NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 15., 16. a 19. júla 1993

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 21. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

X. volebné obdobie

Stenografická správa o 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 15., 16. a 19. júla 1993

Program schôdze:

1. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pokutách a kauciách za nedodržanie zákonov upravujúcich transformáciu poľnohospodárskych družstiev a nápravu, majetkových krívd v oblasti vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov

2. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde detí a mládeže Slovenskej republiky

3. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Vojenskej akadémie, o zmene názvu Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania

4. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a generálneho prokurátora Slovenskej republiky na zrušenie všeobecne záväzného nariadenia mesta Spišské Podhradie o opatreniach na zníženie kriminality na území mesta z 1. júla 1993 podľa § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

5. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok

6. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z.

7. Nová voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

8. Voľba dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

9. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach

Stenografická správa o 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 15., 16. a 19. júla 1993

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali, aby sme zistili, či môžeme začať rokovanie.

/Prezentovalo sa 76 poslancov. /

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní,

otváram rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých vítam.

Svoju neúčasť na 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnili poslanci Pavel Koncoš, Stanislav Šárossy, Edita Bauerová, Štefan Daňo, Ladislav Kliman, Ján Filakovský, Bohumil Chmelík, Štefan Kuriščák, Peter Jaroš, Anton Neuwirth, Ľubomír Fogaš, Milan Kňažko, Vladimír Bajan, Ján Ďurana, Ivan Jaroš, Ján Zeman a Ján Slota.

Pani poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa ešte raz prezentovali.

Ďakujem. Zisťujem, že v tomto momente na schôdzi Národnej rady je 79 poslancov, takže Národná rada je uznášaniaschopná.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

po dohode v politickom grémiu navrhujem program 21. schôdze ako vám bol rozdaný.

Má niekto z vás návrh na zmenu, alebo doplnenie programu?

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predseda,

sme takmer v polovičke alebo možno aj za polovičkou prerokúvania zákona číslo 226. Dávam pozmeňujúci návrh, aby bol predradený ako prvý na tejto schôdzi, aby sme ho z minulej schôdze dokončili, pokiaľ sme v obraze a máme ešte guráž. Zdá sa byť tiež logické, aby hneď nasledujúci a posledný zákon z minulej schôdze, t. j. zákon o Fonde detí a mládeže Slovenskej republiky, tlač 227, bol takisto predradený ako bod číslo 2. čiže moje pozmeňujúce návrhy sú - a prosím, aby sa o nich hlasovalo oddelene - dokončiť prerokovanie zákona číslo 226 ako bod číslo 1 a za ním tlač 227 ako bod číslo 2. Tým by sme uzavreli dvadsiatu schôdzu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, len to by sme mohli urobiť za predpokladu, že aj tak musíme začať dnešnú schôdzu a musíme dnes voliť predsedu kontrolného úradu.

Poslanec F. Mikloško; Nie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Zle som povedal. Musíme začať schôdzu, pretože podľa ústavy do 7 dní odo dňa, kedy stanovený počet 30 poslancov požiada predsedu Národnej rady, musí začať schôdza. To znamená, že v tento deň začínam 21. schôdzu a vy navrhujete z 20. schôdze preradiť do programu 21. schôdze tieto body.

Poslanec F. Mikloško:

Ako nový bod programu. Formálne to je možné. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, môžeme dať o tom hlasovať. Ešte pán poslanec Rea.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

ako si dobre pamätáte, 9. júla počas 20. schôdze som vás informoval, že v meste Spišské Podhradie bolo prijaté všeobecne záväzné nariadenie, ktoré bolo v príkrom rozpore s niektorými článkami ústavy, aj so zákonom číslo 369 o obecnom zriadení. V priebehu 20. schôdze zasadal Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Osobne som vykonal poslanecký prieskum v citovanom meste, a preto si dovoľujem navrhnúť do programu 21. schôdze návrh na uznesenie, ktorý vám bude po technickom spracovaní v krátkom čase rozdaný, ktorým podľa uznesenia nášho výboru dávame návrh Národnej rade na zrušenie všeobecne záväzného nariadenia. Podľa zákona číslo 369 zrušiť všeobecne záväzné nariadenie obce je kompetentná iba Národná rada. Návrh sme pripravili, podľa uznesenia výboru vám bude predložený.

Navrhujem tento návrh na uznesenie zaradiť podľa pôvodného programu ako bod číslo 3 a potom následne body prečíslovať ako 4, 5, 6.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, neviem, či som vám dobre rozumel. Rozumel som tomu tak, že by sme mali prijať uznesenie, ktoré predkladá váš výbor, ale na dnešnej schôdzi máme prerokovať 6 bodov.

Poslanec J. Rea:

Navrhujem ho zaradiť ako bod 3. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Čiže chcete ho zaradiť ako bod 3 po dvoch návrhoch, ktorá predniesol na zmenu pán poslanec Mikloško?

Poslanec J. Rea:

Nie, pôvodného návrhu. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pôvodného návrhu. Čiže to bude ako bod 5, ak prijmeme návrhy pána poslanca.

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predseda, vážení prítomní,

dovoľujem si po dohode s predkladateľom zákona navrhnúť, aby vládny návrh zákona, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 259, ktorý bol navrhnutý ako prvý bod programu 21. schôdze, bol presunutý ako štvrtý bod pôvodného programu, bez týchto zmien, ktoré boli navrhnuté, čiže ako posledný bod programu tejto schôdze.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Áno. Pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predseda,

poprosil ma pán poslanec Andel, aby som uskutočnil jeden návrh v súvislosti s návrhom programu na 21. schôdzu, ktorý si osvojujem, v rámci programu 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bola zaradená aj tlač číslo 228, konkrétne vládny návrh zákona o Štátnom fonde telesnej kultúry. Na základe vystúpenia pána poslanca Andela bol tento bod programu z 20. schôdze vypustený, ktorú skutočnosť pán poslanec Andel zdôvodnil potrebou prerokovania tohto vládneho návrhu zákona so širšou športovou verejnosťou.

Podľa stanoviska pána poslanca Andela bol medzičasom tento návrh prekonzultovaný aj so záujmovými športovými zariadeniami, a teda je ho možné prerokovať na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Podotýkam, že na základe vystúpenia pána poslanca Andela na začiatku 20. schôdze jeho požiadavka znela v tom smere, že bude predmetom rokovania ďalšej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem ho zaradiť ako bod 6 pôvodného návrhu programu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Na vysvetlenie chcem povedať, že nebol zaradený, pretože pán poslanec ma potom nežiadal, aby som ho zaradil do programu. Ale prijímam váš návrh na zmenu programu.

Má ešte niekto návrh alebo pripomienky k programu? /Nikto. /

Ak nie, budeme o návrhoch hlasovať. Najskôr budeme hlasovať o zmene programu, ktorú navrhol pán poslanec Mikloško, aby prerokovanie zákonov - tlač 226 a tlač 227 z 20. schôdze bolo zaradené na túto schôdzu ako body programu číslo 1 a 2.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Prosím hlasovať o nich oddelene, najprv o bode číslo 1 a potom o bode 2.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, budeme hlasovať o tom, aby ako bod číslo 1 rokovania dnešnej schôdze bola tlač 226 z 20. schôdze.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 82 poslancov.

Kto je za tento návrh pána poslanca Miklošku?

Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

To znamená, že tento prvý návrh na zmenu programu rokovania sme prijali.

Budeme hlasovať o druhom návrhu, ktorý sa týka tlače číslo 227, ktorý by mal byť zaradený ako druhý bod dnešnej schôdze.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za takto prednesený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh pána poslanca Miklošku sme prijali.

Budeme hlasovať o ďalšej zmene, ktorú navrhol pán poslanec Rea s tým, že Národná rada na odporúčanie jeho výboru by mala prijať uznesenie k všeobecne záväznej vyhláške Mestského zastupiteľstva v Spišskom Podhradí. Toto by sme mali zaradiť ako bod 5 na 21. schôdzu Národnej rady.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Reu? Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že aj túto zmenu programu sme prijali.

Ďalším návrhom na zmenu programu bol návrh pani poslankyne Aibekovej, ktorá bod nášho programu pod číslom 1 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach, tlač 259, navrhuje preložiť ako bod číslo 4 rokovania 21. schôdze.

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že aj túto zmenu programu sme schválili.

Ďalší návrh mal pán poslanec Brňák, ktorý navrhuje, aby sme tlač číslo 228, ktorá bola stiahnutá z rokovania 20. schôdze, prerokovali na tejto schôdzi. Pán poslanec, nepovedali ste ako ktorý bod.

Poslanec P. Brňák;

Pôvodne to bol ako bod 6 návrhu programu, ale vzhľadom na prijaté zmeny to bude bod 9.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 83 poslancov.

Kto je za tento pozmeňujúci návrh?

Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

Pán poslanec, s ľútosťou konštatujem, že tento návrh neprešiel.

Budeme hlasovať o celom programe tak, ako sme ho navrhli zmeniť.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že sme odsúhlasili návrh programu s prijatými pripomienkami.

Keďže sme ako bod číslo 1 a bod číslo 2 zaradili rozpravu k zákonom, ktorých prerokúvanie predtým viedol pán podpredseda Prokeš, prosím ho, aby dokončil rozpravu a voľbu k týmto zákonom.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

budeme pokračovať v rozprave k zákonu - tlač číslo 226. Kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Hraško.

Poslanec J. Hraško:

Vážený pán predseda, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

pôvodne som sa nechcel prihlásiť do diskusie k tomuto návrhu, ale mám povinnosť trošku porozmýšľať nad veľmi - povedal by som - dvojsečným charakterom tohoto zákona. Chcel by som sa osvedčiť, že som prívržencom toho, aby všetkým poľnohospodárom, ktorí chcú na pôde samostatne hospodáriť, bola pôda i majetok vrátený. A som za to, aby sa to udialo čo najskôr. Priznám sa, že v tomto zmysle mi je návrh sankčného zákona sympatický. Súčasne si uvedomujem, že ak sme schválili koncepciu rozvoja poľnohospodárstva, v ktorej sme deklarovali, že budú popri sebe existovať najmenej štyri rôzne typy rovnocenných podnikov - súkromní farmári, podielnické družstvá, hobby-hospodárstva atď. - zdá sa mi, že tento zákon je trochu nebezpečný v tom, že by mohol byť zneužitý na rozbitie menežmentu poľnohospodárskych družstiev, ktoré - nech sa na mňa kolegovia nenahnevajú - ešte stále sú hlavným zdrojom a hlavným dodávateľom potravín na náš poľnohospodársky trh.

Z tejto tribúny som už povedal, že vyslovujem úctu a obdiv ľudom, ktorí zotrvali na vedúcich miestach v družstvách a ktorí sú tam napriek tomu, že sú vystavení tvrdým osobným útokom a osočovaniu. Pán kolega Masarik tu spomenul

ako jeden z príkladov šikanovanie pána Vodného. Nehnevajte sa, pán kolega, ale ak pán Vodný má byť príkladom trpiteľa, tak ste si zvolili veľmi zlý príklad. Ja tento prípad veľmi dobre poznám. A to, že sa chcel upáliť - nie menežment družstva, ale obyvatelia dediny, ako mi to jedna stará pani povedala, že by mu bola aj benzín, aj "švíbalky" zaniesla, že je to jeden lotor. Hovorím to, čo som počul v tejto dedine. Takých prípadov, kedy sa ublížilo poctivým ľudom, je iste dosť, ale voľme takéto príklady a nie príklady prinajmenšom sporné.

Ak nám ide o zachovanie životaschopnosti poľnohospodárskeho výrobného odvetvia v celej jeho komplexnej štruktúre - prosím, to podčiarkujem - v celej zmesi týchto podnikateľských štruktúr, nebúrme dedinu proti sebe.

Kto chce hospodáriť súkromne, prosím, nebráňme mu a pomôžme mu. Mám však aj takéto poznatky: Prišli ľudia, žiadali vydanie živého inventáru, dostali najlepšie kravy a okamžite ich predali. Najlepšie dojnice boli odvezené na bitúnky. To je tiež jeden z dôvodov, aj keď nie jediný, ale jeden z dôvodov poklesu dojivosti. Pýtam sa sám seba, že keď budem hlasovať za tento zákon, či budem hlasovať za ochranu tých, čo chcú samostatne hospodáriť, alebo budem hlasovať za podporu tých, čo pomôžu urýchliť likvidovanie výrobných štruktúr transformovaných družstiev. Nie som si istý, lebo poznám rad konkrétnych príkladov z dedín, kde súkromne hospodáriaci roľník sa dohodol s menežmentom družstiev asi, týmto spôsobom: Moje pohľadávky voči družstvu sú takéto, zapíšeme si ich na papier a budete mi ich splácať obrábania, orbou traktorom a poskytnutím mechanizácie, vrátane úrokov, ktoré mi náležia z tejto pohľadávky. A veľmi rozumne sa dohodli. Tie slová tu zazneli, myslím, aj od kolegu Jaroša. Tieto individuálne príklady, o ktorých hovoríme, sú viac-menej vecou ľudí, ktorí sa chcú alebo nechcú dohodnúť. Som toho názoru, že prijatie zákona podporí viac tých, ktorí

sa dohodnúc nechcú. Preto som sa rozhodol hlasovať proti prijatiu tohoto zákona.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Hraškovi. Kto sa hlási ďalší do rozpravy?

/Nikto. /

Ak nie, uzatváram rozpravu. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Masarik?

Poslanec J. Masarik:

Vážený pán predsedajúci, pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne a poslanci,

na úvod precitám krátku správičku z novín: "Nedoriešenie otázky sankcionovania za porušenie zákona o zákaze reklamy tabakových výrobkov je dôsledkom toho, že v hlavnom meste Bratislave neboli všetky odstránené. " Tento článoček vyšiel asi pred mesiacom a uvádza sa v ňom zároveň, čo všetko podnikol primátor pre to, aby boli reklamy tabakových výrobkov odstránené. Výsledok je ten, že na zastávkach mestskej hromadnej dopravy sa prednedávnom objavili namiesto reklamy jogurtov ďalšie reklamné plochy vyhradené pre cigarety značky WEST. Takto to vyzerá vtedy, keď zákon neobsahuje sankcie.

Myslím si, že priebeh tejto rozpravy naznačuje, že väčšina diskutujúcich nepopiera nutnosť prijať sankcie. Môžeme

teda uvažovať nad tým, akým spôsobom uložiť sankcie. Pán poslanec Bárány namietal, že väčšina prípadov je sporná. Mohli by sme hovoriť o tom, či väčšina alebo menšina. Som presvedčený, že väčšina prípadov je jasná, ale vo svojej úvodnej reči som povedal aj to, že tento návrh zákona by mal riešiť práve tie jasné prípady. Z tohto hľadiska potom nemá zmysel uvažovať nad tými spornými prípadmi. Nech sporné prípady rieši súd.

Chcel by som uviesť jednu celú oblasť prípadov, ktoré nie sú vôbec sporné a je ich naozaj veľmi veľa. Koncom minulého roka prebiehali valné zhromaždenia oprávnených osôb transformovaných družstiev. Valné zhromaždenia okrem iného schválili transformačné projekty, podľa ktorých boli vypočítané majetkové podiely. Tieto majetkové podiely sú už aj zaregistrované. Ak teda hovorím o jasných prípadoch, hovorím aj o tom, že jestvuje množstvo prípadov, keď povinná osoba nie je ochotná vydať majetkový podiel, hoci napríklad transformačný zákon jej ukladá povinnosť do 90 dní sa majetkovo vysporiadať. O transformačnom podieli niet pochybností. Ten je nesporný.

Druhá otázka je, či ponechať kauciu alebo nie. Ak dovolíte, poviem čo by malo byť úlohou kaucie. Úlohou kaucie je zabrániť povinným osobám, aby neoprávnene používali cudziu vec. Teda povinná osoba si v podstate môže vybrať, či chce majetok v oprávnenom nároku vrátiť pôvodnému majiteľovi, alebo či chce zložiť finančnú zálohu vo forme kaucie vo výške majetkového podielu, ktorý má byť vydaný. Ak opäť predpokladáme, že okresný úrad zodpovedne posúdil, či nárok žiadateľa je alebo nie je opodstatnený, tak z tohto hľadiska potom sa pozerajme aj na inštitút kaucie. V jasných prípadoch okresný úrad rozhodne a v tom prípade povinná osoba má možnosť obrátiť sa trebárs na súd. A v takom prípade, domnievam sa, zloženie kaucie nie je neopodstatnené, pretože to je jeden z istých prostriedkov, istý spôsob vyvíjania

tlaku na povinnú osobu, aby bola ústretová, aby vzájomný spor so žiadateľom o vydanie majetkového podielu sa snažila vyriešiť.

Pán poslanec Varjú namietal, že veľa prípadov nie je zargumentovaných, že prípady nie sú dokumentované. Keď som sa pripravoval, zašiel som si do Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov. Uisťujem vás, že mal som možnosť vybrať si zo stoviek zdokumentovaných prípadov. Vybral som si ich 15. Z nich som do svojej správy zahrnul 5 a prečítal som iba jeden. Myslím si, že nie je namieste pochybovať o tom, že tých prípadov, a aj zdokumentovaných prípadov, je veľa.

Pán poslanec Varjú namietal aj to, že okresný úrad by nemal mať právo sankcionovať fyzickú osobu, ak majetok nechce vydať vlastne právnická osoba, ktorej zákon túto povinnosť ukladá. Návrh tohto zákona ukladá sankcie tým, ktorí sú zodpovední za porušenie štyroch taxatívne vymenovaných zákonov. Je pravdou, že povinnými osobami sú právnické osoby, alebo aj právnické osoby, avšak dnešný právny stav neumožňuje sankcionovať právnickú osobu, neumožňuje sankcionovať ju ako právnickú osobu, pretože za ňu koná jej štatutárny zástupca. Ak je niekoho možné postihnúť, tak je to iba osoba, ktorá koná za príslušnú právnickú osobu.

Návrh zákona vychádza zo skutočnosti, že konanie štatutárneho zástupcu, ktorý koná v mene právnickej osoby, je konaním vedúceho pracovníka v zmysle § 74 Zákonníka práce. Toto konanie zakladá práva a povinnosti príslušného štatutárneho zástupcu. Z hľadiska zodpovednosti, ktorá je vždy individuálna, je konajúcim subjektom tento vedúci pracovník a iba on môže byť právne postihnutý. Tým sa napĺňa zmysel zákona, aby bol postihnutý ten, kto spôsobil porušenie zákonných noriem, a to je v súlade so zásadami medzinárodného a aj nášho právneho systému.

Teda, ak by som stručne mal odpovedať, za porušenie zákona, ktoré spočíva v neplnení si povinností uložených právnickej osobe určenými zákonmi zodpovedá nie obyčajný, ale vedúci pracovník, štatutárny zástupca alebo iný zodpovedný pracovník organizácie, pretože tento koná v mene organizácie v súlade s § 74 Zákonníka práce.

K pozmeňovacím návrhom, ktoré poslanci predniesli, by som sa chcel vyjadriť nasledovne: Súhlasím s pozmeňovacími návrhmi pána poslanca Korbelu. Pán poslanec Šebo navrhol vypustiť celý § 3, a tým vypustiť aj inštitút kaucie. Pochopiteľne, je to jeho názor, ja sa ovšem domnievam, že ak by sme vypustili kauciu, potom aj tento zákon by bol niečím ako je papierový tiger. Tým by sa v podstatnej miere stratil zmysel tohto zákona, preto sa veľmi prihováram za to, aby kaucia v tomto zákone zostala a aby ste ju schválili. V súvislosti s jeho návrhom ovšem pokladám za potrebné povedať, že v prípade ak by § 3 vypadol, potom je potrebné vypustiť aj z odseku 5 § 2 tam, kde sa hovorí o pokutách a kauciách, by bolo potrebné vypustiť slovo "kaucia".

Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Sečánskeho, v prípade, ak bude schválený jeho návrh o vypustení časti II tohto zákona, bude potrebné urobiť príslušnú úpravu aj v názve tohoto zákona.

Dámy a páni, čo povedať na záver? Myslím, že chápete, čo by malo byť cieľom tohto zákona a naozaj verím, že tento parlament svojou väčšinou zákon podporí. A ak môžem ešte ako poslanec dať jeden návrh, chcel by som navrhnúť, aby záverečné hlasovanie o tomto návrhu zákona bolo tajné.

Ďakujem vám.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Masarikovi. Žiada si slovo spoločný spravodajca?

Poslanec P. Farkas:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ak nie, mohli by sme pristúpiť k hlasovaniu. Vzhľadom na to, že ak schválite tajné hlasovanie, treba ho pripraviť, dovoľte, aby sme o tomto hlasovali ako prvom.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Náš poslanec navrhol tajné hlasovanie. Myslím si, že to netreba brat až tak vážne, ale prosím, aby sme o tom hlasovali.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem za obveseľujúcu vložku pánu poslancovi Mikloškovi, ale myslia si, že o ktoromkoľvek návrhu ktoréhokoľvek poslanca si môžeme myslieť čokoľvek, ale rokovací poriadok o tom hovorí úplne jasne, že budeme rozhodovať hlasovaním.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme teraz hlasovať o návrhu pána poslanca Masarika, aby záverečné hlasovanie, teda hlasovanie o celkovom znení zákona bolo tajné.

Prosia aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za tajné hlasovanie?

Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Masarika nebol prijatý.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch tak, ako vyplývajú zo spoločnej správy a z rozpravy k tomuto návrhu zákona. Prosím, pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

Poslanec P. Farkas:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

pristúpili by sme k hlasovaniu najprv k jednotlivým bodom spoločnej správy. Vzhľadom na to, že ku všetkým bodom boli v rozprave prednesené ešte ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, odporúčal by som hlasovať o jednotlivých bodoch samostatne.

K bodu číslo 1 - v § 2 odsek 2 v prvej vete sa vypúšťa slovo "najmä". Spresňuje to celkové znenie. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 81 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh? Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý. Poslanec P. Farkas:

Bod číslo 2 - v § 2 odsek 3 sa nahrádzajú slová "až do výšky 25 000 Sk" slovami "vo výške 5 000 až 50 000 Sk" a slová "od 5 000 Sk do 50 000 Sk" slovami od 25 000 do 50 000 Sk". Pôvodný návrh ukladá pokutu až do výšky 25 000 Sk a pri opätovnom porušení od 5 000 Sk do 50 000 Sk. Návrh ukladá pokutu od 5 000 Sk do 50 000. Sk v prvom kroku a pri opätovnom porušení od 25 000 až do 50 000 Sk. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 83 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?

Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Poslanec P. Farkas:

Bod číslo 3 - v § 3 odsek 3 sa v poslednom riadim vypusta ju slová "a to", ďalej sa pokračuje "... v peniazoch". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?

Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh bol prijatý. Poslanec P. Farkas:

Bod číslo 4 spoločnej správy - v § 3 sa vypúšťa odsek číslo 5 a súčasne sa dopĺňa ako odsek v § 2. Vzhľadom na to, že pán Korbela mal spresňujúci návrh, neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?

Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

Poslanec P. Farkas:

Bod číslo 5 sa dotýka zákona číslo 229/1991 Zb. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Poslanec P. Farkas:

Ako prvý v rozprave vystúpil pán Sečánsky s návrhom vypustiť celý článok II pôvodného návrhu, ktorý sa dotýka tiež zákona číslo 229/1991 Zb. Tiež ho neodporúčam prijať, čiže odporúčam prijať návrh pána Sečánskeho, neodporúčam prijať znenie článku číslo II.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh pána poslanca Sečánskeho? Dovolím si upozorniť, že v prípade, že ho neprijmeme, dostaneme sa do rozporu so schváleným zákonom, ktorý sme odhlasovali predtým.

Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Sečánskeho sme prijali.

Poslanec P. Farkas:

Z návrhu zákona teda vypadáva článok II. Ako ďalší s pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán Šebo, ktorý neodporúča ponechať § 3 v návrhu a odporúča vypustiť celý § 3, v ktorom je reč o kauciách. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Šebu, aby § 3 bol vypustený?

Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Šebu bol prijatý.

Poslanec P. Farkas:

Tým bol z pôvodného návrhu vypustený § 3, ku ktorému boli prednesené ďalšie doplňujúce a spresňujúce návrhy, ktoré teraz strácajú svoju platnosť, to znamená návrhy pána Korbelu a Farkasa, ktoré sa týkali § 3.

Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu zákona. Pán predsedajúci, teraz už ostáva len hlasovať o návrhu ako celku.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V súlade a ustanovením § 26 odseku 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Poslanec P. Farkas:

Odporúčam prijať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 91 poslancov. Kto je za uvedený návrh zákona? Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pokutách a kauciách za nedodržiavanie zákonov upravujúcich transformáciu poľnohospodárskych družstiev a nápravu majetkových krívd v oblasti vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Poslanec P. Farkas:

Ešte keď dovolíte, prijatím návrhu pána Šebu sa mení aj názov, ale teraz to už nemá význam, lebo zákon nebol prijatý. Ďakujem vám veľmi pekne za spoluprácu. Žiaľ, zákon neprešiel.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Druhým bodom programu 21. schôdze, ako sme si to odsúhlasili, je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde deti a mládeže Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 227a a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 227b.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodni pani poslankyňa Guldanová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia,

v spoločnej správe k tomuto návrhu zákona s označením 227b je uvedené, že vláda Slovenskej republiky na svojom zasadaní 15. júna tohto roku nevyslovila s návrhom zákona - tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 227, súhlas. Spolu s ostatnými prekladateľmi sme všetky pripomienky, kvôli ktorým vláda s našim návrhom nesúhlasila, zapracovali do nového znenia, ktoré ste dostali k dispozícii pod číslom 227a. Aj výbory, ktoré zostavili spoločnú správu, prerokovávali nové znenie nášho návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

z poverenia ostatných predkladateľov, pánov poslancov Bajana a Brocku, vám predkladám na vyjadrenie návrh zákona o Fonde detí a mládeže Slovenskej republiky. Ústavným zákonom číslo 497/1990 Zb. bolo uložené bývalému Socialistickému zväzu mládeže vrátiť ľudu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky všetok hnuteľný a nehnuteľné majetok, peňažné prostriedky, majetkové práva, vrátane podnikov, hospodárskych a účelových zariadení. Ministerstvo školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky v súlade § 4 spomínaného ústavného zákona v decembri 1991 zriadilo Nadáciu deti a mládeže Slovenskej republiky, ktorá je ešte aj dnes len správcom zdedeného majetku. Lenže vývoj všetkých oblastí života si vyžaduje racionálnejšie organizovať celý ekonomický systém, orientovať ho nielen na správu, ale na maximálne využívanie a zhodnocovanie materiálnych a finančných zdrojov.

Fond deti a mládeže bude spravovať majetok, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, ale na rozdiel od už existujúcich štátnych fondov bude spravovať nielen finančné prostriedky, ale predovšetkým hmotný a nehmotný majetok a predpokladáme, že fond bude samofinancovateľný. Kal by byť maximálne nezávislý na ústredných orgánoch štátnej správy. Nebude to štátny fond zriadený podľa rozpočtových pravidiel Slovenskej republiky. Z právneho hľadiska pôjde o osobitnú formu právnickej osoby zriadenú zákonom.

Začiatkom tohto roku Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky založilo akciové spoločnosti, v ktorých z 21 členov troch predstavenstiev je iba jeden zástupca mládežníckych organizácii. Netvrdíme, že právo rozhodovať o zdedenom majetku majú výlučne mládežníci, ale len jeden zástupca tejto kategórie obyvateľstva je predsa len mierne

neprimerané. Spravovaný majetok zďaleka nebol využívaný v takom rozsahu, v akom by to bolo možné. I z tohto dôvodu navrhovaný zákon v oblasti tvorby finančných prostriedkov podporuje podnikateľské aktivity mladých ľudí.

Fond bude podporovať všetky činnosti v prospech detí a mládeže. Napríklad bude podporovať vydávanie detskej a mládežníckej tlače a kníh, zlepšenie sociálneho postavenia sirôt, deti z neúplných a rozvrátených rodín, bude podporovať talentovanú, ale i zdravotne postihnutú mládež, bude podporovať cestovanie, pobyty a stáže detí a mládeže v zahraničí. Výdavky fondu bude možné zo zákona použiť zásadne pre potreby deti a mládeže.

Starostlivosť o generáciu mladých ľudí nie je záležitosťou len jedného ministerstva, v tejto chvíli mám na mysli ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky, veď problémami mládeže žije napríklad aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo kultúry, zdravotníctva. A to je tiež jeden z dôvodov, prečo bude fond zodpovedať priamo Národnej rade Slovenskej republiky.

Ctené pani kolegyne, vážení páni kolegovia,

nejasnosti v prípade majetku po bývalom Socialistickom zväze mládeže slávia tretie výročie. Predložený návrh zákona o Fonde deti a mládeže by mohol byť konečným riešením a zavŕšením plnenia uznesení vyplývajúcich z ústavného zákona číslo 497/1990 Zb. o vrátení majetku Socialistického zväzu mládeže ľudu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zákon o Fonde mládeže bol parlamentu predložený v alternatívach už v IX. volebnom období. Vtedy to výbory prerokovali, ale neodporučili ho prerokovať v pléne.

Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, v mene ostatných predkladateľov vás prosím o podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni Guldanovej. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Tarčáka, aby predniesol správu o výsledkov prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Tarčák:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

predkladám vám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde deti a mládeže, ktorý máme predložený ako tlač Národnej rady číslo 227a.

Skupina poslancov tak, ako bolo uvedené predkladateľom, zapracováva pripomienky vlády do textu, ktorý máte pred sebou. Preto po prerokovaní v spomínaných výboroch výbory Národnej rady vyslovili súhlas s návrhom zákona a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť a urobiť v ňom niektoré úpravy, ktoré sú obsiahnuté v dodatkoch, ktoré máte priložené k správe. Odporúčam všetky pripomienky an blok prijať. Celý zákon taktiež odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem spoločnému spravodajcovi. Dovoľte, aby som sa ho opýtal, či ho odporúča prijať aj vo svojej druhej funkcii.

Poslanec J. Tarčák:

Áno. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Tým nemusíme očakávať nejakú inú reakciu.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomnú prihlášku nemám žiadnu. Prosím, pán poslanec Vajda.

Poslanec M. Vajda:

Len krátko by som sa dotkol istej histórie tvorby Správnej rady Nadácie deti a mládeže vzhľadom na to, že za Národnú radu som tam bol členom. Rád by som chcel upozorniť ctené plénum aj na určitú kontinuitu v riadení medzi touto nadáciou a nasledovným fondom. Bolo by dobre zachovať určité kontinuity, pretože viem, že ľudí znalých problematiky transformácie mládežníckeho majetku nie je tak veľa, aby sme mohli úplne transformovať radu a dozornú radu tohto orgánu. Dám jeden pozmeňovací návrh. Filozofia bola asi taká, že v pôvodnej Správnej rade Nadácie deti a mládeže bolo 5 úradníkov z rozličných ministerstiev, plus 3 zástupcovia mládežníckych organizácií, plus jeden zástupca za Národnú radu. V novonavrhovanom návrhu vzhľadom na to, že sa predpokladá nezlučiteľnosť týchto funkcií, by pravdepodobne nemohol byť členom ani jeden z týchto bývalých členov nadácie.

Tým nehovorím, že nadácia nejako extra dobre fungovala, alebo, že by som horlil za určité personálne obsadenie

v nasledujúcom orgáne, ale dávam do pozornosti istý fakt. Národná rada ako zriaďovateľ tohto fondu zo zákona by mala mať určité informácie o vedení toho fondu, a preto by som neodporúčal dať trebárs do funkcie dozornej rady nezlučiteľnosť s funkciou poslanca. Jednak si dosť dobre neviem predstaviť, čo by mala postihovať táto nezlučiteľnosť v dozornej rade, aké výhody alebo aké iné veci by mohol poslanec v dozornej rade robiť, ktoré by boli dôvodom na nezlučiteľnosť tejto funkcie.

Myslím si, že práve naopak, bolo by výhodou, keby Národná rada ako orgán mala možno v dozornej rade jedného alebo dvoch poslancov, ktorí by boli schopní dať Národnej rade informáciu o tom, v akom finančnom stave je tento fond a boli by aj zárukou určitého prenosu informácií smerom k Národnej rade, aj smerom k ústredným orgánom. Tam sa píše, že priamo z povahy veci upozorňuje radu fondu, vládu, Národnú radu, prípadne iné orgány na zistené nedostatky.

Môj pozmeňovací návrh bude smerovať k § 12 ods. 2, kde navrhujem zmeniť znenie "Členom rady fondu nemôže byť poslanec Národnej rady, člen vlády, ďalej osoba, ktorá vykonáva funkciu v politických stranách, politických hnutiach alebo v detských a mládežníckych organizáciách. " - A tam navrhujem doplniť vetu: "členom dozornej rady fondu nemôže byť člen vlády, ďalej osoba, ktorá vykonáva funkciu v politických stranách, politických hnutiach alebo v detských a mládežníckych organizáciách. "

Ďakujem za pochopenie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Vajdovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani poslankyňa Guldanová?

Poslankyňa B. Guldanová:

Chcem podporiť návrh pána poslanca Vajdu. Myslím si, že ak Národná rada ako celok bude kontrolovať hospodárenie fondu, je celkom logické, aby aj poslanci boli členmi dozornej rady. Prosím pánov poslancov o podporu tohto návrhu a návrhu zákona ako celku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Chce sa vyjadriť spoločný spravodajca?

Poslanec J. Tarčák:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána poslanca Jozefa Tarčáka ako spoločného spravodajcu výborov, aby uvádzal hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec J. Tarčák:

Najskôr odporúčam, aby sme an blok prijali pripomienky, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, ktoré odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prítomných je 64 poslancov, čo je na hlasovanie málo. Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta.

Prosím, aby sme sa prezentovali znova.

Prezentovalo sa 79 poslancov.

Kto je za uvedené pozmeňovacie návrhy?

Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že sme uvedené pozmeňujúce návrhy prijali. Poslanec J. Tarčák:

Potom je tu návrh pána poslanca Vajdu, ktorý sa týka § 12 odsek 2, ktorý by mal znieť: "členom rady fondu nemôže byť poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády, ďalej osoba, ktorá vykonáva prácu v politických stranách a politických hnutiach alebo v detských a mládežníckych organizáciách, členom dozornej rady fondu nemôže byť člen vlády, ďalej osoba, ktorá vykonáva prácu v politických stranách a v politických hnutiach alebo v detských a mládežníckych organizáciách. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 86 poslancov. Kto je za uvedený pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec J. Tarčák:

Keďže sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, odporúčam prijať zákon ako celok, vrátane pripomienok, ktoré sme schválili.

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov? Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde deti a mládeže Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Dámy a páni, kým prejdeme k ďalšiemu bodu, dovoľte mi jednu poznámku. Som nesmierne prekvapený, v koľkých hnutiach poslanci nevykonávajú politickú činnosť strany.

Ďalším bodom programu 21. schôdze je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Vojenskej akadémie, o zmene názvu Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania v Košiciach a o vojenskom školstve Armády Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 258 a spoločnú správu výborov ako tlač 258a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Imrich Andrejčák. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister obrany SR I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

v súvislosti s odlukou vojenského školstva Armády Slovenskej republiky a Armády Českej republiky vznikla objektívna a naliehavá potreba zaradiť na dodatočné prerokovanie návrh zákona Národnej rady o zriadení Vojenskej akadémie. K 31. 7. tohoto roku dochádza k prevodu študentov, príslušníkov Armády Slovenskej republiky z vysokých vojenských škôl v Českej republike do škôl v Slovenskej republike, a preto treba zabezpečiť, aby mohli pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu v novom školskom roku.

Súčasne je nevyhnutné začať vlastnú prípravu študentov v prvých ročníkoch. Ide najmä o odbornosti pozemného vojska, logistiky a vrcholovú prípravu vyšších dôstojníkov a generálov v uvedených odbornostiach, ktoré boli doteraz v českej republike. Ministerstvo obrany predkladá návrh, ktorý z politických dôvodov nemienilo predkladať predčasne, aby sme neboli označení ako dôvod rozdelenia vojenského školstva. Preto vznikla aj potreba a žiadosť prerokovať tento zákon v tomto období.

Prerokovanie a prijatie navrhovaného zákona, ktorého podstatou je ukončenie činnosti dvoch federálnych školských zariadení v Bratislave a v Liptovskom Mikuláši a založenie novej vzdelávacej ustanovizne v Liptovskom Mikuláši pod názvom Vojenská akadémia, má vytvoriť podmienky k tomu, aby sme mohli 1. septembra začať vyučovanie. Chcem pripomenúť, že podľa našich noriem školský rok začína 1. septembra na všetkých stupňoch škôl.

Od začiatku školského roka teda potrebujeme vybudovať fakulty pozemného vojska, logistiky, protivzdušnej obrany a fakultu zabezpečenia velenia. V ostatných oblastiach budú vytvorené katedry a zabezpečovacie jednotky. Ako ste si všimli, v § 4 vytvárame podmienky k tomu, aby pri Vojenskej akadémii a pri Vojenskej vysokej škole leteckej vznikli účelové vzdelávacie zariadenia. Dôvodom tohoto kroku je skutočnosť, že dnes máme prakticky vo všetkých vojenských vysokých a stredných školách útvary, ktoré zabezpečujú činnosť vojenských škôl v hodnote práporu až pluku. V budúcnosti vo Vojenskej akadémii bude jeden zosilnený pluk zabezpečovať celú školskú sústavu Armády Slovenskej republiky.

Som presvedčený, že pochopíte naliehavosť tejto potreby a schválite predložený návrh.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi Imrichovi Andrejčákovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Františka Javorského, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec F. Javorský:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Vojenskej akadémie, o zmene názvu Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania v Košiciach, o vojenskom školstve Armády Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na prerokovanie do 26. augusta 1993. Súčasne určil ako príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu a kultúru s tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali 12. júla 1993. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu a kultúru s návrhom zakona súhlasili a odporučili ho prijať s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť neprijal k vládnemu návrhu zákona platné uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré s návrhom zákona súhlasili, odporučili ho prijať so zmenami alebo doplneniami. Pripomienky k tomuto návrhu zákona sa v podstate dotýkajú dvoch problematických či sporných bodov. Ide o názov Vysokej vojenskej školy leteckej v Košiciach a o formu vzniku školy.

Bod 1 spoločnej správy znie: "V nadpise zákona nahradiť slová "o zriadení Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši" slovami o "zlúčení Vysokej vojenskej technickej školy v Liptovskom Mikuláši a Vysokej vojenskej pedagogickej školy v Bratislave". Forma zlúčenia v tomto prípade má oporu aj v zákone o vysokých školách. Odporúčam, aby sme prijali túto pripomienku.

Pripomienka pod bodom číslo 2 - v nadpise zákona vypustiť čiarku a slová "zmene názvu Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania v Košiciach" - navrhujem, aby sme tento bod vypustili z tohoto hlasovania a zaradili ho až za bod 5, kde máme rozhodnúť definitívne o názve Vysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach. Keby sme ho prijali v tomto znení, prakticky by sme sa nemohli k tomu vrátiť po prijatí a mali by sme v tomto zákone dva rôzne názvy Vysokej leteckej školy v Košiciach. Samozrejme, že pri hlasovaní ho odporúčam prijať.

Bod 3 - v § 1 odsek 2 slová "sa zriaďuje" nahradiť slovom "vzniká", čo je logické, pretože ide o zlúčenie dvoch škôl.

V bode 4 § 1 sa dopĺňa odsekom 4 v tomto znení: "Vojenská akadémia sa člení na fakulty a/ pozemného vojska,

b/ protivzdušnej obrany, c/ logistiky/ d/ zabezpečenia velenia. " Odporúčam prijať, aj keď predpokladám, že k tomuto bodu budú návrhy a pripomienky.

Bod 5 v znení, aké máme v spoločnej správe, neodporúčam prijať. K tomuto pomenovaniu vysokej školy mám vlastný návrh. Prosil by som predsedajúceho, aby som podľa možnosti mohol hneď ako prvý tento návrh uplatniť v rámci rozpravy.

Bod 6 - doterajší text § 5 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa nový odsekom 2, ktorý znie: "Študenti, príslušníci Armády Slovenskej republiky, ktorí pred dňom nadobudnutia účinnosti tohoto zákona začali štúdium na Vojenskej akadémii v Brne a na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Výškové, sa stávajú študentmi Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši". Odporúčam prijať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, aj keď ide o zákon alebo návrh zákona rozsahom neveľký, myslím si, že jeho význam a potrebu dostatočne objasnil predkladateľ pán minister Andrejčák. Preto by som na záver vyjadril aj svoje stanovisko a odporúčam, aby sme po pripomienkach tento zákon prijali.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o treťom bode programu. Zatiaľ sa písomne nikto neprihlásil. Hlási sa pán poslanec Brňák a pán poslanec Bárány. Pán poslanec Javorský sa hlásil do rozpravy ako prvý.

Poslanec F. Javorský:

Navrhujem, aby v bode 5 názov "Vysoká vojenská škola letectva Slovenského národného povstania v Košiciach" sa upravil na názov "Vysoká vojenská škola letecká", a to z toho dôvodu, že boli aj protinávrhy, aby bola pomenovaná na "Vysoká vojenská škola generála Milana Rastislava Štefánika", a boli aj iné návrhy názvu. Som toho názoru, že pomenovanie tejto Vojenskej vysokej leteckej školy by mohlo zostať bez toho prívlastku, a v prípade, že tento titul by škola chcela mať, môže si potom neskoršie vyžiadať formou a spôsobom, aký je známy a predpísaný. Je to čistejšie, tak to máme prakticky takmer u všetkých vysokých škôl.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, ak som dobre zbadal, tam ste nielen vypustili názov školy, ale zmenili ste aj jedno slovo. Ostane Vysoká škola letectva alebo letecká?

Poslanec F. Javorský:

Vysoká vojenská škola letectva so šidlom... - to už je v ďalšom odseku.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dobre, ďakujem. Pán poslanec Brňák, po ňom pán poslanec Bárány, potom pán poslanec Pittner.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

pani poslankyne a páni poslanci,

ak dovolíte, nadviažem na svojho predrečníka a na úvod

chcem predniesť pozmeňujúci návrh k ustanoveniu § 3 vládneho návrhu zákona, kde navrhujem nové znenie ustanovenia § 3. Odsek 1 navrhujem v tomto znení: "Názov Vysoká vojenská letecká škola Slovenského národného povstania v Košiciach sa mení a znie Vysoká vojenská letecká škola Milana Rastislava Štefánika. " Odsek 2 v tomto znení: "Sídlom Vysokej vojenskej leteckej školy Milana Rastislava Štefánika sú Košice. " Zdôvodnenie bude krátke. Domnievam sa, že osoba Milana Rastislava Štefánika, ktorá je celoslovensky vnímaná pozitívne, má prijateľnejší vzťah k vojenstvu a letectvu ako jej doterajší názov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Pán poslanec Bárány, po ňom pán poslanec Pittner.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

predloženie vládneho návrhu zákona, ktorým sa práve zaoberáme, je logickým dôsledkom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Štyridsaťtisícová armáda potrebuje trošku menšie vojenské školstvo ako armáda štvrťmiliónová. To je, myslím, logický a základný dôvod predloženia tohto vládneho návrhu. Nebudem sa zaoberať tými časťami, s ktorými súhlasím, dotknem sa len dvoch súvisiacich otázok, kde myslím, že by sme mali predložený vládny návrh pozmeniť. Ide o dve otázky.

Prvá z nich je - myslím si, že fakulty by mali byť uvedené priamo v zákone v zhode s pánom spoločným spravodajcom,

preto si myslím, že by sme mali schváliť bod 4 spoločnej správy. Druhá vec, ktorú navrhujem je, aby aspoň jedna z fakúlt budúcej Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši bola spoločensko-vedného zamerania. Prečo? Dovolím si zdôvodniť obidva návrhy. Prvý - základnou otázkou zamerania každej vysokej školy je, aké fakulty na tejto vysokej škole existujú, alebo presnejšie povedané, je to najvýznamnejšia z tých otázok, ktoré je možné - povedané nepekným výrazom - administratívne ovplyvniť. Čiže je to najvýznamnejšia otázka, ktorú môže aj zákonodarca určiť.

Dnes doobeda, keď sme rokovali o napokon neschválenej novele zákona o vysokých školách, táto novela obsahovala aj § 3 odsek 3, ktorý počítal s tým, že fakulty vysokých škôl majú byť vymenované aspoň na začiatku pri zriaďovaní, zlučovaní, priamo v zákone. Išlo o ustanovenie, ktoré nikto nespochybnil, ktoré sa chápalo ako samozrejme správne. Preto navrhujem, aby zvlášť u vojenskej vysokej školy túto otázku riešila Národná rada priamo v zákone. Toľko k otázke, že by vôbec mali byť fakulty uvedené v zákone.

Druhý môj návrh je, aby aspoň jedna z fakúlt bola spoločensko-vedného zamerania. Čim, akými argumentmi si ho dovoľujem podporiť? Vo svete na vysokých vojenských školách je v priemere 30 až 40-percentný podiel spoločensko-vedných predmetov. Okrem bývalej Vysokej vojenskej pedagogickej školy v Bratislave bol tento podiel na vojenských školách v "nebohej" Českej a Slovenskej Federatívnej Republike v roku 1991 niekde pod 10 %, čiže menej ako jedna tretina toho, čo je v USA a v Západnej Európe. U nás to bolo vtedy riešené existenciou samostatnej vysokej školy takéhoto zamerania. Bolo to, povedal by som, riešenie na západ od našich hraníc neobvyklé. Na západ od našich hraníc je obvyklé riešenie, že je vysoký podiel výučby spoločensko-vedných predmetov na vojenskej škole.

Mohol by som uvádzať príklady názvov fakúlt z takýchto vysokých vojenských škôl, napríklad Akadémia vojenského námorníctva USA v Anapolis má 4 fakulty, z ktorých 2 sú spoločensko-vedného zamerania. To je asi najvyšší podiel, väčšinou sa to pohybuje okolo tretiny, štvrtiny fakúlt. V Mníchove z 10 fakúlt sú 3 spoločensko-vedného zamerania. Čiže ten podiel je relatívne vysoký.

Chcel by som upozorniť, že ak sa rozhodneme zriadiť takúto samostatnú fakultu, koľko vlastne je potrebných - povedaná armádnou rečou - tabuľkových miest, čiže pracovníkov naviac oproti doterajšiemu stavu. Za tabuľkovými miestami sú totiž reálne peniaze. Je na to potrebné "nesmierne množstvo" - dvaja pracovníci, a to sekretárka a tajomník. Dekan je učiteľom tak či tak, prodekan na malej fakulte, lebo to by bola veľmi malá fakulta, je tiež jeden a učí niekde. Čiže rozhodujeme, keď hovoríme o financiách, o dvoch pracovníkoch a o nejakom príplatku pre jedného-dvoch profesorov, jedného za vedenie a druhého za prodekanstvo.

V posledných dňoch sa mi dostalo do rúk zaujímavé číslo. Podľa nariadenia veliteľa Armády Slovenskej republiky z 10. 6. do Liptovského Mikuláša odosiela 95 študentov interného aj externého, pripomínam aj externého štúdia zo spoločensko-vedných predmetov. Ide tu vlastne o poslucháčov dvoch ročníkov, nie štyroch. Z toho môže vzísť aj približný počet študentov do budúcnosti na takejto malej fakulte. Ak by boli 4 roky, tak určite menej ako 200. Určite menej ako 200, a výrazne menej.

A napokon to hlavné - načo takáto fakulta by vôbec bola? Lebo doteraz som hovoril o tom, že vo svete to tak býva, aby takáto fakulta existovala, že by to bolo lacné, ale načo by to bolo nám? Vo francúzskej armáde hovoria o trojakej príprave profesionála - bojovej, morálnej a pedagogickej. Z toho dve pripadajú do oblasti spoločenských vied alebo

prevažne do oblasti spoločenských vied, alebo boli by takpovediac v kompetencii tzv. humanitnej fakulty. Bolo by možno zaujímavé uviesť citát zo študijného programu National Kar College v USA: "Ako profesionáli na národnú bezpečnosť musíte byť schopní koordinovať vojenskú stratégiu s politickými, ekonomickými a sociálno-psychologickými prostriedkami, pomocou ktorých vedno s vojenskou silou usilujú Spojené štáty dosiahnuť svoje globálne ciele. "

Pochopenie sociálneho, politického, ekonomického a medzinárodného kontextu je rozhodujúcim predpokladom pre reálne pochopenie procesu národnej bezpečnostnej politiky. Každému z nás je jasné, že pedagogická a psychologická príprava je podmienkou úspešného velenia a asi jediný skutočne účinný prostriedok na riešenie dnes tak často spomínaného problému šikanovania v armáde. Dôstojník, a najmä vyšší dôstojník by mal byť človekom širokého spoločensko-vedného rozhľadu, chápajúci vojensko-politické postavenie a záujmy Slovenskej republiky.

Legislatívne riešenie by bolo veľmi jednoduché. Ak prijmeme bod 4 spoločnej správy, v čom sa zhodujeme s pánom spoločným spravodajcom, že by sme ho mali prijať, mali by sme ho aj doplniť o nový bod e/, ktorý by znel: "sociálnych a humanitných vied". V prípade, že by bola čiastočne iná predstava o formulácii názvu tejto fakulty, rád sa, pochopiteľne, tomuto názvu prispôsobím. Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu môjho návrhu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi. Pán poslanec Pittner. Kto sa hlási ďalší do rozpravy? Pán poslanec Goč.

Poslanec L. Pittner;

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister,

nebudem veľa hovoriť, ale bol by som rád, ak by sme predsa len tomu, čo chcem povedať, venovali aspoň trošku pozornosť. Ide tu o to, že Slovenská republika svojím vznikom, pokiaľ ide o armádu, nezakladá len svoju vlastnú armádu, ale zakladá aj svoju vlastnú takpovediac doktrínu a z toho vyplývajúce zámery. Pán minister obrany, koniec-koncov, pokiaľ ide o školstvo, to vyjadril. Chcem ale z toho vyvodiť záver, ktorý si myslím, že treba povedať. Ide o to, že takáto armáda si bude vyžadovať oveľa väčšiu pružnosť, oveľa väčšiu operatívnosť, a túto dosiahne len tak, ak bude mať takto pripravený veliteľský zbor. Ak tento veliteľský zbor bude pripravovaný tak, ako tomu bolo doposiaľ, a špecificky v krajinách Varšavskej zmluvy, ktoré skôr argumentovali, pokiaľ ide o nasadenie vojsk, klasickými vševojskovými predstavami, ktoré platili, pokiaľ ide o Varšavskú zmluvu a najmä pokiaľ išlo o vedenie vojen v minulom období, tak v našich podmienkach, keď Slovensko nemá okolo seba nepriateľské krajiny, a už tým menej nemá žiadne imperialistické výbojné zámery, na druhej strane musí prevziať model, ktorý maximálne zabezpečí funkčnosť tejto armády.

Z toho dôvodu podporujem pôvodný návrh, ktorý predkladal pán minister obrany, a síce pokiaľ ide o pripomienku v bode 1 Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru, aby slová o zriadení Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši sa nahradili slovami o zlúčení Vysokej vojenskej technickej školy v Liptovskom Mikuláši a Vysokej vojenskej pedagogickej školy v Bratislave, a to práve z toho dôvodu, aby sme nechali volné ruky ministerstvu obrany pre naplnenie tých zámerov,

o ktorých som tu pred chvíľočkou hovoril. Ak by tu prišlo k prostému zlúčeniu týchto dvoch škôl, tak si to predstavme prakticky - to znamená k zlúčeniu týchto senátov, k zlúčeniu tohoto pedagogického zboru, ktorý mal iné zameranie a iné poslanie, než aké čaká našu armádu v podmienkach samostatného slovenského štátu. Preto sa plne spolieham na to, že jedine velenie armády môže a má mať právo, aby si takéto školstvo vybudovalo a nemali by sme mu prejudikovať, nemali by sme mu dopredu stanovovať, s akými kádrami toto školstvo má vytvoriť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi. Kto ďalší sa hlási do rozpravy. Pán poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák;

Ak dovolíte, dávam návrh na doplnenie názvu, teda pripájam sa v tomto prípade k poslancovi Brňákovi, ktorý navrhol názov Vysoká vojenská letecká škola Milana Rastislava Štefánika, a navrhujem tam doplniť slovo "generála", teda generála Milana Rastislava Štefánika, lebo návrh bol bez titulu generála.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec. Dovolím si však upozorniť, že tu vzniká neustále konfúzia, raz som na to už upozornil. Vysoká vojenská škola letectva, nie letecká, tak sa dohodnite, či letecká alebo letectva. Takže ostaneme na tom, že letectva. Ďakujem.

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Javorský. Poslanec F. Javorský:

Vážení kolegovia, kolegyne,

keď dovolíte, zaujal by som stanoviská k návrhom, ktoré tu odzneli. Chcel by som odvolať svoj návrh na pomenovanie školy a stotožňujem sa s návrhom, ktorý tu bol predložený, aby Vysoká vojenská škola letecká bola pomenovaná generálom Milanom Rastislavom Štefánikom. Je to návrh, ktorý dal pán poslanec Brňák a doplnil ho pán poslanec Zoričák. Problém, či letectva alebo letecká, sa tým rieši. Dovoľte mi, aby som zareagoval aj na vystúpenie a návrh pána poslanca Báránya.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, zatiaľ som ešte neuzavrel rozpravu, toto je vaším právom ako spoločného spravodajcu v záverečnom slove. Ešte pred vami má právo vystúpiť pán minister Andrejčák, takže dovoľte ešte okamih.

Pán poslanec Brňák - faktická poznámka. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková.

Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, pán predsedajúci, z formálneho dôvodu sa stotožňujem B doplňujúcim návrhom pána poslanca Zoričáka, a aby nedošlo zase k nejakej zámene, chcem povedať, že ten názov, ktorý som predniesol a ktorý doplnil pán poslanec Zoričák, hovorí o Vysokej vojenskej leteckej škole generála Milana Rastislava Štefánika, a nie o inej terminológii.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela som len podporiť vystúpenie pána poslanca Pittnera s tým, aby sme v nadpise zákona nepodporili bod 1 spoločnej správy, pretože má pravdu v tom, že zlúčenie nie je ideálne, lebo sme neprijali novelu vysokoškolského zákona.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik;

Vážené kolegyne a kolegovia,

napriek tomu, že sme neprijali novelu vysokoškolského zákona, aj zákon 172 hovorí o tom, že fakulty, respektíve vysoké školy sa zriaďujú, zlučujú, rozdeľujú a zrušujú. Teda zlúčiť vysoké školy je možné a takto to navrhlo ministerstvo, respektíve vláda Slovenskej republiky v § 1 predloženého zákona. Bod 1 spoločnej správy rieši iba problém, že zosúlaďuje obsah zákona s názvom zákona. Ak niekto navrhuje a spochybňuje bod 1 spoločnej správy, tak nejakým spôsobom spochybňuje túto skutočnosť, ale táto naozaj len formálne zosúlaďuje obsah, ktorý navrhla vláda, s názvom zákona.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Mne vôbec nejde o to, že by som pochyboval o možnosti zlúčenia, skôr som argumentoval z hľadiska obsahu, z hľadiska zamerania tohoto vojenského školstva, tak ako to v úvodnom slove predniesol pán minister obrany, aby sme v tomto zmysle podporili to, že by i obsahovo bolo v rukách ministerstva obrany zameranie tohoto vojenského školstva vzhľadom na novú situáciu, ktorú naša armáda v slovenskom štáte bude riešiť. Po konzultáciách, ktoré som mal predtým, som toho názoru, že v tomto smere je potrebné, aby to ozaj zostalo tak, že by sa vytvorila Vojenská akadémia a nepredpisovalo sa, akým spôsobom sa má vytvoriť, že sa má vytvoriť zlúčením týchto dvoch vysokých škôl.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Pollák - faktická poznámka.

Poslanec M. Pollák;

Pán predsedajúci, keďže tu rozprávame o zmene názvu školy bez nej samej, elementárna dôslednosť ma núti spýtať sa predkladateľa, pána ministra, aký je názor samotnej školy o svojom mene, o zmene svojho názvu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? /Nikto. /

Takže vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Žiada si slovo pán minister?

Minister obrany SR I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte, aby som reagoval na vaše pripomienky, čo sa týka názvu školy, najprv odpoveď: Pred dvoma rokmi príslušníci Vojenskej vysokej leteckej školy v Košiciach navrhli premenovať školu na školu Milana Rastislava Štefánika. Som však presvedčený, že ak rozhodnete, že táto škola môže byť napríklad len Vojenskou leteckou akadémiou, nič sa nestane. Predsa o prideľovaní názvov vojenským útvarom a zariadeniam rozhoduje prezident republiky. Má takéto právo od vás v zákone. A my pripravujeme návrh, v armáde sa rozpracováva teoretický pristúp k tomu, čo je vyšší a čestnejší názov - Slovenského národného povstania alebo Milana Rastislava Štefánika. Predsa nosnou vojenskou školou bude Liptovský Mikuláš, teda táto škola dostane v návrhu prioritu a tak to predložíme prezidentovi. Isteže, generál Milan Rastislav Štefánik bol letec, pravdepodobne aj táto skutočnosť zaváži, že nakoniec navrhneme pomenovanie. Teda nemusí byť priamo v názve aj čestný názov školy.

Čo sa týka zrušenia škôl, skutočne sme v priebehu rozpracovania narazili na veľmi vážne problémy. Pôvodne som navrhoval zrušiť obe školy a zriadiť novú školu. V priebehu posudzovania v legislatívnej rade, že je to vraj čistejšie, že to zákon pripúšťa, sa rokovalo o zlúčení. Teraz nám to robí problémy, začínali zložité rokovania medzi týmito školami. Naozaj je to problém, pretože doterajší vysokoškolský zákon číslo 172 dáva niektoré právomoci inštitútom vysokých škôl, ktoré minister nemôže ovplyvniť a nie sú v prospech toho. Chcel by som povedať, že vytvorenie nového útvaru predpokladá zhruba štvormesačnú prácu. My máme na zriadenie školy, na výber ľudí, na začatie školského roka 3 mesiace,

odkedy sme to začali. Práce bežia s tým presvedčením, že návrh bude prijatý. Preto pre mňa osobne ako pre ministra je najvýhodnejšie riešenie zrušiť federálne školy, vytvoriť novú slovenskú školu, založiť novú tradíciu. Aj keď som vo vláde hlasoval za návrh, ktorý tam bol, od rokovania vlády uplynulo pár dni, narazili sme na prekážky.

Chcel by som ešte niečo pripomenúť k názvu fakúlt. Prosím vás, Rada obrany štátu - vy ste prerokovávali zákon o Rade národnej bezpečnosti - koná podľa zákonných princípov. Jej patri výhradné právo schvaľovať štruktúru vojenských útvarov, úradov a zariadení. Škola je jedným zo zariadení. Rada obrany štátu schválila štruktúru vojenského školstva, podľa toho sa pracuje. Fakulty sú nazvané tak, ako je to v predkladacej správe, v spoločnej správe výborov, a ako som ich uviedol, a v tejto štruktúre to rozpracovávarne. Napríklad katedry spoločenských vied vzhľadom k tomu, že reálne v dennom štúdiu tam bude 46 študentov, sú pri fakulte pozemného vojska. Postgraduálne štúdium bude mimo, to bude jedno zo vzdelávacích zariadení. Takže si myslím, že v zákone vôbec nemusí byť, pretože v zákone číslo 172 je napísané, myslím, že je to § 4 odsek 2, že fakulty vytvára, zrušuje, atď. akademický senát. Takže, pokiaľ zostaneme na tom, že Rada obrany štátu schválila fakulty, schválila štruktúru školy, preto som o nej podrobne nehovoril, nemusí byť ani toto uvádzané v zákone.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem zástupcovi predkladateľa pánu ministrovi Andrejčákovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca?

Poslanec F. Javorský:

Vážené kolegyne, kolegovia,

po vystúpeniach pána ministra aj niektorých poslancov, ktorí dávali pozmeňujúce návrhy, chcel by som povedať len toľko: k problému, ktorý sa zdá byť dosť vypuklý v bode 1, a to z titulu, či bude škola zriadená alebo zlúčená - myslím si, že ako akademický senát tak aj minister má možnosť ovplyvniť výber učiteľov. V tomto prípade ponechám na vás, aby ste sa rozhodli a posúdili argumenty, ktoré tu boli, lebo pôvodne som to navrhol prijať v tejto podobe.

Chcel by som ešte zareagovať na návrh, ktorý dal kolega Bárány. Zriadenie fakulty - aj ja som bol v prvopočiatku za to, aby sa táto fakulta zriadila, lenže po overovaní v teréne a po pochopení snáh určitých ľudí, ktorí doposiaľ učili na takejto fakulte, som prišiel k jedinému názoru. Prijatie tohoto návrhu a zriadenie tejto fakulty v tomto čase by znamenalo, že to budú ľudia, ktorí učili na terajšej fakulte celé desaťročia, môžeme si otvorene povedať, že ide o nomenklatúrne kádre, u ktorých je ťažko predpokladať, že by vychovali študentov podľa potrieb a ducha, ktorý má mať nová slovenská armáda.

Toho sa obávam a pri všetkej úcte aj priateľských vzťahoch ku kolegovi Bárányovi nebudem odporúčať prijať jeho návrh. Proste z obavy, ktorá sa mi nejak potvrdzuje aj v prípade prerokovania predošlého návrhu zákona, kde nakoniec vidím, že väčšina z nás je naklonená veriť tomu, že aj nové poľnohospodárstvo, transformáciu, môžeme robiť so starými kádrami. Asi to nepôjde. A v tomto prípade, v prípade armády, je to tým riskantnejšie. To je všetko, čo by som mal k týmto pripomienkam.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Javorskému a prosím ho, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

Poslanec F. Javorský:

Zo spoločnej správy navrhujem, aby ste o bode 1 rozhodli podľa vlastného uváženia.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 84 poslancov.

Poslanec F. Javorský:

Ide o zlúčenie a zriadenie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby ste precitali to znenie. Poslanec F. Javorský:

V nadpise zákona nahradiť slová "o zriadení Vysokej vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši" slovami "o zlúčení Vysokej vojenskej technickej školy v Liptovskom Mikuláši a Vysokej vojenskej pedagogickej školy v Bratislave", čiže problém je, či to bude formou zriadenia alebo zlúčenia.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neprijali. Poslanec F. Javorský:

Bod 2 som navrhol preložiť až za hlasovanie za bodom 5, lebo sa bezprostredne dotýka už vlastného pomenovania Vojenskej vysokej školy leteckej v Košiciach. Preto navrhujem, aby sme hlasovali o bode 3. V bode 3 návrh logicky vyplýva z toho, že keď sa nezlučuje, zriaďuje sa, zostáva tak, ako je v pôvodnom návrhu. Odporúčam to neprijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

Poslanec F. Javorský:

Bod 4 spoločnej správy pojednáva o zriadení jednotlivých fakúlt - pozemného vojska, protivzdušnej obrany, logistiky, zabezpečenia velenia. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán minister, žiadate si slovo? Minister vnútra SR I. Andrejčák:

Chcem len povedať, že k tomuto bodu bol v rozprave doplňujúci návrh.

Poslanec F. Javorský:

Najprv hlasujme o tom, čo je v spoločnej správe, a potom budeme hlasovať o pripomienkach, ktoré vzišli z rozpravy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vzhľadom na vystúpenie pána ministra sa otvorila rozprava. Nikto sa do rozpravy nehlási, preto ju uzatváram. Pán poslanec, prosím vás, aby ste uviedli ďalší bod.

Poslanec F. Javorský:

Navrhujem, aby bod 4 bol prijatý. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec F. Javorský;

Bod číslo 5 sa dotýka dvoch paragrafov. V prvom rade ide o § 3, kde ide o vlastný názov Vysokej vojenskej leteckej školy. Ďalšia časť v tomto bode hovorí o tom, že treba potom aj v § 4 odsekoch 1a 3 to pozmeniť podľa prijatej formulácie v § 3. Preto by som navrhoval, aby sme hlasovali osobitne, /šum v sále. / Môžeme hlasovať aj spoločne. Navrhujem to neprijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Poslanec F. Javorský:

Takže hlasujeme spoločne o celom probléme. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy. Spoločný spravodajca odporúča neprijať.

Kto je za bod 5 spoločnej správy? Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 5 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec F. Javorský:

Bod 6 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pod bodom 6.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?

Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pod bodom 6 spoločnej správy sme prijali.

Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, chcel by som sa vrátiť k bodu 5 spoločnej správy, aby bolo každému jasné, aký je stav. Tým, že bod 5 navrhoval vypustiť slová "Vysoká vojenská škola letectva Slovenského národného povstania" a my sme ho zamietli, teda sme to nevypustili, ostal tam názov Vysoká vojenská Škola letectva Slovenského národného povstania.

Poslanec F. Javorský:

Ale je návrh na nové znenie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, keby sme boli akceptovali bod 5, uzavreli by sme možnosť hlasovania o ďalších pozmeňujúcich návrhoch týkajúcich sa názvu školy. Tým zostal status guo a o ďalších pozmeňujúcich návrhoch je možné hlasovať.

Poslanec F. Javorský:

Zo spoločnej správy nám ostal bod číslo 2, ale ako sme to prijali v úvode môjho vystúpenia, budeme o ňom hlasovať potom, až sa definitívne ustálime na názve Vysokej vojenskej školy leteckej v Košiciach.

V rozprave prvý pozmeňujúci návrh dal pán poslanec Brňák, ktorý navrhuje, aby v novom § 3 ods. 1 názov "Vysoká vojenská letecká škola Slovenského národného povstania v Košiciach" sa zmenil na "Vysoká vojenská letecká škola generála Milana Rastislava Štefánika". A odsek 2: "Sídlom Vysokej vojenskej leteckej školy generála Milana Rastislava Štefánika sú Košice. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán spoločný spravodajca, musím vás upozorniť, že v zmysle rokovacieho poriadku zmenu poradia jednotlivých návrhov by sme mohli urobiť len vtedy, ak by to odhlasovalo plénum, inak musíme najprv uzavrieť všetky návrhy, ktoré sú v spoločnej správe.

Pán poslanec Brňák - faktická poznámka. Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, myslím si, že zatiaľ nemožno dať o odseku 2 hlasovať, pretože tam sa len kopíruje obsah. To

znamená, že od obsahu je závislý aj samotný názov. Bolo by nezmyselné, aby sme odhlasovali odsek 2 a tomu podriadili i obsah. Z hľadiska legislatívnej čistoty chcem len dodať, že v prípade, keď bude prijatý tento návrh, dôjde automaticky k zmenám v ustanovení § 4 odseky 1 a 3.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, dovolím si upozorniť na jednu maličkosť. Možno sa mýlim, ale zatiaľ sa táto škola volá Vysoká vojenská letecká škola Slovenského národného povstania. Je tak alebo nie? Chceme zmeniť tento názov? Chceme, tak to musí byť v nadpise.

Poslanec F. Javorský:

Ale to nerieši odsek 2, ten nehovorí o zmene názvu. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V spoločnej správe bod 2 hovorí, že v nadpise zákona sa vypúšťajú slová" o zmene názvu Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania v Košiciach". Tak chceme to zmeniť, alebo nie?

Pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni, bez ohľadu na to, ako sa vo veci názvu košickej leteckej školy rozhodneme, nie je rozhodujúce, aby v názve zákona bolo, že sa zaoberá aj zmenou alebo zachovaním názvu tejto školy. Najideálnejším riešením v tomto smere je prípadne rozhodnúť najprv o bode 2. To už je vec, o ktorej sa musí rozhodnúť každý sám. Žiaľ, musíme

takto postupovať, to ste už povedali, a nezávisle od toho postupovať ďalej.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, domnievam sa, že v podstate neprijatím bodu 5 spoločnej správy - išlo o pozmeňujúci návrh ústavnoprávneho výboru - je automaticky vylúčený bod 2 spoločnej správy, pretože sa to viazalo na tú istú skutočnosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, obávam sa, že v názve zákona je súčasný názov školy.

Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik;

Pán predsedajúci, zdá sa, že je tu dostatočne dobrý zmätok, ale myslím si, že ho vyriešime tým, že budeme hlasovať o bode 2. Rokovací poriadok totiž hovorí, že prijatím pozmeňovacieho návrhu, ktorý vylučuje iný, sa o tom ďalšom nehlasuje. Neprijali sme bod 5 spoločnej správy, to znamená, že musíme hlasovať aj o bode 2. Vecne má pán Brňák pravdu, ale formálne musíme hlasovať. Pravdu máte aj vy, že by sme pravdepodobne nemali prijať bod 2, pretože zdá sa, že k zmene názvu školy príde - buď podľa vládneho návrhu alebo podľa návrhu poslanca, ale ak ostáva § 3 buď v tomto znení alebo v nejakom zmenenom, tak v názve zákona by to malo byť vyjadrené, alebo mohlo byť vyjadrené. Preto by sme mali teraz

rozhodnúť hlasovaním o bode 2 a potom o ďalších návrhoch z rozpravy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Presne tak som to myslel. Ďakujem, že ste to tak skutočne jednoducho vysvetlili. Dúfam, že teraz si už budeme vzájomne rozumieť.

Pán poslanec Kelemen. Poslanec M. Kelemen:

Z vecného hľadiska v bode 2 spoločnej správy ide iba o to, či v nadpise zákona bude názov školy alebo nie. Podľa môjho názoru treba bod 2 spoločnej správy prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Móri:

Dovoľujem si vystúpiť skutočne len preto, aby som kolegom urobil vo veci jasno. Neprijatie bodu 2 je vlastne dôsledkom bodu 5, ktorý sme neprijali. Treba ho neprijať. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážení kolegovia, dovoľte poslednú faktickú poznámku, a to moju. Ak sa prijme zmena názvu navrhovaná pánom poslancom Brňákom a ďalšími, platí to, čo je v názve, že sa bude meniť názov. Ak nebude prijatý, tak dôjde k zmene názvu tak, ako je predpokladaný v § 3, teda zase sa bude meniť názov.

Preto si myslím, že je plne opodstatnené neprijať to, čo je pod bodom 2.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto za pozmeňovací návrh uvedený pod bodom 2 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 2 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec F. Javorský:

Konečne sa dostávame k návrhom, ktoré vzišli z rozpravy. Znova sa vraciam k návrhu pána poslanca Brňáka a odporúčam ho prijať v tom znení, aké som prečítal predtým.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste prečítali ešte raz nové znenie § 3 odsek 1.

Poslanec F. Javorský:

Odsek 1: Názov "Vysoká vojenská letecká škola Slovenského národného povstania v Košiciach" sa mení a znie "Vysoká vojenská letecká škola generála Milana Rastislava Štefánika". Odsek 2: "Sídlom Vysokej vojenskej leteckej školy Milana Rastislava Štefánika sú Košice. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec F. Javorský:

Len kvôli jednoznačnosti chcem pripomenúť, že v § 4 odseku 1 sa takisto uplatní táto zmena v názve a tiež v odseku 3 toho istého paragrafu.

Druhý pozmeňovací návrh dal kolega Bárány a navrhol, aby v § 1 ods. 4 pod písmenom e/ bola vytvorená fakulta sociálnych a humanitných vied. To je naviac, to nie je zmena.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dovolím si upozorniť, že v tomto prípade má pravdu spoločný spravodajca, pretože táto zmena nezasahuje do prijatého textu, iba ho rozširuje. To je úplne niečo iné, než o čom sme hlasovali predtým, kde bol uzavretý text a do toho sa vsúvalo niečo nové.

Prosím, pán poslanec Goč. Poslanec R. Goč:

Jednoznačne sme zriadili štyri fakulty, nie päť fakúlt.

Teraz to bude päť fakúlt. Odsúhlasili sme štyri. V žiadnom prípade to nie je návrh, ktorý by mohol prejsť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec Goč. Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány;

Vážené dámy, vážení páni, hodnotenie pána kolegu o tom, že je alebo nie je tento návrh priechodný, či nie je alebo je pravdivé, sa ukáže. Ale úplne inou otázkou je, či o tomto návrhu sa musí hlasovať. Osobne sa nazdávam, že jednoznačne sa musí, pretože boli vymenované určité fakulty. Tento návrh je návrhom na doplnenie výpočtu fakúlt vojenskej akadémie, čiže tu nejde o návrh namiesto fakulty pozemného vojska zriadiť inú fakultu, ale o zriadenie ďalšej fakulty. Myslím si, že o návrhu treba dať hlasovať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh, ktorý predniesol pán poslanec Bárány?

Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

Poslanec F. Javorský:

Vážený pán predsedajúci, tým sme skončili hlasovanie o všetkých pripomienkach a návrhoch uvedených v spoločnej správe poslancami. Preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o celkovom návrhu tohto vládneho návrhu zákona s pripomienkami a doplnkami, ktoré sme prijali.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Vojenskej akadémie, o zmene názvu Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania v Košiciach a o vojenskom školstve Armády Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Vážené dámy a páni,

na návrh predsedu Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti dovoľte, aby sme sa teraz venovali

Návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k problému Spišského Podhradia.

Návrh uznesenia máte na stole.

Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, aby návrh uviedol.

Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

k navrhovanému problému hovorím z tohto miesta tretíkrát. Máte pred sebou návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vzišiel z návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a z podnetu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na zrušenie predmetného všeobecného záväzného nariadenia.

V informácii sú uvedené presne všetky články, ktoré odporujú jednak ústave jednak zákonu o obecnej samospráve a taktiež zákonu o zriadení mestských a obecných polícií. Je tam uznesenie výboru, kde okrem tohto uznesenia, pochopiteľne, žiadame ministra vnútra - a už sme ho aj požiadali, aby urýchlene preskúmal situáciu v dodržiavaní zákonnosti a v príslušnej oblasti vykonal potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany verejného poriadku, na zabezpečenie ochrany majetku a na zabezpečenie zákonných istôt občanov, v tomto konkrétnom prípade konkrétneho mesta.

K materiálu máte pripojené aj predmetné všeobecné záväzné nariadenie, ktoré ideme uznesením zrušiť. Opakujem, toto všeobecne záväzné nariadenie môže zrušiť iba Národná rada Slovenskej republiky. Preto vás žiadam a odporúčam, aby

sme zrušili toto všeobecne záväzné nariadenie mesta Spišské Podhradie, ktoré je vo všetkých siedmich článkoch v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a ako som už povedal, aj so zákonmi, ktorými je zriadené obecné zriadenie, a zákonom o mestskej polícii. Preto navrhujem, aby sme návrh na uznesenie odsúhlasili pokiaľ možno bez rozpravy. Vykonal som poslanecký prieskum za Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a taktiež zajtra s výborom pána poslanca Polku vykonáme v spolupráci s prezidentom polície kontrolu, aby sme mohli v obci skontrolovať, či je zákonná ochrana verejného poriadku a majetku dodržané.

Toľko k predmetnému návrhu na uznesenie. Prosím, aby sme ho podporili. Zároveň dávam určitú záruku, že výbor sa bude zaoberať touto problematikou, pretože ako povedal na rokovaní výboru pán poslanec Pittner, nie je to len problém obce, problém Slovenska, ale je to problém celoeurópsky, takže mu musíme aj v tomto kontexte venovať pozornosť, a iste sa budeme musieť ešte vrátiť k opatreniam, aby sa zamedzilo takýmto veciam, ako sa dejú dnes v niektorých obciach na Slovensku, kde sa možno sťahuje aj migračné obyvateľstvo cigánskeho pôvodu zo severných Čiech.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Reovi.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chce sa k tomu vyjadriť pani ministerka spravodlivosti?

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová: Nie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

máme pred sebou návrh uznesenia, ktoré na prvý pohľad vyzerá veľmi jasné, veľmi jednoduché, uznesenie, ktoré by takmer nevyžadovalo debatu. Prihlásil som sa do debaty a chcem sa vyjadriť k tomuto návrhu uznesenia najmä preto, aby sme nezostali na polceste pri zrušovaní všeobecne záväzného nariadenia mesta Spišské Podhradie. Vydanie všeobecne záväzného nariadenia v meste Spišské Podhradie mestským zastupiteľstvom, ktoré je v zjavnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, je totiž iba jednou častou problému. Druhou časťou problému, a to oveľa závažnejšou, alebo prinajmenšom rovnako závažnou časťou problému je skutočnosť, že v meste Spišské Podhradie a vieme, že nie iba v meste Spišské Podhradie - skutočne veľmi vážnym spôsobom narástla kriminalita. Mestské orgány sa obracali - v tomto nariadení sa hovorí - na kompetentné orgány, to znamená predovšetkým na orgány štátnej správy, vlády, ministerstva vnútra a nenašli patričnú odozvu u týchto kompetentných orgánov. Kompetentné orgány jednoducho im nevytvorili podmienky, neposkytli pomoc alebo samé nezabezpečili úspešné a účinné zvládnutie kriminality v Spišskom Podhradí.

Z toho hľadiska, pravdu povediac, ma vlastne už ani veľmi neudivuje, že pri prerokúvaní tohoto tak závažného bodu tu nie je prítomný ani minister vnútra, ani jeho zástupca, ani jeho štátny tajomník. Nevidím v tom veľmi dobrý štart pre vytváranie práve toho druhého kroku po zrušení všeobecne záväzného nariadenia mesta, a síce pre vytvorenie

podmienok pre to, aby občania v meste Spišské Podhradie mohli bezpečne chodiť po uliciach, nemali pocit strachu, jednoducho, aby kriminalita v Spišskom Podhradí a aj inde, vykonávaná nielen občanmi rómskeho pôvodu, ale aj občanmi rómskeho pôvodu, bola účinne zvládnutá a potrená.

Práve preto, že vláda nebola schopná vytvoriť takéto podmienky, pristúpilo mesto k zobratiu spravodlivosti do vlastných rúk. Správy, ktoré boli uverejnené od doby, čo Mestské zastupiteľstvo v Spišskom Podhradí vydalo toto všeobecne záväzné nariadenie, hovoria o tom, že skutočne v Spišskom Podhradí sa diali a možno sa čiastočne dejú desné veci, ktoré nemôžeme podporiť iba tým, že by sme zrušili všeobecne záväzné nariadenie mestského zastupiteľstva a potom neurobili nič, alebo urobili len také všeobecné vyhlásenia alebo dokonca opatrenia, ktoré by v skutočnosti neurobili nič. Nazdávam sa, že samotný návrh uznesenia nie je úplný v tom smere, že iba zrušuje všeobecne záväzné nariadenie mesta, ale nehovorí nič viac, aké opatrenia treba urobiť na to, aby jednoducho v Spišskom Podhradí vládlo právo a poriadok.

V uznesení Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti z 9. júla sa žiada minister vnútra, aby urýchlene preskúmal situáciu a vykonal potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany verejného poriadku, majetku a zákonných istôt občanov. Nazdávam sa, že to je dobré uznesenie výboru, ale som za to, aby sme sa aj my zaoberali opatreniami, ktoré ministerstvo vnútra urobí na to, aby sa občania v Spišskom Podhradí nemuseli báť. Preto navrhujem, aby sme toto uznesenie doplnili ďalším bodom, v ktorom požiadame ministra vnútra prakticky s tým istým textom, ako je v texte uznesenia Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, aby minister vnútra podal Národnej rade správu, aké konkrétne opatrenia urobil - nie urobí, ale urobil - do budúceho zasadnutia Národnej

rady. Ide totiž o to, že ak iba zrušíme toto všeobecne záväzné opatrenie, už sme si prečítali v novinách, že vlastne mestské zastupiteľstvo sa chystá prijať nejaké nové všeobecne záväzné opatrenie, ktoré už bude šikovnejšie vo voľbe termínov, ale obsahové bude vlastne totožné ako to, ktoré už prijali. A druhá vec je, že obdobné všeobecne záväzné nariadenie prijmú potom pravdepodobne aj v iných mestách, pokiaľ nebudú mať istotu, že štát, Slovenská republika, je schopná na svojom území zabezpečiť vládu práva a poriadku.

V tomto prípade nám musí predložiť minister vnútra nielen návrh takýchto opatrení, ale už opatrenia, ktoré prijal, pretože inak naše rozhodnutie nebude úplné a s týmto problémom sa budeme stretávať znovu a znovu, ak aj nie v tejto podobe, ale v nejako mierne modifikovanej, ale obsahovo tej istej. Preto navrhujem, aby sme doplnili toto uznesenie o uznesenie obdobného znenia, aké prijal Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, aby sme zároveň určili ministrovi vnútra lehotu, kedy má podať správu Národnej rade o vykonaných opatreniach. Túto správu navrhujem terminovať do 30. septembra tohoto roku.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému. Pán poslanec Rea a po ňom pán poslanec Polačko.

Poslanec J. Rea:

Chcem reagovať na pána poslanca Čarnogurského. Ja by som si nedovolil tvrdiť to, čo tvrdíte vy, že tam je nárast kriminality. Ten je práve preskúmaný - a tam nárast kriminality nie je. V porovnaní s obcami, kde nie je cigánske obyvateľstvo, je mnohokrát menšia. Nehovorím, tam sú problémy. Odporúčam, aby sme v druhom bode uznesenie doplnili tak, ako pán poslanec Čarnogurský navrhuje, ale nie ministra vnútra, ale žiadame vládu, pochopiteľne. Aj ten termín by sme mohli nechať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Akceptuje to pán poslanec Čarnogurský? Poslanec J. Čarnogurský:

Áno, akceptujem to, ale chcel by som pripomenúť pánu poslancovi Reovi, že minister vnútra prednedávnom informoval, že v celoslovenskom priemere za I. polrok tohoto roku stúpla kriminalita o 40 % a objasnenosť poklesla o 10 %. To je, myslím, dostatočne výslovné.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Polačko. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Bárány.

Poslanec J. Polačko:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

v tejto súvislosti chcem upozorniť na jednu drobnosť. Jedným z najväčších dôvodov sťažnosti občanov, čo sa týka spoluobčanov rómskeho pôvodu, je drobná kriminalita, ktorá v značnej časti nie je ani hlásená policajne, pretože jednak ide o drobnosti, jednak sa stretávame už aj s beznádejou občanov, pretože tieto trestné činy sa veľmi ťažko vyšetrujú. V tejto súvislosti, aby sme nezostali len u tohoto jedného prípadu, aby sme zase neporiešili jeden bod, dovolil by som

si dať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky o vypracovanie systémových opatrení pre riešenie spolužitia občanov rómskeho pôvodu a ostatných obyvateľov - v termíne do 1. 1. 1994.

Chcem upozorniť na jednu vec, že spolužitie občanov rómskeho pôvodu nie je len problémom ministerstva vnútra. Je to komplex celých opatrení mnohých rezortov, na ktorých sa mnohé rezorty musia podielať. A preto, pokiaľ sa nezačne pracovať trošku aj systematicky, budeme stále riešiť bodové problémy na jednotlivých miestach Slovenska.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec, akceptujete zmenu slovosledu, že žiadame vypracovať, nie o vypracovanie?

Poslanec J. Polačko:

Súhlasím. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Bárány. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy?

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

udalosti v Spišskom Podhradí a - mierne povedané - neadekvátna reakcia mestského zastupiteľstva nám opäť pripomenuli jeden z najzávažnejších problémov našej spoločnosti - trvalý nárast kriminality a pokles objasnenosti. Ide o trend, ktorý s krátkym prerušením pred nejakým rokom, rokom a pol pokračuje už asi tri roky. Je, aby som tak povedal, nevyhnutnou cenou za spoločenské premeny, ktoré u nás prebiehajú. Zdôraznil som slovo "nevyhnutnou", ale to ešte neznamená, že by sme sa nemali zaoberať výškou tejto ceny. Je našim logickým záujmom udržať túto cenu čim nižšie.

Pokiaľ ide o problém nárastu kriminality, je to niečo, za čo by som si netrúfal obviňovať ministerstvo vnútra. Ako som už spoza tejto tribúny viac razy hovoril, ministerstvo vnútra zločincov nevyrába, ale chytá, teda zodpovedá skôr za vývoj objasnenosti, než za vývoj kriminality.

Pokiaľ ide o problém Spišského Podhradia, mám len jednu poznámku nadväzujúcu na to, čo sme si už tu vypočuli. Obávam sa, že v našej spoločnosti zatiaľ nemáme skutočne zakorenenú úctu k základným právam spoluobčanov, ba ani cit pre rovnosť občanov. Myslím si, že pokiaľ ide o opatrenia, ktoré by Národná rada mohla alebo mala prijať v podobe uznesení, v zásade sa pripájam k stanovisku pána Čarnogurského. Myslím si však, že termín 30. september je buď príliš skorý alebo príliš neskorý z jednoduchého dôvodu. Vývoj kriminality sa vyhodnocuje po štvrťrokoch. 30. septembra dostaneme vyhodnotenie vlastne za I. polrok, za III. štvrťrok ho ešte nemôžeme dostať. Čiže, buď kľudne by sa mohol dať termín, podľa mňa, prinajmenšom o mesiac, ak nie o viac skrátiť, alebo aspoň o 15 dni predĺžiť, aby bolo možné dostať vyhodnotenia aj za III. štvrťrok. Toľko k termínu.

Pokiaľ ide o obsah, bolo by dobré, keby túto správu predtým, než sa dostane na plénum, prerokoval Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, čiže vecne kompetentný výbor, kde je lepšie možné do hĺbky rozanalyzovať a prediskutovať problém, pretože obávam sa, že tu ide

o zložitý komplex personálnych a organizačných otázok a nie - aby som tak povedal - o jednoduché, veľké, zásadné riešenia typu áno alebo nie. Bolo by dobré, keby na plénum sa tento problém už dostal aj so stanoviskom príslušného výboru. Myslím si, že by tiež nebol problém doplniť do uznesenia niečo toho typu - po predbežnom prerokovaní vo výbore a spolu s jeho stanoviskom.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi. Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, myslím si, že v Spišskom Podhradí ide o neštandardnú situáciu, a navrhol som, alebo požadujeme od vlády, aby prijala konkrétne opatrenia v konkrétnom meste. Preto si myslím, že netreba to vôbec viazať na nejaké štvrťročné termíny a lehoty štandardného vyhodnocovania štandardných situácii. Inak súhlasím s pánom poslancom Bárányom, že lehota 30. septembra nie je vhodná. Preto mením svoj návrh a skracujem ju o mesiac, to znamená na 31. augusta tohoto roku a súhlasím s tým, aby správu najskôr prerokoval výbor pre petície a až potom bola predložená do pléna.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy?

/Nikto. /

Ale nie, uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

Pokiaľ viem, priamo návrhy na zmeny predniesli pán poslanec Čarnogurský, pán poslanec Bárány a pán poslanec Polačko. V poradí, ak sa nemýlim, prvý bol pán poslanec Čarnogurský, ktorý navrhuje doplniť uznesenie o text - prosím, aby ma pán poslanec Čarnogurský kontroloval, či som ho správne rozumel - "žiada vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene preskúmala situáciu v dodržiavaní zákonnosti v príslušnej oblasti a vykonala potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany verejného poriadku, majetku a zákonných istôt občanov. " Ešte tam bolo niečo?

Poslanec J. Čarnogurský:

"A o prijatých opatreniach podala správu Národnej rade do 31. 8. 1993. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

"A o prijatých opatreniach podala správu Národnej rade do 31. 8. 1993. " Pán poslanec, vzhľadom na to, čo ste hovorili pred chvíľou, aby nedošlo ku konfúzii alebo zlému porozumeniu - do 31. to má dostať výbor alebo plénum?

Poslanec J. Čarnogurský:

Pre vládu je partnerom Národná rada. Medzi sebou sa dohodneme, že najskôr to prerokuje výbor.

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Dobre, ďakujem.

Prosia, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 68 poslancov. Zatiaľ nás chýba aspoň 8 poslancov.

Prosil by som kolegov poslancov, kolegyne poslankyne, aby boli takí láskaví a vrátili sa do rokovacej miestnosti.

Prosím, aby sme sa skúsili znova prezentovať. Prezentovalo sa 76 poslancov.

Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Čarnogurského na doplnenie uznesenia. Kto je za toto doplnenie? Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Čarnogurského bol prijatý.

S ďalším pozmeňovacím návrhom, ak sa nemýlim, vystúpil pán poslanec Polačko. Prosím, aby ho predniesol.

Poslanec J. Polačko:

S vašou korekciou, pán predsedajúci: "Žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať systémové opatrenia pre riešenie spolužitia občanov rómskeho pôvodu a ostatných obyvateľov v termíne do 1. 1. 1994. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Faktická poznámka - pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

Dovolil by som si upozorniť aj pána poslanca Polačku, či tieto opatrenia, ktoré teraz navrhuje - a aj pán poslanec

Bárány - by nemali byť výsledkom až toho, čo budeme mať v Národnej rade od vlády, čo prerokujeme v príslušnom výbore, a potom by sme mohli dať tieto opatrenia. Preto neodporúčam prijať tieto ďalšie dva pozmeňujúce návrhy.

Poslanec J. Polačko:

Dovolím si povedať, že tieto problémy existujú a ťažko presvedčíme obyvateľov Slovenska, že sa s nimi chceme zaoberať, ale až niekedy o 3 mesiace, keď uvidíme, čo to urobilo v Spišskom Podhradí.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni, po takomto prvom alebo druhom počutí som veľmi skeptický, pokiaľ ide o možnosť prijať návrh pána kolegu Polačku už aj vzhľadom na elementárnu rovnosť občanov. Myslím si, že tieto veci by nemali byť formulované zvlášť na ktorúkoľvek skupinu obyvateľstva.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Hrnko ako historik - pardon - ako poslanec. Poslanec A. Hrnko:

Otázka, ktorú chceme dnes riešiť, existuje v našej krajine od XII. storočia /smiech v sále/...

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vidíte, že som sa nemýlil. Poslanec A. Hrnko:... a ešte žiadna vláda to nedokázala vyriešiť. Prečo chceme túto vládu nejakým spôsobom zaťažiť niečím, čo asi nevyrieši? Zároveň súhlasím aj s tým, čo hovorí pán kolega Bárány.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi. Pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

Len pre vysvetlenie: Vôbec to nemienim smerovať do toho, že tu máme nejakú národnostnú skupinu alebo chceme niekoho segregovať a podobne, ale predsa nejaké problémy majú aj naši priatelia, ktorí sú z maďarskej národnostnej menšiny, a nebojíme sa povedať, že tam nejaké problémy sú v súvislosti trebárs s maďarskou národnou menšinou. To je tiež nejaká etnická skupina, ktorá má svoj problém. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Ďakujem.

Vážené dámy a páni, ideme hlasovať o návrhu pána poslanca Polačku, aby vláda vypracovala návrh systémových opatrení pre spolužitie rómskeho a ostatného obyvateľstva do 31. decembra 1993.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 75 poslancov.

Prosím ešte jedného pána poslanca, aby prišiel do rokovacej miestnosti. Prosím, skúsme to ešte raz. Prezentovalo sa 76 poslancov. Kto je za návrh pána poslanca Polačku? Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

Ďalší pozmeňovací návrh mal pán poslanec Bárány. Prosím, aby ho uviedol.

Poslanec E. Bárány:

Národná rada ukladá Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokovať správu - názov presne podľa toho, čo navrhoval pán poslanec Čarnogurský - a zaujať k nej stanovisko.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 78 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh pána poslanca Báránya?

Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali.

Myslím, že už neboli žiadne ďalšie pozmeňovacie návrhy, preto dávam hlasovať o návrhu uznesenia ako celku v znení pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme prijali.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 78 poslancov.

Kto je za uvedený návrh?

Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a generálneho prokurátora Slovenskej republiky na zrušenie všeobecne záväzného nariadenia mesta Spišské Podhradie o opatreniach na zníženie kriminality na území mesta z 1. júla 1993 podľa i 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Prijali sme ho v zmysle pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu odzneli a boli odsúhlasené. /Potlesk. /

Dámy a páni, myslím si, že nebudete proti, ak teraz prerušíme ďalšie rokovanie a stretneme sa zajtra o 9. 00 hodine.

Druhý deň rokovania

21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

16. júla 1993

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v prerušenom rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, prezentujme sa.

Zisťujem, že je prítomných 77 poslancov a poslankýň, takže Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.

V rokovaní budeme pokračovať piatym bodom programu. Prosím, pán poslanec Köteles.

Poslanec L. Köteles:

Vážený pán predseda, podľa § 13 odsek 3 rokovacieho poriadku žiadam o slovo.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Prosím, udelil som vám ho.

Poslanec L. Köteles:

Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

ospravedlňujem sa vám, že aj dnešnú schôdzu začíname východoslovenskými problémami, ale vzhľadom na naliehavosť prípadu, o ktorom chcem informovať Národnú radu Slovenskej republiky, som požiadal o slovo mimo programu schôdze. Nenechal som otázku až na záver, keď majú byť podľa programu interpelácie.

Ide o problém otvorenia hraničného priechodu na hraniciach Slovenskej republiky a Maďarskej republiky v lokalite medzi obcami Veľký Kamenec a Pacin na južnom Zemplíne. Technické podmienky tohto priechodu už sú vyhovujúce a v minulosti v jednorazových prípadoch bol už priechod niekoľkokrát v prevádzke. Tento región východného Slovenska je prakticky odrezaný od sveta. Na viac ako stokilometrovej dĺžke hraníc nie je žiadny priechod. Pritom občania celého regiónu, politické strany a hnutia bez rozdielu už od roku 1990 sa usilujú o otvorenie hraničných priechodov na tomto mŕtvom hraničnom úseku, od ktorých očakávajú hospodárske, kultúrne a spoločenské zblíženie susedných krajín, hospodárske oživenie tohto regiónu, ktorý zápasí s obrovskou, viac ako dvadsaťpercentnou nezamestnanosťou.

Nakoľko už tretí rok sa sľubuje otvorenie priechodu, starostovia obcí Veľký Kamenec a Pacin od 9. júla 1993 na protest začali hladovku, teda už pred týždňom. Teraz je už ich zdravie, podľa ošetrujúcich lekárov, ohrozené. Páni starostovia susedných, ale v skutočnosti viac ako 100 km vzdialených alebo oddelených obcí teraz mlčky sedia oproti sebe, dodržujú tak platný hraničný režim. Vláda Maďarskej republiky už vyjadrila svoju ochotu otvoriť hraničný priechod a začať premávku medzi obcami Veľký Kamenec a Pacin, teda medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

Vážená národná rada,

v nedeľu sa zdvihla rampa na maďarskej strane, aby tak symbolicky vyjadrila pripravenosť našich južných susedov na zriadenie stáleho hraničného priechodu. A teraz je na rade vláda Slovenskej republiky, aby dala súhlas a tak umožnila zlepšiť vzájomný kontakt obyvateľov obidvoch republík v tejto oblasti. Z tohto dôvodu v mene obyvateľov Východoslovenskej nížiny žiadam kompetentných - pána premiéra, ministra zahraničných vecí a ministra financií, ktorí práve dnes v Budapešti rokujú s kompetentnými osobami Maďarskej republiky, aby urýchlene podnikli potrebné opatrenia na realizáciu tohto hraničného priechodu. Takýto pozitívny krok by pomohol k zlepšeniu vzťahov medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a súčasne by umožnil oživenie regionálneho rozvoja.

Veríme, že vláda Slovenskej republiky nebude sa dívať nečinne na tento problém a nájde spôsob kladného riešenia. Prosím vás, od začiatku tohto protestu starosta Veľkého Kamenca stratil už štyri kilá a jeho zdravie je ohrozené. Je pravda, že neprotestujú tak a nevyvolávajú také hospodárske škody, ktoré robili - inak ja to považujem, že právom - šoféri kamiónov na hraničnom priechode pri Veľkej Nemeckej, oni len protestujú. Z tohto dôvodu žiadame čim rýchlejšie riešenie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec, neprerušoval som vás, ale toto vaše vystúpenie patrilo do interpelácii.

V rokovaní budeme pokračovať piatym bodom programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 266 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 266a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní pani ministerka spravodlivosti Tóthová. Prosím, pani ministerka.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som z poverenia vlády uviedla vládny návrh novely Trestného poriadku. Novelizácia Trestného poriadku realizuje požiadavku vyplývajúcu z uznesenia vlády z 15. 12. 1992 prijatého k návrhu Koncepcie stabilizácie súdnictva Slovenskej republiky.

Predložený návrh novely Trestného poriadku vychádza súčasne z potreby účinnej ochrany spoločnosti pred páchateľmi závažnej trestnej činnosti, akceptuje požiadavky verejnosti, ako aj súdnej praxe v záujme urýchlenia a skvalitnenia súdneho konania. V konaní pred samosudcom navrhovaná úprava sleduje zjednodušenie trestného konania a rozširuje okruh trestných činov, ktoré je možné prejednať pred samosudcom. V prevažnej miere ide o delikty skutkovo a právne menej komplikované, ale aj v tomto konaní sa obvinenému zachovávajú všetky procesné práva, vrátane práva na obhajobu.

Predkladaná novela Trestného poriadku zohladňuje ďalej súčasný stav a trend kriminality ako stav a úroveň konania o trestných veciach na súdoch Slovenskej republiky s cieľom zefektívniť trestný postih páchateľov trestných činov. Týka sa to najmä ustanovení o väzbe, o možnosti prepustenia obvineného z väzby na záruku, resp. peňažnú kauciu, o konaní pred samosudcom, o ukladaní poriadkovej pokuty v súčinnosti justičných orgánov s orgánmi obci a iných právnických osôb. Napokon novela akceptuje medzinárodne uznávané právne predpisy upravujúce zadržanie, vydávanie a väzbu a s nimi súvisiace právne úkony, a transformuje ich do nášho Trestného poriadku.

pochopiteľné, pri tvorbe predloženej novely sa v príslušnej komisii hodnotili a zvažovali aj ďalšie námety na úpravu Trestného poriadku, ako napríklad nová úprava prípravného konania, nová úprava predbežného prejednávania obžaloby, ako i samotného hlavného pojednávania v nadväznosti na prípadné posilnenie prvku kontradiktornosti konania pred súdom, zavedenie inštitútu trestného rozkazu ako skrátenej formy súdneho rozhodovania v jednoduchých trestných veciach a napokon i nová úprava vecnej príslušnosti.

V týchto námetoch, ktoré som uviedla, ovšem ide o také zásadné úpravy celého trestného konania, vrátane jeho základných zásad, ktoré je možné realizovať iba v rámci rekodifikácie trestného práva. Ma týchto rekodifikačných prácach už pracujeme. Preto zdôrazňujem, vážení páni poslanci a pani poslankyne, že prípadné vaše námety na ďalšie zdokonalenie v týchto otázkach rezort justície eviduje, pracuje na nich a bude ich predkladať na vaše schválenie v rámci rekodifikácie Trestného poriadku.

Teraz by som sa v krátkosti vyjadrila k niektorým najdôležitejším ustanoveniam v návrhu novely a chcem uviesť ich osobitosti. V § 67 ods. 2, teda v bode 7 predloženého návrhu

sa upravuje možnosť vzatia do väzby i v prípadoch doposiaľ v trestnom poriadku neupravených, a to vtedy, ak pôjde o páchateľov najzávažnejších trestných činov. Tieto sú ohraničené dolnou hranicou trestnej sadzby v trvaní najmenej 8 rokov. Práve viazanosť na tieto delikty, s takouto dolnou hranicou trestnej sadzby zvýrazňuje skutočnosť, že tento inštitút nebude zneužívaný na úkor obvinených, že nepôjde o ľubovôľu sudcov, a že tento postup bude zachovaný iba vtedy, keď to bude vyžadovať nielen účinná ochrana spoločnosti, ale i efektívnosť a účel trestného konania.

K ustanoveniu § 73 ods. 2 - je to bod 10 - by som uviedla nasledujúcu poznámku: V tomto znení sa zvýrazňuje skutočnosť, že na peňažnú kauciu či záruku nebude možné prepustiť páchateľov trestných činov s dolnou hranicou najmenej 8 rokov, ako i páchateľov trestných činov závažného charakteru menovite uvedených v § 62 ods. 1 Trestného zákona. Okrem obzvlášť nebezpečných recidivistov sú to teda i páchatelia takých trestných činov, ako sú trestný čin podvodu s ťažkým následkom, trestný čin znásilnenia s ťažkým následkom, trestný čin pohlavného zneužitia s ťažkým následkom a ďalšie delikty, kde dolná hranica trestnej sadzby je 5 rokov i menej, tam, kde charakter tejto trestnej činnosti vyžaduje, podľa nášho názoru, účinnú ochranu spoločnosti a predovšetkým to, aby efektívnosť a rýchlosť trestného konania nebola narušená volným pohybom takýchto delikventov na slobode a taktiež prípadným marením účelu trestného konania.

Chcela by som zdôrazniť, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že navrhovaná novelizácia novým spôsobom určuje podmienky, za ktorých súd môže, teda už nie smie, ale môže vziať obvineného do väzby a v porovnaní s dnešným stavom obmedzuje prípady, v ktorých prichádza do úvahy prepustenie z väzby na peňažnú záruku. Je to aj reagencia na skúsenosti z právnej praxe. Takéto možno "sprísnenie" v žiadnom prípade neznamená zmenu charakteru väzby ako zaisťovacieho opatrenia

na trestnoprávnu sankciu. Nesmie viest ani k porušeniu základnej zásady trestného konania, t. j. princípu prezumpcie neviny.

Novoformulované ustanovenie o väzbe poskytuje súdom voľnosť pre úvahu, či sú splnené podmienky pre vzatie obvineného do väzby a ukladajú im povinnosť priebežne skúmať, či ešte trvajú podmienky väzby. Teda ostáva doposiaľ existujúci právny stav. Nepochybne súdy pri uplatňovaní týchto ustanovení by mali dôsledne vychádzať z požiadavky ochrany ústavného práva obvineného, avšak nemôžu ignorovať požiadavku slušnosti v práve, ani požiadavku verejného záujmu na ochrane spoločnosti, v tomto smere nepochybne nájde toto ustanovenie porozumenie i podporu širokej verejnosti ohrozovanej stále viac nebezpečnými, často i organizovanými formami trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o otázku kaucie a jej výšky, návrh novely Trestného poriadku upúšťa od finančného určenia výšky spodnej i hornej hranice trestnej záruky, čo podporila v rámci medzirezortného konania aj väčšina orgánov, ktoré sa tohto konania zúčastnili. O výške záruky bude však musieť rozhodovať sudca na základe vlastnej úvahy, no pochopiteľne, so zreteľom na závažnosť trestnej činnosti, ako i na osobu obvineného.

V ustanoveniach, v ktorých sa upravuje právny styk s cudzinou, o zadržaní, väzbe a o iných právnych úkonoch, navrhovaná novela zosúlaďuje požiadavky súdnej praxe a medzinárodného práva. Predložená novela stáva sa tak zrovnateľnou s právnymi úpravami vyspelých demokratických štátov. Ďalšie úpravy trestného konania, najmä však prípravného konania, ako som už uviedla v úvode svojho vystúpenia, v priebehu prípravy navrhovaného zákona uplatnené v rámci pripomienkového konania, ale aj nad rámec novely Trestného poriadku, by znamenali legislatívne úpravy takého zásahu, ktoré presahujú možnosť novelizácie. Mám za to, že tieto zmeny budeme veľmi rýchlo riešiť v rámci rekodifikácie Trestného poriadku.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

z uvedeného dôvodu odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave predložený návrh novely Trestného poriadku schválila. Je to návrh novely, na ktorý naša verejnosť čaká a ktorý, domnievam sa, prijme s pocitom, že prispeje k ochrane tej časti spoločnosti, ktorá žije takým spôsobom, že sa nedostáva do konfliktu s právom. Osobne som presvedčená, že táto časť našej spoločnosti si ochranu skutočne zaslúži.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani ministerke. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Ficu, aby podal správu o výsledkoch prerokovávania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Všetky výbory vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade schváliť po zohľadnení

pripomienok resp. pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona.

Pokiaľ ide o jednotlivé pripomienky resp. pozmeňujúce návrhy, pod bodom 1 spoločnej správy sa navrhuje spresnenie § 8 ods. 1 Trestného poriadku. Tohto ustanovenia sa dotýka aj samotný vládny návrh zákona. Keďže ide iba o spresnenie textu, odporúčam, aby sme návrh uvedený pod bodom 1 spoločnej správy prijali.

Pokiaľ ide o bod 2, dotýka sa - povedal by som - najcitlivejšej otázky celého predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný poriadok, pretože vlastne zavádzame do Trestného poriadku akúsi poloobligatórnu väzbu a návrh, ktorý je obsiahnutý pod bodom 2 spoločnej správy, je iba spresnením toho, čo je obsiahnuté v samotnom vládnom návrhu zákona. Je zmenený slovosled, čiže nechávam na volnú úvahu pánov poslancov a pani poslankýň ako sa rozhodnú pri hlasovaní o bode 2 spoločnej správy.

Pokiaľ ide o bod 3 spoločnej správy, ide o doplnok ustanovenia § 70 Trestného poriadku, kde sa hovoriť o povinnosti oznámiť vzatie do väzby niektorému rodinnému príslušníkovi obvineného, alebo inej osobe, ktorú obvinený označí. Na základe pripomienok výborov je tu návrh, aby tu bola povinnosť oznámenia vzatia do väzby aj advokátovi obvineného. Odporúčam, aby sme prijali tento návrh, ktorý je obsiahnutý pod bodom 3 spoločnej správy.

Bod 4 spoločnej správy sa týka § 70 tretej vety. Je to oprava logickej chyby, zrejmej chyby, ku ktorej došlo pri predložení vládneho návrhu zákona, kde sa omylom namiesto slova "úrad" dostalo slovo "orgán". Ide tu o územný úrad práce, nie územný orgán práce. Odporúčam schváliť aj bod 4 spoločnej správy.

V bode 5 spoločnej správy sa navrhuje v § 74 ods. 1 vypustiť text, ktorý navrhuje predkladateľ vo vládnom návrhu. Podstata návrhu spočíva v tom, že doteraz bola možná stážnosť proti rozhodnutiu o väzbe a vznikol taký malý spor, či je možné podať sťažnosť aj proti rozhodnutiu o predĺžení väzby. Predkladateľ vládneho návrhu zákona vychádza z toho, že sťažnosť proti rozhodnutiu o predĺžení väzby nie je možné podať, a preto navrhuje pod bodom 13 vládneho návrhu, aby sa k ustanoveniu, ktoré sa týka práve sťažností, pridal ešte dodatok "okrem rozhodnutia vydaného podľa § 71 odsek 1 o predĺžení väzby". S tým sa nestotožnil Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Navrhuje, aby sme tento doplnok k § 74 odsek 1 vypustili. Neodporúčam, aby sme schválili bod 5 spoločnej správy.

Bod 6 a bod 7 sú pozmeňujúce návrhy alebo doplnky, ktoré idú nad rámec vládneho návrhu zákona. Ako vznikli tieto doplnky? Tieto doplnky vznikli na základe podnetu Ústavného súdu, teda konkrétne jedného zo sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý namietal mechanizmus, ktorý existuje v Trestnom poriadku, kedy je možné, aby ktorýkoľvek orgán činný v trestnom konaní rozhodoval o prebraní znalcov na skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu. Na základe tohto podnetu z Ústavného súdu bol predložený návrh, ktorý si osvojili všetky výbory. Je to spresnenie § 105 odsek 1 Trestného poriadku a výslovne sa tu hovorí, že pokiaľ ide o skúmanie duševného stavu obvineného z trestného činu, na pribratie znalcov je vždy potrebný písomný príkaz súdu. Čiže nie hociktorý orgán činný v trestnom konaní, ale iba súd bude môcť pribrať takýchto znalcov. Pokiaľ ide o bod 6 a bod 7, riešia obdobnú problematiku. Odporúčam aby boli prijaté tak, ako sú navrhované v spoločnej správe.

Pokiaľ ide o bod 8 spoločnej správy, je tu návrh ústavnoprávneho výboru v § 199 odsek 2 nahradiť slovíčko "povolí" slovami "môže povoliť". Podstata problému spočíva v tom, že

ide tu o lehotu na vyhotovenie rozsudku, ktorú má k dispozícii sudca. Táto lehota je vo vládnom návrhu 30 dní s tým, že predseda súdu povolí predĺžiť túto lehotu ak sú na to určité závažné dôvody. Je tu pripomienka, že predseda súdu nemá povinnosť povoliť, ale má možnosť povoliť. Stotožňujem sa s návrhom, ktorý je obsiahnutý pod bodom 8 spoločnej správy. Odporúčam ho prijať.

Bod 9 spoločnej správy sa týka bodu 18 predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný poriadok. Došlo k pisárskej chybe. Bol prepísaný do vládneho návrhu zákona text ešte z predchádzajúcej novelizácie alebo z predchádzajúceho návrhu novelizácie Trestného poriadku. Preto sa navrhuje celý text, ktorý je uvedený pod bodom 18 návrhu zákona, vypustiť a nahradiť ho doplnkom alebo zmenou, ktorá je obsiahnutá pod bodom 9 spoločnej správy. Keďže ide o zrejmú pisársku chybu pri prepisovaní, odporúčam, aby sme prijali bod 9 spoločnej správy.

Bod 10 spoločnej správy sa týka výkladu niektorých pojmov Trestného poriadku. Je však riešený, pokiaľ ide o samotný vládny návrh zákona, trošku netypicky, pretože výklad pojmu stavia až na koniec Trestného poriadku. Preto niektoré výbory dali návrh, aby text, ktorý je obsiahnutý vo vládnom návrhu zákona, bol vypustený ako článok II a aby výklad pojmu organizácia, pretože tu ide o výklad pojmu organizácia, bol zaradený do § 12 Trestného poriadku. Paragraf 12 Trestného poriadku je práve ten paragraf, ktorý charakterizuje alebo vykladá pojmy, ktoré sú obsiahnuté v Trestnom poriadku. Čiže odporúčam prijať aj bod 10 spoločnej správy.

Vážené dámy, vážení páni, pokiaľ nebude moje odporúčanie k jednotlivým bodom spochybnené v rozprave a pokiaľ nedá niekto návrh na osobitné hlasovanie o niektorom bode, dávam návrh, aby sme potom an blok hlasovali o bodoch 1, 3, 4, 6, 7, 8, 9 a 10. O týchto bodoch dávam návrh hlasovať an blok.

Všetky tieto body odporúčam prijať. Pokiaľ ide o bod 2, to je spresnenie najcitlivejšieho problému celej novelizácie, to nechávam na volnú úvahu poslancov ako sa rozhodnú. Pokiaľ ide o bod 5, ten neodporúčam prijať.

Z mojej strany zatiaľ je to všetko. Ďakujem za vašu pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

Otváram rozpravu o piatom bode programu. Do rozpravy som zatiaľ nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že sa hlási ako prvý pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predseda,

pani poslankyne, páni poslanci,

vážení členovia vlády,

môj návrh smeruje k tomu, aby sme z bodov spoločnej správy vypustili z hlasovania an blok bod 8 a hlasovali o tomto bode osobitne s tým, že na rozdiel od pána spoločného spravodajcu neodporúčam, aby tento bod bol prijatý z týchto dôvodov: Podľa navrhovanej dikcie ustanovenia § 129 odsek 2 vládneho návrhu zákona táto znie: "Rozsudok treba písomne vyhotoviť najneskoršie do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Ak ho zo závažných dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu povolí dlhšiu lehotu. " Z hľadiska tejto dikcie, ktorá je tu navrhovaná, nemôžem súhlasiť s dôvodmi, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca v súvislosti s týmto bodom, pretože predseda súdu nemá povinnosť vždy rozhodnúť o predĺžení tejto lehoty, ale len vtedy, ak

uzná, že dôvody, ktoré uvedie sudca, sú závažné. To znamená, že v danom prípade je na posúdenie predsedu súdu, aby zvážil, či ide o závažné dôvody. A v takom prípade, podľa môjho názoru, je logické a správne, aby predĺženie tejto lehoty povolil.

Myslím si, že ak by prešiel návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe pod bodom 8, mohlo by to spôsobiť určité problémy, pretože ak zoberieme do úvahy, že doteraz dĺžka vyhotovenia rozsudku na súdoch nebola stanovená v zákone, ale len v rámci Spravovacieho poriadku, teda podzákonnej právnej normy, a ak zoberieme do súvislosti ďalšie fakty týkajúce sa disciplinárnych právomoci a disciplinárnych postihov súvisiacich aj s prijatým zákonom o kárnej zodpovednosti sudcov, takýto pozmeňujúci návrh, aký je uvedený v spoločnej správe, by mohol spôsobiť, že napríklad aj v prípadoch, kedy sudca objektívne nemohol do 30 dni uvedené rozhodnutie napísať, predseda súdu, ak by sa dala len možnosť pre jeho rozhodnutie, by nemusel predĺžiť túto lehotu na napísanie rozhodnutia a mohol by použiť vlastne potom ďalšie opatrenia súvisiace s postihom sudcu, či už v zmysle zákona o kárnej zodpovednosti sudcov alebo iných zákonných predpisov. Preto neodporúčam uvedený bod 8 spoločnej správy schváliť.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto? Prosím, pán poslanec.

Poslanec F. Gaulieder:

chcel by som upozorniť v bode 1 spoločnej správy na nesprávnu formuláciu, na nesprávne slovo, pretože štátne orgány a obce neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, ale zrejme

ju vykonávajú. Takže navrhujem opraviť slovo "prevádzkujú" na "vykonávajú".

Predseda NR SR I. Gašparovič:

To je pozmeňovací návrh. Ďakujem. Pani poslankyňa Korduliaková.

Poslankyňa A. Korduliaková:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka,

chcela by som sa krátko dotknúť bodu 2 spoločnej správy, čiže § 62 ods. 2. Prihováram sa za vládny návrh znenia tohto odseku, čiže odporúčam svojim kolegom neprijať bod 2 spoločnej správy. Prečo? Takáto hranica trestných sadzieb, čiže tých osem spomínaných rokov, je už u veľmi závažných deliktov. Preto práve pre vysoký výskyt závažnej trestnej činnosti je potrebné dať možnosť súdom, aby mohli dôsledne postihovať páchateľov najzávažnejších trestných činov.

Ďakujem za podporu. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Ak nikto, mám malú poznámku na pripomienku pána poslanca Brňáka. Nie som si istý, pán poslanec, či tento váš výklad nespôsobí práve to, že súdy budú ešte ďalej predlžovať lehoty na vypracovávanie rozsudkov a že predseda súdu bude

mať v ruke nástroj, kedy bude moci legalizovať nečinnosť súdu. Tým že sa dáva "môže povoliť", môže tak, ako ste povedali, upozorniť sudcu aj tým, že nekonal iniciatívne, hoci mal, povedzme, celý dôkazný materiál pohromade, a že je to len tým, že sudca doslova bol lenivý. Preto si dovoľujem túto poznámku na úvahu všetkým pánom poslancom, keď budú zvažovať, ku ktorej zmene sa prikloniť.

Prosím, pán poslanec Polka. Poslanec L. Polka:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť ma poveril, aby som navrhol Národnej rade prijatie osobitného uznesenia k prerokovanému vládnemu návrhu novelizácie Trestného poriadku. Táto skutočnosť je motivovaná jednak neblahými skúsenosťami s dodržiavaním legislatívneho programu vlády a jednak skutočnosťou - už sme o tom diskutovali pri policajnom zákone alebo zákone o Policajnom zbore, že orgány činné v trestnom konaní a policajné orgány sú zavalené obrovským kvantom práce, ktorá vzniká - ako sme tu predvčerom pertraktovali - z duálneho prípravného konania, kde sú v podstate dva spôsoby prípravného konania. Chcel by som teda navrhnúť, aby Národná rada k tomuto vládnemu návrhu prijala nasledovné uznesenie?

"Národná rada Slovenskej republiky

A. schvaľuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok,

B. konštatuje, že prípadné zmeny v trestnom zákonodarstve nemôžu byť realizované cez čiastkové novelizácie, ale

zásadnou rekodifikáciou. Výsledkom rekodifikácie musí byť nové trestné právo zodpovedajúce demokratickému právnemu štátu, trestné právo, ktorého hlavnou úlohou je ochrana ľudských práv, dôstojnosti človeka, ako aj vytvorenie moderného a účinného trestného mechanizmu spôsobilého reagovať na novú kvalitu a dimenziu trestného činu,

C. ukladá vláde Slovenskej republiky

1. Začať legislatívne práce na rekodifikácii trestnoprávnych predpisov a urýchlene vypracovať návrh zásad Trestného zákona a Trestného poriadku v termíne - teraz by som poprosil pani ministerku, máme tu dve alternatívy - do 31. 12. 1993 alebo do 30. 6. 1994. Rešpektujeme skutočnosť, že v tejto oblasti to nie je jednoduchá práca a nechcem sa dopustiť nejakých podstatných omylov.

2. Spracovať vládny návrh Trestného zákona a Trestného poriadku v termíne do 31. 12. 1994 - alternatívne 30. 6. 1995. Tam ide o polročnú lehotu.

Ďakujem pekne za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, pán predseda, nechcem sa sporiť z hľadiska výkladu a v žiadnom prípade môj návrh na neprijatie alebo neodporučenie prijatia bodu 8 spoločnej správy nesmeroval k akejsi ochrane sudcov v súvislosti s ich nečinnosťou. Vychádzal som len z toho pohľadu, že sa domnievam, že vládny návrh zákona, ktorý je predložený v súvislosti s ustanovením § 129 odsek 2, dáva dostatočné právomoci predsedovi súdu

v súvislosti s jeho právomocami na predĺženie tejto lehoty. Vychádzal som z toho, že predseda súdu musí v takom prípade, ak sú dôvody vážneho zreteľa, ale je na ňom, aby posúdil, či tieto dôvody sú skutočne závažné. To znamená, že ak by mal súhrnný a úplný spisový materiál, ak by nechcel a bol by nečinný na základe jeho subjektívneho správania sa, v takom prípade, samozrejme, by mu predĺženie lehoty neuskutočnil. Ale môj návrh práve smeroval k tomu, aby to zasa na druhej strane nemohlo byť možno zneužité v neprospech týchto sudcov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Má to obidva pohľady, aj jeden aj druhý. Pýtam sa, či sa ešte niekto chce prihlásiť do rozpravy.

/Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím, pani ministerka.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte, aby som sa vyjadrila k tým pár poznámkam, ktoré boli uvedené v rozprave. Predovšetkým by som sa chcela vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Brňáka. Vôbec nemám pocit, ž* by chcel dať sudcom podklad pre nečinnosť, ale ako predkladateľa nemôžem neuviesť, že v zákone skutočne treba doplniť termín "môže". Ak by totiž ostal termín "povoliť", nemá tú alternatívu, ktorá tu bola uvedená, že predseda súdu môže zvažovať opodstatnenosť. Ak je v zákone termín, ak je zákon konštruovaný tak, že v prípade, že sudca požiada a zakon hovorí, že predseda súdu povolí, zo zákona je to pre predsedu súdu povinnosť. Teda veľmi sa prikláňam k tomu, aby ste odobrili zvrat "môže povoliť". Tu skutočne nedochádza k žiadnemu zneužitiu, pretože argument, že v prípade, keď sudca požiada pár dní pred lehotou a predseda súdu nestihne rozhodnúť, nie je, podľa môjho názoru, argument. Sudca v predstihu musí vedieť a poznať kauzu, a tu nejde o rozhodovanie, tu ide už o vyhotovenie rozhodnutia v rozhodnutej veci. Teda netreba doplňovať konanie, nejde o ďalšie úkony, tu ide o organizáciu práce sudcu tak, aby skutočne veci postupovali v pracovnom rytme a aby nemal možnosť niektoré veci, aj prípadne z nedbanlivosti, nechať nevyhotovené dlhší čas ako 30 dní. Záujmom spoločnosti musí byť zrýchliť konanie, a toto je ustanovenie, ktoré prispieva k tomuto spoločenskému záujmu.

Ďalej by som sa chcela vyjadriť k názoru spoločného spravodajcu pána poslanca Ficu. V spoločnej správe, ktorú mám k dispozícii, nenachádzam námet na § 74. Pokiaľ by však parlament zvažoval, nestotožňujem sa s názorom pána spoločného spravodajcu, pretože § 74 uvádza "proti rozhodnutiu má odkladný účinok väzby". Bod 5 spoločnej správy navrhuje navrhovaný doplňujúci text vypustiť. Súhlasím s vypustením navrhovaného doplňujúceho textu - aby sme si rozumeli. Pri manipulácii so spismi totiž môže nastať skutočnosť, že spis nebude v čase rozhodnutý, a potom súd nemá inú možnosť, jedine prichádza alternatíva, že obvinený musí byť prepustený z väzby na slobodu. To by nebolo dobré. Upozorňujem na ustanovenie, kde zákon ukladá súdu povinnosť v priebehu väzby sústavne sledovať opodstatnenosť a existenciu dôvodov väzby. Osobne sa domnievam, že toto ustanovenie postačuje.

Napokon by som sa vyjadrila k predloženému návrhu pána poslanca Polku. Osobne sa s ním stotožňujem. Už pri minulom vystúpení k Trestnému zákonu som v parlamente vyjadrila akúsi nespokojnosť s tým, že teória v snahe a argumentovaním.

že ide o vážne otázky, ktoré nemožno rýchlo riešiť, má snahu posunúť riešenie problémov na neskorší časový horizont. Napriek tomu, že je to skutočne veľké zaťaženie práve pre rezort, ktorý vediem, napriek tomu, že viem, že ma budete môcť volať na zodpovednosť za nesplnenie úlohy, pripájam sa k tomuto návrhu s tým, že by som požiadala, ak by bolo možné tie zásady dať do 30. 6. 1994. Verte, našou snahou bude skutočne to urýchliť. čas môžeme získať pri paragrafovanom znení, čo už potom nie je taký problém, ako je problém vydiskutovať si vlastnú koncepciu, teda zásady, ako bude vyzerať model nového trestného procesu. Preto vás prosím, ak je to možné, stotožnite sa s termínom 30. 6. 1994.

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani ministerke. Chcem sa spýtať pána spravodajcu, či si žiada záverečné slovo.

Poslanec R. Fico;

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k pozmeňujúcim návrhom alebo doplnkom, ktoré odzneli v rozprave.

Pán poslanec Brňák nesúhlasí so zmenou, ktorá je obsiahnutá v spoločnej správe pod bodom 8, a žiadal osobitné hlasovanie o tomto bode. Povedal, že v zákone nie je presne stanovené, v akej lehote má sudca vyhotoviť rozsudok v trestnej veci a že vraj táto lehota je daná iba podzákonnou druhoradou normou. Myslím, že takto nejako to bolo povedané. Chcem upozorniť, že § 129 odsek 1 Trestného poriadku hovorí presne dokedy má sudca vyhotoviť rozsudok. Je tu lenota iba 5 dni. Hovorí sa, že sudca vyhotoví rozsudok v lehote 5 dní odo dňa vyhlásenia. Čiže tým, že dávame sudcom 30-dňovú lehotu a ešte dokonca je tu možnosť predĺžiť 30-dňovú lehotu rozhodnutím predsedu súdu, vlastne umožňujeme súdom, aby boli trošku flexibilnejšie a mali viac času na kvalitné spracovanie rozsudkov.

Pokiaľ ide bod 2, opäť sa k nemu vrátim. Pani poslankyňa Korduliaková navrhuje, aby sme neprijali bod 2 spoločnej správy a ponechali pôvodný text navrhnutý v návrhu zákona. Tým sa vôbec nič nezmení, pretože, ako som povedal, bod 2 spoločnej správy je iba štylistické spresnenie textu, ktorý je obsiahnutý v návrhu zákona. Tu by som však chcel povedať, že v § 67 Trestného poriadku sa presne hovorí pri akých dôvodoch môže byť obvinený vzatý do väzby. Je to vtedy, ak sú obavy, že sa bude skrývať alebo ujde, alebo že nebude možné zistiť jeho totožnosť, pripadne že bude pôsobiť na svedkov alebo pokračovať v trestnej činnosti. Tým, že zavádzame do Trestného poriadku, alebo máme záujem zaviesť do Trestného poriadku aj väzbu prakticky bez dôvodov, že nie je potrebné, aby boli prítomné zákonné dôvody uvedené v § 67, ale je postačuje, ak je tu podozrenie zo spáchania závažného trestného činu, kde je dolná hranica 8 rokov, myslím si, že dosť neúmerne rozširujeme postih Trestného poriadku. Tu si treba uvedomiť, že väzba je inštitút, ktorý sa vzťahuje na nevinné osoby, nie na vinné osoby, pretože ktokoľvek je držaný vo väzbe, stále na neho platí prezumpcia neviny, až kým nie je k dispozícii právoplatný odsudzujúci rozsudok súdu. Z tohto dôvodu - to je môj osobný názor - povedal som hneď na samom začiatku, že ide o najcitlivejší problém celej novelizácie - sa osobne s bodom 2 nestotožňujem, teda vôbec s rozšírením väzby, ale pokiaľ ide o pripomienku pani Korduliakovej, opäť opakujem, že ide vlastne o ten istý text, došlo iba k štylistickým zmenám.

Pokiaľ ide o návrh uznesenia pána poslanca Polku, navrhuje určité termíny, v ktorých by rezort ministerstva spravodlivosti, lepšie povedaná vláda, mala spracovať zásady nového Trestného zákona a nového Trestného poriadku, a súčasne termín, kedy by do Národnej rady mal byť predložený konkrétny návrh nového Trestného zákona a Trestného poriadku. Teda nepôjde o žiadne čiastkové novelizácie, pôjde o úplne nový prepracovaný Trestný zákon a Trestný poriadok.

Som veľmi rád, poviem to veľmi otvorene, že pani ministerka prijala tú druhú alternatívu a prihlásila sa k termínu 30. 6. 1994 pokiaľ ide o zásady. Mám rozumieť, pani ministerka, že aj ten druhý termín je pre vás prijateľný, t. j. 30. 6. 1995? Lebo k tomu ste sa nevyjadrili - pokiaľ ide o paragrafované znenie. To znamená, že do roku 1995 máme k dispozícii dva roky, pretože teraz je polovica júla. Myslím si, že nie je to veľmi dlhá doba, ale je to dostatočná doba na to, aby sme mohli pripraviť slušný návrh Trestného zákona a Trestného poriadku. Chcel by som iba upozorniť, že čohokoľvek sa v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku dotkneme, okamžite to vyvoláva vášnivé diskusie. Už pri prerokovávaní Trestného zákona sme boli svedkami toho, aký je rozpor napríklad medzi praktikmi a teoretikmi, ktorým smerom sa má trestné právo uberať, či kriminálizáciou, penalizáciou alebo dekriminalizáciou, depenalizáciou. Veľké diskusie vyvolá napríklad systém trestov, či zavádzať nové druhy trestov alebo nie. A vôbec najväčší problém, ktorý budeme možno riešiť celý rok...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spoločný spravodajca, myslím si, že to bude patriť potom do kapitoly, keď budeme hovoriť o novom Trestnom zákone a novom Trestnom poriadku. Komentujme, prosím, len to, čo máme predložené.

Poslanec R. Fico;

Pán predseda, myslím, že mám záverečné slovo k predloženému návrhu uznesenia. Je to veľmi závažný dokument, ktorý ukladá pripraviť vo veľmi krátkej lehote...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chápem vás, ale ho komentujete vo vzťahu k svojmu zamestnaniu a povolaniu. Hovoríte o Trestnom zákone a teraz hovoríme o Trestnom poriadku.

Poslanec R. Fico;

Čiže, prikláňam sa k lehotám, ktoré navrhuje aj pani ministerka spravodlivosti, t. j. 2-ročnú lehotu - do roku 1995. Z mojej strany je to teda k jednotlivým pripomienkam a návrhom, ktoré odzneli v rozprave, všetko a môžeme pristúpiť k hlasovaniu o čiastkových zmenách a potom o celom návrhu.

Podpredseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa pani ministerka. Pani ministerka, upozorňujem, že vám musím udeliť slovo, ale tým otvárate rozpravu.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

uvedomujem si, že otváram rozpravu, ale viem, že rozprava asi nebude. Nemôžem však nechať nepovšimnuté jedno stanovisko pána spoločného spravodajcu, ktorým skreslil informáciu pre parlament. Povedal, že podľa súčasného Trestného poriadku už dnes je sudca viazaný 5-dňovou lehotou. Nesúhlasím, § 129 k vyhotoveniu rozsudku v odseku 2 hovorí: "Ak nebol rozsudok písomne vyhotovený už na porade, vyhotoví ho spravidla do 5 dni po vyhlásení predseda senátu. " Spravidla je ustanovenie, ktoré necháva sudcovi možnosť ho vyhotoviť aj za pol roka. Nepovoľujeme, neznižujeme, práve naopak predložený návrh sprísňuje a zavádza disciplínu do súdneho rozhodovania. Musela som to povedať, lebo išlo o skreslenie.

Ďalej väzba v spájaní s prezumpciou neviny nemá význam, pretože vo väzbe sa hladí na osobu, ktorá je vo väzbe, ako na nevinného, všetci s ním tak jednáme. Väzba nie je trest, väzba je ochrana spoločnosti pred tým, že by osoba, ktorá spáchala trestný čin, resp. na ktorú je podozrenie, že spáchala trestný čin, mohla v ňom pokračovať. Ďalej je to opatrenie, ktoré urýchľuje konanie, pretože osobu nemusia ku každému výsluchu hľadať po celej republike.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem a ja, len prosím technikov, keď bude hovoriť pani ministerka, aby stiahli decibely. /Smiech v sále. /

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pani ministerke, že vyvrátila jeden z najväčších argumentov, ktorý uviedol pán spoločný spravodajca, spočívajúci vo vyvrátení môjho návrhu na vypustenie bodu 8 spoločnej správy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pýtam sa, či má ešte niekto chuť prehovoriť v rámci rozpravy.

Poslanec R. Fico:

Pán predseda, môžem? Ešte som zabudol na jednu vec. Predseda NR SR I. Gašparovič:

V rámci rozpravy? Poslanec R. Fico;

Nie, to ešte bude v rámci záverečného vystúpenia spoločného spravodajcu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže ukončujem rozpravu. Prosím, pán spravodajca. Poslanec R. Fico;

Ďakujem. Prepáčte, ešte som niečo zabudol. Je to k § 74 ods. 1. Neviem, či tu nedošlo k nejakému nedorozumeniu. K § 74 ods. 1 bol v spoločnej správe podaný návrh, aby sme vypustili text, ktorý je v návrhu zákona, ktorý predkladá pani ministerka spravodlivosti. Tento § 74 ods. 1 sa týka sťažnosti proti rozhodnutiu o predĺžení väzby. Teraz neviem, z vystúpenia pani ministerky sa mi zdá, že došlo k nejakému nedorozumeniu, či pani ministerka trvá aj naďalej na tom, aby sme prijali to, čo je v spoločnej správe.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

V trestnom konaní proti každému uzneseniu je prípustná sťažnosť tam, kde nie je vyslovene uvedené, že sťažnosť sa nepripúšta.

Poslanec R. Fico:

Dobre. Iba toľko na spresnenie, aby bolo zrejmé, že sa prikláňa k spoločnej správe. Z mojej strany je to všetko, pán predseda, môžete dať hlasoval o pozmeňujúcich návrhoch.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec R. Fico:

Začali by sme pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. Na začiatku som navrhol, aby sme hlasovali an blok o bodoch 1, 3, 4, 6, 7, 8, 9 a 10, ale bol tu návrh pána poslanca Brňáka bod 8 dať na samostatné hlasovanie. Z toho dôvodu dávam návrh, aby sme hlasovali an blok o bodoch 1 s tým, že nahradzujeme slovo "prevádzkujú" - ako tu bol dodatok - v bode 1 spoločnej správy na "vykonávajú", teda ešte raz, o bodoch 1, 3, 4, 6, 7, 9 a 10. Odporúčam, aby sme všetky tieto body spoločnej správy prijali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S tým, že v bode 1 sa upravuje slovo "prevádzkujú" na "vykonávajú".

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto je za to, aby sme prijali body 1, 3, 4, 6, 7, 9 a 10 tak, ako je to uvedené v spoločnej správe? Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že sme prijali ustanovenia pod bodmi, ktoré nám predniesol pán spravodajca.

Poslanec R. Fico:

Bod 2 spoločnej správy, ktorý som navrhoval na osobitné hlasovanie, nechávam na voľnú úvahu pánov poslancov a poslankýň ako sa rozhodnú.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

K bodu 2 vystúpila aj pani poslankyňa. Ide o päť a osemročnú lehotu pri vzatí do väzby. Päťročná je pri obligu a teraz sa zvyšuje hranica na osem.

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za to, aby sme prijali bod 2 spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca to necháva vám na zváženie. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že 2 bod spoločnej správy sme prijali.

Poslanec R. Fico;

Ďalším bodom spoločnej správy je bod 5. Týka sa § 74 ods. 1. Neodporúčam prijať bod 5 spoločnej správy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Budeme hlasovať o 5 bode spoločnej správy s tým, že pán spravodajca ho neodporúča prijať. Pani ministerka naproti tomu ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali aj tento návrh zo spoločnej správy.

Poslanec R. Fico:

Posledným bodom zo spoločnej správy je bod 8, ktorý navrhol na osobitné hlasovanie pán poslanec Brňák. Odporúčam, aby sme bod 8 prijali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že aj toto ustanovenie zo spoločnej správy pod bodom číslo 8 sme prijali.

Poslanec R. Fico:

Z rozpravy vyplynul v podstate iba návrh na uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Polka. Je potrebné aby som vám precital ešte raz to uznesenie?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Páni poslanci si to neprajú. Poslanec R. Fico:

Predtým, ako budeme hlasovať o tomto uznesení, je potrebné, aby sme hlasovali o návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný poriadok, ako celku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o zákone ako celku.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok. /Potlesk. /

Ďakujem. Pán poslanec, prosím, uveďte uznesenie. Poslanec R. Fico:

Máme pred sebou ešte návrh uznesenia Národnej rady. Nebudem ho citát, len chcem zvýrazniť tie posledné lehoty, ktoré tu boli uvedené, aby nedošlo k nejakému omylu. Ukladá sa vláde Slovenskej republiky začať legislatívne práce na rekodifikácie trestnoprávnych predpisov a urýchlene vypracovať návrh zásad Trestného zákona a Trestného poriadku v termíne do 30. 6. 1994. Po druhé - spracovať vládny návrh Trestného zákona a Trestného poriadku v termíne do 30. 6. 1995.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Budeme hlasovať. Najskôr sa prezentujme.

Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za takto predložený návrh uznesenia?

Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k otázkam prípravy nových trestných kódexov.

Ďakujem, pán poslanec. /Potlesk. /

Šiestym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 271 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 271a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco. Prosím, pán minister.

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení zákona číslo 14/1993 Z. z.

Predkladaná novelizácia zákona o Štátnom fonde trhovej regulácie má na prechodné obdobie vytvoriť resp. zdokonaliť právny základ pre organizovanie agrárneho trhu v súlade so zásadami, ktoré si vláda Slovenskej republiky osvojila v koncepcii a zásadách agrárnej politiky, s ktorými ste vyjadrili aj vy súhlas. Podľa tejto koncepcie má novela okrem iného rámcovo vymedziť vzájomné vzťahy medzi účastníkmi agrárneho trhu, vrátane inštitucionalizácie trhu tak, že predkladaný návrh pamätá tiež na pružnejšie využitie najmä garantovanej ceny a ďalších nástrojov organizovania agrárneho trhu.

Celkovo novela vychádza z doterajších skúseností a je, ako to aj koncepcia zamýšľa, rozvinutím a zdokonalením doterajšieho mechanizmu trhovej regulácie prostredníctvom tohoto fondu. Cieľom je vytvoriť rámec pre preorientovanie doterajšej úzkej funkcie fondu zameranej len na pasívnu likvidáciu prebytkov na agrárnom trhu, na aktívne ovplyvňovanie trhu, čo si vyžaduje rozšírenie jeho funkcii i používaného inštrumentária na ovplyvňovanie orientácie účastníkov agrárneho trhu. Tieto zámery vyžadujú, aby novela spresnila právne postavenie fondu i výkon kompetencie jednotlivých orgánov z tohoto hľadiska. Fond zostáva naďalej štátnym účelovým fondom podľa zákona o rozpočtových pravidlách.

Na druhej strane však návrh zároveň vychádza z toho, že postavenie rady fondu je do určitej miery odchylné od postavenia rád v iných účelových fondoch. Zostáva síce naďalej v podobe poradného orgánu, ale zloženie rady fondu tak, ako ho predpokladá navrhovaná novela, je inštitucionálnou podobou určitej spoločenskej dohody a sociálneho partnerstva vo veciach organizovania agrárneho trhu. Od tohoto princípu sa odvíja aj určitý kompetenčný posun v mechanizme rozhodovania tak, ako je navrhnutý v predloženej novele, samozrejme, pri zachovaní nedeliteľnosti kompetencií príslušných orgánov.

Vážená Národná rada, podmienky, v akých sa nachádza súčasný agrárny trh a poľnohospodárstvo vôbec, si vyžadujú promptné prijatie novej právnej úpravy organizácie a fungovania Štátneho fondu trhovej regulácie. Verím, že predložená novela nájde vašu podporu.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi Bačovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Bohumila Kačmára, aby podal správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec B. Kačmár:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. bol pridelený na prerokovanie trom výborom, a to národohospodárskemu a rozpočtovému, ústavnoprávnemu a tiež Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Uvedené výbory predložený návrh prerokovali a schválili ho s pripomienkami ako sú uvedené v spoločnej správe.

Predkladaná novela si kladie predovšetkým za cieľ rozšíriť kompetencie Fondu trhovej regulácie, aby tento mohol v širšom rozsahu riešiť výkyvy na trhu poľnohospodárskych produktov, ako mu to umožňoval doterajší právny stav, ktorý pomocou fondu umožňoval riešiť iba prebytky na agrárnom trhu vývozom. Okrem toho svojimi ustanoveniami, dá sa povedať, umožňuje fondu pružnejšie reagovať na disproporcie, ku ktorým na trhu dochádza.

Ďalej pomerne striktne určuje zloženie rady fondu, ktorá pri tak širokom zastúpení je predpokladom objektívneho

posudzovania problémov v zmysle celospoločenských záujmov. Takýto spôsob regulácie trhu je obvyklý vo všetkých vyspelých krajinách s trhovou ekonomikou, kde sa produkcia potravín vzhľadom na svoju kontinuálnosť výroby a určitú neovplyvnitelnosť, čo sa týka dĺžky výrobných cyklov, predovšetkým v rastlinnej výrobe, ťažko reguluje ináč ako pohlcovaním či vstrebávaním prebytkov. V mnohých krajinách idú v regulácii ešte ďalej tým, že dokonca výraznejšie posúvajú kompetencie na samosprávne orgány pôsobiace v tomto odvetví, aby mohli pohotovejšie a citlivejšie reagovať na aktuálne problémy. Z tohoto dôvodu má predkladaný návrh opodstatnenie a navrhujem ho prijať.

Čo sa týka spoločnej správy, navrhujem prijať an blok pripomienky pod bodmi 1, 2, 3, 6, 7 a 10. Pripomienky pod bodom 4 a 5 sú súvisiace alebo sa navzájom vylučujú, treba o nich hlasovať samostatne. Odporúčam pripomienku pod bodom 5. Obdobne je to u pripomienok 8 a 9. Takisto sa prikláňam k pripomienke pod číslom 9. Pripomienku pod číslom 11 nechávam na samostatné hlasovanie. Ide o to, aby sme rozhodli, či rada fondu sa bude fixne riadiť svojim vnútorným organizačným poriadkom, alebo jej necháme len volnejšie kompetencie, aby rozhodovala o organizačnom usporiadaní.

To je všetko k spravodajskej správe. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Bohumilovi Kačmárovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

Je tu upozornenie, že sme vynechali bod číslo 12 na druhej strane spoločnej správy.

Poslanec B. Kačmár:

Ďakujem, ospravedlňujem sa. Takisto to patri do bloku, čiže k pripomienkam, ktoré odporúčam prijať an blok.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem.

Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, otváram rozpravu k šiestemu bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Taraj z KDH.

Poslanec Š. Taraj:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

v agrárnom programe Kresťansko-demokratického hnutia bola a je otázka trhovej regulácie a garantovaných cien poľnohospodárskych výrobkov zakotvená ako stabilizujúci faktor. Toto dokumentujem aj tým, že zákon Slovenskej národnej rady číslo 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie pripravili a predkladali ministri KDH a že aj touto cestou sa riešili závažné otázky nákupných cien a exportu. Žiaľ, z dôvodovej správy k novele zákona som nepostrehol pravú príčinu navrhovaných zmien a doplnkov. V dôvodovej správe sa spomínajú regulačné mechanizmy fungujúce v zahraničí a dodáva, že pôvodne boli známe aj u nás, ale ich vývoj bol prerušený. Pýtam sa kým, ale odpoveď iste sami poznáte, lebo pokiaľ viem, fond vznikol až v roku 1991.

Dôvodová správa podotýka, že v novele zákona o Fonde trhovej regulácie ide o prehĺbenie pôsobnosti tohto fondu

v rámci agrárneho trhu. Je to však novela, ktorá našu poslaneckú snemovňu tlačí k urýchlenému prerokovaniu bez predložených zásad zákona zdôvodňujúc to zlým stavom, v ktorom sa náš agrárny trh nachádza. Je to znovu len a len na úkor kvality novelizovaných zákonov.

Novela zákona o fonde má snahu sledovať i možnosť vyrovnania jednotlivých foriem podnikania v poľnohospodárstve s inými odvetviami, ale jej paragrafové úpravy tomu len málo vychádzajú v ústrety. Preto sa pýtam, prečo v rade fondu nie sú menované aj iné zväzy združujúce producentov poľnohospodárskej prvovýroby, najmä súkromne hospodáriacich roľníkov. Ďalej, ako bude fond obmedzovať ponuku, keď jeho funkcia by mala byť najmä podporná? Prečo sa dávajú fondu touto novelou tak veľké právomoci?

Preto navrhujem vyňať bod 2 spoločnej správy a vypustiť v bode 2 novely § 1 odsek 2a a nahradiť ho novým textom: "Podporuje stabilizovať resp. ekonomickými prostriedkami regulovať ponuky vybraných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov ďalej len "výrobky"/ na trhu, najmä "... atď. Podporujem síce garantované ceny, ale kto a ako určí spravodlivé rozdelenie nákupu aj súkromným roľníkom a agropodnikateľom? Preto určenie množstva výrobkov, spôsob jeho rozdelenia na kupujúcich a predávajúcich, by malo byť podľa regiónov a užívateľov vopred prerokované a zverejnené. Preto pokladám § 1 odsek 4 za málo dostačujúci.

Druhý môj pozmeňovací návrh je v § 1 odsek 5 zameniť slová "verejného návrhu" za slová "verejného konkurzu". Je to zrozumiteľnejšie.

Ďalej navrhujem vyňať zo spoločnej správy bod 6 a v § 2 odsek 3 doplniť "predsedom fondu je minister pôdohospodárstva".

Ďalej v § 4a sa fond nadriaďuje nad ministerstvo financií, a preto navrhujem v § 4a odsek 1 vypustiť slová "bez zbytočného odkladu". Je predsa len vecou dohody ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva financií v prípade príslušného uznesenia vlády k tomuto bodu ako upraviť dané náležitosti citované v § 4 odsek 1 písmeno a/, ale fond nemôže byť nadradený ministerstvu financií.

V § 4a odsek 1 písmeno c/ doplňujem ministerstvo pôdohospodárstva tiež z hľadiska zrozumiteľnosti.

Ďalej v § 2 odsek 6 zmeniť tak, ako to uvádza spoločná správa - a to podporujem, že na prijatie uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov rady. Je to na podporu spoločnej správy.

To je všetko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem, pán poslanec.

Keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa pánov poslancov a pani poslankýň, či sa ešte hlási niekto do rozpravy.

Prosím, pán poslanec Farkas. Poslanec P. Farkas:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

v zmysle prijatých zásad a koncepcií pôdohospodárskej politiky na podporu agropodnikateľov a samostatne hospodáriacich roľníkov podávam pozmeňujúce návrhy...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spravodajca, keby ste venovali pozornosť pánu poslancovi, podáva pozmeňujúce návrhy.

Poslanec P. Farkas:

... k bodu číslo 4 odsek 3 návrhu zákona, a to na strane 3 vypustiť číslo 14 a doplniť číslom "minimálne 12 členov".

K bodu 9 spoločnej správy za slovami "potravinárskej komory" doplniť vetu slovami "a ďalších záujmových zväzov združujúcich minimálne 5 % producentov poľnohospodárskej prvovýroby". V poslednej vete toho istého odseku vypustiť slovíčko "štyroch" a nahradiť slovíčkom "dvoch" a vypustiť druhú časť vety "minimálne jedného z jednotlivo hospodáriacich roľníkov" a ostáva "ostatní po jednom členovi". Prípadným prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov by sa dosiahlo, aby aj záujmy agropodnikateľov a samostatne hospodáriacich roľníkov boli adekvátne rešpektované v rade fondu. Je pravda, že v Poľnohospodárskej a potravinárskej komore sú zastúpení aj samostatne hospodáriaci roľníci, ale iba v malom počte. V komore prevládajú poľnohospodárske družstvá, štátne majetky, spracovateľské podniky a, žiaľ, v aparáte sú príslušníci bývalého Zväzu družstevných roľníkov.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Vrabec.

Poslanec M. Vrabec:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

mám pozmeňovací návrh k bodu 9 návrhu zákona. Nové znenie § 4a odsek 1 odporúčam upraviť takto:

Odsek 1 Rada fondu môže odporučiť

a/ Ministerstvu financií Slovenskej republiky

1. zaradenie do zoznamu tovarov s regulovanými cenami podľa osobitného predpisu 2a výrobky podľa tohto zákona,

2. vyhlásenie výšky garantovaných cien a iné rozhodnutia o regulácii cien,

3. vyhlásenie výšky vyrovnávacích dávok pri dovoze a ich zmeny.

b/ Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky

1. zaradenie do zoznamu tovarov, ktorých vývoz alebo dovoz vyžaduje úradné povolenie na výrobky podľa tohto zákona,

2. udelenie úradného povolenia podľa bodu 1 a určenie jeho podmienok.

c/ Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky /ďalej len "ministerstvo"/

1. vyhlásenie podmienok štátnych intervenčných nákupov a iných opatrení na podporu a organizovanie agrárneho trhu, ako aj ich začiatok a skončenie,

2. určenie rozsahu vývozu a dovozu podľa písmena b/,

3. vyhlásenie kvotácie pri jednotlivých výrobkoch.

Pokiaľ by tento pozmeňovací návrh neprešiel, navrhujem z § 4a ods. 1 vypustiť slová "bez zbytočného odkladu". Odôvodnenie: Rada fondu nie je právnickou osobou a nie je ani orgánom štátnej správy, preto nemôže zaväzovať ministerstvo, aby bez zbytočného odkladu muselo zabezpečovať úlohy ďalej uvedené. Okrem toho by navrhovaný text odporoval zákonu Slovenskej národnej rady číslo 127/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky v oblasti cien, kde pôsobnosť v tejto oblasti má kompetencie len Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave. Prosím, pán poslanec.

Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

doplnil by som § 4. V texte "na návrh rady fondu bez zbytočného odkladu" mám takýto pozmeňujúci návrh: "Po dohode s radou fondu", pretože znenie "bez zbytočného odkladu" je tam z toho dôvodu, ako to pán minister zdôvodňoval, že ak rada fondu rozhodne o tom, že by do zoznamu s regulovanými cenami mali ísť nejaké výrobky, a ministerstvo financií by to oneskorene prijalo, môže to mať negatívny dopad. Z toho

dôvodu je tam "bez zbytočného odkladu". Ale podľa dôvodov dvoch predrečníkov - pána Taraja a pána Vrabca - by bolo lepšie navrhnúť znenie odseku 1 "po dohode s radou fondu", kde by si dohodli s touto radou fondu aj termín zverejnenia alebo zaradenia do týchto zoznamov.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Tomečkovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Konštatujem, že nie. Dovoľte mi, aby som uzavrel rozpravu a spýtal sa pána ministra, či chce vystúpiť?

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

veľmi stručne by som chcel odpovedať na niekoľko závažnejších pripomienok, ktoré tu odzneli. Najviac pripomienok bolo na dikciu, keď rozhodnutia rady fondu bez zbytočných prieťahov alebo bez zbytočného odkladu majú realizovať ministerstvá. Chcem povedať, že pokiaľ by nebola takáto meritórná dikcia, celá myšlienka tejto novely je vlastne na vode a svojim spôsobom je zbytočná. Bolo o tom dosť diskusie vo vláde aj v legislatívnej rade. Dvakrát sa prerokúvala táto vec v legislatívnej rade. Je vyčistená, stanovisko legislatívnej rady je jednoznačné, že ide o právne čistú dikciu a riešenie, pretože, keď sa hovorí bez zbytočného odkladu, to neznamená, že to musí urobiť, ak je to v rozpore s nejakými predpismi. Keby to bolo v rozpore, vtedy odklad tam môže existovať, ale ak to nie je v rozpore, vtedy to musí vykonať. Ide o to, že keď rada, v ktorej sú aj zástupcovia spotrebiteľov, zástupcovia prvovýrobou, obchodu, je tam aj kvalifikovaný zástupca ministerstva financií, ktorý tam uplatňuje tieto myšlienky, názory a pozície ministerstva financií, keď sa toto fórum čoby nejaká úroveň spoločenskej dohody k tomuto odhodlá a prijme nejaký záver, aby tieto orgány štátnej správy bez nejakých skutočných vážnych dôvodov nevymýšľali a z nejakých administratívnych alebo formálnych organizačných dôvodov to neodďaľovali.

Môžem povedať, že teraz máme presne túto situáciu. Dali sme návrh na vyhlásenie minimálnej ceny u ošípaných. Trvalo to vyše dva mesiace, bola vyhlásená tento týždeň vo vestníku a nie je po dvoch mesiacoch aktuálna. Takže presne to sa sleduje, že pokiaľ sa tieto opatrenia majú prijímať, musia byť promptné.

Môžem zodpovedne povedať, že v Bruseli existuje za Európsku dvanástku skupina úradníkov alebo odborníkov, keď ich tak môžeme nazvať, a títo denne stanovujú ceny, denne stanovujú napríklad dovozné kvóty atď. Teda pokiaľ sa chce organizovať - to je názor rakúskeho ministra, nemeckého ministra, amerických, anglických expertov - pokiaľ chcete organizovať, robte to dokonale a využite na to všetky nástroje. Nemá význam do toho jednoducho doťahovať, dotýkať sa toho a robiť to polovičato alebo-alebo. Takže ministerstvo financií, ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo hospodárstva majú svoje kompetencie, budú robiť v rozsahu kompetenčného zákona, ale tu sa hovorí, že ak nemajú na to závažné dôvody, kde by mohol nastať odklad, bez zbytočného odkladu to musia vykonať. Takže je to aj právne čisté a je to funkčné z hľadiska myšlienky organizácie celého tohoto procesu.

Chcel by som vás ešte raz poprosiť, aby ste podporili tento vládny návrh. Je to dôsledne prediskutované aj v legislatívnej rade, aj vo vláde. Nakoniec, bolo to predmetom hlbokej diskusie aj v kompetentných výboroch, kde to bolo prerokované, a po vysvetlení to dostalo z výborov podporu. Chcel by som poprosiť, aby sme tieto diskusie a závery z diskusii vo výboroch tiež rešpektovali, ak môžem o to poprosiť.

Ďalej by som chcel pánu poslancovi Tarajovi povedať, že iné organizácie v rade - myslím si, že sme sa dohodli, a to bola aj pripomienka pána poslanca Farkasa, ktorého by som chcel poprosiť, aby ustúpil od svojho námetu na zmenu v zložení rady fondu. Myslím si, že tak ako je to v spoločnej správe, že za komoru tam budú štyria a z toho minimálne jeden musí byť za jednotlivo hospodáriacich roľníkov, je to dostatočne jasné a zaväzujúce. Pritom chcem povedať, ako už bolo aj konštatované, že agropodnikatelia a jednotlivo hospodáriaci roľníci sú tiež členmi komory, to znamená, že z tých štyroch môžu byť aj dvaja-traja menovaní do tejto rady, ale v spravodajskej správe sa uplatňuje meritórna dikcia, že minimálne jeden. Myslím si, že toto riešenie je šikovné a dobré. Riešenie, ktoré navrhuje pán poslanec Farkas, minimálne 5 %, sa mi zdá veľmi zložité a ťažko uplatniteľné. Takže sa prihováram za návrh v tomto smere, ktorý je v spoločnej správe.

Ďalej k obave pána poslanca Taraja, že touto novelou sa urýchlene tlačí do niečoho, si myslím, že dostatočne na tieto okolnosti odpovedá schválená koncepcia, ktorá tu bola pred dvoma dňami. Je to akt, ktorý nadväzuje na túto koncepciu. Je to jej realizácia. Takže myslím si, že táto koncepcia a rozklady, ktoré sú tam urobené, vlastne sú určitým spôsobom náhradou za požiadavku, aby boli k tejto novele osobitne vypracované zásady. Myslím si, že netrváme na tom, pokiaľ ide o novelu, aby zásady tu boli. Na druhej strane by

som chcel pripomenúť, že tieto myšlienky, opodstatnenosť a mechanizmus sú rozvedené v koncepcii, ktorú sme prijali.

Dovoľte mi, aby som vás ešte raz podnietil k tomu, aby ste podporili vládny návrh. Diskusia bola veľká na všetkých úrovniach, závery sú také, ako sú vo vládnom návrhu. A k tomu spornému bodu, čo sa týka kompetencií členov rady fondu, jednotlivo hospodáriacich roľníkov, je to riešené v spoločnej správe spravodajcu. Takže prikláňam sa k tomu riešeniu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Chcem sa spýtať pána spravodajcu, či si žiada záverečné slovo.

Poslanec B. Kačmár:

Pán predsedajúci, nakoľko pripomienky vznesené v rozprave boli pomerne rozsiahle a dosť závažne vstupujúce do zákona, chcel by som vás poprosiť o polhodinovú pauzu na to, aby som si ich zosúladil, aby sa navzájom nevylučovali a neschválili sme niečo, čo nebude mať logiku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Neviem, či s tým budú súhlasiť páni poslanci. /Všeobecný súhlas v sále s vyhlásením prestávky. /

Páni poslanci, pani poslankyne, dohodneme sa, že to bude 15 minút a o 30 minút sa tu stretneme s tým, že vás chcem upozorniť, že je to vlastne posledný bod dnešného programu 21. schôdze. Keďže sme si odsúhlasili, že bod číslo 1 o školských zariadeniach sme preložili na pondelok, po tejto prestávke, po hlasovaní, by sme dnes skončili rokovanie 21.

schôdze a prerušili by sme ju. Prerušená 21. schôdza by začala v pondelok o 10. 00 hodine s programom, že by tam bol vládny návrh zákona o školských zariadeniach, ďalej by tam bola voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a jeho podpredsedov. Tým by sme skončili 21. schôdzu a v pondelok hneď poobede by sme pokračovali v programe 20. schôdze, ktorá by sa skladala len z voľby guvernéra, z odpovedi na písomné interpelácie, z interpelácii a pripadne všeobecnej rozpravy. Čiže v pondelok by sme mohli definitívne ukončiť zasadnutie obidvoch schôdzí. Chcel som sa teraz spýtať, či nechcete, aby sme dnes o 14. 00 hodine pokračovali v 20. schôdzi, ale dostal som informácie od predsedov klubov, že nie a že je zabezpečené lietadlo.

Takže máme prestávku, stretneme sa o 30 minút. /Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti a zaujali svoje miesta.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 68 poslancov. /

Je nás málo. Prosím, skúsme sa ešte raz prezentovať. /Prezentovalo sa 73 poslancov. /

Prišiel ešte pán poslanec Dzurinda a pán poslanec Mikloško, takže nás je 75, a prichádzajú i ďalší poslanci. KDH zachránilo parlament.

Pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Ďakujem, pán predseda, za uznanie. Niekedy na poslancov klubu HZDS čakáme podstatne dlhšie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Tak som rád, že ste ich predbehli. /Smiech v sále. /

Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalej. Prosím spravodajcu pána poslanca Bohumila Kačmára, aby uvádzal hlasovanie.

Poslanec B. Kačmár:

Myslím si, že ešte mám posledné slovo. Problematika, ktorá bola nastolená v rozprave, sa dotýka viacerých oblastí, ale z toho, čo tu odznelo, závažná je predovšetkým tá oblasť, ktorá sa dotýka § 4a. Ide o to, či teraz rozhodneme, že rada fondu, ktorá je poradným orgánom ministra, bude mať kompetencie, ktoré neprislúchajú zatiaľ ani ústredným orgánom štátnej správy, čiže ani jednotlivým ministerstvám. Proste ministerstvá nie sú navzájom nadradené, ale sú rovnocenné. Je mi ťažko k tomu zaujať teraz jednotné stanovisko. Je to veľmi závažná vec a zrejme bude treba iba hlasovaním rozhodnúť, ale uvedomiť si, o čo tu teda ide, či rada fondu bude nadradená jednotlivým ministerstvám, čiže po jej odporúčaní ostatní to poslušne vykonajú, alebo bude tu možnosť určitej dohody, pretože tento fond je oblasť jedného rezortu. Myslím si, že ministerstvo hospodárstva a predovšetkým ministerstvo financií zodpovedá za ekonomiku v celom rozsahu, čiže nie jednorezortne. Sám sa rozhodujem, či budem vôbec dávať odporúčania k jednotlivým návrhom. Ale môžeme prejsť k spoločnej správe.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dovoľte, aby som vás prerušil, lebo pán minister sa chce k tejto otázke vyjadriť.

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Musím zareagovať na to, čo sa tu povedalo, pretože si myslím, že neskôr by sa to mohlo trošku inak vnímať. Vo vládnom návrhu zákona sa hovorí, že bez zbytočného odkladu. Vysvetlím to. Rada fondu povie, že minimálna cena ošípaných má byť 25 korún. Toto sa oznámi ministerstvu financií. Ministerstvo financií to dá do šuplíka a nebude konať, to znamená, že porušilo tento zákon, lebo bez zbytočného odkladu nekonalo. Uvediem druhý prípad. Ministerstvo financií má vážne dôvody, dajme tomu také, že podľa ich informácií je nedostatok ošípaných, a napíše rade fondu, že z takýchto a takýchto dôvodov váš návrh alebo vaše rozhodnutie o minimálnej cene sme neakceptovali, rozhodnutie sme odložili, dokiaľ si to nevydiskutujeme. To znamená, že je to prípad, keď odložilo toto rozhodnutie, ale nie je to kvalifikované, že to bolo zbytočne odložené, čiže môže odložiť, keď má dôvody, ale keď nemá dôvody, nemôže odložiť a musí konať - aby sme sa rozumeli, čo je myslené bez zbytočného odkladu.

Teda ešte raz - ak má ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva alebo ministerstvo pôdohospodárstva dôvody na to, aby rozhodnutie Rady Fondu trhovej regulácie odložilo, neakceptovalo a otvorilo na túto tému diskusiu, môže to urobiť, vtedy dodržuje zákon, lebo má dôvod, aby odložilo rozhodnutie, ale ak nemá ten dôvod a neuvedie ho, toto rozhodnutie musí akceptovať. Takže nie je to nadradenie, to je skutočne veľmi zlá interpretácia, že je to nadradenie rady fondu nad jednotlivé orgány štátnej správy. Nie je to vôbec nadradenie. Je to návrh, ktorý má vysokú mieru záväznosti. Ak orgán štátnej správy nemá vážne dôvody na to, aby to neurobil, tak to musí urobiť. Ak má vážne dôvody, rozhodnutie neprijme, odloží to a ide sa o tom diskutovať. Takže nedotýka sa to v žiadnom prípade kompetencií.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Týmto vystúpením pána ministra bola otvorená rozprava. Hlási sa pani poslankyňa Bartošíková, potom pán poslanec Táraj.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážení členovia parlamentu,

chápem, že poľnohospodárstvu neobvykle komplikuje situáciu odďaľovanie termínu uplatnenia nejakých návrhov rady, najmä v prípade, keď sa to dostane do pozície, že tie ceny sú už zbytočné, že proste sa premeškal termín, a chápem aj potrebu riešiť tento problém. Vedela by som prijať uznesenie, ktorým by Národná rada zaväzovala príslušného ministra, aby tak reagoval - povedzme - do 14 dní alebo troch týždňov. Ale upozorňujem na to, že formuláciou, aká je v ďalších slovách, že ministerstvo na návrh fondu bez zbytočného odkladu zaraduje, vyhlasuje ceny, vlastne sa stáva, že síce aj s odkladom, ale vyhlásiť ich musí, je to príkazová forma. Ja to chápem tak, a ospravedlňujem sa, ak zle.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Táraj.

Poslanec Š. Taraj:

Vážené kolegyne, kolegovia,

osobne chápem pána ministra, ale predsa len podporujem slová mojej predrečníčky. A pýtam sa: Potom čo vláda na svojich zasadnutiach? Nemôže uznesením, ako som to tam povedal, povedať ministrovi financií alebo i ostatným ministrom, že to treba takto urobiť? Vecí sa schádzajú každý týždeň. V tom je tá pointa. Ale do zákona to vonkoncom nemôžeme dať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte pán poslanec Tomeček. Poslanec P. Tomeček:

Pán predseda, vychádzal som práve z toho, že po dohode s radou fondu tieto ministerstvá budú uskutočňovať ustanovenia odsekov, ktoré tam majú. V prípade, že sa rada fondu nedohodne s jednotlivými ministerstvami, myslím si, že inštitút vlády je na to, aby si to mohli páni ministri vo vláde dohodnúc a uznesením vlády zaviazať jedného alebo druhého ministra, aby takéto opatrenia uskutočnil. Čiže až po dohode s radou fondu by sa mali jednotlivé odseky plniť. V prípade, že dohoda nepríde, okamžite si to má možnosť pán minister uplatniť vo vláde a tento problém vo vláde vyriešiť.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Varjú.

Poslanec J. Varjú:

Vážená Národná rada, dámy a páni,

chcel by som upozorniť, že tento dokument je vládny návrh, teda vo vláde to bolo už prerokované a bolo to schválené - aby sme to nepokazili. Ide o podstatnú vec, čo tu chceme zrušiť, však to nefungovalo, a v danej chvíli si nemôžeme dovoliť nefunkčnosť a nepružnosť na trhu potravín, lebo to potom robíme zbytočne. O to tu ide. Pre tento fond aj pre ďalšie orgány štátnej správy platia všeobecne záväzné právne normy. Samozrejme, tie nesmie nikto porušiť, a keď by išlo o porušenie týchto noriem, samozrejme, že to tento fond nebude akceptovať. Ide o funkčnosť. A ešte raz opakujem, že je to vládny návrh, teda vo vláde to už bolo vydiskutované.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Je mi ľúto, že vláda nepostrehla napríklad tento rozpor v § 4a, že je tu návrh v prvom riadku a potom už je len imperatív a nie je tu vôbec inštitút, ktorý rozhodne. Celá dikcia by bola len vtedy správna, keby bolo "na základe rozhodnutia rady fondu". Vtedy by to sedelo. Ináč je to nedoriešené a treba to doriešiť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Chceli ste pri doriešení povedať aj pozmeňujúci návrh? Lebo je to príkazové - na návrh rady.

Poslanec M. Tahy:

Je tu jeden závažný problém. Mohlo by sa to riešiť takým spôsobom, že na návrh rady fondu bez zbytočného odkladu a teraz by mala byť takáto dikcia: "Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodne o zaradení... atď. " Ale je tu jeden problém, že musí tu byť aj súčinnosť niektorých rezortov v niektorých prípadoch, a to nie je také jednoduché legislatívne takto ad hoc vyriešiť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, lebo keď povieme, že rozhodne, potom môže a nemusí, lebo rozhodne o zriadení alebo o nezriadení.

Poslanec M. Tahy:

Pán minister Baco pripustil aj negatívny ohlas zo strany rezortu na odporúčanie rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Ak nie, uzatváram rozpravu a prosím pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

Poslanec B. Kačmár:

Áno, už len jednu vetu. Myslím, že včera to tu odznelo, že demokratická forma vlády je veľmi ťažká, ale predsa ju chceme.

Teda k samotnej spravodajskej správe: Pán poslanec Táraj navrhoval vypustiť bod 2. Po vzájomnej dohode môžeme v bloku hlasovať o druhej časti bodu 2, pretože tej sa nedotýka, a o prvej časti potom budeme hlasovať. Čiže v bloku zostávajú bod 1, bod 2 - tá druhá časť, ktorej sa jeho návrh nedotýka, bod 3 - tam ešte by som prosil spresniť v zátvorke, kde je § 2 ods. 2 písmeno b/, má byť § 1. Ďalej bod 6, bod 7, bod 10 a bod 12. Navrhujem prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spravodajca, myslím, že pri bode 6 tiež bol návrh na vypustenie bodu la. Navrhoval to pán poslanec Táraj alebo niekto iný, nemám tu poznačené.

Poslanec Š. Táraj:

V § 2 ods. 6 sa stotožňujem so spoločnou správou. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže je to v poriadku, môžeme hlasovať an blok aj o bode 6?

Poslanec Š. Taraj:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1, číslo 2 - len o druhej časti, o bode 3, o bode 6, o bode 7, o bode 10 a o bode 12. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali za.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za takto pánom spravodajcom predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že sme prijali návrh pána spravodajcu. Poslanec B. Kačmár:

Teraz budeme hlasovať o prvej časti bodu 2. Aj po dohode s legislatívou formulácia pána Taraja sa zdá príhodnejšia, preto odporúčam neprijať prvú časť zo spravodajskej správy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Keby ste nám prečítali, čo prijímame. Poslanec B. Kačmár:

Odporúčam neprijať druhú časť a o jeho návrhu budeme hlasovať až po spravodajskej správe. Teraz nemôžeme.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Goč. Poslanec R. Goč:

Pred chvíľou sme hlasovali o prijatí týchto bodov an blok. Prijali sme bod 2 kompletne.

Poslanec B. Kačmár;

Neprijali. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie. Pán spravodajca povedal, že budeme hlasovať an blok o bode 1, o bode 2 len pokiaľ ide o druhú časť, o bodoch 3, 6, 7, 10 a 12. O prvej časti bodu 2 sme nehlasovali.

Poslanec R. Goč:

Zaviedli sme úplne nový systém hlasovania, pretože vždy to bolo jednoznačne tak, že sme niektorý bod neprijali, rozobrali sme ho a potom sme hlasovali o úplnom znení. Skutočne takto sa hlasovať nemôže.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takýto návrh dal pán spravodajca, takýto návrh sme od neho prijali.

Poslanec B. Kačmár:

Tá druhá časť sa meritórne dotýka iného, než je v prvej časti, čiže v podstate to nemal byť jeden bod, lebo sa to dotýka dvoch rozdielnych častí. Nebol teda dôvod hlasovať o tom spoločne, navzájom to nenadväzuje.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Čiže prijali sme to tak, ako ste to predložili, pán spravodajca. Pokračujte ďalej.

Poslanec B. Kačmár:

Hlasujeme o bode 2 v prvej časti. Odporúčam neprijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Hlasujeme o bode 2 v prvej časti. Pán spravodajca to neodporúča prijať.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 87 poslancov. Kto je za takto predložený návrh? Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Čiže tento návrh pána spravodajcu sme neprijali. To znamená, že ostáva pôvodný bod 2.

Poslanec B. Kačmár:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pokračujte. Poslanec B. Kačmár:

Body 4 a 5 spolu súvisia alebo dotýkajú sa tej istej problematiky. Prikláňam sa k tomu, že v bode 5 je presnejšia alebo vhodnejšia formulácia. Teda neodporúčam prijať bod 4. Hlasujeme o bode 4.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Teda hlasujeme o bode 4 a pán spravodajca ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za?

Za návrh nehlasoval žiaden poslanec.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:

Následne na to odporúčam prijať bod 5. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať o bode 5 s odporúčaním pána spravodajcu prijať.

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za takto predložený návrh? Pán spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali.

Poslanec B. Kačmár:

Opäť body 8 a 9 spolu súvisia alebo dotýkajú sa tej istej problematiky, hovoria o zložení rady. Chcem podotknúť, že aj návrh pána Farkasa sa dotýka tohto bodu. Odporúčam prijať formuláciu v bode 9, čiže neodporúčam bod 8.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať o bode 8, ktorý pán spravodajca neodporúča prijať.

Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za? Pán spravodajca hovorí, že treba povedať nie.

Za návrh hlasovali 3 poslanci.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že bod 8 sme neprijali.

Pán spravodajca, budeme hlasovať o bode 9. Poslanec B. Kačmár:

Áno. Odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 90 poslancov. Kto je za? Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali. Poslanec B. Kačmár;

V bode 11 máme rozhodnúť o tom, či rada fondu si urobí záväzný organizačný poriadok ako dokument, ktorým sa bude riadiť, alebo len necháme volnú formuláciu v organizačnom usporiadaní. Nechávam na zváženie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže hlasujeme o bode 11 s tým, že pán spravodajca nám nevie dať odporúčanie a necháva to na naše rozhodnutie.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.

Inak pán minister je toho názoru, že by sme to nemali prijať.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali bod 11 spoločnej správy. Poslanec B. Kačmár:

Vyčerpali sme pripomienky spoločnej správy, teraz pristúpime k jednotlivým pozmeňovacím návrhom. Prvý bol návrh

pána Taraja. Týka sa bodu 2 spoločnej správy, ktorý sme neprijali a pozmeňuje § 1 odsek 1 písmeno a/ v takomto znení:

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spravodajca, ale bod 2 sme prijali. Poslanec B. Kačmár:

Bod 2a sme prijali. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nechali sme bod 2a podľa spoločnej správy. Poslanec B. Kačmár:

Nie podľa spoločnej správy, my sme neprijali túto formuláciu zo spoločnej správy a nechali sme si vlastne otvorené dvere.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Neprijali sme to. Povedali ste takto: Dali sme na hlasovanie an blok jednotlivé body s tým, že v bode 2 nechávame na samostatné hlasovanie druhý odsek.

Poslanec B. Kačmár:

A hlasovali sme o tom samostatne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prijali sme ho a druhý odsek ostal v pôvodnom znení podľa spoločnej správy. To znamená, že už o ňom hlasovať

nemôžeme. Tak ste to navrhli a tak sme to urobili. O bode 2 už hlasovať nemôžeme.

Pán poslanec Tahy - faktická pripomienka. Poslanec M. Tahy:

Pán predseda, ak sa nemýlim, v bode 2 sme prijali druhý odsek.

Poslanec B. Kačmár:

Pán predsedajúci, prijali sme druhý odsek, o ktorom sme hlasovali v bloku. O prvom odseku sme hlasovali samostatne a neprijali sme ho.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže, aby sme neurobili nejaký lapsus.

Začiatok bodu 2 znel, že § 2 odsek 1 sa dopĺňa novými odsekmi 2 až 6, ktoré... atď. To sme neprijali a prijali sme návrh k § 1 odsek 2 písmeno b/ za slovom "na podporu a organizovanie" sa vkladá slovo "agrárneho".

Poslanec B. Kačmár:

Prosím vás, ak to meritórne vysvetlím a keby sme boli trošku ústretoví, ani v bode 1 sa nedotýka toho problému, o ktorom hovoríme.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Ideme hlasovať o tom tak, ako ste to predložili, čiže hlasujeme o pozmeňovacom návrhu.

Poslanec B. Kačmár:

O pozmeňovacom návrhu poslanca Taraja, kde tento text znie: "Podporuje stabilizovať alebo ekonomickými prostriedkami regulovať ponuky vybraných poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov /ďalej len "výrobky na trhu"/ s tým, že.. "

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Aký je váš názor? Poslanec B. Kačmár:

Odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za? Pán spravodajca odporúča prijať tento pozmeňovací návrh.

Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec B. Kačmár:

Ďalší návrh pána Taraja bol v § 1 odsek 5 zameniť slová "verejného návrhu" za slová "verejného konkurzu". Myslím si, že je bezpredmetné o tomto hlasovať, pretože zo spoločnej správy sme prijali formuláciu, kde už táto časť vypadla.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

To znamená, že navrhujete neprijať? Poslanec B. Kačmár:

Nemáme čo zameniť, lebo táto časť už vypadla. Predseda NR SR I. Gašparovič:

O tom nemusíme hlasovať. Môžeme prejsť na ďalší pozmeňujúci návrh pán poslanca Taraja.

Poslanec B. Kačmár:

Áno, § 4a odsek 1, navrhuje doplniť slová "predsedom fondu je minister" slovom "pôdohospodárstva". Myslím si, že to nie je nutné, pretože na začiatku zákona je zavedená legislatívna skratka, čo sa pod pojmom minister myslí. Môžeme o tom hlasovať, ale logicky to nedáva zmysel, pretože je tam takáto skratka. Ak budeme o tom hlasovať, navrhujem neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať, je to pozmeňovací návrh. Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za prijatie tohoto návrhu? Pán spravodajca hovorí, že ho nemáme schváliť.

Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

Tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

Poslanec B. Kačmár:

Ďalej pán poslanec Táraj navrhuje v § 4a odsek 1 vypustiť slová "bez zbytočného odkladu". Tohoto odseku sa dotýkal aj návrh pána poslanca Vrabca, aj návrh pána poslanca Tomečka. Osobne sa prikláňam k formulácii, ktorú pán poslanec Tomeček navrhoval. Neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Aby nedošlo k omylu, hlasujeme o návrhu pána Taraja. Poslanec B. Kačmár:

Áno - vypustiť slová "bez zbytočného odkladu". Neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

To znamená, ste za to, aby to "bez zbytočného odkladu" tam ostalo?

Poslanec B. Kačmár:

Nie, je ešte iná formulácia. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Hlasujeme o tomto návrhu s tým, že pán spravodajca odporúča neprijať tento návrh.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov. Kto je za? Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:

Ďalší návrh pána Taraja znel: v § 4a ods. 1 doplniť za slovo "ministerstvo" slovo "pôdohospodárstva". Opäť je táto legislatívna skratka už zavedená. Neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Navrhovateľ pozmeňovacieho návrhu pán Taraj. Poslanec Š. Taraj:

Vážené kolegyne, kolegovia,

som si vedomý toho, že v zákone to je, ale v novele sa viackrát spomína "minister", "ministerstvo", "iné ministerstvá". Práve v tomto kontexte by bolo rozumné to ponechať, pretože tam je hneď "a/ ministerstvo financií", "b/ ministerstvo hospodárstva" a potom je po c/ len "ministerstvo". Tam patri "ministerstvo pôdohospodárstva".

Poslanec B. Kačmár:

Pán Taraj, čo sa týka iných ministerstiev, sú tam vymenované, ale na začiatku zákona je zavedená legislatívna skratka "ministerstvo pôdohospodárstva" ďalej len "ministerstvo". To je pokryté. Neodporúčam tento návrh prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Budeme hlasovať. Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za tento pozmeňovací návrh s tým, že pán spravodajca ho odporúča neprijať?

Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Kto je proti návrhu? Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

To znamená, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec B. Kačmár:

Ďalej pán Táraj podporuje bod spravodajskej správy, kde sa hovorí, že rada rozhoduje väčšinou. Tento bod sme v spoločnej správe prijali, takže je bezpredmetné o ňom hlasovať.

Bol tu návrh pán poslanca Farkasa na zloženie rady. V spoločnej správe sme už prijali návrh, akým spôsobom bude táto rada zostavená, takže je bezpredmetné o ňom hlasovať.

Ďalej bol tu návrh pána poslanca Vrabca, kde § 4a odporúča zmeniť, "rada Fondu môže odporučiť... " a ďalší text je vlastne len gramaticky upravený. Obsah je ten istý ako v pôvodnom návrhu, len je to v inom páde. Neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za? Pán spravodajca neodporúča tento pozmeňovací návrh prijať.

Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Takže sme neprijali ani tento pozmeňovací návrh. Poslanec B. Kačmár:

Ďalší návrh pána poslanca Vrabca bol opäť vypustiť text "bez zbytočného odkladu". O tomto návrhu - síce bol to návrh iného navrhovateľa, sme rozhodli, že ho neprijímame. Neviem, či máme o ňom znovu hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Keď sme už raz rozhodli, že ho neakceptujeme, nebudeme hlasovať druhýkrát.

Poslanec B. Kačmár:

Posledný tu bol návrh pána poslanca Tomečka, kde text "na návrh rady Fondu bez zbytočného odkladu" navrhuje nahradiť formuláciou "po dohode s radou Fondu" a ďalej všetko platí. Odporúčam tento návrh prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za? Pán spravodajca odporúča tento návrh prijať.

Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Neprijali sme ani tento pozmeňovací návrh. Poslanec B. Kačmár:

Ďakujem. Zverili sme Fondu právomoci, aké má len predseda vlády. Ale prosím. Teraz hlasujeme o celkovom návrhu zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených doplnkov, ktoré sme tu prijali.

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za takto upravený vládny návrh?

Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. /Potlesk. /

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pri schvaľovaní programu 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme si odhlasovali, že body programu Nová voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Voľba dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach prerokujeme v pondelok 19. júna 1993. To znamená, že mi dnes ostáva prerušiť túto schôdzu s tým, že budeme pokračovať v pondelok o 10. 00 hodine.

Pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám, aby po tomto ťažkom týždni vám doma manželia a manželky vyhoveli vo vašich želaniach. /Potlesk/.

Tretí deň rokovania

21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

19. júla 1993

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v prerušenom rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 122 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.

V rokovaní budeme pokračovať siedmym bodom programu, ktorým je

Nová voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení prítomní,

na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 25. júna 1993 v prvom kole ani v opakovanej voľbe nebol zvolený predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, preto pristúpime teraz k jeho novej voľbe.

Návrh na novú voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky ste dostali v tlači číslo 274.

Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 224 z 21. mája 1993 sme schválili volebný poriadok na voľbu predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky, ktorý vychádza z príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky i zákona o rokovacom poriadku a zákona o poslancoch.

Týmto volebným poriadkom sa budeme riadiť a z neho vychádzať. Najskôr uskutočníme novú voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a po jeho zvolení sa uskutoční voľba dvoch podpredsedov, ako to určuje článok 5 ods. 1 a 2 volebného poriadku.

Podľa článku 4 ods. 2 volebného poriadku som 9. júla 1993 overil správnosť podania návrhov kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Môžem konštatovať, že všetky návrhy, ktoré boli k 9. júlu 1993 do 16. 00 hodiny podané, sú v súlade s článkom 2 ods. 1 až 4 volebného poriadku.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

Národnej rade Slovenskej republiky sú predložené štyri návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, a to v abecednom poradí na pána Pavla Bielika, na pána Igora Urbana, na pána Mariána Vánku a na pána Jozefa Zselenáka.

Chcem vám oznámiť, že podľa článku 6 ods. 2 volebného poriadku pán poslanec Radomír Žingor, ktorý navrhol pána Igora Urbana na kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, mi listom oznámil, že berie tento svoj návrh kandidáta späť.

V poslednej chvíli som dostal dopis od pána Jozefa Zselenáka, kde mi píše, že v súlade s článkom 7 volebného poriadku na voľbu predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky berie späť svoj súhlas s kandidatúrou na funkciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu v týchto voľbách. Z toho dôvodu teda meno kandidáta pána Igora Urbana a kandidáta pána Jozefa Zselenáka nebude na hlasovacom lístku uvedené. Keďže pán Zselenák mi však svoju požiadavku dal len v tomto momente, jeho meno zrejme na lístku bude uvedené, nebude uvedené meno pána Urbana, kde som dostal dopis predtým. Musím sa spýtať pracovníkov Národnej rady, či sú schopní veľmi rýchlo odstrániť z hlasovacieho lístka meno pána Zselenáka, či dáme natlačiť nové kandidátky. Bolo by to lepšie, aby nedošlo k omylu a k neplatným lístkom. Pán Dr. Knapp hovorí, že hlasovací lístok bude opravený za 10 minút.

Ďalej vám chcem oznámiť, že do tejto chvíle nikto z ďalších poslancov - navrhovateľov svoj návrh na kandidátku nevzal späť - okrem menovaných. Ostatní kandidáti svoj súhlas nevzali späť a podľa článku 6 ods. 1 volebného poriadku budú môcť byť volení.

Podľa článku 6 ods. 1 je v tomto prípade možná aj rozprava. Vyhlasujem preto rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu žiadosť. Hlási sa niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Vážená Národná rada,

podľa článku 1 volebného poriadku budeme predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky voliť tajným hlasovaním. Chcem upozorniť, že na jeho zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Postup pri hlasovaní je upravený v článku 8 volebného poriadku. V zmysle schváleného postupu poslanec upraví hlasovací lístok tak, že vodorovne prečiarkne mená a priezviská kandidátov, s ktorými nesúhlasí. Na iné úpravy hlasovacieho lístka sa neprihliada. Platný hlasovací lístok je ten, na ktorom je ponechaný najviac jeden kandidát na predsedu. Neplatnosť hlasovacieho lístka a zdržanie sa hlasovania je vyjadrené v článku 9 ods. 3 a 5 volebného poriadku.

Teraz by sme mali pristúpiť k tajnému hlasovaniu s tým, že overovatelia by rozdali hlasovacie lístky. Keďže lístky nemáme, budeme musieť chvíľku počkať. Budeme mať desaťminútovú prestávku s tým, aby sme radšej neopúšťali miestnosť.

Prosím, pán poslanec Andel - faktická poznámka. Poslanec M. Andel;

Trošku odbočím. Chcel by som požiadať členov výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, aby sme sa počas sčítavania hlasov stretli v Štúrovom salóniku. Ďakujem.

Predseda NR SR J. Gašparovič:

Ešte chcem povedať, že hlasovacie lístky nebudú rozdávať pracovníci Kancelárie Národnej rady, ale od prvého momentu dostanú lístky do rúk overovatelia a tí ich budú rozdávať aj kontrolovať, aby nedošlo k omylu alebo podozreniam, že zo strany pracovníkov kancelárie by mohlo dôjsť k nepresnosti.

/Po rozdaní hlasovacích lístkov. / Pristúpime k hlasovaniu.

Najskôr budú hlasovať overovatelia, potom pôjdeme my a potom ostatní poslanci.

Pýtam sa, či je ešte niekto, kto nevykonal voľbu.

Konštatujem, že všetci vykonali akt tajného hlasovania. Prosím, aby ste zaujali svoje miesta.

Prosím overovateľov, aby sa odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Do rokovacej miestnosti majú vstup len poslanci Národnej rady a členovia vlády.

Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti, chceme oznámiť výsledky volieb.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovoľte, aby som vás oboznámil s výsledkami voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Na novú voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej

republiky, ktorá sa uskutočnila tajným hlasovaním 19. júla 1993, bolo poslancom vydaných 140 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 139 platných hlasovacích lístkov a jeden neplatný hlasovací lístok, teda všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

Za kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Pavla Bielika hlasovalo 50 poslancov.

Za kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Mariána Vánku hlasovalo 79 poslancov. Pre vysvetlenie: desiati poslanci škrtli obidvoch kandidátov.

Na zvolenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že navrhnutý kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Pavol Bielik nezískal potrebnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čim potvrdzujú, že nebol zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Overovatelia konštatujú, že navrhnutý kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Marián Vanko získal potrebnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čím potvrdzujú, že bol zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Overovatelia podľa článku 11 ods. 1 volebného poriadku poverujú poslanca Poliaka oznámiť výsledky voľby.

Overovatelia súčasne žiadajú, aby v súlade s článkom 11 ods. 2 volebného poriadku predsedajúci schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil, že pán Marián Vanko bol v novej voľbe zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem overovateľovi pánu poslancovi Poliakovi za oboznámenie s výsledkom voľby.

Vvhlasujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej repána Mariána Vánku. /Potlesk. /

Pán Marián Vanko sa hlási s faktickou poznámkou. Predseda NKÚ M. Vanko:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

úprimne ďakujem za dôveru. Sľubujem, že všetky svoje sily, schopnosti dám do služieb Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

ôsmym bodom programu je

Voľba dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Pán poslanec Mikloško sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, aj keď vám to nie je príjemné, ale klub KDH žiada prestávku po tejto voľbe. /Šum v sále. / Predsa sa musíme poradiť, veď to je úplne samozrejmé.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Rešpektujem to. Vyhlasujem na žiadosť predsedu klubu KDH 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme pokračovať v rokovaní.

Návrh na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky ste dostali v tlači číslo 274.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

voľba dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je upravená vo volebnom poriadku rovnako ako voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. To znamená, že pri voľbe dvoch podpredsedov budeme postupovať obdobne.

Pokiaľ ide o overenie platnosti navrhovaných kandidátov, konštatujem, že boli podané v súlade s článkom 2 ods. 1 až 4 volebného poriadku.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

Národnej rade Slovenskej republiky je predložených päť návrhov kandidátov na dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, a to v abecednom poradí na pána Pavla Bielika, na pána Mikuláša Fehéra, na pána Juraja Plesníka, na pána Petra Sokola a na pána Mariána Vrabca.

Súčasne vám chcem oznámiť, že do tejto chvíle ani jeden z poslancov - navrhovateľov svoj návrh na kandidáta nevzal späť. Rovnako ani jeden z navrhovaných kandidátov nevzal svoj súhlas s kandidatúrou na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu späť.

Podľa článku 5 ods. 3 na funkciu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu môžu kandidovať aj tí kandidáti, ktorí neboli zvolení za predsedu tohto úradu. Prosím, aby mi príslušní navrhovatelia pána Bielika oznámili, či pán Bielik kandiduje na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

Poslanec F. Mikloško;

Áno, ale vyplýva to aj z toho, že je tam žiadosť aj na podpredsedu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, ďakujem. Podľa článku 6 ods. 1 volebného poriadku pred voľbou podpredsedov sa koná rozprava. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za otvorenú. Písomne sa zatiaľ do rozpravy neprihlásil nikto.

Ak sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Podľa článku 1 volebného poriadku budeme dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky voliť opäť tajným hlasovaním. Na ich zvolenie je zase potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Postup pri hlasovaní je upravený v článku 8 volebného poriadku. V zmysle schváleného postupu poslanec upraví hlasovací lístok tak, že vodorovne prečiarkne mená a priezviská kandidátov, s ktorými nesúhlasí. Na iné úpravy hlasovacieho lístka sa neprihliada. Platný hlasovací lístok je ten, na ktorom sú ponechaní najviac dvaja kandidáti na podpredsedov. Neplatnosť hlasovacieho lístka a zdržanie sa hlasovania je vyjadrené v článku 9 ods. 3 a 5 volebného poriadku.

Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Prosím, pánov overovateľov a overovateľky, aby rozdali hlasovacie lístky a súčasne prosím o začatie tajného hlasovania. Chcem len upozorniť pána poslanca Sokola, ktorý je riadne zvoleným overovateľom, že pri tejto voľbe ako overovateľ nemôže vystupovať, keďže je kandidovaný na jedného z podpredsedov.

/Po skončení hlasovania. /

Ak sme už všetci odvolili, prosím, aby sa overovatelia odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Vyhlasujem l5-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní schôdze.

Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok voľby dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Poslanec M. Pollák;

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkami voľby podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Na voľbu podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila tajným hlasovaním 19. júla 1993, bolo poslancom vydaných 140 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 140 platných hlasovacích lístkov.

Za kandidáta na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Pavla Bielika hlasovalo 24 poslancov.

Za kandidáta na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Mikuláša Fehéra hlasovalo 37 poslancov.

Za kandidáta na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Juraja Plesníka hlasovalo 37 poslancov.

Za kandidáta na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Petra Sokola hlasovalo 80 poslancov.

Za kandidáta na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Mariána Vrabca hlasovalo 80 poslancov.

Na zvolenie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že navrhnutí kandidáti na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Pavol Bielik, pán Mikuláš Fehér a pán Juraj Plesník nezískali potrebnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čím potvrdzujú, že neboli zvolení za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Ďalej overovatelia konštatujú, že navrhnutí kandidáti na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Peter Sokol a pán Marián Vrabec získali potrebnú väčšinu prítomných poslancov, čím potvrdzujú, že boli zvolení za podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Záverom už iba toľko, že overovatelia súčasne žiadajú, aby v súlade s článkom 11 ods. 2 volebného poriadku predsedajúci schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil, že pán Peter Sokol a pán Marián Vrabec boli zvolení za podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem overovateľovi pánu poslancovi Poliakovi za oboznámenie s výsledkom voľby.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

vyhlasujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pánov poslancov Vrabca a Sokola. /Potlesk. /

Faktická poznámka - pán poslanec Vrabec. Poslanec M. Vrabec:

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

v mene svojom, ako aj v mene pána Sokola ďakujem za dôveru, ktorú ste nám dali. Ešte raz vám (ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Deviatym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 259 a spoločnú správu výborov ako tlač 259a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Roman Kováč poverený riadením Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky. Prosím, pán podpredseda.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

k vypracovaniu návrhu nového zákona o školských zariadeniach sme pristúpili z dôvodu potreby definovať nové výchovné ciele a obsah výchovy v dôsledku spoločenských zmien a z potreby jeho zosúladenia so zmenami v poslaní a v štruktúre systému školských zariadení.

Koncepcia navrhnutého zákona nadväzuje na dohovor o právach dieťaťa a v zmysle záväzkov z neho vyplývajúcich sa poslanie systému školských zariadení posúva smerom k ochrane detskej osobnosti pred patosociálnymi vplyvmi spoločnosti a k utvoreniu čo najoptimálnejších podmienok pre jej zdravý vývin. Celý systém školských zariadení sa zjednodušil a sprehľadnil. Oproti platnému zákonu počet druhov zariadení sa znížil z 39 na 25, a to aj napriek tomu, že do návrhu zákona sú zapracované štyri úplne nové typy zariadení - stredisko prevencie, špeciálno-pedagogická poradňa, detské integračné centrum a stredisko odbornej praxe. Rôznosť druhov školských zariadení odráža šírku výchovných potrieb detí vo všetkých vekových kategóriách, i špecifických výchovných potrieb zdravotne postihnutých deti od predškolského veku až do dospelosti.

Poslaním zákona o školských zariadeniach je vytvoriť legislatívne podmienky pre uspokojenie výchovných potrieb všetkých detí. Zákon preto rieši aj koncepciu starostlivosti o deti s vážnymi poruchami psychosociálneho vývinu, otázky prevencie detskej delikvencie a tiež problémy náhradnej výchovy deti s nariadenou ústavnou alebo ochrannou výchovou. Základnú koncepčnú líniu riešenia špecifických výchovných problémov tvorí idea úzkej spolupráce s rodinou problémového

dieťaťa a snaha vytvoriť podmienky pre priamu spoluúčasť odborných pracovníkov z vecne príslušných rezortov na ich riešení.

Predložený návrh zákona rieši však aj rad ďalších závažných otázok významných najmä svojim ekonomickým dopadom. Vytvára priestor pre zriaďovanie alternatívnych školských zariadení, čim vzniknú možnosti ekonomických úspor a perspektívneho poklesu štátnych dotácií. Umožňuje poskytovanie niektorých služieb za úplatu. Vytvára podmienky pre rôzne podnikateľské aktivity. Umožňuje zriaďovanie školských zariadení ako príspevkových organizácií. Rieši právne postavenie základných umeleckých škôl a umožnením získania právnej subjektivity školských zariadení sa vytvoria predpoklady pre zjednodušenie riadenia a zvýšenie zainteresovanosti riadiacich pracovníkov na rozvoji zariadení.

V priebehu prerokovávania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady sa ukázal ako kontraverzný iba problém právneho postavenia základných umeleckých škôl. Navrhované riešenie považujem za logické, racionálne a legislatívne čisté usporiadanie škôl a školských zariadení vo výchovno-vzdelávacom systéme a jemu zodpovedajúcej právnej úprave, ktorá opätovne zaraďuje umelecké školstvo medzi školské zariadenia, kde svojím charakterom a poslaním plne patria.

Záujmové umelecké vzdelávanie na Slovensku bolo poskytované na výlučne súkromnej báze už od roku 1856. Zákonom číslo 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, tzv. školský zákon, ktorý však mal skôr charakter školského kódexu, pretože v ňom boli uvedené okrem sústavy škôl aj všetky školské zariadenia, ktorý upravoval vzdelávaciu sústavu od predškolských zariadení cez vysoké školy až po kurzy závodných škôl práce, boli prvý raz upravené v časti "záujmové štúdium umenia" aj ľudové školy umenia s tým, že ako v jediných vzdelávacích zariadeniach mohli byť od žiakov týchto

škôl vyberané príspevky a osobitne sa povoľovalo aj vyučovanie za odplatu.

V ďalšom vývoji, po vydaní zákona Federálneho zhromaždenia číslo 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl boli spolu s ďalšími druhmi školských zariadení, vzdelávacích a výchovných zariadení upravené v zákone Slovenskej národnej rady číslo 78/1978 Zb. o školských zariadeniach. Základné umelecké školy sa stali súčasťou základných škôl až novelou zákona číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl zákonom číslo 171/1990 Zb.

V dôsledku tejto novely došlo k paradoxnej situácii, že ministerstvo školstva porušuje platný školský zákon, podľa ktorého by žiakom základných umeleckých škôl malo byť poskytované toto záujmové a nadštandardné vzdelanie úplne bezplatne a malo by byť povinné pre celú detskú populáciu v školopovinnom veku. Na umelecké vzdelávanie deti však prispievali rodičia i v pôvodných ľudových školách umenia a prispievajú i teraz v základných umeleckých školách, čo je však už v rozpore so školským zákonom. Rovnako je rozporné eticky, pedagogicky, ale aj ekonomicky zavedenie povinného umeleckého vzdelávania v zmysle platného školského zákona, čo by znamenalo nárast požiadaviek na rozpočet o 2, 13 mld korún. Dovolím si vás vyzvať k zaujatiu racionálneho postoja pri riešení tejto otázky tak, aby spĺňala všetky predpoklady čistého legislatívneho systému.

Napriek tomu, že v blízkej budúcnosti dôjde pravdepodobne k zmenám v systéme štátnej správy a k následnému prepracovávaniu školských zákonov, považujeme za dôležité urýchlené uvedenie tohto zákona do praxe, pretože zastaralé predpisy negatívne ovplyvňujú kvalitu práce a rozvoj školských zariadení a zvyšujú ich ekonomickú náročnosť. Prax netrpezlivo očakáva uvedenie tohto zákona do života a súčasná ekonomická situácia v školskom rezorte je vážnym argumentom,

ktorý podčiarkuje naliehavosť jeho urýchlenej realizácie.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Romanovi Kováčovi. Prosím spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Evu Rusnákovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda vlády,

vážená Národná rada,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na prerokovanie do 26. augusta 1993. Súčasne určil ako príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s tým, aby sa skoordinované stanoviská premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali 12. júla 1993. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti vyslovil s návrhom súhlas a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky prijať s pripomienkami. Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru neprijal k vládnemu návrhu zákona platné uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov.

Predložený návrh zákona formuluje právne postavenie školských zariadení a možnosť ich zriaďovania okrem štátom aj inými právnickými osobami, ale aj fyzickými osobami. Zákon vyslovene ustanovuje, že školské zariadenie zriadené ako rozpočtová organizácia môže vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Návrh zákona umožňuje vyberať od rodičov, prípadne zákonných zástupcov príspevky na úhradu časti niektorých nákladov za výchovnú starostlivosť a služby, ako aj nákladov na záujmovo-vzdelávacie štúdium. Podrobnosti upraví vyhláškou Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Školské zariadenia záujmového štúdia, umenia a jazykov tvoria špecifickú skupinu školských zariadení, v ktorých pôsobia učitelia s obdobným postavením aké majú učitelia základných a stredných škôl. Vzhľadom na ich poslanie ich však nemožno zaradiť medzi základné a stredné školy. Základnými školami povinne prejde celá populácia. Všeobecné vzdelanie, ktoré poskytuje základná škola, je základom pre každý vyšší stupeň všeobecného i odborného, vrátane umeleckého vzdelania. Cez stredné školy v rámci prípravy na povolanie prejde vyše 80 % populácie. Takisto mnohé z nich poskytujú vzdelanie, ktoré je povinným základom pre akékoľvek vyššie a vysokoškolské vzdelanie, spravidla aj umelecké.

Na odstránenie istej kolízie platného zákona o sústave základných a stredných škôl so zákonom číslo 542/1990 Zb. pri uplatňovaní zásady o bezplatnosti vzdelávania na základných a stredných školách a o prispievaní na úhradu nákladov spojených so štúdiom v záujmových vzdelávacích zariadeniach návrh zákona obsahuje aj priamu novelu zákona číslo 29/1984

Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení zákona číslo 171/1990 Zb.

Vzhľadom na to, že v súvislosti s pripravovaným zákonom o školských zariadeniach prebieha diskusia nielen pedagogickej, ale aj širokej verejnosti o zaradení tohto záujmového vzdelávania v oblasti umenia do tohto zákona, považujem za potrebné oznámil, že pri spracúvaní predkladacej správy a ďalších mojich pripomienok, ktoré by som si dovolila v rozprave navrhnúť ako prvá, čím sa, pán predseda, aj hlásim do rozpravy, rokovali nielen s riaditeľmi školských zariadení, s riaditeľmi školských správ, ale aj s odborníkmi z oblasti zdravotníctva a psychológie. Chcela by som práve preto, aj napriek tomu, že predkladateľ zdôraznil ohľadom umeleckého školstva veľmi závažné fakty, ako spravodajca znovu poukázať na to, na čo by ste sa pri svojom rozhodovaní mali zamerať.

Do zákona o sústave základných a stredných škôl patria školy, ktoré zabezpečujú základný prúd vzdelania. Znovu by som chcela zdôrazniť, že základnú umeleckú školu nemôžeme za takúto považovať, v nej totiž nie je možné naplniť povinnú školskú dochádzku z dôvodu, že v nej absentuje všeobecná zložka vzdelávania. Súčasná ekonomická situácia už neumožňuje nezaťažovať rodičov detí vzdelávajúcich sa týmto nepovinným záujmovo-vzdelávacim štúdiom. Navrhované riešenie pritom neznižuje spoločenské postavenie učiteľov, ani postavenie umeleckých škôl, a toto riešenie, ktoré obsahuje zákon, neovplyvni ani mzdové nároky učiteľov týchto škôl a rovnako ani ich nároky na dovolenku.

Navrhujem, aby zo spoločnej správy boli an blok prijaté tieto body: 1, 2, 3, 5, 6 a 7. Odporúčam zo spoločnej správy neprijať bod číslo 4.

Vážený pán predseda, chcela by som požiadať, aby som mohla v rozprave vystúpiť ako prvá.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Otváram rozpravu o deviatom bode programu. Zatiaľ do rozpravy písomne sa prihlásili dvaja páni poslanci a pani poslankyňa. Prosím pani spravodajkyňu, aby predniesla svoje návrhy.

Poslankyňa E. Rusnáková:

K vládnemu návrhu zákona o školských zariadeniach mám nasledujúce pripomienky:

V § 1 odsek 2 písmeno c/ navrhujem zmeniť názov "Skupiny zariadení ako zariadení výchovného poradenstva" na názov "Zariadenia výchovného a špeciálno-pedagogického poradenstva". Zdôvodňujem to tým, že odborníci zo zdravotníctva, ale aj psychológie sa odvolávali na to, že poradenstvo sa vykonáva aj pre špeciálne školy, a práve preto by sme mali túto špecifikáciu zohľadniť aj v názve skupiny týchto zariadení.

V § 5 odsek 4 v poslednom riadku navrhujem zameniť slová "viacerými chybami" slovami "viacnásobným postihnutím".

V § 6 odsek 3 navrhujem doplniť text nasledovne: na konci prvého riadku dať čiarku, spojku "a" vynechať a za slovami "záujmovú činnosť" doplniť slová "a rekreáciu". Text teda bude znieť: "Centrum volného času zabezpečuje výchovnovzdelávaciu, záujmovú činnosť a rekreáciu deti. " Ďalšia veta zostáva nezmenená.

V § 14 odsek 4 - zo začiatku vety vynechať slová "základné typy" a vetu začať nasledovne: "Zariadenia náhradnej výchovy sú"... atď.

V odseku 5 navrhujem text vypustiť a miesto neho nové znenie: "Zariadenia náhradnej výchovy si môžu zriadiť sieť rodín vykonávajúcich profesionálnu náhradnú výchovu v rodine a samostatných výchovných skupín ako svojich organických súčastí. " Prečítam ešte raz: "Zariadenia náhradnej výchovy si môžu zriadiť sieť rodín vykonávajúcich profesionálnu náhradnú výchovu v rodine a samostatných výchovných skupín ako svojich organických súčastí. " Tento odsek navrhujem zmeniť z dôvodu, že pojem "profesionálna náhradná rodina" sa vo výboroch stretol s kritikou s tým, že by mohlo dôjsť prípadne aj ku kolízií s niektorými ustanoveniami zákona o rodine. Ďalšie paragrafy síce spresňujú, že tieto dve siete nie sú základnými typmi náhradnej výchovy, ale aby sa zbytočne neopakovalo pri každej sieti, že tvoria organickú súčasť spomínaných zariadení, zhrnuli sme ich pod odsek 5.

V § 18 názov "profesionálna náhradná rodina" navrhujem zmeniť na "profesionálna náhradná výchova v rodine". V súlade s touto úpravou navrhujem zmeniť text v celom tomto paragrafe. Týka sa to teda prvého riadku, odseku 1 a prvého riadku odseku 2. Tento začína nasledovne: namiesto "v jednej profesionálnej náhradnej rodine" sa text mení nasledovne - "v rodine, ktorá vykonáva profesionálnu náhradnú výchovu". Odsek 3 "profesionálny náhradný rodič sa stáva" - navrhujem vypustiť a zmeniť - "osoba vykonávajúca profesionálnu náhradnú výchovu je".

V § 19 navrhujem zmeniť názov "samostatná výchovná bunka" na názov "samostatná výchovná skupina". V § 19 ods. 2 z vety navrhujem vypustiť jej záver, a to od "a je jeho". Vypúšťame teda "a je jeho organickou súčasťou".

V § 20 navrhujem doplniť v nadpise zariadenia, na ktoré som poukázala v § 1. Názov sa teda mení na "zariadenia výchovného a špeciálno-pedagogického poradenstva".

V § 21 navrhujem v prvom riadku za slovami "plní úlohy" doplniť slová "psychologickej diagnostiky", za nimi dať čiarku.

V § 22 odsek 1 do tretieho riadku doplniť za slovami "rehabilitačné služby" doplniť slová "a starostlivosť". Text v tretom riadku bude znieť: "rehabilitačné služby a starostlivosť zdravotne postihnutým deťom".

V § 26 odsek 1 navrhujem vypustiť s tým, že predkladám nové znenie. Nadpis "Umelecká škola. Umelecké školy poskytujú nadaným deťom, mládeži navštevujúcej školy" - odkaz na číslo 9 - "a dospelým podľa ich záujmu vzdelávanie v jednotlivých umeleckých odboroch prehlbujúce základy vzdelania poskytovaného základnou školou" - odkaz na číslo 10. Pod číslom 9 bude nasledovné znenie pod čiarou: "Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení zákona číslo 171/1990 Zb. a zákona číslo 522/1990 Zb. " V ďalšom riadku bude uvedený zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. Pod číslom 10 bude odkaz na § 5 zákona číslo 29/1984 Zb.

V § 30 ods. 2 v tretom riadku za slovami "stravovanie" navrhujem dať bodku a zvyšok textu vypustiť. V druhom riadku navrhujem pred slová "centrálna výrobňa" dať spojku "a".

V § 35 Stredisko služieb v škole - vzhľadom na to, že k týmto zariadeniam sú mnohé pripomienky zo strany základných a stredných škôl, ktoré pociťujú akýsi nárast pracovníkov, ktorí vykonávajú určité, podľa nich nadbytočné dodávateľské služby, ktoré by si školy v obciach a mestách vedeli riešiť samé, navrhujem doplniť text nasledovne: druhý riadok

"dodávateľské služby tým školám a školským zariadeniam, ktoré o to požiadajú".

V § 36 ods. 2 navrhujem v druhom riadku vypustiť slovo "stredných". Školské výpočtové strediská, z ktorých máme na Slovensku štyri, by mali túto službu poskytovať - bola to požiadavka riaditeľov školských správ, aby poskytovali túto službu nielen stredným, ale aj základným školám.

V § 37 ods. 1 tretí riadok - vyčiarknúť slovo "poradenských" a upraviť znenie nasledovne: "zariadení výchovného a špeciálno-pedagogického poradenstva". Súvisí to so zmenou v § 1.

To sú všetky moje pripomienky, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pani poslankyni. Prosím, aby zaujala miesto pre spravodajcov. Pani poslankyňa, nedá mi nepovedať, nebude sa to teraz vzťahovať na vás, ale aj do budúcna, že ste členkou gesčného výboru. Nedali sa tieto pripomienky uplatniť už vo výbore, aby sme sa tu, na zasadnutí nezdržovali?

Poslankyňa E. Rusnáková:

Pán predseda, máte úplnú pravdu. Všetky tieto pripomienky som vo výbore predniesla, ale, bohužiaľ, tým, že náš výbor ako jeden z tých troch, ktoré návrh zákona prerokovávali, neprijal platné uznesenie a návrh zákona ako taký teda odmietol, bola som nútená tieto pripomienky predložiť tu. Chcela by som ešte poznamenať, že vo výbore, kým nedošlo k záverečnému hlasovaniu, výbor všetky tieto pripomienky akceptoval.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ako som povedal na začiatku rozpravy, písomne

do rozpravy sa prihlásil pán Árpád Duka-Zólyomi, pán Igor

Gazdík a pani Marta Aibeková. Prosím pána poslanca DukaZólyomiho.

Vážení páni poslanci a pani poslankyne, zrejme stanovený časový rozpis nebudeme mocť dodržať. Vypočujeme si vystúpenia v rámci týchto troch prihlášok do diskusie, potom by sme urobili prestávku a začali o 14. 00 hodine, keď budeme pokračovať 21. schôdzou ďalej.

Prosím, pán poslanec. Poslanec Á. Duka-Zólvomi:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pre zachovanie identity národa či národného spoločenstva alebo národnosti je základným kameňom, parametrom, ochrana historických a ľudových tradícii, poťažne pestovanie a rozvoj jazyka a kultúry. Kultúra je taká obsiahla oblasť nášho každodenného života, ktorej úroveň, kladné výsledky, ovplyvňujú každý úsek spoločnosti nezávisle od toho, či je to oblasť humanitných alebo exaktných technických vied. Kultúra a vyspelosť štátu je aj hybnou zložkou demokratizácie spoločnosti, a tak do značnej miery určuje aj jeho miesto v medzinárodnom hodnotení. Kultúra je široký pojem, ktorý obsahuje aj všetky druhy umenia - folklórne, výtvarné, literárne, hudobné, atď.

Systém základných umeleckých škôl na Slovensku so svojou overenou tradíciou, obsahom a svojim poslaním patrí do

vertikálnej siete umeleckého školstva ako základný, nepostrádateľný stupeň. Je tiež tvorcom nielen domáceho, ale aj medzinárodného úspechu Slovenska v oblasti operného, koncertného, dramatického a výtvarného umenia.

Vychádzajúc z dokumentov všeobecne prijatých krajinami Európskych spoločenstiev a najmä zo zásad Charty práva dieťaťa a Charty o hudobnej výchove na všeobecnovzdelávacích školách v Európe môžeme konštatovať, že umelecká výchova na základných školách na Slovensku nezodpovedá princípom a požiadavkám zakotveným v týchto dokumentoch. Základné umelecké školy sú integrálnou súčasťou systému základných škôl. Preto nemôžem súhlasiť s ich vyčlenením z pôsobnosti zákona o základných a stredných školách. Takýto krok môže otvoriť cestu k ich zániku, čo by znamenalo v konečnom dôsledku zníženie efektívnosti celého školského systému a v našom základnom školstve by sa porušila rovnováha medzi vzdelávacím a výchovným princípom.

Nie náhodou iniciovalo v roku 1990 Učiteľské fórum umeleckého školstva reprezentujúce všetky stupne umeleckých škôl až po vysoké školy novelizáciu zákona číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl. Výsledkom bolo navrátenie systému základných umeleckých škôl do pôsobnosti školského zákona. Základné umelecké školy, ich poslanie, postavenie a riadenie by si zaslúžili aj vlastný osobitný zákon Národnej rady Slovenskej republiky. Musíme si uvedomiť špecifikum umeleckého školstva ako celku. Preto neobstojí argumentácia v dôvodovej správe, kde sa konštatuje, že základná umelecká škola neposkytuje všeobecné základné vzdelanie a dochádzka je dobrovoľná. Nie je možné hodnotiť základné umelecké školy na totožnej úrovni napríklad s jazykovými školami, Štátnym stenografickým ústavom a inými výchovnými zariadeniami, ako sú napríklad domov mládeže a škola v prírode. Sieť základných umeleckých škôl tvorí ucelený systém základného umeleckého vzdelávania. Pripravujú mladých ľudí

a najmä talenty pre štúdium na stredných odborných školách umeleckého typu a súčasne nahrádzajú a dopĺňajú ponuku základného umeleckého vzdelávania.

Aj piata časť § 26 odsek 1 predloženého návrhu zákona pripúšťa - čo znie paradoxne, že základná umelecká škola je jedinou platnou formou na získavanie základného stupňa umeleckého vzdelávania. Dokonca existuje vzájomná prepojenosť medzi základnými umeleckými školami a strednými, poťažne vysokými školami umeleckého, umenovedného a pedagogického smeru. Základné umelecké školy nielen dodávajú žiakov pre uvedené školy, ale sú aj najväčšími odberateľmi formou pedagógov.

Vážená Národná rada,

záverom mojich úvah a argumentácii je pozmeňujúci návrh, aby v piatej časti bol § 26 a taktiež článok 2 návrhu vyňatý z predloženého návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach. Domnievam sa totiž, že prijatie zákona o školských zariadeniach v navrhovanom znení následnými a nadväzujúcimi vyhláškami a vykonávacími predpismi, o ktoré sa Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky tak aktívne usiluje, by postupne otvorilo cestu k veľmi rýchlej degradácii, ba čo viac, aj k zániku pomerne vyspelého systému umeleckej výchovy na Slovensku. Toto si zrejme nikto z nás, ani občania Slovenskej republiky, ktorí si vážia, a najmä ktorí vytvárajú kultúrne hodnoty tohoto štátu, neželajú.

Ďakujem za vašu pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Faktická poznámka - pán poslanec Kvietik.

Poslanec Ž. Kvietik;

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa a každým slovom pána poslanca Zólyomiho stotožnil a absolútne s každým slovom a s jeho filozofiou a myšlienkou súhlasil. Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím dvakrát to zapísať do záznamu. Pán poslanec SNS, ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hudec - faktická pripomienka.

Poslanec I. Hudec:

Vzhľadom na to, že došlo k tomuto návrhu a vzhľadom na to, aká je situácia v našom predbežnom prieskume v parlamente, chcem upozorniť na to, pán predseda, že ak sa nevynechajú z § 24 ods. 2 slová "umelecká škola", ak sa nevynechá § 26 a všetky tieto náležitosti sa nebudú riešiť v osobitnom zákone, ktorý by mohol byť pripravený v priebehu dvoch-troch mesiacov, bojím sa, že tento návrh zákona neprejde. Preto, že si uvedomujem, aký dôležitý je tento zákon, ako dôležito rieši niektoré veci, dávam na zváženie, či by sa nemali zvolať porady klubov a opäť sa vrátiť k tomuto veľkému problému. Ak zlikvidujeme umelecké školstvo, urobíme nenahraditeľné škody národnej kultúre.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. K tomu sa nám určite vyjadrí na záver pán predkladateľ. Teraz prosím pána Igora Gazdíka a potom by sme urobili obedňajšiu prestávku.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

nadviažem na slová pána Árpáda Duka-Zólyomiho, pána Štefana Kvietika a pána Ivana Hudeca. Základné umelecké školy sú doteraz zo zákona školami - zákon číslo 171/1990 Zb. zo dňa 3. 5. 1990, vyhláška číslo 477 zo dňa 15. 11. 1990 o základných umeleckých školách, ktoré pripravujú talentované deti a mládež na odborné stredoškolské štúdium umeleckých odborov hudba, tanec, výtvarné umenie, literárno-dramatické odbory.

Dovoľte, aby som citoval z vyhlásenia celoslovenskej sekcie pedagógov základných umeleckých škôl Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku:

"1. Základné umelecké školy zabezpečujú komplexné vzdelanie v oblasti umeleckej výchovy a sú integrálnou súčasťou základného školstva. Žiadame preto, aby základné umelecké školy neboli v žiadnom prípade vyňaté zo zákona o základných a stredných školách a preradené do zákona o školských zariadeniach. Vidíme za tým snahu o odsunutie základných umeleckých škôl na slepú koľaj a postupnú likvidáciu.

2. Žiadame, aby základné umelecké školy boli rozpočtovými organizáciami, aby sa pri určení výšky školného vychádzalo z reálnych finančných možností priemernej slovenskej rodiny. Ak by sa však presadilo Ministerstvom školstva a vedy Slovenskej republiky navrhované zvýšenie školného až o 474 %, spôsobilo by to odliv žiakov zo sociálnych dôvodov až na jednu pätinu súčasného stavu a následne aj masové prepúštanie učiteľov základnej umeleckej školy. "

Mám aj ja za to, že návrh na vyňatie základných umeleckých škôl zo súčasného začlenia medzi základnými a strednými školami a zároveň premenovanie na školy umenia nie je opodstatnený, zakladá sa na nesprávnych východiskách a je absolútne neprijateľný. Zároveň si myslím, že degradácia umeleckej výchovy a kultúry, ktorú zabezpečuje základná umelecká škola, nie je zrovna vhodný spôsob ako riešiť ťaživú rozpočtovú situáciu. K tomu len jeden dodatok. Rokovania na ministerstve školstva a vedy boli dve. Pripomienky odborníkov sa neakceptovali, pričom Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky sa ani neunúvalo poskytnúť oficiálne materiály a informácie o ich preradení do zákona o školských zariadeniach.

Dovolím si ešte niekoľko poznámok. Základné umelecké školy sú v rámci obci a regiónov popri domoch kultúry jedinými šíriteľmi kultúry a umeleckého vzdelania, respektíve estetického vzdelania. Považujem za potrebné zdôrazniť i morálny aspekt. Nie je známe, že by jediné dieťa, ktoré navštevovalo základnú školu umenia, bolo nositeľom alebo šíriteľom trestnej činnosti. Hlavný problém môže byť aj v tom, že takto by sa stali príspevkovými nie rozpočtovými organizáciami, nezohľadňujú sa finančné možnosti rodičov, znamenalo by to nevyhnutný úbytok deti pri vzdelaní, ktoré patrí k pýche našej republiky.

Prečo však napríklad Asociácia učiteľov hudby Slovenska odporúčala prerokovať zákon o školských zariadeniach i základných školách, respektíve o stredných školách spoločne? Dovoľte jednu malú odbočku. Konzervatórium v Bratislave má 75-ročnú tradíciu pedagogického školenia. Napriek rôznym

likvidačným snahám sa generáciám pedagógov podarilo prekľučkovať cez nespočetné množstvo legislatívnych prekážok tak, že konzervatória boli jediné školy v bývalom Česko-Slovensku, ktoré na Západe nepotrebovali nostrifikovať. Na to sme, myslím, všetci právom hrdí. Práve vďaka základným umeleckým školám a po ukončení štúdia konzervatória máme tu skutočne jedinca, ktorý bol špeciálne školený priemerne 13 rokov. Svoje stredoškolské vzdelanie ukončil absolventským koncertom, komisionálne hodnoteným pedagogickým výstupom a obhajobou estetickej diplomovej práce. Ale absolvent konzervatória má "iba" výnimku a okrem orchestrálnej zborovej sólistickej činnosti i napriek pedagogickému zameraniu vo vyšších ročníkoch môže učiť len na základnej umeleckej škole.

Na dokreslenie "logiky" návrhu a tejto situácie - napríklad pani Edita Grúberová, ktorá je sólistkou Staatsoper vo Viedni, alebo Peter Dvorský, nemajú dostatočné vzdelanie na vyučovanie hudobnej výchovy na základných školách podľa tohto princípu, pretože na základných školách môžu podľa papiera kvalifikovane učiť len absolventi pedagogických fakúlt. Ak skonfrontujeme 100 čerstvých absolventov konzervatória s rovnakým množstvom absolventov pedagogických fakúlt, kde sa vyžaduje umelecký výkon v rozsahu 20 až 40 minút, pedagogický výstup a diplomová práca, úroveň absolventov pedagogických fakúlt nedosiahne ani 30 % úrovne konzervatórií.

Ďalšou nezodpovedanou otázkou zostane, odkiaľ zoberie Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky učiteľov hudby na základných školách, keď ich potreba vzrastie o 100 %. Nemôžem, prirodzene, z toho dôvodu akceptovať stanovisko predkladateľa najmä tam, kde v zdôvodnení začlenenia základných umeleckých škôl do školských zariadení hovoril o etike a pedagogike. Uznávam, že základné umelecké školy - aby som bol úplne objektívny - nie sú základnými školami, ale nemôžeme ich zaradiť ani medzi školské zariadenia. Preto by bolo možno najvhodnejšie, aby štatút základných umeleckých škôl riešil osobitný zákon, tak ako je to doteraz dané platnou vyhláškou číslo 477/1990. Zdôrazňujem, že výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru nebol naklonený prijatiu zákona v takom znení, aby v ňom boli začlenené základné umelecké školy. Preto dovoľte teraz pozmeňovacie návrhy.

Z návrhu zákona vynechať, tak ako to bolo povedené: a/ v § 24 ods. 2 slová "umelecká škola", b/ celý odsek 26, teda aj s navrhnutými doplnkami spoločnej spravodajkyne, c/ celý článok 2 na strane 18.

Zároveň navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie, ktoré by odporúčalo vláde Slovenskej republiky resp. Ministerstvu školstva a vedy Slovenskej republiky - citujem: "aby zriaďovanie, zaradenie a postavenie základných umeleckých škôl riešil osobitný zákon".

Napokon už len jeden dodatok, jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa netýka problematiky základného umeleckého školstva. V § 8 navrhujem doplniť poslednú vetu - pojednáva o školách v prírode: "V školách v prírode sa umožňuje pobyt detí aj počas zimných a letných prázdnin. " Takže okrem základného umeleckého školstva to bol môj jediný dodatok.

Dámy a páni, ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pani kolegyne, páni kolegovia, urobíme si teraz obedňajšiu prestávku s tým, že začneme o 14. 00 hodine pokračovaním tejto schôdze. Pôvodne sme mali začať pokračovaním 20. schôdze, ale budeme musieť 21. schôdzu ukončiť. Prajem vám všetkým dobrú chuť.

Pani spravodajkyňa, prosím vás, keby ste všetky návrhy, ktoré tu odzneli, dali spísať a cez prestávku si ich pozreli. Bolo by dobré rozdať to aj poslancom, aby sa v zákone vedeli orientovať.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po prestávke s tým, že do rozpravy je ďalej písomne prihlásená pani poslankyňa Marta Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

moji predrečníci sa dotkli problematiky základného umeleckého školstva. Preto mi dovoľte vysloviť pár poznámok k štvrtej časti predkladaného vládneho návrhu zákona o školských zariadeniach, a to k časti zariadenia výchovného poradenstva. Podporujem navrhovanú zmenu uvedenú spoločnou spravodajkyňou, aby táto časť zákona mala názov "Zariadenia výchovného a špeciálno-pedagogického poradenstva". Takéto rozčlenenie je výstižnejšie, nakoľko systém výchovného poradenstva zabezpečuje plnenie úloh odborného poradenstva v oblasti výchovy a vzdelávania deti a úlohy pedagogickej a psychologickej starostlivosti o deti a mládež od 3 do 18 rokov. Zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva zabezpečujú odbornú starostlivosť o zdravotne postihnuté deti.

Hodnotím kladne, že zákon umožňuje zriaďovanie nových typov zariadení, ako sú napríklad strediská prevencie, detské integračné centrá, výchovné bunky, pričom aj tu sa prikláňam k navrhovanej zmene, aby sa tieto zariadenia nazývali výchovné skupiny, nakoľko terminológia sociálnej psychológie

nepozná termín "bunka", ale používa termín "skupina", napríklad neformálna skupina, uzavretá, skupinová delikvencia, skupinová psychoterapia a podobne. Dúfam však, že to v dnešnej zložitej finančnej situácii, v ktorej sa nachádza rezort školstva, nebude na úkor už existujúcich a dobre fungujúcich zariadení. Preto verím, že sa bude naďalej rozvíjať a skvalitňovať aj systém psychologickej starostlivosti a poradenstva v rezorte školstva, ktorý má takmer 36-ročnú tradíciu a ktorý tvorí najmä sieť pedagogicko-psychologických poradní v okresných mestách, a že funkcia školského psychológa bude mocť byť vykonávaná vo viacerých školách ako je tomu doteraz.

Vážení prítomní, dovoľte mi na záver predniesť nasledujúce doplňujúce a pozmeňujúce návrhy a pripomienky:

V § 9 odsek 1 navrhujeme vynechať slovo "spoločnosti", nakoľko termín "sociálno-patologickými javmi" už v sebe obsahuje určenie, že tieto javy vznikajú v spoločnosti a ohrozujú ju. Sú to napríklad alkoholizmus, delikvencia, toxikománie a podobne.

V § 20 v zhode s upraveným názvom štvrtej časti zákona na zariadenia výchovného a špeciálno-pedagogického poradenstva je potrebné upraviť aj odseky 1, 2, 3, t. j. za text odseku 1 a 2 "zariadenia výchovného" a v odseku za slovo "pracovník" vložiť znenie "a špeciálno-pedagogického".

Pre § 23 Detské integračné centrum navrhujem nové, zjednodušené znenie, pričom sa jeho obsah nemení. Teda § 23 Detské integračné centrum navrhujem rozdeliť namiesto do troch odsekov do dvoch. Prvý odsek by znel: "Detské integračné centrum pri plnení úloh uvedených v § 20 ods. 6 a 7 poskytuje diagnostickú, rehabilitačnú, psychologickú, psychoterapeutickú, špeciálno-pedagogickú a poradenskú starostlivosť zdravotne postihnutým deťom, najmä v rannom

a predškolskom veku a ich rodinám formou ambulantných alebo návštevných služieb a krátkodobých pobytov. " Odsek 2 by znel: "Pri integračnom centre sa zriaďuje materská škola. "

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Igor Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

moje vystúpenie bude veľmi krátke, pretože v podstate o tom, o čom chcem hovoriť, sa už dosť veľa hovorilo. Aj mne ide o vypustenie § 26 tohto návrhu zákona, ktorý sa volá umelecká škola, z akých dôvodov? Uvediem niektoré údaje, aby som doplnil to, čo hovorili moji predrečníci, ktorých vystúpenia chcem podporiť.

Uvedomme si, že na Slovensku podľa posledných výskumov máme približne 20 % mládeže, ktorá je ťažko vychovateľná. Z mládeže 7 % tvorí talentovaná mládež. Okolo 70 000 deti navštevuje umelecké školy. To znamená, že keď vieme podporovať ťažko vychovateľnú mládež - to sú vlastne v podstate rôzne výchovné zariadenia a podobne - mali by sme myslieť na to, aby sme talentovanú mládež tiež podporili. Prečo? Preto, že vlastne ide o ohrozenie budúcnosti našej slovenskej kultúry, pretože umelecká škola, podľa môjho názoru, má celkom osobitné postavenie v sieti škôl. Prečo? Preto, že má za úlohu 1. rozvíjať vedomosti mládeže v oblasti umenia a 2.

zistiť talenty medzi touto mládežou a tieto talenty rozvíjať. Teda, to je jedna vec.

Druhá vec - vieme veľmi dobre - tí, ktorí sme sa o to zaujímali, že jeden väzeň nás stojí 190 Sk denne. A prečo by sme nevedeli nájsť finančné prostriedky na to, aby sme mohli pomôcť rozvíjať sa talentovanej mládeži? Považujem umeleckú školu a jej postavenie za špecifické postavenie v oblasti škôl preto, že talent sa nedá zistiť prihláškou do školy. Ďalej čo sa týka celkového návrhu zákona, považujem tento návrh za konzervovanie minulého stavu v školských zariadeniach. Má len niektoré kozmetické úpravy oproti minulosti. Po druhé - pani spravodajkyňa tu uviedla toľko pozmeňujúcich návrhov, že vlastne by sme tu mali vytvoriť celkom nový zákon. Čiže navrhujem vypustiť § 26 tohto zákona s tým, že by sa poslanie alebo postavenie osobitnej školy ustanovilo osobitným zákonom alebo vyhláškou.

Po druhé - žiadam, aby sme uvážili, či naozaj tento návrh zákona vieme v takejto podobe, v akej bol navrhnutý a s tými pozmeňujúcimi návrhmi prijať. Zásadne budem hlasovať proti aj v tom prípade, keď budú umelecké školy vyňaté z tohoto zákona.

Ešte by som chcel pripomenúť na adresu ministerstva školstva, že je, myslím si, potrebné rozmýšľať o tom, ako zracionalizovať jednotlivé inštitúcie resp. jednotlivé organizácie, ktoré sú zaradené v návrhu tohoto zákona. Sú to napríklad školské jedálne, služba škole, školské psychologické poradne a diagnostické strediská a školská poradenská služba a takisto distribúcia školských pomôcok. To sú vlastne také námety, ktoré som povedal smerom k privatizácii, pretože si myslím, že tieto zariadenia by pomohli tomu, ako by sa dali usporiť peniaze.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja pánu poslancovi. Konštatujem, že už nemám žiadnu ďalšiu prihlášku. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy? Pán doktor Kvasnička.

Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predseda,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

na začiatku by som chcel zdôrazniť, že sa plne stotožňujem so všetkým, čo tu kolegovia poslanci predomnou povedali. Vo vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach sú neuralgickým bodom, ako to konečne vyplynulo aj z rozpravy, umelecké školy. Podľa predkladaného návrhu zákona by mali byť preradené na príspevkové organizácie. Umelecké školy navštevuje v súčasnej dobe, ako tu už bolo povedané, okolo 70 000 žiakov a 10 000 žiakov ich ročne absolvuje. Z týchto žiakov sa mnohí v budúcnosti uplatnia ako špičkoví umelci, ktorí budú reprezentovať kultúru nášho národa nielen doma, ale i v zahraničí, podobne ako je tomu i v súčasnej dobe. Umelecké školy tvoria základ aj regionálnej kultúry ako všetci dobre vieme.

Jestvujú dva diametrálne odlišné názory na umelecké školy. Na jednej strane je to názor vládnych orgánov a najmä ministerstva školstva a vedy, podľa ktorého umelecké školy sú školy nadštandardné, a preto nemôžu byť zaradené medzi rozpočtové organizácie. Je to argumentácia racionálna, ktorá vychádza výlučne zo zlej ekonomickej situácie. Na druhej strane je to kvalifikovaný názor samotných predstaviteľov umeleckých škôl, podľa ktorého umelecké školy pripravujú žiakov pre stredné a vysoké školy umeleckého typu, preto ich

nemožno pokladať za nadštandardné, ale za školy sui generis, ktoré z hľadiska ich poslania možno pokladať za základné školy umeleckého typu. Tento názor je nielen racionálny, ale aj pravdivý. Vychádza nielen z rozumu, ale i zo srdca. A ja osobne sa prikláňam práve k tomuto názoru.

Ak by bol navrhovaný zákon prijatý, znamenalo by to značnú likvidáciu umeleckého školstva. Podľa názoru kompetentných predstaviteľov umeleckých škôl umelecké školy by časom úplne zanikli. V pretechnizovanom svete sa v civilizovaných štátoch zdôrazňuje dôležitosť podporovania rozvoja kultúrneho života, len u nás sa necitlivo siaha na kultúru národa. Vieme, že sa ozvali i hlasy, ktoré sa dožadovali zákona na ochranu republiky. Ja sa za takýto zákon neprihováram, ale ak by už existoval, mal by postihovať predovšetkým také opatrenia, aké sú uvedené v predkladanom zákone o školských zariadeniach.

A nakoniec dovoľte, aby som predniesol moje pozmeňujúce návrhy. Navrhujem nové znenie § 2 odsek 4. Toto nové znenie by bolo: "Orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy zriaďuje umelecké školy ako rozpočtové organizácie. " V takom prípade - samozrejme, to by bol môj druhý návrh, ktorý síce tu už odznel, by bolo treba § 26 vypustiť.

Ak by tieto návrhy neprešli, potom navrhujem v § 1 ods. 1 za vetou, ktorá znie: "Zriadenie školských zariadení upravuje osobitný predpis" - a teraz by nasledoval môj návrh, ktorý by znel: "Zriadenie umeleckých škôl bude riešené osobitným zákonom. "

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa pán poslanec Kuriščák.

Poslanec Š. Kuriščák:

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni,

chcem sa prihovoriť k tomuto zákonu z pohnútok dvojakého rázu. Som bývalý učiteľ základnej umeleckej školy alebo ešte ľudovej školy umenia, mám teda k tomu veľmi blízky vzťah, ale chcel by som povedať, že vzhľadom na poslanie, úlohy a charakter základných umeleckých škôl ich nemôžeme jednoznačne zaradiť medzi základné školy. Ak ich teda nemôžeme zaradiť medzi školské zariadenia, riešme ho nejak ináč, ale musíme brat do úvahy, že to stojí 2, 1 miliardy korún. Vieme, kde na to zoberieme?

Podľa môjho názoru nejde tu o nijaké znižovanie autority tejto školy. Sám poznám podmienky, ktoré sú na umeleckých školách, aj som do nich chodil, a mám taký názor, že tieto umelecké školy sú aj sídlom učiteľov, ktorí nie sú prínosom pre našu umelecky nadanú mládež. Keď hodnotím len niekoľko škôl z okresu Humenné, polovičku učiteľov by som z nich vyradil. A ak by sme to mali riešiť iba zo štátneho rozpočtu, je to asi neúnosné. Navrhoval by som, teda prikláňam sa k názorom, ktoré tu boli, aby základné umelecké školy boli riešené buď vyhláškou alebo špeciálnym zákonom, aby sa našlo nejaké riešenie. Ale aby sme to zaradili do základných škôl, s tým by som nesúhlasil. Hovorím to ako človek z praxe, ktorý učil 6 rokov na základnej umeleckej škole. Prosil by som vás, aby ste to podporili.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Chamula sa hlási s faktickou poznámkou. Potom pán poslanec Kvasnička a potom pán poslanec Kvietik.

Poslanec I. Chamula:

Prepáčte, mám ešte doplnok k tomu, čo tu bolo povedané. Nemôžem súhlasiť s pánom kolegom Kvasničkom z toho dôvodu, že akákoľvek zmena dikcie toho § 26 nič nemení na situácii, pretože umelecké školy ostanú v tomto zákone. Povedal som, ako som sa zhodol aj s predchádzajúcimi mojimi predrečníkmi, že treba vyňať § 26 z tohoto zákona v tom zmysle, aby osobitný zákon alebo osobitná vyhláška upravila postavenie umeleckých škôl. Prečo? Boli spomínané konzervatória. Prosím vás pekne, na základe čoho potom môžu títo žiaci študovať a rozvíjať svoj talent na konzervatóriách, keď v základnej škole majú dve hodiny hudobnej výchovy? Veď predsa ten talent sa nemôže rozvíjať dva mesiace, tri mesiace alebo pol roka počas prípravy na to konzervatórium, ale musí sa rozvíjať - dá sa povedať - cieľavedome a systematicky. Takže potom vlastne to má ďalšiu nadväznosť na to, že konzervatória budú mať nekvalitných študentov. To je jedna vec.

A druhá vec - chcem môjho predrečníka upozorniť na to - súhlasím so všetkým, čo povedal - lenže jednu myšlienku, že za neschopnosť učiteľa, nielen na umeleckej škole, nemôžu deti alebo žiaci, a tobôž nie talentovaní žiaci.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Kvasnička - faktická poznámka. Potom pani poslankyňa Korduliaková.

Poslanec L. Kvasnička:

Chcel by som upozorniť na to, že pán kolega si asi poplietol naše mená, lebo ja som vôbec nenavrhoval nejakú zmenu dikcie § 26, navrhoval som jeho vypustenie.

A mal by som ešte poznámku k pánu poslancovi Kuriščákovi. Myslím si, že hodnotiť učiteľov, ich kvalitu, ich odbornosť, nemôžeme na základe nejakej "dojmológie". Na to by bolo treba seriózny výskum. Myslím si, že to je nezodpovedné. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuriščák - faktická poznámka. Poslanec Š. Kuriščák:

Ak dovolíte, uvediem ešte jeden príklad. Učil som s kolegyňou, ktorá bola doslova kriviteľom alebo ničiteľom detských talentov. Nová kolegyňa, ktorá nastúpila po mne, bola úplným opakom tejto kolegyne. A najväčší problém, ktorý medzi nimi vznikol, bolo naháňanie si žiakov. Viem, že v mestách je situácia iná. V Bratislave žiaci nie sú riešení, je tu veľa talentov, pochopiteľne, sú tu iné učiteľské kádre, sú tu vysokoškolsky umelecky vzdelaní ľudia, ktorí sa nevracajú na - povedal by som - periférie. Myslím si však, že tu treba trošku pripustiť aj takú rivalitu. Ak je dobrý učiteľ, za tým žiaci pôjdu. Neschopný učiteľ o chvíľku zisti, že je tam zbytočný - ak to bude stáť na peniazoch. Poviem vám, že u nás sa začala používať taká prax, že rodičia radšej platia súkromné hodiny a radšej zaplatia za hodinu sto korún a vedia, že dieťa dostane maximum.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:

Vážený pán predseda,

túto teóriu alebo túto filozofiu v rámci pedagogickej úrovne by sme mohli spochybniť od materských škôl až po vysoké školy, ale myslím si, že to nie je v tejto chvíli naša úloha, pretože ani zákon nemôže určiť kvalitu a úroveň pedagóga. Riešime niečo úplne iné. Takže, pán poslanec, pán kolega si to trošku pletie. Neriešime pedagogickú úroveň a odbornosť jednotlivých našich škôl, ale riešime zákon, ktorý zadeľuje - povedal by som - pedagogický život a pedagogickú oblasť.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Sokol:

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne a kolegovia,

mám len niekoľko málo poznámok. Vieme dobre, že v poslednom období je možné teda zaviesť niektoré osemročné konzervatória, ako konzervatórium tanca a podobne. Tieto konzervatória sú vlastne stredné školy, ktoré pripravujú žiakov po 4. ročníku základnej školy a končia maturitnou skúškou. Takže, ak sú to stredné školy, proti takýmto nemám vôbec namietky, ale zatiaľ situácia je taká, že som doslova presvedčený, že terajšie základné umelecké školy skutočne patria do pripravovaného, nami teraz schvaľovaného zákona o školských zariadeniach. Ak si zoberieme, že len necelých 8 % populácie základného školstva sa pripravuje v základnej umeleckej škole, neviem, či máme na to, aby sme mohli zaradiť umelecké školy - ako tu navrhovali niektorí predrečníci - do zariadení, ktoré by rozpočet našej republiky nezvládol. Prikláňam sa k tomu, aby boli príspevkové organizácie, nanajvýš k tomu, aby to riešil zákon špeciálne o umeleckých školách, ale zásadne som proti tomu, aby boli umelecké školy v sústave základných a stredných škôl.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Ešte sa hlásil pán poslanec Ftáčnik, potom pán poslanec Chamula, potom ešte pani poslankyňa Korduliaková.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda, vážení zástupcovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,

môj príspevok sa nebude týkať základných umeleckých škôl, ale predloženého zákona ako takého. Vláda Slovenskej republiky mala vo svojom pláne legislatívnych úloh na I. polrok 1993 zaradených 101 návrhov zákonov a zásad zákonov, z ktorých predložila Národnej rade zhruba jednu tretinu. Dôvody, pre ktoré Národná rada prerokúvala na aprílovom a májovom zasadnutí po tri-štyri návrhy zákonov a na júnovom zasadnutí Národnej rady sa akoby vrece roztrhlo, a každý rezort šturmuje a doháňa polročný plán, zatiaľ v tejto snemovni nezazneli, ale myslím si, že patria do iného bodu programu. Avšak prerokúvanie predloženého návrhu zákona o školských zariadeniach treba vidieť aj v tomto kontexte, aby sme pochopili, kde je zodpovednosť, ktorú výkonná moc tak rada celú postrkuje parlamentu.

Treba pripomenúť, že návrh zákona o školských zariadeniach bol zaradený v legislatívnom programe vlády Slovenskej republiky na mesiac apríl. Keďže samotný plán schvaľovala vláda až v marci a poslanci ho dostali začiatkom apríla, ak zákon nebol zrelý na predloženie v apríli, bolo možné to upraviť. Nestalo sa tak. Prosím teda pána predkladateľa, aby vysvetlil, prečo ministerstvo predložilo tento zákon až na júnové zasadnutie vlády Slovenskej republiky. Do Národnej rady sa zákon dostal až začiatkom júla a poslanci gestorského výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru ho dostali až 8. júla. Vláda tak svojou oneskorenou činnosťou spôsobila, že napriek tomu, že účinnosť zákona je navrhovaná od 1. 8. 1993, zákon by sa dostal na program Národnej rady až v septembri. Do toho však prišlo účelové zvolanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na program ktorej sa rýchlo zaradil aj predmetný zákon. Rýchlo sa zmenil aj dátum pridelenia.

Na to všetko má, samozrejme, predseda Národnej rady podľa rokovacieho poriadku právo, čo však nie je v súlade s rokovacím poriadkom, a za ten rok, ktorý sedíme v tomto parlamente, sa takéto porušovanie rokovacieho poriadku stalo vlastne pravidlom, je nerešpektovanie § 75 rokovacieho poriadku. Ak dovolíte, zacitujem príslušný paragraf: "Návrh zákona môže Národná rada prerokovať najskôr po uplynutí 60 dní od toho času, keď bol rozoslaný poslancom. Predsedníctvo" - rozumej v tomto prípade predseda Národnej rady - "môže Národnej rade navrhnúť, aby návrh zákona výnimočne prerokovala pred uplynutím tejto lehoty. O takomto návrhu rozhodne Národná rada bez rozpravy. " Keďže pán predseda toto svoje oprávnenie nevyužil, rokujeme o tomto návrhu zákona vlastne protiprávne.

Áno, viem, môžete namietnuť, že takto sme postupovali i v ďalších prípadoch a nikto § 75 nevytiahol. Lenže slovenské príslovie hovorí: "Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije. " Zdá sa mi, že je načase povedať dosť. Nemôže sa predsa stať normálnym, aby poslanci dostali zákon 8. 7., rokovali o ňom vo výbore 12. 7., potom 16. 7. a Národná rada o ňom rokuje už 19. 7. Aká môže byť výsledná kvalita zákona, to si je lanko domyslieť, ale naša vláda zodvihne ruky a povie - to urobil parlament. Je, samozrejme, možné formálne zosúladiť prerokúvanie tohto zákona so zákonom o rokovacom poriadku, ale prosím v tejto súvislosti pána predkladateľa, aby vysvetlil, ak sa už ministerstvo a vláda neponáhľali, prečo sa má ponáhľať parlament. V čom je naliehavosť prijatia tohto zákona už na tomto zasadnutí a čo by sa stalo, keby ho parlament prerokoval až v septembri?

Mám ešte v tejto súvislosti jednu otázku. Súvisí s dôvodom, ktorý bol ako dôvod, že sa so zákonom ponáhľa, uvádzaný na zasadnutí výboru, a to je otázka zriaďovania cirkevných a súkromných školských zariadení. Podľa § 37 navrhovaného zákona ustanoví ministerstvo školstva všeobecne záväzným predpisom podmienky zriaďovania cirkevných a súkromných školských zariadení. Pýtam sa pána predkladateľa, či predpis podľa príslušného paragrafu má nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom. Ak áno, potom podľa § 67 odsek 3 rokovacieho poriadku bol predkladateľ povinný návrh takéhoto predpisu predložiť. A samozrejme, aj všetkých ďalších, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom. Ak nie, pripúšťa tým priamo predkladateľ, že sa oneskorí zriaďovanie cirkevných a súkromných školských zariadení, a toto potom nie je ten najnaliehavejší dôvod pre urýchlené prerokúvanie zákona. Ak teda pán predkladateľ nezodpovie uspokojivo na moje otázky, navrhujem, aby sme odložili prerokúvanie tohto zákona na ďalšie zasadnutie Národnej rady a žiadam o tom hlasovať.

Vážené dámy a páni,

pre ďalšiu časť svojho diskusného príspevku budem predpokladať, že pán predkladateľ spolu s podporou poslancov, ktorí sa v tejto chvíli cítia ako vládni, alebo predpokladajú, že sa nimi o pár dni stanú, zvládne nástrahy, ktoré som mu nastavil svojimi otázkami a vyjadrím sa k meritu veci, t. j. k predloženému zákonu.

Najprv k predškolským zariadeniam. V doteraz platnom zákone o školských zariadeniach sú predškolské zariadenia uvádzané v samostatnej druhej časti zákona. Zodpovedá to ich významu, ako aj odlišnostiam, ktoré sú v ich výchovnej práci oproti výchovnej práci v školskom roku dieťaťa. Na rozdiel od ostatných výchovných zariadení predškolské zariadenia svojím obsahom a formami výchovy a vzdelávania v priebehu celého dňa tvoria samostatný ucelený systém. Navrhujem, aby sme túto skutočnosť zohľadnili aj v tomto zákone formálnou úpravou § 1 odsek 2, do ktorého by sa vložilo nové písmeno a/ s názvom "Predškolské zariadenia". Ostatné písmená by sa prečíslovali. Prijatie tejto zmeny potom predpokladá vloženie osobitnej druhej časti zákona s nadpisom "Predškolské zariadenia", ktorej obsah by tvoril doterajší § 5 zákona. Doterajšia druhá časť s vynechaním predškolských zariadení by sa stala tretou častou a ostatné časti by sa prečíslovali. A ešte v § 37 v odseku 1 by sa doplnili slová "predškolských zariadení".

Moja druhá poznámka k predškolským zariadeniam súvisí s problematikou prípravy dieťaťa na povinnú školskú dochádzku. Výsledky výskumov potvrdzujú, že dochádzka detí do materskej školy je predpokladom školskej úspešnosti a investované finančné prostriedky sa neskôr vrátia v podobe znížených finančných nákladov na vzdelávanie. Najnovšie výsledky ukazujú, že poklesom dochádzky deti do materských škôl sa znížila pripravenosť deti na povinnú školskú dochádzku. Zvýšil sa počet detí, ktoré v šiestom roku nedosahujú školskú zrelosť, a preto majú odloženú školskú dochádzku, a zvyšuje sa počet deti, najmä rómskych, ktoré opakujú prvý ročník základnej školy. Podľa môjho názoru by nebolo potrebné zriaďovať nulté ročníky pre takéto deti, ale riešiť túto otázku v predškolských zariadeniach, ktoré majú dostatok priestorov, ako aj kvalifikovaných učiteliek.

Predkladám teda návrh na zavedenie povinnej predškolskej prípravy pre deti, ktoré dovŕšili päť rokov veku a pre deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou. Konkrétne navrhujem vypustiť poslednú vetu doterajšieho § 5 odsek 1 a vložiť nový odsek 7 do § 5, ktorý by znel: "Pre deti, ktoré dovŕšili piaty rok veku a pre deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou je návšteva predškolského zariadenia povinná. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva. " Nad slová "školskou dochádzkou" sa doplní odkaz § 34 odsek 1 a 2 školského zákona, ktorý hovorí o odloženej školskej dochádzke, ostatné odkazy sa prečíslujú. Uvedomujem si, že takúto závažnú vec by bolo treba riešiť podrobnejšie, podobne, ako je riešená povinná školská dochádzka v paragrafoch 34, 36 a 37 školského zákona, teda včítane prihlasovacej povinnosti a možnosti oslobodenia od takejto predškolskej prípravy zo závažných dôvodov. Vzhľadom na krátkosť času, ktorý bol ku pripomienkovaniu zákona, predkladám takýto jednoduchý návrh, ktorý podrobnosti odkazuje na vyhlášku ministerstva.

Ak by tento návrh nebol prijatý, navrhujem, aby povinnosť prijať do materskej školy sme formulovali aspoň pre deti s odloženou školskou dochádzkou, t. j., aby sme do § 5 odsek 6 doplnili na konci vetu: "Vždy sa prijme diéta s odloženou školskou dochádzkou" s odkazom pod čiarou na § 34 odseky 1 a 2 školského zákona. Ostatné odkazy prečíslovať.

Moja ďalšia pripomienka sa týka školských družín a školských klubov. Doteraz sa tieto zariadenia mohli zriaďovať buď ako súčasť školy podľa § 45 školského zákona alebo ako mimoškolské výchovné zariadenia. Podľa navrhovaného zákona bude takáto možnosť len pre školský klub detí. Školské družiny by mali byť zriaďované len ako súčasť školy. Keďže v dôvodovej správe nie je zdôvodnená takáto zmena a dôvody som sa nedozvedel ani pri prerokúvaní zákona vo výbore, dávam návrh doplniť školské družiny do zákona. Navrhujem doplniť názov § 6 o slová "školská družina" a nadpis by potom pokračoval, ako je doteraz uvedené. Súčasne navrhujem zmeniť začiatok § 6 odsek 1 takto: "Školská družina a školský klub detí zabezpečujú... " - a ďalej odsek pokračuje. Na záver odseku 1 doplniť ešte vetu: "Školská družina je určená pre žiakov 1. až 4. ročníka, školský klub deti pre žiakov ostatných ročníkov. "

Moja ďalšia otázka sa týka zariadení sociálnej starostlivosti, ktoré plnili funkciu školských výchovných zariadení podľa § 31a doterajšieho zákona a v ktorých sa občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou poskytovalo vzdelanie a výcvik na vhodné pracovné uplatnenie. Pýtam sa pána predkladateľa, prečo tieto zariadenia zo zákona vypadli a akým spôsobom budú alebo sú nahradené. Odpoveď na túto otázku som pri prerokúvaní zákona vo výbore tiež nedostal.

Nedostal som ani odpoveď na otázku, ktorá sa týka odseku 6 § 45 doplneného novelou do zákona o školských zariadeniach z roku 1984. Tento odsek znel: "Ministerstvo školstva všeobecne záväzným predpisom určí školské zariadenia, v ktorých majú pedagogickí pracovníci postavenie učiteľa. " Pýtam sa teda pána predkladateľa, prečo takéto zmocnenie nie je uvedené aj v navrhovanom zákone a aký právny predpis bude stanovovať postavenie učiteľa pre pedagogických pracovníkov školských zariadení. Ak odpoveď pána predkladateľa nebude

uspokojivá, navrhujem doplniť do § 37 nový odsek 7 so znením, ako mal prečítaný odsek 6 § 45 pôvodného zákona.

Moja predposledná pripomienka sa týka § 14 odsek 4, § 16 a § 17 predloženého zákona. Ide o názov "Reedukačný detský domov" a "Reedukačný domov pre mládež". Tieto neslovenské názvy pre zariadenia, ktoré sa doteraz nazývali "Detský výchovný ústav" a "Výchovný ústav pre mládež", majú cudzím slovom zdôrazniť prevýchovnú úlohu týchto zariadení. Pritom v § 14 odsek 2 sa hovorí, že do zariadení náhradnej výchovy sa prijímajú deti na základe súdneho rozhodnutia o ústavnej alebo ochrannej výchove, čo, podľa mňa, lepšie vyjadrujú doterajšie názvy. Dávam teda ďalší pozmeňovací návrh, aby sa v § 14 odsek 4, v § 16 a v § 17 nahradili slová "Reedukačný detský domov" slovami "Detský výchovný ústav" a slová "Reedukačný domov pre mládež" slovami "Výchovný ústav pre mládež".

Moja posledná poznámka sa týka stravovacích zariadení, ktoré sú upravené v § 30 predloženého zákona spôsobom, ktorý vybočuje zo systematiky zákona. Ostatné zariadenia sú vždy vymenované a potom osobitným ustanovením sa špecifikuje ich postavenie a účel. Doteraz ako zariadenie školského stravovania zákon uvádza školskú jedáleň, jedáleň v internátnom zariadení a stredisko školského stravovania. V predloženom zákone sa dopĺňa ešte školská kuchyňa a centrálna výrobňa jedál pre školské stravovanie. Ich účel a poslanie však nie sú špecifikované. Pýtam sa pána predkladateľa, či to bol zámer alebo nepozornosť, a prosím, aby aspoň ústne vysvetlil účel a úlohy týchto zariadení.

Hoci som to pôvodne nemal v úmysle, len jednu poznámku ku základným umeleckým školám. Podľa môjho názoru meritum problému nie je v tom, v ktorom zákone sú základné umelecké školy definované, ale najmä v tom, aké bude ich postavenie z hľadiska hospodárenia a koľko prostriedkov na ich zabezpečenie štát dá. Toto tvrdenie je platné potiaľ, že ak základné umelecké školy zostanú základnými školami, musia byť podľa ústavy bezplatné. A je jasné, že na to v plnom rozsahu nemáme. Ak sa stanú zariadeniami alebo budú upravené osobitným zákonom, je tu priestor na doriešenie ich postavenia vyhláškou, včítane garancií finančného príspevku zo strany štátu, aby sa vyvrátila obava z možného zániku umeleckého školstva, o ktorej tu oprávnene hovorili viacerí predrečníci.

Vážené kolegyne a kolegovia, množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré predložila pani spravodajkyňa a predo mnou aj ďalší poslanci, svedčí o tom, že pred sebou máme zákon, ktorý narýchlo, na kolene, dorábame. Jedno riešenie som predložil v prvej časti svojho diskusného príspevku. Ak sa s nim parlament nestotožní, podal som aj pozmeňovacie návrhy a otázky smerujúce k vylepšeniu zákona. Osobne sa prikláňam k tomu, aby sme vytvorili priestor na dopracovanie zákona v diskusii so širšou verejnosťou.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja pánu poslancovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Chamula. Ale najskôr dovoľte, aby som odpovedal pánu poslancovi Ftáčnikovi na jeho odvolanie sa na § 75 rokovacieho poriadku. Pán poslanec veľmi dobre vie, že najskôr do 60 dní, ako povedal, prerokováva Národná rada zákon, ktorý jej pridelím, s tým, že predsedníctvo, ako hovorí rokovací poriadok, malo právo túto lehotu skrátiť. Keďže predsedníctvo nemáme, túto lehotu som si dovolil skrátiť ako predseda parlamentu, čo mi z tohto ustanovenia vyplýva. O tom, že bude 21. schôdza, som rozhodol na základe ústavy, pretože túto schôdzu navrhli zvolať poslanci tohto parlamentu, a o programe, ktorý na tejto schôdzi mal byť určený, sa rozhodlo na grémiu, na ktorom bol účastný aj pán poslanec Ftáčnik. Na grémium som zvolal všetkých predsedov výborov, pretože som sa s nimi chcel poradiť, či chcú tento zákon zaradiť do programu, pretože som im ho nenariaďoval. Spoločnou zhodou a súhlasom aj pána poslanca Ftáčnika som tento program 21. schôdzi navrhol. Takže nebola tam moja svojvôľa, bolo to odsúhlasené aj pánom poslancom Ftáčnikom. Bez rozpravy sa o tomto rokovalo, keď sa schvaľoval rokovací poriadok.

Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

myslím si, že za predlohu alebo za návrh tohto zákona nesú zodpovednosť ľudia, ktorí pracujú na ministerstve školstva. Už v predchádzajúcich obdobiach alebo v období predchádzajúcich ministrov bol som jeden z tých, ktorý dosť dôrazne upozorňoval na to, v akom stave je ministerstvo školstva. Preto by som nekritizoval vládu, ale povedal by som na účet pracovníkov ministerstva školstva, že vlastne vieme, v akom stave je ministerstvo školstva. To znamená, že tam nedošlo k žiadnym zmenám. Tí isti ľudia, ktorí kedysi za tých 42 rokov alebo za posledných 20 rokov pripravovali návrhy zákonov, vlastne čo urobili? Jednoducho odpísali - dá sa povedať - zákon o školských zariadeniach a predložili ho sem ako návrh. Ja to chápem tak. Nehnevajte sa na mňa. A preto na adresu môjho predrečníka chcem povedať toľko, že vôbec za to nemôže vláda, ale tí ľudia, ktorí tento návrh zákona pripravovali. A to sú právnici a odborníci na ministerstve školstva, ktorí tam pracujú 10, 12, 15 rokov. Takže toto je prvý problém.

Druhý problém - o námetoch môjho predrečníka by som mohol s ním polemizovať alebo diskutovať. Jednoducho poviem toľko, že predškolské a potom aj mimoškolské zariadenia nemôžu suplovať rodičovskú výchovu.

Po tretie - na adresu umeleckých škôl. Vieme veľmi dobre, že naši predkovia kedysi v 19. storočí sformulovali zásady alebo body, podľa ktorých sa národ identifikuje ako národ. Sú to 4 body: spoločné územie, spoločná kultúra, spoločné národné ustrojenie a spoločný jazyk. Keď budeme takýmto spôsobom likvidovať umelecké školy, môžeme o 20 rokov, alebo potom naši nasledovníci o 50 rokov môžu zistiť, že vlastne čiastočne likvidujeme atribút, ktorý reprezentuje národ, a to je spoločná kultúra. Takže vlastne tým to považujem za ohrozenie identity národa ako takého.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Ak dovolíte, mám tiež pár poznámok k predrečníkovi, pánu poslancovi Fogašovi. Aj keď s ním súhlasím...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pánu poslancovi Ftáčnikovi. Oni sa trochu podobajú, majú obidvaja fúzy. /Smiech v sále. /

Poslankyňa M. Aibeková:

Ospravedlňujem sa. Aj keď s ním súhlasím v tom, že návšteva predškolských zariadení znižuje potom adjustačné

problémy dieťaťa v prvej triede základnej školy, nemôžem súhlasiť s tým, aby to školstvo bolo nariadené ako povinné. Tým by sa situácia neriešila, naopak, skomplikovala. A naopak, nesúhlasím s ním ani v tom, aby sa § 16 a § 17, t. j. "Reedukačný detský domov" a "Reedukačný domov pre mládež" volali podľa starých zaužívaných názvov ako ústavy, pretože práve chceme docieliť to, aby diéta, ktorého primárna rodina zlyháva, a teda výchovne tam vznikajú problémy, nebolo dané do nejakého ústavu, ale aby tieto zariadenia vlastne plnili funkciu náhradného domova. Takže tu sa úplne stotožňujem so znením § 16 a § 17 predkladaného vládneho návrhu zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, mám dve poznámky k tomu, čo ste povedali vy ako reakciu na diskusný príspevok, ktorý som tu predniesol. Čo sa týka programu 21. schôdze, nijako som ho nespochybnil. V čase, keď sme o tom rozhodovali na politickom grémiu, náš výbor ešte meritórne o tomto zákone nerokoval, čiže nebolo jasné, aká bude podoba tohoto zákona. Ale toto nie je hlavný problém. Hlavný problém je § 75, ktorý ste, bohužiaľ, necitovali správne, pán predseda. Dovolím si ho ešte raz prečítať: "Návrh zákona môže Národná rada prerokovať najskôr po uplynutí 60 dní od toho času, kedy bol rozoslaný poslancom" - potiaľ sme v zhode, ale ďalej zákon pokračuje "Predsedníctvo" - v tomto prípade asi predseda Národnej rady - "môže Národnej rade navrhnúť, aby návrh zákona výnimočne prerokovala aj pred uplynutím tejto lehoty. O takomto návrhu rozhodne Národná rada bez rozpravy. " To znamená, nie vy ako osoba môžete rozhodnúť, že sa skráti táto lehota, ale môže o tom rozhodnúť Národná rada hlasovaním, a prosím, bez rozpravy. Takže toto je to, čo som chcel navrhnúť. A týka sa to nielen tohto zákona, ale všetkých ďalších, ktoré pred touto lehotou budeme prerokúvať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Je to presne to, čo som vám odpovedal - Národná rada bez rozpravy. Precital som program a pri jeho schvaľovaní Národná rada mohla povedať, že ho neprerokujeme. To je bez rozpravy. Ráčte si vysvetliť svoje vlastné ustanovenie, keď hovoríte, že ste autorom § 75.

Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, hlasovanie o programe a hlasovanie o skrátení lehoty sú dve rôzne hlasovania, a vy to viete rovnako dobre ako ja.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie je skrátenie lehoty, ale malo byť povedané, že na program tohto zasadnutia Národná rada to nezaraďuje, pretože neboli splnené také a také podmienky. Národná rada to neurobila, program schválila.

Poslanec M, Ftáčnik:

Pán predseda, Národnej rade ste nenavrhli skrátenie lehoty, ako vám to ukladá zákon. To sa stalo. To znamená, že sme nehlasovali o skrátení lehoty. Opakujem, viete to rovnako dobre ako ja. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

nehnevajte sa, opäť mi je v tejto Národnej rade smutno. Opäť sa stalo to, že to, čo sa stalo opakovane, čo sme prijali ako úzus - aj keď možno nebol správny krok, tu niekto spochybňuje, a opäť sa ukazuje, že zásadne sa začína bojovať inými zbraňami než tými, ktorými by sme mali tu bojovať. Hovorme konečne o logike veci!

Vráťme sa k prerokovaniu zákona. Viem, že v Národnej rade sa vykladajú isté ustanovenia rokovacieho poriadku svojim spôsobom. Keď sme ich prijali - áno, pán poslanec Mikloško, budem hovoriť, pretože svoju myšlienku dopoviem - ak už sme prijali nejaký úzus, ak dovolíte, ak ho predtým nikto nespochybnil, ak ho odrazu niekto spochybní, keď ide proti jeho názoru, prečo to neurobil predtým, keď išlo o jeho názor?

Ak dovolíte, vráťme sa, prosím, k prerokúvaniu návrhu zákona, ktorý máme pred sebou. Navrhujem ešte raz, aby sme zvážili mieru vážnosti tohto zákona, pretože dobre si všetci uvedomujeme, že tento zákon je potrebné prijať, že ide o také ustanovenia zákona, ktoré umožňujú aj podnikateľskou sférou /aj inou možnosťou/ podporiť niektoré školské zariadenia. Dávam však na úvahu: keby sme sa zhodli na tom, že vynecháme z tohto zákona umelecké školstvo a o ňom bude hovoriť osobitný zákon, myslím, že nebude sporov o tom, že môžeme tento zákon prijať. Nič iné, prosím, nenavrhujem.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dúfam, že nebudeme hovoriť o rokovacom poriadku. Pani poslankyňa Rothmayerová, radšej básničku.

Poslankyňa G. Rothmayerová:

Prepáčte, prosím, ale musím zareagovať, pretože si myslím, že nad každým úzusom tu musí platiť zákon. A zákon o rokovacom poriadku je zákon ako každý iný, pán poslanec Hudec. Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Korduliaková. Poslankyňa A. Korduliaková:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľte po búrlivom dialógu, po búrlivej diskusii aj mne predniesť niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona o školských zariadeniach z hľadiska výhrad, ktoré k nemu odzneli na rokovaniach výborov.

Chcela by som sa vyjadriť k otázke, či nie je táto oblasť návrhu inštitucionálne preorganizovaná. Na prvý pohľad sa to môže zdať. V skutočnosti v návrhu nie je viac typov školských zariadení, než ich je v súčasnej platnej zákonnej úprave. Dokonca niektoré typy sa preberajú bez zmeny, u niektorých aj v dôsledku zmien v spoločnosti menia svoj obsah, a preto sa navrhuje adekvátne zmeniť ich názov. A niektoré sú celkom nové, ktoré reagujú na predpokladaný

vývoj v spoločnosti, na ktorý chce byť aj sústava školských, najmä výchovných zariadení pripravená najmä v oblasti intenzívneho preventívneho i prevýchovného pôsobenia. Pritom to neznamená, že sa musia všetky typy a vo všetkých regiónoch naraz a vždy zriaďovať. Zákon chce utvoriť právne a legislatívne predpoklady, aby sa takéto zariadenia mohli zriadiť, ak sa ukáže potreba. Samozrejme, zriaďovanie a zrušovanie školských zariadení sa nekoná živelne, pretože podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa zriaďujú v súlade s ich sieťou ustanovenou Ministerstvom školstva a vedy Slovenskej republiky, pričom podmienky zaradenia alebo vyradenia zo siete sú právne regulované príslušnými vyhláškami ministerstva.

Ďalej by som si dovolila vyjadriť sa k otázke záujmových vzdelávacích zariadení. Je všeobecne známe, že už od začiatku šestdesiatych rokov sa do výchovno-vzdelávacej sústavy začlenili okrem základných a stredných škôl, predškolských zariadení, rôznych mimoškolských a výchovných zariadení, aj školské záujmové vzdelávacie zariadenia, a to ľudové školy umenia, ľudové školy jazykové, jazykové školy a Štátny stenografický ústav. Rovnako je všeobecne známe, a v súvislosti s navrhovaným právnym riešením otázky ľudových škôl umenia a základných umeleckých škôl sa na rokovaní výborov dostatočne vysvetlilo, a dúfam, že aj pochopilo, že tieto záujmové vzdelávacie zariadenia nemajú charakter základných škôl. Ešte raz si dovolím na tomto fóre poukázať na zásadné rozdiely v poslaní základných škôl a záujmových vzdelávacích zariadení, vrátane ľudových škôl umenia alebo základných umeleckých škôl. Položme si otázku, v čom je medzi nimi zásadný rozdiel.

Základná škola - všetky jej možné typy, ktoré rozoznáva zákon o sústave základných a stredných škôl - základné školy, špeciálne základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú

starostlivosť, základné školy s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov, zabezpečuje povinné všeobecné vzdelanie, t. j. také vzdelanie, ktoré je základom pre akékoľvek vyššie vzdelanie - všeobecné, odborné, vrátane odborného umeleckého, a to pre celú populáciu do určitého veku. Takéto poslanie nemajú záujmové vzdelávacie zariadenia, pretože zabezpečujú len základy odborného umeleckého vzdelania podľa záujmu deti a často len záujmu rodičov a v úzkom umeleckom odbore, napríklad v hre na jeden hudobný nástroj. Takéto vzdelávanie sa neposkytuje ani nemôže poskytovať celej populácii. Týka sa napríklad v umeleckých školách len 6 až 8 % populácie. Súčasne, čo už vyplýva z predchádzajúceho, že takéto vzdelávanie nie je povinné.

Ak teda uznávame, že takéto vzdelávacie zariadenia nie sú základnými školami, nevzťahuje sa na ne ústavne zakotvená bezplatnosť vzdelávania, a preto ich ponechaním v zákone o sústave základných a stredných škôl by sa zakonzervoval súčasný protiústavný stav. Ak by sa totiž tieto záujmové vzdelávacie zariadenia napriek tomu, že uznávame, že nie sú typom základnej školy, ponechali zaradené medzi základnými školami, muselo by sa v nich zabezpečiť úplné bezplatné vzdelávanie, t. j. školská správa by nemohla vyberať žiadne príspevky na čiastočnú úhradu nákladov na vzdelávanie v nich, ak by nechcela porušiť školský zákon i ústavu.

Ďalej by som sa chcela vyjadriť k otázke možnosti upraviť tieto záujmové umelecké vzdelávacie zariadenia osobitným zákonom ako akési kompromisné riešenie. Pri prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch bol aj taký návrh. Chcem k tomu povedať len toľko, že na takéto riešenie nie sú racionálne dôvody. Návrh totiž vychádza z toho, že ide síce o záujmové vzdelávacie zariadenia, že teda by rodičia a účastníci tohto vzdelávania mali prispievať nejakou čiastkou na úhradu nákladov na vzdelávanie, teda že nemôžu byť zahrnuté v zákone o sústave základných škôl. Súčasne, ale z nie presne definovaných dôvodov nechce pripustiť, aby boli tieto záujmové vzdelávacie zariadenia v tom zákone, ktorý zahŕňa iné školské zariadenia, okrem iného aj jazykovú školu, štátnu jazykovú školu, atď.

Nemôžem si odpustiť poznámku, že tu niekomu ide výlučne o prestížnu otázku a akési delenie zariadení, žiakov a učiteľov a iných pedagogických pracovníkov v nich na viac alebo menejcenné. Nechcem si ani domýšľať, čo by znamenalo, ak by Fórum alebo Asociácia učiteliek materských škôl z nejakých dôvodov kategoricky žiadala, že nechcú mať materské školy v zákone, v ktorom sú napríklad aj zariadenia, ktoré zabezpečujú výchovu sirôt či už nežijúcich alebo žijúcich "rodičov" a teda, že chcú osobitný zákon. Kam by takéto kastovníctvo asi viedlo?

Myslím si, že predložený návrh zákona po prípadných úpravách podľa pripomienok je nielen možné, ale aj potrebné prijať bez toho, že by sa niektoré školské zariadenia akokoľvek preferovali alebo podceňovali. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Hlási sa pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hostia,

nedá mi, aby som nevystúpil a nezareagoval na niektoré pripomienky, pretože tu padajú príliš silné slová, ako je likvidácia základných umeleckých škôl. Prosím vás, z čoho to dedukujete?

Základné umelecké školy, ktorých je asi 169, tvoria asi 4 % všetkých zariadení, ktorých sa dotýka tento zákon, pretože ich máme na Slovensku niečo cez 4 tisíc. Tak sa pýtam, prečo taký eminentný záujem iba o 4 % týchto inštitúcií, ktorý rieši tento zákon? Tie ostatné sú pre nás nezaujímavé? Sú podružné? Zbytočné? Nepotrebné?

Zákon sa tvoril a práca prebiehala plné tri roky. Súhlasím s tým, že materiál bol predložený v dosť zrýchlenej podobe a že sa dotváral v posledných dňoch, ba dokonca hodinách. Jedno je ale isté - pedagogická verejnosť si žiada prijať, upraviť a zlegalizovať momentálny stav. Predovšetkým prínosom tohto zákona je to, že vytvoríme konkurenčné prostredie i na tomto poli, umožnime vznik súkromných, cirkevných škôl, ktoré budú tvoriť celý systém vzdelania v tejto oblasti. Ďalej vytvoríme priestor pre schopných a dobrých. Niekoľkí riaditelia sa už niekoľkokrát obrátili na mňa s prosbou, aby mohli prejsť na príspevkovú formu, kde by sa im umožnilo podnikať a vylepšovať si svoj hospodársky výsledok. Neviem, skadiaľ zobral pán poslanec Gazdík číslo, že sa zvýšia výdavky rodičov o 470 %. Prosím vás, percentá nemôžeme dávať pred toto plénum ako sa nám zachce. Tieto základné umelecké školy budú dotované prakticky zo štyroch zdrojov: prvý je príspevok štátu, potom je vlastná podnikateľská činnosť, sponzoring a až potom sú rodičia.

Je nám jasné, že zo systému školstva, ktorý sme zdedili, práve tento typ škôl skutočne plnil svoje funkcie a môžeme byť do určitej miery naň hrdí, lebo vychoval celý rad umelcov, ale prosím vás, nie základné umelecké Školy. Tie existujú posledné dva roky. I pán Dvorský, ktorý tu bol spomínaný, bol žiakom nie základnej umeleckej školy, ale ľudovej školy umenia, čiže nevidím najmenší dôvod, aby sme sa strachovali, ba dokonca hovorili o ich likvidácii.

K niektorým vecným pripomienkam: Keby sme, pán Ftáčnik, pristúpili k tomu, aby sme predškolskú výchovu zákonom stanovili ako povinnosť, musel by to riešiť školský zákon a museli by sme uvažovať o tom, že by školská dochádzka začínala piatym rokom života. Práve týmto zákonom chceme vytvoriť možnosť a dať možnosť rozhodnúť sa rodičom, či svoje dieťa dajú do zariadenia, ktoré nikto nespochybňuje, že má svoj účel, je prínosom, ale to nechajme na rodičovi, nech sa sám rozhodne, či bude pripravovať svoje dieťa sám, doma, alebo využije túto možnosť, ktorú mu garantuje štát.

Školské družiny - prosím vás, viacmenej sa nič nemení. Školské družiny fungujú dnes tak, že žiaci 1. až 4. ročníka navštevujú školské družiny a žiaci vyššieho ročníka kluby. Nevidím najmenší dôvod, prečo by sme nemohli selektovať už v prvých ročníkoch žiakov podľa záujmu. Podľa mňa, ak prvák má záujem o kreslenie, nevidím najmenší dôvod, aby nemohol byť v klube, kde pani vychovávateľka, odborníčka na túto oblasť, bude pripravovať tak štvrtáka, piataka ako prváka. Nevidím najmenší dôvod, aby sme ich nútili v čase, kedy by mali mať skôr oddychovú časť svojho dňa, do povinností, ktoré ich nezaujímajú. Nie každého zaujíma kreslenie, hudba, futbal alebo šachy. Čiže nevidím najmenší dôvod, aby sme nevytvorili aj pre týchto žiakov možnosť výberu.

Reedukovaný alebo výchovný - to nechávam na zváženie pléna. A zariadenie školských stravovacích zariadení - prosia vás, i na ministerstve školstva musíme oddeliť tú zložku, ktorú poskytujeme ako sociálnu dávku, od celkových nákladov. Áno, je tu vytvorený priestor na to, aby sme školské stravovacie zariadenia riešili iným zákonom - samostatnou vyhláškou. Čo sa týka zmien na ministerstve, súhlasím s vami, momentálne robíme podrobnú analýzu, urobíme seriózny rozbor a vyvodíme opatrenia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Tarčákovi. Pán poslanec Chamula sa hlási ešte s faktickou poznámkou. Potom pán poslanec Gazdík.

Poslanec I. Chamula:

Chcel by som poprosiť pána štátneho tajomníka ministerstva školstva, aby sa zaručil, že naozaj táto analýza bude čo najskôr spracovaná a na základe tejto analýzy budú tam čo najskôr urobené početné personálne zmeny a že už viac sa nestane, že odborníci z ministerstva školstva predložia takýto deravý zákon Národnej rade, ktorý vlastne je odpisom predchádzajúceho zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Gazdík s faktickou poznámkou. Poslanec I. Gazdík:

Pán predseda, dámy a páni,

nebudem podrobne reagovať na niektoré príspevky, ale mám taký pocit, že v prípade základných umeleckých škôl sa dostávame niekde na scestie. Nielen ja, ale viacerí navrhovatelia, aj pani spravodajkyňa - prepáčte, že opakujem slovo - podali už návrh, pretože sme uznali, že základné umelecké školy nie sú základnými školami, ale nemožno ich ani zriaďovať osobitným zákonom o školských zariadeniach, že je tu možný kompromis - buď zákonom alebo ten, ktorý by riešila vyhláška tak, ako je to doteraz vo vyhláške číslo 477/1992. Pokiaľ som citoval, ako reagoval na mňa pán štátny tajomník, keďže bol prítomný aj pri rokovaniach výboru pre vzdelanie,

vedu a kultúru, som nútený zdôrazniť, že som citoval z materiálu vyhlásenia celoslovenskej sekcie pedagógov a z kompletného materiálu týkajúceho sa existencie základných umeleckých škôl, ktorý sme dostali, kde sa hovorí o 474-percentnom zvýšení, to znamená v priemere z 25 na 150 korún poplatku. Je to materiál, ktorý nám predložilo Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené plénum,

rád by som opravil jednu informáciu, ktorú poskytol pán poslanec Tarčák, že ak by sme chceli zaviesť povinnú predškolskú výchovu pre 5-ročné deti, že by to bolo treba upraviť v školskom zákone. Myslím si, že to nie je správna informácia, pretože školský zákon hovorí o školách, to znamená o základných a stredných školách, a tento zákon, ktorý prerokúvame, hovorí o zariadeniach predškolskej výchovy. To znamená, že ak by sme sa rozhodli, že štát bude garantovať prípravu detí povinnou prípravou, možno to urobiť v tomto zákone obdobne ako je to urobené v § 34 školského zákona, kde sa hovorí o povinnej školskej dochádzke. Toto by bola povinná predškolská príprava, teda nie školská dochádzka. Samozrejme, je to vecný problém, s tými argumentmi súhlasím, ale dala by sa upraviť možnosť rozhodnúť, aby zo závažných dôvodov deti takúto prípravu nenavštevovali, ak by si to želali rodičia, zákonný zástupca alebo ktokoľvek iný. Ale že je to jednoznačne na prospech detí, o tom svedčia výskumy, ktoré sa v tejto oblasti robili.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pozerám sa, že sa už nikto nehlási s faktickou poznámkou ani do rozpravy.

Tým môžem vyhlásiť rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pána podpredsedu vlády, či sa chce k rozprave vyjadriť?

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

dovoľte, aby som niekoľkými slovami zhodnotil množstvo pripomienok, ktoré k tomuto zákonu odznelo. V prvom rade dovoľte, aby som sa zmienil o problematike umeleckého školstva. Domnievam sa, že aj predkladatelia pripomienok sami zhodnotili tento problém tak, že umelecké školstvo, teda základné umelecké školy, nemôžu byť zaradené medzi základné školy. Dôvodov je viacero. Myslím si, že ich tu netreba opakovať. Ak sa tu hovorilo o 2 miliardách, je to skutočne pravda. To je za predpokladu, že by sme povinne zaviedli výuku v umeleckých školách pre všetky deti, tak ako si to základné školy zo zákona vyžadujú. Teda ide o výberovú školu. Na túto školu sa vyberajú talenty, robia sa prijímacie skúšky a skutočne ju absolvuje teraz asi 7 %. Pohybuje sa to od 6 % do 8 % detskej populácie. To je prvá stránka veci.

Druhá stránka veci je, že už v súčasnosti existuje stav, ktorý nie príliš korešponduje s právom, pretože ak ide o základnú školu, mala by byť bezplatná, aspoň štát ju musí zabezpečiť bezplatne. A my v každej škole vyberáme od rodičov príspevky. Tieto dve veci vedú k tomu, že treba zladiť problematiku umeleckého školstva. Tu sa veľa hovorilo o tom, čo umelecké školstvo robí, najmä sa spomínala výchova talentov. Ak dovolíte, doplnil by som ešte dve veci, ktoré robí umelecké školstvo. Po prvé - umelecké školstvo nám pripravuje množstvo odborníkov, amatérov, hudobníkov, ktorí udržujú kultúru v obciach - ľudovú kultúru. A po tretie - umelecké školstvo vychováva konzumentov špičkového umenia, takých, ktorých základné školy vychovať nemôžu, lebo nevedia. To znamená, že tých funkcií je viac.

Ak dovolíte, oddelil by som problém formy, obsahu a financovania. Domnievam sa, že na forme nezáleží. Iste ste si všetci pozreli do histórie vzniku základných umeleckých škôl, a myslím, že to pán poslanec Tarčák veľmi presne povedal, že ani jedného z našich špičkových umelcov nevychovala základná umelecká škola - ani jedného. Ani nemohla, pretože táto škola existuje dva roky. Vychovali ich ľudové školy umenia, ktoré už od roku 1960 sú v zákone postavené ako školské zariadenia, nie ako základná škola. To znamená, že forma nie je rozhodujúca. Rozhodujúci je obsah, pedagógovia, ktorí tam učia a spôsob financovania. Domnievam sa, že toto je asi kľúčový problém, o ktorý ide.

V podtóne otázok, ktoré sa týkajú základného umeleckého školstva, znie, že kto to bude platiť. Je pochopiteľné, že zákon dovoľuje zriadiť aj takéto školy ako rozpočtové organizácie, navrhovaná predloha zákona ich dovoľuje zriadiť aj ako rozpočtové organizácie. Ale pravda je taká, že väčšina z nich skutočne bude príspevkovou organizáciou tak, ako je teraz v súčasnosti, pretože márne sa hrdíme tým, či je to teraz rozpočtová organizácia. Ak povinne vyberá od rodičov dávky, potom jej príjem sa skladá z dvoch časti - z príspevku od štátu a z dávok od rodičov. Takže je de facto príspevkovou organizáciou.

Myslím si, že treba skutočne zvážiť ako návrh prijmete. Domnievam sa, že predložený návrh, tak ako je postavený, riedi otázky aj umeleckého školstva a nedá sa povedať

- domnievam sa, že sú veľmi silné slová, že tu ide o likvidáciu umeleckého školstva. V žiadnom prípade nie. Ide o zvýšenie konkurencie umeleckého školstva, ktoré je potrebné zaviesť. Ide o možnosť zaviesť, alternatívne umelecké školstvo a ďalšie formy vzdelania v umení. Nebolo by asi správne, keby sme kládli rovnítko medzi absolventa základnej umeleckej školy a konzervatórium. Nehnevajte sa, ale pod takéto pravidlo sa nepodpíšem, pretože ak sa špičkový interpretačný umelec rozhodne súkromne vychovať svojho nasledovníka, ktorého pripraví na prijímacie skúšky na konzervatórium, myslím si, že takýto žiak bude pripravený minimálne tak dobre, ako keby absolvoval základnú umeleckú školu, mnoho razy aj lepšie. Navyše sa domnievam, že absolvovanie základnej umeleckej školy nie je ani podmienkou prijatia na konzervatórium. Tam je podmienkou úspešne absolvovať prijímacie skúšky, predovšetkým talentové. Takže, myslím si, že je potrebné, aby sme oddelili vzťah medzi týmito dvomi kategóriami škôl.

Súhlasím s tým, čo tu hovoril pán poslanec Gazdík, že umiestňovanie absolventov konzervatórií nezodpovedá ich vzdelaniu. Donedávna dokonca platilo pravidlo, že nemali dostatočné vzdelanie ani na ľudových školách umenia a boli braní ako druhá kategória, pretože nemali vysokú školu. To znamená, že nemohli byť zaradení do platových tried, ktoré sú takto koncipované. Podľa môjho názoru túto otázku však nemôže vyriešiť predkladaný návrh zákona. Túto otázku musí riešiť kvalifikačný poriadok pre pedagogických pracovníkov, ktorý ministerstvo musí pripraviť tak, aby boli plnohodnotnými pedagógmi v oblasti - povedzme - hudobnej výchovy alebo v oblasti výtvarnej výchovy. Teda zvažujte, prosím, veľmi dobre. Domnievam sa, že vôbec neublížime umeleckému školstvu. Naopak, vytvoríme konkurenčné prostredie, zainteresujeme špičkových umelcov do toho, aby začali vychovávať svojich nasledovníkov, dáme priestor aktívnym ľudom, budeme vedieť otvárať súkromné hudobné školy, cirkevné hudobné školy a ďalšie. A myslím si, že práve toto konkurenčné prostredie

vytvorí oveľa vyššiu kvalitu tak, ako to je nakoniec vo všetkých oblastiach nášho života.

Pokiaľ sa týka ďalších otázok pozorne som si vypočul pripomienky pani poslankyne Rusnákovej. Myslím si, že všetky tieto pripomienky možno akceptovať. Vrátim sa k niektorým otázkam, ktoré predniesol pán poslanec Ftáčnik. Na mnoho vašich otázok odpovedal pán poslanec Tarčák. Pán poslanec, chcem vám povedať, že zbor zamestnancov, ktorý pracuje na ministerstve školstva, skutočne pripravoval zákon tri roky. Ak tu niekto hovoril, že predložil odpísaný zákon, máte pravdu. Predložili ho vo februári tohto roku úplne odpísaný. Ten sme vrátili z vlády ministerstvu školstva. Tento zákon už nie je odpísaný, už sú v ňom urobené zásadné zmeny. Pred dvoma týždňami som nastúpil do funkcie, nemôžem sa vám zaručiť za to - ako tu pán poslanec žiadal písomnú záruku, že v krátkej dobe dôjde k výmene personálu. Skutočne posúdime, kto je odborne schopný pracovať a kto nie, a ten kto nie je schopný odborne pracovať, samozrejme, bude sa musieť so svojim miestom rozlúčiť.

Na vysvetlenie, prečo sa tento zákon predkladá teraz - jednoducho preto, že bol vrátený späť. V tej forme, ako bol pripravený, bol vrátený späť. Po prepracovanej forme sa tento zákon stal - a to iste dobre viete, pán poslanec, predmetom dlhých diskusií viacerých pedagogických pracovníkov. Diskutovalo sa o ňom na odborových fórach, diskutovalo sa s predstaviteľmi umeleckého školstva. Kým prišiel sem, bol podrobený dostatočnej diskusii. Osobne som opakovane rozprával s predstaviteľmi rôznych typov školských zariadení tak, ako sú navrhované, či s tým súhlasia, alebo nie. To snáď vyžaduje alebo vysvetľuje zdržanie, prečo tento zákon bol daný takto neskoro.

Ďalej by som chcel povedať, prečo je zákon predkladaný teraz. Sú špecifiká zákonov, ktoré sa týkajú škôl a školských zariadení. Tieto špecifiká sú dané predovšetkým tým, že škola na rozdiel od všetkých ostatných organizácii je viazaná iným rytmom. Je viazaná rytmom školského roku. Preto je celkom logické, že zákony sa predkladajú tak, aby nadobudli účinnosť pred začiatkom školského roku a aj keď sa prijímajú počas školského roka, obyčajne so svojou účinnosťou stoja a čakajú na nasledujúci školský rok, pretože robiť závažné zmeny počas školského roku sa nevypláca, to je historicky dokázané. To je snáď na ďalšie vysvetlenie.

Pokiaľ sa týka názvov, ktoré ste predkladali - reedukačný detský domov, výchovný detský domov, domnievam sa, že reedukačný je asi lepší názov, aj keď nie je slovenský a dosť ťažko to prekladáme do slovenčiny, ale výchova je edukácia, reedukácia je akási znovuvýchova alebo iná výchova. Preto si myslím, že tento názov je lepší, pretože diéta bolo zle vychovávané v akomsi prostredí a pokúšame sa túto jeho zlú výchovu nahradiť nejakou inou. Preto je tam predpona re-. Samozrejme, sú možné iné názory, ktoré sa tu ventilovali.

Ak som neodpovedal na všetky otázky, resp. som hovoril, že pán poslanec Tarčák odpovedal v podstate na všetky vaše zásadné otázky, prosím, ospravedlňte ma, prípadne môžem ešte odpovedať.

Na záver by som chcel povedať, že skutočne odporúčam, aby tento zákon bol prijatý, aby sme vytvorili priestor pre riadne fungovanie školských zariadení už od nového školského roku, od školského roku 1993/94, aby sme vytvorili priestor pre konkurencieschopnosť a konkurenciu aj vo vedení školských zariadení, aby sme vytvorili priestor pre schopných, ktorí nám zabezpečia výchovu aj v týchto zariadeniach.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Chcem sa spýtať pani spravodajkyňa výborov, či si žiada záverečné slovo.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Chcela by som sa ešte v závere vyjadriť k niektorým otázkam, ktoré súvisia s financiami. Bola tu spomenutá suma, ktorá sa nám zdala byť nie veľmi objektívna. Rozprávala som sa s mnohými riaditeľmi školských správ. Myslím si, že oni by práve mali byť prví, ktorí by sa za základné umelecké školy mali postaviť. Na porade, na ktorej som bola vo štvrtok minulý týždeň, som však zistila, že riaditelia túto situáciu chápu pomerne objektívne. Nemajú pocit, že by išlo o likvidáciu, pretože § 2 umožňuje také úpravy, ktoré práve dávajú umeleckým školám možnosť zachovať svoju činnosť. Nám vážne obavy, že ak plénum bude trvať na tom, aby umelecké školy boli len rozpočtové, aby zostali medzi základnými školami, priamo vyvoláte pravý opak. Je to aj otázka ekonomická. To každý dnes cíti, aj keď, samozrejme, že na okraji niektorých vystúpení sa to povedalo.

Chcela by som vám pripomenúť jednu vetu jedného pána riaditeľa: Ak chceme variť, musíme prestať kúriť. Ak budeme chcieť robiť rekonštrukcie, ak budeme chcieť odstraňovať dvojsmennosť, ak budeme chcieť odstraňovať havarijné stavy, čo budeme musieť zobrať z rozpočtu podľa týchto pravidiel? Skutočne to vravím bez nejakej zaujatosti, pretože práve tak ako na vás, aj na mňa moji kolegovia z umeleckých škôl vplývali, a nebola som zo začiatku ani ja rozhodnutá, ako sa k tomuto problému postavím. Keď som však videla čísla, skutočne som si musela teraz položiť otázku, či pre 7 % žiakov, ktorých výchova a vzdelávanie je neoddiskutovateľná, vytvoríme také podmienky, ktoré môžu vyvolať precedens, a ostatným riaditeľom budeme vysvetľovať, že sa nedá dať toľko peňazí na odstraňovanie havarijných stavieb alebo údržby, alebo na odstraňovanie dvojsmennosti len preto, lebo Národná rada si neuvedomila hru týchto čísel. A teraz vám ich chcem prečítať.

Na havarijnú údržbu bude potrebných 755 miliónov, na zdraviu škodlivé stavby 663 miliónov, riešenie smennosti takmer 2 miliardy, oblasť mzdových prostriedkov na zabezpečenie dopadu nariadenia vlády číslo 636 z roku 1992 s účinnosťou od 1. septembra 1993 by v školstve v správe školských správ bolo potrebné zvýšiť rozpočet približne o 500 miliónov korún. V prípade neuvedenia citovaného nariadenia do praxe chýba rezortu na udržanie platovej úrovne 200 miliónov korún. Chápem, že otázka umeleckých škôl je u mnohých aj otázka citová, ale prosím vás, na tie dve misky váh si položte aj tento finančný zreteľ.

A pred záverečným hlasovaním sa chcem spýtať každého jedného poslanca, či bude schopný vysvetliť svojim voličom, že na zabezpečenie povinného výchovno-vzdelávacieho procesu nebude možné dať toľko, koľko by sme mali dať aj z toho malého rozpočtu, ktoré školstvo má, preto, lebo chceme podporovať umelecké školstvo v takom širokom rozsahu. Môžu sa nám o chvíľu ozvať rodičia detí športového zamerania, jazykového zamerania, môžu prichádzať návrhy na ďalšie riešenie osobitným zákonom, osobitnou vyhláškou. Nemyslím si, opakujem po iných, že by to bola likvidácia umeleckého školstva. Ba práve naopak, mám obavy, ak prijmete niektoré pripomienky, priamo vy môžete vyvolať to, že sa niektoré umelecké školy budú musieť zatvoriť. Ak môžu byť rozpočtovými a príspevkovými organizáciami, môžu podnikať, môžu vyberať úhradu nákladov, je to schodnejšia cesta.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Faktická poznámka - pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Prepáčte, pani poslankyňa, ale takéto zavádzanie sa mi nepáči. Keby ste napríklad vyčíslili koľko stoja školské správy, zistili by sme niečo iné. A keby sme zistili, čo napríklad znamená tých málo percent talentovaných detí zo Slovenska pre slovenskú národnú kultúru, tiež by sme zistili niečo iné.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, môžeme uvádzať hlasovanie. Poslankyňa E. Rusnáková:

Pán predseda, chcela by som vás poprosiť o desaťminútovú prestávku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, máme desaťminútovú prestávku.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani spravodajkyňa bude uvádzať hlasovanie. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 64 poslancov. Je nás málo, skúsme ešte raz, lebo prišli niektorí poslanci.

Prezentovalo sa 69 poslancov. Ešte je nás málo. Prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby zaujali miesta v rokovacej miestnosti.

Skúsme sa prezentovať ešte raz. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Ďakujem. Prosím pani spravodajkyňu Evu Rusnákovú, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Najskôr budeme hlasovať o pripomienkach spoločnej správy. Navrhla som hlasovať an blok za body 1, 2, 3, 5, 6a7. Tieto pripomienky odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani spravodajkyňa navrhla, aby sme zo spoločnej správy body 1, 2, 3, 5, 6 a 7 odhlasovali spoločne.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za to, aby sme tieto body odhlasovali spoločne? Pani poslankyňa je za to, aby sme ich prijali. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že body zo spoločnej správy pod číslami 1, 2, 3, 5, 6 a 7 sme hlasovaním prijali.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Bod číslo 4 spoločnej správy odporúčam neprijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže hlasujeme o bode číslo 4 zo spoločnej správy. Pani spravodajkyňa nám neodporúča, aby sme tento bod prijali.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za schválenie tohto bodu? Pani spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy sme neprijali. Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďalej nasledujú pripomienky, s ktorými som vystúpila v rozprave. Týkali sa nasledovných paragrafov: § 1 ods. 2 písm. c/, § 5 ods. 4, § 6 ods. 3, § 14 ods. 4 a 5.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani spravodajkyňa, nemusíte nám už citát všetky, ale poďme podľa vašich jednotlivých pripomienok. /Hlasy z pléna, aby sa o nich hlasovalo spoločne. /

Spoločne nie, lebo pri niektorých budeme potrebovať vysvetlenie.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Pán predseda, jednotlivé pripomienky som zdôvodnila. Ak kolegovia budú súhlasiť, môžem spraviť to, že pre tých, ktorí si náhodou nestihli zapísať, poviem, ktorej veci sa to týka, ale majú to rozmnožené, takže by mali vedieť, o ktoré pripomienky ide.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, ak s tým poslanci a poslankyne súhlasia, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať spoločne o všetkých pripomienkach, ktoré pani spravodajkyňa predložila ako svoje pozmeňovacie návrhy.

Pán poslanec Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:

Je tam aj § 26 o umeleckých školách, ktorý sa navrhol vypustiť?

Poslankyňa E. Rusnáková:

Nové znenie ods. 1 § 26 je medzi pripomienkami. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Niektorí poslanci hovorili o vyňatí, niektorí o novom znení, preto som na pochybách, či bude také jednoznačné všetky vaše pripomienky prijať an blok.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Pán predseda, navrhujem, aby sme hlasovali jednotlivo. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať o pripomienkach pani poslankyne Rusnákovej podľa jednotlivých bodov.

Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 1 ods. 2 písm. c/ ide o zmenu názvu výchovného zariadenia a je tam doplnené "špeciálno-pedagogického poradenstva". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 115 poslancov.

Kto je za návrh? Pani spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že túto pripomienku sme schválili. Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 5 ods. 4 je doplnené "viacnásobným postihnutím". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za návrh, ktorý pani spravodajkyňa odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že aj túto pripomienku sme prijali. Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 6 ods. 3 je doplnený o slová "a rekreáciu". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 112 poslancov.

Hlasujeme o § 6 ods. 3. Zmenu pani spravodajkyňa odporúča prijať. Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali aj túto zmenu. Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 14 ods. 4 a ods. 5 - v odseku 4 sa začína veta slovom "zariadenia" a odsek 5 je nové znenie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 113 poslancov. Kto je za takto prednesenú zmenu? Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili zmenu podľa pripomienky k § 14 ods. 4 a ods. 5.

Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 18 je zmena nadpisu a podľa neho patričná úprava ods. 1, ods. 2 a ods. 3 - teda zmena sa bude týkať nasledovne: "profesionálna náhradná výchova v rodine" - prvý riadok odseku 1 doplnené "výchovy v rodine" po slovo "náhradnej", odsek 2 slová "v jednej profesionálnej náhradnej rodine" vyčiarknuté, namiesto nich doplnené "v rodine, ktorá vychováva profesionálne, náhradnú výchovu", ods. 3 "profesionálny náhradný rodič sa stáva" - zmena "osoba vykonávajúca profesionálnu náhradnú výchovu je". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme prezentovať. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za túto zmenu podľa odporúčania pani spravodajkyne s návrhom na prijatie?

Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že aj túto zmenu sme prijali. Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 19 zmena nadpisu na znenie "samostatná výchovná skupina". Zmena v odseku 2 v druhom riadku - "ktoré ju zriadilo" dať bodku a ostatný text vypustiť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Čiže záver textu sa vypúšťa.

Pani poslankyňa, nepočuť, musíte ísť k mikrofónu. Poslankyňa E. Rusnáková:

Podobne upraviť v odseku 1 aj v odseku 2 namiesto slova "bunky" sa bude používať slovo "skupina". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 115 poslancov.

Kto je za návrh? Pani spravodajkyňa odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že aj tento pozmeňovací návrh sme prijali.

Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 20 je zmena názvu "Zariadenia výchovného a špeciálno-pedagogického poradenstva" v súvise s prijatou zmenou v § la úprava textu, ktorú navrhla doplniť pani Aibeková, teda aj patričná úprava odsekov 1, 2 a 3. To bol návrh pani poslankyne Aibekovej. Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 116 poslancov. Kto je za takto prednesenú zmenu? Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že aj túto zmenu § 20 sme schválili. Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 21 je úprava textu v prvom riadku - za slovami "plní úlohy" sa dopĺňa "psychologickej diagnostiky, ". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 117 poslancov. Kto je za takto prednesenú smenu? Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu nehlasoval nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Prijali sme aj tento pozmeňovací návrh. Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 22 odsek 1 v tretom riadku za slovami "rehabilitačné služby" doplniť slová "a starostlivosť". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 116 poslancov.

Kto je za? Hlasujeme o § 22, doplniť "a starostlivosť" - pani spravodajkyňa odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že aj táto zmena bola schválená. Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 26 je navrhnuté nové znenie odseku 1 "Umelecká škola". Odporúčam prijať. Precitám ešte raz, pretože máte papier, kde sú obidve tie alternatívy. Prvá je prečiarknutá, teda navrhujem druhú alternatívu: "Umelecká škola. Umelecké školy poskytujú nadaným deťom, mládeži navštevujúcej školy9/ a dospelým podľa ich záujmu vzdelávanie v jednotlivých umeleckých odboroch prehlbujúce základy vzdelania poskytovaného základnou školou. 10/" Pod čiarou budú vysvetlivky k číslu 9 a 10. Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 116 poslancov.

Kto je za? Pani spravodajkyňa navrhuje prijať.

Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. To znamená, že ostáva pôvodné znenie paragrafu? Poslankyňa E. Rusnáková:

Ostáva pôvodný text vládneho návrhu zákona.

V § 30 odsek 2 v druhom riadku sa za slová "školská jedáleň" dopĺňa spojka "a", v tretom riadku za slovom "stravovanie" bodka. Ostatný text sa navrhuje vypustiť. Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 118 poslancov.

Kto je za? Zmenu tohto § 30 odporúča pani spravodajkyňa prijať.

Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že zmenu § 30 sme prijali podľa návrhu pani spravodajkyne.

Poslankyňa E. Rusnáková:

v § 35 riadok 2 za slovom "služby" doplniť slovo "tým" - pokračujem v texte "školám a školským zariadeniam" - doplnenie textu "ktoré o to požiadajú". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 119 poslancov.

Kto je za takto prednesenú zmenu pani spravodajkyňou, ktorú odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že aj túto zmenu sme prijali. Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 36 odsek 2 v druhom riadku vynechať slovo "stredných". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 122 poslancov. Kto je za túto zmenu? Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že aj táto zmena podľa návrhu bola prijatá. Poslankyňa E. Rusnáková:

V § 37 odsek 1 v tretom riadku vynechať slovo "poradenských" a za slovom "zariadenie" doplniť "výchovného a špeciálno-pedagogického poradenstva". Je to v súlade s už prijatou zmenou v § 1. Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 120 poslancov. Kto je za takto navrhnutú zmenu? Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Chce sa niekto zdržať hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že aj táto zmena podľa pripomienky pani spravodajkyne bola prijatá.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďalej nasledujú pripomienky, ktoré odzneli v ďalšej rozprave. Pán poslanec Duka-Zólyomi navrhol vypustiť z piatej časti § 26 a článok II. Vzhľadom na to, že mu ide o riešenie umeleckého školstva, o ktorom je ešte zmienka v § 24 ods. 2, navrhujem neprijať. Prijatím len týchto dvoch pripomienok by umelecké školstvo ako také v návrhu zákona zostalo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa navrhuje len návrh pána poslanca Duka-Zólyomiho, ktorý navrhol vypustiť § 26 a článok II.

Pán poslanec Brňák sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, počas hlasovania v rozprave taktiež neboli navrhnuté všetky technické zmeny ako pozmeňujúce návrhy, ale bolo o nich hovorené až pri samotnom hlasovaní, že proste sa upraví text v ďalších odsekoch. Osobne vnímam § 24 ods. 2 takisto ako takúto technickú záležitosť a v danom prípade, keď sa vypustí § 26 a článok II, automaticky, podľa môjho názoru, by sa dalo vyložiť, že to vypadne aj z odseku 2 § 24. Alebo je ešte ďalší komplexný návrh?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani spravodajkyňa. Poslankyňa E. Rusnáková:

Je tu alternatíva od pána poslanca Gazdíka, ktorý to má obsiahnuté komplexne, teda aj § 24 ods. 2. Pán Duka-Zólyomi vlastne má tento svoj návrh obsiahnutý v ďalšom návrhu a ak svoj návrh stiahne, tak budeme o tom hlasovať pri návrhu pána poslanca Gazdíka.

Pán poslanec svoj návrh sťahuje. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme teraz hlasovať o ďalšom návrhu. Pán poslanec Duka-Zólyomi svoj návrh na vypustenie § 26 ods. 2 stiahol.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Pán Hudec vystúpil takisto s návrhom, ktorý je obsiahnutý v návrhu pána Gazdíka. Pán poslanec Gazdík navrhuje vynechať v § 24 ods. 2 slová "umelecká škola", § 26 celý odsek a článok II celý. odporúčam neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 123 poslancov.

Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Gazdíka. Kto je za takto prednesený návrh s tým, že pani spravodajkyňa ho odporúča neprijať?

Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Gazdíka sme neprijali.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Ďalší návrh pána poslanca Gazdíka sa týka sa § 8 - Školy v prírode. Navrhuje doplniť text nasledovne; "V školách v prírode sa umožňuje pobyt deti aj počas zimných a letných prázdnin. " Vzhľadom na to, že sa to v tomto type školského zariadenia umožňuje týmto samotným predloženým návrhom zákona a pán poslanec odtiaľ vynechal aj možnosť využitia tohto zariadenia pre dospelých, odporúčam návrh neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 120 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Gazdíka s tým, že pani spravodajkyňa ho odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme neprijali. Poslankyňa E. Rusnáková:

Návrh pani poslankyne Aibekovej sa týka sa § 9 ods. 1. Navrhuje vynechať slová "v spoločnosti". Skutočne ide o nadbytočné slová. Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 123 poslancov.

Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Aibekovej v § 9 ods. 1. Spravodajkyňa ho odporúča prijať. Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne Aibekovej bol prijatý.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Pani poslankyňa Aibeková navrhla aj úpravu § 23 - Detské integračné centrum s tým, že text zostručnila a namiesto troch odsekov navrhuje dva odseky. Prečítam ešte raz znenie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani spravodajkyňa, pokiaľ ma moje poznámky neklamú, bol tam ešte návrh na zmenu paragrafu v ods. 1, 2 a 3.

Poslankyňa E. Rusnáková:

To sme už realizovali.

Odsek 1 "Detské integračné centrum pri plnení úloh uvedených v § 20 ods. 6 a 7 poskytuje diagnostickú, rehabilitačnú, psychologickú, psychoterapeutickú, špeciálno-pedagogickú a poradenskú starostlivosť zdravotne postihnutým deťom najmä v rannom a predškolskom veku a ich rodinám formou ambulantných alebo návštevných služieb a krátkodobých pobytov. " Odsek 2 "Pri integračnom centre sa zriaďuje materská škola. " Návrh odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 125 poslancov.

Hlasujeme o § 23 zákona. Kto je za? Pani spravodajkyňa ho navrhuje ho prijať.

Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali. Poslankyňa E. Rusnáková:

O návrhu pána poslanca Chamulu už nie je potrebné hlasovať, pretože sme o ňom hlasovali.

Pán poslanec Kvasnička navrhol v § 2 ods. 4 nové znenie: "Orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy zriaďuje umelecké školy ako rozpočtové organizácie. " Vzhľadom na to, že návrh zákona možnosť rozpočtových organizácii rieši a vďaka tomuto novému zneniu by vypadlo znenie, ktoré je veľmi podstatné, ktoré práve dáva túto možnosť, navrhujem návrh neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 124 poslancov.

Kto je za takto prednesený návrh pána poslanca Kvasničku s tým, že pani spravodajkyňa ho navrhuje neprijať? Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslankyňa E. Rusnáková:

O § 26, ktorý tiež navrhoval pán poslanec Kvasnička, sme už hlasovali. Tretí jeho návrh sa týkal § 1 ods. 1 "Zriaďovanie umeleckých škôl bude riešené osobitným zákonom. " Vzhľadom na to, že pán poslanec navrhol nesprávny paragraf - jeho návrh sa totiž týka § 2, odporúčam neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 124 poslancov.

Kto je za návrh? Pani spravodajkyňa odporúča neprijať návrh pána poslanca Kvasničku.

Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Nasledujú návrhy pána poslanca Ftáčnika. V § 1 ods. 2 pán poslanec navrhuje doplniť za písmeno a/ "predškolské zariadenia" a ostatné písmená prečíslovať. Vzhľadom na to, že predškolské zariadenia sú riešené dostatočne v § 1 odsek 2 písmeno a/, odporúčam neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 123 poslancov.

Kto je za takto predložený návrh? Pani spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh nami nebol prijatý.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vzhľadom na to, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý, už nie je potrebné hlasovať o novej druhej časti, ktorá by mala názov "Predškolské zariadenia" a pán poslanec ich navrhol prečíslovať. Takisto § 37 ods. 1 pán poslanec navrhol doplniť o slová "predškolských zariadení". Neprijatím § 1 ods. 2 nového písmena a/ nie je potrebné o tomto návrhu hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ftáčnik chce mať faktickú poznámku. Poslanec M. Ftáčnik:

Pani spravodajkyňa, prosím vás, označil som jednotlivé návrhy veľkými číslami, tie odrážky znamenajú, že z tých častí sa návrh skladá a tvorí jeden celok. To znamená, ak sme neprijali jednu časť, o ktorej ste dali hlasovať iba ako o samostatnom návrhu, to mali byť všetky tri návrhy dokopy, takže máte pravdu, že prvý okruh je vybavený. A teraz o druhom návrhu alebo o každom ďalšom, ktorý má viac časti, treba dať hlasovať naraz.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Rozumeli sme pani spravodajkyňa? Poslankyňa E. Rusnáková:

Áno, o tom už nie je potrebné hlasovať.

V § 5 ods. 1 pán poslanec navrhol vypustiť poslednú vetu doterajšieho § 5 ods. 1 a vložiť do toho istého paragrafu nový odsek 7, ktorý znie: "Pre deti, ktoré dovŕšili piaty rok veku, a pre deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou7 je návšteva predškolského zariadenia povinná. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva. Odkaz pod číslom 7 znie: § 34 ods. 1 a 2 zákona číslo 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov. " Návrh pána poslanca odporúčam neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 127 poslancov.

Kto je za návrh? Pani spravodajkyňa tento pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Kto sa chce zdržať hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Tretí návrh pána poslanca Ftáčnika je doplniť § 5 ods. 6 novou vetou na konci textu: "Vždy sa prijme diéta s odloženou školskou dochádzkou. " Návrh pána poslanca odporúčam neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 125 poslancov.

Hlasujeme o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika s tým, že pani spravodajkyňa ho neodporúča prijať. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že ani tento návrh nebol prijatý. Poslankyňa E. Rusnáková:

Štvrtý návrh pána poslanca je doplniť názov § 6 o slová "školská družina" a ďalší text upraviť nasledovne: začiatok § 6 odsek 1 "školská družina a školský klub deti zabezpečujú", do § 6 ods. 1 doplniť na záver vetu "školská družina je určená pre žiakov prvého až štvrtého ročníka, školský klub detí pre žiakov ostatných ročníkov. " Vzhľadom na to, že § 6 hovorí o tom, že školský klub detí zabezpečuje pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, výchovu a vzdelávanie v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin, je tento návrh obsiahnutý v odseku 1 a pri vydaní všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa zriaďovania týchto zariadení a obsahu ich činnosti je to riešené v § 37 odsek 1. Pripomínam, že školské družiny návrhom tohto zákona nie sú zrušené, ponímajú sa ako súčasť školského klubu deti. Nič nebráni tomu, aby v príslušnej vyhláške návrh pána poslanca bol zdôraznený ohľadom stupňov základných škôl, pre ktoré deti sa táto výchova uskutočňuje. Odporúčam návrh pána poslanca neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 125 poslancov.

Kto je za takto prednesený návrh pána poslanca Ftáčnikom s tým, že pani spravodajkyňa ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

Hlasovaním sme rozhodli, že ani tento pozmeňovací návrh nebol prijatý.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Piaty návrh pána poslanca Ftáčnika - do § 37 doplniť nový odsek 7, ktorý znie: "Ministerstvo školstva všeobecne záväzným predpisom urči školské zariadenia, v ktorých majú pedagogickí pracovníci postavenie učiteľa. " Návrh pána poslanca odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 125 poslancov.

Kto je za? Pani spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Môžem konštatovať, že tento pozmeňovací návrh sme väčšinou hlasov prijali.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Posledný návrh pána poslanca Ftáčnika - v § 14 ods. 4 a v paragrafoch 16 a 17 nahradiť slová "reedukačný detský domov" slovami "detský výchovný ústav" a slová "reedukačný domov pre mládež" slovami "výchovný ústav pre mládež". K tomuto sa v rozprave vyjadrila aj pani poslankyňa Aibeková a predkladateľ. Odporúčam návrh pána poslanca neprijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 120 poslancov.

Kto je za takto prednesený pozmeňovací návrh s tým, že pani spravodajkyňa ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Poslankyňa E. Rusnáková:

Ako posledný nám zostal návrh pána poslanca Gazdíka. Je to návrh na uznesenie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme o ňom hlasovať až po hlasovaní o zákone ako celku.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Pán predseda, tým sme vyčerpali všetky pripomienky, ktoré sa týkali vládneho návrhu zákona. Navrhujem hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič.

Ďakujem, pani poslankyňa. V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení doteraz schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 127 poslancov.

Kto je za prijatie návrhu zákona aj s doplnkami, ktoré sme pred chvíľou odsúhlasili?

Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

Konštatujem, že sme neschválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach.

Teraz by sme mali hlasovať o návrhu na uznesenie, ale keďže sme neprijali tento zákon, myslím si, že uznesenie by bolo bezpredmetné. Pán poslanec, zrejme, stiahne svoj návrh na prijatie uznesenia.

Poslanec I. Gazdík:

Sťahujem svoj návrh.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec kýva, že sťahuje svoj návrh na prijatie uznesenia.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

konštatujem, že tým sme program 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali a môžem vyhlásiť 21. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú. /Potlesk. /

Uznesenia

prijaté na 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

15., 16. a 19. júla 1993

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1178/1993

263

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Z 15. júla 1993

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pokutách a kauciách za nedodržanie zákonov upravujúcich transformáciu poľnohospodárskych družstiev a nápravu majetkových krívd v oblasti vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač NR SR 226)

Národná rada Slovenskej republiky n e s c h v a ľ u j e

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pokutách a kauciách za nedodržanie zákonov upravujúcich transformáciu poľnohospodárskych družstiev a nápravu majetkových krív v oblasti vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač NR SR 226).

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miloš Vajda v. r.

Bibiána Guldanová v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1179/1993

264

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 15. júla 1993

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde detí a mládeže Slovenskej republiky (tlač NR SR 227)

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde deti a mládeže Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 227a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miloš Vajda v. r.

Bibiána Guldanová v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1422/1993

265

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 15. júla 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Vojenskej akadémie, o zmene názvu Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania (tlač NR SR 258)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení Vojenskej akadémie, o zmene názvu Vysokej vojenskej leteckej školy Slovenského národného povstania podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 258a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miloš Vajda v. r.

Bibiána Guldanová v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1601/1993

266 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 15. júla 1993

k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a generálneho prokurátora Slovenskej republiky na zrušenie všeobecne záväzného nariadenia mesta Spišské Podhradie o opatreniach na zníženie kriminality na území mesta z 1. júla 1993 podľa § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky A. zrušuje

podľa § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

"Všeobecne záväzné nariadenie mesta Spišské Podhradie o opatreniach na zníženie kriminality na území mesta" z 1. júla 1993;

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B. žiada

vládu Slovenskej republiky,

aby urýchlene preskúmala situáciu v dodržiavaní zákonnosti v príslušnej oblasti a vykonala potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany verejného poriadku, majetku a zákonných istôt občanov a o prijatých opatreniach podala správu Národnej rade Slovenskej republiky

do 31. augusta 1993;

C. ukladá

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť

prerokovať správu, podanú vládou Slovenskej republiky podľa časti B. tohto uznesenia a zaujať k nej stanovisko.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miloš Vajda v. r.

Bibiána Guldanová v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1480/1993

267 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 16. júla 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok (tlač NR SR 266)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 266a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miloš Vajda v. r.

Bibiána Guldanová v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1601/1993

268

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 16. júla 1993 k rekodifikácii trestného zákonodarstva

Národná rada Slovenskej republiky A. konštatuje,

že pripadne zmeny v trestnom zákonodarstve nemali by sa uskutočňovať cez čiastkové novelizácie, ale zásadnou rekodifikáciou. Výsledkom rekodifikácie malo by byť nové trestné právo zodpovedajúce demokratickému právnemu štátu, trestné právo, ktorého hlavnou úlohou je ochrana ľudských práv a slobôd, dôstojnosti človeka, ako aj vytvorenie moderného a účinného trestného mechanizmu spôsobilého reagovať na novú kvalitu a dimenziu trestného činu;

B. ukladá

vláde Slovenskej republiky

1. začať legislatívne práce na rekodifikácii trestnoprávnych predpisov a vypracovať zásady Trestného zákona a Trestného poriadku

do 30. júna 1994

2. spracovať vládny návrh Trestného zákona a Trestného poriadku

do 30. júna 1995.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miloš Vajda v. r.

Bibiána Guldanová v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1606/1993

269

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ZO 16. júla 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 270/1991 Zb. o štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. (tlač NR SR 271)

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 270/1991 Zb. o Štátnom fonde trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 271a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miloš Vajda v. r.

Bibiána Guldanová v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1765/1993 - sekr.

270

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Z 19. júla 1993

k novej voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 61 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Zb. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky

zvolila

Mariána V A N K U za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miloš Vajda v. r.

Bibiána Guldanová v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1265/1993 - sekr.

271

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Z 19. júla 1993

k voľbe dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 61 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade

zvolila

Petra SOKOLA za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a

Mariána VRABCA za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miloš Vajda v. r.

Bibiána Guldanová v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1716/1993

272

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 19. júla 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach (tlač NR SR 259)

Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o školských zariadeniach (tlač NR SR 259).

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Miloš Vajda v. r.

Bibiána Guldanová v. r.

OBSAH

15. júla 1993

		str.
	Otvorenie a procedurálne otázky	1
	Návrh programu schôdze	2
	Poslanec F. Mikloško	2
	Poslanec J. R e a	3
	Poslankyňa M. Aibeková	5
	Poslanec P. Brňák	5
	Hlasovanie o návrhoch na zmenu a doplnenie
	programu	6
	Hlasovanie o návrhu programu	9
1.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona
	NR SR o pokutách a kauciách za nedodržanie zákonov upravujúcich transformáciu poľnohospodárskych družstiev a nápravu majetkových krívd v oblasti vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a ktorým sa mení a dopĺňa zákon
	číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov	10
	Pokračovanie v rozprave prerušenej na 20. schô-
	dzi NR SR	10
	Poslanec J. Hraško	10
	Poslanec J. Masarik	12
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k návrhu zákona	17
	Hlasovanie o návrhu zákona	22
2.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona
	NR SR o Fonde detí a mládeže Slovenskej republiky	23
	Poslankyňa B. Guldanová	23

	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec J. T a r č á k	26
	Rozprava
	Poslanec N. Vajda	27
	Poslankyňa B. Guldanová	29
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k návrhu zákona	29
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	31
3.	Vládny návrh zákona NR SR o zriadení Vojenskej
	akadémie, o zmene názvu Vysokej vojenskej letec-
	kej školy Slovenského národného povstania	32
	Minister obrany SR I. Andrejčák	32
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec F. Javorský	34
	Rozprava
	Poslanec F. Javorský	37
	Poslanec P. Brňák	37
	Poslanec E. Bárány	38
	Poslanec L. Pittner	42
	Poslanec A. Zoričák	43
	Poslanec F. Javorský	44
	Poslanec P. Brňák	44
	Poslankyňa Ľ. M u á k o v á	45
	Poslanec M. Ftáčnik	45
	Poslanec L. Pittner	46
	Poslanec M. Pollák	46
	Minister obrany SR I. Andrejčák	47
	Poslanec F. Javorský	49

	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	50
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	62
4.	Návrh Výboru NR SR pre štátnu správu, územnú sa-
	mosprávu a národnosti a generálneho prokurátora Slovenskej republiky na zrušenie všeobecne záväzného nariadenia mesta Spišské Podhradie o opatreniach na zníženie kriminality na území mesta z 1. júla 1993 podľa § 6 ods. 2 zákona SNR číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskor-
	ších predpisov	63
	Poslanec J. R e a	63
	Rozprava
	Poslanec J. Čarnogurský	65
	Poslanec J. R e a	67
	Poslanec J. Polačko	68
	Poslanec E. Bárány	69
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích ná-
	vrhoch uznesenia	72
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	77
16. júla 1993
	Poslanec L. Köteles	79
5.	Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení a do-
	pĺňa Trestný poriadok	81
	Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová	81
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec R. Fico	85

	Rozprava
	Poslanec P. Brňák	89
	Poslanec F. Gaulieder	90
	Poslankyňa A. Korduliaková	91
	Poslanec L. Polka	92
	Poslanec P. Brňák	93
	Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová	94
	Poslanec R. Fico	96
	Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová	99
	Poslanec P. Brňák	100
	Poslanec R. Fico	101
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	102
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	105
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	106
6.	Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení a do-
	pĺňa zákon SNR číslo 270/1991 Zb. o Štátnom fon-
	de trhovej regulácie Slovenskej republiky v poľnohospodárstve v znení zákona NR SR číslo
	14/1993 Z. z.	107
	Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o	107
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec B. Kačmár	109
	Rozprava
	Poslanec Š. Taraj	111
	Poslanec P. F a r k a s	113
	Poslanec M. Vrabec	115
	Poslanec P. Tomeček	116
	Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o	117
	Poslanec B. Kačmár	122

	Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o	123
	Poslankyňa M. Bartošíková	124
	Poslanec Š. Taraj	125
	Poslanec P. Tomeček	125
	Poslanec J. Varjú	126
	Poslanec M. Tahy	126
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	128
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	143
19. júla 1993
7.	Nová voľba predsedu Najvyššieho kontrolného
	úradu Slovenskej republiky	145
	Predseda NR SR I. Gašparovič	145
	Vykonanie tajnej voľby	147
	Poslanec M. Pollák - výsledok voľby	149
8.	Voľba dvoch podpredsedov Najvyššieho
	kontrolného úradu Slovenskej republiky	151
	Predseda NR SR I. Gašparovič	152
	Poslanec M. Pollák - výsledok voľby	155
9.	Vládny návrh zákona NR SR o školských zaria-
	deniach	157
	Podpredseda vlády SR R. Kováč	158
	Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR
	poslankyňa E. Rusnáková	161
	Rozprava
	Poslankyňa E. Rusnáková	164

Poslanec š. Kvietik	171
Poslanec I. Hudec	171
Poslanec I. Gazdík	172
Poslankyňa M. Aibeková	176
Poslanec I. Chamula	178
Poslanec L. Kvasnička	180
Poslanec Š. Kuriščák	182
Poslanec I. Chamula	183
Poslanec L. Kvasnička	184
Poslanec Š. Kuriščák	184
Poslanec Š. Kvietik	185
Poslanec J. Sokol	185
Poslanec M. Ftáčnik	186
Poslanec I. Chamula	194
Poslankyňa N. Aibeková	195
Poslanec M. Ftáčnik	196
Poslanec I. Hudec	198
Poslankyňa G. Rothmayerová	199
Poslankyňa A. Korduliaková	199
Poslanec J. T a r č á k	202
Poslanec I. Chamula	205
Poslanec I. Gazdík	205
Poslanec M. Ftáčnik	206
Podpredseda vlády SR R. Kováč	207
Poslankyňa E. Rusnáková	212
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k vládnemu návrhu zákona	215
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	238
Skončenie rokovania 21. schôdze NR SR	239
Uznesenia prijaté na 21. schôdzi NR SR