Dokument je dostupný aj vo formátoch: zazn.pdf

Stenografická správa o 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 17., 18., 19., 24., 25. a 26. marca 1993

Prepis zo schôdze

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17., 18., 19., 24., 25. a 26. marca 1993

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 17. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. č a s ť

X. volebné obdobie

Stenografická správa o 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 17., 18., 19., 24., 25. a 26. marca 1993

Program schôdze:

1.

Interpelácie a otázky poslancov

2.

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, otázky a podnety poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
 

3.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Viliamovi Soboňovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
 

4.

Návrh vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov a monitorovacej misie Európskych spoločenstiev
 

5.

Koncepcia stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike

6.

Správa o stave zákonnosti v Slovenskej republike

7.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom zložení Národnej rady Slovenskej republiky
 

8.

Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie členov stálych delegácii Národnej rady Slovenskej republiky do medziparlamentných organizácií
 

9.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky
 

10.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
 

11.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
 

12.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 28. januára 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov
 

13.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností
 

14.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva
 

15.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a prenájmu nebytových priestorov
 

16.

Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros
 

17.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993
 

18.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona číslo 150/1992 Zb.
 

19.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o povinných výtlačkoch periodických a neperiodických publikácií
 

20.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 451/1991 Zb. , ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcii v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky a zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní /živnostenský zákon/
 

21.

Návrh Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia
 

22.

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Böhma na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
 

23.

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Hudeca na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platoch, náhradách výdavkov a iných nárokoch základných predstaviteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci Slovenskej republiky
 

24.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení 25. marca za pamätný deň Slovenskej republiky
 

25.

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom obmedzení postupu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní
 

26.

Návrh na zriadenie osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby
 

27.

Návrh na voľbu poslancov Ľudovíta Černáka a Milana Kňažku do výborov Národnej rady Slovenskej republiky
 

28.

Návrh na vydanie súhlasu na predĺženie termínu plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 107 z roku 1992 vo veci organizačnej a inštitucionálnej štrukturalizácie vedy a techniky
 

29.

Všeobecná rozprava

Stenografická správa o 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 17., 18., 19., 24., 25. a 26. marca 1993

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

otváram rokovanie 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam. Dovoľte mi, aby som privítal zástupcov slovenskej vlády a dovoľte mi, aby som osobitne privítal nového ministra vlády pána Andrejčáka. /Potlesk./

Svoju neúčasť na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnili páni poslanci Ivor Surový, Miroslav Pollák, Juraj Hanák a Ján Fóthy.

Pani poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali.

Zisťujem, že na dnešnej schôdzi je prítomných 102 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

po dohode v politickom grémiu navrhujem program 17. schôdze ako vám bol rozdaný v upresnenom znení. Dovoľte mi, aby som vás ešte informoval o rozhodnutí politického grémia.

Ako si pamätáte z predošlej schôdze a ako vyplýva z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, slovenská vláda do 28. februára tohto roku mala predložiť Národnej rade upresnené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky vzhľadom na nové podmienky štátoprávneho usporiadania. Konštatujem, že slovenská vláda predložila tézy hospodárskej politiky Slovenskej republiky na rok 1993, ktoré považujem za úlohu v rámci tohto bodu, samozrejme, s tým, že malo to byť do termínu 28. 2. 1993. Konštatujem, že vláda túto úlohu splnila s oneskorením.

Preto sme sa v grémiu rozhodli, že tento materiál nebudeme môcť zaradiť na rokovanie dnešnej schôdze s tým, že ho musia prerokovať kluby, aj výbory, čo by už neboli stihli. Preto sme sa rozhodli tento materiál zaradiť na program aprílovej schôdze.

Okrem toho vláda predložila ešte plnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 1992. Inak vláda toto plnenie mala parlamentu predložiť do konca júna 1993, čiže urobila plnenie za posledné mesiace s tým, že nám ešte do konca tohto mesiaca predloží program samostatného demokratického Slovenska. Bude to blok týchto troch materiálov, ktoré by sme potom v apríli prerokovali naraz. Chcem len dostať od vás súhlas, ktorý grémium už potvrdilo, že materiály, ako som ich vymenoval, spoločne prerokujeme v apríli na zasadnutí Národnej rady.

Ďakujem. Námietky nie sú.

Ďalej sa pýtam, či máte nejaké návrhy na zmenu alebo doplnenie nášho programu.

Ako prvý sa hlási pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážení členovia vlády,

koncom minulého mesiaca sme si pripomenuli alebo aj nepripomenuli rok 1948, ktorým sa datuje nástup komunizmu u nás. Je až zarážajúce, s akou noblesou sme prešli cez dni tohto výročia. Až na pár súdruhov, ktorí v tento deň nostalgicky penou od piva kreslili starú mapu jednej šestiny sveta, len málokto z relevantných osobnosti, resp. strán, či hnutí venoval tomuto dátumu svojmu významu primerané miesto. Pripomeňme si teda pár čísiel o pôsobení komunizmu u nás a vo svete a nebuďme nostalgickí. 110 miliónov umučených a popravených ...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dovoľte upozorniť vás ... Poslanec P. Brňák:

Toto zdôvodnenie smeruje k návrhu. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Potom by som prosil o stručnosť. Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, rád by som zdôvodnil návrh, ktorý chcem potom predostrieť.

110 miliónov umučených a popravených, a pre to viac ako 350 miliónov nešťastných ľudí. To je bilancia komunizmu od

roku 1917. U nás viac ako 280 nevinne popravených alebo zastrelených na hraniciach na úteku, 45 až 50 tisíc nevinných obetí odvlečených do gulagov, z ktorých sa viac ako jedna tretina nevrátila a zomrela ukrutnou smrťou, viac ako 8 tisíc umučených a zabitých vo väzniciach a viac ako 100 tisíc nevinne dlhodobo väznených. To je bilancia Komunistickej strany Československa od roku 1944 a najmä od roku 1948.

Navrhujem preto, pán predseda, aby sme si jednou minútou ticha uctili všetkých mŕtvych a postihnutých mocou komunizmu. Nedá mi, aby som na záver nevyslovil poľutovanie nad tým, že strana fakticky a právne kontinuálna s Komunistickou stranou Slovenska sa v súvislosti s týmto výročím od neho nedištancovala, resp. nevyslovila ľútosť.

Ďakujem. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja, pán poslanec. Pán poslanec, chápem to tak, že to dávate ako prvý bod programu našej schôdze. Žiadam poslancov o ďalšie pripomienky alebo návrhy na zmeny.

Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

navrhujem, aby z nášho programu dnešného rokovania bol vynechaný bod číslo 23, čo je návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení inštitúcie splnomocnenca Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu. Výbory, ktoré sa týmto problémom zaoberali, dospeli k záveru,

že samotná inštitúcia, zriadenie tohto úradu, tejto funkcie sú potrebné, ale zákon v predloženej podobe nevyhovuje a vlastne v garančnom výbore, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť už sa aj vytvorila skupina poslancov, ktorí pracujú na prijateľnejšom znení tohto zákona. Dnes, alebo počas tejto schôdze by sme ho akurát zamietli, a je veľmi pravdepodobné, že na budúcej schôdzi po určitom prepracovaní ho budeme môcť veľkou väčšinou hlasov tohto parlamentu schváliť.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja. Ďalej sa prihlásil prvý podpredseda pán Weiss.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

v predloženom návrhu programu máme bod číslo 5 - vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Tento návrh vyhlásenia spracovávajú na základe poverenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vychádzame z listu, ktorý predseda Národnej rady už poslal predsedovi Európskeho parlamentu pánovi Klepschovi.

Vzhľadom na to, že medzitým došlo k závažnému vyhláseniu Európskeho parlamentu, je potrebné pri dopracovaní tohoto vyhlásenia prekonzultovať niektoré vecné, ale aj politické problémy. Preto si dovoľujem navrhnúť, aby tento bod programu bol zaradený na piatok s tým, že s textom navrhovaného vyhlásenia budú oboznámené zajtra poobede všetky kluby

Národnej rady a dávam pánu predsedovi na zváženie, aby k tejto otázke zvolal aj politické grémium.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku k tomu, čo povedal pred chvíľou pán poslanec Brňák. Strana demokratickej lavice vznikla ako nová strana práve preto, že sa dištancovala od všetkých negatív komunistického režimu. Zároveň zaujala jasné stanovisko vo svojich dokumentoch aj ku konkrétnym zločinom, ktoré sa udiali za komunistického režimu. Nemyslím si, že je potrebné každý rok opakovať vyhlásenia, ktoré už boli publikované. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej sa hlási pán Laluha. Poslanec I. Laluha:

Vážený pán predseda Národnej rady,

kolegyne, kolegovia,

vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

za Zahraničný výbor Národnej rady si dovolím navrhnúť ako nový bod programu na piatok zaradenie návrhu na menovanie stálych delegácii Národnej rady Slovenskej republiky do medziparlamentných organizácii. Tento návrh písomne dostanete v najbližších hodinách k dispozícii. Prešiel politickým grémiom, kde sme dosiahli určitý konsenzus pri rozdelení a nominovaní kolegov do týchto stálych parlamentných organizácií.

Ďalej by som prosil, keby sme sa zajtra alebo pozajtra v príhodnú dobu podľa priebehu rokovania mohli stretnúť zhruba na 20 minút. Navrhujeme založiť národnú skupinu medziparlamentnej únie Slovenskej republiky nášho parlamentu,

prostredníctvom ktorej by sme potom mohli rozvíjať ďalšiu medzinárodnú aktivitu na tomto úseku.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, tiež sa pýtam, ako sa mohol dostať bod 23 na program, pretože samotný pán poslanec Slota ho stiahol. V ústavnoprávnom výbore povedal, že budú spracovávať iný návrh.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, odpoviem. Rozhodli sme o tom v grémiu tak ako hovoríte, ale pán poslanec Slota osobne prišiel za mnou, že to nie je pravda, že tento návrh nesťahuje. Trval na tom, aby návrh bol prerokovaný.

Poslanec F. Mikloško:

Dobre, len pripomínam, že nebol prerokovaný v žiadnom výbore.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec hovorí, že bol prerokovaný, len neprešiel, nebol schválený.

Poslanec F. Mikloško:

V ústavnoprávnom výbore nebol vôbec prerokovaný.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, budeme o tom hlasovať. Poslanec F. Mikloško:

A bod 27 je ešte krikľavejším prípadom. Ide o návrh pána poslanca Bajana o odložení tzv. zákona o bankrote, jeho účinnosti. V ústavnoprávnom výbore sme hovorili, že tento zákon sa dostane na program rokovania, ale skôr musí prejsť národohospodárskym výborom a ústavnoprávnym výborom. Neprešiel ani jedným, ani druhým výborom. Nebol vôbec podaný. Z tohto dôvodu ho navrhujem vypustiť z rokovania.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Musím zareagovať, lebo práve sme skončili rokovanie národohospodárskeho výboru, kde tento návrh zákona prešiel jednomyseľne. Po dohode s predsedom ústavnoprávneho výboru tam sa to malo prerokovať podobne. Vzhľadom na závažnosť problematiky, o ktorej sa tam hovorí, je bezpodmienečne nutné, aby sme o ňom rokovali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Tento zákon som pridelil týmto výborom. Nevedel som, či ho doteraz prerokovali. Bol by som na to tiež reagoval, ale po tejto poznámke pána Bajana konštatujem, že bol prerokovaný.

Pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Pán poslanec Mikloško, pokiaľ sa pamätáte, boli ste na rokovaní ústavnoprávneho výboru, povedali sme si, že k novému návrhu, ktorý sa podáva, sa ústavnoprávny výbor zíde hoci aj počas prestávky tohoto rokovania a prerokuje ho pred plénom. A toto, samozrejme, urobíme. Ide o veľmi krátky návrh. Tak sme sa predsa dohodli.

Poslanec F. Mikloško:

Áno už len doplňujem. Dohodli sme sa tak, že to bude pre plénom. Sám som to navrhol. Po tomto vysvetlení sťahujem svoj návrh.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, navrhujem vypustiť z programu bod číslo 13, a to vrátený zákon Národnej rady z 18. februára tohoto roku číslo 14/1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočte. Tento bod navrhujem vypustiť z toho dôvodu, že keď vláda rozhodla o tom, aby bol tento zákon schválený Národnou radou vrátený Národnej rade, nerozhodla uznesením, a teda niet platného rozhodnutia vlády o vrátení tohto návrhu zákona, čiže vrátenie zákona Národnej rade je neplatné. Preto nemá byť predmetom rokovania Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Mám informáciu, že vláda rozhodla uznesením.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, ja mám informáciu, že vláda nerozhodla uznesením.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak mi dovolíte, poprosím podpredsedu vlády pána Kováča, aby nám povedal, či vláda rozhodla alebo nie.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Tento návrh bol prerokovaný vo vláde na jej riadnom zasadnutí a bolo prijaté uznesenie. Teraz ho naspamäť neviem, dodám číslo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Môžem reagovať tak, že ak v priebehu tohto zasadnutia nám vláda doručí uznesenie, ktorým rozhodla o tomto vrátení, budeme to rešpektovať tak, ako je to zaradené v programe, ak nie, nebudeme to prerokovávať. Ale dám o tom hlasovať tak, ako som spresnil váš návrh na zmenu programu. Súhlasíte, pán doktor?

Poslanec J. Čarnogurský:

Súhlasím. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte má niekto pripomienky? Pán poslanec Böhm.

Poslanec T. Böhm:

Pán predseda, navrhujem vypustiť z programu tejto schôdze bod 21, v ktorom sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa má meniť zákon číslo 451/1991 Zb., to je zákon o lustráciách v spojitosti so zákonom číslo 455/1991 Zb. v spojitosti so živnostenským zákonom, a to z tých dôvodov, že ide o zásadný a dôležitý zásah do lustračného zákona. Ako poslanci sme už v tejto veci dostali materiál a prerokovali sme tiež v osobitnej komisii návrh zákona skupiny poslancov pána Húsku a ostatných, kde sa má celkove riešiť otázka lustračného zákona. Toto považujem za vec, ktorá by mohla narušiť a úplne znehodnotiť tento poslanecký návrh ohľadne celého lustračného zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Chcem upozorniť pána poslanca Böhma, že tu nejde o zmenu, o novelizáciu alebo úpravu lustračného zákona, že tu ide o živnostenský zákon, ktorý v súčasnej dobe predpokladá, že ten, kto chce mat živnosť, musí predložiť výpis, osvedčenie.

Poslanec T. Böhm:

Pán predseda, nemôžem si poradiť, je to zásah. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, ďakujem, prijal som váš návrh, nekonzultujme o tom. Mal som len povinnosť povedať, o aký zákon ide. Ďakujem pekne. Budeme o tom hlasovať.

Poslanec T. Böhm:

Mám jednu faktickú pripomienku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, ďakujem. Váš návrh rešpektujem, dám o ňom hlasovať.

Poslanec T. Böhm:

Ale, aby vedeli aj ostatní, lebo ste sa k tomu vyjadrili, pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím, že všetci vedia, o čo ide. Majú to pred sebou. Nie sú tu analfabeti.

Poslanec T. Böhm:

Tam sa vypúšťa § 1 odsek 5 lustračného zákona. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, pán doktor, ďakujem pekne. Má ešte niekto návrh? Ak nie, dovoľte mi, aby sme tieto návrhy zosumarizovali a postupne o nich dali hlasovať.

Ako prvý bod na základe vystúpenia a návrhu pána poslanca Brňáka by sme mali do nášho programu zaradiť minútu ticha, ktorú pán poslanec navrhol preto, aby sme si uctili všetkých mŕtvych a postihnutých mocou komunizmu. Dávam hlasovať o tom, kto je za tento návrh pána poslanca Brňáka.

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 128 poslancov.

Kto je za takto predložený návrh a žiadosť pána poslanca Brňáka?

Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Ďakujem, návrh pána poslanca Brňáka sme prijali.

Druhým bol návrh pána poslanca Báránya vynechať z dnešného programu resp. z programu schôdze bod číslo 23 - návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Slotu na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení inštitúcie splnomocnenca Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu s tým, že je tento zákon nedopracovaný.

Prosím, budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 127 poslancov.

Kto je za to, aby bod 23, pokiaľ ide o splnomocnenca, bol z rokovania tejto schôdze stiahnutý? Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že z rokovania schôdze bude stiahnutý bod číslo 23.

Ďalším bol návrh pána poslanca Ivana Laluhu, aby sme v priebehu schôdze schválili návrh na menovanie stálych delegátov Národnej rady Slovenskej republiky do medziparlamentných organizácií. Zaradili by sme to na piatočné rokovanie.

Budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 131 poslancov.

Kto je za tento návrh pána poslanca Laluhu?

Za návrh hlasovalo 126 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že v piatok budeme môcť prerokovať menovanie stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďalším bol návrh prvého podpredsedu pána Weissa preložiť bod číslo 5 na rokovanie schôdze v piatok. Zdôvodnil to. Ide o vyhlásenie parlamentu týkajúce sa Gabčíkova. Toto vyhlásenie je prakticky spracované, ale treba ho upraviť. Bol by som rád, ak by sme s týmto návrhom súhlasili.

Prezentujeme sa. Prezentovalo sa 130 poslancov.

Kto je za preloženie tohto návrhu tak, ako to predniesol pán Weiss?

Za návrh hlasovalo 113 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

To znamená, že bod číslo 5 z dnešného dňa preložíme na rokovanie v piatok.

Ďalším návrhom na zmenu rokovania tejto schôdze bolo vypustiť bod 13, ktorý navrhoval pán poslanec Čarnogurský s tým, že podľa jeho vedomostí vrátený zákon Národnej rady Slovenskej republiky nebol vrátený uznesením vlády.

Po úprave tohto návrhu dám o tom hlasovať s tým, že ak vláda v priebehu tohto rokovania doručí platné uznesenie, tento návrh budeme prerokovávať tak, ako je uvedený v programe. Ak ho nedoručí, bude odložený na nasledujúcu schôdzu.

Hlasujeme len o tom, že ak vláda uznesenie predloží, budeme návrh prerokovávať, ak nepredloží, nebudeme ho prerokovávať. Budeme teda hlasovať o tom, aby sme vyradili tento bod z programu tejto schôdze, ak vláda nedá platné uznesenie.

/Rôzne hlasy z pléna./

Musíme o tom hlasovať, lebo pán poslanec Čarnogurský povedal, že takéto právoplatné uznesenie nie je, a pán podpredseda vlády povedal, že je.

Pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, myslím si, že ak vláda vrátila akýkoľvek zákon, alebo keď vracia akýkoľvek zákon Národnej rade, k sprievodnému listu by mala priložiť aj uznesenie, ktorým tak urobila. Z vašich slov vyrozumievam, že zatiaľ to vláda neurobila, že k sprievodnému listu, ktorým vrátila tento návrh zákona, uznesenie nepriložila. Čiže, buď vláda doplní vrátenie uznesením, alebo v inom prípade tento bod z programu vypadne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, súhlasím. Nič iné som nepovedal. Pán poslanec Fogaš má pripomienku.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády,

po vystúpení pána doktora Čarnogurského som sa pokúsil zistiť, ako to vlastne je, aby sme skutočne neprijali nejaké nerozumné uznesenia. Podľa záznamu rokovania vlády z 1. 3. 1993 vláda mala prijať k tomuto návrhu uznesenie pod číslom 133, ale toto uznesenie sa netýka tohto zákona, teda podľa všetkého nerozhodla uznesením. Uznesenie číslo 133 sa týka iba informácie o záveroch misie Medzinárodného menového fondu k problematike štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a uznesenia číslované za tým sa tiež netýkajú tohto zákona. To je faktický stav, ktorý sa dal v tejto chvíli zistiť. Teda, podľa mojej mienky, vláda o tejto veci nerozhodla uznesením. Preto by sme to mali vyradiť z programu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce na to zareagovať.

Podpredseda vlády SR R. Kováč:

Môžem len zopakovať to, čo som povedal, že v priebehu zasadnutia predložíme dokument. V priebehu hodiny stačí? Neviem číslo naspamäť, musím skočiť na organizačné a doniesť to.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím, že to môžeme prijať. Samozrejme, že to uznesenie nemôže mať dnešný dátum, to je logické.

Takže navrhujem, aby sme o tom hlasovali tak, že ak nebude uznesenie, vyraďuje sa to z programu. Myslím, že to je prijateľné.

Prosím, prezentujme sa znovu. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za to, aby sme vyradili tento bod programu, ak nám vláda nedodá riadne platné uznesenie? Kto je za takto koncipovaný návrh? Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že sme takto prijali návrh na zmenu a vyradenie tohto bodu programu.

Je tu ešte jeden návrh na zmenu programu, ktorý navrhuje pán poslanec Böhm. Navrhuje vypustiť bod 21 rokovania - Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 451/1991 Zb. a zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 129 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Böhma, aby bod číslo 21 bol z rokovania vypustený?

Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že tento bod na zmenu programu nebol prijatý.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po takejto úprave programu nášho zasadnutia dám hlasovať o celkovom programe s týmito zmenami.

Budeme sa najskôr prezentovať. Prezentovalo sa 130 poslancov.

Kto je za takto upravený návrh programu rokovania 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky? Za návrh hlasovalo 118 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že sme program 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

Pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som našu schôdzu začal podľa návrhu pána poslanca Brňáka minútou ticha.

/Minúta ticha./

Ďakujem pekne.

Prvým bodom zasadnutia našej schôdze budú

Interpelácie a otázky poslancov.

Doteraz sa písomne prihlásilo 16 pánov poslancov.

Dovoľte ešte, aby som predtým ospravedlnil pána ministra Černáka, ktorý má určité povinnosti, ale na naše zasadnutie sa vráti.

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, bod 1 sú interpelácie a otázky poslancov za účasti členov vlády Slovenskej republiky podľa uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 147 z 18. 2. 1993. Rád by som sa spýtal, prečo tu nie je predseda vlády Slovenskej republiky. Znovu by som chcel pripomenúť, že od júna 1992 nebol ešte ani na jednom zasadnutí, kde boli interpelácie a otázky. Neviem, či náhodou medzitým nezískal nejaký iný štatút predsedu vlády, ale myslím si, že platí naňho uznesenie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, rokovací poriadok hovorí, že môže ho niekto zastúpiť. Zastupuje ho podpredseda vlády, ale pán premiér povedal, že každú chvíľu príde. Má tam nejakú návštevu, myslím, že britského štátneho tajomníka ministra zahraničných veci. Takže určite príde. Ak nie, osobne mu pôjdem zatelefonovať, aby prišiel.

Takže mi dovoľte oznámiť, kto sa prihlásil do bodu programu interpelácie. Ako prvý pán podpredseda Prokeš, pán poslanec Plesník, pán poslanec Čarnogurský, pán poslanec Farkaš, pán poslanec Pittner, pán poslanec Harna, pán poslanec Fiľakovský, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Fekete, pán poslanec Táraj, pán poslanec Ballek, pán poslanec Chmelík, pani poslankyňa Kaliská, pán poslanec Sojka, pán poslanec Gazdík a pán poslanec Duka.

Prosím, pán podpredseda Prokeš.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážená slovenská vláda, vážení kolegovia,

obraciam sa so svojou prvou interpeláciou na pána ministra Kučeru vo veci otázky zlučovania tried v základných školách, najmä v Bratislave. Chcem sa ho opýtať, či by nebol lepší postup radšej znižovať počet pracovníkov v štátnej správe a nie výkonných pracovníkov, a namiesto zlučovania tried v školách, ktoré dnes nie sú plne vyťažené, odťažiť iné preťažené školy a autobusovou dopravou zabezpečiť spoločný presun detí z takýchto škôl do škôl, kde je viac priestorov.

Vychádzam z toho, že by sme mali mať predovšetkým na zreteli pedagogický proces. Myslím si, že mi dá každý za pravdu, že pedagogický proces v nepreťaženej triede počtom detí je podstatne kvalitnejší než tam, kde sa tiesní 40 detí. Položil som otázku a bol by som rád, keby mi pán minister predložil rozbor riešenia.

Ďalej sa obraciam so svojou interpeláciou na pani ministerku Keltošovú. Chcem ju poprosiť, či by nebolo, aj v záujme celkového rozvoja Slovenskej republiky, schodnejšie hľadať cestu sociálneho zabezpečenia rozvojom pracovných príležitostí v oblasti verejnoprospešných prác, než vyplácania sociálnych dávok priamo ľuďom, ktorí sedia doma. Poviem to otvorene. Na jednej strane je obrovské množstvo práce, ktoré v tejto republike musí byť vykonané aj v oblasti miest a obcí priamo, na druhej strane vynakladáme obrovské finančné prostriedky bez efektu vykonanej práce.

Samozrejme, že tento môj návrh nesmeruje k stiahnutiu alebo obmedzeniu sociálnych dávok, ale skôr k otázke, či sa

nedá tento problém riešiť napríklad takým spôsobom, že sociálne by boli vyplácané napríklad na základe potvrdenia o uchádzaní sa o miesto pre potreby mesta od starostu obce alebo mesta. Myslím si, že filozofia môjho návrhu je jasná, je povedaný veľmi stručne. Samozrejme, treba nájsť takú schodnú cestu, aby to bolo aj v súlade s Listinou ľudských práv.

Ďalej sa obraciam na vládu, pretože toto je záležitosť vlády ako takej. Pravdepodobne táto moja interpelácia, ktorá je dosť všeobecná, bude doplnená ďalšími vystupujúcimi. Žiadam o informáciu o financovaní výstavby vodného diela Gabčíkovo, resp. prečo, podľa mojich informácii, je sklz v platení dlhov vládou Slovenskej republiky. Predpokladám, že táto interpelácia tu ešte odznie v spresnenej forme.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi Prokešovi. Chcel by som ešte povedať, že odpovede pánov ministrov, ak budú chcieť odpovedať na interpelácie, zaradíme po všetkých interpeláciách. Ako druhý sa prihlásil pán poslanec Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

stretnutie v Starej Turej preukázalo, že vládni ekonómovia spájajú s procesom privatizácie veľké nádeje na oživenie, či aspoň na stabilizáciu našej ekonomiky. Nie je to však len samotná predstava urýchlene definovať konkrétneho vlastníka, ktorý zodpovednosť za ekonomiku zoberie do vlastiných rúk. Omnoho prenikavejšie sú zámery, že privatizácia prinesie také prepotrebné živé financie. V tomto duchu sú i formulované jednotlivé odporúčania v tézach hospodárskej politiky Slovenskej republiky na rok 1993, ktoré vláda prerokovala ako výsledok staroturianskeho stretnutia, s ktorými som sa mal možnosť zoznámiť.

Mimo týchto odporúčaní sa objavili náznaky, aby Fond národného majetku kryl zo svojich zdrojov napríklad i založenie novej úrody. Táto fetišizácia získavania a použitia prostriedkov z privatizácie je však - mierne povedané - chodením po tenkom ľade. Prečo? Uvediem napríklad výsledky šetrenia úradu vlády z kontroly dodržiavania zákonnosti pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa zákona číslo 92/1991 a šetrenia vybraných sťažností na proces privatizácie. I keď existujú rozporné stanoviská ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a Fondu národného majetku k tejto správe, nepopierateľný je fakt, že mnohé priame predaje sa uskutočnili za podstatne nižšiu ako bilančnú, či podľa platných vyhlášok trhovú hodnotu. Otázne však je, či by kupujúci boli ochotní, ale najmä schopní rešpektovať skutočnú trhovú cenu, a prečo sa v kúpno-predajných zmluvách neprejavil skôr dlhodobý záujem, a to zaviazanie kupcu investovať, otázka stability zamestnanosti a podobne.

V súvislosti s predajnou cenou treba naviac uviesť, že najmä zahraničný záujemca vyžaduje pri kúpe priložiť i ekologický audit, a práve jeho zohľadnenie v predajnej cene môže výrazne znížiť cenu pôvodne atraktívnych podnikov. Veď stav ekologickej zadĺženosti našich podnikov kvantifikovala priemyselná politika Slovenskej republiky na viac ako 10 mld Sk. Ak k tejto skutočnosti pridám i fakt, že Fond národného majetku Slovenskej republiky z celkového majetku disponuje len malým objemom skutočne disponibilných zdrojov, že z doterajších predajov sú kupci dlžní 4,1 mld korún, moje "prečo" sa stáva čoraz konkrétnejším.

Ukazuje sa však, že omnoho väčším problémom v privatizácii nie je len urýchlenie predajov, ale i zabezpečenie správy toho majetku štátu, ktorý do procesu privatizácie vstupuje. Ako člen komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre dohľad nad privatizáciou môžem uviesť, že ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku prebralo od predchádzajúcej vlády celkom 128 nerealizovaných privatizačných projektov určených na predaj. Ich nedostatkom bola najmä nepripravenosť preukázania nadobudnutia majetku štátom, inak povedané, nesplnenie povinnosti zakladateľa podľa zákona číslo 92 z roku 1991 k privatizačným projektom. Do týchto dní sa tento počet výrazne nezmenšil. Je ich naďalej 110 a diagnóza zostáva tá istá - nezabezpečenie povinnosti zakladateľa pre kompletnosť privatizačného projektu.

Isto si viete predstaviť, v akom ovzduší pracuje management v týchto podnikoch, do akej miery je vedený rozmýšľať o dlhodobejších koncepciách. Stáva sa preto nutnosťou, aby parlament skvalitnil svoju kontrolnú úlohu k procesu privatizácie, a to ako k samotnej transformácii vlastníctva, jej regulérnosti a objektívnosti, tak i k významu privatizácie v makroekonomickom prínose pre ekonomiku Slovenskej republiky.

Kladiem preto nasledovné otázky:

1. K správe z kontrolnej činnosti prijala vláda na svojom zasadnutí 9. februára 1993 uznesenie číslo 88 vedúce k posilneniu regulérnosti procesu transformácie. Pýtam sa preto predsedu vlády Slovenskej republiky, ministra pre správu a privatizáciu národného majetku, ministerky spravodlivosti, vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky a prezidenta Prezídia Fondu národného majetku, ako sa naplnili resp. zabezpečuje plnenie jednotlivých úloh tohto uznesenia.

2. Osobitne kladiem otázku na ministra pre správu a privatizáciu národného majetku vo veci, aké opatrenia vykonal ako minister a zároveň prezident Prezídia Fondu národného majetku k priamym predajom tých podnikov, ktoré sa stali predmetom výčitky v tejto správe a ktorých predaj zatiaľ nebol do týchto dní vo Fonde národného majetku zrealizovaný. Uvádzam príklad štátneho podniku Šmeral Trnava.

3. Keďže vo vláde nie je poverený podpredseda zodpovedný za ekonomiku, pýtam sa jednotlivých hospodárskych ministrov a ďalej ministra financií a ministra pre správu a privatizáciu národného majetku, aká je z pohľadu makroekonomiky vládna privatizačná politika, postavenie a úloha Fondu národného majetku v nej, čo máme rozumieť pod tézou "pripraviť atraktívne projekty na priamy predaj do zahraničia v záujme stabilizácie meny", aké záruky dáva vláda, že predaj rodinného striebra bude len jednorazovou operáciou, ktorá sa po dosiahnutí primeranej výšky devízových rezerv už nebude opakovať ako pohodlná, ale nenádejná cesta riešenia ďalších problémov, napríklad sanovania poľnohospodárstva, školstva, či zdravotníctva.

Ďalej - na privatizáciu treba ľudí zainteresovať, nestavať ich dopredu oproti budúcim vlastníkom. Tak je to uvádzané i v programovom vyhlásení. Ako chce potom vláda zabezpečiť naplnenie tohto predsavzatia, osobitne úlohy odborov ako jedného zo sociálnych partnerov, a to nielen úlohy odborov ako vyjadrovateľa k privatizačným projektom? Ako vláda pripravila podmienky pre fungovanie otvorenia kapitálového trhu a aké má v tejto súvislosti pripravené legislatívne a ďalšie opatrenia, aby sa investičné privatizačné fondy, ktoré majú rozhodujúci podiel v kupónovej privatizácii, správali ako vlastníci podporujúci dlhodobý rozvoj podnikov? A napokon, pripravuje vláda zákon o verejných statkoch, vodárenstve, energetike, poštách a telekomunikáciách? Verím, že áno, potom však navrhujem, aby sa do jeho prijatia

nerealizoval predaj týchto vytypovaných oblastí, teda SEP-u, vodární a kanalizácií a ostatných dotknutých verejných statkov.

Kladiem tieto otázky s presvedčením, že odpovede na ne budú tvoriť súčasť odpočtu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z júna minulého roku.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej bude hovoriť pán poslanec Čarnogurský. Pripraví sa pán poslanec Farkaš.

Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predseda, vážená vláda, vážená Národná rada,

čoskoro uplynie trištvrte roka od nástupu vlády a jeden štvrťrok od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Je to doba, ktorá už dáva obrysy celkových trendov politiky vlády. Možno porovnať skutočnosť s prijatým vládnym programom a možno odhadovať budúci vývoj. Sú k dispozícii štatistické údaje, aj keď neúplné. Predovšetkým možno konštatovať, že po nástupe súčasnej vlády nastala zmena trendu hospodárskeho vývoja na Slovensku, zmena smerom k zhoršeniu.

Uvediem iba niekoľko súhrnných údajov. Inflácia na Slovensku v I. polroku 1992 bola 1,4 %, za celý rok 1992 stúpla na 10 %. V tomto roku sa inflácia ďalej zrýchľuje. Zahraničný obchod sa z pasívneho salda -11 mld korún k 30. septembru 1991 zmenil tak, že k 30. júnu 1992 bolo už aktívum 3,3 mld

korún, ale koncom októbra 1992 bolo aktívum iba 98 miliónov korún a rok 1992 sa skončil pasívom -2,1 mld korún. Po nástupe vlády klesol príliv zahraničných investícii na Slovensko. Za desať týždňov, od 15. apríla 1992 do 30. júna 1992 vzrástol objem zahraničného kapitálu o 1,7 mld korún na úroveň 5,2 mld. Za celý II. polrok 1992 pribudlo iba 1,4 mld korún. Rozpočtové hospodárenie bolo k 30. júnu 1992 prakticky vyrovnané. Schodok -133 mil. korún, ale k 30. novembru 1992 bol už schodok -4,5 mld korún a z informácie ministra Tótha v rozpočtovom výbore vyplýva, že schodok rozpočtu za rok 1992 bol 7,9 mld korún, teda približne toľko, ako bol konečný deficit za celý rok 1991 po zúčtovaní s rozpočtom federácie.

Pritom vieme, že Česká republika reklamuje rapídny pokles odvodov spoločných príjmov federácie za podniky na území Slovenskej republiky v decembri 1992. Pozoruhodné je, že Bulletin Slovenského štatistického úradu číslo 12/1992 uverejňujúci správu o vývoji národného hospodárstva Slovenska za rok 1992 neuverejňuje výsledok rozpočtového hospodárenia za rok 1992. Otázka znie: Kedy budeme poznať definitívny výsledok rozpočtového hospodárenia za rok 1992?

K tomuto nepriaznivému trendu prišlo preto, že vláda neodborne a bez vytýčenia iných alternatív kritizovala všetko, čo sa predtým v hospodárskej reforme udialo. Vláda napríklad kritizovala kupónovú privatizáciu, ale doteraz nepredložila ucelený návrh pripadne iného spôsobu privatizácie väčších podnikov. Vláda kritizovala predchádzajúci priebeh privatizácie, ale v uplynulých týždňoch odpredala väčšinu tabakového priemyslu do zahraničného vlastníctva, čím sa zriekla tabakového monopolu. Od predsedu vlády sme sa v uplynulých dňoch dozvedeli, že v tomto týždni vláda odpredá dva väčšie podniky, aby získala hotovosť na dotácie poľnohospodárom.

Pán predseda vlády, neprítomný, zákon číslo 253/1991 Zb. o Fonde národného majetku neumožňuje peniaze získané z privatizácie používať na dotácie, či poľnohospodárom alebo iným odvetviam. Pre slovenské hospodárstvo existuje cesta naspäť k zmene trendu na vzostupnú krivku. Predovšetkým je potrebné, aby vláda povedala parlamentu, ale aj občanom tejto republiky, akú ekonomickú reformu chce uskutočňovať. Nie je nevyhnutné, aby táto vláda uskutočňovala ekonomickú reformu, ktorú uskutočňovala predchádzajúca vláda, ale nech vláda povie, akú reformu bude uskutočňovať - ak to sama vie.

Ak nie je vláda schopná vypracovať nový model ekonomickej reformy, nech nadviaže tam, kde predchádzajúca reforma bola prerušená. Hovorím to preto, že jednoducho aj kritizovaná koncepcia hospodárskej reformy je lepšia, než žiadna koncepcia. Opäť, ak vláda kritizuje niektoré prvky prechádzajúcej reformy, nemusí ich používať, ale nech povie jasne a jednoznačne, aké iné prvky chce používať.

Vláda kritizuje napríklad kupónovú formu privatizácie. Nemusí ju používať, ale nech miesto nej používa rovnako efektívne iné formy privatizácie - povedzme - formou priameho predaja. Ak však vláda nie je schopná dostatočne účinne privatizovať formou priameho predaja napríklad preto, že niet dostatok záujemcov, nech sa vráti ku kupónovej metóde tam, kde nemôže privatizovať štandardnými metódami.

Niekoľko slov k privatizácii, tzv. úspešnému managementu. Veľmi si vážim úspešných riaditeľov a ďalších vedúcich pracovníkov našich štátnych podnikov. Poznám mnohých, ktorí sa zodierajú v práci majúc na mysli dobro svojich podriadených a širšie záujmy Slovenska. Na Slovensku sú takýchto ľudí stovky, nech je ich niekoľko tisíc. Aj tak je to zanedbáte iný počet voči takmer 5 miliónom dospelých obyvateľov. Zvýhodniť toto promile obyvateľov oproti všetkým ostatným znamená vytvoriť hospodársku oligarchiu v tomto štáte a znamená diskriminovať milióny občanov proti niekoľkých stovkám alebo tisícom.

Vo vyspelých ekonomikách úspešný management dostáva veľmi vážené a taktiež dobre platené uplatnenie práve ako management v súkromných spoločnostiach. Svoje oprávnené vyššie príjmy môžu takíto úspešní manageri používať za rovnakých podmienok, ako iní občania, na privatizáciu podnikov. Americký automobilový manager Lee Jaccoca môže byť aj pre nás dobrou ilustráciou.

Základom stability hospodárstva je stabilita meny. Stabilitu meny nedosiahneme administratívnymi opatreniami, predpisovaním menového kurzu, ale prispôsobením kurzu meny trhovým podmienkam nášho tovaru. Prispôsobením meny trhovým podmienkam dosiahneme pevný devízový kurz, ktorý bude zárukou dostatku devíz aj bez urýchleného predaja atraktívnych podnikov. Stabilita meny vyžaduje, aby vláda držala pod kontrolou verejné výdavky - pod kontrolou svojou aj verejnosti. Metóda utajovania čerpania a plnenia rozpočtu sama osebe vyvoláva dohady, škodí menovej stabilite. Ale takouto cestou sa dala vláda. V tomto roku sme ešte nemali k dispozícii oficiálne údaje o stave plnenia a čerpania štátneho rozpočtu. Pre porovnanie Česká národná banka uverejňuje takéto informácie každý týždeň.

Úspešná bilancia Volkswagenu v Bratislave, viacerých podnikov textilného priemyslu, JAS Bardejov a ďalších podnikov sú dôkazom, že slovenskí robotníci, technici a úspešní manageri sú schopní vyrovnať sa aj so zahraničnou konkurenciou. Príklad týchto a ďalších podnikov ma napĺňa optimizmom, že Slovensko zvládne ťažké počiatočné obdobie svojej samostatnej existencie, ale musí sa uvoľniť priestor pre iniciatívu ľudí, nie zošnurovávať ju administratívnymi predpismi .

Kvalitu života jednotlivca a spoločnosti nevytvára iba ekonomika, ale aj rozsah občianskych slobôd, kvalita demokracie, kultúra, stabilita rodín, pevnosť občianskeho spolužitia. 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika a vstupovali sme do nej s množstvom sľubov o trvaní spoločnej meny najmenej do polovice roka, o volnom priestore Slovenskej republiky a Českej republiky bez vzájomných hraníc, schválili sme tu viac než dva tucty zmlúv, uzavreli sme colnú úniu s Českou republikou. Dnes je spoločná mena rozdelená, ale Slovenská republika zatiaľ nie je technicky pripravená na zavedenie úplne samostatnej vlastnej meny. Hranice na rieke Morave sú citlivejšie, než hranice oproti iným susedom Slovenska. Známi ma informovali, že vodič kamiónu vezúci tovar do českej republiky potrebuje o dva doklady viac, než vodič kamiónu vezúci tovar do Rakúska. Nad colnou úniou s českou republikou sa zmráka, neisté je rovnaké uzavretie asociačnej dohody s Európskym spoločenstvom Slovenskej republiky a českej republiky. Na všetky tieto kroky slovenská vláda reaguje iba následne, defenzívne, musí sa im prispôsobovať. Rovnaký príklad je otázka Gabčíkova, o ktorom budeme hovoriť v piatok. Všetko svedčí o tom, že vláda nebola pripravená na rozdelenie republiky. Zbytočné je vyhovárať sa na českú stranu. Samostatné štáty robia to, čo zodpovedá ich záujmom.

V politike sa hodnotia výsledky a nie zámery. V tejto pre Slovensko ťažkej dobe vláda nevystupuje ako zovretý kolektív, ale medzi jednotlivými členmi vlády sa riešia spory v oznamovacích prostriedkoch. Predseda vlády podáva návrh na odvolanie ministra zahraničných vecí, minister hospodárstva v televízii oznamuje, že ak ho naďalej na zasadnutí vlády bude napádať minister kultúry, odstúpi z vlády. Ministerka práce a sociálnych veci sa nevedela dohodnúť s ministrom zdravotníctva, kto bude spravovať Národnú poisťovňu. Tragikomické je, že toto všetko už poznáme. V zimných mesiacoch roku 1991 predseda vlády v oznamovacích prostriedkoch si vyrovnával účty s podpredsedom vlády a s niektorými ďalšími členmi svojej vlastnej vlády. Takéto rozpory vo vláde začaté vtedajším predsedom vlády viedli k nefunkčnosti vlády a k odvolaniu predsedu vlády v apríli 1991.

Demokratické zriadenie štátu umožňuje pomenovať problémy, hľadať ich príčiny a navrhovať spôsoby riešenia. Pevná a zdravá demokracia spočíva na jasnom a pevnom vymedzení právomoci troch základných ústavných orgánov - parlamentu, vlády a súdnictva. Ich vzájomné vzťahy vymedzuje ústava. Poslancov KDH ste v septembri minulého roku kritizovali, keď sme hlasovali proti terajšej Ústave Slovenskej republiky. Hlasovali sme tak pre nedostatky ústavy. V minulých mesiacoch sme boli svedkami toho, ako sa nedostatky tejto ústavy zviditeľňovali. Kým nebol zvolený prezident republiky, nebolo možné menovať a odvolávať členov vlády. Predseda vlády menoval v tejto dobe sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky , hoci táto snemovňa s tým vyslovila nesúhlas. Ústavný súd má teraz podať záväzné stanovisko vo veci právomoci prezidenta a predsedu vlády pri odvolávaní člena vlády. Predsedom vlády menovaný Ústavný súd Slovenskej republiky bude podávať stanovisko, a tým fakticky dotvárať ústavu, ktorej schválenie je výlučnou právomocou parlamentu, a to ešte s trojpätinovou väčšinou. Takéto fungovanie demokracie na Slovensku nemôže vytvoriť priaznivý obraz o našej republike v zahraničí. Nepriaznivý obraz Slovenska v zahraničí nemôžu korigovať ani slovenskí veľvyslanci v hlavných svetových mocnostiach, pretože ich doteraz vláda nemenovala.

V politike sa musíme spoliehať ešte viac na vlastné sily, než v ekonomike. Aj v politike máme dostatočné sily, aby sme prekonali ťažkosti. Vláda však musí hľadať súlad a spoluprácu so všetkými občanmi a nie vyhľadávať medzi nimi nepriateľov, rozširovať svoju politickú základňu a nie ju zužovať.

Pán predseda vlády, neprítomný, podávam interpeláciu na zverejnenie konečných výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 1992, stavu čerpania a plnenia štátneho rozpočtu za každú dekádu v mesiaci, stavu devízových rezerv k dnešnému dňu, stavu inflácie za každý mesiac. Politické problémy, ktoré som spomenul, sa nedajú riešiť iba interpeláciou, ale veríme, že tento parlament sa s nimi bude zaoberať.

Ďakujem. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému. Prosím pána Farkasa. Ako ďalší sa pripraví pán poslanec Pittner.

Poslanec P. Farkas:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážená vláda,

v poľnohospodárskej prvovýrobe nastala mimoriadne zložitá hospodárska situácia. Podľa oficiálnych zdrojov celkový výpad vo výsledku hospodárenia poľnohospodárskych podnikov činil v I. polroku 1992 5,3 mld korún, ku koncu roka 1992 už vyše 14 mld korún. Celkové výkony poľnohospodárskej prvovýroby poklesli o 25 mld korún, pričom náklady o necelých 7 mld. Vytvorené zdroje sa znížili z plusových na stratu vyše 10 mld korún. Z poľnohospodárstva, ktoré bolo charakterizované ako prosperujúce odvetvie národného hospodárstva, sa stal nežiadúci sektor s ekonomickými ťažkosťami, ktoré veru treba riešiť.

Agrárna reforma pôvodne predpokladala, že rast nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov bude v súlade s rastom

a s úrovňou cien vstupov do poľnohospodárstva a so spotrebitelskými cenami. Skutočnosť je celkom iná a hodná na zamyslenie sa. Nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov rástli päťkrát pomalšie, ale ceny vstupov do poľnohospodárstva asi dvakrát rýchlejšie a spotrebiteľské ceny asi šesťkrát rýchlejšie oproti pôvodným predpokladom.

Bez účinnej subvenčnej podpory štátu je iba málo produktov schopných konkurencie na zahraničných trhoch. Export poľnohospodárskych výrobkov do ekonomicky vyspelých krajín naráža na silné colné ochranárske opatrenia z ich strany a do hospodársky menej vyvinutých krajín na ich platobnú neschopnosť. Problémom konkurencieschopnosti našich výrobkov na západných trhoch vo väčšine prípadov nie sú naše náklady na výrobu, ale vysoké vnútorné dotácie, tzv. výrobné, ale aj exportné vo vyspelých krajinách. Výška dotácii v západoeurópskych krajinách dosahuje 40 až 60 % trhovej produkcie a exportné dotácie dosahujú 60 %, čo je trojnásobne viac voči subvenciám a dotáciám u nás.

Na zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo dňa 3. marca 1993 pán viceguvernér Národnej banky Slovenskej republiky, ktorý je poverený riadením Národnej banky Slovenskej republiky, asi trafil klinec po hlavičke, keď povedal, že poľnohospodári si zrejme nevšimli skutočnosť, že štát ich od roku 1989 nepodporuje a skracuje dotácie, čo sú jasné signály, že rozsah poľnohospodárstva sa má znížiť. Áno, skutočnosť je taká, že 90 % poľnohospodárskych podnikov je stratových. Tu sa bezpečne dajú presne analyzovať objektívne, ale i subjektívne príčiny stratovosti.

Štátne dotácie do poľnohospodárstva sú na veľmi nízkej úrovni a v tomto roku doteraz ešte výrobcovia nedostali ani korunu. Do určitej miery štátnymi dotáciami do poľnohospodárstva je riešená sociálna otázka vidieckeho obyvateľstva.

Takmer polovica tzv. výrobných dotácií sú dotácie na čiastočnú elimináciu nevýhod podnikania na pôde v horších výrobných podmienkach. Preto interpelácia vlády v otázke prosperovania ďalšieho rozvoja intenzívneho poľnohospodárstva na Slovensku, myslím si, je namieste. Vláda predsa by už konečne mala prehodnotiť svoj postoj k otázke vyživovacej politiky a potravinovej bezpečnosti a mala by zvládnuť situáciu na agrárnom poli, mala by rýchlo konať, lebo jarné práce sú už predo dvermi. Poľnohospodárstvo potrebuje úvery za prijateľnú a primeranú úrokovú sadzbu, účelnú štátnu podporu intenzívneho poľnohospodárstva a dobre premyslený konštruktívny dlhodobý agrárny program, a nie dary.

A teraz mi dovoľte, aby som poukázal na dnešné problémy a nedostatky nášho poľnohospodárstva z celkom iného zorného uhla. Do 28. januára 1993 v poľnohospodárskych družstvách prebiehal tzv. transformačný proces, ktorý by mal zmeniť celkové postavenie družstiev, v súlade s Obchodným zákonníkom by sa mali pretransformovať na niektorý typ obchodnej spoločnosti alebo na družstvo vlastníkov. Dúfajme, že u väčšiny poľnohospodárskych družstiev tento proces prináša to, čo od neho očakávame, a zmenia sa výrobné vzťahy, celkový prístup k práci a k výrobe v pretransformovaných družstvách. Konečne, zmení sa celkový management jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, kde bude rozhodovať odborná stránka veci a dosiahnutý výsledok. Ale žiaľ, sú aj také družstvá, v ktorých transformačný proces prinášal iba zmenu v názve družstva a naďalej v nich prebieha socialistickému spôsobu poľnohospodárskej výroby veľmi blízka forma výroby. Ba, bohužiaľ, sú aj také družstvá, kde transformácia bola iba formálna záležitosť, neboli v nich uskutočnené nové demokratické voľby do jednotlivých orgánov družstva a v obchodnom registri zo zoznamu členov orgánov bývalého družstva vyškrtli iba tých bývalých členov, ktorí medzičasom už opustili družstvo. Asi mi dáte za pravdu, že s takýmito družstvami a s takýmto prístupom k otázke existencie nášho polnohospodárstva a agropotravinárstva sa nám asi nepodarí vyriešiť naliehavé a veľmi vážne otázky poľnohospodárstva na Slovensku. Poľnohospodárski výrobcovia a spotrebitelia sa právom pýtajú, ako je možné predávať a realizovať 1 kg múky za 8,40 korún alebo 9,20 korún, keď nákupná cena 1 kg pšenice je iba 2,30 korún.

Ďalšia veľmi vážna a doteraz nedoriešená otázka v poľnohospodárstve a v poľnohospodárskych družstvách je otázka vydania majetkového podielu oprávneným osobám na základe § 13 ods. 2 zákona číslo 42/1992 Zb. Uvedený zákon si v jednotlivých družstvách vysvetľujú rôzne a vydanie majetkového podielu uskutočňujú za súčasné realizačné ceny a v komoditách, výrobkoch a základných prostriedkoch, ktoré si určujú sami direktívne a nie formou dohody s oprávnenými osobami.

Takýto spôsob vyrovnania majetkového podielu oprávneným osobám zo strany družstiev odporuje racionálnej ľudskej logike. Pri určovaní čistého imania družstva každý základný prostriedok, stavba, materiál, zvieratá a ostatný majetok alebo pohľadávky mali presne určenú konkrétnu hodnotu, buď účtovnú alebo realizačnú cenu. Suma týchto hodnôt sa rovná sume základného imania družstva. Z tejto sumy boli vypočítané aj majetkové podiely oprávnených osôb. Preto sa pýtam, ako je možné a na základe čoho uskutočňujú takéto družstvá vyrovnanie a vydávanie majetkového podielu oprávneným osobám v iných cenách a hodnotách majetku, než takýto majetok vstupoval do transformácie družstva a vytváral hodnotu čistého imania transformovaného družstva.

Bohužiaľ, aj takýmto spôsobom sú brzdení v existencii alebo výrobe samostatne hospodáriaci roľníci a rodinné farmy ako doposiaľ jediný zdroj konkurencie pre veľkopodnikovú formu poľnohospodárskej výroby. Preto interpelujem pána ministra pôdohospodárstva, či by bolo možné zo strany ministerstva vypracovať a zverejniť zásady alebo metodiku vydania

majetkového podielu oprávneným osobám na základe tzv. transformačného zákona. Podľa mňa, takáto metodika alebo takéto riešenie by bezpečne pomohlo sprehľadniť hustú sieť stretu záujmov poľnohospodárskej podnikateľskej sféry. A chvalabohu, takáto sféra už začína existovať, vyrábať a produkovať.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Prosím pána poslanca Pittnera. Pripraví sa pán poslanec Koncoš. Predtým som čítal, že by mal nasledovať pán poslanec Harna, ale prehliadol som jeden lístok.

Poslanec L. Pittner:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

dovoľujem si interpelovať generálneho prokurátora Slovenskej republiky pána Dr. Bachu v súvislosti so zverejnením výsledkov vyšetrovania odpočúvania Generálneho konzulátu USA v Bratislave. Podľa toho, čo bolo zverejnené, bolo v budove Generálneho konzulátu USA zistených 15 mikrofónov a ich znefunkčnenie najneskôr začiatkom roka 1990. Bolo tiež zverejnené, že bývalá štátna bezpečnosť tieto zariadenia montovala postupne. V odborných kruhoch je známe, že túto činnosť vykonávala Štátna bezpečnosť na mimoriadne vysokej odbornej úrovni. Ide o to, podľa môjho názoru, že výsledky vyšetrovania nedávajú jednoznačnú odpoveď na zverejnené oznámenie americkej strany z konca roka 1992 o aktivovaní odpočúvacieho zariadenia v budove Generálneho konzulátu USA.

Vzhľadom na vyššie konštatovanú vysokú odbornosť ŠtB pri inštalovaní odpočúvacích zariadení, ako aj ich postupnú inštaláciu v spomínanej budove, v správe o výsledku vyšetrovania chýba informácia o tom, či vyšetrovatelia mali k dispozícii existujúce objektové zväzky, ktoré pri každej takejto inštalácii spracovávala ŠtB, a či počty odhalených mikrofónov v budove súhlasia s dokumentáciou v objektových zväzkoch. Ďalej v správe nie je zmienka o tom, či americká strana spolupracovala s našimi vyšetrovacími orgánmi, a či a aké dôkazy o spomínanom sfunkčnení odposluchu americká strana predložila. Za predpokladu, že vyšetrovanie dá na tieto otázky jednoznačnú odpoveď, bolo by žiadúce, aby verejnost vzhľadom na mimoriadnu publicitu celého prípadu osobitne v zahraničí bola informovaná i o stanovisku americkej strany k výsledkom vyšetrovania, ktoré predložia alebo predložili naše vyšetrovacie orgány.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Pittnerovi. Prosím pána poslanca Koncoša.

Poslanec P. Koncoš:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážená vláda,

na úvod mojej interpelácie, ktorú adresujem vláde Slovenskej republiky, dovoľte krátku rekapituláciu. 3. marca tohoto roku prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo dva materiály - Prehodnotenie a aktualizáciu koncepcie agrárnej politiky vlády, smery a nástroje hospodárskej politiky štátu

v agropotravinárskom komplexe v roku 1993 a Vyhodnotenie plnenia úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v rezorte pôdohospodárstva a návrh doplnku programového vyhlásenia vlády na nové podmienky štátoprávneho usporiadania.

Na toto rokovanie výbor pozval okrem ministra pôdohospodárstva zástupcov ministerstva financií a ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, široký okruh odborníkov zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Slovenského rolníckeho a družstevného zväzu, Odborového zväzu pracovníkov v poľnohospodárstve, Zväzu súkromných agropodnikateľov, poslancov bývalého Federálneho zhromaždenia, členov Poľnohospodárskej komisie a zástupcov bánk - Národnej banky Slovenska, Všeobecnej úverovej banky, Investičnej a rozvojovej banky, Slovenskej úverovej banky, Slovenskej poľnohospodárskej banky a Slovenskej štátnej sporiteľne.

Chcem zdôrazniť, že diskusia k prerokúvanej problematike bola skutočne vecná. Z nej, ako aj z reakcii na vystúpenia poslancov vyplynulo, že situácia v poľnohospodárstve je doslova dramatická a mimoriadne ťaživá najmä preto, že východisková pozícia poľnohospodárov je po vlaňajšku zaťažená bilančnou stratou 4,6 mld korún. Poľnohospodári zažívajú krušné chvíle vlastne už štvrtú jar. Sú celé okresy, kde niet podniku, ktorý by mal bilančný zisk. Poľnohospodári sa dostali do situácie, kedy im odpájajú telefóny, energetici sa vyhrážajú zastavením dodávok elektrickej energie, vodári zastavením dodávok vody, inseminátori odmietli a odmietajú pripúšťať kravy, pretože poľnohospodári majú s nimi nevyrovnané účty. Pritom si musíme uvedomiť, že s podnikmi sú existenčne spojené celé rodiny, ba celé dediny.

Z uvedených poznámok, ale aj z vystúpenia pána poslanca Farkasa je zrejmé, že krízovú situáciu v poľnohospodárstve nie je možné vyriešiť iba v rámci rezortu Ministerstva poľnohospodárstva Slovenskej republiky. To napokon konštatoval aj náš výbor vo svojom uznesení. Ďalej tiež konštatoval, že situáciu nemožno riešiť len peniazmi alebo systémovým prístupom, najmä keď vezmeme do úvahy, že naznačené spôsoby riešenia v oblasti nástrojov obchodnej politiky nie sú zosúladené so stanoviskami a možnosťami Ministerstva financií Slovenskej republiky a finančných ústavov.

Štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 1993 nezabezpečuje finančné krytie súčasného rozsahu poľnohospodárskej výroby. V tejto situácii pripomínam, že na túto skutočnosť výbor upozorňoval pri prerokúvaní návrhu rozpočtu na rok 1993 a tento neodsúhlasil. Je preto, podía môjho názoru, namieste položiť si najzákladnejšiu otázku: Potravinová bezpečnosť Slovenska áno, či nie? Ak áno, treba urýchlene konať, ak nie, potom to zo strany vlády verejne deklarovať. V každom prípade však je bezpodmienečne nutné vytvoriť národohospodársky rámec a vymedziť miesto poľnohospodárstva v ňom, dbať na harmonizáciu hospodárskej, rozpočtovej a menovej politiky. Toto všetko zakotvil náš výbor vo svojom uznesení.

V uznesení výboru sme ďalej odporučili pánu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť do programu dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o situácii v poľnohospodárstve ako osobitný bod programu. Popravde treba povedať, že týmto odporúčaním výboru sa zaoberala, a to aj opakovane, porada pána predsedu Národnej rady i politické grémium. Medzičasom sa uskutočnila v Starej Turej konferencia, či porada ekonomických expertov o hospodárskej situácii a o stratégii ďalšieho rozvoja. V rámci nej sa hovorilo aj o poľnohospodárstve. Výbor po konaní tejto konferencie prijal filozofiu, že nebude trvať na osobitnej správe, ak sa opatrenia prijaté v Starej Turej prerokujú na tejto 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Keďže, ako vieme zo schváleného programu, nie je tomu tak, najmä však v súvislosti s načrtnutou situáciou v poľnohospodárstve a akútnou potrebou riešiť otázky súvisiace s jarnými prácami ako základom budúcej úrody, žiadam, aby na parlamentnej pôde ešte v rámci prebiehajúcej schôdze vláda Slovenskej republiky jasne formulovala odpovede na načrtnuté problémy.

Pokiaľ ide o koncepčné systémové opatrenia, predpokladám, že budú obsiahnuté v tzv. zelenej správe, ktorú by mala Národná rada Slovenskej republiky prerokovať v apríli, či máji. O to mi teraz ani tak nejde. Chcem však jednoznačnú odpoveď na tieto otázky:

1. Aké opatrenia prijala vláda Slovenskej republiky na obnovenie toku peňazí a tovarov v agropotravinárskom komplexe?

2. Ako je z úrovne vlády zabezpečená rozhodujúca otázka - jarné poľnohospodárske práce?

3. Akými cestami mieni vláda zabezpečiť potravinovú bezpečnosť obyvateľov Slovenska?

Znovu nastolujem tieto otázky najmä preto, že poľnohospodári sa skutočne ešte nedostali k subvenciám, ktoré mali dostať za prvé tri mesiace tohoto roku. A naviac, Všeobecná úverová banka nerešpektuje sľub, ktorý dala v našom výbore ústami svojho viceprezidenta pána Pavlíka, že nebude využívať subvencie na úhradu starých úverov. Pobočky v okresoch sa správajú tak, že v prvom rade z poskytnutých subvencii čerpajú prostriedky na krytie či vyrovnanie starých dlhov poľnohospodárov.

A na záver dovoľte ešte konštatovanie predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory adresované predsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Vladimírovi Mečiarovi v otvorenom liste - citujem: "Dopady hlbokej krízy poľnohospodárskej výroby sa nedoceňujú a zároveň sa preceňuje regeneračná schopnosť samoobnovy poľnohospodárstva." Toľko citát.

V takto zhustenej formulácii sa však odrážajú aj názory ďalších našich spoluobčanov vyjadrené v mnohých stanoviskách, prehláseniach, výzvach a požiadavkách zástupcov poľnohospodárov, odborárov, predstaviteľov politických strán a hnutí a najrôznejších regiónov Slovenska adresovaných nášmu výboru i mne osobne. Je preto mojou morálnou povinnosťou sa k tomuto konštatovaniu prihlásiť, naviac, ak s ním vrelo súhlasím.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovoľte, vzhľadom na skutočne vážnu situáciu v poľnohospodárstve a akútnu potrebu bezodkladného prijatia opatrení na zabezpečenie jarných poľnohospodárskych prác a odstránenie aspoň najvážnejších problémov, predložiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, pán predseda, ak je to možné, aby toto uznesenie bolo rozdané všetkým poslancom Národnej rady a členom vlády. Dávam návrh, aby sa o ňom na záver rokovania o tomto bode programu hlasovalo. Ak to nie je možné, potom by som požiadal ešte chvíľu času na prečítanie tohto uznesenia. Sú to dve strany.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, mám tomu rozumieť tak, že v rámci tejto interpelácie jednoznačne žiadate, aby minister pôdohospodárstva pán Baco vystúpil a odpovedal vám na otázky, ktoré ste konkrétne nastolili?

Poslanec P. Koncoš:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

V rámci tejto interpelácie a odpovede na ňu navrhujete potom prijať uznesenie?

Poslanec P. Koncoš:

Áno, aby sa na záver rokovania o tomto bode programu rokovalo aj o návrhu tohto uznesenia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby ste uznesenie prečítali, keďže ho páni poslanci nemajú.

Poslanec P. Koncoš:

"Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. marca 1993 k interpelácii predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo Pavla Koncoša na riešenie situácie v poľnohospodárstve

Národná rada Slovenskej republiky A. konštatuje,

že poľnohospodárstvo sa nachádza v krízovej situácii. Doteraz realizovaný model sociálno-ekonomickej transformácie a ekonomickej reformy v agrokomplexe spôsobil hlboký recesný úpadok. Jeho výslednicou je ohrozenie potravinovej bezpečnosti krajiny. Niektoré sociálne skupiny obyvateľstva saturujú spotrebu potravín na hraniciach prahu potravinovej nedostatočnosti.

B. ukladá vláde Slovenskej republiky

1. urýchlene prijať koncepciu agrárnej politiky štátu dávajúcu záruky dlhodobejšieho rozvoja poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu,

2. vykonať opatrenia na obnovenie toku peňazí a tovarov medzi poľnohospodárskou prvovýrobou, nákupnými organizáciami a podnikmi spracovateľského priemyslu,

3. ekonomickými nástrojmi odstrániť neúnosný rast disparity cien medzi cenami nakupovaných potrieb a cenami poľnohospodárskych výrobkov,

4. analyzovať pôsobenie daňovej sústavy na agropotravinársky komplex a na základe jej výsledkov smerovať daňovú politiku tak, aby napomáhala rozvoju výroby potravín,

5. schváliť a uviesť do života systém regulácie domáceho a zahraničného trhu s potravinami aj s ohľadom na ochranu domácich výrobcov,

6. venovať zvýšenú pozornosť situácii v rezorte pôdohospodárstva. Dbať na harmonizáciu hospodárskej, rozpočtovej a menovej politiky. Mesačne hodnotiť túto súľadnosť na úrovni hospodárskych ministrov vlády Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska a ďalších peňažných ústavov a zástupcov vybraných samosprávnych orgánov,

7. vzhľadom na nové podmienky štátoprávneho usporiadania prehodnotiť reálnosť rozsahu poľnohospodárskej výroby a uviesť do súladu a novelizovaným programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky,

8. vypracovať analýzu stavov hovädzieho dobytka, vrátane náčrtu perspektívy ďalšieho rozvoja tak z pohľadu zabezpečenia zdravej výživy obyvateľstva, ako aj z pohľadu ekologického,

9. doriešiť cenu tzv. zelenej nafty pre potreby poľnohospodárskej výroby,

10. bezodkladne doriešiť komplex otázok podmieňujúcich úspešnosť jarných poľnohospodárskych prác."

Viem, že takýto postup je neobvyklý, ale skutočne neobvyklá je aj situácia, v ktorej sa poľnohospodári ocitli. Preto prosím Národnú radu o prijatie tohto uznesenia.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Pán minister Baco pri odpovedi na interpelácie odpovie na niektoré otázky a podľa toho potom prijmeme toto uznesenie alebo nie s tým, že po interpeláciách sa k uzneseniu vrátime.

Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, chcel by som upozorniť na fakt, že takmer po trištvrte roka existencie vlády výbor Národnej rady musí vyzývať vládu resp. ministra pôdohospodárstva, aby predložil

koncepciu agrárnej politiky. Myslím si, že to hovorí samo za seba.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, vystúpenie pána poslanca Koncoša ako predsedu poľnohospodárskeho výboru bolo na základe listu, ktorý som rozoslal všetkým výborom ešte v starom roku, že každý výbor, ktorý je kvázi gesčným nad tým-ktorým ministerstvom resp. exekutívou, bude pravidelnou kontrolou vyhodnocovať prácu tohto ministerstva, požadovať niektoré potrebné rozhodnutie ministra. Takže, toto vystúpenie je v rámci toho.

Pán poslanec Harna. Pripraví sa pán poslanec Filakovský.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni,

svojou interpeláciou nadväzujem na časti interpelácie pána poslanca Čarnogurského a obraciam sa so žiadosťou na ministra financií pána Tótha.

Pán minister, je 17. marca a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale ani Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky nedostali doposiaľ oficiálnu informáciu o skutočnom výsledku rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za rok 1992. Zdôrazňujem - ide mi o informáciu, nie o štátny záverečný účet. Iste uznáte, že je to trápne, aby poslanci Národnej rady a gesčný výbor mali informácie len z dennej tlače. Z nej som sa ešte

v januári dozvedel, že rozpočtový schodok Slovenskej republiky za rok 1992 činí 11,2 až 11,6 mld korún. Bola to informácia opierajúca sa o pramene z Českej republiky.

Na neinformovanosť výboru som vás, pán minister, upozornil na jeho minulom zasadnutí 10. až 11.3. a požiadal som vás o poskytnutie základných informácií. Po tejto výzve ste výbor ústne informovali, že rozpočtový deficit Slovenskej republiky za rok 1992 predstavuje 7,9 mld korún, z čoho 2,5 miliardy korún tvoria nepredané štátne obligácie vydané na financovanie vodného diela Gabčíkovo a že výsledný deficit štátneho rozpočtu predstavuje 5,4 mld korún. Výbor zobral informáciu na vedomie. Dňa 15. marca v Národnej obrode som sa však dočítal, v článku prevzatom z Trendu číslo 10, že pán Kozlík z úradu vlády povedal, že štátny rozpočet Slovenskej republiky v roku 1992 skončil deficitom 9,6 miliardy korún, a že približne polovica tohoto schodku sa viaže na vodné dielo Gabčíkovo. Tak sa pýtam, ktorý údaj je pravdivý.

Iste uznáte, pán minister, že ako poslanec Národnej rady a člen gesčného výboru by som už v II. polovici marca mal právo poznať skutočný výsledok rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za rok 1992. Žiadam vás preto, pán minister, o poskytnutie hoci predbežnej, ale oficiálnej a písomnej informácie o výsledku rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky za rok 1992. Túto informáciu prosím poskytnúť minimálne v rozsahu údajov obsiahnutých v prílohe číslo 1 zákona číslo 581/1991 Zb. o štátnom rozpočte na rok 1992. Žiadam vás tiež o informáciu o predaji štátnych dlhopisov vydaných na financovanie deficitu štátneho rozpočtu za rok 1991 vo výške 8 miliárd korún a na financovanie vodného diela Gabčíkovo vo výške 4,5 miliardy korún.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Harnovi. Pán poslanec Filakovský. Pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

Poslanec J. Filakovský:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážený pán predseda,

vážená vláda Slovenskej republiky,

interpelujem pána ministra školstva pre pripravovanú novelu vyhlášky o základných umeleckých školách, ktorá hovorí o 474-percentnom zvýšení školného. Následkom tejto novely umelecké vzdelávanie sa pre väčšinu detí stane nedostupným. Ďalším dôsledkom môže byť, že niektoré základné umelecké školy pre nedostatok žiakov zaniknú. Vieme, že výchova k umeniu prispieva k všeobecnej inteligencii človeka, bez nej sa človek stáva iba technokratom bez estetického cítenia. Upozorňujem teda, že nadmerným zvýšením poplatkov sa základné umelecké školy stanú nedostupné pre širokú verejnosť. Dovedie nielen k úniku talentov, ale dopad sa prejaví obrovskými negatívnymi duchovnými a napokon i hmotnými dôsledkami, ktoré sa nepreukážu ihneď. Uvažovať teda o šetrení v tejto oblasti vzdelávania znamená síce krátkodobý finančný efekt, ale v skutočnosti ohrozenie kultúrnej integrity Slovenska a jeho postavenia vo svete. Preto žiadam, aby základné umelecké školy boli i naďalej ponechané v sústave základných škôl, ako je tomu doteraz.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda. Pripraví sa pán poslanec Fekete.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážená vláda,

volebný program Hnutia za demokratické Slovensko v kapitole III a v preambule k časti B uvádza - citujem: "Považujeme za potrebné zabrániť, aby v privatizačnom procese došlo k rýchlemu a nespravodlivému sústredeniu bohatstva v rukách istej vrstvy ľudí, i k lacnému výpredaju národného majetku do zahraničia." Koniec citátu. V samotnom texte sa ďalej píše - citát: "Považujeme za potrebné prehodnotiť systém kupónovej privatizácie z hľadiska rizika lacného výpredaja národného majetku do zahraničia." Koniec citátu. Uvedené tézy premietlo Hnutie za demokratické Slovensko aj do Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, kde sa v kapitole hospodárska politika, privatizácia a reštrukturalizácia píše - citát: "Vláda v ďalšom období bude minimalizovať riziko lacného výpredaja národného majetku do zahraničia." Koniec citátu.

Dámy a páni, Fond národného majetku Slovenskej republiky obdržal do 15. februára tohoto roku od Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky celkom 605 schválených privatizačných projektov, pričom od 1. 7. 1992, teda súčasnou vládou, bolo schválených len 47 privatizačných projektov, aj to ešte z prvej vlny privatizácie. Vláda doposiaľ neschválila ani jeden projekt druhej vlny veľkej privatizácie. Z uvedených faktov vyplýva, že pôvodný zámer zabrániť riziku lacného výpredaja nášho národného majetku do cudziny sa vláde temer dokonale podarilo. Nebyť ostatných najnovších skutočností, ktorými sú predaj druhej, väčšej časti slovenského tabakového priemyslu, a najnovšie zámery vlády urýchlene predať ďalšie podniky do

cudziny tak, aby sa udržali devízové rezervy vo výške zachovávajúcej vnútornú konvertibilitu slovenskej koruny a poskytli finančné prostriedky poľnohospodárom na zabezpečenie jarných prác.

V I. polroku 1992 odkúpila nemecká firma REEMTSMA 31 % akcií slovenského tabakového priemyslu za 60 miliónov nemeckých mariek. Súčasná vláda Slovenskej republiky dňa 16. februára 1993 na svojej 35. schôdzi schválila predaj zvyšných 69 % akcií tej istej spoločnosti za cenu 87 miliónov nemeckých mariek. Znamená to, že cena akcii pri druhej kúpe bola nižšia o 35 %. Treba si pritom uvedomiť, že nemecký investor nielenže získal majoritu v uvedenom podniku, za ktorú sa najviac platí, ale dokonca celý podnik, a tým monopolné postavenie na slovenskom trhu v spracovaní tabakových výrobkov. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že druhá, väčšia časť podniku Slovenský tabakový priemysel bola predaná omnoho lacnejšie než prvá, menšia časť podniku Slovenský tabakový priemysel. Zároveň tieto faktory sú zdrojom nevyvrátených podozrení z nekalosti tohoto predaja.

Ďalšiu pozoruhodnú skutočnosť obsahujú tézy hospodárskej politiky Slovenskej republiky na rok 1993 z 11. 3. 1993, ktoré vzišli z rokovania ekonómov v Starej Turej, ktoré ste mohli nájsť na svojich stoloch na začiatku dnešného rokovania. Tento dokument navrhuje udržať kurz slovenskej koruny voči volne vymeniteľným menám okrem iného aj- citujem: "zvýšením devízových rezerv, urýchlením privatizácie pre zahraničné subjekty". Koniec citátu.

Pán minister Dolgoš na zasadaní národohospodárskeho výboru 10. marca tohoto roku konkretizoval, že vláda sa chystá takýmto spôsobom urýchlene predať podniky v objeme pol miliardy amerických dolárov. Ďalšou pozoruhodnou skutočnosťou je oznámenie predsedu vlády pána Mečiara v televíznej relácii Kroky dňa 14. marca tohoto roku, že vláda v najbližších

dňoch predá urýchlene ďalšie dva podniky, aby umožnila poľnohospodárom zabezpečiť jarné osevne práce.

Na základe uvedených skutočností interpelujem vás, pán predseda vlády Mečiar, a žiadam vás o písomné odpovede na nasledujúce otázky:

1. Prečo došlo k tak výrazne zlacnenému predaju rozhodujúcej časti podniku Slovenský tabakový priemysel?

2. Aké opatrenie vykonala vláda, aby bola druhá, majoritu zabezpečujúca resp. celý podnik kupujúca časť podniku Slovenský tabakový priemysel predaná čo najvýhodnejšie?

3. Prečo sa vláda odkláňa od svojho programového vyhlásenia týkajúceho sa výpredaja národného majetku?

4. Prečo sa vláda odkláňa od schválenej koncepcie privatizácie preferujúcej verejné súťaže?

5. Prečo vláda neschválila ani jeden privatizačný projekt druhej vlny privatizácie?

6. Bude v Slovenskej republike druhá vlna kupónovej privatizácie, keď vy sám, pán premiér, ste verejne ohlásili jej ukončenie prvou vlnou, avšak v tézach zo Starej Turej sa objavuje zámer kombinovať štandardné metódy s kupónovou privatizáciou?

7. Hnutie za demokratické Slovensko a ministri súčasnej vlády často kritizovali verejné predaje predchádzajúcej vlády, pretože išlo - podľa nich - o prejedanie národného majetku. Ako v tejto súvislosti hodnotíte, pán premiér, vlastné zámery využiť predaje prosperujúcich podnikov a výťažok z predajov využiť na riešenie momentálnych problémov rozpočtového hospodárenia vlády?

8. Je zámer vlády predávať podniky a výťažok z predaja použiť na dotácie podnikáteľským subjektom v súlade so zákonom číslo 253 o prevode majetku štátu a hospodárení s Fondom národného majetku v znení zákona číslo 17 z roku 1993?

9. Na základe skúseností s predajom Slovenského tabakového priemyslu aké kritériá budú uplatnené pri výbere ďalších podnikov na predaj do zahraničia, ako bude eliminovaná prípadná diskriminácia domácich investorov zaujímajúcich sa o kúpu vyberaných podnikov, a ako bude eliminovaný lacný výpredaj ďalších podnikov do zahraničia?

10. Považuje vláda Slovenskej republiky opatrenia na zabezpečenie vnútornej konvertibility a riešenie problémov poľnohospodárstva - povedzme - v súvislosti s uznesením, ktoré prečítal pán Koncoš, za principiálne, ozdravné, vedúce k potrebnému obratu v uvedených oblastiach?

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem pekne.

/Predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar sa hlásil o slovo./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán premiér, podľa rokovacieho poriadku odpovede sú až po všetkých interpeláciách, nedohodli sme sa na tom, že po každej konkrétnej interpelácii.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Potom nemám tu čo sedieť.

/Predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar vstal a chcel opustiť rokovaciu sálu./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie, pán premiér, nemáte pravdu. Mali by ste ostať, pán premiér, pretože parlament vás pozval na zasadnutie tejto schôdze.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Podľa rokovacieho poriadku môžem vystúpiť kedykoľvek. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, môžete vystúpiť, pán premiér.

/Predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar opustil rokovaciu sálu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Gašparovič odišiel za predsedom vlády a vedenie schôdze prevzal prvý podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Peter Weiss./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ako ďalší je prihlásený do rozpravy pán poslanec Fekete z Hnutia za demokratické Slovensko. Pripraví sa pán poslanec Štefan Táraj z Kresťansko-demokratického hnutia.

Poslanec J. Fekete:

Veľavážený parlament,

veľavážená vláda,

ctený pán minister školstva a vedy,

obraciam sa na vás, aby som vám predostrel tri problémy, ktoré sa dotýkajú rezortu školstva. Dva z nich nemožno vyriešiť, aspoň si myslím, bez súčinnosti s ministerstvom financií, preto prosím aj pána ministra Tótha, aby aj on venoval pozornosť tejto interpelácii.

Problém prvý: Okres Veľký Krtíš patrí do nešťastnej trojice najzaostalejších okresov Slovenska. Chýba tu všeličo, nebudem teraz o tom širšie hovoriť. Osobitne z hľadiska ďalšieho vývoja je povážlivá skutočnosť, že na tisíc obyvateľov je tu najmenej vysokoškolsky i stredoškolský vzdelaných ľudí. Aby sa situácia aspoň čiastočne zlepšila, vlani tu bola otvorená Dievčenská odborná škola Modrý Kameň, kde sa vyučuje štvorročný maturitný odbor so zameraním na obchod a podnikanie. Región túto školu potreboval ako soľ. Chvála Bohu za ňu. Aj toho roku je veľký nápor na prijatie do tejto školy. Žiaľ, finančný rozpočet pridelený školskou správou II v Banskej Bystrici na kalendárny rok 1993 nekryje výdavky na otvorenie dvoch prvých ročníkov od 1. septembra tohto roku.

Situácia by sa dala riešiť otvorením iba jednej triedy, alebo, ako radia kompetentní pracovníci školskej správy, neotvorením ani jednej. Bola by to však cesta z blata do kaluže, pretože, ako to vyplýva z matrík, populačný ročník 1979 je v porovnaní s ročníkom 1978 ako na truc silnejší o vyše 80 detí, a ešte navyše, v školskom roku 1992/93 sa 13 žiakov z maďarských dedín prihlásilo do učilišťa v Balažských Ďarmotách v susednom Maďarsku. Toho roku sa tak nestalo. Takto vzniká problém kam umiestniť temer 100 žiakov, prevažne dievčat, ktoré dosahujú v škole veľmi dobrý prospech. Prijatie do dievčenskej odbornej školy je tým najlepším riešením, pretože absolvovanie tejto školy im poskytuje pomerne širokú paletu uplatnenia sa po skončení školy bez následných a nie lacných rekvalifikačných kurzov. Celý problém uzatváram konštatovaním, že chýba pár desiatok tisíc korún na platy novoprijatých učiteľov. Ak budú, problém je vyriešený.

Problém druhý: Nerád sa vraciam do minulosti, ale v túto chvíľu mi nič iné neostáva. Nech boli pravidlá hry akokolvek dobré, zdanlivo pokrokové a na všetko pamätlivé, pri prvej vlne privatizácie, ktorú rozbehla ešte predchádzajúca vláda, sa pravidlá nedodržiavali a presadilo sa právo silnejšieho, v tomto prípade podnikov i niektorých ministerstiev, ktoré do privatizačných projektov zaradili aj objekty slúžiace výchove učňov. Tie teraz v kapitolke prenájom priestorov slúžia ako pomerne úspešný a výdatný zdroj príjmov. Odohrali sa však aj horšie veci. Ako príklad môže poslúžit budova Stredného odborného učilišťa v Nových Zámkoch, ktorú súkromný podnikateľ odkúpil z Fondu národného majetku za - ľudovo povedané - bagateľ a teraz ju chce predať za niekoľkonásobne vyššiu cenu, prípadne sa dožaduje nájomného za priestory pre potreby učilišťa vo výške 3,5 mil. korún mesačne. Myslím si, že tento údaj nepotrebuje komentár. Žiaľ, čo sa stalo, už sa neodstane.

V túto chvíľu sa treba spýtať čo a ako ďalej. Viacero podnikov stojí na prahu zániku. Zachraňujú sa predajom nadbytočných priestorov, aj takých, v ktorých donedávna prebiehala výučba učňov. Ak ich predajú niekomu, kto nebude mať ani štipku záujmu o budúcnosť učňovského školstva, čo je dosť pravdepodobné, môžeme sa dostať do situácie, keď školstvo, a nielen učňovské, bude nielen drahšie, ale aj ohrozenejšie. Kto sa stane garantom záchrany týchto objektov? Kto ich odkúpi? Ak školstvo, bude mať na to prostriedky? Z tejto rečníckej otázky vyplýva aj ďalšia - pointujúca. Musí to byť akurát odkúpenie?

Zabŕdnutie do druhého problému končím konštatovaním, že naše učňovské školstvo malo vo svete značku vysokej kvality. Kdesi som čítal, že z 500 našich učňov, ktorí emigrovali po rokoch 1948 a 1968, sa na Západe v pozícii kvalitných odborníkov uplatnilo až 498. Bol by som nešťastný, keby v budúcnosti začal platiť opačný štatistický ukazovateľ. Navyše, učňovské školstvo viaže 50 až 60 % našej populácie, ktorá je v najnebezpečnejšom veku, teda populácie problémovej. Toto zdôrazňujem. Väčšina učilíšť, a to verifikujem vlastnou skúsenosťou, skúsenosťou pedagogického pracovníka, pôsobila a ešte aj pôsobí ako veľká inštitúcia sociálnych kurátorov.

Problém tretí: Tento je menší ako dva predchádzajúce a okrem ministerstva školstva a vedy sa pravdepodobne dotýka aj odborníkov, ktorí majú možnosť inovovať Zákonník práce. Vravím, že ide o menší, ale nie zanedbateľný problém. S prosbou o pomoc sa obrátili na mňa niekoľkí pracovnici Školskej správy II v Banskej Bystrici a viacerí majstri odborného výcviku. Problém spočíva v disharmónii názvov "majster odborného výcviku" a "učiteľ dielenského vyučovania", či skrátene "dielenský učiteľ". V podstate by malo ísť o synonymiu, ale v reálnom živote ide o antinymiu. Pracovná náplň oboch profesií je rovnaká, ale majster odborného výcviku má 6 týždňov dovolenky, kým dielenský učiteľ 8 týždňov, čo majstri odborného výcviku, tiež pedagogickí pracovnici pôsobiaci v neraz neľahkých a rizikových podmienkach, prijímajú ako diskrimináciu. Dovolím si tvrdiť, že právom. Navyše, nová školská platovka termín "učiteľ dielenského vyučovania", bohužiaľ, nepozná. Tých, čo sa na mňa s prosbou o vyriešenie tohto problému obrátili, a nielen tých, by potešilo, keby od 1. septembra 1993 bolo v tejto malej pracovnoprávnej kauze jasno.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Feketemu. Prosím pána poslanca Taraja z Kresťansko-demokratického hnutia. Pripraví sa pán poslanec Ballek zo Strany demokratickej lavice.

Poslanec Š. Taraj:

Vážená Národná rada, vážený predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

moje otázky budú smerovať na pána ministra pôdohospodárstva, vychádzajúc pritom z materiálu ministerstva pôdohospodárstva o prehodnotení a aktualizácii koncepcie agrárnej politiky štátu v celom agropotravinárskom komplexe. V konštatačnej časti tohto materiálu je totiž uvedené, že posledné dva roky ukázali, že agrárna politika založená v začiatkoch transformácie národného hospodárstva na samoregulačnej schopnosti trhu a pretvorení ekonomiky na výkonný a efektívny systém, je v podmienkach slovenského poľnohospodárstva nereálna a treba ju korigovať. S takouto konštatáciou možno súhlasiť, pokiaľ by sme vyhodili slovo "nereálna" a ponechali slovo "korekcia", lebo záverom tejto časti materiálu autor upozorňuje na jednu z príčin zlého stavu dnešného poľnohospodárstva i z titulu nedosiahnutia niektorých zámerov rozpracovaných opatrení za posledné dva roky. V tom spočíva i moja otázka na pána ministra pôdohospodárstva, o ktoré nedosiahnuté zámery ide, aká bola potom uplatňovaná prax pri preberaní a zároveň odovzdávaní si ministerského kresla, prípadne kresiel námestníkov. Tu kdesi sa dnes často vynútenými politickými rozhodnutiami plytvá osobnosťami a ich dobre mienenými zámermi v oblasti poľnohospodárstva, s ktorými to myslia úprimne v prospech nás všetkých.

Preto treba problém poľnohospodárstvo v prvom rade odpolitizovať a hľadať v tomto kontexte najlepšie riešenie. Pri hľadaní takéhoto riešenia je nesprávne spomínať len posledné dva roky. Pre lepšie východisko z dnešného stavu v poľnohospodárstve je potrebné vrátiť sa aj do doby, a za to sa netreba hanbiť, kedy bola skolektivizovaná prvá dedina, až po dobu, kedy bol i ten posledný roľník nútený podpísat prihlášku do bývalého JRD. I tu treba hľadať korene krízovej situácie poľnohospodárstva a ohrozenie potravinovej základne nášho obyvateľstva. Práve takýmto pravdivým prístupom k danému problému lepšie pochopíme, či množstvo dnešných dotácii je pre našich poľnohospodárov dostatočné, keď v minulosti omnoho väčšie sa podpísali i na dnešnom stave poľnohospodárstva. Ďalej - či sme vychovali dobrých odborníkov, keď nám dnes chýbajú tí s poľnohospodárskym srdcom, mnohí manageri, obchodníci a podobne.

Takouto hlbokou analýzou príčin celkového vývoja nášho poľnohospodárstva môže príslušné ministerstvo stabilizovať daný stav a postupne ho zlepšovať, lebo v opačnom prípade sa zmení na akýsi požiarny ústav a daný ohniskový problém bude len hasiť v celom rozsahu agropotravinárskeho komplexu.

V poslednej dobe nám rezonujú v masmédiách, ale i na politickej scéne otázky ochrany domáceho trhu, zahraničnej obchodnej politiky a podobne. Vo vzťahu k poľnohospodárskej problematike sa tieto skutočnosti vynárajú zreteľnejšie, lebo sa priamo dotýkajú zabezpečenia nášho trhu potravinami. S obavami sa pozeráme na zákazné opatrenia Českej republiky pri vývoze bravčového mäsa, z ktorého sa do dnešného dňa nepodarilo výrobcom v Slovenskej republike vyviezť do Českej republiky ani jednu tonu.

Tu sa tiež priamo natíska otázka o existencii dodržania dohody o colnej únii, dohody o zásadách medzi vládami Českej republiky a Slovenskej republiky v oblasti agropotravinárského komplexu, vodnom a lesnom hospodárstve. Ako vieme, práve tieto dohody majú udržať spoločný a jednotný dovozný či vývozný licenčný režim, režim tarifnej ochrany vo vzťahu k tretím krajinám, i ku krajinám Európskych spoločenstiev. Dané dohody práve uľahčujú nášmu poľnohospodárstvu obnovenie a ratifikovanie asociačnej dohody s Európskym spoločenstvom, vytvárajú podmienky pre zónu volného obchodu a podobne. Preto mám ďalšiu otázku na pána ministra pôdohospodárstva, či uvedené dohody zo strany Českej republiky sú dnes ešte prijateľné, prípadne aké korekcie očakávame.

V nadväznosti na túto aktuálnu oblasť sa dostáva tiež do popredia problém licencií a celého licenčného systému vo vzťahu k dovozu alebo vývozu poľnohospodárskych komodít. Osobne považujem za správne, že udeľovanie licencií je v kompetencii ministerstva pôdohospodárstva, ktoré sleduje vyváženosť a potrebu nevyhnutného rozdielu vývozu a dovozu na rozdielnosť požiadaviek i dopytu jednotlivých poľnohospodárskych komodít. Nedostatkom v tejto oblasti je však slabá informovanosť poľnohospodárskej verejnosti najmä medzi novovzniknutými podnikateľskými subjektmi.

Tu by som chcel pána ministra záverom môjho vystúpenia interpelovať a zároveň odporučiť formu licenčnej politiky predložiť s predstihom poľnohospodárskej verejnosti, aby sa mohla včas pripraviť a následne reagovať na trhu, či už doma alebo v zahraničí. Veď poľnohospodársky rok má svoje biologické, botanické a počasím ovplyvňované zákonitosti, ktoré sa v tejto oblasti nedajú obísť.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Tarajovi z Kresťansko-demokratického hnutia. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ballek

za Stranu demokratickej ľavice a pripraví sa pán poslanec Bohumil Chmelík z Kresťansko-demokratického hnutia.

Poslanec L. Ballek:

Predsedajúci pán prvý podpredseda,

vláda,

pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi poznámku, ktorú si neviem odriecť. Na ostatnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky interpeloval pán poslanec František Mikloško ministra kultúry pána Dušana Slobodníka vo veci Slovenských pohľadov. Pán minister tu označil Maticu slovenskú za etického majiteľa časopisu a vyhlásil, že Matici patrí eticky. Neviem síce, akej je etika právnej sily, viem však, že je predovšetkým vecou osobných rozmerov a celoživotného duchovného zápasu každého z nás, a teda nie je len a len vecou časného vrchného administrátora slovenskej kultúry, tým menej iba majetkom ktorejkoľvek z politických strán či hnutí, vládneho vrátane. Ministrovo rozhodnutie je politické a vnáša do našej kultúry ďalší zo schizoidných prvkov.

Zo sto a desať ročníkov Slovenských pohľadov vydala Matica slovenská 30, a pritom ich redakčne nespravovala. Osemdesiat rokov boli Slovenské pohľady v správe slovenskej literatúry, takže sú predovšetkým jej duchovným dedičstvom. Tento najstarší stredoeurópsky kultúry časopis, jeden z najstarších na kontinetne vcelku, vznikol v duchovnej dielni Jozefa Miloslava Hurbana v predmatičných časoch a oživotvorený bol jeho synom Svetozárom Hurbanom Vajánskym v časoch pomatičných. O tých vieme, že boli pre slovenský národ najťažšími, keď, zamierajúc v kúte európskych dejín, nemal tento národ takmer už nič a na svoju ochranu takmer už nikoho. Avšak slovenská literatúra, ako ďalšia hŕstka slovenských vzdelancov a hŕstka drobných evanjelických a katolíckych faričiek, svoj národ ani vtedy neopustila. A boli tu aj Slovenské pohľady. Vajanský a Škultéty ich vydávali za okolnosti, nad ktorými dnes vládzeme len mlčky postáť. Žili z ich odriekania, z grajciarov a neraz z pomoci nám vtedy blízkeho sveta, slovanského najmä.

Keď som prednášal v Segedíne, napĺňala sa storočnica od verdiktu bratislavského tlačového súdu, ktorým odsúdil Svetozára Hurbana Vajanského do segedínskeho väzenia. Vajánskeho, len tak na okraj, súdil a odsúdil jeho vlastný spolužiak, lebo v našich krajoch taká už obyčaj. A takmer presne v deň interpelácie pána poslanca Františka Miklošku minulo 100 rokov, čo sa brána segedínskeho väzenia za Svetozárom Hurbanom Vajánskym, redaktorom Slovenských pohľadov, na celý rok zavrela. Sedel tam za svoj článok "Hyenizmus v Uhrách", ktorým reagoval na zneváženie pamiatky svojho otca. Aby som tak povedal, stratil som na tých miestach jednu červenú ružu vlastného mlčania a doteraz som sa o svojom geste nikde nezmienil, ani v súkromí nie, z ostychu. Lebo dnes sa u nás pre veci, pre ktoré aj Vajanský žil a sedel v Segedíne, a nielen tam, spochybňujú ľudia, odoberá sa časopis, veľa a oduševnene sa tára, ale aj celkom dobre zarába.

Takže, Slovenské pohľady, tvrdí pán minister, patria eticky Matici. Neodpustím si dodať, že asi tak, ako jej patria telesné ostatky Jozefa Miloslava Hurbana, na ktoré si nárokuje aj proti vôli hlbockých občanov. Vlastne, aby som to uviedol na pravú mieru, nie je reč o Matici, voči ktorej aj ja cítim hlbokú náklonnosť a úctu, ako cítim hlbší vzťah voči nemálo ľuďom v nej, z jej vedenia tiež. Napokon, teším sa, že má nového správcu, a to práve v osobe doktora Michala A. Kováča. Mám tu vlastne výhrady voči tej časti byrokratov v slovenskej kultúre, ktorých neváham označiť za starosvetsky pánovitých, akým bol hoci hlavný nitriansky župan Vilmos Túróczy, ktorý sa na popud grófa Júliusa Szapáryho, vtedajšieho uhorského ministerského predsedu a ministra vnútra zaroveň, zastaral do Hurbanovho hrobu tiež. V ich úradnej korešpodencii niet zmienky o etike.

Ozval som sa tu ako poslanec Národnej rady, člen výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorý vec Slovenských pohľadov prerokoval a zaujal voči nej, myslím si, korektné stanovisko. Avšak, ja sa tu ozývam aj ako pisár dlhých zápisníkov, za ktorého sa mám. A ako taký, panie a páni, chcem tu zdôrazniť, že písanie vyrastá vo svojom prazáklade z obáv o vlastné spoločenstvo. V mene tohto základného predpodkladu písania je každý náš spisovateľ mimo akéhokoľvek podozrenia z protispoločenského, ale aj - ak tak chcete - nenárodného, nebodaj protinárodného úsilia či cítenia. Nenárodného a protinárodného spisovateľa som jakživ nestretol. A to som prešiel kus sveta a stretol už tisíce spisovateľov, od Nižnevartovska po Londýn.

Vec Slovenských pohľadov vyvoláva doma preskupovanie hodnôt aj ľudí, kým vonku voči jedným antipatiu a voči druhým solidaritu. Antipatia, vie sa, neprijíma ani len vyššie hodnoty, solidarita si z nich najšťastnejšie nevyberá. To všetko tu vyše 20 rokov bolo. Takže toto opakovanie nie je znakom našej učenlivosti, či ani len poučenia z krízovej cesty. Ani len. A tak sa pýtam pána ministra kultúry, či toto všetko zvážil a či domyslel, čo nás takto môže vo svete - ako sa dnes vraví - zviditeľňovať.

A už len dodám, že moja poznámka vyplýva z kolegiality, ktorá nezačína a nekonči v kruhu a okruhu jednej zo spisovateľských organizácii. Vec Slovenských pohľadov nie je mi problémom organizácií alebo spisovateľských mien, ale ich stavu, ktorého diela, ako tvrdia aj Francúzi, bývajú v národnej kultúre spravidla prejavom hlavným a určujúcim.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Vedel by som parafrázovať veľmi smutný názov ešte smutnejšej interpelácie "Hyenizmus v Uhrách". Nazval by som ho "Hyenizmus na Slovensku". Ak pán kolega, poslanec a môj priateľ Ladislav Ballek si myslí, že možno úplne beztrestne kydať a brýzgať na slovenčinu práve v tých "Pohľadoch", ktoré sa nazývajú Slovenské, neviem, aké k tomu zaujať iné stanovisko .

Ďakujem. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hudecovi za faktickú poznámku. Slovo udeľujem pánu poslancovi Chmelíkovi z Kresťanskodemokratického hnutia. Pripraví sa do rozpravy pani poslankyňa Kaliská zo Slovenskej národnej strany.

Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

pani poslankyne a páni poslanci,

na programe našej plenárnej schôdze máme štyri návrhy zákonov zo sociálnej oblasti, ktoré sa viac či menej dotýkajú zákona o štátnom rozpočte. Ich prerokovávanie vo výboroch ukázalo, že nemáme dostatočné podklady o tom, čo sa deje s príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, a preto nám bude

ťažko o týchto zákonoch rozhodovať. Dovolím si preto už dnes položiť niekoľko otázok a dúfam, že odpovede na ne dostaneme najneskôr pri schvaľovaní jednotlivých zákonov v priebehu tejto schôdze.

Kladiem pani ministerke Keltošovej dve otázky, otázka prvá - v rozpočte sme schválili 400 miliónov korún na výplatu štátneho vyrovnávacieho príspevku pre dôchodcov. Tieto peniaze sú na osobitnom účte, za ktorý zodpovedá jej ministerstvo. Koľko korún sa z tejto sumy vyplatilo za január a február?

Otázka druhá - v rozpočte sme schválili aj 600 miliónov korún na výplatu štátneho vyrovnávacieho príspevku pre deti. Pýtam sa, koľko korún sa už z tejto sumy vyplatilo ku dnešnému dňu.

A do tretice otázka adresovaná pre vládneho splnomocnenca pre Národnú poisťovňu, tentoraz nie o výdavkoch, ale o príjmoch štátneho rozpočtu. Vo februári Národná poisťovňa inkasovala príspevky za január tohto roku. V akej výške sa očakávali príjmy Národnej poisťovne a aká je realita? Konkrétne koľko korún vybrala Národná poisťovňa na príspevkoch a aká je jej strata vyplývajúca z toho, že rozpočtové a niektoré príjmové organizácie si na príkaz ministra financií nesplnili svoju zákonom uloženú povinnosť?

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Chmelíkovi z Kresťansko-demokratického hnutia. Slovo udeľujem pani poslankyni Kaliskej zo Slovenskej národnej strany. Prosím, aby sa do rozpravy pripravil pán poslanec Viliam Sojka, tiež zo Slovenskej národnej strany.

Poslankyňa G. Kaliská:

Dovolím si vás opraviť, pán predsedajúci, som za Slovenskú národnú stranu, nie som členkou tejto strany.

Vážení prítomní,

moja interpelácia bude stručná. Otázka zdravotného stavu obyvateľstva sa dostáva do pozornosti aj dnes, najmä v súvislosti s nedostatkom financií na zabezpečenie starostlivosti o zdravie ľudí. Naši muži a ženy sa dožívajú v priemere o 7 rokov menej, ako obyvatelia okolitých vyspelých krajín. Len na priame následky fajčenia umiera na Slovensku 11 tisíc ľudí ročne, často v produktívnom veku. Americkí lekári odhadujú ekonomické straty na zdraví ľudí spôsobené fajčením celkovo na 38 mld dolárov. Experti Svetovej zdravotníckej organizácie konštatujú, že žiadne iné opatrenie by tak výrazne nezlepšilo zdravotný stav obyvateľstva, ako eliminácia negatívnych následkov fajčenia.

Jedným z kľúčových faktorov podporujúcich nárast počtu fajčiarov je aj tabaková reklama. Opodstatnenie jej zákazu dokladujú aj desiatky výskumov dokazujúce jej vplyv na deti i verejnosť, i zníženie počtu fajčiarov v krajinách, kde bola zakázaná. Poznanie týchto súvislostí viedlo k zákazu propagácie tabakových výrobkov v Austrálii, Číne, Francúzsku, Fínsku, Kanade, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Švédsku, Taliansku i na Islande a Novom Zélande. Vo väčšine týchto krajín je zakázaná aj nepriama či skrytá reklama, výroba imitácie tabakových výrobkov a sponzorstvo kultúrnych a športových akcií. Vo Veľkej Británii a USA je reklama regulovaná a zákaz propagácie cigariet v televízii tiež.

Na Slovensku je najnovšou právnou úpravou v tejto oblasti zákon číslo 634 z roku 1992 o ochrane spotrebiteľa,

ktorý v § 20 odsek 2 hovorí: "Reklama tabakových výrobkov sa zakazuje." Sankcie pri porušení tohto zákona môžu dosiahnuť 500 tisíc korún, pri opakovanom porušení až 1 milión. Zákon však neurčil orgány, ktoré by mali právomoc tieto sankcie udeľovať a ponechal to na národné parlamenty. Aj keď minister hospodárstva dovtedy, kým sa vypracuje slovenský zákon o ochrane spotrebiteľa, poveril na rezortnej porade Slovenskú obchodnú inšpekciu kontrolou porušovania tohto zákona, doteraz nebola vo vzťahu k tabakovej reklame udelená jediná pokuta, možno práve kvôli právnej nejasnosti celej veci. Zákon sa teda denne prekračuje. Vidieť to môžeme na prístreškoch MHD, veľkoplošných pútačoch, detských hračkách, na stránkach časopisov a novín, na vývesných štítoch obchodov, slnečníkoch pred cukrárňami, na električkách a najnovšie aj pri rozdeľovaní cigariet a igelitových tašiek zadarmo. Sme ako rozvojová krajina. Argument, že tabakové firmy propagujú často značku, ktorá je registrovaná aj pre iné výrobky, napríklad potraviny či topánky, neobstojí. Nielen výklad našich, ale aj francúzskych právnikov, ktorí majú dlhoročnú skúsenosť, hovorí, že akonáhle je ochranná známka registrovaná v registri ochranných známok aj pre tabakové výrobky, jej propagácia je propagáciou tabakových výrobkov, a teda aj prekročením zákona.

Môže sa argumentovať, že príjmy z daní reklamných agentúr sú pre nás dostatočnou kompenzáciou, neklame sa však, že by boli veľmi vysoké. Ako príklad uvediem skutočnosť, že ani jedna z firiem, ktorá v Bratislave realizovala vývesné štíty so značkami Camel či Marlboro, ich nelegalizovala. Neprešli schvaľovacím konaním a majitelia za ne neplatia ani poplatky z miestnej reklamy.

Tie štáty, ktoré sprísnenou legislatívou vytláčajú tabakové koncerny zo svojich území, majú dobre zrátané, aký je ich skutočný prínos. Preto moja interpelácia znie na vládu ako celok, pretože si myslím, že sa dotýka viacerých rezortov, či dovolíme ďalej tabakovým firmám až do júna - podľa legislatívneho odboru ministerstva hospodárstva by to mal byť najneskorší termín prijatia slovenského spotrebiteľského zákona - beztrestne prekračovať zákon, alebo sa dá s tým niečo účinné urobiť.

A teraz by som poprosila pána predsedajúceho, keďže je v najužšom vedení Národnej rady - prijali sme voľakedy v IX. volebnom období uznesenie, že v budove Národnej rady budú vyhradené miesta pre fajčiarov. Toto uznesenie Národnej rady nikto nezrušil. Nemám nič proti ľuďom, ktorí fajčia, ale myslím si, že je tu aj dosť nefajčiarov, a pohybujeme sa stále v zafajčenom priestore. Preto by som prosila vedenie Národnej rady, aby sa toto uznesenie začalo rešpektovať, pretože všetci hovoríme, že chceme ísť do Európy, a treba sa pozrieť, ako sa teda riešia fajčiarske a nefajčiarske priestory v tej vyspelej Európe.

Ďakujem. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Kaliskej za Slovenskú národnú stranu. Ubezpečujem ju, že vo vedení parlamentu niet ani jedného človeka, ktorý by bol osobne zainteresovaný na tom, aby sa toto uznesenie neplnilo. Hneď v pondelok na zasadnutí vedenia parlamentu budeme túto vašu pripomienku riešiť.

Prosím pána poslanca Sojku, aby sa ujal slova. Pripraví sa pán poslanec Igor Gazdík za Hnutie za demokratické Slovensko .

Poslanec V. Sojka:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády,

v mojom vystúpení chcem interpelovať vládu Slovenskej republiky a ministra školstva a vedy Slovenskej republiky k uplatňovaniu nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 636 z roku 1992 o platových pomeroch zamestnancov týkajúcich sa rezortu školstva a vedy.

Na februárovom zasadnutí Národnej rady vo všeobecnej rozprave som informoval a poukázal na problémy pri realizácii tohoto nariadenia. Išlo by o to, že si to vyžiada poldruha miliardy finančných prostriedkov. Muselo by sa pristúpiť k prepúšťaniu pedagogických pracovníkov. A to číslo je hrozivé a malo by to negatívny dopad na výchovno-vzdelávací proces. Žiadal som odložiť realizáciu nariadenia vlády k septembru 1993. Preto som iba informoval a vystúpil som vo všeobecnej rozprave, lebo realizáciu tohoto nariadenia podporili aj odbory, a nemal som ešte ucelený obraz z poznatkov.

Následne som sa zúčastnil porady riaditeľov školských správ, porady riaditeľov stredných škôl Západoslovenského kraja. Individuálne som sa stretol s riaditeľmi škôl a ďalších školských správ. Výsledok je jednoznačný. Žiadajú odložiť uvedené nariadenie. Sú prekvapení postojom odborového zväzu, ale chcú pomôcť realizovať nariadenie, lebo sa pracovníci rezortu školstva vyrovnajú platmi ostatným pracovníkom štátnej správy a posilňuje to ich sociálne istoty. Sú pripravení na úsporný režim a plniť aj racionalizačné opatrenia tam, kde sa to dá, ale bohužiaľ, poukazujú na to, že celoplošne to nejde. V tej súvislosti im, aj nám, poslancom

v Národnej rade, chýba celková koncepcia školstva. Nevedia sa orientovať čo bude nasledovať, aby predišli chybám a znehodnoteniu doterajšieho úsilia.

Riaditelia školských správ a občania národnostne zmiešaných okresov a obcí poukazujú na zdevastovanie slovenského školstva, ku ktorému došlo tzv. integráciou škôl, čo sa dodnes nenapravilo. V bývalých budovách škôl sú rôzne organizácie. Samozrejme, využívajú ich na to, čo potrebujú. Chcem ukázať príklady. Napríklad v Zemianskej Olči je slovenská základná škola, do ktorej chodia deti z jedenástich obcí a osád. Stále ešte trvá stav, že Slováci nemajú možnosť dať zaškoliť dieťa do materskej a základnej školy. Nie je taká škola v mieste bydliska. Teraz v súvislosti s racionalizačnými opatreniami je návrh na integrovanie deti slovenskej a maďarskej národnosti do jednej materskej školy, napríklad v obci Príbeta. Viete, čo to už vyvolalo. Sťažnosť máme už na Národnej rade Slovenskej republiky.

Preto interpelujem vládu Slovenskej republiky, aby odložila uplatnenie príslušného nariadenia vlády na september 1993. Zároveň interpelujem ministra školstva a vedy Slovenskej republiky, aby sme dostali vyčíslenie počtu pedagogických pracovníkov, ktorých bude musieť prepustiť k septembru 1993 pri uplatňovaní tohoto nariadenia. Ďalej žiadam dobudovať sieť slovenských materských a základných škôl v národnostne zmiešaných obciach a predovšetkým vypracovať a predložiť koncepciu školstva.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Sojkovi za Slovenskú národnú stranu.

Dámy a páni, vzhľadom na naše zvyklosti navrhujem, aby sme prerušili rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Ospravedlňujem sa pánu poslancovi Gazdíkovi, ktorého som vyvolal nepozrúc sa na hodinky. Začneme presne o 14.00 hodine. Ako prvý v interpeláciách vystúpi pán poslanec Gazdík. Pre informáciu by som chcel povedať, že písomne je prihlásených ešte 7 poslancov a poslankýň. Takže, dobrú chuť k obedu. Prosím, aby sme o 14.00 hodine mohli začať.

/Po prestávke./ Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní.

Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 80 poslancov./

Ďakujem, môžeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v bode interpelácie a otázky poslancov. Prosím pána poslanca Gazdíka.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

moju interpeláciu, presnejšie žiadosť, vznášam na ministra kultúry, ale aj na ministra vnútra Slovenskej republiky. Bude sa týkať platieb za nebytové priestory - ateliéry umelcov, ale nepôjde len o ne.

Dovoľte, aby som začal citáciami, a to z peknej hŕbky listov, ktoré som dostal. "My, výtvarníci - nájomníci ateliérov, obraciame sa na vás s naliehavou prosbou. Používame ateliéry celé desaťročia, mnohí od čias ich vzniku. Od nového roku nám podnik Bytofond III, ktorý ich len nedávno prevzal do správy, vyrubil nájomné v takej výške, ktorá je zhruba dvadsaťnásobkom toho, čo sme platili doposiaľ, a to 16 až 18 tisíc korún mesačne. Medzi nami je väčšina dôchodcov, pre ktorých je celkom nemožné takú sumu zaplatiť. Žiadame, aby ste urýchlene navrhli novelizovať vyhlášku o nájomnom pre nebytové priestory tak, aby sa z nej vylúčili ateliéry výtvarníkov. Tieto nikdy neslúžili výrobnej ani podnikáteľskej činnosti. Ateliéry, v ktorých majú priestor na svoju prácu výtvarníci, sú aj dokumentom o kultúre nášho mesta a nášho národa. Ak ich prevezmú podnikatelia, bude to hanba slovenskej kultúry."

V mene výtvarných umelcov združených v Slovenskej výtvarnej únii sa na mňa obrátili predseda Asociácie ASA, predseda Asociácie Forma a predseda Asociácie Teória, kde taktiež konštatujú, že obdobným spôsobom postupujú nájomcovia na celom území Slovenskej republiky. Na Slovenskú výtvarnú úniu sa obracajú so žiadosťou o pomoc umelci z Nitry, Košíc, Banskej Bystrice, Žiliny a ďalších oblasti. Týmto opatrením sa totiž väčšina umelcov dostáva do situácie, že sa bude musieť vzdať svojich pracovných priestorov. Tým môže dôjsť k vážnemu obmedzeniu tvorby a tvorivej činnosti výtvarných umelcov. Opätovne sa apeluje s touto naliehavou výzvou a žiada sa, aby sa hľadali legislatívne riešenia tejto situácie. Citujem: "Navrhujeme, aby sa prenájom ateliérov a pracovní umelcov posudzoval podľa rovnakých kritérií, ako verejno-prospešné aktivity." V ďalších žiadostiach sa obracajú na mňa ako na človeka, ktorého si vážia pre prácu v oblasti výtvarného umenia a myslia si, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky by malo byť schopné pre výtvarníkov tieto veci obhájiť.

Posledná citácia pani Evy Trizuljakovej, akademickej maliarky:

"Vážený pán poslanec, obraciam sa na Vás s naliehavou prosbou. Od smrti môjho manžela uplynulo dva a pol roka. Ako viete, zanechal po sebe rozsiahle dielo, o osud ktorého doposiaľ kultúrne inštitúcie, ani Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky neprejavili záujem ani vtedy, keď som pri príležitosti nedožitej sedemdesiatky usporiadala výstavu. Okrem akcie "U klarisiek", na ktorej ste sa aj vy podieľali, navštívil v roku 1991 vtedajší námestník ministra kultúry Michal A. Kováč výstavu v Nitrianskej galérii. Umelecká tvorba manžela sa teraz nachádza v pôvodnom ateliéri, ktorý podľa názoru mnohých má jedinečnú autentickú atmosféru a mal by sa zachovať ako základ budúcej galérie.

Donedávna som bola ochotná kvôli tomu ateliér platiť a udržiavať. Teraz však mi nástupca zrušenej domovej správy, podnik Bytofond stanovil nájomnú sumu 18 000 korún mesačne, čo predstavuje dvadsaťnásobok pôvodného nájomného, čo nie je v mojich silách zaplatiť. Nemám nijakú právnu ochranu. Výnimka z vyhlášky o nebytových priestoroch je od nového roku zrušená. Našla by sa nejaká galéria, ktorá by prevzala Trizuljakovo dielo do úschovy? Je vôbec ešte záujem o dielo človeka, ktorý celý život venoval milovanému Slovensku? Mám azda dielo umiestniť niekde v skladoch a šopách? Som bezradná, musím však urýchlene konať, lebo Bytofond postupuje nemilosrdne, pragmaticky a nepozná kultúrne ohľady. Pomôžte mi, prosím."

Musím len dodať, že ateliéry nie sú podnikateľské, či výrobné priestory za účelom vytvárať zisky. Odvolávam sa aj na znenie Živnostenského zákona, teda zákona číslo 455/1990 Zb. § 3 ods. b/, v ktorom stojí: "Živnosťou nie je využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti, chránených osobitnými zákonmi, ich pôvodcami, včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady." Dodávam len, že predmetom autorského zákona, na ktorý sa odkaz odvoláva, sú literárne, vedecké a umelecké diela, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti autora, najmä slovesné, divadelné, výtvarné a hudobné diela, vrátane diel architektonického umenia a diel úžitkového umenia, filmové, fotografické a kartografické diela. Iste, je tu jedno riešenie, alebo mohlo by tu byť viac riešení. Navrhujem však, a dávam do pozornosti aj spoločného spravodajcu novelizovaného zákona, ktorý máme pod číslom 180 na zajtrajšok, doplniť zákon číslo 500/1990 Zb. o nový odsek, ktorý by mohol znieť: "Nájomné s pripočítaním cien služieb za užívanie ateliérov alebo pracovni umelcami sa dojednáva podľa predpisov o úhrade za užívanie bytov."

Pán minister, dámy a páni, aj riešením tohoto problému môžete konkrétne pomoci neľahko skúšanej slovenskej kultúre a umeniu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne, pán poslanec Gazdík. Ďalej je prihlásený pán Duka-Zólyomi. Pripraví sa pán Arpád Matejka.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Pán predseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

interpelujem pána ministra školstva a vedy v záujme spravodlivého prisúdenia štátnej finančnej podpory súkromným školám najmä so špeciálnym dôrazom na súkromné stredné odborné učilištia. Na základe vládneho nariadenia z roku 1990

finančná podpora súkromných a cirkevných škôl činí 70 % podpory prisúdenej štátnym školám. V prípade stredných odborných učilíšť podporovaných štátom, keď ide o tzv. štátne deti, je to suma 1 200 až 1 500 Sk na jedného žiaka na jeden mesiac, samozrejme, v závislosti od vyučovaných odborov. To je kvóta, na ktorú má právo školopovinné diéta. Okrem toho štátne školy dostávajú dotáciu aj na náklady prevádzkovania budovy, na mzdy učiteľov a majstrov a na režijné náklady. Táto dotácia je ovšem nekontrolovateľná. Z toho vyplýva, že súkromné odborné učilištia majú právo na podporu v rozmedzí 840 až 1 050 Sk. Ostatné náklady tieto školy musia hradiť z vlastných finančných zdrojov alebo zo školného, ktoré platia rodičia.

Skutočnosť je ale iná. Štátna podpora je aj pre súkromné odborné učilištia v súčasnosti len okolo 400 Sk na osobu mesačne, a aj to so značnou neurčitosťou priebežného vyplácania a pravdepodobnosťou zastavenia v ľubovoľný moment. Takým spôsobom tieto súkromné školy sú vo veľkej nevýhode. Pritom treba konštatovať, že deti do 16 rokov sú školopovinné a ich náklady je povinný hradiť štát. Z toho vyplýva, že súkromné odborné učilištia majú právo aspoň na 70 % horeuvedenej dotácie pre štátne školy. Preto moja otázka je, či ministerstvo školstva mieni kladne riešiť tento problém a v blízkej budúcnosti jednoznačne usporiadať otázku dotácie pre súkromné školy, a to v zmysle platných predpisov.

Na záver by som chcel konštatovať, že súkromné školy znamenajú veľký prínos vo vzdelávaní mladých ľudí a do určitej miery odľahčia aj tak veľmi ťažkú situáciu v našom školstve.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Matejka. Pripraví sa pani poslankyňa Bartošova.

Poslanec A. Matejka:

Vážené dámy, vážení páni, vážená vláda,

začal by som svoju interpeláciu s prozaickými príhodami, aby som vás uviedol do problému. Skupina páchateľov násilne vnikla do domu osamelo žijúcej, takmer nevládnej starej ženy. Dom stál na samote. Najprv ju zbili. Potom od nej pýtali peniaze. Dala im všetko, čo pri sebe mala. Pred odchodom jej oznámili, že sa o týždeň ohlásia znova, aby zaobstarala ďalšie peniaze. Pohrozili jej, že ak peniaze nepripraví, znova ju zbijú. Starenka sa ponáhľala úlohu splniť, pretože, samozrejme, násilníkov sa bála. Cítila sa im tak vydaná napospas, že ani neuvažovala o ohlásení udalosti. Vec sa v podstate len náhodou dostala do rúk polície. Stará žena však už bola zmierená s tým, že násilníkom bude musieť vyplácal peniaze pravidelne, lebo inak ju zbijú alebo dokonca zabijú. A tak začal boj o prežitie zabezpečovaním peňazí. Ďalší prípad: v malej obci na juhu Slovenska vnikla druhá skupina páchateľov do obydlia dôchodcu. Zabili ho sekerou. Telo potom hodili do studne.

Tieto prípady majú minimálne jeden spoločný znak - páchateľmi boli Rómovia. Násilná trestná činnosť páchaná rómskymi občanmi je charakterizovaná veľkou brutalitou so sexuálnymi alebo lúpežnými pohnútkami. Problém kriminality Rómov však nepredstavujú len vraždy. Rómovia sa vo veľkej miere podielajú aj na iných formách násilnej kriminality. Dominantnou sférou ich trestnej činnosti sú lúpeže. V roku

1991 boli páchateľmi viac ako polovice týchto skutkov registrovaných na Slovensku. Podobne, aj keď v menšej miere, sa angažujú aj v majetkovej a mravnostnej kriminalite. Nechajme však prehovoriť policajnú štatistiku. V roku 1991 spáchali Rómovia z celkového počtu objasnených vrážd 21,6 %, čo je viac ako jedna pätina. V roku 1992 predstavoval tento podiel 24,51 %, teda jednu štvrtinu všetkých vrážd objasnených na území našej republiky. V roku 1991 spáchali Rómovia 61,55 % z celkového prípadu objasnených trestných činov lúpeží, v roku 1992 tento podiel predstavoval 59,37 %. V roku 1991 sa podielali na objasnených trestných činoch znásilnení 39,2 percentami, v roku 1992 tento podiel predstavoval 27,09 %. V roku 1991 sa Rómovia podieľali 4l,29-percentami na objasnených trestných činoch krádeží, vlámaní do nebytových priestorov, v roku 1991 tento podiel predstavoval 39,63 %. V roku 1991 sa tiež podieľali 41,78 percentami na objasnených trestných činoch krádeží, vlámaní do bytov, v nasledujúcom roku tento podiel predstavoval 37,67 %. Na majetkovej kriminalite sa Rómovia podieľali v roku 1991 35,67 percentami, v roku 1992 tento podiel predstavoval 36,12 %. Toľko hovoria čísla.

Keďže tieto štatistické údaje prezentujú podiel rómskych občanov len na kriminalite, ktorá bola objasnená a týmto občanom preukázaná, je ich podiel na celkovej kriminalite v skutočnosti ešte oveľa väčší. Ak vezmene do úvahy ďalšie faktory, ako napríklad to, že rómske obyvateľstvo predstavuje podiel na celkovom obyvateľstve Slovenska 4,5 až 5 %, ale jeho podiel na kriminalite dosahuje u závažných druhov až 41 %. Podiel na latentnej kriminalite je určite vysoký a prioritu si udržuje najmä v drobnej uličnej trestnej činnosti, ktorá však rovnako sťažuje život občanom, je problém s touto skupinou obyvateľstva viac než akútny.

Donedávna sa Rómovia podieľali takmer výlučne na páchaní násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminalite. Išlo skôr

o pomerne prostoduchú zločinnosť. V súčasnosti sa však už plne angažujú oveľa v zložitejšej sfére - v oblasti ekonomickej kriminality. Ani zďaleka nejde už len o obyčajné odcudzenie veci, ani vykopávanie medených káblov. Štatistika uvádza, že v roku 1991 podiel Rómov na ekonomickej kriminalite predstavoval 15,49 %, v roku 1992 to bolo už 21 %. Zatiaľ čo podiel tejto skupiny obyvateľstva na násilnej kriminalite v priebehu roku 1992 mierne poklesol, podiel na ekonomickej kriminalite zaznamenal pomerne prudký nárast. V tejto sfére sa Rómovia značnou mierou podielajú na dovoze pašovaného tovaru a jeho rozpredaji na burzách.

V poslednom čase sa množia aj prípady, keď rómski "tiežpodnikatelia" kupujú na faktúry veľké množstvá tovaru, neraz až za niekoľko miliónov korún. Tento tovar predávajú pod cenu už s vedomím, že tovar dodávateľovi nikdy neuhradia. Ide najmä o elektroniku, textil, potraviny a podobne. Veľmi zaujímavé je pritom, že títo páchatelia neraz nevedia ani len čítať a písať. Napriek svojej negramotnosti a bohatej zločinnej minulosti sú nielen vlastníkmi vodičských preukazov, ale aj živnostenských listov. Nad týmto sa musíme zamyslieť.

Rómovia sa mimo už uvedenej kriminality podieľali na organizovanom zločine. Angažujú sa v nákupe a predaji celých kamiónov cigariet, ktorých hodnota predstavuje často sumu až nad 10 miliónov korún. Majú vybudované pevné zločinecké organizácie s presne určenou deľbou práce. Bystrejší Rómovia využívajú na páchanie trestnej činnosti v prvej línii mentálne zaostalejších a vo vybraných prípadoch aj deti, pretože tie nie sú trestne postihnuteľné. O detailoch a špecifikách rómskej kriminality by sa dalo ešte dlho hovoriť. Medzi páchateľmi z radov Rómov majú veľké zastúpenie mladiství páchatelia a recidivisti. Ich brutalita, ale aj drzosť a rafinovanosť neustále stúpa.

Dokazovanie trestnej činnosti páchanej rómskymi občanmi je veľmi obťažné. Navyše, disponujú veľkými finančnými čiastkami a sú schopní uplatiť kohokoľvek. Verejnosť je týmto stavom pobúrená, čo sa prejavilo už viacerými spôsobmi. Napríklad po postrieľaní Rómov napadnutým občanom v Polichne sa vo viacerých mestách, mimo iného aj v Bratislave, objavili nápisy: "Smrť cigánom", "Slobodu hrdinovi z Polichna" a podobne. V Plaveckom Štvrtku po vyrabovaní predajne potravín chceli obyvatelia urobiť na Rómov pogrom. Známe sú aj udalosti v Trnave, kde s vyčíňajúcimi antiromsky naladenými živlami sympatizovala prevažná časť ostatnej verejnosti. Negatívny postoj voči Rómom však nie je správny. Je však na národnostne a etnicky pomerne znášanlivom Slovensku varovným signálom, ktorý iniciuje potrebu okamžitého riešenia tejto situácie. Riešenie je možné len detekovaním príčin tohoto stavu a komplexnou realizáciou opatrení zameraných na odstránenie príčin tohto stavu.

Spôsob života Rómov a ich vysoký podiel na trestnej činnosti reprezentujú najmä tieto príčiny: Rómovia žili dlhé storočia na okraji spoločnosti kočovným spôsobom života. Za toto obdobie si vytvorili silné rodové zákony namierené proti akémukoľvek typu spoločnosti. Do žiadnej spoločenskoekonomickej formácie sa nezačlenili. Ich mentalita je odlišná od mentalít iného obyvateľstva, čim vznikajú medzi obyvateľstvom a týmito občanmi trecie plochy. Ich rodinné prostredie je charakterizované nedostatočnou hygienou, zlou životosprávou, promiskuitou, premnožením populácie bez plánovaného rodičovstva, alkoholizmom a narkomániou, prostitúciou, nárastom počtu mentálne retardovanej rómskej mládeže, nedodržiavaním základných morálnych a etických zásad spolužitia s inými občanmi. Ďalej je to úzka vzájomná súdržnosť a spolupatričnosť proti akýmkoľvek opatreniam zo strany štátu. Ďalej sú to podštandardné bytové podmienky.V jednom byte žije aj 25 rómskych občanov. Im to vyhovuje. Nám to nevyhovuje. Ďalej nevybudovaný vzťah k práci, k celospoločenským hodnotám a majetku spoločnosti.

Z druhej strany je to aj súčasný stav legislatívy, nedostatočná autorita a právomoci polície. Slovo policajta má neraz menšiu váhu ako slovo rómskeho recidivistu. Výrazne sa v tejto oblasti prejavujú personálne a technické problémy Policajného zboru, ale aj nevyužité rezervy v ich práci, podplatiteľnosť a tolerancia. Ďalej je to stav väzenstva, nedostatočná úroveň postpenitenciárnej starostlivosti, absencia súčinnosti všetkých rezortov, ktorých riešenie tejto problematiky by malo byť bytostne dôležité.

Rómski občania za predchádzajúcich 40 rokov prešli etapou vývoja, ktorý ich spôsob života v podstate neovplyvnil, zmenil len jeho formy. Za toto obdobie sa nepodarilo túto etnickú skupinu obyvateľstva asimilovať a včleniť do spoločnosti. Rómski občania na základe zákonných noriem opustili klasický spôsob kočovného života, ale túžba po stálej zmene v nich vytvorila potrebu fluktuácie, častej zmeny bydliska. Ani zavedením zákonných opatrení proti príživníctvu sa ich vzťah k práci nezmenil. Rómski občania často menili zamestnanie, využívajú možnosti čiastočnej alebo úplnej invalidity za výborného zdravotného stavu. Takýto občan sa mohol venovať kriminalite bez časového obmedzenia a ešte od štátu dostával aj dostáva sociálne dávky.

V sedemdesiatych rokoch sa začala realizovať myšlienka rozptylovať rómskych občanov do sídlisk v presvedčení, že sto rodín prevychová jednu rómsku rodinu. Efekt je opačný. Rómski občania v mnohých prípadoch tak zdevastovali objekty komplexnej bytovej výstavby, že tieto už nie je možné rekonštruovať, ale je potrebné ich zrovnať so zemou. Štátna správa počas týchto rokov prideľovala byty rómskym občanom spravidla v najstarších mestských štvrtiach, ale aj v objektoch, ktoré z hľadiska historického mali veľkú hodnotu. V súčasnej

dobe je potrebné tieto objekty renovovať, a pred samosprávnymi orgánmi vyvstal často neriešiteľný problém, kde umiestniť rómskych občanov žijúcich v týchto objektoch. V celej histórii predchádzajúcich 40 rokov štátna správa a súdnictvo benevolentne prizerali na devastáciu bytového fondu na Slovensku, bez riešenia náhrady škody rómskym občanom, ale ostatných občanov neraz za drobné poškodzovanie bytového fondu predvolávali na súdne pojednávania.

Rómovia sa však dostali do úplnej sociálnej izolácie. To, že to je tak, a že doposiaľ v ich živote zohrávali dominujúcu úlohu ich pevné rodové zákony, pre ostatnú pospolitosť neprijateľný spôsob života a ich zvyky, ktoré stoja nad akoukoľvek spoločnosťou, dokazuje aj vysoký podiel na kriminalite. Bezduché štatistické údaje však nemôžu vyjadriť hĺbku ľudských tragédií, zmarené životy, neustále porušovanie základných pravidiel spolunažívania a bezútešný stav na sídliskách, kde skupiny cigánskej mládeže terorizujú školopovinné deti a prestárle osoby.

Je efektívnejšie sústreďovať rómskych občanov do určených lokalít alebo rozptylovať v mestských konglomeráciách? Proti jednej forme sú Rómovia, proti druhej ostatní občania. Tento problém nie je možné ignorovať, nemožno ho však riešiť fragmentovite. Vyžaduje si komplexný celospoločenský, aktívny, a najmä veľmi rýchly postup. Predovšetkým je potrebné rozpracovať koncepciu riešenia tohto problému po jednotlivých rezortoch a vzájomne zosúladiť ich účinnosť a spoluprácu. Nedostatok minulých období bola izolovanosť postupu jednotlivých rezortov a účinnosť bola deklarovaná len formálne. Fixné idey boli vydávané za skutočnosť.

Problém našich rómskych spoluobčanov je potrebné riešiť komplexne prostredníctvom polície, súdov, prokuratúry, väzenstva, školstva, kultúry, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti tak, aby sa vykonávala cielená prevencia, represia a sústavná kontrola účinnosti týchto opatrení. Jedine prísnou represiou v súlade s právnym poriadkom a komplexne prepracovanou prevenciou je možné problém riešiť. Polícia musí prejsť do ofenzívy, pretože jedine neustály tlak na neprispôsobílých Rómov zákonnými formami, ale prostredníctvom odborne a profesionálne vyspelých policajtov môže nárast kriminality stabilizovať a postupne znižovať. Osveta, plánované rodičovstvo, práca na znížení počtu retardovaných deti a alkoholikov, narkomanov a podobne vyžaduje rozsiahly zdravotnícky program. Mnohí rómski občania sú veriaci. Je to významný motivačný faktor. Navyše, málokto má toľko potrebnej trpezlivosti zaoberať sa problematickými skupinami ľudí, ako cirkev - motivovanie, vzdelávanie, presviedčanie, vhodné by bolo pôsobenie rádových sestier cirkevných škôl atď. Cirkev má s tým už bohaté skúsenosti. Školstvo je v tomto procese nezastupiteľné. Existuje rómska katedra Pedagogickej fakulty v Nitre. Poskytuje nám možnosť výchovy učiteľov pre Rómov a z radov Rómov, pretože veľmi aktuálna potreba práce s rómskou mládežou je z hľadiska rozvoja jej osobnosti a vzdelania nepostrádateľná. Rómski občania majú bohatú kultúru, tradície, ktoré je potrebné rozvíjať a zveľaďovať.

Vážené dámy a páni,

kriminalita Rómov je len špicou ľadovca, ktorú vidíme. Je už len obrazom hrozivého stavu rómskej otázky. Boj iba proti kriminalite, aj keby bol ako efektívny, je len čiastkovým úsilím, pretože bez komplexného a koncepčného riešenia tohto problému sa tento stav nezmení. Jednotlivé rezorty musia byť navzájom zainteresované na realizácii. Túto problematiku je potrebné čo najdetailnejšie zmapovať, navrhnúť a realizovať vytýčenú koncepciu, no nie v románe, či nedôsledne. Vyriešenie rómskej otázky si vyžaduje cieľavedomý komplexný program. Ten musí byť mnohozlôžkový a jeho základný model aplikovateľný na konkrétne územia a lokality Slovenskej republiky. Riešenie rómskej otázky je problém dlhodobý. Neprinesie ovocie ihneď, venovať sa mu však treba ihneď, pretože sám sa nevyrieši a jeho ignorovanie bude mať nedozierne následky.

V dôsledku ponovembrovej politiky je charakteristický uvoľnený prísny kontrolný mechanizmus a väzbách spoločnosti na poli kriminality nastáva nová situácia. Jedným z jej rysov je prudký rozvoj organizovanej zločinnosti na území našej republiky. V skutočnosti však o nej v našich podmienkach vieme veľmi málo. Preto táto oblasť taktiež uniká pozornosti, ktorú si nepochybne zaslúži. Organizovaná kriminalita nie je pojmom právnym, skôr kriminologickým a kriminalistickým. V zmysle § 10 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona poznáme len pojem organizátor, teda účastník na dokonalom trestnom čine, ktorý úmyselne zosnoval alebo riadil jeho spáchanie. Vykonanie skutku v organizovanej skupine sa posudzuje len ako preťažujúca okolnosť. Pojmom organizovaná kriminalita v kriminalistickom a kriminologickom chápaní označujeme kriminalitu polymorfného charakteru páchanú rozsiahlym spoločenstvom ľudí. Je charakterizovaná orientáciou na vysoký zisk alebo na dosiahnutie vplyvu vo verejnom živote pevnými, v podstate stálymi vnútornými väzbami, prísne vymedzenými úlohami jednotlivých členov a pôsobením na ostatnú spoločnosť dlhodobou a účinnou stratégiou.

Vychádzajúc z tejto definície dajú sa vymedziť charakteristické znaky organizovanej kriminality nasledovne: účasť širšieho okruhu ľudí, dlhodobosť jej páchania, plánovitosť páchania, deľba činnosti medzi páchateľmi, orientácia na vysoký zisk alebo dosiahnutie vplyvov vo verejnom živote, pevné vnútorné väzby v kolektíve páchateľov, zvláštne ochranné opatrenia proti odhaleniu páchateľov a zamedzeniu páchania organizovaného zločinu. Boli zaznamenané nasledovné formy organizovanej zločinnosti: vekslovanie, organizovaná prostitúcia, obchod s drogami, obchod so starožitnosťami, ilegálny autoobchod, obchod so zbraňami, nezákonné hazardné hry, hracie automaty, falšovanie peňazí, cenných papierov, šekov a dokladov, predaj pašovaného tovaru, krádeže, vlámanie do bytov, daňové úniky, predaj tovaru neurčitej kvality a pôvodu, trestná činnosť v rámci privatizácie, nezákonný vstup zahraničných subjektov do našej ekonomiky, obchod so strategickými surovinami, iné druhy hospodárskej trestnej činnosti, vymáhanie poplatkov za ochranu podnikateľa, ilegálna preprava, sprostredkovanie práce cudzincov, násilie včítane vrážd na objednávku, iné násilie ako sprievodný znak organizovaného zločinu, napríklad tresty za nesplnenie úloh zločineckej skupiny a podobne.

Doposiaľ neboli zaznamenané únosy s požadovaním výkupného, počítačová kriminalita, obchod s deťmi a terorizmus. Je tomu tak preto, že nie sú zatiaľ vytvorené podmienky, ktoré by umožňovali páchanie týchto kategórií skutkov. Napríklad neexistuje počítačová sieť medzi jednotlivými podnikmi. Je však len otázkou času, kedy sa tieto formy deliktov u nás objavia. Bol zaznamenaný však ďalší veľmi významný faktor, a to internacionalizácia organizovaného zločinu.

V Slovenskej republike sú v súčasnej dobe vytvorené na páchanie skutočne organizovanej kriminality v podstate ideálne podmienky. Ide najmä o súčasný stav legislatívy. Existuje množstvo medzier prijatých nových, či doteraz platných zákonov, chýba vymedzenie množstva skutkových podstát trestných činov. Celá ekonomika prekonáva proces transformácie. Polícia personálne a technicky nie je schopná za súčasného stavu čeliť organizovanému zločinu a justícia prechádza reorganizáciou. Kontrolné a daňové úrady sú málo akcieschopné, mnohokrát až nefunkčné. Hranice medzi štátmi možno voľne prechádzať. Určitá časť podsvetia je veľmi rýchlo schopná preorientovať sa na výnosnejšie formy trestnej činnosti. Zemepisná poloha Slovenskej republiky je veľmi výhodná pre pôsobenie zločineckých gangov. Vzájomný menový kurz slovenskej meny voči menám západným je veľmi výhodný pre ilegálne

machinácie. V domácich podmienkach môžu cudzie zločinecké subjekty uplatniť vlastné skúsenosti bez väčších problémov. Medzi domácimi a cudzími zločincami je veľmi malá jazyková bariéra. Naši občania, napríklad prostitútky, kupliari hovoria bežne po nemecky alebo pri takej robote sa vôbec nemusí hovoriť. Juhoslovania a Poliaci sa tu dohovoria bez väčších ťažkostí.

Doteraz vykonané opatrenia na boj proti organizovanej zločinnosti sú zväčša formálneho charakteru. V praxi sa skutočne vykonalo len veľmi málo. Pomalosťou fungovania štátneho aparátu sa stráca množstvo času, ktorý pre zločincov znamená doslovne peniaze. Ich činnosť je len veľmi málo brzdená. V boji proti organizovanej kriminalite je urýchlene potrebné využiť doterajšie skúsenosti zo zahraničia, z jej aplikovania na domáce podmienky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, pán poslanec to nečíta pre seba.

Poslanec A. Matejka:

Poviem im to na záver, čo si o tom myslím. Taktiež je potrebné využiť pozitívne špecifiká doterajšieho vývoja stavu v Slovenskej republike, pretože organizovaný zločin je u nás ešte len vo vývojovom štádiu. Preto je zatiaľ ešte východisková pozícia na boj proti nemu, na rozdiel od vyspelých štátov sveta, pomerne výhodná.

Vážené dámy, páni,

vo svojom vystúpení som sa zaoberal dvoma problémami, ktoré zaradujeme v súčasnej dobe medzi najpálčivejšie a ktoré je potrebné riešiť komplexne prostredníctvom všetkých rezortov. Nie je ešte neskoro. Každý deň neriešenia alebo nedostatočné a čiastkové riešenie týchto problémov predstavuje pre nás všetkých nenahraditeľné škody, a to nielen materiálne. Občania právom očakávajú, že zákonodarné a výkonné štátne a samosprávne orgány v našej republike zamedzia nárastu kriminality, ktorá sa stala pre občanov skutočne hmatateľnou hrozbou. Ochrana našej spoločnosti pred narastajúcou kriminalitou rómskych občanov a rozvíjajúcim sa organizovaným zločinom sa musí stať prioritou.

Som členom výboru pre štátnu správu a myslím si, že keby parlament hovoril len o maďarskej otázke, všetci by sme počúvali veľmi pozorne, ale národnosti a etnické skupiny to sú aj rómski spoluobčania, a maďarská národnosť, ktorá má u nás problémy, resp. si myslí, že má problémy, je oproti cigánskej otázke prechádzkou ružovým parkom. Sú také situácie, že pomaly nebudeme môcť chodiť do roboty, lebo sa budeme báť, že nám vykradnú za bieleho dňa dom. Takže ma prekvapilo, že ste nevenovali tejto otázke veľkú pozornosť. Keď nebudete venovať tejto otázke veľkú pozornosť, táto skupina neprispôsobivých ľudí bude venovať pozornosť nám, ale potom už bude neskoro. Svoje diskusné príspevky odovzdám na patričné miesta.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím pani poslankyňu Bartošovu. Ďalej potom vystúpi pán poslanec Frena.

Poslankyňa E. Bartošova:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda, vážení prítomní,

dve požiadavky, ktoré predkladám, smerujú po prvé - prostredníctvom vás, pán predseda Národnej rady, na Kanceláriu Národnej rady a po druhé - na Úrad vlády Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy.

Teda v zmysle zákona číslo 44/1989 o rokovacom poriadku, konkrétne jeho deviatej časti o kontrolnej činnosti Slovenskej národnej rady, dnes Národnej rady Slovenskej republiky, chcem požiadať:

1. Prostredníctvom pána predsedu Národnej rady Kanceláriu Národnej rady o zabezpečenie doručovania výpisu prijatých uznesení Národnej rady poslancom Národnej rady. To by som navrhovala a prosila v termíne do 10 dní od ostatného dňa zasadnutia schôdze Národnej rady. Uvediem na okraj, že je pravdou, že poslancom Národnej rady je doručovaná stenografická správa, v ktorej sa nachádzajú aj uznesenia, ale tieto materiály k nám prichádzajú až s takmer štvormesačným sklzom.

2. Žiadam takisto úrad vlády ako jeden z ústredných orgánov štátnej správy o zabezpečenie doručovania výpisu uznesení vlády Slovenskej republiky. To by som prosila, pokiaľ možno, v čo najkratšom termíne.

I dnešný prípad o tom, či bod 13 má alebo nemá byť predmetom rokovania našej schôdze, bol príkladom toho, že je potrebné, aby sme výpis týchto uznesení mali. Chcem ešte uviesť, že za predchádzajúcej vlády pána Mečiara i pána Čarnogurského bola vydávaná informačným útvarom úradu vlády brožúrka Informácie vlády Slovenskej republiky, v ktorej sa nachádzali uznesenia vlády a táto dochádzala nielen poslancom, ale aj na miestne orgány štátnej správy. Myslím si, že to bolo v prospech veci, preto podávam tento návrh. A vás, pán predsedajúci, by som prosila, aby sa o mojom návrhu dalo hlasovať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Chcem len upozorniť na jednu vec, že pokiaľ ide o uznesenia vlády, tie Národná rada dostáva a sú k dispozícii poslancom. Pokiaľ ide o uznesenia Národnej rady, to je v poriadku.

Poslankyňa E. Bartošová:

Ak dovolíte, na vysvetlenie - navrhujem, aby tento výpis bol doručovaný všetkým poslancom Národnej rady. V prípade, že by Národná rada neprijala môj návrh ako uznesenie, žiadam, aby tieto výpisy mi boli doručované.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Frena. Pripraví sa pán poslanec Figeľ. Poslanec J. Frena:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán predseda vlády, vážená vláda,

obce a mestá majú v zmysle zákona o štátnom rozpočte

Slovenskej republiky stanovený 70-percentný podiel na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Do 11. 3. 1993 väčšina obcí a miest od daňových úradov, okrem doplatkov za rok 1992, nedostala ani halier, čo spôsobuje veľké problémy najmä v malých obciach, ktoré nemajú naplnený rozpočet v položke príjmov, a nie sú schopné hradiť faktúry napríklad i za verejné osvetlenie, či vývoz smetí a podobne. Situáciu naviac sťažuje skutočnosť, že obce nedostali ani prostriedky, ktoré podľa zákona číslo 474/1991 Zb. patria obciam ako finančný podiel z malej privatizácie.

Na základe dohody medzi ministerstvom financií, ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku, ministerstvom vnútra a Združením miest a obcí Slovenska mali už obce zo zákonom vymedzenej sumy obdržať prostriedky vo výške 600 miliónov Sk, čo je asi 50-percentná zálohová platba, vzhľadom na to, že proces malej privatizácie nie je zatiaľ ukončený. Bolo dohodnuté, že táto čiastka sa urýchlene prevedie do rozpočtu obci. Zástupca ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku dňa 10. 2. 1993 na zasadnutí Rady Združenia miest a obcí Slovenska v Bratislave oznámil, že ich ministerstvo tieto prostriedky previedlo do Fondu národného majetku. Odtiaľ mali byť tieto financie ihneď prevedené na účty okresných úradov a následne do obci.

Vzhľadom na to, že ani do mesiaca po tomto vyhlásení nedostali obce ani korunu, i keď podľa posledných informácií sú už údajne na okresných úradoch, pýtam sa

1. ministra financií Slovenskej republiky pána Tótha, či ministerstvo financií neuvažuje o poskytnutí preddavku zo 70-percentného podielu obci na dani z príjmov fyzických osôb a zo závislej činnosti a funkčných požitkov už v I. kvartáli tohto roku, aby tak pomohlo najmä malým obciam preklenúť finančnú situáciu do zúčtovania predmetnej dane.

2. Ďalej sa pýtam ministra pre správu a privatizáciu národného majetku pána Dolgoša a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Tuchyňu, prečo obce doposiaľ nedostali svoj podiel z malej privatizácie a dokedy bude napravený tento stav.

Ďakujem vám. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja, pán poslanec. Pán poslanec Fígeľ. Pripraví sa poslankyňa Marhulíková.

Poslanec J. Fígeľ:

Vážená Národná rada,

vážená vláda Slovenskej republiky,

vo svojom vystúpení chcem interpelovať vládu Slovenskej republiky vo veci pridruženého členstva pohraničného regiónu východného Slovenska v medziregionálnej asociácii nazvanej Karpatský euroregión. Pohraničné regióny Maďarska, Poľska, Slovenska a Ukrajiny nachádzajúce sa v geografickej oblasti karpatských hôr, v povodí rieky Tisa a priľahlých území, v súlade s princípmi rovnosti a vzájomnej výhodnosti založili asociáciu Karpatský euroregión ako spoločný poradný a koordinačný orgán s cieľom podpory pohraničnej spolupráce medzi hraničiacimi regiónmi, členmi asociácie tak, ako je to definované v Európskej rámcovej konvencii o pohraničnej spolupráci medzi územnými komunitami alebo orgánmi moci číslo 106 Rady Európy.

Formovaniu a vzniku Karpatského euroregiónu predchádzalo množstvo dvojstranných stretnutí a rokovaní predstaviteľov miestnej štátnej správy a samosprávy v 6 okresoch

východného Slovenska a Krosnianskeho vojvodstva. Tu vznikla myšlienka vytvorenia širšieho združenia samosprávnych orgánov susedných štátov s cieľom rozvíjať skutočnú spoluprácu na báze prirodzených väzieb a prirodzených záujmov a potrieb obyvateľov tejto oblasti. Postupne sa k tejto myšlienke pridali aj z maďarskej strany predstavitelia susedných žúp Borsod, Abauj, Zemplén a Heves. Tiež predstavitelia miestnej správy Zakarpatská.

Prvé oficiálne stretnutie zástupcov jednotlivých oblastí sa uskutočnilo v Jasle vo februári roku 1992. Na stretnutí sa prerokovali otázky ďalšej spolupráce medzi zainteresovanými regiónmi. Delegácie sa dohodli na vypracovaní vlastných projektov regionálnej spolupráce a na formovaní organizačných štruktúr v každom regióne. Komuniké bolo predložené vládam zainteresovaných republík. V termíne do konca marca minulého roku prebehli potom v jednotlivých okresoch konferencie starostov a primátorov, ktoré prerokovali podpísanie dohody o založení euroregiónu, zvolili delegátov na zasadnutie regionálneho kongresu a navrhli zástupcov do pracovného výboru na vypracovanie štatútu a rokovacieho poriadku a prípravu regionálneho kongresu.

Oficiálny vznik slovenskej časti euroregiónu je 18. júna 1992, keď sa na Vinnom jazere konal ustanovujúci kongres. Delegáti zo 6 okresov, a to Bardejov, Svidník, Humenné, Michalovce, Trebišov a Vranov nad Topľou na ňom schválili štatút slovenskej časti euroregiónu, rokovací poriadok regionálneho kongresu, sídlo sekretariátu, ktorým je Vranov nad Topľou, a zvolili radu ako najvyšší výkonný orgán slovenskej časti euroregiónu. Predsedom rady sa stal dr. Ondrejka, primátor Sečoviec a členmi po troch zástupcoch z každého okresu. Regionálny kongres potom uložil rade zaregistrovať slovenskú časť euroregiónu, vytvoriť a personálne obsadiť pracovné komisie, zabezpečiť vypracovanie projektov, spracovať zásady tvorby finančných fondov a podobne.

Regionálny kongres potom prijal do slovenskej časti euroregiónu mestá a obce uvedených 6 okresov. V auguste minulého roku na Zemplínskej šírave bola vypracovaná dohoda a štatút a schválený názov Karpatský euroregión. V septembri minulého roku bola zaregistrovaná slovenská časť euroregiónu na Okresnom úrade vo Vranove nad Topľou. 24. novembra 1992 v Michalovciach bola zástupcami štyroch strán tvoriacich Euroregión Karpaty podpísaná dohoda a štatút a vo februári už tohto roku v Debrecíne za účasti ministrov zahraničných vecí Poľska, Ukrajiny, Maďarska a zástupkyne Európskeho parlamentu slávnostne parafovaná. Slovenskú republiku zastupoval len riaditeľ Ústavu strategických štúdií. Slovenská časť euroregiónu kvôli výhradám jej vlády získala len štatút pridruženého člena s tým, že o plnom členstve sa rozhodne dq konca roku 1993. Medzitým ešte o členstvo v slovenskej časti asociácie prejavili záujem aj mestá Prešov a Košice.

Ako poslanca Národnej rady a obyvateľa jedného z uvedených okresov ma veľmi mrzí, že Slovensko, aj keď vo vyhláseniach čelných predstaviteľov často zdôrazňuje svoju dôležitú geografickú polohu v strede Európy, nevie dostatočne pružnou a európskym okolím akceptovateľnou politikou zo svojej strategickej polohy získať prirodzené výhody. Smutným dôkazom toho je práve uvedená skutočnosť, že slovenská čast, ktorá je v centre euroregiónu Karpát, nemá v asociácii plné členstvo a tým nedostáva všetky výhody z členstva.

Vláda by mala vítať regionálne aktivity, ktoré jej ulahčujú prácu a napomáhajú okrem iného aj ekonomickému rozvoju uvedených okresov, ktoré napríklad v miere nezamestnanosti sa nachádzajú už dlhšie medzi najviac postihnutými okresmi Slovenska. Vyčkávanie na pripravované nové územné členenie Slovenska neobstojí, lebo ide o iniciatívu samosprávnych orgánov miest a obci v uvedenej časti Slovenska. Pretože o takéto združenie je záujem aj v iných prihraničných oblastiach republiky, je namieste niekoľko otázok, ktoré chcem adresovať vláde.

1. Aké sú skutočné dôvody takéhoto stavu v Euroregióne Karpaty, ktorý znamená, že jeho slovenská časť nemôže mať dodnes plné členstvo?

2. Aké kroky odporúča vláda vykonať Slovenskej rade euroregiónu pre zmenu súčasného stavu?

3. Ako chce vláda pomáhať samosprávam miest a obci rozvíjať pripadne ďalšie regionálne aktivity?

Žiadam týmto vládu Slovenskej republiky o písomnú odpoveď.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím pani poslankyňu Marhulíkovu. Potom sa pripraví pán poslanec Ftáčnik a ako posledný pán poslanec Brňák. To sú zatiaľ všetky prihlášky do interpelácií.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážená Národná rada, vážená vláda,

obraciam sa s otázkou na pána ministra Hofbauera - žiaľ nie je tu prítomný, pretože ide o aktuálny problém.

Chcem sa opýtať, aký je stav vnútroleteckej dopravy v našej Slovenskej republike v súčasnom období. Mám informácie z letiska Poprad od riaditeľky pani Ing. Kováčovej, že od 1. apríla tohoto roku už Česko-slovenské aerolínie nebudú poskytovať služby vnútroštátnej dopravy na linkách KošiceBratislava, Poprad-Bratislava a späť.

Majetkové spory s Česko-slovenskými aerolíniami ako akciovou spoločnosťou sú teda zreteľné, ťažko sa hľadajú východiská. Žiaľ, súkromné letecké spoločnosti, mám na mysli Slovair, Tatraair, nie sú finančne schopné zabezpečovať letovú prevádzku vzhľadom na to, že sa topia v dlhoch. To znamená, že ak vláda v súčasnom období nenájde východiská, nenájde isté riešenia, na Slovensku zrejme od 1. apríla lietať nebudeme.

Prosila by som pána ministra, keby sa k tejto problematike mohol ešte v súčasnom období vyjadriť, pretože termín je veľmi krátky.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené poslankyne, poslanci,

chcem sa v tomto bode, ako tradične, obrátiť na ministra školstva s príspevkom, ktorý by som najradšej nazval "znepokojenie". Keďže takýto parlamentný inštitút náš rokovací poriadok nepozná, dovolím si položiť pánu ministrovi školstva otázky ako nižší stupeň parlamentnej kontroly vlády.

Moje znepokojenie vyplýva z podnetov, ktoré prichádzajú nám, poslancom, od učiteľov, riaditeľov škôl a okresných školských správ a ktoré majú v zásade spoločného menovateľa - ekonomické zabezpečenie školstva. Súvisia s rozpisom rozpočtu v rezorte na rok 1993 a s tým, že ak by sa dodržali

všetky súčasne platné zákony, vyhlášky a nariadenia, v septembri - októbri bude naše školstvo na dne. To, že dnes je ekonomické zabezpečenie školstva možno najhorúcejšou témou, vyplýva z výšky schváleného rozpočtu a krokov, ktoré potom ministerstvo robilo, resp. nerobilo.

Parlament v zákone o štátnom rozpočte vyčlenil pre školstvo sumu 18,4 mld korún, čo je o 1,6 mld menej, ako skutočnosť roku 1992. Na to, že ide o kritické, snáď až podkritické množstvo prostriedkov, som upozornil pri prerokovaní rozpočtu, ale to teraz nie je rozhodujúce. O výške sumy demokraticky rozhodli poslanci a je dnes zákonom Národnej rady. Keď sme sa vo výbore Národnej rady pýtali predstaviteľov ministerstva, ako z takejto sumy zabezpečia fungovanie rezortu, dostali sme všeobecné informácie o určitých úsporných opatreniach a prísľub, že konkrétne legislatívne kroky pripraví ministerstvo do konca januára. Pokiaľ je nám, poslancom známe, nepripravilo. Zostal ešte termín február, do ktorého výbor v predstihu, v decembri 1992 pri prerokovaní rozpracovaného programového vyhlásenia vlády vo výbore uložil ministerstvu úlohu spracovať predstavu o ekonomickom zabezpečení školstva v roku 1993.

To, čo nám poslal pán minister 8. marca, je prehľadom problémových okruhov vo financovaní školstva a výpočtom opatrení, ktoré majú viest k šetreniu. Menej je v materiáli vecného rozboru, čo tieto opatrenia prinesú napríklad v predškolskej starostlivosti, ktorá má aj nemalý sociálny rozmer, nehovoriac o kvalite vyučovania, perspektívy napríklad umeleckých škôl, o ktorých tu už bola reč, či ústavne garantovaných rámcov bezplatného vzdelávania. Je jasné, že v mnohom je ministerstvo školstva závislé na ministerstve financií, ale na to, že je polovica marca, je v materiáli príliš veľa slovíčok "by" a "bude potrebné".

Nepovažujem za rozhodujúce to, kedy sa poslanci o opatreniach dozvedeli, ak by sme súčasne vedeli, že ministerstvo

koná podľa jasnej a premyslenej línie smerom ku školským správam, riaditeľom škôl, učiteľom, ale i širšej verejnosti. Žiaľ, signály zdola svedčia o tom, že sa tak nedeje. Prevláda neinformovanosť a v zabezpečení hoci vynútených opatrení je viacero otáznikov. O jednom probléme sa zmienil pán poslanec Sojka. Je to - ľudovo povedané - školská platovka. Moja otázka znie, ako mohla vláda Slovenskej republiky v polovici decembra, pár dní pred prijatím kráteného rozpočtu, prijať novelu nariadenia o platových pomeroch v rozpočtových a príspevkových organizáciách, keď vedela, že v niektorých rezortoch nie je krytá ani minimálnymi prostriedkami. Od 1. 3. toto nariadenie platí, a vieme, že v týchto dňoch sa konajú medzirezortné rokovania aj za účasti odborov o uplatňovaní tohto nariadenia, čím vláda vyťahuje z ohňa horúci zemiak, ktorý tam sama nepremyslene vložila.

Moja druhá otázka znie: Ako sa bude uplatňovať toto nariadenie v rezorte školstva? Prosím o jasnú a zrozumiteľnú odpoveď po skončení uvedených rokovaní a príslušnom rozhodnutí vlády. Odpoveď nezaťaženú vyjadreniami typu, že cez letné mesiace sa môže racionalizovať počet učiteľov, na ktorých však nebudú prostriedky, pretože tá vec nie je taká jednoduchá.

Tu sa dostávam k druhému alebo k ďalšiemu otázniku, ktorý je v ministerských opatreniach datovaný dátumom 1. 3., ktorý je už za nami a ktorý sa týka novelizácie nariadenia vlády o úväzkoch učiteľov. Je všeobecne známe, že ministerstvo uvažuje o zvýšení úväzkov učiteľov. Ak má mať toto opatrenie aj racionalizačný, úsporný charakter, je nutné podľa neho postupovať pri príprave budúceho školského roku, ktorý sa však začína pripravovať už teraz a nie až cez leto. Ak sa totiž budeme musieť v školstve s niekým rozlúčiť z organizačných dôvodov, je tu zákonom stanovená oznamovacia povinnosť tri mesiace a dvojmesačná odstupná doba, takže termín 1. 3. na prijatie alebo schválenie tejto vyhlášky nebol zvolený náhodne. Ako hovoria moje informácie, návrh novely

je pripravený, hoci učitelia zatiaľ o nej veľa nevedia a bolo by v každom prípade načase to s nimi prediskutovať. Kladiem ďalšiu otázku pánu ministrovi: Kedy teda vstúpi toto nariadenie do platnosti? Ak až od 1. 9., ako ste sa dohodli s predstaviteľmi odborov, kde chce ministerstvo školstva ušetriť 95 272 000 Sk, ktoré si naplánovalo týmto opatrením, pretože v takomto prípade bude uvoľňovanie učiteľov prebiehať až do konca januára 1994?

Otáznikov by bolo, samozrejme, viac. Ďalšie si nechám na zasadnutie výboru, kde budeme hovoriť o problémoch školstva. Upozornil som na tie najnaliehavejšie, ktoré dokresľujú skutočnosť, že ak už sme nútení šetriť, je nevyhnutné postupovať premyslene a s dostatočným časovým predstihom.

Kladiem svoju záverečnú otázku. Vážený pán minister, kedy ministerstvo schváli definitívny variant ekonomického zabezpečenia školstva v roku 1993, racionalizačné opatrenia a konkrétny postup pri ich zabezpečovaní, a ako s nimi oboznámi zodpovedných pracovníkov, učiteľov a širšiu verejnosť?

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Brňák. Ešte dal prihlášku do diskusie pán poslanec Miškovský.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážená vláda,

moja interpelácia smeruje na ministra pôdohospodárstva pána Bača. Situácia v poľnohospodárstve je mimoriadne vážna

a pri danom systéme usmerňovania a riadenia hrozí tomuto významnému odvetviu národného hospodárstva kolaps. Jednou z ciest záchrany tohoto tak dôležitého rezortu pre potreby vývinu obyvateľstva je poskytnutie dotácii, ktorých objem vo výške 7,8 mld Sk schválila vláda Slovenskej republiky.

Ministerstvo pôdohospodárstva malo vypracovať smernice na poskytovanie dotácii v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe, lesnom a vodnom hospodárstve v roku 1993. Tieto smernice mali byť vypracované v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde majú byť zosúladené záujmy vlastníkov a užívateľov a pri zabezpečení rovnocennosti všetkých podnikateľských foriem. Ďalej mali byť vypracované najneskôr do 31. 12. 1992, ak mali platiť od 1. 1. 1993. Šesť mesiacov bola dosť dlhá doba na ich schválenie a vypracovanie. Do dnešného dňa neboli "smernice" zverejnené vo Vestníku, ale iba 16. 2. 1993 v Roľníckych novinách a následne 10. 3. 1993 na porade riaditeľov regionálnych poľnohospodárskych a informačných správ z celého Slovenska v Nitre bolo podané vysvetlenie k realizácii týchto smerníc.

V rozporuplnom výklade "charakteristiky agropodnikatela, samostatne hospodáriaceho roľníka pre účely poskytovania dotácii", príloha číslo 2 bod 5 sa hovorí: "Za agropodnikateľa sa považuje aj združenie samostatne hospodáriacich roľníkov zaregistrované ako právnická osoba24 /, ak toto združenie alebo samostatne hospodáriaci roľníci spolu dosahujú výšku minimálnych príjmov uvedenú podľa zaradenia do niektorých z cenových skupín poľnohospodárskej pôdy uvedených v ods. 1." V odvolávke pod číslom 24 sa hovorí: "§ 829 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka".

Združenie samostatne hospodáriacich roľníkov založené podľa Občianskeho zákonníka nie je - podčiarkujem - nie je právnickou osobou, a teda ho nemožno takto ani zaregistrovať. Registrovať možno len také združenie samostatne hospodáriacich roľníkov, ktoré má právnu formu obchodnej spoločnosti alebo družstva. Tým ale zase samostatne hospodáriaci roľníci strácajú svoj právny status a dochádza k likvidácii tohto stavu. Samostatne hospodáriaci roľníci majú na výber - alebo štátne dotácie alebo ich existencia ako samostatne hospodáriacich roľníkov. Takáto diskriminačná politika voči malým a stredným roľníkom je v hrubom rozpore s programovým vyhlásením vlády.

Interpelujem teda pána ministra Baca a žiadam odpoveď na tieto otázky.

1. Vysvetliť pojem "agropodnikateľa" tak, aby nebol tento rolničky stav v dotačnej politike diskriminovaný, lebo zo zahraničných skúseností vieme, že táto skupina dokáže zhodnotiť poskytnuté dotácie ďaleko efektívnejšie ako veľký podnik, napríklad poľnohospodárske družstvá. Odporúčam, aby v ods. 5 horeuvedenej charakteristiky bola vynechaná legislatívna nesprávna časť - citujem: "zaregistrované ako právnická osoba".

2. Dať možnosť roľníkom minimálne 30 dní od oficiálneho zverejnenia smerníc vo Vestníku zaregistrovať sa ako obchodná spoločnosť alebo združenie a posudzovať tieto nové subjekty, ak roľníci, ktorí sa združili, boli evidovaní k 31. 12. 1992 ako roľníci pre nárok na dotácie od 1. 1. 1993.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Ako posledný vystúpi pán poslanec Miškovský.

Poslanec V. Miškovský;

Vážené dámy a páni,

moja krátka interpelácia smeruje k novovymenovanému ministrovi obrany a dovčerajšiemu poradcovi premiéra pre túto oblasť.

Podľa mojich informácií 5. 3. navštívili Omnipol zástupcovia Ministerstva obrany Slovenskej republiky a prejavili záujem vyvážať zbrane a muníciu Armády Slovenskej republiky cez túto firmu. Pýtam sa teda, aká je to ochrana ekonomických a iných záujmov Slovenskej republiky, keď sme túto veľmi citlivú oblasť ponúkli vlastne zahraničnej firme. Pýtam sa, či už nestačilo slovných vyhlásení o ekonomickej a politickej suverenite Slovenska a netreba prejsť k faktickým krokom.

Na záver chcem počuť od pána ministra odpoveď, z poverenia koho sa táto akcia konala.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto bolo posledné vystúpenie v rámci programu interpelácie. Prosil by som teraz členov vlády, pánov ministrov aj pána premiéra, či chcú na tieto interpelácie odpovedať, alebo budú odpovedať písomne. Ako prvý sa prihlásil pán premiér.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážené dámy,

vážení páni poslanci

Národnej rady Slovenskej republiky,

vzťahy vlády a Národnej rady sú veľmi dôležité, pretože sú to vzťahy dvoch ústavných orgánov, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú život občanov. V týchto vzťahoch je množstvo veci nedotiahnutých dokonca, ktoré súvisia s pretrvávaním starého rokovacieho poriadku Národnej rady, ako aj s nedostatočne rozvinutým systémom vzťahov podľa novej Ústavy Slovenskej republiky.

Prosím preto, aby sme týmto vzťahom venovali náležitú pozornosť, ich uplatňovaniu v praxi a rešpektovaniu existencie rozdelenia moci štátu s tým, že tieto moci existujú ako samostatné druhy moci. Vláda nie je Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda je jednou z mocenských zložiek. Je to najvyšší výkonný orgán tak, ako ste vy najvyšší zákonodarný orgán. Toto postavenie si musíme rešpektovať. Treba rešpektovať tieto veci vo viacerých otázkach, či už ide o interpelácie a ich obsah, ktorý je zameraný veľa razy na činnosť, ktorá prislúcha Národnej rade. Z hľadiska predkladania návrhov zákonov vláda má jedno z práv a nie jednu z povinností. Rovnaké právo iniciatívy máte aj vy. Nepôsobí dobre, keď poslanec iniciuje vládu, aby iniciovala zákon, ktorý môže iniciovať sám. Tu si môžeme potom prácu rozdeliť.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s účasťou členov vlády na rokovaniach Národnej rady, a s tým, že v tomto smere prijímate príslušné uznesenia, prosím, máme úctu k Národnej rade, máme úctu k týmto záverom, ale prosím tiež, aby bolo chápané naše postavenie tak, ako z doterajšieho rokovacieho poriadku vyplýva. My tu nemôžeme sedieť ako panoptikum a vy nemôžete uznesením obmedziť práva člena vlády vystúpiť, vyjadrovať sa k vašim príspevkom. To je porušenie nášho práva. Preto majme úctu k vzájomným právam a rešpektujme sa navzájom.

Takisto, pokiaľ ide o obsah interpelácii, je ich dosť. Sme radi, že máte záujem o spoločenský život, sme radi, že kontrolujete činnosť vlády, ale komunálne problémy vláda vyriešiť nemôže. Politický názor vláda vyriešiť nemôže. Interpelovať za názor hnutia predsedu vlády nie je možné, pretože to je vec vzťahu hnutí a nie vec vzťahu parlamentu a vlády. Tak si v týchto veciach tiež pomaličky začnime vzťahy vyjasňovať. Sme štát, nemáme s tým skúsenosť, tak si naplňme život rozumnou deľbou práce, rozumnou vzájomnou súčinnosťou tak, aby to bolo na prospech všetkých.

K otázkam, ktoré odzneli na tomto vašom rokovaní, nebudem zaujímať stanovisko v komplexe, na viaceré budem odpovedať písomne, ale rád by som zodpovedal na jednu otázku, ktorá vyplynula z interpelácie pána poslanca Čarnogurského, že máme pokračovať tam, kde on a jeho vláda končili.

Chcem uistiť Slovenskú republiku, vás páni poslanci, že nikdy nepôjdeme cestou, ktorou išiel pán poslanec Čarnogurský. Je to cesta nikde - do záhuby. Pokiaľ ide o návrh, aby sme takto postupovali, tak si zoberme stav, kde to hnutie, ktoré bolo pri moci predtým, a vláda, ktorá bola vtedy, túto republiku doniesla. V roku 1991 pri odvolávaní vlády bol prebytok v štátnej kase takmer 4 mld, na konci toho istého roku schodok 10,8 mld. Za osem mesiacov ste prešustrovali zo štátnej kasy takmer 15 mld korún. Dodnes sa z toho štátna pokladňa nevie spamätať. Dotácie na oddĺženie podnikov, ktorými ste zadĺžili Fond národného majetku, spôsobujú v tomto fonde taký schodok, že dnes je tam 14 800 miliónov. Vy ste ho zadĺžili 15 miliardami. Výsledok vášho hospodárenia i pri

našich aktivitách je mínus 200 mil. korún, dopĺňaný inými zdrojmi.

Ak zoberieme rozvrat finančného hospodárenia štátu, všeobecný nedostatok peňazí všade, fakt, že liberalizácia cien išla hore, ale úverové zdroje ste nenechali rásť, vyvolali ste platovú neschopnosť na celom území Česko-Slovenska v rozsahu 200 mld., z toho iba na Slovensku viac ako 60 mld. korún, s ktorou si dodnes nevieme poradiť. Dodnes je na Slovensku nedostatok finančných zdrojov na normálne fungovanie ekonomiky a zaplatenie základných potrieb, či už sociálnych alebo hospodárskych, úverových zdrojov na normálnu prevádzku činnosti podnikov. To sú dodnes vaše výsledky, a tomuto štátu bude trvať 6 až 8 rokov, kým sa spamätá z vašej vlády.

Pán Mikloško, je to tragédia, ktorú ste tu hrali. Je to tragédia, ak by ste ju mali zohrať ešte raz, ale potom by to už bola iba fraška.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré sa tu ďalej rozohrávali, v ktorých máme pokračovať, chcem vás uistiť, že vaša politika smerovala k rozvratu poľnohospodárstva, k rozvratu družstiev. Ten sa nedosiahol za nášho funkčného pôsobenia. Družstvá sú dnes v situácii - vy ste išli cestou likvidácie družstiev i napriek tomu, že politika vlády smerovala k niečomu inému. Dnes je situácia taká, že 90 % týchto podnikov je pred finančným krachom. A treba ich z tejto situácie dostať von. Zoberme odvetvia hospodárstva, ako išli jedno po druhom. Hrdíte sa tým, ako dobre ste rozbehli privatizáciu. Áno, niektoré veci sa urobili, privatizovali, malá privatizácia bežala podľa zákonnej koncepcie, ale pokiaľ ide o právnu čistotu týchto úkonov, dnes robíme kontrolu, a nie že budeme pokračovať v tom, čo ste robili. Ďalšie pokračovanie je možné už len cestou prokurátora. Existujú projekty, v ktorých ste sa v prospech privatizantov sekli o sto miliónov korún. Komu ste tým pomáhali, z čích peňazí ste to robili, pre koho to bolo? Áno, tieto kroky vieme, tieto kroky budú ďalej predmetom záujmu, ale už nie nášho. Proste to sú kroky, ktoré sa stali, treba hľadať vinníkov.

Ak hovoríte, že treba pokračovať ďalej vašou cestou, rád by som vás upozornil, že v otázkach budovania štátu ste mali niekoľko uznesení Národnej rady. V zmene štruktúry centrálnych orgánov štátnej správy ste neurobili nič. V zmene štruktúry miestnych orgánov štátnej správy, ktorá mala byť dokončená do 30. 6. 1991, ste dokonca neurobili nič. V tom máme pokračovať ďalej a rešpektovať stav, ktorý ste vytvorili? Trpieť rast byrokracie, korupcie, ktorý ste zasiali a rozširovali? To všetko má tu prevládať ďalej?

Pokiaľ ide o demokratický charakter štátu, demokratický charakter moci, poďme sa pozrieť na to, ako to za vás vyzeralo, ako ste to robili. V čom bola vina Gašparoviča, keď ste robili intrigy proti jeho osobe ako generálneho prokurátora? Pán Mikloško, aj vy ste sa na tom podpísali. V čom bola vina Hnutia za demokratické Slovensko, keď ste postupovali voči nemu tak, ako ste išli?

Pán Pittner, keď ste boli minister vnútra, v čom bola vina predsedu vlády, keď ste v tom období dávali pokyn, ako treba pracovať s materiálmi, na to, aby sa pripravili podmienky pre jeho zatknutie a zbavenie poslaneckej imunity?

Pán Čarnogurský, bol to iba Bačinský, ktorý mal na starosti to, že boli spracovávané zoznamy veci, ktoré súviseli s novinármi a nezákonná lustrácia novinárov? Nebol Bačinský nastrčený? Nemali by ste tie veci raz vysvetliť?

Ako ste si počínali v tomto parlamente, v brannobezpečnostnom výbore a v iných štruktúrach, keď ste spracovávali, falšovali doklady a vyrábali rôzne naprosto nepravdivé hanopisy z obdobia, ktoré Národná rada pod vašim vedením brala na vedomie. Máme v týchto nedemokratických praktikách pokračovať? Šikanovať ľúdí cez mocenské orgány? Má predseda vlády znovu hovoriť o tom, či má prokurátor niekoho stíhať alebo nemá?

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Pán premiér, dá sa to hovoriť aj kľudnejším hlasom. Predseda vlády SR V. Mečiar;

Nedá sa na takéto veci reagovať kľudne. Aký obsah, taká je aj forma. /Oživenie v sále./

Pokiaľ ide o otázky, ktoré zodpovedajú charakteru vlády a snahe o to, v čom máme pokračovať, tak si to ešte rozoberme. V čom tá vláda bola alebo nebola demokratická? Ako to bolo s mocenskými štruktúramia s vaším zastúpením v týchto štruktúrach? Aké funkcie sa rozvíjali? Aká bola kultúra politických strán? Aký bol vzťah k štátoprávnemu usporiadaniu? To, čo ste pripravovali, ste doviedli takmer na hranicu zrady záujmov Slovenskej republiky. Ako je možné, že v situácii, v ktorej dozrievali plody, a už bolo jasné, že česká republika pripravuje reálne kroky k rozdeleniu štátu, ste pre reálnu prípravu Slovenskej republiky neurobili nič, slovom nič, že ste nechali potom situáciu dozrieť do takého krízového stavu, že ku koncu druhej polovice roku 1992 sme sa museli za niekoľko týždňov vyrovnať s vecami, na ktoré sa Česká republika pripravovala dva roky. A vy ste o tom vedeli. Tú vedomosť ste mali tak, ako sme ju mali my, ktorí sme boli v opozícii. Bolo dosť signálov aj v médiách, aby sa týmito otázkami zaoberali. Ako k týmto veciam pristúpiť? Máme v tomto pokračovať ďalej? V tomto máme hľadať pomoc? Máme hľadať a preberať váš program? Keby bol dobrý, tak vás občania vo voľbách akceptujú. Tým, že vás akceptovali iba v tej miere, vplyv vášho programu je iba v tej miere,

v ktorej ste získali hlasy. Aká bola stranícka pomoc? Aká bola personálna politika? Opakuje to niekto po vás? Nikto. Ak by sme to mali zopakovať a robiť po vás, bola by to hanba.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s rozvojom ekonomiky, veľmi pekne a pôsobivo tu vystúpil pán Dzurinda. Keď som bol v televízii, dokonca mi vraveli, že je to pravicový ekonóm. Pokiaľ ide o vystúpenie, som presvedčený, že pravicový určite, či ekonóm, to dávam na zváženie tým, čo tomu lepšie rozumejú. Pretože, ak ekonóm zaujíma stanovisko, prečo sa trhová cena pohybuje, vie, že to závisí od vývoja trhu a od mnohých iných faktorov, ktoré trhovú cenu ovplyvňujú. Ak ekonóm spochybňuje otázky hospodárskej politiky, možnosti stability, atď., mal by vychádzať z minimálnej analýzy reálnej situácie, ktorá na Slovensku je.

Je pravda, že došlo k spomaleniu privatizácie. Časť je dôsledkom zmeny koncepcie, ale časť je aj dôsledkom toho, že na privatizáciu jednoducho v bankách nie sú zdroje. Nie sú zdroje. To znamená, že ten, kto privatizuje, berie v podstate podnik na úver, pretože, až na pár ľudí, ostatní nemajú peniaze. Musí brať úver z bánk, odčerpáva zdroje, ktoré sú určené na investície a rozvoj, ktoré sa potom nedostávajú na bežnú prevádzku. Ak by sme boli ku koncu roku 1992 pokračovali v takom tempe privatizácie a odčerpávaní bankových zdrojov, zruinujeme výrobnú sféru. Koniec roku a začiatok roku 1993 nás stihol v situácii, keď podniky nemajú dostatok zdrojov na zabezpečenie bežných prevádzkových úverov - prevádzkových, nie investičných, to znamená na bežné krytie nákladov, ktoré sa krátkodobo alebo rýchlodobo, v rýchlom čase vracajú naspäť. To je sitácia v našej finančnej sfére, ktorá je reálna.

Otázky, ktoré súvisia s rozdelením meny, sú vecou, za ktoré si vláda zaslúži nie kritiku, ale uznanie. Ak sme pripravili menu technicky tak, ako rýchlo prebehla, to bola

vonkajšia javová stránka. Podstata problému bola udržať stabilitu meny. Mohli sme a zvážili devalváciu veľmi rýchlo. Aký by bol výsledok tohoto devalvačného úsilia? Vopred predurčený znižovaním spotrebných cien až o 54 %, znížením hodnoty majetku, ktorým štát disponuje pre privatizáciu na jednu polovicu, likvidáciou podnikov odkázaných na dovoz, pretože by potrebovali zhruba rok až dva roky na prispôsobenie novým trhovým pravidlám a rastu, zvýšenia nezamestnanosti, a bolo by to malo ďalšie následné nepriaznivé vplyvy. Vláda nemala inú možnosť, ako hľadať kroky k stabilizácii meny. Museli sa prijať opatrenia na reštrikciu. Stav, ktorý je v štáte, ktorý znamená totálny krach finančnej disciplíny vo všetkých inštitúciách, vo všetkých orgánoch, v ktorých ideme a kde hľadáme - niet inštitúcie, kde by sme nenašli veľmi závažné nedostatky - vedie k situácii, že naopak, treba nie ďalšie uvolnenie, ale sprísnenie režimu, utiahnutie disciplíny, zvýšenie zodpovednosti za finančné správanie sa všetkých subjektov.

Áno, privatizovať chceme a budeme. Áno, privatizovať chceme aj do zahraničia, ale privatizovať v tom smere, aby sa získavala nielen kontrola nad trhom u nás, ale aby sa otváral trh vonku, aby sa udržal stav zamestnanosti, aby sa získali finančné zdroje. Tieto finančné zdroje sa nesmú prejesť, tie môžu ísť len do investícií. To je aj súčasť politiky, ktorú robí vláda a v ktorej sa s parlamentom sčasti rozchádzame, aspoň s niektorými klubmi poslancov. Na jednej strane od vás je neustály tlak na prijatie takých zákonov, ktoré by umožnili zvýšenie výdavkovej časti. Hovoríte - však je tam rezerva, môžeme ísť do desaťpercentného deficitu. Vážení, už ho máme prekročený. Máme deficit roku 1991 a roku 1992, ktorý treba splácať. Tam sú iné dlhy, ktoré treba splácať. Čiže fiktívne navrhujete ľuďom dať, ale reálne vyvolanou infláciou, ktorá s tým príde, im hodnotu peňazí zoberiete. To sa nedá. Musíme sa na rozvojovej politike štátu dohodnúť, ktorá nemôže prebiehať medzi ľúbivosťou voči občanovi na jednej strane a na druhej strane nedostatkom zdrojov a rešpektovaní krízy, ktorá v Slovenskej republike v hospodárskej oblasti dnes existuje. Základná otázka nestojí vo výdavkovej oblasti, ale v príjmovej. Keď bude dosť príjmov, buďte istí, že radi občanom rozdáme, čo budeme môcť, pretože rovnako, minimálne ako vy ich máme radi aj my a v rovnakej úcte máme aj ich potreby, ale nie za cenu dnešného zaplatenia vyvolať zajtrajšiu krízu. To sa jednoducho urobiť nedá.

Ak o týchto otázkach rozprávame a hľadáme spôsob, ako im predísť, treba načrieť až na samé dno hospodárskych procesov. Treba ísť k stabilizácii koruny, treba ísť k obnoveniu finančného obehu. Všetko sa dostáva do predkolapsového štádia. Niekoľko mesiacov, ak sa s týmito vecami radikálne nepohne, prinesie taký zvrat a vývoj situácie, aký sme si nikto neželali, ani v tom najhoršom. Potom vízie, ktoré ste mali o tom, že tu bude Balkán a podobne, sa vám možno podarí naplniť. Robíme všetko pre to, aby sa to nikdy nestalo. Vízie o tom, že Slovensko nikto neuzná, ktoré ste šírili ako strach medzi občanmi, sa vám možno podarí naplniť len v tom, že uznané už je, môžete ho takouto politikou len spochybniť. To myslím na ten klub tam vzadu. Netýka sa to SNS a ostatných.

Pokiaľ ide o tieto otázky, sú dnes pre Slovensko určujúce. Možno robiť deštrukciu, ale my musíme robiť konštruktívnu politiku, politiku zodpovednosti voči občanom. A tú vláda robí. V niekoľkých pripomienkach zaznelo, či máme programy, či nemáme programy. Vláda s programovým prehlásením pred vás predstúpila. Predstúpila pred vás s tým, aby vám odovzdala účet z toho, ako ho plní. Plní ho zodpovedne, s maximálnym pracovným vypätím. Je vecou názoru a uhla pohľadu, z akého môžeme niektoré kroky hodnotiť. Spochybniť sa dá všetko, ale sú úspechy a fakty, ktoré sa odškriepiť nedajú. To je existencia Slovenskej republiky ako štátu, stabilita tohoto štátu v súčasnom období, stabilita politická,

stabilita hospodárska, stabilita sociálna. A to je fakt. Ak každý čaká, že do troch až štyroch mesiacov sa rozvrátime a padneme, my stojíme a budeme ešte stáť.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s otázkami doplnkov programov a podobne, stratégie majú všetky ministerstvá dávno hotové, bez toho by sa robiť nedalo. Je to otázka komunikácie medzi výbormi a ministerstvami, ako si tieto stratégie osvojíte a máte k nim pripomienky. Nemáme čo skrývať, naopak, sme radi podnetom, ktoré prichádzali. Viaceré podnety z výborov sú mimoriadne cenné. Účasť napríklad pána predsedu národohospodárskeho výboru na prípravách niektorých programov je mimoriadne cenná. Takže, tu nie je neochota k spolupráci. Len prosím, zoberte to do úvahy, že to existuje. Nemôžeme neustále vyrábať koncepciu, život žiada praktické, konkrétne kroky a na tieto konkrétne kroky musíme odpovedať. Môžme potom rozprávať o tom, ako má vlastne vyzerať. Má prísť nové programové prehlásenie? Alebo teda zoberieme do úvahy, že to, čo vám predkladáme - koncepcie rezortov - sú vlastne rozpracovaním programového prehlásenia? To už potom musíte sami povedať, čo vlastne potrebujete, ale reálne programové prehlásenie existuje, veľká časť úloh je naplnená a prekročená.

Pokiaľ ide o otázky, za ktoré sme tu boli kritizovaní, čo robíme s poľnohospodárstvom a podobne - dovoľte, aby som vám povedal, že v programovom prehlásení vlády je zámer od roku 1993-94, v tejto sezóne, pretože tá začína vždy zhruba v auguste, začať robiť novú koncepciu hospodárskej politiky pre úsek poľnohospodárstva. Jednoducho, vzhľadom k sezónnosti prác iný, skorší termín nebol možný. Ak sme dnes v situácii, že zápasíme o prežitie poľnohospodárstva, musíme hľadať všetky zdroje, ktoré sa dajú použiť. Tlak na štát je tlak v rámci rozpätia, ktoré ste nám schválili vy, páni poslanci a poslankyne. Zákon o rozpočte je pre vládu neprekročiteľný. Ak nám ho iným zákonom dávate do inej súvislosti,

vlastne sú v rozpore dve vaše rozhodnutia, nie naša politika. Ak bolo schválených 7 miliárd dotácií pre poľnohospodárstvo, na začatie jarných prác uvoľňujeme 1,2 mld. zo štátnych zdrojov. Aby sa výroba mohla rozbehnúť, po dohode s bankami uvoľňujeme 1,9 mld., resp. banky uvoľňujú 1,9 mld. ďalších zdrojov a Národná banka Slovenskej republiky ďalšiu miliardu vo forme zmeniek.

Samozrejme, že poľnohospodárske podniky sú v situácii, že nevracajú už ani skôr poskytnuté pôžičky. Ich zdroje nestačia na úhradu úrokových sadzieb. Dávame im 7 mld. štátnych dotácii, ale družstvá iba na úrokoch zaplatia tohoto roku 5 mld., a to ešte nevracajú sumy, ktoré dostanú. Za tejto situácie, ak banky odmietali poskytnúť ďalšie pôžičky a vláda už nemá možnosť nariaďovať, vláda musela hľadať záruky pre banky, ako to urobiť. Jedna z ciest bola, že žiadali po nás záruky na úvery, ktoré poskytnú družstvám, a to okamžite. Máme dve možnosti - buď takúto záruku garantovať štátnym rozpočtom, a vy, ktorí nás poučujete, ako ste dobre a múdro vládli, viete, že ste za 40 % percent hodnoty rozpočtu prijali záruku. Ďalšie rezervy už nemáme, vy ste nám to vyčerpali. Takže musíme hľadať potom iné zdroje so živými, reálnymi peniazmi. Odkiaľ ich môžeme získať? Z Fondu národného majetku. Čo môže Fond národného majetku urobiť? Môže ich dať niekomu inému ako banke? Čiže musia prísť do privatizácie dva objekty, z ktorých získame reálnu sumu, ktorú ako úložku môžeme uložiť v záručnej banke. A to, pán Dzurinda, je v súlade so zákonom, lebo dať dotovať bankové fondy Fond národného majetku pripúšťa. A reálne preto, že to budú devízové zdroje, súčasne obohatia devízový zdroj Národnej banky Slovenskej republiky. Jednou operáciou riešime tri problémy. To by ekonóm mal pochopiť, to nie je až taká veda. To aj ja ako neekonóm chápem.

Pokiaľ ide o otázky úložky v Záručnej banke Slovenskej republiky, tá je tam vkladaná preto, aby sa istým násobkom

kryli úverové zdroje bánk. Ak to neurobíme, nedajú už poľnohospodárom ani korunu. Jednoducho sa im nedáva záruka, že sa vrátia. Ak budeme nútiť čerpať ďalšie zdroje na výdavky, zničíme bankovú sústavu. Musíme vychádzať zo zásady, že sa už všetci, ktorí majú málo, dostávajú do situácie, že vyvolať ďalšie napätie znamená zrušiť sústavu ako celok, všetkých hospodárskych vzťahov. To sa nedá takto robiť. Ani takúto politiku táto vláda robiť nebude.

Pokiaľ ste kritizovali niektoré otázky, ktoré súvisia s rezortom školstva a podobne, bude na ne odpovedať pán minister, a bude odpovedať za seba každý minister sám. Ale ak spochybňujete privatizáciu tabakového priemyslu, rád by som vás uistil, že predkupné právo pre túto firmu na tabakový priemysel prijala vaša vláda, nie naša. Boli sme viazaní vaším rozhodnutím. Tým bol limitovaný výber partnera i možnosť verejnej súťaže. Zviazali ste nám ruky a dnes nás za to budete kritizovať? Ak sme rozhodli o predaji tabakového priemyslu, tak len preto, že to bolo jediné, čím bolo možné dosiahnuť hotovosť, to znamená okamžite. No a preto, že to bola hotovosť, samozrejme, nezabudnete kriminalizovať a spochybňovať, vôbec ako to bolo a kto čo s tým urobil. Ak nájdete niekoho, kto urobil pritom nejakú nepeknú vec, prosím, som za to, aby sme brali na zodpovednosť každého. Ale prosím vás, nevyslovujte podozrenia, ak nemáte na to dôkazy. Ak máte, dajte ich. Tu sedí prokurátor, dajte mu ich, ale ak ich nemáte, nehovorte do verejnosti takéto slová.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s tým, prečo sme takú rýchlu operáciu urobili, z jednoduchého dôvodu. Po rozdelení meny, po tom, čo došlo k úbytku devízových rezerv, bolo treba vytvoriť určitú sumu hodnôt, ktorá by stabilizovala obchod a umožnila reguláciu stálosti slovenskej koruny voči zahraničným menám. Bolo treba nejakú úložku urobiť okamžite. Kde ju zobrať? Ak by sme neboli urobili toto, musíme devalvovať. Pokiaľ ide o trhovú cenu, na Slovensku trhová cena

prudko klesla so všetkým práve v dôsledku preddevalvačného správania. Tým, že niektoré naše podniky očakávali, že tu bude devalvácia, umiestnili zdroje v Čechách a čakajú, kedy ich k nám premiestnia, plus o devalváciu dostanú nominálne viac. Takisto sa správali zahraničné subjekty, bankové i iné, a vyvíjali obrovský tlak na vládu, aby ustúpila. Riešili sme to tak, že sme predali za trhovú cenu, za akú sa vtedy predať dalo. Ponuka bola oproti dosiahnutej cene nižšia o polovicu. Spochybniť sa dá všetko, ale riešiť konkrétnu situáciu, na to už neplatí pravicový ekonóm, lavicový ekonóm, na to platí len pravidlo správania sa a rešpektovanie tohoto pravidla. Bola daná konkrétna situácia, ktorú bolo treba za 48 hodín vyriešiť. Ak sme to dokázali, myslím si, že sme dobrí. Môžete si myslieť opak, máte na to právo, ale prosím vás, nespochybňujte nespochybniteľné.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s ďalším vývojom hospodárskej a inej politiky vlády, samozrejme, že vláda je dnes pod ťažkým tlakom reálnych problémov, ktoré v živote občanov a všetkých hospodárskych subjektov existujú. Vznikol stav, kedy prestali platiť takmer všetky bývalé pravidlá riadenia, neplatia žiadne nové. Vznikol stav, keď usilujeme o novú štátnu hospodársku politiku, ale platia zákony platné vo federácii, a za cenu porušovania zákonov sa správať nemôžeme, čaká obrovská systémová práca pri zmene zákonov, pri zmene pravidiel správania sa všetkých subjektov, ktoré na Slovensku existujú.

Situácia v politickej oblasti, aj keď o nej hovoríme ako o stabilnej, v skutočnosti znamená prelínanie sa rôznych záujmov a vplyvov politických síl nie vždy národného charakteru, nie vždy dávajúcich záruky, že otázka štátnosti je vyriešená. Táto otázka sa v niektorých vystúpeniach spochybňuje. Keď bude treba, budeme potom ešte rozprávať i o menách, prídeme k tomu po určitom čase, ak vývoj k týmto veciam dozreje. Otázka štátnosti Slovenska je vyriešená, ale sú tu

ľudia, ktorí ju spochybňujú. A treba vedieť, že politický zápas ešte v tomto smere neskončil, že od slovenskej politickej štátnosti treba prejsť k ekonomickej zvrchovanosti. Treba prispôsobiť zmenu štruktúry trhov, zmenu štruktúry výroby a dovozov. Vidíme, čo sa robí na hraniciach s českou republikou. To nie je náhoda. V podstate Pithartov program, tzv. tajný program sa realizuje rozložením na dlhšie časové obdobie, ale realizácia prebieha. Vytvorenie administratívnych bariér na hranici so Slovenskom znamená v podstate administratívny tlak na české podniky, aby sa orientovali na trhy inde. Obmedzenie, spretrhávanie týchto väzieb poškodzuje obidve strany. Sme zásadne proti tomu a budeme proti tomu protestovať, ale výsledok je taký. Reálne ho treba pochopiť a reálne sa s ním vyrovnať.

Reálne treba zobrať do úvahy i mnohé ďalšie procesy, ktoré prebiehajú i v zahraničí. Máme záujem na dobrých stykoch s Maďarskou republikou napriek tomu, že Slovensko je z tejto strany neustále spochybňované v medzinárodných vzťahoch, či je to Gabčíkovo-Nagymaros, či sú to menšiny, či sú to iné problémy. Neustále spochybňovanie, Slovenska ako štátneho útvaru vedie k tomu, že vzniká reálna hrozba, či asociačná dohoda, európska zmluva a ostatné, ktoré máme uzatvoriť, budú síce posudzované podľa tých istých pravidiel ako s českou republikou, ale v nerovnakom čase. Môže to spôsobiť oddialenie začleňovania Slovenska do medzinárodnej deľby práce a medzinárodných inštitúcií oproti českej strane minimálne o pol roka. Hovorím o minimálnej hranici, ak ho nesťaží i na obdobie dlhšie. Rozhovory, ktoré boli v tomto smere v zahraničí, sú jednoznačné. Namiesto, aby sme sústredene, koordinovane obhajovali svoj spoločný štátny záujem, poniektorí páni poslanci ho hania, dávajú úmyselne a vedome nepravdivé informácie, ktoré toto spoločenstvo zavádzajú. To je činnosť v prospech štátu, v ktorom žijú a na ktorého ústavu prisahali? To je politická sloboda? Pre koho? V mene koho?

Ak sa o týchto otázkach treba zmieňovať, len preto, aby sme pochopili zložitosť situácie, ktorá vzniká v zahraničí i u nás. V krátkom čase budú ďalšie politické rokovania s mnohými predstaviteľmi, budú sa pripravovať mnohé zahraničné cesty. Cieľom je stabilizácia pomerov u nás s podporou zahraničia, cieľom je otvárať nové trhy. Ak to neurobíme, zle na to doplatíme. Vidíme neustály tlak na vládu - meňte členov vlády, treba rekonštrukciu vlády a podobne. Keď pýtam vecný dôvod, nie je. Dnes budete rokovať o jenom ministrovi, ale k tomu sa ešte vrátim. Neustále spochybňovanie vlády doma, v zahraničí, neslúži tejto vláde. A na vine sme si aj my sami, vo vnútri vlády. Rešpektujeme tieto skutočnosti a vyvodzujeme z toho závery aj smerom k sebe. Ale náročnosť, ktorú máme na seba, prosím, aby sme navzájom mali na seba vo všetkých inštitúciách, ktoré existujú.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s ďalším vývojom v mnohých oblastiach, ktoré ste tu menovali - rast kriminality a podobne - treba jednoznačne povedať, že na vláde je dnes mimoriadne veľká zodpovednosť a mimoriadne množstvo i takých úloh, ktoré jej celkom nepatria. Tým, že bol prijatý zákon, ktorým povinnosti, ktoré prešli z federálnych orgánov, môže vláda na dobu 9 mesiacov upravovať nariadením, sme otvorili priestor pre preklenovacie obdobie, ale bude treba zanedlho pripraviť a vláda vám musí odovzdať návrh zákona, ktorý upravuje postavenie všetkých ústredných orgánov štátnej správy. Začínajú bez aparátov, bez budov, bez techniky, začínajú doslova na zelenej lúke, ale štát ide, na základných funkciách štátu sa tým nič nemení. I za cenu improvizácii, ku ktorým je vláda donútená, i za cenu zaťaženia, ktoré po pol roku, keď sa tieto inštitúcie začnú zákonom rozbiehať, bude podstatne menšie. Množstvo funkcii, hospodárskych a iných vzťahov, ktoré prebiehajú, je zabezpečených napriek tomu, že názory na spôsob môžu byť rôzne. Môžu byť motivované politicky, môžu byť motivované osobne i názorovou koncepciou, ale nikdy by nemali byť postavené vyššie, ako je štátny záujem Slovenskej republiky. Nech je ktokoľvek z Nemecka v zahraničí, vždy je to občan Nemeckej spolkovej republiky. Ak je ktokoľvek, kdekoľvek zo Slovenska, vždy by mal pamätať, že toto je prvoradý cieľ pri akejkoľvek ceste a pri kontaktoch, ktoré sú dnes mimoriadne dôležité, pretože sťažujú našu pozíciu pri všetkých rokovaniach.

Otázky, ktoré súvisia s činnosťou vlády na najbližšie obdobie, budú predmetom rokovania na vašom aprílovom rokovaní, čo berieme do úvahy. Závery, ktoré vyplývajú z toho, že Slovensko je samostatným štátom, napĺňame. Ako sme zabezpečili a zvládli vznik štátu a rozdelenie štátu, aj keď ešte nie je vysporiadané majetkové vyrovnanie, tak zabezpečujeme funkcie štátu. V oblasti majetkového vyrovnania je určité napätie i na jednej, i na druhej strane. Rokujeme s českou stranou veľmi vecne, obhajujeme svoj záujem a zrejme niektoré veci sa povlečú dlhšie. To je plyn, to sú banky, Štátna banka československá, to je štátny záverečný účet federácie.

Ak hovoríte, prečo náš minister financií nedá správu

o záverečnom účte Slovenskej republiky, na to máme zákony, dokedy to máme urobiť, a to sú vaše nariadenia, nemôžete žiadať, že ako poslanec to chcem skôr, preto naruším celú harmonizáciu systému práce, a dostanete to skôr, lebo ste poslanec. Nemôžete takto osobne k tomu pristupovať. Tieto kroky sa musia riešiť systémovo. Štátny záverečný účet je bezprostredne spojený s účtom federácie. Pokiaľ sa nevyriešia vzťahy vo vnútri účtu federácie, ťažko sa bude uzatvárať účet za štát. Niektoré sumy sa navzájom prelínajú. Tam došlo k takým pohybom, ktorým obidve strany nerozumejú - na slovenskej strane, aj na českej strane. Tieto veci sa musia uzatvoriť a vyriešiť k obojstrannej spokojnosti. Preto vás prosím, nenaháňajte nás cez využívanie demokratických mechanizmov k takým činnostiam, ktoré narušujú základné časové

i vecné možnosti pri riešení týchto problémov.

Pri všetkých ťažkostiach, ktoré Slovenská republika má, zúfalo potrebujeme pol roka na preklenutie krízovej situácie, na zabezpečenie základných mechanizmov, a to je, aby začali obiehať peniaze, aby sa stabilizovala mena. Zúfalý čas, takmer pol roka. Ak ho nedosiahneme, rozvlníme celý mechanizmus všade. Peniaze sú ako krv, ktorá sa dotýka každej bunky v organizme. To isté hrozí Slovensku. Ak sa tento mechanizmus nevyrieši, zastaví, či už núteným politickým zápasom alebo sociálnym nepokojom, vrátime sa do hlbokého úpadku hospodárstva. Dnes je možné tomuto úpadku ešte predísť, ale pol roka musí byť intenzívna, vecná, tvrdá práca.

Vo vláde sa tejto práci nebránime. Všetci členovia pracujú na hranici svojich fyzických možností. Dostávame sa do situácie, keď sa ukazuje celkom reálne, že výkonnosť aparátov nestačí výkonnosti vláde - či obsahu, či tempu, či kvalite materiálu. Polovicu materiálov, ktoré prichádzajú, vo vláde dorábame alebo prerábame, či sú to návrhy zákonov, či iné normy. To je veľmi veľa. Veľa materiálov sa vracia naspäť. Veľa materiálov nepríde vôbec na takej úrovni, aby sme sa mohli nimi zaoberať. Máme túto rezervu a musíme ju riešiť. Je to spôsobené aj odlivom mnohých ľudí do podnikateľskej sféry, je to spôsobené aj tým, že sme išli cestou stabilizácie aparátov a málo sme vymieňali. Bolo treba načrieť hlbšie, ako sme načreli. Pokiaľ to niektorí poslanci z KDH berú úsmevom, uisťujem ich, že časť, ktorú po sebe nechali, patrí k menej kvalifikovaným. Je mi to ľúto, ale je to pravda, lebo čo vám prišlo pod ruku, brali ste všetko, len nech je oddané, na vedomostiach nezáležalo. Preto existuje aj napätie a preto máte vždy pocit, že sa vyhadzuje z politických dôvodov. Nie je to pravda. U každého sa hľadajú vecné dôvody.

Stabilizácia Slovenska vyžaduje stabilizáciu a uvedomenie si reálne akceptovanie situácie a východísk, ktoré sa

dávajú. Vláda dáva reálny program východísk. Očakávame podporu pri tomto programe, očakávame spoluprácu. A kto nevie alebo nechce pomôcť, aspoň nech neprekáža. Potom si poradíme aj sami.

Ďakujem. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu premiérovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán premiér,

oceňujem, že ste časť svojho vystúpenia venovali mojej osobe. Na druhej strane je mi ľúto, že ste neodpovedali konkrétne ani na jednu z mojich desiatich položených otázok. Najviac ste sa pokúsili venovať téme predaja podniku Slovenský tabakový priemysel. Rád by som vám ale precital veľmi kratučkú časť z oficiálnej správy zo zasadania vlády Slovenskej republiky 16. 2. 1993, kde sa píše: "Vláda schválila zmenu privatizačného projektu na majetok podniku československý tabakový priemysel, štátny podnik, Bratislava a priamy predaj kapitálového podielu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na akciovú spoločnosť S.I.T. Bratislava firme REEMTSMA, G.m.b.H. To nekorešpodnuje s tým, čo ste povedali. Preto vítam tú časť vášho vystúpenia, v ktorej ste hovorili, že budete nám odpovedať písomne.

Ešte jednu poznámočku k tomu, ako ste povedali, načreniu do personálu na ministerstvách, že tak ste načreli napríklad aj na ministerstve, kde som bol ekonomickým námestníkom. Bolo to na ministerstve dopravy a spojov a spolu so

mnou poleteli aj dvaja riaditelia odboru, z ktorých ani jeden nebol členom žiadnej politickej strany a vybral som ich na úrade vlády z databázy, z konkurzu, ktorý ste vypísali pre mladých ľudí do 35 rokov.

Celkom na záver by som chcel povedať, že tej konkrétnej časti, kde ste sa usilovali poskytnúť určité údaje o rozpočtovom hospodárení v rokoch 1991 a 1992, sa budem venovať v samostatnom vystúpení v rámci všeobecnej rozpravy, kde sa pokúsim poukázať na priame vplyvy uvolnenia zahraničného obchodu, liberalizácie cien a na to, že jednoducho nebolo to tak, ako ste to podali v tom rozpočtovom hospodárení, a k niektorým ďalším konkrétnym ekonomickým oblastiam.

Ďakujem. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Chce na interpelácie odpovedať niektorý z pánov ministrov? Mám to chápať, že páni ministri budú odpovedať písomne? Pán premiér - faktická poznámka.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Ospravedlňujem sa, že vystupujem ešte raz, ale priniesli mi záznam z rokovania vlády Slovenskej republiky vo veci, ktorú ste spochybnili, či vláda na rokovaní rozhodla alebo nerozhodla o vrátení zákona. Pán poslanec Fogaš prečítal bod 12 rokovania vlády, záznam zo strany 4, z ktorého je nepochybné, že vláda prerokovala, schválila a poverila predsedu vlády vrátiť podľa článku 105 Ústavy Slovenskej republiky a článku 102 písmeno n/ Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zakoňov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Vláda poverila ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny odôvodniť bod 2a/ tohoto záznamu v Národnej rade Slovenskej republiky.

Skutočnosť, že chýba druhá strana uznesenia číslo 133, nie je dôvodom, ktorý zakladá právo Národnej rade tento zákon neprerokovať. Ak je tu právna pochybnosť, na právnu pochybnosť medzi ústavnými orgánmi máme dnes inštitúciu, ktorá v tejto veci môže rozhodnúť. V mene vlády Slovenskej republiky prehlasujem, že sme schopní a ochotní s touto inštitúciou komunikovať. Je to dnes ústavný súd, ktorý rozhodne, či takéto právo vláda má a či teda toto právo je platné. Aj keď právny názor pána poslanca Čarnogurského je pre mňa irelevantný, je tu už vybudovaná inštitúcia schválená zákonom, ktorá je kompetentná autoritatívne rozhodnúť. Nech rozhodne, keď máme pochybnosti.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán premiér, prehlasujem, že mám pochybnosti o tom, či uznesenie vlády číslo 133 má druhú stranu. Vy ste teraz tvrdili, že toto uznesenie má druhú stranu, ktorá by sa mala týkať tohoto vráteného zákona. Mám o tom jednoducho pochybnosti a bol by som rád, keby ste túto druhú stranu uznesenia číslo 133 predložili. Ale chcel by som vás upozorniť, že uznesenia vlády sa doručujú na viaceré štátne orgány a inštitúcie. Toto uznesenie číslo 133 už bolo doručené na viaceré štátne orgány a inštitúcie a keď predložíte druhú stranu tohto uznesenia, porovnáme to s uznesením číslo 133, ktoré bolo doručené niektorým štátnym orgánom a organizáciám, ktoré im doručil úrad vlády. Iba toľko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pokiaľ som rozumel pánu premiérovi, druhú stranu myslel tak, že v zázname úradu vlády to je, ale že to nebolo zapísané do uznesenia. Neviem, či som dobre rozumel. /Šum v sále./ Rozumel som tomu tak, že vláda o tom rozhodovala, rozhodla, a v rámci uznesenia sa to dostalo do jedného balíka toho problému, ktorý bol spomenutý len globálne, ale nie vypichnutý - ak som dobre rozumel.

Pán poslanec Fogaš. Poslanec C. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

zrejme mám ten istý záznam, ktorý tu citoval pán premiér, ktorý sa inak tu, v budove nachádza, a mám takisto uznesenie číslo 133, ktoré je z tejto budovy. Je fakt, že je to jeden list, na ňom nie je žiadna zmienka o bode 2 pod bodom XII. Čo je v zázname zapísané, to, čo citoval pán premiér, teda bod II/2, kde sa poveruje predseda vlády vrátiť podľa článku 105 Ústavy Slovenskej republiky a článku 102, písmena n/ zákon atď., to uznesenie skutočne nie je vypracované, je len uznesenie týkajúce sa informácie o záveroch misie Medzinárodného menového fondu k problematike štátneho rozpočtu, kde sa potom ukladá ministrom predložiť ministrovi financií návrhy opatrení zameraných na eliminovanie rizík v príslušnej kapitole na rok 1993. Či existuje druhá strana alebo nie - myslím si, že ju treba predložiť, ak má existovať. K tomu uzneseniu, ktoré bolo doručené Národnej rade, existovala len táto jedna strana. To je všetko.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem. V tejto kauze, ktorá takto vznikla, prosím, aby v priebehu dneška alebo zajtra, pokiaľ začneme znovu rokovať, zasadol ústavnoprávny výbor a informoval nás na zasadnutí zajtra, či o tomto bode budeme rokovať tak, ako sme sa dohodli, alebo nie.

Prosím, pán minister Kučera. Minister školstva a vedy SR M. Kučera;

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne, poslanci,

milí kolegovia,

bolo tu niekolko pripomienok na adresu školstva. Ďakujem za ne, ale rád by som upozornil, že školstvo má trojstupňové riadenie. Je ministerstvo školstva, sú školské správy II, ktoré riadia stredné školy, sú školské správy I, ktoré riadia základné školy okresné a sú riaditelia škôl. Väčšina z daných pripomienok bola v kompetencii prvého a druhého stupňa riadiacich štruktúr školstva. Je viac ako nepríjemné, že drobné, ale naprosto drobné veci, či miesto dvoch učiteliek bude v Krtíši alebo nebude, sa dostávajú na pôdu parlamentu. Už som minule povedal, že mám pocit, že sa znesväcuje najváženejšia pôda zákonodarného orgánu úplne komunálnymi a banálnymi problémami. Ak takéto problémy sú, to znamená, že riaditelia školských správ, ktorých som ešte nevymenil, budem musieť výmeniť tých ďalších, pretože si nekonajú svoju povinnosť, neriadia školstvo takým spôsobom, akým by ho mali riadiť. /Potlesk./

Najvážnejšia pripomienka na adresu školstva prišla z úst pána poslanca Ftáčnika. Neviem, odkiaľ má svoje informácie. Môžem ho ubezpečiť, že rozpočet, ktorý bol schválený

pre odbor školstva, bol presne a adresne doručený všetkým článkom, ktoré s týmto rozpočtom nakladajú, a bolo to urobené do 15. marca, vtedy, kedy bol rozpočet otvorený, tak ako obvykle v iných predchádzajúcich rokoch. Môžem pánom poslancom a poslankyniam povedať, z čoho plynie oná nespokojnosť, ktorú pán poslanec Ftáčnik evokoval a ktorá prichádza z týchto kruhov. Jednoduché. Zvýšila sa finančná disciplína a spresnilo sa účtovníctvo. Všetky prieskumy ukázali, že sa svojvoľne narába so štátnymi prostriedkami. A tak sa stalo, že pre vysoké školy finančné prostriedky boli rozdelené nie len ministerstvom školstva, ale bol prizvaný podľa zákona číslo 172/1990 samosprávny orgán - Rada vysokých škôl, ktorý vyracoval kritériá, ministerstvo ich prijalo a podľa týchto kritérií boli rozdelené prostriedky všetkým vysokým školám, ktoré majú právomoc s nimi nakladať, to znamená rektorom, prípadne fakultám, ktoré majú právnu subjektivitu a možnosť nakladať s finančnými prostriedkami. Čiže, išlo to naprosto priechodným systémom.

Pokiaľ ide o základe, teda malé školstvo v celej skupine, boli vypracované kritériá, aby sa volne nenarábalo s finančnými prostriedkami. Kritériá boli nasledujúce: Boli sumované náklady, ktoré sú na prevádzku a réžiu budov, kúrenie a iné veci, ako jeden uzatvorený balík na základe nákladov z roku 1992. Druhý balík boli mzdy učiteľov, a zvyšok, ktorý sa rozdelil, bol vypočítaný na jedného žiaka. Vyšiel na 730 korún. Týmto mechanizmom boli rozdelené prostriedky do školských správ a školské správy ich dostali. Nie je vinou ministerstva, ak niektoré školské správy udržujú v školách neudržatelný stav. Tým odpovedám aj na poznámku pána podpredsedu Prokeša o naplnenosti a nenaplnenosti tried. Ako viem, je Nitrančan, tak mu poviem, že podľa rozboru, ktorý som nechal urobiť v meste Nitra, okrem dvoch škôl všetky školy majú v triedach od 17 do 20 žiakov. To si nemôže dovoliť ani najbohatší štát strednej Európy. To je jednoducho neprípustné, nie je možné, aby to uniesol finančný rozpočet tak, ako sme ho urobili.

Tým sa dostávam aj k otázke predstavy o tom, kde sú možnosti a kde sú schopnosti, kde je možnosť ušetrenia. Odbory nútili zvýšiť plat učiteľov. Vrelé som s tým súhlasil, ale k tomu bolo treba vytvoriť podmienky. Minulá vláda prijala nariadenie, podľa ktorého je vyučovacia povinnosť na Slovensku určená plošne, jednotne na 20 hodín pre každého učiteľa. Okrem Fínska je to najnižšia pedagogická norma v Európe. Pre porovnanie v Čechách je to podľa druhu škôl 23, 22, 21 hodín, v Poľsku je vyššie, v Maďarsku ešte vyššie. Nie je možné udržať takýto stav. Navyše, ide o celkom bohapustú "komunistickú" rovnosť. Nie je možné, aby pedagóg, ktorý dáva pozor v internáte, mal rovnakú mieru povinností ako učiteľ, ktorý má dva "jazyky" a opravuje denne písomné práce. Čiže, pristúpili sme k tomu a v najbližších dňoch vydáme - už sme učiteľov upozornili - nové úpravy pedagogických noriem opreté o komparáciu so všetkými okolitými stredoeurópskymi krajinami, kde budeme rešpektovať tak systém škôl, ako aj náročnosť predmetov, pokiaľ sa to dá.

Chcem len upozorniť vážených pánov poslancov a poslankyne, náš parlament, že na zajtra som zvolal riaditeľov všetkých školských správ, ich ekonomických námestníkov a pedagogických pracovníkov, aby sme sa vážne poradili o týchto otázkach. Je mi však ľúto, že v súčasnom stave v slovenskom školstve neprebieha kvalifikovaný, rozumný a zodpovedný zápas o pedagogické otázky, o obsah predmetov, o kvalitu výuky. Prebieha jeden nezmyselný, k ničomu nevedúci boj o finančnú pásku, o to, čo dostávam každý mesiac pri pokladnici. To znamená, že sme sa dostali na tú najnižšiu úroveň, aká je. Je mi to nesmierne ľúto. Nechal som urobiť tabuľku, aké sú platy učiteľov v okolitých európskych krajinách. Nikde nie sú v horných piatich miestach. Iná vec je, aká je autorita učiteľa v spoločnosti. Aj tam, kde je plat učiteľa na

siedmom-ôsmom mieste, vo váhe svojho spoločenského postavenia býva na prvom, niekedy na druhom mieste. Tam stojí otázka, problém nášho učiteľstva, jeho mravnej obrody, spôsob, aby sme prekonali v hlavách totalitný režim, aby sme našli demokraciu, humanizmus, toleranciu a iné zložky, ktoré nová spoločnosť potrebuje ako soľ, aby sme ich založili už u tej mladej generácie, ktorá tu bude žiť a tvoriť a bude sedieť na našich miestach aj v roku 2010.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážená vláda,

keďže neviem, či budem mať možnosť s pánom premiérom na tejto schôdzi ešte reagovať na pre mňa veľmi prekvapivé obvinenie z akéhosi úmyslu kohosi zatknúť počas môjho pôsobenia na ministerstve vnútra, zrejme s nekalými úmyslami, chcem povedať, že je to nedorozumenie, ktoré zrejme tak, ako je to vždy pri nástupe novej vlády, určití ľudia v snahe možno zapáčiť sa veci skreslia donášaním nepravdivých informácii. Chcem povedať toto: Až doteraz som sa domnieval, že aj pán premiér, vy osobne, ste hodnotili môj objektívny prístup a moju nadstraníckosť vo výkone ministerstva vnútra. Naďalej sa domnievam, že som takto konal.

Pokiaľ ide o dve trestné oznámenia vo veci, ktoré začali federálne orgány, týkali sa odcudzenia dokumentov v trenčianskej vile a týkali sa vytrhnutia 7 listov z registra zväzkov v Bratislave. Obidva prípady po vyšetrení federálnymi orgánmi mi boli postúpené ako ministrovi vnútra vzhľadom na kompetenciu, že nešlo o tzv. vojenské osoby, ale páchateľ je pravdepodobne civilnou osobou. Naše vyšetrovacie orgány zistili rad nedostatkov v týchto dokumentoch a v tomto vyšetrovaní federálnych orgánov a vrátili sme to federálnym orgánom. Pri tejto príležitosti som bol pod tlakom masmédií, novín i parlamentu - čo s tým robíme, ako to, že nevieme nájsť vinníkov. Z tohoto dôvodu som urgoval federálne orgány, špeciálne generálnu prokuratúru, aby tieto veci urýchlene vyšetrili, dokladovali a dali ich nám. Som si istý, pán premiér, že ak by tieto veci boli vyšetrené a bol by zistený vinník, sám by ste boli za to, aby tento vinník bol stíhaný.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

veľmi stručne k vystúpeniu pána ministra školstva. Nejdem sa vyjadrovať k meritu problematiky školstva. V jeho vystúpení však zaznela jedna vec, ktorá presahuje problematiku ktoréhokoľvek rezortu. Pán minister zaujal stanovisko - toto už nie ja, toto nie ministerstvo, toto školské správy. Pán minister, vecí ako ústavný činiteľ, člen vlády, zodpovedáte za rezort, za každého posledného učiteľa, teda nielen za ministerstvo. Takéto vysvetľovanie, myslím, v žiadnom rezorte nie je namieste.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán minister Kučera.

Minister školstva a vedy SR M. Kučera:

Vážený parlament, vážený pán Bárány,

asi sme sa nerozumeli. Povedal som, že to sú veci, ktoré by sa na parlamentnú pôdu ani nemali dostať. Mali byť riešené na úrovni stredného alebo základného článku riadenia a ja z toho vyvodím dôsledky v konkrétnych prípadoch, keď tieto články nefungujú, že ich vymením. Čiže, to bolo meritum veci. Prosím, ak som bol zle pochopený, ospravedlňujem sa.

Zabudol som na jednu interpeláciu vo veci základných umeleckých škôl. Prosím, nikdy neboli v sústave základného školstva, čiže zo zákona nevyplýva povinnosť urobiť ich bezplatnými. Tieto školy môžu jestvovať jedine za prispenia rodičov. Prepočítali sme a tvrdo sme počítali na trikrát, príspevok vychádza okolo 160 korún mesačne. To nie je suma, ktorú by rodič nemohol obetovať na harmonickú výchovu a vývoj svojho dieťaťa. Takže, myslím si tiež, že by sme zbytočne dramatizovali situáciu. Ešte raz hovorím, že školstvo nemá dostatok prostriedkov, školstvo žije v úzkom ekonomickom hrdle, ale škola musí fungovať a musí žiť z toho, čo má. Preto sa snažím, usilujem sa hľadať prostriedky a možnosti

tam, kde by sme ich čo najefektívnejšie využili. To mi ukladá zákon a ústava, to by som rád rešpektoval.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

Poslanec M. Ftáčnik:

Dovolím si ešte dve vety ku kauze školstvo a k našej diskusii s pánom ministrom. Moje otázky, pán minister, smerovali nie k tomu, ako sa rozdelí rozpočet, ktorý sme dostali, pretože viem, že ten sa rozdelí v súlade s pravidlami, ako ste odpovedali, ale moja otázka znela k vašej zodpovednosti a k zodpovednosti ministerstva za úsporné opatrenia na ušetrenie toho, čo sme nedostali v porovnaní s minulým rokom, na ktoré ministerstvo do istého času, ak sa tie prostriedky majú ušetriť, musí vytvoriť legislatívne a organizačné predpoklady. K tomu smerovali moje otázky. Som veľmi rád a pevne očakávam, že zajtrajšie stretnutie s riaditeľmi školských správ vnesie jasno do tejto otázky. Z toho vyplývalo moje znepokojenie, ktoré som tu tlmočil.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán minister Tuchyňa,

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

bol som dotknutý v troch vystúpeniach pánov poslancov. Pokiaľ sa týka platenia a neplatenia bytových priestorov, vážení, k riešeniu tohoto problému treba dva subjekty - jeden ponúka, druhý najíma. To sa riadi ponukou, dopytom a nájomnou dohodou. Naviac, je to majetok miest a obcí, takže ministerstvo vnútra do týchto dohôd vstupovať nemôže.

Pokiaľ sa týka organizovaného zločinu, áno, vystúpenie pána poslanca Matejku je skutočne pravdivé. Chcem ho potvrdit, pretože takéto štatistické súbory sú. Vychádza plne a je plne v súlade so štatistickými hodnoteniami ministerstva vnútra. Naviac by som doplnil, že máme tu i to, čo hovoril, že tu nie je. Je tu vydieranie za úplatky. Už niekoľkokrát musel Policajný zbor takéto dôsledky likvidovať, a zatiaľ ich likvidoval úspešne. Je tu i ruská a už aj talianska mafia. Vláda 22. 12. na svojom rokovaní prijala dlhodobý komplexný program boja proti kriminalite a zločinnosti. Ovšem chcem povedať, že tento program nemôže byť len záležitosťou vlády. Tento program je koncipovaný široko a vyžaduje aktívnu účasť i ďalších orgánov a inštitúcií. Pochopiteľne, je dlhodobý i preto, že v mnohom závisí od vedomia našich občanov.

Pánu poslancovi Matejkovi, pretože značná časť jeho vystúpenia sa obracala na mňa, by som rád povedal, že už som vo svojom rezorte aj súdnym doručovateľom aj eskortérom väzňov, ale v žiadnom prípade nechcem byť cigánskym vajdom. Tým zároveň reagujem na vystúpenie pána poslanca Frenu v tom, že nehodlám byť zakladateľom finančných účtov miest

a obcí. Sám hovoril, že peniaze sú na okresoch, je potrebný trošku i tlak pánov primátorov a starostov, ale beriem si tento problém a pokúsim sa ho čo najrýchlejšie vyriešiť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Matejka. Poslanec A. Matejka:

Svojím vystúpením som neapeloval na rezorty, pretože im je to známa vec, ale vyzýval som poslancov, aby spoločnými silami pomohli rezortom riešiť tento problém, ktorý, myslím si, je viac akútny, ako je problém ekonomický, pretože vybudovať ekonomickú istotu v takom prostredí, aké sa tu vytvára, je veľmi problematické. Apeloval som na nás všetkých, aby sme vám pomohli, aj rezortom, aj občania medzi sebou.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, ešte pán minister Baco.

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyne, vážení páni poslanci,

veľmi pekne ďakujem za interpelácie, v ktorých ste diskutovali na tému pôdohospodárstvo. V týchto diskusných príspevkoch odznelo veľa veľmi cenných podnetov. Samozrejme, že budeme na všetky odpovedať písomne. Nemám k dispozícii momentálne všetky podklady, aby som vedel uspokojivo odpovedať

na všetko, ale chcel by som sa dotknúť niektorých najdôležitejších vystúpení na tému pôdohospodárstvo.

Reagujem na interpeláciu a na faktickú pripomienku pána poslanca Čarnogurského. Pán Čarnogurský sa vyjadril doslova: "To hovorí za všetko, ak musí Národná rada ukladať ministrovi pôdohospodárstva, aby predložil koncepciu agrárnej politiky. " Neviem, či to hovorí za všetko, ale možno by malo byť bežným zvykom, že členovia tohoto politického fóra sú informovaní o tom, čo sa deje, sú informovaní o vládnom prehlásení, vládnom programe, ktorý tento parlament schválil. Súčasťou tohto programového vyhlásenia je termínovník úloh, podľa ktorého ministerstvo pôdohospodárstva predkladá koncepciu dlhodobej agrárnej politiky v apríli tohoto roku do vlády a v máji, následne za týmto prerokovaním vo vláde do Národnej rady Slovenskej republiky. Takže neviem, čo pán poslanec Čarnogurský mal na mysli tým, keď hovoril, že to hovorí za všetko. Snáď ho k takémuto vyjadreniu motivoval návrh pána predsedu pôdohospodárskeho klubu v tom, že tento parlament má na tejto schôdzi prijať úlohu pre ministra pôdohospodárstva, aby urýchlene takúto koncepciu predložil.

Chcel by som však ešte niečo povedať vo vzťahu k pánu poslancovi Čarnogurskému. Dovolím si mu ešte odpovedať na jednu otázku, ktorú položil na moju adresu v máji minulého roku, asi v tom duchu, či sa cítim zodpovedný za to, čo bolo v našom poľnohospodárstve do obdobia roku 1990. Bol som jedným z tých, ktorý som nielen kritizoval, ale aj navrhoval iné postupy pri transformácii nášho poľnohospodárstva na trhové podmienky, ako boli postupy, ktoré sa tu prijali. Na túto moju snahu prispieť k harmonickému, plynulému riešeniu, ktoré by neznamenalo taký úpadok, ktorého sme svedkami dnes, som bol obvinený z toho, že som zodpovedný za nejaký stav, ktorý tu bol.

Chcem povedať pánu poslancovi, že sa cítim zodpovedný za to, že som ako diéta pracoval v tatkovej kováčskej vyhni a na jeho poliach, že sa cítim zodpovedný za to, že som počas štúdia pracoval celé prázdniny na poliach, citim sa zodpovedný za to, že som stál vedia tatka v roku 1962, keď ho súdili za to, že si obhajoval svoju kováčsku vyhňu ako dedinský kováč, cítim sa zodpovedný za to, čo som robil ako zootechnik, ako predseda družstva, aj sa cítim zodpovedný za to, čo som robil ako štátny úradník. Chcem sa však opýtať, či sa cíti niekto zodpovedný za to, že súkromní roľníci podľa toho, čo sa im sľubovalo za posledné dva roky, si naformulovali požiadavky na dotácie, ktoré sme kvantifikovali na 170 mld. korún na tento rok. Ako viete, príjem rozpočtu Slovenskej republiky v tomto roku je hlboko pod tým. To, čo sa tu zohralo za dva roky, táto hra na city, zavádzanie ľudí, ako im táto spoločnosť pomôže, ako im môže pomôcť, že necháme fondy, ktoré tu máme, opustené, že rozbijeme všetko a že začneme všetko budovať nejak inak, z jedného dňa na druhý, prosím, to je účet za 170 mld. korún. Som zvedavý, kto to pôjde teraz vysvetlovať tým ľuďom, ktorí sa do toho pustili, ako sa im to zaplatí, ako im táto spoločnosť pomôže.

Cítim sa zodpovedný za to, čo som robil, ale pýtam sa, či sa cíti niekto zodpovedný za to, čo sa v poľnohospodárstve stalo. Je tu 14,3 mld. záporný stav na úkor majetku. Majetok sa z roka na rok znehodnocuje, potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky je nielen ohrozená, ale u mlieka je stav 15 % pod potravinovú bezpečnosť, a vývojové tendencie, aké sú, poznáte. Za to sa, prosím, necítim zodpovedný.

Takisto sme v programovom vyhlásení deklarovali, že úpadok je taký hlboký, že nielen že to zvrátime do troch mesiacov, do pol roka, ale že si kladieme za cieľ v roku 1990 tento úpadok zastaviť a postupne vytvoriť systémové podmienky na to, aby po roku 1993 ďalší úpadok nepokračoval, ale naopak, poľnohospodárska výroba sa revitalizovať. Tieto

úlohy máme zapísané. Prepáčte, ak nás niekto obviňuje z toho, že je iný vývoj, obviňovanie je správne, ale nie nás, ale toho, kto ten stav spôsobil.

Ďalej by som chcel zareagovať na podnetné vystúpenie pána poslanca Brňáka. Súhlasím s tou kritikou. Ospravedlnili sme sa - pán premiér, pán minister financií, aj ja. Došlo tam k nejakému technickému zdržaniu pri dotáciách. Nebolo to 6 mesiacov, ako hovorí pán poslanec Brňák, pretože začiatkom roku došlo k oddeleniu meny a bolo naozaj nepredvídané množstvo práce, ktoré sa muselo zvládnuť. Naviac, všetci si dobre pamätáte, že 22. decembra schválila Národná rada rozpočet na rok 1993, takže, neviem si predstaviť, ako mohli byť vypracované alebo vydané nejaké smernice a pokyny na čerpanie prostriedkov štátneho rozpočtu predtým, než tento rozpočet bol schválený.

Takisto, pán poslanec Brňák, budem veľmi rád, ak si to vydiskutujeme a budeme informovať verejnosť cez tlač a masovooznamovacie prostriedky. Došlo tu asi k nedorozumeniu pri výklade definície podmienok získania dotácií pre individuálne hospodáriacich roľníkov. Naopak, osobne som veľmi dbal na to, aby tieto podmienky boli v súlade s tým, čo individuálni roľníci od nás požadujú. Stretávame sa s nimi, komunikujeme s nimi, a skutočne naša reakcia bola v súlade s tým, na čom sme sa a nimi dohodli. Pokiaľ bola taká interpretácia od pána poslanca, že diskriminujeme individuálnych roľníkov a že im neumožňujeme prístup, dám si na tom veľmi záležať, aby sme verejnosť správne informovali.

Najviac by som sa chcel venovať vystúpeniu pána poslanca Koncoša, predsedu poľnohospodárskeho klubu, a poďakovať jemu a všetkým členom poľnohospodárskeho klubu, že naozaj chápu situáciu aká je, že súčasne musíme pracovať operatívnymi metódami, reagovať na to, ako sa situácia vyvíja, a zároveň pracujeme na koncepčných veciach v súlade s termínmi,

o ktorých som tu hovoril. Poľnohospodársky výbor nám skutočne veľmi účinne pomáha. Pokiaľ by to bola všeobecná prax a metóda, forma spolupráce medzi parlamentom a vládou, myslím si, že Slovensko sa nemá čoho obaváť.

Pán poslanec Koncoš predložil tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrh na uznesenie, v ktorom predložil 10 bodov. Samozrejme, pokiaľ sa rozhodnete, že prijmete takéto uznesenie, podriadim sa mu a budem robiť všetko pre to, aby sme vyhoveli tomuto uzneseniu a splnili tieto úlohy. Chcel by som sa však dotknúť dvoch veci z tohoto návrhu na uznesenie. Ukladá sa ekonomickými nástrojmi odstráni t neúnosný rast disparity cien medzi cenami nakupovaných potrieb a cenami poľnohospodárskych výrobkov. Vážení, stav je taký - povedané na rovinu, že by sa okamžite museli zvýšit odbytové ceny poľnohospodárskych výrobkov o 25 %, aby sa dosiahla úhrada nákladov výrobcom cenami.

Bolo to tu už spomínané, že v roku 1991 ceny vstupov rástli 15-násobne rýchlejšie ako odbytové ceny poľnohopodárskych výrobkov. Aj v minulom roku ešte ceny vstupov do poľnohospodárstva rástli s trikrát väčšou dynamikou, ako odbytové ceny poľnohospodárskych výrobkov. Takže, keď sa urobila cenová náprava, ktorá sa tu stala neregulovaným, automatickým a okamžitým vyhlásením cenovej liberalizácie, pretože poľnohospodárstvo má oveľa menšiu mieru adaptability - keď nadojím mlieko dnes ráno, nemôžem ho skladovať tri mesiace alebo pol roka, až sa nájde kupec, ktorý mi za neho dá viac, ale musia ho v ten istý deň predať - táto situácia doviedla poľnohospodárov k tomu, že museli bez ohľadu na to, že kupovali vstupy za dvojnásobné ceny, predávali svoje výrobky za to, za čo ich predávali.

Druhá vec je, a tu by som sa tiež chcel na tomto fóre spýtať, možno že niektorí páni poslanci by o tom mohli niečo povedať, kde je tých 21 mld korún, ktoré sa v roku 1991 odčerpali z poľnohospodárstva. Spoločnosť dávala 11 mld korún zápornej dane z obratu na to, aby boli potraviny lacnejšie. Tie sa odbúrali. Kde sú? Odbúralo sa 10 mld dotácii do poľnohospodárstva. Kde sú? Nie je to zodpovednosť tejto vlády, nie je to rozhodnutie tejto vlády, týchto 21 mld korún neprešustrovala táto vláda.

Ďalej by som chcel povedať, že v návrhu na uznesenie sa ukladá doriešiť cenu tzv. zelenej nafty pre potreby poľnohospodárstva. Chcel by som ešte raz povedať, že rozpočet schválila Národná rada Slovenskej republiky. Bolo hovorené o 7 mld pre poľnohospodárstvo. Nepredpokladám, že táto Národná rada by zvýšila rozpočet na tento účel, pretože akýkoľvek zásah v tomto smere je nový rozpočtový vzťah, teda vyšší nárok na štátny rozpočet. Ak je tento parlament ochotný urobiť takýto ústupok, samozrejme, veľmi radi to urobíme, ak nie, potom by sme sa museli iba dohodnúť s poľnohospodárskym výrobcom na tom, kde tých 7 mld zoberieme, aby sme to mohli dať na zelenú naftu.

Samozrejme, ešte raz opakujem, že všetky námety, ktoré sú tu, ako sa prijmú, budeme veľmi starostlivo a húževnato plniť a postaráme sa o to, aby sa v maximálnej miere naplnili.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Ako ďalší sa hlási minister financií pán Tóth, potom minister obrany pán Andrejčák.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážená vláda,

z mnohých diskusných príspevkov, ktoré tu boli prednesené, vzniká dojem, že poslanci, poslanecké kluby, ale aj výbory majú záujem, aby jednotlivým kapitolám rozpočtu bolo pridelených viac prostriedkov. Obávam sa, že takáto cesta voči schválenému rozpočtu, pokiaľ by pokračovala s akýmikoľvek dobrými úmyslami, by viedla do mimoriadne vážnej situácie. Pravdepodobne by sme rozšírili deficit rozpočtu, ktorý ste schválili v Národnej rade do určitých hraníc, a ktorý je predbežne odkonzultovaný s Medzinárodným menovým fondom, nad tento rámec. V súčasných podmienkach štátneho rozpočtu, ktorý ste schválili, je daná rezerva vo výške zhruba 10 až 15 mld korún. Bolo to vaše rozhodnutie. Pri schvaľovaní rozpočtu sme povedali, že budeme pokračovať v závislosti od plnenia príjmov štátneho rozpočtu. Chcem však upozorniť na to, čo tu predo mnou hovoril pán premiér, že finančné zdroje Slovenskej republiky v bankách nie sú v súčasnej dobe také, aby sme mohli kryť akýkoľvek deficit. Financovanie štátneho rozpočtu zo strany bánk bude znamenať odliv prostriedkov, ktoré banky môžu dať jednotlivým podnikateľským subjektom, a teda aj agrokomplexu. Zahrávať si s touto myšlienkou je, myslím si, veľmi nezodpovedné.

V súčasných podmienkach musíme skutočne dať viac úverových zdrojov jednotlivým podnikom, ako financovať deficit štátneho rozpočtu. Osobne si myslím, že na rozvoj hospodárstva je nutné dať úvery tým podnikom, ktoré majú možnosť exportovať. Musíme zabezpečiť také podnikateľské subjekty, ktoré môžu posilniť devízovú pozíciu Slovenskej republiky a budú môcť z tohoto dôvodu v nasledujúcom veľmi krátkom období riešiť problémy stability meny, o ktorých ste hovorili aj vy, a hovoríme aj my.

Pokiaľ sa týka rozpočtu na rok 1992, podľa pravidiel, ktoré má zakotvené Národná rada Slovenskej republiky, pripravujeme odpočet a bude pripravený do konca tohoto mesiaca. Prejde výbormi, a predpokladám, pokiaľ ho bude stačiť prerokovať, aj výbory Národnej rady, bude môcť byť prerokovaný na aprílovom alebo májovom zasadnutí, tak ako je to bežné v každej normálnej krajine a bežné aj u nás. Súčasťou tohoto rozpočtu pravdepodobne nebude, na to by sme museli asi veľmi dlho čakať, rozpočet federácie. Bude priložený len informatívne tak, ako nám ho pripravia federálni úradníci k súčasnému dňu alebo ku dňu 30. 3.

Pokiaľ sa týka plnenia rozpočtu tohoto roku, nerozumel som celkom požiadavkám, ktoré tu boli vyslovené. Zákon Národnej rady o rozpočte zaväzuje ministra financií aj ministerstvo financií, aby každý mesiac predkladal rozpočtovému výboru Národnej rady odpočet jeho plnenia a jeho čerpania. Toto robíme, aj budeme robiť, už len vzhľadom na to, aby sme pani poslankyne a pánov poslancov informovali o stave v príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu.

Ešte by som sa chcel dotknúť príjmovej stránky. V mnohých masmédiách, alebo mnohokrát z vašich kontaktov so mnou vyplýva, že máme značné daňové úniky a že treba posilniť príjmovú stránku rozpočtu. Súhlasím s vami. Je to tak. Robíme všetky opatrenia k tomu, aby daňové úniky boli minimalizované. Môžem len prehlásiť to, čo som povedal v rozpočtovom výbore Národnej rady, že za minulý rok dorubky, ktoré boli urobené na základe zvýšenej kontroly daňových úradov, predpokladali príjem 2,5 miliardy korún. Teda v sprísnení dohľadu nad daňovníkmi budeme pokračovať aj toho roku tak, aby sme doriešili príjmovú stránku rozpočtu. Je však druhá vážna otázka, že pokles výroby a pokles celej hospodárskej výkonnosti slovenskej ekonomiky je taký, že pravdepodobne zisky podnikov nebudú na tej úrovni, ako sme predpokladali. Ak neurobíme zásadné opatrenia v možnosti úverovej emisie, bude nutné mnohé naše programy zmeniť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán minister Andrejčák, potom minister kultúry pán Slobodník.

Minister obrany SR I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

sľubujem, že budem stručný. Pán poslanec Miškovský sa pýtal, či je pravda, že začiatkom marca boli zástupcovia Omnipolu na ministerstve obrany. Boli, rokovali so mnou, je to pravda. Povedal som im - sorry, ste zahraničná firma, nedovoľujeme v žiadnom prípade, aby armáda priamo predávala zahraničným firmám. Nájdite si slovenskú firmu, môžete cez ňu obchodovať, aspoň sa to pohne. Spýtal som sa ich, či sú ochotní slovenskej firme zabezpečiť prevoz, pokiaľ sama to nebude mať, či im môžem poradiť. Áno, sú ochotní urobiť aj finančnú transakciu v zahraničí. Je to veľmi skúsená firma. Dúfam, že už konečne sa to pohne, pretože zatiaľ naše firmy, ktoré prišli, chceli buď vyvážať to, čo nám treba, a to ostatné nevedia ako previesť.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán minister, prosím vás o chvíľku strpenia, faktickú poznámku má pán poslanec Miškovský.

Poslanec V. Miškovský:

Je mi ľúto, došlo asi k nedorozumeniu, alebo pán minister zle počúval, pretože som hovoril, že zástupcovia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, konkrétne poverenec pán Mikuš, navštívil Omnipol v Prahe. Uviedol som aj presný dátum. Navyše sa tam rokovalo aj o založení dcérskej spoločnosti Omnipol v Bratislave, resp. takýto návrh slovenská strana vzniesla. Čiže, rozprával som o niečom úplne inom.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán minister. Minister obrany SR I. Andrejčák:

Pokiaľ je to tak, poznám jedného plukovníka Mikuša, je to tylár v Trenčíne. Vyšetrím si to, dám informáciu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Čiže bude písomná odpoveď. Pán minister Slobodník.

Minister kultúry SR D. Slobodník:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pán poslanec Ballek, s ktorým si bude treba niektoré

veci vydiskutovať na stránkach tlače, nechcem ich tu do toho pridávať, tu znovu oživuje kauzu Slovenských pohľadov. Nedávno pán poslanec Mikloško hovoril o Kultúrnom živote a o ostatných časopisoch. Vtedy som zdôraznil, a pán poslanec to veľmi dobre vie, že tieto veci sú predovšetkým finančného charakteru, že rozpočet pre kultúru v tejto oblasti sa znižil z 53 miliónov korún na 42. Teraz hovorím, samozrejme, o Slovenských pohľadoch. Opakujem tu, čo som už sčasti povedal. Koncom októbra bolo na ministerstve stretnutie predstaviteľov Slovenských pohľadov, predstaviteľov Matice slovenskej, kde sme sa usilovali dosiahnuť dohodu v tom zmysle, že Slovenské pohľady skutočne eticky patria Matici slovenskej a navrhovali sme asociácii a šéfredaktorovi Slovenských pohľadov, aby si založili nový časopis vo výške dotácii 2 400 tisíc korún, ako dostávali Slovenské pohľady. Sami prišli s návrhom, že by sa mal volať Elán. Pán šéfredaktor Štrasser potom v protirečivých vyhláseniach konštatoval na jednej strane, že takému prísľubu nemožno veriť, hoci pri ňom bolo 10 ľudí, takže to je dosť smiešny argument, potom na druhej strane, čo je v rozpore s týmto, že by nemali čas na propagáciu nového časopisu atď., atď.

Matica slovenská bez finančného, aj iného prispenia ministerstva kultúry obnovila Slovenské pohľady 93. Nemal som možnosť zabrániť vzniku nového časopisu a nemal som možnosť, a ani som ju nemohol a nechcel využiť, zakázať časopis Slovenské pohľady. Pre mňa z celého rozhovoru, ktorý sme mali s pánom poslancom Ballekom neskôr, už po jeho vystúpení, zaznelo veľmi čudne jedno, čo sa potvrdilo v prípade Kultúrneho života, a bol by som veľmi rád, keby ste si to všetci uvedomili. Kultúrny život je súkromná spoločnosť. V tlači som vyhlásil a potvrdzujem to, že som bol presvedčený, že dostane dotáciu, a nechcem povedať odkiaľ. Dostala ju táto spoločnosť. To znamená, že bolo svojim spôsobom urážkou, keď si táto súkromná spoločnosť pýtala ešte dotáciu od ministerstva kultúry. A pán Ballek, čo ma teda veľmi prekvapilo,

vyhlásil, že je možné - samozrejme, on to vyhlásil ako hypotézu, ja mu to neimputujem, že to povedal ako fakt, že asi aj Slovenské pohľady dostanú takúto podporu z cudziny. Na to som vyhlásil to, čo som vyhlásil v prípade Kultúrneho života. Budem veľmi rád, pretože, keď už nič iné, podporí to slovenský priemysel, peniaze z cudziny sa vždy zídu na papierenský a polygrafický priemysel.

Opakujem, Slovenské pohľady som nezakázal. Nemám na to jednoducho možnosť a právo. Pán poslanec Ballek je člen toho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý schválil rozhodnutie, že pre nedostatok finančných prostriedkov má ministerstvo kultúry dotovať v každej spisovateľskej organizácii jeden časopis. Asociácii dotujeme časopis Romboid. Každý, kto chce publikovať, môže tam publikovať. Takže nevidím dôvod, prečo oživovať túto kauzu. Nevidím dôvod, prečo pán poslanec Ballek robil také asociácie, v ktorých som sa cítil ako maďarskí politici z minulého storočia, čo zakazovali Slovenské pohľady a zatvárali vtedajších slovenských politikov a slovenských spisovateľov. To sú príkre asociácie, ale hovorím, sú veci, ktoré si s pánom Ballekom - to mu sľubujem - vydiskutujem na stránkach literárnej tlače.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Chce ešte odpovedať niektorý z pánov ministrov, pripadne pani ministerka?

Ďakujem veľmi pekne. V zmysle rokovacieho poriadku prosím členov vlády, aby na otázky, ktoré neboli zodpovedané, boli zaslané písomné odpovede. Žiadam teda členov vlády, aby dali aj písomné odpovede.

Pán poslanec Koncoš ako predseda výboru tu podal návrh na jedno uznesenie. Prosím, aby tento návrh uviedol.

Poslanec P. Koncoš:

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený predseda vlády, vážená vláda,

ospravedlňujem sa, že tento návrh uznesenia je síce vytlačený pre každého člena vlády a pre každého poslanca, ale z určitých dôvodov, nechcem povedať z akých, nebol prítomným rozdaný. Preto mi prepáčte, že musím tento návrh znovu citát a prosím o chvíľku pozornosti.

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. marca 1993 k interpelácii predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo Pavla Koncoša na riešenie situácie v poľnohospodárstve.

Národná rada Slovenskej republiky A. konštatuje,

že poľnohospodárstvo sa nachádza v krízovej situácii. Doteraz realizovaný model sociálno-ekonomickej transformácie a ekonomickej reformy v agrokomplexe spôsobil hlboký recesný úpadok. Jeho výslednicou je ohrozenie potravinovej bezpečnosti krajiny. Niektoré sociálne skupiny obyvateľstva saturujú spotrebu potravín na hraniciach prahu potravinovej nedostatočnosti.

B. ukladá

vláde Slovenskej republiky

1. v súlade s programovým vyhlásením vlády rozpracovaným na podmienky pôdohospodárstva prijať dlhodobú koncepciu agrárnej politiky štátu dávajúcu záruky rozvoja poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu."

Chcem zdôrazniť, že ide o dlhodobú koncepciu, pretože program ministerstva a zámery ministerstva na rok 1993 boli predložené a prerokované aj vo Výbore pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo Národnej rady Slovenskej republiky.

"2. Vykonať opatrenia na obnovenie toku peňazí a tovarov medzi poľnohospodárskou prvovýrobou, nákupnými organizáciami a podnikmi spracovateľského priemyslu.

3. Ekonomickými nástrojmi zmierniť neúnosný rast disparity cien medzi cenami nakupovaných potrieb a cenami poľnohospodárskych výrobkov."

Teda pôvodné slová "odstrániť" nahradiť slovom "zmierniť". Dávam za pravdu pánu ministrovi pôdohospodárstva, že odstrániť sa to jednoducho nedá.

"4. Analyzovať pôsobenie daňovej sústavy na agropotravinársky komplex a na základe jej výsledkov smerovať daňovú politiku tak, aby napomáhala rozvoju výroby potravín.

5. Schváliť a uviesť do života systém regulácie domáceho a zahraničného trhu s potravinami, aj s ohľadom na ochranu domácich výrobcov.

6. Venovať zvýšenú pozornosť situácii v rezorte pôdohospodárstva. Dbať na harmonizáciu hospodárskej, rozpočtovej a menovej politiky. Mesačne hodnotiť túto súladnosť na úrovni hospodárskych ministrov vlády Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, ďalších peňažných ústavov a zástupcov vybraných samosprávnych orgánov.

7. Vzhľadom na nové podmienky štátoprávneho usporiadania prehodnotiť reálnosť rozsahu poľnohospodárskej výroby a uviesť ho do súladu s novelizovaným Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

8. Vypracovať analýzu stavov hovädzieho dobytka, vrátane náčrtu perspektívy ďalšieho rozvoja tak z pohľadu zabezpečenia zdravej výživy obyvateľstva, ako aj z pohľadu ekologického."

Bod 9, v ktorom som navrhoval doriešiť cenu tzv. zelenej nafty pre potreby poľnohospodárskej výroby, navrhujem vypustiť. Ten sa môže doriešiť v uvedenom bode 4 - analyzovať pôsobenie daňovej sústavy na agropotravinársky komplex a na základe jej výsledkov smerovať daňovú politiku tak, aby napomáhala rozvoju výroby potravín, otázka zelenej nafty je predovšetkým otázkou výšky spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty u nafty pre poľnohospodárskych prvovýrobcov.

"9. Bezodkladne doriešiť komplex otázok podmieňujúcich úspešnosť jarných poľnohospodárskych prác."

Chcel by som zdôrazniť, že my, poľnohospodári, už dávno nežiadame do poľnohospodárstva vyššie dotácie. Sme si vedomí, že sú obmedzené schváleným zákonom o rozpočte. Ani v návrhu týchto opatrení sa momentálne nenavrhuje, alebo do tohoto uznesenia sa nenavrhuje meniť výšku dotácii pre poľnohospodárstvo. Ešte raz by som chcel poprosiť aj prítomných zodpovedných ministrov, aj neprítomných zástupcov peňažných ústavov, aby schválený objem dotácii alebo úvery, ktoré treba pre poľnohospodárov poskytnúť, poskytli včas. Jar sa

oneskorila, inak by poľnohospodári na južnom Slovensku už dávno boli siali, a nemali čo, a nemali s čím.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Koncošovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán premiér.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Opatrenia, ktoré navrhuje pán predseda výboru Koncoš, sú vcelku rozumné, racionálne a všetky akceptovateíné, ale dovolím si povedať, že nepostihujú celú šírku. Na stretnutí s poľnohospodármi, kde bol prítomný aj on, sme sa dohodli na operatívnych opatreniach na zvládnutie sezóny 1993. Do dvoch týždňov sa zíde skupina odborníkov zo všetkých profesií, ktoré majú čo robiť v poľnohospodárstve, a navrhnú podstatne širší rámec, ako navrhol pán predseda, včetne toho, čo navrhuje on. Preto to má racionálne jadro. A ďalej, do mesiaca sa znovu zíde táto alebo podobná skupina odborníkov a vypracuje komplex všetkých vzťahov, ktoré treba urobiť od sezóny 1993-94. To sme poľnohospodárom sľúbili, a to splníme.

Vzhľadom na to, že tu pán predseda znovu iniciuje otázku zabezpečenia úverových zdrojov pre poľnohospodárov v tejto sezóne a na začatie jarných prác, dovolím si upozorniť, že sme dali pokyn, aby pomoc podnikom bola poskytnutá všade tam, kde podali žiadosť o registráciu, pretože by ju mohli dostať len neregistrované, a tých údajne nie je ani 10 %. Ďalej sme dali pokyn, aby do konania vstúpili okamžite a aby sa začali zvažovať finančné postavenia jednotlivých poľnohospodárskych podnikov. Ďalej s bankami sme rokovali tak, že zdroje, ktoré sú k dispozícii, uvolnia do 14 dni, a vláda uvoľňuje krytie prvej časti kapitálu ešte v priebehu tohoto

týždňa. Samozrejme, že táto operatíva núti k mimoriadnym krokom a tie vykonané budú. Prosil by som pána predsedu, aby zvážil svoj návrh, pretože predsa je len úzky, aby sme využili všetky jeho poznatky a návrhy k tomu rozpracovaniu komplexu vzťahov, a k takejto práci si ho dovolím ako poľnohospodárskeho odborníka a predsedu výboru pozvať, kde by mohol priamo tento návrh presadiť do komplexného stanoviska na sezónu 1993-94.

Situácia poľnohospodárov je ozaj zlá, ale treba zase aj úprimne povedať, že všetci už pôžičky nedostanú. Budú družstvá, ktoré nedostanú ani korunu, pôjdu do likvidácie. Nevieme odhadnúť percento, ale plošné riešenie už nie je možné. Preto prosím, pán predseda, zvážte ešte raz svoju iniciatívu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu premiérovi. Prosím, pán poslanec Koncoš. Poslanec P. Koncoš:

Pán premiér, ďakujem za ponuku zúčastniť sa na vypracovávaní ďalších opatrení. Aj keď môj návrh nepostihuje celú škálu a celú šírku problematiky v poľnohospodárstve, predsa len tento návrh chcem podať a na hlasovaní o ňom trvám.

Chcel by som ešte niečo povedať k registrácii, hovorili sme o nej na tomto stretnutí. Skutočnosť je taká, že trvá príliš dlho, najmenej pol roka od podania žiadosti o registráciu, kým sa nový subjekt vzniknutý po transformácii družstva zaregistruje. Zatiaľ sa na nás vzťahujú opatrenia z transformačného zákona, teda blokačný paragraf, a samozrejme, nemôžeme normálne podnikať ako normálna obchodná spoločnosť v zmysle Obchodného zákonníka. Mnohé zdroje by sa dali dotiahnuť do poľnohospodárstva aj predajom dubiózneho

majetku a nevyužívaného majetku z roľníckych, či poľnohospodárskych družstiev a nových obchodných spoločnosti.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Vzhľadom na to, že pán poslanec Koncoš trvá na svojom návrhu, budeme o tomto návrhu hlasovať tak, ako ho upravil. Pýtam sa pánov poslancov a pani poslankýň, či chcú hlasovať hneď, alebo chcú, aby bol doručený text. Bude to treba prepísať a rozmnožiť, aby sme mohli o tom hlasovať. O tomto mojom návrhu teraz budeme hlasovať. Budeme teda hlasovať o tom, či budeme hlasovať hneď. Ak tento návrh bude zamietnutý, má to za následok prepísanie konečného textu, rozmnoženie, rozdanie vám na lavice, a v okamihu, keď to budete mať, bude sa o tom hlasovať. Prosím, neznamená to, že by sme hlasovali, či máme alebo nemáme hlasovať. Hlasovať o uznesení budeme v každom prípade. Teraz budeme hlasovať len o tom, či to bude okamžite, alebo to odkladáme až po rozmnožení.

Prosím, pán poslanec Výboch. Poslanec I. Výboch:

Pán predsedajúci, mal by som návrh, aby sa to rozmnožilo len toľkokrát, koľko je klubov, aby sme to predebatovali v kluboch cez krátku prestávku. Nemuselo by sa to toľkokrát rozmnožovať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Myslím si, že otázka akceptovania klubov neodporuje mojej prvej žiadosti. Napriek tomu si myslím, že každý poslanec má právo mať text pred sebou, keď o ňom hlasuje.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za to, aby sme hlasovali o predloženom uznesení okamžite?

Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada svojim hlasovaním rozhodla, že budeme okamžite hlasovať o navrhnutom uznesení.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 112 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia tak, ako ho prečítal pán poslanec Koncoš?

Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

Konštatujem, že sme neprijali návrh pána poslanca Koncoša na uznesenie.

Je tu ďalší návrh uznesenia, ktorý podala pani poslankyňa Bartošova. Prosím ju, aby návrh uviedla.

Poslankyňa E. Bartošova:

Navrhovala som, aby sme prijali uznesenia, ktorými by Národná rada žiadala Kanceláriu Národnej rady zabezpečiť doručovanie výpisu prijatých uznesení Národnou radou poslancom Národnej rady v termíne do 10 dni od ostatného dňa rokovania

schôdze. To bolo po prvé. A po druhé - žiada úrad vlády zabezpečiť pre poslancov Národnej rady doručovanie výpisov prijatých uznesení vlády Slovenskej republiky pre poslancov Národnej rady v termíne čo najskôr.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážená pani poslankyňa, dovolím si upozorniť, že uznesenia vlády Slovenskej republiky dostáva kancelária, teda príslušný odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Ak to má potom niekto ďalej zabezpečiť, mala by to byť asi Kancelária Národnej rady. Inak, mal by sa rozšíriť bod a/ aj o uznesenia vlády Slovenskej republiky, ak požadujete distribúciu priamo domov.

Poslankyňa E. Bartošová:

Prijímam vami predkladaný návrh, teda súhlasím s tým, aby výpisy boli doručované prostredníctvom Kancelárie Národnej rady. O tom prosím, aby sa hlasovalo.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Predseda Národnej rady - faktická poznámka. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Mám skutočne len faktickú pripomienku - šetrime naše lesy. Národná rada to má všetko, poslanec má možnosť kedykoľvek, v ktorúkoľvek hodinu do toho nahliadnuť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Bartošová.

Poslankyňa E. Bartošová:

Súhlasím s vami, pán predseda. Okrem iného by som hneď mala aj návrh, aby materiály, ktoré nám doručujete, boli rozmnožované na dve strany a nie na jednu. Trvám na hlasovaní o svojom návrhu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za návrh pani poslankyne Bartošovej tak, ako bol upravený? Teda:

a/ žiada Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečiť doručovanie výpisu prijatých uznesení Národnej rady Slovenskej republiky poslancom Národnej rady do 10 dní od ostatného dňa zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky - zodpovedná Národná rada Slovenskej republiky,

b/ žiada Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečiť doručenie výpisu uznesení vlády Slovenskej republiky poslancom Národnej rady Slovenskej republiky čo najskôr - tak je tu návrh - odo dňa zasadnutia vlády.

Pýtam sa pani poslankyne, či akceptuje návrh predsedu Národnej rady, aby sme to rozdelili na dve uznesenia. Jedno uznesenie sa týka uznesení Národnej rady a druhé uznesení vlády.

Poslankyňa E. Bartošová: Áno.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, najprv hlasujeme, kto je za to, aby boli doručované uznesenia Národnej rady. Kto je za tento návrh? Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti tomuto návrhu? Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne sme prijali.

Hlasujeme o druhom návrhu, a to o uznesení, či bude aj distribúcia uznesení vlády Slovenskej republiky.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 115 poslancov.

Kto je za tento druhý návrh pani poslankyne Bartošovej?

Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

Kto je proti tomuto návrhu?

Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že aj druhý návrh pani poslankyne Bartošovej sme prijali.

Faktická poznámka - pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič_:

Nechcel som hovoriť pred hlasovaním, ale pani poslankyni som chcel povedať, či číta uznesenia Národnej rady, lebo tie sú už dávno na jednej strane, z obidvoch strán.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pristúpime k druhému bodu programu, ktorým sú

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie, otázky a podnety poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Zatiaľ sa do tohto bodu písomne prihlásil pán poslanec Masarik.

Poslanec J. Masarik:

Vážený pán predseda, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,

skôr než sa vyjadrím k odpovediam ministra pôdohospodárstva a generálneho prokurátora Slovenskej republiky k mojej interpelácii o nezákonnom priebehu transformácie poľnohospodárskych družstiev, považujem za potrebné upozorniť na prax, ktorú už poznám z vlastnej skúsenosti, ale ktorá je zároveň skúsenosťou ďalších poslancov a stáva sa pomaly, ale isto pravidlom.

Podľa článku 80 Ústavy Slovenskej republiky, ak poslanec interpeluje vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy, musí dostať odpoveď do 30 dni. Na svoju interpeláciu z 21. januára som dostal odpovede, ktoré síce boli datované pred 30-dňovým termínom, ale všetky boli odosielané so značným oneskorením, takže termín určený článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky nemohol byť dodržaný. Napríklad odpoveď ministra pôdohospodárstva bola odoslaná z ministerstva až 14 dní po dni datovania a list som obdržal nie do 30 dní, ale s dvojtýždňovým oneskorením.

Z toho je možné usúdiť, že písomná odpoveď pána ministra Bacu bola antidatovaná. Preto žiadam členov vlády, aby dodržiavali citovaný článok ústavy.

A teraz k odpovediam. Generálny prokurátor listom z 15. februára prisľúbil, že upraví podriadené prokuratúry k tomu, aby vstupovali do konania o zápis transformovaných družstiev do obchodného registra a uplatňovali svoje právo vzniesť námietky k skutočnostiam, ktoré môžu mať význam pre rozhodovanie registrového súdu o povolení zápisu do obchodného registra. Takúto odpoveď vítam, ale chcem pána generálneho prokurátora požiadať, aby tento prísľub čo najskôr splnil, pretože už dochádza k registrácii družstiev transformovaných v rozpore s transformačným zákonom číslo 42/1992 Zb. a mám informácie, že vybavovanie podnetov oprávnených osôb na doteraz neinformovaných prokuratúrach viazne.

S odpoveďou ministra pôdohospodárstva nie som spokojný. Nemôžem súhlasiť s tým, že neexistuje výklad transformačného zákona. Znenie zákona je dostatočne jasné, ešte jasnejšie je znenie dôvodovej správy k zákonu, na základe ktorej poslanci bývalého Federálneho zhromaždenia hlasovali, a jasné je aj znenie výkladu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky. Z toho hľadiska teda nie je možné povýšiť list bývalého predsedu vlády pána Čalfu z januára 1992 nad zákon, i keď vyhovuje určitej skupine oprávnených osôb zúčastňujúcich sa transformácie.

Žiadal som pána ministra Bacu, aby ministerstvo riešilo situáciu, v ktorej v dôsledku dvojakého výkladu transformačného zákona - k čomu prispelo aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky - vznikajú diametrálne rozdiely vo výške majetkových podielov tých istých skupín oprávnených osôb na rôznych poľnohospodárskych družstvách, a to napríklad i formou novely zákona. Toto je ťažisko problému a i možné východisko z neho. Pretože pán minister sa k podstate problému nevyjadril, vyslovujem s jeho odpoveďou nesúhlas.

Na záver by som chcel využiť prítomnosť pána premiéra a požiadať ho o odpoveď na moju interpeláciu z 19. novembra 1992. Pán premiér, s vašou odpoveďou som nebol spokojný, pretože bola úplne od veci. Týkala sa výroku uverejneného v Národnej obrode, podľa ktorého vláda sa neriadi lustračným zákonom. Dovolím si citovať z vašej odpovede jednu časť. Odpovedali ste mi takto: "Keďže ste poslancom za KDH, privítal by som, keby páni z tohto hnutia prestali v tejto veci vodu kázať a víno piť. Len čo si urobíte poriadky vo vlastných radoch, môžete klásť podobné otázky aj iným." Považujem takúto odpoveď za nedôstojnú premiéra a trvám na odpovedi na položenú otázku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Masarikovi. Ako ďalší sa do rozpravy k tomuto bodu prihlásil pán poslanec Miškovský.

Poslanec V. Miškovský:

Vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia,

odpoveď poskytnutá ministrom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky nie je, podľa mňa, adekvátna a vyslovujem s ňou nesúhlas. Ak dovolíte, uvediem niekoľko dôvodov prečo.

1. Ide o porušenie vládou odsúhlasených privatizačných projektov. Ak bolo určených napríklad 97 % na kupóny a 3 % na reštitúcie, a Fond národného majetku navýši základné imanie o 20 %, obyčajnou matematikou zistíme, že dôjde k zmene privatizačného projektu a vlastne pomerov v ňom. Potom Fond národného majetku má 16,6 %, dikovia 80,8 % a na reštitúcie zostáva len 2,5 %.

2. To je dôležitejšie. Podstatou veci je, či investori vedeli, alebo vôbec mohli vedieť, že podnikové imanie nie je vždy plne vyjadrené v číslach, ktoré im boli poskytnuté vo vydaní čísla 6 občasníka Kupónová privatizácia z 13. mája 1992, a teda, že na majetok podniku, ktorý ich zaujíma, budú následne vydané ďalšie akcie, čím sa hodnoty zisku, obratu majetku podniku a podobne, pripadajúce na jednu akciu, znížia. Ako si investori vyberali, do ktorého podniku umiestnia svoje body? Napríklad v tomto materiáli, mám na mysli Kupónovú privatizáciu číslo 6, ako príklad môže poslúžiť podnik Solivar Prešov. Priemerný zisk na akciu za rok 1991, vtedy podľa najčerstvejších informácií, ktoré boli k dispozícii dikom, bol 770 korún. Mnohí investori použili práve tieto údaje. Potom, ako Fond národného majetku základné imanie upravil, priemerný zisk na akciu v tomto podniku sa znížil na 443 korún. V Kupónovej privatizácii číslo 6 nebolo pre občanov, investorov žiadne varovanie, že tam publikované údaje sú len provizórne. Investori sa často rozhodovali na základe svojich znalostí o miestnych podnikoch. Investovali svoje body, ak si mysleli, že pomer skutočného majetku podniku k účtovnej hodnote základného majetku je priaznivý.

Mohol teda investor dopredu predvídať nejaké účtovné úpravy uprostred hry? Ak dospejeme k názoru, že niečo takého predvídať nemohol, potom ide o podvod zo strany štátnych orgánov. Ak minister Dolgoš a bývalé Prezídium Fondu národného majetku toto nechápu, treba im priznať úplnú neznalosť základných princípov vzťahov medzi subjektami tržného hospodárstva. Ide totiž o zmenu podmienok ponuky a argumentovania s tým, čo ministerstvo privatizácie vlani stihlo alebo nestihlo, resp. s tým, čo sa udialo alebo neudialo v Čechách.

V tomto prípade ako odpoveď je to úplne bezpredmetné. To chápem aj ja ako neekonóm.

Môj návrh je nasledujúci. Chcem vás poprosiť, aby ste venovali tejto odpovedi pozornosť. Vyslovil som s ňou nesúhlas a chcem vás poprosiť, aby ste ma aj vy svojim hlasovaním podporili. Navrhujem, aby sa celou touto záležitosťou zaoberala komisia pre privatizáciu, ktorá je zriadená pri Národnej rade. Môžem jej dať k dispozícii 7-stranovú odbornú právnickú analýzu, ktorú som si nechal spraviť. A ešte chcem upozorniť, že viem o prípadoch občanov, ktorí vlastne takýmto spôsobom boli obratí o značný majetok, že sa chystajú súdnou cestou si svoje práva obhájiť.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Miškovskému. Ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Bogdan Pavol.

Poslanec P. Bogdan:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení členovia vlády,

vo svojej interpelácii ministra hospodárstva pána Černáka som poukázal na problémy, ktoré vznikli pri podávaní privatizačného projektu štátneho podniku Kovohuty Krompachy. Žiadal som, aby pán minister prešetril porušenie zákona číslo 92/1991 Zb. pri podávaní privatizačného projektu v tomto podniku a aby zistil, ako zakladateľ a podnik rešpektuje práva dozornej rady a odborovej organizácie v zmysle paragrafov 20, 21 a 30 zákona číslo 111 z roku 1990. Ani na jednu z týchto požiadaviek nebola daná uspokojivá odpoveď, čo

nesvedči o príliš veľkej snahe objasniť a vyriešiť daný problém.

Jeho podstata spočíva v tom, že dozornej rade a závodnému výboru odborovej organizácie bol riaditeľom tohto podniku predložený obsahovo iný, odlišný privatizačný projekt, ako ten, ktorý bol podaný na ministerstvo hospodárstva, a teda aj ich súhlas sa týkal iného privatizačného projektu, ako toho, ktorý bol doručený na toto ministerstvo. Svedči

0 tom aj stanovisko dozornej rady z 12. augusta 1992, ktoré nasledujúci deň prevzal pracovník ministerstva hospodárstva Ing. Koršňák a 9. septembra 1992 potom predstavitelia dozornej rady a odborovej organizácie osobne informovali ministra hospodárstva pána Černáka.

To, že ide o dva rozdielne projekty, potvrdzuje aj samotná odpoveď na interpeláciu, kde sa hovorí - citujem: HV prílohe k privatizačnému projektu je pripojený letter of intent zo dňa 5. mája 1992, v ktorom sa štátny podnik Kovohuty Krompachy a Hussey Coopper predbežne dohodli o odkúpení 51 % akcií novozakladanej akciovej spoločnosti. K privatizačnému projektu, ktorý posudzovali dozorná rada a závodná organizácia odborového zväzu 11. mája 1992, žiadna takáto dohoda nebola priložená. Ba naopak, tvrdilo sa v ňom, že výber zahraničného partnera sa uskutočni v čase od 20. mája do 31. októbra 1992. Dohoda so spomínanou firmou však bola podpísaná už 5. mája 1992. To je jasný dôkaz toho, že riaditeľ štátneho podniku Kovohuty Krompachy neinformoval dozornú radu a odborovú organizáciu o podpísaní spomínanej dohody a že obom orgánom predložil iný privatizačný projekt, ako podal na ministerstvo hospodárstva. A to je porušenie ods. 4 § 7 zákona číslo 92/1991 Zb., § 21 zákona číslo 111/1990 Zb.

i zásad činnosti dozornej rady štátneho podniku, ktoré vydalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

O tom, že sa uvedené ministerstvo mojou interpeláciou vážne nezaoberalo, svedčí aj konštatovanie v odpovedi - citujem: "Návrh privatizačného projektu, ktorý bol riaditeľom Kovohuty Krompachy predložený dňa 11. 5. 1992 dozornej rade a závodnému výboru odborovej organizácie, nie je možné posúdiť a porovnať s privatizačným projektom predloženým 22. mája 1992, pretože na ministerstve hospodárstva sa pôvodný privatizačný projekt nenachádza." Pýtam sa, či nebolo možné od 13. augusta 1992, kedy bolo ministerstvo prvýkrát upozornené na tento fakt, až po vypracovanie odpovede na moju interpeláciu z 25. 1. 1993, vyžiadať si od podniku pôvodný privatizačný projekt.

V interpelácii som upozornil aj na nezákonnosť rekonštrukcie dozornej rady štátneho podniku Kovohuty Krompachy v novembri 1992. Voľby boli vypísané v rozpore so zákonom číslo 111/1990, § 20 ods. 5. Podľa tohto, ak sa zníži počet členov rady volených pracovným kolektívom, postupuje sa podľa volebného poriadku pre voľby a odvolanie členov rady. Nakoľko do vypísania volieb nedošlo k zníženiu počtu členov rady, vypísanie volieb, ich priebeh a výsledok platným zákonom odporujú. Teda tvrdenie v odpovedi na interpeláciu, že aktom voľby nových členov internej časti dozornej rady pracovným kolektívom boli doterajší členovia odvolaní a automaticky im zaniklo členstvo v dozornej rade, je v rozpore so zákonom číslo 111/1990. Členovia dozornej rady sa podľa tohto zákona môžu pred uplynutím funkčného obdobia svojej funkcie vzdať písomným podaním rade. Traja zo štyroch interných členov dozornej rady sa svojej funkcie v dozornej rade písomne podaním rade vzdali dňa 20. novembra 1992 o 9.00 hodine, teda po voľbách, ktoré trvali do 20. novembra do 8.00 hodiny, a nie ako sa tvrdí v odpovedi na interpeláciu, že sa vzdali už 19. novembra.

V odpovedi sa uvádza, že podnet na zmenu internej časti dozornej rady štátneho podniku Kovohuty Krompachy vychádzal

zo stanoviska 13 pracovníkov výrobného úseku, ktorí podporili súčasné vedenie podniku a odporučili zrekonštruovať dozornú radu. Zákon číslo 111/1990 určuje spôsob zmeny zloženia dozornej rady a pojem rekonštrukcie dozornej rady nepozná. Podľa spomínaného zákona interných členov dozornej rady volí a odvoláva pracovný kolektív alebo jeho delegáti z členov pracovného kolektívu tajným hlasovaním. 13 pracovníkov výrobného úseku je len mizivá časť z približne 1 200-členného pracovného kolektívu tohto podniku.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a vedenie podniku prekročili svoje právomoci dané zákonom číslo 111/1990. Preto žiadam ministra hospodárstva, aby sa vrátil k mojej interpelácii a prešetril porušenie zákona číslo 92/1991 Zb. pri podávaní privatizačného projektu v štátnom podniku Kovohuty Krompachy a aby zistil, ako zakladatelia podniku rešpektujú práva dozornej rady a odborovej organizácie v zmysle paragrafov 20, 21 a 30 zákona číslo 111/1990. Zároveň žiadam, aby voľby členov dozornej rady konané v dňoch 18. až 20. novembra boli vyhlásené za neplatné, aby boli vyvodené závery voči osobám v štátnom podniku Kovohuty Krompachy a na ministerstve hospodárstva voči zodpovedným za porušovanie spomínaných zákonov. Zároveň by som žiadal aj o prešetrenie hospodárenia v tomto podniku, aj keď moja interpelácia sa toho celkom netýkala, ale v odpovedi sa spomína hospodárenie tohto podniku, pretože ak výrobky z medi boli odpredávané za nižšie ceny, ako medený šrot bol nakupovaný, potom ani v hospodárení tohto podniku nemôže byť všetko v poriadku. Dokumenty k tomuto prípadu sú k dispozícii.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec. Hlási sa v zmysle § 19 pán minister Dolgoš. Prv, než sa ujme slova, som povinný upozorniť pána poslanca Masarika, že o odpovedi predsedu vlády na vašu interpeláciu z 21. decembra sa hlasovalo 21. januára. Je to

v uznesení pod bodom 8, kde Národná rada súhlasila s odpoveďou predsedu vlády na vašu interpeláciu. Inak povedané, tento bod bol už prerokovaný. Pokiaľ si dobre spomínam, neboli ste vtedy pri konkrétnej veci v sále prítomný. Tým je tento bod pre Národnú radu uzavretý. Prípadne môžete podať novú interpeláciu.

Prosím, pán minister.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR Ľ. Dolgoš:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

bol by som reagoval bezprostredne, len som nevedel, že sa to môže, lebo doobeda bola iná obyčaj. Budem reagovať najprv na pána poslanca Miškovského. Nebudem hovoriť to, že občasník, o ktorom sa zmieňoval, vyšiel v čase, kedy som ani netušil, že budem na ministerstve privatizácie, a že rozhodnutie o Fonde národného majetku, o navyšovaní základného imania bolo vtedy, keď som ešte nebol predsedom Prezídia. To by bol alibizmus.

Chcem povedať toľko, že sme aj vďaka predošlej interpelácii pána poslanca venovali tejto otázke pozornosť. Zvolali sme investičné privatizačné fondy, s ktorými sme mali dlhú diskusiu. Zvolali sme k tejto problematike tlačovku, kde sme, podľa môjho názoru, veľmi podrobne celú kauzu vysvetlili, možno až príliš podrobne. Treba povedať, že navyšovanie základného imania sa udialo z viacerých príčin. Jednak kvôli tomu, že došlo k preceneniu, a to vďaka tomu, že sa naháňali termíny do kupónovej privatizácie, precenenie sa nestihlo urobiť na ministerstve privatizácie, preto sa to urobilo vo Fonde národného majetku. Ďalším dôvodom bolo oddĺženie, a bolo tam viacero dôvodov prečo sa to urobilo.

Treba ďalej povedať, že je zavádzajúce, ak hovoríme o tom, že individuálny dikovia utrpeli ujmu na bonite svojich akcii. To nie je pravda. Pravdou môže byť, že investičným privatizačným fondom sa znížil percentuálny podiel, a pokiaľ mali ambíciu akousi mierou zasahovať do riadenia príslušnej akciovej spoločnosti, tam mohol byť dôvod pre nespokojnosť. Tento dôvod sme však eliminovali tým, že Fond národného majetku ponúkol každému možnosť dokúpiť si akcie do pôvodného percenta. Nebudem tu auditórium zabávať podrobnosťami tejto kauzy. Pozývam pána poslanca Miškovského na ministerstvo privatizácie, kde si môžeme celú kauzu rozobrať.

Pokiaľ aj po tejto diskusii budú ešte nejaké nejasnosti, prosím, sú rôzne možnosti, vrátane parlamentu, ako ma ešte interpelovať. Len by som prosil, aby sa v budúcich prejavoch tu nehovorilo o kompetentnosti toho-ktorého, pretože to nie je korektné. To by som mohol použiť aj ja vo vzťahu k vám, pán poslanec, ale nebudem to robiť.

Ďalej by som chcel reagovať na pána poslanca Plesníka, ktorý vzniesol viacero otázok a námetov do diskusie. Jednou z otázok bolo, aké opatrenia urobilo ministerstvo privatizácie k správe kontrolného útvaru Úradu vlády Slovenskej republiky. Predovšetkým ministerstvo privatizácie vypracovalo stanovisko k tejto kontrolnej správe, pretože zďaleka nie všetko, čo sa tam tvrdí, je pravda. Tento materiál budeme opätovne predkladať do vlády, takže veci treba uviesť na pravú mieru. Druhým opatrením, ktoré z toho vyplynulo, je návrh na preobsadenie členov Prezídia Fondu národného majetku, ktorý je tu, v parlamente, a je na vás, poslancoch, kedy ho zaradíte na vaše rokovanie.

Druhá otázka bola, ako je to s tými 500 miliónmi dolárov a či tu nejde o výpredaj rodinného striebra - ak som tomu dobre rozumel. Nazdával som sa, že diskusie okolo výpredaja rodinného striebra máme už za sebou, zrejme som sa mýlil, lebo sa tu opätovne táto otázka nadnáša.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán minister, prepáčite, že vás prerušujem, ale teraz máme bod odpovede na interpelácie z 12. schôdze. Bohužiaľ, musím konštatovať, že odpovede na dnešné interpelácie ste zmeškali. Síce v zmysle rokovacieho poriadku vám musím dať slovo na vystúpenie aj vetdy, ak sa netýka prerokovávaného bodu, ale to vás nijako nezbavuje povinnosti dať písomnú odpoveď.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR Ľ. Dolgoš:

Nechcel som sa vyhnúť povinnosti písomne odpovedať, pán predsedajúci, ale pokiaľ máte dojem, že narúšam priebeh vášho rokovania, vzdávam sa slova.

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Pán minister, priznal som sa k tomu, že nie som ekonóm, čiže vlastne som sa priznal k nekompetentnosti v tomto, ale stručnú správu, ktorú som vám čítal, vypracovával ekonóm, dokonca zahraničný a váš poradca.

Ďalej by som vám chcel pripomenúť, že došlo vlastne k zmene pravidiel počas hry. To je celý princíp toho. Ak uzavrieme zmluvu o tom, že od vás kupujem podnik za milión korún a stávam sa stopercentným vlastníkom, a vy na druhý

deň administratívnym spôsobom zvýšite imanie podniku o 4 milióny, zo stopercentného vlastníka sa stáva dvadsaťpercentný vlastník. To sú úplne jednoduché počty. Inak vaše pozvanie veľmi rád prijmem, ale ide mi o to, aby sa táto vec vyriešila, pretože tu boli občania skutočne okradnutí o niekoľko miliárd korún.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec. Pán minister Černák. Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:

Prosím pána poslanca, ktorý vyjadril nespokojnosť s mojou odpoveďou okolo podniku Kovohuty Krompachy, aby mi dal konkrétne písomné podnety. Veľmi rád mu odpoviem znovu. Kovohuty Krompachy na základe vašej interpelácie, pán poslanec, som preveroval trikrát. Trikrát tam bola kontrola. Poslednýkrát robila kontrolu v spolupráci s odborovým orgánom. Vyjadrili ste nespokojnosť, kontrolu tam vďačne pošlem znovu. Jedna taká kontrola stojí 30 až 40 tisíc korún. Ak znovu vyjadrite nespokojnosť, znovu ju pošlem. Ale kedy bude koniec, pán poslanec? Odpoviem vám písomne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Hlási sa ďalší poslanec? Prosím, pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš:

Vážená Národná rada, vážená vláda,

mám tu dve odpovede, o ktorých by som chcel trošku polemizovať. Jedna odpoveď je od pána ministra zdravotníctva

na moju interpeláciu z 21. januára. Išlo prakticky o kritiku fungovania Národnej poisťovne. V úvode mi pán minister píše, že je potrebné konštatovať, že v súčasnosti sa pripravuje novelizácia uvedeného zákona o Národnej poisťovni, ktorej gestorstvom bolo poverené Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Keď sme prerokovávali problematiku Národnej poisťovne vo výbore, pýtal som sa - bola tam aj pani ministerka práce, sociálnych veci a rodiny, kto je teda poverený gestorstvom za novelizáciu tohoto zákona. Vedel som, niekde som to už v papieroch mal, že to má byť práve ministerstvo práce a sociálnych veci. Vtedy pani ministerka hovorila, že o tom nič nevie. Teraz som sa dozvedel, že team, ktorý sa mal podieľať na novelizácii zákona o Národnej poisťovni, bol rozpustený. Tak kto vlastne teraz pracuje na novelizácii tak problematického zákona, akým Národná poisťovňa je?

Ďalšia vec. Pán minister mi odpovedá, že Národná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia je nadrezortným orgánom, ktorej činnosť nemôže riadiť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ani iný ústredný orgán štátnej správy. Zavedenie tejto činnosti do 1. 1. 1993 pripravoval Ústav pre zavedenie zdravotného poistenia, teraz Správa fondu zdravotného poistenia. Pokiaľ teda nemá kto riadiť Národnú poisťovňu, v tom zmysle, ako je tu odpoveď, vzhľadom na to, že je to verejnoprávna inštitúcia, kladiem si otázku, kto bol zriaďovateľom Ústavu pre zavedenie zdravotného poistenia do 1. 1. 1993. Pokiaľ viem, zriaďovateľom bolo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ďalej som kritizoval funkčnosť Národnej poisťovne. Pán minister mi odpovedal: "K otázke funkčnosti a pripravenosti tejto časti Národnej poisťovne, ako aj regionálnych národných poisťovní môžem konštatovať, že systém regionálnych národných poisťovní je v základných oblastiach - priestory, technika, informačný systém pripravený zabezpečovať fungovanie zdravotného poistenia od 1. 1. 1993 a prakticky sa vykonáva." Nie som jednoznačne presvedčený, že sa vykonáva, lebo neviem, akým spôsobom sa napríklad vykonávajú platby z poisťovne do nemocníc. Ďalej, pokiaľ som informovaný, neboli zatial uzavreté zmluvy medzi nemocnicami a zdravotníckymi zariadeniami a poisťovňou.

V ďalšej časti som sa dotkol neexistencie liečebného poriadku. Pán minister mi odpovedá, prečítam to celé: "Pokiaľ ide o návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7 - liečebný poriadok - tento materiál je v prepracovanej verzii predložený príslušným orgánom vlády Slovenskej republiky na schválenie. Je upravený podľa pripomienok Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala 13. januára s tým, že okrem iného nesmie obsahovať žiadne ustanovenia týkajúce sa práv a poviností občanov."

Do vašej pozornosti teraz by som dal túto kapitolu odpovede: "Z hľadiska čisto teoreticko-právneho treba s týmto záverom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky súhlasiť, z hľadiska zdravotníckych pracovníkov, ktorí budú podľa neho postupovať, a z hľadiska občana, ktorý bude mať záujem o jeho obsah, je to však problematické. Podľa čisto teoreticko-právneho hľadiska môže práva a povinnosti občanom ukladať len zákon. Preto uvedený liečebný poriadok zásluhou právnych teoretikov obsahuje veľa odkazov na rôzne zákony. Aká bude jeho použiteľnosť pre lekára alebo občana v praxi? Bez ďalších platných zákonov, ktorých je veľa, je ťažko použiteľný." Vlastne touto časťou odpovede je spochybnené stanovisko Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. K tomu snáď netreba ďalší komentár. Jedine snáď otázku, aký bude vlastne liečebný poriadok a či vôbec liečebný poriadok potrebujeme, i keď ho v zákone máme.

Ďalej je tu v odpovedi: "Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Národnou poisťovňou má takisto už dlhší čas pripravenú vyhlášku o úhrade liečiv, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb. Táto vyhláška bola predložená podľa legislatívnych pravidiel vlády stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre finančné právo, ktorá ju odmietla prerokovať s tým, že vo vyhláške nemožno určiť povinnosti poistencovi uhrádzať určité rozdiely medzi skutočnou výškou liečiv a ostatných prostriedkov zdravotníckej techniky." Pýtam sa teda, keď to bolo takto predložené, kto vlastne nepozná zákon - legislatívna rada vlády alebo ministerstvo zdravotníctva, ktoré tento právny predpis predkladalo?

Toľko snáď k odpovedi pána ministra. Z uvedených dôvodov nemôžem súhlasiť s odpoveďou pána ministra.

Takisto v tej istej interpelácii som sa obrátil na pána ministra financií, kde som spochybnil návrh na novelizáciu zákona číslo 7 v tom, že štát nebude uhrádzať poistné za občanov, ktoré má uhrádzať podľa tohoto zákona. Pán minister mi odpovedá: "Zákonom o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 bol štátny rozpočet schválený ako vyrovnaný. Schválený rozpočet neuvažoval s výdavkami štátnych rozpočtových a príspevkových organizácii a štátu, t.j. s platením poistného, resp. poistných príspevkov do príslušných fondov Národnej poisťovne a do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky." Navrhovaný spôsob riešenia, to znamená novelizácia predpokladá, že činnosť Národnej poisťovne a Fondu zamestnanosti bude v roku 1993 prebiehať simulovane, to znamená nie v plnom rozsahu. Prosím vás, zákon číslo 7 o Národnej poisťovni bol schválený 17. decembra, zákon o štátnom rozpočte bol schválený 21. decembra, teda sme 21. decembra porušili schválenia zákona o štátnom rozpočte zákon číslo 7, na čo som odtialto upozorňoval už pri schvalovaní zákona o štátnom

rozpočte. A pokiaľ sa týka fungovania Národnej poisťovne a Fondu zamestnanosti simulovane, taký pojem ani v zákone o štátnom rozpočte, ani v zákone o Národnej poisťovni nie je.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Jakušovi. S reakciou sa hlási pán minister Soboňa.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni,

neviem, či písomné odpovede na interpelácie poslancov sú na to, aby sa čítali znovu pred plénom poslancov. Myslím si, že majú iné poslanie. Pokiaľ sú niektoré veci pánu poslancovi nejasné a nevie sa v nich orientovať, spomínam si, že bol spravodajcom zákona, ktorý bol prijatý v tomto parlamente, a mňa sa, myslím si, netreba pýtať, kto je zriaďovateľom. Neslobodno miešať dohromady Národnú poisťovňu s Fondom zdravotného poistenia. Ústav pre zdravotné poistenie naozaj zakladalo ministerstvo zdravotníctva, ale tento ústav sa transformoval do Fondu zdravotného poistenia a nie je Národnou poisťovňou. Myslím si, že ako spravodajca zákona o Národnej poisťovni sa s týmito údajmi stretol v dostatočnom rozsahu.

To, že neviete, ako prebiehajú platby medzi poisťovňou a nemocnicou, musím vás odkázať na nemocnice a na poisťovňu, aby ste sa spýtali Fondu zdravotného poistenia, ako prebiehajú platby, pretože prebiehajú. Či sú alebo nie sú uzavreté zmluvy, takisto vám tam odpovedia. Poviem vám predbežnú správu, že v rámci príspevkových organizácií sú uzavreté zmluvy so 48 nemocnicami s poliklinikami, ostatní zatiaľ neprejavili záujem, pretože táto zmluva ich núti k jasnému účtovaniu. Poisťovňa predkladá formuláre, ktoré bude musieť každé zariadenie vyplňovať a každú korunu, ktorú vydá a na čo vydá, bude musieť odôvodniť. Najmä slabšie nemocnice sa uzavretiu tejto zmluvy jednoznačne bránia, čo im, samozrejme, veľmi nepomôže.

Nikdy som nespochybnil úlohu legislatívnej rady. Poviem o liečebnom poriadku, na čo som myslel v tripartite pri debate o preventívnych prehliadkach a ich uhrádzaní. Odborári napadli, že sme neuviedli, že preventívne prehliadky bude uhrádzať poisťovňa automaticky. Uviedli sme príklad, že ak tu bude mať svoje zastúpenie anglická súkromná firma, poisťovňa nie je povinná uhrádzať preventívne prehliadky pri vstupe do zamestnania alebo pri výstupe. Bohužiaľ, toto opatrenie ultimatívne postavili odborári a museli sme ho akceptovať. Toto je moment, na ktorý som upozorňoval.

O liečebnom poriadku sme takisto veľmi veľakrát hovorili vo výbore. Pán poslanec, tieto informácie ste už museli mať a mali ste ich, ale buď ste ich neakceptovali, alebo ste tomu nevenovali dostatočnú pozornosť.

Čo sa týka úhrady liekov a vyhlášky o úhrade liekov a iných zdravotných pomôcok, ide o moment, ktorý je zakotvený v zákone číslo 20 v súčasnom znení o starostlivosti o zdravie ľudu, kde je predpísaná forma bezplatnej starostlivosti. Táto vyhláška bezplatnú starostlivosť nabúrava, nedodržuje, to znamená, že nie je to možné v súčasnosti legislatívne riešiť, ale riešenia sa hľadajú. Zákon o zdravotníckej starostlivosti, ktorý nahradí zákon číslo 20 a ktorý by jednoznačne uvedený stav riešil, nemôžeme zatiaľ prijať,

pretože chýba zákon o štátnej správe, od ktorého závisí zákon o zdravotníckej starostlivosti. Takže, toto sú veci a súvislosti rôznych právnych noriem a zákonov, ktoré nemôžeme prijať, pretože sú na niečom závislé. Všetky sú vypracované a idú do pripomienkovaného konania napriek tomu, že trebárs zákon o zdravotníckej starostlivosti je riešený tak, aby nebol odvislý od územného členenia a aby aspoň teoreticky bola vyriešená jeho väzba na budúcu štátnu správu.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Faktická poznámka - pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš:

Pán minister, koľko je zdravotníckych zariadení na Slovensku? Hovorili ste o tom, že 48 zariadení má uzavreté zmluvy, teda akým spôsobom sú financované ostatné zariadenia, ako prebiehajú platby medzi poisťovňou a týmito zariadeniami?

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Jakuš, toto by sa mohlo chápať ako nová interpelácia, ale prosím pána ministra, aby rýchlo, ak chce, z miesta zareagoval.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Ak dovolíte, veľmi krátko to doplním. Pán poslanec veľmi dobre vie, ako v súčasnosti funguje poisťovňa, že ide na štátny rozpočet. Veľmi dobre viete, že v súčasnosti idú platby nemocniciam tak, ako to bolo v štátnom rozpočte, ale

v nadväzných normách upresnené, že idú podľa toho, že sú rozdelené dávky a platby na jednotlivé mesiace. Prečo sa takto pýtate, keď teraz hovoríme o zmluvách, ktoré už budú poistné zmluvy, podľa ktorých budú úhrady za výkony? To je podstatný rozdiel. Nechápem, prečo tieto otázky kladiete, keď vám musí byť jasné, koľko je zdravotníckych zariadení. Takisto by ste mali vedieť, že príspevkových organizácií, to znamená nemocníc s poliklinikou je 209, ktorých sa to týka, na ktoré sa pýtate. A v konečnom dôsledku som takisto povedal, že zmluvy medzi poisťovňou a nemocnicou sú vecou poisťovne. Presnú a výstižnú informáciu, vrátane toho, koľko peňazí a ako idú do nemocníc, dostanete od poisťovne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Hlási sa pán poslanec Ftáčnik.

Ešte sa pýtam, či pán poslanec Jakuš je spokojný s odpoveďou .

Poslanec J. Jakuš:

S odpoveďou vyslovujem nespokojnosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážení kolegovia,

budem veľmi stručný. Dostal som dnes, hoci nie som zaradený v zozname odpovedi na interpelácie z minulej schôdze, písomnú odpoveď od pána ministra školstva, ktorou spoločne odpovedá pánu Figeľovi, pánu Kvasničkovi a mne na interpelácie, ktoré sme položili na minulej schôdzi vo veci personálnych zmien vo funkciách riaditeľov. Chcem vyjadriť ani nie nespokojnosť s touto odpoveďou, pretože nie je určená mne, ale dovolím si požiadať, aby som bol vyškrtnutý z tejto odpovede, pretože obsah odpovede pána ministra odpovedá na otázku, ako je to s právnym posúdením menovaných riaditeľov školských správ. Položil som mu iné, konkrétne otázky, na ktoré mi pán minister neodpovedal, ale teraz sme spolu konzultovali, že nie je problém, aby odpoveď doplnil v tomto smere. Takže, dovolím si požiadať o odpoveď na moje otázky. V tomto zmysle nesúhlasím s touto odpoveďou a žiadam odpoveď na moje otázky, čo by sa malo odraziť v príslušnom uznesení Národnej rady.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto ďalší? Faktická poznámka - pani ministerka Tóthová.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

veľmi stručne by som chcela požiadať pána poslanca Masarika, aby mi uveril, že k jeho interpelácii som uviedla, že ministerstvo spravodlivosti, resp. ako predsedníčka legislatívnej rady sa ešte raz osvedčujem, že legislatívna rada prerokúva jedine návrhy a nedáva k nim interpretačné výklady.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Pani ministerka, k vašej odpovedi som nemal žiadne výhrady.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Môžem konštatovať, pán poslanec, že pokiaľ sa týka odpovede pani ministerky, nevyslovili ste nespokojnosť. Aj tak ďakujem pani ministerke za reakciu.

Hlási sa ešte niekto ďalší z poslancov do tejto rozpravy?

/Nikto./

Ak nie, uzatváram túto rozpravu. V zmysle zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko hlasovaním.

Najprv budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, resp. ktoré neboli napadnuté, budeme to považovať ako súhlas. O tých, ktoré sú dotknuté, budeme hlasovať samostatne.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za to, aby Národná rada prijala tie odpovede ministrov na interpelácie z 12. schôdze, ktoré tu neboli dotknuté, proti ktorým nebola vznesená výhrada zo strany poslancov?

Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V uznesení bude uvedené, s ktorými súhlasí, v tejto časti hlasovania sú to tie, ku ktorým neboli vznesené výhrady.

Teraz budeme hlasovať o odpovediach na interpelácie, s ktorými poslanci nesúhlasili. Prosím v poradí tak, ako boli dané. Prvý vystúpil pán poslanec Masarik a vyslovil nesúhlas s odpoveďou ministra poľnohospodárstva Baca. Prosím, aby sme hlasovali o tom, či Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Bacu. Musím dávať hlasovať v pozitívnom zmysle.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto súhlasí s odpoveďou pána ministra Baca na interpeláciu pána poslanca Masarika? Pán poslanec Masarik vyslovil nesúhlas.

Za hlasovalo 70 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovalo 10 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada schválila odpoveď pána ministra Baca na interpeláciu pána poslanca Masarika.

Ako ďalší vystúpil pán poslanec Miškovský. Vyslovil nesúhlas s odpoveďou pána ministra Dolgoša.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto súhlasí s odpoveďou pána ministra Dolgoša?

Za hlasovalo 62 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovalo 22 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo tiež 22 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky prijala odpoveď pána ministra Dolgoša.

Ďalší nesúhlas s odpoveďou pána ministra Soboňu vyslovil pán poslanec Jakuš. Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Soboňu.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto súhlasí s odpoveďou pána ministra Soboňu?

S odpoveďou súhlasilo 56 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovalo 32 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Ďalší nesúhlas vyslovil pán poslanec Jakuš s odpoveďou pána ministra Tótha. Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Tótha.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto súhlasí s odpoveďou pána ministra Tótha?

Za hlasovalo 59 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovalo 18 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas aj s touto odpoveďou.

Ako posledný vystúpil pán poslanec Ftáčnik so žiadosťou, aby odpoveď, ktorú dostal na svoju interpeláciu, bola chápaná ako odpoveď nie na jeho otázku. Teda nevyslovuje nesúhlas s odpoveďou ako takou, ale nie je to odpoveď na jeho otázku, a žiada pána ministra Kučeru o novú odpoveď.

Ináč konštatujem, že aj keby Národná rada neprijala kladné stanovisko, pán poslanec dá novú interpeláciu. Vzhľadom na to, že dostal odpoveď nie vtedy, keď bol bod interpelácie, aby sme urýchlili celý proces, nakoľko bola dohoda aj medzi pánom ministrom Kučerom a pánom poslancom Ftáčnikom, aby sme to urobili našim súhlasom.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Ftáčnika?

Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Ftáčnika, aby odpoveď, ktorú dostal od pána ministra, nebola chápaná ako odpoveď, ktorá bola na jeho otázku, a žiada pána ministra o novú odpoveď.

Prosím, pán poslanec Bogdan - faktická poznámka.

Poslanec P. Bogdan:

Pán predsedajúci, tiež som vyslovil nespokojnosť s odpoveďou .

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ospravedlňujem sa, pán poslanec Bogdan vyslovil nesúhlas s pánom ministrom Černákom. /Oživenie v sále./ Konštatujem, že po prvé - pánu ministrovi mandát spočíva, a po druhé - hovorí sa, že keď niekomu predpovedáte smrť, má dlhý život. No, uvidíme. /Smiech v sále./ Ospravedlňujem sa ešte raz.

Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Černáka na interpeláciu pána poslanca Bogdana.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 115 poslancov.

Kto súhlasí s odpoveďou pána ministra Černáka?

Súhlasilo 71 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovalo 18 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že odpoveď pána ministra Černáka sme prijali.

Pýtam sa pánov poslancov a dám, ktoré sú prítomné, či som na niekoho nezabudol. Zdá sa že nie. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa výsledkov hlasovania bude vypracované uznesenie. Odpovede na interpeláciu, s ktorými sme hlasovaním vyjadrili súhlas, a musím

konštatovať, že to boli všetky, budú zaradené pod bod súhlasí. Druhý bod bude prázdny.

Vážené dámy, vážení páni, mali by sme pristúpiť k tretiemu bodu programu. Navrhujem, aby sme si pred týmto bodom urobili prestávku. Prosím, aby ste z pléna navrhli čas.

/Z pléna zaznel návrh na 3 minúty./

Keďže za navrhnutý čas 3 minúty sa nedostanete ani von, nieto ešte dňu, som v pokušení stiahnuť svoj návrh.

Pán poslanec Bajan - faktická poznámka. Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste trvali na svojom návrhu, ak nie, dávam návrh na prerušenie schôdze na 10 minút na poradu klubu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán poslanec, som povinný dať hlasovať o vašom návrhu, ale myslím, že akceptujete predĺženie na 15 minút vzhľadom na skúsenosti, ktoré máme. Vieme, že kluby to nestihnú. Akceptujete 15 minút?

Poslanec V. Bajan:

Áno. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Bajana s tým, že by sme sa stretli, ak bude vyslovený súhlas, o 18.15 hodine.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 118 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Bajana?

Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, odhlasovali sme si prestávku do 18.15 hodiny. Prosím, aby ste boli dochviľni.

/Po prestávke./ Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Konštatujem, že v sále je prítomných 84 poslancov, teda Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.

Tretím bodom dnešného programu je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Viliamovi Soboňovi. členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Návrh bol podaný podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tohto ustanovenia návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Návrh ste dostali ako tlač číslo 184. Podľa § 85 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky po rozprave zaujme k tomuto návrhu stanovisko.

Prosím, pán poslanec Bajan - faktická poznámka. Poslanec V. Bajan:

Faktická poznámka s procedurálnym návrhom.

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že pán minister vystúpil vo všetkých kluboch, vystúpil niekoľkokrát v pléne, vieme, o čo ide, navrhujem, aby sme pristúpili rovno k hlasovaniu bez rozpravy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme o návrhu pána poslanca Bajana hlasovali, ale najprv sa hlási s faktickou pripomienkou pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predsedajúci, rád by som vás upozornil na vážnosť tohto aktu. Vyslovenie nedôvery ministrovi nie je záležitosť faktických poznámok. Som presvedčený, že v tejto chvíli sa pozerá na Slovenskú národnú radu celé Slovensko, preto si myslím, že majú odznieť nie uzavreté kuloárové reči ministra s poslancami, ale majú odznieť tu, za prítomnosti tlače a rozhlasu jasné pripomienky jednotlivých klubov k návrhu na odvolanie. Preto zásadne nesúhlasíme s takýmto postupom. Samozrejme, že jedna strana, ktorá má takmer polovicu, si môže odsúhlasiť všetko, len upozorňujeme na nedemokratičnosť takéhoto postupu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, nadviažem na to, čo povedal kolega František Mikloško. O činnosti ministerstva zdravotníctva, aj pána ministra Soboňu, sa v posledných týždňoch a vlastne mesiacoch vedie diskusia na stránkach tlače, v oznamovacích prostriedkoch, je predmetom posudzovania občanov pri zdravotníckych úkonoch, pri vyberaní liekov alebo nevyberaní liekov a podobne. Myslím si, že občania majú právo na to, aby sa o činnosti ministerstva zdravotníctva verejne diskutovalo na pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Preto si myslím, že by bolo vrcholne nevhodné a neseriózne voči občanom Slovenskej republiky, ak by sa jednoducho bez rozpravy iba hlasovalo o návrhu. Preto klub KDH nesúhlasí s tým, aby sa rozhodovalo bez rozpravy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Slávna snemovňa, chcel by som len pripomenúť, že od volieb resp. od zmeny v roku 1989 sa tu už udiali určité procedurálne opatrenia. Už sa tu vyslovila nedôvera jednému ministrovi. V súvislosti s tým by som chcel povedať, že sa vyslovila nedôvera ministrovi resp. podpredsedovi vlády, ktorý vtedy bol v príkrej opozícii k dnešnej politickej garnitúre, že toto hlasovanie bolo s rozpravou, že sa vtedy hlasovalo tajne. Pozerajúc sa do budúcnosti nebol by som rád, aby sme robili zlé precedensy. Nechajme voľný priebeh, neprikloňme sa k tomu, čo by sme v budúcnosti mohli ľutovať.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

rozpravu zastaviť alebo nezastaviť - prvý sa postavil proti tomuto argumentu pán poslanec Mikloško. Chápem ho. Z jeho pohľadu by táto rozprava mala byť. Ovšem nemôžem si pomôcť, ľudia majú pamäť. A ja si pamätám, že práve napriek nám sa veľmi často zastavovala rozprava v minulom volebnom období. To je po prvé. Po druhé - bol tu argument pána poslanca Čarnogurského, alebo neviem ešte kto to bol, aby sa verejnosť dozvedela, aby sme mohli verejnosť informovať. Teraz som sa rozprával s pracovníkmi televízie, nebude to priamy prenos, budú len bežné šoty. /oživenie v sále./ Myslím si, že rozprava je najmä preto, aby si poslanci vyjasnili svoje stanoviská, aby poslanci mohli navzájom medzi sebou argumentovať, aby poslanci mohli klásť otázky teraz konkrétne ministrovi Soboňovi. S uspokojením môžem konštatovať, dozvedel som sa to pred chvíľou a potešilo ma to, že pán minister Soboňa bol vo všetkých kluboch. Všetkým poslancom vo všetkých kluboch mohol odpovedať, mohli mu argumentovať. Čiže, myslím si, že tieto otázky sú vyjasnené, preto naozaj nevidím dôvod na rozpravu.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Hrnko ešte raz, potom pán poslanec Jakuš.

Páni poslanci, pani poslankyne, toto bude pinpong, ktorý bude trvať dlhšie než rozprava, takže prosím, títo dvaja budú poslední.

Poslanec A. Hrnko:

Nerád vás obťažujem svojimi vystúpeniami, už som si zvykol z minulého volebného obdobia, že rozprávam menej. /Smiech v sále./ Chcem oponovať pánu poslancovi Ľuptákovi a ďalším. Ako historik musím dodať, že politika sa nerobí len pre súčasnosť, politika sa robí aj pre históriu, pre budúcnosť. Vystúpenia pána ministra Soboňu v kluboch nikto nezaznamenal. A tu treba pre budúcnosť tieto vystúpenia zaznamenať, a myslím si, že aj v záujme pána ministra Soboňu, pretože tu sa robí stenografický záznam, ktorý vojde do histórie. Ďakujem - aby ste si to uvedomili.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Prosím vás, keď sa vraciame do minulosti, vrátim sa aj ja do minulosti. Pamätám si dobre na situáciu, keď sme prerokovávali odvolanie podpredsedu vlády pána Kučeráka, kedy sme dali možnosť vystúpiť pánu podpredsedovi vlády a bola o tom rozprava. Vtedy sme urobili jeden tvrdý a nedemokratický krok, že sme nedali možnosť brániť sa vtedy odvolávanému predsedovi vlády pánu Mečiarovi. To bolo neférové. Prečo túto možnosť chcete uprieť teraz zastavením rozpravy pánu ministrovi? /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Chcem pripomenúť slávnej snemovni, že stretnutia pána ministra s klubmi sa udiali na podnet pána ministra. V tomto smere tu nebol záujem. Chcem len povedať, že to nebolo vykonzultovanie si názorov klubov s pánom ministrom v tomto zmysle. Pripomínam tiež, že pri odvolávaní pána Kučeráka a takisto pána Mikloša tu boli dlhé diskusie o tom, či áno alebo nie. Čo sa týka pána poslanca Ľuptáka, myslím si, že takéto spôsoby snáď by boli možné v nezávislých Košiciach, ale v slovenskom parlamente ... /Smiech v sále./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Bárány, je to nutné? Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

rád by som upozornil, že k tomu, aby sa v tomto prípade nekonala rozprava, nestačí uznesenie Národnej rady, je potrebný zákon, keďže § 85 ods. 4 hovorí, že Národná rada po rozprave zaujme stanovisko. Čiže k tomu, aby sme vypustili rozpravu, aby sa vôbec nezačala a nikto v nej nevystúpil, je potrebné, aby bol podaný návrh zákona, prešiel výbormi, a potom môžeme rozhodnúť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážení poslanci, krásne dámy, ktoré sedíte medzi nami, je tu návrh. Musím, bohužiaľ, povedať, že rokovací poriadok hovorí aj to, že o návrhu poslanca rozhodne Národná rada

hlasovaním. No verím, že Národná rada neprijme hlasovaním taký stav, ktorý by bol v rozpore so zákonom.

Pán poslanec, ktorý nerád často hovorí - prosím, pán Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Vážené plénum, je nás tu, podľa mojich počtov, asi 44, ktorí sme boli v minulom parlamente. Nedopusťme to, aby sa tu vykladal zákon tak, ako ho vykladal pán Mikloško, keď bol predsedom parlamentu. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;

Mal by som pánu Hrnkovi odpovedať niečo vtipné, ale nič ma nenapadá, takže vzdávam sa slova. /Smiech v sále./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pokiaľ by som si mohol dovoliť výklad zákona, chcem konštatovať, že keďže ešte nebola rozprava otvorená, ani pán poslanec Bajan nemohol dať žiadny návrh. Preto dovoľte, aby sme skončili túto sériu faktických pripomienok a pokračovali normálne v rokovaní.

Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh, pretože pán poslanec Bajan predbehol aj to, že by návrh bol vôbec uvedený, a súčasne oboznámil schôdzu s podrobnejšími dôvodmi, ktoré viedli poslancov k predloženiu návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Viliamovi Soboňovi. Až potom môžem otvárať rozpravu.

Bod rokovania musí byť uvedený, pán poslanec Bajan. Prosím niektorého z členov skupiny, ktorí podpísali návrh, aby ho uviedol.

Prosím, pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko;

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

skupina 45 poslancov svojimi podpismi podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podala návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Viliamovi Soboňovi, pretože nezvládol úlohy spojené s riadením jemu zvereného rezortu a svojimi osobnými predpokladmi nedáva záruku, že tieto úlohy dokáže zvládnuť v budúcnosti. Požiadali sme, aby bol tento návrh prerokovaný na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vo svojom vystúpení povedať vecné dôvody tohoto ústavného postupu.

Zdravotná politika je jednou z najcitlivejších oblasti v politike každej vlády, lebo sa dotýka prakticky každého občana. Máme zlé ukazovatele v hodnotení zdravia obyvateľstva a priemerného veku života. Tento stav nevznikol posledné 3 roky. V novembri 1990 boli uznesením vlády prijaté zásady reformy zdravotníctva, ktoré sa začali realizovať. V tomto parlamente bol prijatý Národný program podpory zdravia. Bol prijatý zákon o lekárskych komorách, boli vytvorené regionálne finančné zdravotné správy a od januára 1992 začal fungovať Ústav pre zavedenie zdravotného poistenia. Od júla 1992 boli prvé kroky ministra v hromadnom odvolávaní pracovníkov ministerstva a zdravotníckych inštitúcií, neskôr začalo odvolávanie riaditeľov zdravotníckych zariadení.

V koncepcii reformy zdravotníctva sa nepokračovalo. Nezachovala sa kontinuita tohoto procesu. Boli prepustení pracovníci Ústavu pre zavedenie zdravotnej poisťovne. Tým sa minister zbavil odborných pracovníkov pod rúškom nesúhlasu s jeho koncepciou a iných dôvodov alebo bezdôvodne. Riaditelia zdravotníckych zariadení sa obracali na ministerstvo. Istú dobu ministerstvo nefungovalo. Na stretnutiach s riaditeľmi zdravotníckych zariadení títo nedostávali jednoznačné stanoviská. Začali narastať problémy s financovaním zdravotníckych zariadení. Po viacerých takýchto stretnutiach riaditelia nedostali odpoveď na svoje problémy zo strany ministerstva. Žijú v očakávaní nepríjemnej možnosti byť odvolaný z funkcie, začalo sa zvyšovať napätie. Na ministerstvo niekedy prišli aj zbytočne a nič nevybavili. Veľa vecí ministerstvo sľúbilo vybaviť. Menil sa názor na tú istú vec.

Došlo k nepríjemným a kritickým stretnutiam napríklad v Žiline, v Nitre. Odvolávanie riaditeľov, ktoré je často problematické, pokračuje doteraz. Naposledy v Poprade bol odvolaný riaditeľ NSP štyri dni po vypísaní konkurzu. Vyjadrenia v relácii Kroky a v Zdravotníckych novinách o tom, že mal minister pokračovať v odvolávaní riaditeľov a že ho konkurzy vôbec nezaujímajú, svedčia o zvláštnom spôsobe personálnej politiky rezortu zdravotníctva, pri ktorej sa zo strany pána ministra svojrázne vykladajú právne normy, zákon o lekárskej komore a zásady konkurzného konania. Vytvorenie takýchto vzťahov s riadiacimi pracovníkmi zdravotníckych zariadení je osobný nedostatok, pri ktorom sa subjektívne triedia pracovníci, hoci odbornosť je deklarovaná na prvom mieste.

Ďalšie nedobré vzťahy sú s lekárskou komorou, asociáciou nemocníc, odborármi. Lekárska komora zorganizovala protestné zhromaždenie v Bratislave. Minister hovoril o podnete na prokuratúru. Asociácia nemocníc vo svojom závere z 11.

3. 1993 hodnotí súčasný stav zdravotníctva na Slovensku ako katastrofálny. Vymedzuje podstatnú zodpovednosť za tento stav ministerstvu zdravotníctva, ministrovi. V stanovisku vyslovila, že ďalšie pôsobenie a zotrvanie vo funkcii ministra zdravotníctva nedáva záruku na adekvátne a koncepčné zvládnutie súčasnej katastrofálnej situácie v rezorte zdravotníctva. Zo strany pána ministra je snaha túto veľkú nespokojnosť odôvodniť presunom zodpovednosti na iného. Hovorí o politických motívoch, keď podstata je v zlej koncepcii riadenia a financovania zdravotníctva.

Ďalšie nedostatky sú s prípravou a uvedením zákona o Národnej poisťovni, ktorý aj podľa pána ministra nie je dobrý, ale hlavná vec, že je poisťovňa. Sú nedostatky v nedokonalej príprave, zlej koncepcii, ktorú zmenilo dohodovacie konanie a podpredsedom vlády, kde sa pôvodný zámer nemocenskej poisťovne zmenil na Národnú poisťovňu. Rozpor je vo financovaní, kde sa nedodržiava prijatý zákon, a poisťovňa nefunguje. Financovanie zo štátneho rozpočtu je v nižšej sume, ako v minulom roku. Miesto 3 miliárd príjmu do Fondu zdravotného poistenia prišlo niekoľko sto miliónov, ako to uviedol Dr. Ďuriš v relácii Kroky. Takéto finančné hospodárenie, ktoré postráda znaky koncepcie, privádza potom problémy a rozporuplné opatrenia smerom k zdravotníckym zariadeniam. Odsúvať riešenie na vládu, ministra financií, Národnú poisťovňu, nie je zo strany pána ministra zodpovedné. Je potrebné niesť svoj podiel na tomto stave. Chýba tu zrejme realistický pohľad vlády na potreby zdravotníctva, keď kalkuluje s takýmito nízkymi sumami. Pre zdravotníctvo ani 13,9 miliárd, ani 16,7 miliárd tohoto roku nebude postačovať.

Organizačne ministerstvo zabezpečovalo poisťovňu s Ústavom pre zavedenie zdravotnej poisťovne. Balík predpisov dva dni pred koncom roka, nedostatky s priestormi, chýbanie výpočtovej techniky, chaos pri prihlasovaní, odsúvanie termínov - to sú hlavné znaky nepripravenosti tohoto procesu. Poisťovňa nefunguje. Nie sú vyriešené základné pravidlá fungovania poisťovne. Nie sú zmluvy medzi poisťovňou a zdravotníckymi zariadeniami. Ľudovo povedané, ide sa po starom za menej peňazí pod inou hlavičkou. V Banskej Bystrici sa pán minister vyjadril, že sa to samo napraví. Zákonom bol zriadený monopol jednej poisťovne. Nie je dokončená dohoda o poskytovaní liečenia našich pacientov v Českej republike a opačne. Zdravotnícke zariadenia sú financované mesačnými prídelmi, ktoré sú nižšie, ako v minulom roku. Neboli doteraz prijaté ďalšie potrebné legislatívne normy, ako liečebný poriadok, zákon o liekoch a rad ďalších, ktoré sú termínovo uvádzané v rozpracovanom programovom vyhlásení vlády pre zdravotníctvo, z ktorého je toho splnené málo.

Tento nedostatočný stav sa snaží pán minister s riaditeľom zdravotného fondu riešiť náhradným riešením, akým je metodický pokyn, ktorý má byť účinný k 1. 4. 1993, a výkony sa majú hodnotiť podľa nemeckého bodovníka. Je to dva a pol mesiaca po vydaní hodnotenia výkonov ministrom financií, ktoré má veľa vecných nedostatkov. Riaditeľ Fondu zdravotného poistenia dal prednosť svojej odbornosti pred dokončením začatého systému do konca. Stabilné kádre v regiónoch budú ešte len vymenované.

Existuje množstvo problémov k zásadnej otázke privatizácie, ktorá má síce základnú koncepciu, ale detailne nie je rozpracovaná. Sú výhrady voči spôsobu privatizácie lekární. Nie je vypracovaná základná potrebná sieť štátnych zdravotníckych zariadení, bez ktorej je privatizácia problematická. Všetko sa robí na ministerstve, na regiónoch chýbajú informácie a zainteresovanosť. Hrozí rozpad základnej zdravotnej siete v okresoch pri takomto nekoncepčnom postupe privatizácie.

Dalo by sa hovoriť o iných, nevyriešených problémoch uvádzaných v rozpracovanom programovom vyhlásení pre zdravotníctvo. Nie je prijatá koncepcia zdravotnej politiky. Situácia v zásobovaní liekmi sa musí vyriešiť systémovým riešením. Chybou ministerstva vznikol tento stav, lebo neboli uhrádzané faktúry. Stala sa chyba pri uzatváraní zmlúv na zásobovanie liekmi v súvislosti s ťažkosťami financovania zdravotníctva, žiadne zahraničné lieky tento citlivý problém nevyriešia globálne. Tak citlivá oblasť ako zdravotníctvo si vyžaduje od vlády a ministra zodpovedný a kriticky reálny prístup.

Všetky uvedené argumenty svedčia o tom, že systémový proces sa začal už v období predchádzajúcej vlády. Pred spustením poisťovne sa v ňom kontinuálne nepokračovalo. Robia sa pri ňom obrovské chyby, prebieha bez účasti širokého spolupôsobenia odborníkov. Nedotiahnuté a zle pripravené veci majú aj patrične negatívnu odozvu.

Pre vás, poslancov, nech sú tieto vecné argumenty upozornením, že minister so svojimi pracovníkmi nastúpenú cestu nemá dobre pripravenú. Vyskytujú sa vážne chyby v tomto procese. Preto je na vás, vážení poslanci, aby ste to posúdili pri hlasovaní o vyslovení nedôvery, či sa chcete spolupodieľať spolu s pánom ministrom na takejto ceste. Úlohy zdravotníctva môže splniť len skupina schopných odborníkov. Nemôžeme si v tejto ťažkej dobe dovoliť, aby zdravotníctvo postupovalo k horšiemu, ale aby fungovalo lepšie. Bez osobných alebo politických motívov sme podali tento návrh ako skupina poslancov, aby sa zlepšila starostlivosť zdravotníctva o našich pacientov, občanov Slovenska.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem za uvedenie návrhu. Otváram rozpravu k tretiemu bodu, do ktorej sa zatiaľ prihlásilo 7 poslancov. Vzhľadom na to, že pán poslanec Lauko sa prihlásil ako prvý, predpokladám, že jeho prihláška mala byť týmto vystúpením. Ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Fígeľ z KDH. Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Pán predsedajúci, musím opätovne trvať na mojom procedurálnom návrhu. Žiadam, aby sme hlasovali o tom, či neukončiť rozpravu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, dovolím si vás upozorniť, že faktická poznámka je k prerokúvanej veci a nie dávanie návrhu. Prihlásili ste sa do rozpravy, ste zaradený v poradí, môžete dať svoj návrh. /Potlesk./

Poslanec V. Bajan:

Pán predsedajúci, ale platí rokovací poriadok. Poslanec J. Fígeľ:

Vážená Národná rada,

vážená vláda Slovenskej republiky,

v súvislosti s problémami fungovania rezortu zdravotníctva a jeho riadenia zo strany ministerstva sa objavujú interpretácie, podľa ktorých je terajšia zlá situácia dôsledkom či dedičstvom predchádzajúceho obdobia, keď bol ministrom pán Alojz Rakús. Uvádza sa napríklad, že terajšie

vedenie ministerstva prebralo rezort s dlhom 1/1 mld korún, že až terajší minister začal realizovať také systémové zmeny v rezorte, ako nikto predtým, že sa zastavilo zadlžovanie zdravotníctva.

Pretože takéto a podobné argumenty nezodpovedajú realite a pripomínajú skôr infantilnú argumentáciu typu "ja nie, to on", je potrebné podať niekoľko objasňujúcich poznámok.

K 30. júnu 1992 bola na ministerstve zdravotníctva k dispozícii ešte nerozpísaná rezerva neinvestičných prostriedkov vo výške 141 mil. korún, ktorá bola vyhradená na riešenie akútnych a havarijných stavov. Navyše sa k 30. júnu 1992 čerpal rozpočet kapitoly rezortu zdravotníctva len na 44,7 %, čo je o 5,3 % menej, ako bola ideálna polovica, teda 50 % schváleného rozpočtu. Týchto 5,3 % predstavuje vo finančnom vyjadrení čiastku 996 miliónov korún. Na druhej strane neuhradené dodávateľské faktúry po lehote splatnosti predstavovali v organizáciách financovaných prostredníctvom Ústavu pre zavedenie zdravotného poistenia za I. polrok 1992 celkovú čiastku 763 miliónov korún, vrátane pohľadávok lekárenskej služby.

V skutočnosti, vzhľadom na schválený rozpočet, malo teda terajšie vedenie ministerstva po prebratí rezortu k dispozícii nevyčerpané prostriedky za I. polrok 1992 v čiastke 1 137 miliónov korún. Po odpočítaní nevyplatených pohľadávok voči rezortu, neuhradených dodávateľských faktúr sa táto čiastka zredukovala na 374 miliónov korún. Sumárne preto možno konštatovať, že terajšie vedenie ministerstva nielen, že neprebralo ministerstvo s dlhom, ale prebralo ho s aktívnym saldom v čiastke 374 miliónov korún.

Uvedené čísla sa dajú dokumentovať. Vyplývajú napríklad aj z materiálu "Správa o využívaní prostriedkov rozpočtu na financovanie rezortu zdravotníctva k 1. januáru 1992 a ďalej", ktorý bol vypracovaný na rokovanie gremiálnej porady ministerstva zdravotníctva v júli 1992 finančným odborom ministertva. Predkladala ho pani Ing. Ondrejková.

Vyššie zmienené nečerpanie 5,3 % schváleného rozpočtu bolo spôsobené určitými regulačnými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré sa z pohľadu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nezdali byť najšťastnejšími na dosiahnutie vyváženia štátneho rozpočtu. Práve ony mali predovšetkým za následok neuhrádzanie dodávateľských faktúr, ktoré postupne narástli na zmienenú sumu 763 miliónov korún. Na túto skutočnosť minister zdravotníctva vo vláde opakovane upozorňoval, čo napokon v máji 1992 viedlo k rokovaniu medzi zdravotníctvom a ministerstvom financií u predsedu vlády, na ktorom sa rozhodlo, že v rezorte ministerstva zdravotníctva je možné k 30. júnu čerpať 50 % schváleného rozpočtu. Dosiahlo sa teda oslobodenie z regulačných opatrení ministerstva financií.

Na základe toho sa na následných operatívnych poradách bývalého ministra zdravotníctva prijali opatrenia, podľa ktorých sa tieto prostriedky - oných 5,3 % schváleného rozpočtu - majú použiť na vyrovnanie dlhov zdravotníckych organizácií, teda neuhradených dodávateľských faktúr, a čo zvýši, poskytnúť prípadne tým zdravotníckym organizáciám, ktoré sú bez vlastnej viny v najhoršej ekonomickej situácii. Z časových dôvodov však tieto opatrenia mohlo realizovať až nové vedenie ministerstva zdravotníctva. Nezrealizovalo.

Nová vláda sa zo skúseností predchádzajúceho obdobia vo financovaní zdravotníctva nepoučila. Naopak, vzhľadom na smelé vyhlásenia ministra Soboňu o prebytkoch vo finančných prostriedkoch v zdravotníctve a o rezervách zdravotníctva siahla k ešte radikálnejším opatreniam, keď v septembri 1992 znížila rozpočet rezortu o 511 miliónov korún a v novembri o ďalších 266 miliónov korún. Aj tieto opatrenia dokazujú, že minister Viliam Soboňa nemohol prevziať rezort v takom zlom finančnom stave, ako tvrdí.

O nesystémovosti opatrení, ktoré sa vykonali vo vzťahu k zdravotníctvu v II. polroku 1992, svedči aj ďalšia skutočnosť, a to oddĺženie zdravotníctva len mesiac po druhom znížení jeho rozpočtu. Napriek tomu, že v decembri 1992 bolo na toto oddĺženie použitých 1 677 miliónov korún, prešli zdravotnícke organizácie do roku 1993 s dlhom viac ako 500 miliónov korún. Kam sa podeli rozpočtové prostriedky rezortu zdravotníctva v II. polroku 1992? Ak totiž oddĺženie zdravotníctva v decembri minulého roku bolo skutočným oddĺžením, t.j. použili sa naň prostriedky mimo rámca schváleného rozpočtu pre rezort, vychádza nám, že v II. polroku zdravotníctvo spotrebovalo o takmer 3 miliardy korún viac, než v I. polroku. Alebo bolo oddĺženie zdravotníctva iba naoko? Zdravotníctvo jednoducho nedostalo vďaka radikálnym regulačným opatreniam to, čo podľa schváleného rozpočtu dostať malo. Ale napokon, keď sa videlo, že je zle, sa mu to veľkoryso poukázalo, a nazvalo sa to oddĺžením?

Ku gazdovaniu ministerstva zdravotníctva pri porovnaní I. a II. polroku okrem doterajšej reči čísiel uvediem ešte jednu skutočnosť. Ako je možné, že v I. polroku, hoci sa spotrebovalo menej peňazí, bolo v zdravotníctve oveľa menej problémov? Neboli napríklad vážnejšie problémy s nedostatkom liekov. Možno síce namietnuť, že v II. polroku sa situácia zhoršila vďaka akémusi kumulatívnemu efektu nedostatku financií a narastajúcich dlhov v neuhradených faktúrach, avšak tomu sa dalo efektívne čeliť. Pri preberaní rezortu mohlo terajšie vedenie ministerstva zdravotníctva všetky podĺžnosti vyrovnať. Pri čerpaní 50 % rozpočtu to nebolo nijakým problémom, ako som sa zmienil vyššie. Nielenže to neurobilo, ale pristúpilo k ešte reštriktívnejším opatreniam a nakoniec potrebovalo ešte viac.

Uzatváram, že nepriaznivá situácia vo financovaní zdravotníctva, ktorá sa v roku 1993 ešte podstatne zhoršila, je do značnej miery spôsobená nekoncepčnosťou a chaotickou prácou ministerstva zdravotníctva za účasti vlády Slovenskej republiky. Nedostatok finančných prostriedkov a podhodnocovanie ich potreby vedie k zadlžovaniu zdravotníckych organizácií, ktoré sa v rozpore s tvrdením predsedu vlády nezastavilo, ale od nástupu pána ministra Soboňu výrazne prehĺbilo. To má za následok nielen demotivujúci a demoralizujúci efekt na činnosť týchto organizácií. Napríklad aj plošné oddĺžovanie, aké sa vykonalo v decembri minulého roka, presviedča tých, čo nehospodária racionálne, že úspornosť sa nevypláca, ale plodí i ďalšie neproduktívne náklady - penále, vynucovanie si rôznych ústupkov zo strany dodávateľov a podobne, vedie k narušovaniu dodávateľsko-odberateľských vzťahov, napríklad k nedodaniu liekov, ba môže viesť k úplnému kolapsu fungovania zdravotníctva. Finančná politika voči zdravotníctvu, ktorú zvolila vláda Slovenskej republiky v tomto roku a pod ktorú sa rozhodujúcim spôsobom podpísal pán minister Soboňa, k takému kolapsu nevyhnutne smeruje.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Teraz v zmysle § 19 sa hlásim do rozpravy ja. Prosím pána predsedu, aby prevzal vedenie schôdze.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážení kolegovia, vzhľadom na to, že pán poslanec Bajan jasne avizoval, že chce navrhnúť skončenie rozpravy, a bude to treba rešpektovať, bude o tom hlasovanie, v rámci rozpravy dávam procedurálny návrh na to, aby sme hlasovali o dôvere či nedôvere pánu ministrovi tajne. Považujem za vrcholne neetické, aby sa otázka konkrétneho postoja pána ministra alebo správania sa na jeho poste, spájala s nejakými osobnými vzťahmi v budúcnosti. Osobne sa domnievam, že o akejkoľvek personálnej otázke by sa vždy malo hlasovať tajne.

Ďakujem. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Faktická poznámka - pán poslanec Ľupták a pán poslanec Bajan.

Poslanec I. Ľupták:

Pán podpredseda Prokeš, mali by sme si už vyjasniť, že Predsedníctvo Národnej rady Slovenskej republiky neexistuje, čiže prednostné právo ísť k tomuto mikrofónu platilo len podľa § 19 pre členov predsedníctva. Vy to viete, teraz ste to neprávom použili, nechcem použiť iný výraz.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, akceptujem váš výklad. Keďže som viedol schôdzu a keďže sa nechcem v tomto okamihu prieť, sťahujem svoj návrh, ale nie svoje etické výhrady proti tomu, aby nebolo možné ...

/Prejav nesúhlasu v sále./

V poriadku, návrh ostáva v platnosti.

Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan;

Pán predsedajúci, naozaj je mi ľúto, ale keďže to ide do zápisu, bol by som rád, aby sa tam objavila skutočnosť, že upozorňujem na porušenie § 16 ods. 3 z vašej strany - citujem: "Pri otvorení rozpravy predsedajúci oznámi prihlásených rečníkov a udelí im slovo v poradí, v akom sa o slovo prihlásili."

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Môžem pokračovať? Poslanec V. Banán:

Dokončil by som vetu: "Najskôr však udelí slovo rečníkom, ktorí chcú predniesť pozmeňujúce návrhy k prerokúvanej veci."

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško;

Chcel som len pripomenúť, že tento paragraf sa bežne využíva a nikto voči nemu neprotestuje. Kedykoľvek je rozprava, podľa § 19 predsedovia výborov a členovia najužšieho predsedníctva do nej vstupujú. To je vec, ktorá platí.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Prosím, pán poslanec Kelemen.

Poslanec M. Kelemen:

Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni poslanci,

je nám všetkým známe a nikto nepopiera, že naše zdravotníctvo dlhé uplynulé roky bolo a aj stále je Achilovou pätou spoločnosti, a to bez ohľadu na politický systém. Zbytkový spôsob jeho financovania logicky vytvoril nesúlad medzi potrebami na jednej strane a reálnymi možnosťami na strane druhej, čo je stálym zdrojom napätia, a ten možno politicky veľmi rýchlo zúročiť. O to práve ide.

Položme si však otázku, v akom stave prebral minister Soboňa rezort zdravotníctva. Za prvých šesť mesiacov roku 1992 prebral minister Soboňa dlh 1,1 miliardy korún. K tomu nefunkčný systém riadenia zapríčinený dekompozíciou okresných ústavov národného zdravia - zasvätení mi určite dobre rozumejú, čo teraz hovorím, ktorou došlo veľmi rýchlo k takmer zoštvornásobeniu nových zdravotníckych zariadení. Došlo k administratívnej náročnosti riadenia zdravotníckych zariadení, čo pri vtedajšej mimoriadnej centralizácii riadenia, akú nepamätá ani bývalý systém, viedlo, samozrejme, k tomu, že riadenie zdravotníckych zariadení vlastne neexistovalo a nefungovalo.

Dal som si otázku, či tieto fakty hneď na začiatku unikli pozornosti pracovníkov masovokomunikačných prostriedkov. Mám k dispozícii analýzu, ako niektoré masmédiá venovali pozornosť zdravotníckej problematike, a vyšlo mi niečo, čo možno jednoznačne pomenovať kampaň. Ak sa v priemere v prvom polroku 1992 objavilo za mesiac v rozhlase, televízii a v tlači 50 až 60 informácii o zdravotníctve, už v júli, v prvom mesiaci úradovania ministra Soboňu sa objavilo

74 informácií so snahou zdiskreditovať už jeho prvé kroky. Už 2. septembra, keď neuplynulo ani sto gentlemanských dní, je Slovenskému denníku jasné, že ministra Soboňu treba odvolať. V októbri sa záujem masovokomunikačných prostriedkov o ministerstvo výrazne stupňuje, počet informácií dosahuje 101, v januári 162, čo by sa s nábehom Národnej poisťovne aj dalo pochopiť, pričom treba zdôrazniť, že väčšina článkov má kritický až útočný tón, ako keby za nedostatky fungovania či nefungovania Národnej poisťovne bol zodpovedný jedine minister zdravotníctva. Práve ten, ktorý - ako si pamätáme, tiež na pôde tohto parlamentu presadzoval iný systém zdravotného poistenia. Ešte sme len v polovici marca a počet informácií o zdravotníctve v masmédiách dosahuje číslo 67, pričom 45 je ladených kriticky, a nebojím sa povedať, aj jednostranne.

Aký je výsledok tejto kampane? Nuž, spolitizované zdravotníctvo. Pričinením jednostranného informovania v časti masmédií je obyvateľstvo dezorientované a dezinformované. Hrá sa nebezpečnou kartou strachu, hrozí sa kolapsom zdravotníctva tak, ako to rád v posledných dňoch prezentuje pán exminister doktor Rakús, ktorý výrazne prispel svojím dielom k súčasnému zložitému stavu zdravotníctva. Pýtam sa, komu toto prospieva? Tomu občanovi, ktorý - chvalabohu - pociťuje ešte zdravotnícku starostlivosť ako jednu z posledných, alebo jednu z prvých sociálnych istôt, určite nie. A toto je, vážení, otázka politická. Ak naše zdravotníctvo niečo potrebuje, je to potreba všetkých nielen konštruktívne a vecne analyzovať súčasný stav veci, ale aj povinnosť podporovať pozitívne trendy.

Dovoľte mi niekoľko slov ako prezidentovi jednej z regionálnych lekárskych komôr v teréne, aby som sa podelil s vami o skúsenosti a názory tých mojich kolegov-lekárov, ktorí mi dôverujú. V posledných týždňoch sme svedkami stupňujúcich sa prejavov určitej časti zdravotníkov, ktorí vystupujú pod zástavou Slovenskej lekárskej komory a iných

stavovských organizácií. Ukazuje sa, že efektom tohto počínania je vnášanie napätia medzi zdravotnícku aj nezdravotnícku verejnosť, snaha vyvolať nespokojnosť v počínaní ministerstva zdravotníctva a snaha ťažiť z tejto situácie. Za uplynulé obdobie siedmich až ôsmich mesiacov sme okrem iného zaevidovali hroziaci štrajk v Spišskej Novej Vsi, zarážajúcu výzvu z Bojníc, výzvu Slovenskej lekárskej komory na štrajk, nitriansku výzvu, opozičný postoj zástupcov Asociácie nemocníc Slovenska, útok Slovenskej lekárskej komory v Košiciach už šesť týždňov po nástupe ministra Soboňu do funkcie, či vyhlásenie grémia prezidentov lekárskej komory a rady komory z 15. januára tohto roku v Žiline, kde bola dokonca vyhlásená krízová pohotovosť. Ako absurdný precedens snem Slovenskej lekárskej komory v Košiciach uložil Rade Slovenskej lekárskej komory dať písomný podnet prokurátorovi na prešetrenie zákonnosti postupov ministerstva zdravotníctva pri obsadzovaní postov vedúcich pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach.

Vysoko si vážim účinkovanie svojich kolegov-lekárov v tomto parlamente. Zamyslime sa však nad tým, či sme nepovýšili stranícke uniformy nad Hypokratovu prísahu. Je pravda, že finančná situácia zdravotníctva nie je uspokojivá. Napríklad aj preto, že nekvalifikovaným rozdeľovaním finančných prostriedkov sme mohli k 1. júlu 1992 už len konštatovať spomínaný dlh. Len ako príklad rozpočtovej negramotnosti uvediem, že rozpočet Západoslovenského kraja bol v minulom roku vyšší ako rozpočet Stredoslovenského a Východoslovenského kraja dohromady. Aj s takýmto dedičstvom sa bolo treba potýkať, namiesto toho, aby sa realizovali ďalšie kroky reformy.

Nemožno však hovoriť len o chybách a nevedieť, ako ich napraviť. Za veľmi dôležité považujem prelomiť informačnú bariéru v tlači, rozhlase a televízii a dôkladne oboznámiť verejnosť s programom rezortu zdravotníctva. Vychádzajúc

z doterajších skúseností by mala nasledovať novelizácia zákona o Národnej poisťovni a znova prehodnotiť návrh zákona o nemocenskej poisťovni, ktoré predložilo toto ministerstvo zdravotníctva. Jeho koncepcia predpokladá oddelenie dôchodkového poistenia od nemocenského a zdravotného. Z hľadiska platby je tento návrh pre poistencov výhodnejší. Toto všetko však nemôžeme urobiť bez triezveho zhodnotenia terajšieho stavu zdravotníctva, ale aj ekonomických možností štátu. Nemôžeme nevidieť, ani ignorovať politické, hospodárske a spoločenské pozadie vôbec. Ak práve na tomto pozadí nevidíme súčasné možnosti nášho zdravotníctva, tak sme nereálni.

Dôvody, ktoré uvádzal pán kolega, pán poslanec Lauko, sú predsa prirodzenými problémami, ktoré priniesol život, a sú signálom, že sa konečne spúšťa reforma zdravotníctva. Nevidím ani jeden vecný, ani politický dôvod pre to, aby bola vyslovená nedôvera ministrovi Soboňovi.

Dovoľte, vážený pán predsedajúci, aby som si osvojil návrh poslanca Bajana a dávam návrh na ukončenie rozpravy. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie. Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, rokovací poriadok Národnej rady neumožňuje v tomto prípade vylúčiť a skrátiť rozpravu a nechať bez rozpravy hlasovať. Prosím kolegov, ktorí tento návrh dali, aby uviedli paragraf, podľa ktorého tento návrh dávali.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Páni kolegovia poslanci, mňa zaujala analýza alebo pohľad pána kolegu Kelemena na rezort zdravotníctva z hľadiska frekvencie informácií v médiách o tomto rezorte. Jemu z toho vyšlo, že to je cielená kampaň. Mne z toho vyšlo niečo iné. Mne z toho vyšlo, že asi v tom rezorte nie je všetko v poriadku. Ak to tak nie je, pánu Kelemenovi by som odporúčal, aby túto svoju metódu skúsil aplikovať napríklad na udalosti v Juhoslávii. Ak sa stále a veľmi často píše o Juhoslávii, viac ako pred niekoľkými rokmi, či je to tiež v tom, že to je kampaň proti niekomu alebo niečomu?

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Pán poslanec Matejka. Poslanec A. Matejka:

Mám veľmi stručný konštruktívny návrh. Vo všetkých správach hovoríme, že chceme, aby občania vedeli, čo to zdravotníctvo obnáša. Začnem prvý, aby sme zdravotníctvu pomohli - my ho chceme likvidovať ešte viac, ako je - aby každý poslanec dal 10 tisíc korún, ja dávam prvý, aby každý lekár v Slovenskej republike dal dvojmesačný úplatok a zaviazal sa, že do konca roka nebude brať peniaze od pacientov, od našich občanov, ktorí sú úplne pod životným minimom. A máme zachránené zdravotníctvo. Toto od nás čakajú občania a nie takéto handrkovačky, či tam bude Soboňa, alebo tam nebude Soboňa. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

bol daný procedurálny návrh, o ktorom sa hlasuje bez rozpravy. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kelemena. Bolo tu aj upozornenie pána poslanca Čarnogurského, jeho výklad. Konštatujem, že ako predsedajúci nemôžem nedať o návrhu hlasovať.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 130 poslancov. Kto je za ukončenie rozpravy? Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

keďže som bol napadnutý, že som porušil rokovací poriadok, prosím, aby ste hlasovaním rozhodli, či budete hlasovať o mojom návrhu. Viem, že to znie smiešne, ale nechcem mať na svojom tričku obvinenie z porušenia rokovacieho poriadku.

Faktická poznámka - pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím si, že o tomto návrhu pána predsedajúceho nie je potrebné hlasovať. Je tu ďalší návrh, ktorý predložil, či budeme hlasovať o návrhu, ktorý dala skupina poslancov, tajne alebo verejne. Nech pán predsedajúci dá hlasovať o tomto hneď.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem. Dávam hlasovať o návrhu, aby sme o vyslovení nedôvery pánu ministrovi hlasovali tajne.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Kto je za to, aby sme o vyslovení nedôvery rozhodovali tajným hlasovaním?

Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že môj návrh na formu hlasovania nebol prijatý.

Faktická poznámka - pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko;

Pán predsedajúci, keďže hlasovaním sa ukončila rozprava, žiadam vás, aby bol podľa rokovacieho poriadku dodržaný § 23, kde sa hovorí, že po skončení rozpravy udelí predsedajúci záverečné slovo navrhovateľovi prerokúvanej veci a po ňom spravodajcovi, ak bol určený. Navrhovateľ a spravodajca sa môžu záverečného slova vzdať. Za skupinu navrhovateľov, samozrejme, žiadam o slovo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Musím konštatovať, že toto nie je návrh zákona. Prosím, aby sa k tomu vyjadril predseda ústavnoprávneho výboru,

keďže sa nepovažujem za kompetentného na výklad rokovacieho poriadku.

Poslanec M. Sečánsky:

Samozrejme, nie som vykladač zákona. To je jedna otázka. Druhá otázka - po skončení rozpravy udelí predsedajúci záverečné slovo navrhovateľovi prerokúvanej veci a po ňom spravodajcovi, ak bol určený. Nazdávam sa, že toto právo tu je, lenže malo byť uplatnené po skončení rozpravy, pred hlasovaním. To je všetko.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Konštatujem, že sme hlasovali jedine o procedurálnych otázkach. O návrhu napríklad pána poslanca Kelemena sme aj tak museli okamžite hlasovať. Podľa môjho názoru je naozaj v súlade s rokovacím poriadkom, aby vystúpil navrhovateľ a potom dostane slovo pán minister. Pán minister sa vyjadruje ku svojej kauze, to nie je ďalší člen vlády, ktorý by k nej vystupoval.

Prosím, pán poslanec. Poslanec P. Lauko:

Pán predsedajúci, chcem sa opýtať, či za našu skupinu poslancov ako navrhovateľov môže vystúpiť pán poslanec Kvasnička, alebo či mám vystúpiť ja.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Je mi ľúto, ale keďže sa máme držať striktne rokovacieho poriadku, môže vystúpiť navrhovateľ. Za navrhovateľov ste vystúpili vy.

Poslanec P. Lauko:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

chcem povedať niekoľko slov k otázke koncepčnosti resp. nekoncepčnosť práce ministerstva zdravotníctva. Treba hneď na začiatku povedať, a neskôr sa to pokúsim dokumentovať, že hneď po nástupe pána ministra Soboňu boli zjavné dve tendencie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, prepáčte, ale vaším právom ako navrhovateľa je zhodnotiť rozpravu. To, čo ste chceli uviesť k bodu, ste uviedli na začiatku.

Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, § 23 rokovacieho poriadku hovorí, že po skončení rozpravy udelí predsedajúci záverečné slovo navrhovateľovi . Nemáte právo predpisovať navrhovateľovi, čo pokladá za svoje záverečné slovo. Keď doktor Lauko považuje za záverečné slovo to, čo chce predniesť, podľa rokovacieho poriadku má na to právo.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Prepáčte mi, pán poslanec, ale to, čo tu hovoríte, je účelový výklad, pretože zmysel toho ustanovenia a logika veci je v tom, aby v čase, keď sa prerokováva určitá vec, sa mohlo zhodnotiť ako prebehla rozprava, či je vôbec možné z ekonomických, technických, medzinárodnoprávnych a iných dôvodov, v tomto prípade to môže byť aj z dôvodov hodnotenia, ktoré tu odznelo, začať hlasovať, a či nedôjde k nejakej chybe. To má byť záverečné slovo. Záverečné slovo nemá byť ďalším diskusným príspevkom. Inak to ustanovenie nemá potom logiku. Posledné slovo má smerovať k tomu, aby sa zhodnotila rozprava. Taký je, podľa mojej mienky, logický výklad. Ak tu chceme vystúpiť dvakrát, na to bola rozprava. Pán poslanec Lauko to právo mal. Osobne sa domnievam, že keď sa chceme držať zákona, mali by sme sledovať jeho logiku a nielen dogmaticky výklad, ale aj logický alebo iný výklad zobrať do úvahy.

Osobne sa napríklad domnievam, na rozdiel od vás, že to má zmysel predovšetkým pri prerokúvaní vecných otázok návrhov zákonov či správ a zmlúv, nie personálnych návrhov. Ale prosím, ak sa tu akceptoval taký výklad, že sa pripustí vystúpenie, osobne sa domnievam, že výklad, aby sa tu teraz mohol predniesť ďalší diskusný príspevok, je v rozpore so zámyslom zákonodarcu. Z vašej strany sa sleduje práve prednesenie ďalšieho príspevku, ktorý svojim obsahom patrí do rozpravy. Takéto právo by sme museli priznať i každému ďalšiemu poslancovi. To je, samozrejme, môj názor. Považoval som za potrebné ho povedať. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, domnievam sa, že tu rokujeme na základe rokovacieho poriadku a nie na základe osobného názoru pána poslanca Fogaša, aj keď môže byť zaujímavý.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Lauko, pokračujte. Poslanec P. Lauko:

V tomto poslednom hodnotiacom referáte som chcel povedať argumenty, ktoré vlastne neboli umožnené kolegom poslancom, ktorí boli prihlásení do rozpravy. Chcem teda zaujať stanovisko k tým veciam, ktoré tu boli spomenuté. Jedna z veci, ktoré tu boli spomínané, je sústreďovanie sa na dekompozíciu a problémy okolo dekompozície. Spomínal to kolega Kelemen. K tejto problematike by som chcel povedať, že dekompozícia nebola nijakou deštrukciou. Vyplývala jednak z východiskových podmienok reformy, jednak bola teleologicky zakotvená v cieľovom riešení deetatizácie a privatizácie. Uznáte, že napríklad obciam v rámci deetatizácie alebo iným vlastníkom v rámci privatizácie nie je možné odovzdávať také organizácie, akými boli bývalé krajské ústavy národného zdravia alebo okresné ústavy národného zdravia. Dekompozícia sa pritom vykonala tak, že to občan negatívne nepocítil. Podľa prieskumu mnohí obyvatelia Slovenskej republiky ani nezbadali, že takáto závažná organizačná zmena sa udiala.

Kolega Kelemen spomenul, že je zástupcom lekárskej komory z okresu, kde pôsobí. Môže mi to pripomenúť alebo povedat. Podľa mojich informácií existujú dve lekárske komory.

Čo sa týka hodnotenia ministerstva zdravotníctva, predkladatelia sa snažili poukázať na hlavné nedostatky vo financovaní zdravotníctva, hlavné nedostatky v nefungovaní Národnej poisťovne a hlavné nedostatky prístupu ministerstva zdravotníctva k ostatným zdravotníckym pracovníkom, ktorí majú robiť naozaj tak, ako ste to povedali, v kľude. Preto bol zvolený takýto ústavný postup. Vkladať do tohto postupu

politiku a robiť z toho politikum je veľmi jednoduché, ale nevyrieši to problémy, ktoré v zdravotníctve našu spoločnosť v nasledujúcich mesiacoch čakajú.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Vážení páni poslanci, ak budeme pokračovať vo faktických poznámkach, budeme tu do rána, a aj tak si veci nevysvetlíme.

Pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš:

Vážení kolegovia, kolegyne,

myslím si, že v tejto kauze nešlo len o pána ministra Soboňu, išlo o zdravie a o zdravotníctvo. Rozhodli sme tak, že sme sa nemohli vyjadriť k problémom, ktoré hýbu celým Slovenskom, i keď sa to hodnotilo ako kampaň. Keď sme takto zahrali do autu celú problematiku zdravotníctva, ktoré je skutočne problémové a ktoré sa potáca na pokraji katastrofy, navrhoval by som, aby sme zaradili na najbližšiu plenárnu schôdzu bod programu, ktorý sa bude zaoberať celou problematikou zdravotníctva, aby minister zdravotníctva predložil podrobný odpočet činnosti, ktorá bola doteraz vykonaná, a prečo sú príčiny také, aké sú. Dnes sme mali možnosť počuť len troch poslancov, ktorí sa k tomuto vyjadrili. Nedali sme možnosť vyjadriť sa pánu ministrovi. Dajme mu možnosť vyjadriť sa na najbližšom pléne v osobitnom bode programu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem, pán poslanec Jakuš. Pýtam sa pána ministra Soboňu, či chce vystúpiť.

Minister zdravotníctva SR V. Soboňa:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je hlasovanie na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky verejné alebo tajné. Keďže sme neschválili môj návrh, aby sme o vyslovení nedôvery pánu ministrovi Soboňovi hlasovali tajne, dávam hlasovať o vyslovení nedôvery bežným verejným spôsobom.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 132 poslancov.

Kto je za to, aby sme vyslovili nedôveru pánu ministrovi Soboňovi?

Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovuje nedôveru Viliamovi Soboňovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. /Potlesk./

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

ešte je tu faktická poznámka pána poslanca Čarnogurského. Prosím, aby ste ešte vydržali na svojich miestach.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, chcel by som sa opýtať pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, že či je medzi nami jasné, že bod 13 programu schôdze vypadol. Program dnešnej schôdze bol schválený takým spôsobom, že ak vláda nepredloží - myslím, že sa tam hovorilo do hodiny - uznesenie číslo 133, tento bod vypadáva. A vláda doteraz uznesenie 133 nepredložila.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, veľmi dobre si pamätám, čo som povedal, nakoniec, je to v zázname. Povedal som, že ak nám v priebehu tejto schôdze vláda nepredloží uznesenie, nebudeme o ňom rokováč, ak ho predloží, budeme o ňom rokovať.

Chcem vás len informovať, že som požiadal vládu, aby tento materiál doniesli. Aby nedošlo k tomu, že to môže byť iný materiál, ústavnoprávny výbor posúdi, či je to ten materiál, a zajtra o ňom budeme rozhodovať alebo nie.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, prosil by som, keby ste zajtra ráno na začiatku schôdze mohli predložiť tú časť záznamu o schôdzi, v akej podobe bol schválený program k tomuto bodu, vrátane prejavu podpredsedu vlády pána Romana Kováča.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno. O hodine som určite nehovoril. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážení poslanci, vážené poslankyne,

prerušujem rokovanie tejto schôdze. Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine štvrtým bodom programu.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17., 18., 19., 24., 25. a 26. marca 1993

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 17. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

II.časť

X. volebné obdobie

Druhý deň rokovania

17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

18. marca 1993

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím všetkých kolegov a kolegyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej miestnosti, aby boli takí láskaví a zaujali svoje miesta.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 66 poslancov./

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na informáciu, ktorú som dostal z kancelárie, že vonku sa nachádza jeden alebo dvaja poslanci, presúvam začiatok tejto schôdze na desiatu hodinu.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Prosím, keby sa mohli zaprezentovať tí, ktorí sú prítomní. Tak to bude v počítači jasné, a kolegov, ktorí prišli neskôr, bude možné nejakým spôsobom odlíšiť od tých, ktorí nastúpili na rokovanie schôdze včas.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Akceptujem váš návrh. Ešte raz zazvoním.

Vážení kolegovia, upozorňujem vás, že musí prebehnúť kompletné hlasovanie, ináč nebude zápis v počítači. Prosím preto, aby ste vytrvali, až kým nebude na monitori "zdržal sa".

Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 82 poslancov./

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi za veľmi konštruktívny návrh, ktorý budeme používať aj v budúcnosti.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že je prítomných 82 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná.

Pokračujeme v rokovaní o štvrtom bode programu, ale prv než ho uvediem, požiadal o slovo predseda Národnej rady vo veci včerajšieho dohovoru o predložení uznesenia vlády týkajúceho sa vrátenia zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ako si pamätáte, včera pán poslanec Čarnogurský navrhol, aby bod číslo 13 bol stiahnutý z rokovania, pretože uznesenie o vrátení zákona vládou, ktoré Národná rada dostala, nie je perfektné. Povedal som, že ak vláda v priebehu tohto rokovania doručí materiál, budeme rokovať, ak nie, že tento bod stiahneme z rokovania. Pán Čarnogurský povedal, že môj výrok znel "v priebehu včerajšieho rokovania". Dovoľte, aby som citoval seba: "Ďalším návrhom na zmenu rokovania tejto schôdze bolo vypustiť bod 13, ktorý navrhoval pán poslanec Čarnogurský s tým, že podľa jeho vedomosti zákon Národnej rady Slovenskej republiky nebol vrátený uznesením vlády. Po úprave tohto návrhu by som dal o tom hlasovať s tým, že ak vláda v priebehu tohoto rokovania doručí platné uznesenie, tento návrh budeme prerokovávať tak, ako je uvedený v programe. Ak ho nedoručí, bude odložený na nasledujúcu schôdzu." To je výpis z rokovania.

Ešte sa to opakovalo potom, čo vystúpil pán Fogaš, aj po vystúpení pána Mečiara, kde môj posledný výrok bol: "Ďakujem. V tejto kauze, ktorá takto vznikla, prosím, aby v priebehu dneška alebo zajtra, pokiaľ začneme znovu rokovať, zasadol ústavnoprávny výbor a informoval nás na zasadnutí zajtra, či o tomto budeme rokovať tak, ako sme sa dohodli, teda odhlasovali, alebo nie. Môžem uzavrieť interpelácie?"

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu predsedovi. Faktická poznámka - pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Pán predseda, aj keď problém s vrátením zákona o novele štátneho rozpočtu sa vlastne včera zastavil na spore o tom, či vláda prijala k tomuto vráteniu platné uznesenie, podstatnejší spor vidím v inom. Totiž po prerokovaní vo všetkých desiatich výboroch, aj vo vláde samotnej, keď vláda vrátila tento návrh na znovuprerokovanie, nevrátila ho s pripomienkou. To znamená, že vlastne dôvod na vrátenie zákona tu neexistuje, čiže neviem, prečo by ho mala Národná rada znovu prerokovať, keď ani sama vláda nedala pripomienku k tomuto návrhu zákona.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, domnievam sa, bez toho, že by som chcel komukoľvek držať stranu, že momentálne otvárame iný balík problémov, alebo inú otázku, než o ktorej sa včera diskutovalo. Včera sa diskutovalo o tom, či je alebo nie je právoplatné uznesenie. Národná rada, pokiaľ viem, môže potvrdiť zákon alebo ho môže nepotvrdiť. Môže o ňom rokovať alebo nerokovať na základe svojho hlasovania. Pokiaľ dobre rozumiem diskusii, ktorá bola včera, je úlohou ústavnoprávneho výboru, aby nám podal vysvetlenie. Prosím, aby sme to brali takto a v prípade, že máte pochybnosti, ktoré ste práve vyslovili, aby sme sa k nim vrátili, keď bude tento bod na programe. V opačnom prípade si rozbijeme celé rokovanie. Môžem to takto uzavrieť, pán poslanec?

Poslanec J. Brocka:

Áno. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne.

Štvrtým bodom programu je

Návrh vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl OSN, pozorovateľských misií OSN a monitorovacej misie Európskych spoločenstiev.

Návrh ste dostali ako tlač 182, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím predsedu vlády Slovenskej republiky, aby návrh uviedol.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Vážený pán predseda,

vážené dámy a páni poslanci,

po dohode s pánom predsedom Národnej rady Slovenskej republiky si dovolím malé vybočenie z programu a prečítam vám faxovú správu, ktorá mi bola doručená včera od predsedu vlády Českej republiky doc. Ing. Václava Klausa s nasledovným textom:

"Vážený pán premiér,

vláda Českej republiky na svojom zasadnutí dňa 17. 3. 1993 zhodnotila stav rokovania o majetkovom vysporiadaní medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a konštatovala, že je nanajvýš neuspokojivý. Po dôkladnom zvážení tejto situácie sa rozhodla pozastaviť predávanie akcií jednotlivým účastníkom kupónovej privatizácie do vyriešenia majetkových problémov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, najmä do podpísania globálnej majetkovej dohody a dohody o bankových aktívach a pasívach. Vláda Českej republiky je pripravená tieto dohody okamžite podpísať. Uzatvorenie dohôd by znamenalo vyriešenie tohoto problému."

Chcem podotknúť, že podľa zákona i dohôd, ktoré máme uzatvorené s Českou republikou, majetkové akcie občanov nie je možné spájať s majetkovým vyporiadavaním štátu. Hodnotím to ako akciu neprípustného nátlaku na štát. Hodnotím to ako diskrimináciu majetku občanov Slovenskej republiky v Čechách. Hodnotím to ako akt porušenia medzinárodného práva, porušenia dohôd, podľa ktorých je majetok občanov Slovenskej republiky na území Českej republiky chránený a požívajúci takú istú ochranu, ako majetok iných štátov. Je to akt, ktorý ak by sme prijali a naň reagovali, znamená v podstate začatie obchodnej vojny medzi Čechmi a Slovákmi, čo sme nikdy nechceli a nechceme ani teraz.

Chcem súčasne podotknúť, že príprava podkladov pre vyporiadanie majetku je tak nevýhodná, diskriminujúca a znevažujúca Slovensko, že ju jednoducho podpísať nemôžeme, preto je to prostriedok nátlaku a vydierania vlády Slovenskej republiky.

Chcem takisto podotknúť, že v otázkach plynu česká strana sústavne odmieta vykonávať platby na Slovenskú republiku i napriek tomu, že služby používa. Vzhľadom na mimoriadnosť tejto situácie a závažnosť tohoto obsahu dovolil som si Národnú radu informovať, aby ste o týchto skutočnostiach vedeli a prípadne v ďalšej rozprave s k nim mohli vyjadriť. Vláda Slovenskej republiky takto vzniknutú mimoriadnu situáciu bude okamžite prerokovávať a zaujme k nej ešte svoje stanovisko. Je nám to všetko veľmi ľúto, ale nie sme provinciou Českej republiky, sme zvrchovaný štát. Ako s provinciou s nami už nikto rokovať nebude, ani ultimáta, ani nátlaky klásť nebude. To si páni v Prahe posunuli hodiny času dozadu.

Dovoľte, aby som sa venoval štvrtému bodu programu, a to návrhu na vyslanie ženijného práporu jednotky Armády Slovenskej republiky do Juhoslávie. Jedným z prostriedkov na udržanie a zachovanie trvalého mieru vo svete v súlade s Chartou OSN je vysielanie mierových síl OSN do ohrozených oblasti. Tieto sily sa podielajú na zaistení mierových operácií OSN. Právnym základom opatrení OSN sú ustanovenia Charty OSN, a v praxi je pojem "mierové operácie" chápaný ako akcia prijímaná z rozhodnutia Rady bezpečnosti alebo Valného zhromaždenia pomocou vojenského personálu, vybraného na medzinárodnom základe, s cieľom prerušiť alebo odvrátiť vojenské stretnutia a oddelenie bojujúcich strán alebo dozor nad dodržiavaním podmienok prímeria uzavretého mieru, či obmedzenie paľby medzi stranami zúčastnenými na vojenskom konflikte.

Mierové operácie majú rôzne formy, ktoré sú určené situáciou v danej oblasti. Je to pomoc pri podpore práva a poriadku v krajine, ktorá o to požiadala, pozorovanie situácie, overovanie faktu vonkajšieho zastavenia, pozorovanie na čiare zastavenia paľby, dozor nad zmierením ozbrojených síl a ich stiahnutím do stanovených priestorov, sprostredkovatelské misie, dozor a kontrola volieb, dodržania všetkých opatrení na legislatívnom administratívnom území, ktoré sa vzťahuje k politickému procesu v krajine.

Otázka financovania mierovej operácie OSN používa rad foriem - od preberania krytia časti alebo celých nákladov na mierové sily OSN vysielajúcimi štátmi cez dobrovoľné príspevky, zmiešané financovanie, až po povinné príspevky. Generálny tajomník OSN musí po príprave operácie urobiť osobitné zmocnenie, ktorým potrebné fondy zabezpečí. Tieto fondy sa určujú na krytie výdavkov, ktoré majú štáty formujúce jednotky s ich transportom do oblasti misie, s ich vybavením, výstrojou a materiálom a na vyplácanie platov a diét kádrom, ktoré sa OSN zaviazala refundovať.

Nemalú úlohu pri preprave mierových síl OSN do vzdialených miest nasadenia hrajú aj dopravné náklady. Preto je vhodnejšie vyčleňovať sily z menej vzdialených krajín. Spoločný peší prápor Armády Slovenskej republiky a Armády Českej republiky, ktorý pôsobí v súčasnej dobe na území bývalej Juhoslávie, je nasadený spolu s francúzskym a keňským práporom v sektore Juh. Prápor má tri roty. Tvoria ho vojaci z povolania a vojaci v ďalšej činnej službe. Veliteľstvo sektoru Juh je v Knine, veliteľom sektoru je keňský brigádny generál Ara Brot. Veliteľstvo práporu a druhá rota sú dislokované v kempe Borie na okraji obce Korenica. Prvá rota a jednotka technického zabezpečenia sú rozmiestnené v kempe

Jezerce pri Plitvických jazerách. Tretia rota je umiestnená v osade Udbiná a našimi susedmi v tomto priestore sú poľský a francúzsky prápor. Môžeme povedať, že naši vojaci účinne pomáhali francúzskemu práporu vtedy, keď sa časť ich príslušníkov dostala do zajatia. Vtedy ich naši zobrali.

Česko-slovenská jednotka je vyzbrojená ľahkou pechotnou výzbrojou - samopaly, pištole, guľomety, pancierovky. Automobilná technika sa skladá z nákladných vozidiel Praga V3S, Tatra 815, špeciálnej nástavby na týchto výzbrojoch a tiež obrnených transportérov. Príslušníci prvej a druhej roty sú ubytovaní v chatkách, príslušníci tretej roty v murovanom dome. Na kontrolných stanovištiach sú vybavení unimobunkami, v ktorých sú vojaci ubytovaní. Majú v nich zriadené kuchyne, jedálne a sociálne zariadenia. Bunky sú napájané elektrickou energiou dodávanou z elektrocentrál. Príslušníci práporu pomáhajú zmierňoval negatívne sociálne a životné dopady vojnového konfliktu na obyvateľstvo, v dôsledku čoho sa obývateľstvo na oboch stranách chová k nim priateľsky.

Ohnisko napätia je v Bosne a Hercegovine. Snahy ostatných krajín o urovnanie konfliktu narážajú na problémy prijatia jednotného postupu bojujúcich strán. Všetky zúčastnené strany prezentujú ochotu dohodnúť sa, ale za určitých podmienok. Plán Vance-Ovena sa jednotlivé reprezentácie snažia pozmeniť podľa vlastných názorov. Situáciu ďalej komplikuje obrovské utrpenie civilného obývateľstva v obklučených lokalitách, a ďalším zdrojom potenciálneho konfliktu sa javí oblast Košová.

Predpokladaný priestor nasadenia ženijného práporu je miesto Daruvar, ktoré sa nachádza v západnom sektore približne 70 km južne od hraníc Maďarskej republiky. V priestore rozmiestnenia ženijného práporu žije početná slovenská národnostná menšina. Ženijný prápor bude počas plnenia úloh podliehať priamo veleniu UNPROFOR so sídlom v Záhrebe. Dňa

15. 3. 1993 sa na príkaz veliteľa UNPROFOR dostavila na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky skupina špecialistov ženijného vojska UNPROFOR s cieľom spresniť organizáciu po nasadení a organizačné otázky vyslania a nasadenia práporu Armády Slovenskej republiky do jednotiek UNPROFOR. V priebehu objasnenia úloh bola spresnená účasť ženijno-mostného práporu na vykonávaní ženijného prieskumu a odmíňovaní.

Z vysvetlenia náčelníka ženijnej služby UNPROFOR plukovníka Harrisa je známe, že podľa štatútu jednotiek mierovej misie OSN vojská UNPROFOR sa nezúčastňujú prieskumu a odmínovávania mínových polí. S touto úlohou ani velenie UNPROFOR nebude ženíjno-mostný prápor poverovať. Všetky ženijné jednotky UNPROFOR pre vlastnú potrebu, t.j. na zabezpečenie presunov, prieskumu priestorov, nasadenie a ubytovanie robia podrobný ženijný prieskum. V prípade zistenia nástrah alebo mín tieto priestory výbušným spôsobom ničia. Ženijný prápor UNPROFOR je okrem týchto úloh pre seba predurčený v prípade nasadenia nových jednotiek vykonať prieskum a prípadné zničenie mín a nástrah aj pre nové jednotky, pokiaľ tieto nemajú vlastné ženijné jednotky. Na zabezpečenie citlivejších a podstatne účinnejších prostriedkov pre ženijný prieskum minohladačiek sa uskutoční rokovanie buď na prevzatie materiálov od doteraz nasadeného práporu Kanady, alebo na nákup a následnú refundáciu OSN.

Dňa 15. 3. 1993 sa na príkaz veliteľa UNPROFOR genplk. Valgrena dostavila na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky skupina špecialistov ženijného vojska s cieľom spresniť organizáciu úloh po nasadení a organizačné otázky vyslania a nasadenia práporu Armády Slovenskej republiky do jednotiek UNPROFOR. V priebehu objasnenia úloh bola spresnená účasť ženijno-mostného práporu na vykonávaní ženijného prieskumu a odmínovávaní. Z vysvetlenia plukovníka Harrisa je známe, že podľa štatútu jednotiek mierovej misie OSN vojská UNPROFOR sa nezúčastnia prieskumu a dejustácie mínových polí

a touto úlohou velenie UNPROFOR nebude slovenský ženijnomostný prápor poverovať.

Na druhej strane všetky ženijné jednotky UNPROFOR, to znamená predovšetkým naša, pre vlastnú potrebu na zabezpečenie presunov, prieskumu priestorov, nasadenie a ubytovanie bude robiť podrobný ženijný prieskum a v prípade zistenia nástrah alebo mín tieto priestory zničia. Ženijný prápor UNPROFOR je okrem týchto úloh pre seba predurčený vykonávať služby aj pre všetky ostatné útvary UNPROFOR, a to prieskum, ničenie mín a nástrah, pokiaľ iné útvary vlastné ženijné jednotky nemajú. Na zabezpečenie citlivejších a podstatne účinnejších prostriedkov pre ženijný prieskum sa uskutoční rokovanie bučí na prevzatie materiálov od doteraz nasadeného práporu Kanady alebo na nákup a následnú refundáciu OSN.

Vzhľadom na to, že v informácii, ktorú som na základe predbežných úloh predložil vláde, kde úloha prieskumu a nutného odmínovávania nebola špecifikovaná podrobne, podávam toto objasnenie.

Navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky, aby vyslanie tohoto ženijného práporu schválila. Bezpečnosť Slovenskej republiky nemôžme chápať iba ako bezpečnosť vo vnútri hraníc. Základy bezpečnosti sa rodia i za našimi hranicami. Súvislosť stredoeurópskeho priestoru, možnosť eskalácie konfliktu v Juhoslávii do nekontrolovateľných rozmerov, utrpenie ľudí, krivdy i tých Slovákov, ktorí v týchto priestoroch sú a znášajú dôsledky vojnového utrpenia sami na sebe, vo svojich rodinách, utrpenie žien, utrpenie deti, ničenie všetkého, čo desaťročia vytvárali, je akt násilia, proti ktorému treba bojovať všetkými prostriedkami. Je to zodpovedné rozhodnutie, lebo po vytvorení Armády Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993 je to prvá akcia, keď do skutočne bojových podmienok nasadzujeme našu armádu. Vyslaní by

mali byť len dobrovoľníci, veliteľský zbor sa pripravuje, od stupňa čatár by už mali byť veliteľmi dôstojníci z povolania. Výber vojakov je viazaný nielen na vojakov základnej služby, ale je viazaný i na záložníkov. Tam, kde bude záujem, môžu do týchto jednotiek vstupovať. Po dobu výkonu služby ženijný prápor bude dostávať základnú mzdu plus 50 % príplatku. Techniku, ktorú tam dáme, odkupuje Organizácia spojených národov.

Je to zodpovedná úloha, pretože bude predovšetkým žabezpečovať prepravné trasy pre potraviny pre iné jednotky, nahradzovať zničené mosty, označovať mínové polia, a tam, kde to bude nutné, i ničiť. Treba otvorene povedať, že otázka mínových polí je veľmi zložitá, pretože sa tam používajú najnovšie typy mín, ktoré obsahujú len veľmi malú súčasť kovu, teda systémom našich tradičných hľadačiek sú neidentifikovateľné. Bude treba doplniť novú techniku pre to, aby sme životy našich občanov, ktorí, ak to schválite, budú poskytovat pomoc Juhoslávii, sme chránili.

V záujme ochrany mieru a pokoja v Európe, v záujme toho, aby sme nedovolili, aby sa tento požiar rozšíril tak, že zachváti celý stred Európy, navrhujem Národnej rade, aj keď nie s ľahkým srdcom, predsa len, aby ste návrh na vyslanie jednotiek podporili.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu predsedovi vlády. Prosím pána poslanca Ladislava Polku, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec L. Polka:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

vážený pán premiér,

vážená vláda Slovenskej republiky,

dovoľte mi, aby som vás zoznámil so spoločnou správou Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, ktoré z príkazu predsedu Národnej rady prerokovali návrh uznesenia o vyslaní vojakov slovenskej armády do mierových síl OSN. Návrh na vyslanie vojakov vyčlenených z armády bol prerokovaný v spomínaných dvoch výboroch. V zahraničnom výbore bol prerokovaný dňa 11. 3. 1993 s tým, že výbor vyslovil súhlas s uznesením Národnej rady na vyslanie vojakov a odporúča Národnej rade uznesenie o vyslaní vojakov do zahraničia schváliť. Zahraničný výbor zároveň odporúča upraviť článok 5 tohoto uznesenia nasledovne:

"Súhlasí po obdržaní mandátu Organizácie Spojených národov s vyslaním samostatného práporu mierových síl Organizácie Spojených národov z počtu Armády Slovenskej republiky, ktorý velenie Armády Slovenskej republiky pripraví tak, aby bol schopný plnenia úloh v priebehu mesiaca apríla 1993."

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokoval navrhnuté uznesenie dňa 15. 3. 1993 s tým, že súhlasí s návrhom uznesenia a odporúča Národnej rade uznesenie schváliť. Výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť odporúča obdobnú zmenu článku 5 uznesenia v nasledovnom znení:

"Súhlasí po udelení mandátu OSN s vyslaním samostatného práporu mierových síl Organizácie Spojených národov vyčleneného z Armády slovenskej republiky, ktorý velenie Armády

Slovenskej republiky pripraví tak, aby bol schopný plniť úlohy od 1. 4.1993."

Po konzultácii s pánom ministrom obrany a s velením spomínaného práporu odporúčam Národnej rade súhlasiť alebo schváliť odporúčanie zahraničného výboru, ktoré ešte raz zopakujem. Je to článok 5, ktorý by podľa odporúčania zahraničného výboru mal znieť:

"Súhlasí po obdržaní mandátu Organizácie Spojených národov s vyslaním samostatného práporu mierových síl Organizácie Spojených národov z počtu Armády Slovenskej republiky, ktorý velenie Armády Slovenskej republiky pripraví tak, aby bol schopný plnenia úloh v priebehu mesiaca apríla 1993."

Pán premiér tam uviedol nové poznatky o situácii, takže sme odporúčali toto uznesenie zahraničného výboru na prijatie, teda zmenu článku 5.

K celému uzneseniu mi dovoľte, aby som vás ako člen delegácie Národnej rady v Severoatlantickom zhromaždení ubezpečil, že všetky parlamentné delegácie v Severoatlantickom zhromaždení sa veľmi intenzívne uchádzajú o poctu slúžiť pod vlajkou OSN. Je to skutočne výraz spolupráce, výraz aktívnej spolupráce a aktívneho členstva v Organizácii Spojených národov. Z osobných kontaktov vás môžem ubezpečiť, že náš prápor, ktorý je nasadený v Juhoslávii, má veľmi dobrú povesť ako z hľadiska odborného, vojenského, tak i medzi obyvateľstvom. Je to spôsobené skutočnosťou, že v nasadenej oblasti žije veľa Čechov a Slovákov a pôsobí tam veľmi pozitívne. Veliteľ belgického bataliónu, ktorý tam bol nasadený ako prvý plukovník Jean Joken sa veľmi pochvalne vyjadroval na adresu českých a slovenských vojakov, s ktorými tam bol v styku, na rozdiel trebárs od ruských kolegov, s ktorými sa nejakým spôsobom údajne nemohol dohodnúť.

Chcel by som ešte zdôrazniť, že v oblasti predpokladaného nasadenia ženijného práporu, v oblasti Daruvaru žije asi 30 % občanov českej národnosti a 15 až 20 % občanov slovenskej národnosti. Pokúšali sme sa s pánom podpredsedom Prokešom o návštevu našej jednotky v Juhoslávii, kunzultovali sme to s ministerstvom obrany, konzultovali sme to s ministerstvom zahraničných vecí, po určitých peripetiách sme získali informáciu, že vrchný veliteľ ozdbojených síl Organizácie Spojených národov požiadal všetky zúčastnené krajiny, aby sa v týchto oblastiach neangažovali civilné osoby. Jednotky, ktoré sú tam v bojovom kontakte, odpočúvajú vzájomnú komunikáciu a je nebezpečenstvo, že by došlo k zajatiu rukojemníkov alebo niečomu podobnému, proste k eskalácii napätia.

Záverom mi dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť odporúčal schváliť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. marca 1993 na vyslanie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov, pozorovateľských misií Organizácie Spojených národov a monitorovacej misie Európskeho spoločenstva a odporúčam schváliť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. 3. 1993 o uverejnení uznesenia Národnej rady z dnešného dňa na vyslanie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl OSN, pozorovateľských misií OSN a monitorovacej misie Európskych spoločenstiev v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Toto druhé uznesenie je z hľadiska formálno-právneho veľmi nutné, pretože nie je bežnou praxou, aby sa uznesenia Národnej rady publikovali v Zbierke zákonov.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Polkovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu k štvrtému bodu programu, ale ešte požiadal o slovo predseda Národnej rady. Zatiaľ je písomne do rozpravy prihlásený jeden poslanec, pán poslanec Kanis.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dovoľte mi, vážené pani poslankyne a páni poslanci, aby som zareagoval najskôr na prvú časť vystúpenia pána premiéra. Chcem požiadať pána premiéra, aby tento list resp. uznesenie českej vlády postúpil Národnej rade Slovenskej republiky s tým, že by som chcel tento list predložiť výborom, aby zhodnotili, či toto rozhodnutie českej vlády nie je v rozpore s niektorými dohodami, ktoré boli prijaté a ktoré potvrdzovala aj Národná rada.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu predsedovi. Slovo má pán poslanec Kanis. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Kanis:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni,

Slovenská republika ako jeden z najmladších členov Organizácie Spojených národov má v prvých mesiacoch svojej

existencie okrem iných jednu mimoriadne významnú úlohu - svojou medzinárodnou politickou činnosťou, aktivitou a účasťou podielať sa na realizácii hodnôt vyjadrených v Charte Organizácie Spojených národov. Ako súčasť ľudu Spojených národov sme sa prihlásili aj k viere v základné práva, dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, k zjednoteniu síl na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj k praktickej realizácii kolektívnych opatrení a akcií v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov.

Hodnoty Charty OSN boli základom aj pri tvorbe Ústavy Slovenskej republiky, boli základom aj pre prehlásenia nášho parlamentu k parlamentom sveta, medzinárodnému spoločenstvu. V Ústave Slovenskej republiky sa v preambule v mene národa slovenského a občanov Slovenskej republiky, ich zástupcovia, teda my, poslanci Národnej rady, uzniesli na najvšeobecnejších princípoch, medzi ktorými bol vyjadrený aj ústavný záujem trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi. Organizácia Spojených národov je dnes najvýznamnejšou organizáciou tejto spolupráce. Vzhľadom na ušľachtilé ciele OSN, účasť Slovenskej republiky v mierových akciách OSN je zároveň aj cťou pre náš mladý samostatný štát. Treba to zdôrazniť práve dnes, keď rozhodujeme o vyslaní vojakov Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl OSN, pozorovateľských misií OSN a monitorovacej misie.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

už viac rokov a každodenne sme prijímateľmi správ, ktoré zvestujú dramatické situácie, hrozné veci, šokujúce fakty, tragédie obrovského množstva ľudí. Tieto správy prichádzajú z meniacich sa bojísk na území bývalej Juhoslávie. Juhoslovanská dráma vzbudzuje aj v nás často otázky, odkiaľ sa vzala toľká zvolá, neľudskosť a zverstvá. Sú to šokujúce skutočnosti. Ale ak ide o rozsiahle spoločenské udalosti

a dianie, rozsiahle v priestore i v čase, treba sa nad nimi zamýšľať predovšetkým z hľadiska, čo potrebuje vhodné riešenie. V súčasnej juhoslovanskej dráme sa ozýva dráma poltisícročia, v ktorom sa rodila súčasná etnická premiešanosť, ozýva sa dráma geopolitického prostredia, v ktorom sa zráža Orient s Európou, moslimstvo s kresťanstvom.

Juhoslovanská dráma je svojimi historickými, etnickými, vojenskými a systémovými súvislosťami oveľa zložitejšia, ako sa to javí v správach z tej či onej strany zaangažovaných v konflikte. Jedno však ukazuje iste - nevhodnosť, ba zločinnosť idei čistých etnických štátov v priestore, v ktorom sa národy stáročia miešali, ba doslova miesili. Súčasná tragédia má čo povedať aj všetkým tým štátom ostatnej Európy, zvlášť ďalším štátom v časti strednej Európy, ktoré na svojich územiach majú taktiež etnickú premiešanosť.

Pre rôzne politické prúdy, ktoré sa usilujú prekonať juhoslovanskú katastrofu, je poučná aj genéza riešenia tohto problému. Ide o konflikt tak zložitý a rozsiahly, že sa stáva zlým svedomím a strašiakom viacerých politikov, viacerých európskych a svetových inštitúcii pôsobiacich v oblasti zahranično-politických a bezpečnostných vzťahov. Aj keď hlavné inštitúcie OSN a Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe svojho času urobili akúsi deľbu práce, že politickú dimenziu tohto riešenia bude mať na starosti Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe a vojenskú OSN, výsledky dosiaľ nie sú uspokojujúce. A samotní predstavitelia týchto inštitúcií, ako aj iní, najmä európski poprední politickí reprezentanti priznávajú skromnosť výsledkov doterajšieho postupu OSN i Konferencie o bezpečnosti a spolupráci. Napriek neuspokojivému stavu však bez enormného úsilia uvedených inštitúcií a mnohých ďalších, ktoré v duchu ich hodnôt a princípov v medzinárodno-politickej činnosti pôsobia, by stav bol ešte oveľa horší.

Do úsilia OSN a Konferencie o bezpečnosti a spolupráci o riešenie ohnísk napätia a konfliktných situácií sa ohľadne juhoslovanskej drámy aktívne zapojila svojho času aj Česká a Slovenská Federatívna Republika. Na jej aktívny podiel v tomto smere možno nadväzovať aj v podobe dvoch nových samostatných republík, ktoré ešte stále ako mladé štáty sa musia osvedčiť v medzinárodnom spoločenstve a dianí ako štáty postupujúce plne v súlade s hodnotami obsiahnutými v Charte OSN a v ďalších základných medzinárodno-právnych dokumentoch.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vládny návrh o súhlase s pôsobením vojenských jednotiek a misií obsahuje dve odlišné zásady. Prvou je náš vstup do nástupníctva po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike ohľadom vojenských a pozorovateľských misií a druhá zásada je už zásadou zahraničnej politiky suverénneho samostatného štátu Slovenskej republiky, a to je vyslanie vlastného slovenského práporu, ktorý má nahradiť kanadskú vojenskú jednotku. Čo sa týka prvej zásady, Slovenská republika deklarovala plniť všetky medzinárodné záväzky prijaté ČSFR ako jej nástupnícky štát. Tieto veci sú aj súčasťou zmlúv medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktoré sa týkajú otázky armády. Čo sa týka druhej zásady, Slovenská republika sa uchádza o vlastný mandát od Organizácie spojených národov, ktorý môže dostať len na základe súhlasu Národnej rady s vyslaním svojich ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

Dnes máme teda rozhodnúť vo veci, ktorá má nepochybne veľký význam, spočívajúci už v tom, že o takomto type veci rozhodujeme prvýkrát. Vzniká jedna nová kapitola histórie Slovenskej republiky. Rozhodnúť o tom, že občania môjho štátu majú ísť ako vojenská jednotka na územie druhého štátu vo vojnovej situácií, je mimoriadne závažné. Musíme si hlboko

uvedomiť, že svojím rozhodnutím o vyslaní vojenskej jednotky slovenský parlament berie na seba veľkú časť zodpovednosti za akýkoľvek výsledok slovenskej vojenskej jednotky v Juhoslávii. Preto musíme mať jasno vo všetkých aspektoch nášho rozhodnutia, súčasných i budúcich. Už jednoduchá formulácia veci - vyslanie slovenského ženijného práporu do blízkej krajiny strednej Európy obsahuje symboly závažných problémov k vzťahu slovanských národov a blízkosti nášho územia od konfliktu, priestoru pôsobenia našej vojenskej jednotky.

Téma - ak parafrázujem Ľudovíta Štúra - slovanstvo a svet v súčasnosti i v budúcnosti by dnes mala azda v každom parlamente slovanského štátu veľkú odozvu a možno veľa diskutujúcich. Zrejme by sme sa pohybovali v polohe historickej národnej a nadnárodnej society a psychológie, čo by nás zrejme vzdialilo od veci, o ktorej máme dnes rozhodnúť. Na túto slovanskú spojitosť však netreba zabúdať. Každý ju môže sám svojím spôsobom precítiť.

Konflikt v Juhoslávii svojimi širšími svetovými súvislosťami a geopolitickým priesakom aj do priestoru, v ktorom existuje Slovenská republika, nás núti rozmýšľať o tomto konflikte v priamej väzbe s vytváraním čo najvhodnejších medzinárodno-politických podmienok presadzovania národnoštátneho záujmu Slovenskej republiky. Najvyšším národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky, tak ako iných subjektov, je prežitie ako slobodného medzinárodno-právneho subjektu.

Slovenská republika má v duchu hodnôt, ku ktorým sa prihlásila vstupom do OSN, a v intenciách svojich národno-štátnych záujmov najvyšší záujem na vyriešení juhoslovanskej drámy a ukončení dlhodobého tragického vývoja, ktorého sme svedkami. Máme najvyšší záujem na tom, aby, ak sa už nemožno dopracovať k odstráneniu tohto vojenského konfliktu, aby sa konflikt aspoň lokalizoval a nehrozil prenesením do iných častí bývalej Juhoslávie, a už vôbec nie do iných krajín strednej Európy.

Aj v tomto konflikte sa dívame do zrkadla z obidvoch strán. Ak chceme bezpečnosť pre vlastnú krajinu, potom vo svojom najvyššom záujme musíme sa chcieť zúčastniť aj v takých akciách, ktoré zlepšujú naše šance pre získanie pomoci, ak nám bude treba. V medzinárodnej politike sa nedá žiť ako príživník, ktorý iba pýta, ale pre vlastné špekulatívne egoistické dôvody nie je ochotný dať. To, že sa slovenská republika zapája do oficiálnej akcie mierových síl v Juhoslávii, treba vidieť vo všetkých súvislostiach, zvažovať všetky možnosti, ale treba rešpektovať hierarchiu našich práv, povinností a očakávaní.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

za pár mesiacov sme sa viackrát presvedčili, že máme ústavu, ktorá obsahuje zásady vzťahov, pôsobnosti, parlamentu, prezidenta, vlády, ale nedáva návod na riešenie konkrétnejších väzieb a vzťahov medzi kľúčovými inštitútmi ústavného politického systému. Chýbajú nám viaceré jasné mechanizmy, postupy, techniky, ktoré ešte zrejme od prípadu k prípadu, tak ako sa budú ozývať, musíme vytvoriť a povýšiť na úzus, podľa ktorého v podobných prípadoch bude postupovať parlament, vláda i prezident, i ďalšie subjekty. Týka sa to aj procedúry, ako rozhodovať o vyslaní vojenských jednotiek za hranice.

Ako poslanec bývalého Federálneho zhromaždenia, ktorý pracoval po celý čas v zahraničnom výbore, si dobre pamätám na diskusie, ktoré boli vo výboroch, ale aj na pléne pri rozhodovaní o vyslaní vojenskej jednotky do Perzského zálivu. Bola to situácia veľmi diskutabilná najmä tým, že v čase

vyslania to nebola oficiálna akcia schválená kompetentným orgánom Organizácie Spojených národov.

Úplne iná, jednoznačná situácia bola pri posudzovaní vyslania vojenského práporu do Juhoslávie. Konkrétna genéza rozhodnutia bola takáto: Rada bezpečnosti OSN 21. 2. prijala jednomyseľne rezolúciu číslo 743, v ktorej rozhodla o vytvorení tzv. ochranných síl OSN. Generálny tajomník OSN Cuellar požiadal ČSFR o vyslanie jedného práporu a skupiny pozorovateľov do mierových síl UNPROFOR do Juhoslávie. Federálna vláda už predtým svojim uznesením číslo 27 zo 16. 1. 1992 súhlasila so zapojením ČSFR do mierových operácii OSN účastou jedného práporu. Súhlas s uvedeným vládnym rozhodnutím vyjadrilo Federálne zrhomaždenie svojím uznesením číslo 306 z 11. marca 1992. Uvádzam túto procedúru aj preto, že aj v tomto prípade sa rozhodnutie Národnej rady má udiať formou uznesenia.

Chcem sa však opýtať pána premiéra, či existuje uznesenie vlády, na základe ktorého by mohlo byť prijaté podobné uznesenie Národnej rady. Ak vláda považuje, že rozhodnutie Národnej rady nemusí byť založené na takejto procedúre, o ktorej som hovoril, teda, že uznesenie Národnej rady sa bude opierať o súhlas vlády s vyslaním jednotky vyjadrený v konkrétnom uznesení, rád by som počul vysvetlenie, prečo rozhodnutie parlamentu má formu súhlasu s vládnym návrhom.

Chcel by som upozorniť na to, že hľadáme mechanizmy a techniky. Teda, nestaviam to ako nejakú konfrontáciu, ale ako hľadanie najvhodnejšieho spôsobou riešenia, hľadanie najvhodnejšej techniky. Zdá sa mi totiž, že v tejto závažnej veci musia byť procedurálne väzby rozhodnutí jasné a nadväzujúce.

Napokon niekoľko návrhov na zmenu predloženého návrhu:

Znenie článku 1, podľa môjho názoru, by mohlo byť spresnené v duchu toho, či vláda prijala uznesenie, alebo neprijala uznesenie. Túto okolnosť považujem za mimoriadne závažnú.

Článok 2 navrhujem preformulovať preto, že termín "rozmiestnenia", ktorý sa tu používa, je z vojenskej terminológie - podľa môjho názoru - a rozmiestnenie nie je vecou Národnej rady. Vecou Národnej rady je predovšetkým súhlasiť s pôsobením vojakov v príslušných misiách. Samotné rozmiestnenie bolo predsa záležitosťou kompetentných orgánov OSN. Podľa môjho návrhu by potom znenie článku 2 malo znieť takto: "Vyslovuje súhlas s pôsobením vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky v pozorovateľskej misii v Somálsku, pozorovateľskej misii v Angole, monitorovacej misii v bývalej Juhoslávii."

Dávam na zváženie navrhovateľovi, či obsah článku 6 je tu namieste a či obsah článku 6, teda splnomocnenie ministra obrany Slovenskej republiky na vydanie rozkazu a vykonávacej smernice nie je záležitosťou vlády. Zdá sa mi, že treba túto otázku zvážiť alebo vyjasniť.

Napokon, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som upozorniť, že je cťou, ak má slovenská vojenská jednotka možnosť podielať sa na mierových akciách OSN v Juhoslávii. Nepochybne pri týchto medzinárodno-politických rozhodnutiach, ktoré majú tento vojenský dosah a obsah, však nemôžeme zabúdať ani na ľudský rozmer tohto nášho rozhodnutia. Preto dovolím si aj v mene vás vysloviť želanie, že budeme ešte radšej, keď sa všetci títo vojaci vrátia živí a zdraví domov.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi. Ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Brňák. Pýtam sa, či sa hlási ešte ďalší do rozpravy.

Poslanec P. Brňák:

Vzhľadom na to, že tento materiál nebol predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru, ktorého som členom, dovolím si položiť jednu otázku. Pán premiér, vo svojom úvodnom slove ste okrem iného uviedli, že výber vojakov by mal byť dobrovoľný. Možno tomu rozumieť aj tak, že tento výber sa môže uskutočniť aj nie na princípe dobrovoľnosti?

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Vážený pán premiér, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

chcem len stručne čosi poznamenať k niektorým veciam. Už z vystúpenia pána poslanca Kanisa, ktorý dal vyčerpávajúci prehľad situácie, sa ukazuje, že v Juhoslávii pokračujúci boj sa stáva už nielen záležitosťou týchto etnických, národnostných a náboženských skupín, ale stáva sa aj záležitosťou cudzích krajín. Vieme, akým spôsobom sa trebárs určitá časť politikov Ruska stavia k problematike Srbska, že tam boli vyslaní kozáci, že ten, ktorý to zorganizoval, bol predmetom skúmania, či sa nedopustil trestného činu. Na druhej strane, pokiaľ ide o moslimov, vieme, že arabské krajiny začínajú

vážne uvažovať o vyslaní svojich dobrovoľníkov na stranu bojujúcich moslimov. Tým chcem povedať, že pre vyslanie tejto jednotky bude veľmi dôležité aj to, ako bude Slovensko a slovenský štát pozorovať eskaláciu tohoto vývoja v Juhoslávii, a to práve z hľadiska týchto vonkajších vplyvov, ktoré môžu rozdúchať tento konflikt do väčších rozmerov, než je to nateraz. Z toho dôvodu sa mi vidí, že by bolo nutné a dávam návrh doplniť návrh na vyslanie tejto jednotky

o jednu poistku, a síce, že slovenská vláda, prípadne aj náš parlament, bude monitorovať vývoj situácie v Juhoslávii, a ak by nastala taká situácia s vyslaním tejto jednotky, ktorá by poškodzovala záujmy slovenského štátu, v takom prípade by táto jednotka bola stiahnutá.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto./

Keďže nie, vyhlasuje rozpravu o štvrtom bode programu za skončenú.

Chce sa vyjadriť pán predseda vlády? Predseda vlády SR V. Mečiar: Vážené dámy a páni,

situácia v Juhoslávii je v skutočnosti veľmi nebezpečná. Napätie sa eskaluje a hrozí reálna internacionalizácia konfliktu na všetkých zúčastnených stranách. Bojové akcie

i v oblastiach, kde sa už zdanlivo dosiahol pokoj, pokračujú

a rozširujú sa ďalej. Záujmy, či už o pomoc Srbsku alebo

o pomoc moslimom, reálne v podobe záujmov rôznych politických zoskupení existujú. Cieľom Európy je dosiahnuť mier na kontinente, dosiahnuť zastavenie eskalácie do konfliktu, nedovoliť internacionalizáciu tohto konfliktu. Samozrejme, že pritom musíme dbať i o humánne záujmy vzhľadom k obyvateľstvu, ktoré je v tomto konflikte bezbranné, najmä ženy, deti, starci, ľudia, ktorí zomierajú hladom, ženy, ktoré sú znásilňované, deti, ktoré sú vraždené pred očami matiek. Nemôžeme vylúčiť ani to, že dôjde k možnej bojovej akcii na území Juhoslávie, ak mierové rokovania skončia neúspechom, k internacionálnej akcii s cieľom dosiahnuť v tejto oblasti pokoj a mier.

Pokiaľ ide o náš motív, je aj v oblasti kontinentálnej, že chceme aby stredná Európa bola oblasťou pokoja a dobrých vzťahov medzi štátmi. Chceme dosiahnuť zmĺknutie zbraní. Chceme zastaviť akty násilia a miesto nich by mala nastúpiť normálna politická činnosť, normálne prerokovávanie otázok spolupráce politickými prostriedkami, a vylúčiť zbrane ako nástroje politiky. Možnosť prekročenia hraníc v rôznych oblastiach Juhoslávie existuje. To je oblasť Košová, kde by sa mohli preniesť bojové akcie, a znamenalo by to vstup Albánska, to je oblasť Macedónie, ktorá nie je uznaná, ale predsa len hrozí prerásť i do iných štátov, to je pokračujúci konflikt v Bosne a Hercegovine medzi Srbmi, Chorvátmi a moslimami, kde sa navzájom stretáva etnický a náboženský princíp. Ak chceme prospieť procesu mierových síl alebo procesu mierového urovnania, je účasť ozbrojených síl ostatných štátov v tej podobe, v akej sa nám navrhuje, žiadúca.

Musíme zobrať do úvahy, že tento prápor bude pôsobiť

i v oblastiach, kde sú občania Juhoslávie, ale slovenskej národnosti, ktorých položenie bolo tiež ťažké. Robili sme zákroky vtedy, keď nám písali o ťažkých podmienkach života, o starostiach, ktoré tam majú, i na stretnutí so zahraničnými Slovákmi, keď nám rozprávali ako tam žijú. Sú tam aj iné národnosti, ktoré netúžia po ničom inom, iba po tom, aby mohli žiť bez strachu o to, či zomrú násilnou smrťou alebo hladom. Je to mimoriadne závažná situácia, ktorú v podmienkach nášho života si dosť dobre nevieme predstaviť a nie vždy vieme oceniť to, aký je vývoj u nás a aký je tu pokoj, kľud, demokratičnosť. Naše drobné šarvátky v parlamente - to je v podstate s tým nezrovnáteľné. Ďakujme Bohu, že máme len toto.

Otázky použitia doterajšieho československého práporu, kde sú príslušníci českej a slovenskej armády, sa vyvíjajú tak, že podľa pôvodných dohôd tento prápor mal byť slovenský. Česká republika mala pôsobiť v iných častiach sveta. V súčasnosti sa však vzťahy vo vnútri tohto práporu vyhrocujú do takej miery, že Česká republika chce zachovať tento prápor na tomto území, ale ako čisto český, a príslušníkov armády Slovenskej republiky - jemne povedané - vytláča. Preto, keď ste sa pýtali, kde bude základ jednotiek ženijného práporu, časť vojakov, ktorí už v Juhoslávii sú, žiada, aby mohla pôsobiť v tomto ženijnom prápore, konkrétne je to 98 ľudí. Ďalej, výber môže byť robený len na základe dobrovoľnosti. Nechce sa nariaďovať. Veliteľstvo armády predpokladá, aj poverilo už človeka, ktorý sa prihlásil prípravou takejto jednotky, i ďalších, a nevylučuje sa účasť záložných dôstojníkov. Má to význam aj z hľadiska zrelosti, uvážlivosti, uvedomenia si hodnoty života, vzťahu k rodine, proste tu je iná filozofia a iný názor, ako keby sme nasadzovali do týchto akcií mladých, ešte životom neostrieľaných, neodskúšaných ľudí, ktorých hodnotový systém by mohol viesť k zvýšenej miere hazardu s vlastným životom. Kroky k príprave práporu sa robia, prápor sa formuje. Samotné vyslanie ale spočíva na iných základoch.

Rád by som doplnil pána poslanca Kanisa, že tu vzniká trošku iná rovnováha síl. Pokiaľ ide o účasť vlády, tá môže

jedine rozhodnúť, že navrhuje Národnej rade, nemôže rozhodnúť za Národnú radu. O tom, že sa tento návrh podá Národnej rade, existuje kolektívne rozhodnutie vlády po kolektívnom prerokovaní s tým, že Národnej rade odporúčame vyslanie tohoto ženijného práporu. Národná rada môže dať súhlas a vyslať môže až prezident svojím rozkazom, lebo to je vrchný veliteľ ozbrojených síl. Ani on to nemôže urobiť bez súhlasu Národnej rady. čiže, tu nie sú dva subjekty, ale tri subjekty, z ktorých vláda plní iba funkciu iniciatívy a nie viac. Rozhodnutie, ktoré zakladá účinky a rozväzuje ruky prezidentovi, je u vás. Až potom rozkazom prezidenta môže dôjsť k začleneniu tohto útvaru.

Podľa ohlasov, ktoré máme, je možné, že Slovenská republika bude požiadaná ešte o jednu pomoc peším práporom, ale takáto situácia je len v štádiu náznakov, nebola predmetom rokovaní do takej miery, že by sme mohli hovoriť o nej ako o aktuálnej. Súčasný ženijný prápor, ktorý tam je, reprezentujú vojská Kanady, ktoré z dôvodov reštrukturalizácie sa sťahujú naspäť do Kanady. Ak by došlo k situácii, ktorá by znamenala kolektívny zásah viacerých štátov v záujme mieru a pokoja na území Juhoslávie, budeme vás o tom informovať.

Ak sme boli vyzvaní, aby vláda dokonale monitorovala situáciu na území Juhoslávie, môžem vás uistiť, že vláda má hlboko poznatky o vývoji situácie na tomto území, že vláda je zainteresovaná do takého stupňa poznania procesov, že si dovolíme trvdiť, že naše informácie sú mimoriadne hodnotné. Dokonca, na konci roku 1992 a začiatku roku 1993 som bol požiadaný, aby som v tomto spore ako predseda vlády medzi Slovincami a Chorvátmi sprostredkoval dohodnutie mieru a pokoja. Po rokovaniach, ktoré boli s predsedom vlády Chorvátska, s prezidentom Slovinska, nakoniec som dostal oznámenie pána predsedu vlády Slovinska, že situácia sa zlepšuje do takej miery, že už budú schopní uzatvoriť príslušné dohody sami.

Takže, aj keď sme to nikde na verejnosti neohlasovali, snahu pomoci v diplomatických rokovaniach, snahu nájsť zmier, vláda Slovenskej republiky pri rokovaniach, ktoré prebiehali, vyvíjala. Je kedykoľvek ochotná poskytnúť naše dobré služby, alebo pomôcť sprostredkovať alebo podeliť sa o naše skúsenosti so spôsobom delenia štátu tak, aby zohrali i svoju pozitívnu úlohu, že sa dajú tieto veci riešiť bez zbraní, politickým rokovaním a rozumnými dohodami.

Pokiaľ ide o samotnú podstatu návrhu, znovu opakujem, že po zvážení všetkého, i s rizikom, že sa môže niekto nevrátiť, že môže niekto obetovať i vlastný život na oltár pokoja, mieru a pomoci iným, so spytovaním svedomia v tých akosi najspodnejších priehradkách, prosím Národnú radu, aby ste súhlas s vyslaním tohoto práporu dali. To nie je otázka peňazí, ktorú dostanú príslušníci v dolároch. To nie je otázka náhrady techniky, ktorú Slovenská republika dostane od Organizácie Spojených národov, pretože odkúpená bude okamžite, platba v neskoršom období. To je otázka svedomia a zodpovednosti. Zodpovednosti za pokoj aj u nás a pocitu spoluúčasti s utrpením ľudí, ktorí žijú v inej krajine, ale sú a zostali ľuďmi a ktorým chceme pomáhať. Ešte raz prosím, schváľte vyslanie ženijného práporu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu premiérovi. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Polka?

Poslanec L. Polka:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Faktická poznámka - pán poslanec Kanis.

Poslanec P. Kanis:

Vo svojom vystúpení som hovoril o tom, že sa tvoria presné mechanizmy, postupy a techniky vzťahu vlády a parlamentu v takýchto veciach. Vedel by som si predstaviť aj taký postup, že uznesenie Národnej rady o súhlase sa opiera aj o uznesenie vlády takisto o súhlase. Formulácia by mohla byť aj taká, že vláda súhlasí a navrhuje. Ide o takú vážnu vec, že v tomto musí byť veľmi jasno, ako rozhodnutie parlamentu nadväzuje na rozhodnutie vlády. Ak si sformulujeme taký mechanizmus, že vláda bude iba navrhovať parlamentu a nevyjadrí otvorene sama súhlas, prosím, ale potom si parlament musí byť vedomý istého rizika, ktoré z toho vyplýva.

Druhá pripomienka k tomu, čo tu navrhoval pán poslanec Pittner. Treba si uvedomiť, že je to mierová akcia OSN, a vstupom vojenskej jednotky hociktorého štátu táto vojenská jednotka sa musí začať správať podľa kompetentných veliacich kádrov operácie OSN. Tá operácia má svojho veliteľa v Juhoslávii a má svojich hlavných veliacich dôstojníkov v štábe v New Yorku. Čiže, ak sa rozhodneme pre vyslanie, potom je prirodzené, že sa ide až do konca, a nie, že v prípade, ak sú ohrozené nejaké záujmy - z nášho subjektívneho pocitu alebo ako - stiahneme jednotku. Musíme rešpektovať rozhodnutie, že tam tú jednotku posielame. To znamená, že budeme dodržiavať normy správania sa podľa jednotlivých dokumentov a inštitúcií OSN.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. S odpoveďou sa ešte prihlásil pán premiér.

Predseda vlády SR V. Mečiar:

Pán poslanec Kanis, som rád, že budeme dbať o čistotu týchto vzťahov a tvorbu precedensov do doby, kým sa ustanovia presné právne postupy. Ak by vláda s týmto nesúhlasila, nikdy nepredloží Národnej rade takýto návrh. Bol by skončil vo vláde a neboli by ste o ňom ani vedeli. Vláda svoj súhlas vyjadrila v tom, že môže návrh predložiť. Tu nejde o delenie kompetencii a zodpovednosti, tá z našej strany je jednoznačná. Národná rada má právo rozhodnúť o vyslaní vojsk na územie iného štátu, nikto druhý. Rozkaz, ktorým sa realizuje vôľa Národnej rady, môže vydať prezident, ale ani tento to nemôže urobiť bez vás. V tomto, prosím, existuje kolektívne rozhodnutie vlády. Je pre vládnu záväzné potiaľ, pokiaľ ho vy odobríte. To je vládny návrh. My sa k tomu hlásime, že áno, ale bez vás je bezcenný. Tu deľba kompetencie v zmysle ústavy je jasne vymedzená.

Jasné je aj to, čo ste povedali, že jednotka, ktorá pôjde do Juhoslávie, bude začlenená do jednotiek UNPROFOR, bude podliehať jeho veleniu, ale zostane našou jednotkou, a je možné rozhodnúť i o jej stiahnutí - za istých okolnosti. Samozrejmé je aj to, že členovia tohoto práporu budú používať hodnostné označenie, ktoré zodpovedá UNPROFOR-u. Takže, naši majori môžu byť velitelia družstiev, pretože v ich označení je to iné. A práve v záujme posilnenia disciplíny, v záujme zachovania bezpečnosti a kvality velenia, vláda aj predpokladá, a spolu aj minister obrany, že ak takáto jednotka odíde, už velitelia družstiev budú v hodnostiach kapitánov, majorov, proste vojaci z povolania vysokokvalifikovaní pre túto činnosť, pretože nemáme záujem na ľudských stratách na žiadnej strane, a už vôbec nie v našej jednotke. Čiže, musíme urobiť všetko pre ich minimalizovanie. Z hľadiska techniky, s výnimkou mínohľadačiek, ktorú budeme musieť prevziať pravdepodobne už od existujúcich a pôsobiacich jednotiek, vieme vybaviť náš prápor všetkým

potrebným. Rozhodne, keby vláda nesúhlasila, nemôže takýto návrh dať. Národná rada neodobruje len uznesenie vlády, je to jej vlastné, nezávislé rozhodnutie.

Takže potvrdzujem, vláda prerokovala, vláda súhlasila, vláda navrhuje, ale i prezident, s ktorým som túto vec prerokovával predtým, než som prišiel do Národnej rady, a bola prerokovávaná i za účasti niektorých veliteľov Armády Slovenskej republiky. Čaká na vyjadrenie Národnej rady, nemôže urobiť svoje rozhodnutie sám nezávisle a skôr. Ak je tu obava zo zodpovednosti, ten diel, ktorý je náš, vláda na seba berie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu premiérovi. Škoda, že materiál číslo 182 tak, ako ho poznám, neobsahuje priamo uznesenie vlády, ale je to viac-menej materiál, s ktorým má vysloviť súhlas len Národná rada. Myslím, že o toto išlo pánu poslancovi Kanisovi. Myslím si, že slovo pána premiéra môžeme zobrať ako fakt, ktorým vyslovil potvrdenie vyslovenia súhlasu vlády, svojho vládneho súhlasu s vyslaním týchto jednotiek a na základe toho, že vlastne teraz ide o súhlas druhého subjektu v trojdelení štátnej moci. Myslím si, že pánu poslancovi Kanisovi išlo o jednu vec, že pokiaľ ide o zahraničné vyslanie jednotiek, musí byť súhlasné stanovisko troch subjektov, t.j. vlády, parlamentu a prezidenta, a tým sa vlastne naplní to, čo chcel.

Ešte faktická poznámka - pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pokiaľ vláda dospela k tomuto rozhodnutiu, ktoré predložila Národnej rade, predtým predchádzalo zasadnutie Rady obrany republiky, kde Rada obrany republiky odporučila vláde

prerokovať tento návrh. Vláda ho prerokovala a tým, že nás požiadala - a z vystúpenia predsedu vlády bolo jednoznačné, že odporúča, aby sme tento návrh prijali, myslím si, že tu niet pochýb o tom, že vláda konala tak, že je na rozpakoch alebo že nesúhlasí, a nech rozhodne Národná rada. Beriem vystúpenie premiéra ako jednoznačné zhodnotenie rozhodnutia vlády s tým, že vláda odporúča, aby Národná rada prerokovala tento návrh v pozitívnom zmysle, to znamená, aby sme ho prijali. Ale len na nás, na Národnej rade záleží, či urobíme rozhodnutie také alebo onaké. Preto nevidím tu pochybnosti v tom, že by sa vláda chcela vyzuť zo zodpovednosti. Pokiaľ som študoval niektoré materiály, táto jednotka nemá byť jednotkou bojovou, táto jednotka má byť jednotkou ženijnou a má zabezpečovať resp. označovať mínové polia. Tak som sa dočítal v materiáli. Možno, že už prezrádzam, čo som nemal.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem pekne pánu predsedovi. Myslím si, že takáto pochybnosť nevznikla, pánu poslancovi išlo o formálnu stránku veci, ak som správne rozumel.

Prosím teraz pána poslanca Polku, aby počas hlasovania, ktoré bude nasledovať, uvádzal návrhy, ktoré tu odzneli.

Poslanec L. Polka;

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som uviedol na hlasovanie návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ak schválime tento návrh, de facto obsahové schválime aj návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície právnu ochranu a bezpečnosť, pretože na základe rokovania s pánom ministrom Andrejčákom sme dospeli k záveru, že tento prápor bude pripravený v priebehu mesiaca apríla a nemôže byť pripravený k 1. 4. vzhľadom na spresnenie informácii, ktoré velenie práporu získalo po návšteve kanádského plukovníka Heriera. Takže, odporúčam návrh zahraničného výboru na preformulovanie článku 5 uznesenia schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, páni poslanci, vieme všetci o čo ide? Prosím pána poslanca Polku, aby ho prečítal.

Poslanec L. Polka;

Nové znenie článku 5 uznesenia o vyslaní vojsk: "Súhlasí po obdržaní mandátu Organizácie Spojených národov s vyslaním samostatného práporu mierových síl Organizácie Spojených národov z počtu Armády Slovenskej republiky, ktorý velenie Armády Slovenskej republiky pripraví tak, aby bol schopný plnenia úloh v priebehu mesiaca apríla 1993."

Poslankyňa G. Kaliská:

Je tam gramatická chyba. Nehovorí sa obdrží, ale dostane.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme túto gramatickú chybu opravili.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za tento pozmeňovací návrh s opravou, že miesto "obdrží" tam bude slovo "dostane"?

Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Kto je proti?

Proti nehlasoval žiaden poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec L. Polka:

Ďakujem za vyriešenie pripomienky zo spoločnej správy. Pokiaľ ide o rozpravu, z hľadiska pripomienok pánov poslancov Kanisa, Brňáka a Pittnera meritórny charakter, podľa môjho názoru, mala pripomienka pána poslanca Kanisa k článku 2. Pokiaľ si dobre pamätám, pretože páni poslanci mi pripomienky nedali písomne, v článku 2 vyslovuje súhlas s pôsobením vojenských kontingentov v pozorovateľskej misii v Somálsku, v pozorovateľskej misii v Angole a v monitorovacej misii Európskych spoločenstiev v bývalej Juhoslávii. Odporúčam tento návrh prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Faktická pripomienka - pán minister Andrejčák. Minister národnej obrany SR I. Andrejčák:

Prosím vás, chcem len upozorniť, že podľa Ústavy Slovenskej republiky, článku 86 písm. 1 Národná rada musí vysloviť súhlas s vyslaním, nie s pôsobením.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Kanis. Poslanec P. Kanis:

Súhlas podľa príslušného článku ústavy je vyjadrený už v článku 1. V článku 1 Národná rada vyjadruje súhlas s vládnym návrhom. Dokonca si myslím, že článok 2 by tam vôbec nemusel byť, ale keďže ide o tie tri akcie, tak prosím, ale potom to má logiku len s pôsobením.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Reakcia pána ministra dokazuje, že si rozumejú, takže môžeme pokračovať.

Poslanec L. Polka:

Môžem len opakovať, že odporúčam túto pripomienku pána poslanca Kanisa prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh, ktorý uviedol pán poslanec Kanis?

Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali. Poslanec L. Polka:

Vzniká tu drobný problém, a to v článku 3. Ak sme prijali návrh pána poslanca Kanisa, musíme legislatívne opraviť aj článok 3, nie obsahové, iba formálno-právne, kde to navrhujem riešiť tým spôsobom, že by článok 3 znel: "Berie na vedomie, že do vystriedania príslušníkmi Armády Českej republiky pôsobia príslušníci Armády Slovenskej republiky v humanitárnej misii v Iraku."

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Humanitnej misii, v slovenskom jazyku slovo "humanitárny" je hanlivý výraz, je to vlastne výsmech humanitnej akcie.

Poslanec L. Polka:

Som právnik, nie som slovenčinár, ospravedlňujem sa. Podpredseda NR SR J. Prokeš.

Takže nie humanitárnej, ale humanitnej misii.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za tento návrh, ktorý predniesol pán poslanec Polka?

Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali. Poslanec L. Polka:

Pripomienka pána poslanca Kanisa k článku 6 - domnievam sa, a možno by to pán minister Andrejčák vedel bližšie vysvetliť, že pokiaľ ide o vydanie rozkazu a vykonávacie smernice, tu ide o vykonávanie branného zákona, ku ktorému je kompetentný buď prezident republiky alebo minister obrany. Vláda v tejto oblasti nemá kompetenciu, pretože ide o riešenie náležitosti vyplývajúcich pre tých vojakov, ktoré s tým súvisia.

Pokiaľ ide o pripomienku pána poslanca Brňáka, myslím, že ju pán premiér dostatočne vysvetlil. Inak to vyžaduje aj OSN, podmienkou je princíp dobrovoľnosti.

Pokiaľ ide o pripomienku pána poslanca Pittnera, nepožadoval presnú legislatívnu zmenu predkladaného uznesenia, ale myslím si, že by sme si mali vziať za svoje - osobne to beriem za svoje a požiadal by som potom o spoluprácu aj pána predsedu Laluhu, že okamžite po vyslaní nášho ženijného práporu vykonáme tam návštevu, ak teda velenie vojsk OSN dá súhlas, spolu s pracovníkmi ministerstva obrany, aby sme zistili, ako bol tento útvar rozmiestnený. A prvým krokom, ktorý urobíme na budúci týždeň, bude, že spoločne s pánom ministrom Andrejčákom navštívime pripravujúci sa prápor v Seredi.

Inak si myslím, že vláda si je vedomá svojich povinností, pán premiér to prezentoval, a nie je problém kedykoľvek formou interpelácie alebo otázky zistiť, ako tam naši vojaci žijú, akým spôsobom je o nich postarané.

Pokiaľ ide ešte o niektoré momenty, ktoré tu vznikli, pán premiér vo svojom úvodnom slove hovoril, aké sú možné formy použitia takéhoto práporu. Prípadná eskalácia konfliktu, prípadný zásah vojsk NATO nemá s touto jednotkou nič spoločného, tá nemôže byť v žiadnom prípade použitá na bojové operácie.

Odporúčam teda, pán predsedajúci, hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia ako celku. Predtým sa ešte s faktickou poznámkou hlásia pán poslanec Gazdík a pán poslanec Kanis.

Poslanec I. Gazdík:

Pán predsedajúci, prepáčte, že sa vraciam k článku 5, ale keď už sme tu hovorili o správnom slovenskom znení, správne by malo "po doručení mandátu OSN súhlasí". Je to aj právne čisté znenie. Nie "súhlasí, ak dostaneme". Potom už buďme absolútne perfektní, takže navrhujem, aby sme predsa len upravili znenie na "po doručení mandátu OSN".

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Myslím si, že pán poslanec Gazdík v tomto smere má pravdu, ale keďže sme už hlasovali, navrhujem, aby sme odhlasovali to, čo navrhuje.

Pán poslanec Kanis. Poslanec P. Kanis:

Viem, že je to skutočne prvý prípad vyslania jednotky, ale stále si kladiem otázku a nedostal som na ňu odpoveď, prečo má Národná rada splnomocňovať ministra obrany na vydanie rozkazu a smernice. To je niečo, čo sa môže stať precedensom, že Národná rada sa pchá do vecí, ktoré prirodzene vyplývajú z jej uznesenia. Na základe toho uznesenia minister obrany alebo prezident musí konať, a to ich vôbec nemusí splnomocňovať Národná rada. Navrhol by som potom článok 6 zrušiť, nie je tam funkčný.

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Myslím si, že pripomienka, ktorú vzniesol pán poslanec Kanis, je natoľko závažná, že ešte by som prosil pána predsedu, aby sa na to pozrel. Pánu poslancovi Kanisovi ide o to, že vyslovujeme v zmysle ústavy súhlas, ale nesplnomocňujeme nikoho. Vydávať príslušné rozkazy už potom niekomu patrí.

Prosím, aby sme o tom hlasovali. Ospravedlňujem sa, pán poslanec Kanis o tom hovoril vo svojom vystúpení, ale svojím spôsobom sa to dostalo trošku na bočnú koľaj, preto sa o tom nehlasovalo. Prosím teda pána spoločného spravodajcu, aby uviedol tento návrh pána Kanisa ako jeden z pozmeňovacích návrhov, aby sme o tom hlasovali, a súčasne aj ten, ktorý navrhol pán Gazdík.

Poslanec L. Polka:

Uvediem ho jednou vetou. Domnievam sa, že článok 6 nijakým spôsobom nenarúša celý obsah uznesenia, ale naopak, ukladá ministrovi obrany Slovenskej republiky konať v osobitnom prípade, konať v prípade, kedy Národná rada vyslala vojská Slovenskej republiky na misiu do zahraničia, pretože v iných prípadoch je minister obrany v zmysle ústavy a v zmysle ďalších zákonov oprávnený konať tu, na území tejto republiky a vo vzťahu k vojskám, ktoré sú dislokované na území republiky. Ale dávam na zváženie poslancom Národnej rady, aby o tomto návrhu rozhodli.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím pánov poslancov, aby veľmi zvažovali toto hlasovanie z jednoduchého dôvodu, aby sme neurobili precedens, že miešame kompetencie. Hlavným veliteľom armády je prezident, a myslím si, že niekde je už stanovené, kto má konať.

Prosím, aby sme najprv hlasovali o návrhu pána poslanca Kanisa - o vypustení článku 6.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Kanisa?

Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Kanisa sme prijali.

Prosím pána poslanca Polku, aby uviedol posledný pozmeňovací návrh, ktorý dal pán poslanec Gazdik. Ak sa nemýlim, ide o výmenu jedného slova "obdržal" na slová "po doručení mandátu".

Poslanec L. Polka;

Odporúčam tento návrh schváliť. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Prosim, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Gazdíka?

Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Gazdíka sme prijali.

Faktická poznámka - pán poslanec Polka.

Poslanec L. Polka:

Z hľadiska čistoty navrhujem v článku 1 vypustiť slovo "predloženým", pretože o nepredloženom návrhu by sme mohli ťažko rokovať. Teda "súhlasí s návrhom vlády na vyslanie vojakov" .

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Polku?

Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali.

Ďakujem pánu poslancovi Polkovi. Sú to všetky návrhy? Poslanec L. Polka:

Áno, všetky. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov?

Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu vlády Slovenskéj republiky na vyslanie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl OSN, pozorovateľských misií OSN a monitorovacej misie Európskych spoločenstiev.

Prosím, pán poslanec Polka. Poslanec L. Polka:

Dovoľte ešte, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady z 18. marca 1993 o uverejnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 18. marca 1993 na vyslanie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov, pozorovateľských misií Organizácie Spojených národov a monitorovacej misie Európskych spoločenstiev v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky rozhodla uverejniť v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. marca 1993 na vyslanie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl OSN, pozorovateľských misií OSN a monitorovacej misie Európskych spoločenstiev."

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 100 poslancov.

Kto je za to, aby uznesenie o súhlase Národnej rady s vyslaním vojsk v rámci OSN bolo uverejnené v Zbierke zákonov?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali uznesenie o uverejnení predchádzajúceho uznesenia v Zbierke zákonov. /Potlesk./

Prosím teraz pána prvého podpredsedu, aby prevzal ďalšie vedenie schôdze.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

piaty bod programu - Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, o ktorom sme mali teraz rokovať, presúvame tak, ako sme si to včera odhlasovali, na zajtrajšie rokovanie.

Teraz budeme pokračovať šiestym bodom schváleného programu, ktorým je

Koncepcia stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike. Materiál ste dostali ako tlač číslo 173.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky koncepciu stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike uvedie ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Katarína Tóthová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová;

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

návrh koncepcie stabilizácie súdnictva je predkladaný na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ako komplex navrhnutých opatrení, ktoré prislúcha realizovať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ako i vláde Slovenskej republiky v záujme zabezpečenia funkčnosti súdov v Slovenskej republike. Vo vláde Slovenskej republiky bola koncepcia prerokovaná 15. decembra 1992.

Základom pre vypracovanie koncepcie bola hĺbková analýza stavu justície Slovenskej republiky uskutočnená čoskoro po mojom nástupe do funkcie, ako aj rešpektovanie siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, pretože rešpektovanie ústavy je rozhodujúcim kritériom pre vytváranie a konštituovanie systému súdnictva, jeho činnosti a efektívneho pôsobenia. Nepochybne z ústavy vychádzalo i Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v konštatovaní o tom, že nezávislé súdnictvo je jedným zo základných predpokladov budovania a existencie demokratického právneho štátu. Z tohto hľadiska treba, bohužiaľ, konštatovať, že naďalej pretrváva vo všeobecnosti pohľad na súdnictvo ako na štátny úrad bez toho, že by sa rešpektovali špecifické úlohy jeho činnosti a postavenia v systéme štátnych orgánov. Tento stav nie je možné ďalej akceptovať, ak má súdnictvo plniť svoju úlohu, a teda, ak sa má uplatniť litera ústavy.

Čo považujem osobne za podstatné pre splnenie požiadavky funkčnosti súdnictva? Samozrejme, popri vytvorení potrebných legislatívnych, materiálnych, sociálnych a personálnych

podmienok aj reálne zabezpečenie nezávislosti súdov a nezávislého postavenia sudcov pri ich rozhodovacej aktivite, pretože bez rešpektovania sudcovskej nezávislosti nemožno hovoriť o funkčnom pôsobení súdov v právnom štáte. Skutočnosť, že sa v Slovenskej republike ako-tak podarilo udržať funkčnosť súdnictva a že nedošlo k takému hlbokému kolapsu justície ako v Českej republike, je len vďaka maximálnemu pracovnému úsiliu sudcov a ostatného administratívneho aparátu.

Naďalej sa však zhoršuje včasnosť a plynulosť súdneho konania, najmä v obchodných veciach, ako aj v občianskoprávnych veciach. Tento stav je zapríčinený mimoriadne rýchlym rozširovaním súdnych kompetencii a právomoci už aj v roku 1990, a to až doposiaľ, bez rešpektovania reálnych možností ich realizácie okresnými a krajskými súdmi. Ani orgány štátnej správy súdov neboli schopné organizačne, personálne a materiálne zabezpečiť nové požiadavky na činnosť súdov v uvedenom období a nápad vecí a právnych sporov sa zvýšil. Predovšetkým na súdy boli prenesené agendy vo veciach obchodných, konštituovalo sa správne súdnictvo a od 1. januára 1993 na súdy prechádza aj časť rozhodovacej agendy dnešných štátnych notárov, súdom sa rozšírila právomoc vo veciach trestných. Výrazne ich zaťažili veci súdnych rehabilitácií, veci reštitučné, a ich agenda sa nepochybne zvýši vo veciach občiansko-právnych aj prejednávaním sporov medzi dedičmi podľa zákona 293 z roku 1990 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.

Transformácia ekonomiky si vyžiadala rozšírenie činnosti registrových súdov. Uvedené skutočnosti spôsobilí, že počet veci a sporov, ktoré majú súdy riešiť, sa v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 zvýšil o 143 %, avšak počet sudcov len o 22 %. Tieto skutočnosti spolu s výrazným zvýšením kriminality pri nedostatočnom personálnom obsadení sudcovských

funkcií a odborného aparátu spôsobujú prieťahy v oblasti rozhodovania, ako aj pri výkone súdnych rozhodnutí.

Množstvo veci, ktorými sa súdy zaoberajú, neustále narastá, ako som spomenula, a podiel nevybavených veci nie je uspokojivý. Podľa štatistických údajov za rok 1992 okresným súdom došlo 208 215 veci a tieto súdy vybavili 184 958 veci. Z toho krajské súdy ako súdy I. stupňa vybavili 120 082 vecí a ako odvolacie súdy vybavili 22 611 veci. K 1. decembru 1992 zostalo nevybavených na okresných súdoch 75 496 vecí a na krajských súdoch celkove 184 378 vecí, ktoré došli po januári 1992, a ďalších 13 347 vecí, ktoré súdy prevzali 1. januára 1992 od orgánov arbitráže. Znamená to, že pri počte necelých 1 000 sudcov na jedného sudcu pripadá okolo 600 až 650 veci.

Uvedomujem si, že každé štatistické hodnotenie prináša so sebou nebezpečenstvo zjednodušenia. Celkový stav vecí však svedči o nadmernom pracovnom zaťažení súdov, ktoré negatívne pôsobí na zabezpečovanie včasnej právnej ochrany občanov a vyvoláva oprávnenú nespokojnosť občanov i podnikateľských kruhov. Za tohto stavu naďalej trvá u mnohých sudcov záujem o odchod zo súdnictva, a to ako dôsledok stúpajúceho pracovného i psychického zaťaženia, práce, často v stiesnených podmienkach a predovšetkým za nedostatočné odmeňovanie v porovnaní s inými právnickými povolaniami a v súčasnosti už aj v porovnaní s výkonom právnickej agendy v štátnej správe. Diskriminujú sa sudcovia aj pri uplatňovaní vylúčenia sudcov z tzv. antipodnikateľského príplatku, t.j. 25-percentného príplatku. Nemožno nevidieť ani pretrvávajúce verbálne a už aj fyzické útoky voči sudcom.

Uvedený stav súdnictva vyžadoval prijať komplexné opatrenia, ktoré by boli v kompetencii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vlády a aj Národnej rady. Niektoré z nich sme v koncepcii navrhli a uskutočnili, a už sa

aj realizujú. Iné ešte treba realizovať. V koncepcii, ktorá bola vypracovaná v priebehu novembra, ako som spomenula, v decembri bola prerokovaná na vláde a dnes sa dostáva na plenárne zasadnutie, prešla prerokovaním niektorých výborov, sú navrhnuté opatrenia jednak v oblasti súdnictva súvisiace so vznikom samostatnej Slovenskej republiky, ďalej opatrenia v oblasti výkonu súdnictva, ďalej opatrenia v oblasti automatizácie súdnictva, ďalej opatrenia v záujme posilnenia spoločenského postavenia sudcov, ďalej opatrenia v oblasti zvyšovania odbornej spôsobilosti a pracovnej disciplíny. Dovoľte mi v krátkosti sa zmieniť o jednotlivých.

Opatrenia v oblasti súdnictva súvisiace so vznikom samostatnej Slovenskej republiky boli už rezortom ministerstvom spravodlivosti uskutočnené.

Opatrenia v oblasti výkonu súdnictva možno členiť na opatrenia personálne a legislatívne. V personálnych treba zvýšiť stav sudcov z doterajších 996 ešte na počet 1100. Ďalej treba v rámci súdnictva zvýšiť aj počet administratívnych pracovníkov. K personálnej oblasti treba podotknúť, že justícia je veľmi feminizovaná. Je to 52 % pracovníkov. To súvisí aj s čerpaním materských dovoleniek a často "očeriek", čo znižuje funkčnosť rozhodovania súdov. Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že percentuálne sudcovia sú na mnohých súdoch veľmi mladí, sú to často sudcovia, ktorí sú v justícii a pôsobia vo funkcii sudcov jeden alebo dva roky. Táto skutočnosť, samozrejme, tiež má vplyv na funkčnosť a početnosť rozhodovania súdov.

Ďalej v legislatívnych opatreniach treba urobiť viaceré koncepčné zásahy do právnej úpravy procesného postupu súdov, v obchodných veciach, ďalej rozšíriť možnosti presunutia zodpovendnosti za výsledok sporu do väčšej miery na účastníkov konania, ďalej rozšíriť možnosť rozhodovania v skrátenom konaní, platobným rozkazom, čo sa už viac-menej stalo. Ďalej

legislatívne upraviť možnosť zavedenia rozhodcovského konania, zaviesť skrátené formy trestného konania, ktoré by vychádzali zo zásad a tradícii nášho súdnictva. Ďalej zvážiť úpravu výkonu súdnych rozhodnutí v nových dimenziách a ďalšie legislatívne možnosti.

Z úloh v koncepcii uvažovanými legislatívnymi opatreniami boli už uskutočnené nasledujúce: bola vypracovaná a schválená novela zákonov o súdoch a sudcoch, o štátnej správe súdov, novela Občianskeho súdneho poriadku a novela Trestného poriadku. To sú tzv. malé novely, ktorými sa dobudoval systém súdnictva na úrovni suverénnej Slovenskej republiky. Ďalej v súvislosti s návrhom novely zákona o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov sa pripravoval návrh, ktorý opätovne prerokuje vláda Slovenskej republiky v najbližšom čase. Ďalej sme predložili na rokovanie vlády resp. iniciovali predloženie návrhu novely zákona o súdnych poplatkoch a zákona o kárnej zodpovednosti sudcov. Návrh dočasných pravidiel navrhovacieho procesu pre voľbu sudcov bude v krátkej dobe predložený na rokovanie vlády. Taktiež návrh zásad zákona o štátnej službe sudcov bude vypracovaný v nadväznosti na prípravu návrhu zákona o štátnych zamestnancoch. Ďalej návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa zefektívni a urýchli občianske súdne konanie. Tieto návrhy pripravujú osobitné pracovné skupiny, resp. sú predložené vláde.

Ďalší blok sú opatrenia v automatizácii. V súčasnosti sa na ministerstve spravodlivosti riešia problémy automatizovaného spracovania a presunu informácií, predovšetkým automatizovaného systému právnych informácii. Požiadavky však narážajú na zabezpečenie jednotného automatizovaného informačného systému rezortu a jeho prepojenia s mimorezortnými informačnými systémami ešte na otázky doriešenia niektorých systémových nadväzností, ako aj na doriešenie niektorých finančných otázok zabezpečenia tohto projektu. Ďalšie opatrenia, napríklad vedenie obchodného registra predpokladá technický prenos zapísaných údajov na automatizované systémy daňových úradov. Ďalej bude potrebné prepojenie informačného systému na ďalšie subjekty, ako je výmena dát medzi políciou, prokuratúrou, súdmi, Zborom väzenskej a justičnej stráže, ďalej bude treba na evidenciu obyvateľstva zaviesť register trestov a podobne.

Komplexné riešenie týchto otázok presahuje hranice finančného, personálneho a organizačného zabezpečenia projektu na úrovni ministerstva, preto tieto otázky treba doriešiť medzirezortne a na úrovni vlády. V súčasnom období bol vypracovaný návrh projektu spolu s ministerstvom vnútra, ktorý má byť v najbližšom čase predložený na rokovanie vlády.

Ďalším blokom opatrení sú opatrenia v záujme posilnenia spoločenského postavenia sudcov. Najdôležitejším opatrením s dlhodobou perspektívou úpravy právneho štatútu sudcov bude vypracovanie zákona o štátnej službe sudcov. Doterajšia právna úprava v zákone o súdoch a sudcoch s možnosťou aplikácie Zákonníka práce nezohľadňuje výlučnosť verejnej funkcie sudcu. Ďalej podmienkou urýchlenej stabilizácie sudcovského zboru je prijatie platovej úpravy zodpovedajúcej náročnosti sudcovskej profesie a prípravy na ňu, ako aj vysokej osobnej zodpovednosti sudcu za jeho rozhodnutie. V dôsledku zmien mzdových a cenových relácií, najmä však po úprave platov v štátnej správe, prestalo byť odmeňovanie sudcov stanovené zákonom z roku 1991 motivačným faktorom zotrvania sudcov v súdnictve a získania ďalších kvalitných záujemcov do súdnictva, ktorých akosi viac lákajú lukratívnejšie ponuky v iných právnických povolaniach.

Neúmerné a stále sa zvyšujúce pracovné a psychické zaťaženie sudcov spojené so sústavným štúdiom a sledovaním meniacich sa právnych úprav vyžaduje urýchlené koncipovanie aj špeciálnej zdravotnej starostlivosti o sudcov. Ministerstvo

spravodlivosti bude v I. polroku roku 1993 iniciovať v rámci svojho rezortu uskutočňovanie preventívnych lekárskych prehliadok a v záujme objektívneho zhodnotenia dôsledkov dlhodobej záťaže z výkonu sudcovského povolania určovanie potrieb zdravotníckej, rehabilitačnej a sociálnej starostlivosti o sudcov.

Ďalším významným faktorom stabilizácie súdnictva a sudcov je riešenie ich bytovej situácie. Vzhľadom na to, že možnosti zo štátnej, resp. obecnej bytovej výstavby sú obmedzené, ministerstvo spravodlivosti to hodlá riešiť prostredníctvom priblíženia výkonu súdnictva občanom, a to vytváraním pobočiek súdov jednotlivých stupňov v obciach, ktoré pre takéto riešenie zabezpečia nevyhnutné priestorové, personálne a bytové podmienky. Rozšírila sa pôsobnosť napríklad existujúcej pobočky Krajského súdu v Bratislave, a to v Nitre a pripravuje sa vytvorenie pobočky Okresného súdu Trebišov v Královskom Chlmci. Viaceré samosprávne orgány už začali komunikovať s ministerstvom spravodlivosti s tým, že uvedené podmienky, vrátane bytových, sú ochotné zabezpečiť pre sudcov v tom prípade, keď sa príslušné pobočky vytvoria v ich obvodoch.

Ďalším blokom opatrení, ktoré predkladáme v koncepcii stabilizácie súdnictva, sú opatrenia v oblasti zvyšovania odbornej spôsobilosti a pracovnej disciplíny. V oblasti výchovy sudcov bude potrebné zvážiť možnosti prepojenia medzi služobným postupom sudcov a ich odbornou erudíciou. Vypracovanie rezortného systému vzdelávania bude úlohou Právnického inštitútu ministerstva spravodlivosti, a to v rôznych oblastiach tak, aby sa požiadavky na kvalitu sudcov zvyšovali nielen pri ich skúškach po ukončení čakateľského obdobia, ale aby sa permanentne zvyšovali odborné znalosti sudcov prostredníctvom organizovania rôznych kurzov vzdelávania pre dosiahnutie potrebných znalostí.

V oblasti zabezpečenia pracovnej disciplíny Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uskutočnilo už určité konkrétne opatrenia. Samozrejme, len také, ktoré nezasahujú do sudcovskej nezávislosti. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nemôže vzhľadom na špecifiká sudcovskej činnosti a nezávislosti súdnictva administratívne urýchľovať rozhodovanie súdov. Môže však svojimi organizačnými opatreniami apelovať na dodržiavanie všetkých ustanovení platného procesného práva, a to ako občianskeho, tak trestného, aby sa rozhodovacia činnosť súdov nepredlžovala a aby sa zefektívňovala. Na podnet Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky boli personálne posilnené najmä oddelenia obchodného registra. Sudcovia, tí, ktorí odišli na posilnenie obchodného registra, však chýbajú na iných úsekoch rozhodovania súdov.

Súčasťou komplexu opatrení na obnovenie a zvýšenie funkčnosti súdov, samozrejme, bez nárokov na finančné prostriedky, sú aj opatrenia na zlepšenie organizácie práce pri výkone súdnictva a zvýšenie stupňa disciplíny sudcov i ostatných pracovníkov súdu. To predpokladá zintenzívniť predovšetkým riadiacu prácu predsedov súdov, ale tiež zvýšiť vplyv Združenia sudcov Slovenska na výkonnosť sudcov a dodržovanie zásad sudcovskej etiky. Všetky tieto opatrenia sú súčasťou predkladanej koncepcie stabilizácie súdnictva.

V týchto dňoch v rámci realizácie zámerov v tejto oblasti sa v Trenčianskych Tepliciach uskutočňuje medzinárodný seminár zameraný na problematiku sudcovskej nezávislosti, na problematiku zabezpečovania pracovnej disciplíny sudcov, na problematiku vyvodzovania zodpovednosti za nenáležitý výkon sudcovskej funkcie. Výsledky tohto seminára sa využijú aj na prípravu návrhu zákona o štátnej službe sudcov, ako aj na vytvorenie samoozdravovacích mechanizmov v rámci súdnictva bez toho, aby bola dotknutá sudcovská nezávislosť.

Záverom, vážené pani poslankyne a páni poslanci, mi dovoľte ubezpečiť vás, že vláda, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky i ja osobne budem dôsledne zabezpečovať nezávislosť súdov i sudcov a súčasne využívaním svojich zákonných oprávnení budem vytvárať nevyhnutné a priaznivé organizačné, personálne, materiálne i finančné podmienky pre taký výkon súdnictva, aký predpokladá Ústava Slovenskej republiky. V záujme zabezpečenia a najmä zlepšenia funkčnosti súdnictva odporúčam a prosím Národnú radu Slovenskej republiky predloženú koncepciu stabilizácie súdnictva v plnom rozsahu navrhovaných opatrení schváliť.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pani ministerke Kataríne Tóthovej a prosím pána poslanca Petra Brňáka, aby podal správu o výsledku prerokovania koncepcie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a informoval o zmenách navrhovaných výbormi, pripadne o doplneniach návrhu na uznesenie.

Zároveň si dovoľujem pozvať poslancov Národnej rady do rokovacej miestnosti aj s odôvodnením, že budeme rozhodovať o fungovaní súdnictva ako mimoriadne dôležitého inštitútu právneho štátu. Žiadam vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste prišli do rokovacej sály.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený parlament,

dovoľte mi, aby som na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky predniesol správu o prerokovaní koncepcie stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky - tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 173.

Predmetná koncepcia stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike bola predložená vládou Slovenskej republiky ako súčasť úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 1993 bol predmetný materiál pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky SR pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti.

Všetky tri výbory uvedenú správu prerokovali v mesiacoch február a marec tohto roku s tým, že v zásade s ňou súhlasili a odporučili ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti odporučil súčasne bez pripomienok schváliť priložený návrh uznesenia, ktorý bol predložený ako súčasť tlače Národnej rady Slovenskej republiky 173.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť okrem toho v konštatačnej časti uznesenia uvádza - citujem: "považuje za rozhodujúce pre prerokovanie zložitej situácie v súdnictve riešiť zlepšenie materiálno-technických podmienok súdnictva, postavenie sudcov, ocenenie práce sudcov" - koniec citátu.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v odporúčacej časti uznesenia odporúča Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky, aby vytvorila podmienky pre zásadnú reformu v súdnictve v zmysle schválenej koncepcie stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike.

Pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené odporúčam preto ako spoločný spravodajca k predmetnému materiálu koncepcie stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike schváliť ju s tým, že predložený návrh uznesenia v časti C odporúčam doplniť o už citovaný návrh doplnku z rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej v zmysle zámeru stabilizácie súdnictva do budúcna navrhujem v bode C navrhovaného uznesenia v bode 1 vypustiť slovo "naďalej".

Tieto pozmeňujúce návrhy sú obsahovo totožné s prijatými závermi troch zainteresovaných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom ďalšie formálno-odlišné závery vyplývajúce z uznesení všetkých troch zainteresovaných výborov sú po obsahovej stránke zapracované v texte navrhovaného uznesenia.

Ak dovolíte, pani poslankyne a páni poslanci, prečítam na záver návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v upravenej podobe, o ktorej sa bude hlasovať a ktorý návrh odporúčam:

"Národná rada Slovenskej republiky

A. schvaľuje koncepciu stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike,

B. berie na vedomie uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 961 z 15. decembra 1992 k návrhu koncepcie stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike,

C. žiada vládu vytvárať podmienky pre zásadnú reformu v súdnictve v zmysle schválenej koncepcie stabilizácie súdnictva a za tým účelom

1. vytvárať priaznivé organizačné, personálne, materiálne a finančné predpoklady pre účinnú súdnu ochranu práv občanov a právnických osôb, ako aj plynulosť a dôslednosť súdneho konania a pre dôsledné zabezpečovanie nezávislosti súdov a sudcov,

2. účinným výkonom štátnej správy súdov pôsobiť na zrýchlenie súdneho konania najmä v obchodných veciach."

Len pre vašu informáciu chcem ešte uviesť, že uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola súčasne zriadená komisia pozostávajúca z troch poslancov ústavnoprávneho výboru, ktorej úlohou je uskutočňovať kontrolu realizácie koncepcie stabilizácie súdnictva.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi za prednesenie správy a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Zároveň otváram rozpravu o šiestom bode programu. Zatiaľ som nedostal písomnú prihlášku. Hlásia sa pán poslanec Móri, potom pán poslanec Fogaš.

Dámy a páni, než dám slovo pánu poslancovi Mórimu, chcel by som ešte raz vyzvať našich kolegov a kolegyne, ktorí nie sú v rokovacej sále, aby prišli do rokovacej miestnosti okrem iného aj preto, že pán profesor Plank požiadal o možnosť vystúpiť v rozprave ako predseda Najvyššieho súdu,

ale túto možnosť môže využiť iba za predchádzajúceho súhlasu väčšiny prítomných poslancov Národnej rady, pričom treba, aby nás tu bolo aspoň 76. Takže, ešte raz vás vyzývam, kolegyne a kolegovia, aby ste prišli do rokovacej sály.

Pán poslanec Móri, máte slovo. Poslanec I. Mori:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

ctená Národná rada Slovenskej republiky,

vo všetkých vyspelých krajinách je demokracia založená v podstate na trojdelení štátnej moci na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto tri hlavné zložky moci sú aspoň približne rovnocenné, nezávislé a samostatné, pôsobiace podľa zásad rovnováhy a vzájomnej kontroly. Ak jedna z týchto zložiek dominuje, alebo niektorá je zatlačená do úzadia, stráca sa ich kontinuita, narušuje sa demokratický systém. Tým sa zväčšuje politická nestabilita a zvyšuje sa hrozba zániku právneho štátu.

Pokiaľ mi je známe, počas troch rokov po nežnej revolúcii si ani jedna vláda nenašla čas a nevypracovala resp. neprijala koncepciu súdnictva ako jednej z najdôležitejších záruk právneho a demokratického štátu. To nasvedčuje tomu, že otázky právneho štátu, nezávislej súdnej moci, ochrany ľudských i občianskych práv a slobôd boli pre predchádzajúce vládne kruhy iba okrajovým problémom. Je to hrubá chyba, aj politická, ktorá spôsobuje neustály rast kriminality, miliardové daňové úniky, prudký rozvoj organizovaného zločinu, umŕtvenie obrovských hodnôt v pomaly pokračujúcich konaniach pred súdmi a v súčasnej dobe hrozí občanom aj obmedzenie základného občianskeho práva obrátiť sa na súd o rýchlu a účinnú právnu ochranu.

V tomto zmysle vysoko hodnotím predkladaný materiál koncepcie stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike ako ústretový krok vlády Slovenskej republiky urýchlene riešiť súčasný stav v justícii. Som rád, že tu vidím stopy spolupráce Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Združenia sudcov Slovenska v snahe zabrániť kolapsu súdnictva, ako je tomu v súčasnosti v českej republike. Je tiež možné preukázať, že sudcovia vo veľkej miere prešli po roku 1989 morálnou očistou, lustráciami. Sudcovský zbor omladol, všetci sudcovia musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie, podrobili sa náročným odborným skúškam, nesmú sa aktívne prejavovať v politickom živote, musia byť právne i morálne bezúhonní, majú zakázané súkromné podnikanie, zákon im nedovolí štrajkovať. To sú kritériá a obmedzenia, aké v takom rozsiahlom komplexe nemá hádam žiadna skupina občanov, žiadna pracovná kategória a žiadne povolanie.

Pani ministerka spravodlivosti sa tu už zmienila o štatistike. Nebudem opakovať niektoré čísla, ktoré koniec-koncov si vo vašom materiáli môžete sami vyhľadať. Na tom, že sa zatiaľ vôbec darí zabezpečovať plnenie základných úloh pri súdnej ochrane práv občanov a právických osôb, sa podľa mojich vedomostí a konzultácií s právnikmi podieľajú predovšetkým - spomeniem aspoň niektoré faktory - vysoký stupeň profesijnej zodpovednosti sudcov a ostatných pracovníkov súdov, ktorí pracujú pod náporom nebývalého množstva neustále sa rozširujúcich druhov súdnej agendy a zatiaľ sa nerozhodli nasledovať niektorých svojich kolegov, ktorí našli výhodnejšie pracovné uplatnenie mimo rezortu justície. K tomu jednoznačne prispieva svojimi aktivitami aj Združenie sudcov Slovenska. Od začiatku účinnosti zákona číslo 335 z roku 1991 o súdoch a sudcoch do 31. 1. 1993 odišlo 88 sudcov, z toho 27 sudcov po 1. júli 1992.

Ďalším činiteľom je riadiaca práca predsedov súdov, ktorí rozvrhom práce a organizáciou výkonu súdnictva v obvode svojej pôsobnosti zabezpečujú pohotové odstraňovanie prekážok, ktoré bránia v plynulosti súdneho konania. Konkrétne aj v zmysle pokynov ministerky spravodlivosti organizujú prácu tak, aby súdy a sudcovia bezodkladne rozhodli o svojej nepríslušnosti konať vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti súdov. V súčasnosti ide najmä o takýto postup v obchodných veciach.

Ďalším činiteľom je starostlivosť najmä predsedov krajských súdov a tiež predsedníčky Mestského súdu v Bratislave o získavanie, výber a výchovu justičných čakateľov. V súčasnosti sa na výkon sudcovskej funkcie pripravuje 139 justičných čakateľov. Je faktom, že ide o prevažne mladých ľudí, nezaťažených minulosťou. Nesporne je to aj výhoda, no na druhej strane absentuje tu dostatok skúseností na prerokovávanie veľmi závažných trestných sporov.

Nesporne je to aj starostlivosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o náležité vytváranie organizačných, personálnych a materiálnych podmienok pre činnosť sudcov a súdov v záujme zvyšovania autority súdov a zabezpečovania nezávislosti sudcov. Treba povedať, že sudcovia pozorne a kriticky sledujú postup ministerstva spravodlivosti a jeho vedúcich pracovníkov, zatiaľ im dôverujú a očakávajú od nich, že ich úsilie, vrátane zlepšenia odmeňovania sudcov, prinesie čo možno najskôr hmatateľné výsledky. Časový horizont takejto dôvery však nie je bezhraničný a nemožno ho prepínať.

Dôsledné uskutočňovanie Progamového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z júla 1992, v ktorom sa vláda zaviazala, že bude vytvárať nevyhnutné organizačné, personálne a materiálne podmienky na plynulé rozhodovanie súdov, je nutné prednostne realizovať, a to aj nad rámec rezortu ministerstva spravodlivosti s plným vedomím toho, že súdnictvo predstavuje základný pilier fungovania demokratickej spoločnosti .

Chcel by som potvrdiť úmysel navrhovanej parlamentnej komisie, ktorú spomenul pán poslanec Brňák, objektívne posúdiť súčasný stav a pomôcť dostať súdnictvo na dôstojné miesto tam, kam patrí. Preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto materiálu, tejto koncepcie súdnictva.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mórimu. Dávam slovo pánu poslancovi Fogašovi.

Ešte predtým, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si vás poprosiť, aby sme sa prezentovali a aby sme vyslovili súhlas so žiadosťou pána profesora Planka o možnosť vystúpiť v rozprave k tomuto bodu programu.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za to, aby pán profesor Plank, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, mohol vystúpiť v rozprave? Za hlasovalo 91 poslancov. Kto je proti? Nikto nie je proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Takže, pán predseda, po vystúpení pána poslanca Fogaša vám udeľujem slovo.

Poslane C. Fogaš;

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

rád by som v úvode svojho vystúpenia konštatoval jeden fakt - dnes sme sa vlastne dostali prvýkrát k prerokovaniu koncepčného materiálu tak, ako to vyplýva z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k programovému vyhláseniu vlády. Žiaľ, je to zatiaľ jediná koncepčná správa, ktorá sa sem dostala. V tejto súvislosti chcem oceniť skutočnosť, že ide o dokument veľmi úprimný, ktorý veľmi korektne poukazuje na chyby a nedostatky, dokonca až tak kriticky, že na strane 4 správa, ktorá je nám predložená, konštatuje, že v justícii je kritický stav a že môže vlastne hroziť nebezpečenstvo, že sama justícia prestane pínii svoju funkciu. Rád by som v tejto súvislosti ocenil skutočnosť, že rezort vôbec spracoval takýto dokument a že naozaj so všetkou zodpovednosťou zhodnotil súčasný stav.

Pravda, netreba si robiť žiadne ilúzie. Stav v našej justícii nie je iba problémom Slovenskej republiky ako nového, začínajúceho štátu, ide o problém širší, o ktorom sa diskutuje aj na európskych fórach. Prístup k súdnictvu je veľmi aktuálnou témou i v európskom kontexte. Mysli sa tým všestranná právna garancia i faktická možnosť realizácie jedného zo základných práv, a to konkrétne chránených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý i náš štát podpísal a je ním viazaný. Ide mi najmä o článok 6, totiž právo na súdnu ochranu, presnejšie povedané právo každého na spravodlivé a verejné prejednanie civilnej i trestnej záležitosti nezávislým a nestranným súdom, a to v rozumnej, primeranej lehote. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa zaoberáme práve touto otázkou,

či dokážeme ústavne garantované právo na súdnu ochranu v plnom rozsahu realizovať.

Pri realizácii tohto práva väčšina európskych krajín naráža na dva vecné problémy justície. Po prvé je to zdĺhavosť, ktorá vyplýva zo všeobecného preťaženia justície, a po druhé je to nákladovosť fungovania samotnej justície. V tomto prípade teda nejde o nejaké teoretické otázky, ale čisté praktické problémy pri nachádzaní určitých kompromisov medzi určitými možnosťami, ktoré má náš štát, a požiadavkami, ktoré sú na nás kladené jednak príslušnými medzinárodnými organizáciami - mám na mysli predovšetkým Radu Európy - a požiadavkami, ktoré kladú tiež pracovníci justície. Európske štáty sa pokúšajú o rôzne riešenia týchto problémov a sú k tomu často povzbudzované i odporučeniami Výboru ministrov Rady Európy. Niekedy ide o riešenia, ktoré sme už zažili a aj odskúšali a boli sme za tieto riešenia aj kritizovaní. Nám na mysli predovšetkým riešenia týkajúce sa možnosti presunúť pôsobnosť súdu na iné administratívne orgány, či vytváranie určitého, možno niekedy nelogického celku štruktúry nesúdnych orgánov. Toto všetko sme už, jednoducho, vyskúšali.

Aj z toho, že obmedzenie súdnej právomoci sa ukázalo byť v podmienkach nového mechanizmu fungovania štátu ako neúčinné, vlastne vyplýva fakt, ktorý sa konštatuje v správe, že justícia je preťažená. Vznikom obchodného súdnictva, vznikom správneho súdnictva došlo vlastne presne k opačnému vývoju. Kým do roku 1989 viaceré pôsobnosti zo súdov prechádzali na nesúdne, či už štátne alebo neštátne orgány, od roku 1989 sme postupne skoncentrovali celý výkon zabezpečovania ochrany práv občana či právnických osôb na súde. Jedno pravidlo je však, podľa mojej mienky, nedotknuteľné, a to preto, že predstavuje samú podstatu práva na súdnu ochranu. Je to pravidlo, že každý účastník v konaní musí dostať príležitosť vyjadriť sa ku všetkému, čo sa v jeho veci prerokúva. To nepriamo, ale predsa len súvisí so samotnou

nákladovosťou procesu a súvisí to, samozrejme, i s odporúčaniami, ktoré dal Výbor ministrov Rady Európy.

V tejto súvislosti sú i u nás snahy v záujme docielenia väčšej efektívnosti prijať isté "administratívne opatrenia". V súvislosti s tým, čo hovorila pani ministerka, sme už prerokovali novelu Občianskeho súdneho poriadku, kde najmä pokiaľ ide o platobný rozkaz, sme podstatne zvýšili možnosť vydať platobný rozkaz pokiaľ ide o predmet konania až na výšku 500 tisíc korún. Sú úvahy, že by sme v súvislosti s obchodnými vecami mohli uvažovať i o ďalšej hranici, resp. neohraničiť tento stav. Rád by som v tejto súvislosti pripomenul, že skrátené konanie podľa príslušných odporúčaní výborov je možné, ale je ho možné viazať iba na prípady, kedy právo nie je popierané alebo u niektorých nárokov, ktoré sú malej hodnoty. V opačnom prípade musí byť vždy garantované právo subjektu vyjadriť sa. Preto sa pripisuje taký veľký význam zásade kontradiktórnosti a prejednacej.

Chcem upozorniť na dve odporúčania, ktoré by sme mali v krátkej dobe v súvislosti s opatreniami, ktoré sú navrhované, inkorporovať do celého nášho systému. Je to odporúčanie číslo 8 z roku 1978 o právnej pomoci a potom odporúčanie číslo 7 z roku 1981 o prostriedkoch uľahčenia prístupu k justícii. Podľa citovaných dokumentov nesmie existovať žiadna prekážka ekonomickej povahy a pre túto prekážku nesmie byť zabránené uplatnenie alebo bránenie jeho práv pred ktorýmkoľvek súdom bez ohľadu na to, či ide o osoby právnické alebo fyzické. Vlastne nesmú existovať defavorizované osoby, pričom justícia v žiadnom prípade nepredstavuje nejakú charitu, ale naopak, je to povinnosť štátu voči slabším osobám.

Domnievam sa teda, že je potrebné i z tohto pohľadu celkove zmeniť určitý vzťah k justícii. Treba úprimne povedať, že sudcovia takmer nepočuli na seba dobré slovo a sú

často vystavovaní neúcte občanov, niekedy i masovokomunikačných prostriedkov, riziku ohrozenia seba i svojich rodín. Obdobné konštatovanie je i v správe. Aj preto sudcovia odchádzajú, nielen pre platy. Často sa to dehonestuje na to, že sudca má malý plat, chce veľa zarábať, odchádza. Nie, odchádza aj preto, lebo spoločenská atmosféra mu nezabezpečuje dostatočné spoločenské postavenie. Viacerí odišli z objektívnych dôvodov súvisiacich práve s morálnou očistou, ale treba povedať, a to na margo správy by som rád pripomenul, že niektorí odišli pre subjektívne prístupy k hodnoteniu ich práce. Nie všade bol odchod skutočne namieste, najmä vtedy, keď nám v súčasnom období stále chýba istý počet sudcov. Možno, že by bolo záhadné sa k niektorým prípadom vrátiť a zvážiť, či ich nezapojiť do práce. Pani ministerke to odporúčam.

Opatrenia, ktoré sú navrhované, v podstate predznačujú určité východiská, ale myslím si, že iba 14 legislatívnych opatrení nepostačí. Naviac, niektoré opatrenia si žiadajú dôslednejšiu prípravu. Mám na mysli tú časť opatrení, kde sa aj v správe predpokladá presun pôsobnosti z krajských na okresné či obvodné súdy, prípadne vytvorenie inej štruktúry fungovania samotnej justície. Tieto opatrenia nemôžeme realizovať hneď, žiadajú si hlbšie posúdenie. Myslím si, že v tejto súvislosti treba zmeniť aj prístup a širšie chápať postavenie sudcov ako ústavných činiteľov. S tým potom súvisia, samozrejme, aj platy. Ak dnes uvažujeme o celkovom riešení platových otázok v jednotlivých štruktúrach moci, sudcov nemožno vynechať. Myslím si, že je potrebné túto otázku tiež postupne riešiť. Samozrejme, že existujú objektívne príčiny, prečo súdnictvo je v tomto stave, ale existujú aj subjektívne príčiny. Tie vidím predovšetkým v tom, že vláda pri prijímaní opatrení v celej šírke nepochopila vážnosť situácie a opatrenia, ktoré uložila, sa často týkajú samotnej ministerky, ktorá má realizovať jednotlivé úlohy, ktoré si sama vymyslela.

Myslím si, že treba prijať širšie systémové opatrenia, ktoré budú smerovať aj vo vzťahu k iným rezortom. Preto by som odporúčal zabezpečiť financovanie existujúcich štruktúr súdnictva, teda cieľom by malo byť zabezpečiť justíciu tak, aby ani len nemohla podľahnúť tlaku obcí, či právnických osôb, ktoré sú ochotné vybaviť súdy technikou. Totiž aj tu sa stretávame s istým rozporom. Sú snahy získať sídlo súdu s tým, že vás vybavíme technikou, miestnosťami, platiť nemusíte, to nemusíte, ono nemusíte. Domnievam sa, že by sme mali tieto otázky veľmi citlivo posúdiť a financovať súdnictvo rýdzo prostredníctvom rozpočtu, pretože ináč môže vznikať na súdy istý tlak. Perspektívne treba zabezpečiť investície cez štát a nie cez osoby, ako som predznačil. Preto si myslím a odporúčal by som doplniť uznesenia, v ktorých by sme mohli uložiť ministrovi zabezpečiť pre súdnictvo samostatnú rozpočtovú skupinu počnúc rozpočtom na rok 1994. Domnievam sa, že by mohlo ísť o opatrenie, ktoré istým spôsobom dosť zrozumiteľne predznačí, akým spôsobom sa štát mieni starať práve o túto oblasť.

V súvislosti s návštevou delegácie spravodajcov Rady Európy sa traktovali otázky nášho ústavného článku o ustanovovaní sudcov. Diskutuje sa o tom, prečo 4 roky a potom až voľba na doživotie. Viacerí z nás sú tej mienky, že je potrebné zvážiť, či obdobie, v ktorom sa sudca pripravuje na svoje povolanie, na výkon samotnej sudcovskej funkcie, je dostatočne dlhé na to, aby sme posúdili odbornosť, ako i osobnosť, teda odborné kvality i osobnostné kvality pre výkon tejto zodpovednej funkcie. Preto sa domnievam, že by sme sa v súvislosti s prerokúvaním tejto správy mali pokúsiť odporučiť po novom domyslieť kvalifikáciu a systém vzdelávania sudcov, podľa mojej mienky, predĺžiť dobu ich prípravy a tak doprofilovať ich osobnostné i odborné danosti. Preto odporúčam, aby sa v súčinnosti s ministerstvom školstva alebo s ministrom školstva vypracoval istý systém možného spolupôsobenia pri ďalšom vzdelávaní sudcov a vyšších súdnych úradníkov a účasti pracovníkov i právnej vedy na tomto výskume. Ide mi o to, že prostriedky, ktoré sú poskytované súdnictvu, by sa takýmto spôsobom mohli predsa len rozložiť trošku širšie.

Už pani ministerka hovorila o zdravotníckej starostlivosti, ktorá sa pripravuje, a o istých povinných preventívnych prehliadkach. Vítam, že i bez uznesenia vlády sa takéto opatrenia chystajú. Napriek tomu si myslím, že by sme mohli odporučiť alebo prijať ešte jedno odporúčanie do uznesenia, a to uložiť ministrovi zdravotníctva a ministerke práce, sociálnych veci a rodiny uvážiť možné opatrenia na zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti sudcov a opatrenia súvisiace so zabezpečením nového postavenia sudcov podľa zákona o štátnej službe sudcov, ktorý sa má pripraviť. Ide mi predovšetkým o súčinnostné pôsobenie týchto rezortov tak, aby to zase nevyzeralo, že ide iba o realizáciu alebo zámer samotného ministerstva spravodlivosti.

Myslím si, že je potrebné očakávať, že justícia ešte istú dobu bude v pohybe v súvislosti s pripravovanou rekodifikáciou viacerých právnych predpisov i v súvislosti s naším rozhodnutím implantovať do štruktúry všeobecných súdov i vojenské súdnictvo. Bude v pohybe i preto, lebo potrvá dlhšie, kým sa jej podarí zbaviť určitých reštančných, teda dlhšie prejednávaných vecí. Domnievam sa však, že by sme sa mali svojimi opatreniami, ale aj svojimi postojmi všetci usilovať o to, aby sa spoločenské postavenie sudcov a vôbec spoločenské postavenie justície dostalo na úroveň, ktorú predpokladá naša ústava, teda na úroveň fungovania jednej nezávislej samostatnej moci, ktorá je demokratickým spôsobom i kreovaná.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Slovo udeľujem predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky profesorovi Plankovi.

Predseda Najvyššieho súdu SR K. Plank:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená Národná rada,

plne sa stotožňujem so všetkým, čo tu bolo povedané v referáte pani ministerky, aj potom v ďalších dvoch vystúpeniach pánov poslancov, ale chcel by som predsa len upriamiť vašu pozornosť na niekoľko ďalších problémov, o ktorých sa tu doteraz nehovorilo.

V správe sa veľmi málo hovorilo o činnosti Najvyššieho súdu ako najvyššieho súdneho orgánu Slovenskej republiky. Kompetencia Najvyššieho súdu sa v súvislosti so vznikom nového štátu u nás podstatne rozšírila. Zrušil sa federálny Najvyšší súd, a všetko to, čo sa doteraz robilo na federálnom Najvyššom súde, pripadlo nám. Bolo treba zriadiť nové päťčlenné senáty, ktoré budú rozhodovať o dovolaniach v občiansko-právnych veciach resp. v obchodno-právnych veciach a päťčlenné senáty aj pokiaľ ide o trestno-právne veci, ktoré neboli skončené na federálnom Najvyššom súde a ktoré tam začali na základe sťažnosti pre porušenie zákona. Dúfali sme, že v súvislosti so zánikom federálneho Najvyššieho súdu, kde bola polovica sudcov slovenskej národnosti, aspoň niektorí prejdú k nám. Bohužiaľ, to sa nesplnilo. Ešte pred Vianocami jeden sudca, ktorý pochádza z Popradu, mi sľúbil, že príde k nám. Ale čo sa stalo potom? Medzi Vianocami a Novým rokom prijala česká národná rada nový platový poriadok a tento sudca mi odkázal, aby som sa nehneval,

ale on tam má o 14 tisíc korún vyšší plat. V podstate sudcovia vykonávajú tú istú funkciu ako u nás, a majú dvojnásobné platy.

Na to by som chcel upriamiť vašu pozornosť, aby ste v súvislosti s návrhom o platoch poslancoch mysleli aj na platy sudcov. Máme s tým veľké problémy. Tu už dnes jeden pán poslanec hovoril o tom, koľko sudcov odišlo v poslednom čase, aj od posledných volieb, a ešte stále odchádzajú. Včera som mal možnosť zúčastniť sa inaugurácie predsedu Ústavného súdu v Košiciach. Pri tejto príležitosti som hovoril aj s predsedom krajského súdu, ktorý ma upozornil, že v posledných dňoch mu podalo žiadosť o uvoľnenie asi 7 sudcov, u nás, hoci sme neboli posilnení sudcami federálneho Najvyššieho súdu, ale agenda narástla, nám chýbajú 4 sudcovia z trestno-právneho úseku a jeden ďalší sudca mi povedal, že chce ísť do podnikateľskej sféry, dostal dokonca už aj od pána predsedu Národnej rady oznámenie, že vzal jeho vzdanie sa funkcie sudcu na vedomie. Ďalší sudca má ísť do prezidentskej kancelárie na posilnenie právneho úseku. Celkove nám už bude chýbať 6 sudcov na trestno-právnom úseku. Samozrejme, to bude mať určitý vplyv na rýchlosť vybavovania jednotlivých vecí.

Bohužiaľ, situácia je taká, že nemôžeme brať tých novopečených sudcov. Pred dvoma zasadaniami bolo tu zvolených vyše 100 nových sudcov. Bol som tiež na skladaní sľubu týchto sudcov. Dozvedel som sa o tom, že niektorí, ktorí skladali sľub asi pred tromi alebo štyrmi týždňami, už odišli alebo chcú odísť zo súdnictva. Ono to súvisí s platovou otázkou. Nerobme si ilúzie, že sú to iné otázky, ktoré na to viac vplývajú. Myslím si, že treba veľmi naliehavo riešiť platovú otázku, lebo sa nám nepodarí dosiahnuť urýchlené konanie na jednotlivých úsekoch práce nášho súdnictva.

Tu sa hovorilo o tom, že nám hrozí kolaps v určitých oblastiach, predovšetkým v oblasti obchodného súdnictva. Je to pravda. Máme tam strašne veľa vecí. Ono to súvisí s tým, že od vlaňajšieho 1. januára sme prevzali vlastne celú agendu bývalej Štátnej arbitráže. Štátna arbitráž konala pomerne rýchlo v neformálnom konaní. Arbitrov sme síce prevzali, nemám tým na mysli len najvyšší súd, ale aj krajské súdy, ale súčasne sme ich nútili postupovať podľa omnoho formálnejších právnych predpisov, podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré už nedovolia tak rýchlo postupovať, ako podľa arbitrážneho poriadku. Ale to nie je jediná príčina, pre ktorú máme toľko nevybavených sporov. Myslím, že teraz je to okolo štvrť milióna sporov, ktoré nie sú ešte vybavené. Keby sa to robilo normálnou cestou, trvalo by to možno aj 5-6 rokov. Tu treba hľadať príčiny a potom nájsť správny liek.

Pani ministerka tu hovorila o tom, že sa pripravuje návrh o rozhodcovskom konaní. To je v poriadku. Rozhodcovské konanie môžeme zaviesť, ale súčasne so zavedením rozhodcovského konania musíme vyriešiť aj otázku, čo so súdnymi poplatkami. Budú sa tieto poplatky platiť aj vtedy, keď rozhodcovia budú o tom rozhodovať alebo nie? Lebo rozhodcov treba tiež odmeňovať, aj tí majú nárok na určitú odmenu. Či to neznamená potom určitý úbytok príjmov v oblasti súdnictva? To je jedna vec. Na druhej strane by som chcel poukázať na ďalšiu skutočnosť. Je otázne, či jednotliví účastníci týchto obchodno-právnych sporov budú mať záujem, aby sa ich vec rýchlo vybavila. Snáď veriteľ bude mať záujem, ale dlžník nie. Prečo? Prečo máme dnes toľko obchodných sporov? Mnohé sú zapríčinené tým, že podniky sú insolventné. Proste nemajú z čoho platiť, pretože aj ich odberateľ im neplatí. Mnohé podniky by aj mohli platiť a nezaplatia, radšej sa dajú žalovať, pretože počítajú s tým, že súdne konanie bude trvať nie dva-tri mesiace, ale dva-tri roky, dovtedy nemusia vrátiť peniaze a vlastne získajú veľmi lacný úver, pretože poplatky z omeškania radšej zaplatia a nemusia sa uchádzať

v niektorej banke o novú pôžičku. Tu je tiež určitá možnosť riešenia týchto vecí. Treba aj zvážiť, či by sa nemali zvýšiť aj úroky z omeškania, pretože to je tiež často príčina, že podniky dobrovoľne neplatia, že sa nechajú radšej žalovať a počkajú - však to sa pretiahne nejaké dva-tri roky.

Ďalej by som chcel upozorniť ešte na jeden problém, ktorý nebol celkom domyslený v súvislosti s rozpadom bývalého federálneho štátu a so vznikom novej Slovenskej republiky a Českej republiky. Od 1. 1. minulého roku platí u nás Obchodný zákon. Tento zákon vyžaduje pre činnosť jednotlivých obchodných spoločností zápis do obchodného registra. Počuli sme v referáte pani ministerky, aj v ďalších príspevkoch, že aj tu máme určité problémy na registrových súdoch, že to trvá príliš dlho. V súvislosti so vznikom novej republiky teraz vznikol problém, že podnik, ktorý bol zaregistrovaný trebárs na Obchodnom súde v Prahe, už nemôže pôsobiť na území Slovenskej republiky, lebo z nášho hľadiska je to už zahraničná spoločnosť a táto zahraničná spoločnosť sa musí postarať o registráciu u nás. Pokiaľ nedosiahne registráciu, prakticky nemôže u nás existovať, neexistuje ako právny subjekt, nemôže mať svoj vlastný účet, pretože sme prijali zákon o menovej odluke, kde § 10 hovorí o tom, že pokiaľ podnik nie je zaregistrovaný na registrovom súde na Slovensku, nemôže mať svoj vlastný účet. Vedie to k tomu, že organizačné zložky bývalých jednotných celoštátnych podnikov, ktoré pôsobia na Slovensku, nemajú možnosť pôsobiť, pretože často nemajú finančné prostriedky, nemôžu kupovať veci alebo dostávať veci od dodávateľov, ktorí sú v Českej republike atď.

Osobne vidím z toho len jedno východisko, a vychádzam zo skúseností niektorých celoštátnych podnikov, že tu by sa mala prijať nejaká medzištátna dohoda medzi Slovenskou republikou a českou republikou, ktorá by umožnila, aby tie podniky, ktoré mali do 31. decembra 1992 povahu celoštátnych podnikov, teda celofederálnych, mohli pôsobiť všade, mohli

aj naďalej pôsobiť aspoň do konca tohto roka, aby mali dovtedy možnosť dať sa registrovať a takto dosiahnuť právnu subjektivitu.

Môžem vám povedať aj niekoľko príkladov. Niektoré podniky už dosiahli registráciu, ale tu vzniklo určité medziobdobie medzi 1. januárom a medzi dňom, kedy boli zaregistrované v obchodnom registri, kde vlastne podnik neexistoval, ale kde tomuto podniku vznikali rôzne práva a povinnosti, ktoré sú vlastne protiprávne, lebo nie sú podložené právnymi predpismi. Iste by sa to dalo riešiť aj novelizáciou Obchodného zákona. Som presvedčený, že aj tak by sa to dalo urobiť, ale nám nejde len o to, aby organizačné zložky bývalých podnikov, ktoré boli registrované v českej republike, mohli pôsobiť u nás, ale aj o to, aby pokiaľ existovali celoštátne podniky, ktoré boli registrované u nás pred našimi súdmi, mohli pôsobiť bez akýchkoľvek problémov aj na území Českej republiky.

Toto sú problémy, ktoré bude treba v priebehu krátkeho času riešiť, a je to stále aktuálne, lebo všetky celoštátne podniky ešte nie sú rozdelené. Máme teraz problém s Transgasom, kde údajne už došlo k nejakej dohode, ale tam to bude tiež treba nejakým spôsobom riešiť z hľadiska obchodno-právnych predpisov a z hľadiska registračných predpisov. Takže nie je to len problém nedostatku sudcov, ale tieto problémy majú hlbší charakter.

Chcel by som vás ešte upozorniť na jednu skutočnosť. O tom sa ešte dnes nehovorilo, ale táto skutočnosť bola tiež vlastne ovplyvnená nedostatkom sudcov. Voľakedy bola u nás veľmi presná evidencia nehnuteľnosti v pozemkových knihách. Pozemkové knihy fungovali u nás dobre do konca roku 1950, potom menej dobre ešte do roku 1964 a potom boli úplne zlikvidované, pretože bývalé politické zriadenie nemalo záujem na nejakých jasných vlastníckych vzťahoch, ani to nebolo

potrebné, lebo súkromné podnikanie nebolo prípustné. Teraz však každý súkromný podnikateľ, aj ten, ktorý prichádza k nám zo zahraničia, chce mať istotu, komu patrí pozemok, komu patrí nehnuteľnosť. Vybavujú sa všelijaké pôžičky z banky, banka žiada určitú istotu vo forme zriadenia záložného práva. Za týchto okolností by bolo bývalo potrebné znova zaviesť pozemkové knihy, kde zápisy majú konštitutívny charakter.

Bohužiaľ, vlani v januári došlo k rokovaniam ešte v Prahe a tam sa táto skutočnosť, že by sa zriadili pozemkové knihy, zamietla, pretože český minister spravodlivosti povedal, že chýba 900 sudcov, a preto nezvládneme ani agendu, ktorú teraz máme, nie že by sme ešte zvládli ďalšiu agendu pozemkových kníh. Vtedajší slovenský minister spravodlivosti sa k tomu tiež pridal, takže bolo rozhodnuté neobnoviť pozemkové knihy. Teraz sa vytvorilo niečo medzi bývalou geodéziou a bývalou pozemkovou knihou, vytvorili sa katastrálne orgány, ale bohužiaľ, situácia aj tam je taká, že keď súdy nemali dosť sudcov na vybavovanie tejto agendy, tieto nové orgány nemajú tiež dostatok právnikov, a predsa len často ide o riešenie dosť závažných otázok, na ktoré nie sú spôsobilí tí, ktorí nemajú právnické vzdelanie, resp. nepoznajú problematiku pozemkového vlastníctva.

Bohužiaľ, mám určité obavy, že o dva alebo tri roky alebo najneskoršie o päť rokov zase tu budeme uvažovať o tom, či sa predsa len nevrátime k pozemkovým knihám, pretože aj z hľadiska Európskeho spoločenstva nám odporúčajú, aby sme počítali s takýmto systémom pozemkových kníh. Boli už poverené komisie, ktoré by mali vypracovať jednotný postup pri zavádzaní pozemkových kníh. Musieť v budúcnosti vysporiadať.

Teraz nám ide o to, aby sme momentálne odstránili nedostatok sudcov. Môžem vám povedať zase zo skúsenosti z Českej republiky. Minule bol môj zástupca na prvom zasadnutí kolégia českého Najvyššieho súdu a tam mu pán predseda povedal, že odvtedy, čo zaviedli novú platovú úpravu, sa podstatne zvýšil počet uchádzačov o výkon funkcie sudcov. Takže, ak dôjde k úprave platov, možno očakávať, že v budúcnosti nebudeme mať kádrové problémy na súdoch a budeme si môct vyberať. Napokon by mala byť taká situácia, aká je v Anglicku, že na súdy sa dostávajú kádre, ktoré už majú určité skúsenosti v iných oblastiach právnickej práce.

Domnievam sa, že by bolo dobré túto novú platovú úpravu pripraviť spoločne s platovou úpravou prokurátorov. Všade inde na svete platí zásada, že prokurátori sú platení rovnako ako sudcovia. U nás je situácia taká, že niekedy sú uprednostnení prokurátori oproti sudcom, niekedy je to naopak. Aby medzi týmito dvoma rezortami nedochádzalo k lanáreniu, aby sme nepreťahovali prokurátorov k nám alebo naopak, sudcov na stranu prokuratúry, bolo by najlepšie, keby sa tieto veci riešili spolu.

To by bolo všetko, čo som vám chcel povedať. Nehnevajte sa, že som tak dlho hovoril, ale myslím si, že bolo treba na tieto problémy upozorniť.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem predsedovi Najvyššieho súdu pánu Plankovi. O slovo sa prihlásil predseda Národnej rady pán Gašparovič.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nebudem hovoriť dlho, ale na začiatok mi dovoľte konštatovať, že problém justície, problém prokuratúry, problém bezpečnosti je skutočne dnes v našej krajine jeden z prioritných problémov. Keď pani ministerka čítala správu, bolo nás tu 35. Boli tu traja novinári a ešte aj teraz sú tu len asi dvaja. Z toho vidím, aký záujem máme o tento problém, ktorý chceme riešiť. Som prekvapený najmä tlačou, ktorá má rada senzácie, ktorá rada píše o všetkých bulvárnych záležitostiach, a dokonca aj zo serióznych veci robí bulvárne články, ale problém, ktorý riešime dnes, ju nezaujíma vôbec.

Hovorilo sa tu o kolapsovom stave, že nám hrozí kolapsový stav justície. Myslím si, že nám nehrozí, že tento kolapsový stav bol už v roku 1990, aj v roku 1991, a že ho neriešila ani predošlá vláda. Aj dnes môžeme konštatovať, že vláda a ministerstvo urobilo určitý program až v decembri tohto roku, čo tiež nepovažujem za šťastné. Myslím si, že nemôžeme tu hovoriť o nejakej stabilizácii súdnictva, tu snáď mimo vojenského súdnictva už nie je čo stabilizovať. Ide jednoznačne o obnovenie funkčnosti súdov a naplňovanie ústavného práva na včasnú súdnu ochranu, ktorá v súčasnosti u nás veru pokrivkáva.

Celá správa a niektoré vystúpenia boli viac-menej situované na problémy sudcov, viac-menej na osobné a pracovné problémy sudcov. Súhlasím s náplňou správy, súhlasím aj s vystúpeniami, ale chcem povedať ešte jedno, že veľa z toho, čo súdnictvo dnes nerobí, je aj v samotných sudcoch. Sudcovská nezávislosť musí byť jednoznačná, niet o nej pochýb, ale sudca musí vedieť, odkiaľ pokiaľ je táto jeho nezávislosť. Pani ministerka povedala, že riešili pracovnú disciplínu sudcov, hovorila, že prijali opatrenia, ktoré nezasahujú do nezávislosti. Nepočul som o tých opatreniach, neboli tu povedané, veľmi by ma Do nezávislosti

sudcu určite nepatrí, ak vo svojom spise alebo v kauze, ktorú rieši, za štyri mesiace neurobí nič. To nie je nezávislosť sudcov, pani ministerka. Do nezávislosti sudcov nepatri ani určitý spôsob organizácie na súde a organizácie pojednávania. Do nezávislosti sudcov nepatrí to, ak sudca nedá na dvere rozvrh pojednávania, aby občan vedel, kedy sa čo pojednáva a kde sa môže pozrieť, pretože pojednávania sú verejné, a je veľmi dôležité, aby tieto pojednávania boli verejné. Do nezávislosti sudcov nepatri ani to, ak sudca napomína tých, ktorí sú na pojednávaní, že si nesmú robiť poznámky. To nie je pravda. Do nezávislosti sudcov nepatrí ani to, ako naše súdy vyzerajú, etika pojednávania a ako vyzerajú budovy. To tiež nepatrí do nezávislosti súdov.

Som skutočne veľmi rád, že sa podarilo ministerstvu spravodlivosti zorganizovať akciu, aká v súčasnej dobe prebieha v Trenčianskych Tepliciach. Je to veľmi záslužné a budem čakať na výsledky z tohto sedenia.

Dovoľte mi ešte povedať niektoré veci k finančným záležitostiam. Možno, že poviem nepravdu, pán poslanec Fogaš hovoril, že je potrebné založiť samostatný rozpočet pre justíciu, dohodli ste sa s profesorom Kočtúchom. Možno. Východisko vidím aj v niečom inom. Možno v neodkladnom a priamom využití prostriedkov, ktoré došli na účty súdov ako súdne poplatky a s ktorými rozpočtové príjmy nepočítajú. Môže tu dôjsť k nákupu počítačovej techniky, programového vybavenia v prvom rade pre obchodné registre a obchodné úseky okresných súdov, pre krajské súdy atď. Tu chcem povedať len toľko, že na obchodných súdoch je skutočne dnes taká agenda, ktorá sa nedá zvládnuť za rok, za dva, možno už ani za tri. Práve takýto stimul, že to, čo tieto súdy budú zarábať v rámci poplatkov, pôjde v ich prospech, možno prinúti súdy k aktívnejšej činnosti. Možno, že sa lehoty skrátia zo štyroch mesiacov na mesiac alebo z jedného roka na pol roka. To je môj taký podnetný návrh.

Čo podnieti súdy k aktivite? Podnieti ich nová platová úprava? Určite podnieti, ale je potrebné urobiť asi aj nový systém a novú organizáciu. Myslím si, že v dôsledku rozšírenia kompetencie súdov a nových agend sa súdy stali skutočne organizačne ťažko zvládnuteľnými kolosmi. Je to veľký problém. Situáciu bude potrebné riešiť v súlade s § 1 odsek 5 zákona číslo 12/1993 Zb. o štátnej správe súdov najmä na úseku obchodnom a na úseku registrových súdov. S tým súvisí potom aj otázka špecializácie sudcov, ktorú sme v poslednej dobe trochu zanedbali.

Takže, ak mi dovolíte poslenú vetu - súdom, justícii vôbec, aj prokuratúre treba pomôcť, treba pomôcť aj finančne, ale to neznamená, že od súdov aj v súčasnej dobe nemáme vyžadovať to, aby túto spoločnosť ozaj chránili tak, ako im káže ústava.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu predsedovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Faktická poznámka - pani poslankyňa Rothmayerová, potom sa hlási pán poslanec Bôhm.

Poslankyňa G. Rothmayerová:

Vážený pán predseda, dovoľte, aby som sa zastala novinárskeho stavu. Vo svojej úvodnej poznámke ste povedali, že novinárov táto kauza nezaujíma. Chcela by som povedať, že v tejto budove sú také zlé podmienky na prácu a tam hore je taký zlý vzduch, často až nedýchateíný, že verte, keď tam novinári nesedia, to neznamená, že nepočúvajú. Ono je to počuť vo všetkých priestoroch.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem. Pán predseda - faktická poznámka. Predseda NR SR I. Gašparovič;

Úplne súhlasím s tým, čo hovorí pani poslankyňa o podmienkach, ale keď sa riešia niektoré iné problémy, aj nedýchateľný vzduch ich sem pritiahne. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Bohm. Poslanec T. Bohm;

Dámy a páni,

nedá mi, aby som k predloženej správe a vôbec k celkovým prehľadom, ktoré sme v písomnej dokumentácii obdržali, nezaujal aj niektoré konkrétne stanoviská. Napríklad keď sa zahľadíme do prílohy číslo 1, kde sa dáva prehľad o vývoji hlavných súdnych agend, vidíme, že v jednotlivých druhoch súdnej agendy trestnej, civilnej nie je až taký podstatný nárast v porovnaní s rokom 1989, a pritom v roku 1992 je oproti roku 1989 už zvýšený stav sudcov o takmer 200, čo samozrejme, v globálnom súčte vychádza veľmi nepriaznivo. Napríklad agenda starostlivosti o maloleté deti, ktorá je veľmi dôležitá, závažná, na ktorú sa vždy kládol dôraz, aby sa vybavovala urgentné a ktorá býva aj z hľadiska dokazovania veľmi komplikovaná, podstatne, o niekoľko tisíc prípadov klesla v porovnaní s rokom 1989. V rehabilitáciách je pravda, že najvyšší nárast v rehabilitačných sporoch bol v roku 1990, a to 28 tisíc sporov, v roku 1991 už len 21 tisíc a v roku 1992 už len vyše 3 tisíc. Čiže tu je celkom zákonité a jasné, že táto agenda podstatne klesá.

Celá kritická situácia, keď berieme čísla v globáli, je, podľa môjho názoru, v spojitosti s prechodom obchodnej arbitráže na zriadenie obchodných súdov v roku 1992. K číslu 294 tisíc, ktoré sa v tomto prehľade vykazuje, treba snáď pre úplnosť a pre informovanosť každého povedať, že tu sú započítané aj prípady, ktoré sa dajú a majú vybaviť v rozkaznom konaní. Rozkazné konanie, dovolím si tvrdiť, je veľmi rýchle konanie a skôr správneho charakteru, nevystihuje skutočnú podstatu súdneho rozhodovania. A dovolím si tvrdiť, že prevažná väčšina sú tieto prípady. Vieme veľmi dobre, že by sa táto agenda dala urýchliť aj tým, keby sa čím skôr novelizovala aj výška substrátu v prípade žalôb, ktoré je možné vybaviť v rozkaznom konaní. No, myslím si, že parlament ešte stále nedostal od nikoho, teda ani od pani ministerky takýto impulz, aby tu bola daná primeraná hranica, vysoká hranica už aj vzhľadom na to, že prichádzajú súkromní podnikatelia, čím táto agenda vzrastá, aby to bolo možné riešiť.

K celkove vybavenej agende na ďalšej tabuľke treba povedať, že do vybavenej agendy, teda do skončených prípadov sa podľa štatistiky na súdoch rátajú nielen veci rozhodnuté v merite rozsudkom alebo uznesením, ale aj veci, ktoré sa odstupujú z dôvodov príslušnosti. Pani ministerka, mohol by som vám povedať, a napísal som vám to už predtým v interpelácii, že sú prípady, že za 8 mesiacov sudca nespravil v spise nič, a po ôsmich mesiacoch to odstúpil inému orgánu len z dôvodov príslušnosti. Myslím si, že to strašne skresľuje štatistiku.

Celkove v počte vybavených a nevybavených vecí na ďalšej tabuľke, v prehľade číslo lb/ zisťujeme, že nárast agendy v civilných veciach, kde patria aj veci rodinné, teda rozvody, mimo sporov v starostlivosti o maloleté deti, agenda oproti roku 1990 klesla a klesá. Jediný nárast bol v roku 1991. Ten máme za sebou. V roku 1992 klesla zo 67 tisíc

v porovnaní s rokom 1990 na 63 tisíc a niečo v porovnaní s rokom 1992. Je pravda, že tieto údaje nie sú vykazované ku koncu roku, ale myslím si, že v priemere je možné klesajúci stav tejto agendy konštatovať.

Chcel by som sa ešte pozastaviť nad uznesením vlády, ktorým bolo uložené ešte 15. decembra pani ministerke dotiahnuť niektoré prípady do konca, aby sa skutočne zefektívnila činnosť na súdoch a vôbec v justícii. Myslím si, že okrem bodu 1 zatiaľ nebola ani jedna z týchto úloh splnená. Mnohé úlohy sa oneskorujú už o tri mesiace, niektoré aj o viac ako tri mesiace. Chcem osobitne povedať, že by bolo potrebné čím skôr urýchliť tak dôležité veci, ktoré konštatovala sama pani ministerka vo svojom prednese, že majú veľký vplyv na zrýchlenie a skvalitnenie agendy súdov. Je to novelizácia Trestného zákona, ale najmä Občianskeho zákona, Občianskeho súdneho poriadku. Trpíme už niekoľko rokov, od roku 1991, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, kde druhostupňový súd, keď potvrdí rozhodnutie prvostupňového súdu, nie je možné nijakým spôsobom reparovať, dokonca ani nie dovolaním, pokiaľ to druhostupňový súd výslovne nepovolí a nekonštatuje. Myslím si, že to je strašne na škodu spravodlivosti a objektívneho rozhodovania veci. Myslím si, že tak akosi nám to ide veľmi pomaly a nestačí ani upozorňovanie. Na to je ministerstvo upozorňované aj zo strany sudcov. V tomto smere sa nerobí a nespravilo toho veľa.

K bodu 14 tých úloh, ktoré určila vláda pani ministerke, by som mal závažné pripomienky. Nesúhlasím a mám skutočne vážne argumenty na to, aby v právnej úprave na začlenenie vojenských súdov tieto vojenské súdy prešli do systému civilného súdnictva. Dovolím si tvrdiť, a mám už pár rokov túto prax, že ak úroveň niektorých súdov bola namieste a na výške aj v minulosti, tak boli to vojenské súdy. Obávam sa, že týmto formálnym prenesením do správy civilného súdnictva, keď vieme, že v civilnom súdnictve je tých problémov až-až,

s ktorými toto civilné súdnictvo zápasí, dôjde k zhoršeniu situácie u vojenských súdov, a mohol by som sa vyjadriť tak, že k určitému "zglajšaltovaniu". Neskoršie by sa to dostalo do jednej roviny. A obávam sa, že vojenské súdy vzhľadom na to, že tam nie je veľa sudcov, by pravdepodobne asi nezodvihli úroveň civilného súdnictva, ale skôr by to bolo naopak.

Taktiež poukazujem v tejto spojitosti na novelu zákona o súdnych poplatkoch, pretože toto sa dôvodi aj na tomto zasadnutí k pripravovanému návrhu na novelizáciu jednej časti, že toto sa robí. A úloha bola do 31. decembra 1992. Vieme, že dnes ešte to nebolo definitívne prerokované ani v legislatívnej rade a vláda ešte k tomu nezaujala stanovisko. Dovolím si tvrdiť, že ak bude ministerstvo spravodlivosti postupovať takým tempom, budeme mať kompletnú novelu zákona o súdnych poplatkoch za taký polrok.

V tejto spojitosti by som chcel povedať, že plne súhlasím, a nechcem opakovať argumentáciu pána predsedu Gašparoviča, lebo ju považujem za dôvodnú a erudovanú. Niet sa čomu diviť. Problematiku pozná. Chcel by som ho ešte v niektorých veciach doplniť. Platy sudcov - taktiež nezdieľam názor, že príčina celého kolapsu a pripadne ešte väčšieho katastrofického následku, ktorý tu hrozí pre justíciu, je len v platoch. Nie. Myslím si, že to je skôr viac-menej aj v určitej morálnej úrovni každého jedného. Napokon, otázku platov v justícii si svojím spôsobom zavinili justiční pracovníci sami, keď si presadzovali úpravu platov, aby bola upravená zákonmi. Týmto si de facto zviazali ruky a ani pri trebárs dostatočných finančných prostriedkoch nie je možné s tým hýbať. Myslím si, že v druhých rezortoch toto bolo trošku skôr premyslené a nebolo to dávané formou zákonnej úpravy. V každom prípade je potrebné upraviť tieto platy, pretože si myslím, že sudcovský stav nie je primerane honorovaný. Ale prosil by som v tomto smere nezabúdať na diferenciáciu, nielen plošnosť, lebo sa obávam, že v prípade plošných úprav by sa možno stavy sudcov naplnili, ale kvalita rozhodovania by išla možno nižšie a nie vyššie.

K poznámke pána predsedu Najvyššieho súdu o pozemkových knihách - súhlasím s tým. Skutočne, pokiaľ pozemkové knihy mali konštitutívny význam, tak bol poriadok. Skutočne, bol poriadok a vedelo sa veľmi dobre, niekoľko sto rokov dozadu, ustáliť právne vzťahy v pozemkových veciach. Ale čo bráni tomu, aby v tomto smere - už bez ohľadu na to, že v Čechách pre to nebolo porozumenie - sa rýchlo podal návrh na novelizáciu, trebárs čiastkovú? Stále totiž tvrdím, že máme jednu zakorenenú chybu, pokiaľ ide o legislatívny proces, že tento proces je jednak zdĺhavý, a po druhé - keď zistime nejaký nedostatok v niektorom predpise alebo v zákone, strašne ťažkopádne sa rozhodujeme, že prijmeme čiastkovú novelu. Naopak, rozmýšľame a odôvodňujeme prijatie celkovej, širšej novely. A tá si, pochopiteľne, vyžaduje oveľa viac času, čím dochádza k predlžovaniu týchto úprav v pracovnoprávnych vzťahoch. A myslím si, že je to navyše aj škodlivé.

Dovolím si tvrdiť, že keď zákonodarný orgán alebo zodpovedná inštitúcia, ktorá za svoj úsek zodpovedá, zisti, že je niekde chyba, že v právnom predpise je brzda, ktorá bráni v činnosti, je povinnosťou okamžite v tomto smere zjednať nápravu a neodkladať to na celkovú legislatívnu úpravu. Taktiež ľutujem, že porada alebo seminár o sudcovskej nezávislosti sa koná tak neskoro. Už trištvrte roka funguje ministerstvo spravodlivosti, pani ministerka, pod vašim vedením, a je to skutočne veľmi neskoro. O to viac, že už vás mnohí, a nielen teraz, pán predseda už vyslovil názor, že sudcovská nezávislosť je v niečom inom a nie v tom, aby sudca robil 8 hodín, aby odviedol poriadnu robotu, aby sa nestalo, že za 4 alebo 5 mesiacov vyhotoví a rozhodne v merite veci len v dvoch prípadoch rozsudkom, a tak ďalej a tak ďalej. Taktiež, pokiaľ ide o odročenie pojednávania, dovolím si pripomenúť náš rozhovor, pani ministerka. Nemôžem súhlasiť s tým, že keď predseda senátu odročí pojednávanie, pretože mu neprídu svedkovia, a odročí to na 3 alebo na 6 mesiacov, povedať na to niečo. Nie je zasahovaním do jeho nezávislosti, ale upozornenie na dodržiavanie pracovnej disciplíny a vôbec na intenzitu jeho práce.

Pokiaľ ide o personálne obsadenie, snáď len toľko, že si myslím, že tomu bude treba tiež venovať určitú pozornosť. Nie som toho názoru, že personálne obsadenie vždy bolo volené šťastlivo. Musíme si povedať celkom otvorene, že niekedy sa personálne obsadenie dokonca aj na Najvyššom súde nezväzovalo podľa schopností a odbornosti, ale podľa iných kritérií alebo trebárs iných konexií. A to, myslím si, je na škodu veci.

Snáď záverom len toľko, že celkove v týchto návrhoch na opatrenia postrádam viac konkrétnosti. Myslím si, že sa to bude dať doplniť aj dodatočne, ale pritom si neodpustím jednu poznámku, že bude treba, aby na týchto prospektoch, na týchto správach pracovali odborníci viac z problematiky justície a nie snáď z takého úradníckeho pohľadu, z hľadiska predchádzajúcej činnosti viac-menej aj keď právnika, ale skôr správnej agendy.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš:

Mám len krátku pripomienku ku kapitole zvýšenej zdravotníckej starostlivosti alebo špeciálnej zdravotníckej starostlivosti o sudcov. Súhlasím s tým, pokiaľ skutočne ide o takú záťaž zo strany sudcov, o akej tu počúvame, ale neformuloval by som to ako špeciálnu zdravotnícku starostlivosť o nich, lebo zdravotnícku starostlivosť má každý občan stanovenú v ústave a zákonom, takú ako potrebuje. Skôr by som to formuloval ako zaradenie sudcov do rizikovej skupiny obyvateľstva, kde by sa vo zvýšenej miere robila preventívna zdravotnícka starostlivosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto./

Ak nie, vyhlasujem rozpravu o šiestom bode programu za skončenú. Pýtam sa pani ministerky Tóthovej, či sa chce vyjadriť.

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi, aby som niekoľkými slovami reagovala na to, čo tu bolo uvedené, jednak, aby som uviedla niektoré konkrétne veci, na čo som bola vyzvaná, jednak zdôvodnila a zároveň poďakovala pánu profesorovi Plankovi, prípadne ďalším, ktorí vystúpili v rozprave a poukázali na problémy justície. Vo svojom úvodnom slove som na problémy nepoukazovala, činila som tak viac v masmédiách, poukazovala som na kolapsový stav justície. Dnes som v parlamente ako ministerka spravodlivosti považovala za potrebné skôr poukázať na to, aké opatrenia mienime urobiť na odstránenie problémov, než nad

nimi plakať. Podľa môjho názoru minister má ukázať cesty nápravy a riešenia problémov, a nie nad nimi, ako som už povedala, plakať. Tvrdím a tvrdila som jedno - ministerstvo spracovalo projekt, ktorý má zabrániť kolapsu. Osobne sa domnievam, že tento projekt je dobrý, dovoľte mi takúto namyslenosť, ale domnievam sa ešte o jednom, že projekt bude účinný jedine vtedy, keď budú prijaté a realizované všetky opatrenia. Realizovať len niektoré opatrenia projektu neznamená zabrániť hroziacemu kolapsu v justícii. Chcem tým zdôrazniť realizovanie celého projektu, to znamená realizovanie aj finančného zabezpečenia sudcov nie preto, aby sa zvýšil blahobyt sudcov, ale preto, aby bola zabezpečená účinnosť celého projektu.

Stretla som sa s viacerými odborníkmi zo zahraničia, so zástupcami Rady Európy, ktorí finančné zabezpečenie sudcov považujú za významnú garanciu nezávislosti súdnictva. Všade vo svete je finančné zabezpečenie považované ako garancia toho, že sudca má vytvorené podmienky, aby nebol úplatný. Samozrejme, k tomu, aby nebol úplatný, treba ešte vyvinúť všetku snahu k tomu, aby nemal sklony k úplatnosti, lebo aj najlepšie fiančné zabezpečenie nie je garanciou pred sklonmi k úplatnosti. Ako garanciu pred sklonmi k úplatnosti pri navrhovaní ústavného riešenia menovania sudcov rezort spravodlivosti, konkrétne ja, keď som obhajovala ústavu, som považovala aj štvorročnú lehotu, na ktorú sú v prvej fáze sudcovia volení a potom sú volení až doživotne.

Minulý týždeň sme na našom ministerstve prijali spravodajcov Európskeho parlamentu Rady Európy. Hovorili sme aj o tejto štvorročnej lehote. Áno, je pravda, čo tu povedal pán poslanec Fogaš, že sa na túto skutočnosť informovali. Ako ministerka spravodlivosti som im vysvetlila motívy. Zdôraznila som, že v rámci čakateľskej doby a pri čakateľských skúškach možno preskúmať len odbornú spôsobilosť. Zdatnú osobnostnú a zdatnú morálnu spôsobilosť možno zistiť

až vtedy, keď človek je daný do rozhodovacích pomerov, keď rozhoduje v konkrétnych veciach a v konkrétnych veciach musí znášať tlaky a vplyvy na to, aby rozhodol tak alebo onak, a môže jedine preukázať, že sa riadi zákonom. Spravodajcovia Rady Európy tento argument akceptovali. Pán docent Fogaš bol prítomný, bol tam prítomný aj pán predseda Najvyššieho súdu, bol tam aj pán generálny prokurátor. Spravodajcovia povedali: Ak vás viedli tieto motívy, treba to plne akceptovať. Naviac, akceptujeme každú vlastnú cestu, ktorú si ten-ktorý štát zvolí na riešenie svojho problému, vrátane nezávislosti súdnictva. Toľko k štvorročnej lehote, ktorá tu bola spomenutá. Pripájam sa k niektorým názorom pána poslanca Fogaša, pretože si myslím, že môžu prispieť k zlepšeniu justície.

Predseda Národnej rady pán docent Gašparovič sa dotkol niektorých otázok nezávislosti súdnictva a jeho náležitého chápania. Áno, toto je problém, ktorý mňa trápi aj ako ministerku spravodlivosti. Prevzala som rezort, v rámci ktorého som sa stretla s tým, že určitá časť sudcov - musím zdôrazniť, len určitá časť sudcov - svoju sudcovskú nezávislosť chápala a ešte aj dnes chápe ako úplnú slobodu pri plnení pracovných povinností i rozhodovania. Bol to pre mňa nepríjemný poznatok. Preto hneď po mojom nástupe som sa rozhodla, že budem iniciovať medzinárodný seminár k problematike nezávislosti súdov. Nesúhlasím so stanoviskom pána poslanca Bohma, že to ministerstvo robí neskoro, že sa neskoro zobudilo. Nie, bola to jedna z prvých skutočností, ktoré som sa rozhodla riešiť. Spojila som sa so Združením sudcov, vykonzultovali sme si to najskôr na domácej pôde a potom sme pristúpili k organizovaniu medzinárodného seminára. V Trenčianskych Tepliciach sa tohto seminára zúčastňujú sudcovia zo Spolkovej republiky Nemecko, z Rakúska, Portugalska, Maďarska, Spojených štátov amerických, ktorí s našimi sudcami diskutujú o tejto veľmi pálčivej otázke.

Pán poslanec, medzinárodný seminár nie je možné zorganizovať z týždňa na týždeň. Ak máte záujem o skutočných expertov, kde v mnohých prípadoch treba požiadať cez ministrov spravodlivosti o ich účasť, ako som to uskutočnila ja, nie je možné zvesiť ich z klinca z týždňa na týždeň. To sú ľudia, ktorí majú svoje povinnosti. A naviac, je to viac účastníkov, kde treba hľadať termín, ktorý bude vyhovovať viacerým. Čiže, v tomto smere nemožno unáhlene postupovať. Naviac chcem povedať, že to nie je jediný medzinárodný seminár, ktorý ministerstvo spravodlivosti organizovalo napriek množstvu úloh, ktoré mu pripadli v rámci legislatívy a v rámci spolupôsobenia takmer pri všetkých dohodách uzatváraných s Českou republikou. Takýto medzinárodný seminár bol organizovaný o problematike obchodného súdnictva a o dva týždne sa uskutoční rozhodcovskému konaniu. Naše legislatívne úpravy totiž nemienime iniciovať na základe subjektívnych pocitov, ale ako som už formulovala požiadavku pre všetky rezorty ako predsedkyňa legislatívnej rady, chceme naše návrhy podať s osvedčením nielen kompatibilnosti s európskym právnym systémom, ale aj vykonzultovať s odborníkmi zo zahraničia, aby sa nám skutočne podarilo nájsť najlepšie riešenie.

Ale vrátim sa k pánu predsedovi Národnej rady, ktorý ma požiadal, aby som uviedla konkretizáciu niektorých opatrení, ktoré urobilo ministerstvo smerom k zlepšeniu disciplíny v súdnictve - ak to môžem takto pracovne nazvať. Chcela by som uviesť nasledovné: Prvým výrazným opatrením bolo, nevynímajúc osobné konzultácie s predsedami jednotlivých súdov, že sme urobili takzvanú kontrolu na Krajskom súde Západoslovenského kraja práve v tej problematike, na ktorú poukázal pán poslanec Böhm, a síce vzhľadom na akceptovanie rozvrhu práce, ktorý je nutný preto, aby nedošlo k uprednostňovaniu jednotlivých kauz, ale podľa rozvrhu práce kauzy prichádzajú na prerokovanie podľa časového záznamu tak, ako prišli. Tým sudcom, ktorí berú kauzy z toho-ktorého dátumu, sme spravili

kontrolu, resp. požiadala som predsedu krajského súdu Dr. Lehoťáka, aby urobil kontrolu v obchodných veciach, či v zmysle tohto rozvrhu neležia na súdoch návrhy, ktoré im neprislúchajú, to znamená, aby mimo poradia vybrali všetky veci, kde stačí označiť nepríslušnosť súdu a postúpiť, prípadne urobiť elementárne úkony na vybavenie veci.

Pokiaľ ste sledovali tlač, malo to negatívny dopad na psychiku niektorých sudcov na krajskom súde. V obchodných senátoch vznikol rozruch a napätie medzi predsedom súdu a niektorými sudcami, ktoré som musela štyri a pol hodiny riešiť na ministerstve spravodlivosti, a to nielen vzhľadom na sudcov, ale aj na negatívny postoj masmédii, ktoré v tomto postupe videli zásah do sudcovskej nezávislosti. Mali sme úplné ataky predstaviteľov masmédií v tom zmysle, že predseda krajského súdu Dr. Lehoťák si dovolil zasiahnuť do sudcovskej nezávislosti. Produkovali to predovšetkým masmédiá. Hore na balkóne sedí pán Dr. Štukovský, ktorý ako hovorca ministerstva spravodlivosti musel odpovedať na také otázky masmédií, ako: Kedy bude už konečne predseda Západoslovenského krajského súdu odvolaný? Taká bola reakcia. Samozrejme, po vysvetlení veci sa zistilo, že to bol skutočne postup ministerstva k zvýšeniu pracovného úsilia sudcov. Na kolégiu ministerky spravodlivosti sa s týmto postupom stotožnili aj ďalší predsedovia súdov a odporučili ministerke požiadať všetkých predsedov súdov, aby postupovali obdobne. To sa dnes už aj deje a z niektorých krajských súdov, aj od predsedkyne Mestského súdu v Bratislave mám oznámenie o výsledkoch.

Čiže, toto bolo jedno z konkrétnych opatrení. Nechcem vás zaťažovať ďalšími, ale uvediem napríklad stanovisko kolégia ministerky spravodlivosti, kde pozitívny ohlas som dostala na odporučenie predsedom súdov, aby pohyblivý pracovný čas neumožnili tým sudcom, u ktorých nie je zábezpeka, že vyťažia celú svoju energiu na riešenie problémov justíčie. A ďalšie opatrenia, pokiaľ by ste mali záujem, môžem uviesť. Pán predseda Národnej rady ma požiadal len uviesť príklady. Osobne sa domnievam, že tieto dva príklady by postačili.

Ďalej ďakujem za vystúpenie pánu Prof. Plankovi. K problému registrácie, ktorý uviedol - nebudem to z časových dôvodov opakovať, by som chcela pani poslankyne a pánov poslancov informovať, že ministerstvo v tomto ohľade už urobilo iniciatívne kroky. Využila som návštevu pána premiéra Klausa, kde som tento problém nastolila. Pán premiér Klaus mi prisľúbil spoluprácu. Skutočne hneď informoval pána ministra Nováka. Pán minister spravodlivosti sa so mnou skontaktoval. Toho času naši experti dokončujú návrh medzinárodnej zmluvy v tomto smere. Mala som zámer ísť zajtra do Prahy, ale keďže prídu na ministerstvo experti spravodajskej skupiny Rady Európy, musím dať tejto úlohe prednosť a hľadať kontakty neskôr.

Ďalej by som chcela reagovať na vystúpenie pána poslanca Bohma, ktorý prečítal úlohy predložené ministerstvu a porovnal ich s časovým harmonogramom. Chcem ubezpečiť prítomných, že časový harmonogram dodržiavame. V dvoch prípadoch, kde ho nedodržiavame, požiadali sme vládu o mesačný odklad. Samozrejme, posúdenie tohto harmonogramu treba chápať tak, že sú to termíny, kedy ministerstvo postupuje vláde príslušný výstup úlohy. Tento výstup, keďže prevažne ide o legislatívne výstupy, musí byť postúpený Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, ktorá to musí zaradiť na svoj program. Po zaradení a prerokovaní v legislavítnej rade to musí ísť na rokovanie vlády, ktorá to znovu zaraďuje na svoj program a až potom to prichádza do parlamentu. Teda, prosím pána poslanca, aby termíny nebral ako termíny, kedy to prichádza do parlamentu. Tieto termíny sú pre ministerstvo, ktoré má do toho času postúpiť svoj výstup vláde.

K otázke vojenských súdov chcem uviesť len toľko, že na to sú rôzne názory. Nedávno, teda v decembri ministerstvo spravodlivosti predkladalo príslušný zákon, ktorý bol prijatý aj v parlamente, ktorým sa jednoznačne stanovilo, že 30. júnom vojenské súdy zanikajú a prechádzajú do všeobecného súdnictva. Veľmi ľutujem, pán poslanec, že ste nevystúpili vtedy. Vtedy v parlamente k tomuto neboli pripomienky. Dnes sú, a podľa môjho názoru, sú to pripomienky, ktoré iniciujú sudcovia vojenských súdov, ktorí opozdené zistili, že nedostanú v rámci všeobecných súdov hodnostné príplatky. Veľmi ľutujem, ak bude vážnejší dôvod, som ochotná iniciovať zmenu zákona, ktorý bol nedávno prijatý, ale potom aj zmenu ústavy, aby sme vytvorili špeciálny systém vojenských súdov.

Ďalej by som chcela - a to bude už moja posledná reakcia, preto by som vás prosila o strpenie - reagovať na výrok, ktorý tu odznel a ktorý uviedol pán poslanec Böhm, že odporúča, aby na koncepcii pracovali odborníci znalí problematiky. Chcem ubezpečiť pána poslanca, že na koncepcii veľmi výrazne pracovalo resp. spolupracovalo Združenie sudcov Slovenska. Toto združenie považujem za združenie odborníkov, ktorí poznajú problematiku súdnictva. Ďalej koncepcia bola daná všetkým krajským súdom a Najvyššiemu súdu na pripomienkovanie. Prostredníctvom pripomienkového konania sa tejto koncepcie zúčastnila celá sudcovská obec, čo sa nie vždy stáva vo všetkých rezortoch. Všetci sudcovia sa mali možnosť k nej vyjadriť.

Ďalej chcem povedať, že v konečnej fáze na tejto koncepcii pracovalo, samozrejme, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ale do pozornosti by som uviedla nasledujúce faktá:

Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti je sudcom a bol dlhoročným sudcom Vyššieho vojenského súdu. Vedúci úradu ministerstva spravodlivosti je sudcom mestského súdu,

riaditelia jednotlivých sekcií, okrem ekonomickej sekcie, sú tiež sudcovia, či už sudcovia Krajského súdu v Bratislave alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ by sme aj brali, že zásahy alebo konečnú formuláciu robili pracovnici ministerstva, chcem vás ubezpečiť, že títo pracovníci sú takí, ktorí určitý čas alebo dlhé roky pôsobili ako sudcovia a toho času sú pracovníkmi Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

záverom by som chcela vyjadriť vďaku všetkým, ktorí či už v jednotlivých výboroch alebo v pléne prijali predloženú koncepciu s porozumením a so sympatiami. Chcem vám povedať, že táto koncepcia je výsledkom veľkého snaženia nášho rezortu, pretože sme vypracovali ešte aj koncepciu väzenstva, ktorá taktiež bola prerokovaná v niektorých výboroch Národnej rady, teda pracovali sme na dvoch koncepciách. Chcem vás ubezpečiť, že máme predsavzatie realizáciou tejto koncepcie urobiť všetko pre to, aby naše súdnictvo fungovalo, aby sme sa zaradili medzi nielen právne štáty, ale vyspelé právne štáty, ktoré majú dlhodobú právnu tradíciu a ktoré mali len jedno nešťastie, že po roku 1945 nemohli rozvíjať právne tradície, ktoré majú korene ešte v rímskom práve, bez prerušenia ďalej.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani ministerke. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Brňák?

Poslanec P. Brňák:

Na úvod si neodpustím jednu poznámku, ktorá je všeobecného charakteru. Osobne sa domnievam, že schválením navrhovaného uznesenia, ktoré som odporučil na schválenie ako spravodajca, prípadne pozmeneného ďalšími návrhmi, sa nevyrieši nič zo dňa na deň. Hlavný a možno jediný zmysel, podľa môjho názoru, spočíva v tom, že okruh zainteresovaných a zodpovedných subjektov exekutívy, počnúc Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgánu štátnej správy, končiac vládou Slovenskej republiky, získava barličku ako istú oporu a zabezpečenie pre ozdravenie justície. To snáď na úvod.

Ak dovolíte, rád by som sa vyjadril nie k rozprave ako takej, ale v podstate k návrhom, ktoré z rozpravy vzišli. Tieto návrhy v ucelenej podobe predložil pán poslanec Fogaš s tým, že v návrhu uznesenia v časti C, to znamená v časti, ktorá ukladá vláde, navrhuje doplniť ďalšie odrážky pod bodmi 3 , 4 , 5 a 6 .

Bod 3 znie: "Žiada vládu zabezpečiť pre súdnictvo samostatnú rozpočtovú skupinu, počnúc rozpočtom na rok 1994." Bolo už tu k tomu hovorené, odporúčam ako spravodajca navrhovanú zmenu schváliť.

Bod 4: "Pripraviť a v súčinnosti ministerstva školstva a spravodlivosti realizovať systém vzdelávania sudcov tak, aby sa umožnilo po skončení štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského doprofilovať osobnostné i odborné danosti uchádzača." Odporúčam ako spravodajca uvedený pozmeňujúci návrh schváliť, myslím si, že komentár k tomu je zbytočný.

Ďalšia navrhovaná zmena od pána poslanca Fogaša sa týka novonavrhovaného bodu 5 v tomto znení: "V súlade s realizáciou Národného programu zdravia vytvoriť podmienky pre osobitné zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti o sudcov." V zmysle vystúpenia a faktickej poznámky pána poslanca Jakuša, ktorý napadol istým spôsobom vyjadrenie o osobitnej alebo špeciálnej zdravotníckej starostlivosti, stojí za úvahu, dávam to teda ako úvahu aj pánu poslancovi Fogašovi, či by táto navrhovaná zmena nemohla byť aj v spojitosti s vyjadrením pána poslanca Jakuša v tomto znení: "V súlade s realizáciou Národného programu zdravia vytvoriť podmienky pre zaradenie sudcov do rizikovej skupiny pracovníkov so zvýšenou zdravotníckou starostlivosťou." To je ďalší bod 5.

Bod 6: "Legislatívne úpravy v civilnom i trestnom procese realizovať v súlade s odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy, najmä číslo 82 alebo 8z z roku 1978 a číslo 72 z roku 1981." Ako spravodajca tento návrh neodporúčam schváliť z týchto dôvodov:

Nechápem, prečo v podstate by mali byť záväzné pre proces či už novelizácie alebo rekodifikácie trestného a civilného procesu len tieto dve odporúčania Výboru ministrov Rady Európy a prečo by sa mali dotýkať len trestného a civilného procesu a nie aj právneho poriadku ako takého. Druhým dôvodom, prečo neodporúčam tento návrh schváliť je, že ani jeden z nás ako poslancov momentálne nepozná presné znenie oboch spomínaných príkladmo uvedených dokumentov. A tretí dôvod - domnievam sa, že nie je potrebné viazať si ruky odporúčaniami nezáväznej podoby, ak budeme mať možno so zabezpečením záväzných medzinárodnoprávnych dokumentov ešte ďalšie praktické problémy. Z týchto dôvodov vlastne neodporúčam túto poslednú navrhovanú zmenu schváliť, i keď chápem dôvody a zmysel, pre ktoré tento návrh pán poslanec Fogaš dal.

Ďalšie návrhy, pokiaľ ma poznámky neklamú, neboli. Istým spôsobom je tu problematický výrok pána predsedu Gašparoviča, ktorý dával podnetný návrh na využitie finančných

prostriedkov, ktoré sa platia súdom a neodvádzajú sa ďalej, ale z obsahu jeho vystúpenia vyplýva, že je to len podnetný návrh nemeritórnej povahy.

To je, myslím si, všetko a možno pristúpiť k hlasovaniu. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážené kolegyne, kolegovia,

chcem reagovať práve na poslednú odrazku len stručnou poznámkou. Ide o to, že obidve skupiny spravodajcov parlamentného zhromaždenia Rady Európy sa jednak dožadujú nami deklarovaného záväzku rešpektovať isté dokumenty, ktoré sa na tejto úrovni prijali, a my sme vlastne okrem všeobecnej deklarácie z decembra minulého roku, ktorou sa hlásime k dokumentom týkajúcim sa ľudských práv a ďalším, takéto odporúčania neprijali. Z tohto dôvodu, keďže je záujem o reakcie na dokumenty vypracované v Rade Európy, som odporučil vsunúť tam ustanovenie, v ktorom by sa vlastne komparatívne porovnala pripravená právna úprava práve s týmito dokumentami.

Inak sa domnievam, že by to nemal byť problém, lebo náš proces vcelku zodpovedá obidvom týmto odporúčaniam. Súhlasím s tým, že nemusia byť citované iba tieto dve, uveďme všeobecne ustanovenie - pripravovať zmeny v právnom poriadku v súlade s odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy. Navrhol som len jedno odporúčanie z toho dôvodu, že vlastne sa tam ustanovuje povinnosť vytvárať určité ekonomické podmienky pre to, aby justícia fungovala vo vzťahu k fyzickým i právnickým osobám. To je jeden z hlavných problémov fungovania súdnictva, preto som odporúčanie číslo 7 vypichol. Nejde o číslo 2, ako to uvádza kolega, ale o číslo 7.

Toto sú dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby sme všeobecné odporúčanie smerovať náš právny poriadok ku kompatibilite s európskym právnym poriadkom v uznesení uviedli. To je všetko. Prosím, rozhodnite o tom vy.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, presne ste to stihli za 3 minúty. Gratulujem.

Poslanec P. Brňák:

Aj po vysvetlení pánom poslancom Fogašom trvám na stanovisku, ktoré som uviedol k tomuto bodu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána poslanca Brňáka, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia vrátane pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Poslanec P. Brňák:

Prvý blok pozmeňujúcich návrhov sa týka samotného rokovania troch zainteresovaných výborov, kde ako spoločný spravodajca v rámci navrhovaného textu návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky som navrhol doplniť tento text v bode C ako úvod - žiada vládu vytvárať podmienky pre zásadnú reformu v súdnictve v zmysle schválenej koncepcie stabilizácie súdnictva a za týmto účelom: 1. vypustiť slovo "naďalej" a ostatný text ostáva.

Tieto dve navrhované zmeny som zdôvodnil v úvode, neboli napadnuté v rámci rozpravy, preto možno o nich hlasovať súbežne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh?

Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Brňák:

Ďalšie pozmeňujúce návrhy vyplynuli z rozpravy, a to od pána poslanca Fogaša v tom rozsahu a obsahu, ako už bolo oznámené s tým, že ako spravodajca navrhujem dať o nich hlasovať individuálne o každom osobitne. Pán poslanec Fogaš navrhuje bod C rozšíriť o bod 3, ktorý znie: "Zabezpečiť pre súdnictvo samostatnú rozpočtovú skupinu počnúc rozpočtom na rok 1994." Ako spravodajca odporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 100 poslancov. Kto je za tento pozmeňujúci návrh? Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Brňák:

Ďalší návrh sa týka bodu 4 písm. C - "Pripraviť a v súčinnosti ministerstva školstva s ministerstvom spravodlivosti realizovať systém vzdelávania sudcov tak, aby sa umožnilo po skončení štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského doprofilovať osobnostné i odborné dannosti uchádzača."

/Hlasy z pléna, aby to boli právnické fakulty./ Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dobre. Myslím, že si rozumieme. Ide o to, aby sa vytvoril systém. Platí to pre obidve fakulty na území Slovenska.

Poslanec P. Brňák:

Odporúčam navrhovanú zmenu prijať. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov. Kto je za uvedený pozmeňujúci návrh? Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Brňák:

Ďalší novonavrhovaný text bodu 5 v ukladacej časti návrhu uznesenia znie: "V súlade s realizáciou Národného programu zdravia vytvárať podmienky pre zaradenie sudcov do rizikovej skupiny pracovníkov so zvýšenou zdravotníckou starostlivosťou." Ako spravodajca odporúčam schválenie tohto návrhu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Poslanec P. Brňák:

Poslednou navrhovanou zmenou, ktorá vzišla z rozpravy, je navrhovaný bod 6 opätovne v ukladacej časti návrhu uznesenia, ktorý znie: "Legislatívne úpravy v civilnom i trestnom procese realizovať v súlade s odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy." Pán poslanec Fogaš, bez konkretizácie?

Poslanec Ľ. Fogaš: Áno.

Poslanec P. Brňák:

Dobre. Čiže: "Legislatívne úpravy v civilnom i trestnom procese realizovať v súlade s odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy." Ako spravodajca neodporúčam navrhovanú zmenu schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 105 poslancov. Kto je za tento pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Konštatujem, že sme tento pozmeňovací návrh prijali. Poslanec P. Brňák:

Ďalšie pozmeňovacie návrhy neboli. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia ako celku.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za návrh uznesenia v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sme prijali? Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Kto je proti? Proti hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku koncepcii stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike.

Vážené dámy a vážení páni, pretože už je štvrť na dve, na návrh pána predsedu vyhlasujem prestávku do 15.00 hodiny.

Predseda ústavnoprávneho výboru zvoláva schôdzu výboru v Hnedom salóne o 14.30 hodine.

/Po prestávke./ Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím pani poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 79 poslancov./

Ďakujem. Pokračujeme siedmym bodom programu, ktorým je

Správa o stave zákonnosti v Slovenskej republike.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 167 aj s dodatkom o netrestnej časti.

Správu uvedie generálny prokurátor Slovenskej republiky Vojtech Bacho.

Generálny prokurátor SR V. Bacho:

Vážený pán predseda Národnej rady,

pani poslankyne,

páni poslanci,

vážení členovia vlády,

dámy a páni,

v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 25 z 15. júla 1992 k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade správu o stave zákonnosti v Slovenskej republike.

Materiál je informáciou Generálnej prokuratúry o najaktuálnejšom negatívnom spoločenskom probléme súčasnosti, ktorým je mimoriadny nárast kriminality. Ide o problém, ktorého riešenie vyžaduje urgentnú reakciu už aj s ohľadom na to, že v dôsledku politických zmien zlyhali u nás mechanizmy sociálnej kontroly a uplatňovanie systému trestnej justície nie je dostatočne účinné. Informácia obsahuje preto najdôležitejšie poznatky o stave zákonnosti v ostatnom období, t.j. v rokoch 1989 až 1992 s dôrazom na rok 1992 v ťažiskovej trestnej oblasti, pričom jej osobitnú časť tvorí správa o stave zákonnosti v netrestnej oblasti.

Osobne som sa zúčastnil jej prerokovania vo výboroch Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a v ústavnoprávnom výbore. S potešením konštatujem, že poslanci vo všetkých výboroch správu prijali pozitívne, živo sa zaujímali o prácu prokuratúry, jej problémy a perspektívy. Osobitne si vážim, že svojimi cennými pripomienkami prispeli k hľadaniu optimálnych aktivít zameraných nielen na eliminovanie kriminality a s ňou spojených negatívnych javov, ale aj na zabezpečenie celkovej stability všetkých orgánov činných v trestnom konaní, t.j. súdov, prokuratúry a polície.

Vážené dámy, vážení páni,

kontinuita nepriaznivej tendencie vývoja evidovanej kriminality, ktorá bola zaznamenaná v roku 1990, pretrváva i naďalej. V roku 1992 sa síce podarilo spomaliť explóziu jej nárastu, kriminalita však napriek tomu zostáva stále na nebezpečne vysokej úrovni, ktorá právom znepokojuje nášho občana. Treba si zároveň uvedomiť, že otázka našej vnútornej a vonkajšej bezpečnosti je veľmi úzko determinovaná stavom a vývojom kriminality, ktorá môže závažným spôsobom ohroziť stabilitu našej spoločnosti. Aktuálnosť tohto problému umocňuje aj nedostatočné personálne a materiálne vybavenie prokuratúry a ďalších orgánov činných v trestnom konaní, teda polície, súdu, ktoré znižuje efektívnosť ich práce v boji proti kriminalite.

Iba pre ilustráciu si dovoľujem uviesť, že v roku 1989 bolo na prokuratúre evidovaných 41 206 trestných vecí, ale v roku 1990 to už bolo 56 000, v roku 1991 81 000 trestných vecí a v roku 1992 až 99 677 trestných vecí. Oproti roku 1989 teda dochádza k zvýšeniu kriminality až o 142 %. V štruktúre evidovanej kriminality už od roku 1990 jasne dominujú trestné činy proti majetku a trestné činy proti životu a zdraviu. To zreteľne dokazuje, že súčasným celospoločenským problémom číslo 1 je majetková a násilná kriminalita, ktorej páchatelia dosahujú zhruba 88 % z počtu stíhaných osôb za všetky evidované trestné činy. Naša pozornosť sa preto nepochybne musí sústrediť týmto smerom.

Veľmi znepokojujúci vývoj už niekoľko rokov zaznamenáva závažná násilná trestná činnosť, ktorej objektom je život a zdravie občanov, ich sloboda a ľudská dôstojnosť. Týka sa to predovšetkým trestných činov vraždy, úmyselného ublíženia na zdraví, lúpeže, vydierania, znásilnenia a pohlavného zneužívania. Celkový počet vrážd v roku 1992 bol o 100 % vyšší,

ako v roku 1989. V roku 1992 bolo na Slovensku spáchaných celkom 118 vrážd, v roku 1991 ich bolo spáchaných 121, v roku 1990 78 a v roku 1989 celkom 59 vrážd. Dovoľujem si poznamenať, že pokiaľ ide o vraždy, do 15. marca tohto roku sme na Slovensku zaevidovali 28 vrážd, z toho najviac, 11 vrážd v Stredoslovenskom kraji, najmenej v meste Bratislave. Za trestný čin vraždy bolo stíhaných viac osôb, čo svedčí o tom, že na jednej vražde participuje viac páchateľov a vo väčšom množstve sa vyskytujú skupinové vraždy, čo, pochopiteľne, zvyšuje ich nebezpečnosť. Zaráža neobvyklá brutalita páchateľov, ich cynizmus, egoizmus, úplná zvrátenosť a neúcta k uznávaným spoločenským hodnotám. Stupňuje sa ich agresivita, ich bezohľadnosť, surovosť a krutosť.

Mnoho kvalitatívnych zmien sa prejavilo aj v kriminalite ekonomického charakteru. Treba otvorene povedať, že ochrana ekonomiky prostriedkami trestného práva sa len prispôsobuje novým podmienkam, ešte sa len formuje, preto nie je úplná.

Vážené dámy, vážení páni,

naše poznatky naznačujú, že na enormne narastajúci počet závažnej trestnej činnosti treba razantne a adekvátne reagovať. Preto sme aj naše opatrenia orientovali do troch základných smerov, ktoré by mohli pozitívne ovplyvniť naše aktivity smerujúce k potlačeniu kriminality. Je to predovšetkým oblasť legislatívnych návrhov v súvislosti so zmenami materiálneho a procesného práva. Ďalej problematika efektívnej spolupráce orgánov činných v trestnom konaní, osobitne prokuratúry a polície, a napokon aj oveľa účinnejšie využívanie všetkých už existujúcich zákonných prostriedkov smerujúcich k potláčaniu kriminality.

Za neobyčajne závažný považujem organizovaný zločin. Jeho prvým príznakom sú časté kriminálne delikty, ktoré sú

v skutočnosti sériou trestných činov organizovaného zločinu. Takéto príznaky konania nasvedčujúceho na organizovanú kriminalitu sme zaznamenali aj u nás, napríklad v súvislosti s enormným nárastom peňazokazectva, skupinovými krádežami áut, vykrádaním bytov, pašovaním starožitnosti, obchodovaním so ženami, drogami, so zbraňami a podobne. Organizovaný zločin je zvlášť nebezpečný preto, že má destabilizujúci a korumpujúci vplyv na základné sociálne, ekonomické a politické štruktúry. Preto aj 8. kongres OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi, ktorý sa konal v roku 1990 v Havane, mu venoval celú jednu rezolúciu, v ktorej sa zameral najmä na obchod s drogami, zbraňami a ľuďmi, na terorizmus a delikty proti ekosystému a kultúrnemu bohatstvu. Dovoľte mi pripomenúť, že tohto kongresu sa zúčastnil aj terajší pán predseda Národnej rady.

Naše návrhy smerujúce proti organizovanému zločinu sa opierajú o medzinárodné dokumenty, najmä Konvenciu o praní, vyhľadávaní, zisťovaní a zabavovaní výnosov zo zločinov, ktorá bola prijatá v novembri 1990 v Štrasburgu. V nadväznosti na to považujem za dôležité, aby banky mali zákonom uloženú povinnosť oznamovať dubiózne finančné operácie presahujúce stanovenú výšku a, samozrejme, aj odbúranie anonymity vkladov vo vzťahu k banke.

Osobitnú taktiku a stratégiu si vyžaduje tiež vyšetrovanie organizovanej kriminality. Táto sa totiž navonok prejavuje iba celkom výnimočne. Trestné oznámenie sa prakticky nevyskytuje a páchatelia zanechávajú málo vonkajších stôp. Organizovaný zločin pracuje širokospektrálne a nie iba u jedného druhu kriminality. Pre stratégiu vyšetrovania to znamená, že prednosť pred vyšetrovaním vo vzťahu k činu má vyšetrovanie zamerané k páchateľom, k osobe a k organizáciám. Neodmysliteľnou zložkou je tiež nasadenie špeciálnych technických prostriedkov, ktoré sa spomínajú v našich návrhoch, a osobitné spôsoby spolupráce medzi prokuratúrou a políciou. Na prokuratúre si predstavujem vytvoriť špecializovaných prokurátorov, ktorí by boli určení ako kontaktné osoby pre otázky organizovanej kriminality. Ich primárnou úlohou by bolo byť v stálom kontakte a úzko spolupracovať s príslušnými zložkami polície, pozorovať vývoj organizovanej kriminality, analyzovať ho a plánovať zodpovedajúce opatrenia orgánov činných v trestnom konaní a, pochopiteľne, tieto koordinovať.

Dámy a páni,

dovoľte mi pripomenúť, že prokuratúra pôsobí aj mimo trestného konania. Aj v tejto oblasti získava poznatky o stave zákonnosti. V správe uvádzané údaje o početnosti opatrení prokuratúry vo vzťahu k nezákonnému postupu a rozhodovaniu orgánov verejnej správy odôvodňuje potrebu zdokonaľovania systému záruk zákonnosti aj v netrestnej oblasti. Úlohou moderného právneho štátu je totiž inštitucionálne zabezpečiť ochranu práv, slobôd a zákonom chránených záujmov nielen v oblasti ochrany pred zločinnosťou, ale aj v oblasti výkonu štátnej správy. Štát musí mať aj v tejto oblasti záujem na zachovaní zákonov, záujem na získavaní poznatkov o ich porušovaní, ako aj účinné prostriedky na presadzovanie zákonnosti.

Dámy a páni,

súčasný enormný nárast kriminality podľa poznatkov prokuratúry vyžaduje sústrediť pozornosť na existujúcu sociálnu, ekonomickú a politickú realitu. V prvom rade je to sloboda a ekonomický rozvoj, ktoré so sebou okrem väčších možností prinášajú aj väčšiu možnosť vzniku trestnej činnosti. Ďalej je to rastúca ekonomická nerovnosť, ktorá spôsobuje spoločenskú odcudzenosť a násilie. Ďalším faktorom je migrácia obyvateľstva, ktorá býva podnetom na vznik násilia zo strany domáceho obyvateľstva. Napokon je to dynamika slobôdného trhu a obmedzená hraničná kontrola, ktoré zvyšujú možnosť páchania trestnej činnosti a jej medzinárodného rozšírenia. Z toho sa odvíja aj náš návrh na zavedenie vízovej povinnosti vo vzťahu k niektorým štátom.

Explóziu brutality násilia a prudký nárast najzávažnejšej trestnej činnosti proti životu a zdraviu možno dať do určitej súvislosti aj so zrušením trestu smrti, i keď je nepochybné, že sprísnená trestná represia sama osebe tento problém vyriešiť nemôže. Keďže súčasný systém trestnej justície na tieto formy kriminality nie je uspôsobený, je nebezpečenstvo nových foriem trestnej činnosti ešte väčšie. Preto stojíme pred úlohou efektívne čeliť vzrastajúcemu zločinu a adekvátne reagovať na jeho nové formy a dimenzie.

Ďakujem za porozumenie. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu generálnemu prokurátorovi. Prosím pána poslanca Róberta Ficu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania predloženého materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a informoval o výbormi navrhovaných zmenách k návrhu uznesenia.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi, aby som z poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky predniesol informáciu o prerokovaní správy o stave zákonnosti v Slovenskej republike vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Predmetná správa bola predložená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky ako súčasť úloh vyplývajúcich pre Generálnu prokuratúru z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. februára 1993 bol predmetný materiál pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Všetky tri výbory uvedenú správu prerokovali v mesiaci marci tohto roku s tým, že ju zobrali na vedomie a odporučili ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, vrátane návrhu opatrení, ktoré sú súčasťou tejto správy.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti odporučil Národnej rade slovenskej republiky doplniť uznesenie, ktoré tvorí prílohu predmetnej správy o uloženie úloh generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, a to, aby podrobne rozpracoval vlastné legislatívne námety a opatrenia obsiahnuté v správe zamerané na zvýšenie účinnosti boja proti kriminalite s termínom do 1. 6. 1993, ďalej, aby prehodnotil pôsobenie Generálnej prokuratúry v rámci všeobecného prokurátorského dozoru netrestnej časti tak, aby zahŕňalo ochranu zákonnosti i činnosti samosprávnych orgánov a aby inicioval na úrovni Generálnej prokuratúry návrh novely Trestného poriadku /zjednodušovanie vyhľadávacieho konania a dokazovania/ a návrh právnych úprav a iných opatrení k riešeniu organizovanej hospodárskej kriminality. Súčasne tento výbor Národnej rade Slovenskej republiky odporučil, aby uložila vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky preventívny program boja proti kriminalite v Slovenskej republike s termínom do 1. augusta 1993.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť okrem toho v odporúčajúcej časti odporučil Národnej rade Slovenskej republiky venovať naďalej sústavnú pozornosť dodržiavaniu zákonnosti a účinne predchádzať páchaniu trestnej činnosti, kriminalite a organizovanému zločinu zo zahraničia.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v odporúčacej časti uznesenia odporučil Národnej rade požiadať vládu Slovenskej republiky, aby v súčinnosti s Generálnou prokuratúrou vytvárala podmienky pre riadne plnenie úloh prokuratúry a pre jej stabilizáciu.

Vážené dámy, vážení páni,

veľmi oceňujem, že predložená správa o stave zákonnosti v Slovenskej republike otvorene a podrobne informuje o jednom z najpálčivejších problémov tejto spoločnosti a že sa snaží hľadať účinné východiská. Veľmi oceňujem, že predkladateľ správy nevidí jediné možné riešenie v sprísnení trestného postihu, a to najmä v ukladaní neprimeraných trestov odňatia slobody. Kriminalitu sa nám nepodarí odstrániť, je prirodzenou súčasťou každého spoločenského zriadenia, môžeme ju však dostať pod kontrolu, a to účinným pôsobením celého trestného systému skladajúceho sa z polície, prokuratúry, súdnictva a väzenstva a pôsobením komplexného systému prevencie. Musíme mať stále na pamäti, že prokuratúra ako aj zostávajúce zložky trestného systému plnia v boji s kriminalitou úlohy, ktoré nie sú v spoločnosti dostatočne chápané a oceňované.

Kriminalita našla v Slovenskej republike svoje stále miesto v ekonomickej oblasti. To je jeden zo základných predpokladov, aby mohla začať ovplyvňovať aj sféru politickú. Nezabúdajme preto a venujme otázkam postavenia orgánov

represie a súdnictva v spoločnosti stálu a primeranú pozornosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a priebeh prerokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam zobrať správu na vedomie s tým, že predložený návrh uznesenia odporúčam doplniť o úlohy pre vládu Slovenskej republiky vyplývajúce z uznesení Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, a to nasledovne:

Návrh uznesenia, ktorý je priložený v materiáli tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 167, doplniť o nový bod D s nasledujúcim textom: "Žiada vládu Slovenskej republiky a/ v súčinnosti s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vytvárať podmienky pre riadne plnenie úloh prokuratúry a pre jej stabilizáciu, b/ predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení programu vlády Slovenskej republiky v boji proti zločinnosti, vrátane účinného pôsobenia prevencie, v termíne do 28. februára 1994."

Na vysvetlenie - v tejto časti uznesenia ide o modifikovanie úlohy vyplývajúcej z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, keďže nim požadovaný program boja proti zločinnosti už vláda Slovenskej republiky rozpracovala a schválila svojím uznesením číslo 984 z roku 1992 v gestorstve Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru však bude potrebné, aby o jeho plnení informovala Národnú radu Slovenskej republiky, avšak v termíne potrebnom na posúdenie jeho účinnosti. Preto navrhujem, aby tu bol 28. februára 1994.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem poslancovi Ficovi za podanie správy a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o siedmom bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili nasledovní páni poslanci: pán Eduard Bárány za SDĽ, pán Bugár za MKDH.

Prosím pána Báránya, aby sa ujal slova. Poslanec E. Bárány;

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte dve stručné poznámky k predloženej správe - presnejšie povedané - motivované predloženou správou.

Prvá z týchto poznámok je vlastne v poslednej dobe u nás zriedkavé relatívne pozitívne konštatovanie. Prokuratúra je jedným z mala fungujúcich rezortov, ktorý relatívne efektívne bojuje s porušovaním práva a zvlášť s kriminalitou. Prokurátori a ostatní pracovníci prokuratúry si plnia svoje neľahké a nepríjemné povinnosti za platy a v podmienkach, ktoré ďaleko zaostávajú za úrovňou príjmov a pracovných podmienok, ktorú by mohli so svojou kvalifikáciou dosiahnuť mimo štátnej služby. Toto by sme si mali uvedomiť pri všetkom posudzovaní činnosti rezortu prokuratúry.

Druhá poznámka sa už týka problému. Keď sa človek pokúša získať komplexnejší prehľad o kriminalite, pochopitľne, nesiahne len po dokumentoch prokuratúry, siahne aj po podkladoch polície, po informáciách o bezpečnostnej situácii, ktoré vypracúva ministerstvo vnútra, a takisto siahne aj po súdnych štatistikách. Zistí pritom, že štatistiky polície,

štatistiky prokuratúry a štatistiky súdov sú vedené naprosto neporovnateInými metodikami. Nie je teda možné sledovať jednotlivé údaje, sledovať vývoj kriminality a hlavne jej postihovanie v jednotlivých na seba nadväzujúcich fázach, čiže vo fáze, za ktorú zodpovedá polícia, za ktorú zodpovedá prokuratúra, za ktorú zodpovedajú súdy. Myslím si, že takáto situácia nie je trvalé únosná. Preto by som navrhoval doplniť uznesenia o ďalší bod, tiež odporúčajúci, ktorý by znel: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča ministerke spravodlivosti, ministrovi vnútra a generálnemu prokurátorovi upraviť metodiky rezortných štatistík tak, aby boli porovnateľné." To je všetko.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Prosím pána poslanca Bugára, aby sa ujal slova.

Poslanec V. Bugár:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

so záujmom som študoval predložený materiál, ktorý v konkrétnej forme poukazuje na rast negatívnych javov v našej spoločnosti, a to podľa jednotlivých regiónov. Rozbor trestných činov je podložený konkrétnymi číselnými údajmi a konči návrhom opatrení, ktorý nám dáva určité možné riešenie tohoto celospoločenského problému. Prekvapili ma však niektoré informácie v správe. Na jednej strane je to enormné zvýšenie trestnej činnosti, čo, samozrejme, predpokladá veľké zaťaženie prokuratúry a na strane druhej nedostatočné pracovné obsadenie prokuratúry. Plnenie plánovaného stavu je podľa správy len na 80 %.

Napriek týmto skutočnostiam okresní prokurátori sa zaoberali aj uplatňovaním zákona Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike, a to - citujem: "V súvislosti s dvojjazyčným označovaním obcí, ulíc a iných verejných priestranstiev". Dokonca okresný prokurátor protestoval proti uzneseniu mestského zastupiteľstva o názvoch ulíc, čo je vo výlučnej kompetencii mestského zastupiteľstva. Na jednej strane sa konštatuje - citujem: "Informácia sa nedotýka ostatných činnosti, najmä v netrestnej oblasti, ktorej aktuálnosť momentálne nie je až taká akútna", ale na druhej strane, na základe nesprávneho výkladu zákona o úradnom jazyku tento materiál poukazuje na porušovanie spomínaného zákona. Potom sa ani nečudujme, ak v oficiálnom materiáli Úradu vlády Slovenskej republiky sa píše - citujem: "Maďarská národnostná menšina ovláda samosprávne orgány vo všetkých národnostne zmiešaných obciach a ich rozhodovanie je spojené doslova s potláčaním slovenskej časti obyvateľstva v týchto oblastiach, s porušovaním zákonov."

S poľutovaním musím konštatovať, že v návrhu uznesenia nie je ponúknuté žiadne východisko z tohto už dlhodobo trvajúceho problému. Preto podávam doplňujúci návrh do uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o stave zákonnosti v Slovenskej republike, a to nový bod: "Národná rada Slovenskej republiky žiada Ústavný súd Slovenskej republiky o stanovisko, či samotný zákon Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike a jeho výklad sú v súlade s druhou hlavou Ústavy Slovenskej republiky a s medzinárodnými dokumentami OSN, Rady Európy a KBSE v oblasti ľudských práv a či dvojjazyčné pomenovanie obcí a ulíc je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb." Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto o slovo? Pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

pôvodne som nechcel vystúpiť, pretože moje pripomienky, ktoré som dával pri prerokovávaní vo výbore, boli zakomponované do pripomienok výboru, v ktorom pôsobím. Chcem ale poukázať na to, čo sa domnievam, že začalo už dnes doobeda pri prerokúvaní stabilizácie stavu sudcov a čo vo verejnosti vlastne pociťujeme od roku 1989. Ak by sme nárast kriminality a nárast zločinnosti chceli riešiť len a len represívnymi zložkami, jednoducho sa dostaneme do situácie, ktorá až potom, keď by sa ukázalo, že aj tie najprecíznejšie opatrenia nepomohli, by nás viedla k samému začiatku. Preto vítam, že v tejto správe, ktorú pán generálny prokurátor predniesol, sa s rovnakým dôrazom kladie dôraz na prevenciu.

Ak dnes máme v školách napríklad výchovu k rodičovstvu alebo sexuálnu výchovu, etickú výchovu a podobne, bolo by nevyhnutné, aby sa zakomponovalo do učebných osnov aspoň to základné občianske minimum, ktoré každý občan by mal poznať, aby vedel aspoň rozlíšiť medzi takými kategóriami nesprávneho konania, ako je prečin, trestný čin, zločin. Ak sa pohybujete medzi našou mládežou, zisťujete, že mládež často pácha trestné činy bez toho, aby si uvedomovala, že pácha trestné činy. Ak sa pohybujete medzi našou verejnosťou, zisťujete, že prestala platiť totalita, ktorá dokázala svojím tendenčným zákonodarstvom znížiť obecnú kriminalitu na minimum, aby nomenklatúrne kádre si mohli užívať svoje korýtka bez strachu o to, že im niekto ich hodnoty zoberie, na drúhej strane dnes vlastne neexistuje správne pochopenie slobody, správne pochopenie demokracie. Prejavuje sa to v anarchii, prejavuje sa to v ignoranstve, ale nielen na úrovni riadnych občanov, ono sa to vlastne prejavuje od vrchu až dolu a odspodu až hore. Netolerantnosť, neúcta, nerešpektovanie toho, že sloboda každého konči tam, kde začína sloboda druhého - to sú jednoducho záležitosti, ktoré, ak nepreniknú do vedomia ľudí od detstva, táto spoločnosť ešte dlho bude chorá. To by však bola samostatná téma, o ktorej nechcem zdržovať vzhľadom na to, že sme len asi pri šiestom bode nášho programu.

Chcem sa však vrátiť k represívnej zložke. Polícia, prokuratúra a súdnictvo nebude môcť fungovať, ak nebudeme vnímať tieto tri zložky ako kompaktný celok. Každý z nich má relatívnu autonómnosť, nezávislosť. Na druhej strane z analýz, ktoré sa už robili v minulých rokoch, je zrejmé, že ak nebude navzájom prepojená súčinnosť týchto troch zložiek, nebude nám to fungovať. Takisto pokiaľ ide o zmienku o zjednotení metodiky, pokiaľ ide o vykazovanie či už trestných činov alebo výsledkov rozhodnutí súdov a podobne, chcem povedať, že sú špecifiká, ktoré pravdepodobne neumožnia takéto zjednotenie, ale za predpokladu, že sa správne budú definovať metodiky jednotlivých štatistík, umožnia ich vzájomné skĺbenie. Ide o to, že často to, čo polícia odhalí, ešte nemusí skončiť pred prokuratúrou preto, že sa nepreukáže trestný čin, vyšetrovateľ uzavrie prípad a odloží ho, alebo naopak, pri odovzdaní prokuratúre túto vec vráti a zisti sa, že takto skúmaný trestný čin treba prekvalifikovať, a ešte sú tu súdy. Proste, existujú tam spätné väzby, ktoré majú vplyv na kvalifikáciu, kvalifikovanosť a výpovednosť týchto metodík a týchto štatistík.

Chcem ešte povedať niečo k jednej veci, ktorá sa často stráca v záplave vybuchujúcich informácií, ktoré nestačíme stráviť. Organizovaný zločin sme doteraz nepoznali. Organizovaný zločin je horšie zlo, ako jednotlivé prípady akokoľvek brutálnych trestných činov. Jednotlivé brutálne trestné činy, či ide o vraždy alebo znásilnenia, sú, samozrejme, hrozné, ale väčšinou ich páchajú individuálni asociáli - alebo akokoľvek ich nazveme - proste individuálni zločinci, ale organizovaný trestný čin je niečo, čo náš trestný poriadok rieši nedostatočne. Z tohto hľadiska aj polícia je v situácii, že práve tak sa musí zaoberať tým, čo nazýva krádežou kompótov, ako organizovaným trestným činom trebárs v oblasti ekonomickej kriminality. Ale to sme dali do nášho návrhu, spomínam to len na osvetlenie kolegom, ktorí v tejto problematike nepracujú.

Čo je tu ale dôležité, je to - aj zo štatistiky, ktorú tu predniesol pán generálny prokurátor, že pre nás je momentálne obrovským rizikom a obrovským nebezpečenstvom rozmáhanie sa ekonomickej kriminality, ktorá práve súvisí s takýmto organizovaným zločinom. Nie je to len únik dani, nie sú to len záležitosti súvisiace s predajom na fingované faktúry bez krytia, nie je to len rozkrádanie našich podnikov, kde management, žiaľbohu, čaká na to, až podnik padne na kolená, aby ho potom za lacný peniaz mohol kúpiť. Nie sú to len tieto otrasné fakty, ale je to aj záležitosť, ktorá ide ešte do väčších rozmerov, do takých rozmerov, ktoré vlastne zneisťujú našu políciu, možno aj prokuratúru, možno aj sudcov, pretože tento organizovaný druh trestnej činnosti sa nerobí brutálnym spôsobom - aspoň nie navonok. Robí sa v rukavičkách, obrazne povedané, robí sa s väzbou na vládne garnitúry. Takto je to v zahraničí, takto je to aj u nás.

I za nášho predchádzajúceho volebného obdobia bola snaha preniknúť ku kontaktom s vtedajšími vládnucimi stranami. Túto tendenciu organizovaného trestného činu badať i v súčasnosti. Tento druh mafianizmu, toto prepojenie gansterstva s politikou nie je niečo, čo by bolo pre nás špecifické. Takto sa to deje všade tam, kde existuje trhové hospodárstvo. Je to druhá strana - alebo ak chcete - obrátená strana tejto mince. Preto treba tak dôležito dbať o to, aby sme dali sociálne istoty tak policajtom, ako prokurátorom, ako sudcom, ale nielen vo finančnom zabezpečení, ale aj v zabezpečení existenčnom, v tom, aby mali istotu, že nech šliapnu na kohokoľvek, z politického hľadiska ich nikto nebude chcieť presunúť do civilu, alebo odsunúť z ich funkcií. Musia mať spoločenskú záruku. Z tohoto hľadiska sme veľa dlžní jednak polícii, jednak prokuratúre, a zdá sa, že i sudcom.

Ďakujem vám. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi. O slovo sa prihlásil minister vnútra pán Tuchyňa. Predtým má faktickú poznámku pán poslanec Hanák.

Poslanec J. Hanák:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený člen vlády, dámy a páni,

chcem v krátkosti reagovať na návrh pána poslanca Pittnera o zakomponovanosti znalosti kriminality do učebných osnov. Súhlasím s pánom poslancom v každom prípade, že naša mládež na školách dostatočne nepozná dôsledky zlého konania a vôbec ho nevie rozlíšiť. Ale to by sme si rozšírili možno ďalší predmet, a keby sa aj zakomponoval do niektorého učebného predmetu, neviem, či jednotliví učitelia na školách prvého alebo druhého stupňa, alebo ďalších typov škôl sú schopní fundovane túto otázku, ktorá je tak dôležitá, žiakom vysvetliť. Preto by som si dovolil navrhnúť takú zmenu, ak

by pán poslanec súhlasil, že by pozmenil tento návrh asi tak, aby to bolo zakomponované napríklad do triednických hodín alebo do besied, ale s odborníkmi, to znamená s odborníkmi buď z okresných prokuratúr alebo súdnictva.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne pánu poslancovi Hanákovi. Slovo má pán minister Tuchyňa.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa;

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci,

predložená správa Generálnej prokuratúry analyzuje stav a vývoj kriminality Slovenskej republiky, jej štruktúru na podklade štatistických údajov. Vzhľadom na to, ako to povedal pán poslanec Pittner, že štatistika polície, prokuratúry, ale i súdov zachytáva rozdielne štádia trestného konania a stavu vybavovania trestných veci, nie sú teda vykazované údaje polície, prokuratúry, súdov o trestných činoch a ich páchateľoch vždy rovnaké.

Napriek istým rozdielom vo vykazovaných údajoch však možno povedať, že hodnotenie základných trendov vo vývoji krimanality, aj jej páchateľov, v podstate zodpovedá hodnoteniu ministerstva vnútra. Podľa policajnej štatistiky percentuálna objasnenosť trestných činov v hodnotenom období klesá, avšak v absolútnych číslach je počet objasnených trestných činov väčší. Treba si uvedomiť priamu úmeru. Počet trestných činov v poslednom období vzrástol, dokonca v niektorých druhoch, napríklad v ekonomických až o 212 %, ale

počet príslušníkov Policajného zboru zostáva nezmenený. Chcel by som povedať, že i keď je objasnenosť nízka, v porovnaní s inými krajinami celkom nevyznieva tak nepriaznivo.

Problémy spôsobuje tiež absencia kontrolných mechanizmov, dostatok záujmu o účinnú spoluprácu s políciou zo strany právnických, ale i fyzických osôb. Využitie nekonvenčných foriem a metód a vysoký štandard nasadenia modernej techniky je pri pretrvávaní naznačených problémov skôr nesplniteľným želaním.

K niektorým faktickým údajom - podľa policajnej štatistiky prevládajú medzi vraždami skutky spáchané v afekte, zo žiarlivosti, ku ktorým došlo z narušených interpersonálnych vzťahov. V roku 1992 bol tento motív zistený takmer u 60 % spáchaných vrážd. Hovorím to preto, že z predmetnej správy dominujú lúpežné vraždy a vraždy so sexuálnym motívom. U krádeži motorových vozidiel je zaznamenaný takisto značný nárast. V roku 1992 bolo odcudzených 2 143 motorových vozidiel. V rámci opatrení vykonávaných Policajným zborom na obmedzenie tejto trestnej činnosti pokračuje príprava na zavedenie počítačovej databázy Argos, systému aktívneho vyhľadávania Logec a celoštátneho pátracieho systému vozidla. S ohladom na skutočnosť, že v prípadoch tejto trestnej činnosti nemožno vozidlo zaistiť na dobu nevyhnutnú na vykonanie previerky, ani na dobu, počas ktorej si jeho pôvodný majiteľ bude vymáhať vrátenie súdnou cestou, ministerstvo vnútra v spolupráci s Generálnou prokuratúrou zakotvuje do pripravovaného nového zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky inštitút predbežného zaistenia veci.

S ľútosťou konštatujem, že činnosť Policajného zboru je v správe spomenutá v zásade iba dvakrát. Na strane 4 sa konštatuje potreba aktívnejšej činnosti a na strane 9 sa uvádza, koľko trestných činov spáchali policajti. Skutočnosť, že dochádza k trestnému stíhaniu policajtov, nemožno nijako

zlahčovať, aj keď počet stíhaných netvorí ani jedno percento. V rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú z takýchto prípadov vyvodzované prísne a zodpovedajúce opatrenia. Chcel by som len pripomenúť, že policajt, ktorý pácha trestnú činnosť, nemá v radoch Policajného zboru miesta. Len pre porovnanie: v I. štvrťroku minulého roku bolo takto stíhaných 14 policajtov. S ľútosťou konštatujem, že v januári tohoto roku už je ich 13. V súvislosti s uvedeným údajom o policajtoch však ma trochu zaráža, že údaje sú zaradené hneď za Rómami, čo z hľadiska zrovnania nie je zrovna vhodné.

Bolo by však treba v správe vyzdvihnúť a doplniť aj pozitívnu stránku spolupráce prokuratúry a Policajného zboru a neuvádzať iba zrušené opatrenia. Je to spolupráca v podávaní stanovísk ku konkrétnym problémom týkajúcim sa vyhľadávania, ďalej je to pripomienkovanie, konzultácie predpisov a usmernení z oblasti prípravného konania. Na základných útvaroch Policajného zboru je pozitívna stránka spolupráce najmä v konzultovaní sporných vecí s dozorujúcimi prokurátormi.

Z celkového poňatia správy o stave zákonnosti v Slovenskej republike vychádzajú i navrhované závery a opatrenia. Myslím si, že by bolo potrebné ich doplniť o opatrenie zodpovedajúce konštatovaniu uvedenému na strane 4, a to oslobodiť orgány Policajného zboru Slovenskej republiky od činností nesúvisiacich priamo s policajnou správou. Má sa tým na mysli najmä rôzne administratívne zaťažovanie policajtov, ako je vyžadovanie správ, zaisťovanie zamestnávateľa, predvádzanie do výkonu trestu, dodávanie osôb do protialkoholických zariadení, rôzne zložité administratívne vybavovanie priestupkov, doručovanie súdnych rozhodnutí a podobne.

Navrhované legislatívne opatrenia spresňujú opatrenia, ktoré sú súčasťou programu vlády v boji proti zločinnosti,

ktorý bol prijatý 22. 12. Tým reagujem na vystúpenie pána poslanca Pittnera, že skutočne sa bojom proti zločinnosti treba zaoberať v širšom kontexte, predovšetkým v oblasti prevencie. A toto tento program sleduje. Vláda ustanovila Radu pre boj s kriminalitou.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne pánu ministrovi Tuchyňovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov? Pán poslanec Bohm.

Poslanec T. Bohm;

Vážené dámy a páni,

k predloženej správe, ktorú sme si vypočuli, nemajte mi za zlé, ale to, čo je dobré, a to, čo je správne, nerád konštatujem. Myslím si, že aj v tomto prípade je potrebné konštatovať, že prokuratúra spravila na tomto úseku boja proti kriminalite kus práce. Len v stručnosti by som sa zmienil o niektorých postrehoch, ktoré považujem za dôležité a ktoré si myslím, že sa doteraz trošku dávajú stranou, alebo sa dostatočne neprizerá na tieto skutočnosti.

Predovšetkým ide o novelu trestného zákona, kde sú ustanovenia nových skutkových podstát trestnej činnosti v spojitosti s podnikaním. Je to nový druh trestnej činnosti, ktorý doteraz nebol známy. Myslím si, pokiaľ sledujem túto problematiku, že v tomto smere sa tieto inštitúcie, páky pre prípadný trestný postih, využívajú nedostatočne. Mám na mysli predovšetkým také ustanovenia, ktoré sa týkajú zneužívania postavenia a funkcie pracovníka v štátnej organizácii v spojitosti so súkromným podnikaním alebo s jeho podnikateľskými súkromnými aktivitami.

Ďalej takisto je otázka neplatenia svojich záväzkov. Je na to ustanovenie, že kto uprednostňuje alebo nedodrží túto povinnosť voči veriteľovi a uprednostni iných veriteľov, na to je tiež postih. V tomto ohľade si myslím, že by veľmi pomohol takýto postih hospodárskej kriminality, aj pokiaľ ide o zadĺženosť jednotlivých organizácii. Tu doslovne si niektorí podnikatelia robia, čo chcú. Vedia, že nemajú peniaze, ale nakupujú. To, čo musia, zaplatia a ostatné staré pohľadávky - v najhoršom prípade vyhlásia bankrot, riskujú, že prídu o stotisíc korún, ktoré vložili ako základný kapitál do spoločnosti s ručením obmedzeným. Je to skutočne nová choroba, nová pliaga, a myslím si, že v tomto smere by prokuratúra mohla veľmi veľa urobiť.

Pokiaľ sa týka trestnej činnosti, resp. podnetov - aby som to správne nazval - trestnej činnosti uverejňovanej v tlači. Denne sme svedkami toho, že sa v tlači pertraktujú, uvádzajú rôzne prípady, ktoré nám niekedy pripadajú ako nejaký horor. Ale povedzme si pravdu, koľko z týchto prípadov sa skutočne dôsledne preverí, prešetrí, snaží sa zistiť, čo je na tom pravdy. Netvrdím, že všetko, čo sa tam uvádza, skutočne sedí, ale myslím si, že takéto informácie a takéto príspevky v tlači by mali byť podnetom pre príslušného prokurátora a taktiež pre príslušného veliteľa polície, aby sa týchto veci ujal ex offo a prešetril ich. Na druhej strane však by sme mohli dokumentovať, a sme svedkami toho, bolo to aj tu hovorené, že aj veci, ktoré sú oznámené oficiálne ako podnet k trestnému stíhaniu, sa zatutlávajú, zapatlávajú. A tak je to, podľa môjho názoru, nebolo to tiež dotiahnuté do konca, napríklad aj v prípade Minárik v Petržalke, ktorý bol niekoľkokrát uverejnený aj v tlači, kde údajne mala byť zakomponovaná aj aktivita policajta, ktorý sa bránil tým, že nebol vtedy v službe, avšak robil sprievod jednej žene, ktorá sa mala dopustiť trestného činu ublíženia na zdraví a taktiež aj porušovania domovej slobody. Myslím si, že takéto zodpovedanie nadriadených takýchto policajtov alebo dozorového prokurátora, ktorý to niekoľkými vetami akosi zmaže zo stola, nepridáva na autorite. Preto som privítal aj stanovisko pána ministra v tejto veci, že bude dôsledne postupovať, pokiaľ pôjde o niektorého policajta.

V dnešnej tlači si treba pozrieť velikánsky článok, kde sa hovorí o pytliakoch v Topoľčanoch. Vo veľkom pytlačia, nič sa nikomu nestane. Je tam prípad ublíženia na zdraví človeka, ktorý ležal v nemocnici a odbavili ho nejakou odmenou. V každom prípade prevenciu trestnej činnosti by bolo potrebné zabezpečiť dôslednými a častejšími raziami. Neviem, tento pojem ako by sa nám vytratil z praxe a akoby sme ho považovali za niečo, čo by malo porušovať nejaké základné ľudské práva. Nestotožňujem sa s týmto názorom. Predsa jeden skúsený policajt by mal byť do určitej miery aj psychológom, a keď už má takýto erudovaný odborný postreh, mohol by vykonať veľa pre prevenciu trestnej činnosti častými raziami večer a v nočných hodinách. Pri takýchto raziách by sa dalo mnohým, neskoršie už dokonalým trestným činom zabrániť.

V každom prípade prosím, aby táto moja pripomienka nebola braná ako námet na nejaké zvýšenie trestnej represie, ale na druhej strane si myslím, že aj prílišná benevolencia je príčinou toho, že dochádza stále k nárastu trestnej činnosti a, žiaľbohu, závažnej trestnej činnosti.

Aby som to teraz zhrnul - navrhoval by som, aby do záverečného uznesenia bol daný ešte jeden odsek, jedno ustanovenie asi toho znenia, že by sa tam uložilo prokuratúre dôslednejšie zabezpečovať trestný postih podľa nových skutkových podstát novely Trestného zákona v spojitosti s podnikaním. O tom som hovoril na začiatku. Myslím si, že je to potrebné tam vtesnať, aby sme sa nestretli po nejakom čase a budeme konštatovať, že v tom sa nič nespravilo, a potom skutočne, čo bolo hovorené o organizovanej trestnej činnosti, že si niektorí podnikatelia vybavujú dlžoby, že sa strieľajú za päť, desať alebo devätnásť tisíc.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Letko, máte slovo. Poslanec M. Letko:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

zákon Slovenskej národnej rady číslo 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky preniesol na obce určovanie názvov ulíc a iných verejných priestranstiev, čo je nielen prejavom samosprávnosti obce, ale predovšetkým plnením úloh štátnej správy. Preto orgány obce pri rozhodovaní o tejto otázke uplatňujú štátnu moc v zmysle článku II odseku 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd, ktorá bola uvedená ústavným zákonom číslo 23/1991 Zb.

Povinnosť obce uplatňovať štátnu moc v medziach ustanovených zákonom a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, vyplýva z § 1 odseku 4 zákona o obecnom zriadení, kde je odkaz na osobitné predpisy pri určovaní názvov obcí a ich časti, ako názvov obcí, ulíc a iných verejných priestranstiev. Osobitnými predpismi v tejto oblasti sú zákony Slovenskej národnej rady číslo 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, ako i zákon číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike, ktoré neumožňujú označovanie ulíc v inom jazyku než úradnom, ako i používanie tabúľ dvojakého názvu. Preto mestské zastupiteľstvo pri rozhodovaní o tejto otázke nemôže bez zmeny právneho stavu rozhodnúť

o ich označovaní v inom než úradnom jazyku a dvojakých tabúľ. Nevidím preto dôvod pre rozšírenie ustanovenia tak, ako to navrhuje pán poslanec Bugár. Ak si pán poslanec Bugár vysvetľuje uvedené zákony inak, odporúčam mu, aby sa sám obrátil v tejto problematike na ústavný súd.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem. O slovo sa hlásil pán poslanec Žingor. Poslanec R. Žingor;

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci,

chcel by som len zareagovať na článok, ktorý sa objavil v dnešnom Novom čase. Odporúčal by som, ak je to skutočne tak, ako sa tam píše, a asi áno, aby bola o tom informovaná Národná rada alebo príslušný výbor, lebo skutočne sa tam objavili také veci, že človeku ide mráz po chrbte.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásil pán predseda Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Vážení kolegovia poslanci a poslankyne,

dovoľte mi, aby som aj ja zaujal k tejto správe svoje stanovisko najmä preto, že tento rezort mi je do určitej

miery veľmi blízky. Blízky tým, že som tam pracoval a že poznám podmienky, ktoré v tomto rezorte sú.

Ak pred chvíľou pán minister vnútra povedal, že mu je ľúto, že ho správa málo spomína, spomeniem to trochu obšírnejšie, pokiaľ ide o políciu.

Chcem hneď na začiatku konštatovať, že za jeden zo základných nedostatkov tejto správy považujem určitú nepresnosť, a tým by som chcel povedať, aj nehodnovernosť údajov, ktoré vzbudzujú dojem takej účelovosti tejto správy, ktorá chce dosiahnuť požadovaný efekt, teda dojem čo najväčšieho kusu práce.

Z komentára, ktorý je za tabuľkou, že ide o súčet počtu známych páchateľov a vecí, v ktorých nebol páchateľ zistený, vyplýva, že ide do určitej miery o sčítanie niečoho, čo sa sčítať nedá. Nečudujem sa potom spracovateľovi, že je na rozpakoch, ako nazvať výsledok, ktorý mu tu vyšiel. Namiesto jasných pojmov, ako sú počty stíhaných, obžalovaných či odsúdených osôb, počty novonapadnutých či vybavených vecí a podobne, sa v správe vyskytujú nejasné pojmy ako "prípad", páchateľ a podobne. Správa dosť často operuje neadekvátnymi údajmi na úrovni dohadov a domnienok, čo ma veľmi mrzí. Používa výrazy ako "existuje podozrenie" alebo "prejavujú sa niektoré signály". Neviem napríklad, čo si mám predstaviť pod pojmom "určité signály o protiprávnej aktivite". Bol by som radšej, keby určité signály boli aj určito vyjadrené. Rovnako termín "protiprávna aktivita". Tým skôr, že tieto signály majú údajne svedčiť o akejsi protiprávnej aktivite v oblasti realizácie štátneho rozpočtu. Chcem preto poprosiť pána generálneho prokurátora, keby v budúcnosti zoznámil Národnú radu s konkrétnymi poznatkami prokuratúry o trestnej činnosti, lebo správa má byť o nej, a tak ňou asi treba rozumieť potom aj protiprávnu aktivitu v oblasti realizácie štátneho rozpočtu. Tiež aby nám niekto dešifroval

pojem "veľa", ktorý správa - myslím, že je to na strane 21, nemám tu poznámku - priradila k počtu prípadov machinácií zistených prokuratúrou v procese malej privatizácie. Oblasť malej privatizácie považujem v súčasnej dobe z hľadiska pohľadu kriminalistu za veľmi dôležitú, predovšetkým pri verejných dražbách, pokiaľ sa o tom v správe hovorí.

Obávam sa totiž, že moje predstavy o pojmoch sa rozchádzajú s predstavami spracovateľov, ktorí napríklad konštatujú, že v ekonomickej kriminalite v súčasnosti dominuje predovšetkým peňazokazectvo, pre ktoré je v skutočnosti stíhaných, pokiaľ som z toho vyčítal, asi 0,5 % osôb stíhaných pre tzv. ekonomickú kriminalitu. Nemyslím, že by to bolo dominantné. Na nasledujúcich stranách sa potom správa venuje trestným činom skrátenia dane, pre ktoré bolo stíhaných za celý minulý rok na celom Slovensku 50 osôb, trestným činom porušovania autorského práva, pre ktoré bolo stíhaných 80 osôb, nedovolenej výrobe omamných a psychotronických látok a jedov, za čo bolo stíhaných 19 osôb, alebo šírenia toxikománie, za čo bolo stíhaných vlani 12 osôb. V správe sa vyjadruje určité znepokojenie nad výskytom trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, pre ktoré bolo stíhaných 10 osôb. A je tam ešte niekoľko oblasti, ktoré by som nemohol považovať až za také dominantné, aby sa nimi správa zaoberala tak rozsiahlo.

Nepochybne vo všetkých prípadoch, ktoré som teraz povedal, ide o skutočne závažné trestné činy, ktorým prokuratúra musí venovať primeranú pozornosť už aj preto, že vieme, v akom počte sa v súčasnej dobe vyskytujú vo vyspelých štátoch sveta. Pozornosť, aká je však týmto trestným činom venovaná v správe, najmä v porovnaní s pozornosťou venovanou krádežiam, lúpežiam, je, podľa mňa, dosť neúmerná a vzbudzuje podozrenie, že správa bola vypracovaná, aby bola pútavá, atraktívna a už menej ide o to, aby pomohla poslancom zorientovať sa v najrozšírenejších druhoch kriminality.

Chcel by som ešte povedať, že správa už vo svojom úvode vymedzuje povinnosti prokurátorov ako orgánov činných v trestnom konaní, ktoré im stanovuje Trestný poriadok, a vymedzuje ich, žiaľ, dosť neúplné. To konštatujem. Vymedzuje ich nakoniec presne tak zúžené, ako ich väčšina prokurátorov aj skutočne vo svojej praxi realizuje. Myslím si, že v praxi prokuratúry, ale môžem do toho jednoznačne zahrnúť aj oblasť policie, kde participuje na zisťovaní trestnej činnosti, ale aj súdov, prokuratúra najmä tu zabúda na svoju povinnosť, ktorú má stanovenú v § 89 odsek 1 písmena f/ Trestného poriadku, a to je povinnosť zisťovať okolnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti, alebo umožnili jej spáchanie. A tu práve vidím nemalú rezervu nielen v predloženej správe, ale predovšetkým v prehĺbení úsilia prokuratúry pri potláčaní trestnej činnosti.

Chcem povedať, že správa napriek tomu, čo som k nej povedal, vcelku dáva obraz o kriminalite na Slovensku. Môžeme sa podľa nej orientovať. Málo sa však dozvedáme o jej príčinách a podmienkach a takmer nič o príčinách a podmienkach, ovplyvnenie ktorých je v moci prokuratúry. Správa nám dáva cenné informácie o tom, že trištvrte osôb bolo stíhaných za trestné činy proti majetku, že medzi páchateľmi trestných činov zaujímajú významné miesta tí, ktorí už boli v minulosti súdne trestaní, že tieto osoby sa podielajú na počte stíhaných skoro 50 percentami, že koeficient súdne trestaných osôb je výrazne najvyšší medzi rómskym obyvateľstvom a že sa nebezpečne vyvíja kriminalita mladistvých, predovšetkým mladistvých Rómov na východnom Slovensku. Lenže, páni poslanci, chcem upozorniť na to, že viac ako polovica týchto trestných činov, ktoré boli odhalené, zostala nedoriešená preto, že sa nepodarilo zistiť ich páchateľa. A to už presahuje rámec možností prokuratúry. Tu už do určitej miery, a do značnej, myslím si, že väčšej miery participuje polícia.

Vývoj objasnenosti trestných činov je sňatí ešte katastrofálnejší, ako vývoj trestnej činnosti samotnej. V roku 1989 bolo takto neobjasnených 17 % prípadov, v roku 1992 to už bolo 58 %. Myslím si, že súdy, prokuratúra a polícia by nás niekedy nemuseli ohurovať percentami nárastu kriminality, ale skutočného objemu svojej práce, to znamená vecí odhalených, skončených rozsudkom. Ak napríklad vychádzam z čísiel uvedených v správe s vedomím, že existujú pochybnosti o ich spoľahlivosti, zistia, že počet objasnených prípadov v porovnaní s rokom 1989 nestúpol o 150 %, ako prípadov evidovaných, ale len zhruba o 17 %. Určitým náznakom je konštatovanie obsiahnuté v správe, že vyšetrovatelia sa namiesto spracovania závažných vecí orientujú na jednoduché prípady. A myslím si, že tam je tiež určitý kameň úrazu. Tento poznatok je však určitým signálom aj o neúčinnosti prokurátorského dozoru.

Správa hodnotí aj činnosť polície. V stručnosti, ako to povedal aj pán minister vnútra, a rovnako aj činnosť parlamentu, keď na stranách 16 a 17 posudzuje jeho legislatívnu činnosť a dospieva k záveru, že naše trestné právo neumožňuje postih podvodov, podvodne vylákaných úverov, vynucovanie si poplatkov za ochranu, tzv. racketing a podobne. Chcem vás ubezpečiť, vážení páni poslanci, že všetky tieto trestné činy možno podľa nášho Trestného zákona stíhať. Treba uvažovať skôr o efektívnosti postihu. Tu by možno bol namieste nejaký konkrétny návrh. Myslím si, že prokuratúra ako taká doteraz s takouto iniciatívou neprišla, lebo som ani v správe žiadny takýto konkrétny návrh nevidel, ale z rozhovorov s pracovníkmi prokuratúry, ktorých som absolvoval veľa, viem, že prokuratúra má v niektorých prípadoch názory, ako môžeme tento problém riešiť.

Chel by som ešte povedať, že správa nám neposkytuje nejaké absolútne údaje o rýchlosti konania na prokuratúre. To

mi v správe chýba. Rýchlosť postihu páchateľa je spolu s jeho neodvratnosťou a spravodlivosťou významným faktom jej potláčania. Bolo by preto iste zaujímavé vedieť, ako som sa na to pýtal pri správe o organizácii súdov, ako dlho leží spis na prokuratúre pred podaním obžaloby. V správe nie sú ani údaje o počtoch a vývoji podaných upozornení prokurátorov na zistené podmienky a príčiny trestnej činnosti, ani o tom, aké príčiny a podmienky prokurátori najčastejšie zisťujú. Nie sú v nej údaje o úspešnosti práce prokuratúry. Konštatujem však, že sú v nej údaje, z ktorých sa táto dá výpočtami čiastočne zistiť. Vyplýva z nej napríklad, že súdy vrátili na došetrenie prokurátorom 630 vecí, že oslobodili spod obžaloby 534 osôb, proti 348 osobám zastavili stíhanie a 305 postúpili iným orgánom, pretože nešlo o trestné činy. Keďže celkom bolo podaných 21 512 obžalôb, znamená to, že žaloby neboli úspešné asi v 10 % vecí. Bolo by bývalo dobré, ak by v správe bolo napísané aj niekoľko dôvodov, prečo súdy tieto veci prokuratúre vrátili, pretože viem, že tieto dôvody vrátenia často nezodpovedajú skutočnosti a zdôvodneniam, pre ktoré ich vracajú.

Z údajov uvedených v správe ďalej vyplýva, že v roku 1992 bolo na trestnom úseku činných priemerne 365 prokurátorov. Vybavili asi 100 tisíc vecí, teda necelých 24 vecí na prokurátora za mesiac, z toho len 5 vecí podaním obžaloby, z ktorých každá desiata bola neúspešná. Iba v každej desiatej veci vydal prokurátor pokyn a len v každej stej sa zúčastnil nejakého úkonu. Ak je to pravda, musím konštatovať, že nie je to uspokojivé. Z toho sa potom dá - pravda, len odhadom usudzovať, že v 90 % veci vykonával prokurátor len tzv. následný dozor, čo je málo. To znamená, že vlastne celú dobu konania sa dozor nevykonával a spis videl prvýkrát pred podaním obžaloby. Zo správy sa dá tiež vyčítať, že viac ako polovica odvolaní podaných prokurátormi proti rozhodnutiam súdov bolo neúspešných.

Rozhodne si nemyslím, že by prokuratúra svojou činnosťou mohla zabrániť páchaniu trestných činov, vôbec nie, ani významne znížiť ich počet. Môže a musí však prispieť k tomu, aby sa páchatelia na rozdiel od slušných občanov necítili celkom bezpečne. Myslím, že v tomto smere by mala hľadať vo svojej práci rezervy, že zistené nedostatky by sa nemali prechádzať len tzv. zovšeobecňovacím konštatovaním a stálym opakovaním upozornení podriadených na opakujúce sa chyby v ich práci. Na druhej strane chcem povedať, že na prokuratúre je veľa kvalitných pracovníkov a, žiaľ, že ešte väčšie množstvo kvalitných pracovníkov prokuratúru opustilo a vykonávajú, dá sa povedať, kľúčové služby na súdoch a na veľmi dôležitých miestach v štátnej správe a aj v podnikoch. Bude preto potrebné, aby prokuratúra získavala nových prokurátorov, aby zabezpečila neustále vzdelávanie, aby plne využili pracovné nasadenie. A myslím si, že bude potrebné aj u prokurátorov, tak ako u sudcov, aby sa skutočne správali ako prokurátori a chránili našu spoločnosť pred neprijateľnými javmi.

K záverom správy by som chcel povedať, že nemôžem celkom súhlasiť s názorom spracovateľa, pokiaľ hovorí, že sloboda a ekonomický rozvoj sú kriminogénne činitele skoro jednoznačne. Do určitej miery áno. Môžeme tu hľadať určitý stupeň kriminogénneho činiteľa, ale nemyslím si, že to je absolútne. Ak by sme sa na to pozerali takto, hodnotili by sme ako úplne nepodložený názor kriminologickej vedy, že by napríklad zrušenie trestu smrti malo súvislosť s rastom brutality trestnej činnosti.

Ku koncu chcem vyjadriť, že správa ako taká, ako som povedal na začiatku, je síce obsiahla, je informačná a do určitej miery hľadá východisko, ale nie vždy v tom pravom smere. Tak, ako som povedal doobeda, že súdom chýba určitý stimul, že za ten stimul, ako všetci hovoria, považujem aj

finančné zvýhodnenie, to isté platí o prokuratúre, ale tento stimul nemá byť jediný, tento stimul má byť skôr pomocný.

Odporúčam vyjadriť súhlas s návrhom opatrenia pod bodom 1.1 i s potrebou rekodifikovať Trestný poriadok v navrhnutom bode 1.2. Tu síce pochybujem o tom, že by zavedenie štvrtej inštitúcie v organizácii súdov a prokuratúry prinieslo vedia vzniku nových funkcií pre sudcov a prokurátorov ešte niečo pozitívneho. Aj navrhované obmedzenie zásady oficiality, ktoré by umožnilo prokurátorovi, aby podľa vlastného uváženia určitých podobných prípadov niekedy trestné stíhanie začal a inokedy nie, nepovažujem za celkom najšťastnejšie. Navrhujem taktiež vysloviť súhlas s bodmi 1.3 a 1.4.

Chcel by som povedať, že za nie celkom vhodný a prokuratúre patriaci považujem návrh v bode 2, ktorý bez toho, aby správa uviedla jediný konkrétny číselný údaj odôvodňujúci predložený návrh, požaduje do určitej miery diskrimináciu občanov bývalej Juhoslávie a niektorých ďalších štátov. Myslím si, že táto forma je už prekonaná a takzvanú súčinnosť vzťahov, ktorej cieľom bolo zomknúť všetky orgány činné v trestnom konaní do jedného šíku v boji proti spoločnému nepriateľovi, považujem - prinajmenej spoločné smernice týchto orgánov, ako je navrhované v bode 3 - za určitý rozpor. Spracovateľ tu vo všeobecnej polohe proklamuje potrebu prehĺbenia kontradiktornosti trestného konania. Takže raz kontradiktornosť a raz určitá jednoznačná súčinnosť. Nemyslím si, že by to bolo najšťastnejšie.

Pokiaľ vystúpil pán Bárány, že údaje nie sú zhodné s údajmi, ktoré uvádza súd, hovoril už o tom pán poslanec Pittner, aj pán minister, nebudem to ďalej komentovať, pretože je to jednoznančný fakt.

Ako som povedal na začiatku, prokuratúra sama v boji proti kriminalite nemôže uspieť. Nemôže uspieť preto, že

v úspešnosti svojho konania je v podstatnej miere závislá na policajných zboroch. Je tu niekoľko pripomienok, ktoré som si zhrnul a mohol by som ich dať do určitých bodov, pokiaľ ide o políciu. Je to v prvom rade nevyhovujúci systém hodnotenia výslednosti práce kriminálnej polície. Kladie sa totiž dôraz na kvantitu, na množstvo odovzdaných, a to predovšetkým vyhľadaných známych vecí, čo sa síce pozitívne prejavuje v celkovom percente objasňovania kriminality, ale na úkor napadnutej neznámej trestnej činnosti, ktorá je oznámená občanmi a ktorej objasňovanie je absolútne nedostatočné. V praxi sa to prejavuje tak, že nápad neznámej trestnej činnosti z úseku všeobecnej kriminality sa kompenzuje rovnakým resp. väčším množstvom vyhľadávaných prípadov latentnej hospodárskej kriminality.

Negatívum tejto praxe sa prejavuje teda v tom, že pracovnici zaradení na úseku hospodárskej kriminality nemajú čas dlhšie rozpracovať a dokumentovať rozsiahlu organizovanú hospodársku trestnú činnosť, pri ktorej nie je isté, do akej miery bude výsledok pozitívny, nakoľko musia mesačne odovzdávať určité množstvo prípadov, aby boli kladne hodnotení. Sú to poznatky, ktoré som nazbieral pri konzultáciách s týmito pracovníkmi. Preto v prípadoch, na ktoré už poukazuje verejnosť, prípadne sú v centre pozornosti iným spôsobom, dominuje zo strany pracovníkov kriminálnej polície snaha čo najskôr dostať tieto prípady do vyšetrovania a uvoľniť si ruky pre ďalšie prípady. V rámci vyšetrovania však často už objektívne nie je možné nahradiť chýbajúcu poznatkovú základňu, ktorú je potrebné vybudovať práve činnosťou kriminálnej polície, a to ešte pred začatím trestného stíhania, kedy páchatelia nie sú v obrannej pozícii, ale dá sa povedať, že pokračujú v trestnej činnosti.

Ďalej by som to zahrnul pod pojem nedostatočná poznatková základňa a z toho vyplývajúce nedostatočné prenikanie do kriminálneho podsvetia. Prejavuje sa to v nízkom percente

objasňovania jednotlivých druhov všeobecnej kriminality, a to najmä vo veľkých mestských aglomeráciách, ako sú Košice a Bratislava. Ďalej tomu nepriamo nasvedčuje aj nepružná reakcia pri prvých náznakoch organizovaného zločinu, ako napríklad vydieranie podnikateľov rôznymi skupinami alebo organizáciami pod zámienkou zabezpečenia ochrany, ďalej falšovanie peňazí, vymáhanie dlhov medzi podnikateľmi a nakoniec už dnes môžeme hovoriť aj o praní špinavých peňazí. Do určitej miery neúspešnosť je aj pokiaľ ide o nedostatočné zaistenie miesta činu, a to najmä na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktoré je zapríčinené najmä absenciou materiálnych pomôcok, ako napríklad rôzne zábrany, výstražné značky, ale aj s nedostatkom príslušných hliadok. Hliadky, ktoré sú velené do výkonu služby, sú väčšinou špecializované na určitú činnosť. sú to hliadky objektové, poriadkové, dopravné, operačné atď. Na zaistení miesta činu robia len vo výnimočných prípadoch. Z toho dôvodu často dochádza k absolútnemu zničeniu stôp, a tým je už vopred zabezpečený neúspech tohto konania.

Zdá sa mi, že veľkým záporom je predimenzovanie riadiacich štruktúr Prezídia Policajného zboru. Mal som k dispozícii určité pavúky a harmonogramy. Myslím si, že je to na úkor výkonných zložiek okresných veliteľstiev a Mestského veliteľstva polície Slovenskej republiky v Bratislave. Toto tvrdenie môžem dokumentovať okrem iného najmä na zriadení výkonných pracovísk kriminálnej služby, tzv. odborov závažnej kriminality ako súčasti Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky s pôsobnosťou na teritóriu bývalých krajov. Tieto zložky majú rovnaký cieľ, ako pracoviská kriminálnej služby v rámci okresných veliteľstiev, len s tým rozdielom, že nenesú priamu zodpovednosť za objasňovanie kriminality a na objasňovaní napadnutej sa podieľajú len podľa vlastného uváženia. Pritom pri ich zriaďovaní boli z okresných veliteľstiev policajných zborov Slovenskej republiky odčerpaní často najlepší pracovníci, a pracoviská kriminálnej služby na úrovni okresu sa často nielen dostali do podstavu, ale sa zhoršila aj ich odborná úroveň. Samozrejme, že polícia trpí nedostatočným počtom kriminalistiských technikov a vyšetrovateľov, a to najmä v miestach s vysokým nápadom trestnej činnosti, čo sa prejavuje v ich neúmernom zaťažení a negatívnym dopadom na kvalitu a rýchlosť odvedenej práce. Musím konštatovať, že určité negatívum tu zohráva aj nedostatočné materiálne vybavenie jednotlivých súčastí Policajného zboru Slovenskej republiky, čo sa potom osobitne prejavuje v pomalom budovaní jednotlivých informačných systémov a ich vzájomného prepojenia. Obdobne zaostáva budovanie operatívneho systému vzájomnej spolupráce s policajnými zbormi okolitých štátov najmä pokiaľ ide o boj proti medzinárodnému zločinu, drogy, obchodovanie so ženami alebo aj falšovanie meny.

Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

snažil som sa, aj keď to bolo zrejme obsiahlejšie, ale mne sa zdá, že aj tak to bolo stručné, naznačiť niektoré problémy, ktoré tieto zložky, ako sú súdy, prokuratúra, polícia, majú pri zabezpečovaní jednej z najdôležitejších úloh najmä v novom rodiacom sa štáte, a to je zachovanie poriadku, ochrana občanov a ochrana majetku. Všetko to, čo som povedal, nie je len úlohou týchto zborov, ktoré som tu spomenul, ale je úlohou nás všetkých. Je fakt, že ako prokuratúra, tak súdy a polícia pracujú v sťažených podmienkach. Preto si myslím, že v budúcnosti budeme musieť oveľa operatívnejšie z našej strany, aj zo strany vlády riešiť problémy týchto rezortov.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne pánu predsedovi. Ešte sa hlási pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány;

Vážené dámy, vážení páni,

po komplexnom a analyticky ladenom vystúpení pána predsedu by som si dovolil skôr len niekoľko drobných poznámok, ku ktorým ma iniciovalo vystúpenie pána ministra vnútra Tuchynu. Pán minister vnútra správne a pravdivo povedal, že absolútny počet objasnených trestných činov v roku 1992 v porovnaní s rokom 1991 vzrástol. Dovolil by som si však povedať, o koľko vzrástol. Za celý rok vzrástol o 897, za druhý polrok, čiže v dobe, kedy pán minister Tuchyňa stojí na čele rezortu, je z toho 80. Z toho by som si dovolil vyvodiť, že polícia počas druhého polroka 1992, žiaľ, nedokázala držať krok s nárastom kriminality. Aby sme si uvedomili tieto čísla a ich skutočný význam, dovolil by som si doplniť, že počas roku 1992 bolo zistených v Slovenskej republike 105 060 trestných činov a objasnených 44 760.

Ak sa pokúsime zhodnotiť toto obdobie, možno zistíme, že polícia sa dostala na hornú hranicu svojej výkonnosti, a musíme si položiť otázku, prečo. Či to spočíva v nedostatočnom materiálnom vybavení, v nedostatočnej profesionálnej príprave alebo v problémoch organizačnej štruktúry. Osobne sa nazdávam, že predovšetkých v tretej z týchto skupín, i keď aj predchádzajúce dve majú, pochopiteľne, na tom svoj podiel.

Pán predseda poukázal na jeden z prvkov organizačnej štruktúry Policajného zboru Slovenskej republiky, na odbory

závažnej kriminality na úrovni krajov. Osobne si nemyslím, že tu je jadro problému v organizačnej štruktúre polície. Skôr si myslím, že tu ide o celkove nedostatočnú samostatnosť okresných veliteľstiev Policajného zboru a aj Prezídia Policajného zboru a zvlášť o postavenie policajného prezidenta, že skôr v tejto rovine je potrebné hľadať kľúč k riešeniu. Pokiaľ ide o odbory závažnej kriminality, možno tu, samozrejme, uvažovať aj o iných usporiadaniach, a ľahko je možné, že aj existujú účelnejšie, ale musíme si tu odpovedať na otázku, kto bude potom riešiť skutočne mimoriadne závažnú trestnú činnosť, ktorá presahuje svojím významom a zložitosťou schopnosti jednotlivých okresných veliteľstiev. Netvrdím, že momentálne usporiadanie je optimálne, ale zrejme bude potom treba hľadať náhradnú organizačnú formu na zabezpečenie boja proti tejto skupine alebo časti trestnej činnosti.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Mám len faktickú otázku. To, čo odznelo v prejave predsedu parlamentu pána Gašparoviča, je obrovské množstvo údajov na adresu prokuratúry. Predpovedám, že celý inštitút prokuratúry musel byť nejakým spôsobom za toto obdobie sledovaný, aby sa ukázalo, že to takto funguje. Chcel by som sa opýtať, či tieto problémy vyvstali len teraz, alebo či pán generálny prokurátor dostal v tomto smere už nejaké pripomienky, sťažnosti na prácu prokuratúry v priebehu obdobia od volieb 1992.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, to je otázka na mňa? Poslanec F. Mikloško:

Otázku som smeroval viac na generálneho prokurátora, lebo nemusel ste avizovať len vy, mohli avizovať poslanci, inštitúcie, nižšie stupne prokuratúry. Samozrejme, ak viete odpovedať, budem vám povďačný za odpoveď.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci,

myslím si, že závažnosť správy, ktorou sa dnes zaoberáme, netreba už zdôrazňovať, povedali to všetci predrečníci. Preto sa obmedzím len jednu jedinú otázku. Tá vyplýva z tabuľky číslo 1, v ktorej sú uvedené počty stíhaných osôb a potom sú kategorizovaní obžalovaní, zastavenie stíhania, atď. Pre mňa je tam zarážajúce jedno číslo a rád by som bol, keby mi ho mohli príslušní členovia vlády alebo pán generálny prokurátor vysvetliť. Kým v roku 1989 percento prerušených konaní predstavovalo zhruba 7 000 zo 41 000. Keby sme to matematicky zjednodušili, bolo to asi 16 %, v roku 1992

z 99 000 stíhaných bolo prerušených 59 009. To je viac, ako polovica. Zdá sa mi to dosť neúmerné. Obdobne počet neznámych stíhaných osôb je 55 000. Teda čím je to spôsobené? Či je to spôsobené nedostatočným technickým vybavením, o ktorom hovoril pán predseda Národnej rady, alebo je to spôsobené nejakými novými spôsobmi páchania trestnej činnosti, alebo je to spôsobené nedostatočnou činnosťou príslušných orgánov činných v trestnom konaní? Keby ste mi mohli objasniť tieto dve čísla. Teda z 99 000 bolo 59 000 celkom prerušených, z toho proti nezistenej osobe 55 000. To je viac ako 50 %, čo sa mi oproti 6 % zdá byť obrovský nárast. Myslím, že je to číslo, ktoré je hodné povšimnutia, a bolo by dobré, keby sme boli informovaní o tom, čím sú spôsobené takéto veľké rozdiely.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancov Fogašovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Pán poslanec Šebo.

Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predseda, vážení poslanci,

moje vystúpenie bude len veľmi krátke. Navrhujem, aby z nášho dnešného rokovania vyšla nasledovná výzva, ktorá myslím si, by aspoň trošku prispela k riešeniu niektorých problémov najmä vplyvu na mládež: "Národná rada Slovenskej republiky vyzýva televíznu Radu Slovenskej televízie, aby podstatne obmedzila v umeleckých televíznych programoch tie žánre, v ktorých sa vyskytuje násilie a brutalita." To je všetko. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Bohužiaľ, nebolo to zrozumieteľné. Poslanec J. Šebo;

Ak dovolíte, zopakujem výzvu: "Národná rada Slovenskej republiky vyzýva televíznu Radu Slovenskej televízie, aby podstatne obmedzila v umeleckých televíznych programoch tie žánre, v ktorých sa vyskytuje násilie a brutalita." To je všetko. Nebudem to zdôvodňovať, nechám to na vaše osobné vnútorné zdôvodnenie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto z pánov poslancov. Pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš;

Chcem sa iba opraviť. Tých 7 000 predstavuje, samozrejme, viac ako 16 %. Je to okolo 18 až 19 %. Prepáčte mi to.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Poslanec Š. Kúriščák;

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

aj keď si nesmierne vážim môjho kolegu a myslím si, že by to celkom pomohlo, myslím si, že tento návrh obmedziť televíziu neurobí to, čo by mal. Keď si uvedomíme, že funguje satelitná televízia, na ktorej sa tieto programy doslova

hemžia, som presvedčený o tom, že aj požičovne videokaziet sa zameriavajú vyložene na tento žáner. Tento návrh osobne nepodporím.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto? Chce sa vyjadriť k rozprave pán generálny prokurátor?

Generálny prokurátor SR V. Bacho:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

domnieval som sa, že moje vystúpenie bude veľmi stručné, ale už vopred by som chcel podčiarknuť, že pokiaľ niektorým poslancom, ktorí vystúpili v rámci dnešného rokovania parlamentu, nezodpoviem, využijem právo podľa § 91 rokovacieho poriadku a každému z nich do 30 dní odpoviem. Nedá mi ale aspoň niekoľkými slovami nezareagovať na hodnotenie predsedu Národnej rady pána Gašparoviča.

Vážený parlament,

prokuratúra dostala objednávku, resp. tak by som to mohol nazvať, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 25, aby sme pripravili správu o stave kriminality, ale aj o stave v netrestnej oblasti. Môžem povedať, že žiadna iná motivácia, než je boj proti kriminalite, boj proti zlu, ani u mňa, ani u mojich kolegov, ktorí sa podieľali na tejto správe, nebola. Nehnevajte sa, ale z toho, čo som počul z úst môjho váženého priateľa, pána predsedu Národnej rady, bývalého federálneho generálneho prokurátora, nemám dobrý pocit. Nehnevajte sa, nepokladám jeho hodnotenie za objektívne, pretože naša správa nebola podložená politickým nádychom. Naša správa bola vypracovaná len preto, aby sa náš rezort s vami dohodol, poradil, nahlas porozmýšľal, ako

začať naozaj, nielen verbálne, ale skutočne boj proti organizovanému zločinu a proti zlu, ktoré sa tu nachádza. Niektoré veci som ochotný akceptovať, stretnúť sa aj s mojimi spolupracovníkmi, ale nemôžem pripustiť to, že prakticky celá správa bola takto subjektívne hodnotená na základe jeho postrehu, teda práca ľudí, ktorí nič viac a nič menej nechceli, len pomoci tejto spoločnosti za veľmi skromných materiálnych a finančných podmienok, aby sme sa pohli z miesta.

Samozrejme, pokiaľ budem mať čas v tejto funkcii, pokiaľ nie, verím, že to urobia niektorí iní moji spolupracovníci, ale trvám na tom, aby sme sa vrátili ku všetkým pripomienkam, ktoré tu boli vznesené, pretože nemal som z toho dobrý pocit, ako keby sme sledovali niečo deštruktívne, ale našou snahou je podporiť programové vyhlásenie vlády. Teda nič viac. Nechcem tým povedať, že všetky myšlienky sú dokonalé, ale preto sme s nimi vystúpili v parlamente, aby sme od vás dostali posvätenie.

Pokiaľ ide o vízovú povinnosť, sme toho názoru, a všetci moji spolupracovníci, že nadišla chvíľa, kedy treba riešiť aj vízovú povinnosť. Spojené štáty, Kanada a ďalšie štáty, kde je tradícia demokracie, majú vízovú povinnosť. A nám sa tu hemžia mafie, nevieme ako na to. Pán minister vnútra to vie najlepšie, ako začať. Prokuratúra nepovedala, že to bude Maďarsko, kde to zavedieme, že to bude Česká republika, ale povedali sme, a už dnes vieme, že tieto mafie sa grupujú z niektorých štátov bývalého Sovietskeho zväzu a niektorých štátov bývalej Juhoslávie, Albánska, Bulharska a ďalších. Skutočne sme chceli len to, aby nás parlament v tomto podporil, aby sme teda od zajtra začali nie verbálny, ale ako som povedal, skutočný boj proti zločinu, ktorý je tu evidentný.

Samozrejme, nemôžem v tomto mojom krátkom vystúpení na všetko reagovať, pretože si uvedomujem, vážený parlament

Slovenskej republiky, že máte pred sebou veľa práce, takže budem sa snažiť obmedziť len na niekoľko myšlienok k tejto problematike. Čo treba povedať? Prosím vás pekne, za štatistiku, ktorú som predložil parlamentu, som plne zodpovedný. Je to tak, máme 99 677 trestných vecí za minulý rok a k 15. 3. chýba 191 prokurátorov z plánovaného počtu 728 prokurátorov. 91 prokurátorov odišlo do advokácie, 42 prokurátorov odišlo na súdy, kde sú úspešnými sudcami, počínajúc Najvyšším súdom, kde sú 4 bývalí prokurátori, až po prvostupňové súdy. Zvyšok prokurátorov išiel na lukratívne posty, kde bez problémov zarába dva, či trikrát viac. Takže prosím vás, záujem prokuratúry nebol politický, prokuratúra bola zákonom číslo 168/1990 Zb. depolitizovaná. Toto bolo posvätené aj v novele, ktorú prijal parlament Slovenskej republiky koncom minulého roku. Táto správa sa nevypracovávala preto, aby sme získali niečo, čo nám nepatrí.

Budem veľmi rád, keď pán predseda parlamentu si nájde čas a tieto veci si vysvetlíme, lebo skutočne som nemal z toho dobrý dojem. Buď sa stretneme a vykonzultujeme si to, alebo parlament rozhodne, aby sme sa k tejto problematike vrátili, pretože s týmto konštatovaním nie som a nemôžem byť spokojný. A bolo by mi do plaču, keby sa toto dozvedeli ľudia, ktorí sa na tom podieľali, keby sa dozvedeli skutočné hodnotenie. Toto hodnotenie vyznelo úplne negatívne, vyznelo tendenčne. Nehnevajte sa, skutočne nič viac a nič menej som nechcel povedať, ale toto mi leží na srdci, a dovolil som si to dnes povedať. Pred 2 a trištrvte rokom, keď som nastupoval do funcie generálneho prokurátora, som povedal, že nedovolím, aby rezort prokuratúry bol arbitrom politických strán a politických bojov. Už tu bola kopa politických procesov. To som vyhlásil vtedy, to vyhlasujem aj dnes, a v tom zotrvávam .

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu generálnemu prokurátorovi. O slovo sa prihlásil pán predseda Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Chcel by som sa len spýtať pána generálneho prokurátora, či si tento pult nezamenil za politický pult. Hovorí, že správu nespracovával politicky. Samozrejme, to by bolo zlé, ak by táto správa bola spracovaná politicky. Odpoviem na otázku pána Miklošku, z čoho som vychádzal. Vychádzal som presne z údajov, ktoré sú v tejto správe. Tým som konštatoval len jedno - vychádzam z údajov a konštatujem, že tu nebol vykonávaný dostatočný prokurátorský dozor, že tu bol vykonaný snáď vo väčšej miere len následný, ktorý už ťažko rieši niektoré veci, najmä pokiaľ ide o prevenciu. Takže, pán generálny prokurátor, žiadna politika, žiadne hodnotenie niečoho abstraktne, ale hodnotenie konkrétneho stavu vychádzajúceho z vašej správy. Rešpektoval som všetky vaše štatistické údaje. Ani jeden som neskreslil, ani jeden som si nevyložil po svojom, ale tak, ako ste ich napísali. Neviem, prečo je tento tón rozčúlenia. Skutočne som hodnotil len to, čo ste napísali. A hodnotil som aj to, že to, čo urobila prokuratúra, a ty dobre vieš, pán generálny prokurátor, že v rokoch 1990, 1991 aj v roku 1992, kedy pre prokuratúru boli strašne zlé časy, že je to aj tvojou zásluhou, že vtedy sa prokuratúra nepoddala. To si cením a vážim, ale toto nebolo predmetom tejto časti správy. Takže chcem požiadať, aby ste to chápali takto. Poznatky, ktoré generálna prokuratúra uviedla, som vzal do úvahy a z nich som vyšiel. Nič viac ani v zlom, ani v dobrom. Viem, čo prokuratúra robí, a robí veľa.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu predsedovi. Hlási sa pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Znovu by som zopakoval, pán predseda, hodnotil som obrovské množstvo údajov, ktoré ste spomenuli, ale spýtal som sa, či také množstvo údajov bolo vytýkané prokurátorovi už v priebehu tých posledných 9 mesiacov, alebo či prokuratúra dostáva túto výtku až dnes. V tomto smere som sa chcel spýtať pána generálneho prokurátora, či prokuratúra dostala v tomto zmysle nejaké výtky počas posledných 9 mesiacov. Celkom som nepochopil, vážený pán predseda Národnej rady, vašu poznámku o nejakých tlakoch na procesy alebo stíhania v rokoch 1991 a 1992. Vtedy som bol najvyšším ústavným činiteľom a nepamätám sa na nič také. Teraz ste na adresu generálneho prokurátora povedali, že dokázal odolať tlakom ohľadne procesov alebo stíhania v rokoch 1990, 1991 a 1992.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Povedal som, že sme čelili v tom čase veľmi ťažkým chvíľam, kedy na prokuratúru sa vznášalo všetko to najhoršie. A to neodvolám, to neberiem späť. Prokuratúra bola vtedy najhorším štátnym orgánom, hoci nie vždy pravdivo hodnotená. To som povedal jednoznačne.

Poslanec F. Mikloško:

Možno na federálnej úrovni, ale na Slovensku, kde sme preberali zodpovednosť ako predsedníctvo.

/Šum v sále./

Poslanec F. Mikloško:

Prosím povedať konkrétne dôkazy. Totiž to sú veľmi vážne obvinenia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vo Federálnom zhromaždení, pokiaľ som chodil do Federálneho zhromaždenia, poslanci vystupovali s tým, koho treba stíhať, koho stíhať netreba. A správy, ktoré som dostával ako federálny prokurátor, aj od pána generálneho prokurátora Bachu, boli presne tie isté. Aj tu poslanci chceli a dávali prokurátorovi, koho má stíhať. Tu, v televízii, v tejto miestnosti, treba stíhať toho, treba stíhať toho. Takže, to je to, čo som povedal.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto./

Vyhlasujem rozpravu o siedmom bode programu za skončenú.

Chce sa ešte teraz vyjadriť pán generálny prokurátor? Generálny prokurátor SR V. Bacho:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

Poslanec R. Fico:

Pán predsedajúci, mám tu niekoľko pozmeňujúcich návrhov k návrhu uznesenia. Pokiaľ by ste dovolili, rád by som sa k nim vrátil aj s mojím stanoviskom, či ich odporúčam alebo neodporúčam Národnej rade na schválenie.

Prvý návrh, ktorý smeroval na zmenu návrhu uznesenia obsiahnutého v správe, je návrh, ktorý som podal ja. Navrhujem zaradiť do uznesenia nové písmeno D, ktoré by znelo: "Žiada vládu Slovenskej republiky a/ v súčinnosti s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vytvárať podmienky pre riadne plnenie úloh prokuratúry a pre jej stabilizáciu, b/ predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení programu vlády Slovenskej republiky v boji proti zločinnosti, vrátane účinného pôsobenia prevencie v termíne do 28. februára 1994." Samozrejme, odporúčam, aby tento doplnok bol prijatý.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Ficu?

Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že sme tento návrh prijali. Poslanec R. Fico;

Ďalší návrh predložil pán poslanec Bárány, ktorý navrhuje doplniť návrh uznesenia o ďalší bod. V tomto prípade to

bude písmeno E, ktoré by znelo: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky, ministrovi vnútra Slovenskej republiky, generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky upraviť metodiky rezortných štatistík tak, aby boli porovnateľné." Odporúčam, aby sme prijali aj tento doplňujúci návrh, pretože i keď chápeme, že štatistiky poskytované políciou, prokuratúrou a súdmi musia byť rozdielne, dnes nie sú absolútne porovnateľné. Preto si myslím, že vypracovanie jednej metodiky pre všetky tieto tri rezorty je potrebná a užitočná vec. Odporúčam tento návrh schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo s 104 poslancov.

Kto je za tento návrh?

Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

Konštatujem, že návrh bol prijatý. Poslanec R. Fico:

Ďalší návrh predniesol pán poslanec Bugár, ktorý navrhuje doplnenie návrhu uznesenia o ďalšie písmeno, v tomto prípade F, ktoré by znelo: "Národná rada Slovenskej republiky žiada Ústavný súd Slovenskej republiky o stanovisko, či samotný zákon Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike a jeho výklad sú v súlade s druhou hlavou Ústavy Slovenskej republiky a s medzinárodnými dokumentami Organizácie Spojených národov, Rady Európy a KEBS v oblasti ľudských práv a či dvojjazyčné pomenovanie obcí a ulíc je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb."

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Aké je vaše stanovisko k tomuto návrhu? Poslanec R. Fico:

Najskôr by som rád zdôraznil, že predložená správa o stave zákonnosti Slovenskej republiky sleduje predovšetkým poskytovanie informácií v oblasti trestnej, teda aká situácia je v oblasti kriminality. Myslím si, že zaradenie tohto bodu do návrhu uznesenia nezapadá do komplexu problémov, ktoré sú riešené v tomto spore. Preto neodporúčam, aby sme takto doplnili návrh uznesenia. Bol by som rád, keby sa moje odporúčanie vysvetľovalo z týchto dôvodov, že teda nezapadá to do tohto komplexu. Myslím si, že existujú iné spôsoby, ako sa obrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky, a vždy existuje možnosť toto urobiť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Bugára, o ktorom svoje stanovisko povedal pán spravodajca? Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

Poslanec R. Fico;

Ďalší návrh predložil pán poslanec Bohm, nedal mi ho písomne, zaznamenal som si ho takto: pán poslanec navrhuje doplniť návrh uznesenia, v tomto prípade by išlo o písmeno G, ktoré by znelo: "Národná rada ukladá Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky dôslednejšie realizovať trestný postih podľa nových skutkových podstát trestných činov v oblasti podnikania."

V tejto súvislosti by som rád poznamenal, že pri ministerstve spravodlivosti existuje osobitná komisia pre rekodifikáciu Trestného zákona. Táto komisia sa nedávno, asi pred mesiacom, zaoberala otázkami, či Trestný zákon dáva dostatočný priestor na postih aj nových protiprávnych konaní, ktoré sa objavujú v ekonomickej kriminalite. Za týmto účelom sme požiadali takmer všetky rezorty o vyjadrenie, aby nám zaslali určité podnety, ktoré by potvrdili, že naozaj treba novelizovať Trestný zákon. Na základe podnetov rekodifikačná komisia pre Trestný zákon došla k záveru, čo nakoniec tu už povedal aj pán predseda Národnej rady, že Trestný zákon dostatočne postihuje všetky existujúce protiprávne konania, aj tie nové, ktoré sa objavujú v oblasti ekonomickej kriminality.

Okrem toho by som chcel povedať, že rozširovanie trestnej represie v oblasti ekonomickej kriminality nie je dobré, pretože trestné právo nesmie suplovať úlohy iných právnych odvetví, a to platí najmä pre oblasť trestného práva a hospodárskej kriminality.

Z tohoto dôvodu neodporúčam, aby sme doplnili návrh uznesenia o návrh, ktorý predniesol pán poslanec Bohm.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Böhm, už sa hlasuje. Poslanec R. Fico:

Myslím, že by sme mali dať priestor pánu poslancovi Böhmovi na vysvetlenie, pretože jeho návrh som si vysvetlil podľa toho, ako ho nadiktoval. Myslím, že by bolo korektné voči jeho osobe, aby mohol vysvetliť podstatu svojho návrhu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec, vysvetlite návrh. Poslanec T. Böhm:

Zrejme došlo k nedorozumeniu, pretože mám tu poznámky, ako som to navrhoval. Zrejme tam vypadlo jedno slovko. Nejde o nové skutkové podstaty, ale ide o teraz platnú novelu Trestného zákona, už existujúce skutkové podstaty, len podľa tých sa nepokračuje. Nežiada sa tu teda novelizácia Trestného zákona, len dôsledné dodržiavanie. Môj návrh bol dôslednejšie zabezpečovať trestný postih podľa nových existujúcich skutkových podstát novely Trestného zákona v spojitosti s podnikaním.

Poslanec R. Fico:

Rozumiem, pán poslanec, ale aj tak neodporúčam schváliť tento návrh, pretože priamo zo zákona ex offo vyplýva povinnosť prokurátorov stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedia. Čiže, neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za predložený návrh poslanca Bohma, ktorý pán spravodajca neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec R. Fico;

Posledný návrh predniesol pán poslanec Šebo a navrhuje, aby sa do návrhu uznesenia zaradil ďalší bod. V tomto prípade by to bolo pod písmenom I a znel by takto: "Národná rada Slovenskej republiky vyzýva televíznu Radu Slovenskej televízie, aby podstatne obmedzila v umeleckých televíznych programoch tie žánre, v ktorých sa vyskytuje násilie a brutalita." Čítam doslovne návrh, ktorý mi odovzdal pán poslanec Šebo. Neodporúčam prijať tento návrh na doplnenie uznesenia.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca, proti ktorému má námietky pán spravodajca a neodporúča ho prijat? Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslanec R. Fico:

Vážené dámy a páni,

ak by ste dovolili, mám ešte poslednú poznámku. Domnievam sa, keďže veľmi dobre poznám proces spracovania správy o stave zákonnosti v Slovenskej republiky a viem, s akým úsilím a pedantnosťou táto správa bola vypracovávaná, môj názor je taký, že plní účel, pre ktorý bola vypracovaná. Z toho dôvodu odporúčam, aby sme prijali navrhované uznesenie, vrátane doplnkov a zmien, o ktorých sme už hlasovali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Budeme hlasovať o celkovom znení.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána spravodajcu?

Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o stave zákonnosti v Slovenskej republike. /Potlesk./

ôsmym bodom programu je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom zložení Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 166 a spoločnú správu výborov ako tlač 166a.

Je tu požiadavka na vyhlásenie 15-minútovej prestávky. Ak to akceptujete, vyhlasujem prestávku.

/Po prestávke./ Pokračujeme v rokovaní.

Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodní poslanec Jozef Zselenák. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, páni poslanci,

v mene skupiny poslancov predkladám vám návrh na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom zložení Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslaním predmetného návrhu je prispieť k riešeniu unikátneho ústavnoprávneho problému, ktorý doprevádza zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Z ústavného zákona číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vyplýva, že 1. januárom 1993 patrí zákonodarná moc Slovenskej republiky zákonodarnému zboru zloženému z poslancov zvolených vo voľbách roku 1992 zvolených v Slovenskej republike do Federálneho zhromaždenia a do Slovenskej národnej rady. Napriek doterajším pokusom sa toto ustanovenie nenaplnilo ani v jednej z dvoch nástupníckych republík. Práve naopak, Česká republika porušuje článok 3 ods. 2 a naďalej používa štátne symboly bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

S prihliadnutím ku skutočnosti, že dnes máme na programe aj ďalšie návrhy zákonov, ktoré preferujú aj iné prístupy, dovoľte mi podrobnejšie sa zaoberať možnými dôsledkami niektorých jednotlivých krokov.

Ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. ako celok je právnym základom ústavného legálneho zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ako aj českej republiky. Spochybnením jeho jednotlivých ustanovení alebo ich zrušením sa vytvára precedens, ktorý môže viest v konečnom dôsledku k spochybneniu celého ústavného zákona a mohol by viest teda aj k pokusom o spochybňovanie legality vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Po zrušení článku 4 ods. 2 nie je možné uplatňovať navonok argumenty, že Česká republika nerešpektuje ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. v jeho článku 3 odseku 2, ktorý sa týka štátnych symbolov bývalej českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Nie je možné v jednej veci sa dožadovať rešpektovania ústavného zákona o zániku federácie a v druhej priamo iné ustanovenie tohto istého ústavného zákona zrušiť.

Podotýkam tiež, že iba hodnota štátnych symbolov sa vyčísluje vo výške minimálne 50 mld korún, pričom tu tiež ide o ďalšie spory - o goodvill, teda chránené značky, ako napríklad ČSD, ČEDOK, ČSA, atď., kde ide tiež o sumy, ktoré sa odhadujú na desiatky miliárd korún.

Z tohto pohľadu nie je možné použiť ani argument, že česká strana postupuje vo veci transfromácie zákonodarnej moci obdobne. Právna situácia v Českej republike je vo vzťahu k článku 4 ods. 1 principiálne iná, pretože Ústava českej republiky bola prijatá až po prijatí ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, čo v krajnom prípade pri právnych predpisoch rovnakej právnej sily umožňuje použiť argument lex posterior derogat lex priori, to znamená, že neskorší zákon ruší zákon skôr prijatý.

Ďalej, podľa článku 106 ods. 2 Ústavy Českej republiky do ustanovenia senátu vykonáva jeho funkcie poslanecká snemovňa, t. j. v Českej republike sa výkon zákonodarnej moci po 1. januári 1993 opiera o ťažko spochybniteľný právny základ obsiahnutý v Ústave Českej republiky schválenej po prijatí ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Neschválením dvoch návrhov na ustanovenie dočasného senátu výkon článku 4 ods. 1 sa nezrušil, k jeho naplneniu môže česká strana pristúpiť až v ďalšom období podľa vývinu situácie v Slovenskej republike, ale aj na domácej politickej scéne.

Zrušením článku 4 ods. 2 sa môže spochybniť aj legitimita Národnej rady Slovenskej republiky. Výkon zákonodarnej moci v Slovenskej republike po 1. januári 1993 sa opiera o výsledky parlamentných volieb v júni 1992. Tieto výsledky volieb je potrebné chápať vcelku. V čase uskutočnenia volieb v dôsledku existencie federálneho usporiadania zákonodarná moc sa delila medzi Federálnym zhromaždením a Slovenskou národnou radou. Zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa koncentruje do jedného orgánu zákonodarného zboru

v zmysle článku 4 ods. 2, ktorého zloženie rešpektuje výsledky volieb ako celok.

Do úvahy treba brat aj uznesenie Federálneho zhromaždenia k ústavnosti procesu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku nástupníckych štátov publikované v čiastke 123/1992 Zb. V takomto prípade by však bolo treba hľadať východisko v nových parlamentných voľbách. V momentálnej situácii to však nie je schodné riešenie.

Zrušenie článku 4 ods. 2 vytvára priestor aj pre očierňovanie Slovenskej republiky na medzinárodnom fóre, najmä v prípade možných obviňovaní z nerešpektovania ústavnosti.

Ústava Slovenskej republiky bola prijatá v podmienkach existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a to skôr, ako ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, t. j. je možné uplatniť argument lex posterior derogat lex priori. Medzi ústavnými predpismi českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Slovenskej republiky neexistoval princíp nadradenosti a podriadenosti.

Ak sa aj prijme argument, že článok 4 ods. 2 je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, je potrebné brat na zreteľ skutočnosť, že možnosť zrušiť ho ako protiústavný uplynula pre Národnú radu Slovenskej republiky dňom 31. 12. 1992. Podľa tohto článku teda po 1. januári 1993 toto právo prislúcha zákonodarnému zboru zloženému zo 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a 126 poslancov bývalého Federálneho zhromaždenia. Navyše, zrušenie článku 4 Národnou radou Slovenskej republiky až dnes by už iba potvrdilo doterajšiu platnosť mandátov poslancov Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Oproti tomu, čo som uviedol, prípadné schválenie nášho návrhu vedie k naplneniu článku 4 ods. 2, a teda k zachovániu princípu ústavnosti. Postavenie poslancov bývalého Federálneho zhromaždenia v zmysle tohto návrhu nevyvoláva potrebu konvalidovať predchádzajúce rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky po 1. 1. 1993 už aj preto, že Národná rada v tomto období neschvaľovala žiaden ústavný zákon.

Schválenie návrhu by uspokojilo situáciu a umožnilo nerušený výkon funkcií zákonodarného zboru. Kladie minimálne nároky na štátny rozpočet a tiež na materiálno-technické a organizačné opatrenie. Bolo by vo vzťahu k Českej republike príkladom pozitívneho riešenia zložitého ústavného problému a obmedzuje sa ním aj priestor pre nekalé pokusy ohovárať Slovenskú republiku.

Dámy a páni, uvedomujem si, že náš návrh je neobvyklý a že je na hranici toho, čo je možné, napriek tomu však vás prosím o jeho podporu.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Štefana Daňu, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi predložiť spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom zložení Národnej rady Slovenskej republiky.

Uvedený návrh ústavného zákona predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 190 zo dňa 15. februára 1993 pridelil s termínom do 10. marca na prerokovanie všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Na skoordinovanie stanovísk bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov prerokovali v dňoch 9. až 11. marca 1993. Ani v jednom výbore Národnej rady Slovenskej republiky nezískal uvedený návrh súhlas.

Dva výbory Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom nesúhlasili, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky neprijalo platné uznesenie vzhľadom na to, že predložený návrh nedostal požadovanú väčšinu hlasov členov výboru podľa ustanovenia § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady. Išlo o nasledovné výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, národohospodársky a rozpočtový výbor, výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci uvedený návrh skupiny poslancov neprerokoval, keďže sa ani v náhradnom termíne nedostavil navrhovateľ na zasadnutie výboru, aby návrh odôvodnil.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

napriek tomu, že väčšina výborov Národnej rady Slovenskej republiky nezaujala k predmetnému návrhu zákona stanovisko a k prerokovanému návrhu zákona neboli schválené ani žiadne pozmeňujúce návrhy, domnievam sa, že predložený návrh ústavného zákona o dočasnom zložení Národnej rady Slovenskej republiky je východiskom pri realizácii právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o zániku česko-slovenskej federácie. Z tohto dôvodu a s prihliadnutím na argumenty, ktoré vo svojom vystúpení uviedol navrhovateľ, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky tento návrh ústavného zákona schválila.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne pánu poslancovi Štefanovi Daňoví a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o ôsmom bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Duka-Zólyomi a ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Duka-Zólyomi;

Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

uplynulo dva a pol mesiaca od zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Národná rada Slovenskej republiky nebola schopná dát odpoveď na otázku, aký bude osud demokraticky a legitímne zvolených poslancov Federálneho zhromaždenia. Súčasne to znamená, že podľa ústavného zákona číslo 542/1992 Zb. patria do zákonodarného zboru Slovenskej republiky, lebo od 1. januára 1993 prešla zákonodarná moc v Slovenskej republike v plnom rozsahu zákonodarnému zboru zloženému z poslancov zvolených vo voľbách 1992 v Slovenskej republike do Federálneho zhromaždenia ČSFR a do Slovenskej národnej rady. Poslanci Federálneho zhromaždenia sú teda legitímnymi poslancami, ktorí toho času nevykonávajú svoj mandát.

Náš názor na túto otázku sme vyslovili už viackrát. Po zániku federácie od 1. januára 1993 vznikli dve suverénne republiky, čo znamená, že sa začala samostatná nezávislá existencia, poťažne život dvoch republík. Tento nový politický a štátoprávny stav by vyžadoval nové demokratické voľby do zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, avšak uvedomujeme si skutočnosť, že súčasná vnútropolitická situácia Slovenskej republiky a stanovisko vedúcich politických síl je také, že nie sú predpoklady na vypísanie nových parlamentných volieb. Poslanci Federálneho zhromaždenia dostali mandát, poverenie k parlamentnej práci v priamych voľbách od ľudu, resp. od voličov v Slovenskej republike. V zmysle volebného zákona, platnosť ktorého sa nedá dodatočne zmeniť, nikto nie je oprávnený ich zbaviť mandátu, samozrejme, okrem výsledku celoštátneho referenda. Na tomto stave nič nezmení ani zánik Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Preto jediné riešenie ich postavenia je zachovanie ich poslaneckého mandátu. V opačnom prípade je rovnako možné spochybniť aj právnu kontinuitu poťažne následníčke právo obidvoch republík.

V zmysle predchádzajúcich úvah je pozitívnym riešením predložený návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom zložení Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto spôsobom poslanci

zvolení do Federálneho zhromaždenia budú poslancami zákonodarného zboru Slovenskej republiky, čo plne zodpovedá ústavnému zákonu číslo 542/1992 Zb., a môžu ďalej vykonávať poslaneckú prácu a taktiež si zachovajú mandát, ktorý získali vo voľbách v roku 1992 na území Slovenskej republiky.

Návrh ústavného zákona zabezpečí poslancom Federálneho zhromaždenia právo zákonodarnej iniciatívy, právo interpelovať vládu, poslaneckú imunitu atď., čo všetko je nevyhnutné na vykonávanie plynulej poslaneckej činnosti. Súčasne predložený návrh rešpektuje platný ústavný stav v Slovenskej republike, a jeho schválením by sa potvrdila aj legitimita zákonodarnej moci v Slovenskej republike, ústavnosť zániku federácie a vzniku dvoch štátov Slovenskej republiky a českej republiky. Samozrejme, tento stav poslancov Federálneho zhromaždenia pokladáme za prechodný s platnosťou do konca tohoto volebného obdobia. Podporujeme predložený návrh ústavného zákona, lebo kladne rieši nové postavenie tzv. transformovaných poslancov pri zachovaní ich imunity a mandátu, ktorý dostali od svojich voličov na celé volebné obdobie.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrnko, máte slovo. Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážený pán minister, slávna snemovňa,

keď pristupujeme k prerokovaniu tohto návrhu, mali by

sme sa predovšetkým zamyslieť nad tým, akú vážnosť prikladáme svojej vlastnej činnosti, svojej vlastnej zákonodarnej váhe, akú vážnosť prikladáme aktom, ktoré akceptuje a prijme svojím väčšinovým rozhodnutím Národná rada Slovenskej republiky. Až potom by sme sa mali dívať na to, aké zákony sa prijímajú okolo nás, aké zákony prijímajú cudzie štáty. Československá federácia dnes vo vzťahu k slovenskému štátu je cudzím štátom. To by sa aj v Bosne mohli uzniesť na tom, ako mi povedali moji českí kolegovia, ktorí neakceptovali článok 4 predmetného zákona, to by sa aj Bosna a Hercegovina v prípade kolapsu moslimských síl mohla uzniesť, že jej zákonodarci patria do parlamentu Slovenskej republiky. Aj vtedy by sme sa tým zaoberali? Aj vtedy by sme robili takéto rokovania?

Upozornil by som vás na knižočku, ktorú sme dostali všetci na stôl. V tejto knižočke je Ústava Slovenskej republiky a na zadnej strane je Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. V tejto deklarácii na konci sa hovorí: "Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa." Na základe tejto deklarácie sa prijala Ústava Slovenskej republiky, v ktorej - na strane 42 tejto knižky - je článok 72, ktorý hovorí: "Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky." To hocikto, to aj v Grécku alebo na Filipínach môžu zmeniť Ústavu Slovenskej republiky? Vážime si zákony, ktoré prijíma táto slávna snemovňa, alebo si necháme, aby do našich zákonov, do našej kompetencie zasahovali iné orgány?

V tejto ústave je článok 156, ktorý vymenováva záležitosti, v ktorých Slovenská národná rada uznáva ďalšiu kompetenciu federácie. Sú to: článok 3 ods. 2, článok 23 ods. 4, ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana iného štátu, článok 53, článok 84 odsek 3, ak ide o vypovedanie vojny inému štátu, článok 86 písm. k/ a 1/, článok 102 písm. g/, ak ide o vymenovanie profesorov vysokých škôl a rektorov a o vymenovanie a povyšovanie generálov písm. j/ a k/ a článok 152 ods. 1 druhá veta. Kde, vážená snemovňa, je v tejto ústave napísané, že Federálne zhromaždenie má právo menovať resp. meniť Ústavu Slovenskej republiky? Ešte raz sa pýtam, kde je tu napísané, že federácia má právo meniť Ústavu Slovenskej republiky? Môžem odpovedať jednoducho, nikde. Nikde tu nie je napísané. /Potlesk./ Preto navrhujem, aby sa predmetný zákon bez rozpravy odmietol.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi. Hlási sa pán poslanec Hraško, ale musím konštatovať, že pán poslanec Hrnko dal návrh na ukončenie rozpravy. Keď bol daný návrh, budeme o ňom hlasovať. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Bárány a pán poslanec Hraško.

Poslanec E. Bárány:

Budem hovoriť oveľa menej, ako sú stanovené tri minúty. V momente prijatia ústavného zákona o zániku českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bola Slovenská republika súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, čiže tie zákony sa nás týkali. Ústava Slovenskej republiky obsahuje článok 152, ktorým recipuje, preberá právny poriadok Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodne ináč. Nie je mi známy nález ústavného súdu, ktorý by bol vyslovil, že článok 4 je neplatný.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Hraško, potom pán poslanec Hrnko. Poslanec J. Hraško:

Po takej plamennej reči, akú predniesol kolega Hrnko, by som mal byť ešte plamennejší, ale nebudem to robiť. Chcem sa ho len opýtať: Vznikla Slovenská republika uznesením filipínskeho parlamentu alebo gréckeho parlamentu, keď tu počúvame paralely? /Potlesk./ Pýtam sa, či si vážime zákon, kolega Hrnko, ktorým vznikla samostatná Slovenská republika, alebo si nevážime? Takto stojí otázka. Článok 4 je súčasťou zákona Federálneho zhromaždenia, ktorým vznikla Slovenská republika, a žiaľ, nie rozhodnutím tejto Národnej rady Slovenskej republiky. V tom je ten problém, že je tam aj článok 4, ktorý tam nemusel byť. Pýtam sa tých strán a hnutí, ktorých poslanci hlasovali a prijali aj článok 4, či mohol byť prijatý zákon o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty aj bez článku 4. Nazdávam sa, že mohol. Pýtam sa, kto dal právo našim poslancom, Slovákom, vo Federálnom zhromaždení porušovať už vtedy platnú Ústavu Slovenskej republiky, keď sa teraz poslanci tých istých strán a hnutí odvolávajú na slovenskú ústavu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Musím oponovať pánu poslancovi Hraškovi. Slovenská republika nevznikla na základe predmetného zákona, myslím zákona číslo 542, ale Slovenská republika vznikla na základe

nášho uznesenia z 19. januára 1993 a na základe tejto deklarácie a Ústavy Slovenskej republiky. To, že bol prijatý predmetný zákon, je možné pokladať za vonkajšiu okolnosť, za takú istú okolnosť, ako bola po prvej svetovej vojne porážka Rakúska-Uhorska. Federácia bola porazená a preto musela zahynúť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem, pán poslanec. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hrnku. O návrhu na ukončenie rozpravy sa hlasuje bez rozpravy.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Hrnku, aby sme odmietli tento zákon a nepokračovali v rozprave?

/Šum v sále./

Vážené dámy vážení páni, návrh pána poslanca Hrnka bol odmietnuť tento zákon bez rozpravy, to znamená nepokračovať ďalej v rozprave a odmietnuť ho v jednom hlasovaní.

Faktická poznámka - pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák;

Pán poslanec Hrnko začal svoje vystúpenie veľmi vážnymi slovami, že by sme mali prikladať primeranú, patričnú váhu svojej činnosti. Pán poslanec Hrnko, veľmi ma mrzí, že ste potom v ďalšom svojom vystúpení od tohto pozitívneho predsavzatia ustúpili, chcel by som vám len pripomenúť, že včera, keď vznikol podobný problém okolo hlasovania o rozprave, či bude alebo nebude, ste zastávali práve opačný postoj. /Potlesk./

Po druhé - myslím si, že hlasovanie o odmietnutí tohto zákona bez rozpravy už je bezpredmetné, pretože rozpravu sme začali. Rozprava beží. Môžeme hlasovať o jej ukončení. Po jej ukončení môže vystúpiť navrhovateľ, môže vystúpiť spoločný spravodajca a v závere môžeme pristúpiť ku konečnému hlasovaniu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Zselenákovi. Pýtam sa pána poslanca Hrnku, či sťahuje svoj návrh, alebo ho preformuluje v tom zmysle, že navrhuje ukončiť rozpravu.

Poslanec A. Hrnko:

Navrhujem ukončiť rozpravu a v druhom bode navrhujem, aby tento zákon vážená snemovňa odmietla.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Prosím, aby sme sa znova prezentovali.

Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za ukončenie rozpravy?

Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

Kto je proti ukončeniu rozpravy?

Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že plénum hlasovaním rozhodlo o ukončení rozpravy.

Pýtam sa, či chce vystúpiť zástupca navrhovateľa?

Poslanec J. Zselenák: Dámy a páni,

diskusia bola síce krátka, ale o to zaujímavejšia. Zostala mi jedna vec, ku ktorej by som rád zaujal stanovisko. Zhodou okolností tiež sa týka vystúpenia pána poslanca Hrnku. K bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike každý z nás môže mať zrejme rôzny vzťah. To je jeho osobná vec. V parlamentnej činnosti a v parlamentnej praxi by sme však mali konať a správať sa parlamentne a vychádzať z aktuálneho práva. Bývalá Česká a Slovenská Federatívna Republika nie je cudzím štátom, je právnou predchodkyňou Slovenskej republiky aj Českej republiky, a Slovenská republika je právnou nástupkyňou bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Pokiaľ ide o Ústavu Slovenskej republiky a o Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky, pán poslanec Hrnko ako historik by mohol vedieť aj to, že sme k nej onoho času prijali aj uznesenie, ktorým sme Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky schválili, a v tomto uznesení sa jasne hovorí o tom, že Slovenská národná rada bude dodržiavať princíp ústavnosti pri vzniku samostatnej slovenskej štátnosti.

Ďakujem pekne. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Zselenákovi. Pýtam sa, či chce vystúpiť spoločný spravodajca?

Poslanec Š. Dano;

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem. Takže pristúpenie k hlasovaniu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

Poslanec Š. Dano;

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

vzhľadom na to, že nebol predložený žiadny pozmeňujúci návrh k návrhu ústavného zákona, navrhujem, aby sme hlasovali o celom návrhu zákona. Ako spoločný spravodajca odporúčam, aby tento zákon bol schválený.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 112 poslancov. Kto je za uvedený návrh zákona? Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom zložení Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené dámy, vážení páni,

keďže nie je predpoklad, aby sme sa dostali k nejakému prelomovému bodu rokovania, prerušujem dnešné zasadnutie.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško: Pán predsedajúci,

myslím si, že návrh zákona pána poslanca Hrnka bude trvať ešte kratšie ako tento, takže odporúčam pokračovať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Mikloško, akceptujem váš návrh. Vážené plénum, keďže nebol všeobecný konsenz s prerušením schôdze, budeme pokračovať podľa uznesenia, ktorým sme sa zaviazali rokovať do 19.00 hodiny.

Deviatym bodom programu je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Výboch:

Pán predsedajúci, dajme hlasovať o tom, aby sme prerušili schôdzu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, aj keď ste ma prerušili v uvádzaní bodu, nie v niečom inom, dám o vašom návrhu hlasovať, ale podotýkam, že pokiaľ nie je všeobecný konsenz, nie je celkom férové, aby sme zakaždým, keď sa nám to hodí, menili svoje vlastné uznesenia. /Potlesk./

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za to, aby sme v tomto okamihu prerušili zasadnutie 17. schôdze a pokračovali zajtra ráno o 9.00 hodine? Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že na základe hlasovania pléna prerušujeme zasadnutie 17. schôdze a pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

Tretí deň rokovania

17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

19. marca 1993

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Konštatujem, že je prítomných 82 poslancov, teda Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

Ako sme si odhlasovali pri schvaľovaní programu, teraz prerokujeme dodatočne zaradený bod programu, ktorým je

Návrh na uznesenie Národnej radv Slovenskej republiky k návrhu Zahraničného vvboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medziparlamentných organizácií.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 192.

Návrh uznesenia uvedie predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Ivan Laluna.

Poslanec I. Laluna:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

požiadali sme o zaradenie mimoriadneho programu schválenie delegácií do medziparlamentných organizácií Európskych spoločenstiev z toho dôvodu, že potrebujeme, ako sa ľudovo hovorí, stihnúť určité termíny, ktoré súvisia s nástupom našich kolegov do funkčnej činnosti týchto jednotlivých medzinárodných organizácií a útvarov. Chcel by som hovoriť k dvom bodom - k návrhu stálych delegácii a k založeniu Medziparlamentnej únie.

Vznik Slovenskej republiky ako samostatného a suverénneho štátneho útvaru logicky so sebou priniesol aj problematiku účasti našich poslancov v tých európskych a svetových organizáciách, inštitúciách, ktoré existujú a fungujú a kde predtým mala svoje podielne zloženie a zástupníctvo Česká a Slovenská Federatívna Republika. V uplynulých mesiacoch sme uskutočnili množstvo rozhovorov s jednotlivými inštitúciami, vyjasňovali sa podmienky a možnosti vstupu, výška finančných príspevkov í počtu delegácií. Toho času sa nám podarilo viac-menej zhruba ujasniť základné obrysy našej činnosti v týchto zložkách s tým, že možno niektoré detaily neskoršie budeme doťahovať, budeme ich dopĺňať a spresňovať.

Časť kolegov poslancov sa už na činnosti jednotlivých medzinárodných orgánov a organizácií zúčastnila. Máme prvé skúsenosti. Bolo to však činnosť ad hoc, ktorá by až teraz, po schválení stálych delegácií, nadobudla určitý pravidelný rytmus a bola by prísne koordinovaná s činnosťou tých medzinárodných organizácii, do ktorých vstupujeme, na činnosti, ktorých sa budeme zúčastňovať.

Keď sme pristupovali k sukcesii, teda nástupníctvu našich poslancov na tie miesta, ktoré predtým boli k dispozícii Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, vychádzali sme z princípu 2 : 1 a v niektorých prípadoch, ako napríklad v Rade Európy, nám bol počet zvýšený, pretože niektoré inštitúcie vychádzajú zo základného princípu, že menšie krajiny alebo štáty majú byť zvýhodnené počtom zástupcov v tých organizáciách, na fungovaní ktorých sa zúčastňujú.

Druhý princíp - snažili sme sa, aby návrh stálych delegácii odrážal politický a odborný konsenz. Niekoľkokrát sme o tomto návrhu, ktorý podal Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, rokovali v politickom grémiu. Priložený zoznam delegácií je výsledkom konsenzu v dvoch smeroch - konsenzu o tom, aké množstvo jednotlivých miest bude mať ten-ktorý politický subjekt v týchto inštitúciách. Vychádzali sme pritom z pomerného zastúpenia jednotlivých politických subjektov v Národnej rade podľa výsledku volieb, v tomto smere bol dosiahnutý absolútny konsenz. Po druhé - hovorili sme o rozdelení tých miest, ktoré v globále ten-ktorý politický subjekt mal pridelené do jednotlivých orgánov a inštitúcií. Aj tu bol dosiahnutý konsenz, až na určité výhrady kolegov z Együttélés a MKDH o zastúpení v Rade Európy, ale v ostatných miestach bol vyjadrený súhlas a konsenz. To je jedna stránka veci.

V prípade, že schválime týchto vyše 40 kolegov poslancov, z ktorých každý má odborný a najmä jazykový predpoklad na zaradenie do tých organizácii, ktoré sú uvedené v prílohe, získava náš parlament zhruba 40-členný zbor vyslancov, ktorí budú prezentovať imidž i odbornú stránku činnosti nášho národného parlamentu. Zároveň tento zbor vyše 40-členných vyslancov nášho parlamentu bude prinášať skúsenosti z fungovania týchto zložiek a organizácií, ktoré nepochybne prispejú k skvalitneniu našej činnosti.

Odporúčam, aby sme hlasovaním vyjadrili súhlas so zložením stálych delegácii, ktoré sú v týchto jednotlivých zložkách a organizáciách. Charakteristika týchto orgánov a organizácií - veľmi stručná - je priložená v materiáli, ktorý sme vám dali k dispozícii.

Ďalej by som chcel informovať, že s Európskym spoločenstvom a jeho delégatúrou v Prahe je dohodnuté, že akonáhle tieto stále delegácie budú schválené, pripravíme pre nich určitý druh školenia alebo seminárov v Bratislave, kde by si naši kolegovia osvojili základné princípy fungovania týchto medzinárodných zložiek ....

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážení kolegovia, prosím vás, venujte pozornosť tomu, čo hovorí predseda zahraničného výboru.

Poslanec I. Laluha:

Vzhľadom k "enormnému" záujmu sa pokúsim to uzavrieť.

Je predložený návrh stálych delegácii. Sú možné dva postupy - alebo hlasovať an blok o všetkých, alebo o jednotlivých delegáciách pre jednotlivé orgány a organizácie samostatne. Vzhľadom na to, že bol dosiahnutý konsenz, odporúčam hlasovať an blok, pokiaľ by neboli niektoré individuálne výhrady alebo pripomienky.

A ešte veľmi stručne druhá poznámka. Je zvykom každého parlamentu, že vyjasňuje svoj vzťah k Medziparlamentnej únii, ktorá združuje 116 parlamentov sveta. Dávame návrh, aby sme sa cez prestávku, po skončení tohto dopoludňajšieho zasadnutia, formálne zišli na veľmi krátkej schôdzi k založeniu národnej skupiny parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky v Medziparlamentnej únii. Nie je to možné urobiť na schôdzi Národnej rady. Každý poslanec sa musí rozhodnúť dobrovoľne sám, či chce byť členom v tejto Medziparlamentnej únii. Agitačne vás chcem upozorniť, že ide len o 10-korunový mesačný príspevok s tým, že utvorenie sekcii národnej skupiny Medziparlamentnej únie nám umožňuje nadväzovať priame styky s parlamentmi iných krajín, vytvárať

spoločné komisie, spoločné výbory, vymieňať si skúsenosti, návštevy, semináre, prednášky a podobne. Je to činnosť, ktorá charakterizuje činnosť absolútnej väčšiny parlamentov sveta. Prosím teda o záujem o Medziparlamentné úniu, a po skončení rokovania by som vás poprosil o krátku schôdzu tých poslancov, ktorí o túto úniu a o členstvo v nej budú mať záujem.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem predsedovi zahraničného výboru pánu poslancovi Laluhovi. Prv, než otvorím rozpravu k tomuto bodu, dovoľte, aby som privítal inšpektora Ministerstva vnútra Francúzskej republiky pre kontrolu štátnej správy pána Langlé /potlesk/, ktorý odovzdá nielen našim orgánom, ale aj mnohým ďalším záujemcom skúsenosti z organizácie a kontroly štátnej správy vo svojej vlasti.

Teraz by som sa vrátil k pôvodne prerokúvanému bodu. Má niekto otázky alebo pripomienky k návrhu, ktorý tu predložil predseda zahraničného výboru?

/Nikto./

Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím pána Laluhu, aby uvádzal hlasovanie.

Poslanec I. Laluha:

Navrhli sme desaťčlennú stálu delegáciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Piati členovia sú ako riadni členovia a piati kolegovia sú ako náhradníci, ktorí sa zúčastňujú rokovania v prípade neúčasti niektorého riadneho člena. Odporúčam, aby tento návrh bol schválený.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za uvedený návrh?

Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Poslanec I. Laluha:

Druhou medzinárodnou organizáciou alebo inštitúciou je Európsky parlament. Pôvodne bola určená skupina 15 poslancov Európskeho parlamentu ako skupina pre spoluprácu s českou a Slovenskou Federatívnou Republikou. Dohodli sme sa, že každá republika - Česká i Slovenská - dá ako partnera tejto skupine svojich 15 poslancov. Návrh je pred vami. Odporúčam, aby bol schválený.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za uvedený návrh?

Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali.

Poslanec I. Laluha:

Ako tretie je Parlamentné zhromaždenie KBSE. Chcel by som konštatovať, že tam sme už definitívne právoplatnými členmi. Bolo tam najmenej problémov. Na poslednom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia, ktorého sa zúčastnili pán podpredseda Prokeš a predseda zahraničného výboru, bolo dohodnuté zvýšenie podielu poslancov za Slovenskú republiku bez nárokov na zvýšenie rozpočtu. Sú to menovaní štyria kolegovia. Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za uvedený návrh?

Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali. Poslanec I. Laluha:

Ďalej navrhujeme naše zastúpenie v Severoatlantickom zhromaždení, ktoré je parlamentnou organizáciou NATO. Tam sme skromnejší, vyplýva to zo zaužívaných zvyklostí. Máme tam dve miesta. Návrh máte pred sebou. Odporúčam, aby bol schválený.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 103 poslancov.

Kto je za uvedený návrh?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovalo 5 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali. Poslanec I. Laluha:

Ďalej je tu návrh do Parlamentného zhromaždenia Západoeurópskej únie. Úprimne povedané, táto organizácia nevyvíja veľkú aktivitu, resp. málo o nej vieme, presťahovala sa nedávno z Londýna do Štrasburgu. Získavame o nej kompletné informácie a proces konkrétneho naštartovania činnosti potrvá ešte niekoľko týždňov. Návrh máte pred sebou. Sú to členovia branno-bezpečnostného výboru. Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za?

Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sme prijali. Poslanec I. Laluha:

A nakoniec navrhujeme našu stálu delegáciu do Medziparlamentnej únie. Potvrdenie súhlasu s návrhom kolegov do Medziparlamentnej únie sa považuje zároveň za vyjadrenie súhlasu Národnej rady s tým, aby jej poslanci v ďalšom boli členmi národnej skupiny Medziparlamentnej únie. Návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za uvedený návrh?

Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali. Poslanec I. Laluna:

Prosím ešte o jednu faktickú poznámku, v prílohách ste dostali materiály k Medziparlamentej únii. Prosím, aby ste si to prečítali a cez prestávku vás srdečne pozývam na ustanovujúcu schôdzu národnej skupiny Medziparlamentnej únie.

Podpredseda NR SR J.Prokeš:

Teraz dovoľte, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu uznesenia ako celku. Schválili sme jednotlivé časti, ale v zmysle rokovacieho poriadku musíme hlasovať o celku.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 105 poslancov. Kto je za návrh uznesenia? Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie k vymenovaniu členov stálych delegácii Národnej rady slovenskej republiky do medziparlamentných organizácií.

Teraz požiadal o slovo pán minister Kňažko. V zmysle § 19 som povinný udeliť mu slovo.

Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR M. Kňažko;

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

milé kolegyne,

ctení kolegovia /potlesk/,

považujem za svoju povinnosť, povinnosť ministra zahraničných vecí, informovať vás o tom, ako rezort, ktorý dodnes vediem, plní programové vyhlásenie vlády a s akými problémami sa stretáva v súvislosti s novými úlohami po vzniku samostatného štátu. Mal som záujem informovať vás v pléne už skôr, žiaľ, nedostal som príležitosť. V súvislosti s tým, že o činnosti mnou vedeného rezortu sa v poslednom čase až príliš veľa hovorí, rozhodol som sa stručne a vecne poinformovať vás o tom najdôležitejšom.

Jednou z hlavných zahranično-politických úloh vlády Slovenskej republiky bolo zabezpečiť šírenie objektívnych informácií o vývoji na Slovensku. Do konca roku 1992 sa o Slovensku v súvislosti s delením federácie informovalo veľa, nie však vždy objektívne. Plnohodnotnú zodpovednosť za túto úlohu sme prevzali na Slovensku až od 1. januára 1993, ale už dnes, po necelých troch mesiacoch sa nám vyčíta, že

sme urobili málo. Keď hovoríme o nejakých dlhodobých úlohách v zahraničnej politike, tak táto patrí medzi tie najdlhodobejšie.

Čo však ministerstvo konkrétne urobilo? Hneď po nástupe poslednej federálnej vlády sme pristúpili k realizácii rozsiahlej informačnej kampane financovanej ešte z prostriedkov Federálneho ministerstva zahraničných vecí. Jej hlavným cieľom bolo informovať o skutočných príčinách a priebehu rozdelenia Česko-Slovenska a o novovznikajúcej Slovenskej republike. V spolupráci e Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Generálnym riaditeľstvom Vodohospodárskej výstavby a Federálnym ministerstvom zahraničných vecí sme zabezpečili efektívne využitie 6 miliónov korún na propagáciu Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Mohol by som dnes dlho pokračovať vo výpočte konkrétnych opatrení, to však nie je cieľom môjho vystúpenia.

Musíme si uvedomiť, že tvorba obrazu je predovšetkým záležitosť dlhého obdobia, ktoré sa meria na roky. Už samotný pojem obraz svedčí o tom, že je odrazom reality vo vnútri krajiny. Sebeaktívnejšia a finančne náročná činnosť jedného ministerstva pri tvorbe obrazu krajiny v zahraničí nedokáže odstrániť negatívne následky nepremyslených a neuvážených krokov. To, čo bolo ospravedlniteľné u regiónu, je neprijateľné v prípade suverénneho štátu, naviac, v období krátko po vzniku, kedy zahraničie pozorne sleduje každý jeho krok. Už aj ti naši novi diplomati, ktorí prednedávnom odchádzali do zahraničia plní elánu a odhodlania, že ten nedobrý obraz Slovenska svojou prácou napravia, sa na nás obracajú, aby sme k tomu prispeli predovšetkým politickou kultúrou doma.

Počul som od niektorých poslancov kritiku, že sme urobili málo v otázke Gabčíkova, resp. že medzinárodné spoločenstvo akoby prijalo maďarskú verziu sporu. K tomu len toľko: O chybách slovenskej diplomacie v tejto kauze sa hádam

ani hovoriť nedá. Od 1. januára sme sa zúčastnili samostatne niekoľkých dvojstranných a viacstranných rokovaní, na ktorých sme dosiahli obojstranne vyváženú dohodu o texte dokumentu, ktorý má byť predložený do Haagu. V otázke dočasného vodohospodárskeho režimu tažko pomôže diplomatická zručnosť, to je vecou predovšetkým odborných rezortov. Údajná náklonnosť medzinárodnej mienky k maďarskému stanovisku je veľmi diskutabilným pojmom. Máme dostatok signálov, že svet chce tento problém vnímať cez jeho vecné stránky a odkláňa sa od jeho politizácie. To samotné možno považovať za náš úspech, ktorý sa bezpochyby prejaví neskôr. Kauza Gabčíkovo je jednou z konkrétnych ukážok toho, že práve činnosť Ministerstva zahraničných veci sa jednoducho nedá hodnotiť v presných tabuľkových ukazovateľoch.

Veľký dôraz sme v programovom vyhlásení kládli na rozvoj dvojstranných vzťahov, najmä pokiaľ ide o najbližších susedov. Bolo jasné, že postupné získavanie medzinárodnoprávnej subjektivity bude neoddeliteľne spojené predovšetkým s vytvorením dobrých dvojstranných vzťahov s najbližšími susedmi. Vytvorili sme rámec pre rozbehnutie plnohodnotnej spolupráce stretnutiami na úrovni ministrov zahraničných veci s Maďarskom, Poľskom, Rumunskom, Ukrajinou, Rakúskom, ale aj Francúzskom a Talianskom. Značná aktivita ministerstva zahraničných vecí sa sústredila aj na vzťahy s Nemeckom, ale aj s Ruskom. Veľké množstvo kontaktov na nižšej diplomatickej úrovni sa uskutočnilo so Spojenými štátmi americkými. Jednoduchou operáciou nebolo ani nadviazanie diplomatických vzťahov s vyše stovkou krajín. Vstup do Organizácie spojených národov a ďalších medzinárodných organizácií tiež nebol automatickým procesom, ako sa vám to snažia nahovoriť niektorí domáci vševedovia. Je za tým množstvo konkrétneho diplomatického úsilia, ktoré vôbec nebolo možné zariadiť z Federálneho ministerstva zahraničných veci v Prahe. Každá z oboch republík musela uskutočniť svoj diel autonómnej práce.

Od nástupu do svojej funkcie som považoval spoluprácu so Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky za dôležitú. Jedným z jej konkrétnych prejavov bola moja iniciatíva požiadať zahraničný výbor o spoluprácu v dvoch základných otázkach, v ktorých sa nová samostatná slovenská zahraničná politika začínala uplatňovať - v posúdení základov koncepcie a pri príprave vedúcich zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Pokiaľ ide o koncepciu, ktorá bola prijatá vládou Slovenskej republiky po medzirezortnom pripomienkovom konaní, môžem s uspokojením konštatovať, že jej znenie sa z obsahového hľadiska nelíši od toho, ktoré posúdil a vzal na vedomie aj zahraničný výbor v novembri roku 1992.

V záujme toho, aby sa vláda mohla oprieť o širšiu politickú dohodu v oblasti zahraničnej politiky, usporiadal som aj stretnutie s predstaviteľmi všetkých politických strán, ako aj s predstaviteľmi z oblasti vedeckého, spoločenského a náboženského života. Aj tieto stretnutia pomohli ozrejmiť rádius, v ktorom by sa zahraničná politika nového štátu mala pohybovať. Zároveň zvýraznili demokratický charakter prijatia tohto veľmi dôležitého materiálu.

Budovanie samostatného ústredného orgánu pre zapojenie Slovenska ako subjektu medzinárodného práva do dvojstrannej i mnohostrannej medzinárodnej spolupráce je nadmieru vážnou a zložitou úlohou. Takáto inštitúcia sa jednoducho nedá prevziať z jednej tretiny z Prahy a začať fungovať. Základom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa stalo bývalé Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, ktoré som sám začal budovať ešte v roku 1990 napriek tvrdému odporu federálnych orgánov a mnohých vašich predchodcov. Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky sa postupne etablovalo voči zahraničiu a malo už istú bázu poznatkov a skúseností, na ktoré bolo možné nadviazať. Personálny základ dnešného Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky tvoria práve tí pracovníci, ktorí budovali Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky a postupne si stále výraznejšie ozrejmovali slovenské národné záujmy v zahraničnej politike.

Je známe, že bývalé Federálne ministerstvo zahraničných vecí nemalo veľké množstvo špičkových slovenských odborníkov. Aj z toho malého počtu, ktorý tam bol, rozhodla sa jedna tretina požiadať o české občianstvo. V závere roku 1992, keď už bolo isté, že dôjde k rozdeleniu federácie, boli sme nútení vyslať do zahraničia 120 slovenských pracovníkov, aby sme zabezpečili minimálnu funkčnosť budúcich slovenských zastupiteľských úradov. Pri takomto počte a úrovni poznatkov, ktorá existovala, je logické, že sa mohli prejaviť aj určité nedokonalosti ich výberu aj prípravy. To sa prejavuje aj tým, že od začiatku tohto roku musíme pracne z ústredia na diaľku doslova doškoľovať pracovníkov, čo ďalej zaťažuje ústredie. V súčasnom období sú však zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí obsadené tak, aby mohli vykonávať aspoň svoje základné funkcie.

Veľmi dôležitou činnosťou rezortu bolo rozdelenie majetku v zahraničí, ku ktorému som Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil kompletnú dokumentáciu. Niet pochýb o tom, že sme získali jednu tretinu ocenenej hodnoty majetku. Fakt, že zákon o zániku federácie bol prijatý pomerne neskoro, sa však mohol podpísať pod to, že sme nemali čas dotiahnuť niektoré detaily. Ide však o zanedbateľný podiel v hodnotovom vyjadrení. Ten istý pocit má aj česká strana. V súčasnom období máme 53 fungujúcich zastupiteľských úradov, 4 misie a 3 generálne konzuláty. K vytvoreniu týchto zastupiteľských úradov sme došli po dôkladnej analýze politických a ekonomických záujmov Slovenskej republiky, ako aj s prihliadnutím k tomu, že nie je nič jednoduchšie, ako zrušiť existujúci zastupiteľský úrad, ale pritom je nesmierne zložité obnoviť jeho činnosť. Nie je vylúčené, že vzhľadom na ekonomické ťažkosti Slovenskej republiky a obmedzený rozpočet pre zahraničnú službu budeme musieť prehodnotiť v niekoľkých prípadoch zotrvanie zastupiteľského úradu. Máme však isté časové obdobie k tomu, aby sme si veci dobre premysleli.

Pri obsadzovaní zastupiteľských úradov a koncipovaní ich činnosti vychádzame zo zásad maximálnej úspornosti. Postupne dobudovávame efektívne a nenákladné spojenia. Zatiaľ musíme byť úsporní aj v poskytovaní agentúrnych informácií. Ak však na základe toho, že české ambasády dostávajú rozsiahlejšie tlačové telegramy ako slovenské a slovenskí diplomati majú možnosť si ich prečítať, niekto usudzuje, že takto sú slovenské zastupiteľské úrady riadené českými, nepochopil podstatu práce zahraničnej služby. Zároveň také informácie, že naši diplomati nedostávajú platy, sú natoľko demagogické a zavádzajúce, že mi pripadá neprimerané vôbec o nich hovoriť.

Vážnou úlohou zostáva stále aj personálne dobudovanie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Popri mnohých problémoch sa nám postupne darí obsadzovať dôležité posty v ústredí schopnými ľuďmi. Vo veľkej miere sa orientujeme na mladých záujemcov, ktorí spĺňajú jazykové a osobnostné predpoklady a mali by byť dobrou základňou pre ďalší rozvoj samostatnej slovenskej diplomacie. Navyše máme databázu záujemcov o zahraničnú službu, ktorá presahuje počet 2000 kandidátov. S touto databázou sa pracuje a uskutočňujú sa výberové konania na konkrétne posty. Pociťujeme nedostatok právnikov so špecializáciou na medzinárodné právo, ktorí by boli jazykovo pripravení. Ak sa aj takí nájdu, nemáme možnosti poskytnúť im platové ohodnotenie porovnateľné so zahraničnými firmami.

Pýtajú sa ma, čo ma viedlo k tomu, že názory predsedu vlády a moje začali byť odlišné. Z pozície mojej funkcie som takpovediac vystavený prvému náporu zahraničia, jeho bezprostredným reakciám na to, akým spôsobom realizujeme úlohy nielen zahraničnej, ale aj vnútornej politiky. Nebudem uvádzat konkrétne príklady, kde som musel objasňovať, alebo inak povedané, doslova žehliť niektoré výroky a postupy predsedu vlády voči zahraničiu. Samotný tento fakt by som nepovažoval za žiadnu tragédiu. Je to napokon jedna z úloh ministra zahraničných vecí. Nesmierne smutné však je, že sme si z viacerých takýchto prípadov nezobrali ponaučenie. Pán predseda vlády neprejavil záujem o užšiu spoluprácu so mnou a s rezortom, ktorý vediem. Naopak, zvýšilo sa podozrievanie, že si robím akúsi vlastnú politiku, čo rezolútne popieram.

Vážne problémy vznikli ohľadom celkových koncepčných otázok vzájomnej spolupráce a budovania rezortu. Predovšetkým mám na mysli pôvodné zaradenie kompetencií v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov do nášho ministerstva. Dňa 24. augusta 1992 ma premiér informoval, že v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 453 prechádzajú tieto kompetencie plne do nášho rezortu. Na základe tejto inštrukcie som predložil návrh organizačnej štruktúry ministerstva, voči ktorej Predsedníctvo vlády Slovenskej republiky nemalo výhrady. Budovali sme ministerstvo v súlade s touto požiadavkou. Koncom roka 1992 boli tieto kompetencie Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky odňaté a prevedené na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Celá štruktúra sa musela meniť, a to v najmenej vhodnom období - v období vrcholiacich prác na delení česko-slovenskej zahraničnej služby. Došlo tak k ťažkostiam, ktoré nemuseli nastať. Bolo treba rozhodovať o zahraničných zastúpeniach, pričom naše ministerstvo stratilo kompetencie a ministerstvo hospodárstva nemalo zďaleka vybudovaný aparát, ktorý by tieto úlohy kompetentne zvládol. Nakoniec sa veci

podarili a daria, ale celá záležitosť vniesla do našej sprace obrovskú nervozitu a dodatočné úlohy, ktoré si vyžiadali vynaloženie síl, ktoré mohli byť venované na inú užitočnejšiu činnosť.

Sú aj viaceré otázky z oblasti personálnej politiky, kde došlo k rozdielnosti názorov. Niet veľa pripravených, kvalifikovaných diplomatov, ktorí by mohli zastupovať Slovensko hneď od prvých dní od jeho samostatnosti. Napriek tomu máme zopár kvalitných ľudí, s ktorými nemožno nakladač nerozvážne. Podľa môjho názoru sa však tak z iniciatívy pána premiéra stalo, a to z politických dôvodov, ktoré som považoval za prekonané. Ani tu nepoviem konkrétne mená, pretože každé konkrétne meno sa týka konkrétnej krajiny, konkrétneho bilaterálneho vzťahu.

Ešte poznámka k vyhláseniu predsedu vlády, že sme mu nepripravili žiadnu zahraničnú návštevu. Nuž k tomu len toľko: Je obvyklé, že kontakty na najvyššej úrovni sa pripravujú na základe istej logiky. V priebehu štyroch mesiacov sú naplánované rozhovory na úrovni ministra zahraničných vecí s desiatkou blízkych štátov, čomu predchádzala primeraná diplomatická aktivita. Tieto sú zároveň prípravou pre stretnutia na najvyššej úrovni. Tak je to zvykom v zahraničí a akékoľvek urýchľovanie nie je na osoh veci. Aktivitu sprostredkovanú rôznymi nadáciami a podnikateľskými kruhmi nemožno považovať za záväzný styk. Výsledky takýchto aktivít k máločomu zaväzujú, aj keď pri nich dochádza k stretnutiam s významnými osobnosťami.

O mnohých iných otázkach, kde dochádzalo k nedorozumeniam, SOB hovoril v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý mal zaujať k práci ministerstva svoje stanovisko. Do dnešného dňa sa tak nestalo a všetko nasvedčuje tomu, že budem odvolaný zo svojej funkcie bez toho, aby niekto vzal do úvahy vecné hodnotenia. Ak je tomu tak, nemozem sa ubrániť dojmu, že iniciatíva k môjmu odvolaniu vyplýva z iných dôvodov. Charakterizoval by som ich v stručnosti takto: Stal som sa vo vláde nepohodlným kvôli tomu, že som sa viackrát kriticky vyjadril k problémom, nemal som totožný názor predovšetkým s predsedom vlády. Nešlo pritom o rozdielny názor na realizáciu programového vyhlásenia vlády, ale o spôsob jeho presadzovania. Nadobudol som dojem, že demokratické formy sa nahrádzajú autoritatívnymi spôsobmi riadenia. Aj z týchto dôvodov som v istej chvíli dospel k názoru, že zložité úlohy samostatného Slovenska si vyžadujú širšiu účasť politických síl na realizácii úloh novej slovenskej politiky.

Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, o takéto širšie porozumenie som sa snažil a bol som pripravený poskytnúť aj priestor ďalším politickým stranám, aby prispeli vlastnými silami k realizácii zahraničnopolitických úloh, vrátane personálneho zloženia mladej slovenskej diplomacie. Taká je moja predstava o demokracii nového štátu, ktorú som sa snažil realizovať v podmienkach jedného rezortu.

Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem pánu ministrovi Kňažkovi za jeho vystúpenie, ale ako predseda Národnej rady aj po konzultácii s podpredsedami musím zareagovať na jeho prvú vetu. Pán minister povedal, že dodnes nemal možnosť vystúpiť v Národnej rade. Nie, minister má právo vystúpiť kedykoľvek. Nechcel som vyvolať diskusiu, ale musel som zareagovať na tú vetu.

Prosím, pán minister.

Podpredseda vlády a minister zahraničných veci SR M. Kňažko:

Nepochybne súhlasím s tým, že minister môže využiť rokovací poriadok, ale nepredpokladal som, že to bude takáto možnosť. Možno sa pamätáš, pán predseda, že v decembri som bol zaradený do programu a z programových dôvodov vyradený s prísľubom, že tam budem zaradený v januári. Pravdu povediac, nevyužíval som takúto možnosť, pretože v tom čase bola trošku iná situácia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán minister, išlo o program ministerstva zahraničných vecí, o zahraničnú politiku. To prepracovávala Národná rada, dávala pripomienky. Bolo to len z toho dôvodu, ale opakujem, vôbec nebola prekážka, aby ste vystúpili kedykoľvek.

Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR M. Kňažko:

Budem vystupovať odteraz častejšie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Vystúpi pán minister Černák. Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada samostatnej Slovenskej republiky,

dámy poslankyne,

páni poslanci,

stojac na tomto mieste si pripomínam slávne chvíle, kedy sa skutočne písala história na pôde tohto slávneho snemu

- vyhlásenie zvrchovanosti, prijatie ústavy a následne vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky. Najmä pri tom poslednom bode, pri slovách hymny som si jasne uvedomil nesmiernu zodpovednosť, zodpovednosť všetkých nás. Každý sa ocitne v živote v situácii, že ostane sám so svojim svedomím. Dovoľte, aby som vás informoval, že včera som do rúk prezidenta podal demisiu, ktorú pán prezident prevzal, prisľúbil, že do troch dní sa vyjadrí, a neformálne mi sľúbil, že sa vyjadrí kladne. Bol by som veľmi rád, keby ste tento krok pochopili nie ako útek od zodpovednosti. Práca ma bavila, stala sa pre mňa skoro ópiom, najmä hospodárska diplomacia. Je môj krok motivovaný istým malým politickým podtónom, ale v žiadnom prípade nie je snahou o destabilizáciu politickej scény, skôr naopak. Som pripravený svojou prácou v národohospodárskom výbore všetky svoje skúsenosti a všetky kontakty využiť pre prospech Slovenskej republiky.

Slávny slovenský snem, dámy poslankyne, páni poslanci,

teším sa na na spoluprácu s vami, na spoluprácu, pri ktorej si každý z vás uvedomí, že aj on niekedy ostane sám so svojim svedomím a že všetci sme zodpovední za mladé Slovensko.

Ďakujem. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, predseda klubu SNS pán poslanec Andel ma požiadal o krátku prestávku, takže urobíme si 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke./ Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní deviatym bodom programu, ktorým je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej radv Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 147 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 147a.

Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona odôvodní poslanec Anton Hrnko. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa,

dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení článok 4 ústavného zákona číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Slovenská republika ako nástupnícky štát recipoval zákonodarstvo predchádzajúcej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, preto v zmysle platných zákonov je potrebné, aby zákon číslo 542, ktorý sa v zmysle všeobecnej klauzuly o recepcii zákonodarstva dostal do zákonodarstva Slovenskej republiky, upravil tak, aby zodpovedal Ústave Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá 3. septembra minulého roku a nadobudla platnosť 1. októbra 1992.

Už včera som v mojom vystúpení podotkol, že Federálne zhromaždenie nebolo v zmysle nami prijatej deklarácie o suverenite i v zmysle článku 71 oprávnené meniť Ústavu Slovenskej republiky. Aby však zanikli všetky možné pochybnosti, treba, aby Národná rada Slovenskej republiky prijatím tohto zákona dala do súladu všetky právne normy a nevznikali ďalšie pochybnosti o tom, či táto snemovňa je legitímnym a jediným legitímnym zborom na území Slovenskej republiky, ako to hovorí Ústava Slovenskej republiky. Preto by som bol rád, keby snemovňa návrh zákona - parlamentnú tlač číslo 147 - prijala.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Viliam Sojku, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec V. Sojka:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi podať spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo

542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky - tlač 147.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 152 z 25. januára 1993 pridelil na prerokovanie návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, všetkým výborom Národnej rady okrem spomínaného mandátového a imunitného výboru s termínom prerokovať ihneď. Na skoordinovanie stanovísk výborov určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh skupiny poslancov v dňoch 8. až 10. februára 1993. Päť výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyslovilo s návrhom súhlas bez pozmeňujúcich návrhov. Išlo o tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, ďalej pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, národohospodársky a rozpočtový výbor a ústavnoprávny výbor. Tieto výbory súčasne odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh ústavného zákona schváliť. Štyri výbory Národnej rady neprijali podľa § 48 ods.1 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady platné uznesenie. Išlo o výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru, zahraničný výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh, s ktorým môžeme s definitívnou platnosťou rozhodnúť a vyriešiť problém existencie poslancov bývalého Federálneho zhromaždenia. Plynutím času pred a po zániku federácie sa o ňom hovorilo dosť i na verejnosti, medzi nami v poslaneckých kluboch, či v orgánoch politických strán a hnutí. Domnievam

sa, že problém bol dostatočne spolitizovaný a okrem pôdy nášho parlamentu sme už za vrcholom intenzity polemík. Pôjde o to, ako citlivo vieme vnímať a reagovať na verejnú mienku. Vášne upadli a polemiky stíchli najmä po zverejnení výsledkov prieskumu verejnej mienky o tejto otázke. Každý druhý respondent, ako viete, sa vyjadril tak, aby si poslanci bývalého Federálneho zhromaždenia svoje záležitosti vyriešili sami, ako si ich riešia aj tí, ktorí sa zúčastnili toho prieskumu. A to je už vážny argument a nielen signál pre nás. Táto skutočnosť nám môže pomôcť prekonať váhavosť pri hlasovaní.

V odborno-právnych kruhoch prebehlo a ešte prebehne k tomuto problému veľa diskusii, ktoré mnohokrát pomohli eliminovať politické záujmy a politické tlaky. Niečo podobné sa stalo v našej Národnej rade Slovenskej republiky odmietnutím už dvoch návrhov o Dočasnej snemovni, resp. o dočasnom zložení Národnej rady Slovenskej republiky. Ten druhý sme prerokovali včera. Presvedčili sme sa, že návrh s prevahou politického aspektu je už nepriechodný. Niečo podobné máme prerokovať v bode 11 nášho programu.

Oceňujem doterajšie návrhy riešenia tohto problému, dokonca som vo výbore pri prerokovaní za ne aj poďakoval. Žiaľ, z ústavnoprávneho hľadiska tieto návrhy by znamenali následne alebo v nadväznosti viacero úprav priamo v Ústave Slovenskej republiky, alebo by znamenali porušenie ustanovení priamo v Deklarácii o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorú sme prijali.

Spôsob zániku mandátu poslancov Federálneho zhromaždenia bude ešte vzácnou témou pre ústavných právnikov, novinárov či politikov, pre vážnu politickú prácu i politikárčenie. Pre našu situáciu, dúfam, že neopakovateľnú v našej budúcnosti .

Predkladný návrh je optimálny, ak uvážime, či nám bol problém nanútený, alebo sme ho zdedili. Som presvedčený, že tento parlament sa blíži ku kvalite slávnej snemovne, ako to pán kolega Hrnko tu včera krásne v peknej eufórii vyslovil, a spôsob, ako riešime problém, sa nestane precedensom. Odporúčam predkladaný návrh prijať a stotožňujem sa s predkladateľmi, aby sme hlasovanie o tomto návrhu vykonali tajne.

Vážená snemovňa, prosím o podporu tohoto návrhu, pridá nám to na autorite.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Sojkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Dámy a páni,

v súlade s rokovacím poriadkom vám musím prečítať návrh pána poslanca Ernö Rózsu, ktorým sa obracia na Národnú radu. Tento návrh znie: Ešte pred začatím rozpravy navrhujem podľa § 22 ods. 3 rokovacieho poriadku prerušenie prerokovania bodu 9, tlač 147 - Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Svoj návrh zdôvodňujem tým, že nedošlo ku konsenzu medzi jednotlivými výbormi Národnej rady Slovenskej republiky a nie je predpoklad vecného prerokovania návrhu.

Ďalej návrh podávam s poukazom na článok 152 ods. 3 ústavy, kým vo veci nerozhodne Ústavný súd Slovenskej republiky na návrh oprávnených podľa článku 130 ods. 1 ústavy. O tomto návrhu sa hlasuje bez rozpravy.

Toľko, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh, s ktorým sa na Národnú radu obrátil pán poslanec Erno Rózsa. Preto vás žiadam, aby sme sa prezentovali a bez rozpravy hlasovali o tomto návrhu.

Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za návrh, ktorý podal pán poslanec Rózsa, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode programu? Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Rózsu nebol prijatý.

Otváram rozpravu o deviatom bode programu. Dostal som zatiaľ iba jednu písomnú prihlášku do diskusie, ktorú podal pán poslanec Duka-Zólyomi z hnutia Spolužitie. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi;

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

po zániku českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej Slovenskej republiky tzv. hladký prechod, právnu kontinuitu zabezpečuje aj ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky, ktorý bol prijatý dňa 25. novembra 1992 Federálnym zhromaždením.

Podľa znenia odseku 2 článku 4 tohoto zákona dňom 1. januára 1993 do zákonodarného zboru Slovenskej republiky patria aj poslanci Federálneho zhromaždenia zvolení na území Slovenskej republiky a následne Národná rada Slovenskej republiky je povinná riešiť ich ďalší osud. Jedným z možných variantov riešenia bol návrh skupiny poslancov Národnej rady na právnu úpravu podľa odseku 2 článku 4 citovaného ústavného zákona na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Dočasnej snemovni Slovenskej republiky. Tento návrh bol 19. januára 1993 zamietnutý.

Ďalší možný spôsob riešenia sme prerokovali včera. Výsledok poznáme. Návrh taktiež zamietla väčšina poslancov Národnej rady. Teraz sa navrhuje pristúpiť k najjednoduchšiemu a zároveň najradikálnejšiemu riešeniu - vypustiť, čiže zrušiť platnosť odseku 2 článku 4 citovaného zákona. Týmto sa zbavujeme zodpovednosti za realizáciu určitej časti ústavného zákona.

Ak prijímame argumentáciu, že od 1. októbra 1992 je v platnosti Ústava Slovenskej republiky a podľa článkov deviatej hlavy je takýto postup možný a ústavný, dostávame sa do protirečenia, do paradoxnej situácie. Treba si uvedomiť, že ide o ústavný spor, protirečenie ústavy a ústavného zákona. Z tejto situácie je potrebné nájsť primerané východisko, kompatibilné so súčasným ústavným stavom a v súlade so zákonom, i volebným.

Vypustením, zrušením odseku 2 článku 4 môžeme vytvoriť precedens, ktorý teoreticky môže mať pokračovanie až do takého rozmedzia, že napokon by sme mohli zrušiť aj zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Môže to vyvolať úsmev, ale každý poslanec Národnej rady by sa mal zamyslieť a uvedomiť si, že sme strážcovia zákonov a ústavnosti tejto republiky a mali by sme sa vyhýbať vytváraniu takýchto paradoxných situácií, aby sme sa nezaplietli do takých problémov, z ktorých potom nenájdeme východisko.

Na záver by som chcel ešte poznamenať, že je pre mňa udivujúcim faktom, že sa vôbec neuvedomuje dopad a ozvena takéhoto kroku v zahraničí. Veď tým, že zo zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prijatie ktorého bolo kardinálnou otázkou pre kladné posúdenie medzinárodného postavenia Slovenska, vytrhneme svojvoľne jeden článok, spochybňujeme už odsúhlasenú legitimitu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. To predsa nemôže slúžiť záujmom Slovenska. Naopak, každopádne vyvolá záporný medzinárodný ohlas a ďalšiu stratu dôveryhodnosti samostatného Slovenska .

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Dukovi-Zólyomimu. Prosím, dámy a páni, kto sa hlási o slovo? Pán poslanec Móri.

Poslanec I. Mori:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

skutočne mi nedá zareagovať na predchádzajúce vystúpenie môjho predrečníka. Ako člen ústavnoprávneho výboru sa chcem vyjadriť a podať svoje stanovisko.

Článok 152 spolu s článkom 156 ústavy oprávňujú Národnú radu Slovenskej republiky jednoznačne meniť po zmene ústavných pomerov ústavné zákony a zákony, s výnimkou medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom podľa článku 11 ústavy. Čiže zmena zákona číslo 542 z roku 1992 je plne legitímna. Potvrdenie platnosti zákona číslo 542 z roku 1992, ktoré tu spochybnil môj predrečník, vidím v tom, že práve ide o jeho novelu. Ide o vypustenie článku 4 ods. 2, teda najprv jeho prebratie a potom jeho zmenu obvyklým a legitímnym spôsobom a postupom.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mórimu za jeho vystúpenie. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási o slovo v rozprave?

/Nikto./

Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Anton Hrnko?

Poslanec A. Hrnko:

Vážené predsedníctvo, vážený pán premiér, vážená snemovňa,

azda by som mohol povedať niekoľko slov o tom, čo si myslím o článku 4 vo väzbe na poslancov Federálneho zhromaždenia a vo väzbe na Ústavu Slovenskej republiky, kde v podstate prevážili personálne, osobné záujmy nad záujmami celku, ale nebudem to rozoberať.

Ako vidíme, v tomto parlamente nie je prechodná žiadna zmena ústavy, ktorá by začlenila bývalých poslancov Federálneho zhromaždenia do akejkoľvek snemovne, do akejkoľvek pozície v Národnej rade Slovenskej republiky.

Ešte raz by som sa odvolal na článok 72 našej ústavy, kde sa hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky, a ďalej na článok - nebudem ho teraz citovať, lebo to nemôžem nájsť, kde sa hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky je totožná so Slovenskou národnou radou zvolenou vo voľbách v roku 1992.

Teda, vážení poslanci, jedine vy, my všetci v tejto snemovni, sme oprávnení meniť Ústavu Slovenskej republiky. Tu treba povedať, že zákon číslo 542 z roku 1992 bol nelegitímnym pokusom zasiahnuť do Ústavy Slovenskej republiky. Keďže uznávame celý proces delenia, nemôžeme zjednotiť právo na našom území s našou ústavou iným spôsobom, ako zrušením tohto článku. Preto by som vás vyzval, aby ste zvážili situáciu a neúnosnosť ďalšieho stavu, v ktorom sa legitímnosť Slovenskej republiky, resp. legitímnosť tohto parlamentu spochybňuje iným zákonom, ako zákonom Národnej rady. A prosil by som vás, aby ste s týmto zákonom vyjadrili súhlas.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi. Žiada si záverečné slovo spravodajca výborov pán poslanec Sojka?

Poslanec V. Sojka;

Nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem. Dámy a páni, pristúpime teda k hlasovaniu. Na návrh pána poslanca Hrnku, ktorý podporil aj pán poslanec Sojka, dávam hlasovať o tom, či budeme hlasovať verejne alebo tajne. Návrh bol na tajné hlasovanie.

Prosím, prezentujme sa. Prítomných je 115 poslancov.

Kto je za návrh pánov poslancov Hrnku a Sojku, aby sa o návrhu ústavného zákona hlasovalo tajne? Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že návrh pánov poslancov Hrnku a Sojku bol prijatý. O návrhu ústavného zákona budeme hlasovať tajne.

Prosím pána poslanca Viliama Sojku, aby uviedol hlasovanie v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Predpokladám, že hlasujeme o návrhu zákona ako celku, že k nemu neboli dané žiadne pozmeňujúce pripomienky.

Poslanec V. Sojka;

Vážené kolegyne, kolegovia, neboli nijaké pozmeňujúce návrhy, teda odporúčam hlasovať o tomto návrhu ako celku. Organizační pracovníci sú pripravení na to, aby rozdali lístky a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Hlasovanie bude tajné. Prosím pracovníčky Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, aby poslancom rozdali hlasovacie lístky. Medzitým by som chcel, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pripomenúť, že na prijatie ústavného zákona je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, teda súhlas najmenej 90 poslancov.

Vážené dámy, vážení páni, ešte neupravujte hlasovacie lístky, aby nedošlo k nejakým nedorozumeniam a k ich neplatnosti. Akonáhle budú rozdané všetky hlasovacie lístky, budem vás informovať o spôsobe hlasovania.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pýtam sa, či každý z vás dostal hlasovací lístok.

/Všetci poslanci dostali hlasovací lístok./

Každý má lístok. Môžem teda povedať, že v zmysle schváleného postupu pri tajnom hlasovaní poslanec upraví hlasovací lístok tak, že ponechá tú alternatívu, za ktorú hlasuje, a ostatné vodorovne prečiarkne. Teda, ak bude hlasovať za, prečiarkne alternatívu "zdržiavam sa hlasovania" a "som proti". Hlasovať budú najskôr overovatelia, ktorých zároveň prosím, aby dozerali na priebeh tajného hlasovania a aby spočítali odovzdané hlasy a oznámili výsledok. Po nich budú postupne hlasovať predseda a podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovia výborov a ďalej poslanci počnúc od prvého radu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím o začatie hlasovania. Teda hlasujeme za tú alternatívu, ktorú necháme neprečiarknutú.

/Hlasovanie./

Kolegyne a kolegovia, ukončili sme hlasovanie? Je ešte niekto, kto chce uplatniť svoje hlasovacie právo?

/Všetci poslanci hlasovali./

Takže prosím komisiu, aby sa dala do práce. O desať minút sa stretneme.

/Po prestávke./ Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti.

Prosím povereného overovateľa, aby nás oboznámil s výsledkom tajného hlasovania.

Dámy a páni, k mikrofónu prišla pani poslankyňa Guldanová, ktorá bola overovateľmi poverená oznámiť vám výsledok tajného hlasovania. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení kolegovia,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Na hlasovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bolo poslancom vydaných 123 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 122 platných hlasovacích lístkov a jeden neplatný. Za návrh ústavného zákona hlasovalo 78 poslancov, proti návrhu ústavného zákona hlasovalo 34 poslancov, hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, nebol schválený. Podpísaných 6 overovateľov.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni za informáciu. Na jej základe konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Desiatym bodom programu je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 158 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 158a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodni poslanec Marián Vrabec. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec M. Vrabec:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky - parlamentná tlač číslo 158, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, súvisí s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 70 z januára 1993 a s odporučením Politického grémia Národnej rady Slovenskej republiky doriešiť otázku poskytovania príspevku politickým stranám a politickým hnutiam podľa zákona číslo 47/1990 Zb. o voľbách do Federálneho zhromaždenia a zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach. Skupina navrhovateľov v predmetnom návrhu zákona rieši túto otázku tak, že politickým stranám a politickým hnutiam, ktoré vzhľadom na výsledky posledných volieb do Federálneho zhromaždenia získali nárok na úhradu volebných nákladov, umožňuje poskytovať štátny príspevok podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. i za obdobie od 1. januára do 31. decembra 1993.

Vážené kolegyne, kolegovia, pri prerokovávaní tohto zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky neboli vznesené zásadné pripomienky, preto verím, že získa vašu podporu.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Vrabcovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Vladimíra Bajana, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, o výsledkoch prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky - tlač Národnej rady Slovenskej republiky 158.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 180 z 2. februára 1993 pridelil na prerokovanie návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky všetkým výborom, okrem mandátového a imunitného výboru, s termínom do 10. februára 1993. Všetky výbory predložený návrh prerokovali v dňoch 8. až 10. februára 1993, vyslovili s nim súhlas bez pozmeňovacích návrhov a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

len pre vašu informáciu dovolím si vám oznámiť, že vláda Slovenskej republiky na svojej schôdzi 9. februára 1993 uznesením číslo 98 vyslovila súhlas s týmto návrhom zákona a okrem skutočnosti, ktoré uviedol môj predrečník, s dôrazom na skutočnosť, že neboli žiadne vecné pripomienky k tomuto návrhu, odporúčam, aby sme tento návrh zákona schválili.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Zároveň otváram rozpravu o desiatom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne neprihlásil nikto. Hlási sa niekto z miesta?

/Nikto./

Ak nie, môžeme pristúpiť priamo k záverečnému hlasovaniu. Prosím pána poslanca Bajana, aby hlasovanie uviedol v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec V. Bajan;

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že neboli vznesené žiadne vecné pripomienky, odporúčam vám, aby ste dali návrh na schválenie predmetného zákona.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Dámy a páni, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 96 poslancov.

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o tom, kto je za návrh zákona ako celku.

Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnel rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Ďakujem za spoluprácu pánu poslancovi Bajanovi. Jedenástym bodom programu je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 187 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 187a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Arpád Majetka. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec A. Matejka:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení kolegovia,

neviem, či už návrh tohto zákona bude mať zmysel, keď sme neprijali jeden návrh zákona, ale splním si svoju poslaneckú povinnosť.

Návrh zákona sleduje využitie potenciálu politických strán, ktorý bol vo voľbách roku 1992 využitý pre voľby do Federálneho zhromaždenia s cieľom brániť vo vrcholnom federálnom orgáne záujmy Slovenskej republiky. Tento kvalifikovaný potenciál však v dôsledku vykonaných štátnych zmien stratil možnosť brániť záujmy svojich voličov. Tým stratil tiež možnosť podieľať sa na tvorbe právneho poriadku.

Navrhovanou novelou zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov sa umožní, aby poslanci Federálneho zhromaždenia mohli nastúpiť za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky len v prípadoch, kedy na uprázdnený mandát nebude môcť nastúpiť náhradník podľa § 48 ods. 1 zákona. Výber poslancov bývalého Federálneho zhromaždenia, ktorí prichádzajú do úvahy, uskutoční sama politická strana alebo hnutie. Aj pri realizácii tejto novely sa však počíta s možnosťou, že uprázdnený mandát sa neobsadí, pretože nebude náhradník tak podľa pôvodného, ako aj tohto zákona.

Z legislatívneho hľadiska sa návrh odporúča vo forme novely volebného zákona pričlenením ďalšieho prechodného ustanovenia.

Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi Matejkovi. Prosím pána poslanca Miklošku, ktorý je spoločným spravodajcom výborov, aby predniesol správu a výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec F. Mikloško;

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

návrh zákona bol predložený len ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neodsúhlasil vzhľadom na to, že predložený návrh zákona nedosiahol požadovanú väčšinu hlasov podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Prítomných bolo 10 poslancov z 19 členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, za návrh nehlasoval žiaden poslanec, 7 poslancov bolo proti návrhu a 3 poslanci sa zdržali hlasovania.

Dovoľte, aby som povedal dvomi vetami, v čom je problém. Filozofia tohto zákona je taká, že poslanci Federálneho zhromaždenia v jednotlivých krajoch by boli presunutí ako náhradníci poslancov Národnej rady. Pokiaľ by sa v niektorom kraji vyčerpal počet poslancov, náhradníkov do Národnej rady, nastúpili by poslanci Federálneho zhromaždenia. V tejto chvíli ale principiálne tento obyčajný zákon naráža na ústavný zákon, pretože zatiaľ stále trvá mandát poslanca Federálneho zhromaždenia. Čiže je tu istý vnútorný spor. Kedy získava poslanec mandát? Získava ho sľubom do Národnej rady. Teraz presúvame týchto poslancov Federálneho zhromaždenia za čakateľov, to znamená za ľudí bez mandátu, ale im podľa ústavného zákona trvá mandát z Federálneho zhromaždenia. Je to

tak trošku neriešiteľný problém. Z tohto dôvodu musím tento zákon neodporučiť, ale, samozrejme, rozhodnete o tom vy.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu prihlásil pán poslanec Zsolt Komlósy. Udeľujem mu slovo. Ďalšie prihlášky do diskusie zatiaľ nemám.

Poslanec Zs. Komlósy:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do Slovenskej národnej rady, je síce jedným z možných riešení problému, ktorý vznikol zánikom federálnych zákonodarných orgánov v dôsledku rozdelenia Česko-Slovenska, ale v žiadnom prípade nie je najlepšie, najkorektnejšie a z niekoľkých dôvodov je aj neprijateľné. Na prvý pohľad sa návrh zdá byť dostatočne jednoduchý, priehľadný, pritom spravodlivý a schopný riešiť vzniknutú situáciu okolo poslancov zvolených do oboch snemovni Federálneho zhromaždenia. Pri pozornejšom preštudovaní však vyvstane niekoľko otáznikov, nejasnosti a protirečení.

Z hľadiska právnej čistoty najdôležitejším nedostatkom tohto návrhu je to, že nie je v súlade so zákonom číslo 542 z roku 1992 Zb. o zániku českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, čiže neschválili sme zákon, ktorým by sa článok 4 ods. 2 citovaného zákona zrušil a navrhovaný zákon nie je v súlade s týmto.

V súvislosti s touto problematikou je prinajmenšom prekvapujúca aj protirečivosť medzi vlastným návrhom zákona a dôvodovou správou. V dôvodovej správe predkladatelia argumentujú frázami, ako využitie potenciálu politických strán, možnosť obhajovať záujmy svojich voličov, alebo podielať sa na tvorbe právneho poriadku. V duchu návrhu zákona si ani pri najväčšom vypätí síl neviem predstaviť ako sa môžu skutočne naplniť tieto predsavzatia predkladateľov pre väčšinu, keď už nie pre všetkých dotyčných. Veď ako náhradníci títo nebudú mať o nič väčšie práva, predpodklady ani možnosti zasahovať do zákonodarstva ako hociktorý iný občan Slovenskej republiky, nehovoriac už o uplatňovaní práva obhajovať práva svojich voličov.

A práve toto právo je ďalším problémom, ktorý návrh zákona absolútne nerieši, alebo presnejšie povedané, stavia základné princípy demokracie úplne na hlavu. Veď ak sa zamyslíme nad tým, že by sa mal tento návrh presadiť do praxe, zákonite by nastali prípady, že v zozname náhradníkov by boli na prednejších miestach ľudia, ktorí vo voľbách dostali menej hlasov ako poslanci bývalého Federálneho zhromaždenia. Podľa tohto návrhu zákona sa teoreticky môže stať, že sa do Národnej rady Slovenskej republiky dostane skôr človek, ktorý nedostal ani jeden hlas len preto, že jeho meno bolo uvedené na kandidátnej listine do Slovenskej národnej rady. Oproti tomu poslanec, ktorý získal toľko hlasov, že sa dostal do Federálneho zhromaždenia, zostane naďalej náhradníkom. Takýto princíp očividne nemá nič spoločného s demokraciou a už vonkoncom nie s možnosťou hájiť záujmy svojich voličov.

Ak budeme uvažovať nad týmto návrhom z takéhoto zorného uhla, vychádza mi to tak, že takéto riešenie môže vyhovovať len takej politickej strane alebo hnutiu, ktoré v zozname náhradníkov má málo svojich členov, alebo ich už vôbec nemá

a aj napriek vážnym nedostatkom takéhoto riešenia si chce uvedeným alebo podobným zákonom upevniť vlastné pozície.

Vzhľadom na uvedené nedostatky, právne ale aj morálne protirečenia, chcem vysloviť svoj nesúhlas a súčasne aj nesúhlas všetkých poslancov koalície Spolužitie a Maďarského kresťansko-demokratického hnutia s predkladaným návrhom zákona.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Komlósymu z hnutia Spolužitie. Hlási sa pán poslanec Matejka.

Poslanec A. Matejka:

Využívam právo poslanca v rozprave a dávam návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako predkladateľ beriem všetky argumenty, ktoré voči tomuto návrhu zákona boli vznesené a navrhujem uznesenie s týmto textom:

"Národná rada Slovenskej republiky prerokovanie zákona odkladá do času doriešenia návrhu zákona - tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 147."

Návrh tohoto zákona, ktorý som predložil, mal by absolútne inú formu, keby bol býval prijatý zákon pred týmto zákonom o zrušení článku 4, ktorý sme prerokúvali.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

Poslanec F. Mikloško;

Myslím si, že postup môže byť teraz už len taký, že sa musíme pravdepodobne obrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby vyriešil tento problém. To je jediný postup. Zdá sa mi, že znovu stojíme pred problémom ako túto záležitosť poslancov vyriešiť. Neviem si už predstaviť, aby sa tento zákon znovu riešil na pôde Národnej rady.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Môžeme to formulovať aj tak, že sťahujeme tento bod z rokovania?

Poslanec F. Mikloško;

Bolo by jednoduchšie, aby ho navrhovatelia stiahli z rokovania a nič im nebráni, aby ho znovu dali na rokovanie bez akýchkoľvek uznesení.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Nemôžeme sa odvolávať teraz na prijatie budúcej normy, nemôžeme predpokladať, že prijmeme a priori nejakú normu. Preto si vás dovoľujem, pán poslanec Matejka, navádzať na zmenu vášho pôvodného návrhu.

Poslanec A. Matejka;

Pán predsedajúci, myslel som to nasledovne: Samozrejme, zákon, ktorý nebol prijatý tajným hlasovaním, pôjde pravdepodobne na Ústavný súd Slovenskej republiky. Národná rada už o tom nebude rokovať. V tom prípade, že by ústavný súd vyriekol nález tak, ako bol návrh zákona pôvodne predložený, návrh tohoto zákona by mal opodstatnenie. Keď bude opačné

rozhodnutie, nemá opodstatnenie, pretože tým zaniká mandát a následné veci, ktoré okolo toho sú.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss.

Myslím si, že riešime procedurálnu a nie vecnú otázku.

Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Poslanec M. Ftáčnik:

Nadviazal by som na to, že ide o procedurálny problém, ktorý musíme zvládnuť. Chcel by som upozorniť vážený parlament, že zákonodarný proces pravdepodobne nie je žart. To znamená, že ak predložím návrh zákona, treba s nim naložiť zákonným spôsobom. Prosil by som teda, keby pán poslanec Matejka v súlade s rokovacím poriadkom navrhol procedúru, pretože odloženie návrhu zákona rokovací poriadok nepozná. Ak vošiel do legislatívneho procesu, predseda Národnej rady ho pridelil, zaradil na schôdzu, plénum sa rozhodlo o ňom rokovať, potom môžeme rozhodnúť len o tom, že ak ho stiahne, tak ako navrhol spoločný spravodajca, či parlament s tým vysloví súhlas. Myslím si, že iné možnosti pre zákon, ktorý už je v takto vysokom štádiu prerokúvania, rokovací poriadok neumožňuje.Takže prosím, keby sme sa držali rokovacieho poriadku.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosil by som pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby sa vyjadril k procedurálnej stránke tejto veci, teda, či potvrdzuje prvú časť návrhu.

Poslanec M. Sečánsky:

Samozrejme, že navrhovateľ má právo zobrať návrh späť, kým sa o ňom nehlasovalo. To je jedna otázka. Druhá otázka - priatelia, ešte je rozprava, môžem prejaviť alebo povedať svoj názor, aby ma pani Kaliská neopravila. Štvrtýkrát riešime situáciu, čo s poslancami bývalého Federálneho zhromaždenia. Nechcel som zatiaľ k tejto otázke vystupovať, veril som, že sa to vyrieši predchádzajúcim návrhom a tajným hlasovaním. Národná rada - tá, ktorá schválila ústavu, nemá odvahu povedať, že článok 4 odsek 2 pôvodného federálneho zákona o rozdelení federácie je v rozpore s touto ústavou. A v rozpore s našou ústavou neodškriepiteľne je.

Ak by sme ho chceli akceptovať, boli tu zatiaľ tri návrhy, toto je štvrtý. Prvý návrh - zriadenie druhej komory znamenalo zmenu asi 17 ústavných článkov, hoci sme sa tvárili, že nič sa nedeje. Druhý návrh, ktorý tu bol prerokovávaný, takisto znamenal zmenu ústavných článkov, predovšetkým jedného základného - počtu poslancov Národnej rady, ale aj celého radu ďalších. Ten návrh bol najhorší zo všetkých, hoci tu bol vehementne obhajovaný. Tento tretí návrh, ktorý bol prerokovaný v predchádzajúcom bode, znamenal zrušenie článku 4 ods. 2. Nezrušil sa. Národná rada nemá sily tento článok zrušiť. Nikto na svete nemôže brať Národnej rade právo, aby rozhodla o tom, či niektorý zákon je v súlade B ústavou alebo nie je. O tom rozhoduje prijatím nového zákona. Národná rada nerozhodla.

Čo teraz? Priatelia, sme vo väčšej patovej situácii, než si myslíte, lebo tým sme de facto potvrdili platnosť federálneho ústavného zákona, a či chceme alebo nechceme, Národná rada Slovenskej republiky má 268 poslancov, viete, že na základe toho, čo sme neprijali, je možné spochybnenie schválenia všetkých zákonov, ktoré sme prijali od 1. januára? Prečo si neuvedomujeme nesmierne vážne zásahy do tvorby právneho poriadku nášho štátu? Veď tu nejde o mienku jednej strany alebo vôľu jedného hnutia, tu ide o princípy právneho poriadku.

Ak prijmeme tento návrh, ktorý momentálne prerokovávame, možno s tým súhlasiť aj v tej forme, že to situáciu rieši. Národná rada všetkých poslancov bývalého Federálneho zhromaždenia zaraďuje ako náhradníkov. Aj to je riešenie, pretože federálny zákon hovorí, že Národná rada musí dotiahnuť túto situáciu do konca. Som však na vážkach, ak sa naozaj skupina poslancov alebo Národná rada, obráti na ústavný súd, ako o tom rozhodne. Kým to ústavný súd rozhodne, prejdú dva mesiace, pretože to nebude v žiadnom prípade ľahké konanie. Ďalej, ak sa ústavný súd prikloní k tomu, že federálny zákon je v rozpore s ústavou, samozrejme, že musí vysloviť neplatnosť tohoto zákona, teda zrušiť tento zákon, ale budú na to potrebné ďalšie tri mesiace, než prejde do účinnosti, pretože takto hovorí článok 152 alebo 153 ústavy. Zatiaľ, samozrejme, týchto federálnych poslancov budeme platiť. Neviem, aké odstupné dostali, či na 6 mesiacov alebo koľko, ale keby sa to pretiahlo ďalej, beží im nárok na plat a všetky ostatné nároky, ktoré z toho vyplývajú. Nič sa nedá robiť. Ale to sme si mali, vážení poslanci, uvedomiť vtedy, keď sme tajne hlasovali o tom, čo s ústavným zákonom. Je mi ľúto, som z toho nešťastný, ale takáto situácia je.

Arpád, teraz máš dve možnosti, alebo stiahnuť tento návrh zákona, alebo trvať na hlasovaní o ňom. To sa musíš rozhodnúť sám, čo urobíš.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško;

Trochu by som polemizoval s pánom predsedom v tom, aj keď je to na vratkých nohách, že vlastne máme situáciu, že máme 276 členov slovenského parlamentu. Bod 4 ústavného zákona totiž hovorí, že mandát poslancom Federálneho zhromaždenia ostáva, o ich ďalšom začlenení rozhodnú Národné rady. Tam to nie je časovo limitované. Nerozhodli sme o tej forme, ktorú navrhli poslanci SDĽ, a nerozhodli sme ani o zamietnutí. To neznamená, že neexistujú iné formy. Tento problém je otvorený. Poslanci sú zatiaľ v takej polohe, že sa nemôžu zaradiť, pretože sme nerozhodli, ako sa majú zaradiť. Nemôžu sa zaradiť, ale formu sme zatiaľ nenašli, čiže proces môže pokračovať ďalej bez toho, aby sa spochybňovalo čosi v Národnej rade, alebo spochybňovalo čosi o tejto snemovni. Samotný bod 4 zákona je veľmi nejasný, je tak vágny, že tiež nič neuzatvára. Preto vec možno posudzovať aj tak, že zatiaľ sme nerozhodli, akým spôsobom budú zaradení. Poviem teoretický príklad - môžeme rozhodnúť o tom, že mandát im zostane 4 roky, budú teda zadarmo cestovať, ale nechcem sa ich dotknúť, že len o to by im išlo, a nič iné. Ak o tom rozhodneme ústavným zákonom, tak to platí.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, pán poslanec Sečánsky, potom pán poslanec Matejka.

Poslanec M. Sečánsky;

Pán poslanec Mikloško, prosím vás, prečítajte si tento ústavný zákon, najmä článok 4 odsek 2. Tam nájdete, z čoho sa skladá zákonodarný zbor Slovenskej republiky, teda Národná rada - z poslancov volených do Národnej rady a z poslancov volených do Federálneho zhromaždenia v Slovenskej republike. To je to podstatné. Samozrejme, že výklad okolo toho

je nejasný, ale tam to je. Je to ústavný zákon, ktorý náš právny poriadok recipoval a Národná rada tento zákon nezrušila. Prosím vás, v tejto situácii sme, uvedomte si to. Nikto na svete nemôže zabudnúť, akú historickú úlohu splnili federálni poslanci. Stále hovorím, že budú zapísaní do histórie slovenského národa veľkými písmenami za to, že sa pričinili o kultúrny, dôstojný, právny, demokratický rozchod, pokiaľ ide o zánik federácie. Ale tento stav, podľa mňa, je neúnosný. Áno, čiastkové riešenie je tu. Ak prijmeme tento návrh, možno to expresívne vykladať aj tým spôsobom, že sme to vyriešili, zaradili sme týchto poslancov ako náhradníkov do Národnej rady Slovenskej republiky. Expressis verbis by sme sa s tým mohli uspokojiť. O tom, či je to skutočné riešenie, vážne pochybujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Matejka. Poslanec A. Matejka:

Ako predkladateľ využívam svoje právo a, bohužiaľ, keď naši poslanci, ktorí boli volení do Národnej rady Slovenskej republiky, nepochopili vyšší princíp slovenskej štátnosti, sťahujem svoj návrh zákona.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka :

Pán predsedajúci, chcel by som reagovať faktickou poznámkou na kolegu Sečánskeho. Myslím si, že dobrá vôľa na vyriešenie tohto delikátneho problému tu v parlamente je. Chcel by som vám pripomenúť, že pred dvomi mesiacmi sme tento problém riešili dvakrát, že tu boli návrhy na to, aby bývalí poslanci Federálneho zhromaždenia boli čestnými poslancami. Pamätám si aj to, že keď bol tento bod na programe, dokonca nemala byť ani rozprava. Takže, dobrá vôla tu je, aj diskusia k tomu, ale ak chcete diskutovať len o jednom návrhu, tak k tomuto návrhu nemusíme.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chcem len povedať, že pán poslanec Matejka stiahol návrh zákona, čiže tým môžeme mať problém vyriešený. Treba o tom hlasovať, keď návrh stiahne predkladateľ?

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, máme do činenia s veľmi zložitým ústavným problémom, v prvom rade s ústavným problémom, až v druhom rade s politickým problémom.

Pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

naozaj je to veľmi zložitý problém. Keď som povedal, že návrh, o ktorom hovoril pán Brocka, je najhorší zo všetkých, naozaj bol najhorší zo všetkých, verte mi. Budem to dokumentovať. Všimnite si, čo tento návrh akceptoval: článok 77 ústavy - inkompatibilitu poslanca, článok 78 - imunitu poslanca, článok 80 - právo interpelácie, to v tom návrhu je, článok 81 - právo vzdať sa funkcie a článok 87 odsek 1 - právo

navrhovať zákony. Ďalej navrhoval zmenu článku 73, že Národná rada Slovenskej republiky nebude mať 150 poslancov, ale bude mať 276 poslancov pre toto volebné obdobie. Ale neakceptoval napríklad článok 79 - odopretie svedectva, článok 84 - Národná rada je schopná uznášania sa, ak je nadpolovičná väčšina - z akého počtu, 250 alebo 276? Neakceptoval článok 88 - vyslovenie nedôvery, článok 92 - začlenenie poslancov do výborov, aj tieto články, ktoré som menoval, že sa použijú primerane. Čo je to primerane ústavnoprávne, to naozaj neviem. Najmä toto nemožno odkázať na nejaký zákon, že to dorieši.

V tom sú problémy, že keby títo poslanci boli zostali ako čestní, ako hovorí pán Brocka, išlo by o kvázi poslancov, nie poslancov. Poslanec alebo je poslancom a má všetky práva, ktoré mu podľa ústavy patria, ale aby bol poslancom len na ústavné zákony, tak ako bol návrh, takúto činnosť si neviem predstaviť. Prosím, že by nebrali plat, to je v poriadku, hoci aj to patrí k výkonu funkcie poslanca, no mohli by vzniknúť mnohé ďalšie praktické otázky. Polovica týchto poslancov povie: keď mi to dávaš čestne, za to ti pekne ďakujem, robte si to sami. čo v tom prípade? Čo s náhradníkmi? Dal by sa síce požiť volebný zákon, že sa tieto funkcie neobsadia, ale akým spôsobom by boli zapojení do práce v Národnej rade? Veď tu je veľa ústavných otázok, ktoré zostali otvorené. Preto ten návrh naozaj nebol dobrý.

Na prvom návrhu - zriadenie Dočasnej snemovne sme veľmi vážne pracovali. Aj tam bola porušená ústava. Tvárili sme sa, ako keby sa nič nebolo stalo. Ak by bol ten návrh prešiel, prosím, boli by dve snemovne, mali by osobitné právomoci, čosi by boli robili, ale tu by boli prakticky činní len pri prijímaní ústavných zákonov. Koľko ich bude do konca volebného obdobia, desať, pat? Neviem to povedať. Možno pät, možno ani jeden. Naozaj neviem.

Teda, verte mi, tu v žiadnom prípade nejde o vôľu jednej strany, jedného hnutia. Toto je problém, ktorý stojí pred nami všetkými. Ten problém musíme doriešiť. Hovoríte, že to pôjde na ústavný súd. Prosím, jedna pätina poslancov má právo dať žiadosť na ústavný súd o doriešenie tohto problému. Predpokladám, že ústavný súd to dorieši do mesiaca. To budú dva mesiace, koniec apríla, ale nález alebo rozhodnutie ústavného súdu musí byť uverejnený v Zbierke zákonov. Až potom, o tri mesiace dochádza k platnosti tohoto nariadenia. V ústave tento postup zakotvený máte. Naozaj Národná rada nevie nájsť iné východisko? Ostáva jedine ústavný súd? Hádam by bolo dobré, pán predseda, vytvoriť skupinu poslancov, ktorí by navrhli zodpovedné riešenie tohoto stavu. Nech sú tam poslanci z každého hnutia, ktorí sú schopní a ochotní právne doriešiť alebo navrhnúť riešenie tohoto stavu. Iné východisko nevidím.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci,

doterajšia diskusia na túto tému by inšpirovala skôr k niektorým ironickým poznámkam, ale problém je príliš vážny, aby sme o ňom hovorili ironicky. Áno, naozaj ide o tak závažný problém, ako ho formuloval pán poslanec Sečánsky. Ten problém sa dá naozaj právne čisté riešiť, aby nemusel pst na ústavný súd a aby bol v súlade s právnym poriadok Slovenskej republiky, aj s ústavným zákonom o rozdelení federácie, o ktorý vlastne ide.

O pripomienkach, ktoré povedal pán poslanec Sečánsky k predchádzajúcemu návrhu zákona zhruba spred dvoch mesiacov, ktorý by riešil problém, sa dalo vtedy diskutovať a niektoré by boli zrejme akceptované, niektoré by boli vysvetľované. Jednoducho, bolo možné ten návrh zákona vylepšiť. Ale problém bol v tom, že niektoré hnutie jednoducho nemalo vôľu o tom diskutovať, pretože si ešte neuvedomovalo problém tak, ako ho formuloval JUDr. Sečánsky dnes. Ten problém naozaj tak skutočne existuje. To znamená možnosť spochybnenia vôbec právneho poriadku Slovenskej republiky. Preto súhlasím s návrhom pána poslanca Sečánskeho, aby bola vytvorená skupina - povedzme - zástupcov všetkých klubov, ktorá by riešila problém nejakým návrhom zákona. Myslím si, že najednoduchšia cesta by bola vrátiť sa k vtedy zamietnutému návrhu zákona, prepracovať ho, zaoberať sa pripomienkami k onému návrhu zákona, ktoré formuloval JUDr. Sečánsky a predložiť tejto snemovni nový návrh zákona, ktorý by nejakým spôsobom upravil postavenie poslancov Federálneho zhromaždenia .

Na záver mi dovoľte trošku zovšeobecňujúcu poznámku. Nie je to iba problém poslancov Federálneho zhromaždenia, nie iba tohoto zákona. Problém súčasného postavenia, súčasnej situácie v Slovenskej republike spočíva v tom, že problémy Slovenskej republiky sú predvídateľné, boli formulované, bolo na ne upozorňované, ale isté politické kruhy v Slovenskej republike problémy vidia až vtedy, keď im dopadnú na hlavu. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni, ešte sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Rózsa a potom si dovolím navrhnúť záverečný postup.

Poslanec E. Rózsa;

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

z hľadiska procesno-právneho niet momentálne iného riešenia. AK navrhovatelia podľa § 22 ods. 6 rokovacieho poriadku vzali svoj návrh spät, potom treba pristúpiť k hlasovaniu uznesením, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí so vzatím návrhu spät.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

To znamená, že máme pred sebou jedno rozhodnutie, ktoré vyplýva z rokovacieho poriadku, ktoré teraz formuloval pán poslanec Rózsa. Budeme hlasovať o uznesení, ktorým sa sťahuje tento bod z programu, teda vyslovíme súhlas s návrhom pána poslanca Matejku na stiahnutie bodu 11 programu z rokovania.

Druhý záver z tejto naozaj závažnej rozpravy je, že kluby politických strán v Národnej rade vyšlú po jednom zástupcovi, z klubov sa zloží skupina poslancov, samozrejme, najlepšie právnikov, ktorá by pripravila riešenie - dúfajme priechodné - v Národnej rade Slovenskej republiky. Takže, dámy a páni, dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Matejku stiahnuť bod 11 z programu rokovania.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 113 poslancov, sme uznášaniaschopní. Kto je za návrh pána poslanca Matejku, aby sme bod 11 programu stiahli z rokovania?

Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Matejku bol prijatý.

Vážené kolegyne, váženi kolegovia,

keďže do obvyklého ukončenia doobedňajšieho rokovania Národnej rady Slovenskej republiky ostáva už iba 15 minút, a predkladateľ návrhu ďalšieho zákona pán minister Baco tu ešte nie je, navrhujem, aby sme urobili obedňajšiu prestávku s tým, že začneme o 13.45 hodine.

Ešte sa hlási pán poslanec Bajan s faktickou poznámkou.

Vážené dámy, váženi páni, prosím, nerozchádzajte sa ešte, pretože budete oboznámení s dôležitými informáciami.

Poslanec V. Banán;

Som rád, pán predsedajúci, že ste to takto uviedli. Keďže bude prestávka, dovolím si za náš poslanecký klub kolegom Čapkovičovi, Hankerovi, Jakušovi, Košnárovi, Polačkovi, Prokešovi, Reovi, Sokolovi, Šutovskému, Tarčákovi a Zselenákovi zablahoželat všetko najlepšie k meninám. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka. Poslanec J. Čarnogurský;

Pán predsedajúci, klub KDH sa pripája ku klubu HZDS. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dávam slovo pánu podpredsedovi Prokešovi. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážení kolegovia, dovoľte v mene skupiny, ktorej ste gratulovali, aby som vám poďakoval za vašu gratuláciu a verím, že tento deň prispeje k tomu, aby sme svoje vzájomné kolegiálne vzťahy utužili, napriek tomu, že politicky máme rozdielne názory. Myslím si, že tak je to správne.

Ďakujem vám veľmi pekne. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

A ešte pán predseda Národnej rady. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Už nejdem gratulovať nikomu, ale poprosil by som pánov poslancov Harňu, Ľuptáka, Ftáčnika, Brocku a pani Kaliskú, aby prišli na desať minút do Hnedého salónu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Slovo udeľujem predsedovi Zahraničného výboru Národnej rady pánu Laluhovi.

Poslanec I. Laluha:

Chcel by so poprosiť kolegyne a kolegov, ktorí sa rozhodli, že budú členmi Medziparlamentnej únie, aby tu zostali na 10 minút. Niekde koluje prihláška, prosím podpísať ju.

Dal by som vám 10-minútovú informáciu a dohodneme sa, čo ďalej. Pozývam všetkých, aj tých, ktorým sa gratulovalo, aj tých, ktorým sa negratulovalo.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem. To znamená, že rokovanie Národnej rady začína o 14.00 hodine, pretože tých 10 minút vyplníme diskusiou o Medziparlamentnej únii.

/Po prestávke./ Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Vážené dámy, vážení páni,

dvanástym bodom programu je vládou Slovenskej republiky vrátený

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 20. januára 1993. ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 23/1962 Zb. o POíovnictve v znení neskorších predpisov

s pripomienkami na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

Vrátený zákon ste dostali ako tlač číslo 162 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 162a.

Postup vlády Slovenskej republiky z jej poverenia odôvodni minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Baco, ktorému údeľujem slovo.

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil jej postup k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva, prerokovaného dňa 20. januára 1993 podľa článku 102 písmeno n/ a článku 105 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky a uviedol pripomienky vlády.

Pripomienky vlády smerujú k článku 2 odsek 3 tohoto zákona, ktorý bol prijatý na základe pozmeňujúceho návrhu. Jeho prijatím sa umožňuje hromadné drobenie doposiaľ existujúcich poľovných revírov vytvorených podľa chovateľských zásad. Táto skutočnosť je v kolízii s prijatým § 1 citovaného zákona, ktorého znenie bolo formulované v súlade so zmenou vlastníckych a užívacích vzťahov novým definovaním poľovníctva, a to predovšetkým ako činnosti zameranej na zachovanie, zveľaďovanie a optimálne využívanie genofondu zveri.

Drobenie existujúcich a následne vytváranie malých poľovných revírov znamená zvýšenie náročnosti a výkonu štátnej správy, pokiaľ ide o početnosť správnych konaní a kontrol dodržiavania riadneho poľovníckeho hospodárenia, ako aj poľovníckej štatistiky, výkazníctva a administratívy. Všetky uvedené skutočnosti majú dopad na štátny rozpočet, pričom návrh novely citovaného zákona s tým nepočíta.

Po zdôvodnení praktickej aplikácie článku 2 odsek 3 citovaného zákona mi dovoľte, aby som sa vrátil k princípom proklamovaným v § 1 citovaného zákona, ktorý bol prijatý týmto parlamentom. Pri zotrvaní na článku 2 odsek 3 zákona nebude možné v malých polovných revíroch realizovať poľovníctvo primerane v duchu tohoto zákona, a to z toho dôvodu, že výskumné poznatky a prax ukázali, že výmera poľovného revíru umožňujúca uspokojovať biologické potreby a podmienky zveri, a najmä na ktorej možno vykonávať cieľavedomý chov zveri, je vysoko nad 500 ha.

Z uvedených dôvodov sa vláda Slovenskej republiky rozhodla využiť prvýkrát ústavné právo vrátiť zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky trvá na pôvodnom znení vládneho návrhu zákona v článku 2 odsek 3. Toto stanovisko sa opiera o výsledky overené v poľovníckej praxi, ktoré potvrdila už dlhšie trvajúca diskusia odbornej poľovníckej, vlastníckej i ekologickej verejnosti, a napokon i výsledky prerokovania vládneho návrhu v parlamentných výboroch.

Vláda je presvedčená, že znenie vládneho návrhu zodpovedá v uvedenom spornom bode aj väčšinovému názoru. Nepopiera existenciu názoru predneseného pri prerokúvaní vládneho návrhu meritórne až v rozprave, tesne pred hlasovaním. Vláda je však tej mienky, že tento názor nezohladňuje problematiku komplexne. Uvážme preto, prosím, spoločne, či je užitočnejšie doposiaľ existujúce, životom vytvorené veľkostné parametre prevziať, resp. evolučné ich prehlbovať, alebo poľovné revíry revolučne rozbiť a potom pracne v predpokladaných rozporoch, očakávaných konfliktoch hľadať spôsoby koordinácie tak, ako je to v susedných krajinách, napríklad v Nemecku a v Rakúsku.

Som presvedčený, že doterajšia tvorivá spolupráca Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiký na tvorbe legislatívnych podmienok poľovníctva sa ešte skvalitní tým, že podporíte vládny návrh.

Ďakujem vám. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi Bačovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Hrbáľa, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Hrbáľ:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predseda, pán predsedajúci, členovia vlády,

dňa 20. januára 1993 Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov. V zmysle článku 102 písmeno n/ Ústavy Slovenskej republiky môže prezident Slovenskej republiky vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky ústavné zákony a zákony s pripomienkami, a to v lehote do 15 dní po ich schválení. Ak prezident vráti ústavný zákon alebo zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky ústavný zákon alebo zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený - článok 87 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Spôsob výkonu pôsobnosti prezidenta, ak nie je prezident zvolený, alebo ak sa úrad prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prežident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, je zakotvený v článku 105 odsek 1 ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výkon funkcie prezidenta z uvedených dôvodov patrí vláde Slovenskej republiky, okrem oprávnení prezidenta podľa článku 102 písmena d/ až g/, v takomto prípade môže vláda poveriť svojho predsedu vykonať niektoré právomoci prezidenta.

Predseda vlády Slovenskej republiky listom zo dňa 4. februára 1993, t.j. pri splnení 15-dennej lehoty určenej v článku 102 písmeno n/ Ústavy Slovenskej republiky z poverenia vlády Slovenskej republiky vrátil zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 20. januára 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky z dôvodov, ktoré sú uvedené v prílohe uznesenia vlády zo 4. februára 1993 číslo 78.

Na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v rámci rozpravy bol okrem iných vznesený a prijatý pozmeňujúci návrh k článku 2 odseku 3 vládneho návrhu. Navrhované znenie tohoto ustanovenia vo vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky bolo nasledovné: "Uznané poľovné revíry, zvernice alebo samostatné bažantnice možno zmeniť na žiadosť vlastníkov poľovných pozemkov za podmienok uvedených v § 6 a nasledujúcich. Výmera poľovných revírov začlenených podľa predpisov o akostných triedach poľovných revírov do oblasti s chovom jelenej zveri, a v ktorých je podľa týchto predpisov jelenia zver hlavným druhom zveri, nesmie poklesnúť pod 2000 ha, v ostatných poľovných revíroch nesmie spravidla poklesnúť pod 1000 ha."

Znenie tohoto ustanovenia schválené Národnou radou Slovenskej republiky je nasledovné: "/3/ Výmera poľovných revírov nesmie klesnúť pod 500 ha. V oblastiach začlenených podla predpisov o akostných triedach poľovných revírov do oblasti s chovom jelenej zveri ako hlavným druhom zveri sú poľovnícki hospodári súvislých poľovných revírov, ktoré spoločne dosahujú výmeru najmenej 2000 ha, povinní v spolupráci s lesným úradom spoločne vypracúvať a rozdeľovať plán chovu a lovu podľa výmery úživnosti jednotlivých revírov. Táto povinnosť sa dotýka poľovníckych hospodárov v ostatných poľovných revíroch tak, aby spoločná výmera súvislých poľovných výmerov neklesla spravidla pod 1000 ha."

Vláda Slovenskej republiky považuje za opodstatnené zotrvanie na formulácii uvedenej vo vládnom návrhu zákona, v článku 2 odseku 3 z nasledovných dôvodov: Prijatie pozmeňujúceho návrhu k článku 2 odseku 3 schváleného Národnou radou Slovenskej republiky vytvorilo podmienky pre uznávanie revírov podľa vlastníckych vzťahov na úkor chovateľských zásad rešpektujúcich biologické potreby zveri. Takto sa budú vytvárať malé poľovné revíry, ktoré nezodpovedajú minimálnemu chovateľskému celku. V takýchto malých revíroch nemožno stanoviť základné normované stavy zveri, a teda ani normy limitujúce ich lov.

Z ekonomického pohľadu podľa stanoviska vlády Slovenskej republiky je malá výmera poľovných revírov nevýhodná z dôvodov vysokých nákladov na poľovnícke hospodárenie, ktoré niekoľkonásobne prevýšia príjmy na zúžitkovanie poľovníckej produkcie, pretože lov zveri sa nebude môcť vykonávať každoročne. Tomu nenapomôže ani povinné združovanie malých poľovných revírov do väčších chovateľských a plánovacích celkov. Vytváranie malých poľovných revírov má aj priamy dopad na zvýšenie nárokov pri zabezpečovaní výkonu štátnej správy/ najmä pokiaľ ide o početnosť vydávania administratívnych rozhodnutí a kontrol dodržiavania riadneho poľovníckeho hospodárenia.

Záverom dovoľte ešte jednu poznámku. Podľa môjho názoru a informácií na rokovaniach niektorých výborov, na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri diskusiách o tomto ustanovení vzniklo nedorozumenie v tom smere, že sa diskusia zvrtla na spochybňovanie vlastníckych vzťahov, čo je neaktuálne a zavádzajúce, pretože § 2 ods. 2 a § 14 plne rešpektujú prednostné právo vlastníkov pozemkov na výkon práva poľovníctva pri väčšej výmere. Ide len o to, aby si majitelia pozemkov tieto združili za účelom výkonu práva poľovníctva. Pripomínam teda, že tu ide iba o ochranu zveri.

Vrátený zákon prerokovali na základe pridelenia pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetky výbory Národnej rady, okrem mandátového. Výsledky prerokovania sú podrobne uvedené v spoločnej správe výborov, ktorú máte pred sebou ako tlač Národnej rady Slovenskej republiky 162a, preto ju nebudem čítať. Iba zhrniem, že štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to: Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, ako aj gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo vyslovili súhlas so stanoviskom vlády Slovenskej republiky a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť pôvodné znenie vládneho návrhu zákona, článku. 2 odseku 3.

Ďalších päť výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru prerokovali uvedený návrh a neodsúhlasili ho, keďže nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov výboru podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku, aj keď väčšinou bolo viac hlasov za ako proti článku 2 odseku 3 vládneho návrhu zákona.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci okrem súhlasu vyjadril pripomienku aj k ďalšiemu ustanoveniu. Vzhľadom na už uvedený ústavný stav neodporúčam o nej hlasovať. Naviac, táto pripomienka je riešená v schválenom zákone vecne správnejšie.

Vážený pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca výborov vychádzajúc z ústavného stavu navrhujem hlasovať len o pripomienke vlády Slovenskej republiky, a potom v zmysle článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky hlasovať o zákone ako celku.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi Jánovi Hrbálovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o dvanástom bode programu s tým, že rozprava sa otvára, vážené dámy, vážení páni, iba k pripomienke vlády Slovenskej republiky. Po ukončení rozpravy tak, ako to navrhol pán spoločný spravodajca, budeme najprv hlasovať o pripomienke vlády Slovenskej republiky a potom v zmysle článku 87 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky budeme hlasovať o zákone ako celku.

Do rozpravy sa písomne prihlásili páni poslanci Žingor, Kvietik, Ján Weis a Krivčik. Prosím pána poslanca Žingora.

Poslanec R. Žingor;

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dámy a páni,

20. januára 1993 sme schválili novelu zákona Slovenskej národnej rady číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve a dnes ju ideme prerokovávať znova. Javí sa mi, že naďalej pretrváva mocenské postavenie štátnej správy pri rozhodovaní o výkone práva poľovníctva na súkromných pozemkoch. Spoločenské zmeny po novembri 1989 priniesli nový náhľad na vlastnícke vzťahy v zmysle ich zrovnoprávnenia. Je prirodzené, že toto zrovnoprávnenie sa musí preniesť aj do oblasti poľovníctva. Preto účelom novely zákona číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorá časovo korešponduje s ukončením väčšiny nájomných zmlúv poľovných združení, je umožnenie aj iným neštátnym subjektom štát sa znovu nositeľom poľovného práva. Treba zdôrazniť, že táto zmena nemôže byť len proklamatívna, ale musí sa dať aj prakticky uskutočniť v súčasných podmienkach.

Uvedomujem si, že drvivá väčšina slovenských poľovníkov sú skutočnými milovníkmi prírody a poľovných tradícií. Pri prerokovaní tohto problému je potrebné spomenúť, že slovenské poľovníctvo bolo v nedávnej minulosti prepolitizované. Vytvorili sa nepreniknuteľné mafie komunistických prospechárov, ktorí sú, bohužiaľ, v našom poľovníctve stále funkční. Nerešpektovanie tohto stavu by bolo výsmechom snahy vrátiť vlastníkovi jeho práva. V tejto súvislosti navrhovaný limit 2000 ha pre jeleniu zver je neprijatelný, nakoľko väčšina súkromných vlastníkov vlastní len malé rozlohy lesov. Organizovanie niekoľko desiatok majiteľov nie poľovníkov, aby dosiahli dostatočnú rozlohu svojich poľovných pozemkov, je len ťažko zrealizovatelné, pretože definitívne vysporiadanie majetko-právnych vzťahov pri neexistencii potrebných dokladov bude trvať dlhé roky. Výhrada, že 500 ha je príliš malá rozloha z chovateľských a plánovacích dôvodov, je neodborné, pretože v mnohých extrémnych terénnych a biologických podmienkach môže byť aj 2000 ha málo na funkčný revír.

Novela z 20. januára 1993 nehovorí, že každé 500-hektárové územie musí byť samostatným poľovným revírom. O tom, čo bude revír a akú bude mať výmeru, rozhodne lesný úrad na základe konkrétnych miestnych podmienok. 500-hektárový limit treba chápať ako šancu pre neštátnych majiteľov poľovných pozemkov, vytvoriť poľovné združenie po organizačnej aj právnej stránke. Po poľovníckej stránke by sa hospodárenie usmerňovalo spoluprácou susedných revírov, pokiaľ by samé nedosiahli potrebných 2000 ha tak, ako tomu vytvorila priestor novela z 20. januára 1993. K pripomienke, že hospodárenie malých revírov by bolo neekonomické, treba povedať, že starosť štátu o ekonomickú prosperitu jednotlivých subjektov vždy teší, ale naďalej to nechajme na trhový mechanizmus, ktorý sa všetci usilujeme uviesť do chodu. Obdobie, keď sa štát hral na najmúdrejšieho ekonóma, je - dúfam - za nami. Všetci vieme, ako to dopadlo.

Na záver mi nedá, aby som nepoukázal na to, že boli iné a dôležitejšie zákony, ktoré neboli čisté, a vláda ich nevrátila. Prečo? Preto sa prikláňam k tomu, aby novela novely nebola prerokovávaná na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a bola ponechaná novela schválená dňa 20. januára 1993.

Ďakujem. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Žingor, mám to chápať ako návrh, aby sme dali hlasovať o stiahnutí tohoto návrhu novely z rokovania?

Poslanec R. Žingor;

Áno a potvrdiť platnosť novely, ktorá bola schválená 20. januára 1993.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Myslím si, že o tom môžeme hlasovať až po ukončení rozpravy. Ďalej sa do diskusie prihlásil pán poslanec Štefan Kvietik za Slovenskú národnú stranu. Pripraví sa pán poslanec Ján Weis za Stranu demokratickej ľavice.

Poslanec Š. Kvietik;

Vážený pán predsedajúci, pán predseda, vážení členovia vlády, milé dámy a páni,

dovoľte mi, aby som prešiel rovno k meritu veci. Vládny návrh v spornom bode o výmere poľovného revíru argumentuje týmito princípami:

500-hektárová výmera nerešpektuje chovateľské zásady a nerešpektuje biologické potreby zveri. Chovatelské zásady sú pravidlá, podľa ktorých človek vypracováva plán chovu a lovu tak, aby zachoval a zveľaďoval genofond volne žijúcej zveri. Je to súbor komplexných opatrení a určením megalomanskej výmery sa chovateľské zásady nevyriešia, pretože poľovný pozemok nie je oplotený, zver sa volne pohybuje a pozemkovú hranicu nijako nepociťuje. Nezáleží na veľkosti revíru, ale na zvyšovaní úživnosti, na starostlivosti, ochrane a etike. Zver migruje tam, kde je o ňu postarané, a nie tam, kde si to rozhodne lesný úrad za zeleným stolom. Každý, kto aspoň trošku rozumie a chápe zver, vie, že zver migruje

v oveľa väčších výmerách, ako je 2000 ha. Keby sme chceli spájať životný areál zveri s hranicami subjektu, ktorý má vykonávať poľovné právo, museli by sme vytvárať revíry o výmere nad 5000, 7000 ha podľa hlavného druhu zveri.

Text už prijatej novely rešpektuje chovné oblasti a rieši nezmyselnosť spájania hraníc chovných oblasti s hranicami subjektu, ktorý má vykonávať poľovné právo, pretože zveri je jedno, kto určený počet v danej vekovej a pohlavnej štruktúre uloví, len niektorým záujmom to jedno nie je. Jedine sprísnenie zákonných postihov a zákonná ochrana, nové právomoci pre lesnú stráž ochránia genofond našej zveri, nie výmera revírov, o čom svedčí aj posledný prípad pytliactva z okresu Topoľčany. Ako ochráni výmera revíru gravidné jelenice a ďalšiu zver pred pytliakmi, keď sa lesné úrady stanú skutočnými kontrolnými a ochrannými spolupracovníkmi štátneho, obecného, súkromného či cirkevného vlastníka, a nie direktívnymi centrami, kde bez vlastníkov za zeleným stolom podľa kamarátskych záujmov kreslia hranice revírov? Mohol by som doložiť niektoré prípady, keď to bude potrebné, a nie jeden, dokonca aj také, kde sa odvolal ešte aj ten subjekt, ktorému bolo poľovné právo prisúdené.

Ešte absurdnejší je argument o biologických potrebách zveri. Opakujem, že zver nerozlišuje hranice revírov a migruje tam, kde má dobré podmienky pre svoj rozvoj, tam, kde nájde vytvorené podmienky úživnosti, pokoja a hospodárskej selekcie, tam sa jej bude dariť hoci na 500, 700 alebo 1000 hektároch. Tam nebude problém udržať kmeňové stavy. Naopak, môže to byť problém aj na 3 000 hektároch ak tieto podmienky nebudú splnené.

Ďalším argumentom sú ekonomické náklady pre vyššie príjmy. Nevedel som, až teraz som sa dozvedel z úst pána ministra Baču, že poľovné združenia sú dotované štátom. To počujem prvýkrát. Dovoľte mi tento argument označiť za infantilný. I keď žijeme v dobe, keď sa opäť dostáva do módy štátny paternalizmus, to, koľko bude platiť vykonávateľ poľovného práva, štátny či neštátny, z čoho to zaplatí a či sa mu to rentuje, je predsa jeho vec. Štát má kontrolovať dodržiavanie všetkých zásad a princípov lovu a ochrany a v prípade potreby sankcionovať. A nech ho netrápi, ako vyzerá niekoho cudzia kasa.

Zvýšenie nárokov pri zabezpečovaní výkonu štátnej správy je ďalším bodom, na ktorý poukazuje vláda pri vrátení tohto článku. To, čo stihli lesné úrady, tie desiatky chybných rozhodnutí a následne desiatky odvolaní, na ktoré väčšinou neodpovedajú, prípadne odpovedajú vyložene mocensky, niekde až tak - povedzme takým subjektom, ako je 1000-hektárový, alebo nejaké 1000-hektárové spoločenstvo, že ak nedáte poľovné právo subjektu XY, budú vaše pozemky vyhlásené za nepoľovné revíry, keď dokážu vytvoriť desiatky nových revírov bez akejkoľvek diskusie s vlastníkmi pozemkov, za to v spolupráci so štátnymi lesmi či inými záujmovými skupinami. Nech mi odpustia všetky lesné úrady, ktoré pristupujú k tejto problematike korektne a s rovnakým metrom ku každému, ale desiatky listov, ktoré dostávam, hovoria o niečom inom. Keď tieto nároky lesné úrady zvládnu, tak musia zvládnuť korešpodenciu, ktorá sa nebude týkať odvolaní a konfliktov, ale bude sa týkať problémov chovu a lovu či ochrany zveri v ich jednotlivých chovných oblastiach.

Vážené dámy a páni,

dovoľte mi reagovať na argumenty, ktoré sa síce v oficiálnom materiáli neobjavili, ale často sa používajú, a dovolím si tvrdiť, zneužívajú v súvislosti s poľovným zákonom. Používajú sa rôzne metódy. Napríklad článok o podnikateľovi z Moravy, ktorý povolil Talianom vystrieľať spevavé vtáctvo. Presne takéto prípady sa s Talianmi stali aj v režijných revíroch štátnych lesov - a nie raz - nedávno dokonca v jednej

významnej bažantnici, kde okrem spevavého vtáctva boli zranení aj honci. Ako sa to vyriešilo, nebudem komentovať. Je mi veľmi ľúto, že tak promptne nebol rozdaný materiál, ako ten, ktorý ste mali 20. januára, o veľmi zaujímavom a záhadnom úhyne 10 jeleňov v istom regióne. Bolo by to pre vás veľmi zaujímavé čítanie, keby ste tento materiál boli dostali tak promptne rozmnožený, ako o Talianoch. Pravda, o takýchto prípadoch sa nepíše, ani takéto prípady nemáme tak promptne na stole. Chcem tým len povedať, že zver a prírodu neochránime tým, že právnym systémom umožníme majoritu ktorémukoľvek zo zúčastnených subjektov.

Ďalšou zaujímavou metódou je vytváranie dojmu, akoby verzia, ktorú podporujú neštátne subjekty, bola len pre úzku skupinu občanov. Boli aj také články, ktoré mali vytvoriť dojem, že poslanec Kvietik obhajuje vlastnícke záujmy sám pre seba a svoje obrovské lesy. No neviem, ako by som vlastný revír vytvoril z tých troch kulackých hektárov, ktoré som zdedil po rodičoch. Lenže, o úzkej záujmovej sfére hovorí jeden veľmi zaujímavý materiál, ktorým sa ovplyvňovalo, v tom materiáli okrem mnohých demagógií je vyčíslené, koľko percent je vlastníkov lesov na Slovensku, ako je to málo potenciálnych voličov, a preto ich záujmy a názory sa neoplatí rešpektovať. To je ochrana zveri!

I keď tieto argumenty, prepáčte mi, osobne neuznávam, ale túto lož vyvrátiť treba. Ľudovosť či všeobecnú prístupnosť poľovníctva sa v dobe rešpektovania vlastníckych práv podarí udržať len vtedy, ak dáme rovnocenný priestor aj neštátnym subjektom a záujmom. V spomínanom dokumente sa totiž nepovedalo, že to politicky nezaujímavé množstvo neštátnych lesov má vlastnícke právo u 60 % lesov z celkovej výmery lesov, a najmä sa tam nepovedalo, že poľovné právo sa realizuje aj na poľnohospodárskej pôde. A na Slovensku je málo rodín, ktoré by nevlastnili kúsok poľa, lúky či lesa. Teda ako sa zachová, vážené poslankyne, poslanci, ľudovosť poľovníctva, koho záujem je širší, státisícov vlastníkov polí, lesov, či pozemkových spoločenstiev obecných, perspektívne cirkevných lesov, alebo úzkej skupiny hospodáriacej na menšinovom majetku štátu, ktorá proti menším rozdrobeným vlastníkom, trápiacim sa s navrátením ukradnutého vlastníctva vystupuje z pozície väčšinového latifundistu a čaká, kedy jej zákon priklepne v mene zaokrúhľovania chovných oblastí pre najväčší subjekt lesné plochy rozdrobených vlastníkov? Komu teda ide o ľudovosť poľovníctva?

Ctená Národná rada, prečo a akým spôsobom bola vrátená novela prijatá v Národnej rade 20. januára, a to drvivou väčšinou poslancov - neviem, či sme vtedy boli nelegitímni - s odvolaním sa na jeden jediný bod, a to o výmere? To je zvláštne najmä v dobe, keď verejnosť doslova tlačí na novelizáciu iných zákonných noriem. Aspoň vidno, aké vedia byť rezorty agilné, keď ide o záujmy štátnej lobby. Škoda, preškoda, že tak pružne nereagujú na podnety zdola.

Prijatie vládnej verzie v praktickej rovine zlikviduje deklarované práva neštátnych súkromných, obecných, spoločenstvenných, cirkevných subjektov a vlastne znemožní výkon práva poľovníctva týmto subjektom. Toto riešenie šité na mieru hegemónie štátneho subjektu je v rozpore s deklarovanou podporou všetkým druhom vlastníctva. Iné je totiž právo mať a iné ho vykonávať, keď to iné predpisy znemožnia. Teda protirečí zámerom deklarovaným v programovom vyhlásení vlády a filozofii ústavného článku 20 ods. 1.

Vážené kolegyne, kolegovia, nemeňme článok, ktorý je pre budúcnosť slovenského poľovníctva najmenej konfliktný a rozporuplný, lebo prax ukazuje, že už novelu bude treba riešiť novým komplexnným zákonom, ktorý musí komplexne vyriešiť problematiku poľovníctva v súvislosti s ochranou životného prostredia a spoločenskými zmenani. Z týchto dôvodov, vážené kolegyne, kolegovia, považujem argumenty na zrneňu článku 2 ods. 3 za účelové a odporúčam neprijať vrátenú verziu novelizácie zákona o poľovníctve.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Kvietikovi za Slovenskú národnú stranu. Slovo udeľujem pánu poslancovi Jánovi Weisovi za Stranu demokratickej lavice. Pripraví sa pán poslanec Krivčík z Kresťansko-demokratického hnutia.

Poslanec J. Weis:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

pani poslankyne, páni poslanci,

keď sme dňa 20. 1. 1993 schválili vládnu novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa zákon číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, schválili sme ho s vedomím, že je potrebné prijať legislatívne opatrenie, ktoré musí preklenúť právne vákuum, ktoré nastalo 31. 12. 1992 zánikom veľkej väčšiny nájomných zmlúv. Schválili sme ho s vedomím, že sa pripravuje nový zákon o poľovníctve, ktorý pokryje nový právny a politický stav na Slovensku. Napriek tomu novela zatiaľ neplatí, nakoľko došlo v rámci rozpravy k pozmeňovaciemu návrhu v článku 2 ods. 3, ktorý bol schválený. Tento pozmeňovací návrh vláda Slovenskej republiky považuje za neprijateľný a považuje za opodstatnené zotrvanie na pôvodnej formulácii predmetného článku. Dovoľte, aby som vyjadril svoje stanovisko k predmetnej otázke.

Vzhľadom na to, že v § 1 novely zákona sa hovorí o zveri ako prírodnom bohatstve Slovenska, treba na ňu pozerať počas jej života ako na celospoločenský majetok. Zver sa stáva majetkom niekoho až vtedy, keď je zákonným spôsobom ulovená. Táto filozofia jednoznačne oddeluje zver od práva poľovníctva, ktoré je jednoznačne viazané k vlastníctvu pozemku a je jasne deklarované v § 2 ods. 2 novely zákona, ako i od výkonu práva poľovníctva, o ktorom rozhoduje vlastník poľovných pozemkov, ako je tiež jednoznačne deklarované v § 14 odsekoch 1,2, 3a 4. Z toho vyplýva, že životný priestor treba jednoznačne určiť v prospech a potreby zveri a nadradiť umelému vytváraniu revírov, ktoré nespĺňajú biologické potreby zveri. Je logické, že skôr sa dá prispôsobiť výmera revírov biológii a potrebám zveri, ako prispôsobenie sa biológie zveri revírom. To je to isté, ako keby sme najprv postavili maštaľ a potom špekulovali, ako cez malé dvere do tejto maštale dostať kravu.

Pri pohľade na históriu zisťujeme, že pokiaľ sa predradilo vlastnícke právo pred biologické potreby zveri, boli snahy o nižšie výmery poľovných revírov. Prvé určenie minimálnej výmery poľovného revíru bolo uskutočnené v rakúsko-uhorskom zákone číslo 145 o poľovníctve vydanom v roku 1849. Tento zákon stanovil minimálnu výmeru na 200 jutár, t.j. 115 ha súvislých pozemkov vlastníka. Uvedená minimálna výmera platila u nás bezmála sto rokov, a to až do prijatia zákona číslo 225/1947 Zb., v ktorom sa určila minimálna výmera na 200 ha súvislých pozemkov vlastníka a v spoločenstvenných poľovných revíroch s chovom niektorých druhov raticovej zveri mohlo ministerstvo poľnohospodárstva určiť zvýšenie najmenšej výmery na 400 ha zo všeobecne platných 150 ha. Posledná úprava v tomto smere bola uskutočnená zákonom číslo 23/1962 Zb. o poľovnícve, ktorý stanovil minimálnu výmeru 500 ha.

Výskumy podporené poľovníckou praxou dokázali, že výmera poľovného revíru umožňujúca uspokojovať biologické potreby zveri a podmienky, pri ktorých je možné cieľavedome zver chovať, vysoko prevyšuje 500 ha. Dôkazom sú susedné krajiny, ako Rakúsko, Nemecko, Taliansko, ktoré napriek tomu, že majú vysoký odborný poľovnícky potenciál, ale majú malé výmery poľovných revírov, 200-300 ha, nedosiahli v chove zveri klasifikovanom trofejovou kvalitou znateľné výsledky. Naopak, v poľovnícky vyspelých krajinách, ako je Maďarsko, Bulharsko, Poľsko, Rumunsko, kde je výmera revírov 1 000, 4 000 a viac ha, dosahujú v chove zveri reprezentovanej trofejovou kvalitou svetovú špičku, ktorú možno dokumentovať katalógmi z výstav trofejí. Iná otázka je, kto túto zver v prvom rade strieľal. Z toho dôvodu odporúčam podporiť vládny návrh zákona.

Na záver by som vám chcel bez komentára prečítať dve perličky.

Prvá - inzerát v 20. čísle nemeckého časopisu Wild und Hund z roku 1992. Ktorý fabrikant, manager, by chcel ako môj poľovnícky priateľ poľovať so mnou v mojom revíri v Karpatoch na Slovensku na jelene, vlky, líšky a medvede? Od októbra je to možné. Svoje prihlášky zasielajte pod značkou W 11 307 do inzertného oddelenia časopisu Wild und Hund 2, Hamburg 1.

Druhá - Okresná poľovnícka rada vo Zvolene požiadala docenta Hela, známeho poľovníckeho odborníka, o odborné školenie v chove muflónov. Na konci školenia za ním prišiel mladý poľovník potúžený alkoholom a povedal mu asi toto: Pán docent, veľmi dobre ste nám to povedali. Vidím, že tomu rozumiete, že to ovládate, veď je to vaša živnosť. Ale my nemáme čas tieto veci študovať, ale ani ich nepotrebujeme, lebo sme majitelia pôdy a budeme strieľať čo chceme, kedy

chceme a koľko chceme. Všetky tieto zákony sa musia zmeniť alebo zrušiť, lebo sa nimi my aj tak nebudeme riadiť.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Weisovi. Do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec Krivčík za Kresťansko-demokratické hnutie.

Poslanec J. Krivčík:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 78 zo dňa 4. 2. 1993 bol schválený návrh na vrátenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 20. januára 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 23 z roku 1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov. Ako dôvod vrátenia tohoto zákona vláda Slovenskej republiky v prílohe k citovanému uzneseniu uviedla prijatie pripomienok k článku 2 ods. 3 pôvodného vládneho návrhu. Skrátene povedané, výmery poľovných revírov podľa schváleného zákona z 20. januára 1993 sú podľa názoru vlády Slovenskej republiky na úkor chovateľských zásad.

Už pri prerokovávaní tohoto návrh zákona v januári tohoto roku bolo všeobecne konštatované, že prijímaná novela je určité provizórium potrebné na prechodné obdobie, do vypracovania nového znenia zákona o poľovníctve v náväznosti na prebiehajúcu ekonomickú transformáciu. Dovoľte, aby som

vyslovil nesúhlas s takto formulovaným dôvodom na vrátenie uvedeného zákona. Z celého radu pripomienok odborníkov z praxe som vybral niekoľko myšlienok, ktoré si dovolím tu predniesť.

Súhlasíme s tým, že ak sa má dosiahnuť kvalitný chov zveri, musí sa vykonávať cieľavedomý chov v určitých väčších lokalitách, revíroch. Týka sa to predovšetkým chovu jelenej zveri. V poslednom období sa však jelenia zver rozšírila aj do lokalít, kde nie je pôvodná, a postupne vytláča najmä srnčiu zver. Mali by sa preto presne vymedziť hlavné chovateľské oblasti s kvalitným genofondom jelenej zveri a pre tieto by sa mala určiť minimálna výmera poľovného revíru. V odbornej literatúre sú tieto kvalitné oblasti dostatočne popísané. V ostatných oblastiach nevidíme dôvod, aby sa striktne dodržiavala nejaká minimálna výmera. Napríklad v srnčích oblastiach sa môže pohybovať výmera od 500 ha. Samozrejme, že táto môže byť i vyššia. Dôvodom na presné vymedzenie akostných oblastí chovu jelenej zveri sú aj neúmerne vysoké škody, ktoré táto zver spôsobuje. Jelenia zver, ako aj ostatná zver, do prírody skutočne patri, ale nesmie to ísť na úkor nenahraditeľných škôd. Takže, len zjednudešené určenie minimálnych výmer revírov nepovažujeme za najšťastnejšie riešenie.

Tento problém je skutočne potrebné riešiť v ďalších súvislostiach. Už i v minulosti boli robené násilné zlučovania revírov do veľkých celkov. Toto obdobie gigantománie postihlo ako poľovníctvo, tak i jednotné rolničke družstvá. Tieto veľké združenia navonok fungovali jednotne, avšak vnútorné rozdelenie zostalo podľa pôvodných revírov pod hlavičkou oblasť alebo pracovná skupina a podobne. V pôvodných výmerách pod 2 000 ha zostali len poľovné revíry funkcionárov. Po novembri roku 1989 tak, ako dochádza k deleniu jednotných roľníckych družstiev, takisto dochádza k rozdeleniu veľkých revírov na pôdne revíry s prirodzenou hranicou. Veľké revíry

nie sú zdôvodnené ani ekonomicky ani organizačne. Nemusíme sa báť o chov jelenej zveri, vecí na Slovensku máme prírodné

v plnom rozsahu znenie novely zákona o poľovníctve z 20. januára tohto roku.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Faktická poznámka - pán poslanec Jaroš.

Poslanec I. Jaroš:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

20. januára sme pristúpili k novele poľovného zákona predovšetkým z dôvodu, že k 31. decembru 1992 vypršali nájomné zmluvy. To znamená, že neexistoval žiadny právny titul, podľa ktorého by sa dalo vykonávať právo poľovníctva. Myslím, že sme v poľovnom zákone novelou z 20. januára náležite upravili všetky potrebné súvislosti, aby mohol byť výkon práva poľovníctva vykonávaný. To, že sa dnes argumentuje všeličím možným, predovšetkým ochranou zveri, je trošku zavádzajúce, lebo aj vtedy bolo spomínané, že všetky tieto problémy v širších súvislostiach bude riešiť príprava nového poľovného zákona. Dovolil som si včera rozdať do lavíc materiál Slovenského združenia súkromných vlastníkov lesov, aby bolo očividné, že nie je to názor niekoľkých poslancov, ale je to názor spoločenskej organizácie, ktorá po ukončení reprivatizácie bude vlastniť 60 % lesov. Preto sa prihováram, aby sme okamžite prikročili k hlasovaniu a potvrdili novelu, ktorá bola prijatá 20. januára. K ostatnému sa môžeme v širokej súvislosti vrátiť pri prerokúvaní nového poľovného zákona.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Jarošovi za faktickú pripomienku. Chcel by som len povedať v súvislosti s pôvodným návrhom pána poslanca Žingora, že sme ho konzultovali s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru. Keďže túto novelu zákona s pripomienkou fakticky vrátil prezident, nie je možné hlasovať o vrátení tohto návrhu zákona, možno hlasovať len o ukončení rozpravy. Pán poslanec Jaroš, bol prihlásený už iba pán poslanec Zoričák. Zvážte, či mu dáme ešte slovo, alebo či budeme hlasovať o vašom návrhu ukončiť rozpravu. Pán poslanec Jaroš, trváte na svojom návrhu, alebo dáte slovo ešte pánu poslancovi Zoričákovi?

Poslanec I. Jaroš:

Nedal som návrh na ukončenie rozpravy, len som žiadal hlasovaním urýchlene potvrdiť rozhodnutie pléna z 20. januára.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem, rozumiem. Pán poslanec Zoričák je posledný prihlásený do rozpravy.

Poslanec A. Zoričák:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, vážení páni ministri, generálny prokurátor a ostatní prítomní,

chcem na úvod povedať takú myšlienku, že dnešný zákon, táto vrátená novela, dokazuje skutočnú diferencovanosť názorov na určitú problematiku napriek tomu, že tieto názory sú

z rôznych blokov politických strán. Konečne teda vidieť nie stranícku disciplínu. Tým nechcem z vládneho hnutia podceniť vlastnú vládu, chcem osloviť pána ministra Bacu, že skutočne ide o objektívnosť tejto problematiky. Nejdem voči osobe, voči svojej vláde. O túto problematiku som sa začal zaujímať a bol by som rád, aby som mohol troškou prispieť k objektívnosti riešenia.

Pri pohľade do histórie mi dovoľte ešte raz zopakovať niektoré fakty. V zákonných úpravách poľovného práva na našom území vzbudí našu pozornosť predovšetkým fakt, že v minulosti sa poľovné revízy zriaďovali na omnoho menších územiach ako dnes. Tak v zákonnom článku 6 z roku 1872 bola určená minimálna výmera 100 katastrálnych jutár, čiže 57,6 ha. V roku 1883 zákonný článok 20 z roku 1883, ktorý platil u nás do roku 1945, pripúšťal 200 katastrálnych jutár, t.j. 115,2 ha. Maximálna výmera sa týmto článkom určovala na 2000 jutár, t.j. 1152 ha. Odpusťte mi, že som zopakoval v podstate argumenty, ktoré povedal pán poslanec Weis.

Ak teda súčasní poľovníci žiadajú určiť pre jelenie revíry minimálnu výmeru 2000 ha, teda takmer dvojnásobok maximálnej výmery prípustnej do roku 1945, vynára sa otázka, prečo je tomu tak. Poľovníci - to sa hovorí aj v liste pána Mečiara - odôvodňujú vec predovšetkým hospodárskymi záujmami. Píše sa tu: "Z ekonomických dôvodov je malá výmera nevýhodná z dôvodu vysokých nákladov na poľovnícke hospodárenie, pretože lov zveri sa nebude môcť vykonávať každoročne. Tomuto nenapomôže ani združovanie malých poľovných revírov do väčších chovateľských a plánovacích celkov."

Bohužiaľ, tu musíme vysloviť úplne opačný názor a proti vysokým plošným výmerám revírov argumentovať:

1. Historickými skúsenosťami - ak v minulosti bolo možné hospodáriť na malých výmerách revírov, prečo nie je možné

dnes? čo bráni tomu, aby sa stavy zveriny a odstrel plánovali na menšie plochy? Prečo by sa mal odstrel realizovať v každom revíre každý rok?

2. Prioritou vlastníctva pozemkov a potrebou kontroly využívania poľovného práva vlastníkmi. Ak pripustíme 2000 ha výmery revírov, znemožníme prehľad vlastníkov o skutočnom využívaní, zveľaďovaní resp. - prepáčte mi za výraz - rabovaní revírov.

Takáto kontrola vlastníctva je nielen otázkou práva vlastníka, ale aj možnosťou ako zabrániť rabovaniu revírov,

o aké nebola v blízkej minulosti núdza. Kto mohol ukontrolovať takéto veľké revíry? Jedno dôležité právo vlastníka dozerať na primerané využívanie jeho vlastníctva sa vo veľkých revíroch dostáva akosi mimo dosah vlastníka. A niekedy vzniká oprávnené podozrenie, že veľké revíry slúžia na to, aby poľovnícke združenia unikali z tohto dosahu vlastníka, aby nekontrolovane využívali toto vlastníctvo a aby znemožnili právo vlastníkovi na kontrolu toho, čo sa na jeho majetku robí.

Preto navrhujem potvrdiť prijatú výmeru, ktorá sa udáva v článku 2 ods. 3. A chcem ešte podotknúť, že treba pritom poznamenať, že takzvané jelenie revíry budú vznikať predovšetkým v hornatých krajoch Slovenska, a to podľa prirodzených hraníc chotárov, ktoré už tu boli spomínané, ktoré vedú väčšinou hrebeňmi vrchov, bývajú prekážkou migrácie pre zver, a iste príde aj k situáciám, kde takéto prirodzené hranice budú vyžadovať aj utváranie menších revírov ako

1 000 ha.

Chcel by som sa ešte dotknúť pojmu konflikt, ktorý spomínal pán minister Baco, alebo konflikty, ktoré vznikali. Práve teraz, v tejto situácii, keby sme schválili vládou namietanú zmenu, je tu skutočné riziko vzniku konfliktov medzi

vlastníkmi a poľovníckymi združeniami. Áno, je to revolučnosť doby. To je to riziko, ktoré prináša alebo prinieslo aj tento problém, ale je tu možnosť schválenia zákona o ochrane zveri a ďalších zákonov, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia a vôbec prírody.

Hovorím, dajme šancu argumentom, ktoré prídu pri aplikácii tejto novely, keď ju schválime tak, ako bola schválená 20. januára. Dajme šancu životu, skúsenostiam a na základe novej reality urobme všetko pre to, aby sme - ak sme to nie dobre opravili, mohli opraviť ešte lepšie v budúcnosti, trebárs o niekoľko mesiacov. Verím, že tento nový zákon bude skutočne kvalitný, bude diskutovaný aj s vlastníkmi, nielen v rámci štátnych orgánov, ministerstva, lesných úradov a podobne.

Verte mi, že by sa mi lepšie argumentovalo, keby som bol poľovníkom. O to som ukrátený, ale verím a som optimista, že sa dokážeme zhodnúť.

Ďakujem pekne za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Zoričákovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Hrbáľ, pán poslanec Ján Weis, potom dám slovo v rozprave pani poslankyni Paulovičovej.

Poslanec J. Hrbáľ:

Vážená Národná rada,

neberte to ako demagógiu, ale chcem povedať, že ak neprijmeme vládny návrh zákona, nielenže budeme negovať doterajší vedecký výskum, ale aj 150-ročné skúsenosti poľovníctva na tomto území. Okrem toho bude zrejme koniec vysokej zveri.

Uvediem vám to na príklade. Doktor Slopovský zaviedol chov muflónej zveri na Plešiveckej planine. Muflónia zver nie je u nás domáca, avšak ako som sa neskôr presvedčil, oblasť juhoslovenského krasu jej celkom dobre vyhovuje. V roku 1972 pri úprave revírov na väčšie celky sa vytvorili aj pre Plešiveckú planinu prirodzené hranice - rieky, cesty - a výsledky sa dostavili v podobe kvalitných muflónich trofejí. Tento revír obhospodaruje poľovnícke združenie a má vyše 6 000 ha. Ide o súkromné pozemky. Akékolvek jeho drobenie na základe vlastníckych vzťahov by vážne poškodilo nielen chov muflónej, ale aj jelenej zveri. Predsa vlastníci môžu združiť svoje pozemky do väčších celkov. Je to skrátka komplex, prírodný životný areál tu žijúcej zveri. V tomto komplexe by mal byť jeden gazda, poľovný hospodár. Sú tam väčšinou po maďarsky hovoriaci občania - vadászgazda. Ak by sa rozčlenil, muflónia zver ako atraktívny druh zveri by sa čoskoro vystrieľala, lebo jej chov a lov by nebol koordinovaný. Ti isti ľudia by sa chovali v rôznych podmienkach rôzne. V malých, drobných revíroch by sa mohlo stáť, že ju vystrieľajú. Vo veľkých komplexoch sa hanbia jeden druhého urobiť nejaký priestupok, pretože jeden druhého kontrolujú. Štátna moc nám tu nepomôže. Skontrolovať a ustrážiť to všetko nie je prakticky možné. To nie je fabrika, to sú rozľahlé a odľahlé priestory.

Chcem týmto príkladom povedať len toľko, že v poľovníctve, ako aj v celej prírode, poznanie dozrieva postupne. Všimnite si to, že od roku 1849 sú snahy štátnej moci uzákoniť najnižšiu výmeru poľovného revíru, i keď sa vlastníctva nedotýkali. Vtedy to bolo 115 ha, neskôr 200, potom 500. Ale vďaka tomu sa úroveň poľovnictva zvyšovala. Na to, aby bola na vysokej profesionálnej úrovni, treba okrem kvalifikácie poľovníctvo vykonávajúcich aktérov aj podmienky. A tie sú

ucelenosť, zaokrúhlenosť, prirodzené hranice, úživnosť, výmera revíru, teda podmienky pre zver. Všetky podmienky sú dôležité, ale predsa by som len uprednostnil výmeru. Pri navracaní vlastníctva môžu vzniknúť rôzne výmery, tvary, umelé hranice, a preto nie je možné brat len vlastníctvo za rozhodujúci faktor pri tvorbe revírov, pričom poľovnícke nároky vlastníkov možno uspokojiť tým, že spoja svoje pozemky do väčších celkov za účelom vykonávania poľovného práva. Ešte raz zdôrazňujem, § 14 a § 2 im to plne umožňujú.

Niektorí vlastníci by chceli možno 100 ha, niektorí možno len 10, a preto je treba stanoviť minimum, t. j. pre jeleniu zver 2 000 ha. Samozrejme, čím to bude viac, tým lepšie. Je to limitované len praktickými možnosťami riadenia v podmienkach poľovníckeho združenia. 2 000 ha vyhovuje aj tejto požiadavke a ako-tak aj požiadavke životného areálu jelenej zveri. Opodstatnenosť týchto poznatkov potvrdila doterajšia prax. Výsledky štátov tzv. východnej Európy s revírmi od 2 000 do 10 000 ha sú neporovnateľne lepšie ako v západnej Európe s 200 - 300 hektárovými revírmi. Zatiaľ čo v roku 1970 boli revíry ešte čosi vyše 500 ha, bolo treba na získanie jednej zlatej trofeje jeleňa uloviť vyše 2 600 jedincov. V roku 1972 sa urobila úprava poľovných revírov /prírodné hranice, výmera/ a už v roku 1975 bolo treba na získanie zlatej trofeje jeleňa uloviť len 431 kusov. V roku 1985 len 300 a v roku 1990 len 150. Podobne to bolo u srnčej zveri. V roku 1970 bolo na jednu zlatú trofej potrebné uloviť vyše 1 200 jedincov, v roku 1983 len 170 a v roku 1985 len 260. Naozaj si ťažko predstaviť cieľavedomé dochovanie jeleňa do štvrtej vekovej triedy na vrchol jeho trofejovej hodnoty v revíre s 500 ha, keď ho hocikedy v troch-štyroch susedných revíroch môžu odstreliť a zo strachu pred pokutou, pripadne výsmechom ostatných poľovníkov nepriznať. Ak ho strelia na mäso, teda na divinu, tiež ho nepriznajú. To je jednoducho taký psychologický faktor, že čim menší kolektív, tým viac toho môže utajiť. Tu sa dohodnú štyria-piati

- Jano, Ďuro, Paľo, Štefan, jednoducho sa dohodnú. Raz sa to stane jednému, raz druhému, a je väčšia možnosť utajenia, ako vo veľkom revíre, kde je viac poľovníkov. Chcem povedať, že čím je kolektív menší, tým je väčšia možnosť utajenia, ako povedal jeden pytliak, že je za kolektív, ale dvaja v ňom sú veľa. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hrbáľovi. Faktická poznámka

- môj takmer menovec Ján Weis.

Poslanec J. Weis:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

súhlasím s názorom pána Zoričáka, aby sme dali šancu skúsenostiam. Práve preto v súčasnej dobe navrhujeme danú výmeru, že vedeckovýskumná základňa v rámci poľovníctva nemá poriadne ani 25 rokov, takže až v poslednej dobe sme zistili, a zistilo sa objektívne, že takéto výmery sú optimálne. Z toho dôvodu sa návrh musí podať vtedy, kedy sú doložené objektívne výsledky.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:

Chcel by som povedať faktickú poznámku na to, čo tu povedali predrečníci. Nikto v tomto parlamente nespochybňuje ani poľovný výskum, ani to, že pre zver vyhovuje 2 000 ha.

Všimnime si, že ten zákon nijako nebráni vytvárať 2 000 a viachektárové revíry. A teraz poviem jednu vec. Spochybňuje vláda lesný úrad, ktorý vznikol z odborníkov? A tí majú v rukách určovanie hraníc revíru. Ako správne povedal pán inžinier Hrbáľ, tie sú závislé nielen od plochy, ale od mnohých ďalších kritérií. Sú tam na to, aby určovali, kade pôjdu hranice a aké budú veľké. To znamená, že ak vláda, štát, týchto ľudí tam nasadila, tí musia vedieť, ako ten revír má vyzerať, lebo poľovné právo sa síce odvíja od vlastníckeho práva, ale hranice určuje štátna správa. To znamená, že tento zákon nijak nebráni presadzovať najnovšie výskumy poľovníckej vedy.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Andel. Potom dostane slovo v diskusii prvá dáma.

Poslanec M. Andel:

Vážení dámy a páni,

prepáčte, ale tak ma napadla jedna myšlienka, že tento parlament vlastne by mal byť nesmrteľný. Viete prečo? Pretože sme schválili strašne veľa zákonov, a mohli by sme do kolečka všetky zákony vrátiť sem na prerokovanie, a opäť by sme zmenili svoju mienku. Čo ma k tomu viedlo? Ak si pamätáte, tento návrh zákona už raz v tejto - ako hovorí kolega historik - slávnej snemovni bol schválený. Zo 115 prítomných poslancov 101 poslancov ho jednoducho schválilo. Dnes opäť už hodinu a pol diskutujeme o tom, či sme ho dobre schválili alebo dobre neschválili, zamyslime sa sami nad sebou. Máme úctu voči sebe alebo nemáme? Budeme všetky zákony vracať a budeme opäť o všetkých filozofovať a diskutovať? Ak raz sme povedali áno, tak si za tým stojme!

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Andelovi, ale musím aj ja povedať jednu poznámku. Zákon bol vrátený v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky, a právo prezidenta, ktorého určitý čas zastupovala vláda, jednoducho treba teraz aj v budúcnosti rešpektovať.

Teraz už dám slovo pani poslankyni Pavlovičovej. Poslankyňa B. Pavlovičová:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni poslanci,

chcela by som nadviazať na úvodné slovo pána ministra pôdohospodárstva, ktorý odôvodňoval postup vlády a dôvody, ktoré ju viedli k tomu, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona číslo 100/1977 Zb. sa stal predmetom nášho dnešného rokovania, konkrétne článok 2 odsek 3 zákona. Chcela by som preto upozorniť na iný, podľa mňa, dôležitý aspekt tejto problematiky.

Dňa 20. januára 1993 sme prijali nové znenie § 1 citovaného zákona, v ktorom sme zdôraznili, že predmet záujmu poľovníctva je súčasť prírodného bohatstva Slovenskej republiky, a toto je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia. Pri prerokúvaní článku 2 ods. 3 vráteného zákona sa viedli rozsiahle diskusie a vypočuli sme si racionálne odôvodnenia, prečo výmera poľovných revírov má byť vyššia ako 500 ha. Nechcem tu však zdôrazňovať tieto aspekty a apelovať na zákon o životnom prostredí, ani na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá v záujme ochrany životného prostredia pripúšťa určité možné odchylne úpravy, ani zdôrazňovať význam a poslanie vlastníckych vzťahov, ale chcem sa zamerať na jeho praktickú aplikáciu.

Podľa zákona sú poľovní hospodári malých revírov povinní spoločne vypracúvať a rozdeľovať plán chovu a lovu v súvislých poľovných revíroch, ktoré spoločne dosahujú výmeru najmenej 2 000 ha. Táto povinnosť sa však nevzťahuje na lov. Keď teda na jednej strane nútime určitým spôsobom do spolupráce, niet praktického dôvodu na to, prečo by sa v tejto nemohlo a nemalo pokračovať. Aké máme vytvorené mechanizmy na to, keď nedôjde k dohode pri vypracúvaní a rozdeľovaní plánu chovu a lovu? Bude musieť zasiahnuť štátna správa a zjednať nápravu. Vzhľadom na túto skutočnosť bude potrebné zabezpečiť aj ich kontrolu a v niektorých prípadoch aj výkon rozhodnutí. Je dnes štátna správa pripravená na plnenie týchto nových úloh? Podľa pána ministra nie je, pretože táto zmena vyvstala na rokovaní pléna a pôvodný návrh s ňou nepočítal. Dávam preto na úvahu, či spustíme nový mechanizmus, ktorého reakcie nevieme predpokladať a nevytvoríme pre tento aj patričné organizačné zabezpečenie, alebo ho s novými prvkami necháme ešte fungovať a doriešime túto otázku pri komplexnom novom návrhu zákona, resp. ešte skôr, pri schvaľovaní zásad zákona.

Vážené dámy a páni poslanci,

som za to, že pôvodné znenie článku 2 ods. 3 vládneho návrhu zákona, ako aj to, čo sme v podstate prijali, je zatiaľ vhodným kompromisným riešením zainteresovaných subjektov, ale predovšetkým vhodným riešením pre volne žijúcu zver.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Pavlovičovej. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Andel.

Poslanec M. Andel:

Iba jedno slovo. Nikdy som nespochybnil nikomu jeho ústavné právo, iba som apeloval na autoritu tohto parlamentu. Treba počúvať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Varjú - faktická poznámka. Poslanec J. Varjú:

Prepáčte, že zdržujem. Na spresnenie pánu Andelovi - čo sa týka výmery, konkrétne za tento paragraf hlasovalo len o minimálne viac ľudí, ako bolo potrebné. Preto to bolo spochybnené, nie tá "slávna snemovňa". To nie je celkom k zákonu, ale k tomuto bodu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pani poslankyňa Bartošova. Poslankyňa E. Bartošova:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní,

viem, že mnohí už sme netrpezliví, radi by sme skončili, preto radšej skrátim to, čo som mala pôvodne pripravené.

Pripájam sa jednoznačne k tým, ktorí tu vyjadrili presvedčenie, že ani dnes vypočuté argumenty, či už zo strany predkladateľa alebo spravodajcu, nás nepresvedčili o tom, aby sme svoje rozhodnutie, ktoré sme tu legitimne schválili 20. januára 101 hlasmi za, menili. Už len podčiarknem to, čo tu povedal pán poslanec Andel. Mali by sme sa skutočne lepšie zamyslieť nad tým, či v tejto dobe, a ak je pravdou, a verím že je pravdou to, čo povedal pán minister, teda v čase, kedy sú pripravované zásady nového zákona a toto naše riešenie bolo len dočasným prechodným riešením, v čase kedy nás oveľa bolestivejšie tlačia iné problémy sociálno-ekonomického charakteru, i iné v rezorte pôdohospodárstva, si môžeme dovoliť až toľko času venovať takýmto smerom. Teda jednoznačne sa pripájam k tým, ktorí zotrvávajú na svojom pôvodnom presvedčení zotrvať na pôvodnom návrhu. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Bartošovej. Kto sa ďalej hlási do rozpravy?

/Nikto./

Nikto sa nehlási, preto vyhlasujem rozpravu o dvanástom bode programu dnešnej schôdze za skončenú. Pýtam sa pána ministra Bacu, či sa k rozprave chce vyjadriť?

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

Pán predsedajúci,

pani poslankyne, páni poslanci,

myslím si, že zo strany všetkých diskutujúcich bolo pochopiteľné alebo jasné, že ani 2 000 ha nie je vlastne dostatočná výmera pre spontánny život, pre spontánny pohyb zveri v prírode. Myslím si, že aj tí, ktorí sa snažili dokázať, že vláda neopodstatnene trvala na tejto požiadavke, aj tí, ktorí to spochybňovali, teda demonštrovali vo svojom vystúpení, že tých 2 000 ha je tiež málo. Na druhej strane si myslím, že vlastne to potvrdzuje a dáva nám za pravdu, že naliehame na tento parlament, aby tých 2 000 ha resp. 1 000 ha prijal ako spodnú hranicu. Ešte raz opakujem, aj v tejto diskusii to bolo úplne jednoznačné, že tieto výmery, ktoré postavila vláda, sú naozaj výmery, ktoré bežne v prírode sú malé, ale my sme ich postavili ako minimálne. Myslím si, že odborná logika je tu jednoznačná.

Pokiaľ ide o snahy postaviť tieto argumenty a úsilie vlády do nejakých rozporov s vlastníckymi záujmami, ak dovolíte, uvediem malú matematiku. Na Slovensku máme 80 miliónov parcelných vlastníkov. Ak si podelíme 4 milióny hektárov, ktoré prichádzajú do úvahy, pripadá asi 5 árov na jedného parcelného vlastníka. To znamená, že ide o to, či bojujeme o 500-hektárový revír 1 000 parcelných vlastníkov, alebo o tisíchektárový revír 2 000 parcelných vlastníkov. Myslím si, že argumentácia, že 500 alebo 1 000 vlastníkov je nejak dotknutých, alebo majú väčšie možnosti alebo menšie možnosti, je trochu od veci. Je to hra na niečo, čo de facto neexistuje.

Ešte raz by som chcel z diskusie, ktorá tu odznela, podčiarknuť práve tie odborné názory, že bežný život je ten, že 1 000 aj 2 000 ha vo volnej prírode je málo. Preto vláda si dovolila predložiť tento návrh, preto vás prosí, aby ste znovu zvážili vaše rozhodnutie. Samozrejme, za prijatie zákona ste zodpovední vy, našou povinnosťou je predložiť a navrhovať to, o čom sme presvedčení, že je správne.

Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Poslanec J. Hrbáľ:

Nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na hlasovanie o znení článku 2 ods. 3 tak, ako ho navrhuje vláda Slovenskej republiky.

Poslanec J. Hrbáľ:

Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali hlasovať o vládnom návrhu znenia článku 2 ods. 3 zákona tak, ako ho navrhuje vláda Slovenskej republiky. Článok 2 ods. 3 znie: "Uznané poľovné revíry, zvernice alebo samostatné bažantnice možno zmeniť na žiadosť vlastníkov poľovných pozemkov za podmienok uvedených v § 6 a nasledujúcich. Výmera poľovných revírov začlenených podľa predpisov o akostných triedach poľovných revírov do oblastí s chovom jelenej zveri a v ktorých je podľa týchto predpisov jelenia zver hlavným druhom zveri, nesmie poklesnúť pod 2 000 ha, v ostatných poľovných revíroch nesmie spravidla poklesnúť pod 1 000 ha."

Prvý podpredseda NR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hrbáľovi za prednesenie presného textu návrhu, o ktorom budeme hlasovať.

Prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 102 poslancov.

Kto je za návrh, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca?

Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Kto je proti tomuto návrhu? Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že návrh bol prijatý. /Potlesk./

Ešte dám v súlade s rokovacím poriadkom hlasovať o návrhu zákona ako celku, čím ho potvrdíme.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za vládny návrh zákona ako celok?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vrátený zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov s pripomienkou vlády Slovenskej republiky k článku 2 odsek

Vážené dámy, vážení páni, z dôvodov duševnej hygieny vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Začíname o 15.45 hodine.

/Po prestávke./ Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím zaujmite svoje miesta v rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. S faktickou poznámkou na úvod ďalšej časti nášho zasadnutia sa prihlásil pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy a páni,

ak dovolíte, mal by som návrh, ktorý sa týka ukončenia dnešného zasadnutia. Teraz nasleduje ten nešťastný bod 13, zrejme nie je jasné, či pôjde alebo nepôjde. Je tu minister financií, ktorý má dnes predložiť jeden návrh. Navrhujem, aby sme prerokovali bod, ktorý predkladá. Vzhľadom na to, že je k dispozícii len jedno lietadlo, ktoré bude musieť ísť do Košíc, vráti sa, a na Sliač a do Popradu bude musieť letieť znovu. Zákonom, ktorý predkladá pán minister, by sme rokovanie ukončili skôr. Dúfam, že s tým budete súhlasiť.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci myslím, že tento návrh nemožno prijať, pretože na začiatku schôdze bol prijatý program tejto schôdze, bolo prijaté aj poradie jednotlivých bodov a tieto body nemožno preskakovať. Keď je teraz na rade bod 13, musíme sa zaoberať týmto a nie nejakým iným bodom.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, to by sme museli dať hlasovať o zmene programu. Predkladateľkou návrhu, ktorý budeme prerokúvať v rámci bodu 13, je pani ministerka Keltošová.

Pán poslanec Brocka, pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Brocka:

Pán predsedajúci, mám pocit, že vôbec nemožno prerokovávať bod 13, čiže, môžeme ho veľmi rýchlo vybaviť. Nebolo zatiaľ predložené uznesenie vlády k tomuto bodu. Ak uzavrieme tento bod s tým, že zákon je možné vydať v Zbierke zákonov, môžeme ísť na ďalší bod.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, k tomuto problému sa vysloví pán predseda ústavnoprávneho výboru.

Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,

vznikol tu problém, či prerokovávať vrátený návrh zákona, ktorý je pod bodom 13, alebo nie. Pán Brocka navrhol neprerokovávať tento návrh zákona. Dovoľte, aby som k tomu vyjadril svoju mienku. Pokiaľ som dobre chápal pána poslanca Čarnogurského, cez prestávku sme s ním o tom hovorili, jeho myslenie bolo asi také, že tento bod nemôžeme prerokovať, pretože vláda nedala uznesenie.

Priatelia, znova hovorím, že v tom nie je žiadne politikum. Veľmi sa snažím držať ústavy a budem sa jej držať aj

pri tomto výklade. Nazdávam sa, že uznesenie vlády v akejkoľvek forme v tomto prípade je pre Národnú radu naprosto irelevantné. Poviem prečo. Návrh zákona nevracia vláda, ale predseda vlády, ktorý v tom čase vykonával funkciu prezidenta, teda zákon vracia prezident. A v tom prípade, ak prezident Slovenskej republiky vráti ústavný zákon alebo zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky ústavný zákon alebo zákon opätovne prerokuje, a v prípade jeho schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený.

Nazdávam sa, že v tomto prípade Národná rada má jednu jedinú možnosť - prerokovať vrátený zákon na základe vrátenia listom, ktorý podpísal predseda vlády - ten list predsa máte, ktorý v tom čase vykonával funkciu prezidenta republiky. Teda toto vrátenie naozaj je v súlade s ústavou a Národná rada tento zákon prerokovať, podľa mňa, musí, jednoducho nemá iné možnosti.

To je všetko. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Ľupták, potom pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy a páni,

dostávame sa do situácie, v ktorej v tomto čase, v tento deň nechceme byť. Môžeme sa hodinu alebo dve dohadovať, či má byť alebo nemá byť návrh prerokovaný. Z toho dôvodu robím to, na čo upozornil pán poslanec Čarnogurský, že nesmiem, a dávam návrh na zmenu programu, aby sme prerokovali bod 14 s tým, že bod 13 vyriešime lepšie ako teraz na budúci týždeň, keď sa všetci vrátime čerství, nabití energiou. Nabudeme sa hodinu-dve hádať, či ho máme prerokovať alebo nie. Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o mojom návrhu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Pán Čarnogurský, potom pán poslanec Brňák - faktické poznámky.

Poslanec J. Čarnogurský;

Pán predsedajúci, najskôr k výkladu doktora Sečánskeho - súhlasím s tým, že táto časť debaty skutočne nie je politikum. Tu ide naozaj o výklad rokovacieho poriadku, ústavy a podobne. Politikum bude prípadne až vecné prerokúvanie vráteného zákona. Toto nie je politikom. Aj keď predseda vlády vrátil vec namiesto prezidenta, vrátil to na základe poverenia vládou a toto poverenie malo byť vykonané uznesením. Preto si myslím, že uznesenie tu bolo potrebné, čo dokumentuje aj predchádzajúci bod programu - polovnícky zákon, taktiež bol vrátený, a bol vrátený uznesením vlády.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem. Pán poslanec Brňák a potom sa dostaneme k návrhu pána poslanca Ľuptáka.

Poslanec P. Brňák;

Vážený pán predsedajúci,

chcel by som reagovať na vystúpenie predsedu ústavnoprávneho výboru pána Sečánskeho, alebo v súvislosti s jeho vystúpením. Chcel by som v tejto súvislosti upriamiť vašu pozornosť na návrh pána predsedu Gašparoviča, z ktorého citujem: "Poprosím, aby v priebehu dneška alebo zajtra, pokiaľ

začneme znova rokovať, zasadol ústavnoprávny výbor a informoval nás potom na zasadnutí zajtra s tým, či o tomto bode budeme rokovať tak, ako sme sa dohodli, alebo nie." Na základe tohoto poverenia skutočne ústavnoprávny výbor zasadol 17. marca a prijal nasledovné uznesenie:

"Uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 18. marca 1993 číslo 185 k požiadavke Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. 3. 1993 na posúdenie, či sú splnené podmienky pre zaradenie tlače Národnej rady Slovenskej republiky číslo 176 - vrátenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky do programu 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle hlasovania o tomto programe zo dňa 17. 3. 1993

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

a/ konštatuje, že do konania mimoriadneho zasadnutia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 18. 3. 1993 o 14.30 hodine neboli zo strany vlády Slovenskej republiky predložené právne relevantné podklady, na základe ktorých by bolo možné zaujať stanovisko, či vrátenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 18. 2. 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov, bolo vykonané v súlade s platnými právnymi predpismi ako podmienka pre zaradenie tlače Národnej rady Slovenskej republiky 176 do programu rokovania 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky." Toľko samotné uznesenie.

Ak dovolíte, vyslovím ešte svoj názor na ďalší postup, ktorý môže byť spochybnený, alebo do istej miery môže byť hypotetický.

Posledný návrh, ktorý smeroval k tomuto bodu 13, bol návrh tesne pred hlasovaním zo strany pána predsedu Gašparoviča spočívajúci v tomto - citujem: "Dávam hlasovať, kto je za to, aby sme vyradili tento bod z programu, ak nám vláda nedodá riadne platné uznesenie." Tento návrh prešiel, za návrh hlasovalo 86 poslancov. To znamená, že tento návrh pána predsedu Gašparoviča prešiel. Ak teda z hľadiska hypotézy vychádzame z toho, že tento bod rokovania bol presne určený, to znamená, že bol zaradený ako bod 13, v rámci pojmu všeobecného vyjadrenia "kto je za to, aby sme vyradili tento bod programu, ak nám vláda nedodá riadne platné uznesenie", treba chápať, podľa môjho názoru, do bodu číslo 13, pretože tak bol stanovený v rámci pôvodného programu. Zatiaľ, aj podľa uznesenia ústavnoprávneho výboru toto uznesenie nebolo doručené.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, to znamená, že nie je dôvod, aby sme rokovali o bode číslo 13. Tak to chápem, pán poslanec Brňák.

Pán poslanec Brocka a potom pán poslanec Sečánsky. Poslanec J. Brocka:

Pán predsedajúci, chcem upozorniť ešte na jeden podstatný moment pri vrátení tohto zákona. Totiž vláda, keď podľa článku 102 písm. n/ ústavy vrátila zákon na prerokovanie, nevrátila ho s pripomienkami. To, čo je uvedené v liste, nie je pripomienka k novele zákona. Výrazom toho je aj samotné prerokovanie vo výboroch. V 10 výboroch Národnej rady nevznikla ani jedna pripomienka k novele tohto zákona.

Pýtam sa, vlastne o čom by sme mali hlasovať, o akej pripomienke?

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, nechcem s vami polemizovať, ale teraz už hovoríme o vecnej stránke problému. Doteraz, ako to správne uviedol pán poslanec Čarnogurský, sme diskutovali o procedurálnej stránke. Dám ešte slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru pánu Sečánskemu.

Poslanec M. Sečánsky:

Dámy a páni, prosím vás, uvážte túto vec, v ktorej sme. Sú tu tri subjekty. Vláda navrhuje vrátenie zákona. Tento návrh podľa ústavy dáva prezidentovi. Prezident odstupuje tento návrh Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá je povinná vrátený návrh prerokovať. A len v tom prípade, ak tento návrh bude znova schválený, tento zákon musí byť vyhlásený. To je ústava, na tomto znení nezmeníme jednoducho nič. Nazdávam sa, že nemáme v žiadnom prípade právo spochybňovať, či v tom čase predseda vlády, ktorý vykonával funkciu prezidenta, konal na základe uznesenia vlády alebo nie. Videl som záznam z tohoto rokovania. Vláda sa uzniesla, je to tam presne. To, že nebolo predložené formálne uznesenie, prosím, to je vzťah vláda - prezident. A už, keď sme pritom, opýtam sa: Pri všetkých návrhoch zákonov, ktoré dáva vláda, máme uznesenie vlády? Pán poslanec Čarnogurský, boli ste predsedom vlády, mám všetky vaše návrhy odložené. Hádam u polovice je len zmienka, že vláda súhlasila vtedy a vtedy, ale samotné uznesenia v mnohých prípadoch predkladané nie sú. Ale to nie je, podľa mňa, predmetom tohoto sporu alebo tohoto výkladu. Rozhodujúce je jedno, že v tom čase úradujúci prezident predložil návrh s pripomienkami, vrátil tento zákon a Národná rada je povinná ho prerokovať.

Ak sa rozhodnete, že sa o ňom rokovať nebude, domýšľam a predpokladám, čo sa stane. Ak tento návrh bol prerokovaný, schválený, musí byť vyhlásený. Neviem si predstaviť, čo sa stane, ak pán prezident odmietne tento vrátený, neprerokovaný zákon podpísať. Jednoducho nevstúpi do platnosti. To je všetko.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Čarnogurský, pán poslanec Miškovský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, myslím si, že teraz je takýto stav: na základe toho, čo povedal pán poslanec Brňák, tento bod programu je vylúčený z programu dnešnej schôdze pri schvaľovaní programu tejto schôdze. Vtedy síce podmienečne, ale dnešným dňom sa naplnila podmienka, na ktorú bolo viazané zaradenie alebo nezaradenie tohoto bodu do programu. To znamená, že z programu tejto 17. schôdze Národnej rady bod 13 vypadol. Tým nie je zatiaľ riešené, či samotný zákon ako taký je platný alebo nie je platný, inými slovami, či by mal byť uverejnený v Zbierke zákonov alebo nemal. K tomu sa môžeme vrátiť na budúcej 18. schôdzi Národnej rady pri schvaľovaní programu, ak dajme tomu vláda alebo predseda Národnej rady opäť navrhne tento bod zaradiť do programu 18. schôdze Národnej rady. Potom sa môžeme baviť o tom, či ho tam možno zaradiť alebo nemožno zaradiť, ale na tejto 17. schôdzi už nie je.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Chápem to tak, že by sme museli zrušiť pôvodné uznesenie, ktoré sme prijali pri prerokúvaní návrhu programu tejto schôdze, aby mohol byť zaradený do programu.

Poslanec J. Čarnogurský:

Myslím, že nie, pretože pôvodným uznesením o programe tejto schôdze bol iba vyradený z programu tejto schôdze, ale tým vôbec nebolo riešené, či bude alebo nebude zaradený na 18. schôdzu. To znamená, že o tom potom môžeme rozhodovať úplne volne bez toho, aby sme museli rušiť nejaké iné uznesenie Národnej rady.

Prvý podpredseda NR SR J. Weiss:

Pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Vážené dámy a páni,

po prijatí Ústavy Slovenskej republiky vláda svojím uznesením splnomocnila premiéra výkonom niektorých funkcií prezidenta, ale nesplnomocnila ho výkonom vracania zákonov Národnej rade. Toto si nechala ako kolektívny orgán. Čiže tu vznikla procedurálna chyba. Navyše, ako dovolíte, zacitujem z rokovacieho poriadku vlády - ods. 4 článok 16: "Uznesenia vlády sa vyhotovujú v písomnej forme buď ako samostatné rozhodovacie akty, alebo ak ide o menej významné uznesenie organizačnej a operatívnej povahy, zapisujú sa do záznamu z rokovania vlády." Dúfam, že sa tu nenájde nikto, kto bude tvrdiť, že vrátenie zákona Národnej rade na opätovné prerokovanie je menej významný akt organizačnej povahy. Čiže, ak do prerokovávania bodu 13 nám nebol predložený dokument v písomnej forme, uznesenie vlády ergo neexistuje, to znamená, že procedurálne toto vrátenie nebolo v poriadku, teda nemôžeme ďalej prerokúvať tento bod. Jednoducho neexistuje. Tam je l5-dňová lehota na vrátenie zákona. Tá bola vyčerpaná, zákon musí byť vyhlásený. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Máme k dispozícii uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktorý vlastne potvrdzuje to stanovisko, ak som dobre rozumel faktickým poznámkam, ktoré teraz v stručnosti predniesol pán poslanec Miškovský. To znamená, že tento bod vzhľadom na prijaté uznesenie Národnej rady pri schvaľovaní programu schôdze by nemal byť predmetom nášho rokovania.

Pán poslanec Ľupták navrhol, aby sme prerokovali už iba bod číslo 14, ktorý nasleduje, a po prerokovaní tohoto bodu a prípadnom schválení zákona by sme z dôvodov dopravy poslancov domov prerušili rokovanie tejto schôdze s tým, že vzhľadom na pondelňajší a utorňajší program, keď je zasadnutie vlády, rokovanie Národnej rady by začalo, ako je obvyklé, v stredu o 10.00 hodine.

Teraz prejdeme k štrnástemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 146 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 146a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií pán Július Tóth. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

vláda Slovenskej republiky predkladá dnešnému plenárnemu zasadnutiu Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Navrhovaná právna úprava zákona primerane nadväzuje na zmeny v štátoprávnom usporiadaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky po 1. januári 1993 a v súvislosti s tým na Zmluvu uzatvorenú medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, ktorú sa zamedzuje dvojakému zdaneniu hnuteľného, nehnuteľného a iného majetku v prípadoch dedičstva a darovania u fyzických a právnických osôb, ktoré majú bydlisko alebo sídlo na území jedného zo zmluvných strán alebo v oboch zmluvných štátoch.

Navrhovaná zmena a doplnenie zákona číslo 318/1992 Zb. bola nevyhnutná aj v dôsledku nového zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov upravujúceho podmienky daňového a poplatkového konania, zákona, ktorým sa upravujú podmienky pre záznam právnych vzťahov k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností a pre doriešenie konaní štátnych notárstiev, ktoré skončili svoju činnosť v súvislosti s privatizáciou štátnych notárstiev k 31. decembru 1992.

V navrhovanej úprave sa ďalej rozširuje hranica oslobodenia u hnuteľných veci osobnej potreby, ako aj úsporných vkladov pri dedení a daroch u najbližších príbuzných prvej skupiny z 300 tisíc Sk na 500 tisíc Sk, a taktiež sa rozširuje oslobodenie od dane z prevodu a prechodu vlastníctva

k nehnuteľnostiam pri vkladoch nehnuteľností do majetku obchodných spoločností a družstiev, ako aj spätné prevody týchto vkladov do vlastníctva vkladateľov pri zrušení a zániku obchodných spoločností a družstiev. Ďalej sa oslobodzujú prevody a prechody nehnuteľností v súvislosti so zlučovaním a rozdeľovaním obcí a prevody bytov a nebytových priestorov a garáži z vlastníctva štátu alebo obcí do vlastníctva fyzických osôb.

Navrhované rozšírenie oslobodenia prevodov a prechodov nehnuteľností z Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu na právnické a fyzické osoby vychádza z finančných možností uvedených fondov, ktoré dostávajú odplatu z prevodu nehnuteľností po splátkach a platenie dane by bolo technicky ťažko realizovateľné, nakoľko pri prevode majetku na nadobúdateľa dochádza k prevodu celého majetku, vrátane práv a záväzkov, a nehnuteľností nie sú osobitne oceňované.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

v mene vlády Slovenskej republiky navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, súhlas.

Ak dovolíte stanovisko k spoločnej správe - tlač Národnej rady Slovenskej republiky 146a. So všetkými návrhmi, ktoré boli prednesené, v podstate vláda Slovenskej republiky vyslovuje súhlas, okrem bodu 4, v ktorom sa v bode 10 k slovu "podnikov" pripája táto veta: "prevody a prechody nehnuteľností v súvislosti so zlučovaním a rozdeľovaním obcí a so

zmenami ich územia podľa osobitných predpisov7a/". S týmto vyslovujeme nesúhlas.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi Tóthovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Michelku, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Michelko:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som z poverenia nášho výboru predniesol spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a z prechodu nehnuteľností, ktorú pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnotím číslo 175 na prerokovanie Ústavnoprávmenu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený vládny návrh zákona v určenej lehote s tým, že Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky bol určený ako gestorský a prijal k nemu svoje

uznesenie 10. marca 1993. Všetky spomínané výbory vyjadrili s návrhom zákona súhlas a zároveň predložili k vládnemu návrhu zákona zmeny a doplnky. Dovoľte mi teraz, aby som ako spoločný spravodajca výborov ich postupne uvádzal a zaujal k nim stanovisko, v ktorom mi už viac-menej pomohol aj pán minister Tóth. Tieto pripomienky sú uvedené v spoločnej správe - tlač Národnej rady Slovenskej republiky 146a.

Bod 1 odporúčam prijať. Ide skutočne o veľmi drobnú technickú úpravu viac-menej jazykovo vylepšujúcu.

Bod 2 odporúčam prijať. Je to legislatívno-technická úprava dikcie.

Bod 3 odporúčam prijať. Ide o žiadúce legislatívne spresnenie.

Bod 4 - dovolím si tu zdôvodniť príčiny neodporúčania, aby sme tento bod prijali. Skutočne nemožno súhlasiť s navrhovanou zmenou, ktorá odporúča ponechať pôvodné znenie textu, ktoré zahŕňa aj oslobodenie od dane z prevodu a prechodu nehnuteľností vkladov tých nehnuteľnosti, ktoré boli vložené do majetku obchodných spoločností a družstiev, ako aj spätné prevody týchto vkladov do vlastníctva vkladateľov pri zrušení a zániku obchodných spoločnosti a družstiev a oslobodenie prevodov a prechodov nehnuteľnosti v súvislosti so zlučovaním a rozdeľovaním obci a so zmenami ich územia podľa osobitných predpisov. Ak by sme túto navrhovanú úpravu prijali, znamenalo by to viacnásobné spoplatnenie tej istej nehnuteľnosti tomu istému daňovníkovi, čo uznáte, že nie je logické. Pôvodné navrhované znenie zároveň harmonizuje aj s novelou zákona českej národnej rady číslo 18/1993 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa zákon českej národnej rady číslo 357/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a z prevodu nehnuteľnosti.

Bod 5 v spoločnej správe odporúčam prijať, ale zároveň si dovoľujem malé spresnenie dikcie. Dikcia, ktorú tam odporúča národohospodársky a rozpočtový výbor, nie je z legislatívneho hľadiska presná. Keďže nejde o obsah, dovolím si hneď navrhnúť, aby sme o nej osobitne nehlasovali. Ide o druhý riadok, kde slová "vlastníctva k nehnuteľnostiam" by sa nahradili jedným slovom "nehnuteľností". To znamená, že celá dikcia bez zmeny obsahu by znela: v § 18 sa dopĺňa odsek 7, ktorý znie: "Od dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti sú oslobodené prevody a prechody nehnuteľnosti do vlastníctva štátu." Je to na odporúčanie pracovníkov legislatívneho odboru Národnej rady.

Bod 6 odporúčam prijať. Táto úprava spresňuje znenie § 19. V praxi často dochádza k darovaniu aj bez zmluvy.

Bod 7 odporúčam prijať. Ide o predĺženie povinnosti daňovníka ohlásiť daňovú povinnosť z 30 na 60 dni.

Bod 8 odporúčam prijať komplexne tak, ako je pripravený v návrhu, to znamená aj s doplnkom § 26a a § 26b. Ide o retroaktivitu oslobodenia od daňovej povinnosti do 500 000 korún pri dedení a darovaní medzi najbližšími príbuznými. Ak prijmeme bod 8, potom o bodoch 9 a 10 nie je potrebné hlasovať, pretože obsahujú tie isté návrhy, ale znenie novely tak, ako je navrhnuté pod bodom 8, je, podľa môjho názoru, najvýhodnejšie.

Bod 11 odporúčam neprijať vzhľadom na to, že tým by bola do určitej miery porušená kompatibilita s príslušným zákonom Českej národnej rady číslo 357, tej novely, a zároveň by práve to, čo uviedol pán minister v dôvodovej správe - posunutie hornej hranice z 300 na 500 tisíc Sk - nebolo možné oslobodiť od dane z dedičstva alebo prevodu pre priamych dedičov.

To by bolo k vládnemu návrhu zákona, k novele zákona číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Teraz mi dovoľte, aby som uviedol dôvod ďalšej navrhovanej novely, ktorú máte uvedenú v tejto spoločnej správe v článku 2. Súčasťou navrhovanej novely o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností je aj môj návrh na súčasnú novelu zákona číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, ktorý je uvedený v spoločnej správe v článku 2 na strane 6 spoločnej správy.

Dôvodom tejto novely je snaha čo najrýchlejšie novelizovať tie ustanovenia zákona číslo 317, ktoré riešia otázku vymeriavania dane. Ide vlastne len o spresnenie dikcie a tým aj terminológie, ktorá by umožnila jednoznačný výklad ustanovenia § 5 ods. 1 a § 11 ods. 4. Vyžaduje si to najmä skutočnosť, že už uplynul termín na podanie priznania dane z nehnuteľností, ktorým bol 15. marec toho roku, a daňové úrady musia rovnako pristupovať k vymeriavaniu daní, teda navrhovaná novelizácia neznesie odklad. Ide skutočne o tzv. malú novelu, kde v § 5 ods. 1 sa vkladajú slová "je cena pôdy bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2". Zároveň sa pod čiarou upravuje z § 15 ods. 6 až 11 príloha číslo 8 a príloha číslo 9. A druhá malá novela sa týka § 11 ods. 4, kde pôvodný termín "sadzba dane" sa nahradzuje termínom "daň".

Teraz mi dovoľte veľmi krátke zdôvodnenie k článku 2 bod 1 a k poznámke pod čiarou, ktorá s tým súvisí, a potom k čl. 2 bod 2.

Zákonom Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 1993, sa v Slovenskej republike zaviedol kvalitatívne nový typ majetkovej dane, ktorou sa zdaňujú nehnuteľnosti

nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky. Novou právnou úpravou sa rozšíril predmet dane, ako aj okruh daňovníkov a novo sa vymedzil základ dane. V prípade ornej pôdy, viníc, chmelníc, ovocných sadov a trvalých trávnatých porastov, ktoré sú uvedené práve v § 5 ods. 1 zákona číslo 317/1992 Zb., je základom dane cena pôdy odvodená od bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek preradená k jednotlivým pozemkom.

Základom dane pri lesnej pôde, na ktorej sú zriadené hospodárske lesy, je cena pôdy určená podľa platných cenových predpisov. Základom dane ostatných pozemkov je skutočná

výmera pozemkov, ktorú určujeme v m2. Pri pozemkoch, kde základom dane je cena, sa pri tvorbe zákona vychádzalo z ceny pôdy, ktorá vyplýva z hodnoty v závislosti na kvalite a mieste, kde sa príslušný pozemok nachádza s tým, že dani z pozemkov nebudú podliehať porasty na pozemkoch. Pri redakčných úpravách do poznámky pod čiarou číslo 12 § 5 zákona, ktorý vymedzuje základ dane pre pozemky, sa dostal odkaz na § 15 ods. 6 až 11 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie, podľa ktorých cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako ovocný sad, vinica alebo chmelnica sa zisti podľa sadzieb za pôdu a za porast. To znamená, že ten kto získa napríklad les, bude platiť daň len za pôdu lesa, teda za ten samotný les a nie za porast, pretože porast nie je nehnuteľnosť. To je predmetom tejto novely.

Vzhľadom na možnosť nesprávneho výkladu citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 navrhujem spresnenie jeho znenia urýchlenou novelizáciou predmetného ustanovenia § 5 ods. 1 a doplnenia poznámky pod čiarou číslo 12 tak, ako to máte navrhnuté v spoločnej správe.

Návrh bol schválený na dnešnom rokovaní národohospodárskeho a rozpočtového výboru a zástupcovia Ministerstva financií Slovenskej republiky vyjadrili s ním jednoznačný súhlas.

K článku 2 bod 2 len toľko, že sadzby dane zo stavieb boli určené na základe spoločenského a hospodárskeho využitia stavieb. V prípade obytných domov je zohľadnená plocha zastavaná stavbou, počet ďalších nadzemných podlaží, ale aj polohová renta s ohľadom na umiestnenie stavby za osobné užívanie.

Čo sa týka navrhovanej novely zákona číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, odporúčam, aby sme bod 1 a bod 2 schválili tak, ako sú uvedené.

To je všetko, pán predsedajúci. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi Jánovi Michelkovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z členov Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa preto, kto z vás, kolegyne a kolegovia, chce vystúpiť v rozprave?

/Nikto./

Nikto nechce vystúpiť v rozprave, preto sa nikto k ničomu ani nemusí vyjadrovať. Uzatváram rozpravu, ktorá ani nezačala, a prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy.

Poslanec J. Michelko:

Tak, ako som už uviedol pri prerokovaní spoločnej správy, odporúčam plénu Národnej rady, aby sme spoločne hlasovali za prijatie pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe pod bodmi 1, 2, 3, 5 s tým, že bod 5 bude mať ešte upravené legislatívne znenie tak, ako som ho navrhol, 6, 7 a 8. Keď schválime alebo prijmeme bod 8, automaticky vypadajú body 9 a 10.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Ďurana. Poslanec J. Ďurana:

Mám pocit, že ak má byť upravený bod 5, musíme o ňom najprv hlasovať a nie an blok ho schváliť s tými ďalšími.

Poslanec J. Michelko:

Keď som podával správu, uviedol som, že na obsahu sa absolútne nič nemení, je to len legislatívne odporúčanie, ktoré lepšie znie. Ak trváte na svojom návrhu, potom vynímam bod 5 na samostatné hlasovanie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni, môžeme hlasovať o tých bodoch spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporučil prijať an blok.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za prijatie pozmeňujúcich návrhov an blok tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca?

Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy sme prijali. Poslanec J. Michelko:

Teraz budeme hlasovať o bodoch 4 a 11 uvedených v spoločnej správe, ktoré z uvedených dôvodov neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za prijatie bodov 4 a 11 s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča ich prijatie? Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pod bodmi 4a 11 sme neprijali.

Poslanec J. Michelko:

Teraz budeme hlasovať o novele zákona Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti tak, ako sú uvedené v spoločnej správe pod bodom 1 a pod bodom 2 s tým, že tieto body odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za prijatie pozmeňujúcich návrhov pod bodmi 1 a 2 s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča ich prijatie?

Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pod bodmi 1 a 2 sme prijali.

Poslanec J. Michelko:

Teraz by som nechal hlasovať o celkovej novele zákona číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, ako aj o novele zákona číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností s tým, že prijaté pozmeňujúce návrhy budú inkorporované do týchto noviel.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže budeme hlasovať o vládnom návrhu novely ako celku s prijatými pozmeňujúci návrhmi.

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za prijatie vládneho návrhu?

Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.

Teraz, dámy a páni, dám hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Ľupták, pretože máme úzus skončiť rokovanie Národnej rady o 19.00 hodine.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predsedajúci, nepočúvam veľmi rádio ani televíziu. Zaujímalo by ma, či prezident odvolal ministrov, menoval, alebo čo sa deje v politike /oživenie v sále/. Sme najvyšší zákonodarný orgán a život beží mimo nás. Môžete nás informovať?

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, osobne viem to, čo som sa stihol dozvedieť z rozhlasu. Podľa toho o druhej mal pán prezident prijať demisiu jedného ministra, odvolať druhého ministra. Zároveň mal menovať nového ministra zahraničných veci, neviem, či aj podpredsedu vlády a nového ministra hospodárstva. Keďže vláda mi túto informáciu neposkytla priamo, ani prezidentská kancelária, môžem sa odvolať iba na verejne prístupnú správu.

Dámy a páni, vzhľadom na to, že nás čaká ešte bohatý program tejto schôdze Národnej rady, dovoľujem si doplniť návrh pána poslanca Ľuptáka o svoj vlastný návrh, aby sme napriek prijatému pravidlu hry, že v stredu začína Národná rada o 10.00 hodine, začali už o 9.00 hodine, aby sme stihli prerokovať čo najviac bodov programu, pretože čakajú nás obsahovo náročné zákony.

Takže prosím, poslednýkrát sa prezentujme. Prezentovalo sa 97 poslancov.

Kto je za to, aby sme prerušili rokovanie schôdze Národnej rady a pokračovali v stredu o 9.00 hodine? Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že návrhy boli prijaté.

Ďakujem vám za spoluprácu počas dnešného rokovania. Želám vám príjemný víkend a teším sa na stretnutie v stredu o deviatej hodine.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17., 18., 19., 24., 25. a 26. marca 1993

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 17. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. č a s ť

X. volebné obdobie

Štvrtý deň rokovania

17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

24. marca 1993

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som na našom zasadnutí privítal nového ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Jaroslava Kubečku, ktorého prezident Slovenskej republiky 19. marca 1993 vymenoval za člena vlády Slovenskej republiky. /Potlesk./

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 85 poslancov, teda sme schopní sa uznášať.

Kým začneme rokovať, dovoľte mi, aby som navrhol niektoré zmeny schváleného programu. Podľa schváleného programu 17. schôdze máme prerokovať ešte 15 bodov. Minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Kubečka ma požiadal o zaradenie osemnásteho bodu programu, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva - máte to ako tlač 163 - na začiatok dnešného rokovania, a to z dôvodu, že odchádza na zahraničnú cestu. O tomto presune navrhujem hlasovať.

Ďalej z toho istého dôvodu odchodu na zahraničnú cestu ma požiadal aj minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Jozef Moravčík o zaradenie 17. bodu programu týkajúceho sa novely zákona o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov - máte to ako tlač 180 - hneď za 18. bodom nášho programu. O tomto presune tiež budem musieť dať hlasovať.

V piatok sme neprerokovali 5. bod programu - vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Chcel by som navrhnúť, aby sme ho zaradili po prerokovaní vládneho návrhu zákona o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov. Keďže ide o schválený bod programu, nemusíme o ňom už hlasovať. Zmena poradia je len kvôli tomu, aby mohol naň reagovať pán minister Moravčík.

Ďalej navrhujem program doplniť o návrh na voľbu pána poslanca Ľudovíta Černáka a pána poslanca Milana Kňažka do výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že by bol zaradený za bod číslo 28 schváleného programu. O tomto bode budeme musieť tiež hlasovať.

Ešte by som za predchádzajúci bod navrhoval zaradiť návrh na vydanie súhlasu na predĺženie termínu plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 107/1992 vo veci organizačnej a inštitucionálnej štrukturalizácie vedy a techniky. Máte to ako tlač 194.

Ďalej, pani poslankyne a páni poslanci, chcem sa vrátiť k bodu, ktorý ste prerokovávali v piatok, a to k bodu programu číslo 13, kde došlo k určitým nie celkom jednoznačným interpeláciám o zaradení alebo o nezaradení tohto bodu programu. Ide o uznesenie, ktoré vláda mala dať k vrátenému zákonu. Chcel by som povedať, že pokiaľ ide o môj výrok a o to, ako sme hlasovali, stenografický záznam jednoznačne

hovorí, kedy vystúpil pán Čarnogurský a povedal, že ho žiada vypustiť z rokovania, pretože nie je tu uznesenie. Tu bolo potom pár dohadov.

Posledná moja reakcia bola - to som už opakoval, ale keďže ste to znovu nastolili, pán Čarnogurský aj pán Brňák nepresne replikovali to, čo som povedal - môj výrok znel: "Dohodli sme, resp. po úprave tohto návrhu by som dal o tom hlasovať s tým, že ak vláda v priebehu tohto rokovania doručí platné uznesenie" - čiže nie v ten deň, ale tohto rokovania, a toto rokovanie je aj dnes, rokovanie 17. schôdze je dovtedy, dokedy neskončí. Ak bude končiť v nedeľu tohto týždňa, bude dovtedy. "Ak ho nedoručí, bude odložené na nasledujúcu schôdzu." To je môj výrok, ktorý som potom ešte komentoval, že vypadne z programu, ak sa neprerokuje. Bola poznámka, s akým dátumom, čo som komentoval: "Myslím, že to môžeme prijať. Samozrejme, že toto uznesenie nebude mať dnešný dátum, to je logické" - teda v čase, keď som o tom hovoril. Potom som dal hlasovať: "Dávam hlasovať, kto je za to, aby sme vyradili tento bod programu, ak nám vláda nedodá riadne platné uznesenie" - v tom čase, ako som povedal - v priebehu zasadnutia 17. schôdze.

Opäť navrhujem, aby sme tento bod prerokovali s tým, že, samozrejme, musí byť splnená táto náležitosť. Ale k veci sa vyjadroval ústavnoprávny výbor, ktorý v prednesie pána Brňáka vydal svoje rozhodnutie. V rámci diskusie vystúpil pán Miškovský, vystúpil aj pán predseda ústavnoprávneho výboru. Osobne sa stotožňujem s výrokom pána predsedu ústavnoprávneho výboru, že ide o prezidentské vrátenie a následky, ktoré by z toho boli, budú nepríjemné. Môj návrh znel, že to prerokuje ústavnoprávny výbor v priebehu tohto rokovania.

Preto by som prosil ústavnoprávny výbor, ak má nové materiály, najmä záznam z prerokovania schôdze, aby ešte raz zasadol. Ak ústavnoprávny výbor rozhodne, že to stačí, potom

by sme o tom hlasovali. Ak ústavnoprávny výbor bude ďalej trvať na tom, že je potrebné uznesenie vlády - čo si myslím, že v tomto prípade nie je potrebné, potom nebudeme o veci rokovať.

Prosím, pán Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Pán predseda, prosím vás, aby sme sa k bodu 13 nevracali. K tomu smeruje moja faktická poznámka. Predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Sečánsky presne povedal, čo prešlo a neprešlo, ale len teoreticky. Tu máme k tomu uznesenie vlády, že týmito právomocami nesplnomocnila premiéra, nechala si to ako kolektívny orgán. Do prerokúvania bodu 13 nám to nebolo predložené. Takisto rokovací poriadok vlády hovorí o tom, čo sa vyhotovuje písomne, čo sa nevyhotovuje. Ak to vláda má, tak to nie je problém vytiahnuť. Takisto by to malo byť v sprievodnom liste s vrátením zákona u vás, vo vašej kancelárii. Tak nám to predložte, keď ten dokument existuje. Myslím si, že je najvyšší čas prestať robiť z tohto parlamentu kabaret. /Potlesk./

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Miškovský, ďakujem za váš výklad. Rokovací poriadok vlády nehovorí o takomto uznesení. Môj výrok znel, že v priebehu tohto rokovania. Držím sa toho, čo som povedal, a to sme odhlasovali, pán poslanec Miškovský.

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda, nadviazal by som na kolegu Miškovského, a to v tom zmysle, že pre túto kauzu je veľmi dôležité to, na základe čoho začala konať Národná rada Slovenskej republiky, ktorá zaradila do svojho programu alebo vašim návrhom navrhla zaradiť bod číslo 13-a potom vznikli spory. Spory sú o uznesenie vlády, či vláda rozhodla, ale dôležitý je dokument, ktorý spomínal pán Miškovský, a to list, ktorým pán predseda vlády vrátil zákon. Nám sa zatiaľ do tohto parlamentu vrátili dva zákony. Jeden bol zákon o poľovníctve, ktorý vláda vrátila riadnym spôsobom, rozhodla o ňom uznesením a bol nám doručený tak, že vláda o ňom rozhodla.

List, ktorým bol zákon vrátený, o ktorom teraz hovoríme, pán predseda vlády vrátil ako predseda vlády. Odvolával sa na splnomocnenie, ktorým ho poverila vláda v rámci článku 102 písmena n/, teda v rámci toho, že koná ako prezident Slovenskej republiky. Takéto splnomocnenie predseda vlády od vlády Slovenskej republiky nedostal. To znamená, že sme konali na základe čohosi, čo nebolo celkom právoplatné. Čiže, sú tu dva spory. Tento list treba tiež pozrieť a posúdiť v ústavnoprávnom výbore. Ten vlastne rozširuje celý problém a stavia ho do roviny, že sme nemali na základe čoho konať. Ak sme konali, tak sa stalo to, čo sa stalo. Bod sme vyradili, pretože ani jeden ani druhý nezakladajú podklad na konanie tak, ako ho interpretoval pán poslanec Sečánsky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Súhlasím s vami, pán poslanec Ftáčnik, pokiaľ ste povedali, aby ešte raz rozhodol ústavnoprávny výbor, aby posúdil listy, ktoré nemal. Ústavnoprávny výbor ich nemal. Takže opäť prehlasujem to, čo som povedal na začiatku - povedal som, ak vláda doručí uznesenie v priebehu 17. schôdze, a priebeh 17. schôdze skončí tým, keď poviem, že túto schôdzu sme skončili.

Prosím, pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, vzhľadom na to, že potrebné náležitosti, o ktoré bolo žiadané, neboli predložené do bodu 13, myslím si, že tento bod automaticky vypadol z programu. Vaše stanovisko chápem ako návrh na opätovné zaradenie tohto bodu do programu schôdze, o ktorom sa asi musí dať hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, v priebehu schôdze ste sám priali za mnou, že ústavnoprávny výbor rokoval, ale to jednoznačne neuzavrel. Opakujem len to, čo ste mi povedali.

Poslanec P. Brňák:

Podľa mňa treba dát hlasovať o opätovnom zaradení tohto bodu do programu, lebo z neho už vypadol.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, nevypadlo to z programu, keďže som povedal, že budeme o ňom rokovať v priebehu 17. schôdze, a 17. schôdza konči momentom, kedy ju uzavriem. Takže nevidím dôvod, aby sme dali o tomto hlasovať. Požiadam pána predsedu Sečánskeho a pána podpredsedu Brňáka, aby zvolali ústavnoprávny výbor a zaoberali sa týmito materiálmi.

Vážení páni poslanci a pani poslankyne, dal by som hlasovať o tých zmenách programu, o ktorých som hovoril, okrem bodu 13. Myslím si, že sú to jednoznačné body, nie sú diskutabilné, takže by sme mohli o nich hlasovať an blok.

/Hlasy z pléna, aby sa hlasovalo o každom osobitne./

Dobre. Takže budeme hlasovať o každom osobitne. Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za zaradenie bodu 18 programu na začiatok dnešného rokovania?

Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Hlasoval niekto proti? Proti nehlasoval nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že túto zmenu bodu programu sme schválili.

Budeme teraz hlasovať o zaradení 17. bodu za 18. bod programu, čiže by to bol druhý bod dnešného rokovania.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za návrh?

Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili zaradenie 17. bodu programu ako druhý bod dnešného rokovania.

Ďalej budeme hlasovať o tom, aby sme zaradili za 28. bod programu návrh na voľbu poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Budeme sa opäť prezentovať. Prezentovalo sa 110 poslancov. Kto je za pozmeňovací návrh? Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

Je niekto proti?

Proti nehlasoval nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Môžem konštatovať, že sme schválili zaradenie návrhu na voľbu poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky za bod 28 dnešného rokovania.

Budeme hlasovať o tom, aby sme za tento bod zaradili návrh na vydanie súhlasu na predĺženie termínu plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 107/1992 vo veci organizačnej a inštitucionálnej štrukturalizácie vedy a techniky.

Prosím, aby sme sa opäť prezentovali.

Prezentovalo sa 108 poslancov.

Kto je za túto zmenu?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že aj táto zmena programu prešla.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

teraz budeme pokračovať v rokovaní podľa schválených zmien programu.

Osemnástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 163 a spoločnú správu výborov ako tlač 163a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Jaroslav Kubečka. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

Minister hospodárstva SR J. Kubečka:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

účelom vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorý teraz chceme prerokovať, je zabezpečiť výkon štátnej správy na úseku priemyselných práv v Slovenskej republike po zániku federácie. Do priemyselných práv zaradujeme aj z medzinárodného hľadiska práva z patentovaných vynálezov a priemyselných vzorov, úžitkových vzorov, topografie, polovodičových výrobkov a práva na označenie pôvodu výrobkov a ochrannej známky. Ochranu týchto priemyselných práv zabezpečujú príslušné zákony a garantuje ju štát.

Bývalá Česká a Slovenská Federatívna Republika prijala v rokoch 1990 až 1992 nové právne úpravy vzťahov v oblasti vynálezov priemyselných vzorov a zlepšovacích návrhov, úžitkových vzorov, ktoré majú v rozvoji spoločnosti mimoriadny význam z hospodárskeho a technického hľadiska. Dôvodom vydania týchto právnych úprav boli okrem zmenených vlastníckych vzťahov aj aspekty medzinárodného charakteru. Je to najmä

dohoda o obchodných vzťahoch uzavretá medzi vládou českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Spojenými štátmi z 12. 4. 1990, prístup k zmluve o patentovej spolupráci a práce na harmonizácii patentového práva prebiehajúceho v rámci svetovej organizácie duševného vlastníctva. Tieto právne úpravy a medzinárodné dohody vytvárajú základné predpoklady pre uvažovaný prístup k systémom európskeho patentu.

Výkon štátnej správy na úseku ochrany priemyselného vlastníctva po zániku federácie prislúcha v Slovenskej republike Úradu priemyselného vlastníctva, ktorý bol zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 2/1993 Z. z. ako nástupnícky úrad po bývalom Federálnom úrade pre vynálezy. Na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prešla činnosť súvisiaca s registráciou práv, s rozhodovaním o udeľovaní ochrany na predmety priemyselných práv. Okrem toho Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vedie ústredný fond svetovej patentovej literatúry na Slovensku a zabezpečuje budovanie, výmenu a sprístupňovanie fondu informácií z patentových práv.

Navrhovaným zákonom sa zabezpečí kontinuita konaní v oblasti priemyselného vlastníctva začatých federálnymi orgánmi pred 1. januárom 1993 s pokračovaním konania na novozriadených orgánoch Slovenskej republiky, zachovanie platnosti vydaných osvedčení, patentov a zápisov do príslušných registrov na úseku priemyselných práv vykonávaných bývalým Federálnym úradom pre vynálezy pred 1. januárom 1993. Vládny návrh zákona rieši aj otázku zastupovania zahraničných osôb v konaní o prihláškach vynálezov a priemyselných vzorov na Úrade priemyselného vlastníctva a ostatných orgánoch štátnej správy na Slovensku. Pri zastupovaní sa vychádza z doterajších predpisov s podmienkou, že zástupca má trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike.

Predloženým vládnym návrhom zákona sa zriaďuje Komora patentových zástupcov so sídlom v Bratislave a rieši sa otázka prechodu členov bývalej federálnej komory, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, do Komory patentových zástupcov na Slovensku.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva do vašej pozornosti a verím, že bude prijatý.

Ďakujem pekne za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Šebu, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážený pán minister,

vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

dovoľte, aby som vás informoval o spoločnej správe Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorú máte pred sebou ako tlač číslo 163.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. februára 1993 číslo 206 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti na prerokovanie do 10. marca 1993 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v čase do 11. marca 1993. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti na svojej schôdzi prerokoval vládny návrh zákona, vyslovil s ním súhlas a odporúčal ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo prerokovali vládny návrh zákona, vyslovili s nim súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.

V spoločnej správe výborov v pozmeňovacích návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 4 sú zohľadnené návrhy legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky. O týchto pozmeňovacích návrhoch navrhujem hlasovať spoločne. Vašu pozornosť však upriamujem na bod číslo 5 spoločnej správy. V bode 5 si láskavo opravte číslicu VIII na číslicu VII. V článku 7 ods. 1 je návrh zastaviť konanie o prihláškach objavov. V tomto pozmeňovacom návrhu číslo 5 spoločnej správy je návrh na ukončenie konania o prihláškach podaných do

31. 12. 1992 Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Podľa informácie predkladateľov, s ktorými sme to konzultovali v našom výbore, do 31. 12. 1992 je spolu nevybavených 24 prihlášok objavov. Odhaduje sa, že z týchto 24 prihlášok je nevybavených 8 prihlášok občanov Slovenskej republiky. Pri delení majetku federácie z technických príčin nebola dokumentácia duševného majetku roztriedená a k dnešnému dňu nie je urobená inventúra. Nie je teda možné presnejšie stanoviť počet týchto nevybavených prihlášok a nie je možné odhadnúť výšku potrebných finančných nákladov na prípadné ukončenie jednotlivých konaní. Podľa vyjadrenia legislatívnych odborníkov v prípade prijatia pozmeňovacieho návrhu podľa bodu 5 spoločnej správy bolo by Slovensko nástupníckym orgánom vybavovania všetkých prihlášok objavov, teda i pre občanov českej republiky. Podotýkam, že v českej republike tieto konania boli zastavené. Nechávam, vážení páni poslanci, aby ste o tomto bode rozhodli podľa svojho uváženia. To znamená, že navrhujem, aby sa o ňom hlasovalo samostatne. Prípadné ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré by ste mali z rozpravy, láskavo predložte písomne.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Šebovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výboru.

Otváram rozpravu o 18. bode dnešného programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec, podpredseda Národnej rady Prokeš.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

myslím si, že stojíme pred jedným zo zákonov, ktoré sú dôležitejšie, než sa zdá na prvý pohľad. Dovoľte mi najprv niekoľko faktov, v tomto okamihu hovorím ešte, ako to bolo vo federálnom usporiadaní. Počet podaných prihlášok za rok 1991 od zahraničných prihlasovateľov bol približne 2 000. Poplatky za podanie, zastupovanie, preklady atď. približne

1 424 tisíc amerických dolárov. V jednom roku sa požiadalo o vykonanie úplného prieskumu približne v 1 500 prípadoch a na 1 500 prihlášok úrad udelí jeden patent. Poplatky za prieskum, udelenie patentu a prvých 5 rokov udržiavania predstavuje 1 110 tisíc amerických dolárov. V jednom roku sa zo všetkých udelených patentov udržiava v platnosti približne 10 000 patentov. To predstavuje za udržiavacie poplatky 3 200 tisíc amerických dolárov. Počet podaných ochranných známok od zahraničných prihlasovateľov v roku 1991 bol 8 753, čo za správne poplatky predstavovalo 3 063 500 dolárov. Počet žiadosti o obnovu 3448, poplatky za to cez 1 milión dolárov. Spolu, dá sa povedať, od zahraničných prihlasovateľov patentov a ochranných známok v roku 1991 to predstavovalo 10 323 950 amerických dolárov.

Preto je pre nás nesmierne dôležité, aj keď sa dá predpokladať, že pre Slovensko bude tento počet trošku nižší, aby tieto devízy v tvrdej mene prichádzali priamo na Slovensko. Bohužiaľ, súčasná situácia je taká, že podľa zákona 132 z roku 1990 advokát je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území Slovenskej republiky, a podľa ods. 2 toho istého zákona rovnaké oprávnenie má advokát, ktorý je zapísaný v zozname advokátov českej advokátskej komory. Tento odsek

2 spôsobuje, že pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zastupujú zahraničných prihlasovateľov advokáti z Českej advokátskej komory. Nakoľko v minulom režime mali výlučne oprávnenie zastupovať zahraničných prihlasovateľov pred Federálnym úradom pre vynálezy len niektoré vybrané organizácie v Českej republike so sídlom v Prahe, na Slovensku takýto subjekt neexistoval. Zahraniční prihlasovatelia aj naďalej využívajú ich služby.

Zástupcovia týchto bývalých organizácií však ponúkli svojim klientom ešte pred rozdelením ČSFR zastupovanie aj pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, čo im umožňuje uvedený paragraf, čo klienti, samozrejme, využili, pretože si nemuseli hľadať zástupcu v Slovenskej republike. V konečnom dôsledku to znamená, že zahraničný prihlasovateľ platí v devízach českému advokátovi do Českej republiky a ten uhradí príslušný správny poplatok slovenskému úradu len v českých korunách, čím slovenské hospodárstvo prichádza o tvrdú menu. Aj keď budeme uvažovať, že počet podaných prihlášok vynálezov a ochranných známok, ako i počet udržiavaných patentov a obnovovaných ochranných známok bude nižší ako bolo v čase ČSFR, aj tak by rozpočet Slovenskej republiky mohol získať devízové prostriedky v nezanedbateľnej výške.

Okrem toho v prípade, že v zákonných opatreniach na ochranu v oblasti priemyselného vlastníctva nebude ustanovenie umožňujúce zastupovať v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva len zástupcom, ktorým toto oprávnenie udelí úrad na základe vykonania kvalifikačnej odbornej skúšky, zástupcovia z Českej republiky si nájdu v Slovenskej republike len formálneho zástupcu pre úrad a odborná práca bude vykonávaná v Českej republike, čo v súčasnosti už aj existuje. Preto si dovolím dať nasledovné pozmeňujúce návrhy. Prosím, aby sme to chápali, že je to komplex, ktorý spolu súvisí a ktorý má len jediný zmysel - zabrániť úniku devíz zo Slovenska do Českej republiky.

V článku 1 navrhujem doplniť odsek 3. Týka sa to § 15 zákona číslo 159/1973 Zb., ktorý bude znieť: "Fyzické alebo právnické osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky sídlo alebo bydlisko, musia byť v konaní pred úradom zastúpené zástupcom podľa osobitných predpisov, alebo patentovým zástupcom, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, majú sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky a ktorým toto oprávnenie udelí úrad na základe kvalifikačnej skúšky."

V článku 2 doplniť odsek 7. Týka sa § 27 ods. 3 zákona 174/1988 Zb. "Prihlasovatelia a majitelia ochranných známok, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky sídlo alebo bydlisko, musia byť v konaní pred úradom zastúpení zástupcom podľa osobitných predpisov alebo patentovým zástupcom, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky a ktorým toto oprávnenie udelil úrad na základe kvalifikačnej odbornej skúšky."

V článku 3 doplniť nový odsek 3. Týka sa § 70 zákona číslo 527/1990 Zb. "Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo, musia byť v konaní o prihláškach vynálezov alebo priemyselných vzorov pred úradom zastúpené zástupcom podľa osobitných predpisov, alebo patentovým zástupcom, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, majú sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky a ktorým toto oprávnenie udelil úrad na základe kvalifikačnej odbornej skúšky. "Prípadne druhá alternatíva týchto zmien - odsek 3 článku 1 by znel: "Fyzické alebo právnické osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky sídlo alebo bydlisko, musia byť v konaní pred úradom zastúpené patentovým zástupcom." Potom prečíslovať odseky 3 až 4.

V článku 2 doplniť odsek 7 nasledovného znenia - prakticky sa to týka toho istého, len formulácia je trošku jednoduchšia, možno menej prehľadná ako tá prvá. § 27 ods. 3 zákona, ktorý som predtým citoval, bude znieť: "Prihlasovatelia a majitelia ochranných známok, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky sídlo alebo bydlisko, musia byť v konaní pred úradom zastúpení patentovým zástupcom."

A v článku 3 doplniť odsek 3. Týka sa § 70 ods. 1, ktorý znie: "Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo, musia byť v konaní o prihláškach vynálezov alebo priemyselných vzorov pred úradom zastúpené patentovým zástupcom". Potom prečíslovať pôvodné odseky 3, 4, 5 a 6 na 4, 5, 6 a 7.

Chcem podotknúť, že patentových zástupcov so skúškami je už dnes v Slovenskej republike 28. Ďalší žiadajú a o zápis do Komory patentových zástupcov sa hlásia ďalší traja. Chcem tiež podotknúť, aby sme mali približne odhad, koľko tých zástupcov treba, že Rakúsko má asi 50 patentových zástupcov. Myslím si, že vzhľadom na tento počet patentových zástupcov na Slovensku už dnes je toľko, aby boli schopní vykonávať túto prácu a veľmi rýchlo sa doplnia na potrebný počet.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi Prokešovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Pivoluska.

Poslanec J. Pivoluska:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

nakoľko som spoluautorom objavu, môžem sa k problematike tohto zákona a k bodu 1 prakticky vyjadriť. Objavenie nového fyzikálneho princípu a prax bývalých socialistických štátov bola zo zákona taká, že na uznaný objav bol vydávaný diplom a praktické využitie objavov bolo chránené vynálezom alebo patentom. Riadenie rozkladov vo veci prihlášok objavu bolo v bývalom federálnom Úrade pre objavy a vynálezy najmä pre autorov zo Slovenska zdĺhavé a vedené až do stratená, resp. únavy a odstúpenia autorov. Pre príklad uvádzam, že v našom prípade, aj keď slovenské úrady, ako Slovenská akadémia vied a Výskumný ústav zváračský Bratislava potvrdili opodstatnenosť objavu, československé úrady do dnešného dňa, t.j. za 5 rokov nevyvrátili ani nepotvrdili jeho opodstatnenosť. Listom zo dňa 20. 1. 1993 Úrad priemyslového vlastníctva Českej republiky zastavil konanie o rozklade o tomto objave.

Objavy ako subjekt boli zrušené zákonom číslo 527/1990 s tým, že v § 77 bolo uvedené - citujem: "Konania o prihláškach objavov, ktoré sa neskončili pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov." Predložená novelizácia tohto zákona - tlač 163 - uvedený paragraf nezohľadňuje a v článku 7 ods. 1 konania o prihláškach objavov, ktoré neboli ukončené do 31. 12. 1992, zastavuje. Uvedený návrh pokladám za diskrimináciu autorov a ako rozpor s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky, kde v odseku 1 je napísané - citujem: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." V odseku 4 toho istého článku je napísané: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."

Z uvedeného hľadiska predkladám pozmeňujúci návrh novely zákona, a síce článku 7 odsek 1, ktorého znenie navrhujem nahradiť nasledovným textom: "Konania o prihláškach objavov, ktorých autormi sú občania Slovenskej republiky so sídlom

v Slovenskej republike, ktoré sa neskončili pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov." Môj pozmeňujúci návrh je v súlade s článkom 20 odsek 2 ústavy, kde posledná veta znie: "Zákon tiež môže stanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike."

Na záver mi dovoľte také prirovnanie. Ako by sa nám páčilo, keby nám učiteľ na konci školského roku povedal: Síce si chodil do školy, ale pretože som v termíne nevypísal vysvedčenie, tvoje vysvedčenie sa ruší. Z uvedeného dôvodu vás prosím, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste podporili môj návrh a kladne sa k nemu vyjadrili. Žiadam o tom hlasovať. Návrh písomne predložím.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Pivoluskovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto./

Ak nie, môžem vyhlásiť rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra Kubečku, či sa chce vyjadriť k rozprave?

Minister hospodárstva SR J. Kubečka:

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

myslím si, že pokiaľ ide o technické spresnenie celého návrhu, ktorý smeruje k tomu, aby prostriedky, ktoré dostane štát z celej tejto agendy, zostali na Slovensku, treba považovať za prijateľné. Mám však obavu, že pokiaľ by sa mal

prijať návrh, ktorý tu bol teraz predložený, aby došlo k vypusteniu odseku 1 a nahradeniu odsekom 2, treba povedať, že to vyvolá tlak na prieskumové konanie. To súčasne bude potrebné riešiť aj formou odmeny. A samozrejme, ďalšia vec, ktorá tu vznikne, že bude potrebné určiť aj subjekty prieskumového konania. To všetko, samozrejme, má nejaký vzťah a nároky na štátny rozpočet, takže zrejme tam môžu vzniknúť aj nejaké problémy. Len toľko.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán minister. Chce využiť záverečné slovo spoločný spravodajca pán poslanec Šebo?

Poslanec J. Šebo:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím pána poslanca Šebu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov tejto rozpravy.

Poslanec J. Šebo:

Vážení páni poslanci, ako som už uviedol v mojom vstupe, navrhujem, aby sme o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3 a 4 hlasovali spoločne. Odporúčam ich prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák;

Pokiaľ ide o bod 4 spoločnej správy, myslím si, že istým spôsobom je v rozpore s vystúpením pána podpredsedu Prokeša, ktorý navrhoval iné znenie. Takže bod 4 spoločnej správy je asi potrebné vyňat na osobitné hlasovanie s tým, že najskôr dať o ňom hlasovať, a ak neprejde, potom o návrhoch pána podpredsedu Prokeša.

Poslanec J. Šebo;

Návrh pána podpredsedu Prokeša sa netýkal článku 4, ale článku 3 § 70. Mám to predložené. Pán Prokeš dal pozmeňovací návrh k článkom 1, 2 a 3 spoločnej správy, a toto je článok 4.

Poslanec P. Brňák;

Ale obsahovo sa dotýka aj uvedených článkov. Poslanec J. Šebo;

Prosím, vyčleníme ho na samostatné hlasovanie. Navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1, 2 a 3 spoločnej správy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za takto prednesený návrh pána spoločného spravodajcu na prijatie bodov 1, 2 a 3 v spoločnom hlasovaní? Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že uvedený návrh sme prijali. Poslanec J. Šebo;

Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 4 spoločnej správy. Odporúčam ho tiež prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Budeme hlasovať o bode 4, ktorý pán spoločný spravodajca navrhuje tiež prijať.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za prednesený návrh s odporúčaním pána spravodajcu prijať ho?

Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali.

Poslanec J. Šebo;

Ďalším je bod 5 spoločnej správy, ktorý, ako som už hovoril, nechávam na vaše zváženie.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Pán spravodajca, prosím, aby ste nás ešte raz oboznámili s obsahom bodu 5.

Poslanec J. Šebo:

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 1, ktorý znie: "Konanie o prihláškach objavov, vynálezov a priemyselných vzorov, označení pôvodu výrobkov a ochranných známok, o ktorých sa do 31. decembra 1992 nerozhodlo, dokončí Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov."

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, navrhujete tento bod neprijať?

Poslanec J. Šebo:

Nie, podľa zváženia, lebo tam ide o problém, či tieto objavy dokončiť alebo nie. Je tam potom pozmeňujúci návrh pána poslanca Pivolusku, o ktorom budeme hlasovať až následne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:.

Faktická poznámka - pán poslanec Pivoluska. Poslanec J. Pivoluska:

Ak bude prijatý môj pozmeňovací návrh, toto potom vypadne, resp. by sa hlasovalo druhýkrát.

Poslanec J. Šebo:

Súhlasím s tým, ale najprv musíme hlasovať o znení, ktoré je v spoločnej správe. Ak to neprejde, budeme pokračovať ďalej.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže budeme hlasovať. Prezentujme sa, prosím.

Prezentovalo sa 87 poslancov.

Kto je za takto prednesený návrh?

Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

Konštatujem, že sme znenie bodu číslo 5 podľa spoločnej správy neprijali.

Poslanec J. Šebo:

Teraz by som navrhol hlasovanie o prvej alternatíve, ktorú predložil pán podpredseda Prokeš. Prečítam návrh.

K článku 1 § 15 zákona číslo 159/1973 Zb.: "Fyzické alebo právnické osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky sídlo alebo bydlisko, musia byť v konaní pred úradom zastúpené zástupcom podľa osobitných predpisov alebo patentovým zástupcom, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, majú sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky a ktorým toto oprávnenie udelil úrad na základe kvalifikačnej skúšky."

K § 27 ods. 3 zákona číslo 174/1988 Zb.: "Prihlasovatelia a majitelia ochranných známok, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky sídlo alebo bydlisko, musia byť v konaní pred úradom zastúpení zástupcom podľa osobitných predpisov alebo patentovým zástupcom, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, majú sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky a ktorým toto oprávnenie udelil úrad na základe kvalifikačnej odbornej skúšky."

K článku § 17 zákona číslo 527/1990 Zb.: "Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo, musia byť v konaní o prihláškach vynálezov alebo priemyselných vzorov pred úradom zastúpené zástupcom podľa osobitných predpisov alebo patentovým zástupcom, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, majú sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky a ktorým toto oprávnenie udelil úrad na základe kvalifikačnej odbornej skúšky.N

O týchto pozmeňovacích návrhoch by som odporúčal hlasováť na blok s tým, že ich odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Návrh pána spoločného spravodajcu je o všetkých pozmeňovacích návrhoch, ktoré predniesol pán podpredseda Prokeš, hlasovať na blok s tým, že tieto návrhy odporúča prijať.

Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 90 poslancov.

Kto je za takto prednesené pozmeňovacie návrhy, ako nám ich predložil pán spravodajca v zmysle návrhov pána Prokeša? Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Je niekto z poslancov proti? Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že uvedený návrh sme prijali. Poslanec J. Šebo;

Posledný je pozmeňovací návrh pána Ing. Pivolusku. Týka sa článku 7, vlastne je to iná alternatíva bodu 5. V spoločnej správe je chyba, už som na to upozornil, že treba prečíslovať článok 8 na článok 7. Teraz hovoríme o článku 7 k bodu 5. Návrh pána Pivolusku znie: "Konanie o prihláškach objavov, ktorých autormi sú občania Slovenskej republiky so sídlom v Slovenskej republike, ktoré sa neskončili pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov." Rozdiel je v tom, že tu sa vyslovene hovorí "občanov Slovenskej republiky". Tento návrh odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za takto prednesený návrh s tým, že spravodajca ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Je niekto proti? Proti návrhu nehlasoval nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že aj tento posledný pozmeňovací návrh sme prijali.

Poslanec J. Šebo:

Týmto máme vyčerpané všetky pozmeňujúce návrhy a môžeme hlasovať o zákone ako celku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán spravodajca. V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

Prosím, páni poslanci a pani poslankyne, aby sme sa opäť prezentovali.

Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za návrh zákona s prijatými pozmeňovacím! návrhmi?

Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva.

Poslanec J. Šebo:

Ďakujem vám za prijatie zákona. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Sedemnástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorvm sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 180 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 180a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister zahraničných vecí pán Jozef Moravčík. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík:

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

v súvislosti so vznikom Slovenskej republiky ako samostatného štátu bude potrebné vytvoriť aj materiálne predpoklady na to, aby sme mohli umiestniť vo vyhovujúcich priestoroch zastupiteľské úrady štátov, s ktorými sme nadviazali diplomatické styky. Na dosiahnutie tohto účelu vláda považuje za nevyhnutné, aby sa urobil zásah do právneho režimu, ktorý upravuje súvisiace otázky, a to do zákona Slovenskej národnej rady číslo 500 z roku 1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a prenájmu nebytových priestorov. Tieto zásahy spočívajú v dvoch bodoch, resp. sú zamerané na dve oblasti. Vláda navrhuje zmeniť text, dikciu ustanovenia § 2 odseku 2 písm. e/ tak, aby v súlade s novým postavením Slovenskej republiky bola možnosť prikázať právnickej osobe, ktorá má vo vlastníctve alebo v správe hospodárenia štátny majetok alebo majetok obce, uvolniť tento majetok pre potreby zastupiteľských úradov, čiže rozširuje sa dikcia tohto ustanovenia tak, aby zahrnula zastupiteľské úrady, čo pri prijímaní tohto zákona v roku 1991 nebolo možné.

Druhá zmena spočíva v doplnení ustanovenia § 2 odseku 2 s tým, že navrhovanou zmenou sa rozšíri možnosť prikázať nájomcu na obdobie ďalších 5 rokov, čiže rozšíriť takýmto spôsobom pre tieto účely dobu prikázaného prenájmu na dobu 10 rokov.

V záujme rozvoja slovenskej diplomacie by som vás prosil, aby ste svojím hlasovaním podporili tento návrh.

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Ivana Výbocha, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec I. Výboch:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, vážené kolegyne, kolegovia,

vládnym návrhom, ktorý dnes prerokúvame, sa navrhuje zmena a doplnenie zákona Slovenskej národnej rady číslo 500 z roku 1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov po jeho ani nie jeden a polročnom trvaní. Už pri jeho prerokúvaní v Slovenskej národnej rade na jej 18. schôdzi v novembri 1991 bol konštituovaný tak, že okrem iného reagoval aj na potrebu zabezpečenia vecných prostriedkov konzulárnych úradov a iných zahraničných organizácií. Vyplynulo to z požiadaviek zapojenia Slovenskej republiky do medzinárodných konzulárnych obchodných a kultúrnych vzťahov.

V tejto súvislosti bolo novovymedzené prikazovacie oprávnenie obce vzťahujúce sa iba na právnické osoby, ktoré k nebytovým priestorom určeným na prenajatie vykonávali právo hospodárenia alebo správy majetku štátu a obce. Zákon Slovenskej národnej rady číslo 500/1991 Zb. teda nezasahuje do majetkových práv občanov a neštátnych organizácií.

Novela citovaného zákona, ktorá sa dnes navrhuje, vychádza z novej kvality štátoprávneho usporiadania u nás od 1. januára 1993 a má dve stránky. Prvou je novovznikajúca

hierarchia nárokov, keď z konzulátov vznikajú v Slovenskej republike vyslanectva a veľvyslanectvá cudzích štátov. Vyhlásením Národnej rady Slovenskej republiky k národom a parlamentom sveta a prijatím uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 842 z roku 1992 sme dobrovoľne prejavili ochotu prevziať na seba záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov a zmlúv. Jednou z nich je aj Viedenský dohovor. Z článku 21 tohto dohovoru vyplýva pre nás povinnosť uľahčiť vysielajúcemu štátu získať miestnosti pre jeho misiu na našom území.

S týmto záväzkom je spojená aj druhá stránka novelizácie zákona 500/1991 Zb., a to v tom duchu, že okrem zmeny v § 2 ods. 1 bod e/ sa odporúča v § 2 ods. 2 ešte dodatok, ktorým sa sleduje zrušenie časového obmedzenia prikazovacieho práva na prenájom bytových a nebytových priestorov, čím by sa mala vytvoriť pre zastupiteľské úrady dlhodobá stabilita materiálnych podmienok pre ich činnosť. Dovolím si vysloviť názor, že je to v záujme Slovenskej republiky.

Dovolím si ešte pripomenúť, že vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky uvedený ako tlač číslo 180 bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 216 trom výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby to uvedené výbory prerokovali do 10. marca 1993. Koordináciou stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov, prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. marca 1993. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokovali 11. marca 1993. súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov vyslovili všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený na prerokovanie, a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.

Vzhľadom na to, že ani od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, členov výborov, ktorým vládny návrh nebol pridelený na prerokovanie, neboli pripomienky, dovoľujem si tiež ako spoločný spravodajca troch výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť tento vládny návrh zákona v predloženom znení.

Ďakujem vám pekne za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec, prosím, aby ste zaujali svoje miesto pre spravodajcu.

Otváram rozpravu o sedemnástom bode programu. Písomne sa do tejto rozpravy zatiaľ neprihlásil nikto. Hlási sa niekto do rozpravy?

/Nikto./

Považujem tým rozpravu za uzavretú. Pýtam sa pána ministra Moravčíka, či sa chce ešte vyjadriť.

Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík:

Vzdávam sa slova. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pýtam sa pána poslanca Výbocha, či si žiada záverečné slovo.

Poslanec I. Výboch:

Vzdávam sa slova. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Pán poslanec Výboch, prosím, aby ste hlasovanie uvádzali v zmysle spoločnej správy.

Poslanec I. Výboch:

Keďže nič nebolo navrhnuté, odporúčam hlasovať o pôvodnom znení vládneho návrhu ako celku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Keďže neboli pripomienky, budeme podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku hlasovať o zákone ako celku.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za takto predložený návrh zákona?

Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národne i rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskéj národnej rady číslo 500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov.

Teraz budeme rokovať o piatom bode programu, ktorým je

Vyhlásenie Národnej rady Slovenskéj republiky o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Vedenie schôdze prevezme pán podpredseda Prokeš. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

návrh vyhlásenia vám bol rozdaný. Pre informáciu vám boli rozdané vyhlásenia parlamentu Maďarskej republiky a rezolúcie Európskeho parlamentu k uvedenej problematike. Tieto materiály ste dostali ešte minulý týždeň, okrem nášho vlastného vyhlásenia, ktoré vám bolo rozdané dnes ráno.

Prosím pána poslanca Hraška, aby návrh stručne uviedol. Poslanec J. Hraško;

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

od novembrovej schôdze Národnej rady, keď bola schválená osobitná komisia Národnej rady pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, sa udalosti okolo tohoto problému odvíjali pomerne rýchlym tempom - rokovania v Londýne a neuvážený postup i záväzok delegácie vtedy ešte Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, potom rokovania expertov v Bratislave i Budapešti, až po faktické stroskotanie trojstranných rozhovorov v Bruseli vo februári tohoto roku. Keď sa naša komisia zoznámila s problematikou a zmapovali sme si situáciu, navrhli sme, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k tejto kauze vyhlásenie tým skôr, že naši kolegovia poslanci z MKDH a Együttélés zaslali dňa 21. decembra 1992 dojemný list pánu Delorsovi, predsedovi komisie Európskych spoločenstiev v Bruseli, v ktorom sa vyznávajú zo strachu, z ohrozenia a diskriminácie na území Slovenska a z diskriminácie kolonizátormi, za ktorých - dá sa vycítiť - považujú Slovenskú republiku.

Navrhli sme už vtedy text vyhlásenia Národnej rady a v interpelácii vlády som poukázal na chaotický a nekoordinovaný postup slovenskej strany a absolútnu ignorácia vlády ako celku k tejto otázke. Viedlo to k postupnej strate pozícií Slovenskej republiky, ešte vtedy v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, na medzinárodnom fóre. Chcem povedať, že odpovede členov vlády na moju interpeláciu ma neuspokojili a ďalší vývoj udalostí ukazuje, že vláda v tomto chaotickom postupe naďalej pokračuje. Naopak, maďarská strana znovu prevzala diplomatickú ofenzívu. Dňa 24. februára 1993 prijala vyhlásenie parlamentu Maďarskej republiky, v ktorom obviňuje Slovenskú republiku - citujem, že "doteraz bezpríkladným spôsobom narúša územnú integritu Maďarska, ako aj celý rad medzinárodných dohôd".

Nakoľko sa to udialo po zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky vo februári, rozhodol sa pán predseda Národnej rady informovať Európsky parlament o stanovisku slovenskej strany listom predsedu Národnej rady, ktorý bol zaslaný pánovi Klepschovi 11. marca tohoto roku, avšak Európsky parlament prijal zmienenú rezolúciu, ktorú ste dostali už 10.

marca, teda pán Klebsch a Európsky parlament toto stanovisko v liste pána predsedu dostal o deň neskôr. Predseda Národnej rady potom rozhodol, že vyhlásenie Národnej rady bude predložené terajšej schôdzi Národnej rady, počas ktorej pracovala pracovná skupina a pripravovala jeho text.

Chcem vás informovať, že sa posudzovalo niekoľko variantov vyhlásenia, a to, čo sa týka obsahu, ako aj rozsahu vyhlásenia. Nakoniec sme sa zhodli na zásade, že prvé vyhlásenie slovenského parlamentu k tejto kauze, napriek jeho spolitizovaniu a posunutiu do oblasti medzinárodného práva, bezpečnosti v regióne, či dokonca argumentácie z obviňovaní Slovenska zo snahy o genocídu maďarského národa, musia byť vedené v korektnej a vecnej rovine so snahou vrátiť sa k pôvodnej argumentácii maďarskej strany, ktorou je obava o zdroje podzemných vôd na obidvoch stranách Dunaja.

Predložené vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky, text ktorého ste dostali a ku ktorému môžete mať celý rad drobných pozmeňujúcich pripomienok alebo úprav

1. pripomína dôvody spoločnej výstavby, ako aj primárne príčiny vypovedania zmluvy, i stav prác na výstavbe diela koncom roka 1989 - to je v bodoch 1 až 3;

2. poukazuje na dohodu o hraniciach a odmieta tvrdenie maďarského parlamentu o narušení hraníc medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. To je v bode 4;

3. ubezpečuje medzinárodnú verejnosť, že Slovenská republika má rovnako životný záujem ochrániť spoločné bohatstvo podzemných vôd ako Maďarská republika a že urobí všetko pre ich záchranu. V súčasnej dobe sa Slovenská republika obviňuje, že tento zdroj pitnej vody chce zničiť;

4. vo vyhlásení sa poukazuje na skutočnosť, že rad problémov vzniká tým, že prestala odborná, technická i ekologická komunikácia medzi odborníkmi Maďarskej republiky a Slovenskej republiky. Je to formulované v bodoch 3, 6 a 8.

Takže si odkazujeme cez Brusel, Londýn a cez celý rad medzinárodných organizácií, čo by sme mali urobiť a ako sa na túto vec pozeráme. Navrhujeme preto maďarskej strane obnovenie tejto komunikácie a hľadanie vecného riešenia s poukazom na ekonomické dôsledky zastavenia týchto prác a celého radu zasadnutí komisií atď. Ponúkame flexibilitu pri riešení problému, odpolitizovanie diela a pokračovanie v dvojstrannom riešení tohoto problému.

Nazdávame sa, že dikcia vyhlásenia je korektná, nekonfrontačná, priateľská, a teda nesie sa v tom duchu, k akému vyzýva medzinárodné spoločenstvo obidve strany.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Hraškovi a prosím ho, aby tu zaujal miesto, pretože spoločný spravodajca k tomuto bodu nebude, ale myslím si, že diskusia k tomu bude.

Pýtam sa pána ministra Moravčíka, či chce k tejto problematike vyjadriť nejaký názor.

Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík: Až neskôr.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dobre. Ak dovolíte, vážené dámy a páni, rád by som uviedol niekoľko formulačných návrhov, pretože zhodou okolnosti, hoci v komisii boli dohodnuté, sa nedostali do počítača a tým sa nedostali ani do textu.

Na strane 2 v prvom odseku posledná veta bude znieť: "Kanálový variant bol zvolený na žiadosť maďarskej strany, aby sa zabránilo povodňovým katastrofám, aké..." - veta pokračuje ďalej.

V odseku 5 na tej istej strane 2 v predposlednom riadku za slová "z roku 1989" doplniť "o hrozbe ekologickej katastrofy" , a pokračuje ... ktorými argumentovala pri vypovedaní zmluvy.

V odseku 6 "súčasné problémy v koryte Dunaja sú dôsledkom odmietavého postoja Maďarskej republiky v spoločnej realizácii" - teda nie "nedoriešené v dôsledku odmietavého", ale sú dôsledkom odmietavého postoja Maďarskej republiky.

A v prvom riadku na strane 3 hore bude "odporúčaných" a nie "doporučených".

Samozrejme, že k týmto zmenám sa ešte vyjadrí aj pán poslanec Hraško, prípadne ďalší. Prepáčte, že som do toho vstúpil z pozície predsedajúceho.

Súčasne otváram rozpravu k tomuto bodu. Pán poslanec Kanis.

Poslanec P. Kanis:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni,

myslím, že sme pri tomto bode programu postavení do pozície, v ktorej si musíme ozrejmiť zmysel akcii Národnej rady k parlamentom štátov Organizácie spojených národov. Zdá sa mi, že si treba hlboko uvedomovať, že akcia Národnej rady, slovenského parlamentu v medzinárodnej politike je takou závažnou skutočnosťou, že na samotný prejav Národnej rady treba klásť najvyššie nároky. A treba si hlboko ozrejmiť zmysel tejto akcie vzhľadom na to, aby to bola akcia, ktorá má splnené predpoklady na čo najvyššiu medzinárodno-politickú efektívnosť.

Vzniká otázka: Na koho sa obraciame a komu odpovedáme? Aké sú skutočnosti, ktoré nás nútia reagovať na isté medzinárodno-politické akcie? Je to jednak vyhlásenie Maďarského parlamentu z 24. februára 1993, na ktoré reagoval predseda Národnej rady pán Gašparovič listom predsedovi Európskeho parlamentu pánu Klepschovi 11. marca. Je to list vecný, precízny, a akcia Národnej rady nemôže ísť pod úroveň tohto listu. To po prvé.

Po druhé - máme do činenia so skutočnosťou, že Európsky parlament prijal 10. marca 1993 rezolúciu k tomuto problému. A je, podľa môjho názoru, povinnosťou Národnej rady reagovať na rezolúciu Európskeho parlamentu. Teda ide o to, aby sme zvážili, či táto naša aktivita je odpoveďou na vyhlásenie maďarského parlamentu, ktorý sa obrátil na štáty OSN, či reagujeme na rezolúciu Európskeho parlamentu, alebo robíme túto akciu s vedomím, že je tu akútna širšia medzinárodnopolitická potreba, aby sa Slovenská republika výraznejšie presadila v spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Podľa týchto troch adresátov a troch akcí, prirodzene, by aj naša akcia a obsah našej akcie mal byť rozdielny. Stanovisko, vyhlásenie slovenského parlamentu by malo byť precízne, zachytávajúce genézu sporu, obsažné, zrozumiteľné aj pre tých, ktorí nie sú bezprostredne zaangažovaní do tohto medzinárodno-politického a medzinárodno-právneho konfliktu.

Oceňujem prácu, ktorú odviedol pri formulovaní tohoto dokumentu môj kolega pán poslanec Hraško. Zrejme som tu nebol, a bol by som vystúpil už pri zložení komisie, že táto komisia musí rešpektovať predovšetkým medzinárodno-politické dimenzie tohto sporu. Napriek tomu, že sa sústavne snažíme a že ubezpečuje o tom aj minister zahraničných vecí Maďarska, že treba dať slovo expertom, skutočnosť je presne opačná. Na výsledky expertov, expertných komisii a rôznych skúmaní sa fakticky v tomto spore nedostáva. Dostali sa na vedľajšiu koľaj a tento problém je par excellence medzinárodnopolitickým a medzinárodno-právnym problémom, preto treba k nemu pristupovať tak, aká je skutočnosť.

Aká je pozícia parlamentov aj Národnej rady v spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros? Aký je vôbec vzťah parlamentu a vlády Maďarskej republiky a Slovenskej republiky? Ako je známe, Maďarský parlament prijal 16. apríla 1991 rozhodnutie, ktorým sa ukladalo vláde, aby postupovala v dvoch dimenziách - usilovala sa o zrušenie medzištátnej zmluvy z roku 1977 a dosiahla zastavenie výstavby aj na česko-slovenskom území. Teda maďarská vláda dôsledne pokračuje a postupuje v intenciách tohoto rozhodutia Maďarského parlamentu, ktoré je tým výbuchom míny, ktorý spôsobuje celé tieto problémy, v ktorých sme sa ocitli. Medzinárodnopolitické aktivity maďarského parlamentu sú také, že vždy nás predchádzajú a sme postavení pred hotovú vec. A reagujeme na to ako druhí so všetkými negatívnymi psychologickými aj medzinárodno-politickými dôsledkami.

Slovenský parlament dosial pokračoval podľa tézy nezväzovať ruky vláde pri rokovaniach s Maďarskou republikou. Výsledkom tejto tézy je faktická nečinnosť, alebo - ak to poviem miernejšie - neadekvátna činnosť významu riešenia sporu o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Jednou z najväčších aktivít bol už pánom poslancom Hráškom spomínaný list niektorých maďarských poslancov aj tohto parlamentu pánu Delorsovi, predsedovi komisie Európskeho spoločenstva zo dňa 21. decembra 1992. Domnievam sa, že aj v tomto probléme sa jasne ukazuje chyba alebo doterajšia nečinnosť Národnej rady v oblasti zahraničnej politiky v tom zmysle, že už dávno v tomto priestore mala byť vedená rozsiahla diskusia o slovenskej zahraničnej politike. Jej výsledky sa mohli istým spôsobom prejaviť a odraziť aj v spore o zahraničnú politiku, ktorý mal podobu sporov medzi premiérom a ministrom zahraničných vecí.

Tretí parlament, s ktorým máme do činenia, ktorý, podľa môjho názoru, dnes treba rešpektovať, a možno korigovať aj tú akciu do podoby našej reagencie na rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorú ste dostali takisto rozdanú a je k dispozícii. Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že podľa môjho názoru je Národná rada povinná reagovať na rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá sa bezprostredne dotýka týchto problémov. Toto, myslím si, nie je mimo pochýb. Je to úplne jasná vec. Preto, ak sa rozhodneme odpovedať na prijaté vyhlásenie Maďarského parlamentu alebo na rezolúciu Európskeho parlamentu, alebo pochopíme veci, kde sa konečne treba touto vecou zaoberať zo širších medzinárodno-politických hľadísk, potom by som videl iné riešenie ako to, ktoré sa dnes navrhuje.

Podľa môjho názoru je potrebné vypracovať politické vyhlásenie k Európskemu parlamentu, alebo v tom pôvodnom záujme, ktorý tu je predstavovaný - Európsky parlament plus parlamenty štátov OSN. Toto vyhlásenie by malo obsahovať aj odbornú prílohu vhľadom na charakter problému, ktorý má dimenzie medzinárodno-politické, právne, ekonomické, energetické, ekologické a plavebné. Ak má naša akcia splniť predpoklady politickej efektívnosti, potom je nevyhnutné zoznámiť s vecným obsahom týchto problémov v jednotlivých dimenziách štáty, ktorých je drvivá väčšina, ktoré nie sú zaangažované do tohto problému. Kým list predsedu Národnej rady pána Gašparoviča v podstate veľmi správne v genéze, vo vecnom obsahu toto pánu predsedovi Európskeho parlamentu Klepschovi vyjadroval, nezdá sa mi, že tento predložený návrh je tak perfektný, aby mohol splniť požiadavky kladené na dokument, ktorý má byť medzinárodno-politickým dokumentom, ktorým sa Národná rada vo svojich vyhláseniach k parlamentom prezentuje druhýkrát.

A prirodzene, je nevyhnutné uznesenie Národnej rady ohľadne tejto veci vláde Slovenskej republiky, pretože zdá sa mi, že Národná rada sa dostáva aj pri tomto probléme pred hotové veci. Je nútená riešiť veci ad hoc alebo od prípadu k prípadu. Tým sa môže štát, že bude mať zviazané ruky Národná rada a nie vláda, čoho sa obáva slovenský parlament.

Preto, ak by ste uvážili, alebo ak by funkcionári Národnej rady uvážili, že treba skutočne klásť na túto akciu najväčšie nároky a dôkladnejšie ju pripraviť. Ak by ste toto akceptovali, potom sa núka taký záver, že dnes by mala byť rozprava o týchto veciach. Pretože je nevyhnutné, aby sa vyslovili všetky politické strany a parlamentné kluby. Treba odložiť toto vyhlásenie aj vzhľadom na to, že o 10 dní či o dva týždne sa má konať návšteva delegácie Národnej rady v Maďarsku. Domnievam sa, že v takomto diplomatickom kroku

by bolo rozumné zvážiť výsledky tejto návštevy, alebo prípadne dohodnúť istý postup na návšteve v Budapešti.

A opäť nastoľujem otázku, ktorú som nastolil už dávnejšie, ktorá nebola akceptovaná, a to, že je nevyhnutné na najbližšiu Národnú radu zaradiť bod "Zahraničná politika Slovenskej republiky." Myslím si, že ak by sa takto vytvorili isté základy pre akciu Národnej rady aj ohľadne sporov o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, týmto by sa splnili isté predpoklady, alebo by sme vytvorili priestor pre to, aby takáto akcia Národnej rady spínala predpoklady pre politickú efektívnosť.

V prípade, že sa rozhodnete, že je predsa len potrebné, napriek týmto mojím upozorneniam, toto vyhlásenie prijať, a zredukujete riešenie tohto problému len na vhodné formulácie, potom si dovolím oznámiť, že sa prihlásim aj o úpravu jednotlivých formulácií.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pani poslankyňa Bauerová.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

poslanci klubu Spolužitia-MKDH s uspokojením zobrali na vedomie, že Národná rada Slovenskej republiky, i keď oneskorene, predsa len sa rozhodla zaoberať tak vážnou záležitosťou, ako je vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros. Domnievame sa

však, že k tonu malo dôjsť na základe komplexnej analýzy problémov, aj tých, na ktoré poukázal pán poslanec Kanis, vrátane prínosov, rizík a škôd, analýzy dodržania podmienok prevádzkovania v zmysle doteraz nesplneného uznesenia Slovenskej národnej rady, ktoré bolo splatné do 31. 3. 1992, doteraz nezodpovedaných námietok a výhrad obsiahnutých v zapadnutých a nepovšimnutých petíciách občanov a starostov obci dotknutého regiónu, dokonca i bez posúdenia problému evidentného porušenia zákonnosti - citujem - "došlo zo strany investora k závažnému porušeniu ustanovení zákona 138/1973 Zb. o vodách, a to zriadením niektorých objektov a ich užívaním, ako aj nakladaním s vodami bez príslušných povolení, ďalej došlo a naďalej dochádza k porušovaniu zákona Slovenskej národnej rady číslo 1/1955 Zb. o ochrane prírody" - koniec citátu, ako i medzinárodnej konvencie.

Z materiálov ministerstva životného prostredia predložených na rokovanie vlády 4. 12. 1992 je zrejmé, že investor tiež nedodržal viacero z 19 podmienok stanovených pre prevádzkovanie - citujem: "Vypracovanie prognózy vplyvu vodného diela Gabčíkovo na podzemné vody doposiaľ nesplnil. Situácia je o to vážnejšia, že predbežné čiastkové výsledky do určitej miery potvrdzujú obavy odborníkov, ktorí upozorňujú na možnosť znehodnotenia zásob podzemných vôd Žitného ostrova." Toto stanovisko je v evidentnom rozpore s tým, čo uviedol pán poslanec Hraško. Citujem ďalej: "Z toho následne vyplýva, že nie sú a ani nemohli byť pripravené a rozpracované účinné opatrenia, ktoré by mali zabrániť v prípade zhoršenia akosti podzemných vôd vyradeniu využívaných vodných zdrojov z prevádzky, čim by vznikla neriešiteľná situácia v zásobovaní obyvateľstva vyššie uvedených oblastí." Aby nevznikol dojem, že situáciu dramatizujeme, citujem ďalej, ktoré sú tie vyššieuvedené oblasti: "Ako základný fakt je potrebné si uvedomiť, že od vodárenského využívania zdrojov podzemných vôd Žitného ostrova je v súčasnosti závislé hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou celej južnej časti západného

Slovenska, vrátane hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, bez možností alternatívneho zásobovania." - Koniec citátu.

Spolitizovanie problému vodného diela investorovi prišlo veľmi vhod pod heslom: Kto je proti Gabčíkovu, rozumej, kto má iný názor na Gabčíkovo, je proti Slovensku. Mohol totiž porušiť uznesenia Národnej rady, podmienky prevádzkovania i platné zákony. Vzhľadom na vážnosť ohrozenia, ktoré investor s požehnaním predchádzajúcich i súčasnej vlády privádza na obyvateľstvo nielen dotknutého regiónu, ale ktorý viedol aj k tomu, že Európsky parlament charakterizuje vzniknutú situáciu ako konfliktnú, povinnosťou vlády využívajúc odborné poznatky je objektívne hodnotiť situáciu tak, aby k zmenšeniu rizík a nepriaznivých účinkov bolo vôbec možné prijať akékoľvek opatrenia.

Obavy vyjadrené Európskym parlamentom v súvislosti s tým, že rokovania sa dostali do stagnácie, sú aj našimi obavami. Európsky parlament opätovne upozorňuje na možné stupňovanie napätia v tejto oblasti ako dôsledok konfliktu. Nalieha na slovenskú vládu, aby prijala pružné prístupy a spolupracovala pri nachádzaní spoločného riešenia vzniknutých problémov. Vyzýva k zamedzeniu škôd na životnom prostredí vzhľadom na rapídne blížiace sa vegetačné obdobie a k vytvoreniu dočasného vodohospodárskeho režimu so spoločnou kontrolou z maďarskej i slovenskej strany. Ukladá komisii nachádzať zdroje ďalšieho financovania pomoci Slovenskej republiky na kompenzáciu redukcie výroby energie. Vyzýva komisiu predložiť návrhy na zriadenie medzinárodne chránenej oblasti lužných lesov okolo Dunaja v oblasti maďarsko-slovenských hraníc za účasti národných i medzinárodných vládnych i nevládnych organizácií na ich zriadení.

Je potešiteľné, že rezolúcia Európskeho parlamentu majúc na zreteli napomáhať riešeniu konfliktnej situácie sa

vyznačuje snahou o riešenie problému po odbornej stránke bez akéhokoľvek politického podtónu. V porovnaní s týmto dokumentom s poľutovaním musíme konštatovať, že predložený návrh vyhlásenia obsahuje naďalej rad poloprávd a nereaguje primerane na jednotlivé odporúčania rezolúcie Európskeho parlamentu, vrátane výzvy, aby celý spor bol predložený súdnemu dvoru v Haagu. Preto navrhujeme, aby Národná rada zaviazala vládu urýchlene sa obrátiť v súlade s ňou so spoločnou žiadosťou o riešenie tohoto sporu na tomto medzinárodnom fóre.

Súhlasne s vyjadrením pána Kanisa pre uvedené nedostatky predložený návrh vyhlásenia nemôžeme podporovať.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem pani poslankyni. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Sojka.

Poslanec V. Sojka;

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

zase si, naopak ako moji predrečníci, myslím, že Národná rada Slovenskej republiky sa vyjadruje ku kauze Gabčíkovo v pravý čas. Doteraz sme viac-menej nechali konať vládu Slovenskej republiky, mala priestor, ale považujem jej konanie za neadekvátne vážnosti stavu a vyhrotenia problému. Viacerí vieme, že vodohospodári, právnici majú presné stanoviská a že ich nie dostatočne využívame. Nazdávam sa, že chýba jasnejšie politické rozhodnutie, aby sme na medzinárodnom poli získali lepšiu pozíciu. Mali by sme uznesením prijať vyhlásenie ku Gabčíkovu a zároveň v tom uznesení zaviazať vládu Slovenskej republiky, alebo jej určiť hlavné smery,

napríklad dobudovať dielo v Gabčíkove a ďalšie, prípadne čo vzíde z rozpravy, aby vláda mala lepšiu a väčšiu podporu od tohto parlamentu.

Nazdávam sa, že nie je tak, ako hovorí pani kolegyňa, ako je to s Gabčíkovom, ale že naše dielo skutočne spĺňa ekologické, ekonomické i dopravné aspekty. Zamedzuje záplavám, ktoré v roku 1954 v Szigetköze a v roku 1965 na Žitnom ostrove spôsobili škody za viac ako 200 miliónov amerických dolárov. Toto dielo upravuje plavebné pomery. Koniec-koncov je v súlade s odporúčaním Dunajskej komisie. Toto dielo dokonca vylepšuje životné prostredie, čiže je to opak, ako hovorí pani kolegyňa.

Osobne mám pripomienky k trom bodom tohoto vyhlásenia, a to v bode 2 zvážiť alebo presne zistiť, či v Szigetköze je to rok 1956 alebo 1954. Ďalej si myslím, že formulácia v bode 4 nie je celkom presná. Odporúčal by som prvú vetu preštylizovať nasledovne: "Náhradným riešením bola v súlade s článkom 18 zmluvy z roku 1977 do derivačného kanála presunutá iba plavebná dráha a štátna hranica zostala zachovaná" - a teraz je tá zmena "v starom koryte Dunaja v súlade s článkom 22 uvedenej zmluvy." Prečiarkli by sa alebo vypustili slová "presne tak, ako stanovuje článok..." atď. Zároveň by som odporúčal preštylizovať poslednú vetu v bode 6, pretože by mohla byť týmto ešte vylepšená. Táto veta znie: "Týmto postojom maďarská strana vedome utvára podmienky pre vznik ekologických škôd v ramennej sústave Dunaja a lužných lesov na svojom území." Ale tu nejde len o územie Maďarskej republiky, tu ide aj o naše územie, teda zosúladiť to tak, že ide aj o životné prostredie u nás, čím chce získať verejnú mienku na podporu svojho stanoviska, atď. Čiže, mám pripomienky k týmto trom bodom. Samozrejme, že podporujem tento návrh s akceptovaním pripomienok.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Sojkovi. Hlási sa pán poslanec Hraško, ale ak dovolíte, pán poslanec, dáme prednosť pánu predsedovi s faktickou poznámkou.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás len veľmi stručne informoval prečo došlo k takejto forme reagovania na niektoré výstupy Maďarského parlamentu a vlády.

Po vyhlásení Maďarského parlamentu k ostatným parlamentom sveta v otázke vodného diela Gabčíkovo sme sa rozhodli s pánmi podpredsedami, že urobíme niečo obdobné. Pripravili sme sa na to, ale medzitým som dostal depešu so Štrasburgu, že toto vyhlásenie Maďarského parlamentu bude predmetom rokovania rady a že je potrebné, aby aj Národná rada Slovenskej republiky vydala podobné vyhlásenie. Keďže časové rozpätie bolo už len dva dni, parlament by sa nemohol ani zvolať, zvolil som túto formu, že napíšem osobný list. Tento osobný list som aj napísal, poslal, dostal som ohlasy, že bol prerokovaný vtedy, keď sa rokovalo aj o vyhlásení Maďarského parlamentu, a že bol prerokovaný s veľmi pozitívnym ohlasom.

Naši diplomati mi oznámili, že bude potrebné aj napriek tomu spracovať vyhlásenie Národnej rady. Preto sme potom dodatočne toto vyhlásenie Národnej rady spolu robili. Komisia, ktorá ho robila, vychádzala viac-menej z tých bodov, ktoré sú obsiahnuté vo vyhlásení Maďarského parlamentu. Čiže, viac-menej sme reagovali na vyhlásenie Maďarského parlamentu, samozrejme s tým, že o niektoré skutočnosti, ktoré toto vyhlásenie Maďarského parlamentu skreslovalo resp. opomínalo, sme ho doplnili.

Môžem súhlasiť s pánom poslancom Kanisom, že by sme mohli dodatočne urobiť aj vyhlásenie širšieho rozsahu. Pokiaľ som bol informovaný zo zahraničia, z Európskeho parlamentu, z Rady Európy, povedali mi, že ak to bude obsiahle, nikto to tam čítať nebude. Preto sme volili túto jasnú, konkrétnu formu, a myslím si, že aj veľmi ľahko pochopiteľnú. Ak si, páni poslanci a pani poslankyne, myslíte, že by bolo potrebné znovu si k tomu sadnúť a vyjadriť sa, dávam návrh, aby sme v priebehu tohto rokovania tento podklad dali zahraničnému výboru a výboru pre životné prostredie, aby ho upravili alebo aby urobili nový návrh, ktorý by sme schválili ako posledný bod tejto schôdze.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu predsedovi. Pán poslanec Hraško. Poslanec J. Hraško:

Prepáčte, ale mám faktickú poznámku k vystúpeniu pani Bauerovej. Je to dezinformácia, pretože bod 8 je formulovaný takto: "Záujmom Slovenskej republiky je hľadať riešenie vzniknutej situácie v duchu tých odporúčaní Európskeho spoločenstva, ktoré nabádajú obe strany k uvážlivým postupom." A ďalšia formulácia je: "Navrhujeme za účasti nezávislých expertov preverenie údajov monitoringu na území Slovenskej republiky i Maďarskej republiky."

Prosím vás, vážení kolegovia, keby sme si uvedomili, že je množstvo vyhlásení všelijakých expertov, jeden hovorí za,

jeden hovorí proti. Tieto rozporné údaje sa potom využívajú politicky. Aj z tribúny tohto parlamentu odznievali slová o ekologickej katastrofe na tomto území od pána Tatára, ktorý je lekár-psychiater, ktorý nemá o týchto veciach absolútne kvalifikované predstavy. Ja tiež nemám predstavu o celom rade veci, ale práve preto je treba, aby nezávislí experti preverili, čo sa tvrdí na slovenskej, ale aj na maďarskej strane. Preto sme dali do Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky, že budeme akceptovať objektívne zistenia a podľa tohoto sa budeme riadiť. To je veľmi veľké a záväzné politické vyhlásenie. Národná rada bude teda trvať na tom, ja budem hlasovať vždy za také uznesenie, ak na základe faktov bude proti súčasným názorom a proti záujmom vodohospodárskej výstavby. Nie som s ňou spriaznený a odmietam demagógiu zo strany "hurástaviteľov" vodného diela, ale aj zo strany emocionálnych negátorov tohoto vodného diela. Toľko som považoval, pán predsedajúci, za potrebné povedať. Nám ide skutočne o nájdenie pravdy a o jej presadenie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Hraškovi. S faktickou poznámkou sa hlási predseda zahraničného výboru pán Laluha.

Poslanec I. Laluha:

Vážený pán predseda, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

zahraničný výbor sa dnes ráno oboznámil s návrhom, ktorý predložil pán poslanec Hraško. Odporučil väčšinou hlasov, aby sme s malými úpravami a s úpravami, ktoré vzídu z tohoto rokovania v pléne, príslušné prehlásenie Národnej rady zaslali. Malá oprava, ktorú sme do toho vniesli, sa týka skutočnosti, že konečne včera sa mi podarilo v Budapešti získať od pracovníkov Maďarského parlamentu potvrdenie toho, že aj Maďarský parlament konečne - a tým odpovedám na stanovisko pani poslankyne Bauerovej, že sa malo k tomu pristúpiť komplexne skôr - zriadil medziparlamentné komisiu, ktorá má rokovať o probléme Gabčíkova s našou Národnou radou.

Iste sa, vážené pani poslankyne a páni poslanci, pamätajú, že ešte v novembri minulého roku sme zriadili dve komisie - komisiu pre Gabčíkovo a komisiu pre širší kontext slovensko-maďarských vzťahov, vrátane minorít. Trikrát sme žiadali odpoveď z maďarskej strany. Oficiálne stanovisko pána predsedu parlamentu bolo, že tieto veci by sa mali riešiť prostredníctvom komisie priateľstva cez medziparlamentnú úniu, čo je úplne niečo iné. Teraz, konečne máme stanovisko, že už aj Maďarský parlament obidve komisie zriadil. Nič nestojí v ceste k tomu, aby sme začali v tomto smere rokovať a túto problematiku z hľadiska politického i odborného riešiť. Odporúčame, aby sme urýchlene, dnes alebo zajtra stanovisko prijali s tým, že je ešte možná eventualita, aby zahraničný výbor a výbor pre životné prostredie určili kolegov, ktorí by spracovali eventuálne návrhy, ktoré tu odznejú. Ak bude taká vôľa, upravený text by sa potom dal na schválenie zajtra, pokiaľ by sme dnes v rozprave nevedeli operatívne dôjsť k nejakému stanovisku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem pánu poslancovi Laluhovi. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Bauerová.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

chcela by som zdôrazniť, že to, čo som hovorila, boli v podstate citácie z materiálu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Ďalej som citovala z rezolúcie Európskeho parlamentu. Hlboko sa ospravedlňujem pánu Hraškovi, ak došlo k nedorozumeniu. Nepolemizovala som s konštatovaním, ktoré sa uvádza vo vyhlásení o potrebe spoločného monitoringu, čo tiež obsahuje rezolúcia Európskeho parlamentu. Voči jeho výroku o tom, že so spodnými vodami sa v zásade nič nedeje, som postavila citát z oficiálnych alebo neoficiálnych, ale skôr oficiálnych materiálov - keď malo byť predložené na rokovanie vlády - ministerstva životného prostredia. Toľko som chcela povedať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni Bauerovej. O slovo sa hlási minister zahraničných vecí pán Moravčík.

Ak dovolíte, pani poslankyňa, aj pre informáciu parlamentu, už existuje štúdia prognózy vývoja a môžem vás ubezpečiť, že je robená na základe monitoringu a vývoja. Ukazuje sa zlepšovanie kvality podzemnej vody, aj jej zvyšovanie. Ak niekto verí, že v spojených nádobách môže v jednej nádobe stúpnuť hladina a v druhej klesnúť, bohužiaľ, musím povedať, že je to v rozpore zo základnými princípmi fyziky.

Minister zahraničných veci SR J. Moravčík:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

dovolím si vyjadriť iba niekoľko poznámok k tomuto materiálu a oboznámiť vás s obsahom rokovaní, ktoré som mal na túto tému v pondelok s ministrom zahraničných vecí Maďarskej republiky pánom Jesenským.

Som toho názoru, že by sa mala zvýšiť resp. zlepšiť koordinácia a spolupráca parlamentu resp. jeho orgánov a vlády v tejto špecifickej oblasti. Na druhej strane sa ale domnievam, že aj keď sa táto spolupráca uskutočňuje, presadzuje nie celkom dostatočne, nie je celkom odôvodnené povedať, že postup vlády je v tomto prípade chaotický, aj keď sa to vzťahovalo na obdobie, povedzme, federálnej diplomacie. Federálna diplomacia v tomto období, keď som mal možnosť pôsobiť v tejto oblasti, stanovila určité zásady, akým spôsobom možno celú túto problematiku riešiť. A princípy toho, čo sa prijalo, sa vlastne realizujú. To znamená predovšetkým v maximálne možnej miere dostať túto problematiku do roviny technickej a zmierniť alebo vôbec v maximálnej miere minimalizovať politické aspekty resp. politizovanie celého tohoto problému. V tomto smere je aj zásluhou bývalej federálnej diplomacie, že do celého procesu riešenia problému Gabčíkova boli zainteresované vo veľkej miere Európske spoločenstvá. Európske spoločenstvá poskytli práve technický servis a služby. Z tohto hľadiska možno povedať, že prístupom a angažovanosťou Európskych spoločenstiev sa celý tento problém dostal do novej polohy a získal novú kvalitu. Nebolo možné, bolo to veľmi nerealistické, aby sa za niekoľko mesiacov tento problém podarilo vyriešiť. Problémy, samozrejme, pretrvávajú, ale trend dostať celú problematiku do roviny technickej, odpolitizovať ju, je prítomný a snažíme sa ho veľmi jednozačne presadzovať.

Ďalšie zásadné rozhodnutie, ktoré bolo prijaté, je predložiť tento spor Medzinárodnému súdnemu dvoru. Takéto rozhodnutie a takýto postup, domnievam sa, je veľmi pozitívny. Ak sa toto opatrenie prijme, a verím, že sa v krátkej dobe prijme, bude výrazným krokom k tomu, aby sme dosiahli to, čo som uviedol, aby sme túto vec dostali do odbornej roviny.

Pokiaľ ide o toto vyhlásenie, môžem konštatovať, že v plnej miere rešpektuje smery zahraničnej politiky, pre ktoré sa rozhodla aj slovenská vláda, je teda plne v súlade so zámermi vlády v tejto oblasti. Z tohoto hľadiska možno toto opatrenie, takéto vyhlásenie podporiť.

Dal by som však do úvahy, ak sa vytvorí redakčná komisia, zmierniť niektoré formulácie a dostať ich do menej konfrontačnej polohy. Aj keď sa domnievam, že celý tento materiál má v zásade takúto hodnotu, ale čo charakterizovalo naše prístupy, naše konanie v tomto smere, a myslím si, že je to efektívne, to je presadzovanie pokojného vecného tónu a nie konfrontačného tónu. Takže z tohoto hľadiska sa domnievam, že nejaké formulácie by bolo možné ešte upresniť, nebudem hovoriť teraz konkrétne ktoré. Ak bude záujem, môžeme potom svoje námety poskytnúť redakčnej komisii.

Ďalším problémom je otázka času, kedy toto vyhlásenie prijať. Domnievam sa, že je trošku oneskorené, pretože predsa len vývoj pri riešení tohto problému išiel trošku ďalej, ale napriek tomu si myslím, že by ho bolo treba prijať a že by nebolo vhodné jeho prijatie odkladať. Prosil by som, keby ste to pri svojom rozhodovaní zvážili.

A teraz k informácii o najnovšom stave rokovania na úrovni exekutívy, teda na úrovni ministrov zahraničných vecí.

Základným krokom, ktorý by sa mal teraz urobiť, je sformovanie spoločnej žiadosti o predložení tohoto sporu na Medzinárodný súdny dvor. Našim zámerom bolo spájať dohodu o tom s dohodou o vodnom režime. Zatiaľ sme sa na tomto postupe s maďarskou stranou nezjednotili. Maďarská strana je stále toho názoru, že je potrebné posudzovať obidve dohody, to znamená dohodu o predložení sporu na Medzinárodný súdny dvor, sformovanie otázok dohody o týchto otázkach a osobitne posudzovať dohodu o dočasnom vodnom režime. Naším zámerom bolo spojiť to z celkom racionálneho dôvodu, s ktorým sme sa netajili a ktorý sme aj verejne prezentovali, aby Medzinárodný súdny dvor v rámci predbežných opatrení neprijal rozhodnutia, ktoré by sťažovali náš postup a komplexné využívanie toho, čo sa vykonalo.

V pondelok sme s pánom ministrom hovorili o tom, že tento rozpor v postupe obidvoch strán by sa dal preklenúť tým, že by pod záštitou Európskych spoločenstiev využívajúc ponuku dobrých služieb obidve strany urobili prehlásenie, že sa zriekajú možnosti požadovať na Medzinárodnom súdnom dvore urobenie predbežných opatrení. Tento postup je teraz v štádiu expertného vyjasňovania a zvažovania textu takéhoto prehlásenia. V súčasnosti nie je možné povedať, či by takýto postup bol tým optimálnym. Hľadáme riešenie touto cestou, týmto spôsobom. V každom prípade je záujmom vlády, aby sa tento problém čo najskôr dostal na Medzinárodný súdny dvor, čím by sa výrazne odpolitizoval a zostávajúce otázky by sa mohli skutočne riešiť už iba na úrovni technických rokovaní.

Toto je súčasný stav rokovania. Je to vlastne určitý krok. Pripravujú sa určité kroky, ktorým predchádzalo enormné úsilie z obidvoch strán, aj keď sa o ňom príliš veľa z našej strany nehovorilo. Osobne sa domnievam, že takáto cesta nás povedie k tomu, aby sme problém Gabčíkova mohli odstrániť ako problém bilaterálnych vzťahov medzi obidvoma krajinami, aby sme mohli zdôrazniť to, čo nás spája, a to je

predovšetkým záujem skorej integrácie do európskych ekonomických aj bezpečnostných štruktúr. Čiže, to je súčasný stav. Prosil by som, keby ste pri konečnej úprave, pri redakcii tohoto návrhu aj túto moju informáciu zvážili.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Rózsa.

Poslanec E. Rózsa:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predseda, vážený pán minister,

dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť k predloženému návrhu. Ak toto vyhlásenie má slúžiť skutočne pomerom medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou v tom zmysle, že hľadáme cestu ku konsenzu, že chceme obísť akékoľvek konfrontačné názory, potom by sme sa, podľa môjho skromného názoru, mali vo vyhlásení zdržať výrokov, ktoré môžu vyostriť situáciu. Prosím, aby sme sa v záujme našej Slovenskej republiky vystríhali takých vyslovení, že náš parlament obviňuje druhý parlament, náš parlament vyhlasuje, že vyhlásenie druhého parlamentu je účelové a skreslené, že teda hovorí nepravdu.

V medzinárodných zvyklostiach by sme mohli túto otázku inak formulovať a nechať si otvorené dvere pre skutočné možné rokovanie a dospieť ku konsenzu. Preto by som bol veľmi rád, keby som bol v tomto smere pochopený. Ak nedôjde k širšiemu spôsobu vypracovania vyhlásenia, ak budeme hlasovať o tomto predloženom návrhu, potom by bolo vecné a účelné,

aby z prvej vety predloženého návrhu, ktorá v druhom riadku končí slovami "s vyhlásením", sa ďalšia časť, ktorá hovorí o účelnom skreslení, o nepravdivom obvinení, vynechala. Druhý odsek by pokračoval vynechaním slov "pretože toto" - to by sa vynechalo a začalo by sa "ktoré vyhlásenie" a ďalší text by zostal tak, ako je predložený.

Považoval som za potrebné na tieto veci upozorniť tak, že ak chceme rokovať, ak chceme jeden druhého pochopiť, predsa nie je účelné, nie je korektné, aby sme sa navzájom obviňovali.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi. Dovoľte mi poznámku. Ak keď plne chápem vystúpenie pána ministra, aj pána poslanca Rózsu, musím konštatovať, že toto vyhlásenie reaguje na vyhlásenie parlamentu Maďarskej republiky. Teda neberieme iniciatívu, ani nikoho nechceme osočovať, ani nehľadáme konfrontačný štýl, ale musím jednoznačne konštatovať, že obvinenie z hrubého porušenia integrity Maďarskej republiky je nepravdivé a skresľujúce a že maďarská strana nedokázala vymenovať medzinárodné zmluvy, ktoré sme, podľa nich - mnohé ďalšie - porušili. Preto opätovne tvrdím, že je to zavádzanie.

Prosím, hlási sa niekto ďalší do rozpravy? /Nikto./

Ak nie, bol tu návrh pána predsedu, aby sme požiadali výbor pre životné prostredie a zahraničný výbor, aby prerokovali tento materiál, dali svoje pripomienky k nemu. Ak zamietneme tento návrh, budeme hlasovať priamo o materiáli,

ktorý vám bol predložený, s textovými opravami, ktoré odporučí pán poslanec Hraško.

Dávam hlasovať o tom, či požiadame zahraničný výbor a výbor pre životné prostredie, aby ešte dnes zasadli k tomuto materiálu tak, aby zajtra ráno sme mali na stole konečnú verziu a mohli o nej hlasovať.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 96 poslancov.

Kto je za to, aby k tomuto materiálu ešte dnes zasadli zahraničný výbor a výbor pre životné prostredie? Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že návrh, ktorý predložil pán predseda, nebol prijatý.

Prosím pána poslanca Hraška, aby uviedol jednotlivé návrhy, resp. ak ich môžeme považovať za priamo zapracované do textu, potom by sme hlasovali len o konečnej formulácii.

Poslanec J. Hraško:

Vážená Národná rada,

snažil som sa zachytiť pripomienky, ktoré tu boli. V podstate nemenia meritum veci a ducha vyhlásenia, robia len určité gramatické a vecné úpravy. Chcem upozorniť, že text bude preložený do angličtiny. V komisii, ktorá pracovala, kde boli aj všetci podpredsedovia Národnej rady, sme sa dohodli, že ešte posúdime aj anglický text, aby nedošlo

k nejakej zmene. Tie otázky by som tu teda nečítal, to je zbytočné, pretože ide skutočne len o úpravu formulácie. V bode 10 na poslednej strane odporúčam, aby sme vzhľadom na informáciu predsedu zahraničného výboru pána Laluhu zmenili poslednú vetu takto: "...zriadila Národná rada Slovenskej republiky ešte v novembri 1992 osobitnú parlamentnú komisiu. Víta zriadenie takejto komisie aj v Maďarskom parlamente a je pripravená nadviazať s ňou priame kontakty."

Ďalej odporúčam v bode 3 vyškrtnúť poslednú vetu vzhľadom na to, že bol dodatočne zaraďovaný bod 7 pokiaľ sa týka výroby elektrickej energie ako zdroja financií. Podľa môjho názoru a vedomostí povodeň bola v roku 1954, ale tu sa nám dostal rok 1956. Overíme si to a upravíme. Rovnako sa taká chyba dostala aj do listu pána predsedu, kde sa hovorilo o bode 19 a nie bode 18. Takže tieto preklepy a nepresnosti upravíme.

Je tu ešte jeden návrh, aby sme odporučili vláde v súlade s odporúčaním rezolúcie Európskeho parlamentu urýchlené prerokovanie žiadosti o riešenie sporu vo vzťahu k vodnému dielu Gabčíkovo-Nagymaros súdnemu dvoru v Haagu. Vzhľadom na vystúpenie pána poslanca Kanisa, i diskusiu, ktorá tu bola, odporúčam, aby okrem tohoto vyhlásenia Národnej rady sme prijali uznesenie, kde Národná rada zaviaže vládu, aby tieto otázky zosúladila i vzhľadom na vystúpenie pána ministra Moravčíka. Posťažoval sa nám pán splnomocnenec, že má finančné problémy, že má problémy dostať sa k hospodárskym ministrom. Z diskusií vieme, že vedecký front reprezentovaný akadémiou vied má minimálne tri vyhlásenia o ekologických problémoch, kde si každý kolektív nárokuje, že má pravdu. Ani komisia Národnej rady, a myslím si, že ani výbory Národnej rady nie sú tu preto, aby tieto veci skúmali, aby sme zriadili zo seba vyšetrovaciu komisiu. To treba uložiť vláde, aby sa tieto veci dali do jednoznačného stanoviska. Pán minister, ostanem pri svojom názore, že aj keď to nenazveme chaotickým, ale

nekoordinovaný postup rôznych ministerstiev tu ešte je. Takisto sa to týka aj otázky prípravy expertov na rokovania.

Odporúčam prijať Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky ako celok s tým, že námety, ktoré tu boli prednesené, budú tvoriť požiadavku - niektoré som už povedal - pre vládu Slovenskej republiky, aby venovala oveľa väčšiu pozornosť koordinácii postupu prác zo strany zmocnenca, zo strany investora i zo strany jednotlivých ministrov, nielen ministerstva zahraničných vecí. Pripadne treba iniciovať širšiu rozpravu o tejto otázke, až budú materiály predložené, ale to sa netýka navrhovaného Vyhlásenia Národnej rady.

Navrhujem preto, pán predsedajúci, hlasovať o vyhlásení s uvedenými doplnkami s tým, že poslanci budú dôverovať komisii na čele s podpredsedami, že to upravia v zmysle diskusie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Môj pozmeňujúci návrh nebol spomínaný. Poslanec J. Hraško:

Ospravedlňujem sa. O otázkach, ktoré navrhol pán poslanec Rózsa, som myslel, že budú zvážené pri redakcii. Fakt je taký, že sme o dikcii vyhlásenia veľmi dlho diskutovali. Priznám sa, že pôvodné formulácie boli oveľa ostrejšie. Výsledná formulácia bola istým kompromisom, lebo pravdu mal vo svojej poznámke pán podpredseda Prokeš, a mne je ľúto, že to musím aj ja povedať, ale doterajšie vyhlásenia nie tohoto parlamentu nemali vôbec servítku pred pusou. Prihováram sa

za to, aby sme vzhľadom na dohodu a na snahu tohoto orgánu neviesť konfrontačný dialóg, vynechali všetky ostrejšie formulácie .

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené dámy a vážení páni, bol tu návrh pána poslanca Rózsu, samozrejme, že o ňom musím dať hlasovať. Prosím pána poslanca Rózsu, aby ho presne uviedol, aby náhodou nedošlo k nejakej nechcenej zmene jeho návrhu.

Poslanec E. Rózsa:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky môj návrh je celkom jednoduchý - vynechať riadky 3, 4 a 5 z prvého odseku a z ďalšieho odseku slová "pretože toto" - a ďalší text ostáva nezmenený.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Rózsa, čiže v prvom odseku vynechať slová "ktoré účelovo skresľuje podstatu problémov a nepravdivo obviňuje Slovenskú republiku z narúšania územnej integrity Maďarskej republiky a celého radu medzinárodných dohôd" a slová "pretože toto".

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Rózsu?

Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Rózsu nebol prijatý.

Vzhľadom na to, že ostatné boli formulačne zmeny, ku ktorým neboli žiadne výhrady, dávam hlasovať o vyhlásení ako celku.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 110 poslancov. Kto je za uvedený text vyhlásenia? Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada schválila text Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Hraško. Poslanec J. Hraško;

Pán predsedajúci, ešte tu bol návrh vhodne formulovať odporúčanie alebo uznesenie vláde.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Domnievam sa, že k tomuto uzneseniu by sme sa mohli v priebehu tejto schôdze vrátiť, ale myslím si, že v tomto smere by bola potrebná aj určitá konzultácia s predstaviteľmi vlády, ak plénum s tým súhlasí.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

Pätnástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 169 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 169a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

návrh na zvýšenie dôchodkov v roku 1993 vychádza predovšetkým z valorizačného mechanizmu, ktorý je zakotvený v 9 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvýšení dôchodkov. Podľa tohto ustanovenia sa zvýšia dôchodky opätovne, bez meškania, najskôr však po uplynutí troch mesiacov od posledného zvýšenia dôchodkov, ak od tohto zvýšenia je rast životných nákladov aspoň 10 % alebo rast priemernej mzdy aspoň 5 %. Tento mechanizmus bol do určitej miery modifikovaný uznesením Národnej rady z 21. decembra 1992 tak, že sa majú zvýšiť všetky dôchodky, ku ktorým sa vyplácal štátny vyrovnávací príspevok, o 10 %, minimálne však o 220 korún mesačne od 1. 1. 1993.

Z vládneho návrhu, ktorý predkladám, treba zvážiť to, že rešpektuje predovšetkým možnosti štátneho rozpočtu, a to tak, že nárok na štátny vyrovnávací príspevok majú mať dôchodcovia, ako to aj majú do konca februára, a že nadväzne od jeho zániku, t. j. od splátky dôchodku za mesiac marec sa zvýšia starobné, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov a vdovské dôchodky o sumu 270 korún mesačne a sirotské dôchodky o 50 korún mesačne, keďže na siroty sa vypláca výchovné alebo prídavky na deti spolu so štátnym vyrovnávacím príspevkom aj naďalej. Hranica výšky dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcov, sa nenavrhuje zvýšiť, a preto dôchodky tohto druhu sa podľa návrhu zvýšia len o 220 korún mesačne. O túto sumu sa navrhujú zvýšiť tiež sociálne dôchodky, vdovecké dôchodky a dôchodky manželky.

Z dôvodu realizovateľnosti zvýšenia dôchodkov a tiež ich plynulejšieho prechodu na úroveň dôchodkov, ktoré sa budú priznávať od účinnosti nového zákona o sociálnom poistení, navrhujú sa upraviť aj najvyššie výmery dôchodkov. Na záver chcem upozorniť, že celkové náklady na zvýšenie dôchodkov v roku 1993, t.j. na 10 mesiacov, by mali činiť 3 109 miliónov korún.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani ministerke Keltošovej. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Gizelu Ťavodovú, aby predniesla správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážení poslanci,

dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci oboznámila so spoločnou správou všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 - tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 169.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 199 z 22. februára 1993 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, v lehote do 10. marca 1993. Týmto rozhodnutím sa zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov s tým, že ich skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neodsúhlasili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 vzhľadom na to, že predložený návrh nedostal požadovanú väčšinu hlasov všetkých členov jednotlivých výborov podľa § 48 Zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, resp. neprijali podľa citovaného paragrafu platné uznesenie.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti nesúhlasili s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokoval vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona stiahnuť z rokovania. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1993 a vyslovil s ním súhlas bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru súhlasil s predloženým návrhom zákona a odporučil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 schváliť.

Keďže z celej správy vyplýva, že je tu jeden pozmeňovací návrh, navrhujem predsedajúcemu, aby otvoril zákonnú rozpravu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spoločných spravodajcov.

Otváram rozpravu o pätnástom bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili páni poslanci Ftáčnik, Fico a pani poslankyne Gbúrová, Aibeková a Ďurišinová.

Prosím, pani poslankyňa Ťavodová. Poslankyňa G. Ťavodová:

Využívam právo spoločného spravodajcu a pre lepšiu orientáciu poslancov uvediem niekoľko čísiel. Podľa predloženého návrhu zákona 88 % dôchodkov bude zvýšených o viac ako 10 %, 12 % dôchodkov bude zvýšených o menej, najnižšie dôchodky, dôchodok ako jediný zdroj príjmu 1 760 korún budú zvýšené o 15,3 % a najvyššie dôchodky 3 800 korún o 7,1 %. Rozdiel 8,2 bodu v prospech nižších dôchodkov.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Prosím prvého prihláseného pána poslanca Ftáčnika. Pripraví sa pán poslanec Fico.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené poslankyne a poslanci,

zvyšovanie dôchodkov je nepochybne dôležitou súčasťou sociálnej politiky štátu. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky uvádza - citujem, že "v celej oblasti sociálnej politiky sa bude dôsledne uplatňovať valorizačný mechanizmus odvíjajúci sa od permanentného sledovania vývoja životných nákladov a miezd". Programové vyhlásenie uvádza tiež - zase si dovolím citát, že "na zabezpečenie príjmov kryjúcich minimálne životné potreby obyvateľstva sa budú dodržiavať primerané relácie medzi životným minimom, minimálnou mzdou a dôchodkom, ktorý je jediným zdrojom príjmu". Potiaľ citát z programového vyhlásenia. Aj keď sa priamo o zvyšovaní dôchodkov vo vládnom vyhlásení nehovorí, už z uvedených citátov je jasné, že vláda sa zaviazala k mechanizmom dôstojného uspokojovania sociálnych nárokov veľkej skupiny občanov, ktorými dôchodcovia nepochybne sú. Vláda svoje konkrétne predstavy o zvyšovaní dôchodkov vložila do vládneho návrhu, o ktorom práve teraz rokujeme.

Poslanecký klub Strany demokratickej lavice predložil alternatívny návrh, ktorý je zaradený ako ďalší bod programu, v ktorom reaguje aj na určité nedostatky vládneho návrhu, o ktorých ešte bude v rozprave reč. Po prečítaní oboch návrhov je jasné, že vychádzajú z rozdielneho prístupu k zvýšeniu dôchodkov, či už sa týka výšky zvýšenia alebo spôsobu zvýšenia dôchodkov. Pre stručnosť uvediem podstatné rozdiely.

Vládny návrh navrhuje zvýšiť dôchodky o 220 50 korún, teda o fixnú čiastku každému dôchodcovi. Faktické zvýšenie po odobratí štátneho vyrovnávacieho príspevku je 50 korún, to znamená nie percentá, ktoré tu uvádzala pani spoločná spravodajkyňa, ale každý dôchodca si to preráta práve voči tomuto zvýšeniu 50 korún, pretože tak je aj vládny návrh formulovaný. Poslanecký návrh navrhuje zvýšenie o 220 10 % z výmery dôchodku mimo týchto 220 korún, teda faktické zvýšenie je zhruba aspoň o 180 korún, ak rátame minimálny dôchodok zhruba 1 800 korún - počuli sme, že je to 1 760 korún.

Vážené kolegyne a kolegovia, mohol by vzniknúť dojem, že tu ide o prestížnu otázku kto z koho, či sa presadí vládny návrh alebo poslanecký. Chcem vás ubezpečiť, že náš poslanecký klub takto k otázke nepristupuje. Chcel by som vás poprosiť, aby sme si spoločne uvedomili, že máme rozhodnúť o vecnej stránke problému, teda nie o tom, ktorý návrh, ale

akým spôsobom zvýšiť dôchodky a zvýšiť ich čo najlepšie tak, aby sme naplnili cieľ, ktorý, predpokladám, pritom všetci sledujeme. Je mi jasné, že o dvoch zákonoch sa naraz rokovať nedá, preto teraz prerokúvame vládny návrh, ale zamyslime sa nad tým, či je možné skombinovať ho s pozitívami, ktoré prináša poslanecký návrh. Rozoberme si aj otázku finančného krytia oboch návrhov, ktoré takisto zaznie z úst mojich kolegov v rozprave, alebo prípadne, či je možné dospieť k určitému kompromisu.

Vážené kolegyne a kolegovia, som presvedčený, že rozhodujeme o jednom z najzávažnejších bodov 17. schôdze Národnej rady, v ktorom svojím rozhodnutím ovplyvníme postavenie - a dovolím si povedať - i osudy sociálne najslabšej skupiny občanov, našich dôchodcov. Iste netrpezlivo očakávajú, ako si dokážeme poradiť s touto pre niektorých možno životnou otázkou. Očakávajú, či dokážeme nájsť prijateľné riešenie aj v rámci tých finančných prostriedkov, v ktorých sa môžeme pohybovať. Dovolím si vás vyzvať, aby sme boli vnímaví k argumentom svojich kolegov, aby sme sa radšej poradili cez prestávku v kluboch, prípadne v poverenom výbore, nad podanými návrhmi, aby naše rozhodnutie, ktoré prijmeme bolo výrazom úcty a zodpovednosti voči tým, ktorí si svoje právo na dôstojnú jeseň života zaslúžili svojou prácou.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J.Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Prosím pána poslanca Ficu.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka,

nie veľmi často sa stáva, aby k tej istej problematike boli predložené a súčasne prerokovávané dva návrhy zákonov, ktoré sledujú rovnaký ciel. Ak ide o problematiku zvyšovania dôchodkov, mohlo by sa zdať, že našim dôchodcom sa onedlho neodkladne polepši. Podľa výsledkov prerokovania vládneho návrhu a poslaneckého návrhu o zvyšovaní dôchodkov v roku 1993 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky musím však konštatovať, že situácia sa nevyvíja dobre ani pre jedného z navrhovateľov, a vôbec najhoršie sa vyvíja pre dôchodcov, pretože vzhľadom na diametrálne rozdiely, pokiaľ ide o spôsob a výšku zvýšenia dôchodkov medzi predmetnými návrhmi, nemusí dôjsť - a to zdôrazňujem - k prijatiu ani jedného z týchto návrhov.

Vážené dámy, vážení páni, domnievam sa, že je našou povinnosťou hľadať riešenie, ktoré dá zadosť ústavnosti, garantovaným právam dôchodcov, a ktoré bude súčasne signálom, že slovenský parlament má záujem vytvárať viac ako miliónu dôchodcov našej krajiny primerané, vhodné zabezpečenie v starobe, ako to, nakoniec, zaručuje aj Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 39 odsek 1. Predložený vládny návrh zákona o zvyšovaní dôchodkov v roku 1993 tieto podmienky nespĺňa. Nekonštatujem túto skutočnosť z toho dôvodu, že som členom iného poslaneckého klubu alebo, že by som mal záujem obhajovať iný spôsob zvyšovania dôchodkov, aby som zvýhodnil iba niektoré kategórie dôchodcov, ako mi bolo pripomenuté v jednom z výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh kritizujem len a len z toho dôvodu, že ako právnik vidím jeho právne nedostatky a ako občan jeho finančnú nedostatočnosť.

Rád by som zdôraznil nasledujúce rozpory vládneho návrhu: V roku 1991 bol prijatý zákon pod číslom 46 o zvyšovaní dôchodkov. Zákon, ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, dôchodcom garantuje, že ich dôchodky budú zvýšené bez meškania, ak dôjde k nárastu životných nákladov o 10 % alebo k nárastu priemernej mzdy o 5 %. K poslednému zvyšovaniu dôchodkov došlo v polovici minulého roku. Myslím si, že nikto nebude spochybňovať, že vláda prichádza so svojím návrhom nielen neskoro, ale aj v rozpore s citovaným zákonom o zvyšovaní dôchodkov z roku 1991. Navrhované zvýšenie o 50 Sk nielenže odmieta princíp zásluhovosti ako základný princíp dôchodkového zabezpečenia a nivelizuje vymerané dôchodky, ale neberie ani zreteľ na podstatné zvýšenie životných nákladov dôchodcov. Zarážajúce je, že v dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona sa priamo konštatuje porušenie zákona o zvyšovaní dôchodkov z roku 1991.

Druhým zásadným nedostatkom tohto návrhu je, že nezvyšuje dôchodky priznané v roku 1993. Pokiaľ dôchodky priznané v priebehu roku 1993 nebudú zohľadňovať zvýšenia z predchádzajúceho obdobia o najmenej 20 %, budú nižšie ako dôchodky priznané pred rokom 1992 alebo 1991, hoci budú priznávané na základe rovnakých kritérií.

Vážené dámy a páni,

pokiaľ budeme hlasovať za návrh zákona predloženého vládou a prijmeme ho, potvrdíme, že už aj najvyšší zákonodarný orgán pod tlakom ekonomických dôvodov servírovaných vládou uprednostňuje finančné záujmy pred ochranou a dodržiavaním základných ústavných práv a práv garantovaných ostatnými zákonmi. Dnes ukazujeme svoju skutočnú tvár, reálnu suverenitu, ako aj to, do akej miery existujú v našej mladej demokracii účinné páky medzi zákonodarnou a výkonnou mocou.

K vládnemu návrhu zákona o zvyšovaní dôchodkov v roku 1993 existuje náležite pripravená, ekonomicky odôvodnená a právne prepracovaná alternatíva poslancov. Táto predpokladá zvýšenie dôchodkov o 10 % a rieši aj otázky dôchodkov priznaných v roku 1993. Pri prerokovaní poslaneckého návrhu neboli vo výboroch vznesené žiadne zásadné právne pripomienky k tomuto návrhu. Bol odmietaný iba z toho dôvodu, že predpokladá vyššie výdavky zo štátneho rozpočtu ako návrh vlády. Poslanecký návrh je však ústavný a dáva dôchodcom to, čo im patrí podľa zákona.

Vládny návrh je až natoľko diskutabilný a rozporuplný, že by sa po prijatí mohol stať predmetom pozornosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, pretože nespĺňa kritériá jedného zo základných sociálnych práv občanov, práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Prijatie vládneho návrhu je možné iba vtedy, ak by sme zmenili alebo iným spôsobom upravili zákon z roku 1991 o zvyšovaní dôchodkov, alebo ak by sme primerane upravili Ústavu Slovenskej republiky v tej časti, kde hovorí o základných ústavných právach občanov v starobe. Odmietanie základných práv občanov garantovaných zákonom nie je prípustné, nech by už existovali akékoľvek dôvody. Oslabovanie základného sociálneho práva na primerané zabezpečenie v starobe filozofiou starého slovenského príslovia "Kde nič nie je, tam ani čert neberie", je o to zarážajúcejšie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem nasledujúce zmeny vládneho návrhu zákona o zvyšovaní dôchodkov v roku 1993: Navrhujem zmeniť názov pod nadpisom "Prvá časť" na názov "Zvýšenie dôchodkov". Ďalej navrhujem nové znenie § 1 v tomto znení: "§ 1 odsek 1 Starobné, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské a sirotské dôchodky priznané pred 1. januárom 1993 sa zvyšujú a/ od splátky dôchodku po 31. decembri 1992 o 220 Sk mesačne, b/ od splátky dôchodku po 28. februári 1993 o 10 %

mesačnej sumy dôchodku, na ktorú mal občan nárok ku dňu jeho zvýšenia. Na účely tohto zvýšenia sa do mesačnej sumy dôchodku suma 220 Sk nezapočítava."

Odsek 2 § 1 navrhujem: "Starobné, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské a sirotské dôchodky priznané od 1. januára 1993 do 31. decembra 1993 sa zvyšujú odo dňa ich priznania o 22 % mesačnej sumy, na ktorú mal občan nárok ku dňu priznania dôchodku a o 220 Sk mesačne." Pri tomto odseku by som sa rád pozastavil a podotkol, že táto zmena prešla v dvoch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a vyslovila s ňou súhlas aj pani ministerka, pretože by naozaj došlo k nespravodlivosti vo vzťahu k tým dôchodcom, ktorým bol priznaný dôchodok v roku 1993.

Odsek 3 § 1 navrhujem: "Vdovské a sirotské dôchodky sa nezvyšujú, ak boli vymerané z dôchodkov zvýšených podľa tohto zákona."

Odsek 4: "Pri súbehu dôchodkov patrí zvýšenie o 220 korún iba raz, a to k vyššiemu dôchodku. Inak sa posudzuje nárok na zvýšenie pri každom dôchodku samostatne."

Ďalej navrhujem vsunúť nový § 2 tohto znenia: "Pre zvýšenie dôchodkov podľa tohto zákona platia obdobne ustanovenia § 5 ods. 2 a 3, §§6 až 8 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov."

Ďalej navrhujem § 2 vládneho návrhu prečíslovať na § 3, §3 na §4, § 4 na § 5 s tým, že v odseku 2 § 4 vládneho návrhu navrhujem vypustiť druhú vetu a v tom istom § 4 vládneho návrhu doplniť nový odsek 3 tohto znenia: "Dôchodky manželiek poskytované vo výške v súlade s ustanovením § 168 zákona o sociálnom zabezpečení sa zvyšujú o 220 korún mesačne

od splátky dôchodku splatnej po 28. februári 1993. Ďalej navrhujem prečíslovať § 7 vládneho návrhu na § 6.

Ďalej navrhujem celú druhú časť vládneho návrhu vypustiť a nahradiť týmto znením: "Druhá časť Zmena zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení - § 7 zákona číslo 100/1988 o sociálnom zabezpečení v znení zákona číslo 110 a v znení ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto: bod 1 v § 49 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky je vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nemá nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie, najdlhšie do 18 rokov v jeho veku." Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4. Bod 2: v § 71 odsek 1 sa slová na konci "v § 49 odsek 2" nahrádzajú slovami "v § 49 odseky 2 a 3".

Ďalej navrhujem celú tretiu časť vládneho návrhu vypustiť a nahradiť týmto znením: "Tretia časť Zmena zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia českej a Slovenskej Federatívnej Republiky číslo 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku. § 8 Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o štátnom vyrovnávacom príspevku číslo 206/1990 Zb. v znení zákona číslo 245/1991 a ostatných zákonov sa mení a dopĺňa takto: bod 1 § 2 ods. 3 a 4 znejú - odsek 3 "Nárok na príspevok nemajú osoby po dobu a/ umiestnenia v ústave sociálnej starostlivosti s výnimkou detí, na ktoré patria prídavky na deti alebo výchovné, b/ umiestnenia v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých, c/ väzby alebo výkone trestu odňatia slobody." Odsek 4 "Za umiestnenie podľa odseku 3 písm. a/ a b/ sa nepovažuje doba troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pobytu v ústave sociálnej starostlivosti, v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých, a pokiaľ ide o osoby uvedené v odseku 1 písm. a/ ani doba pobytu v takomto zariadení, ak sa na tieto osoby priznali prídavky na deti alebo výchovné." Bod 2 - v § 3 písm. a/ sa vypúšťajú slová: "o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia aN. Bod 3 - v § 4 sa vypúštajú odseky 1 a 6. Doterajšie odseky 2, 3 a 5 sa označujú ako odseky 1, 2 a 3. Bod 4 - v § 4 odsek 1 sa za slovom "dávkami" čiarka nahradzuje bodkou a vypúšťajú sa slová "ak nejde o osoby uvedené v odseku 1". Bod 5 - v § 4 ods. 2 sa slová "v odsekoch 1 a 2" nahrádzajú slovami "odseku 1". Bod 6 - v § 4 odsek 4 znie: "Platiteľom príspevku sa náklady na príspevok uhrádzajú zo štátneho rozpočtu prostredníctvom osobitného účtu vedeného na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky." Bod 7 - v § 5 odsek 2 sa vypúšťajú slová "po preukázaní skutočností, že podmienky nároku boli splnené". Bod 8 - v § 6 odsek 1 sa slová "jedného roka" nahrádzajú slovami "troch rokov". Bod 9 - v § 7 odsek 1 sa slová "v § 4 odsek 5" nahrádzajú slovami "v § 4 odsek 3". Bod 10 - v § 9 odsek 3 sa časť vety za bodkočiarkou vypúšťa.

Celú štvrtú časť vládneho návrhu navrhujem vypustiť a nahradiť týmto znením: "Štvrtá časť Zmena zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov. § 9 Zákon číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov sa mení takto: v § 5 odsek 2 sa suma 3 800 Ks nahrádza sumou 4 100 Ks." Upozorňujem, že tento návrh je v súlade s vládnym návrhom.

Ďalej navrhujem zaradiť novú, piatu časť tohto znenia: "Piata časť Zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 59/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení". § 10 Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 59/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa dopĺňa takto: "Pri hodnotení dôb zamestnania podľa pracovných kategórií spôsobom ustanoveným v článku 1 sa postupuje od 1. januára 1993." Toto doplnenie je potrebné vzhľadom na to, že sme nedávno v Národnej rade prijali predmetný zákon číslo 59 z roku 1993.

Ďalej navrhujem zaradiť do vládneho návrhu novú šiestu časť tohto znenia. "Šiesta časť Prechodné a záverečné ustanovenia". § 11 "Ak poberateľovi dôchodku, ktorému patrí zvýšenie podľa tohto zákona, bola po 1. marci 1993 vyplatená suma 220 korún, považuje sa táto suma za preddavok na zvýšenie dôchodku podľa tohto zákona a zúčtuje sa najneskôr do 30. júna 1993." § 12 "Podmienka neprekročenia hranice príjmu ustanovenej osobitnými predpismi pre účely štátneho vyrovnávacieho príspevku, prídavku na deti a výchovného sa za mesiac január 1993, február 1993 a marec 1993 považuje za splnenú." § 13 "Zrušuje sa § 4 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 32/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky číslo 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku v znení neskorších predpisov." Posledný § 14 "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."

Rád by som zdôraznil, že zásadný rozdiel medzi vládnym návrhom a poslaneckým návrhom spočíva práve vo zvýšení dôchodkov. Kým vládny návrh zvyšuje dôchodky v absolútnej sume o 50 korún, poslanecký návrh ich zvyšuje o 10 %. Všetky ostatné zmeny a doplnky, ktoré som teraz predniesol, sú veci technického a legislatívneho charakteru, ktoré nevyhnutne súvisia so zvyšovaním dôchodkov a s tým, ak prijmeme tento návrh zákona. Podstata zmeny spočíva v zvýšení dôchodkov o 10 %.

Ďakujem za vašu pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. O slovo teraz požiadal podpredseda pán Húska.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené kolegyne a kolegovia,

nie je nič tak bolestivé ako problém ľudí, ktorí sú už bezbranní, to znamená ľudí v dôchodku, ľudí starých, nechaných vystaveniu hospodárskym ťažkostiam. Ale dúfam, že sa nezabudne a nesmie sa zabudnúť na to, že prostriedky, ktoré práve títo starí ľudia odkladali spoločne so zamestnávateľmi do tzv. penzijných fondov, určitá politická sila, ktorá dlhé roky vládla, rozhajdákala, rozšafárila. Vážení priatelia, viďme túto skutočnosť v reálnych súvislostiach zavinenia. Najväčší problém je v tom, že predchádzajúce exekutívy minuli zdroje, ktoré sa legitímne nesmeli minút. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánu podpredsedovi. Faktické poznámky - pani poslankyňa Rothmayerová, pán poslanec Ľupták.

Poslankyňa G. Rothmayerová:

Vážený pán podpredseda, všetky doterajšie návrhy, ktoré predniesli poslanci, boli vecné. Bola by som veľmi rada, keby sa tento vecný tón zachoval a keby sme sa nezačali hrať na nejaké idelogické prednášky.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Ľupták Ján a potom pán poslanec Rea, predseda výboru pre štátnu správu.

Poslanec J. Ľupták:

Pôvodne som nechcel ani reagovať, ale pán podpredseda ma trošku vyprovokoval. Chcem sa ho spýtať ako robotník, kde on predtým pracoval, keď tu iní rozhajdákali peniaze, či aj on nerozhajdákal tieto peniaze.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka,

pozmeňujúci návrh pána poslanca Ficu rozdelím. Vecnú stránku nebudem ani ja kritizovať. Je to jeho právo. Ale začiatok jeho vystúpenia musím trocha skritizovať, pretože sa mi to javilo, že zasa ideme slubovať hrady-zámky a servírujeme tu určitú spravodlivosť voči občanom, ktorá tu už bola niekoľko desaťročí pred rokom 1989. Nie je predsa normálne alebo je amorálne dnes žiť na úkor budúcnosti. Aj toto už bolo niekoľko desaťročí pred rokom 1989.

Dovoľte, aby som odtiaľto našim váženým a milým dôchodcom povedal, že vládny návrh je to, čo si dnes môžeme dovoliť dať v skutočnosti. Tento parlament bude každý štvrťrok podľa uznesenia k štátnemu rozpočtu hodnotiť a prehodnocovať plnenie, aj čerpanie štátneho rozpočtu. Som presvedčený, že

keď plnenie bude väčšie, ako čerpanie, nebudeme takí, aby sme našim dôchodcom mohli dať v tretom alebo štvrtom štvrťroku tohto roku to, čo im dnes nemôžeme dať, a možno aj so spiatočnou platnosťou.

Pán poslanec, z vášho právneho pohľadu ste kritizovali vládu a aj náš parlament, teda aj sám seba, že tu porušujeme zákony. Ale návrhom, ktorý tu dávate, podľa mňa, porušujeme taktiež zákon, ktorý sme prijali, vláda nám ho predložila vo forme štátneho rozpočtu na rok 1993.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem pánu poslancovi Reovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka;

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci,

dovoľte, aby som zareagoval na svojich dvoch predrečníkov. Hovoria o tom, že to, čo vláda ponúka v tomto návrhu, je to, čo si môžeme dovoliť, že viac si nemôžeme dovoliť. Chcel by som spochybniť toto ich tvrdenie. Môžeme si viac dovoliť, len vláda musí predkladať lepšie návrhy. To, čo predložila, nie je dobré. Ak si pamätáte na problém rodinných prídavkov a štátneho vyrovnávacieho príspevku - zhodou okolností je to môj srdcový problém. Ak táto snemovňa schválila jeden zákon, ktorým novelizovala štátny rozpočet, tak nie preto, aby sa štátny vyrovnávací príspevok alebo aj rodinné prídavky vyplácali všetkým do konca roka, ale preto, lebo nám pani ministerka v decembri minulého roku sľúbila,

že od 1. marca sa budú rodinné prídavky poskytovať po novom, diferencovane a spravodlivo. Dnes je 24. marca a nikto tu taký návrh zákona nemá. Myslím si, že máme pre dôchodcov aj naviac, ale vláda musí predkladať lepšie návrhy. V ďalšom by som sa prihlásil riadne do rozpravy, ale teraz mám len faktickú poznámku na tých, ktorí hovoria, že naviac nemáme. Neklamme dôchodcov, ani sami seba. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Matejka.

Poslanec A. Matejka:

Prikročil by som troška k inému návrhu. Myslím si, že Slovensko peniaze má, momentálne ich ale nemá vláda. Myslím si, že peniaze treba nájsť a dať ich na také miesto, aby ich potom vláda mohla spravodlivo rozdeliť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Môžeme pokračovať v rozprave. Prosím pani poslankyňu Gbúrovú. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Vážená Národná rada, vážené predsedníctvo, vážená pani ministerka,

zvažovala som, ku ktorému návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 smerovať svoje stručné poznámky - k vládnemu či poslaneckému. Oba zákony však spája základná súvislosť, ktorej podstata spočíva v totožnom systéme, od ktorého sa odvíjajú. Tento fakt neumožňuje interpretovať tieto zákony samostatne. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 a niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení predpokladá zvýšenie dôchodkov o 220 korún mesačne a o 10 % mesačnej sumy dôchodku, na ktorú mal občan nárok ku dňu jeho zvýšenia. Vládny návrh toho istého zákona zasa predpokladá zvýšenie dôchodkov o sumu 270 Sk, pričom toto opatrenie sa netýka sirotských dôchodkov, ktoré by sa mali zvýšiť o 50 Sk mesačne.

Napriek uvedeným rozdielnostiam majú obidva návrhy jedno spoločné - zachovávajú, hoci v nerovnakej miere ten stav, ktorý v oblasti dôchodkovej politiky pretrvával u nás dlhé desaťročia. Poslanecký návrh je na prvý pohľad lepším riešením, lebo ráta s dvoma finančnými položkami - s priamou sumou peňazí a s určitým percentom mesačnej sumy dôchodku. Pravda, je to len na prvý pohľad. V skutočnosti sa týmto spôsobom dvojnásobne istí predchádzajúci mzdový systém, najmä však jeho hodnotovo pokrivené kritériá zásluhovosti a odmeňovania podľa obtiažnosti a rizikovosti povolania. Uvedený systém plne vyhovoval extenzívnemu typu našej ekonomiky riadenej z jedného centra, ktoré rozhodovalo o všetkom, teda i o prioritách v mzdovej a dôchodkovej politike. Zásluhovosť a rizikovosť boli preto celkom logicky prioritné len pre isté profesie. Dnes, v čase prechodu našej ekonomiky na trhové hospodárstvo, sa ukazuje potreba dôkladnejšie premyslieť celkovú filozofiu prístupu k dôchodkovej politike. V každom prípade však do nej nemôžu preniknúť nivelizačné tendencie z predchádzajúcej, najmä mzdovej praxe. Princípy zásluhovosti a preferovanie len istých rizikových povolaní sú veľmi sporné a obsahovo vágne kritériá. Nemožno preto podľa nich merať hodnotu pracovných výsledkov a následne ani určiť výšku dôchodku. Vládny návrh síce vychádza z existujúceho problémového systému mzdovej a dôchodkovej praxe, ale

aspoň ho ďalej neprehlbuje. Možno ho preto s istou rezervou chápať ako začiatok dlhodobej tvorby novej filozofie dôchodkovej politiky. Filozofie, ktorá bude namiesto spomínaných novelizačných kritérií uprednostňovať hodnotové kritériá, najmä vzdelanie a kvalitu práce. Uvedomujem si, že cesta budovania tejto filozofie bude dlhá, kľukatá a zrejme plná kompromisov, ale jednako je jediným možným riedením.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Faktická poznámka - pán poslanec Jakubík.

Poslanec P. Jakubík:

Vážený pán predsedajúci, mal by som na kolegyňu Gbúrovú jednu otázku. Ak pripúšťa, že proces, o ktorom hovorila v závere svojho vystúpenia, nebude krátkodobý a bude trvať dlho, prečo je tej mienky, ako z jej vystúpenia vyplynulo, že riešenie zvýšenia dôchodkov musí byť okamžité s riešením všetkých objektívnych a pozitívnych vecí.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, pani poslankyňa nepočula dobre vašu otázku. Prosím, aby ste ju zopakovali hlasnejšie.

Poslanec P. Jakubík:

Pani poslankyňa Gbúrová pripúšťa, posledné tri vety jej vystúpenia hovoria o tom, že proces, kým sa odstráni noveližacia a deformácie z predchádzajúceho obdobia, bude trvať dlho. Z tohto dôvodu sa pýtam, prečo je presvedčená o tom, že úprava a riešenie dôchodkov je možné s riešením plného objektivizmu a diferenciácie okamžite, a tým narušenie alebo znehodnotenie jedného či druhého návrhu zákona o úprave dôchodkov v tom zmysle, že toto nie je reálne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Pani poslankyňa chce reagovať. Poslankyňa M. Gbúrová;

Osobne si myslím, že v tejto chvíli a v tejto situácii akosi nie je celkom vhodné, aby sme rozoberali problémy, ktoré ste načrtli a ktoré si vyžadujú podstatne hlbšiu analýzu, aby som mohla okamžite odpovedať. V každom prípade si však myslím, že tým, že som odhalila rovnaký systém pri tvorbe dôchodkov, neznamená, že uprednostňujem výrazne jeden z týchto systémov. V každom prípade som chcela povedať, že vládny návrh zákona neprehĺbuje ďalej systém, ktorý sa utvoril v minulosti a že ho preto podporujem. Nepovedala som, že je ideálnym riešením. Povedala som, že je tým odrazovým mostíkom, od ktorého sa môže tvorba nového zákona o dôchodkoch odvíjať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem. Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš;

Keď dovolíte, pani poslankyňa Gbúrová tu hovorí o novej filozofii dôchodkového zabezpečenia. Tak som to pochopil. Kritizuje tu minulosť, ale mali možnosť ti dôchodcovia, ktorí sú teraz odkázaní na dôchodky, ovplyvniť tvorbu dôchodkov, ktoré im teraz vyplácame? Nemali. Takže, keď budeme hovoriť o novej filozofii dôchodkového zabezpečenia, nech sa týka nás, ktorých ešte len dôchodky čakajú. Ale tým ľuďom, ktorí tu vytvorili hodnoty za určitých podmienok, im ich dajme zásluhovosťou tak, ako je stanovená. A nepleťme teraz dokopy budúcu filozofiu dôchodkového zabezpečenia s tým,na čo už títo dôchodcovia majú nárok.

A ešte by som mal pripomienku k pánu podpredsedovi Húskovi. Myslím si, že keď vo svojom úvode povedal, že vlastne dôchodcovia sú momentálne najbezbrannejšou skupinou obývateľstva, tak v duchu toho prečo siahame práve na tú najbezbrannejšiu skupinu obyvateľstva a tú obmedzujeme novou filozofiou vyplácania dôchodkov?

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Faktická poznámka - pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

myslím, že prerokúvame taký veľmi dôležitý bod, aký sa málokedy očitá na našom rokovaní. Nikto z nás o tom nepochybuje. Vieme a všetci dobre poznáme aj zmysel rozprávky o troch grošoch: Keď tri groše zarobíme, jeden požičiavame a ďalší vraciame. Myslím si, že táto logika bude prevládať pri našom rozhodovaní, a nie tá, že rozhodujeme o obrovskej skupine občanov, ktorá tvorí až vyše pätinu nášho obyvateľstva a teda aj vyše pätinu našej voličskej základne. Chcem povedať toto: Sú tu dva návrhy. Preto, ak skončí diskusia o tomto bode rokovania, navrhujem prerušiť rokovanie, začať rokovať o ďalšom návrhu, ktorý je poslanecký, takisto po

skončení diskusie ho prerušiť, zvolať kluby a potom hlasovať o predmetnom návrhu zákona, eventuálne o tom ďalšom, ak to bude ešte aktuálne.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem pánu poslancovi. Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Vždy si vážim návrhy pána Hudeca, ale myslím si, že to prešlo výbormi, že názor je vykryštalizovaný. Neviem, či kluby dospejú k nejakému riešeniu. Takže by som bol rád, keby to stiahol.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem, pán Mikloško. O návrhu pána poslanca budeme hlasovať, keď dospejeme k vyčerpaniu tých, ktorí sú momentálne prihlásení do rozpravy, ak nebudú ďalší prihlásení. Dovolím si ho ešte doplniť o jednu vec. Keďže návrhy, ktoré predložil pán poslanec Fico, sú rozsiahle a dovoľujem si pochybovať o tom, že všetci boli schopní si zachytiť podrobnosti týchto návrhov, navrhujem, aby sme po ukončení rozpravy, v závislosti od toho, ako dopadne hlasovanie o návrhu pána poslanca Hudeca, urobili obedňajšiu prestávku, počas ktorej by boli rozmnožené materiály, resp. pozmeňovacie návrhy pána poslanca Fica doručené predsedom klubov. Predsedovia klubov nech si sami zvážia, či chcú zvolať svoje kluby alebo nie. Ale k tomu dospejeme až potom, keď v rozprave vystúpia prihlásení poslanci. Prosím pani poslankyňu Aibekovú.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia,

vypočuli sme si vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1993, vypočuli sme si rad názorov kolegov poslancov a kolegyne poslankyne. Všetci sme si vedomí toho, ako takmer 1 140 tisíc obyvateľov, ktorí sú úplne alebo čiastočne odkázaní na príjem dôchodkov, netrpezlivé očakáva prijatie tohto zákona. Som presvedčená, že všetci, ktorí o tomto zákone rozhodujú, t.j. vláda Slovenskej republiky, ako aj my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, by sme im radi pridali k doterajším dôchodkom oveľa vyššie sumy, ako sú uvedené v predkladanom návrhu vládneho zákona, a také sumy, ako tu už boli spomínané väčšinou poslancami z opozičných strán a hnutí. Naše želanie však závisí od stavu štátnej pokladne a všetci vieme, v akom stave sa nachádza. Nič si nenahovárajme. Napriek tomu, že viem, ako musíme strážiť vyrovnanosť štátneho rozpočtu tak, ako sme to prijali zákonom číslo 14/1993 Z.z., dovoľte mi predniesť dva pozmeňujúceho návrhy k § 1 predloženého vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1993. Tieto návrhy zákonov boli iniciované Jednotou dôchodcov a tak dúfam, že nikto nebude uvažovať o tom, že sú proti dôchodcom, alebo, že im neprajú.

Podľa týchto návrhov odsek 1 v § 1 by sa upravil na nasledovné znenie: "Starobné, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov a vdovské dôchodky priznané pred 1. marcom 1993 sa zvyšujú od splátky dôchodku splatnej po 28. februári 1993 o 10 %, najmenej o sumu 270 Sk mesačne, a sirotské dôchodky pred 1. marcom 1993 sa zvyšujú o 50 Sk mesačne."

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka odseku 2 toho istého § 1: "Starobné, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské a sirotské dôchodky priznané od 1. marca do 31. decembra 1993 sa zvyšujú odo dňa ich priznania o 22 %.!

Dovoľte mi uviesť zdôvodnenie týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov. K odseku 1: Oproti predloženému vládnemu návrhu ide tu o diferencované zvýšenie, nakoľko vychádza aj z percentuálneho zvýšenia dôchodkov, čím sa čiastočne zohľadňuje princíp zásluhovosti. Je to aj v súlade s § 10 odsek 1 zákona číslo 46/1991 Zb., podľa ktorého pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa určia s prihliadnutím na rast životných nákladov a percenta zvýšenia dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy. Je to aj v súlade s prijatým uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 21. decembra 1992 o zvýšení všetkých dôchodkov, ku ktorým sa vyplácal štátny vyrovnávací príspevok. Všetky dôchodky by boli zvýšené minimálne o 10 %, ale na rozdiel od vládneho návrhu by sa o 10 % zvýšilo aj 12 % najvyšších dôchodkov, t.j. dôchodkov od 2 700 Sk vyššie. Najnižšie dôchodky by sa zvýšili rovnako, ako pri vládnom návrhu o 15,3 %.

K odseku 2: Zvýšenie novopriznaných dôchodkov od 1. marca do 31. decembra 1993 je navrhované vzhľadom k tomu, aby nedošlo k výraznému rozdielu medzi vyplácanými dôchodkami a dôchodkami, ktoré sú alebo budú priznané v priebehu roka 1993. Ide o zohľadnenie zvýšenia dôchodkov realizovaných v rokoch 1991 až 1992, ktoré reagovalo na cenový a mzdový nárast.

Aký je predpokladaný finančný dopad na štátny rozpočet? Návrh predpokladá na obe navrhované zmeny oproti vládnemu návrhu vyššie náklady cca o 74 miliónov Sk, a to na zmenu týkajúcu sa odseku 1 asi 44 miliónov Sk a na zmenu týkajúcu sa odseku 2 asi 30 miliónov Sk.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, nakoľko uvedené pozmeňujúce návrhy predpokladajú vyššie čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu ako predpokladá vládny návrh zákona, a to o spomenutú čiastku niečo nad 74 miliónov Sk, prosím o vyjadrenie predkladateľa návrhu, či môže tieto pozmeňovacie návrhy akceptovať. Túto otázku kladiem preto, aby sme sa nedostali do situácie, že v dobrom úmysle odsúhlasíme návrhy, ktoré nebude možné v praxi realizovať pre chýbajúce finančné prostriedky.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem pani poslankyni. Aj keď rozsah jej pripomienok bol podstatne menší, tiež by som ju prosil, aby to dostali poslanci tak, ako v prípade pána poslanca Fica.

Ďalšou prihlásenou je pani poslankyňa Ďurišinová. Za ňou nasleduje pán poslanec Miškovský. To sú všetci, ktorí boli doteraz prihlásení do rozpravy.

Poslankyňa M. Ďurišinová;

Vážené dámy, vážení páni,

moji predrečníci už poukázali na jednotlivé problémy vládneho návrhu na zvýšenie dôchodkov. Rada by som poukázala na ekonomický dopad v prípade schválenia jedného z dvoch predkladaných návrhov. Veľmi diskutovanou otázkou pri ich prerokúvaní vo výboroch bola otázka finančného krytia. Podľa dôvodovej správy vládneho návrhu, ak zrátame všetky položky, kvantifikácia nákladov na valorizáciu dôchodkov za rok 1993 predstavuje 3,7 až 3,9 mld Sk, a nie ako pred chvíľou uviedla pani ministerka, 3,1 mld Sk. Ak hovoríme o nákladoch na

valorizáciu dôchodkov za celý rok 1993, musíme zarátať už vyplatený štátny vyrovnávací príspevok za mesiace január a február. Pri poslaneckom návrhu ide o sumu 5,2 mld Sk, ak ale odrátame vyplatenie štátneho vyrovnávacieho príspevku za mesiace január a február tak, ako pred chvíľou uviedla pani ministerka vo vládnom návrhu, potom je táto suma pri vyčíslení poslaneckého návrhu 4,5 mld Sk.

Vláda vo svojom stanovisku k poslaneckému návrhu vyslovila nesúhlas s jeho prijatím, a to z dôvodov, že prijatie tohto návrhu by zakladalo schodok štátneho rozpočtu vo výške 4,1 mld Sk. Z toho usudzujem, že vláda má na krytie valorizácie dôchodkov za rok 1993 podľa štátneho rozpočtu 1,1 mld Sk. Preto sa pýtam, kde vláda zoberie peniaze na krytie vládneho zákona, ktorý tiež prekračuje štátny rozpočet, a to vo výške 2,6 až 2,8 mld Sk, keďže rozdiel medzi obidvomi návrhmi predstavuje približne 1,5 mld Sk a ani jeden z návrhov nemá zabezpečené finančné krytie. Myslím si, že by bolo dobré pristúpiť na určitý kompromis, ktorý by zároveň garantoval základnú filozofiu a systém zvyšovania dôchodkov, tak ako je to uvedené v zákone číslo 46/1991 Zb.

Na záver by som vás chcela, a teda nás, vážení poslanci, poprosiť, aby sme sa odklonili od politických polemík, a aby sme veľmi starostlivo a zodpovedne zvažovali to, čo bude pre nás, ale najmä pre našich dôchodcov najprijateľnejšie, a prosím, aby sme to schválili. Naši dôchodcovia, táto najslabšia sociálna skupina, na svoje peniaze právom netrpezlivo čaká.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pani poslankyni. Hlási sa pán poslanec Miškovský a ďalej sa hlási pán poslanec Filakovský.

Poslanec V. Miškovský;

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne a kolegovia,

predložený vládny návrh zákona, ako tu už bolo povedané, nerešpektuje - po prvé zákon 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov, po druhé - uznesenie Národnej rady z 21. decembra 1992, podľa ktorého sa odporúča vláde urýchlene zabezpečiť legislatívne úpravy týkajúce sa zrušenia vyplácania štátneho vyrovnávacieho príspevku dôchodcom a zvýšenie všetkých dôchodkov, ku ktorým bol vyplácaný štátny vyrovnávací príspevok o 10 %, najmenej o 220 Sk. Vláda predkladá návrh, podstatou ktorého je jednotné, nediferencované zvýšenie dôchodkov o 270 Sk. Podstatou konkurenčného poslaneckého návrhu je zvýšenie o 220 Sk a o 10 %.

Rád by som predniesol pozmeňovací návrh na zvýšenie dôchodkov o 10 %, najmenej však o 270 Sk. Je to určitý kompromis medzi obomi návrhmi. Je to v súlade s návrhom pani poslankyne Aibekovej, lenže sú potrebné k tomu aj ďalšie pozmeňovacie návrhy, nielen k § 1.

Dovoľte predtým trochu matematiky. Podľa zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov je potrebné zvyšovať dôchodky vždy vtedy, keď vzrastú životné náklady o 10 % a mzdy o 5 %. Podstatou valorizačného mechanizmu je percentuálne zvýšenie dôchodkov, nie zvýšenie jednotnou sumou. Zvýšenie jednotnou sumou znehodnocuje už i tak nedostatočný princíp zásluhovosti, ktorý by mal byť podstatou pri stanovovaní starobných dôchodkov. Posledný raz boli dôchodky zvyšované v polroku roku 1992. Odvtedy nastali dosť podstatné zmeny tak v raste životných nákladov, ako aj v raste miezd.

Za celý rok 1992 úhrny index životných nákladov vzrástol o 10,9 %. Rast zaznamenali najmä domácnosti dôchodcov o 12,1 %. Od júla do konca roka opäť rástli náklady najmä v položke na potraviny. Už iba v januári 1993 oproti decembru 1992 vzrástli životné náklady o 8,1 %, u dôchodcov o 7,5 %. Tento rast opäť ovplyvnil predovšetkým rast cien potravín. Čo sa týka miezd, za celý rok 1992 vzrástli mzdy oproti roku 1991 indexom 120,25. V I. štvrťroku boli priemerné mzdy podľa údajov Slovenského štatistického úradu 4 200, v II. štvrťroku 4 607, v polroku boli zvýšené dôchodky a potom nasledoval ďalší rast miezd. V III. štvrťroku priemerná mzda bola 4 840 Sk, vo IV. štvrťroku 5 800 Sk. Možno teda predpokladať, že 5-percentný rast miezd sa dosiahol ako podmienka valorizácie dôchodkov. Myslím si, že našou úlohou je dodržiavať zákony, v tomto prípade zákon číslo 46/1991 Zb. o valorizácii dôchodkov.

Odporúčam urobiť kompromis medzi vládnym návrhom zákona o zvyšovaní dôchodkov a poslaneckým návrhom. Odporúčam zvýšenie dôchodkov o 10 %, najmenej o 270 Sk. Odporúčam jednotné zvýšenie dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, dôchodkov manželky, vdoveckých príspevkov i sociálnych dôchodkov. Môj návrh zabezpečuje dodržanie sociálnej spravodlivosti u spomínaných dôchodkov a súčasne neruší princíp zásluhovosti u starobných dôchodkov. Konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladám:

Prvé dva, ktoré som mal pripravené, predniesla pani poslankyňa Aibeková, sú teda totožné a podporujem ich. Mám k tomu len jednu poznámku, že tieto pozmeňovacie návrhy treba posudzovať spolu. Nie sú to dva samostatné návrhy, pretože ak to rozdelíme, stráca to zmysel.

Ďalší môj pozmeňovací návrh sa týka § 4 odseku 1 - nahradiť sumu 870 Sk sumou 920 Sk. Ide tu o zvýšenie nie o 220, ale o 270 Sk. V § 4 odsek 2 nahradiť sumu 420 Sk súmou 470 Sk. Opät ide o zvýšenie u všetkých dôchodkov nie o 220 Sk, ale o 270 Sk. Ďalší pozmeňovací návrh sa týka § 7, písm. a/ - nahradiť sumu 4 100 Sk sumou 4 200 Sk.

Ďalej § 9 sa týka úpravy zákona číslo 46/1991 Zb. - nahradiť sumu 4 100 Sk sumou 4 200 Sk. Opäť je potrebná úpravu § 7 odseku a/ a § 9 posudzovať spolu. Ide tu o úpravy horných hraníc výmery dôchodkov.

Rovnako odporúčam upraviť jednotne, nie o 220 Sk, ale

0 270 Sk dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom príjmu pre jednotlivca i dvojicu, ako aj hranicu sociálnych dôchodkov. Uvedený návrh si žiada jednotnú úpravu nasledujúcich paragrafov: § 2 ods. 2 - je potrebné nahradiť sumu 1 980 Sk sumou 2 030 Sk a sumu 3 360 Ks sumou 3 410 Sk. A § 3 ods.

1 - nahradiť sumu 1 980 Sk sumou 2 030 Sk a sumu 3 360 Sk sumou 3 410 Sk.

To sú moje pozmeňovacie návrhy. Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Miškovskému. Prosím pána poslanca Filakovského.

Poslanec J. Filakovsky:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený predsedajúci, vážená pani ministerka,

dovoľte mi niekoľko pripomienok k vládnemu návrhu o zvýšení dôchodkov v roku 1993, ktorý navrhuje jednotné zvýšenie dôchodkov o 270 Sk. Táto nivelizácia uprednostňuje

práve tých, ktorí v minulosti neodviedli dane do štátnej pokladne, čiže poberateľov sociálnych dôchodkov na úkor bývalých daňovníkov. Chcem poukázať na konkrétnych prípadoch, aký nepatrný rozdiel je medzi výškou sociálneho dôchodku a výškou starobných dôchodkov u väčšiny poberateľov. Sociálny dôchodok je vo výške 1 960 Sk, pričom starobný dôchodok bývalého vodiča nákladného auta je 2 100 Sk, vodiča autobusu 2 300 Sk, lekára 2 500 Sk, zdravotnej sestry, pokiaľ nejde o jediný zdroj príjmu, 1 900 Sk. Z uvedeného je nesporné, že tento návrh oproti návrhu poslanca Ficu vyslovene ignoruje princíp zásluhovosti. Existencia dôchodku manželky nedoceňuje zásluhy pracujúcich žien, ktoré nadobudli nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, pričom popri zamestnaní s väčším vypätím síl vychovávali deti a viedli domácnosť.

Nivelizáciou dôchodkov pripomíname heslo bývalého totalitného režimu "Každému podľa potreby". Pýtam sa, z čoho žili terajší poberatelia sociálnych dôchodkov za uplynulé roky? Pravdepodobne žili z nezdanených príjmov, lebo sme žobrákov nemali.

Oproti tejto štedrosti hranica zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť sa nemení. Jeho hranica je naďalej pevná 2 800 Sk, 2 900 Sk a 3 250 Sk podľa kategórii. Pretrváva nivelizácia, ktorá má za následok, že kým poberateľ sociálneho dôchodku pri úplnej bezvládnosti má nárok na zvýšenie dôchodku o 600 Sk, zatiaľ lekár, ktorý po dosiahnutí dôchodkového veku pracoval ďalej na percentá, má nárok iba na 30, 40 Sk alebo na nič. Za nedostatočnú pokladám i nezmenenú výšku príplatku k rodinným prídavkom a výchovnému u deti, ktoré potrebujú zvlášť náročnú starostlivosť, pretože sú invalidné. V týchto prípadoch ide o veľmi ťažké zdravotné stavy deti so zaťažením celej rodiny. Obnos 700 Sk je rozhodne neúmerný.

Keď chceme byť štedrí, buďme, ovšem nie na úkor tých, ktorí svojou prácou vytvárali národný dôchodok. Návrh poslanca Ficu, podľa ktorého sa majú dôchodky od 1. marca zvýšiť o 10 % a spätne od 1. januára aj o 220 Sk, je oveľa primeranejší rastu životných nákladov a na rozdiel od vládneho návrhu poslanecký návrh rešpektuje aj princíp zásluhovosti, a preto je zvýšenie vyjadrené percentom z už priznaného dôchodku.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Brocka a pán poslanec Kanis.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci,

najprv by som položil otázku pani ministerke, ktorá tu vlastne odznela počas interpelácií minulý týždeň v súvislosti s týmito návrhmi zákonov, ktoré teraz prerokúvame. V rozpočte na rok 1993 sme schválili 400 miliónov Sk na výplatu štátneho vyrovnávacieho príspevku pre dôchodcov. Tieto peniaze sú na osobitnom účte, za ktorý zodpovedá ministerstvo práce a sociálnych vecí. Koľko korún sa z tejto sumy vyplatilo za január a február? To je prvá otázka.

Ďalej by som chcel reagovať na vystúpenie spoločnej spravodajkyne, keď hovorila o tom, že predloženým vládnym návrhom zákona sa zvyšujú dôchodky 86 % dôchodcov o viac ako 10 %. Toto je v rozpore s tvrdením alebo s vyjadrením vlády v dôvodovej správe, kde sa jasne hovorí, že ide o zvyšovanie dôchodkov o 2 %. Faktickou poznámkou som sa vtedy prihlásil

a chcel som upozorniť na to, že tá perina je väčšia, ako si myslíme alebo ako si myslí niekto z vlády, len podmienkou je, že musia lepšie hladať alebo predkladať lepšie návrhy zákonov. Konkrétne čo som mal na mysli? Vláda nenavrhla žiadne opatrenia, ktoré by šetrili prostriedky na štátny vyrovnávací príspevok a na dôchodky a pritom by neboli v rozpore so súčasným ani s budúcim systémom dôchodkového zabezpečenia .

Zákonnú možnosť odísť do mimoriadneho starobného dôchodku dva roky pred nadobudnutím potrebného veku využilo za posledné dva roky okolo 100 000 osôb. Rozhodnutím Ústavného súdu ČSFR sa zrušili všetky predtým prijaté obmedzenia. Tým sa stalo, že plnenie zákonom stanovených podmienok pri priznaní mimoriadneho dôchodku už nikoho nezaujíma. Takýto dôchodca sa hneď na druhý deň po priznaní dôchodku môže zamestnať a poberá dôchodok vlastne neoprávnene, už totiž nespĺňa podmienky o tom, že niet preňho práce. Nikomu to však nevadí. Rovnako nikomu nevadí, že štátny vyrovnávací príspevok dostávajú aj tí dôchodcovia, ktorí popri dôchodku majú ešte aj zárobok. Rovnako bez problémov sme na návrh vlády odsúhlasili ďalšie rozširovanie neoprávnených výhod v dôchodkovom zabezpečení pre príslušníkov armády, polície a väzenskej stráže. V tom je poznámka k tomu, kde vidím možnosti a rezervy, kde možno čerpať resp. hľadať rezervy, alebo kde neplytvať prostriedkami, ktorých je v štátnej pokladnici málo.

Keďže si myslím, že po tejto rozprave bude veľmi komplikované pre pani spravodajkyňu, aj pre nás vôbec rozhodovať o tomto zákone, keďže predpokladám, že je aj taký možný postup, že pripomienky poslanca Ficu sa môžu an blok neschváliť - nakoniec, je to pravdepodobné - mám takéto pozmeňujúce návrhy: Ak by neprešli jeho pozmeňujúce návrhy, mám vlastné návrhy o tom, aby sme tento vládny návrh zákona nenazývali zákonom o zvyšovaní dôchodkov, lebo to v podstate

nie je zákon o zvyšovaní dôchodkov, aby sme si naliali čistého vína. Ak ho totiž schválime a pritom vieme, že je v rozpore so zákonom číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov, aj keď vláda v dôvodovej správe sľubuje, že bude hľadať ďalšie prostriedky na zvyšovanie dôchodkov, tento zákon neumožňuje skôr ako o 3 mesiace zvyšovať dôchodky. Môj návrh spočíva v troch malých pozmeňujúcich návrhoch: Upraviť vládny návrh zákona a uznesením zaviazať vládu, aby nám do budúcej 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predložila vládny návrh zákona o zvyšovaní dôchodkov.

Teraz k mojim pozmeňujúcim návrhom, ak neprejdú pozmeňujúce návrhy poslanca Ficu. O týchto mojich štyroch návrhoch možno potom hlasovať an blok.

1. Zmeniť názov zákona na "Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o úprave dôchodkov".

2. Za názov vložiť nový § 1 tohto znenia: "Tento zákon upravuje výšku dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia, a to starobných, invalidných, čiastočných invalidných dôchodkov, dôchodkov za výsluhu rokov, vdovských a sirotských v nadväznosti na zrušenie štátneho vyrovnávacieho príspevku. Upravuje aj najvyššie výmery dôchodkov." Pod čiarou: "§ 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z."

3. Ďalej § 1 sa prečísluje na § 2. V odseku 1 sa suma 270 Sk zmení na 220 Sk. Z odseku 1 sa vypustia časti vety "priznané pred 1. marcom 1993 a sirotské dôchodky priznané pred 1. marcom 1993 sa zvyšujú o 50 Sk mesačne".

4. Odsek 2 a 3 sa vypúšťajú.

Ak by rovnako aj moje pozmeňujúce návrhy alebo návrh, aby sa tento zákon nevolal zákonom o zvyšovaní dôchodkov, ale o úprave dôchodkov, boli zamietnuté an blok a neprešli,

mám posledný pozmeňujúci návrh. Je to modifikovaný návrh pani poslankyne Aibekovej, ktorá dala pozmeňujúci návrh k § 1 ods. 2, aby sa zvyšovali dôchodky o 22 % u tých, u ktorých sú priznané k 1. marcu. Navrhujem, aby sa o 22 % zvyšovali u tých dôchodcov, ktorým sa priznávajú od 1. januára 1993.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Súčasne by som poprosil pána poslanca Miškovského a pani poslankyňu Aibekovú, keďže ich návrhy sa vlastne viažu jeden na druhý, keby sa dohodli a dali ich tiež písomne, aby ich poslanci mali pred sebou a mohli kvalifikovane hodnotiť jednotlivé návrhy.

Prosím, pán poslanec Kanis. Poslanec P. Kanis:

Pán predseda, pán podpredsedajúci, ctené dámy, vážení páni,

v prvej časti zasadania Národnej rady, ktoré bolo minulý týždeň, sme okrem iného prerokúvali aj správu o stave zákonnosti. Zaujímavá diskusia k nej obišla jeden problém, ktorý sa nastoluje aj pri tomto návrhu vládneho zákona. Je to problém reagencie právnych úprav na existujúce spoločenské skutočnosti. Aj pri spomínanej diskusii sa ukázalo, že právna teória aj prax je v dynamickom pohybe, čo prináša nové problémy do činnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Rad zákonov sociálneho dôchodkového zabezpečenia, ale aj rad ďalších iných zákonov - stačí menovať napríklad zákon

o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu - jasne signalizuje, že boli koncipované pre inú spoločenskú realitu, než v akej sa nachádzame. Celý rad týchto zákonov sa dnes v spoločnosti nerealizuje. Mnohé zákony sa nedodržujú, čím vzniká, podľa mňa, neobyčajne závažný problém vzťahov písaného práva a realizovaného práva.

Myslím si, že nad tým by sa mal zákonodarca zamyslieť. Ak sám zákonodarca si je vedomý, že dochádza k porušovaniu konzistentnosti právneho poriadku, alebo ak sám zákonodarca svojou činnosťou túto konzistentnosť porušuje, potom ako môžeme vyžadovať dodržiavanie zákonov od iných subjektov, ktoré pôsobia v tejto spoločnosti. Preto aj pri predloženom návrhu zákona kladiem na popredné miesto, na to najdôležitejšie miesto čistotu zákonného postupu, ktorým sa má problém obsiahnutý v návrhu vládneho zákona riešiť.

Už dôvodová správa k vládnemu návrhu konštatuje, že spôsob, ktorý je v ňom uplatnený - citujem: "nie je v plnom súlade so zákonom číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov". Ja by som to opravil. Presná formulácia by mala znieť: "je v rozpore so zákonom číslo 46/1991".

Procedúra zvyšovania dôchodkov je totiž už zákonom určená. Musíme rešpektovať mechanizmus, ktorý zákon 46/1991 Zb. určil. O tomto mechanizme veľmi presne vypovedá § 9 - nechcem ho tu citovať, § 10 a týka sa ho aj § 1. Ak chceme ako zákonodarca, ak chceme ako tvorcovia zákonov dodržiavať zákonný postup, dodržiavať právnu kultúru, potom máme v podstate dve základné možnosti. Prvá možnosť je, že alebo rešpektujeme zákon 46/1991 Zb., rešpektujeme § 9, § 10, a teda ideme podľa zákona, podľa ktorého ide poslanecký návrh. Ak chceme ísť podľa vládneho návrhu, podľa mechanizmu, ktorý predpokladá a navrhuje vládny návrh, potom nám neostáva nič iné, iba zrušiť § 9 a § 10 zákona 46/1991. Akýkoľvek iný postup totiž vytvára stav, že ak by bol tento vládny návrh

zákona prijatý, bude v rozpore so zákonom 46/1991. Apelujem na túto otázku práve preto, že sme zákonodarcovia, ktorí majú dodržiavať zákon a mechanizmy pri novelizácii zákonov, a pri riešení problému majú dbať o to, aby bol právne čistý.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Ďalej sa hlási pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľujem si vystúpiť ešte raz za túto tribúnu a nadviazať na pána poslanca Kanisa a na logiku, ktorú tu predložil, ktorá skutočne vychádza zo zákona 46/1991 Zb. Myslím si, že naozaj je zrelý čas po všetkých tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré sme tu vypočuli, a bolo ich nesmierne množstvo, bude treba ich posúdiť, aby sme prerušili rozpravu, teda neukončili ju a nezatvorili si dvere predtým, aby sme dospeli k nejakému kompromisu, ktorý bude v súlade so zákonom číslo 46, bude odrážať aj logiku toho, čo sa snažila do toho vložiť vláda, a možno sa podarí nájsť riešenie, a myslím si, že to je viazané najmä na finančné krytie, o ktorom sme tu relatívne málo hovorili, ktoré by čiastočne odrazilo aj logiku poslaneckého návrhu.

Smerujem k tomu, že keď zákon 46 hovorí o tom, že dôchodky sa zvyšujú vtedy, ak od posledného zvýšenia je rast životných nákladov aspoň 10 % alebo rast priemernej mzdy aspoň 5 %, a potom sa hovorí o mechanizme, že pevné sumy sa viažu na rast životných nákladov a percentá sa viažu na rast priemernej mzdy, k obom týmto javom došlo, tak výsledkom nášho rozhodnutia by mala byť stanovená nejaká pevná suma plus nejaké percento. V tejto chvíli si nedovolím dať návrh, aké to má byť, pretože naozaj som si vedomý limitov, v ktorých sa nachádza vláda. Preto využime prerušenie aj na to, aby sme v tomto zákonnom rámci, ktorý nám dáva zákon 46, dospeli k nejakému kompromisu, ktorý bude mať túto podobu a bude odrážať reálne možnosti toho, čo si ako zodpovedný parlament môžeme dovoliť schváliť.

Dávam tento návrh a prosím, aby sa takto postupovalo cez prestávku. Po pokračovaní rozpravy je možné tento návrh predniesť. Ak by bola o ňom širšia zhoda, mohli by sme mať riešenie toho lesa pozmeňovacích návrhov, ktoré tu boli. Nechcem sa k nim vyjadrovať. Napríklad otázka 10 % a 270 korún - to nie je tých istých 10 %, o ktorých hovorí poslanecký návrh, pretože je to 10 % zo súčasnej výmery dôchodkov a 270 korún treba vždy rozdeliť na 220 plus 50. Buďme si toho vedomí, takto to hovorí aj vládny návrh. Ale k tomu sa nechcem vyjadrovať. Dal som návrh na hľadanie kompromisu vychádzajúceho zo zákona 46/1991.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, navrhujem nasledovný postup. Odznelo tu množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré treba určitým spôsobom utriediť. Myslím si, že aj pani ministerka privíta, kect dostane všetky tieto návrhy v kompletnej forme. Navrhujem preto, aby predkladatelia konkrétnych pozmeňovacích návrhov nechali rozmnožiť minimálne do každého poslaneckého klubu po dva kusy týchto materiálov. V rozmnožovni to zabezpečí Kancelária Národnej rady. Nech to odovzdajú spoločnej spravodajkyni, ktorá cestou kancelárie požiada o rozmnoženie týchto materiálov pre poslanecké kluby. Prosím, aby sa poslanecké kluby na základe vlastného zváženia rozhodli, či sa stretnú a kedy sa stretnú pred začatím popoludňajšieho rokovania.

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Navrhujem, aby sa pokračovalo iným bodom programu, pretože technické spracovanie pripomienok je tak náročné, že sa to cez prestávku nestihne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem veľmi pekne za túto pripomienku. Ospravedlňujem sa, pretože som mal dať najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Hudeca, ale neuzavrel som ešte rozpravu. Preto o tom, čo navrhujete, môžeme hlasovať, keď sa stretneme po obedňajšej prestávke. Ak sa po prestávke ukáže, že ešte nie sme na to pripravení, dáme hlasovať o návrhu pána poslanca Hudeca, pripadne o vašom. Váš návrh sa líši od návrhu pána poslanca Hudeca - ak som ho správne pochopil - v tom, že nenavrhujete pokračovať poslaneckým návrhom, ale iným bodom. Správne som rozumel?

Poslanec M. Ftáčnik:

Áno. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dobre. Vyhlasujem prestávku do pol tretej.

/Po prestávke./ Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby priali do rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v napĺňaní programu schôdze.

Vzhľadom na to, že ešte prebiehajú rokovania s pani ministerkou o pozmeňovacích návrhoch, robia sa aj výpočty dôsledkov prípadných zmien, chcel by som Národnej rade predložiť návrh, aby sme prerokovali body, ktoré nasledujú po návrhoch zákonov o zvýšení dôchodkov, to znamená návrh zákona o telekomunikáciách a ďalšie body programu, ktoré predkladajú pán minister Slobodník a pán minister Tuchyňa, pretože to nie sú zákony, ktoré by boli konfliktné. Ak by vážená Národná rada súhlasila s takýmto mojím návrhom, po schválení tejto zmeny programu by sme dali slovo pánu ministrovi Hofbauerovi ako predkladateľovi návrhu zákona.

Dámy a páni, skúsme sa prezentovať. /Prezentovalo sa 55 poslancov./

Je nás iba 55, preto ešte raz prosím, vážené kolegyne poslankyne a ctených kolegov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, aby sme mohli v súlade s rokovacím poriadkom schváliť zmenu programu, ktorú som navrhol.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 81 poslancov.

Ešte raz zopakujem svoj návrh pre tých pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí neboli v rokovacej sále, keď som ho predniesol. Navrhujem, aby vzhľadom na skutočnosť, že pani ministerka rokuje s prekladateľmi pozmeňujúcich návrhov k návrhu zákona o zvýšení dôchodkov, sme medzitým prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 110/1964 Zb. o telekomunikáciách a ďalšie zákony, ktoré predkladajú pán minister Slobodník a pán minister Tuchyňa, a po prerokovaní týchto zákonov sme pokračovali v rokovaní o tom bode programu, kde bola rozprava prerušená. Kvôli poriadku musíme tento návrh odsúhlasiť.

Vážené kolegyne a kolegovia, dávam hlasovať.

Kto z poslancov je za tento postup?

Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nie je proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že mnou predložený návrh na zmenu programu bol schválený.

Prosím, aby sme pristúpili k prerokovaniu

Vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona číslo 150/1992 Zb.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 164 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 164a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky Roman Hofbauer. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 110/164 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona číslo 150/1992 Zb., bol vypracovaný v rámci plánu hlavných legislatívnych úloh vlády. Zákon číslo 110/1964 Zb. o telekomunikáciách, ktorý bol neskôr novelizovaný zákonom číslo 150/1992 Zb., pôsobil na celom území bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Predloženým návrhom novely zákona o telekomunikáciách je potrebné vykonať nevyhnutné zmeny doterajšieho zákona súvisiace so zánikom česko-slovenskej federácie a zriadiť príslušné orgány štátnej správy v oblasti telekomunikácií.

Podľa predloženého návrhu novelizácie zákona o telekomunikáciách na rozdiel od doterajšieho stavu, kedy vo všetkých veciach rozhodovalo v prvom stupni Federálne ministerstvo spojov, na základe prechodného ustanovenia § 22a zákona sa zriaďujú jednotlivé stupne týchto správnych orgánov, a to oblastné telekomunikačné úrady ako správne úrady prvého stupňa a Ústredný telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, ktorý bude plniť funkciu správneho orgánu druhého stupňa. Tým bude odstránený doterajší prekonaný prechodný stav. Navrhované zmeny terajšej novely zákona o telekomunikáciách sú obmedzené výlučne na nevyhnutné minimum, ktoré si vyžaduje zmena doterajšieho právneho stavu.

Súčasne sú začaté práce na zásadách a v nadväznosti na to aj na paragrafovanom znení nového zákona o telekomunikáciách, ktorý nahradí doterajšiu zákonnú úpravu v tejto oblasti, a to nielen na základe ústavnoprávnych noriem, ale predovšetkým v nadväznosti na ďalšie dokumenty krajín Európskeho spoločenstva, na princípy trhového hospodárstva. Zásady zákona budú prijaté v tomto kalendárnom roku. Pôvodne rezort predpokladal, že pôjdeme cestou priamej novely alebo vydania nového zákona o telekomunikáciách v plnom rozsahu, no celá táto problematika je podstatne zložitejšia a podstatne náročnejšia, ako na prvý pohľad by sa mohlo zdať. Preto sa chceme vyvarovať situácie, že by sme s chvatom prijímali textáciu zákona, ktorého náročnosť presahuje bežný štandard, a vylúčiť stav, aby sa v Národnej rade prerokúval text zákona, ktorý v dôsledku zbytočnej časovej tiesne by potom v budúcnosti musel byť vo veľmi krátkom čase novelizovaný.

Vážené dámy, vážení páni, žiadam vás, aby ste zaujali stanovisko k navrhovanej tzv. malej novele, ktorá v podstate vytvorí časový a vecný priestor na definitívne vypracovvanie zásad zákona a následne paragrafového znenia úplne nového zákona o telekomunikáciách na území Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi Hofbauerovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Bibiánu Guldanovú, aby predniesla správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážená Národná rada,

predloženým návrhom novely zákona číslo 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona číslo 150/1992 Zb. je

potrebné vykonať nevyhnutné zmeny doterajšieho zákona súvisiace so zánikom česko-slovenskej federácie a zriadiť orgány štátnej správy telekomunikácii, ktorých zriadenie predpokladá i doterajšie znenie citovaného zákona. Navrhované zmeny doterajšieho zákona sú obmedzené na nevyhnutné minimum, ktoré si vyžaduje zmena doterajšieho ústavného stavu.

Predkladám vám spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona číslo 150/1992 Zb. Tento vládny návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 194 z 19. februára 1993 na prerokovanie v lehote do 10. marca 1993 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený ako príslušný Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona číslo 150/1992 Zb. prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť ho prerokoval dňa 3. marca 1993, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti prerokovali uvedený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. marca 1993. Súhlas s týmto vládnym návrh vyslovili, s výnimkou výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený na prerokovanie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona číslo 150/1992 Zb. a konštatoval opodstatnenosť vládneho návrhu zákona. V časti oddielu 9 zákona § 21 a nasledujúce sa však predpokladá konštituovanie samostatných orgánov štátnej správy telekomunikácií. V navrhovanej forme ide vlastne o dekoncentrované orgány ministerstva, ktoré nie sú organicky začlenené do systému orgánov štátnej správy. Je preto nevyhnutné ich prípadný vznik prekonzultovať v Komisii vlády Slovenskej republiky pre riešenie verejnej správy a územno-správneho usporiadania, zosúladiť s príslušnými návrhmi komisie a nový návrh predložiť na opätovné prerokovanie. Na základe uvedených dôvodov obsiahnutých v konštatačnej časti svojho uznesenia Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti vyslovil nesúhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky a neodporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona číslo 150/1992 Zb. po zohľadnení tejto pozmeňujúcej úpravy: Bod 1 k článku 1 bodu 6 - ustanovenie § 21b odsek 4 písm. h/ sa nahrádza novým znením takto: "Vypracúva v spolupráci s Radou Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie plány využitia kmitočtov pre rozhlasové a televízne vysielanie."

Pán predsedajúci, po ukončení rozpravy žiadam hlasovať o tejto úprave.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni Bibiáne Guldanovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov .

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som k tomuto bodu programu nedostal žiadnu prihlášku. Preto sa pýtam, kto z poslancov sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Rusnáková, potom pán poslanec Polačko.

Poslankyňa E. Rusnáková;

Na strane druhej v bode 4 § 3 odsek 7 navrhujem upraviť druhú vetu nasledovne: "Organizácie spojov sú oprávnené jednosmerne zrušiť možnosť poskytnutia výkonov do doby právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu účastníkovi, ktorý neplatí určené náhrady."

Zdôvodnenie je nasledovné: Viaceré právne subjekty, najmä zanikajúce štátne podniky, aj insolventné, tiež súkromné podnikateľské subjekty zaťažujú Slovenské telekomunikácie, štátny podnik Bratislava /výkony v hodnotách od 5 tisíc do 50 tisíc korún mesačne/ najmä stykom so zahraničím. Pri neplatení úhrad do času rozhodnutia príslušného orgánu narastajú dlhy voči Slovenským telekomunikáciám do veľkého rozsahu - 200 tisíc a viac stotisíc korún, čo je z hľadiska telekomunikácií nežiadúce. V mnohých prípadoch po zániku právneho subjektu Slovenské telekomunikácie svoje pohľadávky nemajú voči komu uplatňovať. Ako príklad by sme mohli uviesť Teslu Bratislava. Návrh by umožnil volať účastníka, ktorý neplatí, čím by telekomunikácie neprišli o výkony a do času

rozhodnutia príslušným orgánom nemusel by sa blokovať napríklad jeden pár v kábli resp. v ústrední.

Týmto návrhom sa rieši problém, že vlastne v tomto čase ešte neexistuje zákon, ktorý by stanovoval príslušný orgán, ktorý je v tomto prípade oprávnený konať. Teda v druhej vete by platila možnosť zrušiť poskytnutie výkonov do doby právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem, pani poslankyňa Rusnáková. Prosím, aby ste svoj návrh dali aj písomne pani spoločnej spravodajkyni, aby nedošlo náhodou k nejakému omylu. Prosím pána poslanca Polačku.

Poslanec J. Polačko:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

chcem sa dotknúť práve toho istého bodu, ktorého sa dotkla pani poslankyňa predo mnou. Chcem povedať krátke odôvodnenie a návrh na zmenu textu § 3 odseku 7 v trošku inej podobe, ale v podstate s tým istým zmyslom. Ako odôvodnenie by som uviedol: Hospodárske organizácie spojov sú bežným účastníkom komerčných vzťahov medzi poskytovateľom služieb a nejakým subjektom, ktorý tieto služby používa. Myslím si, že pokiaľ by ste boli majiteľmi reštaurácie a niekto by sa k vám chodil pravidelne stravovať, a pritom by neplatil za svoje obedy, asi by ste neboli nadšení tým, keby ste mu museli poskytovať naďalej služby, teda dávať mu stravu až do rozhodnutia nejakého orgánu.

Podstatou môjho návrhu teda je, aby odpojenie zvereného zariadenia za neplatenie pohľadávok mohli urobiť hospodárske organizácie spojov. Odpojenie zvereného zariadenia, pripadne zrušenie účastníckeho pomeru na základe hrubého porušenia stanovených podmienok aby mohli robiť organizácie spojov oprávnené len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, teda táto dikcia aby zostala zachovaná, ale v prípade neplatenia by to mohli urobiť hospodárske organizácie spojov na základe bežných hospodárskych vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom.

Navrhujem, aby § 3 odsek 7 znel: "Organizácie spojov sú oprávnené odmietnuť poskytnutie výkonov /odpojiť zverené zariadenie, prípadne zrušiť účastnícky pomer/ tomu, kto hrubo poruší ustanovené podmienky. Odpojiť zverené zariadenie tomu, kto neplatí určené náhrady, sú oprávnené hospodárske organizácie spojov. Odpojiť zverené zariadenie, pripadne zrušiť účastnícky pomer tomu, kto hrubo poruší ustanovené podmienky, sú oprávnené organizácie spojov len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu."

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Vanko. Poslanec M. Vanko;

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni,

pani spoločná spravodajkyňa upozornila na skutočnosť, že výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti neodporučil prijať tento návrh zákona. Je to z dôvodu, že tým vlastne by vznikla nová špecializovaná štátna správa.

Prosil by som pána ministra Hofbauera, aby vysvetlil, koľko ľudí, aká štruktúra bude, akým spôsobom by to bolo organizované.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za faktickú poznámku pánu poslancovi Vankovi. Prosím, dámy a páni kto sa ďalej hlási do rozpravy?

/Nikto./

Ako vidím, nikto sa už nehlási, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť.

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

k jednotlivým pripomienkam, ktoré odzneli, mám nasledovné vysvetlenie:

K pripomienke výboru, ktorý neodporúčal túto novelu prerokúvať, iba toľko, že pod orgánom štátnej správy, ktorý sa navrhuje zriadiť, netreba chápať inštitúciu, ktorá sa bude nachádzať vo všetkých okresoch a ktorá zaťaží celé Slovensko celoplošne. Takáto potreba jednoducho neexistuje. Ústredný telekomunikačný úrad je iba jeden a v podstate má štyri pobočky na celom území Slovenska. Tým je postačujúcou mierou pokryté plošné vybavovanie problematiky na území Slovenskej republiky. Ak by sme to podmieňovali plným pokrytím na celom území, vlastne by sme to znásobili do nežiadúcej miery a skutočne by sme spôsobili zbytočný a nadmerný nárast administratívy. Na druhej strane, ak by sa to malo nachádzať

na jednom jedinom mieste, bolo by to veľmi nelogické, pretože by sme kopírovali stav z predchádzajúceho obdobia, keď vlastne bežné sťažnosti na nesprávne telefónne účty vybavovalo výlučne Federálne ministerstvo spojov. To bola veľmi absurdná situácia. Takže, to je vysvetlenie k pripomienke výboru pre územnú správu a štátnu samosprávu.

K ďalším dvom pripomienkam, ktorých obsah je veľmi podobný, sčasti sa prelínajúci, vari iba toľko: Ak niekto chronicky neplatí elektrinu, jej odber mu automaticky vypnú. Takisto odber vody sa zastaví. Telekomunikácie do súčasnosti takýto stav voči organizáciám v podstate mohli uplatňovať len nesmierne ťažkopádne, čim vznikali telekomunikáciám obrovské straty, pretože neplatiči vlastne používali linku, až kým sa veľmi ťažkopádnym mechanizmom rozhodlo o jej pozastavení a nezriedka dovtedy prišlo k likvidácii alebo zániku právneho subjektu, právnej osoby a vlastne nebolo od koho tieto pohľadávky vymáhať. Preto návrhy, ktoré tu odzneli, sú logické, sú oprávnené a vecne sú dobré.

Osobne sa viac prikláňam k odporúčaniu pani Rusnákovej, pretože ide o jednoduchší postup, pretože rozhodovanie až na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu je vlastne zaťažovanie ďalšieho nadriadeného orgánu, a tým by sa predlžoval jednak čas a jednak by vznikali ďalšie náklady, ktoré u insolventných organizácií, právnych subjektov, by zjavne už nikto nikdy nevymohol a v podstate telekomunikácie by sa ocitli v podobnej situácii, alebo veľmi podobnej, ako je to v súčasnosti. Odporúčal by som zváženie tohto. Osobne by som sa skôr prikláňal k prvému návrhu pani poslankyne Rusnákovej, aj keď druhý návrh je tomu veľmi podobný a obsahové sa tomu blíži.

Ďakujem za vašu pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Žiada si posledné slovo pani spoločná spravodajkyňa?

Poslankyňa B. Guldanová:

Nie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Nežiada, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby hlasovanie začala uvádzať v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslankyňa B. Guldanová:

Zo spoločnej správy je jedna pozmeňujúca úprava k článku 1 bod 6 - ustanovenie § 21b odsek 4 písm. h/ sa nahrádza novým znením takto: "Vypracúva v spolupráci s Radou Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie plány využitia kmitočtov pre rozhlasové a televízne vysielanie." Ide o to, že v pôvodnom znení návrhu zákona telekomunikačný úrad spolupracuje s Radou Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pri zostavovaní plánu využitia kmitočtov pre rozhlasové a televízne vysielanie. Naproti tomu aj podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 245/1992 Zb. sa aj Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie len podieľa na vypracovaní plánu využitia kmitočtov. Z uvedeného vyplýva, že v platnej i v navrhovanej právnej úprave nie je určený príslušný orgán, ktorý bude vypracovávať plán využitia kmitočtov. Pretože ide o špeciálny druh výkonu štátnej správy, je návrh, aby týmto orgánom bol telekomunikačný úrad. Odporúčam túto pozmeňujúcu úpravu prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 81 poslancov.

Kto je za návrh ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa?

Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že návrh pani poslankyne Guldanovej sme schválili.

Poslankyňa B. Guldanová:

Ďalší návrh predložila pani poslankyňa Rusnáková. V návrhu zákona na strane 2 v bode 4 § 3 odsek 2 navrhuje vypustiť druhú vetu, ktorá sa začína slovami: "Odmietnuť poskytnutie výkonov tomu ..." a nahradiť ju vetou: "Organizácie spojov sú oprávnené jednosmerne zrušiť možnosť poskytnutia výkonov do doby právnoplatného rozhodnutia príslušného orgánu účastníkovi, ktorý neplatí určené náhrady."

Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vás upozorniť, že v prípade, ak prijmeme tento pozmeňujúci návrh, návrh pána poslanca Polačku už nie je aktuálny. Nebol by bodom nášho rokovania. Návrh pani poslankyne Rusnákovej odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pani poslankyne Rusnákovej?

Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Rusnákovej sme prijali.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, žiadne pozmeňujúce návrhy už nie sú. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o celom návrhu zákona.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Je tu návrh hlasovať za vládny návrh zákona ako celok so schválenými pozmeňovacími návrhmi.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 85 poslancov.

Kto je za vládny návrh zákona so schválenými pripomienkami?

Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

Kto je proti?

Nikto nebol proti.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čislo 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona číslo 150/1992 Zb. /Potlesk./

Ďakujem pánu ministrovi a pani spoločnej spravodajkyni za spoluprácu.

Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o povinných výtlačkoch periodických a neperiodických publikácií.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 172 a spoločnú správu výborov ako tlač č. 172a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky pán Dušan Slobodník, ktorému udeľujem slovo.

Minister kultúry SR D. Slobodník:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

predložený návrh zákona o povinných výtlačkoch periodických a neperiodických publikácii sleduje viacero cieľov. Nahradí sa nim celkom prekonaná vyhláška číslo 140/1964 Zb. o povinných a pracovných výtlačkoch. Okrem toho nahradí doteraz platný zákon Slovenskej národnej rady číslo 378/1990 Zb. o povinných výtlačkoch neperiodických publikácii, ktorý vzhľadom na nové štátoprávne usporiadanie je v niektorých ustanoveniach prekonaný. Nie v neposlednom rade treba pripomenúť, že predložený návrh bude upravovať právnu problematiku povinných výtlačkov komplexne, a tým sa zároveň doterajšie dva predpisy nahradia jedným.

Vecné riešenie povinných výtlačkov má v právnom poriadku svoju tradíciu. Keďže tento historický aspekt je podrobnejšie uvedený v druhom dieli všeobecnej časti dôvodovej správy, nepokladám za potrebné osobitne sa týmto ďalej zaoberať. Navrhované riešenie berie do úvahy aj poznatky získané z iných európskych štátov, takže možno povedať, že navrhované právne riešenie nevytvára kolízny stav vo vzťahu k zahraničiu.

Pokiaľ ide o okruh oprávnených subjektov tak pre povinné výtlačky periodických publikácií, ako aj neperiodických publikácií, pri jeho konštrukcii sa vychádzalo z doterajšej praxe a bral sa do úvahy aspekt potrebnosti. Potrebnosť je v tomto prípade definovaná zachovaním stopy v pamäti národa formou povinných výtlačkov.

Príslušné výbory Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní návrhu s nim vyslovili súhlas. Pripomienky, ktoré v nich boli uplatnené, znamenajú precizovanie zákona a z hľadiska predkladateľa sú plne akceptovateľné. Najviac pripomienok sa sústredilo na prílohy 1 a 2 návrhu zákona, najmä pokiaľ ide o okruh oprávnených subjektov a počet povinných výtlačkov. S prihliadnutím na dlhoročné väzby medzi kultúrnymi ustanovizňami Slovenskej republiky a českej republiky pokladáme však za potrebné, aby sa povinné výtlačky pôvodne určené pre Národnú knižnicu v Prahe presunuli na Maticu slovenskú s tým, že vzájomné zasielanie povinných výtlačkov medzi Maticou slovenskou a Národnou knižnicou v Prahe sa zakotví v dohode medzi Slovenskou republikou a českou republikou o kultúrnej spolupráci.

Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi Slobodníkovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Vieru Danielovú, aby

predniesla správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa V. Danielová;

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

pani poslankyne, páni poslanci,

vládny návrh zákona o povinných výtlačkoch periodických a neperiodických publikácií, ktorý vám bol predložený ako tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 172, je, ako tu už bolo povedané pánom ministrom, na rozdiel od doteraz platných právnych noriem prvou komplexnou právnou úpravou, ktorá rieši tak tlač a publikácie neperiodické, ako aj tlač a publikácie periodické.

Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207 z 24. februára 1993 bol návrh zákona prerokovaný v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky - v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru. Stalo sa tak v určenej lehote, t. j. do 10. marca 1993. Na skoordinovanie stanovísk výborov predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru. Uvedené výbory Národnej rady s vládnym návrhom zákona vyslovili súhlas s pripomienkami uvedenými v spoločnej správe výborov. Máte ju pred sebou ako tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 172a. V nej sú sústredené pripomienky v 12 bodoch. Prvých 7 bodov spoločnej správy sú v podstate technické pripomienky legislatívy, s ktorými sa stotožnili všetky tri výbory, až na pripomienku v bode 1, ktorú neprijal výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Pripomienka v bode 1 spoločnej správy teda znie: "V nadpise i v celom texte zákona sa vkladá za slovo "periodických" slovo "publikácií". Znamená presnejšie jazykové vyjadrenie toho, že ide o dve rozdielne skupiny publikácii doteraz upravené rozdielnymi zákonmi. Odporúčam ju prijať.

Pripomienka v bode 2 spoločnej správy znie: "V § 1 ods. 1 sa vkladajú za slovo "subjektom" slová "podľa tohto zákona" a veta sa skonči bodkou za slovami v úvodzovkách - tu si dovolím upozorniť na chybný prepis. Opravte si, prosím, v tretom riadku výraz v zátvorke /ďalej len "organizovaný"/, ktorý má znieť /ďalej len "oprávnený"/ tak, ako je v texte návrhu zákona, kde sa hovorí o oprávnených subjektoch. Takže text pripomienky v bode 2 znie: /ďalej len "oprávnený"/. Legislatívna skratka sa upraví do singuláru. Ide o presnejšie vyjadrenie najmä so zreteľom na to, že oprávnené subjekty sú prevažne v prílohách a nie priamo v ustanoveniach zákona. Odporúčam prijať.

Pripomienka v bode 3 spoločnej správy znie: "V § 2 ods.

1 v ďalšom texte sa uvedie úplný názov "Zbierka zákonov Slovenskej republiky". Inú zbierku zákonov v Slovenskej republike nepoznáme, takže odporúčam prijať.

Pripomienka v bode 4 spoločnej správy znie: "V § 2 ods.

2 sa slová "periodická tlač" nahrádzajú slovami "periodické publikácie". Ide o zrejmú chybu, pretože tento zákon má vymedziť, čo nie je periodická publikácia. To, čo nie je periodická tlač, vymedzuje už citovaný § 3 ods. 1 zákona číslo 81/1966 Zb. Teda pripomienku odporúčam prijať.

Pripomienka v bode 5 spoločnej správy znie: "V § 3 sa číselný znak odkazu 2 nahrádza číselným znakom odkazu 1. Nadväzne sa primerane prečíslujú ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou." Odkaz 2 a citácia § 10 zákona číslo 35/1965 Zb. v poznámke pod čiarou k tomuto odkazu sú neprimerané. Zákon

číslo 35/1965 Zb. sa vzťahuje na vydávanie neperiodických publikácií, pričom vydávanie periodickej tlače je upravené naďalej v zákone číslo 81/1966 Zb., konkrétne práve v g 3 ods. 1, ktorý je citovaný v poznámke pod čiarou k odkazu 1. Teda pripomienku v bode 5 odporúčam prijať.

Pripomienka v bode 6 spoločnej správy znie: "V § 4 ods. 2 písm. d/ sa nahrádza slovo "lósy" slovom "žreby". Ide o správne uplatnenie slovenského jazyka. Odporúčam prijať.

Pripomienka v bode 7 spoločnej správy: "V § 6 ods. 2 písm. a/ a b/ i v prílohách 1 a 2 sa vypúšťajú slová "Národná knižnica v Prahe". Pán minister už tu spomínal túto záležitosť, ja len doplním, že nie je možné zákonom zaviazať vydávateľov zo Slovenskej republiky, dokonca pod sankciou uloženia pokuty, aby posielali bezplatne povinné výtlačky do cudziny, aj keď ide o Národnú knižnicu v Prahe. Nič nebráni tomu, aby sa dlhoročné väzby medzi kultúrnymi ustanovizňami Slovenskej republiky a českej republiky naďalej udržiavali na úrovni vzájomných, prípadne i medzivládnych dohôd. Teda odporúčam prijať.

Pripomienky v bodoch 8 a 9 sa týkajú § 6, ktorý v návrhu zákona striktne zužuje počet oprávnených subjektov pri nizkonákladových výtlačkoch. Konkrétne pripomienka v bode 8 je z Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Upravuje znenie ods. 2 § 6 len na znenie v pôvodnej, druhej časti tohto odseku, teda časti B v návrhu zákona. Vylúčením hranice 100-výtlačkového nákladu sa umožní aj Univerzitnej knižnici popri Matici slovenskej získať povinný výtlačok aj pri nižšom náklade. S touto pripomienkou by bolo možné súhlasiť, avšak dovolila by som si v pozmeňovacom návrhu doplniť ešte tieto dve ustanovizne aj o Štátnu vedeckú knižnicu v Košiciach, aby sme pomerne regionálne zastúpili jednotlivé knižnice, a jednak z ďalšieho dôvodu, že Štátna vedecká knižnica v Košiciach už má vybudované fondy v tomto

zmysle aj z týchto nižšie nákladových výtlačkov. Preto navrhnem pri hlasovaní túto pripomienku v spoločnej správe neprijať s tým, že vám navrhnem svoj pozmeňovací návrh.

Ďalšia pripomienka v bode 9 je z výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru. Ide o doplnenie § 6 odsekom 3, teda novým odsekom, ktorý umožňuje z obmedzenia podľa predchádzajúceho odseku 2 vyňať vedecké, odborné zborníky a podobne, aby sa tieto úzkoprofilové publikácie tiež mohli dostať do ostatných vedeckých knižníc. Túto pripomienku odporúčam prijať.

Pripomienky v bodoch 10 až 12 rozširujú počet oprávnených subjektov resp. počet povinných výtlačkov. Konkrétne pripomienka v bode 10 rozširuje počet oprávnených v oboch prílohách. Výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť navrhol zaradiť ako oprávnených Slovenskú pedagogickú knižnicu a Ústrednú knižnicu Slovenskej akadémie vied. Výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru navrhol štyri ďalšie subjekty. Musím ale upozorniť opäť na chybu v prepise spoločnej správy. Po prvé - príloha číslo 1 má len štyri kolónky, teda v zátvorke si opravte pri bode 10, prvá a štvrtá kolónka, nie piata, a po druhé - pokiaľ ide o prílohu 1, zo spoločnej správy vyplýva, akoby malo dôjsť k rozšíreniu o štyri subjekty rovnako v prvej aj štvrtej kolónke prílohy 1. Nie je tomu tak. Štyri knižnice uvedené pod bodom 10 sa zaradujú medzi oprávnených na prílohe 1 len v prvej kolónke, v štvrtej kolónke prílohy 1 by sa doplnil iba subjekt "Parlamentná knižnica Národnej rady". Príloha č. 2 je v poriadku. Keďže však aj k tomuto počtu oprávnených by som rada podala vlastný pozmeňovací návrh, odporučím pri hlasovaní túto pripomienku v bode 10 neprijať.

V bodoch 11 a 12 sú pripomienky výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Konkrétne pripomienka v bode 11 - v prílohách číslo 1 a 2 zvýšiť počet výtlačkov pre Maticu slovenskú, podľa môjho názoru, je nekonkrétna, ani nie

je známy dôvod zvýšenia počtu výtlačkov pre Maticu slovenskú. Odporučím ju neprijať.

Pripomienka v bode 12 - v prílohe číslo 1, prvá kolónka rozšíriť oprávnených o Štátnu vedeckú knižnicu Košice. Keďže zaradenie Štátnej vedeckej knižnice Košice obsahuje môj pozmeňovací návrh k tomuto bodu 10 spoločnej správy, odporúčam toto znenie v bode 12 tiež neprijať.

Aby som to teda zhrnula, odporúčam body 1 až 7 spoločnej správy prijať an blok, o ostatných hlasovať osobitne, bod 8 neprijať, bod 9 prijať, body 10, 11 a 12 neprijať s tým, že predložím vlastné pozmeňovacie návrhy, čím sa hlásim ako prvá do rozpravy.

Zatiaľ ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pani poslankyňa hneď vám udeľujem slovo ako prvej v rozprave, ktorú týmto otváram, pretože písomnú prihlášku som zatiaľ nedostal.

Poslankyňa V. Danielová;

Prvý pozmeňovací návrh by sa týkal pripomienky v bode 8 spoločnej správy, čiže týka sa § 6 návrhu zákona, kde ods. 2 znie: "Ak počet rozmnoženín neperiodickej publikácie nepresiahne 500 výtlačkov, vydavateľ povinné výtlačky odovzdá Matici slovenskej, Univerzitnej knižnici v Bratislave a Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach. Túto pripomienku odporučím prijať.

Druhý pozmeňovací návrh sa týka príloh číslo 1 aj číslo 2. Počet oprávnených v prílohách číslo 1 a číslo 2 sa dopĺňa takto: "Do prílohy číslo 1, teda periodické publikácie, do

prvej kolónky, to znamená, pokiaľ ide o ústrednú, regionálnu, miestnu a podnikovú periodickú tlač, sa zaradujú ako oprávnené aj Slovenská pedagogická knižnica, Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, Slovenská technická knižnica, Knižnica Národnej rady Slovenskej republiky a Štátna vedecká knižnica Košice.11 Všetky s počtom povinných výtlačkov 1, čiže po jednom výtlačku. Štátna vedecká knižnica Košice sa takto vlastne presunie z druhej kolónky do prvej kolónky. Ide o knižnicu, ktorá sa dosiaľ zameriavala aj na spracovávanie regionálnej bibliografie, na budovanie fondov regionálneho, miestneho a podnikového významu, nehovoriac už o tom, že ide o jedinú knižnicu takéhoto významu na východnom Slovensku a že Košice sú šidlom univerzity. Ak teda má byť aj regionálne pokrytie spravodlivé, považujem za opodstatnené, aby aj štátna vedecká knižnica Košice mala právo povinného výtlačku v tejto kategórii.

V poslednej štvrtej kolónke prílohy číslo 1, pokiaľ ide o Zbierky zákonov, Úradné vestníky a iné periodiká, sa zvyšuje počet oprávnených o Knižnicu Národnej rady Slovenskej republiky a Štátnu vedeckú knižnicu Košice, obe po jednom povinnom výtlačku. Zmyslom tejto úpravy je zabezpečiť úmerné pokrytie nielen zainteresovaných rezortov, ale aj regiónov Slovenskej republiky. Pritom zaťaženie vydavateľov, ako sme mali možnosť konzultovať s pracovníkmi ministerstva kultúry, je možné riešiť daňovou úlavou resp. odpisom daňového základu a podobne.

Ďalej tento môj pozmeňovací návrh sa týka aj prílohy číslo 2 neperiodické publikácie, kde do prvej kolónky sa zaradujú ako oprávnení aj Slovenská pedagogická knižnica, Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, Slovenská technická knižnica, Knižnica Národnej rady Slovenskej republiky a Slovenská lesnícka a drevárska knižnica vo Zvolene. Ide totiž o jedinú špecializovanú knižnicu v oblasti lesníctva a drevárstva na Slovensku. Do druhej kolónky prílohy číslo

2 sa zaraduje aj Štátna vedecká knižnica Košice s jedným výtlačkom.

To by bolo všetko. Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Danielovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spoločných spravodajcov.

Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec;

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

ak dovolíte, začal by som tým, že si musíme uvedomiť, o čo v tomto prípade zákonného predpisu povinných bezodplatných výtlačkov ide. Aj keď podľa výkladu je možné urobiť odpis z daní z nákladov na vydanie titulu, treba si uvedomiť, že čiastočne ide aj o systém naturálnej dane. Preto sa neprihováram za nesmierne štedré určenie počtu tých, ktorí sú zo zákona povinní dostávať tieto výtlačky. Myslím si, že povinné výtlačky, ktoré majú ísť niektorým významným národným kultúrnym inštitúciám, neplnia funkciu fondov, z ktorého sa robí bežná výpožičná služba. To sú výtlačky, ktoré slúžia na dokumentačné účely, a v prípade medziknižničnej výpožičnej služby môžu tvoriť základný fond, s ktorým možno narábať a možno z neho aj čerpať. Preto odporúčam poslancom Národnej rady, aby neakceptovali zbytočné zvyšovanie počtu povinných výtlačkov. Dokonca som presvedčený, že povinné výtlačky nesmú saturovať povinnosť siete knižníc, aj keď viem, aká je ich situácia, aj keď viem, aká bude v blízkej budúcnosti. Povinné výtlačky by nemali saturovať povinnosti, ktoré majú

v dopĺňaní svojich knižničných fondov. Preto si myslím, že aj tie počty výtlačkov, ktoré boli navrhované v prílohách tohto zákona, sú niekedy ťažko zdôvodniteľné. Opakujem, povinné výtlačky nesmú tvoriť súčasť fondu, ktorý slúži na bežnú výpožičnú knižničnú službu.

Neviem, či založením povinnosti dvoch inštitúcií, ako je Matica slovenská a Univerzitná knižnica v Bratislave, nie je úplne dostatočne /v širokom diapazóne neperiodických výtlačkov/ saturovaná ochrana každého jednotlivého titulu, ktorý u nás vyjde. Všetky ostatné tituly, ako sú technické publikácie alebo iné, majú svojho adresáta, je dobre, že sa rozširujú o ďalšie inštitúcie, ktoré sledujú tento účel. Preto sa prihováram, aby sme zbytočne nerozširovali počet adresátov povinných výtlačkov.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hudecovi. Prosím, dámy a páni, kto sa ďalej hlási do rozpravy? Pán poslanec Peter Jaroš.

Poslanec P. Jaroš;

Vážený pán predsedajúci, milé dámy a páni,

je dôležité, aby sa do knižníc dostali aj úzkoprofilové a mimotržné publikácie, ktoré vychádzajú v nízkom náklade, ale predstavujú najaktuálnejšie informácie, napríklad zborníky z odborných a vedeckých seminárov. Preto, podľa môjho názoru, nie je správne stanoviť rozsah odberateľov len podľa výšky nákladu. Navrhujem preto, aby medzi tých, ktorí majú dávať povinné výtlačky knižniciam, patrili aj vydavatelia, ktorí vydávajú zborníky z odborných a vedeckých seminárov,

v ktorých sú - ako dobre vieme - najaktuálnejšie informácie z rôznych oblastí vedy a kultúry.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi Jarošovi za jeho návrh. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy?

/Nikto./

Nikto sa nehlási, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím, pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť?

Minister kultúry SR D. Slobodník;

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pripomienky, ktoré tu odzneli, sú síce v niektorých miestach rozporné, napríklad posledná, ktorú predniesol pán poslanec Jaroš, ale takisto si myslím, že je povinnosťou uchovávať všetky diela. Preto by som celkom nesúhlasil s pánom poslancom Hudecom, ktorý navrhuje obmedzenie povinnosti povinného výtlačku. Je fakt, že treba brat do úvahy aj priestorové rozčlenenie knižníc - východné Slovensko, stredné Slovensko a Bratislavu. Myslím si, že pripomienky, ak vylúčim tie kontradiktorné, sú pozitívne, že prejavujú pochopenie tejto zložitej veci. Ako bývalý pracovník Slovenskej akadémie vied vítam aj to, že sa medzi povinné výtlačky aspoň tých periodických publikácii dostala aj Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied. Takže, to sú moje poznámky.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosí si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa?

Poslankyňa V. Danielová;

Dovolila by som si zareagovať na dve pripomienky pánov kolegov poslancov. Pánu Hudecovi len toľko, že ten mierne zvýšený počet povinných výtlačkov vôbec nepovažujem za zbytočný, pretože v žiadnom prípade, ako aj pán minister spomenul, tu nejde o bežné výpožičné fondy. Ide o knižnice, ktoré majú tieto svoje fondy z rôznych hľadísk, podľa toho, ako sú zaradené, vybudované dlhodobo najmä pre dokumentačné účely. A pánu Jarošovi - vašu požiadavku spĺňa bod 9 spoločnej správy, takže si myslím, že je to v poriadku.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni a prosím ju, aby neodchádzala, pretože pristúpime k záveru tohoto bodu nášho rokovania, teda k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch k návrhu zákona tak, ako vzišli zo spoločnej správy výborov a z rozpravy. Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, môžete uvádzať hlasovanie k tomuto vládnemu návrhu zákona.

Poslankyňa V. Danielová;

Ako som navrhovala na konci môjho prvého vystúpenia, o bodoch 1 až 7 spoločnej správy navrhujem dať hlasovať an blok s tým, že odporúčam ich prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Počuli sme návrh pani spoločnej spravodajkyňa. Budeme hlasovať o bodoch 1 až 7 s tým, že ich odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 84 poslancov.

Kto je za prijatie týchto pozmeňovacích návrhov?

Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy uvedené v bodoch 1 až 7 spoločnej správy sme prijali.

Poslankyňa V. Danielová;

Ďalej podľa spoločnej správy nasleduje bod 8, o ktorom navrhujem hlasovať osobitne, ako aj o ďalších bodoch. Pripomienku v bode 8 odporúčam neprijať s tým, že navrhnem pozmeňujúci návrh, kde rozšírim počet oprávnených o Štátnu vedeckú knižnicu v Košiciach.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Takže, dámy a páni, počuli sme vysvetlenie pani spoločnej spravodajkyne. Budeme hlasovať o bode číslo 8 s tým, že pani spoločná spravodajkyňa neodporúča tento bod prijať a prijať doplnené znenie tohoto bodu.

Prosím prezentujme sa. Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto je za bod 8 s tým, že pani spoločná spravodajkyňa ho neodporučila prijať?

Za návrh hlasovalo 15 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že bod 8 spoločnej správy sme neprijali. Poslankyňa V. Danielová:

Pripomienka v bode 9 - § 6 sa dopĺňa novým odsekom 3, ktorý znie: "Ustanovenie v odseku 2 sa nevzťahuje na neperiodické publikácie vydávané z vedeckých a iných odborných podujatí. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Budeme hlasovať o bode číslo 9. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto je za bod číslo 9?

Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

Kto je proti?

Proti nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že bod 9 spoločnej správy sme prijali. Poslankyňa V. Danielová:

Pripomienku k bodu 10 spoločnej správy takisto odporúčam neprijať s tým, že budeme potom hlasovať o jej pozmenenom znení.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Hlasujeme o pripomienke číslo 10. Pani poslankyňa ju neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 88 poslancov. Kto je za pripomienku číslo 10? Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom číslo 10 sme neprijali.

Poslankyňa V. Danielová:

Takisto pripomienku v bode 11 spoločnej správy odporúčam neprijať. Ide o zvýšenie počtu výtlačkov pre Maticu slovenskú.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 82 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienky pod bodom číslo 11 s tým, že pani spoločná spravodajkyňa neodporúča tento bod prijať?

Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 11 sme neschválili.

Poslankyňa V. Danielová:

Posledný bod spoločnej správy, bod číslo 12 - v prílohe číslo 1, prvá kolónka rozšíriť oprávnených o Štátnu vedeckú knižnicu Košice. Keďže to bude obsahom môjho pozmeňovacieho návrhu, odporúčam neprijať v tomto znení.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za schválenie pripomienky pod bodom číslo 12 s tým, že pani poslankyňa ju odporúča neprijať z neuvedeného dôvodu?

Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pod bodom 12 sme neprijali.

Poslankyňa V. Danielová:

Teraz by som dala hlasovať o obidvoch pozmeňovacích návrhoch. Prvý pozmeňovací návrh - § 6 odsek 2 znie: "Ak počet rozmnoženín neperiodickej publikácie nepresiahne 500 výtlačkov, vydavateľ povinné výtlačky odovzdá Matici slovenskej, Univerzitnej knižnici v Bratislave a Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh uvedený pani poslankyňou Danielovou?

Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Danielovej sme schválili.

Poslankyňa V. Danielová:

Druhý pozmeňovací návrh týkajúci sa obidvoch príloh znie takto: "Počet oprávnených v prílohách číslo 1 a číslo 2 sa dopĺňa takto: do prílohy číslo 1, do prvej kolónky sa zaraďujú ako oprávnení aj Slovenská pedagogická knižnica, Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, Slovenská technická knižnica, Knižnica Národnej rady Slovenskej republiky a štátna vedecká knižnica Košice. Do prílohy číslo 1, do štvrtej kolónky sa zaraďujú ako oprávnení aj Knižnica Národnej rady Slovenskej republiky a Štátna vedecká knižnica Košice. Do prílohy číslo 2, do prvej kolónky sa zaraďujú ako oprávnení aj Slovenská pedagogická knižnica, Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, Slovenská technická knižnica, Knižnica Národnej rady Slovenskej republiky a Slovenská lesnícka a drevárska knižnica pri Technickej univerzite vo Zvolene. Do prílohy číslo 2, do druhej kolónky sa zaraďuje aj Štátna vedecká knižnica Košice s jedným výtlačkom."

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 93 poslancov.

Kto je za prijatie pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Danielovej?

Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Danielovej sme prijali.

Poslankyňa V. Danielová;

Ak si dobre pamätám, ďalšie návrhy neboli predložené, takže prosim, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku. Samozrejme, odporúčam ho prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za prijatie vládneho návrhu zákona s pozmeňujúcimi pripomienkami, ktoré sme schválili? Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Kto je proti? Nikto nie je proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali traja poslanci.

Konštatujem, že sme prijali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o povinných výtlačkoch periodických a neperiodických publikácií. /Potlesk./

Ďakujem za spoluprácu pánu ministrovi a pani poslankyni Danielovej.

Môžeme prikročiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcii v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky a zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní /živnostenský zákon/.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 178 a spoločnú správu výborov ako tlač 178a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Jozef Tuchyňa. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci,

návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky, tzv. lustračný zákon, a zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, reaguje na spoločenské dianie. Jeho predloženie je vyvolané najmä tlakom budúcich podnikateľov, žiadateľov

o vydanie koncesiovaných živností, pri ktorých je preukazovanie spoľahlivosti podľa lustračného zákona jednou z podmienok na udelenie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni, prosím aby sme vytvorili pánu ministrovi vhodné prostredie pre prednesenie jeho návrhu.

Minister vnútra SR J. Tuchyňa:

Živnostenské úrady sa stali terčom kritiky pre nevybavenie približne 150 až 200 žiadostí týchto uchádzačov len za mesiac január 1993, hoci postupovali v medziach zákona. Uvedené číslo nevybavených žiadostí však stále narastá.

Predložená novela zákona znamená návrat k pôvodnému zámeru sledovanému prijatím lustračného zákona, ktorým bolo očistenie verejného života, teda funkcií v štátnych orgánoch, organizáciách a nie v oblasti súkromného podnikania. Nie je teda krokom späť, ale znamená rešpektovanie ústavnej slobody podnikania. Z legislatívneho hľadiska ide o jednoduchú právnu úpravu, v ktorej sa vypúšťa príslušné ustanovenie lustračného zákona, ktoré je prepojením na živnostenský zákon a príslušné neživotné odkazy v živnostenskom zákone a jeho prílohách na lustračný zákon.

Návrh zákona prerokovali 9. a 10. marca určené výbory Národnej rady. Pripomienky týchto výborov sledujú vylepšenie a možno s nimi súhlasiť. Rozpočtový a národohospodársky výbor návrh zákona neprerokoval, odporúčal vec riešiť komplexne s celkovým riešením otázky lustrácií.

Vážená Národná rada, vzhľadom na aktuálnosť spomínaného problému, ako aj pozitívne stanoviská dvoch výborov Národnej rady, odporúčam návrh zákona prerokovať. Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu ministrovi Tuchyňovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Radomíra Žingora, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec R. Žingor:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

máme prerokovať vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 178 a spoločnú správu výborov - tlač 178a, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 451/1991 Zb. a zákon číslo 455/1991 Zb. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 213 zo dňa 3. marca 1993 pridelil na prerokovanie uvedený vládny návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť s termínom do 10. marca 1993. Na skoordinovanie stanovísk bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali v dňoch 9. a 10. marca 1993. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť vyslovili s vládnym návrhom zákona súhlas. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky po diskusii odročil prerokovanie návrhu s tým, že ho prerokuje súčasne s pripravovanou novelizáciou zákona číslo 451/1991 Zb. Ústavnoprávny výbor Narodnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prijali zhodne pozmeňujúci návrh k článku 2 vládneho návrhu zákona, ktorým sa odstraňuje vecný rozpor s článkom 1 návrhu.

Dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona podať nasledovné stanovisko:

Po prvé - ide o ďalšie uplatňovanie zákona číslo 451/1991 Zb., tzv. lustračného zákona, a pokiaľ ide o lustrácie, aj uplatňovanie zákona čislo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

Po druhé - z hľadiska komplexného posúdenia prerokúvanej problematiky, najmä z hľadiska toho, či vôbec možno uplatňovať lustračný zákon, bolo treba trvať na tom, aby sa návrh na novelu zákona o živnostenskom podnikaní posudzoval bez novely lustračného zákona.

V dôvodovej správe sa uvádza, že po zániku Federálneho ministerstva vnútra doteraz nebola vládou Slovenskej republiky určená nástupnícka organizácia, ktorá by vydávala osvedčenie podľa lustračného zákona, pretože Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nebolo k tomu splnomocnené. Z toho možno vyvodiť, že lustračný zákon nemožno ďalej vykonávať. Preto si myslím, že sa malo najskôr v Národnej rade posúdiť, či lustračný zákon zrušiť, alebo ho treba len upraviť a určiť ministerstvo, ktoré by vykonávalo pôsobnosť podľa tohto zákona. Až na základe toho sa malo rokovať o navrhnutej novele zákona o živnostenskom podnikaní.

Dovoľte mi ešte vysloviť svoj názor na návrh novely zákona o živnostenskom podnikaní. Na jeho nadväznosť na lustračný zákon som už poukázal. Potreba novely zákona o živnostenskom podnikaní sa v podstate odôvodňuje tým, že bez

osvedčenia vydaného podľa lustračného zákona nemôžu príslušné orgány štátnej správy vydávať povolenie o vykonávaní koncesií. Položme si ale otázku, o aké koncesie ide. Ide o koncesie na vývoj, výrobu, opravu, úpravu, prípravu, nákup, predaj, požičiavanie a znehodnocovanie zbraní a streliva, koncesie na zriadenie strelníc a ich prevádzku, výrobu a opravu, výrobu zvlášť nebezpečných jedov, ničenie výbušnín a ich uvádzanie do obehu, obchod so starožitnosťami a ďalšie iné činnosti. Sú to činnosti, na vykonávanie ktorých by asi nemal dostať koncesiu ktokoľvek. Najmä by ju nemali dostať bývalé nomenklatúrne kádre a bývalí príslušníci ŠtB. Som presvedčený, že ochrana lustračného zákona bola a je stále v tomto prípade plne opodstatnená.

Odporúčam, aby sa prerokovanie návrhu novely zákona o živnostenskom podnikaní odložilo a aby bol prerokovaný v nadväznosti na novelu lustračného zákona, ktorá sa pripravuje. Pán predsedajúci, nakoľko ide o procedurálny návrh, žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo bez rozpravy. V prípade, že tento návrh nebude schválený, môj návrh ako spoločného spravodajcu je návrh zákona na novelu zákona o živnostenskom podnikaní neschváliť.

Ďakujem. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. V súlade s rokovacím poriadkom dávam o jeho návrhu bez rozpravy hlasovať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 79 poslancov.

Kto je za návrh spoločného spravodajcu?

Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali návrh pána poslanca Žingora a tento návrh nebude predmetom rokovania Národnej rady.

Ďakujem pánu poslancovi Žingorovi a pánu ministrovi za spoluprácu.

Navrhujem, aby sme prikročili k

Návrhu Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 181 a spoločnú správu výborov ako tlač 181b.

Návrh výboru Národnej rady Slovenskej republiky odôvodni poslanec Miroslav Tahy. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

dovoľte, aby som z poverenia Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky zdôvodnil návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 181.

Dňa 17. 12. 1992 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. Všeobecne známe problémy pri tvorbe tohoto zákona ešte pred jeho predložením do Národnej rady Slovenskej republiky, kompromisy pri jeho schvaľovaní v Národnej rade, ako aj malý časový priestor na dôkladnú prípravu uplatňovania tohoto zákona, ho predurčovali do polohy kontraverznej právnej normy v rôznych oblastiach jeho uplatňovania.

Mimo konštituovania a fungovania Národnej poisťovne sa najvypuklejšie preukázal rozpor medzi výkladom tohoto zákona pri rozbehu jeho uplatňovania a Programovým vyhlásení vlády Slovenskej republiky o podpore malého a stredného podnikania. Podnikateľská verejnosť podrobila zákon tvrdej kritike a prostredníctvom svojich zástupcov poukazovala na negatívny dopad zákona pri celkovom daňovom a poplatkovom zaťažení. Podnikateľská verejnosť akcentuje veľmi nepriaznivý vývoj v súkromnom sektore. K 30. 9. 1992 bolo 420 tisíc živnostenských oprávnení a k 1. 2. 1993 bolo 273 tisíc živnostenských oprávnení, ktoré sú registrované, pričom tento vysoký úbytok živnostníkov pripisuje najmä charakteru zákona číslo 7/1993 Z. z., ktorého tzv. malú novelu prerokovávame.

Podnikatelia pri rokovaniach s vládou a nami, poslancami, tlmočili názor, že očakávajú od vlády a parlamentu reálne posúdenie napätej situácie, ktorá vznikla medzi vládou a súkromným sektorom, a predpokladajú, že poslanci schvália malú novelu zákona. Tým by sa mala ukludniť napätá situácia a vytvorí sa priestor pre zásadnú zmenu uvedeného zákona, aby bol skutočne zákonom poistenia a nie zákonom akejsi dodatočnej dane z príjmov. Podnikateľské zväzy sa obrátili na

nás o pomoc na základe tlaku veľkého počtu petícií, listov a výziev zo strany podnikateľov.

Vláda Slovenskej republiky ústami ministra Černáka vyslovila na stretnutí s podnikateľmi v Lučenci ochotu pomôcť realizovať prípravu novely zákona, a to do konca februára tohoto roku v tzv. forme malej novely zákona. Túto podporu pán minister preukázal aj výzvou voči národohospodárskemu a rozpočtovému výboru o pomoc pri tvorbe malej novely a jej iniciovaní. Národohospodársky a rozpočtový výbor po rokovaniach s podnikateľmi a pracovníkmi príslušných rezortov zvážil potrebu tejto novely a podnet podnikateľov spracoval do paragrafového znenia novely, ktoré predložil na vyjadrenie príslušným rezortom.

Treba otvorene priznať, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyjadrilo 19. 2. 1993 názor, že považuje za účelnejšie pripravovať komplexnú novelu zákona. Napriek tomu vedomé si spomínaných prísľubov a nezdravého napätia podrobilo návrh národohospodárskeho a rozpočtového výboru posúdeniu a pripravilo legislatívne čistejšiu modifikáciu. Túto si národohospodársky a rozpočtový výbor po prerokovaní so zástupcami podnikateľov osvojil a predložil Národnej rade Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Tento návrh predseda Národnej rady prikázal rozhodnutím číslo 215 zo 4. 3. 1993 prerokovať príslušným výborom v termíne do 10. 3. 1993. O spôsobe prerokovania vás bude informovať príslušný spoločný spravodajca. Väčšina z vás je dobre oboznámená s dôvodmi novely zákona číslo 7/1993 Z. z. Z toho dôvodu dôvodová správa k tejto novele je stručná. Dovoľte, aby som dôvodovú časť návrhu novely ešte podporil niekoľkými myšlienkami. Treba si uvedomiť, že novela do určitej miery supluje nedostatok podpory malého podnikania. Preto prínos

novely považujem za významný napriek tomu, že ide najmä o podnikateľov popri zamestnaní alebo dôchodcov, ktorým vytvára určité výhody. Aj malí podnikatelia pomáhajú vytvárať trhové podmienky, aj malí podnikatelia stimulujú veľké podniky, najmä, ak malých podnikateľov je veľké množstvo. Znižujú mieru nezamestnanosti, a teda zaťaženie Fondu zamestnanosti, a naopak, daňou z príjmu zvyšujú príjem štátneho rozpočtu. Zabezpečujú pestrosť sortimentu tovarov a služieb, a tým zároveň odtancujú devízové zaťaženie plynúce z vyššieho importu nedostatkových tovarov. Mnohí z podnikateľov podnikajú popri zamestnaní alebo v dôchodku z toho dôvodu, že absentuje úverová schopnosť nášho bankového systému vytvárať podmienky pre plné podnikateľské nasadenie týchto občanov.

Záverom dovoľte, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby som podčiarkol, že schválením tejto novely sa právne upraví stav, ktorý vychádza z rozporu medzi zákonom číslo 7/1993 Z. z. a stanoviskom ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Keltošovej zo dňa 18. januára 1993. Mali sme možnosť vypočuť si ho aj tu, v našom parlamente. Ďalej, zastaví sa proces znižovania počtu živnostníkov, a tým aj úbytok príjmu štátneho rozpočtu z dane z príjmu. Nevyriešia sa však systémové problémy celého zákona, a tým možno oprávnené výhrady iných skupín obyvateľov Slovenskej republiky, napríklad nedoriešené otázky občanov pracujúcich v cudzine alebo námietky Únie nevidiacich a slabozrakých a podobne. Ich závažné pripomienky, ako aj pripomienky, ktoré napríklad prichádzajú zo zdravotníctva, sú oprávneným volaním po celkovom - obrazne povedané - preoraní zákona.

Táto novela teda nevyrieši veľa zásadných otázok. Predkladajúci výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa však podujal riešiť len časť problémov, ktoré sa nárokujú riešiť z podnikateľského prostredia. Osobne odmietam stanovisko, že týmto návrhom diskriminujeme iné skupiny občanov. Prijatím

takýchto myšlienok by sme zamedzili akúkoľvek subvenčnú a úľavovú politiku vlády. Chceme napríklad tvrdiť, že subvencovaním poľnohospodárov diskriminujeme ostatných občanov? Podobných príkladov možno uviesť veľa. Oprávnenosť takýchto námietok iste posúdite objektívne vy, poslanci Národnej rady.

Vážená Národná rada,

dovoľte, aby som vás požiadal o podporu návrhu a aby ste návrh tak, ako je formulovaný v tlači 181, schválili. Celkom na záver dovoľte ešte poznámku. Garančný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vo svojom uznesení z 15. marca tohoto roku, v ktorom uvádza výsledok rokovania o predloženom návrhu, odporúča z návrhu vypustiť článok I bod 5. Na základe výsledku rokovania o tomto návrhu v ústavnoprávnom výbore a vo výbore národohospodárskom a rozpočtovom odporúčam znovu aj poslancom garančného výboru zvážiť toto rozhodnutie. Zároveň si dovoľujem požiadať, aby sa o bode 2 spoločnej správy, tlač číslo 181b, hlasovalo osobitne a aby tento bod nebol prijatý. Z hľadiska podnikateľov je to významná časť novely a, prirodzene, aj toto ustanovenie § 41 môže byť pri komplexnej novele zákona upravené, ak sa vytvoria kvalitatívne iné podmienky komplexnou novelou.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Vladimíra Miškovského, aby predniesol správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec V. Miškovský;

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, tlač 181b. Návrh národohospodárskeho a rozpočtového výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 7/1993 o zriadení Národnej poisťovni a financovaní zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 215 zo 4. marca 1993 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v lehote do 10. marca 1993. Týmto rozhodnutím zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov s tým, že ich skoordinované stanoviská sa premietnu v spoločnej správe výborov.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokovali návrh Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 7/1993 o zriadení Národnej poisťovne a financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.

Sú tam len dva pozmeňujúce návrhy. Prvý k článku I bod 5 a druhý pozmeňujúci návrh je tiež k článku I bod 5. V prvom je to vlastne len technická oprava, kde sa nahrádzajú slová "do 30. júna 1993" slovami "do 30. júna 1994". Tam bol len preklep. Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci odporúča tento článok vypustiť. Tak ako navrhovateľ pán poslanec Tahy aj ja sa prikláňam k tomu, aby sme o týchto dvoch návrhoch hlasovali oddelene s tým, že podporujem, aby sme článok 5 zachovali. Po prerokovaní a schválení pripomienok odporúčam Národnej rade tento návrh zákona prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi Miškovskému a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spoločných spravodajcov.

Otváram, dámy a páni, rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa zatiaľ z pánov poslancov neprihlásil nikto. Hlási sa pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš;

Vážená Národná rada,

dovolil by som si k predloženej novele povedať pár slov. Predovšetkým na začiatku chcem povedať, že podporujem túto malú novelu, aby bola prijatá. Len chcem povedať niekoľko poznámok v súvislosti s novelizáciou zákona 7. Táto novela, ktorá je predložená, rieši len skutočne malý problém v rámci zákona číslo 7 o Národnej poisťovni. Je to problém, ktorý treba vyriešiť. Lenže tu je spústa problémov, ktoré sa ukázali v živote, ktoré treba riešiť. Vo Výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci sa problematike, ako budeme ďalej postupovať v zákone o Národnej poisťovni, venoval jeden celý deň.

Vo výbore pri jeho prerokúvaní za prítomnosti pani ministerky Keltošovej vznikol problém, že bývalý minister pán Černák vlastne zobral garanciu nad veľkou novelou zákona. Mala byť vytvorená skupina na vládnej úrovni, ktorá bude pripravovať túto veľkú novelu. Ako si možno pamätáte, bola ponuka aj z našej strany, zo strany poslancov, že budeme pracovať na tejto veľkej novele. Myslím si, teda logickejšie sa zdalo, že na tejto veľkej novele bude pracovať vládna garnitúra, ktorá má k dispozícii viac právnikov a môže lepšie túto prípravu koordinovať. Táto skupina sa aj vytvorila, začalo sa pracovať na veľkej novele, ale ako som sa dozvedel minulý týždeň, táto skupina sa rozpadla a nepracuje. Tu vzniká jedno veľké nebezpečenstvo, že na novele sa nebude pracovať a táto by mala byť schválená už do 1.7. 1993, a to z jedného jednoduchého dôvodu.

Tu by som sa chcel pozastaviť nad dvoma bodmi spoločnej správy k článku I k bodu 5, kde ústavnoprávny výbor navrhuje predĺžiť termín v druhej vete do 30. júna 1994, a náš garančný výbor, výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, tento bod navrhol vypustiť, aby sa to nepredlžovalo o jeden rok. O čo ide? Teraz sme v zákone číslo 7 schválili, že fondy poistenia pôjdu cez štátny rozpočet a v tomto zákone sme to obmedzili, že tieto fondy pôjdu do 30. júna 1993. Teda, ľudovo povedané, zoštátnili sme poisťovňu ešte skôr, než začala fungovať. Momentálne je napríklad zdravotné poistenie garantované aj financované cez štátny rozpočet. To vôbec nebolo cieľom poistenia, aby sa poistenie financovalo cez štátny rozpočet. Ale vzhľadom na to, že poisťovňa nabieha, že je tam potrebná garancia, kým sa naplnia fondy, malo to svoju logiku. Má to svoju logiku trebárs do 30. 6. 1993, kedy sa už fondy naplnia, a potom už budeme môcť fungovať normálne. Tu je už návrh, aby sa to predĺžilo o rok, že by to bolo až do 30. júna 1994. To znamená, že poisťovňu by sme vlastne nespustili, stále by bol takým tútorom štátny rozpočet.

Teda, musí nám byť jasné - bučí chceme poisťovňu a chceme, aby boli samostatné fondy a ministerstvo zdravotníctva musí vytvoriť mechanizmy, aby tok peňazí medzi zdravotníctvom a poisťovňou bol taký, aby sa hospodárilo, alebo to nechceme, budeme to simulovať, ako to povedal minule aj pán minister Tóth, a máme možnosť to simulovať do 30. júna 1993 alebo do 30. júna 1994. V tom je rozpor týchto dvoch bodov spoločnej správy. Veľmi zvažujme pri hlasovaní, ako budeme v tomto smere hlasovať.

K veľkej novele zákona číslo 7 - tu je nesúlad medzi zákonom číslo 14 o štátnom rozpočte a zákonom číslo 7 o Národnej poisťovni. Zákon číslo 7 o Národnej poisťovni nehovorí o tom, že bude vytvorený osobitný účet, že budeme poskytovať peniaze, ktoré prídu na poistenie, na osobitný účet. Zákon číslo 14 to hovorí. Prijali sme uznesenie k zákonu číslo 14 o štátnom rozpočte, že zosúladíme zákony, ktoré nie sú v zhode so zákonom číslo 14, s týmto zákonom. Teraz bol zo strany ministerstva financií daný návrh, aby sme to zosúladili tak, teda legalizovali, že peniaze, ktoré sa dostávajú z poistenia, pôjdu cez štátny rozpočet. Táto novelizácia nebola daná na prerokovanie, lebo vlastne by sme potreli vlastný charakter poisťovne, o ktorý nám išlo.

Ďalej je tu problém a poistením pracovníkov v cudzine. Ľudia, ktorí pracujú v cudzine, napríklad v Českej republike - tam z titulu zákona platí zdravotné poistenie v Českej republike. Budeme hovoriť o zdravotnom poistení. Ale, keď niekto býva na Slovensku, aj na Slovensku musí platiť z minimálneho vymeriavacieho základu, to znamená, že platí 301 Sk zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predložilo do nášho výboru po dohode s Ministerstvom zdravotníctva českej republiky návrh, aby sme luďom, ktorí pracujú v cudzine a platia si tam poistenie, zrušili poistenie, ktoré platia tu, aby neplatili tých 301 Sk.

Konkrétny príklad: 18 000 Kysučanov pracuje na Ostravsku. Tam odvádzajú zo svojho príjmu určitú sumu peňazí, a nie malú, na české poistenie, ale zdravotnícku starostlivosť prídu čerpať na Slovensko. Tým im budeme poskytovať zdravotnícku starostlivosť. A my sme sami navrhli, aby sme zrušili tých 301 Sk, ktoré občan musí u nás zaplatiť, viem, že je to voči občanovi nespravodlivé, ale za čo bude slovenské zdravotníctvo poskytovať túto zdravotnícku starostlivosť? V Čechách to zostane, tam ju nebude čerpať, ale bude ju prevažne čerpať tu. Teda takto sa to nedá riešiť. A to je rad problémov, ktoré sa v tomto zákone postupne objavujú. Takže, prosím vás, tlačte na vládu, tak náš výbor ako aj ostatní poslanci, aby sa na tejto novelizácii veľmi intenzívne pracovalo, aby do 30. júna bola pripravená a mohli sme ju schváliť.

Ďakujem pekne. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Tarčák - faktická pripomienka. Poslanec J. Tarčák:

Chcem len zareagovať na poznámku, že sme zoštátnili poisťovňu. Prosím vás, to je úplne absurdné. Poisťovňa je nezávislá, neštátna inštitúcia. Je len technická záležitosť, že vláda vytvorila určitý fond na rozbehnutie, aby mohla od začiatku fungovať. Čiže, toto konštatovanie nemá opodstatnenie. Vláda si je vedomá určitých problémov, a preto jasne povedala, že pripravuje novelu. Ak pán poslanec vie, že sa komisia rozpustila, nech navrhne inú, novú, alebo nech prijmeme uznesenie, kde požiadame a taxatívne vymedzíme, že do nejakého termínu bude predložená. Ale inak takéto konštatovanie je demagógiou.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Tarčákovi za jeho faktickú pripomienku. S faktickou pripomienkou sa hlási pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Navrhovatelia tejto novely sú si vedomí problémov, ktoré tu pán poslanec Jakuš naniesol. Keď som sa zúčastnil rokovania v garančnom výbore, rokovalo sa aj o pripomienkach zo strany ministerstva zdravotníctva práve k občanom, ktorí sú zamestnaní v cudzine. Vzhľadom na to, že v tom čase, keď sa prerokúvala táto novela, bolo nejednotné stanovisko zástupcov ministerstva zdravotníctva a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto garančnom výbore, usúdili sme, že v tomto štádiu procedúry nie je priechodné zaoberať sa ďalšími komplikujúcimi návrhmi tejto takzvanej malej novely. Keď sme tento návrh malej novely pripravovali, opierali sme sa o všeobecný konsenz politických síl v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, dokonca aj o súlad s vládou. Ak si dnes pozriete tézy ekonomického rozvoja tak, ako boli formulované v Starej Turej, ktoré sme dostali, dokonca aj tam sa nachádza bod, ktorý podporuje túto malú novelu, ktorou treba získať čas a najmä prostredie pre malých podnikateľov. To, že je tam uvedený rok 1994, prakticky je z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že už výklad ministerky v januári išiel týmto smerom a po druhé - jednoducho treba vytvoriť tlak smerom na vládu, aby prijala veľkú novelu, aby teda potom, prirodzene, korigovala aj niektoré nedostatky malej novely.

Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. O slovo sa hlási pán poslanec Fehér.

Poslanec M. Fehér:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

všetci veľmi dobre vieme, akú búrku nevôle medzi súkromnými podnikateľmi vyvolal po schválení zákona o Národnej poisťovni práve paragraf, ktorý je teraz predmetom novely. Sila, rozmach a rozhodnosť, s akou podnikatelia prejavili svoju vôľu a mienku tak v Lučenci, ako aj v iných mestách Slovenskej republiky, mnohých prekvapila, určite tých, ktorí sa podieľali na vypracovaní pôvodného návrhu zákona a ktorí sa do poslednej chvíle snažili o jej udržanie aj napriek predchádzajúcemu úpornému presviedčaniu vo výboroch. Tento pôvodný vládny návrh predpokladal dvakrát väčšie odvody. Spomínané udalosti prekvapili určite aj tých, ktorí po búrlivej parlamentnej diskusii navrhli alebo vyslovili súhlas s "kompromisným" návrhom. Slovo "kompromisným" je v úvodzovkách preto, lebo to nebol kompromis záujmov, ale kompromis čisto formálny. Priemer medzi 50 % a 0 % je 25 %.

Tento výsledok dohody všetkých parlamentných strán podporovaný všetkými renomovanými ekonómami umožňoval vládnemu hnutiu a vláde udržať tvár a opozícii dával ilúziu pocitu určitého víťazstva. To malo za následok, že proti hlasoval jediný poslanec a hlasovania sa zdržalo 8 poslancov, 112 hlasovalo za. To, že spomínaný paragraf zákona je úplne nezmyselný a v praxi úplne nerealizovateľný, musela priznať aj vláda vydaním výkladu zákona, ktorý je vlastne prakticky zhodný s navrhovanou novelou.

Pre mňa, a určite aj pre mnohých ďalších, bolo však tragickejšie zistenie, že v Národnej rade Slovenskej republiky neexistuje - podčiarkujem - neexistuje politická sila, ktorá by napriek proklamáciám do dôsledkov a s plnou zodpovednosťou presadzovala a bránila záujmy súkromného sektoru. Nepochybujem, že mnohí z vás, poslancov, si nájdu alebo si už aj našli ospravedlnenie, ale to nič nemení na fakte, že hlasovali za zákon, ktorého dôsledné uplatnenie by malo za následok likvidáciu malého a stredného súkromného sektoru, za zákon, ktorý predpokladal v roku 1993 zodrať zo samostatne zárobkové činných osôb 18 mld Sk, namiesto 8 mld Sk v roku 1992. Ekonomický nezmysel na prvý pohľad.

Na záver mi dovoľte podporiť predložený návrh novely tým viac, že je prakticky totožný s tzv. malou novelou zákona o Národnej poisťovni navrhovanou Združením podnikateľov Slovenska a s mojím pozmeňovacím návrhom predneseným na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a v dôsledkoch totožný s mojim pozmeňovacím návrhom predneseným na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o pôvodnom návrhu zákona o Národnej poisťovni.

Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Fehérovi. Pán poslanec Prokeš, potom pán poslanec Hudec.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte, aby som obrátil vašu pozornosť na bod 5 navrhovanej novely. Priznám sa, že nie celkom rozumiem tomu,

prečo slová "do 30. júna 1993" treba nahradiť slovami "do 30. júna 1993", čo je to isté. Je mi ľúto, v tlači je jasne napísané "1993" - jedno aj druhé. Treba to buď opraviť a upozorniť na to, pretože v opačnom prípade sa môže veľmi lanko stať, že vlastne odhlasujeme nie zmenu, aj keď sa prikláňam k tomu, čo tu odznelo, že by sme skutočne mali zvažovať, či budeme trvať na tom, aby sa poisťovňa rozbehla do 30. júna 1993, alebo nie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tahy - faktická poznámka. Potom pán poslanec Hudec.

Poslanec M. Tahy:

Veľmi sa ospravedlňujem, že pri predkladaní tohto návrhu som nespomenul tento preklep. Nespomenul som ho aj preto, že spoločná správa túto chybu napravuje.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za vysvetlenie. Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

už starí Rimania poznali účinnosť hesla "Ak chcete naplniť štátnu kasu, znížte dane". Ale nemyslím si, že znižovali akékoľvek dane, kedykoľvek a za akýchkoľvek podmienok. Je pravdou, že podporou súkromného podnikania a zdanením jeho ziskov môžeme získať nemalé prostriedky do štátneho rozpočtu, avšak nikto mi presvedčivo nezdôvodnil sumu, ktorú napríklad aj touto novelou už zo štátneho rozpočtu stratíme.

Pamätám si, keď sme prerokúvali návrh tohto zákona v našom výbore, dával som na zváženie možnosť diferencovaného zdaňovania jednotlivých podnikateľov, podnikateľských subjektov. Je predsa rozdiel, či niekoho zdaníme z 10 000 Sk takisto, ako toho, koho zdaníme zo 100 000 Sk. Štátnu kasu nenaplníme inak, ako z takých fondov, z takých zdrojov, kde peniaze jednoducho sú. A tie peniaze sú tam, kde sú veľké zisky.

Myslím si, že nie je problémom tohto zákona iba malý súkromný podnikateľ. Vieme dobre, že už teraz sa mnoho ľudí symbolicky zamestnáva len preto, aby mohlo dokázať, že jeho dane platí niekto iný a on ako pomimo podnikajúci subjekt sa mohol vyhnúť niektorým daňovým - nepopieram - tvrdým daňovým opatreniam. Sú aj iné skupiny a vrstvy obyvateľov. Spisovateľ, ktorý žije na volnej nohe a nezarobil ešte ani halier, musí platiť podľa tohto zákona mesačne minimálne 1 100 Sk. Z literárneho fondu, keď dostáva príspevok na svoju tvorivú činnosť, prakticky polovicu musí odviesť vo forme daní, atď. Myslím si, že novela tohto zákona s ohľadom na rôzne iné skutočnosti je skutočne nevyhnutná. Bez toho, aby sme prijali uznesenie, ktorým budeme terminovať predloženie vládneho návrhu zákona na veľkú novelu, s touto čiastočnou novelou nebudem súhlasiť.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hudecovi. O slovo sa prihlásila pani poslankyňa Bartošíková. Ešte medzitým má faktickú poznámku pán podpredseda Prokeš.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Dovoľte mi veľmi stručne zareagovať na vystúpenie pána poslanca Hudeca. Treba povedať, že v podstate má pravdu. Zákon o Národnej poisťovni je pre malých a stredných podnikateľov ťažko znesiteľný preto, že miesto toho, aby bol exponenciálny, to znamená pre tých, kde sú zisky malé, bolo malé zaťaženie a naopak, čim väčšmi rastú zisky, tým väčšmi rastie zaťaženie, je opačne, logaritmický, to znamená, že začína prudko narastať a potom dochádza k saturácii a už ďalej nenarastá. To znamená, že tam, kde sú veľké zisky, odtiaľ už peniaze neplynú.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Bartošíková.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

chcela by som upriamiť našu pozornosť na to, o čom hovoria § 22 odsek 3 a 6 a § 41. Táto novela zákona si neosobovala právo oslobodiť od povinnosti odvádzať dávky podnikateľské subjekty, ktoré zarábajú mesačne viac, ako je minimálna mzda. Budem citovať zo zákona: § 22 ods. 3 hovorí o tom, že samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nevykonávajú činnosť dlhšie ako 6 mesiacov v roku, vlastne kratšie ako 6 mesiacov v roku, odvádzajú dávky z jednej dvanástiny nimi určenej sumy. Odsek 6 % 22 hovorí o tom, že vymeriavací základ zistený podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť nižší, ako je výška minimálnej mzdy pracovníkov v pracovnom pomere, teda 2 200 Ks, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca. To neplatí, ak vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 a 2 nedosiahne minimálnu výšku podľa predchádzajúcej vety z dôvodov prekážok v práci, alebo ak ide o príjem zo živnosti alebo z iného podnikania vykonávaného súbežne so zamestnaním, a ak ide o zamestnancov, aj z dôvodov čerpania

dovolenky na zotavenie alebo náhradného volná za prácu nadčas alebo vo sviatok.

Táto novela zákona a skupina poslancov, ktorí ju pripravovali, pokúšala sa odstrániť najväčšie krivdy, to znamená tú nezrovnalosť, že napríklad aj dôchodcovia pracujúci popri zamestnaní, ktorí nedosahujú minimálnu výšku mzdy, boli povinní odvádzať do všetkých troch fondov aj v tom prípade, keď nezarábali nič alebo mali v tom-ktorom mesiaci stratu. V § 41 ods. 3 sa hovorí o tom, že poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktorého platiteľom je samostatne zárobkovo činná osoba, až do 30. júna 1993 - a v našom návrhu je 1994 - sa určí z vymeriavacieho základu podľa § 22 ods. 3 až 6, aj keď samostatne zárobkovo činná osoba alebo spolupracujúca osoba prevádzkovali činnosť zakladajúcu účasť na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb po dobu dlhšiu ako je 6 mesiacov. Ide o tie prípady, keď nedosiahli vyššiu výšku príjmu, ako je tých 2 200 Sk.

Prečo sme pristúpili k návrhu, ktorý predložila skupina podnikateľov, že treba predĺžiť tento termín do 30. júna 1994? V podstate ide o uznanie, že tak zložitý problém, ako je zásadné prehodnotenie novely zákona číslo 7 o Národnej poisťovni, si vyžiada dlhší čas. Prečo sa zaoberáme dôchodcami? Preto, že títo dôchodcovia sú povinní platiť do všetkých troch fondov, bez ohľadu na to, či niečo následne z tých dávok dostávajú. Toto je jedna z nedoriešených otázok v Národnej poisťovni. Dôchodca musí platiť dávku do nemocenského poistenia, ale pokiaľ chce poberať nemocenské dávky, musí sa zriecť dôchodku. Dôchodca musí platiť aj do dôchodkového poistenia, ale ďalší dôchodok z toho nemá vymeraný. Preto si myslím, že v záujme uchovania určitej kľudnej spoločenskej klímy je potrebné dopriať vláde dostatočný čas na to, aby mohla znovu zostaviť expertnú komisiu, ktorá sa tohoto času rozpadla a nepracuje na príprave novely, a aby v tomto pokojnom prostredí, prípadne aj o mesiac-dva, keď to

nebude k 30. 6., mala dostatočný priestor na to, aby túto novelu pripravila.

Musím sa tiež vyjadriť k zástupcom Únie nevidiacich, ktorí sa na nás obrátili s upozornením, že táto novela nerieši všetkých dôchodcov. Okrem dôchodcov, ktorí podnikajú popri zamestnaní a najviac sú postihnutí týmito dávkami, existujú tu ďalšie skupiny dôchodcov - dôchodcovia, ktorí sú zamestnaní v závislej činnosti, teda ako zamestnanci. Chcem upozorniť, že tu je predsa len odlišná situácia, pretože títo odvádzajú 11 % zo mzdy, kdežto samostatne podnikajúci dôchodcovia odvádzajú 46 % z celkového príjmu, nielen zo mzdy. Takže to je jeden zásadný diametrálny rozdiel, a ako skupina poslancov sme sa pokúsili odstrániť ten najkrikľavejší prípad. Neosobovali sme si právo zahrnúť všetky postihnuté skupiny, pretože si uvedomujeme zložitosť celej problematiky.

Je na vás, či hlasovaním oddelíme dva problémy, ktoré sú zahrnuté v novele, t.j. body 1 a 2 týkajúce sa § 22, a teda vylúčime všetkých dôchodcov z riešenia - potom by som však navrhovala, aby sme vláde odporučili uznesením Národnej rady pripraviť ešte pred veľkou novelou malú novelu, ktorá porieši náväznosti dôchodcov a ich povinnosti platiť do všetkých fondov - a oddelíme hlasovaním body 3, 4 a 5, ktoré legalizujú vyhlásenia alebo stanovisko ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré už bolo zverejnené. Z tohto pohľadu nebude mať táto novela iný účinok na štátny rozpočet, ani na Národnú poisťovňu, ako už spomenuté stanovisko ministerstva práce a sociálnych veci. Najväčšia devíza, ktorá je, že sa získa potrebný čas kľudnej atmosféry na to, aby sa skutočne dôsledne prehodnotil celý zákon číslo 7.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej. Prosím, pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš;

Chcem poďakovať pani poslankyni Bartošíkovej. Pri interpretácii pozmeňovacieho návrhu k bodu 2 spoločnej správy došlo k omylu. Ide o odsek 3 § 41 a ja som hovoril o odseku 7, takže beriem to späť. S odsekom 3 § 41 súhlasím tak, ako je to navrhnuté v zákone.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch;

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

v podstate ide o to, aby sme naozaj schválili túto malú novelu a jej schválenie neviazali na to, že bude veľká novela. Z hľadiska rokovania, ktoré bolo, môžem vás ubezpečiť, že veľká novela sa pripravuje, a pripravuje sa dôsledne aj z hľadiska nevidomých, aj z hľadiska ďalších subjektov. Tá malá novela - blíži sa síce Velká noc - nemôže byť dajakým vianočným stromčekom, aby sme ju teraz zaťažili všetkými ďalšími novými náležitosťami a návrhmi. Snažili sme sa vyriešiť v nej to, čo je naozaj podstatné. Prízvukujem, že po prvý raz v národohospodárskom a rozpočtovom výbore všetky politické sily, všetky strany a hnutia tento návrh jednomyselne odporučili plénu Národnej rady na schválenie. Takže, chcel by som vás pekne poprosiť, aby sme vychádzali naozaj

z toho, že ide o malú novelu, ktorá je okamžite potrebná s tým, aby sme veľkú novelu dobre pripravili.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Po tomto vystúpení pána profesora Kočtúcha som už rozhodnutý hlasovať za túto malú novelu. Ešte by ma zaujímalo, aký má názor Ezop na túto malú novelu. /Smiech v sále./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za faktickú poznámku pánu poslancovi Mikloškovi. Prosím, kto sa ešte hlási do rozpravy?

/Nikto./

Ak nikto, uzatváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána poslanca Tahyho, ktorý bol predkladateľom tohoto návrhu, či sa chce k rozprave vyjadriť?

Poslanec M. Tahy:

Mám jednu malú poznámka. V rozprave pán poslanec Hudec alebo niektorý iný pán poslanec hovorili o tom, že v návrhu nevidia kvantifikáciu, akým spôsobom sa zaťaží štátny rozpočet. Je to otázka, ktorú, prirodzene, nemáme v silách presne kvantifikovať, ale páni podnikatelia, ktorí si dali s tým prácu, nám dali podklady, ktoré hovoria o tom, že pokles počtu živnostníkov znamená úbytok zo štátneho rozpočtu pol

miliardy korún. Inak ďakujem za slovo. Ešte raz prosím pánov poslancov, aby podporili návrh.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Poslanec V. Miškovský:

V rozprave vystúpilo 10 diskutujúcich, ale ani jeden nepodal nejaký konkrétny pozmeňujúci návrh, čiže ostávajú len dva návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Ak dovolíte, pán predsedajúci, chcel by som ešte veľmi krátko, piatimi vetami podporiť zachovanie bodu 5, teda hlasovanie za to, aby zostal v tejto novele. K 30. 9. 1992 bolo na Slovensku 420 000 živnostenských oprávnení. V súčasnosti podľa vyhlásenia hovorcu ministerstva vnútra z 22. februára k 31. januáru bolo registrovaných 273,6 tisíc oprávnení. Takže počet živnostníkov, ktorí sa nepreregistrovali alebo vrátili živnosť po 1. 1. 1993, práve vďaka celkovému daňovému a poplatkovému zaťaženiu, vrátane príspevkov do Národnej poisťovne, spôsobil, že takmer 150 tisíc živnostníkov prestalo podnikať za posledné dva-tri mesiace. Ďalšie tisíce živnostníkov čakajú na rozhodnutie tejto snemovne o tejto novele. To je z mojej strany všetko, pán predsedajúci. Môžeme hlasovať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, aby ste uviedli jednotlivé návrhy v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec V. Miškovský:

Navrhol som osobitne hlasovať o dvoch bodoch spoločnej správy. Bod 1 - v článku I bod 5 sa v druhej vete slová Hdo 30. júna 1993" nahradzujú slovami "do 30. júna 1994". Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za tento pozmeňujúci návrh? Pán spoločný spravodajca odporúča prijať tento návrh.

Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh bol prijatý.

Poslanec V. Miškovský:

Druhé hlasovanie sa opäť týka článku I bod 5. Navrhuje sa v článku I bod 5 vypustiť. Navrhujem tento bod neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za schválenie bodu 5 s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča tento bod prijať? Za návrh hlasoval 1 poslanec. Kto je proti? Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý. Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že sa stenografický záznam robí z priebehu rokovania, prosím, aby ste upravili svoju dikciu. Hlasovali sme o bode 2 a nie o bode 5.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ospravedlňujem sa, zle som počul. Takže, hlasovali sme o bode 2 spoločnej správy s tým, že tento bod nebol na odporúčanie pána spoločného spravodajcu prijatý.

Poslanec V. Miškovský:

Pán predsedajúci, ostáva hlasovať o zákone ako celku. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Kto je za túto novelu zákona o Národnej poisťovní ako celok so schválenou pripomienkou?

Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. /Potlesk./

Ďakujem za spoluprácu pánu poslancovi Tahymu, pánu poslancovi Miškovskému a udeľujem priestor pánu poslancovi Kočtúchovi s faktickou poznámkou, ktorou chce odpovedať na faktickú poznámku pána poslanca Miklošku.

Poslanec H. Kočtúch:

To nebude Ezopova bájka, pán poslanec Mikloško, ale spomínam si, keď Amstrong pristál na Mesiaci, povedal také slová: A Small Step on the Moon, the giant Leap of Mankind. Malý krôčik človeka na mesiaci - veľký skok ľudstva. Dúfajme, že tento malý krôčik národohospodárskeho a rozpočtového výboru, ktorý odhlasovali všetci poslanci, bude našim návodom a budúcim ukazovateľom smeru pre našu prácu ako pléna, celého parlamentu. Prepáčte, nebol to Ezop. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán profesor, thank you very much. /Oživenie v sále./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Vážené dámy, vážení páni,

myslím, že je dobré v takejto nálade dožičiť si prestávku. Navrhujem 10 minút. Po prestávke bude schôdzu viest pán podpredseda Húska. Prosím, aby sme medzitým dostali informáciu o tom, ako dopadol rozhovor pani ministerky s pánmi poslancami, ktorí predniesli pozmeňovacie návrhy.

/Po prestávke./ Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní. Teraz by sme sa mali vrátiť k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993. Môžem s uspokojením konštatovať, že spoločné sedenie s pani ministerkou a našimi poslancami, najmä s navrhovateľmi doplnkov prebehlo naozaj dobre a vzišiel z toho kompromisný návrh, o ktorom by teraz mala pani spoločná spravodajkyňa podať informáciu. Pani ministerka preberá slovo.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová;

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

na úvod by som chcela povedať len toľko, že naše niekoľkohodinové sedenie nebolo zbytočné. Tak, ako som si zapisovala jednotlivých poslancov s ich pozmeňujúcimi alebo doplňujúcimi návrhmi, postupne sme prešli všetky. Pán poslanec Fico a pani poslankyňa Ďurišinová mali vlastný návrh.

Pýtam sa, pán poslanec Fico, či trváte na svojom návrhu, ktorý ste predniesli.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pôjdeme ďalej. Sme informovaní, že za prítomnosti pôvodných navrhovateľov vznikol kompromisný návrh. Je to naozaj vzácna dohoda a bolo by dobré, keby sme ju aj takýmto spôsobom prezentovali.

Pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Ak môžem, pán predsedajúci, za predpokladu, že bude schválený kompromisný návrh, sťahujem svoje pozmeňujúce návrhy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Aj ja v tom prípade sťahujem svoje pozmeňujúce návrhy. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Miškovský? Poslanec V. Miškovský:

Sťahujem svoj návrh.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Sťahujete návrh. Ďakujem pekne.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Takže vládna predloha zostáva. Ešte pani poslankyňa Aibeková.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prepáčte, prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa M. Aibeková:

Ak bude prijatý kompromisný návrh, samozrejme, že budem súhlasiť s touto úpravou pôvodne navrhovaného zákona.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pani ministerka.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

Chcem poďakovať všetkým navrhovateľom, ktorí spolupracovali pri vypracovaní tohto kompromisného návrhu. Len toľko som chcela povedať, pán predsedajúci.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Na tomto základe vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode za skončenú. Prosím, pani spravodajkyňa.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Vážení páni poslanci, mám jediný a dúfam, že posledný návrh, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

/Hlasy z pléna, aby sa prečítal kompromisný návrh./ Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím vás, prečítajte ten kompromisný návrh. Poslankyňa G. Ťavodová:

Áno. Prečítam kompromisný návrh, ku ktorému sme dospeli po dlhom rokovaní. Samozrejme, vychádzame z vládneho návrhu zákona, ktorý máte pred sebou.

Prvý návrh sa týka § 1 odsek 1: "Starobné, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov a vdovské dôchodky priznané pred 1. marcom 1993 sa zvyšujú od splátky dôchodku splatnej po 28. februári 1993 o 3 % mesačnej sumy dôchodku, na ktorú mal občan nárok ku dňu zvýšenia a o sumu 270 korún mesačne, a sirotské dôchodky priznané pred 1. marcom 1993 sa zvyšujú o sumu 50 korún mesačne."

Druhý návrh sa týka odseku 2: "Starobné, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov a vdovské dôchodky priznané od 1. marca 1993 do 31. decembra 1993 sa zvyšujú odo dňa ich priznania o 20 % mesačnej sumy, na ktorú mal občan nárok ku dňu priznania dôchodku, a sirotské dôchodky priznané od 1. marca 1993 do 31. decembra 1993 sa zvyšujú o 50 Sk mesačne."

Dopĺňa sa odsek 3, ktorý znie: "Starobné, invalidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov a vdovské dôchodky priznané od 1. januára 1993 do 28. februára 1993 sa odo dňa ich priznania zvyšujú o sumu 290 Sk mesačne a od splátky splatnej po 28. februári 1993 sa zvyšujú podľa odseku 1." Pôvodný odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

A ešte zmena sa týka § 10 vládneho návrhu - § 10 sa označí ako odsek 1 a doplní sa nový odsek 2, ktorý znie: "Doplatok k dôchodkom priznaným podľa § 1 ods. 3 sa zúčtuje najneskôr do 30. júna 1993."

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni. Prosím, pán poslanec Miček.

Poslanec M. Miček:

Pán predsedajúci, kvôli poriadku, predtým, ako začneme hlasovať o kompromisnom návrhu, mali by sme zo spoločnej správy hlasovať o jednom bode, ktorý tu je uvedený, a zamietnuť ho. Najskôr musíme prerokovať spoločnú správu a až potom pristúpiť k tomuto návrhu.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Ak dovolíte, uvediem zo spoločnej správy jediný pozmeňovací návrh, ktorý sa týkal § 1 odseku 2, kde sa navrhuje číslovku 270 Sk nahradiť číslovkou 520 Sk. Samozrejme, navrhujem tento pozmeňujúci návrh neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Prosím, pán poslanec ešte má faktickú poznámku.

Poslanec P. Jakubík:

Kompromisný návrh, ktorý bol pripravený na dnešnom rokovaní, rieši v podstate problematiku § 1 vládneho návrhu a § 10, ale nerieši úpravy súm v paragrafoch 2, 3, 4 atď., ktoré boli koncipované podľa pôvodného vládneho návrhu na uvažovanú výšku 270 korún. Kompromisný návrh uvažuje s inou výškou a s ďalšími vecami, čiže je potrebné tento kompromisný návrh dopracovať do konkrétneho znenia i v ostatných paragrafoch vládneho návrhu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec, pri príprave definitívneho znenia budú všetky úpravy urobené tak, ako znie kompromisný návrh, aby bola zabezpečená konzistencia kompromisného návrhu a vládneho návrhu.

Vážení, budeme hlasovať o tomto návrhu - § 1 odsek 2 zmeniť 270 korún na 520 korún. Pani spravodajkyňa navrhuje tento návrh neprijať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 107 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

Kto je proti tomuto návrhu?

Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Prosím, pán poslanec.

Poslanec P. Jakubík:

Mám obavy, že som nebol pochopený. Upozornil som, že nemôžeme začať hlasovať ani o kompromisnom, ani o čiastkových návrhoch, lebo zásady kompromisného návrhu nie sú premietnuté do limitov, ktoré sú uvedené v ostatných paragrafoch, mimo § 1 a § 10 vládneho návrhu zákona o zvyšovaní dôchodkov. Ak toto nebudeme mať hotové, nemôžme hlasovať ani o jednotlivých návrhoch, ani o kompromisnom návrhu a už vôbec nie o návrhu vládneho zákona ako takého.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec, ale hovorili sme, že legislatívne bude upravené celé znenie návrhu vládneho zákona tak, aby bolo konzistentné s prijatým kompromisným návrhom.

Poslanec P. Jakubík:

Pán predsedajúci, tam ide o limity, či tam bude 1 980, alebo 3 000 - nepamätám si presne tie čísla. Tieto hodnoty sú koncipované podľa vládneho návrhu na úvahu, ktorá zodpovedala 270 korunám a nie 290 plus 3 percentá. Čiže musíme vedieť, ak hlasujeme, aké limity budú uvedené v paragrafoch 2 až 9. To nie je záležitosť legislatívna, to je záležitosť technická.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre, ďakujem. Je to vaša požiadavka. Môžeme to chápať ako váš návrh? Lebo v opačnom prípade musíme zase urobiť prestávku a pripraviť úpravu riešenia.

Pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

v tejto chvíli už nejde o obsahovú záležitosť. Dosiahol sa určitý kompromis, ktorý každý so škrípajúcimi zubmi nakoniec prijal. Tak to u kompromisov býva. Teraz však ide o premietnutie tohto kompromisu do ďalších paragrafov zákona. Toto, žiaľ, nemôže urobiť legislatíva. To musíme takisto odhlasovať. Preto technicky pokladám za jedinú možnú cestu opäť poprosiť ktorýchkoľvek dvoch poslancov alebo pracovníka legislatívy, nech toto dopracuje. To je práca na 30 minút, keď si k tomu niekto sadne. Zatiaľ môžeme pripadne rokovať o ktoromkoľvek ďalšom bode, alebo to schváliť dnes vo večerných hodinách alebo zajtra ráno. Žiaľ, to nemôžeme nechať na legislatívu. To už je niečo, čo musí prejsť hlasovaním.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Priatelia, navrhujem také riešenie, aby pani spravodajkyňa spoločne s legislatívnym útvarom a s poslancami, ktorí predkladali pôvodné návrhy a odsúhlasili kompromisný návrh, urobili úpravy, a aby sme o tomto definitívnom znení hlasovali zajtra. Navrhujem to z jednoduchého dôvodu, že už je čas, ktorý nám neumožňuje robiť ďalšie prestávky, a myslím si, že by bolo najvhodnejšie pokračovať v rokovaní zajtra o deviatej.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Pri prerokúvaní tohoto zákona sme brali do úvahy aj všetko to, na čo tu poukazoval pán poslanec. Boli tam všetci poslanci, ktorí predkladali pozmeňovacie návrhy, boli tam

pracovnici z ministerstva, boli tam legislatívci. Prezreli sme celý návrh zákona a konštatovali sme, že sme obsiahli všetky paragrafy aj odseky, ktoré sa týkajú navrhovaného zákona, a nenašli sme tam nejaké nedostatky. Mám dojem, že keď si znovu sadneme na 30 minút, nedôjdeme k ničomu inému, ako sme došli teraz. Nevidím cestu v tom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Prosím, pán poslanec. Poslanec P. Jakubík;

Pán poslanec opýtam sa teda konkrétne. V § 2 ods. 1 vládneho návrhu bude vo štvrtom riadku uvedených 1 980 Sk alebo iná hodnota? V poslednom riadku bude 3 360 Sk alebo iná hodnota? V § 3 odsek 1 detto, § 4 odsek 1, odsek 2 detto.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Pán poslanec, ušetrite si to. Dal som návrh postupu, že poveríme príslušných pracovníkov a odhlasuje sa to zajtra.

Prosím, o slovo sa hlási pani ministerka Keltošová.

Ministerka práce, sociálnych veci a rodiny SR O. Keltošová;

Vážený pán poslanec, spoločne s predkladáteľmi sme paragraf po paragrafe prešli ich návrh a náš návrh. Vo všetkých paragrafoch, okrem napadnutého § 1, o ktorom sme hovorili, a § 10 sme došli ku zhode. Čiže s tým čo tu čítate, bola zhoda. Neviem, k akému ďalšiemu rokovaniu by sme mali ešte pristúpiť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pani ministerke. Ešte pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico;

Vážené dámy, vážení páni,

napriek tomu, že nás tam bolo asi 11 alebo 12, je možné, že sme urobili nejaké chyby. Z toho dôvodu by som predsa len navrhoval, aby sme sa opätovne stretli na 20 minút. Môže pokračovať program, alebo prerušme rokovanie na 20 minút, je to v záujme veci. Predsa nechceme, aby sme prijali zákon, ktorý nie je celkom v poriadku. Môj návrh ako jedného z predkladateľov zmien, ako aj predkladateľa konkrétneho návrhu zákona je, aby sa opäť tá istá skupina stretla na 20 minút.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Vážení, voľbu času, v ktorom sa dohodnete o tom, či kompromisný návrh je dostatočne inkorporovaný do zákona alebo nie, či je s ním konzistentný, môžete urobiť buď ešte dnes alebo zavčasu ráno.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik;

Pán podpredseda, neviem či vyjadrím to, čo si mysli plénum, ale je tu devätnásta hodina, do ktorej treba rokovať a neponáhlať sa. Je tu všeobecná vôľa dospieť k rozhodnutiu dnes, ale s tým, že predsa sa tých 10 - 15 minút poraďme. Plénum počká, aj keby do devätnástej hodiny, aby sme dnes vyriešili tento problém, ak to bude možné. Máme čas deväť

nástej hodiny, neponáhľajme sa, radšej si to pozrime a bučíme si isti, že to, čo sme sa rozhodli odhlasovať, je v poriadku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Sťahujem svoju ponuku riešenia a budeme sa riadiť tým, že teraz sa skupina v čo najkratšom čase poradí, aby sme mohli po zjednotení prijať hlasovanie jednak o kompromisnom návrhu, jednak o návrhu ako celku.

Teraz bude 15-minútová prestávka, ale prosím vás, držme čas.

/Po prestávke./ Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k upresneniu kompromisného návrhu. Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Ťavodovú, aby sa ujala slova.

Poslankyňa G. Ťavodová;

Vážení páni poslanci, keďže nastala zhoda, môžeme hlasovať o kompromisnom návrhu, ktorý vychádza z vládneho návrhu. Samozrejme, odporúčam celý návrh prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Prosím, budeme sa prezentovať.. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za predložený kompromisný návrh, na ktorom sa v podstate všetky politické subjekty dohodli? Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti? Nikto nie je proti. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že spoločný kompromisný návrh, ktorý ukázal vzácnu zhodu, a dúfajme, že si tieto zvyky zachováme aj pre budúcnosť, je prijatý. /Potlesk./

Teraz by som prosil pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla návrh hlasovania ako celku.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Navrhujem hlasovať o zákone ako celku. Samozrejme, navrhujem ho prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za návrh s danými pripomienkami a doplnkami?

Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993. /Potlesk./

Mám tu ešte jedno oznámenie. Zajtra, 25. 3. 1993 o 8.45 hodine v Modrom salóne na I. poschodí sa uskutoční schôdza Mandátového a imunitného výboru s programom, ako bol členom rozdaný.

Teraz navrhujem prerušenie schôdze s tým, že zajtra začneme o 9.00 hodine. Ďakujem.

Piaty deň rokovania

17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

25. marca 1993

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, aby sme sa všetci prezentovali.

Konštatujem, že je prítomných 76 poslancov, teda môžeme začat dnešné rokovanie, nakoľko Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

Vzhľadom na to, že sme včera schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993, je bezpredmetné rokovať o bode 16, ktorým bol návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 a niektorých zmenách v sociálnom zabezpečení.

Pokračujeme preto rokovaním o dvadsiatom štvrtom bode schváleného programu, ktorým je

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bohma na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Poslanecký mandát predkladateľa Tibora Bohma zanikol 20. 3. 1993. V príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej

republiky návrh zákona ešte ako poslanec riadne odôvodňoval. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhujem, aby k uvedenému návrhu zákona vystúpil len spoločný spravodajca výborov. Prípadné otázky by mohla zodpovedať aj ministerka spravodlivosti Katarína Tóthová, keby tu bola.

Pán poslanec Letko - faktická poznámka. Poslanec M. Letko:

Vážený pán predsedajúci,

na základe dohody aj nášho poslaneckého klubu pridávam sa ako predkladateľ k pánu Böhmovi a chcel by som tento návrh predniesť a zdôvodniť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem za túto ponuku. Myslím, že ju môžeme akceptovať. Budeme o tom hlasovať.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prítomných je 92 poslancov.

Budeme hlasovať o tom, či môže miesto pána Tibora Böhma, ktorému zanikol mandát, ako predkladateľ vystúpiť pán poslanec Letko, teda zobrať tento návrh zákona na seba ako predkladateľ.

Prosím, kto je za?

Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 151 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 151a.

Prosím pána poslanca Letku, aby návrh odôvodnil. Poslanec M. Letko:

Ďakujem vám, vážené kolegyne a kolegovia.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

máme prerokovať malú novelu zákona Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ktorá má za ciel upraviť zákon len v časti, pokiaľ sa dotýka súdnych poplatkov v spojitosti s mimosúdnymi rehabilitáciami.

Podľa doterajšej zákonnej úpravy nie sú zo zákona oslobodení navrhovatelia v sporoch vyplývajúcich z reštitučných zákonov. Možnosť oslobodenia podľa doterajšej právnej úpravy je možná len na základe výsledku konania, ktoré musí byť úspešné alebo osobitne oslobodené z mimoriadnych sociálnych dôvodov, čo však je fakultatívna možnosť. V takýchto sporoch, v ktorých sa navrhovatelia domáhajú svojich práv len preto, že boli v minulosti totalitným režimom bezdôvodne poškodení, im súdy vymeriavajú súdny poplatok za konanie v každom inštančnom stupni, ktorý dosahuje často čiastky, ktorú žiadatelia nie sú schopní zaplatiť. Z týchto dôvodov berú svoje návrhy späť a upúšťajú aj od možnosti podať odvolanie alebo dovolanie. Tým častokrát, vzhľadom na nemožnosť zaplatenia súdneho poplatku alebo z obavy, že tento nebude vzhľadom na výsledok konania nahradený, dochádza aj k závažnému spochybňovaniu práva občanov na súdnu ochranu zakotvenú v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Na druhej strane to zneužívajú zástupcovia organizácií, ktorí majú povinnosť vydať veci, a toto bezdôvodne odmietajú.

Uvedené dôvody nasvedčujú, že reštitučnými zákonmi spoločnosť síce ukrivdeným sľubuje nápravu, ale nedomyslenou aplikáciou týchto zákonov sa náprava prakticky neuznáva. Navrhovatelia sú postihovaní ďalšou následnou krivdou - predpísaním vysokého súdneho poplatku. V skutočnosti spoločnosť znova trestá toho, kto sa podľa zákona cíti právne ukrátený za to, že sa dovoláva nápravy krivdy. Nemožno súhlasiť ani s tým, že vymeranie súdneho poplatku môže byť závislé od úspešnosti žalobcu v súdnom konaní, teda od neistej budúcej okolnosti. Vonkoncom už nemožno pochopiť, prečo zákon o súdnych poplatkoch platný v Slovenskej republike je v uvedenom smere pre nárokovateľov reštitučných práv nevýhodnejší ako zákon číslo 549/1991 Zb. platný v Českej republike, ktorý navrhovateľa uplatňujúceho reštitučné nároky oslobodzuje od súdnych poplatkov bez obmedzenia. Prípadná námietka, že takouto úpravou v Slovenskej republike sa chcelo predísť špekulatívnym žalobám, je zavádzajúca, lebo prípady zo súdnej praxe preukazujú práve opak, že sú to organizácie, ktoré túto nevýhodu navrhovateľov, teda poškodených, zneužívajú vo svoj prospech.

Aj pokiaľ ide o finančný dopad navrhovanej novely, je potrebné zdôrazniť, že táto nemá vplyv na štátny rozpočet a prakticky ani na rozpočet súdnej správy, pretože lehota stanovená pre podávanie nových návrhov už uplynula a prijatie tejto malej novely nemôže mať za následok nárast súdnych sporov z reštitučných nárokov. Námietky, že sa pripravuje celková novela o súdnych poplatkoch, sú tiež neúprimné, nedobromyseľné a tiež scestné, pretože táto sa pripravuje už viac ako pol roka a bude trvať ešte niekoľko mesiacov, pokiaľ príde na prerokovanie na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Naviac, celková novela nerieši a nemôže riešiť otázku doteraz zaplatených poplatkov tak, ako je to uvedené v navrhovanej novele, v § 17 ods. 4. Mám zato, že je našou povinnosťou, keď sa zistí v zákone chyba, aby táto bola napravená. Odkladanie nápravy chybného zákona znamená zotrvávať vedome na omyle, a to je v zákonodarnej činnosti nebezpečné. Napokon, súhlasíme aj s navrhovaným znením Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky tejto novely, pretože je v zásade totožná s naším návrhom.

Prosím, aby plénum navrhovanú novelu ako dôvodnú schválilo.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem pánu poslancovi Letkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Stanislava Šárossyho, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec S. Šárossy:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predložený návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bohma na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. januára 1993 číslo 158 ústavnoprávnemu výboru, národohospodárskemu a rozpočtovému výboru, výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť na prerokovanie s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli v spoločnej správe.

Výbory Národnej rady návrh prerokovali v čase do 10. marca 1993. V čase rokovania výborov Národnej rady a ani v čase prípravy spoločnej správy nebolo známe stanovisko vlády k návrhu poslanca Tibora Bôhma na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Ústavnoprávny výbor a výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti neprijali platné uznesenie o výsledku prerokovania návrhu na vydanie zákona vzhľadom na to, že predložený návrh nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov výboru podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku.

Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokoval na svojej schôdzi návrh poslanca Tibora Bôhma na vydanie zákona s tým, že k nemu zaujme stanovisko až po zaujatí stanoviska vládou, vzhľadom na protichodné stanoviská prezentované ministerkou spravodlivosti a ministrom financií k návrhu zákona.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovil s návrhom zákona Národnej rady súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s týmito návrhmi na úpravu:

Článok 1 znie:

Zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch sa mení a dopĺňa takto:

1. § 4 ods. 2 sa dopĺňa písmenom n/, ktoré znie:

"n) navrhovateľ v konaní podľa zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení zákona číslo

264/1992 Zb. a zákona číslo 267/1992 Zb. a v ďalších konaniach, ak to ustanovujú osobitné predpisy".

2. V § 4 sa vzpúšťa odsek 3. Zároveň sa doterajší odsek 4 označuje ako ods. 3.

3. § 17 so dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: "Zaplatené súdne poplatky v konaniach podľa zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení zákona číslo 264/1992 Zb. a zákona číslo 267/1992 Zb. sa vrátia navrhovateľom poplatkového úkonu".

Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia." To je môj doplňujúci návrh.

Vážená národná rada, po prerokovaní prípadných pripomienok resp. doplňujúcich návrhov odporúčam predložený návrh zákona prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Šárossymu. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Masarik z KDH. Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Masarik:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

môj návrh je istou analógiou návrhu, ktorý uplatnil pán podpredseda Prokeš v súvislosti s návrhom zákona o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva.

Chcel by som využiť príležitosť novelizácie zákona Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a upriamiť vašu pozornosť na problém, s ktorým sa od začiatku tohto roka stretávajú sudcovia súdov v Slovenskej republike. Prax je taká, že osoby platia súdne poplatky za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, pritom podľa § 9 ods. 1 sa poplatok do výšky 1 000 korún môže platiť aj kolkovými známkami. Podľa informácii zo súdov poplatníci z českej republiky platia doteraz česko-slovenskými kolkami, ktoré sú v predaji tak v Slovenskej republike, ako aj v českej republike, pretože doteraz iná zákonná úprava zohľadňujúca pomery po rozdelení česko-slovenskej federácie od 1. januára neexistuje. Dôsledkom je teda to, že poplatok za súdne konanie prebiehajúce v Slovenskej republike, v ktorom je poplatníkom občan českej republiky, plynie do štátneho rozpočtu Českej republiky. Preto navrhujem, aby sa § 9 ods. 1, ktorý končí vetou - citujem: "pokiaľ neprevyšuje 1 000 Kčs, môže sa platiť i kolkovými známkami" doplnil o poslednú vetu v znení: "To sa nevzťahuje na cudzích štátnych príslušníkov." Tým by aj občania Českej republiky zaplatili poplatok v hotovosti prostredníctvom príslušného peňažného ústavu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy?

/Nikto./

Keďže nie, dovoľte, aby som vyhlásil rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu za skončenú.

Žiada si záverečné slovo zástupca predkladateľa pán poslane Letko?

Poslanec M. Letko:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca?

Poslanec S. Šárossy:

Nie. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána poslanca Stanislava Šárossyho, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec S. Šárossy:

Vážená národná rada, o návrhu Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam hlasovať an blok s tým, že s ohľadom na môj doplňujúci predložený návrh v bode 2 článok II by potom znel: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia." Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 93 poslancov. Kto je za uvedený návrh?

Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval žiadny poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sme prijali. Poslanec S. Šárossy:

K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom z rozpravy - návrh pána poslanca Masarika, ktorý odporúča doplniť § 9 ods. 1 citovaného zákona za poslednou vetou znením "to sa nevzťahuje na cudzích štátnych príslušníkov" odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za pozmeňovací návrh, ktorý navrhol pán poslanec Masarik?

Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Masarika sme prijali.

Poslanec S. Šárossy:

Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku, ktorý odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za návrh v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov?

Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Böhma na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. /Potlesk./

Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predsedajúci, chcel by som využiť, to, že sme medzi dvoma bodmi a chcem predniesť kratučkú faktickú poznámku ani k jednému z nich, ale k veci, ktorá sa stala. Bol rozmnožený záznam číslo 24 z výsledku hlasovania z minulého týždňa na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý nezodpovedá skutočnému hlasovaniu. Tento záznam sa objavil na našej tlačovej konferencii. Pýtali sa na to novinári. Bolo to hlasovanie o zákone o dočasnom zložení Národnej rady Slovenskej republiky, teda celkové hlasovanie o tomto zákone označené ako hlasovanie číslo 24. V tomto hlasovaní boli také výsledky, že zákon podporili práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu, za Hnutie za demokratické Slovensko, naši poslanci boli všetci proti a podobne, čiže úplne opačné výsledky, ako sa veľmi pravdepodobne hlasovalo.

Preveroval som, ako je to so záznamom v počítači. Došlo k technickej chybe, kde sa prehodili výsledky hlasovania číslo 25, kde sa hlasovalo o prerušení schôdze, teda o návrhu na prestávku, kde práve takéto výsledky boli zaznamenané, a hlasovanie o dočasnom zložení pod číslom 24. Oznámil to pracovník, ktorý za to zodpovedá. Hlasovanie číslo 24 nie je zachytené v počítači, teda hlasovanie o dočasnom zložení. Je tam len celkový výsledok, ktorý je zachytený na videu. Nechcem spochybniť výsledky hlasovania, len chcem povedať, že dokument, ktorý rozmnožila Národná rada, kde je menovite uvedené kto ako hlasoval o dočasnom zložení Národnej rady, nezodpovedá skutočnosti a takto ho treba interpretovať v ďalšom. Nedá sa ďalej doložiť výsledkami, pretože sa stratil v počítači. Chcem, aby toto ostalo v stenozázname. Neviem, čo mám k tomu ďalej povedať, ale chcem, aby to bolo zaznamenané.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem za uvedenú informáciu. Pán poslanec, myslím, že nám neostáva nič iné, len to zobrať na vedomie. Hlasovanie by malo byť, ako hovoríte, zaznamenané na videu, teda celkový výsledok. Môžeme len poprosiť, aby sa takéto lapsusy v budúcnosti nestávali. Samozrejme, nikto nie je neomylný, všeličo sa môže pritrafiť. Nehladujme zámer, ale skutočnosť, ktorú ste uviedli, skutočne treba zverejniť.

Budeme pokračovať dvadsiatym piatym bodom programu, ktorým je

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Hudeca na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platoch, náhradách výdavkov a iných nárokoch základných predstaviteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač čislo 150 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 150a.

Návrh odôvodni poslanec Ivan Hudec. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec I. Hudec;

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som vám odôvodnil predložený návrh zákona o platoch, náhradách výdavkov a iných nárokoch základných predstavíteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci parlamentná tlač čislo 150.

Prečo je takáto zákonná norma potrebná?

Po prvé - vznikom Ústavného súdu Slovenskej republiky, naplnením slovenskej štátnosti v obsadení postu prezidenta a vytvorením inštitúcie Najvyššieho kontrolného úradu vznikli nové povinnosti slovenskému parlamentu v celom dlhom rade platových a iných finančných a materiálnych rozhodnutí, ktoré zaň nemá kto urobiť. A opäť, ako vo svojej krátkej histórii viackrát, stojí pred dilemou s nemalou dávkou subjektivity ako spravodlivo určiť príjem týmto ústavným činiteľom

Slovenskej republiky. Ústavný súd už pracuje a jeho sudcovia dostávajú plat iba zálohovo, pán prezident je na tom rovnako, ...

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážení páni poslanci, čo keby ste venovali pozornosť úvodným slovám?

Poslanec I. Hudec:

... predseda Najvyššieho kontrolného úradu nemá stanovený plat. Tieto požiadavky je potrebné riešiť ihneď.

2. V našej praxi určovania platových a ostatných finančných i materiálnych pomerov vrcholných ústavných činiteľov sú dve nemilé a nedobré skutočnosti. Prvá je tá, že v celej tejto sústave nejestvuje nijaký systém, relatívne jednoduchý, ktorý by s dostatočnou mierou prehľadnosti určoval tieto náležitosti tým, ktorí zodpovedajú za riadenie štátnej moci v jej trojjedinej forme - zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Druhá skutočnosť je tá, že sa zaviedla vynútená prax samourčovania príjmov, keď si určovali platy poslanci sami sebe, vláda si určovala platy sama sebe, a aj iné inštitúty vrcholovej štátnej moci by nezaručovali rovnakými aktami dostatok dôvery. V prípade ich určovania ad hoc parlamentom či vládou by mohli spochybňovať nezávislosť niektorej štruktúry najvyššej štátnej moci od inej a vytvárali by tak nebezpečný precedens možnosti asymetrie štátnej moci, ba jej deformácie.

3. Relatívna nezávislosť, presnejšie odtrhnutosť týchto rozhodnutí od vôle voličov neumožňuje občanom aspoň sprostredkovane, no dostatočne účinne vstupovať do tohto procesu a môže vyvolávať u nich nedôveru v systém štátnej moci. Iste, často záleží na pripravenej propagande a informačne

spracovaný občan neprotestuje tak, ako dezinformovaný občan bezdôvodne a proti vlastným záujmom protestuje. Poznávame túto prax na vlastnej koži všetci dostatočne účinne.

Tieto skutočnosti sa riešia v iných parlamentoch rôznymi spôsobmi, no vo väčšine je snaha uspokojiť rovnaké požiadavky na demokratičnosť, primeranosť a náležitosť odmeňovania svojich najvyšších predstavíteľov. Predložený návrh vychádzal zo snahy čo najväčšmi rešpektovať tieto požiadavky. Chcel vyriešiť tieto problémy:

a/ príjmy najvyšších ústavných činiteľov musia byť v jednotnom systéme, systém musí byť prehľadný a vyjadrujúci potrebu i hierarchiu ústavných činiteľov pokiaľ možno v našich podmienkach; preto bol navrhnutý pomerný systém;

b/ ústredným inštitútom demokratickej spoločnosti je volený zástupca občanov. V našom systéme vrcholu štátnej moci je ním parlamentný poslanec. Vychádza sa z úvahy, že všetku moc má občan a niet vyššej moci, akou je demokratické rozhodnutie občanov. Týmito inštitútmi sú voľby a referendum. V medziobdobí medzi voľbami a referendom si volia občania zástupcov, teda zvolia parlament, a ten určuje v záujme občanov štátu aj štruktúru štátnej moci zriaďovaním inštitúcii. Takisto určuje pravidlá vzťahov v občianskej spoločnosti - sú to zákony - a určuje spôsob, akým sa tieto vzťahy vykonávajú, teda vládou, súdmi a štátnou správou. Ďalej kontroluje tento výkon a používa spravodlivý spôsob riešenia sporných názorov - to je súdna moc.

Návrh v parlamentnej tlači 150 vychádza z tejto skutočnosti a nestavia do centra poslanca preto, aby mu určil jeho spravodlivé miesto - musel by ho postaviť na vrchol, a na to vo finančnej oblasti nemáme a dlho mať nebudeme, ale preto, lebo od riešenia jeho náležitostí možno odvíjať nielen náležitosti ostatných vrcholných ústavných činiteľov, ale i ostatných predstaviteľov štátnej moci, verejnoprávnych inštitúcií a náležitosti postov, ktoré zo zákona nemôže určiť nik iný, takže ich musí ad hoc riešiť parlament. Ako príklad uvediem: riaditelia rozhlasu a televízie, vedúci Kancelárie Národnej rady, úradu vlády a kancelárie prezidenta, riaditelia verejnoprávnych inštitúcií a podobne;

c/ príjem poslanca sa musí odvodzovať od nejakého iného príjmu občanov. A aby bola dodržaná zásada nestrannosti a nezávislosti rozhodovania akejkoľvek zložky štátnej moci, teda najmä parlamentu, musí to byť taký príjem, ktorý nemôže priamo ani nepriamo ovplyvniť nijaké iné rozhodnutie parlamentu, alebo musí toto podozrenie znižovať na najmenšiu možnú mieru. Nemal by to byť napríklad príjem štátnych zamestnancov - môže byť vyslovené podozrenie, že zákony a celý výkon nielen legislatívnej, ale i výkonnej moci smeruje k zvýhodňovaniu príjmov štátnych zamestnancov. Rovnako by mohol byť upodozrievaný iný príjem, trebárs príjem sudcov, pracovníkov rozpočtových a príspevkových organizácií, pracovníkov v štátnych podnikoch, príjem podnikateľov, ale aj nezamestnaných, dôchodcov, či výpočet výšky životného minima. Totiž, ani jeden z extrémov sociálneho pohľadu, či už preferovanie nivelizácie príjmov obyvateľov alebo naopak, preferovanie podnikateľskej vrstvy, by nebol vhodný a šťastný.

Ako vyplýva z opatrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky číslo 25 Zbierky zákonov Slovenskej republiky uverejnených v čiastke 5 z 26. januára 1993 o programe štátnych štatistických zisťovaní pre potreby Slovenskej republiky na rok 1993 v článku 1 písmena a/, štatistické zisťovania, ktoré obsahujú aj údaje o pracovníkoch a mzdách podľa formulárov - dovolím si zacitovať niekoľko, napríklad POI P3 04 PEM P3A 04 TECH P3 04, TECH P13 04, TECH Z2 04, Práca 2 04 - to je štvrťročný výkaz o práci, Práca 4 02 - to je polročný výkaz o platoch pracovníkov v rozpočtových a príspevkových organizáciách, Práca 3 01 - to je ročný výkaz o práci, KPSC 1 12, t. j. mesačný výkaz o spotrebiteľských cenách, atď., tieto umožňujú získať komplexné informácie o príjmoch jednotlivých skupín obyvateľstva;

d/ zákon by mal byť prvkom, ktorý posilňuje demokratické väzby nášho štátu a najmä dôrazne potvrdzuje nutnosť primeranosti postavenia zástupcov občanov. Najvyšší zbor občanov - parlament, sa nesmie dostávať do submisívneho postavenia k vláde, k prezidentovi, ani k vrcholovým predstaviteľom súdnej moci. Inak tažko hovoriť o skutočnej parlamentnej demokracii, skôr o kamufláži demokracie, ktorej potom naozaj stačí taký parlament, ktorý raz-dvakrát do roka zasadne na svoje parlamentné stoličky, súhlasne možno aj odtlieska to, čo si všemožne a všemocní želajú a ako dobré poslušné ovečky a baránkovia sa rozíde domov;

e/ prijatý zákon by mal byť taký, ktorý nevyžaduje časté novelizácie a bude mať ambíciu dlhodobej právnej normy. Výrazne by tak stabilizoval túto citlivú a u všetkých občanov intímnu oblasť pracovnej aktivity a spoločenského postavenia;

f/ jednotlivé príjmy musia byť dostatočné na primeraný výkon tej-ktorej funkcie. Návrh teda rezignoval na vyjadrenie spoločenského postavenia, či v ostatnom svete i takto jasne zvýraznených symbolov štátnosti. Zreteľne vychádza iba z nutnosti nákladov a ekonomických možností nášho štátu. Žiaľ, občan nevie nič o spôsobe práce a nutnosti výdavkov prezidenta, nič o sudcovi Ústavného súdu, ministrovi, nevie nič o práci poslanca, keď mnohí sú presvedčení, a to aj relatívne kvalifikovaní novinári o tom, že poslanec chodí iba na rokovanie pléna a výborov. Rovnako, ako nevie nič o potrebách diplomata v zahraničí a o jeho skutočnom, niekedy až ponižujúcom postavení oproti iným diplomatom. To je však už väčšmi otázka nášho utýraného a u mnohých z nás i zlikvidovaného štátneho sebavedomia. V tejto súvislosti sa rovnako žiada posilniť represívne opatrenia pri nedostatočnom výkone funkcie, stanoviť presné pravidlá hry a podmienky, podľa ktorých sa podstatne znižujú príjmy všetkým zákonom dotknutým ústavným činiteľom, ktorí si neplnia svoje funkcie tak, ako si to vyžadujú potreby Slovenskej republiky;

g/ keďže by takáto právna norma mala mať ambície byť dlhodobo platnou normou, treba sa v tejto súvislosti zamýšľať i nad tým, čo sa stane so slovenským Ústavným súdom, slovenskou vládou, Najvyšším súdom, súdmi, parlamentom, keď budú ich príjmy iba symbolické, a čo, keď budú primerané nárokom na prácu, a teda dnes u nás nie veľmi lukratívne, a čo, keď budú vysoké. Napríklad nedostatočné príjmy v parlamente znemožnia v ďalších volebných obdobiach zaujať poslanecké miesta najmä prvotriednym právnikom, ale aj ekonómom, lekárom, pedagógom, technikom, spisovateľom, vedcom a iným odborníkom. Pravdepodobne sa o tieto miesta budú môcť uchádzať iba nadmieru finančne situovaní občania alebo ti, ktorí budú podporovaní finančne zdatnými kruhmi a inými lobby, a ich poslanecké rozhodovanie bude od týchto skutočnosti aj závisieť. Teda, bude to možno veľkopodnikateľský parlament. V tomto volebnom období, možno aj v budúcom, sa to môže prejaviť tak, že nejeden poslanec bude nútený vyvíjať neposlaneckú ekonomickú aktivitu. Nebude mu natoľko záležať na tom, ako presadzuje parlament svoju vôľu a vôľu občana v systéme štátnej moci, a bude to asi slabučký, symbolický parlament. Nepochybujem, že by takýto parlament niektorí súčasní a aj budúci politici výkonnej moci brali. Tlaky na sformovanie byrokratokracie cítime všetci.

Veľmi vysoké príjmy by asi vyvolali pretlak v politických stranách a do týchto lavíc zväčša zasadnú stranícki funkcionári. Aj tak ich tu sedí neúrekom. Netvrdím, že politológov parlament nepotrebuje, tí by však mali zaujímať vhodnejšie miesta poradcov. Som si vedomý, že nájsť správnu

mieru nie je ľahké. Napokon sa tento problém dotýka aj postu ústavného sudcu, ministra a odborníka v štátnej správe. Podnikatelia totiž dokážu odborníka často bezkonkurenčne preplatiť. Aj preto bolo vari na prospech veci /inde síce v neprospech, verím, že to vyváženie však stálo za to/, že sa táto stránka veci dôkladne pretriasla medzi poslancami a každý prispel názorom k definitívnej podobe návrhu.

Dostať takéto parametre do návrhu znamenalo vyriešiť niekoľko otázok. Prvá otázka: Z akého príjmu treba pri konštituovaní systému platových pomerov niektorých ústavných činiteľov vychádzať? Zmienil som sa o tom, aké nebezpečenstvá skrýva taký výber, ktorý by uprednostnil jednu vrstvu alebo skupinu obyvateľstva. Vzbudzoval by oprávnené pochybnosti o nežiadúcej motivácii zákonodarnej a výkonnej moci, ktoré by mohli uprednostňovaním jednej skupiny občanov pri svojich rozhodnutiach nepriamo ovplyvňovať i svoje príjmy. Týka sa to ktorejkoľvek skupiny obyvateľov. Z týchto dôvodov, aj keď sa vnucovala predstava, že by to mohol byť napríklad priemerný príjem občanov, ktorý objektívne a vieryhodne sleduje štatistický úrad, v návrhu nie je. Aj alternatíva základu sudcovského platu, čo by mohlo byť vyjadrením druhého ústredného významu sudcov v demokratickej spoločnosti, sa napokon v úvahách neuprednostnila. Z rovnakých dôvodov to bola výška životného minima, priemerného dôchodku a ďalšie druhy príjmov obyvateľov. Jestvuje iba jeden na zákonodarnej a vládnej moci vysoko nezávislý príjem, a to je plat starostov a primátorov obcí, ktorým určujú plat občania prostredníctvom svojich zástupcov. Čiastočne je však závislý v skupine starostov malých obcí, lebo tieto malé obce dostávajú dotácie zo štátneho rozpočtu.

Keď budeme skúmať tento druh príjmov, zistime ďalšie dôvody jeho vhodnosti ako násobkový základ príjmov systému štátnej moci. Priemerné kvórum voliteľnosti poslanca slovenského parlamentu je pri 84-percentnej účasti voličov, taká

bola pri posledných voľbách, približne 20 tisíc hlasov, presne 21 163. Taká je asi priemerná politická zodpovednosť parlamentného poslanca k priemernému počtu voličov do Národnej rady. Hľadajúc ekvivalent u obci približne vychádza, že primátori miest nad 20 tisíc obyvateľov majú pri nižšej priemernej účasti voličov v komunálnych voľbách približne rovnaké priemerné kvórum voličov, a teda rovnakú politickú zodpovednosť pred počtom občanov. Príklad: tzv. priemerné štatistické mesto Slovenska nad 20 tisíc obyvateľov má asi 51 230 obyvateľov pri 71,6 % občanov s volebným právom, voliť ide asi 36 tisíc občanov-voličov, pri 70-percentnej účasti voličov je to 25 677 voličov, pri 60-percentnej účasti 22 009 voličov. Za svoj výkon práce sa teda primátori 42 miest na Slovensku nad 20 tisíc obyvateľov zodpovedajú približne rovnakému počtu voličov, ako poslanci Národnej rady. A to bol druhý dôvod, ktorý hovoril pre to, aby bol za základ výpočtov určený príjem primátorov.

V komplexnom pohľade teda ide o príjem primátorov, ktorí majú približne rovnakú politickú zodpovednosť pred voličmi ako poslanci Národnej rady. Plat im určujú zástupcovia občanov bez akejkoľvek priamej determinácie vyplývajúcej z rozhodnutí štátnej moci, teda aj parlamentu, prezidenta, vlády, súdov a štátnej správy, a je ľahko možné evidovať pohyb príjmu týchto osôb každoročne. To je ďalší významný moment demokratického inštitútu tohto návrhu. Uvedomme si, že v mestách nad 20 tisíc obyvateľov žije podľa posledného sčítania ľudu spolu 2 150 000 osôb s trvalým bydliskom. Keby sa - a to je pôvodom návrhu - odvodzoval plat poslancov od platu primátora týchto miest, každoročne by sa vlastne konalo nie malé a nie zanedbateľné finančné referendum 41 % občanov Slovenskej republiky, teda 41 % občanov Slovenska by všetkým vrcholným predstaviteľom komunálnej samosprávy a štátnej moci každoročne cez ich príjmy povedalo, ako sa cítia a ako sa im vodí. Technický problém pri týchto 42 zisťovaniach údajov na daňových úradoch nebude.

Možno tušíte spolu so mnou možnú príčinu novinového znepokojenia primátorov nad takýmto návrhom. Ich odporučený príjem podľa ZMOS je uvedený v tabuľke odôvodňovacej správy, no možno občania až teraz vytušili, že sa majú právo a povinnosť oň zaujímať. Predkladaný návrh predpokladá, že by sa i poslanci a cez nich celý systém štátnej moci vystavili dobrovoľne takýmto rozhodnutiam občanov, aby si už inštitúty štátnej moci nemuseli a nesmeli samé určovať, koľko im patrí a koľko nie.

Druhá otázka: Aká je primeranosť príjmov predstaviteľov štátnej moci? Každá krajina si upravuje tieto náležitosti svojsky a nemožno nájsť jednotný systém riešenia. Porovnávaním výšok životného minima s obsahom spotrebiteľského koša, priemerným príjmom obyvateľa, priemerným platom sudcov, priemerným platom štátneho zamestnanca, už celkom iste nie s menovým kurzom, nemožno zvoliť univerzálny prístup. Dokonca ani porovnateľné krajiny, myslím porovnateľné hospodárskou situáciou, veľkosťou a systémom, nemožno vziať bez korekcie ako príklad. Tradícia v našej vlasti by pri takýchto reláciách asi takéto riešenie nezniesla.

Dovolím si za všetkých predstaviteľov, o ktorých tento návrh hovorí, vziať príklad poslanca. Je nám najbližší. Aj začínajúci podnikateľ, a to nehovorme o nadpriemernom, úspešnom, musí mať bezpodmienečne základné podmienky na činnosť. Ako príklad vezmime takého podnikateľa, ktorý narába predovšetkým s informáciami, podobne ako ústavný sudca či poslanec. Musí mať teda nejaký pracovný priestor, základný nábytok, telefón, aspoň úväzkového pracovníka - korešpondenta, fax, a aspoň najmenší a najlacnejší osobný počítač, programy do počítača a auto. Toto základné technické a personálne vybavenie má človek, ktorý zodpovedá za mnohé veci, no celkom iste sú menej významné, ako osudy štátu. Vybaviť aspoň takto poslanca, udržiavať toto vybavenie - meter

štvorcový prenajatej kancelárie stojí v Bratislave už aj 1500 korún, amortizácia vybavenia, výdavky na chod kancelárie, a kde sú ešte základné výdavky na konzultácie, na rokovanie so zahraničnými partnermi a na ďalšie nevyhnutné výkony poslanca, tvoria také položky, že presahujú vyše dvojnásobne cifry, ktoré priniesli novinárske kačice o údajných platoch poslancov.

Predpokladáme, že ešte dlho bude musieť poslanec slovenského parlamentu čakať na také podmienky práce, ktoré mu umožnia vysoko profesionálnu prácu s informáciami, s údajovými databankami a so skupinami expertov a odborníkov. Bude čakať ešte niekoľko rokov a možno aj volebných období. Navrhované náhradné riešenie sa však zdá byť malým závistlivým dušičkám priam hrozivé. Aj tak sa dá, vidieť všetko cez krivé zrkadlo a cez čierne okuliare, kto chce, ten to tak robí.

Tretia otázka: Aký kľúč zvoliť pre optimálny výber tých ústavných činiteľov a tých náležitosti, ktoré musí návrh riešiť? Po mnohých variantoch napokon rozhodol pragmatický prístup. Zo zákonov vyplýva Národnej rade mnohoraká povinnosť riešiť platy a ostatné náležitosti i rôznym pracovníkom, ako vedúcemu Kancelárie Národnej rady, riaditeľoví Slovenského rozhlasu, riaditeľovi Slovenskej televízie a ďalším. Toto riešenie ad hoc nie je najšťastnejšie. Zažil som ho ako člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady v minulom období. Koľko dať riaditeľovi Slovenskej televízie? A prečo o toľko a o toľko menej riaditeľovi Slovenského rozhlasu? A koľko vedúcemu Kancelárie Slovenskej národnej rady? Zistíme koľko má vedúci Kancelárie Českej národnej rady a potom sa rozhodneme? A podobne.

Na druhej strane nie je správne, keď občan nevie koľko dostáva minister a koľko prezident, koľko vedúci Kancelárie prezidenta, koľko vedúci Úradu vlády, koľko poslanec. To, že sekretárky a vodiči majú väčšie platy ako poslanci slovenského parlamentu, volič asi nevie. Nehovorím to preto, že závidím niekomu jeho finančný príjem, ale ide o správu veci verejných a v nich by malo byť všetko zreteľné a jasné. Možno aj v tejto neustálej utajovanosti sa skrýva jeden zo zdrojov krízy autority, a najmä autority verejného činiteľa na Slovensku. Len sa spýtajme sudcu, prokurátora, lekára, lekárnika, pracovníka úradov, policajta. Mimochodom, drzosť a arogancia nespratníkov, často zle utajovaný aplauz anarchistom a darebákom, večným negativistom, frfľošom a na druhej strane grošíky tým, ktorí tieto nálady udržujú a roznecujú - to je tiež naša skutočnosť.

Často diskutovanou otázkou v týchto súvislostiach býva aj tzv. otázka profesionalizácie poslancov. Profesionalita by sa nemala odvodzovať od výlučnosti pracovného záujmu, ale od kvality práce. Ak ide o výlučnosť pracovného charakeru poslaneckej práce, povinnosti a záujem politických strán ich určujú v maximálnej miere. Podstatnejším je konflikt záujmov, ktorý sa premieta do našej ústavy v hlavách 5, 6 a 7. Článok 77 hovorí o nezlučiteľnosti funkcie poslanca, článok 103 vo štvrtom odseku prezidenta, článok 109 v treťom odseku člena vlády a článok 137 ústavného sudcu. Poslanec má povinnosť pri nástupe do funkcie písomne oznámiť predsedovi Národnej rady účasť v správnych radách a o podnikaní. Začiatkom roka sme posielali predsedovi Národnej rady naše pripadne daňové priznania. Očakávame skoré prerokovanie komplexného zákona o konfliktoch záujmov ústavných činiteľov vychádzajúcich z ústavy a doplňujúcich ústavu, ktoré by rozšíril ochranu pred možnosťou zneužitia výkonu funkcie.

Predložený návrh - parlamentná tlač 150 - prešiel rokovaniami vo všetkých výboroch, v pracovnej skupine parlamentu a všetci sme o ňom už rozsiahlo diskutovali. Vznikol koncom minulého roka a bol predpoklad, že ho budeme schvaľovať ešte v decembri 1992. Ospravedlňte, prosím, niektoré neaktuálnosti tohto pôvodného textu. Mohli by ich vyriešiť pozmeňovacie návrhy podané vo výboroch. Citujem: ide o odsek 2 14 pôvodného návrhu, ktorý treba vynechať, ide o neaktuálnosť termínu dane zo mzdy v § 24, o zmenu formulácie preambuly § 16 mesačne na ročne a o posledný odsek dôvodovej správy. Keďže návrh mal byť prerokovaný pred rokovaním zákona o štátnom rozpočte alebo s ním, neuvádzal v odôvodňovacej správe detailné finančné výpočty.

Upozorňujem však, že ak by sa prijal pôvodný text návrhu, treba za jeho súčasť brať i vo viacerých výboroch prijatú pripomienku, ktorá hovorí, že ministerstvo financií a novely iných nižších právnych noriem primerane upravia aj finančné náležitosti ostatných predstaviteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci a, a to podčiarkujem, aj pracovníkov štátnej správy, čo by v konečnom dôsledku mohlo priniesť nemalú úsporu finančných prostriedkov. Opakujem, nemalú úsporu finančných prostriedkov. Podľa odhadu skupiny poslancov mohlo by ísť asi o 250 až 300 miliónov korún.

Aby som však uľahčil rokovanie: Poznám pozmeňovacie návrhy všetkých výborov, aj keď niektoré okliešťujú pôvodné zámery návrhu zákona, predsa len vytvárajú systematickejší predpoklad na riešenie týchto náležitostí ako doteraz a vychádzajú v ústrety stanovisku vlády k tomuto návrhu zákona. Ak sa však plénum rozhodne pre tento druhý princíp, budem aj ja hlasovať zaň. Aspoň čiastočne totiž rieši akútnosť problému platov niektorých ústavných činiteľov. Dúfam, že pokus tohoto pôvodného návrhu, ak by nebol prijatý, aspoň umožni ľahšie úvahy nad nutným budúcim návrhom riešenia týchto náležitosti.

Záverom môjho zdôvodnenia návrhu zákona podávam procedurálny návrh: Aby sa predišlo politickým kalkuláciám a možnému špekulatívnemu zneužívaniu, aj iným prejavom nie príliš kultivovaného politického správania sa strán v tomto prípade, navrhujem, aby sa o prijatí - po a/ alternatívy rokovania o pôvodnom návrhu a návrhu ústavnoprávneho výboru a - po b/ o návrhu zákona ako o celku hlasovalo tajne.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Hudecovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Viliama Sojku, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec V. Sojka:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

chcel by som vás pri tomto návrhu poprosiť o väčšiu pozornosť, sústredenie, pretože sa skutočne týka nás všetkých, aby sme boli účastní a prijali životaschopný návrh.

Dovoľte mi, aby som z poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, o výsledkoch prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Hudeca na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platoch, náhradách, výdavkoch a iných nárokoch základných predstaviteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci Slovenskej republiky, ako ste ho pôvodne dostali v tlači 150.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 157 z 25. januára 1993 pridelil predmetný návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Hudeca všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, na prerokovanie v lehote do 10. marca 1993 s tým, že určil ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený poslanecký návrh zákona v určenej lehote. Súhlas s návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. V tomto výbore tento návrh nezískal dostatočný počet hlasov.

Pripomienky k predmetnému návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky mali všetky výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený. Bez pripomienok, ale so súhlasným uznesením bol prerokovaný v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Pripomienky zásadného charakteru mal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, podotýkam, až takého charakteru, že vyústili do návrhu, ktorý máte v prílohe tejto spoločnej správy. Ostatných 7 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Hudeca na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platoch, náhradách výdavkov a iných nárokoch základných predstaviteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pozmeňujúcich a doplňujúcich úprav, ktoré obsahuje spoločná správa číslo 142 pod bodmi 1 až 33.

Ústavnoprávny výbor návrh prerokoval dvakrát, a to 10. februára a 10. marca 1933 a raz skupina poslancov za účasti členov ústavnoprávneho a národohospodárskeho výboru na pracovnom rokovaní v dňoch 23. a 24. februára 1993. Na druhom zasadaní výboru bol návrh s pripomienkami prijatý a uznesením odporučený ako pozmeňujúci návrh ústavnoprávneho výboru zohľadňujúci pripomienky. Tento návrh máte pred sebou ako prílohu spoločnej správy. Dostali ste ho vo štvrtok minulý týždeň ráno. Navrhovateľ bol prítomný na všetkých rokovaniach a s uvedenými zmenami vyslovil súhlas. Takto bol pôvodný návrh upravený a odporučený na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky ako pozmeňujúci návrh k tlači 150 s tým, že po dohode s národohospodárskym výborom gestorstvo nad ním prevzal ústavnoprávny výbor. Uvedený výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť v upravenom znení, ktorý tvorí prílohu tejto spoločnej správy. V súvislosti s uvedeným netradičným postupom mi dovoľte pár viet.

Predovšetkým treba povedať, že ústavnoprávny výbor posudzoval návrh poslanca pána Hudeca viackrát a venoval mu mimoriadnu pozornosť. Ústavnoprávny výbor sa plne stotožnil s hlavnými východiskami pôvodného návrhu, a to:

1. že výška platov ústavných činiteľov sa viaže na objektívne a merateľné kritérium a následne stanovuje násobky platov ostatným ústavným činiteľom pri splnení tohoto kritéria. V pôvodnom návrhu pána Hudeca to bol plat primátora. V tomto návrhu, ktorý máte v prílohe, ide o priemerný zárobok pracovníka národného hospodárstva, ktorý činí 4 960 korún mesačne podľa štatistiky. To je zmena, ale princíp merateľnosti zostal;

2. platy ústavných činiteľov sú vo vzájomnej relácii vyjadrením miery ich spoločenskej dôležitosti a zodpovednosti so zdôraznením rovnosti všetkých zložiek štátnej moci - zákonodarnej, výkonnej i súdnej;

3. riešenie otázky platov ústavných činiteľov je v návrhu výboru komplexné a funkčné, teda vytvárajúce podmienky pre výkon jednotlivých funkcií;

4. utvára sa možnosť účinnej parlamentnej i verejnej kontroly o prostriedkoch, ktoré dostávajú ústavní činitelia Slovenskej republiky;

5. tento návrh ústavnoprávneho výboru je prvým predpokladom začiatku profesionalizácie práce poslancov.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nesúhlasil s tým, aby v pôvodnom predmetnom návrhu sa riešila problematika platov iných ako ústavných činiteľov, napríklad kancelárie, ako bolo v návrhu, resp. ostatné, ktoré tam boli spomenuté. Ďalej nesúhlasil, aby predmetný nárvh riešil otázku náhrad cestovných a iných nákladov, keďže tieto sa menia a bolo by neúčelné permanentne novelizovať tento zákon. Určenie týchto náhrad sa ponecháva ako ostatných náhrad orgánom, ktoré sú uvedené, ako Národnej rady resp. vlády a podobne. Návrh výboru rieši v § 26 i valorizáciu a tým prakticky stabilitu tohoto zákona. V § 7 a v §8 je nóvum, kde sa rieši otázka straty nárokov.

Z praktického hľadiska pri rokovaní o tomto zákone odporúčam nasledovný postup: S ohľadom na vyššie uvedené odporúčam pripomienky uvedené pod bodom 1 až 33 spoločnej správy neprijať an blok a zaoberať sa len návrhom a pripomienkami Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. To by bolo ďalšie hlasovanie. O ďalších pripomienkach smerujúcich už k tomuto návrhu, teda návrhu ústavnoprávneho výboru, odporúčam hlasovať jednotlivo. Pokiaľ by vznesené pripomienky k pôvodnému návrhu zákona, teda návrhu pána Hudeca, boli v rozpore, tieto odporúčam neprijať z dôvodov sprehľadnenia rokovania, o tomto postupe, samozrejme, je potrebné hlasovať. Prakticky tým rozhodneme, či prijmeme pôvodný navrh alebo návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Zároveň mi dovoľte ešte zdôrazniť potrebnosť prijatia tohoto zákona. Možno konštatovať, že nejde len o platy poslancov, ako to bolo veľmi často forsírované v masmédiách, ale aj o platy ďalších ústavných činiteľov, v rámci ktorých sa upravujú platy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Z dôvodov oneskorenia prípravy tejto komplexnej úpravy zostali doteraz vôbec právne neupravené platové pomery sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky, hoci títo ústavní činitelia de facto svoju funkciu už vykonávajú. Preto je tiež potrebné, aby sme za súčasného stavu prác na tomto zákone našli optimálne východisko, preto vás prosím o pochopenie navrhovaného postupu.

Treba povedať i to, že nezdravé politikum, ktoré sa okolo platov poslancov vytvorilo, bolo zapríčinené aj dlhotrvajúcou prípravou tohoto návrhu a všeobecne malou odbornou účasťou poslancov na jeho dotvorení. Pracoval za nás predovšetkým pán poslanec Hudec, preto dovoľte mu osobitne poďakovať za jeho iniciatívy a za všetko, čo pre to urobil. /Potlesk./

Úplne na záver chcem uviesť, že navrhované znenie zákona, s výnimkou platových pomerov sudcov, by nemalo mať dopad na rozpočet Slovenskej republiky, kde sa už s uvažovanými platovými pomermi ústavných činiteľov počíta. Navrhujem alebo súhlasím a pánom navrhovateľom, aby sme o tomto návrhu hlasovali tajne. Zároveň by som sa hneď prihlásil ako prvý do rozpravy, až dovolíte pán predsedajúci, a mám dva pozmeňujúce návrhy.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš;

Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu Sojkovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu. Zatiaľ tu nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Sojka.

Poslanec V. Sojka;

Vážená Národná rada,

mám dva pozmeňujúce návrhy k návrhu ústavnoprávneho výboru, a to, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. 4. 1993 v súvislosti s tým, ako som už uviedol, že sa rátalo s týmito zmenami v rozpočte. Zároveň nesúhlasím s dikciou ohľadne platov sudcov v § 23. Keďže táto dikcia, ktorá je uvedená v § 23, je neprijateľná a právne nečistá, prosil by som pána Ficu, aby pozmeňujúci návrh predniesol osobitne.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Sojkovi. Pán poslanec Ďurana.

Poslanec J. Ďurana:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som predložil v podstate teraz už len tri pozmeňujúce návrhy, lebo jeden je totožný s návrhom pána

spoločného spravodajcu. V § 3 by som odporúčal doplniť odsek nového návrhu - prílohy ústavnoprávneho výboru.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán kolega, prosím vás ešte na okamih. Domnievam sa, že bude lepšie, ak najprv rozhodneme hlasovaním o tom, či budeme diskutovať o pôvodnom návrhu pána poslanca Hudeca alebo budeme diskutovať o návrhu ústavnoprávneho výboru. Prosím vás, aby ste sa vrátili na svoje miesto, budeme hlasovať. Hlasovaním rozhodneme, či budeme hlasovať verejne alebo tajne. Ďalšie hlasovanie sa bude týkať toho, či budeme viesť diskusiu k pôvodnému návrhu poslanca Hudeca alebo k návrhu ústavnoprávneho výboru.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za tajné hlasovanie, ktorým by sme rozhodli, či budeme ďalej rokovať o pôvodnom návrhu poslanca Hudeca alebo o návrhu ústavnoprávneho výboru?

Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že sme neschválili návrh na tajné hlasovanie o rozhodnutí, o ktorom návrhu budeme rokovať.

Teraz budeme hlasovať verejne o tom, kto je za to, aby sme ďalej rokovali o pôvodnom návrhu pána poslanca Hudeca? Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za to, aby sme rokovali o pôvodnom návrhu pána poslanca Hudeca? Spoločný spravodajca navrhuje rokovať o návrh ústavnoprávneho výboru. Prosím, kto je za návrh pána poslanca Hudeca?

Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

Konštatujem, že hlasovaním sme rozhodli, že budeme ďalej rokovať o návrhu ústavnoprávneho výboru. Prosím pána poslanca Ďuranu, aby sa opäť ujal slova.

Poslanec J. Ďurana:

Pán predsedajúci, ďakujem. Chcel by som teda pokračovať, keďže sme sa demokraticky rozhodli o tom, ktorý návrh bude prerokovaný oficiálne.

Odporúčam teda v § 3 doplniť odsek 6 v nasledujúcom znení: "Predsedom poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok 300 Sk za každých desať členov klubu."

Ďalej v § 6 ods. 3 by som mal nasledovný pozmeňujúci návrh v znení: "Okrem toho majú poslanci uvedení v odsekoch 1 a 2, predsedovia výborov Národnej rady Slovenskej republiky" - a teraz je to nové - "a predsedovia poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky po dobu výkonu svojej funkcie právo používať bezplatne služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice".

A môj tretí pozmeňujúci návrh je v časti 6 § 20, kde navrhujem zmeniť koeficient 1,3-násobku platu poslanca na 1,8-násobok platu poslanca mesačne. To je pre platové pomery predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

a podpredsedov. Vzhľadom na to, že je to funkcia, ktorá, ako veľmi dobre vieme, by mala umožňovať bezúhonnosť tohoto človeka, domnievam sa, že by sme takýmto spôsobom mali k tomu prispieť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:Ďakujem pánu poslancovi. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Sečánsky, po ňom pán poslanec Bajan.

Poslanec M. Sečánsky:

Dámy a páni,

pani poslankyne, páni poslanci,

v mojom vystúpení budem stručný. Veľmi sa mi páči filozofia návrhu pána poslanca Hudeca. Má niekoľko prednosti. Po prvé - proporcionalitu medzi platmi jednotlivých ústavných činiteľov a po druhé - základ platu poslanca. Ústavnoprávny výbor a komisia, ktorá pripravovala tento návrh, navrhovala, aby základom tohto platu bola priemerná mzda za uplynulé obdobie - vyjadrím to veľmi vulgárne - v národnom hospodárstve.

V čom vidíme prednosť tohoto kroku pred tým, aby sa základom poslaneckého platu stala priemerná mzda primátorov nad 20 000 obyvateľov? Po prvé v tom, že túto priemernú mzdu primátorov, pokiaľ sme sa informovali, žiadna štatistika nevykazuje a nesleduje. To je jedna otázka. Po druhé - prednosť priemernej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve vidíme v tom, že ak táto mzda bude klesať, bude klesať aj mzda poslanca, a nielen mzda poslanca, aj mzda člena vlády, mzda prezidenta, mzda člena ústavného súdu. Ak bude stúpať, bude stúpať aj plat poslanca. Táto proporcionalita by mala zaväzovať ústavných činiteľov, aby skutočne prijímali opatrenia - opäť to vyjadrím veľmi vulgárne, ktoré budú v prospech spoločnosti, ktoré budú zabezpečovať stabilitu spoločnosti. To je druhý, podľa mňa, veľký klad v návrhu podľa filozofie pána poslanca Hudeca.

Ak si zoberiete ostatné štáty, samozrejme, príjmy poslancov v niektorých štátoch podľa súčasného kurzu sú astronomické. Snáď by bolo dobré odkázať tu na článok pána Juraja Alnera, ktorý sa zaoberal touto problematikou v článku "Preberajme systémy a nie sumy". Len pre vašu informáciu uvádzam, že napríklad v Spojených štátoch by mesačná mzda poslanca podľa súčasne platného kurzu bola asi 306 tisíc korún mesačne, vo Francúzsku 193 tisíc korún mesačne, v Brazílii 186 tisíc, atď. Ale nie to je hlavným motívom, čo chcem hovoriť. Ten je niekde inde. V Nemecku je mzda poslanca asi trojnásobok priemeru základnej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve, v Rakúsku asi 3,5 násobok, vo Švajčiarsku viac ako trojnásobok. Teda opäť to východisko trojnásobok je skutočne reálne a odporúčam, aby sme ho prijali, aby sme ho schválili.

Ďalším momentom prečo je nutné schváliť tento návrh zákona je, už to odôvodnil pán spoločný spravodajca, že musíme určiť plat prezidenta. Prezident nemá zatiaľ plat. Musíme určiť plat ústavných sudcov, nemajú plat a už ako ústavní sudcovia fungujú. Musíme určiť plat predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Filozofia je tu jednoduchá. Komisia navrhla, aby každý člen vlády mal plat vo výške jeden a polnásobku platu poslanca, aby prezident mal plat vo výške štvornásobku platu poslanca, aby člen Ústavného súdu, sudca mal plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca, aby predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu mali plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca.

Pokiaľ ide o funkcie, tieto sa riešia funkčnými príplatkami, teda za každú funkciu sa priznáva funkčný príplatok. Ostáva nedoriešená oblasť ostatných nákladov, ktoré sú tu. Filozofia návrhu vychádza z toho, že tieto ostatné náklady by mala určiť, pokiaľ ide o poslancov, Národná rada uznesením, pokiaľ ide o členov vlády, vláda uznesením, pokiaľ ide o Ústavný súd, plénum Ústavného súdu uznesením. U prezidenta navrhujeme ostatné výdavky riešiť jednou spoločnou sumou. Máte ju uvedenú v návrhu.

Priatelia, môžeme, podľa mňa, debatovať o tom, či táto suma pre prezidenta je vysoká alebo je nízka. Môžeme debatovať o tom, či pán prezident po skončení funkcie má mať doživotne určený príjem alebo nie. Môžeme debatovať o tom, odkedy tento zákon vstúpi do účinnosti, najmä pokiaľ ide o platy členov vlády a platy poslancov. To je samozrejme, to sa dáva na úvahu, len pripomínam, že v Českej republike je relácia platu poslancov, teda českých poslancov a našich, asi na tej istej úrovni ako u nás. Pokiaľ ide o plat prezidenta, je niekoľkokrát vyšší ako u nás. Opäť len pre vašu informáciu plat pána prezidenta za prvej republiky bol jeden milión korún ročne. Samozrejme, že sa nemôžme porovnávať s týmito sumami. Jednoducho, nemáme na to. Komisia, ktorá pripravovala tento návrh - a boli tam zástupcovia aj ostatných strán a hnutí - nie všetkých - skutočne veľmi pozorne sledovala aj prijateľnosť pokiaľ ide o zaťaženie nášho rozpočtu.

Dávam konkrétny návrh na úpravu § 23 odsek 2 takto: odseky 2, 3 a 4 navrhujem vypustiť a za odsek 1 vsunúť odsek 2 s textom: "Platové pomery sudcov Slovenskej republiky urči podľa zásady uvedenej v odseku 1 osobitný predpis." To je všetko.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu, predsedovi ústavnoprávneho výboru. Prosím pána poslanca Bajana. Hlási sa niekto ďalší do rozpravy? Pán poslanec Žingor, pán poslanec Hanker a pán poslanec Vanko.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

skôr, ako uvediem jednotlivé pozmeňovacie návrhy, dovoľte mi len jednu pripomienku k návrhu kolegu Ďuranu, ktorý vzbudil živý ohlas medzi vami, a to je návrh na funkčný príplatok predsedovi poslaneckého klubu. Len pre vašu informáciu: predseda poslaneckého klubu v českej národnej rade má 500 Čk za každých 10 poslancov. To len na margo, podľa mňa je to úplne normálne.

Takže k tým pozmeňovacím návrhom: v § 4 odsek 2 navrhujem doplniť "s výkonom poslaneckej funkcie, len na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky". Opakujem, momentálne je to na strane 19, v § 4 odsek 2 doplniť dovetok "len na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky". V § 4 odsek 3 doplniť "v zmysle platných predpisov".

V § 5 odsek 2 doplniť v písmene a/ "avšak len leteckú dopravu zabezpečenú Národnou radou Slovenskej republiky". Čiže písmeno a/ by znelo: "pri cestách na schôdze Národnej rady a jej výborov, avšak len leteckú dopravu zabezpečenú Národnou radou Slovenskej republiky." V § 5 odsek 3, pardon, odsek 2 doplniť písmeno c/ "pri cestách, na ktoré ho poveril výbor Národnej rady Slovenskej republiky, avšak so súhlasom

predsedu Národnej rady". Ak dovolíte, kolegovia, pedpokladám, že sa vyjadríte k návrhom hlasovaním.

V § 6 odsek 3 vypustiť slová "a predsedovia výborov Národnej rady Slovenskej republiky majú".

V § 7 odsek 3 znie: "Spôsob rozhodovania o strate nárokov podľa odsekov 1 a 2 a tiež neúčasti rokovania vo výboroch upraví rokovací poriadok Národnej rady."

V § 10 - v tomto ustanovení navrhujem slovo "štvornásobku" nahradiť slovom "dvaapolnásobku" .

V § 10 odsek 2 sa nahrádza novým znením: "Prezidentovi patrí plat počas jedného roka po skončení výkonu jeho funkcie."

V § 11 odsek 1 - v tomto ustanovení sa slová "vo výške 40 tisíc Sk" nahrádzajú slovami "vo výške 15 tisíc Sk".

V § 13 odsek 2 - v tomto ustanovení sa slová "vo výške 22 500 Sk" nahrádzajú slovami "vo výške 13 000 Sk".

V § 13 odsek 3 - v tomto ustanovení sa slová "vo výške 15 000 Sk" nahrádzajú slovami "vo výške 7 000 Sk".

V § 17 odsek 2 - v tomto ustanovení sa slová "vo výške 10 000 Sk" nahrádzajú slovami "vo výške 9 000 Sk".

Ešte sa vrátim k § 16, ospravedlňujem sa. § 16 odsek 2 znie: "Sudcovia Ústavného súdu môžu na území bezplatne používať prostriedky pozemnej hromadnej dopravy."

Pokračujem v § 17 odsek 3 . V tomto ustanovení sa slová "vo výške 7 500 Sk" nahrádzajú slovami "vo výške 6 500 Sk".

V § 17 odsek 4 podobne "vo výške 5 000 Sk" nahradiť slovami "4 000 Sk".

V § 19 odsek 2 za vetou dať čiarku a doplniť "až do pridelenia bytu do trvalého užívania, najdlhšie však 12 mesiacov".

Pokračujem v § 21 odsek 1 - v tomto ustanovení sa slová "vo výške 10 000 Sk" nahrádzajú slovami "vo výške 9 000 Sk".

V § 21 odsek 2 - v tomto ustanovení nahradiť slová "vo výške 7 500 Sk" slovami 6 500 Sk".

Vážené kolegyne, kolegovia, keďže ide o rozsiahly návrh, odovzdám ho pánu spoločnému spravodajcovi, aby sa na to s pánom predkladateľom potom pozrel.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Žingor, pán poslanec Hanker sťahuje prihlášku, potom pán poslanec Vanko, pán poslanec Ľupták.

Poslanec R. Žingor:

Mám tiež dva pozmeňujúce návrhy, a to v § 3 odsek 4 výšku funkčného príplatku predsedovi výboru upraviť z pôvodných 5 000 Sk na 3 000 Sk, podpredsedovi výboru z výšky 2 500 Sk upraviť na 1 500 Sk.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec, prosím, aby ste to odovzdali spoločnému spravodajcovi, aby nedošlo k omylu. Prosím ďalej pána poslanca Vanka. Pripraví sa pán poslanec Ľupták.

Poslanec M. Vanko:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

my, poslanci, zvykneme byť kritickí, niekedy veľmi kritickí, na iných. Bohužiaľ, nie vždy takto pristupujeme k sebe. Jeden problém, ktorý sa vyskytuje v našom parlamente je, že veľakrát sa stáva, že predsedajúci musí opakovane vyzývať, aby prišli poslanci na rokovanie. Dá sa to riešiť veľmi jednoduchým návrhom, ktorý by som si dovolil predložiť.

V § 7 - strata nárokov za odsek 2 vsunúť nový odsek číslo 3 a nasledujúci prečíslovať. Text by bol nasledovný: "Za každú neúčasť poslanca pri hlasovaní na riadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa kráti jeho základný plat v nasledujúcom mesiaci o 25 Sk. V prípade riadne ospravedlnenej neúčasti poslanca sa krátenie nevykoná."

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Hlási sa pán poslanec Fico s faktickou poznámkou.

Poslanec R. Fico:

Vážený pán kolega, to, čo ste teraz navrhli, je proti základným zásadám parlamentnej demokracie.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Vanko - faktická odpoveď. Poslanec M. Vanko:

Nerád by som vyprovokoval diskusiu alebo nejaké protichodné tézy, tendencie. S demokraciou to nemá nič spoločné. Je to pracovná disciplína. My, poslanci, zvykneme od iných - prezidenta, vlády, ostatných ľudí vyžadovať, aby si svedomite, poctivo vykonávali svoju prácu.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Hrnko, pán poslanec Mikloško. Poslanec A. Hrnko:

Nechcel by som, aby sa o takýchto veciach viedli dialógy, ale k základnému právu poslanca patrí zúčastňovať sa na hlasovaní. Tento vzťah k hlasovaniu môže vyjadriť aj tým, že sa nezúčastní hlasovania. A tento návrh odporuje tomuto princípu. Teda, nemusím sa zúčastniť hlasovania, keď uznám za vhodné, že sa nemusím zúčastniť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Mikloško, pán poslanec Kliman.

Poslanec F. Mikloško:

Ak by prešiel tento návrh, potom tu musíme ustanoviť funkciu tzv. "dovoľovateľa". Totiž, ak by niekto chcel ísť napríklad na WC, musí mu to tento dovoľovateľ dovoliť, aby to mal ospravedlnené. /Smiech v sále./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:

Som proti prijatiu tohto návrhu z takýchto dôvodov: My, ktorí sme mimo Bratislavy, máme často návštevy, ktoré prichádzajú za nami a potrebujeme sa s nimi kontaktovať. Občania využívajú to, že sme tu, a tým by sme si vlastne zablokovali možnosť pre tohto občana ísť, vyzdvihnúť ho a diskutovať s ním. To je neraz u nás jediný časový priestor pre kontakt s občanmi.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. Ako predsedajúci sa zdržím komentára k tomu. Pán poslanec Ivan Ľupták. Páni kolegovia, kultúrna vložka skončila, prosím vás, aby ste sledovali návrhy.

Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené plénum,

chcel by som sa dotknúť návrhu pána poslanca Bajana, a to v § 5 odsek 2 písm. a/: "Pri cestách na schôdze Národnej rady a jej výborov používať leteckú dopravu, len keď ju organizuje Národná rada". Vidno, že tento návrh dáva poslanec z Bratislavy. /Potlesk./ Vidno, že tento pán nemusí na zasadnutia výborov a plén cestovať 10 až 12 hodín napríklad z Vranova. V prípade použitia vlaku, ako je to pôvodne navrhované, neuvedomuje si jedno, že poslanec z Vranova alebo ešte z ďalej, ktorý cestuje do Bratislavy, aj pri použití leteckej linky musí odchádzať z domu 8 hodín predtým, než sa chce dostať do Bratislavy. Jedným slovom, tento návrh považujem vrcholne za neracionálny. Neviem, či úlohou poslanca je tráviť napríklad pri jednodňovom zasadnutí výboru približne 15 hodín vo vlaku, alebo sa venovať bohumilej a užitočnej práci či už v mieste svojho bydliska alebo tu, v Bratislave. Teda protestujem proti tomuto návrhu.

Navrhujem vám, vážení kolegovia, aj vy, ktorí ste z Bratislavy, myslite trošku aj na iných. Prosím vás, neschváľte tento návrh.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

O vystúpenie požiadal pán predseda Národnej rady. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Paragraf 5 navrhovaného zákona hovorí, že poslanec môže na území Slovenskej republiky bezplatne používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy. V odseku 2 sa hovorí, že lietadlá verejnej leteckej dopravy môže poslanec bezplatne používať tam a späť. Verejná letecká doprava o chvíľu bude v súkromných rukách. Preplácanie bude problémom. Ale chcem povedať, že to, čo prečítal pán poslanec Bajan, sme spolu konzultovali. Vychádzali sme z uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 16. februára 1993 číslo 121, kde vláda schvaľuje zásady zabezpečovania leteckej prepravy ústavných činiteľov Slovenskej republiky s tým, že v zásadách v bode 5 hovorí: "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zabezpečuje i ďalšiu leteckú prepravu na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky v súvislosti s potrebami zabezpečenia výkonu funkcií Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, čiže máme tu vyhradenú leteckú dopravu týmito prostriedkami, ktoré sú v rozpočte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Národná rada to neplatí. Inak by sme to museli dať do rozpočtu, a či by sme si to sami schválili alebo nie, pochybujem. Takže len pre vysvetlenie, že leteckú prepravu máme zabezpečenú podľa toho, ako to budú potrebovať poslanci.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pán poslanec Ľupták, pán poslanec Kliman a pán poslanec Polačko.

Poslanec I. Ľupták:Pán predseda, keby to, ako ste to hovorili, bolo realizovateľné, zrejme by sme s tým veľmi radi súhlasili, lebo by sme nemuseli pracne zháňať letenky a nemuseli by sme sa o to starať. Toto, ako je to navrhované, zrejme možno zabezpečiť na plénum, kde idú všetci poslanci naraz, aj kde všetci poslanci naraz odchádzajú domov, ale tento návrh nie je realizovateľný pri cestách na výbory. To by sme museli mať výbory v tých istých dňoch. To by sa muselo zabezpečiť, a myslím si, že to nie je možné.

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Pán poslanec Kliman.

Poslanec L. Kliman:

Ostáva mi vlastne už len trošku rozviesť myšlienku, ktorú povedal pán kolega Ľupták. Pán predseda, navyše, všetci sme vzali na vedomie váš rozpis, čo iste veľmi radi všetci vítame, ktorý predstavuje už určitý pevný harmonogram našej práce do konca tohoto roku. Ale možno viete, možno nie ste informovaný, že tomuto rozpisu vždy v deň mínus jedna pred zasadnutím pléna predchádzajú zasadnutia klubov. Tie niekedy môžu, niekedy nemusia byť celkom totožné s týmto dátumom. Ďalej sa môžu vyskytnúť mimoriadne veci. Môže sa vyskytnúť to, že výbor zasadá po pléne, alebo že sú mimoriadne situácie, ktoré mi je teraz ťažko dokumentovať, ale sme svedkami takýchto prípadov a situácií vlastne denno-denne pri našich zasadnutiach. Tento systém by natoľko zviazal našu účasť, že by vlastne táto improvizácia, ktorá je súčasťou našej práce, nebola možná, a myslím si, že by to bolo na škodu funkčnosti a výkonu poslaneckého mandátu i pléna ako celku.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Polačko, pán poslanec Bajan. Poslanec J. Polačko:

Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

skutočne je pravdou, že máme lietadlá ministerstva vnútra, ktoré by mali slúžiť na túto dopravu. Zrejme pre ľudí, ktorí týmito lietadlami nelietajú, teda Bratislavčanom, to stačí. Poviem konkrétny príklad. Pokiaľ dnes skončime schôdzu, dnes neexistuje lietadlo, lebo všetky odleteli s pánom premiérom do Ruska a na záručné opravy, na preskúšavanie, atď. Koľkokrát sa nám už stalo, že máme síce lietadlo, ale len pre 18 ľudí, ostatní sa musia nahlásiť nejako ináč, lebo večer lietadlo nie je. Takže, myslím si, že tento argument pre nás, ktorí musíme cestovať ďalej, nepostačuje. Znovu sa pripájam aj k tomu, že ani na plénum nepostačuje jednotná doprava, pretože sú kluby, zasadnutia výborov pred a po pléne. Snáď ešte na uváženie jednu myšlienku - či pre štátny rozpočet je väčšou záťažou zaplatenie štyroch leteniek na štátnu dopravu alebo aj súkromnú dopravu do Popradu, ako vyprávanie jedného špeciálu tam aj spät. Hovorím príklad, keď sú 4 ľudia.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Odporúčal by som kolegom, aby si prečítali presne § 2. Účelom toho, prečo sa to navrhlo, je konečne urobiť poriadok v zasadnutiach výborov. Nie je možné sa vyhovárať, že nemôžem dať lietadlo preto, lebo jeden výbor má rokovanie o 2 dni skôr a druhý o 3 dni neskôr. Jednoducho, keď je plénum v stredu, treba výbory zaradiť rovnako. Nie je možné, aby predsedovia výborov zaradovali zasadnutia výborov vtedy, kedy sa im to hodí, nie vtedy, kedy to je naplánované. Celá parlamentná práca nespočíva totiž len v práci výborov a pléna, ale aj v práci poslaneckých klubov a v ďalšej nadväznej práci na ministerstvách. Takže účelom tohto je urobiť konečne poriadok v zasadnutí výborov. Ale v podstate som rád, že k tomuto príde diskusia, lebo je to vyslovene vecná diskusia, pravdepodobne však smerovaná k rokovaciemu poriadku.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Ivan Ľupták, pán poslanec Dubjel.

Poslanec I. Ľupták:

Súhlasil by som s argumentom pána poslanca Bajana, keby nebol poslancom národohospodárskeho a rozpočtového výboru. Bývam s jedným na izbe, a nikdy nevedia, kedy im skonči výbor. Toto však neplatí len o tomto výbore, piati to o viacerých. V minulom volebnom období, aspoň ja som sa snažil robiť tak, že sme mali zasadnutia presne plánované, aby poslanci vedeli, čo si môžu zariadiť, ako si môžu zariadiť. Snažili sme sa dodržiavať harmonogram, začiatok a koniec, padla, museli sme sa do toho vmestiť. Žiaľbohu, ani v našom výbore sa mi nedarí presadiť, aby sme vedeli, kedy výbor skončí. Vieme, kedy začne. Je začiatok volebného obdobia a zrejme ešte sa to dosť ťažko dostáva do správnych koľají.

Ešte by som sa chcel zmieniť o jednom. Neverím totiž, že sa nám podarí zosynchronizovať zasadania výborov, ale keď sa budeme snažiť obmedziť spôsob dopravy poslancov do Bratislavy - ide o tých pár poslancov z východného Slovenska - nechcem vetu, ktorú poviem, povedať ako strašidlo, ale všetci poznáme ľudí. Nebolo by dobré, keby poslanci riešili svoju účasť vo výboroch potvrdeniami od lekára.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:

Chcel som poznamenať, že by sme už na túto tému nemali rozprávať, pretože § 5 ods. 2 ako je navrhovaný vôbec nebráni tomu, aby nám Národná rada organizovala cestu lietadlami sem. Druhá vec - je to vec ekonomická, a preto zväzovať zakoňom, akou dopravou sa sem máme dostať, myslím si, je nemysliteľné. A po tretie - momentálne je pravdou, že ČSA robia presne tak, ako sa v trhovom hospodárstve nemá. Kým letenky stáli 290 korún, z Popradu do Bratislavy boli lietadlá plné, teraz to zvýšili až na 990 Sk a lietadlom, kde je 74 miest, cestovalo 8 ľudí. Takže, pri takomto večnom zvyšovaní cien postupne skrachujú. Ale myslím si, že je to vec ekonomická, aj rozhodnutie Národnej rady je vec ekonomická, a preto zväzovať to zákonom pokladám za nepotrebné a pôvodné znenie § 5 ods. písm. a/ pokladám za správne. Navrhujem neprijať Bajanov návrh.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Pán poslanec Tarčák a pani poslankyňa Aibeková. Poslanec J. Tarčák:

Vzhľadom na to, že existuje aj iná špecifická situácia, pretože aj ja z Oravy cestujem 10 až 12 hodín a pritom nemôžem využiť ani leteckú dopravu, navrhujem § 4 ods. 4 v takomto znení: "Pri cestách na zasadnutie výborov a pléna Národnej rady Slovenskej republiky uhradiť výšku cestovných nákladov v plnom rozsahu poslancom bývajúcim v okruhu nad 100 km od sídla Národnej rady."

/Prejav nesúhlasu v sále./

Tu sme sa zle pochopili, tu ide o to, na čo bolo poukázané aj v prípade leteckej dopravy, že 10 až 12 hodín trávim na ceste, idem zadarmo. Ide o to, aby som to sfunkčnil, aby som nebol na cestách, pretože nie som ani štátny zamestnanec, ani úradník, ani primátor, ktorý sa dovezie na osobnom aute, ale za svoje.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

ak dovolíte, mala by som pozmeňujúci návrh k § 2 poslednej vete, ktorá znie: "plat mu patrí ešte 3 mesiace po tom, keď došlo k zániku jeho poslaneckého mandátu". Navrhovala by som to na 5 mesiacov, a to v súvislosti s profesionalizáciou poslanca. Ak poslanec nebude zvolený v nasledujúcom volebnom období - máme tu lekárov, učiteľov, ďalšie profesie, musí sa rekvalifikovať alebo vlastne tie 4 roky v profesii dohnať. Zdá sa mi, že 3 mesiace sú na to málo. Myslím si, že za tých 5 mesiacov by mal dosť času, aby sa znovu mohol na svoju profesiu pripraviť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem. Súčasne vám ďakujem, pani poslankyňa, aj za to, že sme sa dostali z určitého kolotoča. Pán poslanec Ján Ľupták.

Poslanec J. Ľupták:

Vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, poslanci,

v prvom volebnom období, vtedy ešte v Slovenskej národnej rade, sme taktiež prerokovali a schválili zákon o platoch, náhradách a výdavkoch poslancov. Ešte i dnes mám v živej pamäti postoj vtedajších poslancov VPN a KDH voči môjmu argumentu. Môj postoj k navrhovanému zákonu o platoch poslancov bol záporný, pretože som pracoval vo výrobe a vedel som, aké platy mali pracujúci v závodoch a fabrikách. Zo strany poslancov VPN a KDH boli na mňa vznesené ostré útoky, že chcem odmeňovať po socialisticky. Tu však musím poznamenať, že som už v období rokov 1978 až 1989 odmeňoval robotníkov v mojom kolektíve diferencovane podľa kvality výkonu práce bez ohľadu na mzdovú reguláciu.

Dnes je ekonomická situácia vyostrená, sociálne napätie v niektorých rodinách na pokraji chudoby. Už niekoľkokrát sa vo výboroch Národnej rady a vo vláde Slovenskej republiky prerokovávalo zvýšenie dôchodkov. Na ich zvýšenie nie je dostatok peňazí. Naproti tomu na platy primátorov, podnikateľov, sudcov, managementu podnikov, poslancov, vlády a štátnej správy je finančných prostriedkov dosť. Neviem, či aj dnes ma neobviníte, že chcem odmeňovať: po socialisticky. Ako protiargument uvádzam, že naša trhová ekonomika je ešte len v začiatku vývoja, ale mnohí z nás si prajeme byť odmeňovaní ako keby tu prosperujúca ekonomika pôsobila 50 rokov.

Ako predseda Združenia robotníkov Slovenska nemôžem súhlasiť s navrhovaným zákonom, lebo dnešná trhová ekonomika u nás nedáva záruku robotníkom, technikom, inžinierom, ale ani lekárom možnosť takého zárobku, aby sa ich životná úroveň zvyšovala.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu poslancovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dávam návrh, aby sme ukončili rozpravu a aby sa po ukončení rozpravy zišlo grémium.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Sú ešte dve faktické poznámky - pán poslanec Hrnko, pán poslanec Fico.

Poslanec A. Hrnko:

Chcem dať len jeden pozmeňujúci návrh, a to, aby § 30 znel: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1993."

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Taký návrh už bol daný, dal ho pán poslanec Sojka. Pán poslanec Fico. Potom budeme hlasovať o ukončení rozpravy.

Poslanec R. Fico;

Pán predseda, myslím si, že ešte v diskusii odznejú niektoré návrhy na upresnenie a doplnenie predloženého návrhu. Bolo by snáď škoda ukončiť rozpravu. Počkajme ešte chvíľu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dal som návrh. Poslanec R. Fico:

Pokúšam sa vás ovplyvniť, aby bola ešte možnosť doplniť niektoré ustanovenia, ktoré nie sú presné, dokonca chýbajú niektoré veci. Na faktickú poznámku sú len tri minúty.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Pán poslanec Fico ešte má faktickú poznámku. Poslanec R. Fico:

Prosím o prepáčenie, ale dúfam, že tri minúty faktickej poznámky mi postačia na prednesenie môjho návrhu.

Pokiaľ neprejde návrh pána poslanca Sečánskeho na vypustenie odsekov 2, 3 a 4 v § 23, navrhujem, aby sme zmenili znenie odseku 3 nasledovne: "K platu patri sudcovi príplatok vo výške 1 % z platu určeného v súlade so zásadou uvedenou v odseku 1, a to za každý rok započítateľnej praxe stanovenej osobitným predpisom, najviac však do výšky 10 percent."

Podobne opakujem, ak neprejde návrh pána poslanca Sečánskeho, navrhujem v § 3 vypustiť odsek 4 a navrhujem zaradiť nový § 24, ktorý by mal podnadpis "Funkčné príplatky".

Odsek 1: "Okrem platu podľa § 23 patrí sudcovi Slovenskej republiky, ktorý vykonáva niektorú z funkcií uvedených v nasledujúcich ustanoveniach, funkčný príplatok, a to začínajúc prvým dňom mesiaca, ktorým bol do tejto funkcie ustanovený."

Odsek 2: "Predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 10 000 slovenských korún."

Odsek 3 "Podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 7 500 korún."

A odsek 4: "Funkčné a ďalšie príplatky a náhrady sudcov Slovenskej republiky sa stanovia osobitným predpisom."

Pokiaľ ide o návrh dať sudcom aj príplatok vo výške jedného percenta za každý rok započítateľnej praxe, tento návrh smeruje k tomu, aby neboli poškodení sudcovia obchodných súdov, ktorí len teraz nastúpili do súdnictva, pretože predtým boli v arbitráži. To znamená, že pri porovnaní s inými sudcami by boli vo veľkej nevýhode.

Pokiaľ ide o návrh týkajúci sa funkčných príplatkov predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, vychádzam z toho, že keď sme upravili alebo upravujeme v návrhu zákona funkčné príplatky predsedu a podpredsedu Ústavného súdu, ako aj iných činiteľov, a predseda Najvyššieho súdu a podpredseda Najvyššieho súdu sú ústavnými činiteľmi podľa ústavy, lebo sa výslovne o nich hovorí, navrhujem, aby sa upravili v tomto návrhu aj tieto otázky.

A úplne nakoniec, čo súvisí so záverečnými ustanoveniami, navrhujem v § 29 nasledujúce zmeny: aby text, ktorý je pod paragrafom 29 bol označený ako odsek 1 a súčasne navrhujem zaradiť ...

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Upozorňujem vás, že musíte veľmi rýchlo dokončiť. Poslanec R. Fico:

... nový odsek 2, ktorý bude mať takéto znenie: "Zákon číslo 420/1991 Zb. - to je o platoch, platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov - sa mení takto: v § 2 odsek 1 vypustiť písmeno a/ a odsek 2, ďalej zrušiť § 3 a § 4. Ďalej v § 9 odsek 1 vypustiť text ...

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Upozorňujem vás, že uplynuli tri minúty. Poslanec R. Fico:

A úplne posledná poznámka: v tomto istom zákone zrušiť § 19.

Pán predsedajúci, tieto zmeny absolútne súvisia s návrhom zákona a je potrebné, aby tam boli zaradené. Ďakujem za to, že ste mi umožnili vystúpiť.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 107 poslancov.

Bol daný návrh na ukončenie rozpravy. Kto je za ukončenie rozpravy?

Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že plénum odhlasovalo ukončenie rozpravy. Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa E. Bartošova:

Pán predsedajúci, nemôžem si odpustiť túto poznámku. Je pre mňa smutné, že návod a ukončenie rozpravy predkladajú ti, ktorí sú týmto návrhom, myslím si, že až do bodky riešení, a nedal sa priestor tým, ktorí na rozdiel od tých, ktorí tento návrh predkladajú alebo hlasujú zaň, majú pozmeňujúce

návrhy, a teda nedal sa priestor tým, ktorí napríklad na túto Národnú radu dochádzajú z 500-kilometrovej vzdialenosti.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Pani poslankyňa, súhlasím s vami. Ja som ten návrh nedával. Procedurálne tu návrh odznel, bol som povinný dať o ňom hlasovať. Je mi to ľúto, ale odhlasovalo to plénum. Pán predseda zvoláva politické grémium. Vyhlasujem prestávku do 12.00 hodiny.

/Po prestávke./ Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní. Prosím, aby sme sa na úvod prezentovali.

/Prezentovalo sa 66 poslancov./

Prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste si posadali a pripravili sa na ďalšie rokovanie. Ešte raz sa budeme prezentovať.

Je nás 91, sme uznášaniaschopní, takže pokračujeme v rokovaní.

Pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmaverová:

Pán predsedajúci, mám len otázku pre spravodajcu. Po informácii, ktorú sme dostali z politického grémia, mám

pochybnosť, či sú všetky pripomienky naozaj zosúladené a či náhodou v tomto parlamente nevyrobíme zase nejaký nepodarok, ktorý sa nám môže z vlády vrátiť ešte raz, a znova tento celý kolotoč by sme opakovali, a či by nebolo dobré, tak ako sme postupovali včera, vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá by sa zapodievala týmto návrhom zákona. Samozrejme, pokračovali by sme v rokovaní a potom na záver by sme mohli o tomto zákone hlasovať.

Ďakujem.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Otázka je na pána spoločného spravodajcu vyplývajúca zo starosti o to, aby sme prijali legislatívne-technicky perfektný zákon, pretože bol som účastníkom politického grémia a o základných obsahových návrhoch sa dosiahla, myslím si, zhoda.

Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec V. Sojka:

Vážená Národná rada,

dnes skutočne by sme ešte mohli trpezlivo vydržať, máme na to dôvod. Prosil by som vás ešte o trpezlivosť, aby sme sa sústredili a pracovali s návrhom, ktorý ste mali k spoločnej správe. Bude to doslova pracovné rokovanie alebo pokračovanie rokovania. K tomu, čo povedala pani poslankyňa, len toľko, že pripomienky sú zosúladené. Budem uvádzať všetkých 9 poslaneckých pozmeňujúcich návrhov, potom vás na to upozorním.

Najväčší problém bol v § 23 ohľadne sudcov, ale podľa toho, ako som sa dozvedel od pána Ficu a pána Sečánskeho, práve to, čo bolo protichodné, by malo byť zosúladené.

V rozprave vystúpilo 23 poslancov, z toho 9 s pozmeňujúcimi návrhmi. Budem ich uvádzať v takom poradí, ako vystúpili, aby ste mali obraz, o čo ide. V každom prípade vás prosím, aby sme pracovali s materiálom a otvárali si tú stranu resp. ten paragraf, o ktorom bude reč.

V rozprave som vystúpil ako prvý s nasledujúcim pozmeňujúcim návrhom k § 30 zákona tohto znenia: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1993." Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za návrh pána spoločného spravodajcu?

Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána spoločného spravodajcu sme prijali. Bol to pozmeňujúci návrh k § 30.

Poslanec V. Sojka:

Ďakujem za dôveru. Pokračujeme v návrhu pána Ďuranu. Pán Ďurana mal pozmeňujúce návrhy k § 3 odsek 6, keby ste si to nalistovali. Budeme pracovať takto, prepáčte, inak to nejde. Súhlasíte, aby som teda nebol Ferko direktívny?

/Prejav súhlasu v sále./

Ďakujem. Pán Ďurana v § 3 odsek 6 navrhuje: "Predsedom poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok 300 Sk za každých 10 členov klubu." Funkčné je určené už v ďalšom ustanovení. Odporúčam neprijať.

Ďalej by som pokračoval v jeho ďalších dvoch návrhoch a potom by som dal hlasovať, pretože budú rovnaké. Otvorte si § 6 odsek 3. Môžem vás o to poprosiť? Ináč to nejde. Navrhuje škrtnúť písmeno "a" medzi číslicou "2" a slovom "predsedovia", za slovo "republiky" dať čiarku a vložiť "a predsedovia poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky". Odporúčam neprijať, pretože kluby ako také nie sú meritom alebo obsahom tohoto zákona, nepatrí to sem, kluby nebudeme riešiť v tomto návrhu. Odporúčam neprijať.

V tej súvislosti tiež vystúpil pán Žingor so znížením funkčného pre predsedov klubov a podpredsedov klubov. Takisto odporúčam neprijať, ale to hovorím len na vysvetlenie, aby sme na to nezabudli.

Ďalej pán Ďurana má pozmeňujúci návrh v § 20 zmeniť výšku platu na 1,8-násobok platu poslanca. Odporúčam neprijať.

To sú tri návrhy, ktoré mal pán Ďurana. Odporúčam hlasovať an blok a neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Ospravedlňujem sa, na politickom grémiu sme povedali, že už nebudeme do toho vstupovať, ale je tam súvzťažnosť so šéfom kontrolného úradu. Odporúčam hlasovať samostatne.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

O poslednom návrhu. To znamená, že o prvých dvoch návrhoch hlasujeme an blok.

Poslanec V. Sojka:

Prvé dva návrhy sú jednoznačné, bez pripomienok, odporúčam neprijať, možno o nich hlasovať. O kontrolnom úrade budeme hlasovať osobitne.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Dobre. Dámy a páni, prvé dva návrhy pána poslanca Ďuranu pán spoločný spravodajca odporúča an blok neprijať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za prijatie pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Ďuranu s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča tieto pozmeňujúce návrhy z uvedených dôvodov prijať?

Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 96 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy pána poslanca Ďuranu, o ktorých hovoril pán spoločný spravodajca, neboli prijaté.

Pán spravodajca, prosím ešte raz zopakovať návrh týkajúci sa § 20.

Poslanec V. Sojka;

V § 20 pán Ďurana navrhuje výšku platu na 1,8-násobok platu poslanca. Odporúčam neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Ďuranu týkajúci sa § 20 s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh neprijať?

Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že ani tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Ďuranu sme neprijali.

Poslanec V. Sojka;

Ako tretí vystúpil pán poslanec Sečánsky. Prosil by som, keby štylisticky upravil svoj návrh.

Poslanec M. Sečánsky;

Upresni to pán poslanec Fico. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Keďže pán poslanec Sečánsky navrhol, aby odsek 1 § 23 znel, že priemerný plat sudcu vychádza z platu poslanca uvedeného v § 2, je potrebné iba štylisticky zmeniť toto znenie takto: "Priemerným platom sudcu je plat poslanca uvedený v § 2."

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ide o to, aby nemohlo dôjsť k nejednoznačnému výkladu, čo v prípade toho pôvodného návrhu tak trochu bolo možné, pretože slovo "vychádza" nie je možné jednoznačne interpretovať.

Poslanec V. Sojka:

Odporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, v dôvodovej správe sa vysvetľuje pojem priemerný plat sudcu, čo sa pod tým mysli? To znamená, že je sudca okresného súdu, je sudca Najvyššieho súdu, je sudca s ročnou praxou a je sudca s 30-ročnou praxou. Ide o to, či je to v dôvodovej správe dostatočne jasne vysvetlené, aby potom dodatočne nenastalo nedorozumenie, čo sa myslí pod priemerným platom sudcu. Škoda, že tu nie je pani ministerka spravodlivosti, ktorá by to mala vysvetliť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Pán spoločný spravodajca. Poslanec V. Sojka:

Pán Čarnogurský, práve som mal ešte upozorniť, že bude odsek 2 tohoto paragrafu, kde sa hovorí, že platové pomery sudcov Slovenskej republiky urči podľa zásady uvedenej v odseku 1 osobitný predpis. Prepáčte, že som to hneď neuviedol. Preto ste sa asi takto opýtali.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Vzhľadom na to, že nie som sudca, konštatujem, že to vlastne nie je prísne vzaté.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi. Poslanec V. Sojka;

Odporúčam hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fico. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za upresnený návrh pána poslanca Sečánskeho?

Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Sečánskeho sme prijali.

Poslanec V. Sojka:

Pán poslanec Sečánsky ďalej navrhuje v § 23 odseky 2, 3 a 4 vypustiť. Navrhuje, aby sa tam dostal odsek 2 s textom: "Platové pomery sudcov Slovenskej republiky určí podľa zásady uvedenej v odseku 1 osobitný predpis." Odporúčam tento návrh prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže, aby sme si to ešte raz upresnili, vypúšťajú sa pôvodné odseky 2, 3 a 4 a miesto nich sa dáva do návrhu zákona text, ktorý pán spoločný spravodajca prečítal. Konštatujem, že odporučil tento návrh pána poslanca Sečánskeho prijať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Sečánskeho?

Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Sečánskeho bol prijatý.

Poslanec v. Sojka:

Pokračujeme pozmeňovacími návrhmi pána Bajana. Má pozmeňovací návrh k § 4 odsek 2, kde za vetu, ktorá v tomto odseku končí, odporúča doplniť "len na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky". Je to, myslím si, obmedzujúce, a preto neodporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana, aby sme odsek 2 § 4 doplnili o slová: "len na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky" s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča tento pozmeňujúci návrh prijať.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana?

Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana k § 4 sme neprijali.

Poslanec V. Sojka:

Ďalej zostávame v § 4 odsek 3. Pán poslanec odporúča doplniť "v zmysle platných predpisov". Myslím, že tento návrh nie je potrebný tam vsunúť, pretože predpis, uznesenie predsedu alebo uznesenie našej Národnej rady nemôže byť proti nejakým iným predpisom, čiže to nie je potrebné tam uvádzať. Neodporúčam prijať tento návrh pána Bajana.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 110 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana k odseku 3 § 4 s tým, že pán spoločný spravodajca odporučil tento návrh neprijať?

Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že ani pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana k odseku 3 § 4 sme neprijali.

Poslanec V. Sojka:

Ďalej má pán poslanec pozmeňujúci návrh k § 5. Odsek 2 písm. a/ žiada doplniť "avšak len leteckú dopravu zabezpečenú Národnou radou Slovenskej republiky". Odporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať, aj keď sme o tom dlho diskutovali v politickom grémiu, aj predtým u odborníkov, že je to dosť komplikované, ale pomery v leteckej doprave sa menia, a bolo by to pre nás skutočne zložité a náročné. Takže odporúčam pozmeňujúci návrh pána Bajana prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, keby ste mohli ešte raz prečítať tento pozmeňujúci návrh.

Poslanec V. Sojka:

V § 5 odsek 2 písm. a/ doplniť "avšak len leteckú dopravu zabezpečenú Národnou radou Slovenskej republiky."

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

"Pri cestách na schôdze Národnej rady a jej výborov používa leteckú dopravu zabezpečenú Národnou radou", lebo to "avšak" tam trochu kazí text. Takže, budeme hlasovať o mojej upresnenej dikcii tohoto pozmeňujúceho návrhu tak, ako sme ho mali zachytený ešte z rozpravy.

Poslanec V. Sojka:

Pán Bajan súhlasí s pozmeňujúcim návrhom, ktorý má pán predsedajúci.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Je to zo záznamu z rozpravy. Prosím, dámy a páni, prezentujme sa. Budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča tento pozmeňujúci návrh k § 5 odsek 2 písm. a/ prijať.

Prezentovalo sa 112 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana?

Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana sme neprijali.

Dámy a páni, prosím, aby sme umožnili ďalej uvádzať rokovanie pánu spoločnému spravodajcovi.

Poslanec V. Sojka:

Máme § 5 odsek 2, nie tak, ako ho uviedol pán Bajan, pretože sa pomýlil. Je to § 5 odsek 2, kde navrhuje doplniť písmeno c/ "so súhlasom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky".

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, samozrejme, ide iba o cesty lietadlom s tým, že dôvod tohoto znenia je vyslovene ekonomický.

Poslanec V. Sojka:Odporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu k § 5 odsek 2 písm. c/.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana sme prijali.

Poslanec V. Sojka:

V § 6 v odseku 3 navrhuje pán poslanec vypustiť slová "a predsedovia výborov Národnej rady Slovenskej republiky majú". Podotýkam, že to súvisí trošku aj s návrhom pána poslanca Ďuranu. Iba to pripomínam, viete, o čom je tam reč. Odporúčam tento pozmeňujúci návrh pána Bajana prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana s tým, že pán spoločný spravodajca odporučil prijať tento návrh?

Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana k § 6 odsek 3 sme prijali.

Poslanec V. Sojka:

Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 7 odsek 3. Prepáčte, ten bol vzatý späť počas rokovania.

K tomuto § 7 vystúpil pán Vanko s návrhom na krátenie platu o 25 Sk za neúčasť na hlasovaní. Odporúčal by som, aby sme sa teraz tým zaoberali. Samozrejme, je to dosť obmedzujúce alebo príliš prísne, pán kolega. Odporúčam návrh pána poslanca Vánku neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Vánku s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Vánku sme neprijali.

Dovoľujem si vás, kolegyne, kolegovia, poprosiť o trochu trpezlivosti a o ticho potrebné pre ďalší výklad pána spoločného spravodajcu.

Poslanec V. Sojka:

Pokračujeme pozmeňujúcim návrhom k § 10. V tomto ustanovení pán poslanec Bajan navrhuje slovo "štvornásobku" nahradiť slovami "dva a polnásobku". Pokladám to za škrupulózne, aj keď je to vážne, a preto neodporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať. Ešte raz, pozmeňujúci návrh pána Bajana neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, pôvodný návrh v texte návrhu zákona je "štvornásobku", pán poslanec Bajan navrhol "dva a polnásobku". Pán spoločný spravodajca odporúča neprijať túto zmenu.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 116 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať? Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana k § 10 ods. 1 sme neprijali.

Poslanec V. Sojka:

Zostaneme pri § 10. Odsek 2 navrhuje pán poslanec náhradiť novým znením: "Prezidentovi patrí plat počas jedného roka po skončení výkonu jeho funkcie". Neodporúčam tento pozmeňujúci návrh prijať. Teda odporúčam, aby zostalo to, čo je v návrhu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Bajana s tým, že pán spoločný spravodajca odporučil neprijať tento návrh? Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana k § 10 ods. 2 sme neprijali.

Poslanec V. Sojka:

Nalistujte si § 11 ods. 1, kde pán poslanec navrhuje znížit výšku, ktorá je tam uvedená, teda 40 tisíc Sk nahradiť slovami "vo výške 15 tisíc Sk". Neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Bajana k § 11 ods. 1 s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana k § 11 ods. 1 nebol prijatý.

Poslanec V. Soika;

Pokračujeme § 13 ods. 2. Pán poslanec navrhuje slová "vo výške 22 500 Sk" nahradiť slovami "vo výške 13 000 Sk". Neodporúčam tento návrh prijať, resp. odporúčam ho neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ako účastník zasadnutia politického grémia konštatujem, že dohoda na politickom grémiu bola iná, aj v tých prvých paragrafoch. Neviem, či sa budeme držať tej dohody alebo nie. To je len poznámka na okraj. Dohoda bola taká, že vo všetkých nasledujúcich paragrafoch sa rešpektujú návrhy pána poslanca Bajana. Samozrejme, pán spoločný spravodajca má právo na svoj názor.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 109 poslancov.

Budeme hlasovať o pripomienke pána poslanca Bajana k § 13 ods. 2 s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča zníženie z 22 500 korún na 13 000 korún.

Kto je za tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana?

Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana sme neakceptovali.

Prosím, pán poslanec Jakubík. Poslanec P. Jakubik:

Prekvapuje ma po včerajších skúsenostiach, keď sme prerokúvali a spoločným konsenzom a pracovnou skupinou nadväzne na rokovanie grémia hľadali kompromis pri riešení včerajšieho problému pri dôchodkoch, že dnešné politické grémium niečo dohodlo, taká informácia sa objavila v kluboch, a pán spoločný spravodajca predkladá iné pozmeňovacie návrhy. Odporúčam prerušiť hlasovanie a výsledok politického grémia dať ako spoločný návrh, a v tom prípade posudzovať dva návrhy - jeden, ktorý predkladá spoločný spravodajca a druhý, ktorý je výsledkom dohovoru.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Pán poslanec Bajan, pán spoločný spravodajca.

Poslanec V. Bajan:

Pán predsedajúci, myslím si, že môžeme pokračovať ďalej, vec názoru sa vyjasní hlasovaním. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR p. Weiss:

Pán spoločný spravodajca. Poslanec V. Sojka:

Vec sa nemá tak, pán predsedajúci, ako ste povedali, že predkladám niečo iné. Celý čas politické grémium súhlasilo s tým, čo som predkladal, až nakoniec sa to zvrtlo jednou vetou, že by sme to mali urobiť tak. Myslel som, že urobím ešte jeden pozmeňujúci návrh a potom by som odsúhlasil prijať tie zmeny, ktoré sú tak, ako sme sa na záver dohodli. Navrhujem pokračovať ďalej, a hlasovanie rozhodne, ako to skončí.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, sme už v procese hlasovania, podľa rokovacieho poriadku nemôžeme robiť zmeny.

Poslanec V. Sojka:

K § 13 ods. 3 má pán Bajan pozmeňovací návrh v tom slova zmysle, že výška 15 000 Sk, ktorá je tam uvedená, by sa mala nahradiť slovami "vo výške 7 000 Sk". Odporúčam tento návrh neprijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 109 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Bajana týkajúci sa § 13 ods. 3 s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana nebol prijatý.

Poslanec V. Sojka:

Prišli sme k § 16 ods. 2, kde pán poslanec navrhuje za slovo "prostriedky" vložiť slovo "pozemnej".

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Teda používať prostriedky pozemnej hromadnej dopravy. Poslanec V. Sojka:

Pozemnej hromadnej dopravy, teda vylúčiť leteckú dopravu. Odporúčam tento pozmeňujúci návrh pána Bajana prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Kto je za tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana?

Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana týkajúci sa § 16 ods. 2 sme schválili.

Poslanec V. Sojka:

Pokračujeme § 17 ods. 2, kde pán poslanec navrhuje znížiť výšku 10 000 Sk na 9 000 Sk. Ďalej by som upozornil na ďalšiu zmenu, ktorú navrhuje v § 17 ods. 3, kde výšku 7 500 Sk navrhuje znižit na 6 500 Sk, ďalej v § 17 ods. 4, kde takisto navrhuje výšku 5 000 Sk znížiť na výšku 4 000 Sk, a aby som to dokončil, ešte v § 21 ods. 1 navrhuje znížiť výšku 10 000 Sk na 9 000 Sk a takisto v § 21 ods. 2, kde je uvedené "vo výške 7 500 Sk" nahradiť slovami "6 500 Sk". Týchto 5 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Bajana odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za tieto pozmeňujúce návrhy s tým, že pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať? Za návrhy hlasovalo 45 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhom hlasovalo 42 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Konštatujem, že uvedené pozmeňujúce návrhy sme neprijali.

Poslanec v. Sojka:

Dostali sme sa k § 19 ods. 2. Pán poslanec Bajan navrhuje za vetu čiarku a doplniť "až do pridelenia bytu do trvalého užívania najdlhšie však 12 mesiacov". Odporúčam tento návrh prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za tento pozmeňujúci návrh s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 19 ods. 2 sme prijali.

Poslanec V. Sojka:

Ako šiesty vystúpil pán poslanec Vanko. To sme doriešili už predtým, čiže to máme vybavené.

Ďalej vystúpil pán poslanec Tarčák so svojim pozmeňujúcim návrhom k § 4. Navrhuje vsunúť nový odsek 4 takéhoto znenia: "Pri cestách na zasadnutie výborov a pléna Národnej rady Slovenskej republiky ohradiť v plnom rozsahu náklady na dopravu poslancom bývajúcim v okruhu nad 100 km od miesta šidla Národnej rady Slovenskej republiky, pokiaľ necestujú prostriedkami verejnej hromadnej dopravy." Tento návrh pána poslanca Tarčáka sme posúdili tak, že ho neodporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 116 poslancov.

Kto je za návrh pána poslanca Tarčáka týkajúci sa § 4 s tým, že pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Tarčáka sme neprijali.

Poslanec V. Sojka:

ôsma v poradí so svojím pozmeňujúcim návrhom vystúpila pani poslankyňa Aibeková. V § 2 v poslednej vete - a je to veľmi významná zmena - navrhuje: "plat mu patrí ešte päť mesiacov po tom, keď došlo k zániku jeho poslaneckého mandátu". Teda miesto troch mesiacov navrhuje päť mesiacov. Dávam to na zváženie, nazdávam sa, že je to veľmi pekný, konštruktívny návrh. /Oživenie v sále./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Necháte to na zváženie poslancom? Poslanec V. Sojka:

Áno. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 114 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pani poslankyne?

Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že návrh, pani poslankyne Aibekovej sme prijali.

Poslanec V. Sojka:

Pokračujeme pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Ficu. V súvislosti s tým, že sme prijali upresnené návrhy pána poslanca Sečánskeho, jeho návrhy k § 23 ods. 3, aj k ods. 4 sú už bezpredmetné, ale navrhuje znenie nového paragrafu, ktorý by sa týkal funkčných príplatkov sudcov. Dovoľte, aby som to ešte raz zopakoval. Pán poslanec navrhuje znenie nového § 24 s tým, že by sa potom § 24 návrhu prečísloval na § 25 a následne by sa všetky potom prečíslovali, teda mali by sme o jeden paragraf viac. Pán poslanec v odseku 1 navrhuje: "Okrem platu podľa § 23 patrí sudcovi Slovenskej republiky, ktorý vykonáva niektorú z funkcií uvedených v nasledujúcich ustanoveniach, funkčný príplatok, a to začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom bol do tejto funkcie ustanovený." Odsek 2: "Predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 10 000 Sk." Odsek 3: "Podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 7 500 Sk." A mal ešte ďalší odsek 4, ale v súvislosti s prijatým návrhom pána poslanca Sečánskeho je aj tento bezpredmetný, čiže navrhuje nový paragraf, tri odseky, ako som ich prečítal. Odporúčam prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 111 poslancov.

Kto je za pozmeňujúci návrh pána poslanca Ficu s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať?

Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Fica sme prijali.

Poslanec V. Sojka:

Vyčerpali sme pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z rozpravy. Chcel by som upozorniť na § 29, kde sa zrušuje doterajší platný zákon, ale v tom zákone máme aj náhrady. Ak tento zákon prijmeme, náhrady nemáme. Odporúčam, aby sa zišlo politické grémium a v uznesení prijalo návrhy o náhradách, alebo návrh uznesenia.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, aby tento problém, ktorý vznikol v dôsledku posunu termínu účinnosti na 1. apríl, vyriešil ústavnoprávny výbor - to pozmenené znenie je totiž návrhom ústavnoprávneho výboru - a pripravil návrh uznesenia s tým, že by sme prerušili hlasovanie o tomto bode programu.

Prosím, pán predseda. Poslanec M. Sečánsky:

Dámy a páni, súčasne platný zákon je účinný až dovtedy, kým nebude zrušený novým zákonom, a to je deň účinnosti tohoto zákona, ktorý prijímame. Náhrady za tento mesiac bežia normálne. Navrhujem, aby sme ukončili hlasovanie o tomto zákone. To je po prvé. A po druhé - Národná rada už podľa tohoto zákona na rokovanie v mesiaci apríli pripraví náhrady

s tým, že tieto náhrady budú vyplácané od prvého apríla. To sa dá riešiť uznesením Národnej rady, teda neprídeme o nič.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, aj toto je riešenie. Umožní nám to hlasovať o návrhu zákona ako celku, ako to dobre chápem, pán spoločný spravodajca.

Poslanec V. Sojka:

Vidno, že s týmto návrhom je viac-menej súhlas. Tým sme vyriešili aj posledný pozmeňujúci návrh pána poslanca Ficu k § 29, je už bezpredmetné o tomto hovoriť. Odporúčal by som, ak sme nezabudli na žiadny pozmeňujúci návrh, myslím, že nie, starostlivo som si ich zapisoval, že by sme mohli hlasovať o návrhu ako celku. Odporúčam návrh prijať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Bol návrh na tajné hlasovanie, ten sme už schválili. Prosím pracovníkov Kancelárie Národnej rady, aby nám rozdali hlasovacie lístky.

Poslanec V. Sojka:

Chcel by som vám pekne poďakovať za nesmiernu trpezlivosť. Ani to tak nebolelo, a dokonca to trvalo len hodinu, kedy sme sa s tým vysporiadali hlasovaním. Ďakujem pekne za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Aj ja ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.

Pán poslanec Vanko - faktická poznámka. Poslanec M. Vanko:

Nehlasovali sme za tajné hlasovanie. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ešte sme nehlasovali za tajné hlasovanie? Áno, máte pravdu. Boli pôvodne dva návrhy, odhlasovali sme iba jeden, ktorú verziu návrhu zákona budeme prerokovával. Ďakujem za upozornenie. Ešte sme pred rozhodnutím, či budeme hlasovať tajne alebo verejne. Takže, dámy a páni, prosím ešte o chvíľku strpenia. Pracovníčky kancelárie prosím, aby ešte počkali s rozdávaním lístkov, pretože o tejto veci sme ešte nerozhodli .

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 113 poslancov.

Bol daný návrh na tajné hlasovanie o tomto návrhu zákona. Kto je za tajné hlasovanie o tomto návrhu zákona? Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh na tajné hlasovanie o tomto zákone.

Teda prosím pracovníčky kancelárie, aby nám rozdali hlasovacie lístky.

Dámy a páni, tak ako v iných prípadoch, platná bude tá z troch alternatív, ktoré máte uvedené na hlasovacom lístku,

ktorá ostane neprečiarknuté. Teda vylúčite dve možnosti, ktoré vám nevyhovujú.

Ešte raz, dámy a páni, zopakujem, keďže mnohí z nás boli zamestnaní preberaním hlasovacieho lístku od pracovníčok kancelárie, akým spôsobom vyjadrime svoje stanovisko k tomuto návrhu zákona. Vyškrtneme tie dve možnosti, s ktorými nesúhlasíme, resp. ponecháme nezačiarknutú tú z troch možnosti, ktorá nám vyhovuje. Teda, ak sa chcem zdržať hlasovania, ostatné dve možnosti prečiarknem.

Dámy a páni, chcel by som uviesť ešte jednu poznámku k tomu, o čom budeme hlasovať. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hudeca, ale v tom znení, ktoré bolo spracované ústavnoprávnym výborom a ktoré bolo predmetom nášho rokovania - aby nevznikla ani najmenšia pochybnosť. Ďakujem.

Pýtam sa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, kto ešte nedostal hlasovací lístok. Nikto si nežiada hlasovací lístok, preto by som poprosil overovateľov, aby hlasovali ako prví a dohliadli nad regulárnosťou priebehu hlasovania. Vás by som prosil, aby ste neodišli z rokovacej sály, pretože včera pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva došlo k malej legislatívno-technickej chybe, k zlej štylizácii textu, a na základe upozornenia legislatívneho odboru by sme mali túto chybu napraviť vzhľadom na to, že zákon ešte nebol podpísaný pánom predsedom Národnej rady. Nejde o vecnú zmenu, ide o štylistickú zmenu, ktorá zaručí jasný výklad znenia zákona.

Má ešte niekto z poslancov hlasovať? Nikto. Takže prosím komisiu, aby išla sčítať hlasy.

Prosím, aby sa ústavnoprávny výbor zišiel v Modrom salóne.

/Po prestávke./ Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 81 poslancov, sme uznášaniaschopní.

Prosím zástupcu overovateľov, aby nás informoval o hlasovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Hudeca na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platoch, náhradách výdavkov a iných nárokoch základných predstaviteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci Slovenskej republiky. Prosím, dámy a páni, o pozornosť.

Poslankyňa B. Guldanová: Vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Hudeca na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platoch, náhradách výdavkov a iných nárokoch základných predstaviteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci Slovenskej republiky v znení spoločnej správy výborov a schválených zmien a doplnkov z rozpravy.

Na hlasovanie o tomto návrhu bolo poslancom vydaných 117 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 115 platných hlasovacích lístkov a 2 neplatné. Za návrh zákona hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu zákona hlasovalo 11 poslancov, hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Hudeca na vydanie zákona Narodnej rady Slovenskej republiky o platoch, náhradách výdavkov a iných nárokoch základných predstaviteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci Slovenskej republiky v znení spoločnej správy výborov a schválených zmien a doplnkov z rozpravy bol schválený. Podpísaní sú štyria overovatelia.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Guldanovej za informáciu o výsledkoch hlasovania.

V nadväznosti na to si vás, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím oboznámiť s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa, ktoré sa týka poslaneckých náhrad. Tento návrh uznesenia vychádza z textu, ktorý politickému grémiu predložil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a bol po diskusii v politickom grémiu upravený nasledujúcim spôsobom:

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 25. marca 1993

Národná rada Slovenskej republiky na 17. zasadnutí prijala v súlade s § 4 odsek 1 zákona Národnej rady číslo .../1993" - ešte nevieme presne, aké bude číslo tohto dnes schváleného zákona - "o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky toto uznesenie:

paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov poslancov Národnej rady sa určujú takto:

1. pre poslanca, ktorý má trvalé bydlisko v Bratislave, sa určujú náhrady vo výške 70 % zo základného platu mesačne,

2. pre poslanca, ktorý má trvalé bydlisko mimo Bratislavy, sa určujú náhrady vo výške 80 % zo základného platu mesačne."

Dámy a páni, to je návrh uznesenia, ktorý vzišiel z diskusie. Samozrejme, otvára sa rozprava k tomuto návrhu uznesenia v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady. Pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

keď sme hovorili v kuloárnych rozhovoroch ešte pred prípravou tohto zákona o náhradách, hovorili sme aj o tom, že odstupňujeme tieto náhrady. Je to odstupňované, ale ja by som to odstupňoval na tri sorty, a to Bratislavčania, stredné Slovensko a východné Slovensko, resp. určil podľa kilometrov, do 250 kilometrov a nad 250 kilometrov. Z toho dôvodu dávam návrh, ak dovolíte: východné Slovensko resp. nad 250 kilometrov 85 %, pod 200 kilometrov mimo Bratislavy 75 % a Bratislava 60 %.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Sečánsky, potom pán poslanec Bajan. Dámy a páni, prosím o pozornosť.

Poslanec M. Sečánsky:Dámy a páni, chcem sa priateľa Ivana Ľuptáka opýtať: Kde ty máš volebný kraj? Na západnom Slovensku? Tvoj volebný

kraj je východ a toto sú náhrady spojené s výkonom funkcie poslanca, nielen s cestou do Národnej rady Slovenskej republiky. Takto treba chápať túto časť. Poslanec má výdavky predovšetkým s prácou vo svojom volebnom obvode. Milan Kňažko je poslancom vo Východoslovenskom kraji, teda mal by mať len 60 % a ty 85 %. Prosím ta, uváž to a uvažuj. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán predseda Národnej rady, potom pán poslanec Bajan.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak pán poslanec Ľupták dal návrh, dovolím si, vážené plénum, predložiť návrh aj ja. Navrhujem, aby sa určila pevná čiastka 10 000 korún, aby týchto 10 000 korún nedostal do ruky poslanec, ale prišiel vždy s vyúčtovaním, či tieto peniaze použil na prácu poslanca. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

prosil by som, aby sme sa sústredili na návrh, ktorý tu bol pôvodne podaný. Ak rešpektujeme inštitút politického grémia, pôvodný návrh politického grémia bol ten, o ktorom by sme mali hlasovať, resp. prosím kolegu Ľuptáka, aby zvážil svoj návrh. Nehovorím, čo s tým má urobiť, ale v každom prípade verím, že pri postupnosti hlasovania sa dostaneme k tomu, že návrh pána predsedu parlamentu bude už bezpredmetný.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Ak dovolíte, dovolím si komentovať celý priebeh hlasovania o tomto zákone. Myslím si, že sme asi celkom nepochopili zmysel, o čo tu išlo. Nemyslím si, že teraz prijaté čiastky sú dostatočným množstvom finančných prostriedkov, ktoré poslanec môže dostať na to, aby vykonával svoju funkciu tak ako môže. Preto navrhujem namiesto 70 % náhrad dát 110 %, namiesto 80 % dať 120 %.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Keďže sa môj návrh nestretol s porozumením, stanujem ho. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Dámy a páni, teda nie sú ďalšie návrhy. Dám hlasovať o uznesení tak, ako sme ho v pôvodnej verzii navrhli v súlade s výsledkami zasadnutia politického grémia. Zopakujem to: pre poslanca, ktorý má trvalé bydlisko v Bratislave, sa určujú náhrady vo výške 70 % zo základného platu mesačne, pre poslanca, ktorý má trvalé bydlisko mimo Bratislavy, sa určujú náhrady vo výške 80 % zo základného platu mesačne. Keď neprejde tento návrh, pristúpime k ďalším, tak ako boli vyslovené.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 111 poslancov.

Moment, je tu jeden odborný právnický problém, že sa v návrhu tohoto uznesenia odvolávame na zákon, ktorý ešte nenadobudol účinnosť. Nebuďme právnickí nihilisti, kolegovia, kolegyne, možno sa to dá vyriešiť jednoducho určitou zmenou v texte.

Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

Poslanec A. Hrnko:

Ak sa dobre pamätám, na pôde tohto parlamentu sme prijímali zákony a uznesenia k týmto zákonom hneď po schválení zákona. Takže, nevidím problém, ani prekážku prijať uznesenie k prijatému zákonu.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím si, že to je uznesenie, ktoré sa odvoláva na presný paragraf zákona, ktorý ešte nevstúpil do účinnosti. Nie som právnik a necítim sa povolaný, aby som o tomto spore rozhodol. Navrhujem, aby sme teraz o tomto uznesení nehlasovali a cez prestávku, ktorú si urobíme po rokovaní, ústavnoprávny výbor nám dá stanovisko k tomuto problému. Medzitým môžeme prejsť ešte ďalšie zákony, ktoré máme.

Pán poslanec Hrnko, po ňom pán poslanec Andel.

Poslanec A. Hrnko:

Vážené dámy, vážení páni, priatelia, kolegovia,

25. marca 1988 sa konalo jedno veľké zhromaždenie, ktoré vošlo do našej histórie pod menom "Slovenský veľký piatok". Týmto dnom sa vlastne začali zmeny, ktoré umožnili aj nám, aby sme tu sedeli a slobodne diskutovali o budúcnosti Slovenska. Dnes na počesť tohto výročia sa koná na Hviezdoslavovom námestí obnovená sviečková manifestácia. Myslím si, že na upokojenie mysle i duše, i na to, aby ústavnoprávny výbor mohol v pokoji vyriešiť otázku, ktorá tu stojí pred nami, by sme mali dnes prerušiť rokovanie a odobrať sa na Hviezdoslavovo námestie spoločne, podporiť túto demonštráciu a zajtra sa opäť zísť k tomuto zákonu. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:

Vážení kolegovia poslanci, beriem toto pozvanie kolegu Hrnka smrteľne vážne, ale myslím si, že by som tam išiel oveľa spokojnejšie, ak by sme mali za sebou ďalší bod programu. Po tomto je totiž návrh zákona, aby 25. marec bol vyhlásený za pamätný deň Slovenskej republiky. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Ospravedlňujem sa pánu poslancovi Andelovi, že som ho vynechal z poradia, ale neurobil som to úmyselne.

Poslanec M. Andel;

Verím. Chcel by som, pán predsedajúci, požiadať, keď sme už začali hlasovanie, aby sme ho ukončili tak, ako je to bežné.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni, napriek tejto žiadosti skutočne som na rozpakoch, pretože nie som právnik a necítim sa byť kvalifikovaný, aby som o takejto zložitej veci rozhodol ad hoc, pretože hrozí nám to, že zákon bude jednoducho vrátený v dôsledku legislatívnych nedostatkov.

Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Pán podpredseda, navrhujem doplniť uznesenie vetou: "Uznesenie nadobúda platnosť dňom vyhlásenia zákona."

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán predseda ústavnoprávneho výboru. Odporúčate to prijať ako kompromis? Dobre.

Takže ešte raz sa prezentujme. Prezentovalo sa 108 poslancov.

Teda k tomuto uzneseniu dáme dodatok: "Toto uznesenie nadobúda účinnosť dňom účinnosti zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky." Myslím si, že treba preformulovať aj pôvodný text návrhu uznesenia, pretože návrh zákona pána poslanca Hudeca znel "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o platoch, náhradách výdavkov

a iných nárokoch základných predstaviteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci Slovenskej republiky". S touto zmenou a s dodatkom, ktorý som naformuloval, máme schváliť text navrhovaného uznesenia. Prepáčte, pán poslanec Sečánsky, v stanovisku ústavnoprávneho výboru k návrhu zákona pána Hudeca bolo iné znenie. Ospravedlňujem sa, vychádzal som stále z toho, čo som mal napísané.

/Hlasy z pléna, že to bolo správne./

Dobre, beriem späť to, čo som povedal, pretože text návrhu zákona, ktorý predložil ústavnoprávny výbor, znie tak, ako som pôvodne precital v návrhu uznesenia. Preto môžeme hlasovať o tomto kompromisnom návrhu uznesenia.

"Národná rada Slovenskej republiky na 17. zasadaní prijala v súlade s § 64 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky toto uznesenie: Paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov poslancov Národnej rady sa určujú takto:

1. pre poslanca, ktorý má trvalé bydlisko v Bratislave, sa určujú náhrady vo výške 70 % zo základného platu mesačne,

2. pre poslanca, ktorý má trvalé bydlisko mimo Bratislavy, sa určujú náhrady vo výške 80 % zo základného platu mesačne.

Toto uznesenie nadobúda účinnosť dňom účinnosti zákona."

Kto je za toto uznesenie?

Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že návrh uznesenia o paušálnych náhradách a náhradách ďalších výdavkov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

Dámy a páni, kým prejdeme k ďalšiemu bodu programu, dovolím si vás oboznámiť s tým, čo som už pred prerušením schôdze naznačil. Dovoľte mi, aby som sa vrátil ku včerajšiemu bodu rokovania, a to k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva - tlač Národnej rady Slovenskej republiky 163.

Nedopatrením sa stalo, že pri hlasovaní a schvaľovaní jednotlivých pozmeňujúcich návrhov tohoto vládneho návrhu zákona sme prijali v jednej veci dvojakú právnu úpravu, ktorá je v zjavnom rozpore. Schválili sme bod 4 spoločnej správy - tlač Národnej rady Slovenskej republiky 163a, v ktorom sa viaže zastupovanie v konaní vo veciach ochrany označenia pôvodu výrobkov, ochranných známok a vynálezov, priemyselných vzorov a zlepšovacích návrhov pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na územný princíp, to jest osoba, ktorá zastupuje, musí mať sídlo alebo trvalý pobyt v Slovenskej republike. Súčasne sme však schválili i pozmeňujúci návrh pána poslanca Prokeša, ktorý viaže zastupovanie v konaniach v tých istých veciach nielen na územný princíp, ale aj na občiansky princíp a na podmienku vykonania kvalifikačnej skúšky pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Aby sme odstránili tento rozpor, navrhujem novým hlasovaním prijať nový návrh, ktorý by zjednotil obidve schválené úpravy a súčasne prijatím tohoto návrhu by sa vylúčil bod 4 spoločnej správy o doplňujúci návrh pána poslanca Prokeša, ktorý bol schválený.

Tento návrh, ktorý je kompromisom medzi uvedenými dvomi zneniami, znie: "článok 4 sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie - citujem § 40: "Ak z doterajších zákonov vyplýva, že právnické a fyzické osoby, ktoré nemajú v Slovenskej republike trvalý pobyt alebo sídlo, musia byť v konaní pred úradom zastúpené organizáciou alebo členom organizácie na to oprávnenej, prípadne zástupcom podľa osobitných predpisov, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt v Slovenskej republike, je občanom Slovenskej republiky a toto oprávnenie mu udelil úrad, alebo patentovým zástupcom, ktorému toto oprávnenie udelil úrad. Rozumie sa tým zástupca podľa osobitných predpisov a podľa tohto zákona.

Vzhľadom na to, dámy a páni, že dochádza k zmene, bude asi vhodné, aby sme hlasovali opäť o zákone Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva ako celku - ak schválime tento pozmeňujúci návrh.

Teda podľa § 26 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam najprv hlasovať o tejto zmene. Robím tak s vedomím, že pán predseda Národnej rady ešte včera nepodpísal schválený návrh zákona a je potrebné túto chybu, ktorá sa stala našou spoločnou nepozornosťou, odstrániť tak, aby nebol možný nesprávny výklad zákona.

Teda, dámy a páni, prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 99 poslancov.

Budeme hlasovať o zmene s tým, že článok 4 sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie: "Ak z doterajších zákonov vyplýva, že právnické a fyzické osoby, ktoré nemajú v Slovenskej republike trvalý pobyt alebo sídlo, musia byť v konaní pred úradom zastúpené organizáciou alebo členom organizácie na to oprávnenej, prípadne zástupcom podľa osobitných predpisov,

ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt v Slovenskej republike, je občanom Slovenskej republiky a toto oprávnenie mu udelil úrad, alebo patentovým zástupcom, ktorému toto oprávnenie udelil úrad. Rozumie sa tým zástupca podľa osobitných predpisov a podľa tohto zákona."

Kto je za túto zmenu vo včera schválenom návrhu zákona?

Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že túto zmenu sme schválili.

Vzhľadom na to, že dochádza k zmene, bude vhodné, aby sme hlasovali opäť o zákone Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva ako celku, aby sme naplnili ducha aj literu zákona o rokovacom poriadku. Teda podľa § 26 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady dávam hlasovať o tom, kto je za prijatie zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme schválili.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 98 poslancov.

Kto je za tento zákon s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme schválili?

Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili zákon Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva.

Vážené dámy, vážení páni,

ď a l š í m bodom programu je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskj republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení 25. marca za pamätný deň Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 186 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 186a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Július Brocka. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec J. Brocka:

25. marca 1988 si na Hviezdoslavovom námestí presne v tomto čase mnohí vydýchli a povedali - vydržali sme. Vážení kolegovia, milí priatelia, dejiny sú mozaikou dejín národov a štátov. Do tejto mozaiky sa dostávajú tie udalosti, ktoré svojím obsahom, hĺbkou i významom prekračujú rámec svojej doby, rámec jednej krajiny. Dnes, 25. marca si pripomíname 5. výročie sviečkovej manifestácie na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave za náboženskú a občiansku slobodu.

Je to zvláštna zhoda okolností, keď Národná rada Slovenskej republiky práve dnes, presne na hodinu, rokuje o návrhu zákona o vyhlásení 25. marca za pamätný deň zápasu občanov za ľudské práva. Táto udalosť nepochybne patrí medzi významné stránky našich novodobých dejín. S odstupom piatich rokov, i v kontexte udalosti, ktoré sa odohrali v tejto krajine v nasledujúcich rokoch, sa to javí veľmi zreteľne. Po dvadsiatich rokoch občania na Slovensku prvýkrát verejne

vystúpili proti násilnej moci a nenásilným gándhíovským spôsobom so symbolickým svetlom v rukách požadovali dodržiavanie ľudských, náboženských a občianskych práv. O tejto udalosti informovali všetky svetové agentúry a správy svetových rozhlasových staníc začínali Bratislavou.

25. marca 1988 končí doba pasívnej lojality väčšiny voči komunistickému režimu. Napriek zastrašovaniu, hrozbám, riziku zo zatknutia, i priameho ohrozenia na zdraví sa zišli na Hviezdoslavovom námestí občania, najmä veriaci z celého Slovenska. Absurdná reakcia vtedajšej štátnej moci sa prejavila pred demonštráciou i počas nej - mimoriadne bezpečnostné akcie na území celej republiky, silná propagandistická kampaň, odpútavacie programy v televízii, mimoriadne voľno študentov bratislavských škôl, mobilizácia pohotovostných oddielov, obušky, psy, vodné delá, automobily vrážajúce do zhromaždených, desiatky zatknutých a vyšetrovaných, medzi inými i akreditovaní zahraniční novinári. Marxistický publicista po udalosti napísal: "Niečo také tu už dávno nebolo. Hysterická reakcia moci na pokojnú demonštráciu preslávila hlavné mesto Slovenska viac, než 10 hudobných festivalov."

Brutálna až paranoická reakcia moci vydala svedectvo o skutočnom stave národného života a o vnútornom pocite držiteľov moci v takom rozsahu, že to udivuje. Svet obdivoval nenásilnosť a statočnosť občanov proti totalitnej moci. Zhromaždenie, ktoré vošlo do povedomia ľudí ako Bratislavský Veľký piatok, odkrylo hlbokú charizmu slovenského človeka, nenásilnú túžbu po slobode. Bolo vyústením päťdesiatych a ďalších rokov, kedy tisíce nevinných ľudí trpeli pre pravdu a spravodlivosť, bolo predzvesťou pádu totality v tejto krajine, bolo nádejou pre demokratickú budúcnosť.

Z toho, ako prežívalo Slovensko tento deň vtedy, ako ho zaregistroval okolitý svet, je zrejmé, že to bol významný deň v našich novodobých dejinách. Verím, že Národná rada

Slovenskej republiky zaradí tento deň medzi ostatné pamätné dni Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Brockovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Mariána Andela, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec M. Andel:

Vážené dámy, vážení páni,

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení 25. marca za pamätný deň Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 9. marca 1993 číslo 223 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na prerokovanie do 12. marca 1993. Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh zákona prerokovali v určenej lehote a vyslovili s nim súhlas bez pripomienok. Význam tohto dňa zdôvodnil predo mnou zástupca predkladateľov pán Brocka a takisto kolega pán Hrnko. Pripájam sa a podporujem tento návrh zákona, teda odporúčam ho na prijatie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi Mariánovi Andelovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov, pretože nasleduje rozprava. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Gbúrová.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Vážená Národná rada, pán predseda, dámy, páni,

uvedomujem si, že táto chvíľa je veľmi vážna a v podstate súhlasím s tým, aby sa tento deň chápal ako pamätný deň. Napriek tomu mi dovoľte zopár stručných poznámok, ktoré budú časové na úrovni faktickej poznámky.

V našich dejinách máme veľa dni, ktoré môžeme významovo spojiť s pamäťou nášho národa i národnosti žijúcich na tomto území. Ak by sme sa dôkladne začítali len do našej povojnovej histórie, zistili by sme, že je v nej až priveľa bolesti a ľudského utrpenia. Zdá sa mi, že sa začína zabúdať napríklad na päťdesiate roky. V nich bolo veľa dní, ktoré by sa nám nemali vytratiť z historickej pamäti.

Bolo to obdobie, v ktorom bol popravený Vladimír Clementis, ktorý po násilnej smrti nenašiel miesto ani v rodnej zemi, a ak, tak len desaťročia neskôr v kenotafe, symbolickom hrobe v urnovom háji v bratislavskom krematóriu. Bol to čas, keď nevinne trpeli veriaci i neveriaci, príslušníci politických strán i vlastnej štátostrany, národov, národnosti a rás v tejto zemi. Bol to čas, v ktorom sa jednej noci z piatku na sobotu, z 13. na 14. apríla 1950, likvidovali kláštory a prenasledovali veriaci, čas, v ktorom trpeli ľudia, ktorí mali svedomie, hrdosť a svoj vlastný názor. Tento dátum nadobudol u mnohých novú symboliku. Už druhý rok sa v tento deň stretnú v tichu ružinovského cintorína pri pamätníku obetí päťdesiatych rokov členovia Konfederácie politických väzňov Slovenskej asociácie násilne odvlečených, ale aj mnoho iných ludí, aby si pripomenuli to, čo sa nemalo a nesmie už nikdy stať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, prihováram sa za to, aby protest veriacich z marca roku 1988 sa stal podnetom pre vypracovanie ucelenej predstavy o dňoch, ktoré chceme označiť ako pamätné. Tento návrh je zároveň v súlade s uznesením vlády o potrebe prehodnotiť celý systém pamätných dní. Z tohoto dôvodu by sme sa mali k tejto problematike ešte raz vrátiť.

Ďakujem za pozornosť.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej.

Môžem vás, dámy a páni, informovať, že už sme podnikli prvé kroky k plneniu úlohy, ktorá nás ešte čaká, o ktorej hovorila pani poslankyňa, pretože sme recipovali federálne normy a v nich sú ešte zafixované štátne sviatky, pamätné dni. Už sme mali prvú konzultáciu s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied. Toto pracovisko nám dalo prvé námety na to, aké pamätné dni by bolo vhodné mať v nových štátoprávnych podmienkach. S výsledkami týchto úvah budete včas oboznámení a, samozrejme, o týchto veciach budeme rozhodovať prostredníctvom výborov a potom v Národnej rade Slovenskej republiky.

Prosím, dámy a páni, kto sa ďalej hlási? Pán poslanec Doboš, potom pán poslanec Móri.

Poslanec L. Doboš:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predseda,

pred piatimi rokmi v tento deň som sa zúčastnil sviečkovej demonštrácie. Po roku 1968 to bol prvý protest, bola to prvá demonštrácia, prvá masová vzbura proti diktatúre. Priali ľudia z celého Slovenska. Prvým zážitkom bolo to, ako prichádzali ľudia, ako išli na Hviezdoslavovo námestie, zimomravo, so strachom a nádejami, v ľudových krojoch, hovoriaci iným jazykom, iným nárečím - a more sviečok. To bola ich zbraň. Malé svetlá a pršalo. Tento nemý protest zdal sa na pohľad idylickým.

Nastúpila však aj moc. Autobusy už ďaleko pred Bratislavou prečesávali a bránili im v ceste. V oknách hotela Carlton sedel riadiaci štáb. Vstup na Hviezdoslavovo námestie zovreli do železnej päste policajné komanda, vodné delá a psy, niekoľkonásobná presila armády a polície. Sila a strach moci. Potom nasledovala klasická stratégia - vkliniť sa do davu, brutálne ho rozohnať. Vodné delá, policajné komanda a zlosť moci proti bezbrannému davu. Potom panický útek. A to všetko filmovala a videla celá Európa. Videli sme, že moc, o ktorej si každý myslel, že je silná, sa bojí. Má všetko - silu, zbrane, a predsa sa bojí. Navzdory veľkým slovám a vyhrážkam moc sa bojí. Jedným z odkazov 25. marca 1988 bol strach z moci, strach z diktatúry. Navzdory vonkajšej sebaistote to stále platí.

Druhým odkazom 25. marca bolo, že proti diktatúram treba protestovať, búriť sa ešte aj vtedy, keď nie sú rovnaké sily na oboch stranách, aj vtedy, keď sa vzbura zdá beznádejnou. Vzbura proti diktatúre je vždy prejavom pravdy a spravodlivosti. Na demonštrácii sa zúčastnilo pár tisíc ľudí, ale jej morálny úžitok patri všetkým, je univerzálny.

Zakaždým hrozí, že významné udalosti spoločnosti si prisvoja určité vrstvy, určité inštitúcie. Právo prisvojiť si 25. marec majú však jedine občania Slovenska, lebo je ich spoločným morálnym majetkom. Sviečková demonštrácia 25. marca 1988 sa zasadila za ľudské, náboženské a občianske práva. Tento marcový deň je tradíciou, historickým okamihom našej mladej demokracie. Preto odporúčam prijatie návrhu zákona. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Dobošovi. Prosím, kto sa hlási? Pán poslanec Móri, potom pán poslanec Ballek.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

ctená Národná rada Slovenskej republiky,

návrh zákona, ktorý máme pred sebou, je veľmi jednoduchý a dôvody pre jeho predloženie sú takmer vyčerpávajúco uvedené v dôvodovej správe. Okrem toho som presvedčený, že žiaden z poslancov či poslankýň tu nesedí, ktorý by nevedel, o čo ide. Áno, aj ja sa stotožňujem s poslednou vetou tejto správy, že zhromaždenie občanov s horiacimi sviečkami 25. marca 1988 bolo predzvesťou pádu totality v tejto krajine a vzopätie proti zlovôli moci, bolo nádejou na demokratickú budúcnosť.

Zhromaždení občania v mene mnoho tisícov nezúčastnených týmto ukázali, že na Slovensku predsa ešte nie sme takí otupení, ujarmení, zastrašení a predajní, ako by si to želali bývali komunistickí mocipáni. A 25. marec 1988, či 17. november o rok neskôr, zostávajú aktuálnym mementom aj teraz, keď neraz sme svedkami, že rastú ambície tých, ktorí dovied11 svoju štátostranu do krachu. To sú tí ublížení a pokorení z palácov straníckych sekretariátov, z eštébáckych pracovní, tí, ktorí z vôle ľudu prišli o svoje bývalé živobytie, ľudia, ktorí odmietajú realistickú politiku a živia sa mýtmi. "Kráľ je nahý" - zvolalo vtedy niekoľko stovák mužov, žien a detí na Hviezdoslavovom námestí a ozvenu neutlmili ani sirény policajných vozov či brechot psov. Kráľ bol skutočne nahý, a dúfam, že jeho falošný šat zostane ležať natrvalo na smetisku dejín.

Význam a symbol prvého významného vzopätia proti komunistickej totalite a neslobode za posledných 20 rokov je nesporný, a rád sa povznesiem nad prípadné osobné či stranícke špekulácie so zosobňovaním zásluh. O to viac, že aj tento deň nepriamo prispel k tomu, že zvony na vežiach kostolov dlhé roky prísne strážené slobodne zvučali 17. júla minulého roku pri vyhlásení Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Návrh zákona o vyhlásení 25. marca 1988 za pamätný deň Slovenskej republiky na základe tohto môjho malého vyznania podporím.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mórimu. O slovo sa prihlásil pán poslanec Ballek.

Poslanec L. Ballek:

Pán predseda,

pán predsedajúci podpredseda,

panie a páni,

v bližšom kruhu kolegov a spolupracovníkov a v širšom

okruhu známych nestretol som tamtoho marca roku 1988 nikoho, kto by sa s veriacimi, ktorí prišli na Hviezdoslavovo námestie prejaviť svoje ľudské a občianske postoje, nesolidarizoval. Vlastne, povedal by som, že sme sa s tým zástupom so sviečkami stotožňovali, hlbšie zasiahnutí jeho miernosťou a potom bezbrannosťou. V ten deň veľa ľudí stratilo posledné ilúzie o moci, ktorá týmto zásahom proti bezbranným naznačila, že je už nie mocná, vlastne bezmocná. Bol to zásah proti slobode a duchu. A už len vecou času stala sa otázka, kedy odíde zo scény. Nech je teda tento deň natrvalo pamätným pre každého z nás, ale aj pamätným pre každú z moci. Klub strany demokratickej lavice v Národnej rade Slovenskej republiky sa s ním vnútorne a bezo zvyšku stotožňuje.

Ďakujem. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ballekovi. Prosím, dámy a páni, kto sa ešte hlási do rozpravy?

/Nikto./

Uzatváram rozpravu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

Poslanec M. Andel:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v rozprave neodzneli žiadne pripomienky, návrhy a doplnky. Preto navrhujem hlasovať o prijatí predloženého návrhu zákona.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

Dámy a páni, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 99 poslancov.

Kto je za návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení 25. marca za pamätný deň Slovenskej republiky?

Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili návrh zákona o vyhlásení 25. marca za pamätný deň Slovenskej republiky.

Pán poslanec Brocka - faktická poznámka. Poslanec J. Brocka:

Páni kolegovia poslanci, v mene predkladateľov, a myslím, že aj v mene tých, ktorí sa dnes zišli na Hviezdoslavovom námestí, vám môžem všetkým srdečne poďakovať. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Brockovi.

Dámy a páni, je o tri minúty 19 hodín. Máme pred sebou ešte niekoľko bodov programu. Máme dve možnosti - buď pokračovať s tým, že máme aj také body, ktoré by vyžadovali prítomnosť zástupcu vlády, alebo dnešné rokovanie ukončiť. Takže dávam o pokračovaní rokovania hlasovať, pretože máme uznesenie, že o 19.00 hodine končíme.

Pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Vážené dámy, páni, naozaj máme uznesenie, že o 19.00 hodine vždy končime, ale prosil by som vás, aby sme zvážili, či by sme dnes rokovanie nemali ukončiť. Máme ešte dva návrhy zákonov, ktoré predpokladám, že budú krátke a máme ešte aj všeobecnú politickú rozpravu. Nebude to žiadna výnimka, že sa rokuje ďalej ako do 19.00 hodiny. Dnes to výnimočne treba zvážiť, že kvôli tomu by sme museli tu ostať do zajtra a stratili by sme ďalší deň, ktorý môžme využiť vo svojich - ako povedal pán Sečánsky - rajónoch, kde sme boli zvolení.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ľuptákovi. Pani poslankyňa Gbúrová.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Chcem iba upozorniť, že pred bod 29 sme vsunuli nový bod 29, a to zaradenie pánov Kňažka a Černáka do výborov Národnej rady.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Áno, rátame aj s týmto bodom programu. Vzhľadom na to, že sme prijali uznesenie, podľa ktorého rokujeme do 19.00 hodiny, dávam hlasovať o tom, či budeme pokračovať v rokovaní, alebo či prerušíme schôdzu a budeme pokračovať zajtra.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 100 poslancov. Kto je za pokračovanie schôdze? Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že návrh na pokračovanie v rokovaní neprešiel. Zídeme sa teda, dámy a páni, zajtra o 9.00 hodine, a bol by som veľmi rád, keby sme mohli začať rokovať.

Ešte jeden oznam chce vysloviť pán profesor Kočtúch. Poslanec H. Kočtúch:

Nie je to ani oznam. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dnes sa dožil 59 rokov Janko Findra, zajtra majú narodeniny pán Ďurana, pán Korbela, napozajtre pán predseda Gašparovič, takže zaželajme im nadväzujúc na ľudský rozmer tohto zákona - všetko najlepšie. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss: Príjemný večer, dobrú noc.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17., 18., 19., 24., 25. a 26. marca 1993

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 17. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. č a s ť

X. volebné obdobie

šiesty deň rokovania

17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

26. marca 1993

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

pokračujeme v rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Zisťujem, že je prítomných 78 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

Pokračujeme rokovaním o dvadsiatom siedmom bode programu, ktorým je

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom obmedzení postupu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 190 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 190a.

Návrh zákona odôvodní poslanec Vladimír Bajan. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorý je veľmi stručný a krátky. Ide o to, že dňom 22. apríla 1993 by uplynula lehota, ktorá bola ustanovená v zákone číslo 471 z roku 1992 Zb. o dočasnom obmedzení postupu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Uvedeným dňom, teda 22. apríla by sa mali začať uskutočňovať tzv. bankroty podnikov v plnom rozsahu, ako je to v zákone číslo 328 z roku 1992 Zb. Domnievam sa však, že je potrebné zvoliť a zabezpečiť iný prístup, ako je v tomto zákone, teda zvoliť si určitý selektívny prístup k jednotlivým podnikom.

Vážené kolegyne a kolegovia, zánik viacerých veľkých podnikov so všetkými dôsledkami, teda výrazný nárast nezamestnanosti, s tým spojená vlna bankrotov našich ďalších kooperujúcich podnikov, zásah do sociálnych istôt samotných pracovníkov, záťaž na štátny rozpočet, čiastočné ohrozenie privatizácie a ďalšie negatívne javy, je však javom deštrukčným, ktorý destabilizuje všetky stránky spoločnosti. Keby v hospodárstve Slovenskej republiky v súčasnosti zbankrotovali všetky podniky zrelé na bankrot, banky by od podnikov ako od svojich dlžníkov nezískali návratnosť prostriedkov, hoci vlastnia 60 až 90 % majetku jednotlivých podnikov. Značnú časť úverov by musela banková sféra odpísať ako nevymáhateľné, čo ju výrazne zaťaží a pri nedostatku voľného kapitálu bude vážnou bariérou. Preto filozofia, aby som dostal späť aspoň časť úverov, musím dlžníkovi pomôcť, by mala zohrať dôležitú úlohu v celkovej podnikateľskej stratégii hospodárskych subjektov.

Čo je teda potrebné urobiť? Za každú cenu zabrániť spoločnosti bankrotom, plošnej recesii podobnej v Poľsku i v Maďarsku a pristúpiť k selektívnemu prístupu k podnikom i k jednotlivým odvetviam. Zákon o bankrote predkladatelia pravdepodobne spracovávali pred dvoma rokmi s úmyslom urýchlene zlikvidovať, aby sme urýchlene vytvorili. Po dvoch rokoch je však situácia taká, že zadĺženosť podnikov sa približne odhaduje až do výšky 150 miliárd korún, vnútorné zdroje sú v nedohladne, sľubovaná exaktná kategorizácia podnikov sa len dokončuje a spresňuje. Ak by sme rýchlo zlikvidovali, len veľmi tažko by sme vybudovali, pretože situácia na našom financom trhu sa za tie dva roky úplne zmenila.

Vychádzajúc z uvedeného, ako i zo skúseností z trhových ekonomík Anglicka a tiež z amerického zákona o bankrote a jeho kapitoly 11 je dôležité pripraviť urýchlenú novelizáciu zákona číslo 328 z roku 1992 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý by zabezpečoval už spomínaný selektívny prístup k bankrotom podnikov s cieľom pomôcť tým podnikom, ktoré majú zabezpečené určité odbytové možnosti, ale z prechodného nedostatku financií nie je možné vyrobiť požadovaný tovar. Preto sa bude navrhovať určitý inštitút, a to inštitút dohodovacieho konania ako obdobia, počas ktorého veritelia, ktorí majú v tom-ktorom podniku najväčšie pohľadávky, posúdia možný podnikateľský zámer podniku a budú sa snažiť ho naplniť. Ale o tom, aj o ďalšom, by sme mohli hovoriť pri prerokovaní spomenutej navrhovanej novely v krátkej dobe.

Keďže v súčasnosti sa už pripravuje návrh novely zákona číslo 328/1992 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorým by sa pripravilo dohodovacie konanie i niektoré ďalšie s týmto konaním súvisiace opatrenia, myslím si, že je potrebné vytvoriť určitý časový priestor, aby sa táto novela kvalitne pripravila vzhľadom na jej strategičnosť pri transformácii našej ekonomiky.

Návrh zákona, ktorý vám predkladám, by umožnil, aby sa do uvedeného termínu takáto novela pripravila a predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Pevne verím, že pochopíte opodstatnenosť a nevyhnutnosť takéhoto návrhu zákona o dočasnom obmedzení postupu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Samozrejme, môžeme diskutovať o tom období, do ktorého by táto dočasnosť mala trvať. Navrhujem 31. máj 1993, ale tento návrh, i celkový zákon posúdite sami, preto vás, kolegovia, vzhľadom na závažnosť situácie prosím, aby ste podporili tento návrh.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Vladimírovi Bajanovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Máriu Bartošíkovú, aby predniesla správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa M. Bartošíková;

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som vám predložila spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona Národnej rady o dočasnom obmedzení podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorú ste dostali ako tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 190a.

Predložený návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 12. marca 1993 číslo 227 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 16. marca 1993 s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady určil Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady a súčasne určil, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli v spoločnej správe.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady návrh zákona prerokoval na svojej schôdzi dňa 17. marca 1993 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokoval na svojej schôdzi dňa 18. marca 1993. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona Národnej rady o dočasnom obmedzení podľa zákona o konkurze a vyrovnaní a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky ďalej vo svojom prijatom uznesení odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o urýchlené predloženie návrhu novely zákona číslo 328 z roku 1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní s cieľom, aby pred rozhodnutím o konkurze a vyrovnaní podnikov bolo dlžníkom umožnené podporiť ich reorganizáciou a reštrukturalizáciou a zaviesť u nich dohodovacie konanie pred konkurzom, čím by sa zabezpečil selektívny prístup ku konkurzom a vyrovnaniam podnikov.

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 16. marca 1993 uznesením číslo 173 vyslovila súhlas s návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom obmedzení postupu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Bartošíkovej. Prosím, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Miroslav Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

netajím sa tým, že mám celkom odlišný názor systémového pohľadu na novelu tohoto zákona, ako mal pán poslanec Bajan, ktorý predkladal tento návrh. Všetky dôsledky stavu podnikov, ktoré uvádzal, prakticky odložením účinnosti alebo platnosti zákona o konkurze a vyrovnaní sa budú len násobiť, teda banky sa dostanú do tažšej situácie.

Zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol prijatý Federálnym zhromaždením v roku 1991, odložil jeho platnosť o jeden rok najmä z toho dôvodu, že v tom čase, keď bol prijímaný, nebolo vytvorené žiadne konkurenčné prostredie, nebola dostatočne rozbehnutá privatizácia. V tom čase tvorcovia zákona teda predpokladali, že do jedného roka dôjde k stavu, ked uplatňovanie tohoto zákona bude reálne. Je pravdou, že došlo k významným sklzom práve v tvorbe tých podmienok, ktoré som spomínal. Z toho dôvodu v októbri bol prijatý zákon číslo 471, ktorý odložil účinnosť tohoto zákona o šesť mesiacov. Zákon číslo 471 nadobudol účinnosť 22. októbra, a teda 22. apríla skutočne končí blokácia zákona číslo 328.

Položím rečnícku otázku. Ak za deväť mesiacov nedokázala vláda pripraviť technicko-organizačné podmienky na uplatňovanie zákona číslo 328, dokáže to za necelé dva mesiace? Bude stav iný? Osobne sa domnievam, že nie. Pán poslanec Bajan síce tu hovoril, že sa môžeme rozprávať o tom, aký termín by bol vhodný. Myslím si, že bola urobená prvá chyba, keď bol prijatý zákon číslo 471.

Pán premiér Mečiar v nedávnych "Krokoch" vyslovil dva názory, ktoré sa týkajú tohoto zákona. V prvom názore upozornil divákov, občanov Slovenska, že keď začneme uplatňovať zákon číslo 328, dôjde k tzv. dominovému efektu, keď sa väčšina podnikov položí. Pýtam sa: Zablokovaním tohoto zákona nenastane iný efekt? Nenastane efekt zemetrasenia, keď sa potom položia všetky podniky, aj tie, ktoré sú doteraz efektívne, včítane bankového systému?

Druhú domnienku, ktorú vyslovil, že súčasný stav obchodných súdov je aj tak taký, že vlastne uplatňovaním tohoto zákona sa poriadne nerozbehne. A tento argument by som chcel využiť. Ak odblokujeme zákon číslo 328 a skutočne sa jeho dôsledky nerozbehnú tak, ako by bolo potrebné vzhľadom na pripravenosť kapacity obchodných súdov, tak či tak je dostatok priestoru na to, aby sa pripravila novela zákona, ak ju potrebujeme. V žiadnom prípade sa nedomnievam, že dokážeme do 31. mája uzavrieť novelu takéhoto významného zákona, včítane pripomienkového konania.

Preto vás vyzývam, vážení páni poslanci, aby ste sa zamysleli nad touto skutočnosťou, ktorá vyplýva najmä z toho dôsledku, že totálne zlyhala veľká privatizácia. Dnes máme z priemyselných podnikov privatizovaných len 3,8 %, to znamená, že celá privatizácia je v polohe malej privatizácie.

Teda o vyše 90 % podnikov sa má teraz štátna pokladňa starať tak, aby nešli do konkurzu? Odkiaľ na to zoberie prostriedky, keď niet ani tých, ktoré by túto štátnu pokladňu plnili? Budeme naďalej lacno vypredávať naše efektívne závody, aby sme mohli zachraňovať neefektívne? Prosím vás, aby ste dobre zvážili túto situáciu.

Ale aby som nebol celkom neústretový, dovolím si predložiť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý vychádza z toho, že predložený návrh zákona nás nemôže absolútne uspokojiť. Tento, ako povedal pán poslanec Bajan, stručný a malý zákon má obrovský význam. Absolútne tomuto významu nezodpovedá dôvodová správa. Dôvodová správa k tomuto malinkému zákonu by mala hovoriť čosi viac o celej ekonomike. Osobne sa domnievam, že naozaj treba dôvodovú správu poctivo, profesionálne doplniť. Z toho dôvodu dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia.

"Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 190 - Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom obmedzení podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.

1. Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o tomto návrhu zákona a žiada predkladateľa doplniť dôvodovú správu do 9. 4. 1993 o

a/ stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky o tom, ako ovplyvňuje príjmovú a výdavkovú časť štátneho rozpočtu neuplatňovanie zákona o konkurze a vyrovnaní,

b/ kvantifikáciu podnikov, ktoré sú predĺžené, a prečo sa v týchto podnikoch neuplatňuje zákon o konkurze a vyrovnaní číslo 471/1992 Zb.,

c/ stanovisko vlády Slovenskej republiky alebo jej dotknutých rezortov, ktoré opatrenia z jej strany treba vykonať a v akých časových reláciách, aby bolo možné začať uplatňovať zákon číslo 328/1991 Zb.,

d/ stanovisko bankovej sféry, včítane Národnej banky Slovenska, k návrhu zákona - tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 190.

2. Národná rada Slovenskej republiky rokovanie o tomto bode programu - tlač 190 ukončí 21. 4. 1993.

Malá poznámka: Ak predkladateľ nevie tieto úlohy splniť do 9. 4., súhlasím s alternatívou s náhradným termínom do 14. 4. 1993, čo je termín pre rokovanie gestorských výborov, aby materiál mohol prerokovať aspoň gestorský výbor a zároveň, aby všetci poslanci dostali upravenú dôvodovú správu 3-4 dni pred aprílovým plénom Národnej rady, ktoré začína 21. 4. Tento termín som zvolil z toho dôvodu, že 22. 4. končí účinnosť doteraz blokujúceho zákona číslo 471, a teda deň pred ukončením platnosti sa môžeme definitívne rozhodnúť, ale na základe oveľa lepšie pripravených podkladov, ktoré nám umožnia správne sa orientovať.

Chcel by som na záver využiť stanovisko viceguvernéra Národnej banky Slovenska a citovať, čo povedal k tejto problematike. V tomto prípade sa plne stotožňujem s týmto stanoviskom. "Emisná banka musí prihliadať na celkovú stabilitu meny a tá, poviem to tvrdo, nemôže byť spochybnená nejakými partikulárnymi záujmami podnikov. Každý podnik sa musí o seba starať sám. Je však možno chybou, že štát, ktorý je zriaďovateľom Národnej banky Slovenskej republiky, je zároveň vlastníkom podnikov, že privatizácia mešká, a tým sa štát nachádza v akomsi rozpoltení. Emisná banka bude posledným miestom, ktoré sa bude snažiť zabrániť tomu, aby zákon o vyrovnaní a konkurze sa neuviedol v plnom rozsahu do platnosti

od 1. apríla." Zrejme pán viceguvernér si neuvedomil, že blokačný zákon má termín 22. apríla, čiže mal uviesť tento termín, ale ostatné plne sedí. I z tohoto dôvodu, že takéto stanovisko zaujíma Národná banka Slovenska, ktorá mala zodpovednosť za stabilitu meny, a blokácia bankrotov narúša stabilitu meny, som do svojho návrhu uznesenia dal aj požiadavku, aby ich oficiálne stanovisko bolo pripojené v dôvodovej správe.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. O slovo sa hlási pán poslanec Pivoluska.

Poslanec J. Pivoluska:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

chcel by som len doplniť respektíve povedať to, čo kolega z národohospodárskeho výboru pán Tahy nepovedal. Aj keď ide Veľká noc, nemali by sme hovoriť ukrižuj z toho dôvodu, lebo zabudol, že na Slovensku sú najmä konverzné podniky, ktoré do dlžôb dostal tento štát respektíve predchádzajúce vlády, ktoré nespravili konverziu, ale zastavili výrobu zbrani, a následne na tieto konverzné podniky sa viažu aj iné podniky, ktoré sú subdodávateľmi.

To znamená, že pokiaľ štát nezohľadní dlžoby, ktoré majú jednotlivé konverzné podniky trebárs v Iráne, v Iraku, v Lýbii, v terajšej Juhoslávii, myslím si, že by nebolo kresťanské tieto konverzné podniky položiť. Treba oddĺžiť

podniky z toho, čo im štát spôsobil, a potom tak prísne pozerať na zákon o bankrote.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Pivoluskovi. O slovo sa s technickou poznámkou prihlásil pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Na to, aby vláda mohla reagovať ako sa chce vysporiadať s týmito problémami, som dal ten bod do uznesenia, aby vláda pripravila stanovisko, ktoré opatrenia považuje za potrebné, aby nemusel byť tento zákon blokovaný. A ešte na záver jednu malú osobnú poznámku: Môj návrh uznesenia má do určitej miery procedurálny charakter, lebo hovorí o prerušení prerokovania tohoto zákona. Neosobujem si právo žiadať, aby sa hlasovalo o tomto návrhu bez rozpravy, lebo som zásadne proti tomu, aby poslanec, ktorý diskutoval, žiadal, aby bola rozprava ukončená. Je to neetické.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

K technickej poznámke pána poslanca Pivolusku by som mal tri poznámky:

1. Keby mi pán poslanec povedal, ktorá vláda v tomto štáte, vrátane ČSFR, zastavila výrobu zbraní na Slovensku. Ja o takej vláde neviem.

2. Pán poslanec poukázal na to, že sú pohľadávky zbrojárskych podnikov v Lýbii, v Iraku a neviem, ktoré ďalšie štáty ešte spomenul, a ako by sa malo viazať riešenie eventuálneho konkurzu týchto podnikov s uhradením pohľadávok. Keby mi povedal desaťročie, v ktorom reálne predkladá, že tieto pohľadávky budú splatené - myslím z týchto krajín.

3. Navrhoval oddĺženie týchto zbrojárskych podnikov. Chcel by som len poukázať na to, že pán premiér Mečiar v prvom bode tejto schôdze v stredu pri interpeláciách práve obvinil predchádzajúcu vládu, že rozhádzala peniaze na oddĺženie podnikov. Ale to hovorím iba na okraj. Ak by sa mali tieto zbrojárske podniky oddĺžiť, zrejme finančné rezervy Slovenskej republiky na to nestačia.

Záverom chcem povedať, že ak by sme takýmto rôznym spôsobom viazali riešenie bankrotu podnikov, a tým aj prípadného ozdravenia neefektívnych podnikov, ak by sme na toľké rôzne podmienky viazali riešenie, k riešeniu nikdy nedôjdeme.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému. Poznamenávam, že úroveň zbrojnej výroby sa nachádza zhruba na úrovni 10 %.

Kto sa hlási ďalej o slovo? Pán poslanec Černák. Poslanec Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

je úplne jednoduché, pragmatické spočítať si, v akom stave sa nachádza naše národné hospodárstvo. Z tohto miesta

som niekoľkokrát hovoril o tom, že viac ako 95 % našich podnikov má finančné problémy a že na prstoch jednej ruky sa dajú spočítať podniky, ktoré sú schopné uhrádzať svoje záväzky. O tom, či sa tie podniky dostali do tejto situácie vlastným pričinením alebo nesystémovými opatreniami nechcem teraz diskutovať.

Príde 22. apríl, začne platiť zákon o konkurze v plnej paráde a na obchodné súdy, ktoré sú mimoriadne preťažené - ak niekto z vás s tým robí, vie, že teraz riešia prípady z konca roku 1991, sa zhrnie x-tisíc návrhov na konkurz. Budú tam tie, ktoré si zaslúžia byť v konkurze, ale budú tam aj také podniky, ktoré sú nie vlastným pričinením zadĺžené sekundárnou platobnou neschopnosťou, a ocitnú sa vo veľkom balíku. Určite nenastane dominový efekt, pretože tieto súdy sú tak preťažené, že ak pani Tóthová neurobí nejaké mimoriadne opatrenia, a na to bude potrebovať nejaký čas, bude to prakticky - ľudovo povedané - placnutie do vody.

Takže, ak sa teraz pozrieme na možné konkrétne a pragmatické riešenie, napadá ma otázka, prečo v novele hovoríme o tom, že neplatí pre predĺžené podniky. Veď podľa zákona číslo 328, ktorý bol blokovaný, vlastne tieto podniky neboli blokované, tu už podniky, ktoré sú primárne platobné neschopné, mali bankrotovať v rámci existujúcej platnej legislatívy. Nechcem sa teraz zaoberať tým, prečo managementy a zakladatelia týchto podnikov nedávali návrhy na to, aby bankrotovali podniky, ktoré sú predĺžené, to znamená také podniky, ktorých záväzky sú vyššie ako ich majetok, primárne neschopné, a vlastne tie, ktoré vnášajú vírus primárnej neschopnosti, teda vírus platobnej neschopnosti do celej podnikovej sféry. Ale v návrhu pána Bajana zarezonovali dve poznámky, ktoré ma trošku zneistili.

Po prvé - hovorí o selektívnom prístupe k podnikom. Vždy, keď sa hovorí selektívny výberový prístup, niekto musí

rozhodovať o tom, na koho to platí a na koho to neplatí. Ak bude tento selektívny výber robiť štátny úradník, zaváňa to presne opakom toho, čo sme hlásali v našej ekonomickej reforme, že sa budeme snažiť znižovať štátny dirigizmus a štátne zásahy, a zvádza to tomu, že ten úradník nebude mať dostatok informácií, aby rozhodol správne.

A po druhé, čo ma trošku zarazilo - spomínajú sa banky a riziko, že banky nedostanú svoje peniaze späť. Plne s tým súhlasím, ale predsa banky sú nezávislé, absolútne nezávislé inštitúcie. Chceme posilniť ich nezávislosť. Banky majú pravidlá, na základe ktorých dávajú úvery. Ak dali úver tam, kde je nedobytný, riziko musia znášať banky.

Takže našou povinnosťou je vypracovať taký mechanizmus, ktorý jasným, konkrétnym a podľa možnosti od štátu neodvislým spôsobom umožní rozoznať dobré podniky od zlých podnikov, málo efektívne od efektívnych, perspektívne od neperspektívnych. Preto podporujem myšlienku dohodovacieho mechanizmu, myšlienku, ktorá by mala byť základnou pri novelizácii zákona číslo 328.

O tom, že takéto skupiny podnikov u jednotlivých zakladateľov existujú - aj na ministerstve hospodárstva sú podniky orientačne roztriedené na potenciálne, schopné predávať svoj odbyt, a na podniky, ktoré sú preúverované a potrebujú len malú pomoc, aby sa mohli normálne dostať do zdravej kondície - je materiál, ktorý som do hospodárskej rady predkladal pod názvom "Stručná analýza stavu v rezorte ministerstva hospodárstva". Hospodárska rada o ňom rokovala a vtedy odporúčala, že sa k nemu vráti po Starej Turej, aby závery zo Starej Turej mohla aplikovať.

Takže, keď toto všetko zhrnieme, skutočne zarezonovali dva návrhy zo strany navrhovateľa, pána poslanca Bajana, ktoré by sme potrebovali poznať bližšie. Vláda od nás žiada,

aby sme urobili krok, ale nemáme dostatok informácii o tom, aby sme vedeli, aký bude nasledujúci krok. Preto odporúčam, aby sme návrh pána poslanca Tahyho, ktorý chce využiť čas, ktorý máme normálne k dispozícii - ešte asi mesiac - takým spôsobom, že získame viac informácií o tom, čo bude nasledovať,

ako bude vyzerať dohodovacie konanie, aby dohodovacie konanie skutočne bolo inštitútom, ktorý umožní od štátu nezávislým spôsobom na večné veky rozoznávať zlé podniky od dobrých. Preto ja a naši poslanci podporíme návrh uznesenia, ktorý navrhol pán poslanec Tahy.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Chcel som len upozorniť, že aj to, čo urobilo ministerstvo hospodárstva - rozdelenie podnikov do skupín - je vlastne selektívny postup.

Kto sa ešte hlási do rozpravy? Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vážené kolegyne, kolegovia,

nerád by som bol, aby sa táto debata zvrhla na nejaký pingpong. V podstate pán kolega Černák spomenul dôvody, ktoré ma viedli k tomu, že som navrhol taký zákon, aký som navrhol, vychádzajúc v podstate z činnosti ministerstva hospodárstva. Toto je totiž jediná možnosť - a sám to potvrdil - podržať tie podniky, ktoré sú životaschopné a definitívne položiť tie - opakujem - definitívne položiť tie, ktoré spôsobujú známe problémy nášho hospodárstva, o ktorých všetci vieme.

V podstate ani kolega Tahy nevyvrátil dôvody, ktoré nás k tomu viedli, obidvaja sa vlastne prikláňajú k inštitútu dohodovania alebo k nejakému spôsobu. Budem trvať na selektívnom prístupe k podnikom. Pán kolega Černák si vlastne vnútorne odporoval, ak môžem s nim takto polemizovať, pretože sám zvolil selektívny prístup k týmto podnikom pri celkovej analýze ministerstva hospodárstva. Takže teraz argumentovať tým, že opäť to bude možno úradník, možno niekto iný, ktorý zvoli ten výber, myslím si, postráda nejaké ratio. Je pravdou, že veľká privatizácia postupuje tak, ako postupuje, ale čakať alebo vyhovárať sa na to, že banky sú si samy na vine, myslím si, že v našom období, kedy je banková sféra rozvinutá tak, ako je, by bolo pštrosou politikou. Jednoducho je našou povinnosťou tým podnikom pomôcť.

Čo sa týka uznesenia, ktoré navrhol kolega Tahy, odporúčam, aby kolegyne a kolegovia zvážili termín 21. apríl, pretože tlačiť to do posledného dňa pred možným rozhodnutím je, myslím si, tancovaním na veľmi tenkom ľade. Prerušiť rozpravu a pokračovať až potom, keď gesčný výbor sa k týmto veciam vyjadrí, myslím si, že nie je mimoriadne konštruktívne, pretože gesčný výbor sa k tomu vyjadroval. Pán kolega Tahy naozaj mal možnosť tieto návrhy podať už vo výbore. To, že ich predkladal až teraz, keď je už návrh zákona na našich stoloch, nebudem komentovať. Takže neodporúčam prijať uznesenie, ktoré navrhol kolega Tahy a opätovne odporúčam prijať návrh zákona v tom znení, ktorý som predložil.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Bajanovi. O slovo sa ďalej hlási pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Prosil by som pána poslanca Bajana, aby informoval poslancov trochu serióznejšie. Pán poslanec Bajan pôvodne predložil do výboru celkovú novelu zákona. Vzhľadom na jej nepriechodnosť, neujasnenosť, nekvalitu, v poslednej chvíli bol rozdaný tento návrh, na ktorý sme sa mohli pripraviť hodinu alebo dve, ale nebol to ani celý deň vzhľadom na program národohospodárskeho a rozpočtového výboru. Preto odmietam toto obvinenie, že som mal tieto pripomienky nastoliť vo výbore. To je jedna vec.

Nie môj návrh je nekonštruktívny, pretože som zvolil najkratší možný termín, v ktorom môžeme rokovať o tomto návrhu zákona, akonáhle dostaneme kvalitnú informáciu o dôsledkoch tohoto návrhu. Nemáme žiadnu informáciu o dôsledkoch. Hovoríme o zachraňovaní podnikov, ale nehovoríme o tom, čo toto zachraňovanie bude celkove ekonomicky znamenať. Obávam sa, že predkladateľ návrhu zákona nemá absolútne jasné ekonomické dopady, ktoré nám môžu otvoriť oči, že miesto toho, aby sme zachránili mnoho podnikov, všetky položíme na lopatky. Zvážte to, páni poslanci.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, zachovávajme trojminútové vstupy. Prosím, pán poslanec Černák.

Poslanec Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

pán poslanec Bajan sa snaží vidieť vnútorný rozpor tam, kde nie je vnútorný rozpor. Našou povinnosťou je vypracovať mechanizmus, jasný, konkrétny a nezávislý mechanizmus. Do tohto mechanizmu bude štát vstupovať ako jeden z vlastníkov, jeden z veriteľov, jeden zo zakladateľov. To znamená, keď bude dohodovací inštitút a banky dajú konkrétne Detvu - pán

poslanec Pivoluska - na bankrot, a štát si rozmyslí, že Detvu potrebuje a chce ju podržať, zúčastní sa ako jedna zo zúčastnených strán a povie, že za ňu - to inštrumentárium je veľmi široké - dá vládnu záruku, poskytne bezúročnú pôžičku alebo niečo, čím normálnym, platným a svetom uznávaným mechanizmom zvýrazní svoju ingerenciu. Takže aj zoznam podnikov, ktorý je urobený, je selektívny. Samozrejme, že je selektívny, ale v princípe má slúžiť len ako vodidlo pre zakladateľa, pre štát, aby v tom dohodovacom inštitúte svoje práva, ktoré mu vyplynú zo zákona, využil na záchranu tých podnikov, ktoré pokladá za perspektívne.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlásil sa pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda;

Mám štyri kratučké poznámky k pánu Pivoluskovi. Vláda pred časom, asi pred troma týždňami, prijala zoznam podnikov, ktoré majú kvázi štátne zákazky. Vyčíslila to na temer 4 miliardy korún, len sa tam neobjavilo, odkiaľ vlastne tie peniaze zobrať.

Druhá poznámka - banky nedostanú svoje peniaze späť. Keď si uvedomíme, že dnes je pri 60-miliardovej platobnej neschopnosti asi 168 miliárd zásob v štátnych hospodárskych organizáciách, a vieme aké sú to zásoby, tie banky už nikdy nedostanú peniaze späť. Nikdy. Je len otázka, koľko dostanú. Ak dnes dostanú naspäť povedzme 100, zajtra už len 50. Teda čas nehrá pre podniky.

Tretia poznámka - selektívny prístup. Áno, ale veď zákon presne na takýto postup pamätá prostredníctvom bankrotových súdov, prostredníctvom ďalších inštrumentov, ktoré v tomto zákone už dnes sú.

A po štvrté - pomoc podnikom. Podnikom treba dať dnes jasný signál. Začarovaný kruh rastúcej platobnej neschopnosti je potrebné niekde rozťať. Aj podnikom treba dať jasný signál, aj bankám treba dať jasný signál. Domnievam sa, že návrh uznesenia, ktorý dal poslanec Tahy, je slušný a ponúka seriózne východisko.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi. Pán poslanec Košnár.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predseda, pán predsedajúci,

chcem povedať, že problém účinnosti zákona o bankrote či konkurze a vyrovnaní, je problémom, ktorý má už svoju dlhšiu históriu. Príprava platnosti takéhoto zákona vyžadovala veľmi solídne analytické práce zo strany predkladateľov takéhoto zákona. Viem, že ani pri prijímaní pôvodného zákona pred rokom žiadna hlboká analýza dôsledkov, dopadov, mechanizmov, ktoré vyvolá plošné spustenie série bankrotov, urobená nebola. Tým viac sa žiada, aby teraz, kým sa ešte dá, sme takúto hĺbkovú analýzu a najmä zábezpeku istých objektivizovaných mechanizmov po prijatí zákona o konkurze, po jeho účinnosti, tu mali. Myslím si, že návrh, ktorý predniesol pán poslanec Tahy, je korektný v tom slova zmysle, že vychádza v ústrety potrebe príliš neodďaľovať platnosť zákona o bankrote, ale na druhej strane usiluje o to, aby sme mali kvalifikovanejšiu predstavu o tom, čo to spôsobí, odkiaľ začať a podobne. Chcem teda povedať, že osobne, a mám

taký pocit, že aj moji kolegovia z nášho klubu, budú podporovať prijatie uznesenia, ktoré navrhol pán poslanec Tahy.

/Potlesk./ Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec A. Zoričák:

Vážené dámy, vážení páni, dovolím si navrhnúť stretnutie klubov k tejto otázke. Osobne si to prajem teraz, hneď.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Mal by sa tým vlastne teraz zaoberať národohospodársky a rozpočtový výbor.

Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci aj vážení kolegovia,

chcel by som upozorniť na skutočnosť, že už z tejto, zatiaľ relatívne krátkej diskusie o návrhu zákona je zrejmé, že sa zaoberáme jedným z najvážnejších problémov slovenského hospodárstva. Bez ohľadu na to, či rozhodneme tak alebo onak, či bude prijaté uznesenie Tahyho, alebo nebude prijaté, hovoríme, diskutujeme a rozhodujeme o veľmi závažnom a akútnom probléme slovenského hospodárstva a nie je tu nikto z vlády, kto by zaujal stanovisko vlády k tejto našej diskusii. Vážim si kolegu Bajana, ale keď je takýto návrh zákona, v prvom rade by ho mala navrhnúť vláda. Nenavrhla ho

vláda, navrhol ho poslanec. Mám dojem, že by sa s tým Národná rada mala niekedy v budúcnosti zaoberať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem poslancovi Čarnogurskému. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

Vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Prepáčte, prosím, pán poslanec.

Poslanec T. Cingel:

Pán predsedajúci, ja tomu nerozumiem, pán kolega tu dal jasný návrh, aby sme v tejto fáze rozpravu prerušili, vy navrhujete ukončiť rozpravu. Tu bol návrh kolegu a o tomto návrhu by bolo potrebné teraz dať hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Veď budeme hlasovať. Poslanec T. Cinqel:

Prepáčte pán predsedajúci, ale akonáhle ukončíte rozpravu, nemôžeme hlasovať o návrhu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V poriadku, ospravedlňujem sa. Budeme teda hlasovať o návrhu na prerušenie schôdze a na zasadanie parlamentných klubov.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto je za predložený návrh na prerušenie?

Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh na prerušenie a na prácu poslaneckých klubov bol prijatý.

Ďakujem. Prerušujem schôdzu do 10.30 hodiny. /Po prestávke./ Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa.

Je nás 84, môžeme pokračovať v rokovaní. O slovo požiadal pán minister Tóth.

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

vážená Národná rada,

k návrhu zákona, ktorý predložil pán Bajan a ktorý sa stal predmetom kontraverzie alebo iných návrhov a doplnkov, ktoré predložil pán Tahy, sa chcem vyjadriť a chcel by som vás oboznámiť, aký zmysel vidí vláda Slovenskej republiky, ministerstvo financií a ja osobne v tom, že doplnok k zákonu o konkurze, ktorý predložil pán Bajan, bude prijatý Národnou radou Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s poradcami zo Spojených štátov a z Anglicka pripravovalo a pripravilo doplnok zákona o konkurze. Doplnkom, ktorý je pripravený - dnes som ho dal pánu profesorovi Košnárovi a v pondelok ho rozdám v pôvodnej verzii aj iným poslaneckým klubom, je zavedený v súlade s inými zákonmi, ktoré riešia konkurz, tzv. inštitút dohodovacieho konania. Jeho zmena nie je v ničom inom, len v jednom, že sa zavádza po vyhlásení konkurzu inštitút dohodovacieho konania.

Čo je predmetom tohoto inštitútu a prečo ho podporujeme? Dohodovacie konanie sa má týkať tých, ktorým tento podnik dlhuje. Teda veritelia by mali právo povedať, či daný podnik udržia ešte v chode a tým získajú naspäť svoje prostriedky, ktoré im tento podnik dlhuje, alebo podnik pôjde do konkurzu. Zatiaľ vo svete je všeobecne známe, a na Slovensku tiež, že dostanú naspäť 20, 30, maximálne 40 % prostriedkov, ktoré z dlhu, ktorý im podnik dlhuje, dostanú. Tento zákon alebo úpravu sme nemohli predložiť tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, pretože k niektorým bodom v rámci legislatívneho pokračovania v medzirezortnom pripomienkovom konaní vznikli rozpory. Nechceli sme predložiť taký doplnok, ktorý by aj tu, medzi vami, vyvolal niektoré nejasnosti. Podľa súčasného stavu v stredu alebo vo štvrtok bude z hľadiska právnej čistoty tento doplnok zákona pripravený a na budúci utorok ho prerokuje vláda Slovenskej republiky - predpokladám, že bez pripomienok, pretože konzultácia sa robila na širšom základe - a bude predložený Národnej rade. Vychádzali sme z tohoto termínu a z tohoto časového harmonogramu, keď sme hovorili, že zákon by mal byť odložený, že konkurz by mal byť odložený z apríla tohoto roku na koniec mája, a tým už vstúpi do platnosti s modifikáciou, ktorá je pripravovaná a ktorú predpokladám, že Národná rada Slovenskej republiky schváli.

Mal som rozhovor so všetkými členmi poslaneckých klubov, okrem maďarských poslaneckých klubov, pretože sme o tom teraz diskutovali - o pripomienkach, ktoré mal pán Tahy. Podľa nášho názoru tieto pripomienky sa nedajú reálne spočítať. Predmetom odloženia vstupu zákona o konkurze nie je riešiť problémy, ktoré sú v hospodárstve, je to len otázka zavedenia dohodovacieho konania, ktoré by zamedzilo plošné riešenie tohoto zákona. Ak by zákon o konkurze v okamžiku vstúpil do platnosti, je predpoklad, že mnoho podnikov by bolo vyhlásených na konkurz aj tým zodpovedným veriteľom, ktorý momentálne podľa zákona má na to právo. Predpokladáme, že proces, ktorý takto prebehne, keď sa zavedie inštitút dohodovacieho konania, umožni, aby bola určitá selekcia. Nie vládna selekcia, nechceme vládnu selekciu, chceme prirodzenú selekciu, pretože do toho vstúpia banky a ostatné právne subjekty. Je mnoho súkromných podnikateľov, ktorí sa môžu tiež rozhodnúť. Z tohoto dôvodu vás prosím, a prosil by som pána Tahyho, keby svoje pripomienky k tomuto zákonu mohol stiahnuť.

Ďalej by som ešte chcel hovoriť k otázke zadĺženosti podnikov. Myslím, že o tom hovoril pán Černák. Je to skutočne vážna vec, ale nie je spočítaná a nie je spočítateľná. Vláda v súčasnej dobe - do konca mája - pripravuje niekoľko krokov. Prvý krok sa týka oddĺženia podnikov, tých, ktorým vznikli pohľadávky v zahraničí a neboli spôsobené nimi. Ide o Irak, o Juhosláviu a o bývalé štáty Sovietskeho zväzu, ktoré vznikli na základe indikatívneho spisku, ktorý bol platný v roku 1991. Toto už vláda má spočítané, činí to 3,9 miliardy korún. Tieto 3,9 miliardy korún v rámci odkúpenia pohľadávok a ich prenesenia na konsolidačnú banku budú riešené.

Druhý okruh problémov sa týka pohľadávok, ktoré slovenské podniky majú voči bývalým štátom Sovietskeho zväzu, ale neboli vyvezené v rámci indikatívneho spisku. Toto sa teraz

spočítava a predpokladáme, že do týždňa alebo do 10 dní takisto bude spočítané. Sú firmy, ktoré sú ochotné tieto pohľadávky slovenských podnikov odkúpiť za devízy, prihlásili sa nám, preto sme robili toto spočítavanie. A je aj prísľub ruskej strany, že na ich území je možné riešiť aspoň tieto pohľadávky z Česko-Slovenska. Teda to bude druhý okruh pohľadávok, ktorým by sme de facto podniky oddĺžili.

Tretie spočítavanie, ktoré prebieha v súčasnej dobe, sa týka záväzkov a pohľadávok slovenských podnikov voči českým a naopak. Keď bude tento tretí okruh spočítaný, budeme vedieť, v akom finančnom stave sú. Štvrté spočítavanie ostáva už len na slovenských podnikoch. Bolo dohodnuté, že cez podnik Fizako dôjde do konca mája k vzájomnému zápočtu pohľadávok slovenských podnikov a až na základe toho môžeme v mesiaci júni hovoriť, aká je vlastne zadĺženosť slovenských podnikov a riešiť tento problém, pretože dnes povedať, že je to 10, 20, alebo 60 miliárd by bolo absolútne nezodpovedné. Teda obidva tieto kroky sú načasované zhruba k termínu 31. máj.

Prosil by som vás, aby ste túto jednoduchú novelu prijali s tým, že vláda a ja osobne dávam záväzok Národnej rade Slovenskej republiky, že v prvom týždni budúceho mesiaca bude predložený dodatok, ktorý zavedie dohodovacie konanie, a tým zamedzí absolútnemu úpadku alebo úpadku podnikov - a podľa nášho názoru možno aj bánk, keby v systéme aký je dnes, tento zákon nadobudol platnosť 22. 4.

Ďakujem. Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Ďakujem pánu ministrovi. Chce sa ešte vyjadriť pán minister Kubečka?

Minister hospodárstva SR J. Kubečka:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

myslím si, že pán minister Tóth v podstate vyčerpal celý problém. Snáď na doplnenie len toľko, že by skutočne nemalo zmysel, aby sme vám predkladali zoznamy, ktoré majú platnosť možno týždeň alebo dva. Vysvetlím. Ak urobíme prvý krok, ktorý predpokladáme, že sa uskutoční v týchto dňoch, ako hovoril aj pán minister Tóth, to znamená tú prvú skupinu podnikov, ktoré došli o svoje prostriedky tým, že boli vyhlásené embargá, a druhú skupinu, ktorú chceme riešiť úverovým systémom, dôjde k určitej dynamizácii podnikov. Automaticky sa môže a musí meniť i štruktúra platobnej spôsobilosti a výkonnosti celého radu podnikov, ktorých sa ani tento primárny krok priamo nedotýka. Uvediem príklad. Ak ZŤS Martin má 49 kooperátorov na výrobu tu už niekoľko razy spomínanej výroby na základe licencie Lombardini, vstup do tohto podniku znamená veľmi široký zásah. To platí pre celý rad ďalších podnikov.

Snáď ešte na vysvetlenie, že keby sme vám chceli predložiť nejaký kompletný materiál, môžeme, ale skutočne jeho životnosť by bola dosť spochybená dynamikou, ktorá je v celom finančnom medzipodnikovom toku. Okrem toho nemôžeme predsa vyžiadať podklady od súkromných podnikov, pretože v živote by nám ich ani nepredložili, ani nie sú povinné ich predložiť, ale takisto sú jednoznačne zapracované v celom tom veľkom komparze. Ak by ktosi chcel dať takúto kompletnú informáciu, profesionálny odhad, dovolím si tvrdiť, že by sme museli každému odovzdať minimálne materiál v rozsahu 50-60 kg kompletného papierového zvládnutia sietín s väzbami medzi jednotlivými podnikmi.

Česká vláda urobila odsun do 30. júna. Pôvodne naše úvahy takisto boli do 30. júna. Keďže príprava novely bola v takom štádiu, že dáva garanciu, že do 31. mája môže vstúpiť do platnosti, volili sme tento termín. Logika krokov a väzieb jednotlivých opatrení je z nich zrejmá. Možno, že sa stala chyba, že sa nedostalo viac publicity tomu, čo sa pripravuje. Možno, že by bolo rozumné, keby logika krokov, ktorá sa volí v týchto ekonomických opatreniach, sa nejako viac propagovala i so všetkými väzbami, ktoré k tomu spejú, pretože opatrenia, ktoré sú bezprostredne finančného charakteru, sú len jednou častou. Celý komplex ďalších opatrení, ktorý sa tu spracováva a ktorý bol už prerokovaný v hospodárskej rade - podpora drobného a stredného podnikania, koncepcia zahranično-obchodnej politiky, orientácia na proexportnú politiku a rad ďalších opatrení, to všetko sú veci, ktoré by mali smerovať k tomu, aby sa obnovila dynamika podnikovej sféry. A tam sa nedá ultimo povedať, že 30. 4. - a koniec, to sa vzájomne prekrýva.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi. Chce sa vyjadriť ešte pán poslanec Bajan?

Poslanec v. Bajan:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Nie. Ďakujem. Prosím, pán Dzurinda.

Poslanec M. Dzurinda: Dámy a páni,

mal by som štyri poznámky. V prvej by som chcel povedať, že bolo veľmi zaujímavé vystúpenie pána ministra Tótha. Jeho dôvody, ktoré vedú vládu k návrhu na odloženie úplnej platnosti zákona, boli úplne iné, ako sme počuli v predchádzajúcom vystúpení, ktorým odôvodňoval svoj návrh pán Bajan.

Druhá poznámka - pán minister, spomínali ste, že kvantifikácia zadĺženosti nebola urobená, ale mám v rukách jeden veľmi zaujímavý materiál práve vášho ministerstva. Tento materiál mal byť v auguste predkladaný do vlády. A celkom milo ma prekvapili vtedajšie navrhované opatrenia, aj celkom detailná kvantifikácia prvotnej, druhotnej zadĺženosti podnikov podľa jednotlivých rezortov. Ten materiál tu jednoducho bol.

Tretia poznámka - pán minister financií, chcem sa vás opýtať, aký vidíte rozdiel v inštitúte, ktorý navrhujete, v inštitúte dohodovacieho konania a v inštitúte návrhu na vyrovnanie alebo núdzové vyrovnanie, ktorý vlastne už dnes obsahuje platný zákon.

A posledná štvrtá poznámka je, že sa jednoducho obávam, že opäť dáme podnikom zlý signál, a to skutočne bez seriózneho podkladového materiálu. Radšej by som bol, keby sme pripadne stihli kvalifikovanú novelu, ak táto novela má byť, bez toho, aby sme to robili na viackrát.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Prosím, pán minister.

Minister financií SR J. Tóth:

Súhlasím s tým, že sme v novembri predložili vláde na základe čísel, ktoré sme mali, určitú kvantifikáciu druhotnej platobnej neschopnosti a zadĺženosti. Zistili sme však, že tieto údaje sa menia z hodiny na hodinu. Keďže podniky nie sú povinné tieto čísla nahlasovať, boli získané od štátnych podnikov informatívne za mimoriadnej podpory ministerstva hospodárstva. Kroky, ktoré tam boli uvedené, určitým spôsobom plníme a snažíme sa plniť, ale všetky sú viazané, ako viete, len na finančné prostriedky. Ostatné kroky, ktoré sa týkajú určitých legislatívnych úprav, budú takisto vo veľmi krátkej dobe predložené do Národnej rady.

Pokiaľ sa týka dohodovacieho konania, toto konanie nie je totožné s vyrovnaním. Dohodovacie konanie podľa amerických zákonných opatrení zmocňuje tých, ktorým podnik dlhuje, aby sa stali de facto valnou hromadou. Na prvej valnej hromade sa musia rozhodnúť, či podnik ide do konkurzu alebo ho nechajú ešte žiť. Ak sa na valnej hromade rozhodne, že pôjde do konkurzu, nebude o čom diskutovať. Ak ho nechajú žiť, majú ďalšie dve možnosti - buď prijmú od existujúceho managementu určité názory ako oživiť hospodárstvo tohoto podniku, alebo vymenia management a od nového budú žiadať názory ako postupovať pri realizácii ozdravných opatrení podniku. Ak ozdravné opatrenia, do ktorých môžu zabezpečiť iných expertov než sú v podniku, ukážu, že podnik nie je životaschopný a svoje prostriedky dostanú späť len predajom majetku podniku, môžu sa znovu rozhodnúť o konkurze, čiže de facto o nastúpení konkurzu alebo o inom riešení. Toto je podstata tohoto návrhu, týchto krokov, aby skutočne tam vstúpil niekto iný ako je existujúci management a ako je existujúci majiteľ tohoto podniku.

Preto si myslím, že takto koncipovaný zákon, ktorý je úplne totožný so zahraničnými zákonmi, alebo doplnok zákona

o dohodovacom konaní by bol veľmi dobrým signálom aj voči zahraničiu, ale aj voči našim podnikom, pretože si myslím, že sa pretrhne existujúca niť, ktorá drží zlé managementy aj so svojim zakladateľom. To je môj názor.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka. Poslanec M. Dzurinda:

Nechcem zdržiavať, ale, pán minister, aj keď je to stručné vyhlásenie alebo vysvetlenie, domnievam sa, že urobiť to, čo ste popísali, možno aj v rámci platného právneho stavu. Ide len o to, aby tí, ktorých sa to týka, s takýmto názorom súhlasili, ale podľa môjho názoru to ide.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Mám na pánov ministrov otázku, ktorá je viac politická. Česká republika včera potvrdila bankrot s tým, že je tam možnosť, že za tri mesiace sa môžu podniky sami zachrániť. Chcem sa spýtať, či takto prijatý zákon oddialenia bankrotu u nás nejakým spôsobom neskomplikuje ekonomické dohody medzi Českou republikou a Slovenskou republikou v situácii, ktorá nie je ľahká, ktorá je napätá.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte pán poslanec Černák. Poslanec Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,

je absolútne jasné, že stojíme teraz pred rozhodnutím, ktoré nielen pre naše podniky, ako povedal pán Dzurinda, ale dovolím si tvrdiť, že prakticky pre celú Európu bude signálom o tom, akým spôsobom bude pokračovať na Slovensku ekonomická reforma, či vláda, ktorá hľadala svoju vlastnú tvár a ktorá stojí teraz pred tým, aby urobila dôležité rozhodnutie, bude postupovať trhovo, alebo či zvolí nejaký iný systém - kombinovaný alebo nejaký experimentálny. Preto vo svojom vystúpení, ktoré som mal na začiatku, som sa vám snažil vysvetliť, kolegyne, kolegovia, že v princípe ide o riešenie dvoch problémov.

Jeden samostatný veľký problém je riešenie finančnej situácie. Finančná situácia najmä potom, ako rapídne sa vo štvrtom kvartáli znížili finančné zdroje v slovenskom bankovníctve, je katastrofálna. A druhý problém je rozhodovanie o efektívnosti a neefektívnosti podnikov. Bol by som veľmi rád, aby sme sa zásadne pozerali na to, že toto je riešenie dvoch problémov. Musíme vyriešiť finančnú sféru a nie je lepší systém pre rozhodnutie o efektívnosti a neefektívnosti podnikov ako zákon o konkurze. To, čo je živé a životaschopné, žije, to, čo je zlé, nejakým rozumným mechanizmom zanikne.

Pán bývalý kolega Tóth hovoril o štyroch základných okruhoch, ktoré chce riešiť a ktoré, podľa môjho názoru,

a v tom sme jednotní, mali byť v dôvodovej správe. Keď sa pozrieme na to, v akom stave je rozpočet, bola by namieste otázka, kde na to zoberiete, pán kolega? Záväzky, o ktorých tu hovoríme, sú obrovské. Tu si bude musieť zvoliť mechanizmus vyriešenia finančnej situácie podnikovej sféry. Je úplne jasné, že niečo budú musieť zniesť banky, pretože bude veľkým umením, aby štátny rozpočet teraz nazbieral 4 miliardy na to, aby odkúpil pohľadávky za bývalé politické rozhodnutia, a na ďalšie možné oddĺžovanie pravdepodobne nebude mať. Takže, jedna vec je ozdravenie finančných tokov, druhá vec je rozhodovanie o efektívnosti a neefektívnosti podnikov.

Hádam by bola teraz namieste otázka, čo som urobil ja z mojej predchádzajúcej pozície. Vypracovali sme materiál, ktorý bol pokusom analyzovať stav v rezorte ministerstva hospodárstva a bol pokusom pre ozdravenie finančných vzťahov v medzipodnikovej sfére. Bol to materiál, ktorý prerokovala a len zobrala na vedomie hospodárska rada, materiál, ku ktorému dali podporné stanoviská zamestnávateľské zväzy a odborári. Hádam bude rozumné nejakým takým spôsobom, ako naznačil aj pán Kubečka, pokračovať, sú tam zoznamy podnikov, ale zásadne sa to týka riešenia len finančných problémov a postupného ozdravovania finančnej sféry. Budeme musieť urobiť ešte celý rad ďalších opatrení - proexportných, v privatizácii, aby sme dotiahli kapitál na Slovensko a postupne túto sféru ozdravili. Ale o životaschopnosti podnikov sa musí rozhodovať nejakým rozumným mechanizmom. Zákon o konkurze je tým najlepším.

Nemám predstavu o tom, pán Kubečka, že by sa to týkalo 60 kg dokumetácie. Ak som správne pochopil uznesenie, ktoré navrhuje pán Tahy, v princípe stanovisko ministerstva financií je jeden papier, ktorý môže byť tu za 24 hodín. Stanovisko banky je takisto jeden papier, ktorý môže byť veľmi rýchlo hotový, a zoznam opatrení, čo si povedal tu, pán kolega, to sú vlastne štyri kroky, ktoré takisto môžu byť na

jednej strane. Takže, myslím si, že pred takýmto dôležitým rozhodnutím, ktoré skutočne bude rozhodovať o ďalšom ekonomickom smerovaní Slovenska, o pokračovaní v ekonomickej reforme, by bolo treba rozhodnúť na základe kvalifikovaných údajov. A materiály, ktoré doplnením uznesenia požadoval pán Tahy, sú také, že môžu byť veľmi rýchlo hotové a všetci budeme mať čisté svedomie, že sme rozhodli správne a že Slovensko skutočne bude pokračovať v ekonomickej transformácii. Preto sa prikláňam k nejakému kompromisnému riešeniu, aby sa urýchlilo vypracovávanie materiálov, ktoré požaduje pán poslanec Tahy a aby sme sa k tomuto problému ešte raz vrátili. Nikto nepochybuje o tom, že v takom poňatí, v akom je dnes zákon o konkurze, 22. apríla nemôže začať platiť. Ale aby sme mohli kvalifikovane rozhodnúť, potrebujeme minimálne tie podklady, o ktorých sme sa tu zmienili.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

keď dovolíte, mám iba krátku poznámku a jeden prípadný ďalší návrh na uznesenie. Návrh pána Tahyho totiž predpokladá, že týmto problémom by sa zaoberala Národná rada až na svojej schôdzi 21. apríla, čo by mohlo znamenať, že by sme sa mohli dostať do veľkej časovej tiesne. Preto by som chcel poprosiť pána Tahyho, aby buď zvážil tento termín a upravil navrhovaný termín na nejaký skorší, napríklad na 15. alebo 16. Pokiaľ by to pán Tahy neurobil a jeho návrh by získal

v pléne podporu a bol by schválený, navrhoval by som potom prijať uznesenie pre predsedu Národnej rady, aby zvolal mimoriadnu schôdzu Národnej rady k predmetnej problematike na 15. alebo 16. apríla.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Zselenákovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Vzhľadom na to, že pán minister Tóth ma vyzval, aby som svoj návrh stiahol, kladiem si za povinnosť reagovať. To, čo tuná odznelo, ma utvrdzuje v tom, že je skutočne potrebné, aby sme sa komplexnejšie oboznámili s danou problematikou. Beriem plne to, čo povedal pán poslanec Černák o predstave, akým spôsobom môžu byť splnené požiadavky, ktoré som navrhol do uznesenia. Mimo toho pán Tóth ma uspokojil s tým, že parlament čoskoro dostane návrh na úpravu zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý by mal riešiť tie bolesti, ktoré zatiaľ vláda vidí v uplatňovaní zákona číslo 328. Práve i tento návrh nám pomôže zorientovať sa, aby sme vedeli správne posúdiť, či naozaj ten termín, ktorý je tu požadovaný na odklad, je reálny, alebo či nakoniec ho netreba ešte viac predĺžiť. Z toho dôvodu si myslím, že môj návrh vôbec netorpéduje možnosti vlády rozhodovať sa tak, ako má zatiaľ predstavu, ale nám, poslancom, umožni orientovať sa, či tie kroky sú naozaj správne a postavíme sa za ne. Obávam sa, že možno mnohí poslanci, ale aj ja osobne by sme zatiaľ vystavovali určitý bianko šek. Dôvodová správa by mala byť doplnená. Preto dovoľte, aby som trval na svojom návrhu.

Čo sa týka návrhu pána poslanca Zselenáka, nemám námietky, aby sa stanovil iný termín na prerokovanie, na dorokovanie tohoto návrhu, o ktorom teraz rozprávame, v takom termíne, aby neboli ohrozené legislatívne väzby.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Tahymu. Chce k tomu ešte zaujať stanovisko pán minister Tóth?

Minister financií SR J. Tóth:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

nechcem predlžovať schôdzu Národnej rady, ale osobne si myslím, že ide o niekoľko problémov, ktoré sa tu do tohto zákona vnášajú. Hovoríme jednoznačne o tom, že doplnok má umožniť, aby konkurz v tej podobe, ako je navrhovaný v zákone, začal o päť týždňov neskoršie. Týchto päť týždňov, podľa nášho názoru, stačí na tých niekoľko dodatkov, ktoré zabezpečia, aby mohol byť zavedený inštitút dohodovacieho konania. Nie som presvedčený o tom, čo hovoril pán inžinier, že je to už dnes možné, pretože v takom rozsahu a s takými právomocami, aké z toho vyplývajú, to podľa súčasných krokov je skutočne nemožné. Konzultovali sme s mnohými právnikmi, ktorí sa k tomu vyjadrovali. Ide v podstate o to, že keď to bude prerokované na normálnej schôdzi Národnej rady vo štvrtom mesiaci, na jeho vydanie, na jeho prípravu, posúdenie alebo doručenie poslancom máme normálny čas. Ak by sme museli podstatne skrátiť túto dobu, ak sa stopercentne nedohodneme a bude treba niečo opraviť, môže byť schválený, povedzme, 28. apríla, je to normálny proces. Čiže kvôli jednému odseku

a kvôli podkladom, ktoré nemajú nijaký zmysel a nesúvisia so zákonom, chceme tento preklad urobiť iným spôsobom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi Tóthovi. Ešte sa pýtam, či pán poslanec Zselenák upresni svoj termín návrhu kompromisu na dátum.

Poslanec J. Zselenák:

Hovoril som o zvolaní mimoriadnej schôdze na 15. alebo 16. apríla.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto? /Nikto./

Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu pani Máriu Bartošíkovú, aby uvádzala postup pri hlasovaní. Ukončujem týmto rozpravu.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Pán predsedajúci, chcela som poprosiť o možnosť, aby som sa smela vyjadriť aj ja ako spravodajca.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prepáčte, prosím, máte slovo.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Nebudem zbytočne rozširovať diskusiu, bola dosť obsiahla. Chcem iba znovu pripomenúť určitú oprávnenú obavu pána ministra, že nebude možné urobiť kvantifikáciu, ak vláda nedokázala ani s odborníkmi urobiť kvantifikáciu dopadov daňovej sústavy na štátny rozpočet, tým skôr, že čísla zbiera do 31. mája, nevie, v akej situácii zadĺženosti sú podniky. Predpokladám, že požadované stanoviská vláda nebude vedieť urobiť, tým skôr, že ide o krátky termín.

Chcela by som reagovať na poznámku pána Černáka, že niečo budú musieť zniesť aj banky. Áno, iste, ale musíme si uvedomiť, že banky úverujú aj z prostriedkov, ktoré vkladajú na účty sporitelia. To znamená, že ak by banky zbankrotovali, vystavíme riziku aj občanov, že prídu o svoje úspory. Z tohoto dôvodu mi dovoľte, aby som aj ja vám ponúkla ako kompromisné jedno riešenie, aby sme sa snažili predloženú novelu zákona brat ako určitú poistku, a uznesenie národohospodárskeho výboru, o ktorom budeme hlasovať ako o prvom, termínovali. Týmto termínom môžeme dosiahnuť, že sa vyhovie obom stranám. Pokiaľ budeme terminovať uznesenie Národnej rady, ktorým ukladáme vláde povinnosť predložiť novelu zákona, povedzme do 15. apríla, nebude prerokovanie tohto zákona tak zložité, že by bolo toľko pripomienok, že by bol v parlamente nepriechodný, a vyjde aj v Zbierke zákonov, nič nebráni tomu, aby prijatím ďalšej novely zákona, ktorá hovorí o inštitúte dohodovacieho konania, sa nezrušila účinnosť tejto poistky. Chápem tento predložený návrh zákona ako poistku pre prípad, že by novela zákona nestihla vyjsť v Zbierke zákonov do 22. apríla. Pokiaľ by bolo možné s týmto súhlasiť aj u pánov poslancov z opozičných strán, myslím si, že aj toto by bolo určité riešenie, že by sme to uznesenie datovali do 15. apríla.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Chce niekto ešte k tomu zaujať stanovisko? Pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Osobne sa domnievam na základe už dlhoročnej parlamentnej praxe, ktorou som prešiel, že je ťažko dopredu odhadnúť, ako dlho bude trvať legislatívny proces k tak závažnej problematike ako je tá, o ktorej dnes diskutujeme. Preto sa osobne domnievam, že skutočne by sme sa mali oprieť o to, že budeme poznať tento materiál, túto novelu zákona, a keď sa vrátime k prerokovaniu tohoto návrhu, už budeme bohatší o tieto poznatky. Nehnevajte sa, mňa skutočne zaujíma aj český zákon, ktorý bol prijatý, pretože koniec-koncov vychádzajú z podobných problémov aké máme my. A prečo by sme sa nepoučili, ak v ich návrhu je niečo správneho? Osobne sa domnievam, že mojím návrhom predsa zatiaľ nič definitívne neodsúvame. Odsúvame svoje rozhodnutie, ale ešte v rámci časového rozmedzia, ktoré nám umožní prijať prípadné rozhodnutie i v tom termíne, ktorým je predkladaný tento návrh.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bartošíková. Poslankyňa M. Bartošiková:

Pán poslanec Tahy, chcem iba upozorniť, že sám ste v prvej vete povedali, že poznáme tortúry celého legislatívneho procesu, a ten termín je skutočne veľmi krátky na to, aby sme ho riskovali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím vás, aby ste uvádzali jednotlivé pripomienky. Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

keďže najprv sa hlasuje o spoločnej správe, zo spoločnej správy vyplýva uznesenie, ktoré som spomínala vo svojom vystúpení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o urýchlené predloženie návrhu s cieľom, aby pred rozhodnutím o konkurze a vyrovnaní podnikov bolo dlžníkom umožnené podporiť ich reorganizáciou a reštrukturalizáciou a zaviesť u nich dohodovacie konanie pred konkurzom, čim by sa zabezpečil selektívny prístup ku konkurzom a vyrovnaniam podnikov. Toto uznesenie môžeme doplniť o požiadavku, aby v dôvodovej správe boli uvedené všetky dostupné informácie, ktoré vláda bude mať a ktoré požadoval pán Tahy vo svojom návrhu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Faktická poznámka - pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Vážení kolegovia, uznesenie je k zákonu, takže najprv by sme museli prijať zákon, až potom by sme mohli prijať uznesenie. Takže teraz je hlasovanie o tomto bezpredmetné.

Poslankyňa M. Bartošiková:

V tom prípade musíme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch v poradí, v akom vzišli z diskusie. Prvý návrh predniesol

pán poslanec Tahy. Pre istotu prečítam celý tento návrh: "1. Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o tomto návrhu zákona a žiada predkladateľa doplniť dôvodovú správu do 9. 4. o: a/ stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky o tom, ako ovplyvňuje príjmovú a výdavkovú časť štátneho rozpočtu neuplatňovanie zákona o konkurze a vyrovnaní, b/ kvantifikáciu podnikov, ktoré sú predĺžené a prečo sa v týchto podnikoch neuplatňuje zákon o konkurze a vyrovnaní číslo 471/1992 Zb., c/ stanovisko vlády Slovenskej republiky alebo jej dotknutých rezortov, ktoré opatrenia z jej strany treba vykonať a v akých časových reláciách, aby bolo možné začať uplatňovať zákon číslo 328/1991 Zb., d/ stanovisko bankovej sféry, včítane Národnej banky Slovenska, k návrhu zákona - tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 190. 2. Národná rada Slovenskej republiky rokovanie o tomto bode programu ukonči 21. 4. 1993."

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Nie je to teraz upravené návrhom pána poslanca Zselenáka? Lebo pán poslanec Tahy s tým súhlasil.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Pán poslanec Zselenák, ak som dobre rozumela, vystúpil s návrhom, aby bolo zvolané mimoriadne plénum. A to je návrh, ktorý bol v poradí neskôr.

Poslanec J. Zselenák:

Dámy a páni, keď dovolíte, myslím si, že pokiaľ zmeníme termín do 16. apríla, je v tom obsiahnuté aj to, čo som navrhoval, pretože týmto sa iba prerušuje schôdza, nemohli by sme ukončiť túto schôdzu. Ak to chceme uzavrieť, musíme to urobiť na pokračovaní tejto schôdze.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Po tejto úprave termínu navrhujem, aby ste dali hlasovať a povedali, či odporúčate alebo neodporúčate.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Využívam svoje právo spravodajkyne a neodporúčam tento návrh prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 105 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Tahyho upresnený návrhom pána poslanca Zselenáka? Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslankyňa M. Bartošíková:

V poradí druhým bol návrh pána poslanca Zselenáka, ktorý navrhoval požiadať predsedu Národnej rady zvolať mimoriadne zasadnutie Národnej rady do 16. 4.

Poslanec J. Zselenák:

Svoj návrh sťahujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Pán poslanec svoj návrh berie späť. Môžeme pokračovať. Poslankyňa M. Bartošíková;

V tom prípade už môžeme hlasovať o zákone ako celku a potom o uznesení. Navrhujem prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za prijatie celkového zákona? Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tento zákon prijať. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Bajana na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom obmedzení postupu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.

Teraz budeme hlasovať o uznesení. Prosím vás, ešte raz ho prečítajte.

Poslankyňa M. Bartšíková;

Hlasujeme o uznesení, ktoré predložil národohospodársky a rozpočtový výbor a ktoré som čítala v spoločnej správe. Ide o požiadanie vlády Slovenskej republiky o urýchlené predloženie návrhu novely zákona číslo 328 o konkurze a vyrovnaní s cieľom ... atď. To je pôvodné znenie návrhu národohospodárskeho výboru. Toto pôvodné znenie navrhujem neprijať a odporučím prijať znenie termínované do 15. apríla.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Kto je za spoločný návrh, ktorý pani spoločná spravodajkyňa odporúča neprijať?

Za návrh hlasovali 2 poslanci. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslankyňa M. Bartošíková:

Teraz nám, pán predsedajúci, zostáva iba hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré som predložila, s termínom k 15. 4. Odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 106 poslancov.

Kto je za predložený návrh? Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

Konštatujem teda, že sme celý komplex prijali. Ďakujem. /Potlesk./

Dvadsiatym ôsmym bodom programu je

Návrh na zriadenie osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 174. Návrh uvedie poslanec Jozef Šutovský. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec J. Šutovský:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť predkladám návrh na zriadenie osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokoval návrh na zriadenie osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Vytvorenie takéhoto kontrolného orgánu vyplýva z § 5 a § 6 zákona číslo 46 Národnej rady Slovenskej republiky z 21. januára 1993 o Slovenskej informačnej službe.

Pôsobnosť a úlohy tohto osobitného kontrolného orgánu v zmysle § 6 citovaného zákona vymedzuje rokovací poriadok. Tento schvaľuje po vytvorení osobitný kontrolný orgán. Podľa § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky volí členov kontrolného orgánu, určuje počet jeho členov, zloženie a spôsob práce.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť v súvislosti s prerokúvaním tohto návrhu prijal uznesenie číslo 102. V ňom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

a/ vytvoriť z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky osobitný kontrolný orgán na kontrolu Slovenskej informačnej služby v počte 5 členov.

V záujme funkčnosti a operatívnosti tohto orgánu a v zmysle § 1 ods. 2 zákona číslo 46/1993 Z. z. odporúčam ako spravodajca výboru, aby početne tento orgán bol čo najmenší a jednoznačne zohľadňoval kontrolnú funkciu slovenského parlamentu, nie zastúpených parlamentných strán či klubov.

Poslancov, členov kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky nad činnosťou Slovenskej informačnej služby, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 130 z 21. januára 1993 navrhli poslanecké kluby v tomto zastúpení:

Hnutie za demokratické Slovensko pána Tibora Kuzberta, Strana demokratickej ľavice pána Eduarda Báránya, Slovenská národná strana pána Jána Slotu, Kresťansko-demokratické hnutie pána Ladislava Pittnera, Maďarské kresťansko-demokratické hnutie pána Vojtecha Bugára, Spolužitie pána Zsolta Komlósyho,

b/ o jednotlivých členoch osobitného kontrolného orgánu hlasovať tajným hlasovaním,

c/ zároveň navrhuje do funkcie predsedu osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby pána Ivana Gašparoviča, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi ešte raz uviesť navrhovaných členov osobitného kontrolného orgánu Národnej rady nad činnosťou Slovenskej informačnej služby. Sú to páni: Gašparovič, Kuzbert, Bárány, Slota, Pittner, Bugár, Komlósy, z ktorých 5 máme zvoliť tajným hlasovaním.

Vážený pán predsedajúci, odporúčam ako spravodajca garantujúceho výboru Národnej rady dať hlasovať verejným hlasovaním o počte 5 členov, 4 členovia 1 predseda osobitného kontrolného orgánu, a potom tajným hlasovaním zvoliť predsedu a 4 členov osobitného kontrolného orgánu z navrhovaných členov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Šutovskému. Prosím, aby sa ujal slova pán poslanec Duka-Zólyomi, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

Poslanec A. Duka-Zólvomi:

Pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

každá demokracia má svoje určené pravidlá hry. Jedným z nich je dobre fungujúci kontrolný mechanizmus. Okrem zákonodarnej funkcie aj demokratický parlament má mať kontrolnú funkciu, kde výrazným spôsobom vystupuje úloha parlamentnej opozície, ktorá by mala byť strážcom krehkých demokratických pilierov.

Národná rada Slovenskej republiky teraz vytvára ďalší kontrolný orgán, a to osobitný kontrolný orgán pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Predložený návrh ponúka jeho zloženie v počte 5 členov, a to predseda a ďalší 4 členovia, čo podľa mojej mienky neumožni účasť všetkých parlamentných strán v tomto kontrolnom orgáne. Preto podávam pozmeňujúci návrh, aby tento osobitný kontrolný orgán bol zložený z poslancov v počte 7, teda 6 členov a predseda. Zdôvodňujem to stenografickým záznamom z rozpravy k prerokovanému návrhu zákona o Slovenskej informačnej službe. V § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 21. januára 1993 odznel pozmeňujúci návrh k zloženiu kontrolného orgánu. Citujem zo záznamu: "v ktorom je zastúpená každá parlamentná strana alebo hnutie." Koniec citátu. Spoločný spravodajca pán poslanec Polka v odpovedi uviedol nasledovné - citujem: "Pripomienka pána poslanca Kötelesa k § 5 v ods. 1 je riešená v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto zákonu. Neodporúčam prijať." Koniec citátu. Je evidentné, že túto záležitosť predložený návrh nerieši. Nakoľko zákon bol schválený s predpokladom, že toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu o Slovenskej informačnej službe zabezpečí účasť všetkých parlamentných strán v kontrolnom orgáne Slovenskej informačnej služby, žiadam vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto s pripomienkou?

/Nikto./

Nie. Ukončujem rozpravu a pristúpime k hlasovaniu. Prosím, pán poslanec Šutovský.

Poslanec J. Šutovsky;

Vzhľadom na to, že bol jeden pozmeňujúci návrh, ja mám prvý návrh a navrhujem, aby sa o ňom hlasovalo. Navrhujem ešte raz, aby tento kontrolný orgán mal 5 členov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Váš návrh nebol predložený v rámci pripomienok, to ste hovorili v úvodnom slove. Máme teraz hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán Duka-Zólyomi.

Poslanec J. Šutovsky;

Tento návrh neodporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 92 poslancov.

Kto je za predložený návrh pána poslanca Duka-Zólyomiho, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať? Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že predložený návrh nebol prijatý.

Poslanec J. Šutovskv:

Tým sme prvú časť vyčerpali. Teraz by som prosil, aby boli rozdané hlasovacie lístky pre tajné hlasovanie. Po voľbe bude ešte hlasovanie o uznesení.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, aby boli rozdané hlasovacie lístky. Moment, prosím, pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Pán predsedajúci, neviem, či by sme nemali najprv uznesením určiť počet členov orgánu a až potom voliť jeho členov, čiže rozhodovať o konkrétnych osobách.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec, bol podaný návrh na 7 a predtým bol podaný návrh na 5. Návrh na 7 členov nebol prijatý. Myslím, že je to zrozumiteľné.

Poslanec E. Bárány:

Pán predsedajúci, ale ani počet 5 nebol zalial prijatý uznesením.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V zastúpení spoločného spravodajcu dávam najskôr hlasovať. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť navrhuje, aby kontrolný orgán mal 5 členov, vrátane jedného predsedu. O tomto budeme hlasovať verejne.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Kto je za predložený návrh?

Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

Pán poslanec, najprv dokončíme hlasovanie.

Poslanec F. Mikloško:

Obávam sa, že to spochybňujete, ale pán predsedajúci, to znamená, že o predsedovi nebudeme vôbec hlasovať. O čom hlasujeme, priatelia?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že návrh o počte členov bol prijatý. Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, hlasovali sme o tom, že bude celá komisia z piatich a bude tam predseda Gašparovič. To znamená, že o predsedovi Gašparovičovi nebudeme vôbec hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:Nerozumiem tomu, čo hovoríte. Poslanec F. Mikloško:

Načo ho tam vôbec spomínať? Mal byť uvedený ako poslanec.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Návrh ste počuli ako bol predložený. Bolo navrhnuté, aby tejto dôležitej komisii predsedal samotný predseda Národnej rady.

Poslanec J. Šutovský:

Pán predsedajúci, ak dovolíte, prečítam to ešte raz. Je to pod bodom c/: "Zároveň navrhujem do funkcie predsedu osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby pána Ivana Gašparoviča, predsedu Národnej rady. Ďalej som zopakoval všetkých tých, ktorých sme odporúčali. Sú to páni: Gašparovič, Kuzbert, Bárány, Slota, Pittner, Bugár, Komlósy, z ktorých piatich máme zvoliť tajným hlasovaním. Tak som to presne čítal.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je hlasovanie na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky verejné alebo tajné. Keďže poslanec Jozef Šutovský dal návrh, aby sme o členoch kontrolného orgánu a jeho predsedovi hlasovali tajne, dávam hlasovať, či prijímame tento návrh.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za tajné hlasovanie?

/Šum v sále./

Poslanec J. Šutovský:

Pán predsedajúci, ak dovolíte, znovu to prečítam. Pod bodom b/ je: "o jednotlivých členoch osobitného kontrolného orgánu hlasovať tajným hlasovaním".

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Budeme hlasovať o tom, či sme za tajné hlasovanie. /Šum v sále./

Vážení, asi 90 z nás nemá pravdu, niekto z nás má pravdu, ale teraz neviem posúdiť, sám nie som právnik, ale si myslím, že v zmysle procedurálneho postupu mali by sme teraz hlasovať o tom, či sme za tajné hlasovanie alebo verejné.

Prosil by som vás teda, aby ste sa prezentovali. Prezentovalo sa 101 poslancov.

Kto je za predložený návrh tajného hlasovania? Pán spravodajca odporúča tento návrh prijať. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že bol prijatý návrh na tajné hlasovanie.

V zmysle schváleného postupu pri tajnom hlasovaní poslanec upraví hlasovací lístok tak, že ponechá mená tých piatich poslancov, za ktorých hlasuje. Mená dvoch poslancov, za ktorých nehlasuje, vodorovne prečiarkne. Ak poslanec ponechá na hlasovacom lístku väčší počet členov ako päť, alebo upraví hlasovací lístok iným spôsobom, považuje sa takýto hlasovací lístok za neplatný.

Prosím o začatie tajného hlasovania, ktoré bude prebiehať obvyklým spôsobom.

Prosím, pán podpredseda Prokeš.

Podpredseda NR SR J. Prokeš: Vážený pán predsedajúci,

myslím si, že tak ako to odznelo, návrh na úpravu hlasovacích lístkov môže byť trošku zavádzajúci. Myslím si, že by malo platiť, že možno ponechať maximálne piatich resp. štyroch členov. Otázka predsedu, pretože je samostatne vyčlenená, musí byť takto, ale môžu byť maximálne štyria členovia ponechaní a predsedu volí alebo nevôlí. Môže sa totiž stať, že niekto bude voliť z celej skupiny len jedného alebo dvoch a tento lístok nemôžeme prehlásiť za neplatný.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Rozumiem tomuto postupu. Je to zdôraznenie toho, aby sme nechali voľbu aj pre predsedu tohoto výboru.

Prosím, pristúpime k voľbe. Najprv prosím komisiu, aby hlasovala prvá. Prosím pánov poslancov, aby sa zúčastnili hlasovania v poradí.

/Hlasovanie./

Pýtam sa pánov poslancov, či všetci odvolili.

/Všetci poslanci vykonali voľbu./

Teraz potrebujeme 15 minút na sčítanie hlasov, ale máme aj obednajšiu prestávku. S ohľadom na to, aby sme šetrili čas, aby sme mysleli na ekonómiu času, navrhujem, aby sme sa pokúsili absolvovať obedňajšiu prestávku za 30 minút, spolu so sčítaním hlasov. Ďakujem pekne.

/Po prestávke./

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, prosím vás, dostavte sa do rokovacej sály. Prosím, prezentujme sa.

Prítomných je 80 poslancov, sme uznášaniaschopní.

Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledky tajného hlasovania.

Poslankyňa B. Guldanová:Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o voľbe predsedu a ďalších členov osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

Na túto voľbu bolo poslancom vydaných 109 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 107 platných hlasovacích lístkov a 1 neplatný. Hlasovací lístok neodovzdal 1 poslanec.

Za predsedu Ivana Gašparoviča hlasovalo 74 poslancov, za člena Tibora Kuzberta hlasovalo 67 poslancov, za člena Jána Slotu hlasovalo 82 poslancov, za člena Eduarda Báránya hlasovalo 92 poslancov, za člena Ladislava Pittnera hlasovalo 102 poslancov, za člena Zsolta Komlósyho hlasovalo 15 poslancov, za člena Vojtecha Bugára hlasovalo 24 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za predsedu a ďalších členov osobitného kontrolného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby: za predsedu Ivana Gašparoviča, za členov Ladislava Pittnera, Eduarda Báránya, Jána Slotu a Tibora Kuzberta. Podpísaní 3 overovatelia. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pani overovateľke za oboznámenie s výsledkom a so štruktúrou hlasovania.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila členov kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

Pre úplnosť uznesenia dávam ešte hlasovať o časti b/ predloženého návrhu, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky žiada osobitný kontrolný orgán predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na určenie spôsobu práce tohto orgánu tak, ako to vyplýva z § 6 odseku 1 zákona.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 86 poslancov.

Kto je za návrh časti b/ predloženého návrhu, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky žiada osobitný kontrolný orgán predložiť návrh na určenie spôsobu práce?

Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

Kto je proti?

Proti hlasovali 2 poslanci.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že aj časť b/ návrhu bola schválená. Dovoľte mi konštatovať, že tým sme navrhnuté uznesenie schválili.

Ďalším bodom programu, ktorý sme schválili, je

Návrh na voľbu poslancov Ľudovíta Černáka a Milana Kňažku do výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím predsedu klubu poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko pána Ivana Laluhu, aby uviedol návrh na zaradenie poslanca Milana Kňažku do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec I. Laluha:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

klub Hnutia za demokratické Slovensko navrhuje pána poslanca Milana Kňažku, ktorý bol pôvodne vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, zaradiť do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru. Tento návrh bol s pánom poslancom Kňazkom konzultovaný. V tomto výbore sa uvoľňuje miesto po vzdávajúcom sa poslancovi pánovi profesorovi Findrovi za HZDS.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Ivanovi Laluhovi za prednesenie návrhu. Prosím teraz predsedu klubu poslancov za Slovenskú národnú stranu pána Mariána Andela, aby uviedol návrh na zaradenie poslanca Ľudovíta Černáka do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec M. Vrabec;

Nie som Marián Andel, som Marián Vrabec a som podpredseda klubu Slovenskej národnej strany. Klub Slovenskej národnej rady odporúča, aby JUDr. Bohma nahradil v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky pán poslanec Černák.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne za prednesenie návrhu. Má niekto otázky alebo pripomienky k predneseným návrhom?

/Neboli./

Keďže nie, navrhujem, aby sme prijali uznesenie tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov zvolila:

1. Milana Kňažku za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru,

2. pána Ľudovíta Černáka za člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Dávam hlasovat o návrhu uznesenia.

Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 89 poslancov.

Kto je za predložený návrh zaradenia oboch poslancov do výborov?

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Kto sa zdržal hlasovania? Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

ako predposledný bod programu prerokujeme

Návrh na vydanie súhlasu na predĺženie termínu plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 107 z roku 1992 vo veci organizačnej a inštitucionálnej Štrukturalizácie vedy a techniky.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 194.

Há niekto otázky alebo pripomienky k návrhu?

/Neboli./

Keďže nie, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 91 poslancov.

Kto je za predložený návrh uznesenia?

Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

Kto je proti?

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

Kto sa zdržal hlasovania?

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že sme návrh uznesenia prijali.

Posledným bodom programu je Všeobecná rozprava.

Do rozpravy sa písomne prihlásil pán prvý podpredseda Weiss, pán podpredseda Prokeš a ďalších poslancov budem nahlasovať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

všetci ešte máme v čerstvej pamäti situáciu, keď počas rokovania o návrhu na odvolanie pána ministra zdravotníctva bol v súvislosti s rokovacím poriadkom podaný návrh na ukončenie rozpravy. Vyvolalo to nielen diskusiu o demokracii, ale i o tom, že by sme potrebovali nový rokovací poriadok, lebo ten starý, komunistický, už nefunguje. A to je aj jeden z dôvodov, prečo pokladám za vhodné informovať vás o súčasnom stave spracovania návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ešte Predsedníctvo Slovenskej národnej rady svojím uznesením číslo 46 z 29. júla 1992 zriadilo komisiu na prípravu návrhu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Peter Weiss, Milan Sečánsky, Eduard Bárány, Július Brocka, Anton Hrnko, Ján Fóthy a Ernö Rózsa. Boli v nej zástupcovia všetkých klubov v Národnej rade. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zároveň svojím uznesením z 3. septembra požiadalo komisiu o predloženie zásad alebo návrhu zákona o rokovacom poriadku na rokovanie výborov Národnej rady do 15. októbra 1992. Čas, ktorý medzitým bol vyhradený pre spracovanie návrhu Ústavy Slovenskej republiky, komisia využila na prípravu podkladov. V spolupráci s Kanceláriou Národnej rady boli predložené rokovacie

poriadky niektorých zahraničných parlamentov, okrem iného rokovací poriadok Nemeckého spolkového snemu a Japonského parlamentu, ale aj rokovacie poriadky zákonodarných subjektov na území Československa od roku 1918 až po súčasnosť, spolu asi 30 dokumentov.

Symptomatické však pre ďalší priebeh prác na novom rokovacom poriadku bolo už jedno z prvých zasadnutí komisie 17. 9. 1992. Jeho rokovania sa zúčastnili len páni Hrnko, Rózsa, Bárány, ja a zástupcovia legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady. Napriek tejto nedostatočnej účasti členovia komisie dospeli k záveru, že úlohou komisie nie je posudzovať činnosť kohosi iného, ale samotné vypracovanie návrhu zákona. Z tohto dôvodu členovia komisie práve vzhľadom na charakter zákona odmietli nechať spracovať návrh zákona expertami, lebo aj táto možnosť sa ponúkala, a dnes som na rozpakoch, priznám sa, či sme ju nemali využiť. Prítomní členovia si zároveň rozdelili gestorovanie príslušných časti návrhu rokovacieho poriadku. Obdobná situácia, čo sa týka účasti a aktívnej spolupráce, bola aj na nasledujúcich zasadaniach komisie.

Vzhľadom na túto skutočnosť predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Gašparovič vo svojom liste zo 14. októbra 1992 konštatoval, že napriek aj môjmu písomnému upozorneniu a dohodnutému rozdeleniu úloh sa v príprave zákona nepokročilo tak, ako sa očakávalo, a podklady predložili len poslanec pán Bárány a neskôr i poslanec pán Brňák s tým, že ostatní dávali predovšetkým pripomienky k predloženým textom. S týmto stavom predseda Národnej rady vyslovil nespokojnosť a pochybnosť, či poslanecká komisia je schopná vecne riešiť problémy.

Po tomto liste z podkladov členov komisie treba povedať, že s výnimkou zástupcu Hnutia za demokratické Slovensko bol koncom októbra minulého roku predložený návrh zásad zakona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na termín a nevyhnutnosť nového rokovacieho poriadku bolo rozhodnuté predložiť aj návrh paragrafovaného znenia zákona o rokovacom poriadku. Koncom decembra bol členom komisie aj poslaneckým klubom predložený návrh zákona o rokovacom poriadku. Zároveň páni poslanci Bárány a Brňák boli požiadaní ako najaktívnejší členovia komisie, aby boli predkladateľmi tohoto návrhu zákona.

Treba povedať, že všetky poslanecké kluby predložili pripomienky k návrhu zákona, väčšinou však iba legislatívnotechnického charakteru. Závažnejšie pripomienky predložil, žiaľ, iba poslanecký klub za Stranu demokratickej lavice. Teraz hovorím ako predseda komisie. 2. februára 1993 politické grémium súhlasilo s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona o rokovacom poriadku Národnej rady bol pridelený ako pracovný návrh na prerokovanie výborom nášho parlamentu. Na predloženie pripomienok a návrhov výborov bol schválený termín 15. február 1993. Do stanoveného termínu nepredložil pripomienky žiaden výbor. Po tomto termíne predložili pripomienky len Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady slovenskej republiky a osobitne poslanec Ľubomír Fogaš. Za tieto pripomienky ďakujem.

Myslím si, že nie je potrebné k týmto faktom pripájať nejaký komentár. Sú najlepšou odpoveďou ľuďom, ktorí nie sú členmi tohto parlamentu, majú nanajvýš sprostredkované informácie, a napriek tomu, ako sme tomu boli svedkami napríklad v nedeľu v relácii Kroky, rozprávajú o potrebe nahradiť starý komunistický rokovací poriadok novým.

Vážené dámy, vážení páni, veľmi dobre si uvedomujem, že rokovací poriadok nášho parlamentu je právnym predpisom,

ktorý svojím charakterom, dopadom na kvalitu iných zákonov, aj frekvenciou aplikácie v tejto inštitúcii sa vymyká iným zákonom. Jeho obsah bude ovplyvňovať prácu nás všetkých, aj naše vzájomné vzťahy. To bol dôvod, prečo som sa ako predseda komisie snažil, aby sa tento návrh zákona stal srdečnou záležitosťou ak už nie všetkých poslancov, tak aspoň reprezentatívnych zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov. Nestal sa celkom takouto záležitosťou. Napriek tomu bude začiatkom budúceho mesiaca predložený na rokovanie vlády aj výborov Národnej rady. Spoločne tento návrh dotvoríme. Krátko povedané, budeme mať taký rokovací poriadok, aký si sami pripravíme a schválime. V každom prípade je skúsenosť s prípravou rokovacieho poriadku malým dôkazom skutočnosti, že poslanecké návrhy zákonov sa niekedy rodia ťažko a len vtedy, ak je dostatok politickej vôle alebo osobného politického záujmu. Aj to je, pravda, súčasťou demokracie.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu prvému podpredsedovi Národnej rady. Teraz má slovo pán podpredseda Prokeš.

Podpredseda NR SR J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

takisto ako pán prvý podpredseda sa dotknem niečoho, čo sa týka celého parlamentu, každého jedného poslanca, a to je otázka úcty výkonnej moci voči tomuto parlamentu. Mnohokrát sa tu stáva, že poslanci vyslovia nespokojnosť s odpoveďou ministrov, ale plénum, ktoré prakticky väčšinou nie je informované o čo ide, pozná prakticky len odpoveď, odhlasuje súhlas s odpoveďou. Volil som trošku inú formu. Obrátil som

sa s istou interpeláciou resp. s podnetmi, ktoré som dostal od starostu, na ministerstvo školstva. Posúďte sami základnú časť odpovede, ktorú som dostal a ktorú nepodpísal ani pán minister, ale riaditeľ jeho sekretariátu.

"Vážený pán podpredseda Národnej rady, v mene pána ministra si vám dovoľujem poďakovať za osvojenie si názoru pána starostu Röslera. Prekvapuje nás, že ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky ste už mohli byť svedkom obdobnej interpelácie poslanca Masarika, na ktorú pán minister odpovedal. Na tú istú tému bola vznesená interpelácia poslanca Ftáčnika na pôde Národnej rady 16. 2. 1993, kde pán minister odpovedal ústne."

Odhliadnuc od toho, že poslanec nie je povinný počúvať odpovede na interpelácie inému poslancovi, je povinnosťou výkonnej moci odpovedať na konkrétnu interpolačnú otázku konkrétneho poslanca a nie posudzovať, či sa mohol odniekiaľ inakiaľ dozvedieť odpoveď na svoju interpeláciu. Navyše sa domnievam, že súčasný zákonný stav - ak sa mýlim, ospravedlňujem sa - dáva právo poslancovi interpelovať ministra a je povinnosťou ministra odpovedať na interpeláciu a nie riadite la jeho sekretariátu.

Myslím si, že je najvyšší čas, aby si Národná rada Slovenskej republiky vynútila od výkonnej moci tú vážnosť, ktorá jej prináleží ako kontrolnému orgánu. Domnievam sa, že budeme musieť vyžadovať konkrétne odpovede na konkrétne interpelácie. Chcem podotknúť, že moja interpelácia bola v podstate osvojením si alebo žiadosťou o riešenie problému celého balíka dokumentov, ktoré boli postúpené. Očakával som, že odpoveďou bude, ako s nimi naložili a konkrétna odpoveď, a nie všeobecná odpoveď, že nedošlo k porušovaniu zákonov, pretože nešlo len o porušovanie zákonov, išlo o riešenie problémov, a na to som odpoveď nedostal.

Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, domnievam sa - a to je určitý námet aj pre komisiu, ktorá sa zaoberá rokovacím poriadkom, alebo nás všetkých, že budeme musieť prikladať väčšiu váhu tomu, čo si myslí o odpovedi konkrétny poslanec, ktorý dával interpeláciu, a nielen jednoducho zamiesť problém pod koberec.

Ďakujem vám veľmi pekne. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu podpredsedovi Prokešovi. Slovo má pán Duka-Zólyomi zo Spolužitia. Pripraví sa pán Ladislav Ballek z SDĽ.

Poslanec Á. Duka-Zólvomi:

Nežiadal som o slovo. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prepáčte, bolo tu napísané vaše meno. Ďakujem. Slovo má pán Ladislav Ballek z SDĽ. Pripraví sa predseda výboru pán Kočtúch.

Poslanec L. Ballek:

Predsedajúci pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, hostia,

keď sa francúzsky prokurátor rozhodol žalovať Jeana Paula Sartra pre urážku republiky a jej autorít, sám prezident obhájil spisovateľa výrokom, že povinnosťou intelektuálov je znepokojovať svoju spoločnosť. Tým prezidentom bol Charles de Gaule, odchovanec Saint-cyrskej akadémie, ktorá školila francúzsku vojenskú elitu tak, aby popri vojenskom remesle nepoznala len vršky, doliny či brody riek, ale aj ducha svojej zeme.

A tak aj generál a prezident bol tým mužom, ktorý pre dobro vlasti vedel, do ktorej vojny ísť a z ktorej radšej vyspätkovať, ako vedel potrestať generála a nepotrestať spisovateľa, lebo generál má veliť a poslúchať a spisovateľ nemá veliť a nemá čo poslúchať. Prezident spravoval republiku v tomto duchu, v prísnych starých vierach, až po tú starosvetsku, že dobrým ministrom nemôže byť rozvedený muž. Štát je aj otázkou mravnou, ako mu ju prisúdil iný z prezidentov, ten prvý z československých. A o generálovi de Gauleovi ešte dodajme, že keď vystúpilo proti nemu francúzke robotníctvo, nehádzalo po ňom napríklad paradajky, ale volalo naňho ako na svojho druha krstným menom.

Čo platí o spisovateľoch, platí aj o publicistoch a čo platí o francúzskej politickej scéne, neplatí o našej. Vyvíjali sa akoby podľa iných časomier a nevyvíjali sa rovnako. Naše všeobecné dejiny prirovnávam k starožidovskému kalendáru. Mal dvanásť mesiacov a každé dva-tri roky musel sa doňho vkladať trinásty. Trinástym mesiacom sa doháňala časová strata, aby sa udržala zhoda so striedaním ročných období, ktoré nespravuje Mesiac, ale Slnko. Naše prevraty, zmeny, povstania a revolúcie, zároveň to radikálne striedanie vlád, sú v našom historickom kalendári takýmto radom trinástych mesiacov, ktorými sa znova a znova pokúšame vyrovnať sa s vyspelejším svetom a udržať si s ním civilizačnú zhodu materiálnu aj duchovnú. Tu už spravidla podliehame cudziemu vzoru, neraz celkom neverní vlastnej identite, orientácii na vlastnú kultúru, hoci ona je zakaždým viac.

Prezložito sa vyrovnávame s tým, čo sa nám neušlo. A keď sa s tým vyrovnávame, potom zakaždým tak, že stojíme pred dvoma otázkami a v nich pred dvoma možnosťami: po prvé - alebo opraviť našu minulosť, alebo sa rozhodnúť pre budúcnosť, a po druhé - vydať sa buď východným, alebo západným smerom.

Opravou minulosti - poviem hneď - nedosiahneme nič okrem nedorozumení, konfrontácií a rozličných delení. Pýtam sa: Sme azda spoločnosťou, ktorá sa rozhodla rozmnožovať sa delením? Delením svojich duchovných a materiálnych statkov? Zložité je vyrovnávať sa so zaostávaním, pohodlnejšie vyrovnať si staré účty. Ťažšie je riešiť závažné problémy, jednoduchšie premôcť minulú vládu. Takýto kurz politiky, zakaždým kolízny, odjakživa plodil len tú spoločenskú atmosféru, v ktorej každý každého túži len premôcť. Pre tú časť našej spoločnosti, ktorá citové hlbšie väzí v minulosti, môže byť zmena prítomnosti a zmenená tvár budúcnosti aj načisto neprijateľná. A pritom naozajstné zmeny len nadídu.

Ako o tom svedčia nestranné pozorovania a hlbinnejšie analýzy, v smere nových čias idúce mladšie a najmladšie ľudské pokolenia tvoria jednotlivci, ktorí uprednostnia svoju identitu, individuálnu zvrchovanosť pred každou inou, odmietajúc kolektivistické chápanie sveta, tie spoločenské mechanizmy, ktoré nám vnucovali postavenie bezmennej čiastky rodu a triedy, strany či národa, pracovného kolektívu alebo pracujúcich más.

Očitajúc sa v zmenách, v tých našich trinástych mesiacoch, zakaždým veríme, že sme našli tú trvácnu starú alebo už konečnú pravdu, a čoskoro vysvitne, že ju musíme znovu hľadať, navyše, že o jej podobách nemáme rovnakú predstavu. A tých predstáv je nemenej než nádejí, túžob a vier, ako ich stvorili dve ostatné európske storočia. A práve v nich sme zakúsili najviac ľudských, národných a sociálnych pohrôm.

Neradi sa ako ľudia vzdávame zdedených vier, a tak neraz práve v časoch zmien, práve z vnútorných neistôt trváme na niečom, čoho vskutku už niet. Moderní ľudia, odmietajúc každú z doterajších ideológií, budú už len vzdelanie nadobúdať vo vedomí, že môže byť tvorcom identity, a nebudú zvlášť oddaní svojej vláde, ba ani len hlbšie zviazaní s krajinou svojho zrodu. Ich lojalita sa bude dotýkať len kultúry. Tá však nemusí byť takpovediac predurčené národná.

Všimnime si, koľko cenných ľudí nám odišlo, a hoci im nič nebráni vrátiť sa spiatky, takmer nik z nich sa nevracia domov natrvalo. Prídu, a keď nazrú do starých kútov a zistia, že sú tmavšie než inde, poberú sa, ako sa hovorí, nazad v sveta kraj. Zavše sa nám síce hoci spoza mora prihovoria, ale len - povedala by stará pieseň - ako plač vetra, ktorý sĺz nemá.

Ako bolo kedysi vyhnanie z rodu pre človeka smrťou, exulanstvo celoživotnou traumou, emigrácia donedávna existenciálnym riešením, dnes sa odchod z vlasti stáva vecou celkom slobodného rozhodnutia, a domov sa budú vracať len lastovičky. Moderný človek bude tiahnuť za väčšou slobodou, lepšou informáciou, kvalitnejším vzdelaním a vyspelejšou kultúrou ako uzimený vták za teplejšími krajmi, spod Kriváňa bárs na roviny Serengeti. V kultúre a v školstve by sme to mali vedieť.

Opretí o bezpečnosť severných hôr zrak si zacláňame pred svitom z Juhu, odkiaľ - verím - prišla naša etika, a kladieme si otázku - panebože, kolky už raz! - či sa vydáme do silového poľa Východu alebo do integračného poľa Západu. Váhame, mýli nás čosi. Naše zvony síce odlietajú do Ríma, ale naše najstaršie mystéria ležia v druhom smere. Všetky naše úvahy, od najosobnejších po celoobecné, od kultúrnych po politické, povstali z nášho zvláštneho postavenia v samom strede križovatky ciest Dunajskej a Jantárovej.

A predsa je tu čas rozhodnúť sa, a rozhodnúť sa práve pre Západ. Tým smerom žijú vyspelé politické národy, politicky vyzreté občianske spoločenstvá, a my sa musíme vzdať našich starých ideológii a prežitých vier, ako musíme nadobudnúť takpovediac atlantický pragmatizmus na úkor našich doterajších práv a zvykov, nedosiahnuteľných ideálov a marív.

Musíme ta, aj keby sa nám nechcelo, lebo taká je výzva týchto čias, a keby sme ju neprijali, náš priestor politický, duchovný, možno aj životný, sa zúži, vráti sa do starých protirečení a premení sa na scénu všetkých možných etnických, národných, azda aj náboženských protivenstiev, rivalít. Náš dnešný spoločenský vid je, priznajme si, väčšmi nadšený než striedmy, skôr dojímavý a clivý, ako živý, slávnostnejší než civilný, nie sme práve naklonení tolerancii, bližšie nám je chápenie rozdielov, vzdialenejšie, neraz až cudzie prijímanie rozličnosti. Tento vid bráni nám osvedčiť sa aj v inej ekonomickej kultúre, vo vzťahoch a návykoch, aké sme spomedzi seba na vyše štyri desaťročia vyhostili.

Všetky možné cesty z našej stredoeurópskej križovatky kamsi vedú, keď, pravdaže, smerujú predovšetkým k ľuďom, od nás najskôr k najbližším susedom, a na to nezabúdajme. Rovnako však vedú tieto cesty k nejakým riešeniam a rozhodnutiam, tým zároveň k určitému druhu zmien a stavov, ale aj pohrôm. Aj západná cesta vedie do kríz, ibaže do kríz, tiesni a trampôt, aké sa pri určitom dostatku a vyššej duchovnej aj materiálnej úrovni života dajú riešiť postupne, najmä racionálne, a preto sa dajú ako-tak ovládať a vskutku civilizovanejším spôsobom zvládnuť. Krízy z chudoby a všeobecného nedostatku sú hlboké. Núdza, nehovoriac krajná, vyvoláva násilie, do služieb ochromeného spoločenstva povoláva rovnorodosť, jednakosť a jednoliatosť. Táto, ako sa dnes hovorí, homogenizácia spoločnosti býva ako terapia zvlášť blízka societám navyše zaťaženým nacionálne, konfesionálne, rasovo, ideologicky, a bezohladne čistky sú jej vyústením.

Tu neváham pripomenúť, že sme dlhoveko mali záujmy len praktické a náboženské. Navyše, prinajmenšom štyrom našim generáciám spravovali mysle ideológie neznášanlivosti. Nemôžem povedať, že sme už spoločenstvom politicky a občiansky vyzretým. Táto pochybnosť sa, prirodzene, nedotýka hlbokej pôsobivosti a pôsobnosti našej starobylej kultúry. Čokoľvek iracionálne sa ovláda ťažko, ak sa ovláda vcelku, a jeho úprava sa deje možno len striedaním pokolení, teda vskutku zabúdaním.

A to znova nemôžem nedodať, že žijeme iba pár hodín jazdy autom od roztriešteného Balkánu, kde sa odvíja čiastka z dnešných vyše päťdesiatich občianskych konfliktov vo svete, štvrtina z odhadovaných. Za nepriaznivých podmienok mohli by sa sceliť. Neviem sa zbaviť tiesnivého pocitu, že Balkán aj s jeho hrôzami vnímané alebo vládzeme nateraz vnímať len ako marivo či zlý sen. A z roztriešteného Balkánu nevzišlo pre Európu jakživ nič dobrého. Ako naznačujú dejiny ostatného európskeho poltisícročia, západné Európa sa a nami v našej najhlbšej stredoeurópskej núdzi viackrát nesolidarizovala. A keď, potom to, čo hrozilo nám, muselo stáť už aspoň pred bránami Viedne.

A inak dosť dôrazne si nepripomíname, že rozpadom tzv. východného bloku nadišla ďalšia premena sveta, aj keď, možno, len jeho staronové preusporiadanie. Teda, aj na tej západnej ceste nie je všetko vopred určité, veď určité na nej je azda len to, že pre nás, aj teraz, vedie predovšetkým na Moravu, do Čiech a potom ďalej. Ak sa v rámci česko-slovenskej politickej konverzie a potom rozluky štátnej takpovediac Domažlice stávajú Hodonínom, všetkou politickou vôľou musíme nechcieť, aby sa pre nás Hodonín stal Domažlicami. A nechcieť to môžeme.

Vyslovujem to v presvedčení, že politicky aj ekonomicky sa dá rozdeliť všetko, ale ľudsky a kultúrne Česko-Slovensko vlastne rozdeliť už celkom nemôžeme, aspoň za nášho života nie. Pamäť a spoločné osudy Čechov, Moravanov, Slovákov a s nami žijúcich národnosti sotva pripustia, aby sa - povedzme to tak - zvečera do rána Javorník premenil na Čerchov, ľudia na slovensko-moravskej hranici na novodobých Chodov, strážcov to českej a slovenskej koruny. To by sme znova museli vpustiť do tohto priestoru nejaký cudzí ľud, znova nejakých Sikulov a Plavcov, a nemaľujme čerta na stenu. Áno, sami sa musíme rozhodnúť, kým sa sami rozhodnúť môžeme. A ľahšie tak urobíme, keď sa čo najskôr zbavíme našich dnešných hodnotení ľudí, vecí a udalostí zväčša prepiate politických, ale aj národných. A tak aj vo vedomí, že v okamihu lepší svet nevytvoríme, musíme už v tejto chvíli zabrániť horšiemu. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Ballekovi. Slovo bude mať pán poslanec Kočtúch. Prosil by som vážených poslancov, aby sme podľa možností zachovali určité časové rozmedzie, aby sme mohli dosť rýchlo pokračovať.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia,

ak chcem teraz hovoriť, vlastne som prinútený hovoriť a reagovať, lebo v Slovenskom denníku a vo včerajšej Národnej obrode sa objavil článok "Kto chráni ministra Soboňu?", kde sa okrem iného píše: "Už v decembri predseda národohospodárskeho a rozpočtového výboru Hvezdoň Kočtúch požiadal naslovovzatého odborníka z ministerstva zdravotníctva o liekovú analýzu, podľa výsledkov ktorej by pán minister Soboňa ani hodinu nemal zostať v kresle, ale vzhľadom na to, že ide o stranu a zámer, lieková analýza nebola dosial predložená ani národohospodárskemu a rozpočtovému výboru, ani brannobezpečnostnému výboru." Toľko stručne reprodukcia zo Slovenského denníka a z Národnej obrody.

K tomu niekoľko slov. Naslovovzatý odborník je penzionovaný pracovník ministerstva zdravotníctva, ktorý ma oslovil v septembri 1992, že ma navrhuje za prezidenta Slovenskej republiky a že určite vyhrám, keď si ho zvolím za šéfa volebného štábu. To po prvé.

Po druhé - vzhľadom na to, že pracoval na ministerstve zdravotníctva, odpovedal som mu na list, že rád by som sa s ním pozhováral o problémoch zdravotníctva. Pozhovárali sme sa ústne. Doniesol mi písomnú analýzu, ktorá nebola analýzou, ale bola súkromnou výpoveďou pána, ktorého si inak vážim ľudsky. Výsledok tej analýzy vyznel, že by bolo ohromné, keby sa on stal ministrom zdravotníctva. Navrhol som dotyčnému pánovi, aby s výsledkom svojej liekovej analýzy oboznámil výbor pre zdravotníctvo, sociálne veci, však máme pána doktora Neuwirtha, ktorý tento výbor vedie. Neviem, prečo by sa teda mal otázkami zdravotníctva okrem iného zapodievať branno-bezpečnostný výbor, neviem, či taký vôbec máme. Ale nejde teraz o mená a o slovíčka.

Takže, aby ste vedeli, lieková analýza nebola analýzou liekovou, bol to subjektívny návrh pána penzionovaného pracovníka zdravotníctva, ktorý bol aktívnym pracovníkom v čase ministra zdravotníctva pána profesora Matejička. Záver analýzy teda vyznieval tak, že on by bol tým najlepším ministrom zdravotníctva, akého by si Slovenská republika zaslúžila. Toľko k meritu veci.

Chcel by som to uzavrieť takto: Vážim si prácu novinárov nesmierne, pokiaľ bojujú o dôveru parlamentu a pokiaľ chcú, aby parlament dôveroval ich objektívnym správam. Pokiaľ je to informácia jednostranná, o ktorej sa tangovaní ľudia majú dozvedieť z novín, kde sa tá správa široko rozvíja, uvádza sa v jedných, druhých, tretích novinách bez toho, aby sa autori čo len opýtali tých druhých ľudí, ktorých sa to dotýka, aby to bol názor aj z druhého brehu, nie je to celkom vyčerpávajúca, zodpovedná, všestranná analýza.

Býva zvykom, že novinári si aspoň trikrát overujú tú alebo inú správu. U nás sme si zvykli, že novinárske kačice lietajú bez peria. Toto je typická novinárska kačica. Toľko len na úvod k citovanej správe v Slovenskom denníku a v Národnej obrode. Začala tým - opakujem, že naslovovzatý odborník sa navrhoval do môjho štábu pri voľbe za prezidenta Slovenskej republiky, a záver, ouvertúra - naslovovzatý odborník sa pasoval za ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý by rezort zdravotníctva dokázal dať do poriadku. A medzitým bol - "balet".

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Kočtúchovi. Slovo má pán poslanec Čarnogurský z KDH. Pripraví sa pán poslanec Dzurinda z KDH.

Poslanec H. Kočtúch:

Ešte dovetok: listy môžem kedykoľvek, komukoľvek predložiť.

Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

v stredu minulého týždňa som mal interpeláciu na predsedu vlády pána Vladimíra Mečiara. Uviedol som v nej niekoľko čísiel o nepriaznivom vývoji hospodárstva v Slovenskej republike a požiadal som ho o zverejňovanie niektorých základných ekonomických údajov. Premiér Mečiar reagoval na moju interpeláciu nervovým výbuchom. Pýtal som sa premiéra na konkrétne problémy, ktoré začínajú gniaviť Slovensko a očakával som konkrétne a vecné odpovede týkajúce sa konkrétnych problémov. Odpoveď pána premiéra bola naozaj prekvapujúca. Ak by pán Mečiar zas len hystericky očierňoval moju vládu, mávol by som nad tým rukou, je to príliš otrepané. Ak je to však jediná odpoveď premiéra na otázku, čo pozitívne urobila jeho vláda za trištvrte roka, ako chce riešiť budúcnosť Slovenska, musím reagovať.

Chcem zdôrazniť jeden fakt, na ktorý sa často zabúda. Keď sa v januári 1991 liberalizovali ceny, začala konverzia, privatizácia, čo vyvolalo určitý šok u obyvateľstva, pán Mečiar bol vtedy ochotný dokonca aj dokopať Čechov do federácie, ak by oni o federáciu nemali záujem. Prebytok štátneho rozpočtu za prvý štrvrťrok 1991 vznikol bez zásluhy pána Mečiara. Vznikol zo zvýšenia cien po cenovej liberalizácii a z toho vyplývajúcich zvýšených daňových výnosov. Vznikol tiež z toho, že vaša vláda, neprítomný pán premiér, dlhovala obciam a mestám na Slovensku asi miliardu korún, ktorú vláda pod mojím vedením potom obciam a mestám vyplatila. Schodok štátneho rozpočtu za rok 1991 vznikol na 90 % z neplnenia daňových príjmov, pretože bol nerealistický zostavený. A zostavovala ho vláda, v ktorej ste vy predsedali a v ktorej som bol, samozrejme, aj ja.

Slovensko stále nevie aký schodok vaša vláda spôsobila za rok 1992. Vládu ste prevzali po voľbách so schodkom iba jedna desatina percenta štátneho rozpočtu. V rokoch 1991, 1992 sme uskutočnili program oddĺženia podnikov. Program oddĺženia podnikov sa spomínal ešte za vašej vlády a vy ste ho schvaľovali. Myslím si, že ste ho oprávnene schvaľovali, pretože to bol dobrý projekt a mnohým podnikom pomohol udržať sa nad vodou a zamestnávať ľudí. Nevyhovárajte sa na moju vládu, pokiaľ ide o terajší nedostatok peňazí v bankách. Počas mojej vlády banky mali peniaze na pôžičky, počas vašej vlády nemajú. Odkiaľ by ich aj nabrali, keď domácich podnikateľov ničíte vysokými poplatkami a zo zahraničia žiadne väčšie zdroje nedostávate. Vy sám ste povedali minulého týždňa v rozhlase, že kade chodíme, dostávame na frak. Mali ste na mysli Slovenskú republiku. Za mojej vlády nehrozilo, že poľnohospodári neurobia jarné práce pre nedostatok nafty. Vy musíte predávať atraktívne štátne podniky, aby traktory mohli vyštartovať do polí. Ako dlho vydržíte s takouto politikou?

Prebehla privatizácia a na vládnej úrovni zatiaľ nikde nebola zistená korupcia. Sľubovali ste vydanie bielej knihy o stave národného hospodárstva, v akom ste ho prebrali, ale doteraz ste bielu knihu nevydali. Bolo by načase, aby ste ju vydali. Proti Hnutiu za demokratické Slovensko som postupoval tak, že vám a ďalším funkcionárom tohoto hnutia som predĺžil na dvojnásobok používanie služobného auta, poberanie ministerského platu, ochranku, čo ste pol roka používali na budovanie svojej strany. Aj tak sa vám teraz rozpadá. Umožnil som, aby sa so zoznamom novinárov, spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti, ktorý som dostal od Federálnej informačnej služby, oboznámili členovia vlády. Potom som zoznam uzavrel do trezoru na úrade vlády, kde je doteraz, ak ste ho vy nepoužili. Vám sa však objavovali na stole záhadným spôsobom spisy bývalej Štátnej bezpečnosti, s ktorými ste

potom vystupovali na tlačovej konferencii. Moja vláda nedala predkupné právo zahraničnej firme na kúpenie zvyšku tabakového priemyslu. Vaša vláda predala celý tabakový priemysel do zahraničia v rámci programu rozpredávania najvýnosnejších štátnych podnikov.

Odvolanie doktora Gašparoviča z funkcie generálneho prokurátora ČSFR išlo úplne mimo mňa. Pri jeho odvolaní som sa vyjadril verejne proti. Pán predseda Národnej rady doktor Gašparovič, ktorý tu momentálne nie je, akiste si spomínate na svoju návštevu u mňa na úrade vlády pred vaším menovaním do funkcie generálneho prokurátora, kedy ste ma žiadali, aby KDH podporilo vašu kandidatúru. KDH ju vtedy naozaj podporilo. Nespomínal by som túto okolnosť, keby predseda vašej strany neklamal o okolnostiach vášho odvolania. Správa branno-bezpečnostného výboru z jara 1991 bola uverejnená a každý si môže urobiť obraz o jej pravdivosti.

Toľko odpoveď na tvrdenia pána premiéra. Ak pán premiér chce pokračovať v takejto diskusii, som pripravený, nech sa páči. Na každé jeho tvrdenie budem môcť uviesť konkrétne fakty. Ale ani ja, ani KDH nepovažujeme takúto diskusiu za vhodnú a užitočnú. Myslíme si, že záujmom Slovenska by lepšie prospela vecná diskusia, hoci polemická a vedená bez zvyšovania hlasu. Aj na takúto diskusiu sme pripravení a z našej strany ju povedieme.

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Čarnogurskému. Slovo má pán poslanec Dzurinda z KDH. Pripraví sa pán minister Hofbauer, ktorý požiadal o slovo.

Poslanec M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vážený člen vlády Slovenskej republiky,

dňa 17. 3. 1993 som spolu s poslancom JUDr. Jánom Čarnogurským interpeloval predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mečiara vo veciach týkajúcich sa konkrétnych ekonomických problémov v súčasnosti. Akceptujem vyhlásenie predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mečiara, že nám odpovie písomne, avšak v dnešnej všeobecnej rozprave by som chcel poukázať na niektoré nepravdivé výroky pána predsedu vlády v jeho predbežnej ústnej reakcii na naše interpelácie.

V prvom rade by som sa chcel pristaviť pri ubezpečení pána premiéra, že - citujem: "nikdy nepôjde cestou, ktorou išiel pán poslanec Čarnogurský, je to cesta nikde - do záhuby" - koniec citátu. Tu by som chcel povedať, že cesta, ktorou išiel pán Čarnogurský, bola cesta, ktorú spoluprojektoval pán premiér Mečiar, keď bol prvýkrát predsedom vlády Slovenskej republiky. Pripomeňme si, že v čase, keď bol vládami Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Slovenskej republiky a Českej republiky a ich parlamentami schválený scenár ekonomickej reformy, t. j. na jeseň roku 1990, keď ekonomická reforma naplno odštartovala, t. j. 1. januárom 1991, bol pán premiér Mečiar predsedom vlády Slovenskej republiky. Ministrom financií Slovenskej republiky bol dnešný prezident pán Michal Kováč, ministrom pre hospodársku stratégiu bol pán Rudolf Filkus, ministrom pre správu a privatizáciu národného majetku dnešný podpredseda Národnej rady pán Augustín Marián Húska.

Bol to teda predovšetkým pán premiér Mečiar, čo túto cestu, ako uviedol, do záhuby spoluprojektoval a začal ju plne realizovať. Chcel by som pripomenúť pánu premiérovi Mečiarovi, že ide o cestu typovo vytýčenú pre všetky transformujúce sa ekonomiky Medzinárodným menovým fondom, overenú a úspešnú vo viacerých krajinách. Pán poslanec Kočtúch, predseda Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, túto cestu výstižne rekapituloval v správe o výsledkoch služobnej cesty vo Washingtone vykonanej v dňoch 18. až 27. júla 1992, kde obsah reformnej politiky podľa Medzinárodného menového fodnu logicky i nadväzne konkretizoval do dvadsiatich krokov. Vláda doktora Čarnogurského neurobila ani jediný krok, ktorým by sa bola z tejto cesty odchýlila. Chcel by som ubezpečiť pána premiéra, že vláda doktora Čarnogurského postupovala v úplnej zhode s postupom uvedeným v správe pána poslanca Kočtúcha. Dôkazom tohoto tvrdenia je aj skutočnosť, že vláda doktora Čarnogurského nepredkladala nové, vlastné programové vyhlásenie, ale len jeho čiastkovú časovú aktualizáciu.

V uvedených súvislostiach si dovolím citovať jeden odsek predmetnej správy pána poslanca Kočtúcha: "Rámcovou podmienkou prechodu slovenského hospodárstva na trhové podmienky musí byť makroekonomická stabilita so znakmi menovej, finančnej, rozpočtovej stability a zdravej menovej, peňažnej, fiškálnej, hospodárskej makro i mikropolitiky. V tomto smere sa osvedčuje pravidlo "Mnohé veci treba robiť, nie však o nich zbytočne hovoriť."

Vláda Slovenskej republiky sa zastrájala vydať tzv. bielu knihu o vývoji slovenskej ekonomiky za vlády doktora Čarnogurského. V pláne hlavných úloh Slovenskej národnej rady na II. polrok 1992 bolo pod položkou číslo 1 v októbri uložené vláde predložiť Súhrnnú analýzu stavu hospodárstva Slovenskej republiky. Pýtam sa pána premiéra, prečo túto významnú úlohu nesplnil? Preto, že vývoj ekonomiky v období vlády doktora Čarnogurského sa po prekonaní obdobia liberalizácie cien a zahraničného obchodu stabilizoval a ekonomika naberala pozitívne trendy? Preto, že vláda doktora Čarnogurského zvládla malú privatizáciu a rozbehla veľkú privatizáciu nevídaným tempom? Preto, že viaceré makroekonomické ukazovatele sa začali vyvíjať pozitívne tak, ako sme počuli v interpelácii doktora Čarnogurského? Alebo je ľahšie volne narábať s pravdou, vymýšľať si ničím nepodložené, ale vo verejnosti dobre znejúce znevažujúce a zastrašujúce nepravdy? Zastavme sa, vážené kolegyne a kolegovia, pri jednej z takýchto neprávd. Pán premiér Mečiar vo svojej odpovedi na naše interpelácie povedal - citujem: "V roku 1991 pri odvolávaní vlády bol prebytok v štátnej kase takmer 4 miliardy korún. Na konci toho istého roku schodok 10,8 miliárd. Za osem mesiacov ste prešustrovali zo štátnej kasy takmer 15 miliárd korún."

Rozoberme si teraz toto konštatovanie podrobne. V prvom rade prebytok 4 miliardy korún v čase odvolania pána Mečiara z funkcie predsedu vlády je prezentovaný výslovne účelovo. K 31. marcu bol prebytok 3,3 miliardy, k 30. aprílu 2,3 miliardy. Nevznikol, ako sme už počuli, zásluhou nikoho, vznikol jednorazovo z dôvodu liberalizácie cien a zahraničného obchodu, ako aj devalvácie meny k 1. 1. Pripomeňme si celkom konkrétne, že v Slovenskej republike bola v roku 1991 inflácia 58,3 %, pričom za prvé štyri mesiace to bolo až 46,1 %. Táto skutočnosť spolu s devalváciou meny spôsobila, že - citujem z materiálu na rokovanie Hospodárskej rady vlády Slovenskej republiky číslo 1/322 z roku 1991 Zámery finančnej a rozpočtovej politiky Slovenskej republiky v roku 1992 zo septembra 1991: "Pokles výkonnosti ekonomiky sa prejavil aj vo vývoji finančného hospodárenia za I. polrok 1991. Kým v I. štvrťroku 1991 pri silne monopolizovanej výrobe a obchode sa vplyvom liberalizácie cien dosiahol vysoký zisk 16,1 miliardy korún, v druhom štvrťroku sa v štátnej a družstevnej podnikovej sfére vytvorilo len 6,2 miliardy korún zisku." Opakujem ešte raz, za I. kvartál 16,1 miliardy v II. kvartáli už len 6,2 miliardy korún zisku.

Skrátka, vyššie ceny priniesli vyššie tržby, tie vyššie zisky, z nich boli väčšie odvody, a teda príjmy do štátneho rozpočtu. Výdavky však zostávali nezmenené, reštriktívne regulované. A tak, prirodzene, vznikol jednorazový prebytok umocnený skutočnosťou, že mesiac február a marec sú odvodovo najsilnejšie.

Ako na tieto skutočnosti reagovala vláda? Pochopiteľne, mala snahu v prvom, najťažšom roku transformácie tieto prostriedky vrátiť tam, kde boli vytvorené, teda ľuďom. Ľudia tieto vyššie ceny znášali, im v najslabších miestach chcela vláda tieto prostriedky vrátiť. V prvej etape úprav štátneho rozpočtu Slovenskej republiky riešila vláda čiastočné krytie smerného rastu miezd sumou 989 mil. korún. Ďalšie 2 miliardy uvoľnila na vybrané rezorty s cieľom oživenia rozvoja ekonomiky.

Pri koordinovanom hodnotení plnenia štátnych rozpočtov na úrovni všetkých troch ministerstiev financií dospeli k záveru, že vzhľadom na pokračujúci priaznivý vývoj je možné nad rámec schválených rozpočtov uvolniť celoštátne spolu 36 miliárd korún na opatrenia v kompetencii národných a federálnej vlády a 11 miliárd korún na systémové riešenia celoštátneho charakteru. Spolu to predstavovalo 47 miliárd korún nad rámec zákonmi schválených rozpočtových prostriedkov, z toho v podmienkach Slovenska 8 miliárd korún. Uvedené prostriedky vláda pridelila popri tých, ktoré som uviedol, rezortom s najkritickejšou situáciou, a to rezortu zdravotníctva, školstva, mládeže a športu, práce a sociálnych veci a vnútra. Posledná úprava bola vykonaná v novembri 1991, keď 600 miliónov korún bolo daných Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.

Aký bol teda celkový výsledok rozpočtového hospodárenia za rok 1991? Štátny rozpočet Slovenskej republiky k 31. 12. vykázal účtovný - podotýkam účtovný schodok v objeme 10,2

miliardy korún, keď na jeho vzniku sa podieľalo neplnenie príjmov sumou 8,4 miliardy korún a prekročenie výdavkov sumou 1,8 miliardy korún. V príjmoch sa nenaplnili rozhodujúce rozpočtové položky, konkrétne daň z obratu, odvod zo zisku a odvod z objemu miezd. Pripomínam čo sme už počuli, že projektantom takto nenaplnenej príjmovej zložky bola vláda vedená premiérom Mečiarom. Keby som použil rétoriku pána Mečiara, povedal by som, že vláda ešte ani nezačala vládnuť a už mala skrytý naprojektovaný schodok na strane prehnaných príjmov. Rozpočtár však vie, že balancovať v prvom roku transformácie ekonomiky bolo mimoriadne náročné a nie neúspešné. Tým skôr, ak doplníme nasledujúce skutočnosti:

a/ Už z horeuvedeného je zrejmé, že všetky tri rozpočty, t.j. republikové a federálny, boli koncipované ako previazané, teda skĺbené. Pritom federálny rozpočet skončil prebytkom. Z toho prebytku obdržala Slovenská republika čiastku 1,4 miliardy korún, takže zostáva 8,8 miliardy korún. Z tejto čiastky prislúchalo odpočítať ešte použitie prostriedkov finančného zúčtovania organizácií so štátnym rozpočtom za rok 1991 v objeme 1,145 miliónov, takže čistý schodok za rok 1991 - nekrytý - bol 7,655 mil. korún.

b/ Ministerstvo financií zvolilo iný variant. V návrhu štátneho záverečného účtu, ako si pamätáte, uviedlo - citujem: "Použitie prostriedkov finančného zúčtovania organizácii so štátnym rozpočtom za rok 1991 na krytie časti schodku v pôvodne navrhovanej sume 1,145 miliónov by nepriaznivo ovplyvnilo výsledky rozpočtového hospodárenia v roku 1992" - koniec citátu - a teda navrhlo z tejto čiastky vyčleniť len 479 miliónov a 363 miliónov uhradiť z prostriedkov štátnych finančných aktív.

c/ Definitívny výsledok odsúhlasený Slovenskou národnou radou, nami, v jeseni 1992, bol teda mínus 8 miliárd korún. Na tento výsledok boli emitované aj štátne dlhopisy zákonom

číslo 308/1991 Zb. v objeme 6 miliárd korún a zákonom číslo 491/1991 Zb. v objeme 2 miliardy korún. Teda nie 15, ale 8 miliárd korún, pán premiér Mečiar, a nie prešustrovaných, ale daných zdravotníctvu, školstvu a na dôchodky, a to tých 8 miliárd, o ktoré ste nadhodnotili príjmy v štátnom rozpočte na rok 1991.

Dámy a páni, človek by povedal - mystifikácia čísel. Ak sa chceme priblížiť výrazovým prostriedkom pána premiéra Mečiara, povieme - zavádzanie verejnosti. Ešte viac si to uvedomíme, keď sa zamyslime nad výsledkami rozpočtového hospodárenia v roku 1992. Pán premiér Mečiar hneď po voľbách tvrdil, že vláda Jána Čarnogurského zanechala schodok 1,9 miliardy za I. polrok. Ján Čarnogurský sa v Novom čase 26. júna 1992 bráni, keď uvádza: "Potom, ako sa zrátajú a odpočítajú všetky položky, ktoré sa ešte budú hradiť, ostane čistý schodok 270 miliónov korún, a nie taký ako tvrdí Vladimír Mečiar." - Koniec citátu. Predseda vlády Vladimír Mečiar v novinách Extra S dňa 10. júla 1992 tvrdí: "Deficit v štátnom rozpočte predstavuje dnes približne 2,8 až 2,9 miliardy korún. Ján Čarnogurský rozpráva o stave pokladne, čo nie je stav rozpočtu." - Koniec citátu. Až po vyše mesiaci prináša Bulletin Slovenského štatistického úradu číslo 6 z roku 1992 definitívny, oficiálny výsledok, citát: "Výsledok rozpočtového hospodárenia k 30. júnu 1992 bol schodok 133 miliónov korún." - Koniec citátu. Teda 0,1 miliardy, čo je okolo jednej desatiny percenta štátneho rozpočtu, teda prakticky vyrovnaný štátny rozpočet, nie 2,8, nie 2,9 miliardy. Pán premiér Mečiar nehovoril pravdu. Verejne publikoval nepravdu.

Dámy a páni, v informácii o plnení štátneho rozpočtu za január 1993 číslo 1102/1993-sekr. pán minister financií uvádza, že deficit v štátnom rozpočte za rok 1992 sa dosiahol vo výške 7,9 miliárd, teda približne taký, aký za celý rok 1991. Vieme pritom, že nebolo ešte vykonané zúčtovanie

na úrovni bývalej federácie, vieme, že federálny rozpočet skončil so schodkom. Vieme, že česká strana reklamuje výrazne nižšie odvody slovenských podnikov do federálneho rozpočtu v decembri 1992. Aj z tohoto zorného uhla hodnoťme výsledky roku 1991 a prajme si všetci najmä to, aby v roku 1993 sme dosiahli aspoň takéto výsledky.

Ďalšia pozoruhodná výčitka pána premiéra Mečiara v jeho odpovedi na naše interpelácie sa týka Fondu národného majetku. Uvádza - citujem: "Vy ste ho zadĺžili..."

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prerušujem vás, prosím. Mali sme dohodu, že každá strana použije v rozprave 20 minút. /Prejav nesúhlasu v sále./ Takúto dohodu sme prijali ako pravidlo na zasadaniach, vážení.

Poslanec M. Dzurinda:

Na akom začiatku? Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pre všeobecnú rozpravu. /Prejav nesúhlasu v sále./ Poslanec M. Dzurinda:

Opakujem citát pána premiéra: "Vy" - rozumejte bývalá vláda doktora Čarnogurského - "ste ho zadĺžili" - rozumejte Fond národného majetku - "15 miliardami korún." Pýtam sa, kto? Fond národného majetku bol v čase prvej vlády, v čase vlády doktora Mečiara, i v čase vlády doktora Čarnogurského nezávislou organizáciou ustanovenou priamo zo zákona, ktorej Prezídium a Výkonný výbor hospodárili s majetkom v zmysle tohoto zákona. Celkový majetok Fondu národného majetku predstavuje 49,381 mil. korún k 15. februáru, záväzky má v objeme 15,885 mil. korún.

Pozrime sa bližšie na záväzky Fondu národného majetku celkom, na tých 15 miliárd. Oddĺženie a kapitálové dovybavenie Všeobecnej úverovej banky 10,23 miliardy, kapitálové dovybavenie Slovenskej štátnej sporiteľne 1,2 miliardy, kapitálové dovybavenie Česko-slovenskej obchodnej banky 0,4 miliardy, záruka za Východoslovenské železiarne Košice 1,3 miliardy, záruka za ZSNP Žiar nad Hronom 2,4 miliardy.

Chcel by som povedať, že oddĺžením podnikov bola sledovaná snaha aspoň čiastočne im pomôcť zbaviť sa starých dlžôb, aby sa mohli postaviť na nohy. Mnohé z týchto oddĺžených podnikov sa držia dodnes, zamestnávajú ľudí možno aj vďaka tomuto oddĺženiu. Pritom tieto peniaze sa nijako nestratili, presunuli sa z Fondu národného majetku do bankovej sféry. O túto čiastku sa vlastne znížila celková nesolventnosť podnikov. Iste, otázkou je, ako efektívne banky tieto peniaze použili. Pritom oddĺženie prebiehalo mimo štátu, plne v kompetencii bánk.

Dovolil som si skontrolovať zápisnice zo všetkých spoločných rokovaní Prezídia Fondu národného majetku a Výkonného výboru Fondu národného majetku a zistil som zaujímavú vec. Prezídium Fondu národného majetku súhlasilo dňa 3. februára 1993 s poskytnutím záruky Fondu národného majetku Slovenskej republiky na krátkodobé úvery poskytnuté ZSNP Žiar nad Hronom zahraničnými bankami v objeme 65 miliónov amerických dolárov, čo sú temer 2 miliardy korún. Logicky, nadväzne na slová pána premiéra Mečiara teda vyvstáva otázka: Buď chce vaša vláda, pán premiér Mečiar, pokračovať v praktikách, ktoré ste tak ostro kritizovali, alebo je Fond národného majetku naozaj nezávislou, autonómne a v zmysle zákona hospodáriacou organizáciou, ktorej sa vláda do jeho hospodárenia jednoducho nepletie? Aj tento, do dôsledkov dotiahnutý

príklad dosvedčuje nepravdivosť kritiky premiéra Vladimíra Mečiara.

Pán premiér ďalej vyhlásil - citujem: "Vyvolali ste platobnú neschopnosť na celom území Česko-Slovenska v rozsahu 200 miliárd korún, z toho iba na Slovensku viac ako 60 miliárd korún". Koniec citátu. Tento výrok konfrontujme s materiálom na rokovanie vlády z 21. augusta 1992, ktorý predkladal pán minister Tóth a ktorý mal názov "Správa o stave a príčinách platobnej neschopnosti v hospodárstve Slovenskej republiky k 30. 6. 1992 a návrh opatrení na jej prekonanie". V materiáli sa píše - citujem: "Zdrojom uvedeného objemu platobnej neschopnosti je prvotná platobná neschopnosť. Jej hlavnou príčinou je nízka úroveň hospodárenia v mnohých podnikoch prejavujúca sa v ich stratovosti, v prekročení rozdelenia vytvorených zdrojov a vo výrobe odbytom nezabezpečenej a nerealizovanej produkcie, ale aj dôsledky konverzie zbrojnej výroby, obmedzené možnosti odbytu v dôsledku rozpadu trhu RVHP a iné. Celkové zásoby štátnych hospodárskych organizácií dosiahli objem 168 miliárd korún. Značnú časť zahraničných pohľadávok predstavujú dlžoby zo strany Spoločenstva nezávislých štátov." - Koniec citátu.

Nuž, pán premiér Mečiar, myslíte si, že za rok vlády doktora Čarnogurského vláda nariadila vyrobiť 168 miliárd nepredajných zásob, na ktorých viaznu tie strašné úvery? Nie je to rukolapný dôsledok 40-ročného plánovitého hospodárstva a výroby na sklad, len aby sa splnili ukazovatele? Nebola už oddĺžovacia akcia za vlády doktora Čarnogurského prvým krokom riešenia problému? Nebolo dobrým výsledkom vypracovanie a prijatie zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorého plnú platnosť sa podarilo odložiť práve vašej vláde s vládou Českej republiky a ČSFR po ostatných voľbách o šesť mesiacov, a práve dnes, najmä vďaka HZDS o ďalšie dva mesiace? Komu a čomu má slúžiť takéto neuveriteľné zavádzanie verejnosti?

Pán premiér Mečiar vo svojom príspevku tvrdil, že - citujem: "predkupné právo na túto firmu" - rozumejte firmu REENTSMA - "na tabakový priemysel prijala vaša vláda" - rozumejte vláda doktora Čarnogurského - "nie naša. My sme boli vašim rozhodnutím viazaní. Tým bol limitovaný výber partnera." - Koniec citátu. Pán premiér Mečiar ani v tomto prípade nehovoril pravdu. Oficiálna správa zo zasadania vlády Slovenskej republiky 16. februára 1993 totiž hovorí - citujem: "Vláda schválila zmenu privatizačného projektu na majetok podniku Česko-slovenský tabakový priemysel, š. p. Bratislava a priamy predaj kapitálového podielu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na akciovú spoločnosť S.I.T. Slovák International Tabac Bratislava firme REEMTSMA Cigaretten Fabrik GmbH".

V dôvodovej správe podkladového materiálu, ktorú vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, na základe ktorého vláda 16. februára 1993 rozhodla, sa na strane 2 píše - odporúčam vám to do pozornosti, vážené pani poslankyne a páni poslanci - citát: "V súlade so schváleným privatizačným projektom podniku Česko-slovenský tabakový priemysel Fond národného majetku vlastni 69 % akcií akciovej spoločnosti S. I. T., a. s. Bratislava. V privatizačnom projekte podniku sa uvádza, že tieto akcie vlastní Fond národného majetku dočasne a v ďalšom období môže Fond národného majetku predať časť akcií iným záujemcom, pričom jeho účasť nemá byť menšia ako 51 % z dôvodu zachovania majoritnej kapitálovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky na spoločnosti S.I.T., a. s. Bratislava." - Koniec citátu.

Dámy a páni, takto teda schválila predchádzajúca vláda resp. predchádzajúci minister pre správu a privatizáciu národného majetku privatizačný projekt podniku Slovenský tabakový priemysel. Nielenže vám, pán premiér Mečiar, predchádzajúca vláda nezviazala ruky, ale ani nesúhlasila vzdať sa majority v tomto dôležitom odvetví. Vy ste sa jej vzdali, a to za podmienok, ktoré som uviedol v interpelácii, z toho je jasne vidieť, že ste, pán premiér, nehovorili pravdu.

Dámy a páni, dňa 19. marca 1993 premiér slovenskej vlády Vladimír Mečiar v rozhlasovej relácii "Popoludnie s rozhlasom" povedal - citát: "Ak je pravda, že predseda vlády klame, nesmie byť predsedom vlády." - Koniec citátu.

Dámy a páni, vo svojom rozbore som sa zameral len na jasné, zreteľné nepravdy, týkajúce sa ekonomickej sféry, ktoré uviedol premiér Mečiar vo svojej odpovedi na naše interpelácie. Obávam sa, že hovorením neprávd a prekrúcaním čísel je veľmi vzdialený základnej podmienke, ktorej splnenie si napredovanie Slovenska vyžaduje: hovoriť pravdu, pomenovať problém pravdivo, podrobiť ho objektívnej analýze. Len potom je možné v tvorivej diskusii hľadať syntézou názorov najlepšie riešenie. Slovensko dnes potrebuje predovšetkým pravdu a úprimné úsilie svojich občanov, nie ich zastrašovanie, stavanie jedného proti druhému.

Vážený pán premiér Mečiar,

vo svojej odpovedi na naše interpelácie ste uviedli, že - citujem: "Bude trvať tomuto štátu 6 až 8 rokov, kým sa spamätá z vašej vlády." - Koniec citátu. Nuž, ak náhrada jediného rôčka, ktorého prvú časť ste rozbiehali vy, pán premiér Mečiar, a na druhú hneď nadviazali, keď ste ten rôčik zvierali z oboch strán prvým kvartálom resp. druhým polrokom, ak náhrada takéhoto roku, ktorý vysoko hodnotil Medzinárodný menový fond a všetky ostatné finančné a ekonomické inštitúcie, vám bude trvať 6 až 8 rokov, koľko vám bude trvať náhrada 45 rokov plánovitého hospodárstva? Prečo ste to nezakotvili aj do predvolebných sľubov a programového vyhlasenia vlády Slovenskej republiky? Ktorýmže to smerom plánujete viest našu ekonomiku? Vláda doktora Čarnogurského išla dôsledne, i keď s prvotnými bolesťami, ale s pokojom spoločnosti, po ceste, po ktorej sa za 6 až 8 rokov mohla tesne priblížiť našim vyspelým susedom, napríklad Rakúsku. Po akej ceste zamýšľate kráčať vy, pán premiér Mečiar?

Ďakujem. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem za rozsiahly príspevok pána Dzurindu. O slovo sa prihlásil pán profesor Kočtúch s faktickou poznámkou.

Poslanec H. Kočtúch:

Vážení páni poslanci,

vážení hostia,

vážený pán predsedajúci,

v Biblii je podobenstvo o farizejovi a publikánovi. Ten farizej hovorí: "Bože, ďakujem ti, že nie som ako iní ľudia, však dávam desiatky zo všetkých vecí, atď. a nie som taký biedny, ako ten publikán." Aktualizujme ho, ako ten "publikán Mečiar". Čakal som od Krestansko-demokratického hnutia, že povie: "Mali sme prípravný program, pracujeme na ekonomickom programe, vyzývame vládu, vyzývame každé hnutie, predložte svoju stratégiu - ekonomickú, sociálnu, kultúrnu a zmerajme si tu, na pôde parlamentu, verejne svoje sily. Kvalita programov nech rozhodne.

Za Hnutie za demokratické Slovensko môžem povedať, pokiaľ hovorím aj za seba, že túto ekonomickú stratégiu z krátkodobého a strednodobého hľadiska predložíme a vyzývame všetky ostatné politické subjekty v parlamente aj mimo parlamentu

na súťaž, súťažme v mene idey. Tu sa hovorí o všetkom možnom. Základným naším svrabom nie je nedostatok kapitálu, ale nedostatok tvorivých ideí, pretože kde je tvorivá idea, kapitál, ktorý tú tvorivú myšlienku realizuje, i pri najväčšej biede sa vždy nájde. Teda dovoľte, som inak vďačný pánu poslancovi Dzurindovi, že ma tak obšírne citoval zo správy z Washingtonu, len trošku by som poopravil jeho interpretáciu. Nebudem sa zapodievať citomániou, som makroekonóm 40 rokov. Makroekonomika rovnováha, makroekonomická stabilita, ako jedna z priorít bude v našom krátko a strednodobom programe. Vyzývam vás na sútaž, zmerajme - bez toho, aby sme sa tu obviňovali, čo kto, kedy povedal, to je pohľad dozadu

- kvalitu krokov riešiacich dnešnú ekonomickú situáciu.

Mohol by som rozprávať, mám tiež historickú pamäť, čo, kto, kedy povedal, ale nemá to zmysel, nie je to produktívne. Produktívne bude ako ďalej, ak sa dohodneme, že kritériom našej ekonomiky je a bude prosperita, výkonnosť a konkurencieschopnosť Slovenska. Z tohto hľadiska predložme teda svoje programy a môžeme sa porovnávať. Za HZDS sľubujem, že tento program bude čoskoro pripravený a predostretý. Krátkodobý existuje, strednodobý bude. Krátkodobý hovorí o troch prioritách, nie o 86. Prvá priorita - zastaviť prepad, druhá

- založiť ohniská rastu, tretia - neprekročiť sociálnu únosnosť transformácie ekonomiky. Preto sme odstupovali a odstupujeme od "Klausovej" reformy, od ktorej hnutie KDH, žiaľbohu, neodstúpilo a dôsledky toho nesieme stále a sústavne. A ešte jedna vec: Václav Klaus, ako viete, a vy sa toho, bohužiaľ, ešte aj teraz pridržiavate, v ekonomickej stratégii používa stratégiu šachu. "Dikovia, však to bol prvý krok"

- povedal - "a neprezradím vám 16. krok šachovej partie, 17. krok."

Naša stratégia je celkom iná. Naša stratégia je súboj intelektu s témou. Vážil som si pána expremiéra Čarnogurského ako človeka jemnej regulácie, keď však l3-hlavovú ústavu

hrubo osekával tesárskym toporom, a osekal z nej 6 hláv, zistil som, že tá jeho jemná regulácia má svoje uzučké hranice. Ale prosím, poďme, sú tu kritériá - prosperita, konkurencieschopnosť Slovenska. Predložme návrhy, predložme názory a parlament nech rozhodne za účasti občanov, za účasti expertov, ktorý program bude lepší. Napísali ste svoj program "Za lepšie Slovensko". Aj my usilujeme o lepšie Slovensko, ale chceme, aby to lepšie Slovensko nemalo črty a znaky ako za totality, kedy sme stupňovali: dobrý, lepší, sovietsky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka do troch minút.

Poslanec J. Čarnogurský;

Pán poslanec Kočtúch, za KDH chcem povedať, že sme pripravení na takúto diskusiu, na takéto porovnávanie, na takúto súťaž programov, ako ste povedali, ale takáto súťaž by sa musela zo strany HZDS viesť tónom, aký ste použili teraz, a nie tónom, spôsobom a metódami, aké použil váš predseda v stredu minulého týždňa. To je všetko. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Slovo má pán minister Hofbauer. Pripraví sa pani Marcela Gbúrová za HZDS.

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, váženi páni poslanci,

skôr než prednesiem svoje vystúpenie, chcem povedať, že s veľkým záujmom som počúval pána poslanca Dzurindu, ktorý sa držal pravdivosti vystúpení premiérov, ktorí by sa mali držať striktne pravdy, s láskou si spomínam na prvé vystúpenie pána premiéra Čarnogurského v televízii, ktorý inscenoval údajné čítanie vystúpení premiéra Mečiara z televíznej obrazovky a bolo to ukázané na obrazovke. Mňa to vtedy nesmierne rozveselilo, pretože v živote som Mečiara nevidel čítať. A navyše, on by z čítacieho zariadenia aj tak nevedel čítať, pretože hovorí rýchlejšie ako číta. Ale to len tak na okraj. /Potlesk./

Vážení prítomní,

s veľkým záujmom som si vypočul vystúpenie pána poslanca a bývalého premiéra pána Čarnogurského na začiatku tejto schôdze i dnes, ako aj vystúpenie pána poslanca Dzurindu. - Ďakujem televízii, že odchádza. - Jednofarebnosť tónu a obsah týchto vystúpení boli v úplnom súlade s koncepciou Kresťansko-demokratického hnutia, ktoré svoj postoj, ciele a zameranie deklarovalo ako podrobovanie nemilosrdnej kritike každého kroku súčasnej slovenskej vlády. Je to programové zameranie veľmi nezvyklé, pretože nevyznačuje pozitívny program vlastného hnutia, ale vyznačuje výlučne negatívnu oponentáciu voči vládnemu programu súčasnej slovenskej vlády. Takáto prezentácia je prezentáciou chabou, pretože vlastne nepredkladá a neponúka nič vlastné, a najmä nič pozitívne. Konečne, je to dostatočne vypovedajúco vyjadrené formou nulovej obsahovej i programovej ponuky pána poslanca, ktorý svojím vystúpením pozitívnu nulitu sebou predstavovaného hnutia i dostatočne presvedčivo preukázal. Veď, vážení kolegovia, vy si nás vlastne chovajte. Keby ste nemali Mečiara, keby ste nemali HZDS, čim by ste sa, preboha, prezentovali? Čo by ste tu uvádzali na tomto pléne? /Potlesk./

Podľa vystúpenia pána poslanca Čarnogurského na programe vlády Slovenskej republiky, na plnení programového vyhlásenia vlády, na našom smerovaní, postupe a práci sa mu nepodarilo nájsť absolútne nič pozitívne, čiastočne sa tomu, konečne, ani nečudujem. Vecí do bloku negatívov v súčasnosti pokojne obsiahol všetky hrubé nedostatky, ktoré slovenskej ekonomike spôsobila práve predchádzajúca vláda, ktorej bol premiérom. Iste poznáte staršiu anekdotu, podľa ktorej každý nástupca vo funkcii od svojho predchodcu zvykne obdržať tri zalepené obálky, ktoré má otvárať, pokiaľ sa ocitne v obťažnej situácii. V tej prvej obálke je rada: vyhováraj sa na predchodcu. V druhej obálke je rada: sľubuj do budúcnosti, zatiaľ čo v tretej obálke je inštrukcia: priprav tri obálky s radami pre svojho nástupcu.

Som skutočne ďaleko od toho, aby som tu do omrzenia šermoval s obsahom pomyselnej prvej obálky a všetky súčasné politické problémy do omrzenia zvaľoval výlučne na predchodcov. Bolo by to veľmi jednoduché a myslím si, že nesmierne lacné. Domnievam sa však, že celý rad faktov je účelné pripomenúť a osviežiť, pretože ľudská pamäť je krátka a zabúdať by sa nemalo ani v politike, ani v ekonomike.

Pokúsim sa teda v maximálne možnej hutnej a vecnej forme pripomenúť úspechy, víťazstvá a triumfy predchádzajúcej vládnej garnitúry, od ktorej súčasná vláda prebrala káru slovenskej politiky a ekonomiky. Treba upozorniť, že sme prebrali káru s demontovaným riadením i brzdami, strčenú dole z kopca, bez náznaku predstavy trajektórie jej pohybu a zaťaženú, či skôr preťaženú desiatkami miliárd federálnych i národných dlhov. To, že česká a česko-federálna vláda to

s plnokrvnou federáciou dvoch rovnoprávnych národných republík nemyslela poctivo, a že riešenie typu "buď unitárny štát alebo rozdelenie republík" bolo veľmi výrazne vyhranené na českej strane už v roku 1990 po prvých rokovaniach národných vlád v Trenčianskych Tepliciach a v Piešťanoch, no podľa mojich súčasných poznatkov takýto scenár českej politiky sa dá identifikovať, osobne sa domnievam, ešte pred novembrom 1989. časti scenára "buď" v závere roka 1990 evidentne prekážala vtedajšia slovenská politická garnitúra práve na čele s premiérom Mečiarom. Tá istá vláda však rovnako, ak nie ešte horšie, prekážala i pri realizácii druhej verzie scenára "alebo", čiže rozdelenie štátu.

Bolo zrejmé, že optimálnym riešením pre českú stranu bola česká inscenácia a slovenská realizácia zvrhnutia slovenskej vlády. Treba stále znovu a znovu pripomínať, že tento nelegitímny krok bol vecne i časovo starostlivo načasovaný za plného vedomia všetkých jeho aktérov a celé tzv. vyšetrovanie vtedajšej vlády vtedajším Predsedníctvom Slovenskej národnej rady bola iba trápna dymová clona pokusu o vecné zdôvodnenie tohto kroku. Všetci, ktorí sú uvádzaní a menovaní vo vystúpeniach mojich predrečníkov, boli totiž z vlády Slovenskej republiky vyhnaní práve pre svoje vlastné kategorické postoje rozchádzajúce sa s pročeským a profederáIným postojom. Skutočným dôvodom pre tento krok v roku 1991 bol chvatné drancovanie spoločného federálneho majetku, jeho prevod buď pod české ministerstvá alebo rovnako chvatná privatizácia pod ideou Federálneho fondu národného majetku.

Slovenská vláda Vladimíra Mečiara bola odstránená 23. apríla 1991 a už 30. apríla 1991 bol českým ministerstvom pre priemysel a hospodársky rozvoj schválený privatizačný projekt Česko-slovenských aerolínii ako českého podniku. Letecká spoločnosť, jedna z najstarších v Európe a od samotného začiatku budovaná na báze spoločného štátu, do ktorej mimochodom v roku 1945 bola včlenená celá vtedajšia slovenská

letecká spoločnosť, sa stala českou akciovou spoločnosťou. Slovensku sa veľkoryso vyčlenilo až 2,29 % akcií. Pýtam sa, ako je možné, že proti tejto nehoráznosti ste, pán poslanec Čarnogurský, ako vtedajší premiér neprotestovali? Ako je možné, že námestník ministra, príslušník KDH, vtedy takýto dokument odsúhlasil? Čo robili vo federálnej vláde tzv. slovenskí predstavitelia, premiér Čalfa, podpredseda vlády Jozef Mikloško? Pretože toto sú kľúčové argumenty súčasných českých politikov pri našom úsilí o presadenie spravodlivých pomerov delenia spoločného majetku, že totiž všetko toto sa dialo za súhlasu slovenských predstaviteľov. A najhoršie na tom je to, že majú úplnú pravdu.

Nejdem sa zaoberať problematikou iných rezortov, ostanem pri sfére, ktorá je v súčasnosti v kompetencii Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky. Po Česko-slovenských aerolíniách nasledovali ďalšie a ďalšie organizácie a podniky, ktoré sa postupne presúvali z federálnej pôsobnosti a vznikali z nich české akciové spoločnosti. Tým sa dosiahlo nielen presunutie ich pôsobnosti do centra v Českej republike, no najmä také organizačné usporiadanie formou českých akciových spoločností, ktoré vylučovalo návratnosť tohto procesu. Elektrizácia železníc, jedálenské a lôžkové vozne, kontajnerová preprava a ďalšie a ďalšie sa stali zrazu českými podnikmi. Jediná výrobňa predpätých železobetónových podvalov pre železničné trate na území Slovenskej republiky v Čani pri Košiciach patrí podniku - čuduj sa svete - Železniční prefabrikace Uherský Ostroh. Ešte i kameňolomy dodávajúce štrk pre štrkové lôžko železničných trati boli prevedené a následne privatizované ako české podniky. Takže štrk pre slovenské železničné trate lámaný zo slovenských hôr, drvený, triedený a prepravovaný na Slovensku Slovákmi budeme kupovať od českých firiem?

Dámy a páni, vari chce ktosi kohosi tu presvedčiť, že vtedajšia vláda o týchto nehoráznostiach nevedela? Tak ako

sa voľby v roku 1992 blížili, aj víťazstvo HZDS sa črtalo stále jasnejšie, zrýchľovalo sa i tempo plienenia federálneho majetku v prospech Česká. Nie milióny, ale desiatky miliárd korún sa drancovali zo spoločného majetku. Kto z vtedajšej vlády zdvihol hlas proti nehoráznosti straty nášho námorného loďstva pozostávajúceho z 18 lodi keď iba posledná z nich stála 50 miliónov amerických dolárov? Ani hlas zo Slovenska sa neozval. Ako to, že vtedajšia vláda mlčala a tým celý tento český krok vlastne odobrila?

Veľa slov tu odznelo o bývalej údajnej rýchlosti a efektívnosti privatizácie, pričom súčasná vláda je osočovaná zo spomalenia privatizácie. Tak sa teda pozrime, čo a ako sa privatizovalo. Aj po strate Česko-slovenských aerolínii ako spoločného leteckého prepravcu Slovensko disponovalo nemalým leteckým parkom Slovairu. Jeho privatizáciou prišlo k jeho úplnej atomizácii. Medzi radom trpasličích privatizačných projektov vznikli Tatraair a. s., Kasoviaair, Slovair, Slovakiaair, Tatraair grupp, Ekolet. Toľko leteckých spoločnosti, tuším, nemajú ani Spojené štáty americké. Ich spoločnou črtou je neschopnosť prežitia a insolventnosť. Je to možné vyhlasovať za úspech privatizácie? Veď to je porážka ako hrom.

Návrh privatizácie ČSAD tak, ako bol pripravovaný formou kupónovej privatizácie, čo by vecne zmenil na neefektívnej všeľudovej forme súčasného nefunkčného štátneho podniku? Privatizácia vodnej dopravy podľa pôvodných predstáv by priniesla s najväčšou pravdepodobnosťou zánik Slovenskej plavebnej spoločnosti. Bola by sa dostala do konkurencieneschopného prostredia, s najväčšou pravdepodobnosťou aj stratu komárňanského prístavu v prospech štátu, ktorého politický nacionalizmus v súčasnosti je v rozpore s jeho vlastnou ekonomickou prosperitou. Dúfam, že je zjavné, že nehovorím o Mongolsku.

Tiež tu odznelo zo strany pána poslanca Čarnogurského tvrdenie o bezkoncepčnosti práce súčasnej vlády a ministerstiev toľko silných slov. Dovoľte mi obzrieť sa krátko dozadu, čo to bola za koncepcia práce vlády a ministerstva dopravy, keď rezort, ktorý som prevzal, postrádal odbor legislatívno-právny, postrádal odbor zahraničných vzťahov. Koniec-koncov, žiadne zahraničné vzťahy sa nekonali s výnimkou pár lukratívnych ciest pánov námestníkov. Keď riaditeľ odboru cestnej dopravy, ktorý mal riadiť cestnú dopravu na území Slovenskej republiky, bol absolvent Vysokej školy poľnohospodárskej špecializácie hydromeliorácie, ale podstatné, že člen KDH. Nuž, a takto by som mohol pokračovať takmer do omrzenia, ale myslím si, že to nie je účelom nášho stretnutia. Veď celý rezort bol budovaný na ortodoxne straníckej zásade, počnúc ministrom a končiac, tuším, upratovačkou.

Veľmi vážne tvrdenie z úst pána poslanca odznelo vo veci nekoncepčnosť práce v súčasnej vláde a ministerstiev. Pokojne môžem konštatovať, že je to podľa známeho vtipu v zásade pravda, až na to, že sa to nedialo v Moskve ale v Leningrade, že to nebolo na Červenom námestí ale na Nevskom prospekte, a že tam nerozdávali Moskviče, ale kradli bicykle. Budem teda opäť hovoriť za rezort dopravy a spojov a o súčasnej koncepcii.

Môžem zodpovedne konštatovať, že žiadna koncepcia rezortu ministerstva dopravy a spojov v predchádzajúcej vláde jednoducho neexistovala. Konečne, ani nebola potrebná, vecí v rámci ideí čechoslovakizmu pre vlastnú dopravnú a spojovú politiku zo strany Slovenska žiadny priestor sa ani nehľadal. Dovoľte preto informovať o práci rezortu dopravy, spojov a verejných prác vedomý si toho, že z našich masmédií o našej práci, úsilí, úspechoch i snaženiach sa verejnosť nedozvedela dosial takmer nič. Práca rezortu bola poznamenaná faktom, že rozsah našich právomocí a kompetencií sa priebežne menil a bol iný v júli 1992, v októbri 1992, v decembri 1992 a úplne nové postavenie sme, pochopiteľne, získali po získaní zvrchovanosti štátu k 1. januáru 1993.

Náš rezort prebieha nesporne najprudšími pracovnými, kompetenčnými a vecnými zmenami a zabezpečoval kontinuitu funkčnosti v tak citlivej oblasti, ako sú doprava a spoje. Rozdelenie spoločnej meny vo februári v rozhodujúcom rozsahu zabezpečoval náš rezort prostredníctvom Slovenskej pošty. Česká strana sa na tento krok pripravovala nie menej ako dva roky. My sme to zvládli za dva mesiace. Je to rezort dynamický, ktorého rozvoj bude plne pokračovať. Pokračovať bude aj naša práca, pretože v oblasti dopravy, spojov a verejných prác nikdy nebude možné konštatovať ukončený dokonalý stav a bezpochyby ani nie spokojnosť, pretože stav plnej spokojnosti asi nie je dosiahnuteľný nikde na svete. Teda opäť sa vrátim ku koncepcii súčasného rezortu dopravy a spojov.

1. Až do konca júna 1992 Ministerstvo dopravy a spojov Slovenskej republiky ústami svojich vedúcich predstaviteľov sa vehementne a dôsledne hlásilo k ideám čechoslovakizmu so všetkými katastrofálnymi dôsledkami pre Slovensko, veď akákoľvek medzinárodná iniciatíva medzištátnych rokovaní bola sústredená výlučne v Prahe. Za toto obdobie Ministerstvo dopravy a spojov si nedalo ani toľko práce, aby rozpracovalo a vecne naplnilo zásady štátnej dopravnej politiky, ktoré prijala federálna vláda a následne schválila slovenská vláda. Tieto cesty a časy sú už za nami, a to definitívne.

Od júla 1992 boli uskutočnené rokovania s ministrami dopravy Nemecka, Bavorska, Rakúska, Slovinska, Chorvátska, Maďarska a Poľska. Pripravené sú rokovania s ministrami dopravy Ukrajiny a Ruska. Do Ukrajiny cestujem budúci týždeň. Za každým s týchto rokovaní je kus práce vo forme napriamovania dopravných trás, ktoré dosial Slovensko obchádzali. Chceme byť a aj budeme križovatkou Európy, no k tomu bolo treba zaujať vlastnú stoličku a vlastnú hviezdu v politickej

štruktúre Európy. Teraz a nie v akomsi chimerickom horizonte, v časové ohraničenom období hmlistom rovnako ako kýžený vstup do komunizmu. Slovensko už nikdy nebude apendixom na hrubom čreve česká, aj keď je nemálo ľudí, ktorí po takomto návrate by túžili.

2. Súčasné obmedzené investičné zdroje slovenskej ekonomiky, dobudovaná a zdevastovaná dopravná infraštruktúra a obrovské potreby investičných nárokov kladú pred rezort obtiažne úlohy získania investičných prostriedkov najmä z mimorozpočtových zdrojov. Táto sféra v čechoslovakistických predstavách do 31. 12. 1992 bola absolútnou doménou Prahy. Takýto stav bol pre predchádzajúcu vládu v zásade značne pohodlný, no pre ekonomiku a pre rozvoj Slovenska bol doslova katastrofou. Finančný svet nás totiž nepoznal a pre bankové domy sme proste neexistovali. Toto sú dôvody toho konštatovania premiéra Mečiara, ktoré ste, páni poslanci, tak hojne tu citovali. Nás do decembra 1992 svetové finančné kruhy nepoznali, my sme neexistovali a existujeme tri mesiace. Ale už tomu tak nie je. Už nás poznajú. Vstúpili sme do rokovaní s najvplyvnejšími investičnými domami, ktoré si klientov starostlivo vyberajú - nie my ich, oni nás, pretože ich parametre a dôveryhodnosť im to jednoducho umožňuje.

Výsledky týchto rokovaní sa neprejavia ani za týždeň ani za mesiac, pretože veľké investičné projekty podliehajú výnimočne náročnému posudzovaniu nielen vlastných návrhov projektov, no i celej politickej klímy štátu a dôveryhodnosti vlády. V tomto smere obstávame veľmi dobre. Predmetom skúmania a záujmu zahraničných investičných domov sú napríklad zásadné prestavby letísk v Košiciach a v Bratislave. Ďalším pozoruhodným predmetom záujmu je dopravný koridor z prístavu Bratislava na Ukrajinu. Vo veľmi pokročilom stave sú pred podpísaním dohody o úveroch s Európskou bankou pre rekonštrukciu a rozvoj a Svetovou bankou do modernizácie cestnej siete. Rozsah záujmov týchto finančných inštitúcií

je do štyroch dôležitých cestných stavieb, ktoré by riešili odstránenie závažných dopravných závad a upraviť cca 300 km povrchov ciest triedy E a T. Toto je iniciatíva, ktorá sa prelína z predchádzajúceho obdobia, pán Dzurinda, z vášho.

Pred finalizáciou taktiež sú podpisy úverov s Európskou investičnou bankou, s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a Svetovou bankou do oblasti telekomunikácií a taktiež odblokovanie dodávateľských úverov z Nemecka, ktoré od februára 1992 Česko-slovenská obchodná banka v prospech Slovenska zablokovala u nemeckých garančných finančných inštitúcií. Proti tomuto doslova podlému postupu českej strany bývalá slovenská vláda nevyjadrila ani náznak výhrady. Práve naopak, servilné mlčala. Prečo? V dôsledku toho Slovenská republika do súčasnosti nemá napríklad medzinárodnú tranzitnú telefónnu ústredňu. Z Bratislavy do Kitsee telefonujeme cez Prahu, aj účtujeme cez Prahu. Jej dokončenie malo byť v závere kalendárneho roku 1992, no v dôsledku týchto českých obštrukcii sa odďaľuje na koniec I. polroka 1993. Dôsledky tejto predchádzajúcej servilnosti veľmi tvrdo dopadajú na súčasnú vládu. Každý mesiac meškania odovzdania tejto ústredne nás stojí toľko, že za pol roka nám to vynahradí vlastne novú ústredňu. Toto znáša táto vláda za chyby tej predchádzajúcej. Priatelia, na to nezabudnime.

Po definitívnom uzavretí všetkých uvedených úverov do oblasti telekomunikácií, ktorých záverečné prerokúvanie sa v súčasnosti finalizuje, rezort dopravy, spojov a verejných prác bude mať kryté finančné zabezpečenie rozvoja telekomunikácií do roku 1995 v objeme 15 miliárd korún. Je to čiastka akou nedisponuje, trúfam si povedať, žiadny rezort a žiadne jeho odvetvie. Nechcem zakríknuť, nie je to ešte definitívne podpísané, ale je to pred finalizáciou. Návratnosť týchto úverov je veľmi rýchla. Telekomunikácie sú nesporne najdynamickejšie návratnými a tým aj najefektívnejšími investíciami.

Rezort dopravy, spojov a verejných prác vstúpil do rokovaní so Svetovou bankou vo Washingtone, ktorej vedúci predstaviteľ pre východnú Európu za sféru dopravnej infraštruktúry detailne prerokoval naše koncepcie, zámery, potreby, no aj riziká a neistoty. Svetová banka mu na základe tohto prejavila záujem o spoluprácu v oblasti reštrukturalizácie, modernizácie a efektívnosti železníc a v oblasti dostavby dialničnej siete. Ide o výnimočne náročné a rozsiahle projekty, ktorých rozpracovanie sa predpokladá v trvaní dvoch rokov. Súbežne s tým však pokračuje aj práca na predinvestičnej štúdii dostavby diaľnic z predchádzajúceho obdobia. V pokročilom štádiu prípravy je dostavba diaľničnej siete Slovenskej republiky v Bratislave k štátnej hranici Slovenskej republiky s Maďarskou republikou v Rajke a Slovenskej republiky s Rakúskou spolkovou republikou pri Kitsee. Na základe podpísanej medzištátnej dohody s rakúskym Ministerstvom dopravy a hospodárstva pokračujú práce na príprave železničného prepojenia bratislavského železničného uzla na európsku železničnú sieť Intercity Express v úseku Petržalka-Parndorf-Wien, čím železničná sieť západnej Európy nadviaže na trate železníc Slovenskej republiky, aby som bol skromnejší, skôr železnice Slovenskej republiky nadviažu na západoeurópsku sieť.

3. Rezort dopravy, spojov a verejných prác má vypracované jasné koncepcie stratégie rozvoja jednotlivých svojich oblasti. Koncepciu rozvoja dopravy prerokovala a schválila Hospodárska rada vlády Slovenskej republiky a následne 16. marca 1993 vláda Slovenskej republiky. Materiál plne rešpektuje medzinárodno-právne postavenie Slovenskej republiky ako samostatného štátu pri jeho plnohodnotnej integrácii do dopravnej štruktúry Európy. Tento materiál sa týka dopravy železničnej, diaľničnej, cestnej, leteckej, vodnej i kombinovanej. Ďalším pokračovaním rozpracovania tohto materiálu budú zásady štátnej dopravnej politiky v podmienkach samostatnosti Slovenskej republiky. Tento materiál bude východiskovým materiálom pre všetky okresy celého územia Slovenska.

Koncepcia rozvoja spojov je v súčasnosti predložená na prerokovanie do Hospodárskej rady vlády a do vlády Slovenskej republiky. Opäť ide o ucelený materiál s plnou šírkou záberu problematiky telekomunikácií a pôšt.

Nuž a ako posledný z triumvirátu zásadných koncepčných materiálov je koncepcia rozvoja verejných prác. Ide o materiál značne zložitý a do značnej miery problémový, pretože oblasť verejných prác vo všetkých štátoch postkomunistických krajín si dosial hľadá svoju vlastnú tvár. Spomienka a azda aj istá nostalgia za všemocnou plánovacou komisiou, na ktorú síce každý hromžil, no bolo sa aspoň na čo vyhovárať, zdá sa, že je ešte medzi našimi obyvateľmi veľmi silná. Brať mieru rizika rozhodovania na seba sa veľa ľudí zdráha.

Ako samostatný koncepčný materiál vláda prerokovala a schválila koncepciu rozvoja kombinovanej dopravy, teda dopravy lodno-železnično-cestnej formou kontajnerov a kamiónov. Na rokovaní ministrov dopravy stredoeurópskych štátov vo Viedni 17. marca 1993, kde naše ministerstvo bolo zastúpené, prezentácia koncepcie Slovenskej republiky v tejto problematike vyznela lepšie než priaznivo. Musím so zadosťučinením poznamenať, že iné štáty vyzneli podstatne slabšie. Pozornosť si však zaslúži napríklad drobnosť, že ostatné štáty strednej Európy tam boli zastúpené tlačovými agentúrami, svojimi redakciami rozhlasu, televíznymi spoločnosťami. Slovenská republika nie. O konaní tohoto podujatia ste sa nemohli dozvedieť z našich masmédií, pretože naše masmédiá toto podujatie európskej úrovne jednoducho ignorovali.

Teda paušálne tvrdenie, dámy a páni, že súčasná slovenská vláda nemá koncepciu na žiadnej úrovni, je jednoznačne nepravdivé. O všetkých týchto krokoch, iniciatívach i výsledkoch predstavitelia tlače a masmédií boli a sú priebežne systematicky informovaní, no obyvateľstvo sa zo stránok našich novín o týchto pozitívach nedozvedá prakticky nič, ako keby celá vláda, jednotlivé ministerstvá, i rezort dopravy a spojov, okrem zmien taríf na poštu, telekomunikáciu či dopravu nepodnikali vôbec žiadne iné kroky. Zdá sa, že pre mnohých redaktorov, i pre väčšinu masmédií sú príťažlivé najmä klebety, ohovárania, vyťahovanie - kto, kedy, čo o kom povedal alebo nepovedal, hrabanie sa výlučne v negatívach, ba i otvorené klamstvá, najmä, ak sú orientované proti vláde, proti Slovenskej republike a proti čomukoľvek v súčasnosti pozitívnemu. Domnievam sa, že za úpadok prosperity väčšiny novín a časopisov je zbytočné sa hnevať na Poštovú novinovú službu, skôr by väčšine redakcií pomohlo zamyslieť sa nad zameraním a obsahovou náplňou toho, čím to vlastne národ sýtia. Sú totiž už náznaky toho, že súčasnou jednofarebnou, negativistickou masmediálnou stravou národ je tak presýtený, že mnohým periodikám by k zvýšeniu odbytu nepomohlo, ani keby ich Poštová novinová služba predávala za záporné ceny.

Rezort dopravy, spojov a verejných prác na rozdiel od ostatných rezortov sa vyznačuje osobitnou výlučnosťou, a to je veľmi veľká časová náročnosť investičného procesu. Počúvam veľmi často otázky, kde sú tie výsledky samostatnej Slovenskej republiky vo výstavbe diaľníc či železníc, veď Slovenská republika už, prepánakráľa, existuje štvrť roka. Nuž, takéto otázky, dámy a páni, sú naivné, pretože ak tempo našich prác nepoľaví a do práce sa bude chcieť zapojiť každý obyvateľ Slovenska, ktorý na to má, ktorý to vie a ktorý to chce, výrazné investičné počiny sa môžu prejaviť najskôr - odhadujem veľmi optimisticky - za jeden a pol až dva roky. Určite mi dá za pravdu v tomto smere každý, kto v investičnej sfére veľkých investícií pracoval. K tomu je bezpodmienečne nevyhnutný zásadný pozitívny prístup k našim smerovaniam. Totiž v zásadnom, principiálnom postoji nie je možné

chcieť životnú úroveň ako v Nemecku a pracovať na úrovni socialistického Československa.

Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte ešte upriamiť pozornosť na dve veľmi závažné oblasti. Tou prvou je privatizácia. Varovné výsledky doterajšieho privatizačného procesu, keď nezriedka privatizácia bola povyšovaná z prostriedku na cieľ, boli dostatočným dôvodom na uvážlivý pristúp. Nevhodne sprivatizovaný obchod či podnik totiž môže skrachovať a ekonomikou štátu to otriasť ešte nemusí. No nemúdry krok v tak citlivej oblasti, ako je doprava a spoje, by mohli zapríčiniť kolaps s nemožnosťou návratu a korekcie. Výsledky privatizácie slovenského letectva sú toho, myslím, dostatočne varovným príkladom.

Aký je teda náš trend v tejto oblasti? V rámci privatizácie v oblasti automobilovej dopravy sa dôsledne oddeľujú dopravné závody nákladnej dopravy, ktoré dosiaľ parazitujú na štátnych dotáciách osobnej dopravy a budú dôsledne privátne. Peniaze daňových poplatníkov nemôžu a nebudú tiecť do vrecák nákladných autodopravcov, ktorí navyše podnikajú ako súkromníci v pracovnom pomere v ČSAD. Bežný jav. Vážnou problematikou bude postavenie osobnej autobusovej dopravy s uvážením možností a vhodnosti ich začlenenia do prevádzky v rámci regiónov alebo miest. Privatizáciou vodnej dopravy sa zabezpečí ingerencia Slovenskej republiky nad touto atraktívnou sférou a súčasne taká účasť plavby na podiele prístavov, aby sa vylúčilo vytvorenie prostredia, ktoré by mohlo spôsobiť zánik Dunajplavby. Odstrašujúci príklad máme neďaleko v Rakúsku, kde DDSG - Donaudampshiftfahrsgesellschaft je tesne pred zánikom pri rozkvete prístavov. Toto by sme v žiadnom prípade nechceli dosiahnuť.

Poštová novinová služba, ktorá v súčasnosti spôsobuje vydavateľom toľko vrások na čele, bude plne privatizovaná, no za účasti 34 % vydavateľov, aby na ňu mali vplyv, a minimálne 20 % Slovenskej pošty. To však nebude záruka prosperity vydavateľov novín, iba predpoklad. Prosperita sa môže stavať až na podstatnom skvalitnení novín a ich predajnosti.

Telekomunikácie svoju formu privatizácie hľadajú a vláda bude posudzovať optimálnosť variantu ich postavenia buď formou štátneho podniku alebo variantami akciovej spoločnosti s účasťou štátu 100 %, 77 % alebo 51 %. Vo svete sú najrôznejšie príklady, ale napríklad najvplyvnejšie telekomunikačné sústavy British telekom, France telekom sú štátne. Čiže privatizácia nemusí byť ako jediné možné riešenie.

Železnice a pošty ostanú štátne, no niektoré ich činnosti a prevádzky sa budú môcť privatizovať, zatiaľ čo individuálny prístup sa uplatni k stavoinvestám, okresným správam ciest a staniciam technickej kontroly.

Druhou a poslednou výnimočne závažnou činnosťou rezortu je oblasť legislatívna. Rezort vypracúva sériu výnimočne dôležitých a náročných zákonov. Tam, kde to je len trochu prijateľné a účelné, uskutočňuje sa novelizácia federálnych zákonov, pokiaľ sú použiteľné. Nové zákony sú vypracované v plnom kontexte so zákonmi Európskych spoločenstiev s cieľom vzájomnej kompatibility právnych dokumentov tak, aby boli spoľahlivým východiskom pre dostatočne dlhé časové obdobie. Popri krátkych novelách zákonov, ktoré ste už prerokúvali, prvým takýmto veľmi závažným a komplexným zákonom bude zákon o železnici Slovenskej republiky, ktorý v súčasnosti vstupuje už do finalizácie. Zákon tohoto rozsahu rakúska vláda pripravovala a prerokúvala plné tri roky. česká vláda do dnešného dňa nemá ani schválené zásady takéhoto zákona. Súbežne s tým sa vypracúvajú zákony o pozemných komunikáciách, cestnej doprave, leteckej doprave, vnútrozemskej plavbe, námornej plavbe, štátnom cestnom fonde, železničnej zdravotnej poisťovni, výkupoch pozemkov pre stavby vo verejnom záujme, koncesných komunikáciách, o verejnom obstarávaní.

Uvedené zákony chceme predkladať na prerokúvanie v dostatočnom časovom predstihu tak, aby medzi ich nadobudnutím platnosti a plným nábehom výkonu pôsobenia uplynul dostatočne dlhý adaptačný čas a minimalizovalo sa riziko chvatného nábehu činnosti. Myslím, že negatívne dôsledky niektorých takýchto chvatných krokov sme mali možnosť zažiť a chcel by som sa vyvarovať podobných rizík v tak závažnom rezorte, ako je doprava, spoje a verejné práce.

Ministerstvo sa dosial stalo buď plnoprávnym členom alebo gestorom zastupovania v nie menej ako dvadsiatich veľmi významných medzištátnych vládnych i nevládnych organizáciách. O mnohých z nich bola vyslovovaná temná vízia, že Slovenskú republiku nebudú akceptovať a naše členstvo v nich bude otázkou veľa, veľa rokov čakania. Tieto kuvičie hlasy sa ukázali rovnako nepravdivé ako tešenie sa našich neprajníkov, že Slovenskú republiku diplomaticky nikto neuzná. Na poli diplomacie nás uznalo, ako je známe, už viac ako 100 štátov a vstúpili sme i v oblasti rezortu dopravy a spojov na svetové fórum nie bočným vchodom pre lokajov a nie ako apendix Českej republiky, ale ako plnoprávny medzištátny subjekt, rovnocenný so všetkými ostatnými štátmi sveta.

Dámy a páni, dúfam, že som vás neobral o čas bezúčelne. Budem rád, ak vaše námety pre rezort dopravy, spojov a verejných prác budú vecné a konštruktívne. O žiadnu lacnú chválu a hladkanie nestojím, no rovnako jednoznačne odmietam demagogické, paušálne znevažovanie práce vlády. Naša práca je veľmi rozsiahla, ani zďaleka nie každý stačí jej rozsahu a tempu. Taktiež nie každý z pracovníkov je ochotný niesť riziká a zodpovednosť z rozhodovania práce, pri ktorej sa kladú základy koncepcie technickej infraštruktúry Slovenska na veľmi dlhé obdobie. Veď viaceré a veľmi mnohé v súčasnosti zakladané koncepcie budú budovať a dokončievať iní, tak ako je to pri veľkých inžinierskych a investorských dielach bežné. Naša vláda rozhodla o našej zvrchovanosti, o ústave, o samostatnosti štátu. O jeho rozvoj a prosperitu sa však musíme pričiniť úplne všetci.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi Hofbauerovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán minister, spomínali ste istú povoľnosť až servilnosť celej minulej vládnej a zrejme aj politickej garnitúry. Rád by som len pripomenul, že Ministerstvo dopravy a spojov na Slovensku vzniklo 15. augusta 1991. Od prvej chvíle sme boli obvinení viac-menej z protiústavnosti, že to bolo v rozpore s kompetenčným zákonom, čo, pravdupovediac, asi bola aj pravda. Napriek tomu toto ministerstvo zostalo, nikto ani z vládnej garnitúry, ani z politickej garnitúry, ktorá bola pri moci, neustúpil. Čiže myslím si, že tiež treba aj pripadne pozitívne o tom hovoriť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán minister. Minister dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauer:

Pán poslanec, napriek všetkým pripomienkam, ktoré som tu vyslovil, vznik tohoto ministerstva skutočne oceňujem. Je v plnom rozsahu pravda to, čo ste povedali, že bolo to na hranici toho, čo ste vyslovili.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

z úst pána Dzurindu sme si vypočuli výpočet všetkého toho, čo naša vláda urobila dobre alebo zle. Chcel by som len na jednom prípade poukázať, ako sa s takými číslami dá narábať, ako sa dá zavádzať a ako sa dá optika občana smerovať tam, kam to niekto chce smerovať. Pán Dzurinda šermoval číslami o tom, aká bola dobrá privatizácia, a ako sa Mečiarovi nepodarilo predať tabakový priemysel. Pýtam sa, ako mohla vláda pána Čarnogurského protizákonne previesť na Zbrojovku Vsetín 2 620 ha najkrajšieho lesa v okrese Považská Bystrica? Tento les v zmysle katastrofického scenára, ktorý táto vláda poznala, musela vedieť, tam bolo o tom hovorené, že po rozdelení republík bude drevná hmota chýbať najmä Českej republike. V zmysle tohto scenára sa táto záležitosť tam predala.

Chcem povedať, že ak tento les budeme chcieť dostať späť, bude nás to stáť 7 miliárd korún. Hovorím to približne, pretože pri vyčíslovaní toho sa nepočíta drevná hmota, ktorá sa do nehnuteľnosti nedá započítať. Chcem sa opýtať, ak táto vláda bude teda nútená vykúpiť späť tento les, ktorý sa tam vedome zašantročil, komu po čase takýto ekonóm urobí za to odpočet. Či to je na triko tejto, súčasnej vlády, alebo tej predchádzajúcej. Takýmto spôsobom si historicky spomínam len na jednu vládu, ktorá to urobila, a to bola vláda Eduarda Beneša, keď nás pripravila o dediny na Orave.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Vážení, mám tu ešte dve prihlášky pána Dzurindu do tohoto bodu. V rámci tohoto bodu už vystúpil, takže to chápem ako faktickú poznámku. Ospravedlňujem sa, je prihlásená pani poslankyňa Gbúrová.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Vážená Národná rada,

uvedomujem si, že čas je pokročilý, preto sa pokúsim byť stručná. Nemám rada dlhé reči, ani veľa zbytočných slov, preto sa moje vystúpenie obmedzí časovo na faktickú poznámku.

Nie je čas a snáď ani priestor, aby sa podrobne analyzovali myšlienky, ktoré odzneli na kongrese Spolužitia konaného dňa 27. 2. 1993 v Komárne, pretože sú tak vážne, že si vyžadujú zaujať objektívny postoj všetkých politických strán a subjektov na politickej scéne Slovenska, a snáď už aj mimo nej. Nie je však možné obísť ich bez povšimnutia aj na tejto pôde. Osobne si myslím, že je skutočne možné ísť v otázkach práv národov a národnosti ďalej, než sme zvyknutí, ale malo by to byť v súlade a s rešpektovaním konkrétnej historickej skutočnosti v závislosti od prehlbujúcej sa demokracie a medzinárodnej koordinácie. Je však potrebné tiež rovnakou mierou prehlbovať povinnosť a spoluzodpovednosť za nový štátny subjekt. Ak sa poruší miera tejto spoluzodpovednosti, je za osud tejto krajiny zodpovedný každý z nás, bez ohľadu na národnú príslušnosť.

Slová, ak abstrahujem od ich obsahu a zvýrazním ich formu, už túto mieru v podstate prekročili. Poviem niektoré z nich: celková autonómia, tvrdí zástancovia všetkých menšín, žiadne hranice a žiadna vláda nesmie brániť tvrdo vybojovať, Slovensko musí mať novú vládu, musia sa zodpovedať,

ochrana Maďarov, samovražda, praktiky Caucescovho Rumunska, chcú sa starať o nás na našom území, netreba sa báť násilne obnoviť, násilím si vynútiť, treba odvolať všetkých tých, ktorí sa boja tvrdo presadzovať, Maďari na Felvidéku majú právo, zastupujeme a tvrdo chránime záujmy všetkých menšín. Nuž, čo dodať? Snáď niečo o slovách, ktoré som vytrhla z kontextu, to s plnou zodpovednosťou pripúšťam. S nim i bez neho sú však rovnako tvrdé a bolestivé. Slovo môže zabiť, liečiť, povzbudiť, uspokojiť, vyvolať pocit ohrozenosti, strachu. Slovo má božiu silu. Strach z pocitu ohrozenia je zvlášť nebezpečný. Mení ľudí, núti ich konať často v rozpore s rozumom a svedomím.

Chcem sa preto vážne zamyslieť i nad slovami Siegfrieda Kogelfranza z časopisu Spiegel, ktorý povedal - citujem: "Ďalší konflikt medzi Maďarskom a Slovenskom je naprogramovaný a obe strany sa už s cudzou pomocou vyzbrojujú." Túto poznámku som si dovolila povedať aj z toho dôvodu, že sčasti aj vo mne koluje maďarská krv. v tomto priestore sa totiž ťažko dá hovoriť o čistom národe, čistej rase, o jednote hlasu a krvi. Snáď preto sú hranice a ich rešpektovanie vážnym imperatívom.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

S faktickou poznámkou sa hlásil, ako som dostal informáciu od pána podpredsedu Húsku, pán poslanec Dzurinda.

Poslanec J. Čarnogurský:

Nie s faktickou poznámkou, prihlásil sa znovu do diskusie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Znovu do diskusie? Poslanec I. Čarnogurský:

Áno, rokovací poriadok to umožňuje. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, chcel by som povedať, že dohoda na politickom grémiu o trvaní rozpravy sa neuzatvorila teraz, ale prvýkrát, keď sa zaradil tento bod do programu. Bola tam zhoda predsedov politických strán združených v parlamente, že na jednu stranu si dáme čas 20 minút. Túto dohodu nikto neobnovoval, ale nikto ju ani nezrušil. Z toho vyplynula aj poznámka pána podpredsedu Húsku. Aby sme si rozumeli, nie som zástancom toho, aby sme niekomu nedávali slovo, to len na vysvetlenie. Urobíme to tak, že pán poslanec Duka-Zólyomi sa prihlásil s faktickou poznámkou a potom vystúpi znovu pán poslanec Dzurinda.

Poslanec Ä. Duka-Zólvomi:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

vlastne teraz som pochopil, prečo sa tu dnes rozdávali určité materiály určitým poslancom, nie každému, teraz som pochopil, čo sa tým sleduje. Keď som uvidel tento materiál, nastolil som si otázku, k čomu to vedie. Neviem, čo môže z tohto materiálu vydedukovať ten, kto ho má. To sú materiály nášho hnutia, staré materiály, náhodne, sporadicky pozbierané a nie sú to tajné materiály. To sú materiály, ktoré boli uverejnené, ktoré boli rozdané na tlačových konferenciách, dostali to novinári, dostali to jednotlivé hnutia,

dokonca sme odovzdali jednotlivým hnutiam celý balík materiálov.

Sme ochotní rokovať o týchto otázkach, ale nie tak, že neznámy agent rozdáva niečo. Prosím vás pekne, to sú materiály hnutia. Ako to patri sem? Musím o týchto otázkach rokovať, ale nie takým spôsobom, že vytrhneme určité veci, určité myšlienky, určité citácie, a na základe toho dáme dokopy jeden prekrásny text. Chceme rokovať o týchto otázkach, ale nie takýmto spôsobom.

Ďakujem pekne za pozornosť. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Gbúrová, pán poslanec Laluha - faktické poznámky.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Nemyslím si, že som konfrontačný typ. Za obdobie, ktoré sa tu stretávame, je to snáď viditeľné. Text z kogresu Spolužitia som nedostala v Národnej rade. Dostala som ho v maďarčine zhruba pred troma týždňami domov. Obsah textu je dôvodom môjho vystúpenia, ako aj fakt, že sa národnostnej problematike venujem niekoľko rokov profesionálne. Rovnako čestne som sa priznala, že som vytrhla z kontextu niektoré slová. Vytrhla som tie, z ktorých na mňa šiel strach. A na tento jav som chcela upozorniť, na nič iné. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Pán poslanec Laluha.

Poslanec I. Laluha:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

chcem uviesť upresnenie k tomu, čo spomínal pán Duka-Zólyomi. Odporúčal by som najprv preveriť o čo ide, o aké materiály, a potom ich takto značkovať. Materiály, ktoré boli dané, sú študijné materiály pre členov zahraničného výboru, medzi ktorými sa napríklad nachádza návrh ústavného zákona o národnostiach, ktorý mi odporučil pán Csáky, aby sme o ňom diskutovali. Ďalej k tomu boli priložené rôznorodé materiály, ktoré vydala vaša organizácia, ktoré boli zamerané na výhrady, ktoré má vaše politické hnutie voči niektorým častiam ústavy a podobne. Nič iného. Aj iné materiály študijného charakteru v tomto smere členovia zahraničného výboru dostávajú k dispozícii.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Laluhovi. Pán poslanec Rózsa a potom pán poslannec Duka-Zólyomi.

Poslanec E. Rózsa:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

vzhľadom na čas a prítomnosť poslancov len v záujme materiálnej pravdy dovolím si uviesť To sú materiály rozoslané zo zahraničného výboru pre schôdzu zahraničného výboru, a nejde o materiály, ktoré sú charakteru stanoviska jedného hnutia, ale je tu hodnotenie kongresu. Ja si v mene nášho hnutia vyprosím, aby akékoľvek hnutie svojvoľne hodnotilo náš kongres. Ak my nehodnotíme kongres iného hnutia, tak nech nehodnotia ani oni. Toto rozširujú a z tohoto výpisku,

z tohoto jednostranného, subjektívneho posudzovania dáva sa to poslancom Národnej rady. Napríklad uvádzam to len preto, že dokonca spomínajú tam moje meno, chcú robiť rozvrat v našom hnutí tým, že Rózsa bol ticho. Priamo vytrhávajú veci z materiálov tohoto kongresu. To je v právnom štáte nenormálne, neetické a neslušné. Prosím, aby sme to navzájom nerobili.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán podpredseda Duka-Zólyomi zrušil faktickú poznámku. Pán poslanec Kočtúch.

Poslanec H. Kočtúch:

Chcel by som poprosiť našich maďarských priateľov o jednu analýzu. Keď nastúpil Mikloš Horthy v septembri 1919, uviedol sa takým - dalo by sa povedať - krédom: "Dejiny nás, Maďarov, naučili inak hovoriť navonok a inak konať dovnútra." Rád by som bol, keby nám naši priatelia podali analýzu vývoja situácie z pozície práve tohto výroku. Zdá sa mi, bol som veľmi fascinovaný jedným filmom, ktorý bol nakrútený, ktorý urobili Maďari "Dvojaké súkno". Inak merať: tomu tak, inému merať onak. Bol by som veľmi rád, a dohodneme sa, keby ste nám urobili zasvätenú analýzu istej bipolarity maďarskej vnútornej a zahraničnej politiky.

Ďakujem. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Bauerová - faktická poznámka.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne,

chcem ešte raz zopakovať aj pre pána poslanca Kočtúcha, že sme odovzdali naše oficiálne schválené materiály z kongresu. To sú naše oficiálne dokumenty, a prosíme každú stranu, ktorá má záujem o diskusiu, o dialóg s nami, aby sme pristúpili k takémuto dialógu. My nemáme čo analyzovať dvojakú politiku. My hráme otvorenú hru.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

kým dám slovo pánu poslancovi Dzurindovi, dovoľte aj mne jednu poznámku. Myslím si, že aj to, čo sme počuli tu, je dôsledkom nedostatku dialógu. Chcel by som sa vrátiť k ponuke, ktorú som dával na spoločnom stretnutí predsedov politických strán v decembri v Trenčianskych Tepliciach, aby všetky politické strany, ktoré sú v tomto parlamente, vyčlenili zo svojich radov ľudí, ktorí sa skutočne vyznajú v problémoch národnostne zmiešaných oblastí a aby vecne, na základe analýzy faktov, na základe analýzy súčasného právneho stavu, definovali skutočné problémy, ktoré tam sú, a oddelili ich od politicky účelových stanovísk, ktoré sa sem-tam objavujú. Myslím si, že iba takýmto spôsobom je možné začať skutočný dialóg. Samozrejme, že možno si prečítať alebo vypočuť všelijaké slová. Slová, ktoré tu citovala pani poslankyňa Gbúrová, samozrejme, sa nepočúvajú príjemne, takisto ako sa nepočúvajú prijemne predsudky na adresu ktorejkoľvek menšiny alebo etnickej skupiny v tejto krajine. ísť takouto cestou vymieňania si stanovísk založených na predsudkoch by zrejme neviedlo k dobrému cieľu. Treba zabrzdiť tieto silné slová, o ktorých sa tu hovorilo, nehovoriť o dialógu, ale začať ten dialóg skutočne viest.

Pán poslanec Dzurinda, máte slovo. Prepáčte, pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Až doteraz, keď som rozmýšľal nad týmto problémom maďarskej strany a ich určitým chovaním, som nevedel pochopiť, prečo sa stále hovorí o rokovaní, prečo sa, ako sa hovorí, pretiera medový motúzik popod nos a ináč sa koná. Teraz to pán poslanec Kočtúch vysvetlil, je mi to už trošku jasnejšie. Prečo o tom teraz hovorím? Asi pred dvoma týždňami tu bola skupina raportérov z Rady Európy na čele s pani Halonenovou, ktorá bude podávať zrejme osobne správu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, a veľa bude záležať od toho, ako sa ona vyjadrí, či nás do Rady Európy 10. resp. 11. mája prijmú, alebo nás do Rady Európy neprijmú. Jedno je šťastie, že táto skupina raportérov tu bola a že sa mala možnosť presvedčiť o skutočnosti u nás, lebo keby uverili tomu, čo pán poslanec Csáky odovzdal pri tomto stretnutí, zrejme by sme sa do Rady Európy nikdy nedostali. Pán poslanec Csáky to zase urobil strašne zaujímavým spôsobom, už nie tak, ako to urobil priamo v Štrasburgu, že jednoducho ten dopis tam dal, ale teraz, aby sa nepovedalo, zobral obálku, obrátil sa na nás: Môžem dať tento dopis? Samozrejme, nikto mu nepovedal, že ho nemôže dať, ale, samozrejme, ani nikto nevedel, čo v tom dopise je. Až potom, keď sa nám dostal ten dopis do ruky, zrazu som sa tam dočítal, že sú tam kladené také podmienky a také nepravdy o situácii na Slovensku, že som naozaj dostal strach, či toho 11. mája tohto roku sa do Rady Európy dostaneme.

Neviem, či si domýšľajú, konkrétne v MKDH pán Csáky, dôsledky toho. Však každá akcia vyvoláva reakciu. Však to je doslova úmyselné zhoršovanie situácie. Neviem si predstaviť následky toho, že by sme sa neracionálne chovali, že by nás do Rady Európy neprijali. Bojím sa toho, že ak nás neprijmú do Rady Európy, aby sme nereagovali neracionálne, lebo tieto akcie, konkrétne, čo bolo popísané v tom dopise, k tomu provokujú.

Ďakujem. Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem. Pán poslanec Pittner - faktická poznámka. Poslanec L. Pittner:

Vážené kolegyne, kolegovia,

chcel by som nadviazať na to racio, ktoré tu nadhodil či už pán poslanec Čarnogurský, pán poslanec Kočtúch a opakovane podpredseda Národnej rady, ktorý teraz vedie schôdzu, pán Weiss. Prosím vás, dovoľte mi povedať v stručnosti môj názor z hľadiska človeka, ktorý robil aj v takej profesii, ktorá nie je úplne v súlade s bubnom na zajace. Ak spočítame a zanalyzujeme vystúpenia, články v publicistike i v knihách, ktoré vychádzajú v tomto čase, ale najmä politickej oblasti, s hrôzou by sme mali zistiť, že sa svárime, že sa jednoducho tu dovnútra bijeme a chodíme ako slon v porceláne, žiaľbohu, ale vôbec sa nepozeráme na naše okolie. Všetky tieto nedostatky, všetky tieto prešľapy, ktoré robíme, naše okolie nám valmi rýchlo spočíta. A chcem povedať, že to okolie tu existuje bez toho, aby sme ho definovali ako nepriateľské. Ono sa správa tiež racionálne. A to nie je len problematika nedoriešených národnostných vzťahov, to sú ešte

ďalšie problémy, o ktorých kvôli času nemôžem tu hovoriť. Chcel by som teda, aby to racionálne, čo tu títo páni navrhli, a čo sa - musím povedať - aj v minulej vláde robilo, že sa zvolali napríklad k otázkam ekonomickým zástupcovia od NEZES až po Hájkovcov, a že sa diskutovalo o veciach, aby sme tento systém zaviedli aj v týchto našich časoch, aby sme jednoducho neprali špinavú bielizeň pred očami verejnosti - myslím svetovej. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi za jeho faktickú poznámku. Pán Dzurinda, máte slovo. Ste posledný prihlásený do tejto rozpravy.

Poslanec M. Dzurinda;

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

rád by som nadviazal na to, kde skončil v predchádzajúcom vstupe podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Weiss, v oblasti vecného dialógu. Moje vystúpenie jednoducho bolo vyvolané tým, že som vzniesol interpeláciu. Ak si pamätáte, v interpelácii je 10 konkrétnych otázok. Na túto interpeláciu reagoval premiér Mečiar, podľa môjho názoru, mnohými vyslovenými nepravdami. Prísne som sa držal tohoto dialógu. Oproti tomu ako reakcia na moje vystúpenie sme počúvali problémy okolo Česko-slovenských aerolínií, námornej plavby a niektorých ďalších veci. Teda by som bol rád, keby sa mohli naplniť slová nielen pána Weissa, ale aj pána Kočtúcha o tej spolupráci, ale keď nevieme vlastne viesť ani základný dialóg, keď nemáme jasno v základných prístupoch, napríklad v privatizácii, keď nevieme priamo odpovedať na konkrétnu otázku, ale vyťahujeme niektoré ďalšie veci, jednoducho ten dialóg bude veľmi ťažký. To je po a/.

Po b/ - je mi veľmi ľúto, že pán minister Hofbauer ušiel, ale povedal dve konkrétne veci. Jedna konkrétna vec sa týkala súhrnného hodnotenia našej ekonomiky. Už vo svojom vystúpení som, páni poslanci a pani poslankyne, vyzval vládu, aby si zodpovedala za to, že nesplnila jednu z hlavných úloh pre tento rok, a síce nepredložila súhrnnú správu, a vždy vyťahuje zavádzajúce čísla, keď sa jej to takto účelovo hodí. Dal by som vám dva námety na to, aby ste sa oboznámili so stavom nášho hospodárstva. Jeden námet sa nachádza v Hospodárskych novinách z 23. tohoto mesiaca, druhý sa nachádza v Práci z 23. tohoto mesiaca. V Hospodárskych novinách vám ponúkam, aby ste si prečítali hodnotenie našej ekonomiky v Hospodárskej rade vlády a v Práci si môžete prečítať hodnotenie Ústavu ekonomickej teórie Slovenskej akadémie vied resp. pána Ing. Okáliho, DrSc.

Tretia moja poznámka sa viaže ku konkrétnym vystúpeniam pána ministra Hofbauera a pána poslanca Cingela. Pán poslanec Cingel tiež vzniesol vážne veci. Teraz odchádza. Takže by som chcel povedať, pán poslanec Cingel, že tiež ste hovorili od samotnej témy, ale upozorňujem vás na správu z kontroly dodržiavania zákonnosti pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa zákona číslo 92 z roku 1991. Má dátum január. Je to materiál na rokovanie vlády Slovenskej republiky, predkladá ho pán Ivan Lexa. Tento prípad som tam nenašiel, o ktorom ste hovorili. Ak poznáte prípady, ktoré treba naprávať, máte tisíc možností tak, ako ich majú všetci poslanci a mnohí iní ľudia, uplatniť tieto záležitosti tam, kde je treba. Upozorňujem ešte raz, tento dokument je hrubý, je na svete, je v pripomienkovom konaní, teraz sa k nemu vyjadruje Fond národného majetku, Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Sú tam iné veci, mnohé zaujímavé, ale to nie je relevantné tejto téme.

Teraz k pánu ministrovi Hofbauerovi. Pán minister Hofbauer preukázal, podľa môjho názoru, neskutočnú odvahu neskutočným zavádzaním poslancov a poslankýň tohto parlamentu. A som si plne vedomý toho, čo tu hovorím. Žasnem nad odvahou pána ministra Hofbauera, s ktorou nám ponuka mnohé nepravdivé a zavádzajúce informácie. Napríklad rozprával o záležitostiach, ktoré sa týkajú rozdelenia Česko-slovenských aerolínií. Hovoril o tom, ako katastrofálne je privatizovaný štátny podnik Slovair, hovoril o neschopnosti predchádzajúcej vlády riešiť problémy vtedajších federálnych inštitúcií, ako je námorná plavba a ČSD. K delimitácii Česko-slovenských aerolínií by som vám chcel povedať, že tak, ako napríklad bane boli rozbiehané a delimitované za pána premiéra Mečiara, takisto aj delimitácia česko-slovenských aerolínií bola plne rozbiehaná, plne delimitovaná a uzavretá za vlády pána premiéra Mečiara. 15. februára 1991 v Senci, veľmi dobre si to pamätám, bola komisia špecialistov Slovenskej republiky, mám doma fotokópiu tohto záznamu, ktorá rozhodla o delimitácii tohto podniku. Opakujem ešte raz, 15. februára 1991. Škoda, že tu nie je pán minister Hofbauer, lebo by som mu osviežil pamäť a povedal by som mu, že v tej komisii boli členmi pani Szépová, pán Šimon a pán Nemeš. Oznamujem vám, pani poslankyne, páni poslanci, že pán Nemeš je poradcom pána ministra Hofbauera. Oznamujem vám, páni a dámy, že pani Szépová je sekčnou šéfkou na Ministerstve dopravy a spojov Slovenskej republiky, pán Šimon je sekčným šéfom na Ministerstve dopravy a spojov Slovenskej republiky. Títo páni, čo takto spackali - podľa ministra dopravy a spojov - delimitáciu ČSA, títo páni dnes vedú rezort dopravy a spojov.

Vážené kolegyne, pán minister doslova povedal, že to bolo za vlády doktora Čarnogurského a že som odsúhlasil, lebo som bol námestníkom ministra dopravy a spojov, tento projekt delimitácie česko-slovenských aerolínii. Pán minister Hofbauer, ak som dobre dával pozor, hovoril o záverečnom termíne 30. apríl 1991. Dámy a páni, dekrétom som bol menovaný ako námestník ministra dopravy a spojov 10. septembra 1991. Ako som mohol odsúhlasiť delimitáciu česko-slovenských aerolínií? Z tohto miesta vyzývam pána ministra dopravy, spojov a verejných prác, aby odvolal toto svoje tvrdenie, alebo aby ho dokázal.

Ďalej z tohto miesta vyzývam ministra dopravy, spojov a verejných prác, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky prehľad lukratívnych zahraničných ciest mňa ako námestníka ministra dopravy a spojov. Nech sa namáham akokoľvek, za 9 mesiacov som bol asi na jedinej, keď ma vtedajší premiér pán doktor Čarnogurský poslal z vlády do Bruselu na jeden deň, kde sme riešili problém, ktorý tu ako jediný spomenul, peňazí pre obchvat diaľničnej siete vedúci Petržalkou na maďarské hranice. Ale pán minister už zamlčal, že pod mojím vedením napríklad sa rozbiehal obrovský projekt na zlepšenie povrchu cestných sieti, že 30. júna 1992 tu z Európskej banky pre obnovu a rozvoj, zo Svetovej banky malo priši 1,5 miliardy peňazí na obnovu povrchov týchto ciest.

Bol som teraz 6 týždňov v Anglicku. Kopu času som stratil práve v Európskej banke pre obnovu a rozvoj, kde som sa usiloval kriesiť tento umierajúci projekt, od špecialistov, až po viceprezidenta pána Mikloša. Ten projekt žije, ale Ministerstvo dopravy a spojov Slovenskej republiky , ako mi títo páni povedali, nie je schopné špecifikovať úseky, kde by tieto peniaze mali ísť. Ako je možné, že peniaze, ktoré tu mali byť 30. 6. 1992, tu stále nie sú? Počúvali sme o mnohých zámeroch do telekomunikácií, do ciest, do diaľníc. Na Slovensku nie je ešte ani koruna. Takže vyzývam, ako druhý konkrétny bod, pána ministra dopravy, spojov a verejných prác, aby vám predložil zoznam mojich lukratívnych zahraničných ciest ako ekonomického námestníka ministra dopravy a spojov.

Po tretie - vyzývam pána ministra Hofbauera, aby vám, poslancom povedal, prečo odvolal, prečo leteli so mnou dvaja riaditelia odborov, z ktorých ani jeden nebol členom žiadnej politickej strany. Preukázateľne boli vybráni na základe konkurzu vyhláseného pánom Mečiarom a boli riaditeľmi dvoch špičkových odborov. Žiadam pána ministra dopravy, spojov a verejných prác, aby na tretiu moju otázku odpovedal.

Dámy a páni, na záver by som chcel povedať asi toto: Tu teraz nie je priestor na to, aby sme si bližšie rozoberali otázky Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky. Verím, že nasledujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky bude hodnotiť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Tam sa budem pána ministra pýtať, a dám mu možnosť sa lepšie pripraviť, preto sa pýtam už teraz, prečo ten kritizovaný Slovair, ktorý dokázal za pol roka vyrábať 10-miliónové straty, ktorý sám úpenlivo žiadal o privatizáciu, ktorú sme mu umožnili, ktorý si sám nakreslil privatizačný projekt, ktorý má hlavu a pätu, prečo tomuto podniku za 9 mesiacov nevie vybaviť štatút národného leteckého dopravcu? Budem sa pýtať pána ministra dopravy, spojov a verejných prác, ako je možné, že železnice nemajú vlastný zákon. Nie je schopný za toľké mesiace pripraviť ani zákon, ktorý by rozviazal železniciam ruky. A budem sa pýtať na ďalšie konkrétne otázky, na ktoré, verím, bude sa možné pýtať v rámci prerokúvania programového vyhlásenia vlády.

Na záver by som teda znovu chcel konštatovať, že minister Hofbauer bol voči téme, s ktorou som vystúpil, úplne irelevantný. Tvrdo odmietam zavádzania, ktorým sa venoval voči predchádzajúcej vláde, predovšetkým z pohľadu rezortu dopravy, spojov a verejných prác, a žiadam ho o doloženie týchto troch tvrdení, ktoré som tu uviedol.

Ďakujem. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Cingel, potom pán poslanec Mikloško - faktické poznámky.

Poslanec T. Cingel:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

myslím si, že poslanec má nárok na to, aby sa mohol na niečo spýtať. Bol by som rád, keby sme začali svoje pýtania obracať do roviny pozitívnej. A keď je niekto taký dobrý odborník, zo svojej právomoci by mal začať predkladať kvalitné zákony, ktoré naši občania a naše Slovensko od nás ako od poslancov potrebuje.

Vrátim sa znovu v krátkosti k môjmu vystúpeniu. Neviem, či ste ma pochopili. Jasne som povedal, že scudzenie zvrchovaného územia vo výške 2 620 ha sa udialo za minulej vlády, a ak toto územie, toto bohatstvo chceme dostať späť, bude to stáť toľko, koľko som povedal. Ak teda ho budeme chcieť kúpiť, musí na to dať peniaze naša terajšia vláda, a vy v budúcnosti môžete vystúpiť, že táto vláda prešustrovala 7 mld. korún, lebo odkúpila niečo, čo prešustrovala minulá vláda. Povedal som, že takto si počínala len vláda Eduarda Beneša, keď nás pripravila o dediny na Orave.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško, potom pán poslanec Pittner a potom dúfam, že budem mať posledné slovo ja.

Poslanec F. Mikloško:Vážený pán predsedajúci,

cítim potrebu sa vyjadriť k dvom vystúpeniam, k dvom konkrétnym veciam. Predseda slovenskej vlády tu povedal, pred týmto parlamentom tvrdenie, že predchádzajúca vláda predurčila výkup celého tabakového priemyslu, vlastne ona pripravila ten výkup. Tu sa ukázalo, že to vôbec nie je pravda, že táto vláda zmenila privatizačný projekt a táto vláda to odpredala. Minister dopravy tu povedal, že predchádzajúca vláda urobila delimitovanie aerolínii, ktoré nazval takmer zradou národa. Teraz tu bývalý námestník povedal, že delimitácie boli ukončené vo februári 1991 tromi ľuďmi ktorí sú dnes vo vysokom postavení na ministerstve dopravy, a za vlády pána Mečiara. Pýtam sa, ako je možné, že v tomto parlamente odznievajú takéto tvrdenia? Ako je toto možné? Za čo nás majú títo ľudia? Prepáčte, myslím si, že tento parlament sa musí nejakým spôsobom k tomu vyjadriť. Ak tu budeme nejakým spôsobom zavádzať, samozrejme, že nás každý má právo a povinnosť vykričať, ale to sú dve tvrdenia v tak vážnej veci a my sa tvárime, akoby tu išlo iba o politické zápasy.

Ďakujem. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi. Pán poslanec Pittner.

Poslanec L. Pittner:

Ešte k tomu poslednému tvrdeniu, pokiaľ ide o lesy. Nemyslím si, že to pán poslanec robí z nejakej zlomyseľnosti, ale zrejme tu nebol, keď pán minister Tuchyňa odpovedal na

interpeláciu, ktorá sa dotýka tejto problematiky z iného hľadiska. O čo ide? Vsetínska Zbrojovka vzhľadom na povolenie, ktoré dostala od Rady obrany štátu, v tom čase ČSFR, vymedzila toto územie na strelnicu. Z tohto hľadiska bol interpelovaný pán minister Tuchyňa, ako to, že strely ešte lietajú do týchto našich objektov i po zavedení slovenského štátu. Tu chcem povedať, že práve z tohto hľadiska sú to veci, ktoré na týchto pomedziach ešte stále budú dlhší čas zrejme otvorené. Práve tu, v našom výbore, je pán poslanec za HZDS, ktorý s touto problematikou tiež prišiel ako s interpeláciou a navrhuje riešenie. Nateraz vám môžem povedať, že je tam zastavená ťažba dreva, je zastavený vývoz a ideme to ako komisia kontrolovať. Čiže tu chcem povedať, že niektoré veci naozaj sú nespravodlivé, ale nie preto, že predchádzajúca vláda to tak rozhodla, ale že tu boli určité spoločné projekty, ktoré majú, žiaľ, aj takéto dopady.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi. Ešte raz pán poslanec Cingel - faktická poznámka.

Poslanec T. Cingel:

Vážené kolegyne, kolegovia, tejto problematiky som sa nechcel dotknúť do takej hĺbky. Chcem povedať, že minulá vláda protiprávne umožnila privatizáciu slovenských lesov v rozpore so zákonom. Slovenský majetok 2 620 ha bol prevedený na Zbrojovku Vsetín a po súhlase predchádzajúcej vlády bol daný do kupónovej privatizácie. Súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Pittner, problém strielania z diaľkovej strelnice "Střelná" zo Vsetína je problém suverénnej republiky, že tu dopadajú ešte strely, ale ten majetok je v kupónovej privatizácií. To predsa je v rozpore so zákonom, ktorý jasne hovorí, že lesy sa neprivatizujú.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Pán poslanec Dzurinda. Poslanec M. Dzurinda;

Pán poslanec Cingel, tretíkrát som vás veľmi pozorne počúval. Teraz ste doslova povedali, že to bolo protiprávne a v rozpore so zákonom. Vskutku držím v ruke správu z kontroly dodržiavania zákonnosti - citujem: "Pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa zákona číslo 92 z roku 1991", z toho zákona, z ktorého ste citovali, tak je vašou povinnosťou, keď viete o takejto nezákonnosti, ísť za pánom Lexom, a prosím vás, chodíte za ním, povedzte mu to, lebo tento prípad tu nie je. To je vážne obvinenie.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu Dzurindovi. Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský;

Pán predsedajúci,

v priebehu tejto schôdze Národnej rady sme vzniesli interpeláciu a potom, v rámci tejto debaty, povedzme, otázky týkajúce sa utajovania štatistických údajov. Odpovedali sme premiérovi Mečiarovi na údajný schodok alebo prešustrovanie 15 miliárd korún, upozornili sme na neoprávnený predaj tabakového priemyslu. Na nič z tohoto vláda alebo ministri neboli schopní odpovedať, ale poslanci HZDS neustále otvárajú nové a nové témy. Našťastie, že poslanec Dzurinda bol námestníkom na ministerstve dopravy a pozná problematiku aerolínii. Keby nebol býval tým námestníkom, dnes, na tejto schôdzi nevieme na to reagovať, pretože je to nová téma, na ktorú sa nikto osobitne nepripravoval. Ale toto je zavádzajúca taktika niektorých poslancov HZDS, ktorí nevedia odpovedať na vznesené otázky, a preto odvádzajú pozornosť na úplne iné témy. Je to taktika, ktorá by sa v Národnej rade nemala používať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec, keďže ste svoju faktickú poznámku začali oslovením mňa, chcel by som pripomenúť, že tento bod programu vediem, moderujem a štýl môjho vedenia schôdzí je taký, že sa snažím nezasahovať do diskusie. Mojou povinnosťou je dať každému slovo, kto o to požiada, a necítim potrebu vstupovať do názorových konfrontácií, ktoré sa v parlamente vedú, pretože každý má právo na svoj názor, čo sa týka vecných konštatácií, ktoré tu odzneli, aj keď nie je bod interpelácie a otázky poslancov, predpokladám, že členovia vlády budú pokladať za potrebné sa k týmto veciam vyjadriť, ale zo zákona táto rozprava ich k ničomu nezaväzuje, pretože je to iba všeobecná rozprava. Len toľko by som chcel k tomu povedať.

Pán poslanec Kočtúch - faktická poznámka. Poslanec H. Kočtúch:

Bol by som veľmi rád, vážení priatelia, keby sme sa nepreťahovali na lane alebo keby sme sa nesnažili, aby sme jasnejšie žiarili, zakryť tie iné hviezdičky na oblohe. To je po prvé. Po druhé - zúčastňoval som sa Hospodárskej rady federálnej vlády ČSFR na základe toho, že som bol podpredseda rozpočtového výboru Federálneho zhromaždenia. Poznám problematiku dopravy nielen z polohy republikovej, ale aj z polohy federálnej. Z 18 projektov, ktoré predložil pán minister Nezval, nebol ani jeden projekt zo Slovenska. Predvčerom napísal pán redaktor Ivan Špáni do Práce "Sedemkrát prepálený zimník". Teraz sa môžeme škriepiť o tom, kto teda

zavinil, ktorá strana tú jednu ďalšiu dierku prepálila, ale vtedy napríklad najlepší projekt nepredložil pán minister Paule do zásobníka verejných prác, hoci sa konečne zistilo, že by sme mali riešiť tú našu krízu štýlom, ako Roosevelt v New Dealu, teda urobiť a realizovať zásobník verejných prác, ktorý sa ponajviac týkal dopravy. Z 18 projektov však najlepší projekt dosiahol vnútorné výnosové percento 2,386 % pri vtedajšej úrokovej miere 17 %. Takže, viete si predstaviť tú biedu, že aj tento zásobník bol ekonomicky vari celkom nanič. Pritom "pinzetovým" spôsobom sa povyberali predovšetkým programy, ktoré sa mali robiť v Českej republike a nie na Slovensku.

Slovenská strana, žiaľ, pričasto mlčala. To je naša spoločná chyba. Teraz nehľadajme veci, čo tá minulá vláda alebo čo nie. Pána riaditeľa Trojaká napríklad, keď sa robila daňová sústava, som päťkrát prosil, aby nám poslal na Slovensko istú kvantifikáciu novej daňovej sústavy, čo ako nahrubo, vecí to nie je váženie šafránu, pretože česká politická reprezentácia prišla so 7 variantmi. Zo Slovenska sme však nedostali nič. Ak chcete, prečítajte si potom môj názor

- už len kvôli histórii - v Koridore "Ber pane, tie dane, však príde rátanie", že najprv sa u nás dane berú, ale až potom sa budú vyratúvať, ako na tom vlastne sme a budeme. Navrhol som l4-percentnú daň z pridanej hodnoty, bol som vo Federálnom zhromaždení ČSFR vysmiaty a nedostal som podporu nikoho od vtedajších poslancov KDH a ODÚ, ktorí sedeli v parlamente, teda od koaličných poslancov. Nechcem rozvíjať polemiku, len ukázať, v akom svrabe sme už vtedy boli a stále sme ťahali - práve zásluhou týchto pánov - za kratší koniec. Tých 14 % by bolo znamenalo presun finalizácie na Slovensko, a preto vlastne môj návrh bol zabitý. Čiže navrhujem, teraz nehľadajme, kto, kedy, čo a ako. Môžem citovať

- pri prerokúvaní našej zvrchovanosti sa vyhlásilo, že je to "politický primitivizmus". Aký by to teraz malo význam? Zabudnime na to všetko a začnime konštruktívne pracovať. Takým

spôsobom dosiahneme naozaj ďaleko viac. Nepočítajme, aj toto ste nám, aj toto ste nám - však to bude väčší register ponôs ako telefónny zoznam. Priložme ruku k dielu a povedzme, dobre, pán Dzurinda, chcete urobiť, povedzme, to. Mňa by veľmi zaujímala nielen otázka dopravy, ale širšie poňatý verejný sektor, verejné práce vôbec. To by som ponúkol ako súťažný projekt medzi HZDS a KDH: Riešiť a optimalizovať vzťah medzi "Publiceconomy" a "Marketeconomy", teda medzi verejným sektorom ekonomiky a jej trhovými sektormi, lebo strategicky o toto nám pôjde - riešme vecne a funkčne tieto záležitosti. To sú konkrétne návrhy, tam si cvičme svoje "intelektuálne bicepsy". Žiaľ, diskusie "tečú" inak.

Ďakujem. /Potlesk./

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Kočtúchovi za jeho faktickú pripomienku.

Vážené torzo Národnej rady, keďže nikto ďalší sa nehlási do rozpravy k tomuto bodu, ani s faktickou poznámkou, v duchu rokovacieho poriadku končím túto schôdzu Národnej rady.

Želám vám príjemný víkend a v apríli dovidenia.

Rokovanie schôdze sa skončilo o 16.45 hodine.

Uznesenia

prijaté na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 17., 18., 19., 24., 25. a 26. marca 1993

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 433/1993

156

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1993

k návrhu poslankyne E. Bartošovej o doručovaní výpisov uznesení Národnej rady Slovenskej republiky a výpisov uznesení vlády Slovenskej republiky poslancom Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky žiada

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky

zabezpečiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky doručovanie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky

A. výpisov uznesení Národnej rady Slovenskej republiky do 10 dní odo dňa skončenia schôdze, na ktorej boli uznesenia schválené

B. výpisov uznesení vlády Slovenskej republiky čo najskôr odo dňa ich doručenia Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 433/1993

157 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1993

k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov z 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 175)

Národná rada Slovenskej republiky súhlasí

A. s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na

interpelácie z 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými bola poslancami Národnej rady Slovenskej republiky vyjadrená spokojnosť:

1. a odpoveďou na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Oravcovej

- ministra dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauera vo veci zabezpečenia dofinancovania a dostavby základných a materských škôl realizovaných v rámci bývalej KBV,

- ministra financií SR J. Tótha vo veci zákona o dani z pridanej hodnoty,

- ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošovej vo veci ochrany spotrebiteľa v súvislosti s cenovými dopadmi a nadväzujúcich opatrení v sociálnej oblasti valorizáciou životného minima,

- ministra školstva a vedy SR M. Kučeru a ministra financií SR J. Tótha vo veci zabezpečenia dofinancovania a dostavby za a MŠ v rámci bývalej KBV,

- ministra hospodárstva SR Ľ. Černáka vo veci zákona o dani z pridanej hodnoty, otázky ochrany spotrebiteľa a prípravy návrhu príslušného zákona,

2.

s odpoveďou ministra hospodárstva SR Ľ. Černáka

a ministra financií SR J. Tótha na interpeláciu poslanca Národnej rady slovenskej republiky J. Plesníka vo veci posúdenia a úpravy platných zákonných noriem v oblasti bytového hospodárstva,

3.

s odpoveďou ministra financií SR J. Tótha na

interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Š. Harnu vo veci poskytovania bankových úverov podnikateľským subjektom a oznámenia objemu vkladov občanov v súvislosti so správami o rozdelení peňažnej meny,

4.

s odpoveďou ministra vnútra SR J. Tuchyňu, ministra

dopravy, spojov a verejných prác R. Hofbauera a ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky E. Rózsu (v mene Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Együttélés-Spolužitie a MKDH) vo veci vylučovania príslušníkov opozície a maďarského národného spoločenstva v Slovenskej republike zo štátnej správy,

5.

s odpoveďou predsedu vlády SR V. Mečiara na

interpeláciu poslanca Národnej rady slovenskej republiky J. Hrašku v otázke prijatých záväzkov v Londýne o návrate 95 % prietoku vody do starého koryta Dunaja,

6.

s odpoveďou ministra dopravy, spojov a verejných prác

SR R. Hofbauera na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Homolu v otázke zohľadnenia klimatických podmienok v severných okresoch Slovenska v súvislosti so zatepľovaním a inštaláciou meracej a regulačnej techniky v bytoch,

7.

s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky J. Ľuptáka

- ministra dopravy, spojov a verejných prác SR R. Hofbauera vo veci osobnej dopravy zamestnancov Biotika Slovenská Ľupča,

- ministra hospodárstva SR Ľ. Černáka vo veci riešenia obchodnej siete na dedinách,

- ministra pôdohospodárstva SR P. Baču vo veci výkupu ovčej vlny od chovateľov oviec,

8.

s odpoveďou ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny

SR O. Keltošovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Brocku v otázke štátneho vyrovnávacieho príspevku a vydania vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

9.

s odpoveďou predsedu vlády SR V. Mečiara na písomnú

interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kvasničku vo veci návrhu zákona, ktorý by upravoval postup navrátenia zabaveného hnuteľného majetku zaisteným osobám v uplynulých 40 rokoch,

10.

s odpoveďou ministerky práce, sociálnych veci a rodiny

SR O. Keltošovej na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Csákyho vo veci konkurzov na miesta riaditeľov okresných úradov práce,

11.

s odpoveďou ministra financií SR J. Tótha na písomnú

interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky A. Draxlerovej vo veci neúmernej administratívy spojenej s prepravou tovaru do Českej republiky,

12.

s odpoveďou ministra školstva a vedy SR M. Kučeru na

písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Mičeka v otázke organizácie školstva na miestnej úrovni a pôsobnosti základného umeleckého školstva,

13.

s odpoveďou na písomnú interpeláciu poslanca J. Reu

- ministra financií SR J. Tótha vo veci poskytovania finančných prostriedkov na dostavbu Základnej školy v Starej Turej,

- ministra životného prostredia SR J. Zlochu vo veci poskytnutia finančnej dotácie pre výstavbu verejného vodovodu v obci Hrabovka,

14.

s odpoveďou ministerky spravodlivosti SR K. Tóthovej

a generálneho prokurátora SR V. Bachu na interpeláciu a podnet poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Lauku vo veci registrácie akciovej spoločnosti Gastro Tatry-Poprad , predloženej podľa uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 136 zo dňa 21. 1. 1993;

B. s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na

interpelácie z 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými interpelujúci poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vyslovili nespokojnosť:

1.

s odpoveďou ministra pre správu a privatizáciu

národného majetku SR Ľ. Dolgoša na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky V. Miškovského vo veci zvýšenia základu majetku a. s. a majetkovej účasti štátu v kupónovej privatizácií,

2.

s odpoveďou ministra pôdohospodárstva SR P. Bacu na

interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Masarika vo veci realizácie zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších zmien a doplnkov,

3.

s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky J. Jakuša

ministra zdravotníctva SR V. Soboňu vo veci nedostatkov pri zriaďovaní Národnej poisťovne,

- ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošovej v otázke nejednotného výkladu zákona o Národnej poisťovni ,

ministra financií SR J. Tótha vo veci návrhu novelizácie zákona o Národnej poisťovni,

4.

s odpoveďou ministra hospodárstva SR Ľ. Černáka na

písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Bogdana vo veci porušovania zákonnosti pri podávaní privatizačného projektu Kovohuty Krompachy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 433/1993

158 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY zo 17. marca 1993

k písomnej odpovedi ministra školstva a vedy Slovenskej republiky M. Kučeru na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Ftáčnika, predloženú na 16. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 175)

Národná rada Slovenskej republiky súhlasí,

aby bola ministrom školstva a vedy Slovenskej republiky N. Kučerom predložená nová odpoveď na interpeláciu prednesenú poslancom Národnej rady Slovenskej republiky M. Ftáčnikom na 16. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vo veci postupu Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky pri menovaní riaditeľov okresných školských správ.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 623/1993

159

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 17. marca 1993

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Viliamovi Soboňovi, členovi vlády Slovenskej republiky, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (tlač NR SR 184)

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovuje

nedôveru Viliamovi Soboňovi, členovi vlády Slovenskej republiky, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 501/1993

160

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. marca 1993

k návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov, pozorovateľských misii Organizácie Spojených národov a monitorovacej misie Európskych spoločenstiev (tlač NR SR 182)

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla takto:

Čl. 1

Súhlasí a návrhom vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov, pozorovateľských misií Organizácie Spojených národov a monitorovacej misie Európskych spoločenstiev.

Čl. 2

Vyslovuje súhlas s pôsobením vojenských kontingentov v pozorovateľských a v humanitných misiách Organizácie Spojených národov v Somálsku a Angole a v monitorovacej misii Európskych spoločenstiev na území bývalej Juhoslávie.

Čl. 3

Berie na vedomie, že do vystriedania príslušníkmi Armády Českej republiky pôsobia príslušníci Armády Slovenskej republiky v humanitnej misii v Iraku.

Čl. 4

Vyslovuje súhlas so spoločným pôsobením príslušníkov Armády Slovenskej republiky a Armády českej republiky vo vojenskom kontingente mierovej misie Organizácie Spojených národov UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, ktorý bol udelený mandátom Organizácie Spojených národov ČSFR do ukončenia mandátu.

Čl. 5

Po doručení mandátu Organizácie Spojených národov súhlasí s vyslaním samostatného práporu mierových síl Organizácie Spojených národov z počtu Armády Slovenskej republiky, ktorý velenie Armády Slovenskej republiky pripraví tak, aby bol schopný pínii úlohy počínajúc aprílom 1993.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 501/1993

161 . UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 18. marca 1993

o uverejnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 160 z 18. marca 1993 na vyslanie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl OSN, pozorovateľských misii OSN a monitorovacej misie Európskych spoločenstiev, v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

rozhodla

uverejniť v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 160 z 18. marca 1993 na vyslanie vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl OSN, pozorovateľských misií OSN a monitorovacej misie Európskych spoločenstiev.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt Komlósy v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 458/1993

162

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. marca 1993

ku koncepcii stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike (tlač NR SR 173)

Národná rada Slovenskej republiky

A. s c h v a í u j e

koncepciu stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike;

B. berie na vedomie

uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 961 z 15. decembra 1992 k návrhu koncepcie stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike;

C. žiada

vládu Slovenskej republiky

vytvárať podmienky pre zásadnú reformu v súdnictve v zmysle schválenej koncepcie stabilizácie súdnictva v Slovenskej republike a za tým účelom:

1. utvárať priaznivé organizačné, personálne, materiálne a finančné predpoklady pre účinnú súdnu ochranu práv občanov a právnických osôb, ako aj plynulosť a dôstojnosť súdneho konania a pre dôsledné zabezpečovanie nezávislosti súdov a sudcov,

2. pôsobiť účinným výkonom štátnej správy súdov na zrýchlenie súdneho konania, najmä v obchodných veciach,

3. zabezpečiť pre súdnictvo samostatnú rozpočtovú skupinu počnúc rozpočtom na rok 1994,

4. pripraviť systém vzdelávania sudcov tak, aby sa umožnilo po skončení štúdia na právnických fakultách doprofilovať osobnostné i odborné danosti uchádzača o sudcovskú funkciu; nový systém realizovať v súčinnosti Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

5. realizovať legislatívne úpravy v civilnom i trestnom procese v súlade s odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 365/1993

163

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. marca 1993

k správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o stave zákonnosti v Slovenskej republike (tlač NR SR 167)

Národná rada Slovenskej republiky Ä, berie na vedomie

správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o stave zákonnosti v Slovenskej republike;

B. konštatuje,

že množiace sa prípady osobitne závažnej, najmä násilnej a majetkovej trestnej činnosti svedčia, že aj u nás sa vonkajšie prejavy kriminality nebezpečne zmenili a že na tieto zmeny, ktoré právom znepokojujú občana, je treba v jeho záujme adekvátne a rýchlo reagovať. To si vyžaduje prijať opatrenia, ktoré by vytvárali zákonný priestor na efektívny a koordinovaný postup pri odhaľovaní a stíhaní páchateľov trestnej činnosti, a tak zabezpečovali náležitú ochranu občana a spoločnosti;

C. u k l a d á

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, aby

1. podrobne rozpracoval vlastné legislatívne námety a opatrenia obsiahnuté v správe, zamerané na zvýšenie účinnosti boja proti kriminalite,

2. sa aktívne podieľal na plnení úloh vyplývajúcich z programu vlády Slovenskej republiky v boji proti zločinnosti, vrátane účinného pôsobenia prevencie;

D, žiada

vládu Slovenskej republiky

1. v súčinnosti s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vytvárať podmienky pre riadne plnenie úloh prokuratúry a pre jej stabilizáciu,

2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení programu vlády Slovenskej republiky v boji proti zločinnosti, vrátane účinného pôsobenia prevencie v termíne do 28. februára 1994;

E. odporúča

ministrovi vnútra Slovenskej republiky, ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky

upraviť metodiky rezortných štatistík tak, aby boli porovnateľne.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

číslo: 268/1993

164

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 18. marca 1993

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom zložení Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 166)

Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom zložení Národnej rady Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 433/1993

165 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 19. marca 1993

k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medziparlamentných organizácií (tlač NR SR 192)

Národná rada Slovenskej republiky

na návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky

vymenúva

týchto poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medziparlamentných organizácií:

I. Parlamentné zhromaždenie RADY EURÓPY (5 5)

Členovia: Ivan Ľupták Miloš Vajda Ľubomír Fogaš Gabriela Kaliská Ján Figeľ

Náhradníci: Rudolf Goč

Mária Vrábľová Ivan Hudec Róbert Fico Pál Csáky

II. EURÓPSKY PARLAMENT (15)

Augustín Marián Húska Karol Dubjel Igor Gazdík Jozef Hanker Marián Kelemen Imrich Móri Ľudmila Mušková Juraj Hraško Juraj Plesník Milan Ftáčnik Marián Andel Július Brocka Peter Lauko Edita Bauerová Árpád Duka-Zólyomi

III. PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE KBSE (4)

Hvezdoň Kočtúch Pavol Kanis Jozef Prokeš Ján Čarnogurský

IV. SEVEROATLANTICKÉ ZHROMAŽDENIE (2)

Ladislav Polka Anton Hrnko

V. ZÁPADOEURÓPSKA ÚNIA (2)

Jozef Šutovský Eduard Bárány

VI. MEDZIPARLAMENTNÁ ÚNIA (8)

Viera Danielová Marcela Gbúrová Imrich Móri Ladislav Ballek Peter Weiss Peter Sokol Miroslav Pollák János Fóthy

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 129/1993

166

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 19. marca 1993

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (tlač NR SR 147)

Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení ústavný zákon číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 215/1993

167

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 19. marca 1993

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (tlač NR SR 158)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 158a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 506/1993

168 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 19. marca 1993

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (tlač NR SR 187)

Národná rada Slovenskej republiky A. s ú h l a s í

podľa § 22 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

s návrhom poslanca A. Matejku ako jedného z navrhovateľov, že navrhovatelia berú návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (tlač NR SR 187) späť;

B, ž i a d a

predsedov poslaneckých klubov,

aby navrhli jedného zástupcu do skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá vypracuje a predloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh právnej úpravy na riešenie postavenia poslancov bývalého Federálneho zhromaždenia.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 368/1993

169 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 19. marca 1993

k vrátenému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. januára 1993, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov na opätovné prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 162)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky

schvaľuje

a/ pripomienku vlády Slovenskej republiky na základe ktorej Čl. II ods. 3 znie:

"Čl. II

/3/ Uznané poľovné revíry, zverince alebo samostatné bažantnice možno zmeniť na žiadosť vlastníkov poľovných pozemkov za podmienok uvedených v § 6 a nasl. Výmera poľovných revírov začlenených podľa predpisov o akostných triedach poľovných revírov do oblasti s chovom jelenej zveri a v ktorých je podľa týchto predpisov jelenia zver hlavným druhom zveri, nesmie poklesnúť pod 2000 ha; v ostatných poľovných revíroch nesmie spravidla poklesnúť pod 1000 ha.".

b/ vrátený zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 20. januára 1993 v znení pripomienky uvedenej v písm. a/ tohto uznesenia.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 178/1993

170 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 19. marca 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností (tlač NR SR 146)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 146a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 475/1993

171

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. marca 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov (tlač NR SR 180)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 180a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 433/1993

172

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. marca 1993

k návrhu na Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ako je uvedené v prílohe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

Vyhlásenia

Národnej rady Slovenskej republiky o Sústave vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros

Schválené 24. marca 1993

Maďarský parlament sa 24. februára 1993 obrátil na zákonodarné orgány členských štátov OSN s vyhlásením, ktoré účelovo skresľuje podstatu problémov a nepravdivo obviňuje Slovenskú republiku z narúšania územnej integrity Maďarskej republiky a celého radu medzinárodných dohôd.

Pretože toto vyhlásenie poškodzuje medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky pokladá za povinnosť informovať parlamenty členských štátov OSN i svetovú verejnosť o nasledujúcich skutočnostiach.

1. Primárnou príčinou vzniku všetkých problémov je, že v roku 1989, tri mesiace po tom, ako sa na požiadanie maďarskej vlády protokolárne dohodlo urýchlenie prác nielen na stupni Gabčíkovo, ale hlavne na stupni Nagymaros, došlo z maďarskej strany najskôr k pozastaveniu prác na vodnom diele a neskôr k jednostrannému vypovedaniu právoplatne uzatvorenej zmluvy zo 16. septembra 1977 (Registrovaná a publikovaná v UN Treaty Serieš, Vol. 1109, 1, 17134). Prijatie doterajšieho postupu maďarskej strany medzinárodným spoločenstvom by mohlo vytvoriť precedens pre jednostranné vypovedanie akejkoľvek medzinárodnej zmluvy.

2. Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros bola projektovaná i realizovaná spoločne s Maďarskou republikou, najmä za účelom protipovodňovej ochrany územia, zlepšenia podmienok pre plavbu na Dunaji, zlepšenie vodného režimu v ekosystémoch lužných

lesov, zvýšenie dynamických zásob podzemných vôd využiteľných prednostne pre pitné účely i získanie zdrojov vody pre zavlažovanie poľnohospodárskych plodín. Výroba elektrickej energie mala uhradiť náklady na vybudovanie a komplexné prevádzkovanie diela. Kanálový variant bol zvolený na žiadosť maďarskej strany z dôvodov ochrany územia od povodňových katastrôf, aké zažil Szigetköz v roku 1954 a Žitný ostrov v roku 1965, keď boli na rozsiahlom území zničené obydlia, komunikácie a úroda.

3. Keď Maďarská republika zastavila práce na stupni Nagymaros a začala cieľavedomú propagandistickú kampaň proti Sústave vodných diel, bol stupeň Gabčíkovo hotový asi na 85 %, takže obnovenie pôvodného stavu nebolo možné. Jediným riešením aj z pohľadu zamedzenia ekologických škôd v území bola realizácia dočasného náhradného riešenia, ktoré bolo prijaté rozhodnutím vlády ČSFR a schválené uznesením Federálneho zhromaždenia. Toto riešenie je dôsledkom jednostranného vypovedania zmluvy a česko-slovenská strana k nemu prikročila až po vyčerpaní všetkých možnosti dosiahnuť dohodu o spoločnom postupe.

4. Náhradným riešením bola v súlade s článkom 18 Zmluvy z roku 1977 do derivačného kanála presunutá iba plavebná dráha a štátna hranica zostala zachovaná v starom koryte Dunaja v súlade s článkom 22 uvedenej zmluvy, teda v súlade s dokumentáciou z roku 1925 a 1948 o vytýčení hraníc. Odmietame preto tvrdenie maďarského parlamentu, že zo strany Slovenskej republiky došlo k narušeniu hraníc a územnej integrity Maďarskej republiky.

5. Slovenská republika má životný záujem účinne ochrániť spoločné bohatstvo podzemných vôd. Medzinárodné komisie, vykonané expertízy i doterajšie monitorovanie režimu a kvality podzemných vôd vyvracajú tvrdenia maďarskej strany z roku 1989 o hrozbe ekologickej katastrofy, ktorými argumentovala pri vypovedaní zmluvy.

6. Súčasné problémy v koryte Dunaja sú dôsledkom odmietavého postoja Maďarskej republiky k spoločnej realizácii už dohodnutých technických opatrení, odporučených aj komisiou expertov Európskeho spoločenstva v správe z novembra 1992. Týmto postojom maďarská strana vedome utvára podmienky pre vznik ekologických škôd v ramennej sústave Dunaja a lužných lesoch, čím chce získať verejnú mienku na podporu svojho stanoviska.

7. Iba výroba elektrickej energie umožňuje financovať technické opatrenia na ekologické úpravy a na zabezpečenie plavby na vodnej ceste Rýn-Mohan-Dunaj. Každé obmedzenie výroby elektrickej energie bez náhrady škody za vypovedanie zmluvy zo strany Maďarskej republiky poškodzuje slovenskú ekonomiku. Preto si veľmi ceníme odporúčanie Európskeho parlamentu Európskej komisii, aby skúmala možnosti finančnej pomoci Slovensku, aby sa mohlo kompenzovať akékoľvek zníženie jeho energetickej produkcie, čo vláda využije ako súčasť rokovania o maďarskej sťažností.

8. Záujmom Slovenskej republiky je hľadať riešenie vzniknutej situácie v duchu tých odporúčaní Európskeho spoločenstva, ktoré nabádajú obe strany k uvážlivým stanoviskám. Na základe vecnej ekologickej i technickej argumentácie má vôľu spoločne s maďarskými odborníkmi i zahraničnými expertami vyriešiť otázku Gabčíkovo - Nagymaros pre obidve strany prijateľným spôsobom. Navrhujeme za účasti nezávislých expertov preverenie údajov monitoringu na území Slovenskej republiky i Maďarskej republiky a na základe zistení spoločnú realizáciu prípadných doplňujúcich opatrení.

9. Národná rada Slovenskej republiky očakáva podobné kroky i zo strany maďarského parlamentu, lebo flexibilita slovenskej strany, ktorú očakáva Európsky parlament je blokovaná jeho jednoznačne odmietavým stanoviskom k vodným dielam. Uvítala by zrušenie jeho uznesenia zo 16. apríla 1991, ktoré dovoľuje vláde Maďarskej republiky rokovať len o zrušení zmluvy a obnovení pôvodného stavu, čo je technicky nemožné.

10. Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje presvedčenie, že pri vzájomnom pochopení a dobrej vôli vyriešiť vecné problémy, prestane kauza Gabčíkovo zamestnávať medzinárodné spoločenstvá a prestane byť zdrojom napätia v tomto regióne. Spoločne s Maďarskou republikou sme stavbu začali, mali by sme ju spoločne aj dokončiť. Pre koordináciu postupu s Maďarskou republikou zriadila Národná rada Slovenskej republiky ešte v novembri 1992 osobitnú parlamentnú komisiu. Víta zriadenie takejto komisie aj v maďarskom parlamente a je pripravená nadviazať s ňou priame kontakty.

Národná rada Slovenskej republiky

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 353/1993

173

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 24. marca 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona č. 150/1992 Zb. (tlač NR SR 164)

Národná rada Slovenskej republiky s c h va ľ u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení zákona č. 150/1992 Zb. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 164a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 418/1993

174 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 24. marca 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o povinných výtlačkoch periodických a neperiodických publikácií (tlač NR SR 172)

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o povinných výtlačkoch periodických a neperiodických publikácií podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 172a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 459/1993

175

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 24. marca 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, českej republiky a Slovenskej republiky a zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní /živnostenský zákon/ (tlač NR SR 178)

Národná rada Slovenskej republiky odkladá

prerokovanie vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcii v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, českej republiky a Slovenskej republiky a zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní /živnostenský zákon/(tlač NR SR 178) a tým, aby bol prerokovaný v nadväznosti na novelu zákona č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcii v štátnych orgánoch a organizáciách českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 617/1993

176

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 24. marca 1993

k návrhu Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia (tlač NR SR 181)

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

návrh Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 18Ib) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 386/1993

177

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 24. marca 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 (tlač NR SR 169)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1993 podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 169a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt Komlósy v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 153/1993

178

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 25. marca 1993

k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky T. BÖHMA na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (tlač NR SR 151)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky T. BÖHMA na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 151a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 142/1993

179

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 25. marca 1993

k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. HUDECA na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platoch, náhradách výdavkov a iných nárokoch základných predstaviteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci Slovenskej republiky (tlač NR SR 150)

Národná rada Slovenskej republiky s c h v a ľ u j e

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. HUDECA na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platoch, náhradách výdavkov a iných nárokoch základných predstaviteľov zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 150a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt Komlósy v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 142/1993

180 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 25. marca 1993

k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky schválenému na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 25. marca 1993

Národná rada Slovenskej republiky

v súlade s § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky schváleného na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 25. marca 1993

určuje

paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky takto:

1. pre poslanca, ktorý má trvalé bydlisko v Bratislave sa určujú náhrady vo výške 70% z mesačného základného platu,

2. pre poslanca, ktorý má trvalé bydlisko mimo Bratislavy sa určujú náhrady vo výške 80% z mesačného základného platu.

Toto uznesenie nadobúda účinnosť dňom účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 417/1993

181

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 25. marca 1993

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva (tlač NR SR 163)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 163a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 517/1993

182

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 25. marca 1993

k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení 25. marca za pamätný deň Slovenskej republiky (tlač NR SR 186)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení 25. marca za pamätný deň Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač NR SR 186a) a k pozmeňujúcim návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 552/1993

183 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 26. marca 1993

k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky V. BAJANA na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom obmedzení postupu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní (tlač NR SR 190)

Národná rada Slovenskej republiky A. schvaľuje

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v. BAJANA na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o dočasnom obmedzení postupu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní,

B. žiada

vládu Slovenskej republiky

predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh novely zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní s cieľom, aby pred rozhodnutím o konkurze a vyrovnaní podnikov bolo dlžníkom umožnené podporiť ich reorganizáciou a reštrukturalizáciou a zaviesť u nich dohodovacie konanie pred konkurzom, čim by sa zabezpečil selektívny prístup ku konkurzom a vyrovnaniam podnikov

do 15. apríla 1993

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 477/1993

184 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 26. marca 1993

k návrhu na zriadenie osobitného kontrolného orgánu Národnej rady slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (tlač NR SR 174)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 21. januára 1993 o Slovenskej informačnej službe

A. z r i a ď u j e

z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky osobitný kontrolný orgán na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby v počte 5 členov, z toho

predseda :

Ivan Gašparovič

a ďalší 4

  

členovia:

1. Ladislav Pittner
 

2. Eduard Bárány
 

3. Ján Slota
 

4. Tibor Kuzbert

B. ž i a d a

osobitný kontrolný orgán

predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na určenie spôsobu práce tohto orgánu (§ 6 ods. 1 zákona).

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 433/1993

185

UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 26. marca 1993

k návrhu na voľbu poslancov Ľ. Černáka a M. Kňažka do výborov Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

zvolila

1. Ľudovíta Černáka za člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky

2. Milana Kňažka za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 565/1993

186 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 26. marca 1993

k návrhu na vydanie súhlasu na predĺženie termínu plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 107/1992 vo veci organizačnej a inštitucionálnej štrukturalizácie vedy a techniky

Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na v e d o m i e , že

vláda Slovenskej republiky

v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 50/1992 k návrhu na zrušenie uznesenia SNR z 25. augusta 1992 č. 28 o vyčlenení ústredného orgánu pre vedu z Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky a o jeho zriadení ako nadrezortného orgánu, podľa uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 107/1992 k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993, ako aj podľa svojich úloh vypracováva "Návrh modelu riadenia vedy a techniky v Slovenskej republike, návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej podpore vedy a techniky a návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vysokých školách".

Uvedenú problematiku je potrebné spracovať komplexne a postupne ju predkladať na prerokovanie príslušným orgánom.

B. súhlasí,

aby úlohu vyplývajúcu z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 107/1992 vo veci organizačnej a inštitucionálnej štrukturalizácie vedy a techniky v Slovenskej republike vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky s "Návrhom modelu riadenia vedy a techniky v Slovenskej republike" pripadne inými materiálmi podľa časti A. tohto uznesenia

termín: 30. jún 1993.

Ivan Gašparovič v.r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Zsolt K o m l ó s y v.r.

Milan L e t k o v.r.

OBSAH

17. marca 1993

  
 

Otvorenie a procedurálne otázky

1
 

Návrh programu schôdze

1
 

Poslanec P. Brňák

3
 

Poslanec E. Bárány

4
 

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss

5
 

Poslanec I. L a 1 u h a

6
 

Poslanec F. Mikloško

7
 

Poslanec V. B a j a n

8
 

Poslanec M. Sečánsky

9
 

Poslanec J. Čarnogurský

9
 

Podpredseda vlády SR R. Kováč

10
 

Poslanec T. B ô h m

11
 

Hlasovanie o návrhoch na zmenu programu schôdze

12
 

Hlasovanie o návrhu programu schôdze

18

1.

Interpelácie a otázky poslancov

18
 

Poslanec F. Mikloško

19
 

Podpredseda NR SR J. Prokeš

20
 

Poslanec J. Plesník

21
 

Poslanec J. Čarnogurský

25
 

Poslanec P. F a r k a s

31
 

Poslanec L. Pittner

35
 

Poslanec P. Koncoš

36
 

Poslanec Š. H a r n a

44
 

Poslanec J. Filakovský

46
 

Poslanec M. Dzurinda

47
 

Poslanec J. F e k e t e

52
 

Poslanec Š. Taraj

55
 

Poslanec L. B a 1 1 e k

58
 

Poslanec B. Chmelík

61
 

Poslankyňa G. Kaliská

63
 

Poslanec V. Sojka

66

Poslanec I. Gazdík

68

Poslanec Á. Duka-Zólyomi

71

Poslanec A. Matejka

73

Poslankyňa E. Bartošova

84

Poslanec J. F r e n a

85

Poslanec J. F i g e ľ

87

Poslankyňa O. Marhulíková

90

Poslanec M. Ftáčnik

91

Poslanec P. Brňák

94

Poslanec V. Miškovský

97

Predseda vlády SR V. Mečiar

98

Poslanec M. Dzurinda

114

Predseda vlády SR V. Mečiar

115

Poslanec J. Čarnogurský

116

Poslanec Ľ. Fogaš

117

Minister školstva a vedy SR M. Kučera

118

Poslanec L. Pittner

121

Poslanec E. Bárány

122

Minister školstva a vedy SR M. Kučera

123

Poslanec M. Ftáčnik

124

Minister vnútra SR J. Tuchyňa

125

Poslanec A. Matejka

126

Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o

126

Minister financií SR J. Tóth

132

Minister obrany SR I. Andrejčák

134

Poslanec V. Miškovský

135

Minister kultúry SR D. Slobodník

135

Poslanec P. Koncoš

138

Predseda vlády SR V. Mečiar

141

Poslanec P. Koncoš

142

Poslanec I. Výboch

143

Hlasovanie o návrhu uznesenia, ktoré predložil

  

poslanec P. Koncoš

144

Poslankyňa E. Bartošova

144

Hlasovanie o návrhu uznesenia, ktoré predložila

  

poslankyňa E. Bartošova

146

2.

Písomné odpovede členov vlády SR na interpelácie,

  
 

otázky a podnety poslancov NR SR z 12. schôdze

  
 

Národnej rady Slovenskej republiky

148
 

Poslanec J. Masarik

148
 

Poslanec V. Miškovský

150
 

Poslanec P. Bogdan

152
 

Minister pre správu a privatizáciu národného

  
 

majetku SR Ľ. Dolgoš

156
 

Poslanec V. Miškovský

158
 

Minister hospodárstva SR Ľ. Černák

159
 

Poslanec J. Jakuš

159
 

Minister zdravotníctva SR V. S o b o ň a

163
 

Poslanec M. Ftáčnik

166
 

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová

167
 

Hlasovanie o odpovediach na interpelácie a

  
 

otázky poslancov

168

3.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vyslovenie nedô-

  
 

very Viliamovi Soboňovi, členovi vlády SR povere-

  
 

nému riadením Ministerstva zdravotníctva SR

174
 

Poslanec V. B a j a n

175
 

Poslanec F. Mikloško

175
 

Poslanec J. Čarnogurský

176
 

Poslanec A. Hrnko

176
 

Poslanec I. Ľupták

177
 

Poslanec A. Hrnko

178
 

Poslanec J. Jakuš

178
 

Poslanec F. Mikloško

179
 

Poslanec E. Bárány

179
 

Poslanec P. Lauko

181
 

Poslanec J. F i g e 1

186
 

Poslanec V. B a j a n

192
 

Poslanec M. Kelemen

193
 

Poslanec J. Brocka

197
 

Poslanec A. M a t e j k a

197
 

Hlasovanie o ukončení rozpravy

198
 

Hlasovanie o spôsobe hlasovania

199
 

Poslanec P. Lauko

199
 

Poslanec M. Sečánsky

200
 

Poslanec J. Čarnogurský

201
 

Poslanec Ľ. Fogaš

201
 

Poslanec P. Lauko

203
 

Poslanec J. Jakuš

204
 

Hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery

205
 

Poslanec J. Čarnogurský

206
 

Predseda NR SR I. Gašparovič

207

18.

marca 1993

  
 

Predseda NR SR I. Gašparovič

209
 

Poslanec J. Brocka

210

4.

Návrhy vlády SR na vyslanie vešiakov vyčlenených

  
 

z Armády SR do zahraničia v rámci mierových síl

  
 

OSN. pozorovateľských misií OSN a monitorovacej

  
 

misie Európskych spoločenstiev

211
 

Predseda vlády SR V. Mečiar

212
 

Poslanec L. Polka - správa o prerokovaní

  
 

návrhu vo výboroch NR SR

219
 

Rozprava

  
 

Poslanec P. Kanis

222
 

Poslanec P. Brňák

230
 

Poslanec L. Pittner

230
 

Predseda vlády SR V. Mečiar

231
 

Poslanec P. Kanis

236
 

Predseda vlády SR V. Mečiar

237
 

Predseda NR SR I. Gašparovič

238
 

Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich

  
 

návrhoch k návrhu uznesenia

239
 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

248
 

Hlasovanie o uverejnení uznesenia NR SR

  
 

v Zbierke zákonov

249

5.

Koncepcia stabilizácie súdnictva v Slovenskej

  
 

republike

250
 

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová

251
 

Poslanec P. Brňák - správa o prerokovaní

  
 

koncepcie vo výboroch NR SR

259
 

Rozprava

  
 

Poslanec I . Móri

263
 

Poslanec Ľ. Fogaš

267
 

Predseda Najvyššieho súdu SR K. Plank

273
 

Predseda NR SR I. Gašparovič

280
 

Poslankyňa G. Rothmayerová

282
 

Poslanec T. B ô h m

283
 

Poslanec J. Jakuš

288
 

Ministerka spravodlivosti SR K. Tóthová

289
 

Poslanec P. Brňák

297
 

Poslanec Ľ. Fogaš

299
 

Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich

  
 

návrhoch k návrhu uznesenia

300
 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

304

6.

Správa o stave zákonnosti v Slovenskej republike

305
 

Generálny prokurátor SR V. B a c h o

306
 

Poslanec R. Fico - správa o prerokovaní

  
 

správy vo výboroch NR SR

311
 

Rozprava

  
 

Poslanec E. Bárány

315
 

Poslanec V. B u g á r

316
 

Poslanec L. Pittner

318
 

Poslanec J. Hanák

321
 

Minister vnútra SR J. Tuchyňa

322
 

Poslanec T. B ô h m

325
 

Poslanec M. L e t k o

328
 

Poslanec R. Žingor

329
 

Predseda NR SR I. Gašparovič

329
 

Poslanec E. Bárány

340
 

Poslanec F. Mikloško

341
 

Poslanec Ľ. Fogaš

342
 

Poslanec J. Š e b o

343
 

Poslanec Š. Kuriščák

344
 

Generálny prokurátor SR V. B a c h o

345
 

Predseda NR SR I. Gašparovič

348
 

Poslanec F. Mikloško

349
 

Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich

  
 

návrhoch k návrhu uznesenia

351
 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

357

7.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie ústavného

  
 

zákona NR SR o dočasnom zložení Národnej rady Slo-

  
 

venskej republiky

358
 

Poslanec J. Zselenák

358
 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  
 

poslanec Š. Daňo

362
 

Rozprava

  
 

Poslanec Ä. Duka-Zólyomi

364
 

Poslanec A. Hrnko

366
 

Poslanec E. Bárány

368
 

Poslanec J. Hraško

369
 

Poslanec A. Hrnko

369
 

Hlasovanie o ukončení rozpravy

371
 

Poslanec J. Zselenák

372
 

Hlasovanie o návrhu na vydanie ústavného zákona

373

19. marca 1993

  

8.

Návrh na uznesenie NR SR k návrhu Zahraničného

  
 

výboru NR SR na vymenovanie členov stálych de-

  
 

legácií NR SR do medziparlamentných organizácii

376
 

Poslanec I. L a 1 u h a

376
 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

380
 

Podpredseda vlády a minister zahraničných

  
 

veci SR M. Kňažko

385
 

Minister hospodárstva SR Ľ. Černák

394

9.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie ústavného

396 396
 

zákona NR SR. ktorým sa mení ústavný zákon číslo
 

542/1992 Zb. o zániku ČSFR
 

Poslanec A. Hrnko
 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  
 

poslanec V. Sojka

397
 

Rozprava

  
 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi

401
 

Poslanec I. Móri

403
 

Poslanec A. Hrnko

404
 

Hlasovanie o návrhu na vydanie ústavného zákona

407
 

Poslankyňa B. Guldanová - výsledok

  
 

tajného hlasovania o návrhu

408

10.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona

  
 

NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR číslo

  
 

190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a

  
 

politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu SR

409
 

Poslanec M. Vrabec

410
 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  
 

poslanec V. B a j a n

411
 

Hlasovanie o návrhu na vydanie zákona

413

11.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona

  
 

NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR číslo

  
 

80/1990 Zb. o voľbách do SNR v znení neskorších

  
 

predpisov

413
 

Poslanec A. M a t e j k a

414
 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  
 

poslanec F. Mikloško

415
 

Rozprava

  

Poslanec Zs. Komlósy

416

Poslanec A. Matejka

418

Poslanec F. Mikloško

419

Poslanec M. Ftáčnik

420

Poslanec M. Sečánsky

421

Poslanec F. Mikloško

423

Poslanec M. Sečánsky

423

Poslanec A. Matejka

424

Poslanec J. Brocka

424

Poslanec M. Sečánsky

425

Poslanec J. Čarnogurský

427

Poslanec E. Rózsa

429

Hlasovanie o návrhu na stiahnutie návrhu z ro-

  

kovania

429

12.

Zákon NR SR z 20. januára 1993, ktorým sa mení

  
 

a dopĺňa zákon číslo 23/1962 Zb. o poľovníctve

  
 

v znení neskorších predpisov

432
 

Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o

433

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  

poslanec J. H r b á 1

435

Rozprava

  

Poslanec R. Žingor

440

Poslanec Š. Kvietik

442

Poslanec J. W e i s

447

Poslanec J. Krivčík

450

Poslanec I. Jaroš

453

Poslanec A. Zoričák

454

Poslanec J. H r b á ľ

457
 

Poslanec K. Dubjel

460
 

Poslanec M. Andel

461
 

Poslankyňa B. Pavlovičová

462
 

Poslanec J. Varjú

464
 

Poslankyňa E. Bartošová

464
 

Minister pôdohospodárstva SR P. B a c o

465
 

Hlasovanie o zákone NR SR

468
 

Poslanec I. Ľupták

469
 

Poslanec J. Čarnogurský

469
 

Poslanec J. Brocka

470
 

Poslanec M. Sečánsky

470
 

Poslanec I. Ľupták

471
 

Poslanec J. Čarnogurský

472
 

Poslanec P. Brňák

472
 

Poslanec J. Brocka

474
 

Poslanec M. Sečánsky

475
 

Poslanec J. Čarnogurský

476
 

Poslanec v. Miškovský

477

13.

Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa

  
 

zákon SNR čislo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva.

  
 

dani z darovania a dani z prevodu a prechodu ne-

  
 

hnuteľnosti

478
 

Minister financií SR J. Tóth

479
 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  
 

poslanec J. Michelko

481
 

Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich

  
 

návrhoch k vládnemu návrhu zákona

487
 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

489
 

Poslanec F. Mikloško

490

24. marca 1993

  
 

Predseda NR SR I. Gašparovič

492
 

Poslanec V. Miškovský

495
 

Poslanec M. Ftáčnik

495
 

Poslanec P. Brňák

497
 

Hlasovanie o zmenách programu schôdze

498

14.

Vládny návrh zákona NR SR o opatreniach v ob-

  
 

lasti priemyselného vlastníctva

500
 

Minister hospodárstva SR J. K u b e č k a

500
 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  
 

poslanec J. Š e b o

502
 

Rozprava

  
 

Podpredseda NR SR J. Prokeš

505
 

Poslanec J. Pivoluska

508
 

Minister hospodárstva SR J. Kubečka

510
 

Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich

  
 

návrhoch k vládnemu návrhu zákona

511
 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

518

15.

Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do-

  
 

pĺňa zákon SNR číslo 500/1991 Zb. o pôsobnosti

  
 

obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových

  
 

priestorov

518
 

Minister zahraničných veci SR J. Moravčík

519
 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  
 

poslanec I. Výboch

520
 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

523

11

16.

Vyhlásenie NR SR o Sústave vodných diel Gabčíkovo-

  
 

Nagymaros

524
 

Poslanec J. Hraško

524
 

Podpredseda NR SR J. Prokeš

528
 

Rozprava

  
 

Poslanec P. Kanis

529
 

Poslankyňa E. Bauerová

533
 

Poslanec V. Sojka

536
 

Predseda NR SR I. Gašparovič

538
 

Poslanec J. Hraško

539
 

Poslanec I. L a 1 u h a

540
 

Poslankyňa E. Bauerová

542
 

Minister zahraničných vecí SR J. Moravčík

543
 

Poslanec E. Rózsa

546
 

Hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu

  
 

k návrhu textu vyhlásenia

551
 

Hlasovanie o návrhu textu vyhlásenia

552

17.

Vládny návrh zákona NR SR o zvýšení dôchodkov

  
 

v roku 1993

  
 

Ministerka práce, sociálnych vecí a

  
 

rodiny SR O. Keltošová

553
 

Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR

  
 

poslankyňa G. Ťavodová

555
 

Rozprava

  
 

Poslanec M. Ftáčnik

557
 

Poslanec R. Fico

560
 

Podpredseda NR SR A. M. Húska

567
 

Poslankyňa G. Rothmayerová

567
 

Poslanec J. Ľupták

568
 

Poslanec J. R e a

568
 

Poslanec J. Brocka

569
 

Poslanec A. M a t e j k a

570
 

Poslankyňa M. Gbúrová

570
 

Poslanec P. J a k u b í k

572
 

Poslankyňa M. Gbúrová

572
 

Poslanec J. Jakuš

573
 

Poslanec I. Hudec

574
 

Poslanec F. Mikloško

575
 

Poslankyňa M. Aibeková

576
 

Poslankyňa M. Ďurišinová

578
 

Poslanec V. Miškovský

580
 

Poslanec J. Filakovský

582
 

Poslanec J. Brocka

584
 

Poslanec P. Kanis

587
 

Poslanec M. Ftáčnik

589
 

Hlasovanie o prerušení rozpravy

593

18.

Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do-

  
 

pĺňa zákon číslo 110/1964 Zb. o telekomunikáciách

  
 

v znení zákona číslo 150/1992 Zb.

593
 

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR

  
 

R. Hofbauer

594
 

Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR

  
 

poslankyňa B. Guldanová

595
 

Rozprava

  
 

Poslankyňa E. Rusnáková

598
 

Poslanec J. Polačko

599
 

Poslanec M. V a n k o

600
 

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR

  
 

R. Hofbauer

601
 

Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich

  
 

návrhoch k vládnemu návrhu zákona

603
 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

605

19.

Vládny návrh zákona NR SR o povinných výtlačkoch

  
 

periodických a neperiodických publikácií

606
 

Minister kultúry SR D. Slobodník

606
 

Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR

  
 

poslankyňa V. Danielová

608
 

Rozprava

  
 

Poslankyňa V. Danielová

612
 

Poslanec I. Hudec

614
 

Poslanec P. Jaroš

615
 

Minister kultúry SR D. Slobodník

616
 

Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich

  
 

návrhoch k vládnemu návrhu zákona

617
 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

623

20.

Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení zákon

  
 

číslo 451/1991 Zb. . ktorým sa ustanovujú nie-

  
 

ktoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých

  
 

funkcii v štátnych orgánoch a organizáciách

  
 

ČSFR. ČR a SR a zákon číslo 455/1991 Zb. o živ-

  
 

nostenskom podnikaní /živnostenský zákon/

624
 

Minister vnútra SR J. T u c h y ň a

625
 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  
 

poslanec R. Žingor

626
 

Hlasovanie o odložení prerokúvania zákona

628

21.

Návrh Národohospodárskeho a rozpočtového výboru

  
 

NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR číslo

  
 

7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a

  
 

o financovaní zdravotného poistenia, nemocenské-

  
 

ho poistenia a dôchodkového poistenia

629
 

Poslanec M. Tahy

629
 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  
 

poslanec V. Miškovský

634
 

Rozprava

  
 

Poslanec J. Jakuš

635
 

Poslanec J. T a r č á k

638
 

Poslanec M. Tahy

639
 

Poslanec M. F e h é r

640
 

Podpredseda NR SR J. Prokeš

641
 

Poslanec I. Hudec

642
 

Poslankyňa M. Bartošíková

644
 

Poslanec J. Jakuš

647
 

Poslanec H. Kočtúch

647
 

Poslanec M. Tahy

648
 

Poslanec V. Miškovský

649
 

Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich

  
 

návrhoch k návrhu výboru

650
 

Hlasovanie o návrhu ako celku

651
 

Pokračovanie v prerokúvaní vládneho návrhu zákona

  
 

o zvýšení dôchodkov v roku 1993

653
 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR

  
 

O. Keltošová

653
 

Poslankyňa G. Ťavodová

656
 

Poslanec M. Miček

657
 

Poslanec P. Jakubík

658
 

Hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej

  
 

spravodajskej správy

658
 

Poslanec P. J a k u b í k

659
 

Poslanec E. Bárány

660
 

Poslankyňa G. Ťavodová

660
 

Ministerka práce, sociálnych veci a rodiny SR

  
 

0. Keltošová

661
 

Poslanec R. Fico

662
 

Poslanec M. Ftáčnik

662
 

Hlasovanie o vládnom návrhu zákona

663

25.

marca 1993

  

22.

Návrh poslanca NR SR Tibora Böhma na vydanie za-

  
 

kona NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR

  
 

číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

666
 

Poslanec M. L e t k o

668
 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  
 

poslanec S. Šárossy

670
 

Rozprava

  
 

Poslanec J. Masarik

672
 

Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich

  
 

návrhoch k návrhu zákona

674
 

Hlasovanie o návrhu zákona

676
 

Poslanec M. Ftáčnik

676

23.

Návrh poslanca NR SR Ivana Hudeca na vydanie

  
 

zákona NR SR o platoch, náhradách výdavkov a

  
 

iných nárokoch základných predstaviteľov záko-

  
 

nodarnej , súdnej a výkonnej moci SR

678

Poslanec I. Hudec

678

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  

poslanec V. Sojka

690

Rozprava

  

Poslanec V. Sojka

695

Poslanec J. Ď u r a n a

695

Poslanec M. Sečánsky

698

Poslanec V. B a j a n

701

Poslanec R. Žingor

703

Poslanec N. V a n k o

704

Poslanec A. Hrnko

705

Poslanec F. Mikloško

706

Poslanec L. Kliman

706

Poslanec I. Ľupták

706

Predseda NR SR I. Gašparovič

707

Poslanec I. Ľupták

708

Poslanec L. Kliman

709

Poslanec J. Polačko

709

Poslanec V. B a j a n

710

Poslanec I. Ľupták

711

Poslanec K. Dubjel

711

Poslanec J. T a r č á k

712

Poslankyňa M. Aibeková

713

Poslanec J. Ľupták

713

Poslanec R. Fico

716

Poslankyňa E. Bartošova

718

Poslankyňa 6. Rothmayerová

719

Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich

  

návrhoch k návrhu zákona

720

Hlasovanie o návrhu zákona

744

Poslankyňa B. Guldanová - výsledok

  

tajného hlasovania o návrhu zákona

747
 

Návrh uznesenia o poslaneckých náhradách

748
 

Poslanec I. Ľupták

749
 

Poslanec M. Sečánsky

749
 

Predseda NR SR I. Gašparovič

750
 

Poslanec V. B a j a n

750
 

Poslanec I. Hudec

751
 

Poslanec A. Hrnko

753
 

Poslanec J. Brocka

753
 

Hlasovanie o návrhu uznesenia o poslaneckých

  
 

náhradách

754
 

Hlasovanie o zmene v zákone o opatreniach v oblasti

  
 

priemyselného vlastníctva schváleného 24. 3. 1993

757

24.

Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona

  
 

NR SR o vyhlásení 25. marca za pamätný deň SR

759
 

Poslanec J. Brocka

759
 

Spoločný spravodajca výborov NR SR

  
 

poslanec M. Andel

761
 

Rozprava

  
 

Poslankyňa M. Gbúrová

762
 

Poslanec L. Dobos

764
 

Poslanec I. Móri

765
 

Poslanec L. B a 1 1 e k

766
 

Hlasovanie o návrhu zákona

768
 

Poslanec I. Ľupták

769
 

Poslanec H. Kočtúch

770

26. marca 1993

  

25.

Návrh poslanca NR SR Vladimíra Bajana na vydanie
   
 

zákona o konkurze a vyrovnaní

771
 

Poslanec V. B a j a n

772
 

Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR

  
 

poslankyňa N. Bartošíková

774
 

Rozprava

  
 

Poslanec M. Tahy

776
 

Poslanec J. Pivoluska

780
 

Poslanec J. Čarnogurský

781
 

Poslanec Ľ. Černák

782
 

Poslanec V. B a j a n

785
 

Poslanec M. Tahy

786
 

Poslanec Ľ. Černák

787
 

Poslanec M. Dzurinda

788
 

Poslanec J. Košnár

789
 

Poslanec A. Zoričák

790
 

Poslanec J. Čarnogurský

790
 

Poslanec T. C i n g e 1

791
 

Minister financií SR J. Tóth

792
 

Minister hospodárstva SR J. K u b e č k a

796
 

Poslanec M. Dzurinda

798
 

Minister financií SR J. Tóth

799
 

Poslanec F. Mikloško

800
 

Poslanec Ľ. Černák

801
 

Poslanec J. Zselenák

803
 

Poslanec M. Tahy

804
 

Minister financií SR J. Tóth

805
 

Poslankyňa M. Bartošíková

807
 

Poslanec M. Tahy

808
 

Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich

  
 

návrhoch k návrhu zákona

809
 

Hlasovanie o návrhu zákona

812
 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

813

26.

Návrh na zriadenie osobitného kontrolného orgánu

  
 

NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej

  
 

služby

814
 

Poslanec J. Šutovský

814
 

Rozprava

  
 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi

816
 

Hlasovanie o návrhu

818
 

Poslankyňa B. Guldanová - výsledok

  
 

tajného hlasovania o návrhu

824

27.

Návrh na voľbu poslancov Ľudovíta Černáka a

  
 

Milana Kňažku do výborov NR SR

826
 

Poslanec I. L a 1 u h a

826
 

Poslanec M. Vrabec

827
 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

827

28.

Návrh na vydanie súhlasu na predĺženie termínu

  
 

plnenia uznesenia NR SR číslo 107 z roku 1992

  
 

vo veci organizačnej a inštitucionálnej štruk-

  
 

turalizácie vedy a techniky

828
     
 

Hlasovanie o návrhu uznesenia

828

29.

Všeobecná rozprava Prvý podpredseda NR SR P. Weiss

829 830
 

Podpredseda NR SR J. Prokeš

832
 

Poslanec L. B all e k

834
 

Poslanec H. Kočtúch

840
 

Poslanec J. Čarnogurský

843
 

Poslanec M. Dzurinda

846
 

Poslanec H. Kočtúch

857
 

Minister dopravy, spojov a verejných prác SR

  
 

R. Hofbauer

860
 

Poslanec F. Mikloško

875
 

Poslanec T. C i n g e l

876
 

Poslankyňa M. G b ú r o v á

877
 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi

879
 

Poslankyňa M. G b ú r o v á

880
 

Poslanec I. L a 1 u h a

881
 

Poslanec E. Rózsa

881
 

Poslanec H. Kočtúch

882
 

Poslankyňa E. Bauerová

883
 

Poslanec I. Ľ u p t á k

884
 

Poslanec L. Pittner

885
 

Poslanec M. Dzurinda

886
 

Poslanec T. C i n g e 1

891
 

Poslanec F. Mikloško

892
 

Poslanec L. Pittner

892
 

Poslanec T. C i n g e 1

893
 

Poslanec M. Dzurinda

894
 

Poslanec J. Čarnogurský

894
 

Poslanec H. Kočtúch

895
 

Skončenie rokovania 17. schôdze NR SR

897
 

Uznesenia prijaté na 17. schôdzi NR SR