Dokument je dostupný aj vo formátoch: zazn.pdf

Stenografická správa o 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 23., 24., 25. júna, 6., 7., 8., 9., 12., 13., 14., 15. a 19. júla 1993

Stenozáznam


NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 23., 24., 25. júna, 6., 7., 8.. 9., 12., 13., 14.. 15. a 19. júla 1993

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 20. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. časť X. volebné obdobie

Stenografická správa o 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 23., 24., 25. júna, 6., 7., 8., 9., 12., 13., 14.,

15. a 19. júla 1993

Program schôdze:

1. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu Slovenskej republiky do Rady Európy

2. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 453/1992 Zb.

3. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde cestného hospodárstva

4. Správa o činnosti Komisie pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike

5. Návrh na voľbu sudcov súdov Slovenskej republiky

6. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992

7. Informácia o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992

8. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z.

9. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení zákona číslo 264/1992 Zb. a zákona číslo 267/1992 Zb. a zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii

v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady číslo 492/1992 Zb.

10. Správa o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Zb. o Fonde zamestnanosti

11. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby

12. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov

13. Voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

14. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov

15. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon

16. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore

17. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch

18. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku

19. Správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1993

20. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom

21. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov

22. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov

23. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona číslo 92/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z.

24. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon číslo 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov

25. Koncepcia a zásady poľnohospodárskej politiky

26. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov

27. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní

28. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o krmivách

29. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov

30. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 320/1992 Zb. o správnych poplatkoch

31. Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Bartošíkovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona číslo 596/1992 Zb. a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov

32. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých náhradách pri prevode majetku štátu na iné osoby

33. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tomečka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov

34. Návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1993

35. Návrh poslancov Štefana Kvietika a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania

36. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách

37. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pokutách a kauciách za nedodržiavanie zákonov upravujúcich transformáciu poľnohospodárskych družstiev a nápravu majetkových krívd v oblasti vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov

38. Návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska

39. Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na písomné interpelácie, otázky a podnety poslancov z 18. schôdze a z predchádzajúcich schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Stenografická správa o 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 23., 24., 25. júna, 6., 7., 8., 9., 12., 13., 14.,

15. a 19. júla 1993

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

prosím, aby ste zaujali svoje miesta pri hlasovacích tlačidlách, aby som mohol zistiť účasť na zasadnutí dnešnej schôdze Národnej rady.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Konštatujem, že je nás prítomných 120. Dovoľte mi preto, aby som otvoril rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.

Svoju neúčasť ospravedlnili poslanci a poslankyne Gabriela Kaliská, Bohumil Chmelík, Peter Lauko, Peter Weiss, Ladislav Polka, Anton Hrnko, Rudolf Goč, Ľudovít Černák a pán poslanec Miškovský.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

po dohode v politickom grémiu navrhujem program 20. schôdze tak, ako vám bol rozdaný v spresnenom znení. Dovoľte mi však, aby som najskôr mohol vystúpiť s niekoľkými poznámkami a návrhmi.

V poslednej dobe došlo k situácii, kedy sa začína spochybňovať prijatie Slovenska do Rady Európy. Dochádza k spochybňovaniu z viacerých prameňov. Dovoľte mi, aby som konštatoval, že Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky podniká všetky kroky pre to, aby odpadol akýkoľvek dôvod, ktorý by mohol spochybniť prijatie Slovenskej republiky do Rady Európy. Dovoľte mi, aby som mohol pred vami konštatovať, že naši páni poslanci, ktorí sa zúčastňujú rokovania vo výboroch Rady Európy, predstupujú pred tieto výbory s konkrétnymi krokmi, ktoré slovenská vláda a Národná rada urobila vo vzťahu k požiadavkám na Slovenskú republiku k niektorým problémom, ktoré boli označené, že by sa mali týkať Slovenska. Išlo o otázky Gabčíkova a išlo o otázky národnostných menšín.

Dovoľte mi preto, aby som aj z tohto miesta ubezpečil všetkých tých, ktorí z akéhokoľvek dôvodu alebo pohnútok chcú prekaziť prijatie Slovenskej republiky do Rady Európy, nech to nerobia. Nech to nerobia, pretože argumentácie, ktoré sa dostávajú k nám, sú absolútne nepravdivé a sú zavádzajúce. Dovoľte mi, aby som o tejto veci nehovoril dlho, ale aby som na ubezpečenie všetkých tých, ktorí chcú pochybovať o Slovensku ako o demokratickej republike, predniesol môj návrh, ktorý chcem, aby bol zaradený ako bod číslo 1 v rámci tohto programu, čiže dávam pozmeňovací návrh na spresnený návrh programu, ktorý máte. Môj návrh sa bude týkať uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa, ktorý by Národná rada mala prijať. Dovoľte mi, aby som vám ho prečítal vo forme uznesenia:

"Národná rada Slovenskej republiky 1. berie na vedomie

a/ informáciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o stave prerokovania žiadosti Slovenskej republiky

o prijatie do Rady Európy vo výboroch Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,

b/ odporúčania spravodajcov výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré boli prijaté v Politickom výbore Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Výbore pre právne otázky a ľudské práva.

2. vyhlasuje,

že v nadväznosti na svoje uznesenie z 3. 12. 1993

a/ podporuje žiadosť Slovenskej republiky o prijatie do Rady Európy,

b/ je pripravená i naďalej uskutočňovať politiku ochrany ľudských a občianskych práv v súlade s princípmi obsiahnutými v Európskej konvencii o ľudských právach v znení následných odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Pri zabezpečovaní ochrany práv národnostných menšín bude vychádzať z princípov obsiahnutých v dodatkovom protokole k Európskej konvencii o ochrane ľudských práv číslo 1201.

3. odporúča

vláde Slovenskej republiky

podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o opatreniach potrebných pre realizáciu odporúčania 1201 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. "

Toto je návrh uznesenia, ktoré si vám dovolím predložiť na posúdenie a na rozhodnutie o tom, či ho prijmeme alebo nie. Prosím preto, aby sa to považovalo za môj návrh na zmenu programu a navrhujem ho ako bod číslo 1.

Má ešte niekto z pánov poslancov návrh na zmenu alebo na spresnenie programu?

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Pán predseda, vzhľadom na to, čo ste navrhli, odporúčal by som hneď, ako nám to bude rozdané, 15 až 20-minútovú prestávku pre poradu klubu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

O tomto návrhu budeme musieť dať hlasovať.

Pani poslankyňa Bauerová, potom pán poslanec Andel. Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predseda,

dovoľujem si vás upozorniť, že na 19. schôdzi Národnej rady nebolo dokončené hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorý bol predložený vo všeobecnej politickej rozprave a týkal sa práve týchto záležitosti, o ktorých dnes hovoríme ako o vašom návrhu na uznesenie Národnej rady. V zmysle § 25 rokovacieho poriadku vás žiadam, aby sa ukončilo hlasovanie o predloženom návrhu. Zdôrazňujem, že ide o riešenie procedurálnej otázky tejto záležitosti v zmysle rokovacieho poriadku. Doriešenie tejto otázky nie je prekážkou rokovania o merite veci v rámci programu 20. schôdze Národnej rady. Chcela by som sa pripojiť k návrhu pána Bajana, aby text návrhu uznesenia bol poslancom rozdaný.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Má ešte niekto návrh?

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

chcel by som predložiť návrh na vyradenie vládneho návrhu zákona o štátnom fonde telesnej kultúry. Je to tlač Národnej rady Slovenskej republiky 228 pod bodom 3. Z akého dôvodu? Je síce pravda, že výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru tento návrhu zákona prijal vlastne bez problémov, ale dostali sme - a veľmi neskoro, vlastne až včera, vyjadrenie predstaviteľov športových organizácii, ktoré reprezentujú asi miliónovú členskú základňu. Nie sú veľmi spokojní s týmto návrhom zákona.

Z toho dôvodu vás chcem požiadať o preloženie uvedeného návrhu zákona na septembrovú schôdzu. Spoločne s predstaviteľmi športových organizácii by sme chceli predložiť taký návrh zákona, ktorý by vyhovoval všetkým subjektom, ktorých sa tento návrh zákona týka. Chcem podotknúť, že politické grémium s takýmto postupom súhlasí. Prosil by som vás, keby ste boli takí láskaví a aj vy podporili vyradenie tohto návrhu zákona z rokovania 20. plenárnej schôdze.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Gazdík.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

ako bod 5 spresneného návrhu programu 20. schôdze je návrh poslancov Štefana Kvietika a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 170a. Vzhľadom na zaradenie v pôvodnom programe, kde sa predpokladalo, že budeme o tomto návrhu rokovať 6. resp. 7. júla, dávam pozmeňovací návrh, keďže nemáme ešte všetky posudky expertov a s prihliadnutím aj na to, že došlo k istej dohode o návrhu zákona vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorý bude treba ešte dodatočne konzultovať, prosím, aby bol tento návrh zákona zaradený ako bod 2 po bode 1 v piatok, ktorým bude voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, teda, aby sa tento návrh zákona prerokovával v piatok ako bod 2.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja. Hlásil sa pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán predseda,

kolegovia poslanci,

pani kolegyne poslankyne,

v mene národohospodárskeho a rozpočtového výboru prosím o posunutie bodu 19, ktorý sa týka správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok a týka sa aj zmeny zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých

ďalších zákonov. My sme prerokovali správu o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok, ale pokiaľ ide o novelizáciu zákonov, niektoré veci bolo treba ešte skonkretizovať, spresniť, prerušili sme a odročili sme prerokovanie tých noviel zákonov na 30. júna a 1. júla, takže by sme chceli mať istotu, aby sme o tom potom rokovali po prerušení tejto schôdze. Prosím o porozumenie v tejto otázke.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, v piatok ako prvý bod je navrhnutý bod 35 uvedený v programe, a síce voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Som v tom, že ako bod číslo 2 je potom voľba dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Viem, na čo narážate, pán doktor, a máte pravdu, že nebudú môcť byť volení.

Poslanec J. Čarnogurský:

Prečo nie? Budú môcť byť volení. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Potom si to povieme. Poslanec J. Čarnogurský:

Ide o to, že ak sa bod 36, to znamená voľba podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu nechápe ako druhý bod

v piatkovom programe, potom to navrhujem ako druhý bod v piatkovom programe.

Predseda NR SR I, Gašparovič:

Dobre. Súhlasím. Čiže potom by návrh pána Gazdíka bol v ten deň ako bod 3.

Pán poslanec, prosím. Poslanec K. Dubjel:

Navrhujem, aby na koniec zasadania bol zaradený zákon o lesníckej komore, ktorý bude prerokovaný do tridsiateho, pretože v bode 25 budeme prerokovávať tlač číslo 213, kde sa dopĺňajú právne predpisy o lesoch a ich obhospodarovaní. Keďže zákon o lesníckej komore veľmi úzko súvisí a niektoré formulácie musia byť zladené v oboch zákonoch, bolo by možné tieto zákony prerokovať spolu. Naviac, zákon o lesníckej komore už prešiel vládou, bol odporučený, a pokiaľ prijmeme zákon 213 v tej formulácii, ako je, budeme mať potom problém so zákonom o lesníckej komore. Ak by ho bolo možné zaradiť ešte do zasadania, veľmi by to veci prospelo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Prosím, pán Andel.

Poslanec M. Andel:

Chcel by som upozorniť vážených kolegov, vážené kolegyne, že po dohode s predsedom národohospodárskeho a rozpočtového výboru a nášho poslaneckého klubu k bodu 1, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322 o štátnej štatistike, nebude spoločným spravodajcom pán Černák, ktorý je mimo územia republiky, ale nahradí ho pán Marián Vrabec.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. O tom nebudeme musieť hlasovať. Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik;

Vážené kolegyne a kolegovia,

na úvod by som rád povedal jedno krátke upozornenie. Dúfam, že sa nám nebude stávať to, že dostaneme na schôdzu jednu pozvánku od predsedu Národnej rady a v deň, keď prídeme do parlamentu, dostaneme prehádzaný návrh programu. Formálne si myslím, že by sme mali posudzovať spresnený návrh programu ako pozmeňovací návrh k pôvodnému programu, ale kvôli jednoduchosti je asi rozumnejšie, ak budeme rokovať o spresnenom návrhu. Mal by však niekto vysvetliť, prečo sa balík poľnohospodárskych zákonov, ktoré sa mali prerokúvať dnes, presúva na neskôr, teda v čom je príčina.

A potom by som ešte rád navrhol jednu konkrétnu zmenu programu k spresnenému návrhu, a to bod číslo 4, ktorý sa dostal, podľa mňa, celkom neodôvodnene na začiatok rokovania schôdze, keďže pôvodný návrh programu, ktorý nám poslal pán predseda, bol konštruovaný ako bloky poľnohospodárskych, trestnoprávnych zákonov, teda, ktoré sa týkajú ministerstva spravodlivosti, ministerstva financií a podobne. Tento bod programu logicky patri k tým návrhom, ktoré sa týkajú rozpočtu Fondu národného majetku, zmeny zákona o Fonde národného majetku, teda balíka privatizácie. Navrhujem teda, aby bod číslo 4 - Správa o činnosti Komisie pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie bol zaradený ako bod číslo 27 a po ňom nasledovali zákony, ktoré sa týkajú privatizácie, tak ako to bolo v pôvodnom bode programu. Ak by sa toto nemalo štát, mal by niekto vysvetliť, prečo to má byť zaradené skôr.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja. Pani Bartošova. Poslankyňa E. Bartošova:

Vážený pán predseda,

skôr než pristúpime k hlasovaniu o doplnkoch k návrhu programu 20. schôdze, chcem požiadať o vysvetlenie vás ako predkladateľa programu /i keď po dohode, ako ste uviedli v politickom grémiu/, prečo do programu tejto schôdze nebol zaradený bod, ktorý vyplýva z uznesenia číslo 202 prijatého v apríli k aktualizácii programového vyhlásenia vlády. Totiž, aj keď niektorí kolegovia poslanci chápu vzatie na vedomie aktualizovaného programového vyhlásenia vlády ako schválenie, o čom sme mali možnosť sa presvedčiť i v nedeľňajšej relácii Kroky, dovolím si upozorniť na to, že aktualizované programové vyhlásenie sme iba vzali na vedomie 102 alebo 104 hlasmi a uznesením číslo 202 v bode B sme uložili vláde predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie bodmi 14 a 18 skonkretizovanú aktualizáciu prepracovanú do krátko-, stredno- a dlhodobých úloh, čo malo byť predložené do 20. mája a zároveň rozpracovaný harmonogram s vyjadrením vecnosti a zodpovednosti za jednotlivé rezorty v termíne do 30. júna. Takto sa nestalo a nestáva.

Pýtam sa teda, prečo nedošlo k predloženiu tohto materiálu jednak do výborov a nebol zaradený do programu tejto schôdze. Totiž, myslím si, že ak sme jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom a prijmeme uznesenia, tieto musia platiť bez ohľadu na to, či náhodou niektorý orgán politického subjektu rozhodne inak. Preto sa pýtam prečo, v mene svojom i v mene pána profesora Košnára.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Na túto otázku vám odpoviem hneď, skôr ako dám hlasovať o jednotlivých zmenách programu. Materiál "Konkretizácia a harmonogram úloh vyplývajúcich z Aktualizácie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky" z apríla 1993 zaslal predseda vlády Slovenskej republiky pán Mečiar 4. júna 1993 mne, predsedovi Národnej rady. Predloženie tohto materiálu vyplýva z uznesenia, ktoré ste citovali, z uznesenia Národnej rady z 26. apríla číslo 202. Podľa odporúčania, resp. na návrh politického grémia 10. júna 1993 mal by sa tento materiál prerokovať na 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spolu s ďalšou úlohou vyplývajúcou z citovaného uznesenia, a to s legislatívnym plánom vlády Slovenskej republiky na II. polrok 1993. Politické grémium odporučilo, aby sa 21. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky začala 1. septembra. Takže je to z tohto dôvodu. Inak časovo mala vláda tento materiál dať do 30. tohto mesiaca.

Poslankyňa E. Bartošová:

Pán predseda, chcem povedať len toľko, že pokiaľ platia uznesenia tohto jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu, tak musia platiť aj termíny. Je síce pravda, že uznesenie podľa návrhu pána Weissa bolo spracovať plán legislatívnych úloh a tento predložiť Národnej rade v septembri, ale nevidím dôvod nedodržania termínu v bodoch B 14 a 18 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202, práve naopak, myslím si, že toto aktualizovanie malo byť predložené a až následne vyplývajúc z toho vypracovaný spomínaný plán.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Povedal som ako sa hodnotil tento stav na grémiu s tým, že vláda to má predložiť do 30. júna. Ešte stále nie je 30. júna.

Pán poslanec Komlósy. Poslanec Zs. Komlósy:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

chcel by som poprosiť o vysvetlenie ako sa môžu dostať do programu také body, ako body číslo 20, 22, 32. Totiž súčasne s týmto spresneným návrhom programu 20. schôdze na tento týždeň sme dostali aj materiály a pozvánku na schôdzu výboru pre poľnohospodárstvo na budúci týždeň, kde o týchto návrhoch zákonov máme rokovať. Som zvedavý, že keď tento týždeň tieto návrhy schválime, o čom budeme budúci týždeň vo výbore pre poľnohospodárstvo rokovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Tieto návrhy zákonov boli zaradené tiež na základe rozhodnutia v grémiu. Som veľmi rád, že ste taký optimista, pán poslanec, že to všetko tak rýchlo dnes, zajtra, pozajtra prerokujeme a odhlasujeme. Som presvedčený, že budeme sedieť ešte dlho v júli.

Konštatujem, že k programu nie sú už žiadne pripomienky, preto mi dovoľte, aby som dal hlasovať o jednotlivých návrhoch doplnkov dnešného programu.

Ako prvý bod som navrhol zaradiť rozhodnutie o prijatí uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosil by som, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 134 poslancov.

Kto je za to, aby sme ako bod číslo 1 zaradili predmetné uznesenie?

Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

Kto je proti?

Proti nebol nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že bodom číslo 1 na dnešnom rokovaní bude navrhnuté uznesenie.

Druhá vystúpila pani poslankyňa Bauerová. Pani poslankyňa, Národná rada, ktorej v tom čase predsedal pán podpredseda Prokeš, riadne ukončila svoje zasadnutie. Keďže riadne ukončila svoje zasadnutie, je potrebné, aby ste návrh, ktorý sme neprerokovali, podali znova.

Prosím, pán poslanec. Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážená vláda,

dovoľte mi, aby som z poverenia klubu Spolužitie a Maďarské kresťansko-demokratické hnutie vyhlásil, že postup

pána predsedu na dnešnom rokovaní Národnej rady považujem za nedodržanie rokovacieho poriadku, za obštrukcie zapadajúce do rámca vytvorenia protimaďarskej hystérie, za krok nezlučiteľný a elementárnymi zásadami demokracie a právneho štátu. S poľutovanim musím konštatovať, že ak takto bude zákonodarný zbor v tejto veci postupovať, tento zákonodarný zbor našej republiky v tomto prípade bude postupovať a podliehať emóciám a týmto spôsobom bude konať v rozpore s platným právom.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, ak si dobre pamätáte situáciu, ktorá bola na minulom rokovaní, došlo k návrhu, aby bol ako bod zaradený váš návrh na prijatie uznesenia. Bolo konštatované, že toto uznesenie nikto z maďarskej strany nepredložil, nemal som ho ani ja. Bolo konštatované, že je tam citované množstvo materiálov, ktoré poslanci nepoznajú a že bude potrebné, aby sa s nimi oboznámili. Ďalej bolo konštatované, že napriek tomu je možné, aby ste s vaším poslaneckým návrhom vystúpili v rozprave. Tak sa aj stalo. Návrh bol pertraktovaný v rozprave s tým, že nedošlo k hlasovaniu, pretože Národná rada nebola uznášaniaschopná. Na základe toho predsedajúci ukončil schôdzu Národnej rady. O tomto bode sa ďalej môže rokovať jedine vtedy, ak ho podáte znova.

Poslanec E. Rózsa;

Ak dovolíte, pán predseda, musím vám oponovať v tom, že v poslednom bode rokovania 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bola predsedajúcim riadne ukončená rozprava k tomuto bodu a začalo sa hlasovanie podľa § 25, to znamená, že predsedajúci zisťoval počet prítomných. Teda hlasovanie

nie je ukončené. Toto hlasovanie treba ukončiť. Váš výklad o tom, že ide o nový návrh, je protiprávny.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, nezačalo sa hlasovanie tým, že pán predsedajúci zisťoval počet. Zisťoval, či vôbec môže dôjsť k hlasovaniu. Ak by bol zistil, že môže dôjsť, potom sa začne hlasovať. /Potlesk. /

Poslanec E. Rózsa:

Ak by pán predseda nebol z nášho fachu, tak by som sa tomu nedivil. Ale § 25 presne hovorí: "Predsedajúci upozorní, že sa prikročí k hlasovaniu a dá zistiť prítomných. " Teda zisťovaním prítomných začne hlasovanie.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne, pán poslanec, pomohli ste mi. Pred hlasovaním, to slovíčko tam je, a práve to je to, čo hovorím.

Prosím, pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

pán poslanec Rózsa obvinil pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z nezákonného postupu. Pán poslanec bude musieť povedať, čo konkrétne, ktorý paragraf rokovacieho poriadku pán predseda porušil. Odvolal sa na všeobecnú zásadu, že o každom návrhu sa rozhoduje hlasovaním. Táto zásada, samozrejme, platí, ale pán poslanec zabúda na zásadu vyjadrenú v § 24 rokovacieho poriadku, kde sa hovorí, že Národná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov. A pokiaľ sa pamätám, na záver tohto rokovania, neviem presne, bolo prítomných okolo 72 poslancov, teda Národná rada nebola schopná uznášať sa a v tom prípade nemohla ani hlasovať. Ak pán poslanec neodôvodní svoje obvinenie z nezávislosti, dovoľte, aby som to považoval za naprosto obyčajnú a zámernú invektívu. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Rózsa, prosím. Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

ak pán predseda ústavnoprávneho výboru žiada vysvetlenie, veľmi rád ho dám. Pokiaľ poslankyňa nášho klubu Edita Bauerová upozornila pána predsedu, že treba dokončiť hlasovanie, treba to klasifikovať podľa bodu 5 § 22 rokovacieho poriadku, že o týchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy. Tento prípad nemožno odbiť tým, aby pani poslankyňa predložila nový návrh.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, myslím si, že v danom prípade bola prerušená kontinuita v súvislosti s týmto návrhom. Pre pani poslankyňu Bauerovu sú dve možnosti - buď uplatniť svoj návrh ako osobitný bod rokovania tejto schôdze, alebo s ním vystúpi vo všeobecnej rozprave v rámci posledného bodu rokovania. Čiže, bavíme sa úplne zbytočne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Na začiatku som konštatoval, že je tu možnosť podať návrh. Chcem informovať vás všetkých, že tesne pred začatím schôdze Národnej rady zasadalo grémium. V grémiu sme hovorili aj o tomto probléme, kde kolegovia poslanci z maďarskej koalície povedali, že vyjdú s týmto návrhom. Povedal som, že vyjdem tiež a že na začiatku budem informovať o stave. Nevidím v tom problém ani teraz, aby tento návrh pani poslankyňa v rámci rozpravy znovu predniesla. Ale myslím si, že najskôr by sme mali hlasovať o jednotlivých bodoch. Nevidím dôvod, aby kolegovia maďarskej koalície s týmto návrhom znovu vyšli.

Pán poslanec Bajan, potom pani poslankyňa Bauerová a potom pán podpredseda Prokeš.

Poslanec V. Bajan:

Pán predsedajúci, dovoľte mi volne nadviazať na kolegu Brňáka. Práve v tom je problém, že minulý návrh uznesenia maďarskej koalície nebol riadnym bodom rokovania, ale sa predniesol vo všeobecnej rozprave. Všeobecná rozprava sa skončila tak, ako sa skončila, pán podpredseda ukončil schôdzu. Preto ak treba o niečom hlasovať, treba to dať ako riadny bod programu, lebo všeobecná rozprava i teraz môže skončiť tak ako minule.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pokiaľ ide o doplnenie programu, to sme skončili, pretože sme začali hlasovať už o jednotlivých návrhoch.

Pani poslankyňa Bauerová. Poslanec E. Bauerová:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

podľa nášho názoru došlo k procedurálnemu omylu, keď sa minule schôdza ukončila. Podobný prípad sa už v praxi Národnej rady vyskytol. Vtedy nič nebránilo tomu, aby sa na ďalšej schôdzi Národnej rady riešenie problému dokončilo tým, že sa o uznesení, ktoré nebolo schválené pre nedostatok prítomných poslancov, dalo znovu hlasovať. Predpokladám, že nič nebráni tomu, aby sa tento precedens uplatnil aj teraz, keď presné, expressis verbis formulácie týkajúce sa riešenia takéhoto problému sa v rokovacom poriadku nenachádzajú, precedens v praxi Národnej rady tu je.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte sa k tomu vrátim. Nič vám potom nebránilo v tom prípade, keď sme rokovali v rámci rozpravy, aby ste dali návrh na prerušenie schôdze. Schôdza by bola prerušená a v tom prípade by sme boli rokovali o vašom návrhu ďalej. Tak hovorí rokovací poriadok.

Pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

domnievam sa, že i maďarskí kolegovia si uvedomujú, že je to vážny problém, ktorý i z našej strany, zo strany slovenských kolegov, i zo strany kolegov maďarských strán nemožno vystaviť licitácii. Keď pani poslankyňa Bauerová hovorí o tom, že takýto prípad neustanovuje v príslušnom paragrafe rokovací poriadok Národnej rady, a vskutku má pravdu, pýtam sa na dve veci: Po prvé - prečo sa hneď neprotestovalo, alebo prečo sa neprotestovalo v grémiu, alebo vo výboroch, alebo najneskôr v dnešnom grémiu, ktoré bolo? A po druhé - je tu predsa návrh uznesenia, o ktorom môžeme rokovať, máme ho na stole, môžeme ho doplniť a môžeme o ňom hlasovať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja. Dovoľte mi, aby som uzavrel diskusiu k tomuto problému, ktorý sme teraz prerokúvali.

Hlási sa pán poslanec Javorský. Poslanec F. Javorský:

Vážený pán predseda, chcem len upozorniť, že v návrhu uznesenia asi došlo k preklepu v časti vyhlasuje.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, ďakujem pekne, to som chcel oznámiť potom, keď budeme hlasovať o uznesení.

Ďalej vystúpil s návrhom na zmenu programu pán poslanec Andel, ktorý žiada, aby bod číslo 3, tlač 228, sme vyradili z rokovania tejto schôdze, aby sme ho zaradili na ďalšiu schôdzu.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 136 poslancov.

Kto je za zmenu navrhovanú pánom poslancom Andelom?

Za návrh hlasovalo 135 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že aj túto zmenu sme prijali.

Ďalej poslanec Gazdík navrhuje, aby bod číslo 5 programu, je to tlač 170a, bol zaradený v piatok ako druhý bod, po voľbe predsedu Slovenského kontrolného úradu s tým, že pán poslanec Čarnogurský doplnil tento návrh, aby bol zaradený ako tretí bod. Myslím si, že to môžeme rešpektovať. Samozrejme, že to bude po zverejnení výsledkov volieb. Čiže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Gazdíka doplneného pánom poslancom Čarnogurským.

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 135 poslancov. Kto je za takto prednesenú zmenu? Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Kto je proti?

Proti hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali aj túto zmenu programu.

Ďalej pán poslanec Kočtúch bod číslo 19, tlač 247, žiada posunúť na rokovanie Národnej rady po prestávke, ktorá bude. Myslím si, že o tom nemusím dať hlasovať, pretože jednak to tak vyjde, a keby nie, v priebehu rokovania môžete tento návrh znovu uplatniť.

Pán poslanec, chcete, aby som dal o tom hlasovať? Poslanec H. Kočtúch:

Prosím, kvôli poriadku. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 134 poslancov.

Hlasujeme len o tom, aby tento bod programu bol presunutý do iného poradia, do druhej časti rokovania Národnej rady. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Ďakujem, čiže vyhoveli sme pánu poslancovi Kočtúchovi.

S ďalším návrhom vystúpil pán poslanec Dubjel. Chcem upozorniť pána poslanca Dubjela, že tento návrh ešte nebol prerokovaný vo výboroch, takže nevidím možnosť, aby sme ho zaradili na terajšiu schôdzu. Trváte na hlasovaní, pán poslanec? Nie je možné, aby sme ho zaradili pri počte tých zákonov, ktoré na tomto zasadnutí máme prerokovať.

Poslanec K. Dubjel:

Pokiaľ viem, malo to byť prerokované do 30. júna, to znamená, že v druhej časti schôdze by mohol byť prerokovaný.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Mohol. Dávam to na zváženie poslancom. Vo výboroch budeme o ňom rokovať. Len hovorím, že je taký program, že mám obavu, či ho stačíme prerokovať. Ale prosím, dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Dubjela.

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 133 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Dubjela?

Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh na zmenu bodu programu sme neprijali.

Ďalej vystúpil s návrhom na zmenu pán poslanec Ftáčnik, aby bod číslo 4, tlač 261, bol zaradený ako bod 27. Pritom sa pýtal, prečo došlo k tejto zmene. Vo vedení Národnej rady sme konštatovali, že nejde o ministerský návrh zákona, ani ministerskú správu, že ide o správu našej komisie, v rámci ktorej by sme sa ešte mali rozhodnúť aj o tom, či vytvoríme výbor pre privatizáciu, alebo nie, takže sme ho zaradili do tejto časti. Dávam vám na zváženie, či ho preložíme tak, ako navrhuje pán poslanec Ftáčnik ako bod 27, alebo ho necháme ako pôvodný.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 133 poslancov.

Budenie hlasovať o tom, aby bod číslo 4 bol preradený ako bod 27. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Konštatujem, že jedným hlasom tento návrh neprešiel. Pani poslankyni Bartošovej som dal odpoveď hneď.

Rozhodli sme o návrhoch na doplnenie programu. Budeme hlasovať o celom programe.

Prosím, pán poslanec Slota. Poslanec J. Slota:

Ospravedlňujem sa, prišiel som trošku neskôr, takže som nemohol predniesť návrh.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, ľutujem, je odhlasované. Pripomienky k programu sa už odhlasovali. Počas schôdze môžete dať návrh, ale pri tomto hlasovaní už nie.

Poslanec J. Slota:

V priebehu rokovania v podstate sa tu ešte robili také zmeny, že nevidím dôvod, prečo by sa ešte nemohol posúdiť môj návrh.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, nie počas hlasovania, veď je to v rokovacom poriadku.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 137 poslancov.

Budeme hlasovať o celom programe schôdze s doplnkami a zmenami, ktoré sme pred chvíľou prijali.

Kto je za takto upravený návrh schôdze? Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že sme program 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

Dohodli a odhlasovali sme, že po schválení programu bude prestávka pre kluby. Návrh uznesenia vám mal byť rozdaný. Pokračujeme o 12. 00 hodine.

/Po krátkej prestávke. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dovoľte mi, aby som vám oznámil, že koalícia poslancov Együttélés a MKDH ma požiadala, aby som zvolal grémium. Vyhovel som im. Chcem povedať, že budeme mať obedňajšiu prestávku do 14. 00 hodiny a medzitým bude rokovať grémium.

/Po prestávke. /

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračoval v začatej schôdzi prvým bodom programu, ktorý sme schválili. Ide o

Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa týka prijatia Slovenska do Rady Európy.

Uznesenie ste dostali, medzitým zasadalo grémium, ktoré prerokovalo otázky, ktoré boli naznačené. Teraz pristúpime k rozprave a hlasovaniu. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

chcel by som navrhnúť pozmeňovací návrh uznesenia predneseného pánom predsedom Národnej rady, a to v tomto znení:

"Národná rada Slovenskej republiky 1. berie na vedomie

a/ informáciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o stave prerokovania žiadosti Slovenskej republiky o prijatie do Rady Európy vo výboroch Parlamentného zhromaždenia Rady Európy,

b/ odporúčania spravodajcov výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré boli prijaté v Politickom

výbore Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a vo Výbore pre právne otázky a ľudské práva;

2. vyhlasuje,

že v nadväznosti na svoje uznesenie z 3. 12. 1992

a/ podporuje žiadosť Slovenskej republiky o prijatie do Rady Európy,

b/ je pripravená i naďalej uskutočňovať politiku ochrany ľudských a občianskych práv v súlade s princípmi obsiahnutými v Európskej konvencii o ľudských právach v znení následných odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Pri zabezpečovaní ochrany práv národnostných menšín bude vychádzať z princípov obsiahnutých v odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201,

c/ upraví zákonom možnosť používania krstných mien a priezvisk v materinskom jazyku,

d/ upraví zákonom používanie názvov obcí, miest, ulíc a ďalších zemepisných názvov aj v materinskom jazyku menšín v lokalitách, kde žijú v značnom počte,

e/ pri schvaľovaní návrhu na zmenu územno-správneho členenia, ktorý je v súčasnosti predmetom diskusie, bude brat do úvahy prirodzené geografické, ekonomické, dopravné i národnostné aspekty;

3. odporúča

vláde Slovenskej republiky

podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o opatreniach potrebných pre realizáciu odporúčania 1201 z roku 1993 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov na septembrové zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky. "

Toľko pozmeňovací návrh uznesenia, ktorý prednášam. Vážená Národná rada,

tento pozmeňovací návrh uznesenia prednášam jednak na základe diskusie a, povedzme, predbežnej dohody dosiahnutej pri stretnutí parlamentných strán tejto Národnej rady, ktorá sa uskutočnila v prestávke dnešného zasadnutia. Tento pozmeňovací návrh zároveň vychádza z dokumentov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, z ktorých Rada Európy bude vychádzal pri svojom hlasovaní o prijatí Slovenska do Rady Európy. Konkrétne v správe Politického výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o žiadosti o prijatie Slovenskej republiky sa v bode 8 hovorí, že Parlamentné zhromaždenie a Politický výbor očakáva, že slovenské orgány založia svoju politiku týkajúcu sa ochrany práv menšín na princípoch uvedených v odporúčaní 1201 a v dodatočnom protokole o právach menšín k Európskej konvencii o ľudských právach. Ďalej sa tu v bode 9 uvádza, že bude možnosť používať krstné mená a priezviská v materinskom jazyku a v oblastiach, kde žijú menšiny vo väčšom počte, budú používané zemepisné názvy aj v jazyku národnostných menšín. Konečne v bode 10 sa tu hovorí, že administratívne členenie, ktoré sa zavedie v budúcnosti v Slovenskej republike, bude rešpektovať práva národnostných menšín.

V tomto dokumente Rady Európy sa ďalej hovorí o šetrení, ktoré uskutočňovali v Slovenskej republike vyslaní spravodajcovia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že napríklad predseda vlády zdôraznil, že integrácia Slovenska s Európou je pre Slovensko prioritou. Vysoký komisár helsinskej konferencie pre práva menšín, keď navštívil Slovensko, uviedol niektoré odporúčania slovenským úradom, ktoré sa

slovenské úrady zaviazali splniť. Ďalej sa tu v tomto dokumente Rady Európy hovorí, že Národná rada, čiže my a politické strany v nej zúčastnené sme ubezpečili, rovnako ako aj vláda, že akonáhle sa Slovenská republika stane členom, bude ratifikovať Európsku konvenciu o ľudských právach spolu s článkami 25, 26 s dodatočnými protokolmi, ako aj s Európskou chartou pre regionálne a menšinové jazyky.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

tým chcem povedať, že v tomto uznesení, ktoré som uviedol, nie je nič iné, iba to, čo je uvedené v dokumentoch Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, čo je uvedené v správach spravodajcov a k čomu sa vo viac alebo menej priamej forme zaviazali ústavní predstavitelia Slovenskej republiky. Preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme toto uznesenie prijali, pretože vieme, že v posledných dňoch sa vyskytli správy o tom, že Maďarská republika hodlá vetovať na najbližšom zasadnutí ministerskej rady prijatie Slovenska do Rady Európy. Myslím si, že by bolo vhodné, keby naši podporovatelia a priaznivci v Rade Európy a v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy mali k dispozícii dokument tejto Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým by mohli oponovať proti prípadnej argumentácii vyslanca Maďarskej republiky v Rade Európy v prípade, že by tento vyslanec uplatnil negatívny postoj Maďarskej republiky voči prijatiu Slovenskej republiky. Toto uznesenie by takýto účel plnilo a našim priaznivcom v Rade Európy by veľmi pomohlo.

Zároveň chcem povedať, že v tomto čase sa rozhoduje o budúcom politickom, ba dokonca geopolitickom zaradení Slovenskej republiky možno na dlhé desaťročia. Myslím, že predseda vlády Slovenskej republiky pán Mečiar veľmi správne zdôraznil prioritu pre Slovenskú republiku zaradenie sa do existujúcich európskych štruktúr. A kľúčom k zaradeniu sa aj

do ďalších európskych štruktúr, Európskeho spoločenstva či Západoeurópskej únie a iných je prijatie do Rady Európy. Nemôže nám byť preto ľahostajné či, kedy, za akých podmienok Slovensko bude prijaté do Rady Európy, pretože alternatívou v prípade neprijatia Slovenskej republiky do Rady Európy je veľmi nejasné, neisté geopolitické postavenie Slovenskej republiky. Navrhujem preto, aby toto pozmeňovacie uznesenie bolo prijaté.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Zólyomi. Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

pozmeňujúci návrh prednesený pánom poslancom Čarnogurským vznikol na základe pozmeňujúcich návrhov poslaneckých klubov MKDH a Együttélés a na základe dohody v rámci politického grémia. Je to vlastne odporúčanie politického grémia plénu. Naši poslanci tento návrh budú v plnej miere podporovať. Ak by tento návrh neprešiel, naše kluby navrhujú v pôvodnom znení bod 2 rozšíriť o body c/, d/, e/ v znení:

c/ upraviť zákonom možnosť používania krstných mien a priezvisk v materinskom jazyku,

d/ upraviť zákonom možnosť používania názvov obci, miest, ulíc a ďalších zemepisných názvov aj v materinskom jazyku menšín v lokalitách, kde žijú v značnom počte,

e/ že pri schvaľovaní návrhu na zmenu územno-správneho členenia bude brať do úvahy prirodzené geografické, ekonomické, národnostné i dopravné aspekty.

Navrhujeme hlasovať o každom bode osobitne. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, pán predseda, rád by som položil otázku v podstate obidvom spracovateľom týchto uznesení. Prečo sa v tomto texte ani v jednom nenachádza aspoň zmienka o tom, že Slovenská republika ako suverénny štát plne rešpektuje medzinárodne uznanú a platnú zásadu nezasahovania do vnútorných záležitosti iných štátov, a teda je prirodzené, že to isté požaduje aj od iných štátov?

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik;

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne a kolegovia,

aby tých pozmeňovacích návrhov bolo viac, dovolia si predniesť tiež jeden pozmeňovací návrh, pričom chcem dopredu povedať, že podporujem návrh, ktorý tu zaznel ako prvý, pretože naozaj prialo k dohode viacerých politických strán na

politickom grémiu a zdalo sa, že by to mohla byť cesta pre prijatie príslušného uznesenia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, povedali ste návrh ako prvý. Prvý som dával ja.

Poslanec M. Ftáčnik:

To beriem ako základný návrh, teda pôvodný text, a hovorím o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Čarnogurský. Ten zaznel v poradí ako prvý. V prípade, že tento návrh nebude prijatý, odporúčam, aby sme prijali pozmeňovací návrh, ktorý by som si dovolil formulovať takto:

V bode 2 návrhu pána predsedu Národnej rady bod b/ by sa rozdelil na dve vety, teda bod b/ by pozostával iba z prvej vety: "Je pripravená aj naďalej uskutočňovať politiku ochrany ľudských a občianskych práv" tak, ako je to uvedené v návrhu predsedu Národnej rady. Druhá veta by sa označila písmenom c/, jej znenie by zostalo a doplnila by sa nasledovne - prečítam, ako by znel nový bod c/: "Pri zabezpečovaní ochrany práv národnostných menšín bude vychádzať z princípov obsiahnutých v dodatkovom protokole k Európskej konvencii ochrany ľudských práv číslo 1201 a odporúčaní spravodajcov výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy". Nič viac, nič menej.

Tým chcem len povedať, že odporúčania spravodajcov, ktoré tu volne tlmočil pán poslanec Čarnogurský, hovoria o konkrétnych bodoch, ktoré sú obsiahnuté v širšom návrhu uznesenia. Pre tých poslancov, ktorým sa zdá, že netreba menovať konkrétne body, ktoré upravíme zákonom a ktoré budeme neskôr riešiť, je možné formulovať problém tak, ako som ho

navrhol, teda, že sa budeme pri týchto otázkach držať okrem protokolu aj odporúčaní spravodajcov výborov Parlamentného zhromaždenia, čo prosím - a čiastočne sa pokúsim odpovedať na otázku pána Brňáka - je zhromaždenie, do ktorého sa usilujeme dostať. Čiže odporúčania, podmienky a návrhy, ktoré nám toto zhromaždenie dáva, nechápem ako zasahovanie do práv alebo možností Slovenskej republiky, ale ako isté zrovnanie sa tejto krajiny s ostatnými európskymi štátmi. Takže tento návrh v prípade, že predošlé pozmeňovacie návrhy nebudú prijaté, by mohol vyjadriť v kratšej podobe to, čo sa navrhuje.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, to znamená, že za predpokladu, že nebudú prijaté písmená c/, d/, e/, ktoré navrhovali pán poslanec Čarnogurský a pán poslanec Zólyomi, lebo boli skoro totožné - nie celkom, ale skoro. Áno?

Poslanec M. Ftáčnik:

Rozumiem tomu takto: Pán poslanec Čarnogurský navrhol do bodu 2 nové body c/, d/, e/, a bod 3 navrhol rozšíriť o Chartu menšinových a regionálnych jazykov. Pán poslanec Duka-Zólyomi to zúžil na nové body c/, d/, e/, a môj návrh je vytvoriť len nové písmeno c/, ktoré bude znieť tak, ako som prečítal.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Brňák, potom pán poslanec Hudec.

Poslanec P. Brňák:

K vystúpeniu pána poslanca Ftáčnika toľko, že asi sme sa neporozumeli. Ja som nič nehovoril o Rade Európy, ale o iných štátoch.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda,

myslím, že nepatrím do malej skupinky poslancov, ktorí sú trošku znechutení tým, ako sa naťahuje čas, pretože medzi prvým návrhom, ktorý ste podali vy, a medzi druhým alternatívnym návrhom v podstate niet rozdielu. Ak sa cituje nejaké uznesenie číslo 1201 a druhý ho opisuje, hovoríme vlastne o ničom. To po prvé.

Po druhé - treba v pôvodnom návrhu opraviť termín 3. 12. 1993 na termín 3. 12. 1992. Národná rada môže síce vláde niečo odporúčať, ale môže aj nariadiť, a preto si myslím, že pod písmenom 3 nie odporúča, ale navrhujem - žiada vládu Slovenskej republiky. A takisto si myslím, že je dôležité, aj keď to pán poslanec Brňák tak neformuloval, naozaj zdôrazniť istú skutočnosť, ktorú si tu všetci uvedomujeme. A preto si myslím, že preambulu tohto uznesenia treba zmeniť takto: "Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný zbor suverénnej Slovenskej republiky, ktorá si je vedomá zmyslu štátnej zvrchovanosti... " atď.

Ďakujem, to sú moje pozmeňujúce návrhy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pán poslanec.

Poslanec A. Zoričák:

K poslednému návrhu pána poslanca Hudeca sa pýtam, či je možné osobitne hlasovať. Teda o prvej časti A - odporúča vláde - hlasovať osobitne, nedávať to dokopy. Žiadal by som to takto.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa ešte niekto? Prosím, pán poslanec Hraško. Poslanec J. Hraško:

Dlho som rozmýšľal, či sa postaviť a prísť k mikrofónu. Keď sme prerokovávali Ústavu Slovenskej republiky, povedal som z tejto tribúny, že sa môžeme ocitnúť v situácii, keď budeme štátom ako ten, ktorý sa hlásil v rozhlase "hovorí Tirana". Už sme tu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch.

Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali. Prezentovalo sa 135 poslancov.

Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Čarnogurský. Kto je za tento návrh? Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Čarnogurského sme neprijali.

Ako druhý s pozmeňovacím návrhom vystúpil pán poslanec Zólyomi. Neviem, či som ho zachytil identicky. Pán poslanec, skúste nám to prečítal.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Vážená Národná rada, navrhoval som hlasovať o každom bode osobitne, o rozšírení bodu c/ hlasovať osobitne. Čiže bod c/: "upraviť zákon o možnosť používania krstných mien a priezvisk v materinskom jazyku". To je prvý návrh.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlasujeme o tomto prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Zólyomiho.

Najskôr sa prezentujeme. Prezentovalo sa 133 poslancov. Kto je za takto predložený návrh? Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh neprešiel. Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Navrhujem zaradiť bod d/: "upraví zákonom používanie názvov obcí, miest, ulíc a ďalších zemepisných názvov aj v materinskom jazyku menšín v lokalitách, kde žijú v značnom počte.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentoval.

Prezentovalo sa 134 poslancov.

Kto je za takto prednesený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili. Poslanec Á. Puká-Zólyomi:

Tretí návrh - bod e/: "že pri schvaľovaní návrhu na zmenu územno-správneho členenia bude brat do úvahy prirodzené geografické, ekonomické, národnostné i dopravné aspekty".

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 131 poslancov.

Kto je za prednesený pozmeňovací návrh pána poslanca?

Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že ani tento návrh sme neprijali.

Ako ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Ftáčnik. Myslím, že ho nemusíme citát. Pán poslanec Ftáčnik navrhuje zmeniť v druhom odseku, v písmene b/ text, kde pridáva písmeno c/, rozčleňuje tento odsek na písmeno c/ a dodáva, že sa budeme riadiť odporúčaním správy, ktorú predložili spravodajcovia. Pán poslanec, chcete prečítať presnú formuláciu?

Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, tlmočili ste to presne, ale prečítam ten návrh. Nové písmeno c/ by znelo tak, že druhá veta z pôvodného vášho bodu b/ by bol začiatok a znela by takto: "Pri zabezpečovaní ochrany práv národnostných menšín bude vychádzať z princípov obsiahnutých v dodatkovom protokole k Európskej konvencii o ochrane ľudských práv číslo 1201 a odporúčaní spravodajcov výborov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. "

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 134 poslancov.

Budeme hlasovať o prednesenom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov a poslankýň.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh neprešiel.

Budeme ďalej hlasovať o návrhoch pána poslanca Ivana Hudeca. Prosím vás, pán poslanec, ak by ste ich po jednom predniesli pred mikrofónom. Pán poslanec, keby ste prišli sem za pult, môžete tu aj hlasovať.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, mal som tri návrhy. Prvý návrh sa týkal zmeny dátumu v pôvodnom texte návrhu z 3. 12. 1993 na 3. 12. 1992.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

To bola len chyba pri písaní, tú sme opravili. Už je to v návrhu opravené.

Poslanec I. Hudec:

Druhá pripomienka bola, aby sa zmenil text "odporúča vláde Slovenskej republiky" na "žiada vládu Slovenskej republiky". A tretia - zmeniť text preambuly tohto uznesenia takto: "Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zákonodarný zbor suverénnej Slovenskej republiky, ktorá si je vedomá zmyslu štátnej zvrchovanosti... " - ďalší text zostáva pôvodný.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať najskôr o prvom návrhu, kde sa navrhuje slovo "odporúča" zmeniť na "žiada".

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 134 poslancov.

Kto je za tento návrh?

Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Hudeca neprešiel.

Druhý je návrh na zmenu preambuly, ako ho predniesol pán poslanec, nebudem ho opakovať.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 130 poslancov.

Kto je za prednesený návrh pána poslanca Hudeca?

Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh prešiel, čiže schválili sme návrh pána poslanca Hudeca, ktorý mení preambulu.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o uznesení ako celku podľa pôvodného návrhu so zmenou, ktorú sme pred chvíľou schválili.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 133 poslancov.

Kto je za pôvodne predložený návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky týkajúci sa prijatia do Rady Európy?

Za návrh hlasovalo 119 poslancov. /Potlesk. /

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré podporuje prijatie Slovenskej republiky do Rady Európy. /Potlesk. /

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

v poslednom čase sa v denníku TA SR Republika viackrát objavili články a rozhovory šéfredaktora Somoleca, ktoré bagatelizujú, resp. priamo ospravedlňujú zločineckú organizáciu Štátnej bezpečnosti a niektorých jej prominentných členov do novembra 1989. Vieme dobre, že riaditeľa TA SR menuje vláda Slovenskej republiky. Na protest proti tomu, že vláda Slovenskej republiky sa prizerá takejto politickej línii denníka Republika, poslanci KDH opúšťajú rokovaciu sieň Národnej rady Slovenskej republiky na 15 minút. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, aby ste nemuseli tu sedieť sami, máte 15 minút prestávku. /Potlesk. /

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní dnešnej schôdze.

Pán poslanec - faktická poznámka. Poslanec A. Bernátak:

Pán predseda, takmer som súcítil s pánom Mikloškom, tak som sa šiel pozrieť, v akom hlbokom zamyslení sa snažia prežívať to, čo bolo napísané v tých novinách. A oni boli pri pive.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Na zdravie!

Ďakujem. Takže budeme pokračovať v rokovaní. Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 81 poslancov.

Druhým bodom nášho rokovania je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 453/1992 Zb.

Vládny návrh, páni poslanci a pani poslankyne, ste dostali ako tlač 232 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 232a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Roman Kováč.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Vážený pán predseda,

vážené poslankyne a poslanci,

predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov. Účelom tohto zákona je zabezpečiť zosúladenie dikcie doteraz platného zákona o štátnej štatistike s Ústavou Slovenskej republiky a právnymi dôsledkami zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zákon okrem toho reaguje na zmeny prijaté niektorými inými zákonmi, pokiaľ sa dotýkajú štátnej štatistiky. Tieto zákony sa uvádzajú v osobitnej časti dôvodovej správy. Premietnutím týchto úprav formou priamej novely zákona o štátnej štatistike sa dosiahne jeho väčšia právna a terminologická čistota a spomenuté zosúladenie s inými už prijatými právnymi predpismi.

Predložený návrh zákona tvorí len malú novelu doteraz platného zákona Slovenskej národnej rady o štátnej štatistike. Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky a 25. mája 1993 bol schválený vládou Slovenskej republiky. Prijatie zákona nemá žiadny dopad na štátny rozpočet.

K prípadným pripomienkam k návrhu tohto zákona sa vyjadrím po ich prednesení v rozprave.

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. V osobe spravodajcu došlo k zmene, pretože na rokovaní nie je prítomný pán poslanec Ľudovít Černák. Ako spravodajca podá správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady pán Marián Vrabec.

Poslanec M. Vrabec:

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 334 z 31. mája 1993 na prerokovanie v lehote do 16. júna 1993 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Koordináciou stanovísk výborov bol týmto rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený ako príslušný Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti prerokovali predmetný vládny návrh zákona Národnej rady 15. júna 1993. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 17. júna 1993. Súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov/ vyslovili všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

Pripomienky k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky z výborov, ktoré s nim vyslovili súhlas, nemal len Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ostatné dva výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov po zohľadneni pozmeňujúcich a doplňujúcich úprav, citát ich nebudem, máte ich uvedené v spoločnej správe. Obe pripomienky majú viac-menej len technicko-legislatívny charakter. Celkove o pripomienkach by som odporúčal hlasovať an blok s tým, že ich odporúčam a tiež odporúčam celkové prijatie novely tohto zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Vrabcovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu k druhému bodu programu. Do rozpravy som písomne nedostal žiadnu prihlášku.

Hlási sa niekto do rozpravy? /Nikto. /

Ak nie, uzatváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Žiada si záverečné slovo pán spravodajca? Poslanec M. Vrabec:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak nie, pristúpime k hlasovaniu.

Prosím pána spravodajcu, aby nám predložil pripomienky zo spoločnej správy.

Poslanec M. Vrabec:

Odporúčam pripomienku číslo 1 a pripomienku číslo 2 schváliť an blok.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 83 poslancov. Kto je takto za prednesený návrh? Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že pripomienky boli prijaté.

Pán spravodajca, to znamená, že môžeme hlasovať o zákone ako celku.

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 84 poslancov. Kto je za predložený návrh zákona? Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národne") rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1990 Zb. o štátnej štatistike v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 453/1992 Zb.

Budeme pokračovať v rokovaní tretím bodom programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde cestného hospodárstva.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 221 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 221a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky pán Roman Hofbauer. Prosím, pán minister.

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán podpredseda vlády,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

vláda Slovenskej republiky na rokovaní dňa 11. mája 1993 uznesenia číslo 313 schválila návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom fonde cestného hospodárstva v znení, ktoré vám bolo predložené. Koncepcia rozvoja dopravy schválená uznesením vlády číslo 166/1993 stanovila úlohy pre cestné a diaľničné hospodárstvo Slovenskej republiky. Na napínanie týchto cieľov podmieňujúcich rozvoj hospodárstva, obchodu, služieb a cestovného ruchu je nevyhnutné zabezpečiť primeraný a cieľavedomý finančný tok. Predložený návrh zákona vychádza zo základnej myšlienky samofinancovania podstatnej časti majetkovej správy, údržby, opráv a rozvoja ciest a diaľníc daňovými výnosmi a poplatkami hradenými užívateľmi ciest. Prvoradou úlohou navrhovaného fondu je vytvorenie stability prostriedkov, ich účelné sústreďovanie a racionálne využívanie.

Súčasná situácia vo financovaní potrieb cestného a diaľničného hospodárstva je mimoriadne nepriaznivá. Vývoj prostriedkov vynakladaných na cesty a diaľnice, na ich výstavbu a rekonštrukciu v uplynulých rokoch je krajne neuspokojivý. Ak vezmeme do úvahy, že index rastu cenovej úrovne stavebných prác je voči roku 1989 pre rok 1992 rovný 1, 844, je nízky objem pridelených prostriedkov natoľko zreteľný, že nie je potrebné osobitne zdôrazňovať, k akému výraznému poklesu výkonu dochádza v tomto kalendárnom roku. Okrem nárastu cien stavebných prác mimoriadne stúpli ceny odvodov za poľnohospodársku pôdu a výkupy pozemkov, ktoré v exponovaných prípadoch sa blížia svojou výškou k cene stavebných prác. Extrémny prípad je napríklad diaľnica D2 Bratislava,

štátna hranica s Maďarskom a Rakúskom v dĺžke 17, 5 km, kde stavebné práce predstavujú 1, 95 miliardy korún, odvody 0, 58 miliardy korún a výkupy poľnohospodárskej pôdy až 1, 4 miliardy Sk, teda odvody a výkupy predstavujú objem stavebných prác.

Poskytované prostriedky umožňujú realizovať iba nedostatočný rozsah a úsporný spôsob vykonávania údržby, najmä podceňovaným dodržiavania termínov cyklických opráv vozoviek. Životnosť bitúmenových krytov sa odborníkmi hodnotí na 6 až 8 rokov, pričom na diaľniciach je 30 % vozoviek starších ako 10 rokov a 35 % starších ako 9 rokov. V ostatnej cestnej sieti je to s cyklickou obnovou podstatne horšie, keďže sa vykonáva zväčša až po 12, 16 rokoch. Odsúvanie prác a ich nedostatočný rozsah sa prejaví v neskoršom období podstatným zhoršením technického stavu vozoviek a mostov, rozpadom vozoviek a zhoršením podmienok bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Následné dodatočné opravy budú rozhodne nepomerne technicky zložitejšie a rovnako nepomerne finančne nákladnejšie.

Rovnako neuspokojivá situácia je v investovaní, pritom z celkovej dĺžky 645 km diaľnic plánovaných na území Slovenskej republiky je vybudovaných iba 198 km. Z celkovej dĺžky 17 737 km ciest prvej, druhej aj tretej triedy je 3 062 km v nevyhovujúcom stave. Z celkového počtu 7 394 mostov je 546 mostov v nevyhovujúcom, takmer havarijnom stave. Nestabilita prostriedkov negatívne ovplyvňuje nielen technickú prípravu stavieb, opravu, údržbu a ich realizáciu, ale veľmi komplikuje aj situáciu pri financovaní stavieb z pôžičiek Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Európskej investičnej banky, kde 40 % investičných nákladov musí financovať domáci zdroj a splácanie pôžičiek bude musieť byť zaručované aj v rokoch budúcich.

Včera na rezorte ministerstva dopravy, spojov a verejných prác sa začala misia svetovej banky, ktorá je už tretou takouto návštevou s veľmi konkrétnymi cieľmi a zámermi, ktorej časový a vecný rozsah v priebehu dvoch týždňov je zameraný na problematiku obnovy železníc a predovšetkým diaľnic na území Slovenskej republiky. Pritom rezort pre budúci rok aj pre nasledujúce roky nemá vlastne jasno, akými investičnými prostriedkami bude môcť vstupovať do tohto dialógu.

Cestná premávka nie je pritom stratová. Tvorí finančné prostriedky, a to výnosmi cestnej dane a výnosmi spotrebnej dane z predaja uhľovodíkových palív a mastív. Ostatné iné predpokladané zdroje, ako sú správne poplatky a pokuty za nadmerné používanie ciest v zmysle cestného zákona pre svoj finančný výnos predstavujú skôr motivačný príspevok podporujúci disciplínu a stavovskú príslušnosť orgánov štátnej správy.

Výnos cestnej dane hradenej podnikateľskými subjektami sa predpokladá vo výške asi 1 mld Sk ročne. Účel tejto dane bol stanovený ako príjem navrhovaného fondu už pri tvorbe zákona o cestnej dani. Celkový výnos spotrebnej dane z predaja uhľovodíkových palív a mastív sa podľa dostupných doterajších informácií reálne predpokladá vo výške 10 mld Sk a, pochopiteľne, závisí od reálneho využívania dopravných prostriedkov a predaja palív.

Rezortom predkladaný návrh zákona nárokoval stanoviť aj minimálnu výšku výnosu zo spotrebnej dane z predaja uhľovodíkových palív a mastív vo výške 40 % tak, aby bol zaručený primeraný zdroj na krytie výdavkov aspoň vo výške prostriedkov vynakladaných v minulých rokoch. Ministerstvo financií s ohľadom na situáciu v príjmovej časti rozpočtu neodporúčalo stabilizovanie prostriedkov a odporúčalo výnos zo spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mastív stanovovať pri tvorbe štátneho rozpočtu na príslušný rok. Takto bol aj návrh odsúhlasený vo vláde Slovenskej republiky a v takomto znení návrh zákona máte aj predložený.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Kolegyne, kolegovia, prosím vás, aby ste venovali pozornosť rokovaniu.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Stagnácia výkonov vedie nielen k zhoršovaniu kvality dopravnej cesty, ale aj k radikálnemu znižovaniu výkonov špecializovaných stavebných podnikov. Tento stav ďalej hrozí rozpadom špecializovaných investorských organizácií, inžinierskych organizácií, špecializovaných projektových organizácií, špecializovaných geologických a hydrogeologických prieskumných kapacít. Pokiaľ by k takémuto stavu prišlo, tento stav by sa v budúcich rokoch mimoriadne obtiažne naprával. Tento stav by ďalej viedol k ďalšiemu zvyšovaniu rastu nezamestnanosti.

Zastávame názor, že len určitá stabilita finančných tokov umožní primerané väzby medzi zabezpečovaním dopravných podmienok pre rozvoj hospodárstva, rozvoj regiónov a pre vstup zahraničného kapitálu, riešenie zamestnanosti v stredných podnikoch, a spätne sa budú vytvárať podmienky pre vznik daňových výnosov za užívanie ciest. V neposlednom rade považujeme za hospodársky spravodlivé platiteľom daní poskytnúť aj primeranú kvalitu dopravnej cesty. V súčasnosti takýto stav bohužiaľ nie je.

Využívanie uvedených daňových výnosov na cestnú dopravnú infraštruktúre je obvyklé aj v ostatných európskych štátoch. Napríklad v Nemecku predstavujú náklady na komunikácie 55 % sumy vyberaných osobitných poplatkov a dani.

Vznik Štátneho fondu cestného hospodárstva považujeme za prínos v tom, že umožni efektívnejšie hospodárenie s prostriedkami, aj v tom, že prípadné nespotrebované prostriedky z dôvodu nevhodných, napríklad jesenných poveternostných podmienok koncom roka neprepadnú a nepríde teda k nezmyselným používaniam, napríklad pokládkou asfaltobetónových zmesí v novembri - decembri, keď je to technologicky nevhodné. Očakávame, že postupne bude možné vytvoriť takú stabilitu zdrojov, na základe ktorých bude možné systematicky pínii koncepčné zámery. Dopravné investície totiž nie sú jednorazové akcie, ale ide o nepretržitý proces údržby, opráv, modernizácie a výstavby ciest a diaľnic, ktoré vyžadujú systematické riešenie, dlhodobú investorskú prípravu, dlhodobý a rovnomerný postup realizácie založený na istej stabilite a istote finančného krytia potrieb v súlade s dlhodobými programami, záujmami a zámermi hospodárstva Slovenskej republiky.

Pre zaujímavosť, mám tu zákon zo 14. júla 1927 o cestnom fonde, to je len ako zaujímavý argument toho, že neobjavujeme Ameriku a neobjavujeme objavené, ale v podstate ide o nadväzovanie na kontinuitu, ktorá v tomto štáte bola, a to za prvej Československej republiky aj za Slovenského štátu.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste pri prerokúvaní návrhu zákona zvážili pripomienky a návrhy tak, aby zákon čo najlepšie vyhovoval účelom, pre ktoré bol konštruovaný, aby cestné hospodárstvo malo vytvorené podmienky pre rekonštrukciu, plánovanie, projektovanie a výstavbu ciest a diaľnic v budúcich rokoch.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi Hofbauerovi. Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský; Pán predsedajúci,

chcel by som povedať, že poslanci KDH považujú publicistiku rehabilitujúcu Štátnu bezpečnosť v denníku Republika za vážnu vec, a preto aj z vážnych dôvodov na 15 minút opustili túto rokovaciu sieň z dôvodov, ktoré oznámil predseda nášho klubu. Oných 15 minút sme sedeli v našej miestnosti pridelenej nášmu klubu nie na pive, ako povedal pán poslanec Bernaťák. Ak pán poslanec Bernaťák vie tak suverénne klamať na verejnosti, ako to pred chvíľou urobil, mal by sa nad sebou zamyslieť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán doktor Neuwirth.

Poslanec A. Neuwirth:

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

ľutujem, že nie je tu pán predseda, lebo som mu chcel vysloviť uznanie za vtip. Ale chcem zdôrazniť, že tento vtip bol čierny, ktorý sa bolestivo dotkol všetkých obeti ŠtB. Boli to ludia statoční - mužovia, ženy aj malé deti, a väčšina tu prítomných poslancov sa z toho smiala. Som presvedčený, že keby sa hovorilo o obetiach holocaustu, nikto z prítomných by sa neopovážil k takémuto prejavu. A ja

vás prosím, aby ste voči našim mŕtvym, mučeným a trápeným mali rovnakú úctu. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán doktor, ale myslím si, že vás môžem aj v mene pána predsedu ubezpečiť, že nemal ani v najmenšom v úmysle spochybniť alebo znevážiť obete predchádzajúceho obdobia, ani obete činnosti uvedenej organizácie. Prosím, aby sme to nebrali skutočne z tohto pohľadu.

Pokiaľ by to malo byť takto - ako predsedajúci nemôžem hovoriť za osobu predsedu, ale ako predsedajúci prosím, aby ste zobrali to, čo som teraz povedal, ako ospravedlnenie, ak ste to chápali takto. /Potlesk. /

V každom prípade vás ubezpečujem, že to nebol takýto pokus. Prosím, môžeme pokračovať?

Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Bibiánu Guldanovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

financovanie potrieb rozvoja a obnovy cestnej siete nie zo štátneho rozpočtu, ale z osobitného fondu, má na našom území istú tradíciu. Prvý cestný fond tu existoval už v roku 1929, druhý cestný fond na začiatku sedemdesiatych rokov. Napriek vecným pozitívam fondové hospodárstvo netrvalo dlho. Teraz teda ide o tretí pokus.

Cestný fond v zásade predstavuje myšlienku, že rozvoj a obnova ciest a diaľnic nezávisí od možností a ochoty štátneho rozpočtu resp. jeho schvaľovateľov, ale od intenzity premávky a rozvoja automobilizmu. Fond sa navrhuje vytvoriť najmä z časti výnosov spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mastív a z výnosov cestnej dane, čiže z prostriedkov, ktoré vznikajú cestnou premávkou.

Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

predkladám vám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Štátnom fonde cestného hospodárstva - tlač Národnej rady číslo 221.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 324 zo dňa 24. mája 1993 pridelil tento vládny návrh zákona na prerokovanie uvedeným výborom Národnej rady s termínom do 16. júna 1993. Na skoordinovanie stanovísk bol určený Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory vládny návrh zákona prerokovali v dňoch 9. až 17. júna. Všetkých päť výborov vyslovilo s návrhom zákona súhlas s tým, že k návrhu uplatnili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Vážený pán predsedajúci, po ukončení rozpravy uvediem na hlasovanie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne spoločnej spravodajkyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu výborov.

Otváram rozpravu o tretom bode programu. Zatiaľ som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pán poslanec Kliman.

Poslanec L. Kliman:

Predovšetkým by som chcel informovať, že pripomienku, ktorá je uvedená v bode 5, mal aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a nie je tu uvedená. Takisto, pokiaľ si to pamätám, bolo aj s pripomienkou číslo 6. Ale to nie je podstatné. Chcem sa s tým dodatočne ako člen tohoto výboru stotožniť a zdôrazniť naliehavosť bodov 5 a 6, aby boli takto prijaté. Prosil by som, keby pán minister nám mohol k tomu podať vysvetlenie a vysloviť svoje stanovisko ministra, pretože tento problém prešiel dosť delikátne a asi sme si viacerí všimli, že pôvodný návrh zákona obsahoval uvedených 40 %, teda tak ako ho vypracovalo ministerstvo, ale vládny už neobsahuje. Prosil by som teda, keby mohol zaujať svoje odborné stanovisko k tomuto problému.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

štátny cestný fond považujeme za nástroj, pomocou ktorého je možné efektívne narábať s finančnými prostriedkami tvorenými v oblasti cestného a diaľničného hospodárstva, s prostriedkami pridelenými štátnym rozpočtom, prípadne získanými z iných zdrojov.

Zásady zákona o Štátnom cestnom fonde Slovenskej republiky boli schválené vládou Slovenskej republiky už vo februári 1992 tak, aby štátny cestný fond mohol byť zriadený a funkčný už k 1. januáru 1993, teda k dátumu nábehu na nový daňový systém, súčasťou ktorého je i cestná daň. Výnos tejto dane mal byť a aj je celý príjmom tohto Štátneho cestného fondu.

Prerokovávaný zákon vychádza z uvedených zásad, rešpektuje doterajšie vnútroštátne právne normy i medzinárodné zásady v uvedenej oblasti, predovšetkým v krajinách Európskeho spoločenstva. Jednou z takýchto základných zásad je to, že sa prostriedky spotrebúvajú v oblasti, v ktorej boli vytvorené. K návrhom fixovať percentuálny podiel dane z uhľovodíkových palív pripadajúci do Štátneho cestného fondu priamo v zákone chcem povedať, že v súčasnom štádiu transformácie ekonomiky skrýva v sebe takýto návrh nebezpečenstvo, že sa nebude plniť.

Mám na mysli aj ostatné rokovania s Medzinárodným menovým fondom, určité očakávania, ktoré smerujú aj do výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu. A myslím, že nie je dobré prijímať zákony, ak existujú objektívne pochybnosti o reálnosti ich plnenia, s čím, bohužiaľ, máme viaceré praktické skúsenosti aj tohoto roku. Ak som dobre počítal, ak teda 10 % dane z uhľovodíkových palív predstavuje zhruba 1 miliardu Sk, myslím, že významnú úlohu pri posudzovaní týchto návrhov fixovať percentuálny podiel by mal zohrať minister financií alebo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Dovoľte mi súčasne upozorniť na drobnú chybu v dôvodovej správe, kde ostatné zdroje štátneho cestného fondu nepredstavujú 50 miliárd Sk, ale 0, 5 miliardy Sk. Na základe uvedeného Kresťansko-demokratické hnutie prerokovávaný zákon podporí.

Ďakujem. Podprededa NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážení poslanci, vážená Národná rada,

chcela by som takisto upozorniť na chybu v dôvodovej správe. Na strane druhej k § 1 sa odvoláva na také budúce právne normy, ktoré by mohli viesť k nejednotnému výkladu tohto zákona. § 1 hovorí: "Zriaďuje sa štátny fond cestného hospodárstva, ktorého účelom je sústreďovať finančné prostriedky a používať ich na výstavbu, opravy a údržbu štátnych ciest a diaľnic. " Súčasný právny stav hovorí o tom, že pod štátnymi cestami rozumieme cesty I., II. a III. triedy. V dôvodovej správe sa však k § 1 vysvetlenie odvoláva nasledovne: "Pojmovo sa vychádza z pripravovaného návrhu novely zákona o pozemných komunikáciách v jeho úplnom znení pod číslom 55/1984 Zb., kde štátnymi cestami sa rozumejú cesty I. a II. triedy. " Ide tu teda o budúci zámer, a vzhľadom na to, že dôvodová správa je aj prvým výkladom zámerov zákona, navrhujem, aby sme túto druhú vetu z dôvodovej správy vyčiarkli.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Hlási sa niekto ďalší?

/Nikto. /

Ak nie, ukončujem rozpravu o tomto bode. Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Mám len jednu vetu. Obávam sa, že nemôžeme meniť dôvodovú správu, tú neschvaľujeme. To je proste vysvetlenie predkladateľa, čo daným zákonom mienil povedať. Neviem, či by sme mali a či vôbec môžeme na tejto dôvodovej správe niečo meniť. Obávam sa, že nie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Bola to faktická poznámka. Rozprava je uzavretá.

Pán minister bol vyzvaný, aby sa vyjadril k niektorým otázkam, ktoré tu zazneli. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

pani poslankyne, páni poslanci,

k pripomienke pani poslankyne Rusnákovej: Je to skutočne tak, v dôvodovej správe je nepresnosť, štátnymi cestami sú cesty I., II. aj III. triedy. Ale dôvodová správa nie je

súčasťou zákona, to je v podstate len doplňujúci komentár. Textácia je tam nepresná.

K vystúpeniu pána poslanca Dzurindu: Osobne by som bol rád, ak by to, čo je uvedené v dôvodovej správe, bolo pravdou, teda 50 miliárd. Žiaľ, nie je to tak, je to 0, 50. Teda drobná nepresnosť zapracovala vo forme nuly a desatinnej čiarky.

Ďalej by som prosil zobrať na vedomie ešte jednu nepresnosť, ktorá sa dostala do dikcie zákona, a to na strane tretej. V bode 2 hore je chybne uvedené písmeno e/ dva razy v predposlednom a poslednom riadku vrchnej časti nad § 5. Tam má byť písmeno d/. To je škriatok, ktorý ma osobne mrzí.

K vysvetleniu o výške tvorby tohoto fondu: Výška fondu v podstate je záležitosť hypotetická a závisí od toho, ako bude vyzerať životná úroveň, ako ľudia budú používať motorové vozidlá, ako sa bude jazdiť, ako bude rásť alebo klesať nákladná doprava a nákladná kamiónová doprava, lebo to sú hlavní spotrebitelia, a teda predpokladaná výška je skutočne predpokladaná. Vychádzali sme z dlhodobej štatistiky rokov dozadu, koľko sa jazdilo a aká bola reálna spotreba pohonných hmôt, aká bola reálna potreba investičných prostriedkov do obnovy, údržby a výstavby cestnej siete a diaľničnej siete, včítane dostupných stavebných, projektových a inžinierskych kapacít, ktoré sú k dispozícii. Z toho vyplynula čiastka orientačne okolo 40 % z tej dane. Pokiaľ by prichádzalo k sociálnym, ekonomickým výkyvom, tie sa prejavia v celom bloku predávaných pohonných hmôt, a teda adekvátne tá čiastka bude nižšia. Odvádza sa 40 % zo 100 %, ktoré sa budú vytvárať alebo nebudú vytvárať. Výška 100 % je, pochopiteľne, pohyblivá a bude závisieť od chodu národného hospodárstva.

Či je dobre alebo nie, že sa dáva do zákona už konkrétny číselný údaj - táto skutočnosť má dve strany mince, kladnú a rizikovú. Riziková je tá - povedzme si otvorene, že takýmto spôsobom sa trošku odkrajuje z balíka sociálnej istoty, alebo z balíka určeného na sociálne dávky a presúva sa do bloku pre ekonomický rozvoj a ekonomické podnietenie chodu štátu. Osobne sa domnievam, že to je správna metodika, pretože týmto vlastne podporujeme oživenie hospodárstva a podporujeme vytváranie zamestnaných a nie vytváranie nezamestnaných. Ak sa ukáže v priebehu času, že tých 40 % nezodpovedá reálnym potrebám štátu, reálnym možnostiam, bude odôvodnené vrátiť sa k tomuto a zvážiť opäť na tejto úrovni pripadnú úpravu smerom nahor alebo smerom nadol. Ale osobne sa domnievam, že to nebude potrebné.

Samotné vytváranie fondu v takomto investičnom objeme sa javí ako bezpodmienečná nevyhnutnosť. Je ťažko mysliteľné vstupovať na rokovanie s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, s Európskou investičnou bankou, Svetovou bankou a s investičnými kruhmi za stavu, že príslušný rezort v budúcom kalendárnom roku, v nasledovnom a ešte ďalšom nemá ani približnú predstavu, akými investičnými čiastkami disponuje a disponovať bude. Žiadny z investičných domov totiž neposkytuje 100 % úverov, poskytuje len určité percento a zvyšok si musí zabezpečiť štát z vlastných zdrojov.

Je to naprosto logické, pretože žiadna banka, žiadny bankový dom nedáva 100 %. V tom prípade by nemal záruku, že ten, kto si berie tento úver, by postupoval uvážlivo, rozumne a racionálne. Potrebuje tam mať ingerenciu toho, kto si peniaze požičiava. Teda, bolo by veľmi nevhodné a neúčelné opakovanie toho stavu, že v tomto roku sa podarilo zabezpečiť od Európskej investičnej banky investičné prostriedky, ktorých príprava sa začala v predchádzajúcom kalendárnom roku, dokonca v I. polroku minulého kalendárneho roku.

Tohto roku tieto prostriedky sa reálne podarilo zabezpečiť, ale Európska investičná banka povedala svoje ultimátum, že štát do toho musí vstúpiť svojim balíkom. My sme do toho svojím objemom vstúpili, ale tento objem bol zobraný z údržby cestného fondu. Toto nie je dobrá cesta, pretože určitý zdroj investičných prostriedkov sa takto vytvoril, ale na úkor niečoho iného. Takže vytvorenie takéhoto fondu cestného hospodárstva, myslím, že namietate odôvodnene a správne. Osobne to považujem za prakticky nevyhnutné. Naprostá väčšina európskych vyspelých krajín takýto fond má.

Ak dovolíte, vyjadril by som sa k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom a doplnkom ako predkladateľ.

Bod 1 - prihováram sa prijať ho, domnievam sa, že je to z zjednodušenie.

Bod 2 odporúčam neprijať, pretože by sa to zužovalo len na prostriedky ministerstva, ale tam je otvorená aj záklopka, že môže to byť aj z iných prostriedkov, nielen z ministerstva, môže to byť aj z prostriedkov štátneho rozpočtu, ak štátny rozpočet uzná za vhodné ešte prispieť alebo nie. Čiže v zákone sme to nezužovali. Ak štátny rozpočet na to nebude mať, aj tak neprispeje.

Bod číslo 3 - neodporúčam, aby štatút fondu schvaľovala vláda. Štatút fondu totiž podlieha priamo do kompetencie ministra, ktorý je zodpovedný za hospodárenie s týmto fondom. Ak by sa to predkladalo na schvaľovanie vlády, znamenalo by to príliš zdržiavajúci, zložitý proces, pretože nie je vylúčené, že štatút bude potrebné inovovať, pripadne upravovať podľa toho, akým spôsobom sa preukáže ako vhodný alebo nevhodný.

Z bodov 4, 5 a 6 odporúčam uvážiť, ktorý je podľa vášho názoru optimálny. Osobne sa domnievam, že návrh v bode 6 je

vhodný, najmenej 40 %, aby sme nevylúčili možnosť, ak sa minister financií rozhodne prispieť aj čiastkou vyššou ako 40 %. Ale to nechám na vás.

Bod 7 odporúčam akceptovať.

Bod 8 neodporúčam akceptovať. Ak totiž tam zavádzame iné prostriedky, na tieto iné prostriedky, iné zdroje, je potrebné prijať osobitné predpisy. Iné zdroje nemôžu byť, alebo nemali by byť len tak zavesené vo vzduchu. To je ustanovené osobitnými predpismi. Ale, ak ste iného názoru, je to vo vašej kompetencii.

Takisto v bode 9 by som neodporúčal vypustenie § 5 ods. 2. Ak by sa náhodou prijal pozmeňujúci návrh, teda by ste rozhodli o vypustení § 5 ods. 2, je to možné tiež akceptovať.

Pozmeňujúci návrh v bode 10 nechám na vaše zváženie.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa?

Poslankyňa B. Guldanová:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ak nie, mohli by sme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím spoločnú spravodajkyňu, aby uvádzala jednotlivé pozmeňovacie

návrhy jednak v zmysle spoločnej správy, jednak podľa toho, čo tu odznelo.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, z rozpravy nevzišli žiadne pozmeňujúce návrhy, môžme teda prejsť rovno k návrhom zo spoločnej správy. Hlasovať an blok s odporúčaním prijať navrhujem o bodoch 1, 7 a 10.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 100 poslancov.

Kto je za uvedené pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že uvedené tri pozmeňovacie návrhy sme prijali.

Poslankyňa B. Guldanová:

Hlasovať an blok s odporúčaním neprijať navrhujem o bodoch 8 a 9.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za uvedené pozmeňovacie návrhy? Pani spoločná spravodajkyňa ich neodporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy sme neprijali. Poslankyňa B. Guldanová:

Na osobitné hlasovanie nám ostali body 2, 3, 4, 5 a 6. Bod 2 odporúčam Národnej rade prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Kontraverzné stanovisko s pánom ministrom. Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh uvedený pod bodom 2 v spoločnej správe?

Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslankyňa B. Guldanová;

Bod 3 odporúčam Národnej rade neprijať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh uvedený pod bodom 3 v spoločnej správe?

Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslankyňa B. Guldanová:

Body 4, 5 a 6 sa dotýkajú jedného a toho istého paragrafu a toho istého písmena - v § 3 písmena a/. Hociktorý z týchto bodov je na prospech zákona. Ide vlastne o zásadnú časť celého vládneho návrhu zákona. Body 4 a 5 ponechávam na vaše rozhodnutie s tým, že odporúčam v súlade s návrhom pána ministra prijať bod číslo 6. Hlasovať budeme o každom bode samostatne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ak dovolíte, sformuloval by som toto stanovisko tak, že pani spoločná spravodajkyňa necháva na vaše uváženie všetky tri body s tým, že neodporúča prijať bod 4 ani bod 5, ale prikláňa sa k bodu 6. Je to tak správne?

Poslankyňa B. Guldanová:

Môže byť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh uvedený pod bodom číslo 4 v spoločnej správe?

Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslankyňa B. Guldanová:

Ten istý postup je pri bode 5. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh uvedený v spoločnej správe pod bodom číslo 5?

Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslankyňa B. Guldanová:

Bod číslo 6 odporúčam Národnej rade prijať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh uvedený pod bodom číslo 6 v spoločnej správe?

Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, ku všetkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sme sa hlasovaním vyjadrili. Odporúčam hlasovať o zákone ako celku s tým, že navrhujem Národnej rade zákon prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde cestného hospodárstva. /Potlesk. /

O slovo požiadal pán minister.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR R. Hofbauer:

Pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte, aby som poďakoval za konštruktívny pristúp. Prijatím tohto zákona sa vytvorili podmienky v budúcom roku pre rozbeh inžinierskych a projektových prác a v nasledujúcom roku aj pre realizáciu.

Ďakujem vám ešte raz. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Bernaťák.

Poslanec A. Bernaťák:

Pán poslanec Čarnogurský, použil som výraz "oni išli na pivo", nie KDH. To je po prvé. Po druhé: každé oni sa môže brať ako určitá rôzne veľká skupina ľudí, nejde ale o politický subjekt. Ak ste to tak chápali, považujte to za oživenie, za nedobrý vtip.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Dúfam, že táto prestrelka tým končí a nebudeme sa vzájomne vyjadrovať k tomuto spôsobu. Domnievam sa, že aj keď chápeme podstatu protestu, môžeme mať na spôsob protestu rôzny názor. Ale myslím si, že spochybňovať túto otázku by sme ďalej nemuseli. Myslím, že sa vzájomne vyjadrili obidve strany.

Dovoľte, aby sme prikročili k štvrtému bodu nášho rokovania, ktorým je

Správa o činnosti Komisie pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike.

Správu ste dostali ako tlač číslo 261.

Prosím predsedu komisie, pána poslanca Miroslava Mičeka, aby uviedol správu o činnosti komisie.

Poslanec M. Miček;

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci,

úvodom, prv než vám predložím správu o činnosti komisie, dovolím si vás oboznámiť, že táto správa je vypracovaná na základe uznesenia Národnej rady z minulého mesiaca, kde toto uznesenie sa skladalo z dvoch podbodov. V jednom bolo uložené mne vypracovať správu a v druhom bolo uložené predsedovi Národnej rady predložiť návrh na konštituovanie výboru pre privatizáciu. Správu by som si dovolil predložiť od doby jej zriadenia až do 31. mája 1993.

Uznesením Slovenskej národnej rady číslo 25 z 15. júla 1992 k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky bolo uložené Predsedníctvu Slovenskej národnej rady zriadiť parlamentnú komisiu na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike od jeho začiatku. V nadväznosti na túto úlohu Predsedníctvo Slovenskej národnej rady svojim uznesením číslo 45 z 29. júla 1992 zriadilo Stálu komisiu Predsedníctva Slovenskej národnej rady na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike, a to podľa

§ 33 zákona SNR číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

V uznesení sa ďalej prijalo, že komisia bude vykonávať dohľad a koordináciu kontrolných funkcii vlády nad priebehom procesu privatizácie. Ide najmä o privatizačný proces v rezorte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Po prijatí Ústavy Slovenskej republiky komisia pracovala pod názvom Komisia Národnej rady Slovenskej republiky na dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike.

Pri zriadení komisie Predsedníctvo Slovenskej národnej rady požiadalo všetky poslanecké kluby, aby navrhli do komisie svojich zástupcov. Tieto návrhy boli plne akceptované a komisia pracovala v tomto zložení: predsedom som bol ja, členovia komisie boli pán poslanec Michelko, pán poslanec Plesník, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Sokol, pán poslanec Bárta a pán poslanec Komlósy. Komisia začala svoju činnosť dňa 31. augusta 1992 a doteraz sa uskutočnilo 10 zasadnutí. Priemerná účasť na zasadnutiach bola 69, 9 %. Na začiatku svojej práce komisia nadviazala kontakty predovšetkým s Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a s rezortnými ministerstvami. Ďalej rozvinula vzťahy aj s inými subjektami, ktoré sú priamo alebo nepriamo zainteresované v procese privatizácie. Sú to najmä Fond národného majetku Slovenskej republiky, Komisia kapitálového trhu pôsobiaca pri Ministerstve financií Slovenskej republiky. Uskutočnilo sa tiež stretnutie s Komisiou pre privatizáciu pri Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

Z vecného hľadiska sa komisia v priebehu svojej činnosti zaoberala predovšetkým týmito okruhmi otázok: koncepciou ďalšieho postupu procesu privatizácie v Slovenskej republike schválenou vládou Slovenskej republiky a jej postupnou realizáciou ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku a jednotlivými rezortnými ministerstvami. Koncepciu privatizácie schválenú vládou považovala komisia za východisko celej svojej činnosti. Za účasti zodpovedných pracovníkov príslušných rezortov komisia sledovala, ako jednotlivé rezortné koncepcie napínajú stanovené zámery privatizácie a akým spôsobom a v nich riešia problémy spomaľujúce transformačný proces. Komisia sa zaoberala aj časovou postupnosťou privatizácie v jednotlivých rezortoch a upozornila na naliehavosť ich doriešenia. Posúdila tiež stav pripravenosti druhej vlny privatizácie v jednotlivých rezortoch.

Ďalej sa komisia zaoberala kontrolou vecného plnenia procesu privatizácie s prihliadnutím na konkrétne privatizačné projekty. Popri koncepčných otázkach sa komisia zaoberala aj konkrétnymi projektanti, ktorých zoznamy boli pre potreby komisie priebežne aktualizované. Osobitne komisia hodnotila neuzavreté privatizačné projekty z prvej vlny privatizácie. Bližšie sa zaoberala aj príčinami neuzavretia jednotlivých privatizačných projektov. Z týchto hľadísk komisia sledovala aj priebeh schvaľovania privatizačných projektov vo vláde Slovenskej republiky. Zaoberala sa taktiež činnosťou a hospodárením Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Členovia Prezídia a Výkonného výboru Fondu národného majetku sa pravidelne zúčastňovali na zasadnutiach komisie a informovali komisiu o jeho úlohách a činnosti. Komisia osobitne sledovala hospodárenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky z viacerých aspektov. Zaoberala sa predovšetkým informáciami o čerpaní rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1992, i o celkovou hospodárení fondu najmä nakladaním s akciami, ktoré má v držbe, stavom realizácie schválených privatizačných projektov,

problematikou ručenia Fondu národného majetku a celkovým výkonom vlastníckych práv.

Komisia spolupracovala aj s Komisiou kapitálového trhu. Komisia si vyžiadala od Komisie kapitálového trhu zriadenej pri Ministerstve financií Slovenskej republiky informáciu

o jej činnosti, a to ústne, ako aj prostredníctvom písomných záznamov. Bol posudzovaný komplex otázok týkajúcich sa kapitálového trhu, pôsobenia investičných privatizačných fondov

i pripravenosti RM-systému v Slovenskej republike na fungovanie kapitálového trhu.

V procese tzv. veľkej privatizácie komisia poukázala na potrebu riešiť nedostatok finančných zdrojov, ktorý brzdi ďalší priebeh transformačného procesu. Zaoberala sa tiež súčasným stavom a využitím finančných prostriedkov z malej privatizácie uložených na osobitnom účte a iniciovala ich urýchlené rozdelenie v prospech obci podľa prijatých zásad.

Komisia sa zaoberala zároveň aj súčasnou legislatívou a prípravou nových právnych noriem v procese privatizácie. Posudzovala celkový stav právnej úpravy v procese privatizácie a vytypovala viaceré úzke miesta súčasných zákonov, ktoré sa v praxi neosvedčili a prinášajú problémy v privatizačnom procese. Predseda komisie inicioval riešenie viacerých z nich. Konkrétne sa komisia zaoberala novelizáciou zákona o Fonde národného majetku, novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku, pripravovaným zákonom o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom a ďalšími právnymi normami.

Ďalšou kapitolou, ktorou sa komisia zaoberala, boli podnety a sťažnosti na privatizačný proces. Tu som si vás dovolil upozorniť, že v prílohe 1 je uvedený prehľad sťažnosti - je ich 30, ktoré v podstate komisia riešila v spolupráci s ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku, s jej odborom kontroly. V spolupráci s odborom kontroly a sťažností Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky sa komisia pravidelne zaoberala rozborom podnetov a sťažností, ktoré obdržala na privatizačný proces či už priamo alebo prostredníctvom podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Húsku.

K 31. máju 1993 komisia evidovala 28 rôznych podaní a sťažností, ktoré sa týkajú nedostatkov privatizačných projektov, obmedzovania súťaživosti v privatizačnom procese, rôznych nelegálnych postupov pri transformácii vlastníckych vzťahov, formálnych nedostatkov privatizačného procesu a podobne. Z celkového počtu podaní a sťažností bolo 20 odstúpených na preskúmanie Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, z ktorých doriešených bolo 13, v niektorých prípadoch bol daný podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky na ďalšie prešetrenie.

Všetci členovia komisie boli a sú prizývaní na užšie súťaže, pokiaľ sa konali, organizované Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a verejné súťaže organizované Fondom národného majetku Slovenskej republiky za účelom dohľadu nad ich priebehom. Členovia komisie sa na týchto súťažiach podľa svojich možností zúčastňovali a zúčastňujú.

Celkove komisia od začiatku svojej činnosti až doteraz prijala 34 odporúčaní a úloh, ktoré sústavne eviduje a ich plnenie kontroluje. Stav ich plnenia je uvedený v prílohe 2. Ďalšie námety a pripomienky uvedené v texte správy sú súčasťou záznamov z jej rokovaní. Zainteresované subjekty boli o nich informované písomnou formou. Komisia prijala tiež 2 uznesenia. Žiadala v nich ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky doriešiť realizáciu privatizačných projektov z prvej vlny a vyslovila nespokojnosť zainteresovaným rezortom s plnením uznesenia vlády číslo 726 z roku 1992 týkajúceho sa predkladania rezortných koncepcií privatizácie.

Za hodnotené obdobie komisia uskutočnila jedno spoločné zasadnutie s Národohospodárskym a rozpočtovým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne s jeho komisiou pre privatizáciu. Účelom stretnutia bolo vymedzenie rozsahu pôsobnosti Komisie Národnej rady Slovenskej republiky v dohľade privatizačného procesu a Komisie Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky v kontrole tohoto procesu. Komisia tiež odporučila Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky gestorovať seminár zástupcov finančných inštitúcii so zainteresovanými rezortami a orgánmi v privatizačnom procese.

Doterajšia činnosť komisie plne vychádzala z uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 45 z 29. júla 1992, ktoré vymedzilo jej činnosť len na dohľad a koordináciu kontrolných funkcii vlády nad priebehom procesu privatizácie. V tomto zmysle prijímala i odporúčania a úlohy vo vzťahu k rezortom a ďalším orgánom zainteresovaným v privatizačnom procese. Komisia teda nevykonávala kontrolnú činnosť voči vláde a jej členom v tejto oblasti, vymedzenú paragrafmi 86 až 88 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

V podstate toto by bolo krátke zhodnotenie činnosti Komisie pre dozor nad procesom privatizácie a je vecou nás a vás, ako sa k tejto správe a k tejto činnosti v rozprave vyjadríme.

Ďakujem za pozornosť.

Ešte jednu krátku pripomienku: Dovolím si upozorniť na to, že táto správa bola prerokovaná na poslednom zasadnutí komisie 15. júna tohto roku. Komisia v podstate túto správu schválila a uložila mne predniesť ju na tomto pléne. Takže uznesenie sa naplnilo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Mičekovi za prednesie správy. Prv než otvorím rozpravu k tomuto bodu, dovoľte, aby som vám prečítal informáciu o stanoviskách poslaneckých klubov k zriadeniu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Národná rada Slovenskej republiky na svojej schôdzi 20. mája 1993 uznesením číslo 218 k návrhu na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu odporučila poslaneckým klubom prerokovať tento návrh a podať svoje stanovisko predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. mája 1993. Podľa uvedeného uznesenia má predseda Národnej rady Slovenskej republiky v súlade so stanoviskami poslaneckých klubov podať na tejto schôdzi príslušný návrh.

Problematikou zriadenia uvedeného výboru, organizačným zabezpečením voľby jeho členov, ako aj potrebou ujasnenia postavenia, pôsobnosti a vzťahov medzi týmto výborom a národohospodárskym a rozpočtovým výborom sme sa zaoberali tak na porade predsedu, ako aj na politickom grémiu. K návrhu na zriadenie výboru pre privatizáciu poslanecké kluby zaujali nasledovné stanovisko:

Klub poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko v podstate nemá zásadné námietky voči vytvoreniu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, avšak odporúča definitívne rozhodnúť o uvedenej problematike po vypočutí rozpravy k správe predsedu Komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie pána poslanca Mičeka.

Klub poslancov za Stranu demokratickej lavice vo svojom stanovisku z 9. júna 1993 uvádza, že prehlbovanie kontroly nad priebehom privatizácie Národnou radou Slovenskej republiky je možné riešiť

a/ posilnením právomoci Komisie na dohľad nad privatizáciou,

b/ cestou osobitnej komisie, sekcie pre privatizáciu v rámci národohospodárskeho a rozpočtového výboru,

c/ zriadením výboru pre privatizáciu.

Poslanecký klub SDĽ súhlasí so zriadením výboru pre privatizáciu za predpokladu, že s tým budú súhlasiť ostatné poslanecké kluby. V takom prípade navrhuje SDĽ za členov poslancov Juraja Plesníka a Jozefa Zselenáka.

Klub poslancov za Slovenskú národnú stranu vo svojom stanovisku doručenom 4. júna 1993 uvádza, že za predsedu výboru pre privatizáciu navrhuje poslanca Ľudovíta Černáka a za člena výboru Mariána Vrabca. Ďalej uvádza, že ak Ľudovít Černák nebude zvolený za predsedu výboru, neakceptuje ďalšiu jeho účasť vo výbore.

Klub poslancov za Kresťansko-demokratické hnutie vo svojom obsiahlom stanovisku zo 7. júna 1993 poukazuje na súčasný stav procesu privatizácie a vyvodzuje záver, že nepovažuje za správne nahrádzať riešenie zásadných principiálnych problémov zabrzdenia privatizácie hľadaním administratívnych opatrení, akým je aj návrh na utvorenie nového parlamentného výboru pre privatizáciu. Súčasný nepriaznivý stav v privatizácii odporúča riešiť v existujúcich orgánoch Narodnej rady Slovenskej republiky a na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky.

Klub poslancov za Spolužitie a Maďarské kresťanskodemokratické hnutie v spoločnom stanovisku z 3. júna 1993 nepodporuje zriadenie výboru pre privatizáciu s odôvodnením, že pre takéto prípady stačí vytvoriť ad hoc komisie. Poslanecké kluby poukazujú na to, že by sa mal definovať vzťah výboru pre privatizáciu a národohospodárskeho a rozpočtového výboru. Ak dôjde k zriadeniu výboru pre privatizáciu, podľa názoru poslaneckých klubov, stráca Komisia na dohľad nad priebehom privatizácie opodstatnenosť ďalšej existencie.

Klub nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 21. mája 1993 vyslovil súhlas so zriadením výboru pre privatizáciu, ktorý by mal mať 7 až 11 členov. Za predsedu navrhuje poslanca Petra Tomečka a za člena poslanca Igora Pribulu. Poslanecký klub považuje ďalšiu existenciu Komisie na dohľad nad priebehom privatizácie za neopodstatnenú.

Politické grémium, ktoré sa zišlo 10. júna 1993, vzhľadom na nejednotnosť stanovísk poslaneckých klubov a na neujasnenosť skladby členov, postavenia, pôsobnosti a vzťahov medzi výborom pre privatizáciu a národohospodárskym a rozpočtovým výborom, neodporúča návrh na zriadenie výboru pre privatizáciu zaradiť na program 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

To je informácia predsedu zo 17. júna 1993.

Teraz otváram rozpravu k prednesenej problematike, k otázke zriadenia výboru a, samozrejme, k prednesenej správe. Hlási sa niekto? Pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

isto si mnohí pamätáte na ustanovujúce zasadnutie Národnej rady, kedy sa ustanovovali, zriaďovali jednotlivé výbory, prerozdeľovali sa kompetencie týchto výborov i rozdelenie poslancov do týchto výborov. Isto si spomínate na prerokovanie programového vyhlásenia, kde práve ako reakcia na posudzovanie tohto programového vyhlásenia vzišlo uznesenie Národnej rady o zriadení osobitnej, spoločnej komisie Národnej rady, ktorá by posudzovala a dohliadala na proces privatizácie práve i z dôvodov určitých kritických výrokov na doterajší postup privatizácie, i nutnosť zvýraznenia transparentnosti ďalšieho procesu.

Teda, Národná rada zvolila spôsob dlhodobého procesu kontroly určitej činnosti vlády práve ustanovením spoločnej komisie, ktorú vymedzuje § 52 zákona o rokovacom poriadku. Pritom podľa vymedzenia tohto rokovacieho poriadku táto komisia má len tie kompetencie, ktoré jej vymedzuje uznesenie, ktorým sa táto komisia zriaďuje. Širšie kompetencie vo vzťahu ku kontrole činnosti vlády, ku kontrole celkového programového vyhlásenia v tejto oblasti, vymedzuje rokovací poriadok v zmysle článku 92 ústavy, práve výborom Národnej rady a sú obsiahnuté v rokovacom poriadku v § 39.

Teda, ak si spätne pripomenieme vymedzenie kompetencii, ktoré dostala komisia do svojho vienka, bolo to vykonávanie dohľadu a koordinácie kontrolných funkcii vlády nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike. Ide najmä o privatizačný proces v rezorte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Keby som to chcel preložiť doslovne, znamenalo by to, že úlohou tejto komisie malo byť len to, aby kontrolovala, či vláda kontroluje svoje rezorty ako zabezpečujú proces privatizácie. Takto sme my, poslanci, odsúhlasili kompetencie tejto komisie.

Napriek tomu, hneď na prvom či druhom zasadnutí tejto komisie sa zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov, z ktorých vznikla táto komisia, za prítomnosti podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Húsku, dohodli, že okruh pôsobnosti bude predsa len trošku širší, že mimo posudzovania sťažnosti, ktoré chodili na doterajší proces privatizácie na Národnú radu, mimo posudzovania, zabezpečovania plnenia koncepcie privatizácie schválenej touto vládou, sa bude zaoberať i širšími súvislosťami vhodnosti či nevhodnosti úprav legislatívy a tvorby kapitálového trhu ako sprievodného javu privatizácie, ako aj bezprostredne bude sledovať činnosť Fondu národného majetku.

Z tohto pohľadu obsah vymedzený v činnosti komisie bol predsa len širší, než pôvodne vymedzovalo samotné uznesenie. I preto sa uskutočnilo spoločné stretnutie tejto komisie s častou národohospodárskeho a rozpočtového výboru, tou častou, ktorá bola vyčlenená pre komisiu pre privatizáciu tohto výboru, aby si vymedzili vzájomné súvzťažné otázky. Možno, že prínosom pre vzájomný súlad medzi činnosťou komisie a národohospodárskym a rozpočtovým výborom, ktorý vo svojej kompetencii má zverené všetky predmetné kapitoly spomínaných ústredných orgánov štátnej správy, mala byť i skutočnosť, že traja členovia tejto komisie boli práve z národohospodárskeho a rozpočtového výboru a, čo mohlo byť určitým pozitívom, i predseda tejto časti podvýboru bol práve v tejto komisii.

Z predloženej správy určite pozitívne môžeme hodnotiť tú časť činnosti komisie, ktorá viedla k určitým "dopredným"

krokom procesu privatizácie. Bolo iniciatívou komisie, aby sa urýchlene dopracovali úpravy v zákone číslo 92/1991 Zb. aj číslo 253/1991 Zb., komisia iniciovala stretnutie zástupcov ministerstva pre privatizáciu, Fondu národného majetku a národohospodárskeho a rozpočtového výboru s bankovým sektorom, ako aj iniciovala stretnutie hospodárskych rezortov s ministerstvom privatizácie pri prvom štarte novej koncepcie v novembri minulého roku.

Zároveň treba povedať, že komisia sa snažila získavať poznatky o tom, akým spôsobom sa vláda pripravuje na vytvorenie kapitálového trhu, a komisia pravidelne sledovala i činnosť Fondu národného majetku, jeho výkonného výboru, i keď, treba povedať pravdu, nepodarilo sa v doterajšom období sledovať činnosť samotného Prezídia či jeho Dozornej rady, a to možno, že vplyvom skutočnosti, že v týchto orgánoch dochádzalo v tomto období k zmenám.

Na druhej strane treba povedať, že nie všetky kompetenčné vzťahy medzi národohospodárskym a rozpočtovým výborom ako gesčným výborom podľa rokovacieho poriadku, a teda schváleného rozhodnutia Národnej rady, vo vzťahu k týmto ústredným orgánom Štátnej správy, našli svoju aplikáciu v odporúčaniach, ktoré komisia pre jednotlivé etapy priebehu privatizačného procesu a jeho súvzťažných javov prijala. Je to i fakt, že možno z organizačného hľadiska odporúčania nemali smerovať priamo k ústredným orgánom štátnej správy, priamo k ministrom, ale mali smerovať pre národohospodársky a rozpočtový výbor, či výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, aby tieto výbory zodpovedali za kontrolu príslušného ústredného orgánu štátnej správy, ako zabezpečuje jednotlivé úlohy či riešenia.

Dnes síce neposudzujeme proces privatizácie, napriek tomu, že už viackrát z tejto tribúny zaznela požiadavka, aby sa vyjasnili vzťahy privatizácie, vzťahy medzi privatizačným

ministerstvom a ostatnými hospodárskymi rezortami, aby sa odhalila nitka, kde to viazne, kde vznikajú nejasnosti. Pre mňa samotného je dnes viac-menej záhadou, že minister rezortu, ktorý podáva demisiu, si nekladie za povinnosť, ale túto povinnosť si nekladie ani vláda, aby Národnej rade predložila vlastne odpočet úloh predtým, ako prijme prezident demisiu takéhoto ministra, resp. na prvom zasadnutí po prijatej demisii by takáto správa mala byť predložená. Osobne sa domnievam, že je to veľmi závažný krok a ten tu nie je spravený. /Potlesk. /

Mohol by som teda uvádzať niekoľko ďalších skutočností, ktoré by zachádzali až do takých drobnosti, či je únosné, aby jeden poslanec sa venoval v plnej miere zaťaženia práci vo svojom materskom výbore a zároveň bol v ďalšej komisii, ktorá svojim rozsahom a významom mala mať poslanie samotného výboru, a teda i z pohľadu zaťaženia takmer rovnocenné materskému výboru. Samotný predseda komisie i ja sme členmi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Len pripomínam, kolegovia a kolegyne, že toto je početne najmenší výbor Národnej rady. Ak sme teda chceli dobre obstáť v činnosti komisie i vo svojom výbore, mám taký dojem, že buď sme museli na niečom ušetriť alebo sme museli "ukradnúť" z toho svojho vlastného, možno, že na úkor i toho, aby sme si vzájomne, spoločne - Národná rada - rozdelili túto svoju zodpovednosť za kontrolu privatizačného procesu.

Návrh ako riešiť tento spor je jasne vyjadrený v stanovisku nášho poslaneckého klubu. Len zopakujem: Možno, že najjednoduchšie riešenie bude v tom, že prijmeme uznesenie, ktorým "poopravíme" kompetencie zverené tejto komisii, rozšírime jej právomoci a v podstate budeme pokračovať v činnosti komisie nad dohľadom privatizačného procesu ďalej - podotýkam len, že členovia tejto komisie sa pravidelne zúčastňujú verejných súťaží, a teda i týmto spôsobom napĺňajú kontrolný proces nad privatizáciou - ovšem v tom prípade si

kladiem otázku, ktorí poslanci budú zastávať členstvo vo svojom materskom výbore a zároveň v tejto komisii tak, aby naplnili takto rozšírené kompetencie.

Druhá možnosť je, že jednoducho zrušíme komisiu a všetky tieto povinnosti kontroly Národnej rady vo vzťahu k privatizačnému procesu, teda k tejto činnosti vlády, jednoducho vrátime späť tam, odkiaľ vzišli, a to do národohospodárskeho a rozpočtového výboru a predseda národohospodárskeho a rozpočtového výboru a členovia tohto výboru budú Národnej rade dávať odpočet za kontrolu tejto činnosti v rezortoch, ktoré sú im zverené do kapitoly.

Ovšem, vraciam sa k tomu poslednému riešeniu. Vzhľadom na výnimočnosť privatizačného charakteru, ktorý tu je, je to viac - menej v tomto období nezvratný proces, a chcem veriť, že sa nebude diať spätným chodom za nejaký rok - dva. v tomto prípade je skutočne účelné, aby Národná rada predsa len zvážila, i po vyjadrení jednotlivých klubov, návrh na ustanovenie osobitného výboru, ktorý by v priamej zodpovednosti mal nielen kapitolu ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, ale i pravidelnú kontrolu Fondu národného majetku, jeho Prezídia a Dozornej rady, ktorú sme my, poslanci, zo zákona zriadili. Koniec-koncov, k tomuto problému sa môžeme vrátiť v celej šírke, keď budeme posudzovať návrh rozpočtu na rok 1993. Týmto spôsobom by sa jasne vymedzila kontrola Národnej rady, teda špecifická kontrola Národnej rady k tejto hospodárskej činnosti vlády.

Preto predkladám tento návrh uznesenia Národnej rady, ktoré: po prvé - ruší Komisiu Národnej rady Slovenskej republiky na dohľad nad procesom privatizácie v Slovenskej republike, b/ v zmysle § 38 zriaďuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu v zložení ....., tam bude

uvedený počet členov, a po druhé - žiada vládu Slovenskej republiky, aby na druhú časť rokovania Národnej rady Slovenskej republiky predložila správu o súčasnom stave realizácie privatizačného procesu.

Vzhľadom na to, že som predložil v bode 1b/ návrh na ustanovenie výboru zatiaľ v nemenovanom počte poslancov, ani podľa menovitého, ani číselného údaju, odporúčam k tomuto bodu prerušiť schôdzu na 30 minút, uskutočniť stretnutie klubov, a aby po týchto 30 minútach boli predložené menné zoznamy na zloženie výboru a pripravené voľby na voľbu predsedu. V prípade neprijatia časti 1b/ trvám na hlasovaní o časti 1a/, o zrušení komisie a o odovzdaní časti kompetencie národohospodárskemu a rozpočtovému výboru.

Vážené kolegyne a kolegovia,

pokiaľ chceme kontrolu nad procesom privatizácie, teda touto významnou zložkou činnosti vlády, považovať za administratívny krok v ustanovení samostatného výboru, verím, že príslušné výbory, ktoré posudzujú kapitoly hospodárskych ministerstiev, budú pravidelne kontrolovať činnosť ministerstiev na všetkých úsekoch jej činnosti, teda i v privatizačnej politike.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Pýtam sa, či trvá na okamžitom hlasovaní.

Poslanec J. Plesník: Áno.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dávam teda hlasovať o návrhu pána poslanca Plesníka na prerušenie rokovania. Dovolím si však jednu malú opravu, ak s tým bude pán návrhovateľ súhlasiť. Vzhľadom na to, že je 18. 28 hodín, aby sme teraz mali stretnutie klubov a pokračovali v rokovaní zajtra.

Poslanec J. Plesník:

Súhlasím. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 78 poslancov.

Kto je za to, aby sme teraz prerušili schôdzu na poradu klubov s tým, že pokračovať budeme zajtra ráno? Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada odhlasovala prerušenie schôdze na poradu klubov. V rokovaní pokračujeme zajtra ráno o 9. 00 hodine.

Druhý deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

24. júna 1993

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Zisťujem, že je prítomných 78 poslancov, sme uznášaniaschopní.

Nakoľko sme včera neukončili rozpravu o štvrtom bode nášho programu, ktorým bola Správa o činnosti komisie pre dohľad nad priebehom procesu privatizácie v Slovenskej republike, budeme v nej dnes pokračovať.

Do rozpravy k tomuto bodu mám písomnú prihlášku od pána poslanca Tahyho. Prosím, pán poslanec.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení hostia,

prv ako sa dotknem bodu privatizácie, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu KDH zaželal dobrého zdravia všetkým Jánom /potlesk/,

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, môžem vás prerušiť? Ďakujem vám pekne, mal som to v úmysle a zabudol som na to. Takže sa k tomu pripájam.

Poslanec M. Tahy:

... ktorí sedia v tejto sále, ale aj tým, ktorí sa starajú o naše náležitosti v tejto budove, a zároveň im zaželal veľa úspechov a šťastia pri prijímaní záverov a presadzovaní múdrych myšlienok. A teraz dovoľte, aby som pokračoval k danej téme.

Poslanecký klub KDH sa zaoberal problémom na základe výzvy, ktorá bola nastolená pri včerajšom podvečernom rokovaní a v zásade nezmenil stanovisko, ktoré už oznámil k tomuto problému písomne. Ale dovoľte, aby som trochu rozviedol stručnú charakteristiku, ktorú včera uvádzal pán podpredseda Prokeš. Je zrejmé, v súčasnosti aj vládou konštatované, že proces privatizácie sa v Slovenskej republike značne spomalil, že toto spomalenie je jednou z príčin prehlbujúcich sa hospodárskych ťažkosti v Slovenskej republike. Domnievame sa, že pri hľadaní spôsobu ako tento stav zmeniť je potrebné vychádzať predovšetkým z príčin, ktoré tento stav spôsobili.

Naše analýzy preukazujú, ale nielen naše analýzy, že základnou príčinou je zlá súčinnosť ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku s rezortnými ministerstvami, ktorú prezentujú aj oficiálne písomné správy, ktoré ako poslanci dostávame. Posledná takáto správa ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, pána exministra Dolgoša, z 19. mája 1993 konštatuje, že aj keď v januári 1993 zásadne došlo pri rokovaniach s rezortnými ministerstvami k zjednoteniu názoru o spôsobe privatizácie i términoch predkladania privatizačných projektov na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, rezortné ministerstvá tieto dohody stále neplnia. Veľmi vypuklé je to napríklad v prípade ministerstva dopravy, spojov a verejných prác, ktoré neplní dohody ani v sektore cestnej nákladnej dopravy, ani v sektore vodnej dopravy, ani v sektore pôšt a telekomunikácií. Nakoniec aj v správe našej komisie sa uvádza, že komisia vyslovila nespokojnosť zainteresovaným rezortom s plnením uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 726/1992, ktoré sa týka predkladania rezortných koncepcii privatizácie.

Druhou najvážnejšou príčinou je zbytočná a neživotaschopná novelizácia koncepcie privatizácie, kde dosial nie je celkom vyjasnený pomer medzi jednotlivými spôsobmi privatizácie, štandardnými i neštandardnými metódami. V rámci štandardných metód napriek tomu, že sa presadzuje ako verejná súťaž, je veľa snáh zo strany rezortov aj cez výnimku z blokačného paragrafu ísť na priamy predaj.

Poznajúc uvedené príčiny zlého stavu v oblasti privatizácie nepovažujeme za správne nahrádzať riešenie zásadných principiálnych problémov zabrzdenia privatizácie primárne hľadaním administratívnych opatrení, akým je aj návrh na vytvorenie nového parlamentného výboru pre privatizáciu. Naopak, domnievame sa, že inštitucionálne má Národná rada Slovenskej republiky všetky predpoklady plniť príslušné funkcie voči vláde, a to predovšetkým prostredníctvom národohospodárskeho a rozpočtového výboru, ktorý má zriadený aj osobitný podvýbor práve pre oblasť privatizácie. Okrem toho bola zriadená Komisia Národnej rady Slovenskej republiky pre dohľad nad privatizáciou, ktorej správu prerokovávame. Nepostrehli sme ani v správe pána Mičeka, že by táto komisia svoje úlohy nezvládla.

Súčasne je zrejmé, že privatizácia je nielen prierezový problém všetkých ekonomických rezortov, ale vlastne temer všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky a všetkých poslancov, ktorých aktivita v oblasti privatizácie je potrebná. Môžu ju vystupňovať a svoje poznatky, námety, či návrhy predostierať prostredníctvom vyššie uvedených už jestvujúcich orgánov Národnej rady.

Vážený pán predseda, z vyššie uvedeného vyplýva, že poslanecký klub KDH nepovažuje za vhodné riešiť reálne poznané vecné problémy zabrzdenia privatizácie a jej ďalšieho priebehu nárastom administratívy v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá so sebou prináša aj ďalšie finančné viacnáklady. Súčasný nepriaznivý stav v oblasti privatizácie odporúčame riešiť v jestvujúcich orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj v rámci schôdzi Národnej rady.

V súvislosti s tým si dovoľujeme predložiť do návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto bodu programu nasledovné body:

1. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť správu o priebehu privatizácie v Slovenskej republike s dôrazom na analýzu najzávažnejších problémov procesu privatizácie a na jej ďalší postup v termíne 08-93.

2. Národná rada Slovenskej republiky ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť predmetnú správu na prerokovanie na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

3. Národná rada Slovenskej republiky uzavrie otázku inštitucionalizácie parlamentnej kontroly procesu privatizácie po prerokovaní správy o priebehu privatizácie.

Považujeme tento návrh za odôvodnený aj z toho dôvodu, že na novembrovom rokovaní proklamované prepriahanie záprahu zo strany pána exministra Dolgoša dodnes prakticky neskončilo, naopak, vyústilo do výmeny toho, kto drži štátnej správe opraty v koncepcii privatizácie. Nový minister by nám mal na septembrovej schôdzi predložiť svoj pohľad na koncepciu privatizácie a my by sme sa v Národnej rade mali podľa tohoto zariadiť.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Návrh odovzdávam písomne vám, pán predseda, lebo nemáme tu spravodajcu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch;

Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia,

dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja k meritu veci k otázkam privatizácie. Keby som to bral čisté osobne, povedal by som chvála Bohu, že bude existovať výbor pre privatizáciu, pretože národohospodárskemu a rozpočtovému výboru odpadne celý balík problémov, s ktorými sa zapodievame. Keď si kladiem otázku širšie, zdá sa mi, že by sme mali rekonštruovať prácu komisie, to znamená doplniť ju aj expertami pomimo - to nemusia byť len poslanci Národnej rady - rekonštruovať ju, pripraviť veci náležite, aby sme nerozprávali ad hoc k problematike, ktorá je pálčivá politicky, ekonomicky, koncepčne i strategicky. Totiž, môžem vám povedať zhruba 15 paradoxov, ktoré sa týkajú terajšej koncepcie privatizačného procesu, ale nebudem ich všetky menovať, spomeniem aspoň najzávažnejšie.

1. Privatizáciu treba predovšetkým očistiť od ideológie a podriadiť jej hodnotenie kritériu ozdravenia slovenskej ekonomiky. To vyžaduje porovnávať jej efekty s ekonomickými, ekologickými aj sociálnymi nákladmi a zväzovať čas, za aký nabiehajú prvé oproti druhým. Absolútnu hranicu tu tvorí zachovanie sociálneho pokoja. Toto by mala aj správa náležite odrážať. Trošku nie som spokojný, pretože správa konštatuje, čo sa urobilo, ale analytická časť chýba. Preto súhlasím s tým, aby sme sa, povedzme, na septembrovom pléne zaoberali problémami koncepcie, stratégie privatizačného procesu aj so všetkými jej paradoxmi.

2. Druhý základný paradox je ten, že koncepcia zdôrazňuje štandardné metódy, ale pri nedostatku domáceho, vnútorného kapitálu, štandardné metódy samé osebe skôr spomaľujú proces privatizácie a žiadali by sa neštandardné metódy. To nevadí, že máme isté negatívne skúsenosti s kupónovou privatizáciou. Popri kupónovej privatizácii existujú iné neštandardné metódy, ktoré by bolo treba zvažovať v rámci druhej vlny. Sme takpovediac akoby v uličke, ktorá nateraz nemá dostatočné východisko. Na jednej strane dôraz na štandardné metódy naráža na akútny nedostatok domácich kapitálových zdrojov, naráža na nedostatky v správe a vo výkone Fondu národného majetku, a navyše, celá podstata je trošku zatemnená. Ak Fond národného majetku z reálnej podoby ho inkasuje v podobe peňažnej, dochádza tu len k reprodukcii štátneho vlastníctva, k zmene z reálnej formy na podobu peňažnú, ale štátne vlastníctvo ako také sa zachováva. A treba nám teda povedať ako s odštátnením, či táto koncepcia odštátnenia je koherentná, kompatibilná s koncepciou privatizácie alebo nie. Už tu narážame na celý rad problémov. Tých 15 paradoxov

vám môžem dať k dispozícii, nebudem teraz o nich bližšie hovoriť.

Môj názor je ten, že bolo by nedobré, keby sme komisiu pre dohľad nad privatizáciou zrušili. Naopak, treba ju posilniť, ale pripraviť koncepčné zámery jej pôsobnosti, rozšíriť ju aj o expertov mimo parlamentu, doplniť ju a na základe toho v septembri rozhodnúť, keď si ujasnime všetky strategické ciele, ktoré privatizácia navodzuje. Myslím si, že keby sme dnes o tom rozhodovali, neurobili by sme dobre, lebo inštitucionizovali by sme niečo, k čomu nám chýba hlbinný ponor do stratégie a filozofie privatizácie, do foriem, metód a techník jej realizácie, do mechanizmu jej fungovania, do informatiky o nej, pretože máme šumy. Až potom, na základe týchto vecí by sme mali vec i legislatívne inštitucionalizovať, lebo ak sa unáhlime, ak by sme zostali len na tej polohe, na akej pôsobila komisia pre dohľad nad privatizáciou, neveľmi by sme pomohli. Potrebujeme ju urýchliť. Potrebujeme nové odpovede i na staré otázky i na nové otázky, ktoré privatizácia komplexne nastoľuje.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som vyjadril stanovisko Klubu HZDS k predmetnej diskusii. Dovolím si navrhnúť určitý variant uznesenia. Myslím si, že tam by sa mohli zosúladiť všetky pripomienky, ktoré tu odzneli. Navrhujeme, aby Národná rada zobrala na vedomie správu Komisie pre dohľad nad priebehom privatizácie od jej začiatku pôsobenia do 31. mája 1993, teda správu, ktorú predniesol jej predseda. Myslím si, že by sme mohli zobrať na vedomie návrh uznesenia na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prednesený poslancom Plesníkom k tejto správe.

Odporúčame Komisii Národnej rady pre dohľad nad priebehom privatizácie predložiť na septembrové zasadnutie návrh na zriadenie výboru s vecným vymedzením obsahu činnosti týchto výborov. Odporúčame uložiť vláde Slovenskej republiky, aby predložila na septembrové zasadnutie Národnej rady komplexnú analýzu stavu privatizácie a jej ďalšieho postupu. V podstate niečo podobné, čo navrhol kolega Tahy, takže to by sme mohli nejako zosúladiť. A odporúčame poslaneckým klubom zaujať konečné stanovisko k predloženému návrhu komisie tak, aby sa táto problematika uzavrela najneskôr do skončenia septembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame, aby kolega Plesník stiahol svoj pôvodný návrh. To je za náš klub vlastne všetko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /

Ak nie, pýtam sa pána poslanca Plesníka, či súhlasí s tým, čo predniesol pán poslanec Bajan.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia,

možno, že poniektorých prekvapím. Súhlasím, ale verím, že tentoraz sa poslanecké kluby prípravou takéhoto vecného

zamerania parlamentnej kontroly budú zaoberať vážne, pretože sme už jedno uznesenie o posúdení otázky zriadenia výboru predložili a záver poznáme. Dnes opätovne nehovoríme o spôsobe, ako by sme mali my, parlament, vykonávať kontrolu nad tak dôležitou hospodárskou činnosťou ako je proces privatizácie, ale vo vystúpeniach kolegu Tahyho i kolegu Kočtúcha odzneli kritiky na základnú filozofiu stratégie privatizácie. To je, myslím, druhá rovina, ktorú budeme posudzovať na septembrovej schôdzi. Teda súhlasím s tým, čo predniesol kolega Bajan, ale verím, že na septembrovej schôdzi sa doberieme k reálnemu koncu nášho rozhodovania.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vidím to reálne asi tak, že by som poprosil pána Mičeka, ktorý bol predkladatelia správy, aby spolu s pánmi poslancami Tahym a Bajanom skoncipovali tieto dva svoje návrhy v jedno uznesenie. Prešli by sme na ďalší bod programu, to je voľba sudcov, a potom by som dal odhlasovať toto uznesenie. Súhlasíte s tým? /Prejav súhlasu v sále. /

Takže by sme pokračovali ďalším bodom, ktorým je Návrh na voľbu sudcov súdov Slovenskej republiky. Návrh ste dostali ako tlač číslo 242.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodni ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím, pani ministerka.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, váženi poslanci,

slovenská vláda predkladá ďalší návrh na voľbu sudcov našej republiky s cieľom personálne dobudovať súdy tak, aby boli schopné realizovať ústavné právo občanov na súdnu ochranu a činnosť nezávislého súdnictva i napriek ďalšiemu a stálemu rozširovaniu jeho právomoci. Postup je v súlade s koncepciou stabilizácie súdnictva Slovenskej republiky, ktorú prednedávnom schválila Národná rada Slovenskej republiky. Kandidáti na funkciu sudcu sa podľa článku 145 Ústavy Slovenskej republiky volia na štvorročné obdobie. Po jeho uplynutí Národná rada Slovenskej republiky volí sudcov na návrh vlády Slovenskej republiky bez časového obmedzenia, to znamená doživotne.

Všetci navrhovaní kandidáti predpoklady stanovené pre výkon funkcie spĺňajú. Predložený materiál obsahuje návrh na zvolenie 47 kandidátov. Najväčšiu skupinu 36 tvoria čakatelia. Z nich je 18 absolventov, ktorí nastúpili do justície hneď po skončení vysokoškolského štúdia. Ostatní prišli z praxe. Druhú skupinu tvoria štyria prokurátori, ktorí prejavili záujem o funkciu sudcu. Podrobnejšie zdôvodnenie ich rozhodnutia obsahujú tak ako v iných prípadoch jednotlivé konkrétne návrhy. Dvaja bývali prokurátori, ktorí s cieľom realizovať svoj záujem byť sudcom rozviazali pracovný pomer prokurátora a toho času v nižšom funkčnom zaradení pracujú v justícii, a dvaja bývalí štátni notári, ktorí sa pre funkciu sudcu rozhodli dodatočne, tvoria ďalšiu skupinu. Poslednú skupinu, početne najmenšiu tvoria traja kandidáti, ktorých do predchádzajúcich skupín nezaraďujeme, pretože sú to advokáti.

Zvolenie navrhovaných kandidátov bude príspevkom k vytvoreniu nevyhnutných personálnych predpokladov na zabezpečovanie splnenia úloh súdov vo všetkých oblastiach ich činnosti, najmä však v oblasti rozhodovania súdov o obchodných veciach, kde, ako vieme, máme stále veľké problémy, vrátane uplatňovania ustanovení novely zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý toho času bude klásť dosť značné nároky na činnosť súdov.

Vážený pán predseda, vážení poslanci, vážené poslankyne,

z dôvodov uvedených v jednotlivých návrhoch odporúčam vám predložené návrhy akceptovať a predložených kandidátov do funkcie sudcu zvoliť.

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani ministerke. Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, preto prosím členku tohto výboru pani poslankyňu Annu Korduliakovú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

Poslankyňa A. Korduliaková:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia,

dovoľte, aby som predniesla informáciu o výsledku prerokovania návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávnemu výboru bol predmetný návrh pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 355 zo dňa 3. júna 1993 ako jedinému výboru Národnej rady. ústavnoprávny výbor prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 15. júna 1993 a prijal k nemu uznesenie, v ktorom vyslovil súhlas s návrhom na voľbu sudcov Slovenskej republiky. Podľa doložených dokladov všetci navrhovaní kandidáti spĺňajú predpoklady určené v § 34 zákona číslo 335/1991 o súdoch a sudcoch v znení zákona 12/1993 Zb. z. Do dnešného dňa nevzal žiadny kandidát svoju žiadosť o zvolenie za sudcu späť.

Navrhujem o predložených kandidátoch hlasovať verejne a an blok, ak z prípadnej rozpravy nevyplynú výhrady k niektorým kandidátom navrhovaným za sudcov Slovenskej republiky. Rozpravou dotknutých kandidátov navrhujem vyčleniť zo spoločného hlasovania a hlasovať o nich jednotlivo a verejne. Zároveň si dovolím navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh na voľbu sudcov.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pani poslankyni. Má niekto nejaké pripomienky?

/Pripomienky neboli. /

Ak nie, pýtam sa pani ministerky Tóthovej, či chce ešte k tomu zaujať stanovisko.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová: Nie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Konštatujem, že nie. Potom nám ostáva pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré by malo mať toto znenie:

"Národná rada Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona čislo 12/1993 Zb. z. vôli týchto sudcov s predpokladaným zadelením na súdy" - ďalej budú uvedené mená navrhovaných sudcov podľa tlače 242, samozrejme, so zohľadnenim prípadnej odhlasovanej zmeny v zozname navrhovaných sudcov. Čiže takto by malo vyzerať uznesenie.

Dám o návrhu hlasovať.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

Je niekto proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za sudcov súdov

republiky vládou navrhnutých kandidátov.

Keďže nám nepredložili ešte uznesenie k predošlému bodu/ budeme pokračovať v rokovaní šiestym bodom programu, ktorým je

Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992.

Prosím, pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Pán predseda, informujem, že sme skončili vecné rokovanie, návrh uznesenia sa prepise na čisto a potom sa bude môcť o ňom hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže môžem dať už teraz hlasovať? Poslanec M. Tahy:

Nie. Prepisuje sa na čisto, takže môžeme pokračovať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Nie je tu však pán minister Tóth, takže budeme pokračovať v schôdzi tým, že nám bude prednesený návrh uznesenia týkajúci sa predošlého bodu, teda činnosti komisie pre dohľad nad privatizáciou. Prosím pána poslanca Bajana, aby predniesol návrh tohto uznesenia.

Poslanec V. Bajan:

Vážené kolegovia, kolegyne, nie je to na čisto, ale potom nám to bude rozdané do lavíc.

"Národná rada Slovenskej republiky 1. berie na vedomie

a/ správu komisie pre dohľad nad privatizáciou od jej začiatku pôsobenia do 31. mája 1993,

b/ návrh uznesenia na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prednesený poslancom Plesníkom k tejto správe;

2. odporúča

Komisii Národnej rady Slovenskej republiky pre dohľad nad priebehom privatizácie predložiť na septembrové zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na zriadenie výboru s vecným vymedzením obsahu činnosti tohto výboru;

3. žiada

vládu Slovenskej republiky

predložiť správu o priebehu privatizácie v Slovenskej republike s dôrazom na analýzu najzávažnejších problémov procesu privatizácie a na jej ďalší postup. Termín august 1993;

4. ukladá

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

zaradiť predmetnú správu na prerokovanie na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky;

5. žiada poslanecké kluby

zaujať konečné stanovisko k predloženým návrhom komisie a vlády Slovenskej republiky tak, aby sa problematika uzavrela najneskôr do skončenia septembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. "

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyne, pani poslanci, bol vám predložený návrh uznesenia, ktorý sa týka predošlého bodu. Dám o tomto návrhu na uznesenie hlasovať.

Prosím, aby sme sa najskôr prezentovali.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za takto prednesené uznesenie?

Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že takto prednesené uznesenie sme prijali.

Pokiaľ príde pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol jeden návrh, ktorý sa bude týkať zmeny programu. Viete, že včera sme schválili uznesenie, ktorým odporúčame a podporujeme prijatie Slovenskej republiky do Rady Európy. Na tomto zasadnutí Národnej rady máme prerokovať aj návrh zákona týkajúci sa krstných mien. Tento zákon vláda v legislatívnej rade prerokovala a odporučila ho Národnej rade prijať. Návrh zákona som pridelil do troch výborov. Chcem požiadať, aby páni predsedovia výborov, ktorým som tento návrh pridelil, podľa možnosti v priebehu dneška zasadli, prerokovali tento návrh zákona, aby sme ho zaradili na program zajtrajšieho rokovania s tým, že by sme ho prerokovali. Chcem vás požiadať o súhlas na zmenu programu tak, ako som ju predniesol.

Dám hlasovať o zmene tohto programu. Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za mnou prednesený pozmeňovací návrh o priebehu rokovania?

Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že ste prijali môj návrh na zmenu programu v rokovaní s tým, že zajtra by sme prerokovali zákon, o ktorom som hovoril.

Ešte raz chcem poprosiť predsedov výborov, ktorí zákon majú pridelený, aby ho v priebehu dnešného dňa prerokovali a určili spravodajcu.

Dostal som správu, že pán minister je na ceste. Kým príde, urobíme si prestávku. Akonáhle príde, budeme pokračovať.

Ďakujem. /Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 70 poslancov. Je nás ešte málo.

Prosím, aby sme sa znovu prezentovali. /Prezentovalo sa 79 poslancov. /

Budeme pokračovať v rokovaní šiestym bodom programu, ktorým je

Návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 168 a správu o prerokovaní návrhu vo výboroch ako tlač číslo 168a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992 uvedie minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím, pán minister.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

ospravedlňujem sa, ale na otvorení odborového zjazdu KOVO sedeli dvaja význační činitelia tejto Národnej rady pán Ján Čarnogurský a pán Jozef Prokeš a hovorili, že určite sa môj program nedostane na rad skôr ako o 11. 00 hodine. Prepáčte mi, ale nemyslel som, že Národná rada bude pracovať tak rýchlo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže, pán minister, potom sa vám ja ospravedlňujem, keď vás poslanci takto zaviedli.

Minister financií SR J. Tóth:

Som veľmi rád, že tak rýchlo pracujú. Dúfam, že aj tento bod programu bude prerokovaný tak rýchlo ako doterajšie.

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

vláda Slovenskej republiky dňa 11. mája tohto roku schválila návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992 a na základe svojho uznesenia ho predkladá aj na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

Úvodom považujem za potrebné oboznámiť vás s odlišnosťou schvaľovania výsledkov rozpočtového hospodárenia oproti predchádzajúcim rokom. Vzhľadom na zánik federácie nastal problém uzavretia výsledkov rozpočtového hospodárenia bývalej federácie. Po zrušení Federálneho ministerstva financií bolo vypracovaním návrhu štátneho záverečného účtu federácie poverené Ministerstvo financií Českej republiky. Toto ministerstvo návrh štátneho záverečného účtu federácie vypracovalo. Z návrhu medzivládnej dohody o uzatvorení výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu federácie a spôsobe usporiadania schodku vyplýva, že štátny záverečný účet federácie by mali schváliť parlamenty obidvoch republík.

Vláda Českej republiky už tento štátny záverečný účet schválila, vláda Slovenskej republiky sa k nemu nevyjadrila. Ide v podstate o to, že delenie majetku federácie nie je úplne ukončené a schodok federácie, ktorý predstavoval pre Slovenskú republiku hodnotu asi 3 mld korún, takisto nie je uzavretý. Teda parlamentu Slovenskej republiky bude môcť byť záverečný účet federácie a jeho dopad na slovenskú stranu predložený až po skončení delenia majetku.

K problému delenia majetku federácie ešte pripomínam, že v nadväznosti na ústavné zákony o zániku a delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa pri delení bilancie bývalej Štátnej banky uskutočnilo rozdelenie záväzkov

bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k 31. 12. 1992 z titulu schodku štátneho rozpočtu federácie, federálnych štátnych finančných aktív a pasív v pomere 2: 1 na nástupnícke peňažné ústavy, t. j. do bilancie Českej národnej banky a Národnej banky Slovenska. Delimitáciou podielu na schodku federácie a štátnych finančných aktív a pasív sa k 1. januáru zvýšili štátne finančné aktíva Slovenskej republiky o 11, 5 mld korún a štátne finančné pasíva o 21, 7 mld korún.

Toľko na úvod k obsahu a organizačným záležitostiam.

Teraz mi dovoľte, aby som uviedol návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992 stručnou charakteristikou vývoja rozpočtového hospodárenia a ekonomických aspektov, ktoré ovplyvnili rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v roku 1992. Podrobný odpočet dosiahnutých výsledkov v porovnaní so schváleným štátnym rozpočtom Slovenskej republiky je obsahom správy a príloh k návrhu štátneho záverečného účtu.

Vo vývoji základného makroekonomického ukazovateľa hrubého domáceho produktu pokračovali nepriaznivé tendencie. Najsledovanejší ekonomický ukazovateľ, t. j. inflácia meraná rastom spotrebiteľských cien, vzrástla medziročne v priemere o 10 % a životné náklady vzrástli v priemere o 10, 9 %. Horší než predpokladaný vývoj bol najmä v tých ukazovateľoch, ktoré sú späté s tvorbou finančných a rozpočtových zdrojov. Výsledkom nízkej výkonnosti ekonomiky, vysokej nákladovosti, ako aj odbytových problémov spôsobených okrem iného insolventnosťou odberateľov bol výrazný medziročný pokles v tvorbe zisku. Nízka tvorba zisku v roku 1992 bola spôsobená najmä vysokou stratovosťou v odvetví poľnohospodárstva.

V porovnaní s rokom 1991 sa v hodnotenom období prejavovali okrem nepriaznivého vývoja niektorých ukazovateľov aj

prvky stabilizácie. Základným javom, ktorý do značnej miery ovplyvnil vývoj makroekonomických charakteristík, je zmena organizačného a vlastníckeho charakteru hospodárstva. Pozitívnym faktorom v tomto smere bol rast súkromného sektoru a jeho podiel na tvorbe národného dôchodku, ako aj na produkcii ťažiskových odvetví. Vývoj súkromného sektoru však bol do určitej miery determinovaný aj nízkym vstupom zahraničného kapitálu. Niektoré pozitívne tendencie sa zaznamenali v oblasti zahranično-obchodnej činnosti. Tieto tendencie sa premietli aj v obchodnej bilancii Slovenska. Kým v roku 1991 boli pasíva v sume 9, 6 mld Kčs, v roku 1992 pasívum kleslo na 2, 1 mld. V obchode so štátmi s trhovou ekonomikou sa dosiahlo aktívne saldo 8, 7 mld Kčs.

Pozitívnym prvkom ekonomického vývoja v roku 1992 bolo aj zníženie počtu vykazovaných uchádzačov o zamestnanie v priebehu roka. Nakoľko sa znížila aj zamestnanosť v národnom hospodárstve, je možné konštatovať, že rozhodujúci vplyv na zníženie evidovanej nezamestnanosti mal náročnejší prístup úradov v riešení tohoto problému. Priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike v roku 1992 predstavovala 11, 4 %.

Pre reprodukčný proces hospodárstva Slovenskej republiky bol rok 1992 charakteristický celkovým nedostatkom finančných prostriedkov. Prevládal dopyt po zdrojoch nad ich tvorbou, čo vyústilo do náročných podmienok pri ich získaní. Táto tendencia sa v priebehu roka zosilňovala. Prejavovala sa v úrokovej zaťaženosti podnikovej sféry, vo vysokej platobnej neschopnosti, ale aj v problémoch pri predaji štátnych dlhopisov. Hlavné zámery rozpočtovej politiky, ktorá zostavením vyrovnaného štátneho rozpočtu sledovala tlmenie inflácie, pokračovanie v transformačnom procese a minimalizovanie miery ekonomického poklesu, sa nedosiahli. V rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky sa vykázal schodok vo výške 7, 9 mld korún.

Príčinou nepriaznivých rozpočtových výsledkov bolo okrem vplyvov už spomínaného vývoja makroekonomických ukazovatele v aj pôsobenie pretrvávajúcich nepriaznivých faktorov z minulosti a hospodárska politika v posledných rokoch, ktorá vychádzala z realizácie ekonomickej reformy najmä uplatňovaním niektorých jej prvkov. Napríklad niektoré pôvodne pripravované opatrenia sa neuplatnili. Ich pôsobenie sa oproti pôvodným predpokladom oneskorilo. Neadekvátny ekonomickým podmienkam Slovenska sa tiež ukázal rýchly prechod na trhovú ekonomiku v tom rozsahu, ako boli deklarované, umocnený takým nepriaznivým rozhodnutím, ako bola konverzia zbrojárskej výroby, ktorá vlastne nebola konverziou, ale odstavením zbrojárskej výroby. V neposlednom rade pôsobilo na ekonomické a tým aj rozpočtové výsledky správanie sa jednotlivých subjektov, ktoré boli ovplyvnené očakávaním uplatnenia nového daňového systému, ako aj nového štátoprávneho usporiadania.

Všetky tieto vplyvy vyústili do schodku v štátnom rozpočte, ktorý spôsobilo neplnenie príjmov o 1, 7 mld korún a prekročenie výdavkov o 6, 2 mld korún. Na nesplnení rozpočtom stanovených príjmov sa podieľali predovšetkým spoločné celoštátne príjmy, a to daň z obratu a odvody a dane zo zisku, z ktorých podiel pre Slovenskú republiku predstavoval 23, 5 %. Podiel na dani z obratu bol o 4, 5 mld korún nižší ako sa predpokladalo v rozpočte a podiel na spoločných odvodoch a daniach zo zisku bol v porovnaní s rozpočtom nižší o 2, 8 mld korún. Z vlastných príjmov rozpočtu sa nesplnili odvody z objemu miezd a poľnohospodárska daň z pozemkov. Nesplnenie príjmov bolo sčasti kompenzované prekročením predpokladaného výnosu dane zo mzdy, zaplatenými poplatkami, pokutami a penálami, príjmami rozpočtových a príspevkových organizácií, doplnkovými, náhodnými a ostatnými príjmami.

Nepriaznivé plnenie rozpočtovaných príjmov už od začiatku roku 1992 bolo pokračovaním tendencií v rozpočtovom hospodárení v roku 1991 a pretrvávalo do konca roku 1992. Vzhľadom na vývoj príjmov sa s cieľom zabezpečenia rozpočtovej rovnováhy pre celý rok 1992 uplatňovali regulačné opatrenia v oblasti rozpočtových výdavkov. Tieto opatrenia však nepostačovali na dosiahnutie rozpočtovej rovnováhy.

Prekročenie výdavkov výraznou mierou spôsobili dotácie na financovanie vodného diela Gabčíkovo. V priebehu roku sa poskytla dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 4, 5 mld korún. Vzhľadom na to, že s týmito výdavkami sa v schválenom rozpočte nepočítalo, koncom roku sa riešila problémová situácia financovania vodného diela emisiou štátnych dlhopisov. Avšak nízky stupeň rozvinutia peňažného trhu na Slovensku bol príčinou, že ministerstvu financií zo schválenej emisie štátnych dlhopisov v rozsahu 4, 5 mld korún s dobou splatnosti do 4 rokov sa podarilo predať dlhopisy v hodnote 1, 95 mld korún, takže sumou 2, 55 mld korún vyplývajúcou z nepredaných dlhopisov sa prekročili výdavky v štátnom rozpočte.

Prekročenie výdavkov súviselo tiež so zvýšením dôchodkov a vyššími nárokmi na dávky sociálnej starostlivosti, ako aj s financovaním potrieb v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tlak na výdavkovú časť rozpočtu vzrástol najmä koncom roku, kedy vznikli ďalšie požiadavky na financovanie potrieb, ktoré súviseli so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a so zavedením novej daňovej sústavy. Zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu spôsobili tiež úroky platené Národnej banke, ktoré vyplývali zo stavu zadĺženosti vládneho sektoru, čistá pozícia vládneho sektoru u bánk k 31. decembru 1992 predstavovala 20 mld korún. Najvyššou mierou sa na zadĺženosti vládneho sektoru podieľali štátne finančné pasíva, ktoré predstavovali zatiaľ neuhradenú časť schodku štátneho rozpočtu z roku 1991, deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu z roku 1992 a záväzky voči bankám,

ktoré vyplývali z emisie štátnych dlhopisov na financovanie komplexnej bytovej výstavby a vodného diela Gabčíkovo.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

za stavu našej ekonomiky a výsledkov rozpočtového hospodárenia vzniká vážny problém ako riešiť úhradu schodku, ktorý vykázal štátny rozpočet v roku 1992. Doposiaľ neboli predané štátne dlhopisy emitované na krytie časti schodku štátneho rozpočtu za rok 1991 vo výške 7, 4 mld korún. Banková sústava kúpila štátne dlhopisy vydané na krytie schodku štátneho rozpočtu za rok 1991 iba za 600 miliónov korún. Z toho vyplýva, že vzhľadom na nízky stupeň rozvinutia finančného trhu u nás a nízku likviditu bankovej sústavy je nereálne uhradiť schodok štátneho rozpočtu za rok 1992 formou emisie štátnych dlhopisov.

Po zvážení tohoto stavu a vychádzajúc z vývoja rozpočtového hospodárenia v I. štvrťroku 1993 a v ďalších mesiacoch II. štvrťroka, keď schodok štátneho rozpočtu predstavuje 11 až 12 mld Sk, je nevyhnutné prijať riešenie, ktoré je navrhnuté v návrhu uznesenia vlády k prerokovanému materiálu, teda schodok vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky uhradiť z prostriedkov získaných delimitáciou štátnych finančných aktív federácie.

Vážená národná rada,

návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1992 bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. V príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky sa hodnotili záverečné účty jednotlivých rozpočtových kapitol. Na návrh vlády Slovenskej republiky odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila predložený návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky

za rok 1992, s tým, že výsledok rozpočtového hospodárenia sa bude kryt tak, ako je navrhnuté v návrhu.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím pána poslanca Jozefa Košnára, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, dámy a páni,

rozpočtové hospodárenie v roku 1992 má niektoré pre budúcnosť neopakovateľné črty. Prvou z nich je skutočnosť, že štátny rozpočet Slovenskej republiky bol posledný raz súčasťou rozpočtovej sústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Po druhé - podiel Slovenskej republiky na výnose spoločných príjmov, predovšetkým výnosu dane z obratu a odvodov zo zisku, bol stanovený - ako pán minister už upozorňoval - pre rok 1992 na 23, 5 %. Oproti roku 1991 bol teda nižší o 1, 5 %, čo v absolútnych cifrách znamenalo výpadok "príjmov" rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1992 radové 3, 4 mil. korún. Po tretie - bol to rozpočet v roku 1992, ktorého príjmy sa tvorili v podmienkach platnosti starej daňovej a odvodovej sústavy, ktorá bola od 1. januára 1993 v dôsledku zásadnej daňovej reformy nahradená teraz platným systémom.

Štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 1992, ako už pán minister uvádzal a ako vyplýva z predloženej správy, bol koncipovaný ako vyrovnaný rozpočet pri objeme príjmov

a výdavkov vo výške približne 117, 5 mld korún. Rozpočtové hospodárenie skončilo deficitom vo výške 7, 930 mil. korún pri nesplnení príjmov o 1, 700 mil. a prekročení výdavkov v sume 6, 200 mil. korún. Prakticky celý deficit, alebo teda jeho obrovská časť sa vyprodukovala v II. polroku roku 1992, ale v skutočnosti rozpočet na rok 1992 bol od samého začiatku predznačený jeho vnútornou napätosťou a ohlasoval, že s veľkou pravdepodobnosťou rozpočtové hospodárenie skončí deficitom.

Podieľa sa na tom, ako ukázala diskusia osobitne v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, jednak nadnesené optimistické očakávanie hospodárskeho vývoja, z ktorého sa vychádzalo pri tvorbe rozpočtu na rok 1992, a súčasne podcenenie alebo nedocenenie rizík, ktoré rozpočtové hospodárenie môže so sebou priniesi, ak sa začne uplatňovať zásada "každý za svoje" už pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky.

Hlavnými položkami prekročenia výdavkov v roku 1992, a teda aj deficitu štátneho rozpočtu, sú prekročenie dotácií podnikom o 2, 5 miliardy korún spôsobené tým, ako už pán minister vysvetľoval, že z emitovaných štátnych dlhopisov na dostavbu Gabčíkova vo výške 4, 5 miliardy sa predalo len za necelé 2 miliardy. Druhou položkou je prekročenie investičných výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácii o 1, 3 miliardy. A práve táto položka by vyžadovala podrobnejší rozbor, než ho podáva návrh štátneho záverečného účtu. Vysledovať podrobnejšie skladbu tohoto prekročenia možno len z jednotlivých kapitol rozpočtu resp. z jednotlivých záverečných účtov jednotlivých kapitol. Pravda, prax v našom parlamente je taká, že prakticky žiaden, ani gesčný výbor, nemá k dispozícii rozpočty všetkých kapitol resp. záverečné účty za všetky kapitoly.

Treťou položkou, hlavnou položkou prekročenia výdavkov bolo prekročenie výdavkov v kapitolách zabezpečujúcich spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo v rozsahu 3, 4 miliardy, z toho na zvýšenie dôchodkov a krytie dávok v sociálnej starostlivosti 2, 2 miliardy korún.

Úhradu schodku vo výške 7, 93 miliardy navrhuje vláda v predkladanom návrhu uznesenia riešiť z prostriedkov štátnych finančných aktív Slovenskej republiky, ktoré vznikli po delimitácii štátnych finančných aktív federácie k 1. januáru 1993. V správe, ktorú máte, vážené kolegyne a kolegovia, k dispozícii, sa dočítate len o stave finančných aktív a finančných pasív k 31. decembru, teda bez podielu, ktorý pri delimitácii pripadol Slovenskej republike. Tejto skutočnosti si bol gesčný národohospodársky a rozpočtový výbor vedomý, a preto požadoval, aby sme dostali kvalifikovanú informáciu o súčasnom stave štátnych finančných aktív a pasív, teda aj o prírastku aktív i pasív v dôsledku delimitácie. Vyžiadali sme si takýto podklad, dostali sme ho, i keď nemohol byť už predmetom rokovania národohospodárskeho a rozpočtového výboru. Z neho vyplýva, že prevedené štátne finančné aktíva bývalej federácie predstavujú sumu približne 11, 5 miliardy korún a na druhej strane na účet pasív pripadla čiastka 21, 7 miliárd korún. Pravda, nie dosť dobre si možno urobiť z tohoto doloženého dokladu prehľad o bonite štátnych finančných aktív, teda do akej miery vnútorná štruktúra týchto aktív je likvidná a v akom rozsahu umožní uskutočniť spôsob krytia schodku rozpočtu, aký sa vláde navrhuje.

Vážené kolegyne a kolegovia,

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím pridelil návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru. Všetky výbory štátny záverečný účet prerokovali v predĺženom termíne, ktorý určil predseda Národnej rady do 16. júna 1993. Ako príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorému výbory Národnej rady podajú správu o výsledkoch prerokovania kapitol štátneho záverečného účtu, bol určený národohospodársky a rozpočtový výbor, ktorý vám predkladá na základe výsledkov rokovania vo výboroch obsiahlu a podrobnú spoločnú správu, tlač 168a, ktorú nemienim reprodukovať, máte ju v písomnej podobe.

Chcem iba poznamenať, že v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní príslušných kapitol a celého záverečného účtu vznikol celý rad veľmi vážnych podnetov, požiadaviek, námetov buď na vládu ako celok, alebo na príslušného ministra zodpovedného za kapitolu, ktorej gestorom sú jednotlivé výbory. Všetky tieto úlohy, podnety a závery sú uvedené v spoločnej správe. V návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu záverečnému účtu sú len tie úlohy, ktoré jednotlivé výbory, a najmä gesčný národohospodársky výbor odporúča, aby si osvojila Národná rada Slovenskej republiky, a najmä v ukladacej časti, v ktorej požaduje od vlády, aby ich urobila súčasťou platného uznesenia.

V závere mi dovoľte poznamenať, že predložený návrh štátneho záverečného účtu posúdilo a súhlasilo s nim sedem výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Dva výbory predložený návrh neodsúhlasili predovšetkým preto, lebo za návrh z dôvodov nízkej prítomnosti poslancov nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov výborov. Na základe toho odporúčam, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste podporili návrh uznesenia, v ktorom sa schvaľuje štátny záverečný účet a v ktorom sa súčasne navrhuje spôsob riešenia deficitu štátneho rozpočtu za rok 1992, ako aj tie časti uznesenia, ktoré vyšli z rokovania výborov a ktoré ukladajú vláde isté úlohy, alebo jej odporúčajú isté riešenia v oblasti rozpočtového hospodárenia.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu s tým, že písomne sa do rozpravy zatiaľ prihlásil len pán poslanec Harna. Prosím pána poslanca Harnu o vystúpenie.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni,

skôr ako prejdem k vecným problémom štátneho záverečného účtu, dovoľte mi upozorniť na jeden vážny nedostatok procesu jeho prerokovania, ktorý je zároveň porušením resp. nedodržaním zákonom stanovenej povinnosti. Ide o to, že dňa 15. februára 1993, t. j. dňom uverejnenia nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Podľa § 5 odsek 1 tohoto zákona - citujem: "Úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade Slovenskej republiky. " Toľko citát. Pýtam sa preto predsedu Národnej rady pána Gašparoviča, predkladateľa, ako aj pána poslanca Arpáda Matejku, povereného riadením Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, kde je stanovisko úradu k štátnemu záverečnému účtu. V tejto súvislosti vzniká otázka, či bez tohoto stanoviska je možné resp. správne prerokoval a schváliť štátny záverečný účet. Myslím si, že by bolo potrebné pred ďalším pokračovaním odpovedať na túto otázku. Osobne si myslia, že bez tohoto stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu by sa štátny záverečný účet nemal prerokovať a schváliť.

Keď však už mám slovo, dovoľte mi dokončiť moje vystúpenie. Prvá pripomienka sa týka návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom záverečnom účte - časť B. Podľa tohoto návrhu uznesenia by mala Národná rada súhlasiť s úhradou schodku rozpočtového hospodárenia za rok 1992 vo výške 7, 93 miliardy korún z prostriedkov štátnych finančných aktív Slovenskej republiky, ktoré vznikli po delimitácii štátnych finančných aktív federácie k 1. 1. 1993. Pri prerokovaní štátneho záverečného účtu v národohospodárskom a rozpočtovom výbore som sa spýtal ministra financií pána Tótha, aký je vlastne stav aktív delimitovaných z federácie pre Slovenskú republiku, či ich výška a štruktúra je dostatočná na úhradu rozpočtového schodku. Dostal som odpoveď od pána ministra, že delenie nie je plne ukončené, teda nie sú známe definitívne údaje. Pán riaditeľ odboru pre štátny záverečný účet, ktorý bol prítomný za ministerstvo financií, nás informoval, že likvidné aktíva federácie, teda nie všetky, k 1. 1. 1993 činili 34, 3 miliardy a pasíva predstavovali až 65 miliárd korún. Pri delení aktív a pasív federácie medzi republiky v pomere 2: 1 sa pre Slovenskú republiku delimitovali aktíva v hodnote 11, 5 miliardy korún a pasíva v hodnote 21, 7 miliárd. To znamená, že saldo finančných aktív a pasív federácie delimitované pre Slovenskú republiku je pasívne vo výške 10, 2 miliardy, čiže o túto sumu sa zvyšuje štátny dlh Slovenskej republiky.

Tak, ako povedal spravodajca pán profesor Košnár, národohospodársky a rozpočtový výbor požiadal ministerstvo financií, aby do prerokovania štátneho záverečného účtu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky predložilo výboru oficiálny prehľad o stave štátnych finančných aktív a pasív delimitovaných z federácie pre Slovenskú republiku. Túto správu výbor obdržal. Táto písomná správa potvrdzuje údaje, ktoré odzneli v národohospodárskom a rozpočtovom výbore tak, ako som ich uviedol.

Materiál ministerstva financií obsahuje aj štruktúru aktív a pasív, ale veľmi hrubú - ako to spomínal spravodajca pán profesor Košnár. Štruktúra aktív je zaujímavá preto, lebo teoreticky, ale aj prakticky mohla by existovať časová rezerva pre dočasné krytie deficitu štátneho rozpočtu aktívami aj v prípade pasívneho salda. Podľa predloženej správy z 11, 5 miliárd aktív 10, 8 miliárd korún predstavujú účelové prostriedky zo zahraničných pôžičiek prijatých formou vládnych úverov na podporu platobnej bilancie. Konkrétne ide o účelové korunové prostriedky získané federáciou odpredajom devíz pri čerpaní zahraničných pôžičiek SAL od Svetovej banky, od Európskeho spoločenstva, od finančných inštitúcií G-24. Nie som si istý, že je možné tieto prostriedky použiť na financovanie deficitu štátneho rozpočtu. To by nám mohol vysvetliť pán minister financií, ktorého prosím, aby na záver rozpravy ešte k tomu zaujal stanovisko.

Úhrada deficitu štátneho rozpočtu je veľmi vážny problém, pre ktorú je pri súčasnom nedostatku volných peňazí ťažko nájsť vnútorné zdroje. Spomeňte si na prerokovanie štátneho záverečného účtu za rok 1991. Vtedy vláda z 10, 2 miliárd korún rozpočtového deficitu 8 miliárd korún navrhla uhradiť emisiou štátnych dlhopisov. Tak, ako to povedal aj pán minister, z odseku 1 na strane 3 správy o stave a zmenách štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky za rok 1992 zistite, že z emisie štátnych dlhopisov na úhradu rozpočtového deficitu Slovenskej republiky za rok 1991 vo výške 8 mld korún bolo predaných len za 600 miliónov a zostatok deficitu vo výške 7, 4 mld korún bol po celý rok krytý priamym úverom Štátnej banky česko-slovenskej, za ktorý Slovenská republika zaplatila úroky vo výške 820 miliónov korún. Znamená to, že štátne dlhopisy nie sme schopní na domácom peňažnom trhu predať. Potvrdil to aj pán minister.

V tejto súvislosti si však Národná rada Slovenskej republiky musí uvedomiť, že vlastne do dnešného dňa nie je vyriešený problém úhrady schodku deficitu rozpočtu ani za rok 1991. Považujem to za nezodpovedný postup a za neschopnosť vlády riešiť vzniknutú situáciu.

Dámy a páni,

predložený materiál obsahuje aj množstvo nepresností a množstvo skutočností zamlčuje. Aj preto by sme potrebovali stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. Napríklad nepresné je tvrdenie na strane 3 správy o stave a zmenách aktív a pasív Slovenskej republiky za rok 1992. Podľa správy boli emitované štátne dlhopisy v úhrne 6, 75 mld korún. Pravda je však taká, že štátne dlhopisy boli vydané v celkovej hodnote 16, 7 mld, prvýkrát 4, 2 na komplexnú bytovú výstavbu, 8 mld na deficit a 4, 5 mld na Gabčíkovo. Z nich sa podarilo predať len v hodnote 6, 75 mld a zbytok bol financovaný zo štátneho rozpočtu, čo, podľa mňa, nie je celkom v súlade s právom, resp. úverovala ich Štátna banka česko-slovenská.

Príklad na zamlčanie skutočnosti by som tiež uviedol. Ministerstvo financií v predloženom materiáli na stranách 23 a 25 sa nezmieňuje, že prostredníctvom rozpočtových opatrení vlády a pána ministra prekročilo výdavky kapitoly Ministerstvo financií o 424, 9 mil. korún, teda takmer o pol miliardy, prevažne na nákup výpočtovej techniky pre daňové úrady. Nie je pritom bez zaujímavosti, že pri nákupe tejto techniky sa nepostupovalo presne podľa pravidiel konania verejnej sútaže. Odporúčam preto Najvyššiemu kontrolnému úradu preskúmať správnosť tohoto nákupu výpočtovej techniky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Harnovi. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni,

v kapitole II. Súhrnné zhodnotenie výsledkov rozpočtového hospodárenia sa dozvedáme, že - citát: "V porovnaní s rozpočtovými príjmami a výdavkami sa v skutočnosti vykázali obdobne ako v predchádzajúcom roku nepriaznivé výsledky. Tým sa nielen nedosiahli zámery rozpočtovej politiky, ale sa aj zvýšila zadĺženosť vládneho sektoru voči bankovej sústave. Príčinou toho bol vplyv faktorov pretrvávajúcich z minulosti a hospodárska politika v posledných dvoch rokoch charakterizovaná predovšetkým rýchlym prechodom na trhovú ekonomiku, ktorý nebol adekvátny ekonomickým podmienkam Slovenska. " - Koniec citátu.

Celkom protikladne s uvedeným konštatovaním vyznieva posledný odsek na strane 1 kapitoly I Charakteristika ekonomického vývoja Slovenska v roku 1992, kde sa hovorí, že - citát: "V porovnaní s rokom 1991 popri tendenciách ďalšieho poklesu niektorých ukazovateľov sa prejavovali i prvky stabilizácie resp. príznaky oživenia. Obdobne aj z hľadiska očakávaných výsledkov sa v niektorých ukazovateľoch zámery splnili, resp. ich vývoj bol priaznivejší. Vývoj bol nerovnomerný, v druhej polovici roka sa určité pozitívne tendencie vývoja postupne zoslabovali. " - Koniec citátu.

Nepochybne druhé z uvedených konštatovaní je omnoho bližšie k pravde. Dokázali sme to aj my celkom exaktne v našou pláne východísk Slovenskej republiky z jej krízového

stavu na základe rozboru vývoja rozhodujúcich makroekonomických ukazovateľov. Dokazuje to však aj zabrzdenie privatizácie, narastanie schodku štátneho rozpočtu, odďaľovanie plnej platnosti zákona o konkurze a vyrovnaní, nefunkčnosť Národnej poisťovne a iné oblasti ekonomiky napríklad v oblasti vecných ekonomik.

Aké sú teda hlavné príčiny zlého vývoja rozpočtového hospodárenia v druhom polroku 1992? Zo správy sa dozvedáme, že schodok štátneho rozpočtu je 7, 9 mld, pričom na tomto schodku sa neplnenie príjmov podieľa sumou 1, 7 mld, výdavky boli prekročené o 6, 2 mld korún. Pripomeňme si, že na účtovnom schodku štátneho rozpočtu za rok 1991, ktorý bol 10, 2 mld, sa prekročenie výdavkov podieľalo sumou len 1, 8 mld a až 8, 4 mld korún predstavovalo nenaplnenie príjmov. Tento pomer sa teda v roku 1992 otočil. Rozhodujúcou mierou sa na schodku štátneho rozpočtu podieľa prekročenie plánovaných výdavkov.

Celkom logické je teda pýtať sa, prečo k uvedenému prekročeniu došlo, kde k uvedenému prekročeniu došlo, prečo niektoré neplánované výdavky neboli kompenzované šetrením na inom mieste. Inými slovami, rozhodujúci priestor v správe o štátnom záverečnom účte mala dostať kvantitatívna a kvalitatívna analýza oblastí a príčin prekročenia plánovaných výdavkov a opatrení prijímaných na elimináciu hroziaceho deficitu. Žiaľ, takáto kvantitatívna a kvalitatívna analýza v správe chýba, z priloženej súhrnnej zostavy o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu môžeme zistiť, ako o tom hovoril aj pán profesor Košnár, ako sa na prekročení výdavkov podielajú jednotlivé kapitoly, ale nič viac. Nutná požadovaná analýza je v správe zhrnutá do dvoch odsekov. Išlo najmä o krytie výdavkov súvisiacich so zvýšením dôchodkov, s nárokmi na dávky sociálnej starostlivosti a financovanie nevyhnutných potrieb v rezorte ministerstva vnútra. Okrem nevyhnutných výdavkov v rámci rozpočtových opatrení sa

na prekročení celkových výdavkov podieľa mimoriadna dotácia na financovanie vodného diela Gabčíkovo a debetné úroky.

Domnievam sa, že takto analyzovať a odôvodniť prekročenie výdavkov o vyše 6 mld korún je neprijateľné. Pán vrchný riaditeľ Klimo v našom národohospodárskom a rozpočtovom výbore minulý týždeň, i pán minister Tóth dnes, urobili určitý pokus o doplnenie chýbajúceho, aspoň v zmysle konkretizácie prekročenia nákladov, ale, podľa mňa, je to nedostatočné. Rozpočtové hospodárenie potrebuje novú kvalitu, kde si obrazne a jednoducho povedané za každou vydanou korunou treba štát.

Druhým vážnym problémom je návrh spôsobu krytia schodku štátneho rozpočtu. Návrh štátneho záverečného účtu neobsahuje položkovú štruktúru štátnych finančných aktív a pasív. Včera som našiel na svojom stolíku správu o prevode štátnych finančných aktív a pasív federácie do kompetencie Českej republiky a Slovenskej republiky už tradične bez identifikácie autora, bez toho, že by sme sa dozvedeli kto ju spracoval, bez jeho podpisu.

Zo správy sa dozvedáme, že finančné aktíva v likvidnej forme sú na účte Národnej banky Slovenska vo výške približne 11, 5 mld korún. Zároveň sa dozvedáme, že rozhodujúcu časť týchto aktív predstavujú účelové prostriedky z pôžičiek od Európskych spoločenstiev, Svetovej banky a G-24. Pýtam sa, či sme si požičali za účelom krytia schodku štátneho rozpočtu, aký je vzťah k účelovosti pôžičiek a návrhu kryt z týchto aktív schodok štátneho rozpočtu.

Zároveň sa dozvedáme, že štát preberá aj dvojnásobne vyššie pasíva, z ktorých rozhodujúcu časť predstavuje záväzok Národnej banky Slovenska z prevzatia vládnych úverov vo výške viac než 13 mld Sk. Uvedené implikuje otázky ako bude riešená uvedená disproporcia medzi nižšími aktívami a dvojnásobne vyššími pasívami, aké je stanovisko Národnej banky Slovenska k navrhovanému spôsobu krytia schodku štátneho rozpočtu.

Vo svojom vystúpení by som chcel poukázať na jeden vážny poznatok týkajúci sa nedodržania uznesenia vlády číslo 740 z roku 1991 o verejnom obstarávaní, a to na Ministerstve financií Slovenskej republiky, ktoré realizovalo nákup výpočtovej techniky v objeme väčšom než 270 mil. Sk bez tendra, bez verejnej sútaže. Myslím, že ide o nebezpečný precedens, a to na ministerstve, ktoré by malo byť garantom a strážcom kvalifikovaného a šetrného narábania so štátnymi finančnými prostriedkami. Na jednej strane sa dovolávame finančnej disciplíny voči podnikom, podnikateľom, občanom, na strane druhej ju nedodržiavame na štábnom ministerstve.

Na záver svojho vystúpenia by som chcel poukázať na disproporciu uvedenú na strane 16 návrhu štátneho záverečného účtu. Porovnáva sa tam účtovný schodok za rok 1991 v objeme 10, 2 mld s účtovným schodkom za rok 1992 vo výške 7, 9 mld. Myslím si, že ide o porovnávanie neporovnateľného. Porovnáva sa totiž účtovný schodok za rok 1991 s účtovným schodkom za rok 1992 s tým rozdielom, že účtovný schodok v roku 1991 bol zúčtovaný s federáciou, schodok za rok 1992 nie je zúčtovaný s federáciou. Ako v roku 1991, tak aj v roku 1992 bolo rozpočtové hospodárenie republík nedeliteľnou súčasťou rozpočtovej sústavy republík a federácie. Výsledok rozpočtového hospodárenia republiky je možné v konečnom dôsledku posudzovať a hodnotiť až po zúčtovaní s rozpočtom federácie.

Rozpočet federácie za rok 1991 skončil prebytkom. Čistý schodok bol vtedy 7, 6 mld zaokrúhlený po pánom ministrom navrhnutých a nami odsúhlasených presunoch medzi zúčtovaním s hospodárskymi organizáciami a finančnými aktívami republiky na 8 mld korún. Takto sme štátny záverečný účet za rok

1991 - ak sa pamätáte - minulú jeseň aj schválili. Teraz vieme, že štátny rozpočet federácie skončil schodkom. Vieme, že Česká republika požaduje dohromady temer 4 mld Sk. Zrazu je tento pomer 8 mld v roku 1991 a temer 13 mld v roku 1992. Nie je dobré vyhýbať sa objektívnemu, reálnemu pohľadu na veci, tým skôr, že rozpočtové hospodárenie v roku 1993 sa vyvíja omnoho nepriaznivejšie než v predchádzajúcich rokoch.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Vážená Národná rada,

námietku, ktorú predniesol pán poslanec Harna, ktorá sa týkala potrebného stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu, podľa môjho názoru, treba brat vážne, preto dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu do tej doby, kým poslanci neobdržia oficiálne stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu za rok 1992.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Je to návrh, o ktorom treba hlasovať.

Pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy a páni,

isteže, za normálnych okolností by toto stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu malo byť, ale pýtam sa, či je v poriadku to požadovať, keď Najvyšší kontrolný úrad v roku 1992 a v celom období neexistoval, čiže nemohol priebežne sledovať veci týkajúce sa rozpočtu. Takže, myslím si, že táto námietka nie je celkom namieste.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Pán predseda, žiadam, aby ste dodržiavali rokovací poriadok, aby ste dali hlasovať bez rozpravy o mojom procedurálnom návrhu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, počuli ste odo mňa, že som povedal, že nedám hlasovať?

Poslanec M. Tahy:

Prosím dať hlasovať bez rozpravy. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Sú faktické pripomienky. Prosím, pán poslanec.

Poslanec V. Bajan:

Nemám faktickú poznámku, len by som prosil pána Tahyho, či by to nemohol spresniť. Ide o prerušenie počas tejto schôdze?

Poslanec M. Tahy:

Nemôžem posúdiť, kedy je Najvyšší kontrolný úrad schopný splniť túto úlohu, preto som povedal, že do obdržania oficiálneho stanoviska. Kedy to bude - či to bude na tejto schôdzi alebo na septembrovej, to neviem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Matejka. Poslanec A. Matelka:

Jednoznačné je, o čom nemôžeme diskutovať, že podľa § 5 ods. 1 zákona číslo 39 Najvyšší kontrolný úrad predkladá stanovisko k štátnemu záverečnému účtu pre Národnú radu Slovenskej republiky. Pretože Najvyšší kontrolný úrad sa vyjadruje už k tvorbe rozpočtu, otázna je tu dilema, či sa mohol Najvyšší kontrolný úrad, keď minulý rok neexistoval, vyjadrovať už k tvorbe štátneho rozpočtu a teraz robiť stanovisko. Prijal by som alternatívu pána Tahyho prerušiť rokovanie o štátnom záverečnom účte a ešte v priebehu rokovania tohoto pléna túto otázku doriešiť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Nie je ďalšia faktická pripomienka? Rád by som vedel, prečo pán poslanec Harna s touto pripomienkou vystúpil na zasadnutí Národnej rady, keď je členom výboru, ktorý

je vlastne gesčným. Alebo nebol ani na jednom výbore?

Prosím, pán poslanec Harna. Poslanec Š. Harna:

Bol som prítomný, ale zákon o Najvyššom kontrolnom úrade som zobral do ruky z iných dôvodov. Chcel som si niečo overiť, nepamätal som sa presne na jeho znenie tak, ako ste sa nepamätali vy, pán predseda, alebo ostatní poslanci. A keď som čítal zákon, naraz som narazil na túto povinnosť Najvyššieho kontrolného úradu. Takže, myslím si, že som to ešte včas povedal.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Bajan - faktická pripomienka. Poslanec V. Bajan:

Len na upresnenie, pán kolega bol spravodajcom k tomuto zákonu v našom výbore.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Bauerová. Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predseda, neviem, aká je deľba práce medzi poslancom a predsedom parlamentu pri dohľade nad dodržiavaním zákona, ale myslím si, že obviniť poslanca z toho, že upozorňuje na prípadné nedodržanie zákona, nie je prinajmenšom korektné. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánom poslancom z Együttélés a z MKDH za potlesk. Chcem povedať pani poslankyni, že som sa pýtal, prečo pán poslanec neupozornil skôr, nie na to, prečo upozornil. To je veľký rozdiel. Ale bol by som rád, keby sme už nechali faktické poznámky a budeme hlasovať o návrhu, ktorý dal pán poslanec Tahy.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, prepáčte mi, že ešte zasahujem do diskusie, ale zdá sa mi, že niet o čom hlasovať. Totiž zákon v § 5 ods. 1 hovorí: "Úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. " Zákon vyšiel v Zbierke zákonov. Myslím si, bez toho, aby to vyzeralo ako nejaký boj o pozíciu alebo s niekým, parlament si proste musí ctiť zákon. Došlo k nedorozumeniu, prerušme to, nech Arpád Matejka vyrobí nejaký dokument. /Smiech v sále. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak by nám stačilo len vyrobenie nejakého dokumentu, môžeme to urobiť hneď, ale myslím si, že o to nám nejde. Je tu návrh pána poslanca Tahyho, ktorý je vlastne zhodný s tým, čo ste, pán poslanec Mikloško, povedali, tak to odhlasujme.

Poslanec F. Mikloško:

Neviem si predstaviť, že parlament bude hlasovať proti zneniu zákona. Naozaj si myslím, že zákon platí a nedá sa nič robiť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dokázal by som polemizovať o niektorých návrhoch, ktoré tu boli, ale prosím, som za, môžeme prerušiť schôdzu.

Pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Dámy a páni, pán Mikloško má pravdu. Zákon tu je, prikazuje pozitívnu činnosť Najvyššiemu kontrolnému úradu. Lenže za obdobie, za ktoré má tento úrad podať správu, úrad neexistoval. Začal činnosť až od účinnosti tohoto zákona. Teda, ak chcete formálnu správu, prosím, môžeme pripustiť aj takýto výklad. Úrad ju vypracuje, ale bude to správa len na základe faktických výsledkov, nie na základe sledovania ako sa plní alebo neplní štátny rozpočet počas roka. O to tu práve ide.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte sa hlási pán poslanec Matejka.

Poslanec A. Matejka:

Nediskutujme o tom, či úrad má alebo nemá dať stanovisko, podľa § 5 ods. 1 jednoznačne ho má dať Národnej rade. Zasadanie Národnej rady bude, povedzme, do 7. lebo 8. júla. Navrhujem zaradiť prerokovanie štátneho záverečného účtu ako posledný bod rokovania a Najvyšší kontrolný úrad tak, ako hovoril pán Sečánsky, dodá stanovisko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie je to potrebné tak, ako ste povedali. Budeme hlasová t o návrhu pána poslanca Tahyho s tým, že po vystúpení pána predsedu ústavnoprávneho výboru je diskutabilné, či je potrebné prerokúvanie prerušiť alebo nie. Ale prosím, beriem do úvahy prvé vystúpenie pána poslanca Tahyho, dávam hlasová t o jeho návrhu.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Hlasujeme o prerušení rokovania o tomto bode.

Kto je za návrh, ktorý preniesol pán poslanec Tahy?

Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Tahyho neprešiel.

Budeme pokračovať v rokovaní. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka;

Vážený pán predseda, vážení kolegovia poslanci,

keďže pokračujeme v prerokúvaní návrhu štátneho záverečného účtu, dovoľte, aby som sa zastavil pri jeho štvrtej časti - výdavky štátneho rozpočtu, piata kapitola, neinvestičné výdavky nevýrobnej sféry. Na strane 33 sa píše, že financovanie štátnej politiky zamestnanosti sa v roku 1992 uskutočňovalo z prostriedkov štátneho rozpočtu federácie, takže nemalo vplyv na plnenie štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky. S podobným zavádzajúcim konštatovaním sme sa stretli už na 18. schôdzi, keď sme v apríli 1993 rokovali o odpočte programového vyhlásenia vlády, v jeho časti o sociálnej politike.

Dovoľte mi zopakovať v krátkosti moje argumenty, ktoré toto tvrdenie vyvracajú a hovoria o tom, že bezhlavé míňanie peňazí vtedy z federálneho rozpočtu malo vplyv na plnenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Dokonca podstatným spôsobom prispelo k deficitu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1992. Konkrétne, na štátnu politiku zamestnanosti v roku 1992 sa z rozpočtu federácie mohlo čerpať 5, 5 miliardy korún, z toho na aktívnu politiku zamestnanosti 3, 8 miliardy, ktoré sme aj vyčerpali. V tom boli výdavky na rekvalifikácie, spoločensky účelné pracovné miesta, verejnoprospešné práce. Na dávky sociálnej starostlivosti, ktoré sa čerpajú z republikového rozpočtu, sme vyčerpali v minulom roku 1, 7 miliardy korún.

Tieto čísla sa stávajú zrozumiteľnejšími, keď porovnáme čerpanie týchto prostriedkov v prvom a v druhom polroku roku 1992. V prvom polroku na aktívnu politiku zamestnanosti sa z federálneho rozpočtu vyčerpalo 700 miliónov. Rovnaká čiastka sa vyčerpala aj z republikového rozpočtu na dávky sociálnej starostlivosti, t. j. pre tých, ktorí po šiestich mesiacoch evidovania na úrade práce boli z tejto registrácie vypustení. V druhom polroku 1992 sa však na aktívnu politiku zamestnanosti z federálneho rozpočtu vyčerpalo neuveriteľných 3, 1 miliardy korún. Je to štyrikrát toľko ako v prvom polroku. Ale na dávkach sociálnej starostlivosti neprišlo k žiadnej úspore. Naopak, vyčerpalo sa ešte viac, a to miliarda korún. Čiže v II. polroku, i keď sme mali podstatne väčšie finančné prostriedky na aktívnu politiku zamestnanosti, počet dlhodobo nezamestnaných sa nezmenšil. Naopak, ešte sa zvýšil, o čom svedčí spomínaná jedna miliarda korún.

Prečo sa tak stalo, je všeobecne známe. Finančné prostriedky sa poskytovali na vytvorenie aj takých miest, ktoré by vznikli i bez štátnej dotácie. Štátna dotácia sa poskytovala i v takých prípadoch, ak pracovník rozviazal pracovný pomer dohodou a registroval sa na niekoľko dni na úrade práce, aby niekto naňho mohol čerpať štátnu dotáciu. Na úradoch práce sa zvyšoval počet krátkodobo nezamestnaných, aj keď to teda bolo len niekoľko dní, a zvyšoval sa počet tých, ktorí po šiestich mesiacoch boli vyradení zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie a stávali sa sociálne odkázanými. Výsledkom takéhoto bezhlavého míňania peňazí z federálneho rozpočtu bez jasných pravidiel a najmä kontroly zo strany rezortného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je tak vysoké čerpanie rozpočtových prostriedkov aj Slovenskej republiky, alebo i ten fakt, že napríklad v porovnaní s Českou republikou na Slovensku bolo vytvorených 103 000 pracovných miest, na ktoré sme vyčerpali 2, 85 mld korún. V Čechách za to isté obdobie bolo vytvorených takmer také isté množstvo, 93 000 pracovných miest, ale iba s nákladmi 1, 3 mld korún, čiže za dvojnásobne nižšie náklady.

Tieto moje tvrdenia sú v rozpore s tým, čo tvrdí vláda v predloženej správe k záverečnému účtu. Doteraz, ani v čase, keď sme rokovali o odpočte programového vyhlásenia, som nedostal kvalifikovanú odpoveď na tieto niekoľko mesiacov známe skutočnosti. Preto i pri prerokúvaní tohto materiálu v národohospodárskom a rozpočtovom výbore som dal návrh do uznesenia, ktoré máte aj v spoločnej správe k tomuto materiálu, aby ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny predložila kvalifikovaný rozbor použitia finančných prostriedkov pre aktívnu politiku zamestnanosti v Slovenskej republike v roku 1992 v členení na zdroje federácie a zdroje Slovenskej republiky, najmä so zreteľom na dlhodobú a krátkodobú nezamestnanosť.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan;

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi odporučiť jeden návrh do uznesenia k štátnemu záverečnému účtu na rok 1992, kde vzhľadom na dodržanie zákonnosti by sme mali žiadať alebo uložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby dodal stanovisko k záverečnému účtu. Môžeme si povedať do akého termínu, ale v uznesení by také niečo malo byť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o šiestom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Tóth?

Minister financií SR J. Tóth;

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

štátny záverečný účet bol spracovaný tak ako po iné roky, ako je bežnou zvyklosťou. Každý výbor, ktorý bol gesčný,

prebral kapitolu po kapitole. Pokiaľ sa týka vyjadrenia Najvyššieho kontrolného úradu, nechám to na legislatívcov, je to ich záležitosť. Pokiaľ viem, Najvyšší kontrolný úrad zo zákona vznikol vo februári tohto roku a retrospektivita k týmto veciam - záverečný účet sa spracovával - ale prosím, nech sa to vyjasni legislatívne, to nie je moja záležitosť. Upozorňujem len na to, že pokiaľ nepokryjeme schodok štátneho rozpočtu, je to ako pôžička od Národnej banky, a táto pôžička nás stojí každý deň, alebo je zúročená 16, 7 %.

Osobne navrhujem to, čo som povedal vopred, aby štátny záverečný účet a jeho vysporiadanie bolo schválené. Pritom nič nebráni Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby urobil v súlade so zákonom opatrenia a kontrolu všetkých výsledkov, ktoré má. Ani to, čo povedal pán Harna. Pokiaľ sa týka ministerstva financií, upozorňujem ešte raz na to, čo som povedal na národohospodárskom výbore - existujú určité predpisy a nariadenia, a najlepší spôsob, ako sabotovať prácu, je ich úplné a nezmyselné dodržiavanie.

Keď sa rozhodlo o zavedení daňovej reformy - a už som to na úrovni parlamentu hovoril - v desiatom mesiaci, nebola iná možnosť, len previesť výpočtovú techniku tak, ako to bolo urobené, na základe výberu z roku 1991. A pokiaľ sa týka jej vyššieho stupňa, v rámci harmonizácie s Českou republikou vybrať tú istú firmu, IBM, akú vybrala Česká republika, lebo na finančnej rade sme sa dohodli na tom, že budeme mať rovnaké systémy, rovnaký software. Keďže oni do toho vložili 500 miliónov korún, my sme na to nadviazali. Nemám nič proti tomu, aby Najvyšší kontrolný úrad toto prešetril. Môžem vás ubezpečiť, že vo všetkých ostatných veciach na ministerstve financií ako gesčnom pre rozpočet prebieha výber podľa kritérií, ktoré stanovila vláda.

Z toho dôvodu by som bol veľmi rád, keby ste sa k záverečnému účtu vyjadrili v takom rozsahu ako je, a kapitoly,

ktoré sú tu uvedené, schválili v tom rozsahu ako boli schválené v jednotlivých výboroch Národnej rady.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne pánu ministrovi. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Košnár?

Poslanec J. Košnár;

Vážený pán predsedajúci,

vzhľadom na výsledok hlasovania, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa dnes uzavrie tento bod programu, sú tu len dva doplňujúce návrhy, pri ktorých odporúčam, aby ich autori, predkladatelia eventuálne vzájomne konzultovali. Jeden je návrh pána poslanca Harnu, v ktorom navrhoval, aby sa uložilo Najvyššiemu kontrolnému úradu analyzovať, preskúmať prekročenie výdavkov kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky. Druhý návrh, trošku širší, podal pán poslanec Bajan, ktorý navrhuje, aby sa uznesenie k štátnemu záverečnému účtu v tej časti, kde sa ukladá vláde, doplnilo tým, že ukladá alebo žiada Najvyšší kontrolný úrad predložiť stanovisko k štátnemu záverečnému účtu do septembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Tieto pozmeňovanie návrhy či doplnky môžeme zlúčiť do jedného, ak by s tým páni poslanci súhlasili. Teda, aby sa uložilo a/ Najvyššiemu kontrolnému úradu do septembrovej schôdze dodať podľa príslušného paragrafu stanovisko k štátnemu záverečnému účtu a b/ analyzovať, preskúmať prekročenie uvedenej kapitoly do 30. júla, resp. tiež do septembrovej schôdze.

Alebo druhý variant - ak si to páni navrhovatelia želajú, môžeme hlasovať o každom z týchto návrhov osobitne. Možno sa spýtať pánov predkladateľov, či by súhlasili so zlúčením do jedného uznesenia.

Poslanec V. Balan;

Súhlasím. Poslanec S. Harna:

Súhlasím. Poslanec J. Košnár:

V takom prípade, pán predsedajúci, neboli nijaké pripomienky k zneniu uznesenia. Je jediný doplnok do časti uznesenia, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu doplniť bod, v ktorom žiada Najvyšší kontrolný úrad do septembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predložiť:

a/ stanovisko k štátnemu záverečnému účtu,

b/ výsledky analýzy prekročenia výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Rozprava bola ukončená, vážení priatelia. Poslanec J. Plesník;

Vážený pán predsedajúci, ako podpredseda poslaneckého klubu SDĽ chcem požiadať o prestávku pred záverečným hlasovaním na poradu klubov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre, ďakujem. Myslím, že by sme mali postupovať takým spôsobom, že najprv by sme mali hlasovať o návrhu pána predkladateľa.

Prosím prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.

Poslanec J. Košnár;

Hlasujeme o pozmeňovacom resp. doplňovacom návrhu pánov poslancov Bajana a Harnu na doplnenie uznesenia, že sa ukladá Najvyššiemu kontrolnému úradu dve veci - - vypracovať stanovisko k štátnemu záverečnému účtu a preskúmať prekročenie výdavkovej kapitoly. Až potom môže nasledovať celkové hlasovanie, takže je na pánu predsedajúcom, či vyhovie požiadavke a urobí teraz prestávku na rokovanie klubov, alebo sa odhlasuje tento dodatok a pred posledným hlasovaním sa urobí prestávka na rokovanie klubov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Je možné, aby prestávka bola už teraz. S ohladom na situáciu, že je o 20 minút dvanásť hodín, prestávku urobíme do 14. 00 hodiny, pretože od 13. 00 hodiny budú výbory.

/Po prestávke. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dámy a páni, prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 71 poslancov. /

Prosím, skúsme ešte raz prezentáciu. /Prezentovalo sa 87 poslancov. /

Ďakujem. Môžeme pokračovať v našom rokovaní.

Dámy a páni, prv než budeme pokračovať v prerušenom bode, dovoľte mi jednu informáciu. Bol vám rozdaný pozmeňovací návrh poslancov Slovenskej národnej strany, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, teda k tlači 249. Prosím, aby ste si tam opravili prvú vetu, pretože došlo k preklepu. Za bod 46 sa vkladá nový bod 46a. Potom 46a je § 34, aby sa nemuseli prečislovávať všetky ostatné body. Keď sa budeme odvolávať na jednotlivé body v rozprave, aby každému bolo jasné, o čom sa hovorí. Prosím, aby ste si to opravili v texte.

Ďakujem.

Prerušenie prerokúvania príslušného bodu bolo na požiadanie klubu poslancov SDĽ. Pýtam sa, či zástupcovia klubov sa chcú vyjadriť k otázke, ktorá bola dôvodom pre stretnutie klubov.

Prosím, pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník;

Kolegyne, kolegovia, považujem za korektné, keď som požiadal o zvolanie klubov, aby som dal aj odpoveď. Stanovisko klubu poslancov Strany demokratickej lavice je nasledovné:

Odporúčame, aby sa prerokoval návrh uznesenia spolu s pripomienkami tak, ako ich navrhol spoločný spravodajca, a aby sa po hlasovaní o týchto pripomienkach pristúpilo k záverečnému hlasovaniu o prerokúvanom bode programu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

Poslanec J. Košnár;

Vážený pán predsedajúci, pán predseda, dámy a páni,

dovoľte mi, aby som v záujme toho, aby sa predišlo dodatočným nedorozumeniam upozornil, že budeme rokovať a hlasovať o návrhu uznesenia v znení, v akom je prílohou spoločnej správy 168a, vzhľadom na to, že vo vládnom materiáli k návrhu štátneho záverečného účtu je predložený vládny návrh uznesenia, ktorý sme zahrnuli a rozšírili do návrhu uznesenia predkladaného výbormi Národnej rady Slovenskej republiky.

V rozprave odznel v zásade len jeden pozmeňujúci resp. doplňujúci návrh predložený pánom poslancom Harmom a pánom poslancom Bajanom. Tento pozmeňujúci návrh je do časti D, v ktorej sa žiada vláda doplniť bod 5 v znení - citujem: "Žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

a/ predložiť do 30. augusta 1993 stanovisko k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1992,

b/ preskúmať prekročenie výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky za rok 1992 a

predložiť o tom správu Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky do 30. augusta 1993.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?

Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec J. Kožnár;

Ďalej si dovoľujem oznámiť, že si osvojujem pozmeňujúci návrh zo stanoviska pána ministra financií týkajúci sa časti D uznesenia, bodu 2, kde je dikcia "predložiť na 20. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh opatrení na zamedzenie zhoršovania čistej pozície vládneho sektoru u bánk". Navrhujem zmeniť tento termín a namiesto 20. schôdze uviesť 21. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že uvedený pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec J. Košnár;

Pán predsedajúci, to sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Zostáva hlasovať o návrhu uznesenia k tlači 168 ako celku.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Opakujem upozornenie pána spoločného spravodajcu, že hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorý je uvedený v spoločnej správe s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli schválené.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 100 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia?

Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1992. /Potlesk. /

Ďakujem spoločnému spravodajcovi.

Siedmym bodom programu je

Informácia o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992.

Informáciu ste dostali ako tlač číslo 241.

Prosím pána poslanca Mariána Vrabca, aby nás oboznámil s výsledkom prerokovania informácie v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec M. Vrabec;

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

predložená informácia obsahuje dôvody predloženia výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992. Informácia je spracovaná podľa registrácie politických strán a politických hnutí na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky za rok 1992.

Listom predsedu Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 22. marca 1993 boli strany a hnutia požiadané, aby správy spracovali podľa priloženého vzoru. Ide o ukazovatele, ktoré vyplývajú z § 18 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach. Ako je vidieť z prílohy číslo 7, sú tam tiež uvedené okrem iného napríklad dary. Z predložených správ sa u darov, ktoré prevyšujú hodnotu 10 tisíc Kčs, nedá jednoznačne posúdiť, či ide o darcov ako fyzické alebo právnické osoby, ako to vyplýva z § 18 ods. 2 body a/ až c/ a ods. 3 zákona číslo 424/1991 Zb. Ani z tohto, ani z iného zákona o politických stranách a politických hnutiach nevyplýva povinnosť hodnotiť uvedené správy. Preto takéto hodnotenie nie je predmetom predloženej informácie.

Ako som povedal, podľa tohto zákona strany a hnutia majú povinnosť: iba predložiť: výročné finančné správy. Preto predložená informácia má tiež iba takýto charakter. Na správnosť náplne finančnej správy je oprávnený iba orgán príslušnej strany. Z predložených správ tiež vyplýva, že niektoré politické strany a politické hnutia neoznamujú dôsledne zmeny adries svojho šidla Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Z piatich organizácii boli listy vrátené. Nenašiel sa adresát.

Pre úplnosť Ministerstvo financií Slovenskej republiky správu doplnilo o prílohu číslo 6, kde je uvedené zúčtovanie výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa za politické strany, politické hnutia a občianske združenia za rok 1992. Správa pre úplnosť obsahuje v prílohe číslo 1 zoznam politických strán a politických hnutí, ktoré mali predložiť výročnú finančnú správu. V tomto zozname je uvedená aj Občianska demokratická únia, ktorá síce zanikla 6. novembra 1992, ale nie je ešte jej prípad majetkovo vysporiadaný. Ďalšia príloha číslo 2 obsahuje zoznam politických strán a politických hnutí, ktoré predložili výročnú finančnú správu. Príloha číslo 3 obsahuje zoznam strán a hnutí, ktorým pošta nemohla doručiť list predsedu Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky pravdepodobne v dôsledku zmeny ich adresy, ktorú neohlásili na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V prílohe číslo 4 je zoznam politických strán a politických hnutí, ktoré nepredložili výročnú finančnú správu. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 47/1993 Z. z. voči tým politickým stranám, ktoré výročnú finančnú správu nepredložia, nestanovuje žiadne sankcie. S týmto by sme sa nemali uspokojiť, ale navrhnúť príslušné opatrenia. Príloha číslo 7 obsahuje prehľad o majetku, príjmoch, výdavkoch a daroch politických strán a politických hnutí za rok 1992. Politické strany a politické hnutia, ktoré správy predložili, nie sú uvedené v tejto prílohe číslo 7, ak nevykázali v predložených správach žiaden majetok ani záväzky, v roku 1992 nemali ani príjmy a výdavky.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedenú informáciu na svojej 22. schôdzi 12. mája tohoto roku. V prijatom uznesení odporučil kodifikovať predpisy o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach. Návrh treba podporiť, lebo ako ukazujú predložené výročné finančné správy politických strán a politických hnutí, jednou z príčin neúplných správ môžu byť práve uvedené zákony, ktoré jednotlivo riešia príslušnú problematiku strán a hnutí. Jeden zákon rieši napríklad príspevok zo štátneho rozpočtu, iný povinnosť predkladať výročné finančné správy. Okrem toho sa navrhuje úprava niektorých ustanovení zákonov tak, že by strany a hnutia predkladali správy do 15. februára Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Ak si túto povinnosť strany a hnutia nesplnia, v danom roku im nebude vyplatený štátny príspevok ani poskytnutá úhrada volebných nákladov a návratná finančná pomoc.

Na základe vysporiadania týchto povinnosti zo strán a hnutí by súhrnnú správu Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky. Súčasne by sa malo rozhodnúť, aby za rok 1993 bola schválená nová účtová osnova, alebo potvrdiť osnovu bývalého Federálneho ministerstva financií číslo 2051/1992 z 13. 10. 1992 a platnosť finančných účtov v účtovníctve politických strán, občianskych združení a nezárobkových organizácii od roku 1993 tak, aby vykazované položky jednotlivých politických strán a politických hnutí boli Národnou radou Slovenskej republiky kontrolovateľné cez jednotlivé položky podľa jednotlivých účtov, vrátane spôsobu úhrady výdavkov spojených s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky.

Uvedenú informáciu prerokovalo aj Politické grémium Národnej rady Slovenskej republiky a odporučilo ju prerokovať na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. K informácii je predložený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. V uvedenom návrhu sa žiada vláda Slovenskej republiky, aby prehodnotila uplatňovanie zákonov, ktoré sa týkajú politických strán a politických hnutí. Uvedená požiadavka vzhľadom na to, 60 som povedal, je opodstatnená. Súčasne odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uznesenie Národnej rady, ktoré je priložené.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby zaujal miesto pre spoločných spravodajcov.

Má niekto otázky, pripomienky, alebo sa chce k informácii vyjadriť?

Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka;

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci,

keďže v predloženej správe sa konštatuje, že nie všetky politické strany splnili všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona o politických stranách, a to isté konštatoval aj spoločný spravodajca vo veci darov politickým stranám, kde ich § 18 zaväzuje, že ak hodnota daru prevyšuje 10 000 korún, alebo súčet hodnôt darov od jedného darcu za jeden rok sumu 50 000 korún, musí sa uviesť meno, priezvisko a bydlisko darcu, ak je darcom právnická osoba, jej názov

a sídlo, a toto nebolo naplnené. Mám preto jednu otázku a návrh do uznesenia. Ktoré politické strany pri predkladaní svojej výročnej finančnej správy za rok 1992 tieto náležitosti nesplnili? A navrhujem do uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky zriadila parlamentnú komisiu zloženú zo zástupcov všetkých parlamentných strán, ktorá má právo nahliadnuť do účtovnej dokumentácie a vykonať jej kontrolu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokež;

Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Hlási sa ešte niekto ďalší? Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Banán;

Chcel by som kolegu Brocku upozorniť, že už máme inštitúciu, ktorá kontroluje použitie štátnych prostriedkov, a to je Najvyšší kontrolný úrad. Takže zriaďovať ďalšiu parlamentnú komisiu, ktorá by šetrila ďalšie prostriedky, myslím si, nie je účelné.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

Poslanec M. Vrabec;

Bol predložený len jeden pozmeňovací návrh. Ak som si ho dobre zaznamenal, pokúsim sa ho prečítať.

"Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje parlamentnú komisiu zloženú zo všetkých parlamentných strán, ktorá má

právo nahliadnuť do účtovnej dokumentácie a vykonať jej kontrolu. 11

Poslanec J. Brocka:

Ak dovolíte, v rozprave som položil ešte otázku, ktoré politické strany nesplnili túto podmienku alebo povinnosť zo zákona, ktorá je v § 18 tohto zákona.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, aby som tomu správne rozumel, tá parlamentná komisia má právo kontrolovať len tie politické strany, ktoré si nesplňujú zo zákona túto povinnosť, o ktorej sme hovorili, alebo všetky politické strany?

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;

Pán predsedajúci, v prvom rade si myslím, že zákon hovorí, že politické strany sú povinné oznámiť darcov v tom zmysle, ako to povedal poslanec Brocka. V prvom rade treba konštatovať, že toto niektoré politické strany nesplnili. Teraz neviem, či táto komisia má svoje opodstatnenie. Najprv treba splniť literu zákona. Aby som bol konkrétny - HZDS nepovedalo, odkial má peniaze, teda od ktorých darcov má hodnotu 20 miliónov korún. /Súm v sále. / Nie, že čo mňa je do toho, ale to hovorí zákon. KDH dalo všetko, vyúčtovali sme každý zvonček. /Smiech v sále. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím ešte raz pána poslanca Brocku, aby spresnil, či táto komisia má právo vstupovať do

účtovných kníh každej politickej strany, alebo len tých, ktoré si nesplnili povinnosť, o ktorej sa tu hovorilo.

Poslanec J. Brocka;

Pán predsedajúci, všetky politické strany sú povinné predkladať výročnú finančnú správu. Čiže táto komisia má právo nahliadať do týchto výročných finančných správ.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec M. Vrabec;

Keďže pozmeňovací návrh nebol prijatý, zostáva nám hlasovať o návrhu uznesenia ako celku. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 89 poslancov. Kto je za uvedený návrh uznesenia? Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1992.

ôsmym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej radv Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 233 a a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 233a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth;

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

zmena v štátoprávnom usporiadaní, presun niektorých úloh zo zrušených štátnych notárstiev na súdy, ako aj vecné zmeny súvisiacich hmotnoprávnych predpisov boli dôvodmi, pre ktoré sa pristúpilo k novelizácii zákona upravujúceho vyberanie a vyrubovanie súdnych poplatkov. Predložený vládny návrh zákona sa vypracoval v úzkej súčinnosti s Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré v konečnom dôsledku v justičnej praxi realizuje naplnenie ustanovenia tohto zákona resp. jeho prílohy.

Pri vypracovaní novely tohto zákona sa prihliadalo predovšetkým na to, aby súdne poplatky nebránili a neobmedzovali právo fyzických a právnických osôb na podávanie návrhov na súdnu ochranu, preto i napriek snahám na dvojnásobné zvýšenie základnej sadzby súdneho poplatku v návrhu na začatie konania sa ponechala bez zmeny doterajšia sadzba 4 %. Taktiež v záujme ochrany poplatníka sa pri niektorých sadzbách určila aj maximálna horná hranica poplatku, ktorú môže súd v konkrétnom spore vybrať. V návrhu sa naďalej ponechali doterajšie vecné a osobné oslobodenia od súdnych poplatkov a navyše sa ešte rozšírili o ďalšie oslobodenie v súvislosti s uplatnením reštitučných nárokov na súde. Do sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona, sa zaradili aj niektoré nové spoplatňované konania a úkony nadväzne na rozšírenie okruhu činnosti súdov. Ide prevažne o úkony a konania, ktoré vykonávali štátne notárstva a Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Odborná i časová náročnosť niektorých súdnych konaní si vyžiadala prehodnotenie doterajších sadzieb poplatkov. Tak tomu bolo pri návrhoch na obnovu konania z 500 na 1000 korún a na prvý zápis a výmaz akciovej spoločnosti do obchodného registra z 3 000 na 10 000 korún. Zvyšujúce sa vecné náklady súdov, orgánov štátnej správy, súdov a prokuratúry boli tiež dôvodom primeranej úpravy niektorých úkonových poplatkov. Neupravili sa sadzby poplatkov za tie úkony, ktoré sú najbežnejšie a majú bezprostredný vzťah k občanom, napríklad za overenie podpisov, za overenie odpisov, listín, za spísanie návrhov na súd a ďalšie.

Predložený vládny návrh novely zákona o súdnych poplatkoch je upravený v súlade so stanoviskom vlády Slovenskej

republiky a akceptujú sa aj legislatívno-technické pripomienky výborov Národnej rady. Odporúčam s predloženým vládnym návrhom novelizácie zákona o súdnych poplatkoch súhlasiť.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi Tóthovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Štefana Kuriščáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec š. Kurisčák;

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vážení páni ministri,

dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu troch výborov, ktorým bol pridelený tento vládny návrh zákona, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Tento návrh zákona bol pridelený uznesením zo 7. júna 1993 číslo 361 na prerokovanie do 16. júna 1993. Ústavnoprávny výbor prerokoval tento vládny návrh zákona v lehote, národohospodársky a rozpočtový výbor prerokoval vládny návrh zákona dňa

17. júna a výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť

18. júna 1993.

Všetky tri výbory s návrhom zákona súhlasili a navrhli prijať tri pripomienky, ktoré máte v spoločnej správe, a to

k bodom 19, 24 a k bodu 5 návrhu prílohy zákona. Tieto by som navrhoval, aby ste ich po rozprave odsúhlasili.

Uvedený návrh rešpektuje zrušenie štátnych notárstiev, čím prešli ich právomoci na súdy, rozšíril sa počet spoplatňovaných úkonov na súdoch. Doplnenie sadzobníka si vyžiadala aj zmena štátoprávneho usporiadania, keď na jednej strane badať určité zvýšenie sadzieb poplatkov za súdne úkony, na druhej strane novela zahŕňa zmenu v ustanovení o oslobodení od poplatkov a pripúšťa možnosť ich spätného vrátenia. Súčasná zmena musí rešpektovať zvyšujúce sa náklady na materiálne potreby, poštovné, energiu a ostatné zvyšujúce sa náklady súdneho konania.

Navrhujem, aby sme prikročili k rozprave a aby sme tento návrh zákona odsúhlasili.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem spoločnému spravodajcovi.

Otváram rozpravu o ôsmom bode programu. Zatiaľ nemám žiadneho písomne prihláseného. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Fogaš.

Poslanec C. Fogaš!

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené pani ministerky, pán minister,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

predložený návrh zákona je zasa jeden z tých, ktorými

meníme príliš čerstvú právnu normu. Právna úprava obsiahnutá v zákone číslo 71 z roku 1992 Zb. o súdnych poplatkoch je sotva rok stará. Podmienky pre uplatňovanie tohto právneho predpisu sa nezmenili a z dôvodovej správy ani nevyplýva, že by sa zmenili. Napriek tomu sa predkladá návrh zákona, ktorým sa majú zvýšiť niektoré základné poplatky. Pán minister uviedol, že sa nezvýšila základná sadzba, že tie 4 % zostali zachované a že sa zvyšujú iba niektoré poplatky, ktoré súvisia s uplatňovaním nárokov trebárs v obchodno-právnych veciach. Domnievam sa, že aj toto zvýšenie môže znamenať istým spôsobom ohrozenie reálnej možnosti uplatňovať právo na súde a bude podporovať tie negatívne zjavy, ktoré sa už v našej spoločnosti objavili. Mám na mysli najmä snahy niektorých subjektov riešiť svoje spory svojpomocou.

Čísla, ktoré nám boli predložené, pokiaľ išlo o výdavky na súdnictvo v súvislosti s prerokúvaním správy, ktorú sme nazvali "Koncepcia rozvoja súdnictva", hovorili o tom, že plánované výdavky na súdnictvo sú 430 miliónov a vo výbore sme sa dozvedeli to, čo v pléne neodznelo, že celkový príjem vysoko prevyšuje túto sumu. Podľa našich informácií zhruba 18 miliónov predstavuje príjem za tzv. paušál, pokiaľ ide o trestné konanie, a ďalšie príjmy, ktoré sú napríklad z kolkov, z poplatkov na začatie konania atď. predstavujú sumu okolo 800 miliónov. Pýtam sa preto, aký dôvod máme v súčasnom období na zvýšenie poplatkov, ak čísla, ktoré boli uvedené pani ministerkou i štátnym tajomníkom u nás vo výbore, sú pravdivé, čo nás vedie k tomu, aby sme v súčasnom období upravovali súdne poplatky. Ak pán minister tvrdí, že sa dokonca rozširuje osobné alebo vecné oslobodenie, tak dovoľujem si povedať, že v roku 1992 sme okruh týchto vecí znížili. Takže teraz netvrďme, že pridaním jedného odseku sa rozsah oslobodenia rozširuje. Nebude to ani na úrovni oslobodenia z minulého obdobia.

Domnievam sa, že ak tieto čísla sú pravdivé, nechápem prečo v položke 12 suma 500 korún sa má nahradiť 1 000 korunami. Pripomínam tie prípady, kde ide o viac ako stopercentné zvýšenie. Môžeme to rovnako povedať o položke 14, kde za slovami najmenej 200 Sk sa dopĺňa najviac 50 tisíc Sk. To ohraničenie je síce sympatické, ale v skutočnosti znamená zvýšenie. Takisto v položke 16-a mohol by som ich takto vymenovať. Teda by som prosil, aby sa reálne urobil ekonomický rozbor a povedalo sa nám, aké sú čísla, pokiaľ ide o príjmy a výdavky. A rád by som pri tejto príležitosti podčiarkol, že súdnictvo nemôže byť a nesmie byť postavené na princípe akéhosi samofinancovania, pretože ide o jeden zo základných princípov fungovania demokratického charakteru štátu.

V súčasnom období sú celoeurópsky diskutované tri veci, a to prehľadností civilného procesu, jeho univerzálnosť a dostupnosť. Ak pôjdeme - a teraz sa o to pokúšame - cestou zvyšovania súdnych poplatkov, obávam sa, že prejednanie veci na súde sa stane pre niektorých jednoducho nedostupným, budú si pomáhať svojpomocou. Príklady tu už boli, vrátane Všeobecnej úverovej banky, vrátane rôznych únosov, ktoré sa teraz objavili, vrátane bitiek, ktoré sa v Bratislave objavili, len preto, aby sa zaplatili dlhy alebo vrátilo to, čo sa požičalo. Obávam sa, že touto cestou nemožno ísť, a aj keby sa rozpočet dostával do úzkych, štát má jednu zo základných funkcii, a to je právna ochrana, a tú musí plniť. Preto tento návrh nepodporím.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Hlási sa niekto ďalší? Pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi iba niekoľko pripomienok resp. poznámok k prerokovávanému návrhu zákona. Všetci dobre vieme, že právo na súdnu ochranu je jedným zo základných ústavných práv, ktoré je garantované aj novou Ústavou Slovenskej republiky, ktorú sme prijali len na jeseň roku 1992. Už v súvislosti s návrhmi na zvyšovanie platov sudcov sa začali objavovať názory, že môžeme zvýšiť platy sudcom, ale iba za podmienky, že zabezpečíme nejaký iný príjem do štátneho rozpočtu. Možno niekto teraz bude namietať, že návrh zákona, ktorý navrhuje zvýšiť súdne poplatky, nemá s takýmito názormi nič spoločné. Mňa však osobne prekvapuje, že aj v samotnej dôvodovej správe sa vo všeobecnej časti konštatuje, že navrhované zmeny zákona reagujú tiež na zvyšujúce sa náklady súdnictva, najmä v dôsledku rastu cien materiálnych potrieb, poštovného, energie, atď. Slovíčko "najmä" evokuje aj iný výklad dôvodov, ktoré viedli predkladateľov k navrhovaniu a predloženiu tohto návrhu zákona. V žiadnom prípade nie je možné spájať ústavné právo na súdnu ochranu s povinnosťou štátu vytvárať súdnictvu všetky primerané podmienky na to, aby súdnictvo mohlo riadne fungovať a predstavovať reálnu súdnu moc v štáte. Z toho dôvodu sa pripájam k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fogaš, a osobne tiež tento návrh nebudem podporovať.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Hlási sa niekto ďalší? /Nikto. /

Ak nie, vyhlasujem rozpravu o ôsmom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán minister Tóth?

Minister financií SR J. Tóth;

Je ťažko polemizovať: s návrhmi, ktoré tu predniesli dvaja renomovaní právnici. Hovorím to celkom vážne, pretože rozbor, ktorý chce odo mňa pán Fogaš, by minister financií alebo aj jeho široký aparát, pokiaľ takýto je, mohol ťažko dnes, za 5 minút urobiť. Vychádzam z dvoch hľadísk. Skutočne, zmenou daňovej sústavy, zmenou niektorých princípov, dochádza k zvýšeniu nákladov. Keď sa zvýšia tieto poplatky, neohrozuje sa tým možnosť občana, aby sa domáhal svojho práva na súde. Treba si však uvedomiť, že v období pred nami sme mali veľa vecí zadarmo. A veci zadarmo alebo keď sú valmi lacné, stávajú sa takými, že každý si povie, keď má nejaký problém, predsa štát je tu na to, aby môj problém okamžite riešil. Nikto nezväzuje rozsah nákladov, ktoré sú s výkonom tohoto práva, ktoré má občan, štát, teda všetci spoluobčania.

Odmietam ten názor, že Všeobecná úverová banka alebo niektoré iné inštitúcie si vymáhajú svoje náležitosti nie súdnymi cestami preto, že sú vysoké poplatky, ale vymáhajú si ich preto, že sme nevenovali možno dostatočnú pozornosť zmenám, ku ktorým v tejto praxi dochádza v celej spoločnosti. Ak sme celú spoločnosť postavili na právny základ, treba bezpodmienečne a veľmi rýchle zvyšovať počet pracovníkov tých inštitúcií, ktoré budú chrániť práva občana. Po druhé treba, aby občan, organizácie, právny subjekt zvážili, či nie je možné ich spor riešiť dohodou, či to nebude lacnejšie, ľudskejšie ako automaticky všetky spory prenášať podľa starých známych zvyklostí, keď ešte neboli de facto súdy, ale sa to robilo cez štátnu arbitráž, cez súdne orgány. Nemyslím si, že cesta znižovania súdnych poplatkov alebo

ich ponechanie na tejto úrovni pri raste cien, aký existuje, by upevňovala vážnosť súdov. A už si vôbec nemyslím, že by občanovi, ktorého sa to minimálne týka, mohla spôsobiť vážnejšie ťažkosti. Preto odporúčam, aby ste, vážené dámy a vážení páni, tento návrh zákona tak, ako je predložený, schválili.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

Poslanec £. Fogaš;

Nedá mi nepovedať dve krátke poznámky, pretože nie je pravda, že sme mali súdnictvo zadarmo, v minulosti nebolo zadarmo, ani nebude zadarmo, otázkou je primeranosť. Ak dnes rokujeme o našej možnosti začleniť sa do európskych štruktúr a nebudeme rešpektovať to základné, teda zabezpečenie súdnej ochrany všade tam, kde dohoda nie je možná, dostaneme sa do tej polohy istého tlaku Európy, ako sme sa dostali v súvislosti s prerokúvaním návrhu týkajúceho sa národnostných menšín. Prosím, aby sme to brali do úvahy.

Nikto dnes nejde na súd, pokiaľ nemusí. Fakt je, a vy to, pán minister, veľmi dobre viete, že mnohé záväzkovoprávne vzťahy sa neriešia, nefungujú, neplatí sa. Subjekt nemá inú šancu, než sa obrátiť na súd, inak sa jeho právo môže premlčať, pripadne prekludovať, podľa toho, o aký nárok ide. Nesúhlasím s vami, prepáčte, že to takto otvorene musím povedať, že sa to nedotkne občana, lebo napríklad položka 24a - tam ide napríklad o vyhotovenie úradných osvedčení o skutočnostiach známych zo súdnych spisov - sa bude spravidla dotýkať občanov, vrátane tých, ktorí majú byť rehabilitovaní a ktorí si úradné osvedčenie v prípadoch, kde nebolo priamo oslobodené, musia takto vypýtať. Za vyhotovenie

a vydanie výpisu z obchodného registra, za každú stranu sa chce navrhnúť 100 Sk, čo je neprimeraná suma.

Takisto v položkách 25, 26, kde sa novela bude týkať občanov, a nepochybne celá položka 18a. Ak si dnes spočítame náklady, ktoré sa vynaložia na vedenie súdneho sporu v súvislosti s prejednaním dedičstva, ktoré je predpísané, ide o neúnosné výdavky. Pritom dedičské konanie je predpísané - povinné, aby sa konštituovali nové vlastnícke vzťahy po smrti poručiteľa. Vláda navrhuje ale poplatky, ktoré sú vyššie, než boli doteraz. Naviac, občan platí súdneho komisára, teda notára. Tak si, prosím, uvedomme, či to je alebo nie je nad únosnú mieru. Opakujem, odmietam tézu, že nárast nákladov na súdnictvo musí byť sprevádzané zdvihnutím hladiny poplatkov. Ak bude vyvážený rast reálnych miezd s nárastom životných nákladov, môžeme aj odvody do rozpočtu upraviť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Poslanec Š. Kuriščák;

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pristúpime teda k hlasovaniu. Poslanec Š. Kuriščák:

Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že z rozpravy nevzišli žiadne pozmeňujúce návrhy, odporúčam, aby sme hlasovali o troch pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to o bode 19, kde v § 9 ods. 7 slová "v platnej mene Šlovenskej republiky" sa odporúčajú nahradiť slovami Mv slovenskej mene". Navrhli to všetky tri výbory. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 78 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?

Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že uvedený pozmeňujúci návrh sme prijali. Poslanec S. Kuriščák;

Ďalší je bod 24. V tomto sa navrhuje slová "daňovému úradu príslušnému podľa bydliska /sídla poplatníka/" nahradiť slovami "daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu /sídla poplatníka/". Odporúčam prijať, navrhli to všetky tri výbory.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 77 poslancov.

Kto je za uvedenú zmenu?

Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

Poslanec Š. Kuriéčák:

Tretí pozmeňujúci návrh navrhli takisto všetky tri výbory - spresniť názov zákona v bode 5 prílohy zákona, a to, citujem: "číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch". To znamená, že vypadáva Nv znení neskorších predpisov". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za túto zmenu?

Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že aj túto zmenu sme odsúhlasili. Poslanec Š. Kuriščák;

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy, navrhujem, aby sme hlasovali o celom znení návrhu zákona a odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za predložený návrh zákona v znení odsúhlasených zmien a doplnkov?

Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 89/1993 Z. z.

Pán poslanec Bugár. Poslanec V. Bugár:

Pán predsedajúci,

je mi ľúto, ale musím žiadať vysvetlenie k výsledkom hlasovania o pôvodnom návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu Slovenskej republiky do Rady Európy. Bohužiaľ, tie výsledky sú skomolené. Viem, že počítač vypadol. Ale ako je možné, že poslanci, ktorí tu včera neboli, boli napríklad v Amerike, hlasovali za? Poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania, neboli prítomní. Bol by som rád, keby sme to vedeli nejako rozumne uzavrieť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, beriem váš protest, ale neviem vám odpovedať. Môžem jedine konštatovať, že musím požiadať, aby pracovníci okolo počítača sa k predmetnej problematike vyjadrili. Zatiaľ, ak dovolíte, budeme pokračovať.

Poslanec P. Brňák;

Vzhľadom na vystúpenie pána Bugára chcem uviesť, aspoň aby to bolo zaznamenané, že som v tejto súvislosti vykázaný ako neprítomný, ale som hlasoval za.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Ba-Jan;

Pán kolega Brňák, to by bolo v poriadku v prípade, že ste sa nezaprezentovali.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím pracovníkov okolo počítača, aby túto záležitosť preverili.

Deviatym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení zákona číslo 264/1992 Zb. a zákona číslo 267/1992 Zb. a zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 312/1992 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady číslo 492/1992 Zb.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide o pokračovanie v prerokovaní vládneho návrhu zákona z 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle uznesenia číslo 207 z 26. apríla tohto roku, v ktorom Národná rada žiadala o stanovisko k pozmeňujúcim návrhom poslancov Viery Danielovej a Františka Javorského s tým, že po doručení stanoviska vlády vládny návrh zákona prerokujú všetky výbory.

Spoločnú správu výborov ako tlač číslo 196a a 196b máte rozdanú.

O stanovisku vlády Slovenskej republiky k pozmeňujúcim návrhom poslancov podaným na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bude informovať minister financií Slovenskej republiky Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth;

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

vládny návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o mimosúdnych rehabilitáciách a zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. obsahuje najmä čiastočné rozšírenie okruhu reštitúcií na prípady, keď oprávnené osoby odkúpili od štátu nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát na základe právnych skutočností uvedených v zákone. Podľa návrhu novely umožňuje sa vrátenie kúpnej ceny v hotovosti vo výške 10 000 korún a zvyšok v cenných papieroch, ktoré nemajú povahu štátnych dlhopisov. Predložený návrh tiež spresňuje zákonnú úpravu odškodňovania kňazov a rehoľníkov podľa zákona číslo 267/1992 Zb., ktorým sa novelizoval zákon číslo 87/1991 Zb. určením maximálnej výšky odškodnenia. Súčasne predložený návrh novely zákona číslo 87/1991 Zb. v znení neskorších predpisov upresňuje a doplňuje niektoré špeciálne

lehoty na uplatnenie nárokov na priznanie finančnej náhrady. Aplikačná prax si tiež vyžiadala spresnenie niektorých ustanovení zákona číslo 319/1991 Zb., na základe ktorých sa rozšíri povinnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky vydať cenné papiere aj vtedy, keď o nároku na ich vydanie rozhodne iný ústredný orgán štátnej správy ako Ministerstvo financií Slovenskej republiky, a to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ostatné navrhované zmeny znenia zákona číslo 319/1991 Zb. v znení neskorších predpisov iba spresňujú jeho doterajšie znenie. Ich účelom je odstrániť problém pri jeho výklade a aplikácii.

Vážené dámy, vážení páni,

vládny návrh novely zákona bol už predmetom rokovania Národnej rady 26. 4. 1993. Vtedy ste prijali uznesenie číslo 207 a požiadali ste vládu Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska k pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Danielovej a pána poslanca Javorského. Vláda Slovenskej republiky dňa 8. 6. 1993 sa zaoberala pozmeňujúcimi návrhmi poslancov a ich dopadmi na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že dopad podľa kvalifikovaného odhadu predstavuje 80 miliónov korún, vláda vyjadrila nesúhlas s predmetným návrhom.

Vážené dámy, vážení páni,

vzhľadom na stanovisko vlády Slovenskej republiky odporúčam prijať vládny návrh novely zákona bez pozmeňujúcich návrhov pánov poslancov Danielovej a Javorského.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Eduarda Báránya, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec E. Bárány;

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte, aby som sa tak, ako vyplynulo z nášho uznesenia aj spoločnej správy, nezaoberal už prerokúvaním vládneho návrhu zákona, ale len pripomienkami kolegov poslancov vo výboroch.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. apríla 1993 číslo 192 prerušila prerokúvanie návrhu zákona, ktorým sa v tejto chvíli zaoberáme. Týmto uznesením Národnej rady bol návrh zákona pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 256 vydaného k prideleniu uvedeného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky zostáva ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Národná rada v nadväznosti na uznesenie z 21. apríla 1993 číslo 192 a na základe odporúčania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 26. apríla 1993 číslo 207 požiadala vládu Slovenskej republiky o stanovisko k pozmeňovacím návrhom. Ich obsah sme si práve vypočuli.

Určené výbory Národnej rady, okrem Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, opätovne prerokovali predložený vládny návrh zákona spolu

s pozmeňujúcimi návrhmi prednesenými poslancami. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 23. apríla 1993 odporúčal Národnej rade takisto požiadať vládu o stanovisko k predmetným pozmeňujúcim návrhom a ďalej odporúčal prerušiť prerokovanie návrhu zákona do doručenia stanoviska vlády. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru neprijal vlastné uznesenie o výsledku prerokúvania. Výbor Národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s predloženým vládnym návrhom. Odporúčajú ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovili súhlas s predloženým vládnym návrhom a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Danielovej a pána poslanca Javorského. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho s tým, že odporúča Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu o predloženie a porovnanie nárokov na zmiernenie krívd a odškodnenie účastníkov protifašistického odboja podľa zákona číslo 255/1946 Zb. a oprávnených osôb podľa zákona číslo 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii a zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii v znení neskorších zmien a doplnkov. Ďalej o vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa zjednotia nároky na zmiernenie krívd a odškodnenie oprávnených osôb podľa zákona číslo 255/1946 Zb. o účastníkoch protifašistického odboja a oprávnených osôb podľa rehabilitačných zákonov.

Dovolil by som si, vážené dámy, vážení páni, čiastočne sa možno aj opakovať z minulej schôdze. Oproti minulej schôdzi máme naviac informácie o predpokladaných finančných

nárokoch spojených s realizáciou návrhov našich kolegov. Je pochopiteľné, najmä keď sa k tejto veci vyjadruje minister financií, že v súvislosti s povinnosťami svojho úradu odporúča takýto návrh neschváliť. Bol by zlým ministrom financií, keby konal ináč. Dovolím si však dotknúť sa aj ďalšej roviny problémov, najprv legislatívno-technickej roviny.

Podľa veľmi kvalitne spracovaného stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky návrhy kolegov poslancov nevyhovujú po legislatívno-technickej stránke. V prípade, že by bola otvorená ešte k tejto veci rozprava, v čo dúfam, by som si ich dovolil požiadať, aby pripadne svoje návrhy legislatívno-technicky vylepšili a uviedli do stavu, ktorý by ich robil schváliteľnými, lebo teraz bez ohľadu na finančné nároky a na pripadnú spravodlivosť alebo nespravodlivosť ich návrhov v tej legislatívno-technickej podobe, v akej boli predložené, nie sú akceptovateľné.

Ak by boli tieto návrhy legislatívno-technicky upravené, viem, že kolegovia poslanci úpravy pripravené majú, pokiaľ ide o návrh pani kolegyne Danielovej, nechávam, ako som aj minule povedal, na zváženie svedomia každého poslanca ako sa rozhodne. Z jednoduchého dôvodu. Dobrodenie tohto jej návrhu by sa vzťahovalo ako na osoby, ktoré si ho nesporne zaslúžia, lebo boli neprávom postihnuté, tak aj na osoby, ktoré síce neboli možno postihnuté spôsobom, aký sa v právnom štáte vyžaduje, ale ak by sa aj bolo postupovalo v tej dobe podľa toho, ako sa má v právnom štáte postupovať, boli by bývali jednoznačne za svoje predchádzajúce skutky postihnuté. Čiže tu by sme mali dve skupiny, ktoré sú diametrálne odlišné a boli by účastné dobrodenia z jej návrhu. Preto sa mi zvlášť nepozdáva predstava, že by vlastne mali byť dané tieto osoby alebo jedna z týchto skupín na roveň účastníkov odboja.

Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Javorského, tam som aj minule odporúčal jeho akceptáciu. Možno uvažovať, či práve tento okruh osôb, ktorý je tam zvolený, je zvolený najvhodnejšie, či by nebolo vhodnejšie ísť podľa dedičskej postupnosti, kde je možná aj testamentárna postupnosť, ale pokiaľ viem, aj v iných obdobných právnych predpisoch sme sa rozhodli pre tento postup. Bez ohľadu na názor na rehabilitácie, myslím si, že v duchu zásady rovnosti by sme mali jeho návrh podporiť.

Toľko z mojej strany, pán predsedajúci. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne spoločnému spravodajcovi.

Otváram rozpravu o deviatom bode programu. Pán poslanec Fogaš.

Poslanec C. Fogaš;

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

vo svojom vystúpení chcem reagovať na to, čo tu zaznelo v súvislosti s dokumentom, ktorý máme predložený ako dodatok k informácii, kde sa vlastne traktuje stanovisko nášho legislatívneho odboru a dostali sme k dispozícii aj stanovisko vlády k obidvom predloženým návrhom - pani poslankyne Danielovej a pána poslanca Javorského.

Uvedomujem si, že v tejto chvíli asi ťažko môžeme preformulovať obidva návrhy do takej podoby, aby boli prijateľné

a súčasne aj polemizovať trebárs s pánom ministrom o výške nákladov, ktoré sú spojené s realizáciou týchto návrhov. Pokúsili sme sa jeden z tých nárokov spočítať a vyšlo nám to podstatne menej. Ale aby nevznikli tu konflikty, i po rokovaní s predstaviteľmi SANO si myslím, že ak tieto návrhy neprejdú - a zrejme z legislatívno-technického návrhu sú ťažko prijateľné, chcem vás informovať, že sme konzultovali spolu s predstaviteľmiSANO možný návrh novely zákona 319, ktorý zrejme v krátkej dobe bude v takej polohe, že obidve požiadavky budú predložené v podobe samostatnej novely zákona aj s ekonomickým zdôvodnením. Hovorím to preto, aby sme sa silou-mocou nesnažili prijať aj právne nečisté riedenie. Návrh novely už má podobu zásad a verím, že v krátkej dobe bude dopracovaný a bude môcť byť predložený.

A ešte jedna krátka poznámka. Pokiaľ ide o zaradenie predložených dvoch návrhov, je skutočne polemické, či sa majú vzťahovať plošne na zákon číslo 87 v znení noviel, a aj na zákon číslo 319 v znení noviel, či predsa len tam nejde o odlišné situácie. Pri mimosúdnych rehabilitáciách predsa len sa má na mysli situácia, v ktorej je možné celkom zreteľne postihnúť a vyčísliť nároky, kdežto pri rehabilitáciách podľa zákona číslo 319 vlastne nejde o klasickú rehabilitáciu, ale ide o nápravu krívd, ktoré boli spôsobené často aj bez súdneho rozhodnutia. Tento detail často jednoducho znemožňuje použiť rovnaký mechanizmus. Napriek tomu si myslím, že by sme mali hľadať riešenie, ktoré bude čo najbližšie práve v záujme zabezpečenia už spomínanej rovnosti. To sa týka i možného preplatenia prepravného pre istý okruh osôb, ale o tejto otázke tiež v súčasnom období diskutujeme.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Medzičasom mi boli doručené písomné prihlášky. Prihlásená je pani poslankyňa

Danielová, pán poslanec Čarnogurský a pán poslanec Javorský. Prosím pani poslankyňu Danielovú.

Poslankyňa V. Danielová;

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

ďakujem najprv pánu Fogašovi. Myslím, že jeho slová by mali byť v istom zmysle dobre chápané, ak budú mať skutočne aj ten výsledok. Napriek tomu svoje vystúpenie neodvolávam.

Chcela by som sa dotknúť skôr tak všeobecne vôbec celej problematiky rehabilitácií. Nepochybujem o tom, že od novembra 1989 bola na pôde slovenského parlamentu neraz vyjadrená politická vôľa rozísť sa s totalitnou minulosťou korunovaná okrem iného práve schválením zákonov, o novelách ktorých dnes rokujeme. Menej sa však hovorí o nedostatkoch všetkých postupne prijímaných noviel, ktoré, žiaľ, ohrozujú etickú hodnotu celého procesu rehabilitácii. Je totiž absurdné, aby zákony, ktoré majú rehabilitovať, kládli podmienky, ktoré ti, pre ktorých sú určené, jednoducho nemôžu splniť. Absurdné o to viac, keď si uvedomíme, že napríklad paragrafy týkajúce sa obeti normalizácie v sedemdesiatych rokoch nebolo potrebné novelizovať ani jediný raz. Postihnutí boli raz navždy rehabilitovaní a začlenení opäť do profesionálnopracovného života.

Pritom rozdiel medzi prenasledovaním v sedemdesiatych rokoch a perzekúciami v rokoch päťdesiatych je priepastný - dovolím si povedať. Takzvaní občania druhej kategórie žili nielen v profesionálnom, ale priamo v existenčnom ohrození. Nechcem sa tu bližšie dotýkať trebárs len "akcií B", dlho tabuizovaných, v rámci ktorých boli na Slovensku zo svojich

bytov vysťahovaní príslušníci 1 500 rodín. Išlo o bezúhonných občanov trestaných spôsobmi, ktoré právny poriadok nepozná. V tom je problém týchto rehabilitácii, dotknúť sa tohto merita veci, že boli odsudzovaní spôsobmi, ktoré trestný poriadok nepozná. Hádam si dnes ani nevieme predstaviť utrpenie rodín, ktoré sa museli rozdeliť, zveriť deti príbuzným, či dokonca dať deti do domovov. Vskutku eklatantný príklad porušovania ľudských práv v mene triednych záujmov. Tieto obete násilných vysťahovaní odškodnili vlastne až novely z minulého roku číslo 312 a 492 zákona číslo 319 o zmiernení majetkových a iných krívd.

Iný nedostatok konečne až teraz rieši predložená vládna novela - chýbajúce prepojenie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a Fondom národného majetku, pretože podľa doterajších legislatívnych úprav oprávnený žiadateľ sa nedočkal peňažnej náhrady ani vo forme cenných papierov, aj keď mu ju priznalo ministerstvo vnútra, keďže Fond národného majetku, ako je to v dôvodovej správe aj vysvetlené, mohol zabezpečiť vydanie cenných papierov iba pri priznaní ministerstvom financií.

V prípade obeti táborov nútených prác však naďalej ostáva nezmyselné podmieňovanie vyplácania odškodného preukazovaním dokladov o nariadení nanútenej práce rozhodnutím správneho orgánu. Je zrejmé, že väčšina postihnutých odškodnenie práve z tohto dôvodu nedostane, pretože potrebné doklady jednoducho nezíska, a to z prostého dôvodu - buď ich nikdy nikto nikomu ad personam nevydal, alebo boli v minulosti zničené ako nepotrebné. Pritom by stačilo, aby sa príslušné oddelenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obrátilo na archívy bývalých okresných národných výborov a vyžiadalo si zoznamy občanov, ktorí boli takto pridelení na nanútenú manuálnu prácu, a oslobodili od tejto povinnosti žiadateľov.

Záverom len toľko: V prípade obetí táborov nútených prác sa zákon číslo 87/1991 v znení noviel obmedzuje iba na žijúcich občanov a práve v tejto skupine rehabilitovaných ako jedinej úplne vylučuje dedičov. Žiaľ, zákon zabúda, že tragický osud týchto postihnutých dedili aj deti, ba aj detné deti. Z právneho hľadiska, ak aj to by sme v prvom rade mali brat do úvahy, by vymedzenie oprávnených osôb malo byť kompatibilné s vymedzením osôb v znení ostatných zákonov o mimosúdnych a súdnych rehabilitáciách. Mimochodom, len tak na okraj, v rozpravách na obranu návrhov na rehabilitáciu v parlamente často mlčia práve ti poslanci, ktorí po schválení príslušnej novely požiadajú o odškodnenie pre svojich príbuzných.

V tomto čase je teda práve na nás ako sa vyrovnáme s dedičstvom násilného porušovania ľudských a občianskych práv a slobôd. Pamätajme, že zákony musia vystihovať meritum veci. Zákon nemôže odškodňovať iba niektorých ľudí. Musí odčiniť krivdy. Je to naliehavé o to viac, že z postihnutých ostalo už veľmi málo. Z desaťtisicov tisíce, z tisícov stovky. Napríklad z 11 000 obeti táborov nútených prác odškodnenie žiada len 920 občanov. Tak málo ich prežilo. Aká je skutočná vôľa dôsledne uskutočňovať rehabilitáciu, keď z týchto 920 žiadateľov podmienky odškodnenia spĺňa len 304? Vo finančnom prepočte to činí 420 tisíc korún. Z pôvodne plánovanej sumy na celý rozsah rehabilitácií sa dodnes vyčerpali finančné prostriedky iba pre 8, 3 % pôvodného počtu postihnutých. Považovať teda na aprílovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložené pozmeňovacie návrhy poslancov na ďalší nárast výdavkov je z tohto hľadiska troška zavádzajúce.

Preto vás prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste podporili napriek tomu, čo tu bolo povedané, oba pozmeňujúce poslanecké návrhy, prípadne hlasovanie nezávisle jeden na druhom, teda pri osobitnom hlasovaní. Pokiaľ ide

konkrétne o môj návrh, tak ako žiadal aj pán spravodajca, predkladám ho na tejto schôdzi v dikcii podľa úpravy legislatívneho odboru Národnej rady, ktorú máte v informácii z legislatívneho odboru a ktorú môžem prečítať. V článku 2 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie - v § 2 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: "Oprávneným osobám uvedeným v odseku 2, ak boli v dĺžke aspoň troch mesiacov zaradení v táboroch, prislúcha s výnimkou nárokov v dôchodkovom zabezpečení rovnaký rozsah výhod ako účastníkom odboja. " A doterajší odsek 6 sa označí ako odsek 7.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni Danielovej. Pán poslanec Čarnogurský. Pripraví sa pán poslanec Javorský.

Kým sa ujme pán poslanec slova, dovolím si informovať na otázku, ktorú predniesol pán poslanec Bugár, že podľa záznamu tam došlo k tomu, že sa opakuje jedno meno niekoľkokrát. Tým došlo k posunu záznamu. Preto som nechal ešte preveriť záznam z televíznej kamery na monitor, ktorý sníma, aby ukázal čísla, ktoré sú tam uvedené zo včerajška. Potom budem o tom informovať.

Prosím, pán Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský;

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

samotný vládny návrh novely rehabilitačných zákonov,

ako je uvedený v tlači 196, vypĺňa medzeru v rehabilitačných zákonoch - pomerne malú medzeru, ale predsa len medzeru. Vypĺňa ju vhodným spôsobom a v súlade s právnym vedomím našej spoločnosti v tom zmysle, že túto skupinu občanov vyrovnáva vo svojich nárokoch s ostatnými občanmi, na ktorých sa vzťahujú rehabilitačné zákony. Konkrétne ide o skupinu občanov, ktorí niekedy v rámci nespravodlivých politických procesov boli postihnutí zhabaním majetku, potom neskôr, po návrate z väzenia, si tento svoj pôvodne odobratý majetok od štátu odkúpili a teraz majú na základe vládnej novely zákona nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú vtedy, niekedy pred rokmi alebo desaťročiami, zaplatili štátu vlastne za svoj majetok. Nazdávam sa, že je to novela, ktorá - opakujem - zodpovedá právnemu vedomiu o spravodlivosti našich občanov. Za klub poslancov KDH by som chcel povedať, že ju podporíme.

V súvislosti s dvoma doplňujúcimi návrhmi pani poslankyne Danielovej a pána poslanca Javorského k tomuto návrhu novely a k novele rehabilitačných zákonov sme narazili na historický, politický a predovšetkým morálny problém, s ktorým sme sa vlastne doteraz nestretli alebo nezaoberali sme sa s nim. Ten problém spočíva v tom, že občania Slovenska v moderných dejinách Slovenska boli vystavení dvom totalitným ideológiám - fašizmu a komunizmu a s týmito dvoma totalitnými ideológiami zápasili, alebo sa jednoducho ocitli medzi ich obetami. Nie som schopný v súčasnosti povedať nejaký historický, právny alebo filozofický rozbor rozdielnosti zápasov alebo obetí týchto dvoch skupín občanov - opakujem - zápasiacich proti fašizmu a zápasiacich proti komunizmu, vzhľadom na to, že obe kategórie obeti prebiehali v rôznych historických okolnostiach.

Rôznosť historických okolností zatiaľ nebola preskúmaná, nemáme výsledok takéhoto skúmania k dispozícii a môžeme tak trochu iba možno tápať, možno sa spoliehať na sumu vedomostí, ktorú máme. Ale oba návrhy poslancov poukázali na tento problém. Problém spočíva v tom, že vo svojich návrhoch vlastne navrhli vyrovnať určitú časť majetkových nárokov občanov spadajúcich pod rehabilitačné zákony s majetkovými nárokmi občanov spadajúcich pod zákon číslo 255 z roku 1946 o protifašistickom odboji. Tieto poslanecké návrhy a predovšetkým návrh poslanca Javorského nenavrhuje úplne vyrovnať nároky jednej i druhej kategórie, pretože napríklad poslanec Javorský navrhuje vyrovnať takpovediac jednorazové nároky poškodených spadajúcich pod rehabilitačné zákony s jednorazovými nárokmi poškodených spadajúcich pod zákon 255, ale navrhuje napríklad vyrovnať penzijné nároky.

Tým chcem povedať iba toľko, že aj v prípade prijatia týchto poslaneckých návrhov by neboli úplne vyrovnané majetkové nároky oboch skupín občanov. Ale ide o to, že keď obete zápasu proti komunizmu žiadajú vyrovnanie svojich majetkových nárokov s obeťami zápasu proti fašizmu, nie je možné zrejme len tak spakruky tieto nároky odmietnuť tak, ako to urobila vláda, v tomto prípade jednoducho poukázaním na to, že takéto vyrovnanie nárokov by stálo štátnu pokladnicu toľko a toľko miliónov alebo desiatok miliónov korún.

Mimochodom, tento problém sa opätovne objaví, predpokladám, že čoskoro, na niektorom z najbližších zasadnutí Národnej rady v súvislosti s predložením návrhu zákona o protikomunistickom odboji, ktorý je koncipovaný tak, aby išlo len o morálne uznanie účastníkov protikomunistického odboja a nie materiálne odškodnenie.

V tejto súvislosti chcem poukázať na uznesenie, ktoré prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a je uvedený v tejto spoločnej správe, kde výbor navrhuje bez ohľadu na vlastné rozhodnutie o vládnom návrhu zákona a poslaneckých návrhoch, aby Národná rada prijala uznesenie, kde

a/ požiada vládu o predloženie a porovnanie nárokov na zmiernenie krívd a odškodnenie účastníkov protifašistického odboja podľa zákona číslo 255/1946 Zb. a oprávnených osôb podľa zákona číslo 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii a zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii v znení neskorších zmien a doplnkov,

b/ o vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa zjednotia nároky na zmiernenie krívd a odškodnenie oprávnených osôb podľa zákona číslo 255/1946 Zb. o účastníkoch protifašistického odboja oprávnených osôb podľa rehabilitačných zákonov.

Mimochodom, chcel by som povedať, že toto uznesenie výbor pre životné prostredie prijal jednohlasne. Jednoducho bez toho, aby sme sa pustali do nejakých rozsiahlych historických porovnaní oboch skupín občanov, myslím poškodených podľa rehabilitačných zákonov a poškodených podľa zákona číslo 255, nazdávam sa, že treba poznať rozdiely v nárokoch, v materiálnych nárokoch oboch týchto skupín občanov. A toto uznesenie výboru pre životné prostredie poskytuje východisko pre poznanie týchto rozdielov.

Nazdávam sa, že následne tieto rozdiely by bolo potrebné nejakým spôsobom zrovnať, a to, samozrejme, aj v komunikácii s vládou, s ministerstvom financií, podľa toho, aké sú finančné možnosti štátu. Nechcem tu navrhovať žiadne nereálne alebo nerealistické návrhy.

Navrhujem preto, aby Národná rada bez ohľadu na to, ako rozhodne o vlastnom vládnom návrhu novely rehabilitačných zákonov a o poslaneckých návrhoch, prijala uznesenie podľa návrhu výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Domnievam sa, že toto uznesenie by bolo potrebné prijať tým viac, ak by poslanecké návrhy pani poslankyne Danielovej a pána poslanca Javorského boli teraz touto snemovňou zamietnuté. Prihováram sa preto, aby sme prijali uznesenie podľa návrhu výboru pre životné prostredie.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne, pán poslanec Čarnogurský. Slovo má pán poslanec Javorský z KDH.

Poslanec F. Javorský:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

vlastne aj mojim pričinením už druhýkrát prerokovávame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1991 Zb. a ďalšie zákony pojednávajúce o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd v oblasti mimosúdnych rehabilitácii. K môjmu návrhu, aj k návrhu kolegyne Danielovej sa vyslovila vláda Slovenskej republiky, jednotlivé výbory Národnej rady, ale aj niektorí poslanci v rozprave k tomuto návrhu na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pokladám za potrebné k niektorým stanoviskám a názorom vyjadriť sa skôr, než budeme rozhodovať o dodatku k návrhu zákona, ktorý som predložil.

Znova chcem pripomenúť, čo sleduje novonavrhovaný dodatok k vládnemu návrhu zákona. Chcem dosiahnuť, aby sa oprávneným osobám, ktoré boli v tábore nútených prác alebo v pracovnom útvare a už nežijú, poskytla ich dedičom finančná náhrada za dobu strávenú v tábore, čo podľa doterajšej právnej úpravy nie je možné už aj preto, že dovoľuje nejednoznačný výklad niektorých paragrafov zákona číslo 87/1991 Zb.

Z praxe vieme, že v rozhodovacom konaní sa nejednotné chápe termín "iná krivda", pod ktorý by sa vlastne riešenie tohoto dalo zasadiť, čo nedovoľuje potom uplatňovať si právne nároky aj dedičom oprávnených osôb.

Na 18. schôdzi Národnej rady bolo prerušené prerokovanie tohoto vládneho návrhu zákona do doručenia stanoviska vlády Slovenskej republiky. Ako z priloženého uznesenia vlády Slovenskej republiky je zrejmé, vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s pozmeňujúcim návrhom, a to z dôvodu značného dopadu na štátny rozpočet. Je pochopiteľné, že tento v súčasnosti taký závažný argument bol rozhodujúci aj pri vašich postojoch pri prerokúvaní tohoto pozmeňujúceho návrhu vo výboroch. Z uznesení jednotlivých výborov Národnej rady je tiež zrejmé, že jedine Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody okrem zaujatia kladného stanoviska k vládnemu návrhu odporúča Národnej rade požiadať vládu Slovenskej republiky a predloženie porovnateľných údajov nárokov na zmiernenie krívd a odškodnenie účastníkov protifašistického odboja a oprávnených osôb podľa zákonov o súdnej a mimosúdnej rehabilitácii. Pozoruhodná je aj obava vyjadrená pánom poslancom Fogašom, či prijatím takto doplnenej novely nebudú odškodené aj osoby zodpovedné za trestné činy v rokoch 1939 až 1945.

Dovoľte mi, aby som zaujal aspoň k týmto vyjadreniam vlastné stanovisko. Vláda vo svojom zamietavom stanovisku tvrdí - citujem: "Prijatím tohoto návrhu by dopad na štátny rozpočet v roku 1993 predstavoval podľa kvalifikovaného odhadu cca vo výške 30 miliónov Sk. " Žiaľ, musím konštatovať, že zástupcovia ministerstva financií pri prerokovávaní vo výbore ma svojím zdôvodňovaním nepresvedčili o kvalifikovanosti takéhoto výpočtu. Len si zopakujme, že podľa archívnych záznamov bolo v rokoch 1949-1952 nezákonne do táborov nútených prác zaradených asi 11 000 občanov Slovenskej republiky. Dosial len 920 z nich podalo žiadosť o odškodnenie

a 304 osôb bolo odškodnených celkovou sumou 420 000 Sk. Priemer na jednu osobu je 1 382 Sk. V prípade kladného vybavenia všetkých podaných žiadostí, čiže 920, pri použití tohoto priemeru by to robilo 1 274 440 Sk. A aj v prípade, že by svoje nároky uplatnilo 11 000 postihnutých osôb, jednorazové odškodnenie si bude vyžadovať len 15 202 000 Sk, teda nie 30 miliónov Sk, ako to uvádza vláda.

Aby sme si mohli urobiť úsudok o tom, aké požitky majú účastníci protifašistického odboja v porovnaní s nárokmi rehabilitovaných obeti komunistickej totality, uvádzam aspoň niektoré údaje. Účastníci protifašistického odboja alebo ich rodinní príslušníci, ktorí v zmysle zákona 255/1946 Zb. sú držiteľmi osvedčenia podľa tohoto zákona, majú určité výhody v oblasti sociálneho zabezpečenia, z ktorých uvediem aspoň tieto: majú výhodnejšiu výmeru starobného, invalidného a vdovského dôchodku, majú zvýhodnené služby sociálnej starostlivosti v oblasti kúpeľnej starostlivosti. Tak napríklad priemerná mesačná výška vyplácaného dôchodku účastníka odboja bola v roku 1980 1 330 korún, v roku 1985 1 572 korún a v roku 1990 1 990 korún. Priemerné mesačné zvýšenie za odboj v roku 1980 bolo 277 korún, v roku 1985 373 korún a v roku 1990 448 korún. Celková mesačná suma zvýšenia za odboj bola v roku 1980 15 910 049 korún, v roku 1985 22 783 545 korún a v roku 1990 26 835 648 korún. Celkové sumy vyplatené za tieto roky sú takéto: v roku 1980 bolo vyplatených 57 437 dôchodkov pre účastníkov odboja vo výške 190 920 580 korún, v roku 1985 62 165 dôchodkov vo výške 278 250 540 korún a v roku 1990 59 901 dôchodkov vo výške 322 027 776 korún. Okrem týchto pôžitkov bola každoročne na dávky a služby sociálnej starostlivosti vynaložená suma cca 5, 8 mil. korún.

Na základe uznesenia vlády Slovenskej socialistickej republiky číslo 165 z 21. 12. 1972 je od roku 1987 pre účastníkov odboja a ich manželky vyčlenených 992 poukazov na kúpeľnú liečbu a 880 do Liečebne SNP v Kunerade. Škoda, že ministerstvo financií pri svojich výpočtoch nárokov oprávnených osôb v zmysle tejto novely zákona sa nepozrelo aj na tieto údaje a neporovnalo ich s úhradami, ktoré zabezpečujú zákony o súdnej a mimosúdnej rehabilitácii postihnutým v bývalom režime. Treba však povedať, že odškodnenie osôb prenasledovaných fašizmom v porovnaní s odškodnením obetí komunizmu je neporovnateľne výhodnejšie v prospech tých prvých.

Tieto údaje som uviedol tiež preto, lebo si myslím, že by mohli byť podnetom pre súdy rozhodujúce o nárokoch rehabilitovaných a nakoniec aj pre ministerstvo financií na hľadanie rezerv v štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Všeobecne sa totiž hovorí o enormnom náraste účastníkov odboja po roku 1948, ale aj po roku 1972, a to aj v najvyšších orgánoch Zväzu protifašistických bojovníkov. Sú dôkazy o tom, že mnohí tzv. odbojári si svoje zásluhy vybojovali len dodatočne.

Tu by som chcel zareagovať aj na obavy pána poslanca Fogaša. Podľa zákonov o súdnej rehabilitácii súdy overujú a potvrdzujú oprávnenosť nárokov postihnutých osôb. Účasť v protifašistickom odboji sa však nemusela overovať na súde, ani potvrdzovať súdom. Tak sa stalo, že dokumentácia o účastníkoch odboja urobená Zväzom slovenských partizánov v rokoch 1946 a 1947 sa revidovala tzv. historicko-dokumentačnou komisiou zriadenou pri každom okresnom výbore komunistickej strany v roku 1948 a druhýkrát podobnými orgánmi po roku 1972. Pri týchto politických čistkách medzi odbojármi našli svoje uplatnenie rôzni dobrodruhovia a karieristi, ktorí neraz zneužívali údaje o odboji už nežijúcich odbojárov a mnohí do týchto dni užívajú všetky výhody, ktoré im plynú zo zákona číslo 255/1946.

Najhoršie obdobie pre zneváženie odboja a skutočných účastníkov odboja nastalo po roku 1972, kedy v rámci politickej normalizácie sa stavy členov Zväzu protifašistických bojovníkov namiesto vylúčených členov komunistickej strany doplňovali aj tak, že k overeniu účasti v odboji stačili podpisy dvoch svedkov či spolubojovníkov. Od tejto doby narástli počty účastníkov protifašistického odboja, ale aj nároky na štátny rozpočet. Podotýkam, že tieto poznatky som získal aj vlastným výskumom protifašistického odboja, kde často som natrafil na opis tých istých aktivít u dvoch i viacerých ludi.

To, že je to veľmi závažný ekonomický, právny i morálny problém, ukazuje aj prípad, ktorý bol oživený v poslednom období. Iste vám neušla správa, že v nedeľu 26. júna tohto roku sa konali v dobšinskom evanjelickom kostole spomienkové bohoslužby za obete povraždené 18. júna 1945 pri obci Moštenice v okrese Přerov. Z dostupných a čiastočne publikovaných údajov sa môžeme dozvedieť, že v spomínaný deň poručík Československej armády, predtým dôstojník Slovenskej armády Karol Pazúr nechal postrieľať 265 osôb nemeckej a slovenskej národnosti, medzi ktorými bolo 71 mužov, 120 žien a 74 detí. Za tento brutálny zločin bol menovaný odsúdený vojenským súdom v Bratislave 14. januára 1949 a Najvyšším súdom v Prahe na 20 rokov väzenia. Z tohoto trestu mu bolo 10 rokov odpustených a jeden rok mu bol amnestovaný.

Po výkone trestu sa postupne tento pán dostal do Zväzu protifašistických bojovníkov, až do jeho najvyšších orgánov. Stalo sa to na základe jeho žiadosti z 15. novembra 1975, ktorou si požiadal o osvedčenie podľa zákona 255 z roku 1946 Zb. Na základe odporúčania Krajskej správy ZNB, správy ŠtB v Banskej Bystrici zo dňa 27. 3. 1975 ho napokon aj ľudia s takouto minulosťou žijú z výhod, ktoré im nepatria už aj preto, že u nich nebolo zábran ani prekážok, aby sa o tieto výhody hlásili.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

tento prípad som uviedol zámerne preto, aby ste pochopili, že dôvody uvedené v stanovisku vlády na zamietnutie môjho návrhu sú neopodstatnené. Použitými argumentami som sledoval to, aby ste pochopili, že nároky oprávnených osôb a ich pozostalých príbuzných nekladú také finančné nároky na štátny rozpočet, ako to uvádza vláda vo svojom zamietavom stanovisku, že sú tu určité rezervy v získaní finančných prostriedkov hoci aj revíziou oprávnení poberania výhod niektorými osobami v zmysle zákona 255/1946 Zb. Napokon som upozornil na to, že pokiaľ u Zväzu protifašistických bojovníkov nerozhodoval súd o priznaní nárokov za odboj, tak v prípadoch súdnej rehabilitácie terajších oprávnených osôb je zneužitie týchto zákonov zaručované súdnym rozhodnutím o každom nároku.

V prípade, že by ste aj napriek tomu tento návrh nepodporili, chcem vás upozorniť ešte na jedno dôležité hľadisko, ktoré by sme mali mať na vedomí pri našom rozhodovaní. V Ústave Slovenskej republiky, ale aj v Listine základných ľudských práv a slobôd sa zdôrazňuje, že základné ľudské práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu. A v článku 36 Listiny základných ľudských práv a slobôd sa hovorí: "Každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. Toto by malo byť záväzné tak pre zákonodarný zbor, ako aj pre vládu, čo znamená, že nemôžeme uprieť oprávnený nárok jedným, keď bol priznaný iným v zmysle citovaných zákonov o protifašistickom odboji, súdnej a mimosúdnej rehabilitácii.

Napokon chcem povedať, že si osvojujem upravené znenie môjho návrhu legislatívou Národnej rady Slovenskej republiky

v znení, ktoré máme v dodatku k informáciám, ktoré, myslím si, nemusím ani čítať, ale prosím vás o jeho podporu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Javorskému. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Prosím, pán poslanec.

Poslanec I. Korbela:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

chcem sa ešte na chvíľku zastaviť pri základnom zákone číslo 87/1991 Zb., z ktorého vychádzajú ďalšie novely. Aplikácia tohto zákona počas uplynulých dvoch rokov od jeho účinnosti si vyžiadala opakovanú potrebu jeho novelizácie v záujme nápravy a zmiernenia krívd, ktoré pôvodné znenie zákona nezahrnovalo. Išlo predovšetkým o prípady zaradenia do táborov nútených prác a násilného vysťahovania z bytov. Poznatky z aplikácie zákona číslo 87/1991 Zb. i ostatných rehabilitačných a reštitučných právnych predpisov prijatých po 1. 1. 1990 ukazujú, že stále nie sú právne upravené nápravy prípadov majetkových a iných krívd spôsobených v rozhodnom období.

V dôvodovej správe k ustanovenie § 1 zákona číslo 87/1991 Zb. sa konštatovalo, že v rozhodnom období došlo zo strany štátu resp. organizácii k úkonom, ktorými boli porušené základné princípy demokratickej spoločnosti vytvorené v súlade s postulátmi Charty Organizácie Spojených národov, Všeobecnej deklarácie ľudských práv a nadväzujúcich medzinárodných paktov. Zo znenia zákona číslo 87/1991 Zb. - § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 atď. je zrejmé, že sa vzťahuje len na tie prípady, keď v rozhodnom období vec prešla na štát. Nevzťahuje sa teda aj na tie prípady, keď vec v rozhodnom období prešla na socialistickú organizáciu t. j. právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 6 tohto zákona. V tomto smere sa zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách odlišuje napríklad od zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, kde je upravené, že oprávneným osobám sa podľa tohto zákona vydá poľnohospodársky majetok, ktorý prešiel na štát alebo na iné právnické osoby v rozhodnom období.

V záujme spravodlivého a rovnakého prístupu k nápravám majetkových a iných krívd spôsobených v období od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990 javí sa potrebné v uvedenom smere zákon číslo 87/1991 Zb. doplniť. Tu by som mal určité pozmeňujúce návrhy, a to: v § 3 ods. 1 a ods. 2 doplniť "Oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu a na iné právnické osoby. " Tá istá úprava sa potom týka nasledovne aj § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2 atď. Keďže vládny návrh zákona, ktorý prerokúvame, v podstate otvoril účinnosť tohoto zákona o jeden rok, druhým pozmeňujúcim návrhom je: "Uplatnenie si nároku je lehota jedného roka odo dňa účinnosti tohoto zákona. " A po tretie - doplniť tieto pozmeňujúce návrhy, a to čl. 3 a čl. 4 prečíslovať na čl. 4.

Na záver môjho krátkeho vystúpenia by som si dovolil povedať jednu vec. Táto novela v žiadnom prípade nemá vplyv na štátny rozpočet a je len na politickej vôli tohto parlamentu, ako sa k danej problematike postaví.

Ďakujem vám, že ste ma vypočuli.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Korbelovi. Hlási sa niekto ďalší? Pán poslanec Čarnogurský s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Čarnogurský;

Pán predsedajúci, chcel by som doplniť svoj návrh o termíny. Navrhujem, aby časť A návrhu uznesenia bola termínovaná do 30. septembra tohoto roku, to znamená, dokedy vláda má predložiť porovnávaciu štúdiu, a potom návrh zákona o vyrovnaní alebo zjednotení do 31. 10. tohoto roku.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pán poslanec. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /

Ak nie, uzatváram rozpravu. Chce sa vyjadriť pán minister Tóth?

Minister financií SR J. Tóth;

Nadväzujem na to, čo povedal pán Čarnogurský. Novelou zákona nie je možné zohľadniť všetky nároky, ktoré dnes sú. Chceli sme vyhovieť tým prípadom, ktoré boli najaktuálnejšie a ktoré boli najmarkantnejšie. Vláda nesúhlasila s návrhom nie z toho dôvodu, že ide o tých 80 miliónov korún, ale nie je to absolútne čitateľné, môže to byť podstatne viac. Okrem toho osobne som toho názoru, aby sme obidva tieto dodatky neschválili a som za to, aby sme to znovu prerokovali a zmenou niektorého zákona, povedzme zákona číslo 316, ktorý tu bol navrhnutý, upravili to neskoršie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím o vyjadrenie pána spoločného spravodajcu. Poslanec E. Bárány;

Vážené dámy, vážení páni,

pripomenul by som vám priebeh predchádzajúcej schôdze. Na predchádzajúcej schôdzi bola ukončená rozprava k zákonu. Už som stál za týmto pultom, že sa ide hlasovať, kedy sa rozhodlo na návrh niektorého člena vlády, ak sa dobre pamätám, že vec sa má dať na stanovisko vláde a má ísť znova do výborov. To je do určitej miery zdôvodniteľné a rozumné. Čiže predmetom rokovania výborov aj nášho dnešného rokovania boli už len dva pozmeňovacie návrhy pánov poslancov, ktoré odzneli minule. Dnes tu pán kolega Korbela predložil nový návrh. Pokiaľ ide o tento nový návrh, musíme postupovať jedným z dvoch spôsobov. Prvý z nich je vychádzať z predpokladu, že už nebola rozprava k zákonu, a teda, že v nej nebolo možné podávať ďalšie pozmeňujúce návrhy k zákonu samému. Druhý - ak by sme neprijali toto vysvetlenie, v takom prípade musím požiadať o zopakovanie postupu z minulej schôdze. Netrúfam si vyjadriť takto na prvé počutie odporúčanie ani neodporúčanie návrhu pána poslanca Korbela. Takisto by som si ho musel preštudovať, porovnať a rovnako ako v predchádzajúcom prípade by som rád požiadal o predovšetkým finančné stanovisko vlády. Zatiaľ toľko k procesu nášho postupu. V prípade, že sa rozhodneme hlasovať dnes, vyjadrím sa aj k predchádzajúcim diskusným vystúpeniam, k obsahu a odporučím hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z minulej spoločnej správy, čo som zdôvodnil, a takisto o návrhoch, ktoré odzneli na minulom zasadnutí Národnej rady, aj k návrhom na uznesenie, ktoré vznikli vo výbore pre životné prostredie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;

Pán predsedajúci, domnievame sa, že už nemožno ďalej preťahovať a odďaľovať hlasovanie. Myslíme si, že obidva prístupy sú naprosto legitimne, aj ten druhý, ktorý povedal pán spravodajca. Berieme túto schôdzu ako pokračovanie v rozprave, to znamená, že tieto dva alebo tri pozmeňujúce návrhy sa berú do úvahy. Dávame návrh, aby sa hlasovalo, už nemožno tento zákon znovu vracať vláde. To nemá konca.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Ak som správne rozumel, pán spoločný spravodajca navrhol, že ak budeme trvať na tom, že pán poslanec Korbela mohol predložiť ďalší pozmeňujúci návrh, tak to má ísť znovu vláde. Ak rozhodneme o tom, že nemal právo podávať ďalší pozmeňujúci návrh, potom môžeme pristúpiť: k hlasovaniu. Je to tak, pán spravodajca?

Poslanec E. Bárány;

Áno. Priznám sa, že si netrúfam teraz z hlavy podať žiadne odporúčania k návrhom pána poslanca Korbela. To by som si musel sadnúť na niekoľko hodín, porovnať, prekonzultovať to s odborníkmi. Prepáčte, netrúfam si z hlavy povedať stanovisko k takejto novelizácii. V takomto prípade viacmenej z neistoty odporučím ich zamietnutie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Korbela, trváte na svojom návrhu?

Poslanec I. Korbela:

Trvám na svojom návrhu a chcel by som povedať toľko, že toto bolo s odborníkmi prekonzultované.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;

Chcem povedať len toľko, že možno akceptovať ten pristúp, ktorý povedal pán spoločný spravodajca. On má právo povedať, že to neodporúča.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Akceptujem to. Pristúpime k hlasovaniu. Poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

Poslanec E. Bárány;

Vážené dámy, vážení páni,

myslím, že by sme mali postupovať v poradí. Najprv máme návrhy zo spoločnej správy, tlač 196a, čiže to, čo vzniklo v predchádzajúcom kole rokovania výborov, ktoré zakončila minulá schôdza. K nim sa obsahový výklad podával na predchádzajúcom zasadnutí Národnej rady. V tejto tlači 196a sú štyri pripomienky.

Dovolím si len veľmi stručne pripomenúť, že zmyslom prvých dvoch z nich je, aby sa nestalo, že oprávnená osoba dostane nakoniec späť aj kúpnu cenu, aj svoj pôvodný majetok, v čom došlo k zhode vo všetkých výboroch, že toto by

nastať nemalo. Bod 1 to rieši legislatívno-technicky horšie, druhý to rieši lepšie, preto bod 1 odporúčam neprijať, bod 2 odporúčam prijať. Bod 3 je legislatívno-technickou úpravou. Bod 4 by uľahčoval podmienky pre uplatnenie niektorých reštitučných nárokov. Doteraz sa hovorí, že musí byť uzavreté v tiesni a za nápadne nevyhnutných podmienok, teraz by žiadal alternatívne len jednu z týchto variantov. Upozorňujem, že už len z dôvodov rovnosti nie je možné pristúpiť na tento variant, lebo tí, ktorí uplatnili svoj nárok pred účinnosťou tejto novely, by ho museli uplatňovať za tvrdších podmienok než po účinností tejto novely. Preto bod 4 odporúčam neprijať.

Pokiaľ viem, minule v rozprave k tomuto odporúčaniu nevznikli žiadne pripomienky, žiadne zmeny. Preto odporúčam an blok body 1 a 4 zamietnuť a body 2 a 3 schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán spoločný spravodajca, dovolím si odporučiť taký postup, aby sme hlasovali najprv o bodoch, ktoré schvaľujeme a potom o tých, ktoré odporúčate neschváliť.

Poslanec E. Bárány;

Prosím, body 2 a 3 odporúčam schváliť, body 1 a 4 zamietnuť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za body 2 a 3 spoločnej správy tlače 196a?

Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že uvedené body sme schválili. Poslanec E. Bárány;

Body 1 a 4 odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Pán poslanec, mám ešte jednu otázku. Bod 1 sa s bodom 2 náhodou nevylučujú?

Poslanec E. Bárány;

Upozornil som, že nemožno prijať v tom istom prípade rôzne znenia.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V takom prípade o bode 1 už netreba hlasovať, keďže sme prijali bod 2.

Poslanec E. Bárány;

Áno, máte pravdu. Stačí hlasovať o bode 4. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Kto je za prijatie bodu 4?

Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že bod 4 sme neprijali. Poslanec E. Bárány;

Vážené dámy a páni, teraz by sme mali hlasovať o návrhoch pani poslankyne Danielovej a po nich o návrhu pána poslanca Javorského už v tom legislatívne-technicky vylepšenom znení. V prípade pani poslankyne Danielovej nechávam na svedomie, na zváženie každého poslanca, ako sa vo veci rozhodne, pretože tu by išlo o odškodňovanie vlastne rôznych skupín osôb, z ktorých jedna si to jednoznačne zaslúži a u druhej mám prinajmenšom pochybnosti, ba ešte viac. Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec E. Bárány;

Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Javorského, vychádzajúc zo zásady rovnosti, aby sa nároky rovnako dedili, prechádzali na najbližšie osoby, ako v iných prípadoch odškodňovania krívd, myslím, že je vhodné tento návrh podporiť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh sme neprijali.

Poslanec E. Bárány;

Ďalšou, tretou skupinou otázok, o ktorej by sme mali rozhodnúť, sú návrhy v uznesení výboru pre životné prostredie. Tu si dovolím trošku širší exkurz aj vzhľadom na diskusiu, ktorá pred chvíľou odznela. Nepokladám za vhodné, aby sme v tejto súvislosti začínali nejakým spôsobom spochybňovať odbojárov z II. svetovej vojny poukazovaním na jednotlivé, možno i početnejšie príklady neoprávneného využívania týchto výhod. Ak niektorý z pánov kolegov vie o takomto konkrétnom príklade, ide tu o prípady, na ktoré vo väčšine by pamätal aj platný právny poriadok, mám na mysli predovšetkým Trestný zákon, myslím, že tu je cesta na riešenie. Toľko snáď len v stručnosti v tejto súvislosti. Tieto dva návrhy odporúčam neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za návrhy s tým, že pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať?

Za návrhy hlasovalo 33 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhom hlasovalo 26 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

Konštatujem, že tieto návrhy neboli prijaté. Poslanec E. Bárány;

Poslednou skupinou sú návrhy pána poslanca Korbela s už spomenutým zdôvodnením. Takisto ich odporúčam nepodporiť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za uvedené návrhy s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča ich podporiť?

Za návrhy hlasovalo 40 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhom hlasovalo 17 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

Konštatujem, že tieto návrhy nedostali väčšinu hlasov. Poslanec E. Bárány;

Pán predsedajúci, myslím, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Návrh ako celok odporúčam schváliť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za návrh zákona?

Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenské-j republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.

Dámy a páni, navrhujem, aby pred desiatym bodom programu, ktorým je správa o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde zamestnanosti, sme si urobili desaťminútovú prestávku. Dovoľujem si poďakovať pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní desiatym bodom programu, ktorým je

Správa o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 229.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím ju, aby sa ujala slova, a vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste prišli do rokovacej miestnosti.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová;

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte, aby som predniesla správu o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10 o Fonde zamestnanosti. Ako viete, zákon o Fonde zamestnanosti schválila Národná rada Slovenskej republiky ešte 17. decembra. Jeho účelom je zmena spôsobu financovania štátnej politiky zamestnanosti, t. j. z doterajšieho - cez štátny rozpočet - na systém fondového hospodárenia. V roku 1993 prebieha činnosť fondu vo vzťahu k schválenému rozpočtu simulovane a prostriedky, ktoré sú získané odvodom do tohto fondu, sa odvádzajú na osobitný účet.

Pri tejto príležitosti by som chcela podotknúť, že prostriedky, ktoré sa vyberajú do tohto fondu, majú jedno výberčie miesto, a to je Národná poisťovňa. Vzhľadom na túto skutočnosť požiadalo ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Národnú poisťovňu o spoluprácu, ktorá potom na základe dohody, ktorú sme uzatvorili medzi sekciou práce a poisťovňou, zabezpečuje aj tento výber prispevkov. K 31. marcu 1993 boli príspevky na zamestnanosť vybrané vo výške 496 925 000 korún, čo predstavuje z celkového predpokladaného objemu 90, 5 %. Rozdiel, o ktorom hovorím, mohol vzniknúť aj pri nápočte výberu poistného už pri stavbe štátneho rozpočtu.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny oslovilo Konfederáciu odborových zväzov, ako aj Asociáciu zamestnávateľských zväzov, aby v zmysle zákona o Fonde zamestnanosti menovali troch zástupcov do Predstavenstva, Dozornej rady a troch za každý okres do správnych výborov fondu. V súčasnosti nemáme ešte kompletné zoznamy členov správnych fondov za niektoré okresy. Podotýkam, že všetky orgány fondu na najvyššej úrovni boli riadne zvolené a fungujú. Upozornili sme na túto skutočnosť zamestnávateľov aj zamestnancov. Postupne ich dopĺňame. Súčasne sme oslovili Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby zabezpečilo cez prednostov okresných úradov nahlásenie troch zástupcov štátu do správnych výborov.

V zmysle ustanovenia § 4 odsek 6 zákona 10 vymenovala vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zástupcov štátu do Predstavenstva a Dozornej rady Fondu zamestnanosti. 27. apríla tohto roku na našom ministerstve sa uskutočnilo prvé stretnutie týchto zástupcov štátu, zamestnávateľov a zamestnancov. Predstavenstva a Dozornej rady. Ako z priloženého materiálu vyplýva, boli zvolení za predsedu Predstavenstva fondu Ing. Vojtech Púha, ktorý je riaditeľom odboru verejných výdavkov ministerstva financií, za podpredsedov boli zvolení Jozef Kollár, predseda Odborového združenia energetikov a Ing. Miroslav Knitl, poradca Združenia podnikateľov Slovenska. Za predsedu Dozornej rady fondu bol zvolený Ing. František Bruckmeier, generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Za podpredsedov boli zvolení Ing. Danilová, pracovníčka ministerstva hospodárstva a Jozef Krumpolec, predseda Odborového zväzu KOVO.

Druhé spoločné rokovanie Predstavenstva a Dozornej rady Fondu zamestnanosti sa uskutočnilo 6. mája na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Na rokovaní sa prehodnotil doterajší stav vo fonde a riešili sme otázky vypracovania štatútu a rokovacieho poriadku. Ďalšie stretnutie máme naplánované do dvoch týždňov.

Na záver by som chcela povedať len toľko, že momentálne najviac diskutovanou otázkou je termín, kedy sa tento fond odpojí od štátneho rozpočtu. Priali by sme si, keby to bolo minimálne do konca tohto kalendárneho roka. Ovšem táto otázka súvisí aj s doriešením budúceho začlenenia úradov práce v súvislosti s novonavrhovanou koncepciou štátnej správy. Sme toho názoru, že prípadná integrácia úradov práce by celú situáciu s fondom a s úradmi práce veľmi skomplikovala a zároveň by to aj oddialilo začiatok samostatnej činnosti fondu. Niekoľkokrát som už povedala v masmédiách a na iných fórach, že tento krok, to znamená začlenenie, integrovanie úradov práce do všeobecnej štátnej správy, by bolo v rozpore s dohovorom MOP číslo 88 o organizovaní služieb pre sprostredkovanie práce, ktorý sme pred dvomi týždňami vo vláde ratifikovali a ktorým je Slovenská republika viazaná.

Úrady práce Slovenskej republiky boli zriadené v súlade s článkom 1 bodom 2 tohto dohovoru s čieľom zabezpečiť čo najlepšiu organizáciu na trhu práce. Súčasná nedoriešená situácia v tejto oblasti neprispieva k zlepšeniu situácie na trhu práce. Myslím si, že v dohľadnom čase všetky problémy, ktoré súvisia jednak s integráciou úradov práce, ako aj s činnosťou fondu na okresných regionálnych úrovniach doriešime.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pani ministerke Oľge Keltošovej. Prosím pani poslankyňu Martu Aibekovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania predloženého materiálu vo výboroch.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka,

dovoľte mi, aby som predniesla správu k prerokovaniu správy, ktorú predniesla pani ministerka. Uznesením číslo 202 z 26. apríla 1993 v časti B bod 4 Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu Slovenskej republiky urýchlene naplniť ustanovenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky o tom správu do 25. júna 1993. Správa bola predložená a prerokovaná v dvoch výboroch, a to vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. V oboch výboroch vzali poslanci správu na vedomie a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky, aby vzala správu taktiež na vedomie. V uvedených výboroch boli navrhnuté nasledovné uznesenia:

Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci žiada predsedu Predstavenstva Fondu zamestnanosti

a/ určiť optimálny termín pre začatie fungovania Fondu zamestnanosti nezávisle na štátnom rozpočte Slovenskej republiky,

b/ urýchlene konštituovať správne výbory v tých územných obvodoch, v ktorých sa to doteraz nepodarilo zabezpečiť.

Ministerku práce, sociálnych veci a rodiny žiada doriešiť problematiku začlenenia úradov práce v rámci kategorizácie orgánov štátnej správy v súlade s dohodou Medzinárodnej organizácie práce číslo 88/1948 a v tejto súvislosti zvažovať aj možnosť transformovania úradov práce na verejnoprávne inštitúcie.

Národohospodársky a rozpočtový výbor žiada ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladať národohospodárskemu a rozpočtovému výboru mesačne informáciu o finančnom hospodárení Fondu zamestnanosti v členení za zdroje príjmov a výdavkov prostriedkov fondu a splnomocňuje predsedu výboru pozvať predsedu Predstavenstva Fondu zamestnanosti, predsedu Dozornej rady Fondu zamestnanosti, prezidenta Asociácie zväzov zamestnávateľov, predsedu KOZ k prerokovaniu činnosti Fondu zamestnanosti a k zintenzívneniu jeho aktivít.

To by bolo všetko. Prosím, pán predsedajúci, aby sme dali hlasovať o tom, že berieme správu na vedomie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem, pani poslankyňa, ale k tomuto bodu je potrebné otvoriť aj rozpravu. Zatiaľ vám ďakujem. Prosím, pán poslanec Brocka sa hlási do rozpravy.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, vážená pani ministerka,

táto správa, ktorú máme teraz na stole, je vlastne splnením úlohy vlády, ktorú mala z apríla tohto roku, keď sme prerokovávali odpočet Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a v ukladacej časti Národná rada uložila vláde urýchlene naplniť ustanovenie zákona číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti a predložiť Národnej rade o tom správu do 25. júna, čiže, naplniť ustanovenia zákona o Fonde zamestnanosti a predložiť o tom správu. Mám taký pocit, že táto správa je síce v termíne, dnes je 24., ale táto správa je vlastne pokračovaním mojej interpelácie. Táto správa rovnako ďalej konštatuje, že ustanovenia zákona o Fonde zamestnanosti sa neplnia. To je prvý vážny rozpor a myslím si, že tým táto správa neplní svoj pôvodný účel.

Chcem upozorniť na niektoré nedostatky resp. nesprávne tvrdenia v predloženej správe. Na prvej strane sa píše o tom, že v roku 1993 prebieha činnosť Fondu zamestnanosti vo vzťahu k schválenému štátnemu rozpočtu simulovane. Na druhej strane dolu sa hovorí o tom, že je naďalej diskutovanou otázkou začatie fungovania Fondu zamestnanosti nezávisle na štátnom rozpočte. A skutočnosť je taká, že Fond zamestnanosti funguje simulovane podľa zákona o Národnej poisťovni iba do 30. júna. Druhá vec - na tomto pléne máme jeden materiál - je to takisto správa, v rámci ktorej ideme novelizovať zákon o Fonde zamestnanosti, a to simulované fungovanie Fondu zamestnanosti - je tam taký návrh - predlžujeme do konca roka. To sú ďalšie nezrovnalosti na dvoch stranách tejto správy.

čo mňa však najviac prekvapuje, je posledná a tretia strana tejto správy. Keďže tento materiál predkladá predseda vlády Slovenskej republiky, a tretia strana hovorí o tom, že problém integrovania úradov práce do štátnej správy je veľmi delikátna záležitosť, že tento problém je stále nevyriešený a že táto nedoriešená situácia neprispieva k zlepšeniu situácie na trhu práce, nerozumiem tomu a zdá sa mi to, akoby táto tretia strana nepatrila k tejto správe predsedu vlády, akoby to bolo pokračovanie nejakej inej interpelácie, pripadne je to len stanovisko pani ministerky. Alebo - posledná možnosť je, že ju mám chápať ako sebakritiku vlády v otázke plnenia ustanovení zákona o Fonde zamestnanosti.

Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Prosím, kto sa ďalej hlási do rozpravy?

Spoločná spravodajkyňa pani Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková;

Mám len faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Brocku. Tento zákon stanoví, že podľa uvedeného zákona § 2 ods. 2 orgánmi Fondu sú Predstavenstvo, Dozorná rada a správne výbory. § 4 ods. 1, 2, 3 určujú funkciu orgánov Fondu a ich zloženie. Tvorí ich vždy 9 členov, traja zástupcovia zamestnancov, traja zástupcovia zamestnávateľov a traja zástupcovia štátu. Tu si ministerstvo a vláda svoju povinnosť splnila, a ako pani ministerka povedala, boli tieto orgány zvolené. Nie sú doriešené iba v niektorých okresoch regionálne orgány. Toto aj náš výbor ako gesčný navrhuje príslušnému ministerstvu.

čo sa týka začlenenia úradov práce, ktoré bolo spomínané aj v uznesení, to je reakcia na požiadavku riaditeľov okresných úradov práce, preto sme to aj do uznesenia dali. Zišli sa riaditelia okresných úradov práce Slovenskej republiky v Považskej Bystrici 8. apríla 1993, kde majú túto požiadavku, ktorú sme si osvojili a preto sme ju aj tlmočili. Môžem to z toho listu odcitovať. Bod 2: urýchlenú transformáciu úradov práce Slovenskej republiky zo sústavy špecializovanej štátnej správy na verejnoprávne inštitúcie Fondu zamestnanosti tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu zaťažovaniu štátneho rozpočtu a jeho príslušných kapitol. Takže toto sa deje a to bolo na požiadavku týchto riaditeľov. Boli sme ako výbor aj v teréne, v Rimavskej Sobote, kde nám tieto požiadavky tlmočili, a preto sme ich do uznesenia dali. Dovolila som si preto zareagovať na vaše vystúpenie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Hlási sa prosím ešte niekto o slovo?

/Nikto. /

Nie. Preto pokladám rozpravu za ukončenú a pýtam sa pani ministerky, či sa chce k rozprave vyjadriť.

Ministerka práce, sociálnych veci a rodiny SR O. Keltošová:

Ďakujem, nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem. Vaše vystúpenie, pani spoločná spravodajkyňa, chápem vlastne ako záverečné slovo. Preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte uvedené na obale predloženej správy.

Môžeme dať hlasovať o návrhu uznesenia ako celku, pretože nebola v rozprave predložená žiadna pripomienka pozmeňujúceho charakteru.

Kolegyne a kolegovia, prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia?

Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti.

Vážené dámy, vážení páni,

jedenástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač čislo 222 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 222a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová;

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda Národnej rady,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

vláda Slovenskej republiky 17. novembra 1992 v súvislosti s prerokovaním správy o stave a vývojových tendenciách väzenstva v Slovenskej republike rozhodla pripraviť návrh zákona o výkone väzby. Výkon väzby ako mimoriadne závažný zásah do občianskych práv človeka je doteraz upravený iba

rezortnou normou, a to rozkazom ministra spravodlivosti, ktorým bol vydaný poriadok pre výkon väzby, teda normou, ktorá z hľadiska hierarchie právnych noriem, ako aj jej právnej sily, nie je adekvátna takým obmedzeniam, ktorým musí byť človek podrobený počas výkonu väzby.

Predložený vládny návrh zákona schválila vláda 11. mája 1993. Navrhovaný zákon má vymedziť jednak práva a povinnosti obvinených počas výkonu väzby pri náležitom rešpektovaní prezumpcie neviny, ako aj výkon základných úloh Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky pri zabezpečovaní účelu výkonu väzby. Skutočnosť, že zahraniční experti v oblasti trestného práva kladne hodnotili legislatívnu úpravu väzby v Trestnom poriadku, nijako nespochybňuje povinnosť a potrebu zákonnej úpravy a jej výkonu.

Návrh okrem uvedených dôvodov vychádza z nasledujúcich skutočností: z nevyhnutnosti aktualizácie tohto inštitútu podľa Ústavy Slovenskej republiky, zo snáh demokratickej spoločnosti humanizovať výkon väzby, z doterajších skúseností a poznatkov, ako aj z odporúčaní obsiahnutých v medzinárodných dokumentoch. Zákon o výkone väzby normatívne upraví iba základné podmienky výkonu väzby. V nadväznosti na jeho ustanovenia bude vydaný vykonávací predpis, ktorý ako všeobecne záväzná právna norma upraví všetky podrobnosti výkonu väzby. Návrh tohto predpisu sa už pripravuje.

Vzhľadom na to, že navrhovaným zákonom sa v súlade so spomínanými tendenciami majú presnejšie formulovať a rozšíriť práva obvinených a zlepšiť podmienky ich života počas výkonu väzby, vyžiada si uvedenie predloženého návrhu do praxe náklady v sume asi 15 miliónov Sk. Bez nich by sa zmenila iba kvalita legislatívnej úpravy, ale nezmenili by sa skutočné podmienky výkonu väzby v praxi.

Uzákonenie výkonu väzby na navrhovanej úrovni, t. j. zákonom, bude akiste pozitívnym prínosom pre Slovenskú republiku aj na medzinárodnom poli, najmä pred orgánmi Rady Európy, ktoré sa zaujímajú o pôsobenie orgánov Slovenskej republiky činných v trestnom konaní pri nariaďovaní a výkone väzby. Z uvedených dôvodov, vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby ste predložený návrh vlády na úpravu zákona o výkone väzby posúdili a aby ste ho po prerokovaní schválili.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Aj ja ďakujem pani ministerke Kataríne Tóthovej. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Róberta Ficu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec R. Fico;

Vážené dámy, vážení páni,

všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady pridelený, vyslovili a nim súhlas a odporučili ho Národnej rade schváliť po zohľadnení pripomienok, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe k návrhu zákona o výkone väzby. Teraz sa nebudem týmito konkrétnymi pripomienkami zaoberať, zaujmem k nim stanovisko až po skončení rozpravy. Súčasne záujmem stanovisko aj k prípadným pripomienkam, ktoré budú obsiahnuté v rozprave.

Predtým však vyjadrím svoje osobné stanovisko k návrhu ako celku. Myslím si, že je mimoriadne dôležité, aby sme taký závažný zásah do integrity a slobody človeka, ako je

väzba, upravili zákonným spôsobom, aby osoba, ktorá je držaná vo väzbe, mala zákonom garantované základné práva a súčasne uložené základné povinnosti. Preto sa s týmto návrhom zákona plne stotožňujem a sám budem podporovať jeho prijatie v Národnej rade. Z mojej strany to je zatiaľ všetko.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi Róbertovi Ficovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o jedenástom bode programu. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa A. Korduliaková;

Navrhujem znenie § 27 upraviť tak, aby bolo v plnej zhode s ustanovením § 152 ods. 1 písmena a/ Trestného poriadku. Prvá veta v § 27 by teda znela nasledovne: "Ak bol obvinený právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. " Zdôvodním: V § 152 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku sa hovorí, že ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu náklady spojené s výkonom väzby. Nie je tu teda stanovená ďalšia podmienka, aby bol aj právoplatne odsúdený. Podľa navrhovanej úpravy v zmysle § 27 by napríklad nemusel platiť trovy spojené s výkonom väzby ten, voči komu by bolo zastavené trestné stíhanie na základe amnestie prezidenta republiky, keď je páchateľ uznaný za vinného, avšak právoplatne nie je odsúdený. Z doteraz navrhovaného znenia ustanovenia § 27 vyplýva, že toto je v rozpore s platným Trestným poriadkom v citovanom ustanovení § 152 ods. 1 písmena a/.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Korduliakovej. Prosím, kto sa ešte hlási o slovo?

/Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu za skončenú. Pani ministerka, chcete sa k rozprave vyjadriť?

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda Národnej rady,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

k predloženému návrhu pani poslankyne by som sa vyjadrila v tom zmysle, že je možné akceptovať jej navrhnutú formuláciu, a síce, ak bol obvinený právoplatne uznaný za vinného, pretože sa tu rozširuje pole. Terajšie znenie síce nie je celkom v rozpore, lebo to vyplýva zo systémových súvislostí ustanovení Trestného zákona, že odsúdeným je ten, kto je právoplatne uznaný za vinného - obvinený uznaný za vinného. Ale plne akceptujem jej zdôvodnenie, že v tomto formulačnom znení by uvedené ustanovenie pokrylo aj tých, ktorí sú uznaní vinnými, ale z dôvodu amnestie alebo z iných prípadných možných dôvodov by si neodpykávali trest odňatia slobody. Teda považujem návrh za spresňujúci.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani ministerke. Žiada si záverečné slovo spravodajca výborov pán poslanec Róbert Fico?

Poslanec R. Fico:

Rád by som sa vyjadril, vážené dámy, vážení páni, k jednotlivým pripomienkam, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a takisto aj k pripomienke, ktorá bola vznesená pani Poslankyňou.

Pokiaľ ide o pripomienky uvedené v spoločnej správe, keďže neodporúčam všetky naraz, an blok, budem sa vyjadrovať ku každej konkrétnej pripomienke osobitne.

V pripomienke uvedenej pod bodom 1 sa navrhuje v § 4 odsek 7 doplniť slovo "a obhajca". Odporúčam túto pripomienku prijať.

Pokiaľ ide o pripomienku uvedenú v bode 2 spoločnej správy, túto pripomienku neodporúčam prijať.

V pripomienke pod bodom 3 sa navrhuje, aby za slová "pomoc advokáta" boli vložené slová, "ktorý nie je obhajcom". V tomto prípade ide o styk obvineného s advokátom v nejakej civilnej veci, ktorá nemá priamy súvis s obvinením ani s danou trestnou vecou, avšak konštrukcia, ktorá je navrhovaná v tejto pripomienke, je nevyhovujúca, čiže ju neodporúčam prijať.

Pripomienka uvedená pod bodom 4 hovorí o poskytovaní duchovných služieb obvineným vo väzbe a navrhuje sa doplniť časť vety v znení "pokiaľ nejde o prípady ohrozenia života a zdravia". Týka sa to situácie, keď obvinený sa nachádza v tzv. kolúznej väzbe, kde sa prístup duchovnému umožňuje iba na základe súhlasu orgánu činného v trestnom konaní. Pripomienka uvedená v bode 4 navrhuje určitú výnimku, pokiaľ nejde o prípad ohrozenia života a zdravia, kedy by mal mať obvinený automaticky právo na duchovného, hoci by bol držaný

v kolúznej väzbe. Sú tu určité okolnosti, ktoré ma vedú, aby som neodporúčal ani tento pozmeňujúci návrh, pretože kolúzna väzba je osobitný výkon väzby spočívajúci v tom, že sa má zabrániť obvinenému v úteku, takže z tohto dôvodu ju nemôžem odporúčať.

V pripomienke uvedenej v bode 5 sa navrhuje doplniť časť vety v § 11 ods. 2 "pokiaľ nejde o prípady ohrozenia života". Neodporúčam prijať túto pripomienku.

Pripomienka v bode 6 - za slovo "osemhodinový" - ide o spánok - vložiť slovo "nočný". Neodporúčam prijať.

V bode 7 sa navrhuje doplniť nový odsek 5. Ide o žiadosť obvineného o lekára. Neodporúčam prijať.

Bod 8 - je to spresnenie poznámky - odporúčam prijať.

V bode 9 sa navrhuje doplniť slovo "písomné" v prípade podania určitého opravného prostriedku proti podaniu disciplinárneho trestu. V tomto prípade je možné súhlasiť, čiže odporúčam prijať túto pripomienku.

Pokiaľ ide o bod 10, odporúčam ho. Je to spresnenie. Bod 11 neodporúčam, avšak odporúčam bod 12.

Pokiaľ ide o pripomienku pani poslankyne vo veci § 27, úprimne povedané, potreboval by som mať k dispozícii Trestný poriadok, aby som skonfrontoval tvrdenie, ktoré predniesla. Bola by možnosť na 5 minút prerušiť a skonfrontovať toto ustanovenie s Trestným poriadkom, pretože môže dôjsť k určitým situáciám, ktoré by plne neboli konfrontné s týmto mechanizmom, ktorý je navrhovaný v § 27 pani Poslankyňou v rámci jej pripomienky. Je to v záujme veci.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že takýmto spôsobom stratíme oveľa menej času, ako keby sme museli zákon potom novelizovať, takže odporúčam, aby sme dali priestor pre toto porovnanie. Takže bude 5-minútová prestávka pre pána spoločného spravodajcu.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 75 poslancov. /

Môžeme pokračovať. Medzitým priali ďalší páni poslanci. Prosím, pán poslanec, môžete uvádzať hlasovanie.

Poslanec R. Fico:

Ešte predtým by som sa vyjadril, ak dovolíte, k návrhu pani poslankyne, ktorý sa týkal § 27 návrhu zákona o výkone väzby. Pani poslankyňa navrhovala, aby sme v prvej vete doplnili pred slovo "uznaný" slovo "právoplatný", čiže tá veta by znela: "Ak bol obvinený právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. " Čiže vypadne časť vety "a právoplatne odsúdený".

Pri porovnaní s platným Trestným poriadkom v podstate nejde o žiadny rozdiel. Je to iba spresnenie, obsahovo sa absolútne nič nemení, ale keď chceme mať presnú dikciu Trestného poriadku, navrhoval by som - inak odporúčam prijať

váš návrh, ale súčasne navrhujem, aby slovo "obvinený" bolo zmenené na "obžalovaný". V tom prípade budeme mať v zákone o výkone väzby presnú dikciu toho ustanovenia Trestného poriadku, ktoré hovorí o náhrade trov spojených s výkonom väzby, čiže by to znelo: "Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. " Takúto zmenu odporúčam potom prijať.

Pokiaľ ide o zákon ako celok, tiež ho odporúčam, samozrejme, prijať. Ak nie sú ďalšie pripomienky, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, prosím. Poslanec R. Fico:

Pripomienku uvedenú po bodom 1 odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za pripomienku obsiahnutú v bode 1 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že táto pripomienka bola prijatá.

Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o pripomienky, ktoré sú uvedené pod bodmi 2 až 7 spoločnej správy, v rozprave nepadol žiadny iný návrh. Ku všetkým týmto pripomienkam som sa vyjadril, že ich neodporúčam prijať, čiže je tu možnosť o pripomienkach uvedených pod bodmi 2 až 7 hlasovať an blok.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická pripomienka - pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Vzhľadom na zvolený postup pána spoločného spravodajcu, keď v podstate túto spoločnú správu a pozmeňujúce návrhy nepredniesol na úvod, ale až po skončení rozpravy, dovolil by som si navrhnúť, ak je to ešte vôbec možné, bod 4 a 5 vyňať na samostatné hlasovanie a podporiť znenie týchto návrhov vzhľadom na to, že pán spoločný spravodajca ich neodporučil na schválenie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán spoločný spravodajca, z toho vyplýva, že by sme o týchto bodoch nedali hlasovať an blok, ale budeme o nich hlasovať jednotlivo s tým, že poviete vždy stanovisko spoločného spravodajcu.

Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o bod 2 spoločnej správy, neodporúčam ho prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, hlasujeme o bode 2. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za pripomienku v bode 2 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporučil neprijať?

Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 2 sme neprijali.

Poslanec R. Fico:

Pripomienku uvedenú pod bodom 3 spoločnej správy neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za pripomienku v bode číslo 3 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku sme neprijali.

Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o bod 4, tento takisto neodporúčam prijať, ale predtým ako dáte slovo pánu Sečánskemu, by som chcel povedať, že rozprava bola uzatvorená. To je jedna vec. Druhá vec je, že som potom, ako pani ministerka predniesla tento návrh, informoval o spoločnej správe. Pokiaľ si niekto myslel, že niektoré z pripomienok sú tak dôležité, že ich treba zdôrazniť, myslím si, že v rozprave bola možnosť ovplyvniť význam alebo menší význam týchto pripomienok. Takže si myslím, že nejaké pripomienky v štádiu hlasovania nie sú teraz namieste. To je môj názor.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Iba faktická poznámka - pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Pán spravodajca, váš názor k týmto pripomienkam ste zaujali až po rozprave. S tým súhlasím s podpredsedom ústavnoprávneho výboru pánom Brňákom. To je jedna otázka.

Druhá - rozmeňme si pripomienku k § 11 ods. 2 na drobné. Praktický príklad: Niekto bude v kolúznej väzbe a dostane infarkt. Aby mohol dostať kňaza, ktorého si bude žiadať, bude treba súhlas sudcu alebo vyšetrovateľa, ktorý čert vie kde bude. Myslím si, že takéto ustanovenie by bolo v rozpore s Listinou. Preto navrhujem to, čo je uvedené pod bodom 4, prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bárány - faktická poznámka.

Poslanec E. Bárány:

Pustili sme sa do rozpravy cez faktické pripomienky, ale myslím si, že ide skutočne o závažnú vec. Zareagoval by som na to, čo hovoril pán doktor Sečánsky. Myslím si, že tu by bol vhodný nie bod 4, ale bod 5. Bodu 4 totiž zodpovedá aj prípad akéhokoľvek ochorenia. Tu niekto z pléna hovorí chrípka, čo asi nie je vhodné. Bod 5 má na mysli ohrozenie života, kde by som skutočne zvažoval. To je prípad, ktorý ste aj vy spomenuli.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, vaše stanovisko je, že neodporúčate prijať?

Poslanec R. Fico:

Neodporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienky v bode 4 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že pripomienka uvedená v bode 4 bola prijatá.

Prosím, pristúpme k ďalším bodom. Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o bod 5, ide tu o pripomienku, ktorá sa týka tej istej problematiky. Z toho dôvodu si myslím, že tento bod je bezpredmetný a môžeme prejsť k bodu 6.

Pokiaľ ide o bod 6, v ňom uvedené pripomienku neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za túto pripomienku s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem že táto pripomienka nebola prijatá. Poslanec R. Fico:

Pripomienku uvedenú pod bodom 7 spoločnej správy neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Hlasujeme o pripomienke 7 spoločnej správy. Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom čislo 7 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem že pripomienku pod bodom čislo 7 sme neschválili.

Poslanec R. Fico:

Pripomienku uvedenú pod bodom 8 spoločnej správy odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa, prosím. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom čislo 8? Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom čislo 8 sme prijali.

Poslanec R. Fico:

Pripomienku uvedenú pod bodom číslo 9 odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom číslo 9? Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku sme prijali. Poslanec R. Fico:

Pripomienku uvedenú pod bodom 10 spoločnej správy odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za? Pán spoločný spravodajca odporúča túto pripomienku prijať.

Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že táto pripomienka bola schválená.

Poslanec R. Fico:

Pripomienku uvedenú pod bodom 11 spoločnej správy neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 96 poslancov. Kto je za uvedenú pripomienku? Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

Konštatujem, že túto pripomienku sme neprijali. Poslanec R. Fico:

Poslednú pripomienku uvedenú v spoločnej správe pod bodom 12 odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 99 poslancov. Kto je za uvedenú pripomienku? Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Kto je proti? Proti hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku sme prijali.

Poslanec R. Fico:

V rozprave bola podaná iba jedna pripomienka, a to pani poslankyne Korduliakovej. Týka sa § 27. Ešte raz prečítam pozmenený text prvej vety § 27. Podľa pripomienky pani poslankyne by mal znieť: "Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. " Odporúčam túto pripomienku prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 100 poslancov. Kto je za uvedenú pripomienku? Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že túto pripomienku sme prijali. Poslanec R. Fico:

Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pripomienkach k návrhu zákona, takže teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu ako celku.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za uvedený návrh zákona?

Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Žiaden poslanec sa nezdržal hlasovania.

Gratulujem pani ministerke. /Potlesk. / Málo zákonov dostáva takú jednoznačnú podporu, ako dostal tento.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby.

Dvanástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 231 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 231a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky Katarína Tóthová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

vláda Slovenskej republiky predkladá na vaše posúdenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 419/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov. Dovoľte mi v tejto súvislosti v mene vlády Slovenskej republiky uviesť skutočne len pár slov k predkladanému návrhu zákona.

Zákon o kárnej zodpovednosti nie je zásahom do princípu sudcovskej nezávislosti, pretože v plnej miere garantuje nezávislosť sudcov tým, že rozhodovanie o vine sudcov vo veciach priestupkových a disciplinárnych prenecháva vo výlučnej pôsobnosti sudcovských orgánov, a to kárnych súdov. Význam tejto úpravy sa v plnom rozsahu prejavuje v nadväznosti na zákon číslo 336/1991 o súdoch a sudcoch. Tento zákon totiž podmieňuje všetky opatrenia v oblasti pracovnoprávnej vykonané proti vôli sudcu predchádzajúcim rozhodnutím kárneho súdu, ktorým sa zistilo kárne previnenie sudcu a za toto mu bolo uložené príslušné kárne opatrenie.

Zánik federatívnej republiky a vytvorenie samostatného štátu si už vyžiadalo novelu zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, ktorá upravila postavenie súdov a sudcov Slovenskej republiky. Stalo sa tak zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z. Ostáva teda ešte úprava kárnej zodpovednosti sudcov na podmienky Slovenskej republiky po zániku federácie, ktorú úlohu plní predkladaný návrh.

Po stránke obsahovej treba zdôrazniť, že zákon číslo 412 plne vyhovuje aj podmienkam samostatného štátu. Týka sa to najmä vymedzenia kárnych previnení sudcov a úpravy procesných postupov v konaní proti nim. Novela dopĺňa iba počet kárnych opatrení o ďalšie opatrenie, a to, že v prípade závažného kárneho previnenia sa dáva možnosť zaradiť sudcu do platového stupňa nižšieho o jeden stupeň na čas až troch rokov. Tým sa postavenie sudcov v kárnom konaní nezhoršuje. Vypĺňa sa iba medzera medzi preložením sudcu ako najprísnejším opatrením spočívajúcim v návrhu a na odvolanie sudcu Národnou radou Slovenskej republiky.

V mene vlády Slovenskej republiky vám odporúčam, pani poslankyne a páni poslanci, predložený návrh odsúhlasiť.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani ministerke Tóthovej. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Petra Brňáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

pani poslankyne a páni poslanci,

dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca oboznámil so spôsobom prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov, s navrhnutými zmenami a ich zdôvodnením.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákona číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 231, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 350 z 31. 5. 1993 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu o bezpečnosť v termíne do 16. júna 1993. Týmto rozhodnutím zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov tým, že ich skoordinované stanoviská sa

premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokovali uvedený vládny návrh zákona, vyslovili s nim súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov, schváliť s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi úpravami.

Z rokovania obidvoch výborov vyplynulo celkom 8 pozmeňujúcich návrhov. Ako spravodajca vám odporúčam v rámci úvodného slova schválenie navrhovaných zmien pod bodmi 2, 3, 4, 5, 7 a 8 spoločnej správy. V prípade, ak tieto body nebudú dotknuté rozpravou, navrhujem o týchto hlasovať an blok. Body 1 a 6, ktoré viac-menej spolu súvisia, vám neodporúčam schváliť.

Teraz si dovolím zdôvodniť navrhované zmeny.

K bodu 1 spoločnej správy: V tomto prípade, podľa môjho názoru, nejde o vecnú zmenu, len o jazykovo-štylistickú úpravu. Myslím si, že vyslovený názor v rámci tohto bodu je správny, ale, bohužiaľ, vzhľadom na to, že ide iba o novelizáciu, teda čiastočnú zmenu zákona, nie je možné meniť pôvodný názov zákona číslo 412/1991 Zb., ktorý zaviedol pojem kárna zodpovednosť. Tento názor zastáva aj legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, preto neodporúčam schváliť navrhovanú zmenu.

Bod 2 spoločnej správy: V tomto prípade nejde o vecnú zmenu, pričom navrhované znenie vyjadruje formálne precíznejší text. Odporúčam preto navrhovanú zmenu schváliť.

K bodu 3 spoločnej správy: V danom prípade ide o vecnú zmenu v navrhovanej vládnej novele, ktorá má podstatný charakter. Kvôli presnosti chcem uviesť, že druhá veta bodu 3 spoločnej správy fakticky znamená vypustenie bodu 8 spoločnej správy - z hľadiska faktickej stránky. Podľa navrhovanej zmeny dôjde k vypusteniu novokoncipovaného ustanovenia § 3 ods. 3 písm. c/. Toto ustanovenie má na mysli zavedenie nového kárneho opatrenia, a to zaradenie sudcu do platového stupňa nižšieho o jeden stupeň na čas až troch rokov.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na skutočnosť, že už novela Zákonníka práce, a to zákonom číslo 3/1991 Zb. vypustila všetky dovtedajšie ustanovenia o kárnom konaní a ukladaní kárnych opatrení vzhľadom na medzinárodné dokumenty v pracovno-právnych vzťahoch medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Tieto medzinárodné dokumenty nepripúšťajú jednej zo zmluvných strán ukladať druhému účastníkovi pracovnej zmluvy kárne opatrenia a postihovať nimi aj nároky pracovníkov na mzdu za vykonanú prácu. Sudcovia doposiaľ, a to i v zmysle zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch sú v pracovno-právnom pomere vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, teda príslušnému krajskému súdu. Prijatím navrhovanej novely by sa opätovne voči sudcom prinavrátil stav ohľadne kárnych opatrení, ktorý bol platný pred novelou Zákonníka práce číslo 3/1991 Zb. Už len z tohto hľadiska by bol podobný postup neprípustný a z medzinárodného hľadiska neželateľný.

Domnievam sa, že pokiaľ nedôjde k úprave nového služobného vzťahu sudcu, je doterajší zákon o kárnom konaní dostačujúci. Myslím si, že pri tak závažnom kárnom previnení, o akom hovorí dôvodová správa, je potom nutné prikročiť k zásadným opatreniam voči sudcovi, a to jeho odvolaním podľa § 44 ods. 1 zákona o súdoch a sudcoch. Nakoniec si myslím, že sudcu nemožno administratívnym spôsobom riadenia donucovať na lepšiu a výkonnejšiu prácu. Túto sudca buď robí,

pretože je o tom presvedčený, že to tak má byť, alebo, keď nie, radšej sa s ním rozísť i za cenu, že sa ďalej oslabia rady justície. Z dlhodobejšieho hľadiska je takýto postup jedine správny. Podotýkam, že tento názor bol odobrený hlasovaním v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a korešponduje aj so stanoviskom Združenia sudcov Slovenska. Preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

Bod 4 spoločnej správy: Navrhované znenie bez vecnej zmeny legislatívne čistejšie a jednoduchšie reaguje na štátoprávne zmeny. Preto odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

Bod 5 spoločnej správy: Navrhovaná zmena bez vecnej zmeny má ucelenejšiu legislatívnu konštrukciu, preto odporúčam túto zmenu schváliť.

Bod 6 spoločnej správy má priamu náväznosť na bod 1 spoločnej správy, ktorý som neodporučil schváliť, preto neodporúčam schválenie ani tohto bodu.

Bod 7: Navrhovaná zmena je legislatívnym spresnením textu § 18 ods. 2. písm. c/, pretože odkaz v zátvorke sa viaže aj na ministrov spravodlivosti a obrany. Odporúčam preto navrhovanú zmenu schváliť.

Bod 8 spoločnej správy: Navrhované znenie dáva logiku bodu 20 návrhu vládnej novely. Pôvodný bod zovšeobecňuje špecifickú situáciu, a tým aj popiera vlastne zákon číslo 412/1991 Zb. Odporúčam preto navrhovanú zmenu schváliť.

Celkom na záver, pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam schváliť vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/191 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov.

Pokiaľ môžem, zároveň by som sa v dvoch krátkych vstupoch prihlásil do rozpravy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spoločného spravodajcu.

Otváram rozpravu o dvanástom bode programu. Zatiaľ nemám žiadneho písomne prihláseného. Ako prvý sa hlásil pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, prvá poznámka sa dotýka bodu 3 spoločnej správy. V prípade, ak by bol tento bod schválený, čo som odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, je potrebné konštatovať a do zápisu uviesť, že zároveň sa technicky upraví aj poznámka číslo 3, ktorá je tam uvedená. To už urobí viacmenej Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, pretože nejde o zmenu vecného charakteru.

Druhý, vecne pozmeňujúci návrh sa dotýka bodu 4 vládneho návrh - zrejme to ušlo predkladateľom a nakoniec aj v priebehu samotného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky - kde je potrebné zmeniť odkaz 3 na odkaz 3a a tým, že v poznámke sa uvedie pod čiarou: "3a § 44 ods. 1, 2 zákona číslo 335/1991 Zb. " V danom prípade je potrebné uviesť, že pôvodný odkaz pod číslom 3 mal na mysli v rámci poznámky ustanovenie § 44 ods. 2 zákona číslo 335/1991 Zb. Tento zákon bol však novelizovaný zákonom číslo 12/1993 Z. z. a v danom prípade sa aj vecným spôsobom zmenilo ustanovenie § 44. Tohto bodu 4 sa dotýka nielen ustanovenie ods. 2, ale aj odseku 1. Preto je potrebné, myslím si, vecne upraviť aj odkaz s poukazom na číslicu 3a a s poznámkou.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Pani poslankyňa Korduliaková. Poslankyňa A. Korduliaková:

Pokial ide o navrhovanú novelizáciu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c/, podľa môjho názoru, kárne opatrenie, ktoré je navrhované, je neprimerané. Plne podporujem názor pána poslanca Brňáka.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Prosím, pani poslankyňa Draxlerová.

Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Poslankyňa A. Draxlerová:

Mala by som pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1992 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov - v článku 1 návrhu za bod 12 zaradiť toto ustanovenie: Bod 13 § 16 ods. 1 znie: "Ak kárny senát dôjde k záveru, že sudca sa dopustil kárneho previnenia alebo priestupku, rozhodne, že je vinný a uloží mu kárne opatrenia podľa § 3. Kárne opatrenie musí byť uložené a písomne vyhotovené rozhodnutie o tom doručené sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, do troch mesiacov odo dňa, keď mu bol podľa § 9 doručený návrh na začatie kárneho konania proti nemu. Ak kárny senát nemôže túto lehotu zo závažných dôvodov dodržať, rozhodne o jej primeranom predĺžení a upovedomí o tom orgán, ktorý navrhol začatie kárneho konania. Predĺženie lehoty nesmie však znemožniť uloženie kárneho opatrenia z dôvodu, že kárna zodpovednosť podľa § 4 zanikla. " Ďalšie body by sa tam prečíslovali.

Odôvodnenie: Podľa § 4 novelizovaného zákona zodpovednosť sudcu za kárne previnenie alebo za jeho priestupok zaniká, ak uplynul od ich spáchania alebo v prípade uvedenom v § 3 ods. 4 od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku jeden rok. Stáva sa, že príslušný kárny senát nerozhodne pred zánikom kárnej zodpovednosti o uložení kárneho opatrenia, a to nezriedka aj preto, že sa kárne konanie odkladalo, alebo dochádzalo v ňom k prieťahom. Skutočnosť, že sudca nebol kárne postihnutý, lebo jeho kárna zodpovednosť v dôsledku nečinnosti kárneho orgánu uplynutím času zanikla, má preukázateľne závažný negatívny dopad na úroveň disciplíny na súdoch. Vzhľadom na to je potrebné uložiť kárnym senátom povinnosť, aby v ustanovenej lehote rozhodli o kárnom opatrení, aby sa v tejto lehote kárne postihnutému doručilo písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Kto sa hlás ďaľší do rozpravy?

/Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o dvanástom bode za uzavretú. Dávam slovo ani ministerke.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

k pripomienke pána poslanca Brňáka ohľadne navrhovaného

ďalšieho kárneho opatrenia by som chcela zdôrazniť, že predkladateľ vychádza z tej skutočnosti, že v kárnom konaní sudcu sa nerozhoduje len o tých skutkoch, ktoré súvisia s jeho pracovno-právnym postavením, ale na kárne konanie sa postupuje aj rozhodovanie o priestupkoch, ktorých sa sudca dopustil ako občan tejto republiky. Z toho dôvodu sa nám v niektorých prípadoch zdalo byť prvé opatrenie veľmi mierne, a ďalšie opatrenie veľmi prísne. To bol motív, ktorý viedol predkladateľa k návrhu, aby tieto opatrenia boli rozšírené.

Ďalej by som sa chcela vyjadriť k predloženému návrhu pani poslankyne. V plnej miere by som sa s jej návrhom stotožnila. Totiž, skutočne v praxi môže dôjsť k prípadu, že uplynutím lehoty sa znemožní uplatnenie kárneho opatrenia. A keď chceme, aby naše súdy dobre fungovali, ak chceme, aby bola zachovaná sudcovská etika, zdá sa, že je namieste, aby takáto lehota bola prijatá. V žiadnom prípade - znovu zdôrazňujem - tu nejde o prostriedok, ktorý sa dostáva do rúk štátnej správy. V žiadnom prípade nie, lebo kárne senáty sú volené zo sudcov, teda sú tvorené zo sudcov. Je to orgán, v rámci ktorého sudcovia sami posudzujú svoje previnenia resp. previnenia svojich kolegov. A keď by tu nebola časová záklapka, tak ako to uviedla pani poslankyňa, nevylučujem možnosť, že by mohlo dôjsť v praxi k takým prípadom, že uplynutie lehoty by mohlo byť prvkom, ktorý by znemožnil v rámci súdnictva uskutočniť nápravu, keďže sú doživotne, a selektovať tých sudcov, ktorí sa dopúšťajú takých konaní, ktoré sú v rozpore so sudcovskou etikou a morálkou.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani ministerke. Chce sa k rozprave vyjadriť spoločný spravodajca?

Poslanec P. Brňák:

Rád by som sa vyjadril k návrhu pani poslankyne Draxlerovej. Tento návrh bol pani Poslankyňou vznesený už v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru a tam neprešiel. Naopak, oproti zdôvodneniu tohto pozmeňujúceho návrhu sa domnievam, že zo znenia zákona číslo 412/1991 Zb. nikde nevyplýva, že by po začatí kárneho konania mala uplynúť prekluzívna lehota. Myslím si, že by to bola teraz debata ping-pongovým spôsobom z hľadiska výkladu tohto zákona a nie je asi na to celkom vhodný čas. Tento svoj názor opieram o ustanovenie § 4, 6 ods. 1 a 5 a nakoniec § 21 citovaného zákona číslo 412/1991 Zb.

Domnievam sa, že aj pokiaľ by nebola prijatá táto pozmeňujúca úprava, a v momente, akonáhle bude návrh na začatie kárneho konania predložený kárnemu orgánu, kárnemu senátu, prekluzívna lehota ako taká spočíva, ako je to normálne bežné, už v rámci súdneho konania. Minimálne ma k tomu oprávňuje ustanovenie § 24 citovaného zákona, ktoré hovorí, že ak tento zákon neustanovuje niečo iné, alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, v kárnom konaní sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku, čiže, analogicky je možné povedať, že tak ako v súdnom konaní, v priebehu toho trestnoprávneho, podobnými princípmi by sa malo riadiť aj toto konanie, pokiaľ osobitne tu nie je uvedené niečo iné, aj samotné kárne konanie. Ale je to vec názoru. Podotýkam, že tento návrh bol vznesený predtým.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V zmysle § 19 rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani ministerka.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Ako právnička musím povedať, že prekluzivne lehoty nespočívajú, v tom je ich prekluzívnosť. Spočívajú len procesné lehoty.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán spravodajca. Poslanec P. Brňák:

Nedomnievam sa a nesúhlasím s týmto názorom, ale myslím si, že asi nás tu v tomto nik nerozsúdi. Takže, môžeme prikročiť k hlasovaniu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Mohli by sme to síce odhlasovať, ale to by asi nebol správny postup.

Chce sa ešte niekto vyjadriť v rozprave? Vystúpenie pani ministerky totiž otvorilo rozpravu.

Ak nie, vyhlasujem opäť rozpravu za ukončenú. Vyjadrila sa pani ministerka, vyjadril sa spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

Prosím, pán spoločný spravodajca.

Poslanec P. Brňák:

Vzhľadom na to, že pozmeňujúce návrhy, ktoré som predniesol v zmysle spoločnej správy pod bodmi 2, 3, 4, 5, 7 a 8, neboli rozpravou dotknuté, naopak, jedným vystúpením

jeden bod bol podporený, myslím si, že je vhodné dať hlasovať o týchto bodoch an blok. Odporučil som ich schválenie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za uvedené pozmeňovacie návrhy?

Za návrhy hlasovalo 89 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že pripomienky sme schválili. Poslanec P. Brňák:

Zo spoločnej správy zostali body 1 a 6, ktoré som neodporučil na schválenie a žiadam o nich taktiež hlasovať an blok.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 94 poslancov. Kto je za uvedené pripomienky? Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že tieto pripomienky sme neprijali.

Poslanec P. Brňák:

Ďalšie pozmeňujúce návrhy v rámci spoločnej správy neboli.

Prvý pozmeňujúci návrh v rozprave som dal ja. Dotýka sa bodu 4 vládneho návrhu novely, kde som navrhol zmeniť odkaz 3 na 3a s tým, že pod čiarou by ako poznámka bolo uvedené "3a § 44 ods. 1, 2 zákona číslo 335/1991 Zb. "

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh poslanca Brňáka?

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Brňáka sme prijali.

Poslanec P. Brňák:

Ďalší pozmeňujúci návrh predniesla pani poslankyňa Draxlerová a dotýka sa ustanovenia § 16 ods. 1, ktorý podľa tohto návrhu má znieť: "Ak kárny senát dôjde k záveru, že sudca sa dopustil kárneho previnenia alebo priestupku, rozhodne, že je vinný a uloží mu kárne opatrenie podľa § 3. Kárne opatrenie musí byť uložené a písomné vyhotovenie rozhodnutia o tom doručené sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie vedie, do troch mesiacov odo dňa, keď mu bol podľa § 9 doručený návrh na začatie kárneho konania proti nemu. Ak kárny senát nemôže túto lehotu zo závažných dôvodov dodržať,

rozhodne o jej primeranom predĺžení a upovedomí o tom orgán, ktorý navrhol začatie kárneho konania. Predĺženie lehoty nesmie však znemožniť uloženie kárneho opatrenia z dôvodu, že kárna zodpovednosť podľa § 4 zanikla".

Ďalšie body čl. I návrhu - body 13 až 21 - očíslovať v novom poradí ako body 14 až 22. Tento pozmeňujúci návrh som neodporučil schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňovací návrh?

Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec P. Brňák:

Viac pozmeňujúcich návrhov nebolo. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 96 poslancov. Kto je za predmetný návrh zákona? Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa nezdržal žiaden poslanec.

Konštatujem. že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 412/1991 Zb. o kárne1 zodpovednosti sudcov. /Potlesk. /

Súčasne gratulujem pani ministerke, pretože jej jednomyselne prešli dva zákony, ktoré tu predkladala. Znamená to, že s pomocou pripomienok poslancov by to mali byť ideálne zákony. Bodaj by to bolo tak.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, zvyčajne končíme o 19. 00 hodine. Podľa mojich hodín je 18. 48 hodiny. Navrhujem, aby sme teraz prerušili schôdzu a pokračovali zajtra ráno o 9. 00 hodine.

/Všeobecný súhlas v pléne. /

Ďakujem pekne. Stretneme sa zajtra ráno o 9. 00 hodine. Prosím, aby sa príslušné výbory, ktoré majú prerokovať predložený návrh zákona, o ktorom vás informoval pán predseda, stretli zajtra ráno o 8. 00 hodine.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť sa stretne teraz u predsedu výboru.

Členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti sa stretnú ráno o 8. 00 hodine v Štúrovom salóne.

Tretí deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

25. júna 1993

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prítomných je 90 poslancov. Budeme pokračovať.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku zaradíme aktuálne, ako bude vyhotovená a doručená nám spoločná správa o výsledku jeho prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

podľa programu budeme dnes pokračovať v rokovaní o tridsiatom piatom bode programu, ktorým je

Voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení prítomní,

uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 224 z 21. mája 1993 sme schválili volebný poriadok na voľbu predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky, ktorý vychádza z príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, i zákona o rokovacom poriadku a zákona o poslancoch. Týmto volebným poriadkom sa budeme riadiť a z neho vychádzať. Najskôr uskutočnime voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a po jeho zvolení sa uskutoční voľba dvoch podpredsedov, ako to určuje článok 5 ods. 1 a 2 volebného poriadku.

Pani poslankyňa - faktická poznámka. Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

prečítala som si návrh na voľbu predsedu, ale nie je mi tam jasná vec a chcela by som niečo doplniť. Prosila by som, keby pán predsedajúci bral do úvahy lustračný zákon, ktorý je ešte stále platný. Navrhovatelia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, teda navrhovatelia jednotlivých kandidátov, prípadne predseda parlamentného klubu príslušnej strany, aby prehlásili ešte pred voľbou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, či ich kandidát spĺňa podmienky platného lustračného zákona.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. To je zamiešanie kariet. Pozerám sa na túto záležitosť tak, že je predložené podmienené volenie, a to bolo predsa splnením všetkých podmienok, ktoré boli pre tento účel urobené podľa pravidiel rokovacieho poriadku a podľa volebného poriadku. Nevidím teraz dôvod, aby sme

z týchto dôvodov zastavili ďalší postup a znova urobili prestávku, aby sa naplnili požiadavky pani poslankyne.

Prosím, pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, schvaľujem návrh na to, aby za kandidátov boli prednesené aspoň ústne záruky, že spĺňajú podmienky lustračného zákona. Za doktora Pavla Bielika, ktorého klub KDH kandiduje na funkciu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu - oznámil som Národnej rade túto kandidatúru - prehlasujem, že spĺňa podmienky lustračného zákona. Napokon, lustračné osvedčenie musel predložiť a aj predložil ako námestník ministra kontroly minulý rok. Čiže, za doktora Pavla Bielika prehlasujem, že spĺňa lustračné podmienky.

Pán predsedajúci, k vašim slovám chcem povedať, že volebný poriadok pre voľbu predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu obsahuje len dve podmienky, to znamená vlastný návrh na kandidatúru toho-ktorého kandidáta, a potom jeho prehlásenie, že kandidatúru prijíma, ale volebný poriadok nevyžaduje výslovne predloženie lustračného osvedčenia alebo prehlásenie, že zodpovedá aj lustračným podmienkam. Preto si myslím, že je odôvodnené, aby to urobili predkladatelia. Samozrejme, lustračný zákon hovorí o tom, ktoré podmienky musia byť splnené. Vzhľadom na to, že vy ste jeden z predkladateľov kandidáta pána Matejku na funkciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, navrhoval by som, aby ste teraz ústne prehlásili tejto snemovni, že pán Matejka spĺňa podmienky lustračného zákona.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

No, pokiaľ viem, tak spĺňa. Rokovali sme s pánom Matejkom v klube a máme jeho čestné prehlásenie o tom, že spĺňa

všetky podmienky lustračného zákona. Nemáme tu, samozrejme, písomný výpis.

Prosím, pán poslanec. Poslanec A. Hrnko:

Ako jeden z navrhovateľov pána poslanca Sokola na post podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu vyhlasujem, že o týchto veciach sme s pánom Sokolom hovorili, a dávam záruku, že nikdy nespolupracoval so zložkami, ktoré sú v lustračnom zákone označené, a že je hocikedy pripravený podrobiť sa lustrácii.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Chcem ako navrhovateľ pána Jozefa Stanka vyhlásiť, že tak ako ostatní kandidáti na poslancov, sa aj pán Stank podrobil lustrácii, a podľa výpisu ministerstva vnútra, vtedy ešte federálneho, jeho výpis bol negatívny. Takže toľko k lustračnému zákonu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pretože vec je trocha zauzlená, prosil by SOB pána Matejku, aby dal svoje prehlásenie.

Poslanec A. Matelká:

Prehlasujem pred týmto plénom, že nikdy som s nikým nespolupracoval, ani som nič nepodpisoval. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Môžeme pokračovať.

Týmto volebným poriadkom sa budeme riadiť a z neho vychádzať. Najskôr uskutočníme voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a po jeho zvolení sa uskutočni voľba dvoch podpredsedov, ako to určuje článok 5 ods. 1 a 2 volebného poriadku.

Podľa článku 4 ods. 2 volebného poriadku predseda Národnej rady Slovenskej republiky 15. júna 1993 overil správnosť podania návrhov kandidátov na predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, a to v tom zmysle, či ich podali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky jej predsedovi v lehote do 10 dni pred určeným dňom voľby a či návrhy majú všetky náležitosti podľa článku 2 ods. 2 až 4 volebného poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že všetky návrhy, ktoré boli k 14. júnu 1993 podané, sú v súlade s článkom 2 ods. 1 až 4 volebného poriadku. Takto overené návrhy kandidátov na predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu vám boli ako parlamentná tlač číslo 255 zaslané v určenej lehote do 8 dni pred dňom voľby, t. j. 16. júnom 1993.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

Národnej rade Slovenskej republiky sú predložené dva návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, a to v abecednom poradí - na pána Arpáda Matejku a na pána Jozefa Stanka. Súčasne vám chcem oznámiť, že do tejto chvíle ani jeden z poslancov-navrhovateľov svoj návrh na kandidatúru nevzal späť. Rovnako ani jeden z navrhovaných kandidátov nevzal svoj súhlas s kandidatúrou na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu späť.

Podľa článku 6 ods. 1 volebného poriadku pred voľbou predsedu sa koná rozprava. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za otvorenú. Nedostal som písomne žiadne požiadavky. Hlási sa niekto do rozpravy?

Prosím, pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

pani poslankyne a páni poslanci,

dovoľte, aby som vás oboznámil so svojím stanoviskom k voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré vychádza nakoniec aj zo stanoviska Kresťansko-sociálnej únie. Vznášam protest proti voľbe pána Jozefa Stanka, člena Strany demokratickej lavice do funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pre porušovanie zákonov v súvislosti s vysporiadaním majetku po bývalej Komunistickej strane Slovenska. Strana Demokratickej lavice je právnym nástupcom Komunistickej strany Slovenska a v prípade zvolenia jej člena do funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu bude týmto spochybnená objektivita a morálny kredit tohto orgánu.

Porušovanie zákonov vedením tejto strany je možné dokumentovať rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 3 CZ 29 z roku 1992 v právnej veci povolenia zápisu zmeny v podnikovom registri týkajúcej sa organizácie Pravda, tlačového kombinátu Komunistickej strany Slovenska zo dňa 25. 6. 1992, podľa ktorého vedenie Komunistickej strany Slovenska sa pokúsilo v rozpore s platnými zákonmi o prevedenie majetku v hodnote 13 188 806 korún - vtedy československých - na súkromnú organizáciu Istropolis. Záverom žiadam, aby toto konanie bolo prešetrené, nakoľko nešlo o jediný prípad takéhoto nezákonného postupu. Podobne došlo k presunu majetku zariadenia Javorina vo Vysokých Tatrách z majetku Komunistickej strany Slovenska do majetku družstevnej kancelárie Slovakoturist.

Verím, že Národná rada Slovenskej republiky zváži tieto veľmi vážne skutočnosti s voľbou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, preukáže svoju politickú múdrosť a zásadovosť.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Brňákovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovolte, aby som krátkou faktickou poznámkou zareagoval na svojho predrečníka, ktorý vniesol do rozpravy o voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu kauzu, ktorá, podľa mňa, do nej vôbec nepatrí. Chcem vám vysvetliť prečo.

Nechcem komentovať to, že vystupoval za stranu, ktorá sa do parlamentu po voľbách nedostala, ale to nepovažujem za podstatné, chcem hovoriť vecne. Pán Jozef Stank nepôsobil a nepôsobí v žiadnych straníckych funkciách v Strane demokratickej ľavice. To znamená, že ak sa má niesť nejaká zodpovednosť za veci, ktoré tu popisoval pán Brňák, túto zodpovednosť môžu niesť členovia vedenia strany, ktorých, myslím, všetci veľmi dobre poznajú a sú vo verejnosti známi. Takže, spájať túto kauzu s pánom Jozefom Stankom je nenáležité, pretože naozaj v žiadnej straníckej funkcii nepôsobil a nepôsobí.

Po druhé - chcem povedať, že spájať problémy hospodárenia politickej strany a nakladania s jej majetkom, nakladania s majetkom bývalého tlačového kombinátu Pravda, pripadne súkromných organizácii Istropolis, s Najvyšším kontrolným úradom takisto považujem za nenáležité a za zavádzajúce, pretože Najvyšší kontrolný úrad podľa zákona a podľa ústavy zodpovedá, a teda je zameraný na hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Ak vznikli pochybnosti o hospodárení politickej strany, je možné obrátiť sa v tejto veci na orgány činné v trestnom konaní a tieto orgány posúdia, či došlo k porušeniu zákona, alebo nedošlo, a kto je za ne zodpovedný. To, myslím si, sú veci, ktoré spolu jednoducho nesúvisia. Preto si myslím, že bolo nenáležité a jednoducho nepatriace do tejto rozpravy vnášať túto kauzu. Tá kauza je na stole, pán poslanec má právo, aby sa s ňou obrátil na orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa ňou budú iste zaoberať, ak ten podnet bude oprávnený, a môžu z toho vyvodiť dôsledky, ale spájať ich s hospodárením s prostriedkami štátneho rozpočtu a s voľbou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu jednoducho nie je namieste.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Ftáčnikovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov? Pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Chcel by som poopraviť vystúpenie pána poslanca Ftáčnika v tom, že som nevystúpil v mene Kresťansko-sociálnej únie ako neparlamentnej politickej strany, ale vo svojom mene.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Hlási sa o slovo pán prvý podpredseda. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

samozrejme, keby bolo predmetom rokovania vysporadúvanie majetku bývalej Komunistickej strany Slovenska so štátom - a o urýchlenie tohoto procesu sme viackrát žiadali - mohol by som tu predniesť veľmi dlhú analýzu skutkového stavu veci. Na to, čo povedal pán poslanec Brňák, môžem povedať iba jedno, že rozsudok Najvyššieho súdu sa týkal zápisu do obchodného registra a nie prevodov majetku. Tak prosím, aby ste túto informáciu zobrali ako odmietnutie tvrdenia, ktoré tu predniesol pán poslanec Brňák. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /

Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Vážená Národná rada, podľa článku 1 volebného poriadku budeme predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky voliť tajným hlasovaním. Na jeho zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Prosím, aby boli rozdané hlasovacie lístky.

/Rozdanie hlasovacích lístkov. /

Pýtam sa, či každý poslanec má hlasovací lístok.

/Všetci poslanci dostali hlasovací lístok. /

Postup pri hlasovaní je upravený v článku 8 volebného poriadku. V zmysle schváleného postupu poslanec upraví hlasovací lístok tak, že vodorovne prečiarkne mená a priezviská kandidátov, s ktorými nesúhlasí. Na iné úpravy hlasovacieho lístku sa neprihliada. Platný hlasovací lístok je ten, na ktorom je ponechaný najviac jeden kandidát za predsedu. Neplatnosť hlasovacieho lístka a zdržanie sa hlasovania je vyjadrené v článku 9 ods. 3 až 5 volebného poriadku.

Ako prví budú voliť overovatelia, ktorých prosím, aby dozerali na hlasovanie, zistili výsledky voľby predsedu a oznámili aj výsledok. Po overovateľoch budú postupne hlasovať predseda a podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovia výborov a ďalej poslanci počnúc od prvého radu. Po vykonaní voľby žiadam poslancov, aby zaujali miesta v rokovacej sieni.

/Vykonanie aktu voľby. /

Pýtam sa, či má ešte niekto vykonať akt tajného hlasovania.

/Nikto. /

Ďakujem. Prosím, aby sa overovatelia odobrali do určenej miestnosti a zistili výsledky tajného hlasovania. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pozývam vás do rokovacej siene, budeme pokračovať. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila tajným hlasovaním 25. júna 1993, bolo poslancom vydaných 139 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 136 platných hlasovacích lístkov a 3 neplatné hlasovacie lístky. Žiaden poslanec nebol taký, ktorý by neodovzdal hlasovací lístok.

Za kandidáta za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Arpáda Matejku hlasovalo 68 poslancov. Za kandidáta za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stanka hlasovalo 59

poslancov. Na vysvetlenie, 9 poslanci škrtli obidvoch poslancov. Na zvolenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že navrhnutý kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Arpád Matejka nezískal potrebnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čím potvrdzujú, že nebol zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Overovatelia ďalej konštatujú, že navrhnutý kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Jozef Stank nezískal potrebnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čím potvrdzujú, že nebol zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Overovatelia podľa článku 11 odsek 1 volebného poriadku poverujú poslanca Poliaka oznámiť výsledok voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Overovatelia konštatujú, že ani jeden z kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nezískal potrebný počet hlasov na zvolenie. Na základe uvedeného odporúčajú uskutočniť opakovanú voľbu, do ktorej postupujú obaja kandidáti pán Arpád Matejka a Jozef Stank v zmysle článku 12 volebného poriadku.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu overovateľovi. Z výsledku voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý oznámil poverený overovateľ, vyplýva, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nebol zvolený v prvom kole volieb. Keďže klub HZDS požiadal o prestávku, budeme pokračovať o 13. 00 hodine.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené pani poslankyne, váženi páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní. Podľa článku 12 volebného poriadku ak nebol predseda zvolený, uskutoční sa opakovaná voľba. Do opakovenej voľby postupujú kandidáti, ktorí v prvom kole získali dva najväčšie počty hlasov, ak navrhovatel nevzal ich návrh späť, alebo ak niektorý z nich nevzal súhlas zo svojou kandidatúrou späť.

Vážení poslanci, poslankyne,

pristúpime k uskutočneniu opakovanej voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Podľa článku 12 ods. 2 volebného poriadku do opakovanej voľby postupujú obaja kandidáti, teda pán Arpád Natejka a pán Jozef Stank. Dovoľte mi oznámiť, že do tejto chvíle ani jeden z obidvoch kandidátov nevzal svoj súhlas s kandidatúrou na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky späť. Rovnako ani jeden z poslancov, ich navrhovateľov, nevzal svoj návrh na kandidatúru späť. Pri opakovanej voľbe sa použijú ustanovenia článkov 1 až 11 volebného poriadku. Postupovať budeme obdobným spôsobom ako v prvom kole. Rád by som upozornil, že jediná forma ošetrenia hlasovacieho lístku je škrtnutie jedného z kandidátov. Všetky ostatné formy sú neregulérne.

Prosím, aby boli rozdané hlasovacie lístky.

/Rozdanie hlasovacích lístkov. /

Dostal každý hlasovacie lístky?

/Všetci poslanci dostali hlasovacie lístky. /

Prosím o začatie tajného hlasovania. Postupovať budeme obdobne ako v prvom prípade. Najskôr sa však budeme prezentovať.

Prezentovalo sa 132 poslancov. Pýtam sa tých, ktorí rozdávali hlasovacie lístky, koľko hlasovacích lístkov odovzdali.

/Bolo rozdaných 140 hlasovacích lístkov. /

Prosím najprv overovateľov, aby začali prví voliť, potom bude nasledovať predseda, podpredsedovia, predsedovia výborov a potom v poradí poslanci od prvého radu.

/Vykonanie aktu hlasovania. /

Pýtam sa, či ešte niekto má vykonať akt tajného hlasovania.

Prosím, pán poslanec. Poslanec M. Andel:

Nedostal som hlasovací lístok. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pýtal som sa, či ešte niekto má vykonať akt tajného hlasovania. Ak má, prosím, môže ho vykonať.

Prosím, pán poslanec Neuwirth. Poslanec A. Neuwirth:

Pán predseda, môžem? Myslím, že kolegovia si ešte niečo hovoria. Je to veľmi závažná záležitosť. Vy ste sa pred touto otázkou, po rozdaní lístkov spýtali, či každý dostal lístok. Čiže, pán Andel sa mal vtedy prihlásiť, že nemá lístok a nie až teraz.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ešte nie je uzavreté hlasovanie. Prepáčte, pán poslanec, ja som sa pýtal, či niekto má ešte vykonať akt tajného hlasovania.

Poslanec A. Neuwirth:

Pán predsedajúci, ja to tak aj beriem. Lenže, dovoľujem si pripomenúť tú okolnosť, že vo fáze predtým, po rozdaní lístkov ste sa pýtali, či každý dostal lístok. A pán Andel si teraz vyzdvihol lístok. Kde máme záruku, že nevyzdvihol druhý lístok?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To snáď nemyslime vážne. Poslanec A. Neuwirth:

Prosím pekne, osobne to nemyslím vážne, ale právo je

formálne a ak je v zákone napísané, že do 31. musím niečo vykonať a vykonám to potom, tak je to neplatné. Prosím, ak upustime od princípu formálneho práva, potom môžeme spochybniť akýkoľvek akt.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, ak dovolíte, je to dovtedy, kým neuzavriem voľby. A ja som sa vyslovene pýtal, či ešte niekto má vykonať akt tajného hlasovania. Na to sa prihlásil pán poslanec. To znamená, že je to celkom seriózne.

Poslanec M. Andel:

Pán doktor, ak myslíte, môžeme zopakovať voľby. Seriózne prehlasujem, že som prišiel do rokovacej miestnosti práve vtedy, keď pán podpredseda Húska sa pýtal, kto ešte nehlasoval. Dal som hore ruku. Verte mi, že som dvakrát nehlasoval. Prosím, môžete proti tomu namietať a môžeme uskutočniť nové voľby.

Poslanec A. Neuvirth:

Pán poslanec, ak dovolíte, teraz sa vás pýtam, či ste lístok dostali pri rozdeľovaní alebo teraz, keď ste vošli do miestnosti?

Poslanec M. Andel:

Nie. Nedostal som ho pri rozdeľovaní, ale teraz. Máte pravdu.

Poslanec A. Neuwirth:

Pri rozdávaní ste ho nedostali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prepáčte, pán poslanec, vyslovene som sa pýtal, či ešte niekto má dostať hlasovací lístok. A na základe toho sa prihlásil. Prečítam vám presné znenie: Pýtam sa, či ešte niekto má vykonať akt tajného hlasovania. To znamená, že dovtedy sa môže každý prihlásiť, kto ešte tento akt tajného hlasovania nevykonal.

Poslanec M. Andel:

A presne som využil túto možnosť. Ale prosím, môžete namietať, môžeme voľby zopakovať. Ja sa tomu nebránim.

Poslanec A. Neuwirth:

Myslím, že sa nerozumieme s pánom predsedajúcim. Nepochybujem o tej druhej fáze, ale o tom predošlom.

Poslanec M. Andel:

Pán doktor, ešte by som prosil, ak mi neveríte, ja nemám záujem tam hodiť štyri lístky, ale je komisia a tá zrejme by si všimla, že som tam išiel dvakrát. Nie som taký tenký, aby si ma nevšimli.

Poslanec A. Neuwirth:

Tak, aby bolo jasné. Pán poslanec, ja vám verím na slovo. Mne nejde o o spochybnenie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Naťahujeme to donekonečna. Sú tu overovatelia, zástupca overovateľa nech oznámi, ako prebehli voľby.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, keď ste oznámili, že sa začína voľba, od pracovníka Kancelárie Národnej rady som dostala informáciu, že bolo odovzdaných 140 platných hlasovacích lístkov. V prípade, že bude v tejto urne viac lístkov, navrhujem, aby sa opakovala druhá časť volieb.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Menej môže byť, ale tých 140 by malo byť. Dobre. Budeme sa tým riadiť. /šum v sále. /

Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Ľupták:

Ak dovolíte, spýtal by som sa, či tento akt, ktorý sme vykonali, bol akt volieb alebo akt vyberania či preberania lístkov. Ak bol akt volieb, potom je dôležité kto ako dal lístok. Ak to bol akt vyberania si volebných lístkov, potom má pravdu pán Neuvirth.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Jakuš:

Prosím vás, myslím si, že sme najvyšší zákonodarný orgán tejto republiky a že by sme mali predovšetkým my dodržiavať základné regule zákona a pravidiel. Pokiaľ tu vznikla pochybnosť o tom, či je hlasovanie platné, malo by sa hlasovanie zopakovať. A chcem len pripomenúť - kto z vás zaručí to, že pracovníčka, ktorá odovzdávala lístky, si správne zaškrtávala, komu ich odovzdala. Dovoľujem si pripomenúť, že

keď sme volili pána prezidenta, prebiehala voľba tak, že sme vošli do osobitnej miestnosti, kde sme boli zaevidovaní podľa mandátu, podľa nášho preukazu, a išli sme za plentu, upravili sme lístok. To bola tajná voľba v pravom slova zmysle. Keď tu vznikla takáto pochybnosť, urobme to tak, ako pri voľbe pána prezidenta.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec, požiadal som overovateľov, aby povedali stanovisko. Povedali stanovisko, ja ho akceptujem.

Poslanec M. Andel:

Priatelia, veľmi ma mrzí, že kvôli Andelovi teraz bude spochybnená voľba Najvyššieho kontrolného úradu. Keby som bol vedel, neprídem do tejto miestnosti. Skutočne, ak myslíte, že tu bolo niečo neseriózne, zopakujme voľby. Ale reagoval som na otázku pána podpredsedu Húsku. Trošku ma zaráža, že nikto nenamietal vtedy, keď som utekal pre lístok a vrátil som sa späť. Ale mne je to jedno. Poviem vám otvorene, moja osoba určite tieto voľby neovplyvní.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Hlási sa pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Pre mňa informácia, ak jeden pracovník povedal, že je tu toľko lístkov, je asi tak záväzná, ako keď vyjde z počítača, že hlasovalo 153 poslancov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Miček.

Poslanec M. Miček:

Osobne si myslím, že každý má na stole volebný poriadok na voľbu predsedu a dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Prosím vás pekne, nájdite si článok 8, kde sa v odseku 2 píše: "Po prevzatí hlasovacieho lístka poslanec vyjadri svoju voľbu tak, že na hlasovacom lístku vodorovne prečiarkne mená a priezviská kandidátov, s ktorými nesúhlasí. " Tu sa nepíše, kedy ten lístok mal prevziať. To znamená, že keď pán Andel zobral lístok o 15 alebo 20 sekúnd neskoršie ako boli rozdané, nič sa nedeje. Zvýši sa stav o jedného. Pán Andel postupoval presne v zmysle tohoto poriadku. Ďalej sa hovorí: "Poslanec volí tak, že upravené hlasovacie lístky vloží do volebnej schránky. " Pán poslanec Andel to urobil. Na vkladanie lístkov do volebnej schránky dozerajú overovatelia. To takisto prebehlo. Neviem, o čom tu diskutujeme.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Ešte prosím faktickú poznámku alebo dve faktické poznámky. Prvá je taká, na ktorú upozornil pán poslanec Miček, že vo volebnom poriadku sme neupravili spôsob, akým sa vykonáva tajná voľba, a preto došlo k tomuto sporu. Druhá poznámka sa týka politika, ktoré, zdá sa, je neúmerné tomu, o čo ide. Kvórum v prípade 140 prezentovaných je 71 v prospech jedného alebo druhého kandidáta. Keď sa prezentovalo 141, ak budeme rešpektovať, že pán Andel právoplatne volil, treba rovnaké kvórum, 71 sa musí vysloviť v prospech toho kandidáta. Kvórum sa v tomto prípade nezmení, ale samozrejme, záleží na hlase pána Andela.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Navrhujem uskutočniť nové voľby, aby neboli žiadne pochybnosti. /Potlesk. /

/Po prestávke. /

Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej siene.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať opakovanou voľbou. Aby sme sa vyhli ďalším pochybnostiam, dohodli sme taký postup, že overovatelia budú odovzdávať lístky v poradí pri rečníckom pulte. Tam overia ich totožnosť a pôjdu ďalej. Prosím vás, nastúpme takýmto spôsobom. Najprv nech preberú lístky overovatelia pre seba a potom ich budú odovzdávať ostatným.

Prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby začali takým istým poradím, ako sme pokračovali predtým, to znamená najprv predseda, podpredsedovia, predsedovia výborov a potom v poradí od prvého radu.

Ešte posledná výzva. Vážení kolegovia, kto sa nachádza mimo rokovacej sály, nech sa urýchlene dostaví. Budeme pokračovať.

Vyzývam teraz pána predsedu, pánov podpredsedov a pánov predsedov výborov, aby si išli vyzdvihnúť lístky. Potom budeme nasledovať v poradí od prvého radu.

/Preberanie hlasovacích lístkov. /

Prosím pánov overovateľov, aby nám povedali číslo poslancom odovzdaných lístkov.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci, podľa našich záznamov bolo vydaných 137 hlasovacích lístkov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, aby sa overovatelia odobrali do určenej miestnosti a zistili výsledky tajného hlasovania v opakovanej voľbe. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok opakovanej voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Poslanec M. Pollák:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkom opakovanej voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Na opakovanú voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila tajným hlasovaním dnes, 25. júna 1993, bolo poslancom vydaných 137 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 135 platných hlasovacích lístkov a 2 neplatné hlasovacie lístky. Žiaden poslanec nebol taký, ktorý by neodovzal hlasovací lístok. Deväť poslancov bolo takých, ktorí prečiarkli obidve mená navrhovaných kandidátov.

Za kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Arpáda Matejku hlasovalo 67 poslancov. Za kandidáta na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stanka hlasovalo 59 poslancov.

Na zvolenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe navrhnutý kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Arpád Matejká nezískal potrebnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čím potvrdzujú, že nebol zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Overovatelia tiež konštatujú, že v opakovanej voľbe navrhnutý kandidát na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Jozef Stank nezískal potrebnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čím potvrdzujú, že nebol zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Overovatelia podľa článku 11 ods. 1 volebného poriadku poverujú poslanca Poliaka oznámiť výsledok voľby predsedu

Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Overovatelia konštatujú, že ani jeden z kandidátov na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nezískal potrebný počet hlasov na zvolenie. Na základe uvedeného odporúčajú uskutočniť novú voľbu na niektorej z ďalších schôdzi Národnej rady v zmysle článku 13 volebného poriadku.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska: Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

na základe oznámenia výsledku opakovanej voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky konštatujem, že ani v opakovanej voľbe nebol žiaden z oboch kandidátov zvolený za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Chcem vás informovať, že podľa článku 13 volebného poriadku, ak nebol predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený ani v opakovanej voľbe, uskutočni sa nová voľba predsedu na niektorej z ďalších schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pri každej novej voľbe sú vylúčení kandidáti, o ktorých hlasovali poslanci v predchádzajúcich kolách. Termín konania novej voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky po dohode s politickým grémiom oznámim včas, aby ste mohli podať v určenej lehote návrhy nových kandidátov.

Keďže predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nebol zvolený, podľa článku 5 ods. 2 volebného poriadku nemôže sa uskutočniť voľba podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, a teda schválený bod programu 20. schôdze o voľbe dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je bezpredmetný.

Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

bola mi doručená spoločná správa o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. V rokovaní teda budeme pokračovať prerokúvaním

Vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku.

ktorý je uvedený v programe pod bodom 18.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 257 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 257a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Jozef Moravčík. Prosím, aby sa ujal slova.

Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku by mal nahradiť doterajšiu právnu úpravu zameranú na túto oblasť, ktorá však bola prijatá v dobe celkom inej, pokiaľ ide o medzinárodné a vnútropolitické hľadiská,

ktoré sú charakteristické pre súčasnosť. Vzhľadom na zmenené vnútropolitické i medzinárodnopolitické podmienky vláda je toho názoru, že tento zákon je potrebné nahradiť novým zákonom.

Návrh, ktorý vláda predložila, vychádza z viacerých medzinárodných dokumentov, z ktorých by som chcel upozorniť predovšetkým na odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1201. Takisto v tomto návrhu sú adekvátnejšie vyjadrené ústavné princípy ochrany osobnosti a jej súkromia. Pri príprave návrhu zákona boli využité poznatky a skúsenosti z iných štátov, predovšetkým z právnej úpravy Talianska a Francúzska.

Navrhovaná zákonná úprava je založená na liberalizácii pri určovaní mien. Umožňuje používať cudzie mená, čím vychádza v ústrety záujmom príslušníkov národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike. Prijatím navrhovaného zákona sa zrušia všetky doterajšie právne úpravy týkajúce sa problematiky mien a priezvisk.

Vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru. Z ich rokovania vzišlo viacero návrhov na úpravu. S týmito pripomienkami, ktoré smerovali k legislatívno-technickému zlepšeniu návrhu, odporúčam súhlasiť.

Niektoré návrhy, ktoré sa týkajú vecného obsahu, odporúčam ešte podrobnejšie zvážiť. Prikláňam sa k návrhu na úpravu § 2 ods. 2 v záujme ochrany osobnosti dieťaťa, ďalej § 4 ods. 2 záujmy ochrany práv otca. Návrhy týkajúce sa zmeny § 4 ods. 4 odporúčam znovu ešte dôkladne posúdiť. Jednoznačná povinnosť určiť a používať ženské priezvisko s koncovkou -ová by znamenalo zachovanie doterajšej praxe a takisto by sa mohlo dotknúť aj ochrany osobnosti a práv občanov

slovenskej národnosti. Dávam preto tieto skutočnosti do vašej pozornosti s tým, aby dnešné rokovanie viedlo k prijatiu takého riešenia, ktoré bude plne rešpekovať osobnostné práva občanov zaručené Ústavou Slovenskej republiky. S návrhmi smerujúcimi na úpravu § 14 možno súhlasiť, pretože korešpondujú s uvedenými argumentami.

Vážená Národná rada, prosím, aby v prípade, že bude predložený návrh zákona schválený, nadobudol účinnosť v lehote, ktorú navrhuje vláda. Táto lehota má umožniť pracovníkom vykonávajúcim agendu týkajúcu sa problematiky mien a priezvisk oboznámiť sa s novou zákonnou úpravou, ako aj pripraviť pre nich príslušné usmernenia.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Tibora Cabaja, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

dovolíte predložiť vám spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku, tlač 257.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. júna 1993 číslo 381 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru na prerokovanie do 1. júla 1993. Súčasne určil ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady.

Nakoľko včera sme si odhlasovali zaradenie tohoto vládneho návrhu ešte na toto zasadnutie Národnej rady, včera a dnes sa otázkou vládneho návrhu zaoberali tri výbory, ktorým bol pridelený. Na stoloch máme spoločnú správu, teda pripomienky všetkých troch výborov.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s návrhom zákona vyslovili súhlas s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti po prerokovaní 25. júna 1993 vo svojom uznesení odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na návrh podpredsedu výboru Arpáda Duka-Zólyomiho prerušiť prerokovanie vládneho návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a pokračovať v ňom na júlovom zasadnutí v druhej časti 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte raz opakujem - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti po prerokovaní 25. júna 1993 vo svojom uznesení odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na návrh podpredsedu výboru Árpáda Duka-Zólyomiho prerušiť prerokovanie vládneho návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a pokračovať v ňom na júlovom zasadnutí

v druhej časti 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré s návrhom súhlasili s pripomienkami, odporučili ho prijať. Pripomienky máme rozpísané v prílohe. Stotožňujem sa s týmto návrhom Výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, aby prerokovávanie tohto zákona bolo prerušené a pokračovalo sa v druhej časti tejto schôdze.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o osemnástom bode programu.

Prosím, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia,

keďže ide o návrh, ktorý som dal včera po prerokovaní v niektorých výboroch, v ktorých som sa aj zúčastnil, vám chcem povedať, že súhlasím s návrhom, ako ho predniesol pán spravodajca s tým, že ho budeme prerokovávať na tejto schôdzi v druhej časti schôdze, po prerušení. Navrhujem resp. určím, aby tento zákon bol daný ešte do ostatných výborov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O návrhu budeme hlasovať bez rozpravy. Prosím, prezentujme sa.

Prítomných je 104 poslancov.

Kto je za prednesený návrh o odložení tohoto rokovania?

Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Na základe toho prerušíme pokračovanie v tomto bode.

Ďalším bodom programu tak, ako sme to schválili, je piaty bod, ktorým je

Návrh poslancov Štefana Kvietika a Ľudmily Muškovel na vydanie zákona Národneň radv Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 170a a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 170b.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa Ľudmila Mušková. Prosím, aby sa ujala slova.

Poslankyňa C. Mušková: Vážení kolegovia,

trošku netradične - za predkladateľov návrhu zákona o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania navrhujem preložiť tento bod programu z dnešného rokovania na rokovanie druhej časti schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako 31. bod programu, kde bol aj pôvodne, resp. ako prvý bod druhej časti našej schôdze. Sami uznáte, že tento návrh zákona je veľmi zložitý a predpokladám, že rokovanie o ňom bude veľmi zdĺhavé. Toto preloženie odôvodňujem tiež tým, že ide o mimoriadne tažký návrh zákona. Garančný výbor pri svojom rokovaní dospel k určitým kompromisným návrhom, ktoré by prijali aj predkladatelia, ale považujeme za potrebné vyžiadať si k týmto návrhom nezávislé expertné stanovisko a podrobnejší ekonomický rozbor, než aký bol doteraz k dispozícii, čo s najvecnejším a najodbornejším posúdením vecí sa chceme vyhnúť tiež tlakom, ktoré sa prejavujú tak zo strany verejnoprávnych inštitúcii, ako aj súkromných žiadateľov. Dúfam, že tento zámer predkladateľov podporíte a tento môj návrh schválite hlasovaním.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, budeme hlasovať o tomto návrhu. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za predložený návrh odsunutia tohoto bodu na ďalšiu časť rokovania 20. schôdze?

Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol schválený. Na základe toho rokovanie o tomto bode bude na pokračujúcom rokovaní 20. schôdze.

Pokračujeme v rokovaní trinástym bodom programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 223 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 223a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím, aby sa ujala slova.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

Ústava Slovenskej republiky upravila súdnu moc ako samostatnú, rovnocennú a nezávislú súčasť štátnej moci. Ako vyplýva z koncepcie stabilizácie súdnictva, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 162 z 18. marca 1993, nie sú zatiaľ vytvorené priaznivé organizačné, personálne, materiálne predpoklady pre účinnú súdnu ochranu práv občanov a právnických osôb, ako aj pre dôsledné zabezpečovanie nezávislosti súdov. Predpokladom ústavou deklarovanej nezávislosti súdov a sudcov je nepochybne i posilnenie spoločenského a materiálneho postavenia sudcov. Náležité finančné ocenenie je jedným z atribútov spoločenského ocenenia funkcie sudcu v právnom štáte. Z hladiska súčasných nárokov, ktoré sa kladú na výkon funkcie sudcu, ako i neustáleho rastu zaťaženosti sudcov sa už platové ohodnotenie sudcu obsiahnuté v zákone čislo 420/1991 Zb. javí ako výrazne nedostatočné. Preto v súlade s koncepciou stabilizácie súdnictva bol 11. mája 1993 vládou Slovenskej republiky schválený návrh na novelu zákona o platových pomerov sudcov a súdnych čakateľov.

Cieľom navrhovanej novely zákona je upraviť platové pomery sudcov úmerne k platom ostatných predstaviteľov štátnej moci. Predložený návrh nadväzuje na zákon číslo 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky a obsahuje úpravu platových taríf sudcov a justičných čakateľov, úpravu požitkov predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, úpravu zápočtu praxe a úpravu poskytovania odmien. Návrh je upravený tak, aby sa vzťahoval aj na sudcov a justičných čakateľov vojenských súdov.

Úprava platov sudcov vychádza z § 23 ods. 1 zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Právna konštrukcia platov sudcov je v doteraz platnom zákone založená na časovom postupe. Tento princíp sme zachovali i v návrhu novely s tým, že odstupňovanie platov v jednotlivých stupňoch a skupinách sa navrhuje percentuálnym podielom od 70 % do 130 %, pričom východiskovou základňou pre odstupňovanie platov je plat VI. platového stupňa v 11. platovej skupine, t. j. trojnásobok priemerného mesačného platu pracovníka národného hospodárstva za predchádzajúci kalendárny rok.

Považujem za potrebné uviesť, že pri koncipovaní návrhu sme vychádzali z dostupných predbežných údajov o výške priemerného platu za rok 1992, a to zo 4 900 Sk, ktoré podľa štatistik sú stanovené nižšie, teda boli stanovené ministerkou práce, sociálnych veci a rodiny nižšie. Vzhľadom na to, že sudcovia vo veľmi sťažených podmienkach, pri nedostatočnou personálnom, materiálnom a priestorovom zabezpečení plnia úlohy vyplývajúce im z ústavy a zo zákonov, považujem za nevyhnutné zabezpečiť ich aj náležitým platovým ohodnotením. Preto, vážení páni poslanci, si vás dovoľujem požiadať, aby ste zohľadnili tieto skutočnosti a vyjadrili súhlas s predloženou novelou zákona číslo 420 z roku 1991.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani ministerke Kataríne Tóthovej. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Ľubomíra Fogaša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec C. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, vážení poslanci,

som veľmi rád, že na program nášho rokovania sa dostáva jeden zo zákonov, ktorý nepochybne posilňuje nezávislosť súdnictva, posilňuje jeho ekonomické postavenie.

Ak hovoríme o nezávislosti súdnictva, treba vidieť, samozrejme, širšie jej roviny. Pani ministerka sčasti o tom hovorila. Mám na mysli predovšetkým osobnostnú úroveň, osobnostnú silu kandidátov, ktorých volíme za sudcov, nám na mysli politickú rovinu, kde v rámci existujúceho systému musíme vytvárať i naďalej podmienky pre to, aby sudcovia neboli viazaní na nejaké politické zoskupenie, mám na mysli legislatívnu rovinu, v ktorej musíme vytvárať podmienky, podľa ktorých sudca bude viazaný iba zákonom, ústavným zákonom či ústavou, a mám na mysli tiež ekonomickú rovinu, kde sa musíme usilovať vytvárať predpoklady pre to, aby sudca nebol ani ekonomicky tlačený k rozhodnutiam, ktoré by takto mohli byť ovplyvňované smerom k nesprávnosti. Predložený vládny návrh vytvára podmienky práve pre naposledy menovanú záruku nezávislosti.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov, bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. mája 1993 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky 16. júna. Týmto rozhodnutím sa určil súčasne Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov s tým, že ich skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Spoločnú správu ste obdržali pod číslom 223a. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky i Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený návrh zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa mení zákon číslo 420/1991 Zb. o platových pomerov sudcov a justičných čakateľov schváliť s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi. Návrhy máte uvedené pod bodmi 1 až 8.

Odporúčam, keďže ich máte pred sebou, súhlasiť a po hlasovaní prijať an blok body 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7. Bod číslo 8 neodporúčam prijať, pretože podľa mojej mienky nie je možné, aby tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia zákona číslo 120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Zákon číslo 120 z roku 1993 totiž predpokladá vydanie právneho predpisu a až od jeho účinnosti je možné priznať určitý konkrétny plat - mám na mysli jeho výšku. Týmto predpisom je práve prerokúvaný návrh zákona. Vydávanie Zbierky zákonov nakoniec je v kompetencii ministerstva spravodlivosti, a preto nič nebráni, aby zákon ešte v tomto mesiaci vyšiel a sudcovia neprišli o žiadny zo svojich nárokov. Zastávam stanovisko, podľa ktorého by návrh zákona mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to je všetko, čo som chcel ako spoločný spravodajca predniesť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Ľubomírovi Fogašovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o trinástom bode programu. Písomne som neobdržal žiadne prihlášky.

Prosím, pán poslanec.

Poslanec V. Sojka:

Vážená Národná rada,

predkladám dva pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona. Navrhujem doplniť § 4 ods. 3 s tým, že sa ponechajú ods. 1 a 2 vládneho návrhu. Teda odsek 3 by znel: "Ak sudca nespĺňa podmienky pre dosiahnutie platu podľa odseku 2, môže mu byť priznaný základný plat až do tejto výšky, ak kvantitatívne a kvalitatívne výsledky jeho sudcovskej činnosti po posúdení príslušnými súdnymi orgánmi zodpovedajú výkonnosti sudcu toho stupňa, v ktorom sa mu plat prizná. "

Svoj návrh odôvodňujem takto: Považujem za nespravodlivé, aby všetci nastupujúci sudcovia mali priznaný rovnaký priemerný plat, poťažne, aby všetci ho mali v rovnakej výške. Na druhej strane treba zvýhodniť ambicióznych sudcov, ktorí na sebe pracujú a dosahujú dobré výsledky, aby im mohol byť aj pred odslúžením príslušných rokov priznaný vyšší

plat. Bude to motivácia pre mladých sudcov, aby dosiahli potrebné výsledky.

Pod príslušnými súdnymi orgánmi treba rozumieť predsedu príslušného súdu, odvolací súd alebo Združenie sudcov Slovenska. Tento pozmeňujúci návrh odstraňuje rovnostárstvo.

Druhý pozmeňujúci návrh: Odporúčam navrhované ustanovenie bodu 4 spoločnej správy vynechať, pripadne čas práceneschopnosti znížiť, po ktorý prislúcha priemerný plat, na jeden mesiac. Navrhovaná zmena v podstate umožňuje aj menej zodpovednému sudcovi v podstate 6 mesiacov nepracovať bez platovej ujmy. Myslím si, že by nastali veľké problémy pri vybavovaní vecí. Vieme, že dnes výkonnosť súdov je rôzna a mohlo by sa to ešte znásobiť v súvislosti s tým, že mnoho veci je zanedbaných, alebo nie zanedbaných, ale čaká na vyriešenie. Dávam teda takýto pozmeňujúci návrh.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

rokovaním o návrhu predloženého zákona završujeme etapu etablovania súdnej moci ako rovnocennej s mocou zákonodarnou a výkonnou. Prosím vás preto, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste zvážili všetky dôvody, ktoré vo svojom úvodnom vystúpení predniesla pani ministerka spravodlivosti a uvedený návrh podporili. Podporujem aj tie pripomienky, ktoré sú

obsiahnuté v spoločnej správe, a to v takom rozsahu, ako uviedol spoločný spravodajca, avšak s výnimkou bodu číslo 6 spoločnej správy, kde sa hovorí o mimoriadnych odmenách sudcov.

Navrhujem preto, aby sme zaradili do zákona číslo 420/1991 Zb. za § 11 nový § 11a, ktorý včítane nadpisu bude znieť: "§ 11a Odmeny. Sudcom možno poskytnúť odmeny a/ za úspešné splnenie mimoriadnych úloh, ktoré nie sú spojené s ich rozhodovacou činnosťou, b/ za ocenenie pracovných zásluh pri dosiahnutí 50 rokov veku a pri prvom skončení zamestnania po nadobudnutí nároku na starobný alebo invalidný dôchodok a c/ v iných zreteľahodných prípadoch na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti. "

Pokiaľ ide o odôvodnenie tohto návrhu, rád by som uviedol, že považujem za nevyhnutné, aby sme ocenili mimoriadne aktivity sudcov za činnosti mimo rámca vlastného výkonu funkcie sudcu. Čiže, tu nejde o činnosť, ktorá je spojená so samotným rozhodovaním. Napríklad dnes sú sudcovia členmi rôznych legislatívnych komisií, legislatívnych výborov, ktoré sa zúčastňujú, alebo ktoré majú na starosti prípravu rôznych návrhov zákonov, takže z tohto dôvodu navrhujem zaradiť osobitné ustanovenie o odmenách, ktoré by zohľadnilo túto osobitnú aktivitu sudcov. Účasť sudcov v týchto komisiách je nevyhnutná, pretože v nich využívame novodobé skúsenosti sudcov z aplikačnej činnosti v oblasti legislatívy.

Zároveň považujem za nutné zakotviť v tomto zákone aj možnosť pre ministra spravodlivosti, aby pri mimoriadnych okolnostiach mohol prostredníctvom mimoriadnych odmien oceniť zložité podmienky výkonu sudcovskej funkcie. Ako príklad by som uviedol trebárs tzv. leopoldovský proces, kde predseda senátu i sudcovia, ktorí rozhodovali tento prípad, museli vyvinúť maximálne úsilie. Myslím si že takáto práca je hodná odmeny prostredníctvom ministra spravodlivosti.

Druhá moja poznámka a návrh sa týka ohodnotenia práce predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Myslím, že nikto z nás nebude pochybovať o význame zodpovednosti tejto práce. Nakoniec, je to práve on, ktorý podpisuje rozhodnutie. Tým vlastne zverejňuje svoju osobu a vystavuje sa kritike, ale aj osočovaniu a vyhrážkam. Nemusím asi zdôrazňovať, že to nie je ojedinelé, sami ste veľakrát svedkom takéhoto postupu. Charakter práce v senáte na Najvyššom súde, jej rozsah, aj osobná zodpovednosť predsedov senátov na Najvyššom súde je prinajmenšom porovnateľná s prácou predsedu senátu Ústavného súdu. Predsedovi senátu na Ústavnom súde sme v inom zákone priznali funkčný príplatok vo výške 5 000 korún, pričom predseda senátu na Najvyššom súde Slovenskej republiky má funkčný príplatok iba 1 400 korún mesačne. Z toho dôvodu navrhujem, aby sme v zákone číslo 420/1991 Zb. v § 5 odsek 1 písmeno h/ namiesto sumy 1 400 Sk uviedli sumu 2 000 Sk.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, pán poslanec. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o trinástom bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pani ministerka Katarína Tóthová?

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte, aby som sa vyjadrila k tým návrhom, ktoré nie sú v spoločnej správe a ktoré odzneli naviac. Osobne by som nebola rada, keby sme mohli v oblasti justície diferencovať platy. Mohlo by to byť považované za ovplyvňovanie sudcov. Myslím si, že mi prislúcha povinnosť ako ministerke spravodlivosti nestotožniť sa s takouto možnosťou. Mojou povinnosťou je predchádzať a vytvárať všetko pre to, aby nemohlo dôjsť k akéjkoľvek diferenciácii - lepšie povedané - k ovplyvňovaniu sudcov pri ich rozhodovaní, prípadne, aby sa ich platovou situáciou akosi nemohla tlačiť mienka, alebo deformovať ich sudcovský názor.

Pokiaľ ide o navrhovaný nový § 11, ktorý tu predniesol pán poslanec Fico, napriek tomu, že tu ide tiež o finančnú vec, s týmto by som plne súhlasila a skutočne by som sa prihovorila za jeho akceptáciu. Ide tu totiž o finančné ohodnotenie aktivít, ktoré nie sú aktivitami pri sudcovskom rozhodovaní, prípadne skončení takých záležitostí rozhodnutia, alebo aktivita v takej rozhodovacej záležitosti, ktorá skutočne nesie so sebou veľké riziká.

Veľmi si cením - a všetci v rezorte aj mimo neho - prácu sudcov, ktorí sa podujali napriek hrubým vyhrážkam voči nim a členom jeho rodiny sedieť v senáte, ktorý rozhodoval leopoldovský proces. Myslím si, že by mali byť možnosti takéhoto ocenenia, pretože môžem už dnes povedať, že bola nesmierne veľká snaha a bola to veľká práca aj predsedu Krajského súdu v Bratislave, aby sa vôbec podarilo zostaviť senát, pretože reakcie boli také: radšej odídem z justície, ako rozhodovať tento spor, pretože tu bolo skutočne mnoho vyhrážok, nielen anonymných. Takže, páni poslanci, zvážte

to, lebo si myslím, že niektoré aktivity možno mimoriadne s konkrétnym odôvodnením finančne ohodnotiť.

Inak, znovu sa prihováram, aby ste predložený návrh schválili.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani ministerke Kataríne Tóthovej. Žiada si záverečné slovo spravodajca výborov pán poslanec Ľubomír Fogaš?

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

v rozprave boli predložené štyri návrhy, ktoré by som rozdelil na dve skupiny. Dva sú nové návrhy, ktoré sme nemali obsiahnuté v spoločnej správe a dva návrhy vlastne znamenajú, že bude treba osobitne hlasovať, a to konkrétne o bode 6, kde modifikovaný návrh na odmeny je, a potom o bode 4, kde sa nový § 4 ods. 3 a 4 spochybňuje, predovšetkým v odseku tretom, kde sa navrhuje, aby bola skrátená lehota, alebo ak som tomu dobre rozumel, návrh bol bučí vypustiť, alebo skrátiť lehotu. Takže tam sú dva návrhy, teda chápem to tak, že vypustiť odsek 3, a keď to neprejde, je ďalší návrh na schválenie mesačnej lehoty.

Navrhujem teda, aby sme hlasovaním an blok odsúhlasili tie body, ktoré neboli spochybnené, vrátili sa k dvom bodom, ktoré spochybnené boli, a potom hlasovali o návrhoch tak, ako boli v rozprave predložené.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, pán poslanec. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spravodajcu poslanca Ľubomíra Fogaša, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec C. Fogaš:

Navrhujem, aby sme v zmysle predloženej spravodajskej správy an blok schválili body 1, 2, 3 a v bode 4 navrhovaný odsek 4, ten nebol spochybnený. /Šum v sále. / Bol spochybnený iba bod 3. Prečítam návrh: navrhované nové ustanovenie navrhujem vynechať, pripadne čas práceneschopnosti znížiť, po ktorý prislúcha priemerný plat, na jeden mesiac. Toto bol návrh. Teda navrhujem v bode 4 hlasovať o odseku 4, ďalej schváliť an blok body 5 a 7. To je všetko.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Faktická pripomienka - pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy a páni, ako ste videli reakciu pléna, bod 4 bol chápaný tak, že o celom bode 4 treba hlasovať, lebo keby nebol pochopený takto, zrejme sa ozvú ďalší.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Môžem na to reagovať len citovaním písomného materiálu, ktorý predložil pán poslanec Sojka, ktorý povedal: "V bode 2" - vo svojom texte to má označené ako bod 2 - "navrhované nové ustanovenie bodu 4 navrhujem vynechať, prípadne čas

práceneschopnosti znížiť, po ktorý prislúcha priemerný plat, na jeden mesiac. " A potom je to zdôvodnené.

Chcem vás len upozorniť, vážené kolegyne a kolegovia, že sa hlasuje len o tom, čo bolo povedané v rozprave. Nemôžem brať do úvahy to, čo sa nepovie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa - faktická pripomienka. Poslankyňa A. Korduliaková:

Dovolím si upozorniť kolegov, že skutočne si asi nerozumieme, pretože v bode 4 bol v rozprave napadnutý odsek 3. Odsek 4 bol nedotknutý.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Brňák, potom pán poslanec Fico a potom pán poslanec Ľupták.

Poslanec P. Brňák:

Pokiaľ ide o túto spornú záležitosť, myslím si, pán poslanec Ľupták, že ťažko vykladať mienku iných poslancov, ktorí vystúpili. To znamená, že by bolo najlepšie, keby sa vyjadril pán poslanec Sojka, čo mal na mysli vo svojom vystúpení a čo spochybnil. Tým zabránime nejakým volným výkladom a vo vzťahu k tomu, čo mienil on.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec, mienite zaujať stanovisko?

Poslanec V. Sojka:

Pani kolegyňa Korduliaková to povedala. Nespochybnil som odsek 4, spochybnil som iba odsek 3, mal som pozmeňujúci návrh k odseku 3. Odsek 4 ponechávam v pôvodnom znení, ako je v spoločnej správe.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fico - faktická poznámka. Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, váženi páni, opakuje sa situácia, ktorá tu bola aj včera. Po ukončení rozpravy začínate spochybňovať niečo, čo ste nespochybnili v rozprave. Predsa bola rozprava, mali ste možnosť vystúpiť a povedať, že s niektorým bodom výslovne nesúhlasíte, pretože spoločný spravodajca povedal, že tento bod odporúča prijať. Rozprava je skončená. Myslím si, že pán spoločný spravodajca presne povedal, o čom navrhuje hlasovať an blok, o čom nechce hlasovať an blok. Preto žiadam, pán predseda, aby sa pristúpilo k hlasovaniu podľa pokynov spoločného spravodajcu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ide len o faktické poznámky. Prosím, pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Presne tak, pán poslanec Fico. Rokovací poriadok to hovorí o faktických poznámkach. Toto je len nová prax, ktorá sa tu zavádza, že keď napadneme len určitú časť niektorého bodu, chceme ju vyňať z celého bodu. To nikdy nebolo. Keď sa niektorá časť bodu napadla, celý bod sa vyníma z hlasovania.

Ináč môže vzniknúť nebezpečenstvo, že následkom toho nebudú schválené všetky body, o ktorých navrhujete hlasovať an blok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosim, pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:

Vážení kolegovia, vážené kolegyne,

chcel by som poprosiť pána spoločného spravodajcu, aby dal o bode 6 k § 4 osobitne hlasovať, pretože aj odsek 4, kde sa hovori o tom, že sudcovi patri príplatok vo výške 25 % základného platu určeného v odseku 1... atď., znamená, rozpočtový zásah 18 miliónov korún. Keď to ústavnoprávny výbor navrhol, mal to aspoň s nami odkonzultoval, pretože sme prijali určité pravidlá hry z hľadiska plnenia rozpočtu a pravidiel rozpočtového hospodárenia. Prosil by som, aby sa o tom hlasovalo osobitne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pokračujeme v technických poznámkach. Prosím, pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pánu poslancovi Ľuptákovi by som chcel v podstate povedať to, čo som už povedal vtedy. Vaša námietka by bola správna potiaľ, pokiaľ by napadnutá časť v rámci rozpravy súvisela s celým týmto bodom. Ide o dva samostatné odseky obsahovo vecne nesúvisiace. Z vystúpenia pána poslanca Sojku jednoznačne vyplýva, že napadol obsahom samostatnú časť tohto bodu.

K vystúpeniu pána predsedu národohospodárskeho a rozpočtového výboru, kde dáva určitú výčitku, že ústavnoprávny výbor mal túto vec prerokovať s národohospodárskym a rozpočtovým výborom, chcem podotknúť, že ústavnoprávny výbor riadne konal, bol v podstate v tejto záležitosti garančným výborom a oboznámil sa so všetkými dôsledkami plynúcimi zo zaradenia tohto bodu. V prípade, pokiaľ by členovia národohospodárskeho a rozpočtového výboru mali záujem, mohli sa zúčastniť tohto zasadnutia garančného výboru, čo umožňuje rokovací poriadok, a prípadne sa k tejto problematike vyjadriť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. S ohľadom na to, že sme mali sériu faktických poznámok, prosím spravodajcu pána poslanca Ľubomíra Fogaša, aby hlasovanie ešte raz uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Prosím, pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Pán predsedajúci, myslím si, že tu ide o dosť závažný bod. Dovolím si požiadať, aby o bode 4 sa dalo hlasovať, či sa bude hlasovať jednotlivo alebo o celku. Ide o to, či ten bod 4 vyjmeme alebo nevyjmeme, aby sa o ňom dalo hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán spravodajca, keby ste zaujali k tomu stanovisko.

Poslanec C. Fogaš:

Myslím si, pán predsedajúci, že by sme mohli pristúpiť

k hlasovaniu. Ak tu hrozí situácia, že by mohli byť neschválené ostatné body, potom navrhujem, aby sme to predsa len rozčlenili tak, že by sa hlasovalo o odseku 3 na dvakrát, to sa musí, pretože k nemu sú predložené dva návrhy, a raz by sa potom hlasovalo o odseku 4.

Alebo je tu ešte taká možnosť, že pani ministerka vystúpi, čim otvorí rozpravu a niekto dá návrh.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec. Poslanec R. Fico:

Pán predsedajúci, opäť chcem zdôrazniť, že proti rokovaciemu poriadku umožňujeme faktické pripomienky po ukončení rozpravy, pretože rokovací poriadok hovorí jednoznačne: "Poslancovi, ktorý sa v priebehu rozpravy prihlási na prednesenie faktickej poznámky alebo odpovede na ňu, sa udelí slovo bez meškania. " Rozprava tu bola ukončená. Už včera, aj v iných prípadoch bol porušený rokovací poriadok. Nie je možné po ukončení rozpravy, keď prebieha hlasovanie, keď prebieha záverečné slovo spoločného spravodajcu, aby boli faktické pripomienky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Aby sme zachovali demokratický pristúp, prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, ďakujem vám pekne, len by som prosil, keby sme sa skutočne držali, keby tento parlament neuhýbal. To znamená, že keď raz rozprava bola uzavretá, aby bola

uzavretá. Žiadne pozmeňujúce návrhy, ani keď ich povie pán Ľupták, ktorého si všetci veľmi vážime, jednoducho neplatia. Rozprava je uzavretá, ide sa hlasovať, nie je o čom hovoriť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca, prosím aj o určité komentovanie.

Poslanec C. Fogaš:

Pravdu majú všetci tí, to treba zobrať do úvahy, že tento návrh nebol podaný v rámci rozpravy. Je tu jedna možnosť nápravy, úplne legálna, v súlade s rokovacím poriadkom, ak vystúpi pani ministerka a podá sa taký návrh. Ale to musí urobiť ona. Inak skutočne nemám inú šancu, len sa držať predpisov tak, ako sa ich chceme držať všetci, veď to sme sľubovali. Takže sa pýtam, či pani ministerka chce vystúpiť alebo nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Myslím si, že návrhy v rámci faktických poznámok boli len takého rodu, ktoré nemenili rozsah, len navrhovali úpravu hlasovania.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Ak je to tak, že rozprava bola uzavretá, navrhujem, aby sme hlasovali tak, ako som pôvodne navrhol, skutočne to nemožno inak vyriešiť. Viem o tom, že je tam l8-milionový náklad, ktorý spomínal profesor Kočtúch. Pani ministerka bola prítomná na zasadnutí výboru, neurobili sme to bez toho, aby sme nekonzultovali tieto otázky. Naše stanovisko bolo také, ako je ponúknuté v spravodajskej správe. Som tej mienky, že

som urobil návrh na hlasovanie predtým, než sme pristúpili k tejto časti. Počas vystúpení boli spochybnené tie časti, ktoré som pomenoval. Ostatné neboli. To znamená, že môj návrh nikto nespochybnil. Prosím teda, aby sme o ňom hlasovali. Ak je iná mienka, potom je možné zjednať nápravu podľa príslušných právnych predpisov. Ak ju nikto nevyužíva, potom navrhujem, pán predsedajúci, aby sme hlasovali nasledovne. O bode 1, o bode 2, o bode 3, o bode 4, ale len pokiaľ ide o odsek 4, o bode 5 a o bode 7 an blok.

Navrhujem tieto body prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán podpredseda Prokeš. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené kolegyne, kolegovia, ak spoločný spravodajca navrhuje hlasovať an blok a nebolo to spochybnené, samozrejme, má na to právo. Ak sa to neprijme an blok, to neznamená, že sú pripomienky zamietnuté, ale ide sa po jednotlivých bodoch.

Poslanec C. Fogaš:

Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme skončili túto neplodnú debatu a hlasovaním vyjadrili, či sa o bode 4 bude hlasovať osobitne alebo nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, hlási sa pani ministerka.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

vzhľadom na to, že hrozila situácia, že všetky vylepšenia zákona by sa an blok odmietli preto, že o jednom je pochybnosť, vystúpila som.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Teda navrhujem pánu spravodajcovi, aby uvádzal body na hlasovanie.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Je otvorená rozprava. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pardon. Je otvorená rozprava. Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

pani poslankyne a páni poslanci,

rád by som pár vetami dodatočne zdôvodnil sporný § 4 ods. 4 v rámci bodu 4 spoločnej správy vzhľadom na to, že v rámci rozpravy k tomuto bodu nik nevystúpil a necítil som ani ja potrebu vystúpiť k tomuto bodu. Ak dovolíte, toto navrhované znenie o poskytnutí 25-percentného príplatku k platu nemá charakter mzdového ohodnotenia práce sudcu, ktorý vychádza plne z ustanovenia § 23 ods. 1 zákona číslo 120/1993 Z. z. Toto finančné zvýhodnenie - antipodnikateľský príplatok vyplýva z platného právneho stavu /§ 7 ods. 2. nariadenia vlády Slovenskej republiky čislo 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch/ a poskytuje sa tým pracovníkom štátnej sféry, ktorí nemôžu popri zamestnaní vykonávať iné podnikáteľské aktivity. Je pravda, že toto ustanovenie § 7 sa priamo na sudcov nevzťahuje a možno ho použiť len analogicky, ale oprávnenosť tejto požiadavky v prospech sudcov je daná priamym zákonným zákazom výkonu inej platenej funkcie a výkonu zárobkovej činnosti pre sudcov v zmysle § 52 ods. 4. zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Ďurana:

V rámci otvorenej rozpravy dávam pozmeňujúci návrh. Žiadam v bode 4, ktorý sa týka § 4, nových navrhnutých odsekov 3 a 4, aby odsek 4 bol vypustený.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:

Až teraz som vlastne pochopil, že tento zákon ide nad rámec zákona, ktorý sme schválili. Predtým nás naši kolegovia právnici presvedčili, že plat poslanca sa rovná platu sudcu. Vychádzalo sa z ústavy, že zákonodarná a súdna noc sú rovnocenné, to znamená, že aj platy by mali byť rovnocenné. Podľa toho, ako to tu prerokovávame, zisťujem, že tento zákon tieto veci porušuje a sudcovia by išli nad rámec platu poslanca, čo je vlastne nad úroveň toho, čo sme predtým prijali. A ďalej musím poznamenať, že sudca svoj plat, teda trojnásobný od poslanca, dostáva celý život a z neho sa mu vypočítava aj penzia, zatialčo u poslanca je to na niekoľko chvíí, ktoré tu strávi, a zase sa silne poruší rovnováha. Preto navrhujem pozmeňujúci návrh, celý zákon ako celok neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci,

mňa, žiaľ, neuspokojili argumenty pána poslanca Brňáka. Myslím si, že odsek 4 bodu 4 je účelový. A na dôvažok si myslím, že podľa modifikovaného znenia bodu 6, ktorého sa dotkol pán Fico, tam je možná istá kompenzácia práve toho bodu 4 ods. 4, kde si myslím, že by sa mohol sledovať ten istý ciel, ale ovela primeranejším spôsobom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, aby ste pánu spravodajcovi odovzdávali vaše pripomienky, aby to bolo zachytené. Prosím, pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Mám len dve poznámky k pánu poslancovi Dubjelovi. Domnievam sa, že je rozdiel medzi poslancami a sudcami v tomto prípade najmä v tom, že poslanci podnikať môžu a sudcovia nemôžu. Umožnenie antipodnikateľskej prirážky je dané aj štátnej sfére. A po druhé - je skutočne poľutovaniahodné, ale myslím si, že nie pre Národnú radu Slovenskej republiky, ale skôr pre vás, pán poslanec, že ste toto zistili až v čase hlasovania o tomto zákone.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Nebudeme ďalej komentovať vzájomné vystúpenia. Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, ja si tiež myslím, že v čase hlasovania vystúpiť s tým, že sa vyčísli suma, ktorá bude ešte navyše, je nevhodné. Ústavnoprávny výbor bol gesčný, v ústavnoprávnom výbore to prešlo. Navrhujem, aby bolo prerušené rokovanie o tomto zákone, aby sa znovu zišla akási komisia, ktorá by celú vec posúdila, pokúsila sa nájsť nejaký kompromis, aby sa na júlovom zasadaní pokračovalo. Žiadam, aby sa o tomto hlasovalo bez rozpravy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán spoločný spravodajca.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte, aby som vyjadril údiv nad tým, čo tu teraz predvádzate. Ide nám skutočne o to, aby sme garantovali demokratický vývoj v našom štáte i tým, že nielen formálno-právne, ale aj fakticky zabezpečíme oddelené fungovanie moci, čo je jeden zo základných atribútov fungovania demokratického štátu, alebo nám ide o to, aby sme i naďalej naťahovali neúnosný stav v justícii? Myslím si, že ak tu oprávnene zaznie kritika, že súdne konanie trvá dlho a ministerka vám niekoľkokrát hovorí o tom, že jej chýba ešte neviem koľko - sto, dvesto, tristo sudcov, a jednoducho súdy sú zasypané a budú zasypané, pretože naše vzťahy nie sú zatiaľ čisté, najmä v obchodno-právnej sfére, tak sa musíme usilovať tento problém vyriešiť rýchlo. Odkladanie riešenia tohto problému, podľa mojej mienky, len predlžuje určitú agóniu, znevažuje doteraz zakotvené postavenie sudcu a degraduje ho na akéhosi úradníka. Prerušiť rokovanie znamená, vážený pán poslanec, obrať sudcov prinajmenšom o plat, ktorý by mohli dostať už v budúcom mesiaci. Odmietnuť ten zákon, podľa mojej mienky, znamená prinajmenšom trojmesačné zdržanie.

Trikrát to bolo vo vláde. Vláda, podľa mojej mienky, veľmi pedantne posúdila všetky ustanovenia, ktoré sú navrhované. Pán Dubjel, na rozdiel od vás si myslím, že keby sme veľmi pedantne analyzovali príslušné ustanovenie zákona číslo 120/1993 Z. z., museli by sme dôjsť k iným záverom, než ste došli vy. Totiž došli by sme k tomu, že sudcovi patrí priemerný plat poslanca - sudcovi, nie priemerný plat sudcov. Ale je tu predložený návrh zákona, ktorý je krytý peniazmi. Keby bolo viac peňazí, určite by sme sa bili aj o iný výklad. Preto navrhujem, aby sme rozpravu, pokiaľ je

to možné, vrátane faktických poznámok, ukončili a pristúpili k samotnému hlasovaniu. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne za stanovisko pána spoločného spravodajcu. Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán spravodajca, bohužiaľ, musím konštatovať, že ste nič nepochopili, pretože v danej situácii bude odsúhlasený sudcom taký plat, s ktorým absolútne nebudú spokojní. Ak som navrhoval prerušiť rokovanie, viem prečo.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

nedá mi, aby som nereagoval na finančný údaj, ktorý tu predniesol pán poslanec Kočtúch, ktorý povedal, že to prinesie schodok rozpočtu 18 miliónov korún. Nedá mi, aby som nepripomenul, že plánované výdavky na súdnictvo sú 430 miliónov korún, plánované príjmy do štátneho rozpočtu, najmä z paušálnych trov trestného konania, sú 18 miliónov korún. Lenže okrem toho súdnictvo prináša každoročne formou kolkov a formou iných platieb do štátneho rozpočtu 800 miliónov korún, to znamená, že výdavky, ktoré sú na súdnictvo, sú oveľa nižšie ako sú financie, ktoré súdnictvo prináša do štátneho rozpočtu. Pokiaľ tu chceme argumentovať 18 miliónmi korún

a spochybňovať takýto dôležitý zákon, naozaj si myslím, že nechápeme situáciu, v akej sa naše súdnictvo nachádza.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani ministerka Tóthová, ktorá sa prihlásila.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

skutočne by som chcela vyjadriť smútok a až v poslednej chvíli v tomto parlamente som to vycítila, a preto som aj otvorila rozpravu, aby sa niečo zventilovalo a vyjasnilo sa, lebo som dostala strach, že predložený návrh zákona neprejde. Ale mám smútok nad tým, že práve to bol parlament, ktorý schválil koncepciu stabilizácie s tým, že sa stotožnil s názorom ministerstva, že finančné ohodnotenie sudcov je v súčasnosti nenáležité. Bola som parlamentu povďačná, že pochopil miesto sudcov v našej spoločnosti a význam ich fungovania pre dosiahnutie právneho štátu, pre to, aby sa neumŕtvoval kapitál, aby neležali veci, aby si ľudia nebrali veci do vlastných rúk pomocou pästného práva.

Prosím vás pekne, domyslite, čo by znamenalo pre našu spoločnosť, keby sa čo i len tento zákon oddialil. Sudcovia sú ľudia, ktorí pochopili politickú situáciu začiatkom roku a ostali na súdoch. Toto sa nestalo v Českej republike. V českej republike mnohé súdy sa dostali až do kolapsu a rýchlo museli zvýšiť platy - a oveľa vyššie ako je návrh. Stotožňujem sa s názorom spoločného spravodajcu, že keby sme analyzovali veci, možno by sme prišli k tomu, že aby sa finančné ohodnotenie, priemerný plat sudcu rovnal platu poslanca, tým 15 tisícom, že by sme mohli ešte robiť korekcie /šum v sále/ - prepáčte, to je orientačné číslo, teda platu poslanca, lebo ten je závislý od priemernej mzdy a tá sa môže pohybovať dole, hore, čiže to môže byť aj 12 tisíc, ale ak pôjdeme dobre, môže to byť aj 20 tisíc, aby zaznela aj jedna optimistická veta. Preto chcem vyjadriť nesúhlas s názorom pána Dubjela. Sudcovské platy podľa predloženého návrhu vôbec nejdú nad ustanovenie, ktoré sa realizuje, t. j. nie sú nad plat poslanca. V žiadnom prípade. Preto si vás znovu dovolím požiadať, aby ste vyjadrili súhlas s predloženým návrhom zákona.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Slovo má pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:

Prosím vás pekne, ak som vystúpil, prosil som pána spoločného spravodajcu, aby vyňal bod 4 z hlasovania. Nikto tu nespochybňoval oprávnené nároky. Pokiaľ ide o diskusiu v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, práve my sme to boli, ktorí sme povedali áno, sudcovia, ak majú byť nezávislí a majú rozhodovať v súlade s rozumom a svedomím, musia mať ekonomické zázemie. To sme jednoznačne prijali, čiže nespochybňujeme tieto veci. Povedali sme iba to z hľadiska tých 18 miliónov, to, čo je nad rámec. Hovoríme o tom, že ani poslanci by nemali podnikať. Je tu zákon, v ktorom rozmýšľame o strete záujmov atď. Nemyslím si, že diskutovať takýmito argumentami je právne korektné, hoci som ekonóm.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Ondrejovičová. Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Ďakujem, že ste ma nakoniec zbadali, pretože som sa veľmi dávno hlásila. Chcela som povedať čosi podobné, čo predrečník, aby sme vyňali tú štvrtú časť z hlasovania. Okrem toho zdá sa mi, že tu je ping-pong poslanci - sudcovia. Dovolím si hovoriť za dôchodcov, seniorov. Prosím vás, nehádajme sa, lebo to potom vyznie v ušiach tých, ktorí nás počúvajú, skutočne pre nás veľmi zle. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa A. Korduliaková:

Vo forme technickej poznámky dovolujem si informovať všetkých tých, ktorí to nevedia, že sudca je tak ústavný činitel, ako poslanec, a preto vás prosím, aby ste sa k tomuto pojmu chovali korektne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Navrhujem pánu spoločnému spravodajcovi, či by nebolo účelné z hľadiska ekonómie času, aby sme hlasovali nie an blok, ale podľa jednotlivých bodov. V takom prípade je tento problém vlastne v danom prípade prekonateľný.

Poslanec p. Fogaš:

Pán predsedajúci, ak skončíte rozpravu, myslím si, že bude možné, keďže sa tu predniesli iné návrhy, bod 4 vyňať,

pretože bol spochybnený. Ale musíte skončiť rozpravu, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Áno. Pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:

Musím tu ešte vysvetliť niektoré veci, ktoré sa mi zdajú byť falošnými.

Po prvé - nič nebráni tomu, aby sudca dostal teraz tento plat. Nič nebráni ani tomu, aby nejakou podzákonnou normou alebo predpisom sa ten plat, ktorý je vlastne pre sudcu určený, diferencoval, a mne je zhruba jedno ako. Mne je dokonca jedno, či bude mať 25 % alebo 50 % prirážku, len treba myslieť na to, že ak jednému sudcovi pridáme, tomu druhému o to musíme ubrať, aby bol zachovaný priemer. A keďže tento zákon ide nad rámec normy, to znamená, všetky argumenty, ktoré som tu počul, ma nepresvedčili o tom, aby som svoj návrh stiahol.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Môžem ukončiť rozpravu? Ešte pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Myslím si, že tu boli dva návrhy, aby sa pristúpilo k hlasovaniu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Bude sa hlasovať, pretože to koniec-koncov sleduje pán

spoločný spravodajca, ale ešte stále sme neukončili rozpravu. Prosím, pán poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák:

V rámci tej pestrosti a objektivity mám len takú malú pripomienku, že ani učitelia, kde tiež je kríza, nemajú tých 25 % príplatku. Ale zároveň navrhujem ukončiť rozpravu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, ukončujem rozpravu. Pán spoločný spravodajca, konečne vám dávam vedúce slovo.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, ale o jednom návrhu musíme dať hlasovať skôr, a to je návrh na prerušenie schôdze, o ktorom sa musí hlasovať bez rozpravy. Návrh pána Dubjela bol podaný v poradí. O ňom sa bude hlasovať tak, ako bol podaný. Tak je to podľa rokovacieho poriadku. Takže najskôr musíte dať hlasovať o návrhu pána Miklošku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Hlásil sa ešte o slovo pán podpredseda Prokeš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Však je skončená rozprava. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Je mi ľúto, vážení kolegovia, ale pokiaľ je daný z pléna návrh na ukončenie rozpravy, musí byť ukončená hlasovaním. Po druhé - nebola rozprava k návrhu pána poslanca Mikloška, čiže je pravda, že sa o tom bude hlasovať bez rozpravy. Ale nie je možné jednoducho splietať dve veci - rozpravu k návrhu pána Mikloška, ktorá nebola, s rozpravou k danému bodu. Takže, ak tu bol návrh na ukončenie rozpravy, osobne to nepovažujem za veími demokratické, pretože možno ešte tu boli názory, ktoré mohli byť zaujímavé, ale prosím, musíme o tom hlasovať a nie ukončiť rozpravu rozhodnutím predsedajúceho v tejto chvíli.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Spresňujem svoj návrh prerušiť teraz rokovanie a pokračovať ihneď začiatkom júla tak, ako sme to urobili so zákonom o menách a priezviskách a so zákonom o rozhlase.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Váš návrh sa sleduje. Pán spoločný spravodajca, môžeme hlasovať o ukončení rozpravy?

Poslanec Ľ. Fogaš:

Áno. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za predložený návrh na ukončenie rozpravy?

Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že návrh na ukončenie rozpravy bol prijatý. Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec Ľ. Fogaš:

Treba dať teraz hlasovať o návrhu pána Miklošku, ktorý navrhol prerušiť prerokúvanie tohto bodu. To je návrh, o ktorom sa musí hlasovať pred všetkými, potom sa bude hlasovať o všetkých ďalších v poradí. Návrh odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Miklošku. Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Miklošku? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:

Navrhujem body 1, 2, 3, 5 a 7 schváliť an blok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržuje hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že návrhy uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 5 a 7 boli prijaté.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Bod 8, ktorý nebol ničím dotknutý, som odporučil vo svojom vystúpení zamietnuť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

Kto sa zdržuje hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že bod 8 nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:

K bodom 4 a 6 spoločnej správy boli predložené návrhy i v rámci rozpravy. O nich budeme hlasovať potom, až rozhodneme o navrhovanej spoločnej správe. Navrhujem, aby sme hlasovali o bode 4 spoločnej správy. Odporúčal som ho prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Poslanec C. Fogaš:

Môj návrh bol prijať s tým, že viacerí poslanci k tomuto ustanoveniu diskutovali a predložili návrhy, o ktorých môžeme hlasovať až potom, keď rozhodneme o tomto mojom návrhu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Kto je za?

Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

Kto sa zdržuje hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:

Ďalší napadnutý bol bod číslo 6. Išlo o úpravu ustanovenia § 11a. V rozprave bol predložený k tomuto návrhu iný návrh. Odporúčam bod 6 po vypočutí toho iného návrhu, o ktorou budeme hlasovať neskoršie, neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

Kto sa zdržuje hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky návrhy, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

Pán poslanec Sojka odporučil v § 4 ods. 3 doplniť toto znenie: "Ak sudca nespĺňa podmienky pre dosiahnutie platu podľa odseku 2, môže mu byť priznaný základný plat až do tejto výšky, ak kvalitatívne a kvantitatívne výsledky jeho sudcovskej činnosti po posúdení príslušnými súdnymi orgánmi zodpovedajú výkonnosti sudcu toho stupňa, v ktorom sa mu plat priznáva. " Zdôvodnil, čo rozumie pod pojmom súdne orgány, teda predsedu príslušného súdu, odvolanie súdu a združenie sudcov. S tým sa nedá súhlasiť. Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za prijatie návrhu pána poslanca Sojku? Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať. Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Sojku nebol prijatý.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Ďalej boli predložené dva pozmeňovacie návrhy k navrhovanému § 3 a § 4 odsekom 3 a 4. Prvý znel vynechať toto ustanovenie a druhý návrh znel skrátiť lehotu v navrhovanom ustanovení na 1 mesiac. Navrhoval by som nesúhlasiť s prvým návrhom a s druhým súhlasiť. Čiže budeme hlasovať prvýkrát o prvom návrhu - o návrhu na vynechanie celého odseku. Navrhoval by som s týmto návrhom nesúhlasiť. A potom budeme hlasovať o skrátení možnej lehoty zo 6 mesiacov na jeden mesiac.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:

Ďalej pán poslanec Sojka navrhol, aby bol pridaný odsek 3, ktorý by znel: "V čase, keď sudca nevykonáva sudcovskú

funkciu pre chorobu, patrí mu základný plat podľa odseku 1, najdlhšie však po dobu jeden mesiac. V tomto čase mu nepatria dávky nemocenského poistenia. " To odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Sojku? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:

Tým sa vyčerpali návrhy pána poslanca Sojku. Ďalší návrh v rozprave predložil pán poslanec Fico. Ide o návrh na doplnenie ustanovenia § 11a tohto znenia: Nadpis bude Odmeny. Text: "Sudcom možno poskytovať odmeny a/ za úspešné splnenie mimoriadnych úloh, ktoré nie sú spojené s ich rozhodovacou činnosťou, b/ na ocenenie pracovných zásluh pri dosiahnutí 50 rokov veku a pri prvom skončení zamestnania po nadobudnutí nároku na starobný alebo invalidný dôchodok a c/ v iných zreteľahodných prípadoch na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti. " Odporúčam vám, vážené kolegyne a kolegovia, prijať tento návrh.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec C. Fogaš:

Ďalej pán poslanec Fico navrhol v § 5 odsek 1 písm. h/ zmeniť nasledovne: namiesto sumy 1 400 korún uviesť sumu 2 000 korún. Ide o rozlíšenie funkčného na Najvyššom súde. Odporúčam prijať.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za predložený ďalší návrh pána poslanca Ficu, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh prešiel. Poslanec C. Fogaš:

Tým sme vyčerpali návrhy, ktoré predložil pán poslanec Fico. Pán Brňák vo svojom vystúpení v rámci rozpravy odôvodňoval len 25 %. O tomto návrhu je, žiaľ, rozhodnuté, už nemôžeme o ňom hlasovať.

Ďalší návrh predložil pán Ďurana. To bol návrh na vypustenie odseku 4 v bode 3. Tým, že sme vlastne neprijali celý bod, odsek 4 je vypustený. Navrhovalo sa len modifikované znenie odseku 3.

Pán Dubjel navrhol návrh zákona zamietnuť. Navrhujem tento návrh neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To znamená, že pristupujeme k návrhu pána Dubjela. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Dubjela? Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, myslím, že sme vyčerpali všetky návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, ale i návrhy, ktoré odzneli v rozprave, a preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Odporúčam, aby sme tento návrh v znení schválených zmien a doplnkov schválili.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za predložený návrh ako celok? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov. /Potlesk. /

Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, chcel som poďakovať plénu i vám za spoluprácu pri schválení tohoto zákona.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

prerušujem 20. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Schôdza bude pokračovať v utorok 6. júla 1993 so začiatkom o 10. 00 hodine.

Ďakujem. Šťastnú cestu.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 23., 24., 25. júna, 6.. 7., 8.. 9., 12., 13., 14., 15. a 19. júla 1993

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 20. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

11. č a s ť

X. volebné obdobie

Štvrtý deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

6. júla 1993

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

prosím, aby sme sa prezentovali.

Zisťujem, že je nás prítomných 79, takže pokračujeme v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím vás na začiatku o pozornosť, chcel by som vás niekoľkými slovami oboznámiť o priebehu rokovania v Štrasburgu, kde, ako viete, bolo rozhodnuté, že Slovenská republika bola prijatá za riadneho člena Rady Európy. /Potlesk. /

Dovoľte mi, aby som hneď na začiatku touto cestou poďakoval všetkým, ktorí na tomto úspechu Slovenskej republiky majú svoj podiel. Dovoľte mi, aby som konštatoval, že v Štrasburgu zástupcovia slovenského parlamentu vystupovali ako jeden ucelený kolektív, vystupovali nie ako zástupcovia politických strán, vystupovali ako zástupcovia Slovenskej republiky. Za to im všetkým patri vďaka. /Potlesk. / A nič iné by som si neprial, len to, aby podobná atmosféra medzi nami bola aj v tomto parlamente.

Dovoľte mi, aby som mohol konštatovať, že Slovensko do Rady Európy bolo prijaté prakticky bez problémov. Aj z odporúčaní a doplnkov, ktoré boli dané zo strany poslanca Maďarskej republiky pána Bratinku, ktoré predložil na zasadnutí v počte štyri, boli prijaté len dve. Chcem povedať, že všetci, ktorí vystúpili v diskusii, sa jednoznačne zastali Slovenskej republiky ako novej, mladej republiky, ktorá nastúpila demokratickú cestu svojho života. Dovoľte mi zacitovať resp. parafrázovať niektoré vyjadrenia tých pánov poslancov a poslankýň, ktorí vystupovali v rozprave o Slovensku.

Pán Efraimoglu z Grécka hovoril o bohatej histórii, ktorú má Slovensko. Spomenul problém menšín, ktorý sa objavuje, ale nielen v súvislosti so Slovenskom, ale všetkými žiadatelmi o prijatie do Rady Európy. Hovoril, že východná Európa má veľa minorít a veľa problémov. Vyslovil, že všetci v parlamente súhlasia s nemennosťou hraníc, ale v rámci existujúcich hraníc je potrebné dať právo menšinám. Tieto by mali požadovať len to - pokiaľ hovoril o menšinách, 60 je dostupné aj ostatným občanom. Nemali by požadovať zmenu hraníc. To bolo jeho vystúpenie. Okrem iného tam doslova poznamenal: "Pripúšťam, že som bol ovplyvnený maďarským stanoviskom, ale po prečítaní správy spravodajcov a vystúpení pána Schiedera zo susedného štátu - z Rakúska - som absolútne zmenil svoj názor. "

Pán Foschi z Talianska ocenil naše vystúpenia, ktoré

tam mali naši poslanci, a doslova povedal, že si váži zákony

týkajúce sa slobody vzdelávania a združovania - mal na mysli menšiny.

Pán Konečný z Rakúska hovoril, že cesta do Európy vedie zo Slovenska cez Viedeň. Ocenil zmeny v politickom, zákonodarnom a hospodárskom živote Slovenska. Nad vystúpením pána Bratinku vyjadril počudovanie a povedal, že nepovažuje za vhodné odkladať prijatie Slovenska, ako to navrhol v dodatku 4 pán Bratinka. Vyslovil pred celým parlamentom, že verí, že ostatní budú hlasovať za. Takisto sa vyslovil veľmi kladne pán Rehn z Fínska. Pán Foschi z Talianska ocenil ďalej aj vystúpenie našich poslancov pána Fogaša a pána Vajdu.

Pán Schwimmer z Rakúska - prijatie Českej republiky a Slovenskej republiky povedie k väčšej stabilite v strednej Európe. Otázka maďarskej menšiny nie je len otázka Slovenska a Maďarska, ale celej Európy. Dúfa, že maďarská delegácia to pochopí a podporí žiadosť Slovenskej republiky. Takisto sa veľmi kladne zastal Slovenska pán König z Rakúska.

A je tu ešte niekoľko vystúpení, ktoré všetky boli zhodné v tom, že prístup Slovenska k riešeniu otázok, ktoré boli navrhnuté v rámci prijatia do Rady Európy, je viditeľný a jednoznačný.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

atmosféra, ktorá vládla v Štrasburgu, bola skutočne jednoznačne naklonená prijatiu Slovenska do Rady Európy. Generálna sekretárka pani Lalumiérová, pán Martinez, pán König, pán minister zahraničných veci Rakúskej republiky Mock mali doslova dojemné vystúpenia, keď hovorili o Slovensku. Pán Mock pri hodnotení Slovenska dokonca recitoval Hviezdoslava, jeho Krvavé sonety. Takže skutočne atmosféra bola v Štrasburgu proslovenská.

Pani poslankyne, páni poslanci,

dovolil som si vás informovať o tom, že tento úspech, ktorý sme dosiahli v Štrasburgu, je tak veľký, že si ho možno ani neuvedomujeme. Preto ešte raz mi dovoľte, aby som všetkým, aj vám tu, v tomto parlamente, pretože si myslím, že všetci máme veľký podiel na tom, že sme do Rady Európy boli prijatí, ešte raz poďakoval a zablahoželal. /Potlesk. /

Prosím, pán poslanec - faktická poznámka.

Poslanec Š. Kuriščák:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

maličkou, stručnou poznámkou by som vás chcel informovať o tom, že slovenská delegácia sa zúčastnila Svetového kongresu o ortodoxii v Grécku na pozvanie pána Chorachaisa, podpredsedu gréckeho parlamentu, a vysoko ocenili našu účasť na tomto kongrese o svetovej pravoslávii. Na znak vďaky, že Slovenská republika zakotvila do ústavy práva všetkým cirkvám bez rozdielu, vrátane pravoslávnej, odovzdal pán Chorachais slovenskému parlamentu pravoslávnu ikonu, ktorú by som touto cestou chcel odovzdať pánu predsedovi. /Potlesk. / A chcel by som povedal, že s pánom Brockom budeme informovať vo všeobecnej rozprave trošku bližšie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Kuriščákovi. Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

pokiaľ začneme rokovať podľa priloženého programu, poprosil ešte o vstup pán podpredseda Weiss.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

navrhujem doplnil schválený program 20. schôdze Národnej rady o

1. vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 111/1990 Zb.

o štátnom podniku v znení zákona číslo 92/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. - je to tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 267,

2. vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon číslo 528/1990 Zb. v znení neskorších predpisov - ide o tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 268,

3. vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 320/1990 Zb. o správnych poplatkoch - tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 252.

Uvedené vládne návrhy zákonov navrhujem zaradiť za bod 34 programu pokračovania schôdze, ako vám bol dnes rozdaný. Pre vašu informáciu chcem uviesť, že tieto vládne návrhy zákonov boli minulý týždeň 1. 7. 1993 pridelené na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady po dohode s predsedami týchto výborov. Pridelil som ich v zastúpení pána predsedu na žiadosť pána ministra financií z jedného jednoduchého dôvodu, aby nedošlo vzhľadom na odklad k úniku finančných zdrojov.

Dávam návrh, aby o 17. 00 hodine bolo prerušené rokovanie dnešnej schôdze s tým, že pán minister financií dá k týmto zákonom príslušným výborom výklad. Zároveň navrhujem, aby pán minister dal výklad aj k bodu číslo 19 pre členov ďalších výborov, nakoľko tento závažný bod bol pridelený iba trom výborom a vieme, že sa voči tomuto postupu ozvali určité výhrady. Samozrejme, je možné potom zvážiť aj prípadné odsunutie tohoto bodu na neskôr, ale myslím si, že po prerokovaní dnes s pánom ministrom by sme mohli dodržať navrhovaný program.

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, o tomto návrhu budem musieť dať hlasovať, ale najskôr pred hlasovaním chcem oznámiť, že z prvej časti 20. schôdze bol preložený návrh poslancov pána Kvietika a pani Muškovej na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania ako bod 1 tejto druhej časti schôdze. Po konzultácii s pánom Kvietikom a pani Muškovou, ktorí priali za mnou a upozornili ma, že to nežiadali ako prvý bod, ale dali alternatívu prvý bod alebo tridsiaty prvý bod tejto schôdze, chcem im vyhovieť. O tomto návrhu nemusím dať hlasovať. Takže dnes nezačneme zákonom predkladateľov pána Kvietika a pani Muškovej, ale ďalším zákonom, a to vládnym návrhom, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

Teraz dám hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán podpredseda Weiss.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za návrh ako ho predniesol pán podpredseda Weiss?

Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali návrh na zmenu nášho rokovania prednesený pánom podpredsedom Weissom. Tieto body budú zaradené za bod 34 s tým, že o 17. 00 hodine bude prestávka, v rámci ktorej zasadnú všetky výbory v tejto miestnosti, kde im prednesie výklad pán minister financií. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Andel sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec M. Andel:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

pri rôznych stretnutiach poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s delegáciami iných európskych parlamentov Národná rada dostala niekoľko takzvaných lukratívnych ponúk na zobratie futbalových stretnutí s jednotlivými európskymi parlamentami. Konkrétne ponuku sme obdržali od zástupcov britského parlamentu, rakúskeho i fínskeho parlamentu, z tohoto dôvodu, pán predseda, takzvaný dočasný realizačný tím reprezentačného mužstva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po vzájomnej dohode členov tohto orgánu, teda mňa na prvom mieste, pána Bajana, pána Ftáčnika a pána poslanca Čapkoviča, chce požiadať Národnú radu o ukončenie zajtrajšieho rokovania o 17. 30 hodine, teda o pol šiestej, nakoľko na 18. 00 hodinu máme pripravený výberový zápas na zloženie tohto reprezentačného mužstva. Samozrejme, že zákony prerokujeme, pokiaľ ich bude treba prerokovať.

Predkladám tento návrh zákona /smiech v sále/. Trošku som sa pomýlil, ale v podstate to bude musieť byť zákon, pretože ak niekoho nominujeme, to sa musí uzákoniť, lebo sa budeme hašteriť tak, ako pri normálnych zákonoch.

Ak to náhodou prejde a schválime, že zajtra budeme končiť o pol šiestej, chcel by som kolegov, ktorí sa prihlásili, upozorniť, aby si zakúpili resp. zohnali gumotextilové kopačky a, samozrejme, i ponožky. Ďalšiu výstroj, vrátane lôpt, dostaneme.

Pán predseda, prosil by som, keby sme o tomto návrhu mohli hlasovať. Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Myslím si, že nemusíme hlasovať o tomto "návrhu zákona", ako povedal pán poslanec, ale sa dohodneme podľa počasia. Neviem, či páni poslanci a pani poslankyne budú chcieť trénovať aj keď bude búrka. /Hlasy z pléna, že áno. / Dobre, takže akceptujeme návrh pána poslanca Andela s tým, že by sme skončili zajtra trošku skôr.

Ešte sa hlási pán podpredseda Weiss. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, vo svojom vystúpení som nepresne formuloval jednu vetu. Ten bod číslo 19, keďže dnes k nemu bude výklad, by sme nezaradili na dnešný deň, ale mohli by sme nim začať rokovanie zajtrajšieho dňa.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže dovoľte, aby sme konečne pristúpili k prvému bodu nášho rokovania. Je to prakticky podľa pôvodného programu štrnásty bod, a to

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 249 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 249a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím, pani ministerka.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

vláda Slovenskej republiky predkladá na vaše posúdenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Dovoľte mi v mene vlády Slovenskej republiky k predloženému návrhu predniesť niekoľko úvodných poznámok.

Vypracovaním vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, plní Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky úlohu, ktorá mu vyplynula z uznesenia vlády Slovenskej republiky z 22. 9. 1992 k správe o dosahovaných výsledkoch kriminálnej polície pri odhaľovaní ekonomickej kriminality s akcentom na nezákonné konanie v procese privatizácie, ako i z uznesenia vlády číslo 240 zo dňa 14. 4. 1993 k návrhu opatrení na zamedzenie daňových a colných únikov.

Pri príprave návrhu zákona, ktorý je vám predložený, sme vychádzali z námetov a odporúčaní nasledujúcich inštitúcii: ministerstva financií, ministerstva vnútra, Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenského protimonopolného úradu a Štátnej ochrany prírody. Osobitnú pozornosť sme venovali návrhu opatrení na zamedzenie daňových a colných únikov, ktoré predložilo ministerstvo financií, a podnetom zástupcov Štátnej ochrany prírody.

Predložený návrh novely Trestného zákona vychádza z potrieb praxe a sleduje účinnejší postih niektorých závažných konaní v oblasti ekonomickej kriminality, u ktorých sa často prejavujú prvky amorálneho a zištného správania, predovšetkým v procese privatizácie a daňovej disciplíny. V rámci prípravy návrhu novely sa konštatovalo, že platný

Trestný zákon aj v súčasnej podobe v podstate umožňuje aj prísnymi sankciami postihovať protiprávne konanie v uvedených oblastiach. Napriek tomu sa javí nevyhnutné niektoré skutkové podstaty spresniť alebo doplniť tak, aby čo najúčinnejšie zodpovedali súčasnej potrebe dodržiavania základných obchodno-právnych vzťahov a zároveň aby umožnili účinnejší trestnoprávny postih nepoctivých subjektov.

Návrh kladie predovšetkým dôraz na zamedzenie daňových únikov, ako i neplatenie ostatných poplatkov. V tejto súvislosti sa zavádzajú nové skutkové podstaty týkajúce sa týchto konaní. Okrem iného budú postihované aj nedbanlivostné činy, ktorými sa kráti daň, čo je novým prvkom oproti doterajšej úprave. Možno predpokladať, že navrhované opatrenia sa pozitívne presadia v oblasti finančnej disciplíny, teda aj pri plnení príjmovej časti štátneho rozpočtu.

Návrhom na vypustenie trestného činu podplácania sa sleduje vytvoriť predpoklad pre likvidáciu korupcie výlučnou zodpovednosťou toho, kto úplatok prijíma. Predkladatelia sú si vedomí, že táto otázka je riešená v právnych systémoch rôznym spôsobom. Doterajší systém sa však v našej právnej praxi neosvedčil. V tejto súvislosti by som chcela informovať, že na tohoročnom stretnutí ministrov spravodlivosti v Lugane bola konštatovaná aktuálnosť riešenia otázky korupcie. Tejto otázke sa bude v nasledujúcom roku venovať zvýšená pozornosť. Predmetom stretnutia ministrov spravodlivosti európskych štátov bude riešenie otázky korupcie s tým, že všetky členské štáty Rady Európy vypracujú správu o situácii vo svojej krajine, ako aj návrh predpokladaných opatrení.

Vzhľadom na zvýšený výskyt a vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti niektorých trestných činov, ktoré súvisia s nedovolenou výrobou a držaním omamných a psychotronných látok a jedov, jadrových látok a predmetov používaných na ich výrobu, je potrebné sprísniť trestný postih páchateľov

takýchto činov. Rovnako je opodstatnené sprísniť trestný postih aj u trestného činu šírenia poplašnej správy, pri trestných činoch machinácie pri konkurznom a vyrovnávacom konaní, ktoré vlastne nadobúda zvyšujúcu intenzitu, a pri trestnom čine poškodzovania a zneužitia záznamu na nosiča informácii.

Naliehavosť zintenzívnenia ochrany prírody opodstatňuje zabezpečenie trestnoprávnej ochrany živočíchov a rastlín ako špeciálnej skutkovej podstaty popri trestných činoch poškodzovania životného prostredia, teda úmyselného poškodzovania, ako aj nedbanlivosti pri plnení opatrení na ochranu životného prostredia. Ďalej sa dostáva ochrana výrobe a držaniu jadrových materiálov tak, ako je to v návrhu Trestného zákona teraz zakotvené.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

chcem uviesť, že predložený návrh zákona nebude mať negatívny finančný dopad na štátny rozpočet.

Záverom poznamenávam, že ďalšie snahy o sprísnenie trestnej represie, najmä v snahe o riešenie ekonomických a iných problémov štátu prostredníctvom trestného práva, je a aj v budúcnosti bude potrebné v záujme vytvorenia právneho demokratického štátu paralyzovať. Treba hladať iné mechanizmy - dajme tomu finančné pokuty a ďalšie - na to, aby sa táto protispoločenská činnosť minimalizovala na najmenšiu možnú mieru. Všetky ostatné námety na novelizáciu Trestného zákona, ktoré neboli premietnuté do predkladaného návrhu, budú ešte posudzované v rámci úvah rekodifikácie Trestného zákona.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

predložený návrh novely Trestného zákona je výsledkom skutočne dôslednej snahy tímu odborníkov na čo možno najlepšie stvárnenie tých skutkových podstát, ktoré v najbližšom čase je nutné novelizovať. Preto vás prosím, venujte im náležitú pozornosť. A najmä chcem vyjadriť moje želanie, že sa s predloženým návrhom stotožnite.

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani ministerke. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Róberta Ficu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky trom výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Všetky tri výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený vládny návrh zákona a súčasne predložili určité zmeny a doplnky.

Dovoľte mi preto, aby som zaujal stanovisko k tým zmenám a doplnkom, ktoré sú obsiahnuté v tejto spoločnej správe.

Pokiaľ ide o bod 1 spoločnej správy, navrhuje sa v článku 1 predloženého návrhu zákona doplniť slová "nález Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo dňa 6. septembra 1992 uverejneného v čiastke 93 z roku 1992 Zb. " Je to vlastne spresnenie určitých novelizácii, doplnkov Trestného zákona. V tomto prípade ide o nález Ústavného súdu. Čiže odporúčam, aby sme prijali pripomienku pod bodom 1 spoločnej správy.

Pokiaľ ide o bod 2 spoločnej správy, tu sa navrhuje zlúčiť niekoľko bodov predloženého návrhu zákona do jedného bodu. Problém je v tom, že v Slovenskej republike stále ešte piati federálny zákon z roku 1961 a sú v ňom obsiahnuté pojmy, ako je Česká a Slovenská Federatívna Republika, československý zákon a podobne. Navrhovatelia pôvodne v návrhu navrhujú, aby všetky tieto pojmy, ktoré sú v Trestnom zákone, boli zamenené za pojmy slovenský občan, slovenský zákon a podobne. Avšak podľa pripomienky dvoch výborov je tu návrh, aby sme to zlúčili do jedného ustanovenia. Nestotožňujem sa s touto pripomienkou, pretože máme záujem vytvoriť čistý slovenský Trestný zákon bez toho, aby sa v tomto zákone objavovali staré archaické názvy, ktoré už dnes nemajú platnosť. Neodporúčam, aby sme schválili pripomienku pod bodom číslo 2.

Pokiaľ ide o bod 3 spoločnej správy, navrhuje sa v 1 89 odsek 9 vložiť slová "člen lesnej, vodnej alebo poľovníckej stráže". Tu chcem povedať, že ide vlastne o pojem verejného činiteľa, ktorý je obsiahnutý v § 89 Trestného zákona. Tento pojem je v Trestnom zákone veľmi všeobecne postavený, čiže, keby sme tam dali túto konkretizáciu verejného činiteľa, porušili by sme koncepciu Trestného zákona v jej všeobecnom

ponímaní. Z toho dôvodu neodporúčam prijať ani bod 3 spoločnej správy.

V bode 4 sa navrhuje v § 140 navrhovaného textu za slovo "kto" vložiť slovo "úmyselne". V tomto prípade ide o trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov. Predkladatelia tohto návrhu na doplnenie slovíčka "úmyselne" chcú zvýrazniť úmyselný charakter, teda úmyselné zavinenie pri tomto trestnom čine. Nestotožňujem sa s týmto návrhom obsiahnutým v bode 4 spoločnej správy, pretože Trestný zákon vychádza zo zásady, že treba vždy úmyselné zavinenie, aj keď nie je výslovne formulované v Trestnom zákone, a iba ak výslovne Trestný zákon nehovorí, že postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti. Čiže to, že slovíčko "úmyselne" sa nenachádza v navrhovanom texte § 140, nie je žiadna chyba a vždy musí ísť o úmyselný trestný čin. čiže neodporúčam prijať ani bod 4 spoločnej správy.

Obdobný charakter má bod 5 spoločnej správy, teda neodporúčam ani bod 5.

V bode 6 sa navrhuje sprísnenie trestného postihu pri trestnom čine útoku na verejného činiteľa. Neviem, čo viedlo predkladateľov tohto návrhu sprísniť alebo zvýšiť trestnú sadzbu z troch rokov až na päť rokov, ale trestné sadzby v Trestnom zákone sú vzájomne poprepájané a nie je možné individuálne zdvíhať alebo znižovať trestné sadzby bez toho, aby sme neupravovali iné trestné sadzby. Teda v žiadnom prípade nemôžem s takýmto zásahom súhlasiť a neodporúčam prijať ani bod 6 spoločnej správy. Je to v písmenách a/ aj b/, čiže celý bod 6 neodporúčam.

Bod 7 - je tu návrh, aby sme vypustili z návrhu zákona bod 36. Bod 36 je vlastne vypustenie trestného činu podplácania, to je § 161 Trestného zákona. Pani ministerka odôvodnila, prečo predkladatelia navrhujú vypustiť trestný čin

podplácania z Trestného zákona. Ja však odporúčam, aby sme podporili návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, čiže odporúčam schváliť bod 7 spoločnej správy.

Bod 8 navrhuje, aby sme za bod 39 návrhu zákona vložili nový bod. Ide tu vlastne o trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice. Tu sa navrhuje, aby sa v podstate rozšírila skutková podstata tohto trestného činu a aby bol trestný nielen ten, kto pre iného organizuje prekročenie štátnej hranice mimo vyznačeného štátneho priechodu, ale aj ten, kto inému ináč pomáha pri prekročení štátnej hranice mimo vyznačeného hraničného priechodu. V tomto prípade je to teda určitá forma kriminalizácie a nechávam na zváženie pánom poslancom a paniam poslankyniam, aby sa rozhodli, či tento návrh podporia alebo nepodporia. To je iba pod písmenom a/ bodu 8.

V prípade písmena b/ bodu 8 nemôžem podporiť návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, z toho dôvodu, že v danom prípade sa cudzinec, ktorý vstúpil na naše územie bez určitého povolenia alebo neoprávnene, nedopúšťa trestného činu. Ide iba o priestupok. A keď niekto niekomu pomáha, kto spáchal iba priestupok a nie trestný čin, nemôže byť trestný. Iná situácia by nastala, keby nejaký cudzinec prekročil naše štátne hranice, dopustil by sa trestného činu. V tom prípade každý, kto by mu pomáhal, by sa dopúšťal tiež trestného činu. Čiže neodporúčam schváliť tú časť bodu 8 spoločnej správy, ktorá je uvedená pod písmenom b/.

V bode 9 sa navrhuje v navrhovanom trestnom čine ochrana živočíchov a rastlín v odseku 1 vypustiť písmeno f/. Tu ide o to, že ústavnoprávny výbor odporúča vypustiť kriminalizáciu konania, ktorá spočíva v poškodzovaní stromov rastúcich mimo lesa alebo ich výrubu bez povolenia. Osobne sa domnievam, vzhľadom na to, že teraz bola prijatá špeciálna právna úprava, ktorá ohodnocuje stromy rastúce mimo lesa,

ohodnocuje tieto stromy veľmi vysokými finančnými čiastkami, že by aj táto ochrana stromov rastúcich mimo lesa mohla zostať v Trestnom zákone. Ale v tomto prípade tiež nechávam na zváženie Národnej rade, aby rozhodla, či písmeno f/ v § ISlc ostane, alebo bude vypustené.

Pokiaľ ide o bod 10 spoločnej správy, v navrhovanom § 181c, o ktorom sme pred chvíľočkou hovorili, sa navrhuje upraviť sankcie, a to tým spôsobom, že sa zase znižuje trestná sadzba navrhovaná v § 181c. Chcem iba potvrdiť slová pani ministerky, že tento návrh pripravovala komisia zodpovedná za rekodifikáciu trestného práva hmotného, a keď navrhovala tie sadzby, ktoré sú v § 181c, mala pre to určité dôvody, pretože porovnávala trestné činy, ktoré sú podobné tomuto činu, aby pri niektorých konaniach trestné sadzby neboli príliš vysoké alebo príliš nízke. Myslím si, že tie trestné sadzby, ktoré sú navrhované vo vládnom návrhu, sú primerané, a preto neodporúčam, aby sme schválili bod 10 spoločnej správy.

Bod 11 spoločnej správy novelizuje už existujúce ustanovenie § 234 Trestného zákona - branie rukojemníka, a to tým spôsobom, že sprísňuje trestnú represiu dosť výrazným spôsobom. Veľmi si vážim to, že aj páni poslanci a pani poslankyne majú iniciatívne návrhy, pokiaľ ide o novelizáciu Trestného zákona, ale myslím si, že v danom prípade ide o veľmi účelovú reakciu na dva posledné prípady brania rukojemníkov, ku ktorým došlo v Slovenskej republike. Nie som toho názoru, že trestné právo by malo takto reagovať bez určitých súvislosti a koncepcii na ojedinelé trestné činy, preto sa nestotožňujem ani s týmto návrhom a neodporúčam, aby bol prijatý. Čiže bod 11 neodporúčam.

Bod 12 - opäť sa v trestnom čine brania rukojemníka navrhuje formulačná zmena nahradiť slová "ak je pri takom čine" slovami "ak v súvislosti s takýmto činom". Ide vlastne

o kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu brania rukojemníka v § 234 písm. a/, kde ide o osobu mladšiu ako 18 rokov. Tento návrh, žiaľ, mi nedáva dobrú logiku, ak ho priamo zanesieme do znenia platného Trestného zákona. Neodporúčam prijať ani bod 12 spoločnej správy.

Pokiaľ ide o bod 13 spoločnej správy, ide o štylistickú úpravu. Túto odporúčam prijať.

Pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko, pokiaľ ide o spoločnú správu. Súčasne využívam slovo a chcel by som požiadať o vystúpenie v diskusii.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže otváram rozpravu. Do rozpravy som zatiaľ nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Fico chce vystúpiť ako prvý.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy a páni,

uskutočňovaná trestná politika štátu je vždy iba odrazom právnej a morálnej vyspelosti spoločnosti a politiky ako takej. To, že dnes prerokúvame jubilejnú, desiatu novelizáciu Trestného zákona od roku 1989, iba svedči o tom, koľko koncepčnosti a odbornosti bolo a je v politike, či už na úrovni federálnej alebo na úrovni samostatného štátu. Pôvodným cieľom predkladaného návrhu bolo prispôsobiť Trestný zákon novým spoločensky nebezpečným konaniam v ekonomickej oblasti, a to najmä v oblasti daňovej a pri privatizácii národného majetku. Pokiaľ by tu dnes pred nami bol takýto návrh, dal by sa s prižmúrenými očami akceptovať. Prichodí nám však zaoberať sa návrhom bez vnútornej koncepcie, s návrhom, ktorý bez súvislostí zasahuje do viacerých časti Trestného

zákona, a to v mnohých prípadoch spôsobom, ktorý nemožno akceptovať.

V krátkosti možno predložený návrh charakterizovať ako penalizačný a kriminalizačný. To znamená, že u niektorých trestných činov zvyšuje trestné sadzby a súčasne rozširuje okruh právnych vzťahov postihnuteľných trestným právom. Laická verejnosť s radosťou podobný návrh prijme. Nie je to nič neobvyklé, pretože v každej krajine sveta je laická verejnosť naklonená prísnemu trestaniu páchateľov trestných činov, vrátane trestu smrti. Laické predstavy o úlohe a možnostiach trestného práva sa však veľakrát diametrálne odlišujú od predstáv odborníkov pracujúcich priamo v trestnom systéme.

Moderná európska trestná politika vychádza dnes z dvoch základných poznatkov resp. zásad. Po prvé: Preventívny a represívny účinok trestného práva pri postihu bežnej kriminality, ktorým sa nakoniec zaoberá aj predložený návrh, je oveľa nižší, než by sme očakávali. Po druhé: Trestné právo musí byť konečným prostriedkom, ultima ratio prostriedkom riešenia konfliktov, keď všetky ostatné právne alebo mimoprávne prostriedky zlyhali. Zdá sa, že novelizácia Trestného zákona, ktorá je dnes na stole, sa týmito poznatkami neriadi. Samozrejme, že musíme rozlišovať medzi trestnoprávnym postihom mimoriadne závažnej a brutálnej kriminality a kriminality ekonomickej. Opäť dochádzame na to, že napríklad v záujme ochrany občanov pred páchateľmi surových vrážd bude potrebné prehodnotiť zrušenie trestu smrti. Za týmto účelom som pripravil príslušné návrhy na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky a Trestného zákona. V súčasnosti konzultujem problémy, ktoré by mohli vzniknúť na medzinárodnej úrovni, a ak sa mi ich podarí preklenúť, som pripravený návrh na znovuzavedenie trestu smrti predložiť Národnej rade na ďalšie konanie.

Postih ekonomickej kriminality, ktorou sa mal predložený návrh zaoberať predovšetkým, má však úplne iné dimenzie. Z tohto dôvodu by som rád podal niekoľko pozmeňujúcich návrhov k predlohe.

V bode 32 návrhu predkladatelia sprísňujú trestný postih pri trestnom čine krátenia dane. Idú dokonca ďalej a navrhujú aj trestný postih krátenia dane z nedbanlivosti - tu ide o ustanovenie § 148 písm. a/, čo nie je typické pre iné právne poriadky, hoci napríklad anglo-americký trestný systém považuje daňové úniky za jedny z najzávažnejších trestných činov. Podstatný rozdiel medzi našim Trestným zákonom a zahraničnými trestnoprávnymi úpravami je však v tom, že trestné právo sa vo vyspelých krajinách aplikuje až po tom, čo zlyhali všetky ostatné prostriedky nápravy.

Všetci cítime, že Slovensku unikajú formou daňových podvodov obrovské finančné prostriedky. Verejnosť od vlády očakáva, že podnikne príslušné opatrenia a uspokojí sa predovšetkým s opatreniami najprísnejšími, teda s novelizáciou Trestného zákona, ktorú máme teraz na stole. Problém ale je, že táto novelizácia daňové úniky nijako neovplyvní. Možno potrestáme o niekoľko desiatok páchateľov viac, ale na ich miesto prídu ďalšie stovky, ktoré budú využívať možnosti, ktoré sú tu dané, aby oklamali štát a štátnu pokladnicu.

Rád by som sa v tejto súvislosti opýtal vlády, či urobila všetko v oblasti daňovej kontroly, aby ako krajný prostriedok mohla sprísniť aj trestný postih. Máme naozaj dostatok odborne zdatných a dobre zaplatených daňových úradníkov, máme koncepiu daňovej politiky, daňovej kontroly. Čo sme urobili v oblasti vzdelávania a poučovania verejnosti, pokiaľ ide o daňové úniky, o to, ako sa správať v daňovej oblasti? Má vláda predstavu o tom, prečo, v ktorej oblasti najčastejšie, akým spôsobom a v akom rozsahu dochádza k danovým únikom? Obávam sa, že na tieto otázky by som nedostal uspokojivé odpovede.

Ak vláda urobí v netrestnej oblasti všetko pre to, aby nedochádzalo k daňovým únikom a aj napriek tomu sa nájdu jednotlivci, ktorí právo porušia závažným spôsobom, štát musí siahnuť aj k trestným sankciám. Doteraz platné by boli dostačujúce. Nebudem namietať zvýšenie trestných sadzieb u úmyselných trestných činov, ale zásadne odmietam kriminalizáciu nedbanlivostných konaní tak, ako je formulovaná v novom § 148a predloženého návrhu. Pretože vláda neurobila všetko proti daňovým únikom v netrestnej oblasti a pretože navrhovaný doplnok nič v praxi nevyrieši, navrhujem časť bodu 32 uvedenú ako § 148a vypustiť.

V bode 36 návrhu predkladatelia navrhujú vypustiť z Trestného zákona trestný čin podplácania. Pokiaľ by sme tento návrh akceptovali, stali by sme sa asi jedinou krajinou na svete, ktorá by nemala vo svojom trestnom zákonodarstve podobný trestný čin. Logika predkladateľov je veľmi jednoduchá. Trestaní by nemali byť tí, ktorí úplatky dávajú, pretože existujúci systém ich k tomu veľakrát núti, ale ti, ktorí úplatky berú. Chcem v tejto súvislosti upozorniť na ustanovenie Trestného zákona, ktoré hovorí o účinnej lútosti. Ak by niekto dal úplatok, za čo by podľa platného Trestného zákona mal byť potrestaný, ale súčasne by urobil oznámenie u príslušného orgánu činného v trestnom konaní, vzťahovalo by sa na neho práve ustanovenie o účinnej ľútosti a nebol by za svoje konanie stíhaný. Situácie, ktoré mali predkladatelia na mysli, sú teda pokryté platnou právnou úpravou. Navrhujem bod 36 návrhu neprijať a trestný čin podplácania podľa § 161 ponechať v Trestnom zákone.

V tejto súvislosti by som rád poukázal na jednu skutočnosť, ktorá vo mne nevyvoláva dobré pocity. Návrh na vypustenie tohto trestného činu bol v pripomienkovom konaní odmietnutý všetkými pripomienkujúcimi, vrátane komisie pre rekodifikáciu trestného zákonodarstva, ktorá pripravila podstatu predloženého materiálu. Aj napriek jednoznačnému odmietavému postoju veľkého počtu odborníkov sa návrh objavil v oficiálnom vládnom materiáli. Nikto, samozrejme, nemôže vláde odoprieť právo predložiť taký návrh, aký sama považuje za vhodný. Trestné právo je však právne odvetvie, ktoré najcitlivejšie zasahuje do práv a slobôd občanov, a o to viac by sa vláda, nech už je akokoľvek zdatná, mala opierať o odbornú verejnosť a rešpektovať jej koncepčné pohľady.

Bod 46 návrhu už vôbec nezapadá do pôvodne zamýšľanej koncepcie predkladanej novelizácie Trestného zákona. Sprísňuje sa v ňom trestný postih za šírenie poplašnej správy podľa § 199 Trestného zákona. Ide o trestný čin, ktorý sme aplikovali najmä v tých prípadoch, keď niekto zdvihol telefón a povedal, že v nemocnici alebo v škole je bomba, teda išlo o pomerne nebezpečné trestné konania. Štatistiky však preukazujú, že orgánom činným v trestnom konaní sa podarilo vypátrať len veľmi mizivé percento páchateľov tejto trestnej činnosti. Okrem toho trestný čin šírenia poplašnej správy je na ústupe, čo potvrdzujú štatistiky, a predstavuje zanedbateľnú časť celkovej kriminality. Nechápem preto celkom dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k sprísneniu trestov u tohto trestného činu. Navrhujem preto bod 46 vypustiť z návrhu.

Vážené dámy a páni,

okrem dôvodov, ktoré som už spomenul, by som rád uviedol, že Trestný zákon je komplexom vzájomne súvisiacich inštitútov a vzťahov, ktoré nemožno povytŕhať z kontextu. Trestný zákon nemožno novelizovať vždy vtedy, keď vznikne nejaký problém veľakrát ekonomickej alebo inej povahy, alebo vtedy, keď niekto cíti potrebu sprísniť trestnú represiu.

Prosím vás preto o rozvážnosť pri hlasovaní o predloženom návrhu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem pánu poslancovi Ficovi za jeho vystúpenie. Kto sa hlási ďalej do rozpravy? Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa A. Korduliaková:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

dovolím si podať pozmeňovací návrh k bodu 29 ak bodu 30 vládneho návrhu, čo sa týka bodu 29, u § 141 ods. 1 navrhujem jeho nasledovné znenie: "Kto falšované alebo pozmenené peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými, dá ako pravé, potresce sa odňatím slobody až na 2 roky, alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci. "

Čo sa týka bodu 30 obdobne aj u § 142 odseku 1 za slová "potresce sa odňatím slobody až na 2 roky" zabudovať slová "alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci". Dovolím si to odôvodniť. Je potrebné rozšíriť možnosť výberu ukladania druhov trestov najmä o peňažný trest, práve v terajšej ťažkej ekonomickej situácii, keď páchatelia protimajetkovej trestnej činnosti sa snažia rôznymi špekulatívnymi spôsobmi obohatiť na úkor štátu alebo iného jednotlivca. Je preto potrebné dať súdom väčšiu možnosť na ukladanie peňažných trestov, ktoré budú na páchateľov pôsobiť podstatnejšie výchovne, než napríklad podmienečný trest odňatia slobody.

Krátko by som si dovolila dotknúť sa bodu 46. Stotožňujem sa so závermi dôvodovej správy, a preto navrhujem v odseku 1 § 199 sprísniť trestnú sadzbu u odňatia slobody až na 2 roky.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Korduliakovej. Prosím, pán poslanec Sojka.

Poslanec V. Sojka:

Vážená Národná rada,

dovoľte niekoľko poznámok k tomuto návrhu. Nemôžem sa stotožniť s charakteristikou, ktorú predniesol spoločný spravodajca o tom, že táto novela Trestného zákona má charakter penalizačný a kriminalizačný. Nazdávam sa, že návrhy vychádzajú skôr z potrieb praxe. Chodíte medzi svojich voličov, medzi občanov, počúvate veľkú kritiku na to, ako vyzerá náš Trestný zákon, ako to vôbec vyzerá s postihmi pri protizákonnom konaní. Uznávam pána kolegu, áno, v teórii je to tak, máte pravdu, nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch v Európe prax je taká. Nazdávam sa, že tie návrhy, ktoré vzišli z poznatkov jednotlivých ústredných orgánov, ministerstiev, sú oprávnené. Preto by som chcel podporiť vládny návrh v tom, že rieši problémy, ktoré nás v spoločnosti dosť ťažia.

Konkrétne by som sa chcel ešte vyjadriť k bodu 11 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať tento návrh, o ktorom sme v ústavnoprávnom výbore veľmi diskutovali. Ide o § 234a - branie rukojemníka. Prerokovali sme návrh poslancov na zvýšenie sadzieb. Koniec-koncov, členovia

ústavnoprávneho výboru usúdili, že poslanecký návrh bol prísny a veľmi by narúšal systém sadzieb v Trestnom zákone, preto sme si v ústavnoprávnom výbore osvojili návrh pani ministerky tak, ako ho máte v bode 11 spoločnej správy, ktorý by som vám vrelé odporúčal prijať.

Skutočne, diskusia o braní rukojemníka sa niesla v tom slova zmysle, že nie je to účelová záležitosť, ale je to zaležitosť pro futurum, že nás tieto trestné činy neminú a asi ich bude čím ďalej viac, a ukazuje sa, že ich je viac. Keby sme zabránili akýmkoľvek najmenším pohnútkam, alebo zachránili len jeden život alebo jedného mladého alebo starého človeka, ktorí sa najčastejšie stávajú rukojemníkmi, učinili by sme zadosť.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Sojkovi. Dostal som písomnú prihlášku do rozpravy od pani poslankyne Kaliskej. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

pokúsim sa byť veľmi stručná. Pán spoločný spravodajca nechal na vaše zváženie bod 9 spoločnej správy, že si máte sami uvážiť, či vypustíme z § 181c odsek 1 písm. f/. Prosím vás, podporte to, aby to tam ostalo, pretože výrub drevín rastúcich mimo lesa ide niekedy do vysoko miliónových škôd a štát ochudobníme, ak to písm. f/ vyhodíme. Takže vás prosím, prikloňte sa k môjmu návrhu. Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy? Prosím, pán poslanec Hrbáľ.

Poslanec J. Hrbáľ:

Dámy a páni, navrhujem vyňať bod 3 zo spoločného hlasovania a hlasovať o ňom osobitne, pretože pod dikciu odseku 9 § 89 nespadá lesná stráž, poľovná stráž a vodná stráž. Preto navrhujem, aby sa o tom hlasovalo osobitne. Tieto činnosti sa vykonávajú na najodľahlejších a najrozsiahlejších priestoroch, takže je to najviac ohrozované - a v súčasnej dobe zvlášť.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hrbáľovi za jeho pripomienku. Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňovací návrh k § 148a a k § 148b. Najprv stručné zdôvodnenie. Jednou z príčin daňových únikov, na ktoré sa už dlhšiu upozorňuje, je, že daňové subjekty si neplnia svoju povinnosť oznamovať správcovi dane čísla všetkých účtov v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky podnikateľskej činnosti. Taktiež je bankám a iným peňažným ústavom v príslušných zákonoch uložená povinnosť oznamovať na písomnú žiadosť správcu dane čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov

a ich zmeny, údaje o pôžičkách, úveroch a úsporných vkladoch. Táto povinnosť vyplýva pre banky aj z ustanovenia § 38 ods. 3 písm. c/ zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách. Napriek tomu sa banky bránia plneniu týchto povinností. Tým, že daňové orgány nemajú pristúp ku všetkým účtom daňových subjektov, veľmi stažujú vymáhanie daňových nedoplatkov formou daňovej exekúcie peňažných prostriedkov, daňových dlžníkov na účtoch vedených v bankách a iných peňažných ústavoch. Súčasne to daňovým orgánom sťažuje možnosť správneho vyčíslenia základu dane, nakoľko peňažné operácie sa uskutočňujú na účtoch neznámych daňovým úradom, orgánom, prípadne v hotovosti.

Domnievam sa, že prijatím zmeny § 148a a § 148b, ktorú vám o chvíľu prednesiem, sa sprísnením sankcií za neplnenie si povinností týkajúcich sa spolupráce s finančnými orgánmi prispeje k odstráneniu spomínaných nedostatkov.

Nové navrhované znenie § 148a:

"1. Vedúci pracovník peňažného ústavu, ktorý z nedbanlivosti nezabezpečí splnenie povinnosti týkajúcej sa súčinnosti s územnými finančnými orgánmi podľa osobitných právnych predpisov potresce sa odňatím slobody na jeden rok alebo peňažným trestom.

2. Odňatím slobody na 1 rok až 4 roky, alebo peňažným trestom sa páchatel potresce

a/ ak čin uvedený v odseku 1 má za následok nevymoženie pohľadávky štátu nad 500 000 Sk:

b/ ak činom uvedeným v odseku 1 umožní krátenie dane nad 500 000 Sk:

3. Odňatím slobody na 4 roky až 8 rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí nevymoženie pohľadávky štátu, alebo umožni krátenie dane nad 1 milión Sk.

4. Odňatím slobody na 6 až 10 rokov sa páchateľ potresce, ak takýto čin uvedený v odsekoch 2 a 3, spácha úmyselne. "

Navrhované nové znenie § 148b:

"1. Kto aj z nedbanlivosti nesplní povinnosť oznámenia čísla účtov v peňažných ústavoch, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, uloženú osobitným právnym predpisom, potresce sa peňažným trestom.

2. Kto činom uvedeným v odseku 1 zmarí správne určenie dane, alebo zmarí alebo sťaží výkon rozhodnutia územného finančného orgánu, potresce sa odňatím slobody až na 3 roky alebo peňažným trestom.

3. Kto v úmysle zmariť výkon rozhodnutia územného finančného orgánu

a/ zruší alebo zatají účet v peňažnom ústave, alebo iným spôsobom zmarí výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave,

b/ zničí, zatají, scudzí alebo prevedie majetok na iného, potresce sa odňatím slobody až na 5 rokov alebo peňažným trestom. "

Návrh písomne odovzdám pánu spravodajcovi.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej. Prosím, pán poslanec Mori, potom pán poslanec Köteles.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci,

nakoľko pán spoločný spravodajca nešpecifikoval, o ktorých bodoch dá hlasovať an blok a o ktorých sa bude hlasovať jednotlivo, aby nedošlo k nedorozumeniu, chcel by som sa prihovoriť za bod 12 spoločnej správy, aby zostal v navrhovanom znení. Odôvodním to asi takto: Pozmeňujúci návrh bodu 12 spoločnej správy umožni postihnúť páchateľa v širšej súvislosti v braní rukojemníka, napríklad nevzťahuje sa len na pristihnutie pri čine brania rukojemníka, ale aj na čas pred činom alebo po čine, ak branie rukojemníka má s týmto vniknutím do bytu súvislosť. Takže z tohto hľadiska by som sa prihováral za zachovanie bodu číslo 12 spoločnej správy.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mórimu za jeho návrh. Prosím, pán poslanec Köteles.

Poslanec L. Köteles:

Vážený predsedajúci, vážená Národná rada,

odporúčam, aby bod 21 bol z návrhu vypustený. Ide o to, že kto verejne hanobí republiku. Národnú radu Slovenskej republiky, vládu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky, potresce sa odňatím slobody až na 2 roky. Považujem to za neprimerane tvrdý trest. Naše historické skúsenosti dokazujú, že také pružné zákony sa dajú veľmi ľahko zneužívať v politickom živote na odstraňovanie nepohodlných ľudí.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za pripomienku. Kolegyne, kolegovia, kto sa ešte ďalej hlási do rozpravy? Prosím, pani ministerka.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

iste máte ešte v živej pamäti správu generálneho prokurátora, ktorý oboznámil Národnú radu Slovenskej republiky so stavom kriminality na Slovensku. Aj bez tejto správy všetci badáme zvyšujúci sa trend kriminality nielen na Slovensku, ale na celom území bývalých postkomunistických štátov, tak aj na území západnej Európy. Je to jav celoeurópsky, ba možno povedať celosvetový.

Pán poslanec Fico ako spoločný spravodajca citoval názory teórie trestného práva, ktoré akosi nabádajú, aby trestné právo bolo nekriminálne, bolo miernejšie a bolo až posledným prostriedkom pri obrane záujmov spoločnosti. Môžem vás ubezpečiť, že som posledná z tých, ktorá by si nectila výdobytky a poznatky vedy a teórie. Dlhé roky som pracovala v tomto prostredí, viem, že sú to poznatky, ktoré sú výsledkom často mravčej práce a dlhoročných tímových aj individuálnych prác. Je mi však veľmi ľúto, ale naši teoretici ešte slabo postihli trend posledných dvoch-troch rokov v teórii. Mala som možnosť stretnúť sa s ministrami spravodlivosti v Lugane. Celoeurópsky trend je upúšťanie od trestnoprávnej teórie škandinávskych štátov, ktorá bola veľmi benevolentná, až tak benevolentná, že sa Škandinávci naraz zbadali, že im chodia príslušníci iných národnosti na územie, kde sa dajú potrestať, dajú sa zavrieť do väzníc, a tu keď dobre pracujú, si našetrili toľko financií, že sa domov, do vlasti, vracali motorovými vozidlami. Ministerka spravodlivosti Fínskej republiky - mala som s ňou osobný rozhovor - spomenula, že tieto teórie sú síce pekné, ale súčasná situácia ich núti od nich odstúpiť.

Tlmočila som to aj v Trenčianskych Tepliciach, kde sa stretli naši pracovníci teórie aj sudcovia. Žiaľ, cítila som sa ešte ako osihotený ostrov, len s malou podporou. Pred niekoľkými dňami sa vrátil pán generálny prokurátor zo zahraničia a na ministerstve financií, kde sme mali stretnutie, potvrdil moje posledné poznatky zo zahraničia.

Vážení, budeme aj v tomto v závoze? Keď zistíme, že zahraničie sprísňuje sankcie, my to necháme benevolentne a až potom budeme znovu neskôr sprísňovať? Budeme vždy v závoze niekoľko rokov za zahraničím alebo sa spamätáme a pôjdeme na pulz dňa? Prosím vás pekne, uznávam kontext trestných činov, uznávam klasicky vyvinutú systémovosť, rovnovážnosť trestnosti jednotlivých činov, ale jedno nemôžem neuznať - zvýšená agresivita a aktivita určitých druhov činnosti nutne musí mať zvýšený postih v trestnosti a v prísnosti. Čiže gradácia spoločenských záujmov, ktorá tu dlhé roky existovala, ktorá nám vytvorila určitý kontext trestnosti určitých činov, sa musí zmeniť. Teória nemôže trvať dlho na zaužívaných porovnávaniach trestnosti jednotlivých činov. Čim väčšia brutalita ich páchania v praxi, tým viac zvýšený postih. Každá akcia aj reakcia majú svoju zákonitosť.

Chcem vás ubezpečiť, že patrím medzi posledných, ktorá by presadzovala trestnosť. Ovšem tam, kde niet inej cesty, musí byť prísny trest. A prosím vás, tresty nemajú len

sankčný a reparačný účinok, ale majú aj preventívny účinok. A na ten nesmieme zabúdať. Teda áno, dekriminalizáciu, posudzovať činy a robiť všetky opatrenia, ale, žiaľ, odborníci, z ktorých sme dali dohromady team - a prevažne sa skladal s praktikov, zo sudcov - dospeli k predloženému návrhu.

Ďalej by som chcela odpovedať na otázku pána poslanca Fica. Vyslovil názor, že ak vláda urobí všetko, aby zabránila daňovým únikom mimo trestného zákona, potom je namieste sprísňovať sankcie. Vážení, ktorá vláda vie urobiť všetko? Máme príklady, že vydáme právny predpis, a než príde do účinnosti, určité spoločenské skupiny už vytvoria systém ako ich obchádzať. Teda, žiaľ, naše postihy všetkých spoločensky nebezpečných činov sú v určitom závoze. Bolo by ideálne, keby sme mali team odborníkov, ktorý by v náš prospech už teraz predložené návrhy analyzoval z toho hľadiska, ako ich možno v praxi obísť. A myslím predovšetkým nie na Trestný zákon, ale všetky zákony, aby sme mohli včas vytvárať prevenčný systém opatrení.

Prosím vás pekne, chcem sa vyjadriť k bodu 47 - šírenie poplašných správ. Pán poslanec Fico povedal, že netreba ich postihovať, lebo sú na ústupe. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak by sme išli touto logikou, pýtam sa, načo potom máme v Trestnom zákone § 210 o dvojmanželstve. A máme to tam - a s prísnymi sankciami. Koľko oficiálnych dvojmanželstiev máme do roka? Teda nemôžem súhlasiť s názorom, že by šírenie poplašných správ nebolo treba postihovať. Možno, keď sú aj na ústupe, tu sa nejdem škriepiť, ale sú veľmi spoločensky závažné. Keď musíme nemocnicu sťahovať s novorodencami, keď dostávame novonarodené detičky do nebezpečenstva smrti, keby sa nám za päť rokov jeden taký čin vyskytol, aj tak ho považujem za vážny spoločensky nebezpečný, ktorý bude treba postihovať. /Potlesk. /

Otázka podplácania - žial, nemáme spravenú analýzu, v koľkých štátoch sa trestnosť považuje aj u osoby, ktorá podpláca alebo aj berie, a v ktorých len u tých občanov, ktorí berú. Viem, že v blízkom Rakúsku - nám z inštitútu ministerstva spravodlivosti vypracovaný elaborát - je tomu tak, že trestný je aj ten, kto dáva. Všade je to tak. u nás však nastala osobitná situácia - a v celej Európe. Spomínala som vám, že témou stretnutia ministrov spravodlivosti v budúcom roku je práve problematika korupcie. Ak je to všade tak, pravdepodobne právna úprava postihov je nedostačujúca alebo nie výstižná. Dáva sa na úvahu slovenskému parlamentu takáto predložená úprava, pretože predkladatelia majú za to, aby osoby, ktoré dajú úplatok, keďže sú v situácii, že sú skutočne k tomu nepriamo určitou situáciou donútené, nemali zábrany oznamovania tejto činnosti. Sú tu aj ďalšie výhody, o ktorých sa nemienim zmieňovať bližšie.

Ďalej súhlasím z návrhom pána poslanca Hrbáľa, aby o bode 19 sa hlasovalo osobitne.

Ďalej by som chcela podporiť návrh pána poslanca Móriho, aby bod 12 bol schválený v takom znení, aby mohol postihnút nielen nebezpečnosť pri čine, ale aj konanie, ktoré je v súvislosti s takýmto činom. Je to bod 12, ktorý spoločný spravodajca pán poslanec Fico nenavrhoval prijať. Ja by som vás požiadala, aby ste tento návrh, ktorý vzišiel z radov poslancov, schválili.

K otázkam pani poslankyne, ktorá tu predniesla návrhy ohľadne finančných trestných činov, osobne sa domnieva, že skutočne idú ďalej ako naše návrhy a odporúčala by som ostať zaťial v tej rovine, v ktorej sme. V prípade, ak nebezpečnosť tohto konania nebude možné postihnúť mimotrestnou činnosťou, pristúpili by sme v rámci rekodifikácie trestného práva k ich zahrnutiu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

chcem vás ešte raz požiadať, aby ste predložený návrh, ktorý má formu vládneho návrhu, schválili s pripomienkami, ktoré uznáte za vhodné. Skutočne je to návrh, na ktorom pracoval veľký team predovšetkým z praxe, boli tam aj zástupcovia teórie aj zástupcovia ministerstva spravodlivosti. Domnievame sa, že na úseku boja s kriminalitou a so zvyšujúcou sa trestnou činnosťou naši občania právom od nás očakávajú, aby nielen aplikačné orgány, to znamená polícia, prokuratúra a súdy urobili svoje, ale aby dostali aj dobrý právny podklad na to, aby boj s kriminalitou u nás mohol byť vedený úspešne.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani ministerke. O slovo sa prihlásil pán poslanec Kuzbert, potom pán spoločný spravodajca.

Poslanec T. Kuzbert:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vážený pán predsedajúci,

pani ministerka, páni ministri,

neviem, čo viedlo kolegu predkladateľa, ktorý navrhoval zmiernenie niektorých trestov. Žiadal by som, aby body 6, 8 a 11 spoločnej správy boli vyňaté z prípadného spoločného hlasovania, aby sa o týchto bodoch hlasovalo osobitne.

Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Kuzbertovi. Ešte v rámci rozpravy má faktickú poznámku pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

prepáčte, ale musím zareagovať na niektoré tvrdenia pani ministerky. V prvom rade by som chcel povedať, že keď som predkladal spoločnú správu, nevyhlásil som, že som proti postihu trestania šírenia poplašnej správy, ale že som proti sprísneniu trestných sadzieb, ktoré sú tam. Nikdy by som takéto niečo nepovedal, pretože viem, čo by na to pani ministerka povedala. Pani ministerka to okamžite využila a urobila okolo toho takú malú demagógiu, akože vôbec netrestať trestné činy šírenia poplašnej správy. Myslím si, že záznam to potvrdí jednoznačne. Povedal som a stojím si za tým, že som proti sprísňovaniu trestných sadzieb u trestného činu šírenia poplašnej správy, ale nie som proti vypusteniu a netrestaniu trestného činu šírenia poplašnej správy. To je jedna vec.

Druhá vec, pokial ide o podplácanie, ktoré pani ministerka opäť otvorila - spomenula trestný zákon rakúsky. Ale zoberte si do ruky ktorýkoľvek zákon sveta, či to je Kanada, či to je Fínsko, či to je Švédsko a podobne, všade trestný čin podplácania poznajú a dokonca v niektorých krajinách - čo mne nie je sympatické - dávajú za trestný čin podplácania, ako napríklad v Kanade, až 14 rokov väzenia. Ak idete aj do histórie, Slovensko a Česko-Slovensko ako také si veľmi chránilo tieto právne vzťahy v minulosti. Dokonca za prvej republiky existoval osobitný zákon proti úplatkárstvu, kde boli trestné sadzby ovela prísnejšie, ako máme v tomto

Trestnom zákone. Preto si myslím, že aj vzhľadom na to, že poznáme ešte osobitné ustanovenie o účinnej ľútosti, nie je potrebné tento trestný čin z Trestného zákona vypúšťať.

A úplne posledná poznámka - pani ministerka argumentuje, že najmodernejšie trendy vo vývoji trestného práva sú práve trendy sprísňovania trestnej represie, že to priniesla z rôznych konferencii a stretnutí, ktoré mala so svojimi kolegami a kolegyňami na medzinárodnej úrovni. Tu chcem povedať, že áno, je tu trend, pokiaľ ide o trest ako taký. Trest sa už nechápe - a to chcem pani ministerku poopraviť - ako prevýchovný účinok, ako prevýchovný prostriedok, lebo sa popiera akýkoľvek prevýchovný účinok trestu, ale prináša sa nový pohľad na trest, že trest vlastne má byť iba odplatou. Čiže vraciame sa k teórii oko za oko, zub za zub. Tu je tá nová teória, ktorá je prinášaná na poli medzinárodného trestného práva a nie teória, že sa má sprísňovať trestná represia. Áno, sprísňovať trestnú represiu pri mimoriadne závažných brutálnych trestných činoch, o ktorých som hovoril. Som za to a predložím návrh na to, aby bol znovu zavedený napríklad trest smrti pri trestnom čine vraždy, ak budú vyriešené medzinárodné súvislosti. Som za to, aby sa sprísnil postih pri brutálnych znásilneniach, lúpežiach a podobne, ale predsa nič nevyriešime tým, ak sprísnime trestný postih u ekonomicky trestných činov, kde povaha toho skutku je typicky ekonomická a predovšetkým tento trestný čin musíme riešiť v ekonomickej oblasti a ekonomickými prostriedkami a až potom trestným právom.

Toľko som považoval za dôležité povedať na vysvetlenie a na doplnenie.

Ďakujem. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hudec po tejto teoretickej polemike.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

patrím medzi tých, ktorí už z tohto miesto niekoľkokrát volali po všetkých možných účinných opatreniach, aby sa zamedzilo únikom finančných prostriedkov zo štátnej pokladnice, aby boli postihovaní tzv. pseudopodnikatelia, aby sa napravili veci, ktoré nesmierne ťažko poškodzujú nielen slovenskú ekonomiku, ale aj celý slovenský kultúrny život vôbec. Preto ma prekvapilo, že sa pán predkladateľ postavil na stranu tých, ktorí v podstate zmierňujú dopady negatívnych javov veľmi tvrdo postihujúcich našu spoločnosť. Aby to vyvážil, odrazu sa stal bojovníkom za trest smrti. Ide o dve odlišné veci. Bol som vždy a budem proti trestu smrti, ale naopak, budem za to, aby sa veľmi tvrdo postihovali také ekonomické konania, ktoré postihujú slovenskú ekonomiku. Nebudem hovoriť konkrétne, hoci mám veci pripravené. Myslím si, že sa jednoznačne budeme môcť vyjadriť pri jednotlivých návrhoch. Ale, páni poslanci a pani poslankyne, akonáhle budeme benevolentní voči daňovým únikom, voči iným oficiálnym podvodom, pretože ak na to nejestvuje zákon a postih, prečo by sa každý subjekt nesprával tak, ako mu to dovoľuje zákon? Potom nehovorme o tom, že máme reálny záujem, aby sme napravili zlý skutkový stav veci.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Vážený predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy, páni,

chcel by som sa vyjadriť len k jednému bodu. Objavilo sa to v návrhu zákona, kritizoval to spoločný spravodajca, a myslím si, že celkom oprávnene. Ak zákonne oslobodíme od trestnej zodpovednosti tých, ktorí korumpujú, absolútne nezískame nič, že by sme nejakým spôsobom umožnili odhaľovať tých, ktorí sa korumpovať dajú, len zvýšime počet korupcií vzhľadom na to, že tento trestný čin sa stane netrestateľným, vlastne legálnym - čo nie je zakázané, je povolené. Neverme, že nejakým spôsobom umožníme odhaľovať trestné činy podplácania, najmä odhaľovať tých, ktorí vyžadujú úplatky za vykonanie určitých činností. Preto podporujem tú časť návrhu pána Fica, ktorá žiada, aby tento trestný čin bol ponechaný v našom Trestnom poriadku. Je to obvyklé vo všetkých demokratických štátoch.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hrnkoví. O slovo sa prihlásil pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Vážená Národná rada, vážení zástupcovia vlády,

myslím si, že každý zákon, ktorý tu prijímame, je zákonom, ktorý odzrkadluje potreby spoločnosti. Podľa toho, aký je vývoj, aký je stav spoločnosti, zákon bude mať tvrdšie alebo miernejšie ustanovenia. V tejto dobe naozaj pociťujeme, že naša spoločnosť bude potrebovať veľmi dlhý čas na to, aby si zvykla žiť v slobode. Stále viac ľudí si pletie demokraciu s anarchiou. Stále viac ľudí si dovoľuje prekračovať zákony, ktoré by som nazval zákonmi prirodzenými. Preto je potrebné, podľa môjho názoru, naozaj zákony postaviť tak, aby boli hrádzou tejto tendencie, ktorá v našej spoločnosti je. Pritom, samozrejme, s tou mierou, ktorá ešte zachová zákonné slobody, ktoré každý z nás má právo mať.

Pokiaľ ide o organizovaný zločin, jeho stupídnosť a jeho prefíkanosť je pre nás ešte stále velkou neznámou. Len postupne sa oboznamujeme s charakterom a s možnosťami organizovaného zločinu. Jedna práve z takýchto perfídnych činností organizovaného zločinu je to, že podplácaním, a to nielen peniazmi, ale aj rôznymi inými pseudovýhodami, postupne zatiahnu príslušný objekt do spárov takéhoto organizovaného zločinu. Preto sa domnievam, že vypustenie trestného činu podplácania jednoducho napomôže organizovanému zločinu. Veď pani ministerka tiež spomenula, alebo myslím, že to ona spomenula, že tam existuje ustanovenie o účinnej ľútosti. Teda súd má možnosť posúdiť, či išlo o nevyhnutnosť tej osoby, ktorá úplatok dala a či si tým zachraňovala hodnoty, ktoré súd musí brať do úvahy, napríklad v prípade života, zdravia, atď., alebo či tu ide o niečo, čo malo nahnať len osobný prospech. Preto som za to, aby po tejto stránke sme nevypustili z Trestného zákona ustanovenie o trestaní tých, ktorí korumpujú našu spoločnosť.

A pokiaľ ide o § 102, chcel by som povedať, že tento paragraf síce sa prevzal z federálneho trestného poriadku, on tu bol aj predtým - ide o verejné hanobenie, ale na druhej strane je fakt, že naše súdy, a nielen súdy, ale aj orgány činné v trestnom konaní, tento paragraf fakticky nenapĺňali, nesledovali. Ale to je len otázka režimu. Dnes-zajtra tu môže prísť režim, ktorý bude tento paragraf tak zneužívať, ako bol zneužívaný za minulej totality, kedy viacero ľudí bolo odsúdených na niekoľkoročné žaláre za to, že zverejnili štátne tajomstvo, že prezident XY je taký a taký. čiže, som za to, aby § 102 tam bol, ale aby zároveň bolo ustanovenie o tom, čo je to verejné hanobenie. Pretože takto by sa lanko mohlo štát, za istého režimu si to viem predstaviť, že verejným hanobením by mohla byť i satira na adresu vlády alebo na adresu iného činiteľa, ktorý je v § 102 vymenovaný. Túto vec sme v našom výbore a predkladateľmi veľmi diskutovali. Fakt je, že tento problém vidia ako problém aj oni. Mali by sme nejakým spôsobom zvážiť, do akej miery § 102 v takej polohe, v akej je, zabezpečuje demokratické práva, alebo naopak, dáva predpoklad pre stíhanie vo veciach, ktoré vlastne nie sú definované.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

rád by som chcel podporiť tých poslancov, ktorí navrhujú ponechať v tomto návrhu ustanovenie § 161, teda trestného činu úplatkárstva. Pokiaľ predkladatelia alebo vláda navrhuje tento paragraf z vládnej novely zákona vypustiť, je možné, že týmto motívom bola aj staroveká sentencia platná v Ríme, ktorá hovorila, že vďačnosť je matkou cností, ale toho by sme sa u nás v súčasnosti asi nemali držať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Prosím, dámy a páni, kto sa hlási ešte do rozpravy?

/Nikto. /

Dovolím si iba dve poznámky v rámci rozpravy. Podporujem tých, ktorí sú za to, aby sa § 161 ponechal, pretože, ak by sa vypustil, štátny aparát, ale aj ďalšie subjekty by mohli byť doslova účelové vydierateľné aj organizovaným zločinom. A nezlepšilo by to situáciu, ale zhoršilo. A čo sa týka teoretickej diskusie, ktorá tu zaznela, mám z nej taký pocit, že ide o spor dvoch predstáv. Jedna predstava hovorí, že represiou alebo sprísnením postihov je možné vyriešiť aj tie problémy, ktoré majú ekonomickú podstatu. A ten druhý názor vlastne možno až príliš podceňoval účinok zvýšenia trestných postihov v mimoriadnej situácii, ktorá v našej spoločnosti je. Verím, že poslanci sa v hlasovaní rozhodnú múdro.

Keďže nikto sa neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú a dávam slovo pani ministerke. Ak sa prihlási pán spoločný spravodajca, tiež dostane slovo.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

k obhajobe návrhu som už povedala dosť, chcela by som len reagovať na vystúpenie pána poslanca Pittnera k otázke verejného hanobenia. V tomto ustanovení sa nič nemení v doposiaľ platnom znení, vynechávajú sa jedine ďalšie subjekty, ktoré už nie je účelné po zániku federácie ponechať. A k otázke, čo je to verejné hanobenie - otázka je vysvetlená v platnej judikatúre. Pokiaľ by však niekto vedel účinné vymedzenie, my sa nebránime, veľmi to uvítame, pretože uznávam citlivosť tohto ustanovenia a v právnom štáte je výhodné, aby nemohlo byť zneužité. Preto, ak by sa podarilo určité stvárnenie, predkladatelia ho prijmú aj v rámci rekodifikácie. Je to možné. Zatiaľ ani teória nevytvorila taký pojem, ktorý by bol výstižný pre legislatívne zakotvenie. Ovšem platná judikatúra to vymedzuje.

Ďakujem vám za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani ministerke. Pán spoločný spravodajca, prosíš si slovo?

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni, už sa nebudem vracať k argumentom, ktoré tu boli prednesené. Chcem iba v podstate vyjadriť potešenie nad tým, že diskusia, pokiaľ ide o Trestný zákon, mala naozaj odbornú úroveň, že tu nešlo o žiadnu demagógiu. Myslím si, že takýmto smerom by sa naše vzájomné polemiky mali vždy uberať.

Vážený pán predsedajúci, keďže tu bolo veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov, ak začneme hlasovať, bude potrebné uvádzať hlasovanie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, môžeme prikročiť k uvádzaniu hlasovania. Pán poslanec, môžete uviesť hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec R. Fico:

Začal by som podľa poradia tými pripomienkami alebo doplnkami, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. Vzhľadom na to, že v diskusii viacerí poslanci žiadali osobitné hlasovanie o jednotlivých bodoch, ako som si to zaznačoval, vlastne nezostalo už takmer nič na hlasovanie an blok. Navrhujem, aby sme prešli spoločnú správu bod po bode a o každom bode hlasovali osobitne.

Pokiaľ ide o l spoločnej správy, odporúčam ho prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienky pod bodom číslo 1 s tým, že pán spoločný spravodajca odporučil túto pripomienku schváliť?

Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Pripomienku sme schválili. Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o bod 2, tento neodporúčam prijať, a to z toho dôvodu, že chceme mať čistý Trestný zákon bez toho, aby sa tam objavovali staré názvy, trebárs československý občan, česko-slovenská republika a podobne. Bod 2 teda neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa, prosím. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za prijatie pripomienky pod bodom číslo 2 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovali 4 poslanci. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 95 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 2 Národná rada neschválila.

Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o bod 3, tento neodporúčam schváliť z toho dôvodu, že ustanovenie odseku 9 § 89 Trestného zákona dáva všeobecnú charakteristiku verejného činiteľa a takéto doplnenie by bolo v rozpore s touto charakteristikou. Neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za prijatie návrhu pod bodom číslo 3 s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať? Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku bod bodom číslo 3 Národná rada schválila.

Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o body 4 a 5 spoločnej správy, riešia rovnakú problematiku, preto by som navrhoval, keďže neboli napadnuté v rozprave, hlasovať o nich spoločne, ale ich neodporúčam prijať z toho dôvodu, že to slovíčko "úmyselne" tam nie je potrebné. Vždy sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pokiaľ Trestný zákon nehovorí vyslovene, že postačí zavinenie z nedbanlivosti. Trestný zákon presne hovorí to, čo navrhujú predkladatelia. Čiže neodporúčam body 4 a 5 schváliť a rád by som dal o nich hlasovať spoločne.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže neodporúčate to k vôli nadbytočnosti.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienok pod bodmi 4 a 5? Budeme hlasovať spoločne s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča túto pripomienku prijať ako nadbytočnú.

Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodmi 4 a 5 Národná rada neschválila.

Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o bod 6, tu sa navrhuje sprísniť trestný postih pri trestnom čine útoku na verejného činiteľa z 3 rokov až na 5 rokov z dôvodov, ktoré som už uviedol. Neodporúčam schválit túto pripomienku.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 6 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča schváliť? Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom 6 Národná rada schválila.

Poslanec R. Fico:

O bode 7 - to je o vypustení trestného činu podplácania bolo povedané už veľa. Odporúčam, aby sme prijali bod 7 spoločnej správy, čiže nevypustiť trestný čin podplácania.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Totiž v spoločnej správe k bodu 36 je "text k bodu 36 z návrhu vypustiť".

Poslanec R. Fico:

Áno, návrh hovorí, že vypustiť trestný čin podplácania a spoločná správa hovorí, že nevypustiť trestný čin podplácania. Ja odporúčam schváliť bod 7 spoločnej správy.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Mám otázku k predchádzajúcemu bodu. Tam sme prijali bod a/ aj bod b/?

Poslanec R. Fico:

Áno, to je spoločné, lebo išlo o tú istú problematiku.

Objasnil by som bod 7. Vo vládnom návrhu sa navrhuje vypustiť trestný čin podplácania z Trestného zákona. Je to uvedené pod bodom 36 vládneho návrhu. V spoločnej správe je pripomienka ústavnoprávneho výboru a ďalšieho výboru, ktorá navrhuje vypustiť bod 36, ktorý navrhuje vypustiť podplácanie z Trestného zákona. To znamená, že ak prijmeme pripomienku zo spoločnej správy, podplácanie zostane v Trestnom zákone. Odporúčam, aby sme bod 7 spoločnej správy prijali.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Je nám to jasné. Myslím, že bolo správne, že pán spoločný spravodajca to objasnil.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienky ústavnoprávneho a ďalších výborov k bodu 7? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať túto pripomienku.

Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom čislo 7 Národná rada schválila.

Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o bod 8, tu by som navrhoval oddelené hlasovanie o písmene a/ a písmene b/, pretože sa tu rieši rozdielna problematika. Pokiaľ ide o písmeno a/ k bodu S, dávam na zváženie Národnej rade, aby rozhodla, či túto pripomienku prijme alebo neprijme. Ide o trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a rozširuje sa, vlastne kriminalizuje konanie toho, kto inému ináč pomáha pri prekročení štátnej hranice mimo vyznačeného hraničného priechodu. Čiže nechávam na zváženie. Hlasujeme o písmene a/ bodu 8.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dávam hlasovať o pripomienke a/ pod bodom čislo 8. Pán spoločný spravodajca nedal v tomto zmysle odporučenie, je to na našej úvahe.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za pripomienku a/ pod bodom 8?

Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom 8 písmeno a/ Národná rada schválila.

Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o pripomienku uvedenú pod písmenom b/ v bode

8, túto neodporúčam prijať, a to z dôvodu, že - opakujem - ten, kto prekročí štátne hranice, nejaký cudzinec, a nelegálne sa zdržiava na našom území, nespácha trestný čin. Teda nemôže byť trestný ten, kto mu pomáha v takomto nelegálnom pobyte na území Slovenskej republiky. Iné by bolo, keby prekročenie štátnej hranice bolo trestným činom. Takže, v tomto prípade je to neúnosné. Neodporúčam v žiadnom prípade schváliť pripomienku uvedenú pod písmenom b/, lebo nemôžeme kriminalizovať toho, kto pomáha inému, kto nespáchal trestný čin.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Je to, myslím si, jasné. Dámy a páni, budeme hlasovať o pripomienke b/ pod bodom 8 s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča neprijať túto pripomienku.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienky b/ pod bodom 8 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania ? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku b/ pod bodom 8 Národná rada neschválila.

Poslanec R. Fico:

V bode 9 sa navrhuje v § 181c, ktorý je novoformulovaný v návrhu zákona, v odseku 1 vypustiť písmeno f/. Ide vlastne o to, aby sme vypustili trestnoprávnu ochranu stromov rastúcich mimo lesa, teda výrub týchto stromov. V diskusii tu bolo osobitné vystúpenie, ktoré podporilo, aby sme nevypustili toto písmeno z ustanovenia § 181c. Opakujem - bola prijatá špeciálna právna úprava o spoločenskom ohodnotení stromov rastúcich mimo lesa, kde sú mimoriadne vysoké peňažné sadzby za vyrub stromov, ktoré sú určené v prílohe k tomuto právnemu predpisu. Napriek tomu nechcem ovplyvňovať, dávam na zváženie Národnej rady, aby rozhodla, či písmeno f/ zostane alebo nezostane v navrhovanom texte.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov. Kto je za vypustenie písmena f/? Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 9 Národná rada neschválila.

Poslanec R. Fico:

Bod 10 spoločnej správy je paradoxný v tom, že ako jediný navrhuje zníženie trestnej represie pri porovnaní s inými návrhmi. Vzhľadom na to, že to narušuje existujúci systém vzťahu medzi sadzbami v Trestnom zákone, neodporúčam prijať bod 10.

Prvý podpredseda NR SR p. Weiss:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je schválenie pripomienky pod bodom 10 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom 10 Národná rada neschválila.

Poslanec R. Fico:

V bode 11 je novoformulované znenie § 234a - branie rukojemníka s tým, že sú sprísnené trestné sadzby a je doplnené písmeno b/ odseku 2. Z dôvodov, ktoré som uviedol, neodporúčam prijať bod 11 spoločnej správy.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať o tomto bode. Prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienky pod bodom 11 s tým, že pán spoločný spravodajca z uvedených dôvodov ju neodporúča prijať ?

Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

Kto je proti ?

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že pripomienka pod bodom 11 bola Národnou radou schválená.

Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o bod 12, tam sa navrhovalo, aby sme zmenili platné ustanovenie odseku 2 § 234a, teda to, čo je v Trestnom zákone. Teraz sme prijali úplne nové znenie § 234a Trestného zákona, z toho dôvodu si myslím, že táto poznámka a pripomienka nemá žiadny súvis ani kontext. Myslím si, že je bezpredmetné o nej hlasovať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, súhlasím. Môžeme pokračovať bodom 13.

Poslanec R. Fico:

Bod 13 odporúčam prijať. Ide o štylistickú úpravu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienky pod bodom čislo 13 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 4 poslanci.

Konštatujem, že poslednú pripomienku zo spoločnej správy Národná rada schválila.

Môžeme prejsť k pripomienkam, ktoré odzneli v rozprave.

Poslanec R. Fico:

Ako prvá v rozprave odznela pripomienka k bodu 33 návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný zákon. Návrh znel na vypustenie § 148a. Ide o krátenie dane z nedbanlivosti, a to z dôvodov, že nepovažujem za únosné, že ak niekto zle vyplní daňové priznanie, pôjde za to do väzenia. Nechávam, samozrejme, na zváženie poslancom, ale odporúčam prijať túto pripomienku, ktorá hovorí vypustiť § 148a z návrhu zákona. Je to bod 33. To je prvá časť bodu 33, § 148a odseky 1, 2.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za vypustenie § 148a? Pán poslanec Fico navrhol vypustiť tento paragraf.

Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že § 148a, ktorý je pod bodom 33 vládneho návrhu, ostáva.

Poslanec R. Fico:

Ďalší návrh sa týkal bodu 36 návrhu zákona. Ide o trestný čin podplácania. To je bezpredmetné, pretože sme hlasovali, že trestný čin podplácania zostáva v Trestnom zákone.

A bol ešte posledný návrh v mojom vystúpení, ktorý sa týkal bodu 46 návrhu, kde navrhujem, aby sme neprijali nové znenie § 199, ktoré je navrhované v návrhu zákona, pretože

existujúci právny stav, to znamená šírenie poplašnej správy podľa § 199, je dostatočne represívne a netreba sprísňovať trestnú represiu tak, ako je navrhovaná. Čiže navrhujem výpustiť bod 46 návrhu zákona.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za vypustenie § 199 návrhu s tým, že pán spoločný spravodajca navrhuje vypustiť tento bod 46? Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že bod 46 návrhu ostáva v pôvodnom znení. Poslanec R. Fico:

Ďalšie návrhy podala pani poslankyňa Korduliaková, ktorá navrhla v bode 29 návrhu zákona doplniť sankcie, ktoré sú obsiahnuté v bode 29, to znamená trest odňatia slobody až na 2 roky, ešte aj sankciou peňažným trestom alebo prepadnutím veci. K tomu chcem povedať iba toľko, že Trestný zákon nevylučuje aj bez toho, aby peňažný trest alebo prepadnutie veci boli písomne uvedené v skutkovej podstate tohto trestného činu. To znamená, že to považujem za zbytočné a neodporúčam prijať pozmeňujúci návrh pani poslankyne Korduliakovej pokiaľ ide o bod 29.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Teda nie kvôli vecnej nesprávnosti, ale kvôli tomu, že táto vec je už riešená.

Poslanec R. Fico:

Trestný zákon nevylučuje uložiť peňažný trest aj bez toho, aby bol výslovne uvedený v konkrétnej skutkovej podstate.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže je to na našom zvážení, či to tam chceme mať vyslovene uvedené.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za pripomienku pani poslankyne Korduliakovej s tým, že z uvedených dôvodov pán spoločný spravodajstva ju neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

Konštatujem, že pripomienka pani poslankyne Korduliakovej nebola prijatá.

Poslanec R. Fico:

Pokiaľ ide o bod 30, pani poslankyňa Korduliaková navrhuje vlastne tú istú zmenu - navrhuje doplniť sankcie o peňažný trest alebo prepadnutie veci. Z tých istých dôvodov neodporúčam prijať ani tento pozmeňujúci návrh.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za návrh pani poslankyne s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne Korduliakovej nedostal väčšinu hlasov.

Poslanec R. Fico:

Posledný pozmeňujúci návrh pani poslankyne Korduliakovej sa týka bodu 46 návrhu. Tu však musím konštatovať, že sme prijali nové znenie, pokiaľ to mám dobre zaznamenané, § 199 Trestného zákona o širení poplašnej správy. Následne na to bol podaný pozmeňujúci návrh pani poslankyne Korduliakovej. Tento návrh by mohol novelizovať alebo meniť už schválený návrh § 199, lebo v odseku 1 sme schválili, že trest bude až jeden rok trestu odňatia slobody a pani Korduliaková navrhuje v odseku 1 sprísniť trestnú sadzbu u odňatia slobody až na dva roky. Teraz sa chcem spýtať, lebo nie som si istý, či môžeme hlasovať o tomto, keď sme pred chvíľkou schválili nové znenie. Nové znenie sme schválili pred piatimi minútami.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Je to rozširujúci návrh, podľa môjho názoru môžeme o tom hlasovať.

Poslanec R. Fico:

V tom prípade neodporúčam schváliť návrh pani poslankyne Korduliakovej, ktorá navrhuje v novoformulovanom odseku

1 § 199 sprísniť trestnú sadzbu z jedného na dva roky. Pripomienku pani Korduliakovej teda neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za pripomienku pani poslankyne Korduliakovej k bodu čislo 46 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že táto pripomienka pani poslankyne Korduliakovej nebola schválená.

Poslanec R. Fico:

V diskusii ďalej vystúpil pán poslanec Sojka. Navrhoval osobitne hlasovať o bode 11. Učinili sme to. Pani poslankyňa Kaliská dala návrh, ktorý bol akceptovaný. Takisto tu bol návrh osobitne hlasovať o bode 3 spoločnej správy. Hlasovali sme.

Je tu návrh pani poslankyne Rusnákovej k bodu 33 návrhu. Pani poslankyňa predkladá nové znenia dvoch ustanovení Trestného zákona, a to je § 148c a § 148d s tým, že by zostal § 148a a § I48b. To sme schválili. A navrhuje doplniť Trestný zákon o nové skutkové podstaty súvisiace s daňami. Myslím si, že je potrebné to prečítať, pretože je to dosť komplikované:

"§ 148C

Odsek 1 Vedúci pracovník peňažného ústavu, ktorý z nedbanlivosti nezabezpečí splnenie povinnosti týkajúcej sa súčinnosti s územnými finančnými orgánmi podľa osobitných právnych predpisov, potresce sa odňatím slobody na jeden rok alebo peňažným trestom.

Odsek 2 Odňatím slobody na 1 rok až 4 roky alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce

a/ ak čin uvedený v odseku 1 má za následok nevymoženie pohľadávky štátu nad 500 tisíc Sk,

b/ ak činom uvedeným v odseku 1 umožni krátenie dane nad 500 tisíc Sk.

Odsek 3 Odňatím slobody na 4 roky až 8 rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí nevymoženie pohľadávky štátu alebo umožni krátenie dane nad 1 milión Sk.

Odsek 4 Odňatím slobody na 6 rokov až 10 rokov sa páchateľ potresce, ak takýto čin uvedený v odsekoch 2 a 3 spácha úmyselne. "

Ďalší navrhovaný je § 148d.

"Odsek 1 Kto z nedbanlivosti nesplní povinnosť oznámenia čísla účtov v peňažných ústavoch, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti uložené mu osobitným právnym predpisom, potresce sa peňažným trestom.

Odsek 2 Kto činom uvedeným v odseku 1

a/ zmarí správne určenie dane,

b/ zmarí alebo stáži výkon rozhodnutia územného finančného orgánu,

potresce sa odňatím slobody až na 3 roky alebo peňažným trestom.

Odsek 3 Kto v úmysle zmariť výkon rozhodnutia územného finančného orgánu

a/ zruší alebo zatají účet v peňažnom ústave alebo iným spôsobom zmarí výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave,

b/ zničí, zatají, scudzí alebo prevedie majetok na iného,

potresce sa odňatím slobody až na 5 rokov alebo peňažným trestom. "

To je návrh pani poslankyne Rusnákovej. K tomuto návrhu nebola žiadna polemika v diskusii a nevyjadrila sa k nemu ani pani ministerka spravodlivosti, preto chcem povedať len toľko, že sme prijali osobitný trestný čin krátenia dane z nedbanlivosti, čiže postihujeme ľudí, ktorí z nedbanlivosti trebárs zle vyplnia daňové priznanie a spôsobia značnú škodu Slovenskej republike. Navrhované ustanovenia pani poslankyne idú ešte oveľa, oveľa ďalej a kriminalizujú konania, ktoré by mali byť, podľa mňa, riešené napríklad administratívnym spôsobom alebo peňažnými pokutami na inej úrovni. Ďalej je netypické pre skutkovú podstatu, aby určovala konkrétne sumy, to znamená hovoriť tu o nevymožení pohľadávky štátu nad 500 tisíc korún, nad milión Sk. Trestný zákon vždy má určité kritériá - značná škoda, škoda veľkého rozsahu a podobne. V tomto prípade by išlo o veľmi netypickú

skutkovú podstatu, ktorá vlastne ani do Trestného zákona nepatrí. Ak dovolíte, spýtam sa veľmi jednoducho: Myslíte si, že naozaj niekto, kto z nedbanlivosti trebárs spôsobí krátenie dane, by mal ísť do väzenia na 4 až 8 rokov, to znamená, že sudca nemá možnosť dať iný trest ako 4 roky nepodmienečného trestu odňatia slobody? Ak áno, prosím, môžete za toto ustanovenie hlasovať. Moje stanovisko k § 148c a § 148d je také, že ich neodporúčam prijať a zaradiť do Trestného zákona.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán spoločný spravodajca, pán predseda klubu HZDS a pán predseda klubu SNS požiadali, keďže ide o závažnú vec, aby počas obedňajšej prestávky sa tento návrh rozmnožil pre poslancov, aby sa kluby mohli poradiť, a hneď po prestávke by sme pokračovali v hlasovaní o tomto bode a dokončili by sme hlasovanie.

Vzhľadom na to, dámy a páni, že máme veľmi bohatý program, chcel by som vás poprosiť, aby sme priali do rokovacej miestnosti ešte pred druhou a presne o druhej hodine sme mohli o tomto bode hlasovať. Prosím pracovníkov kancelárie, aby všetkým poslancom rozdali návrh pani poslankyne Rusnákovej.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme sa prezentovať. Prosím, kolegyne a kolegovia, skúsme sa prezentovať.

Je nás iba 48. Kolegyne, kolegovia, príďte do rokovacej miestnosti, lebo inak sa nám môže štát, že budeme rokovať v sobotu aj v nedeľu, ak chceme nastúpiť na dovolenky.

Kolegyne a kolegovia, skúsme sa ešte raz prezentovať. /Prezentovalo sa 73 poslancov. /

Prosím ešte troch kolegov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, potom budeme uznášaniaschopní. Prosím, ešte raz sa prezentujme.

/Prezentovalo sa 82 poslancov. /

Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol - predpokladám, že po konzultácii s pani Poslankyňou Rusnákovou a s pani ministerkou - ďalší bod hlasovania.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

budeme pokračovať v hlasovaní o jednotlivých návrhoch, ktoré odzneli v rozprave k návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný zákon. Ako posledný som uviedol návrh pani poslankyne Rusnákovej k bodu 33, ktorá navrhuje dva nové trestné činy, dve nové skutkové podstaty krátenia dane z nedbanlivosti. Už predtým som zaujal svoje stanovisko, že takýto návrh v žiadnom prípade by nebolo možné podporiť, ani prijať. Po dohode s pani predkladateľkou navrhujem, aby tento návrh bol predmetom rokovania rekodifikačnej komisie pre trestné právo, ktorá sa nim môže bez nejakých časových tlakov, bez emócií zaoberať, môže ho konzultovať s príslušnými ministerstvami a inými zodpovednými orgánmi. Z tohoto dôvodu, pokiaľ som dobre pochopil stanovisko pani poslankyne, nie je potrebné o tomto návrhu momentálne hlasovať. Avšak bude potrebné, aby ste vyjadrili formálne stiahnutie tohto návrhu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pani poslankyňa Rusnáková, súhlasíte s takýmto riešením?

Poslankyňa E. Rusnáková:

Áno. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem vám, takže môžeme pokračovať hlasovaním o ďalších pripomienkach.

Poslanec R. Fico:

V diskusii potom odzneli ďalšie podporné alebo podporujúce stanoviská k jednotlivým bodom spoločnej správy. Ďalší návrh podal pán poslanec Koteles, ktorý navrhol vypustiť § 102 Trestného zákona, v návrhu zákona je uvedený tento problém pod bodom číslo 21. Teraz sa však musím spýtať pána poslanca, pretože by mohlo dôjsť k nejakému nedorozumeniu, či navrhuje vypustiť bod 21 návrhu, v tomto prípade by to znamenalo, že by v Trestnom zákone zostalo pôvodné znenie trestného činu, nebolo by prijaté nové, ktoré je navrhované v tomto návrhu, alebo či vôbec navrhuje vypustiť § 102 z Trestného zákona. To je podstatný rozdiel.

Poslanec L. Kôteles:

Vážený pán spravodajca, vychádzam z toho, že každý zákon sa dá zneužiť, čo odznelo aj tu od pána Pittnera, aj od pani ministerky. Navrhujem celý § 102 vypustiť.

Poslanec R. Fico:

Je tu návrh na vypustenie § 102 z Trestného zákona. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani ministerka - faktická poznámka. Tým sa, prosím vás, formálne otvára rozprava. Dúfam, že iba formálne.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Veľmi ľutujem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mám len jednu vetu. Nedávala som návrh na vypustenie paragrafu, aby nedošlo k nedorozumeniu. Len som konštatovala, že pán poslanec Pittner poukázal na citlivosť tohto paragrafu, uznala som to a vyjadrila som ústretovosť v tom zmysle, že pokiaľ niekto bude vedieť presne definovať tie pojmy, ktoré boli v diskusii, pri rekodifikácii veľmi ochotne prijmeme každú ponúknutú ruku, ktorá by tie pojmy, ktoré sa považujú za citlivé, spresnila.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani ministerke. Dovolím si urobiť podobný návrh pánu poslancovi Kötelesovi, aký urobil pán poslanec Fico pani poslankyni Rusnákovej. Nechajme toto nové znenie, ktoré predkladá teraz vláda, pretože je potrebné, aby staré znenie z nášho Trestného zákona bolo vymenené, a pri rekodifikácii aj tento citlivý problém by sa mohol vhodnou formuláciou, pripadne definíciou vyriešiť. Zrejme nie sme schopní teraz tento problém vyriešiť a nemať tam vôbec žiadne ustanovenie, myslím si, že by bola rovnaká krajnosť.

Prosím, pán poslanec. Poslanec L. Kóteles:

Pán predsedajúci, žiaľ, môj názor na túto otázku je, že tento paragraf máme vypustiť. Považujem to za pozostatok z päťdesiatych rokov.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hudec - faktická poznámka, a potom, ak dovolíte, pristúpime k hlasovaniu.

Poslanec I. Hudec:

Pani poslankyne, páni poslanci,

prosím vás, neurobme ďalšie chyby! Už jednu sme urobili. Čakám len, kedy nám Čečenci a iné mafie sem donesú kvetinové koše, keďže sme neprijali bod 8b/. Keď sme si povedali, že treba zmeniť naše zákonodarstvo aj v Trestnom zákone tak, aby bol po hrdelnom zločine zločin neplatenia dani, aj toto odložme. Prosím vás, nerobme ďalšie chyby! Uvedomme si, o čom hlasujeme!

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pristúpme k hlasovaniu o tomto bode. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

Poslanec R. Fico:

Ak by ste dovolili, predtým, ako budeme hlasovať, by som prečítal ustanovenie § 102, aby sme presne vedeli, o čom budeme hlasovať, čo ideme vypustiť z Trestného zákona. Znenie § 102 je: "Kto verejne hanobí republiku, Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českú národnú radu, Slovenskú národnú radu alebo ich predsedníctva alebo vlády, alebo Ústavný súd českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Ústavný súd českej republiky alebo Ústavný súd Slovenskej republiky, potresce sa odňatím slobody až na dva roky. " Čiže hlasujeme o vypustení § 102 z Trestného zákona. Pokiaľ ide o toto ustanovenie, z tých istých dôvodov, ktoré som uviedol pri pani poslankyni Rusnákovej, neodporúčam prijať tento návrh.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Teda pán spoločný spravodajca neodporúča prijať návrh pána poslanca Kotelesa a je za to, aby ostalo znenie, ktoré je v novele vládneho návrhu Trestného zákona s tým, že je tu možnosť, aby sa to v budúcnosti rekodifikovalo. Je to, myslím, každému jasné. Vyriešme tento spor hlasovaním.

Poslanec R. Fico:

Prepáčte, ešte jednu poznámku. Chcem iba povedať pánu poslancovi, že tento návrh sa určite dostane rekodifikačnej komisii na ďalšiu diskusiu, nemusíte sa obávať, že by zostal bez povšimnutia.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za návrh formulovaný pánom poslancom Kótelesom, aby § 102 bol vypustený z Trestného zákona? Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Kötelesa na vypustenie § 102 z Trestného zákona nedostal väčšinu hlasov.

Poslanec R. Fico:

Vážený pán predsedajúci, pokiaľ sa nemýlim a páni poslanci a pani poslankyne ma neopravia, vyčerpal som všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané v rozprave. Pokiaľ ide o návrh zákona ako celok, odporúčam ho prijať a navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako celku.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za vládny návrh novely Trestného zákona?

Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok. /Potlesk. /

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pani ministerke Tóthovej za spoluprácu.

Pokračujeme šestnástym bodom, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 237 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 237a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Jozef Tuchyna. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Zároveň odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Húskovi.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pri zabezpečovaní rozvoja demokratickej spoločnosti, predovšetkým pri ochrane bezpečnosti života a zdravia občanov, majetku a verejného poriadku patri významné miesto policajným orgánom, činnosť týchto orgánov musí vychádzať z potrieb a záujmov ľudí, musí smerovať k obnoveniu a prehlbovaniu vzájomnej dôvery a spolupráce. Polícia musí mať charakter služby obyvateľstvu, ale zároveň to musí byť dôrazne represívny orgán, ktorý je schopný eliminovať akúkoľvek protispoločenskú činnosť.

Zákon Slovenskej národnej rady číslo 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky bol vypracovaný a nadobudol účinnosť v samých začiatkoch etapy budovania demokratickej, humánnej a sociálne spravodlivej spoločnosti slobodných a rovnoprávnych občanov. Koncepcia platného zákona o Policajnom zbore síce vychádzala z požiadaviek, ktoré sú kladené na moderný policajný zbor v takejto spoločnosti, bola však poznačená odrazom vtedajšej situácie, keď bol Policajný zbor vystavený nedôvere občanov spôsobenej globálnym

odsudzovaním všetkých príslušníkov Policajného zboru ako piliera bývalej totalitnej doby.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil konštrukciu zákona, bolo vtedajšie nevyhovujúce štátoprávne usporiadanie českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ústavné vymedzenie kompetencie federácie a republík v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti, ale centralistické tendencie bývalého Federálneho ministerstva vnútra. V praxi tieto skutočnosti prinášali celý rad problémov najmä pri riešení úloh, kde bol výkon zverený do pôsobnosti republikám, ale zákonodarná právomoc bola zverená federácii.

Z uvedených dôvodov vznik samostatnej Slovenskej republiky, a tým aj prenesenie zabezpečovania všetkých úloh v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti na Policajný zbor má zásadný význam. Na druhej strane je potrebné aj otvorene priznať, že to prinieslo aj nemalé ťažkosti. Od začiatku roku pri nedostatočnom materiálnom vybavení plní Policajný zbor úlohy, ktoré v minulosti v podmienkach republík neboli zabezpečované a s ktorými neboli praktické skúsenosti. Spoločensko-ekonomické zmeny sprevádzajúce vznik Slovenskej republiky sa odzrkadlil aj vo vývoji bezpečnostnej situácie. Nepriaznivá situácia je vo vývoji celkovej kriminality, kde bolo práve zaznamenané opätovné zvýšenie. Zaznamenaný bol najmä nárast vrážd spáchaných so strelnou zbraňou, čo svedči o ich zvyšujúcom sa počte v legálnej, ale aj v nelegálnej držbe medzi obyvateľstvom. Nepriaznivo sa tiež vyvíja situácia na úseku lúpeží a majetkovej kriminality. Vážnym problémom zostávajú v rámci majetkovej kriminality krádeže vlámaním do bytov, krádeže motorových vozidiel. Najnepriaznivejšia situácia je na území Bratislavy, kde počet krádeži motorových vozidiel dosiahol 762 prípadov, čo je len o 182 prípadov menej ako vo všetkých regiónoch Slovenska. Cieľom zamedziť takémuto druhu trestnej činnosti sa v návrhu zákona zavádza nový inštitút predbežného zaistenia veci.

Osobitným problémom v ostatnom čase je rastúci počet cudzincov, ktorí sa nelegálne zdržujú na našom území. V kontexte s medzinárodnými súvislosťami tohoto problému sa dá očakávať jeho ďalšie prehĺbenie. Chcem zdôrazniť, že tento problém nevzniká v zásade v dôsledku neoprávneného vstupu cudzincov na naše územie, ale v dôsledku ich ďalšieho nepovoleného pobytu. Mnoho cudzincov sa zámerne zbavuje svojich cestovných dokladov v úmysle znemožniť vlastnú identifikáciu, a tým aj možnosti kontroly oprávnenosti ich pobytu na našom území. Veľká časť z nich si obstaráva prostriedky na živobytie nekalým spôsobom, prevažne páchaním trestnej činnosti. Z tejto kategórie ľudí sa vytvárajú skupiny využívané organizovaným zločinom. Preto sa v predloženom zákone navrhuje zaviesť inštitút zaistenia cudzinca z dôvodov zisťovania jeho totožnosti a následného administratívneho vyhostenia. Tento inštitút treba odlišovať od trestu vyhostenia v zmysle Trestného zákona. Takéto zaistenie môže trvať najviac 30 dni.

Pre informáciu uvádzam, že v susednom Rakúsku majú policajné orgány oprávnenie obmedziť osobnú slobodu cudzinca z takýchto dôvodov až na 60 dni. Obdobné inštitúty poznajú aj právne poriadky vo Švajčiarsku, Švédsku a vo Francúzsku.

Aj keď nárast trestnej činnosti už nie je taký výrazný ako na prelome rokov 1989/1990, neustále má stúpajúci trend. Aj z týchto dôvodov bol platný zákon Slovenskej národnej rady číslo 204/1991 Zb. o Policajnom zbore podrobený dôslednej analýze a tiež porovnaniu s inými zákonmi policajných zborov v histórii demokratických štátov.

Jednoznačne môžeme konštatovať, že predložený návrh zákona o Policajnom zbore je porovnateľný čo do rozsahu oprávnení policajtov s inými policajnými zákonmi. Je však neporovnateľne presnejšie a detailnejšie upravená tá oblasť zakona, ktorá sa týka oprávnenia policajtov a použitia donucovacích prostriedkov, čo v mnohých iných štátoch je upravené len internými predpismi alebo iba veľmi rámcovo v policajných zákonoch. Rozdielnosť vidíme ako prednosť nášho zákona oproti iným úpravám, ktorá dáva občanom jednoznačne záruky zachovávania ich práv a na druhej strane aj zabezpečuje právnu istotu policajtom, ktorí zakročujú v súlade s ustanoveniami zákona.

Predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore zapadá do celkového procesu pripravovaných predpisov, zmenou ktorých je potrebné reagovať na nevyhovujúci stav v oblasti kriminality a páchania trestnej činnosti na našom území. Nová koncepcia v príprave trestno-právnych predpisov by mala zabezpečiť podstatné zníženie administratívnej náročnosti práce policajtov a urýchlenie postihu páchateľov protispoločenskej činnosti. Pripravený je aj nový zákon o zbraniach a strelive. Intenzívne sa pracuje na zákone o boji proti organizovanému zločinu a praní špinavých peňazí.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

oboznámil som sa so stanoviskami, ktoré prijali jednotlivé výbory Národnej rady k návrhu tohoto zákona. S pripomienkami, ktoré smerujú k spresneniu jednotlivých ustanovení, ako aj s pripomienkami, ktoré majú legislatívno-technický charakter sa stotožňujem. Dovoľte mi však reagovať na pripomienku, ktorej akceptovanie by nebolo v súlade so zámermi navrhovaného zákona a vo svojich dôsledkoch by oslabilo právne predpoklady pre účinný boj s kriminalitou.

Ide o vypustenie ustanovenia o finančnej polícii. Zákonom Slovenskej národnej rady číslo 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky bola vytvorená služba ochrany

ekonomických záujmov, ktorej úlohou je získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie dôležité pre ochranu ekonomiky. Národná rada Slovenskej republiky prijala v januári tohoto roku zákon číslo 46 o Slovenskej informačnej službe. V zmysle tohoto zákona informačná služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy republiky, z uvedeného je zrejmé, že popri sebe pôsobia dva orgány, ktorých kompetencie sa do značnej miery prekrývajú. Vzhľadom na vysoký stupeň spoločenskej nebezpečnosti takých druhov kriminality, ako sú daňové úniky, nezákonné finančné operácie i tzv. pranie špinavých peňazí, sa navrhuje zriadiť finančnú políciu ako osobitnú službu Policajného zboru. Finančná polícia ako špecializovaná zložka Policajného zboru v úzkej súčinnosti najmä s daňovými orgánmi by mala účinnejšie čeliť týmto druhom kriminality.

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa teda nestotožňujem s návrhom, aby boli vypustené z návrhu zákona ustanovenia o finančnej polícii. Takýmto riešením by došlo nielen k oslabeniu predpokladanej účinnosti zákona, ale by neexistovala v Policajnom zbore špecializovaná služba zameraná na boj s finančnou kriminalitou, ktorá je teraz dominujúcim druhom trestnej činnosti v Slovenskej republike. Chcem zdôrazniť, že akceptovanie uplatnenej pripomienky nedáva pozitívnu alternatívu pre riešenie tejto problematiky.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

verím, že po prijatí predloženého zákona o Policajnom zbore a nových vyššie uvedených zákonov sa vytvoria aj lepšie podmienky pre prácu policajtov, čo sa prejaví v stabilizácii počtov príslušníkov Policajného zboru, zvýšení objasniteľnosti protispoločenskej činnosti, a tým aj v jej celkovom poklese. Z toho dôvodu odporúčam schváliť prerokovaný

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Jozefovi Tuchyňovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Polku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec L. Polka:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore.

Vzhľadom na obsiahle a vecne vyargumentované úvodné slovo pána ministra vnútra sa obmedzím skutočne len na základné fakty zo spoločnej správy, ktorú máte k dispozícii. Vládny návrh zákona - tlač 237 - pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 4. júna 1993 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, ktorý poveril ako príslušný na skoordinovanie stanovísk s tým, že ich koordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady.

Prosím, opravte si na prvej strane, je tam chyba - ústavnoprávny výbor, výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti - nie národohospodársky výbor - a výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť predložený návrh zákona prerokovali a odporúčajú Národnej rade schváliť ho s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi úpravami.

Chcel by som ešte pred analýzou jednotlivých stanovísk zdôrazniť, že výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť skutočne podrobne sledoval celý priebeh prípravy tohto vládneho návrhu zákona ešte v rámci vnútrorezortnej pripomienkového konania. Môžem vás ubezpečiť, že tento návrh prešiel všetkými riadiacimi stupňami v Policajnom zbore a bol schválený a prerokovaný aj v policajnom odborovom zväze. Policajti, a môžem vás ubezpečiť, že skutočne radoví policajti, od nás čakajú urýchlenú novelizáciu zákona o Policajnom zbore a, samozrejme, aj občania sa na nás obracajú či už listami alebo priamo s naliehavou prosbou na riešenie uvedených problémov.

Chcel by som vás informovať, že ešte pred rokovaním sa stretla skupina poslancov, ktorí pracujú vo viacerých komisiách, ktoré kontrolujú činnosť správy služby pre ochranu ekonomických záujmov i Slovenskú informačnú službu a angažujú sa aj v činnosti spomínaných výborov a hľadali sme určité kompromisné riešenia, o ktorých by som vás chcel informovať.

Zo spoločnej správy a zo stanovísk výborov, ktorým by som sa chcel skutočne poďakovať za veľmi vecné a logické pripomienky, ktoré prispeli ku kvalite zákona, by som chcel odporučiť na spoločné hlasovanie body 1, 2, 3, 5, 6, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22 a 23 s odporúčaním na schválenie. Neodporúčam schváliť body 4, 7, 8, 9, 10, 11 a 19 s tým, že v bodoch 7, 8, 9 a 11 sme našli kompromisné riešenie, ktoré si dovolím už v rámci diskusie k návrhu zákona uviesť ako prvý v rozprave. Odporúčam teda:

Po prvé - upraviť ako výsledok kompromisu z návrhov výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti § 6 tak, že odseky 5 a 6 sa vypúšťajú.

V § 7 odsek 6 upraviť koniec vety za čiarkou nasledovne: "a v minulosti vykonával túto funkciu najmenej tri roky". Tam je tá lehota pre výkon funkcie vyšetrovateľa.

Tretia pripomienka je k § 50 odsek 2. Pripomienka ústavnoprávneho výboru znela vypustiť celý odsek 2, 60 by však veľmi skomplikovalo situáciu v Policajnom zbore a na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky pri vydávaní predpisu. Kompromisný návrh znie nasledovne: v § 50 odsek 2 vypustiť druhú vetu. Tam je to ustanovenie alebo zmocňovák pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydať všeobecne záväznú právnu normu na používanie ďalších prostriedkov pre prekazenie odporu alebo marenie odporu - pri marení zákroku. Takže ostala by len prvá veta, kde je stanovené, ktorými prostriedkami sa marí odpor alebo dokončuje zákrok.

V § 70 odsek 2 - to je použitie armády pre niektoré úlohy ministerstva vnútra - doplniť o novú vetu: "Podrobnosti určí minister vnútra všeobecne záväzným predpisom. " Tu ide jednak o skutočnosť, že minister vnútra by všeobecne záväzným predpisom stanovil podrobnosti, pokiaľ ide o použitie armády alebo vojakov Armády Slovenskej republiky a najmä by sa tu zakotvili niektoré súčinnostné otázky, v ktorých prípadoch môžu byť vojaci použití, ako sa im bude veliť, ako budú chránení, ako budú inštruovaní, ako budú informovaní, pretože ide o mladých ľudí, ktorí vykonávajú službu pod velením dôstojníkov Policajného zboru. Napriek tomu chceme, aby všeobecne záväzným právnym predpisom boli tieto súčinnostné vzťahy reglementované.

To je všetko. Pán predsedajúci, skončil som.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Ladislavovi Polkovi. Rozumiem tomu tak, že to bolo zároveň vystúpenie v rozprave. Do rozpravy sa ďalej prihlásili dvaja poslanci. Slovo dostáva pán poslanec Ladislav Pittner z KDH. Pripraví sa pán poslanec Eduard Bárány z SDĽ.

Poslanec L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

vážení páni zástupcovia vlády,

tak ako sme počuli v úvodných slovách, tento zákon je mimoriadne aktuálny, mimoriadne časový, a domnievam sa, že je to jeden zo zákonov, ktorý ak prijmeme, samozrejme, aj s pripomienkami, môže veľmi významne prispieť k tomu, čo verejnosť začína veľmi akcentovať, t. j. k zvýšeniu pocitu bezpečnosti našich občanov.

Dovoľte mi prejsť priamo k pripomienkam. Chcel by som najskôr v § 5 odsek 2 navrhnúť vypustenie tohoto odseku, kde sa hovorí, že vláda môže zrušiť alebo zriadiť služby Policajného zboru ak je to potrebné pre účelnejšie plnenie úloh Policajného zboru, a to z toho dôvodu, ako to pripomína aj legislatíva, že potom vlastne by bolo zbytočné ustanovenie § 4, kde jednotlivé zložky Policajného zboru sú vymenované. Okrem toho z politického dôvodu si myslím, že by bolo aj neúčelné, ak by sme vláde dávali takúto možnosť bez toho, aby to neprešlo Národnou radou ako doplnok tohto zákona alebo ako prípadná novela tohoto zákona. Preto navrhujem v § 5 odsek 2 vypustiť.

Najvážnejšie pripomienky mám k problematike finančnej polície, o ktorej tu už hovoril aj pán minister, aj pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca zároveň uviedol, že sme sa stretli ešte pred prerokúvaním tohoto zákona a dosiahli sme zhodu. Ja len vysvetlím, o čo tu ide. V dôvodovej správe sa uvádza, že spomínaný Úrad na ochranu ekonomických záujmov Slovenskej republiky bude presunutý do Slovenskej informačnej služby. To znamená, že celá spravodajská činnosť dotýkajúca sa ekonomických záujmov - a tam patria aj tie veci, ktoré sa, samozrejme, primárne dotýkajú daňových únikov a nekalých finančných operácií - po spravodajskej stránke bude zabezpečovaná tým úradom, ktorý teraz funguje, existuje a má byť presunutý do Slovenskej informačnej služby.

Na druhej strane, ak by sme ponechali pôvodný § 2 odsek 1 písmeno d/, kde sa hovorí, že Policajný zbor získava a sústreďuje informácie o daňových únikoch a nezákonných finančných operáciách a spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií, by sme vlastne aj z politického hľadiska konali nesprávne, a to z toho dôvodu, že v tomto písmene d/ pre Policajný zbor je zlučovanie spravodajskej činnosti s činnosťou orgánov činných v trestnom konaní. Takúto prax mala Štátna bezpečnosť a ostatné podobné služby a bola predmetom tvrdého odsúdenia. Prečo? Tak, ako od seba oddeľujeme úrady vyšetrovania a úrady, ktoré má ostatná zložka nateraz v Policajnom zbore, to znamená ostatné orgány, ktoré sú činné v trestnom konaní, a to z toho dôvodu, aby bola zabezpečená objektivita vyšetrenia, teda tieto úrady vyšetrovania sú objektívne, sú autonómne, z toho hľadiska bolo by nesprávne, ak by sme spravodajské informácie, ktoré častokrát majú len pravdepodobnostný charakter, ktoré sú len indíciami, nechali v rukách tých, ktorí potom by mohli pokračovať v dokazovaní správnosti týchto informácii. Tým by nevyhnutne mohol nastať efekt, ktorý nastal trebárs u Štátnej bezpečnosti, ktorá to, čo chcela zistiť, potom aj dokázala. Z tohoto hľadiska preto navrhujem zmeniť v § 2 odsek 1 písmeno d/ tamojší text, a to tak, že by tam zostalo: "spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií". Tým odlučujeme z Policajného zboru tie činnosti, ktoré majú charakter spravodajskej činnosti, a tá aj podľa dôvodovej správy je presunutá na Slovenskú informačnú službu.

Ďalej navrhujem vypustiť v § 6 odseky 5 a 6, a to z toho dôvodu, že pre ozbrojený organizovaný zbor je nepredstaviteľné, aby tu mohol vzniknúť nejaký stav dvojakej podriadenosti alebo nejakého dvojakého vplyvu. Ak si pozriete odsek 5, riaditeľa Služby finančnej polície vymenúva minister po dohode s ministrom financií. Odsek 6 toho istého paragrafu: "Minister a minister financií Slovenskej republiky spolurozhodujú o zásadných koncepčných otázkach a zameraní služby finančnej polície". To je jednoducho proti logike riadenia ozbrojenej zložky. Tam musí byť jednoznačnosť podriadenosti, jednoznačnosť služobného vzťahu. Z tohoto hľadiska navrhujem v § 6 odseky 5 a 6 vypustiť.

Pokiaľ ide o § 29, tam ide o dosť vážny zásah do jestvujúcej praxe, ale práve jestvujúca prax ukazuje, že tento zásah je potrebný. O čo tu ide? Ide o možnosť vstupu polície do bytu. Tak ako je riešený v navrhovanom zákone pre Policajný zbor v § 9 ods. 1, domnievam sa, a na tom sme sa aj zhodli, že takéto riešenie nezodpovedá jestvujúcej potrebe. Viac je už skúsenosti, keď polícia prenasledovala páchateľa, páchateľ skočil do bytu, zamkol za sebou a než mohla polícia do tohoto bytu vstúpiť, zatiaľ zničil usvedčujúce doklady a dokumenty. V poslednom prípade to bolo tiež tak, keď išlo o zničenie usvedčujúcich dokladov v prípade istého únosu. Z tohoto dôvodu navrhujem, aby v 29 ods. 1 v treťom riadku sa za slová "a vec neznesie odklad" vložili slová "alebo ak sa v ňom zdržuje páchateľ závažného úmyselného trestného činu a nerešpektuje výzvy polície na jeho opustenie". To, čo citujem, sme v našom výbore odsúhlasili, ale vo svojom vystúpení zdôvodňujem, prečo sme takto konali, aby plénum, ktoré je viac ako náš výbor, mohlo pochopiť tento zámer. Myslím si, že tieto úpravy napomôžu tomu, čo koniec-koncov tu predkladal pán minister vnútra, aj pán spoločný spravodajca, t. j. aby polícia bola funkčnejšia, a i keď je to isté ohrozenie prípadných nevinných ľudí, ale na druhej strane vzhľadom na všeobecné dobro, podľa môjho názoru, je takéto ustanovenie veľmi nutné.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Pittnerovi. Slovo má pán poslanec Eduard Bárány z SDĽ.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

nebojte sa, nejdem citát celý tento spis, ktorý som si doniesol, ale človek sa nejako cíti istejšie, keď je obložený kilom papierov. Ale k problému. Jedným z problémov, ktorý každý demokratický štát rieši, ale ešte žiadny úspešne a definitívne nevyriešil, je nájsť rovnováhu medzi oprávneniami polície v boji s trestnou činnosťou, zvlášť s organizovaným zločinom na strane jednej a ochranou občianskych práv a slobôd na strane druhej. Polícia sa priamo, i ústami ministra vnútra, spravidla domáha čim väčších oprávnení, aby mohla úspešne bojovať proti zločinu, teda chrániť občana, ale - a práve v tom "ale" je asi zádrheľ - oprávnenia polície sú použiteľné nielen proti páchateľovi, ale aj proti bezúhonnému občanovi, a to neraz aj bez zlovôle policajta. Napríklad, keď polícia dostane - a predpokladám, že dostane týmto zákonom právo organizovať tzv. policajné razie, uzatvorí priestor a skontroluje všetky osoby, ktoré sa v ňom nachádzajú. Teda znemožni na kratšiu dobu tento priestor opustiť nielen prípadnému páchateľovi, ale aj bezúhonnému občanovi. Myslím si, že toto oprávnenie by polícia mala mať. Ale tu vidíme, že obmedzuje nielen páchateľa, ale aj občana, ktorý sa náhodne v tomto priestore nachádza.

Limitom policajných právomocí by azda mohlo byť to, čo má bezúhonný občan strpieť v záujme boja s organizovaným zločinom, a teda aj v záujme svojej vlastnej ochrany. Ochota spoločnosti akceptovať rozšírenie policajných právomoci stúpa spravidla úmerne rastu zločinnosti a, žiaľ, i poklesu úspešnosti polície v boji s nim. Paradoxne tak vzniká situácia, že čim horšie sú výsledky práce polície, tým väčšie právomoci má šancu dostať. A v Slovenskej republike trvalé rastie kriminalita a klesá objasnenosť. Príčiny tohto vývoja vidím mimo problémov, ktoré bezprostredne rieši tento zákon. Pokiaľ ide o rast kriminality, korene treba hľadať niekde v celospoločenskom vývoji, pokiaľ ide o pokles objasnenosti, príčiny vidím okrem často spomínaného materiálneho vybavenia, ktoré je, podľa mňa, až treťoradé v tejto súvislosti, predovšetkým v problémoch organizačnej štruktúry a v personálnych problémoch na najvyšších miestach.

Nádej páchateľov Slovenskej republiky ujsť pred odhalením trvalé vzrastá. Nepodľahnime teda paradoxu, že horšie výsledky polície sú argumentom pre rozšírenie jej právomoci a dôsledne zvážme všetko, čo umožni polícii zasahovať do práv a slobôd občanov. Som rád, že spoločný spravodajca odporúča prijať napríklad bod 6 a prispel k nájdeniu kompromisov - alebo nenazval by som to ani kompromisov, ale v niektorých prípadoch odstránenia toho, čo jeden zahraničný politik nazval hlbokými nedorozumeniami.

Vo výboroch však odzneli i mnohé ďalšie pozmeňujúce návrhy, okrem tých, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe,

a myslím si, že aj mnohé z týchto ďalších pozmeňujúcich návrhov sú hodné zohľadnenia. Za osobitne závažné pokladám v tejto súvislosti navrhované znenia § 19 a § 20, ktoré možno nie s príliš veľkým nadsadením a s určitou dávkou irónie nazvať aj policajný odchyt osôb. Touto otázkou sa ešte, myslím, budú ďalší rečníci podrobnejšie zaoberať. Dovolím si sústrediť sa len na to, čo je azda najspornejšie, a to je § 19, jeho odsek 1 písm. c/ v kombinácii s odsekom 2. Viem, čo viedlo navrhovateľa k tomu, aby dával alebo chcel dať polícii možnosť zaistiť osobu, ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní, alebo je tu iná súvislosť so spáchaným trestným činom. Upozorňujem však, že toto umožňuje napríklad aj zaistiť svedka, čiže osobu, ktorá sa ničoho nedopustila, mala len tú smolu v tomto prípade, že trestný čin videla. Toto umožňuje, aby na 24 hodín bola táto osoba zaistená. Už len takou čerešňou na šľahačke je potom odsek 2, ktorý dáva možnosť aj takúto zaistenú osobu rôznym spôsobom - povedané policajnou hantýrkou - "si zadokumentovať". Myslím si, že toto je už hranica, kde nie je vhodné, aby sa obmedzovali práva a slobody občana, a preto odporúčam v § 19 ods. 1 písm. c/ a celý odsek 2 tohto paragrafu vynechať.

Možno sa teraz prejaví príliš moja profesionálna zaťaženosť právnika, ale ak by sme tu dali polícii oprávnenie mimo možnosti daných trestným stíhaním, a teda aj tých, na ktoré priamo výslovne pamätá ústava, zaistiť, obmedziť osobu občana na ďalšiu dobu, čo je možné zdôvodniť určitým výkladom ústavy, prijímame výklad ústavy, že vlastne tých 24 hodín na zadržanie a neskoršie 24 hodín pre prokuratúru, dnes pre súd, je vlastne zvýhodnením páchateľa trestného činu alebo, pardon, podozrivého zo spáchania trestného činu oproti občanovi, ktorý ani nie je podozrivý zo spáchania trestného činu. Toho občana, ktorý ani nie je podozrivý zo spáchania trestného činu, by potom bolo možné na základe zakoná zaistiť, čiže obmedziť, jeho osobnú slobodu na skoro akúkoľvek dobu.

Ale prejdem k ďalším problémom. Hovorilo sa už tu - a myslím, že aj pán poslanec Pittner - o § 50 ods. 2, kde odporúča v súlade so spoločným spravodajcom vypustiť druhú vetu, čo plne aj ja podporujem.

A napokon je tu ešte problém použitia vojakov na plnenie úloh Policajného zboru. Návrh počíta s možnosťou použiť vojakov na ochranu štátnych hraníc, stráženie objektov, čiže na strážnu službu, na ktorú sú cvičení, pripravení, ale aj na ochranu verejného poriadku, na ktorú už vojaci v činnej službe pripravení a cvičení nie sú. Použitie vojakov na ochranu verejného poriadku v sebe skrýva takpovediac riziko "prúšvihu", ba i tragédie. Ak bude vojak chrániť verejný poriadok bez zbrane alebo so zbraňou bez nábojov, je niekoľko možnosti. Po prvé - nič sa nestane alebo bol zbytočný, to je najpravdepodobnejšie. Po druhé - zapôsobil svojou samotnou prítomnosťou, ani to sa nedá úplne vylúčiť. Po tretie - stane sa bezbranným terčom útoku alebo ujde - dosť pravdepodobné. A vylúčiť nemožno ani to, že nejako pomôže policajtom pri zásahu. Ak bude vojak chrániť verejný poriadok so zbraňou a nábojmi, pribúda i ďalšia možnosť - zbraň, čo u vojaka základnej služby je spravidla samopal, použije, a vtedy nemožno vylúčiť ani to, že spôsobí masaker. Preto neodporúčam zakotviť možnosť použiť vojakov na ochranu verejného poriadku a zároveň navrhujem, aby pri strážení hraníc i objektov mohli vojaci pôsobiť pod velením vlastných armádnych dôstojníkov. Tieto návrhy možno legislatívno-technicky realizovať nasledovne: V § 17 ods. 1 v druhom riadku doplniť za slová "Policajného zboru" formuláciu "a poveriť jednotky armády Slovenskej republiky plnením úloh Policajného zboru" a vo štvrtom riadku vynechať slová "a verejného poriadku".

Napokon by som rád upozornil len na jednu chybu prepisu v bode 21, kde pred slovom "chrániť" vypadli slová "je povinný". Kým tam tieto slová nie sú, druhá časť vety stráca akýkoľvek zmysel.

Ďakujem vám za pozornosť a verím, že moje návrhy podporíte i v takejto chvíli poobedňajšej šiesty. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Bárányovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy a páni,

rád by som vyjadril podporu predloženému návrhu zákona. Ide naozaj o jednu z ciest ako efektívne bojovať s narastajúcou kriminalitou. Nemôžem však opomenúť jeden veľmi problematický článok - paragraf tohto návrhu, ktorý predomnou spomenul aj pán poslanec Bárány. Naozaj, jedným z najproblematickejších a súčasne políciou najžiadanejších ustanovení návrhu zákona o Policajnom zbore je § 19 odsek 1 písm. c/, podľa ktorého je policajt oprávnený zaistiť osobu, ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní, čiže ide o problematiku, ktorú v krátkosti načrtol aj pán poslanec Bárány. Doba zaistenia takejto osoby je navrhovaná na 24 hodín, čo znamená, že sa v mnohých prípadoch fakticky predlžuje 48-hodinová lehota, ktorú majú k dispozícii orgány činné v trestnom konaní od momentu zadržania až po rozhodnutie o vzatí do väzby obvineného. Krátke 24-hodinové lehoty máme v Trestnom poriadku dve. Prvých 24 hodín má polícia po zadržaní na to, aby sa rozhodla, či zadržanú osobu prepusti alebo postaví pred súd. Druhú 24-hodinovú lehotu má potom k dispozícii súd, aby rozhodol,

či takáto osoba bude prepustená, alebo či bude vzatá do väzby. Tieto krátke lehoty boli do trestného konania vnesené po schválení Listiny základných práv a slobôd z 9. januára 1991. Ide o lehoty, ktoré spĺňajú vysoký európsky štandard ochrany ľudských práv. Až tak vysoký, že nám v praxi spôsobujú problémy. Len máloktorá krajina dáva polícii k dispozícii tak málo času na rozhodnutie, či zadržaná osoba bude predvedená pred sudcu, teda na rozhodnutie o väzbe, alebo prepustená na slobodu. Dokonca aj Európsky súd a Európska komisia pre ľudské práva - ide o inštitúcie, jurisdikciu ktorých sme prijali po vstupe do Rady Európy - presne neurčili, koľko by mala mať polícia k dispozícii na rozhodnutie o tom, či osobu prepustí, alebo postaví pred súd. Európsky súd, Európska komisia iba konštatovali, že doba od 4 do 6 dní je príliš dlhá. A my máme 24 hodín, čiže naozaj máme mimoriadne prísnu ochranu ľudských práv v trestnom konaní.

Existujúca právna úprava obsiahnutá v Trestnom poriadku, lebo teraz hovorím o Trestnom poriadku, spôsobuje teda orgánom činným v trestnom konaní veľké problémy. Návrh dať polícii oprávnenie zaistiť osobu, ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní, na 24 hodín je preto snahou vyjsť polícii v ústrety a dať jej väčší časový priestor pri riešení konkrétnych prípadov spáchania trestného činu. S tým, že polícii treba vyjsť v ústrety, pokiaľ to neodporuje zákonu, bude určite každý z nás súhlasiť.

Mám však obavu, že navrhované znenie § 19 ods. 1 písm. c/ nespĺňa kritériá základných právnych zásad a v praxi by mohlo viest k porušovaniu základných práv a slobôd občanov. Citované ustanovenie totiž umožňuje na 24 hodín zaistiť kohokoľvek. Kohokoľvek, kto sa bezprostredne po spáchaní trestného činu bude nachádzať na mieste tohto trestného činu. Takouto osobou môžu byť - nie ako povedal pán poslanec Bárány - svedkovia, ale takouto osobou môžu byť i úplne náhodné osoby, ktoré s trestným činom nemajú nič spoločné, nie

sú ani páchatelia, ani poškodení, ani svedkovia, nemajú nič spoločné s trestným činom. To, samozrejme, neznamená, že polícia nemôže zadržať na mieste trestného činu osobu, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu.

Osobitný mechanizmus zadržiavania osôb upravuje Trestný poriadok. Jediný problém tu je s tou 24-hodinovou lehotou, ktorá je pre políciu mimoriadne krátka. Ak chceme polícii pomôcť, novelizujme Trestný poriadok. Samozrejme, to si vyžiada najskôr novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá prezvala Listinu základných práv a slobôd, a predĺžme 24-hodinovú lehotu, ktorá je daná polícii pri zadržaní podozrivej alebo obvinenej osoby. Takúto právnu úpravu, ak bude pripravená, rád podporím.

Momentálne mám ale obavu, že pri zaisťovaní podľa tohto návrhu zákona, ktorý máme dnes na stole, by mohli byť nevinné osoby držané 24 hodín, čo nemôžem akceptovať. Z tohto dôvodu navrhujem písmeno c/ odsek 1 § 19 vypustiť a súčasne navrhujem, aby komisia zodpovedná za rekodifikáciu Trestného poriadku začala pripravovať návrh spomínanej novelizácie Trestného poriadku a Ústavy Slovenskej republiky.

Obdobne v § 20 má policajt oprávnenie zaistiť cudzinca na obdobie 30 dni. Proti dĺžke zaistenia nemám žiadne námietky. Myslím, že aj určitý výklad Ústavy Slovenskej republiky umožňuje, aby sme cudzinca z dôvodov, ktoré sú uvedené v návrhu, držali alebo mali zaisteného po takúto dlhú dobu. Upozorňujem však na článok 52 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že cudzinci, ktorí sú na území Slovenskej republiky, požívajú rovnaké oprávnenia ako občania Slovenskej republiky.

Preto dávam na zváženie, aby sme na jednej strane umožnili polícii držať 30 dní cudzinca v zaistení, ale súčasne navrhujem, aby sme zaradili do § 20 tohto návrhu nový odsek

4, ktorý by znel: "Zaistenú osobu treba do 24 hodín predviesť pred sudcu, ktorý po jej vypočutí do 24 hodín rozhodne o jej ďalšom zaistení alebo prepustení na slobodu. " čiže vlastne v tomto návrhu je prijatý mechanizmus, ktorý poznáme aj pri zadržaní podozrivej alebo obvinenej osoby s tým, že sudca bude mať tiež k dispozícii 24-hodinovú lehotu, aby sa oboznámil s prípadom a rozhodol, či môže polícia naďalej držať cudzinca 30 dni v zaistení.

Z mojej strany sú tieto dva návrhy. Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Predseda Národnej rady pán Gašparovič.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chcem zareagovať na § 19 písmeno c/. Takéto znenie paragrafu je známe aj v iných zákonoch o policajných zboroch v Európe. Nie je to nič mimoriadne a nie je to nič zvláštne. Samozrejme, že súhlasím s pánom doktorom Bárányom aj s pánom doktorom Ficom, pokiaľ ide o lehotu 24 hodín, ale dá sa to upraviť aj inak, nemusí dôjsť k úprave ústavy, ktorá prijala Listinu ľudských práv a z tejto listiny prevzala tú neštasťnú 24-hodinovú lehotu. To je skutočne krátka lehota. Protestoval som proti tomu aj vo Federálnom zhromaždení. Snáď by bolo lepšie, keby sa doplnilo, že policajt je povinný okamžite, ako zisti, že zo zadržaných osôb podľa písmena c/ nikto nie je páchateľom, zadržaného pustiť. To teda neznamená, že ho tam bude držať 24 hodín. Dá sa to potom urobiť aj tým, že táto lehota sa skráti povedzme na 6 hodín. Sú to lehoty, v rámci ktorých sa skutočne dá zistiť, či ide o páchateľa alebo nie. Toto ustanovenie zákona má svoj význam, najmä pokiaľ ide o masové výtržnosti, kde napríklad sa bije, ruje 50 ľudí, a policajt skutočne nemôže zaregistrovať, kto to vyvolal, kto to nevyvolal. Preto tam niekedy môže dôjsť k tomu, že sa zaistí aj osoba, ktorá sa tam náhodou ocitne.

Takže si myslím, že nebolo by dobré to jednoznačne vypustiť. Na druhej strane však jednoznačne podporujem návrh pána Ficu aj pána Báránya na vypustenie odseku 2. Tento vo vzťahu k týmto osobám by tam skutočne nemal byť. Nedávam to ako pozmeňovací návrh, ale dávam to len vám na zváženie, pokial budete chcieť vychádzať z týchto návrhov, ktoré predniesli moji predrečníci.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu predsedsedovi. Prosím, pán doktor Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

ďakujem pánu predsedovi za čiastočnú podporu, ale pokiaľ ide o to nešťastné písmeno c/, prípad, ktorý pán predseda uvádzal, je krytý aj platným trestným právom. Tam totiž ide o podozrenie u všetkých, že sa tejto ruvačky zúčastnili. Čiže už z tohto dôvodu je možné zadržať všetky osoby, ktoré mal pán predseda na mysli. Tu skôr ide o to, a to umožňuje, žiaľ, písmeno c/, zaistiť aj osoby, u ktorých je jasné, že nie sú podozrivé zo spáchania trestného činu. Takéto znenie písmena c/ umožňuje a kryje aj zaistenie toho, kto bol na mieste spáchania trestného činu a je jasné, že nie je jeho páchateľom. Môžeme argumentovať spôsobom, že pravdepodobne polícia vtedy nebude chcieť a podobne, ale právo jej to umožňuje a skutočne to vytvára priestor pre zaistenie svedkov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Súhlasím s tým, čo ste povedali, ale pokiaľ ide o trestný čin ruvačky, je to presne to isté. Pri trestnom čine ruvačky tiež dochádza k zaisteniu alebo zadržaniu bez toho, či sa niekto zúčastnil ruvačky alebo nie, keď tam príde polícia a je tam na jednom mieste desať ľudí. Takže súhlasím s vami v tom, že je to tak, ale to je aj pri § 19, aj pri trestnom čine ruvačky. Pokiaľ tam príde hliadka, tá nepozerá, kto je priamym účastníkom ruvačky. Súhlasím s vami.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán doktor Bárány. Poslanec E. Bárány:

Len jednou vetou - dôvodom pre zaistenie pri ruvačke je podozrenie, že všetci sa na tejto ruvačke podieľali, kým písmeno c/ umožňuje zaistiť, aj keď je jasné, že nie je páchateľom trestného činu. Príklad: autonehoda, vedľa je autobusová zástavka, všetci autonehodu videli. V tomto prípade by išlo o trestný čin, boli na mieste trestného činu tesne po jeho spáchaní. Písmeno c/ umožňuje zaistiť všetkých, ktorí na zastávke boli. Netvrdím, že by to policajt vždy urobil, ale písmeno c/ mu pre to poskytuje právne krytie. A to by sme mu asi poskytnúť nemali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec L. Polka:

Vážené kolegyne, kolegovia,

plne chápem a viackrát sme si vysvetľovali opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť § 19. Prosím vás pekne, vžite sa aj do psychológie policajta pri realizácii tohto ustanovenia. Neviem si pri dnešnej praxi predstaviť dnešného policajta, ktorý je zavalený robotou, ktorý by z normálnych logických dôvodov zberal svedkov na autobusovej zastávke ako svedkov dopravnej nehody. To sú príklady, ktoré sa tu môžu uvádzať donekonečna, jeden uviedol pán predseda, niekoľko uviedol pán poslanec Bárány, ale môžem uviesť aj ja niekoľko príkladov alebo aspoň jeden príklad. Pri lúpežných prepadnutiach, ktoré sú dnes jedným z najvážnejších, najbežnejších, najfrekventovanejších trestných činov, dnes polícia nemá právo, nemá možnosť pri zásahu, ktorý už technické prostriedky umožňujú, že sa sústredia na miesto činu autá, automobily, zastaviť, požiadať a overiť totožnosť ľudí, ktorí odchádzajú z miesta, z ulice alebo z parku, kde sa stal trestný čin - trebárs - znásilnenia alebo lúpežného prepadnutia, pretože im to táto úprava neumožňuje. Súhlasím ovšem s tým, čo už tu bolo povedané vo viacerých alternatívach, že ten odsek 2 je prísny. Zisťovať u všetkých osôb, ktoré sú náhodou na mieste činu, daktyloskopické odtlačky, overovať, filmovať, robiť z neho záznam - to je troška priveľa. Ale zadržať ľudí, ktorí sú na mieste trestného činu - nechcite, aby som argumentoval románmi Agáty Christie a Desiatimi malými černoškami alebo niečím podobným. Predsa to má každá polícia na svete, aby na určitý čas zabezpečila určitých svedkov.

Ináč vám môže kolega Brňák alebo niektorí ďalší z praxe potvrdiť, že kardinálnym problémom trestného konania dnes sú svedkovia. Nám behajú po svete ľudia, o ktorých je jasné, že spáchali trestnú činnosť, ale svedkovia, doslova by som povedal perzekuovaní orgánmi činnými v trestnom konaní, perzekuovaní v tom slova zmysle, že ich predvolávajú x-krát k výsluchu orgány činné v trestnom konaní, vyhľadávateľ, neskôr prípadne vyšetrovateľ, prokurátor, sudca pri došetrovaní, pri vrátení veci, sú dnes unavení orgánmi činnými v trestnom konaní, a preto sa vyhýbajú tejto svojej základnej povinnosti. Preto polícia v snahe predísť takýmto veciam sa snaží aspoň nejakým spôsobom zakonzervovať stav, ktorý sa stal na mieste činu, zistiť osoby, ktoré sa nachádzali ako potencionálni svedkovia, pripadne potencionálni páchatelia - v tom horšom prípade.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S pánom doktorom Bárányom som konzultoval, či by sa tam ešte nemohli vsunúť slová - viem, že je také sporné, že sa niekto nachádza na mieste trestného činu, takisto sa tam môže nachádzať aj stará babka, ktorá tam predáva lósy - "ktorá sa nachádza na mieste trestného činu a je tu dôvod podozrenia" alebo "účasti na ňom". Takže, ak by pán spravodajca požiadal o 10-minútovú prestávku, my traja by sme to naformulovali. Môžem požiadať o desaťminútovú prestávku?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V poriadku. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Predtým sa ešte hlási pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Vážené kolegyne a kolegovia,

skutočne veľmi zvažujme dôležitosť tohto paragrafu. Na dokreslenie poviem skutočnú udalosť, ktorá sa stala asi pred 7 mesiacmi v Leviciach, kde v ranných hodinách zastrelili pumpára. Zhodou okolností to bolo okolo piatej hodiny. Keď tam prišla policajná hliadka, tesne predtým, alebo v súčasnej dobe tam bol zhodou okolnosti na osobnom aute nejaký občan. Samozrejme, že ho zadržali. Keď tam ležal pumpár, nemohli vedieť, či je podozrivý, kedy sa to stalo, atď. Toto skutočne zbytočne sťažuje prácu polície, keď túto možnosť policajtom nedáme.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku, to znamená, že sa znovu zídeme päť minút pred pol štvrtou.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Prosím, budeme sa prezentovať.

Konštatujem, že prítomných je 63 poslancov, musíme ešte chvíľku počkať.

Prichádzajú ďalší páni poslanci, dúfam, že budeme už v dostatočnom početnom stave. Prosím, prezentujme sa.

Pritomných je 78 poslancov. Už je dostatočný počet.

Teraz vyhlasujem rozpravu o šestnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť ešte pán minister Tuchyňa?

Minister vnútra SR J. Tuchyňa: Vážená Národná rada,

pokiaľ sa týka prednesených návrhov, plne súhlasím s návrhmi pána poslanca Pittnera, sú vecné, vylepšujú predmetný návrh zákona. K ďalším návrhom snáď treba povedať niektoré skutočnosti.

Nemôžem sa stotožniť s niektorými vyjadreniami pána poslanca Báránya, pretože objasnenosť trestnej činnosti neklesá. Za I. štvrťrok 1993 bolo objasnených o 1 048 prípadov viac v porovnaní s prvým štvrťrokom 1992. Je faktom, že v percentuálnom porovnaní je o 10 % menšia, pretože vzrástol nápad trestnej činnosti zhruba o 10 000 prípadov, ale v absolútnych číslach je objasnenosť o 1 048 prípadov väčšia. Takisto sa nemôžem stotožniť s niektorými invektívami voči niektorým personálnym nezhodám.

K predmetným návrhom: Myslím si, že pán spoločný spravodajca nájde spoločný návrh predmetného § 19 ods. 1. Rád by som upozornil na odsek 2. Tento odsek je pre Policajný zbor veľmi dôležitý. Chcel by som vás upozorniť, že tento policajný zákon je koncipovaný pre výkon policajnej služby. A pokiaľ budeme šetriť a už samotný výsledok bude šetrený, v tom prípade sa postupuje podľa Trestného poriadku a Trestného zákona. Tento ods. 2 § 19 je dôležitý preto, že v tom

návale trestnej činnosti máme rad páchateľov, máme ich v evidenciách. Vlastne získavaním určitých informácií, identifikáciou dokonca sa znemožnilo, že takéhoto páchateľa vlastne nemôžeme v podstate identifikovať, alebo, pokiaľ ho máme niekde v evidencii, viest o ňom potrebné údaje na mieste činu.

Pokiaľ sa týka § 20, vážení, skutočne to zvážte. Pokiaľ sa týka cudzincov, tento problém je v súčasnej dobe značne aktuálny. Nemôžem sa stotožniť s tým, aby sme predvádzali cudzinca, ktorého totožnosť potrebujeme zistiť, k sudcovi. Páni sudcovia iste mi dajú za pravdu, že sa s nami nebudú ani baviť, pretože tí chcú vedieť čo je to za osobu, jeho údaje. A pokiaľ sme neurčili jeho totožnosť, skutočne s ním nikto nebude nakladať iným spôsobom a rozhodovať o tom, či je ho možné ďalej držať v rámci zaistenia. Hovorím to preto, že takéto prípady sa v poslednom čase množia. Cudzinci zámerne odhadzujú svoje doklady, trhajú ich alebo ich ničia, aby z akéhokoľvek dôvodu mohli pobývať na území Slovenskej republiky. Dokonca v dôvodovej správe ani nenavrhujeme, aby tento človek bol zaistený systémom vyšetrovacej väzby. Musí byť na dosah pre vykonávanie určitých úkonov. Teda či bude v hoteli alebo v našom tábore pre dočasne umiestnených odídencov, to nám v tomto prípade nemusí robiť problémy, ale bude v dosahu. Teda ho v podstate ani nezaisťujeme v tom pravom slova zmysle, že by sme ho dávali do cely predbežne zadržaných.

Pokiaľ sa týka § 70, vážené dámy, vážení páni, v podstate kopírujeme doterajší právny stav zákona číslo 333

O Federálnom policajnom zbore, kde možnosť použitia vojsk, armády bola akýmsi spôsobom vymedzená. V policajnom zákone číslo 204 nebola táto možnosť vymedzená preto, že do kompetencií Slovenskej republiky do 1. januára tohoto roku vlastne armáda nepatrila. Rád by som vám len pripomenul, že

i tento parlament odsúhlasil použitie vojakov napríklad pri

výmene peňazí, ale môže nastať taká situácia pri hromadnej migrácii, keď bude opätovne treba riešiť v spolupráci s armádou zabezpečovanie verejného poriadku v tom pravom slova zmysle. Tak vás prosím, aby ste zvážili opodstatnenosť i tohoto paragrafu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi Tuchyňovi. Žiada si záverečné slovo spravodajca výborov pán poslanec Polka?

Poslanec L. Polka:

Vážený pán predsedajúci,

skupinka okolo pána poslanca Báránya, pána Ficu a pána predsedu Gašparoviča navrhuje takéto riešenie inkriminovaného § 19 ods. 1 písmena c/, navrhuje takéto znenie: Ide o osobu, prirodzene, "ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je tu súvislosť so spáchaným trestným činom". Ešte raz opakujem "ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je tu súvislosť so spáchaným trestným činom".

Pokiaľ ide o odsek 2, pri hlasovaní navrhnem na vaše rozhodnutie, aby ste sa rozhodli o tom, či tento odsek má alebo nemá byť zachovaný. Počuli ste argumenty pre i proti, počuli ste argumenty pána ministra vnútra.

V odseku 4 navrhujeme takúto zmenu: "Ak policajt neodovzdá osobu orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, osoba musí byť ihneď prepustená. Zaistenie osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody. " Opakujem: "Ak

policajt neodovzdá osobu orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, osoba musí byť ihneď prepustená. Zaistenie osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody. " Toto je riešenie inkriminovaného § 19 ods. 1 písm. c/ a nasledujúcich paragrafov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím spravodajcu pána poslanca Ladislava Polku, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec L. Polka:

Na spoločné hlasovanie an blok s odporúčaním schváliť navrhujem tieto body spoločnej správy: bod 1 a tým, že tam bude legislatívna skratka "určené osoby", nie "chránené osoby", tak ako to vyplýva zo schváleného textu, ďalej body 2, 3, 5, 6, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, ale SO vsuvkou - tam vznikla tlačová chyba, na ktorú upozornil pán poslanec Bárány - vkladá sa nový odsek 3, ktorý bude znieť: "Policajný zbor môže takto získané podklady a informácie použiť len na splnenie svojich úloh a je povinný chrániť ich pred vyzradením. " Tam je vsuvka "a je povinný" - to nám tam vypadlo, takže bod 21 v takomto znení, ďalej bod 22 spoločnej správy a bod 23 spoločnej správy. Odporúčam tieto body schváliť an blok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za predložený návrh v uvedenom rozsahu, ako to uvádza pán poslanec Polka? Poznamenávam, že pán poslanec Polka odporúča toto prijať.

Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Poslanec L. Polka:

V duchu spomínaných dohôd navrhujem neschváliť body spoločnej správy 4, 7, 8, 9, 10, 11 a 19. Tieto body spoločnej správy neodporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za predložený návrh bodov 4, 7, 8, 9, 10, 11 a 19? Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec L. Polka:

Z rozpravy, ktorá bola k tomuto vládnemu návrhu zákona, budem uvádzať postupne návrhy a pripomienky k návrhu zákona. Bol to návrh vypustiť z § 6 odseky 5 a 6. Je to spoločný návrh pána poslanca Pittnera a mňa. Odporúčam schváliť. V spoločnej správe bolo riešenie vypustiť finančnú políciu. To

sme museli vylúčiť a vypustiť len odseky 5 a 6. Odporúčam tento návrh schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec L. Polka:

Druhá pripomienka k § 7 odsek 6 navrhovaného vládneho zákona - doplniť koniec vety za čiarkou o slová "a v minulosti vykonával túto funkciu najmenej 3 roky". Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za predložený návrh doplnenia 7 § ods. 6 textom, ako ho uviedol spoločný spravodajca? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som vás upozorniť, že práve sa objavili u nás páni kongresmani z USA na čele s pánom kongresmanom Forstom. /Potlesk. /

Prosím, pán spoločný spravodajca, môžeme pokračovať. Poslanec L. Polka:

Ďalšia pripomienka alebo návrh - spoločne s pánom poslancom Bárányom navrhujeme v § 50 ods. 2 vypustiť druhú vetu. Odporúčam schváliť.

Podpredseda A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za predložený návrh, ktorý pán poslanec Polka odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec L. Polka:

Ďalšia pripomienka - v § 70 ods. 2 doplniť odsek o novú vetu: "Podrobnosti určí minister všeobecne záväzným predpisom. " Z legislatívnej skratky v § 1 navrhovaného zákona vyplýva, že ide o ministra vnútra Slovenskej republiky, prirodzene, aby niektorí ďalší ministri nechceli určovať tieto pravidlá. Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za predložený návrh v § 70 ods. 2 doplniť novu vetu? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec L. Polka:

K pripomienkam pána poslanca Pittnera: Pripomienka k § 5 ods. 2 bola vyriešená v spoločnej správe pod bodom 6. Pripomienka k finančnej polícií bola akceptovaná a vyriešená v bode 2 spoločnej správy. Pripomienku k § 6 ods. 5 a 6 sme vypustili a pripomienka k § 29 ods. 1 bola akceptovaná v bode 18 spoločnej správy. To boli pripomienky pána poslanca Pittnera.

Pripomienky pána poslanca Báránya: O prvej pripomienke k § 19 budeme hlasovať v spoločnom hlasovaní. Ďalšia pripomienka sa realizovala vypustením odseku 2 v § 50. Potom je tu pripomienka k bodu 21, tá bola akceptovaná. Na hlasovanie dávam pripomienku k § 70, kde pán poslanec Bárány navrhuje vypustiť ustanovenie o verejnom poriadku z odseku 1 a doplniť § 70 nasledovne: v druhom riadku za slová "Policajného zboru" formulovať "a poveriť jednotky Armády Slovenskej republiky plnením úloh Policajného zboru". Vo štvrtom riadku vynechať slová "a verejného poriadku". Návrh pána poslanca Báránya neodporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

Poslanec L. Polka:

Pripomienku pána poslanca Ficu k § 19 odseku 1 písm. c/ budeme riešiť v ďalšom hlasovaní. Potom tu bola pripomienka k § 20, kde navrhuje doplniť nový odsek 4 formulovaný nasledovne: "Zaistenú osobu treba predviesť pred sudcu do 24 hodín, ktorý po jej vypočutí do 24 hodín rozhodne o jej ďalšom zaistení alebo prepustení. " Pripomienku pána poslanca Ficu - a myslím si, že sa mi dostane zadosťučinenia od všetkých sudcov Slovenskej republiky - neodporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Ficu? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec L. Polka:

Dovoľte, aby som vám predložil spoločné riešenie niektorých ustanovení § 19 a dal na hlasovanie odsek 2 a odsek 4 citovaného paragrafu. Po spoločnej porade sme dospeli k záveru a navrhujeme upraviť ustanovenie § 19 odsek 1 písm. c/ nasledovne: "ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je tu súvislosť so spáchaným trestným činom". Navrhujem takéto znenie prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržiava hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec L. Polka:

O návrhu pána poslanca Báránya vypustiť z § 19 odsek 2 dávam hlasovať bez odporúčania. Prečítam ho. Odsek 2 § 19 znie: "Policajt je oprávnený vyzvať osobu uvedenú v odseku 1 písm. c/, aby strpela snímanie daktyloskopických odtlačkov, vyhotovenie obrazových záznamov, vonkajšie meranie tela a a zisťovanie zvláštnych telesných znamení. " To je ustanovenie vládneho návrhu citovaného zákona, ktorý pán poslanec Bárány navrhol vypustiť. Počuli ste stanovisko pána ministra vnútra, počuli ste moje stanovisko, ponechávam na vaše rozhodnutie ďalšiu existenciu tohto ustanovenia § 19 odseku 2.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Báránya? Pán spoločný spravodajca sa zdržal komentovania. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh neprešiel. Poslanec L. Polka:

Posledný je návrh skupiny poslancov vedenej predsedom Národnej rady pánom Gašparovičom na úpravu § 19 odseku 4. Nový text: "Ak policajt neodovzdá osobu orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, osoba musí byť ihneď prepustená. Zaistenie osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody. " Tento návrh odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána predsedu Gašparoviča? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec L. Polka:

Pán predsedajúci, domnievam sa, že všetky pripomienky zo spoločnej správy výborov i z rozpravy boli prerokované a bolo o nich rozhodnuté. Navrhujem dať hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení pripomienok a doplnkov, ktoré tu boli uplatnené a schválené. Odporúčam tento vládny návrh v znení schválených pripomienok schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržiava hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Poslanec L. Polka:

Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za spoluprácu a blahoželám ministrovi vnútra k jednému z najlepších policajných zákonov v Európe. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Po tak dobrej práci, akú sme teraz vykonali, trošku športu. Pretože bol veľký záujem masmédií, i vás samotných, kto je v nominácii Národnej rady, vyvesím to na nástenku. Prosím, ak má niekto záujem, môže sa u mňa prihlásiť, dopíšem ho. Ak má niekto záujem o vyradenie, takisto nech mi povie, ale, prosím vás, neškrtajme v tom zozname. Hlási sa i Slovenská televízia, neviem, či pán predseda Gašparovič umožní, aby uskutočnila priamy prenos.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak za priamy prenos dobre zaplatia. /Smiech v sále. / Poslanec M. Andel:

Figuruje tu, samozrejme, i jedna žena. Ak majú ženy záujem, môžeme vytvoriť aj ženskú jedenástku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Andelovi.

Sedemnástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 251 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 251a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Jozef Tuchyňa. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

právna úprava dokladov o totožnosti občanov má v našom právnom poriadku dlhodobú tradíciu. Ide o stabilizovanú formu právnej regulácie, čoho dôkazom je platný zákon číslo 75/1957 Zb. o občianskych preukazoch, ktorý vo svojej viac ako tridsaťročnej histórii si nevyžiadal novelizáciu. Doklady totožnosti zjednodušujú styk občana so štátnymi orgánmi a umožňujú mu uplatňovať svoje práva alebo právom chránené záujmy. Napriek týmto skutočnostiam treba konštatovať, že doklady totožnosti občanov prešli vo vyspelých krajinách podstatnými zmenami. V súčasnosti je najrozšírenejším dokladom totožnosti identifikačná karta pre jej nesporne praktické prednosti. Za takéto prednosti sa považuje najmä lanká manipulácia, nenáročný spôsob nosenia, viacúčelové využitie, odolnosť proti bežnému opotrebovaniu a poškodeniu. Nezanedbateľným momentom je tiež skutočnosť, že technické vyhotovenie identifikačnej karty je viacnásobne zaistené proti možnosti jej falšovania, a teda aj zneužitia. Na základe

medzinárodných dohôd slúži identifikačná karta aj ako cestovný doklad, najmä v štátoch Európskeho spoločenstva.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti je účelné zaviesť obdobný doklad aj v Slovenskej republike, ktorý nahradí doterajšiu knižnú formu občianskeho preukazu. Praktický návrh ste mali možnosť vidieť pri prerokovávaní návrhu zákona vo výboroch. Vzhľadom na podstatnú zmenu formy, ale aj rozsah údajov vyznačovaných v občianskom preukaze je nevyhnutné zmeniť právne predpisy na tomto úseku.

Koncepcia navrhovanej právnej úpravy je v súlade s ústavnou zásadou, že občanovi možno ukladať povinnosti len formou zákona. Navrhovaná právna konštrukcia je zvolená tak, že si nevyžaduje ďalšiu reguláciu formou vykonávacích predpisov. Občiansky preukaz bude mať charakter verejnej listiny, ktorou občan bude hodnoverným spôsobom preukazovať svoju totožnosť, pripadne ďalšie v ňom vyznačené údaje. Medzi takéto údaje budú patriť informácie o krvnej skupine občana, pripadne údaje o zdravotnom stave občana vyžadujúce v nevyhnutných prípadoch urýchlené podanie špeciálneho lieku. Tieto údaje sa budú zapisovať len na žiadosť občana a majú slúžiť urýchlenej záchrane jeho života.

Upustením od zapisovania niektorých údajov týkajúcich sa najmä osobného stavu, rodinných príslušníkov, pracovnoprávnych vzťahov, sa sleduje ochrana osobných údajov jednotlivca a posilnenie jeho práva slobodne rozhodovať o ich zverejňovaní. Spôsob preukazovania týchto údajov je upravený osobitnými predpismi.

Zavedením nového typu občianskeho preukazu sa značne zjednoduší administratíva, obmedzí sa počet dokladov predkladaných na jeho vyhotovenie občanom a zjednoduší sa jeho vydávanie. Pozmeňovacie návrhy vylepšujúce predkladaný návrh sú preto akceptovateľné, okrem bodu 8 odrážky 2, pretože by

sme tým vlastne museli meniť celý zákon. Ide o zákon o občianskych preukazoch a nie identifikačných kartách, tak ako je uvedené v spoločnej správe.

Pre informáciu chcem uviesť, že prostredníctvom výberového konania bola na výrobu občianskych preukazov vybraná firma De la Rouge z Veľkej Británie. /Šum v sále. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prosím, nechajme priestor pánu ministrovi. Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Rozhodnutie o výbere tejto firmy ovplyvnila aj 150-ročná tradícia firmy, ktorá zabezpečuje výrobu identifikačných kariet pre ďalších 20 štátov sveta. Okrem toho z predložených 19 ponúk uviedla najnižšie cenové kalkulácie a ponúkla po dodaní dohodnutého počtu dokladov potrebných na výmenu aj dodanie technológie.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďalšie podrobnosti súvisiace so zavedením nového typu občianskeho preukazu, ktoré sú potrebné na posúdenie rozhodovania, sú uvedené v dôvodovej správe tohoto zákona. Chcem zároveň vyjadriť presvedčenie, že s predloženým vládnym návrhom zákona po prerokovaní vyslovíte súhlas.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi Jozefovi Tuchynovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Františka Gauliedera, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec F. Gaulieder:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi predniesť spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch - tlač číslo 251. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 370 zo dňa 10. júna 1993 pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s termínom do 30. júna 1993, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Na skoordinovanie stanovísk bol určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh prerokovali v dňoch 15. 6. až 1. 7. 1993 a vyslovili s ním súhlas. Niektoré výbory Národnej rady Slovenskej republiky uplatnili k návrhu pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú najmä legislatívno-technického charakteru. Po ukončení rozpravy navrhnem spôsob hlasovania o nich.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Prosím, pán poslanec Goč.

Poslanec R. Goč:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

k § 7 ods. 2 písm. e/ mám spresnenie. V tomto paragrafe sa hovorí, že z úradnej moci sa nový občiansky preukaz vydá občanovi pri zápise údajov uvedených v § 4 odsek 3. Myslím si, že to nie je z úradnej moci, ale to je na žiadosť občana, čiže to je už v odseku 1 vyjadrené. Preto navrhujem z § 7 odsek 2 písmeno e/ vypustiť.

V § 10 písm. e/ sa hovorí, že občiansky preukaz je neplatný, ak občan podstatne zmenil podobu. Veľakrát sa stáva, že zmenou účesu, najmä dámy, ale aj prejavom chorobného stavu napríklad na tvári krátkodobo môže menovaný zmeniť podobu. Navrhujem takúto zmenu: "Ak občan trvalo zmenil podobu, o čom rozhoduje policajný útvar. "

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za pripomienku. Dámy a páni, kto má ešte príspevok do rozpravy? Prosím, pán poslanec Masarik.

Poslanec J. Masarik:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

pod pojmom občiansky preukaz sa nám v mysli vybaví knižočka s 32 stranami, do ktorej sa okrem bežných osobných údajov občana zaznamenávali tiež údaje o rodičoch, manželke a deťoch, o stave, vzdelaní, sociálnom postavení, vojenskom pomere, ďalej údaje o prijatí a prepustení do a zo zamestnania, o prihlásení a odhlásení pobytu, údaje o osobných dokladoch, na základe ktorých bol občiansky preukaz vystavený, a bolo v ňom miesto i pre ďalšie osobitné záznamy. Po schválení predloženého zákona sa zavedie veľmi jednoduchý preukaz, ktorý svojim obsahom zároveň naplní požiadavku jednoznačnej identifikácie občana.

Pretože sa mení forma i obsah preukazu, navrhujem zmeniť jeho názov a výraz občiansky preukaz nahradiť v celom texte názvom "preukaz totožnosti". Domnievam sa, že výraz "preukaz totožnosti" je dostatočne slovenský a zároveň dostatočne výstižný. Dovoľujem si požiadať o vašu podporu tohto návrhu.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Masarikovi. Kto sa ďalej hlási do rozpravy? Prosím pán poslanec Gaulieder.

Poslanec F. Gaulieder:

Ešte by som mal jednu pripomienku. Z ustanovenia § 1 odsek 1 odporúčam vypustiť poslednú vetu, ktorá hovorí o vyobrazení občianskeho preukazu. Vyobrazenie občianskeho preukazu je v prílohe tohto zákona. Tu ide o informatívne vysvetlenie a nejde o právnu úpravu. Z toho dôvodu odporúčam vypustiť zo znenia ustanovenia § 1 odsek 1 túto informatívnu vysvetlivku a odporúčam označiť to hviezdičkou a umiestniť pod čiarou toto vysvetlenie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gauliederovi. Prosím, pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Dámy a páni, chcem podporiť návrh pána Masarika na pomenovanie "preukaz totožnosti", až na jednu pripomienku technického charakteru. Myslím si, že by to bolo čisté. Ak si všimnete predlohu, ktorú máte ako prílohu, tam v nadpise pod Slovenskou republikou je občiansky preukaz. Ak sú už tieto občianske preukazy natlačené, myslím si, že táto zmena by nás priala veľmi draho. Len toľko som chcel pripomenúť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu. Pán minister, chcete sa vyjadriť v závere alebo ešte v rámci rozpravy?

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

V závere. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dobre, takže môžem vyhlásiť rozpravu za ukončenú. Chce sa vyjadriť pán minister, dávam mu slovo.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené dámy, vážení páni,

myslím si, že s pripomienkami k § 7, 10 a 1 možno súhlasiť. Pokiaľ sa týka celkového pomenovania, myslím si, že občiansky preukaz je u nás dlhodobo zaužívaný pojem. Naviac, táto predloha prešla pripomienkovým konaním, na zásade čoho sú zadané úlohy firme De la Rouge a v súčasnej dobe práca na týchto občianskych preukazoch prebieha. Nemôžem zaručiť Národnej rade v súčasnej dobe, v akom štádiu presne je už tlač týchto dokumentov, ale sčasti táto tlač už prebieha.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Masarik - faktická poznámka, lebo rozprava bola ukončená.

Poslanec J. Masarik:

Pán minister, chcel by som sa len spýtať, prečo ministerstvo alebo vláda dala tlačiť tieto preukazy, keď zatiaľ ešte neboli schválené zákonom.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán minister. Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené dámy, vážení páni,

môžem na to odpovedať. v súčasnej dobe je koniec platných tlačív, ktoré sa vydávali doposiaľ. Celé výberové konanie prebieha viac ako pol roka, takže zdržovať ďalšie vydávanie týchto dokumentov a začať výberové konanie po prijatí zákona znamená odložiť proces rozpoznávania občanov Slovenskej republiky o ďalší pol rok.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi za vysvetlenie. Prosím, faktická poznámka.

Poslanec M. Kelemen:

Domnievam sa, že sa diskusia otočila trošku na formálnu stránku tohto pomenovania. Predsa občiansky preukaz je pojem, ktorý odzrkadľuje názov dokumentu občana Slovenskej republiky. Po obsahovej stránke ide o dôležitú vec, to si treba uvedomiť. Ako preukaz totožnosti môže slúžiť aj iný dokument, vodičský preukaz. Ak by sme prijali názov "preukaz totožnosti" v tom prípade ani poslanecký preukaz by nebol preukazom totožnosti.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi za vysvetlenie. Pán poslanec Gaulieder, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Poslanec F. Gaulieder?

Nie. Môžeme hlasovať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, môžete začať uvádzať hlasovanie. Poslanec F. Gaulieder:

Odporúčam nasledovný spôsob hlasovania: zo spoločnej správy hlasovať an blok o bodoch 1, 4, 5, 6 a 7, o bodoch 2 a 3 hlasovať samostatne.

Ďalej mám jednu pripomienku. O dvoch samostatných pripomienkach v bode 8 neodporúčam hlasovať, nakoľko nemajú normotvorný charakter. To znamená, že o bodoch 1, 4, 5, 6 a 7 navrhujem hlasovať an blok a odporúčam tieto body prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:

Pán spoločný spravodajca, pokiaľ ide o bod 8, nie som podporovateľom ani jedného s tých dvoch návrhov, ktoré tam sú, ale hlasovať o nich musíme dať, keďže ide o veľmi konkrétne zmeny na vzore a konkrétnej podobe občianskeho preukazu. Nemyslím si, že by sa po nich malo siahnuť, ale obávam sa, že najmä druhú z nich, žiaľ, musíme nechať prejsť hlasovaním.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

To znamená nie an blok, ale individuálne.

Poslanec F. Gaulieder:

V tom prípade odporúčam hlasovať o nej samostatne.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Žiaľbohu, často vo výboroch prijímame také uznesenia, ktoré nemajú normotvorný charakter. Pýtam sa, ako možno teraz schváliť uznesenie zvážiť potrebu zosúladenia zmeny názvu občiansky preukaz na identifikačná karta. Komu dáme túto úlohu? Veď si to prečítajme celé! Buď niekto navrhne zmeniť názov "občiansky preukaz" na "identifikačná karta", potom

máme o čom hlasovať, ale zvážiť potrebu zosúladenia - nehnevajte sa - to je nezmysel.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, pán poslanec Hudec má pravdu. To vyjadrenie nie je áno alebo nie, aby sa dalo o ňom hlasovať. Takže, aby sme vyriešili ten problém, pôjdeme bod po bode. Prosím, pán spoločný spravodajca.

Poslanec F. Gaulieder:

Odporúčam o bodoch 1, 4, 5, 6 a 7 hlasovať an blok. Odporúčam tieto body prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pani poslankyňa Pavlovičová. Poslankyňa B. Pavlovičová:

V bode číslo 7 je návrh v prílohe o vyobrazení občianskeho preukazu na prednej strane slová "Republic of Slovakia" nahradiť slovami "Slovak republic". Vedeli to v tlačiarni?

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

To nie sú obsahové problémy, ale technické. Prosím, pán minister.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Táto pripomienka bolo i pri rokovaní vo vláde, takže sa

posudzovala táto možnosť. Tak, ako je navrhované zmeniť na Slovák republic, bolo to včas zachytené, zadávateľovi ešte včas doručené a tlačiareň túto úlohu takto zmenila, teda tak, ako je to navrhnuté, zmeniť názov na Slovák republic.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím, že už nie je potrebné k tomu diskutovať. Pán poslanec, bučíte taký dobrý, zopakujte, o čom budeme hlasovať.

Poslanec F. Gaulieder:

Body 1, 4, 5, 6 a 7 odporúčam an blok prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienok pod bodmi, ktoré uviedol pán spoločný spravodajca s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča prijať tieto pripomienky?

Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tieto pripomienky sme an blok schválili, Poslanec F. Gaulieder:

Ďalej o bodoch 2 a 3 odporúčam hlasovať samostatne s tým, že bod 2 ponechávam na zváženie poslancov. To je k § 6 odsek 2.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 97 poslancov. Kto je za pripomienku v bode 2? Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

Konštatujem, že návrh v bode číslo 2 bol schválený. Poslanec F. Gaulieder:

Tým je bezpredmetné hlasovať o bode 3. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno. Prosím, môžeme pokračovať. Poslanec F. Gaulieder:

Pán predsedajúci, teraz položím otázku či o bode 8 budeme hlasovať alebo nie. Vzhľadom na vysvetlenie nepovažujem za správne hlasovať o tomto bode.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Z formálneho hľadiska by bolo snáď lepšie hlasovať, keďže ide tu o ten technický problém.

Poslanec F. Gaulieder:

V tom prípade ďalšia otázka, či o obidvoch odsekoch budeme hlasovať samostatne alebo o celom bode ako celku.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

O bode ako celku. Poslanec F. Gaulieder:

Navrhujem hlasovať o bode 8 ako celku a neodporúčam ho prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za pripomienku obsiahnutú v bode 8 s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča túto pripomienku prijať? Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že pripomienka pod bodom číslo 8 nebola schválená.

Poslanec F. Gaulieder:

Tým sme ukončili pripomienky výborov zo spoločnej správy. Ďalej sú tu pripomienky a pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Boli to pripomienky pána poslanca Goča k § 7 odsek 2 písm. e/, kde navrhuje vypustiť údaje, ktoré sú tu uvedené, nakoľko tieto údaje sú uvedené v § 4 ods. 3. Totiž, tu sa tieto údaje zapisujú nie z úradnej moci, ale na základe žiadosti občanov. Odporúčam túto pripomienku prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ak si pamätám, pán minister tiež s ňou súhlasil. Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 100 poslancov.

Kto je za pripomienku, ktorú uviedol pán spoločný spravodajca s tým, že ju odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Kto je proti? Nikto nehlasoval proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že pripomienka pána poslanca Goča bola Národnou radou schválená.

Poslanec F. Gaulieder:

Ďalšou pripomienkou pána poslanca Goča je pripomienka resp. návrh zmeny v § 10 písm. e/, kde nové znenie má byť: "ak občan trvalo podstatne zmenil podobu, o čom rozhodne policajný útvar". Navrhujem túto pripomienku prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za pripomienku pána poslanca Goča s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporučil prijať? Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že táto pripomienka pána poslanca Goča nedostala potrebný počet hlasov.

Poslanec F. Gaulieder:

Ďalej pán poslanec Masarik navrhol v celom zákone zmenu názvu. Namiesto termínu "občiansky preukaz" navrhuje "preukaz totožnosti". Uvedený návrh dávam na zváženie poslancov.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pamätáme si diskusiu k tomuto návrhu, vysvetlenie pána ministra aj pána poslanca.

Pán poslanec, ale už hlasujeme, jedine, že by ste chceli zobrať svoj návrh späť.

Poslanec J. Masarik:

Pán predsedajúci, chcem len pripomenúť, že v bode 7 už Národná rada schválila zmenu textu na "preukazy".

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ale pán minister dal vysvetlenie, že táto zmena už bola anticipovaná vo vláde. To bol názov republiky. Prosím, vieme, o aký technický problém ide. Vyjadrime sa k nemu hlasovaním.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Masarika?

Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Masarika nedostal potrebný počet hlasov.

Poslanec F. Gaulieder:

Posledný pozmeňujúci návrh bol môj návrh v § 1 odsek 1 vypustiť poslednú vetu o vyobrazení občianskeho preukazu a toto informatívne vysvetlenie dať pod čiaru s hviezdičkou. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pamätáme si diskusiu k tomu. Pán minister s týmto návrhom súhlasil.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Je tu výhrada, že je to hmotno-právny predpis a musí byť stanovené aj ako to má vyzerať. To je faktická poznámka vedia mňa, pána poslanca Fogaša.

Kto je za túto zmenu?

Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nedostal potrebný počet hlasov.

Poslanec F. Gaulieder:

Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pripomienky a odporúčam hlasovať o zákone ako celku.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, sústreďme sa ešte chvíľu na toto hlasovanie.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch s pripomienkami, ktoré sme schválili?

Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nehlasoval proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o občianskych preukazoch. /Potlesk. /

Ďakujem pánu poslancovi Gauliederovi aj pánu ministrovi Tuchyňovi za spoluprácu.

Kým vyhlásime prestávku, ešte poznámka pána predsedu. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

dostali ste rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky k voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Došlo tu k určitej chybe pri prepise, kde máte v poslednon riadku napísané do 20. augusta. Keby ste si to opravili do 8. júla, do 12. 00 hodiny.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, ako dovolíte faktickú poznámku. Z vašich slov vyplýva, že vlastne 21. schôdza bude ešte v júli tohto roku. To ste nám ešte neoznámili alebo nevieme o tom ako poslanci a zatiaľ nebola plánovaná. Ak volebný poriadok hovorí, že do desať dní pred schôdzou majú byť návrhy kandidátov, z toho usudzujem, že desať dní po 8. júli bude schôdza Národnej rady, konkrétne 21. Je to pravda?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Zatiaľ nie. Poslanec M. Ftáčnik:

Tak potom nerozumiem tomu dátumu, ktorý ste určili. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pretože chcem, aby som čím skôr dostal všetky oznamy kto bude kandidovať na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

Poslanec M. Ftáčnik:

Ja vám v tom nebránim, pán predseda, ale volebný poriadok, ktorý sme schválili, hovorí, že desať dní pred stanoveným termínom voľby, do 10 dní je možné podávať návrhy. Takže

sa pýtam, kedy rátate, že bude schôdza, kedy bude voľba, a 10 dni od toho máme právo podávať návrhy. Nemôžete to urobiť opačne. Nemôžete to urobiť tak, že poviete, kedy návrhy, vy musíte povedať, kedy bude schôdza a z toho vyplynie, dokedy môžu poslanecké kluby alebo jednotliví poslanci podávať návrhy.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni o 17. 00 hodine bude spoločné zasadnutie výborov, kde pán minister dá výklad k tým štyrom zákonom, resp. k trom zákonom a k správe, ale niekoľko predsedov klubov požiadalo, aby sa zvolalo politické grémium k zákonu o mene a priezvisku, aby sa mohli zaujať stanoviská k spoločnej správe, ktoré by urýchlili a uľahčili prerokovanie tohoto návrhu. To znamená, že hneď bude rokovanie politického grémia v Hnedom salóne.

Takže vyhlasujem prestávku resp. čas na konanie spoločného zasadania výborov a ministra financií.

Zajtra rokujeme o 9. 00 hodine. Prosím, aby sme prišli všetci včas, aby sme mohli začať presne.

Dámy a páni, spoločné rokovanie výborov k tým trom zákonom plus k správe, ktorá je pod bodom číslo 19, bude tu o 17. 00 hodine.

Piaty deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. júla 1993

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 91 poslancov. /

Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

v rokovaní budeme pokračovať rozpravou k osemnástemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku, ktorého prerokúvanie sme 25. júna prerušili.

Vládny návrh prerokovalo ešte ďalších šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky a bola vám rozdaná nová spoločná správa, tlač číslo 257b.

Vzhľadom na to, že uvedený vládny návrh v nadväznosti na záver z prvej časti tejto schôdze prerokovali aj ďalšie výbory Národnej rady, pýtam sa, či chce za navrhovateľa vystúpiť minister vnútra Slovenskej republiky pán Jozef Tuchyňa.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku bol na schôdzi Národnej rady uvedený v piatok 25. júna ministrom zahraničných veci pánom Moravčíkom. v jeho úvodnom slove zazneli argumenty a dôvody na predloženie tohoto vládneho návrhu. Z uvedeného dôvodu si dovolím len konštatovať, že predložená legislatívna úprava reaguje na požiadavky našich občanov, medzinárodno-právne odporúčania a z hľadiska vnútroštátnych podmienok premieta do zákonnej úpravy ústavné princípy ochrany osobnosti a jej súkromia.

Navrhovaná zákonná úprava je založená na liberalizácii pri určovaní mien, umožňuje používať cudzie mená, čím vychádza v ústrety záujmom najmä príslušníkov národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike a nahradia sa ňou všetky doterajšie právne úpravy týkajúce sa problematiky mien a priezvisk.

Vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru. Z rokovania vzišlo viacero návrhov a pripomienok na úpravu vládneho návrhu. S týmito pripomienkami, ktoré smerujú k legislatívnotechnickému vylepšeniu návrhu a sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, odporúčam súhlasiť. Sú to predovšetkým body 1, 3, 4, 6 až 8, 14 až 16.

Pokiaľ ide o vecné zmeny návrhu, tieto odporúčam zvážiť. Prikláňam sa k návrhu na úpravu § 2 ods. 2 v záujme ochrany osobnosti dieťaťa, ako aj § 4 ods. 2 v záujme ochrany práv otca. Návrhy týkajúce sa zmeny § 4 ods. 4 odporúčam

posúdiť veľmi pozorne. Jednoznačná povinnosť určiť a používať ženské priezvisko s koncovkou slovenského prechyľovania by znamenala zachovanie doterajšej nespokojnosti niektorých našich občanov. Dávam preto tieto skutočnosti do vašej pozornosti s tým, aby dnešné rokovanie viedlo k prijatiu takého riešenia, ktoré bude plne rešpektovať osobnostné práva občanov zaručené Ústavou Slovenskej republiky.

K návrhom týkajúcim sa doplnenia vládneho návrhu zákona o problematike zapisovania mien a priezvisk do matriky v inom než v úradnom jazyku, ktoré sa vyskytli na rokovaniach niektorých výborov, uvádzam, že by išlo prakticky o nepriamu novelizáciu zákona o úradnom jazyku v Slovenskej republike, podľa ktorého sa písomnosti a evidencie štátnych orgánov i orgánov samosprávy obci vedú v úradnom jazyku. Určitým spôsobom by mohli navrhované zmeny tiež znamenať problémy v praxi.

S návrhmi smerujúcimi na doplnenie § 14 o nový odsek 2 možno súhlasiť, pretože korešpondujú s uvedenými argumentami a uľahčia občanom postup pri náprave predchádzajúcich chýb.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

prosím, aj keď tak už urobil minister zahraničných veci pán Moravčík, aby v prípade, že bude predložený návrh zákona schválený, mohol nadobudnúť účinnosť v navrhovanej lehote. Táto lehota umožní pracovníkom môjho rezortu vykonať všetky opatrenia potrebné na jeho uvedenie do praxe, najmä z hľadiska informovania pracovníkov vykonávajúcich túto agendu a ich metodického usmernenia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spravodajcu výborov poslanca Tibora Cabaja, aby zaujal stanovisko k spoločnej správe.

Poslanec T. Caba-j:

Pán predsedajúci, dámy a páni,

nebudem sa zaoberať celou spoločnou správou, nakoľko s touto ste už boli oboznámení. Oboznámim vás s druhou častou, a to od času, kedy vlastne ostatné výbory Národnej rady začali tento zákon prerokovávať.

Ostatné výbory národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej do 1. júla 1993. Z nich s návrhom zákona vyslovili súhlas ešte Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre polnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo vyslovil s návrhom súhlas po zapracovaní pripomienok iných výborov a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal k návrhu zákona platné uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov.

Okrem toho Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky o zabezpečenie prerokovania s vládou Maďarskej republiky

používania mien a priezvisk občanov Maďarskej republiky, príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. O výsledku rokovania informovať Národnú radu Slovenskej republiky do 31. 12. 1993.

Výbory Národnej rady slovenskej republiky, ktoré s návrhom zákona súhlasili s pripomienkami, odporučili ho prijať so zmenami alebo doplnkami. Dovoľte mi vyjadriť sa k jednotlivým pripomienkam tak, ako sú obsiahnuté v spoločnej správe, tlač 257b.

Pripomienka číslo 1 sa dotýka § 1, kde je návrh, aby pôvodné znenie textu vládneho návrhu bolo nahradené novým textom, ktorý je obsiahnutý v tejto prílohe. S týmto návrhom sa možno stotožniť, vlastne vylepšuje § 1.

Pripomienka číslo 2 sa dotýka § 2 ods. 1, kde je návrh, aby bol tento nahradený novým textom. Tento návrh neodporúčam prijať, nakoľko celá táto záležitosť je lepšie obsiahnutá vo vládnom návrhu. Navyše, k pripomienke číslo 2 sa uvádza termín "materinský jazyk". S týmto termínom sme sa nestretli, väčšinou sa teda používa jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny.

Pripomienka číslo 3 sa dotýka § 2 ods. 2. Túto odporúčam prijať, nakoľko spresňuje vládny návrh.

Pripomienka číslo 4 sa dotýka § 3. S touto sa takisto môžem stotožniť. Budem mať potom ešte v rozprave pozmeňujúci návrh.

Pripomienka číslo 5 - v § 3 na koniec textu pripojiť vetu v navrhovanom znení. Túto neodporúčam prijať, nakoľko sa dotýka mena a priezviska a § 3 rieši iba mená. Priezviská sú riešené v § 4.

Ďalej pripomienky pod poradovými číslami 6, 7 a 8 odporúčam prijať. Sú spresňujúce.

Pripomienka pod poradovým číslom 9 je k § 4 ods. 4, kde je návrh vypustiť druhú vetu. Tento návrh dáva ústavnoprávny výbor. Len pripomínam, že odsek 4 znie: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. " A je návrh, aby druhá veta: "Cudzojazyčné ženské priezvisko sa môže určiť a používať v cudzom jazyku. " To nechám na rozhodnutie pléna. V prípade, že by bola prijatá pripomienka číslo 9, nemá potom význam už hovoriť o pripomienkach 10 a 11.

Pripomienka číslo 12 sa dotýka § 6 ods. 1. Takisto to nechám na rozhodnutie pléna.

Pripomienky 13 a 14 sa dotýkajú § 7 ods. 2. Tu upozorňujem, že v prípade, že prijmeme pripomienku pod poradovým číslom 15, o týchto dvoch nemá význam hovoriť.

Pripomienku 15 odporúčam prijať v znení uvedenom v prílohe.

Takisto pripomienku pod poradovým číslom 16 odporúčam prijať. Vlastne vypadne tam termín k 1. októbru 1959.

Toto sú pripomienky, ktoré boli vznesené vo výboroch, ktoré vládny návrh zákona prerokovali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Tiborovi Cabajovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výboru.

Pokračujeme v rozprave k osemnástemu bodu programu. Doteraz sa do rozpravy prihlásila pani Eva Bartošova - Klub nezávislých poslancov. Prosím.

Poslankyňa E. Bartošova:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení ďalší prítomní,

rešpektujem návrhy pána spoločného spravodajcu, chcem však navrhnúť plénu na zváženie tri doplnky. Prvý sa týka § 2 ods. 1, druhý - doplniť o samostatný nový § 5, čím by sa ďalšie paragrafy prečíslovali a tretí sa týka § 6.

Prvý doplnok k § 2 ods. 1 - doteraz sa súčinnosťou ministerstva vnútra a jazykovedcov podarila veľká práca pri stabilizovaní úradnej podoby mena v súvise so zápisom mena do matriky. Táto má značný kultúrny dosah. V návrhu zákona o mene a priezvisku sa úradne kodifikovaná podoba mena či už domáceho, zdomácneného alebo cudzieho vôbec nespomína, čo by mohlo byť oproti doterajšiemu stavu krok dozadu. Podľa návrhu si totiž rodič môže určiť akékoľvek meno. Lenže, kto bude rozhodovať o tom, čo je meno a čo nie. Ľudia zo snobských alebo iných dôvodov dávajú mená svojim deťom aj podľa literárnych postáv, podľa pseudonymov známych osobností. Kto bude napríklad rodičovi dokazovať, že povedzme november nie je osobné meno? V Bulharsku napríklad meno September jestvuje. Preto navrhujem, aby sa do § 2 medzi prvú a druhú vetu vsunula veta: "Mená sa zapisujú v úradne kodifikovanej podobe. " To bolo k prvému doplnku.

K druhému doplnku navrhujem za § 4 vsunúť § 5 nového znenia, čia by pôvodný § 5 bol prečíslovaný na § 6 a následne aj ostatné., To znamená, že za paragrafy 1, 2, 3, 4 by bol

vsunutý nový paragraf, ktorý by znel: "V úradnom jazyku je sled mien kodifikovaný v poradí - prvé meno, druhé priezvisko. " Prečo? Pre potreby úradného styku je nevyhnutné kodifikovať sled mien v poradí prvé meno druhé priezvisko, aby sa vždy dalo rozlíšiť meno od priezviska. Osobne sa to týka takých mien, ktoré sú zložené z dvoch osobných mien typu napríklad Ivan Rudolf alebo Rudolf Ivan. To je k druhému doplnku.

K tretiemu doplnku v § 6 - nadpis Zmena mena a priezviska. V súvise so zmenou mena, ktoré treba chápať v podstate ako výmenu jedného hanlivého, výstredného alebo smiešneho mena za iné, napríklad Rypák za Riman alebo Mascibruch na Mabuch, by bolo z praktických aj vecných dôvodov užitočné kodifikovať aj úpravu mena - podčiarkujem - úpravu, ktorá by zachovávala meno z hľadiska jeho pôvodu a sémantiky, ale upravovala by na žiadosť nositeľa iba jeho jazykovú a pravopisnú podobu. Úprava by sa týkala najmä zdomácňovania cudzojazyčných mien typu Strauss na štraus, Schneider na Šnaider, Szabó na Sabo. To je tretí návrh môjho doplnku.

To je všetko. Prosím o podporu predložených návrhov. Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani poslankyni. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Brňák, potom pán poslanec Zselenák.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

pán predseda,

pani poslankyne a páni poslanci,

ak dovolíte, chcel by som zareagovať na zrejme dosť

sporné ustanovenie § 4 ods. 4, najmä pokiaľ ide o druhú vetu. Isté východiská sú načrtnuté aj v rámci spoločnej správy, ale nedomnievam sa, že tieto východiská sú dostatočným kompromisom, ak by som to nazval v terminológii oboch strán. Ani dôvodová správa v podstate bližšie nešpecifikuje samotnú druhú vetu ods. 4 § 4. Dokonca ani v rámci prerokovania tohto návrhu v našom ústavnoprávnom výbore ani sami predkladatelia nevedeli presne definovať obsah pojmu cudzojazyčné ženské priezviská, čo to všetko obnáša. Nakoniec sami uvádzali, že s týmto majú všade vo svete problémy.

Preto, ak dovolíte, chcel by som predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka práve ustanovenia § 4 odseku 4 a ktorý by mohol byť istým kompromisom a mohol by byť aj ústretovým prvkom pre príslušníkov národnostných menšín a cudzincov v ponímaní našej Slovenskej republiky. Navrhujem toto nové znenie ustanovenia § 4 odsek 4: "Ženské priezvisko sa určuje s náležitou koncovkou prechyľovania. Takéto priezvisko v inom ako slovenskom jazyku sa môže používať aj bez tejto koncovky. "

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

dovoľte mi, aby som úvodom ocenil a privítal výsledky rokovania politického grémia. Domnievam sa, že je to spôsob, ktorým treba zvládnuť aj takéto náročné problémy, pred ktorými dnes stojíme. Chcem vysloviť svoj názor, že súhlasím so záverom, ktorý bol dohodnutý na politickom grémiu. Ako poslanec mám povinnosť opraviť maličkú chybičku, ktorá sa v tlači 257b vyskytla v súvislosti s mojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol akceptovaný v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, ale je nepresne zapísaný v spoločnej správe. Moji kolegovia z výboru vedia potvrdiť, že zrejme došlo k omylu.

Keď dovolíte, prečítal by som vám pôvodný text, ktorý bol v národohospodárskom a rozpočtovom výbore kolegami poslancami schválený a akceptovaný, a prosil by som vás, aby ste si ho opravili tak, ako sa to v skutočnosti udialo. Navrhoval som v § 6 dikciu odseku 1 zmeniť nasledovne - v rozpore s tým, čo je uvedené v zápise pod bodom 12, aby ste si to našli v spoločnej správe 257b. Prečítam pre jednoduchosť celé znenie tak, ako to bolo v našom výbore schválené. § 6 ods. 1 znie: "Zmenu mena alebo priezviska možno povoliť, ak ide o meno alebo priezvisko hanlivé, výstredné, smiešne, alebo sú na to iné dôvody vhodné osobitného zreteľa. " Toto je dikcia, o ktorej hlasoval náš výbor, a to je dikcia, ktorá získala v našom výbore podporu. Preto vás prosím, aby ste si túto chybu, ktorá sa do spoločnej správy dostala, opravili.

Dámy a páni, chcem súčasne oceniť aj predložený vládny návrh zákona, ktorý, podľa môjho názoru, je ústretový. Vychádza v ústrety oprávneným požiadavkám príslušníkov menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Domnievam sa však, že aby bol kompletný, aby sme ho mohli schváliť a potom aj v praxi uplatňovať, je potrebné prijať odporúčania politického grémia. Ide najmä o bod 15 spoločnej správy 257b, v ktorom sa rieši aj možnosť používania mien a priezvisk v jazyku príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti, keďže ide o záležitosť, podľa môjho názoru, veľmi významnú a prakticky v tomto spočíva nová kvalita predloženej vládnej novely, a v tomto spočíva vlastne aj ústretovosť, chcem vás poprosiť o podporu môjho návrhu, ktorý znie nasledovne: Navrhujem, aby sme o bode 15 spoločnej správy týkajúcej sa úpravy § 14, kde sa odporúča doterajší text označiť ako odsek 1 a vložiť nový odsek 2 v znení, ktoré máte uvedené v spoločnej správe, hlasovali ako o prvom návrhu. Má to veľmi významný dosah na to, akým spôsobom v ďalšom upravíme text predmetného vládneho zákona a ako sa budeme môcť potom na základe tohto rozhodnutia postaviť k akceptovaniu alebo zamietnutiu ďalších pozmeňovacích návrhov, ktoré sú v spoločnej správe uvedené. Veľmi vás prosím ako príslušník menšiny o to, aby ste tento môj návrh podporili a takýmto spôsobom vytvorili predpoklady na to, aby sa schválil zákon, ktorý bude skutočne prijateľný a osožný a bude v praxi bez problémov realizovateľný a vykonateľný.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? Prosím, pán poslanec. Poslanec V. Sojka:

Vážená Národná rada, vážení hostia,

už pri minulom prerokúvaní tohoto návrhu zákona, aj dnes na politickom grémiu bolo niekoľko myšlienok o tom, že by tento návrh zákona mal byť zosúladený s návrhom zákona o matrikách alebo so zákonom o matrikách. Uvažujem v týchto intenciách, či skutočne dobre urobíme, keď nevieme, do akej miery sa uvažuje, čo bude potrebné v zákone o matrikách zosúladiť s týmto návrhom. Toto by som odporúčal odročiť, alebo odložiť prerokovanie tohoto návrhu až potom, keď nám bude známy zákon o matrikách.

Ďalej by som chcel mať poznámku k vysvetleniu, ktoré podáva pán minister Tuchyňa k § 4 odseku 4 druhej vety. Nazdávam sa, že toto vysvetlenie nie je adekvátne. Keď je tá dikcia taká, aká je v tomto vládnom návrhu, skutočne by sa to sa dalo zneužiť, resp. dvojako alebo ešte ináč vyložiť. Nie je dostačujúce to, že sa odvolávame na zákon o úradnom jazyku. Preto odporúčam, aby sme bod 9 spoločnej správy prijali.

Tretia moja poznámka smeruje k podpore návrhov, ktoré predniesla kolegyňa Bartošova. Myslím si, že sú veľmi presné a vecné. Keď budeme o návrhoch rokovať, podporujem tieto návrhy.

Ďalšia poznámka sa týka celkového používania mena a priezviska. Ako viete, máme na to Pravidlá slovenského pravopisu. Pravidlá slovenského pravopisu sú jazykovou príručkou, ale sú jazykovou príručkou s kodifikačnou platnosťou. Nazdávam sa, že každý štát si upravuje takéto zásadné veci tak, aby to bolo zreteľné občanovi, aby to bolo zreteľné na matrikách, aby to bolo zreteľné v orgánoch štátnej správy a samosprávy, ktoré s tým narábajú, teda každý štát si to takýmto spôsobom upravuje. Konkrétne Gregor Martin Papuček včera v televízii, keďže maďarčina nepripúšťa náš mäkčeň, používa Gregor Martin Papucsek tak, ako to maďarčine stanovili. Teda by som vrelo odporúčal, aby sme sa držali tohto pravidla, pretože na strane 40 Pravidiel slovenského pravopisu je vysvetlené, ako sa píšu historické osobné mená aj z uhorského obdobia, ako sa píšu v slovenčine mená starogréčtiny a latinčiny, ako je to cyrilským písmom, ako je to z gréčtiny, ako je to z čínštiny, japončiny. To všetko nájdeme v Pravidlách slovenského pravopisu. Nikomu nebude

nejasné, keď sa do toho pozrie, každému to bude jasné, ako to má používať. Preto by som podporil návrh, ktorý je v spoločnej správe, kde sa hovorí, ktoré výbory tento bod prijali, aby sme sa opreli o Pravidlá slovenského pravopisu, aby sme to akceptovali.

Ďakujem pekne za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

keď sa pozeráme na náš program a na úsilie, ktoré musíme vyvinúť na to, aby sme prijali niektoré zákonné normy, tak sa mi zdá, že tento zákon nie je rozhodujúcim zákonom. Napriek tomu mi nedá, aby som nepovedal niekoľko malých poznámok.

Pred tromi týždňami som bol na návšteve v Maďarsku a môj dobrý priateľ Balázs Szapanos mi porozprával príbeh, ktorý je veľmi zaujímavý. Pri Budapešti vznikla čínska kolónia. Tá kolónia je známa napríklad tým, že tam "nikto neumiera", tam sa len rodia deti a všetci žijú naďalej. Keď niekto umrie, doklad niekomu odovzdajú a tak táto čínska kolónia pri Budapešti vzrastá neuveriteľným spôsobom. To je len taká maličká ozdoba poznámky, ktorú som chcel povedať, ale podstatné je to, že sa tiež vyrovnávajú s problémom, ako zapracovať do maďarského kultúrneho dedičstva - pretože takým aj bude aj zostane - celé toto etnikum aj v rámci ich mien a všetkých ostatných náležitosti, ktoré tam patria.

Treba si uvedomiť jednu vec. Starí Kelti nám tu ponechali názvy vrchov, riek, údolí, niektorých miest. Nitrava je presne toho istého datovania ako je Váh, alebo, povedzme, aj Vltava alebo niektoré iné mestá. Toto kultúrne dedičstvo sa uchovávalo po dlhé stáročia, tisícročia a jednoducho nebolo potrebné ho kodifikovať takýmto normatívnym zákonom, ako chceme my prijímať. Žijeme veľmi rýchlo, čas sa skrátil, história sa nahustila, ale ku všetkým veciam musíme pristupovať nesmierne citlivo, aby sme nenarušili prirodzený beh veci. Vieme, čo to znamenalo, keď doviezli do Austrálie králiky. Nedovezme do nášho jazyka králiky! Jednoducho: Jestvujú isté zásady a zákony v rámci kultúrneho dedičstva, ktoré nemožno obísť. Uvedomme si, že názvoslovie - onomatici by nám o tom vedeli veľmi dlho rozprávať - je výraznou súčasťou kultúrneho dedičstva. Veď od názvoslovia naši jazykoví archeológovia pátrajú po zmysle istých dejov a dokonca dokážu z toho urobiť veľmi krásne závery a nálezy.

Po ďalšie - týmto zákonom v podstate umelo zasahujeme do histórie. Tento umelý zásah musí byť čo najprirodzenejší. Nemôžeme si dovoliť takú vec, ktorou by sme poškodili čokoľvek prirodzené. Čo tým chcem povedať? Nesmieme si dovoliť to, aby sme upreli akejkoľvek národnostnej menšine - nehovorím len o maďarskej - právo na existenciu, ale na druhej strane nesmieme si dovoliť to, aby sme tak deformovali prirodzenú kultúrnu entitu, ktorá tu jestvuje, že by sme ju prispôsobovali niečomu inému, cudziemu, nielen cudzorodému.

Pýtam sa, pán poslanec Zselenák, či stačí, keď hovoríte - požiadať o zmenu zápisu mena a priezviska do matriky v cudzom jazyku - aká bude transkripcia? Pýtam sa, keď sa sem dosťahuje istá veľká etnická skupina Číňanov, čo urobíme s čínskym písmom? Áno, pravidlá pravopisu o niečom hovoria, ale nevysvetľujú to bezozvyšku. Preto, prosím, pri schvaľovaní všetkých týchto zákonov resp. legislatívnych poznámok, ktoré k zákonu máme, buďme veľmi uvážliví, zachovajme všetky

práva, ktoré nám diktuje naše zákonodarstvo, naša ústava, právo národnostných menšín, ale nepoškoďme ani najväčší kultúrny poklad, ktorý máme - naše kultúrne dedičstvo.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Hudecovi. Prosím, hlási sa pán Zselenák.

Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

nepredpokladal som, že s takým pre mňa milým osobným priateľom, ako je Ivan Hudec, si budeme konzultovať názory a veci takto spoza mikrofónu. Ale keď je o to záujem, prečo nie? Však to patrí k demokracii. Prakticky so všetkým, čo povedal, možno súhlasiť. Donedávna alebo až dodnes sa to tak aj realizovalo a tak sa to aj vykonávalo. Len vás prosím, aby sme si neplietli prípadné čínske etnikum alebo zoskupenie prisťahovalcov, občanov inej republiky, napríklad Čínskej, s historicky objektívne tu existujúcou národnostnou menšinou, akou je napríklad maďarská, rusínska, nemecká menšina žijúca v Slovenskej republike. Preto hovorím, že súhlasím s pánom Hudecom, lebo treba naplniť prirodzené práva, treba naplniť prirodzené zvyklosti.

Slovenský parlament, pokiaľ by akceptoval môj pozmeňujúci návrh v podobe bodu 15, vlastne by prejavil takúto veľkorysosť, a dokázal by, že akceptuje prirodzené práva a akceptuje dedičstvo každého národa, vrátane maďarskej menšiny, ktorá tu žije. Veď ako inak je možné zachovávať a uchovávať,

pestovať, starať sa o svoju vlastnú národnú identitu, než tým, že slobodne môžem používať svoje rodné meno v jazyku, ktorý používam ako občan tejto republiky? Veď v tom je zmysel, toto je tá hlboká myšlienka demokracie a v tomto tento parlament ide teraz prekročiť prah, ktorý nedokázal ani bývalý komunistický režim - a to hovorím ako bývalý člen komunistickej strany.

A preto takto nástojčivo vás prosím o podporu takto formulovaného pozmeňovacieho návrhu. Nič nemôže byť osožnejšie a blahodarnejšie pre Slovenskú republiku, než to, že každý jej občan sa tu bude cítiť doma, každý jej občan bude pred zákonom rovný a bude si moci uplatniť aj takéto požiadavky a takéto svoje nároky, ktoré sa týkajú používania krstných mien a priezvisk. Veď to je naprirodzenejšie, čo môžeme v prospech občanov žijúcich v Slovenskej republike urobiť. A preto si myslím, že v ničom neporušujeme tie zásady, ktoré pán poslanec Hudec uviedol, ba práve naopak, prípadným schválením tohto pozmeňujúceho návrhu naplníme to, po čom volajú príslušníci menšín.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Sojka. Poslanec V. Sojka:

Prepáčte, chcem dať do súladu to, čo som povedal ohľadne Pravidiel slovenského pravopisu a k bodu 5 spoločnej správy. Prosím vás, nie je možné akceptovať bod 5 spoločnej správy v takej dikcii, ako je, pretože § 3 hovorí o mene a nehovorí o priezvisku. To znamená, že bod 5 by mohol znieť iba tak, že mená sa píšu a používajú podľa pravidiel slovenského pravopisu. To si osvojil výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Kuriščák. Poslanec Š. Kuriščák:

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

ja by chotiv povisti tiľko, že bisidijeme tu furt o tým, že je tu taká národnostná menšina maďarská. Ja choču upozorneti na to, že tu existijut aj Rusnace. /Potlesk. /

Prepáčte mi ten vstup. Chcel by som povedať len toľko: Keď tu hovoríme o tom, že parlament ide prekročiť svoj prah, rád by som zdôraznil to, že ak sme doteraz rešpektovali Pravidlá slovenského pravopisu ako nejaký kodifikačný dokument, prečo sme to nerešpektovali u maďarskej menšiny. Však vlastne sme maďarskej národnosti umožnili, aby si písali Nagyová a nie Naďová. Ale prečo sme to neumožnili Rusínom? Prečo sa Oles Kereľjuk nepíše v rusinčine alebo v ukrajinčine, ale v slovenčine? Tie mená sa deformujú. My sme nikdy neprotestovali, a myslím si, že je načase. Prihováral by som sa teda, aby v bode 9 v § 4 odsek 4 sa skutočne tá druhá veta vypustila.

Chcel by som iba povedať, že ak teda pristúpime na to, že ženské mená sa budú používať aj bez náležitého prechyľovania, vlastne stratíme svoju slovenskú podstatu, pretože napríklad v iných jazykoch - bol som v Spojených štátoch - tam každé meno a priezvisko sa označuje nejako. Tam ak je, povedzme, pani Todová, napíše sa misiss Tod a presne vieme,

že je to pani. Ale v slovenčine to nebude nožné. Však práve ak sa vzdáme tej koncovky, tak budeme tu mať miš-maš. Nehnevajte sa na mňa, ale som o tom presvedčený. Ak teda chceme vychádzať v ústrety národnostným menšinám, vychádzajme všetkým, alebo ani jednej.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto? Prosím, pán Bogdan.

Poslanec P. Bogdan:

Vážená Národná rada, vážení hostia,

budem možno pokračovať v duchu niektorých predchádzajúcich vystúpení a s niektorými budem možno polemizovať. V oblasti práv národnostných menšín existujú všeobecne platné normy, ktoré by sa, pochopiteľne, mali záväzne dodržiavať, ale pritom by sa malo vždy prihliadať aj na špecifiká jednotlivých národností, ako tu zdôrazňoval pán Kuriščák. Niektoré zo špecifík sú veľmi dôležité pre konkrétnu národnosť, pretože okrem iného vypovedajú o jej národnej identite, patria k základným charakteristickým črtám príslušnej národnostnej menšiny.

Jednou z takýchto charakteristických čŕt niektorých národnostných menšín - podotýkam - trvalé žijúcich na Slovensku je aj písmo. Tieto národnosti na rozdiel od väčšinového slovenského národa a, povedzme, maďarskej alebo nemeckej národnostnej menšiny nepoužívajú latinské písmo, ale cyriliku. Písmo, ktoré na toto územie pred viac ako 1 100 rokmi priniesli Cyril a Metod, čo sme si v týchto dňoch aj na patričnej slávnostnej úrovni pripomenuli. Ide najmä, ako už bolo spomínané, o príslušníkov rusínsko-ukrajinskej a bulharskej národnostnej menšiny, ale trvalé tu žije aj niekoľko stovák Rusov.

Ak sa táto republika hrdo hlási k cyrilo-metodským tradíciám a odvoláva sa na nich dokonca aj vo svojej ústave, potom by tento parlament nemal odmietať tých, ktorí tieto tradície, či už kultúrne alebo náboženské, zachovali v ich pôvodnej podobe dodnes. Žiaľ, najmä rusínsko-ukrajinská národnostná menšina, ktorá je aj v Slovenskej republike najpočetnejšia z tých, ktoré používajú cyriliku, možno nikdy vo vyše tisícročnej existencii na tomto území nemala také problémy s udržiavaním týchto tradícií, ako v posledných rokoch. Písmo sa z verejného života vytratilo celkom, teraz sa stráca aj zo škôl, pretože sa prestáva učiť nielen jazyk ukrajinský, ale aj ruský, cirkevné obrady sa takzvane modernizujú. A čo to vlastne znamená, o tom som už z tohto miesta hovoril.

Zároveň som zdôrazňoval, že mnohé z týchto ťažkostí si príslušníci tejto národnosti zavinili aj sami a že som ďaleko od toho, aby som za nich vinil len štát a jeho zákony. Ale nemali by sme im napomáhať k asimilácii, ani nijakým spôsobom ju urýchlovať.

Navrhovaný zákon o mene a priezvisku, bohužiaľ, však nerieši problém týchto národnostných menšín, ktoré používajú cyriliku. Preto by bolo dobré zohľadniť skutočnosť, že tu žijú takéto národnosti, a to tým spôsobom, aby jej príslušníci mali možnosť zapisovať mená a priezviská do matriky aj vo svojom písme, za zápisom v slovenskej transkripcii. Nejde o zápisy do iných úradných dokumentov, tam by sa mala používať len slovenská transkripcia.

Nazdávam sa, že by to nemal byť technický problém, pretože nepredpokladám, že by túto možnosť využilo príliš veľa občanov. A potom, ak nebolo technickým problémom povedzme za Rakúsko-Uhorska či prvej Československej republiky, aby sa jazyk národnostných menšín používal napríklad aj na bankovkách, tak by to nemalo byť problémom ani v súčasnom období.

Preto si dovolím predniesť aj v mene kolegu Jozefa Zselenáka dva pozmeňujúce návrhy, a síce doplniť § 6 nasledujúcim odsekom 3 a potom, ak by bol prijatý, doterajší odsek 3 by sa prečísloval na odsek 4. Text návrhu: "Príslušník národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny žijúcej na území Slovenskej republiky a používajúcej iné písmo ako latinské, má právo na zápis mena a priezviska do matriky aj týmto písmom. Tento zápis je uvedený vždy za zápisom v písme latinskom. V úradnom styku a v iných úradných dokumentoch sa používa meno a priezvisko v podobe transkripcie do slovenského jazyka. Za účelom správnosti zápisu do matriky sú rodičia prípadne žiadate! povinní poskytnúť súčinnosť. " To znamená, že aj v tom prípade, ak matrikárka neovláda toto písmo, nebol by problém ho zapísať.

Druhý návrh - doplniť § 14 odsekom 2, doterajší by sa označil ako odsek 1, a v prípade, ak bude prijatý pozmeňujúci návrh číslo 15 zo spoločnej správy, potom by to bol odsek 3. Jeho text by znel potom takto: "Príslušník národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny žijúcej na území Slovenskej republiky a používajúcej iné písmo ako latinské môže v súlade s ustanoveniami tohto zákona požiadať o nový zápis do matriky s menom a priezviskom aj v jazyku a písme príslušnej menšiny alebo etnickej skupiny. Tento zápis sa uvedie vždy za zápisom v latinskom písme. V úradnom styku a v iných úradných dokumentoch sa používa meno a priezvisko v podobe transkripcie do slovenského jazyka. Za účelom správnosti zápisu do matriky sú rodičia prípadne žiadateľ povinní poskytnúť súčinnosť. Obvodný úrad je povinný takejto žiadosti vyhovieť. "

Nerobím si, vážení kolegovia, veľké ilúzie o tom, že tieto návrhy budú prijaté. Dúfam však, že v budúcnosti nás nebudete porovnávať s Číňanmi, pretože ako som už povedal, táto národnosť žije na tomto území aspoň toľko rokov ako príslušníci slovenského národa, ktorých si vysoko vážim. Ak tieto návrhy neprejdú, podám ich potom pri návrhu zákona o matrikách. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, rád by som upozornil, že mali sme politické grémium, kde sme dospeli k istej spoločnej politickej vôli. Domnievam sa, že ten zákon je znovu rozbitý. Tu je toľko pozmeňujúcich návrhov, že osobne navrhujem, aby po skončení rozpravy bolo znovu prerušené jeho prerokúvanie, pretože ide o vážny zákon a nedá sa to takto. Upozorňujem ešte, že s výnimkou nášho klubu všetky kluby porušili túto dohodu - plus maďarskí "baráti".

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec A. Neuwirth:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

nechcem porušiť dohodu a mám čisté technické pripomienky, ba skôr otázky, aby neskoršie nedošlo k nedorozumeniam. Plne viem pochopiť a schvaľujem stanoviská pána Kuriščáka, aj pána Bogdana. Chcel som práve nadhodiť otázku ruských mien a analogických mien. Oni už nadhodili otázku písma. Myslím si, že tam, kde v inom jazyku sa používa latinka, zápis nepredstavuje žiadne problémy. Ide teraz o cyrilické písmo. Myslím si, že vcelku na Slovensku, vzhľadom k tomu, čo bolo, a že ruština je dosť rozšírená, že ľudia ovládajú toto písmo, tento zápis by bol možný trebárs tak, ako to navrhoval kolega Bogdan.

Ak by sme však mali pripustiť akékoľvek písmo, spoľahnúť sa len na to, čo rodičia tam napíšu a prevziať za to zodpovednosť, je to veľmi ťažké. Zodpovedný je matrikár a on by, povedzme, vedel overiť, že cyrilicky zapísaný text je v zásade zhodný so slovenskou transkripciou, ale ak v čínskom písme, v ktorom sa nevyznám, ktosi pridá ešte nejakú čiarku, môže to znamenať celkom iné, a keby ktosi chcel falšovať alebo zavádzať úrady, rodičia by tam kľudne mohli napísať niečo celkom iného. To je otázka hebrejského písma alebo indického. Tu niet kritiky. Preto hovorím, že by sme to mali trošku zvažovať, lebo dávame niekomu moc, ktorá je neprimeraná.

S ruskými menami ma napadlo jedno. V našom texte máme meno a priezvisko. Ako je s menom po otcovi? Je to krstné meno, či je to priezvisko? Ak sa bude písať v pôvodnom poradí, je to jasné. Potom však musíme zachovať ďalší text, čo máme v zákone, že v našich dokladoch uvádzame iba krstné meno a priezvisko.

Ďalej by som mal otázku na našich maďarských kolegov. Prosím, keby jasne formulovali jeden vzor ženského mena. Neviem, či sa to ešte používa, ale keď sa v starej klasickej maďarčine hovorilo celé meno ženy, uvádzalo sa aj celé meno muža. Či to má byť takto alebo nie? To hovorím len preto,

aby sa predišlo prípadnému nedorozumeniu. To nie je vyčerpané, najmä tam, kde je ešte akademický titul - napríklad Dr. Pogády Jánosné, szuletett Kisfaludy Irén. Teraz či takto má byť ženské meno rozumené alebo v skrátenej forme? Pýtam sa len kvôli vecnosti.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Neuwirthovi. Prosím, hlási sa pán poslanec Duka-Zólyomi.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Pán predsedajúci, vážená Národná rada,

pripájam sa k tomu, čo hovoril pán kolega Mikloško, že sme sa skutočne v grémiu dohodli. Nebolo to jednoduché, ale dohodli sme sa na nejakom ucelenom celku. Tento celok znamená pokrok a zahrňuje možnosti, ktoré by sme mohli dávať všetkým občanom Slovenskej republiky. S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu predniesol spoločný spravodajca s poznámkou, ktoré podporuje a ktoré nie, by mohol vzniknúť zákon, ktorý by mal byť vzorom. Vládny návrh je dobrý základ, dosť široký, a dáva dosť široké možnosti. Medzery, ktoré tam vznikli alebo boli, sa dajú odstrániť pozmeňujúcimi návrhmi. Preto sa tiež obávam, že touto diskusiou sa tento krásny a dobrý obraz začína rozpadávať. Čo sa týka otázky pána Neuwirta - zapisovanie maďarských ženských priezvisk chápeme nie v takom zmysle, ako to interpretuje pán poslanec, lebo koncovka "-ne" vyjadruje vzťah a používa sa najmä v Maďarsku, priamo v maďarskom jazyku. Samozrejme, v dokladoch bude každá používať spoločné meno, ktoré si zvolili s manželom. Tak to treba chápať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, pán kolega, len chcem upozorniť, že politické grémium zároveň prijalo zásadu, že sa ešte stretnú kluby, kde sa vysvetlí celý problém a tam sa veci uzavrú. To znamená, že musíme počítať s tým, že v demokratických podmienkach je možnosť diskutovať o tomto probléme.

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o osemnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Jozef Tuchyňa?

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené dámy, vážení páni,

myslím si, že skutočne tu boli vecné námietky v tom, že bolo dostatok času, aby jednotlivé návrhy mohli prejsť prerokovaním v jednotlivých výboroch. To po prvé. Po druhé - chcem vyjadriť súhlasné stanovisko s časťou vystúpenia pána poslanca Hudeca. Život skutočne ide rýchle. Rád by som to vyjadril v tom, že aj v iných častiach nášho jazyka bežne, bez zábran používame cudzie výrazy, ba dokonca v niektorých technických výrazoch sme nenašli ani adekvátne slovenské. Keby sme ich hľadali, vlastne by sme často pozmenili význam podstaty veci. Takže prosím, aby sme i z tohoto pohľadu pozerali na predmetný zákon alebo návrh zákona. Chcel by som však upozorniť, že spravidla tieto výrazy, hoci sú cudzie, uvádzame vo svojom jazyku.

Ku všetkým návrhom, ktoré tu odzneli, som sa vyjadril vo svojom úvodnom slove, preto sa nehodlám nimi zaoberať. Pokiaľ sa týka kodifikovanosti, rád by som len pripomenul, že opätovne by sme sa vrátili k tomu, čo už tu v podstate bolo.

Teraz k jednej vecnej záležitosti - či písať v takom písme alebo v onakom písme. Dovolím si položiť otázku ctenému parlamentu: Aké potom stanovíme kvalifikačné predpoklady pre matrikárov? Znalosť všetkých jazykov? Pretože potom asi bude musieť vedieť, pokiaľ to nebude chcieť obmaľovávať alebo obkresľovať, i v rámci danej súčinnosti zo zákona s rodičom alebo zákonným zástupcom bude to asi pochybné, pretože správnosť tohoto zápisu negarantuje ani rodič súčinnosťou. Preto vás, vážené dámy a páni, prosím, aby ste skutočne vecne zvážili každý návrh i z týchto pohľadov.

A ešte jedna poznámka, a síce k súladu zákona o matrikách s týmto zákonom. Dovolím si vám povedať, že som mal úlohu predložiť vláde návrh zásad zákona o matrikách do 30. júna. Tieto zásady boli pripravené, ale preto, že táto požiadavka vznikla, tento zákon bol vypracovaný z týchto zásad, takže v podstate je v súlade s návrhom zásad zákona o matrikách.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi Tuchynovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Cabaj?

Poslanec T. Cabaj: Nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

najskôr by som navrhol, aby sme hlasovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Sojku, aby sa odročilo rokovanie o tomto zákone až dovtedy, kým nebude známy zákon o matrike.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 115 poslancov.

Kto je za návrh, ktorý preniesol pán poslanec Sojka?

Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

Kto sa zdržiava hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Ďalej neviem ako reagovať na pripomienku pána poslanca Mikloška, ktorý hovoril, že je tu veľa pozmeňujúcich návrhov.

Poslanec F. Mikloško:

Sťahujem svoj návrh.

Poslanec T. Cabaj:

Pán poslanec svoj návrh stanuje, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch tak, ako ich odporučili výbory a aké stanovisko k tomu prijalo politické grémium. Vzhľadom na skutočnosť, že k mnohým boli ďalšie pozmeňujúce návrhy, navrhujem, aby sme hlasovali o každom pozmeňujúcom návrhu osobitne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán Weiss. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán spoločný spravodajca, ale pán poslanec Zselenák navrhoval, aby sa o bode 15 hlasovalo ako o prvom.

Poslanec T. Cabaj:

Je tu už pripomienka k návrhu pána poslanca Zselenáka, ktorý navrhol, aby návrh pripomienky zo spoločnej správy pod poradovým číslom 15 sa predsunul a hlasovalo sa o ňom ako o prvom pozmeňujúcom návrhu proti vládnemu návrhu zákona. Odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 115 poslancov.

Kto je za tento návrh predložený pánom poslancom Zselenákom? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Caban:

Pod poradovým číslom 1 pripomienka zo spoločnej správy číslo 257b sa týka § 1, ktorý sa navrhuje zmeniť tak, ako je v tomto návrhu uvedené. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 116 poslancov.

Kto je za predložený návrh spoločnej správy? Pán spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Pod poradovým číslom 2 je pozmeňujúci návrh k § 2 ods. 1. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 120 poslancov.

Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Pán poslanec Sokol - technická poznámka. Poslanec P. Sokol:

Vážený pán predsedajúci, procedurálny návrh pána Zselenáka bol, aby sa o pozmeňujúcom návrhu pod bodom 15 spoločnej správy hlasovalo ako prvom, a to sme vynechali. Prijali sme, že sa bude o ňom hlasovať ako prvom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Hlasovalo sa o ňom. Poslanec P. Sokol:

Jeho návrh bol, aby sa o bode 15 hlasovalo ako prvom. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení priatelia, v prípade spornosti môžeme zopakovať postup, ale myslím si, že bol odporúčaný.

Poslanec P. Sokol:

Prijali sme len jeho procedurálny návrh, že budeme hlasovať o ňom ako prvom, a potom sa o ňom nehlasovalo.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre. Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Ďurana:

Dovoľte, aby som podporil návrh pána Sokola, lebo je to v skutočnosti tak. Poznámky si robíme. Hlasovali sme o prvom návrhu ako o návrhu pána Sojku. Odporúčam, aby sme ešte raz hlasovali, lebo celé toto hlasovanie považujem za zmätočné.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Zselenák:

Nemám výhrady voči tomu, aby sa hlasovalo opäť, veď môžeme zopakovať hlasovanie. Chcem len uviesť, že som predniesol návrh, aby sa o bode 15 hlasovalo ako prvom. Pán spoločný spravodajca dal hlasovať o bode 15, nie o mojom návrhu. Voči môjmu návrhu nikto v rámci rozpravy nevzniesol žiadne výhrady. Inak nemám námietky, aby sa hlasovanie zopakovalo, ale, podľa môjho názoru, hlasovanie a rozhodnutie je právoplatné.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlasovanie budeme opakovať, aby sme sa vyhli rôznym sporom. Pán spoločný spravodajca, uveďte ten návrh. Budeme hlasovať o obsahu návrhu, ktorý predložil pán poslanec.

Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Ďurana:

Pre ilustráciu ešte by som chcel uviesť ďalšiu vec. Boli tu v skutočnosti dva návrhy, ktoré požadovali, aby sa hlasovalo o ich návrhoch ako prvých. Bol to návrh pána Sojku a bol to návrh pána Zselenáka. V tomto prípade je to asi na predsedajúcom, ktorý rozhodne, o ktorom z týchto návrhov sa bude rokovať ako prvom. Odporúčam teda, aby ste, pán predsedajúci, rozhodli o tom, ktorý z týchto návrhov pôjde ako prvý.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Naraz nemôžeme hlasovať o obidvoch. Prosím, pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

myslím, že si zase zbytočne komplikujeme život, pretože návrh pána poslanca Sojku bol procedurálnym návrhom, ktorý vlastne znamenal prerušenie prerokovania tohto bodu programu. O tomto sa podľa rokovacieho poriadku hlasuje bez rozpravy a ihneď, čiže o ňom sa muselo hlasovať ako prvom. O návrhu pána Sojku sa hlasovalo, to bolo správne. O tejto otázke nemôže rozhodnúť predsedajúci, to je dané rokovacím poriadkom. Potom hlasovanie, ktoré bolo predsunuté, to akceptoval spravodajca. Spravodajca dáva hlasovať v poradí. Tu bol návrh, aby sme zmenili poradie spoločnej správy, išlo o spoločnú správu. O spoločnej správe sa hlasuje ako prvej. Aj v tomto prípade, podľa mňa, spravodajca postupoval správne, keď dal hlasovať vecne, obsahovo o bode číslo 15, ktorý podporil aj pán minister a zdalo sa, že z diskusie nevyplynuli k tomu žiadne pozmeňujúce návrhy. Som tej mienky, že

sme hlasovali o obsahu plne v súlade s tým, ako to predložil spravodajca.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pani poslankyňa Bartošova. Poslankyňa E. Bartošova:

Chcela by som to vysvetliť tak, že podľa zákona o rokovacom poriadku sa v prípade predkladania návrhov, ktoré vzídu mimo spoločnej správy z pléna, hlasuje v poradí, ako sú predkladané. Ak chceme zmeniť toto poradie, musí sa dať najprv hlasovať o tom, či súhlasíme so zmenou poradia, s čim sme súhlasili, a až následne hlasovať o tom, či súhlasíme s obsahom návrhu. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chcem pripomenúť, že v rokovacom poriadku nie je nikde povedané, že v spoločnej správe sa musí íst podľa bodov. Je vecou spravodajcu, ako budeme hlasovať. To je správa, ktorá nemá žiaden procedurálny charakter. Keby začal bodom 7, to je jeho vec. Ak niekto s tým nesúhlasí, nech mi ukáže v rokovacom poriadku, kde je to napísané. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec.

Poslanec A. Dudáš: Vážené plénum,

myslím si, že rozhodujúca je formulácia pána spoločného spravodajcu. Ak formuloval, či sme za návrh, ktorý predložil pán Zselenák a my sme to odsúhlasili, nevidím dôvod, aby sme sa vracali k vecnému odsúhlasovaniu tohto pozmeňovacieho návrhu. Ak niekto nedával pozor a pomýlil si pojmy, je to jeho chyba.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení, je v tom predsa len neistota. Myslím si, že by sme mali v takom prípade zopakovať hlasovanie. Stav je totiž taký, že museli by sme teraz prerušiť rokovanie a pozrieť si zvukový záznam tohto postupu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím si, že keď sa nevieme spoľahnúť na svoju pamäť, mohli by sme rýchlo dať vytiahnuť stenografický záznam. Opravte ma, ak sa mýlim, ale pán spoločný spravodajca dal hlasovať o vecnom obsahu bodu číslo 15. Tento vecný obsah Národná rada určitým pomerom hlasov schválila. Táto vec je vybavená. Pán Mikloško má pravdu, že spoločnému spravodajcovi predsa rokovací poriadok nezabraňuje v tom, aby sám rozhodol, v akom poradí sa bude o jednotlivých bodoch spoločnej správy hlasovať. Iná vec je už s návrhmi, ktoré vzídu z rozpravy, pretože tie musí dávať v poradí, v akom boli podané.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Aby sme tu neviedli falošné rozpory, prosím o stenografický záznam a na základe toho budeme postupovať.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 82 poslancov, sme uznášaniaschopní.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mám pred sebou záznam z predchádzajúceho postupu. Je tu text, ktorý povedal pán spoločný spravodajca. Prečítam ho: "Je tu už pripomienka k návrhu pána poslanca Zselenáka, ktorý navrhol, aby návrh pripomienky zo spoločnej správy pod poradovým číslom 15 sa predsunul a hlasovalo sa ako o prvom pozmeňujúcom návrhu proti vládnemu návrhu zákona. " Ak vychádzame z predpokladu, že kompetencia spoločného spravodajcu zahrňuje aj možnosť poradia, v takom prípade sme už hlasovali o obsahovej stránke. /Potlesk. /

Prosím, pokračujeme, pán poslanec. Poslanec T. Cabaj:

Môžeme pokračovať. Pripomienka pod poradovým číslom 3 sa týka § 2 ods. 2, kde za slová "určiť meno" sa navrhuje vložiť slová "výstredné, hanlivé alebo smiešne". Odporúčam túto pripomienku prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Pod poradovým číslom 4 pripomienka k textu § 3, ktorý je navrhnutý upraviť tak, ako je uvedený v pripomienke. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za predložený návrh? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Pod poradovým číslom 5 v § 3 na koniec vety pripojiť vetu v tomto znení: "Mená a priezviská sa píšu a používajú podľa Pravidiel slovenského pravopisu. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Aké je vaše stanovisko?

Poslanec T. Cabaj:

Nechávam na rozhodnutie poslancov. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za predložený návrh, ku ktorému pán spoločný spravodajca nechal voľbu riešenia?

Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

V spoločnej správe pod poradovými číslami 6, 7 a 8 sú návrhy, ktoré sú spresňujúce. Odporúčam o týchto troch bodoch hlasovať an blok a odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujte sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za predložený návrh ako ho predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý ho zároveň odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Pod poradovým číslom 9 je návrh, aby v § 4 odsek 4 bola vypustená druhá veta. Vzhľadom na to, že aj v pozmeňujúcich návrhoch konkrétne pán poslanec Brňák dával návrh, v tomto prípade návrh neodporúčam prijať v takomto znení.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Pod poradovým číslom 10 k § 4 odsek 4 je návrh v druhej vete nahradiť slová "priezvisko" atď. Neodporúčam tento návrh prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 109 poslancov. /

Kto je za predložený návrh, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Pod poradovým číslom 11 v § 4 odsek 4 je návrh na zmenu. Taktiež neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za predložený návrh pod číslom 11? Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Pod poradovým číslom 12 je pozmeňujúci návrh k § 6 odsek 1. Vystúpil k nemu pán poslanec Zselenák s tým, že nie je v správe dobre uvedený. Dal spresňujúci návrh, teda v takom znení, ako je pod poradovým číslom 12, ho neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za predložený návrh číslo 12? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Pod bodom 13 máme pozmeňujúci návrh k § 7, kde je návrh vložiť odsek 2 v znení: "Povolenie zmeny mena podľa § 6 nie je potrebné, ak ide o zmenu a meno v materinskom jazyku žiadateľa. " Vzhľadom na skutočnosť, že nepoznáme výraz "materinský jazyk", navrhujem túto pripomienku neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za predložený návrh číslo 13? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

Poslanec T. Cabaj:

Pod poradovým číslom 14 v § 7 odsek 2 je návrh upraviť ho tak, ako je v prílohe. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za predložený návrh číslo 14? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

o bode 15 sme hlasovali. V bode 16 je návrh v § 14 vypustiť slová "vedené od 1. októbra 1959". odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za predložený návrh číslo 16? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Teraz k pozmeňujúcim návrhom, ktoré vyplynuli z rozpravy. Pani poslankyňa Bartošova navrhla v § 2 ods. 1 medzi prvú a druhú vetu vsunút ďalšiu vetu: "Mená sa zapisujú v úradne kodifikovanej podobe. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za predložený návrh pani poslankyne Bartošovej? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Bartošovej bol prijatý.

Poslanec T. Cabaj:

Druhá pripomienka pani poslankyne Bartošovej bola, aby bol zaradený nový § 5 a ostatné postupne prečíslované, v znení: "V úradnom styku je sled mien kodifikovaný v poradí prvé meno, druhé priezvisko. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 112 poslancov.

Kto je za predložený druhý návrh pani poslankyne Bartošovej? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Tretí pozmeňujúci návrh bol k § 6 odsek 1. Je to zmena mena a zmena priezviska. Pani poslankyňa navrhuje: "Zmenu mena alebo priezviska a jeho úpravu možno... atď. - pokračuje sa už v texte, ktorý je uvedený.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Aké je vaše stanovisko? Poslanec T. Cabaj:

Nechám na rozhodnutie poslancom.

Pôvodné znenie § 6 odsek 1: "Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä ak ide o meno alebo priezvisko hanlivé, výstredné alebo smiešne. " Pani poslankyňa navrhuje: "Zmenu mena alebo priezviska a jeho úpravu možno povoliť, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä ak ide o meno alebo priezvisko hanlivé, výstredné alebo smiešne. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za predložený tretí návrh pani poslankyne Bartošovej? Pán spoločný spravodajca ponechal na rozhodnutie poslancom.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

Kto sa zdržiava hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pani Bartošovej nebol prijatý.

Poslanec T. Cabaj:

Tým sme vyčerpali návrhy pani poslankyne Bartošovej. Ďalej vystúpil pán poslanec Brňák. Jeho pozmeňujúci návrh bol k § 4 odsek 4. Navrhuje nové znenie tohto odseku: "Ženské priezvisko sa určuje s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. Takéto priezvisko v inom ako slovenskom jazyku sa môže používať aj bez tejto koncovky. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Brňáka? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brňáka bol prijatý.

Poslanec T. Cabaj:

Myslím, že pán poslanec Brňák nemal viac pozmeňujúcich návrhov. Pán poslanec Zselenák - to je k § 6 odsek 1: "Zmenu mena alebo priezviska možno povoliť, ak ide o meno alebo priezvisko hanlivé, výstredné, smiešne, alebo sú na to iné dôvody hodné osobitného zreteľa. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Aké je vaše stanovisko? Poslanec T. Cabaj:

Odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Zselenáka? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána Zselenáka bol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Myslím, že pán poslanec Zselenák nemal viac návrhov. Pán poslanec Sojka navrhoval v § 3 na koniec textu pripojiť vetu v tomto znení: "Mená sa píšu a používajú podľa Pravidiel slovenského pravopisu. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Sojku? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Sojku bol prijatý.

Poslanec T. Kuzbert:

Ospravedlňujem sa, ale pod číslom 5 v spoločnej správe sme vecne rovnaký problém zamietli v hlasovaní. Domnievam sa, že nie je podstatné, v ktorom paragrafe je to. Ide o obsahovú stránku. Už sme to raz hlasovaním zamietli pod číslom 5, kde to bolo navrhnuté. A bolo to presne ono - v § 3 na koniec textu pripojiť vetu sme zamietli, neodsúhlasili sme to. Prečo sa teraz opakovalo hlasovanie?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Vážení páni, vážené dámy, čisté z procedurálneho hľadiska išlo o dve veci, ale aj tak je to procedurálne nový návrh, keďže ide k inému paragrafu, takže sa o ňom hlasovať musí.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Prosím, aby sme to bez akýchkoľvek citových zanietení vecne porovnali. Prosím, keby ste ešte raz prečítali návrh pána Sojku a ja prečítam návrh v bode 5.

Poslanec T. Cabaj:

Nemusíte. Keď mám slovo, uvediem, že keď som uvádzal pripomienku číslo 5, upozornil som, že ju neodporúčam prijať, lebo sa odvoláva na § 3 a hovorí sa tu o menách a priezviskách. A § 3 sú mená. Preto som hovoril, že z uvedeného dôvodu nepodporujem zo spoločnej správy pozmeňujúci návrh číslo 5, ale pán poslanec Sojka dal pozmeňujúci návrh k § 3, kde hovorí: "Mená sa píšu a používajú podľa Pravidiel slovenského pravopisu. " Je to nový návrh.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Už sme o ňom hlasovali. Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Prepáčte, teraz nerozumiem, čo to má znamenať. čo znamená, že cudzojazyčné mená sa píšu podľa slovenského pravopisu? /Šum v sále. / To sme absolútne popreli celú filozofiu zákona.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

chcem sa vám vyznať z toho, že som mal úprimnú radosť, že Národná rada schváli zákon, ktorým bude možné Slovenskú republiku prezentovať ako republiku, ktorá svoje predsavzatia a záväzky, ktoré prijala, berie vážne. Nemám záujem nejako dramatizovať niektoré drobné detaily alebo problémy, ktoré sa v procese hlasovania vyskytli, ale predsa len chcem vás poprosiť o pochopenie pre môj výklad toho, čo sme teraz schválením pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Bartošovej dosiahli. Myslím si, že takýto text, takáto pozmeňujúca úprava predmetného zákona neprospieva záujmom Slovenskej republiky, pretože jednak nenaplňuje oprávnené požiadavky občanov, ktorí sa hlásia k menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky. To po prvé.

A po druhé - dáva možnosť v medzinárodnom meradle, v zahraničí pred medzinárodnými inštitúciami spochybňovať aj tento zákon. Pán poslanec Mikloško uviedol, že vlastne takýmto spôsobom sme narušili filozofiu zákona, o ktorej sme rozhodli vtedy, keď ste podporili môj pozmeňovací návrh. Veď predsa nemôžeme vytvoriť priestor na to, aby sa opätovne

akýmsi spôsobom kodifikovala možnosť používať inojazyčné - nerád používam cudzojazyčné - teda inojazyčné zvraty. To sme tu doteraz mali. To aj pán minister vnútra pred chvíľkou, teda vtedy, keď vystupoval v závere rozpravy, veľmi správne na to poukázal, že iný právny predpis nižšej právnej sily umožňuje iný výklad, než tento zákon takýmto spôsobom umožňuje v prospech menšín dosiahnuť. Preto si myslím, že ustanovenie, ktoré pani poslankyňa navrhovala, výrazne znižuje prínos tohto zákona pre občanov, ktorí sa hlásia v Slovenskej republike k menšinám...

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Pán poslanec, dve minúty. Poslanec J. Zselenák:

... a výrazne znevažuje aj jeho význam. /Potlesk a šum v sále. / Ďakujem pekne, som trpezlivý.... výrazne znevažuje aj jeho význam a hodnotu v prospech Slovenskej republiky. To k tejto veci.

Po druhé - myslím si, že hlasovanie o návrhu pani poslankyne Bartošovej bolo v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože sme rozhodli o znení príslušného paragrafu a o príslušnom ustanovení. Vedel by som spamäti vypočítať aj niekoľko príkladov, keď sme vlastne takýmto spôsobom už definitívne rozhodli o tom, ako zákon bude znieť.

Vážené dámy a páni, preto vás prosím o to, aby ste tento výklad, ktorý k tomuto problému vám teraz uvádzam, brali vážne, s pochopením sme sa vrátili k tomuto problému a tento malilinký nedostatok, ale inak veľmi vážny, napravili a v znení zákona, ktoré sa bude publikovať, ho opravili.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ešte chce hovoriť pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Prepáčte, naozaj by som prosil pána poslanca Sojku, keby povedal, čo to znamená, ja tomu nerozumiem. Ako sa bude písať slovo János? S mäkčeňom na konci? Ak áno, naozaj zbaľme celý zákon. Vecí načo sa tu s nim dva dni trápime? Vecí to jednoducho nejde! Ako sa bude písať János? /Hlasy v pléne. / Podľa slovenského pravopisu tam bude mäkčeň na konci.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Môže byť aj to, aj to /smiech v sále/, veď bol prijatý taký postup ešte v predchádzajúcich paragrafoch, v ktorých bolo uvedené, že je možné uvádzať mená inojazyčné a v inojazyčnom znení.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, prosím, aby sme si toto vyjasnili, lebo to je zásadná vec.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Mrzí ma, že sme zaviedli túto jazykovednú štúdiu, ale, napríklad - pre niektorých poslancov to bude dobre zrozumiteľné - džin sa píše aj ako gin, aj ako džin. Sú cudzie slová osvojené a neosvojené. Prepáčte, termíny sú jasné, o čom rozhoduje presný úzus a isté pravidlá.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Vážené dámy, vážení páni, Pravidlá slovenského pravopisu sú v tejto veci jednoznačné. Cudzojazyčné mená sa píšu v pôvodnej ortografii. Keď je niekto János Várady, ako krstné meno namiesto slovenského Ján, tak sa píše vždy v pôvodnej ortografii. To je ortografia, to je pravopis jazyka, v ktorom je to meno vzniknuvšie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Ak je to tak, ako hovoril kolega Hrnko, dovolím si položiť otázku, načo je vôbec dobré toto posledné ustanovenie, ktoré sme naposledy schválili, že sa píše podľa slovenského pravopisu. Nám dojem, že tým práve ustanovujeme výnimku, že sa musí písať podľa pôvodného slovenského pravopisu, čiže Jánoš s mäkčeňom. Ak nie, potom je toto ustanovenie zbytočné.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec L. Köteles:

Vážený pán podpredseda, dovolil by som si v mene klubu

MKDH a Egyuttélés po hlasovaní o všetkých pozmeňovacích návrhoch, pred záverečným hlasovaním, požiadať o prestávku a, pokiaľ možno, o zvolanie politického grémia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Chamula:

Citoval by som z Pravidiel slovenského pravopisu, ktoré na strane 35 hovoria: Nezdomácnené sú predovšetkým vlastné mená, a to - tu sú uvedené mená v nemeckom, francúzskom, španielskom jazyku, ale napríklad je tu uvedené aj meno a priezvisko Kálmán Mikszáth, Zsigmond Móric, atď. - a tieto sú uvedené normálne tak, ako sa v maďarčine píšu. Takže toto sú Pravidlá slovenského pravopisu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To znamená, že to je úplne akceptovateľné. Najviac môžeme hovoriť o nadmernosti textu. Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Ďurana:

Vznikla tu u predrečníkov pochybnosť o tom, či vôbec sme filozoficky zvládli tento zákon, lebo sme schválili niečo v bode 15, a medzitým sa ukazuje, že pochybnosti sú. Čiže dávam návrh, aby sme bez rozpravy rokovali o tom, či budeme znova hlasovať o bode 15.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bauerová. Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, dámy a páni,

chcela by som vás upozorniť, že tento zákon neuzákoňuje pravidlá slovenského pravopisu. Pravidlá slovenského pravopisu, i keď poznajú niektoré gramatické zákony, sú celkom inej povahy, ako zákony, ktorými sa majú spravovať občania a štát. Myslím si, že tento zákon bol iniciovaný v zásade Odporúčaním 1 201 Rady Európy, z ktorého predsa len dovoľte, aby som odcitovala, o čo vlastne ide: "Každá osoba prislúchajúca k národnostnej menšine má právo slobodne používať svoje krstné mená a priezvisko vo svojom materinskom jazyku...

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Áno, vo svojom materinskom jazyku. Poslankyňa E. Bauerová:

... a má právo na oficiálne uznanie svojho priezviska a svojich krstných mien. "

Chcela by som tiež uviesť, že rôzne podoby, rôzne modifikujúce návrhy, ktoré tu boli prijaté, by bolo potrebné zvážiť aj vo vzťahu k ústave. Nemám totiž dojem, že tie návrhy, ktoré tu boli sčasti schválené, sú všetky v súlade so schválenou, platnou slovenskou ústavou. Dovoľte mi citovať článok 12 ods. 2 slovenskej ústavy: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým, bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. " Nosiť vlastné meno, myslím si, patrí k základným občianskym právam, na ktoré sa toto ustanovenie v plnej miere vzťahuje. Navyše, článok 19 ods. 1 hovorí: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. " A to nielen v symbolickom význame.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Koniec-koncov, rád by som upozornil, že tá požiadavka alebo dikcia, ktorú ste čítali a hovorili ste "vo svojom jazyku", to je celkom prirodzené, ale akonáhle je to v inom jazyku, treba akceptovať, že sa riadi pravidlami, ktoré sú pre tento jazyk príslušné. Ďakujem pekne.

Prosím, pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, čoraz viac som presvedčený, že vlastne väčšia časť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a priznám sa teraz už aj ja, nechápu zmysel toho, o čom sa tu rozprávame a o čom sa bavíme. Vyplýva to asi z toho, že tento návrh zákona nám bol daný dosť rýchlym spôsobom a zo skutočnosti, že sa k nemu nevyjadrila kvalifikovaná odborná verejnosť. Mám na mysli predovšetkým jazykovedcov a kompetentných ľudi, ktorí by viac mohli k týmto otázkam povedať. Aj keď sa teraz hovorí vlastne o tých príkladoch, Jánoš, János alebo podobne, treba vychádzať aj z toho, že tento zákon sa nemá dotýkať len maďarskej menšiny, má sa dotýkať, povedzme, aj ukrajinskej menšiny, kde existuje azbuka, kde sú dané isté ďalšie návrhy. A myslím si, že väčšia časť poslancov si ani neuvedomuje rozdiel medzi používaním a určovaním mien a priezvisk. To sú dva rôzne inštitúty.

Preto, ak dovolíte, by som navrhoval, aj keď som si vedomý toho, že je to už dosť v neskorom stave, ale vzhľadom na to, aby sme neprijali nejaký paškvil, k čomu vlastne smerujeme týmito jednotlivými pozmeňujúcimi návrhmi, aby sme prerušili tento bod rokovania, zaradili ho ako predposledný bod tejto 20. schôdze, aby zasadol garančný výbor, ktorý je určený, aby si prizval odborníkov - mám na mysli jazykovedcov a ďalších, ktorí majú čo o tom povedať, a ak sa zváži, aby sa otvorila rozprava, aby sme skutočne neprijali nejakú zlú právnu normu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Dávam hlasovať o tomto návrhu bez rozpravy.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Brňáka, aby sa posunulo prerokovanie tohoto bodu na ďalšie rokovanie v rámci 20. schôdze?

Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

Kto sa zdržiava hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

Tento návrh pána poslanca Brňáka neprešiel.

Prosím, pán spravodajca, pokračujme v rokovaní. Ešte pán poslanec Gazdík - faktická poznámka. Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, je mi ľúto, že musím konštatovať, že neboli realizované dohody politického grémia. Celá nepríjemnosť, ktorá na tomto pléne vznikla, vznikla práve kvôli tomu. Prikláňam sa k návrhu KDH, aby sa uskutočnilo teraz rokovanie politického grémia, predtým než konečne schválime tento zákon. Mám taký dojem, že treba, aby sa uskutočnila aspoň 5-minútová porada.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dám o tomto návrhu hlasovať. Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Návrh KDH v tejto chvíli už nemá zmysel, vôbec sa nevyznáme, čo tam všetko je. Bolo by to treba spracovať. Politické grémium sa nemá k čomu vyjadriť, rozprava je uzavretá. Osobne už nevidím dôvod, aby zasadalo politické grémium, nehovoriac o tom, že politické grémium už k tomu dvakrát zasadlo, dvakrát to kluby zmenili. To je daný stav.

Podpredseda NR SR M. A. Húska:

Ďakujem. To je dané tým, že táto problematika je rozporná pre mnohé záujmy. Prosím, pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Myslím si, že politické grémium by nič nevyriešilo, nakoľko na túto špecifickú otázku - dá sa povedať - každý jeden poslanec z jednotlivých klubov má naozaj svoj vyhradený názor a žiadne politické grémium ho nemôže donútiť, aby zmenil tento svoj názor. Ale, aby sme naozaj neprijali nejaký paškvil, myslím si, že nie politické grémium, ale ústavnoprávny výbor by mal prejsť doterajšie pripomienky, či si náhodou neprotirečia, a ten by sa mal vyjadriť k celej tejto problematike.

Ďakujem. Podpredseda A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Csáky. Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predsedajúci, pôvodný návrh na prestávku bol daný zo strany MKDH a Együttélés. My na tom trváme, takže teraz tri kluby žiadajú pred záverečným hlasovaním prestávku a politické grémium. V zmysle rokovacieho poriadku to musí byť uskutočnené. Prosím, aby sa tak stalo.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Dámy a páni,

skutočne vás nechcem okrádať o čas, ale treba si predsa len vysvetliť niektoré základné, elementárne otázky a niektoré základné východiská. O čo nám ide týmto zákonom? Týmto

zákonom sa Slovenská republika vskutku hlási k princípom a k záväzkom, ktoré nám predpísala Rada Európy. Ide nám o to /rozruch v sále/, ide nám o to, aby sme vytvorili aj v Európe prijateľný pozitívny obraz o Slovensku. Po druhé nám ide o to, aby sme odstránili zdroje vnútorného napätia, ktoré existuje - a treba objektívne a pravdivo priznať - najmä medzi maďarským a slovenským obyvateľstvom na Slovensku.

V čom spočíva podstata problému? V priebehu nášho dnešného rokovania, alebo aj toho rokovania z minulého týždňa, sme sa prakticky veľmi priblížili - povedal by som - k prijateľnej zhode pre všetky strany. To, že sa teraz opäť nechápeme, alebo nechceme si porozumieť, je výsledkom pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený pani Poslankyňou Bartošovou. Tento pozmeňujúci návrh - nech mi je odpustené - je v istom slova zmysle v rozpore s duchom a filozofiou vládnej predlohy návrhu zákona, je v rozpore s odporúčaniami Rady Európy, pretože to, čo sa na jednej strane inými ustanoveniami tohto zákona umožňuje príslušníkom menšín, na druhej strane vďaka návrhu pani poslankyne sa zužuje, eventuálne sa obmedzuje na výklad, ktorý bude potom v podobe tej kodifikovanej verzie upravený. Nechcem dopredu nikoho obviňovať, že výklad alebo kodifikovaná podoba bude taká, ktorá bude pre menšiny neprijateľná. Možno, že práve naopak, bude taká, ktorá bude prijateľná. Ale táto prax, ktorú zavádzame do tohto zákona, je, podľa môjho názoru, nie tým najšťastnejším riešením a rozhodne neprispieva k upevneniu vzájomnej dôvery, o ktorú sa tak všetci usilujeme a ktorú chceme dosiahnuť. Teda, podľa môjho názoru, v tejto chvíli stojíme pred otázkou, či...

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Pán poslanec, dve minúty.

Poslanec J. Zselenák:

... prosím vás o trpezlivosť, aby ste si vypočuli môj výklad, chcem vás poprosiť, aby ste to vypočuli, pokiaľ nechcete, prosím, rozhodnite o tom. Máme pred sebou vlastne dve možnosti. Predstavme si teoreticky, že teraz budem tvrdiť, že návrh pani poslankyne Bartošovej bol v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože o znení tohto paragrafu a o inom návrhu, ktorý bol už prednesený a o ktorom sme hlasovali, sme vlastne rozhodli, a nemá zmysel v tejto veci pokračovať. Museli by sme, aby sme to zvládli, aby sme z toho našli východisko, priznať výkladom, že sme hlasovali prakticky už o veci, ktorá bola rozhodnutá a že sme hlasovali zbytočne. Alebo môže prísť do úvahy aj iný spôsob riešenia, napríklad taký, aby som ako poslanec, kolega poslanec, príslušník menšín, požiadal pani Bartošovu, aby stiahla svoj návrh /rozruch v sále/, pretože ten je zjavne v rozpore s medzinárodnými právnymi normami.

Nevylučujem, že parlament doteraz a aj v ďalšom období bude musieť prijať takéto korektúry vtedy, keď sa prijme niečo, s čim je tažko možné vyjsť na verejnosť:. Ak má zasadnúť politické grémium, vlastne by malo rokovať o týchto dvoch procedurálnych otázkach a o tomto spôsobe, ako sa z tohoto princípu vymotať, pretože, potom nám nič iného neostáva, než vyhlásiť, že sme vlastne hlasovali, všetko je v poriadku a máme schválený ideálny zákon, o čom nie som presvedčený, lebo práve tento pozmeňujúci návrh spochybnil dobrý úmysel, ktorý chceli v parlamente dosiahnuť. Preto vás prosím o pochopenie, aby sme to uviedli do súladu s tým, čo sa vlastne chcelo dosiahnuť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Chamula:

Prepáčte, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, neviem, ktorý návrh pani Bartošovej má kolega na mysli, pretože prvý návrh bol: "Mená sa zapisujú v úradne kodifikovanej podobe. " Túto kodifikovanú podobu som prečítal z Pravidiel slovenského pravopisu. Neviem, v čom je chyba. To je po prvé. Druhý návrh bol a neprešiel. Tento druhý návrh bol: "V úradnom jazyku je sled mien v poradí prvé meno a druhé priezvisko. " Neprešiel. Tak neviem, o čom tu rozprávame. /Šum v sále. / Ide tu o princíp, čo chcem povedať, že Pravidlá slovenského pravopisu sú kodifikovanou normou spisovného jazyka, to znamená, že tie hovoria tak, ako som to prečítal pred chvíľou. Tam absolútne nie je žiadna zarážka alebo obmedzenie, tam sú taxatívne vypočítané mená francúzske, španielske, nemecké, aj maďarské, a tie sa píšu tak, ako sa píšu v maďarčine. Takže nevidím v tomto problém.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem, pán poslanec Chamula. Hlási sa ešte niekto s technickou poznámkou? Prosím, pán poslanec Masarik.

Poslanec J. Masarik:

Až na to, že - a teraz by som doplnil pána poslanca Chamulu, že podľa schválenej pripomienky, teda schváleného návrhu pána poslanca Sojku, sa mená budú písať a používať podľa Pravidiel slovenského pravopisu, to znamená, že napríklad meno George Black sa bude písať po slovensky Džordž Blek. To je výsledok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prepáčte, ale to je nedorozumenie. Práve vám čítal text, z ktorého bolo zrejmé, že slovenčina pripúšťa písanie mien a priezvisk v tom istom materinskom jazyku, o ktorých ľudí ide.

Prosím, pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Dámy a páni, skutočne nechcem nejak rozširovať túto diskusiu, ale chcem pripomenúť text alebo znenie návrhu pani poslankyne. Hovorí o tom, že mená sa zapisujú v úradne kodifikovanej podobe. Nikoho neobviňujem za to, že to bude inak, proste nechcem takúto diskusiu rozvíjať, chcem len požiadať pána ministra vnútra, aby sa k veci vyjadril, aby sme zvládli celý tento problém, lebo nič iného nám neostane, než potom vyhlásiť doterajšie hlasovanie za právoplatné a nemáme o čom diskutovať. Môžeme otvoriť rozpravu a vydiskutovať si to.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec, nemusíme vyhlásiť, to je doposiaľ právoplatné.

Poslanec J. Zselenák:

V záujme veci by som chcel poprosiť pána ministra, aby vystúpil, zaujal stanovisko, a tým otvoril rozpravu. Môžme si to vydiskutovať a potom môžeme rozhodnúť, ako to bude.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pani poslankyňa Bartošova. Poslankyňa E. Bartošova:

Len stručne by som chcela reagovať na vystúpenie pána kolegu Zselenáka. Nebudem vás dlho napínať, svoj návrh nestiahnem. Bolo o ňom hlasované a plénum návrh prijalo. Potom by som mohla žiadať aj ja, aby sme znovu prerokovávali bod 15, o ktorom tiež bolo hlasované. A nebolo to len vďaka mne, ale schválil to tento parlament ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán v súlade s rokovacím poriadkom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Moment, pán poslanec Mikloško, chvíľku počkajte.

Poslanec F. Mikloško:

Chcem len upozorniť, že s týmto zákonom sa naťahujeme od začiatku tohto pléna. Niekolkokrát sa zišlo politické grémium, politické kluby mohli o tom diskutovať. V deň, kedy už o ňom hlasujeme, vystúpi s úplne novým návrhom pani poslankyňa Bartošova a s úplne novým návrhom pán poslanec Sojka. Nikdy sa o ňom nediskutovalo, a parlament to zrazu prijme bez toho, aby sme si to celé ujasnili. A sme tam, kde sme - bohužiaľ. Takto sa môže pracovať niekde v krčme, ale nie v parlamente. Treba nejako vec ujasniť, vecí tu sa preberá jeden vážny zákon.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán kolega, tomu nezabraňuje rokovací poriadok. Môžeme mať názor, že to nie je dokonalé, ale je to právoplatné.

Prosím, pán kolega. Poslanec M. Fehér:

Ak dovolíte, upozornil by som presne na to, čo spomínal pán Brňák - rozdiel medzi používaním a určovaním. Presne tento rozdiel je obsiahnutý aj v odporúčaní Rady Európy číslo 1201. Dovolím si prečítať nasledovné: Ak Národnou radou schválený zákon nebude zabezpečovať, že každá osoba prislúchajúca k národnostnej menšine má právo na úradné uznanie svojho priezviska a svojich krstných mien v materinskom jazyku, čo je obsiahnuté v ustanovení článku 7 odsek 2 odporúčania číslo 1201, potom tento zákon bude v protiklade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 23 6. 1993.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

prosím vás, uvedomme si, čo je to za termín, ktorý spomenul pán kolega. Hovoril, čo je to úradné uznanie. Pekne vás chcem poprosiť, ľudia nečakajú akurát na tento zákon. Ľudia čakajú na bytový zákon, čakajú na ekonomické zákony! /Potlesk. / Pekne vás chcem poprosiť, ak máme spory a politické grémium sa nevie dohodnúť, je to známka toho, že tu existujú vojská bez generálov alebo generáli bez vojsk. Ale to je druhá vec. Prosím, môžeme zvrchovane rozhodnúť iba tak, že budeme hlasovať. Preto vás žiadam, hlasujme! Príhováram sa za to, aby sme urobili zadosť všetkým právam, ktoré tu náležia aj slovenčine, aj národnostiam. Opakujem: Nepúšťajme králika do Austrálie, ale na druhej strane urobme zadosť všetkým veciam, ktorým treba! Toto plénum o spore môže rozhodnúť iba tak, že bude hlasovať. Nijako inak! Ani nijaké politické grémium nie je nad toto plénum.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Bárány a potom pán poslanec Hudina.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

dovolím si čiastočne zopakovať svoju otázku. Ak podľa Pravidiel slovenského pravopisu, ako nás upozornil kolega Chamula, sa cudzie mená píšu vlastne v pôvodnom jazyku, z ktorého pochádzajú, na čo je dobré ustanovenie, ktoré navrhol pán poslanec Sojka, že sa uvádzajú v jazyku slovenskom alebo podľa slovenského pravopisu? Buď je to prebytočné, lebo tak či tak slovenský pravopis hovorí, že sa uvádzajú v pravopise príslušného cudzieho jazyka, alebo to má znamenať, že napriek tomuto ustanoveniu Pravidiel slovenského pravopisu sa majú uvádzať v jazyku slovenskom.

Verím, podľa doterajšej diskusie a stanovísk pánov kolegov Sojku a najmä Chamulu, že tento druhý variant nemali na mysli. V praxi však výklad povedie, či sa nám to páči alebo nie, k tomuto druhému variantu. Mali by sme si uvedomiť, o čom vlastne sme rozhodli a k akému záveru sme dospeli. Dospeli sme k záveru, že István nakoniec bude vlastne

fonetickou transkripciou, lebo tu zákonodarca stanovil, čo je samo osebe protizmyselné, výnimku z Pravidiel slovenského pravopisu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pokiaľ viem, to nie je výnimka, pán poslanec. Tam je práve možnosť písať názov aj v cudzom jazyku. To dovoľujú pravidlá. Ale v poriadku.

Prosím, pán poslanec Hudina. Poslanec M. Hudina:

Podávam návrh na prijatie vládneho návrhu zákona bez rozpravy a žiadam o tom hlasovať..

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu.

Pán minister Tuchyňa sa hlási o slovo. Má na to podľa rokovacieho poriadku právo. /Potlesk. /

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené dámy, vážení páni,

niekoľko poznámok na margo toľko citovaných záležitosti. Vládny návrh zákona vychádza z princípu, že v Slovenskej republike platí zákon o úradnom jazyku. To po prvé. Teda problematika pravopisu nemôže ani nič riešiť, pretože keď vychádza z princípu úradného jazyka, je to v podstate totožné.

Rád by som povedal na margo návrhu pani poslankyne Bartošovej. Tento návrh, skutočne si myslím - to je môj výklad - taxatívne musí vymedziť, kodifikovať mená, ktoré bude nožné písať. Teda vraciame sa k tomu, vážení, čo tu doposiaľ bolo. Pravidlá slovenského pravopisu nevymedzujú taxatívne mená, ale hovoria o tom, že sa píšu takto a takto. Ale kodifikácia znamená taxatívne vymedziť zoznam mien.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani ministerka Tóthová sa hlási. Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som sa pripojila k názoru pána ministra. Zvrat "úradná kodifikovaná podoba" znamená výpočet mien od 1 do 1 500 alebo 2 500 a nedáva priestor na 5501. prípad, čo znamená určité obmedzenie, aj keď vo veľkej šírke. Nerada to hovorím, ale právo to takto chápe a je to takto. Každý taxatívny výpočet dáva možnosť výberu len v rámci priestoru a nie úplne slobodne. To by bola prvá pripomienka.

Druhá - musím súhlasiť s pánom poslancom Bárányom, že právne myslenie je trošku iné ako všeobecné a vychádza z toho, že keď je niečo, nejaké pravidlo a v rámci tohto pravidla dávame ďalšie pravidlo, to ďalšie pravidlo je výnimkou z pravidla. Znie to trošku zložito, ale je to tak.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, milí hostia,

dovoľte, aby som podal jeden návrh, ktorý, keď prijmeme, možno ním napravíme to, čo sme urobili zle. /Šum v sále. / Ďakujem pekne. Môžeme takto pokračovať ešte zajtra, pozajtra a dávam návrh, aby sme pracovali aj v sobotu a v nedeľu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ale, pán poslanec, vydržme. Prosím, pokračujte vo svojej poznámke.

Poslanec J. Rea:

Prosím vás pekne, pozerá sa na nás, možno to tu už niekto povedal, celá republika, tak sa takto k tejto práci postavme. V mojom návrhu som len chcel povedať, aby sme to, čo sme už dnes prijali - rozprava sa otvorila - aby sme hlasovali o tom, že to zoberieme späť a pán spoločný spravodajca začne uvádzať hlasovanie tak, ako bolo dohodnuté na politickom grémiu od samého začiatku znovu. To je jedine nožná rýchla cesta, aby sme aj to, čo sa zle urobilo, napravili. Ak je to procedurálne možné, prosím, pozrite sa na to. Opakujem, to, čo sme doteraz prijali hlasovaním, navrhujem stiahnuť späť a opätovne hlasovať podľa poriadku.

Včera sme schvaľovali Trestný zákonník a zaznela tu veta, že niekde v európskych štátoch by bol tento veľmi mäkký, že Trestný zákonník vracia trest asi tak, že oko za oko, zub za zub. Tak, prosím vás pekne, nechcime tu teraz niečo niekomu vracať, kto nám urobil zle a my mu teraz ideme urobiť nejaký zákon, aby sa mu urobilo zle a zasa zle, zasa zle. Prosím vás, je tu môj návrh, skúsme o tom ešte hlasovať. Za garančný výbor je možno chybou, beriem si ju aj sám, že sme nepožiadali vyjadrenie od príslušných ústavov k návrhu tohto zákona. Je to chyba. Beriem to na seba.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Csáky. Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predsedajúci,

vzhľadom na to, že bola otvorená znovu rozprava, dovoľujem si - po prvé - podporiť návrh pána Reu a žiadať o tom hlasovať, a po druhé - dovoľujem si predložiť pozmeňujúci návrh k § 3. Ako posledná veta, to znamená po vete, ktorú sme prijali, alebo pravdepodobne sme prijali podľa návrhu pána Sojku, posledná veta by znela takto: "Cudzojazyčné mená sa používajú podľa pravidiel príslušného jazyka". Prosím, aby sme o tomto tiež hlasovali.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. To snáď nemôžeme, lebo cudzojazyčné sú aj mená cudzincov, a to je trocha problém, mám taký dojem.

Prosím, pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

keďže bola otvorená rozprava, dovolím si hovoriť trošku obšírnejšie. Nie síce tak, ako kedysi pán Mikloško hovoril, že začínam od 9. storočia, teraz by som začal od 16. storočia. Dovolíte mi, pán Mikloško?

Predovšetkým by sme si mali vysvetliť, čo znamená meno a priezvisko v našej kultúrnej a štátnej histórii. Predovšetkým treba povedať, že identifikačným v našej kultúrnej histórii bolo vždy meno, krstné meno, ktoré dostalo diéta pri narodení a ktoré sa stalo v podstate v kresťanskej viere aj sviatosťou posvätenou krstom. Preto, keď chceme vyjsť v ústrety požiadavke našich spoluobčanov inej národnosti ako slovenskej a zabezpečiť ich identitu, treba predovšetkým sa nasmerovať na krstné mená, ktoré by jednoznačne boli garantom toho, že sa ich identita bude zachovávať. Druhou zložkou identity človeka je priezvisko, po česky příjmení. Je to niečo, čo je pri mene alebo čo je prezývka, aby bližšie určilo meno. Preto sú aj tieto termíny v slovenskej a českej terminológii zavedené. Do 16. storočia to boli skutočne len prezývky. Až Tridentský koncil klasifikoval povinnosť používania priezvisk a ich dedenie. Odvtedy sa krstné mená a priezviská uvádzajú spolu, kde meno je to, čo identifikuje osobnosť a priezvisko je to, čo sa dedí. Až do začiatku maďarizácie v Uhorsku bola v podstate taká prax, že si mená zapisoval každý podľa svojho pravopisu v jazyku, v ktorom toto meno a priezvisko vzniklo, resp. v ktorom prostredí sa nachádzalo, v súvislosti so zoštátnením matrík sa v Uhorsku povinne používala maďarská ortografia pri písaní všetkých

mien, t. j. ortografia, ktorá vyžadovala pravopis podľa maďarskej kodifikácie.

Po roku 1918 sa u nás urobila voľnosť a mená sa písali pôvodne tak, ako sa písali, teda buď Ludvik, Lajoš alebo Ľudovít, podľa jazyka, v ktorom meno bolo dané, a priezviská sa začali uvoľňovať z pôvodnej ortografie asi tým spôsobom, že Slováci si začali prepisovať svoje priezviská do slovenského pravopisu, teda vypúšťali maďarský zložkový pravopis a občania maďarskej národnosti si nechávali tieto priezviská, resp. aj mnohí Slováci si ich nechávali v pôvodnej ortografii, akú zdedili buď z minulosti alebo z obdobia maďarizácie. Po roku 1945 sa u nás zaviedol taký systém, kde sa v podstate pripúšťali len slovenské formy krstných mien, ortografia priezvisk zostala taká, aká vyplývala z jazyka, v ktorom boli napísané.

Teda, keď dnes prichádzame k tomuto zákonu, musíme vychádzať z toho, že treba skutočne ísť podľa princípu dajte cisárovi, čo je cisárovo, a dajte pánu Bohu, čo je božie. Treba vyjsť v ústrety pri písaní krstných mien. Tam by som skutočne otázku pravopisu nemiešal a neplietol, to znamená, že treba skutočne prijať takú podobu v zákone, že krstné mená sa jednoznačne môžu písať v jazyku, v ktorom sú pôvodné. Čo sa týka priezvisk, treba vychádzať z ústavného stavu, kde ústava kvalifikuje slovenský jazyk ako jazyk štátny, t. j. rešpektovať Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré umožňujú používať akúkoľvek ortografiu, ktorá sa píše v latinke.

V prípade inej ortografie ako je latinská, t. j. azbuka, japonské písmo, čínske písmo sa do slovenčiny prepisuje našou diakritickou ortografiou, teda píšem nie Shintaro abé, ako píšu Angličania, ale píšem pekne s mäkčeňom š. Toto všetko slovenčina upravuje. Slovenčina upravuje možnosť používania priezvisk v pôvodnej ortografii jazyka, ktorý je písaný v latinskom písme. Jedine čo vyžaduje, je v podstate

preklenovanie ženských mien. Myslím si, že takúto lojalitu od svojich občanov ženského pohlavia iných národností ako je slovenská, môžeme vyžadovať, aby si ich písali podľa pravidiel v štátnom jazyku tam, kde to treba. Myslím si, že návrh, ktorý podal pán Brňák, vyslovene toto rieši, že v slovenskom texte, v slovenskom dokumente sa píše s koncovkou "-ová" a v ostatných jazykoch umožňuje akúkoľvek vôľu. Myslím si, že tento problém by sa týmto vyriešil, ak by sme prijali zásady, o ktorých som hovoril.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, pán poslanec. Ešte pán poslanec Hudec, ale potom chcem upozorniť, že pravdepodobne musíme si stanoviť polhodinovú prestávku a pokúsime sa to preklenúť v politickom grémiu.

Poslanec I. Hudec:

Pán predsedajúci, navrhujem ukončenie diskusie, pretože bola k tomu otvorená rozprava. Ale pekne prosím, bol tu návrh pána poslanca Csákyho, aj keď jeho politické prejavy nemám rád, ale v tomto prípade podporujem jeho návrh, aby sme o ňom hlasovali. Prosím, aby sa ukončila rozprava.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Priatelia, neukončujem rozpravu a rozídeme sa na polhodinovú prestávku. Priatelia, tú prestávku dáme tak, že potom môžeme pokračovať v diskusii, lebo predpokladám, že grémium zaujme nejaké stanovisko a dá nejaké odporúčanie.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pozývam pani poslankyne a pánov poslancov do rokovacej sály. Prosím, zaujmite svoje miesta.

Pani poslankyne a páni poslanci, budeme pokračovať v znovuotvorenej rozprave na základe toho, že sme ju prerušili na pol hodiny na stretnutie politického grémia a politických klubov.

Teraz prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrhy, ktoré spoločne dohodlo politické grémium.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

z politického grémia vyšli tri návrhy, ktoré si osvojujem, a preto vám ich predkladám. V § 2 ods. 1 vládneho návrhu navrhujem zmeniť nasledovne: "Osobe narodenej na území Slovenskej republiky sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných. Pri zápise mien do matriky sú rodičia povinní poskytnúť obvodnému úradu súčinnosť. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Odporúčate teda prijať. Prosím, prezentujme sa. Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci, je rozprava.

Druhý pozmeňujúci návrh je k § 3. Predkladám návrh § 3 vládneho návrhu zmeniť nasledovne: "Štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku iba jedno meno. Ak má uvedených v matrike viac mien, používa meno uvedené na prvom mieste. "

A tretí pozmeňovací návrh je k § 4 ods. 4. Predkladám návrh zmeniť ho nasledovne: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje a používa s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. Cudzojazyčné ženské priezvisko sa môže určiť a používať v cudzom jazyku. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že politické grémium sa stretlo už niekoľkokrát, som poverený a dávam návrh, aby bola ukončená rozprava. Prosím, aby sa o tom hlasovalo.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlasujeme o ukončení rozpravy. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 112 poslancov.

Kto je za návrh na ukončenie rozpravy tak, ako to formuloval pán poslanec Mikloško?

Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh na ukončenie rozpravy bol prijatý.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby viedol ďalšie hlasovanie.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dávam návrh, aby sme hlasovali najskôr o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z dohody v politickom grémiu a potom pokračovali tými, ktoré ostali z prvej časti rozpravy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V poriadku. Už ich nebudete uvádzať.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 111 poslancov.

Teda hlasujeme teraz o každom návrhu osobitne. Prosím, uveďte prvý návrh.

Poslanec T. Cabaj:

Prvý návrh prečítam - § 2 odsek 1 by znel: "Osobe narodenej na území Slovenskej republiky sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných. Pri zápise mien do matriky sú rodičia povinní poskytnúť obvodnému úradu súčinnosť. " Nechávam na rozhodnutie poslancom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Kto je za tento predložený návrh z politického grémia? Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh politického grémia bol prijatý.

Poslanec T. Cabaj:

Druhý pozmeňujúci návrh je k § 3. Nové znenie: "Štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku iba jedno meno. Ak má uvedených v matrike viac mien, používa meno uvedené na prvom mieste. " Taktiež nechávam na rozhodnutie poslancom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 118 poslancov.

Kto je za predložený návrh politického grémia?

Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Kto sa zdržiava hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že aj tento druhý návrh politického grémia

bol prijatý.

Poslanec T. Cabaj:

Návrh § 4 odsek 4: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje a používa s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. Cudzojazyčné ženské priezvisko sa môže určiť

a používať v cudzom jazyku. " Taktiež nechávam na rozhodnutie poslancom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 117 poslancov.

Kto je za predložený návrh politického grémia - tento tretí pozmeňujúci návrh?

Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že tento tretí návrh bol tiež prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Ďalej ešte z rozpravy je návrh pána poslanca Kuriščáka, aby v § 4 odsek 4 bola vypustená druhá veta.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Jakubík. Poslanec P. Jakubik:

Pán predsedajúci, teraz sme hlasovali o § 4 odseku 4 - o novom znení. Domnievam sa, že tento návrh, ktorý predkladá pán spoločný spravodajca, uplatnený pred týmto hlasovania a pred rokovaním grémia, je bezpredmetný.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Áno. Pán spoločný spravodajca, pokračujte ďalej.

Poslanec T. Cabaj:

Pán poslanec Bogdan k § 6 ods. 3 predkladá návrh znenia takto: "Príslušník národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny žijúcej na území Slovenskej republiky a používajúci iné písmo ako latinské má právo na zápis mena a priezviska do matriky aj týmto písmom. Tento zápis je uvedený vždy za zápisom v písme latinskom. V úradnom styku a v iných úradných dokumentoch sa používa meno a priezvisko v podobe transkripcie do slovenského jazyka. Za účelom správnosti zápisu do matriky sú rodičia, pripadne žiadatelia povinní poskytnúť súčinnosť. " Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Bogdana? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Bogdana nebol prijatý.

Poslanec T. Cabaj:

Ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Bogdana je k § 14, kde navrhuje druhý odsek: "Príslušník národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny žijúcej na území Slovenskej republiky a používajúcej iné písmo ako latinské môže v súlade s ustanoveniami tohto zákona požiadať o nový zápis do

matriky s menom a priezviskom aj v jazyku a písme príslušnej menšiny alebo etnickej skupiny. Tento zápis sa uvedie vždy za zápisom v latinskom písme. V úradnom styku a v iných úradných dokumentoch sa používa meno a priezvisko v podobe transkripcie do slovenského jazyka. Za účelom správnosti zápisu do matriky sú rodičia, prípadne žiadateľ povinní poskytnúť súčinnosť. Obvodný úrad je povinný tejto žiadosti vyhovieť. " Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 116 poslancov.

Kto je za predložený druhý návrh pána poslanca Bogdana? Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že tento druhý návrh nebol prijatý. Poslanec T. Cabaj:

Mám ešte jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Csákyho. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Csáky sťahuje svoj návrh. Poslanec T. Cabaj:

Ďakujem. Myslím, že sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, dávam návrh hlasovať o zákone ako celku a odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V súlade s ustanovením § 26 odseku 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za celkový návrh?

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku. /Potlesk. /

Faktická poznámka - pán poslanec Doboš. Poslanec L. Doboš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci,

myslím si, že sme vykonali šľachetnú vec. Poctili sme elementárne ľudské práva. Úcta slovenskému parlamentu, úcta zdravému ľudskému rozumu. V tomto duchu by sme mali pokračovať. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ešte pán poslanec Košnár.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predsedajúci,

podávam návrh na zmenu poradia prerokúvania ďalších bodov programu v druhej časti 20. schôdze Národnej rady.

Po prvé - navrhujem bod číslo 19, tlač 247, správa o plnení štátneho rozpočtu a vládny návrh novelizácie radu ďalších zákonov rozdeliť na dva, síce súvisiace, ale predsa len samostatné body. O tom, že sú to samostatné body a že aj výbory to tak chápali, svedčí aj skutočnosť, že sú predložené dve spoločné správy a dva návrhy uznesení. Národohospodársky a rozpočtový výbor v tomto prípade, že akceptujeme rozdelenie tohoto bodu na dva samostatné, navrhuje za spoločnú spravodajkyňu k tejto prvej časti pani poslankyňu Bartošíkovú.

Po druhé - navrhujem, aby druhá časť bodu číslo 19, t. j. návrh zákonov o štátnom rozpočte a ďalších zákonov, bola zaradená do programu ako bod 1 v piatok, spolu s ďalšími súvisiacimi zákonmi, ktoré máme predbežne v programe pod bodom 34a, 34b a 34c, t. j. aby sme prerokúvali v piatok druhú časť tlače 247 v znení doplnku plus tri ďalšie návrhy zákonov, t. j. o štátnom podniku, devízový zákon a o správnych poplatkoch. Ak plénum akceptuje tento návrh na zmenu poradia v programe, v takom prípade národohospodársky a rozpočtový výbor ako gesčný výbor navrhuje resp. potvrdzuje spoločného spravodajcu pána Bajana tak, ako je uvedený v programe a v pozvánke.

Ešte chcem využiť túto príležitosť a oznámiť členom národohospodárskeho a rozpočtového výboru, že jeho zasadnutie sa uskutoční zajtra o 8. 00 hodine. Na programe bude dokončenie rokovania o zákone o štátnom podniku, devízovom zákone a zákone o správnych poplatkoch.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Počuli sme, vážení poslanci a poslankyne, návrh pána profesora Košnára, ktorý navrhuje rozdeliť pôvodný bod 19 na dva body a tým, že ďalší bod bude podľa jeho uvedeného návrhu pokračovať v piatok.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za uvedený návrh rozdelenia bodu 19?

Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

Kto sa zdržuje hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh rozdelenia bodu 19 sme prijali.

Prosím, pán poslanec. Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, viem, že sme nabrali rýchle tempo, ale rád by som dokončil ešte svoju robotu. Pokiaľ máte pred sebou spoločnú správu, viete, že výbor pre životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade požiadať vládu Slovenskej republiky o zabezpečenie prerokovania s vládou Maďarskej republiky používanie mien a priezvisk občanov Maďarskej republiky, príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. O výsledku rokovania informovať Národnú radu Slovenskej republiky do 31. 12. 1993. Preto predkladám návrh, aby sme k predchádzajúcemu zákonu prijali uznesenie, ktorým požiadame vládu tak, ako je to v návrhu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 108 poslancov. Kto je za predložený návrh? Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

To znamená za postup, v ktorom vláda sa žiada, aby postupovala tak, ako bolo uvedené v návrhu. Kto je proti? Nikto nebol proti. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh uznesenia zaväzujúci vládu Slovenskej republiky sme prijali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Andel sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec M. Andel:

Priatelia, keďže sme sa dnes psychicky skutočne vyčerpali, chcem sa spýtať, či naša dohoda platí, či ukončíme teraz rokovanie a presunieme sa na štadión SK Ružinov. Tento štadión sa nachádza pri hoteli JUNIOR, pri štrkoveckom jazere. Doprava bude zabezpečená individuálne a sú tu aj autobusy liniek číslo 34, 39 a 54, ktoré stoja priamo pred štadiónom. O chvíľu budeme vedieť, či príde aj autobus, ktorý by nás tam dopravil. Prosím, aby sme sa tam čim skôr presunuli, pretože nás čakajú dva zápasy. Sú štyri jedenástky, z ktorých sa uskutoční nominačný výber do futbalového mužstva Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pochopenie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, vážení kolegovia a kolegyne. Končím dnešné rokovanie. Želám vám dobrú zábavu na futbale. Zajtra pokračujeme o 9. 00 hodine.

Šiesty deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

8. júla 1993

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Kolegyne a kolegovia,

prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli začať rokovanie, pretože program máme ešte bohatý a vyzerá to tak, že schôdza bude pokračovať ešte v pondelok na budúci týždeň, čím rýchlejšie prerokujeme dnešné body, tým je väčšia šanca, že sa dostaneme aj na dovolenky.

Kolegyne a kolegovia, skúsme sa prezentovať. Prezentovalo sa 61 poslancov. Ešte chýba 15 poslancov.

Kolegyne a kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti. Prosím, prezentujme sa ešte raz.

Zisťujem, že je prítomných 79 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná. Môžeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to tak, ako sme si včera odhlasovali, prvou časťou devätnásteho bodu, ktorou je

Správa o Plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 1993.

Správu ste dostali ako tlač číslo 247 a správu o výsledku prerokovania vo výboroch máte ako tlač číslo 247a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie minister financií Slovenskej republiky Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

ministerstvo financií sleduje a hodnotí plnenie štátneho rozpočtu a operatívne informuje vládu a najmä Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky o stave príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Úvodom musím povedať, že vývoj pokladničného plnenia štátneho rozpočtu od začiatku tohto roka má určité tendencie k rozpočtovému deficitu.

V prvých dvoch mesiacoch pozitívne ovplyvnili plnenie rozpočtových príjmov splátky daní za rok 1992 a nižšie čerpanie výdavkov. Plnenie novozavedených daní bolo nízke, a to najmä z toho dôvodu, že splátky sa realizovali nadväzne na nové termíny až od februára. V januári a februári sa dosiahol mierny schodok vo výške 1, 5 mld Sk. Z hľadiska ročných relácií bolo už od začiatku roku zrejmé určité zaostávanie v plnení príjmov, preto bolo potrebné pristúpiť k regulácii rozpočtových výdavkov.

Napriek čerpaniu výdavkov v rámci limitov stanovených reguláciou sa rozpočtový schodok k 31. marcu zvýšil na 11 mld Sk, čo bolo dôsledkom najmä nižšieho plnenia daní a príspevkov do poisťovacích fondov. Výpadok príjmov v porovnaní so štvrťročným podielom z ročného prepočtu predstavoval 14, 2 mld korún. Nižším čerpaním výdavkov vplyvom regulačných opatrení bol tento výpadok príjmov čiastočne kompenzovaný.

Tento vývoj rozpočtových príjmov pretrvával aj v ďalších mesiacoch tohto roku. Plnenie príjmov rozpočtu je nielen prejavom súčasného stavu výkonnosti ekonomiky, ale je odrazom nízkej účinnosti pôsobenia Národnej poisťovne v prvých mesiacoch tohoto roka, ďalej zvládnutia novej daňovej sústavy, účinnosti práce colníc, ako aj špekulatívnych prístupov podnikateľskej sféry.

Pokiaľ ide o štruktúru rozpočtových príjmov a rozhodujúcich nepriamych dani, sa daň z pridanej hodnoty za prvý štvrtrok splnila na 8, 7 % z ročného rozpočtu a spotrebné dane na 9, 7 % z ročného rozpočtu. Dlhodobý vývoj sa vykazuje u dane z príjmov právnických osôb, u ktorej dosiahlo plnenie ročného rozpočtu za tri mesiace 9, 7 %. Za rozhodujúce príčiny tohoto stavu možno považovať neplnenie si daňovej povinnosti podnikateľskými subjektami najmä z dôvodu prvotnej a druhotnej platobnej neschopnosti, preferovanie úhrad záväzkov voči dodávatelom a svojim pracovníkom pred úhradou záväzkov voči štátnemu rozpočtu v záujme udržania vlastnej existencie, daňové úniky zo strany daňových subjektov.

Vo výdavkovej časti rozpočtu sa pôsobením regulačných opatrení vykazuje nižšie plnenie ako je alikvotný podiel z ročného rozpočtu takmer vo všetkých druhoch výdavkov. Stanovené limity v rámci regulácie sa vo všetkých rozpočtových kapitolách dodržali. Sociálne dávky, ktoré nepodliehajú regulácii, sa vyplatili za tri mesiace vo výške 11 mld korún, čo predstavovalo 22, 2 % z ročného rozpočtu. Výška výdavkov, a tým zvýšenie schodku, výraznou mierou ovplyvnili debetné úroky platené Národnej banke, ktoré za štvrtrok predstavovali 2, 3 mld korún. Ide o nevyjasnené záležitosti a vzťahy z rozpočtu v roku 1991 a nepredané obligácie.

V prípade pokračovania nepriaznivého vývoja v rozpočtovom hospodárení a neuhradenie schodkov štátneho rozpočtu za

roky 1991 a 1992 je predpoklad vyšších výdavkov len na debetných úrokoch vo výške asi 10 mld korún. Na základe výsledkov rozpočtového hospodárenia sa aktuálnou a naliehavou úlohou v tejto oblasti stáva minimalizácia reálnej schodkovosti v nasledujúcom období.

Doteraz vykázaný deficit štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok, ale aj za mesiace apríl a máj je zdrojom značného znepokojenia, preto je vláda Slovenskej republiky presvedčená, že je potrebné realizovať odporúčania aj misie Medzinárodného menového fondu. Z doterajších skúseností vyplýva naliehavá potreba zlepšiť výber daní prostredníctvom posilňovania daňovej správy, cestou zlepšenia právnych rámcov, ako aj prísnejším uplatňovaním existujúcich regulácií. Podľa toho novela zákona o dani z pridanej hodnoty a ostatných zákonov, ktoré sa budú prerokovávať zajtra, ukazuje určitý smer v tom, ako na príjmovej strane rozpočtu je možné riešiť čiastočne vzniknutý deficit, ako aj na strane výdavkovej je možné reguláciou výdavkov urobiť určité obmedzenia.

Vzhľadom na to, že druhú časť návrhov, ktoré sa dotýkajú plnenia úloh štátneho rozpočtu za prvý štvrťrok tohto roku, bude prerokovávať Národná rada Slovenskej republiky, k druhej časti by som sa vyjadril zajtra.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi Júliusovi Tóthovi. Prosím pani poslankyňu Máriu Bartošíkovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania predloženého materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 1993 predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného s tým, že správu prerokujú do 16. júna 1993. Všetky výbory správu v termíne prerokovali, 8 výborov vzalo správu na vedomie, resp. s ňou vyjadrilo súhlas. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky správu neodsúhlasil, nakoľko návrh nezískal vo výbore potrebnú nadpolovičnú väčšinu. Z 19 členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z prítomných 12 za návrh hlasovalo iba 9 poslancov, 1 bol proti a 2 sa zdržali hlasovania.

Tri výbory k prerokovanej správe prijali odporúčania, ktoré sú v spoločnej správe uvedené na strane 2. Z toho prvé a druhé odporúčanie navrhujem, aby sme prijali v rámci uznesenia Národnej rady, pretože sa odvolávajú na poverenie vlády vykonať určité úkony. Tretie odporúčanie navrhujem neprijať po prebehnutej diskusii, pretože ide o poverenie pre príslušného ministra, čo je v internej moci príslušného výboru.

To je všetko pán predsedajúci. Ďakujem pekne.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Márii Bartošíkovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

Zároveň otváram rozpravu a vyzývam vás, aby ste sa do nej prihlásili. Písomne nemám podanú žiadnu prihlášku.

Pán poslanec Tahy za Kresťansko-demokratické hnutie. Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

vzhľadom na závažné zmeny, ktoré nastávajú vo vývoji štátneho rozpočtu našej republiky na rok 1993, vzhľadom na väzby vývoja tohoto rozpočtu, ktoré iste vznikajú i z rokovaní s Medzinárodným menovým fondom, odporúčam, aby pri prerokovaní správy o vývoji štátneho rozpočtu za I. polrok v parlamente - predpokladám, že toto rokovanie bude niekedy v septembri - do uznesenia bol prijatý bod C, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri predkladaní správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1993 túto doplnila rozborom:

a/ vplyvu štátnej správy daní a novej daňovej sústavy,

b/ priebehu privatizácie,

c/ stavu v Národnej poisťovni,

d/ odsunu platnosti zákona číslo 328/1991 Zb. na vývoj príjmovej a výdajovej časti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1993.

V poslednom bode d/ zákon číslo 328/1991 Zb. je tzv. bankrotový zákon. Prosím o podporu tohoto návrhu.

Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy? Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,

čakal som na prerokovanie tohoto bodu a nijak zvlášť som si nepripravoval vystúpenie, pretože som očakával, že pán minister financií vo svojom úvodnom slove zareaguje na uznesenia Národnej rady, ktoré sme prijali na májovej schôdzi práve k bodu, ktorý sa týkal prípravy správy o plnení rozpočtu za I. štvrťrok 1993. Ak si pamätáte, prijali sme vtedy tri uznesenia, kde sme v jednom z nich konštatovali, že vláda nepredložila včas uvedenú správu, v druhom uznesení sme povedali, že by sme chceli, aby správa o plnení rozpočtu za daný štvrťrok bola predložená vždy druhý mesiac po tom, keď príslušný štvrťrok končí. Tretie uznesenie, o ktorom by som chcel hovoriť, žiadalo vládu, aby zhodnotila rozpočtové zabezpečenie rezortov zdravotníctva a školstva na rok 1993, a ak to bude považovať za potrebné, aby predložila príslušné návrhy na úpravu štátneho rozpočtu.

Ani v správe pod tlačou 247, ani v úvodnom slove pána ministra nebola reakcia na toto uznesenie, hoci v prehľade uznesení vlády Slovenskej republiky, ktoré dostávame ako poslanci, som pod číslom 400 našiel uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktorým reagovala na toto uznesenie Národnej rady. Obsahovo teda neviem, čo prijala, pretože tento prehľad nám nie je známy, ale jednoducho z toho vyplynulo, že

vláda sa touto otázkou zaoberala. Žiadal by som teda, aby pán minister vysvetlil, ako vláda posúdila rozpočtové zabezpečenie týchto dvoch kritických rezortov na rok 1993 a v prípade, že o tom vláda meritórne nerokovala, pretože viem, že úmysel ministerstva financií, aj úmysel Národnej rady, keď prerokúvala štátny rozpočet na rok 1993, bol taký, aby vláda po skončení polročného hospodárenia vyhodnotila, či je možné zvýšiť povedzme prostriedky na kapitolu školstvo. Existuje také uznesenie Národnej rady k štátnemu rozpočtu, aby sa vláda touto otázkou zaoberala.

Ak teda meritórne o tom nerokovala, navrhol by som, aby termín na splnenie uznesenia o posúdení rozpočtového zabezpečenia kapitol školstvo a zdravotníctvo bol vláde predĺžený na september 1993 s tým, že by vlastne už mala k dispozícii výsledky za I. polrok tohto kalendárneho roku a mohla zodpovednejšie túto otázku posúdiť a predložiť návrh príslušných opatrení Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Kto sa ďalej hlási do diskusie? Dostal som 4 písomné prihlášky k pôvodnému bodu 19 od pána Miroslava Poliaka, Štefana Harnu, Jozefa Jakuša a Milana Kňažku. Neviem, či ich chcú uplatniť teraz, k tejto prvej polovici pôvodného bodu 19. Zrejme nie.

To znamená, že nikto ďalší sa nehlási do rozpravy, môžem ju ukončiť. Pýtam sa pána ministra či sa chce k rozprave vyjadriť.

Minister financií SR J. Tóth:

Bol som vyzvaný pánom poslancom, takže k otázkam školstva a zdravotníctva sa chcem vyjadriť.

Pokiaľ sa týka zdravotníctva, na úrovni podpredsedu vlády je vytvorená komisia, ktorá prehodnocuje celkové výdavky na zdravotníctvo. Jej práca nebola ešte až tak ukončená, aby to mohlo byť vo vláde prerokované a mohli byť urobené nejaké doplnky alebo dodatky k otázkam zdravotníctva.

Pokiaľ sa týka školstva, prerokovali sme to s pracovníkmi ministerstva školstva. Takisto na úrovni podpredsedu vlády bolo dohodnuté, že vyfinancujeme potreby, ktoré vznikli v oblasti v školstva, najmä z titulu vykurovania a iných výdavkov a uhradíme ich do konca šiesteho mesiaca tak, aby školský rok mohol byť ukončený bez väčších vážnych otrasov.

Len pripomínam všetkým, ktorí v Národnej rade uvažujú, že máme málo prostriedkov na zdravotníctvo a na školstvo, že nie vždy tieto skutočnosti sú také, ako sa prezentujú. Pokiaľ sa týka výdajov, percentuálne z rozpočtu sa na školstvo v mnohých krajinách Európy dáva 4 až 7 %, my dávame skoro 10 %, takže, treba zvážit, či v jednej oblasti aj v druhej oblasti všetky prostriedky vynakladáme racionálne a či nemáme žiadne iné možnosti, ako racionálnym využitím týchto obrovských prostriedkov môžeme vplývať na jednu aj na druhú oblasť.

Osobne som veľmi rád a myslím si, že už prišla doba v jednej aj druhej oblasti, že nie natŕčaním dlaní, ale vlastnými racionalizačnými opatreniami sa dá dosiahnuť s prostriedkami rozpočtu podstatne viac, ako to bolo doteraz možné, a že sprísnením kritérií výdavkov, a možno aj lepšou činnosťou Národnej poisťovne, v zdravotníctve bude možné dôjsť k značným úsporám voči súčasnému stavu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi financií. Faktická poznámka - pán poslanec Tahy, pretože rozpravu som ukončil.

Poslanec M. Tahy:

Ďakujem, pán podpredseda, to je len formálna záležitosť. Pôvodný návrh uznesenia bol k obidvom častiam. Na základe toho som svoj príspevok aj formuloval ako bod C, ale tým, že sme to rozdelili, bod B vlastne vypadá z návrhu uznesenia k tomuto prvému bodu, takže môj návrh by mal byť ako B.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik má ešte faktickú poznámku a potom dáme slovo pani spoločnej spravodajkyni.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán minister, nijako nespochybňujem úsilie vlády o to, aby sa šetrilo v rezortoch, ktoré vydávajú podľa porovnateľných položiek s inými krajinami priveľa prostriedkov. Účelom toho uznesenia, ktoré sme minule prijali, bola otázka, aby sme sa zamysleli nad tým, že vláda Slovenskej republiky prijala niektoré opatrenia, povedzme, platovú úpravu pod číslom 636, ktorá robí dieru v rozpočte školstva vo výške 453 miliónov Sk. A informáciu, že rozpočtovo bude školstvo na I. polrok zabezpečené, ste nám podali už na májovej schôdzi, aspoň o príprave tohto stretnutia. Môj problém, a myslím, že aj problém rezortu je však ten, ako vyfinancuje svoju činnosť do konca tohto kalendárneho roku -a k tomu smerovalo to uznesenie. Toľko som len chcel upresniť na faktickú poznámku. Súhlasím s vami, že treba hľadať zdroje a vnútorné rezervy v oboch týchto rezortoch,

ale musíme vedieť, či týmito úspornými opatreniami sme schopní pokryť to, čo týmto rezortom do naplnenia potrieb chýba.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Chcem sa len pána ministra spýtať - odvolávali ste sa na komisiu podpredsedu vlády pána Romana Kováča v súvislosti s riešením problémov ministerstva zdravotníctva, tak som to pochopil. Táto komisia bola zo strany pána ministra zdravotníctva - mierne povedané - spochybňovaná. Dokonca mám tu aj vyjadrenie predsedu Republikového zdravotníckeho klubu HZDS, kde závery komisie vedené podpredsedom vlády Romanom Kováčom pre riešenie stavu zdravotníctva v niektorých bodoch, napríklad riešenie odmeňovania zdravotníckych pracovníkov na rok 1993, znovuzavedenie platieb na tzv. hlavu v primárnej sfére, atď. - súhlas s takýmto financovaním - znamená zastavenie procesu transformácie zdravotníctva minimálne na dva roky. Chcem sa teda spýtať, či komisia, ktorá pracuje pri podpredsedovi vlády Romanovi Kováčovi, je oficiálne akceptovaná vládou, a teda očakávame skutočne jej výsledky, alebo akceptujú sa vyjadrenia ministra zdravotníctva pána Soboňu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi za faktickú poznámku. Pán minister, chcete na ňu odpovedať?

Minister financií SR J. Tóth:

Pred chvíľou som odpovedal na otázky.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

To už bolo záverečné slovo. Toto boli otázky, ktoré možno zodpovedať po ukončení tohoto bodu v kuloároch.

Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Poslankyňa M. Bartošíková:

Nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže prosím, aby ste uvádzali hlasovanie. Poslankyňa M. Bartošíková:

Najprv by sme sa mali vyjadriť k spoločnej správe. Vo svojom úvodnom slove som povedala, že odporučím prijať prvé dva návrhy, ktoré žiadali jednotlivé výbory pod bodmi 1 a 2 spoločnej správy na strane dva:

Národná rada odporúča predsedovi Národnej rady žiadať vládu Slovenskej republiky o dodržiavanie lehôt na podanie správ. To isté žiadal vo svojom vystúpení aj pán poslanec Ftáčnik.

Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby spolu s prerokovaním správy predložila:

a/ komplex opatrení, ktoré vláda prijala pre riešenie vymáhania nedoplatkov odvodov daní,

b/ návrh legislatívnych úprav § 38 zákona o Národnej banke Slovenska o povinnosti zúčtovať zisk štvrťročne

v prospech štátneho rozpočtu, zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmu s návrhom na osobitné zdaňovanie bankového sektoru,

c/ podrobnú informáciu o obsahu rokovaní s Medzinárodným menovým fondom a dohodu, ktorú vláda prijala, vrátane systémového prístupu k legislatívnym úpravám zákonov pri riešení reštrikcie výdavkov v sociálnej oblasti a konkrétnych opatrení pre stabilizáciu a oživenie hospodárskej politiky vlády.

Tieto dva body, ktoré som čítala, odporúčam Národnej rade prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto je za navrhnuté dva body uznesenia? Návrhy prišli z výborov Národnej rady. Pani spoločná spravodajkyňa ich navrhuje prijať.

Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili. Poslankyňa M. Bartošiková:

Tretí bod návrhu výborov neodporúčam prijať. Ide o požiadavku výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť adresovanú ministrovi obrany Slovenskej republiky a týkajúcu sa nárokovania si dodatočných finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzkových potrieb rezortu i armády. Ide o záležitosť výboru, keďže sa dovoláva určitého uznesenia, ktoré môže adresovať priamo ministrovi príslušného rezortu, takže, myslím si, že nie je potrebný súhlas Národnej rady. Neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za informáciu. Budeme hlasovať o tomto treťom bode návrhu uznesenia s tým, že pani spoločná spravodajkyňa neodporúča z uvedených dôvodov tento bod prijať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za tento bod uznesenia, ktorý sa navrhol, s tým, že pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že tento bod uznesenia sme neschválili. Poslankyňa M. Bartošíková:

Keďže zo spoločnej správy máme pred sebou iba návrh na uznesenie, ktorým berieme správu na vedomie, mali by sme najprv hlasovať o jednotlivých návrhoch, ktoré boli prednesené v diskusii.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, môžeme ich uvádzať. Poslankyňa M. Bartošíková:

Ako prvý vystúpil v diskusii pán poslanec Tahy, ktorý

navrhuje, aby Národná rada žiadala vládu Slovenskej republiky, aby pri predkladaní správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 1993 túto doplnila rozborom

a/ vplyvu štátnej správy dani a novej daňovej sústavy,

b/ priebehu privatizácie,

c/ stavu v Národnej poisťovni a

d/ odsunu platnosti zákona číslo 328/1991 Zb. na vývoj príjmovej a výdajovej časti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1993.

Ponechávam to na uváženie pánov poslancov. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za návrh, ktorý predniesol pán poslanec Tahy?

Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Tahyho nebol prijatý.

Poslankyňa M. Bartošiková:

Ako posledný s návrhom na uznesenie vystúpil pán poslanec Ftáčnik, ktorý navrhol s odvolaním sa na uznesenia, ktoré sme k správam o plnení štátneho rozpočtu prijali v minulosti, predĺžiť termín na splnenie prijatých uznesení Národnou radou do 30. septembra. On povedal september, dovolila

som si to doplniť na 30. septembra. Pôjde o správu za II. štvrťrok tohto roku.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik má zrejme spresňujúcu faktickú pripomienku.

Poslanec M. Ftáčnik:

Spresňujem, že ide o uznesenie číslo 217, ktoré sme prijali k tej správe, ktorú som citoval a ide o bod číslo 3, teda rozpočtové zabezpečenie školstva a zdravotníctva. Termín september by sme nemuseli precizovať, pretože máme v septembri dve plánované zasadnutia Národnej rady. Aspoň na druhé zasadnutie by sme mohli dostať tú informáciu ako vláda naložila s týmto naším uznesením. Teda ide o informáciu, nie nejakú obsiahlu správu, ale stručnú informáciu ako vláda splnila toto odporúčanie Národnej rady.

Poslankyňa M. Bartošiková:

Pán poslanec, môžem sa spýtať, či to nemá byť súčasť správy o plnení štátneho rozpočtu za druhý štvrťrok.

Poslanec M. Ftáčnik:

Bolo by to úplne ideálne, keby tam bola časť - jedna stránka, koľko bude vláda považovať za potrebné venovať plneniu uznesenia 217 bod čislo 3.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán minister súhlasne kýval hlavou, takže môžeme dať hlasovať. Samozrejme, aj keby nekýval.

Poslankyňa M. Bartošiková:

Odporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia formulovaný a upresnený pánom poslancom Ftáčnikom? Pani poslankyňa ho odporučila prijať. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Kto je proti? Nikto nebol proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Ftáčnika na doplnenie uznesenia sme schválili.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Pán predsedajúci, nemám poznačené žiadne ďalšie pripomienky z diskusie, o ktorých by sme mali hlasovať. Zostáva ešte hlasovať o uznesení k správe ako celku. "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1993. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia?

Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1993.

Ďakujem za spoluprácu pani poslankyni a pánu ministrovi. Dvadsiatym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky ste dostali ako tlač číslo 250 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 250a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky je predložený vládny návrh zákona o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom. Doterajšia právna úprava zakotvená v zákone číslo 52 z roku 1966 Zb. o vlastníctve k bytom v znení neskorších predpisov nevyhovuje, nakoľko obmedzuje možnosti nadobúdania vlastníctva k bytom len zo štátneho vlastníctva, teda bytov, ktoré sú v správe hospodárenia štátnych podnikov, rozpočtových a príspevkových organizácii.

Bezodplatný prevod družstevných bytov umožňuje zákon číslo 42/1992 Zb., tzv. transformačný zákon, v zmysle ktorého môžu nadobudnúť do vlastníctva byty tí nájomcovia družstevných bytov, ktorí požiadali o prevod vlastníctva do 28. 7. 1992. Najväčší počet bytov vlastnia obce, ktoré bytový fond nadobudli do vlastníctva v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 o majetku obci. Platná právna úprava neumožňuje predávač do vlastníctva obecné byty a ani nebytové priestory.

Návrh zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vychádza z ústavou zaručenej rovnosti vlastníkov a vlastníctva. Umožňuje nadobúdať do vlastníctva byty a nebytové priestory fyzickým a právnickým osobám, čím uspokojí záujem občanov o kúpu bytu, aj záujem podnikateľov o nadobudnutie vlastníctva k nebytovým priestorom, kanceláriám, ale aj k celým budovám.

Predložený návrh zákona upravuje spôsob nadobúdania bytov a nebytových priestorov do vlastníctva, spôsob správy a údržby bytového domu, ako aj práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákon rieši komplexne v nadväznosti na Občiansky zákonník vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom a osobitne rieši špecifickú úpravu vlastníctva bytu a nebytového priestoru v nadväznosti na spoluvlastníctvo spoločných častí a zariadení domu.

Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky predložený zákon o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom schválila. Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi Júliusovi Tóthovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Rudolfa Goča, aby podal správu

o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec R. Goč:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

predložený vládny návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. júna 1993 číslo 369 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie do 30. 6. 1993 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov Národnej rady premietli v spoločnej správe.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona v čase od 15. 6. do 1. 7. 1993. Národohospodársky a rozpočtový výbor a výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru neprijali platné uznesenia k vládnemu návrhu, nakoľko nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov výboru podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Zahraničný výbor Národnej rady vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona a odporúča Národnej rade ho schváliť. Ústavnoprávny výbor, výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona, odporúčajú ho Národnej rade schváliť s týmito pozmeňujúcimi návrhmi:

Asi to nebude treba čítať, máte to všetci pred sebou. Prosím, aby ste si zobrali aj doplnok, ktorý bol včera rozložený po laviciach, doplnok k prílohe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Je to súčasť spoločnej správy. Takže znenie čítať nebudem a navrhnem, ktoré body v hlasovaní budeme prijímať an blok a ktoré je potrebné vyňať na separátne hlasovanie. Pán podpredseda, môžem pokračovať?

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, samozrejme. Máte to všetci v ruke, páni poslanci? Poslanec R. Goč:

Bod 1 an blok prijať. Budem vysvetľovať, ku ktorému bodu prečo to navrhujem. Päť výborov sa zhodlo v znení názvu zákona. Je to spresňujúci názor, odporúčam an blok prijať. Bod 2 takisto an blok prijať. Doplnenie odkazu pod čiarou je z legislatívnej stránky potrebné. Bod 3 an blok neprijať. Pojem "rozdelené byty" sa nevyskytuje v žiadnej zákonnej norme. Myslím, samozrejme, na objekt, ktorý sa bude predávať. Pojem "rozdelené byty" je len administratívnym spôsobom zásahom obce rozdelený. Takže navrhujem an blok neprijať. Bod 4 an blok prijať. Doplnenie všetkých zákonov súvisiacich s pôvodným zákonom - zase legislatívna úprava. Bod 5 vyňať na samostatné hlasovanie. Bod 6 an blok prijať. Slovo "popis" presnejšie vystihuje technickú stránku pojmu veci. Bod 7 an blok neprijať. Text odseku je nutný, nakoľko vymedzuje vzťah celkovej plochy k predávanému podielu. Bod 8 an blok neprijať. V odseku číslo 1 písmena a/ § 5 je už zahrnutý technický stav domu, ktorý ide do predaja. Bod 9 an blok prijať. Ide o štylistické spresnenie názvu. Bod 10 an blok prijať. Odsek vystihuje aj po vypustení uvedeného textu podstatu.

Bod 11 an blok prijať. Pozemok je tiež súčasťou zmluvy, preto je to potrebné vložiť do tohto odseku. Bod 12 an blok prijať. Logické vyjadrenie skutočností, ktoré už sú vyjadrené. Pán poslanec Hudec v našom výbore to jasne povedal, že na strechu do spoločných priestorov domu sa treba dostať veľa razy cez jeden byt. Bod 13 an blok prijať. Aj keď priľahlý pozemok v § 2 odsek 6 je už definovaný, tento doplnok spresňuje a presnejšie vyjadruje resp. upozorňuje v tomto odseku, že ide aj o priľahlý pozemok. Bod 14 an blok prijať - to isté ako v predchádzajúcom bode 13. Bod 15 an blok neprijať. V odseku sa hovorí o dôležitom rozhodnutí, ktoré treba zvážiť pri podaní žaloby na súde a v tom prípade žaloba musí mať odkladný účinok. Takže odporúčam neprijať. Bod 16 odporúčam neprijať, pretože textácia odporuje zneniu zákonných predpisov, ktoré presne definujú, že ide o zápis do katastra. Bod 17 an blok prijať. Rozširuje okruh aj o právnickú osobu. Takže odporúčam prijať. Bod 18 na osobitné hlasovanie, kde budem predkladať potom ako spravodajca pozmeňujúce návrhy. Bod 19 bude tým potom vylúčený, takže zatiaľ na samostatné hlasovanie. Bod 20 takisto na samostatné hlasovanie. Zrejme bude vylúčený, ak bude prijatý bod 18.

Podobne bod 21 - samostatné hlasovanie. Bod 22 an blok neprijať. V odsekoch 3a 5 § 712 Občianskeho zákonníka je postačujúca definícia náhradného bývania, nie je potrebné to rozširovať ešte o ďalšie odkazy. Bod 23 an blok prijať. Spresňuje odseky 1, 2, 3, tieto sú postačujúce, nie je potrebné celý rozsah, ako bol pôvodne celý paragraf. Body 24 a 25 an blok prijať, ale spolu, prosím. Ak by sme sa rozhodli, že nie, že ho neprijmeme, v tom prípade budem musieť navrhnúť body 24 a 25 neprijať a definovať tento odsek ako samostatný. V tomto znení tie dva body na seba nadväzujú. Bod 26 - ak budú prijaté body 24 a 25, bod 26 bude vylúčený. Samostatné hlasovanie. Bod 27 na samostatné hlasovanie. Podotýkam, že tento bod budeme môcť prijať až vtedy, keď prijmeme bod 33. To sú tie ateliéry. Potom to pripomeniem ešte

raz. Bod 28 prosím na samostatné hlasovanie. Spresňuje sa ten pojem "akciová spoločnosť", takže na samostatné hlasovanie. Bod 29 odporúčam an blok neprijať. Celý odsek pojednáva o bytoch. Dohodnutá cena nesmie prekročiť cenu určenú podľa § 18 a vzťahuje sa na byt, nie na nebytový priestor. Bod 30 an blok prijať. Je to blokácia dražby bytov. V tomto zákone by to malo byť jednoznačne stanovené.

Bod 31 vynímam na samostatné hlasovanie. Bod 32 an blok prijať. Je to len spresnenie - slovo "investičný" sa zamieňa za "nesplatený". Bod 33 - samostatné hlasovanie. Povedal som ten odkaz, že na toto sa vzťahujú tie ateliéry prakticky v tomto bode. Keď ho prijmeme, potom v ďalších bodoch budeme hlasovať o tých ateliéroch. Bod 34 an blok neprijať. Nie je nutné ešte raz zdôrazňovať, že ide z ceny bytu. Cena je tam už vyjadrená. Bod 35 an blok neprijať. Nie je možné akceptovat rozšírenie na ďalších rodičov a prarodičov. Prakticky by tam mohli potom ostať také blokácie, že niekto by z tohto dôvodu mohol kúpiť možno aj päť bytov, a to by sme asi nechceli, aby tam boli deti, vnuci do desať rokov, rodičia, prarodičia. Neodporúčam an blok prijať. Bod 36 takisto an blok neprijať. Paragraf sa vzťahuje na výstavbu domu. A tu je namieste, aby niektorí, ktorí sa rozhodnú, že pôjdu do vkladu domu, si viac priplatili alebo nie na nebytové priestory. Bod 37 an blok prijať. Je to iba spresnenie odseku. Bod 38 bude vylúčený prijatím bodu 37. Takže navrhujem samostatné hlasovanie. Nebude potrebné, ak prijmeme bod 37 v hlasovaní an blok. Bod 39 an blok prijať. Ide o spresnenie zmluvy o výstavbe. Dúfam, že u každého je tam už prepísané nie "na správu domu vlastníkovi", ale "vlastníkmi".

Bod 40 prosím vylúčiť na samostatné hlasovanie. Má to vztah na bod 16. Bod 41 vylúčiť na osobitné hlasovanie. Bod 42 takisto na osobitné hlasovanie. Bod 43 bude zrejme prijatím bodu 44, ktorý navrhujem na osobitné hlasovanie, vylúčený, preto radšej navrhujem bod 43 na osobitné hlasovanie.

Bod 44 takisto osobitné hlasovanie. Bod 44 budem predkladať na hlasovanie skôr, ten bude vylučovať body 43 aj 45, dokonca aj 46. Bod 47 an blok prijať. Logicky spresňuje iba odsek, že sa to nevzťahuje na služobné byty. Bod 48 bude vylúčený bodom 47, lebo odkaz pod čiarou postihuje práve ministerstvá. Formulácia nie je taká, aby bola prijateľná v zákone. Bod 49 prosím na samostatné hlasovanie.

Teraz sú štyri body 50, 51, 52 a 53, ktoré pôjdu na samostatné hlasovanie, a prijatím jedného z návrhov - budem predkladať zmenu - budú potom ostatné vylúčené. Bod 54 takisto samostatné hlasovanie. Bod 55 an blok prijať. Vynechaním týchto paragrafov prakticky vyhláška 47 stráca už opodstatnenie, preto je zbytočné, aby to tam bolo ešte v zákone zdôrazňované. A bod 56 takisto an blok prijať. Upravuje zrejme chybu v zákone, je to odvolačka na zákon 68 a nie 60.

To je všetko, pán predsedajúci. Prosím, aby som mohol hovoriť prvý v rozprave.

Prepáčte, ešte je ten nový odsek, na ktorý som upozornil. O novom odseku 4 § 18, ktorý je novým odsekom a spoločná správa o tomto nepojednáva, budeme hlasovať samostatným hlasovaním - nemá to označenie bodu - potom asi na konci.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, prosím, zopakujte ešte raz body, o ktorých sa bude hlasovať an blok - áno, body, o ktorých sa bude hlasovať an blok - nie, a body, ktoré budú vyčlenené na samostatné hlasovanie.

Poslanec R. Goč:

Body na prijatie an blok: 1, 2, 4, 6, 9, 10, 11, 12,

13, 14, 17, 23, 24, 25, v bloku spolu, 30, 32, 37, 39, 47, 55 a 56.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Teraz prosím, pán spoločný spravodajca, čo navrhujete an blok zamietnuť.

Poslanec R. Goč:

Body 3, 5, - prepáčte, bod 5 je na samostatné hlasovanie, 7, 8, 15, 16, 22, 29, 34, 35 a 36.

Na osobitné hlasovanie je zvyšok plus dodatok ešte v tom doplnku.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, vzhľadom na to, že ide o dosť komplikovaný návrh, navrhujem, aby sa stretli kluby, poradili sa o hlasovaní, najmä o tých bodoch, o ktorých sa bude hlasovať samostatne, ale až po rozprave. Alebo urobíme to teraz? /Hlasy z pléna, aby bola porada klubov teraz. / Utriedenie si stanovísk k jednotlivým bodom môže ovplyvniť rozpravu, pretože niektoré body sa apriori vylúčia. Rozprava by mohla byť potom už hutnejšia. Dám o tom hlasovať, aby bola porada klubov teraz.

Prezentujme sa, prosím.

Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za to, aby sa uskutočnila krátka porada klubov k týmto návrhom pána spoločného spravodajcu hneď teraz a po nej bude nasledovať rozprava?

Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada schválila prestávku na zasadnutie klubov.

Prosím predsedov klubov, aby zorganizovali stretnutia a aby trvali čo najkratšie, maximálne pol hodinu, aby sme o pol dvanástej mohli začať.

/Po prestávke. /

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

budeme pokračovať v rokovaní. Skúsime sa prezentovať. /Prezentovalo sa 57 poslancov. /

Prosím ďalších kolegov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, pretože budeme hlasovať o spoločnej správe.

Môžeme otvoriť rozpravu, k tomu nemusíme byť všetci. Do rozpravy sa ako prvý prihlásil pán poslanec Igor Gazdík. Dávam mu slovo. Pripraví sa pán poslanec Hanker z Hnutia za demokratické Slovensko. Ospravedlňujem sa, pretože pán poslanec Goč požiadal, aby mohol vystúpiť ako prvý v rozprave. Prosím, pán poslanec.

Poslanec R. Goč:

Môj prvý návrh je k § 1 ods. 2 - na koniec odseku doplniť slová "ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb". Tým som chcel povedať asi to, že niektoré podnikové byty sa nachádzajú v rodinných domoch, aby tento zákon jednoznačne platil na predaj týchto bytov a zároveň, aby neplatil pre tých,

ktorí majú v podnájme ako fyzické osoby niektorých nájomníkov. To je prvý návrh.

Druhý môj návrh znie na nový odsek 3 v § 16, ktorý bude znieť: "Byt podľa odseku 1, u ktorého súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveďou z nájmu /odvolačka pod čiarou 19a/. " Odvolávam sa na Občiansky zákonník § 711 odsek 1 písmená c/, d/, g/, h/.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, ešte raz, aby sme si to mohli zapísať.

Poslanec R. Goč:

"Byt podľa odseku 1, u ktorého súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveďou z nájmu /odvolačka pod čiarou 19a § 711 odsek 1 písmená c/, d/, g/, h/. " Prečítam kolegyniam a kolegom poslancom, čo som tým mienil. Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu len s privolením súdu z týchto dôvodov: písmeno c/ ak nájomca alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek písomnej výstrahe hrubo porušujú dobré mravy v dome, písmeno d/ ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, ak nájomca má dva alebo viac bytov okrem prípadov, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby užíval len jeden byt a písmeno h/ ak nájomca neužíva byt bez vážnych dôvodov - pokračujem v tom odseku - môže byť prevedený do vlastníctva tretej osoby, pokiaľ táto poskytne nájomcovi bytovú náhradu podľa osobitného predpisu. Pod čiarou 17a § 712 Občianskeho zákonníka. V mojom návrhu sledujem asi to, že veľa obcí a miest nemá náhradné byty a je veľa takých nájomcov, ktorí obývajú napríklad jeden byt alebo horší ako prvej kategórie, a tento v prípade, že bytovú náhradu predloží a súd už zrušil užívacie právo, môže podľa tohto zákona kúpiť napríklad väčší byt. Prosím o podporu.

Ďalší môj návrh je k § 26 odsek 3, kde doplňujem vetu: "Vlastníci domov, ktorí previedli celé obytné domy a všetky byty a nebytové priestory v dome do vlastníctva, sú povinní do 6-tich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona uviesť právne vzťahy do súladu. " Takže celé obytné domy a všetky byty.

Ďalší môj návrh - nové znenie § 30. V § 30 bolo uvedené takéto pôvodné znenie: "Obec je povinná ponechať si 10 % bytového fondu vo vlastníctve na zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. " Navrhujem takéto znenie: "Obec stanoví všeobecne záväzným nariadením podiel bytov, ktoré si ponechá vo vlastníctve na zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov. "

To sú moje pozmeňujúce návrhy, ktoré sa k spoločnej správe nevzťahujú.

Pán predsedajúci, môžem už uviesť k spoločnej správe, alebo počkám na kompletnú rozpravu?

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, keby ste ešte raz zopakovali tento posledný návrh.

Poslanec R. Goč:

V tých bodoch, ktoré boli vyňaté na separátne hlasovanie, mám nové znenie paragrafového znenia alebo odsekov. Budem ich predkladať teraz?

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, predložte to teraz. Poslanec R. Goč:

Takže na osobitné hlasovanie bol bod 5. K tomu nemám svoj návrh, to nechám na rozhodnutie pléna.

K bodu 18 navrhujem, aby sme zamietli pôvodné znenie bodu 18, pretože prepisom spoločnej správy sa nedopatrením nedostali do tohto odseku dve vety zo strany číslo 12. Takže bod 18 k § 16 ods. 2 znie, ako je to v texte a k tomu treba doplniť: "Nájomcovi bytu musí pôvodný vlastník bytu zabezpečiť bytovú náhradu" - odvolávka 18 pod čiarou, ustanovenia osobitného predpisu, odvolávka 19 pod čiarou sa v tomto prípade nepoužijú. Je to inak v zákone. Ak bude prijatý tento môj návrh, budú vylúčené body 19, 20 a 21.

Bod 27 - povedal som, že nechám skôr hlasovať o bode 33. Keďže tam nemám svoj návrh, zatiaľ bod 33 nebudem uvádzať, až počas rozpravy.

Bod 28 - mám tam návrh, aby v § 17 odsek 2, kde sa spomína akciová spoločnosť, teda dopĺňame v tom istom riadku "akciová spoločnosť s účasťou štátu" sa vkladajú slová "alebo obce", miesto "akciovej spoločnosti" použiť výraz "obchodná spoločnosť". Tým sú nahradené všetky druhy spoločnosti, ktoré môžu vznikať.

Bod 41 - Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci navrhol terajší § 26 prečíslovať na 27 a vložiť nový § 26 znenia uvedeného v spoločnej správe, s riešením ktorého osobne nesúhlasím a zdá sa mi, že takéto znenie, ktoré predkladám ja, je trošku učesanejšie: "Ak bol nájomcovi podnikového bytu zrušený nájom súdnym rozhodnutím z dôvodu skončenia pracovného pomeru, obnovuje sa dňom účinnosti tohto zákona nájomcovi bytu pôvodný nájom, ak nájomca ku dňu účinnosti tohto zákona bez prerušenia byt užíva. " To sú bežné prípady, ktoré sú v skutočnosti prakticky zaužívané a doposiaľ sa s týmito bytmi po právnej stránke nič neurobilo. Tento zákon by mohol tento neprávny stav v podstate odstrániť.

Ďalej v bode 44 predkladám zmenu tohoto znenia - čítam zo spoločnej správy: "Ak nájomca družstevného bytu, garáže, vyzval bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže"

- ateliér vynechávam aj tam - "podľa osobitného predpisu"

- odvolávka pod čiarou na sedmičku - "alebo podľa tohoto zákona, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže v lehote, na ktorej sa nájomca s bytovým družstvom písomne dohodol. " V prípade, že bod 44 bude prijatý, budú vylúčené ďalšie asi 3 body. Potom budem o tom hovoriť.

To sú všetky moje návrhy. Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gočovi. Prosím, pán poslanec Gazdík. Pán poslanec Hanker stiahol svoju prihlášku do rozpravy. Po pánu Gazdíkovi sa pripraví pán poslanec Surový.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, vážené dámy a páni,

pokúsim sa byť stručný ako je to len možné. Dovoľte, aby som svoje vystúpenie rozdelil na tri časti. V prvej

chcem upozorniť na niektoré ustanovenia vládneho návrhu zákona, na ktoré sa budem vlastne pri svojich pozmeňovacích návrhoch odvolávať. V § 3 odseku 1 je: "Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy. " V poznámke sa cituje napríklad zákon číslo 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Za osobitne dôležitý tam považujem § 3 odsek 2 - citujem: "Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené". Citujem ďalej zo strany 12, § 16 odsek 3: "Nájomca nebytového priestoru, vlastníci a nájomcovia bytov v dome majú právo na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva v tomto poradí" - v dôvodovej správe stojí

- citujem: "Pod pojem nebytové priestory spadajú objekty vstavanej občianskej vybavenosti, ktoré boli financované z prostriedkov účelovej subvencie na komplexnú bytovú výstavbu. Nájomcovia družstevných garáži a ateliérov majú právo na ich prednostný prevod do vlastníctva. "

A konečne zo strany 14 a strany 20 vládneho návrhu

- obidve sa týkajú družstevných bytov alebo bytových družstiev: "Ak sa prevádza byt z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý je jeho nájomcom, je člen povinný uhradiť družstvu ako cenu bytu nesplatený úver s príslušenstvom pripadajúci na tento byt. Prevodom vlastníctva k družstevnému bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského podielu. " Na str. 20 § 27: "Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva k bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu. "

V druhej časti konštatujem, že sa stotožňujem so spoločnou správou ako ju komentoval pán spoločný spravodajca. Chcem len upozorniť na niekoľko skutočnosti. Po prvé - nadobúdacia hodnota štátneho bytu a nadobúdacia hodnota družstevného bytu v konečnom dôsledku pri konečných platbách budúcich vlastníkov znevýhodňuje členov bytových družstiev. To znamená, ak to poviem opticky, že budúci majiteľ štátneho bytu získa byt za 2 000 Sk, za ten istý byt bude člen bytového družstva musieť zaplatiť až okolo 20 000 Sk. To znamená, že tento zákon nerieši dostatočne po prvé - ingerenciu tohto zákona voči bytovým družstvám, po druhé - nerieši dostatočne ingerenciu voči obciam, po tretie - nerieši prehodnotenie ceny bytov - to lepšie rieši návrh zákona číslo 148a pána poslanca Slotu, po štvrté - ceny pozemkov a po piate - to sa týka aj návrhu zákona číslo 148a, neriešil celkom dostatočne problém nebytových priestorov, i keď spoločná správa, najmä bodmi 31 a 33 tento problém do istej miery rieši.

To by mohla byť vlastne otázka, či nie je návrh zákona do istej miery diskriminačný voči podnikateľom, ktorí si už nebytové priestory odkúpili alebo za podstatne nevýhodných finančných podmienok najmä v obciach by ich mali získavať do vlastníctva alebo nájmu.

To sú, samozrejme, všetky problémy, ktoré sú, myslím, odstrániteľné, nie sú natoľko eklapantné, ale považoval som za potrebné na ne upozorniť. Moje pozmeňovacie návrhy sa teda nebudú týkať tých otázok, ktoré som v týchto bodoch uvádzal, ale len nebytových priestorov, konkrétne ateliérov. Prepáčte, že upozorňujem práve na ateliéry, kultúrny rozmer a potrebu podpory kultúry aj v tomto zákone vzhľadom na to, že kultúra a to, čo s kultúrou súvisí, sa očitá na jednom z posledných miest záujmu. Práve preto dovoľte a postavte sa prosím zhovievavo k mojim pozmeňovacím návrhom. Je to aj preto, že ide o spresnenie formulácií, ktoré umožňujú nájomcom ateliérov získať tieto ateliéry prednostne nielen z vlastníctva bytových družstiev, ale aj štátu, obcí alebo akciových spoločnosti s účasťou štátu. Na druhej strane ide o to, aby ateliéry, ktorých nájomníci boli umelci a do ktorých neraz investovali nemalé finančné prostriedky, mohli

získať za takú cenu, ktorá by bola skutočne prijateľná a bola v reláciách, v akých cenách sa získajú ostatné nebytové priestory, prípadne byty.

Takže, dovolím si prečítať priamo moje pozmeňovacie návrhy. K § 16 odsek 5 - je to pozmeňovací návrh, ktorý mení textáciu tohto odseku: "Nájomca garáže alebo ateliéru vo vlastníctve štátu, obce, akciovej spoločnosti s účasťou štátu" - to je to rozšírenie, lebo pôvodne tam bolo len bytového družstva - "a bytového družstva, pokiaľ ide o člena bytového družstva, má právo na prednostný prevod garáže alebo ateliéru do vlastníctva. " Prečo člena bytového družstva? Pretože nikde v zákone nie je prednosť pri budúcom vlastníkovi garáže alebo ateliéru taxatívne vymedzená tak, aby skutočný nájomca a člen družstva mal prednostné právo na v podstate nákup garáže alebo ateliéru.

Druhý pozmeňovací návrh - § 17 navrhujem rozšíriť o nový odsek 4, pričom by sa, samozrejme, prečíslovali terajšie odseky 4a 5 na 5 a 6. Citujem: "Ak sa ateliér prevádza do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi z vlastníctva štátu, obce, akciovej spoločnosti s účasťou štátu alebo bytového družstva, cena tohoto priestoru sa určuje s obstarávacej ceny stavby. "

Mal som pozmeňovací návrh číslo 3: "Štátne podniky, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva ateliéru do jedného roka odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva k ateliéru podľa tohoto zákona. " Vzhľadom na to, že k odsúhlaseniu tohto návrhu nemohlo dôjsť vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, ďakujem za podporu v tých výboroch, kde sa tento návrh dostal. Samozrejme, nedávam ho ako pozmeňovací návrh, pretože už v bode, myslím, 49 ho rieši pán spoločný spravodajca.

Pán minister, dámy a páni, ak môžete, podporte/ prosím, tieto pozmeňovacie návrhy.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gazdíkovi. Svoje pripomienky dá pánu spoločnému spravodajcovi. Neviem, že či by už teraz nestálo za úvahu zjednotiť návrhy týkajúce sa akciových spoločnosti, pretože pán Goč navrhol obchodné spoločnosti, či po dohode s navrhovateľmi to nedať an blok, ak teda je to naozaj potrebné.

Prosím pána poslanca Surového, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Fico. Potom budú hovoriť pán poslanec Hudec a pán poslanec Brňák.

Poslanec I. Surový:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

predkladám vám požiadavku občanov obce Kanianky v okrese Prievidza, kde ide o špecifický prípad náhradných bytov. Nakoľko národohospodársky výbor k tejto problematike nezaujal dostatočné stanovisko, dovoľujem si vystúpiť tu, v pléne. Občania Kanianky v mene cca 500 rodín sa obrátili s požiadavkou v tom, že v tomto regióne v zmysle uznesenia predsedníctva vlády československej socialistickej republiky číslo 45 z roku 1980 koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov ich vysťahovali zo svojich vlastných domov v obci Koš a osady Laskár pre banskú činnosť poddolovanie a dostali náhradné štátne byty v sídlisku Kanianka, ktoré boli vybudované pre tento účel.

Súhlas postihnutých občanov s presťahovaním bol podmienený výhodami, ako prijateľná výška nájomného a neplatenie za nadmernosť bytu. Zmenou spoločnosti a schválením nových zákonov, vyhlášok a cien táto skupina obyvateľov je značne poškodená oproti dnešným cenám nehnuteľností. Pripomínam, že ide väčšinou v súčasnej dobe o dôchodcov, teda o najslabšiu sociálnu vrstvu obyvateľov.

Na zmiernenie tejto majetkovej krízy do návrhu zákona navrhujem zapracovať nasledovné pozmeňovacie návrhy: do § 3 - citujem: "Pre občanov postihnutých uznesením vlády číslo 45/1980 preťahovaných do náhradných bytov zachovať pôvodnú výšku nájomného vyplývajúcu zo základnej zmluvy a zaradiť týchto občanov do oblasti sociálneho nájomného. " Do § 16: "Pri prevode resp. odpredaji majetku bytov na súkromné osoby poskytnúť úľavu, aby bol prevod reálne možný. "

Ďakujem za podporu týchto dvoch návrhov. To je všetko. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Surovému. Slovo udeľujem pánu poslancovi Ficovi. Pripraví sa pán poslanec Slota.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

po lex Colotka, ktorý riešil problematiku odpredaja bytov do osobného vlastníctva už v roku 1966, máme dnes pred sebou oveľa podrobnejší a prepracovanejší návrh - lex Mečiar. Nezastupujem ani záujmy obcí, ani záujmy družstevníkov. Rád by som však z pozície radového občana upozornil predkladateľa tohto návrhu na niektoré úskalia spojené

s predajom bytového fondu občanom a súčasne mu položil niekoľko otázok.

Medzi občanmi je záujem o kúpu bytov do osobného vlastníctva. Je potrebné, aby sme mali k dispozícii kvalitnú právnu normu, ktorá bude upravovať vzťahy v tejto oblasti. O to viac, že už spomínaný záujem občanov sa zainteresovaní terajší vlastníci bytov snažia primerane zvyšovať nepriamym presvedčovaním občanov o užitočnosti kúpy bytu do osobného vlastníctva. Bežní ludia podrobne zákony nečítajú, takže sa obávajú, čo bude v budúcnosti, či nájomníci nebudú diskriminovaní, či nájomníkom nebude hroziť vysťahovanie z bytov bez práva na náhradný byt a podobne.

Dosiahlo sa teda to, čo sa dosiahnuť chcelo. Okolo návrhu tohto zákona sa urobilo už toľko kriku, že ludia naň čakajú ako na nejaké spasenie. Obracajú sa na mňa s otázkami, kedy už budú musieť ten vlastný byt kúpiť, čo bude s nimi, ak nebudú mať peniaze na kúpu a podobne. Už v roku 1989 bol vo Federálnom zhromaždení vo výboroch prerokovávaný podobný návrh. Odvtedy sa objavilo niekoľko ďalších alternatív a predovšetkým fám, ktoré zavádzajú občanov a prinášajú iba dezinformácie. Možno by úplne postačilo primerane upraviť zákon o predaji bytov do osobného vlastníctva z roku 1966.

Odkúpením bytov do osobného vlastníctva sa faktická pozícia absolútnej väčšiny nových vlastníkov nezmení. Nebudú síce platiť nájomné, zato budú prispievať do fondu opráv. Okrem toho vzhľadom na ekonomickú situáciu 90 % z nich zostane aj naďalej bývať v tých istých bytoch. Nie, že by sa im to páčilo, ale z toho dôvodu, že nebudú objektívne spôsobilí zabezpečiť si kvalitnejšie bývanie napríklad formou výstavby vlastného rodinného domčeka, či kúpou luxusného bytu. Okrem toho vieme, že prestalo poskytovanie výhodných stavebných pôžičiek, stavebné sporenie sa iba rozbieha a je z neho viac problémov ako úžitku. Za to, že sa v ich faktickej pozícii

nič nezmení, musia zaplatiť obci, štátu, alebo družstvu nie nezanedbateľnú finančnú čiastku pri kúpe bytu, plne zodpovedať za správu, údržbu a opravy bytov a spoločných priestorov bytového domu a do fondu opráv prispievať podstatne vyššou čiastkou, ako je terajšie nájomné. Je pravda, že budú moci so svojím bytom disponovať. Disponovať de jure. De facto bude táto dispozícia obmedzená, ako som už uviedol, ich s ekonomickými možnosťami.

Mám dojem, že prijatím tohto návrhu sa štátu, obciam, mestám a družstvám uvoľnia ruky, pokiaľ ide o zodpovednosť za údržbu chátrajúceho bytového fondu a prenesie ťarcha tejto zodpovednosti na občanov, ktorí byty kúpia. Napĺňa sa to informáciami, ktoré mám k dispozícii. V § 5 návrhu sú uvedené náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Z právnej úpravy mi vyplýva, že občan nebude presne poznať technický stav bytu a stavby, v ktorej sa byt nachádza. To znamená, že ako vlastník ide do veľkého rizika, že vo veľmi blízkej budúcnosti bude znášať vysoké finančné náklady na údržbu a opravy.

V polovici osemdesiatych rokov bolo len v Bratislave plánovaných 29 miliárd korún na opravy panelového fondu. Nebola preinvestovaná, žiaľ, žiadna finančná čiastka. V obvode Bratislava-Nové mesto je dnes niečo cez 7 000 bytov a len na základné opravy by bolo hneď teraz potrebných 550 miliónov korún.

Zoberme si dosť pravdepodobnú situáciu. V bytovom dome sa všetci nájomníci rozhodnú kúpiť byty do osobného vlastníctva pre veľmi nízke ceny. Budú títo občania spôsobilí, povedzme, po niekoľkých rokoch, kedy už technický stav domu bude neudržateľný a bude hroziť faktická aj právna neobývateľnosť, znášať možno niekoľkostotisícové náklady na absolútne nevyhnutné opravy? Podľa Občianskeho zákonníka za stav veci a skryté vady, na ktoré nie je kupujúci upozornený,

zodpovedá predávajúci. Vzhľadom na zlý stav bytového fondu dôjde skoro po začatí predaja k početným sporom medzi novými vlastníkmi a pôvodnými vlastníkmi. Chcem sa preto spýtať, ako sa zabezpečí, že občania budú pri kúpe vyčerpávajúco informovaní o stave bytu a budovy, v ktorej sa byt nachádza. Navrhovaná právna úprava mi takúto garanciu v § 5 neposkytuje. Možno by stálo za úvahu prijať návrh zákona, ale odložiť jeho účinnosť až kým nebude vykonaná riadna inventarizácia a zistenie technického stavu bytového fondu.

Z toho dôvodu žiadam, aby bod 8 spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať an blok, teda v spoločnom hlasovaní, bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Bod 8 spoločnej správy totiž hovorí zaradiť do § 5, ktorý hovorí o kúpnej zmluve v prípade prevodu vlastníctva k bytom, aby za písmeno c/ bolo vložené nové písmeno d/, ktoré znie, že súčasťou tej zmluvy musí byť aj určenie technického stavu domu, bytov a nebytových priestorov znaleckým posudkom s vyšpecifikovaním opráv nutných realizovať v najbližších 12 mesiacoch. Toto považujem za veľmi potrebné a nevyhnutné, aby občania mali k dispozícii, aby vedeli, čo kupujú a čo ich očakáva v najbližších mesiacoch. Myslím si, že takáto informácia by veľmi ovplyvnila terajší záujem občanov kupovať byty, pretože ak sa dozvedia, že v priebehu 12 mesiacov treba vynaložiť na opravu domu, ktorý chcú všetci vlastníci kúpiť, pokial ide o byty, niekoľko miliónov korún, tak sa asi rozhodnú takéto byty nekúpiť.

Zanedbať nemôžeme ani potencionálne početné spory, ku ktorým celkom objektívne dôjde medzi jednotlivými vlastníkmi bytov. I keď návrh zákona ukladá novým vlastníkom povinnosť rovnako sa podielať na údržbe a opravách bytov, záujem vlastníka bývajúceho na poslednom poschodí na nevyhnutnej oprave strechy bude celkom prirodzene konfrontovaný so záujmom vlastníka bývajúceho na prízemí. Zoberme si iný príklad. Stavebný úrad nariadi vlastníkom bytov vykonať nevyhnutnú

opravu, napríklad fasády domu. Narazí na odpor vlastníkov pre nedostatok financií, tak stavebný úrad využije svoje oprávnenie a opravy vykoná na náklady vlastníkov. Vznikne nám obrovské množstvo sporov. Podobnými príkladmi by som mohol pokračovať. Nezostáva mi nič iné, len vyvodiť takýto záver: Početné spory medzi pôvodnými a novými vlastníkmi, ako aj medzi novými vlastníkmi bytov navzájom, ich časovo a finančne náročné riešenie, neschopnosť občanov kryt náklady nevyhnutných opráv bytového fondu, ktoré z rôznych dôvodov nevykonali terajší vlastníci, teda štát, obce, mestá a družstvá, bude nevyhnutne viest k ešte väčšiemu chátraniu bytového fondu. Podobnú skúsenosť okúsilo aj Holandsko, kde vlastníci bytov začali opúšťať spoločné bytové domy. Jedinou výhodou, avšak výhodou v úvodzovkách, našej situácie je, že občania nemajú ani zo schátralých domov kde ísť.

Keď už vláda hádže občanom návnadu v podobe kúpy bytu za veľmi prijateľnú cenu, mala by občanom povedať aj to, do akej situácie sa môžu dostať, ak takýto byt kúpia. Naši občania si takéto zaobchádzanie určite zaslúžia. Pýtam sa preto predkladateľa, aké kroky chce urobiť, aby minimalizoval nepriaznivé situácie, o ktorých som hovoril. Určitým východiskom by bolo napríklad, keby podstatná časť kúpnej ceny - môže to byť 50 - 60 % - musela priamo zo zákona ísť do fondu opráv, prípadne, aby sa zákonom stanovilo, že určité percento bytov v každom bytovom dome by po určitú dobu, povedzme 5 rokov, muselo zostať vo vlastníctve terajšieho vlastníka bytov, teda štátu, obce, mesta alebo družstva aby sa zodpovednosť za údržbu prenášala aj na pôvodného vlastníka.

Vážené dámy, vážení páni, hoci sme pod silným časovým tlakom, prosím vás, aby ste riadne zvážili obsah predloženého návrhu, pretože sa veľmi citeľne dotýka našich občanov.

Ďakujem za vašu pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Ako poslednému v tejto časti rokovania dávam slovo pánu poslancovi Slotovi. Po obednajšej prestávke ako prvý vystúpi pán poslanec Hudec a po ňom pán poslanec Brňák.

Poslanec J. Slota:

Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne,

chcel by som k tomuto vládnemu návrhu zákona povedať, v podstate vlastne spochybniť filozofiu tohto zákona. Myslím si, že podstata deficitu tohto zákona je v tom, že nevychádza z nejakej koncepcie bytovej politiky, ktorá je tu proste chýbajúca. Rieši stav, ktorý je súčasný. Nepozerá sa ani rok dopredu. Ani rok. Z toho dôvodu môj návrh zákona, tlač 148a, nehovorím, že je super-vynikajúci, ale v každom prípade som presvedčený o tom, že je lepší a dokonalejší. Povedal by som základné pripomienky, ktoré mám k vládnemu návrhu zákona a z akého dôvodu neodporúčam, aby sme vôbec rokovali o prijatí tohto návrhu zákona.

Vo väčšine paragrafov vlastne je môj návrh zákona a vládny návrh zákona zhodný, ale v tých podstatných je to diametrálne odlišné. Ide predovšetkým o paragrafy 17 až 19, kde ide o cenu bytu. K zneniu týchto paragrafov môžem povedať len toľko, že týmto postupom sa cena bytu úplne degraduje. V jednotlivých výboroch som dal tento príklad, ktorý je, myslím si, veľmi vhodný. V podstate byt budeme predávať približne za cenu lepšieho bicykla, a to nielen byt, ale aj spoločné zariadenie domu, spoločnú časť domu, pripadne aj pozemok. Myslím si, že takto degradovať cenu bytu je hlboká

nezodpovednosť. Táto degradácia a sociálna humanita môže šokovo pôsobiť na väčšiu časť obyvateľstva, ktorá ešte nebýva. A tu vidím tú nekomplexnosť, že riešime proste byty, alebo obyvateľov Slovenska, ktorí bývajú, ale tých nie, ktorí nebývajú. Vieme veľmi dobre, v akej situácii je štátny rozpočet, že na komplexnú bytovú výstavbu mestá a obce nedostanú ani halier zo štátneho rozpočtu. Neviem, kde budú bývať tie mladé rodiny, ktoré predovšetkým potrebujú nejakú tú podporu, alebo na začiatok nejaké tie financie, ktoré tie financie nemajú. Z tohto dôvodu si myslím, že by sme mali k tejto cene pristupovať s celkom inou filozofiou.

Taktiež, ako hovorili aj moji predrečníci, pri odpredaji družstevných bytov dochádza k určitým rozdielom. Prípadne ako sa na to môžu pozerať aj ľudia, ktorí postavili svoje rodinné domy? To je tiež bytový fond. Jedni dostanú úplne - dá sa povedaťť - zadarmo a druhí budú musieť odkupovať po vyjdení tohto zákona, v podstate deň na to, družstevné byty za 240 až 320 tisíc korún. Skutočne som zhrozený, že proste jedným dňom sa jeden dostane k bytu zadarmo a druhý za to "vycáluje" 350 až 400 tisíc korún. Skutočne je to divný prístup. Takýmto postupom sa nastoľuje tzv. sociálna rovnosť. Zákon znevýhodňuje nájomníkov bývajúcich v bytoch na prízemiach, pod strechami, v krajných sekciách, prípadne v menej atraktívnych lokalitách. Skutočne sa dostávame do ďalšej takej divnej polohy, že za byty, ktoré sú v centrách miest - niekto bude namietať, že tieto byty sú predsa najstaršie, najviac zdevastované - by ľudia dávali veľmi vysoké čiastky. Podľa tohto vládneho návrhu zákona tieto byty budú veľmi nízko ohodnotené a na druhej strane byty na sídliskách, ktoré sú od centra vzdialené možno niekoľko kilometrov, budú relatívne drahé. Takže si myslím, že je to ďalšie veľké mínus tohto návrhu zákona.

Tento návrh zákona taktiež vôbec nerieši také domy, kde boli v nedávnom čase vykonané nákladné rekonštrukcie, pripadne modernizácie. Tento zákon to absolútne prehliada. Rôznymi zrážkami sa hrubo zasahuje do vlastníckeho práva obce i družstva, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky, Listinou práv a slobôd i Občianskym zákonníkom. V podstate prepočtom sme zistili - ľudia, ktorí sa spolu so mnou zaoberali tým mojím návrhom zákona, že týmto vládnym návrhom zákona vlastníkom zmizne skoro 90 % majetku.

Ďalším argumentom pre to, aby sme tento zákon ani neprerokovávali, je, že keď budú záujemcovia o tieto byty splácať 10 rokov nízke splátky, radšej tie byty dajme zadarmo, pretože administratíva okolo výpočtu týchto cien, vymáhania cien, sledovania splátkovania administratívne pohltí viac, ako vlastne dostaneme za cenu toho odpredaja. Takže skutočne to radšej treba dať zadarmo. Menej tento štát stratí. Určite.

V § 23 je to nešťastné riešenie, kde sa hovorí o prevode pozemkov. V podstate prechodom tohto vládneho návrhu zákona sa de facto i de jure mesto, obec pripraví v priemere o 80 %, niekde 60 %, niekde 90% všetkých pozemkov v meste. Vieme veľmi dobre, keď sa teraz prijal zákon o lesoch, aké sú problémy s urbármi a problémy okolo tých pozemkov. Ide tam o niekoľko tisíc parciel. Ale tu dôjdeme do skutočne neriešiteľnej situácie, keď v jednom meste budú desaťtisíce vlastníkov malých parciel. Pod každým blokom bude mať niekto meter štvorcový, dva, prípadne 10 až 15, maximálne 15 m2. Vieme veľmi dobre, že prvé činžiaky, paneláky po vojne, ktoré sa stavali, už dožívajú. Po technickej stránke príde určitý deň "D", kedy sa budú musieť niektoré tieto bloky strhávať. A pod týmito blokmi budú vlastníci pozemkov - skutočne stovky vlastníkov.

Keď sa má mesto, obec rozvíjať, má mať nejaký územný plán rozvoja, aby mesto koncepčne riešilo ďalšiu výstavbu. A aby to riešilo vo vzťahu k týmto tisícom drobných vlastníkov, tvrdím, že je to úplne neriešiteľné. Pozemky v rámci obcí a miest by mali zostať vo vlastníctve mesta a obce s tým, že by na to bolo vecné bremeno, samozrejme, bezplatne. Mesto by nevyberalo za to nič, bolo by to zadarmo. Ale dávať to do vlastníctva! Neviem, čo má kto z toho vlastníctva, keď býva v činžiaku a vie, že jeden m2 pod zadkom je môj. Neviem, čo mám z toho jedného m2 teoreticky, čo to môže spôsobiť z toho časového hľadiska, to skutočne si neviem predstaviť.

V § 24 práve toto základné ustanovenie je v najväčšom rozpore s ustanovením ústavy o ochrane vlastníckeho práva. Veď práve tento paragraf doslovne umožňuje - chcel by som sa vyjadriť spisovnejšie, ale doslovne umožňuje rozkradnúť administratívne budovy, samostatné objekty obchodov za úplne smiešne ceny. Tu sa hovorí o podnikateľoch. Samozrejme, treba vyjsť podnikateľom v ústrety. Ale aby sme obchod v centre miest, ktorý sa prenajíma za 10 až 12 tisíc korún za m2, odpredávali celý za 20 až 30 tisíc korún, neviem, ako to mám nazvať. Za taký obchod v dražbe by sa dali milióny. Tak neviem, ako sa má k tomuto stavať obec. Jedine záporne. Všetci rozprávame o decentralizácii štátnej moci a v podstate tým mestám a obciam všetko takýmto spôsobom okliešťuje.

Na druhej strane sa argumentuje tým, že v podstate občania tvrdia, že korupcia v mestách a obciach je taká veľká, že pri týchto odpredajoch by bola korupcia nezvládnuteľná. Myslím si, že korupcia, bohužiaľ, tu je, to nikto nemôže poprieť, ale pri týchto odpredajoch môže takisto. Z toho dôvodu, že zastupiteľstvá v podstate boli zvolené obyvateľmi, predstavitelia mesta zastupujú obyvateľov toho mesta a keď im dali dôveru, tak im majú veriť. A je tam hlavný kontrolór, sú tam kontrolné orgány mesta. A potom, keď je tam trestná činnosť, veď máme prokuratúru a ostatné veci. Takže, takto to globalizovať a pozerať sa na to, že

prichádzali pripomienky od občanov - áno, od samého začiatku som tvrdil, že treba stanoviť optimálnu cenu. Áno optimálnu.

Vládny návrh zákona v prvopočiatkoch hovoril o 300 až 400 tisíc korunách za nový byt. Teraz sa v podstate rozprávame o tom, že skoro zadarmo. Od samého začiatku som hovoril o optimálnej cene. Každý hovorí o nejakých cenách - optimálna cena, sociálna cena alebo niečo podobné. Hovorme rovno o cifrách. Keď hovorím, že nadobúdacia hodnota úplne nového trojizbového bytu podľa môjho návrhu zákona je 340 až 360 tisíc, a mesto by ho odpredalo - úplne nový byt - za polovičnú hodnotu, netvrdím, že je to sociálna cena. V žiadnom prípade, lebo je to dosť vysoká cena, ale je to optimálna cena. A z tohto by mestá v budúcnosti stavali ďalšie byty najmä pre mladé rodiny. Tu je podstata a filozofia môjho návrhu zákona, že sa pozerám trošku dopredu a nepozerám sa len na dnešok. V tomto smere by som žiadal, aby ste si uvedomili, čo prijatím tohto vládneho návrhu vlastne dosiahneme. Bude to veľmi veľké nešťastie v ďalšej bytovej politike ako celku.

Ďalej § 27 a § 28 ods. 2 by som žiadal úplne vylúčiť, pretože družstvo je súkromný podnikateľský subjekt, je chránené v ústave obchodným zákonníkom. Takýto postup je v zásadnom rozpore s týmito zákonmi. Takýto postup štátnej moci vytvorí precedens, ktorý môže doslovne zmiesť všetky podnikateľské subjekty v Slovenskej republike a môže mať veľmi negatívnu odozvu v zahraničí. Myslím si, že zákon o odpredaji družstevných bytov je dobrý. A môj návrh zákona bol koncipovaný a stavaný tak, že v podstate cena komunálneho bytu je - dá sa povedať, až na malé odchýlky - skoro zhodná s cenou, za ktorú by sa odpredával družstevný byt. Čiže, pozerali sme sa na to skutočne komplexne. A keď tu niekto oponuje tým, že vládny návrh zákona je komplexný tým, že rieši štátne byty, byty akciových spoločnosti s účasťou štátu, obecné byty, ja si myslím, že to vôbec nie je komplexné, pretože

štátne byty, aj tie akciové spoločnosti, sa môžu riešiť jednoznačne podľa zákona 148a, bez problémov, len sa to tam doplní. A družstevné byty tak, ako som povedal, stačí predĺžiť lehotu prihlásenia. Nič viac. Jednoduchá novelizácia.

K § 29 a § 30 - tie sú úplne zbytočné. To treba vylúčiť. Obec alebo mesto ako samosprávna jednotka samostatne, bez obmedzenia rozhoduje o svojich finančných prostriedkoch. Je neprípustné takýmto spôsobom obci alebo mestu obmedzovať ich rozhodovacie právomoci. Všetci, koľkí sme tu, sa chceme správať, vystupovať trhovo, ale trhovo nerozmýšľame, stále rozmýšľame v dimenziách nejakého postsocialistického režimu. Všetci sme tým doslova v myslení nakazení.

Tento parlament už prijal veľmi veľa nedokonalých zákonov, viem, prijímame toho strašne veľa a niečo ujde, ale dovolím si tvrdiť, že prijatím tohto vládneho návrhu zákona spravíme veľa zla. Radšej to o mesiac alebo o dva mesiace odsunúť, aby sa k tomu zasadlo ešte raz, seriózne. Neobviňujem pána ministra, ale dovolím si trošku pokritizovať pracovníčky, ktoré sa podieľali na práci tohto návrhu zákona, že by sa mohli spojiť aj s odborníkmi - dovolím si tvrdiť, že sú to odborníci na úrovni, sú to ľudia, ktorí v bytovej politike robia desaťročia, aby sa spracoval nejaký skutočne optimálny zákon, v nejakej fúzii vládneho návrhu zákona s mojím. Nevravím, že vo vládnom návrhu zákona je všetko zlé. To si nedovolím tvrdiť. Sú tam aj dobré myšlienky, ale dovolím si tvrdiť, že sú dobré myšlienky aj v mojom návrhu zákona, tak nevidím dôvod, prečo by sme radšej nemali toto odložiť na ďalšiu schôdzu s tým, že by plénum zaviazalo obidvoch, ako vládnu stranu /šum v sále/, teda stranu, aby sa spravil dokonalejší zákon. Žiadal by som o tomto hlasovať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Slotovi. Vo svojich štyroch návrhoch sa síce vyjadril v konjuktíve, ale chápem to tak, že dal návrhy na vypustenie troch paragrafov a dal návrh hlasovať o tom, že odložíme prerokovanie tohoto zákona a že sa urobí pokus o syntézu dvoch návrhov, ktoré máme. Rozumel som tomu správne, pán poslanec?

Poslanec J. Slota:

Predovšetkým by som žiadal hlasovať o mojom poslednom návrhu zamietnuť to s tým, že by sa spravidla nejaká syntéza týchto zákonov. V prípade, že sa parlament predsa len rozhodne o vládnom návrhu rokovať a prijať ho, samozrejme, tento môj návrh sťahujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Tie ostatné konkrétne návrhy pánu spoločnému spravodajcovi spresníte.

Poslanec J. Slota:

Trvám na tom, aby sa hlasovalo o odročení prerokúvania vládneho návrhu a aby sme spolupracovali na niečom normálnom, čo bude užitočné pre obývateľov Slovenska.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Takže podávate jeden návrh.

Dámy a páni, s faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Jakubík a potom by sme mohli urobiť obedňajšiu prestávku. Prosím, pán poslanec.

Poslanec P. Jakubik:

Chcel by som poprosiť pána spoločného spravodajcu, či

by bolo možné zabezpečiť, aby všetky pozmeňovacie návrhy, jednak tie, ktoré predkladal on sám k spoločnej správe, jednak tie, ktoré vyplynú z rozpravy, sme dostali formou dodatkov písomne tak, aby sme vedeli zrovnateľne všetci posúdiť predkladané úpravy a texty.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím spoločného spravodajcu, aby využil obedňajšiu prestávku a v spolupráci s pracovníkmi Kancelárie Národnej rady nám dal doterajšie návrhy, ktoré boli v rozprave formulované.

Stretneme sa o 14. 00 hodine, ale prosím, aby sme boli presní, pretože máme ešte veľký program.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Prosím, pán poslanec Mikloško. Kolegyne, kolegovia, prosím o pozornosť.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predsedajúci,

na začiatku tejto schôdze sme dostali od predsedu Národnej rady rozhodnutie z 2. júla 1993, v ktorom žiada, aby do 20. augusta 1993 do 12. 00 hodiny sme predložili návrh na nových kandidátov Najvyššieho kontrolného úradu. Dnes sme dostali znovu rozhodnutie predsedu Národnej rady z 8. júla, v ktorom tento termín bez udania dôvodu určuje na zajtra do 16. 00 hodiny. Osobne, pri všetkej úcte k autorite predsedu Národnej rady, považujem takýto prístup a postup za neprijateľný. Predsa, ak na začiatku schôdze máme informáciu, že to má byt do 20. augusta, nemôže sa to dnes zmeníť, že do zajtra. Z tohto dôvodu prosím, aby bolo zvolané politické grémium, aby sme sa k tomuto problému nejak postavili. To je príliš vážna vec.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán predseda tu bude o 17. 00 alebo o 18. 00 hodine. Budem ho informovať o tejto žiadosti.

Poslanec F. Mikloško:

Takto postavený problém, aby sme z dnes na zajtra určili kandidátov, je neprijateľný a ničím ani neodôvoditeľný, najmä, keď na začiatku schôdze to bolo do 20. augusta.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Mám informácie, že aj ďalšie kluby by privítali politické grémium, takže budem informovať pána predsedu o tomto vašom návrhu.

Kolegyne, kolegovia, môžeme pokračovať v rokovaní. O slovo do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hudec. Prosím, pán poslanec. Pripraví sa pán poslanec Brňák. Ďalšie písomné prihlášky do rozpravy nemám.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia,

ak dovolíte, v súvislosti s prerokúvaním tohto zákona podporím myšlienky, ktoré sa týkajú umeleckých ateliérov

v rámci užívania bytových a nebytových priestorov na Slovensku.

Na Slovensku je asi 600 ateliérov, ktoré majú isté špecifické vybavenie. Tým chcem povedať iba toľko, že ľudia, ktorí získali tieto ateliéry alebo tieto priestory, ich vybavili zariadením a prostriedkami, ktoré nie je možné nazvať štandardnými. Nemyslím teraz len na keramické dielne, na grafické dielne, nemyslím teraz na medirytinu a iné špeciálne technológie. Myslím si, že bolo by účelné a vhodné, aby sme uvažovali nad týmito skutočnosťami a nad týmto termínom, aby sme do zákona vniesli také ustanovenia, ktoré by umožnili a uľahčili existenciu umeleckých ateliérov.

Možno nie je až také známe, že umelecké ateliéry nie sú len dielňami remeselne zručných ľudí, to sú aj kultúrne centrá, kde sa stretávajú tvoriví ľudia, povedzme umelci, lekári, spisovatelia, filozofi, sú aj zdrojom istého poznania o Slovensku. Ide v podstate o otázku národnej kultúrnej identifikácie. A preto navrhujem, aby sme

1. v § 17 v ods. 2 doplnili text: "Dohodnutá cena ateliéru podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu podľa § 17 odseku 4 a § 18 odseku 1. "

2. V odseku 4 za slová "prevádza byt" vkladá text, "alebo ateliér".

3. V § 18 v ods. 1 sa za slová "ak sa byt" vkladajú slová "alebo ateliér".

4. V § 18 v ods. 1 písm. a/ sa pred slová "2 %" vkladajú "pri byte" a za slová "2 %" vkladajú slová "a pri ateliéri 0, 5 %".

5. V § 18 ods. 1 písm. b/ sa za slová "družstevný byt" vkladajú slová "alebo ateliér".

6. V § 28 sa vkladá nový text v odseku 3, ktorý znie: "Štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom ateliéru uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva ateliéru do jedného roka odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva k ateliéru podľa tohto zákona".

Končím svoj príspevok návrhom, aby sa o týchto mojich pozmeňovacích návrhoch hlasovalo spoločne.

Ďakujem. Návrhy odovzdám písomne. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hudecovi. Slovo dávam pánu poslancovi Brňákovi. Pripraví sa pán poslanec Fogaš.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

pani poslankyne a páni poslanci,

v prvom rade by som chcel podporiť návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Gazdík a teraz môj predrečník, pán poslanec Hudec, pokiaľ ide o problém ateliérov.

V ďalšom by som sa chcel vyjadriť k bodom 43, 44, 46, 47 a 48 spoločnej správy. V rámci týchto bodov spoločný spravodajca navrhol osobitné hlasovanie bez akéhosi vlastného komentára alebo bez odporúčania. Body 43, 44, 46 a 47 odporučil schváliť a takisto bez komentára alebo bez návrhu bod 48. Chcel by som sa vyjadriť k týmto návrhom.

Pokiaľ ide o body 43 a 44 spoločnej správy, je potrebné uviesť, že navrhované znenia v tej podobe, v akej sú uvedené v spoločnej správe, sú v podstate identické s tým, čo sa uvádza v ustanovení § 28 ods. 1 s tým rozdielom, že sa v rámci týchto dvoch navrhovaných úprav vypúšťa stanovená lehota jedného roka, dokedy je potrebné najneskôr previesť na nájomcu družstevný byt. Osobne s týmto názorom nie celkom súhlasím. Domnievam sa, že nie je možné tento prevod ponechať výlučne na dohodu, pretože dohoda ako dvojstranný právny úkon si vyžaduje zmluvné potvrdenie v podstate obidvoch subjektov. Osobne sa domnievam, že bytové družstvá sa nebudú snažiť urýchleným spôsobom previesť byty do vlastníctva ich uživateľov, pretože toto by zmarilo aj uzavretie takejto dohody. Vlastne by mohlo dôjsť k situácii, že samotný prevod vlastníctva k takýmto bytom by mohol trvať neúmerne dlhú dobu.

Vychádzam z toho presvedčenia, že v podstate každá organizácia alebo úrad sa prirodzene bráni všetkému, čo vlastne smeruje proti záujmom tejto organizácie. Preto osobne neodporúčam plénu Národnej rady Slovenskej republiky, aby body 43 a 44 spoločnej správy schválilo z hľadiska poslancov. Samozrejme, týmto nie sú dotknuté doplňujúce návrhy pána spoločného spravodajcu, pokiaľ ide o bod 44 spoločnej správy. Taktiež, pokiaľ ide o samotný bod 46 spoločnej správy, kde sa navrhuje v ustanovení § 28 odseku 2 vypustiť slová "bytové družstvá", nedomnievam sa, že tento názor už z vyššie uvedeného by bol správny, pretože tak predkladateľ, ako aj spoločný spravodajca nie sú v zásade proti tomu, aby samotná lehota v prospech užívateľov družstevných bytov sa predĺžila oproti doteraz platnej dikcii zákona číslo 42/1992 Zb. To znamená, domnievam sa, že taktiež aj bytové družstvá by mali byť zaradené do ustanovenia § 28 odseku 2.

Pokiaľ ide o samotné body 47 a 48, taktiež by som odporučil, pani poslankyne a páni poslanci, aby tieto pozmeňujúce návrhy spoločnej správy neboli prijaté. Po prvé - samotné tieto byty, o ktorých sa tu hovorí, či už služobné byty alebo byty ministerstva vnútra, alebo vojenské byty, neboli zakomponované do pôvodnej predlohy vládneho návrhu zákona. Myslím si, že ak vychádzame zo základného princípu privatizácie uvedených bytov, týmto základným princípom je princíp spravodlivosti a v každom prípade by mal smerovať nie proti občanom, ale skôr proti doterajším právnickým osobám, ak to možno nazvať, že by mal smerovať, resp. mal by obhajovať záujem občanov a užívateľov.

Predovšetkým významnou skutočnosťou k tomu, aby sa istým spôsobom zamedzilo aj prípadným špekuláciám a machináciám, ktorým sa určite na sto percent nezabráni, je, aby táto transformácia prebehla čo najrýchlejšie a čo možno v najväčšom plošnom vyjadrení. Body 47 a 48 osobne chápem ako isté akty diskriminácie tých užívateľov, ktorí dlhodobo užívajú či už služobné byty, byty ministerstva vnútra alebo byty národnej obrany. Domnievam sa, že problém takýchto bytov, ktoré sú potrebné aj v záujme ďalšieho plnenia si úloh či už ministerstva národnej obrany alebo ministerstva vnútra, je možné riešiť iným spôsobom, napríklad z hľadiska vydelenia nejakého bytového fondu v prospech práve týchto rezortov. Čiže, taktiež neodporúčam, aby body 47 a 48 boli schválené.

V zmysle toho, čo som povedal v úvode, tie zmeny, ktoré sa dotýkajú ustanovenia § 28, ak by ste si osvojili a neschválili uvedené body 43, 44, 46, v danom prípade dávam jeden pozmeňujúci návrh, pretože si plne uvedomujem, že stanovená lehota jedného roka je zrejme dosť krátka na to, aby sa usporiadali všetky právne pomery týkajúce sa prevodu vlastníctva k bytom. V takom prípade by som navrhoval, aby táto jednoročná lehota sa zmenila na lehotu dvojročnú, či už v ustanovení § 28 odsek 1 a taktiež aj v odseku 2. Tým by sa vlastne vyriešila aj skutočnosť, že by sme to neponechali len na akúsi, možno povedať, ľubovôľu z hľadiska uzavretia

dohôd, ktoré by mohli byť torpédované jednostrannými aktami alebo jednostrannými postojmi.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. O slovo sa prihlásil pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán poslanec Andel.

Poslanec C. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci,

prerokúvaný návrh zákona je nesmierne dôležitou normou a či chceme, či nechceme, dotýka sa všetkých nás, resp. sa nás dotknúc môže, ak sa rozhodneme správať sa podľa neho, teda odkúpiť byty do osobného vlastníctva. Treba povedať, že už i množstvo pripomienok, ktoré sú predložené a ktoré sa odporúčajú na schválenie, ale predovšetkým sám fakt, že prerokúvame tento dokument bez širších koncepčných súvislostí, spôsobuje, že rokujeme dlho a možno ešte dlho budeme.

Treba povedať, že sme nedostali do rúk, napriek tomu, že sa to sľubovalo už za minulej vlády, zásady štátnej bytovej politiky. Aj preto vznikajú diskusie okolo toho, prečo 10 % bytového fondu sa má ponechať na sociálne účely obciam, či to má byť 10 %, či to má byť viac. Doteraz nie je povedané, akým spôsobom sa bude zabezpečovať dosahovanie sociálneho zmieru v týchto oblastiach napriek tomu, že sme boli veľmi poctivo vyškolení viacerými zahraničnými odborníkmi, ktorí odporúčali, aby sme neponechávali na náhodu tých, ktorí môžu byť odkázaní na riešenie bytového problému cez sociálnu

pomoc. Ide o to, že vo viacerých krajinách existuje celý systém riešenia tohto citlivého sociálneho problému, a to tak, že sa stanoví výška príjmu, od ktorého sa poskytuje potom buď zníženie alebo zvýšenie sadzby za nájomné.

Hovorím o tom preto, lebo sa môže stať, že na základe nami schváleného zákona sa väčšina obyvateľov rozhodne byty nekúpiť a potom bude treba hľadať cesty, ako regulovať doteraz nie celkom premyslene zvyšujúce sa nájomné, ako regulovať zachovanie určitých pravidiel hry pri zabezpečovaní základnej potreby nášho obyvateľstva. Domnievam sa, že ak by sme mali k dispozícii takýto komplexný materiál našej vlády, naše rozhodovanie by bolo oveľa jednoduchšie a možno by sme tu toľko nesedeli. Z tohoto poľadu teda považujem prerokúvaný návrh novely zákona za vytrhnutý z kontextu opatrení, ktoré sa v tejto súvislosti mali prijať. Je na stole, musíme o ňom rokovať.

V súvislosti s tým, čo sa prednieslo zo strany spravodajcu, sa chcem vyjadriť k jednému bodu, a to je bod 22, kde sa navrhuje odkaz pod poznámkou 18 a tento bod sa navrhol neprijať. Rád by som odporučil, aby sa o tomto bode hlasovalo osobitne a aby sa prijal, pretože tento odkaz má veľkú informačnú silu pre všetkých, ktorí sa v Občianskom zákonníku či vo svojich právach nevyznajú. Našou úlohou okrem iného je práve takúto informovanosť zabezpečovať. Spravodajca vo svojom vystúpení už potom ako diskutér tam tú poznámku 18 vsunul, len v spoločnej správe ju odporučil zamietnuť. Preto by som odporúčal, aby sme ju v spoločnej správe schválili.

V § 712 Občianskeho zákonníka sa totiž v odseku 1, aby ste boli informovaní, hovorí o tom, čo sú to bytové náhrady, sú to náhradné byty a náhradné ubytovanie, v odseku 2 čo je to náhradný byt, v odseku 3 čo je to náhradné ubytovanie, v odseku 5 sa hovorí o tom, ako postupovať ak skončí nájomný pomer a v odseku 7, ktorý sa navrhuje tamtiež citovať, sa

hovorí o tom, čo to je prístrešie a kedy ho stačí poskytnúť. Domnievam sa, že by sme toto ustanovenie, tento bod spoločnej správy, mali schváliť. Hovorí sa síce, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale našou povinnosťou je urobiť všetko pre to, aby tu existovala znalosť zákona a nie jeho neznalosť.

Dovoľte mi predniesť niekoľko pozmeňovacích návrhov. § 16, odsek 2 bol tu navrhnutý naozaj v niekoľkým verziách. Podstatou všetkých verzií je vlastne vsunutie textu, že skôr ako sa predá byt tretej osobe, musí predtým zaniknúť nájom. Domnievam sa, že by bolo možné zvážiť ešte jednu formuláciu a odporúčal by som potom, aby sa spravodajca prípadne s predkladateľom o nej poradili. Myslím si, že by sme mali vzťahy medzi nájomcom a vlastníkom ponechať na určitú voľnosť, pretože vlastne zmluvná sloboda je základom vzniku obchodnoprávnych či občianskoprávnych vzťahov. Preto odporúčam, aby odsek 2 § 16 znel nasledovne: "Byt podľa odseku 1, ktorého nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 6 mesiacov a tento dlh neuhradí v lehote 3 mesiacov" - to sa hovorilo vo viacerých návrhoch, ale ja navrhujem "od písomného upozornenia vlastníka bytu, môže byť po predchádzajúcom zániku nájmu prevedený do vlastníctva tretej osoby. " Táto formulácia sa mi zdá najpresnejšia, ktorá aj rešpektuje základné princípy samotného civilného práva. A potom by sa pokračovalo "... nájomcovi bytu... " atd, ako to vládna predloha predpokladá.

V tom istom § 16 v odseku 6 odporúčam v druhej vete vypustiť slovo "nepremlčaných". Takáto námietka je namieste, vniesol ju Slovenský zväz bytových družstiev predovšetkým z jedného logického dôvodu. Tvorba fondu financovania údžby opráv domu nie je založená na nejakej separátnej zmluve, na separátnom zmluvnom vzťahu družstva a nájomcu bytu. O tom predsa neexistujú nejaké osobitné zmluvné dohody, aby sme

vedeli začal počítať lehoty na premlčanie jednotlivých dávok. Jednoducho je to súčasť úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu. Je teda možné posudzovať aj túto časť iba v súvislosti s premlčaním celkových pohľadávok. Preto si myslím, že je treba slovo "nepremlčaných" v § 16 odsek 6 vypustiť. Jednoducho to sa nedá ani prakticky spočítať a, podľa mojej mienky, mohlo by tam dôjsť aj k určitým pochybeniam.

Konečne odporúčam formulovať nové znenia § 27 a § 28. O čom v nich ide? v § 27 sa predpokladá, že nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, ak požiada o prevod, družstvo je povinné sa podľa tohto zákona správať, a teda uskutočnil tento prevod. Domnievam sa, že tým zasahujeme do zmluvných vzťahov družstiev a aj do určitých vnútorných vzťahov, ktoré môžu byť založené stanovami samotných družstiev. Myslím si, že tu by sme mohli nechal, v súlade s tým, čo hovoril už pán poslanec Brňák, ale on to viazal na lehoty, na vôľu bytových družstiev, aby určitým spôsobom regulovali svoje vzájomné vnútorné vzťahy. Zdá sa mi nelogické, keď na základe zákona povinne vytvárame isté spoločenstvá - zjednodušene povedané - a iným spoločenstvám, už existujúcim - a nepochybne družstvá sú tiež takými spoločenstvami - predpisujeme zase zo zákona, čo majú urobil. Vieme, že o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu mohol člen družstva požiadal, a ak to neurobil, znova mu týmto zákonom istým spôsobom dávame šancu a zakladáme povinnosť družstvu to urobil. Domnievam sa, že by sme mohli § 27 formuloval nasledovne: "členská schôdza bytového družstva môže rozhodnúť, že družstvo na základe výzvy jeho člena na prevod vlastníctva bytu vykoná na neho prevod vlastníctva bytu /garáže alebo ateliéru/ podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu. " Tiež súčasne povieme, že tam, kde už skončila lehota na podanie žiadosti, sa začína vlastne nový právny stav.

Týmto ustanovením vlastne nepriamo umele predlžujeme predchádzajúcu úpravu. Domnievam sa teda, že tento text násilne zasahuje do vlastníckych práv bytových družstiev aj napriek tomu, Že ústava a v nej inkorporovaná Listina základných práv a slobôd zhodne zaručujú rovnakú ochranu všetkým vlastníkov. Prosím, toto je nesmierne citlivý problém, ktorý by sme mohli sledovať predovšetkým po našom vstupe do Rady Európy a usilovať sa naozaj vytvárať rovnaké podmienky pre všetkých. Nemôžeme ani v snahe hľadať nové riešenia vytvárať nerovnaké podmienky. Ak družstvá ako vlastníci majú svoje práva a sú ústavou chránené, nemali by sme vo vzťahu k nim zákonom vytvárať nerovné postavenie.

V tejto súvislosti chcem navrhnúť novú formuláciu § 28 odsek 1, ktorý by obdobne ako predchádzajúci môj návrh znel: "Ak nájomca družstevného bytu vyzval bytové družstvo k prevodu vlastníctva bytu /garáže, ateliéru/ podľa osobitného predpisu, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu v lehote, na ktorej sa nájomca s družstvom písomne dohodne. " Pán Brňák navrhoval, aby sa tam stanovila lehota a aby sa to neponechávalo len na dohodu. Myslím si, že by sme tam tú voľnosť mohli nechať. Ak nie, ak by tento môj návrh neprešiel, alebo podpora predchádzajúcich rečníkov v tomto zmysle neprešla, odporúčal by som tú lehotu limitovať dlhším časovým obdobím, než je len jeden rok. Ide aj o to, aby si naši občania napríklad pri rozhodnutí o nákupe garáži či ateliéru mohli vytvoriť aj finančné zdroje na takúto transakciu a nájsť aj určitú silu vôle slobodne sa v tejto veci rozhodnúť, pretože tak, ako to už viacerí predrečníci povedali, odkúpenie bytu či garáže a podobne bude pre nich znamenať finančne mesačne rovnakú záťaž a okrem toho, že budú môcť využívať svoje vlastnícke právo, žiadne iné osobitné postavenie, myslím smerom k lepšiemu, pre nich nevyplýva.

Konečne môj posledný návrh smeruje k § 5 odsek 1, ktorý ani nenavrhujem nejak osobitne vecne pozmeniť, ale zrozumiteľnejšie usporiadať. Ide o § 5 odsek 1 písm. e/, kde navrhujem nahradiť písmeno e/ vyhlásenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome o sprístupení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve výkone správy textom "vyhlásenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení na spôsob správy obytného domu upraveného podľa tohto zákona", pričom odsek 1 nahradiť nasledujúcim textom: "na správu domu vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome: a/ založia spoločenstvo vlastníkov bytu a nebytových priestorov v dome /ďalej len spoločenstvo/, b/ uzatvoria zmluvu na výkon správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou, c/ stanú sa členmi bytového družstva, ktoré vo svojej činnosti má správu domov. " Tým by som vlastne toto ustanovenie určitým spôsobom sprehľadnilo.

Myslím si, že by sme mali veľmi poctivo zvážiť, aj keď nám prerokúvanie tohto návrhu bude trvať možno dlhšiu dobu, všetky predložené pozmeňovacie návrhy a hlasovať so znalosťou veci, pretože si myslím, že týmto právnym predpisom berieme na seba o čosi väčšiu mieru zodpovednosti, než v iných prípadoch.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Slovo dávam pánu poslancovi Andelovi.

Poslanec M. Andel:

Slávna slovenská snemovňa,

ako by povedal môj priateľ a včerajší protihráč pán kolega Hrnko, medzi nami žije veľa občanov, ktorí boli v minulosti - možno povedať - hrubo majetkovo poškodení pri výstavbe sídlisk, ako aj iných rôznych stavieb, na ktoré im boli "vykúpené" alebo vyvlastnené rodinné domy aj so stavebnými pozemkami. Stavebné pozemky boli oceňované doslova niekolkohalierovými cenami za m2 a ocenenie stavieb bolo - určite viete sami - tiež pomerne veľmi nízke. Títo občania dostali pridelené náhradné štátne, dnes obecné byty. Teraz tejto skupine našich spoluobčanov hrozí, že budú poškodení druhýkrát, keď budú tieto byty kupovať do vlastníctva už za súčasné ceny. Preto mi dovoľte predložiť návrh, ktorý svojim spôsobom zmierni, podľa môjho názoru, predchádzajúcu krivdu.

Navrhujem doplniť § 13 odsek 1 návrhu zákona tak, že v odseku 1 časť pôvodného textu bude ako písmeno a/ a časť b/ doplniť týmto textom: "V prípade obecného bytu, ktorý bol poukázateľne pridelený ako náhradný byt za nehnuteľnosť vykúpenú resp. vyvlastnenú pre verejnú stavbu, bude pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho priamemu dedičovi pri kúpe do vlastníctva zhodnotená pôvodná nehnuteľnosť, maximálne však do výšky ceny užívaného náhradného bytu".

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Andelovi. Dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Vidím, už sa už nikto nehlási do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtal som sa pána ministra, či sa k rozprave chce vyjadriť, povedal, že nie.

Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Poslanec R. Goč:

Pán predsedajúci, chcel som požiadať čas 20 minút na spracovanie pripomienok. Niektorí mi ich nedali písomne.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážení páni, vážené dámy, ktorí ste dávali pozmeňovacie návrhy, predpokladal som, že ste ich dali písomne. Ak ste tak neurobili, urobte tak, vyplýva to z rokovacieho poriadku, a navyše, zabránilo by to nepresnostiam, ktoré by predĺžili naše rokovanie.

Na požiadanie pána spoločného spravodajcu prerušujem rokovanie na 20 minút. /Šum v sále. / Pán spoločný spravodajca si spoločnú správu musí upraviť o vaše pripomienky, aby mohol v návrhoch na hlasovanie vylúčiť pripomienky, ktoré sú v rozpore. Prosím tých, ktorí ešte písomne nedali svoje pozmeňujúce návrhy, aby tak učinili. Prosím zároveň Kanceláriu Národnej rady, aby sa pokúsila pripomienky, ktoré boli vznesené v spoločnej správe, v čo najkratšom čase vytlačiť na papieri, rozmnožiť ich a rozdať poslancom, aby sme sa mohli kvalifikovať rozhodovať.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Páni kolegovia, pani kolegyne, prosím, aby ste ukončili diskusie s novinármi v kuloároch a prišli do rokovacej miestnosti.

Ešte raz vás prosím, kolegovia, kolegyne, príďte do rokovacej miestnosti. Ďalšie pokračovanie schôdze je podmienené prítomnosťou 76 poslancov v rokovacej miestnosti, pretože po vystúpení pána ministra a vystúpení pána spoločného spravodajcu sa bude hlasovať.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Je nás 71. Kolegovia, ktorí ste ešte mimo rokovacej miestnosti, prosím ukončite svoje kuolárové rozhovory a príďte sa prezentovať.

Budeme sa ešte raz prezentovať. /Prezentovalo sa 85 poslancov. /

Sme uznášaniaschopní. Prosím pána ministra, aby zodpovedal na otázky poslancov. Pán Brocka, potom by sme mohli urobiť ten procedurálny návrh, ktorý chcete ponúknuť.

Minister financií SR J. Tóth:

Mám odpovedať len na otázky, alebo môžem mať záverečné slovo?

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Keďže je ukončená rozprava, môžete mať zároveň aj záverečné slovo.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

ešte predtým ako zodpoviem na niektoré otázky, osobitne ktoré predniesli pán Fico a pán poslanec Slota, by som chcel

povedať, že v rámci transformácie ekonomiky je predložený zákon jedným z dôležitých transformačných zákonov z jednoduchého dôvodu, že nám dnes možno veľký problém robí to, že pohyb ľudí za prácou nemôže byť riešený aj z toho dôvodu, že bytové problémy a bývanie obyvateľstva je konzervované. Ak človek ide z jedného miesta na druhé a nemôže získať príslušné ubytovanie, nemôže získať bývanie, v podstate pohyb pracovných šil z tohoto dôvodu ostáva umŕtvený. To je jedna z rozhodujúcich činností.

Druhá - prosím vás, berme do úvahy, že vlastnícky vzťah k domu a k bytu je niečo úplne iného, ako vzťah k niečomu, v čom bývam a dal mi to štát. Keď sa pôjdete pozrieť do mnohých miest Slovenska, zistite, že družstevné domy sú v podstatne lepšom stave a vzťah družstevníka k družstevnému domu je podstatne iný, ako je vzťah občana k štátnemu domu, k štátnemu bytu. Tým odpovedám hneď aj na otázku, ktorá tu bola predložená, či občan vie alebo či môže vedieť, v akom stave je príslušný dom. Každá organizácia bola povinná viest pasportizáciu. Ako viem, najmä štátne bytové podniky túto pasportizáciu aj viedli. V pasporte každého domu bolo napísané, aké opravy sa vykonávali na tomto dome, aké sú nedostatky alebo čo by bolo treba opraviť. Určite všetko, čo bolo opravené, sa tam zaznamenávalo, pretože sa to robilo v súlade s účtovnou evidenciou, ktorá sa vykazovala o opravách. Môžem však povedať, že občan presne vie, v akom stave je jeho dom, a presne vie, v akom stave je jeho byt. Tak ako sa nedá vyhovieť všetkému v rámci transformácie ekonomiky, tak ako nikto nebral do úvahy, že sa postavili všetky podniky na rovnakú úroveň a transformácia ekonomiky by bola začala len vtedy, keď by všetky podniky mali rovnaké východiskové podmienky, bolo by to tak v roku 3000, pretože nikdy by žiaden štát, žiadna centrálna moc, nebola schopná takúto základnú požiadavku splniť.

Teraz vzniká problém a pán Fico sa ho dotkol, že občanovi - a boli tu aj nejaké návrhy zákonov - treba zohľadniť stav jeho domu alebo bytu. Pri cene, ako je konštruovaná v tomto zákone, podľa môjho názoru, nemá nikto právo žiadať ešte nejakú inú úľavu, než vyplýva z toho, čo je dané v tomto zákone. V pôvodnom znení zákona, ktorý bol odmietnutý zo strany všetkých sociálnych partnerov, bola konštrukcia, že sa cena bytu bude posudzovať v súlade s vyhláškou o oceňovaní domov a stavieb. Podľa tejto vyhlášky bolo možné oceniť všetko, či je na štvrtom poschodí, či je na severe, či je na juhu, či je v strede mesta, či na okraji mesta. Bolo povedané, že toto by bolo po prvé zdĺhavé, po druhé by to bolo nepriechodné a po tretie by to vyvolalo toľko sporov, že by ich bolo viac, ako bude takýmto spôsobom, že nadobúdaciu cenu domu podelíme určitou plochou a podľa tejto plochy vypočítame cenu odpredaja tohoto domu.

Našim účelom momentálne je zmena vlastníctva. Vieme veľmi dobre, že štát nebude mať a nemá toľko prostriedkov, aby ináč ako za predchádzajúcich štyridsať rokov, keď bytový fond klesol vo svojej kvalite, mohol tento bytový fond zdvihnúť. Keď nemáme na to, musíme sa toho zbaviť - to je jednoduchá otázka - s tým, aby občan, ktorý bude s ním hospodáriť, ho neničil, pretože bude vedieť, že ničí svoje vlastné. Som presvedčený o tom, že tak ako vo všetkých štátnych podnikoch ide o predtransformačný alebo o predprivatizačný syndróm, že sa mnohí tak správajú aj v rámci bytového hospodárstva. Správajú sa tak bytové podniky, aj občania. Získaním vlastníctva nie zadarmo, ale za určitých podmienok občan ako vlastník domu sa bude podstatne lepšie správať. Chápem, že náklady na opravy a údržby bytu bude musieť znášať občan, ale združenie občanov, ktorí bývajú v bytoch, bude vedieť zohľadniť a rozložiť tieto náklady, ktoré sú s tým spojené. Pokiaľ údržba domu bude prebiehať normálne, možno dosiahnuť, aby tieto náklady boli rozložené na dlhšie časové obdobie tak, ako je to bežné.

Nepredpokladám, že keby sme to nechali ďalších desať rokov, dostaneme bytový fond do určitého stavu. Vážení, som presvedčený o tom, že bytový fond sa dostane takisto do horšieho stavu. Predajom týchto bytov vlastne by sme mali zastaviť pokles funkčnosti a stavu bytového fondu vstupom občana ako vlastníka do tohoto procesu. Ak by sme dávali akékoľvek prostriedky, vždy by boli rozdeľované z hľadiska údržby bytového fondu nerovnomerne, nezodpovedajúc potrebám tých domov, pretože by o tom rozhodoval zase nejaký orgán, ktorý nemá k tomuto ten vlastnícky vzťah, ako bude mať občan k príslušnému bytu. Je druhá otázka, s tým súhlasím a v rámci bytovej politiky, ktorá sa pripravuje, sa bude o tom uvažovať, že občanovi, pokiaľ je v sociálnej núdzi, budeme prispievať určitým príspevkom, nie vo forme nájomného, aby mohol v tomto dome bývať. Táto otázka bude riešená v návrhu riešenia celkovej bytovej politiky, ktorú súčasne vláda pripravuje. Ale osobne si myslím, že bytová politika vo vzťahu k štátu sa nedá spájať s transformáciou bytov do osobného vlastníctva. Sú to dve podstatne oddelené čiastky, oddelené sústavy. Transformáciu urobme ako jednu vec a pomoc občanovi pri získavaní bytu, pri jeho výstavbe, pri nájomnom, keď sa dostane do sociálnej skupiny, bude iná vec, akým spôsobom mu pomôžeme.

Pokiaľ sa týka stavebného sporenia, nie som presvedčený o tom, že stavebné sporenie má problémy. Otvorili sme jednu stavebnú sporiteľňu a začínajú sa nám otvárať a vznikať ďalšie. Stavebné sporenie sa stáva normálnym princípom ekonomiky tak, ako je to v normálnych ďalších štátoch. Otázkou je len jeho rozbeh. V rozpočte sme plánovali dosť prostriedkov na stavebné sporenie ako príspevok. Myslím si, že aj v budúcom roku takéto prostriedky môžu byť použité. V tomto roku vyčerpáme na príspevok v stavebnom sporení zhruba 400 až 500 miliónov korún, teda to je dostatočná čiastka na to, aby sme stavebné sporenie rozbehli. Je to len polovička toho, čo

chceme dať v rámci predaja obligácii na dokončenie sídlisk, ale je to prvý rok stavebného sporenia. Uvedomme si túto skutočnosť, že ide o prvý rok stavebného sporenia. Možno druhý, tretí a štvrtý bude iný.

Spočítavali sa byty, počet bytov a počet rodín. Nerobilo to ministerstvo financií, robili to odborníci, ktorí tvrdia, že máme na počet rodín, ktoré sú evidované v tomto štáte, viac bytov. Teda je možné, že niektorí občania majú aj viac bytov - dva, tri byty. Predpokladáme, že prijatím tohoto zákona mnohé byty, ktoré sú zakrývané alebo nejakým spôsobom sú vlastnené inak, môžu byť predmetom kúpy a predaja. Je predpoklad, že mnoho ľudí si rozmyslí, či bude bývať v centre mesta, alebo má 25 kilometrov od väčšieho mesta na dedine vystavený rodinný dom, ktorý je dnes prázdny, presťahuje sa tam a bude dochádzať. Teda tieto skutočnosti tu existujú. Občan sa držal bývania v meste z toho dôvodu, že prihliadal na deti, na iných, a nechcel tento byt uvolniť. Jeho pôvodný dom mu nikto zobrať nemohol, ale byt, ktorý tu získal a bol štátny, bol postavený za štátne peniaze. Tu niekto hovorí, že to nepostavil za štátne peniaze. Ale 75 tisíc korún, ktoré dával štát ako príspevok na výstavbu domu, bol tiež nejaký peniaz. V rokoch 1986, 1987, keď byt na dedine stál 220, 250 tisíc, 75 tisíc dával štát. Moji známi, ktorí v tom čase stavali, povedali, že to úplne stačilo na nákup základného materiálu. Takže štát prispieval aj tým občanom. Nie je tu nič také, že by sme tých občanov, ktorí majú súkromné domy, dávali do inej kategórie, že týmto štát nepomohol.

Pokiaľ sa týka družstevníkov, nevidím žiaden rozdiel medzi tým, čo dostal družstevník na základe transformačného zákona, pretože je mnoho družstevných domov, ktoré majú mínusové položky, teda sú v podstate zadĺžené, a družstevník, keď si byt bude musieť kúpiť, to čiastočne zaplatí. Avšak štátne domy sú podstatne v horšom stave, ako domy družstevné. Teda občan, ktorý dostane byt za lacnejšie peniaze, bude možno v období nasledujúcich desať rokov vynakladať viac prostriedkov na jeho údržbu a opravu.

Chcem sa zmieniť k otázke pôdy pod domom, na ktorej je postavený a prechádza do vlastníctva občanov tohto domu, s ktorou som si osobne nie celkom istý, a dávam to pánu spravodajcovi na zváženie - už vzhľadom na to, čo povedal pán Slota. Povedali sme, že pôda pod domom, na ktorej je postavený, prechádza do vlastníctva občanov tohto domu. Neviem, som v rozpakoch, či návrh pána Slotu, že ide o pôdu, ktorá ostáva v majetku obce, ktorá to dáva bezodplatne do užívania, by nebol výhodnejší. Ale prosím, ak to nie je možné - tu mi pán spravodajca hovorí, že to sa nedá uskutočniť, možno by to bolo lepšie z hľadiska vlastníckych vzťahov.

Nie je tu pán Fogaš, ktorý dal dva návrhy. Povedal, že sa prihlási, keď ich navrhnem. Neviem, či sa prihlási, lebo tu nie je. Ako prvý bol v § 6 na konci doplniť slová "najmä s bytovým družstvom". Tam sme sa dohodli takýmto spôsobom. A v § 16 odsek 6 sme súhlasili s vypustením slova "nepremlčaný", ale navrhujeme za slovo "nedoplatkov" doplniť slová "na obytný dom". Čiže, ak sú nedoplatky na obytný dom - družstevníci mali jednoznačne pravdu, treba, aby ten, kto dom odkupuje, sa čiastočne podieľal na nákladoch, ktorá pripadajú určitým spôsobom na byt, ktorý je v tomto obytnom dome.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Faktické poznámky - pán Brocka, potom pán poslanec Fico a pán poslanec Bajan.

Poslanec J. Brocka:

Pán predsedajúci,

mám jeden procedurálny návrh. Ak by neprešiel procedurálny návrh poslanca Slotu o tom, aby tento návrh bol stiahnutý, navrhujem, aby boli do neho zapracované pripomienky, ktoré sú v jeho návrhu zákona, aby sme o tomto návrhu zákona a o jeho pripomienkach hlasovali až na budúci týždeň v utorok ako o prvom bode programu. Súhlasím s pánom ministrom, a tie isté dôvody ma vedú k tomuto procedurálnemu návrhu, že je to veľmi vážny a dôležitý transformačný zákon a obávam sa, aby s množstvom pripomienok, ktoré sú v spoločnej správe a ktoré odzneli aj v rozprave, sa nezopakoval prípad Národnej poisťovne. Je v záujme kvality tohto zákona, aby všetci poslanci dostali pripomienky, ktoré odzneli počas rozpravy k spoločnej správe a v utorok by sme hlasovali aj o pripomienkach, aj o celom zákone.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za váš návrh. Budeme môcť o ňom rozhodnúť až po hlasovaní o procedurálnom návrhu pána poslanca Slotu. Teraz dávam slovo na faktickú poznámku pánu poslancovi Ficovi. Pripraví sa pán poslanec Bajan.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni, pán minister,

povedali ste, pokiaľ som to dobre pochopil - ak nie, tak mi prepáčte, že nízke ceny, ktoré občan bude musieť zaplatiť za byty ak bude chcieť byt kúpiť, sú vlastne nejakou kompenzáciou za to, že kúpi byt, o ktorom nebude presne vedieť v akom je technickom stave. Chcel by som len upozorniť - ak som to teda dobre pochopil, ak nie, tak to beriem späť, že o 4 roky alebo o 5 rokov, pretože podľa Občianskeho zákonníka piati, že za skryté vady, na ktoré nie je upozornený kupujúci v čase kúpy, zodpovedá predávajúci, sa nám všetko vráti naspäť. Občania sa začnú obracať na súdy. Budú žiadať, aby im štát vrátil určité financie za to, že na ich bytoch sa úplne objektívne tie skryté vady objavia. Povedal som, koľko finančných prostriedkov sa malo vynaložiť a nevynaložilo sa. To je z mojej strany iba poznámka, že tomuto sa asi nevyhneme a že aj na to treba myslieť, keď takýto zákon prijímame. Ale hovorím, ak som vaše vyjadrenie dobre nepochopil, beriem ho späť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ficovi za faktickú poznámku. Prosím, pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Prosím vás, skúsme sa odosobniť od klasifikácií, že štátny bytový fond je v lepšom poriadku ako družstevný resp. naopak. Myslím si, že platba za družstevné byty je trošku v iných reáliách, ako ste spomenuli. Myslím si, že družstevníci nemajú dôvod platiť viac len kvôli tomu, že sú v lepšom alebo v horšom stave. Ten stav je, trúfam si povedať, iný.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi za faktickú poznámku. Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka k vlastným pozmeňujúcim návrhom.

Poslanec £. Fogaš:

Nebol som v miestnosti, keď pán minister vystúpil, ale dohodli sme sa na tom, že môže dôjsť k istým úpravám v ustanoveniach, ktoré som navrhoval zmeniť. Ide o § 16 odsek 6, kde sa vypusti slovo "nepremlčaných" a doplní sa "na obytný dom". Pozmenil by som teda svoj návrh v tomto zmysle, akceptujem ponuku. Pokiaľ ide o § 6, na konci by sa doplnili slová "najmä s bytovým družstvom". Tým by sa vlastne § 6 nemusel meniť na a, b, c, d tak, ako som navrhoval, ale zostalo by to doplnené za druhou vetou. Z tohto pohľadu by som prosil, keby ste potom, pán spravodajca, dali aj hlasovať.

Ďakujem pekne. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, aby ste odovzdali toto znenie pánu spoločnému spravodajcovi.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zostáva mi opýtať sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Poslanec R. Goč:

Nie je potrebné.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Kým dám hlasovať o návrhu pána poslanca Slotu, ešte sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Jakubík.

Poslanec P. Jakubik:

Bolo by možné dostať, tak ako som pýtal pred poludňajšou prestávkou, súpis pripomienok z popoludňajšej časti rozpravy tak, ako sme to dostali z predpoludňajšej?

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Žiadal som kanceláriu, aby v takej forme, v akej boli pripomienky z predpoludnia, boli rozdané aj tie nové pripomienky.

Prosím, pán spravodajca. Poslanec R. Goč:

Prvú čaši, ktorá bola rozsiahla najmä z mojej strany, som nechal rozmnožiť. K druhej časti, ktorá bola poobede: pán Fogaš prakticky vec vysvetlil, tým sa jeho pripomienky stiahli na tri. Keďže pán Brňák dal návrh skôr, o tej istej veci budeme hlasovať podľa jeho návrhu. To je jeden návrh. Čo sa týka pána Hudeca, to sú tie isté návrhy, ktoré dal vo výbore, čiže sú v spoločnej správe zapracované. Nie je to potrebné. Čo sa týka pána Surového, ten tam je. Ostáva pán Andel - návrh neprijať atď. Môžem to prečítať ešte raz. To sú všetky pripomienky. Takže zvážte, či je to potrebné rozmnožovať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Ďakujem za vysvetlenie.

Dámy a páni, dám najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Slotu, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode, resp. aby sa vládny návrh zákona stiahol s tým, že bude dopracovaný o pripomienky a o paragrafované znenia, ktoré sú obsiahnuté v poslaneckom návrhu pána Slotu a bude predložený ako nový spoločný návrh. Pravdepodobne by to bolo na plánovanej schôdzi, ktorá mala byť začiatkom septembra.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov. Kto je za návrh pána poslanca Slotu?

Prepáčte, ešte raz sa prezentujme, zle som stlačil gombík.

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Slotu?

Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Slotu sme neprijali.

Teraz dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Brocku, podľa ktorého by sme k hlasovaniu nepristúpili teraz, ale v utorok ako prvý bod programu, resp. v pondelok poobede, keď začne schôdza, ako prvý bod programu s tým, že medzitým počas zajtrajška budú všetkým poslancom v písomnej podobe exaktne odovzdané pripomienky, ktoré odzneli k vládnemu návrhu zákona tak, aby sme ich mohli ešte všetky zvážiť, aby sme sa kvalifikovane mohli rozhodnúť o hlasovaní.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Brocku?

Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Brocku nedostal potrebnú väčšinu hlasov.

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pripomienkach zo spoločnej správy.

Poslanec R. Goč:

Pán predsedajúci, pred obedom som uviedol, ktoré body navrhujem prijať an blok.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, aby ste ich pre istotu zopakovali, pretože niektoré z nich navrhli páni poslanci vyňať zo spoločného hlasovania.

Poslanec R. Goč:

Body Číslo 1, 2, 4, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 17, 23, 24 a 25 spolu, 30, 32, 37, 39, 47.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brňák navrhoval bod 47 neprijať, to znamená vyňať ho zo spoločného hlasovania. Nebude predmetom spoločného hlasovania. Vyčiarknite si ho.

Poslanec R. Goč:

Takže bod 47 nebude predmetom spoločného hlasovania. Ďalej sú to body 55 a 56.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za prijatie pripomienok obsiahnutých v spoločnej správe, ktoré pán spoločný spravodajca odporučil prijať an blok?

Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že pripomienky navrhnuté pánom spoločným spravodajcom na schválenie an blok boli prijaté.

Poslanec R. Goč:

Pokračujeme v hlasovaní o tých pripomienkach, ktoré navrhujem an blok neprijať.

Prvý podpredseda P. Weiss:

Prosím vás, aby ste aj tieto pripomienky ste ešte raz zopakovali.

Poslanec R. Goč:

Sú to body 3, 7, bod 8 pán Fogaš navrhoval, aby bol aj popis, takže bude o ňom osobitné hlasovanie, 15, 16, bod 22 ide na osobitné hlasovanie, 29, 34, 35 a 36. To je všetko.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, súhlasí to aj s mojimi záznamami. Dámy a páni, prosím prezentujme sa. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za prijatie bodov spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca neodporučil prijať? Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že body, ktoré navrhol pán spoločný spravodajca an blok neschváliť, sa nám aj podarilo neschváliť.

Poslanec R. Goč:

Teraz pristúpime k ďalšiemu bloku, kde budeme samostatne hlasovať o vyňatých bodoch. Prvý bod je číslo 5, ktorý po rozprave v kluboch nechávam na rozhodnutie poslancov. Je to prakticky zapracované do § 4 odsek 1 písm. a/, teda slová "alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k bytu alebo nebytovému priestoru". Podľa mňa bude ten paragraf trošku kostrbatý, mal som trochu iný návrh a znel by asi takto: "na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, k bytu alebo nebytovému priestoru s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru".

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže hlasujeme o návrhu, ktorý je pod bodom číslo 5 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ponúka podľa neho lepšiu alternatívu k tomuto bodu. Rozhodneme sa každý sám, ktorú alternatívu zvolíme.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 5 spoločnej správy?

Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom 5 spoločnej správy Národná rada neprijala.

Poslanec R. Goč:

Ďalší je bod 18. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Bod 8. Ten bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Poslanec R. Goč:

Áno, ten sme vyňali teraz, po rozprave a po dohovore s predkladateľmi navrhujem, aby bol tento doplnok prijatý.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom číslo 8?

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že pripomienka pod bodom 8 spoločnej správy bola schválená.

Poslanec R. Goč:

Teraz je bod 18. Tam som navrhol svoj návrh, ale po dohovore s predkladateľmi neskorších návrhov stanujem svoj návrh a beriem návrh pána Fogaša, lebo je úplný.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Z toho ale vyplýva, že bod číslo 18 odporúčate neprijať.

Poslanec R. Goč:

Odporúčam neprijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom číslo 18 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať, pretože sú k nej alternatívne návrhy?

Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 18 sme neschválili.

Poslanec R. Goč:

Prejdeme ďalej, potom sa vrátime k jednotlivým bodom.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Teda body 19 a 21 podľa mojich poznámok vynecháme

a vrátime sa k nim až v prípade, že nebudú schválené ďalšie návrhy z rozpravy.

Poslanec R. Goč:

Ďalej bod 22. Síce odvolanie pod čiarou 712 z Občianskeho zákonníka som už zaviedol, ale prosím, keď je to tak, že zákon každý neovláda, aby to vedel každý citát, odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže ideme hlasovať o bode 22. Poslanec R. Goč:

Odporúčam prijať v tom znení, ako je v spoločnej správe. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za tento návrh?

Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že návrh pod bodom číslo 22 spoločnej správy sme prijali.

Poslanec R. Goč:

Nasleduje bod 27.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Hovorili sme, že o tomto bode budeme hlasovať až potom, čo sa rozhodne o bode 33.

Poslanec R. Goč:

Presne tak. Nasleduje bod 28. Tam bol doplnok "obchodná spoločnosť". Neodporúčam prijať v tomto znení.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Neprijať s tým, že je k tomu dokonalejší alternatívny návrh.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za schválenie bodu 28 s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať?

Za návrh hlasovali 3 poslanci.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 90 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 28 sme neschválili.

Poslanec R. Goč:

O bode 31 zatiaľ nebudeme hlasovať a prejdeme hnedí na bod 33.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Technická poznámka - pán poslanec Jakubík.

Poslanec P. Jakubík:

K bodu 28 sme hlasovali teraz len o tom, či tam bude výraz "akciová" alebo "obchodná", ale nehlasovali sme o obsahu pripomienky na doplnenie "obce". Hlasovali sme len o zmene názvu alebo o zmene pojmu akciová a obchodná. Potrebujeme hlasovať o obci.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, pozmeňujúci návrh, ktorý dal pán spoločný spravodajca, zachováva celé znenie pripomienky pod bodom 28, teda aj to slovo "obce", ale dáva tam miesto "akciová spoločnosť" širší termín "obchodná spoločnosť". Keď sa dostaneme k tomu návrhu, schválime potom aj slovo "obce".

Poslanec R. Goč:

Takže môžeme prejsť k bodu 33. Odporúčam neprijať s tým, že mám pozmeňujúci návrh. V písmene b/ za slová "družstevný byt" sa vkladajú slová "alebo ateliér" - to tam nie je možné podľa všetkých právnych predpisov, nakoľko na ateliér neboli poskytované štátne príspevky. To znamená, že ho neodporúčam prijať a mám nové znenie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Najprv musíme hlasovať o spoločnej správe a potom o pripomienkach, ktoré sú z rozpravy, teda musíme si dať pozor, aby sme na niečo nezabudli. Spolieham sa na pána spoločného spravodajcu.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 33 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať, lebo existuje k nej alternatívny návrh?

Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom 33 sme neschválili.

Poslanec R. Goč:

Teraz ostáva bod číslo 41, lebo bod 40 a ostatná boli vylúčené už prijatím alebo neprijatím predchádzajúcich bodov. Ostáva bod číslo 41, ktorý odporúčam neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom 41 spoločnej správy s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať? Za návrh hlasovali 3 poslanci. Kto je proti ?

Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku v bode 41 sme neschválili. Poslanec R. Goč:

V bode číslo 42 takisto mám úplnejšie znenie. Odporúčam neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom číslo 42 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať? Za návrh hlasovali 4 poslanci. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 86 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 42 Národná rada neschválila.

Poslanec R. Goč:

O pripomienke v bode 43 pre istotu radšej hlasujeme a neodporúčam ju prijať, lebo ešte neviem, ako sa zachováme pri hlasovaní o návrhu pána Brňáka alebo mojom návrhu. Takže navrhujem bod 43 neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

S tým, že sú k nej alternatívne návrhy. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za návrh pod bodom číslo 43 s tým, že pán spoločný spravodajca ju neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 43 spoločnej správy nebol schválený.

Poslanec R. Goč:

To isté sa týka bodu číslo 44. Neodporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom číslo 44 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijat? Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 44 sme neschválili.

Poslanec R. Goč:

Bod číslo 45 podobne neodporúčam prijať. Má nadväznosť na body 44 a 43.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za bod číslo 45?

Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku bod bodom číslo 45 sme neprijali.

Poslanec R. Goč:

Nasleduje bod číslo 46. Neodporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom číslo 46 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať? Za pripomienku hlasovalo 14 poslancov. Kto je proti?

Proti hlasovalo 78 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že pripomienka pod bodom číslo 46 nebola prijatá.

Poslanec R. Goč:

Nasleduje bod číslo 47. Odporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za prijatie bodu 47 s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 47 spoločnej správy sme schválili.

Poslanec R. Goč:

Ďalši bod 48 odporúčam neprijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za bod číslo 48 s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča

Poslanec R. Goč:

Pán podpredseda, je to vylúčené bodom 47. Keby sme boli dôslední, asi nie je o čom ani hlasovať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže odhlasujeme to ešte? Dobre. Netreba hlasovať. Je vylúčený bodom číslo 47.

Poslanec R. Goč:

Bod číslo 49 odporúčam neprijať. Mám iné znenie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienky pod bodom číslo 49 s tým, že pán spoločný spravodajca ju odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 7 poslanci.

Konštatujem, že pripomienka pod bodom číslo 49 nebola prijatá.

Poslanec R. Goč:

Bod číslo 50 odporúčam neprijať. Takisto som predložil nové znenie v rozprave. O všetkých štyroch bodoch, teda 50, 51, 52 a 53 môžeme hlasovať naraz, ide prakticky o to isté znenie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať naraz o bodoch 50, 51, 52 a 53.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienok pod bodmi 50, 51, 52 a 53 s tým, že pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať?

Za návrh hlasovali 3 poslanci.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržovali 6 poslanci.

Konštatujem, že pripomienky pod bodmi 50 až 53 sme neschválili.

Poslanec R. Goč:

Bod číslo 54 odporúčam prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za bod číslo 54 s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že pripomienka pod bodom 54 bola prijatá. Poslanec R. Goč:

Prešli sme všetky body. Vrátime sa k bodu číslo 18 a budem predkladať návrhy ako odzneli v rozprave.

V bode číslo 18 som hovoril, že sťahujem svoj návrh. Pán poslanec Fogaš predložil návrh takéhoto znenia k § 16 ods. 2: "Byt podľa odseku 1, ktorého nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 6 mesiacov a tento dlh neuhradil v lehote 3 mesiace od písomného upozornenia vlastníka bytu, môže byť po predchádzajúcom zániku nájmu prevedený do vlastníctva tretej osoby. Nájomcovi bytu musí pôvodný vlastník bytu zabezpečiť bytovú náhradu. " Odvolávka pod čiarou 18. Ustanovenia osobitného predpisu, odvolávka pod čiarou 19, sa v tomto prípade nepoužijú. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh formulovaný pánom poslancom Fogašom s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša sme schválili.

Poslanec R. Goč:

Keďže sme schválili bod 18, je v poradí bod 27, kde slová "akciovej spoločnosti" navrhujem zmeniť na "obchodnej spoločnosti" a ostatné ako je v návrhu, čiže za slová "s účasťou štátu" sa vkladajú slová "alebo obce". Navrhujem prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

To je bod 27. Poslanec R. Goč:

Bod 28.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh formulovaný pánom poslancom Gočom? Samozrejme, svoj vlastný návrh odporúča schváliť. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča sme prijali.

Poslanec R. Goč:

Ďalší je bod pod číslom 33. K bodu 27 sa potom automaticky vrátime. Bod číslo 33 bude znieť takto: za slová "ak sa byt" sa vkladajú slová "alebo ateliér". Ďalej písmeno a/ už nemusí byť, lebo písmeno b/ navrhnem vypustiť. Ďalej pred slová "2 %" sa vkladajú slová "pri byte" a za slová "2 %" sa vkladajú slová "a pri ateliéri'1 0, 5 %. Takto je nové znenie. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za pripomienku formulovanú pánom poslancom Gočom s tým, že ju odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča sme prijali.

Poslanec R. Goč:

Vrátime sa teraz k bodu 27. Je aktuálny. Odporúčam ho prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Môžeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za pripomienku pod bodom číslo 27? Pán spoločný spravodajca ju odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že pripomienku pod bodom číslo 27 spoločnej správy sme schválili.

Poslanec R. Goč:

V bode číslo 41 predkladám nové znenie s tým, že terajší § 26 sa prečísluje na § 27 a ďalej sa vkladá nový § 26 tohoto znenia: "Ak bol nájomcovi podnikového bytu zrušený nájom súdnym rozhodnutím z dôvodu skončenia pracovného pomeru, obnovuje sa dňom účinnosti tohto zákona nájomcovi bytu pôvodný nájom, ak nájomca ku dňu účinnosti tohto zákona bez prerušenia byt užíva. " Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za návrh formulovaný pánom poslancom Gočom? Odporúča ho prijať.

Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Goča sme schválili.

Poslanec R. Goč:

Ďaľší je bod 42, kde mám takisto zmenu. Je to starý § 26 odsek 3 a znie: "vlastníci domov, ktorí previedli celé obytné domy a všetky byty". To je tá zmena. Ostatné znie tak, ako je to v návrhu zákona. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Môžeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za návrh s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať?

Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nehlasoval proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že aj tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča sme schválili.

Poslanec R. Goč:

V bode číslo 43 podľa návrhu pána poslanca Brňáka predkladám takéto znenie: "Ak nájomca družstevného bytu, garáže a ateliéru vyzval bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže a ateliéru podľa osobitného predpisu7 alebo podľa tohoto zákona, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže a ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohoto zákona: ak sa nájomca družstevného bytu, garáže a ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom na prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo k bytu, garáže a ateliéru už v takto dohodnutej lehote. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brňák, máte spresnenie? Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že bod 46 spoločnej správy, ktorý sa dotýkal ustanovenia § 28 odseku 2 neprešiel, že ostáva pôvodná dikcia odseku 2, to znamená že tam ostávajú aj bytové družstvá. Domnievam sa, že je nadbytočné a bolo by potrebné modifikovať tento návrh práve kvôli tejto skutočnosti v tom smere, že vypustiť z toho, čo čítal pán spoločný spravodajca "alebo podľa tohto zákona", pretože automaticky je to potom upravené už v odseku 2 vzhľadom na to, že neprešiel bod 46 spoločnej správy.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

To znamená, že je to vlastne legislatívno-technická úprava vzhľadom na to, čo bolo už schválené. Pán spoločný spravodajca.

Poslanec R. Goč:

V poriadku. Predkladateľ to stiahol, takže beriem to do úvahy. Teda "alebo podľa tohoto zákona" sa vypúšťa z toho, čo som čítal. Odporúčam prijať také znenie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Brňáka s tým malým spresnením, ktoré nám teraz oznámil? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Brňáka sme prijali. Poslanec R. Goč:

Keď sme prijali bod číslo 43, bod 44 je vylúčený. Podobne bod 45. Bod 46 sme neprijali. Body 49, 50, 51 sme neprijali. Navrhujem nové znenie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

To je namiesto všetkých štyroch bodov 51 až 53? Poslanec R. Goč:

Áno. § 30 bude znieť: "Obec stanoví všeobecne záväzným nariadením podiel bytov, ktoré si ponechá vo vlastníctve na

zabezpečenie bývania pre sociálne slabšie vrstvy svojich obyvateľov. " Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za tento návrh pána poslanca Goča, ktorý, samozrejme, odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča bol prijatý.

Poslanec R. Goč:

Tým bola spoločná správa vyčerpaná. Prepáčte, ešte je tu samostatný bod, ktorý bol rozdaný poslancom, nemá číslo. Pre istotu ho prečítam. Nový odsek 4 v § 18: "čiastku podľa odseku 2 písmeno a/ uhradí kupujúci spoločenstvu ako základný vklad do fondu opráv. Táto čiastka môže byť uhradená za rovnakých podmienok ako úhrada ceny bytu, pokiaľ sa spoločenstvo a vlastník bytu nedohodnú inak. " Odporúčam neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za? Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nedostal potrebný počet hlasov.

Poslanec R. Goč:

Takže teraz je už spoločná správa vyčerpaná. Prvý podpredseda NR SR P, Weiss:

Pán poslanec Jakubík - technická pripomienka. Poslanec P. Jakubik:

Nepostrehol som návrh nového znenia k bodu 49 a nehlasovali sme o bodoch 19, 20, 21 v nadväznosti na bod 18.

Poslanec R. Goč:

Pri bode 49 som povedal, že ho neodporúčam, nakoľko bytové družstvá nedostávali dotáciu zo štátneho príspevku. Takže bod 49 som neodporúčal prijať. Hlasovali sme o ňom. Pokial ide o ďalšie body, § 16 ods. 2 sme odsúhlasili, takže už nie je potrebné o tom hlasovať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Odsúhlasili sme nové znenie § 16 ods. 2. Tým sa vylúčili body 20 a 21.

Poslanec R. Goč:

Môžeme pokračovať. Ide o návrhy z rozpravy. Prvý som bol v rozprave ja, preto uplatňujem svoj návrh k § 1 odsek

2, a to na konci odseku doplniť "ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb". Ide o rodinné domy. To som vysvetlil. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča bol prijatý.

Poslanec R. Goč:

V § 16 som navrhoval nový odsek 3 - odseky 4 až 7 budú tým ako ďalšie odseky: "Byt podľa odseku 1, u ktorého súd vyslovil súhlas s písomnou výpoveďou z nájmu - pod čiaru 19a - môže byť prevedený do vlastníctva tretej osoby, pokiaľ táto poskytne nájomcovi bytovú náhradu podľa osobitného predpisu - pod čiaru 17 a. " Odkaz 19a - § 711 odsek 1 písmená c/, d/, g/, h/ Občianskeho zákonníka a odkaz 17a § 712 Občianskeho zákonníka. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Goča s tým, že ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že aj tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Goča bol prijatý.

Poslanec R. Goč:

Prvý diskutujúci alebo nasledujúci diskutujúci po mne bol pán poslanec Gazdík, ktorý v § 16 predkladá nový odsek 5, ktorý znie: "Nájomca garáže alebo ateliéru vo vlastníctve štátu, obce" - keďže sme prijali "akciovej spoločnosti" myslím, že to berie - "obchodnej spoločnosti s účasťou štátu a bytového družstva, pokiaľ ide o člena bytového družstva, má právo na prednostný prevod garáže alebo ateliéru do vlastníctva. " Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Gazdíka s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 18 poslanci.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Gazdíka sme prijali.

Poslanec R. Goč:

Druhý jeho návrh sa týka § 17, nového odseku 4: "Ak sa ateliér prevádza do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi z vlastníctva štátu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo bytového družstva, cena tohoto priestoru sa určuje z obstarávacej ceny stavby. " Keďže sme už prijali bod číslo 33, je bezpredmetné hlasovať o tomto návrhu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Berieme na vedomie. Môžeme pokračovať. Poslanec R. Goč:

V bode číslo 3 navrhol v § 28 nový odsek 3: "Štátne podniky, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva ateliéru do jedného roka odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva k ateliéru podľa tohoto zákona. " Myslím si, že je to už zohľadnené v bode číslo 49.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Bod číslo 49 sme neprijali. Poslanec R. Goč:

A predsa len mal pravdu pán poslanec Jakubík. Mám to poznačené - vypustiť z toho bytové družstvá.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže dáme hlasovať o návrhu pána poslanca Gazdíka. Prosím, prečítajte ho ešte raz.

Poslanec R. Goč:

"Štátne podniky, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva ateliéru do jedného roka odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva k ateliéru podľa tohoto zákona. "

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brňák má faktickú poznámku. Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, viem už, v akom štádiu sa nachádzame, len by som chcel povedať kvôli presnosti a možno kvôli aj nejakej unifikácii toho § 28, že prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý som dal - v lehote dvoch rokov. V odseku 2 som tiež navrhoval dva roky - o tom sa bude zrejme ešte hlasovať - a práve kvôli tomu, aj keď si uvedomujem, že už sme v čase hlasovania, aby nedošlo k takej anomálii, že prvé dva odseky budú limitované obdobím nie jedného, ale dvoch rokov, či by predsa len nebolo možné ešte v tomto štádiu, ak by si to osvojil predkladateľ tohto návrhu, dať tam klauzulu dvoch rokov a nie jedného roka.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Gazdík si to osvojuje. Súhlasí s tým. Poslanec R. Goč:

Takže odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

To znamená, že všade bude do dvoch rokov. Tak som tomu rozumel.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Gazdíka s tým spresnením, ktoré predniesol pred chvíľočkou pán poslanec Brňák? Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Kto je proti? Nikto nebol proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Gazdíka sme prijali. Poslanec R. Goč:

Som rád, že pán poslanec Brňák mi to pripomenul, lebo mi to písomne nedal. Takže budeme hlasovať o odseku 2 § 28: "štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva k bytu podľa tohto zákona. " Navrhujem prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Brňáka s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Brňáka k § 28 sme prijali.

Poslanec R. Goč:

Ďalej pán poslanec Surový navrhol v § 3 nový odsek 4 v znení "pre občanov postihnutých" a v § 16 nový odsek 7. Z hľadiska legislatívy to vôbec nesedí, aby v týchto paragrafoch mohli byť tieto odkazy, nehovoriac o tom, že takýchto občanov môže byť viac, ale ťažko je dokázať, ktorí sú ti občania, ktorí skutočne pod tlakom alebo dobrovoľne boli ochotní odísť a dostali náhradný byt. A akým spôsobom určiť sociálnu výhodu pre týchto občanov? Neodporúčam prijať ani prvý, ani druhý odsek, nakoľko v druhej časti takisto úľavu 30-50 % pre tieto osoby by bolo veľmi zložité dokazovať. Akým spôsobom by dokázali, že to boli práve oni? Neodporúčam prijať ani jeden, ani druhý návrh.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Z toho ale vyplýva, že táto kategória občanov, ak ste hovorili, že nebudete súhlasiť ani s návrhom pána poslanca Andela, vlastne nebude v tomto zákone nijakým spôsobom riešená.

Poslanec R. Goč:

Navrhol som tam všeobecne záväzné nariadenie, ktoré môže obec sociálne riešiť. To je po prvé. A po druhé - stále si myslím, že na tento zákon bude musieť vypracovať každá jedna obec buď zásady alebo všeobecne záväzné nariadenia, akým spôsobom to bude aplikovať. A tak isto ako by mohla vyriešiť ateliéry ako nebytové priestory, to môže obec

urobiť bez problémov s týmito občanmi. Je to vlastníctvo obce zo zákona číslo 138 z roku 1991 v znení neskorších predpisov.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za návrhy pána poslanca Surového s tým, že pán spoločný spravodajca s vysvetlením, ktoré sme si vypočuli, ich neodporúča prijať?

Za návrhy hlasovalo 31 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhom hlasovalo 16 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pána poslanca Surového nedostali potrebný počet hlasov.

Poslanec R. Goč:

Ďalej v diskusii vystúpil pán poslanec Fico, ktorý okrem zamietavého stanoviska - ale nebudeme o tom hlasovať - predložil, aby bod 8 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Stalo sa. Bolo to prijaté. Chcem sa spýtať, či môžem mať k tomu doplnok, lebo som zabudol jednu vetu dočítať. Ak dovolíte, prečítam to: "určenie technického stavu domu, bytov a nebytových priestorov znaleckým posudkom s vyšpecifikovaním opráv nutných realizovať v najbližších dvanástich mesiacoch: ak o to požiada nadobúdateľ".

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bárány - faktická poznámka.

Poslanec E. Bárány:

Pán predsedajúci, prosím, aby bol celému plénu prehratý záznam, čo čítal pán poslanec Fico, a uvidíme, ako to ide. Mám dojem, že tu ide o iný zámer, ktorý si netrúfam označiť za poctivý.

Poslanec R. Goč:

Pán poslanec Bárány, ja som to povedal, nič neschovávam, bod 8 bol na osobitné hlasovanie a prijali sme ho. Povedal som, že som zabudol jednu vetu doložiť, nič viac. Ak to neprijmeme, je to v poriadku. Nič som nezatajoval.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Prosím, pán poslanec Vanko. Poslanec M. Vanko:

Kolegyne, kolegovia, veľmi by som vás prosil, aby sme v tomto prípade tú zabudnutú vetu odhlasovali, doplnili. Ak by sme to nechali v tomto stave, ako sme prijali bod 8, nedá sa to časové realizovať. Na znalecké posudky by bolo potrebné obrovské časové obdobie. Ďalej by vznikli tak veľké náklady na financovanie znaleckých posudkov, že možno by čiastka, ktorú by získala obec z predaja bytov, nepokryla tieto náklady. Veľmi by som vás prosil, keby sme tento dovetok prijali.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozprava bola ukončená, v tejto chvíli už, žiaľ, ďalšie doplňujúce návrhy podávať nie je možné. Nejdem sa sporiť s pánom kolegom vo veci samej, či to je alebo nie je rozumné. Bolo rozhodnuté týmto spôsobom. V rozprave táto dopňujúca veta neodznela, preto o tejto veci v tejto chvíli nie je možné hlasovať. Díva sa na mňa pán minister, chcem vopred upozorniť, že ak sa podľa § 23 čítam doslova - ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním člen vlády Slovenskej republiky, otvára sa tým rozprava znovu. V tejto chvíli sme uprostred hlasovania, rozpravu už otvoriť nie je možné, žiaľ.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Vanko - faktická poznámka. Poslanec M. Vanko:

Kolegyne, kolegovia, ak by sme nerealizovali túto zmenu, ten dovetok, máme jedinú možnosť ako to, čo sme zamotali, alebo to, čo sme nedobre prijali, neprijať celý zákon. Iná možnosť tu nie je. A opätovne by sme sa dostali do nového kola vo výboroch, procedurálne a tak ďalej. Veľmi by som vás prosil, ak je to len trošku možné, aby sme to zrealizovali. Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Andel - faktická poznámka.

Poslanec M. Andel:

Priatelia, chcel by som sa spýtať, ak sme tu skutočne čosi odhlasovali, čo bude štát veľké finančné náklady, a vieme, v akom stave sa nachádza táto spoločnosť, keď je dobrá každá jedna koruna, našou - prepáčte za výraz - tvrdohlavosťou, ješitnosťou, alebo neviem ako to povedať, schválime takýto zákon a pustíme ho von? Môžeme si to dovoliť? Máme na to? Zamyslime sa nad tým! Každý by mal hlasovať podľa svojho svedomia. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:

Keď pán kolega začal hovoriť do istej miery k hodnoteniu toho, čo sme prijali, dovolím si to zhodnotiť ináč. Ak sme prijali ustanovenie, ktoré ochráni občana pred tým, aby kúpil mačku vo vreci, mačku, ktorá keď vrece otvorí, ho v mnohých prípadoch dosť vážne pohryzie, neviem, za čo by sme to mali pokladať. Ale obávam sa, že toto už v tejto chvíli nemôže byť predmetom rokovania, v tejto chvíli už nie je možné podať takýto návrh. Pokiaľ si niekto myslí, že je to skutočne až tak závažná vec, ktorá nemôže byť, existuje cesta, ako túto vec riešiť. Akonáhle je zákon prijatý, ešte pred jeho účinnosťou nič nebráni tomu, aby ten, kto je tohto názoru, podal novelu - neviem či stvor- alebo päťvetovú, a ešte počas tohto pléna nech prejde. To je jediná cesta.

Poslanec R. Goč:

Pán poslanec Bárány, teraz ste to práve povedali, akým spôsobom to môžeme o dva mesiace opraviť, zase za peniaze. Prosím vás pekne, ja som skutočne ustúpil pánu poslancovi

Ficovi, lebo som v mojom prvom návrhu, ak si dobre pamätáte, neodporúčal prijať bod 8. Dali sme to na nové hlasovanie pod tým tlakom, čo rozprával. Mal som ešte dopísanú jednu vetu, ale pod tým tlakom, čo rozprával, čo sa všetko môže stať, pokiaľ o to požiada. Nájomca veľmi dobre vie o tom, aké sú závady v dome alebo nie sú, keď tam býva toľké roky, vie si to veľmi dobre ustrážiť.

Navrhujem, aby sme hlasovali o bode 8 v znení, kde ide o doplnenie v § 5 ods. 1 písmenom d/ "určenie technického stavu domu, bytov a nebytových priestorov znaleckým posudkom s vyšpecifikovaním opráv nutných realizovať v najbližších dvanástich mesiacoch: ak o to požiada nadobúdateľ".

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fico - faktická poznámka. Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni, ak by ste dovolili dve vety. Prvá veta je taká, že moje vystúpenie trvalo asi 15 minút a 15 minút som upozorňoval na to, že treba prijať takéto ustanovenie, čiže všetci ste vedeli, čo prijímame. To je jedna vec. Druhá vec - začíname robiť také zásahy do rokovacieho poriadku, že je veľmi dôležité, aby sa okamžite zišli kluby na 15 - 20 minút a zaujali k tomu stanovisko. Iné riešenie neexistuje, pretože to, čo navrhuje pán spoločný spravodajca, je proti rokovaciemu poriadku, on to sám dobre vie. Navrhujem, aby sa teraz okamžite stretli kluby.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hrnko, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Bajan - faktické poznámky. Prosím o stručnosť. Ide o procedurálne problémy.

Poslanec A. Hrnko:

Vážené dámy, vážení páni, veľmi si uvedomujem to, čo hovorí pán poslanec Goč, ale žiaľ, rokovací poriadok je zákon a malo by byť cťou tohto parlamentu, že zákony rešpektuje. Ako môže parlament žiadať od druhých, aby zákony rešpektovali, keď sám ich chce porušovat? /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Bajan s faktickou poznámkou.

Poslanec F. Mikloško:

Som striktným ochrancom zákona a striktným ochrancom aj procedurálneho poriadku, ale nie je to prvýkrát, čo sa pri hlasovaní veci korigujú v zmysle úmyslu, akým bol vyslovený. Mne sa teraz zdá byť absolútne logické to, čo hovorí kolega z HZDS, hoci od HZDS som dosť vzdialený, ale predsa hlasujeme v istom úmysle, v istom smerovaní, v ktorom podal ten návrh. Ak tam logicky tá veta vypadla, je nám každému jasné, že tam patrí, tak prepáčte, ale o čom chceme hovoriť? /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Ďakujem kolegovi Mikloškovi. Myslím si, že naozaj nie je už teraz o čom hovoriť. Chybu si treba priznať. A myslím si, že ten dovetok len vylepšuje celé znenie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Musím dať hlasovať o tom, či pán spoločný spravodajca môže dať ešte tento dovetok.

Pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:

Pán predsedajúci, aj keď máte moje hlboké sympatie, o tomto nemôžete dať hlasovať v žiadnom prípade. O tomto nie je možné dať hlasovať, bohužiaľ. Nemáme o čom hlasovať. Dal som návrh, aby sa stretli kluby. Navrhujem stretnutie klubov. Nemôžeme hlasovať o tom, či pán Goč môže v priebehu hlasovania doplniť nejaký návrh. Nemal som úmysel ten dodatok tam dať. Myslím si, že pán poslanec Mikloško trochu neporozumel situácii. Nemal som v úmysle dať tam ten dodatok a myslím si, že treba o tom hovoriť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Prepáčte, pán predsedajúci, nechcem obhajovať vlastne to, čo sa stalo, pretože po formálnej stránke iste pán poslanec Fico a pán poslanec Bárány majú pravdu. Boli tu aj iné hlasy, ktoré navrhujú, aby bola daná možnosť hlasovať. Podotýkam, že v zásade už ja sám som porušil tento rokovací poriadok, keď som vystúpil počas hlasovania a navrhol som práve kvôli priebežnému hlasovaniu, aby v ustanovení § 28 ods. 3 bola zmenená lehota oproti pôvodnému návrhu pána poslanca Gazdíka z jedného na dva roky. Som presvedčený, že aj poslanci SDĽ za to hlasovali a išlo o zjavné porušenie rokovacieho poriadku. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Z toho vyplývajú dva závery. Po prvé, že je načase, aby bol prijatý nový rokovací poriadok, a po druhé, že je škoda, že tento parlament neodsúhlasil návrh pána poslanca Brocku, pretože tejto veci sme sa mohli pri pozornom čitaní a porovnávaní týchto návrhov vyhnúť. To je moje stanovisko. Dávam hlasovať, aby Národná rada rozhodla o tom, či ešte zaradíme tento dovetok na hlasovanie, pretože názory na výklad rokovacieho poriadku sú rôzne.

Pýtam sa Národnej rady, či budeme hlasovať ešte o tom dovetku, ktorý nám prečítal pán poslanec Goč.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 83 poslancov.

Kto je za to, aby sa hlasovalo o tomto dovetku?

Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Goča.

Prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za dovetok prednesený pánom poslancom Gočom?

Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že dovetok pána poslanca Goča sme prijali.

Poslanec R. Goč:

V poradí ďalší v diskusii hovoril pán poslanec Hudec. Všetky jeho návrhy boli zapracované v spoločnej správe, preto nie je potrebné o nich hlasovať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prosím o ticho v rokovacej miestnosti, pokračujeme.

Poslanec R. Goč:

Takisto návrhy pána poslanca Brňáka boli splnené - bod 43, 47 a 48. Pán poslanec Fogaš - bod číslo 22 v spoločnej správe - jeho žiadosť bola splnená, § 16 odsek 2 takisto. Ďalej navrhol § 27 formulovať takto: "členská schôdza bytového družstva môže rozhodnúť, že družstvo na základe výzvy člena vykoná na neho prevod vlastníctva bytu /garáže a ateliéru/ podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu. " Pod čiarou odvolávka na 7. Neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brňák - faktická poznámka. Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, domnievam sa, že nie je potrebné o tomto návrhu dať hlasovať, pretože boli prijaté pozmeňujúce verzie nového § 28, ktoré vylučujú túto dikciu či už odseku 1, 2, resp. 3. Takže tento návrh by bol vlastne kontradiktórny s ustanovením § 28.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš. Poslanec C. Fogaš:

Pán poslanec, pred chvíľou ste sa bili za zákonnosť, a okrem iného zákonné je dať hlasovať o každom návrhu, ktorý tu odznel. Tento môj návrh podstatne mení ustanovenie § 27 a k § 28 som dal tiež pripomienku. Princíp spočíva v tom, že družstvá sú po transformácii a sú vlastne rovnocenné z hľadiska vlastníckych vzťahov, a to je upravené v ústave - pán minister, darmo kývate hlavou, vidím to aj zozadu - jednoducho ústava nepozná nejaké dva druhy vlastníctva, pozná iba jedno. Každý zásah do týchto práv môže znamenať pre nás, samozrejme, veľmi nepríjemnú situáciu. Preto som dal ten návrh. Myslím si, že hlasovať sa o ňom musí. Prosím, hlasujte podľa svojho svedomia, ale potom treba zobrať na seba bremeno, že sa to bude aj vysvetľovať. Už sa povedalo v ústavnoprávnom výbore - je tu kolega Vajda, možno ma upresni - už existuje okolo 200 sťažností v rôznych komisiách Rady Európy a je možné, že i v tejto súvislosti nejaké odznejú. Treba zvážiť, že tu sú ústavné garancie a podľa nich sa musíme správať. Zdôrazňujem to len preto, že družstvá sú po transformácii. Keby nebol zákon číslo 42, podľa ktorého sme donútili aj bytové družstvá sa transformovať, bol by váš návrh zákona logický. Ale dnes je iná zákonná situácia. Preto som k obidvom paragrafom dal pripomienky, a to sa nevylučuje.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Domnievam sa, pán predsedajúci, že skutočne sa vylučuje. Pokiaľ by bol návrh pána poslanca Fogaša daný vo vzťahu k pôvodnej verzií, je to pozmeňujúci návrh, o ktorom je potrebné dať hlasovať, ale voľne parafrázujúc rokovací poriadok - aj keď som si vedomý, že dosť ťažko sa mi v tejto chvíli oň opiera, keď sme hlasovaním v predchádzajúcej veci ináč rozhodli - o pozmeňujúcich návrhoch sa hlasuje v poradí, v akom boli predložené. Ak bol prijatý pozmeňujúci návrh a nasleduje ďalší, ktorý je v rozpore s týmto prijatým pozmeňujúcim návrhom, nie je možné o tomto návrhu dať hlasovať. A § 28 bol úplne novoprijatý. To znamená, že keby bol teraz prijatý § 27 pána poslanca Fogaša, bolo by to úplne protirečivé s ustanovením § 28 a teoreticky by mohla vzniknúť taká situácia, že prejde jeho § 27, neprejde § 28 a vzniknú vzájomne sa bijúce ustanovenia § 27 a § 28. Keď vysvetľoval dôvody, prečo je to potrebné, myslím si, že ak by bolo prijaté toto ustanovenie, je to diskriminácia voči užívateľom iných ako družstevných bytov, keďže ti môžu podľa odseku 2 bez vôle družstva, bez vôle členskej schôdze kedykoľvek požiadať o prevod vlastníckeho práva.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, v dôsledku komplikovanosti tohoto zákona a v dôsledku toho, že nebol dostatok času porovnať si tieto texty návrhov, dám ešte faktickú poznámku pánu poslancovi Fogašovi, aby sme dobre vedeli, o čom hlasujeme, aby sme z únavy alebo z iných dôvodov niečo len tak neodmietli a napokon budeme mušieť ten zákon aj tak novelizovať.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Myslím si, že by sme mali argumentovať vecne. Pán poslanec, § 27 nebol ničím dotknutý. O čom to tu rozprávate, že bol prijatý pozmeňujúci návrh k môjmu návrhu, k 27? Bol? Nebol. Môj návrh je prvý v poradí. A k § 28 som dal pozmeňujúci návrh, ale jeho text je v súlade s tým, čo predkladám

k § 27, § 28 ako nasledujúci, tak ako bol prijatý, je v duchu zákona tak, ako bol predložený. Takže, prosím vás pekne, nerozprávajte tu o veciach, ktoré sa tu nestali. Jednoducho môj návrh je prvým pozmeňujúcim návrhom k § 27. Ak ho prijmete, samozrejme, je logické, že potom je potrebné hlasovať o § 27 s mojím návrhom. Ak ho neprijmete, o § 28 nemá zmysel hlasovať. To je jednoducho logika veci.

Poslanec R. Goč:

Neodporúčal som prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fogaša k § 27. Pán spravodajca ho odporučil neprijať. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Fogaša nebol prijatý.

Poslanec R. Goč:

Ďalší návrh sa týkal § 28 ods. 1. Ako už povedal pán poslanec Fogaš, prijali sme návrh pána poslanca Brňáka, takže je bezpredmetný. Nasledujú ďalšie dva paragrafy, o ktorých sme sa dohodli po prestávke, kde pán poslanec Fogaš pôvodné návrhy stiahol a súhlasí s tým, aby v § 6 sa na konci textu doplnili štyri slová "najmä s bytovým družstvom". Prečítam to: "Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome /ďalej len "spoločenstvo"/, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu na výkon správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou /ďalej len "správca"/, najmä s bytovým družstvom". Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Fogaša? Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval I poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Fogaša sme prijali. Poslanec R. Goč:

V § 16 odsek 6 navrhuje vypustiť slovo "nepremlčaných" a za slovo "nedoplatkov" vložiť slová "na obytný dom". Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Fogaša s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Kto je proti? Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh pána poslanca Fogaša sme prijali.

Poslanec R. Goč:

Posledný návrh v rozprave predložil pán poslanec Andel, ktorý navrhuje doplniť § 13 odsek 2: "V prípade obecného bytu, ktorý bol preukázateľne pridelený ako náhradný byt za nehnuteľnosť vykúpenú, vyvlastnenú pre verejnú stavbu, bude pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho priamemu dedičovi pri kúpe bytu do vlastníctva zhodnotená pôvodná nehnutelnosť, maximálne však do výšky ceny užívaného náhradného bytu. " Ako som poukázal už pri návrhu pána poslanca Surového, neodporúčam prijať ani tento návrh, nakoľko nie je to technicky riešiteľné.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi za prednesenie návrhu. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Andela s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Andela nedostal potrebný počet hlasov.

Poslanec R. Goč:

Keďže to bol posledný návrh z rozpravy, navrhujem, pán predsedajúci, hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Pán predsedajúci, za klub poslancov SDĽ chcem poprosiť o 5-minútovú prestávku pred záverečným hlasovaním na stretnutie klubu. /Šum v sále. /

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím vás pekne, poradiť sa pred hlasovaním je predsa celkom normálna vec. Dám hlasovať o návrhu pána poslanca Plesníka. Ešte je nejaký klub, ktorý má túto žiadosť?

Prosím, pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:

Buďme tolerantní, vynovme požiadavke. Poslanec Zs. Komlósy:

Za klub Spolužitie podporujem návrh. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa, prosím. /Prezentovalo sa 82 poslancov. /

Sme uznášaniaschopní, môžeme hlasovať o návrhu zákona ako celku. Prosím pánov poslancov, ktorí sú ešte vonku, aby si sadli.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov. Kto je za vládny návrh zákona? Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 8 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili zákon Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom. /Potlesk. /

Poslanec R. Goč:

Ďakujem pánom poslancom a poslankyniam za podporu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi a pánu ministrovi. Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Húskovi.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené kolegyne a kolegovia,

pokračujeme dvadsiatym druhým bodom programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 256 a spoločnú správu ako tlač číslo 256a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

naša ekonomika sa nachádza v súčasnosti v prechodnej etape k trhovej ekonomike. Mnohé podnikateľské subjekty sa nedostatočne prispôsobili novým podmienkam hospodárenia, čo sa odzrkadlilo v zhoršených výsledkoch hospodárenia, v raste platobnej neschopnosti a v znížení príjmov štátneho rozpočtu. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov je preto jedným z konkrétnych krokov ako znížiť druhotnú platobnú neschopnosť. Mnohé podnikateľské subjekty, ktoré ju spôsobili, sú v anonymite. Záväzky a pohľadávky tvoria uzatvorený okruh, ktorý zahŕňa množstvo podnikateľských subjektov a vzťahov medzi nimi.

Štátne podniky, ale i ostatné podnikateľské subjekty doposiaľ veľmi málo využívajú existujúce právne prostriedky zakotvené predovšetkým v ustanovení Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Preto sa prikročilo k vypracovaniu návrhu zákona, v ktorom sa dobrovoľné započítavanie pohľadávok mení na povinné. Zároveň sa určuje okruh subjektov, ktorým sú všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri. V prípade, že podnikatelia majú uzatvorené zmluvy s inou než Ministerstvom financií Slovenskej republiky poverenou osobou, v návrhu zákona je stanovené, že táto osoba do 15 dni od doručenia alebo započítavania pohľadávky bude po dobu účinnosti tejto zmluvy predkladať poverenej osobe údaje alebo vzájomne započítané pohľadávky.

V návrhu zákona je tiež presne určené, ktoré údaje podnikatelia alebo iné osoby budú poverenej osobe predkladať. Ide o IČO organizácie, jej pohľadávky spôsobilé na započítanie a jej záväzky. Poverená osoba je povinná informácie o žiadostiach podnikateľov a o započítaných pohľadávkach predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky do 3 dní po uplynutí príslušného mesiaca a zároveň zachovávať mlčanlivosť. Ti podnikatelia, ktorí si neplnia povinnosti alebo nesplnia povinnosti, t. j. nepredložia údaje na vzájomné započítavanie pohľadávok, a zároveň i poverená osoba, keď si neplní povinnosti podľa návrhu zákona, budú môcť byť pokutované.

O výške pokuty rozhodne s prihliadnutím na sumu vzájomných pohľadávok Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu. Sankcia sa zavádza z toho dôvodu, že nepredloženie údajov by mohlo spôsobiť nevykonanie vzájomných zápočtov a v konečnom dôsledku nezníženie druhotnej platobnej neschopnosti. Nad celou činnosťou poverenej osoby bude vykonávať štátny dozor Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Aby náklady na služby neboli

príliš vysoké, priamo v návrhu zákona sa určuje maximálna cena, ktorá nesmie byť vyššia ako 1 % zo započítaných pohľadávok a znížených záväzkov podnikateľa.

V návrhu zákona sa nenavrhuje obmedzenie, dokedy sa bude podľa neho postupovať na základe informácie z výsledkov o vzájomnom započítaní pohľadávok predložených od overenej osoby. Ministerstvo financií rozhodne o ukončení započítavania a navrhne zrušenie tohto zákona, pokiaľ sa nedohodne na pléne Národnej rady inak.

Pokiaľ ide o pripomienky legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky ku konkrétnym ustanoveniam návrhu zákona:

V § 2 odsek 4 pohľadávky spôsobilé na započítanie sú vymedzené v § 358 Občianskeho zákonníka, o ich spôsobilosti bude rozhodovať sám podnikateľ. V zmysle direktív Európskeho spoločenstva, ktoré sú zapracované v účtovnej osnove o postupoch účtovania pre podnikateľov, vyhláška Federálneho ministerstva financií vo Vestníku č. 20100 z roku 1992, ktorá bola publikovaná 15. 7. 1992, čl. 6, nie je možné iné vzájomné započítanie, len medzi subjektami, ktoré majú vzájomné vzťahy. Pretože poverená osoba plní funkciu sprostredkovateľa, môže buď všetky pohľadávky a záväzky prevziať od podnikateľa zmluvne na dobu určitú alebo len vzájomne nezapočítané za účelom ďalšieho započítania.

K § 8, k alternatíve a/ - v zákone sa navrhuje nadobudnutie jeho účinnosti dňom vyhlásenia, nakoľko právnické osoby mohli, avšak v dostatočnej miere nevyužívali na zmluvnom základe dobrovoľné započítanie vzájomných pohľadávok v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka - § 358 až § 364. časový posun pri nadobudnutí účinnosti zákona o povinnom započítaní pohľadávok by len oddialil riešenie druhotnej platobnej neschopnosti, nehovoriac o tom, že v podstate výber prevádzkovateľa tohto započítania bol ministerstvom financií na základe konkurzu vybratý a podniky v podstate už začali podklady pre vzájomný zápočet posielať a kumulovať.

K alternatíve b/ - obdobné dôsledky by mala i zmena v § 2 odsek 1 z 15 na 60 dní, čím by sa posunul povinný zápočet vzájomných pohľadávok.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám tento vládny návrh zákona a odporúčam ho schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Tóthovi. Prosím spravodajcu výborov pána poslanca Vrabca, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec M. Vrabec:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil rozhodnutím číslo 380 zo dňa 17. júna 1993 tento vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač Národnej rady Slovenskej republiky 256 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Lehotu na prerokovanie určil do 1. júla 1993. Na skoordinovanie stanovísk určil Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky v dňoch 30. júna a 1. júla 1993. Všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom súhlasili. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky súčasne uplatnili niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Máte ich očíslované od 1 až po 5. Nebudem ich citát, všetci ich máte k dispozícii.

Navrhujem nasledovné hlasovanie: an blok schváliť pripomienku číslo 1 a pripomienku po číslom 5, an blok neschváliť pripomienky pod číslom 2, 3 a 4.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Vrabcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

Otváram rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu. Nemám prihláseného nikoho z poslancov. Hlási sa niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu za skončenú.

Chce sa vyjadriť ešte pán minister? Minister financií SR J. Tóth: Nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Tóthovi, že nám vlastne umožnil také rýchle prerokovanie zákona. Zrejme ani pán spravodajca nemá požiadavky na vystúpenie.

Poslanec M. Vrabec:

Pán predsedajúci, prosím, keby ste gongom zvolali poslancov do sály.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím pánov poslancov, ktorí sa zdržujú mimo rokovacej sály, aby prišli na svoje miesta. Budeme hlasovať.

Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec M. Vrabec:

Odporúčam prijať an blok pozmeňovací návrh pod bodom číslo 1 spoločnej správy a pozmeňovací návrh pod bodom číslo 5 spoločnej správy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 80 poslancov.

Kto je za predložený návrh spoločnej správy v bodoch 1 a 5, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča prijať? Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti? Nikto nie je proti. Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že tieto body spoločnej správy boli prijaté.

Poslanec M. Vrabec:

Pripomienky pod bodmi 2, 3 a 4 odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 79 poslancov.

Kto je za predložený návrh v bodoch 2, 3 a 4 spoločnej správy? Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Kto sa zdržiava hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Poslanec M. Vrabec:

Teraz bude hlasovanie o zákone ako celku, ktorý odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 84 poslancov. Kto je za celkový návrh zákona? Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Kto sa zdržuje hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov. /Potlesk. /

Po porade s kolegami sme došli k záveru, že pokračovať v ďalšom bode o koncepcii a zásadách pôdohospodárskej politiky je nie dosť možné s ohľadom na to, že nie je prítomný minister a jednak na to, že ide o rozsiahly zákon. Preto vyhlasujem dnešné rokovanie za skončené.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pred skončením schôdze pán poslanec Mikloško dal návrh, aby bolo zvolané grémium. Bol by som rád, keby sme sa stretli s predsedami klubov. Prosil by som aj predsedov výborov, aby tam prišli. Bude to krátke grémium za účasti predsedov výborov. Bude vzadu v Hnedom salóne. Skončíme za 15 minút.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 23.. 24.. 25. júna. 6., 7., 8., 9.. 12.. 13.. 14.. 15. a 19. júla 1993

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 20. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. časť

X. volebné obdobie

Siedmy deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

9. júla 1993

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

pokračujeme v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 72 poslancov, je to ešte málo. Pozývam pánov poslancov a pani poslankyne z vonkajšieho priestoru do rokovacej sály.

Prosím vás, zopakujeme ešte raz prezentáciu.

Ďakujem. Prezentovalo sa 78 poslancov a poslankýň. Pokračujeme v prerušenom rokovaní.

Pán poslanec Rea sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

kratučko by som vás chcel oboznámiť s jedným dokumentom, ktorý som obdržal ako predseda výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Ide o všeobecne záväzné

nariadenie mesta Spišské Podhradie o opatreniach na zníženie kriminality na území mesta. Toto mesto svojim všeobecne záväzným nariadením svojej mestskej polícii pridelilo také právomoci, ktoré sú snáď vo všetkých siedmich článkoch tohto všeobecne záväzného nariadenia v rozpore nielen so zákonom o obecnom zriadení, so zákonom, ktorým sa zriaďovala mestská polícia, ale aj s ustanoveniami ústavy.

Dovolím si k predmetnému všeobecne záväznému nariadeniu zvolať mimoriadny výbor a potom by som navrhol Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie. Generálna prokuratúra, keďže sa aj ona dozvedela o tomto všeobecne záväznom nariadení, už svoje príslušné kroky urobila. V súčinnosti s Generálnou prokuratúrou po rokovaní vo výbore navrhnem ďalšie riešenie tohto prípadu.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Reovi.

Prvým bodom dnešného rokovania bude druhá časť devätnásteho bodu programu, ktorou je

Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov.

Správu ste dostali ako tlač číslo 247, ako aj doplnok k nej, a správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch máte ako tlač číslo 247b.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

včera pri prerokovaní správy o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok tohoto roku som povedal, že jeho vývoj je zdrojom závažného znepokojenia, a preto je vláda Slovenskej republiky presvedčená o potrebe realizovať odporúčania misie Medzinárodného menového fondu. Tieto sú zamerané na dosiahnutie deficitu štátneho rozpočtu maximálne vo výške 5 % hrubého domáceho produktu. Návrhy na novelizáciu zákonov, ktoré vláda predkladá, sú zamerané na zabezpečenie tohto cieľa. Poznamenávam, že tieto návrhy sú vzájomne previazané a zosúlaďujú reálne možnosti zdrojovej časti štátneho rozpočtu s výdavkami.

Dosiahnutie rozpočtových zámerov na rok 1993 bude vyžadovať vážne opatrenie tak na strane príjmov, ako aj výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré sú obsiahnuté v prehlásení vlády k hospodárskej politike prijatého na základe záveru misie Medzinárodného menového fondu. Realizáciu týchto opatrení predchádza ich schválenie, a to podľa príslušnosti buď vládou Slovenskej republiky alebo parlamentom.

Opatrenia v príjmovej a výdavkovej časti štátneho rozpočtu si vyžadujú úpravu zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky alebo ešte bývalým Federálnym zhromaždením. Tieto úpravy sú obsahom paragrafovaného znenia navrhovanej novely zákona o štátnom rozpočte a niektorých ďalších zákonov. Ide predovšetkým o novelu zákona o Národnej poisťovni a zákona o Fonde zamestnanosti.

Predkladaný návrh novely vychádza z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa uložilo zosúladiť zákon o Národnej poisťovni so zákonom o štátnom rozpočte. V navrhovanej novele tohto zákona sa uvažuje so simulovaným pôsobením Národnej poisťovne a Fondu zamestnanosti do konca roka 1993. Z hľadiska minimalizácie schodku štátneho rozpočtu je táto novela pre rok 1993 tak, ako je predložená, nevyhnutná.

Predkladáme i niektoré ďalšie novely, ktorými sa reaguje na niektoré súčasné aktuálne potreby. Vytvorením fondu rozvoja bývania sa vytvára predpoklad, aby sa prostriedky získané z predaja obecných bytov mohli účelové použiť na rozvoj bývania. Zákon o predaji obecných bytov a vôbec o predaji bytov ste včera schválili. Tým, že umožníme rozpočtovým organizáciám podnikať, odstráni sa, alebo sa aspoň zmierni napätie v zdrojoch najmä v rezortoch školstva a zdravotníctva, ale aj v iných rozpočtových organizáciách.

Dôvodom navrhovanej zmeny o predĺženie transformačného obdobia pre obecné podniky je vytvorenie širšieho časového priestoru na kvalitnú analýzu ekonomických dôsledkov zvolenej hospodársko-právnej formy. Ďalej sa navrhuje predĺžiť lehota, do ktorej sú ústredné orgány povinné zosúladiť spôsob hospodárenia štátnych fondov so zákonom o rozpočtových pravidlách. Šesťmesačná lehota z hľadiska uzatvoreného hospodárenia v rámci rozpočtového roka sa javí ako nedostačujúca, a preto ju odporúčame predĺžiť na jeden rok.

S cieľom posilnenia rozpočtových zdrojov sa navrhuje zvýšenie miery zdanenia DPH z 5 % na 6 % a z 23 % na 25 % a miery spotrebnej dane v priemere o 10 %. Takisto sa navrhuje zvýšenie súčasnej dane z nehnuteľnosti v priemere o 25 %.

Realizáciou týchto opatrení by sa malo dosiahnuť potenciálne zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Všetky tieto návrhy tak, ako som ich uviedol, sú zapracované do úprav noviel príslušných zákonov a sú vám predložené na schválenie. Po ich schválení musíme dôsledne kontrolovať ich realizáciu a predložiť na rozhodnutie Rade výkonných riaditeľov Medzinárodného menového fondu stanovisko na základe schválenia Národnou radou Slovenskej republiky. Aby sme mohli zapracovať závery misie Medzinárodného menového fondu do reálneho života a vzhľadnom na časovú tieseň, predložili sme tieto návrhy určitých zákonných úprav tomuto zasadnutiu pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila príslušné zmeny tak, ako vám boli predložené na odsúhlasenie.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Júliusovi Tóthovi. Prosím pána poslanca Vladimíra Bajana, aby podal správu o výsledkoch prerokovania predloženého materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte vzhľadom na strašne veľa bodov, ktoré máme prerokovať, nečítať celú správu, ktorú koniec-koncov máte v laviciach. Dovolím si upozorniť len na niektoré body z nej

a následne by som požiadal hneď o diskusiu vzhľadom na dosť veľký počet prihlásených.

Vážené kolegyne, kolegovia, rozhodnutím predsedu Národnej rady boli predmetné návrhy zákonov pridelené všetkým výborom, okrem mandátového a imunitného, s tým, že všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody súhlasili s predloženým návrhom zákona bez pripomienok a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

V Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci predmetný návrh zákona v znení, ktoré vám bolo predložené, nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov týchto výborov. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1993 a zmeny zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré obsahuje spoločná správa.

Zároveň si vás, vážené kolegyne a kolegovia, dovolím upozorniť na dodatok k tejto spoločnej správe, kde sú niektoré pripomienky, ktoré predložil ústavnoprávny výbor. Vyjadrovať sa k nim budeme až v rozprave.

Zatiaľ ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím pána poslanca Vladimíra Bajana, aby si sadol na určené miesto pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o devätnástom bode programu. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Bartošova za klub nezávislých poslancov. Pripraví sa pán poslanec Jakuš za SDĽ.

Poslankyňa E. Bartošová:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení ďalší prítomní,

k bodu vládny návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov sme obdržali tri, s dnešným materiálom štyri písomné materiály. Prvý návrh pod tlačou číslo 247, ktorý bol prerokovaný vo všetkých výboroch. K tomu zaujalo päť výborov kladné stanovisko, dva výbory ho odmietli, dva navrhli doplnky. Ďalej sme v utorok obdržali doplnok k návrhu 247. Tento bol prerokovaný len v troch výboroch. Obdržali sme i spoločnú správu výborov /dnes/, i doplnok k doplnku - správu ústavnoprávneho výboru, v týchto materiáloch je obsiahnutý návrh na novelizáciu spolu siedmich zákonov - troch v pôvodnom návrhu tlače 247, ďalších troch v doplnku, ako i ďalšieho návrhu zákona,

ktorý navrhuje výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo.

Teda za účelom minimalizácie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1993 je cieľom predloženej novely zákona zosúladenie zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993, predovšetkým so zákonmi o Národnej poisťovni číslo 7/1993 a o Fonde zamestnanosti. K tomu - príspevky do Národnej poisťovne a Fondu zamestnanosti by mali tvoriť takmer 54 miliárd korún. Podľa navrhovanej novely však štát si nebude plniť úlohu ako zamestnávateľ, ani ako garant pre osoby, ktoré sú na neho odkázané. Štát si nebude plniť svoju úlohu zamestnávateľa vyplývajúcu zo zákona číslo 7/1993, § 21 ods. 4, to znamená, že štát nebude platiť poistné vo výške 35 % z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov. Z toho 10 % neposkytne na zdravotné poistenie, 4, 4 % na nemocenské poistenie a 20, 6 % do fondu na dôchodkové poistenie. Ďalej neuhradí podľa zákona číslo 10/1993 prostriedky do Fondu zamestnanosti za pracovníkov štátnych príspevkových a rozpočtových organizácií vo výške 3 % z úhrnu vymeriavacích základov. Teda celkove to bude znamenať, že jednotlivé fondy nezískajú prostriedky vo výške 8, 3 miliardy korún. V praxi to bude znamenať, že sa porušia princípy fondového hospodárenia, ohrozí sa fungovanie verejnoprávnej inštitúcie, ale najmä poruší sa princíp vytvárania rovnakých podmienok v trhovom prostredí.

Oslobodenie štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií od platieb týchto príspevkov zvýhodní tieto organizácie podnikajúce v oblasti výskumných a vývojových prác, projekčných a výrobných činností, ako i vo sfére služieb oproti ostatným podnikateľským subjektom. Umožni tým štátnym organizáciám, či už príspevkovým alebo rozpočtovým, výrazné zníženie nákladov, ale aj poskytovanie výrobkov a služieb za bezkonkurenčné nižšie ceny oproti podnikateľským subjektom, ktoré nie sú od platieb poistného oslobodené. Takisto sa

vytvoria nerovné možnosti vo vyplácaní miezd výrazne znevýhodňujúce neštátne podnikateľské subjekty.

Štát ďalej nebude poukazovať prostriedky do fondov podľa zákona číslo 7/1993, § 18 ods. 7 až 9, to znamená, že štát

1. Nezaplatí do Fondu zdravotného poistenia 12, 9 miliárd korún za nezaopatrené deti a študentov vysokých škôl, za nepracujúcich dôchodcov, za rodičov, ktorí sa starajú o deti do 3 rokov, za osoby sociálne odkázané, atď.

2. Nezaplatí do Fondu nemocenského poistenia za uchádzačov o zamestnanie, ktorí poberajú hmotné zabezpečenie, ani za žiakov stredných a vysokých škôl.

3. Nezaplatí do Fondu dôchodkového poistenia za osoby, ktoré sa starajú o deti do 3 rokov veku, alebo dlhodobé chorých členov domácností, za uchádzačov o zamestnanie, ktorí poberajú hmotné zabezpečenie, za vojakov základnej služby, za osoby, ktoré sa starajú o niekoho blízkeho, ktorý je trvalé bezvládny, atď.

Tým, že do Fondu nemocenského a do Fondu dôchodkového poistenia štát neuhradí za spomínané osoby a neposkytne ďalšie platby podľa § 19 zákona 7/1993, fondom bude chýbať 20, 2 miliardy korún. Analýza uvedeného návrhu umožňuje konštatovať, že najzávažnejší postih zaznamená Fond zdravotného poistenia, ktorý trpí rovnako ako celé zdravotníctvo rozsiahlym nedostatkom finančných prostriedkov. Možno teda predpokladať, že sa bude stále a stále znižovať rozsah zdravotníckych výkonov, ktoré budú môcť byť poskytnuté obyvateľstvu. Tento stav napriek akýmkoľvek opatreniam a tlakom Medzinárodného menového fondu môžeme považovať za stav verejného ohrozenia.

Zákon o štátnom rozpočte má garantovať výplatu finančných prostriedkov podľa skutočných potrieb. Môže sa teda zdať, že všetko je v poriadku. Dôchodcovia dostanú svoje dôchodky, chorí ľudia svoje nemocenské dávky. Fond zdravotného poistenia bude však uhrádzať iba tie výkony, na ktoré bude mať finančné prostriedky. A tam vzniká ten najväčší problém. Chýbať bude 12, 9 miliardy korún.

Návrh zákona číslo 7/1993 o Národnej poisťovni a návrh odvodov do fondov sa spracovávali ešte pred ukončením prác na štátnom rozpočte. Výška odvodov bola spracovávaná priamo pod vedením Ministerstva financií Slovenskej republiky. Hovoriť preto dnes o nemožnosti zladiť tieto dva zákony nie je presné. Treba povedať, že simulovanie fungovania Národnej poisťovne je potrebné nie kvôli samotnej poisťovni, ale kvôli štátnemu rozpočtu. Simuluje sa nie fungovanie poisťovne, simuluje sa naplnenosť štátneho rozpočtu. Iba tlak na osamostatnenie fungovania Národnej poisťovne a žiadosti odbornej verejnosti o sprehľadnenie príjmov a výdavkov jednotlivých fondov núti ministerstvo financií legalizovať stav, kedy si štát ako garant fungovania poisťovne neplní úlohy. Ak by štát platil do fondov, poisťovňa by nemala výraznejšie problémy s finančnými prostriedkami. A tak možný krach poisťovne a najmä Fondu zdravotného poistenia koncom roka bude musieť niesť v plnej miere ministerstvo financií.

Príchod Medzinárodného menového fondu zjednodušuje situáciu vláde a uľahčuje jej argumentáciu v nutnosti krátenia výdavkov rozpočtu. Tento postup vyvoláva nedôveru k inštitúcii, ktorá má slúžiť a zabezpečovať naplnenosť štátneho rozpočtu. Istoty strácajú občania, že štát splní svoje zákonné záväzky. Istoty strácajú podnikatelia, ktorí sú znevýhodňovaní oproti štátnym podnikom. Porušuje sa tým princíp rovnosti všetkých foriem vlastníctva. Je otázne, či takýto stav, takáto atmosféra prispeje k hospodárskej prosperite a sociálnemu zmieru.

Mám ešte poznámku k dodatku k tlači 247, ktorú sme obdržali v utorok. Nepovažujem za legislatívne správe, ak novely zákonov sú obsiahnuté v dodatku.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani poslankyni Bartošovej. Slovo má pán poslanec Jakuš z SDĽ. Pripraví sa pán poslanec Harna zo Spolužitia.

Poslanec J. Jakuš:

Vážená Národná rada, vážení páni ministri,

nebýva častou príležitosťou v demokratickom štáte a v demokraticky zvolenom parlamente, aby novelizoval zákon, ktorý sa nedodržiaval od prvého dňa jeho platnosti, a o ktorom sa vedelo už pri jeho predložení do parlamentu, že sa dodržiavať nebude. Hovorím o novelizácii zákona číslo 7 z roku 1993 o Národnej poisťovni. Históriu prípravy tohoto zákona a jeho vzniku nebudem opakovať, je všeobecne známa. Dovolím si len pripomenúť, že už pri prerokúvaní zákona o Národnej poisťovni vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci 12. decembra 1992 vznikla rozsiahla a búrlivá diskusia medzi prekladateľom, ktorým bol podpredseda vlády pán Roman Kováč, a niektorými členmi výboru. Podstatou tejto diskusie bolo financovanie Národnej poisťovne, konkrétne odvodov poistného podľa § 18 ods. 7, 8 a 9, ktoré hovoria o platení poistného štátom a o platení poistného štátnymi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami.

Pri porovnávaní zákona o rozpočte a zákona o Národnej poisťovni sme už vtedy prišli na to, že rozpočet s týmito platbami jednoducho nepočíta. Poukázal som na tento rozpor vo výbore a hovoril som o ňom aj v pléne Národnej rady Slovenskej republiky pri schvaľovaní zákona o rozpočte. Zaujímavé v tejto súvislosti je i vyjadrenie sa k procesu transformácie zdravotníctva podpísaného predsedom republikového zdravotníckeho klubu Hnutia za demokratické Slovensko Dr. Jánom Šimkom. Píše: "Toľkokrát napádaná nefunkčnosť Národnej poisťovne má hlbšie korene už v roku 1992 neprijatím koncepcie predkladanej ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky Viliamom Soboňom na zlúčenie nemocenského a zdravotného fondu. Plnú zodpovednosť za tento krok, ktorý značným spôsobom poškodil HZDS a vládu, nesie podpredseda vlády Roman Kováč. Fungovanie terajšieho hybridu Národnej poisťovne spôsobuje odčerpávanie značnej sumy finančných prostriedkov pre potreby zdravotníctva. Po prepočtoch hovoríme o sume minimálne 2, 5 miliardy korún, najviac v práceneschopnosti a asi 1-1, 5 miliardy korún v liekoch". Toľko citát z tohoto materiálu.

V tej dobe, keď sa schvaľoval zákon, nikto nechcel počuť fakt, ktorý je dnes predmetom novelizácie, teda uzákonenia stavu, ktorý tu existuje od 1. 1. 1993. Vidiac dnes, čo znamenalo schválenie zákona o Národnej poisťovni bez náležitého naplnenia litery tohto zákona, teda fondov poistenia, musím sebakriticky priznať, že ako spravodajca zákona v pléne som mal tento zákon odmietnuť a nie sa prácne s ním trápiť a so mnou i všetci poslanci, ktorí tu sedíme. Ak financovanie verejnoprávnej inštitúcie, akou poisťovňa je, ide cez štátny rozpočet, a nenaplňujú sa fondy podľa schváleného zákona, ale podľa solventnosti štátneho rozpočtu, celá existencia Národnej poisťovne je postavená na ilúzii a odčerpáva z reštriktívneho rozpočtu peniaze použiteľné osožnejšie a účelnejšie.

V dňoch 21. až 26. júna 1993 navštívila Bratislavu misia Svetovej banky s cieľom pokračovať v dialógu s vládou o kriticky potrebných reformách v sektore zdravotníctva. Cieľov, ktoré mala stanovené, bolo päť. Pre stručnosť nebudem ich všetky vymenúvať. Dovoľte mi z obsiahleho materiálu odcitovať pasáže, ktoré bezprostredne súvisia s predmetom dnešného rokovania, novelizácie zákona o Národnej poisťovni. V bode 6 sa hovorí - citujem: "Doterajšie návrhy adaptovať slovenské zdravotníctvo na systém zdravotného poistenia podobný nemeckému systému sú technicky, administratívne nevhodné a zároveň aj veľmi nevhodne načasované vzhľadom na nekontrolovanú explóziu nákladov a možný kolaps príjmovej základne už aj tak krehkého zdravotníctva, k čomu by mohlo dôjsť v čase zhoršenia nezamestnanosti a recesie hospodárstva. Neboli vypracované štúdie priechodnosti finančnej životaschopnosti navrhnutého systému, analýza dopadov fiškálnych implikácií, ani analýza výsledkov, ktoré by preskúmali jeho dopady na zdravie. Okrem toho sa zdá, že návrh získal prekvapivo malú politickú podporu v rámci sektoru zdravotníctva, aj mimo neho. "

V nadväznosti na túto citáciu použijem inú citáciu z denníka Republika z 29. 6. 1993, z rozhovoru s pánom ministrom Soboňom, kde mu bola položená otázka: "Ďalším najčastejším argumentom proti vám je nefunkčnosť Národnej poisťovne. " Odpoveď: "Národná poisťovňa nie je ministerstvo zdravotníctva. Tam sa len podieľame v zastúpení štátu. Nefunkčnosť Národnej poisťovne je vecou prehnaného politikárčenia. Nie je pochopená ako taká, každý v nej hľadá nejaké výhody. " Ďalšia otázka: "Prečo sa podľa vás zdvihla taká vlna odporu voči bodovému systému?" Odpoveď: "Jednoducho preto, že robí priehľadným tok peňazí, ukazuje, aká je to nemocnica, či vykonáva zdravotnícku starostlivosť na takej úrovni, na akú je určená. Poukazuje na nerovnaký výkon zdravotníckych pracovníkov, ktorý lekár je dobrý, má klientelu a ktorý je slabší. Ukazuje to tak jasne, že je to niekedy

zarážajúce. Navyše dokazuje, že je viac lekárov ako dokážeme zamestnať. Výber bude taký, že slabší musia odísť. V zahraničí tento systém funguje bez pripomienok, je to prirodzená vec". Koniec citácie.

Svetová banka v spomínanom materiáli k bodovému systému a financovaniu zdravotníctva konštatuje v bode 17: "Dôrazne sa odporúča, aby zodpovednosť za financovanie zdravotníctva nebola prenesená zo štátneho rozpočtu na príspevkovú zdravotnú poisťovňu, pokiaľ: a/ Národná poisťovňa nebude mať úplne fungujúcu databázu o oprávnenosti príspevkov za celé obyvateľstvo s elektronickým prepojením na všetky pobočky Národnej poisťovne, b/ Národná poisťovňa nebude mať patričný systém na inkasovanie príspevkov, priemernú mieru doplnenia príspevkov vyššiu ako 95 % v celej krajine, vrátane účinného spôsobu kontroly pre prípad zneužitia a podvodov, c/ pokiaľ sa rastúca miera nezamestnanosti nestabilizuje, d/ pokiaľ sa neobnoví hospodársky rast na úroveň, kedy miera rastu hrubého národného produktu bude vyššia ako 3 % za rok. "

V bode 18 tohto materiálu Svetovej banky sa konštatuje: "Vzhľadom na negatívne vlastnosti navrhnutého bodového systému pre lekárov dôrazne sa odporúča preskúmať pred zavedením tohto systému iné systémy úhrady založené na výkone. Ak takéto alternatívy nie sú prijateľné, dôrazne sa odporúča počkať so zavedením súčasného bodového systému dovtedy, kým: a/ sa neuskutoční pilotná štúdia zameraná na preskúmanie efektívnosti bodového systému vzhľadom na vynaložené náklady v porovnaní s lacnejšími a menej zložitými systémami úhrady na základe výkonu, b/ pokiaľ sa značne nezredukuje počet kategórií a váhy existujúcich bodov sa neprispôsobia v prospech zásahov v zdravotníctve, ktoré budú efektívne vzhľadom na vynaložené náklady v prospech primárnej a preventívnej starostlivosti namiesto diagnostického a terapeutického inštrumentária, c/ pokiaľ sa nezavedú adekvátne nariadenia a administatívne kontrolné mechanizmy vo všetkých pobočkách

zdravotnej poisťovne a v centrále pre prípady zneužitia alebo podvody, d/ všetky pobočky zdravotnej poisťovne a centrály nebudú mať primeranú organizačnú štruktúru, menežment, nariadenia, postupy, pracovníkov a informačno-technologickú infraštruktúru, ktorá obsiahne úhrady dodávateľov, e/ Fond zdravotného poistenia nebude mať adekvátne elektronické prepojenie s databázou Národnej poisťovne oprávnenosti príspevkov.

A ešte jeden bod z citovaného materiálu, bod 19: "Veľmi dôrazne sa odporúča nepoužívať bodový systém na vyplácanie lekárskej starostlivosti poskytnutej hospitalizovaným pacientom vzhľadom na vážne skresľovanie, ktoré tento typ platobného mechanizmu spôsobuje v nemocničnej a klinickej manažérskej praxi. Len málo západných krajín používa tento typ úhrady za starostlivosť o hospitalizovaného pacienta, a tie krajiny, ktoré tento systém majú, aktívne hľadajú alternatívne riešenia. " Toľko citácia z materiálu Svetovej banky.

Dovolím si poznamenať, že za nedodržiavanie bodového systému boli u nás odvolaní riaditelia nemocníc z Kramárov, Martina, Žiliny. Kedysi som v rozhovore vyhlásil, že niektoré kroky ministerstva zdravotníctva prinášajú každý deň pre zdravotníctvo tisíce korún strát. Vytýkali mi osobnú zaujatosť a neobjektívnosť. Dnes s plnou zodpovednosťou sa pod tieto slová podpisujem znova. Upravujeme zákon, ktorého znenie bolo nerealizovateľné už vtedy, keď sa zrodil. Pýtam sa, kto bol autorom myšlienky spojenia zdravotného a nemocenského poistenia a zamietnutia dovtedy pripraveného systému samostatného zdravotného poistenia? Zamietnutie pripraveného systému zdravotného poistenia viedlo k zmareniu viac ako ročnej práce na príprave systému, včítane počítačového vybavenia, ktorého príprava stála 120 miliónov Sk. Ministerstvo zdravotníctva nereagovalo na problémy napríklad neplatenia faktúr za lieky v októbri 1992 od Liečiv, Praha a tým nepriamo vyvolalo problémy v zásobovaní liekmi na začiatku roku 1993. Ministerstvo zdravotníctva vydalo príkaz na zavedenie technologicky a administratívne nepripraveného bodového systému v zdravotníctve. Z ministerstva zdravotníctva vyšli pokyny na odvolanie riaditeľov veľkých nemocníc bez náležitého a hodnoverného zdôvodnenia.

Vážený parlament, spytujem si svedomie, a nech si celý parlament spytuje svedomie, či v súvislosti s novelizáciou zákona o Národnej poisťovní sme sa nepodpísali veľkou mierou pod súčasné problémy zdravotníctva, a predovšetkým rozhodnutím v marci tohoto roku, keď sme podporili súčasný menežment ministerstva zdravotníctva, ktorý ďalšie kroky, ktoré urobil, citované materiály ukazujú, že sú nie práve najšťastnejšie.

Škoda však už dnes plakať nad rozliatym mliekom. Uvažujme, či súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva, ktoré presadzovalo veľmi iniciatívne toho času nefunkčné úpravy v podobe poisťovne alebo bodovníka, bude schopné presadiť kroky úplne opačného charakteru, ktoré bude treba realizovať po schválení novelizácie zákona o Národnej poisťovní. Dnes sme totiž v takej situácii, že iné východisko nemáme, len to, že pristúpime k novelizácii, sparalizujeme na ďalší polrok fungovanie poisťovne, a tým vízie o fungovaní poisťovne a ďalších krokov reformy zdravotníctva ostávajú len víziami. Zdravotníctvo však nemôže existovať na víziách, ale na reálnom podklade konkrétnych krokov riadenia.

Pri vystúpení v rozprave k prerokovávanému zákonu sa zvyknú predložiť pozmeňujúce návrhy. Takéto návrhy nepredkladám, lebo tým jediným návrhom, ktorý by som mohol predložiť v tejto situácii, by bolo zamietnutie článkov novelizujúcich zákon 7 z roku 1993. Takýto návrh nedám, lebo vopred viem, že je nereálny, tak ako bolo nereálne naplnenie zákona 7 o Národnej poisťovní v dobe, keď sme ho schvaľovali. Jeho nereálnosť naplnenia sa ukázala pri schvaľovaní zákona 14

z roku 1993 o štátnom rozpočte, kedy náš klub poslancov tento návrh nepodporil. Vtedy na výzvu spravodajcu k zákonu o štátnom rozpočte pána predsedu výboru Kočtúcha sme po schválení návrhu o štátnom rozpočte na záver tohto bodu programu zaspievali štátnu hymnu. Dnes mi nenapadá nič lepšie, len aby sme po schválení novelizácie zákona o štátnom rozpočte zaspievali "Pec nám spadla".

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Jakušovi za jeho rozsiahly príspevok. Slovo má pán poslanec Štefan Harna zo Spolužitia. Pripraví sa pán poslanec Miroslav Pollák z KDH.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

predložená novela šiestich resp. siedmich zákonov, ako to spresnila kolegyňa, obsiahnutá v doplnku k tlači 247, je vládou odôvodnená ako plnenie záväzku voči Medzinárodnému menovému fondu. Takto ju aj chápem, aj keď si myslím, že tým sa vláda nezbavuje politickej zodpovednosti za dôsledky navrhovaných opatrení. Som toho názoru, že si musíme jasne uvedomiť tieto dôsledky, teda dopady navrhovaných úspor vo výdavkoch štátneho rozpočtu, ako aj rastu daňového bremena na obyvateľstvo a ekonomiku Slovenska. Tento dopad je dvojaký. Po prvé znamená ďalšie zníženie súkromnej a verejnej spotreby, teda ďalší pokles životnej úrovne obyvateľstva a zhorší sa už aj tak neutešená situácia rozpočtovej sféry.

Predložený materiál nešpecifikuje krátenie o 107 mil. Sk v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Preto prosím pána ministra o vysvetlenie, ktorých rozpočtových a príspevkových organizácií sa toto krátenie bude týkať.

Druhý dopad bude taký, že bude to znamenať ďalší pokles agregátneho dopytu s nevyhnutnými dôsledkami na pokles výroby, a tým aj na tvorbu hrubého domáceho produktu, čiže na prehĺbenie úpadku ekonomiky. Na negatívny vplyv poklesu agregátneho dopytu na pokles ekonomiky upozornil aj pán Ivan Okály z Ekonomického ústavu SAV v článku "Nedá sa čakať na Godota", ktorý bol uverejnený v Národnej obrode zo 6. júla tohto roku. A tento balík noviel, ktorý dnes máme schváliť, je len začiatok tohto procesu, lebo na tretej strane prílohy doplnku k materiálu tlače 247 vláda avizuje zámer uskutočniť do konca júla ďalšie úsporné opatrenia v oblasti sociálnej. Ich podstatu a rozsah nepoznáme, máme síce určité informácie z dennej tlače, bolo by dobré, keby pán minister Tóth nám ich v rozprave viac priblížil, vysvetlil.

Na tej istej tretej strane vláda tiež avizuje, že v prípade reálneho nebezpečenstva prekročenia deficitu nad 16 mld Sk prijme do 30. septembra ďalšie úsporné opatrenia. Nechcem strašiť, ale podľa reálnych prognóz sa rozpočtový deficit ku koncu roka sotva ustáli pod čiastkou 20 miliárd Sk, preto hrozba ďalšieho škrtenia rozpočtových výdavkov je viac ako pravdepodobná. Obyvateľstvo sa teda musí pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov, na ďalšie obete. Som toho názoru, že obyvateľstvo by už malo poznať pravdu, poznať, čo ho ešte čaká a pravdepodobne neminie, ale malo by poznať aj reálne východiská z tejto ťažkej situácie. Vláda je tým doteraz verejnosti dlžná.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Harnovi. Slovo pán poslanec Miroslav Pollák z KDH. Pripraví sa pán poslanec Bohumil Chmelík z KDH.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

moje vystúpenie bude krátke, jasné a zrozumiteľné. Dámy a páni, o kolízii medzi rozpočtom a zákonom o Národnej poisťovni sme všetci vedeli pri jeho prerokovávaní vo výboroch a v pléne tohto parlamentu. Predložil som vám vtedy návrh ako túto kolíziu riešiť. Spočívala v odmietnutí návrhu zákona o zriadení Národnej poisťovne. Navrhoval som, aby sme namiesto neho prijali zákon o zabezpečení príjmov sociálneho zabezpečenia, vrátane zamestnanosti, a poslanecký návrh zákona o zdravotnom poistení. Apeloval som na váš rozum a cit aj takýmito slovami: "Na tomto pléne schvaľujeme zákony, ktoré 1. januára budú zákonmi samostatnej Slovenskej republiky. Ako poslanec tejto Národnej rady, by som nerád schvaľoval nedobré zákony. " Bohužiaľ, návrh zákona o Národnej poistovni vo svojej prvej, druhej a šiestej časti takýmto zákonom je. Môj návrh ste vtedy neprijali a problematický zákon o Národnej poisťovni schválili.

Dnes vám chcem povedať toto: "Dámy a páni, neprijímajte teraz prerokovávaný vládny návrh zákona, predovšetkým jeho článok III a článok IV. Tieto články menia zákony číslo 7 a číslo 10 z roku 1993 Zbierky zákonov Slovenskej republiky. Tieto návrhy sú ďaleko horšie ako boli tie z decembra. Vracajú nás naspäť do socializmu. Rušia ústavné právo všetkých foriem vlastníctva na rovnosť pred zákonom. Diskriminujú všetkých, ktorí nie sú štátnou rozpočtovou či príspevkovou organizáciou. Súkromné a cirkevné školy stavajú proti štátnym školám, súkromných lekárov a lekárnikov stavajú proti štátnym zdravotníckym zariadeniam a lekárňam. Všetky dobrovoľnícke občianske a charitatívne združenia, ktoré poskytujú sociálne služby, stavajú proti štátnym sociálnym zariadeniam. Diskriminujú všetky športové kluby i všetky kultúrne zariadenia, ak nie sú štátne. Je hanbou demokracie a ústavnosti predkladať v júli roku 1993 takýto zákon. Som zásadne proti.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Prvý podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Poliakovi z KDH. Slovo dostáva pán poslanec Chmelík z KDH.

Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predsedajúci, páni ministri, dámy a páni,

dovoľte konštatovať, že predmetom všetkých častí dnes prerokovávanej novely sú len a len peniaze. A dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť aj na oblasti, ktoré s nimi bezprostredne súvisia, t. j. na ich spravovanie. Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci veľmi pozorne sleduje činnosť Národnej poisťovne. Výbor napomohol tomu, že sa vyriešila patová situácia v Zbore zástupcov a tento začal opäť pracovať. Vymenoval troch riaditeľov správ fondov i generálneho riaditeľa. Bohužiaľ, tento posledný do funkcie nenastúpil a Národná poisťovňa pracuje už siedmy mesiac bez svojho štatutárneho predstaviteľa. Napriek tomu celkom úspešne zvládla výber poistného, keď jej úspešnosť je viac ako 90-percentná. Dávky nemocenského poistenia, dôchodky sa vyplácajú bez porúch. V termíne určenom v zákone zvládla Národná poistovňa aj náročnú akciu zvýšenia dôchodkov.

Som povinný oboznámiť vás so skutočnosťou, že toto všetko zvládli vedúci predstavitelia Národnej poisťovne bez toho, aby mali oporu v zákone. Deň čo deň museli a musia v záujme fungovania Národnej poisťovne prijímať rozhodnutia, na ktoré ich nik neoprávnil, pretože Národná poisťovňa nemá generálneho riaditeľa a v správnych fondov zase nemajú právnu subjektivitu. Zbor zástupcov zasadá aj dnes, nie sú však splnené predpoklady k tomu, aby volil a zvolil ďalšieho generálneho riaditeľa. Celú situáciu veľmi komplikuje aj očakávaná veľká novelizácia zákona, ktorá má priniesť zásadné zmeny. Z toho dôvodu vám navrhujem, aby sme všetkým trom správam fondov dali právnu subjektivitu a tak zabezpečili fungovanie. Môj návrh sa dá realizovať veľmi jednoducho novelou zákona číslo 7 z roku 1993 Zb. Dovoľte aby som tento návrh predniesol.

Návrh nového bodu v článku III: v § 12 odsek 2 sa znenie prvej vety upravuje nasledovne: "Výkonné orgány uvedené v odseku 1 písm. b/ až e/ sú právnickými osobami. " Snáď na vysvetlenie si dovolím uviesť odsek 1 § 12, v ktorom čítame: "Výkonnými orgánmi poisťovne sú a/ riaditeľstvo, b/ správa Fondu zdravotného poistenia, c/ správa Fondu nemocenského poistenia, d/ správa Fondu dôchodkového poistenia, e/ regionálne národné poisťovne.

Dámy a páni, nedá mi ako lekárovi a predsedovi výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci požiadať vás o zváženie situácie, ktorá je v zdravotníctve. Treba hľadať a nájsť možnosti financovania tohto významného rezortu. O konkrétnostiach sa tu už hovorilo, ale nemôžem tento vážny problém súčasného Slovenska obísť. Reformná cesta k plurálitnému

zdravotníctvu európskeho typu je známa vo viacerých alternatívach: veľmi pozoruhodným sa mi javí už spomínaný projekt Svetovej banky so sídlom vo Washingtone nazvaný "Slovenská republika - projekt pre zdravotníctvo a financovanie". Tu ale musím zdôrazniť, že zdravotníctvo sa denne zadlžuje od januára tohto roku a nie je nateraz schopné túto situáciu zvládnuť. Je našou povinnosťou teda aj dnes tu nezabudnúť na problémy slovenského zdravotníctva.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Chmelíkovi z KDH. Slovo má pán poslanec Dzurinda z KDH. Pripraví sa pán poslanec Pivoluska z HZDS.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni,

najzaujímavejšou črtou prerokovávaného návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky je šírka škály, ktorej sa návrh dotýka. Ide o novelizáciu siedmich zákonov rôznej orientácie jediným zákonom. Pritom navrhované zmeny predstavujú rozdielnu dôležitosť i rozdielnu mieru akceptovateľnosti. To je prvé vážne úskalie schvaľovania návrhu zákona.

Medzi z môjho pohľadu najzaujímavejšie návrhy patria návrhy na novely daňových zákonov, ktorých podstatou je zvýšenie daňových sadzieb pri dani z pridanej hodnoty, pri spotrebných daniach a daniach z nehnuteľností. Tieto návrhy nadväzujú na júnovú návštevu Medzinárodného menového fondu a záväzky našej štátnej administratívy eliminovať nárast

schodku štátneho rozpočtu do neúnosných rozmerov. Tu sa žiada uviesť, že v čase prvej návštevy Medzinárodného menového fondu bol schodok v pokladničnom plnení štátneho rozpočtu okolo 1, 5 miliardy Sk, v čase júnovej návštevy Medzinárodného menového fondu sa schodok v pokladničnom plnení pohyboval v intervale 14 až 15 miliárd Sk.

Je evidentné, že eliminovať schodok v štátnom rozpočte možno dvoma cestami - zvyšovaním príjmov a znižovaním výdavkov. Žiaľ, tak ako pri prerokovávaní štátneho záverečného účtu za rok 1992, aj v tomto prípade chýba kvantitatívnokvalitatívna analýza výdavkovej, ale i príjmovej časti štátneho rozpočtu, z ktorej by sa dala posúdiť reálnosť výraznejšieho obmedzovania verejných výdavkov či aktivita štátnej administratívy v oblasti vymáhania dani. Pochopiteľne, takáto analýza by sa mala opierať o priority hospodárskej politiky vlády, o hospodársku politiku vlády, ktorej absenciu potvrdzuje aj charakter STF úveru z Medzinárodného menového fondu.

Pán minister Tóth v našom Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky dňa 1. júla 1993 odôvodňoval nízke plnenie dane z pridanej hodnoty za prvých päť mesiacov roku 1993 - v tabuľke môžete vidieť, že to je len 20, 73 % z celoročného predpokladu - aj tým, že daňové úrady nevymáhajú tieto dane pri dovozoch do Slovenskej republiky fabrikami s konverziou zbrojnej výroby. Pán minister výboru oznámil, že na vstupoch nebolo takto od konverzujúcich fabrík vybraných 2, 8 miliárd Sk. Je teda viac než evidentné, že okrem určitého protekcionizmu v neprospech súkromných podnikateľov navrhovanou novelou daňových zákonov okrem iného a pri nutnej miere zjednodušenia prenášame bremeno niekoľkých fabrík na plecia ostatných podnikov a podnikateľov, v konečnom dôsledku na plecia občanov. Pritom daňové zaťaženie spolu z poistným zaťažením doslova ruinuje nádejne sa rozbiehajúci súkromný sektor.

Ešte citlivejšou otázkou je vzťah navrhovaného zvýšenia daní s pribrzdením procesu transformácie ekonomiky, s výrazným pribrzdením procesu privatizácie. Opäť trošku zjednodušene platí, že privatizovať treba preto, lebo na súkromnom sa hospodári omnoho efektívnejšie než na štátnom. Ak vláda ale pozastavila privatizáciu takých stratových a dotačné náročných oblasti, akou je verejná medzimestská autobusová doprava, ak vôbec nepokročila v privatizácii uholného komplexu, ale ani v ostatných sektoroch, je jasné, že náklady sa neznižujú, tržby ani odvody nerastú, dotačná náročnosť pretrváva. A tak dôsledky tejto nečinnosti štátnej administratívy prenáša vláda na plecia občanov. Pritom legislatíva v oblasti privatizácie, ktorá by mala celý proces znovu naštartovať, výrazne mešká napriek sľubne rozbehnutým politickým rozhovorom parlamentných strán na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že bez serióznej analýzy výdavkovej i príjmovej časti štátneho rozpočtu vychádzajúc z priorít hospodárskej politiky vlády, opierajúc sa o výraznú privatizáciu, nie je zvyšovanie daňových sadzieb zodpovedné a pred občanmi seriózne odôvodniteľné.

V súvislosti s návrhom na zvýšenie príslušných daní vyslovujem obavu z ďalšieho poklesu osobnej spotreby a dopytu, čo môže spôsobiť aj škrt v očakávaní výraznejšieho nárastu príjmovej zložky štátneho rozpočtu. Je evidentné, že zvýšenie daňových sadzieb spôsobí jednorazový prírastok inflácie. Pán minister v národohospodárskom výbore odpovedal, že zvýšenie daňových sadzieb pri dani z pridanej hodnoty nespôsobí vyšší prírastok inflácie než 1 %. Chcel by som poprosiť pána ministra, aby svoju odpoveď z výboru dnes doplnil o odhad celkového prírastku inflácie zo zvýšenia všetkých troch druhov daní.

Záverom by som sa chcel opýtať pána ministra, prečo nepredložil bilanciu príjmov a výdavkov na a z účtov fondov nemocenského poistenia, zdravotného poistenia, dôchodkového poistenia a z účtu Fondu zamestnanosti, keď ho k tomu zaväzovalo uznesenie národohospodárskeho a rozpočtového výboru.

Celkom na záver predkladám aj jeden pozmeňujúci návrh, a síce uplatniť znenie pozmeňujúceho návrhu uvedené v bode 3 spoločnej správy aj pre článok IV, § 32 odsek 4.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Dzurindovi z KDH. Slovo má pán poslanec Pivoluska z HZDS. Pripraví sa pán poslanec Košnár z SDĽ.

Poslanec J. Pivoluska:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

využívam návrh zmeny zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 317/1992 Zb., a preto navrhujem pozmeňujúci návrh. V § 11 odsek 5 navrhujem doplniť takto: "Správca dane môže podľa miestnych podmienok zvýšiť alebo znížiť sadzbu dane podľa odseku 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ až o 50 %. Odôvodňujem to nasledovne: Rozšírenie § 11 o uvedené písmená z toho dôvodu, že v mestách, ktoré majú veľa lazníckych usadlosti, kde nie je ani základná občianska vybavenosť a od centra sú veľké vzdialenosti, obyvatelia týchto lazníckych usadlosti musia platiť takú istú daň ako obyvatelia

priamo v centre mesta, kde sú vytvorené neporovnateľné lepšie podmienky pre bývanie. Mestá si to robia svojimi nariadeniami, ale nie je to v súlade so zákonom, preto navrhujem, aby sa to takto do tohoto zákona zapracovalo. Prosím vás o podporu. Prerokoval som to aj s pánom ministrom financií, on s tým súhlasí.

Ďakujem vám veľmi pekne a žiadam o tom hlasovať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Pivoluskovi z HZDS. Slovo má pán poslanec Košnár z SDĽ.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

dovoľte mi, aby som sa nevyjadroval k jednotlivým zákonom, ktoré sú predložené v tlači 247 v znení jeho dodatku, ale aby som hovoril o celom balíku a o filozofii celého tohoto balíka, ktorý máme pred sebou na stole. Považujem to za veľmi dôležité.

Najprv by som chcel upozorniť na tri osobitosti, s ktorými sa stretávame v tomto balíku. Prvou svojráznosťou je to, že si vláda Slovenskej republiky osvojila originálnu prax zavedenú svojho času federálnym premiérom pánom Čalfom a jeho ministrom pánom Klausom, keď spolu so zákonom o štátnom rozpočte pribalila balík piatich, siedmich sociálnych zákonov a každá nevyhnutná zmena v zákone o štátnom rozpočte automaticky vyžadovala premietnutie dopadov do príslušných novelizovaných zákonov. Takáto prax, pravdaže, umožňuje do košíka veľkých, ale trpkých jabĺčok pribaliť aj pekne vymaľované, dokonca voňavé jabĺčko. Takým je napríklad v tomto

balíku ustanovenie o použití prostriedkov Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, pričom tých ostatných sedem či šesť jabĺk je značne trpkých.

Druhá osobitosť spočíva v tom, že aj tentoraz chýbajú dôsledné kvantifikácie a dopady na štátny rozpočet, resp. argumentácia je uvádzaná v obrátenom garde, nezvyklom garde. Založená je napríklad na argumentácii - ak parlament neprijme predkladané novely, povedzme zákona číslo 7 a 10, zvýšia sa tým výdavky na rok 1993 o 28, 5 miliardy korún. Takáto argumentácia môže byť pravdivá, ale zamieňa si následky s príčinami.

No a tretia, rýdzo slovenská osobitosť, špecialita je v tom, že v priebehu rozpočtového roka sa mení nielen zákon o štátnom rozpočte, to sa napokon stáva aj iným krajinám, ale súčasne sa v priebehu daňového obdobia, daňového roku výrazne menia aj sadzby dani. Dokonca sa navrhuje zmeňiť sadzbu daní dňom vyhlásenia, teda napríklad dňom 17. júla, čo technicky nie je zvládnuteľné a uskutočniteľné.

Základným problémom je zrejme problém schodku štátneho rozpočtu, ktorého čísla tu nebudem opakovať. V súčasnosti sa pohybuje na úrovni zhruba cez 13 miliárd korún. Neprekvapuje nás to, pretože o tomto sme vedeli už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 1993. Vedeli sme od začiatku, že je deficitný, že je formálne navonok vyrovnaný, že je v ňom zabudovaný deficit 25 až 30 miliárd korún. Myslím si, a nechcel by som byť falošným prorokom, že asi v týchto polohách skončí rozpočtové hospodárenie v roku 1993. Predložený balík zákonov, ktorým sa má zabrániť tak vysokému schodku, nepovažujem za dostatočne účinný predovšetkým preto, lebo sa zameriava na síce dôležitú ale nie originálnu, nie na zdrojovú stránku, na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Je to výsledok toho, že vláda nedokázala splniť svoj predvolebný sľub, ani proklamáciu v pôvodnom programovom vyhlásení z júla minulého roku, že jej hlavnou úlohou v hospodárskej oblasti bude zastaviť úpadok hospodárstva, pokračujúcu recesiu. V tom je základná príčina zhoršovania výsledkov aj rozpočtového hospodárenia.

Dovoľte mi, aby som požiadal pána ministra, aby sa vyjadril a zdôvodnil rozhodnutie o nevyberaní poistného a príspevku do Fondu zamestnanosti. Nazdávam sa, že v tomto prípade bol prekročený 5 percentami limitovaný rozsah rozpočtových opatrení schválených v zákone o rozpočtových pravidlách a bol prekročený v kvantitatívnom i v časovom slova zmysle.

Napokon odporúčam, aby sme pri schvaľovaní resp. pri prerokúvaní správy o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 1993 dostali súčasne aj kvantifikované a špecifikované rozpočtové výhľady do konca roku 1993.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Košnárovi z SDĽ. Slovo má pán poslanec Ľupták z HZDS.

Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

pec nám spadla, ale mám obavu, že ešte nespadla, ešte sa len rúca. A dúfam, že to rúcanie nebude trvať strašne dlho. Ona sa totiž začala rúca t už v novembri 1989. Mala jednu strašnú nevýhodu - mala slabý ťah a veľmi nehospodárne spaľovanie. My totiž musíme postaviť pec, ktorá bude mať naozaj

perfektný ťah a perfektné spaľovanie, aby sme zbytočne veľa do tej pece nemuseli ládovať a bola nám stále zima. Je tu jedná strašná nevýhoda s touto pecou, že nemôžeme postavil novú vedia tej starej. To by bolo najideálnejšie. Pokiaľ by sme stavali novú, tá stará by nám čadila ďalej, a hovorili by sme si - však nejaká pec funguje. Musíme ju postavil na tom istom mieste. Či chceme, či nechceme, musíme počkať až tá stará úplne spadne a potom začneme pomaly, ale isto dvíhať tú novú.

Hovorím približne tým istým tónom ako väčšina mojich predrečníkov. Totiž - žiadna konkrétna pripomienka, bolo ich zopár, veľmi málo, ale len všeobecná rozprava, všeobecné politické debaty. Áno, tento zákon, táto novela, resp. tento bod, o ktorom sa teraz bavíme, je výsostne politické rozhodnutie. Kľudne by sme mohli pokračovať v tom ako pokračujeme, dokonca by sme mohli začal tlačil aj peniaze, nemuseli by sme postupoval podľa určitých pravidiel, ktoré sú základným pravidlom pre oživenie ekonomiky ako takej. Ale, žiaľ, rozhodli sme sa, aj keď som dnes počul, že obnovujeme nejaký socializmus, rozhodli sme sa pre trhovú ekonomiku až príliš rýchlym tempom. A to, čo dnes robíme, je len pokus, aby nás to rýchle tempo - totiž aj pretekár má na dlhej trati dve možnosti - buď si rozloží sily na celú trasu, alebo hneď na začiatku to prepáli a po pár kilometroch vypadne. Aj my sme to, nie až tak, začali po roku 1989, že sme to prepálili s reštrikciou a tá prehnaná reštrikcia nás tiež mohla dostal do situácie, že by sme nemohli pokračoval ďalej. A možno, že toto sú práve tie pokusy - nabral správne tempo, také tempo, aby nás doviedlo do cieľa v dobrom čase. Toto je asi to, 60 sa deje.

Teraz ešte, ak mi dovolíte, veľmi veľa sa tu debatovalo o zdravotníctve. Neviem, asi sa stretávame alebo ja sa stretávam s inými lekármi, ako tí páni rečníci, ktorí tu hovorili dnes o zdravotníctve, až na výnimky. Buď sa stretávam

s nesprávnymi lekármi, a sú to primári, ktorí boli primármi už aj predtým, ktorí zostali na svojich miestach, sú to riaditelia, sú to obyčajní lekári. Prečo s nesprávnymi? Lebo mne hovoria - pokračujte v tom, čo začal Soboňa. Ten bodový systém je veľmi dobrý, pokračujte v tej transformácii. Filozofia bodového systému je dobrá, to som chcel povedať. Samozrejme, že ten systém, ktorý u nás teraz robíme, je niečo, čo u nás nebolo za tých štyridsať či päťdesiat rokov, a snažíme sa to zabehnúť. Má x chýb. A keď niečo chceme