa, mám pred sebou informáciu o činnosti Národnej poisťovne, ktorú dostal na rokovanie výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci. Je to informácia priamo od pána generálneho riaditeľa. Takže, na vašu otázku, dokedy bude štát mariť funkčnosť tejto inštitúcie, vám môžem zacitovať: "Po prvýkrát sa malo uskutočniť zasadnutie Zboru
zástupcov 3. septembra. Neuskutočnilo sa, pretože vedenie Národnej poisťovne nepripravilo ani štatút, ani organizačný poriadok. Termín bol preložený na 17. septembra. Vtedy sa zase nedostavili poistenci. " To píše pán generálny riaditeľ. Čiže nie zástupcovia štátu. Je pravdou, že posledné dve stretnutia zo štyroch sa neuskutočnili, pretože ministri mali vtedy výbory. To sa dá veľmi ľahko zistiť v Kancelárii Národnej rady, kto mal kde, kedy, aké výbory.
Sama najlepšie viete, pani poslankyňa, páni poslanci, že termíny výborov resp. ich rokovaní sa veľmi posúvajú. Často sa nám stáva, že ideme do výboru a potom čakáme hodinu alebo aj viac. Takže prosím, berte to ako vysvetlenie, že zo štyroch stretnutí, ktoré mali byť, len dve "zapríčinila" vláda.
A už len úplne na záver, pokiaľ ide o Národnú poisťovňu. Ako ste správne povedali, som a bola som zástancom tejto inštitúcie. Hodnotenia zahraničných expertov pre túto inštitúciu sú mimoriadne priaznivé. Považujú ju za veľmi dobrú inštitúciu, dokonca ju hodnotia vyššie ako iné poisťovacie inštitúcie v zahraničí, a to nielen v bývalých postkomunistických štátoch. Myslím si, že títo finanční experti nemajú dôvod vláde lichotiť. Sú to bankári. A ak by táto inštitúcia nebola dobrá a nebola by funkčná, pochybujem, že by sme boli získali práve pre ďalšie dopracovanie aj sfunkčnenie tejto inštitúcie dosť vysoký grant od japonskej vlády prostredníctvom Svetovej banky.
A úplne už na záver k vedeniu Národnej poisťovne. Povedala som to, aj to opakujem, že vedenie Národnej poisťovne zbytočne politizuje svoju situáciu. Ak má niekto chrániť fondy Národnej poisťovne zo zákona, tak je to štát a táto vláda. A ak sa vedenie Národnej poisťovne domnieva, že bude s peniazmi poistencov, čiže aj s vašimi, nakladať ako súkromná finančná inštitúcia, tak sa mýli. Peniaze poistencov
nepôjdu ani do privatizácie, ani do cestovného ruchu, peniaze poistencov sa budú musieť vrátiť naspäť do tých fondov, kam ich poistenci vložili. A toto je náš základný spor.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pani ministerke Keltošovej. O slovo sa prihlásil podpredseda vlády pán Kováč.
Podpredseda vlády SR R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
pochopiteľne, že interpeláciu poslancov za Együttélés predložím na spracovanie, alebo požiadam o spracovanie pracovníkov ministerstva zdravotníctva. Chcel by som len z tohto miesta na prvé počutie problému, o ktorom ste hovorili, reagovať tak, že ide zrejme o nepochopenie nadstavbového školstva. Nadstavbové školstvo zabezpečuje odbornú výuku tých, ktorí sa o nadstavbové školstvo uchádzajú. Keďže vieme veľmi dobre aká je situácia so zdravotnými sestrami, v ktorých okresoch je ich nedostatok, v ktorých okresoch ich je nadbytok, a že v tejto profesii sa jednoznačne musí uplatniť trh práce, je potrebné, aby vysoko odbornú terminológiu, v ktorej sa v zdravotníctve komunikuje, ovládali zdravotné sestry v štátnom jazyku.
Samozrejme, musím si preštudovať vašu interpeláciu, ale z tohto pohľadu sa domnievam, že pre dievčatá, ktoré ukončili gymnázium v materinskom jazyku, bola splnená úloha tohto štátu poskytnúť im vzdelanie v materinskom jazyku, a pokiaľ
ide o ich odbornú prípravu, budú ju vo svojej profesii v štátnom jazyku potrebovať. Zdravotníctvo je veľmi citlivý problém, kde akákoľvek nepresnosť v dokumentácii - a iste viete koľko dokumentácie musí zdravotná sestra viesť - akákoľvek nepresnosť v dokumentácii, ktorá môže byť spôsobená nedostatočnou jazykovou prípravou, môže spôsobiť ohrozenie života pacienta. Preto si myslím, že pokiaľ ide len o odbornú časť tejto výuky, čo predstavuje nadstavba, tá by sa skutočne mala viesť v štátnom jazyku. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. O slovo sa hlási pán poslanec Krivčík.
Poslanec J. Krivčík:
Vážený pán predsedajúci,
dovolil by som si zareagovať na vystúpenie pani ministerky Keltošovej. Súhlasím s tým, ako hodnotí vývoj nezamestnanosti v okrese Čadca, ale povedala len pol pravdy. Je pravdou, že tento okres poklesol, čo sa týka vývoja v tomto roku, avšak treba porovnať vývoj oproti rovnakému obdobiu minulého roku. A tu musíme povedať, že vývoj miery nezamestnanosti v tomto okrese stúpol o viac ako 3 %. Toto je predsa dôležitý moment, to nemôžeme akosi nevidieť. Z tohto pohľadu treba vychádzať, že tento okres skutočne je v hraniciach alebo v pásme ohrozenosti.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
O slovo sa prihlásil pán minister Hofbauer.
Minister dopravy, spojov
a verejných prác SR R. Hofbauer;
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
so záujmom počúvam túto rozpravu resp. interpelácie, kde všetky plusy sa kladú na stranu opozície a všetky mínusy na stranu vlády. Tak si trošku nalejme čistého vína aj s nezamestnanosťou a touto problematikou. Konkrétne viem, že Volkswagen grup mal záujem o odber ložísk zo Závodov valivých ložísk z Kysúc. Je to veľmi lukratívna zákazka, veľmi stabilná a poskytujúca vysokú mieru zamestnanosti. Bohužiaľ, pri veľmi náročnom výbere po prvých dodávkach Volkswagenu jednoducho kvalitatívne neobstál. Takže, keď sa porovnávame s kdekým možným, musíme sa porovnávať kompletne, aj s precíznosťou práce, s kvalitou výroby, s pracovnou disciplínou. Teraz tí istí ľudia, ktorých výrobky neobstáli v kvalitatívnej konkurencii, sa sťažujú, že ich výrobky nejdú na odbyt a je tam vysoká nezamestnanosť.
Nuž, bohužiaľ, stav je taký, aký je. Trhový mechanizmus - to nie je sociálna ustanovizeň a ľudia si v prvom rade musia svoje postavenie zaslúžiť aj sami kvalitnou výrobou, perfektnou výrobnou. Závody, ktoré takúto výrobu majú, nemajú problémy so zamestnanosťou.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Faktická poznámka - pani poslankyňa Guldanová. Poslankyňa B. Guldanová;
Je mi veľmi ľúto, že pani ministerka Keltošová už odišla, pretože moja poznámka bude smerovať práve k nej. Chcem pred všetkými povedať, že ma veľmi teší sľub pani ministerky, že sa vláda, ministerstvo, rezort postará o 700 ľudí, ktorí prídu o prácu. Tak by to malo aj byť, lebo inakšie by to bolo protizákonné.
Chcem ale povedať, že mi to pripadá ako chytanie mačky za chvost, ak sa táto republika stará už o ľudí, o ktorých by sa mala postarať skôr, lepšie, a nie s takými nákladmi ako potom. A vôbec si nemyslím, že moje vystúpenie bolo patetické. Opäť odporúčam vláde, aj pani ministerke, aby sa išla pozrieť do fabriky, alebo aspoň do tej dediny, aby videla, ako tam ľudia žijú, ako žijú bez perspektívy, nevediac, čo ich čaká ďalej.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni, ale napriek tomu treba povedať, že dynamika, ktorá nás obkolesuje v celom európskom priestore, je jednoducho taká, že z toho nevyplýva, či nejaká osemmesačná alebo jeden a polročná vláda vykonala niečo správne alebo nesprávne. Vlády sú z rôznych smerov, a napriek tomu hospodárske výsledky v podmienkach svetovej depresie sú tu viditeľné.
Faktická poznámka - pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,
prosil by som, aby pán minister Hofbauer pochopil poslanie parlamentu. Opoziční poslanci sú na to, aby kritizovali vládu. Pokiaľ vládna strana má svojich poslancov, prosím, nech chvália vládu, to je ich poslanie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím vás, toto je interpelácia ministrov, tak si to nemýľme.
Poslanec E. Rózsa:
Nemýlim si to, pán podpredseda, mal som faktickú poznámku, a podľa rokovacieho poriadku vo faktickej poznámke môžem hovoriť čo chcem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Áno, to je pravda.
Poslanec E. Rózsa:
Dovoľte, aby som pokračoval k veci. Podpredseda vlády pán Kováč, pozrite sa, v maďarskom jazyku sú dobrí odborníci - lekári, inžinieri, matematici, tak nám nevsugerujte, že v našom jazyku nemožno vychovať odborníkov.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán minister Hofbauer, potom podpredseda vlády pán Kováč.
Minister dopravy, spojov
a verejných prác SR R. Hofbauer:
Vážená vláda, vážená snemovňa,
vrelé súhlasím s pánom poslancom Rózsom a nepochybujem o odbornej kvalite a odbornej zdatnosti ktorýchkoľvek odborníkov v ľubovoľnom štáte, v ľubovoľňom národe, ale musíme hovoriť o danom národe na danom území jeho štátu. Nech skúsi túto interpretáciu interpretovať v Spojených štátoch amerických. Pán poslanec, myslím, že by ste vyšli na smiech.
A ešte jedna drobnosť. Tento problém je oveľa vážnejší, ako sa zdá na pohľad, pretože v rezorte dopravy, napríklad v oblasti železničnej dopravy sa vyskytujú prípady, že pracovníci na trati, na železnici, neovládajú slovenský jazyk, neovládajú slovenčinu, nevnímajú príkazy, nevnímajú výstražné znamenia. Znalosť štátneho jazyka, to nie je nejaká nacionalistická zaťatosť, to je jednoducho potreba žitia na tomto území. A pokiaľ takáto elementárna schopnosť nie je, tak to je presne to isté, ako u šoférskeho preukazu farbosleposť. Bohužiaľ.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Podpredseda vlády pán Kováč. Podpredseda vlády SR R. Kováč:
Vážený pán poslanec, tento parlament, aj členovia vlády, ktorí sa zúčastnia jeho rokovania, majú jedno obrovské šťastie, že každé svoje vystúpenie dostanú zaznamenané v písomnej forme. Presvedčím vás v písomnom zázname, že tak ako ste interpretovali moje vystúpenie, ste hlboko na omyle. Nikdy som nepovedal slová, ktoré ste povedali vy. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda, musím vám oponovať, môžeme prehrať ešte raz to, čo som hovoril. Ešte raz opakujem, neráčte nám vsugerovať, že náš jazyk nie je schopný, aby vychoval odborníkov.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán minister, máte prednosť. Minister životného prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážená Národná rada,
musím sa aj ja zapojiť do tejto debaty, pretože dlhé roky som žil v Rožňave a môže sa stať, že tam prídem. A teraz si predstavte situáciu: Ja sa dostatočne v maďarčine nedohovorím, prídem ako pacient na zdravotné stredisko alebo do nemocnice, a teraz sestrička, ktorá tam bude, ma nebude vedieť vypočuť, aby sme sa dohodli na tom čo mi je, prípadne ako ma má liečiť. Zrejme na to myslel pán podpredseda vlády, že v nadstavbovom štúdiu by mali získať odborné vedomosti, názvy liekov, choroby, postupy, odporúčania v úradnom jazyku. Toto si myslím. Ak by to nebolo, poznám také prípady, pán Köteles, že absolventi stredných škôl dostatočne neovládajú úradný jazyk, teda slovenčinu. Veľakrát som sa s tým
stretol v Rožňave, už neviem, či to bolo úmyselne alebo neúmyselne, že sme sa nevedeli dohovoriť, a ako tlmočníčku som musel použiť svoju manželku alebo niekoho iného. A nerád by som bol v situácii, že v zdravotnom stredisku by som si mal brať tlmočníka alebo tlmočníčku, aby sme sa dohodli, čo mi vlastne je.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Köteles. Poslanec L. Köteles;
Vážená Národná rada, vážený pán minister,
s absolventkami strednej zdravotníckej školy, ktoré skončili s vyučovacím jazykom maďarským, doposiaľ odborníci aj široká verejnosť je spokojná. Neviem pochopiť, prečo ste ihneď proti, aby sme aj nadstavbové štúdium zaviedli s vyučovacím jazykom maďarským. A tvrdím, aj lekári z nášho regiónu tvrdia, že sú spokojní.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Dobos - faktická poznámka. Poslanec L. Dobos;
Pánu ministrovi, ak dovolíte - čo sa stane vtedy, keď do nemocnice príde občan maďarskej národnosti a nevie po slovensky alebo zle hovorí po slovensky? A čo, keď zdravotnícky personál alebo lekár nevie po maďarsky, alebo čiastočne alebo vôbec. Myslím si, že nemocnica je predovšetkým pre chorých. Mali sme vychádzať z toho, lebo táto vec, čo ste povedali, má aj druhú stránku.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert;
Vážený pán kolega, to iste sa stane, ako keď ochoriete v Amerike, prídete do americkej nemocnice a neviete po anglicky.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Ľupták Ivan. Samozrejme, on sa chce tiež odlíšiť.
Poslanec I. Ľupták;
Jednoznačne je dobré, keď každý ovláda jazyk a najmä na zmiešaných územiach jazyk slovenský aj jazyk maďarský. O tom, dúfam, sa nebudeme škriepiť.. Ale to, že je potreba dobrého ovládania slovenského jazyka, nám dokázal napríklad pán poslanec Köteles, keď vo svojej reči povedal, že v Rožňave "spôsobí" taká a taká škola. Pán poslanec, nie "spôsobí", ale "pôsobí". Pán poslanec Rózsa nám tiež dokázal, že neovláda jazyk, lebo ani zďaleka nepochopil to, čo hovoril pán podpredseda vlády.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky, predseda výboru.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán podpredseda, dámy, páni, nám návrh, aby sme skončili túto rozpravu a navrhujem, aby pán podpredseda vyhlásil obedňajšiu prestávku. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Návrh je predložený, budeme o tom hlasovať. /Šum v sále. / Súhlasíte aj bez toho. V poriadku. Máme prestávku do 14. 00 hodiny. Ospravedlňujem sa pánu poslancovi Laukovi, že sa nedostal k slovu.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní. Slovo má pán Peter Lauko z KDH. Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, ukončite rozhovory, aby sme mohli počúvať vystúpenie pána poslanca Lauku.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené kolegyne, kolegovia,
chcel by som interpelovať pána premiéra vlády Slovenskej republiky k zaujatiu stanoviska k jednému dokumentu, ktorý sa volá Ľudské práva a demokratizácia na Slovensku.
V dobe budovania nového slovenského štátu nám musí záležať na každom hodnotení nášho štátu. Téma ľudské práva
a demokratizácia na Slovensku je o to viac dôležitejšia, že sme v šesťmesačnej lehote Rady Európy. Na splnenie jej požiadaviek práve v týchto oblastiach sme dostali požiadavky, podmienky prijatia. Citujem z dokumentu: "Po roku 1989 sa záujem dominantne sústredil na nové dilemy ľudských práv, ktoré súvisia s tým, že sa vynorili nacionalistické vášne a etnické konflikty, a to o otázke ako odstránenie krívd spôsobených v spoločnosti komunizmom, zavedenie procesov smerujúcich k slobodným voľbám, nezávislého súdnictva, demokratických inštitúcií a riešenie sociálnych a politických problémov. " V minulých rokoch účastnícke štáty KBSE kládli značný dôraz na prijímanie nových záväzkov. Realizácia záväzkov v praxi je základňou, na ktorej v konečnom dôsledku spočíva KBSE. Táto vláda dala záruky medzinárodnému spoločenstvu, že bude ochraňovať ľudské práva a základné slobody.
Doma sa však tento signál hodnotí nasledovne: Vedúce osobnosti občas naznačujú, že niektoré práva, napríklad právo na nezávislú tlač, sú na druhom mieste oproti forsírovaniu slovenského štátu ako si ho tieto osobnosti predstavujú. V ich ponímaní akoby štát bol cieľom sám osebe, a nie čosi, čo pochádza z ľudu, je stvorené ľudom a je pre ľud. A v boji na ochranu tohto štátu figurujú dva nástroje - kontrola ekonomiky a vysoko centralizovaný spôsob vlády.
Po voľbách 1992 sa privatizácia spomalila a v niektorých prípadoch dokonca zvrátila. Vo všeobecnosti sa vláda usilovala aj naďalej o štátne vlastníctvo vysielacích médií a značného počtu tlače, aby si zabezpečila priaznivé spravodajstvo o konkrétnych vedúcich osobnostiach. Politická manipulácia privatizačného procesu mala za následok aj podkopanie dôvery zahraničných investorov na Slovensku. Keď je spravodajstvo o vláde negatívne, niektorí predstavitelia ho interpretujú ako protislovenské, akoby sa súčasná vláda rovnala samému slovenskému štátu. Táto vládna manipulácia spomaľuje proces demokratizácie Slovenska a je mimoriadne škôdlivá. Inštitúcie, ktoré nemajú súkromnú alternatívu, ako súdny a štátno-bezpečnostný aparát, by mali byť nezávislé pred zásahmi akejkoľvek vládnej strany.
Ďalej sa popisuje problematika menšín, nápisy a mená. Podľa dohody vypracovanej na ministerskom zasadaní KBSE v decembri 1992 sa samostatné Slovensko stalo účastníckym štátom KBSE, keď prijalo všetky záväzky Helsinského procesu. Inak demokratický a politický systém, ktorého konečným výsledkom by malo byť snaženie Slovenska, je založený na Kodanskom dokumente KBSE a ekonomický systém volného trhu založený na Bonskom dokumente KBSE. Vyslovujú sa tu tiež obavy nad možnosťou, že cudzinci mohli významne ovplyvniť smerovanie slovenskej politiky najmä na tejto historickej križovatke. Vzbudilo to obavy. Išlo o finančnú podporu politických strán.
Schopnosť ústavných sudcov povzniesť sa nad vlastnú minulosť je ešte zväčša neoverená. Premiér Mečiar sa pokúsil obsadiť tento súd sudcami, ktorí sympatizujú s jeho názormi, aj keď úloha menovať týchto ústavných činiteľov náleží prezidentovi. Kroky pána Mečiara spôsobili ústavný zmätok, keďže tvrdil, že práve ústavný súd má určiť, či je menovanie z jeho strany v súlade so zákonom. Ale zákon zakazuje sudcom rozhodovať vo veciach, ktoré sa týkajú ich vlastných záujmov.
Ďalej citujem: "Minister kultúry Dušan Slobodník a premiér Mečiar sú prejavom oficiálnej netolerancie k alternatívnym názorom. Tí, čo "urážajú" slovenský štát, rozširujú o ňom "mylné informácie" alebo nie sú "objektívni v spravodajstve", by mali byť potrestaní alebo kontrolovaní. Slovenskí predstavitelia v úsilí o hanobenie tlače podnikli konkrétne kroky, ktoré boli zjavne namierené na obmedzenie slobody tlače. Takmer vzápätí po júnových voľbách 1992 premiér Mečiar zmenil rozhodnutie privatizovať najväčšiu slovenskú
tlačiareň DANUBIA PRINT. Tvrdil, že štátny monopol je lepší ako súkromný, čím spochybnil jednak svoj záväzok privatizovať štátne podniky a jednak svoju ochotu pripustiť nezávislé publikovanie. Slovenská vláda využila aj trvajúci systém štátnych dotácií na odmenenie periodík verných pánu Mečiarovi. Časopisy, ktoré ešte neboli privatizované, boli potrestané za kritizovanie vlády dvoma spôsobmi: prostredníctvom zastavenia štátnych dotácií alebo prepustením nezávislých novinárov, ako príklad - redaktor denníka Smena. Iný príklad je čistka v teoreticky nezávislom výbore, ktorý dozerá na činnosť Slovenskej televízie.
V súvislosti s Romami sa predsudok prejavuje aj u najvyšších predstaviteľov Slovenska. Premiér Mečiar napríklad vystúpil v septembri 1993 s prejavom v Spišskej Novej Vsi. Uviedol pritom - "ak sa s nimi nevysporiadame teraz my, vyporiadajú sa časom oni s nami". Takéto výroky vyznievajú šokujúco, necitlivo, sú aj v ostrom protiklade so slovenskými záväzkami KBSE prijatými v Kodani roku 1990 a potvrdenými slovenskou vládou v januári 1993. Na brífingu pre členov kongresu v máji tohto roku, ktorý zorganizoval kongresman Tom Lantos, premiér Mečiar pripustil, že štátne úrady kontrolujú mená novorodencov, aby boli prijateľné pre štát.
Ďalej sa spomínajú kroky pri odstraňovaní tabúľ ministrom dopravy. Navyše, tieto kroky iniciované v lete 1993 sú v rozpore s konkrétnym záväzkom slovenskej vlády, ktorý prevzala pri vstupe do Rady Európy a so všeobecnejšími ubezpečeniami premiéra Mečiara kongresmanovi Tomovi Lantosovi v máji 1993, pokiaľ ide o spravodlivé zaobchádzanie s menšinovými komunitami. V prípade Slovenska stojí vysoký komisár pre ľudské práva pred úlohou zabezpečiť, aby jeho prieskum situácie na Slovensku nebol politicky zneužitý nijakou stranou. Zriadi sa skupina troch odborníkov na práva menšín. Treba ešte vytvoriť ostatné základné prvky pre vládu práva. Neistá zostáva nezávislosť súdnictva. Obete komunistického
režimu čakajú na zodpovedanie sa jeho bývalých predstaviteľov a stále ostávajú otvorené otázky dedičstva, vojny a totality v niektorých oblastiach ľudskej dimenzie. Napríklad v slobode tlače bolo zaznamenané zo strany vládnúcej strany výrazné nepriateľstvo. Demokracia a menšinové práva stoja a padajú spolu. Problémy ľudskej dimenzie, ktoré dnes stoja pred Slovenskom, majú široké súvislosti. Nastolujú otázky ekonomickej prosperity Slovenska, regionálnej bezpečnosti tejto krajiny a slovenskej integrácie do spoločenstva národov. " Koniec citácie.
Áno, tieto skutočnosti som citoval z dokumentu Ľudské práva a demokratizácia na Slovensku, ktorý vypracovala Komisia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pri Kongrese USA. Neprítomný pán premiér, žiadam vás prijať k tomuto dokumentu stanovisko.
Treba k tomu ešte pridať známe kauzy pána premiéra Mečiara, naposledy výroky pri menovaní členov novej koaličnej vlády namierené proti prezidentovi, výroky štátneho tajomníka pána Lexu proti prezidentovi v súvislosti s jeho nevymenovaním. Treba tu tiež uviesť výrok pána prezidenta, že ide o osobný spor, čo sa nezakladá moc dobre na pravde, keďže tento výrok bol urobený v priestoroch úradu vlády.
Nakoniec otázka: Pán premiér, prosím vás, vysvetlite mne ako poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky a demokraticky zvolenému parlamentu ako tieto vaše výroky vylepšujú obraz Slovenska v zahraničí a prečo sa toto všetko deje? Veď stabilná domáca politika je základom pre dobrý obraz Slovenska v zahraničí. Žiadam vás tiež, aby ste vyvodili pre seba a pre členov vlády patričné závery, aby sa takto nepoškodzoval dobrý obraz Slovenska v zahraničí.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ivan Ľupták.
Poslanec I. Ľupták:
Snáď by som k tomu dodal ešte toľko: Áno, je to zo správy kongresmanov, ale títo už sami uznali jedno, že túto správu robili práve na základe takýchto podobných referátov, ako teraz urobil pán poslanec, čiže na základe princípu "jedna pani povedala", a už sami uznali, že musia prísť na Slovensko, aby zistili, aké sú skutočnosti naozaj. Len toľko som chcel dodať.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec. Poslanec P. Lauko:
Kolegovi Ľuptákovi, ktorý použil presne tú istú argumentáciu v zahraničnom výbore, dodávam, že som vo svojom referáte uviedol, kedy som citoval z dokumentu, čiže nenazval by som to mojím referátom. A naozaj, na konci, kde som hovoril o kauzách pána Mečiara, som citoval zo skutočností, ktoré sa udiali na politickej scéne na Slovensku. Takže, keby bol taký dobrý, pán kolega, a nedezinformoval tu kolegov, že si jednoducho niečo vymýšľam.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec Ján Ľupták z SDĽ.
Poslanec J. Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
na úvod chcem povedať len pár slov, že keď vláda alebo ministri odpovedajú alebo reagujú na interpelácie, nepáči sa mi, keď niektorí sa z toho vyzúvajú akoby v minulej vláde neboli sedeli.
Myslím si, že dvojpercentná nezamestnanosť, ako povedal pán podpredseda Húska, bola vo federácii v Čechách a na Slovensku bola väčšia. Musí si uvedomiť, že túto ekonomickú reformu robil on a on bol ten, ktorý tiež sedel vo vláde. Takže, nie je dobré, keď niekto poukazuje na druhého.
Poviem druhý príklad: Pani ministerka Keltošová tiež povie, že môže za to manažment alebo zamestnanci. Prosím vás, kto rozbil trhy, manažment alebo zamestnanci? Viníme ľudí z toho, čo zapríčinili oni. Ale ak som trh rozbil, ako potom chcem po niekom, aby som sa na trh dostal?
Chcem interpelovať ministra dopravy a spojov pána Hofbauera, či môže kľudne spávať za to, že jeho rezort dlhoval 40 miliónov Sk Mechanizácii traťového hospodárstva vo Vrútkach, že robotníci alebo zamestnanci nedostali tri mesiace plat. Myslím si, že keby bol dávno zaplatil tých 40 miliónov, mohli dostať plat skôr. Mrzí ma, že každý sa tu vyzúva zo všetkého, on nič, on je čistý. A berme aj konverziu, napríklad aj Prakovce. Veď kto sedel vo federálnej vláde, prosím vás? Kto z poslancov, ktorí sme tu, alebo aj vládni činitelia? Ktorý poslanec vstal vo Federálnom zhromaždení? Bol tam Bakšay, bol tam Mikloško, bol tam takisto pán premiér, bol tam takisto Kňažko, boli tam ďalší, Tých tu nemenujete. Menujete teraz, že tí a tí za to môžu. Nie, každý má na tom svoj podiel. /Šum v sále. / Áno, bol tam, presne tak.
Chcel som ešte interpelovať pani ministerku Keltošovú, koľko majú mať jednotlivé ministerstvá zamestnancov. Túto otázku som jej položil v našom výbore. Pani ministerka mi povedala, že to, koľko majú mať zamestnancov jednotlivé ministerstvá, určuje ministerstvo financií. Tak interpelujem pána ministra: Koľko majú mať zamestnancov jednotlivé ministerstvá? A tiež sa pýtam, že ako prišiel na to pán minister Tóth, keď je to vec ministerstva financií, že potrebujeme 5 podpredsedov vlády.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Myslím si, že som povinný trocha komentovať prvú časť vystúpenia pána poslanca Ľuptáka. No, prezradím mu veľké tajomstvo, pretože zrejme doteraz to nevedel. Vláda, ktorá bola, bola provinčnou vládou, a preto sme proti takémuto spôsobu zápasili, a preto sme aj odišli z vlády. Nie je nijaký iný dôvod. A ak to neviete, tak je to smutné.
Pán Ľupták chce ešte k tomu niečo povedať. Poslanec J. Ľupták;
Pán podpredseda, ja vám na to odpoviem, že žiadna provinčná. Nevidel som pána premiéra, ani pána Kňažku, ani pána Čarnogurského, že by vystúpili a povedali - pán Havel, pán prezident, toto je zle. Na toto doplatí Slovensko. Keď je konverzia, nech federál všetko platí z federálnej pokladne. Nikto nevstal. Prosím vás, pán premiér sa tam zúčastňoval mnohokrát.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Len láskavo upozorňujem, že ste nemohli vidieť odpor, lebo ste tam neboli.
Prosím, pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:
Chcel by som povedať pánu poslancovi Jánovi Ľuptákovi jednu vec. Keby si prečítal stenografické záznamy z rokovania bývalého Federálneho zhromaždenia od februára 1990 do júna 1992, iste by zmenil svoj názor. Žiaľ, videl by, nakoniec má vedia seba pána profesora Košnára, ktorý by ho mohol ako môj spolupartner z rozpočtového výboru vo Federálnom zhromaždení presne poinformovať, či sa teda zdvihli alebo nezdvihli protesty, či tam niekto vstal, alebo nevstal. A chcel by som si osobne za seba aj za ďalších vyprosiť takéto guľaté informácie, ktoré podozrievajú poslancov Federálneho zhromaždenia, že vtedy, keď sa koláč piekol, nereagovali. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem pekne. Prosím, pán podpredseda vlády. Podpredseda vlády SR M. Andel;
Síce môj predrečník povedal v podstate to, čo som chcel naznačiť aj ja. Pán kolega, bolo by stačilo, keby ste sa boli porozprávali s členmi vášho poslaneckého klubu, ktorí v rokoch 1990 až 1992 sedeli vo Federálnom zhromaždení. Na každej plenárnej schôdzi vystúpili minimálne 3-4 predstavitelia SNS presne k tomu, čo asi povedal pán kolega.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán minister. Minister národnej obrany SR I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
len troškou do mlyna. Aj vo federálnej vláde, ktorej som bol chvíľu členom, boli také debaty, ktoré sa nepublikujú, zvlášť, keď išlo o konverziu. Verte, že boli tam ostré rokovania. A potom by som chcel povedať, že včera večer po návrate z Čiech som hovoril s New Yorkom. Chcem spresniť tie peniaze. Nejde o milióny, ale o tisíce, nie je to 247, ale spresnili to na 680, a nie je to za techniku, ale za výstroj ako poplatok za tento rok, ktorú tam používame. Ale prognóza je, že budú začaté platby za techniku začiatkom roka - zatiaľ nie je potvrdená.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Fehér. Poslanec M. Fehér:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážení poslanci,
mám interpeláciu na podpredsedu vlády pána Júliusa Tótha. Vážený pán minister, na 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste sa vyjadrili ohľadne vybavenia danových úradov výpočtovou technikou. Vyjadrili ste sa nasledovne: "Nariadil som bez konkurzu na základe výberu prvej várky výpočtovej techniky od firmy, ktorá sa osvedčila, okamžite objednať a nakúpiť výpočtovú techniku na základe uvoľnených prostriedkov vlády. Ďalej som nariadil zakúpiť nie PULEX ale HTC. " Pretože aj sám ste sa vyjadrili, že tento postup nie je celkom obvyklý a bežný, žiadam vás o objasnenie okolností daného prípadu vybavenia daňových úradov výpočtovou technikou a dôvodov vášho rozhodnutia s dôrazom na právnu oporu uvedeného postupu a ekonomickej výhodnosti vášho rozhodnutia.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pýtam sa, či ešte niekto z pánov poslancov a pani poslankýň chce vystúpiť, lebo už nemám písomné prihlášky. Prosím, pán poslanec Masarik.
Poslanec J. Masarik:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegovia, kolegyne,
v rozpätí jedného týždňa medzi 11. a 16. novembrom som si vymenil dva listy s pánom ministrom Andrejčákom. 11. novembra som pána ministra upozornil na skutočnosť, že v dôsledku blokády vojenského obvodu Javorina sa do katastrov obcí Toporec, Podhorany a ďalších katastrov presunuli pracovné skupiny ťažbárov, ktorých pracovná činnosť pripomína nájazdy kobyliek, pretože - a teraz hovorím o katastroch spomínaných dvoch obcí - ťažkými mechanizmami sa ničia lesné kultúry, predčasne sa ťaží nedospelé, zdravé, nekalamitné drevo a porušuje sa platný lesný hospodársky
plán. Ťažba prebieha aj na pozemkoch, na ktoré uplatnili reštitučný nárok fyzické osoby, bez vyrozumenia dotknutých osôb a bez zriadenia depozitného účtu. Teoreticky je teda možné i to, že po vybavení formalít sa vlastníkovi vráti jeho les ako holorub. Žiadal som tiež, aby bola ťažba dreva vojenskými lesmi a majetkami až do prešetrenia pozastavená. 16. novembra vo svojej odpovedi pán minister uvádza, že pravdou je iba to, že v katastroch spomínaných dvoch obcí sa drevo ťaží a že ostatné údaje odborné orgány rezortu po preverení nepotvrdili.
Chcel by som poznamenať, že opodstatnenosť sťažností starostov a občanov spomínaných obcí na drancovanie lesa v ich katastroch mi v istom rozsahu potvrdil aj lesný úrad. Pretože predpokladám, pán minister, že odborné orgány vášho rezortu vás zavádzajú, žiadam vás aby ste:
1. vydali pokyn na uskutočnenie revízie lesného hospodárskeho plánu pre danú oblasť,
2. vydali pokyn pre zriadenie dispozičných účtov v prípadoch, keď prebieha ťažba na pozemkoch, na ktoré uplatnili nárok ich vlastníci, a to sa vzťahuje aj na obce v priestore Javorina. Na týchto účtoch bude potom možné ukladať prostriedky získané ťažbou dreva tak, ako to už bežne praktizujú štátne lesy.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa pánu poslancovi Žingorovi, že som ho nepostihol, má právo na faktickú poznámku.
Poslanec R. Žingor:
Len v krátkosti by som sa chcel vrátiť ešte k vystúpeniu pána poslanca Ľuptáka a povedať len toľko, že v podniku MTH Vrútky, ako bolo tu tlmočené, sa vytvorila akciová spoločnosť, teda rezort pána Hofbauera je mimo obliga. Peniaze alebo financie by mali ísť z inej organizácie a nie z tohto rezortu.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán minister Andrejčák. Minister obrany SR I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
list, ktorý som písal, skutočne prešiel odborným posúdením a kontrolou dodržiavania zákonných noriem o lesoch. Tým, že bola blokácia ťažby vo vojenskom priestore Javorina, museli v súlade s lesným hospodárskym plánom ťažiť mimo vojenského priestoru, preto som nemohol požiadavke pána poslanca vyhovieť. Na otázku revízie lesného hospodárskeho plánu, ktorý je spracovaný do roku 1996 a schválený príslušným inštitútom ministerstva pôdohospodárstva, sa pozriem, čo sa týka zriadenia účtov. Pokiaľ to nie je urobené, zjednaní nápravu a dám písomnú odpoveď.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pýtam sa, či ešte niekto z pánov poslancov chce vystúpiť. Prosím, pán poslanec.
Poslanec P. Bogdan:
Vážení páni ministri, vážená Národná rada,
vláda Slovenskej republiky má niekoľko poradných a konzultatívnych orgánov, medzi ktoré patrí aj Rada vlády pre národnosti. Po voľbách v roku 1992 bola rekonštruovaná, ale odvtedy sa uskutočnili iba dve zasadania rady, zato má však už tretieho predsedu a dopočul som sa, že sa chystá ďalšia zmena. To však nie je podstatné. Viem, že jej terajší predseda minister zahraničných vecí pán Moravčík má iné povinnosti a oveľa dôležitejšie úlohy, a nakoniec si myslím, že by tejto rade mal predsedať iný člen vlády. Štatút rady dokonca stanovuje, že by to mal byť predseda vlády alebo podpredseda vlády.
Rada sa okrem iného má vyjadrovať aj k návrhom zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov a opatrení týkajúcich sa národnostnej problematiky pred ich predložením do vlády. K takýmto zákonom patrí aj štátny rozpočet Slovenskej republiky. Táto rada by sa mala vyjadriť k tej jeho časti, ktorá sa týka finančného zabezpečenia rozvoja kultúry národnostných menšín. Vláda sa už rozpočtom zaoberala, ale rada sa k spomínanej časti nemohla vyjadriť, pretože sa neuskutočnilo jej zasadanie.
Preto sa pýtam, žiaľ, neprítomného ministra zahraničných vecí, predsedu Rady vlády pre národnosti pána Moravčíka, prečo Rada vlády pre národnosti nezasadá tak, ako jej to určuje štatút, to znamená spravidla raz štvrťročne, a prečo sa nezaoberala tou časťou rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1994, ktorá je určená na rozvoj kultúry národnostných menšín, ešte pred predložením štátneho rozpočtu na prerokovanie vlády.
Po druhé - v poslednom čase na Slovensku vystupujú v mene neexistujúcej vlády neexistujúcej republiky Podkarpatská Rus dvaja občania Slovenskej republiky, alebo aspoň občania trvalé žijúci na území Slovenskej republiky, jeden vo funkcii veľvyslanca tejto republiky a druhý ako minister zahraničných vecí tejto tzv. vlády. Dokonca, hoci bez pozvania, sa zúčastnili nedávnej medzinárodnej konferencie národnostných menšín tu, v Bratislave. Noviny, ktoré dotuje vláda prostredníctvom ministerstva kultúry, uverejnili dokonca snímku s textom, v ktorom bez úvodzoviek uvádzajú, že na snímke sú veľvyslanec dočasnej vlády Podkarpatskej Rusi na Slovensku a minister zahraničných vecí tejto vlády. Okrem iného tieto noviny, ktoré vydáva organizácia Rusínska obroda, na druhej strane prostredníctvom citácie slov ďalšieho tzv. ministra tejto vlády, ministra školstva, vychvaľujú fašistický horthyovský režim.
Pýtam sa ministra zahraničných vecí, ale zároveň aj ministra vnútra, či je to v zhode so Zmluvou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, ktorú včera tento parlament schválil.
A na záver dovoľte ešte jednu kratučkú poznámku, a síce k polemike, ktorá sa tu pred obedňajšou prestávkou rozvinula ohľadom používania úradného jazyka. Vôbec si nemyslím, že by táto polemika, a najmä nie v takejto forme, patrila na pôdu parlamentu, a nie je ani dôstojná členov tohto orgánu. Ja síce nie som ani Slovák, ani Maďar, ale tiež sa ma to, samozrejme, týka, pretože som občanom tejto republiky. K tomu chcem povedať len jednu poznámku, vážení kolegovia. Každý jazyk sa treba učiť, nielen cudzí, ale aj materinský. Preto veľmi nerád počúvam výčitky vás, poslancov, kolegov slovenskej národnosti na adresu tých, ktorí majú inú národnosť, že neovládajú tento jazyk, keď ani mnohí z vás, bohužiaľ, neovládate dobre spisovný jazyk. To však nemá byť výčitka. A prosím, nech mi je odpustené, ak som sa vo svojom vystúpení dopustil nejakého prehrešku voči slovenskému jazyku. Prosím, aby ste ma opravili, ale aby ste mi to nevytýkali.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik.
Vážený pán podpredseda,
vážená vláda,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcem sa obrátiť veľmi stručne na podpredsedu vlády pána Romana Kováča ako predsedu Rady vlády pre zdravotne postihnutých.
Obrátili sa na mňa členovia Združenia zdravotne postihnutých, ktorí nepriamo hovorili aj za ostatné zväzy a združenia zdravotne postihnutých. Chceli sa dozvedieť ako je to štátnou koncepciou práce so zdravotne postihnutými občanmi, pretože na svoj list, v ktorom ponúkajú spoluprácu pri príprave takejto koncepcie, nedostali odpoveď.
Kladiem teda pánu podpredsedovi jednoduchú otázku, ako funguje Rada vlády pre zdravotne postihnutých a v akom štádiu je príprava štátnej koncepcie práce so zdravotne postihnutými občanmi.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy a do interpelácií?
/Nikto. /
Pýtam sa členov vlády, či budú odpovedať na interpelácie a otázky poslancov hneď alebo podľa zákona o rokovacom poriadku dajú písomnú odpoveď v stanovenej lehote do 30 dní.
Pýtam sa pánov poslancov, či súhlasia s odpoveďami tých členov vlády, ktorí reagovali na ich interpelácie resp. podnety, ktoré predniesli na dnešnej schôdzi.
V zmysle zákona o rokovacom poriadku k odpovediam na interpelácie poslancov Národná rada Slovenskej republiky zaujme stanovisko uznesením.
Najprv budeme hlasovať o odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, resp. neboli k nim vyjadrené nesúhlasné stanoviská.
Prosím, hlási sa pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Pán podpredseda, mám pocit, že by sme mali uzavrieť bod interpelácie a otázky poslancov a prejsť k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú písomné odpovede členov vlády na otázky a interpelácie poslancov z 22. schôdze. Myslím, že sme už prešli spojité do toho druhého bodu, ale najprv treba ukončiť jeden a dať možnosť poslancom sa vyjadriť k tlači číslo 356, v ktorej sú odpovede členov vlády.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Áno. Ďakujem za upozornenie, je to naozaj tak. Páni ministri sa zaviazali do 30 dní odpovedať na tieto interpelácie. Na tom základe ukončujeme rozpravu k tomuto bodu.
Dvadsiatym bodom programu sú
Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov z 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomné odpovede sme dostali ako tlač číslo 356.
Pýtam sa, vážené poslankyne a vážení poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie. Prosil by som, aby pri vyjadrení súhlasu alebo nesúhlasu páni poslanci podľa priložených písomných odpovedí členov vlády a dodatku k týmto písomným odpovediam vždy uviedli príslušné číslo, ktoré je pre nich tangované.
Prosím, pán poslanec Duka-Zólyomi. Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená vláda Slovenskej republiky,
bohužiaľ, pán minister tu nie je. S odpoveďou pána ministra financií Slovenskej republiky zo dňa 18. októbra 1993 na tému pravidelného poskytovania štátneho príspevku na prevádzku Slovenského rozhlasu môžem súhlasiť len do tej miery, pokiaľ ide o konštatovania daného súčasného stavu tohoto problému.
Pán minister vo svojej odpovedi potvrdil len fakt, že nevyčerpaný objem príspevku na rok 1993 predstavuje ešte 62 % z celkovej sumy, ktorá bola schválená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. Od tej doby bola uvoľnená pre Slovenský rozhlas suma 10 miliónov Sk pre zahraničné vysielanie tak, že chýbajúci zostatok je stále ešte 40 232 000 Sk. Keď od tejto sumy podľa vyhlášky 126/1991 odrátame 20 806 000 Sk, čo je 50 % zo zlepšeného hospodárskeho výsledku Slovenského rozhlasu, tak by mal rozhlas dostať ešte 19 426 000 Sk na prevádzku domáceho vysielania. Nakoľko z celkového príspevku bolo 20 miliónov Sk určených pre zahraničné vysielanie a Slovenskému rozhlasu sa uvoľnilo zatiaľ len 17 600 200 Sk, neuvolnený zostatok je 2 399 800 Sk pre zahraničné vysielanie. Z toho vyplýva, že Slovenský rozhlas ešte stále netrpezlivo čaká na prevedenie celkom 21 825 800 Sk.
Áno, Národná rada Slovenskej republiky vo svojom zákone číslo 14/1993 Z. z. umožňuje vláde Slovenskej republiky a na základe jej splnomocnenia ministrovi financií Slovenskej republiky upravovať v priebehu roka záväzné limity štátneho rozpočtu. Ale to neznamená právo na úplné zastavenie pravidelného poskytovania štátneho príspevku rozhlasu, v tomto prípade od júla tohoto roku. Tu mám na mysli tú čiastku, ktorá má zabezpečiť prevádzku domáceho vysielania. Nemôžem súhlasiť ani s argumentáciou, že súčasný nepriaznivý vývoj situácie v štátnom rozpočte Slovenskej republiky oprávňuje ministra k takémuto opatreniu.
Pri takomto stave vedenie rozhlasu z dôvodu šetrenia je donútené pristúpiť k takým opatreniam, ktoré nie sú úplne v súlade so Zákonníkom práce alebo s ústavou. Zamestnanci do konca tohoto roku pracujú za základnú mzdu, bez odmeny a honorára. Dokonca niektorí, napriek existujúcej zmluve, pripravujú určité programy bezplatne. O vysokom počte prepustených pracovníkov a o tých, ktorí sú nútení čerpať dovolenku za 60 % svojej mzdy, ani nehovorím.
V takejto situácii a v takomto pracovnom ovzduší ťažko sa môže očakávať od rozhlasu, aby produkoval plnohodnotnú prácu. Nazdávam sa, že za krátku chvíľu sa tento stav môže veľmi nepriaznivo odzrkadliť na kvalite celej koncepcie vysielaných programov verejno-právnej inštitúcie - štátneho rozhlasu, čo predpokladám, nikto z nás v tejto republike by nerád privítal.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec M. Pollák:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
vyslovujem svoj nesúhlas s odpoveďami predsedu vlády na interpelácie uvedené pod číslom 4 v dodatku k tlači číslo 356. Tieto odpovede pána premiéra ma viac-menej iba utvrdzujú v tom, čo viem, že nežijeme v právnom štáte. V odpovedi na interpeláciu, ktorá sa týkala náčelníka Slovenskej informačnej služby pána Vladimíra Mitru, pán premiér píše, že moje obvinenie je sporné už v tom, že som si neoveril ani údajne ním podpísaný list. Samozrejme, kópiu toho listu mám a videl som aj originál, takže bez toho by som si ani netrúfal podať takúto interpeláciu. Naviac, pán premiér píše, že interpelácia je nepríslušné adresovaná na jeho osobu, ale viac by mala sedieť na pána prezidenta republiky, čo nie je pravda, pretože zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej informačnej službe číslo 46/1993 Z. z. Slovenskej republiky v § 3 ods. 2 práve hovorí, že na návrh vlády prezident odoláva resp. menuje náčelníka Slovenskej informačnej služby. Takže patrí to práve vláde resp. predsedovi vlády.
Podobný problém je s druhou interpeláciou, ktorá sa týka viceguvernéra Národnej banky Slovenskej republiky. Tam opäť zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska číslo 566/1992 Zb. v § 7 ods. 2 hovorí, že prezident menuje a odvoláva a opäť na návrh vlády. Takže, zase veta, v ktorej pán premiér tvrdí, že vláda sa musí správať podľa zákonov a nie osobných postojov poslancov, je neopodstatnená. Táto interpelácia je správne adresovaná práve pánu premiérovi resp. vláde.
Inak netvrdím, že ak som vo svojej interpelácii vyslovil tvrdenie, že menovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska nebolo v súlade so zákonom číslo 451/1991 Zb. o niektorých podmienkach na výkon niektorých funkcií, musí byť hneď presvedčivé pre vládu resp. predsedu vlády, ale malo by to byť aspoň vážnym popudom k tomu, aby predseda niečo v tom urobil. A ja som ho prosil, aby to dal do súladu so zákonom. Netvrdím, že práve vláda musí lustrovať, pretože je na to inštitúcia v tejto republike, je to práve Slovenská informačná služba, takže predseda vlády resp. vláda má možnosť tento problém vyriešiť a dať do súladu so zákonom.
Z toho dôvodu nesúhlasím s touto aj s predchádzajúcou odpoveďou na tieto dve interpelácie, a žiadam, aby sa o tom osobitne hlasovalo v závere tohto bodu a aby tieto odpovede neboli prijaté.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V poriadku, bude sa o tom hlasovať. Prosil by som len, keby sme nepoužívali výrazy, že je doklad, že nie sme v právnom štáte, to je príliš silný výraz. Nerád by som, aby sme to používali, veď už samotné naše parlamentné konanie je jedným z dokladov, že v tomto právnom štáte naozaj má právo na stanovisko každý z nás, aj vy.
Poslanec M. Pollák:
Pán predsedajúci, prosím vás, poraďte mi slovo, ktoré mám použiť na popis situácie, keď v štáte sa nedodržuje zákon.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Dobre, keď sa zastavíte pri mne, ja vám to poradím. Poslanec M. Pollák:
O ktorej, pán podpredseda? Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Kedykoľvek. Poslanec M. Pollák:
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec Knažko.
Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,
dovolil by som si vyjadriť výhrady voči odpovedi na interpeláciu, ktorá sa nachádza v dodatku k tlači 356/2. Je na nej dátum 17. novembra. Je to významný deň nielen tým, že 17. november ostane pravdepodobne dňom pamätným, ale je to pre mňa výnimočný deň aj preto, že v apríli som interpeloval predsedu vlády Vladimíra Mečiara a dnes som dostal odpoveď. Ďakujem. Predovšetkým, ak hovoríme o odpovedi, môžem označiť tento list, a skutočne vás môžem ubezpečiť, že stojí za to, aby ste chvíľu nečítali noviny a prečítali si to. Málokedy sa to, zrejme, v parlamente vyskytne. Z formálneho hľadiska to považujem za odpoveď, z vecného hľadiska by som vás chcel poprosiť, aby ste posúdili sami. Dovoľte mi, aby som vynechal pokusy beletristické a humoristické, inak dosť nevydarené, ale dovoľte, aby som sa k nim nevyjadroval. Ale nemôžem sa nevyjadriť k niektorým vecným aspektom tejto "odpovede" na interpeláciu.
Len pre oživenie pamäti opýtal som sa vtedy pána premiéra Mečiara, prečo zastavil obchodnú transakciu, ktorá mala priniesť oživenie výroby na Považí v hodnote niekoľkých desiatok miliárd korún v prepočte. Z tlače som sa dozvedel, že musel tento obchod zastaviť. Iste si na to spomínate. A tu sme pri prvej vecnej poznámke, kde píše: "Podobné obchodné prípady sa nezverejňujú v novinách. " Nuž to je pravda, ale v novinách to zverejnil pán premiér Mečiar. Druhá poznámka, ktorej by som sa dotkol "pritom o reakcii Indie sme obaja vedeli. " To je pravda, vedeli sme dokonca viacerí a spolu, a nech mi to odpustí podpredseda Národnej rady pán Černák, že ho prizývam ako svedka, ktorý bol veľmi dôverne informovaný o celej transakcii, ktorý poveril svojich odborníkov, aby s nami spolupracovali a ktorý, samozrejme, bol aj informovaný o stanovisku Indie.
Ďalšia vecná poznámka - "je trápne, že som túto správu obdržal až po vašom odchode z Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky". Z Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky som odišiel 19. marca tohto roku. Správu som osobne odovzdal premiérovi Mečiarovi v druhej polovici októbra roku 1992, keď predtým som ju dal k nahliadnutiu pánu ministrovi Černákovi, čo pevne verím, bude schopný i ochotný mi potvrdiť. Dovolím si teda túto poznámku v liste označiť - odpusťte mi ten výraz, nenachádzam iný - za obyčajné klamstvo.
Hovorí sa tu o výške dôverných provízií tohto osobného prípadu a že medzi štyrmi očami mi dal takúto otázku. Dovoľte, aby som to označil za klamstvo číslo 2. Nikdy takýto rozhovor neprebiehal. Spolu so svojím štátnym tajomníkom som vytvoril rámcový priestor, politický, tzv. government to government. To znamená s ministrom obrany istej krajiny. Samotnej diskusie a stretnutia sa zúčastnili riaditelia strojární, riaditelia, ktorí sa zaoberajú obchodom so špeciálnou technikou. Na tomto stretnutí som vôbec nebol. Rokovania prebiehali veľmi nádejne, úspešne. Odrazu nečakane skončili a riaditelia odišli. Z tlače som sa dozvedel, resp. na tlačovej konferencii, že pán premiér tento obchod zastavil. A preto vôbec táto interpelácia. Dovoľte teda, aby som to označil za klamstvo číslo 3.
Ďalej sa hovorí o tom, že "dobré obchody robia dobrých priateľov, a toto dobrý obchod nebol. Nie ste vinný tým, že ste nemali skúsenosti v zahraničnom obchode... atď., atď. " Tieto obchody pripravovali odborníci. Títo odborníci, ako sám pán premiér priznal, dostali pokyn, aby v tom nepokračovali. Inak vás môžem ubezpečiť a môžete si to preveriť, že ten istý obchod, s tými istými ľuďmi z tej krajiny, na vládnej úrovni, ktorých som oslovil vtedy, sa znovu pripravuje. Držím palce našim ľuďom, zástupcom vlády, či zástupcom našich podnikov, alebo vzniknutej agentúre pre tento obchod, aby sa im to podarilo. Ak by sa im to aj podarilo, určite už nebude pre nás tak výhodný a, navyše, sme stratili rok. Ako viete, na Považí už nemajú na výplaty.
Dovoľte mi teraz, aby som sa adresne obrátil práve na vás, vážení kolegovia a kolegyne z HZDS a SNS. Dnes 19. novembra by ste si mali uvedomiť, že podporujete vo funkcii človeka....
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím vás, ale toto nie je predmetom dnešného bodu. Poslanec M. Kňažko:
... podporujete človeka, ktorý uprednostnil satisfakciu z akejsi osobnej odplaty, a pritom vedome poškodil ekonomické záujmy tejto krajiny. Poškodil konkrétnych ľudí na Považí. Takže, na serióznu odpoveď nečakám iba ja. Nejde mi o presadenie mojej osobnej pravdy. Túto odpoveď mali dostať tisíce ľudí, ktorí stratili prácu, tisíce ľudí, ktorých o túto prácu jednoducho obral. A navyše, klame. Takže, keby ste naďalej hovorili, že ste o tom nevedeli, uvedomte si, prosím, že som vám to dnes veľmi zrozumiteľne povedal.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, pán Dudáš.
Poslanec A. Dudáš:
Vážení členovia vlády, vážení kolegovia,
vyjadrujem sa k tlači číslo 356 bod 9. Na moju interpeláciu na 22. schôdzi Národnej rady ohľadne privatizácie štátneho podniku Svikon formou tzv. verejnej súťaže dostal som od pána premiéra obsiahlu šesťstranovú odpoveď spolu s dvadsaťstranovou prílohou. Na niektoré otázky bola odpoveď uspokojivá, dostal som dobré vysvetlenie. Prijímam ho a ďakujem. Napriek tomu musím konštatovať, že v odpovedi sú aj miesta, ktoré nevyvracajú všetky pochybnosti o zákonnosti verejnej súťaže. Vzhľadom na to, že odpoveď sa mi dostala do rúk len niekoľko dní pred začatím 24. schôdze Národnej rady, a vzhľadom na zložitosť celej problematiky žiadam, aby sa na dnešnej schôdzi Národná rada nevyjadrovala k odpovedi pána premiéra na moju interpeláciu. Mám totiž v úmysle sa k nej vrátiť po konzultáciách s právnymi a ekonomickými odborníkmi na nasledujúcej schôdzi Národnej rady.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, ďalší pán poslanec.
Poslanec J. Polačko:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážení kolegovia,
pravdepodobne sa idem vyjadriť k bodu 15 - nechal som si ten papier u seba - to je odpoveď ministra vnútra pána
Tuchyňu a podpredsedu vlády pána Romana Kováča na moje interpelácie. Pokiaľ bude potrebné, pôjdem si to overiť.
V interpelácii na pána ministra Tuchyňu mi pán minister neodpovedal na otázku, či vedel o znovuzaradení odvolania prednostu Okresného úradu v Nitre na rokovanie vlády. Ale aj to je odpoveď dostatočná, a vzhľadom na to, že si pána ministra na jeho poste vážim, nechcem ho tlačiť k odpovedi, ktorú už poznám z iných zdrojov, a prijímam jeho odpoveď na interpeláciu. Z jeho odpovede chcem citovať: "Na vašu otázku vo veci príslušnosti prednostov k stranám a hnutiam vás jednoznačne ubezpečujem, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevedie evidenciu a nezisťuje politickú príslušnosť prednostov okresných a obvodných úradov. Nepovažujem to za účelné jednak z dôvodu, že prednostovia sú zamestnancami okresných úradov a jednak preto, že takýto údaj nie je smerodajný a z hľadiska hodnotenia ich odbornosti pri vedení okresného úradu za zreteľahodný. Takéto konanie by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. "
Ďakujem pánu ministrovi za tento postoj a sľubujem mu, že v prípade zistenia porušenia toho, čo povedal, budem s ním veľmi rád spolupracovať.
K odpovedi na interpeláciu od podpredsedu vlády pána Romana Kováča zo dňa 19. 10. 1993 by som chcel dodať, že odpoveď na prvú otázku považujem za veľmi formálnu. Pán podpredseda vlády odpovedal tak trochu na iné, ako som sa pýtal, ale som ochotný akceptovať aj to.
Čo sa týka druhej otázky, na základe akého zákona bol vytvorený inštitút splnomocnenca, podľa môjho názoru si odporuje začiatok a koniec zdôvodňovania, pretože jednak na začiatku sa hovorí, že vláda má právo vytvoriť takýto inštitút, pretože existujú aj splnomocnenci na iné veci - pre legislatívu a podobne, na konci sa však cituje zákon číslo
472, ktorý hovorí, že výkon štátnej správy vykonávaný obvodnými a okresnými úradmi riadi a kontroluje vláda Slovenskej republiky.
Nemám dojem, že splnomocnenec vlády sa rovná vláde. Z istého masmédia som sa dozvedel názor jedného zo splnomocnencov, ktorý sa vyjadril, že keď to bude potrebné, vláda si vytvorí aj splnomocnenca na pozeranie sa ako padá lístie. S tým koniec-koncov súhlasím, keď odhliadneme od finančnej situácie, avšak je to možné len dovtedy, kým padanie lístia a jeho sledovanie neustanovíme zákonnou normou. Pokiaľ na to vytvoríme úrad, vláda už, podľa môjho názoru, nemá právo na takýchto splnomocnencov, ktorí by mali právo zasahovať do tohto úradu, ktorý takto vytvoríme.
Na tretiu otázku, či títo vedúci pracovníci boli vybratí podľa predpisov pre pracovníkov štátnej správy, pán podpredseda vlády uvádza, že boli vybraní bez konkurzu, teda priamo. Je to odpoveď chlapská. Beriem.
Na štvrtú otázku, kto bude zodpovedný za prípadné takto vzniknuté zbytočné náklady, pán podpredseda vlády odpovedá, že nebudú zbytočné, pretože je to potrebné vzhľadom na reformu. Lenže upozorňujem na jednu vec. Môže sa štát, berme to hypoteticky, že žiadna reforma nebude, že tento parlament proste žiaden zákon neprijme. Tu vzniknú isté náklady, za ktoré bude niekto zodpovedný. Podľa mňa, vláda svojím predčasným konaním ešte pred ukončením legislatívneho procesu - prijatím zákona.
Čo sa týka piatej otázky ohľadom nadriadenosti alebo podriadenosti vládnych zmocnencov a predstaviteľov miestnej štátnej správy, pán podpredseda vlády už priamo vtedy povedal, aj niekoľko razy potom, že nie sú nadriadenými, a tak to aj v odpovedi píše. Avšak, keď nie sú nadriadení, prečo ukladajú termínované úlohy vedúcim orgánom miestnej štátnej
správy? Mám tu zápis z jednej takejto porady. Prečo odsúhlasujú napríklad majetkové prevody? Mám tu materiál, ktorý mi dal kolega poslanec z ministerstva školstva, že ku všetkým prevodom je potrebné vyjadrenie pána zmocnenca. A prečo sa správajú ako ozajstní gubernátori? Predstavenie jedného z týchto vládnych zmocnencov, teda časť vystúpenia, som si dovolil vypísať tu na papier. Bolo to predstavenie vládneho zmocnenca pre okres Bratislava a Bratislava-vidiek pri predstavení prednostom a riaditeľom štátnej správy.
Dovolil by som si citovať bez úpravy, bez toho, aby som použil v tom čokoľvek svoje, prepis rozhovoru, ktorý mám tu vo vrecku, inak len ťažko ho budem púšťať do mikrofónu.
"K 1. 1. 1994 dôjde k zlúčeniu všetkých úradov, okrem daňového. Možno i úrady práce, to závisí od toho, či bude z toho do októbra verejno-právna inštitúcia alebo nebude. " Vzhľadom na to, že do októbra nie je úrad práce verejno-právnou inštitúciou, ani s tým nemá nič spoločného, podľa tohto jeho vyjadrenia by to nemalo platiť. "Všetky úrady skončia svoju činnosť do 1. 1. 1994. Bude taký zákon. " Ďalší citát: "Treba robiť, čo štát nariadi. Inak nemáte čo robiť ako štátny úradník. " Na poznámku, že máme predsa zákon - odpoveď: "Nie, ideme podľa uznesenia vlády. " Ďalšia replika z pléna: "ale nemôže nariadenie vlády odporovať zákonu". Odpoveď: "Uvedomte si, že naše stretnutia sú skladaním prijímacej skúšky do nového zamestnania po 1. januári 1994. To nie je vyhrážanie, to je tak. Taký zákon bude prijatý. Je to predrokované s parlamentom, či sa taký zákon schváli alebo neschváli, vláda takýmto spôsobom rozhodla. Parlament to bude podporovať - celý, aj opozícia, aj vládna garnitúra. Je to tak, treba sa s tým vysporiadať. Všetci pracovníci sa stanú pracovníkmi nového úradu, potom nastane zmena, znižovanie stavu. "
Ďalší citát: "Nedôjde k redukcii u pracovníkov vykonávajúcich štátnu správu, len obslužného personálu. " To si rád skontrolujem. Ďalší citát, pre mňa veľmi závažný, bavíme sa tu dosť často o ekonomike. Tento pán vládny zmocnenec vyhlásil: "Vláda rozhodla minulý týždeň v utorok, že zabrzdí všetky privatizačné projekty do druhej vlny privatizácie a budú z neho vyňaté tie budovy, ktoré by mohli slúžiť štátnej správe. Zámysel má byť zmapovať budovy, aj keď to zdanlivo nesúvisí s priamym výkonom štátnej správy, a pokúsime sa vymeniť tieto budovy so starostami za bývalé budovy ONV, KNV. Budovy prešli do vlastníctva obcí a tie nás zdierajú na nájomnom. " To je jeden z dôvodov, prečo bola zabrzdená druhá vlna privatizácie - podľa všetkého.
Ďalší citát: "Ste menovaní vládou. " To bolo po nejakej replike, kde boli títo páni a dámy nespokojní. "Ste menovaní vládou alebo členom vlády, nemáme čas polemizovať, ste štátny úradník, a kto nebude konať, tak ako,... kto tu riadi štátnu správu? No vláda. Kto nebude vykonávať to, čo mu vláda nariadi, v tom okamžiku tak jednoducho nemôže, to sa nezlučuje so štátnym úradníkom. " Doslova som citoval tento koniec.
K odpovedi na šiestu otázku ohľadom istých zásahov do platových náležitostí pracovníkov štátnej správy - myslím si, že zásahom do platových náležitostí pracovníkov štátnej správy, je aj citácia z uznesenia vlády, že navrhujú prednostom okresných úradov plat a platové náležitosti - tých svojich desiatich, ktorí sú zamestnancami okresného úradu. Toto je v uznesení vlády.
Čiže v zmysle predneseného musím vysloviť nesúhlas s odpoveďou predovšetkým na druhú a piatu otázku, s ostatnými by som bol ochotný sa zmieriť. Ale nemám inú možnosť, len požiadať pána podpredsedu vlády o novú odpoveď na celú interpeláciu, aj keď dopredu hovorím, že stačí, keď mi vysvetlí tieto dve otázky, nepotrebujem vysvetľovanie tých ďalších štyroch, a to vzhľadom na to, že odpoveď nevysvetľuje moje pochybnosti o legálnosti postupu a o kolízii kompetencií, ktoré som vyjadril vo vlastnej interpelácii.
Na prípravu vlastnej integrácie stačili úplne prednostovia okresných úradov a vláda s rezortnými ministrami. Chcem iba vyjadriť názor, že buď je pán podpredseda nedostatočne informovaný, alebo vládni zmocnenci prekračujú právomoci vyplývajúce im z právneho stavu. Viem, že je ťažko legálne zdôvodniť, podľa mňa, nelegálny stav, ale povaha veci ma núti trvať na odpovedi. Mám však dojem, že ide o naťahovanie času, aby títo splnomocnenci dožili vo funkcii do reformy štátnej správy.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán minister Zlocha, prosím. Minister životného prostredia SR J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážená Národná rada,
ospravedlňujem sa trošku za dlhé vedenie, ale nedá mi, aby som nezareagoval na vystúpenie pána poslanca Kňažka.
Úplne mi vyrazila dych premena humanistu na vývozcu zbraní. Ak sa dobre pamätám, v roku 1990 prezident Havel, prezident vtedajšej federácie pri svojej návšteve Spojených štátov pred americkými kongresmanmi slávnostne prehlásil, že česko-slovenská federácia z humánnych dôvodov nebude vyrábať
ani vyvážať zbrane. Poradcom pána prezidenta bol vtedy pán Milan Kňažko, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Pán prezident Havel mu tak dôveroval, že ho dokonca vtedy označil za svojho viceprezidenta.
Jedna múdra kniha hovorí, že najskôr by sme mali vytiahnutí, brvno zo svojho oka a potom by sme sa mali snažiť vytiahnuť smietky z oka nášho nepriateľa. Skutočne treba zvážiť, kto narobil Slovensku väčšie problémy a väčšie škody, ako toto slávne prehlásenie. V tom čase sa na Slovensku vyrábalo 80 % zbraní, v zbrojnom priemysle bolo zamestnaných okolo 80 až 100 tisíc ľudí. Takže by som v prvom rade poďakoval tým správnym ľuďom, ktorí nám tieto problémy narobili, a dúfam, že túto vďaku mu vyjadruje, zrejme aj pánu poslancovi Kňažkovi, naše Považie, Prakovce a podobné fabriky. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Prosím, pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážený pán kolega Polačko,
vždy ma vyprovokujete vaším žlčovitým vystúpením voči tomu, čo sa robí v štátnej správe. Prosím vás pekne, už raz zabudnite, vy ste si tú prácu dobre nevykonávali, preto ste museli z tej stoličky odísť. A nerozprávajte tu stále niektoré neskutočnosti, ktoré nie sú pravdou. Pripomenul mi tu pán minister Zlocha slová tej múdrej knihy. Poviem vám, že aj vzhľadom na to, že ste v hnutí, ktoré má názov kresťanské, pripomeniem vám jednu rovnicu, ktorú som si predvčerom
vypočul. Tá rovnica sa rovná: Kto nemiluje svojho blížneho, nemiluje ani Boha. A toto vám dávam, prosím vás pekne, na vedomie.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Kňažko. Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister Zlocha,
súhlasím s vaším tvrdením, že máte dlhé vedenie. Po troch rokoch ste prišli na to, že som vinný za to, že je na Slovensku konverzia. Počkám si, čo poviete zase o tri roky na dnešnú situáciu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Polačko:
Aby sme dodržali dohodnutý scenár, moja interpelácia - reakcia pána predsedu výboru - moja odpoveď. Chcem sa spýtať, v čom nemám pravdu a v čom zavádzam. Argumenty, ktoré má, sú podložené zvukovými nahrávkami, kópiami uznesení, zápisov z porád atď. Pokiaľ mi niekto vyvráti, že nemám pravdu, rád sa dotyčnému ospravedlním, že to nie je pravda.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, chce ešte niekto k tomu čosi povedať? Prosím, podpredseda vlády pán Kováč.
Podpredseda vlády SR R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, vážení pán poslanec,
samozrejme, na tie dve otázky vám veľmi rád odpoviem a vysvetlím podrobnejšie, ale keď ste už hovorili o zavádzaní, potom by som si myslel, že vláda asi zbytočne pripravuje zákon, ktorý v parlamente neprejde. To je tiež, podľa vás, ten istý krok? Akože práca zbytočná? Veď vlastne pripravujeme zákon a vieme úspešnosť našej práce až vtedy, keď ho parlament schváli. Pripravovali sme funkciu vládneho zmocnenca pre integráciu štátnej správy, pre prípravu prechodu kompetencií na samosprávu. Oni nevykonávajú funkciu štátnej správy. Samozrejme, vám odpoviem rád a odovzdám vám plné znenie kompetencií tak, ako im boli udelené vo vláde. Myslím si, že tento problém, teda kompetencie, ktoré im vláda prisúdila, tento kompletný zoznam plne vysvetlí, ako to v skutočnosti je.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda vlády,
v tej otázke nebola len otázka zmocnencov, ale otázka toho, že vláda koná, ako keby bol zákon prijatý a ešte nebol prijatý. V tom je problém, že dávate príkazy ľuďom zo štátnej správy, ako keby už o integrácii v štátnej správe bolo k 1. januáru rozhodnuté. A na otázku na základe čoho, odpovedáte - veď vy ste úradníci, musíte poslúcha t. To zaznelo v tej interpelácii resp. v tej otázke, a na to treba reagovať, pretože keby ste si zákon schválili v septembri a vedeli by ste, že konáte v súlade so zákonom, tak je ten postup absolútne legálny a správny. Ak sa to robí opačne, že sa rozbehne lavína a potom budete v decembri hovoriť, že už sa to nedá zastaviť, lebo sme všetko urobili, tak to je to, čo sa nám nepáči. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,
veľmi stručne sa vyjadrím k odpovedi číslo 18 z 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Mám výhrady k odpovedi pána ministra Hofbauera, lebo písomná odpoveď základný problém obchádza a po stránke odbornej je neprijateľná. Preto s odpoveďou nesúhlasím.
S odpoveďou pána ministra kultúry v časti, ktorá sa týka regionálneho kultúrneho strediska, nesúhlasím, lebo
vychádza z neúplných a nepresných informácií, časť odpovede, ktorá sa týka rímskokatolíckeho kostola v Galante, beriem na vedomie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, teraz pristúpime k hlasovaniu, pretože podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.
Najprv budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, resp. súhlasné stanoviská odovzdali.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.
Kto je za tie odpovede členov vlády, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas buď písomne alebo slovne? Za hlasovalo 73 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že tieto písomné odpovede členov vlády sú schválené.
Teraz budeme hlasovať o odpovediach na interpelácie poslancov, s ktorými poslanci nesúhlasili. Máme tu nasledovné odpovede na interpelácie:
Pán poslanec Duka-Zólyomi nesúhlasí s informáciou pána ministra Tótha.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Kto je za predložený návrh pána Duka-Zólyomiho?
Prosím, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán podpredseda, myslím, že by sme mali hlasovať o tom, kto je za to, že odpoveď pána ministra je dostačujúca.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Kto je za to, že odpoveď pána ministra Tótha na interpeláciu pána Duka-Zólyomiho je dostačujúca? Za hlasovalo 55 poslancov. Kto je proti?
Proti hlasovalo 23 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že odpoveď pána ministra Tótha na otázku a interpeláciu poslanca Duka-Zólyomiho je dostačujúca.
Máme druhé nesúhlasné stanovisko pána poslanca Poliaka na odpoveď predsedu vlády pána Mečiara.
Prosím, prezentujte sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za to, že odpoveď premiéra Mečiara na otázku pána poslanca Poliaka je dostačujúca? Za hlasovalo 59 poslancov.
Kto je proti?
Proti hlasovalo 29 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že táto odpoveď je prijatá.
Prosím, v ďalšom budeme hlasovať o námietke pána poslanca Poliaka, ktorý uvádza, že s bodom 4a odpovede pána premiéra nesúhlasí.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za to, že odpoveď pána premiéra na dotaz pána poslanca Poliaka je dostačujúca?
Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Kto je proti?
Proti hlasovalo 20 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali odpoveď pána premiéra Mečiara.
Teraz nasleduje námietka pána poslanca Kňažku na odpoveď pána premiéra Mečiara.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.
Kto je za to, že odpoveď pána premiéra Mečiara je dostačujúca?
Za hlasovalo 57 poslancov.
Kto je proti?
Proti hlasovalo 31 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali, že táto odpoveď je dostačujúca. /Slabý potlesk. /
Ďakujem za otvorený aplauz v mene všetkých poslancov.
Je tu čiastočná námietka pána poslanca Dudáša na odpoveď pána premiéra Mečiara.
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 94 poslancov.
Kto je za to, že odpoveď pána premiéra Mečiara je dostačujúca?
Za hlasovalo 57 poslancov.
Kto je proti?
Proti hlasovalo 29 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali odpoveď pána premiéra Mečiara za dostatočnú.
Teraz nasleduje námietka pána poslanca Polačku na pána Romana Kováča.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.
Kto je za to, že odpoveď podpredsedu vlády pána Romana Kováča je dostačujúca?
Za hlasovalo 59 poslancov.
Kto je proti?
Proti hlasovalo 27 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že odpoveď podpredsedu vlády pána Kováča sa považuje za dostačujúcu.
Posledná námietka je zo strany pána poslanca Rózsu na odpoveď pána ministra Hofbauera.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.
Kto je za to, že odpoveď pána ministra Hofbauera na interpeláciu pána poslanca Rózsu je dostačujúca? Za hlasovalo 58 poslancov. Kto je proti?
Proti hlasovalo 24 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že sme aj túto odpoveď pána ministra Hofbauera prijali ako dostačujúcu.
Dvadsiatym prvým bodom programu je
Návrh na poverenie člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru zvolávať a riadiť schôdze výboru do zvolenia predsedu a podpredsedu výboru.
Pri schvaľovaní programu 24. schôdze sme vypustili bod Voľba predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru. Uvedený výbor nemá zvoleného ani podpredsedu výboru. Z hľadiska funkčnosti výboru je potrebné až do zvolenia predsedu alebo podpredsedu výboru poveriť člena výboru zvolávaním a riadením schôdzí tohto výboru.
Máte predložené uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru číslo 263 z 18. novembra 1993, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Má niekto otázky alebo pripomienky k predloženému návrhu?
Prosím, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyne a páni poslanci, keďže máte pred sebou uznesenie číslo 263 o tom, čo hovoril pán podpredseda, a na druhej strane uznesenia je aj návrh, že Národná rada berie na vedomie odvolanie Ľudovíta Černáka z národohospodárskeho výboru, myslím si, že by sme o tomto mohli hlasovať naraz. Pokiaľ ide o pána podpredsedu Černáka, je to viac-menej formalita, ktorú teraz musíme splniť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za predložené uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a takisto za návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ohľadne pána poslanca černáka?
Za hlasovalo 77 poslancov.
Kto je proti?
Proti hlasovali 2 poslanci.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že sme toto uznesenie výboru Národnej rady a uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky prijali.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
mali by sme pokračovať dvadsiatym druhým bodom programu, ktorým je Návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu členov Rady Fondu detí a mládeže a voľbu členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže. Vláda Slovenskej republiky tento návrh prerokuje na svojej schôdzi pravdepodobne v utorok 23. novembra 1993. Poznamenávam, že návrh vlády, ktorý bude Národnej rade predložený, treba, aby bol najskôr prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a s jej stanoviskom navrhnutý na prerokovanie v Národnej rade.
Vzhľadom na to, že voľbu členov Rady Fondu detí a mládeže a voľbu členov Dozornej rady Fondu možno uskutočniť podľa zákona len na návrh vlády, odporúčam, aby tento bod sme zaradili na nasledujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pani poslankyňa Guldanová. Poslankyňa B. Guldanová:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
dovolím si zopakovať vám uznesenie, ktoré sme prijali 21. októbra tohto roku, ktoré prijala táto Národná rada.
Na základe uvedených nedostatkov pri navrhovaní členov Rady a Dozornej rady Fondu detí a mládeže navrhujem nehlasovať o predloženom návrhu a vrátiť ho vláde na opätovné prerokovanie. Ďalej predkladám návrh na uznesenie, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky na najbližšiu schôdzu Národnej rade predložiť
nový návrh, pri vypracovaní ktorého bude zabezpečená spoluúčasť Rady mládeže Slovenska nie ako jediného, ale ako rozhodujúceho zástupcu detských a mládežníckych organizácií, a zástupcov iných subjektov priamo priamo pracujúcich s deťmi a mládežou.
Je mi veľmi ľúto, že tu nie je pán štátny tajomník ministerstva školstva a vedy. Chcela som sa ho len opýtať, čo on ako štátny tajomník urobil pre to, aby sa tento návrh dostal na prerokovanie vlády. Boli na to tri zasadania, na ktorých sa návrh mohol prerokovať. Keďže pán štátny tajomník mi na túto otázku asi na tejto schôdzi neodpovie, dávam návrh na nové uznesenie, podľa ktorého navrhujem, aby podľa zákona číslo 453/1992 Zb. § 2 ods. 2 Národná rada Slovenskej republiky odporúčala ministrovi školstva a vedy predložiť vláde návrh na odvolanie pána Jozefa Tarčáka z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ak dovolíte, najprv budeme hlasovať o návrhu, ktorý som predložil a prečítal pre všetkých.
Prosím prezentujme sa.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Kto je za predložený môj návrh na odloženie menovania členov rady fondu?
Prosím, ešte raz sa prezentujme.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Kto je za predložený návrh, ktorý som prečítal, aby voľba členov Rady Fondu detí a mládeže a Dozornej rady Fondu bola uskutočnená na nasledujúcej schôdzi Národnej rady?
Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme bod o voľbe členov Rady Fondu detí a mládeže a voľbe členov Dozornej rady Fondu Fondu detí a mládeže vypustili z rokovania 24. schôdze Národnej rady.
Mám taký dojem, že dochádzame k takému precedensu, ktorý môže spochybniť všetky postupy. Pokiaľ viem, štátnych tajomníkov nemenuje a neodvoláva Národná rada, ale menuje a odvoláva ich minister príslušný za svoju oblasť /hlasy z pléna, že vláda/. Pardon, vláda.
Prosím, pani poslankyňa Guldanová. Poslankyňa B. Guldanová:
Pán podpredseda, môj návrh je len odporúčaním pre vládu, aby sa zaoberala konaním pána štátneho tajomníka, vlastne nekonaním pána štátneho tajomníka Jozefa Tarčáka.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
To môže odporúčať váš výbor. /Šum v sále. / Poslankyňa B. Guldanová:
Môže to aj Národná rada. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.
Kto je za predložený návrh poslankyne Guldanovej s odporúčaním, aby vláda odvolala štátneho tajomníka Tarčáka?
Poslankyňa B. Guldanová:
Pán podpredseda, dovolím si vás opraviť, ja nenavrhujem odporúčanie odvolať štátneho tajomníka.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím ešte raz, nerozumel som vás. Poslankyňa B. Guldanová:
Uznesenie, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky na návrh ministerstva alebo ministra školstva a vedy odvolať z funkcie štátneho tajomníka pána Jozefa Tarčáka. /Šum v sále. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
A ak minister školstva nedá to odporúčanie? Prosím vás, budeme hlasovať o návrhu poslankyne Guldanovej.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Kto je za predložený návrh pani poslankyne Guldanovej?
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Guldanovej neprešiel.
Vážené kolegyne, kolegovia,
pokračujeme dvadsiatym tretím bodom programu, ktorým má byť
Odpočet plnenia uznesení Národnej rady Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky do konania 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Sergeja Kozlíka, aby podal informáciu k tomuto bodu programu.
Podpredseda vlády SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,
uplynulý utorok Národná rada ako bod programu dnešnej schôdze odsúhlasila odpočet plnenia uznesení Národnej rady Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky do 24. schôdze Národnej rady. Vláda včera na svojom mimoriadnom rokovaní tieto úlohy s plnou vážnosťou posúdila. Treba uviesť, že nie je obvyklé, aby sa tak závažná úloha postavila vláde s lehotou vlastne dvoch dní. Vláda chce k splneniu tohto uznesenia pristúpiť s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Nechceme v tomto smere uplatniť mechanický prístup.
Rozsiahlosť a závažnosť úloh vyjadrených v uzneseniach Národnej rady Slovenskej republiky si vyžaduje pri hodnotení ich plnenia ísť i do roviny kvality plnenia týchto uznesení, zhodnotenia ich prínosu v procese transformácie spoločnosti. Tieto úlohy sú vo vecnom i časovom slede previazané vo viacerých rovinách a veľmi radi by sme chceli celú túto hĺbku obsiahnuť.
Chcem vás preto, vážené poslankyne, vážení poslanci, aj v záujme veci požiadať o odklad plnenia predmetného uznesenia týkajúceho sa odpočtu vlády k týmto uzneseniam, na niektoré z ďalších zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Tahy.
Poslanec M. Tahy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
nemôžem sa uspokojiť s tvrdením vlády, že dvojdňový termín bol príliš krátky. Tu predsa nejde o dva dni. Uznesenia Národnej rady platia niekoľko mesiacov, a vláda teda mohla zaujať k týmto úlohám dávno stanovisko. Ak ich z vecných dôvodov alebo z iných dôvodov nemohla splniť do tejto schôdze, bolo elementárnou slušnosťou vlády, aby oboznámila parlament písomne, prečo tieto uznesenia nemohla do dnešného dňa splniť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Plesník.
Poslanec J. Plesník:
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda,
ubezpečujem vás, že žiadny odpočet robiť nebudem, nie som členom vlády. Keď som s plnou vážnosťou odporúčal zaradiť do programu schôdze tento bod, nedržal som sa ničoho iného, než Ústavy Slovenskej republiky, ktorá nám ukladá kontrolovať činnosť vlády a vláde ukladá zodpovednosť podliehať kontrole Národnej rady, a ničoho iného, než doteraz platného rokovacieho poriadku, ktorý v deviatej časti v § 87 ods. 2 hovorí: "Národná rada Slovenskej republiky kontroluje, ako sa plnia jej uznesenia. Vláda Slovenskej republiky a jej členovia, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky sú povinní do 30 dní oznámiť predsedovi Slovenskej národnej rady, aké opatrenia prijali na splnenie úloh, ktoré pre nich z uznesení vyplynuli. "
Kolegyne, kolegovia, to, čo tu povedal kolega Tahy, elementárna slušnosť je pre mňa zákonom. Zákonom, na ktorý som skladal spolu s vami sľub. A nedožadujem sa ničoho iného, len aby v tomto parlamente sa nestalo zvykom, že Národná rada Slovenskej republiky prijme uznesenie a vláda Slovenskej republiky povie k tomu uzneseniu, že je nereálne, je neobsažné alebo jednoducho je nesplniteľné. Tu sa takto stalo pri uzneseniach, ktoré mali termíny stanovené, ale aj pri uzneseniach, pri ktorých platil všeobecný termín 30 dní.
Vážené kolegyne, kolegovia, nie, nemám záujem, napriek tomu že sa radím k opozičnej skupine poslancov, nemám záujem dnes bezprostredne spraviť akt, ktorý by povalil túto vládu. Ale poviem vám, že morálny a etický prístup mi nedovoľuje, aby som hľadel na to, ako sa niekto sebevraždí, a jednoducho
nechal strčiť hlavu do povrazu a ešte aj zaň zatiahnuť. Jednoducho mojou povinnosťou je upozorniť osobu, ktorá stojí na moste so sebavražedným úmyslom skočiť dolu z tohoto mosta, aby to nerobila.
Prepáčte, ale mnohé uznesenia, ktoré sme prijímali, a prijímali sme ich veľkou väčšinou, žiadali túto vládu pracovať presne v tom duchu, ako tu hovoril nový podpredseda pán Kozlík - koncepčne, cieľavedome a v časovej i obsahovej previazanosti.
Vážené kolegyne, kolegovia, mám 35 rokov, teda môžem zodpovedať snáď za nejakých 10 rokov deformovania predchádzajúceho obdobia. Nedeformujme, prosím vás, obdobie rodiacej sa demokracie tým, že si nebudeme ctiť zásady parlamentnej demokracie. Prepáčte, ale vedel by som si predstaviť ešte jedno riešenie na základe toho, ktoré nám tu dnes vedenie tejto schôdze predvádza. Podľa článku 88 Ústavy Slovenskej republiky sa môže po tomto zasadnutí skupina jednej pätiny poslancov rozhodnúť, že pri takomto prístupe k plneniu kontroly svojich úloh zozbiera podpisy a bude žiadať hlasovať o dôvere vláde. Predíďme tomuto kroku tým, že si budeme skutočne ctiť zákon na jednej strane - to je táto - a zákon na druhej strane - to je táto.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
To je, samozrejme, právo poslancov vyjadriť tento názor, ale iné nemôžeme, pretože nemôžeme dosiahnuť, aby sme dostali správu na toto zasadanie. Preto dávam hlasovať o návrhu podpredsedu vlády pána Kozlíka.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 61 poslancov.
Prosím pánov poslancov, ktorí sa nachádzajú na chodbách, aby sa dostavili, alebo v zadných laviciach - môžem im poradiť, pred nimi na paneli sú tlačidlá.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 63 poslancov.
To znamená, že nie sme uznášaniaschopní. Posledným bodom programu je Všeobecná rozprava.
Pardon. Nie sme uznášaniaschopní, uzatváram túto schôdzu dnešným dňom.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ale schôdzu nemožno ukončiť, lebo nebol prerokovaný program. Všeobecná rozprava nevyžaduje rozhodnutie poslancov, môžeme normálne rokovať ďalej. /Ruch v sále. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Možno ukončiť.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vidíte, že situácia je taká, že ten bod by sme len preťahovali a nemal by nijaký výsledok. Preto som konštatoval, že túto schôdzu ukončíme.
Poslanec M. Ftáčnik:
Možno prerušiť schôdzu, prerušiť tento bod rokovania a dorokovať ho na budúce.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, prepáčte, ale ja sa chcem tiež pripojiť k tým, hlásila som sa po tomto poslednom bode.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, navrhujem, aby tento bod, v ktorom sme neboli schopní hlasovaním dospieť k výsledku, sme prerušili a necháme ho na ďalšiu schôdzu s tým, že teraz budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je všeobecná rozprava.
Hlási sa pani poslankyňa. Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, hlásila som sa práve preto, a pán predsedajúci Húska ma nevidel, že v mene výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru som chcela navrhnúť doplniť program 24. schôdze pred bodom všeobecná rozprava.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, keby ste nás oboznámili, o čo ide.
Páni poslanci, prosím vás, aby ste si sadli na svoje miesta, budeme pokračovať v tejto schôdzi. Samozrejme, že na všeobecnej rozprave sa zúčastní ten, kto sa zúčastní, tu nejde o hlasovanie, čiže môžete všetci odísť, ale pani poslankyňa má návrh.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som v mene výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru navrhla doplniť bod rokovania 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o odvolanie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý výbor a rada pre Slovenskú televíziu prerokovali na základe vlastnej žiadosti ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Páni poslanci, pani poslankyne, ide tu skutočne o vlastnú žiadosť pána riaditeľa televízie a je treba, aby sme o tom rozhodli. Budeme hlasovať o tom, či tento návrh pani poslankyne zaradíme pred rozpravu.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Kto je za to, aby sme tento návrh pani poslankyne, ktorý vyšiel z nášho výboru, zaradili pred posledný bod, ktorým je všeobecná rozprava?
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Kto je proti?
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh pani poslankyne zaradili ako ďalší bod nášho rokovania na dnešnú schôdzu.
Prosím, pani poslankyňa, predneste návrh vášho výboru.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Najprv by som uviedla určité okolnosti, o ktorých si myslím, že Národná rada by mala byť informovaná.
Rada Slovenskej televízie 19. novembra 1993 prerokovala žiadosť Petra Maleca o uvoľnenie z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. V zmysle zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii, § 11 ods. 1 v znení neskorších zmien a doplnkov odporúčala Národnej rade vyhovieť jeho žiadosti a odvolať Petra Maleca z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Toto rozhodnutie prijala Rada Slovenskej televízie v súlade s článkom 5 bod 4 štatútu Rady Slovenskej televízie svojím uznesením číslo 1/1993.
Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru dňa 18. novembra 1993 prerokoval predmetný návrh Rady Slovenskej televízie a odporúčal prerokovať návrh na odvolanie Petra Maleca z funkcie ústredného riaditeľa.
Predkladám teda Národnej rade uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odvolaní ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.
"Národná rada Slovenskej republiky na návrh Rady Slovenskej televízie podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov
A. odvoláva Petra Maleca z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie,
B. berie na vedomie, že ústredný riaditeľ Slovenskej televízie rozhodnutím z 20. novembra 1992 číslo 59 vymenoval
Ing. Miroslava Majoroša za zástupcu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie v plnom rozsahu práv a povinností ústredného riaditeľa Slovenskej televízie v čase jeho neprítomnosti.
Súčasne, pán predseda, navrhujem odsúhlasiť obidve časti uznesenia bez rozpravy a navrhujem hlasovať, verejne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Mám len jednu otázku, pokiaľ ide o poverenie pána Majoroša, to predsa už spadá do kompetencie Rady Slovenskej televízie.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Práve preto som tam dala formuláciu, že Národná rada berie na vedomie. Môže to tam byť, ale aj nemusí.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, čiže len berieme na vedomie, ale nemusí to tak ostať.
Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 89 poslancov.
Kto je za to, aby sme prijali uznesenie, ktoré predniesla pani poslankyňa Rusnáková?
Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Kto je proti?
Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie navrhnuté naším výborom.
Ďakujem pekne pani poslankyni. Vážené pani poslankyne, posledným bodom programu je Všeobecná rozprava.
Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Hlási sa pán podpredseda Weiss.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
chcel by som rozpravu využiť na to, aby som vás informoval o niektorých otázkach prípravy na zmeny v legislatívnom procese v budúcom roku a v niektorých veciach vás požiadal o budúcu podporu.
Kolegyne a kolegovia, efektívne fungujúca legislatíva sa vo všeobecnosti považuje za kľúč k demokracii. Úroveň právneho poriadku vo veľkej miere ovplyvňuje prechod k demokratickej spoločnosti a k modernému štátu, ktorý si, nepochybne, všetci želáme. V žiadnom prípade nepostačuje mechanicky vymeniť starý právny poriadok za nový. Organickou súčasťou transformácie spoločnosti je aj hľadanie nového prístupu k samoriadeniu spoločnosti prostredníctvom práva.
Istý čas potrvá, kým v normotvorbe sa zbavíme predstáv o všemohúcnosti štátu, kým nájdeme relatívne správnu koncepciu tvorby konkrétnych právnych predpisov zodpovedajúcu predstavám o občianskej spoločnosti a právnom štáte. V tejto súvislosti je nevyhnutné pochopiť rozdiel medzi štátom, ktory určuje pravidlá hry pre subjekty pôsobiace na pôde občianskej spoločnosti a vo všetkých sférach jej života, a štátom, ktorý pravidlá tvorí predovšetkým pre seba, pre svoje orgány v záujme ovládnutia spoločnosti.
S týmto súvisí i transformácia ponímania práva ako mocenského nástroja k uskutočneniu sociálnych, ekonomických a politických zmien, k chápaniu práva ako regulátora sústavy pravidiel, na základe ktorých sa tieto zmeny realizujú. Súčasťou snáh o skvalitnenie normotvorby zodpovedajúcej súčasným i budúcim požiadavkám je i návrh zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Už v apríli som vás informoval o peripetiách jeho prípravy. Dnes môžem povedať, že vďaka usilovnosti a obetavosti, i zmyslu pre spoluprácu pánov poslancov Brňáka, Ftáčnika a Sečánskeho bol aj v súčinnosti s legislatívnymi pracovníkmi Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky návrh rokovacieho poriadku práve dnes oficiálne predložený. Chcel by som oceniť, že do pripomienkového konania bola zapojená už aj Legislatívna rada vlády a očakávame aj stanoviská expertov zo zahraničia.
Príslušné pasáže návrhu rokovacieho poriadku, najmä časť o zákonodarnom procese, by mali mať nie bezvýznamný vplyv na kvalitu zákonov, ktoré budeme prijímať v budúcom roku. Návrh zákona o rokovacom poriadku predpokladá zásadné zmeny v legislatívnom procese. Spresňujú sa náležitosti návrhu zákona, ktorý musí byť v súlade s legislatívnymi pravidlami, a okrem iného sa požaduje, aby v dôvodovej správe predkladateľ výslovne uviedol súlad návrhu zákona s právom Európskej únie. Stanovené náležitosti sú teda v rámci nového rokovacieho poriadku vynútiteľné. Výrazne sa mení i postup pri prerokúvaní návrhu zákona. Na rozdiel od zaužívanej praxe je rozdelený do troch čítaní. Osvojenie si nového prístupu k rokovaniu o návrhoch zákonov, ale aj dodržiavanie navrhovaných lehôt, by časom mohlo pozitívne ovplyvniť úroveň nášho zákonodarstva.
Kolegyne a kolegovia, chcel by som vysloviť nádej, že takto dôkladne pripravený návrh zákona o rokovacom poriadku, ktorý už bol predložený v prvom variante na posúdenie aj klubom, sa stretne s vaším záujmom, a že spoločne prispejeme k tomu, aby Národná rada Slovenskej republiky v budúcom roku, keď predpokladáme, že budeme rokovať už v novej budove, mala skutočne moderný rokovací poriadok, ktorý nikto nebude moci napádať, že je poznamenaný ešte minulosťou.
Skvalitnenie legislatívneho procesu je predmetom permanentnej pozornosti zákonodarných i výkonných orgánov. Aj keď treba podotknúť, že výsledky nie sú vždy adekvátne vynaloženej snahe. Začiatkom tohto roku sa v Trenčianskych Tepliciach uskutočnila porada k legislatívnemu procesu za účasti predstaviteľov parlamentu, vlády, ale aj nezávislých inštitúcií. Niekoľkokrát som o týchto problémoch rokoval aj s pani ministerkou spravodlivosti. Chcel by som oceniť dobrú spoluprácu s jej rezortom aj s Legislatívnou radou vlády.
V súvislosti so záverečnými prácami na návrhu zákona o rokovacom poriadku som navrhol pani ministerke spravodlivosti utvorenie spoločnej komisie expertov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pre prípravu legislatívnych pravidiel. Členovia tejto komisie by pripravili nové legislatívne pravidlá už v súčinnosti s prekladateľmi návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, teda s pánmi Sečánskym, Brňákom a Ftáčnikom. Predpokladám, že legislatívne pravidlá budú pripravené tak, aby mohli nadobudnúť účinnosť súčasne s účinnosťou zákona o rokovacom poriadku. Nové legislatívne pravidlá, i nový rokovací poriadok by utvorili vhodný základ pre zdokonalenie legislatívneho procesu.
V súvislosti so snahou o kvalitatívnu zmenu normotvorby oslovil som nedávno viacerých vedúcich pracovníkov nielen
v našom parlamente, ale aj mimo neho, a požiadal som predstaviteľov rôznych spoločenských inštitúcií o ich názor na priority legislatívneho procesu v nastávajúcich mesiacoch. Dostali teda príležitosť priamo predložiť svoje predstavy o tom, čo by malo tvoriť hlavnú náplň našej práce v budúcom roku. Požiadal som ich aj o názor na potrebu zmeny konkrétnych právnych predpisov bývalej česko-slovenskej federácie, ktoré sme prevzali na prijatie resp. novelizáciu zákonov súvisiacich s Ústavou Slovenskej republiky, aj o názor na nevyhnutnosť prijatia zákonov súvisiacich s transformáciou hospodárskeho, sociálneho a politického systému.
Osobne som sa i v minulom období stretol s viacerými predstaviteľmi právnických pracovísk a prerokoval som pálčivé problémy tvorby nového právneho poriadku. Som rád, že napríklad Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pripravuje v rámci celoživotného vzdelávania kurz z oblasti normotvornej činnosti orgánov územnej samosprávy a orgánov miestnej štátnej správy. Osobitné štúdium by bolo vhodné uskutočniť aj pre legislatívnych pracovníkov ústredných orgánov.
Mimoriadne závažné úlohy vyplývajú, vážené poslankyne, vážení poslanci, z pridruženia Slovenskej republiky k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Slovenskou republikou. Pre oblasť legislatívy sú osobitne významné články 69 až 71 tejto dohody. Táto problematika je o to naliehavejšia, že plneniu predchádzajúceho záväzku vyplývajúceho z asociačnej dohody medzi bývalou česko-slovenskou federáciou a Európskym spoločenstvom vyjadreného i v uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 48/1992 nebola venovaná náležitá pozornosť. Samostatná Slovenská republika si opakovanie takéhoto postupu nemôže jednoducho dovoliť. Touto situáciou sa zaoberal 4. novembra tohto roku aj náš ústavnoprávny výbor. Jeho členovia konštatovali, že úloha kompatibility právneho poriadku Slovenskej
republiky s právom Európskej únie je výsostne aktuálna a že doterajšie úsilie orgánov výkonnej a zákonodarnej moci nebolo dostatočné.
Naši kolegovia z ústavnoprávneho výboru prišli k záveru, že ostatné štáty Visegrádskej štvorky, ale aj Bulharsko, efektívnejšie využili obdobie od roku 1991 na vytvorenie nielen osobitných pracovísk pre oblasť kompatibility ich právneho poriadku s právom Európskej únie, ale aj pre výber a prípravu expertov v tejto oblasti.
Z tohto dôvodu som minulý týždeň predložil pánu predsedovi Národnej rady návrh na vytvorenie pracoviska komparatistiky, kompatibility a analýz práva Európskej únie a jej štátov v Kancelárii Národnej rady i s rámcovou predstavou o jeho financovaní a materiálovom zabezpečení.
Pôjde aj o vytvorenie priestoru pre takéto pracovisko v pripravovanom parlamentom inštitúte. A chcel by som vás, vážené kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu týchto zámerov, ktoré sú životne dôležité pre kvalitu nášho právneho poriadku z hľadiska našich dlhodobých úloh pri pridružovaní sa k Európskej únii.
O dôsledku podpisu asociačnej dohody na legislatívny proces som informoval aj pána predsedu vlády Slovenskej republiky a navrhol som mu obdobné stretnutie, ako v Trenčianskych Tepliciach, na ktorom by sa posúdili koncepčné otázky, aj konkrétne realizačné kroky v záujme kompatibility nášho právneho poriadku s právom Európskej únie. Vhodným podkladom pre toto dôležité rokovanie by mohol byť návrh koncepcie inštitucionálneho, materiálneho, personálneho a informačného zabezpečenia zosúlaďovania právneho poriadku Slovenskej republiky s právnym poriadkom Európskej únie, ktorý má vláda podľa uznesenia Národnej rady číslo 300 zo 6. októbra 1993 predložiť do 30. novembra 1993. Vláda takéto uznesenie prijala. Chcel by som však upozorniť, že termín 1. marec 1994, ktorý si vláda v tejto súvislosti uložila svojím uznesením číslo 746 z 26. októbra 1993 k uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 ku konkretizácii a harmonogramu úloh vyplývajúcich z Aktualizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z apríla 1993, sa mi zdá trochu neskorý, pretože konať treba okamžite.
Kolegyne a kolegovia, keďže ide o závažné zásahy do spôsobu, akým budeme pristupovať k príprave a schvaľovaniu zákonov, a keďže ide o strategicky významnú úlohu dosiahnuť kompatibilitu nášho právneho poriadku s právom Európskej únie, pokladal som za potrebné informovať vás o niektorých krokoch, ktoré sa podnikli.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Dobos. Najprv je však faktická poznámka pána Sečánskeho.
Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,
chcem len doplniť pána podpredsedu Weissa v tom, že ústavnoprávny výbor sa veľmi podrobne zaoberal touto problematikou zbližovania nášho právneho poriadku s právom Európskej únie. Vieme, že ide skutočne o mimoriadne náročný a pracný proces. Preto ústavnoprávny výbor navrhuje tieto opatrenia:
Aby sa v návrhu zákonov, ktoré predkladá ktokoľvek, vláda, ale aj poslanci, povinne objavila doložka "Tento návrh je kompatibilný s právom Európskej únie" považujem za správne. Konkrétne však neviem, s ktorou oblasťou. Nemožno robiť kompatibilným celý právny poriadok naraz. To je vylúčené, to nikto nezvládne. Preto treba rozoznať, či Európska únia zaväzuje svojím rozhodnutím parlamentu jednotlivé vlády alebo jednotlivé štáty, alebo či ide o odporúčania. Preto sme pánu predsedovi navrhli:
1. Aby bolo urýchlene vytvorené osobitné pracovisko pri už existujúcej Kancelárii Národnej rady, kde pri legislatívnom útvare by mali byť vyčlenení pracovníci, ktorí sa budú zaoberať touto problematikou.
2. Aby pri zriaďovaní parlamentného inštitútu, ktorý v rokovacom poriadku navrhujeme zriadiť, bolo takisto vytvorené osobitné pracovisko, ktoré sa bude zaoberať len touto problematikou. Informácií je pomerne dosť, dostávame informácie v rámci programu PHARE, sú dané určité prísľuby, ktoré Európska únia bude financovať.
3. Žiadame aj vládu, aby vytvorila podobné pracovisko na svojom úseku a, samozrejme, aby dávala - ako to povedal pán podpredseda - či už v predkladanej alebo v dôvodovej správe zmienku o tom, či tu ide o kompatibilitu s právom Európskej únie.
Európska únia nežiada kompatibilitu celého právneho poriadku, ale len niektorých oblastí. Tie oblasti sú presne vymenované v materiáloch, ktoré od Európskej únie dostávame. Pripomínam však, že skutočne ide o náročný proces, ktorý bude trvať dlhé mesiace. Trochu sme v ňom zaostali, a preto to musíme dobiehať. Radi si preštudujeme situáciu napríklad v Poľsku, kde sa niekoľko stoviek ľudí zaoberá touto problematikou, aj v ostatných štátoch, napríklad v Bulharsku, pripadne v Rumunsku, o iných štátoch na západe ani nehovorím, tam je to už akosi dávna prax a je to naprosto normálne. My do toho len štartujeme. Keď predkladáme tieto návrhy na určité úpravy Kancelárii Národnej rady, prosíme aj vás o podporu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem pekne. Prepáčte, nevidel som dodatočne dodané prihlášky do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán Eduard Barany z SDĽ. Pripraví sa pán Lászlo Dobos zo Spolužitia.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
vopred varujem aj tých, ktorí doteraz mali dostatočnú výdrž a ostali v zasadacej miestnosti, že moje vystúpenie bude dlhé a nezáživné. Jeho cieľom však je vyvrátiť jeden mýtus, ktorý sa u nás začína rodiť a myslím, že je to mýtus dosť nebezpečný.
V Slovenskej republike sa armáda teší veľkej dôvere obyvateľstva. Prečo je tomu tak? Dovoľte mi vysloviť kacírsku myšlienku - lebo verejnosť o nej skoro nič nevie. V duchu najhorších tradícií minulosti o sebe Armáda Slovenskej republiky informuje len minimálne, a to tiež skoro výlučne pozitívne, v duchu zásady "máme málo peňazí, ale zvýšeným úsilím úlohy plníme". Armáda je opätovne informačne oddelená od spoločnosti, a to je už nebezpečná vec.
Druhá ozbrojená sila štátu - polícia to má ťažšie. Rast kriminality a pokles objasnenosti spoločnosť zároveň sleduje v štatistikách i bezprostredne cíti. Armáda sa však pripravuje pre prípad, čo keby raz predsa, a všetci dúfame, že ju
nikdy nepreverí prax vojny. Za takejto situácie si, pochopiteľne, spoločnosť len ťažko vytvára pravdivý obraz o armáde. Situáciu v armáde zažíva len malá časť spoločnosti - vojaci v činnej službe. My ostatní sa občas dozvieme z tlače o prípadoch šikany, všimneme si upraveného alebo častejšie neupraveného vojaka, dočítame sa o problémoch vyplývajúcich väčšinou z priskromného rozpočtu, a najmä sme konfrontovaní s neustálymi a pozitívnymi správami o armáde. Výber informácií, ktoré Armáda Slovenskej republiky o sebe poskytuje verejnosti, nesleduje len kritérium utajovania zákonom stanovených skutočností, ale ich ciel zákryt neradostný stav armády pred spoločnosťou.
Aký je teda stav Armády Slovenskej republiky? Myslím, že najlepšie bude uviesť niektoré príklady. Stravná jednotka vojaka základnej služby na deň je 47, 40 Sk. Zodpovedajme si každý z nás, najmä ženská časť auditória, čo možno navariť denne za 47 Sk. Sú posádky, kde vojaci bývajú v podmienkach na okraji ľudskej dôstojnosti. Zvlášť nepriaznivá situácia je v posádkach Kuchyňa, Levice, Piešťany, Prešov, Trenčín, Trebišov, Zvolen a Kežmarok. Nebojte sa, nevymenoval som všetky posádky Armády Slovenskej republiky. V náročnej súťaži o najhoršie ubytovanie vojakov Armády Slovenskej republiky vedie posádka Kuchyňa, kde sú kapacity pre 400 vojakov, ale je ich tam ubytovaných 500, hoci na plnenie úloh by ich bolo treba dobre vyše 1000. Neprebieha odborná či veliteľská príprava vojakov z povolania, čo znamená stagnáciu, a teda i zaostávanie ich odbornej, profesionálnej úrovne. Pri každodenných úlohách a absencii jasnej profesionálnej perspektívy sa samovzdeláva len málokto.
V armáde možno nie je, ale určite nie je známa koncepcia personálnej práce. Vojaci z povolania, ktorí prišli z Českej republiky, sa boria s mnohými problémami. Nejde iba o často spomínaný nedostatok bytov, ale o ťažkosti s výmenou peňazí pre ich rodiny, ktoré práve pre ten nedostatok bytov
ostali v Českej republike, o problémy pri takých prozaických veciach, ako sú prihlasovanie áut, o chýbajúce pracovné miesta pre manželky, atď. Okrem bytov nie je zvládnutie ani jedného z týchto problémov podmienené ďalšími peniazmi, ale starostlivosťou o vojakov a ich rodiny, snahou pomôcť zo strany ministerstva obrany.
Osobitnú kapitolu predstavujú ťažkosti vojakov z povolania odchádzajúcich do civilu. Armáda sa o nich prakticky nestará, neorganizuje pre nich rekvalifikácie, nepomáha im získavať zamestnanie. Ak by som uviedol počty nábojov, zvlášť u delostrelectva, určených na rok na cvičné streľby, prezradil by som, čo každý vie o armáde - pokles úrovne výcviku. Štrngotanie závermi nenahradí ostré streľby, ani keby bolo na doby. Za povšimnutie stojí, že viac ako 3 % mierových stavov Armády Slovenskej republiky je, či aspoň podľa tabuliek mierových počtov by malo byť na ministerstve obrany a veliteľstve Armády Slovenskej republiky. Väčšina týchto skutočností je notoricky známa. Položme si však otázku, prečo je Armáda Slovenskej republiky v takejto situácii.
Mnohé z uvedených skutočností vyplývajú z rozpočtovej podvýživy. 8, 2 miliardy je pre armádu primálo na život a priveľa na umretie. Vláda a zvlášť vedenie ministerstva obrany vedeli už pri predkladaní rozpočtu na rok 1993, vyplýva to z rokovaní garančného výboru Národnej rady, kde za minimum na prežitie Armády Slovenskej republiky odhlasovali sumu prevyšujúcu 10 miliárd - a mali to vydokumentované. Vedeli teda, kde povedie suma 8, 2 miliardy, ale v záujme propagačnej - a ako dnes už vieme - nedosiahnutej a asi ani nedosiahnuteľnej vízie vyrovnaného rozpočtu ich obhajovali v parlamente. Preto sa dnes ministerstvo obrany nemôže odvolávať pri zdôvodňovaní nedostatkov na priskromný rozpočet. Parlament schválil to, podľa mňa, žiaľ, čo predložila vláda v tomto prípade.
Sú však i ťažkosti, ktoré nemožno vysvetliť nedostatkom peňazí. Mnohé z uvedených problémov by nevyriešil ani trojnásobný rozpočet na obranu. Ich korene treba hľadať v nevhodných organizačných štruktúrach, metódach práce, a zvlášť riadenia, v zlej atmosfére v armáde. Azda na prvom mieste medzi nimi treba uviesť nemoderný centralizmus zasahujúci zvlášť vzťahy ministerstva obrany a veliteľstva Armády Slovenskej republiky, kde ministerstvo preberá aj mnohé úlohy, ktoré by mali patriť veliteľstvu armády, zasahuje do velenia, nie je už len ústredným orgánom štátnej správy.
Najlepšie to osvetlia relatívne drobné príklady. Minister osobne rozhoduje o prijatí každého vojaka v zálohe za vojaka z povolania a osobne schvaľuje texty vystúpení vojakov a občianskych zamestnancov v zahraničí. Potom minister, veliteľ armády, i mnohí ďalší pracujú na pokraji psychických i fyzických možností, ba využívajúc vojenskú terminológiu možno povedať, že prílišným pracovným úsilím sa dostávajú na hranicu sebapoškodzovania, ale výsledky sú neprimerané, lebo sa venujú všetkému a unikajú im kľúčové, koncepčné otázky. Ináč povedané - prílišnou usilovnosťou nakoniec škodia rezortu.
Osobitnú pozornosť si zaslúži, že Slovenský úrad pre kontrolu zbrojenia, čiže inštitúcia majúca na starosti kontrolu dodržiavania Viedenských dohôd, je podriadený ministerstvu obrany, ktoré v skutočnosti zodpovedá aj za to naše minimálne zbrojenie, na ktoré dnes máme, alebo možno ani naň nie.
O kontrole zbrojenia sú vyškolení inšpektori, čiže tí, ktorých vysielame do zahraničia, aby kontrolovali iné armády, ale nič alebo skoro nič o nej nevedia ani naši vyšší velitelia od veliteľov plukov vyššie, ktorí by mali prijímať kontroly zo zahraničia. Nevedia čo majú a čo nemajú ukázať takej kontrole zo zahraničia. Tam ide o veľmi presné technické otázky. Príklad: kontrola má vstup do miestnosti, ktorej dvere sú širšie ako 2, 7 metra. Dôvod je jednoduchý - to je šírka tanku alebo inej techniky, ktorá je kontrolovaná podľa Viedenských dohovorov.
Dodnes sa ani nezačalo s reorganizáciou Armády Slovenskej republiky z divízneho na brigádny systém, ktorá už v Českej republike prebehla, skončila sa. Chápem, že nebolo možné spojiť delenie bývalej Československej armády so zmenou základov organizačnej štruktúry. Odkladať však reorganizáciu na neurčito alebo na veľmi dlhé doby, pretože v plánoch a dokumentoch ministerstva je niekde v budúcnosti zaprogramovaná, čiže odkladať túto reorganizáciu so zdôvodnením nedostatku jedného druhu spojovacích prostriedkov pokladám za neseriózne. Dnes sa totiž vytvárajú základy organizačnej štruktúry spôsobov fungovania, metód riadenia a velenia Armády Slovenskej republiky na desaťročia. To, čo pokazíme dnes, budú naprávať generácie.
Existovala, a možno dodnes existuje legenda o vojenskej vede a o vojenskom výskume. V skutočnosti sú dnes veda a výskum v Armáde Slovenskej republiky popoluškami. Ešte aj v tejto chudobnej armáde je to tá oblasť, na ktorú je možno najmenej prostriedkov, kde došlo k redukcii, v porovnaní s ktorou aj civilná veda sa priam rozrastá. Šetrenie na tomto mieste dnes necítiť, ale už zajtra sa vypomstí neschopnosťou čo i len sledovať vývoj špičkovej techniky a rozumieť jej. Keď sa dnes armáda nedokáže vysporiadať s problémami šikanovania, odráža to aj nedostatok prípravy veliteľského zboru v sociológii malých skupín a psychológii, i absenciu výskumného pracoviska, ktoré by poskytlo metódy riešenia. Podľa informácii o príprave výcvikového roku, toho, ktorý začne čochvíľa, opäť sa na vedu a výskum v armáde akosi zabúda, a to i na sledovateľskú vedu a sledovateľský výskum.
Pri kritike armády si na pôde Národnej rady Slovenskej republiky musíme priznať, že ani my nie sme bez viny, a to prinajmenej z dvoch dôvodov. Po prvé - parlamentná kontrola armády je minimálna. Výbor zložený z ľudí, ktorých vojenským vzdelaním je Vojenská katedra vysokej školy, a majúci okrem armády na starosti i políciu, právnu ochranu a petície, nemá ani pri krajnom vypätí síl a snahe nádej preniknúť do hĺbok vnútorného života armády a vyvíjať stálou kontrolou tlak na pomery v nej. Nedávno Národná rada zamietla vytvorenie funkcie splnomocnenca pre obranu, a pokiaľ som informovaný, na rozdelenie garančného výboru tak, aby vznikol výbor pre armádu, pre obranu, tiež niet nádej. O druhom z dôvodov - o výške rozpočtu rezortu ministerstva obrany som už hovoril.
Na záver som chcel pôvodne zhodnotiť úroveň bojaschopnosti Armády Slovenskej republiky. S prevažujúcim pozitívnym hodnotením sa nestotožňujem. Ak by som však vyjadril tu svoj názor, možno by som vyhradil najdôležitejšie tajomstvo Armády Slovenskej republiky. A tak aspoň vás prosím o zamyslenie.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi za jeho vyčerpávajúcu analýzu a prosím pána poslanca László Dobosa, aby vystúpil.
Poslanec L. Dobos:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
v uplynulých mesiacoch som opätovne interpeloval predšedú vlády a jednotlivých ministrov. Moje interpelácie sa týkali účasti občanov maďarskej národnosti na výkone moci. Postupne som obdržal odpovede. Nakoľko nie je to len moja súkromná záľuba, pokladám za potrebné oboznámiť parlament na základe tých výkazov, čo som dostal, o počte občanov maďarskej národnosti zastúpených v niektorých vládnych orgánoch a ministerstvách. Stav je nasledovný: Ministerstvo poľnohospodárstva - z celkového počtu 345 pracovníkov aparátu ministerstva je 326 pracovníkov národnosti slovenskej, to je 94, 5 %, 9 pracovníkov národnosti maďarskej, to je 2, 6 %, 8 pracovníkov národnosti českej, to je 2, 3 %, 1 pracovník národnosti ukrajinskej, to je 0, 3 %, 1 pracovník národnosti chorvátskej, to je 0, 3 %.
Z celkového počtu 883 pracovníkov organizácií realizujúcich výkon štátnej správy v rezorte na území príslušného regiónu je 832 pracovníkov národnosti slovenskej, to je 94, 23 % a 44 pracovníkov národnosti maďarskej, to je 4, 98 %.
Ministerstvo životného prostredia - celkový stav 555 slovenskej národnosti, 6 českej, 5 maďarskej, to je 2, 5 %. Ministerstvo školstva a vedy - štruktúra ministerstva - v rámci sekcie základných a stredných škôl je vytvorené samostatné oddelenie vzdelávania národnostných menšín, ktorého priame riadenie spadá do kompetencie príslušného riaditeľa sekcie. V súčasnosti pracujú v tomto oddelení 4 pracovníci - vedúci samostatného oddelenia plus traja referenti, referent pre ZŠ, OS, SŠ, SOŠ, SÚ s vyučovacím jazykom maďarským plus predmet maďarský jazyk, referent pre výchovu a vzdelávanie rómskych detí a žiakov, referent pre rozbor podkladov siete škôl, rozpočtu, hospodárske zabezpečenie podujatí organizovaných oddelením, a vykonáva aj sekretárske práce. V oddelení miezd sú samostatným pracovníkom pokryté činnosti vo vzťahu k výučbe jazyka slovenského a špecifických predmetov na školách s vyučovacím jazykom národností.
Ministerstvo zahraničných vecí - zamestnaných 358 pracovníkov, z toho 14 pracovníkov inej národnosti ako slovenskej, maďarská 4, 1 riaditeľ odboru, dvaja referenti a 1 prevádzkový pracovník. Je to 1, 11 %. Zo stavu 390 vyslaných pracovníkov na zastupiteľských úradoch bolo 11 pracovníkov inej národnosti - maďarská 6, z toho 1 veľvyslanec, 1 diplomatický pracovník, 4 prevádzkoví pracovníci.
Ministerstvo kultúry - na ministerstve kultúry vo vedúcich funkciách pôsobia traja predstavitelia národnostných menšín, a to maďarskej, poľskej a nemeckej národnosti. Ďalší 5 občania národnostných menšín pracujú vo funkciách odborných pracovníkov. V rámci rezortu kultúry Slovenskej republiky, do ktorého patrí 228 organizácií, vedúce funkcie na úrovni riaditeľ zastáva 27 príslušníkov národnostných menšín v členení 15 maďarskej, 2 českej, 4 ukrajinskej.
Mohol by som pokračovať. Nakoniec dovoľte citovať z odpovede pána premiéra: "Dovoľte, aby som vás informoval, že nesledujem zastúpenie predstaviteľov národnostných menšín na jednotlivých ministerstvách Slovenskej republiky, pretože obsadzovanie jednotlivých funkcií na ministerstvách nie je spájané s národnostnou otázkou, ale je závislé od odbornosti kandidátov na jednotlivé funkcie. " Čudná štatistika a čudné argumenty. Ako a čím vysvetliť zarážajúco nízky počet osôb maďarskej národnosti na jednotlivých ministerstvách? Snáď sme neschopní alebo je to zámer politiky vytlačiť nás z výkonnej moci na perifériu?
Účasť na výkone moci čo najširších vrstiev obyvateľstva je elementárnym postulátom demokratického štátu. Žiaľ, tu sa vytvára iná prax a iné tendencie. Chcel by som vám pripomenúc jednu vec, že Slovenská národná rada aj v rokoch komunistického režimu mala podpredsedu maďarskej národnosti. V rokoch 1969-1970 v pre nás dôležitých rezortoch sme mali 5 námestníkov ministrov, ministra bez kresla, v tých rokoch
sme mali samostatné oddelenie pre národnostné školstvo na ministerstve školstva na čele s námestníkom maďarskej národnosti. Teraz sú dvaja referenti, presnejšie 1 človek, jeden referent.
V minulom volebnom období sme mali podpredsedu parlamentu a vlády. Od parlamentných volieb 1992 - sucho. Globálne všeobecné vyhlásenie o európskom štandarde. Ústavný súd - pre nás vysoká, ďaleká veža. Nedostali sme miesto v rade rozhlasu, nedostali sme miesto v rade televízneho a rozhlasového vysielania. Mohol by som pokračovať. Žiaľ, hlasovacia mašinéria parlamentu nás ľahkou rukou prehlasuje.
Dospel som k názoru, že ak politická štruktúra nie je schopná dávať garancie elementárnym právam, nemilosrdne sa dostávame na perifériu súčasnej politiky. Uplatňuje sa výlučnosť a vylúčenie. Jasne vidieť tendenciu - vytvárajú sa silné centrálne aj lokálne mocenské pozície jednej strany, teraz už koalície. Pritom sa zákonite tvorí periféria, okraj, okraje politiky. Nie je to zdravé, podľa mojej mienky, ani z hľadiska národnostného ani z hľadiska občianskeho, ani v meradle celospoločenskom. Pojem konsenz v širokom slova zmysle sa každým dňom od nás vzďaľuje. Žiaľ, v tomto procese sa znehodnocujú veľké a cenné integračné a integrujúce ľudské hodnoty.
A nakoniec mi ešte dovoľte jednu vec. Neviem, či je tu ešte pán poslanec Ivan Ľupták. Prosil by som ho, aby nám nerobil lekcie zo slovenčiny v slovenskom parlamente, lebo keď sa to bude opakovať, vyprovokuje nás k tomu, že požiadame o tlmočníkov. Koniec-koncov v zmysle rokovacieho poriadku máme na to právo aj možnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Dobosovi za jeho vystúpenie v rámci rozpravy. Pán poslanec Ivan Ľupták sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec I. Ľupták:
Už som sa ospravedlnil pánu poslancovi Kötelesovi za to, že som mal tú poznámku. Tá naozaj nebola namieste. Ale čo sa týka pána poslanca Dobosa, že predtým mali vo vláde ľudí, teraz nemajú, nuž predtým ich bolo dosť v komunistickej strane a teraz sú v opozícii. To je všetko.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
To bola faktická poznámka pána poslanca Ľuptáka. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy?
/Nikto. /
Nikto sa nehlási. Keďže sme vyčerpali všetky body nášho programu, končím 24. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem vám všetkým, ktorí ste zotrvali až do konca, za spoluprácu a prajem vám príjemný víkend. Dovidenia.
Rokovanie schôdze skončilo o 17. 05 hodine.
Uznesenia
prijaté na 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 17., 18. a 19. novembra 1993
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2574/1993
324 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. novembra 1993
o neuplatňovaní mandátu poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Jozefom Prokešom a Mariánom Andelom
Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie, že
1. prezident Slovenskej republiky 10. novembra 1993 vymenoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Prokeša a Mariána Andela za členov vlády Slovenskej republiky,
2. podľa Čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mandát poslanca Jozefa Prokeša a poslanca Mariána Andela počas výkonu funkcie člena vlády Slovenskej republiky nezaniká, iba sa neuplatňuje;
B. berie so súhlasom na vedomie
správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých mandáty sa neuplatňujú.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2574/1993
325 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 17. novembra 1993
k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Viliamovi Soboňovi, členovi vlády Slovenskej republiky, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky
podľa Čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje nedôveru
Viliamovi SOBOŇOVI,
členovi vlády Slovenskej republiky, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2596/1993
326 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. novembra 1993 k voľbe poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 4 písm. l/ zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
zvolila
1. Milana Janičinu
za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
2. Miroslava Rybanského
za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2574/1993
327 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 17. novembra 1993
k uvoľneniu z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie,
že v súvislosti s vymenovaním Jozefa Prokeša za člena vlády Slovenskej republiky sa uvolňuje funkcia podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú doteraz zastával.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2574/1993
328 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 17. novembra 1993
k návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky
podľa Čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zvolila
Ľudovíta Č E R N Á K A
za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2574/1993
329 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. novembra 1993
k vzdaniu sa funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že
Marián A N D E L
sa v súvislosti s jeho vymenovaním za člena vlády Slovenskej republiky vzdal funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2597/1993
330 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 17. novembra 1993
k návrhu na voľbu členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu a zmenu v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 364)
Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 4 písm. l/ zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
A. volí
1. za členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu týchto poslancov:
Miloslava K ó ň u Zsolta Komlósyho Miroslava M i č e k a Jána Michelku Juraja Plesníka Miroslava Polláka Igora P r i b u l u Jozefa Zselenáka,
2. za členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť
Jána Masarika Ladislava Pittnera,
3. za člena Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky
Jána F i g e ľ a:
B. odvoláva
z výborov Národnej rady Slovenskej republiky týchto poslancov:
Miloslava K ó ň u
z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti,
Zsolta Komlósyho
z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo,
Miroslava M i č e k a
z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody,
Jána Michelku
z Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Juraja Plesníka
z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody,
Miroslava Poliaka
z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť,
Igora P r i b u l u
z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo,
Petra T o m e č k a
z Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Jozefa Zselenáka,
z Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Jána Masarika
zo Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Ladislava Pittnera,
z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti,
Jána F i g e ľ a
z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2353/1993
331 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. novembra 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (tlač 325)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 325a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2338/1993
332 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. novembra 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Agentúre pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu (tlač 322)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Agentúre pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 322a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2504/1993
333 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. novembra 1993
k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Talianskou republikou (tlač 341)
Národná rada Slovenskej republiky
podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas
so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Talianskou republikou.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2503/1993
334 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. novembra 1993
k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou (tlač 342)
Národná rada Slovenskej republiky
podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas
so Zmluvou o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2355/1993
335 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. novembra 1993
k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou
republikou a českou republikou o uľahčení pohraničného
vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave (tlač 291)
Národná rada Slovenskej republiky
podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas
so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a českou republikou o uľahčení pohraničného vybavovania na štátnych hraniciach v železničnej a cestnej doprave.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2559/1993
336 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. novembra 1993
k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a českou republikou o dočasnom oprávnení na podnikanie fyzických a právnických osôb, ktoré podnikajú na území druhej republiky po 31. decembri 1992 (tlač 353)
Národná rada Slovenskej republiky
podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas
so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a českou republikou o dočasnom oprávnení na podnikanie fyzických a právnických osôb, ktoré podnikajú na území druhej republiky po 31. decembri 1992.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2554/1993
337 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. novembra 1993
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 (tlač 348)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 348a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2554/1993
338 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 18. novembra 1993
k schválenému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993
Národná rada Slovenskej republiky
v súvislosti so schválením návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 (tlač 348)
A. ukladá
vláde Slovenskej republiky
predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločne s návrhom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1994 návrh valorizácie dôchodkov priznaných po 1. januári 1994;
B, odporúča
vláde Slovenskej republiky
pripraviť návrh zákona, ktorý bude riešiť v súlade so zákonom č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov automatickú valorizáciu dôchodkov.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2364/1993
339 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. novembra 1993
k návrhu stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky (tlač 337)
Národná rada Slovenskej republiky A, súhlasí
s návrhom stratégie/ zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky (tlač 337);
B, žiada
vládu Slovenskej republiky
I. návrh stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky
a/ dopracovať o vecné rozčlenenie zodpovednosti jednotlivých rezortov na uskutočňovaní stratégie štátnej environmentálnej politiky,
b/ doplniť o finančné zdroje, ktoré zabezpečia plnenie stratégie
termín: 30. 6. 1994,
c/ dopracovať na podmienky jeho uplatňovania v regiónoch s určením regionálnych priorít a priorít regiónov, spôsob ich riešenia a vymedzenie zodpovednosti za uskutočňovanie štátnej environmentálnej politiky v týchto regiónoch,
d/ premietnuť do odvetvových politík, stratégií, koncepcií a programov v príslušných právnych predpisoch
termín: najneskôr do 30. 6. 1994 a ďalej trvalé,
2. konkretizovať vecné, personálne a finančné dôvody pre zvažované zlúčenie úradov životného prostredia do jednotnej sústavy štátnej správy
termín: s návrhom zákona NR SR o zmenách v organizácii miestnej štátnej správy,
3. v činnosti Štátneho fondu životného prostredia dôsledne vychádzať zo zásady štátnej environmentálnej politiky, aby poplatky a odplaty za znečisťovanie sa vracali späť do regiónov za účelom odstránenia znečisťovania, resp. zníženia následkov znečistenia,
4. urýchliť práce na dotvorení ekonomických nástrojov pre uplatnenie stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky tak, aby príslušné návrhy zákonov mohli byť prerokované v Národnej rade Slovenskej republiky
termín: do 31. 12. 1994
5. v súvislosti s transformáciou ekonomiky riešiť zohľadnenie ekologickej zadĺženosti pri privatizácii štátnych podnikov; v rámci transformácie Slovenského plynárenského priemyslu, Vodární a kanalizácií a Slovenského energetického podniku odstrániť monopolné postavenie týchto organizácií pri riešení ekologickej zadĺženosti a investičnej výstavbe miest a obcí,
6. rozšíriť bežné ekonomické účtovníctvo o ekologické účtovníctvo,
7. vytvárať zdroje a akumulácie rezerv pre odstraňovanie následkov zvlášť nebezpečných havárií a živelných pohrôm;
C. odporúča
vláde Slovenskej republiky
1. vzhľadom na špecifickú situáciu vo východoslovenskom regióne zmeniť názov ohrozenej oblasti z terajšieho "Stredozemplínska" na názov "Stredný a Južný Zemplín" a na základe najnovších výsledkov monitorovania ohrozené územie vymedziť katastrálnymi obvodmi dotknutých obcí,
2. vypracovať zásady mechanizmu informácií o stave a ochrane životného prostredia.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2306/1993
340 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. novembra 1993
k návrhu na zrušenie Komisie Slovenskej národnej rady pre kontrolu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky v X. volebnom období (tlač 344)
Národná rada Slovenskej republiky zrušuje
Komisiu Slovenskej národnej rady pre kontrolu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky v X. volebnom období, zriadenú uznesením Slovenskej národnej rady č. 29 z 25. augusta 1992.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2565/1993
341 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 18. novembra 1993
k odstúpeniu z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a návrh na voľbu nového člena rady (tlač 335)
Národná rada Slovenskej republiky A, berie na vedomie,
že podľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov
Juraj M I H A L Í K
odstúpil z funkcie člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, čím jeho členstvo v rade zaniká;
B. zvolila
podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady 6. 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov
Igora L A C I A K A
za člena Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2611/1993
342 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. novembra 1993
k návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie Organizácie Spojených národov UNOMIL v Libérii, do misie UNOMUR do Ugandy-Rvandy a na doplnenie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu Armády Slovenskej republiky do bývalej Juhoslávie v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov (tlač 368)
Národná rada Slovenskej republiky
sa uzniesla takto:
Čl. 1 Súhlasí. s návrhom vlády Slovenskej republiky
a/ na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie Organizácie Spojených národov UNOMIL v Libérii a do misie UNOMUR do Ugandy-Rvandy,
b/ na doplnenie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu Armády Slovenskej republiky do bývalej Juhoslávie v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov.
Čl. 2
Vyslovuje súhlas s vyslaním vojenských pozorovateľov do misie Organizácie Spojených národov UNOMIL v Libérii a do misie UNOMUR do Ugandy Rwandy.
Čl. 3
Vyslovuje súhlas na doplnenie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu Armády Slovenskej republiky do bývalej Juhoslávie v rámci mierových šil Organizácie Spojených národov.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2611/1993
343 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. novembra 1993
o uverejnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra č. 342 na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie Organizácie Spojených národov UNOMIL v Libérii, do misie UNOMUR do Ugandy-Rwandy a na doplnenie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie ženijného práporu Armády Slovenskej republiky do bývalej Juhoslávie v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov
Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky
rozhodla
uverejniť v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 1993 č. 342 na vyslanie vojenských pozorovateľov do misie Organizácie
Spojených národov UNOMIL v Libérii, do misie UNOMUR do Ugandy-Rvandy a na doplnenie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na posilnenie Ženijného práporu Armády Slovenskej republiky do bývalej Juhoslávie v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2003/1993-sekr.
344
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 19. novembra 1993
k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Brňáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí (tlač 292)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Brňáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 292a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2574/1993
345
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 19. novembra 1993
k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov z 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 356)
Národná rada Slovenskej republiky súhlasí
I. s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými bola interpelujúcimi poslancami vyjadrená spokojnosť
1. s odpoveďou ministra obrany Slovenskej republiky I. Andrejčaká na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Poliaka v otázke vojenskej zmluvy medzi Ruskom a Slovenskou republikou
2. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kvasničku od
- predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara vo veci zabezpečenia realizácie požiadavky Svetovej banky vo vzťahu k zdravotníctvu,
|
- ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej |
|
|
republiky O. Keltošovej vo veci uplatňovania zákona č. 87/1991 Zb. pri finančnom odškodňovaní učiteľov, |
|
|
- ministra zdravotníctva Slovenskej republiky V. Soboňu |
|
|
v otázke postoja Svetovej banky k niektorým ekonomickým opatreniam v rámci zdravotníctva, zosúladenia postupov v oblasti transformácie zdravotníctva s navrhovaným projektom Svetovej banky, |
|
|
- podpredsedu vlády Slovenskej republiky R. Kováča vo |
|
|
veci uplatňovania zákona č. 87/1991 Zb. pri finančnom odškodňovaní učiteľov |
|
|
3. s odpoveďou na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky G. Kaliskej od |
|
|
- predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara vo veci štátneho podniku SCP Ružomberok, |
|
|
- ministra životného prostredia Slovenskej republiky J. Zlochu vo veci geologickej sekcie ministerstva životného prostredia |
|
|
4. s odpoveďou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky J. Moravčíka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Lauku v otázke medzinárodného postavenia Slovenskej republiky |
|
|
5. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Prokeša od |
|
|
ministra obrany Slovenskej republiky I. Andrejčaká v otázke veliteľského zhromaždenia v Trenčíne, |
|
|
- podpredsedu vlády Slovenskej republiky R. Kováča vo veci premenovania vyučovacích predmetov na školách |
|
|
6. s odpoveďou ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Ďurišinovej vo veci výkladu daňových zákonov v oblasti telovýchovy a športu v nadväznosti na uznesenie Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru z 1. júla 1993 |
|
|
7. s odpoveďou ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Gazdíka vo veci novelizácie vyhlášky č. 608/1992 Zb. |
|
|
8. s odpoveďou ministra kultúry Slovenskej republiky D. Slobodníka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Šarossyho vo veci stálej expozície Múzea SNR v Myjave |
|
|
9. s odpoveďou ministra kultúry Slovenskej republiky D. Slobodníka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky F. Mikloška vo veci zverejňovania článkov V. Mináča v časopise Slovenské pohľady |
|
|
10. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara, ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky J. Moravčíka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Bartu vo veci otvárania nových hraničných prechodov smerom na Ukrajinu a Maďarsko |
|
|
11. s odpoveďou ministra zdravotníctva Slovenskej republiky V. Soboňu na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky O. Marhulíkovej vo veci prevádzkovania Detského sanatória v Kežmarku a Poprade |
|
|
12. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky A. Hrnku od |
|
|
- predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara vo veci menovania zmocnencov vlády pre integráciu štátnej správy, |
|
|
- ministra obrany Slovenskej republiky I. Andrejčaká vo veci podpísania Dohody o vojenskej spolupráci s Ruskom |
|
|
13. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara a ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. čarnogurského vo veci programu vyvedenia Slovenska zo súčasnej krízy |
|
|
14. s odpoveďou ministra vnútra Slovenskej republiky J. Tuchyňu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Polačka vo veci predpokladaného územného členenia, menovania splnomocnencov vlády Slovenskej republiky a odvolania prednostu Okresného úradu v Nitre |
|
|
15. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľ. Černáka od |
|
|
- ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky J. Moravčíka vo veci prehodnotenia funkčného zaradenia obchodných diplomatov na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky, |
|
|
- ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky K. Tóthovej vo veci opatrení na zlepšenie činnosti obchodných súdov |
|
|
16. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Figeľa od |
|
|
- ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky J. Moravčíka v otázke dodržovania zákona č. 451/1991 Zb. v zahraničných službách a druhého európskeho centra pre mládež, |
|
|
- podpredsedu vlády Slovenskej republiky R. Kováča vo veci prinavrátenia majetku gréckokatolíckej cirkvi |
|
|
17. s odpoveďou ministra kultúry Slovenskej republiky D. Slobodníka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky E. Rózsu vo veci regionálneho kultúrneho strediska v Galante a dokončenia opravy rímsko-katolíckeho kostola v Galante |
|
|
18. s odpoveďou ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Dzurindu vo veci ekonomického vývoja Slovenskej republiky vo vzťahu k stavu nezamestnanosti |
|
|
19. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Homolu od |
|
|
- ministra obrany Slovenskej republiky I. Andrejčáka vo veci rekonštrukcie vojenských objektov na Lieskovej -Skalite, |
|
|
- podpredsedu vlády Slovenskej republiky R. Kováča vo veci verejnej súťaže na prístavbu Základnej školy v Korni okr. Čadca |
|
|
20. s odpoveďou ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Dravcovej vo veci rozdeľovania neinvestičnej dotácie na krytie samosprávnych funkcií obcí a riešenia finančných potrieb pre účely výstavby 12-triednej Základnej školy v Starej Ľubovni v rámci KBV |
|
|
21. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Brocku od |
|
|
- ministra dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky R. Hofbauera vo veci odoberania poslaneckých preukazov poslancom bývalého Federálneho zhromaždenia niektorými sprievodcami hromadnej dopravy, |
|
|
- ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha vo veci podpísania novely zákona č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (schválená 18. 2. 1993), |
|
|
- ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej vo veci vládnych návrhov na úpravu prídavkov na deti |
|
|
22. s odpoveďou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky J. Moravčíka na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky E. Bauerovej v otázke dodržiavania uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 225 k prijatiu Slovenskej republiky do Rady Európy |
|
|
23. s odpoveďou ministra hospodárstva Slovenskej republiky na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Hudeca vo veci problémov nevymáhate iných pohľadávok v zahraničí |
|
|
24. s odpoveďou podpredsedu vlády Slovenskej republiky R. Kováča na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kötelesa vo veci predaja účelových zariadení materských škôl v Kráľovskom Chlmci |
|
|
25. s odpoveďou ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Bartu vo veci dofinancovania 22-triednej ZS v Kráľovskom Chlmci |
|
|
26. s odpoveďou podpredsedu vlády Slovenskej republiky R. Kováča na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Á. Duku Zólyomiho v otázke oprávnenosti rozhodnutia porady rektorov pri zrušení externého individuálno-kontaktného štúdia na Vysokej škole pedagogickej v Nitre |
|
|
27. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na písomnú interpeláciu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky M. Dzurindu a J. Plesníka vo veci zrušenia Ústavu aplikovanej kybernetiky v Bratislave |
|
|
28. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Dzurindu v otázke ekonomického vývoja Slovenskej republiky |
|
|
29. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Brocku vo veci podpísania novely zákona číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (schválená 18. 2. 1993) |
|
|
30. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Pittnera vo veci pôsobenia informačných služieb po vzniku samostatnej Slovenskej republiky |
|
|
31. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky "Ľ. Černáka vo veci profesionalizácie vytvárania obrazu Slovenska vo svete; |
|
|
II. |
s doplňujúcimi odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie podané na 19. a 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky (predložené podľa uznesenia národnej rady Slovenskej republiky č. 277 a 278), s ktorými bola interpelujúcimi poslancami vyjadrená spokojnosť |
|
1. s odpoveďou ministra kultúry Slovenskej republiky D. Slobodníka na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky F. Javorského vo veci muzeálnej expozície na Bratislavskom hrade |
|
|
2. s odpoveďou ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky J. Košnára a J. Plesníka vo veci vytvárania kapitálového trhu a aktivít Ministerstva financií v tejto oblasti |
|
|
3. s odpoveďou ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky R. Žingora vo veci prinavrátenia majetku Spolku slovenských žien "Živena" |
|
|
4. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Poliaka vo veci denníka TA SR Republika |
|
|
III. |
s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie písomne predložené predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky po 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými bola interpelujúcimi poslancami vyjadrená spokojnosť. |
|
1. s odpoveďou ministra životného prostredia Slovenskej republiky J. Zlochu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Hudeca vo veci programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky |
|
|
2. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Bogdana vo veci Smernice o postupe pri nakladaní s vecami v majetku štátnych organizácií v likvidácii; |
|
|
IV. |
s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie podané na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými bola interpelujúcimi poslancami vyjadrená nespokojnosť |
|
1. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky A. Dudáša vo veci privatizácie š. p. Svikon Svidník |
|
|
2. s odpoveďou podpredsedu vlády Slovenskej republiky R. Kováča na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Polačka vo veci menovania splnomocnencov vlády Slovenskej republiky pre regionálnu politiku a reformu verejnej správy |
|
|
3. s odpoveďou ministra dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky R. Hofbauera na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky E. Rózsu vo veci zosúladenia dopravného značenia obcí s platnou legislatívou, |
|
|
4. s odpoveďou ministra financií Slovenskej republiky J. Tótha na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Á. Duku Zólyomiho vo veci poskytovania finančných prostriedkov Slovenskému rozhlasu zo štátneho rozpočtu SR |
|
|
5. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Kňažka vo veci zabezpečovania vývozu špeciálnej techniky Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a pozastavenia uvedených aktivít predsedom vlády Slovenskej republiky (opakovaná interpelácia z 18. schôdze NR SR) |
|
|
6. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Brocku vo veci podpísania novely zákona číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (schválená 18. 2. 1993) |
|
|
7. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Poliaka od |
|
|
- predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara vo veci uplatňovania zákona č. 451/1991 Zb. u viceguvernéra Národnej banky Slovenskej republiky Ing. M. Tkáča, |
|
|
- predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara vo veci menovania riaditeľa Slovenskej informačnej služby V. Mitru. |
|
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2574/1993
346 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 19. novembra 1993
k návrhu na poverenie člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru vedením tohto výboru a k návrhu na odvolanie člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie
uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru z 18. novembra 1993 č. 263, ktorým poveruje člena výboru poslanca Štefana KVIETIKA vedením tohto výboru do zvolenia predsedu alebo podpredsedu výboru;
B, odvoláva
Ľudovíta Č E R N Á K A
v súvislosti s jeho zvolením za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky z členstva v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 2574/1993
347
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 19. novembra 1993 o odvolaní ústredného riaditeľa Slovenskej televízie
Národná rada Slovenskej republiky
na návrh Rady Slovenskej televízie z 19. novembra 1993 podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov
A, odvoláva
Petra M A L E C A z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie;
B, berie na vedomie,
že ústredný riaditeľ Slovenskej televízie rozhodnutím z 20. novembra 1992 č. 59 vymenoval Ing. Miroslava MAJOROŠA za zástupcu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie v plnom rozsahu práv a povinností ústredného riaditeľa Slovenskej televízie v čase jeho neprítomnosti.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Ján F i g e ľ v. r.
Milan L e t k o v. r.
|
OBSAH |
||
|
17. novembra 1993 |
||
|
str. |
||
|
Otvorenie a procedurálne otázky |
1 |
|
|
Návrh programu schôdze |
1 |
|
|
Poslanec J. B r o c k a |
2 |
|
|
Poslankyňa E. Bartošova |
3 |
|
|
Poslanec M. Ťahy |
4 |
|
|
Poslanec P. B r ň á k |
4 |
|
|
Poslanec J. Plesník |
6 |
|
|
Poslanec Ľ. Č e r n á k |
8 |
|
|
Poslanec F. Gaulieder |
9 |
|
|
Poslankyňa B. Guldanová |
9 |
|
|
Poslanec J. T a r č á k |
10 |
|
|
Poslanec I. Ľ u p t á k |
10 |
|
|
Poslanec T. C i n g e l |
12 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
12 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
13 |
|
|
Poslanec A. Bernaťák |
13 |
|
|
Poslanec Ľ. F o g a š |
14 |
|
|
Poslanec Ľ. Č e r n á k |
15 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
16 |
|
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
17 |
|
|
Hlasovanie o návrhoch na zmenu |
||
|
a doplnenie programu |
18 |
|
|
Hlasovanie o návrhu programu |
27 |
|
|
Poslanec J. J a k u š |
28 |
|
|
1. |
Správa Mandátového a imunitného výboru NR SR |
|
|
o nastúpení náhradníkov na miesta poslancov |
||
|
NR SR, ktorých mandát sa neuplatňuje |
30 |
|
|
Poslanec Ľ. F o g a š |
30 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
33 |
|
|
2. |
Sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky |
34 |
|
3. |
Návrh skupiny poslancov NR SR na vyslovenie nedô- |
|
|
very Viliamovi Soboňovi, členovi vlády SR povere- |
||
|
nému riadením Ministerstva zdravotníctva SR |
35 |
|
|
Poslanec J. B r o c k a |
36 |
|
|
Poslanec T. Kuzbert |
37 |
|
|
Poslanec J. J a k u š |
37 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
42 |
|
|
Poslanec B. K a č m á r |
42 |
|
|
Poslanec Ľ. Č e r n á k |
43 |
|
|
Poslanec T. Kuzbert |
43 |
|
|
Poslanec I. L a l u h a |
44 |
|
|
Poslanec P. L a u k o |
44 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
47 |
|
|
Poslanec M. Kelemen |
47 |
|
|
Poslanec T. Kuzbert |
49 |
|
|
Poslanec J. J a k u š |
50 |
|
|
Minister zdravotníctva SR V. Soboňa |
51 |
|
|
Poslanec J. B r o c k a |
61 |
|
|
Hlasovanie o vyslovení nedôvery |
64 |
|
|
Poslanec M. Poliak - oznámenie výsledku |
||
|
tajného hlasovania |
65 |
|
|
Minister zdravotníctva SR V. Soboňa |
66 |
|
|
4. |
Voľba poslancov do výborov Národnej rady |
|
|
Slovenskej republiky |
66 |
|
|
5. |
Voľba podpredsedu Národnej rady Slovenskej |
|
|
republiky |
67 |
|
|
Poslankyňa B. Guldanová - oznámenie |
||
|
výsledku tajnej voľby |
70 |
|
|
Podpredseda NR SR Ľ. Černák |
70 |
|
6. |
Návrh na voľbu členov Výboru NR SR pre privati- |
|
|
záciu a zmeny v zložení výborov NR SR |
72 |
|
|
Poslanec M. L e t k o |
72 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
73 |
|
|
Poslanec J. Zselenák |
76 |
|
|
7. |
Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení a do- |
|
|
pĺňa zákon číslo 59/1965 Zb. o výkone trestu |
||
|
odňatia slobody v znení neskorších predpisov |
77 |
|
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
77 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec R. F i c o |
80 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec R. F i c o |
84 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
86 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
89 |
|
|
Poslankyňa A. Korduliaková |
90 |
|
|
Poslanec L. Kvasnička |
93 |
|
|
Poslanec I. Móri |
93 |
|
|
Poslankyňa M. Aibeková |
94 |
|
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
95 |
|
|
Poslanec R. F i c o |
99 |
|
|
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová |
100 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
101 |
|
|
Poslanec R. F i c o |
101 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
102 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
116 |
|
8. |
Vládny návrh zákona NR SR o Agentúre pre |
|
|
medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu |
117 |
|
|
Minister školstva a vedy SR J. Páska |
117 |
|
|
Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR |
||
|
poslankyňa E. Bauerová |
119 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslankyňa E. Bauerová |
120 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
122 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
124 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
135 |
|
|
18. novembra 1993 |
||
|
9. |
Vládny návrh zákona NR SR o druhom zvýšení |
|
|
dôchodkov v roku 1993 |
136 |
|
|
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR |
||
|
O. Keltošová |
136 |
|
|
Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR |
||
|
poslankyňa M. Ondrejovičová |
138 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslankyňa M. Ondrejovičová |
140 |
|
|
Poslankyňa E. Bauerová |
142 |
|
|
Poslankyňa M. Aibeková |
144 |
|
|
Poslanec J. B r o c k a |
146 |
|
|
Poslanec P. Jakubík |
149 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
151 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
154 |
|
|
Poslanec M. L e t k o |
157 |
|
|
Poslanec M. F e h é r |
158 |
|
|
10. |
Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o pria- |
|
|
teľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou |
||
|
republikou a Talianskou republikou |
160 |
|
|
Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík |
160 |
|
|
Poslanec P. K a n i s - správa o výsledkoch |
||
|
prerokovania návrhu vo výboroch NR SR |
162 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
165 |
|
|
11. |
Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o dobrom |
|
|
susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci me- |
||
|
dzi Slovenskou republikou a Ukrajinou |
165 |
|
|
Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík |
166 |
|
|
Poslanec P. K a n i s - správa o výsledkoch |
||
|
prerokovania návrhu vo výboroch NR SR |
167 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec L. K l i m a n |
169 |
|
|
Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík |
171 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
173 |
|
|
12. |
Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi |
|
|
Slovenskou republikou a českou republikou o uľah- |
||
|
čení pohraničného vybavovania na štátnych hrani- |
||
|
ciach v železničnej a cestnej doprave |
174 |
|
|
Podpredseda vlády a minister financií SR |
||
|
J. T ó t h |
175 |
|
Poslankyňa B. Guldanová - správa |
||
|
o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch NR SR |
177 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
178 |
|
|
13. |
Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi |
|
|
Slovenskou republikou a Českou republikou o do- |
||
|
časnom oprávnení na podnikanie fyzických a práv- |
||
|
nických osôb, ktoré podnikajú na území druhej |
||
|
republiky po 31. decembri 1992 |
178 |
|
|
Podpredseda vlády a minister financií SR |
||
|
J. T ó t h |
179 |
|
|
Poslanec Š. Kuriščák - správa o vý- |
||
|
sledkoch prerokovania návrhu vo výboroch NR SR |
180 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
182 |
|
|
Pokračovanie prerokúvania vládneho návrhu zákona |
||
|
NR SR o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 |
183 |
|
|
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR |
||
|
O. Keltošová |
183 |
|
|
Poslanec J. B r o c k a |
188 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
189 |
|
|
Poslankyňa M. Ondrejovičová |
190 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
192 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
200 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
201 |
|
|
14. |
Informácia o doterajšej činnosti vyšetrovacej |
|
|
komisie na objasnenie skutočností súvisiacich |
||
|
s problematikou deblokácie slovenských pohľa- |
||
|
dávok v Indii |
202 |
|
Poslanec F. Gaulieder |
203 |
|
|
15. |
Návrh stratégie, zásad a priorít štátnej |
|
|
environmentálnej politiky |
207 |
|
|
Minister životného prostredia SR J. Zlocha |
207 |
|
|
Poslankyňa G. Kaliská - informácia |
||
|
o prerokovaní správy vo výboroch NR SR |
212 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec J. Plesník |
219 |
|
|
Poslanec J. J a k u š |
224 |
|
|
Poslanec E. R ó z s a |
226 |
|
|
Minister životného prostredia SR J. Zlocha |
229 |
|
|
Poslankyňa G. Kaliská |
237 |
|
|
Minister životného prostredia SR J. Zlocha |
239 |
|
|
Poslankyňa M. Vrábľová |
239 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k návrhu uznesenia |
240 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
242 |
|
|
16. |
Návrh Výboru NR SR pre petície, právnu ochranu |
|
|
a bezpečnosť na zrušenie Komisie SNR pre kontro- |
||
|
lu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov |
||
|
Policajného zboru Slovenskej republiky v X. vo- |
||
|
lebnom období |
243 |
|
|
Poslanec P. H o m o l a |
244 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
246 |
|
|
17. |
Odstúpenie z funkcie člena Rady Slovenskej re- |
|
|
publiky pre rozhlasové a televízne vysielanie |
||
|
a návrh na voľbu nového člena rady |
247 |
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
247 |
|
|
Poslankyňa E. Rusnáková |
248 |
|
|
Voľba nového člena rady |
250 |
|
|
Poslankyňa B. Guldanová - oznámenie |
||
|
výsledku tajnej voľby |
250 |
|
|
18. |
Návrh vlády SR na vyslanie vojenských pozorova- |
|
|
teľov do misie OSN UNOMIL v Libérii, do misie |
||
|
UNOMUR do Uqandv-Rwandv a na dočinenie vojakov |
||
|
vyčlenených z Armády Slovenskej republiky na DO- |
||
|
silnenie ženijného práporu Armády Slovenskej re- |
||
|
publiky do bývalej Juhoslávie v rámci mierových |
||
|
síl OSN |
251 |
|
|
Minister obrany SR I. Andrejčák |
252 |
|
|
Poslanec R. Žingor - správa o výsled- |
||
|
koch prerokovania návrhu vo výboroch NR SR |
254 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec Ľ. F o g a š |
256 |
|
|
Minister obrany SR I. Andrejčák |
258 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
260 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
262 |
|
|
19. |
Vládny návrh na zrušenie všeobecne záväzných |
|
|
nariadení obcí Hniezdne, Ihľany, Jakubany. Jur- |
||
|
ské, Kolačkov. Lomnická. Ľubica, Nová Ľubovňa, |
||
|
Tvarožná, Vrbov. Žákovce a iné |
265 |
|
|
Poslanec J. R e a |
266 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
267 |
|
|
Minister obrany SR I. Andrejčák |
268 |
|
|
Hlasovanie o návrhu poslanca J. Reu |
271 |
|
20. |
Návrh poslanca NR SR Petra Brňáka na vydanie |
|
|
zákona NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon |
||
|
číslo 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v me- |
||
|
dzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhod- |
||
|
covských rozhodnutí |
271 |
|
|
Poslanec P. B r ň á k |
272 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec P. Hrušovský |
274 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec P. Hrušovský |
275 |
|
|
Poslanec Ľ. F o g a š |
276 |
|
|
Poslankyňa V. Danielová |
277 |
|
|
Poslanec P. B r ň á k |
279 |
|
|
Hlasovanie o návrhu na prerušenie rozpravy |
281 |
|
|
19. novembra 1993 |
||
|
Poslanec Ľ. F o g a š |
283 |
|
|
Poslanec Š. Daňo |
285 |
|
|
Poslanec P. B r ň á k |
287 |
|
|
Poslanec Š. Daňo |
290 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
290 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
297 |
|
|
21. |
Interpelácie a otázky poslancov |
298 |
|
Poslanec L. Kvasnička |
298 |
|
|
Poslanec J. Š e b o |
300 |
|
|
Poslankyňa B. Guldanová |
310 |
|
|
Poslanec J. F e k e t e |
313 |
|
|
Poslanec I. Chamula |
315 |
|
|
Minister dopravy, spojov a verejných prác SR |
|
|
R. Hofbauer |
319 |
|
Minister financií SR J. T ó t h |
320 |
|
Poslanec I. Chamula |
321 |
|
Poslanec S. Šárossy |
322 |
|
Poslanec Zs. Komlósy |
322 |
|
Poslankyňa V. Danielová |
326 |
|
Poslanec J. Krivčík |
329 |
|
Poslanec J. Polačko |
330 |
|
Poslanec J. Plesník |
336 |
|
Poslanec J. J a k u š |
338 |
|
Podpredseda NR SR P. W e i s s |
339 |
|
Poslanec H. Kočtúch |
346 |
|
Poslankyňa M. Oravcová |
347 |
|
Poslanec P. H o m o l a |
349 |
|
Poslankyňa M. Ďurišinová |
351 |
|
Minister financií SR J. T ó t h |
353 |
|
Poslankyňa M. Ďurišinová |
354 |
|
Poslanec L. Köteles |
355 |
|
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR |
|
|
O. Keltošová |
356 |
|
Podpredseda vlády SR R. Kováč |
360 |
|
Poslanec J. Krivčík |
361 |
|
Minister dopravy, spojov a verejných prác SR |
|
|
R. Hofbauer |
362 |
|
Poslankyňa B. Guldanová |
362 |
|
Poslanec E. R ó z s a |
363 |
|
Minister dopravy, spojov a verejných prác SR |
|
|
R. Hofbauer |
365 |
|
Podpredseda vlády SR R. Kováč |
365 |
|
Minister životného prostredia SR J. Zlocha |
366 |
|
Poslanec L. Köteles |
367 |
|
Poslanec L. D o b o s |
367 |
|
Poslanec I. Ľ u p t á k |
368 |
|
Poslanec P. L a u k o |
369 |
|
Poslanec I. Ľ u p t á k |
374 |
|
|
Poslanec P. L a u k o |
374 |
|
|
Poslanec J. Ľ u p t á k |
375 |
|
|
Poslanec H. Kočtúch |
377 |
|
|
Podpredseda vlády SR M. A n d e l |
377 |
|
|
Minister národnej obrany SR I. Andrejčák |
378 |
|
|
Poslanec M. F e h é r |
378 |
|
|
Poslanec J. M a s a r i k |
379 |
|
|
Poslanec R. Ž i n g o r |
381 |
|
|
Minister národnej obrany SR I. Andrejčák |
381 |
|
|
Poslanec P. B o g d a n |
382 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
384 |
|
|
22. |
Písomné odpovede členov vlády SR na interpelácie |
|
|
poslancov z 22. schôdze NR SR |
386 |
|
|
Poslanec Á. Duka-Zólyomi |
386 |
|
|
Poslanec M. Poliak |
388 |
|
|
Poslanec M. K ň a ž k o |
391 |
|
|
Poslanec A. D u d á š |
394 |
|
|
Poslanec J. Polačko |
394 |
|
|
Minister životného prostredia SR J. Zlocha |
399 |
|
|
Poslanec J. R e a |
400 |
|
|
Poslanec M. K ň a ž k o |
401 |
|
|
Poslanec J. Polačko |
401 |
|
|
Podpredseda vlády SR R. Kováč |
402 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
403 |
|
|
Poslanec E. R ó z s a |
403 |
|
|
Hlasovanie o odpovediach členov vlády SR |
||
|
na interpelácie poslancov |
404 |
|
|
23. |
Návrh na poverenie člena Výboru NR SR pre vzde- |
|
|
lanie, vedu a kultúru zvolávať a riadiť schôdze |
||
|
výboru do zvolenia predsedu a podpredsedu výboru |
408 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
409 |
|
Poslankyňa B. Guldanová |
410 |
|
|
24. |
Odpočet plnenia uznesení NR SR vládou SR do |
|
|
konania 24. schôdze NR SR |
414 |
|
|
Podpredseda vlády SR S. Kozlík |
414 |
|
|
Poslanec L. Ťahy |
415 |
|
|
Poslanec J. Plesník |
416 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
418 |
|
|
Poslankyňa E. Rusnáková |
419 |
|
|
25. |
Odvolanie ústredného riaditeľa Slovenskej |
|
|
televízie |
420 |
|
|
Poslankyňa E. Rusnáková |
421 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
422 |
|
|
26. |
Všeobecná rozprava |
423 |
|
Podpredseda NR SR P. W e i s s |
423 |
|
|
Poslanec M. Sečánsky |
428 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
430 |
|
|
Poslanec L. D o b o s |
435 |
|
|
Poslanec I. Ľ u p t á k |
439 |
|
|
Skončenie rokovania 24. schôdze NR SR |
439 |
|
|
Uznesenia prijaté na 24. schôdzi NR SR |