NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 20., 21., 22., 26. a 27. októbra 1993

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 23. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. časť X. volebné obdobie

Program schôdze:

1. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa

2. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch Slovenskej republiky

3. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Zákonník práce a zákon o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch

4. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia

5. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach

6. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu

7. Správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1993

8. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime

9. Návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu členov Rady Fondu detí a mládeže a Dozornej rady Fondu detí a mládeže

10. Správa o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 agropotravinársky komplex

11. Správa o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 lesné hospodárstvo

12. Správa o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach hospodárenia v roku 1994 - vodné hospodárstvo

13. Návrh na vyslovenie nedôvery niektorým členom Rady Slovenskej televízie a na ich odvolanie z členstva v Rade Slovenskej televízie

14. Návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie

15. Návrh na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu

16. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky

17. Voľba predsedu a členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu

18. Návrh na zloženie vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii

19. Interpelácie a otázky poslancov

Stenografická správa o 23. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 20., 21., 22., 26. a 27. októbra 1993

Stenografická správa o 23. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 20., 21., 22., 26. a 27. októbra 1993

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

Prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme sa prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

Je nás 74, ale vidím, že prišli ďalší páni poslanci, ktorí sa ešte neprezentovali. Preto prosím, aby sme sa ešte raz prezentovali.

Konštatujem, že sa prezentovalo 86 poslancov, teda Národná rada je schopná uznášať sa.

Otváram rokovanie 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam. Konštatujem ešte raz, že sa prezentovalo 86 poslancov, teda sme uznášaniaschopní.

O ospravedlnenie na 23. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Ivan Gašparovič z dôvodu zahraničnej služobnej cesty v USA a v Kanade, Anton Hrnko z dôvodu zahraničnej služobnej cesty v Budapešti, Ľubomír Fogaš z dôvodu študijného pobytu v USA, Gabriela Kaliská z dôvodu študijného pobytu v USA, Imrich Móri to isté, Igor Pribula to isté, Milada Ondrejovičová z rodinných i služobných dôvodov je v Spolkovej republike Nemecko. Ďalej sú ospravedlnení títo poslanci: Ladislav Ballek z dôvodu práceneschopnosti, Edita Bauerová z dôvodu študijného pobytu v USA, Ján Figeľ z dôvodu

študijného pobytu v USA, Mária Vrábľová to isté a pán poslanec Csáky, ktorý je síce teraz prítomný, ale ospravedlňuje sa z ďalšieho priebehu, pretože odchádza na zahraničnú cestu do Budapešti.

Ďalej z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty v Spolkovej republike Nemecko sú ospravedlnení títo poslanci: Ľubomír Novotný, Ján Hrbáľ, Igor Korbela, Milan Letko, Milan Hudina, Ján Weis, Ján Varjú a Juraj Hraško.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

návrh programu 23. schôdze vám bol dnes v spresnenom znení rozdaný. Oproti odporučenému návrhu programu v spresnenom znení nie je uvedený návrh poslanca Antona Hrnka na vydanie zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch, tlač číslo 254, ktorý pán poslanec vzal späť. Ako bod číslo 9 spresneného návrhu programu máte uvedený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463 z roku 1991 Zb. o životnom minime, tlač číslo 336.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, má niekto z vás návrh na zmenu alebo doplnenie programu?

Pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Dubjel. Poslanec F. Mikloško: Pán predsedajúci,

mám dva pozmeňovacie návrhy. Prvý, aby bod číslo 18 bol prerokovaný ako bod číslo 1 vzhľadom na to, že pôvodne sme to mali prerokovať ešte vo štvrtok ráno na minulej schôdzi. To je môj prvý návrh.

Môj druhý pozmeňovací návrh je tento: Navrhujem, aby ako bod číslo 14, to znamená po skončení posledného návrhu zákona, bol zaradený nový bod, a to vrátený zákon prezidenta republiky o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločenstvám - ako bod 14. Pre takúto požiadavku mám tieto dôvody: Návrh prezidenta bol doručený na Národnú radu 14. októbra. Dnes je 20. októbra. Myslím si, že mohol byť dovtedy doručený poslancom. Okrem toho tento vrátený návrh zákona je už dnes pripravený na doručenie všetkým poslancom. Ako bod číslo 9 budeme preberať zákon o životnom minime. Ten ešte len dnes budeme preberať v niektorých výboroch. Prosím preto, keby ste mohli navrhnúť tejto schôdzi, aby ten zákon bol ako bod číslo 14, aby ho dovtedy výbory prerokovali. Je to fyzicky možné, pretože námietky prezidenta sú čisté formálneho charakteru.

Chcem ešte dodať, že samotný prezident republiky včera v televízii povedal, že predpokladá, že tento zákon o vrátení majetku cirkvám bude prerokovaný na tejto schôdzi. A myslím si, že keď bude zaradený ako bod číslo 14, bude dosť času, aby si poslanci, prípadne kluby vytvorili svoj vlastný názor.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi. Pán poslanec Dubjel.

Poslanec K. Dublel:

Prosím, aby bod číslo 5 o ochrane spotrebiteľa bol daný ako bod číslo 1. Odôvodňujem to tým, že pán minister Kubečka je teraz prítomný a poobede má vážne rokovanie so zahraničnými partnermi. Požiadal ma, aby sme tento bod mohli preložiť ako bod číslo 1.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Je tu návrh pána poslanca Dubjela, rozhodneme o ňom hlasovaním. Prosím, pán poslanec Kačmár.

Poslanec B. Kačmár:

Chcel by som navrhnúť, aby body 10, 11 a 12, čiže v podstate "zelená správa" ako celok, boli prerokované buď v piatok ráno, alebo nie skôr ako v piatok ráno, vzhľadom na to, čo tu bolo povedané, že značná časť členov výboru je v Nemecku, sú tam aj spravodajcovia, a vo štvrtok večer sa vracajú domov. Čiže, buď aby sme definitívne povedali, že v piatok ráno, alebo teda najskôr v piatok. Samozrejme, prikláňam sa k tomu, aby to bolo v piatok ráno.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Kačmárovi. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka. Potom pán poslanec Hudec.

Poslanec V. Bajan:

Po dohode s pánom ministrom Bačom by som prosil predkladateľa pána Kačmára, aby jednoznačne spresnil - buď v piatok alebo v utorok, skrátka, aby bol jasný termín.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V stredu, pán kolega. Rozhodneme hlasovaním. Pán poslanec Bajan dopĺňa návrh pána poslanca Kačmára, aby sa rozhodlo definitívne medzi piatkom ráno a stredou.

Prosím, pán poslanec Kňažko.

Poslanec M. Kňažko;

Dovolil by som si doplniť návrh týkajúci sa vlastne záveru rokovania, bodov 17 a 18, aby sa i bod číslo 17 - Návrh na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu - takisto zaradil na začiatok rokovania ako bod 2, to znamená už navrhovaný bod 18.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Hudec a potom pán poslanec Gazdík.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

s mojimi spolupracovníkmi, po konzultácii s niektorými členmi vlády, som si dovolil predložiť návrh zákona o zriadení zlatej akcie štátu, ktorý ste dostali ako dvojnovelu zákonov pod tlačou Národnej rady číslo 277. Vzhľadom na to, že v národohospodárskom výbore, ktorý bol gesčným, nezískal tento zákon dostatočnú podporu a nie je politická vôľa ho prijať, napriek tomu, že tento legislatívny nástroj umožňuje veľmi významne posilniť niektoré obranné schopnosti štátu, ochranu národnokultúrnych hodnôt a umožňuje chrániť pred významnými sociálnymi krízami, keďže nenašiel dostatočnú politickú podporu, dávam návrh na stiahnutie tohto návrhu z rokovania.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, ako predkladateľ nemusíte dávať návrh na stiahnutie, lebo ešte nie je zaradený. Môžete ho stiahnuť.

Poslanec I. Hudec:

Sťahujem ho. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Sťahujete ho. Ďakujem. Pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík:

Pán predsedajúci,

pod bodom 14 je návrh na vyslovenie nedôvery Júliusovi Bárdosovi, Dušanovi Budzákovi, Igorovi Cielovi a Mariánovi Leškovi, členom Rady Slovenskej televízie. Vzhľadom na to, že už na 22. schôdzi sa neodsúhlasilo o tomto bode rokovať, navrhujem jeho vypustenie aj z 23. schôdze Národnej rady. Zároveň ako bod 3 programu navrhujem ten bod programu, ktorý bol už na 22. schôdzi, a síce návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, tlač 419.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Gazdíkovi. Hlási sa ešte niekto ďalší? Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci,

môj návrh sa týka - alebo nie návrh, ale skôr otázka - bodu číslo 6 nášho programu, pod ktorým je zaradený návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o školských zariadeniach. Keď sme rokovali o tomto zákone v júli, bol to vládny

návrh a mali sme na jeho prerokovanie sotva 10 dní. Teraz sa situácia opakuje. Návrh sme dostali zhruba pred 14 dňami a už máme o ňom rozhodnúť na schôdzi Národnej rady.

Chcem upozorniť na znenie § 75 rokovacieho poriadku, podľa ktorého návrh zákona môže Národná rada prerokovať najskôr po uplynutí 60-dňovej lehoty od času, keď bol rozoslaný poslancom. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady - tak znie rokovací poriadok - môže Národnej rade navrhnúť, aby návrh zákona výnimočne prerokovala pred uplynutím tejto lehoty. O takomto návrhu rozhodne Slovenská národná rada bez rozpravy.

Chápem zaradenie tohto bodu do programu tak, že vlastne je návrh, aby sa to prerokovalo pred skrátením tejto lehoty, chcem len, aby Národná rada osobitne rozhodla, či bude o tomto bode rokovať, na tejto schôdzi, teda pred uplynutím tejto lehoty. Zdá sa mi, že je to zákon, ktorý by si vyžadoval diskusiu s dotknutými inštitúciami a zainteresovanými školskými zariadeniami, a nebol na to priestor.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Andel - faktická poznámka. Poslanec M. Andel:

Z hľadiska procedúry, samozrejme, pán kolega má pravdu, len by som chcel upozorniť, že tento návrh zákona bol prerokovaný v našom výbore, bol prerokovaný za účasti ľudí, ktorých sa tento návrh zákona priamo týka. Jednomyseľne sme na rokovaní nášho výboru schválili pripomienky týchto ľudí. Chcem iba upozorniť, kolegov a kolegyne, aby pri hlasovaní zvážili, či o tomto návrhu rokovať alebo nie. Ak by sme ho odložili z tohto procedurálneho hľadiska, opäť by sme mohli vyvolať nespokojnosť časti učiteľskej obce a vôbec ľudí,

ktorých sa tento návrh zákona dotýka. Preto, ak budete hlasovať, prosil by som vás, aby ste podporili jeho zaradenie na rokovanie ešte tejto plenárnej schôdze.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím ešte, aby nedošlo k nedorozumeniu medzi mnou a pánom poslancom Ftáčnikom, o čom sa bude konkrétne hlasovať. Keďže je zaradený v návrhu, pán poslanec, mám chápať váš návrh ako jeho preradenie na budúcu schôdzu?

Poslanec M. Ftáčnik:

Pán podpredseda, musíte sa opýtať Národnej rady, či súhlasí s tým, aby tento návrh zákona bol prerokovaný so skrátenou lehotou kratšou ako 60 dní. Ak Národná rada povie áno, zostáva to v programe a je splnená podmienka, ktorú ukladá § 75. Toto som požadoval.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Chcel som mať presnú formuláciu, o čom budeme hlasovať. Hlási sa ešte niekto ďalší do rozpravy o programe?

/Nikto. /

Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch k programu.

Ako prvý navrhol zmenu pán poslanec Mikloško, ktorý navrhuje bod číslo 18 - návrh kandidátov na predsedu a členov vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou okolo deblokácie slovenských pohľadávok v Indii - presunúť ako bod 1.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 120 poslancov.

Kto je za túto zmenu?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neschválili.

Ďalším bodom bol návrh pána poslanca Mikloška - ako bod 14 zaradiť nový bod, a to vrátený zákon pánom prezidentom.

Prosím, pán poslanec, faktická poznámka. Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci, myslím si, že je potrebné, aby zákon vrátený prezidentom republiky sa najprv dostal na prerokovanie do výborov, až potom bude možné ho prerokovať na plenárnom zasadnutí.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, ďakujem za faktickú poznámku, ale o pozmeňovacích návrhoch k programu sa hlasuje bez rozpravy.

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Už som povedal, že takisto je zaradený na rokovanie návrh o životnom minime a ešte len dnes na obed sa bude prerokúvať. Požiadal som, aby pri tejto príležitosti bol prerokovaný aj tento zákon.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím pána Mikloška, aby mi dovolil určitú pauzu, kým budeme hlasovať o tomto návrhu, nie preto, že by som nechcel dať o ňom hlasovať, ale vznikla tu určitá pochybnosť, informácia, že vrátenie zákona vraj nepodpísal pán prezident. Prosím pracovníkov kancelárie, aby zistili, či to pán prezident podpísal.

/Po informácii pracovníka kancelárie. /

Ďakujem veľmi pekne, myslím si, že je to úplne jednoznačné, ospravedlňujem sa.

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Chcel by som podporiť návrh pána kolegu Miklošku v tom, že pridelenie je určené trom výborom, takže dá sa to prerokovať. Myslím, že by sme túto vec mohli odporučiť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme teraz nediskutovali o návrhu, len o procedúre.

Dámy a páni, mám k tomu len jednu poznámku, aby to bolo každému jasné. Ak teraz rozhodnete o zaradení, automaticky vlastne dávate príkaz výborom, že to musia prerokovať.

Budeme hlasovať o tom, aby bol zaradený nový bod v poradí ako štrnásty a ostatné sa, samozrejme, posúvajú - vrátený zákon o zmiernení niektorých krívd týkajúci sa cirkví.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 122 poslancov.

Kto je za zaradenie tohoto nového bodu?

Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Mikloška bol prijatý. Prideľujem preto tento vrátený návrh zákona všetkým výborom na prerokovanie do stredy budúceho týždňa.

Ďalší pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Dubjel, ktorý navrhol bod číslo 5 zaradiť ako bod číslo 1. Ide o vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa z dôvodu, že pán minister Kubečka má popoludní rokovania.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 123 poslancov.

Kto je za túto zmenu?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme schválili.

Ďalší pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Kačmár spolu s pánom poslancom Bajanom.

Prosím, pán poslanec Kačmár.

Poslanec B. Kačmár:

Po rozprave s pánom ministrom vzhľadom na jeho pracovný program sa javí ako vhodnejšia streda budúci týždeň, teda navrhujem, aby najprv sme hlasovali o strede budúceho týždňa, ak by to neprešlo, potom o piatku tohoto týždňa.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Ide o to, aby body 10, 11 a 12 boli zaradené ako prvé body na budúcu stredu.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 124 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

Budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu zaradiť tieto body v piatok ako prvé body.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 123 poslancov.

Kto je za piatok ráno?

Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že sme presunuli body 10, 11 a 12 na piatok ráno.

Pán poslanec Kňažko má ďalší pozmeňovací návrh - bod 17 presunúť ako bod číslo 2.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 123 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

Pán poslanec Hudec stiahol z rokovania svoj návrh zákona, tým bod 2 z programu vypadáva.

Pán poslanec Gazdík navrhol vypustiť z rokovania bod 14 a ako bod 3 zaradiť voľbu Rady Slovenskej televízie. Mám len jednu poznámku, že tam dochádza k nelogičnosti, pretože bod 15 tam ostáva, a tým sa môžeme dostať k dvojitému hlasovaniu o Rade Slovenskej televízie.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 122 poslancov.

Kto je za tento pozmeňovací návrh pána poslanca Gazdíka vypustiť bod 14? To je návrh na vyslovenie nedôvery Júliusovi Bárdosovi, Dušanovi Budzákovi, Igorovi Cielovi a Mariánovi Leškovi, členom Rady Slovenskej televízie a na ich odvolanie z členstva v Rade Slovenskej televízie, tlač číslo 297. Súčasťou tohto návrhu pána poslanca je, aby ako bod 3 terajšieho programu bol terajší bod 16.

Poslanec I. Gazdík:

To sú dva návrhy. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, jednak ste to nepovedali ako dva návrhy, jednak, keď sa to rozdelí, úplne to stratí zmysel.

Poslanec I. Gazdík:

Prosím, aby sa hlasovalo ako o dvoch návrhoch. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Nechám teda hlasovať ako o dvoch návrhoch.

Prosím, teda hlasujeme o prvom bode - vypustiť bod číslo 14. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

Trváte na druhom pozmeňovacom návrhu, pán poslanec Gazdík?

Poslanec I. Gazdík: Áno.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 123 poslancov.

Kto je za to, aby bod číslo 16 bol ako bod číslo 3?

Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Chcem upozorniť pánov kolegov, ktorí hlasovali za tento pozmeňovací návrh, že sa usilovali dostať parlament do veľmi zaujímavej situácie, a to, že najprv by sme zvolili radu a potom by sme odvolávali ďalších jej členov a znova museli voliť.

Máme tu ešte návrh pána poslanca Ftáčnika. Pán poslanec Ftáčnik navrhol, aby Národná rada svojím hlasovaním rozhodla, či súhlasí so skrátením lehoty, ktorá bola pre prerokovávanie zákona uvedeného v programe pod bodom číslo 6, tlač číslo 324. Ak Národná rada vysloví svoj súhlas so krátením lehoty, tento návrh ostáva pod bodom 6.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 122 poslancov.

Kto súhlasí, aby tlač číslo 324 bola prerokovaná v skrátenej lehote?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 6 ostane zaradený v návrhu programu.

Dámy a páni, tým sme podľa mojich záznamov vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy k programu. Ostáva nám preto hlasovať o návrhu programu ako celku.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 123 poslancov.

Kto je za predložený návrh programu s prijatými pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi?

Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili program 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v znení doplňovacích a pozmeňovacích návrhov.

Dámy a páni, na politickom grémiu sa rozprúdila diskusia k návrhu zákona, ktorý bol uvedený ako bod číslo 1 v predloženom programe. Chcem upozorniť na to, že sme schválili zmenu programu a ako bod číslo 1 teraz bude pôvodný bod číslo 5, ktorý by mal uviesť pán minister Kubečka. Vzhľadom na to, že poradu klubov k pôvodnému bodu číslo 1, teda k návrhu zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch, požiadali vlastne všetky zúčastnené kluby, chcem sa spýtať predsedov klubov, či súhlasia, aby sme prerokovali najprv návrh zákona, ktorý uvedie pán minister Kubečka a potom urobíme poradu klubov.

/Všeobecný súhlas s návrhom. / Ďakujem vám veľmi pekne.

Začneme teda Vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 315 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 315a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Jaroslav Kubečka. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister hospodárstva SR J. Kubečka:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni,

zákon číslo 634 o ochrane spotrebiteľa prijatý v decembri minulého roku bývalým Federálnym zhromaždením ustanovuje niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa. Tento zákon v tretej časti v paragrafoch 22 až 24 prenechal určenie pôsobnosti orgánov vykonávajúcich dozor nad dodržiavaním zákona číslo 634 národným radám. Predmetný zákon nadobudol účinnosť 31. 12. 1992 a bol recipovaný do právneho poriadku Slovenskej republiky. Bez vymedzenia pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa nie je možné vykonávať dohľad nad jeho dodržiavaním, ani sankcionovať jeho porušenie. Predložený návrh zákona ustanovuje sústavu orgánov, ktoré budú vykonávať dohľad nad ochranou spotrebiteľa a plniť úlohy v tejto oblasti. Návrh zveruje riadenie výkonu štátnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa ministerstvu hospodárstva...

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán minister, okamih, prosím. Pani kolegyne, páni kolegovia, buďte takí láskaví, aspoň tým, čo chcú počúvať reč

pána ministra, to umožnite. Prosím vás, pokiaľ si máte čo povedať, aby ste si to povedali vonku. Ďakujem.

Prosím, pán minister. Minister hospodárstva SR J. Kubečka:

... ktoré bude zodpovedať vláde za vypracovanie zásad štátnej spotrebiteľskej politiky, na ktorých podľa svojej vecnej pôsobnosti spolupracujú príslušné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, združenia spotrebiteľov a iné právnické osoby založené na ochranu spotrebiteľa.

Návrh zákona upravuje postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá v súčasnosti vykonáva kontrolnú činnosť v obchode pri predaji tovarov a pri poskytovaní niektorých služieb. Doterajšia spôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie sa rozširuje na celú oblasť služieb, vrátane bankových, poisťovacích, realitných, zdravotných, napríklad i predaj liekov v lekárňach a podobne. Tým sa Slovenská obchodná inšpekcia pretransformuje na orgán všeobecného dozoru nad ochranou spotrebiteľa. Zdôrazňujem ale, že činnosť ostatných dozorných a inšpekčných orgánov tým nebude dotknutá.

Jedným zo základných cieľov navrhovanej právnej úpravy je riešiť dohľad nad ochranou spotrebiteľa aj prostredníctvom orgánov územnej štátnej správy a obcí, ktoré majú zo všetkých orgánov verejnej správy k spotrebiteľovi najbližšie.

Predmetný návrh zákona vytvára priestor na sankcionovanie subjektov podnikania na vnútornom trhu z titulu nedodržania zákona číslo 634 z roku 1992 o ochrane spotrebiteľa. Pokuty uložené Slovenskou obchodnou inšpekciou a obvodnými úradmi sú príjmami štátneho rozpočtu, pokuty uložené obcou sú príjmom rozpočtu obcí.

Dôsledné uplatňovanie zákona číslo 634 o ochrane spotrebiteľa na základe predloženého návrhu zákona o pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa vytvára reálny priestor na ochranu záujmov občanov, ale i eliminovanie negatívnych javov na vnútornom trhu, ktoré sa vo veľkom rozsahu prejavujú predovšetkým predajom nekvalitného tovaru a tovaru, kde nie je preukázaný spôsob jeho nadobudnutia alebo jeho pôvod.

Predložený vládny návrh zákona bol prerokovaný v jednotlivých výboroch. Stanoviská máte v správe. Uvedené výbory vyslovili s vládnym návrhom zákona súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa schváliť. Ministerstvo hospodárstva sa stotožňuje s pripomienkami uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

v zmysle záverov spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa schváliť.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi Kubečkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Karola Dubjela, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec K. Dubjel:

Vážení kolegovia, vážené poslankyne, poslanci, vážený predsedajúci, vážená vláda,

po vyčerpávajúcom zdôvodnení pána ministra a v záujme skrátenia prerokúvania zákona Národnej rady o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa chcem povedať len niekoľko poznámok.

Prosím, aby ste si uvedomili, že ide o kompetenčný zákon, a preto prosím, aby ste sa nesnažili vniesť do zákona pripomienkami dikcie upravujúce zákon o ochrane spotrebiteľa číslo 634/1991 Zb. Kompetencie navrhované týmto zákonom sú v súlade s podobnými systémami v zahraničí, ale najmä sú viazané na inštitúcie, ktoré sú u nás funkčné, a preto vnášať iné u nás nezabehnuté systémy kompetencií by som v tejto chvíli neodporúčal.

Schválením tohto zákona sa konečne stane funkčným zákon o ochrane spotrebiteľa a vytvoria sa podmienky na jeho zlepšovanie a novelizáciu. Ochrana spotrebiteľa je v tejto spoločnosti potrebná a občanmi požadovaná. Aj keď najlepšou ochranou spotrebiteľa je dobre fungujúca konkurencia, v žiadnom štáte s trhovou ekonomikou nenechávajú trh úplne na samoreguláciu, ale všade existujú inštitúcie chrániace práva spotrebiteľa. Verím, že tento dlho očakávaný zákon bez väčších zmien prijmete. Prikročím teda k spoločnej správe.

Predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 4. októbra 1993 číslo 521 Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť na prerokovanie do 15. 10. 1993 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietli v spoločnej správe. Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v čase do 15. októbra 1993.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci odporúčal vládny návrh zákona schváliť.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť vyslovili s vládnym návrhom zákona súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s týmito pozmeňovacími návrhmi:

Bod 1: Za slová "na ochranu spotrebiteľa" sa vkladajú slová "so združeniami podnikateľov" a za slová "im odbornú" sa vkladá slovo "informačnú". Odporúčal by som o tomto bode hlasovať ako o dvoch bodoch, pretože sa dotýkajú rôznych vecí. Slová "so združeniami podnikateľov" by som neodporúčal

prijať, lebo je to nejaké spojenie štátnej správy so spoločenskou organizáciou a určite tých združení podnikateľov môže vzniknúť aj viac, a nie je jasné, ktorému každému by sa čosi muselo dávať, takže by som neodporúčal prvú časť schváliť. Druhá časť je vylepšujúca, teda to slovo "informačnú" by som odporúčal, aby sme schválili.

Body číslo 2 a číslo 4 by som odporúčal an blok schváliť. Sú to spresňujúce a vylepšujúce formulácie.

V bode číslo 3 sa slová "legálny spôsob jeho nadobudnutia" nahrádzajú slovami "spôsob jeho nadobudnutia alebo jeho pôvod". Tam ide o to, že vo vládnom návrhu zákona je "legálny spôsob". Zmena je bez toho slova "legálny". Po konzultácii s mnohými právnikmi som došiel k rozpornému stanovisku. Niektorí tvrdia, že slovo "legálny" by tam malo byť, iní tvrdia, že by to tam nemalo byť. Keďže neviem presné stanovisko, nechám Národnej rade Slovenskej republiky tento bod hlasovaním rozhodnúť, či tam slovo "legálny" ponecháme alebo nie. Osobne som za to, aby slovo "legálny" tam ostalo, aj keď sú s tým spojené určité právne problémy.

Ďalej sú to body číslo 5 a 6. Tieto dva body spolu súvisia. V § 11 sa slová "1. novembra 1993" nahrádzajú slovami "dňom vyhlásenia". Samozrejme, že nám je jasné, že do 1. novembra tento zákon už v zbierke nevyjde, takže treba tento dátum meniť. A zase bod číslo 6 hovorí, že v § 11 sa slová "1. novembra 1993" nahrádzajú slovami "1. decembra". Keďže je to zákon kompetenčný, kde sa vytvárajú inštitúcie, je dobré, aby tieto inštitúcie vedeli kedy vlastne začínajú, aby stihli vykonať prípravné práce. Odporúčam, aby sme bod 5 neschválili, teda "dňom vyhlásenia", lebo to by prekvapilo tieto inštitúcie, ale aby sme schválili bod číslo 6, ktorý dáva účinnosť zákona od 1. decembra 1993, čo je presnejšie a dá sa na to prispôsobiť.

Prešiel som všetky body spoločnej správy. Pokiaľ sú ďalšie pozmeňovacie návrhy, prosím.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem poslancovi Dubjelovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

Otváram rozpravu o prvom bode programu. Zatiaľ nemám nikoho písomne prihláseného. Hlási sa pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Oravcová a pán poslanec Kliman.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda, milí hostia,

možno je to dobrý symbol, že ako prvý bod programu prerokovávame práve tento zákon, že sme predradili záujmy občana najmä v oblasti spotrebiteľskej pred všetkými ostatnými zákonmi, ktoré iste nie sú menej dôležité, ale táto symbolika je veľmi sympatická a nesmierne ju vítam. Tým chcem povedať aj to, že sa veľmi prihováram za to, aby sme takýto zákon prijali a zároveň navrhnem ešte jednu dôležitú zmenu resp. ešte jednu kompetenciu pre ministerstvo financií, ktorá by podstatne zvýšila účinnosť zámeru pripraviť také právne normy, ktoré spotrebiteľa budú ochraňovať.

Aby som bol konkrétny, do § 3 na strane 3 predloženého návrhu zákona navrhujem zaradiť nové písmeno c/. To znamená, že písmeno b/ by sa nekončilo bodkou, ale by tam bola namiesto bodky čiarka a písmeno c/ by znelo: "a ministerstvo financií stanovuje u vybraných druhov tovarov a služieb týkajúcich sa spotreby osôb na hranici životného minima mieru maximálneho zisku a obchodného rozpätia z ich distribúcie a predaja. "

Vysvetlím. Pojem obchodného rozpätia je v našom právnom systéme známy. Pojem miery maximálneho zisku je veľmi dobre známy z rakúskeho právneho systému, kde dokonca jestvuje zákon o maximálnej miere zisku. Takto prijaté veľmi účinné legislatívne opatrenie je možné stanovovať, ale nemusí sa uplatňovať. Je možné ho stanovovať u rôznych druhov tovarov na rôznu dobu uplatnenia, pretože je jasné, že ide o opatrenie, ktoré by malo byť v trhovom mechanizme dočasným opatrením. Žiaľ, naša situácia je taká, že k dočasným opatreniam siahať musíme. Podotýkam, že takáto právna úprava nie je v rozpore s nijakou inou platnou právnou normou, ani cenovým zákonom. Opakujem, veľmi dobre sa uplatňuje v rakúskom právnom systéme.

Preto odporúčam, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, aby sme doplnok v zákone prijali.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Pani poslankyňa Oravcová, po nej pán poslanec Kliman.

Poslankyňa M. Oravcová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

v súčasnom období transformácie ekonomiky, kedy sa uplatňuje jeden z pilierov - liberalizácia cien, sme často svedkami toho, že - nazvem ich "tiež podnikatelia" - majú vidinu rýchleho zbohatnutia a v konečnej cene tovaru pre spotrebiteľa, najmä u niektorých potravín, si vytvárajú neprimeraný zisk. Viac ako inokedy je nevyhnutné, aby predložený návrh zákona bol prijatý, pretože tento návrh zákona upravuje právomoci jednotlivých subjektov pri realizácii zákona číslo 634 z roku 1992. Napriek tomu, že Slovenská obchodná inšpekcia ako odborná inštitúcia nemôže byť vždy a všade - to môže iba niekto iný, najmä v malých mestách sme svedkami očividného - poviem to tvrdo - okrádania spotrebiteľa a môžem to dokumentovať na konkrétnej skúsenosti v Zamagurí.

Preto navrhujem, aby určité právomoci vyplývajúce z návrhu tohto zákona len pre Slovenskú obchodnú inšpekciu uskutočňovali v tomto prechodnom období i obvodné úrady práce, ktoré sú občanom predsa bližšie ako plánované či vybrané kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie. Preto navrhujem, aby v § 6, kde sú uvedené úlohy pre obvodný úrad v bode a/ boli vypustené slová "s výnimkou § 3 písm. c/ a § 12 ods. 2 a 3 tohto zákona". Podľa tohto návrhu, ak by tento návrh bol prijatý, mohli by cenové kontroly uskutočňovať v tomto prechodnom období i obvodné úrady, teda všeobecné obvodné úrady.

Ďalej navrhujem, aby sme prijali z tohto rokovania i uznesenie pre vládu Slovenskej republiky, aby na podporu ochrany spotrebiteľa bol urýchlene predložený i návrh zákona o potravinách, ktorý už mal byť podľa legislatívneho plánu v I. polroku a navrhujem, aby bol predložený Národnej rade do 15. 11. 1993.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Gaulieder - faktická poznámka, potom pán poslanec Kliman.

Poslanec F. Gaulieder:

Chcel by som sa spýtať pani kolegyne Oravcovej, či sa náhodou nepreriekla, keď spomenula obvodné úrady práce. Zrejme áno, pretože by to mali byť úrady miestnej štátnej správy.

Poslankyňa M. Oravcová:

Áno, potvrdzujem to. Mala som na mysli obvodné úrady. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Prosím, aby si to poznačil aj spoločný spravodajca.

Prosím, pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:

Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

navrhujem vykonať zmeny v tomto návrhu zákona, a to v § 1 rozšíriť jeho znenie o body "d/ orgány potravinového dozoru2/, ktorý vysvetlím, ďalej e/ okresné úrady, f/ obvodné úrady, g/ obce". Citovaný odkaz 2 by znel: "Orgány potravinového dozoru v zmysle pripravovaného zákona potravinárskeho dozoru, t. j. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia, Štátna veterinárna správa a orgány hygienickej a zdravotnej služby Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. "

Ďalej navrhujem § 4 doplniť nasledovne: "písmeno a/ vykonávajú dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených v zákone o ochrane spotrebiteľa1/, pričom Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva dozor v oblasti výrobkov a služieb mimo potravín, dozor nad potravinami vykonávajú výlučne orgány potravinárskeho dozoru, pričom spolupracujú s inými dozornými orgánmi, štátnymi skúšobňami a ďalšími orgánmi, ktoré zabezpečujú úlohy súvisiace s ochranou spotrebiteľa. "

Prosím o vašu podporu a ďakujem za vašu pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Klimanovi. Hlási sa niekto ďalší?

Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

trošku som sa počudoval, keď pán spoločný spravodajca predkladal svoj názor na bod 1 spoločnej správy, pretože garančný výbor tento bod prijal a nepostavil sa proti tomuto bodu ani pán minister Kubečka ako predkladateľ návrhu zákona. Osobne sa domnievam, že treba podporiť aj prvú časť tohto bodu, kde sa zabezpečuje spätná väzba so združeniami podnikateľov, aby aj združenia podnikateľov dbali o to, aby bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa a aby vplývali na svojich členov, aby dodržiavali určité pravidlá. Preto považujem za mimoriadne dôležité, aby aj v zákone boli tieto skupiny zachytené, aby obchodná inšpekcia poskytovala minimálne informačnú službu združeniam podnikateľov.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne pánu poslancovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa M. Romanovská:

Prosila by som v § 7 písm. a/, kde sa hovorí o legálnom spôsobe nadobudnutia tovaru, pozmeniť slovo "legálny" za "zákonný".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /

Uzatváram rozpravu o tomto bode programu. Chce sa k rozprave vyjadril pán minister Kubečka?

Minister hospodárstva SR J. Kubečka:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Chce sa vyjadriť spoločný spravodajca? Poslanec K. Dubjel:

Keďže pozmeňovacie návrhy, ktoré tu boli dané, čiastočne menia kompetencie, potreboval by som chvíľu času, aby som sa poradil s ministerstvom, ktoré je kompetentné v tejto veci, aby sme nezaujali náhodou zlé stanovisko. Potreboval by som na to asi 10 minút.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dámy a páni, navrhujem trošku iné riešenie. Keďže spoločný spravodajca v tomto prípade bude pracovať sám, ak s tým súhlasia predsedovia klubov, navrhujem prestávku, ktorá mala byť po schválení tohto zákona, teda, aby sme teraz vyhlásili 15-minútovú prestávku, pretože si myslím, že všetky kluby dokážu tento problém dovtedy vyriešiť. Stretneme sa o 11. 30 hodine. Vyhlasujem prestávku pre kluby.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 30 poslancov.

Dámy a páni, prosím, aby sme sa skúsili znovu prezentovať.

Prezentovalo sa 87 poslancov, teda sme uznášaniaschopní, môžeme pokračovať hlasovaním. Rozprava bola uzavretá.

Ešte raz sa pýtam, či sa chce vyjadriť pán minister Kubečka vzhľadom na niektoré nejasnosti, ktoré sa vyskytli.

Minister hospodárstva SR J. Kubečka:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni,

pri najlepšej vôli ťažko možno akceptovať pripomienky z rozpravy, pretože znovu zdôrazňujem, že predkladáme návrh

zákona, ktorý určuje orgány. Ochrana spotrebiteľa je náplňou zákona číslo 634, teda došlo by tu k zmiešaniu dvoch zákonov, čo by sme nezvládli. Musím preto konštatovať, že po konzultácii so spravodajcom i s prítomnými právnikmi - odborníkmi nedajú sa tieto pripomienky zapracovať do tohto návrhu zákona, ktorý určuje orgán. To je všetko. Podrobnejšie to môže zdôvodniť spravodajca.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Pani poslankyňa Oravcová. Poslankyňa M. Oravcová:

Vážený pán predsedajúci, po odbornej konzultácii s pani doktorkou Čerňou zo Slovenskej obchodnej inšpekcie sťahujem svoj prvý návrh, pretože tento sa dá riešiť v inom zákone.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne. Pán spoločný spravodajca si to poznamená. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce ešte raz vyjadriť k rozprave.

Poslanec K. Dubjel:

Dovoľte, aby som sa v skratke vyjadril k pozmeňovacím návrhom, ktoré ste predložili.

Pozmeňovací návrh poslanca Hudeca doplniť § 3 slovami "a ministerstvo financií stanovuje u vybraných druhov tovarov a služieb týkajúcich sa spotreby osôb na hranici životného minima mieru maximálneho zisku a obchodného rozpätia z ich distribúcie a predaja". To je to, čo povedal aj pán

minister Kubečka, že tento zákon určuje orgány a nie ich náplň. Táto dikcia by bola vhodná ako novelizácia zákona číslo 634 z roku 1991 Zb., ale pre schvaľovaný zákon, ktorým sa teraz zaoberáme, túto dikciu neodporúčam prijať.

Pani Oravcová sa prvej časti vzdala a druhá časť nie je pozmeňovací návrh, ale je to návrh na uznesenie, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby na podporu ochrany spotrebiteľa predložila návrh zákona o potravinách, ktorý mal byť predložený do pol roka 1993. Žiada to predložiť do termínu 15. 11. 1993. Toto uznesenie sa vlastne taktiež netýka tohto zákona, ale týka sa to zákona o potravinách. Ako uznesenie Národnej rady môže byť prijaté aj teraz, alebo môže byť prijaté inokedy v rámci interpelácií alebo podobne. Teda nie je to k zákonu, nebudem sa k tomu vyjadrovať, vyjadríte sa k tomu hlasovaním.

Ďalej je to návrh pána poslanca Klimana. K tomu treba dodať, že orgány potravinového dozoru sú stanovené iným zákonom, je to riešené v danom zákone v § 10, ktorý nijakým spôsobom neovplyvňuje činnosť potravinového dozoru. A naviac ešte sa odvoláva na orgány potravinového dozoru v zmysle pripravovaného zákona. To znamená, že ten zákon ešte neexistuje, takže by nebolo vhodné dávať do tohto zákona odvolávku na neexistujúci zákon. Preto to neodporúčam.

Ďalej žiada v § 4 doplniť znenie: "a vykonávajú dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených v zákone na ochranu spotrebiteľa, pričom Slovenská obchodná inšpekcie vykonáva dozor v oblasti výrobkov a služieb mimo potravín. Dozor nad potravinami vykonávajú výlučne orgány potravinového dozoru, pričom spolupracujú s inými dozornými orgánmi, štátnymi skúšobňami a ďalšími orgánmi. " Taktiež to neodporúčam prijať, pretože by to paralyzovalo činnosť obchodnej inšpekcie. V danom zákone sa to prekrýva s potravinovým dozorom, ale obchodná inšpekcia má všetky potrebné laboratóriá, môže kontrolovať všetko, má rozvinuté orgány. Pritom potravinový dozor má taktiež svoje orgány stanovené iným zákonom, tak prečo by mal potravinový dozor paralyzovať činnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie? Nech pracujú vedia seba paralelne. Takže taktiež neodporúčam prijať.

Ďalej bod číslo 1 zo spoločnej správy a moje odporúčanie neprijať napadol pán poslanec Tahy, ktorý naopak, tvrdí, že treba prijať bod 1 tak ako je. Po konzultácii môžem konštatovať to isté, čo som povedal, že odporúčam neprijať, pretože združenie podnikateľov je - poviem to obrazne - druhá strana pultu. A keď tieto orgány a ich výsledky nie sú nijak tajné, ktokoľvek si ich môže kedykoľvek zobrať, to znamená aj združenie podnikateľov, prečo by boli povinné tieto orgány s nimi spolupracovať a podávať im informácie zo zákona, konzultácie a podobné veci? To znamená, že teoreticky by ich mali školiť ako vlastne obísť zákony. Jednoducho, to čo je verejné, si všetko môžu zobrať, nič im v tom nebráni. A daný zákon nie je o ochrane podnikateľov, ale o ochrane spotrebiteľov. Takže trvám na tom, čo som povedal, že neodporúčam prvú časť vety prijať.

Návrh pani Romanovskej bude vyriešený tým, keď budeme hlasovať o bode číslo 3, lebo tam navrhuje zmeniť slovo "legálny" za slovo "zákonný". Ak bod číslo 3 prijmeme, nemôžeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani Romanovskej. Ak ho neprijmeme, budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Romanovská.

Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali o predmetných zmenách hlasovať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca, len by som si rád spresnil jednu vec. Nemôžeme hlasovať o dvoch častiach jedneho bodu spoločnej správy. Mám to chápať tak, že odporúčate neprijal bod 1 a máte vlastný pozmeňovací návrh, ktorý vlastne pozostáva z prvého bodu bez prvej vety?

Poslanec K. Dubjel:

Ak by som to mal zjednodušiť, potom odporúčam celý bod číslo 1 neprijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol prvý bod, o ktorom budeme hlasovať.

Poslanec K. Dubjel:

Je to bod 1 spoločnej správy, kde za slová "na ochranu spotrebiteľa" sa vkladajú slová "so združeniami podnikateľov" a za slová "im odbornú" sa vkladá slovo "informačnú". Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán spoločný spravodajca, pokiaľ ide o spoločnú správu, nemusíte to čítať, pretože tú má každý pred sebou.

Prosím, kto je za prijatie tohto bodu? Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec K. Dubjel:

Ďalej odporúčam bod číslo 2 a bod číslo 4 an blok prijatí. Sú to vylepšujúce dikcie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za body 2 a 4 spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pod bodmi 2 a 4 spoločnej správy sme prijali.

Poslanec K. Dubjel:

Bod 3 spoločnej správy bol ešte pozmenený návrhom pani poslankyne Romanovskej. Budeme hlasovať o bode 3. Ak ho prijmeme, potom už nebudeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani Romanovskej. Poďme hlasovať, nedávam k tomu žiadne odporúčanie, každý nech hlasuje podľa úvahy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 107 poslancov. Kto je za bod 3 spoločnej správy? Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali aj bod 3 spoločnej správy. Poslanec K. Dubjel:

Ak sme prijali tento bod, už nebudeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Romanovskej.

Body číslo 5 a 6 som vysvetlil. Navrhol som bod číslo 5 neprijať a prijať bod číslo 6. Týkajú sa toho istého paragrafu. Prosím hlasovať o bode číslo 5 a žiadam, aby ste ho neprijali.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán spoločný spravodajca, odporúčam vám odporúčať, nie žiadať.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za bod 5 spoločnej správy? Spoločný spravodajca ho neodporúča, pretože chce odporučiť bod číslo 6. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že bod 5 zo spoločnej správy sme neprijali, Poslanec K. Dubjel:

Bod číslo 6 zo spoločnej správy odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za bod číslo 6 spoločnej správy? Spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že bod 6 zo spoločnej správy sme prijali. Poslanec K. Dubjel:

Prvý pozmeňovací návrh dal pán poslanec Hudec so znením "a ministerstvo financií stanovuje u vybraných druhov výrobkov a služieb týkajúcich sa spotreby osôb na hranici životného minima mieru maximálneho zisku a obchodného rozpätia z ich distribúcie a predaja". Napriek tomu, že ide o veľmi sympatický návrh, tento návrh nepatrí do tohto zákona, čo som už vysvetlil. Navrhujem ho neprijať, lebo stanovuje náplň činností a tento zákon určuje kompetencie orgánu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Hudeca?

Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec K. Dubjel:

Pani Oravcová stiahla prvú časť svojho pozmeňovacieho návrhu a o uznesení, o druhej časti jej návrhu, by sme mali hlasovať až po prijatí zákona.

Je tu pozmeňovací návrh pána Klimana, ktorý navrhuje rozšíriť znenie § 1 o bod d/ orgány potravinového dozoru. Tieto orgány sú stanovené iným zákonom. Pozrite si § 10 uvedeného zákona, ktorý týmto orgánom vôbec neuberá na kompetencii. Tu je presne uvedené: "Týmto zákonom nie sú dotknuté práva a povinnosti orgánov štátnej správy, ktoré im vo veciach ochrany spotrebiteľa ustanovujú osobitné predpisy17/. " A tam je stanovený aj daný predpis, ktorý navrhuje pán Kliman. Teda neodporúčam tento bod prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Klimana?

Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec K. Dubjel:

Keďže sme neprijali tento pozmeňovací návrh, o druhom návrhu by sme už nemali hlasovať, lebo ten sa odvoláva

vlastne na prvý, ktorý sme neprijali, a hovorí, že je potrebné doplniť znenie: "Vykonáva aj dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených v zákone o ochrane spotrebiteľa, pričom Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva dozor v oblasti výrobkov a služieb mimo potravín. Dozor nad potravinami vykonávajú výlučne orgány potravinového dozoru, pričom spolupracujú s inými dozornými orgánmi, štátnymi skúšobnými a ďalšími orgánmi. " Keďže sme do tohto zákona orgány potravinového dozoru neprijali, myslím, že je nevhodné hlasovať o tomto bode.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Kliman súhlasí? Ďakujem. Môžeme pokračovať. Poslanec K. Dubjel:

Bod číslo 1 bol dotknutý vo vystúpení pána Tahyho. Keďže o bode 1 sme hlasovali a neprijali ho, o jeho pripomienke sa už hlasovať nedá. Podobne je to s pripomienkou pani Romanovskej, pretože sme taktiež odsúhlasili bod číslo 3, a preto o jej návrhu už nemusíme hlasovať.

Takže, pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali o zákone ako celku a potom nám ešte ostáva hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré navrhla pani Oravcová.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 117 poslancov.

Kto je za vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňovacích a doplňovacích návrhov?

Za návrh hlasovalo 116 poslancov. Kto je proti?

Proti nehlasoval žiaden poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa. /Potlesk. /

Poslanec K. Dubjel:

Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali ešte hlasovať o uznesení, ktoré navrhla pani poslankyňa Oravcová. Môžem ho prečítať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím vás, pán spoločný spravodajca, aby ste prečítali návrh uznesenia.

Poslanec K. Dubjel:

Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby na podporu ochrany spotrebiteľa predložila návrh zákona o potravinách, ktorý mal byť predložený do I. polroka 1993, v termíne do 15. 11. 1993.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 116 poslancov. Kto je za uvedený návrh uznesenia? Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia predložený pani Poslankyňou Dravcovou.

Ďakujem pánu ministrovi Kubečkovi aj pánu spoločnému spravodajcovi Dubjelovi.

Dámy a páni,

ďalším bodom nášho rokovania má byť zákon o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. Rokovali kluby. Keďže som dostal informácie, že z jednotlivých klubov vzišli stanoviská predovšetkým k otázke štátneho sviatku 1. január resp. 1. september, zvolávam politické grémium. Predpokladám, že to dokážeme vyriešiť.

Dámy a páni, urobíme to ináč, je mi veľmi ľúto, do 13. 30 hodiny vyhlasujem prestávku, pretože v opačnom prípade aj tak tu budeme ten zákon presekávať.

Dámy a páni, ešte dovoľte jednu vec. Na požiadanie predsedov výborov teraz národohospodársky, ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne a zdravotné veci zasadnú k otázke zákona o životnom minime. Odporúčam, aby to bolo spoločné zasadnutie, a aby bolo tu vo veľkej zasadačke. Samozrejme, gestorom je sociálny výbor.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní.

Druhým bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 316 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 316a.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Jozef Tuchyňa. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister vnútra SR J. Tuchyyňa:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci,

doterajšia právna úprava štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní bola upravená vo viacerých zákonoch, ktoré boli prijaté ešte za existencie bývalej ČSFR, čo spôsobovalo neprehľadnosť a zložitú orientáciu počas kalendárneho roka. So vznikom Slovenskej republiky vznikla potreba prehodnotiť systém existujúcich štátnych sviatkov, aby zodpovedali súčasnému postaveniu Slovenska. Návrh na štátne sviatky a dni pracovného pokoja vypracovala špeciálna komisia, v ktorej boli zastúpení okrem ministerstva kultúry aj predstavitelia cirkví, ktorí sa zamerali predovšetkým na

cirkevné sviatky. Výsledok je kompromisom medzi všetkými zúčastnenými.

Pán poslanec Hrnko stiahol svoj návrh, ktorý bol s vládnym návrhom takmer identický, s jedinou výnimkou, a to zaradiť medzi štátne sviatky aj 19. september ako deň zrodu Slovenskej národnej rady. Chceme sa pokúsiť, ak Národná rada tento vládny návrh schváli, aby nadobudol účinnosť okamžite po podpísaní pánom prezidentom a po zverejnení v Zbierke zákonov. To znamená, že na základe toho by sme chceli, aby sa už 28. október nepokladal za štátny sviatok.

Prázdniny školákov podľa ubezpečenia ministerstva školstva a vedy by sa začali 28. októbra a trvali do 1. novembra vrátane. Inak povedané, znamená to, že rodiča, ktorí chcú dovolenku stráviť s deťmi, nič nestrácajú. Namiesto 28. októbra ako dňa pracovného voľná, ak bude zákon dovtedy vydaný, budú mať v zhode s vládnym návrhom o štátnych sviatkoch volný pondelok 1. novembra.

Jednotlivé návrhy vám, vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam veľmi pozorne zvážiť, pretože v doterajšom období už bolo dosť skresľovania histórie. Odporúčam pánom poslancom a paniam poslankyniam, aby vládny návrh zákona prerokovali.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Františka Javorského, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec F. Javorský:

Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci,

účelom predloženého návrhu zákona je, ako to vyplýva z dôvodovej správy, po prehodnotení systému štátnych sviatkov, iste i pamätných dní a dní pracovného pokoja, upraviť ich tak, aby zodpovedali súčasnému štátoprávnemu usporiadaniu, aby napomáhali utváraniu nového vzťahu občana k svojmu štátu, upevňovali v občanoch pocit vlastenectva a hrdosti na svoj štát a jeho minulosť. Už tieto dôvody by nás, vážení poslanci, mali viesť k tomu, aby sme s plnou vážnosťou pristupovali k prerokovaniu tohto návrhu zákona.

Predložený návrh navrhuje komplexne novú úpravu v tejto oblasti, pričom predpokladá zrušenie všetkých doterajších predpisov, ktoré ju upravujú. K tomu, čo povedal pán minister ako predkladateľ, by som dodal ešte informáciu, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil už v rámci prerokúvania návrhu zákona pána poslanca Hrnku, aby prehodnotil svoje stanovisko a stiahol tento návrh z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Pán Hrnko pri prerokúvaní návrhu v našom výbore to aj urobil.

Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch Slovenskej republiky, tlač Národnej rady Slovenskej republiky 316.

Uvedený vládny návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 5. októbra 1993 číslo 531 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, na prerokovanie do 15. októbra 1993. Súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote, pritom s vládnym návrhom zákona vyslovili súhlas s pripomienkami všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, ktorý nevyslovil s návrhom súhlas, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré s návrhom súhlasili, odporučili ho schváliť s týmito zmenami a doplnkami:

Bod 1 - v názve zákona v úvodnej vete § 1 a v úvodnej vete § 3 ods. 1 vypustiť slová "Slovenskej republiky". Myslím si, že to je opodstatnený návrh a budem odporúčať ho akceptovať.

Bod 2 - v § 1 doplniť písmeno d/. To je práve ten spomínaný návrh prevzatý z návrhu pána poslanca Hrnku, aby k štátnym sviatkom bol priradený pod bodom d/ 19. september ako deň nezávislosti. Samozrejme, že v nadväznosti na to by sa malo vypustiť v § 3 ods. 1 písmeno h/.

Pod bodom 3 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci navrhuje v § 1 vložiť nové písmeno c/ v tomto znení: "19. september - Vyhlásenie Slovenskej národnej rady v roku 1848. "

Pod bodom 4 spoločnej správy všetky výbory navrhujú, aby v § 2 ods. 2 sa vypustili slová "okrem nedelí".

Pod bodom 5 v § 2 odsek 2 písm. a/ slová "Troch kráľov" nahradiť slovami "Traja králi".

Pod bodom 6 v § 2 odsek 2 písm. a/ názov sviatku rozšíriť o slová v zátvorke "/a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov/".

Pod bodom 7 v § 2 odsek 2 sa vkladá nové písmeno b/ tohto znenia: "Veľký piatok". Doterajšie písmeno b/ a ďalšie písmená sa preznačia na c/ až i/.

Pod bodom 8 v § 3 odsek 1 za písmeno b/ vložiť nové písmeno c/ v tomto znení: "4. máj výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika". Doterajšie písmená c/ až i/ pozmeniť na d/ až j/.

Pod bodom 9 v § 3 odsek 1 text písmena h/ nahradiť týmto znením: "27. október výročie černovských mučeníkov".

Pod bodom 10 v § 3 je tu alternatívny návrh, kde sa navrhuje "27. október deň černovskej tragédie".

Pod bodom 11 v § 3 odsek 1 za písmeno j/ vložiť ďalšie písmená k/ a l/ v znení: "16. november deň slovenského študentstva", pod písm. l/ "17. november deň boja proti totalite".

Pod bodom 12 spoločnej správy v § 3 vypustiť odsek 2 a zrušiť číslovanie odseku 1.

Pod bodom 13 účinnosť zákona stanoviť dňom vyhlásenia.

To sú všetky návrhy výborov zhrnuté v spoločnej správe. Z rokovania politického grémia - aj náš výbor vo svojom uznesení sa zaoberal problémom v prípade, ak zákon nadobudne účinnosť pred 28. októbrom, alebo v prípade, ak nenadobudne účinnosť do 28. októbra, že bude treba riešiť doterajší štátny sviatok 28. október. Na politickom grémiu sa dohodlo na riešení, ktoré však už predložím ako svoj návrh.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Samozrejme, pán spoločný spravodajca, potom v rámci rozpravy prednesiete návrhy, ktoré vzišli z politického grémia, a prípadne ich doplním o ďalšie.

Poslanec F. Javorský:

To je všetko k spoločnej správe. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto spravodajcu.

Dámy a páni, otváram rozpravu k druhému bodu programu. Prosím, pán poslanec Javorský vystúpi ako prvý. Ďalej sa písomne prihlásili pán Miroslav Pollák, pán Anton Neuwirth a pán Andrej Dudáš.

Poslanec F. Javorský:

Na vyriešenie problému ako sa postaviť k doterajšiemu platnému zákonu o štátnom sviatku 28. októbra navrhujem takúto zmenu:

1. Za doterajší § 3 Pamätné dni vložiť nový § 4 tohoto znenia: "Prechodné ustanovenia. Doterajší štátny sviatok 28. október podľa osobitných predpisov2/ sa mení v roku 1993 na deň pracovného pokoja. " Ďalšie paragrafy sa prečíslujú.

2. Doterajší § 5, nový § 6 bude znieť: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994. " S týmto termínom, aby zákon nadobudol účinnosť až 1. januárom, sa zhodli všetci zástupcovia a účastníci grémia, a to z viacerých dôvodov, ktoré predpokladám, že predniesli na svojich kluboch, preto ich nebudem opakovať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som doplnil ďalšie návrhy, ktoré odzneli na politickom grémiu, a ešte by som doplnil návrh, ktorý teraz hovoril pán poslanec Javorský. V paragrafe o účinnosti musí byť okrem tohto vloženého paragrafu klauzula "ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia", lebo v opačnom prípade by sme sa 1. januára dozvedeli, že sme mali mať volný deň.

Ďalším návrhom bolo, aby za štátny sviatok bol vyhlásený 1. september, deň Ústavy Slovenskej republiky. Súhlas s týmto návrhom vyslovili kluby HZDS, SNS, KDH, MKDH, Spolužitie. Námietky boli zo strany SDĽ z hľadiska ekonomického.

Ďalší návrh resp. otázka, ktorá zaznela na politickom grémiu a s ktorou sa obraciam na pána ministra ako zástupcu predkladateľa: Vzhľadom na to, že návrh zákona neobsahuje ekonomické súvislosti, aby osvetlil aj túto stránku návrhu zákona, aby sme pri posudzovaní zaradenia ďalších štátnych sviatkov resp. dní pracovného pokoja vedeli rozhodovať kvalifikovane.

Ďalší návrh, ktorý zrejme dá aj niekto z pánov poslancov, bola otázka 28. októbra 1918 ako pamätný deň. Kontranávrh bol 30. október ako deň Martinskej deklarácie tak, ako je navrhnuté v origináli.

Dámy a páni, prosím pána poslanca Miroslava Poliaka. Pripraví sa pán poslanec Anton Neuvirth. Pán poslanec Pollák stráca poradie. Pán poslanec Neuvirth. Pripraví sa pán poslanec Andrej Dudáš.

Poslanec A. Neuvirth:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

národ aj štát ako každé spoločenstvo žije z podstaty mravných hodnôt, ktoré si osvojil v priebehu svojho vývoja, respektíve, ktoré si vedome a po náležitej úvahe vybral z etického pokladu ľudstva a uložil do základov svojho štátu. Na prvý pohľad je to v protirečení s každodennou potrebou chleba a hmotných prostriedkov potrebných na jeho získanie. Všetkým nám je jasné, že materiálne zabezpečenie potrieb obyvateľstva je prvoradé. Bez nich sa nedá prežiť. Ale prežívanie pre prežívanie je bezcieľne a nezmyselné a skôr i neskôr vedie k boju všetkých proti všetkým tými najhroznejšími prostriedkami. Preto je samozrejmé, že Národná rada Slovenskej republiky nezameriava svoju pozornosť len na hospodárske zákony, na obranné zákony a poriadkové predpisy, ale aj na také, ktoré regulujú tok mravných hodnôt. Medzi takéto zákony môžeme zaradiť, aj ten, ktorý práve prerokúvame.

Z tohoto pohľadu kvitujem s uznaním iniciatívu pána Hrnku na vydanie zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch a cením si aj postoj vlády, že si tento návrh osvojila

a rozšírila ho aj na dni pracovného pokoja. V tom, že si podstatu navrhovaného zákona osvojila aj väčšina výborov Národnej rady, odráža sa všeľudská skúsenosť potreby zastaviť sa v chvate života a v slávnostnej chvíli sa napojiť na zdroj mravných hodnôt, na hodnoty, z ktorých vyvrela naša štátnosť, ktoré formovali naše národné bytie a ktoré nás organicky včleňujú do európskej kontinuity s jej kresťanským fundamentom. V neposlednom rade kvitujem úctu navrhovateľov k náboženskému cíteniu ľudí, ktoré nachádza vždy svoj odraz práve v navrhovanom zákone.

K jednotlivým konkrétnym bodom paragrafovaného znenia by sme mali niekoľko pripomienok, ktoré sú vo svojej podstate zhodné s pripomienkami Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, a k týmto v zásade vyslovujeme aj svoj súhlas. Máme len niektoré menšie pripomienky k štylizácii a ďalšie návrhy.

Medzi dni pracovného pokoja navrhujeme zaradiť ešte veľkonočný sviatok Veľkého piatku, ktorý je hlavným sviatkom evanjelických kresťanov. Myslíme si, že týmto by sme mali vyvážiť určitú nerovnováhu.

Po druhé - - chceli by sme zdôrazniť, na rozdiel od návrhu, ktorý máte predložený, aby medzi dni pracovného pokoja bol zaradený 15. august, sviatok Nanebevzatia Panny Márie ako katolícky sviatok miesto 15. septembra - sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Toto naše stanovisko zdôvodňujeme takto: Ak naša pospolitosť popri všekresťanských sviatkoch, lebo všetky ostatné sú spoločné všetkým kresťanom, chce zaradiť medzi štátom uznané dni pracovného pokoja aj katolícky sviatok, tak si myslíme, že by bolo vhodnejšie zaradiť 15. august, pretože by sa mala rešpektovať aj liturgická nadradenosť tohoto sviatku, ktorý je sviatkom prikázaným nad sviatkom Sedembolestnej, ktorý je len z cirkevného stanoviska prísvätím. Sviatok Nanebevzatia,

ako som povedal, by sa skôr priblížil k všeobecnej realite, ktorá platí vôbec na Slovensku aj v medzinárodných vzťahoch. Tento sviatok totiž slávia aj všetky okolité štáty okolo nás a je ako deň pracovného volná. Týmto by odpadli aj dopravné problémy s kamiónmi, ktoré sa riadia v susedných štátoch režimom pracovného volná. Takisto by to bolo v prospech cudzineckého ruchu.

Ďalší náš návrh sa týka pamätných dní. Medzi pamätné dni navrhujeme zaradiť, tak ako je to už v bode 9 spoločného návrhu, aj deň černovskej tragédie, ale s tým, že sa prikláňame k zneniu ako som ho prečítal, a nie k tomu zneniu, ktoré navrhoval zdravotný výbor. A konečne ako ďalší deň navrhujeme 31. október ako pamätný deň, deň reformácie.

Ďakujem vám za vašu pozornosť a prosím, aby ste naše návrhy prijali. A týmto vyslovujeme súhlas s celkovým znením zákona po začlenení navrhnutých zmien.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Neuwirthovi. Ďalším prihláseným je poslanec Andrej Dudáš, potom pán poslanec Brňák.

Poslanec A. Dudáš:

V karpatských hlbinách v mĺkvom prítmí zastal som pred krížmi. Holé boli. A z dreva. Nik nezradí ti mená ani nepošepce, len vietor zvoní, šantí tu, a kraj ten mŕtvy poprevieva.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

úryvok z básne, ktorý mi zotrval v pamäti zo školských čias, je zlomkom umeleckého slova slovenských bardov velebiaceho oslobodzovanie vlasti. A Dukle a Karpatom patrí v tomto ohľade excelentné miesto. Nech už je vojensko-strategické, prípadne aj politické hodnotenie vojenskej operácie v Karpatoch akékoľvek, nezvratný je historický fakt, že prechod Karpát cez Dukelský priesmyk mal priniesť pomoc Slovenskému národnému povstaniu a tak urýchliť postup oslobodzovania Československa.

Je smutným, no nespochybniteľným faktom, že realizácia tohto ušľachtilého zámeru stála veľké obete. 844 členov I. československého armádneho zboru ZSSR a 21 000 sovietskych vojakov padlo pri prechode Duklianskeho priesmyku počas osemdesiat dní trvajúcich bojov Karpatsko-dukelskej operácie, ktorá sa tak zapísala do análov druhej svetovej vojny ako najkrvavejšia vojenská operácia na území Slovenska. V uplynulých desaťročiach sa jej význam a pietnosť personifikovala do postavy slovenského vojaka, ktorý v skorých ranných hodinách dňa 6. októbra 1944 prekročil poľsko-slovenské hranice a do krvou nasiaknutej slovenskej pôdy zastokol symbol štátnosti. Tento deň sa neskoršie stal dňom Československej armády a dňom pietnej spomienky na padlých hrdinov Dukly. Na ich počesť postavili pamätníky vo Svidníku a na Dukle, ktoré sa už stali trvalou súčasťou nášho národného kultúrneho bohatstva. Desaťtisíce ľudí ročne z domova i zo zahraničia prichádzajú v pietnej úcte na tieto miesta.

Samozrejme, so vznikom samostatnej Slovenskej republiky stratil deň československej armády svoju opodstatnenosť, svoj symbolický význam určite nie. A tobôž nie ako deň, v ktorom sa vzdáva hold padlým Rusom, Ukrajincom, Čechom,

Slovákom a Rusínom, ako aj príslušníkom iných národov a národností. Nikto z týchto zväčša mladých ľudí netúžil po inom ako po slobode, láske, demokracii a mierovom živote. Nikto z nich neprahol po otroctve, nenávisti, totalite a smrti. To, k čomu došlo neskôr, neklaďme im za vinu. Ctime si obete a pamiatku zahynuvších! Veľké straty na životoch oslobodzujúcich vojsk boli zapríčinené urputnosťou bojov v zamínovanom horskom teréne, ďalej nedostatočnou komunikačnou sieťou, nepriaznivými poveternostnými podmienkami, vysokou kvalitou opevnených nemeckých jednotiek. Zdrojom ťažkostí bola unáhlená príprava a s tým spojené nedostatočné organizačné zabezpečenie operácie a vyčerpanosť nasadených oddielov. Karpatsko-dukelská operácia má však napriek tomu svoj vojenský význam v histórii druhej svetovej vojny. Bez nej by sotva mohli prvá československá armáda na Slovensku, partizáni a statočný ľud Slovenska odolávať náporu skúsenej a dobre vyzbrojenej hitlerovskej armády v sile siedmich divízií plné dva mesiace a potom prejsť na účinný partizánsky boj až do oslobodenia územia Slovenska.

Vážená Národná rada,

na záver si dovolím jedno porovnanie uvedomujúc si, že porovnávam ťažko porovnateľné. Pohľad do textu návrhu zákona napovedá, že jedným z navrhovaných pamätných dní je aj 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva, alias výročie "sviečkovej demonštrácie". Bez toho, aby som chcel spochybniť tento deň a jeho význam, predsa len si dovolím poznamenať, že kým v Bratislave v onen deň roku 1988 striekala voda, na jeseň v roku 1944 striekala ľudská krv.

Pred tromi týždňami si vysokí predstavitelia ministerstiev obrany Slovenskej republiky a českej republiky, ako aj vojenskí pridelenci cudzích štátov uctili 6. október pietnymi aktami vo Svidníku, na Dukle a v poľskom mestečku Dukla. Text na stuhe jedného z mnohých vencov znel: "Padlým hrdinom

Československej a Sovietskej armády prezident republiky". Na budúci rok si pripomenieme 50. výročie Karpatsko-dukelskej operácie. Prejavme dobrú vôľu čo najdôstojnejšie si pripomenúť ich pamiatku. Teda česť a sláva osloboditeľom, opakujem pred tvárou Národnej rady Slovenskej republiky, a žiadam vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o podporu môjho návrhu na doplnenie zoznamu pamätných dní o tento 6. október - Výročie Karpatsko-dukelskej operácie.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť a porozumenie. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Dudášovi. Prosím pána poslanca Brňáka. Po ňom by som poprosil pána ministra Tuchyňu, aby zodpovedal otázku, ktorú som dal v úvode.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

pani poslankyne a páni poslanci,

môj návrh smeruje na doplnenie výpočtu pamätných dní v § 3 ods. 1, kde navrhujem zaradiť nové písmeno e/ v tomto znení: "5. júl - Deň zahraničných Slovákov".

Zdôvodnenie tohto návrhu: Slovenské vysťahovalectvo tvorí jednu z tragických kapitol našich národných dejín. V dôsledku nepriaznivých sociálnych, národnostných, ako aj politických pomerov boli státisíce Slovákov nútení opustiť svoju vlasť pod Tatrami.

Najhlbším zásahom do slovenského národného života sa stalo masové vysťahovalectvo Slovákov koncom 19. a na prelotne 19. a 20. storočia. Svojím rozsahom a dôsledkami bolo jedným z najväčších v Európe. Od roku 1880 do rozpadu monarchie viac ako jedna tretina príslušníkov nášho národa bola nútená hľadať svoje uplatnenie mimo svojej vlasti. Len do Spojených štátov sa v tomto období vysťahovalo viac ako pol milióna Slovákov. Táto nepriaznivá tendencia pokračovala aj po vzniku československej republiky. Začiatkom tridsiatych rokov bolo Slovensko po írsku, Portugalsku a Taliansku na štvrtom mieste v rozsahu vysťahovalectva do zahraničia.

Zahraniční Slováci žijúci či už v Európe, Amerike alebo v ďalších častiach sveta sa nielenže aktívne zapojili do kultúrno-spoločenského života, pri tvorbe materiálnych a duchovných hodnôt, ale aktívne udržiavali kontakt aj so svojou pôvodnou vlasťou. Boli nápomocní Slovákom žijúcim či už v Uhorsku alebo bývalom Československu pri uplatňovaní ich prirodzeného práva na národné a štátne sebaurčenie. Zahraniční Slováci sa vo svojej novej vlasti uplatnili ako všeobecne uznávaní tvorcovia materiálnych a duchovných hodnôt, ako svetoznámi vedci, vynálezcovia, podnikatelia, umelci, spisovatelia, kňazi, pedagógovia. Svojou pozitívnou činnosťou na prospech všeobecného blaha boli a sú nápomocní pri šírení dobrého mena o Slovensku a o Slovákoch vo svete.

Deň 5. júl ako Pamätný deň zahraničných Slovákov sa na Slovensku oficiálne oslavoval pred nástupom komunizmu, ktorý systém aj jeho zrušením vytvoril umelú bariéru medzi Slovákmi žijúcimi doma a v zahraničí. Tým, že táto politická bariéra padla v roku 1989, je potrebné vrátiť 5. júlu aj túto kultúrno-spoločenskú dimenziu a oficiálne si pripomenúť slovenský život v zahraničí a vklad zahraničných Slovákov nielen do svetovej pokladnice, ale aj pre našu kultúru a našu súčasnosť.

Uvedomujem si, že s dňom 5. júl sa bude zrejme spájať aj štátny sviatok - sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda,

ale to nič nemení na fakte, aby v jeden deň sa okrem štátneho sviatku mohol oslavovať tiež pamätný deň spomínaného významu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Prosil by som pána ministra vnútra, aby zodpovedal otázku ekonomických súvislostí predloženého návrhu zákona.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vláda ako navrhovateľ si je vedomá, že v tomto návrhu zákona chýba ekonomický rozbor, ale chýba preto, že vláda si ho v tejto dobe netrúfa odborne a kvalifikovane vykonať, pretože je ho možné kvalifikovane vykonať až na záver, teda po zhodnotení hospodárskeho a finančného roku. Bolo by kdečo možné presne povedať - povedzme náklady na štátnu správu, pretože tam je možné hovoriť o určitých stabilných položkách, avšak nemôžeme hodnotiť produkciu súkromných podnikov. Tá bude jasná až skutočne z daňových odvodov. Je tu možné hovoriť o strate z výroby, na druhej strane možno hovoriť z hľadiska úspor energie, možno hovoriť o hodnotení dní pracovného pokoja, práce ako práce nadčas, atď. Preto vláda skutočne si netrúfala v tomto štádiu spracovať ekonomický rozbor, mohla by hovoriť len o nekvalifikovanom odhade. Snáď toľko k tejto otázke.

Netrúfam si zaujímať, ani nebudem zaujímať stanoviská k jednotlivým návrhom. To je vec vás, poslancov Národnej rady, ale rád by som povedal na margo jedného sviatku. Možno, že ma za to budete odsudzovať, ale musím to povedať ako bývalý vojenský činiteľ. 6. október je, vážené dámy a páni, dňom nezmyselných obetí. Toto snáď by sme mohli oslavovať

a pamätať. Inak to bola operácia, ktorá nenaplnila svoje vojenské ciele a poslanie. Bola výsledkom politických jednaní Stalina a Gottwalda. Takže, čo budeme oslavovať? Snáď len tých 144 tisíc mŕtvych, ktorí tam padli. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi Tuchyňovi. Budeme pokračovať v rozprave. Písomne sa ďalej hlásil do rozpravy pán poslanec Kanis.

Poslanec P. Kanis:

Vážená Národná rada,

je nám zrejmé, že treba dosiahnuť, aby výber štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní zodpovedal súčasnému politickému zriadeniu a štátoprávnemu charakteru Slovenskej republiky. V tom zrejme nie je rozdiel medzi jednotlivými politickými klubmi. Konkrétny výber štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní, ktorý je obsiahnutý vo vládnom návrhu zákona, je založený na hodnotách, na ktorých štát stavia a chce stavať. Zároveň vypovedá aj o charaktere hodnôt stelesnených v Slovenskej republike.

Dovoľte, aby som sa vyjadril k samotnému vládnemu návrhu a povedal pár poznámok aj k spoločnej správe výborov, ktorá tu bola prednesená.

Ako sa už na politickom grémiu ukázalo, je tu v podstate zhoda a politická vôľa, aj keď s rozdielnymi názormi jednotlivých klubov, súhlasiť so štátnymi sviatkami, ktoré sú obsiahnuté vo vládnom návrhu zákona. Preto by som sa chcel vyjadriť iba k navrhovanému novému štátnemu sviatku, ktorého návrh tu už odznel, a to k 1. septembru - Dňu ústavy. Chcel by som zdôrazniť, že klub SDĽ nie je voči zámeru navrhnúť

a odsúhlasiť 1. september - Deň ústavy ako štátny sviatok. Upozorňovali sme na to, že Deň ústavy v niektorých štátoch - mám na mysli konkrétne Sovietsky zväz - dopadol veľmi neslávne práve preto, že ústavy sa obyčajne, často v súvislosti s politickým vývojom a formovaním politického systému a zriadenia prerábajú. A bude sa prerábať, nepochybne, aj v tejto Národnej rade ešte počas jej volebného obdobia.

Uvádzam to preto, že vo vládnom návrhu zákona je tento deň uvedený ako pamätný deň. Došlo tu k istému posunu, ktorý napokon rešpektujeme. Ale opäť zdôvodňovať, že toto má byť hlavný štátny sviatok, pretože 1. januára sa nedajú konať, recepcie, zdá sa mi, že je argumentácia, ktorá je troška bokom.

K pamätným dňom obsiahnutým v návrhu vlády by som chcel poznamenať iba toľko, že istým problémom je 19. september, ktorý tu je označený ako Deň vzniku Slovenskej národnej rady. Problém je však v tom, že vtedy Slovenská národná rada nevznikla. Vznikla už predtým vo Viedni a v tento deň prvýkrát verejne vystúpila na Myjave - v roku 1848. Je veľká škoda, že tu nie je navrhovateľ tohto pamätného dňa pán Hrnko, ktorý by tu ako historik zrejme mal povinnosť objasniť, prečo sa navrhuje 19. september v takomto znení. Zároveň mi dovoľte aj vzhľadom na to, že je tu istý návrh na úpravu, čo s 28. októbrom, poznamenať, že samotný 28. október 1918 ako Deň vzniku Československa je natoľko závažným dňom, že tento rok mal byť oslavovaný ako štátny sviatok, a zrazu sa nám nevmestil ani medzi pamätné dni.

Nechcem tu robiť historický rozbor, čo znamená 28. október 1918 a čo znamená 30. október 1918, kedy sa Slovenská národná rada v známej deklarácii prihlásila k novému štátu, ktorý vtedy existoval ešte len dva dni. Domnievam sa, že vzhľadom na viac ako sedem desaťročí spoločnej štátnej existencie slovenského národa a českého národa 28. október je

taký deň, ktorý nielen v mene minulosti, ale aj v mene budúcnosti a spolupráce medzi dvoma blízkymi národmi by bolo vhodné zaradiť medzi pamätné dni. Vo svojom návrhu to aj predsedajúcemu odovzdám.

K spoločnej správe by som vás chcel, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, upozorniť na dva body v tejto spoločnej správe. Je to návrh 3, v ktorom sa navrhuje nové písmeno c/ v znení "19. september, Vyhlásenie Slovenskej národnej rady v roku 1848. Týmto novým bodom sa sleduje nie malý cieľ - vypustenie Slovenského národného povstania ako štátneho sviatku. Tento - by som povedal - maličký trik, ktorý prijal výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, prirodzene, rešpektujem ako výsledok hlasovania, ale zároveň by som chcel upozorniť na to, že samotná formulácia, ktorá tu je, je vlastne nepresná. A o čom vypovedá? Kladiem si otázku: 19. september - Vyhlásenie Slovenskej národnej rady - pýtam sa, aké vyhlásenie a čoho vyhlásenie? Azda ten, kto navrhoval túto formuláciu, si mohol dať aspoň toľko práce, aby to zodpovedalo reálnej historickej skutočnosti. Takto je to veta, ktorá nemá význam.

Opäť chcem zdôrazniť, že 19. septembra 1848 Slovenská národná rada už existovala a iba predstúpila pred verejnosť na Myjave. Bolo to jej prvé verejné vystúpenie, a preto podávam aj svoj pozmeňovací návrh, aby v § 3 ods. 1 písm. h/ za slovami "19. september" sa vypustili slová "Deň vzniku Slovenskej národnej rady" a zaradil text "Prvé verejné vystúpenie Slovenskej národnej rady", čo zodpovedá historickej skutočnosti. Teda, chcel by som vás ešte raz upozorniť na bod 3, ktorý sleduje vypustenie Slovenského národného povstania ako štátneho sviatku.

Z tých istých ideových zdrojov zrejme vyrástol aj ďalší pokus, ktorý je obsiahnutý v bode 8, kde sa hovorí o tom, že v § 3 ods. 1 za písmenom b/ vložiť písmeno c/ v tomto znení:

"4. máj - výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika". Myslím si, že smrť Milana Rastislava Štefánika tu iba poslúžila opäť na celkom iný úmysel, na to, aby sa vypustil spomedzi pamätných dní 8. máj ako pamätný deň víťazstva nad fašizmom. Teda, ak sa opäť tu navrhuje, ako aj v prípade SNP, v podstate vyhodenie zo zoznamu štátnych sviatkov a pamätných dní opäť to, čo bolo spojené s porážkou fašizmu, kladiem si otázku, čomu to vlastne má poslúžiť. Ak sa tu navrhuje 4. máj, výročie úmrtia Štefánika ako pamätný deň, prečo potom nie narodenie Štefánika, ale práve smrť? Je to vyložene účelová konštrukcia zo začiatku mája. Alebo chce niekto do pamätných dní dostať podsúvanie iných významov zo smrti Milana Rastislava Štefánika. Vieme, že sú aj také názory.

Vážená Národná rada,

už som sa nad tým 19. septembrom zamýšľal. Dávam teda 2 pozmeňovacie návrhy tohto znenia: V § 3 ods. 1 písm. h/ za slovami "19. september" vypustiť slová "Deň vzniku Slovenskej národnej rady" a zaradiť text "Prvé verejné vystúpenie Slovenskej národnej rady".

Druhý pozmeňovací návrh: V § 3 ods. 1 ako bod i/ zaradiť text "28. október, Vznik Československej republiky". Potom, prirodzene, bod i/ prečíslovať.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Andel, potom Neuwirth a potom Dudáš.

Poslanec M. Andel:

Chcel by som reagovať na niektoré názory svojho predrečníka. V prvom rade by som si myslel, ak používame pojem politická kultúra, nepoužívajme ho verbálne, podľa toho sa aj správajme. Každý má právo predložiť taký názor a návrh, aký predloží. Nehľadajme v tom ideológiu. Každý nejakú ideológiu má, za nejakú ideológiu bojuje. Nepredložil som žiadny z uvedených návrhov na pamätné dni, ani štátne sviatky. Chcel by som len poopraviť historický exkurz pána kolegu a pripomenúť mu, že 4. máj, výročie smrti Milana Rastislava Štefánika sa oslavuje od roku 1921 na Bradle. Takže, vlastne má to svoje logické opodstatnenie.

Po druhé - má pravdu, že pán kolega Hrnko navrhol 19. september. Treba si uvedomiť, že toto je vládny návrh zákona, v ktorom - súhlasím - sa veľmi nesprávne hovorí o vzniku Slovenskej národnej rady. Pán Hrnko, ak si pamätáte na jeho pôvodný návrh zákona, hovorí: "Deň vyhlásenia samostatnosti Slovenska", pretože 19. septembra skutočne prvýkrát vystúpila na Myjave Slovenská národná rada a vo svojej deklarácii vlastne deklaruje princípy samostatnosti Slovenska.

A po tretie: Dovolil by som si súhlasiť s vládnym návrhom zákona, ktorý hovorí o 30. októbri ako výročí deklarácie slovenského národa. Iste, niekto nechce čosi pochopiť, že 28. októbra vlastne bez vedomia Slovenska resp. predstaviteľov vtedajšej Slovenskej národnej rady bolo Slovensko pričlenené k Čechám a vytvoril sa nový, samostatný štátny útvar. Súhlasíme. Je to skutočne významný míľnik v histórii slovenského národa, ale berme 30. október za základ, pretože Slovensko sa dobrovoľne prihlásilo k vzniku štátnosti a k vzniku nového štátu. Neoslavujme niečo, o čom Slováci v podstate nevedeli. Myslím si, že táto deklarácia v Slovenskej národnej rade sa slávila takisto v minulosti, i za prvej republiky. Neviem, prečo by sme mali čosi meniť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Neuvirth. Potom pán poslanec Dudáš. Poslanec A. Neuwirth:

Vážená národná rada,

môj predrečník už vyčerpal značnú časť z toho, čo som chcel povedať. Chcem povedať len toľko, že veľmi ma udivil pán poslanec Kanis, keď zo začiatku veľmi vecne argumentoval, a potom prešiel do oblasti predpokladov a imputácie určitých postojov a úmyslov iným. Myslím, že je to vždy počiatok nedôvery a nevhodnej výmeny názorov.

Ten 4. máj - od malého chlapca sa pamätám - vari mám toľko rokov ako prvá Československá republika, že bol oslavovaný Štefánik ako jeden zo spolutvorcov ČSR, zo Slovákov, zo základných a zásadných postáv aj v medzinárodnom meradle. Keďže slovenský národ pocítil jeho smrť ako ťažký úder, je predsa jasné, že sa pamiatka viazala k tomu osobitnému zážitku. Keď sa narodil, vtedy, myslím, okrem úzkej rodiny Štefánikovcov mnohí o tom ani nevedeli. Ale jeho smrť jednoznačne poznačila myslenie a dejiny Slovákov. Preto sme boli za tento návrh.

A takisto, čo sa týka 30. októbra. Prosím vás pekne, uznajme jedno, že pre tvorbu štátu je rozhodné slobodné rozhodnutie subjektov, ktoré ten štát chcú vytvoriť. Teda nie to, že niekto v Prahe povie, že to bude takto vyzerať. A to tým skôr, že pražská koncepcia bola základom veľmi chorého, nereálneho čechoslovakizmu. Pamätám sa ešte ako chlapec, a nie celkom mladý, aj ako mládenec, že 30. október sa slávil vždy osobitne. Aj keď sme mali veľkú slávnosť, 28. bolo voľno, ale 30. sme sa v škole zišli a rozpamätali sme sa na

to, že sa Slováci vtedy rozhodli pričleniť sa k Československej republike. To, že v posledných rokoch existencie prvej republiky zámerne došlo k potlačovaniu tohoto sviatku a odtláčaniu do pozadia, je to práve v dôsledku toho chorého čechoslovakizmu, ktorý mal nemalý podiel na tom, že sa mohol uskutočniť Mníchov.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Neuwirthovi. Pán poslanec Dudáš, potom pán poslanec Kanis.

Poslanec A. Dudáš:

V mene živých i mŕtvych, v mene 60 000 odbojárov na Slovensku vyslovujem poľutovanie nad slovami pána ministra Tuchyňu. Chcel by som sa ho spýtať, ako to, že k takémuto náhlemu osvieteniu svojej mysle dospel po 20 rokoch úspešnej vojenskej kariéry. Nepochybujem o tom, že aj sám ako generál sa zúčastnil na pietnych aktoch na Dukle a vzdával úctu padlým. Okrem toho, chcel by som jemu aj vám všetkým zdôrazniť, že cieľom môjho doplňovacieho návrhu neboli oslavy Karpatsko-dukelskej operácie, ale vzdanie piety všetkým padlým na bojisku. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Dudášovi. Dovoľte mi faktickú poznámku. Pán poslanec, myslím si, že by sme sa vyhli zbytočným nedorozumeniam, keby váš návrh bol formulovaný ako spomienka na padlých na Dukle a nie pripomienka ku Karpatsko-dukelskej operácii. Potom by nereagoval ani pán minister.

Pán poslanec Kanis. Poslanec P. Kanis;

Chcel by som reagovať na to, čo tu hovorili pán poslanec Andel a pán poslanec Neuwirth. K poznámke pána poslanca Andela, keď hovorí, že 19. septembra deklarovala alebo vyhlásila Slovenská národná rada samostatností, nezávislosť. Tak to bolo v pôvodnom návrhu od pána Hrnku. Ale, žiaľ, pravda je tu iná. Ja sa držím faktov, nie domnienok. A fakty sú také, že Slovenská národná rada nevyhlásila slovenskú nezávislosť, ale deklarovala samostatnosť Slovenska na uhorskej vláde. Pod touto samostatnosťou chápala obmedzenú autonómiu v rámci Uhorska resp. monarchie. Čiže, to sú dve úplne rozdielne veci, pán poslanec. A keby tu bol pán poslanec Hrnko, veľmi rád by som si v kuloároch podebatoval o vecnej stránke tohto problému.

A k poslancovi pánu Neuwirthovi - nevystupujem tu voči pamätnému dňu 4. mája - ak ste mali taký dojem. Nevystúpil som, že nemá byť, o tom napokon Národná rada rozhodne hlasovaním, ak tu bude návrh. Ak niekto konštruktívne dáva návrhy, domnievam sa, že ich takisto rešpektujem.

K tomu, aký mal on názor na 28. október, držím sa zase faktov. Celá právna kontinuita a existencia Československej republiky sa viazala na 28. október. Ja tým neznižujem význam Martinskej deklarácie, kde sa zástupcovia slovenského národa v podobe Slovenskej národnej rady prihlásili k Československu 30. októbra. Tu netreba robiť logiku: buď 28. alebo 30 október. Navrhujem, aby medzi pamätnými dňami bol 28. október aj 30. október.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi. Pán minister Tuchyňa.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

bol som vyzvaný a nerád reagujem, ale musím. Odišiel som z armády po 32 rokoch služby, takže nie po 20 rokoch. To, že som dospel k týmto záverom, je výsledkom sprístupnenia mnohých dokumentov. Vo svojom úvodnom slove som povedal, aby sme si odpustili falšovanie histórie. Tak v mene tohoto vás prosím, aby ste si takto tieto veci prehodnocovali, pretože i z tejto tribúny pred chvíľou zase zazneli skreslené informácie, ôsmy alebo deviaty máj nie je dňom porážky fašizmu. To skončilo v septembri roku 1945 v Japonsku, ôsmy a deviaty máj nakoniec nie je ani koniec vojny. Koniec vojny je 11. mája v Miláne. Druhý máj je podpísanie kapitulácie Nemeckom - keď by sme hovorili o niektorých rekapituláciách.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Köteles.

Poslanec L. Köteles:

Vážená Národná rada, vážený predsedajúci, vážení členovia vlády,

rok 1861, 6. a 7. júna - najlepší synovia slovenského národa pochopiac svoju zodpovednosť za existenciu a budúcnosť svojho národa na slávnostnom zhromaždení v Turčianskom

Svätom Martine prijali s neskrývanými nádejami svoj národný program - Memorandum národa slovenského vysokému snemu krajiny uhorskej obsahujúce žiadosti národa slovenského s cieľom spravodlivého prevedenia a zákonom krajinským zabezpečenia rovnoprávnosti národnej v Uhrách. Bol to dokument prebudeného národného povedomia vyjadrujúci objektíve a pokrokové požiadavky na správnu a kultúrnu autonómiu na území obývanom slovenským národom.

Predstavitelia slovenského národa pri hľadaní spravodlivého riešenia národnostnej otázky na rodnej zemi, vo svete, v ktorom pritom panovalo otroctvo, poddanstvo, prebiehali protižidovské etnické pogromy, nevychádzali, ani nemohli vychádzať z dodnes neexistujúceho medzinárodného štandardu, ale vzišli z tradícií tisícročného bratského spolužitia národov v Karpatskej kotline. A vtedy približne 12-percentná slovenská menšina v rámci spoločnej vlasti mala mať plné právo rozhodovať o svojom osude. Veď len slobodný, rovnoprávny a štátotvorný občan môže byť plnohodnotným a tvoriacim článkom svojej vlasti.

Z tohto dôvodu podporujem, aby tento deň sa stal pamätným dňom Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že text turčianskosvätomartinského memoranda je ťažko alebo vôbec nie je dostupný, a som presvedčený, že aj väčšina poslancov ho nepozná, navrhujem, aby text Memoranda národa slovenského bol umiestnený v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky, aby vážení zákonodarci pri tvorení nových zákonov - a dúfam, že lepších zákonov - vychádzali z týchto dodnes aktuálnych a vznešených ideí a myšlienok. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Kötelesovi za návrh. Prosím, faktická poznámka.

Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci,

ešte by som rád reagoval na to, čo povedal minister vnútra pán Tuchyňa, a dal mu do pozornosti, že prerokovávame vládny návrh zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, v ktorom predkladateľ nespochybnil 8. máj ako Deň víťazstva nad fašizmom. Ak pán minister sa domnieva, že týmto dňom môže byť aj 11. máj, tak ide o ojedinelý osobný názor. Moderná história zaevidovala predovšetkým 9. máj ako Deň víťazstva nad fašizmom, a je pozoruhodné, že napríklad už niekoľko desaťročí francúzsky prezident v tento deň rok čo rok pred Víťazným oblúkom v Paríži sa zúčastňuje spomienkových osláv na počesť padlých vo svetovej vojne. Bohužiaľ, naši čelní ústavní činitelia ani tento rok tak neučinili.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Dánovi. Hlási sa niekto ďalší? Pán poslanec Cingel.

Poslanec T. Cingel:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, kolegovia, kolegyne,

kolega Kanis tu predložil, aby 28. október sa oslavoval ako vznik Československej republiky. Keďže Česká národná rada vlastne teraz rozhodla, že to je deň oslavy českej štátnosti, v prípade, že by ste sa rozhodli, aby tento deň ostal pamätným dňom, navrhujem, aby 28. október sa oslavoval ako oslobodenie slovenského národa spod tisícročnej uhorskej nadvlády.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pán poslanec Dudáš.

Poslanec A. Dudáš:

Aby nedošlo k nedorozumeniu, korigujem svoj návrh na pamätný deň 6. októbra v tomto zmysle: 6. október - Pamätný deň obetí Dukly.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne pánu poslancovi. Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, preberáme zdanlivo nie závažný zákon, ale napriek tomu si myslím, že mali by sme sa trošku poradiť. Tých návrhov je toľko, že treba nájsť systém ako k tomu pristúpiť, pretože, ak máme len ad hoc hlasovať, bojím sa, že z toho vznikne také zvláštne dielo. Za náš klub hovorím, že sa veľmi pripájame k návrhu, aby štátnych sviatkov nebolo veľa, aby boli tri, aby sa 1. január zmenil na 1. september, aby tie dva, ktoré boli navrhnuté vo vládnom návrhu, zostali, čiže, aby tu nenastala istá inflácia štátnych sviatkov.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Zatiaľ tu bol návrh na nový štátny sviatok 1. september. Pán Mikloško, mám chápať váš návrh ako zrušenie štátneho sviatku 1. september?

Poslanec F. Mikloško;

Naopak, podporujem to, aby miesto 1. januára bol 1. september, tak ako som to oznámil.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Áno, ale pôvodný návrh bol, že zostáva 1. január. Nakoniec, na politickom grémiu to zaznelo od zástupcov KDH, aby zostal aj 1. január.

Poslanec F. Mikloško:

Nie, to sme sa nerozumeli. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Je mi ľúto, pán poslanec, ale takto zaznel návrh v politickom grémiu, a preto návrh, ktorý som tu predložil ako výsledok rokovania politického grémia je, aby bol doplnený ďalší štátny sviatok, teda 1. september. Môžete navrhnúť, aby bol stiahnutý 1. január s tým, že miesto toho je 3. september.

Poslanec F. Mikloško:

Nenavrhujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto ďalší do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nie, uzatváram rozpravu k druhému bodu programu 23. schôdze. Chce sa vyjadriť pán minister vnútra?

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pána ministra sme vyčerpali počas rozpravy. Chce sa vyjadriť k rozprave spoločný spravodajca?

Poslanec F. Javorský:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ani on nie. Teda prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania o pozmeňovacích návrhoch v zmysle spoločnej správy a návrhov, ktoré odzneli v rozprave. Prosím, pán poslanec Javorský.

Poslanec F. Javorský:

Snáď v úvode by som navrhoval, aby sme pri hlasovaní o jednotlivých sviatkoch postupovali tak, že budeme rokovať o dotknutých prípadoch, kedy bol nejaký pozmeňovací návrh.

Zo spoločnej správy navrhujem spoločné hlasovanie len v troch bodoch. V bode 1 sa navrhuje vypustiť slová "Slovenskej republiky", a to v úvodnej vete § 3. Ďalej bod 4, kde navrhujeme vypustiť slová "okrem nedelí", a bod 5 slová "Troch kráľov" nahradiť slovami "Traja králi". O týchto bodoch by som navrhoval hlasovať an blok a odporúčam prijať, teda body 1, 4 a 5 spoločnej správy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán spoločný spravodajca, je síce uzavretá rozprava, ale napriek tomu si dovolím jednu otázku. Je garantované v inom zákone, že nedele sú dňom pracovného pokoja?

Poslanec F. Javorský:

To ste ma teda zaskočili. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V takom prípade si dovolím navrhnúť, aby sme bod 4 vynechali zo spoločného hlasovania.

Poslanec F. Javorský:

Dobre, súhlasím. Takže hlasujeme o bodoch 1 a 5. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za body 1 a 5 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali body 1 a 5 spoločnej správy.

Poslanec F. Javorský:

V bode 2 sa navrhuje v § 1 doplniť písmeno d/ tohoto znenia: "19. september Deň nezávislosti". Samozrejme, že v prípade, že to prijmeme, v nadväznosti na to vypustiť v § 3 ods. 1 písm. h/. Dávam na zváženie poslancom, pretože tu sú vlastne dva návrhy - aj ten, o ktorom hovoril pán Kanis, ktorý kriticky hodnotil. Dávam na úvahu poslancom.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 104 poslancov. Kto je za bod 2 spoločnej správy? Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

Konštatujem, že sme tento pozmeňovací návrh pod bodom 2 spoločnej správy neprijali.

Poslanec F. Javorský:

Preto navrhujem, aby sme hlasovali o bode 3, v ktorom sa žiada v § 1 vložiť písmeno c/ v tomto znení: "19. september - vyhlásenie Slovenskej národnej rady v roku 1848".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 104 poslancov. Kto je za návrh? Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

Konštatujem, že ani pozmeňovací návrh pod bodom 3 spoločnej správy sme neprijali. Pán poslanec Kanis mal úplne zbytočné obavy.

Poslanec F. Javorský:

V bode 4 ide o návrh vypustiť v § 2 ods. 2 "okrem nedelí".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Pán poslanec Brňák - faktická poznámka. Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, pán predsedajúci, ak by tam mali ostať nedele, potom by bolo treba zmeniť slovko "okrem" na slovko "vrátane", lebo slovo okrem je v podstate vylúčenie nedelí z dní pracovného pokoja.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, pokiaľ viem, slovo "okrem" znamená, že to sú dni navyše nedelí. Keď tam bude vrátane nedelí, to znamená, že by tam musela byť bodka a, že dňami pracovného pokoja sú nedele a ďalšie. Už teraz nemôžu byť pozmeňovacie návrhy. Hlasujeme o tom, či to tam bude alebo nebude.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za vypustenie slov "okrem nedelí" v § 2 ods. 2?

Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

Pán poslanec, len si dovolím upozorniť, keď je tam "okrem", znamená to, že dni, ktoré sú tam uvedené, sú navyše k nedeliam. Súčasne sa musím ospravedlniť, lebo tiež som skomolil slovenčinu, povedal som § dve.

Poslanec F. Javorský:

Pod bodom 6 ide o doplnok v zátvorke "/a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov/". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 106 poslancov. Kto je za tento pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali pozmeňovací návrh pod bodom 6 spoločnej správy.

Poslanec F. Javorský:

V bode 7 k § 2 v odseku 2 sa navrhuje vložiť nové písmeno b/ "Veľký piatok". Bolo to podporené a zdôvodnené, myslím, že dostatočne, pánom Neuwirthom. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh pod bodom 7 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Budeme to mať dobré - piatok, sobota, nedeľa pondelok.

Poslanec F. Javorský:

V bode 8 k § 3 ods. 1 za písm. b/ vložiť nové písmeno c/ v znení: "4. máj - výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 8 spoločnej sme prijali.

Poslanec F. Javorský;

Návrh pod bodom číslo 9 - 27. október výročie černovských mučeníkov, neodporúčam prijať, pretože si myslím, že správnejšie a výstižnejšie je navrhované znenie pod bodom číslo 10.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh v bode 9 spoločnej správy?

Za návrh hlasovali 4 poslanci.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec F. Javorský:

V bode 10 k § 3 ods. 1 za písmeno h/ vložiť písmeno i/ v znení: "27. október - Deň černovskej tragédie". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za tento pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 10 spoločnej správy sme prijali.

Poslanec F. Javorský:

V bode 11 navrhujem, aby sme samostatne hlasovali o znení pod písmenami k/ a l/. Preto navrhujem, aby sme v prvom rade hlasovali o znení pod písmenom k/: "16. november - Deň slovenského študentstva".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dovoľte aj mne faktickú poznámku, kým dám hlasovať. Na Slovensku bola 16. novembra demonštrácia proti totalite.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Prosím vás, rozprava je uzavretá, ale nevytvárajme mýty. Bola to demonštrácia 30 chlapcov. Nevytvárajme legendy. Veľmi upozorňujem, aby sme hlasovali proti.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh bod bodom 11 spoločnej správy, písmeno k/, teda za prvú časť?

Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

Konštatujem, že sme nepriznali pamätný deň slovenským študentom.

Poslanec F. Javorský:

Mali by sme hlasovať ešte o druhom texte pod novým písmenom l/: "17. november - Deň boja proti totalite".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím s tým, že písmeno l/ sa mení na nové písmeno k/, samozrejme.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 108 poslancov. Kto je za tento pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali v § 3 ods. 1 nové písmeno k/: "17. november - Deň boja proti totalite" s tým, že ostatné sa prečíslujú.

Poslanec F. Javorský:

Pod bodom 12 spoločnej správy sa navrhuje v § 3 vypustiť odsek 2 a zrušiť číslovanie odseku 1. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 109 poslancov. Kto je za tento pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec F. Javorský:

Pod bodom 13 spoločnej správy - účinnosť zákona stanoviť dňom vyhlásenia. Neodporúčam prijať, pretože som predložil návrh na iné riešenie, o ktorom budeme hlasovať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 110 poslancov. Kto je za tento pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

Poslanec F. Javorský:

Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy. Ako prvý som vystúpil ja s návrhom za doterajší § 3 Pamätné dni vložiť nový § 4 tohoto znenia: "Prechodné ustanovenia: Doterajší štátny sviatok 28. október podľa osobitných predpisov sa mení v roku 1993 na deň pracovného pokoja. " Ďalšie paragrafy sa prečíslujú. S odkazom pod čiarou. Dávam hlasovať, odporúčam aby bol tento návrh prijatý.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za tento návrh pána poslanca Javorského?

Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec F. Javorský:

Druhý bod môjho návrhu vlastne logicky z toho vyplýva - doterajší § 5, čiže nový § 6 bude znieť: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994, okrem § 4, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za tento pozmeňovací návrh pána poslanca Javorského?

Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Javorského sme prijali.

Poslanec F. Javorský:

Ďalší navrhoval pán poslanec Prokeš, aby 1. september - Deň ústavy bol zaradený medzi štátne sviatky - v § 1 pod písmenom d/.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pokiaľ sa pamätám, na politickom grémiu bolo povedané, že to bude hlavný štátny sviatok. Netreba to explicitne povedať v zákone? To znamená, že budú recepcie a všetko v ten deň.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, súhlasím s vami, ale myslím si, že toto môže byť kľudne rozhodnutím vlády. Ak trváte na tom, prosím, môže to tam byť, ale nemáme na to paragraf, museli by sme vytvoriť nový paragraf.

Poslanec F. Mikloško:

Pamätám sa, že vždy v protokoloch, ktoré sme dostávali, keď prichádzali nejaké zahraničné delegácie, bol hlavný štátny sviatok, ktorý je teda ústredným.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Áno, ale otázka je, či sa to uvádza v zákone ako hlavný štátny sviatok, alebo či je to štátny sviatok určený ďalším postupom za hlavný.

Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Zákon zatiaľ nepozná termín hlavný, vedľajší a treťoradý štátny sviatok.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za to, aby v § 1 pod bodom d/ bol uvedený 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky? Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali.

Poslanec F. Javorský:

S ďalšími pozmeňovacími návrhmi vystúpil pán poslanec Neuwirth. Z jeho návrhov Veľký piatok sme už prijali. Ďalej navrhoval, aby medzi dni pracovného pokoja bol zaradený 15. august, a aby 15. september, ktorý je vo vládnom návrhu, bol vypustený. Čiže 15. august by bol pod písmenom d/ namiesto doterajšieho 15. septembra - Sedembolestnej panny Márie. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za tento pozmeňovací návrh? Len upozorňujem, že školáci z toho nebudú mať: radosť.

Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec F. Javorský:

Ďalej navrhoval, aby 31. október - Deň reformácie bol zaradený medzi pamätné dni. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali Prezentovalo sa 110 poslancov. Kto je za tento pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali.

Dámy a páni, buďte takí láskaví, dávajte pozor, o čom hlasujeme. Jednak vyčerpávate hlasový fond spoločného spravodajcu, keď musí uvádzať veľmi nahlas, o čom budeme hlasovať, a jednak novinári na balkóne môžu mať zmätok z toho, o čom vlastne hlasujeme. Prosím, pán poslanec.

Poslanec F. Javorský:

Ďalší návrh mal pán poslanec Dudáš - 6. október - pamätný deň obetiam Dukly zaradiť medzi pamätné dni. Dávam na úvahu poslancom.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za tento návrh pána poslanca Dudáša?

Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali pozmeňujúci návrh pána poslanca Dudáša /potlesk/, samozrejme, doplneného názorom pána ministra Tuchyňu. Takže myslím si, že v tomto prípade došlo ku vzácnej zhode medzi poslancom a ministrom.

Poslanec F. Javorský:

Pán poslanec Brňák navrhol, aby 5. júl - Deň zahraničných Slovákov bol zaradený medzi pamätné dni. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Brňáka?

Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Brňáka sme schválili.

Poslanec F. Javorský:

Poslanec Kanis mal dva návrhy. Prvý návrh sa týkal 19. septembra, kde navrhoval zmeniť text "prvé verejné vystúpenie Slovenskej národnej rady" oproti terajšiemu zneniu "Deň vzniku Slovenskej národnej rady". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Páni poslanci, ak by pán poslanec Kanis súhlasil doplniť tam ešte rok 1948. Prosím, pán poslanec Kanis.

Poslanec P. Kanis:

Pán podpredseda, dávam na zváženie, pretože pri ďalších pamätných dňoch, ktoré sú uvedené v zozname, nie sú uvedené

roky. Čiže to by bol jediný pamätný deň, ktorý by mal uvedený aj rok. Myslím si, že je to tak zrejmé, že to tam nemusí byť. Ak považujete za vhodné, nemám výhrady, ale pri ostatných pamätných dňoch nie sú určené roky.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec, musel by to byť váš návrh, lebo nemôžem meniť váš návrh. Hlasujeme o pôvodnom texte.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Hlasujeme o návrhu pána poslanca Kanisa. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovali 3 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Kanisa.

Poslanec F. Javorský:

Jeho druhý návrh znel takto: "28. október - vznik Československej republiky zaradiť pod písmeno i/ § 3 ods. 1. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za druhý návrh pána poslanca Kanisa?

Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kanisa sme neprijali.

Poslanec F. Javorský:

Ďalší bol návrh pána Kötelesa za pamätný deň vyhlásiť Deň prijatia Memoranda - 7. jún 1861.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Köteles. Poslanec L. Köteles:

Ďalej som navrhol umiestniť text v rokovacej sále. Poslanec F. Javorský:

To je ďalší návrh. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Kötelesa?

Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 69 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kötelesa sme neprijali.

Pán poslanec Polačko sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec J. Polačko;

Vážená Národná rada,

mám tu vládny návrh zákona Národnej rady o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, tlač 316, kde sa v § 3 pod písmenom d/ uvádza 7. jún ako výročie Memoranda národa slovenského. Čiže hlasovanie o tom, či to máme zaradiť do zákona alebo nie, je, podľa mňa, zmätočné.

Poslanec F. Javorský:

To bolo iné znenie textu. V tom sa rozchádzal.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Domnievam sa, že tým bol väčší dôvod na to, aby sme nehlasovali za pozmeňovací návrh. Prosím, aby sme chápali, že tu sa hlasovalo o pozmeňovacom návrhu a nie o zaradení či nezaradení.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby pokračoval. Poslanec F. Javorský:

Pán Köteles ešte mal druhý návrh - v § 3 navrhuje nový odsek 2 asi takéhoto znenia: "Text Memoranda národa slovenského bude umiestnený v rokovacej miestnosti Národnej rady Slovenskej republiky. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme o tom hlasovali ako o samostatnom návrhu na uznesenie, ak pán poslanec Köteles súhlasí, po schválení zákona, lebo to nepatrí do zákona. Pán poslanec, súhlasíte?

Poslanec L. Köteles:

Trvám na tom, aby sa hlasovalo. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dobre. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za tento návrh pána poslanca Kötelesa?

Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kötelesa sme neprijali.

Poslanec F. Javorský:

Posledný pozmeňovací návrh predložil pán poslanec Cingel a má toto znenie: "28. október - Pamätný deň vymanenia sa slovenského národa spod uhorského jarma".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za takýto návrh pána poslanca Cingela?

Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec F. Javorský:

Pán podpredseda, nakoľko sme už vyčerpali všetky pripomienky, navrhujem, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako celku s pripomienkami, ktoré sme prijali.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňovacích a doplňovacích návrhov? Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Kto je proti?

Proti nehlasoval žiaden poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Ďakujem pánu poslancovi Javorskému a pánu ministrovi Tuchyňovi.

Tretím bodom programu, dámy a páni, zostal

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Zákonník práce a zákon o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 308 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 308a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Oľga Keltošová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

Dámy a páni, prosím vás, aby ste venovali pozornosť pani ministerke. Prosím, pani ministerka.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

účelom vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Zákonník práce a zákon o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch, je vykonať najnaliehavejšie úpravy jednotlivých ustanovení Zákonníka práce

a zákona o plate. Navrhované zmeny reagujú na vznik novokonštituovaných štátnych orgánov úpravou osobitných povinnosti, ktoré sa ukladajú pracovníkom štátnej správy a nadväzne úpravou ich odmeňovania.

Za účelom vytvorenia podmienok pre ratifikáciu dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 158 o ukončení pracovného pomeru navrhujeme vypustiť ustanovenie § 42 ods. 5 Zákonníka práce, ktorý hovorí o zániku pracovného pomeru dňom zániku organizácie.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji mzdovej úrovne, je potrebné zmeniť aj obmedzujúce limity ustanovené pre poskytovanie náhrady škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Navrhujeme tiež v § 205 písm. d/ Zákonníka práce určiť poisťovňu, ktorá bude zabezpečovať platenie odškodnenia osobám, ktoré utrpeli pracovný úraz alebo chorobu z povolania, alebo v prípade smrti osobám na nich závislým. Vládny návrh zákona odporúčam schváliť po rozprave.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Jakubíka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec P. Jakubík:

Vážení hostia, členovia vlády, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

obdržali sme spoločnú správu k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, tlač číslo 308, ktorým sa mení Zákonník práce a zákon o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch, z ktorej vyplýva, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil rozhodnutím číslo 501 z 23. septembra tento návrh na prerokovanie Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v lehote do 8. októbra 1993. Výsledok prerokovania, vrátane pozmeňovacích návrhov, je uvedený v spoločnej správe.

Vzhľadom na to, že je tam pár textových nezrovnalostí, odporúčam si tieto zaznačiť do znenia spoločnej správy a takto posudzovať a hlasovať o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Ide o tieto úpravy spoločnej správy:

V bode 3 spoločnej správy, ktorý je k článku I, upraviť úvodnú vetu "Pôvodný bod 5 a bod 6 sa nahrádza novým znením. " Nie bod 6 sa nahrádza novým znením, ale pôvodný bod 5 a bod 6 sa nahrádza novým znením. V odseku 1 navrhovaného § 205d odporúčam vo štvrtom riadku za slová "v úrazovej poisťovni" vložiť text v zátvorke "/ďalej len "poisťovňa"/".

V bode 5 spoločnej správy k článku III úvodnú vetu: "Znenie článku I... " opraviť na "Znenie článku III... "

Nakoľko, podľa mojej mienky, ide o formálne textové úpravy a nie vecné, ktoré by menili obsah pozmeňovacích návrhov, odporúčam tieto považovať za súčasť textu spoločnej správy a navrhujem hlasovať o takto upravenej spoločnej správe a jej pozmeňovacích návrhoch spoločne. Všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúčam prijať. Prípadné ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré by vyplynuli z rozpravy, prosím doložiť písomne. Súčasne, pán predsedajúci, hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Jakubíkovi.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako prvý sa do tejto rozpravy prihlásil pán poslanec Jakubík. Žiadne ďalšie písomné prihlášky nemám. Prosím, pán poslanec.

Poslanec P. Jakubík:

V návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, tlač číslo 308, navrhujem v článku I odseky 3 a 4 formulačne upraviť tak, aby namiesto konkrétnych súm v slovenských korunách boli uvedené násobky minimálnej mzdy, čím sa zabezpečí automatická úprava výšky poskytovanej náhrady v nadväznosti na zmeny minimálnej mzdy. Konkretizujem preto svoje pozmeňovacie návrhy k bodu 3 článku I. Nové znenie by bolo nasledovné: "V § 195 odsek 2 sa suma 3 000 Kčs" v celom znení nahrádza "2, 5 násobok minimálnej mzdy", odkaz pod čiarou 9a. Text odkazu pod čiarou 9a: "Nariadenie vlády ČSFR číslo 53/1992 Zb. o minimálnej mzde. "

V článku I bod 4 navrhujem takéto znenie: "V § 200 odsek 1 sa suma 8 000 Kčs" nahrádza "5, 5 násobok minimálnej mzdy", odkaz pod čiarou na 9a. A suma 5 000 Kčs v druhej a tretej vete sa nahrádza "3, 5 násobok minimálnej mzdy", odkaz pod čiarou 9a.

Pre informáciu uvádzam, že úprava v bode 3 oproti vládnemu návrhu 5 700 Sk znamená pri minimálnej mzde 2 200 korún sumu 5 500 korún a pri minimálnej mzde 2 450 korún sumu 6 125 Sk.

Úprava v bode 4 - oproti vládnemu návrhu 12 000 Sk znamená pri minimálnej mzde 2 200 korún sumu 12 100 korún a pri minimálnej mzde 2 450 korún sumu 13 475 Sk. A oproti vládnemu návrhu v druhej a tretej vete 7 500 Sk znamená táto úprava pri minimálnej mzde 2 200 korún sumu 7 700 korún a pri minimálnej mzde 2 450 korún sumu 8 575 korún.

Vážené kolegyne, kolegovia,

navrhujem ešte, aby sme k tomuto návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky prijali uznesenie, ktorým by sme uložili ministrovi financií Slovenskej republiky vypracovať vykonávací predpis, ktorým sa stanovia bližšie podmienky a sadzby poistného pre úrazové poistenie v termíne, v ktorom nadobudne účinnosť tento zákon, čo ma k tomu vedie? Vedú ma k tomu skúsenosti a praktiky, ktoré sme získali po schválení a z procesu zavádzania a napĺňania zákona o Národnej poisťovni, kde až po jeho trištvrťročnej účinnosti uzrel svetlo sveta liečebný poriadok, na ktorý sa zákon o Národnej poisťovni odvoláva.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Jakubíkovi. Ďalšia do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Aibeková. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som navrhla trošku inak ako spoločný spravodajca, a to vyňať zo spoločnej správy bod 4, pretože ho neodporúčam v navrhovanom znení akceptovať z formálnoprávneho hľadiska a navrhujem nové znenie tohto bodu 4. Toto prechodné ustanovenie odporúčam včleniť do článku III vládneho návrhu ako odsek 1 v tomto znení: "Do zriadenia úrazovej poisťovne prevádzkuje zákonné poistenie podľa § 205d Zákonníka práce v znení neskorších predpisov Slovenská poisťovňa a. s. " Doterajšie znenie článku III sa označuje ako odsek 2.

Ďakujem pekne. To by bolo všetko.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik;

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

môj diskusný príspevok a pozmeňovací návrh sa bude týkať dovolenky pracovníkov organizácií vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Ako iste viete, zamestnanci nepodnikateľských organizácií, teda najmä štátnych, rozpočtových a príspevkových organizácií majú za kalendárny rok dovolenku štyri resp. päť týždňov. Pracovníci organizácií vykonávajúcich podnikateľskú činnosť majú za kalendárny rok výmeru dovolenky tri týždne resp. štyri týždne. Túto dovolenku im možno o týždeň predĺžiť len v kolektívnej zmluve. Aj zamestnanci živnostníkov a iných drobných podnikateľov majú za kalendárny rok dovolenku tri týždne resp. štyri týždne, pričom ju možno o týždeň predĺžiť len v kolektívnej zmluve. Toto všetko vyplýva z § 102 Zákonníka práce, ako aj z § 269 odseku 2 Zákonníka práce a nariadenia vlády ČSFR číslo 121/1991 Zb. o pracovno-právnych vzťahoch pri súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.

Chcem upozorniť na to, že zamestnancom podnikateľských firiem a podnikateľov možno dovolenku predĺžiť o týždeň len v kolektívnej zmluve. Takto sa doteraz dovolenka predlžovala, podľa mojich informácií, len v podnikových kolektívnych zmluvách, lebo predĺženie obvykle závisí od finančnej situácie jednotlivých zamestnávateľov. Dovolenka sa teda nepredlžovala vo vyšších kolektívnych zmluvách. V nejednej súkromnej firme však odborové organizácie nefungujú a u drobných podnikateľov, ktorí zamestnávajú jedného alebo dvoch pracovníkov, prakticky ani fungovať nemôžu. Preto v zásade nemožno uzatvoriť ani podnikovú kolektívnu zmluvu, a teda zamestnancom nemožno predĺžiť dovolenku ani keby to chcel zamestnávatel aj všetci jeho zamestnanci. Tým sú znevýhodnení v porovnaní so zamestnancami a zamestnávateľskými organizáciami, v ktorých odbory fungujú. Aby sa táto nerovnoprávnosť odstránila, navrhujem, aby sa v článku I predloženej novely Zákonníka práce za doterajší bod 2 vložil nový bod 3 s týmto znením: "V § 102 odsek 3 na konci prvej vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a ďalej sa k tejto vete pripájajú slová: "Ak organizácia, ktorá prevádzkuje podnikateľskú činnosť, nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, možno tento nárok predĺžiť v pracovných zmluvách s pracovníkmi. "

Výsledné znenie § 102 odsek 3 prvej vety by po prijatí predloženej pripomienky znelo takto - odsek 3, pôvodný text, ktorý tam je: "V kolektívnej zmluve možno pracovníkom organizácií, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť, predĺžiť nárok na dovolenku o jeden týždeň nad výmeru uvedenú v predchádzajúcich odsekoch. " Potiaľ pôvodný text. Teraz by prišla už navrhovaná bodkočiarka a nasledoval by text: "ak organizácia, ktorá prevádzkuje podnikateľskú činnosť, nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, možno tento nárok predĺžiť v pracovných zmluvách s pracovníkmi. "

Prijatím tejto pripomienky sa nikomu nenariaďuje predĺženie dovolenky, len sa tým vytvára právny podklad, aby o týždňovom predĺžení dovolenky mohli rokovať zamestnávatelia so zamestnancami alebo naopak, aj tam, kde nefungujú alebo nemôžu fungovať odbory. Pritom predĺženie dovolenky bude závisieť výlučne od konkrétnych výsledkov rokovania medzi zamestnávateľmi a ich zamestnancami.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánovi poslancovi Ftáčnikovi. Faktická poznámka - pán poslanec Neuwirth.

Poslanec A. Neuwirth:

Prosil by som len, či sme nemohli po slovensky povedať, že vykonáva podnikateľskú činnosť. To prevádzkovať je, myslím, veľmi násilné slovo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Myslím, že pán poslanec Ftáčnik hneď zareagoval a opravuje svoj návrh.

Poslanec M. Ftáčnik:

Pán kolega, rovnako ako vy si vážim slovenský jazyk, ale doterajšie znenie Zákonníka práce v tej časti, kde ho nemeníme, hovorí o prevádzkovaní podnikateľskej činnosti. Veľmi ma to mrzí. Preto sa pozmeňovací návrh drží tej dikcie, aby sa rešpektoval rovnaký jazykový kontext.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi za vysvetlenie. Samozrejme, v tomto zmysle má pravdu a musíme to rešpektovať.

Dámy a páni,

dovoľte aj mne zareagovať na spoločnú správu, a to na bod číslo 3 spoločnej správy. Domnievam sa, že navrhnutá dikcia paragrafu 205d Zákonníka práce, ktorá tam je, robí z úrazovej poisťovne exkluzívnu záležitosť resp. exkluzívnu firmu, ktorá v podstate nič neriskuje, pretože akákoľvek jej strata je hradená zo štátneho rozpočtu. Domnievam sa, že je to trošičku v rozpore s trhovými podmienkami a zmenami, ku ktorým spejeme v našej ekonomike. Preto neodporúčam bod 3 spoločnej správy vôbec prijať.

Budeme pokračovať v rozprave. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

predkladám dva pozmeňovacie návrhy v súvislosti s tým, že sa nám podarilo konštituovať Najvyšší kontrolný úrad. V článku II ods. 2, ktorý doteraz znie "v § 5 ods. 1, v tabuľke 1, v stupni riadenia, v stĺpci funkcia sa na konci vkladá čiarka a slová "vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky", predkladám návrh, aby bodka na konci tejto vety bola zmenená na čiarku a doplniť text "vedúci Kancelárie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky". To je prvý pozmeňovací návrh. A v tom istom článku v odseku 3 predkladám návrh, aby tento článok bol upravený nasledovne: "V § 5 ods. 1, v tabuľke 5, v stupni riadenia, v stĺpci funkcia sa za slová "podriadenosti ministrovi" vkladá čiarka a slová "predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky" navrhujem, aby bolo "predsedovi a podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pani poslankyňa Novotná.

Poslankyňa A. Novotná:

Vážený pán podpredseda,

Chcela by som reagovať na prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Jakubíka, ktorý navrhuje výpočet náhrad z dva a pol

násobku minimálnej mzdy. Nesúhlasím s týmto návrhom, pretože doterajšia úprava obmedzujúcich výšok v ustanovení § 195 odsek 2 vychádza z priemerného zárobku pracovníkov. Navrhovaná úprava vychádza pri náhradách z minimálnej mzdy, čím by sa teda zmenila celá konštrukcia pre výpočet náhrad za stratu zárobku. Keďže v priebehu budúceho roka by mal byť schválený nový zákon o úrazovom poistení, v ktorom bude nový rozsah náhrady škody novo upravený, nie je vhodné na toto prechodné obdobie vnášať nové princípy do výpočtu náhrad zárobku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Ak dovolíte, pán predsedajúci, reagovala by som na vaše vystúpenie, kde ste neodporúčali prijatie bodu 3 spoločnej správy, kde je znenie § 205d Zákonníka práce, kde sa presne stanovuje, kto a za akých okolností musí túto škodu uhrádzať. Navrhovala by som opačne, aby sme toto znenie prijali, a to z toho dôvodu, že musíme vychádzať z dodržiavania článku XI dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 17 o odškodnení pracovných úrazov, podľa ktorého vnútroštátne zákonodarstvo bude obsahovať ustanovenia, ktoré sa so zreteľom na vnútroštátne podmienky budú považovať za najvhodnejšie na to, aby sa za všetkých okolností v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo poisťovateľa zabezpečilo platenie odškodnenia osobám, ktoré utrpeli pracovný úraz alebo v prípade smrti osobám na nich závislým. Práve preto bolo takéto znenie pripravené, aby sme dodržali medzinárodné dohody. Presne tento článok Medzinárodnej organizácie práce odsek 17 hovorí, čo má obsahovať to zákonodarstvo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni Aibekovej.

Dovoľte mi faktickú poznámku k tomuto vystúpeniu. Domnievam sa, že nie sme v rozpore v tom, čo by sme chceli, a nie som proti tomu, aby sa dodržiavali medzinárodné dohovory, ale táto dikcia, ktorá je tu napísaná, v podstate garantuje, že akýkoľvek neschopný manažment tejto poisťovne sa tam udrží, pretože sa nikdy nemôže dostať do straty. Majetkovou ujmou sa rozumie strata poisťovne, ktorá vznikne z vykonávania zákonného poistenia. Je základný rozdiel medzi kalkulovanými nákladmi na poistné plnenie a skutočnými nákladmi na vyplatené poistné plnenie vykázané k 31. 12. každého roku.

Vážená pani poslankyňa, musím konštatovať, že vždy sa dá naplánovať také plnenie, že mi bude štátny rozpočet doplácať. V takom prípade je omnoho lepšie poisťovať sa rovno u štátneho rozpočtu. Bohužiaľ, musím proti tomu protestovať.

Dávam pozmeňovací návrh v rámci tejto faktickej poznámky, pán poslanec Jakubík, aby nebol schválený pozmeňovací návrh pod bodom 3 spoločnej správy. Môj pozmeňovací návrh je, aby sa z toho zobralo všetko okrem odsekov 2, 3, 4 pretože nevidím dôvod, prečo by mal štátny rozpočet garantovať poisťovňu. Tá musí urobiť mechanizmus, ako bude garantovať poistenca, nie poisťovňu. Toto garantuje ziskovosť poisťovne resp. nestratovosť poisťovne. Negarantuje to plnenie poistencovi tak, ako ste zdôvodňovali svoj návrh. V tom je totiž problém, na ktorý som chcel poukázať.

Ďakujem.

Hlási sa niekto ďalší do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže sa nikto ďalší do rozpravy nehlási, uzavieram rozpravu. Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka?

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Áno. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán spoločný spravodajca vzhľadom na to, že tu odznelo niekoľko návrhov, ktoré zrejme sa môžu dostať na rôzne vetvy toho stromu riešenia, žiada 10-minútovú prestávku.

Dámy a páni, zídeme sa o 16. 15 hodine.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokračujeme vystúpením pani ministerky k rozprave.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

tak ako som si poznačila vystúpenia jednotlivých poslancov - pána Ftáčnika, pani Aibekovej, pána Neuwirtha, pána Prokeša, pána Cabaja, pani Novotnej a pána Jakubíka, po dohode so spoločným spravodajcom súhlasím s pripomienkami

a s pozmeňovacími návrhmi menovaných poslancov, okrem návrhu pána poslanca Jakubíka a návrhu pána poslanca Prokeša. K pánu poslancovi Prokešovi sa vyjadrí pán spoločný spravodajca.

Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Jakubíka, aby sme pevné sumy v článku I odsek 3 - sumu 3 000 Sk nahradili dva a pol násobkom minimálnej mzdy a v odseku 4 päť a pol násobkom minimálnej mzdy, resp. tri a pol násobkom, s týmto návrhom pána poslanca Jakubíka nemôžem súhlasiť, pretože jednak jeho návrh na prepočty, násobky už dnes nezodpovedajú reálnej výške minimálnej mzdy, ktorá sa sa zvýšila z 2 200 Sk na 2 450 Sk, čiže ekonomicky to nie je možné.

A po druhé - taký výpočet ako ho predkladáme, je menej komplikovaný, technicky ľahšie zvládnuteľný pri pevných sumách ako pri násobkoch, ako to navrhuje pán poslanec Jakubík. Už dnes sú s tým problémy. Myslím si, že nový zákon o úrazovom poistení, ktorý predkladám v paragrafovanom znení na jar budúceho roku ako súčasť novej koncepcie transformácie sociálnej sféry, rieši aj túto problematiku. Teda prosím vás, aby ste zatiaľ zobrali náš vládny návrh zákona tak, ako ho predkladáme, a v novom návrhu zákona o úrazovom poistení, ako som spomínala, bude nový výpočet, nová konštrukcia týchto dávok. Zatiaľ by nám to spôsobilo problémy, rozkmitalo by nám to túto časť sociálneho zabezpečenia. Obávam sa, že by to bolo veľmi zaťažujúce pre našu agendu, takže, pán poslanec Jakubík, tento váš návrh nemôžem podporiť.

Pán poslanec Prokeš mal návrh, aby sme vypustili odseky 2, 3, 4 v § 205d. Má obavy z toho, že poisťovňa, ktorá bude mať garanciu štátu, by mohla vinou neschopného manažmentu v podstate stále určitým spôsobom parazitovať na štátnom rozpočte. Upozorňujem znova na spomínanú konvenciu Medzinárodnej organizácie práce. Vyplýva z nej, že štát musí mať garanciu za úrazovú poisťovňu. Cez ministerstvo financií sa bude kontrolovať rozpočet tejto úrazovej poisťovne, a takisto ako to vyplýva aj z textu, poisťovňa, ktorú sme určili, je len na dobu prechodnú. Súčasne so schválením zákona o úrazovom poistení sa bude konštituovať nová úrazová poisťovňa, takže z tohto obavy mať netreba. Ministerstvo financií si skontroluje hospodárenie tejto úrazovej poisťovne a, samozrejme, že ako štát cez ministerstvo financií budeme garantovať jej solventnosť.

Ďakujem za slovo. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani ministerke. Dovoľte mi prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Obávam sa, že dochádza k zbytočnému nedorozumeniu. Jedno je poistenie poistného plnenia garantované štátom a druhé poisťovne ako takej. Domnievam sa, že ak sa doplní môj návrh tak, že sa vypustia odseky 2, 3 a 4, že tam bude nový odsek, v prípade neschopnosti úrazovej poisťovne plniť poistné záväzky preberá na seba túto povinnosť štátny rozpočet.

Pán poslanec Jakubík. Poslanec P. Jakubík:

Pán predsedajúci, dovolím si vás upozorniť, že rozprava bola pred prestávkou uzavretá, teda nemôžete predložiť žiadny pozmeňovací návrh okrem toho, ktorý ste v rozprave uplatnili, ľutujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Veľmi pekne ďakujem pánu poslancovi. Nesnažím sa uplatňovať nejaký nový návrh. Upravil som ten, aby nedošlo k nedorozumeniu. Trvám na svojom návrhu.

Pán poslanec Jakubík, chcete sa vyjadriť k rozprave? Poslanec P. Jakubík:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

Poslanec P. Jakubík:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

z rozpravy vyplynulo, že v spoločnej správe k návrhu zákona, tlač 408, v znení 308a, je potrebné vyňal: zo spoločného hlasovania body 3 a 4. 0 bodoch 1, 2, a 5 odporúčam hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 82 poslancov.

Kto je za prijatie bodov 1, 2 a 5 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pod bodmi 1, 2 a 5 spoločnej správy sme prijali.

Poslanec P. Jakubík:

Bod 3 spoločnej správy aj napriek tomu, že pán podpredseda Prokeš predložil pozmeňovací návrh k tomuto bodu, odporúčam prijať tak, ako je predložený v texte spoločnej správy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 89 poslancov. Kto je za bod 3 spoločnej správy? Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme prijali. Poslanec P. Jakubík:

K bodu 4 spoločnej správy - vzhľadom na to, že odporúčam prijať pozmeňovací návrh predložený pani Poslankyňou Aibekovou, tento bod zo spoločnej správy odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec P. Jakubík:

Tým sme vyčerpali pozmeňovacie návrhy obsiahnuté v spoločnej správe. Pristupujem k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli uplatnené v rozprave. Prvé pozmeňovacie návrhy som predložil ja, a to k článku I bod 3 a k článku I bod 4. Odporúčam hlasovať o oboch týchto bodoch naraz, teda spoločne. Ponechávam na vôli poslancov ako rozhodnú o týchto pozmeňovacích návrhoch.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy pána poslanca Jakubíka sme neprijali.

Poslanec P. Jakubík:

Ďalší pozmeňovací návrh predložila pani poslankyňa Aibeková, ktorá modifikovane navrhuje textáciu pôvodne uvádzaného bodu 4 v spoločnej správe, kde ide o úpravu znenia. Prečítam: "Do doby zriadenia úrazovej poisťovne preberá povinnosť v zmysle § 205 odsek 1 tohto zákona Slovenská poisťovňa a. s. " Odporúča toto znenie zaradiť ako odsek 1 článku III predkladaného zákona. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za návrh pani poslankyne Aibekovej?

Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Jakubík:

Ďalej v rozprave predložil pozmeňovací návrh pán poslanec Ftáčnik, ktorý navrhuje upraviť § 102 odsek 3, ktorým rieši možnosť navýšenia dovolenky u podnikateľov, kde nemajú odborovú organizáciu. Prečítam: "V kolektívnej zmluve pracovníkom organizácií, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť, predĺžiť nárok na dovolenku o jeden týždeň nad výmeru uvedenú v predchádzajúcich odsekoch. "

K tomuto len pár poznámok: Tento problém sa týka len podnikateľov, ktorí zamestnávajú jedného resp. dvoch pracovníkov, a teda podľa zákona o združovaní si zamestnanci nemajú možnosť vytvoriť odborovú organizáciu. Domnievam sa aj tak, že toto je možné riešiť úpravou pracovnej doby a inými zmenami tak, ako je to trebárs riešené pri odstupnom a iných nárokoch vyplývajúcich z pracovno-právneho vzťahu. Odporúčam tento návrh pána poslanca Ftáčnika neprijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Ftáčnika?

Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec P. Jakubík:

V ďalšom vyjadril pán podpredseda Prokeš svoju mienku, že odporúča neprijať bod 3. Už prebehlo hlasovanie, čiže nepovažujem to za pozmeňovací návrh.

V ďalšom vystúpil s pozmeňovacími návrhmi pán poslanec Cabaj, ktorý predložil návrh v článku II navrhovaného zákona v odseku 2 doplniť navrhovaný text ešte o text "vedúci Kancelárie Najvyššieho kontrolného úradu". Odporúčam, aby sme o obidvoch jeho návrhoch hlasovali osobitne. Jeho prvý návrh, pokiaľ ide o odsek 2, odporúčam neprijať vzhľadom na to, že zákon síce upravuje postavenie vedúceho kancelárie, ale prezidenta, zákon neupravuje postavenie vedúceho Kancelárie Najvyššieho kontrolného úradu. Toto rieši vnútroorganizačný predpis. Niet teda dôvodu, aby to bolo uvedené v novele Zákonníka práce. Odporúčam neprijať jeho prvý návrh, ktorý sa týka článku II odseku 2.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Cabaja?

Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec P. Jakubík:

Jeho druhý pozmeňovací návrh sa týkal článku 2 odseku 3, kde odporúča navrhovaný text v novele zákona rozšíriť ešte o text "predsedovi a podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu". Tento návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za tento pozmeňovací návrh pána poslanca Cabaja?

Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali.

Poslanec P. Jakubík:

Vo vystúpení pani poslankyne Novotnej a v ďalšom vystúpení pani poslankyne Aibekovej sa neobjavili žiadne pozmeňovacie návrhy. Posledný pozmeňovací návrh predložil pán podpredseda Prokeš. Odporúča, aby sme v bode 3 tak, ako je uvedený v spoločnej správe, vypustili v navrhovanom znení § 205d odseky 2, 3 a 4. Odporúčam neprijať tento návrh.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán spoločný spravodajca, nemáme o čom hlasovať, pretože sme prijali text. Keby som dal hlasovať o tomto návrhu, aj keď ide o môj návrh, dopustil by som sa porušenia rokovacieho poriadku. Prijali sme kompletný text. Jediný návrh, ktorý som dal - neprijať bod 3 a prijať môj pozmeňovací návrh, ktorý by spočíval v tom, že text je bez týchto troch zložiek. Keďže sme prijali bod 3 zo spoločnej správy, nemôžem dať hlasovať o tomto svojom návrhu.

Poslanec P. Jakubík:

Tým sú vyčerpané všetky pozmeňovacie návrhy predložené k návrhu tohto zákona Národnej rady. Odporúčam hlasovať o zákone ako celku a odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 100 poslancov.

Kto je za uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňovacích a doplňovacích návrhov?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Zákonník práce a zákon o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch. /Potlesk. /

Pán poslanec Jakubík. Poslanec P. Jakubík:

V pokračovaní predkladám návrh, ktorý som uviedol v rozprave, na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky ukladá ministrovi financií Slovenskej republiky vypracovať a vydať vykonávací predpis, ktorým sa stanovia bližšie podmienky a sadzby poistného pre úrazové poistenie. Termín: spolu s nadobudnutím účinnosti tohoto teraz prijatého zákona. Odporúčam takéto uznesenie prijatí.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za uvedený návrh pána poslanca Jakubíka na uznesenie?

Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali návrh pána poslanca Jakubíka na uznesenie.

Ďakujem pánu poslancovi Jakubíkovi a pani ministerke Keltošovej.

Štvrtým bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 298 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 298a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Jozef Tuchyňa. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

podnetom pre spracovanie predkladaného vládneho návrhu zákona Slovenskej republiky o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia bolo zriadenie Národnej poisťovne zákonom Národnej rady číslo 7 z roku 1993, ktorý v § 49 odseku 1 ustanovuje, že zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie v ozbrojených silách a ozbrojených bezpečnostných zboroch upravia osobitné zákony.

Vládnym návrhom zákona sa predpokladá zriadenie Poisťovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá bude vykonávať zdravotné poistenie pre zákonom vymedzený okruh poistencov, predovšetkým ale pre príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a vojakov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nielen v rovine zabezpečovania základnej zdravotníckej starostlivosti, ale vzhľadom na špecifičnosť práce ozbrojených bezpečnostných zborov, ktoré spočívajú vo zvýšenej psychickej a fyzickej náročnosti, ich práca je v doplnkovej zdravotníckej starostlivosti.

V základných otázkach predkladaný návrh zákona vychádza zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7 z roku 1993 a zákona číslo 9 z roku 1993 o zdravotnom poistení a hospodárení s Fondom zdravotného poistenia a rieši len tie otázky, ktoré umožnia realizovať špecifiká v zdravotnom poistení v podmienkach ozbrojených bezpečnostných zborov. Špecifikami sú predovšetkým široký komplex prevencie zahrňujúci účelové opatrenia na ochranu a podporu zdravia, teda preventívna rehabilitácia, špeciálna dispenzárna starostlivosť. Tieto budú premietnuté do liečebného poriadku Poisťovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý bude podľa predchádzajúceho návrhu zákona vydaný nariadením vlády Slovenskej republiky. Jeho obsahom bude doplnková zdravotnícka starostlivosť týkajúca sa iba prevencie a špeciálnej dispenzárnej starostlivosti.

Základná zdravotnícka starostlivosť bude vykonávaná v rozsahu určenom liečebným poriadkom vydaným nariadením vlády číslo 220 z roku 1993. Špecifická starostlivosť sa bude vykonávať u poistencov za policajtov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, vojsk ministerstva vnútra, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, niektorých občianskych pracovníkov, ktorí konajú službu mimoriadne zaťažujúcu telesné a fyzické zdravie, teda, keď je zdravie výkonom služby ohrozené a keď je nevyhnutné vzhľadom na charakter výkonu služby zdravotný stav sústavne sledovať. Je to najmä u pyrotechnikov, potápačov, požiarnikov, pilotov a posádok lietadiel, vyšetrovateľov, príslušníkov pohotovostných útvarov, ďalej príslušníkov vykonávajúcich službu v celách policajného zadržania, zaistenia vo väzniciach v priamom kontakte s odsúdenými, ako aj tých pracovníkov, ktorí počas

výkonu služby sú vystavení nadmernému vplyvu škodlivín či už biologických, chemických atď.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť zdravotné poistenie v poisťovni, ktorá bude schopná hradiť zvýšené náklady nielen na základnú, ale aj doplnkovú zdravotnícku starostlivosť o príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Potreba prijatia predkladaného návrhu spočíva aj v tom, že doposiaľ platené poistné je odvádzané v zmysle § 49 ods. 2 zákona číslo 7 na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona prerokovala vláda na svojom zasadnutí 17. augusta, ktorá s ním vyslovila súhlas. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené vás chcem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní schválila predložený vládny návrh zákona Národnej rady o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi Tuchyňovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Eduarda Báránya, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

začíname sa zaoberať zákonom, ktorý možno trošku v inom

čase, možno v trošku inej podobe, ale musela by predložiť každá vláda. Osobitná zdravotnícka starostlivosť pre príslušníkov polície a ďalších ozbrojených zborov je zároveň jednou z výhod, ktorá sa im poskytuje, aby sa tak kompenzovali nepríjemnosti tejto služby, ktoré sa nie vždy môžu kompenzovať najmä pre skromnosť štátneho rozpočtu výškou platu, a zároveň je aj záujmom spoločnosti, aby príslušníci polície a ďalších ozbrojených zborov boli pokiaľ možno v dobrom zdravotnom stave. Sami sme si takpovediac uložili prerokovanie a prijatie nejakej podoby tohto zákona začiatkom roku prijatím zákona číslo 7 z roku 1993.

Predloženým zákonom sa zaoberali štyri výbory Národnej rady, a to ústavnoprávny, národohospodársky a rozpočtový, pre zdravotníctvo a sociálne veci, pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Neodpustím si poznámku, že tu sa v dobrom slova zmysle uplatnilo to, aby sa zákonom zaoberali len tie výbory, ktoré k nemu majú čo povedať a nešlo sa, žiaľ, často používanou cestou pridelenia všetkým výborom, bez ohľadu na to, či k veci majú alebo nemajú čo povedať. Tieto štyri výbory vyslovili s vládnym návrhom súhlas a odporúčali ho prijať po zohľadnení viacerých pozmeňovacích pripomienok. Dovoľte, aby som veľmi stručne prešiel pripomienky, tak ako vzišli z jednotlivých výborov.

Pripomienka číslo 1 vzišla z výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Odporúčam ju prijať. Myslím, že tu ide o terminologické vylepšenie či spresnenie.

Pripomienku číslo 2 prijať neodporúčam. Myslím, že tá istá vec je lepšie vyjadrená v pripomienke číslo 3, ktorú prijať odporúčam.

Obdobnú argumentáciu používam aj pri pripomienkach číslo 4 a 5. Pripomienku číslo 4 neodporúčam prijať, odporúčam prijať pripomienku číslo 5. Lepšie vyjadruje to, čo pripomienka číslo 4. Pripomínam, že pri pripomienke číslo 5 došlo zrejme pri prepisovaní k vypadnutiu jej prvej časti. Je to z výboru, ktorého som členom. Prvá časť by mala byť ešte predtým, že sa na konci slova pripája nová veta, ktorá znie: vypúšťajú sa slová "na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky" a až potom ide, "... sa na konci textu pripája nová veta, ktorá znie... ". Obsahovo to na veci nič nemení. Tu by išlo akurát o to, že dvakrát by bolo povedané, že návrh predkladá minister vnútra. Bolo to tak schválené aj v našom výbore, zrejme v zhone a návale práce či už v legislatíve alebo ešte skôr k tomuto vypadnutiu došlo.

Pripomienku číslo 6 odporúčam prijať. Myslím, že i keď by to mohlo byť upravené v ďalších podzákonných dokumentoch, je dobré, ak základy demokratickej procedúry sú zakotvené v zákone.

Pripomienky 7, 8 a 9 prijať neodporúčam. Pôvodný vládny návrh je širší a myslím, že v tomto smere aj presnejší. Jasne stanovuje, že správny fond môže byť použitý len na určité účely, teda vlastnú prevádzku poisťovne. Zároveň stanovuje, že iné fondy na toto nemôžu byť použité. Pripomínam ešte, že pripomienky 7 a 9 spolu úzko súvisia, a teda je potrebné o nich hlasovať rovnako, buď obidve schváliť alebo obidve neschváliť. Navrhujem ich neprijať.

Pripomienku číslo 10 odporúčam prijať. Pripomienku číslo 11 odporúčam prijať, i keď nejde o rozhodujúcu úpravu.

Pripomienku číslo 12 neodporúčam prijať. Pokiaľ som informovaný, hovoril som s kolegami i s pánom ministrom na túto tému, v rozprave odznie návrh, ktorý by mal práve pomocou účinnosti riešiť aj problémy s vykonávacím predpisom, s liečebným poriadkom. Teda pripomienku 12 neodporúčam prijať.

Pripomienku číslo 13 odporúčam prijať. Ak by sme ju neprijali, umožňovalo by to aj výklad, že tento zákon nikdy nenadobudne účinnosť, čo myslím, nie je ani zámerom vlády - aspoň predpokladám - a ani zámerom parlamentu.

Toľko z mojej strany k predloženému návrhu. Prosím, pokiaľ v rozprave odznejú ďalšie pozmeňujúce návrhy, aby som ich dostal v písomnej podobe.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Bárányovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výboru.

Otváram rozpravu o štvrtom bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni poslanci. Prosím, pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš:

Vážení členovia vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovoľte mi k predloženému návrhu povedať pár pripomienok. Predložený návrh zákona je prvým po schválení zákona 7 z roku 1993 o Národnej poisťovni, ktorým by sa mala otvoriť séria zákonov o zamestnaneckých zdravotných poisťovniach. Takéto poisťovne vytvoria konkurenčné prostredie v zdravotnom poistení a môžu viesť ku skvalitneniu činnosti Národnej poisťovne i ostatných poisťovní. Z tohto pohľadu predložený zákon je potrebný a možno len privítať jeho predloženie.

Druhá stránka veci je súčasný stav funkčnosti Národnej poisťovne, jej solventnosti, nezávislosti na štátnom rozpočte a plnenia jeho jednotlivých ustanovení. Zákon 7 z roku 1993 bol už dvakrát novelizovaný a toho času sa, bohužiaľ, neplnia základné myšlienky zákona, a to fungovanie poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie. Národná poisťovňa je podriadená zákonu o štátnom rozpočte a Národná poisťovňa prakticky nemôže sama rozhodovať o prostriedkoch, ktoré plynú od poistencov. Z uvedených dôvodov si dovolím dať otázku, či v tomto prípade bude plne funkčný i navrhovaný zákon, ktorý sa vo svojom texte odvoláva na zákon 7 z roku 1993, a to v § 2 odseky 1 a 2, v § 5 odsek 3, v § 18 a v § 22 odsek 6.

Ďalšia vec, na ktorú si dovolím poukázať v súvislosti s predloženým zákonom je, že v § 3 tohto predloženého zákona sa hovorí, že bližšie podmienky a rozsah poskytovania doplnkovej zdravotníckej starostlivosti upraví liečebný poriadok poisťovne, ktorý vydá vláda Slovenskej republiky nariadením. Iste máte ešte v dobrej pamäti schvaľovanie zákona o Národnej poisťovni a otázku liečebného poriadku v súvislosti s Národnou poisťovňou. Vtedy sme volali po tom, aby súčasťou zákona, tak ako je to pravidlom v legislatívnej práci, bol aj vykonávací predpis, na ktorý sa tento zákon odvoláva, teda liečebný poriadok. Vtedy nám bolo prisľúbené zo strany predkladateľa, že tento liečebný poriadok bude včas predložený. Nakoniec sa toto "včas" natiahlo zhruba na desať mesiacov. Liečebný poriadok bol schválený len nedávno.

V súvislosti s predloženým zákonom, ktorý prerokúvame, sa tu viac-menej opakuje tá istá situácia, že znovu nemáme predložený ako súčasť zákona liečebný poriadok. O tejto problematike sme diskutovali vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci. Ako spravodajca k tomuto zákonu vo výbore som diskutoval aj s predkladateľmi o tejto problematike. Nakoniec sme si vysvetlili pozície, že nejde nám o nejaké zabrzdenie tohto zákona, ale ide nám o to, aby sme skutočne

pustili do života zákon, ktorý je životaschopný. A bez toho liečebného poriadku nie som jednoznačne presvedčený o životaschopnosti tohto zákona, zvlášť keď sa tu hovorí, že liečebný poriadok určí podmienky a rozsah poskytovania doplnkovej zdravotníckej starostlivosti. Prosím vás, čo to je doplnková zdravotnícka starostlivosť? To musí byť niekde charakterizované.

Z toho dôvodu by som navrhoval jednu zmenu, ktorá by spriechodnila schválenie tohto zákona a zároveň by zaviazala predkladateľa, že životnosť tohto zákona, teda jeho uvedenie do života, skutočne nepôjde bez toho, že by liečebný poriadok nebol vytvorený. Preto navrhujem, aby v § 23 bola zmena, a to tak, že - prečítam: Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou paragrafov 2, 4, 5, 7 atď. /ako je tam vymenované/, ktoré nadobúdajú účinnosť nie 1. januárom 1994, ale spolu s liečebným poriadkom. To znamená, že účinnosť zákona v plnom rozsahu bude môcť byť spustená až vtedy, keď bude hotový liečebný poriadok. Tým vlastne nebrzdíme možnosť koncipovania poisťovne. Orgány poisťovne sa môžu koncipovať tak, ako je potrebné, a zároveň trošku tlačíme predkladateľa, aby liečebný poriadok dňom, kedy chcú spustiť poisťovňu, bol skutočne spustený.

A ešte by som chcel poukázať na jeden problém a zároveň sa na neho opýtať pána ministra. Aj on citoval § 49 zákona 7 z roku 1993, kde sa v odseku 2 hovorí, že na zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie v ozbrojených silách a ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky sa až do vydania osobitných zákonov primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona s tým, že poistné sa platí na osobitné účty ministerstiev, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov. Ďalšie odlišnosti upravia príslušní ministri po dohode s ministrom financií Slovenskej republiky, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministrom zdravotníctva.

Tento rok nám funguje už poisťovňa a poistné sa odvádza. V zmysle § 49 ho odvádzajú poistenci z ministerstva vnútra na osobitný účet ministerstva vnútra. Tam sa prostriedky dostávajú a predpokladám, že tieto prostriedky by mali byť používané na zdravotnú starostlivosť týchto príslušníkov. Ale zoberme si, aká je situácia v prevažnej väčšine Slovenska. Tam, kde je nemocnica ministerstva vnútra, predpokladám, že skutočne je financovaná z týchto prostriedkov. V tých okresoch, kde nie je zdravotnícke zariadenie ministerstva vnútra, sú príslušníci Policajného zboru a ďalší liečení v našich zdravotníckych zariadeniach.

Nakoľko je tu aj pán minister Soboňa, chcel by som sa spýtať, či vzhľadom na to, že prostriedky z poistenia za pracovníkov, ktorí sú pod hlavičkou ministerstva vnútra, sa odvádzajú na osobitný účet, zdravotnícka starostlivosť bola poskytovaná v priebehu roka v bežných občianskych zdravotníckych zariadeniach, teda či dochádzalo k nejakému vyrovnaniu medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom vnútra, alebo sú tieto prostriedky akumulované na osobitnom účte ministerstva vnútra a všetka zdravotnícka starostlivosť sa hradila z poistenia, ktoré bolo vybraté na Fond zdravotného poistenia normálnej Národnej poisťovne. Na toto by som prosil pána ministra odpovedať v rámci rozpravy. Inak odporúčam, aby po zapracovaní pripomienky v § 23 bol zákon schválený.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Jakušovi. Prihlásil sa pán poslanec Polka.

Poslanec L. Polka;

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som uplatnil niekoľko legislatívnych návrhov v záujme skvalitnenia predkladaného návrhu zákona. Vzhľadom na to, že v navrhovanom § 4 ods. 2 nie sú zahrnutí zamestnanci, ktorí sú v pracovnom pomere k Slovenskej informačnej službe a útvarom vojsk ministerstva vnútra, ako aj poberatelia starobných, invalidných a čiastočných invalidných dôchodkov k uvedeným subjektom, odporúčam upraviť navrhované znenie nasledovne - ide o § 4 odsek 2: "Poisťovňa je povinná poistiť zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere k Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, k útvarom Policajného zboru, k útvarom vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, k Slovenskej informačnej službe a poisťovni, ako aj poberateľov starobných, invalidných a čiastočných invalidných dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, vojakov z povolania v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ak o to požiadajú. "

Druhá pripomienka sa dotýka § 10 ods. 1 písm. a/, kde pri legislatívnych úpravách vypadlo ustanovenie o štatúte poisťovne, štatút poisťovne je jedným z rozhodujúcich dokumentov, ktorý reguluje a upravuje vzájomné vzťahy medzi orgánmi poisťovne. Navrhujem nasledovné znenie v § 10 odsek 2 písm. a/: "schvaľuje štatút poisťovne, organizačný poriadok poisťovne a rokovacie poriadky samosprávnych orgánov". Obdobne potom v § 13 odsek 2 nové znenie: "Vzájomné postavenie výkonných orgánov poisťovne upraví štatút poisťovne. "

Pokiaľ ide o pripomienku pána poslanca Jakuša, som veľmi rád, že pán poslanec Jakuš apeluje na to, čo vyžadujú legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky a na čom by sme mali trvať, pretože vykonávacie predpisy by mali byť súčasťou pripravovaného návrhu zákona. Avšak Národná rada nie je kompetentná prerokúvať tu, v pléne, vykonávacie predpisy. To je úlohou výborov, ktoré by sa mali k týmto návrhom vykonávacích predpisov vyjadriť. To znamená, že či je alebo nie je vykonávací predpis hotový, tu môžeme konštatovať, ale o jeho obsahu ďalej nemôžeme rokovať, len ak by sme zistili porušenie zákonov alebo ústavy.

Ovsení dovolím si pripomenúť, že liečebný poriadok Poisťovne Ministerstva vnútra je pripravený, mali sme ho možnosť konzultovať. Žiaľ, navrhovateľ spravil chybu, že ho nepredložil do výborov, aby ho mohli poslanci vo výboroch prediskutovať. Liečebný poriadok je hotový a je zrejmé, že spolu s účinnosťou zákona bude nariadením ministra vnútra alebo vlády tento poriadok vydaný. Preto navrhujem, aby sme trvali na účinnosti zákona buď podľa predlohy zákona alebo podľa stanoviska ústavnoprávneho výboru.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Polkovi. Pán poslanec Žingor. Poslanec R. Žingor:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení páni ministri,

mám len jeden pozmeňovací návrh k uvedenej problematike, a síce v § 18 doplniť text takéhoto znenia - na konci

odseku, ktorý končí slovami "osobitného predpisu" doplniť slová "s tým, že pod regionálnou poisťovňou pre účely tohto zákona sa rozumie Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky". Zdôvodňujem to asi nasledovne, že podľa odvolávky 8 k § 18 zákona číslo 7/1993 Z. z. je povinný zaplatiť poistné aj štát na zdravotné poistenie za osoby uvedené v odseku 7 písmená a/, c/ a d/, ktoré sú zahrnuté v systéme zdravotného poistenia, Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Za uvedených poistencov má štát v zmysle navrhovaného doplnku odvádzať poistné do Poisťovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a nie do regionálnej poisťovne.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Chmelík.

Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

dovoľte dve vety. Chcem pripomenúť a zdôrazniť, že už pri našom minuloročnom decembrovom rokovaní o zákone o zriadení Národnej poisťovne som upozornil na nutnosť plurality v zdravotníckom poisťovníctve. Dnes prerokovaný zákon je z prvých, ktorý k tejto pluralite prispieva. Napriek určitým konkrétnym pripomienkam chcem odporučiť jeho prijatie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Chmelíkovi. Hlási sa ešte niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Kelemen.

Poslanec M. Kelemen:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

chcem predovšetkým podporiť pozmeňovací návrh v spoločnej správe pod poradovým číslom 6, ktorý sa zrodil vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, a ktorým sledujeme skutočne funkčnosť tejto poisťovne od jej samotného zrodu.

Pokiaľ ide o moje stanovisko k vystúpeniu pána poslanca Jakuša, domnievam sa, že analógia medzi Národnou poisťovňou a rodením sa jej liečebného poriadku a touto poisťovňou, nie je celkom opodstatnená, a to najmä vďaka tomu, že je už na svete liečebný poriadok Národnej poisťovne, ktorý vyšiel nariadením vlády 28. septembra a ktorý vo svojom § 2 ods. 1 hovorí predovšetkým o tom najdôležitejšom, čo všetky poisťovne zabezpečujú, a to je potrebná zdravotnícka starostlivosť, kde - citujem "túto potrebnú zdravotnícku starostlivosť hradí príslušná regionálna Národná poisťovňa /ďalej len "poisťovňa"/ alebo iné poisťovne zriadené podľa osobitných predpisov v plnej výške". To znamená, že toto ustanovenie sa v plnej miere vzťahuje aj na zákon, ktorý práve prerokúvame. Pod osobitnými predpismi sa predovšetkým rozumie § 49 zákona Národnej rady číslo 7 o zriadení Národnej poisťovne, ktorý priamo predpokladá vznik takejto poisťovne.

A dovoľte ešte krátku poznámočku. Myslím, že pán poslanec Polka sa preriekol, keď povedal, že liečebný poriadok

vyjde ako nariadenie ministra vnútra. Ten vyjde ako nariadenie vlády.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Dovolím si podporiť pána poslanca Kelemena v tej poslednej poznámke. To nevyjde ako nariadenie ministra, ale myslím si, že to má byť nariadenie vlády alebo vyhláška vlády. To je jedna záležitosť. A druhá vec, ktorú mám k pánu poslancovi Polkovi: hovorí, že liečebný poriadok ministerstva vnútra k tomuto zákonu je pripravený. Chcem sa spýtať, či pozná citáciu čo je to doplnková zdravotnícka starostlivosť, či má v ruke ten liečebný poriadok. Totiž máme pravdepodobne obidvaja rovnaký návrh liečebného poriadku a tam táto citácia nie je.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Polka. Poslanec L. Polka:

Ďakujem za upozornenie. Opravujem svoj omyl, ktorý vyplynul z predloženého návrhu liečebného poriadku. Kolegovia majú pravdu, je to nariadenie vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o návrh liečebného poriadku, skutočne plénum Národnej rady nie je kompetentné rozoberať vykonávacie predpisy. A ubezpečujem pána doktora Jakuša, že nie som odborník ani nehodlám vystupovať, k tomu, čo je to doplnková starostlivosť. Neviem čo to je.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

chcel by som sa pozastaviť nad bodom 7 spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca nepodporil, neodporúčal ho prijať. Národohospodársky a rozpočtový výbor prijal tento návrh z toho dôvodu, že kontrola správneho fondu, ktorý bude disponovať značnými finančnými prostriedkami, vo vládnom návrhu zákona bola prakticky zabezpečená iba § 12 ods. 2, ktorý hovorí o funkcii dozornej rady. Nepovažovali sme to za dostatočné, čiže stanovisko pána spoločného spravodajcu, že táto problematika je lepšie riešená vo vládnom návrhu, je teda platná len za jednej podmienky, že Národná rada prijme bod 11 spoločnej správy. Toto chcem zdôrazniť. Ak neprijmeme bod 7, mali by sme každopádne prijať bod 11. Ten nakoniec aj odporúčal pán spoločný spravodajca, aby bol prijatý. Na toto upozorňujem.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Tahymu. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Mám faktickú poznámku alebo otázku na pána ministra. Samozrejme, že súhlasíme s tým, aby v oblasti zdravotného

poistenia existovala pluralita. Nakoniec, tá je už v zákone o Národnej poisťovni zakotvená. Ale chcem upozorniť na jeden problém. V Českej republike existuje množstvo - neviem či 18 alebo 20 - zdravotných poisťovní a majú v legislatíve zakotvené, že musí byť zachovaný určitý pomer tých, ktorí sú zamestnaní voči tým, ktorí nie sú zamestnaní, za ktorých prispieva do poisťovne niekto iný, napríklad štát.

Totiž, ak je niektorá zdravotná poisťovňa, ktorá má veľmi výhodný tento pomer, napríklad 10 zamestnaných na jedného dôchodcu, táto zdravotná poisťovňa je oveľa efektívnejšia vo vzťahu k svojim poistencom, ale nedodržiava sa alebo nie je tam zachovaný princíp solidarity voči ostatným, na ktorých musí prispievať štát. V tej súvislosti chcem upozorniť na to, že ak vzniknú ďalšie zdravotné poisťovne - a iste vzniknú, bolo by potrebné na to pamätať v generálnom zákone o Národnej poisťovni novelou, že ak nezachovajú tento pomer, aby odvádzali určitú časť zo svojho zisku do Národnej poisťovne. Pýtam sa, či sa pamätalo na tento moment, ktorý v zdravotných poisťovniach, ktoré existujú v Českej republike, funguje a platí.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nie, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chce sa vyjadriť pán minister Tuchyňa?

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

chcem sa vyjadriť k otázkam, pretože záverečné slovo, myslím, nepotrebujem robiť, i vaša rozprava potvrdzuje oprávnenosť zriadenia takejto poisťovne.

K pánu Jakušovi, či bude poisťovňa funkčná, že sa odvoláva na zákon o Národnej poisťovni - myslím si, že áno, pretože dňom 1. januára by malo dôjsť k definitívnemu oddeleniu, a tým, pochopiteľne, i toto vyvolá potrebu funkčnosti poisťovne. Pokiaľ sa týka samotného liečebného poriadku, môžem povedať len toľko, že bez liečebného poriadku naša poisťovňa pracovať, pochopiteľne, nemôže. Náš liečebný poriadok bude pomerne jednoduchý, pretože vymedzí len tie veci, ktoré nie sú v liečebnou poriadku schválenom vládou a ktoré sa týkajú práve doplnkových starostlivostí. Mohol by som ich menovať, alebo mohol by som sa nimi zaoberať. Poviem len príklad, možno, že je najlepšie pochopiteľný. Máme letku ministerstva vnútra. Rad preventívnych prehliadok pilotov je potrebné niekde vykonávať. A toto z hľadiska ich periodicity v zákone taxatívne vymedzené nie je. To je niečo naviac. Toto bude treba, pochopiteľne, zabezpečiť. No aj iné. Útvary civilnej ochrany majú laboratóriá, ktoré, vykonávajú trebárs meranie rádioaktivity, pracujú s rádioaktívnymi látkami a podobne. To je obdobná starostlivosť. Mohol by som ísť ďalej. Policajti majú stanovené preventívne rehabilitácie. O tom bežný liečebný poriadok neuvažuje. Teda to sú tie rôzne starostlivosti naviac, ktoré pre udržanie potrebného fyzického stavu treba zabezpečiť. A práve toto bude hradiť a riešiť naša poisťovňa.

Osobitný účet ministerstva vnútra existuje, odvádzame naň prostriedky. Či dochádzalo k vyrovnaniu s ministerstvom

zdravotníctva - chcel by som povedať, že vlastne všetko je zo štátneho rozpočtu. My máme výhodu, že sme mali zákonom stanovené, že máme svoj osobitný účet. Teda, nemám vedomosti, že by dochádzalo k akémusi ďalšiemu vyrovnávaniu.

Pokiaľ sa týka návrhov pána poslanca Polku, poisťovňa je povinná, s týmito návrhmi súhlasím, i s doplnkom § 10. Znova by som chcel poprosiť, aby ste stanovili účinnosť dňom 1. januára. Garantujem vám, že liečebný poriadok bude, pretože bez neho skutočne naša poisťovňa nemôže fungovať. Ostatné návrhy vlastne sú podporujúcimi návrhmi, možno ich akceptovať.

Pokiaľ sa týka vystúpenia pána poslanca Brocku, môžem povedať len to, čo je zakotvené v § 4 z hľadiska rozsahu poistených osôb. Či to bude v takom alebo v onakom pomere, to budú riešiť zrejme nové právne úpravy, pokiaľ budete schvaľovať zákony o založení ďalších poisťovní. Nemám k tomu čo ďalej dodať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi Tuchyňovi. Chce sa vyjadriť k rozprave spoločný spravodajca?

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

napriek pomerne veľkému počtu diskutujúcich mám relatívne ľahkú úlohu, lebo aj tie početné pozmeňovacie alebo presnejšie povedané doplňovacie návrhy, ktoré odzneli, si vzájomne neodporujú a myslím, že ani neodporujú pôvodnému

duchu zákona. Skôr ho vylepšujú. Je tu jediný pozmeňovací návrh, ktorý zatiaľ zdanlivo vzbudil rôznosť názorov. Musím priznať, že táto rôznosť názorov ma prekvapila. Ide o zmenu účinnosti v § 23, o návrh pána poslanca Jakuša. Keď pán minister pred chvíľkou hovoril, viac-menej odporúča zachovať účinnosť 1. januára, a prekvapilo ma to preto, lebo tento pozmeňovací návrh som predtým konzultoval s ním a viac-menej sme sa na ňom zhodli.

Pán predsedajúci, ak by som mohol poprosiť, aby sme sa skôr ako pristúpime k vlastnému hlasovaniu, zjednotili na spôsobe tohto hlasovania. O všetkých pozmeňovacích návrhoch zo spoločnej správy bude možné hlasovať an blok za a proti tak, ako som v úvodnom slove povedal, lebo tu neodzneli pripomienky, ktoré by navrhovali o niektorej z týchto pripomienok iné hlasovanie, než som odporúčal.

Pokiaľ ide o pripomienky, ktoré odzneli v diskusii, mohli by sme - pán predsedajúci, to by bol už neobvyklý postup - o nich vlastne taktiež hlasovať an blok, okrem jedinej, na ktorú boli rozdielne názory. Pýtam sa na vaše stanovisko, pán predsedajúci. Myslím, že ak by tu bol konsenzus omnium, čiže súhlas všetkých, mohli by sme takýmto spôsobom postupovať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán spoločný spravodajca, je to skutočne neobvyklý postup. Pretože si myslím, že ostatní poslanci neboli pripravení na takýto postup, na rozdiel od spoločnej správy, kde sa tento postup používa, a teda mohli sa k nemu vyjadriť, nevyjadrovali sa k vystúpeniam ostatných poslancov, pretože to chcú urobiť hlasovaním, neodporúčam hlasovať an blok o pripomienkach poslancov, ktoré tu odzneli.

Poslanec E. Bárány:

Prosím, pán predsedajúci, potom by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu najprv o spoločnej správe.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím vás, aby ste uvádzali hlasovania zo spoločnej správy a potom jednotlivo o návrhoch tak, ako tu odzneli v pléne.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni, odporúčam, aby sme an blok prijali, čiže hlasovali za u týchto bodov spoločnej správy: 1, 3, 5, 6, 10, 11 a 13. Chcem upozorniť, že v bode 5 ide už o spresnené znenie, ako som uvádzal na začiatku to, čo vypadlo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

K bodu 12 som navrhoval zmenu toho paragrafu, takže o ňom nemôžeme hlasovať spoločne.

Poslanec E. Bárány:

Zatiaľ ani nie je bod 12 zaradený v spoločnom hlasovaní, ani som o ňom nehovoril. A bod 12 odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, potom sa bude hlasovať o vašom návrhu.

Poslanec E. Bárány:

Stanovisko pána Jakuša bolo v tomto prípade vlastne podporné pre môj návrh bod 12 zamietnuť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za uvedené body spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme prijali. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni, odporúčam neprijať, čiže hlasovať proti o týchto bodoch spoločnej správy: 2, 4, 7, 8, 9 a 12.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 100 poslancov.

Kto je za uvedené body spoločnej správy? Spoločný spravodajca ich odporúča neprijať. Kto je za? Za návrh hlasovali 2 poslanci. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec E. Bárány:

Pán predsedajúci, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch z rozpravy. Ako prvý vystúpil v rozprave pán poslanec Polka. Prosím, aby ma kontroloval, či to správne uvádzam.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Polka, máte kontrolovať svoj vlastný návrh. Poslanec E. Bárány:

Pán poslanec Polka odporučil v § 4 ods. 2 nové znenie, dovolím si ho prečítať: "Poisťovňa je povinná poistiť zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere k Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, útvarom Policajného zboru, útvarom vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej službe a poisťovni, ako aj poberateľov starobných, invalidných a čiastočných invalidných dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a vojakov z povolania v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ak o to požiadajú. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za tento pozmeňovací návrh pána poslanca Polku?

Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Poslanec E. Bárány:

Druhá pripomienka pána poslanca Polku sa týkala § 10 ods. 1 písm. a/, kde pán poslanec odporúča doplniť aj štatút. Písmeno a/ by potom malo znieť: "schvaľuje štatút, organizačný poriadok poisťovne a rokovacie poriadky samosprávnych orgánov. " Odporúčam taktiež prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec E. Bárány:

Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Polku sa týkal § 13 ods. 2, kde navrhol nové znenie: "Vzájomné postavenie výkonných orgánov poisťovne upraví štatút poisťovne. " Taktiež odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec E. Bárány:

Tým sme, myslím, vyčerpali pozmeňovacie návrhy pána poslanca Polku. Po ňom vystúpil pán poslanec Žingor a predniesol jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týkal § 18, kde navrhol - prosím, aby ma kontroloval - nahradiť bodku čiarkou a doplniť text "s tým, že pod regionálnou poisťovňou pre účely tohto zákona sa rozumie Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky".

Musím povedať teraz, keď to znova prechádzame, že, žiaľ, je to dosť nešťastná formulácia. Šťastnejšia formulácia by bola nová veta: "Pre účely tohto zákona sa regionálnou poisťovňou rozumie Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. " Ale žiaľ, už to meniť nemôžeme. Odporúčam prijať. Obsahovo je to v poriadku, tá formulácia je však veľmi nešťastná.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Môžem sa spýtať, či je všeobecný súhlas s touto formuláciou, keďže ide o to isté. Pán poslanec Žingor.

Poslanec R. Žingor:

Súhlasím s formuláciou, ktorú navrhol pán spravodajca.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Neviem, či táto formulácia, ktorú navrhuje pán poslanec Žingor, je úplne šťastná, lebo to chápem tak, že vlastne stavia Poisťovňu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úroveň regionálnej poisťovne. A toto je samostatná poisťovňa vznikajúca z titulu zákona.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán spoločný spravodajca. Poslanec E. Bárány:

Odznel argument aj proti, keď už máme po rozprave. Myslím, že teraz ide o dve otázky.

Prvá otázka je, či je vhodné takýmto spôsobom rozumieť pod regionálnou poisťovňou pre účely tohto zákona Poisťovňu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Upozorňujem, i keď sa necítim byť znalcom poistného práva, že tu ide o odvádzanie príspevkov a o hospodárenie, ktoré inak prebieha na úrovni regionálnej poisťovne a nie centrálnej poisťovne. Preto má význam, aby sa v tomto zmysle Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozumela regionálnou poisťovňou. Ide však o veci, kde sú rozdielne názory.

Druhou otázkou je otázka formulačná, legislatívno-technická. Ak by sme prijali názor, že je vhodnejšie, aby Poisťovňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mala postavenie regionálnej poisťovne, sme to vyjadrili nie rozšírením vety v § 18, ale doplnením novej vety.

Vo veci samej nechám na zváženie. Vypočuli ste si argumenty za aj proti. Necítim sa byť väčším odborníkom na poistné právo než ktokoľvek iný tu, ale odporúčal by som formálne ísť na tú samostatnú vetu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Ospravedlňujem sa, ale regionálna poisťovňa je financovaná z Národnej poisťovne ako jeden subjekt, ktorý má nadradený subjekt Národnej poisťovne. Tým, že postavíme na úroveň regionálnej poisťovne Poisťovňu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá bude úplne samostatne financovaná, myslím si, že tým degradujeme túto poisťovňu. Osobne by som sa neprihováral za takéto znenie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Žingor. Poslanec R. Žingor:

Myslím si, že je už po rozprave. Prosím vás, ja som vyjadril svoj názor a návrh. Prikláňam sa k spoločnému spravodajcovi, takže by som prosil pána predsedajúceho, aby sa hlasovalo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Musím ešte požiadať plénum, či bude ochotné - ak sa zdvihne jedna ruka proti, v takom prípade dám hlasovať o pôvodnom texte pána poslanca Žingora - či pripustíte,

aby sa hlasovalo o tej formulácii, ktorú so súhlasom pána poslanca Žingora teraz predniesol pán poslanec Bárány, pretože pred chvíľou, keď som tu mal určitý návrh, bol protest a nemohol som dať hlasovať. Preto sa pýtam, či je všeobecný súhlas.

/Všeobecný súhlas. /

Prosím, budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Žingora vo formulácii pána poslanca Báránya. Kto je za? Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

Konštatujem, že sme tento pozmeňovací návrh pána poslanca Žingora neprijali.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni, teraz som si uvedomil, že nechtiac som sa dopustil, dúfam, že len formálneho prehrešku proti rokovaciemu poriadku, keďže ešte skôr ako pán poslanec Polka predniesol svoje návrhy, predniesol svoj návrh pán poslanec Jakuš. Išlo o úpravu § 23, ktorý navrhoval pán poslanec Jakuš, aby znel nasledovne: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou paragrafov 2, 4, 5, 7, 17, 19, 21, 22 ods. 1 i 2, ktoré nadobúdajú účinnosť spolu s liečebným poriadkom. Zmysel návrhu pána poslanca Jakuša bol v tom, aby sa nám nestalo, že najprv bude fungovať celá poisťovňa a až potom bude liečebný poriadok. Týmto sa dátum účinnosti i rozhodujúcej časti zákona dostáva do rúk vlády, ktorá svojím nariadením vydáva liečebný poriadok. Zároveň sa

umožňuje, aby sa vopred pripravovala poisťovňa. Odporúčam prijať tento pozmeňovací návrh.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 105 poslancov. Kto je za tento pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme tiež prijali.

Poslanec E. Bárány:

Pán predsedajúci, myslím, že sme vyčerpali všetky pripomienky, ktoré odzneli v rozprave. V rozprave ešte vystúpili páni poslanci Chmelík, ktorý odporúčal prijať zákon ako celok, pán poslanec Kelemen, ktorý podporil bod 6, ktorý sme schválili v rámci hlasovania an blok, a vystúpil pán poslanec Tahy, ktorý odporúčal niektoré body prijať a niektoré neprijať, ale tieto body boli prijaté a neprijaté v rámci hlasovania an blok podľa toho ako on odporúčal. Preto myslím, že by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku. Odporúčam zákon ako celok prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V súlade so stanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňovacích a doplňovacích návrhov?

Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia. /Potlesk. /

Piatym bodom programu je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky...

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel: Dámy a páni,

keďže zajtra budú prebiehať rokovania výborov k schválenému návrhu zákona, ktorý vrátil pán prezident, odporúčal by som, aby sme dnešnú schôdzu prerušili. Mali by sme čas na prípravu na zajtrajšie rokovanie výborov. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o mojom návrhu o prerušení dnešného rokovania hlasovať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Je tu návrh pána poslanca Andela. Doplňujem ho tým, že ak bude schválený, stretneme sa zajtra o 9. 30 hodine.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Andela, aby sme prerušili teraz rokovanie 23. schôdze a zišli sa zajtra o 9. 30 hodine? Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Andela na prerušenie schôdze do zajtra do pol desiatej.

Druhý deň rokovania

23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 21. októbra 1993

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 42 poslancov. /

Kolegyne a kolegovia, ktorí ešte nie ste v rokovacej sále, prosím, príďte k nám, aby sme mohli začať rokovanie.

Vzhľadom na to, že nebudeme o ničom hlasovať, môžeme pokračovať v programe 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky piatym bodom programu, ktorým je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 324 a spoločnú správu výborov ako tlač 324a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa Anna Draxlerová. Prosím, aby sa ujala slova.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi v mene skupiny poslancov predložiť návrh zákona o školských zariadeniach. Koncepcia navrhnutého zákona nadväzuje na dohovor o právach dieťaťa a v zmysle záväzkov z neho vyplývajúcich sa poslanie systému školských zariadení

posúva smerom k ochrane detskej osobnosti pred patosociálnymi vplyvmi spoločnosti a k utvoreniu čo naoptimálnejších podmienok pre jej zdravý vývin. Celý systém školských zariadení sa zjednodušil a sprehľadnil. Počet druhov zariadení sa znížil z 39 na 25.

Poslaním zákona o školských zariadeniach je vytvoriť legislatívne podmienky pre uspokojenie výchovných potrieb všetkých detí. zákon preto rieši aj koncepciu starostlivosti o deti s vážnymi poruchami psychosociálneho vývinu, otázky prevencie detskej delikvencie a tiež problémy náhradnej výchovy s nariadenou ústavnou alebo ochrannou výchovou. Základnú koncepčnú líniu riešenia špecifických výchovných problémov tvorí idea úzkej spolupráce s rodinou problémového dieťaťa a snaha vytvoriť podmienky pre priamu spoluúčasť odborných pracovníkov z vecne príslušných rezortov na ich riešení.

Predložený návrh zákona vytvára priestor pre zriaďovanie alternatívnych školských zariadení, čím vznikajú možnosti ekonomických úspor a perspektívneho poklesu štátnych dotácií. Umožňuje poskytovanie niektorých služieb za úplatu. Návrh zákona formuje právne postavenie školských zariadení a možnosť ich zriaďovania okrem štátom aj inými právnickými, ale aj fyzickými osobami. Zákon vyslovene ustanovuje, že školské zariadenie zriadené ako rozpočtová organizácia môže vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Návrh zákona umožňuje vyberať od rodičov, prípadne zákonných zástupcov príspevky na úhradu časti niektorých nákladov za výchovnú starostlivosť a služby, ako aj nákladov na záujmovo-vzdelávacie štúdium. Podrobnosti upraví vyhláškou Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Na záver vám odporúčam, aby sme tento návrh zákona schválili. Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Draxlerovej a prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Rusnákovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie uvedeného zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 5. októbra 1993 číslo 532 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na prerokovanie do 15. októbra 1993. Súčasne určil na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy.

Výbory Národnej rady prerokovali v určenej lehote predložený návrh zákona, pričom Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s návrhom zákona súhlasili s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti nevyslovil s návrhom zákona súhlas, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov.

Pri prerokúvaní návrhu zákona výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru spolupracoval s predstaviteľmi pedagogickej verejnosti a do textu zapracoval i návrhy, ktoré dostali členovia výboru písomne od pracovníkov rezortu školstva.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré s návrhom zákona súhlasili, odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Predtým ako vyjadrím svoje stanovisko k hlasovaniu o jednotlivých bodoch spoločnej správy, chcem upozorniť na zmeny, ktoré sa pravdepodobne technickým nedopatrením nedostali do textu spoločnej správy, a preto je potrebné ich teraz dodatočne doplniť.

Bod číslo 1 je odkaz, aby sa upravil text v nadpise v § 4 ods. 1 a 2 a v § 43 ods 1. Pri bode 6 mala byť ešte poznámka "ďalšie odkazy pod čiarou prečíslovať. Bod číslo 12 sa v spoločnej správe nemal objaviť, pretože už je napísaný pod bodom číslo 11. Bod číslo 12 teda vynechávame. Bod číslo 16 spoločnej správy - omylom sú tam označené odseky 2 a 3 ako paragrafy 2 a 3. Bod číslo 19 spoločnej správy - v doterajšom § 21 vypustiť odseky 1 a 2 a doterajšie odseky 3 a 4 zaradiť pod nový tretí oddiel, doplniť ako nový paragraf nie 25 ale 26 s odsekmi 1 a 2, s nadpisom "Výchovný poradca a školský psychológ". Chýba tam odkaz "ostatné paragrafy prečíslovať".

Na strane siedmej bod 23 spoločnej správy sa v odseku 2 omylom ponechala štylizácia "na konzumáciu pokrmov" aj napriek tomu, že Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru prijal iný termín, a to "jedál". Prosím, aby ste si to opravili. Pod odsekom 3 mal byť ešte odkaz "ostatné paragrafy prečíslovať". Bod číslo 24 - v doterajšom § 34 doplniť - v názve slovo "pokrmov" nahradiť slovom "jedál". Ostatný text zostáva. V bode 26 spoločnej správy sa vynechal jeden odsek aj napriek tomu, že výbor pre vzdelanie vo svojej správe ho tam mal, teda čítam znenie: V doterajšom

§ 43 ods. 2 a 5 vložiť za slová "cirkevných, cirkevným" slová "školským zariadeniam, obecným školským zariadeniam".

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

zo spoločnej správy navrhujem prijať všetky body spoločnej správy 1-27, okrem bodu číslo 18, pretože tento nerieši tak systémovo návrh § 21, ako ho predložil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam návrh zákona o školských zariadeniach prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu. Zatiaľ sa do rozpravy písomne prihlásila pani poslankyňa Marta Aibeková. Prosím ju aby sa ujala slova. A čakám na ďalšie prihlášky do rozpravy.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

dovoľte mi predniesť niekoľko pozmeňovacích a doplňovacích návrhov k predloženému poslaneckému návrhu zákona o školských zariadeniach. Vopred sa vám ospravedlňujem, že tých pozmeňovacích návrhov bude trochu viac, ale dúfam, že je to v prospech veci.

Keďže pani spoločná spravodajkyňa navrhla, aby všetky body spoločnej správy boli prijaté, dovoľujem si navrhnúť, aby boli z tejto správy vyňaté na samostatné hlasovanie body

10, 16 a 19, pričom pôvodné znenie neodporúčam prijať a navrhujem nové, pozmenené znenie, a to:

K bodu 10 - v § 5 odsek 1 na konci textu pripojiť slová "a deti, ktoré majú odloženú povinnú školskú dochádzku". Teda pôvodný text nebude končiť bodkou, ale bude doplnený o tento navrhovaný text.

Bod 16 - v § 20 za doterajší odsek 2 navrhujem vložiť nový odsek 3 v znení: "Na poskytovaní odborných služieb v oblasti výchovného poradenstva a špeciálno-pedagogického poradenstva sa zúčastňujú aj výchovný poradca, školský psychológ a školský špeciálny pedagóg. " Teda navrhujem doplnenie o školského špeciálneho pedagóga, nakoľko ide o zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva.

Bod 19 - navrhujem nové znenie. V doterajšom § 21 vypustiť odseky 1 a 2 a doterajšie odseky 3 a 4 zaradiť pod nový tretí oddiel ako § 26 ods. 1 a 2 s nadpisom "Výchovný poradca, školský psychológ a školský špeciálny pedagóg". V § 21 odsek 4, ktorý som navrhla presunúť ako § 26 odsek 2, navrhujem doplniť text: "Školský psychológ alebo školský špeciálny pedagóg sa priamo zúčastňuje na práci školy alebo špeciálneho výchovného zariadenia a poskytuje odbornú psychologickú pomoc alebo špeciálno-pedagogickú pomoc deťom, zákonným zástupcom a pedagogickým pracovníkom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov. " Text zostal zachovaný, iba všade sa vkladá text "školský špeciálny pedagóg". To by bolo k spoločnej správe.

Ďalej mám tieto pozmeňovacie návrhy:

V § 24 odsek 2 navrhujem nové znenie: "Špeciálno-pedagogická poradňa sa zriaďuje pri špeciálnej škole, špeciálnej materskej škole alebo pri základnej škole so špeciálnymi triedami. "

Ďalší návrh - v § 22 do textu "pedagogicko-psychologická poradňa... " atď. za... "úlohy" vložiť slovo "odbornej pedagogickej a psychologickej diagnostiky". Text pokračuje, je tam vložené iba slovíčko "odbornej", a to preto, že pri neexistencii stavovskej organizácie, ktorá by hájila záujmy psychológov alebo pedagógov, je potrebné zaručiť, aby pedagogickú a psychologickú diagnostiku vykonávali iba odborníci a nie školení laici.

A môj posledný pozmeňovací návrh sa bude týkať § 11, v ktorom sa navrhuje nový typ zariadenia, a to je stredisko prevencie. Nakoľko stredisko prevencie patrí do kategórie zariadení výchovnej prevencie, potom by bolo vhodné, aby sa táto skutočnosť objavila aj v jeho názve. Tým by sa dosiahla jeho lepšia čitateľnosť v radoch širokej verejnosti, ktorej by mohlo a malo byť už z názvu inštitúcie jasné o čo ide, že nejde napríklad o prevenciu dopravnej nehodovosti, zubného kážu, rozvodovosti, AIDS a podobne.

Sociálno-patologické javy, na ktorých prevenciu centrum ašpiruje, majú príčiny výskytu etiologicky klasifikovateľné do troch kategórií, a týmto kategóriám zodpovedajú aj tri kategórie preventívnych metód. Sú to biologické príčiny, ktorými sa zaoberá zdravotnícka, medicínska prevencia, po druhé - sú to sociálne príčiny v rodine a v škole, tým sa zaoberá alebo venuje sa im výchovná, prípadne sociálna prevencia, a po tretie - sú to psychologické príčiny, ktorým sa venuje alebo na ktoré je zamierená psychologická prevencia. Všetky tri kategórie sú hierarchicky usporiadané s tým, že výchovná a psychologická prevencia má svoje domovské právo v školskom rezorte, kým termín sociálna prevencia by sme rezervovali kuratele v rezorte sociálnych vecí, kde aj reálne rezortnú prevenciu týmto termínom označujú.

Doterajšie výsledky výskumov Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v rezorte školstva jednoznačne dokazujú, že psychologickú zložku prevencie nemožno odsunúť do úlohy Popolušky tým, že sa bojíme uviesť ju v názve centra expressis verbis, pretože má vo vzťahu k výchovnej prevencii prinajmenšom rovnocenné postavenie. Preto navrhujem názov namiesto "Stredisko prevencie" upraviť na "Centrum výchovnej a psychologickej prevencie". V takomto znení navrhujem upraviť aj odseky 1, 2 a 3 § 11. Upraví sa názov a aj tieto jednotlivé tri odseky.

Ďakujem vám za pozornosť. To by bolo z mojej strany všetko.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Goč, potom pán poslanec Lauko.

Poslanec R. Goč:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

mám malú zmenu v § 2 ods. 2. Keďže o problematike príspevku zo štátneho rozpočtu pojednáva už zákon 567 z roku 1992 Zb. o rozpočtových pravidlách, zdá sa mi, že v tomto odseku je nadbytočná časť poslednej vety alebo druhej vety: "Na ich činnosť možno poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu". Navrhujem túto časť vypustiť. V prípade, že by to neprešlo, navrhujem odvolávku k tejto vete pod čiaru na zákon Slovenskej národnej rady číslo 567 z roku 1992 Zb. o rozpočtových pravidlách.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gočovi. Prosím, pán poslanec Lauko. Pripraví sa pán poslanec Sokol.

Poslanec P. Lauko:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

výchova novej generácie po páde komunizmu je nesporne jedna z priorít, ktorú musí demokratická spoločnosť vybudovať na nových základoch. Z predstavy dobre vychovať deti a mládež musia vychádzať, aj naše nové zákony. Nechcem tu všetko minulé zavrhnúť, rozumní hospodári všetko dobré preberú, a aby vytvorili novú kvalitu, obohatia ju o nové princípy, ktoré sa u nás nemohli uplatniť.

Nová koncepcia výchovy mladej generácie sa musí opierať, o skúsenosti, ktoré sú vo vyspelom svete bežné a u nás si hľadajú cestu. Preto je dobré, že vznikli cirkevné a súkromné školy ako potrebný článok školskej sústavy, ktoré nesporne obohatia vzdelávací systém u nás. Je dobré, že vznikla táto predloha návrhu zákona o školských zariadeniach, ktorá tiež v texte počíta s inými ako štátnymi zariadeniami. A je nesporné, že tieto zariadenia musia prejsť, najmä v oblasti najcitlivejšej pre každú spoločnosť, a to v oblasti handicapovaných, zdravotne a sociálne postihnutých detí svojím vývojom. Chcem podporiť, túto predlohu zákona a obohatiť, ju o niekoľko doplnení.

V § 2 ods. 2 by som dal na zváženie kolegom poslancom, či by sa cirkevné a súkromné školské zariadenia nemali doplniť, o mestské a obecné školské zariadenia. Ďalej na zriadenie cirkevnej školy, a platí to aj pre školské zariadenia, sú potrebné tri podmienky:

1. program, koncepcia a zameranie činnosti,

2. materiálne, technické a priestorové vybavenie,

3. personálne obsadenie v súlade s požiadavkami na odbornú a pedagogickú spôsobilosť pedagogických pracovníkov, ako to uvádza vyhláška ministerstva školstva a vedy číslo 222/1993 Zb.

A toto platí všeobecne pre všetky školy a školské zariadenia. Preto § 2 odsek 2 by som navrhol v znení: "Mestské, obecné, cirkevné a súkromné školské zariadenia sa zriaďujú so súhlasom Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky /ďalej len "ministerstvo školstva"/ po predložení koncepcie a preukázaní kvalifikovanosti podľa osobitného predpisu2/. "Na ich činnosť sa poskytnú dotácie zo štátneho rozpočtu. " Odkaz číslo 2 pod čiarou: "Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky číslo 222/1993 Zb. " Ostatné zarážky prečíslovať. Tým sa docieli rozšírenie možností založenia takýchto zariadení na mestá a obce ako zriaďovateľa, splnia sa rovnaké materiálne a odborné kritériá na vznik takýchto zariadení v porovnaní so štátnymi a vypustí sa posudzovanie kvalifikovanosti zriaďovateľa na posudzovanie odbornosti tých, ktorí budú v takýchto zariadeniach pracovať.

Koncepcia modernej výchovy rodinnú výchovu kladie na prvé miesto. Preto v § 5 ods. 1 o predškolských zariadeniach navrhujem v druhej vete vypustiť slovo "dopĺňajú rodinnú výchovu o výchovnovzdelávaciu činnosť" a nahradiť tento text novým textom "sú v súlade s rodinnou výchovou a poskytujú výchovnovzdelávaciu činnosť" - a text ďalej pokračuje nezmenený.

V § 10 ods. 1 vo štvrtom riadku na začiatku zmeniť slovo "práce" na "spolupráce", ktoré zrejme vypadlo pri prepise textu.

V kapitole tretí diel - Zariadenia služieb škole sa hovorí o stredisku služieb škole a o školskom výpočtovom stredisku. Stredisko služieb škole možno zakonzervuje bývalé okresné materiálové strediská, ktorých činnosť je problematická a prekonaná. Materiálne didaktické prostriedky, vrátane učebníc a školských tlačív, zabezpečujú súkromné firmy. Stačí ísť na takúto výstavu. Každý riaditeľ školy si to dokáže prostredníctvom týchto firiem zabezpečiť. Školské výpočtové strediská mali zmysel, keď nebol dostatok výpočtovej techniky. Teraz je výpočtová technika na školách, v školských správach, mestských úradoch. Doteraz bol Ústav informácií a prognóz v Bratislave a ďalších 5 výpočtových stredísk v Bratislave, Piešťanoch, Banskej Bystrici, Liptovskom Hrádku a Michalovciach. Prakticky zohrávajú diskety zo školských správ, kde sa spracúvajú výkazy zo škôl, a tieto údaje poskytujú ústrednému centru.

Nie je to v tejto ekonomickej situácii nadbytočné? Veď školské správy môžu diskety posielať priamo do centra. Školské výpočtové stredisko má zmysel ako oddelenie školskej správy, čo jej ukladá aj zákon číslo 542/1990 Zb. v § 5 ods. 8, kde sa hovorí: "Školská správa zabezpečuje zhromažďovanie, predspracovanie a prenos informácií. " Preto odporúčam v § 40 ponechať len odseky 1 a odsek 2 a paragrafy 41 a 42 vypustiť, pričom § 40 by bol s jedným odsekom bez označenia. To by nevylučovalo vytvorenie aj iných zariadení služieb škole. Ostatné paragrafy návrhu zákona prečíslovať.

V siedmej časti - Spoločné a záverečné ustanovenia odporúčam upraviť podľa predchádzajúcich návrhov a rozšíriť niektoré odseky aj o ďalšie ministerstvá takto: v § 43 ods. 2 za slovo "zriaďovania" text doplniť "mestských, obecných" - ďalej by text pokračoval nezmenené, v § 43 ods. 5 za slovo "dotácií" doplniť "mestským, obecným" a ďalej by text pokračoval nezmenené, v § 43 doplniť nový odsek 7 s textom: "Ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom u školských zariadení s prevažným zameraním na oblasť sociálnej starostlivosti spôsob prispievania finančných prostriedkov z kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. " Myslím tým najmä integračné centrá.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Laukovi. Prosím pána poslanca Sokola.

Poslanec J. Sokol:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

budem stručný. Mám 4 pozmeňovacie návrhy. Prosím vybrať bod 6 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Ide o to, že v tomto bode chcem doplniť v odseku 5 jednu záležitosť. Avšak v § 2, v doterajších odsekoch 4 a 5, ako je to v spoločnej správe, ponechať poznámku nad slovom "samosprávy" označenú ako číslo 3, teda poznámky pod čiarou "§ 11 ods. 3 písm. i/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov" a zároveň do ods. 4 zaradiť za slovo "rozpočtová" slová "alebo príspevková" - a text pokračuje ďalej. To je prvý návrh.

Druhý návrh - v § 8 doplniť koniec textu o novú vetu: "Školské správy môžu zriaďovať a spravovať školu v prírode aj mimo svojej územnej pôsobnosti. "

Tretí návrh - kolega, pán Lauko hovoril o výpočtových strediskách. Zákon nepredpisuje na každej škole mať výpočtové stredisko, ale pokiaľ existujú, treba ich aktívne využívať. Preto v § 42 ods. 1 poslednú vetu navrhujem upraviť takto: "Podieľa sa na vývoji, tvorbe a zavádzaní pedagogických a iných programov využívaných v školstve. " Teda, treba tam doplniť slovo "zavádzaní".

V odseku 2 toho istého § 42 prečítam celý zmenený text, ktorý sa tiež dopĺňa iba o niekoľko slov: "Školské výpočtové stredisko vzdeláva pedagogických a ďalších školských pracovníkov v informačnej a výpočtovej technike. " Teda tam je doplnenie "a ďalších školských pracovníkov". Samozrejme, výpočtové strediská, ako ich má na mysli pán kolega Lauko, na školských správach sú, ale tie majú čo robiť, aby robili výpočty resp. nahrávanie rôznych zmien v mzdách a v iných oblastiach. A vývoj programov, ktoré sú veľmi dôležité najmä v prírodovedných, ale aj v iných predmetoch, by mali zabezpečovať jestvujúce strediská. Teda nevytvárať úplne nové, pretože na to financie nemáme.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Sokolovi. Prosím, kto sa hlási ďalej do rozpravy?

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

už druhýkrát v Národnej rade Slovenskej republiky prerokúvame návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o školských zariadeniach. Naposledy sa nám to v júni celkom nevydarilo a pamätáme sa, že vtedy sa argumentovalo, ako veľmi naliehavé je schválenie a prijatie tohto zákona. Prosil by som pani navrhovateľke, aby za skupinu poslancov vysvetlila, pretože vtedy, ale ani dnes som sa nedozvedel, v čom je taký naliehavý tento zákon, aby bol tak urýchlene prijatý. Pýtam sa na to preto, že sa opakuje spôsob prerokúvania z júla tohto roku, kedy sme dostali zákon a za dvanásť dní Národná rada rokovala vlastne o predloženom návrhu zákona bez toho, aby ho bolo možné širšie posúdiť najmä s tými, ktorých sa predloha týka.

Dovoľte mi stručne rekapitulovať, ako sa vyvíjala príprava a prerokovanie návrhu zákona, o ktorom teraz rokujeme.

Dostali sme vo Výbore Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru informáciu, že už 31. 7. tohto roku, t. j. po júlovom zasadnutí Národnej rady, bol hotový čistopis, ktorý zhŕňal všetky pripomienky, ktoré Národná rada schválila vo vládnom návrhu zákona o školských zariadeniach. Bolo teda možné, ak to nechcela urobiť vláda, alebo nemohla vzhľadom na legislatívne pravidlá, ktoré si prijala, už vtedy, to znamená v priebehu mesiaca augusta, osloviť poslancov, ktorí by sa mohli podielať ako navrhovatelia tohto zákona. Skutočnosť je taká, že až v polovičke septembra pán poslanec Tarčák oslovil kolegov vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, aby sa výbor Národnej rady stal navrhovateľom predloženej právnej normy. Výbor hlasoval, ale tento návrh nebol prijatý. Potom prebehli ďalšie tri týždne, kedy sa neviem čo dialo, lebo to sme sa zatiaľ nedozvedeli, a predkladatelia, teda skupina poslancov, až 5. októbra predložili návrh zákona, o ktorom vlastne za dva týždne už znovu rokujeme. Opäť teda nebol čas, aby sa veci vydiskutovali v tej podobe, ako ho navrhovatelia predložili. Myslím si, že sa tu tak troška hasia nedostatky práce ministerstva školstva a vedy, ale to je snáď poznámka na okraj.

Teraz by som si dovolil prejsť k niektorým vecným poznámkam k predloženému návrhu zákona. Rád by som sa opýtal pani navrhovateľky, alebo skupiny navrhovateľov, čo sa predpokladá v § 3 ods. 1, kde sa zavádza v istom zmysle platenie za služby poskytované v niektorých školských zariadeniach. Samozrejme, konkrétne školské zariadenia a služby, za ktoré sa bude platiť, má určiť ministerstvo školstva a vedy svojou vyhláškou, ale učitelia, s ktorými sa stretávame, sa pýtajú, či sa bude platiť za družiny, koľko sa bude platiť za družiny, atď., atď.

Prosil by som pani navrhovateľku alebo niekoho, kto je k tomu kompetentný, aby vysvetlil, s čim sa počíta, aby to bolo celkom jasné aj kolegom, ktorí o tom budú hlasovať, pretože nie som si celkom istý, či by nebolo správne zakotviť aj do tohto paragrafu istú ochranu, to znamená dať nejaké hranice pre vyhlášku, ktorú ministerstvo školstva a vedy pripraví. Mali by sme však v každom prípade vecne vedieť, s čím sa počíta, aby sme tu neotvorili priestor pre likvidáciu predškolských zariadení vzhľadom na to, že by snáď rodičia nemali možnosť uhradiť náklady za svoje deti v týchto zariadeniach. To je teda otázka.

Ďalej by som sa tiež chcel opýtať, prečo boli zo zákona vypustené oproti pôvodnému zákonu číslo 78/1984 Zb. školské družiny. O tom sa tiež nehovorí v dôvodovej správe, nespomínala to ani pani navrhovateľa, pretože školský klub detí bol možný aj podľa tohto zákona. Bolo by snáď treba vecne uviesť, prečo boli školské družiny vypustené.

Rád by som sa vyjadril k návrhu pani poslankyne Aibekovej k bodu číslo 10 spoločnej správy. Osobne si myslím, že nemôžeme vypustiť tento bod, alebo nemali by sme podporiť znenie, ktoré navrhla pani poslankyňa. Odvolávam sa tu na veľkú diskusiu, ktorá sa odohrala v našom výbore, kde sme

diskutovali o tom, že asi ideálne alebo rozumné by bolo to, aby zaškolenie v predškolských zariadeniach od piateho roku veku dieťaťa dostali všetky deti, ktoré to potrebujú. Nevyhnutne to zrejme potrebujú deti, ktoré majú odloženú školskú dochádzku, a to vyjadruje bod 10 spoločnej správy. Nevyhnutne to zrejme potrebujú zdravotne postihnuté deti a potrebovali by to - len sme nevedeli ako k tomu pristúpiť - deti zo sociálne menej podnetného prostredia. Možno preto sa zrodil návrh, ktorý sa ukázal byť snáď príliš extrémny, aby bolo povinné zaškolenie všetkých päťročných detí. Toto zrejme nie je dobrá cesta, nútiť rodičov, že musia dať svoje deti do predškolského zariadenia - myslím všetky, celú populáciu. Ale to, čo sme chceli dosiahnuť, je to, aby boli zaškolené deti, ktoré to nevyhnutne potrebujú a ktorým to uľahčí potom vstup do školskej dochádzky, to znamená do prvého a ďalších ročníkov, pretože pedagógovia to môžu potvrdiť a výskumy to takisto dokladajú, že deti, ktoré boli zaškolené, sa podstatne ľahšie adaptujú na školskú dochádzku.

Tu sme však narazili v podstate na ústavnú bariéru. Ústava hovorí o tom, že školská dochádzka je povinná. V tomto zmysle môžeme teda nútiť rodičov a uložiť im zákonom, aby svoje deti povinne prihlásili do školy a aby v stanovenom rozsahu deti navštevovali školu. Ale ústava nevytvára žiadny rámec, aby všetky deti boli povinne nejakým spôsobom zaškolené v predškolskom veku, pretože návšteva predškolského zariadenia nie je školskou dochádzkou. Tu sme sa však pokúsili v bode číslo 10 vo výbore formulovať povinnosť pre štát prijať také deti do predškolského zariadenia, o ktorých si myslime, že to potrebujú. Zúžilo sa to na deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou, pretože nebolo jasné, ako by sa limitovali ďalšie kategórie. Myslím si, že u zdravotne postihnutých by to snáď nebol až taký problém, ale u detí z menej podnetného sociálneho prostredia by si to vyžadovalo odporúčanie nejakej špeciálnej poradne, orgánu sociálnej starostlivosti, alebo niečo podobné. Preto je teda bod 10

formulovaný tak, ako je formulovaný, a prosím kolegov, keby ho podporili v znení, ako je uvedený v spoločnej správe, ako ho prijal výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru.

Prosil by som pána kolegu Goča, ktorý navrhol, aby sa citoval zákon o rozpočtových pravidlách, aby uviedol presnú citáciu, ak chceme nahradiť to, čo tu je, s konkrétnym paragrafom, pretože takto sa už rozpočtové pravidlá v tomto zákone citujú, len nie je jasné, na akú časť rozpočtových pravidiel sa pán kolega odvoláva, aby bolo možné to tam začleniť. Inak si myslím, že nie je zlé, ak v tomto zákone tiež povieme, že štát prispieva na tieto zariadenia.

Ešte mám jednu poznámku k návrhu pána poslanca Lauku, ktorý sa objavil vlastne v spoločnej správe, aj keď možno v troška inom znení. Pán kolega navrhol, aby bolo možné zriaďovať popri cirkevných, súkromných, aj mestské a obecné školské zariadenia. Tento zákon to, samozrejme, umožňuje a náš výbor svojimi pripomienkami precizoval tú časť zákona, kde sa hovorí o zriaďovaní obecných školských zariadení. Ale to, na čo pán kolega upozornil, že nám možno z toho vypadli mestské, pretože keď si ich zriadi mesto, asi sa to nebude volať obecné školské zariadenie, obecná materská škola, ale bude sa jej hovoriť mestská materská škola. Mohli by sme to vyriešiť tak, že by sme v bode 3 spoločnej správy, kde sa rieši systematika kto môže zriaďovať školské zariadenia, na slovíčko "obce" dali odkaz na príslušný paragraf zákona o obecnom zriadení, ktorý hovorí "mestá a obce /ďalej len "obce"/", pretože kvôli jednoduchosti sa používa termín obec a má sa na mysli, samozrejme, obec aj mesto. Takže dávam pozmeňovací návrh, ak bude prijatý bod číslo 3, aby na slovíčko "obce" sa doplnil odkaz na príslušný paragraf zákona o obecnom zriadení, ktorý bude vyjadrovať to, že pod tým ako zákonodarca rozumieme aj mestá aj obce.

Toľko moje poznámky, otázky a jeden pozmeňovací návrh k predloženému návrhu zákona. V prípade, že pani navrhovateľka uspokojivo odpovie na položené otázky, odporučím sám sebe a možno aj svojim kolegom, aby sme predložený návrh zákona podporili.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Prosím, pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za udelené slovo. Znovu sa vrátim k diskusii, ktorá tu bola už v júli, a zareagujem na predrečníka pána poslanca Ftáčnika. Vtedy sme už hovorili o tom problémovom bode k § 5 odsek 1, ktorý znie: "Do predškolských zariadení sa prednostne prijímajú deti, ktoré dovŕšili 5 rokov veku". A bude, tak ako som navrhovala, úprava textu bodu 10 spoločnej správy vyčiarknúť slovo "povinne", ale deti, ktoré majú odloženú povinnú školskú dochádzku - to "prednostne" sa sťahuje aj na nich.

Naozaj si myslím, že zavádzať nejaké povinnosti by bolo nad rámec ústavy, a v mnohých prípadoch by sa to veľmi ťažko realizovalo, tak ako som tu už poukázala vo svojom júlovom vystúpení. Plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Ftáčnik, že deti, ktoré sú zaškolené, majú menšie problémy v škole, ale predsa u tých, u ktorých je odložená povinná školská dochádzka, je to napríklad aj z titulu školskej nezrelosti alebo nedostatočnej školskej zrelosti, a tá sa dá riešiť aj inými spôsobmi ako povinnou predškolskou dochádzkou. Veď pozrime si situáciu v regiónoch, v malých mestách, nie je tam dostatok týchto predškolských zariadení. Potom by

rodičia povinne museli deti voziť niekoľko kilometrov, čiže je tu text "prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšili 5 rokov", a to "prednostne" sa vzťahuje aj na tie deti, ktoré majú odloženú povinnú školskú dochádzku.

Preto by som v rozpore s ním prosila kolegov, aby hlasovali za toto pozmenené znenie bez slova "povinne".

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážená pani kolegyňa Aibeková,

nám ide spoločne o to isté. Pekne vás prosím, keby ste si prečítali bod 10 spoločnej správy, ktorý nehovorí o povinnosti pre rodiča. To, čo vy namietate, že by to bolo niekedy ťažké zabezpečiť, aby dieťa s odloženou školskou dochádzkou muselo chodiť - ale my hovoríme o povinnosti toho zariadenia. Ak tam príde rodič a povie: Mám tu dieťa s odloženou školskou dochádzkou, prijmete mi ho? Vy hovoríte prednostne a my hovoríme povinne, teda my ako výbor, ktorý túto pripomienku odhlasoval. Nehovoríme, že rodič to musí urobiť, on naozaj môže nájsť iný prostriedok ako pripraviť dieťa do školy. Čiže vecne sme v zhode, ale tu stanovujeme povinnosť pre predškolské zariadenie, že musí prijať dieťa, ktoré má odloženú školskú dochádzku, ak si to rodič bude želať. V tomto zmysle hovoríme približne to isté, len my to hovoríme ostrejšie voči školským zariadeniam.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Ťavodová, potom pán poslanec Tarčák. Poslankyňa G. Ťavodová:

Tiež by som mala pripomienku k pánu poslancovi Ftáčnikovi. Ako učiteľka základnej školy, ktorá má viac ako 30-ročnú prax na prvom stupni, musím povedať, že deti, ktoré nikdy nenavštevovali materskú škôlku, veľakrát prídu v oveľa lepšom psychickom, duševnom a telesnom stave do školy ako deti, ktoré absolvovali materskú škôlku. Z praxe môžem potvrdiť, že tieto deti prídu veľakrát telesne i psychicky ťažšie prispôsobivé do školy, ako deti, ktoré nenavštevovali materskú školu.

To je všetko. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

sčasti zareagujem na predrečníka, na tortúru akou prešiel návrh poslancov. Vychádzali sme čisté z pragmatického hľadiska, pretože v návrhu sme akceptovali všetky pripomienky k tomuto zákonu v júli, kedy sme ho neschválili v konečnej fáze. Bolo logické, že som sa obrátil na výbor, aby vyšiel s iniciatívou. Potom z toho logicky vyplýva, že aj priechodnosť v pléne by bola bezproblémová a isté výhrady, ktoré k tomu mali byť, by sa vykonzultovali hneď v tomto výbore. Keďže tento návrh neprešiel, hľadali sme iné riešenie,

kedy sa našla skupina ľudí, ktorá predkladá tento materiál. Treba sa k nemu vyjadriť z čisté vecného hľadiska. Hovoriť o nejakom časovom tlaku alebo nátlaku je bezpredmetné, lebo tento materiál sa v zásadných veciach v ničom nezmenil, až na to, že z neho vypadla zrejme tá pasáž, kvôli ktorej nebol materiál prijatý, a to je problematika základných umeleckých škôl.

K pripomienke, že by mali byť v zákone stanovené hranice - neviem si predstaviť, čím a akým spôsobom by sme chceli stanoviť hranicu. Pre štát vyplýva istá povinnosť, ktorú musí garantovať, je zakotvená v ústave, týka sa základných a stredných škôl. Keďže ide o zariadenia, tie nemôžeme fixovať zákonnou normou, podľa ktorej budú také alebo onaké, a už vôbec si neviem predstaviť, ako by sme mohli pojať nejaké percento či iné odporúčanie. Tým odpovedám na otázky, či môže byť povinné, pretože sa budú zriaďovať aj súkromné aj cirkevné školy, a neviem, na základe čoho a akým spôsobom budeme prikazovať súkromníkovi, že si bude vyberať toho alebo onoho. Ak rozhodne, že áno, tak áno. Preto výraz "prednostne". Mohli by sme snáď fixovať povinnosť, ale jedine do štátnych predškolských zariadení, ale potom by sme museli striktne povedať, že do štátnych. Ako štát by sme mohli, ale vzhľadom na to, že tieto organizácie v budúcnosti by mali pracovať za vyššieho prispetia finančného krytia samosprávnych orgánov a rodičov samotných, myslím si, že i z toho hľadiska nie je možné to fixovať nejakou jasne stanovenou hranicou.

Čo sa týka toho, prečo sme vypustili družiny - činnosť, ktorá bola obsiahnutá pod týmto pojmom, budú plniť kluby. Už som to tu zdôrazňoval pri prerokúvaní tohto materiálu v júli, že nevidím najmenší dôvod, aby žiaci nemohli tráviť svoj voľný čas podľa záujmu, nie tak, že rôznorodým skupinám budeme pripravovať jednotný program. Čiže činnosť alebo obsah, ktorú plnili družiny, budú plniť kluby.

Zaškoľovanie v predškolských zariadeniach - či má byť povinné, či je potrebné, prosím vás, nechajme to na rodičov, nechajme to na nich, nech sa rozhodnú, či dieťa dajú zaškoliť alebo nie. Prosím vás, vedenie k nejakému ideálu, to bola utópia a na to zabudnime. Každý je individualita a o individualite nech rozhodne v prvopočiatku svojho dieťaťa rodič a potom každý človek sám. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kvasnička chcel mať faktickú poznámku, potom pán poslanec Bárány.

Poslanec L. Kvasnička:

Síce som to potom stiahol, ale keď ste ma už vyvolali, tak som chcel len doplniť kolegyňu, ktorá predo mnou hovorila, že deti z rodín sú lepšie pripravené pre školu. Chcel som len podčiarknuť to, čo povedala, a mimo toho doplniť, že tieto deti sú aj menej choré, teda somaticky choré.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bárány, potom pani poslankyňa Gbúrová. Poslanec E. Bárány:

Len veľmi stručne by som rád zareagoval na vystúpenie pána štátneho tajomníka Tarčáka. Pokiaľ ide o ukladanie povinnosti aj neštátnym subjektom, zákon je tou jedinou cestou, ako môžeme prvotne uložiť povinnosť aj niekomu, kto ju zatiaľ nemá, a to bez ohľadu na to, či ide o štátny subjekt alebo takpovediac subjekt súkromný. Musíme pritom len rešpektovať, pochopiteľne, hranice stanovené ústavou, že tu niet v tejto chvíli právnej prekážky, aby sme uložili povinnosť týmto predškolským zariadeniam, či už štátnym alebo neštátnym. Ide tu o vecné rozhodnutie, kde sme právne voľní.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Ospravedlňujem sa, že veľa hovorím, ale predsa mi nedá nepovedať jednu kratučkú poznámku k tomu povinnému. Ak by sme zaviedli povinné, my predsa vopred nevieme, či bude v triede jedno takéto - nazvime ho problémové dieťa, alebo ich bude teoreticky dvadsať. A keby škôlka musela povinne prijať dvadsať problémových detí, potom by vlastne rozvrátili celý proces predprípravy do školy, a naopak, mohli by spôsobiť mnohé problémy aj tým učiteľkám, ktoré tam pôsobia, aj tým deťom. Čiže prednostne áno, o tom sme sa úplne zhodli, ale povinne - argumentom proti je aj to, že nevieme, koľko tých detí by sa ocitlo v tej triede.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Gbúrová. Poslankyňa M. Gbúrová:

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

dovoľte, aby som jednou vetou upriamila vašu pozornosť na § 27, kde sa hovorí o jazykových školách. Ide mi o to, aby v tomto paragrafe bola zachytená v podstate polyvariantnosť, pluralita jazykového vzdelávania mimo štátnej jazykovej školy, ktorá je uvedená v § 28. Mám na mysli podobnú možnosť, ako je v § 28, aj pre školy jazykové obecného, súkromného a cirkevného charakteru.

A teraz k návrhom. Sú dva. Prvý - upraviť § 27 doterajšieho znenia ako odsek číslo 1 a § 27 doplniť o odsek 2 tohto znenia: "Štúdium na jazykovej škole sa môže ukončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky na tej škole, ktorá získala oprávnenie vydané podľa všeobecne záväzného predpisu Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky. "

Druhý návrh - týka sa siedmej časti spoločného a záverečného ustanovenia. Ide o § 43. Navrhujem doplniť bod 7 nasledovného znenia: "Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky na získanie oprávnenia na vykonanie štátnej jazykovej skúšky na jazykovej škole. "

To je všetko. Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

budem veľmi stručný. Keď sme na júlovej schôdzi rokovali o návrhu zákona o predškolských zariadeniach, neprešiel vlastne kvôli dvom bodom. Prvým boli návrhy pána poslanca Ftáčnika a druhým aj moje, ktoré sa týkali umeleckých škôl. S potešením môžem konštatovať, že umelecké školy bude riešiť osobitná vyhláška resp. osobitný zákon. Nebudem už dávať pozmeňovacie návrhy, chcem však podporiť pána poslanca Ftáčnika v textácii bodu 10 tak, ako ho formuloval výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru, a naopak, chcem podporiť pani poslankyňu Aibekovú vo všetkých bodoch, kde sa hovorí o školskom špeciálnom pedagógovi. Takisto vystupujem aj na podporu skrátenia bodu 2, ktorý navrhol pán poslanec Goč.

Vzhľadom na to, že to boli aj moje pozmeňovacie návrhy, sťahujem potom moje pôvodné pozmeňovacie návrhy ako som ich predkladal. A v prípade, že ich prijmeme tak ako odzneli na tejto schôdzi, prosím vás, aby ste návrh tohoto zákona podporili.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gazdíkovi. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Nikto sa nehlási, preto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pani poslankyňa Draxlerová, chcete sa vyjadriť?

Poslankyňa A. Draxlerová:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

chcela by som odpovedať pánu poslancovi Ftáčnikovi. Veľmi ma mrzí, že ako kolega poslanec, keď sa na neho obráti pán štátny tajomník ministerstva školstva a vedy, a zvlášť na garančný výbor, reaguje s tým, že sa nevie zapojiť do prípravy tohto zákona. Myslím, že to je určitá poslanecká iniciatíva, ktorej sa nekladú žiadne prekážky. Som členkou

ústavnoprávneho výboru, ale som učiteľka, a to čo ste tu povedali, ma veľmi urazilo preto, lebo som tento zákon na ministerstve školstva preberala jedno po druhom. Prosím, mám celú stenografickú správu prerokovania tohto zákona. Všetky muchy sa z toho vychytávali, teda čo sa dalo. Uznávam, že umelecké školstvo by malo byť riešené osobitným zákonom, pretože je to široká spektrálna paleta záujmov, ktorá musí byť ináč riešená než pri školských zariadeniach. Ale myslím, i za navrhovateľov, ktorí sme na tom robili, viete, že zákon musíte robiť v súlade s ministerstvom. A keby ste si porovnali prvý obťah, určite tam nájdete veľa zmien, ktoré sme prerábali ako navrhovatelia, pravdaže, v spolupráci s ministerstvom, však predsa si nemôžeme vymýšľať zákon bez podpory právnikov, legislatívcov a ministerstva školstva.

Čo sa týka školských družín - prosím vás, forma školského klubu sa ukázala byť prijateľnejšou po pedagogickej a organizačnej stránke, aj z hľadiska záujmov detí aj pre vekovú kategóriu detí mladšieho školského veku než záujmovo unifikovaná školská družina, ktorá bola totožná so školskou triedou. Doteraz školské družiny nám pripomínajú školské triedy.

Čo sa týka toho, že sa platí úplata podľa § 3, myslím odsek 3 alebo 1, presne to nemám zachytené, ale vieme, o čom nám išlo. Hovorí sa tam o tom, že rodičia poskytujú určitú úplatu a je tam odkaz na zákon o cenách. V materských škôlkach predsa rodič poskytuje úplatu za stravovanie dieťata, v škole takisto. Keby ste si prečítali, je tam odkaz na zákon o cenách.

Čo sa týka odporúčaní pána Goča, nemám k tomu pozitívne stanovisko. A takisto by som vás prosila, už sme si tu s pánom poslancom Laukom niektoré veci vysvetlili, bola by som veľmi rada, keby posledný návrh, kde hovoril, že v spolupráci ministerstva školstva a ministerstva práce a sociálnych

vecí, stiahol, lebo ministerstvo práce a sociálnych vecí prispieva na výchovnú činnosti pre deti, ktoré sú v detských domovoch, v diagnostických centrách, v reedukačných ústavoch. Áno, tam ministerstvo práce a sociálnych vecí zo svojej pôsobnosti sociálnej starostlivosti na takéto deti musí prispievať.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni. Faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

Poslanec P. Lauko:

Sťahujem môj posledný pozmeňovací návrh. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani poslankyňa Rusnáková?

Poslankyňa E. Rusnáková:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, alebo potrebujete čas na spracovanie pripomienok?

Poslankyňa E. Rusnáková: Asi 20 minút.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, urobíme si 20-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Na žiadosť spoločnej spravodajkyne dávam návrh, aby sme prerušili rokovanie o poslednom bode programu, aby mohli byť dôsledne pripravené všetky návrhy na hlasovanie s tým, že by sme prikročili teraz k ďalšiemu zákonu pod bodom číslo 6 - pán minister financií, ktorý ho má odôvodniť, je tu - a po schválení tohoto zákona by sme sa vrátili k predchádzajúcemu bodu programu. Túto zmenu v programe si musíme odhlasovať podľa rokovacieho poriadku, preto by som vás prosil, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, aby ste prišli a prezentovali sa, aby sme mohli schváliť zmenu programu.

Dámy a páni, skúsime sa prezentovať. Prezentovalo sa 80 poslancov.

Kto je za navrhnutú zmenu programu? Opakujem pre tých, ktorí tu neboli: Prerušíme rokovanie o predchádzajúcom bode programu, aby pani spoločná spravodajkyňa si mohla s navrhovateľmi pripomienok vyjasniť niektoré detaily, s tým, že k tomu bodu programu sa vrátime po prerokovaní zákona pod bodom číslo 6, ktorý bude odôvodňovať minister financií pán Tóth. Teda, kto je za túto zmenu programu?

Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že zmenu programu sme schválili.

Môžeme prejsť k šiestemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu.

Tento vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 310 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 310a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

predkladám na vaše rokovanie návrh zákona o správe majetku štátu. Jeho účelom je úprava okruhu právnych vzťahov vo verejnoprospešnej a podnikateľskej sfére, v ktorých si Slovenská republika vymedzí svoje postavenie vlastníctva, určí práva a povinnosti správcov a iných subjektov pri nakladaní s majetkom štátu.

Návrh zákona obsahuje oproti súčasnej platnej právnej úprave tieto podstatné zmeny:

1. Pojmom "správa majetku štátu" nahrádza pojem "právo hospodárenia s národným majetkom".

2. Pri prevodoch vlastníctva majetku štátu na právnické a fyzické osoby zakotvuje zásadu odplatnosti, výnimočne sa uplatňuje bezodplatný prevod, t. j. dar, ale len pri hnuteľných veciach.

3. Transformuje sa inštitút práva trvalého užívania na nájom, pričom sa rešpektuje osobitná úprava pre bytové družstvá podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Trvalé užívanie telovýchovných jednôt sa rieši navrhovanou zákonnou formou prechodu do vlastníctva obcí. Takéto osobitné riešenie bolo do zákona spracované po dohode s ministerstvom školstva, mládeže a športu na základe požiadaviek telovýchovných jednôt.

4. Zavádza sa osobitná sankcia, ktorou je možnosť odňatia správy majetku štátu so súčasným určením nového správcu.

5. Na rozhodovanie podľa navrhovaného zákona sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, ale rozhodnutia sú preskúmateľné súdom v rámci tzv. správneho súdnictva.

Vážené dámy, vážení páni,

v niektorých ustanoveniach návrhu zákona ste na rokovaniach výborov uplatnili pripomienky, ktorých účelom je dosiahnuť zdokonalenie predloženého návrhu. Dovoľte, aby som sa vyjadril k jednotlivým ustanoveniam, voči ktorým smerovali pripomienky viacerých výborov.

K § 7 ods. 4 - navrhujem prijať pripomienku výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť na určenie lehoty 60 dní od vzniku sporu účastníkov sporu na podanie žiadosti o rozhodnutie sporu svojmu zriaďovateľovi alebo zakladateľovi.

K § 8 ods. 1 - navrhujem prijať pripomienku výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru na vypustenie tohto ustanovenia.

K § 9 - navrhujem prijať pripomienku ústavnoprávneho výboru na úpravu znenia § 9 ods. 1. Prijatím tejto zmeny sa sprísni nakladanie a súčinnosť zriaďovateľa vo všeobecnosti.

Pripomienka výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť na rozšírenie znenia § 9 o nový odsek, ktorá sleduje obdobný zámer, sa tým stáva duplicitnou, a preto ju navrhujem neprijať.

K § 17 - navrhujem prijať pripomienku zahraničného výboru, ktorá spresňuje dikciu ustanovenia.

Ostatné navrhované zmeny k týmto uvedeným ustanoveniam navrhujem neprijať. S vašimi pripomienkami prednesenými vo výboroch k ďalším ustanoveniam navrhovaného zákona súhlasím.

Vážené dámy, vážení páni,

za vaše iniciatívne návrhy, ktoré ste predkladali vo výboroch Národnej rady, vám ďakujem a verím, že dôvody, ktoré viedli k vypracovaniu predloženého návrhu zákona, budete považovať za opodstatnené a v tomto duchu rozhodnete aj hlasovaním.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem pánu ministrovi Tóthovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Vladimíra Bajana, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem už spomínaného mandátového a imunitného výboru. Koordináciou stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený ako príslušný Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady.

Predmetný návrh zákona Národnej rady prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval vládny návrh zákona o správe majetku štátu a neschválil ho, pretože v zmysle § 48 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44 z roku 1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady nezískal potrebný počet hlasov členov výboru. Osem poslancov hlasovalo za návrh a jeden poslanec sa zdržal hlasovania. Ostatných osem výborov Národnej rady Slovenskej republiky prerokovalo predmetný návrh zákona, vyslovilo s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pozmeňovacích návrhov, ktoré máte v spoločnej správe. Keďže sa k nim zástupca prekladateľa vyjadril, nebudem ich opakovať a po

rozprave odporučím niektoré z nich schváliť s tým, že celý zákon vám, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam schváliť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pán poslancovi Bajanovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásil jeden poslanec. Prosím pána Štefana Daňu za Stranu demokratickej lavice.

Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

návrh zákona o správe majetku štátu má nahradiť doterajšiu právnu úpravu hospodárenia s národným majetkom, ktorá sa stala prekonanou v súvislosti s viacerými závažnými zmenami v našom právnom poriadku, najmä novelizáciou Občianskeho zákonníka a prijatím Obchodného zákonníka. Zákon o správe majetku štátu by teda mal zaviesť jasné pravidlá pre spravovanie majetku štátu i pre nakladanie s týmto majetkom štátu, ktorý neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci jeho predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, i keď si myslím, že tento návrh zákona mal byť predložený ešte v čase, keď začala vlna privatizácie, ale aj zriadenie Fondu národného majetku. Vychádzajúc z uvedeného mám niekoľko pozmeňovacích návrhov k predloženej predlohe vládneho návrhu zákona o správe majetku štátu.

Podľa navrhovaného ustanovenia § 8 ods. 1 správca nakladá s majetkom štátu podľa tohto zákona a osobitných predpisov, pričom sú príkladmo vypočítané tieto osobitné predpisy: Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, devízový zákon, zákon 27 z roku 1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, zákon 128 z roku 1991 Zb. o štátnom fonde životného prostredia v znení neskorších predpisov a zákon 567 z roku 1992 Zb. o rozpočtových pravidlách. Som toho názoru, že predkladaný vládny návrh zákona má mať vo vzťahu k citovaným osobitným predpisom vzťah všeobecného k osobitnému. Z uvedeného dôvodu je potrebné tento vzťah aj legislatívne vyjadriť, a preto navrhujem nové znenie ustanovenia § 8 ods. 1 takto - citujem: "Správca nakladá s majetkom štátu podľa tohto zákona pokiaľ osobitný predpis4/ neustanovuje inak. "

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v záujme istoty doterajších nájomcov a vypožičiavateľov by bolo potrebné presne uviesť v § 17 odkedy sa začína počítať päťročná lehota uvedená v § 13, či od podpísania zmluvy alebo od nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. od 1. 1. 1994. I napriek tomu, že v spoločnej správe je už o tom zmienka, domnievam sa, že vhodnejšie by bolo uviesť, že tieto zmluvy zaniknú po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia účinnosti zákona. Preto navrhujem doplňovací návrh, aby za slovom "zaniknú" sa vypustila bodka a ďalej sa pokračovalo týmto textom: "po piatich rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto zákona".

Návrh zákona o správe majetku štátu obsahuje aj riešenie majetkových podmienok činnosti telovýchovných jednôt. Riešenie obsiahnuté v návrhu zákona však nie je optimálne, a preto mi dovoľte menší exkurz do predchádzajúcej právnej úpravy. Podľa § 6 zákona 68 z roku 1956 Zb. o organizácii telesnej výchovy, § 70 Hospodárskeho zákonníka, ako i predpisov platných pred jeho účinnosťou, časti národného majetku bolo možné odovzdať do trvalého užívania i spoločenským organizáciám, teraz občianskym združeniam. Takto odovzdaný majetok mohol byť telovýchovným subjektom odňatý len v prípadoch ak nesplnili svoje povinnosti trvalého užívateľa, inak

len vtedy, ak to vyžadoval vyšší spoločenský záujem. Podrobnosti o formách, postupe a náležitostiach i kompetenciách upravovali vykonávacie predpisy vyhlášky o správe národného majetku.

Subjektom v oblasti telesnej kultúry boli bývalými príslušnými okresnými resp. krajskými alebo mestskými národnými výbormi odovzdané hospodárskymi zmluvami o trvalom užívaním nehnuteľnosti i s príslušenstvom, a to bezplatne. Všetky tieto základné prostriedky boli v majetkovej evidencii telovýchovných subjektov. Účtovne ich odpisoval trvalý užívate!, ak bol na to právnym predpisom zaviazaný. Právo trvalého užívania sa zapisovalo do evidencie nehnuteľností, predtým do pozemkovej knihy. Užívané nehnuteľnosti i s príslušenstvom slúžili na spoločenské a verejnoprospešné telovýchovné, športové a turistické účely a plnili vlastne funkciu štátu v starostlivosti o rozvoj telesnej kultúry. I keď štátna organizácia, ktorá odovzdala majetok telovýchovným subjektom do trvalého užívania, bola i naďalej jej správcom, samotný výkon užívacích práv, vrátane údržby, generálnych opráv, obnovy, rekonštrukcie i modernizácie, zabezpečovanie prevádzkyschopného stavu, vyžadoval mimoriadnu starostlivosť a značné finančné náklady.

Inštitút trvalého užívania, ktorý sa dlhodobou držbou, údržbou a investíciami i vydržaním približoval k vlastníckemu právu, bol významným prostriedkom na jednoduchú alebo rozšírenú reprodukciu základných prostriedkov v oblasti telesnej kultúry. Takmer všetky akcie "T" a "Z" telovýchovného významu boli majetkoprávne usporiadané formou trvalého užívania. Obdobne i pozemkovoprávne vzťahy pri výstavbe telovýchovných objektov a zariadení. Vybudovali sa z iniciatívy a za účinnej pomoci a brigádnických prác funkcionárov a členov telovýchovných subjektov a boli financované často i zo združených prostriedkov telovýchovy.

Hospodársky zákonník bol zrušený dňom 31. 12. 1991 vydaním Obchodného zákonníka. Nadväzne inštitút trvalého užívania upravil § 876 odsek 1 Občianskeho zákonníka, a to tak, že ho ponechal v platnosti až do vydania osobitného zákona, tohto vládneho návrhu zákona o správe majetku štátu, ktorý dnes máme na stole ako tlač číslo 310. Dovoľte mi, aby som v zmysle uvedeného mal k ďalším ustanoveniam tieto pozmeňovacie návrhy:

Navrhujem v § 18 ods. 1 a ods. 3 a v článku II k návrhu zákona o správe národného majetku, pokiaľ sa dotýka doplnkov zákona číslo 138 z roku 1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona číslo 306 z roku 1992 Zb. a zákona číslo 43 z roku 1992 Zb. a § 2a, nahradiť znenie textu tak, že miesto pojmu "telovýchovných jednôt" sa legislatívne uvedie "občianskym združeniam telesnej kultúry". Svoj pozmeňovací návrh odôvodňujem tým, že citované odseky je potrebné terminologický legislatívne spresniť a zosúladiť s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V návrhu zákona použitý termín "telovýchovné jednoty" nezodpovedá súčasnému právnemu stavu. Predovšetkým platný zákon o telesnej kultúre číslo 198 z roku 1990 Zb. v § 4 odsek 1 písm. b/ uvádza, že telesnú kultúru organizujú a rozvíjajú telovýchovné, športové a turistické združenia, ktoré sa konštituovali podľa § 2 odsek 1 zákona číslo 83 z roku 1990 Zb. Registrovaný názov "telovýchovné jednoty" nesie len časť občianskych združení, pretože po zániku jednotnej telovýchovnej organizácie sa registráciou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, prijatím vlastných stanov, premenovali mnohé telovýchovné organizácie na kluby, spolky, zväzy, združenia a podobne. Pri jazykovom, gramatickom a právnom výklade text "telovýchovná jednota" zužuje možnosť interpretácie zákona len na časť občianskych združení v oblasti telesnej kultúry. Preto môže vzniknúť dvojkoľajnosť vo vzťahu k vlastníctvu štátu a k vlastníctvu obce.

Napriek tomu, že v spoločnej správe, v tlači 310a, v bode 17 je daný pozmeňovací návrh na úpravu článku II v § 2a odsek 1, predsa navrhujem nový pozmeňovací návrh, a to, aby § 2 zákona o majetku obcí bol doplnený o nový odsek 3 tohto znenia: "Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti. Užívanie tejto nehnuteľnosti upraví obec podľa osobitného predpisu26a/. " K tomuto novému návrhu a k poznámke pod 26a/ chcem uviesť, že je to odkaz na § 659 a nasledujúci Občianskeho zákonníka. Medzi doterajším trvalým užívateľom a vlastníkom by sa uzavrela zmluva o výpožičke, podľa ktorej vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Podrobnosti sa v súlade s paragrafmi 659 až 662 dohodnú v zmluve. Podmienky a náležitosti takéhoto vzťahu sú totiž približne rovnaké ako pri hospodárskej zmluve o trvalom užívaní.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

verím, že predložené pozmeňovacie návrhy nájdu u vás pochopenie, nakoľko telovýchovné, športové a turistické združenia už v súčasnosti bojujú z finančných dôvodov o prežitie, a ďalšie finančné náklady spojené s predkupným právom alebo s prenájmom by vážne ohrozili ich ďalšiu existenciu, čo určite bude mať vplyv aj na našu súčasnú i ďalšiu populáciu pri rozvoji masového i špičkového športu v našej mladej republike.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Dánovi. Kto sa ďalej hlási do rozpravy? Prosím, pán poslanec Malý.

Poslanec I. Malý:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som predložil pozmeňovací návrh týkajúci sa § 6 ods. 4. Jeho posledná veta hovorí o povinnom vymáhaní úroku z omeškania. Podobný inštitút bol zakotvený už v neplatnom Hospodárskom zákonníku. Úrok z omeškania je momentálne upravený v Obchodnom zákonníku, avšak nie ako povinnosť, ale ako právo veriteľa na účtovanie a na jeho vymáhanie. Chcel by som pri tejto príležitosti poukázať na to, že v súčasnej obchodnej praxi je mnohokrát výhodnejšie upustiť od vymáhania úroku z omeškania, resp. je výhodnejšie jeho zníženie, pretože to prispeje k úhrade samotnej dĺžnej sumy. Vypustením poslednej vety, ktoré navrhujem, nie je, samozrejme, dotknuté právo správcu na účtovanie a vymáhanie úrokov, ale tento správca nebude viazaný na ich vymáhanie. Dá sa mu tým určitá voľnosť v rozhodovaní, aby v konkrétnom prípade zvážil, či úroky bude vymáhať, alebo uzná za vhodné od ich vymáhania upustiť.

V prípade, že sa nestotožníte s týmto mojím pozmeňovacím návrhom, t. j. s vypustením poslednej vety § 6 ods. 4, predkladám alternatívny návrh, podľa ktorého by posledná veta tohto dotknutého ustanovenia znela takto: "Ak je dlžník v omeškaní s platením peňažného dlhu, je správca povinný vyúčtovať a vymáhať úroky z omeškania presahujúce 10 000 Sk, ak osobitný predpis neustanoví inak. " Odkaz číslo 13 by ostal zachovaný.

V tejto súvislosti upozorňujem na to, že ak zachováme znenie uvedené v návrhu zákona, bude správca nútený vymáhať i úroky, ktoré častokrát sú vo výške 50, 100, 200 Sk. Tu pripomínam, že najnižší súdny poplatok v obchodnej veci

- vymáhanie úrokov sa považuje za obchodnú vec - je 500 Sk. O tom, že vymožiteľnosť pohľadávky je v dnešnej situácii vec zdĺhavá a vôbec nie je stopercentne zaručená úspešnosť, nemusím hádam ani hovoriť. Prijatím alternatívy - tej druhej, ktorú som predložil, nezbavujeme správcu práva na vymáhanie úrokov, ale neženieme ho do častokrát nezmyselných sporov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Malému za Slovenskú národnú stranu. Pán poslanec Goč za Hnutie za demokratické Slovensko.

Poslanec R. Goč:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

chcel by som doplniť do dvoch ustanovení presnejšie znenie, resp. také znenie, ktoré správcom majetku štátu, štátnym podnikom, obvodným úradom a ďalším subjektom prakticky pomôžu v ich zmluvnom nakladaní. Prosil by som, keby v § 11 sa doplnil odsek 5 v znení: "Správca môže vo výnimočných prípadoch, ak je to účelné a vyžaduje to povaha prípadu, uzatvoriť zámennú zmluvu. Na platnosť zmluvy sa vyžaduje jej schválenie ministerstvom financií. " Pojem zámenná zmluva z tohto zákona prakticky nám vypadol. Samozrejme, že je to jedna z druhov zmlúv, predajná zmluva prakticky je to isté v tomto znení, ale pre tých, ktorí budú nakladať s týmto zákonom, je toto ustanovenie, myslím si, že ústretové.

V bode 1 spoločnej správy kvôli legislatívne čistejšiemu zneniu navrhujem, aby na konci ustanovenia v § 6 ods. 7 miesto bodky bola čiarka a aby sme nespomínali dvakrát to

isté, bude tam pripojená časť vety: "okrem pohľadávok, ktoré vznikli z podnikateľskej činnosti". Je to v zákone čistejšie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gočovi. Prosím, kto sa ďalej hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Ak nikto, vyhlasujem rozpravu o šiestom bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra Tótha, či sa chce k nej vyjadriť.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

pokiaľ ide o predložené návrhy, osobne nemôžem súhlasiť s návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Dano, pretože v podstate mení celú koncepciu zákona. Pokiaľ sa týka návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Malý, súhlasil by som s druhým variantom. Nemôžem súhlasiť s prvou alternatívou z jednoduchého dôvodu, že ide o správu majetku štátu, nejde o podnikateľskú činnosť, kde jeden podnikateľ odpustí druhému všetko, lebo ide o obchodný vzťah. A pokiaľ sa týka návrhov pána Goča, súhlasím s predloženými návrhmi.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca výborov?

Poslanec V. Bajan:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec V. Bajan:

V spoločnej správe máme 17 bodov, z toho pán kolega Dano sa dotkol niektorých, takže budem uvádzať len tie, o ktorých budem odporúčať hlasovať an blok. Odporúčam hlasovať an blok a zároveň schváliť body 2, 9, 11, 12, 14, 15 a 16.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán spravodajca, prosím, uveďte ich ešte raz, aby náhodou nedošlo k omylu.

Poslanec V. Bajan:

Na schválenie hlasovaním an blok odporúčam body 2, 9, 11, 12, 14, 15 a 16. Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 81 poslancov.

Dávam hlasovať za tie body spoločnej správy výborov, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca. Budeme hlasovať an blok s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča tieto body schváliť.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že pripomienky pod uvedenými bodmi Národná rada schválila.

Poslanec V. Bajan:

Keďže sme schválili bod 2, nebudeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy. Na spoločné hlasovanie odporúčam body 4, 5, 10 a 13 a tieto body odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Návrh spoločného spravodajcu je neprijať body 4, 5, 10 a 13. Budeme hlasovať an blok.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy uvedených pánom spoločným spravodajcom s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča ich neprijať.

Kto je za schválenie tých bodov, ktoré menoval pán spoločný spravodajca?

Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že body, o ktorých sme hlasovali an blok, sme neprijali.

Poslanec V. Bajan:

Bod 1 bol dotknutý pripomienkou kolegu Goča, takže bol vyňatý na individuálne hlasovanie. Bod 1 zo spoločnej správy odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za prijatie bodu 1 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať? Za návrh hlasoval 1 poslanec. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec V. Bajan:

Pripomienka zo spoločnej správy pod bodom 6 bola spomínaná v pripomienke pána Daňu, ktorú vynímam na individuálne hlasovanie. Teda bod 6 zo spoločnej správy odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za prijatie bodu číslo 6 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Poslanec V. Bajan:

Keďže sme schválili bod 6 spoločnej správy, o bode 7 je bezpredmetné hlasovať.

Pán kolega Dano sa dotkol ešte bodu 17 spoločnej správy, preto o ňom budeme osobitne hlasovať. Odporúčam bod 17 prijať v znení zo spoločnej správy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za schválenie bodu číslo 17 spoločnej správy s tým, že spoločný spravodajca odporúča tento bod prijať? Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že bod číslo 17 spoločnej správy Národná rada schválila.

Poslanec V. Bajan:

Tým sme vyčerpali všetky pripomienky zo spoločnej správy. Ako prvý v rozprave vystúpil kolega Daňo a dal štyri pozmeňovacie návrhy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, prosím, sústreďme sa.

Poslanec V. Bajan:

Prepáčte, ospravedlňujem sa, ostala visieť pripomienka číslo 8 zo spoločnej správy. Bod 8 odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za prijatie bodu číslo 8 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 8 spoločnej správy sme neschválili.

Poslanec V. Bajan:

Pán predsedajúci, pristúpime k prvému diskutujúcemu. Pán kolega Daňo dal štyri návrhy. O prvom už hlasovať nebudeme, pretože sme sa vyjadrili v spoločnej správe. Pripomienka číslo 2 sa týkala § 17 - ide o tých 5 rokov. Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za pripomienku pána poslanca Daňu k § 17 s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča túto pripomienku neprijať?

Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pána poslanca Daňu k § 17 vládneho návrhu zákona sme neschválili.

Poslanec V. Bajan:

Treťou pripomienkou bola pripomienka vzťahujúca sa na § 18 ods. 1 a 3 a § 2 článku II, teda išlo o zavedenie inštitútu "občianske združenie telesnej výchovy" namiesto telovýchovných jednôt. Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za ďalšiu pripomienku pána poslanca Daňu s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že ani ďalšia pripomienka pána poslanca Danu nebola prijatá.

Poslanec V. Bajan:

Štvrtou pripomienkou pána Daňu bola pripomienka vzťahujúca sa k článku II. Keďže sme pod bodom 17 zo spoločnej správy schválili iné znenie, o tomto už hlasovať nemôžeme.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Berieme na vedomie. Môžeme pokračovať. Poslanec V. Bajan:

Ďalším diskutujúcim bol kolega Malý. Dal variantný návrh, aby v § 6 ods. 4 vypadla posledná veta. V prípade, že neschválime tento jeho návrh, dal alternatívu, kde určil minimálny limit, kedy bude štát vymáhať pohľadávku. Vzhľadom na to, že odporučím druhú alternatívu, prvú neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať o prvej alternatíve návrhu pána poslanca Malého.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je prvú alternatívu pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Malého s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať?

Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Konštatujem, že prvú alternatívu pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Malého sme neprijali.

Poslanec V. Bajan:

V § 6 ods. 4 by posledná veta znela: "Ak je dlžník v omeškaní s platením peňažného dlhu, je správca povinný vyúčtovať a vymáhať úroky z omeškania13/ presahujúce 10 000 Sk ak osobitný predpis neustanoví inak. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za druhú alternatívu pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Malého s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že druhú alternatívu pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Malého sme prijali.

Poslanec V. Bajan:

Posledným diskutujúcim bol pán kolega Goč. Dal dva návrhy. V prvom sa dotkol § 11 ods. 5, teda navrhol nové znenie, doplnil tam odsek 5. Prečítam ho: "Správca môže vo výnimočných prípadoch, ak je to účelné a vyžaduje to povaha prípadu, uzatvoriť zámennú zmluvu. Na platnosť zmluvy sa vyžaduje jej schválenie Ministerstvom financií Slovenskej republiky. " Vzhľadom na to, že ide o doplňovací inštitút, odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, prosím poslancov a poslankyne v zadných laviciach, aby sa sústredili na hlasovanie.

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Goča s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že sme pozmeňovací návrh pána poslanca Goča prijali.

Poslanec V. Bajan:

O druhom návrhu, keďže sme sa už vyjadrili o tomto návrhu spoločnej správy, myslím, že nebude treba hlasovať.

Keďže sme vyčerpali všetky pripomienky aj spoločnú správu, odporúčam pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku. Odporúčam jeho prijatie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu s pripomienkami, ktoré sme schválili, s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča návrh zákona schváliť?

Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu. /Potlesk. /

Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu Bajanovi a pánu ministrovi za spoluprácu.

Prosím, aby spoločná spravodajkyňa k predchádzajúcemu bodu programu pani poslankyňa Rusnáková dala informáciu, či môžeme začať rokovať o spoločnej správe a o pripomienkach k spoločnej správe.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

keďže máme ešte dosť bohatý program, a keďže tu máme pána guvernéra Národnej banky, navrhujem, aby sme urobili ďalšiu malú zmenu programu, aby sme začali prerokúvať Správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 1993 s tým, že budeme pokračovať, ako sme zvyknutí, do pol jednej a o druhej by sme prípadne urobili diskusiu k tejto správe a pokračovali by sme potom bodom číslo 5 programu.

Prosím, aby ste tento môj návrh schválili.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 83 poslancov.

Kto je za mnou navrhnutú malú úpravu programu?

Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili zmenu programu.

Prosím guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky, aby predniesol správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 1992 resp. úvodné slovo k tejto správe.

Guvernér Národnej banky SR V. Masár:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

Národná banka Slovenska prvýkrát predkladá podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji v Slovenskej republike. Robí tak s vedomím svojej zodpovednosti za menový vývoj a s vedomím svojho podielu na riešení komplikovaných problémov transformácie ekonomiky Slovenska na trhovú ekonomiku. Národná banka Slovenska je presvedčená, že nemôže dobre fungovať ekonomika, v ktorej, alebo vo vzťahu ku ktorej chýba dôvera v budúcu hodnotu národnej meny. Preto ako prioritné vytýčila na rok 1993 dva ciele: Po prvé je to minimalizovať vzostup domácej hladiny a ďalej udržať vnútornú konvertibilitu slovenskej koruny. Realizáciou týchto priorít začala Národná banka Slovenska budovať svoju domácu i medzinárodnú dôveryhodnosť.

Menový vývoj v I. polroku 1993, o ktorom Národná banka Slovenska podala správu, umožňuje konštatovať nielen polročnú realizáciu vytýčených priorít, ale aj reálne predpoklady ich celoročného naplnenia. Výlučne svojimi opatreniami Národná banka Slovenska zastavila prudký pokles devízových rezerv v prvých týždňoch tohto roka a v II. štvrťroku zvrátila trend ich vývoja. Miera inflácie v Slovenskej republike za obdobie január až jún 1993 dosiahla vrátane efektu zavedenia dane z pridanej hodnoty 14, 2 %. Mesačná miera tzv. korinflácie, teda inflácie bez efektu administratívnych opatrení, sa pohybovala okolo 0, 7 %, čo je hodnota porovnateľná s hodnotami inflácie vo viacerých európskych krajinách s trhovou ekonomikou.

Menový vývoj v I. polroku, a najmä jeho polročné výsledky, potvrdili opodstatnenosť realistickej a účinnej menovej politiky, ktorá i pri vzraste deficitu štátneho rozpočtu udržala infláciu v prijateľných hraniciach. Menový vývoj sa tak stal pilierom stabilizácie ekonomiky Slovenskej republiky a pravdepodobne rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil pozitívnu zahraničnú reakciu na vývoj slovenskej ekonomiky, ktorá sa prejavila v úspešných rokovaniach s Medzinárodným menovým fondom a NOMURA International pri príprave emisie našich cenných papierov. Týmto vývojom sa Slovenská republika nevyčlenila zo skupiny tzv. krajín východného bloku, ktorým Európa a svet priznávajú šance úspešnej transformácie.

Prvý polrok 1993 bol pre Národnú banku Slovenska tiež prvým polrokom jej existencie a postavil ju pred celý rad personálnych, organizačných, inštitucionálnych, štatistickoinformačných a podobných problémov. Prvý polrok však postavil Národnú banku Slovenska tiež pred celý rad mimoriadne závažných neštandardných situácií. Spomeniem aspoň menovú odluku a výmenu bankoviek, ktoré musela zvládnuť. V týchto súvislostiach Národná banka Slovenska oceňuje pozitívnu spoluprácu s komerčnými bankami, predovšetkým s našimi veľkými bankami.

Rýchly rozvoj sektoru komerčných bánk je pre Národnú banku Slovenska zárukou tak potrebného funkčného, peňažného, kapitálového a devízového trhu. Vyššia rozvinutosť týchto

trhov je nutným predpokladom, aby Národná banka Slovenska mohla upustiť od viacerých netrhových opatrení a nástrojov, s ktorými pracovala v I. polroku a ktorých negatíva si plne uvedomuje.

Tohtoročné výsledky, ako aj vývoj v III. štvrťroku tohto roku umožňuje vysloviť očakávania o celoročnom menovom vývoji. Národná banka môže udržať vnútornú konvertibilitu slovenskej koruny pri relatívne uspokojivej hladine devízových rezerv. Pokiaľ sa nevymkne spod kontroly vývoj deficitu štátneho rozpočtu a mzdový vývoj, je reálne zastaviť celoročnú hladinu inflácie na výške 25 %. Ak Národná banka Slovenska bude pokračovať vo svojej obozretnej menovej politike vážiacej každý svoj krok, je tiež veľmi reálne naše ďalšie začleňovanie sa do medzinárodného finančného a bankového sveta, ktoré ekonomika Slovenskej republiky potrebuje. Národná banka Slovenska sa o to usiluje a bude sa usilovať aj naďalej.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu guvernérovi Masérovi za jeho úvodné slovo. Do rozpravy k tomuto bodu som zatiaľ dostal jednu písomnú prihlášku. Dal ju pán poslanec Polačko z Kresťanskodemokratického hnutia. Udeľujem mu slovo.

Prepáčte, urobil som chybu, pretože najprv som mal dať slovo spravodajcovi, a tým je pán profesor Košnár. Ospravedlňujem sa, pán poslanec. Diskusia resp. rozprava bude až potom. Pán profesor Košnár nás bude informovať o výsledkoch prerokovania správy Národnej banky Slovenskej republiky v národohospodárskom a rozpočtovom výbore.

Poslanec J. Košnár:

Pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

Národná banka Slovenska predkladá správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 1993. Túto správu dostal národohospodársky a rozpočtový výbor 13. októbra a prerokoval ju 14. októbra. Čas, ktorý mali poslanci nášho výboru na jej preštudovanie a posúdenie, bol teda neprimerane krátky aj vzhľadom na to, že je to vôbec prvá správa, ktorú Národná banka parlamentu podáva, a prvá príležitosť parlamentu analyzovať a posúdiť hospodársky vývoj Slovenska komplexnejšie aj z makroekonomicky neobyčajne závažného hľadiska menového vývoja.

Vo formujúcej sa makroekonomickej politike Slovenskej republiky má udržanie vnútornej a vonkajšej rovnováhy a menová politika, zdravá mena, po neúspechu menovej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a menovej odluke, zásadný význam. Národohospodársky a rozpočtový výbor konštatoval, že Národná banka Slovenska sa v krátkom čase zhostila svojich základných úloh stanovených zákonom a ocenil obsažnosť, profesnú a informačnú kvalitu predkladanej správy. Viaceré údaje obsiahnuté v tejto správe sú nám známe z rôznych zdrojov zo štatistickej informácie o vývoji národného hospodárstva a predikcii na II. polrok, zo správy o plnení štátneho rozpočtu a z predikcie do konca roka 1993, aj z iných materiálov.

Niektoré údaje obsiahnuté v tejto správe Národnej banky Slovenska sú rozdielne a líšia sa od údajov, ktoré sme mali možnosť získať z citovaných alebo aj iných podkladových materiálov. Závažný rozdiel je v údajoch týkajúcich sa miery inflácie, najmä odhadu miery celoročnej inflácie a iných makroekonomických indikátorov, najmä tých, ktoré sú rozhodujúce pre rovnováhu, ako aj pre smerovanie hospodárskej politiky a zostavenie štátneho rozpočtu pre budúci rok. V tejto súvislosti národohospodársky a rozpočtový výbor požiadal pána guvernéra Národnej banky, aby mu do konca októbra tohoto roku predložil istú predikciu menového vývoja a základné zámery menovej politiky Národnej banky na rok 1994, a národohospodársky a rozpočtový výbor kvitoval, že pán guvernér predloženie takejto správy v uvedenom termíne prisľúbil.

V predkladanej správe sú osobitne závažné a originálne najmä tie charakteristiky menového vývoja, ktoré sa týkajú platobnej bilancie, devízových rezerv a plnenia dlhovej služby. Sústredenú pozornosť si zasluhuje - podľa toho ako prebiehala diskusia v národohospodárskom a rozpočtovom výbore - najmä tretia časť správy o menovej politike a realizácii menového programu Národnej banky Slovenska a jeho konkretizácii na II. polrok 1993. Pán guvernér tu charakterizoval základné ciele, priority, ktoré sledovala menová politika Národnej banky, a konštatoval tiež, že pôvodný menový projekt Slovenska pre rok 1993 sa svojím spôsobom modifikoval po reálnom vývoji v prvých mesiacoch tohto roku. Ide o to, že pôvodný menový projekt Slovenska na tento rok bol založený na očakávanom poklese hrubého domáceho produktu vo výške 4 %, na 17-percentnej očakávanej celoročnej miere inflácie a na predpokladanom náraste peňažnej zásoby menového agregátu M2 o 12 % a na l4-percentnom raste úverov podnikom a domácnostiam.

Skutočný vývoj v prvých mesiacoch si vyžiadal revíziu tohto projektu, keďže celkový objem úverov podnikom a obyvateľstvu za I. polrok vzrástol o 10, 4 mil. Sk, t. j. o 4, 4 %, pričom relatívne najvyšší prírastok sa zaznamenal v úveroch súkromnému sektoru, vrátane družstevného. Na porovnanie: za rovnaké obdobie minulého roka úvery vzrástli o 18, 4 miliónov Sk, okrem iného aj preto, že kým vlani v I. polroku dosiahol prírastok vkladov 5, 4 mil. Sk, v I. polroku 1993 naopak, vklady poklesli o 900 mil. Sk. Pri nedostatku vnútorných zdrojov a pomalom prílive zahraničného kapitálu pretrváva vysoká platobná neschopností značnej časti podnikov, nedostatok kapitálu a úverových zdrojov bánk a vysoká platobná neschopnosť - ako som už spomínal - značnej časti podnikov.

Národná banka Slovenska bola nútená na zabezpečenie cieľov menovej politiky urobiť viaceré opatrenia na reguláciu dovozov ak 1. júlu uskutočniť 10-percentnú devalváciu slovenskej koruny vo vzťahu k volným menám. Tiež v záujme regulácie úverovej aktivity bánk a v snahe udržať infláciu pod kontrolou centrálna banka usmerňovala a naďalej kvantitatívne usmerňuje rozsah úverov poskytnutých komerčnými bankami.

V rozprave v národohospodárskom a rozpočtovom výbore sa ukázala potreba trochu hlbšie zdôvodniť čo viedlo Národnú banku Slovenska k takémuto riešeniu, presnejšie, akým spôsobom bude Národná banka čeliť možným administratívnym vplyvom na alokáciu úverov v podmienkach, keď úroková miera je nižšia než tá, ktorá by zabezpečovala rovnováhu. Kardinálnou otázkou menovej politiky Národnej banky bolo rozhodnutie, či v záujme udržania pôvodne uvažovanej 17-percentnej miery inflácie ďalej obmedzovať a napokon úplne zastaviť úvery do ekonomiky, alebo nezastaviť ich, ale pripustiť vyššiu ako 17-percentnú mieru inflácie. Národná banka Slovenska rozhodla v prospech druhej alternatívy. Iste to nebolo jednoduché a ľahké rozhodovanie, a aj v diskusii v národohospodárskom a rozpočtovom výbore odznelo viacero pripomienok a otázok smerujúcich k tomu, či Národná banka uvažovala, resp. uvažuje o zmene štruktúry poskytovaných úverov a o usmerňovaní komerčných bánk na efektívne priority v poskytovaní úverov podnikateľským subjektom.

Pán guvernér v závere svojho úvodného vystúpenia hovoril o tom, že Národná banka Slovenska svojou menovou politikou môže urobili všetko pre to, aby ročná miera inflácie neprekročila 25 %. V správe, ktorú banka predkladá, je tento zámer podmienený tým, ako sa bude vyvíjať deficit štátneho rozpočtu. Súčasná výška deficitu štátneho rozpočtu, ako aj zistenia, ktoré urobila misia Medzinárodného menového fondu, nastolujú ako aktuálnu otázku, či miera inflácie projektovaná alebo ohlásená na možných 25 % je reálna a či skôr nebude reálnejší odhad, ktorý tiež v správe je aj explicitne zabudovaný, že miera inflácie koncom roka môže prekročiť hranicu 30 %.

Teda menová politika Národnej banky Slovenska do konca roku bude zrejme naďalej v rozhodujúcej miere determinovaná pokračujúcim poklesom agregátneho dopytu, rastom cien, a bude sa sústreďovať na zabezpečenie menovo stabilizačných cieľov, na urýchlenie privatizácie, ako aj na vytvorenie predpokladov pre oživenie národného hospodárstva v budúcom roku, čo je spojené s takou hospodárskou politikou, ktorá bude kombinovať preferovanie makroekonomickej stability s priamou i nepriamou podporou vývozu. Bez splnenia týchto predpokladov zrejme by pokračovalo naďalej narúšanie vnútornej a vonkajšej rovnováhy s príslušnými dôsledkami na tempo inflácie, potrebu ďalšej devalvácie i stagnáciu výkonnosti hospodárstva.

V rozprave v národohospodárskom a rozpočtovom výbore viacerí páni poslanci poukazovali aj na to, že v správe, o ktorej je reč, absentuje isté stanovisko k celkovej hospodárskej politike, názor na proces ďalšej privatizácie a jeho podporu prostriedkami, ktorými menová politika disponuje, atď. Národohospodársky a rozpočtový výbor svojím uznesením číslo 263 vzal predloženú správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1993 na vedomie a odporučil doplniť ju o východiská a postup prác pri delení aktív a pasív bývalej Štátnej banky československej medzi Národnú banku Slovenska a Českú národnú banku a odporučil v ďalších správach o menovom vývoji poskytovať aj údaje o vývoji devízových rezerv komerčných bánk.

Ako spravodajca odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vziať predloženú správu na vedomie, prípadne recipovať svojím uznesením odporúčania, ktoré boli prijaté národohospodárskym a rozpočtovým výborom, event. odporúčania, ktoré ešte môžu byť v rozprave vznesené.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi za informáciu o rokovaní národohospodárskeho a rozpočtového výboru o správe Národnej banky Slovenska a o menovom vývoji.

V súlade s našimi zvyklosťami prerušujem dnešné rokovanie schôdze na obedňajšiu prestávku. Zídeme sa o 14. 00 hodine a budeme pokračovať rozpravou k tomuto bodu programu s tým, že ďalším bodom programu by potom bolo dokončenie bodu číslo 5. Želám vám dobrú chuť.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

prosím, aby sme pokračovali v rokovaní rozpravou, do ktorej sa prihlásil pán poslanec Harna a po ňom pán poslanec Polačko. Prosím, pán poslanec.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

úvodom musím konštatovať, že predmetná správa je predložená Národnej rade oneskorene. V § 3 ods. 1 zákona číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska sa uvádza - citujem: "Národná banka Slovenska je povinná predkladať Národnej rade polročne správu o menovom vývoji. " Teda polročne, to znamená v I. a II. polroku, a keď by sme to chápali tak, že za I. a II. polrok, aj tak je to už vyše štvrťročné meškanie. Preto je to už len konštatovanie, teda konštatačná správa pre správu. Dovoľte mi však položiť niekoľko otázok guvernérovi Národnej banky Slovenska pánu Masárovi.

Prvá otázka sa týka devalvácie. Pán guvernér, podľa rôznych informácií z bankových kruhov a názoru bankových odborníkov bolo veľkou chybou zo strany Národnej banky Slovenska, že podľahla tlaku vlády a nedevalvovala včas, to znamená v marci tohto roku. Výsledkom toho bol veľký únik devíz a bol predaný aj tzv. rodinný klenot - tabakový priemysel, a to hlboko pod trhovú cenu. Prosil by som pána guvernéra o jeho stanovisko.

Druhá otázka sa týka problematiky úverov. Všetkým sú nám známe problémy okolo získavania a poskytovania úverov u obchodných bánk. Aj to je všeobecne známe, že so získaním úverov sú spojené vyššie náklady vo forme vysokých úplatkov dosahujúcich až 10 % hodnoty úveru. Nemožnosť získať úver za normálnych podmienok brzdí proces privatizácie, je takmer neprekonateľnou prekážkou zakladania nových firiem a znemožňuje úspešné fungovanie existujúcich firiem. Je teda jedným zo závažných faktorov pôsobiacich na prepad ekonomiky. Pýtam sa, pán guvernér, čo mieni Národná banka Slovenska urobiť

pre to, aby podnikateľská sféra mohla čo najskôr získať úver u obchodných bánk za normálnych podmienok a v rozsahu, ktorý vyžaduje rozvoj ekonomiky.

Tretia otázka sa týka úverovania bežného deficitu štátneho rozpočtu, v zmysle § 25 ods. 2 zákona číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska môže Národná banka Slovenska na základe rozhodnutia bankovej rady poskytnúť Slovenskej republike krátkodobý úver nákupom štátnych pokladničných poukážok splatných do 3 mesiacov od ich nákupu na krytie výkyvov v hospodárení štátneho rozpočtu v priebehu roka. Celkový stav týchto úverov kedykoľvek v priebehu roka nesmie prekročiť 5 % príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v uplynulom roku.

V našom prípade uplynulým rokom je rok 1992. Rozpočtové príjmy v roku 1992 predstavovali 115, 9 mld Sk, 5 % z tejto sumy činí 5, 79 mld a nákup štátnych pokladničných poukážok už niekoľko mesiacov sa pohybuje na úrovni 9 mld Sk. Za mesiac august predstavoval podľa správy ministerstva financií čiastku 8, 9 mld Sk.

Pýtam sa preto, pán guvernér, kto splnomocnil Národnú banku Slovenska na to, aby porušovala zákon a nakupovala štátne pokladničné poukážky vo väčšom rozsahu než umožňuje zákon o Národnej banke Slovenska.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Harnovi. Prosím, pán poslanec Polačko.

Poslanec J. Polačko;

Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér Národnej banky,

vážená krajšia časť parlamentu - milé kolegyne poslankyne, aj tá škaredšia - kolegovia poslanci,

dovoľte mi predniesť stanovisko skupiny ekonómov k predloženému materiálu.

Osamostatnenie Slovenska znamenalo stiahnutie vkladov peňažných ústavov z Čiech zo slovenských peňažných ústavov, čo sa prejavilo v poklese zdrojov a výraznej úverovej reštrikcii znižovaním objemu úverov, ktoré sa prejavilo v poslednom štvrťroku roku 1992. Pri delení štátu vláda nevenovala pozornosť personálnym a informačným zdrojom pre potreby novovznikajúcej Národnej banky Slovenska, ktoré boli sústredené len na úrovni Štátnej banky česko-slovenskej v Prahe. Národná banka Slovenska začínala fakticky z nuly a vláda týmto spôsobom prejavila nezáujem alebo neschopnosť získať z ústredia pracovníkov Slovenskej republiky. Moje konštatovanie potvrdzuje aj správa o menovom vývoji, ktorá sa sťažuje na nevybudovanosť informačného systému Národnej banky Slovenska. Dôsledkom toho bolo aj oneskorené menovanie guvernéra Národnej banky Slovenska.

Výsledkom chaotickej hospodárskej politiky realizovanej vládou je nefungovanie hospodárstva ako takého, výrazný deficit štátneho rozpočtu za prvý polrok, ktorý činí 14, 8 mld Sk a celkové zadĺženie vládneho sektoru vyše 50 miliárd Sk. Uvedený stav veľmi výrazne odčerpáva úverové zdroje ekonomiky, predstavuje veľmi výrazný menovo-destabilizačný faktor, čo dokazuje aj tabuľka na strane 37, podľa ktorej úvery podnikom a domácnostiam predstavujú do decembra 1993 nárast 14 %, čistý úver vláde 51 %, čistý úver Fondu národného majetku dokonca 150 %. Pritom samotná výška deficitu štátneho

rozpočtu nie je čistá, lebo nezohľadňuje zadĺženosť rezortu školstva a zdravotníctva, prostredníctvom ktorých výrobcovia i obchodníci, a to dokonca i zahraniční, úverujú nepriamo štátny rozpočet.

Naj zarážajúcejším je rast čistého úveru Fondu národného majetku. Zaráža už existencia úveru Fondu národného majetku a svedčí o zásadne zlých rozhodnutiach o použití jeho prostriedkov, ktoré boli získané privatizáciou, a o prejedaní budúcnosti, ktorú sme si mohli vytvoriť v procese privatizácie. Tento nepriaznivý stav hospodárenia Fondu národného majetku sa premietol aj do takého rozhodnutia Prezídia Fondu národného majetku, ktoré je porušením Obchodného zákonníka i ďalších zákonov, keď v prvej vlne privatizácie, už po prijatí privatizačných projektov, Fond národného majetku zvýšil základné imanie u vyše 200 akciových spoločností o 7, 6 mld Sk, ktoré miesto bezplatného rozdelenia medzi majiteľov akcií chce rozpredať za cca 2, 5 mld Sk emitovaním ďalších akcií. Z uvedeného dôvodu musím trvať na predložení odpočtu hospodárenia Fondu národného majetku Národnej rade Slovenskej republiky na vyjadrenie. K tomu dám v závere aj návrh na uznesenie.

Na strane 3 predloženej správy sa hovorí o prechodne nelikvidných, pochybných a sporných úveroch a ich náraste o 2, 8 mld Sk, čo má vplyv na rast inflácie. Podiel sporných úverov 10, 6 % z objemu úverov 252, 8 mld Sk predstavuje sumu 26, 8 mld Sk. Pri tejto časti si dovolím pripomenúť tri hlavné zásady poskytovania úverov: términovanosť, návratnosť a krytie. Uvedenými úvermi sú kryté nelikvidné zásoby, nedobytné pohľadávky a podobné aktíva v podnikovej sfére. Značný je pokles mimorozpočtových prostriedkov získaných z privatizácie - podľa strany 6. Pokles je 10, 2 mld Sk, z toho je určených pre Fond národného majetku len 7, 8 mld Sk. Ide o ďalší zdroj skrytej inflácie, keď finančné prostriedky sa stratili v spleti nehospodárnosti bez účinku.

Na strane 7 sa uvádza rast úverov po lehote splatnosti pri 33-percentnej úrokovej sadzbe. Objem týchto menovo nežiadúcich úverov nie je uvedený. Prečo? Uvedený druh úverov nemá v podmienkach trhovej ekonomiky svoje miesto. V trhovom hospodárstve neexistuje premeškaný úver, ale vymáhanie nesplateného úveru exekúciou a predajom majetku, v čom banky u nás postupujú veľmi laxné. Týka sa to najmä štátnych podnikov, ale aj súkromných podnikov, ktorým pri poskytovaní úverov neboli uplatnené hlavné zásady pre ich poskytovanie. Uvedené úvery majú z menového hľadiska nežiadúci inflačný charakter. Ide v podstate o skrytú infláciu.

Na strane 10 je uvedené, že platobná bilancia v konvertibilnej mene za 6 mesiacov dosiahla pasívne saldo - 5 mld Sk pri zastavení platieb vopred - podľa strany 33-a regulácii devízových prostriedkov na turistiku. Mala táto regulácia nejaký účinok? Zo salda vidno, že nie.

Na strane 11 sa hovorí o celkovej platobnej bilancii s aktívnym saldom 3, 9 mld Sk. Tu však treba pripomenúť, že rozhodujúci je výsledok platobnej bilancie v konvertibilných menách a tento nesvedčí o hospodárskom zázraku, ale o zlom postavení hospodárstva štátu. Devízové rezervy podľa strany 13 a 14 poklesli o 4, 5 mld Sk a ich stav je nízky na zabezpečenie vnútornej konvertibility. Čisté devízové rezervy klesajú a prijaté opatrenia Národnej banky Slovenska nie sú účinné.

Správa postráda komplexné vyčíslenie stavu záväzkov a pohľadávok prevzatých z bývalej ČSFR. Alebo žiadne pohľadávky neboli prevzaté? Správa sa nezmieňuje o ich likvidácii a okrem známej Indie sa o nich v podstate nič nevie.

Jedným zo závažných bodov správy je definovanie cieľov menového programu - napríklad minimalizovať vzostup cenovej

hladiny. Takto postavený cieľ menového programu je príliš všeobecný a neurčitý, čo prakticky nič neznamená. Minimum môže byť aj 20 % alebo aj 200 %. Udržanie vnútornej konvertibility meny - tiež tu chýba bližšia kvantifikácia. Vnútorná konvertibilita môže byť udržaná aj pri 500 % devalvácie na úkor životnej úrovne a reálnych príjmov občanov.

Správa na strane 23 sa zaoberá hospodárením štátneho rozpočtu a emisiou štátnych pokladničných poukážok za účelom riešenia nedostatkov príjmov štátneho rozpočtu. Nízky záujem komerčných bánk o štátne pokladničné poukážky svedčí o nedôvere bánk k hospodárskej politike vlády a schopnosti ministerstva financií vymáhať nedoplatky na daniach a odvodoch. Prečo ministerstvo financií neinkasuje nedoplatky na daniach?

Samotný deficit štátneho rozpočtu je významným inflačným činiteľom. V správe sa konštatuje, že Národná banka definované priority za prvý polrok dodržala. Stanovené priority neboli v predpokladoch kvantifikované a môžeme ich teda hodnotiť v zmysle správy, aj keď samotný menový vývoj je znepokojujúci a čiastočné opatrenia Národnej banky Slovenska nie sú účinné.

Vážené kolegyne a kolegovia, v zmysle predneseného si dovolím predložiť návrh na uznesenie Národnej rady z dnešného dňa pod poradovým číslom, ktoré nasleduje k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za prvý polrok 1993 - k tlači 335, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky ukladá Prezídiu Fondu národného majetku predložiť odpočet hospodárenia Fondu národného majetku s jeho majetkom ku koncu októbra 1993 na prerokovanie na decembrové plénum Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Polačkovi. Ďalej sa do rozpravy hlási pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, dámy a páni,

ako sme už počuli, zákon 566/1992 Zb. o Národnej banke ukladá tejto inštitúcii predkladať Národnej rade polročne správu o menovom vývoji. Skutočnosť, že túto správu prerokúvame až v októbri, svedčí o problémoch konštituovania tejto mimoriadne dôležitej inštitúcie. Na druhej strane treba oceniť snahu o podrobný popis stavu slovenskej meny a pokus predikovať jej vývoj vo väzbe na vývoj makroekonomiky Slovenskej republiky.

Rovnako by som chcel oceniť aj diskusiu poslancov národohospodárskeho a rozpočtového výboru s pánom guvernérom minulý týždeň, i keď je pravda, že na štúdium správy sme mali minimum času. Pán guvernér prisľúbil, že budúce správy o menovom vývoji, aj informácie, ktoré má poskytovať verejnosti, teda nielen polročné, ale aj štvrťročné, budú obsahovať aj údaje o vývoji devízových rezerv v komerčných bankách. Tento dohovor obsahuje uznesenie národohospodárskeho a rozpočtového výboru. Preto sa pripájam k pánu poslancovi Košnárovi, aby sme vlastne toto uznesenie prijali dnes ako uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Keďže som spomenul, že v národohospodárskom výbore nebol dostatok priestoru na čo najširšiu diskusiu, dovoľte, aby som sa zmienil alebo poukázal na niektoré problémové oblasti a otázky, ktoré som položil pánu guvernérovi, a ešte dnes ich o niekoľko rozšíril.

Na prvej strane správy sa uvádza, že Národná banka Slovenska si pre rok 1993 vytýčila dva prioritné ciele: minimalizovať vzostup domácej cenovej hladiny a udržať vnútornú konvertibilitu slovenskej koruny. Na strane 14 sa však dozvedáme, že vo februári Národná banka musela prijať opatrenie na reguláciu predaja devízových prostriedkov na fixingu stanovením limitov pre komerčné banky, a potom, v tom istom mesiaci, prijala opatrenie alebo vydala opatrenie, ktorým sa určuje postup devízových bánk pri uskutočňovaní niektorých úhrad voči devízovým cudzozemcom, ktorým sa sledovalo obmedzenie importu a následná stabilizácia devízových rezerv. Myslím teda, že rozsah dosiahnutej úrovne vnútornej konvertibility bol týmito opatreniami zúžený.

Po druhé - chcel by som povedať, že objem úverov vzrástol v súkromnom sektore, poklesol v sektore štátnych podnikov, čo by mohlo odzrkadľovať určité úsilie o ozdravenie vlastného úverového portfólia našich bánk. Na druhej strane sa dozvedáme, že z prírastku úverov v súkromnom sektore sa najväčšia časť, až 37 %, používa na investičné potreby. Naopak, v štátnych podnikoch najvýraznejšie pokleslo úverové krytie investičných potrieb. Aj z toho je vidieť, ktorý sektor chce byť alebo má lepšie predpoklady byť stimulátorom ekonomického rozvoja.

Zo strán 4 a 5 sa dozvedáme, že z pohľadu vecnej štruktúry úverov vzrástli úvery na prechodne nelikvidné, pochybné a sporné pohľadávky, ktorých stav sa zhoršením návratnosti skôr poskytnutých úverov zvýšil o 4, 8 mld, na vyše 39 miliárd, čím sa neproduktívne viazalo viac než 46 % úverových zdrojov z ich celkového prírastku. Z celkového stavu týchto úverov najvyšší podiel viaže štátny sektor, až vyše 70 %. Zdá sa teda, že platíme daň za zastavenie konkurzov a výrovnaní v našej republike. Súčasne sa však na strane 37 dozvedáme, že menový program na II. polrok 1993 rieši rozhodovanie medzi vyššou infláciou a zmrazením úverov do ekonomiky v prospech úverov do ekonomiky a vyššej inflácie, kde sa stretávame s predikciou až vyše 30 %.

A tu mám prvú otázku, pán guvernér: Neobávate sa ďalšieho neproduktívneho využívania úverov, zvlášť, keď stagnuje privatizácia a proces konkurzov a vyrovnaní? Nie je tento prístup predsa len v určitom rozpore s jedným z dvoch prioritných cieľov menovej politiky na rok 1993, o ktorých som sa zmienil v úvode vystúpenia, a síce minimalizovať vzostup cenovej hladiny?

Chcel by som ďalej poukázať na to, že úrokové miery z vkladov nepôsobili dostatočne stimulačne. Úroveň inflácie, ktorá k 30. júnu 1993 oproti decembru 1992 vzrástla o vyše 14 % pri priemernej úrokovej miere z celkových vkladov 7, 88 %, potvrdzuje zápornú hodnotu reálnej úrokovej sadzby, a tým výraznú mieru znehodnocovania vkladov. Zo správy na strane 19 sa ďalej dozvedáme, že na krytie deficitu štátneho rozpočtu bol Národnou bankou Slovenska poskytnutý úver v objeme 5, 2 mld Sk. Už o tom sčasti v inej podobe bola reč. Mňa by zaujímalo, pán guvernér, aká veľká časť deficitu štátneho rozpočtu je úverovaná v súčasnosti.

Zo správy sa ďalej dozvedáme o problémoch s obchodovaním štátnych dlhopisov. Chcel by som sa opýtať, aké prekážky bránia obchodovaniu na Burze cenných papierov Bratislava v súčasnosti.

Na strane 38 sa pri kvantifikácii predpokladanej miery inflácie uvádza aj dovozná prirážka. Chcel by som sa opýtať na jej aktuálnosť dnes, aj keď viem, že možno iní štátni úradníci sú oveľa oprávnenejší na takúto otázku. Pýtam sa len v súvislosti s tým, že to je v správe.

Na záver, pán guvernér, mám ešte tri konkrétne otázky:

1. Chcel by som vás poprosiť o aktuálnu informáciu o stave devízových rezerv v Národnej banke Slovenska k čo najčerstvejšiemu dátumu, pokiaľ by to bolo možné.

2. Chcem sa vás opýtať, či a kedy budú zrušené podmienky obsiahnuté v oznámení Národnej banky Slovenska číslo 30 Z. z., vydaného v čiastke 6. Mám na mysli uskutočňovanie niektorých úhrad voči devízovým cudzozemcom.

3. Znepokojila ma dikcia textu na strane 43, kde sa píše, že vnútorná konvertibilita sa udrží pri relatívne uspokojivej hladine devízových rezerv, vážnejšie externé šoky, resp. výrazné zníženie výkonnosti ekonomiky Slovenskej republiky by však jej udržanie mohli skomplikovať.

Chcel by som poprosiť o váš krátky komentár, o "rozmenenie na drobné" tejto obavy, a ak dovolíte, v tejto súvislosti aj o vašu predstavu alebo predstavu Národnej banky Slovenska o smerovaní našej meny k plnej konvertibilite. To znamená, ocenil by som konkrétnejšiu predstavu o časovom horizonte dosiahnuteľnosti plnej konvertibility a krokoch, ktoré na ceste k jej dosiahnutiu je potrebné postupne urobiť.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi. Prosím, pán poslanec Michelko.

Poslanec J. Michelko:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, milé kolegyne, vážení kolegovia,

k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1993 sa nebudem vyjadrovať, pretože podstatne kvalifikovanejšie hodnotenie podal pán profesor Košnár ako spoločný spravodajca.

Chcel by som na pána guvernéra predniesť dve otázky alebo stanoviská, ktoré súvisia predovšetkým s problematikou úverového zabezpečenia procesu privatizácie a získavania úverov na kúpu privatizovaného majetku, pretože je tu priama paralela medzi vývojom alebo stabilitou meny, ktorú má Národná banka Slovenska ako prvoradú úlohu, priaznivým vývojom inflácie, ktorá bezprostredne súvisí prakticky s tým, ako dokážeme stabilizovať ekonomiku Slovenskej republiky. A na stabilizáciu tejto ekonomiky musia byť nejakým spôsobom splnené tri základné podmienky, a to predovšetkým zastaviť prepad ekonomiky, založiť ohniská rastu a potom úspešne dynamizovať tento ekonomický rozvoj. No, a to je, samozrejme, všeobecná podmienka - úspešne transformovať štátne vlastníctvo do vlastníctva súkromného.

Takže teraz konkrétne: Kľúčovým problémom sa vo vzťahu k uplatňovaniu štandardných metód a rozvíjania domácej podnikateľskej vrstvy stáva úverové zabezpečenie procesu privatizácie a nadväzne problematika získavania úverov na kúpu privatizovaného majetku jednotlivých podnikov. Je všeobecne známe, nebudem to tu ďalej rozvádzať, že úverové zdroje komerčných bánk sú skutočne vyčerpané, a to predovšetkým realizáciou predaja v rámci prvej vlny veľkej privatizácie - tam išlo asi okolo 20 mld korún - a, samozrejme, aj reálizáciou privatizácie alebo vybratím - obrazne povedané - úverov pri privatizácii podnikov v prvej vlne privatizácie.

Táto situácia bola čiastočne riešená tým spôsobom, že Fond národného majetku Slovenskej republiky uzavrel s Národnou bankou Slovenskej republiky a následne Národná banka Slovenskej republiky s komerčnými bankami dohodu o úverovom zabezpečení procesu privatizácie formou zmeniek maximálne do výšky 15 % z kúpnej ceny. Vo všeobecnosti je to známe ako tzv. zmenkový systém. Podľa mojich informácií Fond národného majetku nie je celkom nadšený touto dohodou a hľadá nejaké priame kontakty s jednotlivými peňažnými ústavmi, teda s komerčnými bankami v poskytovaní úverov na privatizáciu s tým, že peňažné prostriedky na úhrady kúpnych cien privatizovaného majetku budú uložené v komerčných bankách na termínovaných účtoch v prospech Fondu národného majetku s tým, že potom budú čerpané v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom.

To sú viacmenej dva také predbežne dohodnuté mechanizmy ako by sa tieto úvery mohli získať. Prosil by som pána guvernéra, aby sa k tomu meritórne vyjadril a ako známy bankový expert sa priklonil k tej alebo onej forme, samozrejme, s vecným zdôvodnením.

Ďalej - v poslednom období v súvislosti s realizáciou verejných súťaží, na ktorých sa zúčastňujem aj s kolegami z komisie, ktorí majú dohliadať nad procesom privatizácie, vystupuje do popredia problém preukazovania finančného zabezpečenia kúpnej ceny resp. prvej splátky, ktorá je v podstate záväznou podmienkou pre prijatie návrhu do verejných súťaží. Prakticky je spravidla vždy jednou z podmienok verejných súťaží. Bežne sa v podstate stáva, že veľmi seriózni záujemci, ktorí majú záujem o kúpu majetku, ktorý je vo verejnej súťaži podniku, a majú všetky predpoklady pre jeho nadobudnutie - majú odborné predpoklady, výrobné know-how,

odbytové možnosti, perfektný podnikateľský zámer - a mohol by som pokračovať, ale majú jednu jedinú chybu, že jednoducho nezoženú alebo nezískajú z peňažného ústavu doklad o úverovom zabezpečení kúpnej ceny, čím sa stáva, že vlastne sú z tejto súťaže vylúčení.

Z tohto dôvodu alebo na základe týchto skúseností je v odbornej verejnosti určitý názor, že by bolo celkom logické, ak by víťaz tejto verejnej súťaže mal právo alebo prednosť od komerčnej banky alebo iného peňažného ústavu získať takýto úver vtedy, ak bude v tejto verejnej súťaži úspešný. Toto je moja posledná otázka - tretia: Aký je jeho názor a či by takýto systém alebo takýto režim, pokiaľ by sa zaviedol, podporil alebo nie.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Michelkovi. Kto sa ďalej hlási do rozpravy k siedmemu bodu programu? Prosím, pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Až dovolíte, k poslednej vete čo povedal pán kolega. Myslím si, že keď sa už niekto stane víťazom verejnej súťaže, už vtedy je nie, že neskoro, ale vtedy, keď dostane záruku od banky, keď vyhrá súťaž, do tejto verejnej súťaže ide 15 subjektov a pätnásti musia preukázať platobnú schopnosť resp. krytie finančných prostriedkov. A tu je problém verejnej súťaže, nie ten, kto vyhrá. Ako toto zabezpečiť? Lebo je fakt, že väčšina schopných manažmentov stroskotá na tom, že nevie zohnať finančné prostriedky.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Tahy sa hlási s ďalšou faktickou poznámkou.

Poslanec M. Tahy:

Pán podpredseda, mám otázku na pána guvernéra.

Vážené kolegyne a kolegovia, v posledných dňoch my, aj naši spoluobčania, sme mnohí pobúrení stavom, ktorý nastal v našich komerčných bankách a nakoniec aj v obchodnej sieti, čo súvisí s výmenou tisíckorunových bankoviek.

Zatiaľ otázky smerom na Národnú banku Slovenska boli postavené zo strany novinárov. Osobne sa domnievam, že je povinnosťou nás, poslancov, aby sme sa spýtali pána guvernéra, akým spôsobom ďalej bude táto otázka riešená tak, aby sme včas mohli svojich voličov informovať o účelnosti takého kroku, s akým sme sa stretli. Preto by som prosil pána guvernéra, keby nás informoval trošku podrobnejšie o tejto problematike.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Ak nikto, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú a ani sa nepýtam pána guvernéra, či sa chce vyjadriť, pretože dostal niekoľko otázok a určite bude chcieť na ne odpovedať. Prosím, pán guvernér.

Guvernér Národnej banky SR V. Masár:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

dostal som naozaj množstvo otázok. Niektoré z týchto otázok, podľa mňa, nepatria alebo nemajú priamu súvislosť s menovou politikou Národnej banky Slovenska, niektorým otázkam som nerozumel, neviem, čo bolo nimi mienené, otázok bolo tak veľa, že som si ich, samozrejme, nestačil ani poznačiť, takže budem sa snažiť odpovedať na to, čo som si stačil poznačiť, prípadne moje odpovede rád doplním.

Uvedomujem si, že menová politika veľmi úzko súvisí s ekonomikou toho - ktorého štátu, a dá sa povedať, že vlastne všetko súvisí s menovou politikou. Ale chcel by som to dať na správnu mieru. Národná banka Slovenska zodpovedá za menovú politiku, to znamená, že proces privatizácie, ako tu bolo často spomínané, odporúčania Fondu národného majetku, ďalej otázky súvisiace vyslovene iba s komerčnými bankami, nemyslím si, že je to moja kompetencia. Síce dnes je bežné, že každý sa vyjadruje ku všetkému, ale bol by som rád, keby som sa z tejto pozície vyjadroval iba k menovej politike a nie k procesu privatizácie, atď. Keď dostanem návrh procesu privatizácie, samozrejme, že dám stanovisko Národnej banky k tomuto procesu. Takisto, čo sa týka úverového manažmentu, komerčných bánk, atď., môžem vyjadriť svoj názor na to ako súkromná osoba, ale nie ako guvernér Národnej banky, alebo keď ako guvernér Národnej banky, tak len v v oblasti, v ktorej zodpovedám, alebo v ktorej Národná banka Slovenska zodpovedá za oblasť komerčného bankovníctva.

Teraz by som pristúpil k tým otázkam, ktoré som si poznačil.

Bankoví odborníci mali rôzny názor na to, či devalvácia nemohla prebehnúť už v marci, prečo prebehla až vtedy. Poznám bankových odborníkov, ktorí zase navrhovali, aby devalvácia ešte vôbec neprebehla. Takže ide len o to, že treba tých bankových odborníkov dať dokopy. Neviem, aké stanovisko by som mal k tomu zaujať. Devalvácia bola 10-percentná k 1. 7. Jej efekty sú známe.

To, že sme predali rodinný klenot REEMTSMA - som nefajčiar, nemám až taký výrazný vzťah k tabakovému priemyslu, ale uznám, že fajčiari možno majú k nemu iný vzťah. Predali sme ho. Neviem, čo s tým má Národná banka Slovenska.

Ďalej tu mám poznačené úvery, podnikateľskú sféru. V správe je napísané, že najvýraznejšie stúpli úvery práve podnikateľskej sfére. Bolo tam aj analyzované prečo si myslíme, že tieto úvery podnikateľskej sfére stúpli. Z toho dôvodu, že komerčné banky z hľadiska rizikového manažmentu pristupujú na základe bonity jednotlivých subjektov selektívne k jednotlivým projektom a podnikom a vidia určité riziko práve v úverovaní štátnych podnikov, vidia určité ohrozenie návratnosti týchto úverov, takže z toho dôvodu zrejme viac veria novozaloženým firmám, nie firmám, ktoré za sebou ťahajú veľké úverové bremeno z minulých čias, kedy sa úvery poskytovali na základe iných princípov ako dnes.

Ďalšie otázky, ktoré som si poznačil, súviseli so štátnymi pokladničnými poukážkami. Vybral som si jednu stranu zo správy, kde je napísané, že Národná banka Slovenska môže do svojho portfólia zobrať 7 860 kusov štátnych pokladničných poukážok a že sa pohybujeme na úrovni asi 99 % krytia tejto potreby. Takže Národná banka Slovenska neprekročila tento limit držby pokladničných poukážok. Určitú časť týchto pokladničných poukážok si zobrali do svojho portfólia komerčné banky. Zrejme však otázka smerovala inde, teda ako je krytý zvyšok tohto deficitu. Zvyšok je krytý iným spôsobom a nie štátnymi pokladničnými poukážkami. Ale na to ste sa ma nepýtali.

Príprava Národnej banky Slovenska - samozrejme, že Národná banka Slovenska vychádzala z iných základov ako Česká národná banka. Centrála bývalej Štátnej banky československej bola v Prahe a táto zabezpečovala veľké množstvo najdôležitejších aktivít. Hlavný ústav pre Slovensko nezabezpečoval všetky tieto aktivity, takže mali sme naozaj väčšie problémy pri zrode Slovenskej národnej banky, ako partneri v Čechách, Česká národná banka. Samozrejme, že v prvej fáze sme sa snažili, aby banka čo najskôr nabehla na plnohodnotnú činnosť. V podstate do dnešného dňa sa snažíme túto úlohu plniť a snažíme sa zdokonaľovať, jednotlivé aktivity Slovenskej národnej banky. Či sa nám to podarilo alebo nepodarilo, myslím si, že vždy je najlepšie porovnať sa s niečím, keď chceme hovoriť o tom, či je niečo dobré alebo zlé, keď sa porovnáme napríklad so susednými štátmi a konkrétne s ich menovou politikou, mám na mysli, povedzme, Českú národnú banku alebo Maďarsko, Poľsko, keď porovnáme ich miery inflácie, ich stabilitu meny, ich devalváciu. Z toho by som vychádzal aj pri hodnotení menovej politiky Slovenskej národnej banky. Keď chceme porovnávať túto politiku s menovou politikou Bundesbanky, aj to sa dá, samozrejme, ale treba porovnávať aj ekonomiku.

Boli tu ďalšie otázky týkajúce sa Fondu národného majetku. Prečo nedať opatrenia Fondu národného majetku? Ako občan s tým súhlasím, ako guvernér neviem, čo by som k tomu povedal.

Ďalej tu mám poznačené kritériá, ako sa poskytujú úvery. Zase si myslím, že tieto otázky smerovali skôr ku komerčným bankám a nie k Národnej banke Slovenska. Všeobecne sa hovorí, že je nedostatok zdrojov a čo mieni urobiť Národná banka Slovenska, aby bolo dostatok zdrojov. Zase by som

chcel povedať, že Národná banka Slovenska nevytvára zdroje tak, ako je predstava. Národná banka Slovenska je zodpovedná za menovú politiku. Zdroje sa vytvárajú v ekonomike. Už som to viackrát povedal ako zástupca ministerstva financií. Čiže neviem, aké opatrenia konkrétne majú na mysli. Samozrejme, druhá vec je, že Národná banka Slovenska by mohla určitými svojimi opatreniami prispieť k stimulácii depozitnej činnosti obyvateľstva. To už je druhá vec.

Otázka zreálnenia depozitných sadzieb vo vzťahu k miere inflácie - toto je napríklad aj jedno odporúčanie Svetovej banky voči nám, a zrejme na budúci týždeň budeme v Amerike rokovať aj o tomto. Ako guvernér odporúčam stanoviť reálnu cenu peňazí v čase, to znamená stanoviť reálne úrokové sadzby, tým podporiť primárne depozite, a tým vlastne podporiť kumuláciu zdrojov, ktoré by mohli byť použité na nové úvery. Čiže najväčší problém vidím po prvé - v stimulácii primárnych depozit cez úrokové sadzby, a po druhé - veľký problém vidím v dnešnom nedostatku zdrojov práve v štruktúre úverov, v nekvalite úverového portfólia jednotlivých komerčných bánk a v nezabezpečení presunu úverov z projektov, ktoré dnes už nie sú efektívne a hovoríme, že vlastne mnohé tieto projekty alebo podniky by mali ísť už do bankrotov. Tým, že mnohé tieto úvery sú nenávratné alebo sú prolongované, nedochádza k plynulej tvorbe likvidných zdrojov v komerčných bankách na poskytovanie nových úverov. Takže tu vidím najväčší problém. Tu Národná banka Slovenska môže spolupôsobiť, ale je to trošku širší záber ako len Národnej banky Slovenska.

Ďalej som tu mal poznačené neproduktívne využívanie úverov, bola to otázka. Samozrejme, že keď úrokové sadzby sú do určitej miery odtrhnuté od miery inflácie, takisto sa môže stať, že aj aktívne úroky z úverov nepôsobia selektívne na výber projektov. Mám na mysli to, že keď niekto dnes dostane aktívne úver od komerčnej banky - povedzme - za 17 % a miera inflácie je dnes 21 %, dosiahne určitý zisk, tak

síce jemu sa to javí, že je ziskový, ale inak z hľadiska spoločnosti je stratový len z toho dôvodu, že nie sú reálne úrokové sadzby. To znamená, že sú nižšie úrokové sadzby u depozit, tým je tam nejaká marža pre banku a nižšie aktívne úrokové sadzby. Ak mal pán poslanec na mysli toto, tak musím uznať, že naozaj sa môže stať, že dnes ešte aj neproduktívne projekty môžu byť prefinancované - povedzme - z komerčných bánk. Ale zase je to otázka komerčných bánk do akej miery selektujú jednotlivé projekty.

Potom tu mám poznačené, prečo nefunguje burza cenných papierov. No, určite je tam viac dôvodov. Neviem, či treba o tom teraz hovoriť, to je dlhá debata. Mohol by som vám povedať, že dnes som mal debatu so svojimi poradcami v súvislosti s reitingom jednotlivých organizácií. Ale to je len jedna z vecí, že treba ohodnotiť jednotlivé podniky a potom na základe toho ohodnotiť cenné papiere, ktoré reprezentujú tieto podniky. Ale tam je množstvo iných problémov, povedzme, dostatok likvidných prostriedkov v ekonomike, prepojenie ekonomiky na zahraničie, atď. Myslím si však, že sa mám vyjadrovať najmä k menovému vývoju.

Ďalšie otázky súviseli s devízovými rezervami. Okolo devízových rezerv sa toho v poslednom čase tiež dosť veľa hovorilo, aj v novinách som si so záujmom prečítal niektoré články, napríklad, že hovorím polopravdy o devízových rezervách. Keď poviem, že devízové rezervy k dnešnému dňu sú 511 miliónov dolárov, neviem, čo je na tom polopravda. Jednoducho - tam je dátum a číslo. A to je holá pravda, neviem prečo polopravda. Druhá vec je, že mohli by sme si urobiť analýzu ako sme tento stav 511 miliónov dosiahli. To je pravda, že o tom by sme sa mohli porozprávať. Nikdy som netvrdil, ani nikto z Národnej banky netvrdil, že tento stav vznikol naším exportom alebo aktívnou platobnou bilanciou. Veď sme predsa jasne hovorili, že sú tu nejaké tranze, ktoré sme dostali od Medzinárodného menového fondu, konkrétne 90

miliónov dolárov, ďalej sa nám podarilo predať bondy, teda emisiu cenných papierov cez NOMURA International v objeme asi 240 miliónov dolárov, predala sa REEMTSMA, pardon, teda privatizoval sa Slovenský tabakový priemysel, ktorý kúpila REEMSTMA, ale napríklad v Čechách tiež Filip Moris kúpil tabakový priemysel. Ale to je jedno.

Čiže mohli by sme sa z tohto hľadiska pozerať na devízové rezervy, do akej miery je tam efekt zo zadĺženia, efekt z výpredaja majetku alebo niečo také a efekt z reálnej ekonomiky - myslím zahraničný obchod. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že keď porovnávame číslo, povedzme, 600 alebo 511 s číslom 300, aj vtedy štruktúra devízových rezerv bola rôzna, aj vtedy tam boli rôzne úvery. Totiž Slovensko nevzniklo na zelenej lúke. Už aj vtedy sme mali nejaké záväzky, nejakú zahraničnú zadĺženosť. Rozanalyzujme aj porovnateľné, aby sme naozaj porovnávali dve porovnateľné veličiny.

A druhá vec, keď hovoríme o tom, koľko úverov sme zobrali od 1. januára - povedzme - do dnešného dňa, potom na druhej strane je profesionálne povedať aj to, koľko sme v tom období splatili úverov, ktoré sme čerpali v minulom období. Veď predsa Česko-Slovensko čerpalo určité úvery trebárs aj cez NOMURA International, aj cez iné organizácie ako je Medzinárodný menový fond. Aj tieto úvery boli čerpané a boli rozdelené medzi Česko a Slovensko v pomere 2: 1. Takže takto by som sa pozeral aj na vývoj devízových rezerv.

Hovorilo sa o tom, kedy by sme pristúpili k zrušeniu platobných podmienok. Tento rok ešte neuvažujeme o zrušení platobných podmienok, ešte v novembri-decembri by sme to dotiahli. Uvidíme, ako ukončíme tento rok.

Udržanie vnútornej konvertibility že bolo trošku diskutabilné - pán poslanec, ktorý sa predtým pýtal, zase upozornil na to, že povedať len to, že treba udržať vnútornú konvertibilitu, je dosť diskutabilné. Takže tieto dve otázky vlastne si odpovedali jedna druhej. Áno, môžeme udržať vnútornú konvertibilitu, ale niekedy za určitú cenu, to znamená - povedzme - za podmienky výraznej devalvácie alebo iných opatrení. Je pravda, že vnútornú konvertibilitu sme schopní udržať, ale keď sa zhorší ekonomická situácia, budeme musieť pristúpiť k radikálnejším opatreniam, alebo urobiť ráznejšie opatrenia v iných oblastiach.

Cesta k úplnej konvertibilite - menová politika sa odráža od ekonomickej reality. Keď naša ekonomika bude plne konvertibilná, to znamená, že naše tovary budú žiadané v zahraničí, určite to bude predpoklad k vytvoreniu plnej konvertibility. Už viackrát som hovoril, že by som chcel, aby Národná banka Slovenska robila realistickú menovú politiku, to znamená, aby naozaj sledovala stav ekonomiky, aby vychádzala zo stavu ekonomiky. Takže, keď ekonomika bude konvertibilná, bude aj menová politika. Samozrejme, Národná banka Slovenska bude robiť opatrenia, aby čo najskôr pri rešpektovaní určitých pravidiel dosiahla tento cieľ.

Úverové zabezpečenie procesu privatizácie - Národná banka zo zákona nemôže dávať komerčné úvery. Komerčné úvery dávajú komerčné banky. Uvažovalo sa, aj sa podpísala jedna dohoda o zmenkovom systéme podpory procesu privatizácie. Tiež je to dlhá debata. Môžem o tom hovoriť, ak bude vyslovene žiadosť, ale je to aspoň na pol hodinu, aby som to celé vysvetlil.

Oživenie ekonomiky - sú to všeobecné otázky. Je tu ministerstvo hospodárstva, vláda, hospodárski ministri, ktorí môžu k tomu hovoriť.

Posledná otázka bola k tisíckorunovým bankovkám. V nedeľu, na základe určitých informácií od kompetentných orgánov, ktoré som získal pred týždňom vo štvrtok, sme zvažovali

rôzne alternatívy ako zamedziť možnému znehodnoteniu slovenskej meny. Stabilita slovenskej meny bola ohrozovaná práve cez tisíckorunové bankovky. Na základe dlhých úvah sme vybrali ako najefektívnejší variant urýchlené stiahnutie tisíckorunových bankoviek z obehu. Uvedomujem si, že toto opatrenie zasiahlo široké vrstvy obyvateľstva, uvedomujem si, že vznikli mnohé dohady tým, že som nevysvetlil prečo Národná banka Slovenska pristúpila k tomuto kroku, ale, bohužiaľ, dnes sa ešte k tomu nemôžem verejne vyjadriť. Zvolal som bankovú radu na nedeľu, zvolal som šéfov najväčších komerčných bánk, a prijali sme toto opatrenie, že sme prestali vydávať tisíckorunáčky do obehu a rozhodlo sa o skrátenej lehote výmeny.

A teraz, ako si predstavujeme realizáciu tohto opatrenia. Vo vyhláške je, že do 22. októbra, t. j. do zajtra, sú tisíckorunové bankovky zákonným platidlom. To znamená, že sa používajú ako každé iné zákonné platidlo na území Slovenska. Počnúc sobotou až do piateho novembra neobmedzene budú tisíckorunové bankovky vymieňané v peňažných ústavoch. Kto donesie tisíckorunové bankovky, budú mu rozmenené na nižšie nominály. Od 29. októbra budeme vydávať nové slovenské tisíckorunové bankovky a staré federálne bankovky budú priamo vymieňané za nové slovenské tisíckorunové bankovky. Tento proces bude do 5. novembra. Od 5. novembra do 28. februára budúceho roku budem ešte v odôvodnených prípadoch povoľovať výmenu tisíckorunových okolkovaných bankoviek. Národná banka si uvedomuje, že sme tým dočasne sťažili peňažný obeh, aj sme vytvorili určité problémy v obchodnej sieti, ale naozaj sa nám to javilo ako najefektívnejšia alternatíva na ochranu meny.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu guvernérovi. Faktická poznámka - pán poslanec Fico, potom pán poslanec Harna.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

pán guvernér Národnej banky tu niečo naznačil, určité súvislosti, že nie je možné, aby dnes ešte Národnej rade oznámil dôvod, prečo došlo k výmene tisíckorunových bankoviek. Preto navrhujem predsedajúcemu tejto schôdze, aby dal bez rozpravy hlasovať o tom, že časť schôdze Národnej rady je neverejná, a prosím guvernéra Národnej banky, aby na tomto neverejnom zasadnutí poslancom Národnej rady ako najvyššieho orgánu vysvetlil, prečo došlo k stiahnutiu tisíckorunových bankoviek.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Harna, potom budeme o návrhu poslanca Ficu hlasovať.

Poslanec Š. Harna:

Pán guvernér, musím konštatovať, že váš prístup k zodpovedaniu otázok, ktoré ste dostali, je trošku - povedal by som, že neberiete to celkom vážne. Tak by som to povedal. V súvislosti s devalváciou som sa pýtal na predaj tabakového priemyslu. Odbili ste to tým, že nefajčíte, vám za tabakovým priemyslom nie je ľúto, ale potom v ďalšom ste priznali, že devízové rezervy, ktoré sa vytvárali, boli aj z tohto zdroja. Ďalej vo svojom vystúpení som citoval § 25 odsek 2, kde je jasne povedané, že štátne pokladničné poukážky môže Národná banka Slovenska nakupovať do výšky 5 % príjmov z predchádzajúceho roku, t. j. 5, 8 miliardy, a Národná banka nakupuje v hodnote 9 miliárd, takže je zjavne porušený zákon.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Harnovi. Dám najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Ficu, pretože o takomto návrhu treba hlasovať bez rozpravy. Uvidíme, ako dopadne hlasovanie a potom budeme pokračovať ďalej.

Teda dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Ficu vyhlásiť časť rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorej pán guvernér dá informáciu o príčine takéhoto spôsobu výmeny tisíckorunových bankoviek, za neverejné. Samozrejme, akonáhle bude toto zasadnutie vyhlásené za neverejné, požiadam všetkých, ktorí sú hore na balkóne, aby odišli.

Prosím, pán guvernér má ešte faktickú poznámku. Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

Vážení páni poslanci, naozaj by ma mrzelo, keby moje odpovede vyzneli tak, že tie otázky neberiem vážne. Naozaj ich beriem vážne, len v súvislosti s firmou REEMTSMA som povedal, že fajčenie je akože národný klenot, nie že bola predaná, teda tabakový priemysel. Takže, ak to takto vyznelo, ospravedlňujem sa. Chcel by som podotknúť k tomu, o čom sa ide teraz hlasovať, teda o tom, prečo sme prijali toto opatrenie. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Až keď sa rozhodne o tom, že zasadnutie bude neverejné, požiadam pracovníkov Kancelárie Národnej rady, aby zabezpečili, že toto zasadnutie bude skutočne neverejné a potom si vypočujeme vaše vysvetlenie.

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

Potom by som k REEMSTMA povedal iba toľko, že to nebol problém Národnej banky, keď sa predával alebo privatizoval tabakový priemysel. To je všetko. Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Fica?

Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Fica nedostal potrebnú väčšinu hlasov, preto pokračujeme vo verejnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Prosil by som pána guvernéra, keby aspoň na klube HZDS prezradil to tajomstvo, snáď máme nejakú nádej, že sa to dozvieme od poslancov. /Potlesk a smiech v sále. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi za faktickú poznámku. Keďže sa rozprava skončila, pán guvernér sa vyjadril k rozprave, pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce k rozprave zaujať stanovisko.

Poslanec J. Košnár:

Vážené kolegyne a kolegovia,

vzhľadom na to, že v spravodajskej správe som tlmočil priebeh diskusie v národohospodárskom a rozpočtovom výbore a podľa možnosti obsahovo verne som tlmočil aj niektoré otázky, ktoré národohospodársky a rozpočtový výbor považuje za potrebné trošku širšie vysvetliť, a pán guvernér bezprostredne nereagoval na tieto otázky, chcel by som poprosiť pána guvernéra, aby tak urobil. Uvedomujúc si ľahkú iróniu, s ktorou vracia tomuto zákonodarnému zboru, že schválil taký zákon o Národnej banke Slovenska aký schválil, medziiným aj ustanovenie, v ktorom sa hovorí, že Národná banka Slovenska podporuje hospodársku politiku vlády, nečudujme sa, že sa páni poslanci pýtajú aj na otázky, ktoré bezprostredne inak netvoria náplň zmocnení toho, čo má vykonávať Národná banka Slovenska, ale presne v duchu zákona sa pýtajú aj na veci, ktoré len v širších súvislostiach s touto činnosťou súvisia. Ale otázka, ktorá odznela aj v spravodajskej správe,...

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, aby sme si vypočuli pána spoločného spravodajcu.

Poslanec J. Košnár: ... sa týkala presne toho, čo zákon Národnej banke Slovenska umožňuje alebo ukladá, konkrétne v § 18 odsek 3, keď medzi nástrojmi menovej regulácie Národnej banky Slovenska celkom normálnym spôsobom hovorí, že Národná banka môže určiť bankám maximálny rozsah nimi poskytovaných úverov. No a k tomuto smerovali viaceré otázky v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, aj niektorí páni poslanci sa toho dotkli. Teda ide o problém, čím je vynútené, respektíve akým spôsobom bude Národná banka Slovenska čeliť možným rizikám spôsobeným istými administratívnymi prvkami v podmienkach nerovnováhy medzi ponukou resp. úverovými zdrojmi a dopytom po úveroch pri úrokových sadzbách aké sú. Chcel by som pána guvernéra poprosiť, keby k tejto otázke zaujal stanovisko. Podľa môjho názoru je plne relevantná a patrí plne do náplne činnosti Národnej banky.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Je po rozprave, ale môže to byť. Podľa rokovacieho poriadku pán guvernér nemôže otvoriť rozpravu, pretože vtedy ešte táto inštancia neexistovala. Pána ministra, ktorý by mohol vystúpiť, tu nemáme. Takže, pán profesor, je mi veľmi ľúto, tiež by som rád počul odpoveď na túto otázku, ale musím poprosiť, aby ste zaujali stanovisko k rozprave a navrhli uznesenie.

Poslanec J. Košnár:

Ospravedlňujem sa, vážené kolegyne a kolegovia, neuvedomil som si, že je rozprava uzavretá, prepáčte mi to.

Vážené dámy a páni,

národohospodársky a rozpočtový výbor prijal uznesenie, ktoré som uvádzal vo svojej spravodajskej správe. Odporúčal som a odporúčam, aby si Národná rada Slovenskej republiky toto uznesenie národohospodárskeho výboru osvojila v častiach, kde berie na vedomie a kde odporúča niektoré veci. Tento návrh v rozprave vyslovil aj pán poslanec Dzurinda, preto mi dovoľte navrhnúť, aby sa hlasovalo o jednotlivých častiach navrhovaného uznesenia.

Prvá časť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto bodu by mala znenie:

"Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1993,

B. odporúča

- doplniť správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1993 o východiská a postup prác pri delení aktív a pasív bývalej štátnej banky československej medzi Národnú banku Slovenska a českú národnú banku,

- v ďalších správach o menovom vývoji informovať aj o vývoji devízových rezerv komerčných bánk. "

Pán poslanec Polačko navrhol ďalšiu časť uznesenia, o ktorom, prosím, rozhodnime, ktoré by sa zapracovalo do tohto návrhu uznesenia ako časť C a znelo by:

"Národná rada Slovenskej republiky ukladá Prezídiu Fondu národného majetku predložiť odpočet hospodárenia Fondu národného majetku s jeho majetkom ku koncu októbra 1993 na prerokovanie na decembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky".

Vzhľadom na to, že môžu vzniknúť pochybnosti či sa táto časť uznesenia vzťahuje bezprostredne k prerokúvanej správe, alebo má len širšiu súvislosť, odporúčal by som pán, predsedajúci, aby sme najprv hlasovali o návrhu uznesenia v časti A, to znamená berie na vedomie, a časti B, odporúča tie dve veci, ktoré predložil národohospodársky a rozpočtový výbor.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím, že sme všetci rozumeli o čo ide. Budeme hlasovať o pôvodnom návrhu uznesenia, ktoré pripravil národohospodársky a rozpočtový výbor a ktoré nám predniesol pán poslanec Košnár, a až v druhej časti budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Polačko.

Prosím, dámy a páni, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia ako ho predniesol pán poslanec Košnár?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že časť A uznesenia, ktoré navrhol pán poslanec Košnár, sme schválili.

Prosím ešte raz prečítať časť B. Poslanec J. Košnár:

Časť B znie: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča doplniť správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1993 o východiská a postup prác pri delení aktív a pasív bývalej Štátnej banky československej medzi Národnú banku Slovenska a českú národnú banku. " A ďalšia odrazka: "V ďalších správach o menovom vývoji informovať aj o vývoji devízových rezerv komerčných bánk. "

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za časť B návrhu uznesenia ako ju predniesol pán poslanec Košnár?

Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Konštatujem, že časť B uznesenia sme neprijali. Poslanec J. Košnár:

Teraz, pán predsedajúci, treba hlasovaním rozhodnúť, či uznesenie bude obsahovať aj bod C navrhnutý pánom kolegom Polačkom v znení: "Ukladá Prezídiu Fondu Národného majetku predložiť odpočet hospodárenia Fondu národného majetku s jeho majetkom ku koncu októbra 1993 na prerokovanie na decembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. "

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dobre, je tu návrh, dámy a páni, vyjadrime sa k nemu hlasovaním.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za časť C návrhu uznesenia, ktorú predložil pán poslanec Polačko a ktorú prečítal pán poslanec Košnár? Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že ani časť C návrhu uznesenia sme neschválili.

Poslanec J. Košnár:

Pán predsedajúci, to sú všetky návrhy, ktoré tu odzneli. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o menovom vyvolí v Slovenskej republike za I. polrok 1993.

Ďakujem za spoluprácu pánu guvernérovi a pánu poslancovi Košnárovi. /Potlesk. /

Dámy a páni, môžeme okamžite pokračovať piatym bodom programu, alebo si môžeme urobiť 10-minútovú prestávku.

Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

navrhujem postupovať pri hlasovaní nasledovne: Odporúčam prijať tieto body spoločnej správy: 1, 2, 4, 7, 8, 9, 11, 13, 14, 15, 17, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 27. Na osobitné hlasovanie boli vyňaté body, ktorých ste sa dotkli v rozprave, a to 3, 5, 6, 10, 16, 19 a 18.

Pán predsedajúci, navrhujem o bodoch, ktoré som vymenovala na začiatku, hlasovať an blok. Odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Poslanec M. Ftáčnik:

Chcel by som poprosiť pani spravodajkyňu, aby odporučila na spoločné hlasovanie aj bod číslo 3, pretože ten bol dotknutý iba ako doplnenie k zneniu, ktoré je v spoločnej správe, a vecne súvisí s bodmi, ktoré pani spravodajkyňa odporučila na prijatie, a to konkrétne s bodmi 25 a 26 spoločnej správy. Ak pani spravodajkyňa považuje za vhodné prijať body 25 a 26, mali by sme o nich rozhodnúť naraz.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Áno, môže to tak byť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 83 poslancov.

Pani spravodajkyňa, máte nejakú poznámku? Poslankyňa E. Rusnáková:

Áno. Pán poslanec Ftáčnik, ide tu o bod 3, kde ste navrhovali doplniť odkaz číslo 3?

Poslanec M. Ftáčnik:

Áno. Poslankyňa E. Rusnáková:

Ale ak prijmeme bod 3 zo spoločnej správy, potom ho už nemôžeme dopĺňať. Pán Ftáčnik tam navrhol doplniť ešte odkaz číslo 3. Ak chceme dopĺňať bod spoločnej správy, môžeme to spraviť až potom, keď bod spoločnej správy číslo 3 neprijmeme a odsúhlasíme doplnenie, ktoré navrhoval pán poslanec Ftáčnik. Keď už bod 3 spoločnej správy prijmeme, už ju nemôžeme meniť. A my ju práve zmeniť chceme, budem to odporúčať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik, súhlasíte s takýmto riešením? Poslanec M. Ftáčnik:

Áno. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dobre, takže môžeme hlasovať an blok o bodoch, ktoré budeme prijímať.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Ešte raz zopakujem, odporúčam prijať body 1, 2, 4, 7, 8, 9, 11, 13, 14, 15, 17, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 27.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prosím aby sme sa sústredili na hlasovanie, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za schválenie pani Poslankyňou uvedených bodov spoločnej správy an blok s tým, že pani poslankyňa Rusnáková odporúča, aby sme tieto body schválili?

Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že uvedené body sme an blok schválili. Poslankyňa E. Rusnáková:

Zo spoločnej správy navrhujem an blok neschváliť body 3, 5, 6, 16 a 19, pretože v rozprave boli navrhnuté iné riešenia, ktoré by dopĺňali text veľmi vhodným spôsobom.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za schválenie pani Poslankyňou Rusnákovou uvedených bodov s tým, že pani poslankyňa ich neodporúča prijať?

Za návrh hlasovali 4 poslanci.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že pani Poslankyňou Rusnákovou uvedené body sme an blok neschválili.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Bod spoločnej správy číslo 10 nechávam na zváženie poslancov.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za bod číslo 10 spoločnej správy s tým, že pani poslankyňa Rusnáková nedáva žiadne odporúčanie? Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 10 spoločnej správy Národná rada neschválila.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Bod číslo 18 odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za bod číslo 18 s tým, že pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať?

Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 18 sme neschválili. Poslankyňa E. Rusnáková:

Teraz pristúpime k tým návrhom, ktoré zazneli v rozprave. Pani poslankyňa Aibeková sa vyjadrila k bodom 10, 16 a 19. Vzhľadom na to, že neprešiel bod 10 spoločnej správy, navrhujem návrh pani Aibekovej prijať. Bod číslo 10 teda znie: v § 5 ods. 1 na konci textu pripojiť slová "a deti, ktoré majú odloženú povinnú školskú dochádzku". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za návrh pani poslankyne Aibekovej s tým, že pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento návrh prijať? Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že návrh pani poslankyne Aibekovej sme prijali.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Pripomienka pani poslankyne k bodu spoločnej správy číslo 16: v § 20 za doterajší odsek 2 navrhuje vložiť nový odsek 3 v znení: "Na poskytovaní odborných služieb v oblasti výchovného poradenstva a špeciálno-pedagogického poradenstva sa zúčastňujú aj výchovný poradca, školský psychológ a školský špeciálny pedagóg. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Aibekovej s tým, že pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že aj druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Aibekovej sme prijali.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Nasledujúca pripomienka pani poslankyne sa týkala úpravy bodu číslo 19 spoločnej správy. Nové znenie bude teda nasledovné: v doterajšom § 21 vypustiť odseky 1 a 2 a doterajšie odseky 3 a 4 zaradiť pod nový tretí oddiel ako nový § 26 s odsekmi 1 a 2 s nadpisom "Výchovný poradca, školský psychológ a školský špeciálny pedagóg". V doterajšom § 21 ods. 4, ktorý navrhla presunúť ako § 26 ods. 2, navrhuje doplniť text: "Školský psychológ alebo školský špeciálny pedagóg sa priamo zúčastňuje na práci školy alebo špeciálneho

výchovného zariadenia a poskytuje odbornú psychologickú pomoc alebo špeciálnu pedagogickú pomoc deťom, zákonným zástupcom a pedagogickým pracovníkom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov. " O obidvoch návrhoch odporúčam hlasovať naraz a odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za dva prečítané návrhy pani poslankyne Aibekovej s tým, že pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že aj tieto návrhy boli prijaté. Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďalší návrh pani poslankyne Aibekovej sa týkal § 24 ods. 2, kde navrhuje nové znenie: "Špeciálno-pedagogická poradňa sa zriaďuje pri špeciálnej škole, špeciálnej materskej škole alebo pri základnej škole so špeciálnymi triedami. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za návrh pani poslankyne Aibekovej? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh pani poslankyne Aibekovej sme prijali.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďalší návrh pani poslankyne sa týkal § 11, kde navrhuje nový názov tohto paragrafu. Namiesto "Stredisko prevencie" navrhuje názov "Centrum výchovnej a psychologickej prevencie". V takomto znení navrhuje upraviť aj znenie v odsekoch 1, 2 a 3. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za návrh pani poslankyne Aibekovej? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý. Poslankyňa E. Rusnáková:

Posledný návrh pani poslankyne sa týkal § 22 Pedagogicko-psychologická poradňa. V prvom riadku za slovami "plní úlohy" navrhla doplniť slovo "odbornej". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za návrh pani poslankyne Aibekovej? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Kto je proti? Nikto nebol proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh pani poslankyne Aibekovej sme schválili.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Tým sme pozmeňovacie návrhy a pripomienky pani poslankyne Aibekovej vyčerpali.

Ďalej v spoločnej správe sme neodsúhlasili bod 5. Pripomienku k tomuto bodu mal pán poslanec Goč. Svoj prvý návrh stiahol a jeho druhý návrh sa týka bodu 5 spoločnej správy. Prečítam jeho návrh. V § 2 v doterajšom odseku 2 koniec textu upraviť a doplniť takto: "Na ich činnosť možno poskytovať dotácie zo štátneho rozpočtu 2a/, najmä ak utvárajú podmienky pre zaškolenie zdravotne postihnutých detí, detí s odloženou povinnou školskou dochádzkou, detí z menej podnetného sociálneho prostredia a detí z viacjazyčného prostredia. " Pod čiarou odkaz na 2a/: "§ 5 odsek 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Goča? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Goča sme prijali. Poslankyňa E. Rusnáková:

Pán Ftáčnik mal návrh na doplnenie bodu 3 spoločnej správy. Jeho návrh teda znie: v § 2 vložiť za odsek 1 nový odsek 2 tohto znenia: "školské zariadenia môžu zriaďovať aj cirkvi a náboženské spoločnosti 2/ /ďalej len "cirkevné školské zariadenie"/, obce 3/ /ďalej len "obecné školské zariadenie"/, ako aj fyzické osoby a iné právnické osoby /ďalej len "súkromné školské zariadenie"/". Odkaz číslo 2: "Zákon číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností". Odkaz číslo 3: "§ 2 odsek 1 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Lauko - faktická poznámka. Poslanec P. Lauko:

Pán predsedajúci, chcem upozorniť na rokovací poriadok. Podľa rokovacieho poriadku sa o pozmeňovacích návrhoch hlasuje v takom poradí ako odzneli. Myslím si, že tu došlo k nejakej zmene. Môj návrh bol, myslím, aj pred pánom Gočom, aj pred pánom Ftáčnikom.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Pred pánom Gočom nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Priznám sa, že si nepamätám aké bolo poradie vystupujúcich v rozprave. Pani poslankyňa, máte pripravený aj pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku?

Poslankyňa E. Rusnáková:

Pán poslanec Lauko navrhoval k § 2 odsek 2... Poslanec P. Lauko:

"Mestské, obecné, cirkevné a súkromné školské zariadenia sa zriaďujú so súhlasom Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky /ďalej len "ministerstvo školstva"/. Po predložení koncepcie a preukázaní kvalifikovanosti podľa osobitného predpisu 2/ na ich činnosť sa poskytnú dotácie zo štátneho rozpočtu. " Odkaz 2: "Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky číslo 222/1993 Zb. " Ostatné zarážky prečíslovať.

Rozdiel oproti ostatným návrhom je v tom, že tu sa hovorí, že sa dotácie dávajú, nie môžu dávať. Samozrejme, že je to alternatíva s pánom Ftáčnikom, kde je to v podstate také isté.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Pán poslanec, navrhovanou úpravou odseku 2 tohto paragrafu kolegovia nenavrhujú nič iné, len to, čo vy. Slovo "môže" zostáva tak či tak v platnosti, pretože ak použijeme iný termín "sa poskytuje", znovu to môže byť v polohe, že sa môže, ale nemusí dať dotácia. A návrhy pána poslanca Goča aj Ftáčnika riešia tento váš prvý návrh iným spôsobom. Práve preto odporúčam kolegom schváliť tieto dva návrhy a návrh pána poslanca Lauku neschváliť. Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím si, že o tomto probléme budeme rozhodovať hlasovaním. Súhlasím s tým, že ak pán poslanec Lauko bol pred pánom poslancom Ftáčnikom, jeho návrh má prednosť. Takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Lauku tak, ako nám ho predniesol.

Pán poslanec Goč - ešte faktická poznámka. Poslanec R. Goč:

Žiaľ, už sme hlasovali o tejto problematike, uzavreli sme to, takže musíme zrušiť uznesenie, o ktorom sme hlasovali. Ide o doplnok, ktorý som dal ako prvý návrh, kde kolegyňa povedala, že prvý návrh som stiahol. Bola to odvolávka pod čiarou 2a. Práve to je tá problematika.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Teda sme už schválili váš návrh. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Prepáčte, práve preto, že toto riešenie je lepšie, som povedala, že tento návrh som dávala ako prvý, aby sme o ňom hlasovali, pretože sa týkal toho istého problému.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Tu vznikol procedurálny problém, lebo o tom, ktoré riešenie sa zdá Národnej rade lepšie, sa rozhodne hlasovaním.

Poslankyňa E. Rusnáková:

V poriadku, môžeme hlasovať o návrhu pána poslanca Lauku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Musíme o ňom hlasovať.

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

V prípade alternatívneho návrhu pána poslanca Goča klub KDH veľkoryso ustupuje od toho, aby sa opakovalo hlasovanie. A v prípade ďalšieho návrhu prosím, aby sa pokračovalo normálne podľa procedúry.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, o tom nebol spor, takže budeme teraz hlasovať o návrhu pána poslanca Lauku. Potom sa bude prípadne hlasovať o ďalšom návrhu.

Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené kolegyne a kolegovia,

chcem povedať, že to, čo povedal pán Goč, je pravda, že ak sme už hlasovali o bode 5 - síce v upravenom znení spoločnej správy - kde sa hovorí, že možno poskytovať dotácie, tak to vylučuje akýkoľvek ďalší pozmeňovací návrh v tom smere, že sa poskytuje. To znamená, že sa musia poskytovať. Súhlasím s kolegom a môžeme urobiť výnimku, keďže sme ho nezaradili včas do poradia, tak budeme hlasovať aj o jeho návrhu, ale len pre tento prípad, keďže došlo k zámene poradia. Z vecnej stránky má pán Goč pravdu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Táto časť, o ktorej sme hlasovali, sa týka poslednej vety, a v podstate tento môj návrh tiež hovorí o poslednej vete: "Na ich činnosť sa poskytnú dotácie zo štátneho rozpočtu. " Rešpektujem to, keď to bolo prijaté hlasovaním, i keď v podstate začiatok môjho návrhu je úplne iný. To znamená, že treba dať o ňom hlasovať. A ja som chybu neurobil, to znamená, že žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Lauku.

Najprv sa prezentujme.

Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Lauku s tým, že pani spoločná spravodajkyňa odporučila tento pozmeňovací návrh neprijať?

Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Lauku nezískal potrebnú väčšinu hlasov.

Môžeme pristúpiť k ďalšiemu pozmeňovaciemu návrhu. Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďalší návrh pána poslanca Lauku sa týkal § 5 odsek 1 o predškolských zariadeniach. Navrhol vypustiť znenie "dopĺňajú rodinnú výchovu o výchovno-vzdelávaciu činnosť" a nahradiť tento text novým "sú v súlade s rodinnou výchovou a poskytujú výchovno-vzdelávaciu činnosť". Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Lauku s tým, že pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Lauku nedostal potrebnú väčšinu hlasov.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďalší návrh pána poslanca sa týkal § 10 odsek 1 v štvrtom riadku na začiatku zmeniť slovo "práce" na "spolupráce". Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Lauku? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Lauku nedostal väčšinu hlasov.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďalšia pripomienka pána poslanca sa týkala § 40. Odporúčal § 40 ponechať, ponechať v ňom len odsek 1 a odsek 2 a § 41 a 42 vypustiť. § 40 by bol s jedným odsekom bez označenia. Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Lauku? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Lauku nezískal potrebnú väčšinu hlasov.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďalší návrh pána poslanca sa týkal § 43 odsek 2 a § 43 odsek 5. Tým, že sme návrh pána poslanca neprijali, nie je potrebné o týchto návrhoch hlasovali. Svoj siedmy návrh stiahol.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Môžeme pristúpiť k návrhom ďalších poslancov. Poslankyňa E. Rusnáková:

Ako ďalší bol návrh pána poslanca Goča. Teraz neviem, pán predsedajúci, či ho ponechávame alebo budeme hlasovať znova.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím, že to je už vyriešená záležitosť. Poslankyňa E. Rusnáková:

Takže návrh pána poslanca Goča sme prijali.

Ďalší bol návrh pána poslanca Ftáčnika, ktorý sme už takisto odhlasovali a prijali sme ho.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ešte sme ho neodhlasovali. Pán Lauko nás vtedy upozornil, že sa porušilo poradie, tak prosím, ešte raz budeme hlasovať.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Návrh pána poslanca Ftáčnika sa týkal doplnenia o odkaz číslo 3 - v § 2 vložiť za odsek 1 nový odsek 2. Pán predsedajúci, nejdem to čítať ešte raz, pretože už to bolo prečítané. Teda nad slovo "obce" dávame odkaz číslo 3, a ten sa týka § 2 odseku 1 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Ftáčnika? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika sme prijali.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďalšie návrhy predložil pán poslanec Sokol. Jeho prvý návrh sa týkal doplnenia bodu 6 spoločnej správy. V § 2 doterajších odsekov 4 a 5 vložiť nad slová "samosprávy" číselný znak nového odkazu 3 s touto poznámkou pod čiarou: "§ 11 odsek 3 písm. i/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov". Zároveň do odseku 5 navrhol zaradiť za slovo "rozpočtová" slová "alebo príspevková organizácia". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prezentujme sa. Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Sokola? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Sokola sme prijali.

Poslankyňa E. Rusnáková:

V súvislosti s prijatím návrhu pána poslanca bude potrebné v bode 3 pod čiarou doplniť znenie o ďalší odsek: "§ 29 odsek 2a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 567/1992 Zb. "

Ďalší návrh pána poslanca sa týkal § 8, teda v § 8 doplniť koniec textu o novú vetu: "Školské správy môžu zriaďovať a spravovať školu v prírode aj mimo svojej územnej pôsobnosti. "

Pán predsedajúci, môžem dať hlasovať o všetkých troch paragrafoch naraz?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, prosím. Poslankyňa E. Rusnáková:

Jeho ďalší návrh bol v § 42 ods. 1 doplniť o novú poslednú vetu v znení: "Podieľa sa na vývoji, tvorbe a zavádzaní pedagogických a iných programov využívaných v školstve. " A posledný návrh - v § 42 ods. 2 navrhuje nový text: "Školské výpočtové stredisko vzdeláva pedagogických a ďalších školských pracovníkov v informačnej a výpočtovej technike. " Odporúčam všetky tri pozmeňovacie návrhy prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Pán poslanec Kvasnička má faktickú poznámku. Poslanec L. Kvasnička:

Navrhujem posledný návrh oddeliť, hlasovať o ňom samostatne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím, že pani poslankyňa má právo urobiť takýto návrh ako spoločná spravodajkyňa, môžeme o nich hlasovať.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Myslím si, že môžeme vyjsť v ústrety. Navrhujem teda hlasovať o druhom a treťom návrhu spoločne a o poslednom návrhu budeme hlasovať osobitne. Odporúčam druhý a tretí návrh prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kto je za druhý a tretí návrh? Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že dva zo spomenutých návrhov sme schválili.

Prosím, keby ste ešte raz prečítali tretí návrh. Poslankyňa E. Rusnáková:

Tretí návrh: § 42 ods. 2 prijať v nasledovnom znení: "Školské výpočtové stredisko vzdeláva pedagogických a ďalších školských pracovníkov v informačnej a výpočtovej technike. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Pán predsedajúci, ešte by som chcela upozorniť, že pri návrhu pána Ftáčnika pri prepise asi došlo k chybe. Odkaz číslo 3, kde sa odvolávame na paragraf zákona o obecnom zriadení, nie je § 2, ale § 22.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Berieme na vedomie a legislatívny odbor to dá napísať v správnom znení. Ďakujem vám.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďalšie návrhy ako posledná predložila pani poslankyňa Gbúrová. V § 27 nový doterajší text ako odsek 1 a navrhuje doplniť nový odsek 2: "Štúdium na jazykovej škole sa môže ukončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky na tej škole, ktorá získala oprávnenie podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného Ministerstvom školstva a vedy Slovenskej republiky. " Chcem dať návrh, aby sme hlasovali o obidvoch jej návrhoch naraz. V § 43 nový odsek 8: "Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky získania oprávnenia na vykonávanie štátnej jazykovej skúšky na jazykovej škole. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za oba návrhy pani poslankyne Gbúrovej? Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Zdržal sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že oba návrhy pani poslankyne Gbúrovej sme schválili.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Tým sme vyčerpali všetky body spoločnej správy aj pripomienky z rozpravy. Odporúčam v súvislosti so zmenami jednotlivých paragrafov, odsekov a odkazov pod čiarou tieto prečíslovať. Navrhujem návrh zákona o školských zariadeniach ako celok prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať o zákone ako celku.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach v tom znení s pripomienkami, ktoré sme doteraz schválili? Pani spoločná spravodajkyňa odporúča prijať tento návrh zákona.

Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach. /Potlesk. /

Ďakujem pani poslankyni Draxlerovej aj pani poslankyni Rusnákovej za spoluprácu.

Môžeme prejsť k ôsmemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 336 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 336a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

Kolegyne a kolegovia, prosím, aby sme pani ministerku pozorne vypočuli.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Moje úvodné slovo bude stručné.

Včera tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 63 o životnom minime, prerokovali tri výbory: ústavnoprávny, pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a zároveň aj národohospodársky a rozpočtový. Vzhľadom na to, že všetky tieto tri výbory ho prijali jednomyseľne, v úvodnom slove by som chcela podčiarknuť len to, že podľa § 7 tohto zákona je vláda splnomocnená nariadením zvýšiť sumy životného minima ak index životných nákladov zamestnaneckých domácností v nízkom príjmovom pásme vzrastie od predchádzajúceho určenia týchto súm aspoň o 10 %. Zvýšenie sa má vykonať tak, aby

podiely súm životného minima pre jednotlivé typy domácností na osobu vo vzťahu k priemerným peňažným príjmom na obyvateľa za posledný rok zostali primerane zachované.

Doteraz platné sumy v tomto zákone určené ako potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb navrhujeme zvýšiť odstupňované podľa veku z doterajších 900 až 1 300 Sk na 1 010 až 1 460 Sk na osobu, čo znamená v priemere 12, 5 %. Sumy životného minima určené ako potrebné na zabezpečenie nákladov na domácnosť, navrhujeme zvýšiť z doterajších 500 až 950 Sk na 630 až 1 190 Sk, a to podľa počtu osôb spoločne posudzovaných. Priemerné zvýšenie súm na domácnosť predstavuje 25 %. V priemere sa navrhuje zvýšiť sumy životného minima od 14, 3 %, to je priemerná domácnosť, až na 16, 5 % pre jednotlivca. Absolútne to znamená na osobu o 200 až 280 Sk mesačne v závislosti na jednotlivých typoch domácností. Pre vašu informáciu: u priemernej štvorčlennej domácnosti sa suma životného minima zvyšuje z doterajších 5 600 Sk na 6 400 Sk.

Ďalej v tomto návrhu novely zákona reagujeme na nový systém daní a nový systém poistenia. K tomuto návrhu zákona je už pripravená inovovaná vyhláška o sociálnej odkázanosti, ktorú som dnes podpísala, vstúpi však do účinnosti až spolu s pripravovanou novelou zákona. Odporúčam tento vládny návrh zákona prijať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani ministerke Keltošovej. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Martu Aibekovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi predniesť spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime, tlač Národnej rady Slovenskej republiky 336, v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 540 z 12. októbra 1993 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, ho prerokovali.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili s predkladaným vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky súhlas bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovil súhlas s predkladaným vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky a odporučil ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť po

zohľadnení pozmeňovacích a doplňovacích pripomienok. Pripomienky sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1, 2 a 3. Všetky tri majú legislatívno-technický charakter. Odporúčam ich prijať a taktiež odporúčam prijať predkladaný vládny návrh zákona ako celok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani poslankyni. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o ôsmom bode programu. Mám zatiaľ jednu prihlášku pána poslanca Masarika za KDH.

Poslanec J. Masarik:

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážená Národná rada,

životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov občana, pod ktorou nastáva stav jeho hmotnej núdze. Inými slovami je to hranica biedy, ktorej výška, ako sa dá predpokladať, bola v zákone určená na základe fundovaných analýz a po zrelej úvahe. Podľa § 7 zákona o životnom minime je vláda Slovenskej republiky splnomocnená zvýšiť vládnym nariadením hranice životného minima, ak index životných nákladov zamestnaneckých domácností v nízkom príjmovom pásme vzrastie od predchádzajúceho určenia týchto súm aspoň o 10 %. Pozrime sa teda, ako stúpal index životných nákladov zamestnaneckých domácností od 29. decembra 1991, keď zákon o životnom minime nadobudol účinnosť.

Desaťpercentná hranica bola prekročená po prvýkrát v decembri 1992, teda pred desiatimi mesiacmi. Už vtedy mala vláda na to primerane reagovať. Dvadsaťpercentná hranica bola prekročená vo februári 1993. Vtedy mala nasledovať ďalšia automatická úprava hraníc životného minima vládou Slovenskej republiky. Tridsaťpercentná hranica indexu životných nákladov zamestnaneckých domácností bola prekročená v septembri 1993. Údaj Slovenského štatistického úradu za august 93 hovorí, že index životných nákladov dosiahol hodnotu 129, 2 %.

Ako postupovala vláda Slovenskej republiky zoči-voči tejto situácii? Už 10 mesiacov nerešpektuje § 7 zákona o životnom minime. Už 10 mesiacov bližšie nešpecifikovaný podiel obyvateľstva reálne žije pod hranicou biedy, čo v mesiaci október už robí pokles približne o 30 %. Bez odozvy zostáva aj interpelácia z apríla tohto roku v tejto veci a vláda nesplnila ani uznesenie číslo 202 z 26. apríla 1993, kde v bode B 16 Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby v zmysle § 7 zákona číslo 463 z roku 1991 Zb. o životnom minime upravila nariadením vlády § 3, odseky 2 a 3 uvedeného zákona v súlade s rastom indexu životných nákladov.

Celý predchádzajúci komentár by som si mohol odpustiť vtedy, keby vláda Slovenskej republiky urobila konečne to, čo jej zákon káže, a v tichosti - vládnym nariadením - valorizovala životné minimum a ostatné dávky sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodky, v súlade s § 7 zákona, teda dnes už takmer o 30 %. Namiesto toho nám vláda predkladá novelu zákona o životnom minime, ktorou reálne znižuje hranice životného minima o 15 % tým, že namiesto o 29 % navrhuje upraviť prah životného minima v priemere iba o 14, 3 až 16, 5 %.

Snahu vlády Slovenskej republiky znížiť hranicu hmotnej núdze obyvateľstva, zámer vlády preniesť zodpovednosť za tento krok na parlament, považujem za nekorektný. Preto navrhujem, aby z návrhu zákona o životnom minime, tlač 336, bol vypustený bod 1, ktorým sa navrhujú nové hranice životného minima. Skutočnosťou zostáva, že v otázke životného minima môže a má konať vláda bez akejkoľvek asistencie pariamentu a bez potreby novelizovať zákon. Skutočnosťou zostáva i to, že vláda tak doteraz neurobila a dnes navrhuje upraviť životné minimum vlastne na stav, ktorý odpovedá situácii v decembri 1992 až januári 1993.

V prípade, ak prejde môj návrh, žiadam, aby vláda Slovenskej republiky bez prieťahov vládnym nariadením zvýšila hranice životného minima o hodnotu, ktorá zodpovedá poslednej známej, teda augustovej hodnote indexu životných nákladov, a tým životné minimum uviedla do súladu so zákonom číslo 463 z roku 1991 Zb.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o ôsmom bode programu za ukončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka Keltošová?

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

je skutočne pravdou, čo povedal pán poslanec Masarik, že vláda mohla svojím nariadením zvýšiť hranice životného minima, nemuselo sa s tým chodiť do parlamentu. Naopak, na

rozdiel od pána poslanca si myslím, že toto je korektnejší prístup, najmä ak si prečítate ekonomický rozbor, kde sa hovorí, že v rozpočte na tento rok bola schválená čiastka 2, 36 miliardy korún. Nechceli sme svojvoľne nariadením vlády bez toho, aby ste vy, poslanci, o tom vedeli, prekročiť túto sumu, pretože už pri navrhovanej výške zvýšenia sociálneho životného minima bude to znamenať mesačne plus 108 miliónov korún nad vami schválený rozpočet. Okrem toho chcem upozorniť, že hranice životného minima, tak ako sme ich navrhli, boli schválené v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, čiže sú výsledkom dohody sociálnych partnerov.

Ďalej by som chcela uviesť, viem, že by to bolo politicky lepšie, ak by sme zvýšili sumy, ktoré tam navrhujeme. V porovnaní s minimálnou mzdou a v porovnaní s dôchodkami by takéto prudké zvýšenie životného minima pôsobilo pre určité osoby vyslovene demotivačne. A už len na záver - § 7 citovaného zákona číslo 463 má aj druhú časť, pán poslanec, ktorú ste neprečítali, a tam sa hovorí, že zvýšenie sa vykoná tak, aby podiely súm životného minima pre jednotlivé typy domácností na osobu vo vzťahu k priemerným čistým peňažným príjmom na obyvateľa za posledný rok zostali primerane zachované. Keďže priemerné mzdy išli za posledný polrok veľmi pomaly hore, vláda usúdila, že by nebolo rozumné zvyšovať životné minimum, aby pôsobilo demotivačne k priemerným mzdám. Toľko na vysvetlenie prečo sme navrhli takéto zvýšenie, aké vám predkladám.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani ministerke Keltošovej. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani poslankyňa Aibeková?

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem, iba veľmi stručne. Pán poslanec Masarik, ktorý ako jediný vystúpil v rozprave, hovoril o biede, ale zákon číslo 463/1991 Zb. hovorí o stave hmotnej núdze, čo je niečo úplne iné. Niekoľkokrát vystúpil k týmto kategóriám pán poslanec Kočtúch, ktorý presne uvádzal aj rozdiely medzi tým, čo je to stav hmotnej núdze a čo je to stav biedy. Čiže držme sa paragrafového znenia tak, ako bolo v pôvodne prijatom zákone číslo 463/1991 Zb.

Na ostatné zodpovedala pani ministerka. Chcem povedať iba toľko, že naozaj prijatím týchto novonavrhovaných súm sa to premietne aj do ďalších zákonov. Napríklad na 22. schôdzi sme prijali zákon o úprave niektorých štátnych dávok, bol to napríklad rodičovský príspevok, príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti, kde sa už tieto novonavrhované sumy, ktoré - dúfam - odsúhlasíme, premietnu aj do týchto zákonov. Taktiež sa tieto sumy premietnu aj do ďalších dávok sociálnej starostlivosti. Budú sa týkať napríklad príspevku na zvýšené životné náklady. Z mojej strany iba toľko. Dúfam, že tento zákon nájde porozumenie u všetkých kolegov poslancov a že ho schválime. Odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Poslankyňa M. Aibeková:

Pán predsedajúci, keďže v rozprave nevystúpil nikto okrem pána poslanca Masarika, ktorý navrhoval vypustiť článok I predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorý sa týka § 3 ods. 2 a 3, kde sú uvedené novonavrhované sumy, odporúčam jeho návrh neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ale najskôr by sme mali prebrať návrhy zo spoločnej správy.

Poslankyňa M. Aibeková:

Prepáčte, teda najskôr sa budeme zaoberať spoločnou správou, kde sú iba tri body. Všetky body navrhujem an blok prijať, pretože majú technicko-legislatívny charakter, nemenia filozofiu ani podstatu zákona. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 81 poslancov.

Kto je za predložený návrh spoločnej správy? Pani spoločná spravodajkyňa odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme spoločnú správu prijali. Poslankyňa M. Aibeková:

V rozprave vystúpil ako jediný pán poslanec Masarik, ktorý navrhol vypustiť článok I predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorý sa týka § 3 odsekov 2 a 3, kde sú navrhované práve tie zvýšené sumy. Navrhujem neprijať tento jeho návrh.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Masarik:

Chcem to spresniť. Nenavrhujem vypustenie celého článku I, iba vypustenie bodu 1 článku I.

Podpredseda NR SR A, M. Húska:

Ďakujem pekne. Poslankyňa M. Aibeková:

Odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Masarika? Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Masarika sme neprijali.

Poslankyňa M. Aibeková:

Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy zo spoločnej správy i z rozpravy, preto

navrhujem, aby sme hlasovali o zákone ako celku. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení ako bol prijatý podľa spoločnej správy.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za predložený celkový návrh? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime. /Potlesk. /

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za konštruktívnu spoluprácu. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

pri schvaľovaní programu bolo odhlasované, že body 9, 10 a 11, teda zelenú správu, prerokujeme v piatok 22. októbra ako prvé body programu. Preto pokračujeme prerokúvaním dvanásteho bodu programu, ktorým je

Návrh vlády Slovenskej republiky na členov Rady Fondu deti a mládeže a Dozornej rady Fondu detí a mládeže.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 327. V predloženom návrhu uznesenia v časti b/ je aj návrh na odmenu za výkon funkcie členom rady fondu a dozornej rady fondu, ktorú podľa § 9 odsek 5 a § 11 odsek 3 zákona určí Národná rada Slovenskej republiky.

Podľa § 8 odsek 1 a § 11 odsek 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189 z 15. júla 1993 o Fonde detí a mládeže členov rady fondu a členov dozornej rady fondu na návrh vlády volí Národná rada na funkčné obdobie štyroch rokov.

Prosím zástupcu vlády, aby uviedol tento návrh. Bohužiaľ, zástupca vlády tu nie je, čo je škoda.

Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:

Pán predsedajúci, už viac hodín pokračujeme bez prestávky. Vzhľadom na neprítomnosť vlády a aj vzhľadom na šum v sále, ktorý by som si netrúfal vysvetliť nedisciplinovanosťou, ale únavou, myslím, že by bolo dobré urobiť 15-20 minútovú prestávku. Snáď medzitým príde aj niektorý člen vlády.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško má ďalšiu faktickú poznámku.

Poslanec F. Mikloško:

Vzhľadom na to, že ďalší zákon, ktorý pokračuje - vrátený zákon o cirkevnom majetku, a vzhľadom na to, že tri výbory ho ešte neprerokovali, dávam návrh, aby sa dala trištvrtehodinová prestávka, aby tieto výbory zároveň zasadli, a tým môžeme tento zákon prerokovať, pretože budeme postavení pred ten istý problém po prestávke.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Môžeme súhlasiť s týmto návrhom, výbory by sa mohli stretnúť. Prosím predsedov výborov, aby si to zorganizovali. O pol šiestej pokračujeme a pokúsime sa zabezpečiť, aby prišiel pán podpredseda vlády Slovenskej republiky. Takže prosím, aby výbory využili čas, a ja zariadim, aby prišiel pán podpredseda vlády.

/Po prestávke. /

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

budeme pokračovať v prerokúvaní dvanásteho bodu programu, ktorým je návrh vlády Slovenskej republiky na členov Rady Fondu detí a mládeže. Prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti. Mám aj informáciu z Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, poviem vám termín, kedy budeme prerokúvať zákon, ktorý vrátil Národnej rade.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, aby sme sa sústredili na ďalšie rokovanie. Ako som už povedal, ďalším bodom programu je návrh vlády Slovenskej republiky na členov Rady Fondu detí a mládeže a Dozornej rady Fondu detí a mládeže.

Tento návrh ste dostali ako tlač 327. V predloženom návrhu uznesenia v časti b/ je aj návrh na odmenu za výkon funkcie členov Rady Fondu detí a mládeže a Dozornej rady Fondu detí a mládeže, ktorú podľa § 9 ods. 5 a § 11 ods. 3 zákona určí Národná rada Slovenskej republiky.

Podľa § 8 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189 z 15. júla 1993 o Fonde detí a mládeže členov rady fondu a členov dozornej rady fondu na návrh vlády volí Národná rada na funkčné obdobie štyroch rokov.

Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Romana Kováča povereného riadením Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky, aby predložený návrh uviedol.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189 z roku 1993 zriadil Fond detí a mládeže za účelom výkonu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý vymedzuje tento zákon a používa ho na podporu činnosti v prospech detí a mládeže. Tento zákon súčasne určuje aj orgány fondu, ktorým je rada fondu, predseda, dozorná rada a riaditeľ. členov rady fondu, ktorá sa skladá z deviatich členov, volí Národná rada Slovenskej republiky na funkčné obdobie štyroch rokov a členov dozornej rady rovnako volí Národná rada Slovenskej republiky.

Fond bude spravovať nielen finančné prostriedky, ale aj hmotný a nehmotný majetok. Preto je potrebné, aby orgány, ktoré ho spravujú, spravovali fond tak, aby tento majetok

prinášal úžitok a zisk pre organizácie, pre spoločenské organizácie mladých. Navrhli sme preto zloženie fondu, ktorého vekový priemer je menej ako 34 rokov tak, aby zástupcovia tohto mali vyvážené vzdelanie. To znamená, že sú tam ekonomicky vzdelaní ľudia, technicky vzdelaní ľudia, ľudia s právnickým vzdelaním, s prírodovedným aj s pedagogickým. V dozornej rade navrhovaný člen pán poslanec Bajan písomne oznámil, že sa vzdáva svojej kandidatúry, a preto vás prosím, aby ste si jeho meno škrtli.

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne a páni poslanci,

žiadam vás, aby ste predložený návrh prerokovali a schválili, aby Fond detí a mládeže mohol začať pracovať tak, ako stanovuje zákon číslo 189 z roku 1993. Uvedený zákon súčasne uvádza, že rozpočet tohto fondu, výročnú správu tohto fondu, ako aj účtovnú uzávierku fondu schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. Tým má fond mládeže výnimočné postavenie. Štatút fondu, v ktorom bude zakotvená spoluúčasť organizácie mladých na tvorbe rozpočtu, schvaľuje vláda.

Ešte raz dovoľte záverom požiadať vás o priaznivé posúdenie tohto návrhu a jeho schválenie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Romanovi Kováčovi a prosím poslankyňu Janu Sudekovú, aby informovala o stanovisku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru k uvedenému materiálu.

Poslankyňa J. Sudeková:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení páni,

chcem sa ospravedlniť, že som prišla trošku neskôr, ale bola som na zasadaní nášho výboru. Dovoľte, aby som vám predniesla správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru k návrhu vlády Slovenskej republiky na členov Rady Fondu detí a mládeže a členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 12. októbra 1993 číslo 538 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu členov Rady Fondu detí a mládeže a členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže na prerokovanie do 15. októbra 1993. Výbor v určenej lehote posúdil návrh vlády Slovenskej republiky na členov Rady Fondu detí a mládeže a členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže z hľadiska kritérií podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

1. Podľa § 8 ods. 1 zákona zvoliť 9 členov Rady Fondu detí a mládeže a podľa § 11 ods. 2 zákona zvoliť 3 členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže;

2. Podľa § 9 ods. 5 a § 11 ods. 3 zákona určiť členom Rady Fondu detí a mládeže a členom Dozornej rady Fondu detí a mládeže odmeny za výkon funkcie takto: predsedovi rady v sume 13 000 Sk mesačne. Ak vykonáva podnikateľskú alebo

inú zárobkovú činnosť, odmena sa poskytne v sume 7 000 Sk mesačne. Členom rady fondu v sume 10 000 Sk mesačne. Ak vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, odmena sa poskytne v sume 5 000 Sk mesačne, členom dozornej rady fondu v sume 3 000 Sk mesačne. Poznamenávam, že podľa § 8 ods. 2 a § 11 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže sa voľba členov rady fondu a dozornej rady fondu vykonáva tajným hlasovaním.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Sudekovej. Dostal som požiadavku vystúpiť k tomuto materiálu od pani poslankyne Bibiány Guldanovej. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctená Národná rada,

15. júla tohto roku sme spoločne prijali zákon o Fonde detí a mládeže. Mal vyjasniť problémy pri využívaní hmotného a nehmotného majetku zdedeného po bývalom Socialistickom zväze mládeže. Jeho úlohou je uchovať celistvosť majetku, tvoriť a efektívne využívať materiál na finančné zdroje tak, aby došlo k ich maximálnemu zhodnoteniu. Dnes, 21. októbra je 51. deň účinnosti tohto zákona. Smelo by sme mohli povedať, že je načase, že návrhy na členov rady a dozornej rady máme konečne na programe. Predkladaný vládny návrh by mal byť zavŕšením a konečnou bodkou trojročného provizória v hospodárení s bývalým zväzáckym majetkom. Práve prerokúvaný návrh má však nedostatky a dáva podnet na položenie niekoľkých otázok predkladateľom.

V zásadách štátnej politiky voči mládeži štát jasne deklaroval princíp partnerstva a spolupráce v práci s mládežou. Uvedený návrh žiadnym spôsobom nerešpektuje túto zásadu a neumožňuje subjektom pracujúcim s mladými ľuďmi podieľať sa na spravovaní tohto majetku. Spoluzodpovednosť mladých ľudí pri riešení problémov, ktoré sa ich priamo dotýkajú, je jedným zo základných princípov celoeurópskej politiky voči mládeži.

V § 12 zákona číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže je uvedená nezlučiteľnosť funkcií. Členovia rady a dozornej rady nemôžu byť funkcionármi v politických stranách a v politických hnutiach alebo v detských a mládežníckych organizáciách. V súvislosti s týmto paragrafom mám pochybnosť, či dodatok v predkladacej správe tlače číslo 327 je reálny. Nezastávam názor, že k uvedeným kandidátom je potrebné uviesť politickú príslušnosť. Napriek tomu ma veľmi zaujíma a prosím o odpoveď na otázku, akým spôsobom, na základe čoho boli kandidáti na členov jednotlivých rád vybraní. Asi nielen ja som si všimla náhodu, že z 9 členov rady fondu sú traja priamo z Trenčína, jeden z Trenčianskych Teplíc, traja z Bratislavy a po jednom z Námestova a zo Zvolena. Vari to netreba chápať tak, že v iných okresoch, napríklad na východnom Slovensku nie sú ľudia, ktorí by boli schopní zastávať čestné funkcie v orgánoch fondu? Alebo nezabúdame na kamarátov?

V predkladacej správe k zákonu sa hovorí - citujem: "Pretože ide o majetok po bývalom Socialistickom zväze mládeže, považuje sa za vhodné, aby niekoľkých členov rady fondu navrhovala Rada mládeže Slovenska, pretože fond má slúžiť pre potreby detí a mládeže pri zabezpečení aktívnej participácie mladých ľudí. " Koniec citátu.

Tiež v závere preambuly tlače číslo 327 sa hovorí o filozofii fondu a o jeho maximálnej nezávislosti na štátnej exekutíve. Opäť sa pýtam predkladateľa, prečo návrh nebol minimálne prekonzultovaný s medzinárodne uznávanou Radou mládeže Slovenska, mimochodom, organizáciou, ktorá dostala za minulý rok Svetovú cenu mládeže, ktorú jej udelil partner Organizácie spojených národov Svetové združenie mládeže. Ocenenie dostala ako najaktívnejšia mládežnícka národná rada.

Pýtam sa tiež, prečo ministerstvo školstva a vedy dodnes neodpovedalo na listy, ktoré Rada mládeže Slovenska písala v súvislosti s konštituovaním orgánov Fondu detí a mládeže. Podotýkam, že Rada mládeže Slovenska aktívnym podielom prispela k tvorbe zákona.

V § 9 sa hovorí, že odmeny a náhrady členom rád fondu určí Národná rada, a tým sa budú uhrádzať z rozpočtu fondu. Som tej mienky, že ak Nadácia detí a mládeže, ktorá je doterajším správcom majetku, vykazovala stratu vyše 8 miliónov Sk a nadáciu zachránila len štátna dotácia, nie je opodstatnený návrh na odmeny členov rád, podľa ktorého minimálny variant hovorí o sume 672 tisíc Sk ročne a maximálny hovorí o sume 1 224 tis. Sk. Navyše, Národná rada ešte nemôže vedieť ako bude vyzerať rozpočet na budúci rok a v akom stave je hospodárenie v tomto roku.

Moja posledná otázka znie: Nadácia detí a mládeže bola zriadená 4. júna 1991 a podľa zákona číslo 189/1993 Z. z. mala zaniknúť 1. septembra 1993. Nadácia do dnešného dňa nie je vymazaná, riaditeľ je stále jej štatutárom a, navyše, je tu splnomocnenec, ktorý je zástupcom Fondu detí a mládeže. Kto je teda skutočným zástupcom so zodpovednosťou za nie malé hodnoty? Dovoľte mi poznámku, že v tejto súvislosti mi prichádza na um splnomocnenec pre Najvyšší kontrolný úrad.

Vážené dámy, vážení páni,

na základe uvedených nedostatkov pri navrhovaní členov Rady a Dozornej rady Fondu detí a mládeže navrhujem nehlasovať o predloženom návrhu a vrátiť ho vláde na opätovné prerokovanie. Ďalej predkladám návrh na uznesenie, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky na najbližšiu schôdzu Národnej rady predložiť nový návrh, pri vypracovaní ktorého bude zabezpečená spoluúčasť Rady mládeže Slovenska nie ako jediného, ale ako rozhodujúceho zástupcu detských a mládežníckych organizácií a zástupcov iných subjektov priamo pracujúcich s deťmi a mládežou.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďalej sa hlási o slovo pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia poslanci,

som druhým z trojice predkladateľov návrhu zákona, ktorým bol ustanovený Fond detí a mládeže. Pripájam sa k stanovisku pani poslankyne Guldanovej a stotožňujem sa so stanoviskom Predsedníctva Rady mládeže Slovenska. V ich stanovisku sa okrem iného uvádza: "Uvedený návrh nebol prekonzultovaný so žiadnym subjektom pracujúcim priamo s deťmi a mládežou na Slovensku. Vychádzame z toho, že výber kandidátov na

tak dôležité funkcie nie je možné uskutočniť z úzkeho okruhu ľudí. členstvo v správnych radách orgánov, ktoré doteraz spravovali tento majetok, bolo vždy čestné. Pokladáme za neúnosný stav, aby odmeny jednotlivých členov rady fondu boli stanovené až do výšky 13 tisíc Sk. V zásadách štátnej politiky voči mládeži štát jasne deklaroval princíp partnerstva a spolupráce v práci s mládežou. Uvedený návrh žiadnym spôsobom nerešpektuje túto zásadu a neumožňuje subjektom pracujúcim s mladými ľuďmi podieľať sa na spravovaní tohto majetku. "

Vzhľadom na vyššie uvedené vás rovnako žiadam, aby ste súhlasili s vrátením predloženého vládneho návrhu na vymenovanie členov Rady Fondu detí a mládeže a členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Prosím, kto sa ďalej hlási s otázkou? Pán poslanec Tarčák.

Poslanec J. Tarčák:

Vážený predsedajúci, vážený podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

chcel by som zareagovať na to, čo tu bolo povedané. Tie argumenty vyplývajú z toho, na základe čoho bol predložený zoznam skupiny ľudí, ktorá by mala byť v rade a následne v dozornej rade. Spochybňuje sa tu princíp použitých kritérií, nerešpektovali sme tu Radu mládeže Slovenska a ďalšie. Prosím vás, na Slovensku je momentálne cez 60 rôznych zaregistrovaných mládežníckych organizácií, ale nikto nevie koho, v akom rozsahu reprezentujú. To je prvý dôvod.

Po ďalšie - majetok bývalého Socialistického zväzu mládeže predstavuje účtovnú hodnotu 1, 3 mld Sk, tržnú okolo 2 - 2, 5 mld Sk, a vykazuje za tento rok stratu 1, 5 mil. Sk. Tak sa pýtam, vážení páni a dámy, ak máme tu menovať znovu skupinu podľa perfektívnych pravidiel, podľa ktorých sme zostavovali Správnu radu Nadácie mládeže, a má zhmotňovať majetok, ktorý predstavuje miliardy korún, aby vykázal stratu, kladiem otázku ináč. Páni, urobme niečo s tým majetkom, aby sme ho nemali, a 1, 5 mld Sk rozdajme priamo medzi mladých ľudí. Nech s ním nakladajú tak, ako uznajú za vhodné, ak nemá tento majetok produkovať milióny, ktoré tento parlament bude schvaľovať v rozpočte, pretože tento parlament rozhodne o tom, za akým účelom, na čo sa použijú. Tento parlament bude kontrolovať, či sa prostriedky vynakladali tak ako sa mali. Tento parlament bude prerokúvať rozpočet i záverečný účet, ktorý ešte navyše odobrí nezávislý audítor. Tento parlament má páky na to, aby kontroloval, či sa náležite spravuje a nakladá s majetkom štátu, lebo tento majetok je majetkom štátu.

Keďže sme vychádzali z týchto skutočností, logicky sme dospeli k záveru, že ak sa tento majetok má zhmotniť, tak by tam mali robiť ľudia, ktorí sa vyznajú v oblasti manažmentu, bankovníctva, financií a práva, aby rozpumpovali činnosť tak, že bude produkovať nie stratu a uspokojovať niekoľkých jedincov, ktorí sú šéfovia jednotlivých zariadení, ale vytvorí priestor a finančné zdroje, aby sme mohli uspokojiť mládež, ktorou sa tu niektorí tak oháňate. Takže sme oslovili 50 až 60 ľudí po celom Slovensku, ktorí sa ocitli v návrhu. Vzhľadom na to, že pri oslovení ľudí, ktorí by mohli istým spôsobom napomôcť zhmotniť tento majetok, bola logická prvá otázka: Za akých podmienok? Preto sme navrhli tú možnosť odmeny, ktorú navrhuje Národná rada. Vyšli sme striktne

z toho, aké sú odmeny navrhnuté členom rád pre Slovenskú televíziu a rozhlas. To bolo vodítko, ale tu nikto nepovedal, že tento návrh má byť akceptovaný v takom rozsahu ako je navrhnutý alebo nie. Vy rozhodnete o tom, koľko im má prislúchať a koľko nie. čiže na tie otázky treba odpovedať jednoznačne: Áno, v minulosti to bola čestná funkcia a zrejme aj ten výsledok, schodok 1, 5 mil. korún je dôsledkom toho, že ľudia k tomu tak pristupovali.

Po ďalšie, že je 51. deň po účinnosti - ale na to sme mali myslieť pri schvaľovaní tohto zákona. Zo zákona jasne vyplýva, že účinnosť tohto zákona nadobudne platnosť 1. septembra 1993. V záverečných ustanoveniach sa jasne hovorí, že Nadácia mládeže končí dňom účinnosti. Jedine po účinnosti zákona vláda mohla vstúpiť do realizácie a uplatnenia tohto zákona. Čiže prvý variant mohol prísť logicky na program vlády druhý týždeň v septembri. Ale vtedy už boli v činnosti všetky výbory parlamentu, ktoré predchádzali minulej schôdzi. Tak sa stalo, že tento bod sa nemohol dostať na program minulej schôdze. Dostáva sa až teraz. Súhlasím s vami, že nemusia byť zvolení navrhovaní kandidáti, vy rozhodnete o tom, či áno alebo nie. Ale zo zákona jasne vyplýva, že rada mesiac pred kalendárnym rokom predkladá rozpočet.

Po ďalšie - zo zákona vyplýva, že fond sa musí zaregistrovať v obchodnom registri. Riešili sme túto situáciu zmocnencom, riešili sme toto vzniknuté právne vákuum tým, že sme poverili človeka, ktorý by to realizoval, pretože akonáhle zanikla nadácia, vracajú sa spätne pomery, ktoré predchádzali vzniku tejto nadácie, to znamená, že majetok de facto do inštituovania orgánov, ktoré sú kompetentné konať v zmysle tohto zákona, sa vracia pred konštituovanie tejto nadácie, to znamená do hospodárenia ministerstva školstva. Preto sme zmocnili nášho pracovníka, aby korigoval ročnú uzávierku. Robí sa revízia tohto majetku, aby sa v čistej podobe odovzdal rade tohto fondu. Čiže tu neviem, z čoho, kto chce

niekoho upodozrievať. Táto kontrola vychádza zase len a len v negatívnych výsledkoch. V akých - definitívne budeme vedieť až keď bude uzatvorený protokol.

Napokon, závisí to od vás. Len upozorňujem na to, že ak neschválime aspoň nadpolovičný počet členov z predkladaných kandidátov, neuvedieme základný mechanizmus toho, aby sme naplnili tento zákon, a v provizóriu, v ktorom sa nachádzame, budeme pokračovať ďalej. Nechcem na vás vyvíjať nejaký tlak, rozhodnite sa ako uznáte za vhodné, ale na toto je nutné upozorniť. Prosím vás, a to, že sú z Trenčína, z Bratislavy, z Námestova a ešte z jedného mesta, to som si uvedomil až teraz, keď ste to povedali, ale tu sme už schvaľovali niekoľko rád a nikdy som akosi nepostrehol, že by sme kontrolovali územný princíp. Ale ak poviete, že treba, tak sa dohodnime a v záverečnom ustanovení to prijmite, že musia tam byť dvaja členovia z východného Slovenska, dvaja zo stredného, budeme rešpektovať to, ako sa rozhodne tento slávny parlament.

No a ešte raz, že návrh odporúčate vrátiť späť, prosím, ale to riziko, ktoré som vám tu povedal, je tu, a treba s ním počítať. Snáď na úvod iba toľko.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Neuwirth, pán poslanec Ľupták, potom pani poslankyňa Guldanová.

Poslanec A. Neuwirth:

Vážená Národná rada,

verím, že by mohol byť zaujímavý taký teritoriálny kaleidoskop, ale nemusí byť rozhodujúci. Rád by som však vedel, ako môžem posúdiť, že inžinierka Jana Šabová, narodená v roku 1969, národnosti slovenskej, Vysoká škola ekonomická, slobodná, zdravotný stav dobrý, priebeh odbornej praxe - od roku 1992 VÚB Bratislava, metodik projektovej AIS, že je osoba, ktorá má schopnosti spravovať 3, 5 miliardy majetku, ako ma chce predkladateľ presvedčiť? A podobne aj ďalej. Myslím, že inokedy o oveľa menších sumách hovoríme oveľa viac. Trápime sa okolo zdravotníctva a podobne. A tu sa od nás žiada, aby sme na základe niekoľkých základných, niekoľkých antropologických údajov rozhodli o tom, či týmto ľuďom máme zveriť majetok alebo nie. Nepochybujem o nich, ale rád by som vedel, ako mohol predkladateľ od nás žiadať, aby nám toto stačilo. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Neuwirthovi. Pán poslanec Ľupták Ivan.

Poslanec I. Ľupták:

Vážené predsedníctvo, vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

začal by som tým, že ani v najmenšom by som nechcel podozrievať nášho kolegu z nejakej zaujatosti, lebo on sa zrejme zúčastnil na vypracovávaní tohto návrhu. To božechráň! Ale musím súhlasiť s mojím predrečníkom v tom, že ako môže od nás niekto chcieť, aby sme sa kvalifikovane rozhodli na základe tých pár, naozaj by som povedal, tých najužších údajov. To jednoducho nie je možné. Ďalej ma prekvapilo, že pán kolega poslanec si všimol až dnes, na to ho upozornili predrečníci, že v tom návrhu chýba celé Slovensko, pritom nás, niektorých ďalších, to napadlo hneď ako sme sa pozreli do tých papierov, že tam volaco nebude v poriadku. A ešte je

veľmi zaujímavé, že tí nadaní ľudia na spravovanie určitých finančných obnosov sú nejako vo veľmi úzkych regiónoch. To je na tom Slovensko, zdá sa mi, naozaj veľmi zle. A ešte ako posledné by som chcel povedať, že nevidím také nebezpečenstvo, že by sa dačo hrozné stalo, keď to dnes neschválime. Jednoznačne sa prikláňam k tomu, aby sme to o mesiac odložili a aby sa tento návrh spracoval - povedal by som - komplexnejšie a lepšie. Keď tento fond resp. správa fondu vydržala doteraz, myslím si, že ten jeden mesiac ešte vydrží.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem veľmi pekne pánu poslancovi Ľuptákovi. Prosím, pani poslankyňa Guldanová.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán štátny tajomník,

so všetkým, čo ste citovali zo zákona, s vami súhlasím, pretože som bola jedným z predkladatelov tohto zákona. Lenže dovoľte, aby som vám zacitovala, na čo ste úplne zabudli vo svojom vystúpení, a to je to, čo som citovala aj pri svojom vystúpení. Totiž preto, že ide o majetok po bývalom SZM, považuje sa za vhodné, aby niekoľkých členov rady fondu navrhovala Rada mládeže Slovenska, pretože fond má slúžiť pre potreby detí a mládeže pri zabezpečovaní aktívnej participácie mladých ľudí. Nič viac som od vás nechcela. Lenže, keď ste spomenuli tých 50 alebo 60 ľudí, bolo by dobré povedať, kto boli títo ľudia.

A dovoľte, aby som vám zopakovala ešte ostatné otázky, pretože ste rozprávali o zaujímavých veciach, ale nie o tom,

čo som sa vás pýtala. Napríklad prečo Rada mládeže Slovenska dodnes nedostala odpovedí na listy, ktoré vám písala v súvislosti s konštituovaním rady, keď sa sami ponúkali, že vám pomôžu. Doteraz ste im neodpovedali. Druhá vec - Nadácia detí a mládeže mala fungovať do dňa účinnosti tohto zákona. Potom mala zaniknúť. Nadácia dodnes nie je vymazaná, riaditeľ dodnes funguje a, navyše, je tu aj splnomocnenec vlády. Ako je to? No, nakoniec, je to náhoda, ak som povedala, že mali by ste tam dať ľudí z Košíc alebo z Medzilaboriec, alebo z Trebišova, alebo ešte neviem odkiaľ, nemyslela som to doslovne tak, ako ste to povedali, ale je mi čudné, nanajvýš čudné, ak z deviatich členov rady sú traja z Trenčína, Trenčianskych Teplíc, Námestova, Zvolena. A navyše, pošuškáva sa po parlamente kadečo, pán štátny tajomník.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dostávame sa do zaujímavej situácie, pretože pán poslanec Tarčák vystupuje vlastne ako predkladateľ tohoto návrhu, ale zákon to nezakazuje. Prosím, pán poslanec - faktická poznámka. Potom pán poslanec Bajan.

Poslanec J. Tarčák:

Vážený pán predsedajúci,

som rád, že reagujete na moju dvojjedinú funkciu tak, že to umožňuje zákon. Zrejme ho treba upraviť tak, ako požadujete vy, ale je tu istý stav, treba ho rešpektovať.

Prosím vás, k tým otázkam, ktoré ste predostreli, mladá pani kolegyňa, zoberiem to tak, ospravedlňujem sa, ak by som na niečo zabudol. Nezlučiteľnosť funkcií spochybňujete. No

tak prosím, keď spochybňujete, dajte dôkazy, že došlo k niečomu, čo nie je v zhode s tým, čo je konštatované v predkladaných materiáloch. Lebo je jednoduché povedať všetko, ale už sa naučme predkladať aj vecné dôkazy.

Za akých podmienok, odkiaľ sú - ešte raz zdôrazňujem, je mi ľúto, že sa narodili tam, neviem, kde teraz žijú, možno žijú po rôznych častiach Slovenska, to som neskúmal. Ale ak tento parlament uzná za vhodné, aby sme to rozšírili aj o túto časť, lebo pokiaľ viem, niektorí sa narodili asi tam, ale žijú už niekde inde, tak predložíme materiál, kde podchytíme aj túto skutočnosť.

Čo sa šušká v parlamente - tu sa toho šušká veľmi veľa a bolo by iste zaujímavé si vypočuť, aj čo smerom k vám, mladá pani.

Ďalej, prosím vás, ešte raz zdôrazňujem tú skutočnosť, že ak niekto má pocit, že je príliš veľa členov z Bratislavy alebo z Trenčína, je na vašej vôli, aby ste rozhodli, že tam nebude nikto z Trenčína a nikto z Bratislavy. Prosím vás, potom konkrétne navrhnime. A po ďalšie - treba povedať jasne, že tú charakteristiku sme vypracovali na základe podkladov alebo približne rovnakého rozsahu ako v súvislosti s inými členmi, ktorých sme navrhovali do rôznych iných rád či už dozorných alebo správnych. Ak niekto povie, že je to úzke, prosím vás, keby ste potom vymedzili, čo všetko tam chcete, aby sme pripravili taký materiál, aby bol vhodný. Ak zoberieme za kritérium územný princíp, treba to povedať, a navrhneme niekoľkých členov zo všetkých kútov, ale nie hádam regiónov, lebo tých regiónov je oveľa viac než sedem.

K tomu, že keď vydržal doteraz, len som upozornil, že stav je taký ako som konštatoval. Ak uznáte za vhodné, aby ten stav zotrval, zase je to len a len vo vašej kompetencii.

A ešte jedna otázka, že má slúžiť mládeži. Áno, mladá kolegyňa /šum v sále/, len vtedy, keď tento majetok bude produkovať plusové hodnoty, nie mínusové, lebo za daného stavu by bolo pre mládež oveľa vhodnejšie, užitočnejšie, keby nemala tento majetok, ale keby sme túto 1, 5 miliardu rozdelili pre mládež Slovenska. Čiže, ak nebudú schopní títo ľudia, ktorých navrhujeme, vyprodukovať a dostať tento majetok do plusových hodnôt, zase je to na vás, aby ste ich odvolali a menovali nových. Ale ak sa chceme baviť aj naďalej o tom, že to postavíme na princípe, aby boli zastúpené všetky regióny, všetky vekové kategórie, ba ešte všetky mládežnícke organizácie, a budú produkovať mínusové hodnoty, tak tým mladým ľuďom nepomáhame, naopak, škodíme im.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bajan, potom pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Guldanová a pán poslanec Bárány.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby sme sa vrátili k meritu problému. Dovolím si zaujať stanovisko ako inkriminovaný člen správnej rady nadácie, resp. dokonca jej predseda, samozrejme, čestný predseda, zároveň aj tretí autor tohto zákona.

Dovoľte mi krátky exkurz do histórie tejto nadácie. Ohľadom majetku detí a mládeže je kriku od 16. 11. 1990, keď Federálne zhromaždenie na počesť prvého výročia revolúcie chcelo odovzdať majetok, teda doslova zoštátniť majetok bývalého SZM a bývalej KSČ a navrátiť ho ľudu. To bol pôvodný návrh. Pán kolega Čarnogurský a ďalší, ktorí boli pritom,

určite vedia, čo to bola za anabáza a čo to bol za problém veci riešiť. Samozrejme, participovali sme na tom my, čo sme robili v mládežníckom hnutí, resp. opravujem sa, snažili sme sa na tom participovať aj my. V čom bol problém? Problém bol v tom, že síce bola správna rada nadácie, ak uletíme ďalšie tri roky, a som v roku 1992 alebo 1991, kde totiž bolo presné to isté myslenie ako teraz. Majetok nikdy nepatril ministerstvu školstva a dúfam, že nikdy patriť nebude. Celý problém vzniká z toho, že ingerencia k tomuto majetku bola daná uznesením jednak federálnej vlády a jednak slovenskej vlády. Prepáčte mi ten dlhší úvod.

Čiže problém bol v tom, že správna rada bola zvolená zo zástupcov šiestich rezortov - zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí, financií ako gestora, predtým kontroly, samozrejme, ministerstva školstva a zástupcov Rady mládeže Slovenska nominovaných práve touto radou, ktorých potom vymenoval príslušný podpredseda vlády ingerenčný k tomuto problému. V čom bol však problém? Reálnu politiku vykonávali úradníci ministerstva školstva, teraz už teda bývalí úradníci ministerstva školstva, odboru mládeže. Nikdy majetok detí a mládeže nespravovala správna rada nadácie, môžem to s plnou zodpovednosťou práve z tohto miesta povedať. Práve v tom bol celý problém, že sme chceli navrhnúť inštitúciu podobnú Fondu národného majetku, ku ktorému by bola príslušná práve Národná rada, aby sme odblokovali určité partikulárne záujmy rôznych ľudí, rôznych skupín ľudí, rôznych tlakov a podobne.

Teraz ma môžete, samozrejme, napadnúť za moju účasť v akcii "Smena" na začiatku roku, ale - povedzme. Čiže aj tomuto sme sa chceli vyhnúť, pretože majetok detí a mládeže - pre vašu informáciu - tvorí akciová spoločnosť denník Smena, akciová spoločnosť Hotely Slovakia, hotely mládeže, to znamená je to šesť hotelov po celom Slovensku, a podobne je to 24 rekreačných zariadení malého typu, teda zariadení do 45 miest - bývalé PVS-ky, teda politicko-výchovné strediská.

To sú rekreačné zariadenia. Potom je tam dosť veľa hnuteľného a nehnuteľného majetku. Samozrejme, súčasťou tohto je aj vydavateľstvo Smena, teda vydavateľstvo, ktoré ako jediné na Slovensku sa podujalo resp. bolo určené vydávať detskú i mládežnícku tlač, to znamená Včielku, Ohník a podobne, teda tlač, ktorá je vysoko stratová. A nech by tam bol manažér rôzneho typu, povedzme aj ten, ktorého spomínal pán kolega Kočtúch, ktorý pracoval za jeden dolár, nebol by schopný vytlačiť tieto detské časopisy do zisku.

Druhá vec - poznáme to, že súčasná situácia v turistickom ruchu na Slovensku produkovala stratu aj v iných zariadeniach ako sú hotely Slovakia. Za posledné dva roky sme toho svedkom.

Ďalší problém - keďže v roku 1990 dostali mládežníci dotáciu vo výške 90 miliónov, v roku 1991 dostali vyše 36 miliónov a tento rok dostali okolo 16 miliónov, aj to bolo krátené, ale vieme o čo ide. Samozrejme, ide o subjekty, ktoré sú v mládežníckom hnutí. Doteraz sa boríme s problémom - pardon, ja už len dobrovoľne, pretože už nie som predsedom správnej rady - boríme sa s tým, aby sme detskú a mládežnícku tlač mohli vydávať aj pre budúci školský rok. Som rád, že ministerstvo školstva už vyčlenilo tieto peniaze a budeme môcť pre ďalší školský rok túto mládežnícku tlač zabezpečiť, najmä z toho dôvodu, že národnostná mládežnícka tlač je finančne zabezpečená a ďalej bude vychádzať. To je veľmi dôležité, ale to je asi na nejakú inú debatu.

Vráťme sa k problému správnej rady resp. rady fondu. Som teraz vo veľmi nepríjemnej situácii, pretože si uvedomujem, že naozaj to odklad nestrpí. Ten problém majetku je veľmi nepríjemný, nemá to pána. Je to veľký, veľký problém. Môžeme polemizovať nad zostavením tejto rady, samozrejme, máme na to plné právo, ale z môjho pohľadu je veľmi nepríjemná situácia. Je tam výkonný riaditeľ nadácie, ktorý nemá

nad sebou pána, teda správna rada bola odvolaná resp. zrušená. Sú akciové spoločnosti, kde predstavenstvá akciových spoločností boli odvolané, čiže sú tam len výkonní riaditelia. Je najvyšší čas zvolať kompetentný orgán, ktorý by konkurzným spôsobom alebo iným výberovým konaním ustanovil všetky kompetentné orgány v akciových spoločnostiach. Len pre vašu "perličku" - odmietam tvrdenie, že vzhľadom na to, že sme to robili čestne, sme priviedli majetok tam, kde je. Som veľmi rád, že sme to dotiahli len do stavu 1, 5 mil. straty, ale aj to z toho dôvodu, že sme nemali žiadnu ingerenciu na tvorbu orgánov akciových spoločností.

Naozaj len odbočím - práve bývalí pracovníci odboru mládeže sa rozhodli bez výberového konania vymenovať riaditeľa akciovej spoločnosti Hotely Slovakia bez konkurzu, bez žiadneho výberového konania, skrátka určením. Môžeme sa ďalej pozrieť na činnosť tejto akciovej spoločnosti, ale to už by som sa bavil najradšej nad číslami.

Takže v krátkosti. Ešte mi dovoľte, neberte to tak, že to chcem personifikovať, ale dovoľte mi krátky výňatok z listu, ktorý mi došiel: "Vážený pán poslanec Ing. Vladimír Bajan, dovoľte mi, aby sa vám členovia speváckeho zboru Námorníček srdečne poďakovali za ochotu a veľmi dobrú spoluprácu, ktorú ste voči nám prejavili. Ďakujeme aj za autobus, ktorý ste nám poskytli z nadácie. "

Autobus sme poskytli na cestu od 16. 9. do 24. 9. 1993 do Aarhus do Dánska. Samozrejme, mohli sme im vyinkasovať, mohli sme im vyúčtovať 150 tisíc nákladov na cestu, ale aj toto je činnosť nadácie, ktorá má slúžiť deťom a mládeži. Čiže nie zisk za každú cenu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi. Ďalej sa hlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. Prosím, druhý z predkladateľov sa k tomu vysloví.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte, aby som zaujal stanovisko k problému, o ktorom sa tu hovorilo, a to je problém územného princípu. Hrdíme sa tým, že ideme budovať trhovú spoločnosť. Trhová spoločnosť so sebou prináša trh práce a pohyb obyvateľstva po Slovensku. Domnievam sa, že tieto princípy momentálneho bývania a momentálnej práce zaviesť do nášho zákonodarstva nie je celkom na mieste. Po prvé - mnohí z vás ste sa inde narodili a inde bývate, v inej časti Slovenska. Po druhé - domnievam sa, že ak by sme zobrali tento princíp za kľúčový, v tom prípade pri zmene bydliska navrhovaných členov by sme museli znovu ten princíp obnoviť tým, že by sme takéhoto človeka museli zrejme odvolávať. Skutočne sa domnievam, že brať do úvahy v tejto fáze vývoja našej spoločnosti územné princípy pri voľbe ľudí asi nie je namieste.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, potom pani poslankyňa Guldanová.

Poslanec F. Mikloško:

Neviem, čo sa povráva a pošuškáva v parlamente. Tu pod chórusom sa pošuškáva, že sú tam štyria spolužiaci pána štátneho tajomníka, ale pod chórusom sa všeličo pošuškáva. Ja sa dopredu ospravedlňujem. Prosím vás, ale tu bol daný návrh. Prosil by som pani poslankyňu, keby napísala uznesenie, ktorým to máme vrátiť vláde, aby sme išli o tom hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, hlási sa ešte pani poslankyňa Guldanová, potom pán poslanec Bárány.

Poslankyňa B. Guldanová:

Unesenie Národnej rady som odovzdala písomne pani spoločnej spravodajkyni, môže to potom predložiť. Pánu podpredsedovi vlády len chcem povedať, že asi došlo k veľkému nedorozumeniu, pretože mne vôbec nezáleží na tom, kde sa kto narodil a kde kto býva. Ide mi jednoducho o mechanizmus, ako sa tam títo ľudia dostali. A neodpustím si poznámku pánu štátnemu tajomníkovi - ak bol on osobný, dovolím si aj ja. Pán štátny tajomník, ak sa o niekom hovorí, znamená to, že ešte je zaujímavý a je živý. A mňa teší, že je to tak. Ale mrzelo by ma, ak by ste si vymýšľali, ak by to nebola pravda, čo ste povedali.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bárány, pani poslankyňa Gbúrová.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

predovšetkým sa ospravedlním pani poslankyni Gbúrovej, lebo ak by prešiel môj návrh, oberiem ju o možnosť vystúpenia. Myslím si, že dnes sa už nedozvieme viac o tejto veci, i keď ani jeden z predkladateľov sa napríklad nevyjadril k otázke, ako to, že po dobe, keď podľa zákona už predchádzajúce orgány spravujúce nadáciu mali skončiť svoju činnosť, ešte tam nejaké to pokračovanie je, čo je možno jedna z najzaujímavejších otázok, ale vzdávam sa nádeje, že sa to dnes dozvieme. Preto podávam návrh na ukončenie rozpravy a aby sme pristúpili k hlasovaniu o veci samej.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pani poslankyňa Gbúrová už nedvíha nástojčivo ruku, takže dáme hlasovať o návrhu pána poslanca Báránya.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov. Kto je za ukončenie rozpravy? Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že rozpravu k tomuto bodu programu sme ukončili.

Prosím pani poslankyňu Sudekovú, aby prečítala návrh uznesenia.

Poslankyňa J. Sudeková:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni,

k predloženej správe vystúpili niektorí poslanci. Pani poslankyňa Guldanová mala dva návrhy. Prvý návrh je návrh na uznesenie, ktorý prečítam: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predložiť iný návrh, pri vypracovaní ktorého bude zabezpečená spoluúčasť Rady mládeže Slovenska nie ako jediného, ale rozhodujúceho zástupcu detských a mládežníckych organizácií a zástupcov iných subjektov priamo pracujúcich s deťmi a mládežou. "

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Guldanová, chcete upraviť tento návrh? Poslankyňa B. Guldanová:

Pán predsedajúci, nechcem ho upraviť, je to presne tak, ako som napísala, len teraz by som potrebovala, aby ste mi poradili. Dala som návrh, aby bol tento zákon vrátený vláde, to bola jedna vec.

Poslankyňa J. Sudeková:

Pardon, povedali ste mi, že to je prvý návrh. A druhý návrh - ak by toto uznesenie neprešlo, že to bude potom ako návrh číslo dva.

Poslankyňa B. Guldanová:

Nie. Dala som to písomne, aby nedošlo k omylu. Prvý návrh je vrátiť zákon vláde a druhý je uznesenie.

Poslankyňa J. Sudeková:

Pardon, potom mením poradie návrhov pani poslankyne Guldanovej. Prvý návrh znie, aby sa nehlasovalo o predloženom návrhu a aby sa návrh vrátil vláde na predloženie nových kandidátov.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za návrh pani poslankyne Guldanovej?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že návrh pani poslankyne Guldanovej dostal väčšinu hlasov.

Prosím, pani poslankyňa Sudeková, prečítajte návrh uznesenia.

Poslankyňa J. Sudeková:

Návrh uznesenia znie: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky na najbližšiu schôdzu Národnej rady predložiť iný návrh, pri vypracovaní ktorého bude zabezpečená spoluúčasť Rady mládeže Slovenska nie ako

jediného, ale rozhodujúceho zástupcu detských a mládežníckych organizácií a zástupcov iných subjektov priamo pracujúcich s deťmi a mládežou. "

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia?

Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

Konštatujem, že uznesenie sme väčšinou hlasov schválili. Poslankyňa J. Sudeková:

Keďže sa prijal tento návrh na uznesenie, myslím si, že už nemá význam hlasovať o návrhu pána poslanca Brocku, ale tam bol ešte rozdiel v tom, že pán poslanec Brocka navrhoval úpravu vo výške navrhovanej odmeny.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brocka, prosím, vysvetlite svoje stanovisko.

Poslanec J. Brocka:

Pani kolegyňa, nič také som nenavrhoval. Ak náhodou, tak sťahujem taký návrh.

Poslankyňa J. Sudeková:

Mali ste pripomienku k výške navrhovanej odmeny. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. To znamená, že sme ukončili tento bod rokovania. Chcem vás informovať, že v stredu budúci týždeň ako prvý bod programu zasadnutia Národnej rady bude za účasti pána prezidenta zákon o reštitúcii cirkevných majetkov, ktorý pán prezident vrátil. Pán prezident prednesie svoje dôvody, ktoré ho viedli k tomuto postupu, a potom budú pokračovať v stredu interpelácie. Zajtra budeme pokračovať o 9. 00 hodine balíkom dokumentov, ktoré pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva.

Takže, končím dnešné zasadnutie. Prajem vám príjemný a dobrý večer.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 20., 21., 22., 26. a 27. októbra 1993

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 23. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

11. č a s ť X. volebné obdobie

Tretí deň rokovania

23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 22. októbra 1993

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním bloku pôdohospodárskych správ, ktorých predloženie vyplýva z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júna 1993 číslo 251 ku Koncepcii a zásadám pôdohospodárskej politiky. Je to deviaty bod programu 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Začneme Správou o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - agropotravinársky komplex.

Správu ste dostali ako tlač číslo 312 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 312a. Predložený máte aj návrh uznesenia Národnej rady, ktorý vypracoval Výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo.

Správu uvedie minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

správy o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 v oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, potravinárstva a vodného hospodárstva predkladáme na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 251 ku Koncepcii a zásadám pôdohospodárskej politiky, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 12. júla 1993.

V zmysle záverov schválenej koncepcie je takáto správa formou akou chceme každoročne pred začiatkom nasledujúceho hospodárskeho roka informovať o dosiahnutých výsledkoch rezortu, o ekonomických podmienkach a o situácii na príslušných trhoch, a zároveň definovať a parametrizovať opatrenia a nástroje na riešenie základných problémov rezortu v budúcom roku tak, aby mohla vláda, aby mohla Národná rada a ostatné zložky centra včas a kvalifikovane rozhodnúť.

Tieto správy sú súčasťou rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Požiadavky na štátny rozpočet rešpektujú súčasnú ekonomickú situáciu a východiská schválenej pôdohospodárskej koncepcie. Definitívne rozhodnutie o rozpočtovej kapitole a o rozpočtových vzťahoch rezortu pôdohospodárstva však bude možné urobiť až pri spoločnom prerokovaní rozpočtu pre rok 1994.

Dňa 14. 9. 1993 prerokovala správu a jej jednotlivé časti vláda Slovenskej republiky a prijala k nim príslušné uznesenia, pričom sa ráta, že po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky vláda prijme podrobnejší vecný a časový harmonogram zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú z jednotlivých správ. Správy za jednotlivé odvetvia pôdohospodárstva boli prerokované v štyroch parlamentných výboroch. Týchto rokovaní sa okrem zástupcov rezortu zúčastnili aj niektorí zástupcovia vedeckého frontu, spracovatelia správy, ako aj zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, aj ďalší zástupcovia samosprávy. Rokovania neboli vždy harmonické. Odzneli na nich aj zásadné a tvrdé pripomienky a stanoviská. Možno povedať, že to bolo do určitej

miery aj naším zámerom. Chceli sme, aby sa o problémoch otvorene hovorilo, aby jednotlivé strany mali možnosť zaujať k riešeniu problémov svoje postoje a vyjadriť svoje názory a návrhy.

V súvislosti s prerokovaním správ vo vybraných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky rád konštatujem, Že viacerí poslanci ocenili skutočnosť, že takúto správu vláda predkladá. V nej obsiahnuté informácie budú môcť využiť pri posudzovaní návrhov štátneho rozpočtu na rok 1994. Viaceré pripomienky, návrhy a námety vyslovené pri prerokovaní správ vo výboroch využije vláda Slovenskej republiky pri konkretizácii opatrení vyplývajúcich z tejto správy. Pripomienky a otázky poslancov týkajúce sa riešenia niektorých regionálnych problémov boli na rokovaní priamo vysvetlené, prípadne boli dohodnuté následné postupy, kontakty poslancov so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva za účelom ich objasnenia a definitívneho vyriešenia.

Predkladaná správa je prvý takýto dokument, prvýkrát predkladaný, ktorý má, samozrejme, aj niektoré nedostatky charakteristické pre prvotinu. Myslíme si však, že po schválení v Národnej rade to bude kľúčový krok k realizácii zámerov schválenej pôdohospodárskej koncepcie, kde ide predovšetkým o zastavenie procesu rozpadu tohoto odvetvia národného hospodárstva v priebehu maximálne dvoch rokov a vytvorenie predpokladov pre jeho plynulú reprodukovateľnosť. Správa sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky vo forme troch samostatných celkov, osobitne za agropotravinársky komplex, za lesné hospodárstvo a za vodné hospodárstvo.

Vážené dámy, vážení páni,

v agropotravinárskom komplexe správa bezprostredne vychádza zo schválenej Koncepcie a zásad agrárnej politiky.

Je jej časovou aktualizáciou a rozpracovaním do realizačnej formy na podmienky roku 1994, vrátane predikcie ponuky a dopytu základných komodít. Ide vlastne o systémový postup, systémovú snahu zakotvenú rámcovo už v samotnej koncepcii, ktorá okrem iného v primeranom časovom predstihu umožňuje podnikateľskej sfére oboznámiť sa so základnými ekonomickými podmienkami, v akých bude môcť realizovať svoje podnikateľské zámery v roku 1994.

Aj napriek pochopeniu vlády, i vášmu vzácnemu pochopeniu, ktoré sa prejavilo pri schvaľovaní koncepcie, zostalo veľa otázok otvorených. Hlavné problémy sú z postupu transformácie, ktorý sa začal príliš radikálnym spôsobom. Okrem toho dovoľte, aby som pripomenul, že nám situáciu veľmi komplikujú mimoriadne zložité klimatické podmienky tohoto roku, sucho v produkčných oblastiach Slovenska, keď v tomto roku bolo tzv. storočné sucho, to znamená, že napríklad na Rimavsko-sobotsku boli za sedem mesiacov zrážky iba 142 mm, čo je horšie ako v roku 1947. Treba túto okolnosť pripomenúť, pretože Dolniaky dovážajú slamu, dovážajú seno spod Tatier, čo je situácia, ktorú si nikto nepamätá. Znižujú sa stavy dobytka a robia sa náhradné opatrenia pre to, aby sa v týchto oblastiach prežila zima 1993-94. Tento fakt bude mať veľmi vážne dopady na hospodárenie, našu prácu aj v roku 1994.

Pri koncipovaní reálneho ekonomického prostredia sa vychádza z toho, že agrárna politika štátu je determinovaná možnosťami národného hospodárstva. Neuvažuje sa preto so zvyšovaním rozpočtových výdavkov do poľnohospodárstva nad úroveň roku 1992, ale sa tiež neráta v prípade nevyhnutnej reštrikcie rozpočtu s väčšou reštrikciou ako je v koncepcii vymedzené ročné tempo, teda 3 až 4 % ročne. Predpokladom fungovania trhových ekonomických vzťahov je existencia reálneho trhového prostredia, ktoré zatiaľ nie je rozvinuté. Pri jeho tvorbe sa účelne využije systémové smerovanie ekonómiekých, legislatívnych, organizačných, obchodných nástrojov, ako aj konštituovanie a formovanie servisných zložiek s nutnou mierou štátnej ingerencie.

V oblasti ekonomických nástrojov ide najmä o postupnú nápravu hodnotovej úhrady poľnohospodárskej produkcie. V cenovej oblasti je to predovšetkým zastavenie ďalšieho roztvárania cenových nožníc systémom garantovaných cien u vybraných hlavných poľnohospodárskych výrobkov, vrátane ich pružnej valorizácie vo väzbe na pohyb cien vstupov, ale aj vecného usmerňovania cien výkonov vnútorného obchodu vo väzbe na garantované ceny.

Kľúčovým problémom podnikania, a to nielen v poľnohospodárstve, je nedostatok kapitálových zdrojov a ich vysoká cena. Keďže ekonomická recesia neumožňuje prevažnej väčšine podnikateľských subjektov akumulovať vlastné zdroje pre rozšírenú reprodukciu, vidíme riešenie v sprístupnení úverových zdrojov a zabezpečení ich obehu. Na zabezpečenie reprodukčného procesu a systémového riešenia podpory technického a technologického rozvoja v poľnohospodárstve sa v správe predpokladá zriadiť samostatný finančný a realizačný inštitút, a to je podporný finančný fond ministerstva pôdohospodárstva.

V daňovej oblasti navrhujeme uplatniť niektoré daňové úľavy, ako napríklad na spotrebnú daň, na bionaftu a bioplyn, na motorovú naftu, zosúladenie sadzieb odvodov z majetku s Českou republikou a časové zosúladenie platieb s tvorbou zdrojov v poľnohospodárstve, ako aj doriešenie niektorých nezrovnalostí zákona číslo 286 o dani z príjmov a zákona číslo 222 o dani z pridanej hodnoty.

V subvenčnej politike sa podporí predovšetkým finančné zabezpečenie plynulej reprodukcie biologického výrobného procesu v poľnohospodárstve, ako aj niektoré celospoločenské

a verejnoprospešné funkcie vo všetkých vlastnícko-organizačných formách rovnakou mierou.

Zásadnou úlohou pre fungovanie efektívnych trhových vzťahov je organizačné, legislatívne a inštitucionálne usporiadanie domáceho agropotravinového trhu. Pri výrobe a predaji vybraných agropotravinárskych komodít, ako je obilie, mlieko, cukrová repa, olejniny, prípadne ďalšie komodity, sa uplatní postupne systém trhových poriadkov pod správou štátneho fondu trhovej regulácie. Pri ich realizácii budú mať významnú úlohu samosprávne orgány a inštitúcie, ako sú Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a jej členské zväzy a komoditné burzy, vrátane vytvorenia fungujúceho systému marketingových informácií a dobudovania ostatných podporných a servisných inštitúcií.

Predkladaná podoba uplatnenia nástrojov organizácie agrárneho trhu je výsledkom analýz domáceho vývoja v komparácii so skúsenosťami prosperujúcich ekonomík v Európe a v zámorí. Nie je to proces ukončený. Na plynulej aktualizácii nástrojov pôdohospodárskej politiky Slovenskej republiky spolupracovali a spolupracujú popri slovenských odborníkoch tiež experti z FAO, experti z Rakúska, Anglicka a najmä z Nemeckej spolkovej republiky. Dovoľte preto, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, aby som vám odporučil predkladanú správu na prijatie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo pána poslanca Pavla Koncoša, aby informoval o prerokovaní správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec P. Koncoš:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

dovoľujem si predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994, časť agropotravinársky komplex. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 4. októbra 1993 číslo 520 pridelil správu o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - agropotravinársky komplex Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie do 15. októbra 1993. Súčasne určil ako príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Vyššie uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 agropotravinársky komplex v stanovenej lehote s týmito výsledkami:

Všetky štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola predmetná správa pridelená na prerokovanie, ju vzali na vedomie alebo s ňou súhlasili. Výbory uplatnili pri

prerokúvaní správy pripomienky, návrhy a odporúčania. Žiaden z výborov nezaujal k správe zamietavé stanovisko. Z rokovaní výborov k predmetnej správe potom vyplynuli návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Vzhľadom na ich rozsah ich nebudem čítať, odporúčam ich do vašej láskavej pozornosti.

Z návrhov a odporúčaní jednotlivých výborov potom vyplynul návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - agropotravinársky komplex, v ktorom sa odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila správu o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - agropotravinársky komplex. V bode B, aby po prvé - uložila vláde Slovenskej republiky realizovať zámery koncepcie a zásad agrárnej politiky uvedenej v predloženej správe a úlohy z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nej. Po druhé - rozpracovať úlohy, ktoré vyplývajú zo správy do harmonogramu ich vecného a časového zabezpečenia. Po tretie - polročne hodnotiť plnenie harmonogramu, vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

V ďalších bodoch 4 až 15 sú zdôraznené niektoré opatrenia a zo spoločnej správy v návrhu na uznesenie sú vypustené z bodu 2 údaje pod písmenami e/, f/, g/ a h/. Toto sme si dovolili vypustiť po opätovnom prerokovaní vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo z dôvodu, že tieto opatrenia sú zakotvené v správe, a opatrenie v bode h/ spoločnej správy je takisto aj v bode d/ a je vlastne duplicitné.

Oproti predloženému návrhu na uznesenie v časti B v bode 11 si dovoľujem navrhnúť jednu malú úpravu, a síce dotačnú politiku v poľnohospodárstve orientovať k tým subjektom, ktoré hodnoverne dokážu svojím projektom a podnikateľským zámerom, že zabezpečia dlhodobo výrobu, škrtnúť "v stanovenom limite cien" a nahradiť "s primeranou ekonomickou efektívnosťou", teda, že zabezpečia dlhodobo výrobu s primeranou ekonomickou efektívnosťou a zabezpečia jej kontinuitu.

V časti II je potom úloha pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú z predloženej správy a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nej.

V časti C Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie prílohy, ktoré sú súčasťou predloženej správy.

V časti D Národná rada Slovenskej republiky odporúča Národnej banke Slovenska po prvé - ustanoviť poskytovanie zvýhodnených úverov pre poľnohospodárstvo, menovite na zásoby biologického charakteru s celoročným výrobným cyklom a na poľný inventár. Pre tento účel osobitne stanoviť skupinové diskontné sadzby na úrovni 2 až 3 %. Po druhé - uvolniť osobitný úverový limit na zmenkový limit 4 mld Sk pri priemernej bonifikácii úrokovej miery. Po tretie - povoliť Ministerstvu financií Slovenskej republiky vydať emisiu štátnych cenných papierov pre Konsolidačnú banku na odkúpenie pohľadávok poľnohospodárskej prvovýroby vo výške zostatku pohľadávok po povinných zápočtoch k 1. 1. 1994.

V časti E uznesenia sa navrhuje vláde Slovenskej republiky v kapitole "všeobecná pokladničná správa" vytvoriť finančné predpoklady v štátnom rozpočte pre úhradu reštitučných náhrad v rezorte pôdohospodárstva.

Prosím, aby ste sa zamysleli nad tým, pretože skutočnosť je taká, že v tomto roku sú žiadosti o reštitúcie už odsúhlasené a v podstate schválené, vybavené, dokladované všetkými potrebnými dokladmi na ministerstve pôdohospodárstva, kde treba v reštitúciách vyplatiť 360 mil. korún a pre budúci rok sa uvažuje s čiastkou 400 mil. korún. Bohužiaľ, tieto reštitučné nároky nie sú kryté štátnym rozpočtom, a teda zákon o reštitúciách platí, ale nemá kto vyplatiť hotové peniaze za reštitúcie. Takže prosil by som o podporu celého uznesenia, aj tohoto bodu, a odporúčam uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako je navrhnuté, prijať.

Pán predsedajúci, po otvorení rozpravy si dovoľujem požiadať ako prvý o slovo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu predsedovi Koncošovi. Formálne ho prosím, aby zaujal miesto pre spoločného spravodajcu výborov, ale keďže sa ako prvý prihlásil do rozpravy, dávam mu slovo. Tým otváram rozpravu o deviatom bode programu.

Poslanec P. Koncoš:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

vážení hostia,

uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 251 zo dňa 12. júla 1993 sme schválili Koncepciu a zásady agrárnej politiky, ktorá za základné strategické ciele pokladá zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu, zdravej výživy a výživovej dostatočnosti obyvateľstva, ďalej ekonomickú stabilitu, dôchodkovú primeranosť poľnohospodárstva a regionálne vyvážený rozvoj, ďalej zveľaďovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, ekologické hospodárenie v krajine, zamedzenie vstupu cudzorodých látok do potravinového reťazca a zachovanie poľnohospodárstva v nekonkurenčných, najmä v horských oblastiach ako základnej podmienky krajinotvorných, ekologických a sociálnych funkcií a zachovanie vidieckeho osídlenia. Osobne pokladám za prioritné prvé dva ciele, pretože plnenie ďalších je závislé najmä na ekonomickej stabilite a dôchodkovej primeranosti poľnohospodárstva. Z týchto dôvodov sa v ďalšom texte sústredím na stručné hodnotenie vývoja a plnenie práve uvedených rozhodujúcich cieľov.

Pri hodnotení úrovne výživy a výživovej dostatočnosti som už neraz a nie sám zdôrazňoval príliš prudký pokles spotreby mäsa, takmer 15 kg, ale osobitne mlieka a mliečnych výrobkov, takmer 40 kg, a to nie na porovnanie spotreby v roku 1989, ale v roku 1990. Domnievam sa, že najmä vývoj spotrebiteľských cien potravín v priebehu tohto roka povedie nielen k zmenám v stravovacích zvyklostiach, ale aj k ďalšiemu poklesu úrovne výživy. Príčiny takéhoto vývoja treba hľadať najmä v poklese reálnych príjmov obyvateľstva oproti roku 1990 na 72 až 73% a na druhej strane v raste spotrebiteľských cien potravinárskeho tovaru na 203, 6 %, z toho mäsa a mäsových výrobkov na 195, 5 % a mlieka a mliečnych výrobkov dokonca až na 358 %.

O ekonomickej stabilite a dôchodkovej primeranosti poľnohospodárstva nemožno hovoriť, pretože ak zdroje na rozdelenie u poľnohospodárskych podnikov v roku 1991 boli -2, 9 miliardy, v roku 1992 po odpustení 50 % odvodu z miezd -1, 8 miliardy, v roku 1993 sa očakáva záporná bilancia zdrojov na rozdelenie vo výške 5, 2 miliardy korún. Pravda, treba zdôrazniť, že na ekonomických výsledkoch poľnohospodárov v tomto roku sa výrazne podpísalo sucho.

Výsledky vo výrobe sú logickým obrazom pôsobenia ekonomických nástrojov v poľnohospodárstve, ale nielen ich. Najvážnejšie je zníženie výroby obilnín, ktorých výroba v roku 1993 je len 3 149 tisíc ton, čo je oproti roku 1992 menej o 403 tisíc ton a oproti roku 1990 dokonca o 1 100 tisíc ton, čo je pokles o 24 %.

Na základe bilancie zdrojov a potrieb obilnín pre výživu obyvateľstva a pre výrobu kŕmnych zmesí sa ukazuje potreba dovozu v objeme 700 tisíc ton. Treba sa zmieniť ešte o poklese pestovateľských plôch cukrovej repy z 54 tisíc hektárov na 33 tisíc hektárov, čo je najnižšia plocha v histórii nášho repárstva. Je šťastie, že sa výrazne znížila aj celková spotreba cukru a tak napríklad v roku 1992 sa vyviezlo zo Slovenska 50 tisíc ton cukru, pravda, okrem indického. V najbližších rokoch sa uvažuje kryť sebestačnosť cukru na 78 %.

Najohrozenejším odvetvím poľnohospodárstva je chov hovädzieho dobytka, kde stavy poklesli z 1 559 tisíc kusov v roku 1989 na 1 049 tisíc k 30. 6. tohto roku, teda o 510 tisíc kusov, z toho stavy kráv sa znížili z 559 tisíc v roku 1989 na 380 tisíc k 30. 6. 1993 a k 31. 12. sa očakáva ďalší pokles na 340 až 350 tisíc kráv. Priemerná ročná dojivosť kráv od roku 1989 do roku 1992 poklesla z 3 563 na 2 888 litrov. To sú len najdôležitejšie ukazovatele, ktoré som chcel zdôrazniť.

Pokles úrovne výroby, úrod a úžitkovosti je, ako sa máte možnosť presvedčiť zo správy, takmer všeobecný. Je zaujímavé a dôležité, že aj v tejto situácii podiel exportu poľnohospodárskych komodít na celkovom vývoze sa každoročne zvyšoval zo 4, 53 % v roku 1989 na 7, 91 % v roku 1992, iste aj zásluhou devalvácie koruny. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi komoditami sa zmenilo z -2 180 miliónov korún na 2 580 miliónov korún. Je to zlepšenie obchodnej

bilancie o 4 760 miliónov korún. Myslím, že takýto vývoj stojí za povšimnutie a naznačuje, že na poľnohospodárstvo sa nemôžeme pozerať len cez vzťah k štátnemu rozpočtu. Pravda, vplyvom potrebných dovozov, najmä obilnín, sa aktívne saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi komoditami podstatne zníži a v prvom polroku 1994 treba zrejme očakávať jeho opäť záporný vývoj.

Zaujímavý je ešte jeden údaj o podiele poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte v Slovenskej republike. Tento podiel bol v roku 1989 6, 2 % a predpokladá sa, že v roku 1993 vzrastie na 8 %. To poukazuje na zložitosť vývoja v celom národnom hospodárstve.

Veľmi stručne chcem spomenúť rozhodujúce príčiny nepriaznivého vývoja, len preto, aby sa naň nezabúdalo, medzi ktoré patria:

1. Výrazná disparita medzi vývojom cien poľnohospodárskych výrobkov, ktoré vzrástli od roku 1989 o 17, 3 %, a cenami vstupov do poľnohospodárstva, ktoré vzrástli o 114, 7 %. Táto spôsobila zníženie príjmov poľnohospodárov ročne v priemere o 8, 5 miliardy Sk. Jednoznačne možno konštatovať, že odbytové ceny v poľnohospodárskej výrobe nepokrývajú vynaložené náklady.

2. Dotácie sa z pôvodných 17, 9 miliárd Sk v roku 1989 znížili na 8, 1 miliardy v roku 1992, t. j. o takmer 10 miliárd korún.

3. Podstatne sa zmenila úverová politika a zmeny úrokových sadzieb majú dopad na zhoršenie bilancie zdrojov o 1, 4 miliardy korún. Priemerná úroková miera sa zvýšila zo 6, 89 % v roku 1989 na 15, 87 % v roku 1992. Samotné úvery za toto obdobie vzrástli o 2, 5 miliardy Sk.

4. Spomínal som už pokles domáceho dopytu po potravinách, ktorý je odrazom vývoja príjmov obyvateľstva zostávajúci na východoeurópskej úrovni a odrazom spotrebiteľských cien, ktoré sa vo väčšine približujú úrovni západoeurópskej. Podiel nominálnych výdavkov za potravinársky tovar sa na nominálnych príjmoch podieľa vo výške 37 až 38 %. To svedčí o dôležitosti odvetvia z hľadiska toku peňazí, príjmov štátneho rozpočtu na daniach, ale na druhej strane aj o malom priestore pre zvyšovanie úhrady nákladov v poľnohospodárskopotravinárskom komplexe cestou zvyšovania cien.

5. Medzi príčiny nepriaznivého vývoja v agrokomplexe treba zaradiť aj bariéry trhu Európskeho spoločenstva. Z prílohy číslo 6 k správe vidieť, že vyrovnávacie dávky dovozcov do pokladne Európskeho spoločenstva sú často vyššie, ako je cena, ktorú dostane slovenský výrobca pri vývoze. Napríklad cena pri vývoze živého hovädzieho dobytka, ktorú dostane poľnohospodár, v živej váhe od 80 do 300 kilogramov, je približne 38 korún, ale vyrovnávacia dávka do Európskeho spoločenstva je 49 korún za kilogram, v prepočte, samozrejme.

6. Nie vždy primeraná reagencia vlády na potreby poľnohospodárstva je zrejmá z odpočtu plnenia úloh prijatých uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 737 z roku 1992 a číslo 239 z roku 1993.

7. Už druhý rok snaženie poľnohospodárov i Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky veľmi nepriaznivo ovplyvnilo sucho, ktoré v roku 1993 v rozhodujúcich produkčných okresoch prerástlo do prírodnej katastrofy. Už druhý pestovateľský rok bola napríklad úroda obilia z hektára vyššia v podtatranských okresoch ako v okresoch západného a južného Slovenska. Len škoda, že výmera pestovateľských plôch pod Tatrami je podstatne nižšia ako na južnom Slovensku.

Pri hľadaní východísk nestačí len analyzovať, resp. poznať príčiny daného vývoja, ale treba rešpektovať mechanizmy a osobitosti poľnohospodárstva v danom makroekonomickom prostredí, medzi ktoré patrí väzba poľnohospodárstva k štátnemu rozpočtu a vplyv tohto odvetvia na bežný účet platobnej bilancie, a po druhé - cenový vývoj, dopyt po potravinách a vzťah medzi poľnohospodárskou produkciou, realizačnými cenami a vývojom inflácie v národnom hospodárstve.

K bodu 1: Zámerom by malo byť zosúladenie záujmov poľnohospodárstva a potravinárstva so záujmami ekonomiky. Osobitne významným vzťahom je vplyv dotácií do poľnohospodárstva na bežný účet platobnej bilancie, ktorú vyjadruje v podstate obchodná bilancia. Hodnotenie dotácií do agrokomplexu iba z aspektu štátneho rozpočtu je jednostranným kritériom, ktoré staticky rešpektuje a transformuje do poľnohospodárstva situáciu v ostatných odvetviach.

Podľa expertných prepočtov existuje priama závislosť medzi objemom dotácií a vzťahom agrárneho sektoru k bežnému účtu platobnej bilancie so zreteľom na existujúci pôdny fond a jeho produkčné parametre. Úroveň potravinovej sebestačnosti je daná objemom poľnohospodárskej produkcie a výškou dotácií do poľnohospodárstva. Zmeny vo veľkosti dotácií sú priamo zviazané s vývojom inflácie v národnom hospodárstve. V situácii konštantnej miery sebestačnosti platí, že s klesajúcou mierou využitia pôdy klesá síce potreba dotácií, ale zároveň sa zhoršuje saldo obchodnej bilancie. Príčinou je pokles objemu vývozu alebo jeho nemennosť, pričom objem dovozu celkom rastie.

Z expertných prepočtov vyplýva, že pri súčasnej miere využitia pôdneho fondu s rastom miery sebestačnosti rastie nárok na dotácie pomalšie ako klesá negatívny vplyv na obchodnú bilanciu. Reálne to znamená, že slovenská ekonomika si v súčasnosti nemôže dovoliť nižšiu mieru sebestačnosti

ako 90 % a nižšiu mieru využitia pôdy ako 90 %. Ďalšie znižovanie miery sebestačnosti naráža na bariéru platobnej bilancie, ktorá je významne limitovaná možným rastom exportnej výkonnosti ekonomiky ako celku.

Súhrnne možno konštatovať, že ide o voľbu medzi objemom dotácií a výškou záporného salda obchodnej bilancie, čo znamená voľbu medzi vnútornou a vonkajšou zadĺženosťou štátu. Inými slovami - alebo podporíme objem dotácií pre agrokomplex v súlade so schválenou Koncepciou agrárnej politiky, ktorá síce neuvažuje so zvyšovaním rozpočtových výdavkov do poľnohospodárstva nad úroveň východiskového roku 1992, ale tiež nepočíta s tým, že v prípade nevyhnutnej reštrikcie rozpočtu pre poľnohospodárstvo by sa uplatnilo medziročné tempo reštrikcie nad únosnú mieru 3 - 4 % ročne, alebo pripustíme ďalší pokles poľnohospodárskej výroby s nutnosťou zvýšených dovozov potravín pre zabezpečenie výživy obyvateľstva na úkor zahraničných úverov.

Myslím, že viete, že Západná Európa má zatiaľ prebytok potravín, je dosť obchodníkov ochotných predať ich na Slovensko a dosť finančných inštitúcií poskytnúť nám na nákup potravín úver.

K bodu 2: Významným negatívnym vplyvom na situáciu v cenách a dopyte po agroproduktoch je vzďaľujúca sa parita kurzu koruny od parity kúpnej sily. Dopyt po potravinách je limitovaný existujúcou tvrdosťou v dôchodkovom obmedzení obyvateľstva. Základným makroekonomickým rámcom pre správanie sa obyvateľstva na spotrebiteľskom trhu je vývoj reálnych príjmov obyvateľstva, ktorými vstupuje na trh tovarov a služieb. Očakávaný medziročný vývoj reálnych príjmov obyvateľstva v roku 1993 nebude stačiť na stabilizáciu dopytu po potravinách, v ktorom naďalej možno očakávať mierny reálny pokles. Určitý obrat sa predpokladá v roku 1994, ale len vtedy, ak inflácia neprekročí 15 či 16 %.

To znamená, že prvovýrobcovia v poľnohospodárstve majú obmedzené možnosti pre úhradu nákladov na výrobu prostredníctvom ceny. Zvyšovanie cien potravín v prostredí stagnujúcich reálnych príjmov obyvateľstva znamená obrazne povedané podpíliť konár pod sebou, pretože povedie k ďalšiemu poklesu spotreby potravín, a tým k likvidácii výrobcov v najhorších výrobných podmienkach. Na druhej strane sa zvyšuje tlak na rast príjmov obyvateľstva a v konečnom dôsledku vzrastajú inflačné tlaky vo vývoji ekonomiky.

Osobitné riešenie súčasnej situácie v poľnohospodárstve si vyžadujú dopady už spomínaného sucha. Priamy ekonomický dopad na výrobcov, teda nižšie tržby a zvýšené náklady, sa odhaduje v priemere na 4, 5 mld Sk. Predbežná bilancia nákupných dopadov finančných strát pre rezort pôdohospodárstva sa odhaduje na 1, 6 mld Sk. Chcem pripomenúť, že sucho nespôsobilo len zníženie výroby obilnín o približne 800 tisíc ton, ale nižšia bola aj úroda krmovín o viac ako 30 % a v najkrízovejších oblastiach boli úrody sena z prvej kosby len na úrovni približne jednej tretiny oproti priemeru predchádzajúcich rokov. Nižšie sú úrody olejnín, strukovín, niektorých druhov okopanín a zeleniny. Vplyvom zhoršenej výživy klesala úžitkovosť hovädzieho dobytka a oviec.

Z týchto dôvodov sa v uznesení navrhuje, aby dopady sucha neznášali len samotní poľnohospodári, ale v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 570 zo 17. 8. 1993 k správe o dopade následkov sucha v roku 1993 v rezorte pôdohospodárstva odporúčame z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo riešiť pomoc pre poľnohospodárov uvolnením čiastky 1, 6 mld Sk nad rámec kapitoly, a ďalej - neviazať rozpočtové zdroje kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Opäť, ako už mnohokrát, poukazujem na obdobné spôsoby riešenia obdobných situácií v západnej Európe, i na súhlas Medzinárodného menového fondu pre Maďarsko riešiť dopady sucha v roku 1992 na úkor zvýšenia deficitu štátneho rozpočtu Maďarskej republiky. Prostriedky uvoľnené na elimináciu dopadov sucha treba všetkým hospodárom na pôde v oblastiach postihnutých suchom poskytnúť účelovo ako zvýšenú sadzbu dotácie na založenie novej úrody, t. j. na nákup osív, hnojív, agrochemikálií a na udržanie živočíšnej výroby, t. j. na nákup objemových krmív, kŕmnych obilovín, kŕmnych zmesí. V záujme udržania aspoň súčasnej úrovne poľnohospodárskej výroby nie neskromne sa domnievam, že v záujme aj obyvateľov Slovenska a, samozrejme, v mene poľnohospodárov vás prosím o podporu aj tejto časti uznesenia.

Zároveň vás, pani poslankyne, páni poslanci, prosím aj o podporu navrhnutého uznesenia ako celku. Som presvedčený, že neriešenie zásadných rozporov v poľnohospodárstve spôsobuje okrem iného aj spomalenie procesu transformácie družstiev a bude aj príčinou nízkeho záujmu o kapitálové vklady do poľnohospodárstva a o samotnú privatizáciu v poľnohospodárstve.

Ak sa budete rozhodovať o tom ako hlasovať, prosím, majte na pamäti, že v súlade s nami, teda Národnou radou Slovenskej republiky schválenou Koncepciou a zásadami agrárnej politiky "poľnohospodárstvo vzhľadom na jeho špecifické postavenie a význam pri zabezpečovaní výživy obyvateľstva, pri hospodárení s prírodnými zdrojmi a pri realizácii spoločensky významných mimoprodukčných funkcií, je odôvodnene prioritou hospodárskej politiky". To bol citát zo schválenej koncepcie. Prosím, aby sme túto prioritu spoločne rešpektovali.

Treba tiež zdôrazniť, že aj po prijatí návrhu uznesenia vo všetkých jeho častiach zostane približne 30 % poľnohospodárskych prvovýrobcov v pásme ohrozenia bankrotom. Domnievame sa, že v týchto podnikoch sa budú musieť zamyslieť nad využívaním vlastných rezerv a vo viacerých budú musieť postupovať v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z. o konkurze a vyrovnaní.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Koncošovi. Ďalej sa prihlásili pán poslanec Letko a pán poslanec Krivčík. Prosím pána poslanca Letka, pripraví sa pán poslanec Krivčík.

Poslanec M. Letko:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

v lete 12. júla tohto roku prijal tento parlament uznesením číslo 251 významný a závažný dokument pre rozvoj nášho pôdohospodárstva s názvom "Koncepcia a zásady pôdohospodárskej politiky". Po necelých štyroch mesiacoch máme pred sebou znovu dokument, ktorý z analýzy stavu nášho poľnohospodárstva odvodzuje koncepčné zámery jeho rozvoja v budúcom roku, pričom naďalej predpokladá pôsobenie zložitých a náročných ekonomických podmienok. To ale nesmie ohrozovať rozvoj nášho poľnohospodárstva, ktoré má a trvalé bude mať nezastupiteľnú úlohu pri výrobe vlastných kvalitných potravín a dôležitých priemyselných surovín, pri zveľaďovaní našej krajiny, rozvoji a stabilizácii vidieckeho osídlenia, pri poskytovaní zamestnanosti na vidieku a v neposlednom rade pri zachovaní rázovitosti našej národnej kultúry.

Okrem toho je potrebné urobiť naše pôdohospodárstvo - a to by som chcel zdôrazniť - konkurencieschopným v medzinárodnom obchode. Zachovanie a rozvoj všetkých naznačených funkcií nášho pôdohospodárstva je výsostný národný a štátny záujem, ktorému museli slúžiť všetky disponibilné zdroje a prostriedky, osobitne tie, ktorých exploatácia sa pri prebiehajúcich zmenách neoprávnene dostáva na okraj záujmu. Je to intelektuálny potenciál nášho ľudu, ktorý predstavuje hlavný zdroj a rezervu pri riešení našich hospodárskych problémov a ktorého mobilizácia zatiaľ nie je predmetom patričného záujmu. Ba sú zjavné tendencie tento zdroj podhodnocovať alebo ho nedoceňovať. Sú to vzdelanostná úroveň a vedecko-výskumný potenciál, ktoré neboli ani v minulosti a nie sú ani teraz náležite docenené a zhodnocované. Toto je hlavná príčina nášho dlhodobého ekonomického zostávania za svetom. A ak si to rýchle neuvedomíme, nemôžeme rátať s úspechom.

Pozrime sa hlbšie na zdroje úspechu svetovej ekonomiky a osobitne na úspechy ekonomiky takých štátov, ako je Japonsko, Spojené štáty, Nemecko a ďalšie. Zistíme, že sú v intelektuálnej oblasti, v úrovni vzdelávania, vedeckého výskumu.

V správe o stave slovenského poľnohospodárstva a o ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994, o ktorej tu rokujeme, má síce oblasť vzdelávania i výskumu poľnohospodárstva svoje miesto, avšak s ich aktivitami ovplyvňujúcimi hospodársky a ekonomický rozvoj v tomto odvetví sa výraznejšie neráta. To považujem za vážny nedostatok, ktorý má svoje korene vo všeobecne mylných predstavách o tom, že školstvo a veda sú príťažou pri riešení našich súčasných ekonomických a spoločenských problémov. Žiaľ, tieto mylné predstavy predstavujú aj niektorí oficiálni predstavitelia.

Slovenské poľnohospodárstvo disponuje veľkým intelektuálnym potenciálom predstavovaným viac ako 20 tisícmi absolventov vysokoškolského a postgraduálneho štúdia, ešte väčším počtom absolventov stredoškolského štúdia a prevažne kvalifikovanou pracovnou silou reprodukovanou v rezortných odborných učilištiach.

Poľnohospodársky výskum je reprezentovaný vedeckovýskumnou základňou 21 výskumných ústavov, v ktorých pracuje okolo 3 300 pracovníkov, z toho okolo 2 100 vo výskume. Tento potenciál treba efektívne využiť pri hľadaní nových biologických metód na šľachtenie výkonných odrôd, plemien a kmeňov, pri hľadaní efektívnych technológií, pre dosiahnutie vysokých efektov z pracovných, materiálových a energetických vstupov a podobne. Ak platí, že cez nové poznatky vedie cesta k najvyššej efektívnosti, potom pre poľnohospodárstvo, ktorého výroba má biologický základ, to platí osobitne.

Prostriedky, ktoré máme dnes k dispozícii na rozvoj národného hospodárstva, majú mnoho spôsobov použitia. Ide o to, ktoré použitie je najúčelnejšie a najefektívnejšie. Vklad do rozvoja a využitia intelektuálneho potenciálu je rozhodne tým spôsobom použitia spoločenských prostriedkov, ktoré sú vysoko návratné.

Ak hovoríme o nezastupiteľnosti vedy a výskumu pri ďalšom rozvoji nášho poľnohospodárstva, treba poukázať na potrebu hľadať a uplatniť efektívne formy organizácie výskumu. Podstatne viac ako doteraz treba nasávať a zužitkovať pri výskume, ale zvlášť pri realizácii jeho výsledkov v praxi, svetové poznatky. Prínosom tu môže byť uplatnená rozumná horizontálna integrácia rezortných výskumných pracovísk a užšia prepojenosť pôdohospodárskeho výskumu s výskumom Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. Ide o to, aby sa aj akademický a univerzitný výskum účinnejšie ako doteraz podieľal

na rozvoji nášho poľnohospodárstva. Tým sa podporí rast vedecko-výskumného potenciálu, ktorý ešte výraznejšie ovplyvní efekt pri realizácii koncepčných zámerov slovenského poľnohospodárstva v roku 1994 a v ďalších rokoch.

Keď sa hľadajú cesty ako zvýšiť účinnosť poľnohospodárskeho výskumu, je príležitosť povedať, že rovnako ako vo vyspelých štátoch treba zapojiť výskumných pracovníkov do procesu poskytovania rozmanitých poradenských, projektových a inžinierskych služieb. To je účinná metóda, ktorá môže na jednej strane výrazne aktivizovať vedecko-výskumnú činnosť a na druhej strane zefektívniť spoločenské vklady. Prerokovaná správa ráta s rozvojom poradenských služieb v rezorte poľnohospodárstva. Možno ešte odporučiť, aby rozvoj poradenstva dostal pri svojich začiatkoch účinnú organizačnú a finančnú podporu, aby sa čo najrýchlejšie stal systémovým prostriedkom transferu najnovších domácich a svetových vedecko-výskumných poznatkov do praxe nášho poľnohospodárstva a na podporu jeho rozvoja.

Keď zdôrazňujeme úlohu poľnohospodárskeho výskumu a vývoja pri zabezpečovaní koncepčných zámerov rozvoja poľnohospodárstva, je potrebné poukázať na tradičné bariéry, ktoré oddelujú výskumnú činnosť od praxe. Je to určitá predimenzovanosť poľnohospodárskych organizácií vo vybavenosti vysoko kvalifikovanými odborníkmi, ktorí okrem toho, že poľnohospodársku organizáciu niečo stoja, nemajú k výskumu možno z prestížnych dôvodov pozitívny vzťah. Svoje úsilie o progres pri výrobe väčšinou opierajú o enormné materiálové, technické a energetické nároky, a tým sú v mnohých prípadoch pôvodcami vysokej nákladovej náročnosti, a tým istej ekonomickej efektívnosti.

Tento poznatok nebude možné paralyzovať bez reštrikcie odbornej prezamestnanosti špecialistov v poľnohospodárskych organizáciách a prechodom týchto špecialistov napríklad do

sféry služieb v poľnohospodárstve. Z niektorých pohľadov na potrebu rozvíjať a cieľavedomejšie využívať intelektuálny potenciál na podporu efektívneho rozvoja poľnohospodárstva v Slovenskej republike vyplýva, že v ňom sú zdroje rastu efektívnosti a kvality poľnohospodárskej výroby. Poľnohospodársky výskum a školstvo preto musia dostať od štátu primeranú podporu, ktorá práve touto cestou bude vysoko zúročená.

Ministerstvo školstva a vedy, ministerstvo financií a ministerstvo pôdohospodárstva budú šetriť na nesprávnom mieste, ak budú obmedzovať zdroje na pôdohospodársky výskum v roku 1994 a v ďalších rokoch. Znamenalo by to tiež odradiť mnohých talentovaných vedcov a výskumníkov, ktorí nachádzajú uplatnenie v zahraničí, kde sa intelektuálna zložka predpokladov hospodárskeho a spoločenského rozvoja náležite doceňuje.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Letkovi. Prosím pána poslanca Krivčíka. Ďalšie písomné prihlášky zatiaľ nemám. Hlási sa pán poslanec Hraško a pán poslanec Chmelík.

Poslanec J. Krivčík:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

Koncepcia agrárnej politiky Slovenskej republiky, ktorú na návrh vlády Slovenskej republiky schválil tento parlament, zakotvila v zmysle prijatého uznesenia číslo 251 povinnosť každoročne predložiť na prerokovanie Národnej rade

situačnú správu o stave rezortu, ako aj o opatreniach zabezpečujúcich realizáciu ročných a koncepčných zámerov rezortu pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. V súlade s citovaným uznesením nám vláda Slovenskej republiky predkladá správu, tlač číslo 312, o stave rezortu a o ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994.

Predmetná správa svojím rozsahom predstavuje súbor informácií o ekonomických aktivitách rezortu pôdohospodárstva, ktorými v značnom rozsahu obnažuje výsledky týchto aktivít. Roľník v tejto správe dostal veľmi málo priestoru. Jednotlivec je pohltený, úplne prekrytý nepriaznivými výsledkami poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov. Samostatne hospodáriaci roľník sa dostáva i v tejto správe zámerne na perifériu tohto diania. Niet čo porovnávať. Keď zalistujeme v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky z júla 1992, dozvedáme sa, že vláda, ktorá vzišla z demokratických volieb, sa v tomto dokumente hlási k trhovému hospodárstvu, k ďalšiemu pokračovaniu transformácie ekonomiky Slovenska v smere privatizácie, liberalizácie cien a zahranično-obchodných vzťahov a podobne.

V tézach hospodárskej politiky Slovenskej republiky na rok 1993 vláda Slovenskej republiky deklaruje eminentný záujem na pokračovaní ekonomickej reformy a v časti tohto dokumentu konkrétnych opatrení spomínané tézy si kladú za úlohu urýchliť usporiadanie majetkových a finančných pomerov v poľnohospodárskych družstvách a štátnych majetkoch, ktoré sa dostali do úpadku. Takýchto verbálnych proklamácií a uistení o úsilí vlády Slovenskej republiky urýchliť proces privatizácie a transformácie slovenského poľnohospodárstva je toľko, že pomaly by sme tomu mohli uveriť. Aká je skutočnosť v praxi, svedčí priamo aj táto predložená správa.

Z celého ekonomického hodnotenia vyplýva, že príčinami vysokých strát sú cenové nožnice. Hlavné príčiny vysokej

stratovosti sú podľa správy v znížených dotáciách a nepriaznivom vývoji cien poľnohospodárskych výrobkov vo vzťahu k cenám vstupov do poľnohospodárstva. V správe úplne absentuje vplyv subjektívnych faktorov, ako i odhad ich podielu na tomto vývoji. Subjektívny faktor vnútorných nedostatkov v subjektoch rezortu ako by neexistoval. Nositeľmi týchto subjektívnych nedostatkov sú často manažmenty podnikov, na čo ministerstvo v rámci svojich možností, právomocí, ale i povinností minimálne reaguje.

Za najzávažnejšiu považujem skutočnosť, že procesu privatizácie a transformácie z pohľadu súčasného stavu, ako i z pohľadu koncepcie, sa venuje táto správa len formou úvahy, ktorá je ako príloha číslo 1 predloženého materiálu.

K samotnej privatizácii štátnych poľnohospodárskych podnikov bolo prijatých už niekoľko vládnych uznesení, no skutočná privatizácia akosi pokrivkáva, mešká, oneskoruje sa. Časový faktor ako by neexistoval, ba naopak, prehlbuje sa predprivatizačná agónia, zaznamenávame výrazný pokles dostupnosti finančných a kapitálových zdrojov. Nízka výkonnosť, vysoká spotreba ľudskej práce, zastaralé technológie, nízke percento špecializácie vyúsťujú v nízku rentabilitu.

Samozrejme, že mi v podstate nejde o názov tejto časti materiálu - úvaha alebo správa, ale o obsah pohľadu hľadania východísk zo súčasného stavu nielen tohoto rezortu, ale celého hospodárstva.

K samotnej privatizácii a transformácii si dovolím niekoľko pripomienok. Tento proces privatizácie a transformácie poľnohospodárskej prvovýroby považujem za strategický a kľúčový problém, ktorého nevýrazné riešenie je determinujúce pre celý proces ekonomickej reformy. Túto skutočnosť formálne uznáva i táto správa, ktorá na strane 24 tieto skutočnosti definuje nasledovne - citujem: "Ekonomická reforma

a fungujúce trhové hospodárstvo sú podmienené zmenou vlastníckych vzťahov, podnikateľských subjektov, uskutočňovanou transformáciou poľnohospodárskych družstiev a privatizáciou štátnych majetkov. " Koniec citátu.

Obraz o vlastníckych vzťahoch k pôde obhospodarovanej družstvami poskytuje prehľadná tabuľka na strane 27. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorú obhospodarujú poľnohospodárske družstvá k 1. 2. 1993, vo vlastníctve členov je iba 28, 5 %. Z toho značnú časť pôdy i majetkového imania vlastnia členovia, dôchodcovia, ktorí už prestali byť aktívnymi členmi. Nečlenovia poľnohospodárskych družstiev, fyzické osoby vlastnia 38, 8 % z uvedenej výmery, k tomu prináležajúcu časť hodnoty majetkového imania, 13, 2 % výmery vlastnia právnické osoby, Slovenská republika, cirkvi, obce, urbariárske spoločnosti, 19, 5 % výmery je vlastnícky neidentifikovaná pôda.

V ďalšom texte správy sa dozvedáme, že transformácia poľnohospodárskych družstiev v zmysle platného zákona je ukončená, avšak bez skutočnej vnútornej transformácie, t. j. bez premeny mnohých družstiev na životaschopné funkčné podnikateľské subjekty - konštatuje sa na strane 26 tejto správy. Ťažiskový vnútorný problém slovenského poľnohospodárstva spočíva v paradoxe, že aktívne činní poľnohospodári vlastnia iba nepatrnú časť poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskeho majetku. V správe sú iba náznaky, nie je jasne formulovaný návrh a postupy, predstavy o možnom riešení tohoto boľavého problému nášho poľnohospodárstva.

Náznak návrhu v správe o prípadnej novelizácii zákona číslo 42/1992 Zb., na základe ktorej by sa vlastníci pôdy a majetkových podielov pravdepodobne mali stať zo zákona členmi poľnohospodárskych družstiev, sa javí ako kontraproduktívny k zámerom ekonomickej reformy. Som toho názoru, že majetkové podiely nečlenov poľnohospodárskych družstiev by

sa mali v časovej postupnosti - je na to vyčlenených 7 rokov - podieľať na vzniku nových, životaschopných subjektov, pre ktorý by sa mal rezort výraznejšie zasadzovať s cieľom začať vytvárať trhové konkurenčné prostredie v tomto rezorte. Toto opieram o konštatovanie v správe, že transformácia poľnohospodárskych družstiev vytvára priestor aj pre radikálne zmeny v organizácii riadenia, vrátane vnútropodnikového systému. Umožňuje to eliminovanie anonymity vlastníctva a transparentné adresné vyjadrenie vzťahu k vlastníctvu družstva prostredníctvom majetkových podielov.

Dovolím si preto vyjadriť názor, že vlastník majetkového podielu musí mať možnosť vybrať si z niekoľkých alternatív. Uvediem niektoré: stať sa dobrovoľne členom družstva, ak je družstvo perspektívne a rozhodne sa pre túto alternatívu, mať možnosť predať majetkový podiel prípadnému záujemcovi, alebo uzatvoriť zmluvu o prenájme svojho podielu s poľnohospodárskym družstvom, prípadne s fyzickou osobou alebo vybrať si svoj majetkový podiel za účelom prevádzkovania poľnohospodárskej výroby.

V rámci agrárnej politiky by sa mal tento problém modelovo riešiť namiesto stručného všeobecného konštatovania o možnostiach vnútornej reorganizácie štruktúry družstiev. Veľká časť poľnohospodárskych družstiev stojí pred neodvrátiteľným bankrotom. Zo správy sa dozvedáme, že je to cca 15 % poľnohospodárskych družstiev. V súčasnosti je to skôr podhodnotené ako reálne číslo. Z tohoto pohľadu je prognózovaná produkcia a hospodárske výsledky na roky 1994 a 1995 prehnane optimistické. V správe by mali byť návrhy na riešenie týchto problémov v zmysle proklamovaných zmien vlastníckych vzťahov podnikateľských subjektov. Napríklad, aby podnikatelia mali možnosť čerpať veľmi výhodne úročené pôžičky na nákup poľnohospodárskej pôdy, ako i majetkových podielov v poľnohospodárskych družstvách a podobne.

Koncepcia na najbližšie obdobie by mala vyúsťovať do systémových opatrení, ktoré rešpektujú nezanedbateľný fakt, že podnikanie v poľnohospodárskej prvovýrobe je neatraktívne, vysoko rizikové a najspoľahlivejšou zárukou dobrého podnikania je vlastníctvo pôdy a poľnohospodárskeho majetku podnikateľa. Obdobne nie je modelovo riešená ani otázka bankrotov v poľnohospodárskej prvovýrobe, poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov.

Otázka poradenstva v tomto rezorte nie je koncepčne previazaná na celý systém transformácie a privatizácie. Myslím si, že bez týchto podporných inštitúcií, ktoré v tomto štádiu by mal zabezpečovať rezort, nie je možné výdatnejšie napomôcť tomuto procesu. V tomto smere existujú i zahraničné ponuky, ktoré zostávajú z našej strany nevyužité. Neucelená koncepcia hospodárskej politiky, ktorá sa začala aplikovať po vlaňajších voľbách, zanecháva, tak ako i predchádzajúca kolektivizácia, za sebou stopu i v tomto rezorte. Skupinové záujmy rôznych združení a spolkov by sa mali preklenúť jasnou a kompatibilnou legislatívou zosúladenou so strategickými cieľmi hospodárskej politiky. Pri tomto chcem zvýrazniť, že zvyšovanie dotácií alebo návrat k prejedaniu finančných zdrojov, ktoré je nutné investovať do nových technológií, nevedie k vytvoreniu reálnych podmienok, k rentabilnejšej výrobe potravín. Preto opatrenia typu zelenej nafty odmietam a tieto považujem tiež za kontraproduktívne.

Návrh na dotácie do agrokomplexu - z tejto správy nevedno koľko prostriedkov pôjde mimo poľnohospodárskej prvovýroby - činí 8, 3 miliardy Sk. Z toho neinvestičné dotácie 6 miliárd a z toho dotácie na elimináciu nevýhod podnikania v horších výrobných podmienkach 2, 9 miliardy Sk. To znamená, že 48 % dotačných prostriedkov sa použije v roku 1994 na to, aby sa plnil jeden zo štyroch základných strategických cieľov agrárnej politiky, t. j. zachovanie poľnohospodárstva v nekonkurenčných výrobných podmienkach, v horských a podhorských oblastiach. K takto postavenej strategickej úlohe je ale potrebné podrobne spracovať zásady používania týchto prostriedkov zo štátneho rozpočtu tak, aby sa za tieto vytvárali pre poľnohospodárov podmienky konkurencieschopnosti. Pridelením dotácie by sme mali sledovať stimulovanie konkrétnej činnosti. Nemôžeme vystačiť s rozdeľovaním dotácií medzi subjekty bez ohľadu na to ako tieto subjekty hospodária a ako by mali hospodáriť. Navrhujem preto podrobné zásady poľnohospodárskych dotácií, vrátane podporného fondu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky zapracovať ako súčasť zákona o poľnohospodárstve.

K samotnému návrhu na uznesenie mám tieto pripomienky: Časť A navrhujem, aby sme zaradili do časti C - berie na vedomie, čiže nie schváliť túto správu, ale zobrať na vedomie. V časti B navrhujem na samostatné hlasovanie body 4, 5, 6, 8, 9, 13, 14 a 15.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Prosím pána poslanca Hraška a pripraví sa pán poslanec Chmelík.

Poslanec J. Hraško:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, kolegyne a kolegovia,

keď som študoval zelenú správu nášho ministerstva pôdohospodárstva, zobral som si do rúk obdobnú zelenú správu Ministerstva pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo Rakúskej republiky za rok 1992 a porovnával som tieto dve správy.

v čom sú totožné pokiaľ ide o problémy, východiská, ale i pokiaľ ide o trendy v produkcii. V rakúskej správe sa konštatuje, že poľnohospodárska produkcia vzrástla oproti roku 1989 o 5 %, export o 2, 4 % pri vývozných prirážkach zo strany štátu, ktoré dosahovali výšku 49, 9 %, t. j. zhruba 50 %, a príspevky štátu na jednu pracovnú silu v poľnohospodárstve sa za tieto roky zvýšili o 18 %, čo sa odrazilo na príjmoch podniku o 17 %. Ak porovnáme tieto údaje s našou zelenou správou, u nás sa dotácie znížili v roku 1992 v porovnaní s rokom 1989 zo 17, 9 miliárd na 8, 1, t. j. o 55 %, čo, keď som si pozrel túto správu, takéto zníženie vyprodukovalo z predtým kvázi ziskového obdobia, lebo vzhľadom na dotácie zisk 2, 4 miliardy treba chápať ako kvázi zisk, sa vyprodukovala strata 14, 1 miliardy korún. Inými slovami, tým, že štátny rozpočet usporil peniaze vo výške 9, 8 miliardy korún, vznikla mu na inej strane sekera vo výške 19, 1 miliardy Sk.

Veľmi rád by som prijal vysvetlenie, ktoré tu pred chvíľou predstavoval môj predrečník, pán poslanec Krivčík, že na vine takéhoto stavu odvetvia poľnohospodárstva je len pretrvávanie totalitných štruktúr v poľnohospodárstve a všetko a zmení po prechode na farmárske súkromné hospodárenie. Porovnal som si v tejto správe dôchodkovú situáciu družstevných fariem a súkromne hospodáriacich farmárov, a tá sa, kolegyne a kolegovia, v podstate ničím nelíši. Tá je totožná. Čiže, či podnikám v poľnohospodárstve súkromne alebo podnikám v družstevnom podniku, trendy strát sú rovnaké. Ak by to bolo tak, že súkromné farmy nebudú potrebovať štátne dotácie, potom by som veľmi jednoznačne odporučil prijať toto riešenie ako najjednoduchšie, ktoré by táto vláda alebo táto republika mohla urobiť. Veď dať poľnohospodársku pôdu bývalým majiteľom, prinútiť ich, alebo nejakým spôsobom ich zaviazať, aby na nej hospodárili, by vyriešilo všetky problémy, aby ďalšie zelené správy boli optimistické.

Škoda, že pán Krivčík nešiel so skupinou poslancov výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo do Nemecka, odkiaľ sme sa v nočných hodinách vrátili. Porovnávali sme to, čo sa deje v Nemecku, v bývalej Nemeckej demokratickej republike. Oni majú pred sebou tiež zhruba také úlohy ako je naše poľnohospodárstvo, ale skoncentrovali ich do riešenia troch bodov. Prvý je prestavba družstiev, druhý usporiadanie vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskemu majetku a tretí - takúto úlohu my nemáme - je prispôsobovanie sa politike Európskeho spoločenstva, do čoho patrí aj prestavba odvetví poľnohospodárskeho priemyslu, ktorá je taktiež zaujímavá.

V Nemecku existujú takéto podnikateľské subjekty - poviem čísla, ktoré som si stihol teraz vypísať z materiálov, ktoré nám dali, a z toho, čo nám referovali tí, s ktorými sme sa stretli vo vláde, v parlamente i priamo v podnikoch, ktoré sme mali možnosť navštíviť. Chcel by som povedať, že nemeckí kolegovia sa veľmi rýchlo zorientovali a nikto z vlády nezasahuje do toho, ako sa bude podnikať, kto bude podnikať a akým spôsobom. Existujú pôdohospodárske družstvá vlastníkov, ktoré hospodária na 70 % pôdy a ich priemerná výmera je 1 600 hektárov. Inou formou je, že sa môžu dvaja, traja poľnohospodári združiť a vytvoriť spoločnosť podľa občianskeho práva. Týchto spoločností majú sedem a ich priemerná výmera je 320 hektárov. Potom sú spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorých počet je v Sasku-Anhaltsku 3. Hospodária v priemere na 460 hektároch. Súkromné farmy, kde sa hospodári len ako hlavné zamestnanie, teda súkromná farma, ktorá nemá žiadne iné podnikanie, je obmedzená najnižšou výmerou 100 ha zo zákona. Nemôže nikto individuálne podnikať, ak samostatná farma nemá aspoň 100 ha. Tieto majú priemernú výmeru 151 ha a je ich 23. Potom sú vedľajšie podniky, vedľajšie podnikanie, kde má ešte podnikateľ okrem toho iné zamestnanie. Ich výmera je okolo 30 ha a je ich celkom 10. Tieto čísla nehovorím preto, aby som vás nejakým spôsobom otravoval a zdržoval, hovorím ich úmyselne, aby sme si porovnali formy podnikania.

Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, aby sme si aj pri otázkach ako ďalej s naším poľnohospodárstvom uvedomili, že jedno sú vlastnícke vzťahy - a chcel by som sa osvedčiť, že tak ako ja, tak aj klub poslancov Strany demokratickej ľavice je za dôsledné obnovenie súkromno-vlastníckych vzťahov k pôde a poľnohospodárskemu majetku, a o tomto nemôže byť, myslím si, ani v tomto parlamente pochýb. Obnovenie vlastníckych vzťahov je teda jedna vec.

Iná vec je spôsob podnikania, teda kto a ako bude podnikať na tejto pôde. Nazdávam sa, že toto je vec poľnohospodárov, ktorí sa rozhodnú podnikať, od koho si pôdu prenajmem, alebo či mám dosť vlastnej pôdy, na ktorej budem hospodáriť. Ale sa tiež nazdávam, pán kolega Krivčík, že nemôžeme žiadnym zákonom ani nijakými opatreniami vlády nútiť súkromného vlastníka, že musí niekomu pôdu predať, a rovnako nemôžeme nikoho prinútiť, že musí na svojej pôde individuálne hospodáriť, keď nechce. To si treba jasne povedať a otázku súkromného vlastníctva oddeliť od praxe individuálneho podnikania alebo družstevného podnikania veľmi jasne.

Teraz niekoľko slov o tom, aké sú efekty v Nemecku. Zlepšilo sa vybavenie podnikov technikou, zlepšilo sa hnojenie, zvýšili sa dávky hnojív a používanie pesticídov i prostriedkov na ochranu rastlín. Napríklad dojivosť z 3 800 litrov vzrástla na 5 300 litrov. V tomto roku krajina SaskoAnhaltsko dostihla intenzitu výroby Spolkovej republiky Nemecko, na budúci rok počítajú, že sa stanú veľmi vážnym konkurentom Európskej únie. Výhoda je, že majú veľké podniky, ktoré si nerozbili, ale ktoré pretransformovali, a ktoré úspešne hospodária.

Na našu otázku aké majú dotácie, odpovedali, že poľnohospodárstvo sa dotuje vo výške 43 %, a to zo zdrojov krajinskej vlády, spolkovej vlády a Európskych spoločenstiev. Na úvery, ktoré dostávajú od banky na základné vybavenie, platia jednopercentný úrok, na obežný kapitál, nákup strojov dvojpercentný úrok. Banka dáva, ako u nás, 18-percentný alebo 20-percentný úrok, ale štát tieto úroky poľnohospodárom dotuje. Toto je to, čo nemecké poľnohospodárstvo veľmi rýchlo robí schopným konkurencie.

Prosím, keby sme si zodpovedali otázku, že poľnohospodárske podnikanie zostáva u nás naďalej rizikovým povolaním, rizikovým odvetvím, a tu bude treba, aby nie pán minister pôdohospodárstva a jeho spolupracovníci, prípadne poľnohospodárske zväzy si dali za úlohu alebo dostali za úlohu túto otázku riešiť. Je to úloha predovšetkým vlády ako celku, a uvedomiť si to musí najmä minister financií pán Tóth.

Uznesenie, ktoré vláda dala pánu ministrovi Bačovi

- rokovať a hľadať možnosti, to je, prosím vás, také uznesenie ako keby nebolo. Také uznesenia sa prijímali za komunistických vlád. Uznesenie bolo a nič sa nedialo. Kým si vláda ako celok nerozmyslí, či nám ide o to, aby sme mali vlastnú poľnohospodársku výrobu, alebo budeme dovážať potraviny, a kým sa neprijmú adekvátne miery pre podporu všetkých podnikateľských subjektov odvetví poľnohospodárstva, tieto zelené správy budú z roka na rok čiernejšími správami.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Hraškovi. Faktická poznámka

- pán poslanec Tahy, potom pán poslanec Krivčík.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci,

dovoľte faktickú poznámku k tonu, čo hovoril pán poslanec Hraško. Prehlásil, že nikto by nemal nútiť súkromne hospodáriaceho roľníka podnikať a, naopak, nikto mu to nemôže zakazovať. Osobne sa domnievam, že pokiaľ v návrhoch našich uznesení budú také ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že je tu požiadavka oslobodiť od platenia dane z pozemkov, na ktorých hospodária družstvá, štátne majetky a obchodné spoločnosti, kde sa vôbec nespomínajú jednotlivo hospodáriaci roľníci, tak nepriamym spôsobom prakticky zakazujeme podnikať súkromne hospodáriacim roľníkom. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:

Vážený kolega, pán poslanec Hraško,

chcel by som vám len pripomenúť jednu skutočnosť, že uistení o tom, že pôda patrí tomu kto na nej pracuje, sme v minulých štyroch desaťročiach mali toľko, že už dnes veľmi silno pochybujem o tom, čo ste tu dnes vyslovili, že ste za obnovenie vlastníckych vzťahov, atď., atď. Ako to v minulosti dopadlo všetci veľmi dobre vieme, takže dnes sa znova uisťovať je tak troška chiméra.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Hraško.

Poslanec J. Hraško:

Protestujem proti tomu, čo povedal pán Krivčík, pretože som zviazaný s tým, čo sa tu robilo. Tak je zviazaný aj on. Pán kolega Krivčík, keď ste presvedčený, že súkromný roľník nepotrebuje dotácie, zoberte si 150 hektárov pôdy a choďte podnikať, a potom ukážte, ale nútiť trojhektárových roľníkov, aby sa hnali do záhuby, nie je kresťanské voči týmto ľuďom, aby sme im nevytvorili podmienky pre podnikanie a nechali ich skrachovať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Ešte by som sa opýtal pána poslanca Tahyho, aby jeho poznámka nezapadla. Máme tomu rozumieť tak, že navrhujete doplniť uznesenie, aby bolo oslobodenie od daní aj u jednotlivo hospodáriacich alebo u nikoho?

Poslanec M. Tahy:

Nie. Je to otázka celkovej koncepcie - koho chceme zvýhodňovať a koho nie. Jednoducho plošne tieto veci riešiť nemôžeme. Nemôžme riešiť plošne aj v prospech tých, ktorí majú nízku produktivitu vlastnou vinou.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Hlási sa pán minister. Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prepáčte, ale musím zaujať stanovisko k tejto pripomienke pána poslanca Tahyho,

lebo keby sme reagovali na to neskôr, možno, že by sa to dostalo do stratená.

Pokiaľ sa navrhuje, aby aj iné formy hospodárenia na pôde, nielen individuálne hospodárenie, ale aj podľa obchodného alebo občianskeho zákonníka, bolo oslobodené od dane z pozemkov, teda títo hospodári, navrhuje sa to preto, aby sa vyrovnal stav s individuálnymi roľníkmi. Individuálni roľníci sú oslobodení od dane z pôdy a z majetku. Takže pokiaľ bola takto postavená otázka alebo formulovaný názor, že keď sa v tomto materiáli hovorí, že aj družstvá a iné obchodné spoločnosti sa navrhujú oslobodiť od dane z pozemku, že tým sa zakazuje vlastne individuálnym roľníkom hospodáriť, myslím si, že to netreba komentovať, ale je to príliš tendenčná formulácia.

Chcel by som poprosiť, keby ste zobrali na vedomie skutkový stav, o ktorom vás informujem. Ešte raz: Individuálni roľníci sú k dnešnému dňu oslobodení od dane z pozemkov, nemusia platiť, a tu sa uvažovalo s tým, že by sa aj iné formy oslobodili. Návrh vládny je taký, že by nedošlo k úplnému oslobodeniu, že by sa daňová úroveň vyrovnávala s českou úrovňou, pretože na Slovensku je dnes podstatne vyššia daň z pozemkov. Na druhej strane všetci viete, že táto daň je daň, ktorá sa odvádza obciam a obce majú právo ju až o 50 % znížiť, čiže v konkrétnych prípadoch je možnosť, aby sa podnikateľský subjekt s obcou dohodol. Toto považujem za potrebné vysvetliť k tejto poznámke.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán poslanec Varjú - faktická poznámka, potom vystúpi pán poslanec Chmelík.

Poslanec J. Varjú:

Vážené dámy a páni,

pán minister vysvetlil to, o čom som chcel hovoriť, takže nie je potrebné to doplňovať, ale chcel by som poprosiť kolegov poslancov, aby predtým, než vystupujú, a keď zasahujú do rokovania a navrhujú určité zmeny alebo dávajú nejaké návrhy, bolo by dobré, keby predtým preštudovali zákony, ktoré sú platné, lebo tento návrh na uznesenie nadväzuje už na jestvujúci legislatívny stav. A na druhej strane, keď zasahujú do rozpočtových záležitostí alebo dávajú pozmeňovacie návrhy, aby to aj kvantifikovali, z čoho vychádzajú, lebo to je tiež kvantifikované a vychádza z daných potrieb. A to sú skutočne minimálne požiadavky.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Chmelík. Ďalej sa prihlásil pán poslanec Táraj.

Poslanec B. Chmelík:

Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni,

dovoľte, aby som zmenil trošku uhol pohľadu na prerokúvanú problematiku a pozrel sa niekoľkými vetami z pohľadu Národného programu podpory zdravia. Spôsob stravovania zásadne ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva. Ako jeden zo základných faktorov podpory zdravia treba v mnohom naše stravovacie návyky zmeniť. Aj keď sa prerokúvaná správa dotýka koncepčných zámerov na rok 1994, chcem predsa navrhnúť

do uznesenia trvalú požiadavku, úlohu, ktorú ani v dnešnom zložitom stave našej spoločnosti a agropotravinárskeho komplexu v nej nemožno odkladať do budúcna. Skutočnosti o zdravotnom stave obyvateľstva Slovenska sú kritické. Vo svojom minulom vystúpení som na niektoré upozornil.

Úloha, ktorú chcem podčiarknuť, je širšia ako zamedzovanie vstupu cudzorodých látok do potravinárskeho reťazca. Nakoniec, v kapitole správy o agropotravinárskom komplexe, domáca spotreba potravín sú súčasné hlavné nedostatky vo výžive veľmi správne charakterizované ako - dovoľujem si ich zopakovať - nadmerný príjem lipidov živočíšneho pôvodu, nízky príjem vitamínov, nedostatočná spotreba nestráviteľnej vlákniny, nadmerná spotreba solí, vysoká spotreba alkoholických nápojov - a mohli by sme doplniť aj niektoré ďalšie. Navrhujem preto do uznesenia k agropotravinárskemu komplexu v časti ukladá vláde Slovenskej republiky doplniť: "V koncepciách agropotravinárskeho komplexu trvalé zohľadňovať požiadavky Národného programu podpory zdravia. "

Ďakujem za vašu podporu. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Prihlásil sa ešte pán poslanec Taraj, potom pán poslanec Kačmár a pán poslanec Frena.

Poslanec Š. Taraj:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

v úvode môjho príspevku chcem otvorene vyzdvihnúť myšlienku vypracovať takúto správu o stave poľnohospodárstva dnes v Slovenskej republike s výhľadom realizácie koncepčných zámerov do roku 1994. V správe je snaha podať Národnej rade Slovenskej republiky verný obraz o reálnej situácii v odvetví poľnohospodárstva za roky ekonomickej reformy, t. j. od roku 1989, a taktiež i podnikateľským subjektom čo najpresnejšie definovať trhové prostredie pred rokom 1994. Je však na škodu veci, že správa si nedala za cieľ poukázať i na nedostatky v rámci poľnohospodárstva i spred roka 1989. Je síce pravdou, že iné krajiny predkladajú podobné správy iba v rámci jedného roka, ale pripustiac, že táto správa je prvá svojho druhu a hodnotí kriticky dnešný stav v poľnohospodárstve, bolo by dobre vyhodnotiť i model socialistickej poľnohospodárskej výroby, ktorý sa u nás za posledných 40 rokov uprednostňoval. Treba otvorene povedať poľnohospodárskej verejnosti a ľuďom tejto republiky klady a nedostatky takejto výroby. Som presvedčený, že tak nedostatky, ako aj výhody socialistického poľnohospodárstva tu sú, treba o nich hovoriť. Z takejto platformy mala táto správa vychádzať.

Veď nie je na škodu pre budúce roky existencie poľnohospodárskej výroby si pripomenúť, si, že spomínaný model socialistického poľnohospodárstva bol násilne vytvorený a ukázal sa tak nestabilným a pri zložitejších vnútorných pomeroch nefunkčným, čo, samozrejme, ohrozuje stabilitu tejto krajiny a v krízových obdobiach i bezpečnosť štátu a jeho obyvateľstva. Dôkazom toho je i súčasný stav tohto modelu, ako aj celého poľnohospodárstva, ktoré sa rúca pri sebamenšom záchveve ekonomiky krajiny. Preto je prinajmenšom odvážne a nezodpovedné, ak sa vnucuje predstava, že dnešný stav má na svedomí len obdobie posledných troch rokov ekonomickej reformy.

Pokúsim sa zdôvodniť škodlivé vplyvy predchádzajúcich rokov v dnešnom poľnohospodárstve, na ktoré správa nepoukazuje. Napríklad v správe sa okrem iného poukazuje na úbytok pôdneho fondu, na pôdu postihnutú eróziou, neudržiavané lúky

a pasienky najmä v podhorských oblastiach. To všetko je pravda, ale na strane druhej sme si dodnes vedomí, že pri industrializácii a plnení päťročných plánov sa málo pozeralo, aká pôda sa zaberá pod novobudované fabriky a závody. Boli to spravidla tie najrovnejšie a najúrodnejšie poľnohospodárske plochy, ktoré nám dnes chýbajú. Nevybudovaním a najmä zanedbaním údržby poľných ciest vznikala silná erózia pôdy, ktorá nemá obdoby v dejinách nášho poľnohospodárstva. Milovníci prírody mi dajú iste za pravdu, veď na mnohých miestach vznikli úplne nové potoky, o zdevastovaní lúk a pasienkov radšej ani nehovoriac. Kladieme si otázku, kto to spôsobil, kde sa podel ten všeobecný záujem o zveľaďovanie prírody, poľnohospodárstva ako celku vo všetkých jeho podobách. Tvrdím, že hlavnou príčinou je a bola zmena vlastníckych vzťahov. A tie sú prioritou i pre dnešné poľnohospodárstvo. Cez túto zmenu vlastníckych vzťahov treba hľadať kľúč k prosperite nášho poľnohospodárstva tak, ako všade inde, kde na to prišli už pred nami, a poľnohospodárstvo tam funguje na požadovanej úrovni.

Snáď kladom minulých rokov je rozvinutie mechanizácie v rámci poľnohospodárskych jednotiek, ako aj investičná výstavba do istej miery, pozdvihnutie vedy, výskumu, školstva v spomínanej oblasti. Nemôžem sa však stotožniť s konštatovaním na strane 9, že v dôsledku ekonomickej reformy je potrebných alebo chýba 1 700 kombajnov, 1 300 zberacích rezačiek, 300 zberačov cukrovej repy a 900 zberačov zemiakov. Veď tieto čísla jednoznačne ukazujú na zanedbanosť - v minulých rokoch, nie v posledných troch - obnovy strojného parku, jeho pravidelnej údržby. Ako príklad by sa dala porovnať životnosť poľnohospodárskej techniky v iných štátoch, napríklad v Rakúsku, vo Švajčiarsku, prípadne v Taliansku a v iných krajinách. Môžem zodpovedne povedať, že u nás sa doslova plytvalo s hodnotami, ktoré sa investovali do poľnohospodárskej techniky alebo do investičnej výstavby. Veď sa stačilo a stačí len pozrieť na mnohé hospodárske dvory, kde sa dalo v mnohom uplatniť slovenské porekadlo "Podľa dvora poznáš gazdu".

Jednostranný pohľad z hľadiska veľkovýroby ako jedinej správnej cesty v poľnohospodárstve spôsobil i nemalé škody vo vede, výskume ale i školstve, a to jednostrannou orientáciou výchovy kádrov so zameraním na veľkovýrobu. Dnes je táto absencia odborníkov zameraných na iné formy hospodárenia v poľnohospodárstve zjavná, čo aj správa sčasti uvádza. Preto je potrebné v čo najkratšom časovom období orientovať tieto zložky v duchu svetového trendu vývoja poľnohospodárstva. Treba využívať zahraničnú pomoc, ale netvrdiť, že zahraniční experti zo Spojených štátov sa chodia k nám iba učiť, veď je to demagógia, ktorá sa podáva občanovi, žiaľ, v masmédiách, ale i na pôde nášho poľnohospodárskeho výboru. Dá sa to však do určitej miery ospravedlniť tým, že dlhodobou izoláciou našich poľnohospodárov od zahraničia, kde poľnohospodárstvo našlo iné osvedčené metódy svojej prosperity, nepoznáme pravú západnú tvár tohto odvetvia. Potom dané výroky sú z nepoznania skutočnosti v týchto krajinách.

V správe na strane 24 sa správne konštatuje, že transformácia poľnohospodárskych družstiev i privatizácia štátnych podnikov je v podstatnej miere závislá na celkovom usporiadaní pozemkového vlastníctva. O procese transformácie sa nechcem rozširovať, to už tu bolo spomínané. Chcem len zdôrazniť, že treba i naďalej urýchlene vytvárať legislatívno-technické podmienky pre súkromný sektor, ale i otvárať cestu k pridomovým, záhumienkovým hospodárstvam, ktoré sa v ťažkej, tejto prechodovej ekonomickej situácii dostávajú dnes do popredia najmä na vidieku v podhorských oblastiach. Pomôckou k tejto téme je štatistika podielu súkromného sektoru na poľnohospodárskej produkcii, ktorá nám bola daná do Národnej rady, čo len dopĺňa štatistiku zo strany 32 tejto správy. Chcem len poznamenať, že vhodným ukazovateľom by ešte boli snáď ekonomické náklady na jeden hektár, zisk na jeden hektár, prípadne množstvo dotácií na jeden hektár výmery súkromného sektoru. Takto by bol urobený pohľad do súkromného sektoru v rámci poľnohospodárstva úplný. Z uvedeného sa však dá vyčítať, že nemôžeme byť ľahostajní i k takémuto druhu hospodárenia na pôde.

Treba poznamenať jednu nezvratnú skutočnosť, že ani jeden súkromný podnikateľ nevykazuje dnes bankrot, ani katastrofálny deficit. Ba naopak, kým poľnohospodárske podniky vytvorili stratu zhruba okolo 15 miliárd, tento súkromný, pridomový, záhumienkový a záhradkársky sektor ušetril národnému hospodárstvu zhruba 5 alebo 6 miliárd Sk. Chcel by som ešte pripomenúť na porovnanie sociálnej politiky dnes a v časoch socializácie, že v tých časoch sa mnoho roľníkov zo strachu neodvážilo ani len pripomenúť isté minimálne sociálne potreby na prežitie. Sú známe mnohé prípady rodín s viac deťmi, že im pomáhali susedia, blízki, známi v ich ťažkej ekonomickej situácii. Tým však nechcem poprieť dnešné požiadavky na sociálnu politiku v oblasti poľnohospodárstva, a tak, ako ju uvádza správa na strane 45, sa s ňou stotožňujem. Veď skutočne systém sociálneho zabezpečenia musí byť jednotný v celom hospodárstve.

Veľa fyzickej námahy a finančných prostriedkov bude potrebné ešte venovať tak, ako správa uvádza na strane 46, do životného prostredia a vidieckeho osídlenia. Jedným nedostatkom je v minulosti propagovaná jednotná a nevhodná architektúra vidieka. Táto dnes doslova vylučuje v mnohých prípadoch možnosť rozširovania investičnej výstavby potrebnej pre súkromné hospodárenie na pôde. Preto by bolo vhodné v správe sa zmieniť a poukázať na túto skutočnosť, prípadne preferovať vidiecke rodinné farmy s regionálnym zameraním v daných prírodných podmienkach v nadväznosti na pripravovaný zákon o pôde v budúcom roku. Verím, že týmto prístupom vrátime vidieku novú pravú slovenskú tvár, ktorú sme už pomaly ťažko hľadali na našich dedinách. Využime závislosť

nášho vidieka už i z aspektu zahraničnej turistiky, agroturistiky, kde náš vidiek ešte len hľadá svoje uplatnenie. To je tiež jedna cesta k zmierneniu sociálnej politiky a tohto napätia v týchto oblastiach.

Záverom môjho vystúpenia, vážené dámy a vážení páni, chcem ešte zdôrazniť, že správa viac informuje a zdôvodňuje zlú situáciu v poľnohospodárstve, ale zdá sa už menej presvedčivá v tom, že realizácia zámerov agrárnej politiky do roku 1994 bude účinnejšia. Treba preto opätovne akcentovať, že garancia stabilizácie poľnohospodárstva je v urýchlení privatizácie, vo vyjasnení si vlastníckych vzťahov, užívateľských vzťahov, v následnej reštrukturalizácii a racionalizácii výroby, ekologizácii krajiny a rehabilitácii, podčiarkujem, v korektných vzťahoch, ktoré dnes najviac potrebujeme. Je samozrejmé, že ekonomické podmienky a požiadavky urýchlia proces stabilizácie. Musíme, a to je uvedené len pod textom tejto správy, zlepšovať predovšetkým vzťah, a to je výroba a ekonomika.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Faktická poznámka - pán poslanec Varjú.

Poslanec J. Varjú:

Ospravedlňujem sa, že vás otravujem, ale musím reagovať na vystúpenie pána Taraja konkrétnym príkladom zo včerajška, z poznatkov z Nemecka. Tiež som sa zúčastnil na tomto zájazde.

Samozrejme, nikto neberie názor na budúcnosť, na vytvorenie budúcnosti poľnohospodárstva, ale chcel by som dať do

pozornosti pána Taraja a klubu KDH jeden názor zo včerajšieho stretnutia. Pán poslanec Rick je predsedom 13-členného poľnohospodárskeho výboru v národnej rade Saska-Anhaltska a zhodou okolností je aj členom CDU. CDU získala v predchádzajúcich voľbách 39 % hlasov, takže dominuje ich názor a dominujú v parlamente. Pán Rick jednoznačne hovorí, z jeho úst sme počuli, že budúcnosť poľnohospodárstva si predstavujú tak, že minimálna výmera by mala byť okolo 500 hektárov a chcú dosiahnuť produktivitu práce jedného pracovníka na 100 hektárov pôdy. To na porovnanie s názorom, ktorý tu odznel, len pre vašu informáciu.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Frena, potom pán poslanec Kačmár.

Poslanec J. Frena:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

na výsledky prerokúvania správy o stave rezortu poľnohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 dnes čaká značná časť občanov. Z diskusie samotných poľnohospodárov hospodáriacich v produkčnej oblasti Východoslovenskej nížiny, a nielen ich, vyplýva, že vládne znepokojenie nad hlbokou krízou slovenského poľnohospodárstva spojenou s rastom cien potravín. Súčasne som získal poznatky a vycítil, že dnes sa naše poľnohospodárstvo nachádza na zlomovom bode, kedy ešte poľnohospodárski prvovýrobcovia veria, že rany, ktoré boli slovenskému poľnohospodárstvu uštedrené v rokoch 1990, 1991 a 1992,

prostredníctvom ekonomických nástrojov a legislatívnymi opatreniami sa múdrou politikou ešte dajú postupne zaceliť. Prvým krokom k tomuto postupnému obnovovaniu prosperity by mohli byť i opatrenia k prerokúvanej správe, ak budú schválené v komplexe alebo tak, ako ich navrhla Republiková rada Zväzu poľnohospodárskych družstiev. Bez povšimnutia však nie je možné obísť ani hlasy, ktoré hovoria, že ak sa neurobia kroky, respektíve nevytvoria podmienky pre oživenie poľnohospodárskej výroby, odídu z nej aj tí najskalnejší odborníci, ktorí doposiaľ odolávali výhodnejším ponúkam, ako je napätie a stres, nehovoriac už o odmene za prácu.

Obzvlášť citeľný je útlm poľnohospodárskej výroby v zemplínskom regióne, ktorý sa dostal do zložitej hospodárskej a sociálnej situácie, kde nezamestnanosť obyvateľstva dnes predstavuje v priemere 20 %. Nebudem vás zaťažovať množstvom čísiel o vývoji poľnohospodárstva v tomto regióne za posledné roky. Na ilustráciu však uvediem iba niektoré, ktoré naznačujú i hovoria veľa. Pokles výkonov o 56, 6 % v porovnaní rokov 1992 a 1990. Tržby v tom istom období poklesli o 28 %. Úverová zaťaženosť poľnohospodárov v regióne v roku 1990 predstavovala 1 313 miliónov, v roku 1992 to už bolo 2 087 miliónov, čiže nárast o 59 %. Kým v roku 1990 zaplatili poľnohospodári na úrokoch 124 miliónov korún, v roku 1992 to už bolo 334 miliónov, aj vďaka vzrastu úrokových sadzieb, a to aj na tie úvery, ktoré boli brané ešte pred rokom 1990. Kým v roku 1990 zaznamenali poľnohospodári Zemplína zisk vo výške 172 miliónov, v roku 1992 zaznamenali už stratu 1 676 miliónov korún. V roku 1989 vo všetkých výrobných poľnohospodárskych podnikoch pracovalo 36 tisíc členov, v roku 1992 to už bolo iba 17 tisíc, čo je pokles na 47 % pôvodného stavu.

I z týchto čísiel je vidieť, že útlm poľnohospodárskej výroby je obrovský. Ľudia na dedinách sa dostávajú do ťažkej sociálnej situácie, lebo strata práce v poľnohospodárskom

družstve či štátnom majetku znamená dnes takmer istú nezamestnanosť aj z toho dôvodu, že prepúšťajú aj priemyselné podniky i podnikatelia. Región Zemplína leží ďaleko od súčasných hospodárskych centier Európy. Nie je však vinou občanov tohto regiónu, že nesusedia s Viedňou ale s Užhorodom. Možno to však raz bude výhodou.

Jedným z východísk, ktoré vidia poľnohospodárski odborníci, je oživenie poľnohospodárskej prvovýroby, a tým aj na ňu nadväzujúceho priemyslu. To si však vyžaduje, aby súčasná vláda v rámci svojej poľnohospodárskej politiky pokračovala v osobitnom vzťahu k Východoslovenskej nížine, pretože ak sa do nížiny v rámci úprav vodohospodárskeho režimu, budovania odvodňovacích systémov a závlah, investičného a neinvestičného zúrodňovania investovali 3 200 miliónov korún, nebol to nijaký nový počin, len pokračovanie v tom, čo sa začalo v bývalom Rakúsko-Uhorsku na Potiskej nížine, v Bodroží i Zemplíne, v čom, i keď malom rozsahu, pokračovalo prvé Československo, pokračoval bývalý Slovenský štát. Každý mal na to svoje dôvody, a veríme, že i súčasné Slovensko tieto dôvody má, pretože efektívna poľnohospodárska výroba je nevyhnutnou súčasťou celkového hospodárskeho rozvoja Zemplína. Opodstatnenosť tejto požiadavky je napríklad i v tom, že táto oblasť je odolnejšia na sucho ako oblasti na západe Slovenska, čo potvrdila i úroda obilnín v tomto roku.

Obavy poľnohospodárov Zemplína vyvoláva skutočnosť, že na výmere vyše 200 000 ha sa za posledné tri roky do údržby vybudovaných meliorizácií, odvodňovacích kanálov, skruží, vápnenia pôdy, podrývania ťažkých glejových pôd, neinvestovalo takmer nič. Ak to bude takto pokračovať, vyjde zakrátko nazmar úsilie niekoľkých generácií urobiť z nížiny vysoko produkčnú oblasť. Podľa poľnohospodárskych odborníkov z výroby i z Oblastného výskumného ústavu agroekológie je nutné kvôli efektívnosti poľnohospodárskej prvovýroby udržať jej úroveň, výnosy a úžitkovosť na úrovni roku 1989, t. j. výnosy

obilnín na 5, 4 ton z hektára, výnosy kukurice na 5, 6 ton z hektára, slnečnice 3 tony, repky 2, 7 ton a dojivosť na 3 500 litrov.

Preto navrhujem doplniť v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 312, v časti B I nový odsek 8 v znení: "V rozpočte rezortu poľnohospodárstva zohľadniť objektívne vyššie náklady v produkčnej oblasti Východoslovenskej nížiny asi 250 mil. Sk oproti nákladom priemerného výrobcu na neinvestičné zúrodňovanie pôdy, zvýšené náklady na údržbu hydromelioračného detailu, zvýšené náklady na základné spracovanie pôdy. " Ďalšie odseky odporúčam prečíslovať.

Do pozornosti ministra pôdohospodárstva dávam požiadavku poľnohospodárskej prvovýroby zachovať rezortný výskum v regióne, pretože pri absencii vysokého školstva je jedinou inštitúciou plniacou spoločensky aktivizujúcu funkciu v oblasti rozvoja poznatkov vedy a vzdelávania, tvorby a ochrany životného prostredia, informačného systému a ďalších aktivít agropotravinárskeho komplexu.

Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, tlmočil som tu časť problémov, ktoré boli v súvislosti so správou o stave rezortu vznesené zo strany poľnohospodárov a občanov regiónu Zemplína. Obraciam sa na ministra pôdohospodárstva pána Petra Bacu, aby požiadavky o osobitný prístup k problémom Východoslovenskej nížiny, zohľadnenie jej špecifík i požadované opatrenia boli súčasťou dnes prerokúvaných opatrení, a verím, že aj schváleného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Frenovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

nie som poľnohospodár, a preto nebudem tu uvádzať nejaké čísla alebo štatistické argumenty, ale zaujala ma myšlienka môjho predrečníka - citujem: "Rany uštedrené slovenskému poľnohospodárstvu v rokoch 1990 až 1993 sa dajú ešte ako-tak zaceliť. " Pripomenul by som tu len niekoľko príkorí, ktoré tu spôsobila neobmedzená moc Komunistickej strany Slovenska, ktorá slovenského roľníka postavila na úroveň žobráka. Neviem, či pán kolega si pamätá, že slovenský roľník, ktorému zobrali pôdu v päťdesiatych rokoch, musel za jednu československú korunu, ktorá bola výplatou za jednotku práce, to znamená za celodennú prácu, teda za korunu pracovať na svojej roli za celý deň. V takejto situácii, samozrejme, sa začalo to, že tento roľník si musel čo-to z toho uchytiť.

Ďalej, či už pán kolega zabudol to, že v posledných rokoch, dajme tomu v sedemdesiatych rokoch, už takmer vymizla z družstiev vrstva slovenského roľníctva, že tí, ktorí pracovali v družstvách, vlastne sa stali námedznými poľnohospodárskymi robotníkmi? A títo, keď potrebovali čosi, od skrutky až po traktor si všetko vyzdvihli z družstva. Či už zabudol na to, že v päťdesiatych rokoch slovenského roľníka, ktorý odmietol podpísať vstup do jednotného rolníckeho družstva, kruto trestali, bili a zavierali? Takto by som mohol uviesť niekoľko ďalších argumentov. Takže si vyprosím, že slovenské roľníctvo utrpelo rany v rokoch 1990 až 1993.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Chamulovi. Pán poslanec Frena - faktická poznámka.

Poslanec J. Frena:

Vážené kolegyne, kolegovia,

keďže som bol vyzvaný, chcel by som odpovedať. Vzhľadom na to, že nemám ešte 40 rokov, nepamätám si, ale jedno si pamätám resp. viem, že aj môj otec bol jedným z tých, ktorý v tej prvej etape nechcel podpísať prihlášku do družstva, a tiež mal za to príkorie. Napriek tomu tvrdím to, čo som povedal.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán poslanec Kačmár. Poslanec B. Kačmár:

Vážené dámy, vážení páni,

predkladaný a prerokovaný materiál, tzv. zelená správa, poskytuje doposiaľ najkomplexnejší pohľad na východiskovú základňu, ako aj návrh rámcových podmienok pre rok 1994, s akým sme sa doposiaľ mohli stretnúť, v širokom rozsahu kvantifikuje súčasný stav z pohľadu rozsahu výroby i ekonomiky. Čo z môjho pohľadu cítim ako nie v plnom rozsahu rozpracované, prípadne explicitne pomenované, sú vnútorné príčiny tohto stavu, či už v rezorte, ale predovšetkým u jednotlivých subjektov poľnohospodárskej výroby. Vzhľadom na budovanie trhového systému je len samozrejmé, že tieto vnútorné pomery nemôžeme direktívne meniť či stanovovať. Čomu sa však nemáme vyhýbať, to je pomenovanie týchto javov, či ekonomické preferovanie hospodárskych foriem či spôsobov hospodárenia, ktoré svojimi ekonomickými ukazovateľmi dávajú najavo či ukazujú smer, akým by sa mala uberať táto oblasť hospodárstva. Aby som tento problém bližšie špecifikoval, uvediem konkrétne čísla nášho okresu. Nechcem budiť dojem, že je to presná vzorka slovenského poľnohospodárstva, ale pre ilustráciu je to zaujímavé. A kto sa zaoberá poľnohospodárskou problematikou v tomto parlamente vie, že nie som zástancom takej formy hospodárenia, aká sa v prevažnej miere doteraz u nás uplatňuje, čiže štátne majetky a transformované či netransformované družstvá. Z toho pohľadu berte moje vystúpenie.

Aká je teda mnohokrát ospevovaná koncentrovaná veľkovýroba u nás? Pri zhruba 3 500 pracovníkoch v poľnohospodárstve v okrese sa chová okolo 4 800 kráv a asi 14 500 kusov hovädzieho dobytka, čiže na pracovníka 1, 3 kusa kravy a 4, 1 kusa hovädzieho dobytka. Pri výmere 33 602 ha poľnohospodárskej pôdy a 14 364 ha ornej pôdy je to v prvom prípade 9, 6 ha a v druhom 4, 1 ha na pracovníka. Objektívne zhodnoťme, či toto je tzv. veľkovýroba, ktorá môže prinášať efektívnosť. Práve z tohto pohľadu by som sa obrátil na kolegu Varjúa, že aj toto je jedna alebo možno závažná príčina plošného neekonomického hospodárenia v poľnohospodárstve, keď tu spomínal 100 ha, s ktorými v Nemecku uvažujú na pracovníka v Nemecku, toto je dôvod, prečo naša plošná poľnohospodárska výroba nie je efektívna, preto, že také pomery existujú.

Pokiaľ sa na tomto fóre zaoberáme poľnohospodárskou problematikou, neustále zdôrazňujem potrebu adresnej podpory či ekonomickej stimulácie tzv. svetlých bodov či majákov v tejto oblasti jednak preto, že táto stimulácia pôsobí značne pozitívnejšie ako plošné pôsobenie, a už aj z toho dôvodu, že na plošnú podporu jednoducho naša ekonomika nemá.

Opäť na podporu tejto filozofie uvediem konkrétne príklady. V našom okrese sa v tejto dobe šiestim poľnohospodárskym podnikom neposkytujú dotácie vzhľadom na výrazne negatívne ekonomické ukazovatele. Ich ekonomické a hospodárske postavenie však nie je otázkou dneška ani včerajška, ale je to stav dlhodobejší, a bolo len otázkou času, kedy sa ekonomicky definitívne položia. Týmto poľnohospodárskym podnikom bola však v roku 1992 poskytnutá dotácia vo výške 26 miliónov korún, čo je asi 20 % prostriedkov použitých v okrese. Čiže 26 miliónov korún sa z dlhodobého pohľadu absolútne minulo účinku a súčasne 26 miliónov korún mohlo pomôcť, subjektom, ktoré sú na hranici efektívnosti či už zdola alebo zhora. Z tohoto dôvodu plne podporujem pôvodný bod 11 odseku B, ktorý hovorí o podpore tým subjektom, ktoré preukazujú efektívnosť svojho projektu či podnikateľského zámeru.

A teraz k návrhom spoločnej správy a predkladaného uznesenia. Chcem povedať, že predovšetkým v dobrom úmysle, ale predsa len sa mi zdá, že náš výbor trochu v širšom rozsahu zasiahol svojím uznesením do kompetencie výkonnej moci. Na druhej strane takýmto vykolíkovaným riešením problému by sme prebrali značnú časť zodpovednosti výkonnej moci na seba a, navyše, prevažná časť úloh v odseku B body 4 až 7 je určitým spôsobom obsiahnutá v predkladanej správe. Preto v návrhu na uznesenie sa prikláňam k riešeniu, ktoré tu navrhol kolega Krivčík, aby sme správu zobrali na vedomie, ale odporúčam, aby sme bod A, keďže tá správa je nosným bodom tohoto programu, nepresúvali do bodu C ale, aby zostal bodom A a z bodu C presunuli tieto ďalšie veci pod bod A. Ďalej navrhujem v uznesení bod B ponechať v pôvodnom znení pod číslami 1, 2 a 3, a ako som už spomínal vo svojom príspevku, body 4 až 7 vypustiť, pretože jednak sú obsiahnuté v tejto správe a jednak by Národná rada výrazne preberala právomoci výkonnej moci. Tam sú konkrétne kroky.

Ďalej odporúčam od bodu 8, aby pre tento odsek dole bol vytvorený odsek C - odporúča vláde Slovenskej republiky, čiže tieto veci aby išli do odporúčacej časti, čiže prečíslovať bod 8 na bod 1, bod 9 na bod 2, bod 10 na bod 3, bod 11 na bod 4, s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý povedal pán spravodajca, čiže tam je zámena v stanovenom limite cien poľnohospodárskych výrobkov - vymeniť "s primeranou ekonomickou efektívnosťou". Pôvodný bod 12 zredukovať na text "riešiť druhotnú platobnú neschopnosť poľnohospodárskych podnikov", čiže je na výkonnej moci, na vláde, nech nachádza páky, či už v spolupráci s Národnou bankou, komerčnými bankami, ale nezasahujme do tejto kompetencie, nech má svoju zodpovednosť a nech túto problematiku rieši. Táto časť by končila pôvodným bodom 15 a v novom číslovaní bodom 8.

Navrhujem doplniť ďalšie body 9 a 10. Bod 9: "S ohľadom na 4, 5 mld ujmu poľnohospodárov v dôsledku extrémneho sucha v roku 1993 nájsť riešenie tohto dopadu z mimorozpočtových zdrojov; v prípade neschodnosti takéhoto riešenia umožniť čerpanie dotácií v pôvodne plánovanej výške. " Proste, aby sme direktívne vláde neukladali, že tých 0, 7 mld, ktoré z Medzinárodného menového fondu sme mali trochu tak pritlačené, nech vláda nájde iné. Keď nenájde, potom sa prikláňam k riešeniu, aby to bola táto položka. Len dajme jej aj inú možnosť. Nový bod 10: "Prerokovať s bankovou sférou možnosť zachovania rozsahu poskytovaných úverov v roku 1994 v objeme realizovanom v roku 1993. "

časť C navrhujem presunúť do bodu A a bod D - odporúčania Národnej banke - opäť zvažujem, že príliš konkrétne vstupujeme do jej kompetencií, čiže navrhujem vypustiť body 1, 2 a 3 a dať tam nový bod v znení: "Nástrojmi menovej a úverovej politiky podporovať financovanie poľnohospodárstva v súlade s uznaním poľnohospodárstva za prioritné odvetvie. "

S ďalšími časťami tohto uznesenia sa stotožňujem. Chcem teda povedať, že v tomto rozsahu uznesenie je návrhom klubu poslancov HZDS. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Kačmárovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, vážení hostia,

chcel by som sa krátkym príhovorom pripojiť k názoru pána poslanca Kačmára aj za poslancov KDH. Jeho návrh je, myslím, dobrý, a poslanci KDH ho každopádne budú podporovať. Ale na podporu tohto návrhu by som chcel ešte spomenúť niekoľko slov a iných aspektov.

Návrh uznesenia v časti B má niekoľko kompetenčných závad. Pán Kačmár to už spomínal. Treba si uvedomiť, že ak Národná rada chce niečo vláde uložiť, musí jej ukladať splniteľné veci. Uvedomme si, že sme v minulých dňoch pri rôznych bodoch programu spovedali pána ministra Tótha, pána guvernéra Národnej banky Slovenska, a mali sme problémy aj s inými rezortami. Ak si uvedomíme zadĺženosť v zdravotníctve, školstve, ak si uvedomíme, že pán minister Tóth povedal, aspoň povedal to na rokovaní národohospodárskeho a rozpočtového výboru, že pre tvorbu rozpočtu na rok 1994 majú rezorty nároky, ktoré stomiliardami presahujú možnosti štátneho rozpočtu, jednoducho tieto požiadavky, ktoré sú v tomto návrhu uznesenia, najmä v časti B, jednoducho nevytvárajú proporcionálnu možnosť tvorby štátneho rozpočtu. A keďže nemáme

k dispozícii napríklad pána podpredsedu vlády pre ekonomické otázky, jednoducho nemá sa kto za vládu vyjadriť k takýmto návrhom. Máme tu len pána ministra, ktorý to, samozrejme, privíta, pretože bude s tým môcť mávať pri presadzovaní svojich záujmov pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu vo vláde. Ale my musíme dbať aj na ostatných členov vlády a vládu ako celok. Preto veľmi by som vás prosil, aby ste podporili návrh pána poslanca Kačmára. A ak by ste aj tak chceli váhať, možno by stálo za to, aby sme tento návrh uznesenia prijímali až na budúci týždeň, a minimálne pána ministra Tótha a pána guvernéra Národnej banky Slovenska požiadali, aby sa vyjadrili k tomuto návrhu, čo je v rozpore s ich legislatívou, ktorú môžu zabezpečovať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Dovoľte mi ako predsedajúcemu s potešením kvitovať súhlasné stanovisko dvoch klubov, ktoré zvyčajne nie vždy si vedia prísť na pomoc. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pán poslanec Farkas.

Poslanec P. Farkas:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

predkladatelia prerokúvanej vládnej správy o agropotravinárskom komplexe v časti, ktorá sa zaoberá realizáciou zámerov agrárnej politiky v roku 1994, naznačujú veľmi správne, že vývoj poľnohospodárstva predurčuje očakávaný makroekonomický rámec. Práve tento makroekonomický rámec je našou

veľkou neistotou a slabinou, ktorú v dostatočnej miere nenahradí ani aktualizované programové vyhlásenie vlády. Tento mimoriadne vážny stav v minulosti bol už viackrát dotknutý a spomínaný na parlamentnej pôde aj zo strany ďalších kolegov, žiaľ, bezúspešne. Nepociťujem, že by na tomto mimoriadne vážnom probléme pracovala vláda a ostatné vládne inštitúcie s potrebným dôrazom a zodpovednosťou. Skôr naopak. Ľudia, aj kvalifikovaní odborníci, sa oprávnenie pýtajú, či sa vôbec dá presadiť agrárna stratégia vyjadrená v Koncepcii a zásadách agrárnej politiky, ktorú sme prijali na júlovom zasadnutí Národnej rady, keď nie je zakomponovaná do komplexnej hospodárskej politiky Slovenska a netvorí jej organickú súčasť.

Som presvedčený o tom, že stabilita našej meny, ako aj štátneho rozpočtu by sa mali opierať o projekty vecného a organizačného rozvoja jednotlivých odvetví, a tým aj celej ekonomiky Slovenska. Možno aj preto sa stávajú málo reálnymi niektoré naformulované zásady alebo ciele prerokúvaného materiálu, ako napríklad na strane 49 - citujem: "Pre slovenskú ekonomiku pre rok 1994 je prahom potravinovej bezpečnosti 90 % ponuky vlastnej výroby z predpokladanej spotreby na domácom trhu. " Koniec citátu. Toto stanovisko vzhľadom na súčasný stav pokladám iba za nedostatočne zdokumentovanú proklamáciu.

Ďalšie kapitoly správy síce vyčerpávajúco charakterizujú i modelujú skoro všetky náležité hospodárske komponenty, ale chýba práve ich organické napojenie na tých spomínaných 90 % domácej ponuky poľnohospodárskych surovín resp. potravín. Vulgárne povedané, vyzerá to potom tak, že už vieme určiť jednotlivé nástroje orchestra, aj hudobníkov pousádzať, ale chýba uznávaný dirigent. A týmto dirigentom v tomto prípade môže byť Štátny fond trhovej regulácie, nenadobudol však ešte patričnú kvalifikáciu. Navrhujem preto, aby jeho personálno-materiálne vybavenie a obsahová náplň činnosti

boli primárnym záujmom ministerstva pôdohospodárstva. Môžeme sa poučiť z praktík vyspelých štátov, kde prostredníctvom podobných inštitúcií regulujú tak trh poľnohospodárskych výrobkov a surovín, ako aj ponuku a dopyt potravín väčšinou vždy za primerané, dá sa povedať, výborné ceny tak pre predávajúcich, ako aj pre kupujúcich. Môžeme sa poučiť od týchto štátov ako treba chrániť tzv. domácu výrobu a domáci trh. Takým spôsobom dosahujú potravinovú bezpečnosť.

Nám sa často stáva, že pri bezprostredných výmenných obchodoch, tzv. barterových obchodoch, naše potravinárske podniky vyvezú väčšinou do krajín tzv. východného bloku finálne potraviny, čo je pre nich výhodné väčšinou iba z hľadiska zabezpečenia pracovných príležitostí pre svojich zamestnancov, ale obratom dovezú k nám poľnohospodárske výrobky, suroviny, ktoré sú výrazne dotované z rozpočtových zdrojov a prostriedkov prijímajúceho štátu, za bezkonkurenčné ceny, ktoré nekryjú ani vlastné náklady na jednotku produkcie, a pritom týchto dovezených poľnohospodárskych výrobkov a surovín máme doma nadostač minimálne v rovnakej kvalite, ako sa to stalo napríklad teraz. Skoro všetky konzervárne na Slovensku za vlastné vyvezené produkty do Poľska dovážajú poľnohospodárske výrobky, zeleninu skoro všetkého druhu, kapustu, koreninovú zeleninu a ďalšie druhy zeleniny, ktorej je na domácom trhu aj nadbytok. A takýmto prístupom už tých spomínaných 90 % ponuky vlastnej výroby z predpokladanej spotreby na domácom trhu sa naruší, a tým sa, žiaľ, narušia aj príjmy domácich poľnohospodárov, ktorí aj tak vedú tvrdý boj o svoju holú existenciu.

Väčšia časť opatrení a návrhov v prerokúvanej správe je šitá tzv. plošnou ihlou alebo spôsobom ana partes, pre všetkých, resp. pre väčšinu výrobcov. Takýto prístup, podľa mňa, nedáva veľké nádeje na úspech navrhovanej cenovej, daňovej, dotačnej a ochranárskej politiky, pretože nezakladá základy pre budúci strategický rozvoj. Z viacerých strán vykúkajú

starobou poznamenané myšlienkové postupy smerujúce k zachovaniu najmä pôvodných podnikových družstevných štruktúr, ako aj pôvodných výrobných štruktúr v týchto podnikoch. Keď by som použil starú terminológiu, tak by som patričné časti opatrení a záverov nazval oportunistické, formou síce trhovo progresívne, ale obsahom zotrvačné. Svoj postoj by som chcel odôvodniť takto: Východiskom by mala byť zmena výrobných štruktúr, ktoré minulý režim vytvoril v priestore celej krajiny. Preto prikladám principiálny význam diferencovanému riešeniu vzťahov medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou v celom priestore Slovenska. Ide o prirodzenejšie sústavy hospodárenia na pôde, a to aj v záujme ekologizácie výroby. Prírodno-výrobné podmienky slovenského poľnohospodárstva treba rešpektovať oveľa viac než doposiaľ, predovšetkým ako významný faktor ovplyvňujúci ekonomiku hospodáriacich subjektov. Tým, že sa v minulom režime aplikoval jediný tzv. veľkovýrobný model hospodárenia s jednotnými technológiami tak v Dunajskej Strede, ako aj v Poprade, sa v ekonomike podnikov enormne negatívne presadil práve diferencovaný výrobný faktor. Asi by mohlo dôjsť k podstatnej zmene vtedy, keby sme podporili väčšiu diferenciáciu štruktúry poľnohospodárskych kultúr, plodín a chovu hospodárskych zvierat. To by boli tie diferencované sústavy hospodárenia. V daných sústavách hospodárenia by sme mali podporiť optimálnu intenzitu výroby a produktivitu práce. Som presvedčený o tom, že naznačená diferenciácia sústav hospodárenia si celkom zákonite vyžiada aj veľmi diferencovanú podnikovú štruktúru s rozdielnym manažmentom. A o to by sme sa mali cieľavedome usilovať a dotáciami podporovať.

V prerokúvanej správe mi chýba regionálny prístup a potreba riešiť zložité otázky transformácie poľnohospodárstva takpovediac zdola. Žiadalo by sa vytvoriť novú kategorizáciu regiónov a na tento základ napasovať daňovú, úverovú a dotačnú politiku. O horských a podhorských oblastiach, ako aj o ostatných ekologicky zaťažených oblastiach a regiónoch

sa zvykne hovoriť ako o poľnohospodársky nekonkurenčných. V terajšom stave také sú, ale práve v týchto regiónoch treba veľa urobiť pre to, aby sa uplatnilo to, o čom som pred chvíľou hovoril. Takýmto prístupom sa môže objaviť viac konkurenčných produktov i výrobcov, ktorí budú ťažiť z jedinečnosti suroviny a z jej výrobných produktov, z polohy podnikov alebo z jedinečnosti prostredia.

V ďalšom chcem upozorniť na dôležitosť organizačného, výrobného, obchodného, respektíve kapitálového prepojenia poľnohospodárskej prvovýroby so spracovateľským priemyslom, ako aj s obchodom. Vo vyspelých krajinách je takéto prepojenie veľmi úzke najmä na báze tamojších poľnohospodárskych družstiev. Škoda, že v doterajších krokoch transformácie našich poľnohospodárskych družstiev a privatizácie spracovateľského priemyslu a podnikov služieb sa iba v minimálnej miere vytvorila možnosť, aby prvovýrobcovia organizačne, prípadne kapitalizáciou pohľadávok v privatizovaných podnikoch vstúpili na vyššie stupne potravinového reťazca.

V prijatej Koncepcii agrárnej politiky je zmienka o preskupení kapitálu družstiev do spracovania, úverovania, skladovania, a to aj obnovou historickej kontinuity družstevníctva. Mali by sa presadiť reštitúcie bývalým povojnovým poľnohospodárskym družstvám. Podporujem toto riešenie. Podľa môjho presvedčenia poľnohospodárske družstvá v prvovýrobe bez toho, aby sa nejakým spôsobom dostali do spracovania, skladovania, obchodu, sú odsúdené prežívať na hospodárskej periférii. Prirodzene, to sa rovnako vzťahuje aj na ostatné podnikateľské subjekty poľnohospodárskej prvovýroby.

Uvedené skutočnosti majú priamy vzťah aj na finančnú politiku štátu. Čím viac budú poľnohospodári kapitálové a organizačne previazaní finalizujúcimi zložkami potravinového reťazca, tým si môžu prisvojiť väčšie zisky, stať sa finančne viac sebestačnými a menej odkázanými na štátny rozpočet. Tieto myšlienky odporúčam do pozornosti tým, ktorí pripravujú ďalšiu etapu privatizácie napríklad v potravinárskych podnikoch. Ministerstvo pôdohospodárstva by nemalo ani v tejto oblasti otázok zotrvávať na všeobecných proklamáciách, ako je to aj v prerokúvanej správe, ale vec náležite pripraviť a vertikálnu integráciu prvovýrobcov so spracovateľmi a s obchodom postupne realizovať, respektíve týmto smerom podporiť úsilie prvovýrobcov, prípadne aj ich partnerov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

pre vnútorné i vonkajšie príčiny sa naše poľnohospodárstvo nachádza v takom stave, že bez progresívnej a účinnej podpory prostredníctvom štátnych dotácií nie je schopné vyjsť z krízy. Správa príčiny takéhoto stavu analyzuje na pomerne širokom priestore, žiaľ, skoro úplne opomenula takzvaných samostatne hospodáriacich roľníkov. Na strane 31 uvádza iba ich počet 15 978 a celý rozbor sa nesie len v rovine poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov. Iba na margo poznamenávam, že keď započítame do súkromnej farmárskej výroby aj takzvané záhumienkové hospodárstva, záhumienky, táto výroba sa podieľa na hrubej poľnohospodárskej produkcii až jednou pätinou. A to už nemožno ponechávať stranou, najmä keď sa podiel tejto výroby v posledných rokoch veľmi dynamicky rozvíja. Som presvedčený o tom, že tu sa rodia zárodky perspektívnych rodinných a iných fariem, ktoré si zaslúžia mimoriadnu pozornosť aj zo strany štátneho rozpočtu, prípadne iných inštitúcií, a nie skoro opačný prístup zo strany príslušného rezortu.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť potrebu vydania pokynov zo strany ministerstva pôdohospodárstva k takzvanému transformačnému zákonu číslo 42/1992 Zb. najmä ohľadom vydávania majetkových podielov z poľnohospodárskych družstiev oprávneným osobám, lebo zákon je síce v platnosti, ale zo

strany povinných osôb sa nerešpektuje, chýba mechanizmus uplatnenia tohoto zákona v praxi.

Účel dotácií sa dostaví jedine vtedy, keď ich spojíme s iniciatívnymi podnikateľmi, roľníkmi a manažmentom družstiev i prežívajúcich štátnych majetkov. Absolútna väčšina dotácií v rokoch 1991 až 1993 sa, bohužiaľ, neriadila uvedeným princípom a plnila tú starú známu uhradzovaciu funkciu niekdajších diferenciálnych príplatkov. V správe na strane 65 sa verbálne síce správne deklaruje potreba prísnej účelovosti dotácií, dokonca veľmi vznešene sa nazvala dotáciami na ekologické a krajinotvorné funkcie so špecifikáciou, ku ktorej nemôžeme mať výhrady, je tu však podstatné - ale. Keďže ide o najväčší balík dotácií a rezort v správe ani len nenaznačil spôsob ich prideľovania, mám opodstatnenú obavu, že sa tieto prostriedky ako v predchádzajúcich rokoch rozsejú na všetky hektáre s väčším číslom než 22. Voči tomu treba postaviť hrádzu a žiadať ministerstvo poľnohospodárstva o prísnu špecifikáciu priznávania týchto prostriedkov. Myslím, že to sa dá docieliť jedine na podklade reálnych podnikateľských projektov. Pýtam sa, má ich kto vypracovať a objektívne posúdiť? Treba sa na to veru pripraviť. V rezorte pôdohospodárstva sa napríklad veľmi zdĺhavo rieši otázka profesionálneho poradenstva a príslušné výskumné pracoviská sa nachádzajú v neutešenom stave. Nie je dosť jasný ani vzťah dotácií druhého bloku, takzvaných nepriamych dotácií na bonifikáciu a splátky úverov k podpornému finančnému fondu ministerstva pôdohospodárstva, kde sa ráta s jednou miliardou korún príspevku zo štátneho rozpočtu.

Pokiaľ ide o tretí blok dotácií, tie sú z môjho hľadiska užitočné a progresívne. Podporujú intenzifikáciu, progresívne technológie, a nemali by sa krátiť, prípadne presúvať do iných blokov resp. do podporného fondu. Treba však povedať, že dotačná politika je gordickým uzlom nielen našej ekonomiky, ale aj poľnohospodárstva vyspelých krajín, a to

nie v súvislosti s uruquajským kolom GATT. U nás, žiaľ, pri výpočte dotácií nepoužívajú záväznú metodiku krajín OECD, preto porovnávanie ich dotácií s našimi je neúplné. Jednoznačne však treba presadzovať zásadu, aby dotačné tituly podporujúce pokles vstupov a ekonomický rast začali prevládať nad titulmi, ktoré majú iba uhradzovaciu funkciu pri doplňovaní pozitívnych či negatívnych dôchodkov podnikateľských subjektov. Jednoznačným úsilím by malo byť, aby stenčujúci sa objem dotácií bol využitý čo najviac na posilnenie podnikateľských aktivít v pestro diferencovanej podnikateľskej štruktúre a na podporu intenzívnej poľnohospodárskej výroby.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nie, uzatváram rozpravu k deviatemu bodu programu. Želá si vystúpiť k rozprave pán minister?

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

ďakujem za diskusiu, ktorá tu odznela. Myslím si, že nie je veľa takých pripomienok, ktoré by bolo treba nejak komentovať. Sú v zásade vylepšujúce, úprimné. Ak dovolíte, len zopár poznámočiek k vecnej stránke diskusie. Potom by

som rád povedal niečo o celkovej rozpočtovej pozícii poľnohospodárstva a ku koncepčným myšlienkam, ktoré tu boli vo väzbe na Nemecko a záverom k návrhom na doplnenie uznesenia.

Prijímam kritiku čo sa týka privatizácie. Je opodstatnená a ospravedlňujem sa za to z tohoto fóra. Myslím si, že aj celá vláda kompletne si je toho vedomá, že je to nedostatok našej práce, a opodstatnene nás v tomto smere kritizujete. Snáď by bolo len dobré povedať, že pokiaľ to registrujete, v posledných dňoch sa situácia v privatizácii skutočne dostáva do pohybu, a myslím si, že v priebehu najbližších týždňov budeme vedieť naplniť potreby aj v tejto oblasti. Takisto prijímam kritiku na metodické a rôzne technické a obsahové nedostatky v tejto správe. Ako som v úvode spomenul, takáto správa je prvýkrát, prakticky sme ju robili hneď následne za koncepciou, bol na to krátky čas. Takže, aj sa to učíme a beriem to jednoducho tak, že začiatok býva niekedy trošku aj taký rozpačitejší.

Čo sa týka vecných pripomienok, ktoré tu odzneli, ak dovolíte, začal by som od výživy, od pána Chmelíka. Samozrejme, beriem to. Zmeniť výživové návyky, by som povedal, si netrúfame. Výživové stravovacie návyky považujeme za vec, ktorá je veľmi húževnatá, ktorá sa len veľmi postupne a pomaly dá meniť. Dokonca v Spojených štátoch amerických som mal možnosť čítať jednu prácu, ako ďalej na agrárnom trhu. Takisto sa vychádza z toho, že chuť zákazníka a stravovacie návyky budú aj v ďalšom storočí rozhodujúcim faktorom na agrárnom trhu.

Chcel by som povedať len toľko, že robíme v tomto smere aj konkrétne opatrenia. Nemám to spočítané na milión, ale možno, že vo výške 1 miliardy aktívne usmerňujeme a ovplyvňujeme trh v súlade s Národným programom podpory zdravia a s výživovými potrebami. Chcem povedať, že celá podpora trhu s mliekom je vlastne motivovaná tým, aby sme cenu mlieka

udržali aspoň na takej úrovni, aká je, hoci je už vysoká, ale keby nebola táto podpora, musela by byť ešte vyššia. Niekoľko sto miliónov korún ide na podporu teľacieho mäsa, pred 4-5 rokmi v obchode nebývalo teľacie mäso, teraz sa už stáva trvalým sortimentom v predajniach mäsa. Cenovými opatreniami, ktoré robíme, je cena vlastne prijateľná. Podobne je to v oblasti jahniat. A mohol by som menovať ešte niektoré ďalšie kroky a opatrenia na podporu zásad správnej výživy.

Veľmi si vážim a budem brať do úvahy pripomienky pána Letku. Myslím, že jeho obavy sú plne opodstatnené, že oblasť výskumu, vedy, školstva, vzdelávania v takýchto kritických situáciách, krízových situáciách, vždy je veľmi ohrozená. Jeho obavy zdieľame, budeme sa tým veľmi vážne zaoberať a brat do úvahy jeho námety.

Ostatné pripomienky, ktoré boli, ak dovolíte, tie, ku ktorým vecne nemám nejaké vylepšenia, čo by som k tomu povedal, by som obišiel a dotkol by som sa diskusie, ktorá tu prebehla na úrovni vlastne návratu ku koncepcii a k filozofii našej spoločnej práce. Mne sa zdá, že tieto diskusie vyvrcholili pri schválení koncepcie. V koncepcii sme povedali, že keď niekto je vyznávačom filozofie maloroľníka, že chce hospodáriť na 3 - 4 hektároch, všetka česť, prosím, nech hospodári na 3 - 4 hektároch. Keď niekto chce hospodáriť na pol hektári za chalupou, nech hospodári na pol hektári za chalupou, keď niekto chce hospodáriť na rodinnej farme 30 hektárov, prosím, môže hospodáriť na tridsaťhektárovej farme. Keď sa chce niekto združiť podľa Občianskeho zákonníka alebo Hospodárskeho zákonníka, má možnosť sa slobodne rozhodnúť. Nezdá sa mi funkčné, aby sme znova tieto veci otvárali.

Odzneli tu také názory, ktoré, podľa mňa, sú trošku nešťastím nás, na Slovensku. Potom by som sa dostal od toho k Nemecku. Boli tu niektoré úplne jednoznačné vyhlásenia, že

zásadným riešením a prioritným riešením, vecou, ktorá pohne riešenia dopredu, je individuálne hospodárenie. Prosím vás pekne, nemáme to v koncepcii napísané. Ak to chce niekto otvárať, prosím, ale myslím si, že by sme jednotne ako parlament mali naďalej vyznávať pluralitu, ktorú sme schválili. A naviac, vecne by som chcel podotknúť - minule som to spomínal aj vo výbore - máme viac ako sto farmárov nad 50 ha, väčšinou mladých ľudí. Títo mladí ľudia hovoria presne to, ako je skúsenosť z Nemecka, ktorá tu bola prednesená. Chcú viac ako 300 hektárov pôdy, 300, 500, 700 ha pôdy. čiže nie rodinná farma, ale poľnohospodársky podnik. Samozrejme, že nemôže vlastniť 300 alebo 500 ha pôdy, bude prebiehať vzťah k pôde na árendovom princípe, kde bude prebiehať vzťah k práci na zamestnaneckom princípe, pretože, samozrejme, to nebude sám robiť, ale bude zamestnávať niekoľko pracovníkov.

Myslím si, že problémy, ktoré máme v poľnohospodárstve, pomaly riešime. Myslím si, že ich máme preto, a preto je taký pomalý postup prác, že si stále nahovárame, že pokiaľ sa dokážeme vysporiadať s tým, že každý si bude hospodáriť na svojom, že to bude všetko perfektne fungovať. Vôbec to nie je pravda. A naviac by som chcel povedať, že najhoršie na týchto názoroch je, že je to prakticky fyzicky nereálne. Máme 80 miliónov parciel, každý Slovák je vlastníkom nejakej pôdy. Dostať do pohybu trh s pôdou, mať peniaze na 50-ročné úvery na pôdu za 1 %, čo je podmienka toho, aby sa trh s pôdou rozvinul, to je náš problém. Pokiaľ sa nám podarí konštituovať podporný fond a budeme mať tieto peniaze, môže sa začať trh s pôdou, môže sa začať koncentrácia vlastníctva pôdy a môže sa začať konštituovať vrstva vlastníkov, veľkých vlastníkov pôdy, ktorí môžu mať vlastnícky vzťah k tejto pôde na úrovni, ktorá je zosúladiteľná s podnikateľskými možnosťami.

Osobne som toho názoru, že by bolo veľmi dobré, keby sme sa po dnešnom našom rokovaní zhodli na tom, že vecné

riešenie problémov je to, čo potrebujeme. To je to, k čomu sme sa priznali v koncepcii, to je to, čo navrhujeme aj v tejto správe. Bol som v Sasku takisto, ako to spomínal pán profesor Hraško, pred jeden a pol rokom, a môžem povedať, že mám to z úst predsedu saskej vlády, a veľmi úzko spolupracujem s nemeckým ministrom poľnohospodárstva aj s ostatnými pracovníkmi ministerstva poľnohospodárstva. Ich heslo je takéto: Riešenie vlastníckych a užívacích vzťahov je veľmi zložitý proces. Bude to dlho trvať, budeme to postupne riešiť, ale to, čo je najväčší problém, to sú vecné otázky, otázky technológií, otázky plemenárstva, otázky osiva, otázky organizácie agrárneho trhu ako takého, otázky konštituovania inštitúcií na trhu, proste všetky ostatné ďalšie vecné problémy.

Ak si všímate, pod vplyvom aj tejto mojej skúsenosti spred jeden a pol roka som sa snažil celý proces koncepcie a tejto správy usmerniť, celá správa v druhej časti je vlastne snahou o vecné riešenie. Náš najväčší vecný problém bol, že plošná reštrikcia tlačila všetkých hospodárov do úpadku. Začali sme, samozrejme, a začíname riešením tohoto problému. To znamená, že sa snažíme v cenách, snažíme sa v daniach, snažíme sa v dotáciách, snažíme sa v úveroch hľadať riešenia, ktoré by tento plošný tlak, ktorý vedie k plošnému úpadku, zastavili. Myslím si, že vnímate život, že mnohé veci sa podarili, nová daňová sústava je v prospech poľnohospodárov. Takisto ceny, ktoré dnes platia na trhu u základných komodít, napríklad obilia, mlieka, mäsa, sú viac ako o štvrtinu lepšie, čo sa týka ich úhradovej funkcie vo vzťahu k prvovýrobcom.

Čo sa týka úverovej politiky, tam nám zostávajú, pretrvávajú naďalej významné problémy. Toto sa snažíme práve kombinovať s dotačnou politikou tak, ako ste si v správe všimli. Významnú časť dotačných prostriedkov práve ideme orientovať na bonifikáciu úrokov, sprístupnenie úverov a dosiahnutie normálnej alebo rozumnej, racionálnej ceny úverov pre poľnohospodárov. Takisto je v správe zreteľné, že celá oblasť obchodnej politiky, vývozno-dovoznej politiky, organizovania trhu, je predmetom našej zvýšenej pozornosti ako vecný problém, ktorý najviac strašil za posledné dva roky a ktorý je potrebné riešiť.

Samozrejme, súhlasím aj s pripomienkami, ktoré tu boli, a takisto vo výboroch, že v oblasti plemenárstva, v oblasti technologickej prestavby je veľa vecných otázok, ktoré treba riešiť. Ak dovolíte, veľmi rád by som vás vyzval, pokiaľ si toto uvedomujeme, aby sme sa naozaj sústredili na riešenie týchto vecných problémov. Nemci nie sú od nás hlúpejší, urobili si takýto záver a veľmi sa im darí.

Nepodceňujem problémy, ktoré tu boli prednesené - otázky spravodlivosti, nespravodlivosti posledných troch rokov a predchádzajúcich 40 rokov. Sú to veľmi citlivé problémy, nechcem, aby sa obchádzali. Treba ich riešiť a treba sa s nimi zaoberať, ale pre náš dnešný čas je mimoriadne významné, aby sme sa zhodli v tom, že musíme svoje sily sústrediť na riešenie vecných problémov. Pokiaľ ma neklame cit, mám taký dojem, že sme sa pri koncepcii vlastne na tomto zhodli, a bol by som veľmi rád, keby táto zhoda pokračovala ďalej. Je to základný predpoklad toho, že sa nám môže práca dariť.

Niekoľko poznámok k ekonomike, k rozpočtovej pozícii rezortu, a čo vlastne poľnohospodári chcú aj z hľadiska medzinárodného.

Včera sa moji kolegovia vrátili zo Genevy, kde sa rokovalo na úrovni GATT o tom, aké budú reštrikčné opatrenia v oblasti vývozno-dovoznej politiky, ale aj v oblasti dotácií k cenám, v oblasti exportných dotácií, ako aj dotácií do výroby. Chcel by som povedať, že je snaha všetky tieto nástroje jednotne skrátiť o 36 %. Všetky štáty bojujú o to, aby toto krátenie mali čo najmenšie, aby mohli poskytovať poľnohospodárom čo najviac dotácií, aby boli lacné potraviny, aby poľnohospodárstvo bolo konkurencieschopné, aby zamestnávalo ľudí, aby hospodárilo v krajine.

Aká je situácia, aká je pozícia nášho poľnohospodárstva? Máme východisko 34 miliárd, 18 miliárd sme mali dotácie, 11 miliárd sme mali dotácie do cien, zápornej dane z obratu, mali sme asi 4 miliardy podporné opatrenia, čo sa týka exportu v oblasti vývozno-dovoznej politiky. Čiže spolu 34 miliárd. Po krátení tých 36 % nám zostáva priestor 23 miliárd. Môžeme týmito troma kanálmi podporovať poľnohospodárstvo. Súčasná situácia je taká, že podporujeme poľnohospodárstvo vo výške 8, 3 miliardy, čiže na úrovni jednej tretiny priestoru, ktorý vlastne nám vzniká v rámci medzinárodných konvencií.

Samozrejme, viac peňazí táto spoločnosť momentálne nemá, ale treba si uvedomiť, že toto je priestor, od 8 miliárd do 23 miliárd, čo občan musí zaplatiť oproti iným štátom v cene, toto je priestor, o ktorý sa náš poľnohospodár stáva menej konkurencieschopným, ako poľnohospodár tam, kde tieto peniaze sa podporne dostávajú. Toto si treba uvedomiť. Pravda je takáto. Nehovorím to preto, že by som chcel presadzovať nereálne požiadavky na štátny rozpočet vzhľadom na situáciu, ktorá tu je, ale hovorím to preto, lebo sa veľmi tvrdým spôsobom, mnohokrát i nešetrným a s neznalosťou veci atakujú poľnohospodári so svojimi požiadavkami, ako keby to boli nejaké nejapné veci a požiadavky, ktoré nemajú nič spoločné s trhovou ekonomikou.

Ešte raz opakujem, v súlade s celosvetovým dianím GATT, priestor pre podporu nášho poľnohospodárstva je 23 miliárd korún. Náš návrh, naša požiadavka v tejto koncepcii je na úrovni roku 1993 vo výške 8, 3 miliardy. Takže by som chcel

poprosiť, keby ste tieto veci chápali z tohto hľadiska. Skutočne nejde o to, že poľnohospodári tu bojujú za seba, pretože výroba a trh môže fungovať iba vtedy, keď budú mať uhradené náklady. To znamená, že keď ich nebudú mať uhradené inou formou, bude to musieť uhradiť cena. Boj o tieto dotácie je vlastne bojom o zákazníka, o spotrebiteľa, boj o to, aby naše potraviny a potravinárstvo bolo konkurencieschopné.

K návrhu na uznesenie a k návrhom, ktoré boli pripomienkované v tejto oblasti. V úvodnom slove som spomenul, že máme trošku nevýhodu pri prerokovaní tejto správy v tom, že neprerokúva sa zároveň rozpočet, čo pôvodne bolo takto časované, ale keďže rozpočet nie je schválený a prijatý, hoci sú prijaté zásady rozpočtu, vie sa, že s touto čiastkou 8, 3 miliardy sa uvažuje. Myslím si, že je opodstatnené, že dnešné plenárne zasadnutie Národnej rady nemôže prijať meritórne záväzok pre vládu, aby tam túto čiastku uviedlo. Takže, myslím si, že protinávrh, aby sa tu meritórne neprijalo uznesenie, je opodstatnený.

Takisto som toho názoru, že myšlienky, ktoré tu boli k návrhu uznesenia, sú akceptovateľné.

Ďakujem vám ešte raz za diskusiu, za podnetné námety a za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dva kluby požiadali o prestávku na stretnutie klubov pred hlasovaním. Keďže je 12 hodín, spojíme to aj s obedňajšou prestávkou.

Dámy a páni, odporúčam ešte jednu vec, aby náhodou nedošlo potom k nedorozumeniu. Pokračovanie schôdze, hoci sme ju ešte neprerušili, bude v utorok o 10. 00 hodine. V utorok

preto, že vo štvrtok je už štátny sviatok, potom je voľno. Dnes odporúčam, aby sme rokovali o všetkých troch zelených správach, aby sme to dokončili. To znamená, aby sme to dnes trošku potiahli.

Dovoľte mi ešte k doobedňajšiemu nášmu rokovaniu. Ako predsedajúci sa vám chcem poďakovať za vecnosť vašich pripomienok a vecnosť vašich vystúpení. Skutočne, keby išlo rokovanie tak ako dnes, myslím si, že sa staneme veľmi vzorným príkladom pre všetky parlamenty sveta. /Potlesk. /

Stretneme sa o 13. 30 hodine.

/Po prestávke. /

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

budeme pokračovať v rokovaní. Prosím, aby sme sa prezentovali. Vystúpi pán spravodajca a budeme hlasovať o návrhu uznesenia.

Je nás iba 61.

Kolegyne a kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, žiadam vás, aby ste sa dostavili sem, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúsme sa ešte raz prezentovať.

/Prezentovalo sa 78 poslancov. /

Prosím spoločného spravodajcu o vystúpenie.

Poslanec P. Koncoš:

Pán predsedajúci,

pani poslankyne, páni poslanci,

aj keď s prvým pozmeňovacím návrhom vystúpil pán poslanec Krivčík, musím dať hlasovať najprv o pozmeňovacom návrhu, ak to tak môžem nazvať, pána poslanca Tahyho, ktorý odporučil hlasovať o uznesení k správe o stave rezortu pôdohospodárstva, časť agropotravinársky komplex, v utorok.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa, kolegyne, kolegovia. Prezentovalo sa 80 poslancov.

Dávam hlasovať, kto je za návrh pána poslanca Tahyho, aby sa o uznesení hlasovalo až v utorok?

Ešte raz pán spoločný spravodajca. Poslanec P. Koncoš:

Pán poslanec Tahy vystúpil s návrhom, aby sme prípadne odložili hlasovanie o celom uznesení až na utorok. Vzhľadom na to, že je nás 80, a dúfam, že vydržíme aj ďalej aspoň do ukončenia prerokúvania tohto uznesenia, odporúčam hlasovať o ňom dnes, teda neodporúčam podporiť návrh pána poslanca Tahyho.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Teda pýtam sa, kto je za uznesenie, ktoré navrhol pán poslanec Tahy s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Tahyho nedostal potrebnú väčšinu hlasov.

Prosím, pán spoločný spravodajca, pokračujte v uvádzaní hlasovania.

Poslanec P. Koncoš:

Prvý návrh dal pán poslanec Krivčík, a síce bod A zaradiť do časti C - berie na vedomie, teda bod A z návrhu na uznesenie zaradiť do časti C - berie na vedomie. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Krivčík - faktická poznámka. Poslanec J. Krivčík:

Kolegyne, kolegovia,

svoj návrh by som doplnil vzhľadom na to, čo tu odznelo vo vystúpení kolegu poslanca Kačmára. Navrhoval niečo podobné, že nie schváliť, ale zobrať na vedomie, že časť A ponechať a presunúť text časti c. Stotožnil by som sa s tým návrhom a potom by to vyznelo troška inak. Takže takto upravujem môj návrh.

Poslanec P. Koncoš:

Ďakujem. Pán poslanec Krivčík, ešte sa spýtam na body, ktoré ste odporúčali na samostatné hlasovanie.

Poslanec J. Krivčík: Tie ponechávam. Poslanec P. Koncoš:

Na samostatné hlasovanie pán poslanec Krivčík odporúča bod 4 v časti B I. Samozrejme, odporúčam bod 4 ponechať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže budeme hlasovať o tom, či vyňať bod číslo 4 zo spoločného hlasovania?

Poslanec P. Koncoš:

Mali by sme hlasovať o bode 4 ako o samostatnom bode. Odporúčam, aby sme ho ponechali v takom znení, ako je v návrhu na uznesenie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme najprv hlasovať o bode 4? Nebudete dávať hlasovať najprv o ostatných bodoch?

Pán poslanec Kačmár. Poslanec B. Kačmár:

Len na spresnenie, možno procedurálne to urobí trocha problém, ale možno by sme si ušetrili trochu času. Nemusí to teda prejsť, ale navrhoval som vypustiť body 4 až 7.

Poslanec P. Koncoš:

Ak dovolíte, pán predsedajúci, samozrejme, môžeme si ušetriť čas, ale s tým musí súhlasiť pán poslanec Krivčík, aby sme pred jeho návrhom hlasovali o návrhu pána poslanca Kačmára.

Poslanec J. Krivčík:

Vyslovujem s tým súhlas, o bodoch 4 až 7 môžeme hlasovať naraz.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže budeme hlasovať o bodoch 4 až 7. Aké je vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?

Poslanec P. Koncoš:

Pokiaľ pán poslanec Krivčík ako predkladateľ tohto návrhu takto spresňuje svoj návrh, súhlasím s tým, aby sme hlasovali o bodoch 4 až 7 s tým, že ich odporúčam ponechať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže, návrh je, aby tieto body boli vypustené, a pán spoločný spravodajca ich odporúča ponechať.

Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

myslím, že v rámci jasnosti hlasovania by bolo vhodnejšie, keď hlasujeme o bodoch 4 až 7, normálne nechať hlasovať kto je za body 4 až 7, kto je proti bodom 4 až 7. To je, myslím, najvhodnejšie, lebo z tohto spôsobu hlasovania by vznikli zmätky a mnohí by nakoniec boli hlasovali ináč ako chceli.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, hlási sa niekto s faktickou poznámkou? Pán poslanec Varjú.

Poslanec J. Varjú:

Musíme si ujasniť, že budeme hlasovať už o uznesení po častiach, a pozmeňovací návrh pána Kačmára bol, aby sme vypustili tie body. Pochopil som to tak, že budeme hlasovať po častiach, že teraz hlasujeme o bodoch 4 až 7 s tým, že pán Kačmár ich odporúča neprijať. Toto treba spresniť, aby sme boli jednotní.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže budeme hlasovať o bodoch 4 až 7 naraz s tým, že sú tu dva názory. Pán spoločný spravodajca odporúča, aby boli prijaté, a pán Kačmár odporúča, aby neboli prijaté.

Teda ešte raz vás prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za prijatie bodov 4 až 7 návrhu uznesenia s tým, že pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že body 4 až 7 návrhu uznesenia Národná rada neprijala.

Poslanec J. Varjú:

Pán poslanec Krivčík ďalej navrhol na samostatné hlasovanie body 8, 9, 13, 14 a 15. Takže znovu odporúčam, aby sme o nich hlasovali, a to o každom bode samostatne. Pán poslanec Krivčík sa nevyjadril, či ich odporúča alebo neodporúča prijať. Ja sa vyjadrujem za ich prijatie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kačmár, predtým ešte pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:

Dopĺňam - odporúčam ich neprijal. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kačmár. Poslanec B. Kačmár:

Mám ešte jednu krátku poznámku. K týmto bodom treba spresniť, či hlasujeme len o znení týchto bodov, lebo tam bol ďalší návrh, môj návrh, že ich presúvame do iného odseku, čiže nie do ukladania, ale do odporúčania. Čiže treba spresniť, či hlasujeme len o ich znení, alebo o ich znení a súčasne o zaradení do ukladacej časti.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Goč.

Poslanec R. Goč:

Vážené kolegyne, kolegovia,

predpokladám, že toto uznesenie berieme ako spoločnú správu, takže o tomto materiáli by sme mali rokovať ako o spoločnej správe. Pán poslanec Koncoš napríklad dal pozmeňovací návrh k bodu 11, takže nemôžeme odporúčať, aby bol prijatý, musí byť neprijatý a bude zmenený. To znamená, že musíme rokovať o spoločnej správe, teda body 9, 10, atď., ktoré boli dotknuté, neprijať a potom budeme o nich rokovať separátne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím si, že toto je z hľadiska rokovacieho poriadku korektný postup. Keď sme vylúčili body 4 až 7 z návrhu podľa spoločnej správy, teraz môžeme postupovať podľa spoločnej správy, teda najskôr hlasovať o bodoch, ktoré treba schváliť a potom o tých, kde boli pozmeňovacie návrhy.

Prosím, pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Dovolím si nesúhlasiť s predrečníkom. Návrh uznesenia nie je spoločnou správou. Spoločná správa je súhrnom už predtým vznesených a vo výboroch schválených pozmeňovacích návrhov. Návrh uznesenia je dokumentom, o ktorom sa rokuje, a k nemu až tu vznikajú pozmeňovacie návrhy. Najprv sa musí hlasovať o pozmeňovacích návrhoch v poradí ako boli prednesené, o pozmeňovacích návrhoch k uzneseniu, a potom, či už po častiach alebo vcelku o uznesení ako celku. Čiže najprv o pozmeňovacích návrhoch k uzneseniu v poradí ako boli prednesené.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dobre, osvojujem si tento názor, takže budeme hlasovať o jednotlivých bodoch uznesenia.

Poslanec J. Varjú:

Takže ešte raz: Pán poslanec Krivčík predniesol návrh k bodu 8, spresnil ho faktickou poznámkou a odporúča ho neprijať. Ja naopak, ako spoločný spravodajca odporúčam bod 8 prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ale potom bude treba hlasovať o novom znení bodu 8, ktoré navrhol pán poslanec Krivčík.

Poslanec J. Varjú:

Pán poslanec Krivčík nenavrhol nové znenie bodu 8, nové prečíslovanie navrhol pán poslanec Kačmár. Z hľadiska toho, aby sa ľahšie postupovalo, bolo by logické, aby sme hlasovali najprv o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Kačmára, ale keďže musíme dodržať rokovací poriadok, treba hlasovať o návrhoch pána poslanca Krivčíka. Navrhol ho na samostatné hlasovanie, vyjadril svoje stanovisko, ja som vyjadril stanovisko spoločného spravodajcu. Navrhujem, aby sme ďalej hlasovali o bode 8. Odporúčam ho prijať, pán poslanec Krivčík ho neodporúča prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za schválenie bodu 8 návrhu uznesenia s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že bod 8 návrhu uznesenia Národná rada neschválila.

Poslanec J. Koncoš:

Ďalej pán poslanec Krivčík navrhol hlasovať samostatne o bode 9. Odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za prijatie bodu 9 návrhu uznesenia s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že bod 9 návrhu uznesenia Národná rada neschválila.

Poslanec J. Koncoš:

Pán poslanec Krivčík navrhol samostatne hlasovať o bode 13. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za schválenie bodu 13 návrhu uznesenia s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že bod 13 návrhu uznesenia Národná rada neschválila.

Poslanec J. Koncoš:

Samostatne budeme hlasovať o bode 14 tiež za návrh pána poslanca Krivčíka. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za bod 14 návrhu uznesenia s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že bod 14 Národná rada neprijala.

Poslanec J. Koncoš:

Teraz budeme hlasovať o bode 15. Je to tiež návrh pána poslanca Krivčíka. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za schválenie bodu 15 návrhu uznesenia? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že bod 15 návrhu uznesenia sme neprijali. Poslanec J. Koncoš:

Pán poslanec Chmelík navrhol nový bod v časti B, ktorá po hlasovaní o návrhoch pána poslanca Kačmára sa zrejme prečísluje a zmení sa názov, ale zatiaľ v časti B ako nový bod: "V koncepciách agropotravinárskeho komplexu trvalé zohľadňovať požiadavky Národného programu podpory zdravia. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh Národná rada schválila. Poslanec J. Koncoš:

Pán poslanec Frena navrhol tiež v časti B I nový bod 8, ale zrejme to bude pod iným číslom, a síce: "V rozpočte rezortu pôdohospodárstva zohľadniť objektívne vyššie náklady v produkčnej oblasti Východoslovenskej nížiny, asi 250 miliónov Sk oproti nákladom priemerného výrobcu na neinvestičné zúrodňovanie pôdy, zvýšené náklady na údržbu hydromelioračného detailu a zvýšené náklady na základné spracovanie pôdy. " Vzhľadom na to, že to nie je nad rámec rezortu, odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Frenu.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za prijatie pozmeňovacie návrhu pána poslanca Frenu?

Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Frenu nebol Národnou radou schválený.

Poslanec J. Koncoš:

Konečne sme sa dostali k návrhom pána poslanca Kačmára,

ktorý navrhuje zobrať správu na vedomie, teda v bode A "schvaľuje" zmeniť na "berie na vedomie" a do tejto časti presunúť aj časť pod písmenom C. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Hlasujeme o návrhu pána poslanca Kačmára. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Kačmára s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada schválila návrh pána poslanca Kačmára.

Poslanec J. Koncoš:

Pán poslanec tiež navrhol vypustiť body 4 až 7, ale keďže sme ich už vypustili na návrh pána poslanca Krivčíka, tento jeho návrh je bezpredmetný.

Po tretie - navrhol body 8 a ďalšie presunúť do časti C - odporúča vláde Slovenskej republiky. V podstate body 8, 9, 13, 14 a 15 Národná rada neprijala, takže ide tu len o body 10, 11 a 12 s tým, že o bode 11 a o bode 12 budeme ešte hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kačmár - faktická poznámka.

Poslanec B. Kačmár:

Musím to spresniť. Tieto body, ktoré sme vypustili, sme vypustili z bodu B, z ukladacej časti. Čiže v podstate formálne potrebujeme ešte hlasovať o bodoch, ktoré zostali, aby sme ich vypustili z ukladacej časti a spätne ich potom zaradili do časti odporúča. Nemôžeme prijať do odporúčaní body, ktoré ešte nám ostanú aj v ukladacej časti, lebo by tie isté body boli dvakrát. Takže, najprv by sme mali hlasovať o vypustení tých bodov, ktoré sa ešte nevypustili, čiže body 10, 11 a 12 a potom spätne o ich zaradení.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ale dali ste návrh, aby boli presunuté do časti D. Poslanec J. Koncoš:

Mám iný názor, pretože o bodoch 8, 9, 13, 14 a 15 sme hlasovali ako o jednotlivých bodoch na návrh pána poslanca Krivčíka a Národná rada ich neodsúhlasila. Ak by ich bola odsúhlasila, mohli by sme ich presunúť do inej časti uznesenia.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

To znamená, že body, ktoré sme vylúčili predtým z časti B, môžu ostať, ale v časti D, ktorá je odporúčajúca, teda, že nie je to pre vládu povinnosť, ale je to odporúčanie pre vládu.

Poslanec J. Koncoš:

Pán poslanec Krivčík súhlasí s takýmto riešením?

Poslanec J. Krivčík:

Súhlasím. Poslanec J. Koncoš:

Dobre, takže dávam hlasovať o tom, aby pôvodné body 8 až 15 z časti B sa presunuli do časti C - odporúča vláde Slovenskej republiky s tým, že sa zmení ich číslovanie na body 1 až 8.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

To znamená, že v časti ukladá nezostane vôbec nič? Poslanec J. Koncoš:

V časti ukladá by zostali body 1, 2 a 3. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Goč. Poslanec R. Goč:

Pod bodom B - ukladá ostávajú body 1, 2 a 3. Pán poslanec Koncoš sám zmenil bod 11, preto, ak by dal hlasovať tak ako pôvodne navrhol, že to bude pod bodom C - odporúča vláde, nie je to dobré. Musíme hlasovať o jeho pozmeňovacom návrhu k bodu 11, konkrétne vypustiť výrobu v stanovenom limite atď., teda musíme akceptovať jeho pozmeňovací návrh. A k bodu 12 pán poslanec Kačmár takisto dal pozmeňovací návrh. Potom to bude právoplatné, že je to pod bodom B - odporúča vláde. Bod číslo 8 začína jednotkou, bod 15 začína osmičkou, a pán poslanec Kačmár dal ešte doplňovací návrh 9 a 10.

Poslanec J. Koncoš:

Tu budú ďalšie návrhy. Podpredseda NR SR P. Weiss:

To znamená, že najprv sa musíme vysporiadať s tými zmenami v bodoch 11 a 12. Najprv ich treba obsahovo zmeniť a potom ich preradiť. To znamená, že neodporučíme prijať bod 11 a potom prijmeme pozmenenú verziu.

Poslanec J. Koncoš:

V bode 11 vyškrtnúť vo štvrtom riadku slová "v stanovenom limite cien" a doplniť "s primeranou ekonomickou efektívnosťou". Ďalšie dve slová by sa mali gramaticky upraviť "poľnohospodárskej výroby" a "zabezpečia jej kontinuitu".

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Krivčík - faktická poznámka. Poslanec J. Krivčík:

Pokiaľ sa dobre pamätám na rozpravu, body 11 a 12 boli pozmeňovacie návrhy, ale návrh, aby boli vypustené z časti ukladá v rozprave neodznel.

Poslanec J. Koncoš:

Odznelo to v návrhu pána poslanca Kačmára. A o tom budeme potom hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

To znamená, že najprv by sme mali hlasovať o úprave týchto bodov a potom s nimi urobíme niečo, buď ich tam ponecháme, alebo ich presunieme. Takže mali by sme najprv odhlasovať neschválenie bodov 11 a 12 a potom novú verziu.

Takže, pán poslanec Koncoš, budeme hlasovať o bodoch 11 a 12, môžeme hlasovať o obidvoch spolu, že ich vypúšťame, a potom schválime pozmenenú verziu.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za vypustenie bodov 11 a 12?

Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Teraz by sme mali hlasovať o novom znení bodov 11 a 12. Prosím, pán spoločný spravodajca, prečítajte nám nové znenie bodu 11.

Poslanec J. Koncoš:

Nové znenie bodu 11: "Dotačnú politiku v poľnohospodárstve orientovať k tým subjektom, ktoré hodnoverne dokážu svojím projektom a podnikateľským zámerom, že zabezpečia dlhodobo výrobu s primeranou ekonomickou efektívnosťou poľnohospodárskej výroby a zabezpečia jej kontinuitu. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za nové znenie bodu 11 ako ho prečítal pán spoločný spravodajca? Pán spoločný spravodajca odporúča toto znenie prijať.

Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili nové znenie bodu 11 návrhu uznesenia.

Poslanec P. Koncoš:

Na návrh pána poslanca Kačmára by sa doterajší bod 12 skrátil tak, že by tam zostalo len "riešiť druhotnú platobnú neschopnosť poľnohospodárskych podnikov". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za nové znenie bodu 12 podľa návrhu pána poslanca Kačmára? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti? Nikto nebol proti. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili nové znenie bodu 12 návrhu uznesenia.

Poslanec P. Koncoš:

Takže by sme sa vrátili k návrhu pána poslanca Kačmára - doterajšie body 8 až 15 v časti B presunúť do časti C - odporúča vláde Slovenskej republiky, a očíslovať ich ako body 1 až 8. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za presun bodov 8 až 15 návrhu uznesenia do časti teraz už C so znením odporúča? Pán spoločný spravodajca je za tento presun.

Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že body 8 až 15 návrhu uznesenia sme presunuli do odporúčajúcej časti.

Poslanec P. Koncoš:

Pán poslanec Kačmár navrhol do tejto novej časti pod bodom C zaradiť dva nové body 9 a 10 tohto znenia: "S ohľadom na ujmu 4, 5 mld Sk poľnohospodárom v dôsledku extrémneho sucha v roku 1993 nájsť riešenie tohto dopadu z mimorozpočtových zdrojov. V prípade neschodnosti takéhoto riešenia umožniť čerpanie dotácií v roku 1993 v pôvodnej plánovanej výške. "

Bod 10: "Prerokovať s bankovou sférou možnosť zachovania rozsahu poskytovaných úverov v roku 1994 v objeme reálizovanom z roku 1993. " Odporúčam najprv hlasovať o bode 9. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Hlasujeme o novom bode 9. Prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Kačmára, ktorý bude ako bod 9 v odporúčajúcej časti uznesenia? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Kačmára sme schválili.

Poslanec P. Koncoš:

Odporúčam hlasovať o novom bode 10 tak, ako ho navrhol pán poslanec Kačmár. Vzhľadom na to, že takéto znenie nič nerieši, neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Kačmára s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Kačmára Národná rada schválila.

Poslanec P. Koncoš:

Pán poslanec Kačmár odporúča v bode D - odporúča Národnej banke Slovenska vypustiť body 1, 2 a 3 a zaradiť ako nový bod: "Odporúča Národnej banke Slovenska nástrojmi menovej a úverovej politiky podporovať financovanie poľnohospodárstva v súlade s uznaním poľnohospodárstva za prioritné odvetvie. " Odporúčam, aby sme hlasovali najprv o vypustení bodov 1, 2 a 3. Neodporúčam ich vypustiť. Neodporúčam teda prijať návrh pána poslanca Kačmára.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Kačmára, aby sme vypustili body 1, 2 a 3 návrhu uznesenia, ktorým sa dávajú odporúčania Národnej banke Slovenska s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča neprijať tento návrh na vypustenie troch bodov?

Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Kačmára na vypustenie bodov 1, 2 a 3 s odporúčaním Národnej banke Národná rada schválila.

Poslanec P. Koncoš:

Ešte treba hlasovať o návrhu pána poslanca Kačmára, teda o novom odporúčaní zhrnutím do jedného bodu tak, ako som ho prečítal. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Kačmára? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

Kto je proti? Ospravedlňujem sa.

Prosím sa, aby sme sa ešte raz prezentovali.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Kačmára s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Kačmára Národná rada schválila.

Poslanec P. Koncoš:

Ďalšie pozmeňovacie návrhy neboli predložené. V diskusnom vystúpení pána poslanca Farkasa boli viaceré otázky predložené len ako určité odporúčania. Navrhujem preto, aby Národná rada hlasovala o návrhu na uznesenie k správe o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - agropotravinársky komplex ako celku v znení pozmeňovacích návrhov tak, ako boli Národnou radou prijaté. Vzhľadom na takto oklieštené uznesenie návrh neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia v znení pripomienok, ktoré sme schválili? Pán spoločný spravodajca neodporúča toto uznesenie prijať.

Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - agropotravinársky komplex.

Budeme pokračovať desiatym bodom programu, ktorým je

Správa o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 lesné hospodárstvo.

Túto správu ste dostali ako tlač číslo 313 a spoločnú správu ako tlač číslo 313a. Máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady, ktorý vypracoval výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo.

Správu uvedie minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

vyhnem sa všeobecným ustanoveniam, problémom a otázkam súvisiacim s predkladanou správou vo väzbe na schválenú koncepciu. V úvode sa obmedzím iba na niekoľko aktuálnych poznámok k lesnému hospodárstvu.

Správa o stave lesného hospodárstva a ekonomických podmienkach hospodárenia v roku 1994 analyzuje špecifiká lesného hospodárstva na Slovensku, jeho produkčné a mimoprodukčné funkcie a jeho postavenie v rámci národného hospodárstva Slovenskej republiky. V niektorých súvislostiach sa porovnávajú výsledky nášho lesníctva s vyspelými európskymi štátmi. V analytickej časti materiálu sa predkladaná správa zameriava na pozitívne i negatívne tendencie, ktoré so sebou prináša ekonomická reforma a reprivatizácia lesov. Zároveň sa charakterizujú výsledky monitorovania zdravotného stavu lesov, z ktorých sa odvádza pre lesné hospodárstvo mimoriadne dôležitá úloha, ktorou je zastavenie a následné zlepšovanie zdravotného stavu lesov, a ktorému sa v roku 1993, 1994 a v ďalších rokoch podriaďujú aj nástroje riadenia lesného hospodárstva a príslušné opatrenia na nápravu.

Eliminácia následkov škodlivých činiteľov, najmä znečisteného ovzdušia na lesy vyžaduje, aby na úhradu nákladov spojených s odstraňovaním ich následkov popri príjmoch z hospodárskej činnosti a popri dotáciách zo štátneho rozpočtu sa podieľal aj Štátny fond životného prostredia. Ide predovšetkým o účasť na financovaní a realizácii bioprojektov v najviac ohrozených oblastiach. Orientačne je na tento účel pre rok 1994 vyčíslená čiastka 360 miliónov Sk s ohladom na rozsah škôd spôsobených exhalátmi lesnému hospodárstvu.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo odporúčal vláde Slovenskej republiky vyčleniť na realizáciu bioprojektov a odstraňovanie následkov znečistenia ovzdušia na lesné ekosystémy prostriedky minimálne v rozsahu 50 % zdrojov prijatých z odplát za znečistenie ovzdušia, ktoré sa akumulujú do tohoto fondu.

Aj v lesnom hospodárstve v roku 1993 resp. v roku 1994 zostávajú finančne nedoriešené dopady tohtoročného mimoriadneho sucha, najmä pokiaľ ide o elimináciu následkov požiarov, veľké straty na jarnom zalesňovaní a premnožení hmyzových škodcov. Vykonané letecké chemické zásahy zabránili veľkoplošným holožerom mníšky a pozemné ochranné opatrenia premnoženiu kôrovca. V jesennom období sa predpokladá znovuzalesnenie neúspešnej jarnej obnovy lesa.

Realizácia zámerov lesníckej politiky v roku 1994 predpokladá zachovanie a postupné zvýšenie výmery lesných pozemkov a lesnatosti ako významného predpokladu ekologickej rovnováhy a stability krajiny. Tento zámer budeme realizovať postupným zalesňovaním nelesných pôd, ktoré nie sú vhodné, alebo z ekonomického aspektu nerentabilné pre poľnohospodársku výrobu. V roku 1994 predpokladáme, že podľa súčasných kapacitných možností bude možné zalesniť až 5 000 hektárov, samozrejme, za predpokladu zabezpečenia finančných prostriedkov približne v objeme 150 miliónov Sk.

Na usmerňovanie vývoja v roku 1994 sa uvádzajú v predloženej správe ekonomické nástroje, ako aj stabilizačné opatrenia vcelku, v oblasti cien, finančno-úverovej a daňovej politiky. V obchodnej politike sa uvažuje s opatreniami na stabilizáciu trhu s drevom a, nakoniec, sa tu uvažuje

a predkladajú sa aj úvahy o zákonných opatreniach, ktoré majú vytvoriť legislatívny rámec pre uskutočnenie ekonomickej reformy v lesnom hospodárstve tak, aby sa produkčný potenciál lesov neznižoval a priniesol úžitky pre všetkých občanov našej republiky.

Dovoľte, vážené dámy, vážení páni, aby som vám odporučil predloženú správu na schválenie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi Bačovi a prosím pána poslanca Jána Hrbáľa, aby informoval o prerokovaní správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Hrbáľ:

Vážený pán predsedajúci, páni ministri, dámy a páni,

v záujme skrátenia nášho rokovania budem stručný. Tak ako pri správe o agrokomplexe, táto správa bola predsedom Národnej rady pridelená tiež štyrom výborom. Všetky štyri výbory ju vzali na vedomie a vyslovili s ňou súhlas.

Preto takisto budem odporúčať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky prijať. Prosím zároveň o slovo v rozprave.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Hrbáľ:

Vážené dámy a páni,

nebudem dlho hovoriť v rozprave. Chcem vás len znova poprosiť a poukázať na to, prečo toto uznesenie je potrebné prijať.

Vodári si osvojili také heslo, že bez vody niet života. Toto heslo pôvodne znelo tak, že bez lesa niet vody a bez vody niet života. Hovorím to preto, lebo les mimo produkcie dreva plní oveľa dôležitejšie ostatné funkcie, o ktorých už bolo veľmi veľa pohovorené, popísané, takmer každý občan to pozná, a preto ani k tomu nebudem veľa hovoriť.

Správu treba prijať preto, že naše lesy sú značne ohrozené. Siaha to trošku aj do minulosti, pretože v minulosti sme sa dopúšťali jednej veľkej chyby, a to boli preťažby. Do takto oslabených lesov nám potom zasahoval vietor vetrovými kalamitami, neskôr podkôrny hmyz a v súčasnej dobe sú to imisie priemyselných podnikov nielen z nášho územia, ale aj z územia iných štátov.

Zatiaľ čo do roku 1990 bolo takto ohrozených 83 000 ha lesa, v roku 1994 sa predpokladá 194 000 ha lesa. Okrem toho v minulom roku bol mimoriadny vývoj lykožrúta smrekového, preto sa to prejaví budúcim rokom. Bez dotácií štátu by tento problém nebolo možné zvládnuť tým viac, že podniky štátnych lesov sú v druhotnej platobnej neschopnosti -1, 1 miliardy korún. Na tento účel sa teda predpokladá dotácia, ktorá by mala byť hlavnou zložkou zveľaďovacieho fondu. Štátneho fondu zveľaďovania lesa. Do tohoto fondu sa čerpajú prostriedky jednak z dotácií, druhým zdrojom sú poplatky za vyňatie z lesného pôdneho fondu. V dôsledku zníženia stavebnej činnosti sa jednoducho tieto peniaze dostávajú vo veľmi malom množstve, preto je v uznesení aj návrh na to, aby

z fondu životného prostredia boli prostriedky presunuté na tieto účely.

Verím, že pochopíte nutnosť dotácií preto, aby zdravotný stav našich lesov bol naďalej aspoň udržaný, aby nebola táto základná zložka životného prostredia ohrozená. Lesný fond nakoniec tvorí 40 % rozlohy nášho územia, to je v súčasnej dobe 1 976 538 ha. Vidíte, že to je značná rozloha. Každý to zhruba pozná. Nebudem dlho hovoriť, preto prosím len o to, aby uznesenie bolo prijaté v takom znení ako bolo navrhnuté.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Kto sa ďalej hlási do rozpravy? Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa A. Ištoňová:

Vážený pán podpredseda,

vážení ministri,

milé kolegyne, kolegovia,

ktosi zozadu ma upozornil, že sa mám ponáhľať. Budem veľmi stručná. Prosila by som, vážené kolegyne, kolegovia, aby sa do tejto správy pre časť lesné hospodárstvo v stati 2. 1. 2 doplnil text. Ide tam o inštitucionálne vybavenie v časti poradenstvo a propagácia, ktoré by som poprosila upraviť nasledovne: "Poradenstvo prvej informačnej úrovne, najnovšie poznatky a faktografické informácie zabezpečuje Lesnícky výskumný ústav, Lesnícka fakulta Technickej univerzity, Ústav ekológie lesa Zvolen a Lesoprojekt Zvolen. Uskutočňuje sa pomocou vlastných odborných organizačných jednotiek alebo špeciálnych organizačných zložiek, ako je oddelenie marketingu, oddelenie vedecko-technických informácií, lesnícke informačné centrum v Lesoprojekte a podobne. " Z tohoto dôvodu z druhej informačnej úrovne treba vylúčiť Lesoprojekt. Taktiež z tejto časti vylúčiť celý odsek o poslaní Lesoprojektu.

Do druhej informačnej úrovne by som odporúčala zaradiť ako zastrešujúcu inštitúciu, ako poradenský orgán alebo poradenské služby v lesníctve Slovenskú lesnícku komoru, ktorú sme na minulej schôdzi parlamentu ako zákon o Lesníckej komore schválili. Toto proste v tejto správe chýba. Je to na strane 9 pôvodnej správy, ak by ste sa potrebovali zorientovať.

Ďalej v tej istej časti správy na strane 10 by som odporúčala doplniť novú stať 2. 1. 5. Ide o hospodársku úpravu lesov, ktorá z tejto časti úplne vypadla. Navrhovala by som nasledovný text: "Hospodárska úprava lesov je prostriedkom na realizáciu štátnej lesníckej politiky a je garantom zabezpečovania ekologického hospodárenia v lese s dôrazom na uplatnenie verejno-prospešných funkcií lesov vo väzbe na životné prostredie. Hospodárska úprava lesov na základe komplexného zisťovania stavu lesov plánuje v nej hospodárenie tak, aby bolo trvalé zabezpečované plnenie všetkých funkcií lesa pri zachovaní súladu celospoločenských záujmov a záujmov vlastníkov lesa. Rozhodujúcim nástrojom hospodárskej úpravy lesov sú lesné hospodárske plány. Hospodárska úprava lesov ďalej zabezpečuje centrálne sledovanie stavu a vývoja lesného fondu, koordináciu činnosti pri vyhotovovaní lesných hospodárskych plánov, ako aj realizáciu stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva a realizácie cieľov lesníckej politiky. Úlohy hospodárskej úpravy lesov realizuje poverená príspevková organizácia. Je to Lesoprojekt Zvolen. Štátna podpora časti prác hospodárskej úpravy lesov vyplýva z prijatých zásad štátnej lesníckej politiky, kde verejnoprospešné funkcie lesov majú nezastupiteľnú úlohu a ich rozvoj je štátnym záujmom. Taktiež ďalšie úlohy hospodárskej úpravy lesov pri realizácii štátnej lesníckej politiky a štátneho

dozoru nad lesmi, ako sú úlohy permanentného sledovania stavu a úrovne obhospodarovania a ochrany lesov bez ohľadu na vlastnícke vzťahy, si vyžadujú štátnu podporu a financovanie zo štátneho rozpočtu a z účelových prostriedkov fondu zveľaďovania lesov. " Je to teda kapitola hospodárska úprava lesov.

Potom by som prosila v správe na strane 36, aby ste sa tiež mohli lepšie orientovať, v stati 3. 1. 4, kde sa hovorí o dotačnej politike, je potrebné doplniť neinvestičné dotácie pre všetky organizácie, teda nie len podniky štátnych lesov, ale i pre rozpočtové a príspevkové organizácie v odvetví lesného hospodárstva. Ako odôvodnenie by som dala nasledovné: Uvedené pripomienky rešpektujú uznesenie vlády číslo 9 z roku 1993, v ktorom boli schválené Zásady štátnej lesníckej politiky na Slovensku a opatrenia na ich realizáciu. Tieto zásady boli odsúhlasené aj na plenárnej schôdzi dňa 12. 7. 1993.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem pani poslankyni. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy? Pán poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák:

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi, aby sme nadviazali určitým spôsobom na prvú časť o pôdohospodárstve, aby sme v uznesení v časti A tiež schválili návrh berie na vedomie - nie schvaľuje, ale berie na vedomie. Je to po konzultácii s pánom ministrom aj so spravodajcom.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Zoričákovi.

Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy alebo s návrhmi?

/Nikto. /

Ak nikto, vyhlasujem rozpravu o desiatom bode programu za ukončenú. Chce sa k nej vyjadriť pán minister?

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán minister sa nebude vyjadrovať. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Hrbáľ?

Poslanec J. Hrbáľ:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Teda môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ale najskôr nás musí byť dosť. Preto si dovolím zvolať kolegov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže budeme hlasovať o uznesení, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby sme nestrácali zbytočne čas.

Kolegyne a kolegovia, budeme sa prezentovať. /Prezentovalo sa 74 poslancov. /

Prosím ešte dvoch pánov poslancov alebo pani poslankyne, aby prišli do rokovacej sály.

Prosím, prezentujme sa ešte raz.

Je nás 77, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím, pán spoločný spravodajca, uveďte tento návrh.

Poslanec J. Hrbáľ:

Vážený pán predsedajúci,

v rozprave vystúpili dvaja poslanci, z toho jeden mal doplňovací návrh k správe a jeden pozmeňovací návrh k uzneseniu. Odporúčam, aby sme najskôr hlasovali o doplnení textu správy návrhom pani poslankyne Ištoňovej. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 81 poslancov.

Kto je za návrh na doplnenie správy podľa návrhu pani poslankyne Ištoňovej? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že návrh pani poslankyne Ištoňovej sme schválili.

Poslanec J. Hrbáľ:

Ďalší návrh podal pán poslanec Zoričák a týka sa zmeny v bode A. Text sa mení zo "schvaľuje" na "berie na vedomie". Nie je to podstatná zmena, nechám to na vás, ale odporúčam prijať tento návrh.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 82 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Zoričáka?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Zoričáka na zmenu uznesenia.

Poslanec J. Hrbáľ:

Vážený pán predsedajúci, nakoľko iné návrhy neboli, prosím vás, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 82 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia?

Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - lesné hospodárstvo.

Prikročíme k jedenástemu bodu programu, ktorým je

Správa o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 vodné hospodárstvo.

Správu ste dostali ako tlač číslo 314 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 314a. Rozdaný máte aj návrh uznesenia Národnej rady, ktorý taktiež pripravil výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo.

Správu uvedie minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Baco. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

správa o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach hospodárenia v roku 1994 za vodné hospodárstvo vychádza z dlhodobých koncepčných zámerov tohoto odvetvia, hoci súhrnná koncepcia odvetvia doposiaľ nebola predložená do parlamentu a nebola prerokovaná v Národnej rade. V analytickej časti správa hodnotí súčasný stav vodného hospodárstva, vrátane rybárstva na Slovensku. V zámeroch a cieľoch vodohospodárskej politiky v roku 1994 sú dokumentované návrhy investičného programu vychádzajúce z potrieb na úseku vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, ako aj na úseku vodných tokov. Návrh obsahuje predovšetkým požiadavky na pokračovanie resp. ukončenie výstavby už rozostavaných stavieb s tým, aby mohli urýchlene plniť svoju funkciu. Prevažná časť týchto stavieb je ekologického charakteru, napríklad kanalizácie a čistiarne odpadových vôd.

Z rozborov vyplýva, že v hospodárení vodohospodárskych podnikov významnú úlohu majú ceny za vykonanú činnosť. Doteraz používané ceny neumožňujú akumulovať prostriedky na rozšírenú reprodukciu. Správa je preto zameraná na finančné zabezpečenie prostriedkov na potreby prevádzky a investičného rozvoja. Vzhľadom na zmenené podmienky s obmedzenými možnosťami dotácií je pôvodný program investícií a požiadavky na štátny rozpočet zredukovaný. Okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa uvažuje finančné prostriedky zabezpečiť v rámci vlastných zdrojov podnikov. Preto sa navrhuje úprava cien vody a úhrad za vykonávanie vodohospodárskej činnosti, ako aj využitie úverov.

Vychádza sa pritom z toho, že aj vo vodnom hospodárstve treba zaviesť princípy trhového mechanizmu. Za tým účelom sa uvažuje liberalizovať ceny povrchovej vody, pitnej vody a odkanalizovanej vody s výnimkou cien pitnej vody pre domácnosti, ktoré sa navrhuje regulovať maximálnymi cenami vyhlásenými diferencovane pre jednotlivé regióny. Uvádzané návrhy maximálnych regionálnych cien pitnej vody pre domácnosti sú orientačné, opierajúce sa o expertné úvahy. Na základe podrobnejších podkladov a kalkulácií budú spresnené do konca tohoto roku.

K otázkam, ktoré odzneli pri prerokúvaní správy vo výboroch parlamentu týkajúcim sa koncepcie rozvoja vodného

hospodárstva, transformácie a privatizácie vo vodnom hospodárstve, sa žiada objasniť, že tak ako to aj z názvu vyplýva, správa je zameraná predovšetkým na ekonomické podmienky hospodárenia v roku 1994. Nezaoberá sa dlhodobými cieľmi a úlohami, ktoré budú predmetom koncepcie, ktorú rezort pripravuje. Úlohy a opatrenia vyplývajúce zo správy treba považovať za rozhodujúce, ktoré je potrebné realizovať v roku 1994 na zabezpečenie a naplnenie funkcií vodného hospodárstva v budúcom roku. Zabezpečenie plnenia týchto úloh je nevyhnutné, a to bez ohľadu na súčasne prebiehajúce práce na príprave nového zákona o vodách, na prebiehajúci proces privatizácie a na dlhodobé koncepcie a organizačné a kompetenčné usporiadanie vo vodnom hospodárstve.

V súvislosti s transformáciou a privatizáciou tohoto odvetvia chcem uviesť, že bude predmetom osobitného materiálu, ktorý pripravujeme na rokovanie vlády Slovenskej republiky v tomto roku. Bolo vypracovaných viacero návrhov, ktoré treba ešte prerokovať a ktoré sa prerokúvajú v tomto čase so zainteresovanými rezortami a inštitúciami, a zvoliť najvýhodnejší variant. Preto v súčasne posudzovanom materiáli nie sú k uvedeným otázkam uvedené ďalšie podrobnosti. Napriek tomuto stavu rozpracovanosti koncepcie považujem predloženú správu o podmienkach hospodárenia v budúcom roku, v roku 1994, za dostatočne analytickú a dostatočne informatívnu a previazanú, aby mohla byť prijatá. Preto vás prosím o jej schválenie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Bačovi. Prosím pána poslanca Milana Letku, aby informoval o prerokovaní správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec M. Letko:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

spoločnú správu, ktorú máte pred sebou pod číslom 314a, by som iba veľmi krátko komentoval. Pre krátkosť času pravdepodobne bude lepšie, keď zvolím tento spôsob.

Uvedenú správu prerokovali Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu a tu sú výsledky.

Z výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola predmetná správa pridelená na prerokovanie, ju dva výbory vzali na vedomie, a to Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu a územnú samosprávu, a jeden výbor, t. j. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo s ňou súhlasil. Výbory uplatnili pri prerokúvaní správy pripomienky a odporúčania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody neodsúhlasil správu o rezorte pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov pre lesné, ale aj vodné hospodárstvo, pretože tento návrh nezískal nadpolovičnú väčšinu všetkých členov výboru.

Z rokovaní výborov k predmetnej správe vyplynulo nasledovné konštatovanie: Národohospodársky a rozpočtový výbor konštatoval, že správa za úsek vodného hospodárstva sa nemôže oprieť, ako to už bolo spomenuté pánom ministrom, o schválenú koncepciu vodného hospodárstva, ako je to napríklad v prípade agropotravinárskeho komplexu a lesného hospodárstva, a aj navrhované opatrenia sú väčšinou krátkodobého charakteru. Zvýšenú pozornosť si vyžaduje ochrana čistoty povrchových a podzemných vôd. Výbory prijali ďalej odporúčania, ktoré nebudem všetky čítať, pretože sú vlastne premietnuté v návrhu na uznesenie. Sú uložené úlohy pre vládu, pre ministra a pre jednotlivé výbory Národnej rady. Tie sú súčasťou uznesenia.

Vážený pán predsedajúci, to je správa zo spoločnej správy. Využil by som svoje právo spravodajcu a prihlásil by som sa do rozpravy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Otváram rozpravu o jedenástom bode programu. Do rozpravy sa ako prvý prihlásil pán spoločný spravodajca.

Poslanec M. Letko:

Vodné hospodárstvo plní viaceré dlhodobé a nezastupiteľné úlohy pri ochrane a správe vodných zdrojov, pri zásobovaní pitnou vodou a úžitkovou vodou, pri energetickom využití tokov a plavby na Dunaji, ako aj celý rad ďalších verejnoprospešných činností, napríklad povodňovej ochrany, údržby vodných diel, vodných tokov, bezpečnosti vodných diel atď. Zabezpečuje spoluprácu na hraničných vodách a v zmysle zákona číslo 453/1992 Zb. vykonáva funkciu ústredného orgánu štátnej správy na úseku vodného hospodárstva v rozsahu vymedzenom týmto zákonom, ako aj funkciu ústredného orgánu pre riadenie rybárstva.

Pre prosperitu vodohospodárskych podnikov a pre odbremenenie štátneho rozpočtu má rozhodujúci význam zdokonalenie cenovej sústavy vo vodnom hospodárstve. Nízke ceny vo vodnom hospodárstve sa do roku 1991 nemenili po dobu 25 rokov. Neumožňovali rozšírenú reprodukciu, a preto sa investičná výstavba financovala z obmedzených prostriedkov štátneho rozpočtu. V ekonomickej časti správy je ciel navrhovaných riešení postupne, približne do troch rokov, zabezpečiť samofinancovanie podnikov povodí a podnikov vodární a kanalizácií v prevádzkovej aj v investičnej oblasti. Na tento cieľ sa vodné hospodárstvo adaptuje už v roku 1994. Musí zabezpečovať úlohy v zmenených podmienkach s obmedzenými dotáciami zo štátneho rozpočtu, a preto sa správa zaoberá zabezpečením zdrojov na financovanie prevádzkových potrieb a rozšírenej reprodukcie, čo súvisí s cenovými otázkami.

Prechod na plnohodnotné ceny bude postupný, závislý od znižovania dotácií zo štátneho rozpočtu a od zvoleného tempa časového horizontu realizácie dlhodobých cieľov vodného hospodárstva, najmä zásobovania a odkanalizovania ďalších obcí a zlepšenia akosti vodných zdrojov. Pretože ide o desaťmiliardové programy týkajúce sa vybavenosti tisíc až dvetisíc obcí s citeľným odrazom v cenách vodného a stočného, mali by byť i varianty odsúhlasené, a to navrhujem, aj vo vláde a v Národnej rade Slovenskej republiky.

Návrhy regionálnych cien na strane 33 sú orientačné, lebo možnosť vyrovnávania značne rozdielnych nákladov u jednotlivých vodovodov resp. obcí závisí od ich technického a organizačného zoskupenia, najmä po prípadnej transformácii do majetku obcí.

Vážený pán predsedajúci, mám iba jeden pozmeňovací návrh do uznesenia, a to v bode A namiesto slov "schvaľuje" Národná rada Slovenskej republiky "berie na vedomie".

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec.

Poslanec L. Köteles:

Vážený predsedajúci, vážení páni ministri, vážená Národná rada,

z analýzy súčasného stavu vyplýva, že vodné hospodárstvo v niektorých oblastiach len s vypätím splnilo svoje úlohy. Boli vybudované niektoré ekologicky nevhodné úpravy tokov. Žiaľ, nie je charakteristickým javom racionálne hospodárenie s pitnou vodou, čo je aj následkom technického myslenia päťdesiatych a sedemdesiatych rokov. V zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, v odkanalizovaní obcí a v čistení odpadových vôd žalostne zaostávame za zahraničím. Z tohto dôvodu súhlasím s pánom spravodajcom, aby Národná rada Slovenskej republiky túto správu vzala na vedomie, neschválila.

Legislatívna činnosť vo vodohospodárskej politike Slovenskej republiky v budúcnosti je znížená na sľub komplexného riešenia v rámci pripravovaného zákona o vodách.

Vážená národná rada, minulý týždeň som sa zúčastnil na stretnutí s orgánmi, ktoré zabezpečujú zásobovanie mesta Košice pitnou vodou a s predstaviteľmi obcí, ktoré zastupovali fyzické a právnické osoby s nehnuteľnosťami v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov I., II. a III. stupňa so zákazom alebo s obmedzením užívania nehnuteľností. Na stretnutí sa vytvoril konflikt medzi zainteresovanými stranami. Bodom konfliktu sa stala doposiaľ legislatívne jednoznačne neriešená náhrada za ujmy, ktoré vyplývajú zo zákazu alebo z obmedzenia hospodárskej alebo urbanizačnej činnosti v ochranných pásmach. Pritom Ústava Slovenskej republiky, Článok 20 ods. 4 jednoznačne vyslovuje - citujem: "Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. "

Vzhľadom na to, že túto akútnu otázku nerieši ani koncepcia vodného hospodárstva pre rok 1994, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zaviazala vládu, teda v bode B dať nový odsek 4 - "riešiť náhrady za ujmy, ktoré vyplývajú zo zákazu alebo z obmedzenia hospodárskej činnosti v ochranných pásmach vodných zdrojov". Pritom by sa malo uvažovať s premietaním týchto nákladov do ceny pitnej a úžitkovej vody, čo s tým priamo súvisí.

S nákladmi priamo súvisia aj následky regionálnych dopadov pri odčerpaní podzemných a povrchových vôd z konkrétnych lokalít, napríklad na strane 14 ekologická, podľa mňa, aj hospodárska devastácia povodia Bodvy. Pri riešení týchto problémov opierať sa na aj tak preťaženú a prázdnu pokladnicu fondu životného prostredia považujem za neefektívne a zavádzajúce. Na strane 38 správa predkladá požiadavku na štátny rozpočet v roku 1994 v hodnote 20 miliónov Sk na propagáciu Vodného diela Gabčíkovo.

Nie je mojou úlohou hodnotiť tie veľké plagáty vyložené po celej Bratislave "Ako chrániť vodné dielo Gabčíkovo, ekológiu", alebo čitateľské súťaže o vodnom diele v duchu "Čo vieš o ZSSR", ale vo finančných podmienkach, keď ministerstvo životného prostredia nemá peniaze na zabezpečenie monitoringu podzemných vôd okolo Vodného diela Gabčíkovo, keď odborná verejnosť a obyvatelia Žitného ostrova doposiaľ zbytočne čakajú na výsledky prieskumov, považujem takú propagáciu za zbytočný prepych. Veď výsledky monitoringovacej služby o zmenách v kvalite podzemných vôd boli a mali by byť najlepšou propagáciou vodného diela. Navrhujem, aby čiastka 20 miliónov korún pôvodne navrhovaná na propagáciu Vodného diela Gabčíkovo bola preinvestovaná do monitoringovacej služby okolo vodného diela. Bod b: "Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie priebežne obdrží výsledky monitoringovacej služby Vodného diela Gabčíkovo. "

Vážená Národná rada, vo svojich návrhoch som vychádzal zo zásad Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a občan Slovenskej republiky má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Kötelesovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosí, pani poslankyňa Rusnáková.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení páni ministri,

navrhujem doplniť správu na strane 4 a na strane 18. Na strane 4 sa konštatuje, že najnepriaznivejšia situácia v zásobovaní pitnou vodou je v okresoch Vranov nad Topľou, Trebišov, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Prešov a Stará Ľubovňa. Vzhľadom na to, že celoslovenský priemer je 77 % zásobovania obyvateľov, navrhujem doplniť text o okres Lučenec, kde je 63 % zásobovania pitnou vodou. Súčasne v súvislosti s tým upraviť text aj na strane 18: Úroveň zásobovania z verejných

vodovodov pod úrovňou slovenského priemeru je v okresoch Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Michalovce, Prešov, Stará Ľubovňa, Trebišov, Vranov, Košice-vidiek - a navrhujem doplniť Lučenec, kde je zásobovanie takisto pod úrovňou slovenského priemeru, t. j. 63 %.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni. O slovo sa prihlásil pán poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák:

Pán Kolega Köteles, s veľkou úctou k vám, k vašej osobnosti, dovolím si takú malú poznámku na margo reklamy po Bratislave ku Gabčíkovu. Som presvedčený, že záporná propagácia, ktorá prebiehala v tlači predtým, aj v podobe osoby pána Liptáka, urobila nedozierne škody, ktoré sa nedajú porovnať s touto čiastkou, ktorá sa uvádza v správe.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu za skončenú. Chce sa k správe vyjadriť pán minister Baco?

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

mám len jednu pripomienku a chcel by som aj apelovať na pána poslanca Kötelesa, aby stiahol svoj návrh. Pokiaľ nie, potom by som vám chcel vysvetliť, že by nebolo dobré, podľa môjho názoru, keby sme pri ujme za hospodárenie v ochranných pásmach vodných zdrojov prijali povinnosť náhrady vlastníkovi. Bol by to precedens, pretože dochádza napríklad k obmedzovaniu rôznym spôsobom z hľadiska environmentálneho, z rôznych ďalších hľadísk vlastníctva. Čiže, v skutočnosti by to bol precedentný prípad pre akékoľvek náhrady za obmedzovanie plnokrvného uplatnenia a výkonu realizácie vlastníckych práv. Toto obmedzovanie plynulé sa realizuje v rôznych situáciách, rôznych prípadoch, a zatiaľ spoločnosť na toto nenašla riešenie. Nenašla nie u nás, ale nikde na svete. Veľa sa diskutuje o tom, či životné prostredie a jednotlivé prvky životného prostredia sa majú stať tovarom. Keby to bolo tak, že životné prostredie je tovarom, bolo by to možné oceňovať a dostať do komerčných vzťahov. Chvalabohu, zatiaľ to tak nie je, takže sa musíme navzájom v tejto spoločnosti tolerovať, a keď sme vlastníci a je potrebné, aby sa naše vlastníctvo realizovalo v súlade s týmto verejnoprospešným záujmom, tak sa tomu podriaďujeme. Principiálne tento problém sa rieši v pripravovanom zákone o životnom prostredí.

Pán poslanec, chcel by som vás poprosiť, že by sme sa principiálne k tomu dostali systémovo pri zákone o životnom prostredí, kde sa dotkneme všetkých týchto súvislostí. Pre tento konkrétny prípad by som považoval za nedobré, aby sme takéto rozhodnutie, takýto záver prijali. Bolo by to precedentné, bolo by to nesystémové a urobilo by nám to veľké

starosti pri celkovom posudzovaní týchto otázok a zhodnocovaní a ekonomickom parametrizovaní jednotlivých prvkov životného prostredia. Takže toľko z mojej strany.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Faktická poznámka - pán poslanec Köteles.

Poslanec L. Köteles:

Pán minister, vychádzal som z Ústavy Slovenskej republiky. Beriem na vedomie, čo ste povedali, zmením svoj návrh, nie že ukladá, ale odporúča vláde.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán spoločný spravodajca si zaznamenal túto zmenu. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Letko?

Poslanec M. Letko:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Kolegyne a kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste prišli sem, budeme hlasovať o návrhu uznesenia.

Skúsme sa prezentovať, kolegyne a kolegovia. Prezentovalo sa 80 poslancov.

Prosím, pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.

Poslanec M. Letko:

V rozprave som vystúpil ako prvý a mal som jeden pozmeňovací návrh, ktorý podporil aj pán poslanec Köteles. Navrhujem o ňom prípadne hlasovať hneď. Pani poslankyňa Rusnáková mala pozmeňovacie návrhy, ktoré sa dotýkali správy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Najprv budeme hlasovať o tých, ktoré sa týkali textu správy.

Poslanec M. Letko:

Návrh bol doplniť text na strane 4 a na strane 18. Na strane 4 doplniť o okres Lučenec a na strane 18 taktiež okres Lučenec. Odporúčam tento jej návrh schváliť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Je tu formálna výhrada, pán poslanec Sečánsky hovorí, že text predložila vláda a nemôžeme ho meniť.

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vzhľadom na to, že ide o správu vlády, môžeme odporučiť kolegyni návrh opätovne zvážiť. To je maximálne, čo môžeme urobiť.

Poslanec M. Letko:

Pán predsedajúci, dovolil by som si navrhnúť nehlasovať o tomto návrhu, iba požiadať z tohto miesta pána ministra, aby bola jej požiadavka zohľadnená v správe.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Môže to byť formou odporúčania, môže to byť súčasť uznesenia, ale pripomienka k správe - vznikol by precedens.

Pani poslankyňa Rusnáková. Poslankyňa E. Rusnáková:

V súvislosti s tým, že v správe okres Lučenec chýbal a mal tam byť zapísaný, navrhujem, aby v uznesení číslo II, kde sa ukladá ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky zamerať sa na riešenie problémov, v bode 2 doplniť okres Lučenec, teda navrhujem doplnenie do uznesenia.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dobre, to môžeme akceptovať. Pristúpime k jednotlivým pozmeňovacím návrhom k uzneseniu v chronologickom poradí tak, ako odzneli v rozprave. Pán poslanec, váš návrh bol prvý, potom pán Köteles.

Poslanec M. Letko:

Môj návrh podporil pán poslanec Köteles. Navrhujem v bode A nahradiť slovo "schvaľuje" slovami "berie na vedomie", teda Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za tento spoločný návrh pána poslanca Letku a pána poslanca Kötelesa?

Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Letku a pána poslanca Kötelesa bol prijatý.

Poslanec M. Letko:

Ďalší pozmeňovací návrh mal pán poslanec Köteles, ktorý najskôr navrhoval uložiť, vláde, potom, po faktickej poznámke návrh stiahol a navrhol odporúčať vláde, teda odporúča sa riešiť náklady na ujmy, ktoré vyplývajú zo zákazu alebo z obmedzenia hospodárskej činnosti v ochranných pásmach vodných tokov, teda riešiť náhrady za ujmu. Ja som si to dovolil navrhnúť - legislatívne nájsť spôsob ako budú vyrovnané ujmy vyplývajúce zo zákona alebo z obmedzenia hospodárskej činnosti.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Obávam sa, že nemôžeme ukladať nejaké legislatívne aktivity alebo legislatívne zmeny. /Hlasy v pléne. / Dobre, teda pozmenené - riešiť, vo svojej kompetencii.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Kötelesa sme neprijali.

Poslanec M. Letko:

Ďalší jeho návrh sa dotýkal čiastky 20 mil. Sk, ktorá je určená na propagáciu vodného diela, aby bola táto preregistrovaná do monitorovacej služby. Neodporúčam tento návrh prijať. Stotožňujem sa s návrhom, ktorý tu predniesol pán poslanec Zoričák.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Kötelesa s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Kötelesa Národná rada neschválila.

Poslanec M. Letko:

Posledný pozmeňovací návrh, ktorý mal pán poslanec Köteles, sa dotýka bodu II, bod B - ukladá vláde - nový text, bod 4 "informovať priebežne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie o výsledkoch monitorovacej služby Vodného diela Gabčíkovo".

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím vaše stanovisko. Poslanec M. Letko:

Odporúčam tento návrh prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 82 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Kötelesa s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Kötelesa nedostal potrebnú väčšinu hlasov.

Poslanec M. Letko:

Tým sme vyčerpali všetky návrhy. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ešte je tu návrh pani poslankyne Rusnákovej s tým, že to, čo pôvodne navrhovala ako zmenu textu správy, navrhuje ako novú súčasť uznesenia.

Poslanec M. Letko:

Ospravedlňujem sa pani poslankyni. Bod II/2 rozšíriť o okres Lučenec, teda bod 2 bude znieť: "na riešenie tých okresov, v ktorých zaostáva úroveň zásobovania pitnou vodou z verejného vodovodu /Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Michalovce, Prešov, Stará Ľubovňa, Trebišov, Vranov nad Topľou, Košice-vidiek a Lučenec/. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Rusnáková? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Kto je proti? Proti nie je nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že návrh pani poslankyne Rusnákovej sme schválili.

Poslanec M. Letko:

Odporúčam, vážený pán predsedajúci, schváliť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky s pozmeňovacími návrhmi tak, ako boli prijaté.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa, kolegyne, kolegovia. Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za schválenie návrhu uznesenia v znení pripomienok, ktoré sa medzitým schválili? Pán spoločný spravodajca odporúča uznesenie prijať.

Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - vodné hospodárstvo.

Ďakujem pánom spoločným spravodajcom za spoluprácu aj pánu ministrovi. /Potlesk. /

Kolegyne a kolegovia, vzhľadom na to, že mnohí cestujete aj do iných končín Slovenska ako je Bratislava, myslím, že je správne, aby sme prerušili rokovanie našej schôdze. Stretneme sa v utorok o 10. 00 hodine s tým, že nebudeme pokračovali vráteným zákonom o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobeným cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý vrátil pán prezident, pretože o tejto veci budeme rokovať v stredu ráno, ale začneme návrhmi na vyslovenie nedôvery členom Rady Slovenskej televízie. Teda v utorok o 10. 00 hodine pokračujeme.

Želám vám príjemné prežitie víkendu.

Štvrtý deň rokovania

23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 26. októbra 1993

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Ďakujem. Prezentovalo sa 101 poslancov.

Pri schvaľovaní programu schôdze sme odhlasovali, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, prerokujeme zajtra, t. j. v stredu 27. októbra. Dohodli sme sa, že prerokovávanie tohto zákona začneme o 9. 00 hodine. Chcel by som to poopraviť na 10. 00 hodinu.

Dovoľte preto, aby sme pristúpili k štrnástem u bodu programu, ktorým je

Návrh na vyslovenie nedôvery Júliusovi Bárdosovi, Dušanovi Budzákovi, Igorovi Cieľovi a Mariánovi Leškovi, členom Rady Slovenskej televízie a na ich odvolanie z členstva v Rade Slovenskej televízie.

Návrh ste dostali ako tlač 297. Návrh podala skupina poslancov podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

Prosil by som povereného člena skupiny poslancov, ktorá podala návrh na vyslovenie nedôvery členom Rady Slovenskej televízie, aby návrh odôvodnil.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

z poverenia skupiny 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem vysloviť nedôveru niektorým členom Rady Slovenskej televízie, a to z nasledujúcich dôvodov:

Rada Slovenskej televízie, ktorá vznikla na základe zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482/1992 Zb., je kolektívny orgán, ktorý podľa štatútu Rady Slovenskej televízie, článok 1 ods. 2 zabezpečuje jej programovú objektívnosť a nezávislosť.

Podľa článku 2 ods. 3 činnosť rady je založená na demokratických princípoch. Svoju právomoc uplatňuje na základe kolektívneho rokovania a rozhodovania, pričom prihliada na verejný záujem. Vzhľadom na to, že 5 členovia Rady Slovenskej televízie z 9 postupne odstúpili - 10. 6. 1993 pán dr. Hlinka, 30. 6. 1993 pani Kočtúchová, 20. 7. 1993 pani Rapaičová, 10. 8. 1993 pán Haspra a 7. 9. 1993 pán Heriban, považujeme tento kolektívny orgán za nefunkčný.

Prihliadajúc na dôvody, ktoré jednotliví členovia Rady Slovenskej televízie uviedli pri ich odstúpení - na poslednom pléne som citovala z týchto materiálov - sme sa rozhodli

iniciovať podanie návrhu na vyslovenie nedôvery zostávajúcim štyrom členom Rady Slovenskej televízie a ich odvolanie podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Zb., a to tajným hlasovaním o každom zostávajúcom členovi osobitne. Individuálne preto, lebo sú rôzne názory na mieru pôsobenia každého z členov tejto rady.

Vážené kolegyne, kolegovia,

o situácii v Slovenskej televízii, o Rade Slovenskej

televízie odznelo aj tu na parlamentnej pôde veľa diskusií

bez konkrétnych faktov. Niektoré z nich si dovolím predložiť.

Existenciu a činnosť Slovenskej televízie upravuje zákon, ktorý som citovala, a tým implicitne aj povinnosti Rady Slovenskej televízie. Vymenujem len niektoré: schvaľovať dlhodobé plány a koncepcie, návrhy investičných programov a ich realizáciu, vrátane typovej vysielacej štruktúry, schváliť štatút Slovenskej televízie a štatút programového pracovníka Slovenskej televízie, schváliť programový kódex Slovenskej televízie, prerokovať návrh rozpočtu Slovenskej televízie. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva zároveň povinnosť vedenia Slovenskej televízie predkladať tieto materiály na prerokovanie a schválenie Rade Slovenskej televízie, inými slovami, zákon predpokladá úzku spoluprácu a vzájomnú súčinnosť týchto vrcholných riadiacich orgánov Slovenskej televízie, alebo ešte inými, tvrdšími slovami, akýkoľvek iný postup je v rozpore so zákonom o Slovenskej televízii.

A teraz konkrétne fakty. Po prvé - záverečný účet Slovenskej televízie za rok 1992, rozpočet na rok 1993 a návrh rozpočtu na rok 1994 - kolégium ústredného riaditeľa Slovenskej televízie dňa 1. 2. 1993 predbežne prerokovalo výsledky hospodárenia za rok 1992. Následne dňa 25. 3. 1993 rozbor výsledkov hospodárenia kolégium schválilo okrem iného aj s konštatovaním, že plnenie plánu výroby bolo v roku 1992 na úrovni 92, 1 % ročného plánu, kým suma vyplatených honorárov pre fyzické osoby bola za to isté obdobie prekročená o vyše 7 %. Kolégium ústredného riaditeľa Slovenskej televízie dňa 3. 6. 1993 resp. 19. 8. 1993 prerokovalo a schválilo návrh rozpočtu Slovenskej televízie na rok 1994. Naproti tomu Rada Slovenskej televízie napriek tomu, že jej to v § 10 ods. e/ ukladá zákon o Slovenskej televízii, sa týmito problémami vôbec nezaoberala.

Po druhé - investičné programy a ich realizácia - kolégium ústredného riaditeľa Slovenskej televízie dňa 25. 3. 1993 prijalo rozhodnutie o financovaní investičnej akcie Rekonštrukcia ÚTD /Ústredných technických dielní/ vo výške 49 350 tisíc korún. Dňa 29. 4. 1993 kolégium schválilo investičný plán na rok 1993 a 19. 8. 1993 rozhodlo o zabezpečení činnosti pozemnej stanice satelitného systému EUTELSAT od 1. 1. 1994. Toto všetko sa dialo pomimo alebo za chrbtom Rady Slovenskej televízie, ktorá má podľa § 10 ods. a/ - citujem: "schvaľovať dlhodobé plány a koncepcie, návrh investičných programov a ich realizáciu, vrátane typovej vysielacej štruktúry". Koniec citátu.

Po tretie - dlhodobé koncepcie - kolégium ústredného riaditeľa Slovenskej televízie dňa 16. 7. 1993 schválilo majetkovú účasť Slovenskej televízie vo vydavateľstve RONOPRES, a to opäť bez akéhokoľvek prerokovania v Rade Slovenskej televízie.

Takto by som mohla pokračovať. Napríklad Slovenská televízia nemá doteraz spracovanú programovú koncepciu a stratégiu, vysielacie štruktúry sa robia na kolene, bez hlbšieho zámeru. Ako môže Rada Slovenskej televízie na svojom zásadnutí posudzovať koncepciu spravodajstva, keď doteraz neposúdila a nepozná koncepciu celej televízie?

Keď to zhrnieme, Rada Slovenskej televízie neschválila stratégiu programu STV 1, STV 2, vysielacie štruktúry STV 1, STV 2, rozpočet Slovenskej televízie na rok 1993, investičný plán na rok 1993, ani žiadny iný koncepčný materiál. Pritom neobstojí tvrdenie, že mala neskoro podpísaný štatút, či nebol prijatý zákon o vysielaní na druhom programe. Všetky materiály, ktoré mala Rada Slovenskej televízie podľa zákona schváliť, si mohla dať predložiť začiatkom roka a schvaľovať ich po diskusii prípadne až v máji. Čo sa týka vysielacích štruktúr, tie sa dávno mali pripravovať v alternatívach tak, aby po prijatí príslušného zákona bolo možné jednu z nich vybrať.

Na záver si dovolím povedať, že rada nesplnila ešte jednu zo základných požiadaviek, a to je ochrana verejného záujmu. Ochranou verejného záujmu je mať kvalitnú televíziu. Stačí, keď si ju zapneme a máme jasnú odpoveď.

Na záver navrhujem, tak ako sme volili tajne, aby sme aj tejto rade dávali dôveru tiež tajným spôsobom.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Muškovej. Má niekto pripomienky alebo otázky? Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Toto je otvorenie rozpravy k danej problematike?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno. Poslanec F. Mikloško:

V poriadku, tak sa prihlasujem, ale sú vraj ešte prihlásení skôr.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Písomne je prihlásená pani poslankyňa Rothmayerová. Najskôr som myslel na nejaké pripomienky, ale prosím, otváram diskusiu. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa G. Rothmayerová:

Vážený pán predseda, ctená Národná rada,

napriek priateľskému upozorneniu, že by si klub SDĽ mal dávať pozor na to, kto v jeho mene hovorí, hlásim sa opäť do rozpravy ku kauze vyslovenia nedôvery členom Rady Slovenskej televízie. Dokonca som aj pripravená, pán poslanec Kuzbert. Ctených kolegov, ktorým sa nepáčim a dráždim ich, sa priznám, že by som bola radšej dráždidlom typu afrodiziaka, ako preháňadlá, žiaľ, nemôžem vyhovieť všetkým somatickým typom, ktoré sedia v tomto parlamente. /Smiech v sále. /

Pri kauze Rada Slovenskej televízie na minulej schôdzi som, myslím, dostatočne zoširoka rozobrala problém z vecnej stránky. I tak sa mnohí úctyhodní muži tohto zboru pýtali, o čo mi vlastne ide. Dovoľte mi teda zopakovať: len o to, aby sme dodržiavali vlastné pravidlá hry. Ak Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu k novele zákona číslo 482/1992 Zb., v ktorej sa síce hovorí o možnosti návrhu vysloviť nedôveru členom mediálnej rady na základe rozhodnutia pätiny členov parlamentného zboru, beriem to na vedomie a budem to rešpektovať. V novele novely sa však v tej rýchlosti, s ktorou musela byť prijatá, zabudlo na termínovanie, kedy sa má tento návrh prerokovať. O tom, prečo musela byť tak rýchlo tá novela prijatá, sa ešte zmienim. Kým v prípade návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády je jasne stanovené, že sa tak má stať na nasledujúcej schôdzi Národnej rady, v prípade mediálnych rád takéto ustanovenie chýba. Samozrejme, kolegyne a kolegovia, viem, že vzniká teoretické nebezpečenstvo, že by sa tento bod nikdy nemusel na schôdzu Národnej rady dostať. Ale to nie je chyba poslancov, ktorí by sa tak rozhodli, ale chyba nedokonalej novely novely. Aby sa nebezpečenstvo odvrátilo, treba podať novelu novely novely a tam dať veci do poriadku.

Kolegyne, kolegovia, možno považujete takéto bazírovanie na maličkostiach za smiešnosť, ale ja ešte stále verím tomu, že budujeme naozaj právny štát a že zákon musí byť jasný, nedvojznačný, taký, aby ho rešpektovali občania, ale i zákonodarci. Takže to je jedna stránka veci.

A teraz ešte niekoľko slov k tej druhej, ktorá sa široko rozoberala po minulej schôdzi, a tou je parlamentná obštrukcia. Parlamentná obštrukcia nie je ani hanebnosť, ani nedôstojnosť, je to celkom prirodzený demokratický spôsob práce v parlamente, ku ktorému sa ale zvyčajne uchyľuje opozícia. Uchyľuje sa k nej vtedy, ak už vyčerpala všetky prostriedky ako zabrániť - podľa jej názoru - nedobrej veci. Ak sa parlamentná opozícia na minulej schôdzi uchýlila k obštrukcii pri znovuzaraďovaní bodu programu, ktorý už raz odmietla, urobila tak z celkom zrejmých dôvodov, pretože by to odporovalo zákonu. A ak raz nebol bod programu zaradený, nebolo možné o ňom hlasovať. Tak je to opäť napísané v zákone. Ale ak sa k parlamentnej obštrukcii uchyľuje vládna moc v parlamente, znamená to jediné, že je v kríze. A to sa stalo na minulej schôdzi. Ani to by nebolo nič nezvyčajné. Napokon, podľa všetkých príznakov je už kríza zažehnaná.

Horšie je, ak sa vládna časť poslancov uchýli k obštrukcii aj za cenu porušenia zákona. A to sa, prosím, stalo. Upozornila som vás na to, vážené kolegyne, vážení kolegovia, i na minulej schôdzi. Dnes si dovolím prečítať vám časť ustanovenia zákona číslo 482/1992 Zb. V § 8 ods. 4 sa hovorí: "Národná rada Slovenskej republiky zvolí nového člena do 60 dní od uprázdnenia miesta člena rady. " Keďže sa pani Blažena Kočtúchová vzdala členstva listom zo dňa 30. 6., pani Ida Rapaičová listom zo dňa 12. 7., pán Anton Hlinka listom zo dňa 13. 7., v týchto troch prípadoch ste sa rozhodli svojou obštrukciou porušiť zákon, a to už nie je ani prirodzený, ani demokratický spôsob práce v parlamente.

Ak si všimneme fakty, pochopíme i motívy, prečo sa tak stalo. V informácii o činnosti Rady Slovenskej televízie, ktorý dostal výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru k dispozícii i písomne, sa hovorí - citujem: "Rada Slovenskej televízie odstúpením svojich troch členov nemohla dokončiť výberové konanie. Predloženie návrhu na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie vyžaduje 7 hlasov za. Preto Rada Slovenskej televízie požiadala listom zo dňa 15. 7. 1993 predsedu Národnej rady a predsedu výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru o dovolenie členov Rady Slovenskej televízie. K dnešnému dňu sa doplňovacie voľby neuskutočnili a výberové konanie je pozastavené. " Koniec citátu. Správa je datovaná 2. 9. 1993. Takže sa vás, vážené kolegyne, kolegovia, musím opýtať, kto mal záujem, aby Rada Slovenskej televízie vyše troch mesiacov nemohla navrhnúť Národnej rade kandidáta na post riaditeľa Slovenskej televízie? A to napriek tomu, že som na júlovej schôdzi upozornila, že výberové konanie na post riaditeľa je podľa vyhláseného konkurzu naplánované na august.

Vtedy som sa, žiaľ, nedočkala odpovede a nezostávalo mi nič iné, len čakať na septembrovú schôdzu. Hoci myslím, že nielen mne bolo jasné, čo sa nereakciou sleduje - jednoducho počkať si na to, kým bude v platnosti na júlovej schôdzi rýchlo schválená novela zákona číslo 482/1992 Zb., ktorá umožní zbaviť sa nepohodlných členov Rady Slovenskej televízie, vysloviť im nedôveru, zvoliť nových, ktorí navrhnú riaditeľa hádam podľa gusta vládneho hnutia. U tých, čo v Rade Slovenskej televízie napriek hanobiacej kampani zostali, zrejme nebola istota, že by podľahli politickým tlakom. Na septembrovej schôdzi, keď sa tzv. odstrel členov Rady Slovenskej televízie nepodaril, rozhodli ste sa, kolegyne, kolegovia, ignorovať zákon. Zdôvodňovať svoj postoj tým, že som poslancov HZDS podráždila, preto odmietli rokovať o tom, čo im zákon prikazuje, je - s odpustením - detinskosť.

A teraz k aspektu, ktorý vniesla do tejto kauzy na minulej schôdzi pani poslankyňa Mušková. Vyzvala nás, aby sme vzali na vedomie predovšetkým morálny, mravný rozmer. Prijímam túto výzvu, lebo veď je naozaj o čom rozmýšľať. Pani poslankyňa Mušková sa opýtala, či nestačí na vyslovenie nedôvery členom Rady Slovenskej televízie, keď odstupujúci členovia svoj odchod zdôvodnili mravnými príčinami. Zaujímavá otázka. Treba tomu rozumieť tak, že tí, čo zostali a boli napriek všetkému osočovaniu bez dôkazov ochotní pracovať vo svojom volnom čase a zadarmo ďalej, sú nemorálni? Pozoruhodné pritom je - a opäť som na to upozornila už na minulej schôdzi, že navrhovatelia vyslovenia nedôvery predtým, ako dali svoj podpis na návrh, nemali záujem ani len o správu o činnosti Rady Slovenskej televízie. Nebolo potrebné učiniť zadosť tomu starému, nech je vypočutá aj druhá strana?

Dozvedeli sme sa ale, a pani poslankyňa Mušková to teraz znova zopakovala, že najlepším argumentom na vyslovenie nedôvery je zlý televízny program. Osobne považujem takéto vyhlásenie za najnebezpečnejšie zavádzanie, ktorým sa dá

veľmi ľahko a veľmi jednoducho zmanipulovať verejná mienka. Autori tejto dezinformácie si pravdepodobne nepotrebovali prečítať zákon a zoznámiť sa, čo vlastne môže a čo nemôže Rada Slovenskej televízie, ale i Rada Slovenského rozhlasu.

Pán premiér nedávno vyzval novinárov, aby sa správali k členom vlády aspoň tak, ako k zločincom. Aj tí sú zo zákona chránení, a až keď sa im dokáže vina, možno zverejniť ich mená. Súhlasím a podpisujem, len by som si želala, aby sa tento režim uplatnil aj pri iných príležitostiach, pretože pri členoch Rady Slovenskej televízie, ktorých už niekoľko mesiacov vláčia po niektorých novinách, som sa doteraz nedozvedela, čím sa vlastne previnili. V kuloároch sa šuškalo, že predseda Rady Slovenskej televízie sa prehrešil voči zákonu tým, že bral vo verejnoprávnej inštitúcii honoráre. Dotyčný člen je totiž režisér. O tom, že je povolaním režisér, sme, samozrejme, vedeli, keď sme ho v tomto parlamente volili, do tejto čestnej - rozumej - neplatenej funkcie. Predpokladali sme vari, že zvolením urobíme z režiséra vtáka nebeského, ktorý sa bude živiť zo vzduchu? Ak nesúhlasíme s tým, aby tvoriví a činní umelci pracovali v mediálnej rade, tak to rešpektujme už pri ich voľbe a nevymýšľajme si to ex-post ako dôvod na odvolanie. Vžite sa, prosím, páni kolegovia, pani kolegyne, do situácie človeka, ktorý nemá možnosť ani sa len ohradiť voči obvineniam, lebo verejne neboli vyslovené. Čo si môže o tomto človeku myslieť občan? Najskôr, že to musia byť strašné veci, ktorých sa dopustil, ak sa o nich ani len verejne nehovorí, verejná potupa sa však koná. Pýtam sa, kto a kedy by z takýchto ľudí sňal vinu? A za čo vlastne?

S tým súvisí aj list, ktorý predsedom poslaneckých klubov HZDS a SNS píše predseda Matice slovenskej. Dostali sme ho všetci, preto ho nebudem celý citovať, len pripomeniem. Pán predseda Matice slovenskej sa obracia na predsedov klubov so žiadosťou Predsedníctva výboru Matice slovenskej na

odvolanie pána Mariána Leška z Rady Slovenskej televízie. Dôvod znie takto - citujem: "Nakoľko pán Marián Leško nekriticky obhajuje už zjavne nefunkčnú Radu Slovenskej televízie a jej predsedu Igora Cieľa, nepokladáme jeho členstvo v nej za únosné, naopak, pokladáme ho za protirečiace princípom a programom Matice slovenskej. Dúfam, že pán predseda Matice slovenskej je o celej záležitosti celkom neinformovaný resp. dezinformovaný, lebo inak by som sa musela opýtať: Nechať na seba bezdôvodne kydať blato, bez dôkazov sa nechať obviniť a so sklonenou hlavou čakať na verejnú potupu, to by vari bolo únosné a neprotirečiace princípom Matice slovenskej? Príliš si túto inštitúciu vážim za všetko, čo dobrého v histórii vykonala, než aby som uverila, že by bránila takéto postupy.

I tak však musím pripomenúť, čo možno trošku uniká pozornosti, a to je cieľ, kvôli ktorému sú všetky mediálne rady zriaďované. Nie na to, aby zaštítili, či nebodaj presadzovali stranícke či vôbec politické záujmy toho-ktorého subjektu, ale práve naopak, aby zastávali záujmy všetkých občanov, i tých, ktorých reprezentanti sa napríklad do parlamentu nedostali, i tých, ktorí napríklad nemajú o politiku vôbec záujem, a predovšetkým, aby chránili verejnoprávnu inštitúciu pred mocenskými tlakmi.

Ak Matica slovenská navrhla pána Mariána Leška ako významného publicistu s vynikajúcim renomé do Rady Slovenskej televízie, je to chvályhodné. Členom Rady Slovenskej televízie sa však pán Leško stal preto, že ho zvolila Národná rada Slovenskej republiky. Pán Leško, ani žiaden ďalší člen, nie sú povinní vzdávať vďaku ani Matici slovenskej, ani nikomu inému, nie sú mu zaviazaní ničím. Rada totiž nieže nemusí podliehať jednotlivým navrhovateľom, ale ak má naplniť zákon, nesmie im podliehať. Povinnosťou je byť nezávislými autonómnymi osobnosťami, ktoré sa riadia nie svojimi politickými záujmami, ale len a len vlastným svedomím.

Ideálne by bolo, keby kandidátov na členstvo nenavrhovali politické subjekty, ale profesné, občianske či iné združenia. Ak sa dobre pamätám, tento princíp obhajoval pred rokom aj vtedajší štátny tajomník pán Mjartan u nás vo výbore, keď predkladal túto problematickú novelu.

A už len poznámku na okraj. Ak by mala Rada Slovenskej televízie tú moc, ktorú jej delegujú autori výrokov o zlom televíznom programe, bolo by to skutočne geniálne. Veď by sme mohli ušetriť milióny korún. Stačilo by deväť dobrovoľníkov, ktorí vo svojom voľnom čase pripravia vynikajúci program a zadarmo splnia očakávania televíznych divákov.

Kolegyne, kolegovia, pád jednej utópie sme už zažili. Skúsiť ešte túto? Nedávno nám pani poslankyňa Gbúrová trochu inými slovami, nie biblickými, pripomenula ono biblické: "Podľa skutkov spoznáte ich". Z duše s ňou súhlasím. Každý z nás má svoju minulosť, každý si ju nesie so sebou a každý sa s ňou pred zrakom verejnosti iným spôsobom vyrovnáva. Dovoľte mi však pripomenúť, že pokus naložiť zlo na oslíka a oslíka vyhnať do púšte, takýto pokus už na svete bol, ale o tom, či je zlo naozaj preč, o tom nás poučia až naše skutky, tie dnešné. A to je naozaj mravný rozmer, o ktorom hodno rozmýšľať.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk/.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Chcem pani poslankyni povedať, vôbec nechcem komentovať jej vystúpenie, ale pokiaľ uvádzala dátumy, kedy sa jednotliví členovia vzdali, a uvádzala 60 dňovú lehotu, dokedy bolo treba rozhodnúť o doplnení, chcem jej povedať, že v tejto 60 dňovej lehote sme prijali novelu novely - ako povedala, a tým tu nastal iný právny stav, pretože v tom čase už sa stala táto novela účinná a poslanci podali návrh na odvolanie. Takže to len z hľadiska právnej stránky. Ostatné nekomentujem.

Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa G. Rothmayerová:

Pán predseda, myslím si, že nový právny stav nemohol nastať tým, že sa prijala novela novely, pretože jednoducho tých 60 dní platí. To sme nezrušili.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, od účinnosti novely došlo k situácii, že hneď po účinnosti poslanci podali tento návrh, a tým došlo k inej situácii. Nemali sme koho doplňovať, keď tu bol návrh na odvolanie všetkých.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

mám niekoľko krátkych pripomienok k podanému návrhu na odvolanie členov Rady Slovenskej televízie.

Po prvé - listy, ktoré sme obdržali už na predchádzajúcich schôdzach, ktorými sa vzdali piati členovia Rady Slovenskej televízie - mená tu boli vymenované, boli bez odôvodnenia. Argumenty ako "už sa nedá vydržať" a podobne, nie sú žiadne argumenty. Myslím si, že občianska statočnosť týchto ľudí by si vyžadovala, aby povedali veľmi konkrétne, čo bolo v televízii na nevydržanie.

Po druhé - návrh na odvolanie všetkých týchto členov rady sme dostali takisto bez argumentov. Dnes sme prvýkrát počuli dôvody, ktoré povedala pani Mušková. Doteraz sme tieto argumenty nepočuli, aby sme sa mohli eventuálne presvedčiť, či sú pravdivé alebo nie.

Po tretie - ak by argumenty tohto typu, ako povedala pani poslankyňa Mušková, mali byť argumentami na odvolávanie, myslíme si, že na základe takýchto argumentov už dávno mala byť odvolaná vláda Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Pani poslankyňa nakoniec povedala ako posledný argument, že stačí si zapnúť televíziu, aby sme videli, či ten program je dobrý ale nie. My, poslanci KDH, vám v tejto chvíli chceme povedať, že vám pripomenieme tento argument o pol roka, keď zrejme už bude zvolená nová rada televízie a nové vedenie televízie. Samozrejme, budem hlasovať z principiálneho hľadiska proti odvolaniu týchto členov rady televízie. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík:

Pán predseda, dámy a páni,

dovoľte, aby som nadviazal na pani kolegyňu Rothmayerovú a pána kolegu Mikloška. Najprv však dovoľte, aby som povedal jedno vysvetlenie, prečo som aj na 22. aj 23. schôdzi navrhoval vypustiť vyslovovanie nedôvery ako bod programu rokovania schôdze Národnej rady. Je rozdiel medzi odvolávaním niekoho a vyslovovaním nedôvery. Nedôvera a jej vyslovenie postihuje občana ľudsky aj odborne. Také niečo som zažil v roku 1972. Bola mi vyslovená nedôvera, a ak sa nemýlim, bol to faktický začiatok normalizácie.

K Rade Slovenskej televízie: bola konštituovaná 5. 1. 1993. Do 30 dní predložila predsedovi Národnej rady na schválenie štatút a ten ho podpísal 7. 4. 1993. Odstúpením troch členov sa rada pri voľbe riaditeľa nestala uznášaniaschopná pri potrebnom počte siedmich členov. Otázka znie: Nespravili sme chybu aj my ako Národná rada? Ak vyslovujeme nedôveru, uvedomujeme si, že táto funkcia je čestná, že títo ľudia ju vykonávajú vlastne zdarma? A v konečnom dôsledku toľko operovaný program, ktorým sa tu argumentuje - predsa rada neriadi program, môže ho len ovplyvňovať. Faktom je - aj pozitívne aj negatívne, ale za tri mesiace svojej činnosti, kedy bola uznášaniaschopná, myslím si, že nemožno robiť zázraky najmä preto, ak počet vysielacích hodín v televízii sa zvýšil. Takže Rada Slovenskej televízie sa zaoberala jednak vlastnou činnosťou - to po a/. Po b/ prerokovala viaceré problémy smerom k organizácii Slovenskej televízie, po c/ smerom k ekonomike Slovenskej televízie, po d/ smerom k programu Slovenskej televízie, kde, ako všetci viete, keďže materiál máme k dispozícii, časť materiálov, o ktorých hovorila aj pani poslankyňa Mušková, prerokovala a dala návrh na riešenie. Ale keďže som povedal, že vyslovovanie nedôvery je aj vecou občianskou, navrhujem preto nie vyslovovať nedôveru, ale jednoducho vykonať voľbu chýbajúcich členov Rady Slovenskej televízie.

Nechcem opakovať to, čo povedala, a už lepšie, pani poslankyňa Rothmayerová. Plne sa však podpisujem pod to, čo povedala smerom k Matici slovenskej, ktorá by mala kultúrne záujmy predovšetkým chrániť. A zároveň mi dovoľte jeden citát, je to z Williama Hazlita, z Myšlienok ľahších ako vzduch: "Prečo je také ťažké byť spravodlivý k druhým. Preto, že uznávame ich zásluhy len vtedy, keď neprekážajú našim

záujmom. V opačnom prípade sa cítime ohrození. K tomu, aby sme dokázali druhých pochváliť, je treba buď veľkú slávu, o ktorú sa možno bez obáv rozdeliť, alebo veľkú súdnosť a sebadôveru, alebo veľkú úprimnosť a lásku k pravde víťaziacu nad sebaláskou. "

Ďakujem. /Potlesk/.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Nemienim tu veľmi dlho vystupovať. Samozrejme, vystúpenia niektorých mojich predrečníkov zrejme by uspeli aj na Hviezdoslavovom Kubíne, ale časť pravdy je v každom vystúpení, ale, bohužiaľ, iba časť. Chcel by som poukázať na jednu udalosť, ktorú sa odohrala v júni v Slovenskej televízii, kde boli pozvaní zástupcovia nášho výboru, a to na hrozbu štrajku pracovníkov televízie, ktorí perfektne poukazovali na problémy, ktoré v televízii pretrvávajú. Bohužiaľ, Rada Slovenskej televízie, dámy a páni, nemala toľko času, aby sa či už osobou predsedu alebo delegovaním hociktorého člena tejto rady zúčastnila tak závažného aktu, ktorý sa odohral. Problémami, ktoré vlastne pertraktovali možno povedať štyri pätiny pracovníkov Slovenskej televízie, sa táto rada absolútne nezaoberala.

Ďalej - už som to naznačil aj minule - nie je obvyklé, aby jeden politický subjekt obhajoval človeka nominovaného iným politickým subjektom resp. ďalším nepolitickým subjektom. Ale, samozrejme, tiež to patrí do politickej kultúry. Môj názor, nakoniec, na rady, dámy a páni, členovia nášho výboru poznáte. Nechcem obhajovať ani jednu stranu ani druhú

stranu. Skutočne tých nedostatkov je veľa. Preto opakujem: Vychádzajme z toho, čo sa udialo v televízii v júni, a myslím si, že prídeme k záverom, prečo rada nie je funkčná. A takisto, prosím vás pekne, neberme právo tým piatim odstupujúcim odvolávať sa na určité etické normy, a nedávajme toto právo iba tým štyrom, ktorí ostali. Ak chceme byť objektívni, zvažujeme, dajme na misku váh a porovnávajme.

Viete veľmi dobre, že sme chceli ľudí, ktorí odstúpili resp. vzdali sa členstva v Rade Slovenskej televízie, pozvať do výboru. V tom momente akosi to nebolo prijateľné. V druhom momente sme ich do výboru pozvali. Sebakriticky musím priznať, že výbor jednoducho nebol uznášaniaschopný a toto rokovanie sa neuskutočnilo. Takže členovia výboru to poznajú a snažia sa byť objektívni. Prosím vás, vychádzajme z objektívnych príčin, z objektívneho stavu, ktorý je v Slovenskej televízii. A ten nie je veľmi dobrý. Toľko som chcel povedať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmayerová:

Vážený náš pán predseda výboru, ja som si vždy vážila, že výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru pracuje, povedala by som, v záujme veci a že tam neprevládajú nejaké politické tričká. Teraz s veľkým prekvapením počúvam, že ak niekto bráni morálne princípy, tak sa mu pripisuje, že bráni vyslanca nejakého politického subjektu. Ja to odmietam, pán poslanec Andel.

A po druhé - chcem sa vám poďakovať, ak ste mysleli to vystúpenie, ktoré by sa hodilo na Hviezdoslavov Kubín, aj v mene pána poslanca Mikloška, aj v mene pána poslanca Gazdíka. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Andel, potom pani poslankyňa Mušková. Poslanec M. Andel:

Samozrejme, môžeme si to vysvetliť. Nemal som v úmysle nijak zasahovať do etiky tých, ktorých obhajujete, iba som povedal, že je nezmysel, ak jeden, ktorý delegoval, dáva na misku čosi a druhý ho zastáva. Čestné slovo, bolo to pekné vystúpenie, bolo tam strašne veľa - aj ty, aj Gazdík, ale Ferko nemal také vystúpenie, tak nemyslel som jeho vystúpenie, že by malo ísť na Hviezdoslavov Kubín. /Šum v sále. /

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani poslankyňa Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela som zareagovať na vystúpenie pána poslanca Gazdíka, ktorý hovoril, že rada bola uznášaniaschopná iba tri mesiace. Nie je to pravda. Rada prestala byť uznášaniaschopná až 10. 8., kedy odstúpil štvrtý člen rady, pán Haspra. Takisto nie je pravda, že kandidátov navrhujú politické strany. Je to zavádzanie verejnosti, pretože kandidáti sú navrhovaní aj rôznymi organizáciami, napríklad syndikátom novinárov.

A poslednú pripomienku by som mala k pani poslankyni Rothmayerovej, ktorá nás trošku kritizovala za slabú iniciatívu. Chcem len poinformovať, že v našom výbore sme sa dozvedeli o pánu poslancovi, ktorý navštívil Radu Slovenskej televízie na jej rokovaní, a zo sedenia tejto rady bol vylúčený. Potom sme prijali uznesenie, že rokovania tejto rady sa môže zúčastniť len ten poslanec, ktorého vyšle výbor. Tak sme si vlastne svoje právomoci sami obmedzili.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Doboš a potom pán poslanec Hudec.

Poslanec L. Doboš:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

mal by som konkrétnu prosbu i otázku. Prosil by som vecné vysvetlenie v prípade Júliusa Bárdosa, z akých príčin sa dostal medzi obvinených.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, trošku ste si pomýlili náš parlament, aj keď v poslednej dobe rád hlasuje za vytváranie vyšetrovacích komisií, ale tu sa nehovorí o obvinenom. Myslím, že pani poslankyňa Mušková čítala podiel všetkých týchto členov rady. Pani poslankyňa Mušková môže zodpovedať konkrétne, keď bude chcieť.

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Pán predseda, kolegyne, kolegovia,

vypočuli sme si rétorické cvičenia, zahmlievanie, dym, vypočuli sme si všelijaké iné veci, napríklad aj to, kto za čím stojí. Vieme jasne, kto má a nemá záujem, komu vyhovuje a nevyhovuje tento stav. Prosím vás, dávam návrh na ukončenie rozpravy.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hudeca. Pán poslanec Kňažko má faktickú poznámku.

Poslanec M. Kňažko:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

rád by som iba uviedol na pravú mieru, že sú tu navrhnutí kandidáti za jednotlivé kluby poslancov politických strán, takže nehovorme o organizáciách. A rád by som ešte upozornil na isté súvislosti s tlakom na médiá. Od začiatku v tomto probléme nejde o kvalitu programu, ide o to, aby médium bolo poslušné, aby sa vymenil riaditeľ. Boli sme svedkami tlaku na rozhlas, boli sme svedkom tlaku na Smenu, sme svedkami rôznych návrhov na zlúčenie rozhlasu a televízie, aby sa centralizovala štátna moc nad médiami. Ak dovolíte, mnohí z vás si možno spomenú na vetu, ktorá spôsobila veľké pobúrenie medzi médiami, medzi demokraticky zmýšľajúcimi občanmi. Bolo to v čase, keď prebiehalo rokovanie medzi ODS a HZDS. Vtedy bola známa veta: "Riaditeľom televízie bude niekto z HZDS, už sa môžete naňho tešiť. " Myslím, že tá doba teraz nastala.

A chcel by som ešte záverom poprosiť každého, kto vedie toto rokovanie, aby sa zdržal komentárov, aby sa zdržal známkovania. Hovorca parlamentu tu nie je na to, aby nás známkoval, aby z tohto rokovania robil estrádu ako v estrádnej hale v PKO, a prosím, aby láskavo udeľoval slovo a nie známky.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Teraz som to, pán poslanec, pochopil. To bolo na mňa? Lebo neviem, komu som tu dával známky. Vám by som ju asi nedal, pre vás známku nemám. /Potlesk. /

Budeme hlasovať, pretože o návrhu pána poslanca sa hlasuje bez rozpravy. Prosím, prezentujme sa.

Poslanec M. Kňažko:

Nuž práve toto som mal na mysli, pán predseda. Keď ste sa k tomu takto prihlásili. Mal som na mysli tieto známkovania.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Už minule ste hovorili tak jasne, takže som sa radšej spýtal.

Poslanec M. Kňažko:

Treba sa vždy opýtať, je to tak, áno. Kedykoľvek vám odpoviem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, som rád, takto odpovedal aj kapitán Nálepka. Poslanec M. Kňažko:

Obdivujem vaše vzdelanie. Poslanec NR SR I. Gašparovič:

Asi také ako vaše v tomto momente.

Budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 124 poslancov.

Kto je za to, aby sme ukončili rozpravu?

Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že rozpravu sme ukončili.

Preto mi dovoľte, aby som dal hlasovať o návrhu pani poslankyne Muškovej, kde odporučila, aby sa o vyslovení nedôvery členom Rady Slovenskej televízie a ich odvolaní z členstva v rade hlasovalo tajne.

Podľa § 27 odseku 3 zákona o rokovacom poriadku najskôr Národná rada bez rozpravy rozhodne, či o návrhu o vyslovení nedôvery budeme hlasovať tajne.

Takže prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 123 poslancov.

Kto je za to, aby hlasovanie o vyslovení nedôvery uvedeným členom televíznej rady prebiehalo tajne? Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že sme rozhodli, že rozhodovať o vyslovení nedôvery budeme tajnou formou.

Prosím, aby overovatelia rozdali hlasovacie lístky.

Pani poslankyne, páni poslanci, na hlasovacom lístku máte v abecednom poradí uvedené mená členov Rady Slovenskej televízie, ktorým sa navrhuje vyslovenie nedôvery a ich odvolanie z členstva v Rade Slovenskej televízie. Po texte "hlasujem za vyslovenie nedôvery" je za každým menom uvedené "áno" alebo "nie". Svoje rozhodnutie alebo svoju vôľu prejavíte tak, že ponecháte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Teda, ak ste za vyslovenie nedôvery, ponecháte alternatívu "áno" a vodorovne prečiarknete alternatívu "nie". A obdobne, samozrejme, naopak.

Budeme hlasovať obvyklým spôsobom, takže najskôr budú hlasovať overovatelia a potom ostatní.

Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby sme vykonali akt voľby.

/Vykonanie aktu voľby. /

Ak sme všetci vykonali hlasovanie, prosím, aby sa overovatelia odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Vyhlasujem 30-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní. Prosím povereného pána overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledky tajného hlasovania.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkami tajného hlasovania na vyslovenie nedôvery niektorým členom Rady Slovenskej televízie.

Na vyslovenie nedôvery niektorým členom Rady Slovenskej televízie a na ich odvolanie z členstva v Rade Slovenskej televízie bolo poslancom vydaných 125 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 124 platných hlasovacích lístkov a 1 neplatný.

Za vyslovenie nedôvery a odvolanie z členstva v Rade Slovenskej televízie Júliusa Bárdosa hlasovalo 31 poslancov. Za vyslovenie nedôvery a odvolanie pána Dušana Budzáka hlasovalo 61 poslancov, pána Igora Cieľa 67 poslancov a pána Mariána Leška 67 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru a odvolala z členstva v Rade Slovenskej televízie pána Igora Cieľa a pána Mariána Leška.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi za oboznámenie s výsledkami hlasovania.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru pánu Cieľovi a pánu Leškovi. členom Rady Slovenskej televízie a odvolala ich z členstva v rade.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže je poludnie, urobíme si poludňajšiu prestávku a potom budeme pokračovať v rokovaní s tým, že by sme začali o 14. 00 hodine. Prosil by som však, aby sme sa o 13. 30 hodine zišli v hnedom salóne na grémiu.

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, nebol by racionálnejší postup ešte teraz uskutočniť voľby?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, môžeme. Toto rozhodnutie som urobil na návrh niektorých poslancov. Nedám o tom hlasovať, len sa spýtam, či chceme teraz dokončiť voľbu televíznej rady alebo chcete obedňajšiu prestávku? /Šum v sále. /

Jedni chcú prestávku, iní nie, takže dám hlasovať. Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Myslím si, že k tomuto bodu bude krátka rozprava, preto by bolo treba vykonať voľbu popoludní.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Rešpektujme to, aj tak sa budú chcieť všetky kluby poradiť. Takže prestávka je do 14. 00 hodiny a grémium bude o 13. 30 hodine.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

ďalším bodom nášho rokovania mal byť návrh na vyslovenie nedôvery Igorovi Cieľovi, členovi Rady Slovenskej televízie a na jeho odvolanie z členstva v Rade Slovenskej televízie. Máte to pred sebou ako tlač číslo 333. Keďže v predošlom bode nášho rokovania sme rozhodli o tom, že pán Igor Ciel sa odvoláva z tejto rady, tento bod vypúšťame, je bezpredmetný.

Šestnástym bodom programu je

Návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

Na 22. schôdzi sme vzali na vedomie rezignáciu niektorých členov v Rade Slovenskej televízie. Podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov Rada Slovenskej televízie má 9 členov, ktorých na návrh výboru volí Národná rada. Nakoľko na funkciu členov rady rezignovalo 5 členov a nakoľko bola vyslovená nedôvera a boli odvolaní z členstva v rade pán Ciel a pán Leško, je potrebné, aby sme dnes zvolili nových členov rady, a to v počte 7.

Návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, ktorý predkladá Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, ste dostali ako tlač číslo 319.

Prosím pani poslankyňu Evu Rusnákovú, aby návrh výboru uviedla.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 22. decembra 1992 číslo 112 boli podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 482/1992 Zb. zvolení Anton Hlinka, Blažena Kočtúchová, Ida Rapaičová, Pavol Haspra a Jozef Heriban za členov Rady Slovenskej televízie. Menovaní listami adresovanými predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky oznámili rozhodnutie odstúpiť z funkcie člena rady z dôvodov uvedených v materiáli "Rezignácia niektorých členov v Rade Slovenskej televízie. "

Odstúpením menovaných z funkcie, ale aj vzhľadom na odvolanie niektorých členov Rady Slovenskej televízie, je potrebné podľa § 8 ods. 1 zákona číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo

482/1992 Zb. doplniť členov Rady Slovenskej televízie z kandidátov navrhovaných v prílohe tejto správy výboru a voľbu uskutočniť tajným hlasovaním. Vzhľadom na to, že kandidátku majú poslanci Národnej rady pred sebou, nebudem ju znova čítať, len by som chcela doplniť informáciu o uznesení výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru z 22. októbra 1993, kde výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky doplniť návrh kandidátov na člena Rady Slovenskej televízie - ods. 4 klub poslancov HZDS - o kandidátov - Ing. Miroslav Kollár a Dr. Alena Kolesárová.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pani poslankyni. Má niekto pripomienky alebo otázky k prednesenému návrhu? Ak nie, pristúpime k hlasovaniu.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, mám pocit, že je nás tu málo, keby ste alebo zazvonili resp. zavolali poslancov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, chcel som to práve urobiť. Pristúpime k hlasovaniu s tým, že chcem najskôr oznámiť, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru odporučil, aby sa voľba členov Rady Slovenskej televízie uskutočnila tajnou voľbou.

Takže najskôr sa budeme prezentovať. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru odporučil, aby sa voľba členov uskutočnila tajnou voľbou. Preto podľa § 27 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku najskôr Národná rada bez rozpravy rozhodne, či o návrhoch na voľbu členov Rady Slovenskej televízie budeme hlasovať tajne.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Budeme hlasovať o tom, či túto voľbu vykonáme tajným hlasovaním. Kto je za tajné hlasovanie? Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že sme sa rozhodli, že budeme hlasovať tajne.

Pristúpime k voľbe. Tým, že sme rozhodli o tajnej voľbe, prosím overovateľov, aby nám rozdali lístky.

Kým budú overovatelia rozdávať lístky, dovoľte mi, aby som pripomenul niektoré zásady tajných volieb. Na hlasovacom lístku sú uvedení kandidáti podľa jednotlivých navrhovateľov v abecednom poradí. Hlasovací lístok upravíte tak, že na ňom ponecháte mená kandidátov, za ktorých hlasujete. Mená a priezviská ostatných kandidátov vodorovne prečiarknete. Zvolení budú kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Pri hlasovaní o kandidátoch za členov Rady Slovenskej televízie bude platný hlasovací lístok, na ktorom budú ponechané mená najviac 7 kandidátov. Ostatné lístky nebudú platné. Čiže môže tam byť najviac 7 kandidátov, ktorých navrhujete.

Najskôr budú hlasovať overovatelia a potom ostatní poslanci.

Chcem sa spýtať, pani poslankyne a páni poslanci, či ste všetci prevzali hlasovacie lístky a hlasovali.

Konštatujem, že lístky máte všetci, ale hlasovanie ešte nebolo skončené.

/Všetci poslanci a poslankyne vykonali akt hlasovania. /

Prosím overovateľov, aby sa odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Kým budú spočítavať hlasy, vyhlasujem prestávku do 15. 00 hodiny.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sieni, budeme pokračovať v rokovaní.

Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledky volieb členov Rady Slovenskej televízie.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil s nepríjemnými výsledkami na voľbu členov Rady Slovenskej televízie. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že na voľbu členov Rady Slovenskej televízie bolo poslancom vydaných 125 hlasovacích

lístkov a pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 117 platných hlasovacích lístkov, 8 neplatných. Všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

Za kandidáta Ing. Fedora Cádru hlasovali 2 poslanci.

Za kandidáta PhDr. Jozefa Darmu hlasovalo 65 poslancov.

Za kandidáta Ing. Jerguša Ferku hlasovalo 66 poslancov.

Za kandidáta Eduarda Grečnera hlasoval 1 poslanec.

Za kandidáta Dušana Jariabeka hlasovalo 63 poslancov.

Za kandidáta Róberta Kardoša hlasoval 1 poslanec.

Za kandidátku PhDr. Alenu Kolesárovú hlasovali 2 poslanci.

Za kandidáta Ing. Miroslava Kollára hlasovalo 64 poslancov.

Za kandidátku Evu Kristínovú hlasovalo 65 poslancov.

Za kandidátku PhDr. Stanislavu Benickú hlasovalo 12 poslancov.

Za kandidáta Ngr. Štefana Nižňanského hlasovalo 42 poslancov.

Za kandidátku Zdenku Rabayovú hlasovali 7 poslanci.

Za kandidáta Rudolfa Dobiáša hlasovalo 50 poslancov.

Za kandidáta PhDr. Rudolfa Lesňáka, CSc. hlasovalo 15 poslancov.

Za kandidáta JUDr. Milana Janičinu hlasovali 2 poslanci.

Za kandidáta RNDr. Milana Ožvolda hlasovalo 69 poslancov.

Za kandidáta Ing. Petra Papaná hlasovalo 63 poslancov.

Za kandidáta Ing. Ernesta Ozogánya hlasovalo 50 poslancov.

Za kandidáta Eduarda Fašunga hlasovalo 46 poslancov.

Za kandidáta JUDr. Jozefa Boboka hlasoval 1 poslanec.

Za kandidáta Mgr. Mariána Minárika hlasovali 2 poslanci.

Za kandidáta PhDr. Vladimíra Holinu hlasovalo 26 poslancov.

Za kandidáta Prof. JUDr. Ľudovíta Jacza hlasovalo 5 poslancov.

Za kandidátku PhDr. Marcelu Koštálovú hlasovalo 35 poslancov.

Za kandidátku PhDr. Irenu Štromfovú nehlasoval žiaden poslanec.

A takisto za kandidáta Silvestra Húsku nehlasoval žiaden poslanec.

Overovatelia teda konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za členov Rady Slovenskej televízie 7 kandidátov: Milana Ožvolda, Jerguša Ferku, Evu Kristínovú, Jozefa Darma, Miroslava Kollára, Dušana Jariabka a Petra Papána.

Druhé kolo nie je potrebné. Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem pánu poslancovi.

Konštatujem po vyhlásení, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána Darma, pána Ferku, pána Jariabka, pána Kollára, pani Kristínovú, pána Ožvolda a pána Papaná za členov Rady Slovenskej televízie. /Potlesk. /

Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

nechcem kaziť, radosť novej koalície z práve utrpeného víťazstva, ale predsa len nech mi je dovolené v dobrej viere a najmä v mene občanov Slovenskej republiky, ktorí žijú

v regiónoch, kde sa vôbec alebo len veľmi nekvalitne prijíma signál Slovenskej televízie, aby som požiadal tých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí pri súbojoch o odvolanie členov Rady Slovenskej televízie, resp. zvolenie jej nových členov prejavili obrovský nadbytok energie, aby ju v budúcnosti radšej venovali omnoho dôležitejšej úlohe, a to pokrytiu celého územia Slovenskej republiky vysielaním programov Slovenskej televízie.

Zrejmé je vám známe, že ešte stále sú lokality, kde sa neprijíma nielen vysielanie druhého programu, ale ani signál prvého programu Slovenskej televízie. Za takúto aktivitu by vám boli dotknutí občania Slovenskej republiky určite veľmi vďační, lebo v opačnom prípade už nezostane nič iné ako im odporučiť, aby koncesné poplatky za svoje prijímače odteraz platili republike Českej, Rakúskej, Poľskej, Ukrajinskej, Maďarskej a snáď v ojedinelých prípadoch aj republike Rumunskej.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

chcel by som doplniť výzvu kolegu, ktorý predomnou hovoril v tom zmysle, že berme zväzácke košele, lopaty a čakany a poďme budovať televízne vysielače. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Chamulovi.

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní ďalšia bodom.

Sedemnástym bodom programu je

Návrh na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 323.

Návrh na zriadenie výboru podľa návrhov a stanovísk poslaneckých klubov prerokovali Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Komisia na dohľad nad priebehom privatizácie. Prosil by som povereného člena výboru pána poslanca Jána Michelku, aby návrh uviedol.

Poslanec J. Michelko:

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, milé kolegyne,

dovoľte mi, aby som v zmysle uznesenia politického grémia Národnej rady Slovenskej republiky z 21. 9. 1993, ktoré ukladá členom Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať návrh na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, oboznámil vás, členov tohto parlamentu, s jednotlivými stanoviskami poslaneckých klubov k tomuto návrhu.

Národohospodársky a rozpočtový výbor 30. 9. 1993 prerokoval tento ako návrh na svojom pracovnom zasadnutí a neprijal žiadne stanovisko ani platné uznesenie k tomuto návrhu, pretože za jeho zriadenie nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Za zriadenie výboru bolo 8 poslancov, 6 poslanci boli proti a 2 poslanci sa hlasovania zdržali.

Stanoviská jednotlivých poslaneckých klubov k zriadeniu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu sú uvedené v citovanej tlači číslo 323, preto ich nebudem ani interpretovať ani komentovať. Chcem iba konštatovať, že za zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu sa vyjadrili všetky poslanecké kluby, okrem klubu poslancov za HZDS, ktorý je proti zriadeniu tohto výboru.

Teraz mi dovoľte, aby som ako predseda Komisie pre privatizáciu pri národohospodárskom a rozpočtovom výbore vyjadril stanovisko členov tejto komisie na potrebu zriadenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. Iste sa všetci zhodneme v tom, že proces transformácie štátneho vlastníctva na súkromné je procesom historickým, neopakovateľným, mimoriadne zložitým, dlhodobým, ktorý má svoje určité špecifiká, svoju neopakovateľnosť a jednoducho nie sú známe ekonomické scenáre, podľa ktorých by sa tento proces úspešne mohol doviesť do konca. Uvedomujúc si náročnosť tejto problematiky už na prvom zasadnutí v júli minulého roku, národohospodársky a rozpočtový výbor vyčlenil 4 členov a zriadil komisiu pre privatizáciu pri tomto výbore. Jej hlavným poslaním je nepretržite sa venovať koncepčným a legislatívnym otázkam privatizačného procesu.

Zároveň na zabezpečenie dohľadu nad procesom privatizácie a na koordináciu kontrolných úloh nad priebehom privatizácie vo všetkých rezortoch bola uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 25 z 15. júla 1992 zriadená 7-členná parlamentná Komisia na dohľad nad procesom privatižacie v Slovenskej republike od jeho začiatku, ktorej predsedom je pán poslanec Miček, ktorý nám podával správu o jej činnosti.

Konštituovaním uvedených dvoch komisií, ale predovšetkým činnosťou gesčného, teda národohospodárskeho a rozpočtového výboru, myslím si, že Národná rada v zmysle článku 92 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb., podľa § 39 v dostatočnom počte poslancov, ale i subjektov zameraných na kontrolu činnosti vlády i Fondu národného majetku ako nezávislého subjektu, má tento proces pod dozorom. Členovia komisie pre privatizáciu pri národohospodárskom a rozpočtovom výbore zastávajú preto názor, že činnosť výboru pre privatizáciu nebude v ničom rozširovať koncepčnú ani kontrolnú funkciu Národnej rady, ktorú doposiaľ vykonáva gesčný národohospodársky a rozpočtový výbor, aj obidve spomínané komisie.

Jedným zo zámerov navrhovateľov je potreba zriadiť takýto výbor, ktorý by mal prierezový charakter, čím by plnil aj určitú koordinačnú činnosť. Zriadením výboru pre jednu oblasť hospodárskej politiky, pre privatizáciu, a zároveň zlúčenie Komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre dohľad nad priebehom privatizácie aj Komisie pre privatizáciu pri Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky by sa však, podľa nášho názoru, dosiahol opak.

Ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre odštátnenie a privatizáciu podľa § 7 zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ako je vám všetkým známe, je Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Žiaden iný ústredný orgán štátnej správy nemá odštátnenie a privatizáciu vo svojej pôsobnosti. Vyčlenením problematiky privatizácie z pôsobnosti národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady by zanikla práve možnosť koordinácie účastníkov procesu privatizácie, a to tých privatizovaných subjektov, kde zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu alebo odštátnenie a privatizáciu nemajú vo svojej pôsobnosti podľa už uvedeného zákona Slovenskej národnej rady.

Na strane 2 návrhu sa uvádza, že zriadením výboru Národnej rady pre privatizáciu prejde celá problematika privatizácie z národohospodárskeho a rozpočtového výboru do kompetencie práve tohoto nového výboru. Takéto vyčlenenie problematiky privatizácie do pôsobnosti osobitného výboru je otázne, nakoľko vecné a časové súvislosti procesu privatizácie sú neoddeliteľnou súčasťou problematiky hospodárskej politiky vlády ako celku a z hľadiska kompletnosti by v každom prípade mala byť táto problematika zastrešená práve už citovaným národohospodárskym a rozpočtovým výborom. Preto jednoducho považujeme za opodstatnené zachovať súčasný stav.

Konkrétne argumenty uvedené v návrhu, ktorý máte na zriadenie Výboru Národnej rady pre privatizáciu, sú ťažko akceptovateľné, a to z dôvodu zasahovania do výkonnej právomoci jednotlivých ministerstiev resp. iných orgánov štátnej správy. Len ako príklad dovolím si dať do vašej pozornosti a z návrhu na prvej strane citovať: "Na rozdiel od komisie bude mať výbor podstatne širšie kompetencie, a to najmä vo vzťahu ku kontrole činnosti vlády, ako aj kontrole plnenia jej programového vyhlásenia v tejto oblasti. " Prosím vás pekne, nemá túto kompetenciu národohospodársky a rozpočtový výbor a každý jeden poslanec, ktorý tu sedí? V poslednom odseku sa tam napríklad hovorí, že tento výbor bude mať prierezový charakter, čím sa bude plniť aj určitá koordinačná funkcia medzi jednotlivými subjektami, ktoré riadia proces privatizácie. Môžem citovať, mám tu poznamenané, nebudem vás zaťažovať, ale v našom výbore práve na podnet tejto komisie sme mali trikrát zástupcov Národnej banky Slovenska, komerčných bánk, zástupcov ministerstva financií, predstaviteľov kapitálového trhu, atď. Mohol by som v podstate pokračovať, a to len práve preto, že členovia tohto výboru sú zároveň aj ekonomickí leadri jednotlivých politických strán a majú perfektné osobné kontakty práve na tieto osoby, alebo ak chcete, ekonomické osobnosti.

Takisto vecné zdôvodnenie obsahu, ktoré máte na druhej strane, nebudem podrobne komentovať, len v podstate jednou vetou. Bod uvedený pod jedničkou - koncepčnosť a transparentnosť procesu privatizácie je plne zabezpečená, už som spomínal ako. Dôvod uvedený pod bodom 2 - sledovanie vecného a časového plnenia procesu privatizácie s prihliadnutím na čiastkové rezortné koncepcie procesu privatizácie a konkrétne privatizačné projekty osobitne dôležitých podnikov - chcelo by to špecifikovať, čo je to osobitne dôležitý podnik, ale, samozrejme, sledovanie vecného a časového plnenia procesu privatizácie je v kompetencii každého jedného poslanca, keď už nie inak, tak interpeláciou.

Veľmi čudná je požiadavka uvedená pod bodom 3 na tejto strane, kde sa hovorí o účasti členov výboru pri posudzovaní privatizačných projektov. No, je to hrubý zásah výslovne do tejto exekutívy. A predovšetkým - v privatizácii 99 % ľudí je nespokojných, okrem toho, kto je práve úspešný. A zobrať si toto na svedomie, to by som skutočne neodporúčal.

Čo sa týka verejných súťaží, ako sa tam v podstate pokračuje, na Fonde národného majetku, všetkých 7 členov komisie je prizývaných na tieto súťaže, môžu sa toho zúčastniť, vedia ako to prebieha.

Pod bodom 4 - posudzovanie súčasnej legislatívy v procese privatizácie - nechcem vás zaťažovať, ale len zákon 92, ako viete, bol päťkrát novelizovaný. Mám tu uvedené čísla, ale nechcem o tom hovoriť. Proste, chcem len jednoznačne

konštatovať, že plne to zabezpečuje práve národohospodársky a rozpočtový výbor a členovia komisie pre privatizáciu. Nevidím teda dôvod.

Bod uvedený pod číslom 5 - kontrola činnosti Fondu národného majetku, atď. - raz ročne podáva správu, každý poslanec sa má možnosť o rozpočte, ako aj o zámeroch Fondu národného majetku informovať, veď plénum musí byť zo zákona číslo 253 o hospodárení perfektne informované. Nehovorím o tom, že v rámci zákona 253, myslím, že v § 19 je konštituované prezídium fondu, ako aj dozorná rada.

Dôvod uvedený pod bodom 6 na strane 3 - tvorba a využitie finančných zdrojov v procese privatizácie, postavenie finančného sektoru pri podpore transformačného procesu, nakladanie s finančnými prostriedkami získanými privatizáciou - je to výslovne v kompetencii Fondu Národného majetku, teda prezídia, prípadne v spolupráci s ministerstvom financií a vládou.

Dôvod uvedený pod bodom 7 - podmienky vytvárania kapitálového trhu - to je mimo parlamentu, bez ďalšieho komentára.

Dôvod uvedený pod bodom 8 - podpora a formovanie konkurenčného prostredia v procese privatizácie - je to výslovne záležitosť protimonopolného úradu.

Pod bodom 9 - účinnejší vstup zahraničného kapitálu v procesu privatizácie je záležitosťou agentúry Snazir, teda Slovenskej národnej agentúry pre získavanie investičných a rozvojových aktivít zo zahraničia, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, atď.

Bod 10 - dohľad nad dodržiavaním zákonnosti v privatizačnom procese je plne v kompetencii členov komisie, tak aj všetkých členov tohto parlamentu.

Posledný bod 11 - prerokovanie návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva pre správu a privatizácia národného majetku - áno, je to v plnej gescii národohospodárskeho a rozpočtového výboru.

Plne možno súhlasiť s konštatovaním, že transformácia vlastníckych práv je neuralgickým bodom ekonomickej reformy Slovenskej republiky. Reálne skúsenosti s procesom privatizácie ukazujú na potrebu korekcie počiatočných predstáv o jednotlivých formách i rýchlostiach tohto procesu. Je pravdou, že tvrdá preferencia štandardných metód, ktorú vláda prijala 15. septembra 1992 spolu s výrazným deficitom bankových úverov poskytovaných pre privatizačný proces, ako aj nedostatky v koordinačnej činnosti na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku spôsobili v podstate stagnáciu toho procesu, pretože za jeden rok, ako je všeobecne známe a bolo to publikované, sa sprivatizovalo iba 34 štátnych organizácií. Sú vám všeobecne známe aj určité nedostatky tohto procesu. Je napríklad známe, že Interkonzultu bola odobratá licencia pre oceňovanie majetku štátnych podnikov pred privatizáciou práve preto, že pracovníci NKÚ zistili, že sú tam nedostatky v podhodnocovaní vyčíslenia tohto majetku a v nedodržiavaní predpísaných znaleckých štandardov. Známa je aj často kritizovaná prax poskytovania bankových úverov, a to takým podnikateľom, ktorí vedia koho z banky správne zainteresovať pri získavaní bankových úverov, aj keď to, samozrejme, predstavitelia bánk nechcú priznať.

Potom však je namieste otázka, kto vlastne rozhoduje o možnosti byť úspešný v privatizačnom procese - bankoví úradníci, alebo skutočne seriózni podnikatelia s perfektne

pripravenými podnikateľskými zámermi. Alebo koľkokrát sme už počuli od našich vlastných voličov, ktorí nás s rozhorčením informovali, že ich podniky sú vedené manažérmi, že títo si prelievajú štátny majetok, či peniaze do svojich súkromných spoločností s ručením obmedzeným a že úmyselne vedú štátne podniky do červených čísiel. Preto sa môžeme spýtať, kto a na základe akých kritérií napríklad skutočne vie rozdeliť manažérov medzi tých správnych, tzv. osvedčených, alebo tých menej správnych. A samozrejme, mohli by sme pokračovať.

Pýtam sa, budú všetky tieto záležitosti robiť noví členovia tohto výboru pre privatizáciu? Myslím, že nie. Veď na to je predovšetkým vláda, sú tu rezorty. Potom sú tu také organizácie, ako je Najvyšší kontrolný úrad, ktorý má na ministerstve pre správu a privatizáciu - dá sa povedať - stále alebo detašované pracovisko, je tu finančná polícia, je tu Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom pre štátnu kontrolu, je tu Protimonopolný úrad alebo Úrad pre ochranu ekonomických záujmov Slovenskej republiky. Kto má teda dať záruky za to, že privatizačný proces alebo proces transformácie vlastníckych práv v Slovenskej republike nebude lacným výpredajom štátneho majetku "tiežpodnikateľom" alebo, že skutočne bude riadený tak, aby privatizačný proces skutočne zastavil prepad slovenskej ekonomiky a založil ohniská jej rastu? Ak privatizačný proces má splniť túto požiadavku, je potrebné odpovedať na veľmi naliehavé otázky, ktoré v súčasnej dobe sú veľmi často pred nás stavané, a na ktoré by bolo dobré odpovedať.

Budem veľmi stručný, ale niektoré sformulujem. Ktoré štátne podniky a organizácie nebudú privatizované a u ktorých sa do určitej miery zabezpečí určitý podiel štátu? Nedávno sme tu mali návrh pána kolegu Hudeca o zlatej akcii, ktorý chcel ingerenciu štátu riešiť inštitucionalizovaním práve tejto zlatej akcie. Ako ďalej uplatňovať metódu kupónovej privatizácie, ktorá je chválená i zatracovaná? Aké

rámce vymedziť, do koľkých percent ísť? Lebo vieme, že 97 % je vlastne zlé, lebo podniky sa dostávajú do poprivatizačného šoku. Ako sa postaviť napríklad k takzvaným zamestnaneckým akciovým spoločnostiam alebo k predkupnému právu? Vieme, že sú aj výborné skúsenosti. Spomeniem len Sigmu Závadka, kde sú 54 % topmanažéri, 11 % strední riadiaci pracovníci, 35 % ostatní pracovníci, JAS Bardejov alebo aj Bratislavské tlačiarne, kde topmanažment bol vypustený a 85 % akcií majú vlastne bežní zamestnanci. Ako nájsť vhodný model? Každý volá po tom, že áno, zamestnanecké akcie, to znamená model slovenského EZOPU - neviem to inak presnejšie špecifikovať - proste nájsť motiváciu zamestnancov v privatizovaných podnikoch. Do akej miery a v ktorých prípadoch majú napríklad obce alebo regióny vstúpiť do tohto privatizačného procesu? Aké má byť postavenie Fondu národného majetku? Jedni ho glorifikujú a chcú ho postaviť do funkcie TROYHANDSTALT-u, iní ho zatracujú a do štyroch-piatich rokov má byť zlikvidovaný. To je stanovisko expertov Svetovej banky. Akým spôsobom vyhodnocovať tzv. zamestnanecké akciové spoločnosti, ktoré manažment založí a ide do verejnej súťaže? Teda, aby získali nejakú bonifikáciu, chcú mať nejakú garanciu. Ako hodnotiť úlohu investičných privatizačných fondov, kde zatiaľ majú obmedzených tých 20 %? Viete veľmi dobre koľko je sťažností, že keď prídete na valnú hromadu, tak sa jednoducho s vami nebavia.

Je správne teda požadovať, aby privatizačný proces bol pod špeciálnym dozorom aj zo strany parlamentu, predovšetkým pri prijímaní privatizačných koncepcií, ktoré vláda predloží parlamentu, ktoré po schválení by mali byť v podstate platné po celé jej funkčné obdobie s nejakými drobnými vylepšeniami. Taktiež pri príprave a zachovaní zákonov v tejto oblasti, ktoré by živo reagovali na zistené legislatívne diery pri praktickom uplatňovaní privatizácie. Nemalú pozornosť si zo strany Národnej rady zasluhuje aj Fond národného majetku zriadený samostatným zákonom 253/1991 Zb., a to najmä v racionálnom využívaní získavaných finančných prostriedkov a aktív v zmysle platných ustanovení - myslím, že je to § 11.

Na záver mi dovoľte, aby som vyjadril osobné presvedčenie, že odborná úroveň členov národohospodárskeho a rozpočtového výboru - mená, myslím, nemusím spomínať, lebo sú tam všetci ekonomickí leadri - je odbornou zárukou, že to, po čom voláme, to nadrezortné, tá nadrezortná klenba procesu privatizácie je skutočne teraz v správnych rukách, ako by bola v prípade zriadenia Výboru Národnej rady pre privatizáciu. Ako najvhodnejší model sa mi v podstate zdá, že pri riešení koncepcie privatizácie alebo pri prerokúvaní zákonných noriem, ako napríklad teraz bude veľká novela zákona číslo 92/1991 Zb., by bolo veľmi dobré práve doplniť túto komisiu, ktorá je pri národohospodárskom a rozpočtovom výbore, o kolektív špičkových nezávislých expertov, makroekonómov, aby sa pokúsili na tieto načrtnuté otázky odpovedať.

Vážený pán predseda, nakoľko poslanecký klub HZDS dal negatívne stanovisko k návrhu na zriadenie výboru pre privatizáciu, je potrebné, aby sme najskôr, samozrejme, po odznení rozpravy, hlasovali o potrebe zriadiť tento výbor a až potom v zmysle jeho schválenia je možné hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je pripravené.

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Michelkovi. Pýtam sa, či má niekto otázky alebo pripomienky? Prosím, pán poslanec.

Poslanec I. Korbela:

Pán predseda, najprv by som sa chcel opýtať, či už bola otvorená rozprava, lebo by som chcel vystúpiť v rozprave.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, povedal som. Poslanec I. Korbela:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

politizácia privatizácie, ako aj úzka kumulácia v procese rozhodovania v tomto dôležitom celospoločenskom makroekonomickom procese transformácie ekonomiky nabáda parlament k zodpovednosti. Som hlboko presvedčený o nevyhnutnosti prevziať kontrolu a tak zabrániť nepriehľadnej a úzko kumulovanej privatizačnej aktivite vlády. Potrebu kontroly doslova evokuje vládna koncepcia privatizácie národného majetku, v ktorej poukážem na jej najcitlivejšie miesta: nevhodnosť väzieb vlády Slovenskej republiky s Fondom národného majetku, zvlášť citlivou problematikou je oceňovanie majetku podnikov, nakoľko znalecký štandard neupravuje spôsob vyčíslenia trhovej hodnoty a stanovená cena sa neodvíja z trhovej hodnoty, ale jej stanovenie má svoj základ v tzv. zohľadnení sekundárnych efektov a prínosov, a tie sa nedajú spoľahlivo kvantifikovať. To stavia ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku pri posudzovaní výhodnosti predaja a jeho odporúčaní do náročnej a zodpovednej pozície, ktorá si vyžaduje pomoc Národnej rady Slovenskej republiky, pričom ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku predpokladá uprednostniť priame predaje vopred určenému vlastníkovi pred predajom vo verejnej súťaži. Ďalej ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku má snahu rozšíriť svoje právomoci pri pozmeňovaní projektov v rámci ich schvaľovania.

To zďaleka nie sú všetky tzv. citlivé miesta privatizačného procesu, ktorého rozsah a celospoločenská dôležitosť Národnú radu Slovenskej republiky zaväzuje konštituovať výbor pre privatizáciu. Nepostačuje kontrola jednotlivými výbormi Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj nedostatok kontrolných možností Komisie pre dohľad nad privatizáciou národného majetku, ktorá bola konštituovaná uznesením číslo 45 z 29. júla 1992, a jej činnosť sa obmedzila len na dohľad a koordináciu kontrolných funkcií vlády nad priebehom privatizácie. Komisia nevykonávala kontrolnú činnosť voči vláde Slovenskej republiky a jej členom vymedzenú v § 86 až § 88 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44 z roku 1989 Zb. o rokovacom poriadku znení neskorších predpisov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu by mal zhodnotiť jednak doterajší priebeh privatizácie, ako aj posúdiť vládnu koncepciu, sledovať proces schvaľovania privatizačných projektov vo vláde, dbať na dodržiavanie platných zákonných noriem v procese privatizácie zo strany ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, ako aj jednotlivých rezortných ministerstiev, a koordinovať ju s príslušnými výbormi Národnej rady Slovenskej republiky a svoje poznatky využívať pri legislatívnom doriešení celého procesu privatizácie. Nie menej dôležitou úlohou pre výbor je zaoberať sa činnosťou a hospodárením Fondu národného majetku, sledovať realizáciu privatizačných projektov, ako aj sledovať vytváranie kapitálového trhu.

Verím, že aspoň čiastočne som odôvodnil nutnosť konštituovania výboru pre privatizáciu, a preto navrhujem, aby Národná rada zaujala kladné stanovisko hlasovaním.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán poslanec. Poslanec T. Kuzbert:

Chcel by som sa spýtať pána kolegu, keby ma oboznámil, koľko z prvej vlny privatizácie bolo privatizovaných metódou priameho predaja vopred určenému vlastníkovi, lebo hovoril, že sa uprednostňujú tieto projekty.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

pri stanovisku k otázke či zriadiť alebo nezriadiť samostatný výbor pre privatizáciu vychádzam z toho, že proces privatizácie na Slovensku bol jednoducho zastavený, zmrazený. Túto skutočnosť, a síce zastavenie privatizácie, priznal verejne aj premiér Vladimír Mečiar v nedávnych Krokoch, keď zastavenie privatizácie označil za jedinú doterajšiu vážnejšiu chybu súčasnej vlády. Ak je tomu naozaj tak a ak je proces privatizácie naozaj zastavený, treba sa vážne zamýšľať nad tým, ako taký veľký kolos opäť rozhýbať. Iste viete, vážení kolegovia, že predstavy na spôsob takéhoto rozhýbania majú jednotlivé politické strany, máme ho aj my v našom aktuálnom programe "Východiská Slovenskej republiky z krízového stavu". Zjednoduším to - je to taký menší model alebo nie celkom stopercentný, ale príbuzný model nemeckého TREUHAND-u. Pre zaujímavosť vám môžem pripomenúť, že podobné prístupy som našiel aj v programoch SDĽ, ale napríklad o takomto podobnom prístupe hovoril aj pán prezident, keď sme sa zúčastnili diskusie o tom, ako by bolo potrebné sa k tomuto procesu postaviť.

Ak je teda pravdou, že tak zmrazený proces je potrebné opäť rozprúdiť, je úplne zrejmé, že bude potrebné zmeniť aj celý rad zákonov, predovšetkým zákon číslo 92 o veľkej privatizácii. Vy dobre viete, že predchádzajúci minister Dolgoš rozpracoval prípravy na veľkej novele tohoto zákona o veľkej privatizácii. Nesporne by bolo potrebné novelizovať aj zákon číslo 253 o správe majetku štátu a o Fonde národného majetku, ale aj celý rad ďalších zákonov, napríklad zákon o investičných spoločnostiach, ale napríklad aj zákony, ktoré riešia vlastnícke vzťahy k objektom prenajímaným v rámci malej privatizácie. Koniec koncov, ak by také riešenie ako som naznačil malo byť priechodné, bolo by potrebné novelizovať aj zákon o organizácii ústredných orgánov štátnej správy a celý rad ďalších.

Druhý vážny dôvod, pre ktorý je potrebné a vhodné zriadiť takýto výbor, je to, aby bola eliminovaná neuveriteľná koncentrácia moci nielen do rúk vlády, či jednej politickej strany, ale dokonca do rúk jedného človeka. Predseda vlády je aj ministrom pre správu a privatizáciu národného majetku, aj prezidentom Prezídia Fondu národného majetku. Štátnym tajomníkom ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku je ďalší významný exponent HZDS a šéf úradu vlády. Ba aj šéfa kancelárie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku považovalo vládne hnutie za najvhodnejšie obsadiť zo svojich radov, ba dokonca z poslaneckého klubu. Takto vládne hnutie proces privatizácie nielen dokonale zabrzdilo, ale aj spolitizovalo.

Ďalším vážnym dôvodom na to, aby sme zriadili samostatný výbor pre privatizáciu, je to, že neexistujú alebo sa nedarí presadzovať do života koncepcie privatizácie našich

najvýznamnejších podnikov alebo aj rezortov či jednotlivých sektorov. Spomeniem len niektoré z nich: Slovenský energetický podnik, Slovenský plynárenský podnik, Poštová novinová služba, SAD a mnohé ďalšie. Pripomínam, že 15. októbra v ZŤS v Dubnici nad Váhom už druhýkrát ľudia nedostali v riadnom výplatnom termíne výplaty, ale privatizačný projekt nie a nie schváliť, pretože takéto koncepcie buď chýbajú, alebo sú tak nevyjasnené, že k schváleniu sa príslušné ministerstvo nevie odhodlať.

Okrem týchto koncepcií, ktoré som menoval, treba poschvaľovať ďalšie, zdanlivo málo relevantné, napríklad koncepciu rozvoja kapitálového trhu, uvoľnenie rúk investičným privatizačným fondom tak, aby mohli obchodovať s akciami nadobudnutými v procese kupónovej privatizácie, atď. Domnievam sa, milí kolegovia, že toto sú naozaj vážne dôvody na to, aby sme dnes takýto samostatný výbor schválili, a to aj preto, že poslancom, ktorí sa takto v samostatnom výbore budú môcť tomuto procesu venovať, sa jednoducho rozviažu ruky, budú mať viac času a budú môcť výrazne prispieť k tomuto procesu, ktorý, ako som povedal v úvode, je jednoducho zbrzdený.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi. Prosím, pán Michelko.

Poslanec J. Michelko:

Len na spresnenie chcem uviesť pánu kolegovi Korbelovi, že v správe stanovisko vlády bolo opačné - znižovať počet projektov určených na priamy predaj. Veľmi krátko k tomu,

prečo to vzniklo. Preto, že pôvodná koncepcia, a to 97 % kupónová privatizácia, 3 % RIF, sa ukázala ako pomerne zlá. Bola prijatá nová koncepcia a, samozrejme, všetky podniky, ktoré mali prepracovať privatizačný projekt, to potom dávali na "vopred určenému vlastníkovi". A kto to bol? Samozrejme, spravidla manažment - viac ako 51 %. Takže to je opačne, čo tvrdil.

Pánu kolegovi Dzurindovi len toľko - má perfektný prehľad, že tento model, ktorý sa používa v Nemecku, je perfektný pre nás, teda je akceptovateľný, ale len v tom prípade, keď nám niekto ročne dá na reštrukturalizáciu sprivatizovaných podnikov nie viac ako 120 miliárd západonemeckých mariek.

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:

Pán Michelko, to jednoducho nie je pravda. Pozrite si náš program, prečítajte, akú by mal fazónu a aké by mali byť jeho hlavné ciele. Tam naozaj ide o to, ten proces čo najviac odštátniť, vytvoriť firmu takpovediac obchodne alebo podnikateľsky orientovanú, kde jednotlivé lobby a politické vplyvy budú čo najviac eliminované. A manažment bude odmeňovaný podľa toho, ako čo najskôr a čo najlepšie sa zhostí úloh, ktoré privatizácia prináša. Mne je jasné, že metódy nemôžu byť identické ako sú - povedzme - v Nemecku, kde je dostatok kapitálu, ale naozaj v tom základnom ide o niečo iné. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy a páni,

s veľkým potešením som počúval začiatok reči pána poslanca Dzurinda, keď hovoril o vôli rozbehnúť privatizáciu. Táto vôľa rozbehnúť privatizáciu je jednoznačne aj u nás najmä preto, že ako naozaj sami priznávame aj ústami najvyšších predstaviteľov nášho hnutia, v prvom roku sa to pribrzdilo. Tiež by sa mohlo hovoriť aj o dôvodoch, prečo sa to pribrzdilo. Osobne nie som zástancom privatizácie hlava - nehlava, lebo na Slovensku platí porekadlo, že v mútnych vodách sa najlepšie loví, ale potom som sa akosi dostal do domáceho prostredia, keď som počul, že pán poslanec Dzurinda začína hovoriť zase o personálnych záležitostiach. Neviem, ako je možné, ako by sa to dalo realizovať, že by za privatizáciu bola zodpovedná táto vláda a privatizáciu by realizovali členovia iných strán. To mi akosi nejde dokopy.

Ďalší problém, ktorý by som chcel spomenúť - viem, že u KDH táto snaha realizovať politiku terajšej vlády nie je len čo sa týka privatizácie, ale podľa ohlasov pri odvolaní niektorých prednostov je aj čo sa týka štátnej správy. Tiež je tu veľká ochota realizovať politiku tejto vlády. A ďalší problém, čo sa týka nemeckého spôsobu privatizácie. Neviem, či by bolo teraz vhodné, ale to je už otázka do diskusie, že keď u nás sa od začiatku aj za spoluúčasti všetkých strán, ktoré pritom boli, či už VPN, alebo KDH, alebo kohokoľvek by sme mohli menovať, začal jeden spôsob privatizácie cestou ministerstva, aby sa to menilo na nemecký TROYHAND.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:

Pán Ľupták, prepáčte, ale to bolo o niečom úplne inom. Je mi ľúto, že tomu nerozumiete. To, že za privatizáciu je zodpovedná táto vláda, je jasné. Ale kto vám povedal, že ju chcú realizovať iné strany? Zodpovednosť vlády podľa mojej predstavy alebo predstavy tých, ktorí chcú aj nový výbor, je v tom, že táto vláda zabezpečí kvalitné zákony, a o to by sa mohol vo väčšej miere pričiniť autonómny výbor. O toto tu ide. Keď som spomínal aj personálne veci, tak som to spomínal skrz legislatívu. Veď vy ste pretlačili novelu zákona, ktorá takéto veci jednoducho predurčuje, že vysoký štátny úradník, dokonca člen vlády, je prezidentom Prezídia Fondu národného majetku. Takéto zákony nie sú dobré, celý ten proces politizujú. A domnievam sa, že keby ho odpolitizovali, aj tento proces by jednoducho bol rýchlejší. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Som skutočne rád, že aspoň niekto tej privatizácii rozumie, a dokonca som rád, že tomu rozumie pán poslanec Dzurinda. Ale keď pán poslanec Dzurinda spomína konkrétne mená a konkrétne funkcie, tak to prosím, či už tomu rozumiem alebo nerozumiem, ale to boli konkrétne mená, čiže bolo hovorené nie o privatizácii, ale o personálnej politike.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Dzurinda, viete, že hlavné dôvody, pre ktoré privatizácia je pribrzdená, sú jednoducho v tom, že nemáme dostatok privatizačného kapitálu. Toto nikto nemôže zmeniť, iba ak natlačením nových peňazí. Takže nehovorme o tom, že sú veci čisto subjektívneho rázu. To nie je pravda. To sú veľmi objektívne faktory, s ktorými musíme počítať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi Húskovi. Pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Pán Ľupták, urobím ešte jeden pokus, aby sme si dobre porozumeli v dobrej, normálnej, serióznej atmosfére. Predsa zákon hovorí, že minister pre správu a privatizáciu je automaticky prezidentom Fondu národného majetku, že minister financií je predsedom Dozornej rady Fondu národného majetku. Takýto zákon treba zmeniť, lebo škodí procesu privatizácie.

A k tomu, čo ste hovorili, pán podpredseda Húska, nemyslím si, že ste povedali, alebo ste uviedli hlavný dôvod toho zmrazenia. Som hlboko presvedčený, že hlavný dôvod toho zmrazenia - ak si odmyslím a odpustím, aby som neeskaloval obdobie pred a po voľbách - je to, že máme neujasnené prístupy k tomu ako tieto rozhodujúce giganty privatizovať.

Kdeže kapitál, keď v ZŤS Dubnica už druhý rok sa nevieme vyjadriť k projektu. A tam je jedna zamestnanecká akciová spoločnosť, sú tam vtiahnuté mestá svojím percentuálnym podielom. Robotníci majú veľký záujem o kúpu jednotlivých akcií. Prečo takýto projekt je už druhý rok neschvaľovaný? A mohol by som pokračovať. Zoberme si také ČSAD, zoberme si PNS. Najprv musí vypuknúť zatiaľ novinový škandál, a zrazu sa dozvieme, že o projekte nie je rozhodnuté, pretože jednoducho nevieme ako to sprivatizovať. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Húska sa hlási. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán Dzurinda, musím ešte raz vstúpiť do debaty. Totiž problém nie je v tom, akým spôsobom sú zabrzdené toky privatizácie, ale že privatizácia je trvalé brzdená práve tým, že sa stretajú veľmi rozdielne a veľmi silné privatizačné záujmy, ktoré sa vzájomne šachujú a ktoré vzájomne pôsobia oneskorujúce alebo odďaľujúco. Predstavte si len, čo to všetko znamenalo, keď sa privatizačné projekty pripravovali schválne nedokonale. Museli sa niekoľko razy vracať. Toto sú skutočnosti, ktoré v tom vedú. Ide jednoducho o zápas ekonomických záujmov a tento nemôže odstrániť vlastne nikto v podmienkach súbehu záujmov. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi. Ešte pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

K tomu, čo ste hovorili, pán podpredseda Húska, chcem len pripomenúť jednu skutočnosť, že medziiným nedostatok kapitálu rieši napríklad aj kupónová privatizácia. My sme sa rozhodli druhú vlnu tejto privatizácie spustiť o rok neskoršie ako v Českej republike.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:

Pripúšťam, pán podpredseda Húska, že sú rôzne záujmy, a pripúšťam aj formuláciu, že môžu šachovať z prípadu na prípad istú tvorbu. Nuž, ale práve takýto samostatný výbor, kde budú mať zastúpenie aj politické strany a kde tieto koncepcie budú môcť mať jednoducho väčší priestor, azda tomu môže viac napomôcť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

práve táto diskusia aj faktické pripomienky sú len dokladom toho ako je veľmi spolitizovaný proces privatizácie. Tak poďme ho zvecniť. Sú tu dve koncepcie. Jedna koncepcia - urobme výbor, inštitucionalizujme a všetko bude v poriadku. Navrhli sme 7 ľudí, sú to makroekonómovia, ktorí tomu rozumejú, dobre, v poriadku. Druhá koncepcia môže byť taká, aby sme práve zvecnili celý proces privatizácie, zreálnili ho. Dovoľme, aby poľnohospodársky výbor sa vyslovoval k privatizácii poľnohospodárskeho sektoru, k štátnym majetkom,

družstvám, atď., lebo na to je kompetentný, aby sa zdravotnícky výbor kompetentne vyjadroval k privatizácii zdravotníckych zariadení, lebo to má v merku, aby sa školský výbor zapodieval otázkou privatizácie, atď., atď., aby sa národohospodársky a rozpočtový výbor z hľadiska hospodárskej politiky ako celku, kde privatizácia je kľúčovým pilierom, zapodieval vyvážene a harmonizovane celou touto otázkou.

Naša koncepcia bola taká: Dajme väčšie právomoci komisii, doplňme ju a rozšírme ju o expertov, makroekonómov, ktorých poznám prinajmenej 30, a budeme to mať pod kontrolou. Rozšírme teda kompetencie, nevravme, že výbor ich nemá dostatok, že komisia, ktorú sme zvolili pre dohľad nad privatizáciou od samého počiatku, nemá dostatok kompetencií. Tak ich rozšírme a podoprime ich naozaj expertmi, ktorí týmto otázkam rozumejú. Alebo druhá koncepcia, akú presadzujete z hľadiska čistého rýdzeho politika, je, že teda budeme mať 7 poslancov alebo 9, ktorí budú túto otázku za nás riešiť. Tá politika inštitucionalizácie týmto smerom je nešťastná. Nepomôže nám ani o krok ďalej.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Zselenák:

Vážené dámy, vážení páni,

keď dovolíte, predsa len by som sa pokúsil o ukľudnenie tejto situácie a vysvetlenie istých východísk, o ktoré sa opiera predkladaný návrh na zriadenie výboru pre kontrolu

procesu privatizácie alebo dohľad nad procesom privatizácie. Opiera sa o článok 84 ods. a/, kde sa hovorí, že do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať ako sa dodržiavajú. Nič iného sa týmto návrhom nesleduje. Ďalej v bode g/ sa hovorí: "rokovať o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom". A v článku 92 ods.

1 sa hovorí: "Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Ich predsedov volí tajným hlasovaním. "

Nesúhlasím teda s tým výkladom, ktorý sa tu pokúšajú niektorí páni kolegovia viesť, že tu ide o nejakú inú predstavu - momentálne teda, ešte zatiaľ nie, pretože o nič iné nejde než o dodržiavanie zákonov, o dohľad nad realizáciou, nad výkonom zákonov, ktoré Národná rada prijala a schválila. A práve preto takto tento problém istá skupina poslancov mieni riešiť. Politikum do tohto problému nevnášajú poslanci, ktorí navrhujú zriadenie výboru, ale práve tí poslanci, ktorí jeho zriadeniu bránia. Veď predsa aj naivnému dieťaťu musí byť jasné, že nemôžu to byť poslanci dokonca národohospodárskeho a rozpočtového výboru - nech mi je odpustené, poviem to veľmi konkrétne a vecne - či už ide o pána Zemana, ktorý je riaditeľom sekretariátu ministra pre správu a privatizáciu národného majetku, či o pána Michelku, ktorý nám predkladá a zaujíma negatívne stanovisko k tomuto návrhu, ktorý podľa mojich informácií je rovnako pracovníkom ministerstva. Prosím, keď tomu tak nie je, nech to vyvráti. Predsa akáže je to potom kontrola parlamentu nad výkonnou mocou? To je samokontrola. A kto do toho vnáša politiku? Práve tí, ktorí broja proti zriadeniu výboru.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, rád by som položil otázku pánu profesorovi Kočtúchovi. Keby mi jednou alebo dvoma vetami mohol zodpovedať, prečo od júna 1992, kedy sa hnutie HZDS dostalo k moci, sa do dnešného dňa nič nesprivatizovalo. Nebyť nášho predchádzajúceho obdobia, dvojročného, v tejto chvíli Slovenská republika by sa musela volať Slovenská socialistická republika. Totiž nič by tu nebolo sprivatizované. Keby som mohol na to dostať dvomi vetami odpoveď. Keď nie ináč, tak by som prosil vysvetlenie ako svojho času privatizoval Ezop. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

Ezop, našťastie, bol sprivatizovaný ako otrok a nemal vlastné možnosti. Ak by pán Mikloško chcel skúšať, alebo túto skúsenosť previezť na Slovensko, tak nech nás pán Boh chráni, aby som odpovedal v jeho dikcii. Po druhé - jednou vetou, pán Mikloško: Pôvodná koncepcia privatizácie nebola vyvážená, nebola harmonická, a doklady o tom, ako sa musela reparovať prvá vlna privatizácie, sú naporúdzi. Základným nešťastím našej privatizácie bol fakt, že za vás, pán Mikloško, predsedom resp. ministrom pre správu a privatizáciu

niekoľko stomiliardového majetku bol odborný asistent, ktorý tri roky prednášal na Vysokej škole ekonomickej a nezískal v previerke akreditáciu ďalej prednášať na tejto škole. Keď trojročnému asistentovi sa zverila celá škála makroekonomickej filozofie privatizácie, takto to potom aj vyzeralo. Musíme reparovať celú filozofiu, celú technológiu, celý mechanizmus privatizácie. A pokiaľ ide práve o to, môžete si pozrieť projekty, ktoré boli schválené, ako fungujú v reálnych podnikoch. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Potom pán poslanec Plesník.

Poslanec F. Mikloško:

Len skromne by som chcel poznamenať, že pán minister Mikloš pokračoval len v koncepcii, ktorú rozvinul pán podpredseda Húska ešte ako minister. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec, prosím vás, veď niekoľkokrát v novinách a všelikde informoval ako musí meniť pôvodné koncepcie i zámery a prispôsobovať ich ešte bližšie českým pomerom. Ďakujem za to, že ste na to zabudli.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby už mohol vystúpiť pán poslanec Plesník. Potom budú zase faktické poznámky.

Prosím, pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

vlastne to ani nie je faktická poznámka, skôr prosba. Je dobrým zvykom v demokraciách, že sa veľmi tvrdo kritizujú ministri, ktorí sú v úradoch. O pánu ministrovi Miklošovi som sa vyjadroval v dobách, keď bol ministrom a hlasoval som za jeho odvolanie. Od toho momentu, čo minister odišiel z úradu, už akosi sa o ňom veľmi nezvykne hovoriť v parlamente.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:

Prirodzene, nebol by som sa o tom vyslovil, ale pán poslanec Mikloško ma priamo apostrofoval, aby som vysvetlil príčinu, prečo teda proces privatizácie, podľa jeho názoru, uviazol, zamrzol, atď. atď.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte pán poslanec Dzurinda. Ale nechajme už hovoriť pána poslanca Plesníka.

Poslanec M. Dzurinda:

Chcel by som podoprieť to, čo povedal kolega poslanec Mikloško. My sme naozaj nepredkladali ani osobitné programové vyhlásenie po prvom odchode premiéra Mečiara, plne sa

pokračovalo v koncepcii, ktorá tu bola rozohraná, teda to má stopercentnú pravdu, ale viac ma zaujalo to, čo ste povedali vy, pán poslanec Kočtúch, čo sa dialo s tými projektami prvej vlny. Dialo sa len to, že ste neboli schopní ich doschvaľovať a jednoducho pretláčať. Nezakazujte investičným privatizačným fondom obchodovať s cennými papiermi, ak v tých podnikoch to začne ísť k lepšiemu. Jediné, čo ste naozaj dokázali, že sa nenápadne pokúšate pokračovať v tých projektoch z prvej vlny, ktoré boli, akurát predávate podniky o 35 % lacnejšie ako my - pozri slovenský tabakový priemysel. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

na úvod len jednu poznámku. Vystúpil by som aj vtedy, keby som nebol navrhovaný za člena tohoto výboru a keby som nebol v predmetnom uznesení navrhovaný ako jeden z možných kandidátov na predsedu tohto výboru. Vystúpil by som jednoducho preto, že už druhé volebné obdobie, ktoré som v Národnej rade, sa problematikou privatizácie zaoberám a už druhé volebné obdobie upozorňujem na skutočnosť, že Národná rada sa správa resp. má vzťah k procesu privatizácie ako k cudziemu dieťaťu. Bolo tu už povedaných príliš mnoho slov na podstatu privatizácie, koncepčné pohľady privatizácie, jednotlivé pohľady ako by sa mala privatizácia upravovať. Povedzme si však rovno, že jednoznačne z pôdy tohto parlamentu, nie z pôdy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, nezaznelo, akým spôsobom, akým smerom chceme upravovať privatizáciu, teda k akým cieľom, či sú to ciele politické, a teda uprednostňujeme len zmenu vlastníctva, či sú to zmeny ekonomické, a teda uprednostňujeme urýchlený príjem prostriedkov z predaja štátneho majetku, alebo sú to určité strategické ciele, ktoré by mali smerovať k posilneniu vlastníckych vzťahov, a tým k upevneniu ekonomiky.

Nekrivdime mladému asistentovi, ktorý možno na funkciu ministra nedorástol, ale je pravdou, že vláda predchádzajúceho volebného obdobia sa držala prísne vymedzeného programu privatizácie - tak bol vymedzený vo federálnom programe, a to uprednostňovaním politického cieľa urýchlenej zmeny vlastníctva, a teda urýchlenej privatizácie na kupónovú metódu. Treba povedať, že takéto ujasnenie privatizácie, napriek tomu, čo tu pán profesor Kočtúch ku všetkej úcte povedal, sa v programovom vyhlásení ani tejto vlády, ale ani vo vyjadrení tohto parlamentu nepovedalo. Povedzme si na rovinu, že doteraz sa viac zaoberáme problémom koncepcie spôsobu privatizácie ako akousi stratégiou privatizácie, teda základnými čieľmi kam chceme s privatizáciou dôjsť. A jedno viem analyzovať aj sám, aj keď som síce len skromný ekonóm, že malá privatizácia splnila jeden základný cieľ, jednu základnú požiadavku - rozbiť systém veľkoobchodov, rozbiť systém maloobchodnej siete a napomôcť podnikom do stavu, kde sme sa dnes dostali, do stavu hlbokej insolventnosti.

Vážení, oddeľme tieto dve veci a povedzme si na rovinu, koľko zo zadĺženosti spôsobili kvázi obchodníci, kvázi špekulanti, a koľko stratených miliárd z tejto zadĺženosti sa nachádza práve v tejto koncepčnej nekoncepčnosti malej privatizácie. Základná otázka spočíva v tom, do akej miery Národná rada sa bude problematikou kontroly privatizačného procesu zaoberať, akým spôsobom sa bude vžívať do svojej iniciatívnej úlohy navrhovať zmeny, postupy, tak ako nakoniec to vymedzuje zákon číslo 44 o rokovacom poriadku v § 39, ktorý predsa hovorí, že príslušné výbory vo svojej oblasti pôsobnosti rokujú o zásadných otázkach hospodárskeho

a sociálneho rozvoja, zúčastňujú sa na rozpracovaní koncepčných otázok vnútornej politiky a hospodárskej politiky.

Vážené kolegyne, kolegovia, určite si spomínate na nedávne - pred polrokom - prerokovávanie rozpočtu Fondu národného majetku. Ruku na srdce, s akým dôrazom táto Národná rada prerokovávala dokument, v ktorom sa hovorilo o nakladaní so 140 miliardami štátneho majetku v procese jeho odštátnenia? Stanovisko národohospodárskeho a rozpočtového výboru bolo asi také, ako keď si idem do bufetu kúpiť za 8, 40 korún jeden šalát s rožkom. Prepáčte za toto vulgárne vyjadrenie, ale je to tak. Veď dodnes sme sa v podstate nevrátili k tomu, aby nám Dozorná rada Fondu národného majetku, ktorej predsedom je minister financií, predložila stanovisko dozornej rady tak, ako jej to ukladá zákon k rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1993. Podľa mojich skromných znalostí dodnes národohospodársky a rozpočtový výbor nežiadal Fond národného majetku, aby v súčinnosti s predkladaním štátneho rozpočtu na rok 1994 bol predkladaný i návrh rozpočtu tejto inštitúcie, Fondu národného majetku na rok 1994. A pritom obyčajné zrovnanie: pokiaľ sa štátny rozpočet robí na úrovni asi 120 mld korún, vo Fonde národného majetku je 140 mld korún, teda minimálne je zrovnateľný so štátnym rozpočtom, a preto aj taká pozornosť by mu mala byť venovaná.

Národohospodársky a rozpočtový výbor by mal byť ten, podľa spravodajcu i predsedu výboru, ktorý sa týmito otázkami kontroly privatizačného procesu, iniciovania jednotlivých otázok zaoberá. Po zmene kompetenčného zákona a preradení niektorých ministerstiev pod ministerstvo hospodárstva, mám na mysli ministerstvo stavebníctva a ministerstvo cestovného ruchu, dnes je v kompetencii tohto výboru prerokovávanie základných stratégií hospodárskeho rozvoja minimálne 8 až 10 hospodárskych rezortov. Keď to zoberiem na počet kapitol, teda je to tento počet kapitol, ktoré národohospodársky a rozpočtový výbor by mal zvažovať, mimo tej naj základnejsej, a to je makroekonomický pohľad na štátny rozpočet a súvisiace otázky. Nechcem krivdiť ani kolegom z národohospodárskeho a rozpočtového výboru, ani ničomu, čo tu bolo povedané, ale vyslovujem jednu základnú otázku, ktorú by sme si mali povedať. Chceme zintenzívniť svoju vlastnú kontrolu nad jedným nezvratným, dúfam, že nezvratným procesom v histórii tejto mladej republiky, a to je deetatizácia štátneho vlastníctva a jej následná privatizácia? Ak áno, pýtam sa, prečo sa bránime tomuto procesu?

Národná rada na začiatku svojho volebného obdobia sa rozhodla, že ustanoví niekoľko svojich výborov tak, ako to hovorí ústava, tak ako o tom hovorí zákon o rokovacom poriadku. Pýtam sa kolegov a kolegýň z výboru pre zdravotníctvo a sociálne otázky: Prečo máme ustanovený tento výbor? Prečo máme ustanovený výbor pre školstvo a kultúru? Prečo máme ustanovený výbor, ktorý sa venuje otázkam životného prostredia a ochrany prírody? Možno práve z toho dôvodu, že každej z týchto oblastí je potrebné venovať podstatne hlbšiu pozornosť v širších meradlách a práve s využitím odborných expertov tak, ako to tu profesor Kočtúch spomínal. Ovsení proces privatizácie, to nie je len zákon číslo 92, či zákony 427 a 474, ktoré vymedzujú prevod vlastníctva, to sú i ďalšie zákony, ktoré vytvárajú podmienky pre vytvorenie súkromného sektoru. Nie náhodou sa v tomto období omnoho hlasnejšie ozývajú zástupcovia súkromných podnikateľov, strana podnikateľov, Združenie podnikateľov Slovenska, ktorí poukazujú na rozpornosť medzi vyhláseniami vlády a programovým vyhlásením vlády pre podporu malého a stredného podnikania a medzi skutočnosťou, ktorá sa tu sleduje.

Viete, s akým dôsledkom sa dnes stretlo prerokovanie novely Trestného zákona. Viete, že sa stretli už v reálnej praxi pripomienky k zákonu o vlastníctve k nebytovým priestorom. Ale to isté, a podrobnú novelu s takouto analýzou by si vyžiadali zákony o cenných papieroch, investičných spoločnostiach, investičných fondoch a ďalšie. Tieto skutočnosti totiž vytvárajú tlak na Národnú radu, aby posudzovala tieto súvislosti skutočne koordinovane a komplexne. Nie, nikto neberie právo a zodpovednosť zdravotníckemu výboru, aby pána ministra Soboňu vyspovedal ako to bude s privatizáciou lekární, zdravotníckych zariadení, kúpeľov. Ale proces privatizácie to nie je len koncepcia, ktorú pán minister predloží, to sú i všetky ďalšie následné kroky.

Keď sa ustanovovala Komisia Národnej rady pre dohľad nad procesom privatizácie, neustanovovala sa ako koordinačná komisia medzi jednotlivými výbormi. Ustanovila sa ako akýsi politický orgán, pretože sú v nej zastúpení jednotliví poslanci z poslaneckých klubov. A jej úloha do značnej miery bola ovplyvnená týmto poslaním, ktoré jej bolo dané do vienka. Ak si teda chceme otvorene povedať, či chceme kontrolovať tento rozhodujúci proces, proces odštátnenia, predaja majetku za vyše 300 mld korún, tak si potom povedzme aj otázku, aká bude najvhodnejšia forma kontrolovať tento proces a iniciovať nutné zmeny a zákonné predpisy s tým súvisiace. Som toho názoru, že v tomto prípade tu nejde o hru

o fazuľky. V tomto prípade Národná rada práve ustanovením predmetného výboru dáva jasne najavo nielen tým, ktorí vstupujú do privatizačného procesu, ale i tým, ktorí sa v trhovom prostredí pohybujú, že Národná rada má jednoznačne záujem vytvoriť klímu pre naplnenie programového vyhlásenia pre podporu rozvoja súkromného sektoru.

Ak si teda spätne spravím analýzu toho, čo tu doteraz bolo povedané, nadobúdam jeden dojem. Možno ako keby práve

i výber spravodajcu k predmetnému návrhu signalizoval, že skôr nám ide o to, nájsť si dôvody prečo nie. I ja by som vedel, kolega Michelko, tých predmetných 11 bodov vysvetliť, prečo práve áno, ale skúsme si povedať dokedy táto Národná rada zostane ľahostajná k rozhodujúcim procesom v našej ekonomike. Preto vás vyzývam, vážené kolegyne, kolegovia, skôr

ako pristúpime k vyjadrovaniu sa a k hlasovaniu o predmetnom návrhu, zvážme tieto skutočnosti a uvedomme si, že možno ešte poslanci XI. volebného obdobia budú za nami prijímať zákon, ktorý zruší Fond národného majetku, ale verme tomu, že oni sa už procesom privatizácie v takom meradle, v akom sa zaoberáme my, zaoberať nebudú. Nenechajme priestor na to, aby na naše pôsobenie padol čo i len tieň toho, že sme sa k tomuto rozhodujúcemu procesu jednoducho nechceli venovať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Bajan sa hlási. Poslanec V. Bajan:

Vážené kolegyne, kolegovia,

mám len faktickú pripomienku. Zvážil by som argumentáciu kolegu Plesníka. Obávam sa, že nie je úplne namieste tvrdenie, že táto Národná rada sa nevenuje makroekonomickým problémom spoločnosti. Minimálne je to nepresné, ak nechcem byť vulgárny. Skôr ma napadá ako mladého poslanca resp. poslanca za moje prvé volebné obdobie, nehovorím koľké, ale dúfam, že posledné, otázka prečo sa vznikom tohto výboru Národná rada nezaoberala už predtým, resp. keď sa začal proces privatizácie. Myslím si, že ideme ďalej, čo sa týka počtu a typov výborov ako predchádzajúca Národná rada.

Proces privatizácie začal už minulé volebné obdobie, a tam bolo veľmi dôležité uchytiť štart privatizácie. Teraz, keď sme zistili, že privatizácia ide podľa niektorých ináč, resp. podľa ďalších nejde vôbec, rozmýšľame nad tým, že výbor by to mal rozštartovať. Prepáčte, ale na túto otázku naozaj čakám odpoveď, prečo práve teraz a či v tom naozaj nie je politikum.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Prosím vás, dovoľte mi k prvej časti niekoľko návrhov. Podľa kolegu Plesníka potom by sme mohli vytvoriť výbor pre kontrolu stávkových kancelárií, výbor pre telesnú výchovu a šport, lebo aj tam sú obrovské problémy, alebo napríklad výbor pre rozvoj malého a stredného podnikania. Prosím vás, teraz jeden konkrétny prípad, prečo, aj prečo privatizácia nejde. Je to príklad z poľnohospodárstva. Ide konkrétne o Poľnonákup Tekov Levice. Tento podnik má 4 výstupy a najväčším problémom bolo majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov a legalizovanie - dobre počúvajte - legalizovanie 50 stavieb, ktoré boli postavené načierno, na ktoré neboli projekty, nebolo stavebné povolenie. A tieto stavby, vážení páni v zadných radoch, sa stavali v rokoch 1950-1989. Tieto nedostatky teraz, táto vláda, od roku 1989 musí naprávať. Toto láskavo si berte na vedomie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec. Poslanec L. Kliman:

Chcel by som faktickou poznámkou reagovať na predrečníka. Po prvé - demagógiou o tom, že by sme mohli vytvoriť celý rad ďalších výborov, môžem odpovedať rovnakým spôsobom, že na tom istom princípe by sme mohli zrušiť aj tie výbory, ktoré sú teraz. A druhá vec, ak sa v rokoch 1950-1989 postavili desiatky alebo stovky stavieb, z ktorých boli mnohé aj čierne, za to ešte dnes sú tisícky bytov, ktoré nie je za čo dostávať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Tomeček, potom pán poslanec Chamula.

Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som aj ja vystúpil k problematike zriadenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. V úvode by som chcel povedať, že táto problematika transformácie vlastníckych vzťahov je v postkomunistických krajinách, teda i v našej Slovenskej republike, zložitá a konfliktná, so širokým dopadom na všetky sféry a stránky ekonomiky. Zriadenie výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre túto problematiku je preto v súčasnosti vysoko aktuálne. Chcel by som to dokladovať zase na určitých krokoch, určitých problémoch, ktoré vidím ja. Je to proces transformácie vlastníckych vzťahov. Zahŕňa komplex čiastkových problémov s množstvom väzieb smerom dovnútra i navonok a vyžaduje si vzhľadom na význam, zložitosť a špecifickosť tohto procesu osobitnú pozornosť zo strany Národnej rady. Je nanajvýš žiadúce, aby Národná rada nebola odkázaná len na sprostredkované informácie o zámeroch, stave, priebehu a výsledkoch tohto procesu, ale získavala ich z vlastnej iniciatívy a priamo svojím špecializovaným orgánom, teda výborom. Objektívnosť informácií a vytváranie objektívneho obrazu o transformačnom procese si vyžaduje zapojiť do práce výboru nezávislých expertov - teoretikov i praktikov z makroekonomickej i mikroekonomickej sféry.

Doposiaľ existujúca Komisia Národnej rady na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike aj napriek úsiliu, ktoré vynakladá, nie je kapacitne ani časovo schopná takúto úlohu plniť a suplovať funkcie výboru. Informácie získava najmä osobnou iniciatívou svojich členov, často len na podnety im adresované ako poslancom. Národná rada o priebehu privatizácie je odkázaná v zásade len na informácie poskytované exekutívou formou správ, ktoré môžu byť ovplyvnené subjektivizmom a tendenčnosťou, v zásade neprechádzajú oponentúrou.

Doterajšie výsledky transformácie vlastníckych vzťahov, osobitne privatizácie, nie sú uspokojivé. Hovorilo sa tu dosť o stagnácii tohto procesu, čo si vyžaduje posúdiť celkovú koncepciu transformačného procesu s jej prípadným prehodnotením, aktualizovaním, vykonať zmeny v legislatíve a dať tomu procesu nové rozvojové impulzy.

V poslednom období sa rozvinula pomerne široká diskusia o koncepcii privatizácie a jej prehodnotení. Napríklad z iniciatívy Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky sa v I. polroku 1993 z iniciatívy prezidenta republiky, politických strán a podobne otvorila diskusia organizovaná na tomto ministerstve so zástupcami parlamentných politických strán a viedla k záveru o nutnosti legislatívnych úprav veľkou novelou zákona číslo 92/1991 Zb. k procesu privatizácie.

Úspešné zvládnutie transformačného procesu si vyžaduje široký politický konsenzus a všeobecnú podporu všetkých politických strán zastúpených v Národnej rade. Zabezpečenie transformácie vlastníckych vzťahov nie je len vecou vlády,

aj keď ju nemožno zbavovať, zodpovednosti za splnenie tejto úlohy, a jednotlivých ministerstiev, ale má celospoločenskú dimenziu. Parlamentné politické strany musia byť do tohto procesu svojím spôsobom vtiahnuté a musia mať možnosť konštruktívne ovplyvňovať transformačný proces a niesť za jeho uskutočňovanie i politickú zodpovednosť. Čiže existenciou výboru by sa vytvorili preto vhodné predpoklady.

Úspešné zvládnutie transformačného procesu si vyžaduje hľadať také riešenia, ktoré budú mať všeobecnú politickú podporu, aj cestou kompromisov. Napríklad diskusie organizované Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky so zástupcami parlamentných politických strán ukázali, že transformačný proces má politickú podporu a možno dosiahnuť i všeobecne prijateľné, kompromisné riešenia.

Vzhľadom na množstvo článkov, ktoré sú zapojované do procesu veľkej privatizácie - nemyslím novinové články, ale je to podnik, zakladateľ, ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, vláda Slovenskej republiky, Fond národného majetku Slovenskej republiky, nadobúdateľ resp. výstupný subjekt, ďalej ministerstvo financií a podobne - vznikajú objektívne konfliktné situácie a stret rôznych záujmov. Takto organizovaný proces si preto vyžaduje úzku súčinnosť jednotlivých článkov, pričom posúdenie plynulosti tohto procesu, ako aj konfliktných situácií, si v záujme objektívnosti vyžaduje nezainteresované pohľady. Zaťahovanie ďalších článkov do tohto procesu, ako kontrolný odbor Úradu vlády Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad a podobne síce budia dojem maximálnej objektívnosti, avšak v skutočnosti vytvárajú podmienky na vznik ďalších konfliktov a proces sa stáva ťažkopádnejším.

Kritika za stagnáciu procesu privatizácie sa sústreďuje najmä na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného

majetku. Pritom ministerstvo je len jedným z týchto článkov v procese privatizácie. Hľadanie úzkych miest procesu privatizácie a eliminovanie nedostatkov si vyžaduje sledovať celý proces vo všetkých jeho článkoch. Takáto kompetencia prislúcha a mala by prislúchať Národnej rade.

Zákon Národnej rady číslo 172/1993 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon číslo 92/1991 Zb., ako aj pripravovaná veľká novela zákona číslo 92/1991 Zb., dávajú Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky väčšie kompetencie v procese privatizácie. Na eliminovanie prípadného podozrenia zo zneužitia týchto kompetencií je tiež žiadúce zabezpečiť zvýšenú pozornosť Národnej rady.

Proces transformácie vlastníckych vzťahov je v centre pozornosti verejnosti a tá citlivo reaguje na informácie kriminalizujúce tento proces. Dohľad a kontrolná funkcia Národnej rady, informácie poskytované výborom Národnej rady by prispeli k odkriminalizovaniu tohto procesu. Ku kriminalizovaniu najmä procesu privatizácie významnou mierou prispeli informácie kontrolných orgánov, kontrolný odbor Úradu vlády, Najvyšší kontrolný úrad, šetrenia polície, prokuratúry o senzačných odhaleniach porušenia zákonnosti. Takáto iniciatíva často z dôvodu preukázania svojej potrebnosti budí nedôveru v proces privatizácie najmä u záujemcov v zahraničí. Bolo by žiadúce, aby Národná rada prostredníctvom svojho špecializovaného orgánu posúdila pravdivosť týchto informácií a vyhodnotila efektívnosť kontrolnej činnosti.

Zákonodarstvo v oblasti transformácie vlastníckych vzťahov je pomerne komplikované a vzájomne tesne previazané, často v praxi nie celkom zasúladené. Na koordináciu legislatívnej činnosti sa ukazuje výbor Národnej rady ako najvhodnejší. Pri komplikovanosti legislatívy vzniká nebezpečenstvo vzájomnej rozpornosti návrhov zákonov. Napríklad návrh zákona Národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb., sa odvoláva na platný zákon číslo 253/1991 Zb., pričom pripravovaná novela zákona číslo 92/1991 Zb. predpokladá zrušenie zákona číslo 253/1991 Zb.

Názov navrhovaného výboru, na základe toho, čo som teraz povedal, nezodpovedá hĺbke problémov, ktoré by bolo v súvislosti s privatizáciou v širšom slova zmysle potrebné obsiahnuť. Z hľadiska zamerania by bol vhodnejší názov výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre transformáciu vlastníckych vzťahov. Predložený návrh odvodzuje problémové okruhy, ktorými by sa mal výbor zaoberať, od procesu veľkej privatizácie. Proces veľkej privatizácie je síce významnou, ale nie jedinou súčasťou privatizačného procesu. Je potrebné si uvedomiť, že veľká privatizácia je len jedným z nástrojov transformácie vlastníckych vzťahov. Transformácia vlastníckych vzťahov by mala byť súčasťou transformácie našej ekonomiky na ekonomiku trhovú, ktorej nevyhnutným predpokladom je existencia ekonomických subjektov rôznych vlastníckych a podnikateľských foriem.

Výbor by mal byť vybavený takými kompetenciami, aby obsiahol celý proces transformácie vlastníckych vzťahov v Slovenskej republike, s cieľom napomôcť formovaniu modernej trhovej ekonomiky a jej optimálnemu fungovaniu. Preto by mal výbor z hľadiska vecného zamerania sústrediť svoju činnosť práve na tieto procesy: privatizácia v tzv. malej privatizácii a veľkej privatizácii, likvidácia štátnych organizácií, transformácia majetku štátnych organizácií do vlastníctva municipálneho, transformácia poštátneného družstevného vlastníctva, reprivatizácia čiže oblasť reštitúcií, transformácia bývalého majetku Komunistickej strany Československa a Socialistického zväzu mládeže, vstup nových súkromných subjektov do ekonomiky a ich rozvoj, osobitne z hľadiska podpory vstupu zahraničného kapitálu, zámery a formy účasti štátu ako podnikateľa.

Z hľadiska procesu veľkej privatizácie by malo ísť najmä o otázky spojené s tvorbou koncepcií, právneho rámca transformačného procesu, sledovania priebehu a dodržiavania zákonnosti tohto procesu, zosúladenie transformačného procesu s celkovou hospodárskou politikou a jej súčasťami, vrátane legislatívy.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Harna.

Poslanec Š. Harna:

Budem veľmi stručný, pretože v podstate predrečníci už dostatočne zdôvodnili význam tohto výboru. Chcel by som povedať len toľko, že naše poslanecké kluby Spolužitia a Maďarského kresťanskodemokratického hnutia tento návrh podporujú. Snáď niekoľko myšlienok na vysvetlenie prečo to teraz podporujeme, keď sme vtedy, keď Hnutie za demokratické Slovensko navrhovalo tento výbor, sme boli proti.

Vtedy sme vychádzali z toho, že proces privatizácie je procesom, a stále výbory Národnej rady sa konštituujú k určitým rezortom a určitým objektom, ktoré v spoločnosti existujú. Teda napríklad priemysel a obchod vecne patria do problematiky národohospodárskeho a rozpočtového výboru, zdravotníctvo, lekárne a podobne ako objekty privatizácie, patria výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, napríklad školstvo, pokiaľ by sa privatizovalo, patrí vecne výboru, ktorý sa zaoberá školstvom a kultúrou. Tieto výbory, samozrejme, nie je možné z procesu privatizácie vynechať, pretože privatizovanie týchto objektov je špecifické. Teda privatizovať lekáreň je niečo iné než privatizovať maloobchodnú predajnú alebo privatizovať priemyselný podnik.

To, že naše poslanecké kluby sa potom rozhodli preto, že budeme podporovať tento návrh, bolo zapríčinené dôvodmi, ktoré tu už odzneli, len to zopakujem. To znamená preto, že sa proces privatizácie takmer zastavil a preto, že proces privatizácie, vlastne nepokračovanie v procesu privatizácie, de facto znamená nepokračovanie transformačného procesu, pretože vznik súkromného vlastníctva, prevaha súkromného vlastníctva je podmienkou toho, aby trhový mechanizmus vôbec fungoval, aby plnil svoje funkcie v ekonomike, aby integroval a koordinoval subjekty trhu do národohospodárskeho celku.

Význam tohto výboru vidíme v tom, čo už tu tiež odznelo, že bude jednak skúmať proces privatizácie, pričom vychádzame z postavenia výborov Národnej rady. To znamená, že výbory môžu byť činné predovšetkým v tvorbe legislatívnych noriem a v kontrole, to znamená, že tento výbor by mal skúmať ako vyhovujú existujúce legislatívne normy v procese privatizácie, či nie sú legislatívne diery alebo nedoriešené veci, ktoré by bolo potrebné prípadne novelizovať. To je jedna z veľmi vážnych úloh tohto výboru, alebo bola by vážna úloha, keby sa tento výbor vytvoril. Ďalej, samozrejme, je kontrola tohoto procesu, aby jednak spoločnosť, verejnosť i parlament boli presvedčené o tom, že privatizácia prebieha v zmysle schválených zákonov, to znamená, že tam nedochádza k nejakým nekalým procesom. A tretí veľmi vážny dôvod je ten, že tento výbor by mal pôsobiť na to, aby dynamizoval proces privatizácie. Tu nemyslím na to, aby nasilu zrýchľoval proces privatizácie, ale aby pôsobil v tom smere, aby proces privatizácie nezaspal tak, ako je tomu v súčasnosti.

Na otázku pána poslanca Bajana by som chcel ešte reagovať tak, že ad hoc komisia na dohľad nad privatizáciou hneď

po voľbách sa v Národnej rade vytvorila. Bol som totiž do tohoto výboru navrhovaný, lenže vtedy, keď sa tento výbor konštituoval, mal som taký nepríjemný pocit, že tento výbor pôvodne mal za úlohu nejak skontrolovať proces privatizácie, ktorý prebehol za predchádzajúcej vlády, a že by mal odhaľovať prípadné nezákonnosti. Ako existencia tohoto výboru ukazuje, nijaké nezákonnosti táto komisia neobjavila a poslanci, ktorí tu pracovali, pracovali pri svojich poslaneckých povinnostiach v materských výboroch, preto aj z hľadiska zaťaženosti poslancov by bolo vhodné, keby takýto výbor sa vytvoril.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán podpredseda Prokeš sa hlásil. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

dovoľte mi reagovať nie na kauzu výbor áno či nie, ale na to, čo tu, ak som pozorne počúval, povedal pán Harna. Podľa mojich vedomostí trhové hospodárstvo alebo plánované hospodárstvo je systémové opatrenie, a to stojí na vzťahoch medzi hospodárskymi subjektami a nie na forme majetku.

A ešte by som chcel upozorniť na takú maličkosť, že pred druhou svetovou vojnou bol prakticky všetok kapitál a všetky podniky v Nemecku v súkromných rukách, napriek tomu sa tam nedalo hovoriť o trhovom hospodárstve.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Harna. Poslanec Š. Harna:

Musím reagovať na vystúpenie pána podpredsedu Prokeša. Totiž, keby ste, pán podpredseda, skúmali, prečo napríklad v západoeurópskych krajinách začali za posledné roky intenzívne privatizovať, zistili by ste, že štátne podniky sa jednoducho ani v nesimulovaných trhových podmienkach nevedeli chovať ako skutočné trhové subjekty. Preto je potrebné privatizovať, lebo pokiaľ neexistuje v ekonomike prevaha súkromného sektoru, trh nemôže racionálne fungovať a nemôže plniť svoju funkciu - koordinovať a integrovať trhové subjekty.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán podpredseda Prokeš. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán kolega, v žiadnom prípade som nespochybňoval zmysel privatizácie. Hovoril som o systéme, aby sme si rozumeli. A čo sa týka efektivity podnikov, vždy vám podpíšem, že v porovnaní, najmä vo všeobecnom vždy vyjde, že privátny podnik funguje efektívnejšie ako štátny podnik. V tom nemáme rozpor. Ani zmysel privatizácie som nespochybňoval, ale hovorím, že trhové hospodárstvo môže byť zablokované aj pri stopercentnom súkromnom vlastníctve. O ničom inom som nehovoril.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočťúch:

Problém alebo dilema je v tom, či zmyslom privatizácie je alebo nie je aj vyššia efektívnosť aj produktivita. A o to nám od roku 1990 ide. Robili sme expertízu v roku 1990 k privatizačnému procesu, kde sme zmysel privatizácie videli v raste konkurencieschopnosti, cez jej produktivitnú a efektívnostnú funkciu, nie iba cez poistku vlastníckych vzťahov, pretože problém je ten, že keď zoberieme človeka-občana, je i vlastníkom, i výrobcom, aj spotrebiteľom. Začali sme celý proces transformácie rozvíjať chytením spotrebiteľa, čiže bez toho, aby sme vyriešili vlastnícku funkciu. Ale vlastnícka funkcia sa vyrieši tak, že vlastník vyrába lepšie, produktívnejšie, efektívnejšie, hospodárnejšie. Ak sa neosvedčí ako výrobca, je potrestaný aj ako spotrebiteľ. Ale my sme začali celý proces tým, že sme potrestali spotrebiteľa bez toho, že by sa manifestoval v lepšej produkčnej i lepšej vlastníckej funkcii.

Synergizmus vlastníckych foriem - nevytvorili sme synergizmus vlastníkov a výrobcov, ale potrestali sme ex ante spotrebiteľa. A v tom sa líšime, v tejto koncepcii sa líšime. Preto tvrdíme, že komisia, ktorá bude mať väčšie oprávnenia, väčšie kompetencie a ďaleko viac expertov, je užitočnejšia z hľadiska celostnosti obsiahnutia privatizačného procesu, ako jeden výbor, ktorý nám oslabí ešte ďalšie výbory, pretože bude vytváraný z nášho tela.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Kočtúchovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu. Predtým než pristúpime k hlasovaniu, bude 10-minútová prestávka.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta. Pristúpime k hlasovaniu o zriadení výboru pre privatizáciu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

podľa článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 4 písmena l/ zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky si z poslancov zriaďuje výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány.

Keďže rozprava bola skončená, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Prosím, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 115 poslancov.

Kto je za to, aby bol zriadený privatizačný výbor?

Za návrh hlasovalo 59 poslancov. /Potlesk. /

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Neplatné boli 2 hlasy.

Konštatujem, že sme sa rozhodli zriadiť výbor pre privatizáciu. /Potlesk. /

Zriadením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu je potrebné uznesením Národnej rady Slovenskej republiky najskôr zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 45 z 29. júla 1992, ktorým sa zriadila stála Komisia na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike.

Prosím, aby sme sa predtým, kým budeme hlasovať o zrušení, prezentovali.

Ďakujem, je nás 98.

S faktickou poznámkou sa hlási pán Andel.

Poslanec M. Andel:

Keďže poslanci SNS hlasovali za vytvorenie tohto výboru, chcem sa spýtať po prvé - akým spôsobom sa tento výbor bude kreovať, a po druhé - aby tento výbor mal kompetencie, ktoré mala i komisia, ktorú teraz budeme rušiť. To znamená, že bude mať práva vlastne dozerať nielen nad terajším priebehom privatizácie, ale aby tento výbor sa mohol realizovať a skúmať priebeh privatizácie vlastne od začiatku procesu priebehu privatizácie, pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže, môžeme sa prezentovať. Prosím, prezentujme sa. Ďakujem, je nás 116.

Kto je za to, aby sme zrušili uznesenie číslo 45 z 29. júla o komisii, ktorá je zriadená?

Za návrh hlasovalo 47 poslancov. /Šum v sále. / Musíme pokračovať v hlasovaní. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

Konštatujem, že poslanci Národnej rady nezrušili komisiu, ktorá bola zriadená uznesením číslo 45 z 29. júla 1992. /Potlesk. / Chcem len upozorniť pánov poslancov, že bude pracovať komisia pre privatizáciu pri národohospodárskom výbore a bude samostatný výbor, čiže budú dva orgány, ktoré budú robiť to isté.

Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Ďurana:

Dovolím si predložiť návrh do uznesenia, o ktorom, samozrejme, budeme hlasovať, aby komisia, ktorá bude pracovať /aby sme naplnili myšlienku, že budeme stopercentne kontrolovať priebeh privatizácie/, bude predkladať na každom sedení Národnej rady správu o činnosti a o priebehu vyšetrovania.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Výboch, potom pán poslanec Mikloško. Poslanec I. Výboch:

Na základe myšlienky Majakovského z básne o tých, čo veľa schôdzujú, by som navrhol jednu komisiu, ktorá by koordinovala tieto dve komisie, resp. výbor a komisiu. /Potlesk/.

Poslanec F. Mikloško:

Obidvoch poslancov by som chcel úctivo upozorniť, že rozprava už skončila, takže hlasovať nebudeme o ničom. /Smiech v sále. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Rozprava skončila, ale k bodu vytvorenia výboru. Lenže je to vážna otázka, páni poslanci, ktorú si musíme uvedomiť. Aby v Národnej rade fungovala komisia pri jednom výbore s náplňou nového výboru, myslím si, že nie je to únosné a nie je to ani pre Národnú radu potrebné. Neviem si to predstaviť. Z tejto komisie teraz nebudú môcť prejsť poslanci do výboru, ktorý sme zriadili.

Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predseda, keď dovolíte, dámy a páni, vás by som tiež chcel poprosiť o pozornosť, domnievam sa, že tu došlo k istému zmiešaniu pojmov. Vo veci sú tri rôzne subjekty. Po prvé - ide o ustanovenie výboru pre dohľad nad procesom privatizácie, o ktorom sme rozhodli, že ho ustanovíme. Po druhé - ide o existujúcu a doteraz pracujúcu komisiu, ktorej velil pán poslanec Miček, ktorá nám už predložila svoju prvú vcelku komplexnú správu a jej výsledky vyústili do rozhodnutia o tom, že sme sa rozhodli zriadiť výbor. A po tretie - ide o komisiu pre privatizáciu, ktorá je súčasťou národohospodárskeho a rozpočtového výboru, teda je plne v kompetencii tohto výboru.

Uznesenie, o ktorom sme pred chvíľkou hlasovali, ktoré pán predseda navrhol, riešilo pôsobenie komisie, ktorej velil pán poslanec Miček. Tá podľa nášho hlasovania zostala nezrušená. Vzhľadom na to, že osobne sa mi zdá, že nie všetkým bolo jasné, v ktorom prípade o čom sa hlasuje, s vaším pochopením by som navrhol, aby sme toto hlasovanie opakovali. Pán predseda navrhol, aby sme hlasovali o pokračovaní v pôsobení komisie Národnej rady, teda pléna, nie národohospodárskeho výboru, ako to nesprávne uviedol, ako sme o tom aj rozhodli.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Uviedol som Komisiu na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike a číslo uznesenia 45 z 29. júla 1992.

Hlási sa pán poslanec Černák. Poslanec Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

myslím si, že o tak dôležitej veci by sme mali rokovať dôstojne. Prikláňam sa k tomu, aby sme predchádzajúce hlasovanie vyhlásili za nulitné, pretože časť kolegov a kolegýň bola spletená tým, že ešte počas hlasovania sa znovu začal čítať text. Je potrebné, aby sme si uvedomili, že hlasujeme o uznesení. Dávam návrh, aby sme o jednotlivých častiach tohto uznesenia /A a C/ hlasovali samostatne, pričom, keď sme sa rozhodli, že zriaďujeme výbor, mali by sme zrušiť komisiu. Zároveň dávam návrh, aby sme časť C odložili na zajtra, aby sme zajtra zvolili členov výboru.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Chcel by som povedať, že to, že komisia pre dohľad nad privatizáciou by eventuálne pokračovala, procesu privatizácie absolútne nie je na škodu. Samostatný výbor, aspoň ja som to aj vo svojom vystúpení tak forsíroval, bude mať predovšetkým za úlohu a/ legislatívu, b/ podiel na tvorbe a posudzovaní koncepcií, teda skutočne podobnú úlohu, ako majú iné výbory, kdežto Komisia Národnej rady pre dohľad nad privatizáciou predovšetkým chodí na verejné súťaže a predovšetkým sa snaží dohliadať nad tým, aby proces verejných súťaží bol regulérny. Mám skôr pocit, že by bolo škoda rušiť túto zabehanú komisiu, pretože vnáša do tohoto procesu svetlo, ale nevidím dôvod na existenciu toho podvýboru, o ktorom hovoril pán Zselenák. Čiže si myslím, že výbor a komisia pre dohľad sa vôbec nebijú a nebudú na škodu procesu privatizácie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, možno že mám ten istý názor, že by sa to vôbec nebilo, ale tu ide o iné otázky, o otázky členov tohto výboru a komisií. Proste rozrušia sa výbory, budeme mať málo členov vo výboroch. V tomto momente sa nedohodneme kto, z ktorého klubu a jeho výboru pôjde do tohto výboru alebo do tejto komisie.

Po druhé - poviem vám teraz čisté technicky, že pre tento výbor nebudeme mať miesto v novej budove. To je len technická poznámka.

Poslanec M. Dzurinda:

Pán predseda, ale teraz je už o tom ťažko rozprávať, keď to bolo zaradené na rokovanie pléna a jednoducho sme to odhlasovali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Súhlasím s vami, len je tu návrh pána poslanca Černáka. Poslanec M. Dzurinda:

Ale ten neodstráni, alebo neeliminuje ťažkosti, o ktorých ste sa teraz zmienili. Pozrite sa, pán predseda, veď ak niektorý z členov komisie pre dohľad sa stane členom výboru a bude si myslieť, že nemôže plniť oboje, príslušná politická strana nominuje do komisie pre dohľad nad privatizáciou niekoho iného. To nie je problém.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Opäť opakujem, že nevidím problém v tom, ale vidím problém práve v ľuďoch, v počtoch ľudí, v konkrétnych osobách, že nebudeme mať kým túto komisiu a výbor zaplniť. A dvojité členstvo, resp. trojité v dvoch výboroch a v jednej komisii, myslím si, že to je tak, že nikto nič nebude robiť.

Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, pred chvíľou sme schválili vytvorenie výboru. Politické strany alebo parlamentné kluby navrhli svojich kandidátov do tohto výboru. Sú k dispozícii. Čiže odhlasujme teraz týchto kandidátov, a teda výbor je vytvorený. A keď niektorý z nich náhodou by nechcel ísť, povie, že neprijíma kandidatúru. Keby to zistil neskôr, tak sa jednoducho vzdá a v takom prípade parlamentný klub navrhne iného. Skutočne nevidím žiadny problém.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ďurana. Poslanec J. Ďurana:

Predpokladám, že je otvorená diskusia, napriek tomu, že sme vlastne zo začiatku nevedeli, či je. Mám zato, že je, lebo sa tu podávali aj ďalšie návrhy na hlasovanie resp. na ďalšiu činnosť. Chcem sa len teraz spýtať, aby nedošlo k omylu. Pán kolega Černák, budeme hlasovať o zrušení všetkých predchádzajúcich hlasovaní alebo len niektorých?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Černák. Poslanec Ľ. Černák:

Rád by som spresnil svoj návrh. Hovoril som o tom, že už sme rozhodli o tom, že výbor vytvoríme, to znamená, ako keby bol pán predseda dal o uznesení hlasovať po jednotlivých častiach a prvú zobral časť B, či zriadime výbor alebo nie. Takže sme odsúhlasili, že výbor sa zriadi. Časť A sme odsúhlasili tak, ako sme odsúhlasili, považoval som toto hlasovanie za zmätočné, ale prosím, sťahujem svoj návrh späť. A dával som návrh, aby sme o časti c hlasovali zajtra.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Tak som to aj pochopil. Pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Navrhujem, aby sme o tom hlasovali dnes. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať podľa poradia. Prvý návrh dal pán poslanec Černák.

Prosím, pán poslanec. Poslanec P. Jakubík:

Pán predseda, rozprava k tomuto bodu bola ukončená, začalo sa hlasovanie. Prosím, pokračujme v hlasovaní tak, ako bol prijatý tento bod, a všetky ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré sa po prvých hlasovaniach uskutočnili, považujme za bezpredmetné, sú v rozpore s rokovacím poriadkom. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, nemôžeme dať hlasovať o uznesení, pretože v uznesení pod písmenom A máme, že zrušujeme komisiu, ktorú sme pred chvíľou nezrušili. Čiže logika návrhu pána Černáka je jasná.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, bod, ktorý prerokovávame, sa skladá z troch častí A, B, C. Navrhujem, aby sme pokračovali riadne v bode C. Keď ho nezvolíme, potom môžeme pokračovať ďalej. Ale to, že sme neodsúhlasili bod B resp. A, to je len napĺňanie bodu programu. To musíme riadne dokončiť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nakoniec nič sa nestane, keď teraz to tak odsúhlasíme a na budúcej schôdzi navrhneme znovu bod zrušiť komisiu. V tomto nevidím problém. Chcel som len vyhovieť návrhu pána poslanca Černáka, aby sme sa vyhli schváleniu bodu A. Pán poslanec Andel.

Poslanec M. Andel:

Chcel by som poprosiť priateľa, ktorý je v zvukovej kabíne, keby mohol pridať, pretože sa cez tieto mikrofóny nepočujeme. To je po prvé.

Po druhé - keďže je to vážna otázka, mali by sme o tom hlasovať zajtra, ako navrhol pán kolega Černák. Chcem sa spýtať, ozaj, akým spôsobom budeme kreovať výbor. /Šum v sále. / Nechajte ma dohovoriť. Nemusíte s tým súhlasiť, len ma nechajte dohovoriť. Navrhujem, či by sme teraz nezvolali rokovania klubov, zajtra by sme si zvolali politické grémium, a budeme vedieť na čom sme. Myslím, že by to bolo veľmi seriózne, ale ak s tým nesúhlasíte, samozrejme, že hlasovaním môžete vyjadriť svoj názor.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Musím dať hlasovať o návrhu pána poslanca Černáka. Prosím, pán poslanec Jakubík.

Poslanec P. Jakubík:

Prosím, zopakujem ešte raz. Rozprava k tomuto zaradenému bodu bola ukončená, začali sme hlasovanie. Hlasovali sme k časti B návrhu uznesenia, ktorú sme schválili. Hlasovali sme o časti A návrhu uznesenia, ktorú sme neschválili. Žiadne ďalšie pozmeňovacie návrhy, kým neodsúhlasíme celé navrhované uznesenie s akýmkoľvek výsledkom, by sa nemali prijímať. Neviem si inak vysvetliť rokovací poriadok.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, skutočne počas hlasovania už nemožno do hlasovania vstupovať. Bohužiaľ.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Zeman:

Vážený pán predseda, podľa mojich vedomostí sa mi zdá, že sme rokovali na tému vzniku výboru, a k tomuto bodu sme rozpravu ukončili. Som toho názoru, že k uzneseniu sme ju v podstate ešte ani nezačali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

všetci dobre vieme, že rozprava sa vždy otvára a zatvára k bodu programu tak ako je uvedený, v tom čo si na začiatku schôdze schválime. Takéto pokusy sú možno dobré ako vtip, inak nie. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Černák. Poslanec Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

môj návrh som predkladal ako procedurálny návrh, pretože sme začali hlasovať o častiach uznesenia bez toho, aby sme sa dohodli, že hlasujeme po častiach, pretože pán predsedajúci dal priamo otázku, či zriaďujeme alebo nezriaďujeme. Takže tu neboli pokusy niečo zvrátiť alebo niečo ovplyvniť. Tu boli pokusy dostať to do normálneho režimu. Slovenská národná strana vznik výboru podporila, svoj návrh sťahujem späť. /Potlesk/.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zriadeniu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. Ale nemôžme hlasovať o tomto uznesení páni poslanci a pani poslankyne, pretože obsahom tohto uznesenia je aj voľba predsedu. Takže najskôr budeme musieť voliť predsedu, až potom budeme hlasovať o tomto uznesení ako je pred vami.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, nič nám nebráni v tom, aby sme odsúhlasili menovite celý výbor a z tých ľudí volili tajne predsedu. Veď to je logické. Inak si to ani neviem predstaviť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Podľa § 8 ods. 4 predseda Slovenskej národnej rady dá vykonať voľbu podpredsedov Slovenskej národnej rady, predsedov výborov Slovenskej národnej rady, ďalších členov Predsedníctva Slovenskej národnej rady a overovateľov Slovenskej národnej rady. Ďalej dá vykonať voľbu ostatných členov výborov. Je to podľa rokovacieho poriadku, § 8 ods. 4. Musíme najskôr voliť predsedu výboru.

Poslanec J. Zselenák:

Pán predseda, keď dovolíte, chcel by som len doplniť to, čo hovoríte, citovaním článku 92 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa píše: "Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Ich predsedov volí tajným hlasovaním. " Podľa môjho názoru teda nič nebráni tomu, aby sme výbor zvolili.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Musíme zvoliť najskôr predsedu. Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Dámy a páni, tak ako obvykle vyjde to vždy na mňa. Dávam návrh na prerušenie schôdze nie z toho dôvodu, že dnes hrá Slovan hokej doma s Trenčínom, ale myslím si, že sme sa dostali do takého bodu, ktorý dnes ťažko vyriešime. Ak náhodou, pán predseda, môj návrh prejde, prosil by som, keby mohlo byť na zajtra pred rokovaním pléna zvolané politické grémium.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vzhľadom na to, že sme došli k voľbám a klub by si potreboval niektoré veci vyčistiť, prihlásil by som sa k návrhu pána Andela a takisto by som prosili o prerušenie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Súhlasím, nič iné mi neostane, ale aj tak tvrdím, že najskôr musíme voliť predsedu.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Prepáčte, ale za klub KDH neviem, kto si tu čo chce čistiť. Veď toto je dva alebo tri týždne známa skutočnosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dva kluby požiadali, podľa rokovacieho poriadku im musím vyhovieť. Nedá sa nič robiť, musím im vyhovieť.

Poslanec F. Mikloško:

Dokedy? Predseda NR SR I. Gašparovič:

Koľko chcete?

Poslanec F. Mikloško:

Stretnime sa tu o jedenástej večer. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Koľko potrebujete na stretnutie klubov? Poslanec F. Mikloško:

Klubu KDH stačia tri minúty. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Andela, ktorý dal na prerušenie dnešnej schôdze.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 119 poslancov.

Kto je za to, aby sme dnešnú schôdzu prerušili s tým, že som na začiatku oznámil, že schôdza bude o 10. 00 hodine, aby by sme ju začali o 9. 00 hodine, ak bude prerušená, samozrejme, a pokračovali týmto bodom programu?

Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že v dnešnej schôdzi budeme pokračovať.

Pretože dva kluby požiadali o prestávku, vyhlasujem prestávku do 18. 15 hodiny.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v prerušenej schôdzi s tým, že pristúpime k voľbe predsedu a ostatných členov výboru. Poslanecké kluby predložili svoje návrhy na predsedu výboru a členov výboru. Návrhy máte predložené. Podľa článku 92 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedov výborov volí Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním.

Najskôr pristúpime k voľbe predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. Kandidáti sú pán Plesník a pán Miček. Na hlasovacom lístku máte uvedené mená týchto kandidátov.

Prosím, pán Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, myslím si, že treba položiť otázku, či nie je ešte ďalší kandidát.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie. Už skončila rozprava. Poslanec F. Mikloško:

No, nie som si tým istý.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Som si tým istý. Všetci ste pred chvíľou namietali, preto som prerušil a vyhovel som klubom. A návrhy teraz sa už nedávajú. Tu je kandidátka, ktorú mali urobiť kluby do určitého termínu. Tie som predložil, sú tu. sú dvaja kandidáti. Takže svoju vôľu alebo nevôľu môžete teraz vyjadriť hlasovaním.

Poslanec F. Mikloško:

Principiálne by nemalo nič brániť predloženiu nového kandidáta. Povedzte mi, na základe ktorého paragrafu to nemožno urobiť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Rozprava bola uzavretá. Pokračujeme. Takže ešte raz zopakujem, že na hlasovacích lístkoch sú tie dve mená. Ako budeme hlasovať? Tak, že na hlasovacom lístku ponecháte meno toho kandidáta, ktorému dávate svoj hlas. Ďalšie meno vodorovne prečiarknete. Iné úpravy na hlasovacom lístku sa považujú za neplatné.

Prosím preto pánov overovateľov, aby rozdali hlasovacie lístky.

Prosím, páni poslanci a pani poslankyne, aby ste si prevzali hlasovacie lístky.

/Po vykonaní aktu hlasovania. /

Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok voľby predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Na voľbu bolo poslancom vydaných 122 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 118 platných hlasovacích lístkov a 4 neplatné. To znamená, že všetci poslanci sa zúčastnili volieb.

Za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu Juraja Plesníka hlasovalo 59 poslancov.

Za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu Miroslava Mičeka hlasovalo 42 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky nezvolila za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu žiadneho z navrhovaných kandidátov.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu overovateľovi. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže sme nezvolili predsedu tohto výboru, nebudeme môcť podľa § 8 ods. 4 voliť členov tohto výboru. To

po prvé. A po druhé - je 19. 00 hodín, takže končím dnešnú schôdzu, budeme v nej pokračovať zajtra o 10. 00 hodine.

Prosím vás, na desiatu príde aj pán prezident, bude predkladať svoje pripomienky k vrátenému návrhu zákona. Bol by som rád, ak by sme o desiatej mohli začať.

Prajem vám dobrú noc.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 20., 21., 22., 26. a 27. októbra 1993

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 23. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. časť X. volebné obdobie

Piaty deň rokovania

23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

27. októbra 1993

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovoľte, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby som na dnešnom rokovaní 23. schôdze Národnej rady privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Michala Kováča. /Potlesk. /

Pán prezident sa zúčastní prerokovania trinásteho bodu programu, ktorým je

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

Pani poslankyne, páni poslanci, vrátený zákon ste dostali ako tlač číslo 340 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 340a. Pán prezident, prosím vás, aby ste uviedli svoj návrh.

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

zákon o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý ste schválili 29. septembra 1993, očakávala verejnosť s veľkým záujmom. Prvé signály nasvedčujú, že niektoré kritické hlasy nie sú domimantné a že väčšina občanov prijatie zákona privítala. Vidia v ňom akt spravodlivosti a takýto krok oceňujú.

Pravdaže, celkove priaznivé posudzovanie zákona nevylučuje rôzne aj protichodné názory na možné spôsoby riešenia, najmä pokiaľ ide o časové rozhraničenie reštitúcií, ich vecný rozsah, atď. V demokratickej spoločnosti je rôznorodosť názorov na čiastkové otázky prirodzená. Rozhodujúce však je, že v základnej otázke, t. j. či sa má neprávom odňatý majetok cirkvi vrátiť alebo nie, sa názory väčšiny občanov zhodujú.

I ja, vážené pani poslankyne a páni poslanci, plne podporujem koncepciu zákona, t. j. povinnosť napraviť krivdy, ktorých sa dopustil štát v minulosti tým, že cirkvám a náboženským spoločnostiam bez náhrady odňal majetok. Aj celkový spôsob riešenia a jeho premietnutie do rozhodujúcej časti ustanovení zákona považujem za správny.

Z týchto dôvodov moje rozhodnutie vrátiť zákon na opätovné prerokovanie nebolo ľahké a, úprimne povedané, nie som rád, že som to musel urobiť. Ústavné postavenie a zodpovednosť prezidenta ma však zaväzujú použiť zverené právomoci na to, aby prijaté zákony neodporovali ústave Slovenskej republiky, najmä tým jej ustanoveniam, ktoré upravujú základné práva a slobody. Časť § 3 ods. 1 zákona, podľa môjho názoru, tieto ústavné garancie nerešpektuje.

Podľa citovaného § 3 ods. 1 subjektami, ktoré sú povinné vydať majetok, nie sú len štát a obce resp. právnické osoby hospodáriace alebo spravujúce majetok štátu alebo obce, ale aj iné právnické osoby. Inými právnickými osobami sú tzv. právnické osoby súkromného práva, najmä družstvá a obchodné spoločnosti. Pritom zákon nerozlišuje medzi prípadmi, keď tieto právnické osoby nadobudli vec od štátu bezodplatne, a prípadmi, keď vec od štátu kúpili a riadne za ňu zaplatili. Ba povinnosť vydať vec majú uvedené právnické osoby aj vtedy, ak ju štát previedol na iný subjekt než je súčasný majiteľ a od tejto tretej či štvrtej osoby ju po čase kúpil ten, kto je vlastníkom alebo držiteľom veci teraz.

Výsledky rokovania výborov Národnej rady o mojom rozhodnutí, ktoré vyústili do jeho podpory, mi umožňujú, aby som právny rozbor problematiky obmedzil na najdôležitejšie myšlienky a z nich vyplývajúce závery.

Z posudzovaného ustanovenia zákona predovšetkým vyplýva, že povinnosť vydať vec sa neobmedzuje na majetok štátu alebo obce, ale sa týka aj vecí, ktoré sú vlastníctvom súkromných právnických osôb. Výnimky, ktoré upravuje citovaný § 3 odsek 1, nie sú postačujúce. Predovšetkým sa týkajú iba obchodných spoločností a nie družstiev. Obchodný zákonník zreteľne rozlišuje medzi obchodnými spoločnosťami a družstvami. Z toho jednoznačne vyplýva, že prinajmenšom družstvá by museli bez náhrady vydať ten majetok, za ktorý zaplatili. Rovnaká povinnosť by sa však týkala obchodných spoločností, ktorých spoločníkom alebo účastníkom je aspoň jedna súkromná právnická osoba, hoci aj ju tvoria iba fyzické osoby.

Ale výnimky, o ktorých som hovoril, podľa výslovného ustanovenia poslednej vety citovaného ustanovenia neplatia, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990. V dôsledku toho by v niektorých prípadoch boli postihnuté aj obchodné spoločnosti a družstvá, ktorých spoločník, účastník alebo člen vniesol do spoločnosti ako svoj vklad majetok, nadobudnutý v dobrej viere aj v rámci privatizácie. I keď by išlo iba o jednotlivé prípady, stačili by na to, aby vrhli tiene na samotnú privatizáciu s následkami na jej ďalšiu vlnu a na účasť zahraničného kapitálu.

Uvedené otázky, vážne problémy a zjavné nespravodlivosti by nevznikali, ak by sa zákon prijal v znení, ktoré navrhla vláda. Preto pripúšťam takú úpravu, ktorá by bola návratom k pôvodnému zneniu prekonzultovanému aj s cirkvami a náboženskými spoločnosťami.

Rešpektujem však riešenie, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky, t. j. rozšírenie okruhu povinných osôb na súkromné právnické osoby, ale iba za podmienky, že nedôjde k odňatiu odplatne nadobudnutého majetku bez náhrady. Tým by bezpochyby došlo k porušeniu princípu nedotknuteľnosti vlastníctva, ktorý zakotvuje článok 20 Ústavy. Odňatie takéhoto vlastníctva by svojím obsahom znamenalo vyvlastnenie bez náhrady, čo výslovne zakazuje odsek 4 citovaného ustanovenia. Preto požadujem v súlade s radom reštitučných a rehabilitačných zákonov, ktorých ustanovenia citujem vo svojom rozhodnutí, aby právnickým osobám súkromného práva štát vrátil kúpnu cenu, ktorú zaplatili za nadobudnutú vec s tým, že sa cena upraví podľa teraz platných cenových predpisov.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

odstraňovanie krívd minulosti je zložitou a ťažkou úlohou. Pritom zďaleka nemôžeme napraviť všetky krivdy, ale usilujeme sa aspoň zmierniť tie, ktoré sa zmierniť dajú a kde nám stačia sily. Pri tomto postupe však nemôžeme napravovať jednu krivdu tak, aby sme sa pritom dopustili krivdy inej. Nedomyslenie všetkých dôsledkov posudzovaného ustanovenia by však nové krivdy na členoch družstva resp. na

spoločníkoch alebo účastníkoch obchodnej spoločnosti prinieslo.

Z týchto dôvodov vás žiadam, aby ste zákon o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam prijali so zmenami uvedenými v mojom rozhodnutí zo 14. októbra 1993. Považujem za nevyhnutné, aby ste pri svojom rozhodovaní plne rešpektovali Ústavu Slovenskej republiky, zaručené základné práva a slobody, medzi ktorými má princíp nedotknuteľnosti vlastníctva osobné miesto.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

so správou o stave spoločnosti vystúpim v Národnej rade Slovenskej republiky koncom roka alebo začiatkom budúceho roka. Dnes mi dovoľte, aby som sa aspoň dotkol aktuálnej vnútropolitickej situácie, ktorou žije naša široká verejnosť.

Uzavretím koaličnej zmluvy medzi HZDS a SNS sa končí niekoľkomesačné obdobie menšinovej vlády. Chcem veriť, že to predznamenáva lepšiu a pokojnejšiu budúcnosť. Predsedovia koalície mi zatiaľ nepredložili návrhy na nových členov vlády, ale očakávam, že sa tak stane v najbližších dňoch. Dúfam, že mi budú predložené také návrhy, ku ktorým budem môcť zaujať súhlasné stanovisko. V demokratických režimoch nie je menšinová vláda neobvyklá. My však musíme mať na pamäti, že ešte len upevňujeme náš mladý štát, dotvárame jeho politicko-mocenské a hospodárske inštitúcie a takmer od základov budujeme medzinárodné postavenie našej republiky. To všetko sa deje v zložitej hospodárskej situácii spôsobenej domácimi i zahraničnými faktormi, keď pred nami stojí ešte zďaleka nie zavŕšená transformácia našej postkomunistickej ekonomiky na ekonomiku trhovú.

V takejto situácii je väčšmi než inokedy potrebná stabilná vláda, ktorá sa v parlamente opiera o spoľahlivú väčšinu. Veľmi jasne si to uvedomili príslušníci obidvoch koaličných partnerov na miestnej a okresnej úrovni, ktorí vyvinuli tlak na svoje vedenia, aby našli cestu k sebe a dospeli k dohode. To je povzbudzujúci jav na našej politickej scéne, ktorý svedčí o tom, že sa upevňujú demokratické princípy tvorby politiky vo vnútri jednotlivých politických subjektov.

Nazdávam sa, že koaličná zmluva vytvára predpoklady na spoluprácu dvoch parlamentných strán na vládnej úrovni. Táto spolupráca by mala vytvoriť predpoklady aj na to, aby sa Slovensko stalo politicky stabilizovanou krajinou, v ktorej sú zaručené všetky občianske slobody a demokratické inštitúcie a ktorá poskytuje legislatívne a politické záruky na úspešnú hospodársku spoluprácu s vyspelými krajinami sveta, vrátane záruk pre zahraničné investície.

Rozsah úloh a problémov, ktoré musíme riešiť, je však nad sily dvoch politických subjektov a vyžaduje si oveľa širšiu politickú i sociálnu bázu na konštruktívnu súčinnosť. Bez širokej spolupráce nikto nie je schopný vyviesť našu spoločnosť z terajšej krízy. Apelujem preto na vládnu koalíciu, aby sa pri riešení životne dôležitých úloh neuzatvárala do seba, ale aby neustále a trpezlivo rozširovala základňu spolupráce. To sa musí prejaviť najmä smerom k opozícii, ale aj k odborom a iným občianskym zoskupeniam.

Apelujem aj na parlamentnú opozíciu a iných kritikov vlády, aby v nej nevideli svojho protivníka, ba dokonca nepriateľa. Apelujem na všetkých, aby sa vzdali konfrontačných prístupov a nahradili ich partnerským dialógom a pokiaľ ide o opozíciu aj konštruktívnou kritikou a oponentúrou. Aby sa takáto kooperácia skutočne uplatnila v parlamentnej praxi,

je nevyhnutné zbaviť sa predpojatosti a animozity na obidvoch stranách, ktoré sa žiaľ, hromadia už od čias ostrých politických konfrontácií v minulom volebnom období. Nesmieme ani na chvíľku zabudnúť na to, že sme nový štát. Medzinárodné spoločenstvo preto pozornejšie skúma naše počiny. Rozhodujúce kontúry obrazu o nás nevytvárajú iba naši neprajníci, ale predovšetkým my, naša vláda, poslanci, prezident, politické subjekty a podobne.

Vážená Národná rada,

skúsenosť posledných mesiacov, keď sa v prieskumoch verejnej mienky viditeľne oslabila pozícia všetkých strán a hnutí, a najpočetnejšou sa stala skupina tých občanov, ktorí nesympatizujú s nijakým politickým subjektom, by mala byť varovným znamením pre každého z nás. V rastúcej nespokojnosti našej verejnosti so všetkými politickými silami vo vláde či v opozícii sa odráža prehlbujúca sa kríza celej politickej elity. To môže mať pre našu krajinu veľmi vážne následky, ak nedôjde v krátkom čase k zreteľnej zmene k lepšiemu tak na našej politickej scéne, ako aj v spoločenskom živote vôbec.

Alternatívou k politickým bojom a šarvátkam je sústredenie spoločných síl a umu na riešenie reálnych a veľmi citlivých problémov nášho života, na hľadanie ciest ako rozhýbať driemajúcu energiu, rozum a odhodlanie v najširšej verejnosti, na boj proti nezamestnanosti, korupcii, úplatkárstvu, nezákonnému obohacovaniu sa, proti násilnostiam a iným nešvárom, ktoré ohrozujú a znepokojujú našich občanov. Ak parlamentné strany neupriamia svoju pozornosť na reálneho občana s jeho celkom konkrétnymi a neraz veľmi bolestivými problémami, môžu sa čoskoro ocitnúť na povestnej stratenej varte a potom už nepomôžu ani krajine, ani sebe.

Vážené poslankyne,

vážení poslanci z rodiacej sa koalície i opozičných lavíc,

dovoľte, aby som vyjadril svoje hlboké presvedčenie, že napriek nahromadeným problémom vo vnútornej i zahraničnej politike má Slovensko šancu vykročiť v dohľadnom čase na cestu prosperity prinášajúcej spokojnosť občanov aj medzinárodný rešpekt. No môže sa tak stať len s vaším cieľavedomým odhodlaním, s vašou ochotou k spolupráci založenou na partnerskom porozumení. V týchto časoch, keď sme zvyknutí skôr na konfrontácie a neporozumenie, akceptovanie politického protivníka ako partnera si vyžaduje istú námahu, hodno ju však vynaložiť v prospech Slovenska, na prospech nás všetkých. Buďme si vedomí toho, že kľúč k riešeniu našich problémov je v spolupráci a nie v konfrontácii, v prehlbovaní vzájomnej dôvery a nie v podozrievaní, v žičlivosti a nie v neprajnosti, v porozumení a vzájomnej ohľaduplnosti a nie v nevraživosti, v skromnosti a nie v nabubrelosti.

Dokážme svetu i sami sebe, že sme hodní poslania, ku ktorému nás povolali naši voliči a že sme schopní úspešne sa zhostiť historických úloh, ktoré stoja pred nami. Vládnej koalícii želám mnoho úspechov v nastávajúcom období a všetkým nám mnoho šťastia a dobrých výsledkov v obnove dôvery občanov v našu prácu.

V závere vás chcem informovať, že v priebehu budúceho týždňa vykonám oficiálnu pracovnú návštevu v sídle Severoatlantickej aliancie a Západoeurópskej únie v Bruseli. Vedie ma k tomu starostlivosť o bezpečnosť Slovenskej republiky a diskusia, ktorá sa v týchto organizáciách rozvinula v súvislosti s naším geopolitickým priestorom. Chcem tam prezentovať stanoviská, ktoré sú prejavom základného zahraničnopolitického záujmu Slovenskej republiky. Preto si dovolím ešte pred odchodom do Bruselu pozvať predstaviteľov všetkých

parlamentných strán, aby sme spoločne posúdili to, čo chcem ako hlava štátu tlmočiť u svojich hostiteľov.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem vám, pán prezident, za prednesenie dôvodov k vrátenému zákonu. Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predtým pán poslanec Pollák má faktickú poznámku.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

jednou vetou chcem upozorniť na skutočnosť, že vážnosť dnešného rokovania za prítomnosti hlavy štátu Slovenskej republiky, za prítomnosti pána prezidenta, a vážnosť jeho slov, ktoré sme práve počuli, iste nie je zdôraznená neprítomnosťou čo i len jedného člena vlády.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dovoľte mi, aby som vám oznámil, že včera neskončilo rokovanie vlády a od pol deviatej vláda zasadá, čiže aj teraz celá vláda rokuje.

Prosím, pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán prezident, vážená Národná rada, pán predseda, dámy a páni,

zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 20. októbra 1993 pod číslom 551 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, na prerokovanie do 26. októbra 1993. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil na skoordinovanie stanovísk výborov ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s tým, aby sa skoordinované stanoviská premietli do spoločnej správy Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon prerokovali v určenej lehote a ústavnoprávny výbor, národohospodársky a rozpočtový výbor, výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti súhlasili s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky uvedenými v druhej časti jeho rozhodnutia pod bodom 1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť súhlasili aj s pripomienkou pod bodom 2. Pritom ústavnoprávny výbor, národohospodársky a rozpočtový výbor a výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti nesúhlasili s pripomienkami uvedenými v druhej časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky

pod bodom 2 a navrhli odchylnú úpravu § 12 o účinnosti zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, zahraničný výbor a výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo s pripomienkami uvedenými v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky nevyslovili súhlas, pretože za ne nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré s pripomienkami v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky súhlasili, odporučili ich prijať tak, ako je uvedené v spoločnej správe, ktorú máte v materiáloch pod číslom 340a.

Ako spoločnej spravodajkyni mi dovoľte, aby som vás teraz oboznámila s mojím stanoviskom k jednotlivým bodom spoločnej správy.

Bod číslo 1 spoločnej správy neodporučím prijať, pretože v rozprave navrhnem prijať riešenie, ktoré je uvedené v prvej časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky, t. j. z § 3 ods. 1 vypustiť slová "a iné právnické osoby", čo odôvodním v rozprave.

Body číslo 2, 3 a 4 sa dotýkajú už stanovenia § 12 o účinnosti zákona. Zo spoločnej správy odporučím prijať pripomienku ústavnoprávneho výboru v bode číslo 3.

Využívam právo spoločného spravodajcu a hlásim sa ako prvá do rozpravy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Muškovej. Prosím, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Týmto otváram rozpravu. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Napriek tomu, že 5 výborov z 9 vyslovilo súhlas s riešením uvedeným v bode 1 druhej časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky, odporúčam prijať alternatívne riešenie uvedené v prvej časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky, t. j. odporúčam vypustiť z § 3 ods. 1 zákona slová "a iné právnické osoby", a to z týchto dôvodov:

Príslušná dikcia zákona sa tak dostane do súladu s pôvodným znením vládneho návrhu zákona, ktorý bol dohodnutý s najvýznamnejšími cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Vychádzam pritom z toho, že pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona došlo k všeobecnej zhode v tom, že nie je možné napraviť všetky krivdy spôsobené cirkvám - pozri aj nový názov zákona. Som preto presvedčená, že najmä nemožno naprávať krivdy páchaním nových krívd. V tomto prípade, ak nejaká neštátna právnická osoba nadobudla legálnym spôsobom majetok do vlastníctva a teraz by ho musela podľa zákona odovzdať hoci aj za primeranú náhradu inej právnickej osobe, nie je celkom isté, že by tu bola splnená aj ďalšia podmienka vyvlastnenia, pretože by tu nepochybne išlo o vyvlastnenie, a to, že je to vyvlastnenie vo verejnom záujme, ako to predpokladá článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Len toľko. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem pani poslankyni.

Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, do rozpravy som zatiaľ dostal jednu písomnú prihlášku. Je to pán poslanec Kliman z SDĽ.

Poslanec L. Kliman:

Vážený pán prezident,

vážený pán predseda Národnej rady,

vážení hostia,

dámy a páni,

vo svojom vystúpení nadviažem skôr na druhú časť prejavu pána prezidenta. Minulý týždeň sme dostali informáciu o účasti pána prezidenta na dnešnom rokovaní 23. schôdze Národnej rady. Informácia prenikla do verejnosti, a tak sme boli viacerí oslovení občanmi, ktorí sa živo zaujímali o dôvod a program pána prezidenta pri tejto návšteve.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že preberáme úplne iný problém. Preberáme problém vrátenia zákona pánom prezidentom. Bol by som rád, keby sme hovorili k tomu. Nemáme všeobecnú rozpravu. Prosím vás. Ďakujem pekne pán poslanec.

Do rozpravy k uvedenému zákonu sa hlásil pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážení kolegovia poslanci,

oceňujem snahu pána prezidenta o skvalitnenie našej legislatívnej činnosti, ale najmä jeho snahu o spravodlivé riešenie zdedených problémov minulosti, ku ktorým zmiernenie majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam určite patria. Súhlasím s jeho stanoviskom, ktorým

sa vracia tento zákon na opätovné prerokovanie do Národnej rady.

Z dvoch návrhov riešenia § 3 podporujem druhý variant, t. j. vydanie veci za náhradu a doplniť v § 3 nové odseky 3 a 4. Nakoniec, je to aj v súlade so stanoviskom štyroch výborov Národnej rady, v ktorých tieto pripomienky boli schválené. Som prekvapený stanoviskom spoločnej spravodajkyňa, keď takýto návrh, ktorý v rozprave dala, nezískal v spomínaných výboroch podporu. Nakoniec si myslím, že ak sa cirkevný majetok, ktorý získali súkromné právnické osoby, t. j. družstvá a obchodné spoločnosti, vydá cirkvám za náhradu, jednoducho štát raz tieto prostriedky získal, teraz ich vráti. Moje stanovisko alebo argumenty pre tento návrh pána prezidenta vychádza z toho, že po novembri 1989 neboli zriedkavé prípady, že sa práve takýto majetok buď bezúplatným alebo aj úplatným prevodom prevádzal z rôznych špekulatívnych dôvodov aj na takéto súkromné právnické osoby.

Môj druhý pozmeňovací návrh súvisí s pripomienkou pána prezidenta k účinnosti návrhu zákona. Totiž ani jedna z pripomienok, ktorá bola vo výboroch Národnej rady schválená, nie je v súlade s návrhom pána prezidenta, a preto navrhujem nové znenie § 12: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. decembra 1993".

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Hlási sa do rozpravy pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážený pán prezident, vážené dámy a páni,

spravodlivosť, je pevná a trvalá vôľa dať každému právo, ktoré mu patrí. Tento dobre známy výrok jedného z najuznávanejších rímskych klasických právnikov Ulpiana by nás mal vždy viesť pri úvahách, čo je spravodlivé a čo je nevyhnutné urobiť, aby boli odstránené krivdy a neprávosti. Cirkvám a náboženským spoločnostiam siahol predchádzajúci režim, ale aj povojnový demokratický štát, v mnohých prípadoch neoprávnene na jedno z najzákladnejších práv - právo vlastnícke. Na vlastníctvo, ktoré nielen obohacuje a napomáha rozvíjať, ale ktoré predovšetkým zaväzuje.

Vážené dámy a páni, moje ponímanie práva a spravodlivosti mi nedovoľuje ani len predstavu toho, že by som sa mohol postaviť proti návrhu právnej normy, ktorá jasne a bez akýchkoľvek pochybností prináša recept na nápravu takéhoto závažného a nepremlčateľného porušenia vlastníckeho práva. Som presvedčený, že aj naši občania, bez ohľadu na to, koľko je medzi nimi veriacich, akceptujú myšlienku návratu neoprávnene odňatého majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Cirkvi predstavovali, predstavujú a budú predstavovať neodňateľnú súčasť spoločnosti plniac významné duchovné, charitatívne, vzdelávacie či iné funkcie.

Posledné stretnutia s občanmi mi však len potvrdili, že verejnosť sa zdá byť kauzou cirkevného majetku prinajmenšom zaskočená. Vláda ju nielenže postavila pred hotovú vec, ale jej pochybnosti sa prehlbovali aj sledovaním diskusií v masovokomunikačných prostriedkoch či priamo na parlamentnej pôde, ktoré neviedli k uspokojivým odpovediam na najčastejšie kladené otázky, otázky typu: "Aký rozsah majetku sa má vlastne cirkvám vrátiť? sú cirkvi skutočným vlastníkom všetkých hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré sú predmetom navracania?" sa, žiaľ, objavujú ešte aj dnes, teda niekoľko týždňov po schválení návrhu zákona v Národnej rade.

Najmä tieto vysoko pragmatické pochybnosti nedovolili poslaneckému klubu Strany demokratickej ľavice podporiť vládny návrh zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Poslanecký klub SDĽ, súčasne nemohol súhlasiť s rozšírením okruhu povinných osôb aj o iné právnické osoby, teda najmä družstvá a obchodné spoločnosti, pretože takto chápaná spravodlivosť do krajnosti voči cirkvám a náboženským spoločnostiam by v praxi vyvolávala krajnú nespravodlivosť, kedy by sa bez náhrady vyvlastňoval majetok subjektom, ktoré ho získali legálnym spôsobom a v dobrej viere. Všetky tieto, ale aj ďalšie pripomienky právneho a vecného charakteru sme nakoniec včas a korektne prezentovali pred verejnosťou a politickými partnermi. Obdobne by poslanecký klub SDĽ postupoval pri akomkoľvek inom návrhu zákona, nech by už bol z ktorejkoľvek inej oblasti spoločenského života.

Demokratické schválenie zákona o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam sme prijali bez výhrad a po jeho zverejnení v Zbierke zákonov by sme ho ctili a rešpektovali ako každý iný platný zákon. To, že prezident Slovenskej republiky využil svoje právo veta a Národnej rade Slovenskej republiky vrátil schválený zákon aj s pripomienkami, vytvára priestor na odstránenie neústavného stavu, ale aj na ďalšie komplexnejšie posúdenie celého návrhu zákona. Vzniká príležitosť obohatiť diskusiu o vecné argumenty, ktoré, žiaľ, na parlamentnej pôde nie sú vždy prítomné a akceptované.

Sme radi, že prezident Slovenskej republiky vracia Národnej rade Slovenskej republiky zákon s mimoriadne dôležitou pripomienkou, na ktorú upozorňoval v predchádzajúcich

diskusiách aj poslanecký klub SDĽ. Nepochybne by som privítal riešenie ďalších vecných problémov návrhu zákona, ale plne rešpektujem právo pána prezidenta určiť rozsah svojich pripomienok ak, samozrejme, nerealizuje právo veta dané Ústavou Slovenskej republiky vláde Slovenskej republiky.

Národná rada môže dnes pri opätovnom prerokovaní návrhu zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam rozhodnúť trojakým spôsobom. Môže akceptovať pripomienky prezidenta Slovenskej republiky a tak vlastne upraviť pôvodne schválený návrh, ďalej môže pripomienky prezidenta Slovenskej republiky odmietnuť a opätovne schváliť ten istý návrh zákona, a nakoniec, môže návrh zákona ako celok neschváliť.

Korektnosť nášho prístupu k predmetnému návrhu spočíva aj v tom, že neotvárame otázku, do akej miery môže ísť Národná rada pri opätovnom prerokúvaní zákona nad rámec prezidentských pripomienok. Účelová interpretácia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa v tomto parlamente objavila pri rokovaní o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky k zákonu o mene a priezvisku, by nás morálne oprávňovala na podávanie ďalších pozmeňovacích návrhov k raz už schválenému návrhu zákona, ktorých sa pripomienky prezidenta Slovenskej republiky nedotýkajú. Zotrvávame však na svojom principiálnom ústavnom stanovisku, že Národná rada sa po vrátení zákona prezidentom Slovenskej republiky môže zaoberať len jeho pripomienkami, ktoré buď schváli alebo odmietne. Rovnako trváme na tom, aby zásadné spory o interpretáciu Ústavy Slovenskej republiky riešil na to oprávnený orgán - Ústavný súd.

Vážené dámy a páni,

keďže Národná rada Slovenskej republiky je dnes oprávnená už raz schválený návrh zákona o cirkevnom majetku aj

neschváliť, rád by som sa v krátkosti vrátil k dvom zásadným problémom návrhu zákona, ktoré najviac pútajú pozornosť verejnosti.

Na to, aby sme v súlade s už so spomínaným chápaním spravodlivosti priznali určitému subjektu právo na navrátenie majetku, musia byť splnené dve základné podmienky, a to, že subjekt je skutočným vlastníkom odňatého majetku a že k odňatiu došlo neoprávnene. Bolo by klamstvom tvrdiť, že cirkvám a náboženským spoločnostiam nikdy žiadny majetok nepatril a že tento majetok nebol v mnohých prípadoch odobraný prinajmenšom za neregulárnych podmienok. Na druhej strane treba povedať, že existujú nezanedbateľné pochybnosti o tom, či cirkvi a náboženské spoločnosti sú naozaj pôvodným vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý má byť predmetom reštitúcií. Bez toho, aby som mal v úmysle zvýhodňovať alebo znevýhodňovať jednu cirkev alebo náboženskú spoločnosť pred druhou, uvediem príklad.

Rímsko-katolícka cirkev - a potvrdzujú to mnohé pramene - sa počas celej svojej existencie stretávala s problémom určiť kto je skutočným subjektom vlastníctva k majetku, ktorým disponovala. Táto otázka sa neustále premietala do vzťahu medzi cirkvou a štátom, a štát, či už reprezentovaný panovníkom alebo kolektívnou hlavou, sa vždy snažil uchovať vplyv nad majetkom, ktorý cirkev užívala. Na tomto mieste by som mohol uviesť celý rad názorov historikov a právnikov. Tie už však boli prezentované dostatočne, pričom vo mne, ale aj v mnohých z vás len prehĺbili syndróm cirkevného majetku. Dnes už takýto pojem môžem použiť.

Opätovne sa preto pýtam predkladateľa, ktorý tu, žiaľ, nie je, do akej miery sa pri spracovaní návrhu zákona brali do úvahy historicko-právne súvislosti, ktoré sú z hľadiska posudzovania subjektu vlastníctva životne dôležité. Nebolo by vhodnejšie v záujme predísť diametrálne odlišným názorom

odborníkov najskôr vypracovať historicko-právnu analýzu problematiky a až potom na jej základe pripraviť návrh reálnej a funkčnej právnej normy? Zdá sa, že opäť budeme fakty a nepopierateľné historické udalosti prispôsobovať umelej právnej norme.

Primeranú diskusiu by si vyžadovala aj otázka, do akej miery bolo nakladanie cirkví a náboženských spoločností s majetkom, ktorý mali k dispozícii, nakladaním vlastníckym, ak im bolo znemožňované slobodne s takýmto majetkom disponovať. Obsahom skutočného vlastníckeho práva chráneného ústavou nie je len vec držať a užívať, ale s ňou aj slobodne bez obmedzení nakladať a mať z nej úžitok.

Druhou Achillovou pätou návrhu je rozsah majetku, ktorý sa má vrátiť cirkvám a náboženským spoločnostiam. Predkladateľ návrhu sa v dôvodovej správe úprimne priznáva - citujem: "Rozsah majetku, ktorý sa má cirkvám vrátiť, sa nedá v súčasnosti presne určiť. " Nakoniec, nie je to prvýkrát, čo vláda predkladá nepripravený návrh zákona, a tak sa môžeme spoľahnúť len na odhady. Chápem, že je veľmi obtiažne špecifikovať napríklad hnuteľný majetok, ktorý majú cirkvám vrátiť fyzické osoby, ale v prípade nehnuteľného majetku vo forme poľnohospodárskej a lesnej pôdy sa predsa odhady nemôžu pohybovať v rozmedzí od 150 000 do 250 000 ha.

Reštitúcia cirkevného majetku je vecou verejnou a bolo by prinajmenšom nečestné tvrdiť, že sa nedotkne občanov. Ako ja tak aj ostatní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj všetci občania Slovenskej republiky, by si preto zaslúžili poznať presný rozsah a určenie navracaného majetku. Ak sa pán poslanec Javorský dostal k podkladom, z ktorých by bolo možné tento rozsah určiť, vláda mala pristúpiť k doplneniu dôvodovej správy o tieto informácie. Namieste je aj otázka, prečo nebol súčasne s týmto návrhom predložený aj návrh zákona o základných vzťahoch štátu k cirkvám.

Vážené dámy a páni,

ak aj dnes Národná rada Slovenskej republiky neprijme argumenty poukazujúce na pripravenosť návrhu zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a návrh opätovne schváli, či už s pripomienkami pána prezidenta alebo bez nich, budeme ho rešpektovať ako každý iný demokratický a ústavne prijatý zákon. Ak dôjde v praxi k jeho porušovaniu, budeme stať na strane tých, ktorí budú žiadať nápravu. Dúfam, že o zásadovosti poslaneckého klubu SDĽ pokiaľ ide o otázky ústavnosti niet v tomto parlamentnom zhromaždení pochybností. Považoval som však za dôležité a nevyhnutné vo vzťahu k občanovi upozorniť, že nepripravený a nevyargumentovaný návrh zákona spôsobí v praxi obrovské problémy premietajúce sa do nespočetného množstva vlastníckych sporov, vnesie neistotu do vlastníckych pomerov a v konečnom dôsledku bude znamenať neúmerné finančné zaťaženie sporiacich sa strán. Tomuto všetkému sa dá predísť vrátením návrhu zákona na prepracovanie v smere už niekoľkokrát naznačenom.

Rád by som vás preto požiadal, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o uvážlivé posúdenie argumentov, ktoré už odzneli v masovokomunikačných prostriedkoch a pri prvom prerokovaní tohto návrhu a ktoré budú dnes predmetom našej diskusie, a súčasne požiadal o prijatie takého rozhodnutia, na ktoré budeme môcť vždy odkázať s hrdosťou a uspokojením, že bolo na prospech veci, ktorou je spravodlivá a zákonná náprava spáchaných krívd.

Ďakujem za vašu pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Hlási sa pán Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Vážený pán prezident,

pán predseda,

pani poslankyne, páni poslanci,

vážim si korektnosť vyhlásení pána Ficu, že rešpektuje právo a bude toto právo ctiť, či to bude prijateľné pre ich stranu alebo nie. To je jedna stránka veci. Ale je tu aj druhá stránka veci, že hádam aj pán Fico by si mal vážiť korektnosť reštitúcií ako nápravy za tie krivdy, ktoré spôsobila strana, ktorej sú oni nástupníkom. /Potlesk. /

A teraz dovoľte, aby som sa vrátil k meritu veci. Pán prezident uvádza vo svojich pripomienkach dve riešenia k § 3 ods. 1 zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam: po prvé - z § 3 ods. 1 vypustiť časť textu "a iné právnické osoby", po druhé - v tomto istom paragrafe zaviesť nové odseky 4 a 5, ktoré riešia povinnosť náhrad zo strany štátu tým osobám, ktoré vydajú majetok cirkvi. Mám na mysli iné právnické osoby.

Plne uznávam oprávnenosť a snahu zo strany pána prezidenta republiky o praktickú realizáciu prerokovávaného zákona a ďalej obavy z možnosti vzniku nových krívd pri aplikácii tohoto zákona. Myslím si, že môžeme prijať prvú alternatívu. Ja sa za ňu prihováram. Mimo toho, čo povedala pani spravodajkyňa, mám na to tri ďalšie príčiny.

Prvá - vláda vo svojom návrhu neuvádza túto možnosť, aby medzi povinnými osobami boli aj iné právnické osoby. Toto rozšírenie vzniklo tu, na pôde Národnej rady. Druhá príčina - nie je mi známy dopad druhého variantu na štátny rozpočet, keby sme schválili nové odseky 4 a 5 § 3. So zreteľom na to ako sme rokovali so zástupcami jednotlivých cirkví si myslím, že tieto nároky by neboli v žiadnom prípade malé. Preto považujem za korektné, ak zástupcovia cirkví prijímali ten návrh zákona aký bol podaný vládou. Tretia príčina prečo som za prvý variant, to znamená vypustiť z § 3 slová "a iné právnické osoby" - predpokladám, že realizácia § 4 a § 5, ktorý navrhuje pán prezident ako jednu z možností, po prvé privedie k veľmi náročnému administrovaniu, neúmerne narastie administratíva pri uplatňovaní týchto nárokov. V odseku 5 prakticky ide o zmluvy s budúcim plnením, tam je povinnosť uzatvoriť dohodu. A čo ak strany túto dohodu neuzatvoria? Tento spor môže riešiť len súd. Teda otvára sa tu predpoklad celého radu súdnych sporov.

Dovoľte, dámy a páni, aby som vyhlásil, že poslanecký klub HZDS bude podporovať prvý variant, teda vypustiť z textu § 3 odsek 1 "a iné právnické osoby".

Pokiaľ ide o účinnosť tohoto zákona, nazdávam sa, že ani návrh, ktorý predložil pán poslanec Brocka, teda účinnosť riešiť od 1. decembra, ani stanovisko, ktoré dal ústavnoprávny výbor - účinnosť riešiť od 1. januára, nie je v rozpore s návrhom pána prezidenta, pretože v dovetku sa hovorí, že minimálne o 15 dní, teda po tom dni, kedy zákon bude de facto platný. Preto, ak sa budeme mať rozhodovať medzi 1. decembrom a 1. januárom, nazdávam sa, že určitá krátka legisvakačná lehota je na osoh samotnej veci. Cirkev si bude môcť lepšie pripraviť svoje nároky, a preto osobne podporím účinnosť zákona od 1. januára 1994.

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán podpredseda Húska, potom pán poslanec Neuwirth, pán poslanec Kvasnička a potom pán poslanec Tahy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážený pán prezident, dámy a páni,

rád by som mal len jednu poznámku k tomu, čo tu predniesol pán poslanec Fico. Páčila sa mi forma, ktorou akceptoval rozhodnutie parlamentu, ale za nesprávne považujem uvádzať ako argument proti navráteniu skutočnosť, že nie je celkom jasný rozsah tohto majetku. Totiž v zákone je dôkazné bremeno na tom, kto má dostať majetok, to znamená, že cirkev nedostane majetok, ktorý nedokáže. A toto je veľmi dôležité. Preto si myslím, že tento zákon naozaj spĺňa všetky podmienky demokratického právneho štátu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Kvasnička. Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

chcel som len povedať pánu poslancovi Ficovi, že ho chápem. Skutočne ho chápem najmä preto, že viem, že každý zlodej sa veľmi ťažko vzdáva toho, čo ukradol.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte, aby som povedal niekoľko poznámok k tomuto problému z iného pohľadu. Pán Fico veľmi pregnantne formuloval právne hľadisko a postoj klubu poslancov SDĽ. Musíme si však uvedomiť, že tu ide ešte aj o iné hľadisko. Jednoducho tento problém reštitúcií sa nedá dokonale riešiť právnym poriadkom.

Preto by som upozornil na stanovisko generálneho biskupa evanjelickej cirkvi, ktoré vyslovil v rozhovore pre týždenník Evanjelické posolstvo Tatier. Tento rozhovor bol zverejnený v poslednom čísle, kde pán generálny biskup povedal: "Evanjelická cirkev nechce sa stať z ukrivdenej krivditeľkou, a preto bude so štátnou správou rokovať o postupe reštitúcií a forme. Evanjelická cirkev nechce byť štátobornou, chce byť štátotvornou. " To je ten morálny pohľad, ktorý pán Fico, prirodzene, nemohol poznať, pretože ide o cirkevnú tlač, ktorá tento názor uverejnila.

Ďakujem /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Bárány - faktická poznámka.

Poslanec E. Bárány:

Plne súhlasím s predrečníkom, pokiaľ hovorí, že sa táto vec nedá riešiť dokonale. Myslím však, že sa dá riešiť oveľa menej nedokonale, než to robí predložený vládny návrh vo svojej základnej konštrukcii. Pokiaľ tu vznikli pochybnosti o tom, či SDĽ vôbec podporuje reštitúciu cirkevného majetku, rád by som pripomenul, že sme zásadne proti tejto podobe, podčiarkujem, tejto podobe vracania majetku cirkvám, ale zároveň sa nazdávame, že bolo možné nájsť oveľa menej nedokonalý spôsob, napríklad pokračovať v metóde, ktorou sa majetok cirkvi vracal ešte predtým na federálnej úrovni, čiže vymenúvania objektov, ktoré sa cirkvi vracajú, čím sa, podotýkam, podstatne zredukovalo riziko nekonečných následných súdnych sporov vyhľadávania a dokazovania vlastníctva.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Prepáčte, ale chcem svojho predrečníka upozorniť na to, že cirkvi sa nemôžu dobre dostať k určitým dokladom, nemôžu urobiť dokonalú inventarizáciu, pokiaľ nemajú zákonný podklad. Tento zákon im to umožní.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Lauko.

Poslanec P. Lauko:

Chcel by som reagovať na slová pána Sečánskeho. Isto ako poslanec aj z bývalého volebného obdobia vie, že existujú reštitučné zákony, ktoré platia pre fyzické osoby. Keďže som bol predkladateľom za náš klub, čo sa týka náhrad, aj čo sa týka ostatných pripomienok, chcem vysvetliť, prečo zastávame stanovisko náhrad tak, ako navrhol pán prezident. Uviedol som aj vo svojom vystúpení príklad z Národného parku Slovenský raj, kde sa bez akýchkoľvek problémov vydávajú lesy fyzickým osobám. V tomto zákone sme prijali, že cirkvám sa lesy v národných parkoch nevydávajú. Rešpektujeme, že náhrady neprešli, ale pán prezident sám vo svojom návrhu hovorí o rovnosti vlastníckeho práva. A tieto dva odseky, ktoré navrhol, sú vyjadrením rovnosti vlastníckeho práva.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán prezident, vážený pán predseda, dámy a páni,

úvodom mi dovoľte dve kratučké poznámky. Chcel by som veriť, že vypnutie televíznych kamier po vystúpení pána prezidenta nebolo výsledkom včerajších volieb novej televíznej rady.

K pánu Sečánskemu - pán poslanec Sečánsky, vás ako osobu som si vždy nesmierne vážil a aj vaše slová som vždy bral vážne a v drvivej väčšine som s vami vždy súhlasil, ale pokiaľ hovoríme o korektnosti, tak si myslím, že nie je ani z vašej strany korektné, ak pánu Ficovi vytýkate krivdy, ktoré spáchal niekto iný, tobôž ľudia, ktorí boli vtedy niekedy členmi bývalej Komunistickej strany Československa. Pán Fico nikdy tieto krivdy nepáchal, ani jeho generácia, a nie je možné s jeho osobou stotožňovať krivdy, ktoré páchali možno aj takí páni, ktorí dnes sedia tu za vrchstolom. /Potlesk/.

Dámy a páni, a teraz k meritu veci. Pán Fico uviedol stanovisko Strany demokratickej ľavice, ktorým sa pokúšame reagovať aj na spôsob prerokúvania zákonov, ktoré pán prezident vrátil parlamentu. A uviedol, že budeme sa venovať iba bodom alebo paragrafom, v ktorých pán prezident vo svojich stanoviskách, v odôvodnení či návrhu východiska sa dotýka predmetného zákona. Preto aj ja, napriek tomu, že sa s mnohými ďalšími ustanoveniami schváleného zákona nestotožňujem, obmedzím sa iba na § 3, a to v dvoch, podľa môjho názoru, dôležitých veciach. V jednej sa budem vyslovene držať tej dikcie alebo stanoviska, ktoré uviedol pán poslanec Fico. Chcel by som oceniť postoj pána prezidenta, keď do § 3 navrhuje doplniť nové odseky 4 a 5, pričom vychádza z toho, že zákon v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky zasahuje do kompetencie právnických osôb, či už družstevných alebo aj súkromných, a preto navrhuje, podľa môjho názoru, veľmi korektné východisko.

Dámy a páni, viete, že pri prerokúvaní predmetného návrhu zákona som uviedol aj skutočnosť, že o obdobný problém ide aj v prípade obcí. Veď predsa nie je normálne, aby sme jedným zákonom obciam majetok previedli do vlastníctva, iným, reštitučným zákonom, obce o tento majetok pripravili. A podľa môjho názoru ide aj o analógiu prístupu, ktorý pán prezident uplatnil v prípade právnických osôb - súkromných i družstevných. Podobne je to aj v prípade obcí.

Preto, ak dovolíte, chcel by som navrhnúť modifikované znenie pánom prezidentom navrhovaného nového odseku 4, ktorý by vyriešil aj túto dilemu, ktorá zostala na predchádzajúcom pléne nedoriešená. Spočívala by v nasledovnej úprave textu: "Ak vec vydá iná právnická osoba než štát" - tam, kde sa píše obec, navrhujem obec vypustiť, štátom - a ďalej tam, kde sa píše alebo obcou, slová alebo obcou vypustiť - "teda štátom založená alebo zriadená právnická osoba a právnická osoba zriadená zákonom hospodáriaca s majetkom štátu" - opäť navrhujem vypustiť ďalší text alebo obce a ďalší text pokračuje - "prípadne ho spravujúca, vznikne tejto osobe nárok na náhradu za vydanú nehnuteľnosť. " A ďalší text by znel: "Cena sa určí podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona. " Ďalej text pokračuje tak, ako je to v návrhu pána prezidenta. Veľmi vás prosím o podporu tejto myšlienky, pretože obce sa dostávajú v jednotlivých prípadoch do veľmi ťažkej situácie, a myslím si, že takýto záväzok štátu voči obciam by pomohol preklenúť celý tento problém.

K druhému problému, ktorý chcem otvoriť, a predznamenávam, že chcem poprosiť pána prezidenta o jeho podporu, by som chcel uviesť nasledovné: V texte zákona, ktorý bol schválený, rovnako sa tento problém týka § 3, v odseku 3 sa píše: "Ak vznikne pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou pri pozemkoch z poľnohospodárskeho a lesného majetku, rozhodne pozemkový úrad. " Domnievam sa, že celá táto dikcia nepostrehuje komplexne všetky problémy, o ktoré v návrhu zákona ide. Preto by som chcel pána prezidenta podporiť, pokiaľ sa to neprieči jeho názoru a jeho vôli, aby si osvojil nasledovnú dikciu § 3 odseku 3, ktorá by znela: "Ak vznikne pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou, rozhodne súd. " Teda § 3 odsek 3 navrhujem: "Ak vznikne pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou, rozhodne súd. " Dámy a páni, chcem ukončiť svoj návrh tým, že tento svoj druhý návrh viažem k stanovisku pána prezidenta, ktorý, keď sa k nemu vysloví kladne, navrhujem Národnej rade, aby ho akceptovala. Pokiaľ nie, berte ho ako bezpredmetný poslanecký návrh.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán Mikloško, potom pán poslanec Ľupták.

Poslanec F. Mikloško:

Chcem hneď v tejto chvíli upozorniť, že znovu ide tu poslanec SDĽ, nad rámec návrhov prezidenta, a samotný klub SDĽ vždy trval na tom, že pri vrátenom zákone nemožno ísť nad rámec. Prosím, aby toto nebolo vôbec brané do úvahy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Je mi ľúto, že vcelku vecný diskusný príspevok alebo reč pána poslanca Zselenáka bola pokazená tým, že sa snažil personifikovať postkomunistická strany resp. členov postkomunistických strán a viniť za to, čo sa dialo v tom období tým, že oslovil, menoval konkrétne pána poslanca Ficu, alebo ukázal na tú stranu, kde sú snáď vinní ľudia. Potom budeme musieť ukázať aj na tú stranu a hľadať aj tam vinníkov.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán prezident, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

veľmi som ohromený arogantnými vystúpeniami poslancov za stranu demokratickej lavice. Vieme všetci veľmi dobre, už som to raz tu povedal, že práve to bola strana, ktorej nástupníkom je Strana demokratickej lavice, ktorá robila prezieravú systematickú ateizáciu tejto spoločnosti. Mňa udivuje to, ako pán poslanec, ktorý predo mnou vystupoval, ukazuje prstom na ľudí za svojím chrbtom. Bohužiaľ, táto strana je nástupníkom tej strany, ktorá božie prikázanie "Nepokradneš" vymenila za slogan "Kto nekradne, okráda svoju rodinu".

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou - pán poslanec Rea, potom pán poslanec Andel.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán prezident, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

v krátkosti by som chcel zareagovať na diskusný príspevok pána poslanca Zselenáka k otázke obcí, ktorým sa stane určitá ujma, podľa neho, keďže by museli niektorý majetok vrátiť. Podotýkam, že v tomto štáte je 2 800 obcí, z toho je 150 miest a 2 000 obcí menších ako s 1000 obyvateľmi. Aspoň v týchto 2000 obciach, keď už sa nebudeme zaoberať týmito ďalšími, vôbec k takýmto krivdám nemôže dôjsť, pretože tam to spoločenstvo ľudí, ktoré v obci žije, také majetky vôbec ani nemá, alebo keď má, tak ich užívajú k veľkej spokojnosti niektoré cirkevné spoločenstvá, a to obecné spoločenstvá. Takto je to veľmi zavádzajúce. A v obciach, ktoré reštituovali, alebo ktorým sa v rámci privatizácie vrátil majetok z bývalých komunálnych podnikov, atď. - sú to veľké mestá, aspoň okresné - majú toho majetku toľko, že keď sa niektorý objekt, ktorý patril cirkvi, vráti, vôbec nebudú poškodené ani obce ani majitelia, teda že by im napríklad z nejakých organizačných dôvodov ten objekt chýbal.

Ďalej ešte by som chcel povedať poslancom SDĽ, aby nenazývali tento zákon kauzou, a kauzou v smere, že verejnosť sa o to veľmi zaujíma. Veľmi rád by som sa opýtal, ktorá verejnosť a v akom počte, aspoň percentuálne. Takisto, že sa tým vo veľkom zaoberajú masovokomunikačné prostriedky. Prosím vás, kto v týchto prostriedkoch publikuje? Veď sa nad tým zamyslime! Či tých 60 % ľudí, minimálne 60 % ľudí, ktorí sa prihlásili pri sčítaní k členom niektorých cirkví, alebo tá menšia polovica toho národa? A ako ďalej, keď tu ideme naprávať krivdy? Kto napraví tie krivdy, ktoré sa nedajú napraviť, ktoré boli napáchané na duševných, morálnych hodnotách tohto národa? Prosím vás pekne, niektoré stavby, ktoré už aj tak sú schátralé a budú na obtiaž, alebo budú veľmi obtiažne uvádzané znovu do života a tieto budovy budú uvádzať do života zasa členovia cirkví tak, ako sa to robilo doteraz, tak nehovorme, že tu budú vznikať nové majetkové krivdy.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Dámy a páni,

nechcem invektívou reagovať na invektívy pána kolegu Zselenáka. Vo svojom vystúpení chcem naznačiť, aký je súčasný stav v televízii. Dámy a páni, dnes som sa s hrôzou dozvedel, aký je skutočný stav v Slovenskej televízii a kto Slovenskú televíziu ovláda. Ak pán kolega poslanec Ftáčnik napíše sťažnosť na redaktora, redaktor je stiahnutý z obehu. Ak pán poslanec Weiss vyjadrí vďaku alebo schváli kvalitu odvysielaného šotu o jeho návšteve v Paríži, ten istý redaktor dostane pochvalu od riaditeľa televízie. Pán Zselenák, taký je skutočný stav Slovenskej televízie. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Faktická poznámka - pán poslanec. Poslanec L. Kliman:

Pýtam sa, pán predseda, prečo pán poslanec Andel nemal odobraté slovo, keď hovoril absolútne mimo prerokúvanej problematiky?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, vy ste sa prihlásili do rozpravy, a toto sú faktické poznámky. Ak by ste sa boli prihlásili s faktickou poznámkou, poviete to aj vy.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Daňo.

Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán prezident, vážený pán predseda,

reagoval by som na prednes pána Reu, pretože mu ušla jedna veľmi dôležitá ústavná zásada. Ak obce budú musieť odovzdať zo štátu transformovaný majetok cirkvám bez náhrady, bude to protiústavný postup a v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto, takže prosím, pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážená Národná rada,

pôvodné vrátenie návrhu zákona o náprave niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam prezidentom Slovenskej republiky nasvedčovalo skôr, že pôjde o pomerne úzky výsek celej problematiky, a to znamená, že aj diskusia k tomuto úzkemu výseku problematiky by mala byť stručná a krátka. Vystúpenia poslancov za stranu demokratickej lavice, predovšetkým vystúpenie pána poslanca Ficu však navodilo širšie aspekty danej problematiky. Jednoducho začali hovoriť o širších aspektoch danej problematiky, a preto by som sa k nim rád vyjadril.

Musím povedať, že mám isté ťažkosti, ak sa chcem k nim vyjadriť, pretože vystúpenie predovšetkým pána poslanca Ficu, ktorý súhrnným spôsobom vyjadril stanovisko svojej strany, bolo veľmi všeobecné, a skôr iba naznačovalo niektoré stanoviská a zámery strany k tomuto návrhu zákona. Preto je nie možné celkom konkrétne reagovať na jeho veľmi všeobecné a málo konkrétne náznaky. Ale predsa, pán poslanec Fico spochybnil alebo vyslovil názor, že v návrhu zákona nie je dostatočným spôsobom vyjadrená subjektivita vlastníctva majetku, ktorý by sa podľa tohoto zákona mal vrátiť. Inými slovami, že nie je dostatočne vyriešená subjektivita potenciálneho vlastníka, čiže cirkví a náboženských spoločností.

K tomu by som chcel povedať, že nazdávam sa, že nemá pravdu, pretože subjektivita vlastníctva je veľmi jasne a jednoznačne daná Ústavou Slovenskej republiky. V článku 24 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky sa hovorí: "Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy. " Tým je daná základná právna subjektivita cirkví. A ako je to potom ďalej, prípadne vo vnútri cirkví a náboženských spoločností? Je to obdobne ako v ktorýchkoľvek iných právnických osobách, keď štát buď dáva alebo nedáva, v tomto prípade dáva právnu subjektivitu právnickej osobe ako celku, a právnická osoba si svojimi vnútornými normami, spravidla štatútom potom určuje, ktoré prípadné vnútorné - použijem termín - organizačné zložky právnu subjektivitu majú alebo nemajú.

Pokiaľ ide o katolícku cirkev, je to dané Kódexom kanonického práva, opakujem presne obdobne ako v ktorýchkoľvek iných takpovediac svetských organizáciách, vnútorným štatútom. V iných cirkvách alebo náboženských spoločnostiach je to dané opäť ich vnútornými predpismi alebo vnútorným právom. Subjektivita vlastníka a aj v tomto prípade objektivita majetku nebude spochybnená po prijatí tohoto zákona, to znamená, že tento zákon to rieši dostatočne tým, že predsa každá cirkev alebo náboženská spoločnosť, ktorá si bude uplatňovať nárok na vrátenie toho alebo onoho majetku, bude musieť preukázať, že je resp. že bola vlastníkom tohoto majetku. Ale opäť je to úplne bežná záležitosť, ktorá sa vyskytuje tisíckrát v bežnom živote. Predsa základným dokladom o vlastníctve bude zápis v pozemkovej knihe, prípadne zápis v evidencii nehnuteľností, ktorý však nadväzuje na zápis v pozemkovej knihe, prípadne iné prostriedky dokazovania vlastníctva, ktoré pozná Občiansky súdny poriadok. Čiže je to otázka, ktorá je dostatočne riešená v našom právnom poriadku a je dostatočne riešená aj podkladmi. Predsa zápisy v pozemkovej knihe sú spoľahlivým a dostatočným dôkazom o vlastníctve určitého majetku.

A konečne, pán poslanec Fico navrhoval, že najskôr by bolo potrebné urobiť akúsi historicko-právnu analýzu majetku, subjektu vlastníctva, neviem čo všetkého. Nuž, naozaj, treba povedať, že keď majetok cirkvám bol braný, tak bol braný niekedy zo dňa na deň a jednoducho náhlym rozhodnutím vtedajších komunistickou stranou ovládaných štátnych orgánov bez akejkoľvek historicko-právnej analýzy. A vzhľadom na to, čo som už povedal, že jednoducho existujú spoľahlivé a dostatočné mechanizmy a jednak dôkazné prostriedky o určení majetku a vlastníka. Nazdávam sa, že tento návrh na uskutočnenie akejsi historicko-právnej analýzy je iba priehľadným pokusom o odsunutie zákona, jeho prerokúvania a prijatia na neurčito.

A konečne, niekoľkými slovami k variantom navrhnutým pánom prezidentom. Nazdávam sa, a klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia je toho názoru, že lepšie zodpovedá právnemu vedomiu aj našej spoločnosti druhý variant. To znamená, že iné právnické osoby, ktoré by museli vydať pôvodne cirkevný majetok, ktorý niekedy získali od štátu, dostanú od štátu za tento vydaný majetok náhradu, čo bude zodpovedať

presne právnym vzťahom ako k tomuto majetku došli. Predsa iné právnické osoby, to znamená neštátne právnické osoby, pokiaľ získavali od štátu štátny majetok podľa v minulosti platných vyhlášok o správe národného majetku, nezískavali ho bezplatne.

Bezplatným prevodom mohli získavať niektoré štátne podniky alebo štátne organizácie štátny majetok, ale neštátne organizácie tento majetok museli zaplatiť. Zaplatili ho štátu, a teraz prakticky túto kúpnu cenu dostanú naspäť. Je možné, ba dokonca pravdepodobné, že nominálne to bude, pochopiteľne, vyššia suma, ale nominálne táto vyššia suma zodpovedá viac alebo menej sume, ktorú kedysi štátu zaplatili. Keby si štát bol vtedy po zaplatení túto sumu uložil do banky a získaval úroky, tak dnes má v banke uloženú približne tú sumu, ktorú by musel vyplatiť týmto iným právnickým osobám.

Preto sa nazdávam, že prijatie alternatívy číslo 2 - opakujem - zodpovedá právnemu vedomiu, zodpovedá skutkovému aj právnemu stavu ako pôvodne cirkevný majetok prešiel cez štát na iné právnické osoby. To znamená, že keď sa tento kolobeh uzavrie podľa navrhnutého zákona tým, že sa majetok znovu vráti cirkvám, tieto iné právne osoby dostanú kúpnu cenu, alebo dostanú náhradu za tento majetok, ktorú kedysi štátu vyplatili.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik;

Vážený pán prezident,

vážený pán predseda Národnej rady,

vážené kolegyne a kolegovia,

na úvod si neodpustím jednu faktickú poznámku. Poslanci Strany demokratickej ľavice položili v minulej, ale i v dnešnej diskusii niektoré vecné a konkrétne otázky, na ktoré sme od predkladateľa nedostali konkrétne odpovede. Je zaujímavé, že vždy, keď v tomto parlamente chýbajú vecné argumenty, vyťahujú sa ideologické argumenty. Chcem ale pripomenúť, aspoň niektorým pánom poslancom, ktorí si to snáď nevšimli, že sa píše rok 1993, a prosím ich, aby priznali tým, ktorí sa rozhodli slobodne sa politicky realizovať v Strane demokratickej ľavice, aspoň také práva ako tým, ktorí si ako členovia bývalej komunistickej strany zvolili iné strany a hnutia, v ktorých sa politicky realizujú. /Potlesk. /

Vážené dámy a páni, k predmetnému zákonu. Dnes o ňom rokujeme najmä v kontexte pripomienok pána prezidenta. Nemožno však nevidieť, že je potrebné vnímať aj kontext celého zákona, pretože podľa ústavy budeme o ňom hlasovať ako o celku.

Ako vyplynulo z minulej rozpravy k tomuto zákonu na 22. schôdzi, a som prekvapený, že niektorí páni poslanci si to tiež nevšimli, poslanecký klub Strany demokratickej ľavice sa zhoduje s ostatnými klubmi v tom, že krivdy spôsobené cirkvám a náboženským spoločnostiam treba napraviť. Ak chceme pristúpiť k naplneniu aktu spravodlivosti, musíme to však urobiť právnym a vecne prijateľným spôsobom. Chcem upozorniť, že to bol práve poslanecký klub SDĽ, ktorý upozorňoval na svojej tlačovej konferencii na nesúlad schváleného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, a možno aj pod týmto vplyvom

pán prezident rozhodol o vrátení zákona. Napriek zhode v základnej otázke vrátiť či nevrátiť, zmierniť či nezmierniť krivdy, o ktorej, myslím si, diskutovať netreba, hlasoval poslanecký klub SDĽ proti predloženému návrhu zákona. V minulej rozprave sme totiž formulovali vážne výhrady, z ktorých niektoré zazneli aj dnes, ale, ako som už povedal, uspokojivých odpovedí sme sa zatiaľ nedočkali. Naše výhrady sa týkali - aby som to povedal slovami pána prezidenta - časovej rozhraničenosti zákona a vecného rozsahu vracaného majetku, tiež niektorých historicko-právnych súvislostí, o ktorých hovorili moji predrečníci.

K časovej rozhraničenosti chcem znovu pripomenúť, že je vecne neodôvodnený - a ani v dôvodovej správe sa o tom nič nehovorí - posun reštitučnej hranice na 8. máj 1945. Poštátnenie školstva v roku 1945, ktoré sa uvádza ako vecný argument, prečo treba reštitučnú hranicu vrátiť na dátum 8. máj tohto roku, bolo, podľa mňa, demokratickou reakciou na školský systém Slovenského štátu, ktorý zákonom z roku 1940 stanovil za jeho základ cirkevné školy, ktorými sa zo zákona stali aj školy ľudové, t. j. dovtedy štátne alebo obecné školy. Demokratickou reakciou v tom zmysle, povedané slovami vtedajšieho povereníka pre školstvo a národnú osvetu Jozefa Lettricha, že toto poštátnenie zrušilo - citujem "spiatočnícky školský systém na Slovensku zavedený ľudáckym režimom". Koniec citátu. Bola to skutočne reakcia, a nie je mi jasné, či dokážeme vecne obhájiť návrat faktického stavu vlastne do roku 1940.

Druhá výhrada sa týkala vecného rozsahu vracaného majetku. Pán Čarnogurský povedal, že nie je možné urobiť nejakú historicko-právnu analýzu o tom, čo vlastne bolo cirkvám odňaté, ale jeho kolega z jeho poslaneckého klubu pán poslanec Javorský upozornil pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v našom výbore na to, že podľa zákona číslo 219/1949 Zb. boli cirkvi povinné každý rok hlásiť súpis svojho majetku na

odbor pre veci cirkevné ministerstva kultúry. Tieto archívne dokumenty kdesi ostať museli. Pán poslanec v dňoch prerokúvania zákona našiel tieto dokumenty, ktoré sa nenachádzali na ministerstve kultúry, ale v ústrednom štátnom archíve. Je teda možné a sú podklady, z ktorých by veľmi pravdepodobne bolo možné urobiť analýzu, ktorá tu bola spochybnená.

K rozsahu vracaného majetku: medzi občanmi prevláda názor, že je namieste vrátiť budovy, kláštory a ďalšie nehnuteľnosti. Pán poslanec Rea položil otázku, či poznáme takýto názor verejnosti. Áno, štatistický úrad robil prieskum, s ktorým je možné sa oboznámiť a z ktorého vyplýva skutočnosť, ktorú tu uvádzam, že až 80 % občanov je za to, aby sa vrátili cirkvám budovy, kláštory a nehnuteľnosti, a to buď v plnom rozsahu alebo čiastočne, ale iba jedna šestina opýtaných je za to, aby sa cirkvi vracali lesy, pôda a vinice. Ak si pamätáte, aj náš poslanecký klub vystúpil s názorom, že je potrebné vrátiť nehnuteľnosti potrebné na výkon duchovnej, charitatívnej či sociálnej funkcie cirkvi. Podporili sme tento názor i názormi nižšieho duchovenstva, ktoré nám boli známe.

Spornú otázku navrátenia pôdy, lesov a lúk odôvodňuje predkladateľ snahou o ekonomickú samostatnosť cirkvi, aby tak ako uvádza dôvodová správa, v priebehu 3 až 5 rokov mohlo prísť k odluke cirkvi od štátu. Avšak pán minister Slobodník v televíznej besede priznal, že o ekonomickej samostatnosti možno uvažovať najviac ak u katolíckej cirkvi, pretože ostatné cirkvi budú zrejme ďalej odkázané na podporu štátu. Ale odluka buď je, alebo nie je. Nemôže byť dosť dobre čiastočná. Čiže tento, ak tomu dobre rozumiem, hlavný argument v prospech vrátenia pôdy, lesov a lúk zjavne pokrivkáva. Ak bude niekto argumentovať tým, že cirkev pôdu vlastnila a mala by ju vlastniť znovu, chcem pripomenúť, že rozhodnutie urobiť z cirkvi hospodára súvisí s riešením celkového vzťahu štátu a cirkvi, ktorý však zatiaľ nepoznáme.

Vzhľadom na uvedené otvorené a nezodpovedané otázky odporúčam váženej poslaneckej snemovni uvedený návrh zákona ako celok neschváliť a pripraviť taký návrh zákona o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý bude mať širšiu podporu občianskej verejnosti.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Čarnogurský a potom pán poslanec Mikloško.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, chcel by som pánu kolegovi Ftáčnikovi pripomenúť, že som nepovedal, že historicko-právna analýza nie je možná - ona, samozrejme, je možná, ale povedal som, že nie je potrebná, pretože všetky podklady potrebné na prijatie a uskutočnenie tohto zákona sú známe, dané a podobne.

Druhá vec - pán kolega Ftáčnik povedal, že odluka buď je alebo nie je, to znamená, že buď pre všetky cirkvi alebo pre žiadnu. Kde je to napísané? Jednoducho, keď sa budeme zaoberať v budúcnosti, alebo keď sa slovenský parlament bude v budúcnosti zaoberať úpravou vzťahu štátu a cirkvi, úplne kľudne môže zakotviť odlišné právne riešenie tohoto vzťahu - povedzme - pre katolícku cirkev a - povedzme - pre niektoré iné cirkvi.

A tretia vec, ktorú som chcel povedať - nie je pravda, že v roku 1945, pred februárom 1948, boli poštátnené iba

školy. Boli poštátnené aj niektoré iné cirkevné majetky, ktoré predtým používala či katolícka cirkev alebo aj niektoré iné cirkvi, predovšetkým v maďarským oblastiach alebo v niektorým nemeckých obciach. Mám tu napríklad list Apoštolskej administratúry v Trnave z 3. októbra 1947 adresovaný Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, kde podpísaný doktor Ambróz Lazík žiada o zrušenie dočasnej správy na niektorých rímskokatolíckych cirkevných majetkoch na Slovensku, ktorú na ne Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uvalilo svojím dekrétom zo dňa 23. mája 1945 číslo... - to číslo je tu uvedené. Čiže, tým chcem povedať, že nejde iba o školy pred februárom 1948, a preto je potrebné ísť s časovou hranicou pred február 1948. Prekročenie februára 1948 v žiadnom prípade neznamená spochybnenie právnej kontinuity republiky, uznanie Slovenského štátu a čokoľvek iné, pretože je to jednoducho o inom. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán prezident, vážený pán predseda,

chcel by som reagovať na stanovisko pána poslanca Ftáčnika, že sa z našej strany alebo zo strany inej ako SDĽ tento problém ideologizuje. Rád by som upozornil, že toto už je tretie vystúpenie poslanca SDĽ. Osobne som presvedčený, že vecné argumenty mohol predniesť jeden poslanec, bolo by to stačilo. Od prvého momentu je snaha tu dať do pohybu celú spoločnosť. Vidíme články v Pravde. Aj dnes to, že tu mal byť priamy prenos a že poslanci SDĽ sa pekne obliekli, aby trikrát tu vystúpili, svedčí o tom, že tu nie je nič iné, len snaha ideologicky dať do pohybu celú spoločnosť. Chcem

pripomenúť, že áno, je pravdou, že bývalí členovia strany išli aj do iných strán, ale chcem pripomenúť, že majetkovo ste, priatelia, jedinými dedičmi bývalej KSČ. Ak sa chcete dištancovať od tejto zločineckej organizácie, vzdajte sa jej majetku, a potom vám to ani raz nepripomeniem. /Potlesk. /

Znovu by som chcel povedať, že tu ide čisté o akt spravodlivosti, a vôbec sa nedivím, že občania najmä na mítingoch SDĽ sa búria proti tomuto. Pamätám sa veľmi dobre na diskusiu ešte na bývalej VPN, keď sme rozmýšľali, či ísť do akýchsi postihov bývalých štruktúr. Vtedy sme konštatovali, že niet dediny, kde by nejaký bývalý tajomník alebo nejaký funkcionár si nebol niečo uchmatol. Som naprosto presvedčený, že každý má v niečom prsty, aj v bývalých cirkevných majetkoch. Ide tu o akt spravodlivosti. Prosím, aby už bol konečne dosiahnutý aj v tomto parlamente. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Potom pán poslanec Neuwirth.

Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, som vám veľmi povďačný, že ste mi dali možnosť vystúpiť po pánu Mikloškovi. Chcel by som povedať pánu kolegovi Mikloškovi, že čo sa týka majetku, ktorý mu snáď kole oči, k tomu bol prijatý zákon v roku 1990. Československý a slovenský štát nie je schopný si prevziať tento majetok, na čo sme kedykoľvek pripravení. Nech svoje výzvy smeruje týmto smerom a nebudú s tým žiadne problémy. Môže položiť konkrétnu otázku pánu ministrovi financií ako vec stojí. Ak je toto jediný sporný problém, veľmi radi ho doriešime.

Druhá poznámka - neviem ako sa dnes obliekli poslanci KDH, ale počul som tu asi desať faktických poznámok, takže neviem čo tým chcel pán kolega povedať, pretože je právom poslanca vysloviť svoj názor tak, ako to on považuje za potrebné.

K pánu poslancovi Čarnogurskému mám vecnú otázku, pretože diskutoval vecne. Chcel upozorniť na to, že už v roku 1947 dochádzalo aj k iným ako záberu školských budov alebo poštátneniu školských budov a priľahlého majetku. Chcem povedať, že to, čo tu citoval pán poslanec Čarnogurský, súvisí s pozemkovou reformou, ktorá sa začala v Československu už v roku 1919, a hovorila o zábere cirkevnej pôdy, ale veci sa nedôsledne realizovali a bola snaha ich riešiť aj v rokoch 1947 a 1948. Potom, samozrejme, to riešili iným spôsobom. Ak tu uvádza tento príklad, bolo by treba posunúť reštitučnú hranicu možno niekde na rok 1919 a skôr.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Bartošíková. Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa pripojila k tým poslancom, ktorí predstúpili pred nás s vecnými argumentami, aby nimi dopomohli ku konečnému rozhodovaniu sa pri hlasovaní. Rada by som sa vyjadrila k alternatíve pána prezidenta číslo 2. V novoutvorených odsekoch 4 a 5 sa rieši otázka úhrady kúpnej ceny nadobudnutého objektu a prípadnej možnosti pristúpiť na zmluvu, ktorou sa zabezpečovali stavebné práce, rekonštrukcie, prípadne modernizácie, alebo sa budú zabezpečovať v tomto a budúcom období. Chcem upozorniť na to, že ani článok 2 tak, ako je navrhnutý, nerieši také prípady, kedy už tieto práce prebehli. V minulosti do mnohých týchto objektov bol investovaný značný obnos prostriedkov na generálnu opravu, na rekonštrukciu alebo modernizáciu objektu, a táto rozšírená právna norma nerieši náhradu za takýto prípad.

Pred chvíľou sme debatovali s pánom poslancom Čarnogurským. Isteže, bolo by to možné neskôr riešiť v zákone o štátnom rozpočte či v inej novele, ako to navrhoval. Chcem iba upozorniť na to, že ani toto rozšírené znenie nerieši všetky možné prípady, a že aj tak by v budúcnosti k určitým skrivodlivostiam mohlo dochádzať.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Neuwirth. Poslanec A. Neuwirth:

Slovutný pán prezident, vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení hostia,

pôvodne som nechcel vystúpiť, pretože som myslel, že toto rokovanie bude veľmi krátke, vecné, a bude sa týkať dvoch základných bodov, ktoré nám pán prezident predložil. Pozorujem tu jedno, že i keď sa predkladajú niektoré vecné dôvody, zostáva tu nezodpovedaná jedna veľmi vážna psychologická otázka. Je starou poučkou, že na prijatie pravdy je

potrebná psychologická dispozícia. A všimnime si, že vzdor vecným argumentom ľudia predovšetkým zastávajú stanovisko podľa toho, či im toto psychologicky sedí alebo nesedí, či budú týmto dotknutí alebo nebudú dotknutí. Preto mi dovoľte, aby som trošku odbočil a z tohto zorného uhla sa na to pozrel.

Pán poslanec Fico veľmi pekne definoval spravodlivosť, resp. uviedol starú poučku, že je to trvalá a pevná vôľa. Ja by som podčiarkol tú prvú časť. Páni, to je trvalá vôľa. Spravodlivosť nemôže trvať tri dni. Pretože mier medzi ľuďmi je neustále a sústavne uskutočňovaná spravodlivosť. Ak toto nebudeme robiť, nikdy u nás ani zmier sociálny, ani národný, ani náboženský nebude, a tobôž nebude mier. Toto by sme si mali veľmi dobre uvedomiť.

Hovorí sa veľmi často - a počul som to vo výbore aj inde, že sa ide naprávať jedna krivda krivdou druhou. Prosím vás pekne, pýtam sa právnikov: Môže byť jedna vec alebo môžu jednu vec právoplatne vlastniť dva odlišné subjekty? Nemyslím, že ide o spoločné vlastníctvo, ale zásadne rozdielne. Čiže, ak ktosi býva v jednom dome, ktorý si postavil na cirkevnom majetku, ten dom je jeho, pretože si ho on postavil, ale ten pozemok je cirkevný, pretože bol cirkvi vzatý, nechcem povedať, že ukradnutý. Toto uvádzam ako príklad a toto trvá stále. Nemôžeme teda povedať, že ak si ktosi berie svoju vec späť, komusi druhému spôsobuje krivdu.

Existuje staré pravidlo, že ukradnutá vec sa nedá odcudziť, pretože sa vždy vracia k svojmu pôvodnému vlastníkovi, i keby si ju štyri razy kúpili. Tak ako tu práve uviedol pán predseda Sečánsky. A ten, kto zavinil tento presun, v danom prípade štát, ktorý bol odcudzovateľom tohto majetku, je povinný to nahradiť. My tu máme dve možnosti - buď Slovenská republika padla z mesiaca, alebo Slovenskú republiku tvoria vo svojej podstate ako spoločenstvo ľudia, ktorí mali rodičov, ktorí mali starých rodičov a cítia k nim úctu a záväzky, a teda nebudú sa hlásiť len o slovenské zlato, ale poctivo zaplatia aj dlžoby, ktoré tí starí, tí predchádzajúci urobili. Inak tu nebude žiadna spravodlivosť.

Veľmi pekne by som vás prosil, aby vás ani nenapadlo, že to, čo teraz idem hovoriť, má niečo spoločné s antisemitizmom, ale používam tento príklad ako obraz resp. ako vodítko pre nás, aby sme boli spravodliví. Nikto nenapadol ani slovom a nespochybnil - a ja najmenej, že by čokoľvek, na čo Židovská obec ukáže, že je to jej, že to vlastnila, že jej to zobrali, že by k tomu mal ktosi nejaké pripomienky, že komusi sa urobí krivda, ak sa táto vec vráti.

Prosím vás pekne, už dávnejšie rozmýšľam nad tým, že vo svete existuje určitý komplex Holokaustu. Každému je zrejmé, že to bola strašná krutosť, strašná nespravodlivosť, a každý považuje za svoju povinnosť sa od toho dištancovať, odsúdiť to, a snaží sa napraviť krivdu. Pozrime trebárs nemecký národ, ktorý dôsledne, ako môže, spláca záväzky doteraz prežívajúcim príslušníkom a rodinným pozostalým. Ale to, že o nič menšie, ak nie stvor až päťnásobne väčšie krivdy, ktoré sa udiali v gulagu, necháme nepovšimnuté, dívame sa na to - a pritom nemyslíme len na sovietske gulagy, ale vôbec na všetky vo svete - ako na niečo indiferentné.

A prečo to je? Predtým Židia boli posielaní do Osvienčimu, pretože boli negatívne diskriminovaní. Teraz, naopak, pozorujeme, že ich spoločnosť niekedy diskriminuje pozitívne. Prečo? Lebo si je vedomá viny. Tá vina ich núti, aby toto dali do poriadku, aby boli zdvorilí, aby ich uprednostnili. To je všetko v poriadku. Ale prečo potom nemáme rovnakú mieru v sebe, ak ide o cirkvi? Je to zato, že necítime vinu. Páni, to je jedna chyba v našom svedomí. Preto som sa opovážil tu tak dlho hovoriť. Parlament nemá rozhodovať len vecne, len pragmaticky, ale má vecné argumenty použiť k tomu,

aby jeho svedomie bolo čisté a rozhodol tak, aby uskutočňoval spravodlivosť.

Čo sa týka toho vlastníctva, tu už to veľmi pekne povedal pán podpredseda Húska. Prosím vás pekne, čo koho trápi to, že cirkev bude musieť dokázať vierohodne, že niečo vlastnila. To je jej vec. Prečo chceme dopredu vedieť zoznam vecí, ktoré im bude treba vrátiť. Nikto sa nepýtal pri reštitúciách, či už v roku 1945 alebo v roku 1990, že najprv musíme spísať, koľko máme vrátiť, a potom budeme rozhodovať o tom, aký reštitučný zákon dáme alebo nedáme. To je predsa nezmyselné.

Ďalej, čo sa týka disponovania s majetkom a narážok na historické súvislosti. Majetok mal vždy určitú spoločenskú funkciu, a aj sociálne bol zaviazaný. Vieme, že cirkevný majetok vznikal predovšetkým alebo z veľkej časti za feudálnych podmienok, ale zabudli sme na jedno, to vás neučili v škole, že feudálny pán odovzdával určitú moc nad majetkom svojmu lenníkovi s tým, že má aj sociálne povinnosti. Mal povinnosť brániť územie, mal povinnosť robiť školy, mal povinnosť zabezpečiť výživu, ochranu obyvateľstva, atď., presne mu stanovoval rozsah rybníkov, záhrad a podobných záležitostí. Ale neskoršie, keď si zemepán osvojil iba vlastníctvo a vzdal sa povinností, došlo k nespravodlivosti. Preto si dovolím pripomenúť, že pri rokovaní o ústave som z tohto miesta prosil, aby sme fixovali nerozlučnosť práva a povinností.

Neexistuje žiadne právo, ak má byť spravodlivé, ktoré by nebolo viazané na povinnosť, a naopak. A toto je ten začiatok. Jediný, kto zachoval tento zväzok medzi právom a povinnosťami v majetkovej oblasti, je cirkev, pretože cirkevný majetok vznikal z lásky. Ktosi sa dobrovoľne vzdal svojho práva, svojho prirodzeného práva vlastníctva za to, aby umožnil realizáciu práva niekoho druhého, čiže vznikal

z lásky pre lásku. Zemepán sa vzdával vlastníckeho práva s tým, aby komusi zabezpečil právo na život, právo na starobu, právo na školenie, právo na vzdelanie. To je typický a základný rys lásky. A tu je ešte ďalší moment. Boli ľudia, ktorí z lásky si vzali na seba bremeno opatrovať a zveľaďovať tento majetok a jeho výnos používať na pôvodne stanovený ciel. Čiže z lásky prevzali na seba bremeno viazané na majetok.

A prosím vás pekne, bremenom zaťažený majetok aj teraz existuje. Je to bežná vec. Keď niečo odkúpim, kúpim to aj s bremenami. Dovolíte, Baťa kupoval bojnické panstvo, zámok, lesy, polia, kúpele, atď. Zaplatil za to smiešnych 25 miliónov korún. I keď vtedy v Československu to bolo dosť, ale keby ste vedeli, že tie lesy siahali od Prievidze alebo od Bojníc až skoro za Nitrianske Pravno, za Gajdel, a po Handlovú, a keď si to spočítate, vidíte, že tá cena bola naozaj nízka. Prečo? Pretože musel prevziať patronátne bremeno, všetky povinnosti, ktoré prislúchajú patronátnemu pánovi. Tak my teraz na základe toho, že kláštory, diecézy, farnosti si prevzali určitý majetok s bremenom, chceme spochybniť ich vlastníctvo? Myslím si, že to nie je v poriadku.

A ďalej, tu hovoríte o verejnej mienke a o médiách. Pýtam sa: Ktorý z tých, ktorý riadil tieto médiá, si zavolal odborníka pre cirkevné právo, aby tiež niečo povedal ako to vlastne vyzerá? Kto si dal tú námahu, aby vysvetlil ľuďom to, ako tieto cirkevné majetky vznikali a čo dobrého spravili? Okrem toho si dovolím zdôrazniť ďalšiu vec. Feudálny pán, keď svojmu vazalovi dal povinnosť postaviť školu, zámok, hrad a neviem čo všetko, dal mu k tomu aj určité výrobné prostriedky, najmä polia a lesy. A preto je nezmyselné, ak ktosi dnes povie - dajme cirkvi budovy, nech sa potom cirkevníci po halieriku skladajú na to, aby ich dali do poriadku. Predsa budova a tomu prislúchajúci majetok, ktorý je efektívny, tvoria jeden organický celok. To by mali jednoznačne a jasne vedieť práve ľudia, ktorí vychádzali z marxizmu-leninizmu. Ak toto spochybňujú, potom sa mi zdá byť celá tá záležitosť účelová.

Ešte raz vás prosím, pozrime sa do nášho svedomia, vyčisťme si otázku vlastníctva, otázku krivdy a práva, a nájdeme spôsob ako by sme to mali riešiť. Predovšetkým je tu jedna vec, a to tá, čo už povedal kolega Tahy, že cirkev je kedykoľvek ochotná sa dojednať na podmienkach plnenia záväzkov, čiže náš štát, našu spoločnosť neuvedie do krachu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Neuwirthovi. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán podpredseda Weiss.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

pôvodne som nechcel v dnešnej rozprave vystupovať, pretože predstava klubu Strany demokratickej lavice bola vyjadrovať sa skutočne iba k vecným problémom. Nie my sme diskusiu posunuli do tej polohy, do ktorej sa napokon dostala, a som vďačný všetkým, ktorí ju znovu a znovu vracali do vecnej argumentácie, aj keď to boli argumenty proti argumentom, ktoré uviedol klub Strany demokratickej ľavice.

Chcem vás, kolegyne a kolegovia, ubezpečiť, že my ako osoby určite nebudeme týmto zákonom dotknutí, v akejkoľvek podobe sa schváli. My sme boli a sme za odstránenie všetkých krívd, ktoré sa udiali za minulého režimu, a mali sme výhrady iba voči právnemu spôsobu, akým sa toto odstraňovanie krívd deje. Postavili sme konkrétne otázky, vyslovili sme konkrétne pochybnosti, a chceli sme na ne odpovede, predovšetkým od predkladateľa. Cítime, že tých vecných odpovedí sme dostali menej ako sme pôvodne čakali.

Vychádzame z toho, že aj dobrý úmysel a snaha odstrániť krivdy, ktoré sa stali bolesťou dvoch či troch generácií, sa musí udiať právne čistým spôsobom, aby nevznikali zámienky pochybnosti, aby opäť v budúcnosti nemohol niekto poukazovať na to, že sa stala krivda. A išlo nám o to, keď hovorím o jednom vážnom, dôležitom vecnom argumente, že posunutím reštitučnej hranice za dohodnutú hranicu 25. február 1948, ktorá bola predmetom širokého politického konsenzu od samého začiatku po novembrovej revolúcii, by mohla vzniknúť nová vlna ďalších reštitučných požiadaviek právnických osôb, a máme pochybnosti, či Slovenská republika by bola v stave v súlade s ústavou všetky tieto reštitučné nároky uskutočniť a či by nenastal po vyhovení týmto novým reštitučným nárokom nový zmätok v aj tak nekonsolidovaných vlastníckych vzťahoch, ktoré sú v prirodzenom pohybe.

A ešte niečo na záver, kolegyne a kolegovia. Pred voľbami sme si nechali urobiť sociologický výskum u firmy, ktorá napokon výsledky volieb uhádla takmer s presnosťou na desatinu percenta. A tento výskum ukázal, že až vyše 50 % voličov Strany demokratickej ľavice sú veriaci.

Dámy a páni, nenoste v sebe predsudok, že Strana demokratickej lavice je ateistická strana, a že vystúpenia jej poslancov boli motivované takýmto spôsobom. V našom poslaneckom klube sú veriaci, a tí sa cítia oslobodení od potupnej a smiešnej ateizácie, o ktorú sa pokúšal bývalý režim. Sme svetonázorovo neutrálna strana, a takisto aj tisícky našich členov sú veriaci. Vzájomne sa rešpektujeme bez ohľadu na to kto má aký svetonázor, a naše stanoviská, to vás chcem

ubezpečiť, pretože sme mali veľa stretnutí s voličmi, pochádzajú aj od našich voličov - veriacich. Napokon, čísla z výskumu verejnej mienky, ktoré uviedol pán poslanec Ftáčnik, hovoria za všetko.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Weissovi. Môžem konštatovať, že sa už nikto nehlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou?

/Nikto. /

Takže, pýtam sa pána prezidenta, tým, že som rozpravu ukončil, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

Bol som vyzvaný k jednému pozmeňovaciemu návrhu, takže považujem za povinnosť sa vyjadriť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán prezident. Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

Vážená národná rada,

nepatrí mi, aby som vstupoval do polemickej časti rozpravy. Chcem teda len zaujať stanovisko k pozmeňovaciemu návrhu. Totiž, rešpektoval som vaše rozhodnutie, ktoré ste urobili 29. septembra, a mojou povinnosťou bolo iba preskúmať, či prijatý zákon je alebo nie je v súlade s ústavou. V dôsledku toho, že výsledok tohto skúmania bol taký, že som dospel k názoru, že je v rozpore, bol som povinný zákon vrátiť.

Osobne zastávam stanovisko, že parlament by sa mal v takomto prípade zaoberať iba pripomienkami prezidenta. Nie je to ústavne rozhodnuté, pretože zatiaľ nikto nepredložil tento spor ústavnému súdu, ale toto stanovisko zastávam, a preto by som mu chcel zostať verný i dnes. V dôsledku toho nebudem zaujímať stanovisko k pozmeňovaciemu návrhu, lebo si myslím, že nepatrí sa rokovať o pozmeňovacích návrhoch v súvislosti s pripomienkami prezidenta.

Dve poznámky, pokiaľ ide o meritum veci, predsa len by som si chcel dovoliť povedať. Myslím, že v tomto parlamente, ale aj v predchádzajúcich, došlo k zhode, že štát v minulosti nebol dobrým hospodárom, nebol dobrým vlastníkom, a že sme sa zhodli v tom, že treba uskutočniť reštitúcie i privatizáciu. A to bol základný pilier a zostáva základný pilier našej ekonomickej reformy i transformačného procesu. Preto si myslím, že nie je dôležitý rozsah majetku, ktorý treba vracať, lebo inak by vlastne zostal v rukách štátu, a domnievam sa, že by to bolo v rozpore s historickým poznatkom, ku ktorému sme všeobecne dospeli, že nie je v dobrých rukách. Je v lepších rukách, keď sa vráti k pôvodnému vlastníkovi. Vieme, že ten pôvodný vlastník nebude sám hospodárom tak, ako nebol sám hospodárom štát a jeho byrokracia.

Pokiaľ ide o posunutie časovej hranice, domnievam sa, že pri reštitúciách sme mali na zreteli to, že treba poskytovať náhradu a že to zaťažuje súčasné i budúce generácie. Ale pokiaľ ide o vracanie pôdy a lesov, to vlastne nezaťažuje existujúci štátny rozpočet, ani budúci štátny rozpočet. To, čo by mohlo zaťažiť, to je to, keby sme rozhodli o druhej alternatíve, to znamená o rozšírení povinných osôb aj na

družstvá a obchodné spoločnosti. Tam by sa mohli vyskytnúť prípady, že pokiaľ to odkúpili, bude treba, aby štát im nahradil, a to zaťaží rozpočet. Vy dnes stojíte pred rozhodnutím - jedným alebo druhým, takým, ktoré zaťaží rozpočet, i takým ktoré nezaťaží rozpočet, a chcel by som nechať toto rozhodnutie na vás.

Ďakujem pekne za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu prezidentovi. Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyňa, či si žiada záverečné slovo.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Andel sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec M. Andel:

Pán predseda, chcel by som pred hlasovaním požiadať o krátku desaťminútovú prestávku na schôdzu klubov. Neviem, či sa niektorý poslanecký klub k môjmu názoru pripojí.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prestávku žiada aj klub SDĽ, aj HZDS. Takže, vážení páni poslanci, do 12. 15 hodiny je prestávka na poradu klubov.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené dámy, vážení páni, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 115 poslancov. Konštatujem, že môžeme pokračovať v našom rokovaní.

Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Muškovú, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Podľa rokovacieho poriadku najskôr musíme hlasovať o pripomienkach zo spoločnej správy. Ako som uviedla v spravodajskej správe, bod číslo 1 spoločnej správy neodporúčam prijať, pretože navrhnem prijať I. alternatívu návrhov pána prezidenta.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 116 poslancov.

Hlasujeme o prvom bode spoločnej správy, ktorý pani spoločná spravodajkyňa neodporúča prijať. Kto je za? Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov. Kto za zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pripomienku bod bodom 2, ktorá je totožná s návrhom rozhodnutia pána prezidenta, tiež neodporúčam prijať, pretože navrhnem prijať bod číslo 3, ktorý navrhol ústavnoprávny výbor. Teda pripomienku pod bodom 2 neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Páni kolegovia, myslím si, že pripomienka zo spoločnej správy pod bodom 3 nie je v súlade s pripomienkou pána prezidenta, totiž s tou je v súlade práve môj návrh z rozpravy - účinnosť zákona dňom 1. decembra 1993, t. j. prvý deň nasledujúceho mesiaca, nie skôr ako 15 dní. To je 1. december, nie 1. január. Myslím si, že v súlade s návrhom pána prezidenta je návrh, ktorý som podal v rozprave ja.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec, myslím, že rozumieme všetci. Budeme hlasovať o návrhoch tak ako boli podané. Ďakujeme za vysvetlenie.

Prosím, pani poslankyňa, ešte raz uveďte tento bod. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pripomienku bod bodom 2 neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 122 poslancov.

Kto je za pripomienku bod bodom 2 spoločnej správy? Spoločná spravodajkyňa neodporúča jej prijatie. Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 102 poslancov. Kto za zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že tento bod sme tiež neprijali. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pripomienku bod bodom 3, kde tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1994, odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 122 poslancov.

Kto je za pripomienku bod bodom 3 spoločnej správy? Spoločná spravodajkyňa odporúča jej prijatie. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Kto za zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pripomienka bod bodom 4, keďže už sme prijali pripomienku číslo 3, je bezpredmetná.

Prvá v rozprave som sa prihlásila ja, kde som v mojej pripomienke navrhla prijať I. alternatívu z pripomienok v rozhodnutí pána prezidenta Slovenskej republiky, a to, že sa z § 3 ods. 1 vypustia slová "a iné právnické osoby". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 123 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Kto za zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán poslanec Brocka navrhol dva pozmeňovacie návrhy, ale keďže sme prijali pripomienku bod bodom číslo 3 a moju pripomienku, jeho návrhy sú bezpredmetné.

Ďalší návrh dal pán poslanec Zselenák. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, pán poslanec Zselenák.

Poslanec J. Zselenák;

Vážený pán prezident, dámy a páni,

vzhľadom na to, že pán prezident, podľa môjho názoru, sa veľmi korektne a veľmi seriózne postavil aj k spôsobu prerokúvania takýchto zákonov, o ktorom aj teraz rokujeme, obidva svoje pozmeňovacie návrh sťahujem. Chcel som pomôcť obciam, ale na základe uvedeného sťahujem svoje návrhy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Posledný pozmeňovací návrh dal pán poslanec Ftáčnik, kde navrhoval, aby sa tento zákon vrátil späť vláde. Myslím si, že by sme mohli o ňom rozhodnúť pri hlasovaní o zákone ako celku s prijatými pripomienkami, ak by pán poslanec súhlasil, aby sme nehlasovali osobitne.

Poslanec M. Ftáčnik:

Myslel som to tak, pani poslankyňa. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Ďakujem. To vlastne boli všetky pripomienky. Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku s prijatými pripomienkami.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chcem sa ospravedlniť, pána poslanca Klimana som nevidel, že sa hlásil s faktickou poznámkou. Prosím, aby sme mu umožnili faktickú poznámku.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:

Ďakujem, pán predseda.

Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážení hostia, dámy, páni,

počas výkonu najvyššej funkcie hlavy štátu uskutočnili ste, vážený pán prezident, nemálo návštev, stretnutí a rokovaní. Sme radi, že dnes máme možnosť stretnúť sa s vami, i keď pri tejto príležitosti, na rokovaní Národnej rady aj my, poslanci. Význam tejto návštevy vyzdvihuje aj skutočnosť, že ide o prvú návštevu prvého prezidenta Slovenskej republiky v jej parlamente.

Dynamika a zložitosť vývoja našej spoločnosti prináša potrebu naliehavého riešenia širokého spektra problémov. Sú nové, a preto aj ich zvládnutie vyžaduje hľadať nové, netradičné formy. Jednou z nich by mohli byť aj naše vzájomné stretnutia, stretnutia prezidenta s poslancami. Mali by sme tak príležitosť poznať vaše názory a stanoviská k zásadným vnútorným i zahraničnopolitickým otázkam. Súčasne by tak vznikla možnosť tlmočiť vám spätne názory našich

občanov-voličov, s ktorými sa ako poslanci pravidelne stretávame. Mohla by to byť teda ďalšia účinná forma dialógu medzi národom a jeho najvyššími predstaviteľmi. Verím, vážený pán prezident, že zvážite tento návrh a v rámci svojho pracovného programu nám umožníte takéto stretnutia či už pravidelným alebo príležitostným spôsobom. O ich užitočnosti a možnom prínose zaiste nikto z nás nepochybuje.

Ďakujem vám vopred za vaše pochopenie a prajem vám vo vašej práci veľa zdravia, energie i osobného šťastia. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Klimanovi. Aj keď musím vecne konštatovať, že sa to nedotýkalo prerokovávanej problematiky, ale myslím, že všetci ste svojím potleskom vyjadrili, že sa stotožňujete s jeho názorom.

Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Ešte som nevyjadrila svoje stanovisko k záverečnému hlasovaniu. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o schválení vráteného zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov a súčasne o zrušení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 288 z 29. septembra 1993, ktorým bol vrátený zákon schválený.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 121 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a zrušili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 288 z 29. septembra 1993. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu prezidentovi Slovenskej republiky za účasť na rokovaní 23. schôdze Národnej rady. /Potlesk. /

Dámy a páni,

pokračujeme v rokovaní o prerušenom sedemnástom bode programu zo včerajšieho dňa, a to voľbou predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. Nakoľko v prvom kole voľby nebol zvolený predseda výboru, je potrebné v súlade s článkom 6 schváleného volebného poriadku vykonať druhé kolo voľby predsedu. Podľa článku 6 ods. 2 volebného poriadku pred konaním druhého kola voľby by sa mali uskutočniť schôdze poslaneckých klubov, ktoré navrhnú ďalších kandidátov na predsedu.

V tomto zmysle navrhujem teraz prerušenie schôdze do 14. 00 hodiny, počas ktorého sa uskutočnia aj stretnutia klubov, ktoré chcú navrhnúť predsedu výboru pre privatizáciu. Prosím, aby sa počas prerušenia schôdze uskutočnili schôdze poslaneckých klubov, ktoré navrhnú tohto predsedu. Prosím,

aby tieto návrhy boli odovzdané predsedajúcemu ihneď po schôdzach klubov, aby sa mohli urobiť lístky pre voľbu.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš: Prosím, prezentujme sa.

Je nás 63. Dámy a páni, asi mi neostane nič iné, len nechať normálne urobiť zápis.

Prosím, aby sme sa prezentovali ešte raz.

Prezentovalo sa 85 poslancov, preto môžeme pokračovať v našom rokovaní.

Konštatujem, aj keď zrejme máme problémy vo vzájomnom porozumení sa, pokiaľ komunikujeme, aj keď som sa snažil hovoriť spisovnou slovenčinou, požiadal som, aby boli návrhy doručené mne, ale akceptujem aj to, že boli doručené vedúcemu kancelárie.

Z poslaneckých klubov vyšli nasledovné návrhy na predsedu výboru pre privatizáciu. Sú zoradené v abecednom poriadku, prosím, aby ste v tom nehľadali žiadnu inú logiku.

Za kluby Spolužitie a MKDH spoločný kandidát Zsolt Komlósy, za SNS Vladimír Miškovský, za SDĽ Juraj Plesník, za KDH Miroslav Pollák a za HZDS Peter Tomeček.

Pristúpime teda k druhému kolu tajnej voľby predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Na hlasovacom lístku máte uvedené mená kandidátov. Svoju vôľu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku ponecháte meno kandidáta, ktorému dávate svoj hlas. Ďalšie mená vodorovne prečiarknite. Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie.

Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a pripravili sa na rozdávanie lístkov.

Prosím, pán Pollák. Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že dvaja z overovateľov sú kandidátmi, žiadam, aby boli odvolaní, pripadne doplnení ďalšími.

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Dámy a páni,

ak budete súhlasiť, pre tento okamih urobíme výmenu kandidátov, ktorí sú súčasne aj overovateľmi, na poste overovateľov z tých klubov, z ktorých sú. Ide o pána Poliaka. Prosím návrh klubu KHD na overovateľa namiesto pána Poliaka. /Návrh z pléna: poslanec Hrušovský. / Druhým overovateľom je pán Tomeček. HZDS navrhuje pani Bartošíkovú. Môžeme o tejto výmene hlasovať an blok?

/Všeobecný súhlas pléna. / Prosím, pán poslanec. Poslanec M. Fehér:

Pán predsedajúci, aj pán Komlósy je overovateľ, tak namiesto neho navrhujeme pána Kötelesa.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, táto výmena bude platiť len pre túto voľbu.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili, že namiesto pána Petra Tomečku bude pre túto voľbu overovateľom pani Bartošíková, namiesto pána Poliaka pán poslanec Hrušovský a namiesto pána Komlósyho pán poslanec Köteles. Prosím, aby sa ujali svojich funkcií.

Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, rád by som oznámil v mene poslaneckého klubu SDĽ, že stanujeme svojho kandidáta. Prosím, keby sa na hlasovacom lístku na toto meno neprihliadalo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Doplníme naše regule ohľadom voľby. Prosím, aby všetci prečiarkli meno Plesník, alebo keď ostane neprečiarknuté, aj tak sa nebude považovať, za voleného.

Prosím overovateľov, aby sa ujali svojich funkcií.

/Vykonanie aktu tajného hlasovania. /

Pani poslankyne, páni poslanci, má ešte niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania?

Keďže nevidím, že by sa niekto ďalší hlásil k vykonaniu aktu hlasovania, prosím, aby sa overovatelia odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Dámy a páni, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, ale veľmi vás prosím, vzhľadom na nabitý program, ktorý ešte máme, aby sme boli dochvíľni.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok druhého kola voľby predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu - druhé kolo volieb.

Na voľbu predsedu Výboru Národnej rady pre privatizáciu národného majetku bolo poslancom vydaných 125 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 122 platných hlasovacích lístkov a tri neplatné. Hlasovacie lístky odovzdali všetci poslanci, zdržalo sa 13 poslancov.

Za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu národného majetku za kandidáta Zsolta Komlósyho hlasovalo 11 poslancov, za Vladimíra Miškovského hlasovalo 10 poslancov, za Miroslava Poliaka hlasovalo 21 poslancov, za kandidáta Petra Tomečka hlasovalo 67 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu národného majetku Petra Tomečka. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Ďakujem pani poslankyni.

Konštatujem, že sme v II. kole za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu zvolili poslanca Petra Tomečku.

Pristúpime k voľbe ďalších členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Poslanecké kluby navrhli za členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu týchto poslancov: Keďže pán poslanec Peter Tomeček je už zvolený, už sa druhý raz o ňom hlasovať nebude, lebo ako predseda sa stáva automaticky aj členom výboru. HZDS navrhuje pána poslanca Mičeka a pána poslanca Michelku, za SDĽ je návrh na Jozefa Zselenáka a Juraja Plesníka, za SNS na Jozefa Čapkoviča, za KDH na Miroslava Poliaka, za Spolužitie a MKDH je návrh na Zsolta Komlósyho a klub nezávislých poslancov navrhuje Igora Pribulu.

Členovia výboru sa volia verejným hlasovaním.

Pán poslanec Miček. Poslanec M. Miček:

Pán predsedajúci, chcel by som sa spýtať, kedy tie návrhy boli predložené, lebo v materiáloch, ktoré tu máme na stole, som bol navrhnutý len za predsedu, nie v zátvorke, že keď nebudem zvolený, potom za člena výboru. Takže neviem, o akom návrhu teraz rozprávate. O upovedomení, že ma klub navrhoval za člena výboru, zatiaľ neviem, preto sa pýtam.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Mám tu list predsedu klubu poslancov za HZDS z 27. októbra 1993: "Vážený pán predseda, do novozriadeného Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu náš poslanecký klub navrhuje za členov výboru pánov Jána Michelku, Miroslava Mičeka a Petra Tomečka /v prípade jeho nezvolenia za predsedu výboru/. S pozdravom Ivan Laluha, predseda klubu poslancov za HZDS. "

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Keďže pán predsedajúci nedokončil, že pán Laluha tu nie je, ten list som podpísal ja. Ak sa pán kolega Miček vzdáva členstva, ja som to exaktne nepočul. Bolo to riadne stanovisko klubu, ktoré som odovzdal po dohode s vedením klubu za HZDS. Takže, bol by som rád, keby bolo reflektované aj na tento návrh.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Bajan ma predbehol, tento návrh v zastúpení podpísal práve pán poslanec Bajan. Chcem sa spýtať pána

poslanca Mičeka, či sa vzdáva, alebo či reflektuje na to, aby bol volený do tohto výboru.

Poslanec M. Miček:

Vzdávam sa. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Máte teda návrh na iného kandidáta, alebo chce niektorý iný klub ešte doplniť svojich kandidátov?

Poslanecký klub SNS navrhuje ešte pána poslanca Miškovského.

Pán poslanec Miškovský sa tiež vzdáva. Prosím, pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som predniesol jeden návrh, ktorý sa určite nestretne s pozitívnym ohlasom, ale napriek tomu ho dávam pre vašu pozornosť. Keďže máme indície aj z iných poslaneckých klubov, ktoré chcú navrhnúť preskupenie jednotlivých poslancov z rôznych výborov, dávam návrh, aby sme predišli rôznym návrhom z pléna resp. horúcim návrhom teraz vymysleným, aby sme voľbu členov výboru odložili o mesiac s tým, že kluby dostanú 15-dňovú lehotu na riadny návrh.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme riadne zvolili tých, ktorí sú navrhnutí. Na najbližšej schôdzi sa môže výbor doplniť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

V prípade, že bude akceptovaná pripomienka pána kolegu Mikloška, že bude môcť byť tento výbor dovolený, by sme s tým súhlasili.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dovolím si upozorniť, že toto sa dá vždy urobiť. To je záležitosť rokovacieho poriadku, ktorá to umožňuje.

Predseda Národnej rady pán Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

priklonil by som sa k návrhu pán poslanca Bajana, a to z tohto dôvodu: Poslanecký klub KDH mi dal žiadosť o preradenie niektorých pánov poslancov z výborov. Na tejto schôdzi to robiť nemôžeme. A keďže rozdelenie do výborov a aj rozdelenie predsedov vo výboroch bolo pred prvou schôdzou Národnej rady dohodnuté ako politická dohoda všetkých parlamentných strán, navrhujem, aby sa politické kluby stretli a aby sa dohodli, ako bude ďalej vyzerať štruktúra jednotlivých výborov. Na tom nie je nič zlého. Z tohto dôvodu si myslím, že návrh pána poslanca Bajana je prijateľný.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, náš návrh na zmenu vo výboroch práve súvisí so základným posunom, a to, že posúvame pána poslanca Poliaka do výboru pre privatizáciu. Dokiaľ sa toto neuskutoční, ďalšie návrhy nemajú zmysel. Preto potrebujeme urobiť tento prvý krok, a potom žiadame na najbližšej schôdzi, aby sa urobili ďalšie presuny.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, ale tým by sa nič nezmenilo. Potom sa to dohodne kompletne o všetkých výboroch. Veď tu sú politické dohody urobené pred prvou schôdzou. Nevidím v tom nič zlého, ale keď si to odsúhlasíte inak, prosím.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, myslím si, že nám nič nebráni, aby sme zvolili tento výbor an blok.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Páni poslanci, navrhujem jednu vec. Myslím si, že tu budeme zbytočne pol hodinu rozprávať, pretože je tu návrh pána poslanca, o ktorom musíme rozhodnúť hlasovaním.

579

Poslanec F. Mikloško:

Na základe čoho? Veď normálne po voľbe predsedu nasleduje voľba ďalších členov. Prečo?

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, bol tu procedurálny návrh, a o procedurálnom návrhu sa rozhoduje bez rozpravy.

Prosím, pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, chcem povedať, že návrhy KDH na isté presuny vo výboroch vôbec nesúvisia s vytvorením výboru pre privatizáciu. Sú jednoducho o inom a nemožno to na ne viazať. Ale moja otázka na klub HZDS znie, prečo sa tak boja výboru pre privatizáciu a prečo pod rôznymi zámienkami sa snažia oddialiť vytvorenie tohto výboru, či majú čo skrývať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Páni kolegovia, čo keby sme dali hlasovať a pristúpili potom buď k voľbe príslušného výboru alebo to odložili. Prosím, zvážte, či toto vôbec vedie k tomu, aby sme problém vyriešili. Prosím, pán poslanec Kňažko.

Poslanec M. Kňažko:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

iste sme si už minule uvedomili, že obštrukčným spôsobom sa odložilo konštituovanie výboru pre kontrolu privatizácie. Tento bod sa dostal ako posledný na program terajšieho rokovania takisto preto, aby sa oddialilo konštituovanie výboru pre privatizáciu. Teraz je tu návrh, aby sa to znovu odložilo o mesiac. To už je tretie odloženie, s argumentom, že KDH žiada zmeny vo výboroch. KDH takýto argument jednoducho sem nevnieslo, a skutočne neviem, nevidím jediný rozumný argument okrem toho, aby sa znovu odložilo o mesiac konštituovanie výboru pre kontrolu privatizácie. Pri tomto procese, keď privatizácia postupuje takým "dynamickým" postupom, myslím si, že výbor by mal začať pracovať čím skôr.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Rea, a potom ešte faktická poznámka pána poslanca Bajana. Potom prosím, aby sme skončili a mohli ísť ďalej.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

myslím si, že pán poslanec Čarnogurský má zbytočné obavy, že by sa Hnutie za demokratické Slovensko bálo zriadiť tento výbor. Napriek tomu, ak dnes chceme, aby výbor bol vytvorený, aby mohol na budúci týždeň zasadnúť, musíme vedieť jeho počet, aby procedurálne mohli v tom výbore rokovať a prijať uznesenie, pretože uznesenie môže prijať nadpolovičná väčšina členov výboru. A keď nebudeme vedieť aký má výbor počet členov, budú iba rokovať a jednoducho nemôžu prijať žiadne uznesenie. Celkový počet členov výboru musíme vedieť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Naozaj si nemyslím, že by sme sa mali báť vytvorenia tohto výboru, o čom svedčí aj to, že sme kandidovali predsedu a ten prešiel, volila ho väčšina členov HZDS. Skôr by som zvážil argumentáciu kolegov z KDH, kde jeden predstaviteľ hovorí jedno a druhý druhé, ale to už sme si zvykli. Skôr by som zvážil, aby sme každé plénum nevolili preskupenie poslancov. Naozaj, na budúcom pléne to by už bolo štvrté preskupenie. Ide o to urobiť naraz poriadok, aby sme si veci vedeli ujasniť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Brocka. Rád by som upozornil na jednu maličkosť, možno si tým ušetríme veľa rečí. Počet poslancov je daný počtom zvolených poslancov do daného výboru.

Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predsedajúci, chcel som povedať rovnakú poznámku ako vy, že koľko poslancov zvolíme, toľko tam bude. A keď sa usúdi po politických dohodách, ktoré navrhol pán predseda Národnej rady, je možné preskupiť ktorýchkoľvek členov kamkoľvek. Ak sa niekto obáva, že bude mať vo výbore menej členov ako si myslí, že by tam mal mať, je možné to napraviť na najbližšej schôdzi. Snáď za tri týždne ten výbor nevykoná také zázraky, aby to niekomu mohlo uškodiť. Navrhujem teda, aby sme tento postup tu demonštrovali najsilnejšie, aby sme teraz zvolili členov výboru, ktorých navrhli kluby, a na budúcej schôdzi sa vrátili k prípadným ďalším návrhom na preskupenie síl jednotlivých klubov vo výboroch.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Pán predsedajúci, chcem upozorniť, že sa nič nezmenilo zo strany jednotlivých parlamentných strán oproti tomu ako navrhovali do tohto výboru svojich kandidátov. Aj z HZDS boli navrhnutí poslanci Miček a Tomeček. Máme všetci pred sebou materiál číslo 323. Sme pri bode C, a myslím si, že nie je dôvod, aby sme nedokončili celý tento bod tak, ako ho máme v materiáli predložený.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Dámy a páni dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Bajana. Prosím, aby sme už skončili s faktickými poznámkami, pretože o tomto musíme aj tak dať hlasovať. Pán poslanec, až po hlasovaní. /Prejavy nespokojnosti v sále. /

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Bajana?

/Prejavy nespokojnosti v sále, že hlasovanie je neplatné, pretože bol porušený rokovací poriadok. /

Aký poriadok som porušil? Prepáčte, o návrhu sa hlasuje bez rozpravy. To, čo vy robíte, je rozprava. Rozpravu k tomu som neotvoril.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Poslanec J. Brocka:

Žiadam vymeniť predsedajúceho. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Brocka, prepáčte, ak mi poviete, ktorý paragraf rokovacieho poriadku som porušil, veľmi rád odídem.

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, neumožnili ste mi faktickú poznámku, ale to je jedno. Ten, kto prišiel s návrhom na výbor pre privatizáciu, bolo HZDS. Dúfam, že natoľko vám ešte pamäť siaha.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Áno, to máte pravdu. Poslanec F. Mikloško:

Vo chvíli, keď sa stal predseda vlády ministrom privatizácie, odrazu HZDS je proti tomu. To je precedens, ktorý nemá obdoby. Predstavte si, že pán predseda vlády sa odrazu stane povereným viest rezort školstva. To znamená, že zrušíme výbor pre školstvo? Veď tento človek tu neznáša nad sebou žiadnu kontrolu a my tu budeme skákať ako takí "tajtrlíci". Veď sme občanmi tejto republiky zvolení poslanci! Prosím, aby ste si to aj vy, aj pán predseda vlády uvedomili. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, plne s vami súhlasím, ale dovoľte mi jednu poznámku, pretože som bol napadnutý, že porušujem rokovací poriadok. Ako bývalý predseda Slovenskej národnej rady veľmi dobre viete, že aj tak by sa v konečnom dôsledku o návrhu pána poslanca Bajana muselo hlasovať. Je to tak?

Poslanec F. Mikloško:

Od včerajška ignorujete tvorbu tohto výboru. Od včerajška, krok za krokom, až sa vám to teraz konečne podarilo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dovolím si tvrdiť, že som hlasoval za výbor a teraz som bol proti návrhu pána poslanca Bajana.

Poslanec J. Brocka:

Ale neumožnili ste technickú poznámku. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prepáčte, to bola rozprava k procedurálnemu návrhu. Poslanec J. Brocka:

Technická poznámka nie je príspevok do rozpravy. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

S tým, že poslanec Mikloško nemal možnosť sa ani zúčastniť hlasovania, pretože bol pripravený na technickú poznámku, ktorú ste vy neumožnili.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Nedal som mu slovo, teda pán poslanec mal sedieť zatiaľ na svojom mieste. /Potlesk. /

Pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:

Pán predsedajúci, ak si odmyslím niektoré vaše diferencované prístupy pri udeľovaní slova a rôznych komentároch, chcem vás upozorniť na jeden fakt. V priebehu tejto schôdze, kde mi pamäť siaha celkom dobre, sa ani raz nestalo, pokiaľ nenájdeme aj v rokovacom poriadku konkrétne ustanovenie, že by predsedajúci bol odoprel pred hlasovaním faktickú poznámku.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Súhlasím s tým, čo ste povedali, ale veľmi často sa nám to stávalo pri iných príležitostiach, keď práve ten, kto sa dnes sťažuje na to, že mu bola odobraná faktická poznámka, bol predsedom Slovenskej národnej rady.

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, rád by som diskusiu vrátil faktickou poznámkou do vecného tónu. Chcel by som povedať,

že mám pocit, že keď sa prezentovalo 107 poslancov, všetci sa neprezentovali, ktorí sú prítomní v tejto sále, nie preto, že by nechceli, ale preto, že čakali na to, že bude udelené slovo na faktickú poznámku a jednoducho nemali možnosť hlasovať. Rokovací poriadok v tejto veci je veľmi rigorózny. V § 24 hovorí: "Na platné uznesenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. " Dávam návrh, aby sa opakovalo toto hlasovanie vzhľadom na to, že v tejto sále je minimálne 120 ľudí. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Nechcem rozprúdiť žiadnu polemiku. Prepáčte, zase nedám žiadnu faktickú poznámku. Je tu procedurálny návrh. Budeme hlasovať o tom, či sa vrátime k predchádzajúcemu hlasovaniu. Nemôžem nulovať rozhodnutie parlamentu.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 118 poslancov.

Kto je za to, aby sme sa vrátili a znovu hlasovali o návrhu pána poslanca Bajana?

Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Páni poslanci, dovolím si vám hneď oznámiť, že som hlasoval za návrh pána poslanca Ftáčnika.

Prosím, pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, § 17 ods. 1 rokovacieho poriadku hovorí: "Poslancovi, ktorý sa do rozpravy prihlási na prednesenie faktickej poznámky alebo odpovede na ňu sa udeľuje slovo bez meškania. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, je tam "v priebehu rozpravy". Poslanec J. Čarnogurský:

Áno, ale rozprava nebola ukončená návrhom pána poslanca Bajana. To znamená, že keď sa poslanec Mikloško prihlásil o faktickú poznámku, vy ste boli povinný udeliť mu slovo bez meškania. To znamená, že tým, že ste dali hlasovať, ste porušili rokovací poriadok, vrátenie sa nebolo schválené, tak je to definitívne porušenie. To je prvý plod vašej koalície. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Nie je mi známe, pán poslanec, že by som bol býval vôbec otváral rozpravu po tajnej voľbe. Takže rozprava nebola otvorená, boli len faktické poznámky. Pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

I napriek tomu, že som bol prítomný v sále a nehlasoval som, nežiadam podľa výkladu pána Ftáčnika znovu opakovať voľbu. Ale myslím si, že naozaj, aj KDH aj SDĽ si už povedali všetko čo chceli, poďme ďalej.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Bol prijatý návrh pána poslanca Bajana, pretože protinávrh vrátiť sa k hlasovaniu neprešiel, a preto tento bod prerušujeme a budeme v ňom pokračovať na budúcej schôdzi.

Osemnástym bodom programu je

Návrh kandidátov na predsedu a členov vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii.

Uznesením z 5. októbra Národná rada Slovenskej republiky zriadila uvedenú vyšetrovaciu komisiu. Na dnešnom rokovaní je potrebné zvoliť členov tejto komisie. Nakoľko podľa § 29 rokovacieho poriadku ide o orgán Národnej rady, budeme analogickým výkladom § 8 odseku 4 volič najskôr predsedu vyšetrovacej komisie tajným hlasovaním /§ 27 odsek 3. /

Poslanecký klub HZDS navrhuje za predsedu vyšetrovacej komisie pána poslanca Františka Gauliedera.

Pán poslanec Plesník sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

chcel by som poprosiť, skôr ako pristúpime k personálnym otázkam zloženia komisie, aby predseda Národnej rady predložil informáciu, ktorú obdržal od predsedu vlády k otázke, s ktorou sme sa na neho obracali a ktorú nám sľúbil, že nám bude doručená od premiéra vlády hneď po jeho návrate zo Spojených štátov. Tento môj návrh predkladám tak, aby bol považovaný ako súčasť prerokovania tohto návrhu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Predseda Národnej rady pán Gašparovič.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Predvčerom večer som dostal informáciu a správu z komisie, ktorá vyšetrovala túto kauzu, od premiéra vlády pána Mečiara. Včera sme mali k tomu politické grémium. Na politickom grémiu boli všetci zástupcovia politických klubov, kde sme sa dohodli, že akonáhle bude zvolený predseda a vyšetrovacia komisia, odovzdám celý tento materiál predsedovi a tejto komisii. Takto sme sa dohodli na grémiu. Na grémiu som pánov predsedov jednotlivých klubov informoval o obsahu tejto správy. Takže akonáhle teraz zvolíme predsedu a komisiu, okamžite odovzdám celý materiál tejto komisii.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, chcel by som sa opýtať, keby ste mi mohli prečítať, na základe čoho bude táto voľba tajná. Keby ste mohli citovať príslušný paragraf. Viem o tom, že voľba predsedov výborov je tajná, ale nikdy som nepočul, že by voľba predsedu vyšetrovacej komisie musela byť tajná.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Čítam § 29: "Orgány Slovenskej národnej rady sú Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, predseda Slovenskej národnej rady a podpredsedovia Slovenskej národnej rady, výbory Slovenskej národnej rady, overovatelia Slovenskej národnej rady, vyšetrovacia komisia Slovenskej národnej rady /ďalej len "vyšetrovacia komisia"/. No, a títo sa volia tajným hlasovaním.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda má pravdu. Prečítal § 29, a pán predsedajúci sa odvolával na § 27 odsek 3, kde sa hovorí: "Tajne sa hlasuje hlasovacími lístkami. Tajným hlasovaním sa volia predseda, podpredsedovia, predsedovia výborov a ďalší členovia predsedníctva. " To je všetko. "V ďalších prípadoch sa hlasuje tajne, ak sa na tom uznesie Slovenská národná rada bez rozpravy. " Takže, ak by sa malo hlasovať v tomto prípade tajne, tak ako v iných prípadoch, museli by sme o tom rozhodnúť bez rozpravy verejným hlasovaním.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

V súlade s tým, čo povedal kolega Ftáčnik, navrhujem, aby sme hlasovali o predsedovi tejto komisie tajným hlasovaním.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Má ešte niekto ďalšiu faktickú poznámku?

Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Bajana, aby predseda vyšetrovacej komisie bol volený tajným hlasovaním.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 120 poslancov. Kto je za tajnú voľbu?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že návrh na tajnú voľbu neprešiel.

Prosím, budeme hlasovať za to, aby predsedom vyšetrovacej komisie bol pán poslanec Gaulieder.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 122 poslancov.

Bohužiaľ, o žiadnom inom návrhu neviem.

Prosím, kto je za pána poslanca Gauliedera?

90 poslancov hlasovalo za pána poslanca Gauliedera.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada vo verejnom hlasovaní zvolila za predsedu vyšetrovacej komisie pána poslanca Gauliedera.

Teraz pristúpime k voľbe vyšetrovacej komisie. Poslanecké kluby navrhujú za členov vyšetrovacej komisie týchto poslancov: HZDS Arpáda Matejku, SDĽ Pavla Kanisa, SNS Vladimíra Miškovského, KDH Mikuláša Dzurindu, Együttélés Mikloša Fehéra, MKDH Pála Bartu, Klub nezávislých poslancov Pavla Homolu.

Členovia vyšetrovacej komisie sa volia verejným hlasovaním. Navrhujem, aby sme o všetkých navrhovaných kandidátoch hlasovali an blok. Ak nie, budeme musieť ísť po jednom.

Hlasujeme an blok? Vyplýva to aj z dohody politického grémia, ale každý poslanec má právo vzniesť námietku.

/Všeobecný súhlas s hlasovaním an blok. /

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 120 poslancov.

Kto je za to, aby poslanci Matejka, Kanis, Miškovský, Dzurinda, Fehér, Barta a Homola sa stali členmi vyšetrovacej komisie?

Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že sme zvolili predsedu a členov vyšetrovacej komisie.

Dámy a páni, dovoľte mi jednu osobnú poznámku. Dúfam, že teraz to podozrenie, že som sa akýmsi spôsobom usiloval odblokovať vyšetrovaciu komisiu tým, že som nehlasoval za predsunutie tohto bodu na začiatok schôdze, som zo seba zmyl. Ďakujem vám.

Prosím pána predsedu Národnej rady, aby pánu predsedovi vyšetrovacej komisie odovzdal príslušné dokumenty, o ktorých sme tu hovorili.

Súčasne chcem poprosiť pánov poslancov z KDH a SDĽ, - moja snaha urýchliť schôdzu nebola motivovaná snahou zabrániť vytvoreniu výboru. Naopak, myslel som si, že návrh pána poslanca Bajana neprejde. Berte to, prosím, ako osobné vysvetlenie.

Devätnástym bodom programu sú Interpelácie a otázky poslancov.

Zatiaľ nemám žiadne písomné prihlášky. Hlási sa pán poslanec Hudec, pán poslanec Pollák. Teraz dostávam písomné prihlášky.

Pán poslanec Gaulieder - faktická poznámka. Poslanec F. Gaulieder:

Pán predsedajúci, chcel by som požiadať, pokiaľ by to bolo možné, aby som svoju interpeláciu mohol odovzdať písomne pánu podpredsedovi vlády.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Samozrejme, je to možné. Pán poslanec Gaulieder chce odovzdať svoju interpeláciu písomne pánu podpredsedovi vlády.

Zatiaľ sa písomne prihlásili pán poslanec Pittner z KDH, pán poslanec Kliman z SDĽ.

Pán poslanec Kvasnička - faktická poznámka. Poslanec L. Kvasnička:

Chcel by som poprosiť, aby sa išlo podľa písomných prihlášok. Prihlásil som sa ako tretí.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, práve som chcel čítať ďalej. Ako tretí prihlásený je pán poslanec Kvasnička z KDH, nasleduje pán poslanec Chmelík, pán poslanec Lauko, pán poslanec Jakuš,

pani poslankyňa Draxlerová, pán poslanec Köteles. Zatiaľ je deväť prihlásených.

Prosím prvého, pána poslanca Pittnera. Poslanec L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci, interpeláciu odovzdávam písomne pánu ministrovi Andrejčákovi.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Kliman. Pripraví sa pán poslanec Kvasnička.

Poslanec L. Kliman:

Pán predsedajúci, vzhľadom na neprítomnosť pána ministra Tótha interpeláciu predložím písomne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Kvasnička. Pripraví sa pán poslanec Chmelík. Pán poslanec Chamula - faktická poznámka?

Poslanec I. Chamula:

Prepáčte, nechcem to predlžovať, mám interpeláciu smerom k pani ministerke Tóthovej, odovzdám jej ju do rúk.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Kvasnička.

Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, vážení hostia,

svojou interpeláciou sa chcem obrátiť na podpredsedu vlády pána Romana Kováča, ktorý toho času zastupuje ministra školstva.

Hovorí sa, že deti sú budúcnosťou národa. Preto nám musí ležať na srdci ich zdravotný stav, ich pohoda a šťastie. Veľa detí vo svete trpí hladom, zomiera z nedostatku potravín alebo v súvislosti s vojnovými udalosťami, ako je tomu napríklad v súčasnej dobe v Juhoslávii alebo na iných miestach nepokojného sveta. Chvalabohu, naše deti takto nezomierajú. Nemôže nám byť však ľahostajné, ak už i naše deti začínajú pociťovať hlad a začína sa im v dôsledku zlej ekonomickej situácie siahať na ich základné detské práva a ľudskú dôstojnosť. Mám na mysli predovšetkým deti detských domovov a iných špeciálnych školských zariadení. Áno, už i na dvere detských domovov začína klopať hlad. V detských domovoch sú obyčajne umiestnené siroty žijúcich rodičov, sú to deti nešťastné, a už i preto, že im chýba materinské objatie, že nepoznajú teplo rodinného krbu, by nás mali obzvlášť zaujímať. Mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme im ich ťažké životné položenie nesťažovali. V dôsledku veľmi zlej ekonomickej situácie, a dalo by sa povedať, že v dôsledku zlej politiky vlády, vo väčšine detských domovov a iných špeciálnych zariadení chýbajú peniaze nielen na prevádzku, ale aj na potraviny pre deti.

V detskom domove v Tajnej sú finančne úplne na dne a peniaze na stravu skoro nestačia. Chýbajú im tiež peniaze na prevádzku, na elektrickú energiu, majú nedostatok paliva

a podobne. V detskom domove v Žitovciach potrebujú na stravu pre deti 100 000 korún, ale majú v skutočnosti sotva 20 000 korún. Katastrofálna situácia je tiež v detskom domove v Pečeňanoch, kde Žije 50 nešťastných detí. V októbri dostali peniaze iba na mzdy a na polovicu mesiaca na potraviny. Pre nedostatok finančných prostriedkov nie je možné uspokojiť ani tie najzákladnejšie potreby detí. Podobná situácia je vo všetkých detských domovoch na Slovensku.

Deťom v detských domovoch sa dá ako-tak vysvetliť, že nie sú peniaze na hračky, knihy, na športové potreby, na kultúrne podujatia a podobne, ťažko sa im dá však vysvetliť, že nie je možné im dať jesť, lebo nie sú peniaze na stravu, že nie je možné kúpiť im ani nové topánky, lebo staré už tlačia, že nemôžu dostať vreckové, ktoré im podľa zákona patrí, že niet peňazí na cestovné do školy a podobne.

Podľa Národnej obrody zo dňa 20. 10. 1993 na krytie životných požiadaviek v detských domovoch, výchovných ústavoch a špeciálnych internátnych zariadeniach, ktoré im vznikli v dôsledku nárastu cien, Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky malo uvolniť zo svojej rezervy 20 miliónov korún. No ako som informovaný, ministerská rezerva sa do 25. 10. 1993 nijako neprejavila. A ak by sa už aj prejavila v týchto dňoch, to by nemenilo nič na skutočnosti, že veľa detí v detských domovoch na Slovensku muselo za istý čas strádať. Aj keby išlo len o jedno dieťa a len o jeden deň, bola by to trestuhodná nezodpovednosť.

Preto vás prosím, vážený pán predseda, pričiňte sa o to, aby deti detských domovov a iných špeciálnych detských zariadení už viac nehladovali, aby sa práva dieťaťa a ľudská dôstojnosť v týchto prípadoch rešpektovali.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Kvasničkovi. Ďalší v poradí je pán poslanec Chmelík. Dovoľte len oznámiť, že pani poslankyňa Gbúrová odovzdala písomne svoju interpeláciu na ministra kultúry.

Prosím, pán poslanec. Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážená vláda Slovenskej republiky,

vážená Národná rada a hostia,

v nedávnych dňoch azda bez mimoriadnej popularity v masmédiách bol vládou Slovenskej republiky schválený rozsiahly nákup medicínskych prístrojov od firmy Siemens. V nadväznosti na túto skutočnosť orientujem otázku, ktorú som dostal, vláde Slovenskej republiky, či boli pri tomto nákupe chránené záujmy slovenského priemyslu. Mám konkrétne na mysli slovenských výrobcov zdravotníckej techniky. Bol som upozornený, že sa tak nestalo. Napríklad u litotryptorov, prístrojov na drvenie obličkových resp. žlčníkových konkrementov. Prístroj vyrába firma Kasome Košice. Posudky na prístroj, ako som ich videl, sú pozitívne a cena predstavuje časť ceny zahraničných prístrojov. V súčasnosti sú na sklade dva slovenské prístroje vyrobené na základe požiadavky ministerstva hospodárstva.

Napriek pozitívnej skutočnosti, akou je koncepčné zlepšenie prístrojového vybavenia zdravotníctva, dovoľujem si otázku zopakovať, teda, či boli pri nákupe uvedeným zahraničným úverom chránené záujmy slovenských výrobcov zdravotníckej techniky. Od dní nežnej revolúcie je aktuálnou požiadavkou prehľadnosť finančných tokov a výberov v súťažiach. Tu sa teda núka aj otázka o súťaži a ponukových podmienkach event. od iných firiem. Aby môj podnet bol správne pochopený, chcem zdôrazniť, aj to, že ako lekár sa, samozrejme, teším z takéhoto základného zlepšenia prístrojového vybavenia slovenského zdravotníctva, ktoré sa iste prejaví skráteným pobytom pacientov v nemocniciach a presunom liečby do ambulantnej zložky, čo je iste v súlade so svetovým trendom.

Z podnetu mojich voličov sa obraciam aj na guvernéra Národnej banky Slovenska. Nové stokorunové bankovky ukazujú rozdiely v rozmeroch i posuny v tlači. Napríklad pri troch bankovkách mi bolo demonštrované, že je rozdiel v šírke a dĺžke jedného až dvoch milimetrov a posuny v tlači dosahujú takmer 3 milimetre. Otázka znie: Sú takéto skutočnosti vo výrobnej norme, resp. neohrozujú jednoznačnú manipuláciu v počítačových zariadeniach?

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Chmelíkovi. Nasledoval by pán poslanec Lauko, ale ten odovzdal interpeláciu na podpredsedu vlády pre oblasť zdravotníctva vo veci liečebného poriadku písomne. Ďalším prihláseným je pán poslanec Jakuš. Pripraví sa pani poslankyňa Draxlerová.

Poslanec J. Jakuš:

Vážená vláda, vážená Národná rada,

v týchto dňoch sa ujíma funkcie riaditeľky Nemocnice v Čadci naša kolegyňa, pani poslankyňa MUDr. Anna Korduliaková. Myslím si, že to je aj dôvod jej absencie na tomto zasadnutí. Pri takejto príležitosti je zvykom zablahoželať k funkcii a popriať veľa síl a úspechov. Prevziať funkciu riaditeľky zdravotníckeho zariadenia a hociktorej inej funkcie v zdravotníctve znamená nájsť v sebe veľa odvahy a síl. Vieme, v akom stave zdravotníctvo je a v akých podmienkach musí každý vedúci pracovník pracovať. O to viac treba oceniť odvahu pani poslankyne postaviť sa na čelo Nemocnice v Čadci. V tomto konkrétnom prípade si myslím, že novej riaditeľke vedome sťažuje situáciu viac faktov.

Po prvé - post riaditeľa v Nemocnici v Čadci sa uvolnil odchodom doktora Mináča do funkcie štátneho tajomníka. Od tej doby sa na tejto funkcii vystriedali dvaja riaditelia, pani poslankyňa je tretia. Jej predchodca doktor Kurzysz bol len poverený vedením nemocnice a minulý týždeň bol odvolaný. Na riadne obsadenie miesta riaditeľa bol vypísaný konkurz. Prihlásilo sa 5 kandidátov, ktorí absolvovali predpísané psychotesty. Pani poslankyňa, ako mi je známe, medzi prihlásenými vtedy nebola. 27. septembra prihlásení dostali pozvánku na konkurz, ktorý mal byť 30. septembra. O deň neskôr dostali účastníci oznámenie, že konkurz sa odkladá na neskoršie obdobie, ale už 29. septembra sa dostávajú na verejnosť informácie, že riaditeľkou nemocnice bola menovaná pani poslankyňa Korduliaková. 7. októbra som oslovil v tejto súvislosti pána predsedu vlády s výčitkou, že Hnutie za demokratické Slovensko obsadzuje funkcie bez konkurzu.

Pán Mečiar mi odpovedal, že ide o nepresnú informáciu, lebo že na miesto riaditeľa nemocnice sa vracia štátny tajomník Mináč. O tri dni neskôr, 10. októbra mi pán minister Soboňa potvrdzuje, že pani poslankyňu poveril vedením nemocnice. Deň na to sa v masmédiách objavuje dementi o obsadení funkcie riaditeľky Nemocnice v Čadci. V pondelok, 25. októbra, tento týždeň, pani poslankyňa nastúpila do funkcie riaditeľky nemocnice. Vypísaný konkurz sa neuskutočnil. Nastupovať do takejto funkcie s precedensom zmätkov okolo konkurzu, jeho neuskutočnenia, je nezávideniahodné.

Po druhé - náročnosť práce poslanca a súčasne funkcie riaditeľa nemocnice je úloha, ktorá vyžaduje skutočne silnú osobnosť. Jemná, útla žena, matka postavená do tejto dvojúlohy, to chce kusisko odvahy od pani poslankyne, ale i veľa necitlivosti a málo zmyslu pre realitu od tých, ktorí o takomto riešení rozhodli.

Treťou príčinou, ktorá sťažila úlohu, na ktorú sa pani poslankyňa podujala je, že do funkcie nastupuje bez toho, že by jej bola daná možnosť ukázať svoje kvality v riadnom konkurze. Päť kandidátov prihlásených do konkurzu môže mať, a viem, že aj má pocit krivdy a bezmocnosti proti porušovaniu pravidiel pre obsadzovanie funkcie riaditeľov vydaných ministerstvom zdravotníctva. Toto je len jeden z mnohých prípadov zmeny na poste riaditeľa nemocnice, kde postup ministerstva bol spochybnený širokou verejnosťou a vyvolal veľa otázok, na ktoré nikto doposiaľ nedal odpoveď.

Možno, že tento štýl práce v personálnej politike ministerstva zdravotníctva je považovaný za normálny a vyplýva z pocitu jedinej a neotrasiteľnej pravdy podporenej výnimočnosťou a kvalitami pána ministra, ktoré verejne deklaroval i pán premiér.

O istote, že správnosť a čistota konania pána ministra je neotrasiteľná, svedčí i to, že pán minister nedementuje v tlači uverejnené informácie, ktoré ho obviňujú z nezaplatenia faktúry za vykonanú prácu na stomatologickom oddelení v Piešťanoch, či faktúry za ubytovanie svojej rodiny v kúpeľoch na štrbskom Plese. Ale vzhľadom na to, že pán minister je i ústavným činiteľom, rád by som od neho počul vyjadrenie k týmto obvineniam a, samozrejme, že si prosím i vysvetlenie, prečo nebol realizovaný konkurz na obsadenie riaditeľa Nemocnice v Čadci.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Jakušovi. V zmysle § 19 sa prihlásil pán minister, a keďže chce odpovedať, samozrejme, má prednosť.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

pán poslanec Jakuš má právo takto vystupovať, ale urážky nielen voči ústavnému činiteľovi, ale aj bežnému občanovi by si mal ako poslanec odpustiť. Pokiaľ vychádza zo správ, ktoré nie sú overené, prosím, aby s takýmito správami nevystupoval.

Chladom pobytu mojej rodiny v Tatrách nemám čo dementovať, pretože som uhradil faktúru, tá mi bola predložená, a dementovať to má riaditeľ tejto ustanovizne. Takisto pokiaľ ide o moje ošetrenie, bol som ošetrený ako riadny občan tohoto štátu a bol som ošetrený podľa pravidiel, ako je ošetrený každý občan tohoto štátu. Vyprosím si takéto vystupovanie.

Čo sa týka pani riaditeľky Korduliakovej, že je malá a útla žena, myslím si, že to nemá nič spoločné s odbornými schopnosťami. Nebudeme hodnotiť prácu a kvalitu riaditeľov podľa toho, či sú veľkí a silní alebo malí a útli, či sú ženy alebo muži. Veľakrát malý a útly človek je možno silnejšia osobnosť ako dvakrát taký. To predsa nemôže byť žiadne kritérium. O tom, že poslanci si plnia aj iné funkcie, myslím si, že to nie je ojedinelý prípad. Ak by to nebolo zaužívané, určite by sme to nikdy neurobili. Post riaditeľa v Čadci mal viacero zádrheľov. Nebola to jednoduchá situácia. Bolo tam odstúpenie riaditeľa pre chorobu, ktorý si plnil svoje povinnosti v poriadku, nemalo to nič spoločné s pánom štátnym tajomníkom Mináčom. Takéto kalkulácie sa nikdy nerobili a poverením riaditeľky Korduliakovej som neporušil žiadny predpis. Z toho dôvodu je takáto forma interpelácie neoprávnená. Ak mi bude predložené, aký predpis a aký zákon som porušil, v tom prípade som ochotný sa zodpovedať. Na celú túto interpeláciu odpoviem písomne.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán poslanec Jakuš - faktická poznámka.

Poslanec J. Jakuš:

Je mi ľúto, že pán minister pochopil moju interpeláciu ako jeho urážku. Práve o to mi išlo, aby to, čo sa objavilo v tlači, vlastnými ústami dementoval, aby sa nešírili poplašné správy, také neoverené správy, ako on hovorí, že sú teda nepravdivé. Myslím si, že to urobil.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, aby sme sa snažili vždy chápať skôr z pozitívneho hľadiska ako z toho negatívneho. Prosím pani poslankyňu Draxlerovú. Pripraví sa pán poslanec Köteles.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som sa trošku otočila na pána ministra

dopravy, spojov a verejných prác, ktorý tu, žiaľ, nie je,

ale myslím, že to, čo budem teraz interpelovať, sa týka vás všetkých.

Ako viete, dochádzam do Bratislavy z východu. Stalo sa mi už trikrát, že som prišla na stanicu, kde mi odmietli dať miestenku na lôžko, lehátko, nakoľko bolo dané nariadenie, že to musí byť 6 hodín pred odchodom rýchliku. Keď som pátrala po tom kto toto nariadenie vydal, bolo povedané, že je to zo správy železničnej osobnej prepravy so súhlasom pána ministra. Strašne rada by som chcela vedieť ako to majú robiť kolegovia - dajme tomu - zo Svidníka, keď prídu do do Košíc dve hodiny pred odchodom rýchliku a nie sú schopní na noc si zabezpečiť lôžko, lehátko, alebo musia deň predtým cestovať a toto si zabezpečiť. Veľmi rada by som chcela počuť odpoveď pána ministra, či je to rozumné, keď tento systém je napojený na počítač ARE, je tam obsluhujúci personál aj v tom čase, keď nastupujeme na rýchlik. A fakt, nemáme možnosť k tomuto sa dostať.

Okrem toho vieme, že existujú medzinárodné autobusové linky, ktoré prechádzajú z Košíc do Brna, do Prahy. Tieto na území Slovenskej republiky zabezpečujú verejnú hromadnú prepravu. Podľa nároku poslanca, podľa zákona máme právo využívať tieto linky bezplatne. Skúste, možno ste sa niektorí už s tým stretli, že vám povedia, že tam poslanecký preukaz neplatí, nakoľko je to linka, ktorá prestupuje hranice Slovenskej republiky. Takisto by som rada počula odpoveď pána ministra, lebo pátrala som po tom kto takýto príkaz vydal.

Nebolo mi nikde odpovedané, každý sa proste vyhováral, že je to nariadenie ministerstva.

Dovoľte, aby som druhú interpeláciu otočila na pána podpredsedu vlády, ktorý zastupuje zatiaľ ministra školstva, vedy a mládeže. Obraciam sa na vás s interpeláciou ohľadom Ústavu s výchovne-liečebným režimom v Košiciach - Barci. Národná rada zrušila výchovný ústav, ktorý tam bol pre mladistvých, a na jeho mieste bol zriadený ústav s výchovnoliečebným režimom. Toto zariadenie má podľa štatútu poskytovať starostlivosť deťom s narušeným emocionálnym vývinom. Súčasťou zariadenia je špeciálna materská škola, základná škola 1. - 9. ročník a internát. Výchovno-vzdelávacia činnosť zariadenia sa má podriaďovať osobitným liečebno-výchovným, psychologickým, psychoterapeutickým a zdravotným požiadavkám. Zariadenie poskytuje prechodný pobyt deťom z rodín a detských domovov vyžadujúcich liečebno-výchovnú starostlivosť podľa individuálnych potrieb detí a času potrebného na úpravu poruchy. Prosím pekne, sú to deti, ktoré majú sklon k rôznym hysterickým prejavom, dokonca majú sklon k sebaničeniu, k samovraždám.

Toto výchovne-liečebné zariadenie riaditeľom školskej správy Košice II bolo vymaľované, boli vymenené okná, ktoré nie sú zatesnené, popod okná vidíte pekne oblohu, chýbajú tam dvere, nie sú absolútne zariadené terapeutické miestnosti. Okrem toho by som veľmi pekne prosila, aby sa zistilo nakladanie s finančnými prostriedkami pre tento ústav, nakoľko doteraz nie je objasnené, kde sa podeli 3 milióny korún, ktoré tu mali byť preinvestované. Na školskej správe nie sú a do tohto ústavu sa nedostali. Do tohto ústavu bola daná riaditeľka, ktorá bola odtrhnutá od rodiny zo Starej Ľubovne. Za dva roky, čo robí, tento ústav dáva do poriadku a má to byť sledované Národnou radou, ako to Národná rada schválila, nebolo možné dokončiť pre ňu byť, ktorý je priamo v tomto ústave, ale je v dezolátnom stave, lebo predtým toto

zariadenie mali chovanci výchovného ústavu a ako mladiství ho značne zdemolovali.

Okrem toho sa na mňa asi pred trištvrte rokom obrátili učitelia Osobitnej školy internátnej vo Svidníku kvôli nekorektnosti pri vykonaní konkurzu na riaditeľa školy. Verím, že v tom čase, keď bol konaný konkurz, nebol riaditeľ Školskej správy Košice II ten, ktorý je teraz, ale, žiaľ, konštatovanie bolo, že boli porušené konkurzné podmienky, nakoľko na riaditeľa osobitnej internátnej školy sa vyžaduje najmenej 5 rokov pedagogickej praxe a vzdelanie psychopedia alebo proste iný odbor špeciálnej pedagogiky. Riaditeľ nespĺňal ani jedno ani druhé. Riaditeľ, ktorý bol vybraný v konkurze, mal tri a pol roka pedagogickej praxe plus rok vojny, a je to pedagóg, ktorý nemá špeciálnu pedagogiku ani psychopediu.

Upozornila som pána riaditeľa, aby on spravil nápravu. Prosím vás, je to už pomaly trištvrte roka a doteraz som nedostala poriadnu odpoveď. Zaoberá sa tým ministerstvo, môže mi to potvrdiť aj pán poslanec Ftáčnik, že má ten istý problém. Nejde nám o nič iné, len aby došlo k náprave, aby bol tam nariadený nový konkurz a spravený v súlade so zákonom. Pevne verím, že všetkým ako tu sedíme, nezáleží nám iba - ako sa hovorí na verejnosti - na našich platoch, ale aj na zdraví detí, ktoré sú nejak postihnuté a ktoré potrebujeme dostať do normálneho života.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Faktická poznámka - pán poslanec Polka. Páni kolegovia, myslím si, že to, čo nám chce povedať pán poslanec Polka, je natoľko závažné, že by som bol rád, keby ste mu venovali pozornosť.

606

Poslanec L. Polka:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

veľmi sa ospravedlňujem, že ruším priebeh interpelácií, ale vzhľadom na to, že sa pomaly a systematicky rozchádzame, chcel som požiadať kolegov zo Stredoslovenského kraja o pomoc v istej veci. Chcem to využiť teraz a vstúpil som do týchto interpelácií.

Včera v noci medzi 19. 00 a 22. 00 hodinou došlo v obci Klenovec v okrese Rimavská Sobota k dvojnásobnej vražde a k pokusu vraždy. Tragédia tohto činu spočíva v tom, že boli brutálnym spôsobom doslova popravení dvaja občania Rómovia veliteľom obecnej polície v Klenovci. Za veľmi dobrodružných okolností bol veliteľ obecnej polície zadržaný štátnou políciou, príslušníkmi štátnej polície, pri jeho zadržaní boli použité zbrane, boli prestrelené pneumatiky na vozidle, v ktorom unikal. Páchateľ je vzatý do väzby, obvinený z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, 2, trestného činu pokusu vraždy podľa § 8 k § 19 ods. 1 Trestného zákona. Sú vykonané všetky nevyhnutné opatrenia pokiaľ ide o dokazovanie a ďalšie objasňovanie tohto trestného činu.

Chcel som poprosiť kolegov zo Stredoslovenského kraja a z tohto regiónu, aby pôsobili na občanov, pretože je tu dôvodná obava, že by mohlo dôjsť k určitým recipročným opatreniam. Dostali sme informácie, že sa pripravujú akty pomsty, vendety. Zároveň by som v tejto súvislosti chcel vyzvať pána ministra vnútra, aby príslušníci Policajného zboru vykonali nevyhnutné bezpečnostné opatrenia, aby nedošlo k ďalším trestným činom.

Chcel by som poprosiť o skutočne korektnosť v týchto informáciách a zabezpečenie pokoja, pretože ide viacero volných dní. Bude koncentrácia občanov, občania sa budú pohybovať vo večerných hodinách v súvislosti s Pamiatkou zosnulých, preto vás prosím o pomoc pri zabezpečení pokoja.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Budeme pokračovať v interpeláciách. Pán poslanec Köteles. Pripraví sa pán poslanec Pollák.

Poslanec L. Köteles:

Vážený predsedajúci, vážená vláda, vážená Národná rada,

v zmysle § 89 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady interpelujem vládu Slovenskej republiky vo veci znečistenia rieky Uh naftou.

Ako je to známe, v stredu minulého týždňa vo večerných hodinách došlo k ekologickej havárii spojenej s únikom nafty do rieky Uh, ktorej množstvo zo slovenskej strany je odhadnuté na 50 až 60 ton. Pritom operácia zabraňujúca rozšíreniu znečisťovania za naše hranice si vyžiadala nasadenie pracovníkov požiarneho útvaru a armády, útvaru civilnej obrany v počte 80 až 100 ľudí. Z dôvodu preniknutia nafty do podzemných vôd, poťažne ich znečistenia, bolo zásobovanie pitnou vodou v okolitých obciach prerušené a muselo sa pristúpiť k ich osobitnému zásobovaniu cisternami.

Podľa najnovších správ zo včerajška definitívne odstránenie znečistenia sa ešte stále neukončilo v dôsledku neustáleho prísunu naftových zvyškov. Množstvo aplikovaného absorbčného materiálu sa neustále zvyšuje, čo vyžaduje aj dočasné uskladnenie pred spaľovaním. Z uvedených skutočností vyplýva, že tu môžeme hovoriť o značných finančných nákladoch na odstránenie a zneškodnenie tejto ekologicky nebezpečnej látky, na zásobovanie obcí pitnou vodu v okolitých obciach a na dodatočné odstránenie nafty zo systému podzemných vôd, pretože ich samočistenie sa nemôže očakávať.

Preto, vážená vláda, žiadam o odpoveď v záujme štátu, teda občana, daňového poplatníka, ako sa sledujú náklady vynaložené na celý systém opatrení spojených s havarijnou situáciou a ako sa rieši úhrada nákladov daňového poplatníka od pôvodcu znečistenia. Keďže riešenie tejto otázky zatiaľ nepatrí do kompetencie miestnych a regionálnych úradov, aké sú kroky podniknuté zo strany ministerstva zahraničných vecí, aké opatrenia zabezpečí vláda, aby podobné situácie medzištátneho charakteru sa riešili a boli vopred avizované?

V závere mojej interpelácie by som ešte raz podotkol, vážená vláda, či by nebolo vhodné zamyslieť sa nad rekonštrukciou vodovodu Lekárovce - Veľké Kapušany, ktorý by teraz mohol slúžiť bez prerušeného zásobovania obcí pitnou vodou a či by sa už konečne nemala podporovať transnacionálna regionálna spolupráca umožňujúca nielen rozšírenie medzištátnych vzťahov, ale aj operatívne riešenie podobných problémov napríklad v rámci Euroregiónu Karpaty.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Kötelesovi. Nasleduje pán poslanec Pollák. Pardon, pán minister má prednosť. Prosím pána

poslanca Poliaka o chvíľu strpenia. Prosím, pán minister Tuchyňa.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Rád by som v krátkosti odpovedal alebo vyjasnil tento problém. Vážení, likvidáciu následkov vykonáva havarijná komisia, ktorá organizuje práce nie na zastavenie, ale na vyčistenie následkov po havárii, ktorá sa stala na Ukrajine. Treba popravde povedať, že sme o tejto havárii boli informovaní v rámci väzieb, ktoré medzi nami existujú, ale s tým, že sme boli ubezpečení, že táto nafta sa do Uhu nedostane. Nakoľko nevedeli túto haváriu ďalej zastaviť, pretože tam došlo ku krádeži ventilu, jeho násilnému vytrhnutiu, následkom toho sa táto ropa do povodia Uhu dostala. Aké budú náklady, to zatiaľ povedať nemôžem, pretože likvidácia stále pokračuje. Boli nasadené, tak ako ste správne informovali, všetky potrebné prostriedky, vrátane vojenského záchranného pluku civilnej ochrany z Humenného.

Obdobná havária v malom rozsahu sa stala i na našom území. Tam našťastie neprenikla nafta do rieky Hron, a sú tam vykonávané len asanačné práce v rovnakých dňoch. Pri poslednom rokovaní s ukrajinskou stranou som prosil, aby sme takúto dohodu s Ukrajinou uzavreli, pretože sme dva nové subjekty a oni neprevzali bývalé dohody o spolupráci v oblasti civilnej ochrany. Dúfam, že v priebehu určitej doby sa nám podarí uzavrieť dohodu o vzájomnej pomoci pri takýchto katastrofách. Rokujeme o tom s maďarskou stranou, nemáme takúto dohodu. Naposledy som rokoval s ministrom vnútra Ošnakom i s rakúskym ministrom. Takisto sú ochotní to akceptovať. I bez toho vzájomná spolupráca týchto zložiek je na požadovanej úrovni, o čom svedčí, že nás o tejto havárii informovali.

Pokiaľ sa týka pitnej vody, sú pravidelne odoberané vzorky. Pochopiteľne, otázka ďalšieho postupu a čistenia je predmetom riešenia havarijnej komisie. Takže, snáď len toľko na vyjasnenie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Faktická poznámka - pán poslanec.

Poslanec J. Frena:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

pôvodne som bol pripravený tiež interpelovať vládu Slovenskej republiky práve k tomuto problému, ktorý pán kolega Köteles už predo mnou nastolil. Vzhľadom na to, že som mal možnosť v priebehu soboty a nedele osobne sa zo známi t so situáciou na Uhu, musím povedať v rozpore s tým, čo povedal pán minister vnútra, že najvážnejším problémom, ktorý sa tam prejavil, je otázka súčinnosti orgánov. On síce povedal, že doposiaľ nie sú uzatvorené dohody.

Najvážnejší problém, ktorý sa prejavil pri tejto havárii, je obdobný problému, ktorý sa prejavil i pri povodni na Uhu, ktorá bola koncom minulého roka. Je potrebné veľmi urýchlene riešiť otázku súčinnosti a je potrebné urýchliť aj uzatvorenie dohody o spolupráci medzi orgánmi Slovenskej republiky a Ukrajiny. Mohol by som o celom tomto probléme hovoriť oveľa širšie, ale k tomuto dám písomnú interpeláciu vláde.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Pollák.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

Francúz Montesquieu je dostatočne známou osobou na to, aby som práve v tomto prostredí zdôrazňoval nutnosť rozdelenia moci v štáte na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. V prípade, že dôjde k ovládnutiu jednej moci druhou, dôsledok na seba nenechá dlho čakať. V štáte dôjde k zániku všetkých troch zložiek moci v pôvodnom význame a nastane stav, pre ktorý v tejto chvíli nenachádzam lepšie pomenovanie ako totalita. A to je to, čo si iste aspoň menšina dnešného parlamentu nepraje. Bohužiaľ, list námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky dr. Ľudovíta Krupu, ktorý bol zverejnený v Slovenskom denníku dnes, dňa 27. 10. 1993, upozorňuje a priamo popisuje pokus vládnej moci o vydieranie zástupcov Združenia prokurátorov. Tak ako svojho času pred komunálnymi voľbami na funkciu primátora v Košiciach bola nástrojom na vydieranie občanov Košíc teplá voda, teraz je nový systém odmeňovania prokurátorov nástrojom na vydieranie samotných prokurátorov. Samozrejme, v prípade pravdivosti svedectva v spomínanom liste námestníka generálneho prokurátora.

O čo ide? Národná rada Slovenskej republiky prijala 18. marca 1993 uznesenie číslo 163, ktorým požiadala vládu Slovenskej republiky, aby v súčinnosti s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vytvárala podmienky pre riadne plnenie úloh prokuratúry a pre jej stabilizáciu. Vláda Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14. apríla 1993 číslo 235 uložila svojim členom zabezpečiť realizáciu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz citujem zo spomínaného listu: "V zmysle týchto uznesení bol vypracovaný návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov Prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý úspešne prešiel prerokovaním v Hospodárskej rade vlády Slovenskej republiky 24. augusta 1993 s tým, že na jeho realizáciu budú vyčlenené potrebné mzdové prostriedky. Prešiel i úspešným prerokovaním v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky dňa 8. septembra tohto roku s tým, že oba tieto orgány odporúčajú jeho realizáciu. Dňa 14. septembra tohto roku bol návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Na začiatku rokovania predseda vlády Slovenskej republiky bez vysvetlenia oznámil, že návrh nariadenia vlády vypúšťa z rokovania. Generálny prokurátor Slovenskej republiky pred rokovaním vlády vykonal rozhovory prakticky so všetkými členmi vlády, s výnimkou jej predsedu. Vykonal rozhovor s prezidentom Slovenskej republiky. Po 14. septembri tohto roku sa písomnou formou obrátil so žiadosťou o podporenie realizácie nariadenia vlády na prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady, ako i na prezidenta Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Bol prijatý prezidentom, ktorý mu prisľúbil podporu pri riešení otázky odmeňovania prokurátorov. Rokoval s prezidentom Konfederácie odborových zväzov, ktorý rovnako prisľúbil podporiť urýchlené riešenie odmeňovania prokurátorov. Veľkú iniciatívu vyvinuli aj zástupcovia Združenia prokurátorov, ktorí boli prijatí predsedom vlády za prítomnosti ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky a riaditeľky sekretariátu predsedu vlády Slovenskej republiky. Predseda vlády Slovenskej republiky im oznámil, že pokým neodstúpi súčasné vedenie Prokuratúry Slovenskej republiky, nová platová úprava schválená nebude. " Doteraz som citoval zo spomínaného listu.

Spolu s námestníkom generálneho prokurátora Dr. Ľudovítom Krupom si myslím, že uvedené vyhlásenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Totiž, predseda vlády môže predložiť takýto návrh Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie a na základe výsledku hlasovania môže iba prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady rozhodnúť o odvolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Žiadam preto formou interpelácie predsedu vlády Slovenskej republiky pána Vladimíra Mečiara, aby sa vyjadril k svojmu vlastnému údajnému vyjadreniu o odstúpení súčasného vedenia Prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré som citoval z listu námestníka generálneho prokurátora Dr. Ľudovíta Krupu. Taktiež prosím o odpoveď na otázku, akým spôsobom a kedy vláda Slovenskej republiky vyrieši súčasný problém odmeňovania prokurátorov na úrovni odmeňovania sudcov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Poliakovi. Hlási sa pani ministerka Tóthová. Pripraví sa pani poslankyňa Bartošova.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

na predchádzajúcu interpeláciu pán predseda vlády určite odpovie. Chcela by som však hneď uviesť len jednu vysvetľujúcu informáciu, a síce, že z rokovania vlády predmetný návrh bol stiahnutý z toho dôvodu, že nebol vo vláde prítomný ten, kto by zdôvodňoval predložený návrh. Pán generálny prokurátor Slovenskej republiky sa na zasadnutí vlády nezúčastnil. Prvý moment.

Druhý moment - bolo tu povedané, že je porušenie ústavy, ak sa nevyhovie, atď. Páni poslanci, predkladala som vo vláde nie jedenkrát návrh na zvýšenie platov sudcov, čo tiež bolo treba spraviť. Viackrát ma odmietli, a nikdy som nepovažovala túto skutočnosť za porušenie ústavy, ani ničoho, čo by bolo v rozpore s demokratickým právnym štátom.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Chcel by som doplniť pani ministerku, že pán prokurátor sa preto nezúčastňuje zasadaní vlády, lebo pán predseda vlády mu listom oznámil, že nie je potrebné, aby sa zúčastňoval zasadania vlády. Taký list existuje, pokiaľ by bolo treba, môžeme požiadať generálnu prokuratúru o tento list.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, minister vnútra pán Tuchyňa. Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené dámy, vážení páni,

myslím, že je zbytočné tu jatriť situáciu. Treba vec uviesť na pravú mieru. Pán generálny prokurátor sám osobne požiadal vo vláde, ja som v tej vláde sedel, že keď sa nebude musieť v ďalšom zúčastňovať, aby sa nezúčastňoval.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Odporučím bežnú procedúru, aby interpelovaný odpovedal. Pán poslanec Pollák.

Poslanec M. Pollák:

Veľmi krátko, aby náhodou nedošlo k nedorozumeniu. Spomínaný prehrešok voči ústave som spomínal v súvislosti s niečím iným, ako tu interpretovala pani ministerka. Totiž predseda vlády Slovenskej republiky im oznámil, to znamená Združeniu zamestnancov prokuratúry, že pokým neodstúpi súčasné vedenie Prokuratúry Slovenskej republiky, nová platová úprava schválená nebude. V súvislosti s touto vetou som upozorňoval na možný prehrešok voči ústave.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Necháme odpovedali pána premiéra. Pani poslankyňa Bartošova, dúfam, že už kolegovia vám dovolia vyjadriť svoj názor. Pripraví sa pán poslanec Miček.

Poslankyňa E. Bartošová:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážení prítomní,

vychádzajúc z informácie článku v denníku Pravda publikovanou v sobotu, 23. 10., si dovoľujem v zmysle § 92 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku požiadať guvernéra Národnej banky Slovenska pána Masára o informáciu a vysvetlenie týkajúce sa údajného vystavenia zmenky, ktorú toho času požaduje uhradiť istá maďarská spoločnosť.

Podľa vyjadrenia viceguvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Tkáča, ktoré taktiež publikoval uvedený denník, i dnešné SME - citujem pána viceguvernéra: "V máji tohto roku viedla" - myslí sa tým Národná banka Slovenska - "rokovanie o jednej takejto operácii s cenným papierom zahraničnej proveniencie. Keďže, ako sa neskôr ukázalo, riziko operácie bolo vysoké, Národná banka Slovenska písomne potvrdila neakceptáciu tohto obchodu. " To je jedna požiadavka na vysvetlenie.

A druhú smerujem na pána ministra vnútra. Týka sa menovania splnomocnencov. Kým v susednej Českej republike sa otázka nového územno-správneho členenia republiky má riešiť prijatím ústavného zákona, u nás zrejme bude postačovať administratívny akt, mám na mysli uznesenie vlády. Uznesením vlády totiž vláda na svojich zasadnutiach 20. a 27. júla vymenovala splnomocnencov vlády Slovenskej republiky na prípravu a riadenie regionálnej politiky a oblastných úradov štátnej správy /uznesením číslo 520 a 553/, napriek tomu, že doteraz neboli v otázke územného a správneho členenia prijaté potrebné legislatívne úpravy, ktoré sú len a len v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda napriek proklamácii o úspornosti pri výkone štátnej správy menuje 8 zmocnencov. Každý zmocnenec si v zmysle vládou schváleného štatútu môže zriadiť desaťčlenný pracovný team, ďalej v zmysle vládou schválených zásad o hospodárení..., ktoré sú prílohou uznesenia vlády o splnomocnencoch, motorové vozidlá, vybavenia kancelárie, faxy, mzdy v 12. tarifnej triede plus príplatky. To všetko na náklady Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Postup vlády - menovanie splnomocnencov, ich počtu, určenie sídla, územného obvodu, pôsobnosti, fakticky predurčuje nové územno-správne členenie Slovenskej republiky na istý počet oblastí, na 8. Tento postup vlády predurčuje stav, keď vláda napriek absencii právnej úpravy rieši otázku správneho členenia Slovenskej republiky tak, že niečo vyrieši a následne, ex post, predloží na schválenie parlamentu právnu úpravu, ktorá má legalizovať už existujúci stav.

Chcem položiť otázku, a teda interpelovať pána ministra vnútra, odkiaľ ministerstvo vnútra získalo finančné prostriedky na realizáciu tohto uznesenia, ak nebola prerokovávaná zmena v štátnom rozpočte /na čo mi nebolo odpovedané na predchádzajúcej schôdzi/. Ako si môže vôbec tento luxus ministerstvo dovoliť? Kde sú skutky o proklamácii vládnych predstaviteľov, že je potrebné šetriť vždy a všade? Nemohla vláda a ministerstvo vnútra finančné prostriedky čerpané na tento účel použiť napríklad na zvýšenie bezpečnosti občanov na našich uliciach? Tento postup vlády - menovanie zmocnencov - považujem za nezákonný a menovaných zmocnencov za mocenský nástroj vlády.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Keby pani poslankyňa poznala uznesenie vlády tak ako znie, tak si mohla celú túto interpeláciu ušetriť, lebo zmocnenci vlády nie sú vôbec určení a ich náplňou nie je žiadne otvorenie oblastných úradov, práve z toho dôvodu, ktorý spomenula pani poslankyňa, ale ich náplňou je úplne iná pracovná činnosť. Ale tu by bolo treba poznať znenie tohto uznesenia vlády.

A ďalej by som rozšíril interpeláciu pani poslankyne na pána ministra vnútra, aby nás informoval, z čoho sú platení splnomocnenci pre Gabčíkovo, pre Európske spoločenstvo a ešte pre iné medzinárodné organizácie. A bolo by dobré, keby pani poslankyňa nezavádzala o porušovaní zákona, ale nech nám presne povie, ktorý zákon, nakoľko tam asi doslova nebolo, že Národná rada má dirigovať vládu ako má plniť svoj vládny program.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Ľuptákovi. Pán poslanec Miček. Pani poslankyňa Bartošová, ospravedlňujem sa, nevidel som vás.

Poslankyňa E. Bartošová:

Chcem pánu Ľuptákovi povedať, o ktoré zákony ide. Sú to zákony číslo 517 a 472 z roku 1990.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Tieto zákony vôbec neriešia vymenovávanie splnomocnencov, čiže tak, ako hovorím. /Šum v sále. / Pán prednosta z Prešova, ja nie som za to vinný, že vás odvolali. Zákon 517 rieši štátnu správu, územno-správne členenie, takže to nemá nič spoločného s vymenovaním splnomocnencov.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pani poslankyňa Bartošová. Poslankyňa E. Bartošová:

Dovoľte citovať pánu kolegovi do toho času platný zákon číslo 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy,

ktorý je platný do času prijatia nového zákona alebo novelizácie tohto zákona: "§ 1 Miestnu štátnu správu, patriacu podľa osobitných predpisov do pôsobnosti Slovenskej republiky, vykonávajú okresné úrady a obvodné úrady; iným štátnym orgánom ju môže zveriť len osobitný zákon. " Pýtam sa, či týmto iným štátnym orgánom /pričom žiadny osobitný zákon schválený nebol/, je zmocnenec a či je miestnym orgánom alebo orgánom ústredným.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Ešte sa chcem spýtať - ja neviem o tom, že by som zasahoval do riadenia štátnej správy. Ešte keby nám pani poslankyňa povedala v čom splnomocnenci zasahujú do riadenia štátnej správy, aby mi to bolo jasné, čo môžem a čo nemôžem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Hlási sa druhý pán poslanec Ľupták. Prosím. Poslanec J. Ľupták:

Prosil by som, keď sa uvádza meno Ľupták, teda priezvisko, aby sa uvádzalo plné meno - Ivan Ľupták a Ján Ľupták, pretože mám potom veľké problémy vo fabrikách, keď máme riešiť problémy, ktoré tu pán Ľupták Ivan nanáša. /Smiech v sále. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, dovoľte, aby som to prijal ako interpeláciu na moju osobu a budem sa držať toho, čo ste povedali. Prosím, pán Ivan Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Pán Ján Ľupták, ja mám zas problémy medzi inými sociálnymi vrstvami kvôli vášmu menu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Áno. To znamená, že podporujete to, čo povedal pán Ján Ľupták, že vás mám menovať aj krstným menom.

Pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Ak dovolíte, chcel by som sa spýtať pána ministra, aby nám vysvetlil právne postavenie splnomocnencov už len z jednoduchého dôvodu. Splnomocnenec je v pracovnom pomere s ministerstvom vnútra. Pracovníci skupín, ktoré si pre účely svojej funkcie vytvára, sú v pracovnom pomere s okresným úradom. Teda, nech nám povie právne postavenie inštitútu splnomocnenca a jeho pracovného kolektívu vo vzťahu k nemu. Kto je vlastne nadriadený týmto pracovníkom? Kto im dáva robotu a kto im stanovuje úlohy, ktoré majú vykonávať?

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán minister odpovie hneď? Prosím pána poslanca Mičeka o trpezlivosť.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Budem veľmi stručný. Po prvé - zmocnenci nie sú podriadení ministrovi vnútra. Po druhé - zmocnenci nie sú orgánom štátnej správy. Po tretie - nové územné členenie zatiaľ nebolo prerokované ani vo vláde, takže oni nezabezpečujú žiadny výkon, ani žiadne opatrenia na fungovanie štátnej správy. Zmocnenci nie sú financovaní z rozpočtu ministerstva vnútra. Pri schvaľovaní funkcie zmocnencov a ich aparátu - informujem tak ako je uznesenie vlády - dostal minister financií za povinnosť dať ministrovi vnútra, pretože sme usúdili, že inak to platiť nejde, že sú vyplácaní cestou okresných úradov, ale nie sú pracovníkmi okresných úradov.

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Pán minister, mýlite sa. Sú v pracovno-právnom pomere k okresnému úradu. Pracovné zmluvy s týmito pracovníkmi, ktorí patria do pracovných skupín zmocnenca, uzatvára príslušný okresný úrad. Máme tu dvoch, prepáčte troch splnomocnencov, nech sa vyjadria, či sa mýlim alebo nie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Lauko. Predtým pán minister. Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Keď je takáto prax, môžem odpovedať, že je chybná, pretože vystupuje v tomto prípade len zmocnenec a jeho aparát.

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Potom by som skutočne prosil, aby ste definovali právne postavenie tohoto inštitútu splnomocnenca, pretože ak tvrdíte, že je nesprávna prax, že sa prijímajú do pracovného pomeru s okresným úradom, potom nech si ich prijme splnomocnenec. Ale prax je dnes taká, že ich prijíma do pracovného pomeru príslušný okresný úrad, v sídle ktorého má sídlo aj splnomocnenec.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Chcel by som sa opýtať pána poslanca Ľuptáka, splnomocnenca Ľuptáka, koľko mu mám doniesť záznamov z okresných úradov, kde sa poukazuje, že prednostovia musia plniť to, čo im splnomocnenci dajú na poradu ako úlohu. Existujú také úlohy alebo neexistujú? Ja vám to donesiem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme rešpektovali, že dvaja Ľuptákovia, čo sú tu, sú z rôznych politických strán a obávajú sa zámeny svojich mien, aby boli oslovovaní aj krstným menom. Išlo o Ivana Ľuptáka. Pani poslankyňa Bartošova chce niečo povedať, tak ju nechajme.

Poslankyňa E. Bartošová:

Chcela som iba citovať zásady personálneho, mzdového, finančného a matérialneho-technického zabezpečenia činnosti splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na prípravu a riadenie regionálnej politiky a oblastných úradov štátnej správy schválené vládou Slovenskej republiky ako príloha uznesenia k menovaniu splnomocnencov. /Šum v sále. / Platia. "Pracovný pomer splnomocnenca vlády vzniká dňom uvedeným v menovacom dekréte, a to k Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, v súlade s § 27 ods. 4 Zákonníka práce... ", atď.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Už niekoľko schôdzí sa tu hovorí o tomto inštitúte, preto by som prosil, aby príslušný výbor celú vec prešetril. Predsa nie je možné, aby sme takto sa tu dohadovali. Príslušný výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti by mal celú vec prešetriť a dať nám o tom informáciu, či ten krok bol právny alebo protiprávny. Pán predseda, prosil by som vás, keby ste v tom urobili patričné kroky. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Berme to ako otázku položenú smerom na výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, aby sa touto otázkou zaoberal a podal plénu vysvetlenie.

Môžeme prikročiť k interpelácii pána poslanca Mičeka. Prosím, pán poslanec. Pripraví sa pán poslanec Barta.

Poslanec M. Miček:

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,

o privatizácii a o jej samotnom procese bolo na včerajšom a dnešnom rokovaní povedané toľko, že škoda alebo nie je potrebné ďalej o tom rozprávať. Ja nemám interpeláciu, ale mám otázku. Moja otázka smeruje na dvoch ministrov - na ministra hospodárstva a na ministra privatizácie. Ide o privatizáciu jedného štátneho podniku, kde budem veľmi konkrétny, a preto si dovolím ešte určitý úvod k tomu, aby som plénum vniesol do obrazu.

V tlači 276 - Konkretizácia a harmonogram úloh vyplývajúcich z Aktualizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z apríla 1993 bol nám doložený aj ďalší materiál - Konkretizácia ďalšieho postupu procesu privatizácie Slovenskej republiky, ktorý bol schválený vo vláde 14. 9. 1993. V tomto materiáli v druhej časti pod bodom 5 sa hovorí o postavení priameho predaja vopred určenému vlastníkovi ako metódy privatizácie v ďalšom postupe procesu privatizácie. Dovoľte mi, aby som vám odcitoval zopár statí z tohoto materiálu a potom budú otázky.

"V koncepcii privatizácie bolo uplatňovanie štandardných metód privatizácie postavené ako dominantné s dôrazom na zásadu predaja privatizovaného majetku vo verejných súťažiach. Preferenciou verejných súťaží sa sledujú najmä tieto ciele: zabezpečenie väčšej transparentnosti procesu privatizácie, nahradenie administratívneho určovania podmienok predaja majetku štátu postupom, ktorý umožní vygenerovanie podmienok predaja pri pôsobení mechanizmu súťažného prostredia,

umožnenie nadobudnúť privatizovaný majetok i subjektom, ktoré nepredkladali konkurenčný privatizačný projekt v termíne a podobne. Napriek uvedeným zásadám je zrejmé, že za určitých podmienok nemusí verejná súťaž predstavovať optimálny spôsob predaja privatizovaného majetku. K tomuto záveru vedú najmä praktické dôvody a rešpektovanie požiadavky na urýchlenie procesu privatizácie. Počet predajov majetku v druhej vlne privatizácie je možné odhadnúť v rozsahu od 350 do 500 prípadov. Ak by sa mali zrealizovať všetky predaje vo verejnej súťaži, potom by sa mohol proces realizácie schválený v privatizačných projektoch neúmerne predĺžiť vzhľadom na technickú, organizačnú a časovú náročnosť uskutočňovania verejných súťaží.

Z uvedeného dôvodu Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky predpokladá uprednostniť priame predaje majetku vopred určenému vlastníkovi pred predajom vo verejných súťažiach najmä v týchto prípadoch: ak ide o podnik s relatívne malým rozsahom majetku, spravidla do 50 miliónov Sk, na podnik bol podaný len jeden, teda základný privatizačný projekt, a ani v ďalšom období nebol na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky evidovaný záujem o kúpu podniku alebo jeho časti, čo môže nasvedčovať o jeho malej atraktivite, navrhované podmienky predaja sú presvedčivé a dá sa pomerne s veľkou pravdepodobnosťou očakávať, že ani vo verejnej súťaži sa nevygenerujú výhodnejšie podmienky predaja, navrhuje sa predaj podniku zahraničnému investorovi za podmienok, pri ktorých sa zásadne riešia otázky reštrukturalizácie a budúcej prosperity podniku, ide o predaj časti majetku podniku osobe, ktorej bola hlavná časť majetku v rámci reštitúcie vydaná, resp. ide o predaj firme, ktorej spoločníkom je vyššie uvedená osoba. A na záver, ide o širokú účasť zamestnancov na privatizácii podniku, pričom kúpna cena, platobné a ďalšie podmienky predaja sú porovnateľné s konkurenčnými privatizačnými projektmi a sú dostatočne

presvedčivé, aby bolo možné upustiť od verejnej súťaže. " Toto sú závery konkretizácie ďalšieho postupu procesu privatizácie.

Dovoľte mi teraz poukázať na jeden príklad alebo prípad, ktorý nastal v tomto procese. Štátny podnik SLOVENKA Banská Bystrica, ktorého bilančná hodnota je 379 miliónov korún, samozrejme, prebieha tiež týmto procesom a výstup z ministerstva hospodárstva bol podpísaný pánom ministrom Kubečkom ako odporúčanie ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku na priamy predaj vopred určenému vlastníkovi. Ale akému? Vopred určenému vlastníkovi v podobe jedinej osoby. Treba tu povedať jednu vec. Bol predložený základný privatizačný projekt, ktorý predložil manažment podniku, a tá jediná osoba, ktorá má záujem kúpiť tento podnik, je riaditeľ tohoto podniku. To je to, na čo poukazujeme, čo by sa v procese privatizácie nemalo stávať.

Ďalej chcem poukázať na ďalšie aspekty tohoto projektu, kde sa hovorí: účasť zamestnancov nulová, zahraničná účasť nulová, ponúkaná tržná cena je 420 miliónov korún, teda o 23 miliónov korún viac. Konkurenčný privatizačný projekt tu je, samozrejme, lebo bol podaný základný privatizačný projekt. Na základe toho, čo som tu prezentoval z Aktualizácie a konkretizácie procesu privatizácie, ani jeden z týchto bodov v podstate splnený nebol na to, aby mohlo byť rozhodnutie pána ministra Kubečku také ako bolo, teda schváliť projekt na priamy predaj vopred určenému vlastníkovi, fyzickej osobe.

Preto moja otázka stojí pre pána ministra Kubečku: Na základe akých aktualizovaných zámerov alebo na základe akej koncepcie dospel k takému rozhodnutiu, že rozhodol o tom, že tento projekt bude daný alebo odporučený na predaj jedinej fyzickej osobe? A otázka na pána ministra privatizácie je: Ako bude ministerstvo postupovať pri posudzovaní tohoto projektu vzhľadom na to, že existuje novela § 9a zákona číslo 92/1991, ktorý sme novelizovali, kde je možné zmeniť výstup, či ministerstvo privatizácie bude postupovať v zmysle tohoto zákona, alebo podporí tento návrh, ktorý bol daný zakladateľom?

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec, pokiaľ som rozumel, povedali ste, že nejde o interpelácie, ale o otázky, a keďže ani jeden z týchto pánov, ktorých ste oslovili, tu nie je, zrejme im to budete musieť dať písomne.

Ďalej je prihlásený pán Barta Pavol. Nie je tu, stráca poradie. Prosím pána Jozefa Polačka.

Poslanec J. Polačko:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážená krajšia časť poslaneckého zboru - pani kolegyne,

aj ostatní páni kolegovia poslanci,

v posledných dňoch verejnosť dosť zaujala novinová správa o zaujímavých praktikách Slovenských liečebných kúpeľov, štátny podnik Nový Smokovec. Z publikovaného vychádza, že rodina istého vysokého štátneho predstaviteľa sa nechala odrekreovať od 1. 7. 1993 do 11. 7. 1993 za služobné ceny a stravu v surovinovom náklade v liečebnom ústave Helios na Štrbskom plese.

Desaťdňový pobyt troch ľudí podľa dostupných dokladov bol fakturovaný v celkovej výške 1 917, 60 Sk, z čoho náklady na ubytovanie činili 492 Sk a na stravovanie 1 425, 60 Sk.

Prepočítane na osobu a deň to činí 63, 92 Sk. Z toho vyplýva, že buď sú náklady na pobyt v tomto ústave tak senzačne nízke, a potom by sme túto možnosť mali masívne propagovať, aby sme zlepšili obraz stavu nášho zdravotníctva, alebo majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že ide o nehospodárne nakladanie so štátnym majetkom.

Ak sa toto stane v dobe, keď zdravotníctvo finančne živorí a ministerstvo zdravotníctva presadzuje racionálne hospodárenie v rezorte - pripomínam, že za neracionálne hospodárenie bolo odvolaných mnoho riaditeľov zdravotníckych zariadení - je takého počínanie trestuhodné. A to o to viac, že nepripravene zavedená dvojsmennosť bez finančného zabezpečenia v tomto zariadení zapríčinila zníženie starostlivosti o pacientov.

Priemerná mesačná mzda pracovníkov za rok 1992 bola 3 417 korún. Zisk v roku 1992 bol vyše 14 miliónov Kčs, znížený plán na I. polrok končil deficitom 400 000 Sk. Odber liekov bol riaditeľkou zakázaný z lekárne, ktorá je bližšia a lacnejšia, a ani tento pobyt prominentov ako "služobný pobyt" a hradenie stravy "surovinových nákladov" nie je údajne ojedinelý. Ak ide o pravdivé údaje, pýtam sa ministra zdravotníctva pána MUDr. Soboňu, či bude s razanciou sebe vlastnou personálne riešiť celú kauzu, alebo mieni z tohoto vyvodiť iné závery.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán minister Soboňa chce hneď odpovedať.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

dnes som už na túto interpeláciu odpovedal. V poriadku, beriem to, ale táto interpelácia tu nemá miesto. Myslím si, že pán poslanec má ísť za riaditeľom tohto podniku a zistiť, aké ceny mi účtovali, a má skúsiť túto rekreáciu, možno, že bude mať naúčtované podobné ceny. S tým nemám nič spoločné, teda ja som nebol, ale moja rodina bola v tomto zariadení, a ja som za to zaplatil. Prosím, spýtajte sa riaditeľa tohto zariadenia, či je to v medziach normy, alebo sa to nejako vymyká, a nepoužívajte tieto veci ako zhadzovanie dôstojnosti človeka, že niečo nezaplatil a podobne.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Polačko - faktická poznámka. Poslanec J. Polačko:

Pán minister, nechcel som sa nikoho dotknúť osobne, pýtal som sa, či takéto hospodárenie je alebo nie je v súlade s pravidlami a, žiaľ, riaditeľ zdravotníckeho zariadenia je menovaný ministrom zdravotníctva, takže máte čo do toho povedať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Plesník za Stranu demokratickej lavice. Pripraví sa pán poslanec Dudáš za Stranu demokratickej ľavice.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,

pri novelizovaní zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa upravil § 97 do znenia, v ktorom sa vymedzuje, že daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru v nezmenenom stave a poskytovanie služieb verejného stravovania, je povinný na účely evidencie tržieb používať elektronickú registračnú pokladňu s tlačiarňou. Ďalej sa v tomto paragrafe uvádza, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom termín a podmienky používania pokladníc a spôsob vedenia evidencie tržieb. Keďže od nadobudnutia účinnosti príslušnej novely uplynulo už takmer 90 dní, viacerých občanov - podnikateľov, teda aj platiteľov dane i spotrebiteľov zaujíma, ako ďaleko pokročila príprava príslušného právneho predpisu, aký je predpokladaný termín nadobudnutia platnosti a následnej účinnosti a aké podmienky používania spôsobu vedenia sa v tomto právnom predpise na elektronické pokladne vymedzuje.

Tento rad otázok sa ponúka najmä s pomerne rozpornými informáciami, ktoré verejnosť zachytáva cez masmédiá. Posledne krátky článok v Pravde spred dvoch týždňov, v ktorom riaditeľ Ústredného daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici pán Ing. Štefan Jágerský podáva informáciu o skúsenostiach so zavádzaním elektronických pokladní v Taliansku. Zároveň uvádza, že Ústredné daňové riaditeľstvo vypracúva technickú časť, ktorá bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť pripravovanej vyhlášky. V tomto článku zároveň, na moje prekvapenie, ďalej uvádza, že túto vyhlášku dajú na schválenie do parlamentu do konca októbra 1993. Pritom so zavedením sa uvažujú termíny k 1. 4. a k 1. 7. 1994. Som si vedomý, že vyhláška sa neschvaľuje v parlamente, že vyhlášku podpisuje minister. Napriek tomu chápem, že prijatie tohoto právneho predpisu je jedným z významných krokov a zo spôsobov ako obmedziť a znížiť daňové úniky, čo by v súčinnosti s činnosťou daňových úradov a daňovou políciou určite prispelo k skvalitneniu daňovej disciplíny. Aby sme však mali v tejto otázke jasno kladiem na ministra financií nasledovné otázky:

1. V akom štádiu je príprava predmetnej vyhlášky k dnešnému dňu?

2. Odkedy sa predpokladá termín jej platnosti a následne účinnosti?

3. Zavádzanie tejto techniky predpokladá i nemalé finančné náklady. Odhaduje sa totiž, že komplexné zavedenie úplne nových elektronických pokladní by len pre Slovenskú republiku v 1. kole znamenalo výdavky asi 3 miliardy Sk. Ostávajú preto ďalšie otázky, ako bude stimulovať tvorca zákona platcov k aplikácii tejto techniky, najmä ak v pripravovaných novelách o DPH rozšírime povinnosť povinných platcov DPH na tých, ktorí sú dnes zaradení medzi menších podnikateľov. Ako je zabezpečené, aby už zavedená technika mohla byť využitá a nemuselo dôjsť k nákupu úplne novej techniky, a tým aj k značnému odčerpávaniu devízových zdrojov a ako v tomto procese bude využitý prípadný domáci výrobca?

4. V súvislosti s vymedzením podmienok pre príslušné pokladne som hľadal normu, na ktorú by sa mohol odvolať nielen tvorca vyhlášky, ale aj prípadný domáci výrobca. Keďže som ju nenašiel, kladiem ďalšie otázky. Podľa čoho, teda akej normy sa budú v právnom predpise vymedzovať technické predpoklady pre zavádzanie týchto elektronických pokladní a kto bude posudzovať naplnenie týchto predpokladov?

Verím, že odpovedí na tieto otázky zaujme nielen nás, poslancov Národnej rady, ale najmä tých, pre ktorých bude určená, teda platcov dane vymedzených v tomto právnom predpise.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Plesníkovi za Stranu demokratickej ľavice. Slovo udeľujem pánu poslancovi Dudášovi za Stranu demokratickej lavice. Pripraví sa posledný písomne prihlásený do bodu interpelácie pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec A. Dudáš:

Vážené dámy, vážení páni,

vzhľadom na to, že v tejto chvíli nie je prítomný podpredseda vlády, svoju interpeláciu týkajúcu sa projektu boja proti drogovej závislosti v Slovenskej republike odovzdám v písomnej forme prostredníctvom Národnej rady.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy a páni,

napriek tomu, že nie je prítomný pán podpredseda, rád by som vystúpil. Mám dve interpelácie. Prvú adresujem vláde Slovenskej republiky.

Prednosť interpelácie pred otázku som dal preto, lebo chcem zdôrazniť naliehavosť a význam toho, o čom budem hovoriť. Ide o Dohovor o právach dieťaťa uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 104/1991, ktorý v českej a Slovenskej Federatívnej Republike nadobudol platnosť dňa 6. februára 1991. Podľa článku 44 tohto dohovoru predkladajú štáty prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov správy o opatreniach prijatých na uvedenie práv uznaných v tomto dohovore do života a o pokroku, ktorý sa dosiahol pri používaní týchto práv, a to do dvoch rokov odo dňa, čo sa stali zmluvnou stranou dohovoru a potom každých 5 rokov.

Keďže Slovenská republika sa stala nástupníkov dohôd ratifikovaných a platných v ČSFR, čiže táto povinnosť po dvoch rokoch podať správu prešla na Slovenskú republiku, ale správa alebo povinnosť zatiaľ nebola naplnená. Mám k dispozícii informácie zo Slovenského výboru pre UNICEF, že sa takto vlastne neplnia záväzky vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa. Mám tiež informáciu, že OSN rešpektuje vznik novej republiky, a vzhľadom na to, že dvojročná lehota uplynula 6. februára 1993, je ochotná rešpektovať podanie správy a Národného programu aktivít Slovenskej republiky v záujme detí a rodiny do konca roku 1993. Pýtam sa vlády Slovenskej republiky, kto a dokedy predloží správu vyplývajúcu z platného Dohovoru o právach dieťaťa a Národný program aktivít Slovenskej republiky v záujme detí a rodiny.

Dovolím si požiadať, aby oba dokumenty pred odoslaním do Centra detského fondu OSN boli predložené aspoň na vedomie Národnej rade Slovenskej republiky.

Druhá interpelácia je adresovaná pánu podpredsedovi Romanovi Kováčovi, ktorý bol prítomný, ale mne z neznámych dôvodov odišiel. Formu interpelácie som si zvolil preto, že

to, o čom budem hovoriť, si vyžaduje možno aj čosi viac ako žltú kartu. Začnem informáciou zo stretnutia riadiacich pracovníkov v školstve, predsedov územných školských rád a riaditeľov škôl s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky v Lučenci. V určitom pobúrení, zúfalstve, alebo možno skôr smiechu cez slzy navrhla jedna účastníčka stretnutia, aby namiesto pána podpredsedu vlády pána Romana Kováča bola poverená vedením ministerstva školstva a vedy pani ministerka Tóthová, lebo tá sa vraj aspoň dokáže postaviť za svoj rezort.

Toto pobúrenie či zúfalstvo vyplynulo okrem iného aj z toho, aké informácie o školstve dáva pán podpredseda vlády tlači. Budem konkrétny. 11. októbra 1993 uverejnila Národná obroda rozhovor s pánom Romanom Kováčom o školstve. Pán podpredseda uviedol, že na školských správach pracuje 2 860 riadiacich úradníkov. Je zrejme pravda, že školské správy majú 2 860 pracovníkov, ale nie je mi jasné, či pán podpredseda považuje za riadiaceho pracovníka aj upratovačku, pracovníčku, ktorá robí mzdy a podobne. Prosil by som ho o vysvetlenie v tejto veci.

Druhá informácia článku znie doslova takto - pán podpredseda píše: "Alebo čo je to za absurdum - školské údržbárske stredisko? Prečo by riaditeľ opravu vodovodu nemohol objednať u súkromníka za rohom za zlomok nákladov? Na absurdnosti nám utekajú milióny. " Koniec citátu. Mám k dispozícii konkrétne podklady napríklad zo Školskej správy Bratislava IV, ktoré svedčia o tom, že ceny služieb u súkromníkov a školských hospodárskych stredísk sú práve opačné ako uviedol pán podpredseda. To znamená, že lacnejšie ich pre školy robia školské hospodárske správy. Chcem sa opýtať o aké údaje opieral svoje vyjadrenie pán podpredseda vlády.

Tretia poznámka sa týka vysokoškolského zákona. Ponechám bokom dezinformáciu, ktorú v tomto pléne predniesol

v júli pán podpredseda Roman Kováč, že Národná rada bude v októbri či novembri prerokúvať nový návrh zákona o vysokých školách. Národná obroda sa v spomínanom článku pýta: Ako je to s vysokoškolským zákonom? Pán podpredseda vlády odpovedá: "Návrh zásad zákona mám už 3 týždne na stole od akademickej obce. Je v poriadku, len treba doplniť niektoré aspekty z pohľadu štátnych orgánov... " Koniec citátu.

Mám informácie, že od akademickej obce pán podpredseda do spomínaného času nedostal nič, čo sa nakoniec, pár dní potom, objavilo v článku predsedu Rady vysokých škôl pána Žalmana tiež v Národnej obrode. Pán podpredseda, prosím o vysvetlenie, o aký materiál, či materiály ste sa opierali. Alebo je to zasa len nejaká dezinformácia?

Dovoľte krátky záver. Mám taký pocit, že výrok účastníčky stretnutia v Lučenci nebol celkom náhodný. Jej pobúrenie získalo v pléne, ktoré sa tam zišlo, všeobecný súhlas. Dovolím si preto požiadať na záver pána podpredsedu, ak by sa ukázalo, že toto pobúrenie bolo oprávnené, aby sa buď ospravedlnil alebo rezignoval na svoje poverenie vykonávať funkciu ministra školstva a vedy.

Vážené kolegyne a kolegovia,

blíži sa záver našej schôdze, na ktorej sa malo naplniť aj uznesenie, ktoré sme prijali pod číslom 301 na minulej schôdzi. Nebol a nie je zatiaľ priestor vyjadriť sa k tomuto uzneseniu, preto si dovolím to urobiť teraz, a skončím interpeláciou. Možno pochopíte prečo.

Ide o ono spomínané uznesenie, ktoré prijal tento parlament v máji tohto roku, a v ktorom požiadal vládu Slovenskej republiky, aby sa vyjadrila k rozpočtovému zabezpečeniu školstva a zdravotníctva do konca roku 1993, a ak to bude považovať za potrebné, aby navrhla príslušné úpravy rozpočtu. Iste sa pamätáte, že sme toto uznesenie prekladali v júni na september a na septembrovom zasadnutí sme prijali ďalšie predĺženie termínu s tým, že nám bude podaná písomná správa na októbrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadnu písomnú správu sme nedostali. Nedostavil sa dnes ani pán minister financií, aby aspoň ústne podal informáciu, ktorá mimoriadne zaujíma učiteľov a zrejme aj zdravotníckych pracovníkov.

Minule som sa pýtal, či nepodanie správy je ignorancia alebo niečo iné. Dnes zodpovedne prehlasujem, že je to ignorovanie nielen učiteľov a zdravotníkov, ale určite aj slovenského parlamentu.

Keďže uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky sú zrejme pre vládu vzduchom, dovolím si interpelovať pána ministra financií, aby podal odpoveď, ako je to s plnením uznesenia Národnej rady číslo 301 v tej časti, kde sa predlžuje termín uznesenia číslo 244. Ak by nás v tomto parlamente v tejto chvíli bolo dosť, žiadal by som, aby Národná rada podľa rokovacieho poriadku vyhlásila túto interpeláciu za naliehavú. Naozaj, na jej znenie alebo na jej obsah čakajú tak učitelia ako zdravotnícki pracovníci. Ak nedostanem odpoveď od pána ministra, neostane mi zrejme nič iné len začať zbierať 30 podpisov.

Ďakujem vám pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Pán minister Soboňa sa hlási, potom pán minister Hofbauer, potom pán poslanec Lauko.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

len toľko, že voči zdravotníctvu nie je žiadna ignorancia, pretože sme tento problém riešili. Myslím si, nechcem ospravedlňovať písomnú správu, ale oveľa dôležitejšia je skutočnosť, či sme fakticky doriešili tento problém. Písomných správ môže byť napísaných neskonalé množstvo, ale faktický problém dofinancovania zdravotníctva sme riešili a našli sme riešenie. Takže, za zdravotníctvo toľko, že naozaj nie je to ignorancia, pokiaľ sa našli prostriedky odkiaľ a akým spôsobom vyriešiť, a urobiť isté - nechcem použiť slovo oddĺženie, ale úpravu rozpočtu, ktorého následkom by bolo oddĺženie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán minister Hofbauer.

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

čoraz častejšie sa vyskytuje príklad, že poslanci parlamentu ukladajú úlohy vláde, prípadne výbory ukladajú úlohy vláde. Domnievam sa, že ide o dosť svojrázne chápanie ústavnosti. Rozkľučujme si, kto má akú kompetenciu, právomoc, zodpovednosť a úlohy. Vláda je výkonný orgán. Parlament je zákonodarný orgán a vo vzťahu k vláde má právomoc kontroly,

nie ukladania úloh, nie ukladania povinností, nie ukladania záväzkov. Vy nás máte právo kontrolovať, to je v naprostom poriadku, ale výkonný orgán je vláda. V tomto smere, aby sme si nezamieňali úlohy - jedni s druhými a druhí s prvými.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ešte pani ministerka chce vystúpiť, potom faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik. Pani ministerka dáva prednosť pánu poslancovi Ftáčnikovi.

Poslanec M. Ftáčnik:

Pani ministerka, veľmi pekne ďakujem, lebo chcem zareagovať na pána ministra Hofbauera. V plnej miere s ním súhlasím. Naozaj, vzťah parlamentu a vlády je taký, že parlament ako zákonodarný orgán nemá zasahovať do výkonnej právomoci vlády, teda prikazovať čo má urobiť vláda, myslím vecne, z hľadiska rozhodnutia. V tom máte, pán minister, naprosto pravdu. Ale parlament z hľadiska svojej kontrolnej činnosti potrebuje informácie a má právo požadovať od vlády správy, hodnotenia a podobné veci. Parlament v uznesení, ktoré som citoval, nič viac nepožadoval, len informáciu ako vec bude riešená. Je plným právom vlády rozhodnúť v tejto veci tak, ako to bude považovať za potrebné. Nesie za to ústavnú zodpovednosť, ale parlament má právo dozvedieť sa o tejto veci a požadovať ako vec bola rozhodnutá.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Prosím, pani ministerka Keltošová.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Ftáčnikovi. Dal dobrý impulz pre lepšiu propagáciu Slovenska, konkrétne Bratislavy, s nadchádzajúcim Rokom rodiny OSN. Častokrát v návale bežnej dennej práce jednotlivé rezorty zabúdajú propagovať seba. Je to potom na škodu veci, ako vidno aj z vystúpenia pána poslanca. Určite ste si všimli v masmédiách, že ešte v júni tohto roku 28. 6. až 2. 7. sa konala konferencia európskych ministrov sociálnych vecí v Bratislave. Mám záverečný dokument, s ktorým sa vláda Slovenskej republiky stotožnila. V rámci odporúčaní tejto európskej konferencie sa hovorí aj o kontexte sociálnej politiky, aj o vzťahoch medzi mužmi, ženami a generáciami v rodine a v spoločnosti.

V súvislosti s týmito odporúčaniami pri ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny s nadchádzajúcim Rokom rodiny bol zriadený prípravný výbor pre tento rok. Ako viete, už minulý rok v decembri bolo otvorené Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny pri OSN v Bratislave na Drotárskej ulici. Tento prípravný výbor, v ktorom je, ak sa nemýlim, tak ma opravte, prosím, aj poslankyňa za SDĽ pani Marhulíková, pripravuje celý rad aktivít na budúci rok 1994. Bol menovaný čestný výbor, v ktorom okrem iného sú také osobnosti, ako pán kardinál Korec, pani Emília Kováčova, zástupkyne Katolíckej jednoty Slovenska, koordinačný biskup, svätiaci biskup z Prešova pán Chatura, ktorý bol na biskupskej konferencii zvolený za koordinátora práve pre Rok rodiny, manželka pána Petra Dvorského a ďalšie osobnosti, ktoré budú jednotlivé aktivity prezentovať v rámci svojich pôsobností.

Som veľmi rada, že ste nadhodili túto tému, pán poslanec. Myslím si, že naozaj bude dobré, ak tento parlament budem na najbližšom pléne podrobne informovať o aktivitách, ktoré pripravuje môj rezort pre budúci rok.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR P. Weiss:

A ja ďakujem pani ministerke Keltošovej. Pán poslanec Lauko.

Poslanec P. Lauko:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci,

dovoľte, aby som vo svojej interpelácii hovoril na tému zdravotníctvo, a urobím takú neobvyklú vec - osvojím si žiadosť kolektívu lekárov pri Slovenských liečebných kúpeľoch na Štrbskom Plese, ktorou sa obracajú na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a na predsedu vlády JUDr. Vladimíra Mečiara, kde hovoria o nedostatkoch v riadení v tomto liečebnom zariadení. Samozrejme, že tieto nedostatky, na ktoré poukazujú, vyplývajú z celkovej situácie s financovaním zdravotníctva a takisto z nariadení ministerstva zdravotníctva z júna tohto roku o úsporných a racionalizačných opatreniach v rezorte zdravotníctva pre II. polrok 1993.

Pre ilustráciu mi dovoľte zacitovať z tohto materiálu niekoľko závažných skutočností. Títo pracovníci píšu:

"U nás od 1. septembra tohto roku došlo k ďalšiemu "vylepšeniu" riadenia. Boli zrušené funkčné miesta vedúcich lekárov oddelení, vraj na základe príkazu ministerstva zdravotníctva. Zavedením dvojsmennosti a zrušením vedúcich lekárov sa prakticky vylúčila osobná zodpovednosť lekárov za svoje oddelenia. Podľa oznámenia nášho vedenia od 1. novembra 1993 majú byť zavedené spoločné služby pre obidva ústavy Hviezdoslav a Helios na Štrbskom Plese - pri cca dvojkilometrovej vzdialenosti medzi ústavmi, v tatranských pomeroch, v zime od 14, 45 do 6, 45 hodiny. "

Ďalšie veci, ktoré tu píšu, sa týkajú hospodárenia v tomto zariadení. V roku 1990 bol zisk celého podniku 20 191 tisíc korún, v roku 1991 18 448 tisíc korún a v roku 1992 14 177 tisíc korún. Jednotlivé liečebne nemajú právnu subjektivitu a všetky potrebné zmluvy uzatvára výhradne riaditeľstvo štátneho podniku, a preto v tomto období už nemajú možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť výsledok hospodárenia podniku. Prísna centralizácia riadenia je uplatňovaná najmä od konca minulého roku. Píše sa tu o tom, že na Vianoce minulého roku bolo zrušené liečenie pre 150 detských pacientov v Liečebnom ústave Hviezdoslav na Štrbskom plese, a tým vlastne stratilo zariadenie milión korún. Píše sa tu o ďalších úpravách, kde vlastne z tohto textu vyplýva, že sa znižujú hospodárske výsledky a hodnota majetku týchto kúpeľov.

Pani riaditeľka so svojimi najbližšími spolupracovníkmi je predkladateľkou základného privatizačného projektu. Domnievam sa, že zo strany podnikového riaditeľstva ide o účelové konanie s cieľom vytvoriť predstavu o neperspektívnosti podniku, aby ho mohlo sprivatizovať za čo najnižšiu cenu.

Pridávam sa k týmto pracovníkom liečebných kúpeľov a žiadam, po prerokovaní vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby som dostal aj ja odpoveď. A dúfam, že aj nový výbor pre privatizáciu bude mať široké pole pôsobnosti pri preskúmaní pomerov s privatizáciou kúpeľov. Nepochybujem o tom, že takéto znižovanie majetku sa deje aj v iných zariadeniach, o čom ste možno počuli, že sú určité problémy v Piešťanoch, atď.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, s faktickou poznámkou chce vystúpiť pán minister zdravotníctva.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

v tomto prípade veľmi vítam, že výbor preskúma pozadie okolo Nového Smokovca, Štrbského plesa. S radosťou vítam túto správu a ponuku a budem ju všemožne podporovať, pretože sa aspoň preukáže, že tá skupina lekárov, o ktorej hovoril pán poslanec, dojednávala pacientov zo západných krajín s tým, že profit a provízie brala pre svoje účely, dokáže sa, že boli dopredu rozpredané jednotlivé liečebné kúpeľné domy pre privatizáciu tejto skupiny, teda výhodne pripravené pre privatizáciu, atď. S nadšením toto privítam, naozaj, aby sa uvedené veci objasnili.

Je stanovené, aká bude forma privatizácie kúpeľov. Myslím si, že pravidlá privatizácie práve zabezpečia a garantujú, že táto privatizácia odmietne alebo odrazí všetky nekorektnosti v privatizačných krokoch. Tým, že je podaný základný privatizačný projekt, neznamená, že privatizuje ten, kto podáva základný privatizačný projekt, to je pochopiteľné. Záleží od metódy, aká sa pri privatizácii zvolí. Znovu hovorím, vítam túto iniciatívu a budem ju podporovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko.

Poslanec P. Lauko:

Nechcel som zdržiavať váš drahý čas, ale len krátko zacitujem: "Prakticky všetky záujmy o liečebné pobyty u nás, či už našich alebo zahraničných záujemcov, sme podľa príkazu pani riaditeľky museli odkázať na marketingové oddelenie podnikového riaditeľstva. " Pán minister, žiadni lekári. Vy ste tam boli na jednom zasadaní, kde ste chceli odvolať riaditeľku, a rozmysleli ste si to cestou zo Štrbského plesa do Smokovca. Preto budem veľmi rád, keď výbor pre privatizáciu aj výbor pre zdravotníctvo sa touto záležitosťou bude zaoberať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Laukovi za faktickú poznámku. Dámy a páni, nemám žiadne ďalšie prihlášky. Pani poslankyňa Bartošíková.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

mám interpeláciu na ministra životného prostredia. Keďže tu nie je, odovzdám ju písomne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej. Kolegyne a kolegovia, kto ešte chce vystúpiť v rámci bodu interpelácie?

Prosím, pán podpredseda Prokeš. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

mám skôr otázku ako interpeláciu na ministra pôdohospodárstva pána Bacu. Pod záštitou ministerstva pôdohospodárstva bola vydaná určitá brožúra, ktorá predstavuje zákon o pôde v úplnom znení aj s poznámkami. Zostavili to dr. Ján Kukučka a dr. Ján Vyhnálik. Vydalo to vydavateľstvo a nakladateľstvo OMEGA, s. r. o. Prečo to tu otváram? Pretože k výkladu § 14 ods. 3, ktorý hovorí: "Ak vydávaná obytná budova, hospodárska budova alebo iná stavba je znehodnotená tak, že jej cena určená ku dňu účinnosti tohto zákona je podstatne nižšia, než cena budovy pôvodnej v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, je na vôli oprávnenej osoby, či prevezme budovu a požiada o náhradu vo výške rozdielu medzi cenou budovy v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou a cenou ku dňu účinnosti tohto zákona, alebo požiada o náhradu. " Avšak vo vysvetľujúcej poznámke k tomuto paragrafu sa uvádza: "Za znehodnotenú stavbu podľa citovaného ustanovenia nemožno považovať takú obytnú alebo hospodársku budovu, ktorej cena k 24. 6. 1991 je oproti cene tejto stavby v čase jej prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou nižšia len o opotrebenie, ktoré zodpovedá predpokladanej životnosti stavby pri jej bežnej údržbe. "

Moja otázka znie: Pokiaľ išlo o stavbu účelovú aj s pomerne vysokým nákladom, ale ktorej životnosť je nižšia než príslušný počet rokov, ktorý odvtedy uplynul, príslušný reštituovaný nedostane nič? To je základná otázka, pretože s takouto otázkou sa na mňa obrátil konkrétny človek. Prosím, aby bol jasný výklad tvorcu tejto - by som povedal - kuchárky pre pracovníkov štátnej správy v tejto oblasti, ako to je mienené.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, hlási ešte niekto do rozpravy v tomto bode programu?

/Nikto. /

Vidím, že nikto, to znamená, že môžeme tento bod uzavrieť a môžeme prikročiť k dvadsiatemu bodu programu, ktorým je všeobecná rozprava.

Prosím, hlási sa niekto do všeobecnej rozpravy? /Nikto. /

Keďže sa nikto z poslancov nehlási, môžem vyhlásiť 23. schôdzu Národnej rady za ukončenú.

Ďakujem vám všetkým za spoluprácu. Želám vám príjemné prežitie pre väčšinu z nás predĺženého víkendu. Dovidenia.

Uznesenia

prijaté na 23. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 20., 21., 22., 26. a 27. októbra 1993

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2219/1993

304 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 20. októbra 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa (tlač 315)

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 315a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

v z. Jozef Prokeš v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2142/1993

305 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 20. októbra 1993

k predloženiu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách

Národná rada Slovenskej republiky žiada

vládu Slovenskej republiky,

aby na podporu ochrany spotrebiteľa predložila Národnej rade Slovenskej republiky v termíne do 15. novembra 1993 návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách, ktorý mal byť predložený v I. polroku 1993.

v z. Jozef Prokeš v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2223/1993

306 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 20. októbra 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch Slovenskej republiky (tlač 316)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 316a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

v z. Jozef Prokeš v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2149/1993

307 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 20. októbra 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Zákonník práce a zákon o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch (tlač 308)

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Zákonník práce a zákon o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 308a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

v z. Jozef Prokeš v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2149/1993

308 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 20. októbra 1993

k schválenému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Zákonník práce a zákon o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch

Národná rada Slovenskej republiky

v súvislosti so schválením zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Zákonník práce a zákon o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch

ukladá

ministrovi financií Slovenskej republiky

do nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona vypracovať a vydať vykonávací predpis, ktorým sa stanovia bližšie podmienky a sadzby poistného pre úrazové poistenie.

v z. Jozef Prokeš v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1879/1993

309 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 20. októbra 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia (tlač 298)

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného poistenia podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 298a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

v z. Jozef Prokeš v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2089/1993

310

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 21. októbra 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu (tlač 310)

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 310a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

v z. Peter Weiss v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2336/1993

311 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 21. októbra 1993

k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1993 (tlač 335)

Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1993.

v z. Peter Weiss v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2266/1993

312 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 21. októbra 1993

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach (tlač 324)

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 324a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

v z. Peter Weiss v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2332/1993

313 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 21. októbra 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/1991 Zb. o životnom minime (tlač 336)

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a í u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/1991 Zb. o životnom minime podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 336a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

v z. Peter Weiss v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2326/1993

314 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 21. októbra 1993

k návrhu vlády Slovenskej republiky na voľbu členov rady Fondu detí a mládeže a voľbu členov dozornej rady Fondu detí a mládeže (tlač 327)

Národná rada Slovenskej republiky

A. rozhodla v r á t i ť

vláde Slovenskej republiky

predložený návrh na voľbu členov rady Fondu detí a mládeže a voľbu členov dozornej rady Fondu detí a mládeže (tlač 327);

B. odporúča

vláde Slovenskej republiky

na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predložiť nový návrh kandidátov za členov orgánov Fondu detí a mládeže, pri vypracovaní ktorého bude zabezpečená spoluúčasť Rady mládeže Slovenska nie ako jediného, ale rozhodujúceho zástupcu detských a mládežníckych organizácií a zástupcov iných subjektov priamo pracujúcich s deťmi a mládežou.

v z. Peter Weiss v. r,

predseda

Národnej rady Slovenskej republiky Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2211/1993

315 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 22. októbra 1993

k správe o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 agropotravinársky komplex (tlač 312)

Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie

1. správu o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - agropotravinársky komplex;

2. odpočet plnenia úloh, ktoré vyplývajú z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 251 z 12. júla 1993 ku "Koncepcii a zásadám pôdohospodárskej politiky", v tom

úvahu o ďalšom postupe transformácie a privatizácie v poľnohospodárstve a vývoj podnikateľských foriem hospodárenia na pôde (bod B. I. 5)

- informáciu vlády o riešení dopadov mimoriadneho sucha v roku 1993 v rezorte pôdohospodárstva SR (bod B. I. 13)

odpočet plnenia úloh prijatých v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 737/1992 a č. 239/1993

B. u k l a d á

I. vláde Slovenskej republiky

1. realizovať zámery koncepcie a zásad agrárnej politiky uvedené v predloženej správe a úlohy z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nej

Termín: priebežne

2. rozpracovať úlohy, ktoré vyplývajú zo správy do harmonogramu ich vecného a časového zabezpečenia

Termín: 22. november 1993

3. polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky

Termín: máj, resp. november 1994

4. v koncepciách agropotravinárskeho komplexu trvalé zohľadňovať požiadavky Národného programu podpory zdravia.

II. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky

polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh, ktoré vyplývajú z predloženej správy a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nej;

C. odporúča

vláde Slovenskej republiky

1. zabezpečiť v projekte privatizácie štátneho majetku predpokladaný podiel poľnohospodárskej prvovýroby na sprivatizovanom majetku potravinárskych podnikov, biologických a technických služieb

2. dopracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh čiastkovej novelizácie zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, najmä v otázkach nakladania s majetkovými podielmi a spôsobu uplatňovania a vyporiadania majetkových nárokov oprávnených osôb

2

3. vytvárať legislatívno-technické podmienky pre rozvoj súkromného podnikania v poľnohospodárstve

4. dotačnú politiku v poľnohospodárstve orientovať tým subjektom, ktoré hodnoverne dokážu svojím projektom a podnikateľským zámerom, že zabezpečia dlhodobo výrobu s primeranou ekonomickou efektívnosťou poľnohospodárskej výroby a zabezpečia jej kontinuitu

5. riešiť druhotnú platobnú neschopnosť poľnohospodárskych podnikov

6. zvážiť úpravu daňových zákonov tak, aby sa zamedzilo celoplošnej stratovosti poľnohospodárskej výroby, zohľadnila sa nevyťaženosť kapacít poľnohospodárskych stavieb a dosiahla sa objektívna miera rentability poľnohospodárskej výroby

7. v rámci objektívnych možností a colnej únie zosúladiť sadzby dane z pridanej hodnoty pri potravinárskych výrobkoch v Slovenskej republike a Českej republike

8. pripraviť novelu zákona o cenách a stanoviť horné hranice obchodného rozpätia vybraných agropotravinárskych výrobkov v záujme ochrany spotrebiteľa pred neprimeraným predražovaním tovaru;

9. s ohľadom na ujmu 4, 5 mld Sk poľnohospodárov v dôsledku extrémneho sucha v roku 1993, nájsť riešenie tohoto dopadu z mimorozpočtových zdrojov. V prípade neschodnosti takéhoto riešenia umožniť čerpanie dotácii v roku 1993 v pôvodne plánovanej výške

10. prerokovať s bankovou sférou možnosť zachovania rozsahu poskytovaných úverov v roku 1994 v objeme realizovanom v roku 1993;

D. odporúča

Národnej banke Slovenska

nástrojmi menovej a úverovej politiky podporovať financovanie poľnohospodárstva v súlade s uznaním poľnohospodárstva za prioritné odvetvie;

E. navrhuje

vláde Slovenskej republiky

v kapitole Všeobecná pokladničná správa vytvoriť finančné predpoklady v štátnom rozpočte pre úhradu reštitučných náhrad v rezorte pôdohospodárstva.

v z. Peter Weiss v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2212/1993

316 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 22. októbra 1993

k správe o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 lesné hospodárstvo (tlač 313)

Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie

správu o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - lesné hospodárstvo;

B. u k l a d á

I. vláde Slovenskej republiky

1. rozpracovať úlohy, ktoré vyplývajú zo správy, do harmonogramu ich vecného a časového zabezpečenia

Termín: 22. november 1993

2. polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženej správy

Termín: máj, resp. november 1994

3. vyčleniť zo štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky na rok 1994 finančné prostriedky na úhradu časti nákladov spojených s realizáciou bioprojektov a odstraňovania následkov znečisťovania ovzdušia na lesné ekosystémy minimálne v rozsahu 50 % zdrojov prijatých z odplát za znečisťovanie ovzdušia

Termín: pri návrhu štátneho rozpočtu

Slovenskej republiky na rok 1994

4. pri zostavovaní návrhu rozpočtu kapitoly 529 rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 1994 zohladniť závery na zabezpečenie úloh uvedených v predloženej správe

5. v záujme stabilizácie trhu s drevom zaviesť systém licencií pri dovoze dreva

Termín: od 1. januára 1994

6. rozpracovať konkretizáciu zásad dotačnej politiky pre lesné hospodárstvo do vykonávacích smerníc

Termín: 15. november 1993

7. zabezpečiť realizáciu rozhodujúcich úloh v oblasti zachovania a zveľadenia stavu lesov v zmysle predloženej správy

Termín: v priebehu roka 1994

8. zabezpečiť postupné zníženie stavov zveri podieľajúcich sa v rozhodujúcej miere na škodách zverou tak, aby v roku 1995 dosiahla úroveň približne 120-130 % normovaných kmeňových stavov zveri

Termín: podľa vypracovaného harmonogramu

II. ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky

1. zvážiť možnosť zvýšenia dotácií do lesného hospodárstva

2. rozšíriť bilanciu potreby zdrojov na realizáciu nápravných opatrení v lesoch na celú lesnú plochu Slovenskej republiky

III. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky

polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženej správy a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nej;

C. odporúča

Národnej banke Slovenska

vytvoriť úverové rámce na plynulé financovanie lesníckej činnosti v zmysle predloženej správy.

v z. Peter Weiss v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2213/1993

317 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 22. októbra 1993

k správe o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach hospodárenia v roku 1994 - vodné hospodárstvo (tlač 314)

Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na vedomie

správu o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach hospodárenia v roku 1994 - vodné hospodárstvo

B. u k l a d á

I. vláde Slovenskej republiky

1. vypracovať a do konca roku 1993 Národnej rade Slovenskej republiky predložiť "Koncepciu vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky";

2. rozpracovať úlohy, ktoré vyplývajú z predloženej správy do harmonogramu ich vecného a časového zabezpečenia

Termín: 22. november 1993

3. polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia

Termín: máj, resp. november 1994

II. ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky zamerať sa:

1. najmä na ochranu zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove a vo Východoslovenskom regióne

2. na riešenie tých okresov, v ktorých zaostáva úroveň zásobovania pitnou vodou z verejného vodovodu (Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Michalovce, Prešov, Stará Ľubovňa, Trebišov, Vranov nad Topľou, Košice-vidiek a Lučenec)

3. na zlepšenie stavu odkanalizovania miest a obcí, najmä v okresoch Komárno a Trebišov, ktorých územie sa rozkladá nad ložiskami pitnej vody;

III. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti

1. prerokovať "Koncepciu vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky

2. polročne hodnotiť plnenie harmonogramu vecného a časového zabezpečenia úloh vyplývajúcich z predloženej správy a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nej.

v z. Peter Weiss v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2060/1993-sekr.

318

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 26. októbra 1993

k návrhu na vyslovenie nedôvery niektorým členom Rady Slovenskej televízie a na ich odvolanie z členstva v Rade Slovenskej televízie

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona SNR č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov

vyslovuje nedôveru

členom Rady Slovenskej televízie:

Igorovi C i e ľ o v i Mariánovi Leškovi a

odvoláva

ich z členstva v Rade Slovenskej televízie.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2142/1993

319

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 26. októbra 1993 k návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov

zvolila

za členov Rady Slovenskej televízie

Milana O ž v o l d a

Jerguša Ferka

Evu Kristínovú

Jozefa D a r m u Miroslava Kollára

Dušana Jariabka

Petra Papána

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2341/1993

320 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 27. októbra 1993

k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky (tlač 340)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vrátený zákon opätovne prerokovala a

A. schvaľuje

1. pripomienky prezidenta Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, ako sú uvedené v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky č. 2236/93-78 o vrátení zákona a v spoločnej správe o výsledku jeho prerokovania vo výboroch (tlač 340a) takto:

a/ v § 3 ods. 1 sa vypúšťajú slová "a iné právnické osoby",

b/ § 12 sa nahrádza novým ustanovením, ktoré znie:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994. ",

2. zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam ako celok v znení pripomienok uvedených v bode 1 tohto uznesenia;

B. zrušuje

uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 1993 č. 288 o schválení vládneho návrhu zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2265/1993

321 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 26. októbra 1993

k zriadeniu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

privatizáciu (tlač 323)

Národná rada Slovenskej republiky

A. z r i a ď u j e

podľa Čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu;

B, nezrušuje

uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 45 z 29. júla 1992 k zriadeniu stálej Komisie Predsedníctva Slovenskej národnej rady na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r.

Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2265/1993

322

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 27. októbra 1993

k voľbe predsedu a členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

zvolila

za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu Petra T O M E Č K A

s tým, že voľba členov výboru sa uskutoční na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2142/1993

323

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 27. októbra 1993

k zloženiu vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočnosti súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii

Národná rada Slovenskej republiky

v nadväznosti na svoje uznesenie číslo 298 z 5. októbra 1993, ktorým zriadila vyšetrovaciu komisiu na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii

zvolila

na návrh poslaneckých klubov

1. za predsedu vyšetrovacej komisie

poslanca Františka GAULIEDERA (HZDS)

2. za členov vyšetrovacej komisie poslancov

Arpáda M A T E J K U (HZDS) Pavla K A N I S A (SDĽ) Vladimíra MIŠKOVSKÉHO (SNS) Mikuláša DZURINDU (KDH) Mikloša F E H É R A (Spolužitie) Pála B A R T U (MKDH) Pavla H O M O L U (nezávislý)

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Igor Malý v. r. Miroslav Pollák v. r.

OBSAH
20. októbra 1993
	str.
Otvorenie a procedurálne otázky	1
Návrh programu schôdze	2
Poslanec F. Mikloško	2
Poslanec K. Dubjel	3
Poslanec B. Kačmár	4
Poslanec M. Kňažko	5
Poslanec I. Hudec	5
Poslanec I. Gazdík	6
Poslanec M. Ftáčnik	6
Poslanec M. Andel	7
Hlasovanie o návrhoch na zmenu a doplnenie programu	8
Hlasovanie o návrhu programu	16
1. Vládny návrh zákona NR SR o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa	17
Minister hospodárstva SR J. Kubečka	17
Spoločný spravodajca výborov NR SR poslanec K. Dubjel	20
Rozprava
Poslanec I. Hudec	23
Poslankyňa M. Oravcová	24
Poslanec L. Kliman	26
Poslanec M. Tahy	27
Poslankyňa M. Romanovská	28
Minister hospodárstva SR J. Kubečka	29
Poslanec K. Dubjel	30
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona	33
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	39

2. Vládny návrh zákona NR SR o štátnych sviatkoch.
dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch Slo-
venskej republiky	41
Minister vnútra SR J. Tuchyňa	41
Spoločný spravodajca výborov NR SR
poslanec F. Javorský	43
Rozprava
Poslanec F. Javorský	46
Podpredseda NR SR J. Prokeš	47
Poslanec A. Neuwirth	48
Poslanec A. Dudáš	50
Poslanec P. Brňák	53
Minister vnútra SR J. Tuchyňa	55
Poslanec P. Kanis	56
Poslanec M. Andel	60
Poslanec A. Neuwirth	61
Poslanec A. Dudáš	62
Poslanec P. Kanis	63
Minister vnútra SR J. Tuchyňa	64
Poslanec L. Köteles	64
Poslanec Š. Daňo	66
Poslanec T. C i n g e l	66
Poslanec A. Dudáš	67
Poslanec F. Mikloško	67
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k vládnemu návrhu zákona	69
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	89
3. Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení Zákon-
ník práce a zákon o plate a odmene za pracovnú
pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších
organizáciách a orgánoch	90

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová	90
Spoločný spravodajca výborov NR SR poslanec P. Jakubík	92
Rozprava
Poslanec P. Jakubík	93
Poslankyňa M. Aibeková	95
Poslanec M. Ftáčnik	96
Poslanec T. C a b a j	99
Poslankyňa A. Novotná	99
Poslankyňa M. Aibeková	100
Podpredseda NR SR J. Prokeš	101
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová	102
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona	105
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	111
Hlasovanie o návrhu uznesenia	112
4. Vládny návrh zákona NR SR o Poisťovni Ministerstva vnútra SR a o financovaní zdravotného poistenia	113
Minister vnútra SR J. Tuchyňa	113
Spoločný spravodajca výborov NR SR poslanec E. Bárány	115
Rozprava
Poslanec J. Jakuš	118
Poslanec L. Polka	122
Poslanec R. Žingor	123

Poslanec B. c h m e l í k	124
Poslanec M. Kelemen	125
Poslanec J. Jakuš	126
Poslanec L. Polka	126
Poslanec M. Tahy	127
Poslanec J. Brocka	127
Minister vnútra SR J. Tuchyňa	129
Poslanec E. Bárány	130
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona	132
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	141
Poslanec N. Andel	141
21. októbra 1993
5. Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona NR SR o školských zariadeniach	143
Poslankyňa A. Draxlerová	143
Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR poslankyňa E. Rusnáková	145
Rozprava
Poslankyňa M. Aibeková	147
Poslanec R. Goč	150
Poslanec P. Lauko	151
Poslanec J. Sokol	154
Poslanec M. Ftáčnik	155
Poslankyňa M. Aibeková	160
Poslanec M. Ftáčnik	161
Poslankyňa M. Ťavodová	162
Poslanec J. T a r č á k	162
Poslanec L. Kvasnička	164

Poslanec E. Bárány	164
Poslankyňa M. Aibeková	165
Poslankyňa M. Gbúrová	165
Poslanec I. Gazdík	166
Poslankyňa A. Draxlerová	167
6. Vládny návrh zákona NR SR o správe majetku štátu	171
Minister financií SR J. Tóth	171
Spoločný spravodajca výborov NR SR poslanec V. B a j a n	173
Rozprava
Poslanec Š. Daňo	175
Poslanec I. Malý	180
Poslanec R. Goč	181
Minister financií SR J. Tóth	182
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona	183
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	191
7. Správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 1993	193
Guvernér Národnej banky SR V. M a s á r	193
Poslanec J. Košnár - informácia o prerokovaní správy vo výbore	195
Rozprava
Poslanec Š. H a r n a	201
Poslanec J. Polačko	203
Poslanec M. Dzurinda	207

Poslanec J. Michelko	211
Poslanec T. Kuzbert	213
Poslanec M. Tahy	214
Guvernér Národnej banky SR V. M a s á r	215
Poslanec R. Fico	223
Poslanec Š. H a r n a	223
Guvernér Národnej banky SR V. M a s á r	224
Poslanec J. Košnár	226
Hlasovanie o návrhu uznesenia	229
Hlasovanie o doplňovacích a pozmeňovacích návrhoch k návrhu zákona o školských zariadeniach	232
Hlasovanie o návrhu zákona	254
8. Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 463/1991 Zb. o životnom minime	255
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová	255
Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR poslankyňa M. Aibeková	257
Rozprava
Poslanec J. Masarik	258
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová	260
Poslankyňa M. Aibeková	262
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona	263
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	265

9. Návrh vlády SR na voľbu členov Rady Fondu detí a mládeže a Dozornej rady Fondu detí a mládeže	266
Podpredseda vlády SR R. Kováč	268
Poslankyňa J. Sudeková	270
Poslankyňa B. Guldanová	271
Poslanec J. Brocka	274
Poslanec J. T a r č á k	275
Poslanec A. Neuwirth	278
Poslanec I. Ľ u p t á k	279
Poslankyňa B. Guldanová	280
Poslanec J. T a r č á k	281
Poslanec V. B a j a n	283
Podpredseda vlády SR R. Kováč	287
Poslanec F. Mikloško	288
Poslankyňa B. Guldanová	288
Poslanec E. Bárány	289
Poslankyňa J. Sudeková	290
Hlasovanie o návrhu uznesenia	292
10. Správa o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - agropotravinársky komplex	294
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o	294
Informácia o prerokovaní správy vo výboroch poslanec P. Koncoš	300
Rozprava
Poslanec P. Koncoš	303
Poslanec M. L e t k o	312
Poslanec J. Krivčík	316
Poslanec J. Hraško	322
Poslanec M. Tahy	327

Poslanec J. Krivčík	327
Poslanec J. Hraško	328
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o	328
Poslanec J. Varjú	330
Poslanec B. c h m e 1 í k	330
Poslanec Š. Taraj	331
Poslanec J. Varjú	336
Poslanec J. F r e n a	337
Poslanec I. C h a m u 1 a	341
Poslanec J. F r e n a	342
Poslanec B. Kačmár	342
Poslanec M. Tahy	346
Poslanec P. F a r k a s	347
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o	354
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k k návrhu uznesenia	363
Hlasovanie o návrhu uznesenia	385
11. Správa o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach realizácie koncepčných zámerov v roku 1994 - lesné hospodárstvo	385
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o	386
Informácia o prerokovaní správy vo výboroch poslanec J. H r b á 1	388
Rozprava
Poslanec J. H r b á ľ	389
Poslankyňa A. Ištoňová	390
Poslanec A. Zoričák	392
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k návrhu uznesenia	393
Hlasovanie o návrhu uznesenia	395

12. Správa o stave rezortu pôdohospodárstva a ekonomických podmienkach hospodárenia v roku 1994 - vodné hospodárstvo	396
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o	396
Informácia o prerokovaní správy vo výboroch -
poslanec M. L e t k o	399
Rozprava
Poslanec M. L e t k o	400
Poslanec L. Köteles	402
Poslankyňa E. Rusnáková	404
Poslanec A. Zoričák	405
Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o	406
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k návrhu uznesenia	408
Hlasovanie o návrhu uznesenia	413
26. októbra 1993
13. Návrh na vyslovenie nedôvery niektorým členom Rady Slovenskej televízie a na ich odvolanie z členstva v Rade Slovenskej televízie	415
Poslankyňa Ľ. Mušková	416
Rozprava
Poslankyňa G. Rothmayerová	420
Poslanec F. Mikloško	427
Poslanec I. Gazdík	428
Poslanec M. Andel	430
Poslankyňa G. Rothmayerová	431

Poslanec M. Andel	432
Poslankyňa Ľ. M u š k o v á	432
Poslanec L. Doboš	433
Poslanec I. Hudec	434
Poslanec M. Kňažko	434
Oznámenie výsledkov tajného hlasovania poslanec M. Pollák	438
14. Návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie	440
Poslankyňa E. Rusnáková	441
Oznámenie výsledkov tajnej voľby poslanec M. Pollák	444
Poslanec J. Zselenák	446
Poslanec I. Chamula	447
15. Návrh na zriadenie Výboru NR SR pre privatizáciu	448
Poslanec J. Michelko	448
Rozprava
Poslanec I. Korbela	457
Poslanec T. Kuzbert	460
Poslanec M. Dzurinda	460
Poslanec J. Michelko	462
Poslanec M. Dzurinda	463
Poslanec I. Ľ u p t á k	464
Poslanec M. Dzurinda	465
Poslanec I. Ľ u p t á k	465
Podpredseda NR SR A. M. Húska	466
Poslanec M. Dzurinda	466
Podpredseda NR SR A. M. Húska	467

Poslanec M. Tahy	467
Poslanec H. K o č t ú c h	468
Poslanec J. Zselenák	469
Poslanec F. Mikloško	471
Poslanec H. K o č t ú c h	471
Poslanec J. Plesník	474
Poslanec V. B a j a n	479
Poslanec T. Kuzbert	480
Poslanec L. Kliman	480
Poslanec P. Tomeček	481
Poslanec Š. H a r n a	486
Podpredseda NR SR J. Prokeš	488
Poslanec Š. H a r n a	489
Podpredseda NR SR J. Prokeš	489
Poslanec H. Kočtúch	490
Hlasovanie o návrhu na zriadenie výboru	491
Poslanec M. Andel	492
Hlasovanie o zrušení uznesenia NR SR	492
Poslanec J. Ď u r a n a	493
Poslanec J. Zselenák	494
Poslanec Ľ. Černák	495
Poslanec N. Dzurinda	496
Poslanec J. Čarnogurský	497
Poslanec J. Ď u r a n a	498
Poslanec Ľ. Černák	498
Poslanec P. J a k u b í k	499
Poslanec F. Mikloško	499
Poslanec M. Andel	500
Poslanec P. Jakubík	500
Poslanec J. Zeman	501
Poslanec E. Bárány	501
Poslanec Ľ. Černák	502
Poslanec F. Mikloško	502
Poslanec J. Zselenák	503
Poslanec M. Andel	503
Poslanec V. B a j a n	504

Oznámenie výsledkov tajného hlasovania poslanec M. Pollák	508
27. októbra 1993
16. Zákon NR SR z 29. septembra 1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky	510
Prezident Slovenskej republiky M. Kováč	511
Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR poslankyňa Ľ. Mušková	519
Rozprava
Poslankyňa Ľ. Mušková	521
Poslanec L. Kliman	522
Poslanec J. Brocka	522
Poslanec R. Fico	524
Poslanec M. Sečánsky	530
Podpredseda NR SR A. M. Húska	532
Poslanec L. Kvasnička	532
Poslanec M. Tahy	533
Poslanec E. Bárány	534
Poslanec M. Tahy	534
Poslanec P. Lauko	535
Poslanec J. Zselenák	535
Poslanec F. Mikloško	538
Poslanec I. Ľupták	538
Poslanec I. Chamula	539
Poslanec J. R e a	539
Poslanec M. Andel	541
Poslanec L. Kliman	541

Poslanec Š. Daňo	542
Poslanec J. Čarnogurský	542
Poslanec M. Ftáčnik	546
Poslanec J. Čarnogurský	549
Poslanec F. Mikloško	550
Poslanec M. Ftáčnik	551
Poslankyňa M. Bartošíková	552
Poslanec A. Neuwirth	553
Podpredseda NR SR p. Weiss	558
Prezident Slovenskej republiky M. Kováč	560
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona	563
Poslanec L. Kliman	568
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	569
17. Voľba predsedu a členov Výboru NR SR pre privatizáciu	570
Oznámenie výsledkov tajnej voľby predsedu výboru - poslankyňa B. Guldanová	574
Poslanec M. Miček	576
Poslanec V. B a j a n	576
Poslanec F. Mikloško	578
Poslanec J. Čarnogurský	580
Poslanec M. Kňažko	580
Poslanec J. R e a	581
Poslanec V. B a j a n	582
Poslanec M. Ftáčnik	582
Poslanec J. Brocka	583
Poslanec F. Mikloško	584
Poslanec M. Dzurinda	586
Poslanec M. Ftáčnik	586
Poslanec J. Čarnogurský	587
Poslanec I. Ľ u p t á k	588

18. Návrh na zloženie vyšetrovacej komisie na objasnenie skutočností súvisiacich s problematikou deblokácie slovenských pohľadávok v Indii	589
Poslanec J. Plesník	589
Predseda NR SR I. Gašparovič	590
Poslanec F. Mikloško	590
Predseda NR SR I. Gašparovič	590
Poslanec M. Ftáčnik	591
Hlasovanie o návrhu na predsedu komisie	592
Hlasovanie o návrhu na členov komisie	593
19. Interpelácie a otázky poslancov
Poslanec F. Gaulieder	594
Poslanec L. Pittner	595
Poslanec L. Kliman	595
Poslanec I. Chamula	595
Poslanec L. Kvasnička	596
Poslanec B. Chmelík	598
Poslanec J. Jakuš	599
Minister zdravotníctva SR V. Soboňa	602
Poslankyňa A. Draxlerová	604
Poslanec L. Polka	607
Poslanec L. Köteles	608
Minister vnútra SR J. Tuchyňa	610
Poslanec J. F r e n a	611
Poslanec M. Pollák	612
Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová	614
Poslanec F. Mikloško	615
Minister vnútra SR J. Tuchyňa	615
Poslanec M. Pollák	616
Poslankyňa E. Bartošova	616
Poslanec I. Ľ u p t á k	618

Poslanec J. Ľ u p t á k	620
Poslanec P. Hrušovský	621
Minister vnútra SR J. Tuchyňa	622
Poslanec P. Hrušovský	622
Poslanec P. Lauko	623
Poslankyňa E. Bartošova	624
Poslanec F. Mikloško	624
Poslanec M. Miček	625
Poslanec J. Polačko	628
Minister zdravotníctva SR V. S o b o ň a	630
Poslanec J. Polačko	630
Poslanec J. Plesník	631
Poslanec A. Dudáš	633
Poslanec M. Ftáčnik	633
Minister zdravotníctva SR V. S o b o ň a	638
Minister dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauer	638
Poslanec M. Ftáčnik	639
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR 0. Keltošová	640
Poslanec P. Lauko	641
Minister zdravotníctva SR V. Soboňa	643
Poslanec P. Lauko	644
Poslankyňa M. Bartošíková	644
Podpredseda NR SR J. Prokeš	645
Skončenie rokovania 23. schôdze NR SR
Uznesenia prijaté na 23. schôdzi NR SR