NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 17., 18., 19., 24., 25. a 26. augusta 1994
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 37. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
l. č a s ť
X. volebné obdobie
Stenografická správa
o 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej 17., 18., 19., 24., 25. a 26. augusta 1994
Program schôdze:
1. Správa Mandátového a imunitného výboru Národne] rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca
2. sľub poslanca Národne] rady Slovenskej republiky
3. Návrh na voľbu poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky
4. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o prerušení zasadania Národnej rady Slovenskej republiky do uplynutia jej X. volebného obdobia
5. Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993
6. Návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993
7. Návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1994
8. Návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
9. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky
10. Návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Rámcového dohovoru o klimatickej zmene
11. Návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru o biologickej diverzite
12. Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou
13. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva
14. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach zo dňa 20. apríla 1959 a o uľahčení jeho vykonávania
15. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho dohovoru o vydávaní zo dňa 13. decembra 1957 a o uľahčení jeho vykonávania
16. Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky
17. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národne] rady Slovenskej republiky o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore
18. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom /Trestný poriadok/ v znení neskorších predpisov
19. Vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
20. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii
21. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov
22. Návrh poslanca Národne] rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
23. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
24. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady SIovenskej republiky o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov
25. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
26. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni
27. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotne] starostlivosti
28. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí
29. Návrh skupiny poslancov Národne] rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia
30. Vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky o poľnej stráži
31. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
32. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady SIovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení zákona Národne] rady Slovenskej republiky číslo 88/1994 Z. z.
33. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi
34. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov
35. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obci a primátorov miest
36. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov
37. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky
38. Návrh na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na spoločné vojenské cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier do Poľskej republiky a Holandského kráľovstva
39. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce
Stenografická správa
o 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej 17., 18., 19., 24., 25. a 26. augusta 1994
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci,
otváram rokovanie 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo páni poslanci a poslankyne: pán Peter Brňák, pán Albín Bernaťák, pán Jozef Šutovský, pani Eva Valčeková, pán János Fóthy, pán Miroslav Miček, pán Radomír Žingor, pán Marián Kelemen a na zajtra pán Jozef Sokol.
Panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali.
Zisťujem, že prítomných je 103 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášali.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
po dohode s podpredsedami Národnej rady a v dnešnom grémiu navrhujem program schôdze tak, ako vám bol rozdaný.
Pýtam sa, či má niekto z vás k tomuto programu pripomienky alebo iné návrhy.
Prosím, pani poslankyňa Ďurišinová.
Poslankyňa M. Ďurišinová: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia,
chcela by som začať niečím nepolitickým, teda predsunúť zákon, ktorý je pod bodom číslo 40. Je to zákon o používaní ochrany olympijskej symboliky o Slovenskom olympijskom výbore. Žiadala by som ho predsunúť ako bod číslo 17. Ako odôvodnenie uvádzam, že v týchto dňoch Slovensky olympijsky výbor predkladá v Laussane našu kandidatúru Tatier na olympijské hry, a vzhľadom na to, že musíme odpovedal na tisíce otázok, od politickej situácie cez zákony, aké máme schválené v oblasti športu, keby sme tento zákon schválili, bolo by to veľké plus a určite by nám to pomohlo pri kandidatúre.
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Doplňujem, že je to tlač 590. Prosím, pani poslankyňa Rothmayerová.
Poslankyňa G. Rothmayerová: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
podľa zákona o rokovacom poriadku žiadam na program 37. schôdze zaradiť nový bod programu, a to návrh novely zákona číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných oznamovacích prostriedkoch. Navrhujem zaradiť tuto novelu ako bod 47 programu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Aké číslo má tlač? Poslankyňa G. Rothmayerová:
To vám poviem, pán predseda, o chvíľu. Dovoľte mi stručne vysvetliť, o čo v tejto novele ide a prečo tento návrh podávam. Skupina poslancov predložila parlamentu návrh novely, ktorý má odstrániť nedôslednosť tlačového zákona spôsobenú prijatím jeho predchádzajúcej novely z marca 1990. Pri vtedajších úpravách bol administratívnou chybou zmenený § 12, ktorý chránil redakčne tajomstvo. Ak by Národná rada Slovenskej republiky tento návrh novely neprerokovala, zostane v platnosti nielen nekryté redakčné tajomstvo, ale aj ustanovenia o existencii ČSSR, československej verejnosti a Zväze československých novinárov. K návrhu predloženej novely je súhlasné stanovisko vlády, legislatívy. Predseda Národne] rady ho pridelil na prerokovanie výborom. Výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru návrh prerokoval a vyslovil s ním súhlas.
Panie kolegyne, páni kolegovia, viem, že mame už predložených 47 bodov programu, viem, že sú tu ešte ďalší, ktorí sa budú uchádzať o priazeň Národne] rady, napriek tomu vás prosím o pochopenie a hlasovanie za tento môj návrh.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyňa ho navrhuje zaradiť ako bod 47 programu. Ďalej poslankyňa Kaliská.
Poslanec G. Kaliská:
Ďakujem za slovo. Som poverená Výborom Národnej rady Slovenské] republiky pre životné prostredie a ochranu prírody požiadať ctené plénum, aby body 13 a 14, teda tlač 599 a 610, je to pristúpenie Národnej rady k Dohovoru o klimatickej zmene a Dohovoru o biologickej diverzite, sme zaradili do návrhu programu ako body číslo 5 a 6. Odôvodním to veľmi krátko. Najmä pri Dohovore o biologickej diverzite by sme mali stihnúť dátum 29. augusta a uložiť tieto listiny do sídla OSN v New Yorku, aby sme sa mohli zúčastniť konferencie 29. novembra na Bahamách a požiadať o pridelenie finančných prostriedkov z druhej fázy fondu GEF. Ak tento termín 29. augusta nestihneme, budeme vlastne z týchto veci vylúčení.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Chcem vás len upozorni t na dohodu v grémiu, ktorú si myslím, že budeme všetci rešpektovať, že žiaden bod pred bod 16 a ďalej dopredu nepresunieme, pretože predpokladáme, že všetky tieto body budú schválené ešte dnes. Sú to všetko zmluvy a dohody, takže nepredpokladáme, že by malo dôjsť k prieťahu. Váš návrh by potom bol akceptovaný ešte v týchto bodoch.
Poslankyňa G. Kaliská:
Pán predseda, ja som splnila poverenie výboru. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre, dám o tom hlasovať. Pán poslanec Kvietik.
Poslanec Š. Kvietik:
Ctená Národná rada SIovenskej republiky,
v dňoch 9. až 12. augusta 1994 Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru prerokoval na svojej schôdzi celkom 15 vládnych a poslaneckých návrhov, ku ktorým prijal platné uznesenia a odporúča Národne] rade SIovenskej republiky ich schválenie. Žiaľ, niektoré z prerokovaných návrhov zákonov nie sú zaradené do návrhu programu 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na aktuálnosť ich prerokovania a zúročenia úsilia či už členov vlády alebo poslancov v procese prípravy návrhov, vzhľadom na želateľnú úroveň a pripravenosť návrhov na prerokovanie, i vzhľadom na ich predpokladanú priechodnosť pri prerokúvaní a schválení Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru vás, vážené kolegyne a kolegovia, v prijatých uzneseniach prosí hlasovať za ich zaradenie na túto schôdzu a odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky pojať ich do tohto programu.
Ide o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov. K tomuto by som len chcel doplniť, že tu vlastne ide svojím spôsobom a] o istý morálny záväzok členov nášho výboru, ktorí iniciovali návrh tohto zákona. Po druhé - návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o periodickej tlači, ale to ma už predbehla pani poslankyňa Rothmayerová. Po tretie - vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky o audiovízii a vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Po piate - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 84 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov.
Okrem uvedených návrhoch zákonov výbor odporúča Národnej rade SIovenskej republiky prerokovať návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava.
Vážené kolegyne, kolegovia, som hlboko presvedčený, že podporíte zaradenie týchto bodov do programu, pretože sú to zákony, ktoré sú skutočne potrebné a ktoré riešia akútne situácie, ktoré by sme mali ešte do skončenia tohto volebného obdobia prerokovať, prípadne schváliť. Som hlboko presvedčený, že podporíte návrhy týchto zákonov na zaradenie na tuto schôdzu.
Ďakujem vám. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec, ale prosil by som vás, keby ste mi dali čísla tlače k týmto zákonom.
Poslanec Š. Kvietik:
V prvom prípade pri zákone o Martine je to tlač 559, tlač 542 je pri zákone o periodickej tlači, audiovízia - tlač 580, symboly - tlač 569, o sústave základných a stredných škôl tlač 582 a ESPE štúdio - to je uznesenie nášho výboru.
Ešte mi dovoľte doplniť, keď mám slovo, že žiadam zaradiť tieto návrhy zákonov na utorok pripadne na stredu - neviem ako bude pokračovať rokovanie pléna - ako prvé body rokovania.
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Goč. Poslanec R. Goč:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte predložiť na rokovanie tohto zasadnutia návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej elektrotechnickej komore, tlač 531, ako bod číslo 18, nakoľko pani poslankyňa Ďurišinová už navrhla bod číslo 17. Treba poznamenať, že zákon bol prerokovaný vo výboroch, mal byť zaradený už na rokovanie v júni, bohužiaľ, sa tak nestalo. Spoločná správa je vyhotovená, takže nič tomu nebráni.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Čapkovič. Poslanec J. Čapkovič:
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,
žiadam vás o zaradenie nového bodu programu na túto schôdzu. Ide o vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce. Je to tlač 586. Táto novela je krátka, je nevyhnutná pre samostatnú činnosť technickej inšpekcie, ktorá existuje už fakticky vo všetkých štátoch Európy, vrátane štátov Visegrádskej štvorky. Ide o inštitúciu, ktorej uvedenie do života podmieňuje harmonizáciu našich slovenských predpisov s predpismi Európskej únie. Navrhujem to zaradiť za bod 26. To je ochrana zdravia a tento bod by mohol byt ako bod 27.
Ďakujem za podporu návrhu. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mäsarik. Poslanec J. Mäsarik:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
navrhujem, aby na rokovanie Národnej rady bol zaradený návrh skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa dopĺňa zákon o majetku obcí. Je to tlač 619. Tento návrh prerokoval Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a jednomyseľne ho schválil. Chcem navrhnúť, aby táto novela bola zaradená ako bod číslo 19, teda pred bod programu o zriadení Armády Slovenskej republiky, ktorý bude predkladať pán minister Kanis, aby sa k tomuto návrhu v prípade potreby mohol vyjadriť aj minister obrany. Tento poslanecky návrh rieši okrem iného aj problémy v oblasti Javoriny, o ktorých z času načas informujú oznamovacie prostriedky.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,
nebudem žiadať zaradenie žiadneho nového bodu do programu, ale prosila by som vás o porozumenie a predradenie bodov, ktoré sú v doterajšom návrhu programu uvedené ako body 25 a 26. To je zákon o zdravotne] starostlivosti, tlač 602 a zákon o ochrane zdravia ľudí ako tlač 601. Prosím, aby boli predradené ako body 16 a 17, čiže za balík medzinárodných zmlúv a dohôd. Ak by hlasovaním prešli tie, ktoré už boli zaradené resp. navrhované ako nové body, potom hneď za tie nové body, alebo by som prosila o porozumenie kolegov, aby tieto body a ďalšie boli prečíslované. Bohužiaľ, k týmto bodom sa rozpútala taká masmediálna kampaň proti poslancom HZDS, tak by som chcela vyjadriť, že mienime a mienili sme tieto zákony podporiť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bugár. Poslanec V. Bugár:
Ďakujem, pán predseda. Navrhujem zaradiť za bod 38 ako bod 39 poslanecký návrh novelizácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 o Policajnom zbore.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Králik.
Poslanec M. Králik:
Ďakujem, pán predseda. Navrhujem zaradenie nového bodu programu tejto schôdze, a to návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o voľbách do orgánov samosprávy obci, tlač číslo 635. Navrhujem, aby sme tento bod prerokovali v stredu 24. 8. o 9. 00 hodine.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, navrhujem nejaké zmeny programu a vyradenie niektorých bodov z programu. Najskôr zmeny: Vzhľadom na spoločenskú dôležitosť navrhujem súbor trestno-právnych noriem, ktoré sú v terajšom programe uvedene pod číslami 36, 37, 38 a 39, zaradiť za terajší bod 16, to znamená za voľbu sudcov.
Ďalej za súbor týchto trestnoprávnych noriem navrhujem zaradiť súbor noriem týkajúcich sa poisťovne a zdravotníctva, ktoré sú v terajšom návrhu uvedene pod číslami 23, 24 a 25. Nenavrhujem zákon pod bodom číslo 26, pani kolegyňa Aibeková navrhla aj ten, proste navrhujem iba návrhy uvedené ako body 23, 24 a 25. To znamená za súbor trestných zákonov a trestné zákony budú za bodom 16.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Čiže tento blok chcete dať za vami navrhovaný blok trestných zákonov. Ďakujem.
Poslanec J. Čarnogurský:
Ďalej navrhujem bod číslo 5, a síce návrh na vyhlásenie referenda, predradiť pred terajší bod 43 - to je návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády pani Schmögnerovej. Ďalej navrhujem vyradiť bod 22, týka sa to vysporiadania majetkových nárokov v družstvách, a to z toho dôvodu, že ohľadom obsahu tejto novely boli diskusie medzi poslancami. Včera bol tento návrh predmetom rokovania poľnohospodárskeho výboru a nedošlo k dohode, nebol schválený, zatiaľ nedošlo k dohode o vecnom obsahu tohoto zákona, preto ho navrhujem vyradiť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
navrhujem zaradiť dva body do programu, a to ako prvý bod tlač číslo 57 - návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje zákon číslo 451/1991 Zb., a zaradiť ako ďalší bod tlač číslo 626 - návrh skupiny poslancov Národnej rady SIovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy. Ide o to, aby sa zrovnoprávnili s občanmi, ktorí sú zaradení ako účastníci odboja, a]
členovia vojenských táborov nútených prác, rehoľníkov a kňazov, atď., teda známych útvarov PTP.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Chmelík. Poslanec B. Chmelík:
Vážený pán predseda,
v stanovenom termíne do 15. júla bol Národnej rade predložený vládny návrh novely Zákonníka práce, tlač číslo 600. Svojím rozhodnutím číslo 1670 ste pridelili tento vládny návrh na prerokovanie trom výborom. Vážená národná rada, som presvedčený, že všetky tri výbory, vrátane gesčného, ktorému predsedám, prerokujú pridelený návrh v najbližšom čase, pretože naliehavosť prijatia tejto novely považujem za veľmi vysokú. Posledná novela Zákonníka práce bola prijatá v decembri 1992 a odvtedy život priniesol nové početné problémy, ktoré vyžadujú nové riešenia. Za najdôležitejší problém považujem odškodňovanie zamestnancov z titulu pracovných úrazov a chorôb z povolania. Novela ďalej odstraňuje administratívne rozhodovanie ústredných orgánov o nadčasovej práci a presúva to tam, kde je znalosť potrieb a stavu zamestnanosti v regióne. Novela súčasne dáva zamestnávateľovi - a to by som podčiarkol - možnosť rozšíriť dĺžku dovolenky vnútorným predpisom ak nie je kolektívna zmluva, a to a] pre tento rok.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, nepovedali ste mi presne číslo tlače tohto zákona.
Poslanec B. Chmelík:
Povedal som, že je to tlač 600, a navrhujem to ako bod 25.
Ďalej chcem požiadať váženú Národnú radu o zaradenie rozsahom síce malých, ale rezortom zdravotníctva veľmi očakávaných a z hľadiska financovania tohto rezortu prepotrebných poslaneckých návrhov zákona. Ide o tlač číslo 614. Je to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom fonde zdravia, a tlač číslo 615 - návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Tieto by som navrhoval zaradiť do programu buď ako body 27 a 28, event. ak nastanú zmeny, ktoré možno predpokladať, na záver zdravotnícke] tematiky na tejto schôdzi.
Za náklonnosť pre tieto návrhy ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Jakubík. Poslanec p. Jakubík:
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,
chcel by som poprosiť o zaradenie do programu 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokovanie poslaneckého návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o doplnkovom dôchodkovom poistení, ktorý má predbežne pridelené číslo tlače 642. Tento návrh bol na požiadanie predsedu Národnej rady predmetom včerajšieho rokovania vlády. Vláda neuzavrela prerokovanie tohto bodu. Je prísľub, že stanovisko prijme najneskôr 23. 8. 1994. V prípade, že sa uskutoční mimoriadne rokovanie, tak aj skôr. Navrhujem, aby tento návrh zákona bol zaradený ako prvý bod programu vo štvrtok 25. 8. s tým, že by som chcel poprosiť, pán predseda, aby sa 24. 8., teda v stredu o 8. 00 hodine, uskutočnilo spoločne rokovanie výborov, ktorým tento návrh zákona pridelíte na prerokovanie.
Na podporu tejto požiadavky uvádzam, že tento návrh zákona rieši problematiku pracovných dôchodkových kategórii, s ktorými, ako sa iste pamätáte, kolegyne a kolegovia, sme sa v pléne Národnej rady zaoberali viackrát, a naposledy sme ich platnosť predlžovali a schválili sme platnosť ich existencie do 31. 12. tohto roku. Súvisí s tým cely rad technických problémov, ktoré je potrebne riešiť v nadväznosti na ukončenie platnosti týchto pracovných kategórii a využitie možností doplnkového dôchodkového poistenia.
Ďakujem za podporu. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Vrábľová. Poslankyňa M. Vrábľová:
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,
v zmysle poverenia Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody navrhujem zaradiť ako bod číslo 15, po návrhu na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru o biologickej diverzite, návrh zákona o ochrane prírody a krajiny. Návrh zákona bol vo výboroch prerokovaný a v obidvoch garančných výboroch - vo Výbore Národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a vo Výbore Národne] rady pre životne prostredie a ochranu prírody prešiel bez väčších problémov. Je to tlač 608. Navrhujem ho ako bod číslo 15. V prípade, že návrh pani Kaliskej prejde, že tie dva súhlasy s dohovormi budú zaradene ako body číslo 5 a 6, by som ho navrhla ako bod číslo 7.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyňa, dohodli sme, že pred zmluvy nedáme nič.
Poslankyňa M. Vrábľová:
Potom ako bod číslo 16, lebo skutočne ma to súvis najmä s bodom číslo 14.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne a kolegovia,
chcem podporiť návrhy, ktoré tu predniesol predseda Výboru Národnej rady pre vedu, vzdelanie, vedu a kultúru pán poslanec Kvietik, ale keďže predniesol vlastne 5 návrhov, o ktorých neviem, či budeme hlasovať jednotlivo alebo spoločne, pre istotu by som predložil dva návrhy, ktoré sú totožné s jeho návrhmi vo veci novely zákona o sústave základných a stredných škôl, tlač 582, ktorá je naliehavá z toho dôvodu, že rieši otázku právnej subjektivity základných škôl, ktorú novela školského zákona z roku 1990 stanovila na dátum 1. 1. 1995, ale základné školy nie sú na tuto novelu
plošne pripravené. Treba minimálne odložiť túto vec a riešiť nejakú legislakačnú dobu, počas ktorej sa základné školy na toto pripravia. Takže chcem navrhnúť, ak by neprešiel z nejakého dôvodu návrh Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru, tento bod ako bod 27, a teda riešili problémy, o ktorých som hovoril.
Druhý môj návrh, keby neprešiel návrh na udelenie licencie, ktorý predniesol predseda výboru, v stredu ako prvý bod programu, aby sme ho zaradili ako bod 30 po skončení školských zákonov, ktoré sú zatiaľ pod bodmi 27, 28 a 29. Samozrejme, moje návrhy budú bezpredmetné, ak budú prijaté návrhy výboru, ktoré tlmočil predseda nášho výboru pán Kvietik.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, dovolím si však upozorniť na nelogičnosť tohto vášho návrhu z toho titulu, že ak budenie o tom hlasovať a neschválime to, nevidím dôvod hlasovať ešte raz o tom, čo sme už neschválili.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, rozumel som návrhu pána Kvietika tak, že navrhol časové určenie, kedy sa ma rokovať. Ja navrhujem body programu, o ktorých sa má rokovať. Ak to považujete za bezpredmetne, v poriadku, ale neviem ako budeme rozhodovať o jeho návrhu, či budeme o všetkých piatich rozhodovať naraz, lebo tak som tomu rozumel.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takýto návrh pán poslanec dal.
Poslanec M. Ftáčnik:
Potom je možné hlasovať ešte o niektorých jednotlivo, pretože tí, ktorí prípadne nepodporia ten návrh, možno to urobia preto, že sa im jeden z tých návrhov nepáči, a možno hlasovať jednotlivo o tých návrhoch. Nie je to to isté hlasovanie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyňa Draxlerová. Poslankyňa A. Draxlerová:
Vážený pán predseda, dovoľte, aby som požiadala o zaradenie návrhu pod číslom tlače 509, ktorý je od mája predložený Národnej rade, návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch. Ako zdôvodnenie dávam, že bolo vytvorené Ústredné daňované riaditeľstvo, ktoré je ústredným orgánom pre všetky daňové riaditeľstvá a zároveň aj územným finančných orgánom. Naďalej Ministerstvo financií Slovenskej republiky musí vydávať metodické usmernenia v zásadných veciach. Veľmi sa zhoršila komunikácia jednoduchého daňového poplatníka, u ktorého vzniknú nejaké problémy, nakoľko sa vytvoril štvrtý odvolací stupeň. Riešenie v tejto novele zákona nevyžiada žiadne rozpočtové náklady, naopak, nastala by úspora aj v samotne] Banskej Bystrici. Žiadam ho zaradiť za zákon o colníctve, čiže ako bod 47.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Bod 47 už navrhovala pani poslankyňa Rothmayerová, môžem to prepísať na bod 48. Prosím, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda, vážene panie poslankyne, vážení pani poslanci,
vzhľadom na návrh, ktorý dal pán poslanec Čarnogurský, podávam pozmeňovací návrh. Ak by v parlamente bola vôľa predsunúť body 36, 37 a 38, to znamená návrh novely zákona o Trestnom poriadku, Trestný zákon a zákona o priestupkoch, prosím najskôr na piatok ráno o 9. 00 hodine z dôvodu, že som spoločným spravodajcom týchto predpisov, je k nim viacero pozmeňovacích návrhov a ide o veľmi rozsiahle právne predpisy, kde nepostačuje posúdiť samotný pozmeňovací návrh, ale treba ho posúdiť v systémovej súvislosti a terminológii celého právneho predpisu. A keďže ani spoločná správa ešte nie je vypracovaná, je ťažko dnes prerokovávať tieto predpisy, pretože 16 bodov pôjde pravdepodobne rýchlo.
Ďalej by som prosila, keby parlament zvážil, či nepožiadame generálneho prokurátora, aby ešte splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z uznesenia Národnej rady - teraz rýchlo neviem citovať číslo, ktorým mu Národná rada uložila povinne dať správu o rýchlosti konania a postupov prokuratúry, teda vybavovania veci, ktoré prichádzajú do orgánov prokuratúry, a to predložiť parlamentu prehľad nevybavených veci do troch mesiacov, do šiestich mesiacov a do jedného roka. Je to už uznesenie parlamentu viac mesiacov dozadu a doposiaľ, podľa mojich vedomosti, nebolo splnené. Bolo by korektne, keďže tento parlament žiadal takýto odpočet z činnosti tak vplyvného orgánu, ako je prokuratúra, a keďže s nárastom kriminality nemôžeme byť spokojní, aby tento parlament z tohto úseku ešte dostal odpočet. Navrhujem zaradiť ho ako posledný, to znamená bod 48 programu, pretože predpokladám, že táto správa ešte nie je spravená, aby organy prokuratúry mali čas. Samozrejme, pokiaľ by pán prokurátor si žiadal zaradiť ho ako skorší bod, už dopredu to akceptujem.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyňa, s tým, že nie bod 48, ale 49, lebo posledný návrh pani poslankyne Draxlerovej bol bod 48.
Pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
navrhujem, aby sme ako bod 17 programu zaradili tlač číslo 620. Je to návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady, ktorým sa mení zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov. Ide o návrh zákona, ktorý uvádza do pôvodného stavu situáciu, kedy rodičia nemuseli platiť za školské učebnice a školské pomôcky. Ako vieme, vládnym nariadením z roku 1993 v rozpore s ústavou sa zaviedla povinnosť platiť úhradu za tieto učebnice. Návrh zákona bol prerokovaný včera vo vláde, vláda s nim vyslovila súhlas. Súčasne oznámila a] prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, že má finančné prostriedky na to, aby kryla určitú finančnú potrebu, ktorá vznikne tým, že rodičia už nebudú musieť platiť. Keďže ide o návrh zákona, ktorý je, podľa mňa, veľmi dôležitý pre rodičov a školský rok a vzhľadom na to, že školský rok začína 1. septembra 1994, vás žiadam, aby ste podporili tento návrh.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bugár ešte raz. Poslanec V. Bugár:
Pán predseda, chcel by som spresniť môj návrh jednak v tom, že číslo tlače je 617, to som vám pred chvíľou nepovedal. A po druhé - keby prešiel návrh pána poslanca Čarnogurského na presunutie bloku trestných zákonov, Trestného poriadku, môj návrh treba chápať v tom zmysle, že navrhujem zaradiť za ho týmto blokom. Ak ostane tento blok pod bodmi 36, 37 a 38, navrhujem zaradiť tento poslanecky návrh ako bod 39, ale ak bude presunutý, ako navrhoval pán poslanec Čarnogurský, tak za týmto blokom.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, váš návrh je pred pánom poslancom Čarnogurským.
Poslanec V. Bugár:
Samozrejme, ale ak by prešiel jeho návrh, tak je to myslené takto.
Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Dubovan.
Poslanec K. Dubovan:
Vážený pán predseda, ctená Národná rada,
vzhľadom na stanovisko dozorne] rady štátneho podniku SEP a dôležitosť prerokovania a prijatia zákona Národnej rady o niektorých osobitných podmienkach privatizácie energetických podnikov a plynárenského podniku, tlač 584, navrhujem, aby bod 34 bol zaradený za zdravotné zákony, buď za bod 25, ako navrhol pán Čarnogurský, alebo, keď bude prijatý ešte bod 26, ako navrhovala pani Aibeková, potom za bod 26.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Jaroš. Poslanec I. Jaroš:
Vážená Národná rada,
žiadam, aby na program tejto schôdze bol zaradený poslanecký návrh zákona o pozemkových spoločenstvách. Napriek tomu, že vláda na svojom minulotýždňovom zasadnutí zaujala negatívne stanovisko, vy, pán predseda, ste ho zaradili na rokovanie troch výborov - ústavnoprávneho, poľnohospodárskeho a výboru pre štátnu správu. Žiadam preto, aby výbory operatívne počas tejto schôdze uvedený návrh zákona prerokovali a aby bol zaradený na programu schôdze ako posledný návrh zákona. Neviem presne číslo. A ospravedlňujem sa, číslo tlače vzápätí dodám tiež.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nemám to tu ani ja, takže by som si prosil aspoň číslo tlače. Pán poslanec Rea.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, milí hostia,
mám dva návrhy, nie je to rozšírenie programu 37. schôdze, ale iba úprava. Pod bodom 20 v súčasnom návrhu programu je uvedené prerokovať tlač 591, ktorú predkladá pani poslankyňa Bartošová. Po vzájomnom dohovore s pani poslankyňou, keď bude odsúhlasený môj návrh prerokovať tlač 623 na tejto schôdzi Národnej rady, pani poslankyňa svoj návrh stiahne. Navrhujem uplatniť tento môj návrh, a to tlač 623 pod bodom 23. Tento návrh tlače 623 rieši aj problematiku, ktorú predložila pani poslankyňa Bartošová v tlači 591. Takže, tlač 623 prerokovať pod bodom 20. Keď Národná rada môj návrh prerokovať tlač 623 pod bodom 20 schváli, potom pani poslankyňa tlač 591 stiahne, pretože v tlači 623 je riešený aj problém, ktorý ona uvažuje riešiť v tlači číslo 591.
Môj druhý návrh je, aby sme bod 42 súčasného návrhu programu 37. schôdze, tlač 545, predsunuli a zaradili ho ako bod 21 s tým, aby tento komplex komunálnych zákonov bol prerokovaný súbežne. Teda druhý návrh je bod 42, to je tlač 545, zaradiť ako bod 21.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že k návrhu programu dnešnej schôdze už nie sú pripomienky, takže budeme hlasovať o jednotlivých zmenách.
Prvú zmenu do programu navrhla pani poslankyňa Ďurišinová, ktorá navrhuje, aby tlač 590, ktorá je pod číslom 40 a hovorí o olympijských symboloch a ich ďalšom používaní, bola presunutá ako bod číslo 17.
Panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste svoje návrhy kontrolovali, lebo je ich toľko, že sa môžem pomýliť.
Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Ďurišinovej tlač 590 zaradiť ako bod 17 namiesto bodu 40.
Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne aj hlasovali. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento bod budeme prerokovávať ako bod číslo 17.
Druhy pozmeňovací návrh dala pani poslankyňa Rothmayerová a týka sa periodickej tlače. Je to tlač 542. Žiada ho zaradiť, ako bod 47 na tuto schôdzu.
Prosím, prezentujme sa a hnedí hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh prijali.
Druhý pozmeňovací návrh mala pani poslankyňa Kaliská s tým, že žiada, aby body 13 a 14 boli zaradené ako body 5 a 6. Tu som poznamenal, že zrejme aj body 13 a 14 budú prerokované a že by sme ich nemali zaraďovať ako body 5 a 6, pretože sme sa v grémiu dohodli, že najskôr odhlasujeme zmluvy.
Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o tomto návrhu. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 78 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.
Takže tieto body zostávajú ako body 13 a 14 programu, pokiaľ z iných pozmeňovacích návrhov nevyjdú iné návrhy.
Ďalej pán poslanec Kvietik mal pozmeňovacie návrhy, ktoré sa tykali tlače 559. Je to zákon o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov. Ďalej mal návrh na doplnenie zákona číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači, ten sme odhlasovali, vládny návrh zákona pod tlačou 580, ktorý sa týka audiovízie, vládny návrh zákona pod tlačou 569 o štátnych symboloch Slovenskej republiky, ďalej vládny návrh zákona pod tlačou 582 o sústave základných a stredných škôl /školský zákon/. A ešte žiada zaradiť rozhodnutie o licencii pre ESPE štúdio. Keďže pán poslanec Ftáčnik dával neskôr návrh, že ak v tomto poradí nebudú schválené, aby sa hlasovalo
ešte raz o niektorých zákonoch, bolo by to nelogické. Dohodneme sa, že tu budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch a potom o návrhu pána poslanca Ftáčnika nebudeme musieť hlasovať.
Prosím, hlasujeme najskôr o tlači 559, o meste Martin ako centre národnej kultúry. Pán poslanec navrhol zaradiť ho v prvý deň na budúci týždeň.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Tento bod programu sme zaradili.
Ďalší návrh pána poslanca je vládny návrh zákona Národnej rady, tlač 580, o audiovízii. Takisto by tento zákon mal byť v deň, ktorý sme odhlasovali teraz.
Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 74 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Tento bod nezaraďujeme do programu.
Ďalší návrh pána poslanca Kvietika je zaradiť do programu vládny návrh zákona, tlač 569, ktorý hovorí o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Ide o symboliku na vysvedčeniach. Inak, tento zákon v tomto čase už nie je aktuálny, až keď budú vysvedčenia na budúci rok.
Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh zákona sme zaradili do nášho programu.
Ďalej pán poslanec Kvietik za výbor predniesol návrh na zaradenie zákona o sústave základných a stredných škôl /školský zákon/ v znení neskorších predpisov. Je to tlač 582.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Tento zákon sme nezaradili do programu.
Ďalej je tu návrh, aby sme zaradili do programu tejto schôdze návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava.
Pán poslanec Gazdík - faktická poznámka. Poslanec I. Gazdík:
Pán predseda, dovoľte, aby som dodal, že návrh na udelenie licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie je vlastne dodatok k pôvodnému projektu spoločnosti ESPE štúdio Bratislava, teda ide o tlač 489.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Inak si myslím, že v rámci tohto konania malo prebehnúť nové výberové konanie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Tento bod sme nezaradili do programu.
Pán predseda Kvietik, myslím, že som vyčerpal všetky vaše návrhy.
Ďalej pán poslanec Goč žiada, aby sme tlač 531, ktorá hovorí o Elektrotechnickej komore, zaradili na rokovanie ako bod číslo 18.
Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne hlasovali. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Návrh pána poslanca Goča sme neakceptovali.
Pán poslanec Čapkovič žiada, aby sme tlač 586, je to novelizácia zákona číslo 174/1968 Zb. o inšpekcii, zaradila ako bod 27.
Prosím, budeme hlasovať. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 132 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že tento bod pána poslanca Čapkoviča zaraďujeme do programu.
Pán poslanec Mäsarik žiada, aby sme ako bod číslo 19 zaradili tlač číslo 619, ktorá sa týka majetku obcí.
Prosím, budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať. / Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Návrh pána poslanca Mäsarika zaradujeme do programu ako bod číslo 19.
Ďalej pani poslankyňa Aibeková žiada, aby sme body číslo 25 a 26, ide o tlač 602 a tlač 601 - týka sa to zdravotnej starostlivosti a ochrany zdravia ľudí, zaradili ako body číslo 16 a 17.
Prosím, budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.
Rozdielom jedného hlasu sme tento návrh pani poslankyne Aibekovej neschválili.
Pán poslanec Bugár žiada, aby sme návrh, ktorý novelizuje zákon číslo 171/1993 Z. z. - tlač 617 - to je o Policajnom zbore, zaradili ako bod číslo 39.
Pán poslanec Bugár.
Poslanec V. Bugár:
Keď prejde návrh pána poslanca Čarnogurského, tak za blok trestných zákonov.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Zatiaľ hlasujeme za to, aby sme ho zaradili za bod číslo 39. Ak prejde návrh pána poslanca Čarnogurského, tak za blok návrhu pána poslanca Čarnogurského.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh pána poslanca Bugára zaraďujeme ako bod číslo 39.
Ďalej pán poslanec Králik žiada, aby tlač číslo 635 sme zaradili na 24. 8. o 9. 00 hodine. To znamená, pán poslanec, že ho chcete zaradiť v ten deň ako bod číslo l2.
Poslanec M. Králik:
Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Samozrejme, že ak sme odhlasovali na ten termín iný zákon, tento sa bude posúvať, lebo sme už v bloku návrhov pána
poslanca Kvietika niektoré odhlasovali. Takže, nemusí to byť prvý bod programu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.
Návrh pána poslanca Králika sme neakceptovali.
Ďalej je tu návrh pána poslanca Čarnogurského. Pán poslanec Čarnogurský navrhuje body 36, 37, 38 a 39 zaradiť v poradí od čísla 17 vyššie s tým, že teraz budeme hlasovať, že zaradíme tieto body za čísla, ktoré už sme dali pred tie čísla, ktoré navrhoval on, teda jeho návrh bude nasledovať po už schválených bodoch.
Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, navrhujem, aby sme o mojich návrhoch hlasovali v štyroch skupinách, to znamená balík týchto trestných zákonov, potom tie poisťovacie a zdravotné, potom preradenie bodu 5 a nakoniec vyradenie bodu 22.
Predseda NR SR I. Gašparovič;
Áno, povedal som, že teraz hlasujeme o bodoch 36, 37, 38 a 39 s tým, že ich už nemôžme zaradiť ako body 17 a ďalšie, ale ich zaradíme za už schválenými predošlými bodmi.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Tento návrh pána poslanca Čarnogurského sme schválili.
Ďalej navrhuje, aby zákony tykajúce sa poisťovní boli zaradené ako ďalšie poradové čísla za teraz schválenými zmenami. Čiže, návrh pána poslanca Bugára bude zaradený tak ako bol, vypúšťame teda to číslo, inak sa to už nedá.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Schválili sme a] tento návrh zmeny programu.
Ďalej pán poslanec Čarnogurský navrhuje, aby sme bod číslo 5 preradili ako bod číslo 42. Bod číslo 5 je poslanecký návrh, ktorý hovorí o vyhlásení referenda uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Akceptovali sme a] tuto zmenu.
Ďalej pán poslanec Čarnogurský navrhuje vyradiť z programu schôdze bod 22, ktorý sa týka úpravy majetkových vzťahov a vysporiadania majetkových nárokov v družstvách.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.
S návrhom na doplnenie programu vystúpil aj pán podpredseda Húska, ktorý žiada, aby sme do programu zaradili tlač 57, ktorá zrušuje zákon číslo 451/1991 Zb. To je tzv. lustračný zákon.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 127 poslancov Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Tento bod zaraďujeme do programu.
Ďalej pán poslanec Húska navrhuje zaradiť do programu tlač 626. Ide o zákon číslo 390/1991 Zb., kde sa hovorí o zmiernení majetkových krívd.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovalo B poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh pána podpredsedu Húsku zaraďujeme do programu.
Ďalej žiadal doplniť program pán poslanec Chmelík tlačou číslo 600. Žiada, aby tato tlač bola zaradená ako bod 25. Je to novela Zákonníka prace.
Prosím, budeme hlasovať. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Tento bod do programu schôdze nezaraďujeme.
Ďalej pán poslanec Chmelík žiada, aby sme tlač 614, ktorá sa tyká Štátneho fondu zdravia, zaradili do rokovania.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Tento bod sme zaradili do programu tejto schôdze.
Ďalej pán poslanec žiada, aby sme do programu zaradili tlač 615. Je to návrh poslancov o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Týka sa to zákona číslo 92/1991 Zb.
Prosím, prezentujme sa hneď hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Tento bod sme zaradili do nášho programu
Ďalej je tu návrh pána poslanca Jakubíka, ktorý hovorí o doplnkovom dôchodkovom poistení v rámci tlače 642, aby sme ho zaradili na 25. 8. 1994 ako bod číslo 1. Chcem len upozorniť, že doteraz som tento zákon z vlády nedostal, takže vo výboroch bude prerokovaný, až keď ho vláda doručí.
Prosím, pán poslanec. Poslanec P. Jakubík:
Vo svojom vystúpení som avizoval, že podľa informácii zo včerajšieho rokovania vlády najneskôr do 23. 8. vláda prijme stanovisko. Preto som chcel poprosiť, aby materiál bol po schválení zaradenia do programu pridelený príslušným výborom s tým, aby sa uskutočnilo 24. ráno o 8 00 hodine spoločne zasadnutie výborov, ktorým tento návrh zákona pridelíte na prerokovanie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Jakubíka Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh pána poslanca sme neakceptovali.
Ďalej pozmeňovací návrh dala pani poslankyňa Vrábľová, aby sme tlač 608 tykajúcu sa ochrany prírody zaradili ako bod číslo 16. To znamená, že ostatné body by sa posunuli. Tento bod nie je vôbec zaradený do programu, takže to nie je presun, to je nový bod.
Prosím, hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh pani poslankyne sme neprijali.
Ďalej vystúpil s návrhom pán poslanec Ftáčnik, ale myslím si, že sme rozhodli v rámci návrhu predsedu výboru pána Kvietika.
Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, formuloval som svoj návrh tak, že ak neprejde návrh pána Kvietika - on navrhoval časové určenie, teda na stredu ráno, alebo na začiatok budúceho týždňa, ja som to formuloval ako bod 27 programu a vysvetlil som vecné dôvody, prečo treba rokovať o tom zákone. Snažne vás prosím, aby ste o tomto formálne inom návrhu dali hlasovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, myslím, že o tom nemusíme viesť diskusiu, či pán poslanec Kvietik to chcel zaradiť len ako iný bod a nie zaradiť do programu schôdze. Samozrejme, tým, že to chcel zaradiť ako nejaký bod, chce ho zaradiť do programu schôdze. To je logika. Myslím si, že sme už o tom hlasovali a nebudeme o tom hlasovať druhýkrát.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, ale niekto môže mať iný názor na časové prerokovanie toho bodu. Nechce, aby to bolo v stredu či v utorok, ale chce o tom rokovať inokedy ako o bode programu 27. Dajte o tom hlasovať a neveďme polemiku. Myslím si, že to vyrieši Národná rada hlasovaním.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, myslím si, že je to hlasovanie o tom istom, o čom sme už hlasovali.
Pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík:
Vážený pán predseda,
pán predseda výboru dal návrh rokovať o tomto návrhu presne v určený deň, teda v utorok alebo v stredu. Pán poslanec Ftáčnik dával o tom istom bode iný návrh, rokovať v iný deň, takže musíme hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, to sme schválili, o tom nemusíme viesť žiadnu diskusiu a rozpravu. Hlasovali sme o všetkých návrhoch predsedu výboru pána Kvietika s tým, že dva sme mu neschválili. Tieto návrhy predkladal na rokovanie na túto schôdzu. Myslím si, že diskusia o tom je absolútne zbytočná.
Dobre, budeme hlasovať o tomto jednom návrhu pána poslanca Ftáčnika, o tlači 582.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme s tým, že tento bod programu bude zaradený ako bod 27.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec Ftáčnik navrhol, aby sa hlasovalo ešte o udelení licencie ESPE štúdiu Bratislava. Hlasujeme o zaradení návrhu ako bod 30.
Prosím, hlasujeme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Ani tento návrh pána poslanca Ftáčnika sme neakceptovali.
Pani poslankyňa Draxlerová žiada, aby sme tlač 509, ktorý sa týka novely zákona číslo 254/1993 Z. z. - ide o územné finančné organy, zaradili ako bod 48. Samozrejme, že sa bude posúvať ďalej, ak sme predtým prijali niektoré nové body.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Tento bod pani poslankyne sme nezaradili do programu.
Ďalej žiadala zmenu v programe pani poslankyňa Tóthová. Žiadala, aby body 36, 37 a 38 boli zaradene do bodu programu na piatok ráno o 9. 00 hodine. Pani poslankyňa, mysleli ste v piatok tento týždeň?
Poslankyňa K. Tóthová:
Áno, v piatok tento týždeň, aj som zdôvodnila prečo. Skutočne by som prosila, lebo ide o dôležité predpisy.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Polačko sa hlási. Poslanec J. Polačko:
Chcem upozorniť, že umiestnenie týchto bodov v programe sme už schválili hlasovaním, takže nemôžeme hlasovať ešte raz o tom istom.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Chcel som povedať, že sme ich schválili na návrh pána poslanca Čarnogurského, takže toto hlasovanie je bezpredmetné.
Pani poslankyňa Tóthová ďalej žiadala, aby sme rozhodli, že generálny prokurátor má splniť uznesenie číslo 453, ktoré sme prijali 28. apríla 1994 v Národnej rade. Týkalo sa to pripomienok k správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Pani poslankyňa navrhla, aby sme odpoveď a plnenie generálnej prokuratúry zaradili ako bod 49 s tým, že aj v tomto prípade by sa posúval tento bod o poradie tých bodov, ktoré sme predtým prijali.
Pán poslanec Bárány chce predtým niečo povedať. Poslanec E. Bárány.
Vážené dámy, vážení páni, rád by som vám všetkým pred týmto hlasovaním pripomenul, že máme v laviciach tlač 643, ktorá sa týka práve tejto veci.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nie, pán poslanec, to sa netýka toho.
Poslanec E. Bárány:
Nehodnotím obsah, ale na obdobnú tému niečo máme pred sebou.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
To sa týka privatizácie. Prečítajte si nadpis, pán poslanec. Takže budeme hlasovať o tomto uznesení.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda,
chcela by som stručne reagovať na pána poslanca Báránya. Tú tlač som si veľmi pozorne preštudovala, a to, čo žiadam, tam nie je ani spomenuté. Domnievam sa, znovu opakujem, že pri zvyšujúcej sa kriminalite v našom state tento parlament nielen by malo, ale musí zaujímať, aký je stav prerokovávania návrhov v trestne] činnosti. Ľahostajnosť tohto parlamentu v tejto otázke by nemala zdôvodnenie.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Panie poslankyne, páni poslanci, hlási sa pán generálny prokurátor. K jeho vystúpeniu však musím dostať váš súhlas. Musíme odhlasovať, či pán generálny prokurátor vystúpi.
Prosím, budeme hlasovať o tom, či si žiadate, aby vystúpil pán generálny prokurátor.
Prosím, prezentujte sa a hlasujte. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Pán generálny prokurátor, prosím, vyjadrite sa k tomuto návrhu.
Generálny prokurátor SR V. Bacho:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dámy a páni,
dovoľte niekoľko poznámok k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej pokiaľ ide o povinnosti, ktoré boli uložené rezortu prokuratúry uznesením Národne] rady Slovenskej republiky. Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 28. apríla 1994 číslo 453 v časti D bola generálnym prokurátorom predložená správa o prehľade začatých trestných stíhaní vo veciach známych páchateľov, ktoré neboli ukončené do jedného roka. Bolo to 31. mája 1994 pod číslom III/Spr. 1001/94 doručené osobne do kancelárie pána predsedu Národne] rady Slovenskej republiky. Inak správu mam v rukách. Je tu a] tabuľková správa k našim povinnostiam, ktoré nám boli uložené. Naviac, ešte 8. júla tohto roku pod rovnakým číslom som pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky informoval o priebežnom plnení ďalších uznesení, ktoré boli v tejto súvislosti uložené rezortu prokuratúry Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu generálnemu prokurátorovi. Veci, ktoré povedal, sú pravdivé, ale tu sú ďalšie, ktoré sa týkali tohto uznesenia. Napríklad bod D, kde je uložené predložiť Národnej rade Slovenskej republiky prehľad začatých trestných stíhaní vo veciach známych páchateľov, ktoré neboli ukončené do troch mesiacov, do šesť mesiacov a do jedného roka. Takže toto nie je. Preto o návrhu pani poslankyne musím dať hlasovať.
Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem. To je pravda, čo pán generálny prokurátor čítal, ale mala som na mysli práve ten dovetok, ktorý pán predseda pred chvíľou prečítal, to je terminovanie správy na kauzy do troch mesiacov, do šesť mesiacov a do jedného roka.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Tóthovej.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Ani tento návrh pani poslankyne Tóthovej na zmenu programu sme neprijali.
Ďalej pán poslanec Fico žiada, aby tlač číslo 620 bola zaradená ako číslo 17, samozrejme, vyššie od tých, ktoré sme už schválili. Týka sa zákona číslo 29/1984 Zb.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Tento návrh sme nezaradili do programu.
Ďalej vystúpil pán poslanec Bugár, ale jeho návrh sme už akceptovali.
Pán poslanec Dubovan žiada, aby sme tlač 584 zaradili ako bod 27. Tu zase chcem povedať, že už nemôže byť bodom 27, ale zaradí sa v poradí pred ďalšími bodmi, ktoré sme už prijali ako doplnky k bodu programu.
Pán poslanec Dubovan. Poslanec K. Dubovan:
Pán predseda, hovoril som, že buď za bod 25 alebo 26, ak by bolo prijaté to, čo navrhovala pani Aibeková. To neprešlo, takže za bodom 25, ako navrhoval tie zdravotné zákony pán poslanec Čarnogurský.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno, ale s tým, že už niektoré návrhy pána poslanca Čarnogurského boli schválené, čiže za ďaľšie, ktoré sme už odhlasovali.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh pána poslanca sme neschválili.
Pán poslanec Jaroš Ivan žiada, aby sme do bodu programu zaradili tlač 618, ktorá nie je zaradená do programu a týka sa pozemkových spoločenstiev. Navrhuje to ako posledný návrh zákonov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh pána poslanca sme neakceptovali.
Ďalej predseda výboru pán Rea žiadal, aby sme tlač číslo 591 zaradili ako bod 20. Pán poslanec, mam tu zrejme malé nedorozumenie, prosím, keby ste zopakovali svoj návrh.
Poslanec J. Rea:
Po dohovore s predkladateľkou tlače 591 pani Bartošovou, keď poslanecká snemovňa zaradí návrh pod tlačou 623, práve bod 20, tak pani poslankyňa Bartošova stiahne svoj návrh pod tlačou 591. Takže budeme hlasovať o zaradení tlače 623 ako bod 20.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyňa nestiahla svoj návrh. Ak prejde návrh pána poslanca, pani poslankyňa, ste ochotná stiahnuť svoj návrh? Aby sme zbytočne o tom nehlasovali.
Poslankyňa E. Bartošová:
Ak parlament schváli návrh pána poslanca Reu, ktorý obsahuje i môj návrh, svoj návrh pod tlačou 591 stiahnem, pretože návrh, ktorý predkladá on, je širší, obsahuje i moju novelu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Ak schválime tento návrh, ktorý povedal teraz pán poslanec Rea, pani poslankyňa Bartošova stiahne svoj návrh. Budeme hlasovať o tomto prvom návrhu pána poslanca Reu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Mali by sme hlasovať za, aby sme nemuseli hlasovať zase o ďalšom.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh pána poslanca Reu sme schválili.
Druhý návrh pána poslanca Reu bol bod 42, tlač 545, zaradiť ako bod 21, aby to bolo za tým, čo sme teraz odhlasovali.
Prosím, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že sme prijali aj tento pozmeňovací návrh pána poslanca Reu.
Pýtam sa pani poslankyne Bartošovej, či sťahuje svoj návrh.
Poslankyňa E. Bartošová:
Áno, sťahujem tlač 591.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa stiahla svoj návrh, ktorý bol zaradený do programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať teraz o celom programe schôdze so všetkými schválenými zmenami a doplnkami, ktoré sme prijali.
Ešte pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:
Pán predseda, chcem sa spýtať, zrejme už sa nedajú dať pozmeňovacie návrhy?
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nie. Poslanec M. Andel:
Škoda, lebo keď tak pozerám na program našej schôdze, ktorý máme teraz schváliť, mohli sme zároveň odhlasovať, aby mesiac august mal 50 dní.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Myslím si, pán poslanec, že pri hlasovaní by sme sa nedohodli, takže nedám o tomto vašom návrhu hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu programu na 37. schôdzu ako celku.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Vážené panie poslankyne, pani poslanci,
chcem upozorniť na jedno, že veľa z týchto zákonov výbory neprerokovali. Bez prerokovania vo výboroch ich nemôžeme prerokovávať, to znamená, že budeme musieť pred každým zákonom, o ktorom budeme hlasovať, zvolať výbor. Aby sme urobili poriadok v našom programe, je aj tak čas obeda, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Zatiaľ kancelária vám dá nový program schôdze. Začneme rokovať o 14. 00 hodine.
/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážene panie poslankyne, páni poslanci,
aj keď ešte nemáte upravený priebeh rokovania dnešnej schôdze pred sebou, myslím si, že môžeme začať, resp. pokračovať v schôdzi, keďže prvé body boli jednoznačne.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 67 poslancov.
Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí ste sa neprezentovali a tých, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa prezentovali, aby sme mohli pokračovať v programe dnešnej schôdze.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 78 poslancov.
Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je
Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca.
Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národne] rady Slovenskej republiky pána poslanca Ľubomíra Fogaša, aby podal správu výboru.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte, aby som z poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky podal správu výboru o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky listom z 15. júla 1994 oznámil poslanec Juraj Plesník, že sa vzdáva funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s jeho vymenovaním za štátneho tajomníka Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor na svoje] schôdzi 15. júla 1994 konštatoval, že poslanec Jura] Plesník podľa článku 81 ods. l Ústavy Slovenskej republiky sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor odporučil Národnej
rade Slovenskej republiky, aby na schôdzi Národnej rady vzala na vedomie vzdanie sa funkcie poslanca Národne] rady Juraja Plesníka. Mandát poslanca mu zanikne dnešným dňom, teda 17. augusta 1994, keď Národná rada vezme na vedomie jeho vzdanie sa funkcie poslanca. Preto podávam návrh na prijatie takéhoto uznesenia a žiadam, aby sme hlasovali o jeho schválení hneď po prednesení správy.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na uprázdnený mandát poslanca nastupuje náhradník tej istej politické] strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľby vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovany poslanec, ktorého mandát sa uprázdnil. Ak však boli na kandidátne] listine uplatnené prednostne hlasy, nastupuje kandidovaný poslanec, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov. Podľa spisov Slovenskej volebnej komisie a tiež osobných dokladov Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na schôdzi 15. júla 1994 zistil, že nastupujúcim náhradníkom Strany demokratickej ľavice na uprázdnený mandát poslanca vo volebnom kraji /Západoslovenskom je Dominik Gaher.
Dominik Gaher je Slovenskej národnosti, štátna príslušnosť Slovenská republika. Narodil sa 4. 8. 1947 v Skačanoch, trvale bytom Bánovce nad Bebravou, Palkovičová 588. Je prednostom Obvodného úradu v Bánovciach nad Bebravou.
Výbor preskúmal platnosť nastúpenia náhradníka Dominika Gahéra ako aj jeho voliteľnosť. Výbor odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 48 ods. 6 zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších prepisov vyhlásil na zaniknutý mandát poslanca Juraja
Plesníka nastúpenie náhradníka Dominika Gahera a odovzdal mu osvedčenie o tom, že sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky
Prosím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby dal hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vezme na vedomie vzdanie sa mandátu poslanca Juraja Plesníka a vezme so súhlasom na vedomie podanú správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady.
Ďakujem vám pekne, panie poslankyne a pani poslanci, za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Na základe návrhu Mandátového a imunitného výboru Národne] rady predneseného jeho predsedom dávam hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že podľa článku 81 ods. l Ústavy Slovenskej republiky Juraj Plesník sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 17 augustom 1994.
Ďalej sa berie so súhlasom na vedomie podaná správa Mandátového a imunitného výboru Národne] rady Slovenskej republiky. "
Prosím, budeme hlasovať o tomto uznesení. Prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme uznesenie schválili.
Nasleduje
Sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím pána poslanca Sečánskeho, aby predniesol sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec M. Sečánsky:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jeho občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. "
Poslanec D. Gahér:
Sľubujem. /Potlesk. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
v súlade s odporúčaním mandátového a imunitného výboru podľa § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady vyhlásil na zaniknutý mandát poslanca Juraja Plesníka nastúpenie náhradníka Dominika Gahéra. Osvedčenie o tom, že pán Dominik Gahér sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 17. augusta 1994, mu odovzdám.
Dovoľte mi, aby som poprial pánu poslancovi veľa úspechov v práci v orgánoch Národnej rady na tento čas, ktorý nám ešte ostáva.
Pristúpme teraz k
Návrhu na voľbu poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na voľbu poslanca Dominika Gahéra do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizácii podal Klub poslancov Strany demokratickej lavice.
Má niekto otázky alebo pripomienky k tomuto návrhu na zaradenie pána poslanca do výboru pre privatizáciu?
/Nikto. /
Ak nie, navrhujem, aby sme prijali uznesenie tohto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov zvolila poslanca Dominika Gahéra za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. "
Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o znení tohto uznesenia.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme navrhnute uznesenie schválili. Ďalej nasleduje
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o prerušení zasadania Národnej rady Slovenskej republiky do uplynutia jej X. volebného obdobia.
Návrh na uznesenie mate rozdaný ako tlač 638. Má niekto iný návrh? Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
dovolím si predniesť pozmeňovací návrh, aby sme v uznesení nahradili dátum 25. august 1994 dátumom 26.. august 1994, t. j. piatkom budúceho týždňa, kedy by sme na obed mohli skončiť schôdzu, vzhľadom na to, že potom časť najmä funkcionárov Národnej rady Slovenskej republiky ma povinnosti v súvislosti s oslavami 50. výročia Slovenského národného povstania a piatok ako rezervu by sme si mali nechať otvorený kvôli dokončeniu prerokúvania zákonov, ktoré by sme prípadne rozdiskutovali a neskončili vo štvrtok večer. Takže, dávam takýto pozmeňovací návrh.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Konštatujem, že nie je viac návrhov, preto dávam hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Ftáčnika, že budeme rokovať ešte v piatok a že by sme skončili o 12. 00 hodine.
Prosím prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme tento pozmeňovací návrh prijali.
To znamená, že už nemusíme hlasovať o tomto bode programu, pretože sme schválili návrh pána poslanca Ftáčnika, že schôdza skonči v piatok o 12. 00 hodine. Pôvodný návrh bol, že končíme 25. augusta 1994. Samozrejme, že budeme hlasovať o uznesení.
Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Teraz ste povedali, čo som chcel povedať, že o uznesení ako celku budeme hlasovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Má ešte niekto pripomienky k uzneseniu?
Ak nemá, budeme hlasovať o návrhu uznesenia v tom znení, ako bol schválený pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie/.
Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie o uplynutí X. volebného obdobia 26. augusta 1994 o 12. 00 hodine.
Podľa schváleného programu teraz pristúpime k prerokovaniu materiálov, ktoré Národnej rade predložil Fond národného majetku Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, pani poslanci,
dovoľte, aby som vzhľadom na úzku nadväznosť bodov Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993 /tlač 576/ a
Návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993 /tlač 577/ navrhol podľa § 13 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku zlúčiť rozpravu k uvedeným dvom bodom s tým, že o návrhu uznesenia ku každému z nich budeme hlasovať osobitne.
Podľa § 13 ods. 4 rokovacieho poriadku o tomto návrhu dám hlasovať bez rozpravy.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.
Dovoľte, aby som vás oboznámil s tým, že výbor pre privatizáciu podal návrh, aby všetky štyri materiály, ktoré Národnej rade predložil na prerokovanie a schválenie Fond národného majetku Slovenskej republiky, uviedol prezident Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pán Rudolf Janáč. Keďže nie je to obvykle a tento návrh by mal predložiť niektorý z členov vlády, navrhujem o tomto rozhodnutí výboru hlasovať, či s tým súhlasíme, alebo nie.
Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme umožnili vystúpiť a predložiť, návrhy prezidentovi Fondu národného majetku pánu Janáčovi.
Ešte mi dovoľte povedať, že podľa § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie výročnú správu o činnosti fondu
a ročnú účtovnú uzávierku po prerokovaní vo vláde. Návrh výročnej správy o činnosti fondu a ročnú účtovnú uzávierku za rok 1993 prerokovala vláda na svojej schôdzi 30. júna 1994.
Návrh výročnej správy o činnosti fondu ste dostali ako tlač 576 a návrh ročnej účtovnej uzávierky ako tlač 577. Predložené máte aj spoločné správy k obom návrhom ako tlač 576a a tlač 577a, ku ktorým sú pripravené aj návrhy na uznesenie.
Prosím, pán prezident. Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR R. Janač:
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte mi na začiatku môjho vystúpenia poďakovať sa za vaše pochopenie a vôľu zaoberať sa predloženými materiálmi Fondu národného majetku SIovenskej republiky na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Fond národného majetku tieto materiály predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Tvorba materiálov a pripomienkový proces k materiálom boli poznamenané zmenami vo výkonnom výbore a neskoršie, po prijatí novely prv uvedeného zákona, tiež zmenami v prezídiu fondu. Výročná správa dáva celkový pohľad predovšetkým na jednotlivé metódy privatizácie.
K 31. 12. 1993 fond prevzal 722 schválených projektov, ktoré predstavovali l 210 výstupov, z toho bolo realizovaných l 041 výstupov. V roku 1993 fond prevzal 130 privatizačných projektov, z ktorých bolo 189 výstupov, z ktorých sa
realizovalo 131 výstupov. V oblasti transformácie majetku sa v roku 1993 štandardnými metódami sprivatizoval majetok v hodnote 5, 1 mld korún. V podstate išlo o priame predaje. Predaj 48 podnikov činil 2, 9 mld Sk a predaj akcií 13 akciových spoločnosti predstavoval hodnotu 2, 2 mld Sk. Prax ukázala, že dražby vo veľkej privatizácii sú problematické. Zo 7 dražieb dve boli úspešné. Verejné súťaže podľa predloženej správy je metóda značne zložitá a časovo náročná. Z 9 verejných súťaží bolo úspešných 14 verejných súťaží. Za účelom skrátenia dĺžky trvania verejných súťaží fond prijal v roku 1994 účinné opatrenia. V minulom roku fond neobchodoval na kapitalovom trhu.
Fond národného majetku Slovenskej republiky v súlade so zákonom vykonáva vlastnícke práva v akciových spoločnostiach, kde v zmysle privatizačných projektov ma trvalú alebo dočasnú účasť. Činnosť fondu v tejto oblasti bola poznamenaná obdobím, keď fond bol v akciových spoločnostiach stopercentným akcionárom, t. j. do začatia činnosti Strediska cenných papierov, do termínu 5. 4. 1993, ďalej s nedostatočným počtom pracovníkov a neujasnenosťou ako sa správať ako minoritný či majoritný akcionár. K 31. 12. 1993 fond vlastnil resp. spravoval akcie 520 akciových spoločnosti, z toho 30 akciových spoločností má projektom určenú trvalú účasť fondu. Nominálna hodnota týchto akcií v tých 520 akciových spoločnostiach koncom roku 1993 predstavovala sumu 48, 3 mld Sk, z toho trvalé ponechaných akcii vo fonde bolo vo výške 14, 45 mld Sk a dočasne ponechaných akcii bolo v hodnote 33, 86 mld Sk. Sú to akcie na neskoršie použitie ako na vybratie strategického investora či už domáceho alebo zahraničného, vykonanie verejných súťaží, akcie odložené na priame predaje z výšky, ktoré nám ostali z prvej vlny kupónovej privatizácie a tiež akcie z pretransformovaných podnikov zaradených do druhej vlny privatizácie.
V oblasti použitia finančných prostriedkov fondu podstatnú čast tvoria príjmy a výdaje. Príjmy fondu predstavovali 12 mld Sk, výdaje 10, 77 mld Sk. Saldo v roku 1993 predstavovalo 1, 23 mld Sk. Správa v tejto oblasti venuje pozornosť pohľadávkam a záväzkom fondu. Treba konštatovať, že hodnoty v obidvoch kategóriách majú stúpajúcu tendenciu. Pohľadávky po lehote splatnosti predstavovali sumu l 379 miliónov Sk. Fond prijal v roku 1994 zásady na riešenie tohoto stavu a zlepšenie celkového stavu pohľadávok na fonde, ktorých súčasťou je úprava kúpnych zmlúv, kapitalizovanie pohľadávok, odstúpenie sankcie a zapracovanie sankcie, ktorá umožňuje odstúpiť od zmluvy, ďalej fond dáva podnety pre trestne stíhanie, ak je naplnená skutková podstata a prijal podobné opatrenia.
Celkove môžeme konštatovať, že napriek značným problémom, z ktorých niektoré ešte aj dodnes pretrvávajú, všetko sa nedalo vyriešiť, fond dosiahol v roku 1993 množstvo pozitívnych výsledkov, čo nakoniec dokumentuje správa. Terajšie Prezídium a Výkonný výbor Fondu národného majetku Slovenskej republiky prijali systémové opatrenia na zlepšenie činnosti fondu. Možno konštatovať, že toho času sú vypracované a schválené zásady pre každú činnosť fondu a v problémových oblastiach sa vykonáva pravidelná kontrola na zasadnutí prezídia. Toľko k prvému bodu - k výročnej správe.
Pokiaľ ide o druhy materiál - Návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993, predložený materiál číselne dokumentuje hospodársky výsledok za rok 1993. Obsahuje príjmy a výdaje fondu, aktíva a pasíva, materiál dáva určitý analyticky pohľad na hospodárenie fondu a tvorí v podstate druhu časť výročnej správy za rok 1993. Pripojená audítorská správa potvrdzuje správnosť údajov vykazovaných v účtovníctve Fondu národného majetku. Audítor vo svojej správe má určite výhrady k používaniu účtovnej osnovy, ktorú schválilo ministerstvo. Fond v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky začal prípravné prace na vytvorenie nove] účtovnej osnovy v záujme hlbšej analytiky a lepšej vypovedacej schopnosti číselných údajov.
Prosím váženú Národnú radu Slovenskej republiky po prerokovaní predložených materiálov výročnú správu a ročnú závierku za rok 1993 schváliť.
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu Janačovi. Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu pánu poslancovi Jozefovi Zselenákovi, aby informoval o výsledku prerokovania oboch návrhov vo výboroch Národnej rady.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu sa predmetnými dokumentmi na svojich rokovaniach zaoberal niekoľkokrát, až napokon na svojom rokovaní schválil aj definitívne znenie. Okrem výboru pre privatizáciu uvedené dve správy prerokoval ešte národohospodársky výbor, výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Vo všetkých týchto výboroch uvedene dve správy získali podporu a boli schválené bez pripomienok.
Vychádzajúc z uvedených skutočností odporúčam Národne] rade schváliť uvedené dokumenty a schváliť príslušné uznesenia, ktoré tvoria prílohu spoločne] správy pod číslom 577a a spoločnej správy číslo 576a.
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram spoločnú rozpravu o týchto bodoch programu. Zatiaľ som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.
Konštatujem, že nie. Môžem vyhlásiť rozpravu k týmto bodom programu za skončenú.
Pán prezident prezídia, chcete sa vyjadriť? Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR R. Janac:
Ďakujem, nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán Zselenák, chcete sa vyjadriť? Poslanec J. Zselenák:
Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pristúpime k hlasovaniu o uznesení k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993, tlač 576. Prosím, pán poslanec Zselenák.
Poslanec J. Zselenák:
Vážene kolegyne, kolegovia, návrh uznesenia k tlači 576 máte na zadnej strane, teda na štvrte] strane spoločnej správy číslo 576a. Odporúčam návrh uznesenia schváliť tak, ako je uvedený.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľujem výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993.
Prosím, prezentujme sa a súčasne hneď aj hlasujme.
Ďakujem. Zatiaľ je prítomných 69 poslancov. Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili, budeme hlasovať.
Prosím, ešte raz sa budeme prezentovať a hneď hlasovať.. Hlasujeme o uznesení, ktoré prečítal pán poslanec Zselenák.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovalo 7 poslancov.
Môžem konštatovať, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu ročne] účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993, tlač 577. Prosím pána poslanca Zselenáka, aby hlasovanie uviedol.
Poslanec J. Zselenák:
Vážené kolegyne, kolegovia, návrh uznesenia tvorí štvrtú stranu spoločne] správy číslo 577a. V tomto uznesení Národná rada schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993. Odporúčam schváliť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993.
Ďakujem pánu poslancovi a pánu prezidentovi Janačovi.
Vážene panie poslankyne, vážení páni poslanci,
pristúpime k prerokovaniu siedmeho bodu programu, ktorým je
Návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1994.
Podľa § 32 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov Fond národného majetku Slovenskej republiky predkladá Národne] rade Slovenskej republiky na schválenie návrh rozpočtu fondu po prerokovaní vo vláde. Návrh rozpočtu fondu na rok 1994 prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojej schôdzi 30. júna 1994.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 578 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 578a, v ktorej máte a] návrh uznesenia. Prosím pána prezidenta Prezídia Fondu národného majetku, aby návrh uviedol.
Pán prezident, prosím, počkajte chvíľku, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zselenák.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predseda, prepáčte, hlásil som sa, len som bol ešte spravodajcom, preto to vyšlo trošku neskôr. Chcel by som podobne ako v predchádzajúcom prípade vzhľadom na veľmi blízku súvislosť týchto dvoch dokumentov, o ktorých ideme rokovať, navrhnúť spoločné prerokovanie týchto dvoch dokumentov so spoločnou rozpravou.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Zselenák navrhol to, čo som navrhol ja pri prvých dvoch bodoch programu, aby rozprava k obidvom nasledujúcim bodom bola spoločná. Je to jeho procesný návrh, takže dám o ňom hlasovať bez rozpravy.
Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.
Prezentovalo sa 69 poslancov, to znamená, že nie sme schopní hlasovať.
Pán poslanec Zselenák, nestiahnete svoj návrh, aby sme nemuseli čakať kým poslanci prídu do miestnosti? Pán poslanec Zselenák svoj návrh stiahol, takže prosím pána prezidenta o vystúpenie.
Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR R. Janač:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
predložený materiál - návrh rozpočtu Fondu národného majetku SIovenskej republiky na rok 1994 fond predkladá v zmysle poslednej novely zákona číslo 92/1991 Zb. V súlade s týmto zákonom návrh rozpočtu obsahuje iba údaje resp. náklady Fondu národného majetku spojené s jeho činnosťou. Preto materiál neobsahuje príjmovú čast a tá je obsiahnutá v materiáli tlač číslo 579, teda v návrhu na použitie majetku. To je nasledujúci bod.
Rozpočtové náklady fondu sú súčasťou výdavkov v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 písmena d/ zákona číslo 92/1991 Zb. Novela zákona o veľkej privatizácii číslo 60/1994 Z. z. zmenila právne postavenie Fondu národného majetku. Po zániku tzv. personálnej únie metodická činnosť vo všetkých základnych činnostiach fondu sa vykonáva pracovníkmi fondu. Pred týmto obdobím tuto činnosť vykonávalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Fond sa stal partnerom vlády a zakladateľských rezortov a ostatných orgánov štátne] správy. V súlade s citovaným zákonom zvýšil sa počet členov výkonného výboru a následne i počet sekcií fondu. Ak sa tiež zoberie do úvahy dlhodobo pretrvávajúci problém s nedostatočným počtom pracovníkov, zvýšenie počtu pracovníkov fondu je nutnosťou v záujme riešenia úloh súvisiacich s druhou vlnou privatizácie.
Rozpočet je vykonaný na základe vypracovanej špecifikácie nákladov a na základe kvalifikovaného odhadu. Spracovával sa v máji tohto roku. Ak by sa bol rešpektoval zákon v plnom rozsahu, rozpočet mal byť schválený v roku 1993, koncom roku 1993.
Najväčšie položky v rozpočte predstavujú prostriedky na investície a mzdové prostriedky. Investičné náklady zahŕňajú rekonštrukciu prenajatých priestorov, nakúp výpočtovej techniky a náklady na zaobstaranie informačného systému. Na obstaranie týchto investícii, ale aj ďalších položiek, sa robia konkurzné konania na fonde. V mzdovej oblasti je kontinuita s predchádzajúcim obdobím a nárast mzdových prostriedkov je dôsledkom zvýšenia počtu pracovníkov v trvalom pracovnom pomere a vzhľadom na druhu vlnu privatizácie uvažuje sa so značným počtom pracovníkov na dobu určitú v prechodnom období. Nárastom pracovníkov fond chce docieliť väčšiu samostatnosť, a tým znížiť náklady vynaložené na práce vykonávané doteraz špecializovanými spoločnosťami, napríklad pri organizovaní verejných súťaží.
Toľko na úvod tohto materiálu. Prosím Národnú radu po prerokovaní tohto dokumentu o jeho schválenie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu prezidentovi fondu. Opäť požiadam člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu pána poslanca Zselenáka, aby predniesol výsledky prerokovania vo výboroch Národne] rady SIovenskej republiky.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predseda, dámy a páni,
návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1994 prerokovali obdobne ako v predchádzajúcich prípadoch štyri výbory Národnej rady. S predloženým návrhom bez pripomienok súhlasil Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu návrh odsúhlasil s jednou pripomienkou, a to menovite vypustiť z rozpočtu rezervu vo výške 10 miliónov korún. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosti návrh síce prerokovali, ale neprijali k nemu platné uznesenie.
Pripomienka Výboru Národnej rady pre privatizáciu vychádza z tej skutočnosti, že prakticky mame za sebou už prvý polrok roku 1994 a že čerpanie finančných prostriedkov, s ktorým sa v navrhovanom rozpočte uvažuje, už do iste] miery sa vyvíja inak ako boli pôvodne zámery. Výbor teda nevidel dôvod pre to, aby sa ešte navyše nad tento rámec vytvárala rozpočtová rezerva vo výške 10 miliónov, a preto prijal odporúčanie pre Národnú radu hlasovaním rozhodnúť o vypustení tejto položky.
Vychádzajúc z uvedeného odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, v ktorom by sme schválili návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1994 so spomínanou úpravou vypustenia 20 miliónov korún z rozpočtovej rezervy.
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal pre neho určené miesto.
Otváram rozpravu o tomto bode programu s tým, že do rozpravy zatiaľ nemám žiadnu písomnú prihlášku.
Prosím, hlási sa pani poslankyňa Bartošíkova, potom pán poslanec Tahy.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,
v zázname z rokovania dozornej rady k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku pre rok 1994 sa v bode 3 hovorí - citujem: "Návrh je kvalifikovaným odhadom s dvojnásobným zvýšením jednotlivých druhov nákladov oproti roku 1993. " V komentári k návrhu rozpočtu na ďalších stranách sa odôvodňuje potreba tohoto zvýšenia. Rozpočtára a účtovníka skôr zaujíma, ako bol stavaný rozpočet oproti nákladom skutočne vynaloženým v roku 1993 a nie oproti nákladom rozpočtovaným pre rok 1993, pretože dvojnásobné zvýšenie jednotlivých druhov nákladov je myslené oproti rozpočtovaným nákladom.
Z tohto dôvodu som použila tabuľku z predchádzajúcich materiálov, z ktorých je zrejmé čerpanie nákladov podľa jednotlivých druhov. Z plánovanej výšky prevádzkových nákladov 50 969 tisíc korún na rok 1993 Fond národného majetku k 31. 12. 1993 vyčerpal 17 960 tisíc korún. Rozpočtovaná suma 104 333 tisíc korún je viac ako päťapolnásobkom sumy skutočne vynaložených nákladov, a to už je na pováženie. Z plánovanej výšky 156 300 tisíc Sk v investičných nákladoch Fond národného majetku v roku 1993 vyčerpal 5 872 tisíc korún a plánovaná výška 59 miliónov korún na rok 1994 je viac ako desaťnásobkom skutočne vynaloženej sumy. Túto sumu ale nespochybňujem, pretože tam je dôležité, na čo sú v tomto roku rozpočtované investície.
Podľa jednotlivých položiek k jednotlivému členeniu výdavkov: materiálové náklady a služby nemateriálovej povahy - ročne rozpočtované na rok 1993 v objeme 19 989 tisíc korún, skutočné čerpanie 7 433 tisíc korún, rozpočtovaná suma pre rok 1994 je 48 500 tisíc korún.
Podľa jednotlivých druhov nákladov: v spotrebe materiálu a palív z rozpočtovaných 2 474 tisíc korún bolo v roku
1993 skutočne čerpaných l 241 tisíc korún. V roku 1994 je rozpočtovaných 4 600 tisíc korún na kancelárske potreby, materiály, časopisy, noviny, odbornú literatúru atď., ako je uvedené na strane 3 v položkovom členení výdavkov a ich kalkulácii. V tejto položke sú rozpočtované tiež 3 milióny korún na spotrebu pohonných hmôt pre osobné automobily. V položke spotreba energií neboli v roku 1993 rozpočtované žiadne prostriedky, ani nebolo vykazované žiadne čerpanie. Pretože na energie, elektrinu, vodu a kúrenie pravdepodobne Fond národného majetku náklady vynakladal, môžem predpokladať, že tieto náklady boli evidované buď v položke spotreba materiálu a palív alebo v položke ostatné služby nemateriálovej povahy a v nájomnom. Rozpočtované náklady pre rok
1994 sú vo výške 11 900 tisíc korún v konkrétnom účte spotreba energii, pričom ale súčasne na učte ostatne služby nemateriálovej povahy je plánovaných ďalších 10 miliónov korún.
K výkonom spojov: vlaňajší ročný rozpočet 2 100 tisíc korún, skutočné čerpanie 767 tisíc korún znamenalo priemerný náklad na telefóny a poštovné v sume 10 tisíc korún na pracovníka pri 76 pracovníkoch. Plánovaný objem 3, 5 milióna korún pre tento rok aj pri dvojnásobnom zvýšení počtu pracovníkov znamená niekoľkonásobne zvýšenie nákladov na spoje, čo je tiež na pováženie. Pokiaľ si uvedomíme, že vláda prijala odporúčanie Medzinárodného menového fondu, že zdroje Fondu národného majetku bude maximálne efektívne využívať tak, aby znížila vnútornú i vonkajšiu zadĺženosti štátu, zatiaľ v každej položke by sme mohli nájsť, určité nadsadenie požadovaných prostriedkov.
Podobne je to v položke ostatné výkony materiálovej povahy, kde oproti 199 tisícom fond požaduje l 700 tisíc korún, v odpisoch predmetov postupnej spotreby, na materiálne vybavenie rôznymi prístrojmi a nábytkom, kde oproti skutočnému čerpaniu l 033 tisíc korún v roku 1993 požaduje ďalších 15 miliónov korún. Aj keď predpokladám, že bude potrebné vybaviť kancelárie pre dvojnásobný počet pracovníkov tak, ako je to uvedené v dôvodovej správe, je to veľa. K službám nemateriálovej povahy som sa už vyjadrovala.
Mzdové a ostatné osobné náklady: z ročpotovaných 21 950 tisíc korún v roku 1993 bolo v skutočnosti vyčerpaných 10 395 tisíc, z toho 9 800 tisíc na mzdy 76 pracovníkov. Pokiaľ by som predpokladala, že títo pracovníci boli zamestnaní celý rok, bola priemerná mzda vo výške asi 10 730 korún. Samozrejme, že to nie je úplne presné, pretože stav pracovníkov zrejme vo Fonde národného majetku nebol ustálený. Pokiaľ vezmem do úvahy požadovanú sumu 34 680 tisíc korún, aj pri 150 pracovníkoch to znamená stopercentné zvýšenie miezd.
A to je už skutočne zarážajúce. Priemerná mzda by vychádzala na 19 267 korún. Aj pri zdôvodnení, že na tomto poste, v tejto inštitúcii sú potrební vysoko fundovaní špecialisti, takéto zvýšenie miezd nie je bežne a myslím si, že je nadsadené. Ďalšia suma sa plánuje na ostatne osobne náklady.
V súvislosti s tvorbou miezd stojí za zmienku aj tvorba Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb na vrub nákladov v sume l 145 tisíc. Ak zvážime, že sociálny fond sme schválili miesto Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb v objeme 3 % z miezd, aj túto položku je potrebné prehodnotiť.
V závere teda môžem iba skonštatovať, že pri záväzku alebo rešpektovaní odporúčaní Medzinárodného menového fondu, ktoré vláda sa zaviazala rešpektovať, takúto potrebu na efektívne využívanie prostriedkov alebo zdrojov fondu rozpočet nerešpektuje. Pri predpoklade časovo obmedzenej životnosti tejto inštitúcie odporúčam prehodnotiť rozpočtované čiastky i celkový objem rozpočtu.
Uvedomujem si, že tento materiál už dávno mala Národná rada schváliť a že sme v určitej časovej tiesni. Pravdepodobne môj návrh, aby sme tento rozpočet neprijali - a to je môj prvý návrh - v Národnej rade neprejde. Potom mám iný návrh, pokiaľ by tento návrh neprešiel, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode, aby sme počas rokovania tejto plenárnej schôdze dali určitý časový priestor na prepracovanie rozpočtu Prezídiu Fondu národného majetku, aby sme sa k dokončeniu rokovania o tomto bode ešte vrátili.
Zároveň odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať nasledovné uznesenie - pokiaľ už také uznesenie bolo prijaté a uniklo mi, prosím o prepáčenie, potom tento návrh stiahnem: "Národná rada Slovenskej republiky žiada Prezídium Fondu národného majetku o predkladanie rozpočtu Fondu národného majetku a návrhu na použitie majetku fondu v termíne
predkladania štátneho rozpočtu, návrhu ročnej uzávierky Fondu národného majetku a výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku v termíne predkladania štátneho záverečného účtu. "
Ďakujem vám pekne za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Ďalej sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec.
Poslanec M. Tahy:
Prepáčte, pán predsedajúci, nepostrehol som, že pán Zselenák stiahol druhy bod z terajšieho rokovania. Mal som pripomienky k tlači 579.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Teda, keď budeme prerokovávať tlač číslo 579, hlásite sa ako prvý do rozpravy. Ďakujem.
Pán poslanec Fogaš, hlásite sa s faktickou pripomienkou alebo do rozpravy?
Poslanec Ľ. Fogaš:
S faktickou poznámkou. Ďakujem za slovo, pán predseda. Podrobne som si vypočul aj stanovisko pani poslankyne Bartošíkovej. Myslím si, že je potrebné, aby sa k tomu odborne vyjadril aj predseda prezídia, možno aj spravodajca. Určite sa týmito otázkami zaoberal výbor. K vášmu návrhu uznesenia musím povedať, že ma prekvapilo, pretože bolo by sa treba spýtať, prečo nebol rozpočet predložený ešte v roku 1993.
Keď sme predtým schvaľovali výročnú správu, zistili sme. že za to obdobie bol štyrikrát zmenený, vlastne štyrikrát bolo zmenené zloženie orgánov fondu. Návrh rozpočtu bolo možné v roku 1993 predložiť. Myslím si, že to vyplýva zo zákona. Chcem povedať najmä to, že nie je potrebné k tomu prijímať uznesenie, ale zo zákona vyplýva, že by sa nemalo stať, aby sa rozpočet na rok 1994 prerokúval vlastne už za polovicou roku 1994. To je zrejme nezodpovednosť tých, ktorí majú zodpovednosť za vedenie fondu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy hlásil pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, milé kolegyne a kolegovia,
chcel by som k tomuto materiálu povedať, že mám veľmi vážne výhrady k jeho celkovej štruktúre, ale tu sa obmedzím najmä na jeden problém, a to je problém rozpočtovania mzdových prostriedkov, pretože si myslím, že aj keď je celkom známy trend úsilia o zvyšovanie platov vo sfére práce s peňažníctvom a na kapitálovom trhu, predsa musíme udržovať v tejto oblasti rozumnú mieru. Nazdávam sa, že tak či tak na ten argument, kde napríklad sa dôvodí potreba zvyšovania počtu pracovníkov a zvyšovania platov v tejto oblasti tým, že fond nemôže dobre vykonávať spravovanie kapitálu, sa dá povedať len toľko, že koniec-koncov už väčšina odborníkov dokonca aj v Českej republike sa prikláňa k tomu názoru, že Fond národného majetku je v podstate svojím spôsobom zlým správcom majetku a že tak či tak ani enormným narastaním jeho aparátu nevyriešime problém jeho disfunkcie v tejto oblasti. Bolo by oveľa účelnejšie, aby sme zvolili také formy správy národného majetku najmä v tých oblastiach, kde predpokladáme, že dlhodobejšie ešte bude pôsobiť podiel štátu na majetku, ktoré sa osvedčili vo svete. A vo svete sa osvedčili predovšetkým metódy holdingového riadenia.
Z týchto dôvodov by som rád upozornil, že fond si rozpočtuje na mzdy vyše 34 miliónov korún, čo by pri súčasnom stave pracovníkov znamenalo priemerný mesačný zárobok 38 026 korún, a to zárobok bez príslušných odmien dozornej rady a prezídia. Pri zvýšenom počte pracovníkov by bol priemerný zárobok mesačne 19 266 korún v čase, keď priemerná mzda v národnom hospodárstve sa pohybuje okolo 5 500 korún. To je v podstate ťažko odôvodniteľné už aj vo svetle toho, že si naozaj myslime, že nejaké podstatne zväčšovanie aparátu nevyrieši nemožnosť a neschopnosť tohoto druhu inštitúcie spravovať kapitálové prostriedky. Z takých dôvodov sa prikláňam k tomu, aby sme proti takémuto riešeniu hlasovali.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi. Ďalej do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Zselenák.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré síce nesúvisia bezprostredne s návrhom rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1994, ale do istej miery objasňujú okolnosti, najmä príčiny, prečo sme sa dostali do situácie, v akej sa dnes nachádzame. Pre úplnosť treba totiž uviesť aj
tú skutočnosť, že do dnešného dňa Národná rada Slovenskej republiky neprerokovala záverečný účet Fondu národného majetku za rok 1992, ako neprerokovala ani výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku za rok 1992. Chcem poukázať aj na tú skutočnosť, že povinnosť predkladať rozpočet Fondu národného majetku na budúci rok vyplýva nielen z teraz schváleného zákona číslo 60, ale bola zakotvená aj v predchádzajúcom texte zákona, ktorý upravoval tieto záležitosti. Teda, ak tu hľadáme dôvody prečo toto nebolo doteraz vykonané, treba sa do istej miery obrátiť aj do vnútra Národnej rady Slovenskej republiky, do akej miery účinne alebo málo účinne vykonávala kontrolu nad predchádzajúcimi orgánmi Fondu národného majetku, pretože pravda je už raz taká, že nie terajšie Prezídium Fondu národného majetku je zodpovedné za to, že nebol včas predložený rozpočet na rok 1993, akože rovnako nie je zodpovedné za to, že rozpočet na rok 1992 dodnes nebol uzavretý. Práve naopak, myslím si, že to, čo sa dnes deje, je javom dobrým, pozitívnym, pretože konečne síce oneskorene, ale predsa len v komplexnej podobe dostávame ma stôl všetky dokumenty, ktoré súvisia s hospodárením Fondu národného majetku, aj s použitím zdrojov, ktoré má fond k dispozícii.
Ďalej by som chcel upozorniť na tú skutočnosť, že fond v roku 1994 doteraz hospodáril na základe nikým neschváleného a neodobreného provizória. Teda, ak sa objavujú problémy v pohľade na skutočnosť čerpania za rok 1994 v porovnaní s rokom 1993, alebo už aj v porovnaní s tým, čo sa teraz navrhuje, domnievam sa, že to nie je celkom dobré, pretože takýmto spôsobom sa nemôžeme dopracovať k objektívnemu stanoveniu jednotlivých údajov a výšky finančných prostriedkov. Dnes je celkom evidentné a zjavné, že Fond národného majetku celkový objem navrhovaného rozpočtu na rok 1994 nevyčerpá. Je to celkom jednoznačne jasné. Myslím si, že tie peniaze nikam neprepadávajú, ostávajú na Fonde národného majetku a bude ich možné použiť pre potreby roku 1995 alebo na sanovanie iných záležitostí, pokiaľ Národná rada na tieto dá súhlas.
Domnievam sa, že by sme nemali teraz v tejto situácii robiť nejaké veľké problémy a prekážky schválenia tohoto dokumentu, pretože je to konečne rozpočet, podlá ktorého bude možné vykonávať aj aktívnu kontrolu nad tým, ako Fond národného majetku koná alebo nekoná v intenciách schváleného rozpočtu. A domnievam sa, že aj vzhľadom na skutočnosť, že treba konečne pristúpiť k prijímaniu pracovníkov na Fond národného majetku, aby sa mohla zabezpečiť kupónová privatizácia a najmä, aby sa mohla skvalitniť ďalšia úloha fondu a jej plnenie, a to je výkon práv akcionára, aby sa tieto veci mohli realizovať, je nevyhnutne potrebné schváliť tento rozpočet. Preto opäť vás chcem poprosiť, aby ste sa k tomu stavali pozitívne a aby sme návrh rozpočtu fondu na rok 1994 podporili.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Zselenákovi. Pani poslankyňa Bartošíková - faktická poznámka.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Ďakujem pekne, pán predseda. K spoločnému spravodajcovi - na jeho repliku by som chcela povedať iba toľko, že som nenapadla súčasné vedenie za oneskorené predloženie návrhu. Naopak, povedala som, že som si vedomá toho, že môj návrh bude asi neprijateľný z dôvodu, že je neskoro a že už to malo byť. Upozorňujem zároveň aj na ďalšiu vec, že už dozorná rada hovorí - citujem "pričom ku dňu vypracovania už mohli byť známe aktuálne hodnoty čerpania k 21. 5. 1994, čím by sa navrhované výdavky javili reálnejšie". Pán Zselenák, netrúfam si povedať, že by sme mali podporiť takýto rozpočet len preto, aby nejaký rozpočet bol, lebo tento rozpočet skutočne nie je dobrý. Trvám na tom, aby sme zvážili, aj keď tu je rozpočtové provizórium, či budeme dávať takýto veľký rámec uvolneniu v rozpočte Fondu národného majetku.
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Nikto sa nehlási do rozpravy. Pán prezident Janáč, chcete nám niečo povedať k vystúpeniam poslancov?
Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR R. Janáč:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení prítomní,
viem, že pokiaľ ide o rozpočet Fondu národného majetku, pokiaľ by sme sa naň pozerali z podnikového zorného uhla, možno mat k nemu veľa pripomienok. Chcel by som uviesť pár argumentov k tomuto rozpočtu, teda určitým spôsobom zdôvodniť, prečo sa k nemu takto prezídium postavilo, prečo nežiadalo trebárs rozšpecifikovať niektoré položky, atď. Fond národného majetku mal v roku 1993 návrh rozpočtu spracovaný a v príslušných orgánoch aj schválený vo výške 163 miliónov korún. V tomto rozpočte uvažoval predovšetkým s hlavnou položkou kúpiť budovu pre Fond národného majetku, ktorá sa pohybovala v značne] výške.
My, noví funkcionári, sme prišli na fond a zamýšľali sme sa nad tým, ako vybudovať a urobiť z fondu inštitúciu, ktorá bude mať určitú hodnovernosť, ktorá bude partnerom pre akciové spoločnosti, pre podnikateľov, ktorým sa predal majetok. Priestory, v ktorých pracoval fond doteraz - už dnes sa to rieši - boli veľmi nedôstojné. Priestory boli prenajaté, aj teraz sú prenajaté. Koberce boli staré, veľmi špinavé a prostredie nekultúrne. Stoly a stoličky boli prenajaté, teda nábytok bol prenajatý z Doprastavu. Zvolili sme cestu, že nebudeme kupovať novu budovu, pretože fond považujeme za dočasnú spoločnosť, ktorá splní v určitom časovom období svoju činnosť, ale treba vytvoriť kultúrne podmienky pre pracovníkov, ktorí tam pracujú. To považujem za mínus našich predchodcov. Považujem aj to za nedostatok - a teraz to neberte tak, že na to útočím, ja to zdôvodňujem -, že Fond národného majetku má charakter určite] finančnej inštitúcie resp. investične] banky. Keď sme nastúpili na fond, pozerali sme sa, čo je z tohoto fondu. Z tohto fondu bolo jedna administratívna inštitúcia - a takto sa nedá pracovať v nových podmienkach, v podmienkach, keď fond preberá ďalší majetok do svojho portfólia, teda ďalšie milióny do svojho majetku. Takže, tak ako je vo svete zvykom.
Nechceme sa prirovnávať k okolitým štátom, ale keďže rokujeme s domácimi a zahraničnými partnermi, chceme mať na to primerané prostredie - bez kožených sedačiek, bez nejakého prepychu. Fond chce vytvoriť jeho orgány, prostredie, ktoré bude dôstojné a bude porovnateľné s investičnými spoločnosťami, ktoré pôsobia na území Slovenska, teda chceme tieto funkcie vybudovať, aby mali úroveň primeranú a porovnateľnú, ako je v investičných bankách.
Pokiaľ ide o jednotlivé položky, pani poslankyňa Bartošíková, prepáčte nebudem to opakovať, nebudem sa dotýkať jednotlivých položiek, budem sa snažiť zdôvodniť to skôr všeobecne. Vyberiem trebárs položku prevádzkové náklady a náklady na spoje. Výkonný výbor, keďže rieši množstvo problémov - uvediem len jeden moment - musí sa schádzať mnohokrát do týždňa, a v záujme rýchleho zvolania, pretože problémy nás tlačia, treba zabezpečiť operatívnosť. Zakúpili sa
eurotely pre výkonných riaditeľov, ktorých máme na fonde, čo nám podstatne zvýšilo položku za spoje. Pokiaľ ide o celkový rozpočet, ten vychádza z toho, že zvyšujeme počet pracovníkov - povedal som, že v prechodnom období. Priestory, ktoré sme prenajali, skultúrňujeme a vytvárame dôstojné priestory nielen pre našich pracovníkov, ale aj pre klientelu, ktorá k nám chodí, pre zahraničných partnerov atď. Šetríme a nechceme kupovať novú budovu. Sme v tých priestoroch, kde sme boli, len sme prenajali ďalšie poschodia.
Pokiaľ ide o mzdy, určite sa táto položka zdá byť vysoká. Z roku 1993 sme zdedili určitú priemernú výšku mzdy na pracovníka. Vo svojom uvádzaní materiálu som povedal, že chceme zachovať určitú kontinuitu medzi rokmi 1993 a 1994. V minulom roku bola priemerná mzda okolo 11 000 korún. Túto mzdu nechceme príliš prekročiť. Samozrejme, že určitá inflácia sa tam premietne, ale premietne sa tam aj počet sekcii, ktoré musíme mať v zmysle zákona. Máme viac výkonných riaditeľov, a už sa tam premietne aj táto otázka. Ale nechceme sa značne odchýliť od priemernej mzdy roku 1993.
Pokiaľ ide o celkové položky, či už investične alebo a] materiálne, je tu záujem, aby sme vytvorili materiálno-technické podmienky pre činnosť fondu. Dnes, ako povedal pán poslanec Zselenák, ideme na rozpočtové provizórium. Môžeme povedať, že investičné prostriedky nečerpáme z toho dôvodu, že si ich netrúfame čerpať a je potrebné riešiť materiálnotechnické vybavenie jednotlivých pracovísk. Ak si zoberieme, čo doteraz fond robil - a pri výročnej správe som hovoril, že neobchodoval na kapitálovom trhu, nerozvinul dostatočne funkciu výkonu vlastníckych práv, že nemôžeme porovnávať rok 1993 s rokom 1994, skôr by sme mohli porovnávať, s rokom 1992. V roku 1994 prebieha druhá vlna veľkej privatizácie. Rok 1994 bol rokom, kde sa robili určité administratívne úkony. Takže, ak chceme rozvinúť transformačnú úlohu a funkciu, výkon vlastníckych práv, a chceme to robiť na patričnej
úrovni - viem, že nie je to možne z jedného dňa na druhý - a určitým spôsobom sa chceme chovať podnikateľsky, chceme strážiť celospoločenské prostriedky, je potrebne do fondu investovať.
Prikláňam sa k tomu, že určite položky, ako tu bol návrh, možno z rozpočtu vyčiarknúť, lebo dnes sa nám javí, že už tento rozpočet nevyčerpáme. Ak sme mali trištvrte roka rozpočtové provizórium, teraz sa nemôžeme ponáhľať. Ako ekonóm by som určite nedovolil, aby sa teraz jednotliví pracovníci ponáhľali míňať peniaze.
Pokiaľ ide o pripomienku pána podpredsedu Húsku, prakticky som na tie otázky odpovedal už pri pripomienkach, ktoré mala pani poslankyňa Bartošíková. Či je Fond národného majetku zlý správca - samozrejme, vtedy je zlý správca, ak nemá na to vytvorené podmienky či už materiálno-technické alebo personálne.
Pokiaľ ide o návrh ako by sa mali predkladať, jednotlivé dokumenty, či už ide o rozpočet, či ide o výročnú správu alebo použitie majetku, tieto termíny sú zakotvené v štatúte Fondu národného majetku. Tam sú stanovené termíny a mnohé korešpondujú práve s predložením štátneho rozpočtu.
Toľko by som mal k tým pripomienkam. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu prezidentovi. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pani poslankyňa Bartošíková. Chcete odpoveď ešte od pána prezidenta?
Poslankyňa M. Bartošíková:
Skôr by som chcela zareagovať na niektoré jeho poznámky vo vystúpení. Skutočne som nenapadla investične náklady napriek tomu, že ma niektoré položky zarazili. Zarazila ma napríklad položka na nákup bytov pre zahraničných poradcov v hodnote 4 miliónov Sk. Zarazila ma napríklad položka nakúp 7 štandardných osobných áut v hodnote, ktorú približne odhadujem na 2 milióny korún a ďalšie 3 milióny, ktoré zostávajú do plánovanej sumy, je rezerva na jedno osobitné luxusnejšie vozidlo na dlhšie trate, ako zdôvodňujete. Zarazilo ma to, ale nenapadla som to. Nenapadla som ani nákup DKP pravé preto, že v dôvodovej správe uvádzate, že sa bude zvyšovať, počet pracovníkov na dvojnásobok, čiže mi bolo jasne, že budete potrebovať aj vybavenie v položke odpisy drobných a krátkodobých predmetov. To, čo ste spomínali - nákup ústredne spojárskej techniky, podlá mňa, patri skôr do investičných nákladov a nie do nákladov na telefonovanie alebo na poštovné. Spochybnila som materiálové náklady, ktoré sú sedemnasobkom vlaňajšej skutočnosti. Predpokladala by som, povedzme, trojnásobok v súvislosti s rozšírením činnosti a s rozšírením počtu pracovníkov. Len preto som žiadala, aby sa rozpočet prepracoval ešte počas rokovania tejto plenárnej schôdze.
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Chce pán prezident zareagovať? Prezident Fondu národného majetku SR R. Janač:
Ak môžem, zareagoval by som na tie byty. Zahraničných poradcov máme teraz ubytovaných v hoteloch a nejaký čas týchto zahraničných poradcov ešte budeme mat. Jedno z riešení je, že asi by to bolo lacnejšie, keby sa zakúpili tie byty. Pokiaľ ide o motorové vozidla, tam sa hovorí najmenej 10 a jedno vozidlo, ktoré by sa používalo na dlhšie trasy. Takže, asi takto je rozpočet konštruovaný v týchto položkách.
Ak môžem odporúčať Národnej rade - zrejme asi toľko času v na tejto schôdzi Národnej rady nebude, aby ste sa opäť vrátili k tomuto rozpočtu. Skôr by som odporúčal, ak sa zdá poslancom, že je určitá položka nadsadená - a] teraz som povedal, že pomaly trištvrte roka je za nami, že nevyčerpáme všetky prostriedky, pretože sme išli na rozpočtové provizórium - prijať uznesenie o čerpaní do určitej výšky jednotlivých položiek, trebárs 80 % z navrhnutých položiek. Tu by som považoval za racionálnejšie, i keď aj toto je prax, ktorá sa používa, že sa prepracuje rozpočet, ale vzhľadom na množstvo bodov, ktoré treba prerokovať, mam obavu, že by sa už Národná rada opäť k tomuto problému nedostala. Takže, prosil by som skôr toto nesenie.
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán prezident. Pýtam sa pani poslankyne Bartošíkovej, či vzhľadom na toto vystúpenie pána prezidenta chce zmeniť svoje pozmeňovacie návrhy, alebo ich necháva tak, ako ich zaznamenal pán poslanec Zselenák, ako boli prednesene.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby sa hlasovalo o mojich návrhoch, ktoré som predložila. Pokiaľ by však neprešli, osvojujem si aj návrh pána prezidenta, ale v tom zmysle, že obmedziť celkove výdaje do 75 % rozpočtovanej výšky.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Čiže pozmeňujete svoj návrh tak, že trváte na hlasovaní. Ak návrh neprejde, chcete, aby sa hlasovalo o tom, čo predniesol pán prezident.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch a o uznesení ako celku.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predseda, dámy a páni,
chcel by som vás poprosiť o pochopenie v prípade, že nebudem čítať úplne presné znenie návrhov tak, ako boli predložené len ústne, ale požiadal by som o spoluprácu navrhovateľov, aby sme ich potom vecne a presne definovali.
Zo spoločnej správy vyplýva návrh na zníženie rozpočtu o sumu 10 miliónov Sk, ktorá bola pôvodne rozpočtovaná ako rozpočtová rezerva. Navrhujem o tejto skutočnosti vzhľadom na to, že je to súčasť spoločne] správy, hlasovať ako o prvej.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán spravodajca odporúča, aby sme návrh prijali.
Prezentovalo sa len 65 poslancov.
Prosím, panie poslankyne a páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, príďte hlasovať.
Prosím, budeme sa ešte raz prezentovať a hlasovať za pozmeňovací návrh k uzneseniu zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali za.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, dostavte sa k hlasovaniu.
Prosím, skúsme sa ešte raz prezentovať a hlasovať. Hlasujeme k pripomienke zo spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca navrhuje túto pripomienku prijať.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol svoj návrh, aby sme prešli k ďalšiemu bodu programu, ktorým je návrh na použitie Fondu národného majetku Slovenskej republiky, s tým, že prerokujeme aj tento návrh a potom pán prezident už tu nemusí byt. Ak by sme nemohli hlasovať dnes, môžeme aj zajtra. Súhlasíte s tým, aby sme to prerokovali? /Všeobecný súhlas v sále. /
Prerokujeme teda
Návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 28. ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Podľa § 32 ods. 3 uvedeného zákona Fond národného majetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie návrh na použitie majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. po prerokovaní vo vláde. Návrh prerokovala vláda Slovenskej republiky na schôdzi 6. júna 1994.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 579 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 579a. Pripojený mate aj návrh uznesenia.
Prosím preto prezidenta fondu pána Janača, aby uviedol tento návrh.
Prezident Fondu národného majetku SR R. Janač:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení prítomní,
predmetom predloženého návrhu je vymedziť rozsah majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v zmysle § 28 ods. 3 písm. b/ zákona o veľkej privatizácii, ktorý môže byť použitý pre zákonom stanovené účely. Vymedzenie rozsahu majetku použiteľného na tieto účely sa odvodzuje z potrieb stanovených hospodárskou politikou vlády Slovenskej republiky a príjmov a výdavkov pre rok 1994 a predpokladov výšky majetku, ktorý zostane vo fonde a ktorý prejde na fond v druhej vlne privatizácie. Stav majetku fondu k 14. 6. 1994 - preto ten termín, lebo k nemu sa ten materiál spracoval - bol vo výške 51 140 miliónov Sk.
Podlá materiálu prerokovaného vo vláde 6. 6. 1994 predpokladáme, že v rámci druhej vlny privatizácie bude prevedený majetok vo výške 69 800 miliónov korún na fond, teda za predpokladu akceptovania návrhov zakladateľských rezortov
v plnom rozsahu, pričom sa doň nezahrňujú v zmysle tohto materiálu vlády podniky energetiky a plynárenstva a ešte ďalšie, ktoré sú vymenovane. V roku 1994 predpokladáme 7, 6 mld korún peňažných príjmov a 10 mld peňažných výdavkov, vrátane nákladov spojených s činnosťou fondu, o ktorých sme pred chvíľou hovorili, vo výške zhruba 170 miliónov korún.
Za účelom získania ďalších peňažných prostriedkov fond v súčasnom období pokračuje v privatizácii akciových spoločností, ktoré má vo svojom portfóliu, pričom pri predaji všetkých akcií uplatňuje štandardné metódy - verejné súťaže, priame predaje a taktiež kapitálový trh. Na zabezpečenie starých a nových záväzkov a výdavkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky treba vyčleniť majetok fondu vo výške 17 815 miliónov korún. Podmienkou je nadobudnutie vysokolikvidnych akcií v hodnote 12 až 15 mld korún v druhej vlne privatizácie, ďalej vykonať zmeny v spôsobe privatizácie, v projektoch akciových spoločnosti, ktorých akcie vlastní fond, a tým treba vytvoriť podmienky na splnenie záväzkov predaja cenných papierov, alebo prevodom tých cenných papierov na veriteľa.
Toľko by som mal k tomuto materiálu na úvod. Prosím Národnú radu po prerokovaní tohto materiálu a po rozprave o jeho schválenie.
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán prezident. Opäť dám slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu pánu poslancovi Zselenákovi, aby nás informoval o výsledkoch prerokovania vo výboroch.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia,
návrhom na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov sa zaoberali štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh bez pripomienok odsúhlasil Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a s pripomienkami Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. Uznesenie o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu neprijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národne] rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.
V pripomienkach, ktoré prijali k predmetnému návrhu dva výbory - Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, sú niektoré, ktoré sa prekrývajú. Chcem len upozorniť kolegov a kolegyne poslankyne, že návrhy, ktoré prijal Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky v prípade, že by boli akceptované návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, by boli vlastne už v tom ďalšom texte nimi odobrenom zakomponované a riešené.
Návrhy, ktoré schválil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, nemenia obsah dokumentu, nemenia ani celkový objem finančných prostriedkov, len ich použitie usporadúvajú tak, ako to vyplýva zo zákona číslo 60/1994 Z. z., ktorý sme prednedávnom schválili. Keď si to podrobne preštudujete a všimnete, ide len o presun medzi jednotlivými kolónkami podlá toho, z ktorého paragrafu zákona použitie jednotlivých finančných zdrojov a prostriedkov vyplýva.
Celkove teda odporúčam, aby Národná rada po prerokovaní akceptovala a schválila všetky pripomienky, ktoré vzišli z Výboru Národne] rady Slovenské] republiky pre privatizáciu. Návrh odporúčam Národnej rade schváliť.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu. Nedostal som písomnú prihlášku. Hlási sa pán poslanec Tahy.
Poslanec M. Tahy:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán prezident,
keď som si prečítal správu pod tlačou 579, môžem povedať, že som bol dosť nemilo prekvapený konštatovaním, že vzťahy medzi orgánmi volenými týmto cteným parlamentom a týmto parlamentom nie sú vždy korektné. Tato správa ma o tom presvedčila, pretože som sa dočítal, že majetok. Fondu národného majetku má zahrnutú aj čiastku 7, 5 mld Sk, ktoré predstavujú dodatočné zvýšenie základného imania akciových spoločností. U vyše 200 akciových spoločností Fond národného majetku dodatočne, už po uzavretí privatizačných projektov, zvýšil základné imanie v rozpore s niekoľkými zákonmi. Rozhodlo tak o tom Prezídium Fondu národného majetku, akonáhle mu tento parlament k tomu dal príležitosť. A tento parlament dal k tomu príležitosť vtedy, keď automaticky delegoval šéfa ministerstva privatizácie a šéfa ministerstva financií do čelných pozícií týchto orgánov Fondu národného majetku.
Vzhľadom na túto skutočnosť odzneli tu interpelácie pána poslanca Miškovského a moja interpelácia, ktoré poukázali na túto skutočnosť, o ktorú sa nakoniec zaujímala aj široká ekonomická verejnosť v tejto republike. V týchto interpeláciách bol Fond národného majetku upozornený, že sa môže dostať do pozície žalovaného. Táto prognóza sa stala skutočnosťou. Naozaj, dnes fond je v tej pozícii, že na strane 3 tejto správy sa konštatuje: "Akcie zo zvýšenia základného imania je potrebné považovať za špecifické, nakoľko v súčasnom období prebieha súdne konanie o právoplatnosti tohoto navýšenia zo strany fondu. Do uzavretia rozhodnutia preto nemožno zatiaľ uvažovať o ďalšom použití tohoto majetku. "
A teraz, prečo považujem za nekorektný vzťah medzi Fondom národného majetku a Národnou radou? Preto, že odpoveď na interpelácie, ktoré sme s pánom Miškovským dávali ešte začiatkom minulého roku, znela v tom zmysle, že toto navýšenie bude pomerným spôsobom rozdelene medzi držiteľov akcií príslušných akciových spoločností, čím by de facto konanie Fondu národného majetku bolo dane do súladu napríklad s Obchodným zákonníkom. Aj ja osobne som bol naivný, ak som si myslel, že tým je to v poriadku a je to vybavené, pretože ďalej sa v odpovediach na interpelácie tvrdilo, že sa tak stane v priebehu roku 1993. A teraz s prekvapením konštatujem, že ten majetok vôbec nebol rozdelený, že ten majetok je stále v držaní Fondu národného majetku, ale dnes je už predmetom súdneho konania.
Preto sa pýtam pána prezidenta, či dnešné orgány, teda konkrétne Prezídium Fondu národného majetku sa pozerá na tuto problematiku už len pasívne, či obhajuje bývalé konanie Fondu národného majetku v súdnych konaniach, alebo či aktívnym spôsobom sa snaží naprávať porušenia zákonov a pristupuje k tomu, aby veci boli zosúladené so zákonom. Považujem to za veľmi dôležitú záležitosť z hľadiska získania dôvery voči
Fondu národného majetku, keď sa chystáme na ďalšiu vlnu kupónové] privatizácie. Prosím pána prezidenta, aby odpovedal na moju otázku.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej sa do diskusie prihlásil pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážený pán predseda, vážení zástupcovia vlády, vážený parlament,
chcel by som povedať len niekoľko malo poznámok k problematike materiálu tlače 579. Chcem mu vytknúť najmä nedostatočné analytické podloženie. Myslím, že je to dosť vážne. Chápem, že materiály s analytickými podkladmi veľmi rastú, ale na druhej strane ide o sumy, ktoré sú veľmi vážne. Napríklad na strane 4 materiálu tlače 579, ktorá charakterizuje prehľad o predaji majetku, ako aj pohľadávok po lehote splatnosti a pohľadávok splatných v roku 1994, ktoré predstavujú vyše 6 mld korún, chýba akákoľvek analytická zmienka tohoto rozsiahleho materiálu. Podobne na strane 5 v spodnom riadku sa uvádza rekapitulácia predpokladaných peňažných príjmov v roku 1994 vo výške 7, 5 mld korún, a zase rozpis neuvádza, ako sa vlastne k tejto sume došlo, teda nemáme nijaký analytický pohľad na takéto relatívne veľké čísla. Podobne informácia o plnení záväzkov z úverov a plnení poskytovaných záruk za úvery obchodných spoločností tiež vo výške 7 mld korún taktiež je bez akýchkoľvek podrobnejších analýz.
Myslím, že by sme si mali vzájomne ctiť svoje pozície, a keď má Národná rada posudzovať takéto materiály, treba predpokladať, že musí mat a] určitý analyticky obraz o takýchto globálnych sumách.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej sa prihlásila pani poslankyňa Bartošíková.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Vážený pán predseda, vážený pán prezident, kolegyne, kolegovia,
uznesenie vlády Slovenskej republiky odporučilo primát návrh na použitie majetku fondu s tým, že navrhovaná suma bude zvýšená o 500 miliónov korún na dokončenie komplexnej bytovej výstavby a 245, 5 milióna korún ma financovanie konverzných programov. Ide o náväznosť so zákonom o štátnom rozpočte, kde sme v § 4a v ods. l a 2 prijali toto odporučenie. V odseku 3 sme však prijali ďalšie odporučenie, že na finančné krytie výdavkov spojených s rozvojovými programami Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím vlády sa použijú prostriedky fondu v sume 3, 5 mld korún.
Návrh na použitie majetku fondu na strane l pod bodom 4 hovorí, že na podporu rozvojových programov Slovenskej republiky formou majetkových vkladov možno použiť majetok fondu. Chcem upozorniť, na to, že zákonom o štátnom rozpočte sme súčasne novelizovali zákon číslo 92/1992 Zb., kde pravé tieto slová "formou majetkových vkladov" vypadli. Čiže, nie je možné podporovať rozvojové programy podlá novelizovaného zákona takouto formou. Podobne je citované použitie majetku na strane 12 v tej istej väzbe, že sa budú podporovať rozvojové
programy formou majetkových vkladov. Navrhujem, aby tieto slová z textu vypadli, aj keď obsahovo to dostáva iný rozmer.
Ďalej mám dve krátke pripomienky. Na strane 3 sa uvádza, že podrobný rozpis majetku fondu je uvedený v prílohe číslo 1. Táto nie je priložená k materiálu. To iste sa hovorí na strane 13, kde podlá prílohy číslo l v zmysle schválených privatizačných projektov na ďalšie použitie je majetok v objeme 28, 63 mld Sk. Navrhujem zvážiť Národnej rade, či bez týchto príloh bez toho, aby sme vedeli, o čom vlastne hlasujeme a čo schvaľujeme, prerokujeme a schválime takto predložený materiál.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /
Opäť sa spýtam pána prezidenta Janáča, či chce reagovať na niektoré vystúpenia pánov poslancov.
Prezident prezídia Fondu národného majetku SR R. Janač:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení prítomní,
prv než sa dotknem jednotlivých otázok alebo problémov, ktoré boli uvedené v rozprave, chcem povedať, že tento dokument sa robí prvýkrát v histórii. Nebolo jednoduché tento materiál dať dohromady. Samozrejme, že keď sme materiál spracovávali, mali sme vypracovaných veľa analytických materiálov a táto podoba je výsledkom niekoľkých predtým prepracovaných variantov.
K pánu poslancovi Tahymu, pokiaľ ide o nekorektne vzťahy. Zvýšenie základného imania urobilo prezídium už prakticky v čase, keď pracovalo Stredisko cenných papierov, teda fond nebol stopercentným akcionárom v akciových spoločnostiach, kde sa navýšilo základné imanie, a tam je práve porušenie zákona. Prečo to bolo zvýšené? Preto, že boli preclené pozemky a budovy - nehnuteľnosti. Túto otázku sme rozdiskutovávali s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, aj sme skúmali a pozerali sme sa, ako to rieši Fond národného majetku Českej republiky. Je pripravene dvojaké riešenie. Tam, kde bol fond stopercentným akcionárom v čase navyšovania základného imania, zrejme bude iný prístup, ako keď už sa navyšovalo základné imanie tam, kde nebol stopercentným akcionárom, kde boli aj iní.
Toho času prebieha súdny spor, tak ako je to uvedene. Nemám tu dokumentáciu, takže neviem, či tam nie sú prijaté nejaké osobitné opatrenia. Navrhoval by som, a teda aj požiadal Národnú radu, aby mi bolo umožnené písomne odpovedať na túto otázku pána poslanca.
Pokiaľ ide o jeho dve otázky, stručne by som povedal, že chceme napraviť chyby, pokiaľ fond tie chyby urobil a nepozeráme sa na problémy, ktoré vznikli na fonde pasívne, ale aktívne vstupujeme do celého diania - či už výkonný výbor alebo aj prezídium. Diskusie okolo tohto problému boli vo výkonnom výbore, a] v prezídiu. Ostatné by som podrobne oznámil písomne.
Na pripomienky pána podpredsedu Húsku, že sú nedostatočné analytické podklady, aj pani poslankyňa Bartošíková hovorila o prílohe číslo l a prílohe číslo 2 - tieto prílohy, zostavy, kde sa podrobne hovorilo o našom portfóliu a určitým spôsobom sa kategorizovali skupiny, ako sú tu uvedené, ktoré spoločnosti majú akú trvalú účasť, dočasnú
účasť, akým spôsobom sa má naložiť v budúcnosti s tým majetkom, ktoré spoločnosti majú zvýšený základný kapitál, základné imanie, tak ako som pred chvíľou hovoril, tvorili súčasť dokumentov, ktoré boli predložené vláde. Táto príloha nebola vypustená z materiálu - ospravedlňujem sa - a tieto analytické podklady sme nepredložili do parlamentu, pretože všeobecne sa vytvoril názor, aby sa tieto podklady, tieto zostavy, ktoré boli značne objemné, nepredkladali, aby sa určitým spôsobom postupovalo analogicky ako pri štátnom rozpočte, že ak teda vláda prerokovala tieto podklady, že by tento dokument mohol byt postačujúci v tejto podobe. Toľko na vysvetlenie k tým analytickým podkladom a k tým prílohám, ktoré nám tam ešte zostali.
Pokiaľ ide o strany 4 a 5, ako pán podpredseda Húska hovoril, tieto položky, či už ide o položku 7 592 miliónov Sk, obsahovali tieto analytické podklady. Pokiaľ ide o záväzky a pohľadávky, jednak sme vychádzali z podkladov, ktoré máme k dispozícii, a určitým spôsobom sme na rok 1994 museli modelovať situáciu.
Toľko by som mal k tým pripomienkam. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán prezident. Prosím, pani poslankyňa Bartošíková.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Pán predseda, ďakujem za slovo. Chcem povedať iba jednu závažnú vec, že síce sa tie materiály predkladajú vláde, ale schvaľuje ich Národná rada. Pokiaľ sa má splnomocňovať vláda resp. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky k zmenám spôsobu privatizácie, prípadne k použitiu majetku, mala by Národná rada skutočne
vedieť, o čo vlastne ide. Ak sme v prvej časti hovorili o tom, že do objemu 17 mld a neviem presne koľko miliónov korún nie sú zahrnuté podniky energetiky, o tomto balíku nevieme nič. Preto som hovorila, že by bolo potrebné, aby Národná rada neschvaľovala mačku vo vreci, aby žiadala podklady, o čo vlastne ide.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Pán prezident, prirodzene, budem povďačný, keď dostanem aj vaše písomné stanovisko, pretože považujem za seriózne vaše stanovisko, že si chcete i veci overiť a dať mi pravdivú informáciu, ale upozorňujem na skutočnosť, že ak do začatia ďalšej kupónovej privatizácie pre verejnosti nedáte úplne jasnú odpoveď, či takéto kroky zo strany Fondu národného majetku budú v budúcnosti riešené zákonným alebo nezákonným spôsobom, tak dôveru nezískate. Nekorektnosť bola najmä v tom, že vaši predchodcovia prisľúbili, že navýšený majetok bude rozdelený medzi doterajších akcionárov. Nebol rozdelený, ostal vo Fonde národného majetku, preto sa s vami tie akciové spoločnosti súdia.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. Pán poslanec Pánči. Poslanec E. Pánči:
vážený pán prezident, využívam tiež túto príležitosti, na otázku k vám. OTF Nižná, kde bol tento majetok znárodnený, tam fond nemal nič, iba reštitúcie, ale teraz Fond národného majetku vydal vyše 100 tisíc akcií do predaja a nie je to
ešte právne jasne, či je to správne, to by sa skôr malo asi pozastaviť
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič.
Ďakujem. Ak sa chce pán prezident vyjadriť môže, ak nie, pokiaľ ide o žiadosti pánov poslancov o písomne odpovede, treba ich adresovať na ich meno.
Prezident prezídia Fondu národného majetku SR R. Janač.
Je pravda, že Fond národného majetku v tomto období dal niekoľko impulzov na pokračovanie resp. prehĺbenie privatizácie v akciových spoločnostiach, ktoré ma v portfoliu. Časové si uvedomujem, že to treba vhodne rozložiť, prispôsobiť. Navyšujú sa základne imania v niektorých spoločnostiach. Začali sme obchodovať na kapitalovom trhu, spúšťame 57 verejných súťaží skrátenou formou. Prezídium a výkonný výbor je kolektívny organ a viem, že tieto argumenty sú závažne, aby sme neznížili cenu akcii nesprávnym dávkovaním napríklad na kapitálový trh. Tuto otázku prerokovávame v orgánoch fondu. Žiaľ, rozhoduje sa mnohokrát demokraticky a v niektorých prípadoch sa snáď prijalo nie najoptimálnejšie riešenie.
Pokiaľ ide o tých 130 tisíc akcii, s ktorými obchodujeme, na kapitalovom trhu, máme tam do dnešného dňa úspešnosť cez 70 %. U 20 spoločnosti zatiaľ o akcie nie je záujem, ale inak celkom sme to oživili. Tým, že sme dali na kapitalový trh, je to kvalifikovane. Jedno si uvedomujeme, že nesmieme tento kapitalový trh presýtiť ponukou.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán prezident. Pán poslanec Zselenák, chcete ako spravodajca vystúpiť?
Budeme hlasovať najskôr o predošlom bode programu, alebo o tomto? Ako chcete, pán spravodajca?
Poslanec J. Zselenák:
Keď už máme otvorený tento bod, tak radšej o tomto.
Vážený pán predseda, dámy a pani,
keď dovolíte, chcel by som ešte predtým, než pristúpime k hlasovaniu, aby sme si vyčistili jednotlivé kroky, uviesť nasledovné skutočnosti:
Pani poslankyňa Bartošíková hovorila o určení istých objemov, najmä 3, 5 mld Sk na podporu rozvojových programov, 0, 5 mld. Sk na financovanie komplexne] bytovej výstavby a ďalších záležitostiach. Chcem len poukázať na to, že pokiaľ by sme tento problém chápali tak, že je to obsiahnuté na strane číslo 9, kde je to podrobne rozpísané, v podstate by sme nemali ani o čom hlasovať, lebo rozpis na strane 9 je vlastne odpoveďou na to, v ktorých kolónkach a v akých sumách a cifrách sa jednotlivé veci objavujú. Takže toto ani by som nechápal ako pozmeňovací návrh. V jej návrhu je ale nové to, kde došlo k situácii, keď sme schválili novelu zákona o štátnom rozpočte, kde sa už vypustila formulácia "formou majetkových vkladov". Je] návrh treba kvalifikovať ako pozmeňovací v tom zmysle, že aj na strane číslo l, aj na strane číslo 12, kde sa používa formulácia "formou majetkových vkladov", tieto tri slova by sme vypustili. Tým sa dostávame do súladu so zákonom. Po vysvetlení týchto záležítostí vzhľadom na skutočnosť, že neboli dotknuté návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, myslím najmä na tie, ktoré predložil národohospodársky výbor, ktoré sú naformulované a lepším spôsobom vyjadrené v návrhoch privatizačného výboru, navrhujem nasledovný postup:
Nesúhlasiť s návrhmi národohospodárskeho a rozpočtového výboru, ktoré sú uvedené na strane 3 spoločnej spravodajskej správy pod číslom l a číslom 2, a potom následne, keďže iné neboli dotknuté, súhlasiť an blok so všetkými návrhmi výboru pre privatizáciu. V tom prípade by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Kým pristúpime k hlasovaniu, najskôr sa skúsme prezentovať.
Prezentovalo sa 68 poslancov. To nám neumožňuje vykonať hlasovanie. Prosím ešte raz všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, príďte, chceme hlasovať.
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o spoločnej správe k tlači 579. Pán spoločný spravodajca navrhuje hlasovať o bodoch l a 2 spoločnej správy a neprijať ich. Dobre som tomu rozumel?
Poslanec J. Zselenák:
Ťažko o nich hovoriť ako o bodoch l a 2 vzhľadom na to, že ani ďalšie nie sú očíslované, ale sú to pozmeňovacie návrhy národohospodárskeho a rozpočtového výboru.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pýtam sa preto, aby legislatíva to vedela podlá toho upraviť. Prosím, aby ste konkrétne uviedli, čo teraz budeme robiť.
Poslanec J. Zselenák:
Národohospodársky a rozpočtový výbor odporučil Národne] rade Slovenskej republiky schváliť navrhnute uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky s týmito doplnkami v časti A - tam sa píše o tom, že 1. medzi slova "Slovenska republika na" a "použitie" vsunúť slovo "rozsah". To budeme mat riešené v návrhu uznesenia privatizačného výboru. A rovnako pod bodom 2 za doterajší text doplniť slova "v hodnote 7, 8 mld korún". Tie máme doriešené v ďalšom návrhu uznesenia privatizačného výboru. Toto navrhujem neprijať. Po schválení drobných pozmeňovacích návrhov by sme sa mohli v závere vrátiť k schváleniu návrhu uznesenia v dikcii privatizačného výboru.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme teraz o tom, čo povedal pán spravodajca. Navrhuje neprijať.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.
Návrh výboru sme neprijali tak, ako to predniesol pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Zselenák:
Ďalej navrhujem prijať pozmeňovacie návrhy výboru pre privatizáciu, ktoré sú uvedene na strane 3 pod písmenom a/ a ktoré pokračujú až vlastne po koniec na strane 4 bez posledného odseku, ktorý hovorí iba o tom, že navrhovateľom má byt prezident Fondu národného majetku.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, treba to uviesť konkrétne, lebo sa bojím, aby legislatívny odbor potom nemal v tom zmätky.
Poslanec J. Zselenák:
Dobre, pán predseda, pokúsim sa to prečítať. Návrhy pod písm. a - g/ an blok prijať - na strane 3 pod písmenom a/ a ďalej na strane 4 až po písmeno g/. Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, počuli ste, o čom ideme hlasovať. Pán spravodajca odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme takto prednesenú stať zo spoločnej správy. Poslanec J. Zselenák:
Na základe návrhu pani poslankyne Bartošíkovej odporúčam na strane l a na strane 12 vynechať slova "formou majetkových vkladov". Odporúčam schváliť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Bartošíkovej. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval l poslanec.
Tento návrh pani poslankyne Bartošíkovej sme schválili. Poslanec J. Zselenák:
Ostáva tu ešte jedna pripomienka pani poslankyne Bartošíkovej, ktorá sa tykala strany číslo 13, textu, ktorý sa odvoláva na prílohu číslo l, ktorá v dokumente neexistuje. V spornom prípade na strane číslo l sme to už vyriešili. Odporúčam tento problém riešiť nasledovne: slová "podlá prílohy číslo l" vynechať a ďalší text upraviť takto: "v zmysle schválených privatizačných projektov na ďalšie použitie sa navrhuje majetok... " a ďalej ako to tam je.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, s tým by musela súhlasiť pani poslankyňa, ale už aj teraz nie, pretože už hlasujeme. Môžeme hlasovať o jej návrhu, tak ako ho predniesla.
Poslanec J. Zselenák:
Jej návrh nebol jasne formulovaný, pán predseda, preto som si to dovolil takto formulovať, pretože príloha číslo l vskutku neexistuje. A v prvom probléme v tomto prípade na strane l sme ju riešili tým, že sme odvolávku na prílohu číslo l vypustili. Tu je zakomponovaná priamo v texte.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, pani poslankyňa Bartošíková. Poslankyňa M. Bartošíková:
Ďakujem, pán predseda. Ja som iba Národnej rade odporučila zvážiť, či takýto nekompletný materiál prijmeme, skutočne som neformulovala žiadne uznesenie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
To znamená, pani poslankyňa, že dávate to vlastne na úvahu Národnej rade pri hlasovaní o celom uznesení, teda nemusíme o tom hlasovať.
Poslanec J. Zselenák:
Tým sme ale vyčerpali pozmeňovacie návrhy. Ostáva nám hlasovať o návrhu uznesenia v intenciách predlohy privatizačného výboru, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rozsah použitia Fondu Národného majetku Slovenské] republiky podľa ustanovenia § 28 ods. 3 písmena b/ zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zmien a doplnkov, a to v objeme 11, 3 mld Sk. " Odporúčam schváliť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým schvaľujeme návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 28 ods. 3 písmena b/ zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Prosím, budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať.
Prezentovalo sa 72 poslancov, to znamená, že nemôžeme toto hlasovanie akceptovať.
Prosím, pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli odhlasovať predmetné uznesenia.
Ešte raz prosím pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti - budeme hlasovať.
Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, prosil by som vás, keby ste vyzvali predsedov klubov, aby privolali svojich poslancov, lebo poslanci sú na chodbách.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Javorský. Poslanec F. Javorský:
Pán predseda, chcem vás upozorniť, že je nás tu prítomných 81.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa. Ak nás je toľko, že môžem hlasovať, samozrejme, hneď aj hlasujme. Hlasujeme o uznesení ako celku, ktoré predniesol pán poslanec Zselenák, s pozmeňovacími návrhmi, ktoré sme prijali predtým.
Prezentovalo sa 74 poslancov, takže skúsime ešte raz. Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky X návrhu Fondu národného majetku na použitie majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Ďakujem. Pán spravodajca, pristúpime k hlasovaniu o tlači číslo 578, ktoré sme preložili.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predseda, dámy a páni,
len pre osvieženie pamäti uvediem, že máme tu v podstate dva pozmeňovacie návrhy. Prvý vzišiel z výboru pre privatizáciu znížiť rozpočtovú rezervu o 10 miliónov korún. Druhy návrh predložila na základe vystúpenia pána prezidenta pani poslankyňa Bartošíková, ktorý spočíva v tom, že navrhuje znížiť, celkový objem finančných prostriedkov určených pre rozpočet Fondu národného majetku na úroveň 75 %. V súvislosti s tým by som chcel uviesť, že by sme to mohli riešiť dvoma spôsobmi - buď tým, že by sme priamo do uznesenia zakotvili celkovú výšku finančných prostriedkov, ktorú schvaľujeme pre Fond národného majetku, alebo by sme uznesenie rozšírili ešte o druhú časť B, v ktorej by sme požiadali Fond národného majetku vzhľadom na skutočnosť čerpania zdrojov v roku 1994, aby znížil čerpanie rozpočtu na úroveň 75 % schváleného rozpočtu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, to, čo ste povedali, musíme odhlasovať, pretože sú to pozmeňovacie návrhy a aj tak budú musieť byť zapracované do uznesenia. Takže budeme hlasovať tak, ako ich predkladala pani poslankyňa.
Poslanec J. Zselenák:
Vzhľadom na predložený pozmeňovací návrh pani poslankyne Bartošíkovej neodporúčam prijať návrh výboru pre privatizáciu, ktorý smeruje k zníženiu rezervy alebo vylúčeniu rezervy vo výške 10 miliónov korún.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
TO je prvý pozmeňovací návrh.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Tento pozmeňovací návrh neprešiel. Poslanec J. Zselenák:
Máme tu druhý návrh pani poslankyne Bartošíkovej, ktorý spočíva v znížení celkového objemu navrhovaného rozpočtu Fondu národného majetku na úroveň 75 %. Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať, a hneď aj hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Bartošíkovej s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Takže tento návrh pani poslankyne sme schválili.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predseda, ostáva schváliť iba návrh uznesenia, tak ako je uvedený na strane 4 spoločne] spravodajskej správy. Uznesenie odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Budeme hlasovať o uznesení ako celku s pozmeňovacími návrhmi. Pán spoločný spravodajca odporúča toto uznesenie prijať.
Prosím, prezentujme sa a hneď a] hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1994.
Ďakujem pánu poslancovi Zselenákovi aj pánu prezidentovi Janáčovi. /Potlesk. /
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naša pozornosť začína byť minimálna. Chcem sa spýtať, či chcete prestávku. Ak áno, prestávka je do štvrť na šesť. Ďalším bodom je hlasovanie o návrhu skupiny poslancov o obmedzení výdavkov politických strán.
/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Kolegyne a kolegovia, uplynula lehota, ktorú sme si dali na prestávku. Prosím vás, keby ste zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní 37. schôdze Národnej rady.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 57 poslancov. Je nás málo. Som rád, páni poslanci, panie poslankyne, že sme po prestávke pookriali, ale prosím, vráťte sa do rokovacej miestnosti.
Skúsme sa ešte raz prezentovať.
Prezentovalo sa 75 poslancov. Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.
Skúsme sa ešte raz prezentovať. Prezentovalo sa 79 poslancov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národne] rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky sme na 34. schôdzi prerušili pred hlasovaním o zákone ako celku z toho dôvodu, že v tom čase Národná rada pre neprítomnosť poslancov nebola schopná tento návrh zákona odhlasovať.
Prosím, hlási sa pán minister Pittner.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada,
ospravedlňujem sa, že vystupujem a tým vlastne otváram rozpravu k tomuto bodu, ale vystupujem vedome. I keď som tu vtedy nebol prítomný, oboznámil som sa s tým, akým spôsobom sa tento zákon vôbec prijal a vnímal, domnievam sa, že bolo by záhodné, ak by sa predsa len pani poslanci a panie poslankyne vrátili k niektorým myšlienkam navrhovateľov, skupiny poslancov. Ide tu o to, že Slovensko je dostatočne rozbúrené už teraz, a čím viac peňazí do toho vložíme, tým ta búrka bude mať väčšiu amplitúdu. Preto sa nazdávam, že je dôležité, aby sme naozaj zvážili každý jeden krok, aby sme v tomto smere predsa len zvážili skutočne zámery navrhovateľov tohoto zákona.
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, pán Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
chcel by som dať dva pozmeňovacie návrhy, ktoré smerujú k spresneniu už existujúcich ustanovení v tomto návrhu zákona.
V § 7 navrhujem nove znenie, ktoré by bolo takéto: "V roku 1994 sa neprihliada na tie výdavky politických strán, ktoré im vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. " Druha veta: "To neplatí, ak sa tieto výdavky týkajú propagácie zverejnenej až po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona. "
Ďalej navrhujem novy § 8, ktorý ma takéto znenie: "Politické strany, ktoré vytvorili volebnú koalíciu, môžu spolu vynaložiť na propagáciu uvedenú v predchádzajúcich ustanoveniach sumu podľa § 3 tohoto zákona. " Doterajší § 8 potom bude ako § 9.
To je všetko, čo navrhujem. Snáď stručne vysvetlenie: Pokiaľ ide o nove znenie § 7, vzhľadom na to, že tento zákon prijímame tak relatívne neskoro, vlastne tesne pred oficiálnym začiatkom volebnej kampane, je možne, že strany už aj zaplatili trebárs reklamne plochy alebo inzerciu v novinách a podobne, a v prípade nejasného znenia zákona by mohli vzniknúť spory o tom, či sa tieto výdavky zarátavajú, alebo majú evidovať podľa tohto zákona, alebo nemajú evidovať. Znenie, ktoré navrhujem, smeruje k tomu, že rozhodujúcou skutočnosťou pre zarátanie alebo nezarátame týchto výdavkov bude deň zverejnenia príslušnej propagácie. To znamená, že napríklad ak pôjde o inzerciu v novinách, rozhodujúci bude deň, kedy tento inzerát v novinách vyšiel, a nie deň, kedy politická strana alebo niekto za politickú stranu zaplatil faktúru, prípadne preddavok novinám. Podobne by sa to tykalo televízie, inzertných plôch a podobne, ako som povedal.
A v § 8 ide o volebné koalície, to znamená, že volebné koalície, ktoré idú na jednej kandidátnej listine, majú spolu rovnakú sumu, ako je uvedene v § 3.
Toľko na vysvetlenie týchto doplňovacích návrhov. Navrhujem, aby ste tieto schválili, lebo nazdávam sa, že jednak
smerujú k čistote nášho politického života a smerujú k spresneniu tohoto zákona, aby naozaj neboli žiadne možnosti na jeho obchádzanie.
Ďakujem vám. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nikto sa ďalej nehlási s faktickou poznámkou. Po otvorení rozpravy pánom ministrom opäť končím rozpravu. Pýtam sa pána poslanca Opalku, či chce pred hlasovaním vystúpiť.
Poslanec M. Opalka:
Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ak nie, pristúpime k uvádzaniu hlasovania k tomuto zákonu.
Poslanec M. Opalka:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení hostia,
z rozpravy vyplynuli dva pozmeňovacie návrhy, ktoré ste počuli, neviem, či ich treba čítať. Odporúčam hneď o nich hlasovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Musíte ich pri hlasovaní prečítať, pán poslanec.
Poslanec M. Opalka:
Ešte pre osvieženie pamäti by som povedal, že zo spoločnej správy sa prijalo an blok všetko a v § 4 vznikol odsek 4, ktorý navrhol pán poslanec Dubovan. A teraz v časti spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia pribudne § 7, ktorý má takéto znenie: "V roku 1994 sa neprihliada na tie výdavky politických strán, ktoré im vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. To neplatí, ak sa tieto výdavky tykajú propagácie zverejnenej až po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona. " Takže, nechávam hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu a odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Najskôr pán poslanec Hudec chcel mat faktickú poznámku. Poslanec I. Hudec:
Pán predseda, mam vážnu procedurálnu otázku. Bol oficiálne prerušený bod rokovania o tomto návrhu zákona, alebo nebol? Myslím si, že nebol. To znamená, že nemôžeme plynulé nadviazať na to, o čom sa hlasovalo na minulej schôdzi a teraz. To treba doriešiť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Došlo k situácii, že pri tomto bode programu sme odhlasovali pozmeňovacie návrhy a keď malo dôjsť k hlasovaniu o zákone ako celku Národná rada nebola uznášaniaschopná.
Poslanec I. Hudec:
Pán predseda, to znamená, že Národná rada neschválila prerušenie rokovania o tomto bode.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Myslím, že máte pravdu. Uvedomujem si to teraz, že nemal som dovoliť otvoriť rozpravu, ale prihlásil sa pán minister a otvoril rozpravu. Priznám sa, že neviem okamžite zareagovať či je možné, keď sme už odhlasovali pozmeňovacie návrhy, aby sme prijímali nové pozmeňovacie návrhy.
Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predseda, myslím si, že pán poslanec Hudec namieta inú vec, že sme na 34. schôdzi oficiálne neprerušili ten bod programu, a teda, podľa neho, nemôžeme v ňom pokračovať. Chcel by som dať takúto interpretáciu: Tým, že sme zaradili tento bod na hlasovanie, teda do programu tejto schôdze, a] s poznámkou, že bol prerušený pred záverečným hlasovaním, sme dnes dodatočne konvalidovali to, čo sa vtedy nemohlo udiať, pretože Národná rada nebola uznášaniaschopná. Nenájdeme pre to žiadnu oporu v rokovacom poriadku, ale dnešným rozhodnutím zaradiť tento bod aj s tou poznámkou, ktorá tam bola, sme legálne rozhodli o tom, že chceme o ňom rokovať v tom stave, v akom bol prerušený na 34. schôdzi. Myslím si, že o tomto by nemali byť pochybnosti a môžeme ďalej pokračovať v rokovaní.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, pán podpredseda Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prvú časť povedal pán poslanec Ftáčnik, takže chcem ju len podporiť. Okrem toho pripomínam, že v zmysle rokovacieho poriadku člen vlády kedykoľvek môže vystúpiť. Pán minister
Pittner otvoril legálne rozpravu, legálne tam boli dane dva pozmeňovacie návrhy, legálne uzavretá rozprava, takže ideme presne v zmysle rokovacieho poriadku.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Ťažko môžem akceptovať vysvetlenie pána poslanca Ftáčnika. Rokovali sme o tomto bode tak, ako sme rokovali. Nerozhodli sme inak. Teraz sme zaradili normálny bod rokovania, to znamená, že musíme začať o tomto bode rokovať úplne od začiatku podlá všetkých pravidiel rokovania o každom bode. Nehnevajte sa, myslím si, že málokto z poslancov si napríklad bude pamätať, čo sa povedalo, aké argumenty odzneli, čo sa schválilo, čo sa odmietlo.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:
Udivuje ma, pán poslanec Hudec, že pochybujete o naše] pamäti a mentálnej úrovni.
Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Hudec, odporúčam prečítať si cely bod 9, ako je v schválenom programe. Tam je povedané "hlasovanie o návrhu skupiny poslancov", tam nie je bod prerokovania, ale jednoducho hlasovanie. To je jasne povedané.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Uvedomujem si, že v rokovacom poriadku nenájdeme v tejto situácii jednoznačnú odpoveď. Preto navrhujem, aby sme preskočili tento bod rokovania, aby o tom rozhodol ústavnoprávny výbor, ktorý by nám dal výklad v rámci rokovacieho poriadku.
Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:
Pán predseda, len pripomínam, že sme všetci, celé plénum schválili program tejto schôdze, a tým sme schválili aj tento bod. Len vám to pripomínam.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Myslím si, že som nič neporušil, keď vám hovorím, čo chcem urobiť, ak s tým budete súhlasiť.
Pán poslanec Hrnko, ak by ste tie noviny odložili a nečítali, tak by ste počuli, že som povedal, že o tom musím dať hlasovať.
Pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány:
Vážený pán predseda, zdieľam váš názor, že rokovací poriadok nám na túto situáciu nedáva jednoznačnú odpoveď. Pokiaľ nám rokovací poriadok nedáva jednoznačnú odpoveď, podľa rokovacieho poriadku upravuje Národná rada svoju procedúru vlastným uznesením. Pre tento prípad sme tak urobili, keď sme schvaľovali dnešný program, do ktorého sme zaradili len hlasovanie o príslušnom poslaneckom návrhu zákona.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno, o tom niet pochýb, len ide o to, že už sme hlasovali a máme hlasovať o celku, a došlo k novým pozmeňovacím návrhom. A to tiež nenájdete v tomto rokovacom poriadku.
Pán poslanec Polka. Poslanec L. Polka:
Ďakujem pekne. V podstate páni poslanci Lauko a Bárány problém vyriešili. Rozprava bola v podstate bezprecedentná, resp. bez nejakých ďalších záväzkov, a musíme hlasovať o tom, čo bolo prerokované na predchádzajúcej schôdzi. Tak sme si to odhlasovali, a pán poslanec Lauko na to správne upozornil, že sa hlasuje o návrhu skupiny poslancov. Nič iného. Žiadna rozprava a žiadne doplňovacie návrhy nie je možné akceptovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Jakuš.
Poslanec J. Jakuš:
Napriek tomu, že pán poslanec Hudec pochyboval o naše] pamäti, dovolím si pripomenúť, že pri zákone o rodinných prídavkoch bola obdobná situácia, kedy sme mali prakticky už hlasovať o celom zákone, bolo to prerušené na poradu klubov, a potom pán minister Brocka znova otvoril rozpravu a dal tam znova pozmeňovací návrh, rokovalo sa o pozmeňovacom návrhu a až potom sa hlasovalo o celom návrhu zákona.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:
Chcel by som pánu kolegovi Polkovi pripomenúť rokovanie o Ústave Slovenskej republiky a otvorenie rozpravy pred záverečným hlasovaním po čiastkových hlasovaniach, ktoré sa odohralo pri kauze "čakacia doba sudcov". Vtedy pani ministerka Tóthová a pán predseda vlády Mečiar otvorili rozpravu presne v tej dobe, ako ju otvoril dnes pán minister Pittner. Vtedy vám to nevadilo. Založili sme istý precedens, ktorý sa medzitým už použil pri inom prípade. Tak neviem, prečo sa tu bavíme o tom istom.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:
Ak dovolíte, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, myslím si, že procedurálne sme absolútne nič neporušili a že rokovací poriadok predsa len pamätá na takú situáciu ako vznikla teraz. Teraz sme v situácii, kedy plénum malo hlasovať o celkovom návrhu zákona, ktorý už bol na plene Národnej rady raz prerokovávaný. Dnes sme otvorili ďalší bod programu, ktorý vlastne smeroval k záverečnému hlasovaniu o návrhu zákona. Pán minister sa prihlásil a otvoril rozpravu. V § 23 rokovacieho poriadku je napísané: "Ak sa ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním člen vlády Slovenskej republiky, otvára sa tým rozprava znova. " V rozprave boli prednesené dva pozmeňovacie návrhy. Prosil by som, keby sme vecne začali rokovať a začali o tom hlasovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, reagujem na to, čo povedal pán poslanec Hudec. To sa netyká tohto paragrafu. Ale aj pokiaľ ide o druhú vetu § 23, správne ste citovali, že pred hlasovaním, ale na minule] schôdzi sme už hlasovali, takže nie je to pred hlasovaním, ale je to v priebehu hlasovania. Hlasovali sme o pozmeňovacích návrhoch.
Poslanec P. Hrušovský:
Iste, ale chcel by som len reagovať, že ak by sme hlasovali na minulej schôdzi, tak dnes nemáme o čom rokovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Na minulej schôdzi sme hlasovali o pozmeňovacích návrhoch. V § 23 sa hovorí "pred hlasovaním", a toto je už priebeh hlasovania. Nechcem, aby sme sa teraz škriepili, ale aby sme sa dohodli na niečom, aby sme to vyriešili. Nepreberajme rokovací poriadok, ktorý sa dá vykladať aj trojakým spôsobom. Je to naša chyba, že nemáme novy.
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Na vysvetlenie pánu poslancovi Polkovi - reagoval som na vystúpenie pána poslanec Hudeca a pána predsedu v súvislosti s tým, že spochybnili to, či sa môže dať ešte ďalší pozmeňovací návrh. Vôbec som nevystúpil kvôli tomu, či môže niekto vystúpiť a znovu otvoriť rozpravu. Ak beriete za príklad mňa, tak uvádzam len na vysvetlenie, že je úplne v zhode s rokovacím poriadkom, že pán minister Pittner otvoril znovu rozpravu a že boli v takom prípade dane ďalšie pozmeňovacie návrhy. V tomto duchu som vystupoval.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:
Vážené kolegyne, kolegovia, neviem, prečo sa bránime výkladu ústavnoprávneho výboru. Sľubujem vám, že sa podriadim jeho výkladu a budem akceptovať to, čo ako garančný výbor pre tieto otázky konštatuje.
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Dovoľte mi ešte raz predniesť návrh - skutočne, nechajme to na ústavnoprávny výbor a budeme pokračovať zajtra alebo dnes o hodinu. Dá nám svoj výklad, aby sme nemali výklad jednotlivcov.
Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predseda, chcel by som poprosiť, neposúvajme to na rokovanie ústavnoprávneho výboru. Toto plénum nie je viazané stanoviskom ústavnoprávneho výboru. Rokovací poriadok jednoducho nepočíta s takou alternatívou, že v prípade dvojakého výkladu je stanovisko ústavnoprávneho výboru závažné. Poďme hlasovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, toto plénum je závažné hlasovaním, samozrejme, že nie stanoviskom hociktorého výboru. Prosím, ak chcete hlasovať, dám hlasovať, ale videl som to priechodnejšie tak, lebo vidím, že dnes to neodhlasujeme.
Pán poslanec Hudec - faktická poznámka. Poslanec I. Hudec:
Pán predseda, ak sťahujete svoj procedurálny návrh, ja si ho osvojujem a žiadam, aby ste dali o ňom hlasovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Pánu poslancovi Hudecovi chcem povedať, že už je uzavretá rozprava. Nabudúce môže s tým vystúpiť, ale teraz nie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pokiaľ ide o procedurálny návrh, hlasuje sa o ňom bez rozpravy. To, čo povedal pán poslanec Hudec, musím urobiť.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, aby sme riešenie procedurálnej otázky dali do ústavnoprávneho výboru.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 8 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Procedurálny návrh pána poslanca Hudeca neprešiel. Poslanec M. Opalka:
Prvý pozmeňovací návrh pána Čarnogurského je k § 7, kde je nový text: "V roku 1994 sa neprihliada na tie výdavky politických strán, ktoré im vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. To neplatí, ak sa tieto výdavky tykajú propagácie zverejnenej až po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona. " Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 73 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že zatiaľ nie sme schopní sa uznášať.
Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú mimo, aby prišli hlasovať.
Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, navrhujem, aby sa hlasovalo rukou. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ktorou, lávou alebo pravou? Mám to brať skutočne ako procedurálny návrh?
Poslanec J. Čarnogurský:
Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, najskôr musíme odhlasovať to, že budeme hlasovať aklamačne, teda rukou. To je procedurálny návrh, musím dať o tom hlasovať. Musím rešpektovať návrh pána Čarnogurského. Chce, aby sme hlasovali, a o tom musím dať hlasovať. /Šum v sále. /
Pán poslanec, ste právnik, dobre viete, že mám pravdu, tak nerobme z toho komédiu.
Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, nerád s vami vstupujem do sporu, ale Národná rada si ohlasovala pravidlá hlasovania pomocou
zariadenia v tejto budove, kde bolo napísané, že ak sú pochybnosti o prítomnosti poslancov, je možne automaticky, bez hlasovania prejsť k aklamačnemu hlasovaniu, teda k hlasovaniu zdvihnutím ruky. Také uznesenie sme už prijali a môžeme ho uplatniť. Myslím si však, že nás bude malo, a preto chcem požiadať pána poslanca Čarnogurského, aby tento návrh stiahol, aby sme rokovali o ďalších veciach, pretože na tomto sme tu už stratili hodinu času a nás čas je vzácny. Keď bude dosť tých, ktorí chcú o veci rozhodnúť, môžeme sa k tomu hlasovaniu vrátiť. Poďme rokovať o zmluvách, kvôli ktorým tu sedí hodinu alebo hodinu a pol minister zahraničných vecí. Takto sa budeme doťahovať ako malé deti, a nakoniec nič neurobíme, ak nás nie je dosť. Skúsme ešte raz hlasovať elektronicky, a ak to nebude možne, poďme na ďalší bod programu a k tomuto sa vrátime v prípade, že tu bude dosť poslancov, ktorí chcú o veci rozhodnúť.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Skúsim ešte raz, či nás bude dosť. Páni poslanci, panie poslankyne, dám hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika, aby sme preskočili tento bod a hlasovali. /Šum v sále. / Pán poslanec Ftáčnik, trváte na vašom návrhu, aby som ho dal odhlasovať, alebo ho stiahnete?
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, ja som žiaden návrh nepredložil. Vy môžete z moci úradnej povedať, že nás nie je dosť a že ideme rokovať o ďalšom bode programu. To sme urobili už niekoľkokrát, aby sme sa pohli ďalej. To je zmysel toho, čo som hovoril. Žiadny procedurálny návrh som nepredniesol.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, to, čo ste povedali, nič nevyrieši, ani keď budeme rokovať o ďalšom bode programu - o zmluvách, pretože nás je tu málo.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, predpokladám, že poslanci HZDS obštrukciou chcú zabrániť hlasovaniu o tomto bode. Rešpektujem to, stalo sa to už viackrát pri tom istom bode. Predpokladám, že k rusko-slovenskej a k ďalším zmluvám sa budú chcieť vyjadriť, vrátia sa do sály a budeme o tom hlasovať. Predpokladám, že sa plénum bude inak správať pri ďalších bodoch programu. To je zmysel toho, o čom som hovoril.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Súhlasím s vami, pán poslanec, ale nechýbajú tu len poslanci HZDS, ale z každého klubu.
Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, chcel by som sa spýtať, či náhodou neviete, kvôli čomu tu chýbajú poslanci HZDS a Združenia robotníkov. Tým najviac ide o ľud, a teraz, keď ide o veľké peniaze, nie sú tu - ani Združenie robotníkov, ani HZDS. Náhodou neviete na to odpovedať?
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Viem. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, pokúsim sa ešte raz dostať poslancov do rokovacej miestnosti. Ak neprídu, skončím dnešnú schôdzu.
Pán poslanec Polačko - faktická poznámka. Poslanec J. Polačko:
Chcem len poopraviť tvrdenie pána predsedu, že z každého poslaneckého klubu tu niekto chýba. Poslanecky klub KDH je v plnej zostave.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, vyzývam ešte raz, aby sa tí, ktorí sú v budove, vrátili do rokovacej miestnosti a zúčastnili sa hlasovania.
Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentovalo sa 67 poslancov.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, viem, že sa nezídeme, nemá význam, aby sme tu sedeli. Pokračujeme v rokovaní zajtra o 9. 00 hodine.
Ďakujem všetkým, ktorí sú tu.
Druhý deň rokovania
37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 18. augusta 1994
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
prosím, prezentujme sa, budeme pokračovať v rokovaní 37. schôdze Národnej rady.
Prezentovalo sa 67 poslancov.
Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na rokovanie Národnej rady.
Prosím, prezentujme sa ešte raz.
Prezentovalo sa 78 poslancov, pokračujeme v rokovaní 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať hlasovaním. Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie v poradí, ako boli podávané pozmeňovacie návrhy.
Poslanec M. Opalka;
Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení hostia,
už neviem po koľkýkrát ideme hlasovať o návrhu zákona tlače 544. Z rozpravy vyplynuli dva pozmeňovacie návrhy, ktoré teraz prednesiem. Ako prvý v časti spoločné, prechodné
a záverečné ustanovenia pribudne § 7, ktorý ma nove znenie, ktoré znie takto: "V roku 1994 sa neprihliada na tie výdavky politických strán, ktoré im vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. To neplatí, ak sa tieto výdavky týkajú propagácie zverejnenej až po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona. " Tento pozmeňovací návrh odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 75 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh zatiaľ nemôžeme prijať, pretože je nás málo.
Hlasí sa pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, prosím, aby sme hlasovali aklamáciou. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prišli asi traja poslanci. Skúsime ešte raz a potom budeme hlasovať aklamáciou.
Prosím ešte raz sa prezentujme a hlasujme. Prezentovalo sa 75 poslancov.
Je to tak ako pred chvíľou. Prosím, aby vystúpili skrutátori a budeme hlasovať, zdvihnutím ruky. /Šum v sále. / Kľud, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať, zdvihnutím ruky. Kto je za pozmeňovací návrh?
/Hlasy z pléna, že treba spočítať prítomných. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Dobre. Páni skrutátori, prosím, zrátajte prítomných, lebo niekto ešte prišiel a mal som prítomných len z hlasovacieho zariadenia.
Skrutátori oznámili, že nás je prítomných 79, takže môžme hlasovať. Prosím, skúsime hlasovanie opäť cez hlasovacie zariadenie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec M. Opalka:
Ďalší pozmeňovací návrh je, že vzniká nový § 8 a má takéto znenie: "Politické strany, ktoré vytvorili volebnú koalíciu, môžu spolu vynaložiť, na propagáciu uvedenú v predchádzajúcich ustanoveniach sumu podľa § 3. " Odporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme opäť hlasovať. Počuli ste znenie. Pán spravodajca návrh odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Aj tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec M. Opalka:
Pán predseda, ďalšie pozmeňovacie návrhy nie sú, preto nechávam hlasovať o návrhu zákona ako celku a odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme hlasovať o zákone ako celku spolu s pozmeňovacimi návrhmi, ktoré sme schválili.
Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne hlasovali. Pán spravodajca navrhuje tento zákon prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskei republiky o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. /Potlesk. /
Ďakujem pekne pánu spravodajcovi.
Môžeme pokračovať desiatym bodom, tak ako sme si schválili v programe, a tým je návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Mal to predniesť pán minister Kukan. Z vlády mi bolo oznámené, že návrh prednesie pán podpredseda Šimko. Konštatujem, že nie je tu. Pán minister Filkus, neboli ste náhodou poverený, aby ste návrh predniesli?
Minister financií SR R. Filkus:
Nie. Bol poverený pán podpredseda Šimko. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Navrhujem, aby sme prešli k dvanástemu bodu, ktorým je
Návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Rámcového dohovoru o klimatickej zmene.
Súhlasíte, panie poslankyne, pani poslanci? /Všeobecný súhlas pléna. /
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 599 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 599a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister životného prostredia Slovenskej republiky pán Juraj Hraško. Prosím, pán minister.
Minister životného prostredia SR J. Hraško.
Vážený pán predseda Národne] rady, vážene panie poslankyne a pani poslanci,
konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji, ktorá sa konala v Rio de Janeiro v júni 1992, sa stala vyvrcholením úsilia viacerých svetových autorít a medzinárodných organizácií v oblasti riešenia globálnych ekologických problémov. Na tejto konferencii okrem iných bol prijatý aj Rámcový dohovor o klimatickej zmene, ktorý sa dotyka problematiky narušovania ochranných vlastnosti atmosféry.
Rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére vedie k postupnému zvyšovaniu teploty vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry. V súčasnosti podlá meraní predstavuje toto zvýšenie teploty vzduchu na severne] pologuli asi 0, 5 stupňov Celsia. Modelové výpočty potvrdzujú, že po zdvojnásobení koncentrácie CO2 v atmosfére, čo sa má stať okolo roku 2030, bude zvýšenie teploty vzduchu v priemere vyššie o 1, 5 stupňa Celsia. Koniec-koncov, toto horúce leto už nám napovedalo, do akého obdobia ideme.
Aj hodnotenie pravidelných meraní na našom území ukázalo, že od roku 1901, odkedy mame k dispozícii kompletne meranie teploty a zrážok, poklesli do roku 1990 ročne úhrnné zrážky na Podunajskej nížine v priemere o 15 %, teplota vzduchu vzrástla viac ako o l stupeň Celsia, relatívna vlhkosť vzduchu poklesla o 5 %. Súčasne vzrástol výpar o 10 %, poklesla vlhkosť pôdy. Rovnako alarmujúci je aj pokles prietokov na slovenských riekach, ktorý dosahuje 20 až 40 %.
Nepriaznivý dopad zvýšeného skleníkového efektu sa premietne do celkového zhoršovania podmienok pre rastlinnú poľnohospodársku produkciu. Najmä v nížinných oblastiach Slovenska očakávame nárast požiadaviek na doplnkové závlahy a zhoršia sa podmienky v zásobovaní vodou najmä južnej časti Slovenska, ale aj celkove na celom území Slovenskej republiky. A] pravidelná snehová pokrývka by sa mala podľa doterajších meraní, výsledkov a prognóz zhruba o 30 rokov vyskytovať v zime iba od nadmorských výšok nad 1000 metrov.
Hlavným cieľom dohovoru, ktorý predkladám s prosbou o vyslovenie súhlasu s jeho ratifikáciou, je stabilizovať, koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by umožnila predísť nebezpečným dôsledkom pre ľudstvo z dôvodov klimatických zmien na zemi. Táto úroveň by sa mala dosiahnuť v takom časovom horizonte, aby sa ekosystémy mohli prirodzenou cestou prispôsobiť zmene klímy tak, aby nebol ohrozený ekonomicky rozvoj a produkcia potravín.
Z krajín V4 je Slovenská republika poslednou, ktorá dohovor ešte neratifikovala, aj keď sme ho podpísali a vstúpil už do platnosti 21. marca 1994, t. j. tri mesiace po uložení 50. dokladu o ratifikácii dohovoru všetkých krajín zeme. Verím, že vaše rozhodnutie bude kladné a Slovenská republika sa zaradí medzi tie štáty, ktoré už ratifikovali Rámcový dohovor o zmene klímy.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím pána poslanca Feketeho, aby ako spoločný spravodajca predniesol stanovisko o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Fekete:
Vážený pán predseda, vážený parlament, ctení hostia, vážený pán minister,
dovolím si prečítať spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodne hospodárstvo, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Rámcového dohovoru o klimatickej zmene, ktorý máme označený ako tlač 599.
Návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Rámcového dohovoru o klimatickej zmene pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím číslo 1097 z 19. júla 1994 na prerokovanie do 11. augusta 1994 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodne hospodárstvo, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako príslušnému podať správu o výsledku rokovania v uvedených výboroch.
Všetky určené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podlá článku 86 písmena e/ Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou Rámcového dohovoru o klimatickej zmene. V Bratislave 16. augusta 1994. Podpísaní traja predsedovia výborov Bohumil Kačmár, Ivan Laluha a Ernö Rózsa.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu.
Panie kolegyne, páni kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlasí niekto do rozpravy.
/Nikto. /
Konštatujem, že sa nikto nehlási ani do rozpravy, ani s faktickou poznámkou. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pán minister sa nechce vyjadriť a takisto pán spoločný spravodajca.
Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie k tomuto bodu programu.
Poslanec J. Fekete:
Odporúčam, aby bola táto zmluva prijatá.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou podpísaného Rámcového dohovoru. Prosím, aby ste uviedli len hlasovanie o súhlase s uznesením.
Poslanec J. Fekete:
Hlasujeme o uznesení. Samozrejme, po tom, čo sme si vypočuli, odporúčam uznesenie prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme toto uznesenie schválili.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že sme navrhovane uznesenie schválili.
Pristúpime k trinástemu bodu programu, ktorým je
Návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru o biologickej diverzite.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 610 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 610a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie tiež minister životného prostredia pán Juraj Hraško. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.
Minister životného prostredia SR J. Hraško: Vážená národná rada,
na tejto konferencii o životnom prostredí a rozvoji v dňoch 3. až 14. júla v Rio de Janeiro bol prijatý aj Dohovor o biologickej diverzite. Na ochranu biologického bohatstva Zeme bolo prijatých už niekoľko významných medzinárodných dohovorov. Chcel by som spomenúť Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, Dohovor o mokradiach, ktoré majú medzinárodný vyznám predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov, Dohovor o ochrane európskych volne žijúcich organizmov a prírodných stanovísk. Dohovor o biologickej diverzite je na rozdiel od uvedených dohovorov komplexným strategickým svetovým dohovorom, ktorý je zameraný na ochranu variability všetkých žijúcich organizmov a ekosystemov, ktoré sú súčasťou na princípoch trvalo udržateľného rozvoja.
Slovenska republika sa vyznačuje veľkým prírodným bohatstvom, ktoré je významne z európskeho hľadiska, a preto je dôvod na zachovanie biologickej diverzity tohoto bohatstva. Napriek dosiahnutým výsledkom sú však aj u nás zreteľne celosvetové trendy deštrukcie prírodných ekosystemov, a tak aj znižovanie biologickej diverzity. Prejavuje sa to veľmi zreteľne najmä na úbytku druhového bohatstva rastlín a živočíchov.
Chcel by som informovať Národnú radu o alarmujúcom príklade, keď z približne 2 500 taxonov voľne rastúcich vyšších rastlín Slovenska v roku 1993 bolo l 326, čo je 53 %, zaradených do červeného zoznamu ohrozených druhov. Oproti stavu z roku 1983 bol konštatovaný trend zvyšovania ohrozenosti jednotlivých rastlín a podobná situácia je aj v ostatných skupinách organizmov. Aj z tohoto dôvodu bola ochrana
biologickej diverzity zaradená ako jedna z piatich priorít štátnej environmentálnej politiky, ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila svojím uznesením číslo 339 z 18. 11. 1993.
Tento dohovor, ktorý predkladám na schválenie, je v plnom súlade s pripraveným vládnym návrhom zákona o ochrane prírody, ktorý, žiaľ, nebol zaradený na rokovanie Národnej rady. Plnohodnotné členstvo Slovenskej republiky v Dohovore o biologickej diverzite, podmienené ratifikáciou dohovoru Národnou radou, je v záujme Slovenskej republiky. Je predpokladom pre jej zapojenie do celosvetového programu ochrany a zachovania biologickej diverzity. Umožni nám prístup k informáciám z ostatných zmluvných strán, ku genetickým zdrojom a potencionálne i k zahraničným zdrojom financovania projektov na ochranu biologickej diverzity.
Chcel by som povedať, že už teraz pri ministerstve životného prostredia pôsobí malá skupina štyroch pracovníkov, ktorá je plne financovaná zo zahraničných zdrojov. Predovšetkým však, a to je dôležité, vytvorí podmienky pre trvalo udržateľné využívanie biologických zdrojov a ochranu biologickej rôznorodosti Slovenska.
Chcel by som informovať Národnú radu, že na plnenie záväzkov máme vytvorené podmienky, ktoré sú porovnateľné s ostatnými krajinami. V ochrane biologickej diverzity máme bohaté tradície, najmä v oblasti vedy, výskumu a štátnej ochrany prírody.
Z uvedených dôvodov odporúčam Národnej rade, aby vyslovila súhlas s ratifikáciou Dohovoru o biologickej diverzite.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jana Feketeho, aby predniesol správu o prerokovaní vo výboroch.
Poslanec J. Fekete:
Vážený pán predseda, ctený parlament, vážení hostia, vážený pán minister,
prečítam spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodne hospodárstvo, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý sme dostali pod tlačou číslo 610.
Návrh vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohovoru o biologickej diverzite pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím číslo 1097 z 19. júla 1994 na prerokovanie do 11. augusta 1994 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Zahraničnému výboru Národne] rady Slovenskej republiky a Výboru Národne] rady Slovenské] republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako príslušnému podať správu o výsledku prerokovania návrhu v príslušných výboroch.
Všetky uvedené výbory prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou Dohovoru o biologickej diverzite. Bratislava 16. augusta 1994. Podpísaní predsedovia výborov Bohumír Kačmár, Ivan Laluha a Ernő Rózsa.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Kaliská sa hlasí s faktickou poznámkou.
Poslankyňa G. Kaliska:
Ďakujem, pán predseda. Pán minister, spomenuli ste zákon o ochrane prírody. Ste presvedčený o tom, že zákon z roku 1955 o štátne] ochrane prírody, ktorý je platný dodnes, postačuje na to, aby sme plnili tento Dohovor o biologickej diverzite?
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Ešte niekto sa hlási? /Nikto. /
Ak nie, pýtam sa pána ministra, či chce hneď odpovedať pani poslankyni.
Minister životného prostredia SR J. Hraško:
Nemyslím si, pani poslankyňa, že zákon číslo l z roku 1955 nepostačuje, preto sa urýchlene pracovalo na komplexnom zákone, ktorý došiel k všeobecnému konsenzu. Vo vláde bol prijatý a predložený Národnej rade, žiaľ, zrejme z časových
dôvodov nebude prerokovaný. Veľmi by som prosil, pokiaľ to bude možné, aby bol ešte zaradený.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Konštatujem, že do rozpravy sa nikto nehlási, nie sú ani faktické poznámky, preto vyhlasujem rozpravu k trinástemu bodu za skončenú.
Pán minister zrejme sa už vyjadrovať nebude, ani pán spoločný spravodajca, takže prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Budenie hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou podpísaného Dohovoru o biologickej diverzite.
Prezentujme sa a hneď aj hlasujme. Pán spoločný spravodajca zrejme návrh odporúča.
Poslanec J. Fekete:
Pravdaže. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal l poslanec.
Môžem konštatovať, že sme schválili aj toto uznesenie K podpísanej zmluve.
Ďakujem pekne, pán minister, aj pán spoločný spravodajca. /Potlesk. /
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci,
vrátili by sme sa k pôvodnému poradiu programu, to znamená, že budeme pokračovať desiatym bodom programu, ktorým je
Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 630 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 630a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie podpredseda vlády pán Ivan Šimko. Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR I. Šimko:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s článkom 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky, podlá ktorého do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patri pred ratifikáciou vysloviť súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami.
Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci uzatvorené s bývalými socialistickými štátmi, ktoré v rámci právneho nástupníctva prevzala Slovenská republika po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, nevyhovujú súčasne] medzinárodnej situácii. Je nevyhnutne tieto dosiaľ platne zmluvy nahradiť novými zmluvami. Vo vzťahoch s Ruskou federáciou je potrebné nahradiť doteraz prakticky platnú Zmluvu o priateľstve a spolupráci medzi ČSSR a ZSSR zo 6. mája 1970, ktorej platnosť bola automaticky predĺžená na jar
1989. Je] výkon bol zmrazený deklaráciou medzi Československou ešte vtedy socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík, podpísanou vtedajšími prezidentmi Václavom Havlom a Michailom Gorbačovom 23. februára
1990, kedy bolo tiež dohodnuté vypracovať novu medzištátnu zmluvu.
Text novej zmluvy bol hotový v decembri 1991, no po rozpade Sovietskeho zväzu bolo potrebne vypracovať opäť novy text zmluvy medzi Českou a Slovenskou Federatívnou republikou a Ruskou federáciou. Zmluva medzi ČSFR a Ruskou federáciou bola podpísaná prezidentmi Václavom Havlom a Borisom Jeľcinom 1. apríla 1992, Federálne zhromaždenie ČSFR však nestihlo zmluvu ratifikovať. Preto po rozdelení ČSFR sa začala príprava novej zmluvy už medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.
Pri rokovaniach o texte zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou, ktoré sa konali v dňoch 13. až 15. apríla 1993 v Bratislave a 13. júla 1993 v Moskve, sa ukázalo, že návrh zmluvy okrem spornej časti preambuly je prijateľný pre obe strany. Najväčšia pozornosť bola preto venovaná formulácii spornej časti preambuly. Listom riaditeľa medzinárodnoprávneho odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky zo dna 14. júna 1993 bol požiadaný predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska zahraničného výboru k zmluve, a predovšetkým k jej najproblematickejšej časti - preambule. Zahraničný výbor Národnej rady prijal uznesenie číslo 119 z 30. júna 1993, ktorým odporučil text spornej časti preambuly a zároveň konštatoval, že formuláciu, ktorú výbor odporúča, považuje za spodnú hranicu, ktorú by mohla slovenská strana akceptovať.
Obrat vo formulácii preambuly znamenala tlačová konferencia prezidenta Jeľcina 19. augusta 1993, kde výslovne uviedol, že Ruská federácia je pripravená v preambule odsúdiť inváziu sovietskych vojsk v roku 1968 ako porušenie všetkých medzinárodných aktov, avšak nemôže sa ospravedlňovať za činy svojho predchodcu - bývalý Sovietsky zväz.
Predložená zmluva spĺňa odporúčanie Zahraničného výboru
Národnej rady. Podrobnejšiu informáciu o priebehu rokovaní
ste obdržali v predkladacej správe k návrhu na vyslovenie súhlasu Národne] rady.
Zmluva o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou nadväzuje na tradične priateľské vzťahy medzi oboma národmi. Vychádza z hlbokých politických a hospodárskych premien v oboch štátov. Zmluva nie je spojenecká, neobsahuje záväzok vzájomnej pomoci v prípade ozbrojeného útoku. Naopak, v článku 6 na úrovni európskeho zmluvného štandardu rieši problémy znižovania stavu ozbrojených síl a výzbroje v Európe, vytváranie stálych štruktúr celoeurópskej bezpečnosti, ako aj vzájomnú spoluprácu a kontakty vo vojenskej oblasti. Cieľom zmluvy je na základe vzájomne] úcty a rovnosti medzi oboma štátmi vytvoriť podmienky pre vzájomnú spoluprácu a súčinnosť v oblasti posilňovania bezpečnosti a rozvoja spolupráce v Európe s cieľom vytvoriť účinný celoeurópsky bezpečnostný systém,
vytvoriť vhodne predpoklady pre rozvoj spolupráce vo všetkých oblastiach dvojstranných stykov tak, ako je to konkrétne upravené v článkoch 9 až 21 zmluvy. Zmluva sa uzatvára na dobu 10 rokov, potom sa je] platností bude predlžovať vždy na nasledujúce päťročné obdobie, ak ju jedna zo zmluvných strán nevypovie písomne najmenej rok pred uplynutím príslušného obdobia platnosti.
Predložená zmluva zodpovedá koncepcii zahraničnej politiky Slovenskej republiky, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva, ako aj záväzkami prevzatými inými medzinárodnými zmluvami. Záväzky vyplývajúce zo zmluvy sú vzájomné a vyvážené. Zmluva o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou bola podpísaná 26. 8. 1993. Za Slovensku republiku podpisový akt vykonal prezident Slovenskej republiky pán Michal Kováč, za Ruskú federáciu jej prezident Boris Jeľcin. Dolná komora ruského parlamentu - Štátna duma - prijala zmluvu 21. júla 1994 a dňa 27. júla 1994 Rada federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie schválila formou zákona ratifikáciu zmluvy. Proces ratifikácie na ruskej strane bude formálne ukončený podpisom zákona o ratifikácii prezidentom Ruskej federácie.
Pri prerokúvaní v Rade federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie bola zmluva prerokovaná spoločne so zmluvami Ruskej federácie s Českou republikou a Gréckom. V rozprave an blok ku všetkým trom zmluvám námestník ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov, ktorý zmluvy odôvodňoval, odpovedal na otázky piatich poslancov. Tieto sa tykali spôsobu realizácie bodu o vzájomnej ochrane a udržiavaní pamätníkov, podmienok vzájomného cestovania občanov, vysvetlenia termínu "totalitná minulosť" v zmluve a spôsobu podpory stykov medzi regiónmi resp. republikami oboch štátov. V odpovedi na vysvetlenie termínu "totalitná minulosť" Sergej Lavrov uviedol, že i keď Rusko nenesie zodpovednosť za udalosti v roku 1968, bez zmienené] klauzuly by bola zmluva v slovenskom a českom parlamente nepriechodná. Zmluvy boli ratifikované po krátke] rozprave.
Zmluva so Slovenskou republikou a spolu s ňou prerokovaná zmluva s českou republikou sú vôbec prvé politické dohody, ktoré Rada federácie prerokovávala a schválila. Jej zaradenie na program zasadnutia Štátnej dumy, ako aj Rady federácie je podlá parlamentných pozorovateľov výsledkom aktivity aj slovenskej diplomacie, vzájomných návštev parlamentných delegácií, ako aj vzájomného úsilia o rozvoj korektných a priateľských vzťahov medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Na základe uvedeného odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Prosím pána predsedu Zahraničného výboru Národnej rady, aby predniesol správu zo zasadnutia výborov.
Poslanec I. Laluha:
Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, vážení hostia,
dovoľte návrh zmluvy odporúčať na schválenie jej zaradením do širších než bilaterálnych súvislosti a začať pripomenutím a konštatovaním, že 15. decembra 1993 slovensky parlament schválil Asociačnú dohodu o pridružení Slovenskej republiky k Európske] únii, ktorá patrí k prioritám našej zahraničnej politiky. Dovoľte tiež využiť, či zneužiť, túto príležitosť, aby som vás informoval, že k momentu letných parlamentných prázdnin okrem Európskeho parlamentu v Štrasburgu Asociačnú dohodu schválilo už 7 zákonodarných zborov členských štátov, medzi nimi aj také, ako Nemecko a Veľká Británia. Zostávajúcich 5 krajín, a síce Taliansko, Španielsko, Grécko, Belgicko a Luxembursko by malo podľa pôvodného časového harmonogramu ukončiť ratifikačný proces do konca roku 1994.
Usilujeme o integráciu do európskych hospodárskych, politických a bezpečnostných štruktúr. Tuto skutočnosť sme prezentovali a] počas rokovaní Zahraničného výboru Národnej rady v máji tohto roku s predstaviteľmi Štátnej dumy ruského parlamentu a je] zahraničného výboru, čo bolo akceptované. Súčasne sme nadobudli presvedčenie, že zo strany našich partnerov je hlboký záujem o priateľské vzájomne užitočné vzťahy v ekonomike i v ďalších oblastiach života. Navrhovaná zmluva pre takéto vzťahy postavené na báze princípov OSN a KBSE vytvára vhodné východisko.
Ako už bolo povedané, zmluva sa intenzívne pripravovala už na jar 1993, 30. júna 1993 ju prerokoval náš zahraničný výbor. Počas prípravy sa vyskytli určité obavy a výhrady voči preambule a článku 4 pôvodnej zmluvy, ktorý sa dotyka vzájomnej spolupráce vo vojenskej oblasti. Článok bol vypustený a po vzájomne prijateľnej formulácii o roku 1968, ktorá akceptuje aj stanovisko zahraničného výboru, sa tato zmluva stáva pre politické subjekty priechodnou, tak ako to bolo konštatované na porade na Úrade vlády Slovenskej republiky 22. 8. 1993. 26. augusta 1993 ju podpísali obaja prezidenti. Voľby v Rusku a konštituovanie nových parlamentných orgánov oddialilo schvaľovací proces, o ktorom sme sa dohodli, že bude v obidvoch parlamentoch prebiehať viac-menej súčasne. Štátna duma schválila zmluvu 21. júla a Rada federácie Federálneho zhromaždenia 27. júla 1994.
Počas uplynulého ročného obdobia okrem toho, že sa ratifikovala Asociačná dohoda, slovenská republika podpísala Partnerstvo za mier, aktívne sa zúčastňuje na Pakte stability. Posudzujme preto návrh predmetnej zmluvy aj v kontexte týchto súvislosti. Slovenský parlament a vlády z X. volebného obdobia zanechávajú tak pre ďalšie funkčné obdobie pomerne ucelený komplex základných východiskových dokumentov, ktoré by mali garantovať bezpečnosť, hospodársku a politickú spoluprácu a rozvoj Slovenska v jeho geopolitických súradniciach a v nových skutočnostiach integrujúce] sa Európy, vrátane vzťahov k najbližším susedom.
Kolegyne a kolegovia, rozhodnutím predsedu Národne] rady číslo 1128 zo 4. augusta 1994 bol návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou ako tlač 630 pridelený Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou prerokovali obidva výbory v stanovenom termíne a obidva výbory súhlasili s predloženým návrhom. Nakoľko predložená zmluva je politickou zmluvou, vyžaduje sa podlá článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Preto ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky si vás dovoľujem požiadať o vyslovenie tohoto súhlasu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu spravodajcovi. Prosím, aby zaujal svoje miesto.
Otváram rozpravu k desiatemu bodu programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal zatiaľ jednu písomnú prihlášku pána poslanca Figeľa. Prosím, pán poslanec.
Poslanec J. Figeľ:
Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, ctení hostia,
Zmluva o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou patrila v dobe začatia oficiálnych rozhovorov a prác na je] príprave k prvým svojho druhu od vzniku samostatného slovenského štátu. Vytvára dôležitý predpoklad pre definovanie a napĺňanie zámerov zahraničnej politiky nášho štátu a dáva rámec pre desiatky ďalších dohôd, ktoré môžu nasledovať nadväzujúc na jednotlivé články predloženej zmluvy. Klub poslancov KDH jej ratifikáciu plne podporuje. Proces jej prípravy, ktorý vyvrcholil pred rokom, si však žiada pár poznámok pre budúcnosť, aby sa neopakovali chyby z minulosti.
Vývoj okolo zmluvy priniesol viacero kontroverzných vyhlásení a neočakávaných zvratov v procese, ktorý by mal byt inak štandardný. Všetky pramenili predovšetkým z toho, že mimovládne strany, v tej dobe všetky poslanecké strany, parlamentné strany okrem jednej, boli vynechané z informačného procesu a postoje k citlivým miestam zmluvy medzi novými štátmi, následníkmi po Sovietskom zväze a ČSFR neboli doma širšie koordinované. Pripomeňme si preto pár udalostí, ktoré sa odohrali v auguste minulého roku v krátkom časovom rozmedzí.
11. augusta predseda vlády vyhlásil, že zmluva medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou je pripravená na podpis. Predloha ministerstva zahraničných vecí číslo
2956/1993-KM obsahovala vyhodnotenie pripomienkového medzirezortného konania a bola schválená. Vláda odporúčala prezidentovi Slovenskej republiky podpísať zmluvu 5. septembra pri jeho návšteve v Moskve. Keď text prenikol vonku, poslanecký klub KDH vyšiel s iniciatívou zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady ešte v auguste, pretože prijatím zmluvy podlá dovtedajšieho znenia by sa Slovenská republika vzdala svojej plnej suverenity nad svojím územím, keďže podlá článku 4 by sa Slovensko v krízovom období nemalo možnosť rozhodovať o svojom území, a tiež by mohlo byt proti svojej vôli vtiahnuté do konfliktu. Zmluva tiež neobsahovala zmienku o okupácii nášho územia sovietskymi vojskami. 17. augusta premiér však vyhlásil, že dokument zatiaľ nie je pripravený, teda niet o čom rokovať. Zmluva je ešte len v štádiu prípravy na úrovni expertov.
Keď aj ďalšie mimovládne strany podporili iniciatívu zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady k otázke slovensko-ruskej zmluvy, pozval predseda vlády predstaviteľov opozičných strán na Úrad vlády Slovenskej republiky 22. augusta, kde za účasti štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a veľvyslanca Ruské] federácie v Slovenskej republike boli vznesené a prediskutované už verejne pertraktované pripomienky k návrhu zmluvy. Po stretnutí bolo premiérom konštatované, že sme dosiahli kompromis a dohodli sme sa na všetkých sporných otázkach zmluvy. Do zmluvy bolo zahrnuté prehodnotenie roku 1968 a sporný článok 4 bol vypustený až nečakane ľahko. O štyri dni počas návštevy prezidenta Ruskej federácie Borisa Jeľcina bola zmluva v Bratislave podpísaná. Teda počas dvoch týždňov bolo niekoľko protichodných tvrdení a zvratov v procese prípravy zmluvy. Posledným prekvapením bol podpis dohody o vojenskej spolupráci na dobu 5 rokov medzi ministerstvami obrany Slovenskej republiky a Ruskej federácie bez predchádzajúcej koordinácie s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Toto všetko bola ukážka skutočne neštandardného procesu prípravy a podpisu jednej z dôležitých bilaterálnych zmlúv pre Slovensko. Nech slúži pre nás ako memento dôležitosti koordinácie zahraničnej politiky štátu nielen medzi rezortmi vo vláde, ale aj medzi vládou, Národnou radou a Kanceláriou prezidenta. Je tiež potvrdením toho, že zahraničná politika Slovenskej republiky nemôže a nemá byť úzko stranícka, ale musí vťahovať do tohto procesu všetky politické sily, ktorým ide o bezpečnosť, o rozvoj a dobro krajiny. Na poslednom zasadnutí Zahraničného výboru Národnej rady v minulom týždni sme v diskusii s ministrom zahraničných veci Eduardom Kukanom pripravili rad odporúčaní pre budúci Zahraničný výbor Národne] rady a Ministerstvo zahraničných veci Slovenskej republiky o spôsoboch zlepšenia koordinácie zahraničnej politiky medzi Ministerstvom zahraničných veci Slovenskej republiky a Národnou radou.
Záverom mi dovoľte povedať jednu myšlienku k významu zmluvy. Nechcem tu rozoberať a zdôrazňovať strategický význam našich vzťahov s Ruskom, ani geopolitickú situáciu v strednej a východnej Európe, chcem však parafrázovať prezidenta Ruskej federácie Borisa Jeľcina pri jeho návšteve v Bratislave spred roka. Rusko predstavuje pre Slovensko zónu osobitne mimoriadnej pozornosti. Nech nás teda toto vedomie vedie aj pri ratifikácii predloženej zmluvy, ktorú náš poslanecký klub podporí, a predpokladám že aj všetky ostatné poslanecké kluby v tomto parlamente.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Figeľovi. Ďalšiu prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.
Prosím, pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážený pán predseda, vážení zástupcovia vlády, milé kolegyne a kolegovia,
chcel by som taktiež zdôrazniť veľký vyznám uzavretia tejto dohody. Myslím si, že dohoda má, samozrejme, svoje peripetie, pretože minulé vzťahy boli veľmi zložíte, boli pre takú malú krajinu ako je Slovensko, samozrejme, veľmi ťaživé, a je naozaj ťažko sa potom dohodnúť dajme tomu s nástupníckymi vládami po bývalom Sovietskom zväze o takých formuláciách, ktoré jednak berú na vedomie minulosť, ale sa predovšetkým dívajú do budúcnosti. Chcem povedať, že podlá nášho názoru zmluva, ktorú nazývame ako vojenská zmluva, teda ako dohoda medzi Slovenskom a Ruskom, nešla za nejaký rámec, pri ktorom by sme mohli charakterizovali je] neštandardnosť. Ak boli určité diskrepancie medzi ministerstvom zahraničia a ostatnými rezortmi vo vláde, bolo to dané ani nie tak nedostatkom koordinácie, ako určitým neštandardným postupom samotného vtedajšieho ministra zahraničných vecí. Sme radi, že takáto zmluva je na stole. Usilujeme o to, aby sme udržovali naozaj veľmi pozitívne vzťahy s tak dôležitým partnerom, a nádejame sa, že aj partnerom, ktorý sa za týmto ťažkym konsolidačným obdobím dostane k naozaj demokratickému a prosperujúcemu stavu.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi. Konštatujem, že sa už nikto z poslancov do rozpravy nehlási.
Vyhlasujem rozpravu o desiatom bode programu za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu, či sa chce vyjadriť.
Podpredseda vlády SR I. Šimko:
Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca? Poslanec I. Laluha:
Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podlá článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.
Poslanec I. Laluha:
Odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Budeme sa prezentovať a súčasne hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča schváliť znenie tohto uznesenia.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi, ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. /Potlesk. /
Budeme pokračovať jedenastým bodom programu, ktorým je
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a statného občianstva.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 574 a spoločnú správu ako tlač 574a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh prednesie minister vnútra pán Pittner. Prosím, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva vychádza z potreby riešiť otázky, ktoré na úseku matrík a štátneho občianstva vznikli po vzniku dvoch samostatných štátov a neboli predmetom riešenia Zmluvy o právne]
pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. V rámci prípravy zmluvy sa uskutočnilo viacero rokovaní medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra České] republiky. Na týchto rokovaniach boli vymedzené a zároveň doriešené otázky, ktoré zohľadňovali výsledky pripomienkového medzirezortného konania v oboch republikách. Návrh zmluvy, ktorý bol predložený vláde Slovenskej republiky na schválenie bez rozporov, bol vládou Slovenskej republiky prerokovaný a schválený.
Prezident republiky splnomocnil ministra vnútra na podpis zmluvy s výhradou ratifikácie. Vláda odporučila podpísanú zmluvu po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky ratifikovať.
Zmluva bola prerokovaná vo Výbore Národne] rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti bez pripomienok. Predmetom rokovania iných výborov nebola.
Cieľom zmluvy je predovšetkým uľahčiť občanom vybavovanie dokladov v osobnom stave. Vychádzajúc z viac ako 70-ročnej existencie spoločného štátu a jednotnej právnej úpravy na danom úseku je potrebné zohľadniť túto skutočnosť z hľadiska platnosti dokladov vydávaných na tomto úseku jednou zmluvnou stranou bez prekladov a ďalšieho osvedčovania na území druhej zmluvnej strany. Tým je zaručene štátnym občanom zmluvných strán rovnaké postavenie pri predkladaní potrebných dokladov príslušným organom druhej zmluvnej strany. Ďalej sa upravuje zasielanie listín o osobnom stave, uznávanie rozhodnutí o zmene mena alebo priezviska, písanie mena vo výpisoch z matriky v ekvivalente jazyka druhej zmluvne] strany. Zjednodušuje sa postup pri predkladaní dokladov potrebných na uzavretie manželstva štátnych občanov druhej zmluvnej strany, ak majú aspoň dvojročný trvalý pobyt na jej území.
Upravený je aj spôsob zápisov do osobitnej matriky, kde sa zapisujú matričné udalosti štátnych občanov Slovenskej republiky, ku ktorým došlo v cudzine. V tomto prípade sa nezapisujú narodenia, sobáše a úmrtia, ku ktorým došlo na území druhé] zmluvnej strany pred 1. 1. 1993. Osobitne je upravená vzájomná informovanosť o právnych predpisoch na tomto úseku a každoročná výmena menných zoznamov štátnych občanov jednej zmluvnej strany, ktorí nadobudli štátne občianstvo druhej zmluvnej strany.
Navrhovaná zmluva je v súlade s medzinárodnými záväzkami a právnym poriadkom Slovenskej republiky a jej realizácia si nevyžiada žiadne nároky na štátny rozpočet.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
predložená zmluva patrí do okruhu zmluvných dokumentov, ktoré sledujú uľahčenie vybavovania osobných dokladov občanov v oboch zmluvných štátoch. Z tohto pohľadu je jej odsúhlasenie žiadúce. Keďže pri jej príprave urobili obidve strany ústretové kroky a znenie zmluvy im vyhovuje, odporúčam, aby ste túto zmluvu schválili a umožnili jej ratifikáciu.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Gauliedera, aby predniesol správu z rokovania vo výboroch Národnej rady.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti o výsledku prerokovania Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva, tlač 574.
Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1056 zo dňa 11. júla 1994 na prerokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti ako príslušnému podať správu o výsledku prerokovania zmluvy v uvedených výboroch do 11. augusta 1994.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti prerokoval uvedenú zmluvu v lehote, vyslovil s ňou súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jej schválenie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky do doby spracovania spoločnej správy, t. j. do 16. augusta 1994 zmluvu neprerokoval.
Zároveň mi dovoľte predložiť návrh na uznesenie k tejto zmluve: "Národná rada Slovenskej republiky súhlasí so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave
niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva podlá článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenské] republiky. "
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Otváram k tomuto bodu rozpravu s tým, že som doteraz nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto pánov poslancov a poslankýň, či sa niekto hlási do rozpravy.
/Nikto. /
Konštatujem, že sa do rozpravy nikto nehlási, nie sú ani faktické poznámky, preto končím rozpravu.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce ešte vyjadriť. Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem, nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca? Poslanec F. Gaulieder:
Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Tiež nie, teda pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podlá článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyšlovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva. Pán spravodajca, aký je váš návrh?
Poslanec F. Gaulieder: Odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 74 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.
Prezentovalo sa 74 poslancov, to znamená, že toto hlasovanie nie je platné.
Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili, chceme hlasovať.
Opticky sa mi zdá, že by nás mal byt dostatočný počet.
Prosím, aby sme sa ešte raz prezentovali. Prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spravodajca odporúčal hlasovať za.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pánu spravodajcovi. /Potlesk. /
Pristúpime k štrnástemu bodu nášho programu, ktorým j e
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho dohovoru o vzájomne pomoci v trestných veciach zo dňa 20. apríla 1959 a o uľahčení jeho vykonávania a
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho dohovoru o vydávaní zo dňa 13. decembra 1957 a o uľahčení jeho vykonávania.
Návrh zmluvy ste dostali ako tlač číslo 558 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 558a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedenie minister spravodlivosti pán Milan Hanzel. Prosím, pán minister.
Minister spravodlivosti SR M. Hanzel:
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
Európsky dohovor o vydávaní z 13. 12. 1957 a Európsky dohovor o vzájomne] pomoci vo veciach trestných z 20. 4. 1959 majú tzv. exkluzívnu pôsobnosť, t. j. vo vzájomných
vzťahoch medzi zmluvnými štátmi v otázkach vydávania a poskytovania právnej pomoci tieto medzinárodne multilaterálne dohovory nahrádzajú uzavreté bilaterálne medzinárodne zmluvy a pripúšťajú uzavretie a používanie len takých dvojstranných medzinárodných zmlúv, ktoré tieto európske dohovory doplňujú, resp. uľahčujú ich vykonanie.
Pristúpením bývalej ČSFR k uvedeným európskym dohovorom a sukcesiou Slovenskej republiky do medzinárodných zmlúv uzatvorených ešte bývalou ČSFR boli vo vzájomných slovenskorakúskych vzťahoch nahradené v trestno-právnej oblasti dva takéto dvojstranné zmluvne dokumenty. Neprípustnosťou ich používania zostali mnohé špecifické otázky v slovenskorakúskych vzťahoch v trestno-právnej oblasti neriešené.
Navrhovane zmluvne dokumenty sú výsledkom slovenskorakúskych expertných rokovaní ešte v druhej polovici roku 1993. Zohľadňujú všetky súčasne špecifické a neriešené problémové otázky obidvoch štátov vo vzájomných vzťahoch v oblasti trestno-právnej.
Ďalej obidve navrhované zmluvy predovšetkým ďalej rozvíjajú zásady a inštitúty obsiahnuté v Európskom dohovore o vzájomne] pomoci vo veciach trestných z roku 1959 a Európskom dohovore o vydávaní z roku 1957, ktorými sú obidva štáty v trestno-právnej oblasti viazane, a to tak, aby zodpovedali rozsiahlym stykom medzi obidvoma štátmi v tejto oblasti. Na ilustráciu uvádzam, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v roku 1993 evidovalo 204 vecí právne] pomoci v trestno-právnej oblasti. Ďalej, aby zodpovedali požiadavkám na účinný boj proti kriminalite v obidvoch štátoch a súčasne, aby zohľadňovali potreby súčasne] justičnej praxe.
Dojednané zmluvy vyjadrujú, podľa nášho názoru, vysokú úroveň vzájomných vzťahov obidvoch štátoch v tejto oblasti, zohľadňujú súčasné potreby justičnej praxe Slovenskej republiky a Rakúska pri stíhaní páchateľov trestných činov, i špecifiká vo vzájomných slovensko-rakúskych vzťahoch v tejto oblasti, a súčasne vytvárajú podmienky pre vzájomnú spoluprácu na kvalitatívne novej a vyššej úrovni.
Uzavretie obidvoch zmlúv je v súlade so zahraničnými politickými záujmami Slovenskej republiky. Zmluvy majú charakter prezidentských medzinárodných zmluvných dokumentov, ktoré si v súlade s článkom 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyžadujú pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky súhlas Národnej rady.
Pre vašu informáciu - sú rozpracované a na podpis prichystané aj ďalšie podobné zmluvy s Maďarskou republikou a s Poľskom.
Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím pána poslanca Róberta Ficu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni.
Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach zo dňa 20. apríla 1959 a o uľahčení jeho vykonávania a Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho dohovoru o vydávaní zo dňa 13. decembra 1957 a o uľahčení jeho vykonávania pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnútím na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušnému podať správu o výsledku prerokovania zmlúv v určených výboroch, ďalej Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky spomínané výbory prerokovali uvedené zmluvy v lehote, vyslovili s nimi súhlas a odporúčajú Národne] rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s nimi súhlas.
Podobný záver zaujmem aj ja ako spoločný spravodajca. 2 moje] strany je to všetko, pán predseda.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby zaujal pre určené miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k štrnástemu bodu programu s konštatovaním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Konštatujem, že sa do rozpravy nehlási nikto, ani s faktickou poznámkou. Vyhlasujem preto rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Minister spravodlivosti SR M. Hanzel: Nie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť? Poslanec R. Fico:
Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenské] republiky podľa článku. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach zo dňa 20. apríla 1959 a o uľahčení jeho vykonávania a so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho dohovoru o vydávaní zo dňa 13. decembra 1957 a o uľahčení jeho vykonávania.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu na jeho názor - odporúčajúci alebo neodporúčajúci.
Poslanec R. Fico:
Odporúčam Národnej rade, aby sme vyslovili súhlas s týmito zmluvami.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. Budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.
Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajcovi.
Budeme pokračovať pätnástym bodom programu, ktorým je
Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 639. Predložený mate aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister spravodlivosti pán Milan Hanzel. Prosím, pán minister.
Minister spravodlivosti SR M. Hanzel:
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
predkladám návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky. Materiál bol spracovaný v nadväznosti na absolvovanie odborných justičných skúšok a v súlade s aktuálnymi potrebami súdnictva. Materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky 9. 8. 1994.
Súčasná situácia na sudoch z hľadiska potrieb plynulého vybavovania agendy, alebo aspoň snahy o plynulé vybavovanie agendy vyžaduje dobudovanie sudcovského zboru. K 30. 6. 1994 pôsobí v súdnictve 990 sudcov okresných a krajských súdov, pritom vyše 30 je mimo aktívnej činnosti. V rezorte je vysoký počet tých, ktorí vykonávajú sudcovskú funkciu nad 60 rokov, dokonca nad 65 rokov. Tento aspekt je veľmi dôležitý z hľadiska postupného doplnenia sudcovského zboru s ohľadom na špecifiká prípravy na sudcovské povolanie, najmä na dlhodobosť prípravy, adaptačný proces a výkon tejto funkcie. V súčasnosti je potrebné pripraviť, a zabezpečiť registrové súdy v súvislosti s nadchádzajúcou druhou vlnou privatizácie. Stúpa počet tých, ktorí odchádzajú preto, že nezvládnu preťaženosť na sudoch, že jednoducho nestačia na plnenie úloh, alebo aj preto, že porušujú sudcovskú etiku.
Navrhovaný počet 50 kandidátov je v rezorte finančne krytý a som presvedčený, že pozitívne ovplyvní výsledky činnosti súdov z hľadiska počtu, ako aj plynulosti vybavovania súdnej agendy. Pokiaľ uvádzame v návrhoch a] miesto výkonu funkcie, nečiníme tak preto, aby Národná rada Slovenskej republiky o tom rozhodovala, ale preto, aby sme dokladovali súhlas kandidáta ako náležitosti návrhu na voľbu.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
v nadväznosti na vyššie uvedené dôvody odporúčam navrhovaných kandidátov zvoliť do funkcie sudcov. Zároveň zdôrazňujem, že ide o justičných čakateľov, ktorí spĺňajú všetky podmienky pre výkon sudcovskej funkcie a ich nezvolenie by bolo v neprospech spoločnosti, pretože by využitie ich odborne] spôsobilosti vlastne spočívalo.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a poveril svojho člena pána poslanca Igora Malého, aby podal informáciu o výsledku prerokovania. Prosím, pán poslanec.
Poslanec I. Maly:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol informáciu o výsledku prerokovania návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, ktorému bol predmetný návrh pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1136 zo dňa 11. augusta 1994 ako jedinému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 17. augusta 1994 a prijal k nemu uznesenie pod číslom 492, v ktorom vyslovil súhlas s návrhom na voľbu sudcov Slovenskej republiky. Podlá doložených dokladov všetci navrhovaní kandidáti spĺňajú predpoklady určené v § 34 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. Do dnešného dňa nevzal žiaden z kandidátov svoju žiadosť o zvolenie za sudcu späť.
O predložených kandidátoch navrhujem hlasovať verejne an blok, ak z prípadnej rozpravy nevyplynú výhrady k niektorým kandidátom navrhovaným za sudcov Slovenskej republiky.
Rozpravou prípadne dotknutých kandidátov navrhujem vyčleniť zo spoločného hlasovania a hlasovať o nich jednotlivo a verejne. Zároveň si dovolím navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Malému. Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či má niekto pripomienky k tomuto návrhu na voľbu sudcov?
/Nikto. /
Ak nie, nie je ani potrebné pýtať sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k pripomienkam, takže môžeme pristúpiť hneď k hlasovaniu o uznesení tohto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky podlá článku 145 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 35 ods. l a § 36 ods. l zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z. zvolila sudcov" - ďalej budú vedené mená navrhovaných sudcov podľa tlače číslo 639.
Pán spoločný spravodajca vo svojom vystúpení predniesol názor výboru, že výbor návrh odporúča prijať.
Poslanec I. Maly:
Áno, odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Návrh bol na hlasovanie an blok.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Môžem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky navrhované uznesenie schválila, ktorým zvolila 50 sudcov Slovenskej republiky. /Potlesk. /
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať šestnástym bodom, ktorým je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repubbliky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 590 a spoločnú správu ako tlač číslo 590a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pani poslankyňa Ďurišinová. Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Ďurišinová:
Vážený pán predseda, zástupca vlády, kolegyne a kolegovia,
dovoľte, aby som predniesla tento návrh zákona. Je to tlač číslo 590.
Po zániku Českej a Slovenskej Federatívne] republiky a vzniku Slovenskej republiky sa národný olympijsky výbor Slovenskej republiky - Slovensky olympijsky výbor konštituoval na základnú riadiacu a organizačnú zložku olympijského hnutia a centrum šírenia myšlienok olympionizmu a jeho princípov v Slovenskej republike. Registrácia Slovenského olympijského výboru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky sa v súlade so zákonom číslo 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov uskutočnila dna 20. januára 1993. Registrácia Slovenského olympijského výboru a slovenskej olympijskej symboliky sa uskutočnila a] rozhodnutím Medzinárodného olympijského výboru dňa 13. 7, 1993, pričom oficiálne uznanie Slovenského olympijského výboru bolo na programe 101 zasadnutia Medzinárodného olympijského výboru v Monaku dňa 24. 9. 1993. Tým sa Slovensky olympijsky výbor stal súčasťou Medzinárodného olympijského výboru a prevzal na seba pravá, povinnosti a zodpovednosť rozvíjať a chrániť olympijské hnutie, ako aj olympijskú symboliku na teritóriu Slovenskej republiky a vo svoje] pôsobnosti zabezpečovať rešpektovanie Olympijskej charty.
Princípy, idey a symboliku olympijského hnutia zakotvuje Olympijská charta prijatá Medzinárodným olympijským výborom v roku 1921. Je] úplne znenie v jazyku anglickom a francúzskom je uložené v Medzinárodnom olympijskom výbore, ktorého sídlom je Laussane vo Švajčiarsku Úplne znenie Olympijskej charty v autentickom znení, ako a] v slovenskom znení je uložené v Slovenskom olympijskom výbore, ktorého sídlom ne Bratislava. Dôležitou úlohou národných olympijských výborov, vrátane Slovenského olympijského výboru, je ochrana olympijskej symboliky najmä v oblasti jej komerčného využívania, vrátane reklamy. Olympijská symbolika je výlučným vlastníctvom Medzinárodného olympijského výboru, ktorý iným subjektom udeľuje oprávnenia na využívanie olympijskej symboliky na komerčne a iné účely. Uvedene pravo Medzinárodný
olympijsky výbor priebežne realizuje najmä vo vzťahu k národným olympijským výborom, pokiaľ ide o národný olympijsky symbol, ako aj vo vzťahu k organizačným výborom olympijských hier.
V zmysle vykonávacích ustanovení Olympijskej charty k pravidlám číslo 12 až 17 je národný olympijský výbor zodpovedný Medzinárodnému olympijskému výboru za riadne používanie a ochranu olympijskej symboliky pred zneužívaním na komerčné a podobné aktivity na príslušnom štátnom teritóriu. Jednotlivé európske štáty zabezpečujú ochranu olympijskej symboliky pomocou zákonov, pripadne iných právnych noriem. So zreteľom na svoju zodpovednosť pred Medzinárodným olympijským výborom, ako aj vzhľadom na legislatívne skúsenosti iných krajín sa Slovensky olympijsky výbor a osobitne jeho výkonný výbor bezprostredne po jeho oficiálnom uznaní na 101. zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru 24. 9. 1993 uzniesli na príprave návrhu zákona o ochrane olympijskej symboliky v Slovenskej republike. Slovenský olympijský výbor poveril svoju právnu komisiu koordináciou prípravy návrhu zákona a zapojil doň a] odborníkov z oblasti športového práva prostredníctvom Občianskeho združenia pre právne a medicínske vzťahy v telesnej kultúre. Pracovne varianty návrhu boli viackrát v orgánoch Slovenského olympijského výboru posúdené, prepracované, doplnene a porovnávané s normatívnou úpravou v iných európskych krajinách, ale najmä v Belgicku a v Rakúsku, ako aj so znením Nairobskej zmluvy o ochrane olympijskej symboliky.
Skupina poslancov Národne] rady predložila podlá článku 87 ods. l uvedený návrh zákona v júni 1994. Vláda Slovenskej republiky dňa 2. 8. 1994 prerokovala návrh poslancov Národne] rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore. Na základe stanoviska legislatívneho odboru Úradu vlády Slovenskej republiky sa vláda dňa 2. 3. 1994 uzniesla neodporúčať prijatie uvedeného zákona v tomto znení a vzniesla niektoré pripomienky. Navrhovatelia zákona podstatnú časť pripomienok uvedených v tomto stanovisku vlády akceptovali a premietli do predloženého návrhu, event. do pripomienok k predloženému návrhu.
Záverom by som chcela uviesť, že Slovensky olympijsky výbor musel odpovedať Medzinárodnému olympijskému výboru na cely rad otázok tykajúcich sa našej kandidatúry na Zimne olympijské hry 2002. Medziiným sa veľký dôraz kládol aj na legislatívnu úpravu našich športových aktivít. Schválením tohto zákona dáme takto jasne signál, že naša mlada Slovenska republika ma eminentný záujem na šírení olympijskej myšlienky a rozvíjaní masového športu u nás. Preto vás všetkých prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Ďurišinovej. Za spoločného spravodajcu bol určený pán poslanec Tarčák, ktorý sa ospravedlnil. Keďže nie je tu, po dohode spoločnú správu prednesie pán poslanec Ftáčnik. Prosím, pán poslanec.
Poslanec H. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážene kolegyne a kolegovia,
podujal som sa splniť úlohu, ktorú mal splniť kolega Tarčák. Keďže, ako informoval pán predseda, sa pán poslanec ospravedlnil, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní tlače 590 vo výboroch Národnej rady, ktorým bola pridelená
dna 19. júla 1994 rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedenú tlač prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národne] rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s tým, že ju mali prerokovať do 11. augusta. Výbory si túto povinnosti splnili do 12. augusta. K predloženej tlači prijali odporúčajúce uznesenia spolu s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
K poslaneckému návrhu zákona zaujala dňa 8. augusta stanovisko aj vláda Slovenskej republiky, ktorá predmetnú tlač 590 neodporúča prijať, teda vyslovila s ňou nesúhlas, a to z legislatívno-technickych dôvodov, ktoré uviedla v priloženom stanovisku. Pripomienky výborov, pokiaľ som ich mal možnosť porovnať, reagovali na zásadné pripomienky vlády a legislatívno-technické úpravy, ktoré vláda vyčítala predloženému návrhu zákona. Preto možno konštatovať, že predložené pripomienky v spoločnej správe fakticky pokrývajú pripomienky vlády Slovenskej republiky. Súdim aj zo stanoviska, ktoré zaslala vláda Národnej rade Slovenskej republiky, že vláda nemala vecné výhrady voči tomuto zákonu. Išlo skôr o legislatívno-technické spracovanie myšlienky, ktorú sa podujali ustanoviť alebo upraviť poslanci Národnej rady v predloženom návrhu. Preto si myslím, že ak by sme prijali pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločne] správe - a odporúčam vám, vážené kolegyne a kolegovia, hlasovať o nich an blok, pretože po dohovore s prekladateľmi všetky pripomienky akceptujú - mohla by sa táto úprava stať takou, že by mohla byť prijatá a slúžiť na ochranu olympijskej symboliky a úpravu základného postavenia Slovenského olympijského výboru. Moje stanovisko spoločného spravodajcu je teda hlasovať o pripomienkach zo spoločnej správy an blok a potom predložený návrh zákona schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výboru.
Konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlasí niektorý pán poslanec alebo pani poslankyňa.
/Nikto. /
Ak nie, vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skončenú. Pani poslankyňa Ďurišinová sa zrejme nechce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa ešte vyjadrí.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážene kolegyne a kolegovia,
nejde ani o vyjadrenie, ale o malú opravu bodu 4 spoločnej správy, kde došlo zrejme k preklepu. V druhom riadku miesto slova "organizovaného" výboru Olympijských hier Slovenskej republiky má byť slovo "organizačného". Prosím, keby sme tuto opravu akceptovali, že došlo zrejme k chybe pri prepise uznesenia Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národne] rady. Nebudeme o tom špeciálne hlasovať, ale opravíme si celkom zjavný preklep, ktorý sa stal. To je cele moje vyjadrenie, aby sme hlasovali o takom znení, ktoré zodpovedá uzneseniam výborov.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby sme sa prezentovali, lebo zdá sa mi, že nás je menej.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Skúsme sa ešte raz prezentovať.
Konštatujem, že nás je 85 a môžeme hlasovať. Budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako ich predniesol pán poslanec Ftáčnik. Hlasujeme o nich an blok.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.
Môžeme pokračovať, pán poslanec. Poslanec H. Ftáčnik:
Pán predseda, ostáva hlasovanie o návrhu zákona ako celku.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu ako celku so schválenými zmenami a doplnkami.
Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne hlasovali. Pán spoločný spravodajca, nepovedali ste, či návrh odporúčate alebo nie.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predseda, keďže pod návrhom sú podpísaní poslanci zo všetkých poslaneckých klubov, myslím si, že stanovisko Klubov je v tomto prípade jasné a poznajú ho všetci, ktorí budú hlasovať.
Predseda NR SR I. Gašparovič;
Áno, podpísal som ho aj ja. Ďakujem pekne. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore. /Potlesk. /
Ďakujem. Pani poslankyňa Ďurišinová sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslankyňa M. Ďurišinová:
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som na konci volebného obdobia vám veľmi pekne poďakovala za schválenie tohto zákona. Ďakujem ešte raz.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme pokračovať v rokovaní sedemnástym bodom programu, a to je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom /Trestný poriadok/ v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 563 a spoločnú správu výborov ako tlač 563a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner. Prosím, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
predkladaný návrh novelizácie Trestného poriadku predstavuje prvú fázu rekodifikácie Trestného poriadku. Vychádza z požiadavky, aby pred rekodifikáciou procesného trestného práva boli vykonané nevyhnutné zmeny súčasného Trestného poriadku. Cieľom novely je odstrániť vytýkané nedostatky právnej úpravy, znížiť preťaženosť orgánov činných v trestnom konaní a dosiahnuť výraznejšie zjednodušenie, účelné odformalizovanie a zrýchlenie trestného konania. Návrh rešpektuje princíp zákonnosti a zachovania práv strán trestného konania vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov. Vo vzťahu k návrhom na zjednodušenie trestného konania, či už jeho prípravnej časti alebo konania pred sudom, bolo využité odporúčanie Rady Európy číslo R /8718/ - zjednodušenie trestného konania
prijaté Výborom ministrov Rady Európy dňa 17. septembra 1987. Pri príprave návrhu sa prihliadalo na praktické poznatky a skúsenosti orgánov činných v trestnom konaní pri aplikácii súčasného trestného poriadku.
Dovoľte, aby som vás oboznámil s niektorými podstatnými zmenami navrhovaného zákona.
K podstatným zmenám patri zmena zásady určujúca vecnú príslušnosť, súdov pre konanie v prvom stupni tak, aby krajské súdy v prvom stupni vykonávali konanie skutočne len o najzávažnejších trestných činoch, a vlastne tým aby aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najvyššia súdna inštancia samostatného štátu plnil predovšetkým tie úlohy, ktoré sú pre súd takéhoto stupňa obvykle. Naďalej pritom platí zásada, že vecná príslušnosť ďalších organov činných v trestnom konaní, teda prokurátorov a vyšetrovateľov Policajného zboru, sa určuje analogicky podlá príslušnosti sudov. K zásadným zmenám patrí aj návrh na úpravu dĺžky lehôt väzby tak, aby základná zákonná lehota väzby nebola dlhšia ako 6 mesiacov a celková dĺžka väzby v konaní pred sudom spolu s väzbou v prípravnom konaní nepresiahla lehotu 2 resp. 3 roky. Naďalej sa však navrhuje ponechať poistku spočívajúcu v možnosti vo výnimočných prípadoch a za zákonom prísne stanovených podmienok predĺžiť trvanie väzby i nad túto lehotu.
Návrh novely predpokladá posun v smere prenesenia a ťažiska dokazovania z prípravného konania na konanie pred súdom. Podlá tohto ustanovenia sa o obsahu vysvetlení získaných pri preverovaní oznámení o trestných činoch, ktoré nemajú povahu neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, spíše úradný záznam. Tieto záznamy majú byť súčasťou spisového materiálu a majú slúžiť prokurátorovi a obvinenému na zváženie návrhu, aby osoba, ktorá takéto vysvetlenie podala, bola pred súdom vypočutá ako svedok a sudu na úvahu, či takýto
dôkaz vykoná. Týmto sa značne zjednoduší aj konanie pred vznesením obvinenia, ktoré je zverene policajným orgánom. Odbremení ich od zbytočne] administratívy a vytvorí im priestor na vykonávanie typických policajných činností a na pátranie v teréne.
V podstate najzávažnejšou zmenou, ktorú novela navrhuje, je návrh na zrušenie vyhľadávania ako jednej z foriem prípravného konania. Zostane tak len jedna forma prípravného konania - vyšetrovanie. Prípravné konanie bude začínať vznesením obvinenia, alebo vykonaním neodkladného alebo neopakovateľneho úkonu spôsobom uvedeným vo štvrtej a piatej hlave Trestného poriadku. Začať trestne stíhanie, teda vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, bude môcť len vyšetrovateľ. Oznámenia o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, budú preverovať predovšetkým vyšetrovatelia a policajne orgány. Vyšetrovatelia tak budú robiť pri trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje tri roky.
Preverovanie oznámení o trestných cínoch budú vyšetrovatelia a policajné orgány vykonávať obstarávaním potrebných podkladov, nevyhnutných vysvetlení a zabezpečovaním stôp trestného činu. Pred začatím trestného stíhania budú môcť vyšetrovatelia a policajne orgány vykonávať úkony podľa štvrte] a piate] hlavy Trestného poriadku, teda úkony s procesnou dôkaznou hodnotou, len ak pôjde o neodkladne a neopakovateľné úkony. Podľa výsledkov preverovania vyšetrovatelia alebo policajné organy vec buď odložia, ak nejde o trestný čin, alebo uložia, ak sa nepodarí zaistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie. Ak bude preverovanie oznámenia o trestnom čine vykonávať policajný orgán a zistí skutočnosti oprávňujúce začať trestne stíhanie, teda vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, odovzdá vec vyšetrovateľovi.
V súvislosti s bojom najmä proti organizovanému zločinu sa čoraz viac dostáva do popredia potreba prijatia opatrení zabezpečujúcich ochranu ohrozených svedkov. Aby sa zachovala ochota svedka vypovedať a zabezpečila sa jeho ochrana pred organizovanými zločineckými skupinami, ohrozenému svedkovi bude pri prvom výsluchu daná možnosť, aby si vybral adresu, na ktorú ho možno predvolať. Ďalej sa mu dáva možnosť, aby za splnenia určitých podmienok vôbec neuvádzal údaje o svojej osobe. Novelou by sa mal odstrániť aj taký negatívny jav, akým je v súčasnej dobe viacnásobné vypočúvanie tej istej osoby k tomu istému skutku, čo okrem iného vyvoláva averziu občanov k orgánom činným v trestnom konaní, resp. k nášmu právnemu poriadku.
Zavádzajú sa niektoré nové inštitúty - kontrolovaná dodávka, agent, ktoré sa budú používať v boji proti organizovaným formám trestnej činnosti, proti legalizácii z nej pochádzajúcich príjmov. Tým sa návrh zákona zosúľaduje s návrhom zákona Národne] rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestne] činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov.
Okrem už naznačeného zníženia rozsahu dokazovania novela predpokladá aj zrýchlenie trestného konania. Zavádza sa inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania a inštitút trestného rozkazu, ktorým by rozhodoval samosudca. Návrh doplna Trestný poriadok aj o niektoré ďalšie inštitúty tak, aby bol vytvorený právny rámec na realizáciu ustanovení Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k spoločnej správe. Vzhľadom na to, že táto správa v žiadnej svojej časti neodporuje koncepcii a zmyslu navrhovaného zákona, vyslovujem s ňou súhlas.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predložený návrh novely Trestného poriadku schváliť.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Teraz prosím pána spoločného spravodajcu výborov, ktorým bol určený pán poslanec Fico, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom /Trestný poriadok/ v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie v lehote do 11. augusta Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, prerokovali v určené] lehote tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený Národohospodársky a rozpočtový výbor národnej rady Slovenskej republiky 10. augusta, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre statnú správu, územnú samosprávu a národnosti 9 augusta a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu výchovu a bezpečnosť 10. augusta 1994. Tieto výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok, ktoré sú uvedene ďalej, resp. pozmeňovacích návrhov. Súčasne mám k dispozícii uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prerokoval návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, 17. augusta 1994. Aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady súhlasí s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok. Súčasne odporúča Národnej rade, aby schválila tento návrh so zmenami a doplnkami, ktoré sú uvedene v prílohe tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o spoločnú správu z výborov, budem sa teraz zaoberať jednotlivými bodmi tejto spoločnej správy, vyslovil by som svoje stanovisko k týmto bodom a potom by som zaujal stanovisko aj k uzneseniu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, ktoré tiež obsahuje niektoré pozmeňovacie resp. doplňovacie návrhy. Zo spoločnej správy, ktorú máme všetci k dispozícii ako tlač 563a, máme 20 pozmeňovacích a doplňovacích návrhov.
Pozmeňovací návrh uvedený pod bodom číslo l neodporúčam schváliť. Podstata tohto návrhu spočíva v tom, že sa ukladá aj obciam a podnikateľským subjektom povinnosť oznamovať skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Táto povinnosť momentálne je uložená iba statným organom, nie je uložená aj týmto samosprávnym orgánom, ako je obec,
resp. podnikateľským subjektom, a iba v prípade závažnej organizovanej kriminality sú obce a podnikateľské subjekty povinné označovať alebo oznamovať skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Nestotožňujem sa s takouto zmenou a myslím si, že bod l spoločnej správy by sme nemali schváliť.
Pokiaľ ide o bod 2, tento odporúčam schváliť, je to v podstate iba spresnenie. Bod 3 takisto odporúčam, je to spresnenie. Bod 4 je formálna úprava, odporúčam schváliť. Bod 5 je takisto formálna úprava, odporúčam ho schváliť.
Pokiaľ ide o bod 6, neodporúčam ho, nie však z hľadiska obsahového, ale formálneho. Potom v rozprave dám iný návrh, ktorý vlastne obsahovo pokryje to, čo obsahuje bod 6 spoločnej správy. Je to, podľa mňa, veľmi dôležitá zmena Trestného poriadku, ktorá sa týka maximálnej dĺžky väzby.
Bod 7 spoločnej správy odporúčam prijať. Bod 8 spoločnej správy takisto odporúčam, je to technicko-legislatívna úprava, bod 9 odporúčam, bod 10 odporúčam, bod 11 odporúčam, bod 12 odporúčam, bod 13 odporúčam.
Bod 14 je tiež veľmi dôležitý, odporúčam ho. Ide tu totiž o ochranu svedka, o rozšírenie určitých privilégií alebo ochranných mechanizmov, ktoré máme na tzv. agentov, o ktorých hovoríme v Trestnom poriadku, aj na svedkov, a to v prípade výnimočných prípadov. Odporúčam aj bod 14 schváliť.
Bod 15 odporúčam, bod 16 odporúčam, bod 17 odporúčam, bod 18 odporúčam, bod 19 odporúčam.
Pokiaľ ide o bod 20, neodporúčam ho schváliť. Domnievam sa, že účinnosť tohto zákona by mala byť, ak bude návrh zákona prijatý v Národnej rade, 1. 10. 1994.
Pokiaľ ide o uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, toto uznesenie obsahuje tiež 20 pozmeňovacích a doplňovacích návrhov. 19 z týchto návrhov je totožných s tými návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločne] správe troch výborov, čiže nie je potrebné, aby sme sa týmito 19 pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi zaoberali. Je tu iba jeden pozmeňovací návrh, ktorý je uvedený navyše. Je to návrh, ktorý sa týka § 35 ods. l Trestného poriadku, a to návrh vypustiť bod 19 novely. Ide v podstate o problematiku zastupovania v trestnom konaní resp. obhajoby v trestnom konaní, kde návrh novelizácie prináša opäť situáciu, kedy by v trestnom konaní, aj v konaní pred súdom, mohol vystupovať čakateľ, advokátsky koncipient. Je tu teda návrh, aby sme to vypustili a aby v konaní pred súdom mohol zastupovať obvineného resp. obžalovaného iba obhajca, advokát zapísaný v zozname advokátov. Odporúčam, aby sme schválili aj tento pozmeňovací návrh uvedený v uznesení Ústavnoprávneho výboru Národnej rady.
Súčasne prosím, pán predseda, ak nie sú písomne prihlášky do rozpravy, rád by som sa prihlásil.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán spravodajca, prvá sa do rozpravy písomne prihlásila pani poslankyňa Tóthová, takže po nej. Zatiaľ viac písomných prihlášok nemám. Ďalej sa hlási pán poslanec Polka, takže po pánu spoločnom spravodajcovi vystúpi pán poslanec Polka.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu zákona, ktorý, podľa môjho názoru, je veľmi dôležitým právnym predpisom, a dovoľte mi, aby som povedala, že je aj v určitom zmysle blízky môjmu srdcu, keďže práce na ňom začali počas môjho výkonu funkcie ako ministerky spravodlivosti. S potešením konštatujem, že zásady a nasmerovanie, ktoré bolo dané, pán minister Hanzel veľmi úspešne doviedol do konca. Napriek tomuto konštatovaniu mi dovoľte, aby som mala niektoré doplňovacie prípadne pozmeňovacie návrhy.
Predovšetkým by som chcela upriamiť vašu pozornosť na návrh § 43 ods. l, v zmysle ktorého poškodený má pravo v prípadoch uvedených v tomto zákone sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním. Vážení, túto formuláciu treba veľmi zvážiť. Po prvé - je podkladom pre vydieranie osôb poškodených trestným činom, po ďalšie - toto ustanovenie je v rozpore so závermi konferencie o rovnoprávnosti mužov a žien, ktorá sa konala minulý rok v októbri v Ríme, kde k trestnému činu znásilnenia bola prijatá deklarácia a prítomní zástupcovia štátov sa zaviazali, že vo svojich právnych predpisoch budú presadzovať, aby znásilnenie žien bolo trestne stíhané ex offo, a to aj v tých prípadoch, keď si to žena či už z vlastnej vôle alebo pod donútením neželá. Dôvodom bolo, že opačná právna úprava dáva priestor pre to, aby žena, ktorá bola znásilnená, bola naviac vystavovaná fyzickému násiliu, aby nedala súhlas k trestnému stíhaniu.
Vážené panie poslankyne, pravé na vás sa predovšetkým obraciam s tým, aby ste skutočne zvážili tuto otázku, a na pánov poslancov, aby sa pripojili potom k stanovisku žien, pretože násilie, ktoré vzniká vo svete, a signály zo všetkých štátov smerujú k tomu, aby tieto trestné činy boli postihované bezo zvyšku. Preto sa prihováram za vynechanie vety z § 43 ods. l - to je môj procedurálny návrhy, o ktorom prosím hlasovať -, aby bol vynechaný text: "Poškodený ma právo v prípadoch uvedených v tomto zákone sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním. " Okrem prípadov znásilnenia skutočne dávame možnosť, aby poškodené osoby - nielen ženy - boli pod vplyvom prípadne fyzického, ale prevažne psychického vydierania až do tej situácie, aby tento súhlas nedávali.
Ďalej mám menšiu štylistickú úpravu k § 63, kde navrhujem do textu vložiť slovo "kedy" za slovom "kde". Čítam § 62, ods. 4, prvá navrhovaná veta: "Ak niet takej osoby, písomnosť, sa uloží a adresát sa vhodným spôsobom vyrozumie kde... " navrhujem doložiť aj "kedy si ju môže vyzdvihnúť. " Informácie majú byť komplexne, uvedene ustanovenie dáva len informáciu o mieste a nedáva informáciu aj o čase.
Posledný môj návrh sa tyká § 67 - väzba. Vážene panie poslankyne, vážení páni poslanci, otázka väzby je problematika, ktorá už v tejto našej spoločnosti rezonovala viackrát. Otázkou väzby sa zaoberali vo viacerých prípadoch, a myslím odôvodnene, novinári v rôznych denníkoch a iných masovokomunikačných prostriedkoch. Už ako ministerka spravodlivosti som cítila, že novinári majú pravdu. To, čo píšu, boli odozvy širokej verejnosti a bola to ich náležitá reakcia na tieto tendencie a názory spoločnosti. Preto ako ministerka spravodlivosti pri novelizácii Trestného poriadku v júni roku 1993 som v parlamente predložila doplnenie § 67 Trestného poriadku o odsek 2, ktorý umožňoval, aby sudcovia okrem dovtedy presne stanovených podmienok, ktoré museli byť
preukázané, a len vtedy mohol sudca vziať do väzby, mohol vziať do väzby aj vtedy, ak uvedené podmienky neboli splnené a sudca podľa svojho názoru dospel k záveru, že dotyčnú osobu do väzby vziať treba. Ten § 67 ods. 2, ktorý bol vlastne výsledkom známeho prípadu prepustenia juhoslovanského občana obvineného z vraždy maďarského občana na území Slovenska, bol parlamentom akceptovaný a znie: "Obvinený môže byt vzatý do väzby tiež vtedy, ak je trestne stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov, aj keď nie sú dôvody väzby dané podľa ods. 1. " Nad 8 rokov - to sú trestné člny vraždy, lúpeže a ďalšie závažne trestne činy.
Žiaľ, v spoločnosti dochádza k prípadom - a pred niekoľkými týždňami novinári znovu veľmi opodstatnene reagovali
- k prepúšťaniu z väzby osôb, ktoré sa dopúšťajú trestne] činnosti vraždy a iných závažných trestných činov. Aplikácia mnou navrhnutého a vami schváleného ustanovenia doplneného Trestného poriadku nezabrala v praxi tak, ako sme si snáď všetci ako tu sedíme želali. Preto mi dovoľte, aby som predložila návrh na doplnenie § 67 ods. 3, ktorý by znel: "Do väzby bude vzatý... ", t. j. obligatórne bez úvahy sudcu
- opakujem cely odsek 3: "Do väzby bude vzatý obvinený z vraždy /§ 219 Trestného zákona/, obchodovania so ženami /§ 246 Trestného zákona/, nedovolenej výroby a držania omamných a psychotronických látok a jedov /§ 187 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona/ a šírenia toxikománie /§ 188a ods. 2 Trestného zákona/. "
Dovoľte mi, aby som objasnila, o aké prípady trestne] činnosti ide. V prípade § 177 - nedovolene] výroby a držania omamných a psychotronických látok a jedov obligatórne by musela byt vyslovená väzba v odseku 3 písm. b/, a to v tomto trestnom čine: "odňatím slobody na 8 až 15 rokov sa páchateľ potresce, ak spácha taký čin ako člen organizovane] skupiny alebo v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch". Vážení, tu skutočne ide o závažnú trestnú činnosť, a pokiaľ ide o organizovaný zločin, nemôžeme už dnes nechať sudcom na úvahu, či vo väzbe takúto osobu ponechajú a či pán prokurátor stihne lehotu, v ktorej požiada o predĺženie väzby. To je jeden z prípadov.
Ďalší prípad je § 219 - trestné činy proti vražde, teda vražda. Samozrejme, nezahŕňame vraždu novonarodeného dieťaťa matkou, kde väzba nie je potrebná. Tu si plne uvedomujem, že do väzby bude obligatórne vzatý a] vrah, ktorý možno bude neškodný, ktorý sa sám príde prihlásiť, avšak aj za tuto cenu, že bude vzatý do väzby a] takýto nie nebezpečný vrah, treba dať obligatórnu väzbu, pretože naše sudy, žiaľ, prepúšťajú aj takých obvinených z vraždy, kde to vôbec nie je spoločensky želateľné.
V § 246 sa hovorí o obchodovaní so ženami a ide o tento trestný čin:
"/1/ Kto do cudziny najmä zláka alebo prepraví ženu v úmysle, aby sa tam použila na pohlavný styk s iným, potrestá sa odňatím slobody na l rok až 5 rokov.
/2/ Odňatím slobody na 3 až 8 rokov sa páchateľ potrestá
a/ ak spácha čin uvedený v odseku l ako člen organizovanej skupiny" - to je zase medzinárodne organizovaná trestná činnosť,
"b/ ak spácha taký čin na žene mladšej ako 18 rokov" - vážení, tu si musíme chrániť našu mládež,
"c/ ak spácha taký čin v úmysle, aby žena bola použitá na prostitúciu. "
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
chcem vás ubezpečiť, že moje predložené návrhy vychádzajú z veľmi dôslednej rozvahy a úvahy našej včasnej situácie na Slovensku. Som presvedčená, pokiaľ parlament by tieto zmeny prijal, že naši občania ich určiť prijmú so spokojnosťou.
Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Tóthovej. Do rozpravy sa prihlásil pán spoločný spravodajca. Predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Kvasnička.
Poslanec L. Kvasnička:
Vážený pán predseda, chcel by som len upozorniť pani kolegyňu Tóthová, že nejestvujú psychotronické látky. Také látky proste neexistujú. Existujú len psychotropné látky. Prosil by som, keby to opravila.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
mal som pripravené vystúpenie k určitým otázkam, ktoré sú spojené s Trestným poriadkom, ale vzhľadom na to, že pani poslankyňa Tóthová predniesla naozaj veľmi závažné návrhy,
som nútený reagovať najskôr na tieto návrhy, a potom sa vrátim k tomu, čo som mal pripravene a čo som chcel povedať v súvislosti s novelizáciou Trestného poriadku.
Predovšetkým by som chcel zareagovať, pretože naozaj ide o mimoriadne závažné zásahy, na návrh, na základe ktorého pani poslankyňa Tóthová navrhuje, aby sme v § 43 ods. l - to je bod 23 návrhu zákona - vypustili slova "v prípadoch uvedených v tomto zákone sa vyjadrí, či súhlasí s trestným stíhaním". Navrhuje vypustiť celú túto časť vety.
Neviem, s kým pani poslankyňa Tóthová komunikovala, alebo s kým sa radila, ale môžem jej povedať, že vypustením tejto vety sa nič nestane, naďalej žena bude mať pravo aj pri znásilnení vyjadrovať súhlas s trestným stíhaním alebo nevyjadrovať ho. Teraz vám dám návrh, ak chcete, môžte si to opraviť. Mali ste povedať, že navrhujete vypustiť časť tejto vety v § 43 ods. l, ale súčasne ste mali navrhnúť novelizovať § 163a ods. l Trestného poriadku, kde sa výslovne hovorí o tom, kto a za akých podmienok môže dávať súhlas k trestnému stíhaniu. Tým, že vypustíme tuto časť, kde je všeobecne ustanovenie o poškodenom, sme nič neurobili s § 163a, čiže v tom prípade i naďalej bude môcť žena, ale aj ostatní poškodení, ktorí sú vo vzťahu k páchateľovi v príbuzenskom pomere alebo v inom pomere, dávať súhlas na trestne stíhanie. To je jedna stránka - povedal by som - formálno-právna.
Teraz si zoberme obsahovú stránku, či teda váš návrh je účelný alebo nie je účelný. Pokiaľ chcete navrhnúť, aby sme úplne vypustili inštitút súhlasu poškodeného na trestné stíhanie z Trestného poriadku, znamenalo by to, že u všetkých trestných činov, ktoré sú spáchané, nebude môcť poškodený ovplyvňovať to, či trestné stíhanie začne alebo nezačne. Dám vám veľmi jednoduchý príklad: usporiadané manželstvo, a v tomto manželstve dôjde k nejakej hádke. Manžel udrie svoju manželku, tá spadne na zem a doba jej liečenia bude
- povedzme 7 alebo 8 dní. V takom prípade charakterizujeme takéto konanie ako ľahké ublíženie na zdraví, je to trestný čin, musíme stíhať takéhoto páchateľa, hoci manželstvo je usporiadané, všetko je v poriadku, a manželka by nikdy nesúhlasila, aby jej manžel bol trestne stíhaný. Ak by sme prijali váš návrh, pani poslankyňa, to by znamenalo, že a] v týchto jednoduchých prípadoch by manželka nemohla zastaviť trestné stíhanie a následky negatívneho trestného stíhania by sa veľmi zle prejavili aj v samotnom rodinnom živote. To je jeden dôvod, prečo poznáme inštitút súhlasu poškodeného.
Druhy dôvod, prečo poznáme inštitút súhlasu poškodeného, je ten, že potrebujeme mať určité filtre, ktoré nám zabezpečia, že niektoré trestné veci, drobné trestné veci, sa dostanú mimo trestného systému, pretože poškodený odmietne, aby sa o tejto veci vôbec konalo, aby osoba, ktorá je voči nej vo vzťahu príbuzenskom, rodinnom, nebola trestne stíhaná.
Veľmi by som vás prosil, aby ste buď doplnili svoj návrh, aby sme hlasovali naozaj o vypustení vlastne § 163a, o ktorom som teraz hovoril, alebo stiahli aj vypustenie časti tej vety v § 43 ods. 1, aby sme vôbec o tomto návrhu nerokovali.
Chcel by som povedať ešte k tejto časti asi toľko, že slovenské trestné právo je v tomto smere veľmi ďaleko za inými právnymi systémami vo svete. Trebárs anglo-americke právo pozná inštitút dohadovania, kde sa obžalovaný s poškodeným môže dohodnúť. Môže dokonca podpísať dohodu a vôbec nezačne trestné stíhanie. A vôbec nemusia mať nič spoločné. Sú to filtre, ktoré zabezpečujú, že trestný systém je efektívny, účelný a že sa môžu všetky trestné veci vybaviť. Prosil by som vás, aby ste spresnili, prípadne zvážili to, čo ste povedali.
Druhy váš návrh, pokiaľ si pamätám, sa týka sa § 67, to je inštitút väzby. Pani poslankyňa, svojim návrhom chcete zaviesť obligatórnu väzbu. Obligatórna väzba je inštitút, ktorý Európa nepozná. Môžem to dokumentovať veľmi jednoducho. Mám na stole správu z Rady Európy, ktorá sa zaoberala práve väzbou v členských štátoch Rady Európy. Prijatá rezolúcia jednoznačne povedala, že obligatórna väzba, našťastie, v Európe už dlhé roky neexistuje a žiadny členský štát nemá ani tendencie tuto obligatórnu väzbu zavádzať. Pokiaľ by sme zaviedli obligatórnu väzbu, dostali by sme sa v Európe absolútne nad rámec toho, čo v Európe je tradične a normálne. Dokonca ani v Spojených štátoch amerických, ani vo vyspelých krajinách anglo-amerického systému práva, nepoznajú obligatórnu väzbu. Už sme porušili určite európske princípy tým, keď sme pred dvoma roky zaviedli poloobligátornu väzbu, keď sme povedali, že do väzby môžeme zobrať takú osobu - môžeme, nemusíme - takú osobu, ktorá spáchala trestný čin, kde je hranica trestu odňatia slobody, myslím, 8 rokov. To je poloobligatórna väzba, ale keď poviete, že páchateľ musí byť vzatý do väzby, ak spáchal taký alebo onaký trestný čin, zavádzate obligatórnu väzbu. S tým v žiadnom prípade nesúhlasím a prosím poslancov Národne] rady, aby zvážili, či máme záujem ísť proti tomu, čo je v Európe, keď sa, naopak, snažíme našim Trestným právom približovať k európskym normám.
Keď už hovorím o väzbe, rad by som sa tiež vyjadril k niektorým otázkam, ktoré sú uvedene či už v spoločnej správe alebo v samotnom návrhu zákona. V spoločnej správe som bod bodom 6 neodporučil, aby sme prijali úpravu, na základe ktorej by sa v § 71 ods. 2 doplnili slová "najdlhšie na dobu troch rokov". O čo vlastne ide, alebo aká je právna úprava? Právna úprava väzby je dnes taká, že väzba v prípravnom konaní a v konaní pred sudom môže trvať maximálne dva roky. Čiže, nemôžeme držať osobu vo väzbe dlhšie ako dva roky. Ak by však nastali určité okolnosti, je možne, aby generálny prokurátor alebo predseda senátu navrhli Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky predĺžiť, túto väzbu aj nad dva roky, ale nie je stanovená maximálna hranica. Čiže, teoreticky väzba by mohla trvať - povedzme - päť rokov. Samozrejme, k takej situácii u nás na Slovensku nedochádza, pretože veľmi dôsledne kontrolujeme, aká je dĺžka väzby. V spoločnej správe dva výbory odporučili, aby sme prijali maximálnu hranicu väzby tri roky. To by znamenalo, že aj po predĺžení väzby Najvyšším sudom Slovenskej republiky by väzba nemohla ísť ďalej ako tri roky. Keby sa do troch rokov neskončilo prípravné konanie alebo súdne konanie, obžalovaní resp. obvinení by museli byt prepustení.
Súčasný právny stav väzby je taký: Ak prípravné konanie a konanie pred sudom neskonči do dvoch rokov a je tu nebezpečenstvo, že bude ohrozený život alebo zdravie občanov, resp. že budú porušené základné práva a slobody občanov, môže Najvyšší súd ísť nad hranicu dvoch rokov. V § 71 ods. 2 - to je novo navrhovaný paragraf návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, ideme dokonca ďalej a tvrdíme, že ak nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť v lehote dvoch rokov a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže o ďalšom trvaní väzby na nevyhnutnú dobu rozhodnúť Najvyšší súd. V tomto prípade sme teda odstránili prekážky hrozby životu a zdraviu a prekážku ohrozenia základných práv a slobôd, čiže ideme vlastne proti páchateľom a sprísňujeme trestný postih. Súhlasím s touto právnou úpravu, ktorá je navrhovaná v § 71, ale stále je to fakultatívna väzba, vždy má súd možnosť vybrať si, či zoberie alebo nezoberie obžalovaného resp. obvineného do väzby.
Spomenul som, že väzba ako taká bola predmetom pozornosti na viacerých medzinárodných úrovniach a môžem povedať, že medzinárodné dokumenty z oblasti ľudských práv, ktoré sú závažné aj pre Slovenskú republiku, sa väzby dotykajú iba
rámcovo a zväčša odkazujú na vnútroštátne právo, aby upravilo inštitút väzby podľa vlastných predstáv. Samozrejme, od vnútroštátneho práva sa vyžaduje, aby rešpektovalo základne ľudské práva a slobody, ktoré sú garantované týmito medzinárodnými dokumentmi. Ani jeden z medzinárodných dokumentov, či to je Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, či to je Európsky dohovor o základných právach a slobodách, však neustanovuje, aká má byť maximálna dĺžka väzby. Toto sa necháva na voľnú úvahu jednotlivého štátu, ale podlá rezolúcie, ktorú sme prijali pred dvoma mesiacmi v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, sa výslovne odporúča členským štátom Rady Európy, aby zvážili, že maximálna dĺžka väzby bude dva roky. Boli dokonca tendencie skrátiť túto väzbu na jeden a pol roka. Žiaľ, alebo lepšie povedané, dobre pre nás, že sa prijala verzia, kedy maximálna dĺžka väzby má byt dva roky. Čiže, spĺňame toto kritérium s výnimkou, že Najvyšší súd, mimoriadne konanie na návrh generálneho prokurátora alebo predsedu senátu môže ísť nad tieto dva roky.
V tomto však nie je problém. Problém je v niečom inom. Problém je v tom, že Ustáva Slovenskej republiky vo svojom článku 17 ods. 5 hovorí, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia sudu. Čiže, ústava výslovne predpokladá, že zákon bude presne určovať, aká je maximálna dĺžka väzby. Z tohto dôvodu je terajšia právna úprava väzby obsiahnutá v Trestnom zákone nie celkom v súlade s týmto článkom 17 ods. 5, a bolo by žiaduce, aby sme upravili maximálnu dĺžku väzby. Samozrejme, je to na veľkú diskusiu. Dáme sudom a polícii k dispozícii tri roky? Bude im to stačiť? Myslím si, že dva roky je dostatočne dlhá doba. Dochádza k prípadom, kedy Najvyšší sud rozhoduje o predĺžení väzby a] nad túto lehotu. Čiže, mali by sme asi dať nejakú ďalšiu dobu, ktorú by mali k dispozícii orgány činné v trestnom konaní.
Z toho dôvodu by som rád navrhol, aby v § 71 druhá veta odseku 2, to je bod 39 návrhu zákona, znela: "Ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestne stíhanie v tejto lehote skončiť" - to sú tie dva roky - "a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže o ďalšom trvaní väzby v dĺžke do jedného roka rozhodnúť Najvyšší súd. " Čiže, dávame vlastne nad dva roky ešte jeden rok a celková dĺžka väzby bude tri roky. To je môj pozmeňovací návrh, ktorý sa týka dĺžky väzby.
Mám potom ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa však preniesol aj do spoločnej správy. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva, že máme vypustiť bod 19 návrhu zákona. Bod 19 návrhu zákona hovorí, že pre jednotlivé úkony trestného konania, s výnimkou konania pred krajským súdom a Najvyšším súdom, sa môže obhajca dať zastúpiť svojím koncipientom. O čo vlastne ide v tomto ustanovení? Približne pred dvoma rokmi sme kritizovali stav, kedy advokáti posielali na obvodné a okresné súdy svojich koncipientov, aby ich zastupovali predovšetkým v prípadoch nutnej obhajoby, čiže v prípadoch, ktoré boli naozaj veľmi závažné, pretože nutná obhajoba sa zväčša týka buď mladistvej osoby, alebo osoby, ktorá je vo väzbe, prípadne ide o závažný trestný čin. V takomto prípade nebol obžalovaný riadne zastúpený kvalifikovaným advokátom, teda osobou zapísanou v zozname advokátov, ale často funkciu obhajcu plnili advokátski koncipienti, zväčša čerství absolventi právnickej fakulty, možno s polročnou alebo ročnou čakateľskou praxou.
Na základe kritiky tohto stavu sme prijali úpravu, novelizovali sme Trestný poriadok, a podľa tejto novelizácie nemohol koncipient zastupovať obžalovaného v konaní pred súdom. Mohol urobiť určite úkony v prípravnom konaní, ale v žiadnom prípade nie v konaní pred súdom. A teraz opätovne, na moje veľké prekvapenie, sa objavil bod 19 návrhu noveližacie Trestného poriadku, kde sa hovorí, že opäť v konaní pred súdom môže nastúpiť koncipient a môže zastupovať advokáta a obhajovať práva obžalovaného. Je tu síce výnimka, že s výnimkou krajského a Najvyššieho súdu, ale gro veci prebieha na úrovni obvodných a okresných sudov. Nemôžem súhlasiť s takýmto postupom, a ak by niekto chcel argumentovať plynulosťou trestného konania, efektívnosťou trestného konania, musím povedať, že snáď záujem na riadnej obhajobe obžalovaného, obvineného nám musí byt cennejší, ako inštitút alebo určitá požiadavka plynulosti trestného stíhania. Plne podporujem bod spoločne] správy, ktorý navrhuje, aby sme vypustili bod 19 z návrhu novelizácie Trestného poriadku.
Z mojej strany je to všetko. Ďakujem, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Polka. Ešte predtým s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda, chcela som požiadať, či by som mohla ísť reagovať k pultu, aby náväznosť bola bezprostredná, alebo môžem až po prihlásení? Prihlasujem sa.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ak pán poslanec Polka bude s tým súhlasiť, potom áno. Poslankyňa K. Tóthová:
Kýve hlavou, že súhlasí. Ďakujem pánu poslancovi Polkovi.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Teda nie je to faktická pripomienka, ale budete hovoriť v rozprave.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
to, s čim vystúpil pán poslanec Fico, som počítala a predpokladala som to. Táto otázka, myslím bligatórnej väzby, bola už u nás na ministerstve viackrát diskutovaná, a keď bola u nás skupina expertov z Rady Európy, vtedy sme prediskutovávali aj väzbu. Bol tam prítomný aj terajší minister pán Hanzel. Je plnou pravdou, že v súčasnom období štáty upustili od zakotvenia obligatórnej väzby. Je však pravdou, že situácia v Európe najmä v postkomunistických štátoch pri raste kriminality a jej postihu naberá nebývalé obrátky.
Informovala som sa a] o medzinárodných dokumentoch a podlá mojej vedomosti Slovenská republika, ani bývalá Československá republika, ktorej záväzky by prešli na slovenskú republiku, nepodpísala taký medzinárodný dokument, v zmysle ktorého by sa zaviazala, že vo svojom platnom práve nezakotví inštitút obligatórnej väzby. Viem, že tlaky na zrušenie napríklad trestu smrti sú tiež v našej spoločnosti veľké. Ovšem, nemožno v parlamente vstúpiť s návrhom, aspoň za súčasnej situácie a podľa môjho názoru nemožno vystúpiť, pretože Slovensko podpísalo Šiesty dodatkový protokol k Charte ľudských práv, kde sa zaviazalo, že vo svojej ústave zakotví zákaz trestu smrti. Tu je situácia iná. Ja som sa však, keď som sa snažila dopátrať a pozerala som medzinárodné dokumenty - pokiaľ by niekto vedel, nech ma doplní, a prosím najmä pána poslanca Ficu - nedopátrala takého záveru, že by sa
Slovenská republika svojim podpisom zaviazala nezakotviť obligatórnu väzbu.
Osobne sa domnievam, a to som a] povedala vo svojom vystúpení, že situácia je, žiaľ, taká aká je, a je na smiech celej verejnosti, keď sa prepusti z väzby obvinený z vraždy a polícia ho pri dverách musí čakať, aby bol znovu vzatý do väzby. Ak si v určitých štátnych orgánoch nevieme urobiť poriadok - a prokuratúra je monokraticky orgán, tam možno postupovať aj príkazom -, potom už ako ďalší nástroj regulovania v spoločnosti nám v skutočnosti ostáva len právo. Dospela som k tomu názoru, že situáciu možno riešiť týmto spôsobom a parlamentu som predložila svoj návrh. Samozrejme, je na vás, panie poslankyne a pani poslanci, aké stanovisko zaujmete. Svoj názor som z tohto miesta prezentovala.
Pokiaľ ide o vypustenie určitej časti v § 43, pán poslanec Fico má pravdu, pretože § 163a taxatívnym výpočtom ustanovuje, kde to môže byt. Osobne sa domnievam, že tato veta nič nerieši, pretože už § 163a tuto právnu Situáciu reguluje. Ďakujem mu za podnet. Navrhujem, aby sme vynechali z taxatívneho výpočtu trestne stíhanie pre trestný čin znásilnenia. Robím to v zmysle záverov konferencie v Ríme a tieto závery boli potvrdene aj na konferencii žien - ministeriek v Brusseli, ktoré sa konalo začiatkom marca 1994, kde som bola osobne zúčastnená a kde som záverečný protokol aj podpísala.
Ďakujem vám za pozornosť. Ešte raz ďakujem pánu poslancovi Polkovi.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. S faktickou poznámkou sa hlasí pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány:
Mám dve tézy. Prvá - nemyslím si, že by sme na nefungovanie alebo nedostatočné fungovanie niektorých štátnych orgánov mali reagovať trakonickejšími právnymi úpravami, ale skôr pokusom a snahou o sfunkčnenie týchto štátnych orgánov. To, že je to možné, dokazuje posledný vývoj v polícii.
Druhá, podľa mňa závažnejšia téza: Jednou z oblastí, kde našťastie, zaostávame za západným svetom, a dúfam, že budeme zaostávať trvalé, je úroveň kriminality počtom skutkov na obyvateľov. Preto si nemyslím, že zatiaľ úroveň kriminality, i keď skutočne je alarmujúca, by zdôvodňovala prijímanie prísnejšej právnej úpravy, než je momentálny európsky štandard. Našťastie, ani kriminalita u nás nie je zatiaľ na vyššej úrovni kvantitatívne ani kvalitatívne, než v krajinách západnej Európy, ktorým sa chceme pripodobniť.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Polka, konečne máte možnosť vystúpiť v rozprave.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vystúpil s niektorými pripomienkami alebo niektorými stanoviskami k návrhu novelizácie Trestného poriadku, najmä pozerajúc sa naň z pohľadu dvojročnej skúsenosti a činnosti Výboru Národnej rady pre petície, právnu
ochranu a bezpečnosť, ktorého členovia sa častokrát nachádzajú v takej schizofrénii sui generis, pretože poznajúc hlboké problémy, ktoré existujú trebárs v policu, na druhej strane majú reagovať alebo garantovať určitú formu právne] ochrany občanov pred niektorou - povedal by som prenesene - zvoľou orgánov činných v trestnom konaní. Skutočne, ak pán poslanec Fico konštatoval, že slovenské trestné právo po krôčikoch dobieha európsky demokraticky štandard, prax orgánov činných v trestnom konaní je v tomto tempe ešte pomalšia. Denne sme svedkami, alebo dostávame poznatky, podnety, sťažnosti od občanov, ktorí sa stretávajú v pozícii obvinených, svedkov, ale najmä poškodených, s nekultúrnym prístupom, s neetickým prístupom, možno s niektorými prejavmi nehumánnosti týchto ľudí. Preto ma niektoré ustanovenia, ktoré sú obsiahnuté v Trestnom poriadku, naplňujú obavami z budúcej praxe a budúcej realizácie týchto ustanovení.
Skutočne treba konštatovať, ale to snáď vyplýva z našej tendencie v bývalom Československu a teraz na Slovensku, že raz sme v eufórii, svadobnej eufórii, potom prechádzame, do pohrebnej nostalgie. Po období hlbokej demokratizácie a humanizácie trestného práva, či už procesného alebo trestného práva hmotného, sa snažíme teraz v dôsledku prudkého nárastu trestnej činnosti a kriminality na Slovensku zvýšiť právomoci orgánov činných v trestnom konaní - a domnievam sa, že to je asi kľúčový problém - niekedy na úkor zabezpečenia práv tej druhej strany v trestnom konaní. Skutočne, podlá správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa na Slovensku každé tri a pol minutý vykoná jeden trestný čin. Denne je to 314 trestných činov. To znamená, že tento fakt nás musí viest k určitým opatreniam. Domnievam sa, že novelizácia Trestného poriadku, Trestného zákona a ďalších právnych úprav v tejto oblasti sú opodstatnené a treba ich hodnotiť veľmi pozitívne.
Teraz by som sa zmienil o konkrétnych problémoch, ktoré mi bez nároku na legislatívnu úpravu robia určité pochybnosti, najmä pokiaľ ide o prax. Prvý a základný problém už nastolil pán kolega Fico s pani profesorkou Tóthovou, pokiaľ ide o väzbu. Osobne mám na mysli najmä obavu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 2, kde väzbu možno v dôsledku týchto ustanovení fakticky neohraničené predlžovať, najmä v prípade, ktorý je doslova v kolízii s predchádzajúcimi ustanoveniami, že prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Podobne v prípade vrátenia veci prokurátorovi na došetrenie môže väzba obvineného v dôsledku plynutia lehoty odznova trvať neúmerne dlho. Myslím, že toto ustanovenie o väzbe bude treba veľmi dôsledne zvažovať.
Pokiaľ ide o práva obvineného, domnievam sa, že veľmi vážne je jeho - povedal by som - obmedzenie práv, obmedzenie možností nazerať do spisov, ako aj návrh na stanovenie primeranej lehoty, ktorú v prípravnom konaní môže určiť aj policajný orgán. Keď som už spomenul policajný orgán, je to skôr otázka, snáď úvaha k tomu, či policajné orgány ministerstva vnútra sú dostatočne kvalifikovane pripravené na riešenie takýchto závažných úloh. Ide o to, že sa fakticky zruší vyhľadávanie, celý rad bývalých vyšetrovacích úkonov prejde na policajné orgány, a poznajúc situáciu na vyšetrovačke, kde takmer 40 % policajtov je vo výnimke, nemá ukončené vysokoškolské vzdelanie, a pán riaditeľ Úradu vyšetrovania sa borí s týmto personálnym problémom, u poriadkovej polície, ktorá prevezme toto bývalé vyhľadávanie policajných orgánov, je situácia ďaleko horšia. Domnievam sa, že v tomto smere bude ministerstvo vnútra vo veľmi ťažkej situácii a veľmi ťažko bude nachádzať ľudí, ktorí budú kompetentní a schopní tieto problémy riešiť.
Pokiaľ ide o postavenie obvineného, chcel by som ešte zdôrazniť, že sa jeho postavenie sťažuje napríklad pokiaľ ide o jeho kontakt s obhajcom. Podľa § 76 ods 6 umožňuje vznik situácie, že zadržaná osoba sa nebude môcť radiť s obhajcom, a to len preto, že v príslušnej lehote nebude obhajca dosiahnuteľný. Veľmi významnými sú inštitúty, ktorými sa vykonávajú niektoré zaisťovacie úkony. Mám na mysli konkrétne § 79 odsek 2, ktorý prelamuje zásadu, že zaisťovacie úkony možno vykonať až po začatí trestného stíhania, mam na mysli zaisťovanie účtov. Neviem, ako dopadne schvaľovanie zákona o boji proti praniu špinavých peňazí, ale je tam pomerne vágne ustanovenie, že banky sú povinne v tomto smere spolupracovať s organmi činnými v trestnom konaní, avšak bez sankcii. A pokiaľ ide o komerčne banky, neviem, či ich spolupráca bude omnoho úspešnejšia a intenzívnejšia než bola doteraz.
Obdobne veľmi závažný zaisťovací úkon je návrh uvedený v § 63 ods. l, podľa ktorého môže vyšetrovateľ, ale aj policajný organ, vstúpiť do obydlia a iných priestorov, alebo na pozemok, a to bez predchádzajúceho súhlasu sudu alebo prokurátora, len na základe okolnosti, ktoré podmieňujú takýto zásah, a tie sú veľmi nekonkrétne vymedzene
Obdobný charakter ma inštitút zakotvený v § 87a alebo 88a, a to sú zámena obsahu zásielky a kontrolovaná dodávka V tejto súvislosti ešte by som povedal "väčšiu hrozbu", a to je moja najvýznamnejšia výhrada, k inštitútu agenta. Agenta, ktorý je navrhovaný v ustanovení § 88b, a to najmä v súvislosti s porušením zásady procesného postavenia, charakteru a významu svedka. V prípravnom konaní by totiž ako svedok nemal vystupovať tento agent z dôvodov jeho prirodzeného utajenia, teda osoba, ktorá zmyslami vnímala určite okolnosti, ale namiesto nej bude vystupovať iný príslušník Policajného zboru, ktorého tým poverí prezident Policajného zboru. To je, myslím, veľmi zásadný prelom základných zásad
trestného práva procesného. Samozrejme, tým sa aj narúša pravo obvineného byt konfrontovaný a mať právo klásť otázky tomuto tzv. svedkovi, teda agentovi.
Mam tu cely rad ďalších diskutabilných návrhov, ktoré vyplývajú z toho, že prax orgánov činných v trestnom konaní, ako tu bolo viackrát zdôraznené, nenapĺňa, nedobieha, alebo nie je v korelácii s našim trestným pravom procesným. Myslím si, že sú tu všetky predpoklady, aby sme túto prax nejakým spôsobom usmernili, ale každopádne sa domnievam, že lehota 1. 10., ktorú navrhol pán poslanec Fico, je krajná možná lehota, kedy možno stanoviť účinnosť tohto zákona. V žiadnom prípade nie je možne stanoviť ju dňom vyhlásenia, pretože by sme dostali organy činné v trestnom konaní do veľmi vážnej problémovej situácie.
Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Polkovi. Nemám do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa pána poslanca Fica, či neurobíme obednajšiu prestávku a v rámci nej by sme spracovali aj niektoré pripomienky. Pán spravodajca mi to navrhuje, preto bude obedňajšia prestávka do 14. 00 hodiny.
/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážene panie poslankyne, vážení pani poslanci,
keďže sme neukončili rozpravu, i keď nás je menej, dostal som prihlášku do rozpravy, takže budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Móri.
Poslanec I. Móri:
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci,
budem naozaj veľmi stručný a vecný. Po preštudovaní návrhu novelizácie Trestného poriadku a po diskusii s príslušníkmi vyšetrovacích orgánov kriminálnej polície, ale a] s niektorými pracovníkmi Policajného prezídia Ministerstva vnútra Slovenské] republiky by som mal tri pozmeňovacie návrhy a tak - aspoň mne sa zdá -, že by som prispel k zvýšeniu efektívnosti práve pri odhaľovaní niektorých trestných činov.
Prvý pozmeňovací návrh sa týka § 12 ods. 2, kde navrhujem rozšíriť postavenie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky ako policajných organov pri konaniach o trestných činoch aj na odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže. Z uvedeného dôvodu preto navrhujem vsunúť do vety - citujem: "V konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky" - doplniť tento text slovami "a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody". A potom by nasledoval text: "Poverene orgány tohto zboru5/... ". Ešte raz opakujem, je to vlastne rozšírenie postavenia príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže na odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. To je prvý pozmeňovací návrh.
Druhý pozmeňovací návrh sa týka § 157 odseku 2, kde by som si dovolil navrhnúť v odseku 2 rozšíriť druhu vetu, ktorá by znela: "Rovnaké oprávnenie má i vyšetrovateľ vo vzťahu k policajnému orgánu, ak tieto úkony nemôže vzhľadom na ich povahu vykonať sám. " Táto úprava vyplýva z doterajších skúseností, ktoré poukazujú na značne rozšírenú prax, kedy vyšetrovateľ ukladá orgánom kriminálnej polície a vyhľadávacím orgánom aj také úlohy, ktoré je schopný sám vykonať, ako napríklad predvádzanie svedkov, doručovanie predvolaniek a podobne, ktoré nemajú bezprostredný vplyv na objasňovanie trestnej činnosti, ale neúmerne zaťažujú prácu týchto policajtov. Doterajšie skúsenosti z praxe polície v Českej republike napríklad ukazujú, že vyšetrovacie orgány doslova zneužívajú túto formuláciu na ešte väčšie zaťaženie policajných orgánov, ako tomu bolo dosial. Keďže aj vyšetrovatelia sú príslušníkmi polície a majú také isté oprávnenie ako ostatní policajti, čo vyplýva najmä zo zákona Národne] rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z., osobne nevidím dôvod, aby sa takéto činnosti delegovali na ostatných policajtov. To sa týka môjho druhého pozmeňovacieho návrhu k § 157 odseku 2.
Tretí pozmeňovací návrh sa týka § 158 odseku 2, kde by som si dovolil doplniť hneď na začiatok textu slovo "vyšetrovateľ", teda text v odseku 2 by znel: "Vyšetrovateľ a policajné orgány sú povinné... " atď. Text potom zostava nezmenený. Toto by som si dovolil zdôvodniť tým, že vyšetrovateľ je taktiež povinný robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a zistenie ich páchateľov, ako aj robiť nevyhnutné opatrenia na predchádzanie trestnej činnosti. Tieto povinnosti mu vyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. tým, že aj vyšetrovateľ je policajt, ktorý má všetky pravá a povinnosti uvedené v tomto zákone. Vlastne tým považujem doplnenie pojmu "vyšetrovateľ" v § 178 ods. 2 za oprávnený.
Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. O slovo sa hlási pán minister, ktorý chce bezprostredne reagovať na vystúpenie.
Minister spravodlivosti SR M. Hanzel
Vážený pán predseda, vážene panie poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte pár poznámok k tomu, čo tu bolo pred obedom a] teraz povedané. Pokiaľ ide o rozšírenie oprávnení členov Zboru väzenskej a justičnej stráže, pravé návrhom tejto novely sa ich oprávnenia obmedzujú vo vzťahu k odsúdeným. Doteraz, pokiaľ ide o trestnú činnosť odsúdených a nakoniec a] vo vzťahu k vlastným príslušníkom Zboru väzenské] a justičnej stráže, v podstate pôsobili ako vyhľadávatelia. Nie som toho názoru, aby tieto pravá im ostali naďalej. Pokiaľ ide o vzťahy k odsúdeným, je potrebne, aby sa tým zaoberali policajné orgány. Netreba pripustiť, aby vstup iných organov ako rezortných najmä v takejto oblasti bol širší.
K novele, ktorú momentálne prerokovávate, a ktorá, predpokladám, nás ešte čaká, dovoľte poznamenať, že obidve sú poznačené určitými pragmatickymi prístupmi. Možne aj nemožné varianty sme prediskutovali a z diskusii vyšli závery, ktoré vám predkladáme.
Súhlas poškodeného a jeho rozsah môže byť diskutabilný, bol by diskutabilný, ale tento inštitút je vzhľadom k úpravám v zahraničí a k našim problémom praxe potrebný. Treba uviesť, že súhlas poškodenej pri stíhaní za trestný čin znásilnenia pódia § 241 odsek l Trestného zákona je zúžený len na tam uvedené prípady, čiže nemá všeobecnú platnosť. A zase je tu snaha po pragmatickom riešení. Zo svoje] sudcovskej praxe poznám prípady, keď v čase neexistencie tohto inštitútu sme rozhodnutím a následným trestom, ktorý bol vtedy zo zákona nepodmienečný, rozbili nielen manželstvo, ale rozbili sme aj rodinu. Rozvadení manželia sa udobrili a ruka zákona
tvrdo a s nežiaducimi následkami dopadla nielen na páchateľa, ale aj na deti, na trvanie rodiny. A tak sa pýtam, či máme skutočne nejaký záujem, či spoločnosť ma záujem na tom, aby k takým veciam dochádzalo.
Upriamim vašu pozornosť aj na to, že v danom prípade sa rozhoduje samotná žena, nie jej právny zástupca. V trestných člnoch znásilnenia je oznamovateľkou spravidla samotná poškodená, ktorá sa dobrovoľne rozhoduje o tom, či prípad oznámi alebo nie. Súvisiacim problémom, ktorý mimo pani profesorky Tóthovej tu nebol ventilovaný, je možnosti ovplyvňovania poškodených. Súhlasím s tým názorom a musíme počítať s určitým tlakom na ňu, preto sme mali snahu vytvoriť určitú prekážku v tom, že výslovne odopretý súhlas poškodeného so stíhaním nemožno znova udeliť, hoci osobne mi viac imponuje a pozdáva sa mi formulácia, že vyslovený súhlas nemožno vziať späť. Protiargumentácia proti takémuto návrhu spočívala v určitej legislatívnej anomálii takejto úpravy. Ale vráťme sa k problému trestného činu znásilnenia. Pýtam sa, či takýmto spôsobom by sme nevytvorili opačnú situáciu, že by vlastne poškodená mohla vydierať a ovplyvňovať práve páchateľa.
Pokiaľ ide o problémy väzby, jej dĺžka je problematická a polemická. Dovoľte, aby som poznamenal, že doteraz vždy bolo tak, ako rozhodol zákonodarca. A bude to aj teraz tak. Limitovanie dĺžky väzby považujem za nevyhnutné. S väzbou i s jej obligatórnosťou sú spojene iné problémy. O väzbe má rozhodnúť sudca. Prosím, aby sme abstrahovali v tejto situácii alebo aspoň na chvíľu od tých rozhodnutí, ktoré právom znepokojujú verejnosť, kde si sudcovia a prokurátori prehadzujú zodpovednosť, za prepustenie z väzby alebo za nevzatie do väzby. Za ústredný problém považujem nevzatie do väzby. Z ktorej strany ho chceme riešiť? Vždy natrafíme na problém lehoty zadržania, môžeme ihneď predložiť legislatívne riešenia a vždy budeme pri tom istom. Je anomálne, že sudca o zamietnutí návrhu na väzbu nerozhoduje uznesením, ale aj keby tak musel urobiť, a proti uzneseniu by iste musela byt prípustná sťažnosť s odkladným účinkom, nemôžeme osobnú slobodu obmedzovať na 24 hodín. Tak čo potom vlastne dosiahneme, ak táto lehota vyplýva priamo z ústavy?
Problém obligatórnej väzby s malými legislatívnymi úpravami môžeme dosiahnuť aj podľa teraz platného stavu, s veľmi maličkými úpravami. Napríklad len tým, ak by sme v § 67 odsek l Trestného poriadku nahradili slová "môže byt vzatý" slovami "bude vzatý". Tak vlastne bude treba preukazovať dôvody väzby nie tým spôsobom ako doteraz, ale veľmi jednoznačne, a v každom prípade by bolo treba potom spracovať uznesenie a v dôvodoch sa vysporiadať s neexistenciou väzby pri prepustení. Ak návrh bude odmietnutý, znova sme v začarovanom kruhu, čo urobíme s tým, ak ho nezoberieme do väzby a uplynie mu lehota 24 hodín. Znova ho budeme musieť prepustiť na slobodu.
Pokiaľ ide o rozsah obligatórne] väzby, podľa môjho názoru, nemožno ho limitovať na štyri alebo päť trestných člnov. Pred nami je totiž ešte novela Trestného zákona, kde je desať nových skutkových podstát, z teraz platne] trestnej úpravy aspoň 15 - 20 tak závažne trestných činov, že by si zaslúžili obdobnú úpravu. A nakoniec, stačí mala úprava a] v § 67 ods. 2, ktorý sme nazvali, že ide vlastne o poloobligatórne väzby, kde by sme jednoduchým spôsobom mohli zase nahradiť tie čarovné slová "môže byt vzatý do väzby", slovami "bude vzatý do väzby", avšak tu ide o trestné činy, kde je najmenšia sadzba 8 rokov, čiže ide o veľmi závažné trestné činy.
Pokiaľ ide o obligatórnu väzbu, dovoľte, aby som objasnil praktický problém. Ako sudca dostanem návrh od prokurátora na vzatie do väzby, kde vyšetrovateľ vzniesol obvinenie a začal trestné stíhanie pre trestný čin vraždy podľa
§ 219. Mám toľko dokumentov, že síce vinu neskúmam, ale podlá platného Trestného poriadku rozhodujem o väzbe vzhľadom na skutkové okolnosti. Je to vyslovene napísané v § 68. Rozhodnutie o väzbe musí byť odôvodnené aj skutkovými okolnosťami. Ako skúsený sudca dôjdem k jednoznačnému názoru, že ide o trestný čin vraždy, ale ide o trestný čin podľa § 221, to znamená obyčajné ublíženie na zdraví s následkom smrti. Za tejto situácie ma nikto ako sudcu nedonúti k tomu, aby som návrhu ako jednoduchý úradník vyhovel len preto, že vyšetrovateľ je toho názoru, že právna kvalifikácia je takáto. Samozrejme, že za tejto situácie by to spôsobilo rôzne problémy.
Tých mrzutých prípadov, o ktorých vlastne rozprávam, o tých prípadoch nevzatia do väzby, je podlá našich evidencií zhruba 10 %. Je správne, že sa dostávajú na verejnosť, je správne, že sudcovia za tieto rozhodnutia sú pranierovaní, že sú v podstate pod verejnou kontrolou, ale nemyslím si, že v rámci tejto novelizácie dokážeme vyriešiť tak závažný inštitút ako je väzba, pretože skutočne táto väzba je v našom Trestnom poriadku zle upravená. Podľa môjho názoru tento problém treba odsunúť na riešenie v rekodifikácii.
Ďakujem vám za pozornosti. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som len dať na úvahu, teda do pozornosti - pán minister, vy ste navrhli, teda ste vyjadrili svoj názor, že je možné v odseku 2 s malou úpravou zmeniť textáciu "obvinený môže byť vzatý do
väzby" na "obvinený bude vzatý do väzby". Dovolím si upozorniť, že táto textácia je vlastne obligatórna väzba. Ale potom obligatórnu väzbu rozširujeme ešte viac, ako som uviedla ja, pretože ďalej sa hovorí "najmenej 8 rokov". Všade, kde je 8 rokov, by bola obligatórna väzba. Pýtam sa, pán minister, či váš zámer bol navrhnúť obligatórnu väzbu vo všetkých prípadoch, kde je najmenej 8 rokov, s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, pán minister. Minister spravodlivosti SR M. Hanzel:
Nie, nepodal som novy návrh, držím sa toho návrhu, ktorý bol predložený na rokovanie. Cieľom tejto mojej argumentácie bolo ilustrovať rôzne možnosti riešenia obligatórne] väzby. Tu nejde o to, že by som podal novy návrh.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pokiaľ som rozumel, argumentovali ste tým, pán minister, že bude vzatý, ale že to nemá vyznám, lebo bude podaná sťažnosť proti rozhodnutiu a zase sa vrátime do lehoty 24 hodín. Tak som tomu rozumel.
Nikto sa nehlási do rozpravy? Pán minister Pittner. Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
chcem reagovať na pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Móri, ako uviedol, po konzultáciách s príslušníkmi kriminálnej služby. Vzťah k § 12 odseku 2 postačujúce vysvetlil pán minister spravodlivosti. A pokiaľ ide o § 157 odsek 2, kde ide o vzťahy medzi vyšetrovateľmi a policajtmi, je síce pravda, že obidvaja sú nateraz príslušníkmi Policajného zboru, ale majú presne vymedzené úlohy, ktoré tak pre § 12 odsek 2, ako a] pre § 157 odsek 2, presne určuje zákon číslo 171/1993 Z. z. To je jedna stránka veci. A druhá stránka je, že takto naformulovanými úpravami by sa vlastne vniesla nejasnosť do oprávnení síce toho istého Policajného zboru, ale príslušníci ktorého vykonávajú rôzne činnosti či v prípravnom konaní alebo v procesnom.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Nikto sa nehlási? Ak nie, zoberiem si faktickú poznámku.
Chcel by som reagovať na § 88b, kde sa hovorí o agentovi. Nebudem komentovať, ani čítať jednotlivé odseky, ale je absolútne proti legislatívne] zásade Trestného poriadku, ktorá hovorí o bezprostrednosti a ústnosti, to je jedna zo zásad, ktorá platí v našom trestnom konaní a platí skoro vo všetkých trestných konaniach vo svete, kde by došlo k situácii, že vypovedať pred súd príde ako svedok úplne ma osoba. To je absolútne neprípustné. Je to neprípustné aj z toho hľadiska, aký následok to môže niekedy mať. V priebehu pojednávania alebo po pojednávaní môže dôjsť k situácii, že sa zistí, že ten, ktorý pred súdom stál a svedči, vypovedal krivo alebo niekoho krivo obvinil. Musí dôjsť k trestnému stíhaniu voči tejto osobe. Kto pôjde do väzby? Ten, kto vypovedal pred súdom, alebo ten, ktorý bol mimo súdu a nesie zodpovednosť za tento skutok? Sú to veci, ktoré nie sú jednoduché a museli by sme o nich rozprávať asi dlhšie.
Preto dávam do pozornosti len veľmi stručne otázku zásady bezprostrednosti a ústnosti a navrhujem, aby sme toto
ustanovenie zo zákona vypustili. Nedotkne sa žiadnych iných ustanovení. Inak tento paragraf je špecificky pre zákon, ktorý by sme mali o chvíľku prijať, ale nič na tom nemení povinnosť dodržať túto ústavnú zásadu, ktorú som tu spomenul.
Ďakujem.
Prosím, pán minister. Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
samozrejme, že dôvody, ktoré uviedol pán predseda Národnej rady, sú natoľko vážne, že chcem na ne reagovať. V § 88b, ktorý v navrhovanom vládnom návrhu zákona o Trestnom konaní súdnom, tlač 563, na strane 26 v jednotlivých odsekoch uvádza pôsobenie, krytie a výpovede agenta, sa rozlišuje činnosť tohto agenta v konaní pred sudom od činnosti, ktorá vedie k súdnemu konaniu. Pokiaľ ide o konanie pred sudom, v časti 9 je, že pravá totožnosť agenta musí byť aj po ukončení jeho použitia utajená. Predsedovi senátu, prokurátorovi a sudcovi, ktorí sú príslušní na rozhodnutie podlá odsekov 4 a 5, ako a] predsedovi senátu v konaní pred sudom na ich žiadosť musí byť pravá totožnosť agenta oznámená. Čiže, tu nejde o to, že by sudca nejakým spôsobom bol uvedený do omylu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán minister, musím na to reagovať zase tými slovami, čo som povedal. Je tu zasadá absolútne platná, nepominuteľná. To je zásada bezprostrednosti a ústnosti. Každý dôkaz, ktorý sa pertraktuje pred súdom, musí byť prejednaný bezprostredné pred tým senátom, pred tým sudcom, ktorý rozhoduje, aj pokiaľ ide o audiovizuálne záznamy. A ďalej musí, ak je tam svedok známy, ešte k tomu dôjsť. Opäť opakujem, k čomu môže dôjsť. Môže dôjsť, k tomu, že bude stíhaná iná osoba, ak sa v rámci tohto konania stane trestný čin. To po prvé. A po druhé - pojednávanie na súde je verejné a pred verejnosťou nemôžem hrať divadlo.
Pán minister spravodlivosti. Minister spravodlivosti SR M. Hanzel:
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
inštitút agenta v našich podmienkach je čosi strašne a čosi odsúdeniahodné, pretože máme v čerstvej pamäti, aj celá verejnosť, aj my, ktorí sme robili na rehabilitáciách, čo to vlastne znamenalo. Tu o takýto inštitút nejde. Jeho použitie pri odhaľovaní závažne] trestne] činnosti má v podstate dvojaky režim. Iný režim má v rámci kriminálnej služby, iný režim má v konaní pred súdom. Z návrhu odseku 10 § 88a vyplýva, že v konaní na súde predseda senátu nariadi, aby sa obžalovaný počas výsluchu agenta ako svedka vzdialil z pojednávacej siene. Po návrate do pojednávacej siene musí mu však oznámiť obsah agentovej výpovede, aby sa k nej obžalovaný mohol vyjadriť. Neoznámi mu však pravú totožnosť agenta. Čiže, jednak orgány činné v trestnom konaní jednoznačne vedia totožnosť tejto osoby, a ďalej, nedochádza tu potom k porušeniu zásady bezprostrednosti a priamosti, pretože v konaní pred súdom je tato osoba vypočúvaná.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Potvrdili ste mi, že nemusí sa meniť, pokiaľ ide o svedka. Musí byt vypočutý pravý. A tu je ešte jeden dôvod, prečo môže tento paragraf vypadnúť, že ak sud uzná, že sú tu dôvody, pre ktoré by mal vylúčiť verejnosť, môže ju vylúčiť a môže s riadnym agentom, nie s náhradníkom viesť pojednávanie. Súd musí viesť pojednávanie len s riadnym agentom. Je to môj pozmeňovací návrh na vypustenie § 88b.
Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci, chcem sa opýtať, či vediete schôdzu, alebo sa zúčastňujete rozpravy.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prihlásil som sa vždy s faktickou poznámkou, pán poslanec. Dúfam, že ako predsedajúci mám na to pravo.
Poslanec M. Ftáčnik:
Nie je to obvyklé, ale prosím.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Bárány.
Poslanec E. Bárány;
Vážené dámy, vážení páni,
ak som správne pochopil, podstata alebo súčasť podstaty
problému je, aby pri výsluchu agenta na sude nemusel byt prítomný obvinený, obžalovaný. Ostatnú verejnosť bolo možne vylúčiť aj doteraz, ale nóvum je jeho neprítomnosť. Žiaľ, ako ukazujú skúsenosti zo sveta, je to jedna z podmienok nadeje na úspech v boji s organizovaným zločinom, i keď musím povedať, že je to niečo, čo sa veľmi málo zlučuje s predstavou všetkých o právnom štáte. Nepredstierajme si, že sa to nedotyká našich predstáv o právnom state, ale obavám sa, že cesta mimo tohto, aj ďalších obdobných opatrení, je len cesta proti organizovanému zločinu, či chceme alebo nie.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Hlásim sa ešte s faktickou poznámkou. Neviem, či ste nepochopili podstatu, ktorú som povedal, pokiaľ ide o tu zásadu, ale zase opakujem, že tu môže dôjsť k niečomu inému, že sa zmanipuluje pojednávanie. Ten, ktorý tam vystupuje ako dublér, bude sa viest trestné stíhanie voči nemu, alebo sa bude viesť voči tomu pravému? To je jedna vec. A druhá vec - nič nebráni tomu, aby bola z pojednávania vylúčená verejnosť, a všetci, ktorí tam majú predniesť svoje dôkazy, môžu ich predniesť. Mne ide len o to, aby na sude nemohol vystupovať pred verejnosťou nejaký dublér. A nič nebráni tomu, aby sa funkcia agenta vytvorila. Funkcia agenta sa vytvorí a je utajovaná až do určitej hranice v rámci trestného konania.
Pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:
Pokiaľ tomu dobre rozumiem, v súčasných podmienkach môžeme vylúčiť účasť verejnosti pri vypočúvaní agenta, nemôžeme však vylúčiť účasť obžalovaného.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Môžeme ho aj vylúčiť. Prosím, pán poslanec Polka. Poslanec L. Polka:
Ďakujem, pán predseda. Myslím, že cely problém vyvstáva z toho, že sme popri spracovaní zákona o organizovanom zločine použili takú práčkovú metódu a za použitia rozličných "vizírov" sme spravili tri-štyri normy, ktoré vzájomne budú pôsobiť problematicky. Napríklad v § 88b sa v odseku l dovoláva ustanovenia osobitného zákona. Ktorého osobitného zákona? Dovolávame sa ustanovenia osobitného zákona, ktorý ešte nebol prijatý, ktorý možno neprijmeme o dve-tri hodiny na dnešnom rokovaní.
Problém, ktorý nastolil pán predseda, možno by bol riešiteľný, ak by sme v tomto inkriminovanom paragrafe 88b v odseku 10 vypustili prvú vetu, ktorá znie: "Agentom zistené skutočnosti v prípravnom konaní prednesie ako svedok prezidentom Policajného zboru poverený príslušník Policajného zboru, ktorý zabezpečí aj doručenie predvolania na hlavne pojednávanie agentovi. " Pokračovalo by už len znenie: "V konaní na súde predseda senátu... " atď. To je môj pozmeňovací návrh. Opakujem, celý problém spôsobuje skutočnosť, že sa dovolávame zákona, ktorý v podstate nebol spracovaný tak, ako sa predpokladalo, resp. dovolávame sa zákona, ktorý nebol ešte schválený. Na to opakovane upozorňujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič: Prosím, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
cely problém je v tom, že naozaj ide o súbor zákonov, ktoré ak nebudem vnímať v nadväznosti ako celok, potom je to problém. Tento súbor ako taký bol vlastne aj preto prerokovávaný v jednotlivých výboroch a pripomienky, ktoré k jednotlivým častiam tohoto súboru prišli, spoločný spravodajca pán poslanec Fico uviedol. K otázke agenta len chcem povedať, že pokiaľ ide o výpoveď agenta pred sudom, nevypovedá dublér, vypovedá agent. Je tam len ustanovenie, že keď vypovedá agent, je vylúčený obvinený. A v takom prípade je zabezpečené utajenie tohto agenta pred obvineným, pretože v organizovanom zločine práve toto je problém, pre ktorý sa ostatné štáty - mám tu výsledky Európskeho súdneho dvora - k tomuto postupu utiekajú z toho dôvodu, že inak sa im nedarí stíhať túto trestnú činnosť, organizovaného zločinu. V prípravnom konaní môže na základe rozhodnutia prezidenta Policajného zboru za agenta vypovedať iný príslušník Policajného zboru, ale pred súdom nevypovedá dublér, ale priamo ten agent.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
na prvé počutie to, čo hovoril kolega Polka, sa mi zdá byť akceptovateľné, len by to zvýraznilo tu zásadu, že v prípravnom konaní nie agent, ale niekto iný určený policajnym prezidentom, a na súde už agent osobne, ale v neprítomnosti verejnosti aj obžalovaného. Myslím si, že len zdôrazni alebo vyjasní to, čo sme všetci chceli. Jedna všeobecnejšia poznámka. ak by sme nezachovali tento mechanizmus, tak pochopiteľne, môžeme budovať agentúrnu sieť vo svete organizovaného zločinu, ale každý agent by bol na jedno použitie, čo značne zvyšuje nákladovosť, keď nie iné
A mal by som jeden pozmeňovací návrh do paragrafu týkajúceho sa agenta. Je to paragraf 88b ods 10 v treťom riadku zdola nahradiť slovo "obsah" slovami "doslovne znenie" Tým by sme dosiahli, že obžalovaný by sa nedozvedel len nejako pretlmočený obsah toho, čo agent hovoril, ale musel by dostať či už prekrytý magnetofónový záznam alebo prepis, čo predsa len je už ma kvalita informácie, a nemusí to ohroziť totožnosť agenta. Prosím, chápte to ako pozmeňovací návrh S pozmeňovacím návrhom kolegu Polku by sme vyjasnili aj to, čo snáď všetci chceme - na sude agent, predtým iná osoba
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič
Ďakujem. Pán poslanec Polačko Poslanec J. Polačko
Chcem len upozorniť pána kolegu, že pri oboznámení sa obžalovaného s doslovným znením môže na základe istých skutočnosti, kde vypočúvaný vypovedá o svojej činnosti, dôjsť k jeho identifikácii, kdežto pri pojme "obsah" je možné pravé tieto identifikačné znaky obžalovanému neoznámiť, aby nemohol určiť, o koho ide.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Je tu problém, pán poslanec, pokiaľ ide o obhajobu, a som presvedčený, že by nám tieto veci namietali, pretože obhajoba musí mať jednoznačne k dispozícii všetky skutky, všetky skutočnosti, všetky vecné dôkazy, ktoré sa v priebehu trestného konania získali. Bez toho obhajoba nemôže byt ani účinná. Takže, o tomto je škoda polemizovať, preto som navrhol cely ten paragraf vypustiť. Je to môj návrh, či si ho pri hlasovaní osvojíte alebo nie, to je už vaša vec.
Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:
Chcel by som pánu kolegovi Polačkovi povedať, že predpokladáme, že ide o školeného agenta a nie hocikoho, kto sa prihlási na túto funkciu. Takže predpokladám, že agent bude a] tak vystupovať pred súdom.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto? /Nikto. /
Ak nie, končím rozpravu k tomuto bodu. Pán minister nie je tu, ale sa už vyjadril, nič nové sme po jeho vyjadrení nepovedali.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy, vážení páni,
dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k jednotlivým pozmeňovacím návrhom, ktoré boli prednesené v rozprave, prípadne k faktickým poznámkam.
Pani poslankyňa Tóthová po vzájomnej dohode navrhla stiahnuť pozmeňovací návrh, ktorý sa týka § 43 ods. l a § 163a Trestného poriadku, takže nebudeme sa týmto zaoberať, avšak naďalej trvá na svojom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týka § 67, a to je zaradenie nového odseku 3 - obligatórna väzba. K obligatórnej väzbe už niečo povedal pán minister spravodlivosti, prípadne ďalší diskutujúci v rozprave, predsa by som len chcel k tomu ešte niečo povedať.
Naozaj sú prípady vo verejnosti alebo prípady v súdnej praxi, kedy rozhodnutie súdu o väzbe vyvoláva veľkú pozornosti verejnosti a niekedy aj veľké rozhorčenie verejnosti, ale treba na tomto mieste povedať, čo všetko sme urobili pre to, aby sme sprísnili postih proti páchateľom najzávažnejších trestných činov v oblasti väzby. Môžeme ísť pekne do radu. V roku 1992 sme prijali inštitút tzv. poloobligatórnej väzby, keď sme povedali, že do väzby možno zobrať páchateľa trestného činu, ktorý spáchal trestný čin, kde dolná hranica trestu odňatia slobody je minimálne 8 rokov bez dôvodov. Čiže hocijaký páchateľ - teraz to trošku preženiem -, ktorý sa nebude páčiť sudcovi, ale ktorý spáchal trestný čin, kde je minimálna dolná sadzba 8 rokov, môže ísť v takomto prípade do väzby. To bolo prvé sprísnenie, ktoré sme urobili asi pred dvoma rokmi.
Ďalšie sprísnenie, ktoré sme urobili tiež asi pred rokom, bolo, že sme obmedzili možnosť prepustenia z väzby na
základe kaucie, či na základe sľubu obžalovaného. Dovtedy boli pomerne široké možnosti, kedy sa obžalovaný mohol dostať z väzby - buď splatením nejakej čiastky peňazí, alebo prísľubom, že sa bude dostavovať na predvolania. Obmedzili sme, že v niektorých prípadoch nie je možné, aby osoba bola prepustená z väzby, hoci by mala aj sto miliónov korún a hoci by bola spôsobilá zaplatiť takúto sumu peňazí.
Návrh zákona, ktorý máme dnes na stole, opäť sprísňuje postih voči páchateľom, pretože po dvoch rokoch trvania väzby bolo doteraz možné predĺžiť túto väzbu iba vtedy, ak páchateľ ohrozuje život a zdravie alebo ohrozuje základné práva a slobody občanov. Dnes hovoríme, že netreba splniť tieto podmienky a väzba môže byť predĺžená vždy vtedy, ak je to potrebné na splnenie účelu trestného konania. Čiže urobili sme tri významné kroky smerom k sprísneniu trestného postihu a nemyslím si, že je potrebné robiť ďalšie zásahy.
Ďalšia vec - nevšímame si článok 17 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok hovorí jednoznačne, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas stanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. To znamená, že fakultatívnosť väzby je vyjadrená už v samotnej Ústave Slovenskej republiky, ktorá hovorí o možnosti, nehovorí o povinnosti, o obligatórnosti brať do väzby. Bolo by povedané, že osoba je vzatá do väzby na základe dôvodov uvedených v zákone a na čas, ktorý takisto stanovuje zákon. Čiže, mali by sme vidieť určitý súvis medzi Trestným poriadkom a tými ustanoveniami, ktoré sú bezprostredne v Ústave Slovenskej republiky.
Donedávna rozhodoval o všetkých zásahoch do osobnej slobody prokurátor, prípadne iný orgán činný v trestnom konaní. Povedali sme, že ide o také závažné zásahy, že je potrebné, aby rozhodoval o týchto zásahoch súd. Zoberme si príklad, niečo naznačil už pán minister spravodlivosti, ale je potrebné hovoriť veľmi konkrétne, aby sme mali predstavu
o tom, k čomu môže v praxi dôjsť. Zoberme si príklad, že sudcovi dôjde návrh na vzatie do väzby pre trestný čin, ktorý uviedla pani poslankyňa Tóthová a na základe ktorého by sudca mal bez akejkoľvek možnosti volne] úvahy vziať obžalovaného do väzby. Sudca, samozrejme, nebude niekedy súhlasiť s kvalifikáciou, pretože má my názor na skutkové okolnosti prípadu, ktoré vyplývajú z predloženého materiálu, a povie, že nezoberie takú osobu do väzby. Podlá mňa v takom prípade sa ruší inštitút obligatórnosti a neplníme účel, ktorý by sme zaviedli ustanovením, ktoré navrhujete vy, pani poslankyňa. Čiže, aj v tomto prípade si myslím, že sudca by mal mat volnú úvahu a vždy by mal mať možnosť rozhodnúť, či zoberie alebo nezoberie obžalovaného, obvineného do väzby.
Pokiaľ ide o ďalší návrh pani poslankyne Tóthovej, to je doplnenie v § 63 odseku 2, kde časovému určeniu dala ešte aj miestne určenie doručenia. V takomto prípade možno s tým súhlasiť a odporúčam, aby sme schválili aj tento pozmeňovací návrh pani poslankyne.
Rád by som sa vyjadril k ďalším pozmeňovacím návrhom. Je tu pozmeňovací návrh pána Móriho, ku ktorému sa vyjadril pán minister spravodlivosti. Ešte by som sa vyjadril dvoma vetami k diskusii, ktorá tu bola ohľadne ustanovenia § 88b, a to o inštitúte agenta v trestnom konaní. Myslím si, že toto ustanovenie je jednoznačne naviazané na zákon o praní špinavých peňazí, ktorý budeme preberať onedlho. Pokiaľ by tento zákon o praní špinavých peňazí nebol prijatý, ale by sme prijali ustanovenie o agentovi, išlo by o ustanovenie, ktoré by vlastne nebolo účinne, bolo by v Trestnom poriadku, ale nemožno ho aplikovať, lebo je aplikovateľné iba v prípade osobitného špeciálneho zákona.
Takisto si myslím, že nie je porušená zasadá bezprostrednosti v konaní pred súdom, pretože je to priamo agent, ktorý vystupuje pred sudcom. Je to síce v neprítomnosti obžalovaného, ale Trestný poriadok pozná situáciu, kedy sa koná aj v neprítomnosti obžalovaného, napríklad ak je viac obžalovaných, predseda senátu musí zabezpečiť, že obžalovaný vypovedá v neprítomnosti ostatných obžalovaných a ostatní obžalovaní sú potom informovaní o obsahu výpovede ich spoluobžalovaného. Toto by mohla byť nejaká paralela, kedy možno poukázať na situáciu v Trestnom poriadku, že obžalovaný môže byt aj mimo pojednávacej siene, keď sa vypočúva ten alebo onen svedok.
Pán predseda, asi toľko k vyjadreniu k rozprave. Pokiaľ môžeme, mali by sme začať hlasovanie o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch, ak teda už nie je ďalšie vyjadrenie či už faktickými poznámkami alebo vystúpením pánov ministrov.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fico, nehnevajte sa na mňa, ale sudca, tak ako každý...
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyňa, ale rozpravu sme skončili. Mám tiež veľa pripomienok k tomu, čo povedal pán poslanec Fico k môjmu návrhu, ale už to nebudem komentovať.
Poslankyňa K. Tóthová: Dobre, ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pristúpime k hlasovaniu tak, ako boli navrhnute pozmeňovacie návrhy.
Poslanec R. Fico:
Začali by sme spoločnou správou. V spoločne] správe navrhujem prijať an blok pozmeňovacie návrhy, ktoré sú uvedene pod bodmi 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18 a 19. Tieto body navrhujem schváliť an blok.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené panie poslankyne, pani poslanci, skúsme sa najskôr prezentovať.
Prítomných je 82 poslancov, takže budenie hlasovať o pozmeňovacích návrhoch tak, ako ich zaznamenával pán spoločný spravodajca.
Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy pod číslami 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18 a 19, ktoré pán spoločný spravodajca navrhuje prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.
Môžeme pokračovať.
Poslanec R. Fico;
Ďalej zo spoločnej správy navrhujem, aby sme neprijali bod l, bod 6 a bod 20. Navrhujem hlasovať an blok o týchto troch bodoch spoločne] správy a odporúčam ich neprijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prezentujeme sa a budeme hlasovať o bode l, 6 a 20 spoločnej správy s tým, že pán spravodajca ich navrhuje neprijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 68 poslancov. Za návrh hlasoval l poslanec. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme neprijali tieto body spoločnej správy.
Poslanec R. Fico.
Pán predseda, ako som uviedol na začiatku, okrem spoločnej správy máme ešte aj uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, ktoré obsahuje 20 pozmeňovacích návrhov, z toho 19 pozmeňovacích návrhov je totožných so spoločnou správou. Nie je potrebné, aby sme sa nimi zaoberala. Je tu však jeden návrh, ktorý v spoločne] správe nebol uvedený, pokiaľ ide o iné výbory. Je to bod 3 uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národne] rady, kde sa odporúča vypustiť bod 19 návrhu zákona. Je to otázka postavenia advokátskych koncipientov v konaní pred sudom. Odporúčam, aby sme schválili
bod 3 uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a vypustili z návrhu zákona bod 19.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu Ústavnoprávneho výboru Národne] rady s tým, aby sme zo zákona vypustili bod 19.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje tento návrhu Ústavnoprávneho výboru Národne] rady schváliť.
Poslanec R. Fico:
Ústavnoprávny výbor to navrhol vypustiť, my s tým súhlasíme.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ústavnoprávny výbor navrhol vypustiť, to znamená, že hlasujeme za.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady prijali.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o návrhy, ktoré odzneli v rozprave, ako prvá vystúpila pani poslankyňa Tóthová. Svoj návrh k § 43 ods. l pani poslankyňa stiahla. V § 63 ods. 2, je to bod 33 návrhu zákona, pani poslankyňa navrhuje vo štvrtom riadku doplniť, za slovíčkom "kde" slova "a kedy". Ide vlastne o časové určenie doručenia. Odporúčam, aby sme tento pozmeňovací návrh schválili.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Tóthovej. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Tento návrh sme schválili. Poslanec R. Fico:
Ďalší pozmeňovací návrh sa týka § 67, kde pani poslankyňa navrhuje zaradiť novy odsek 3, ktorý by znel: "Do väzby bude vzatý obvinený z trestne] činnosti vraždy /§ 219 Trestného zákona/, obchodovania so ženami /§ 246/, z nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok a jedov /§ 187 ods. 3 písm. b/ a šírenia toxikománie /§ 188a ods. 2/. Ide o zavedenie obligatórnej väzby. Neodporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o návrhu pani poslankyne Tóthovej. Spravodajca si ho neosvojil, nie je za to, aby sme ho prijali.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Poslanec R. Fico:
Ďalší pozmeňovací návrh som predniesol v rozprave ja. Týka sa § 71 ods. 2, kde navrhujem, aby sme v posledne] vete odseku 2 v § 71 vypustili slova "na nevyhnutnú dobu" a tieto slová nahradili slovami "v dĺžke do jedného roka". Teraz by som prečítal celú vetu, aby bolo zrejmé, ako bude táto veta vyzerať: "Ak nebolo možne pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie v tejto lehote skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže o ďalšom konaní väzby v dĺžke do jedného roka rozhodnúť Najvyšší sud. Odporúčam schváliť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.
Tento návrh sme prijali. Poslanec R. Fico:
Ďalší pozmeňovací návrh v rozprave predniesol pán poslanec Polka, ktorý navrhol v odseku 10 § 88b návrhu zákona vypustiť prvú vetu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
S tým rozdielom, pán spravodajca, že prvý návrh pred pánom Polkom som mal ja.
Poslanec R. Fico:
Prepáčte, mate pravdu, pán Polka vystúpil v rozprave, ale potom dával pozmeňovací návrh druhýkrát.
Takže, je tu návrh pána predsedu Národnej rady vypustiť z návrhu cele ustanovenie § 88b. Neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme. Ja odporúčam prijať. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Tento pozmeňovací návrh sme neprijali Poslanec R. Fico:
To znamená, že teraz sa môžem vrátiť k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Polka, a to je návrh na vypustenie prvej vety z odseku 10 § 88b/ ods. 10. Dávam na volnú úvahu poslancov.
Predseda NR SR I. Gašparovič.
Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Polku s tým, že pán spravodajca necháva na naše rozhodnutie.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Ani tento pozmeňovací návrh neprešiel. Poslanec R. Fico:
Ďalšie pozmeňovacie návrhy predniesol pán poslanec Móri, ktorý navrhol doplniť § 12 ods. 2 Trestného poriadku, ďalej § 157 ods. 2 Trestného poriadku a upraviť § 158 ods. 2. Po vyjadreniach, ktoré tu odzneli k týmto pozmeňovacím návrhom, neodporúčam, aby sme schválili ani jeden z týchto pozmeňovacích návrhov. Môžeme dať o tom pripadne hlasovať an blok, ak s tým nebude súhlasiť prekladateľ, potom jednotlivo.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:
Chcel by som opraviť pána spoločného spravodajcu. Pokiaľ mi je známe, pán minister vnútra sa vyjadril k jednému pozmeňovaciemu návrhu, ku ktorému mal negatívne stanovisko. Ďalej by som žiadal, aby ste dali hlasovať jednotlivo.
Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Takže, budeme hlasovať. Poslanec R. Fico:
Budeme hlasovať jednotlivo. Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týka § 12 ods. 2 Trestného poriadku. Odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme neschválili.
Poslanec R. Fico:
Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Móriho sa týka § 157 ods. 2. Odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Móriho. Spravodajca ho navrhuje neprijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Neprešiel ani tento pozmeňovací návrh. Poslanec R. Fico:
Posledný pozmeňovací návrh pána poslanca Móriho sa týka § 158 ods. 2. Odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Móriho. Pán spravodajca ho navrhuje neprijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Neschválili sme ani tento pozmeňovací návrh pána poslanca Móriho.
Poslanec R. Fico:
Úplne posledný pozmeňovací návrh v rozprave predniesol pán poslanec Bárány. Navrhuje v § 88b ods. 10...
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:
Návrh sťahujem. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prečo? To bol dobrý návrh. /Smiech v sále. / Poslanec R. Fico:
Vyčerpali sme všetky pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy a rozpravy, môžme preto hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam, aby Národná rada schválila tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budenie hlasovať o zákone ako celku aj s doplnkami, ktoré sme schválili.
Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca odporúča zákon ako celok prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, ďakujem, pán minister.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov. /Potlesk. /
Ďalším bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. - Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 564 a spoločnú správu ako tlač číslo 564a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra pán Pittner. Prosím pána ministra.
Minister vnútra SR L Pittner.
Vážený pán predseda, vážená Národná rada,
predkladaný návrh novelizácie Trestného zákona predstavuje prvú fázu rekodifikácie Trestného zákona. Reaguje na zmeny, ktoré v nadväznosti na nove spoločenské, politické a ekonomické podmienky začali prebiehať v rámci prechodu na trhovú ekonomiku. Proces transformácie ekonomiky, privatizácia, vznik súkromno-vlastníckeho sektoru a súkromného podnikania nielen umožnil oživenie hospodárskeho života, ale podnietil i výskyt spoločensky nežiaducich, negatívnych javov. Nárast závažne] kriminality, ale aj drobnej delikvencie a zároveň aj nárast absolútneho počtu, ale aj percentuálneho podielu prvotrestanych osôb z celkového počtu trestne stíhaných osôb, ktorý zaznamenávame od roku 1990, si preto vyžaduje riešenie situácie a] prostriedkami trestného práva, ktoré sú pri obmedzovaní kriminality nezastupiteľné.
Navrhované zmeny sa tykajú ako všeobecnej, tak aj osobitnej časti Trestného zákona. Dovoľte, aby som vás oboznámil s niektorými podstatnými zmenami vo všeobecne] časti. Dochádza k rozšíreniu nutnej obrany tak, aby je] podmienky neboli splnené len vtedy, ak obrana je celkom zjavne neprimeraná útoku, a k rozšíreniu okolnosti vylučujúcich protiprávnosť konania o nové inštitúty, výkon práva, povinnosti a súhlas poškodeného. Ďalšia zmena spočíva v zvýšení hraníc peňažného trestu na 5 miliónov Sk a v zvýšení hranice pri podmienečnom prepustení pri výnimočnom treste z 20 rokov na 25 rokov trestu odňatia slobody.
Ďalej sa vo všeobecne] časti navrhujú nove obmedzenia, resp. povinnosti pri ukladaní podmienečného trestu odňatia slobody, napríklad zákaz návštev pohostinstiev, športových podujatí, zabezpečenie opravy poškodených veci, verejné alebo osobné ospravedlnenie poškodenému, rozšírenie trestných sadzieb o peňažný trest u viacerých druhov trestných činov, napríklad útok na verejného činiteľa podľa § 155 ods. l a 156 ods. l, zneužívanie právomoci verejného činiteľa podlá § 158 ods. l a prijímanie úplatku podľa § 160 a ďalšie. V neposlednom rade sa žiada uviesť rozšírenie trestne] zodpovednosti za držanie drogy aj pre vlastnú potrebu, alebo bez zisteného motívu a tiež rozšírenie ustanovenia § 187 aj o prekurzory.
V osobitnej časti Trestného zákona sa reaguje predovšetkým na novo sa vyskytujúce formy trestnej činnosti, a to jednak úpravou niektorých súčasných ustanovení, jednak formulovaním nových skutkových podstát trestných činov. Navrhuje sa 12 nových skutkových podstát trestných činov, napríklad falšovanie a pozmeňovanie kontrolných známok na označovanie tovarov - § 145a, porušovanie predpisov o kontrolných známkach pre označovanie tovaru - § 148c, neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi - § 178, neoprávnené odoberanie orgánov a tkanív - § 209a, legalizácia príjmu z trestnej činnosti - § 252 a ďalšie.
Pokiaľ ide o platné ustanovenia Trestného zákona, navrhuje sa zvýšenie trestných sadzieb u niektorých trestných činov, napríklad u trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 3, porušovania predpisov o obehu tovarov v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 3, nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. l, šírenie toxikománie podľa § 188a, atď.
Predkladaný návrh Trestného zákona je zosúladený s návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov. Súčasťou predkladaného návrhu je aj novela ustanovenia § 50 zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tato novela súvisí so zmenou ustanovenia § 89 ods. 14 Trestného zákona úpravou výšky škody.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k spoločnej správe. Vzhľadom na to, že táto správa neodporuje v žiadnej svojej časti koncepcii a zmyslu navrhovaného zákona, vyslovujem s ňou súhlas.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
vzhľadom na všeobecnú potrebu a akútnosť riešenia naznačených problémov odporúčam predložený návrh novely Trestného zákona schváliť.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi Pittnerovi a prosím predsedu Výboru Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť pána poslanca Ladislava Polku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážená Národná rada, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenské] republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb., teda Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb o priestupkoch v znení neskorších predpisov - tlač 564.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1053 z 11. júla 1994 na prerokovanie v lehote do 11. augusta 1994 už predtým spomenutým výborom Národnej rady. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.
Vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, prerokovali v určené] lehote tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený: Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 10. augusta 1994, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre statnú správu, územnú samosprávu a národnosti 9. augusta 1994, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť 10. augusta 1994 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 17. augusta 1994.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tento návrh zákona prerokovali, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národne] rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení ich pripomienok resp. pozmeňovacích návrhov.
Pokiaľ ide o pripomienky, odporúčam Národnej rade spoločnú správu schváliť s výnimkou bodov 11 a 13.
Vzhľadom na potrebne určite vysvetlenie hlásim sa do rozpravy.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Mám prihlásených do rozpravy, ale môžete sa hneď vyjadriť v rozprave.
Poslanec L. Polka:
Vážené kolegyne, kolegovia,
dlžný som vysvetlenie k neodporučeným ustanoveniam v bodoch 11 a 13 spoločnej správy. S bodom 13 je to veľmi jednoduché. Mali by sme postupovať podobne ako pri Trestnom poriadku, teda jasne a zrozumiteľne stanoviť termín účinnosti tohto zákona. Navrhujem termín účinnosti stanoviť na 1. 10. 1994, podobne ako bol stanovený termín účinnosti Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o bod 11, kde sa navrhuje doplniť nový odsek § 182, neodporúčam ho z viacerých dôvodov:
Skutková podstata trestného činu, ktorý sa navrhuje ako nový odsek § 182, je sčasti zahrnutá v špeciálnom ustanovení § 179 Trestného zákona, kde je uvedená skutková podstata trestného činu všeobecného ohrozenia a špeciálna skutková podstata v § 182 ods. l písmeno c/, kde sa určuje skutková podstata trestného činu ohrozenia energetických a vodárenských prevádzok. Plne chápem rozhorčenie niektorých kolegov, ktorí spontánne reagovali na udalosti okolo narušenia objektov výstavby elektrárne v Mochovciach, kde niektoré organizácie svojráznym spôsobom protestovali proti výstavbe tejto elektrárne, alebo a] niektorým iným objektom osobitného významu. Okrem toho, že je to už právne riešené v citovaných ustanoveniach, problém vzniká v tom, že chceme legislatívnym spôsobom zaplátať nie legislatívnu dieru, ale plátať nesprávne alebo nedostatočné konanie tých, ktorí sú poverení ochranou takýchto zariadení.
Domnievam sa, že bolo by veľmi ťažko vytýčiť objekty osobitného významu, ktoré by sa museli spraviť všeobecne závažným právnym predpisom, aby sme verejnosti sprístupnili informáciu, ktorý objekt má charakter objektu osobitného významu, čím by sme v podstate evokovali záujem určitých skupín občanov alebo iných ľudí o takéto objekty. A na druhej strane bol by problém stanoviť, kde začína tento objekt osobitného významu. Pri vodných dielach, vodných nádržiach je to skutočne veľmi zložité vymedziť. Z týchto dôvodov neodporúčam tento bod schváliť.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Aj ja ďakujem pánu poslancovi Polkovi. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Weis zo Strany demokratickej ľavice. Pripraví sa pani poslankyňa Kaliská.
Poslanec J. Weis:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia,
navrhujem v článku l predkladanej novely Trestného zákona a zákona o priestupkoch, tlač číslo 564, upraviť text
bodu 33 takto: v § 89 ods. 9 sa slová "vodnej alebo poľovníckej stráže" nahrádzajú slovami "vodnej, rybárskej, poľnej alebo poľovníckej stráže". Ide tu o rozšírenie okruhu osôb, ktorým Trestný zákon v 89 ods. 9 priznáva postavenie verejného činiteľa. Svoj návrh odôvodňujem tým, že v rámci programu tejto schôdze je zaradený ako bod 35 vládny návrh zákona o poľnej stráži, tlač 606, ktorý vytvára nový inštitút poľnej stráže v záujme účinnej ochrany poľnohospodárskeho majetku. Tento návrh, tlač 606, vymedzuje oprávnenia a povinnosti člena poľnej stráže pri výkone funkcie a v súvislosti s tým mu v § 5 ods. 4 priznáva postavenie verejného činiteľa. Zdôrazňujem, že ide o inštitút svojou podstatou a úlohami blízky napríklad lesnej, vodnej alebo poľovníckej stráži, ktorú novelizácia Trestného zákona zákonom číslo 177/1993 Z. z. v § 89 odsek 9 - postavenie verejných činiteľov, priznáva. Poľná stráž v tomto čase neexistovala, preto nebola do novely zahrnutá a nie je z tých istých príčin zahrnutá ani do bodu 33 tlače 564.
Pokiaľ by bol návrh zákona o poľnej stráži, tlač 606, schválený a súčasne by teraz nedošlo k novonavrhovanému rozšíreniu taxatívne vymedzeného okruhu osôb majúcich postavenie verejného činiteľa v S 89 odsek 9 Trestného zákona, článok l bod 33 tlače 564, došlo by tým k nežiadúcej nepriame] novelizácii Trestného zákona. Vzhľadom na to, že ten zákon bude ešte predložený, po konzultácii s právnikmi navrhujem môj návrh prijať podmienečne tak, aby nadobudol účinnosť prijatím zákona o poľnej stráži, tlač číslo 606.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Jánovi Weisovi. Prosím, pani poslankyňa Kaliská.
Poslankyňa G. Kaliská
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mám jeden pozmeňovací návrh. Navrhujem do Trestného zákona novy paragraf, ktorý by mal číslo 181d, teda zaradiť ho za tri existujúce paragrafy, ktoré upravujú skutkovú podstatu trestných cínov v oblasti životného prostredia. Názov paragrafu by bol "Nedovolený dovoz, vývoz a preprava odpadov". Navrhujem nasledovné znenie: "Kto v rozpore s predpismi o odpadoch dováža, vyváža alebo prepravuje odpad, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti. " Uvedenú skutkovú podstatu navrhujem zaviesť medzi trestné činy všeobecne nebezpečne, pretože nedovoleným alebo nesprávnym nakladaním s odpadmi môže byt spôsobené vážne ohrozenie zdravia ľudí, ako aj závažné ohrozenie životného prostredia.
Zavedenie tejto skutkovej podstaty trestného činu vyplýva vlastne z členstva Slovenskej republiky, tým že pristúpila k Bazilejskej dohode o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní
Dovolila by som si ešte na podporu môjho návrhu uviesť, Že 3. 8. 1994 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vyjadrilo stanovisko, že nemá námietky voči zaradeniu takéhoto nového paragrafu do Trestného zákona.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. O slovo sa prihlásil pán poslanec Šebo Ján.
Poslanec J. Šebo:
Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, milí hostia,
dovoľte, aby som zaujal stanovisko k práve spomínanému bodu číslo 11 spoločnej správy, kde bolo navrhnuté tento bod vypustiť. Chcel by som nadviazať na to, čo už môj predrečník trošku otvoril. Tento bod bol navrhnutý v národohospodárskom a rozpočtovom výbore doplniť pravé v súvislosti s poslednými udalosťami, ktoré sa stali v jadrovej elektrárni v Mochovciach. § 182 odsek l pojednáva o trestoch, ktoré sa môžu udeliť páchateľovi za jeho verejné ohrozenie zariadení a podobne. Týka sa to zariadení, ktoré sú vyšpecifikované, sú medzi nimi aj energetické zariadenia.
Chcel by som však povedať, že jadrová elektráreň je predsa len špecifické zariadenie osobitného vyznaniu, a preto mu treba venovať pri ochrane a] osobitnú pozornosť. Pôvodne ochrana jadrovej elektrárne v Mochovciach bola navrhovaná, že bude chránená vojskom. K tomu boli dokonca vybudované a] kasárne. Nakoniec tento úmysel bol nahradený technikou a služba je vlastne vlastne iba bežná, i keď je ozbrojená.
V rámci aktivít, ktoré vyvíja Greenpaece, súc si vedomí toho, že nemôžu byť za to stíhaní, maximálne nejakou pokutou, si v poslednom čase dovoľujú také veci, ktoré naozaj vážne ohrozujú nielen prevádzku jadrového zariadenia, tá vlastne ešte neexistuje. Treba si však uvedomiť, že v jadrovej elektrárni Mochovce máme dnes uložených niekoľko ton jadrového paliva. Dnes sme svedkami v masmédiách, že naháňame gramy a deká pašovaného jadrového paliva, kým takéto množstvá paliva sú vlastne ohrozené a mohli by byť všeobecným ohrozením občanov. Ak neprijmeme tento zákon, to známená, že vlastne takéto aktivity môžu byť ďalej vyvíjané. Strážna služba nemôže vedieť, či je to naozaj diverzia, alebo či je to len nejaký symbolický protest proti výstavbe jadrovej elektrárne, čo sú podstatné, veľké rozdiely. Avšak, ak niekto násilne prenikne cez plot a bez toho, že by bol potrestaný nejakou pokutou, samozrejme, môžeme v budúcnosti očakávať, že takéto aktivity sa budú stupňovať.
Je to zvlášť nebezpečné, keď takíto páchatelia sú zahraničného pôvodu, dokonca neovládajú jazyk, je ťažko s nimi komunikovať a podobne, nehovoriac o nejakej diverzii alebo technickom poškodzovaní zariadení, keď trebárs niekto bagatelizuje, že vŕtajú tam do chladiacej veže nejaké otvory, ktoré sa snáď zdajú také maličké, že by nemuseli ničomu vadiť. Treba si však uvedomiť, že žiadna statická konštrukcia osobitného namáhania nemôže byt vystavovaná nejakým pnutiam či už z hľadiska tepelného alebo nebodaj seizmického. Vyvoláva nebezpečné prierezy a vlastne ohrozuje dielo ako také. Samozrejme, že nikto si nemôže dovoliť napríklad do lana na moste v Bratislave navŕtali ani 5 mm dierku, pretože vznikne nebezpečný prierez.
Takže, podporujem prijatie bodu 11 a prosil by som vás takisto o jeho podporu, pretože len vtedy, ak si páchateľ uvedomí, že pri násilnom vniknutí do objektu ho postihne trest, sa zabrzdí a nebude robiť nejakú takúto diverziu. Z toho dôvodu vás prosím o podporu práve tohoto bodu 11.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Šebovi. Prosím, kolegyne, kolegovia, kto sa ďalej hlási do rozpravy?
Pán poslanec Kuzbert.
Poslanec T. Kuzbert:
Chcel by som podporiť návrh môjho kolegu Ing. Šebu. Tiež som z oblasti, kde jadrová elektráreň je vo výstavbe - jadrová elektráreň v Mochovciach. Konzultovali sme s políciou o posledných incidentoch, ktoré sa tam odohrali. Chcem upozorniť, že tí, ktorí tieto incidenty vyvolá ajú, sú si vedomí toho, lebo majú vo svojich kruhoch právnikov, že nemôžu byť za takéto incidenty trestaní. Trošku by som oponoval kolegovi Polkovi, lebo tieto objekty sa dajú vymedziť. Nehovorím, že každá jedna priehrada, ale trebárs taká jadrová elektráreň v Mochovciach, jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, ropovod - tá veľká stanica, čo je v Šahách, sú skutočne také objekty, ktoré si takúto pozornosť zaslúžia. Preto podporujem návrh kolegu Šebu.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Kuzbertovi. Prosím, pán poslanec Móri.
Poslanec I. Móri:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
budem veľmi stručný. Dovolím si uviesť len jeden pozmeňovací návrh týkajúci sa § 148 písmena c/, ktorý sa týka porušovania predpisov o nálepkách na označenie tovaru. V uvedenom ustanovení Trestného zákona v odseku l navrhujem text "Kto v rozpore s právnym predpisom uvádza tovar bez nálepiek... atď. " pozmeniť nasledovne: "Kto v rozpore s právnym predpisom prechováva vo väčšom rozsahu, alebo uvádza do obehu tovar bez nálepiek" a predchádzajúci text zostáva nezmenený. Tento návrh § 148 písmena c/ odsek l, ktorý bol pôvodný, resp. pôvodne ustanovenie postihuje len osoby, ktoré tovar bez nálepiek na jeho označenie pre daňové účely uvádzajú do obehu. V priebehu trestného konania však môže nastať situácia, a stáva sa, keď podozrivá osoba zaujme alebo zaujala účelovú obranu v priebehu dokazovania uvedeného trestného činu tým, že takýto tovar odkúpila od neznámej osoby. Navrhnutý doplnok, ktorý som tu uviedol, vymedzuje rozsah spáchaného trestného činu pre prechovávanie takéhoto tovaru, čo ma za následok nevyhnutnosť preukazovania, ešte raz opakujem, preukazovania pôvodu tovaru v rámci obchodných vzťahov.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste sa na tento pozmeňovací návrh pozreli nie cez prizmu politiky, ale cez prizmu vecnú a cez prizmu aktuálnosti.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Mórimu. Pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
mám veľmi krátku poznámku, ktorá sa týka bodu 35 návrhu zákona. Ide o § 89 Trestného zákona, ktorý sa má doplniť o nové odseky 20 až 24. Okrem iného sa v odseku 24 navrhuje, aby sme presne definovali, čo to je primerané obmedzenie alebo povinnosť, ktorú možno uložiť osobe, ktorá je podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody, alebo osobe, ktorá je podmienečne odsúdená na takýto trest. Okrem iného sa tu hovorí, že obmedzenie spočíva najmä v povinnosti odpracovať bez nároku na odmenu v prospech obce najviac 20 hodín. V danom prípade ide vlastne o povinnosť vykonať určitú prácu bez nároku na odmenu. Žiaľ, musím konštatovať, že
takáto právna úprava by bola v rozpore s tými ustanoveniam nášho právneho poriadku, ktoré hovoria, že za vykonanú pracú každému náleží aj odmena. Predpokladám, čo asi viedlo predkladateľov tohto návrhu k zaradeniu takejto povinnosti do návrhu zákona. Ak chceme zaviesť formy akejsi verejnoprospešnej práce do nášho trestného práva, musíme predovšetkým brat do úvahy fakt, o ktorom som hovoril, že za prácu treba zaplatiť. Pokiaľ by sme takéto obmedzenie chcem niekomu uložiť, najskôr by sme sa ho museli spýtať či súhlasí s tým, že vykoná takú alebo onakú prácu bezplatne.
Pán poslanec Chamula, vidím, že kývete hlavou, ale poviem vám úplne konkrétny, typicky príklad, trest verejnoprospešnej práce v Anglicku. Sudca sa spýta odsúdeného: Pán odsúdený, vo vašom prípade vám môžem uložiť trest verejnoprospešnej práce, súhlasíte s tým, že vykonávate bezplatne prácu? On musí s tým súhlasiť. Keď s tým nesúhlasí, porušujú sa medzinárodné dohovory. A v tomto prípade by sme tiež porušili medzinárodný dohovor.
Navrhujem, aby sme vypustili v písmene b/ odseku 24 slová "odpracovať bez nároku na odmenu v prospech obce najviac 20 hodín". Súčasne v tom istom písmene b/ kde sa hovorí, že takéto obmedzenie môže spočívať v povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, alebo zabezpečiť opravu poškodených vecí, za slovami "poškodených vecí" by som vložil slová "trestným činom", aby bolo zrejmé, že ide o opravu tých vecí, ktoré boli poškodené trestnou činnosťou.
Mám tieto dva malé pozmeňovacie návrhy. Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. pán poslanec Kuzbert sa ešte raz hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec T. Kuzbert:
Chcel by som sa len spýtať pána doktora Ficu - súhlasím s tým, čo povedal, že je to protiústavné, ale prečo nešpekuluje nad tým, ako zaviesť to, čo majú v Anglicku, a prečo nenavrhne, že sudca sa ho spýta, či je ochotný, ale špekuluje a zdôvodňuje tu, ako neprinútiť toho gaunera - s prepáčením za vyraz, aby odviedol aspoň verejnoprospešnú pracú.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Chamula - faktická poznámka. Poslanec I. Chamula:
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Určite pri týchto zákonoch musíme rešpektovať kauzu resp. požiadavky demokratických krajín. Lenže si myslím, že kolega poslanec Fico povedal zlý príklad, pretože anglická demokracia ma už niekoľko desaťročí a tzv. slovenská demokracia ma len štyri roky. Takže, potrebujeme aj my určitý čas, aby sme sa kdesi dostali. To je po prvé. Po druhé - chcem povedať toľko, že žijeme v dobe, kde skutočne je potrebne použiť určité sankcie voči tým, ktorí robia proti občanom, proti spoločnosti a proti zásadám ľudskej morálky tým, že sa dopúšťajú trestne] činnosti. Samozrejme, že treba toto primerane viesť zákonom a sankcionovať. Ale ten, o ktorom hovoril kolega Fico, môže povedať, že s tým nesúhlasí.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Chamulovi za faktickú poznámku. Prosím, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
"Pán Kuzbert, keby ste riadne sledovali program rokovania vášho výboru, určite by vám neušlo, že som osobne predložil návrh zásad zákona o treste verejnoprospešnej práce. Myslím si, že pokiaľ niečo poviete na moju adresu, buďte taký láskavý, najprv si overte, či to je pravda, alebo to nie je pravda.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:
Nechcem viest tu nejaký dialóg. Viem o tom, že ste navrhli verejnoprospešnú prácu, ale prečo teraz, konkrétne pri tomto zákone zmietnete návrh, a tým prakticky - aspoň môj dojem je taký - zastanete tých, ktorí len čakajú na to, ako by sa mohli vyhnúť istým povinnostiam a pritom konajú trestný čin alebo priestupok. O to mi išlo, o nič iné.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne, kolegovia, chce sa ešte niekto prihlásiť do rozpravy? Pán poslanec Chamula - faktická poznámka.
Poslanec I. Chamula:
Ďakujem za slovo. Ešte by som chcel doplniť v dobrom. Viete, žijem v okrese, kde žije 20 % Cigánov a títo neustále páchajú trestnú činnosť alebo priestupkovú činnosť. Dá sa
povedať, že berú sociálnu podporu, nie malú, alebo aj nezamestnaneckú podporu, nie malú. A skutočne je to stav alebo situácia, ktorú treba veľmi do dôsledkov analyzovať a hľadať určitú priechodnosti v tom zmysle, ako týchto ľudí prinajmenšom nielen upozorniť, ale priviesť na to, aby toto nerobili, alebo väčšinu týchto ľudí priviesť na to, aby to nerobili. Neviem si v tejto situácii predstaviť prostriedky, ktoré by určitým spôsobom v čo najkrajšej dobe zmenili postoj týchto ľudí a činy týchto ľudí. Takže si myslím, že skutočne treba tieto veci prijať v tom zmysle, aby títo ľudia pochopili, resp. aby títo ľudia boli nútení - nie pochopili, lebo oni to veľmi pozde pochopia - skutočne vykonávať aspoň akú-takú minimálnu užitočnú činnosť, pretože konajú opak. A ešte by som chcel zdôrazniť, že je to dôsledok minulosti, pretože minulosť, tých 42 rokov, týchto ľudí donieslo na takú intelektuálnu rovinu, myšlienkovú rovinu, citovú rovinu, na akej sú. A myslím si, že čo sa týka tejto skupiny ľudí, je ťažko hľadať nejaké pacifistické alebo humánne prostriedky. Tu treba určitým spôsobom radikálnejšie postupovať a doslova ich nútiť. Samozrejme, nie nejakou hrozbou, ale hľadať na to spôsob ako im vnútiť to, aby priniesli aspoň minimum úžitku pre štát.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Chamulovi. Pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:
Myslím si, že by sme mohli viesť aj odbornú diskusiu, ale možno aj takto z miesta. Iba chcem zareagovať to, čo povedal pán poslanec Chamula. Pán poslanec, žiadny sudca by neuložil takéto obmedzenie - vykonať prácu Cigánmi. Verte mi, žiadny, pretože by to bolo absolútne bezúčelne. Nejde tu
o obmedzenie, ktoré by sa malo práve vzťahovať na takých páchateľov, ako sú Cigáni, prípadne iné asociálne živly. A hovoríme okrem iného o obmedzení, nehovoríme o treste za spáchaný trestný čin. Plne s vami súhlasím, že treba nájsť nejaké radikálnejšie postihy aj cigánskeho obyvateľstva, ktoré pácha trestné činy tak, ako pácha, ale toto naozaj nie je liek a naozaj by sme si zbytočne vyrobili problémy z hľadiska medzinárodného, ústavnoprávneho. Z toho dôvodu som navrhol vypustenie týchto 20 hodín. Budem rád, ak paragrafované znenie zákona o treste verejnoprospešnej práce, ktoré je pripravené a ktoré, dúfam, budem mať možnosť predložiť, potom spoločne podporíme.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Jakuš - faktická poznámka. Poslanec J. Jakuš:
Prosím vás, nerád vstupujem do tejto odbornej debaty, ale chcem upozorniť, že tu zaznela zo strany pána poslanca Chamula a bohužiaľ, aj zo strany pána poslanca Ficu interpretácia, ktorá vlastne zaraďuje určitú skupinu občanov do asociálnej kategórie. Boli nazvaní Cigánmi. Prosím vás, dávajme si na to pozor, sme na pôde parlamentu a trošku to zaváňa nie celkom právnymi normami.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula;
Ďakujem pekne za slovo. Kolegovi poslancovi len toľko, že v každej reči, v každom jazyku - v anglickom, nemeckom - sú Cigáni, len u nás sú Rómovia. A oni sa na to, že sú Rómovia - aspoň tí, ktorých poznám, veľmi hnevajú. Oni sa priznávajú k Cigánom. Takže, takýto termín budem používať vždy.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:
Jeden štatistický údaj, ktorý nás možno oprávňuje kriticky nazerať na túto skupinu obyvateľstva. Rómovia, keď ich máme tak nazývať, predstavujú približne 5 % obyvateľstva, ale páchajú približne 30 % všetkej trestnej činnosti.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:
Prosím vás, nemyslel som to, že ste použili pojem Cigáni alebo Rómovia. To je zaužívané, to som nemyslel, ale že sme skupinu občanov označili určitým spôsobom.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Vyjasnili sme si to. Prosím, kolegyne, kolegovia, kto sa hlási do rozpravy?
/Nikto. /
Preto končím rozpravu k tomuto bodu. Vzhľadom na to, že rokujeme dosť dlho, navrhujem, aby sme si urobili prestávku do 16. 35 hodiny a po tejto prestávke dáme slovo pánu predkladateľovi, pánu spoločnému spravodajcovi a pristúpime k hlasovaniu.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, príďte do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o 18. bode programu.
Kolegyne a Kolegovia, skúsme sa prezentovať. Prezentovalo sa 55 poslancov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ktorí ste v priľahlých miestnostiach, dostavte sa do rokovacej miestnosti.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 63 poslancov.
Prosím skrutátorov, aby spočítali poslancov, ktorí sú v miestnosti.
Kolegyne a kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti.
Prosím o informáciu koľko nás je.
Je nás prítomných 80. Kolegyne, kolegovia, prestaňme sa hrať na skrývačku, ešte raz sa prezentujme. Nie je to zákon, okolo ktorého by sme mali robiť nejakú predvolebnú politiku.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave k 18. bodu?
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem, nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch.
Poslanec L. Polka: Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážená Národná rada,
zo spoločnej správy navrhujem an blok schváliť pripomienky pod bodmi číslo l až 10 a bod 12.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne a kolegovia, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o bodoch l až 10 a o bode 12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body an blok schváliť.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy pod bodmi l až 10 a bodom 12 sme schválili.
Poslanec L. Polka:
Vzhľadom na to, že k bodom 11 a 13 boli uplatnené pripomienky, navrhujem ich na osobitné hlasovanie s tým, že bod 11, ku ktorému boli uplatnené pripomienky, neodporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne a kolegovia, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o bode 11. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča schváliť ho.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že bod 11 spoločnej správy sme neschválili. Poslanec L. Polka:
Ďalší na osobitné hlasovanie je bod číslo 13, kde bolo pôvodne určené účinnosť zákona stanoviť dňom vyhlásenia. Tento bod neodporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme hlasovať o bode 13. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča schváliť.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Bod číslo 13 spoločnej správy sme neschválili. Poslanec L. Polka;
Tým sme vyriešili spoločnú správu. Z rozpravy vyplynulo 5 legislatívnych návrhov. V poradí, ako boli podané, bolo to predovšetkým stanovenie účinnosti tohto zákona. Návrh bol na určenie účinnosti na 1. 10. 1994, aby tento zákon korešpondoval s dňom účinnosti Trestného poriadku. Odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča schváliť.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh z rozpravy sme schválili.
Poslanec L. Polka:
Ďalší návrh pána poslanca Weissa k § 89 ods. 9 na doplnenie poľnej stráže neodporúčam schváliť vzhľadom na skutočnosť, že by sme sa dopustili určitého porušenia legislatívnych pravidiel a schvaľovali by sme inštitút, ktorý ešte nebol zákonom schválený. Takisto jeho návrh na podmienečné schválenie tohto ustanovenia nie je reálny a nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Vecne tento problém možno riešiť v zákone o poľnej stráži. Je to obvyklý spôsob. Neodporúčam tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Navrhujem svojmu takmer menovcovi, aby vzhľadom na tieto veci návrh stiahol, pretože by sme hlasovali síce vecne v záujme správnej veci, ale z legislatívneho hľadiska by sme porušili pravidlá.
Poslanec J. Weis:
Vážení, konzultoval som tuto záležitosť aj s predsedom parlamentu a s právnikmi, ale keď si myslíte, môžem tento návrh stiahnuť. Vychádzam z toho, že keď budeme rokovať o poľnej stráží, následne budeme musieť spraviť malú novelu Trestného zákona, pretože nepriama novela cez poľnú stráž je neobvyklým krokom.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán spoločný spravodajca. Poslanec L. Polka:
Možno to riešiť v prechodných a záverečných ustanoveniach podobne, ako v zákone o mestskej a obecnej polícii.
Poslanec L. Weis:
Ale dajme o tom hlasovať. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Takže budeme o tom hlasovať. Poslanec L. Polka:
Napriek autorite pána predsedu Národnej rady, napriek tomu, že ma učil trestne pravo procesné, neodporúčam tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o návrhu pána poslanca Jana Weisa.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili. Poslanec L. Polka:
Ďalší bol návrh pani poslankyne Kaliskej, ktorá navrhuje nový § 181d - Nedovolený dovoz, vyvoz a preprava odpadov. Text tohto nového ustanovenia znie: "Kto v rozpore s predpismi o odpadoch dováža, vyváža alebo prepravuje odpad, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti. " Návrh pani poslankyne Kaliskej odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Kaliskej s tým, že pán spoločný spravodajca ho odporúča schváliť.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh pani poslankyne Kaliskej sme schválili.
Poslanec L. Polka:
Ďalší bol návrh pána poslanca Móriho doplniť § 148c Trestného zákona o porušovaní predpisov o nálepkách na označovanie tovaru, ktorý bude mat text: "Kto v rozpore s právnym predpisom prechováva vo väčšom rozsahu alebo uvádza do obehu tovar bez nálepiek... ". Vzhľadom na skutočne neriešiteľné dôkazné bremeno pre orgány činné v trestnom konaní, napríklad ak budem prechovávať vo svojej pivnici tisíc fliaš vína bez kontrolných nálepiek, predsa ma nikto nemôže obviniť z trestnej činnosti, neodporúčam tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, prezentujme sa. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča schváliť.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 7 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec L. Polka:
Návrh pána poslanca Ficu, ktorý navrhol upraviť § 89 ods. 24 v písm. b/, sme po porade s legislatívcami upravili nasledovne. Prosím o pozornosti.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne a kolegovia, prosím, aby ste vypočuli pána spoločného spravodajcu.
Poslanec L. Polka:
V novom znení § 89 ods. 24 písm. b/: "v povinnosti odpracovať v prospech obce najviac 20 hodín, vysťahovať sa z neoprávnene obsadeného bytu, nahradiť spôsobenú škodu alebo zabezpečiť opravu veci poškodených trestným činom, verejne či osobne sa ospravedlniť poškodenému" v podstate vypadlo ustanovenie "bez nároku na odmenu". Necháme na rozhodnutie obcí, či túto odmenu budú posudzovať vo forme nejakého občerstvenia alebo nejakého vecného plnenia, alebo či im priamo zaplatia tých 20 hodín. Musíme im nechať nejaké práva. Odporúčam návrh pána poslanca Ficu v takejto podobe schváliť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca odporúča pozmeňovací návrh pána poslanca Ficu schváliť.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Ficu prešiel.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán podpredseda, myslím, že sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Odporúčam hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán poslanec Hrnko chce faktickú poznámku, ale až po hlasovaní.
Budeme sa prezentovať a zároveň budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Poslanec L. Polka:
Návrh zákona ako celok odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh zákona schváliť.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že sme takmer jednomyseľne schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. - Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec L. Polka:
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vám poďakoval za spoluprácu, pretože sa nám podarilo zaplátať jednu obrovskú legislatívnu dieru. Dúfam, že polícia tento náš čin bude dôsledne realizovať v praxi. Osobitne by som sa chcel poďakovať všetkým legislatívcom, ktorí sa zúčastnili na tejto promptne] a dobrej práci, obzvlášť legislatíve Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Aj ja ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu.
Ešte faktická poznámka - pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem. Keďže novelizovaný Trestný zákonník bude musieť vyjsť v Zbierke zákonov a máme tu pána ministra spravodlivosti, ktorý je zodpovedný za vydávanie Zbierky zákonov, chcem mať jednu otázku, ktorá vyplýva z publikovaných článkov v tlači, že zbierky vychádzajú ináč, ako sú odsúhlasené v pléne Národnej rady. Chcel by som dať otázku, či je to pravda a ako sa zabezpečí, aby tie chyby v zbierkach boli napravené.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Prosím, pán minister. Minister spravodlivosti SR M. Hanzel:
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci,
samozrejme, že tento článok som zaregistroval od pána redaktora Hrčku v Pravde. Nechal som to preveriť. Vedúca redakcie Zbierky zákonov mi včera predložila písomné stanovisko. Dnes som si ho preveril, odsúhlasil s tým, že som požiadal tlačového tajomníka ministerstva spravodlivosti zariadiť, aby naše stanovisko, naša odpoveď bola zverejnená v dennej tlači. Presne tak, ako to dostaneme z Národnej rady, je to publikované v Zbierke zákonov. Toľko moja odpoveď.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi. Ešte raz - pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Takže sa pýtam vedenia Národnej rady a overovateľov Národnej rady, ktorí sú pod tým podpísaní, ako je možné, že na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dôjde iný text, ako je schválený v pléne. Žiadal by som odpoveď zajtra na pléne, pretože už interpelácie a iné záležitosti na tomto pléne nie sú.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem. Zajtra bude odpoveď príslušného odboru.
Kolegyne a kolegovia, prejdeme k deväťnastemu bodu programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 570 a spoločnú správu výborov ako tlač 570a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
dovoľte mi pred prerokovaním návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1990 Zb. o obecnej polícii povedať niekoľko poznámok.
Zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch bol prijatý v samých začiatkoch prebiehajúcich spoločenských zmien. Podrobnejšie sa v ňom upravujú základy administratívnej zodpovednosti za spáchanie priestupku, sankcie i ochranné opatrenia, a podrobnejšie než predchádzajúci zákon upravuje aj konanie o priestupkoch. Od nadobudnutia účinnosti bol platný zákon o priestupkoch z dôvodov zmien právneho poriadku viackrát novelizovaný. Predložený návrh zákona je nevyhnutná reakcia na pripravenú novelu trestno-právnych predpisov, ktorá je súbežne predložená na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo návrh novely priestupkového zákona, ktorý primerane reaguje na zmeny v trestno-právnych predpisoch. Vzhľadom na to, aby nenastalo neúmerné administratívne zaťaženie policajných orgánov v súvislosti s presunom niektorých skutkov z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní do pôsobnosti orgánov objasňujúcich priestupky, je nevyhnutné zabezpečiť, aby novely trestno-právnych predpisov, ako aj novela priestupkového zákona nadobudli účinnosť v rovnakom termíne.
Novela Trestného zákona podstatným spôsobom zasiahne do štruktúry protispoločenských konaní, pretože zakotvuje zvýšenie výšky spôsobenej škody z l 000 Sk na 4 000 Sk, ktorá je rozhodujúca pre posúdenie, či ide o priestupok alebo trestný čin. Novela Trestného poriadku bude znamenať podstatné zjednodušenie formálnosti konania, a tým aj súvisiacej administratívy v pôsobnosti policajných organov a ďalších orgánov, ktoré budú odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov. Za predpokladu, že by nenastali príslušne zmeny v konaní o priestupkoch, vznikne paradoxná situácia - zadokumentovanie trestného činu, teda činu súdne trestného a spoločensky nebezpečnejšieho než priestupok, sa stane jednoduchším než zadokumentovanie priestupku.
Predložený návrh zákona mení a dopĺňa predovšetkým ustanovenia upravujúce konanie o priestupkoch a rozširuje okruh orgánov oprávnených dokumentovať priestupky v rámci svojej pôsobnosti, a to aj vzhľadom na už platne vymedzenie ich pôsobnosti v tejto oblasti v osobitných zákonoch, napríklad v zákone o Železničnej policu Slovenskej republiky, Vojenskej polícii, ako aj obecnej polícii. V konečnom dôsledku to znamená, že príslušný orgán objasní priestupok v rámci svojej pôsobnosti a správny orgán by prípadne došetrenie požadoval iba od toho, kto priestupok objasňoval.
Rozšírenie orgánov oprávnených objasňovať priestupky bude v praxi prínosom predovšetkým z dôvodov odstránenia zbytočného šikanovania občanov, ako a] odstránenia časových strát, ku ktorým dochádza vzhľadom na to, že mnohé organy, ktoré priestupok odhalia, nie sú oprávnene procesné ich objasňovať. V dôsledku toho dochádza k prípadom, keď pracovník obecnej polície odhalí priestupok a zistí jeho páchateľa i prípadných svedkov, ale skutok musí zadokumentovať s určitým časovým oneskorením až organ Policajného zboru.
Návrh zákona bol zaslaný na medzirezortné pripomienkové konanie všetkým ústredným orgánom štátnej správy, vybraným okresným a obvodným úradom štátnej správy, vybraným mestským
a obecným úradom, Združeniu miest a obcí Slovenska, ako aj vybraným útvarom Policajného zboru. Viaceré subjekty pripomienkového konania uplatnili návrhy nad rámec predloženého návrhu zákona, najmä požadovali zakotvenie celého radu nových skutkových podstát, zvýšenie výšky ukladaných pokút a zavedenie sankcie verejno-prospešných prác ako náhrady u nevymožiteľných pokút. Vzhľadom na to, že predkladaná novela je iba bezprostrednou reakciou na pripravované zmeny v trestno-právnych predpisoch, návrhy z pripomienkového konania neboli v predloženom návrhu akceptované. Uplatnené návrhy však budú využite ako podklady pre nový zákon o priestupkoch, s prípravou ktorého počítame v najbližšom období.
Vážená Národná rada, vychádzajúc zo spoločne] správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj z rokovania týchto orgánov, môžem konštatovať, že vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii bude prínosom pre občanov, ako a] pre orgány pôsobiace na úseku odhaľovania a objasňovania priestupkov. Verím, že po prerokovaní s ním vyslovíte súhlas.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi Pittnerovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Báránya, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
vzhľadom na podrobné vysvetlenie zámeru, ktorý sleduje navrhovateľ predloženým dokumentom, aj na objasnenie obsahu návrhu ostáva mi len veľmi stručne niekoľko poznámok. Skutočne ide tu o dokument úzko súvisiaci s Trestným zákonom a Trestným poriadkom. Rád by som pripomenul - a to je vec do značnej miery doposiaľ neobvyklá, že do značnej miery rozširuje oprávnenia neštátnych orgánov voči občanovi pri boji s priestupkami.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii, predseda Národne] rady pridelil 11. júla 1994 na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk bol poverený Výbor Národne] rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.
Vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote nasledovné výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady, Výbor Národne] rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Tieto výbory, ktoré ho prerokovali, aj odporučili Národnej rade schváliť ho po zohľadnení pripomienok, ktoré máte v spoločnej správe.
Mimo spoločnej správy máme uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 493 zo 17. augusta 1994, ktoré takisto odporúča predložený vládny návrh schváliť a obsahuje viacero pripomienok. Myslím, že takisto máte rozdané aj toto uznesenie.
Dovoľte mi na úvod navrhnúť spôsob, ako by sme mali hlasovať o jednotlivých pripomienkach zo spoločnej správy a z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. Zo spoločnej správy odporúčam prijať pripomienky uvedené pod číslami 2, 3 a 4. Neodporúčam prijať pripomienku uvedenú pod číslom l, pretože štylisticky by text v písmene b/, tak ako je navrhnutý, nenadväzoval na predvetie. Obsahovú zmenu ani navrhovateľ tohto nového textu písm. b/ nemal na mysli. Pokiaľ ide o bod 5, ktorý taktiež neodporúčam prijať, myslím si, že tento zákon by mal nadobudnúť účinnosť, spolu s Trestným zákonom a Trestným poriadkom, a keďže sme k 1. októbru určili účinností noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, aj tu by mala ostať účinnosť k l. októbru tak, ako je vo vládnom návrhu uvedené.
Pokiaľ ide o uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, bod l neodporúčam prijať z jednoduchého dôvodu, že je totožný B bodom l spoločnej správy, teda aj moja argumentácia jeho neprijatia je rovnaká. Takisto si nemyslím, že je potrebné vypúšťať v § 58 odsek 3. Potom je tu ešte § 58 ods. 4, tu by bolo možné vyhovieť návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. Pripomienky, ktoré Ústavnoprávny výbor Národnej rady má pod číslami 4, 5 a 6, sú totožné s niektorými bodmi spoločnej správy, a preto o nich nebude potrebné hlasovať, keď sa rozhodneme pri spoločnej správe tak, ako som odporúčal.
O pripomienkach zo spoločnej správy v bodoch, ktoré som navrhol prijať, odporúčam hlasovať an blok a takisto o zamietnutí dvoch bodov, ktoré som navrhol neprijať. Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, ak nebudú iné návrhy z rozpravy, odporúčam zamietnuť body l a 2, prijať bod 3 a o bodoch 4, 5 a 6 rozhodneme pri hlasovaní o spoločnej správe tak, ako plénum uzná za vhodne.
Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Prosím, kolegyne, kolegovia, kto sa hlási?
/Nikto. /
Ako vidím, nikto, teda môžeme rozpravu ukončiť. Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch zo spoločnej správy.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o devätnástom bode programu.
Prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa nás iba 54.
Vážene kolegyne, vážení kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, prosím vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie, pretože zbytočne strácame čas.
Prosím pracovníkov kancelárie, aby išli do bufetu a požiadali pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti.
Pán poslanec Polačko - faktická poznámka.
Poslanec J. Polačko:
Pán podpredseda, v japonskom metre zamestnávajú takých ľudí, čo tam tlačia ľudí do vozňov, keby sme dvoch - troch zamestnali aj v Národnej rade.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Myslím si, že tu by bolo treba skôr zamestnať ľudí, ktorí by držali dvere a zabránili poslancom, aby odchádzali z rokovacej miestnosti. Nemyslím si, že je vhodné robiť prestávku, pretože stratíme ďalší čas a príde ešte menej poslancov, ako je tu teraz.
Ešte raz by som chcel poprosiť kolegyne a kolegov, ktorí sú v priľahlých miestnostiach, aby sa dostavili na hlasovanie. Moje výzvy prinášajú ovocie, pribúda nás. Skúsme sa ešte raz prezentovať.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, dostavte sa na hlasovanie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúsme sa ešte raz prezentovať.
Prezentovalo sa 78 poslancov, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni, podľa toho, čo som odporúčal aj v úvodnom slove, navrhujem zo spoločnej správy schváliť an blok body 2, 3 a 4.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne, kolegovia, prezentujeme a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 4 poslanci.
Pozmeňovacie návrhy obsiahnuté v spoločne] správe sme schválili.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni, zo spoločne] správy body l a 5 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme hlasovať o bodoch l a 5 spoločnej správy s tým, že spoločný spravodajca odporúča tieto body neprijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že body l a 5 sme neschválili.
Poslanec E. Barány:
Môžeme teraz pristúpiť k hlasovaniu o bodoch z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. Bod l z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady je totožný s bodom l spoločnej správy, ktorý sme práve zamietli. Myslím, že nie je potrebné o ňom znova hlasovať. Odporúčam hlasovať o bode 2, kde ide o rozdielny bod. Tento odporúčam zamietnuť.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme hlasovať o bode 2 uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady s tým, že pán spoločný spravodajca neodporúča tento bod prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 2 uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady sme neschválili.
Poslanec E. Barány:
Bod 3 uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o 3 bode uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci
Tento bod uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národne] rady sme schválili.
Poslanec E. Barány:
Vážený pán predsedajúci, myslím, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR P. Weiss.
Kolegyne a kolegovia, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku s prijatými pozmeňovacími návrhmi. Pán spoločný spravodajca tento návrh zákona odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii. /Potlesk. /
Dvadsiatym bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnenších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 585 a spoločnú správu výborov ako tlač 585a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Ivan Šimko. Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.
Podpredseda vlády SR I. Šimko:
Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni,
podkladom pre vypracovanie návrhu zákona o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestne] činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov bolo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. marca 1993 číslo 163, ktoré bolo prijaté k správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o stave zákonnosti v Slovenskej republike. Návrh zákona pripravila Generálna prokuratúra v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska. K návrhu sa mali možnosť vyjadriť všetky rezorty, ústredné orgány a rozhodujúce inštitúcie v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Ich pripomienky boli v prevažne] miere akceptované a premietnuté do textu zákona. Pripomienky, ktoré akceptované neboli, boli s príslušnými orgánmi rezortov prerokované.
Navrhovaný zákon je reakciou na dynamický nárast kriminality, najmä majetkovej, na jej kvalitatívne zmeny, na prejavy organizovaného zločinu, ktoré sa v nej manifestujú, a na snahy legalizovať príjmy z trestnej činnosti. S organizovaným zločinom treba bojovať už v zárodku a zabrániť mu, aby sa mohol plne rozvinúť aj v našich podmienkach. Zásah proti nemu je najúčinnejší vtedy, keď s ním zápasíme medzinárodne a keď siahneme na jeho najväčšiu silu, ktorou sú jeho nelegálne peniaze, a zabránime mu, aby ich mohol legalizovať. Na organizovaný zločin nadväzuje pranie špinavých peňazí, pomáha mu vytvárať finančné zdroje potrebné na aktivizáciu zločineckých skupín a samo osebe je nositeľom prvkov organizovaného zločinu a jeho ekonomických zdrojov. Proti organizovanému zločinu i proti praniu špinavých peňazí treba preto pôsobiť súčasne. Len tak môže byt potláčanie organizovaného zločinu úspešné.
Vyspelé demokratické štáty na túto protiprávnu aktivitu reagujú osobitnými zákonmi, ktorých cieľom je zabrániť tomu, aby príjmy zo zločinu boli zatajené a akýmkoľvek spôsobom legalizované. Tak sa má dosiahnuť, aby páchateľ trestného člnu ani nikto iný nemal zo zločinu majetkový prospech, ale aj to, aby príjmy zo zločinu nemohli byt použité na páchanie ďalšej trestnej činnosti.
Vzhľadom na túto úzku súvislosť pripravila Generálna prokuratúra v prvej etape legislatívnych prác návrh zákona, ktorý reagoval na oba javy súčasne a bol samostatne prerokovaný v legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky 3. a 9. marca tohoto roku. Pretože zákon predpokladal okrem iného i zmenu a doplnenie Trestného zákona a Trestného poriadku, vláda 21. júna 1994 rozhodla tie jeho časti, v ktorých sa predpokladala novelizácia trestných kódexov, zaradiť do noviel Trestného zákona a Trestného poriadku pripravovaných Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V zákone zostali po úprave v podstate už len ustanovenia namierené proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Preto sa zmenil a] návrh zákona.
Trestné kódexy, vlastne už prijaté zmeny trestných kódexov, budú najdôležitejšími a z hľadiska povahy svojich právnych prostriedkov najdôraznejšími nástrojmi na bo] proti organizovanému zločinu a legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Už i teraz obsahujú ustanovenia, ktoré bude možné na tento účel využívať aj v budúcnosti. Z hľadiska predmetu tohto zákona treba poukázať najmä na tresty prepadnutia majetku, prepadnutia veci, ale aj na peňažný trest, trest zákazu činnosti a ochranne opatrenie zhabania vecí. Tieto sankcie treba považovať za prvotné nástroje predchádzania a postihovania legalizácie príjmov z trestne] činnosti. Trestný poriadok zasa obsahuje právne prostriedky dôležité pre odhalenie a zadokumentovanie organizovaného zločinu a prípadov legalizácie príjmov z trestne] činnosti v konečnom dôsledku nevyhnuté pre úspešný trestný postih páchateľov protiprávnych konaní.
Ako však ukázala doterajšia prax orgánov činných v trestnom konaní, ani tieto prostriedky ešte nie sú na úspešné pôsobenie proti organizovanému zločinu a proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti úplne postačujúce. Treba ich doplniť a prispôsobiť dynamicky sa vyvíjajúcim formám organizovaného zločinu a legalizácie príjmov z trestne] činnosti. Vážnosť situácie pritom núti siahnuť k podstatne radikálnejším prostriedkom, než akými orgány činne v trestnom konaní disponovali dosiaľ.
Navrhovaný zákon bude integrujúcim prvkom vo vzťahu k iným právnym normám, ktoré už i teraz upravujú niektoré otázky tvoriace predmet tohto zákona. Tieto normy rušiť a nahrádzať nebude, ale ich doplní, prípadne pozmení. Celú
problematiku predchádzania, odhaľovania a postihovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti nie je možne komplexne zhrnúť do jediného zákona. Ide o mnohostrannú realitu, ktorá zasahuje do série mnohých iných už aj existujúcich zákonov, upravujúcich parciálne otázky života spoločnosti a obsahovo patriacich do rôznych odvetví nášho právneho systému. Viac alebo menej intenzívne upravujú aj také otázky, ktoré sú pre účinné pôsobenie proti legalizácii príjmov z trestne] činnosti z hľadiska ich odhaľovania a predchádzania i právneho postihu veľmi dôležité. Už len výpočet týchto právnych noriem by bol mimoriadne obsiahly.
Cieľom navrhovaného zákona je doplniť do nášho právneho poriadku to, čo v ňom na úseku účinného pôsobenia proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti doteraz chýbalo. Takýto prístup si vyžaduje, aby sa jedným zákonom súčasne konštituovali nove právne inštitúty, ktoré náš právny poriadok zatiaľ ešte nepozná, ale tiež aj zmenili a doplnili viaceré zákony, pokiaľ majú súvis s predmetom právnej úpravy a nezodpovedajú súčasným potrebám účinného pôsobenia proti legalizácii príjmov z trestne] činnosti. Pritom je maximálne rešpektovaná požiadavka, aby navrhovane zmeny zákonov, ktoré na túto problematiku dopadajú, zodpovedali právnym tradíciám nášho štátu, Ústave Slovenskej republiky, ale i existujúcim potrebám spoločnosti v súčasnej dobe, ktorá sa vyznačuje explóziou kriminality, ako aj skúsenostiam iných demokratických štátov. Návrh zákona si preto kladie za cieľ transparentne riešiť problémy prania peňazí a hľadať správnu cestu medzi nutnou flexibilitou a oddanosťou základným demokratickým princípom, ktoré právny štát musí vždy rešpektovať.
Návrh zákona sa systematicky člení na 16 článkov. Prvý článok predstavuje ťažisko a samotné jadro zákona. Obsahuje celkom novú právnu úpravu otázok, ktoré tvoria jeho predmet. Do článkov 2 až 15 sú zahrnuté len návrhy na zmenu a doplnenie už platnej právnej úpravy. Článok 16 upravuje účinnosť
zákona. Samotný prvý článok sa člení na dve časti. V prvej sú obsiahnuté všeobecné ustanovenia, ktoré sa týkajú boja s organizovaným zločinom i legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a v druhej časti sú zaradené osobitné ustanovenia, ktoré sú namierené len proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Pretože organizovaný zločin a legalizácia príjmov z trestnej činnosti úzko súvisia, aj právne prostriedky proti nim namierené sa navzájom prelínajú a dopĺňajú. Preto zákon spresňuje podmienky použitia prostriedkov určených na boj proti organizovanému zločinu uvedený v osobitnom zákone, v Trestnom poriadku, a to jednak podľa zoznamu trestných činov taxatívne určených /§ 2 odsek 2 písmeno a/, jednak so súhlasom prokurátora aj u iných závažných úmyselných trestných činov, pokiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú, že ide
o trestné činy spáchané organizovanou skupinou /§ 2 odsek 2 písm. b/.
Hlavným predmetom tohto zákona je boj s legalizáciou príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti. Pod jeho pôsobnosť, potom budú spadať vzťahy v oblasti predchádzania, odhaľovania a postihu takejto legalizácie. Prostriedky zaradené v zákone bude možné použiť, ak pôjde o legalizáciu príjmov z organizovaného zločinu, ale tiež aj v prípade predchádzania, odhaľovania a postihovania legalizácie príjmov z iných úmyselných trestných činov, avšak len vtedy, ak pôjde o príjmy v značnom rozsahu. U vecí, ktoré nemožno považovať za príjem z trestnej činnosti, pretože boli na spáchanie trestného činu len určené, alebo boli na spáchanie trestného činu použité,
i keď nešlo o použitie výťažku z trestnej činnosti, bude možné prostriedky podľa tohto zákona uplatniť len vtedy, ak predmetom legalizácie bude vec značnej hodnoty. Vo finančnom vyjadrení to bude prichádzať do úvahy, keď výška príjmu z trestnej činnosti alebo hodnota veci určenej či použitej na spáchanie trestného činu bude najmenej 245 tisíc Sk. Nie je nutné, aby sa tento zákon vzťahoval aj na legalizáciu
príjmov v menšom rozsahu. Tu postačia už existujúce právne prostriedky a nástroje.
V zákone sa v spojitosti s organizovaným zločinom a legalizáciou príjmov z trestnej činnosti používajú viaceré nové pojmy, ktorých obsah treba interpretovať normatívne, aby sa tak zabránilo interpretačným a aplikačným nejasnostiam a pochybnostiam v praxi, zvlášť, keď niektoré z týchto pojmov dostávajú iný obsah, aký mali doposiaľ. Takýto ich výklad je určený len na účely zákona o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov.
Právne prostriedky zaradene v zákone zďaleka nemožno ešte považovať za vyčerpanie všetkých možnosti, všetkých prostriedkov, ktoré by mohli viac alebo menej obmedziť legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Napríklad poznatok, že podstatná časť platieb prebieha v hotovosti, mimo oficiálnych finančných inštitúcií a štruktúr, by mohol odôvodňovať opatrenie, aby sa platby v hotovosti obmedzili a zaviedol by sa len bezhotovostný platobný styk medzi podnikateľmi. Pri voľbe opatrení proti legalizácii však bolo treba zohľadniť obe stránky ich možných dopadov - na jednej strane reálne prínosy, ale na strane druhej i možné negatívne dopady na ekonomické vzťahy.
V prípade opisovaného riešenia, ktoré náš právny poriadok už z minulosti poznal, by sa prijaté opatrenie mohlo stať brzdou fungovania obchodných vzťahov, a mohlo by pôsobiť deštruktívne i tam, kde o legalizáciu príjmov z trestne] činnosti nejde, a je otázne, do akej miery by bolo spôsobilé legalizácii zamedziť. Podobne sa napríklad zvažovala i možnosť konštituovania povinnosti daňových orgánov ohlásiť prokurátorovi alebo policajným orgánom všetky na podklade majetkového priznania zistené prípady podstatného nárastu majetku fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi v určitom
časovom období, resp. povinného preukazovania pôvodu takéhoto majetku. Tieto právne prostriedky po zvážení ich predpokladaného prenosu i rámca možnosti daného Ústavou Slovenskej republiky napokon do návrhu zákona zahrnuté neboli.
Zákon sa usiluje prostriedky proti legalizácii maximálne optimalizovať a posudzovať ich reálne. Do návrhu boli zaradené iba tie, ktoré zodpovedajú našim ústavným možnostiam, skúsenostiam a odporúčaniam krajín, ktoré už majú s potieraním legalizácie príjmov z trestnej činnosti skúsenosti a od ktorých možno očakávať z hľadiska sledovaného cieľa najvyšší efekt a naopak, ktoré sa najmenej v negatívnom zmysle dotknú záujmov nášho štátu.
Nemožno sa domnievať, že proti legalizácii príjmov z trestne] činnosti odteraz budú slúžiť len právne nástroje obsiahnuté v tomto zákone. Cely rad doteraz platných právnych noriem, predovšetkým, ako už bolo uvedene, trestne kódexy, sa bude proti legalizácii uplatňovať i naďalej. Mnohé z nich majú už dlhodobejšiu platnosť, osvedčili sa a nie je nutné ich meniť. Obsahujú ich aj iné zákony, napríklad Občiansky zákonník v ustanoveniach o zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Tak by bolo možne menovať i ďalšie zákony, zákon o Policajnom zbore, o priestupkoch, colný zákon, devízový zákon, zákon o štátnej kontrole a mnoho ďalších.
Vážene poslankyne, vážení poslanci,
boj s praním špinavých peňazí patri dnes k najakútnejším spoločenským problémom modernej spoločnosti. Navrhovaný zákon je účinným nástrojom pre vedenie tohoto zápasu, preto ho odporúčam na vašu podporu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Šimkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Homolu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec P. Homola:
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,
dovoľte, aby som vás po vyčerpávajúcej predkladacej správe pána podpredsedu vlády oboznámil so spoločnou správou k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestne] činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1088 z 19. júla 1994 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov na prerokovanie v lehote do 11. augusta 1994 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk k predmetnému vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím určený Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.
Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti prerokovali predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národne] rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení doplňovacích pripomienok. Všetky doplňovacie pripomienky, ktoré tieto dva výbory predniesli - je ich dvanásť -, sú legislatívne -technické pripomienky a odporúčam ich schváliť an blok.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie až 17. augusta, teda až po vyhotovení spoločnej správy. Nad rámec spoločne] správy Ústavnoprávny výbor Národnej rady prijal jednu pripomienku, ktorú si osvojujem a prednesiem ju v rozprave. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie.
Pán predsedajúci, hlásim sa ako prvý do rozpravy. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem poslancovi Homolovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Mám jednu písomnú prihlášku, ale ako prvému udeľujem slovo pánu spoločnému spravodajcovi.
Poslanec P. Homola:
Ústavnoprávny výbor prijal platné uznesenie s 13 pripomienkami. Z toho 12 pripomienok je totožných so spoločnou správou, jednu pripomienku, ktorá sa týka § 3, si osvojujem.
Pripomienka znie: v § 3 slova "v tomto ustanovení" nahradiť slovami "v tomto zákone".
Ďakujem, to je všetko. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca, prosím, zaujmite miesto, ktoré je určené pre spravodajcov výborov. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Bárány. Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
predložený vládny návrh zákona je pravdepodobne ústredným stavebným kameňom právnej budovy boja s organizovaným zločinom, ktorý sa snažíme dnes vytvoriť už aj prijatím dvoch noviel Trestného zákona a Trestného poriadku.
Priznávam sa, že všetky tieto tri návrhy zákonov ma ako právnika do značnej miery napĺňajú smútkom. Prečo? Sú dobre pripravené, sú potrebné, sám som ich podporil, odporúčal som tak urobiť aj svojim kolegom. Zároveň však si musíme uvedomiť dilemu, ktorú sa pokúšame riešiť, vyrovnať sa s ňou prijatím týchto troch zákonov. Je to dilema medzi bojom s organizovaným zločinom na strane jednej a chápaním právneho štátu, na aký sme si zvykli, o aký sa usilujeme. Týmito troma novelami priznávame štátnym orgánom nezanedbateľne oprávnenie - nezakrývajme si pred tým tvár - zasahovať do života občanov, kontrolovať ich hospodársku činnosť.
Odzneli tu pádne argumenty, prečo je to potrebné. Existujú krajiny, kde štátne orgány, predovšetkým polícia, má
ešte väčšie oprávnenia. Príklad Taliansko - preventívne zadržanie, kde je možne v podstate na skoro neomedzenú dobu zavrieť aj svedka, ktorý nemieni s políciou kooperovať a, samozrejme, zavrieť týmto spôsobom bez rozhodnutia súdu, len na základe rozhodnutia vyšetrujúceho sudcu. Je to zrejme niečo, čo sa prieči našim dlhodobým predstavám alebo predstavám, ktoré sa snažíme získať v právnom štáte. Mali by sme si však v tejto chvíli prinajmenšom uvedomiť, aké kroky a ktorým smerom robíme, i keď sú asi nevyhnutne, pretože niet inej cesty, alebo niet tretej cesty medzi organizovaným zločinom, ktorý by ešte neporovnateľne horším spôsobom začal zasahovať do života občanov.
Šéf talianskej inštitúcie Dia directione i vesticativa anti mafia, čiže tej štátnej inštitúcie, ktorá zodpovedá za boj s mafiou, doktor Degenaro pokladá organizovaný zločin, predovšetkým mafiu, už dnes za rovnocenného mocenského súpera štátu, čo je naprosto novy prvok, ktorý nás núti aj novo pristupovať k organizovanému zločinu, kde už nejde o chytanie jednotlivých šikovnejších, menej šikovnejších kriminálnikov, ale o zápas s mocensky rovnocenným súperom. A tu už asi treba siahať aj po iných prostriedkoch.
Už len jednu poznámku takéhoto charakteru: Ani podstatné zníženie nebezpečenstva politického zneužívania obdobných oprávnení ešte nie je zárukou bezstarostného prístupu k podobným oprávneniam štátu a nie je ani zárukou proti zneužitiu či už osobných, zištných motívov, alebo trebárs len z prílišnej horlivosti v boji s takýmto nebezpečným nepriateľom.
Jednoznačne zákon, možno po niektorých drobných úpravách, treba schváliť. Korupcia je hlavnou zbraňou organizovaného zločinu. To je ten moment, ak vôbec niekde možno organizovaný zločin zastaviť.
Osobitne by som chcel vyzdvihnúť príkladnú dôvodovú správu, ktorá nie je len formálnym splnením si požiadavky legislatívnych pravidiel, ale a] skutočným vysvetlením a snáď a] návodom pre budúcu interpretáciu.
V spoločne] správe by som rád pripomenul k bodom 2 a 3 - ak v poznámkach pod čiarou budeme vymenúvať všetky novely príslušných právnych predpisov, už v tejto chvíli sú tieto výpočty neúplné, lebo tam chýbajú novely, ktoré sme pred niekoľkými desiatkami minút schválili. Neviem doplniť ich číslo, neviem, aké číslo budú mať v Zbierke zákonov.
A bod 4 v takej podobe, v akej je schválený, nemá normatívny charakter. Je odporúčaním zosúladiť text § 89 ods. 14 novely Trestného zákona. Nie je tam napísané, čo treba zmeniť, čiže, aj keď to schválime, nič by sme tým nespravili.
Ešte raz - predložený návrh zákona treba schváliť, ale mali by sme si zároveň uvedomiť, že s nim idú určite zásahy do občianskej slobody, ktoré nie sú v súlade s koncepciou právneho štátu, i keď sú asi nevyhnutne ako ochrana pred ešte väčším zlom.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Keďže už nemám ďalšie písomné prihlášky do rozpravy, pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť. Prosím, pán poslanec Polka.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa v plnom rozsahu stotožnil s pochybnosťami, ktoré uviedol pán kolega Bárány. Zároveň mi dovoľte, aby som vyjadril v krátkej poznámke i svoj osobný názor.
Predložený vládny návrh zákona o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a zmenách niektorých ďalších zákonov sa v samotnej dôvodovej správe a najmä vo verejnosti viac označuje ako návrh zákona o boji proti organizovanému zločinu a na riešenie špinavých peňazí, čo už v samotnom úvode dáva určitý rozpor medzi obsahom a formou tohto zákona. Samotný návrh zákona na mňa pôsobí populistickým dojmom, predovšetkým smeruje k uspokojeniu verejnosti, ktorá je veľmi znepokojená obrovským nárastom kriminality, predovšetkým ekonomickej kriminality, a samotný navrhovaný zákon má, podľa môjho názoru, verejnosť upokojiť a vytvoriť atmosféru, že ak sa navrhovaný zákon schváli, automaticky sa vyrieši problém priekupníkov, mafií, zbohatlíkov a podobne.
Predložený zákon predstavuje v podstate novelizáciu šestnástich zákonov, počnúc Trestným poriadkom a Trestným zákonom, ktoré sme, chvalabohu, prijali, a končiac trebárs zákonom o lotériách a iných podobných hrách. V takejto podobe, podľa môjho názoru, bude zákon pôsobiť v našom právnom poriadku skutočne neorganicky a myslím, že čestnejšia, aj keď zložitejšia forma by bola postupná novelizácia jednotlivých spomínaných zákonov. Som presvedčený, že zákon je neorganickou súčasťou právneho poriadku aj z toho dôvodu, že neobsahuje osobitne ustanovenia o sankciách za porušenie povinnosti, ktoré z navrhovaného zákona vyplývajú, a tým je spochybnený účel prijatia tohto návrhu zákona - konkrétne napríklad v paragrafoch 6 a 7, ktoré stanovujú bez sankcii oznamovaciu a ohlasovaciu povinnosť.
Jedinou útechou odbornej praxe je skutočnosť, že podstata a zámer zákona bol premietnutý do pred chvíľou schváleného Trestného zákona a Trestného poriadku a vcelku sme splnili tento účel zákona. Napriek týmto svojim pochybnostiam si myslím, že zákon splní to, čo od neho verejnosť očakáva, to, čo do neho vkladali predkladatelia, a preto budem hlasovať za prijatie tohto zákona.
Podpredseda NR SR L. Černák:
Ďakujem. Ďalej sa hlasí pán poslanec Figeľ. Poslanec J. Figeľ:
Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, milí hostia,
prešla doba, kedy aj u nás poprední politici sa s rešpektom vyjadrovali o špinavých peniazoch a definovali ich skôr ako peniaze, ktoré nie sú zdanené. A dnes je jasné, že často práve špinavé peniaze sa zdaňujú za účelom toho, aby sa stali akože legálnymi. Takisto dnes už to nie je hrozba, alebo už nie sú chápané len ako prostriedky, ktoré nelegálnym spôsobom získali bývalé nomenklatúrne kádre z minulého režimu alebo veksláci, ale je to skôr hrozba ovplyvňovania našej ekonomiky, a tým aj politického systému zahraničnými mafiami, či už ide o ukrajinské, čečenské, talianske alebo akékoľvek zoskupenia.
Západná Európa zdvíha prst, pretože odbúrava bariéry pre pohyb ľudí, tovarov a najmä kapitálu, čím sa hrozby ovplyvňovania zo zahraničia stávajú ešte silnejšími. Ak chceme ísť týmto smerom, práve takáto legislatíva je nevyhnutná, a čím skôr je prijatá, tým lepšie pre štát. Ten zdvihnutý prst sa prejavil vo viacerých aktoch. Jedným z nich je aj konvencia Rady Európy z roku 1990, ktorá hovorí o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinu. Európske spoločenstvo prijalo direktívu o prevencii vo využívaní finančného systému za účelom prania peňazí v nasledujúcom roku 1991.
Chcel by som povedať pár slov k tejto konvencii Rady Európy, pretože Slovensko je členským štátom, jedným z 32 štátov. Doteraz sme podpísali alebo pristúpili k 17 konvenciám. Chcem natrhnúť, aby táto bola ďalšou v poradí. Táto konvencia definuje pojmy, požiadavky na konfiškačné opatrenia, špecifikuje vyšetrovacie právomoci a metódy, opravné prostriedky, a umožňuje medzinárodnú spoluprácu založenú na pomoci pri vyšetrovaní, odovzdávaní informácii a uznávaní zahraničných rozhodnutí. Novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sme práve dnes schválili, a tento prerokovávaný zákon vytvárajú podstatné predpoklady k tomu, aby Slovensko mohlo spĺňať a realizovať všetky mechanizmy, ktoré táto konvencia dohoduje medzi signatárskymi krajinami.
Predkladám teda návrh uznesenia Národnej rady pre vládu Slovenskej republiky v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zaoberať sa možnosťou pristúpenia Slovenskej republiky ku Konvencii o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinu z roku 1990 a vykonať všetky potrebne opatrenia za týmto účelom. "
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu poslancovi. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave?
/Nikto. /
Dámy a páni, keďže nikto nemá záujem v rozprave vystúpiť a nemám ďalšie písomné prihlášky, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády?
Podpredseda vlády SR I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci. Predovšetkým chcem poďakovať za pripomienky. Pokiaľ išlo o návrhy, mali predovšetkým legislatívno-technicky charakter, a myslím si, že všetky sú akceptovateľné, tak ako hovoril pán spoločný spravodajca. Pokiaľ ide o Konvenciu Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinu z roku 1990, nazdávam sa, že nič nebraní, aby sa Slovenska republika k tejto konvencii pripojila, a preto podporujem a] návrh uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Figeľ.
Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Homola?
Poslanec P. Homola;
Keďže vystupujúci nemali priamo návrhy, len sa dotkli niektorých bodov, chcel by som zo spoločnej správy vyňať bod 4 na osobitné hlasovanie. Týka sa § 4 ods. 3, ktorý hovorí
o zosúladení textu s § 89 ods. 14 novely Trestného zákona. Tento bod by som odporúčal neprijať a mám svoj pozmeňovací návrh slovo "päťdesiatnásobok" nahradiť slovom "stonásobok". To je všetko, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Vážený pán spoločný spravodajca výborov, mám obavu, že vystupujete so záverečným hodnotením a že už nemôžete dávať ďalšie pozmeňovacie návrhy, jedine vtedy, ak by niektorý člen vlády svojím vystúpením opätovne otvoril rozpravu. Pôvodne ste informovali, že budeme hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy naraz.
Poslanec P. Homola:
Potom návrh beriem späť. Je to technicko-legislatívna vec. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Skôr ako začneme hlasovať, som nútený zistiť, či sme uznášaniaschopní. Prosím všetkých Kolegov a kolegyne, ktorí sú mimo, aby prišli do rokovacej sály.
Budeme sa prezentovať, nehlasujeme, zisťujem len uznášaniaschopnosť Národnej rady.
Žiaľ, je nás len 62. Kolegyne, kolegovia, pokiaľ by sme boli uznášaniaschopní a pružní, mám takú predstavu, že by sme ešte prerokovali nasledujúci poslanecky návrh zákona o Policajnom zbore a blok zdravotníckych zákonov by sme nechali na zajtra. To znamená, že dnes by sme mohli eventuálne skončiť pár minút pred siedmou, lenže by sme museli byť uznášaniaschopní.
Prosím, aby sme sa znovu prezentovali.
Žiaľ, je nás len 64. Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme o ňom hlasovať zajtra ráno. Zároveň, pán spoločný spravodajca, máte možnosť zvážiť, či niektorý člen vlády opätovne neotvorí rozpravu pre tú malú legislatívnu úpravu.
Odporúčam, pokiaľ sme v takomto stave, aby sme ešte otvorili ďalší bod programu. Pán spoločný spravodajca, môžete sa vrátiť na svoje miesto. Keďže nie sme uznášaniaschopní, budeme pokračovať hlasovaním o tomto bode programu zajtra. Ako predsedajúci využívam svoje právo a prerušujem ho. Zároveň odporúčam, aby sme využili čas a začali rokovať o ďalšom bode programu.
Dvadsiatym prvým bodom programu je
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Báránya na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Prosím, kolegyne, kolegovia, aby ste sa sústredili a venovali pozornosť aj tomuto dôležitému poslaneckému návrhu.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 617. Uvedený návrh bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Návrh prerokoval iba Výbor Národne] rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosti, uznesenie ktorého máte rozdané.
Návrh zákona odôvodní pán poslanec Bárány. Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
z radov vedenia polície aj Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa už dlhšiu dobu ozývali hlasy upozorňujúce na absenciu primeranej inštitúcie, aj právnej úpravy, ktorá by sa venovala odhaľovaniu trestnej činnosti v radoch polície. Doterajší stav, keď často sa tejto činnosti venovali na okresoch alebo na nižších úrovniach jednotliví vybraní určení policajti, sa ukázal byť málo efektívny. Ak sa totiž policajt rozhodne páchať trestnú činnosť, spravidla je predovšetkým mimoriadne kvalifikovaný, a po druhé - vďaka svojmu zaradeniu v rámci inštitúcie organizácie zamerane] na boj s trestnou činnosťou má mimoriadne výhodne postavenie pre ukrytie, pre zahládzanie stôp po jeho trestnej činnosti.
Z toho vyplýva aj spravidla vysoká latentnosť trestnej činnosti policajtov. Túto situáciu je možne riešiť vytvorením centralizovaného orgánu zameraného na boj s trestnou činnosťou v radoch polície, a to či už na policajnom prezídiu, alebo ešte lepšie, podriadeného priamo ministrovi vnútra. Na to je však potrebná a] určitá právna úprava, aby bol takýto orgán zriadený. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré som uviedol, je vhodné, aby tento orgán mal možnosť používať spravodajské prostriedky. Predovšetkým tu ide o prostriedky operatívno-pátracej činnosti na širší okruh trestných činov, než je tomu vo všeobecnosti u polície. Preto sa tu myslí na dve veci - zriadenie inštitúcie, a to, aby dostala aj takéto čiastočne širšie oprávnenia.
K pôvodnému návrhu, ktorý som predložil, v našom výbore vznikli určité pozmeňovacie návrhy, ktoré návrh vylepšujú a robia ho oveľa ľahšie realizovateľným. Preto vopred s tými návrhmi, ktoré sú v uznesení nášho výboru, vyslovujem súhlas aj tu, v plene, tak ako som za ne hlasoval vo výbore.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Belu Bugára, aby podal správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec V. Bugár:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. reaguje na určitý stav, s ktorým Policajný zbor Slovenskej republiky zápasí, a dá sa povedať, s minimálnymi výsledkami. Ide o kriminalitu príslušníkov Policajného zboru a odhaľovanie a dokumentovanie ich trestnej činnosti. Musím zdôrazniť, že väčšina našich policajtov plní svoju úlohu svedomite. Táto novela však má napomáhali pri odhaľovaní tých, ktorí špinia meno policajta Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona pridelil trom výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Musím konštatovať, že zatiaľ ho prerokoval len garančný výbor, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, ktorý svojím uznesením číslo 314 odporúča tento návrh zákona schváliť.
Stanovisko vlády bolo odmietavé s nasledovným odôvodnením: Bola by potrebná širšia novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z., než ako sa navrhuje podľa predloženého návrhu, tlač číslo 617, napríklad vytvorenie služby inšpekcie ako zvláštnej služby Policajného zboru. Nakoľko táto požiadavka vlády Slovenskej republiky bola garančným výborom akceptovaná, odporúčam návrh novely zákona schváliť aj s pripomienkami a odporúčaniami garančného výboru, ktoré vára prečítam. Garančný výbor súhlasí s návrhom a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca pána Báránya na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, schváliť s týmito zmenami a doplnkami:
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Mám to pochopiť tak, že si osvojujete tie pripomienky? Poslanec V. Bugár:
Samozrejme. Článok I nahradiť novým znením - v § 4 ods. 3 spojku "a" nahradiť čiarkou a na konci vety sa dopĺňajú slová "a inšpekčná služba".
Druhý návrh - pôvodný článok I označiť ako článok II a v § 36 ods. 2 pôvodný text sa nahrádza novým znením: "/2/ Inšpekčná služba môže používať informačno-technické prostriedky aj pri odhaľovaní úmyselne] trestnej činnosti policajtov podlá druhého a tretieho oddielu tretej hlavy Trestného zákona, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody
s hornou hranicou najmenej dva roky. " Odporúčam tento návrh zákona schváliť.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem poslancovi Bugárovi a prosím ho, aby zaujal miesto, ktoré je určené pre spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom prvom bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto má záujem vystúpiť.
Pán Pollák - faktická poznámka. Poslanec M. Pollák:
Vážený pán predsedajúci,
vzhľadom na to, že som členom výboru, ktorý neprerokoval predkladaný návrh zákona, mám iba otázku na predkladateľa, a síce takú jednoduchú, že ak policajti, resp. Policajný zbor pomáha odhaľovať trestnú činnosť civilov, a teraz Inšpekcia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bude pomáhať odhaľovať trestnú činnosť policajtov, analogicky vzniká prirodzená otázka, kto bude pomáhať odhaľovať trestnú činnosť Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďalej faktická poznámka - pán Polka.
Poslanec L. Polka.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Mal by som tiež pripomienky v podobe niektorých otázok. Pán poslanec Bárány svoj návrh odôvodňoval istými závermi z ministerstva vnútra, preto by som sa chcel pána ministra vnútra spýtať na kvantifikáciu trestnej činnosti policajtov v uplynulom období, či skutočne z množstva trestných činov vyplýva takáto potreba novelizácie zákona o Policajnom zbore a potreba zriadenia špeciálneho orgánu pre odhaľovanie trestnej činnosti policajtov. A druhá otázka pánu ministrovi - chcel by som sa spýtať na bližšiu motiváciu rozhodnutia alebo zamietavého stanoviska vlády Slovenské] republiky k návrhu pána poslanca Báránya.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Pán minister chce dopovedať hneď. Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
pokiaľ ide o iniciatívny návrh, ktorý podal pán poslanec Bárány, ktorý bol potom upravený uznesením príslušného gesčného výboru, s ktorou úpravou sa stotožnili ako pán spoločný spravodajca, tak prekladateľ, chcem povedať, že po mojom druhom nástupe za ministra vnútra som zistil, že ak v roku 1990 som našiel v Policajnom zbore časť polície rozpačitú, azda až netečnú vzhľadom na väzby k predchádzajúcemu režimu, pri mojom druhom nástupe táto - ak si tak môžem dovoliť povedať - deliaca čiara medzi policajtmi v skutočnom slova zmysle a policajtmi, ktorí sú tak len podľa označenia,
je práve v rovine korupcie. Ak pán poslanec Polka sa pýta na kvantitatívne vyjadrenie, toto kvantitatívne vyjadrenie je skoro také isté, aké bolo v rokoch 1990, 1991 resp. 1992, ale na druhej strane denne dostávam od 40 až do 150 listov od občanov, v ktorých väčšinou anonymne uvádzajú prípady korupcie policajtov. Napriek tomu žiadna korupcia u polície nie je v tomto rozsahu tresne stíhaná.
Dôvody? Mal som pri prvom pôsobení inšpekčný útvar. I tento inšpekčný útvar mal svoje plusy a mínusy vzhľadom na to, že predsa len tam bola personálna väzba cez spoločné školy, cez spoločné výkony služby, a určitá falošná solidarita bola aj vtedy. Lenže medzitým prišlo k reorganizácii tejto služby a stalo sa to, že vlastne len na úrovni ministra zostalo oddelenie kontroly alebo útvar kontroly rozšírený po prenose kompetencii, po nástupe vlády v marci 1994 o činnosti sťažností a petícii, a na najnižších základných útvaroch sa vytvorili útvary inšpekcie, kde vlastne ten neduh, ktorý tu spomínam, bol ešte zosilnený, pretože na jednotlivých útvaroch dolu sa vytvorili a tvoria ešte užšie väzby za dobu pôsobenia či už v meste, obcí, na obvode alebo na okresnom veliteľstve.
Signalizovali to už i poctiví policajti, ktorí dokonca prichádzali ku mne rôznymi cestami s tým, že odmietali sa so mnou stretať na pôde ministerstva vnútra vzhľadom na to, že každý takýto kontakt bol signalizovaný dolu do okresu alebo do príslušného miesta. A na druhej strane, keď som sa s nimi stretal na dohodnutých miestach doslova konšpiračným spôsobom, dozvedal som sa veci, ktoré boli otrasné. Ale jedna vec je takéto veci sa dozvedieť a druhá vec je takéto veci dokázať.
Ak takéto veci mám dokázať prostriedkami, ktoré opäť sú v rukách príslušných oddelení, obvodov, prípadne na úrovni krajov, tými odbormi závažnej kriminality, opäť je tu ten
istý problém - problém falošnej solidarity. A vlastne ani jeden, alebo len malo prípadov sa podarilo dokázať tými prostriedkami, ktorými nateraz minister vnútra disponuje. Z toho dôvodu som žiadal, vzhľadom na to, že vládny návrh by bol veľmi zložitá cesta a času je malo, a som veľmi rád, že pán poslanec Bárány alebo pán poslanec Polka sa tejto veci ujali, samozrejme aj gesčný výbor, ktorý to podporil, že sa vytvorí samostatná inšpekčná skupina, ktorá bude mať k dispozícii tieto prostriedky, či už operačno-technické, teda sledovačku, alebo informačno-technické, a to na neutrálne] úrovni, kde predsa len nebude kontaktovaná s tými každodennými stykmi na schodišti, v bytoch, činžiaku a podobne.
Mám taký názor, že toto samo osebe nebude stačiť. Zo skúsenosti podobných zborov v zahraničí sa ukazuje, že bude treba vytvárať spravodajským spôsobom organizovane nezávisle skupiny, dokonca v takom rozsahu, v akom som to publikoval, že by som vedel len o vedúcom takejto skupiny, a to, ktorých ďalších ľudí bude mať, ani mňa nezaujíma, tak, aby bola maximálne krytá, legalizovaná ich anonymita. Na základe takto získaných informácií potom cez takúto inšpekčnú skupinu pomocou týchto prostriedkov bude možné dokumentovať, či tam ozaj je korupcia, porušovanie zákona, alebo nie, do akej miery sú to len osobné osočovania, vybavovanie si osobných účtov, alebo je to naozaj vážny jav.
Naozaj tu už máme čo robiť s kvalifikovaných zločinom. Sú tu už také prepojenia a také väzby, a to nielen medzi policajtmi, ale aj medzi policajtmi a ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní alebo v justícii, ktoré na základe odhalených prípadov poukazujú na to, že ak tieto väzby nezvládneme a nerozbijeme, môžeme stratiť charakter právneho štátu. Z toho dôvodu som veľmi rád, že takýto návrh bol predložený a budem veľmi rád, ak takýto návrh Národná rada Slovenskej republiky schváli, pretože ak vláda tento návrh neschválila, neschválila ho z tých dôvodov, ktoré tu uvádzal pán spoločný
spravodajca, a ústretovým návrhom, ktorý predložil gesčný výbor, sa vlastne pôvodná myšlienka realizuje.
Ďakujem Vám. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď na otázky. Ma ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave?
/Nikto. /
Pokiaľ nie, kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom prvom bode programu za skončenú.
Predpokladám, že k rozprave sa vyjadrí aj pán poslanec Bárány, na ktorého bola vznesená otázka. Prosím, pán predkladateľ, máte záverečné slovo.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
priateľ Pollák vyšiel s večnou otázkou, kto bude kontrolovať kontrolórov. V tomto prípade však by som rád upozornil, že je to otázka takpovediac - a dúfam, že aj mechanizmus bude taký - do kruhu. Kolegovia z polície budú veľmi pozorne sledovať ako sa správajú a či majú vždy čisté ruky ich kolegovia z inšpekcie. Ak inému kolegovi budú ochotní možno kadečo prepáčiť, myslím, že dôstojníkom z inšpekcie nič. Čiže tu celý ostatný Policajný zbor bude hľadieť na prsty práve týmto ľuďom.
Už len jedna poznámka: Ak aj prijmeme tento zákon, ešte to nie je riešenie, to je len predpoklad riešenia a v tomto
smere otvorenie nádeje na riešenie. Preto vás prosím o jeho podporu.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Žiada sa záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Bugár?
Poslanec V. Bugár:
Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, skôr ako pristúpime k záverečnému hlasovaniu, musím zistiť, či sme uznášaniaschopní.
Prosím, prezentujme sa.
Keďže nás je len 66, budeme nútení hlasovať zajtra. Zajtra by sme dokončili hlasovanie o tomto zákone a vrátime sa k predchádzajúcemu bodu, kde tiež sme povinní ešte uskutočniť záverečné hlasovanie.
Kolegyne, kolegovia, prerušujem dnešnú schôdzu do zajtra do 9. 00 hodiny. Dúfam, že zajtra o 9. 00 hodine už budeme pracovať v plnom prúde.
Dovidenia. Stretneme sa zajtra o 9. 00 hodine.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 17., 18., 19., 24., 25. a 26. augusta 1994
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 37. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
II. časť
X. volebné obdobie
Tretí deň rokovania
37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 19. augusta 1994
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Vážené kolegyne a kolegovia, máme pred sebou bohatý program, prosím, aby ste prišli do rokovacej sály.
Prosím, prezentujme sa. Nehlasujeme, len sa prezentujme. Prezentovalo sa 51 poslancov.
Prosím predovšetkým predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť svojich členov. Poslanci Demokratickej únie pravdepodobne majú klub, pretože nie je tu ani jeden poslanec. Prosím, ak ma počujú, aby ukončili svoje rokovanie a priali do rokovacej sály.
Skúsime sa znovu prezentovať. Neostáva nám nič iné, len prezentovať sa dovtedy, kým nás nebude dosť.
Prezentovalo sa 50 poslancov.
Ešte nás je o jedného menej ako bolo pri prvej prezentácii. Zo včerajšieho rokovania máme pred sebou hlasovanie o dvoch návrhoch zákonov, takže musíme byť uznášaniaschopní. Opätovne vyzývam predovšetkým predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov. Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa prišli prezentovať, aby sme mohli začať naše doobedňajšie rokovanie.
Prezentovalo sa 47 poslancov.
Prosím kolegyne a kolegov, ktorí nesedia na svojich miestach, aby si sadli a prezentovali sa.
Prezentovalo sa 69 poslancov. Ešte raz sa budeme prezentovať,
Prezentovalo sa 74 poslancov. Ešte prišli pán predseda a pán poslanec Fogaš, takže je nás 76.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, dovoľte mi povedať jeden oznam. Dnes na krátke] porade vedenia Národne] rady sme riešili aj situáciu, že v niektorých priestoroch, ktoré sú vyhradené pre poslanecké kluby, ktoré používajú spoločne s výbormi, sa objavili plagáty, ktoré propagujú buď jednu politickú stranu alebo informačné plagáty. Chcem dôrazne upozorniť, pán predseda ma zmocnil na to, že priestory, ktoré sú v budove Národnej rady vyčlenené pre jednotlivé kluby, sú potom využívané pre výbory a akákoľvek propagácia, okrem oficiálnej propagácie, je nepovolená propagácia. Vylepovanie plagátov, rôznych samolepiek, znakov strán jednak poškodzuje image a jednak je v rozpore s prijatým poriadkom Národnej rady. Chcem poprosiť všetky politické kluby, ktoré vo svojich priestoroch upevnili niečo na steny, aby to odstránili, pretože na to je vypracovaný presný projekt, čo, kde a akým spôsobom môže podľa protokolu v priestoroch Národne] rady slúžiť na propagáciu. Pokiaľ by sa opätovne objavili nejaké porušenia v tomto smere, budeme nútení charakterizovať to ako porušenie pravidiel pre prevádzku budovy Národnej rady.
Kolegyne, kolegovia, prosím, aby sme sa ešte raz prezentovali.
Konštatujem, že nás je 80, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.
Vážene poslankyne, vážení poslanci,
podľa záverov zo včerajšieho rokovania najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Báránya na vydanie zákona Národne] rady Slovenské] republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, tlač číslo 617, a potom o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov, tlač číslo 585. Potom budeme ďalej pokračovať v rokovaní podlá schváleného programu.
Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Báránya na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, tlač číslo 517, prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 82 poslancov. Zisťujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.
Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Bugára, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec V. Bugár:
Vážená Národná rada,
v rozprave neboli podané žiadne pozmeňovacie návrhy. Jedine musíme hlasovať, ako už povedal pán predsedajúci, o návrhoch Výboru Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Ide o návrh k článku I v § 4 ods. 3 spojku "a" nahradiť čiarkou a na konci vety doplniť slová "a inšpekčná služba". Odporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Budeme hlasovať o prvom doplňovacom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu pána Bugára, ktorý si osvojil pripomienky výboru. Odporúča ho prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec V. Bugár:
Pán predsedajúci, druhý a zároveň posledný pozmeňovací návrh je v nasledovnom znení: Pôvodný článok I označiť ako článok II. V § 36 odsek 2 pôvodný text sa nahrádza novým znením: "Inšpekčná služba môže používať informačno-technické prostriedky aj pri odhaľovaní úmyselne] trestnej činnosti
policajtov podlá druhého a tretieho oddielu tretej hlavy Trestného zákona, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej dva roky. Odporúčam tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o druhom a zároveň poslednom pozmeňovacom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že aj druhý pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec V. Bugár:
Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch. Ostáva nám hlasovať o celom návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Eduarda Báránya na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Odporúčam tento návrh zákona schváliť.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
V súlade s ustanovením § 26 odsek l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení
schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca návrh zákona odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Báránya na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z o Policajnom zbore. /Potlesk. /
Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu.
Vážene panie poslankyne, vážení pani poslanci,
teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov, tlač číslo 585. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Homolu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec P. Homola:
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,
budenie hlasovať najskôr o pripomienkach spoločne] správy, ktoré sú pod číslami l až 12 a ktoré som odporučil prijať an blok.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o bodoch spoločne] správy pod číslami l až 12. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať an blok.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy pod číslami l až 12.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že všetky body spoločnej správy pod číslami l až 12 sme prijali.
Poslanec P. Homola:
V rozprave som predniesol pripomienku k § 3 - slová "v tomto ustanovení" nahradiť slovami "v tomto zákone". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána spoločného spravodajcu ako ho prečítal. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec P. Homola:
Vážený pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pozmeňovacie návrhy. Môžeme hlasovať o zákone ako celku, ktorý odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov. /Potlesk. /
Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu. Poslanec P. Homola:
Vážený pán predsedajúci, je tu ešte návrh na uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Figeľ. Dovoľte, aby som ho prečítal: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zaoberať sa možnosťou pristúpenia Slovenskej republiky ku Konvencii Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii ziskov zo zločinnosti z roku 1990 a vykonať všetky potrebné opatrenia za týmto účelom. "
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Vaše stanovisko? Poslanec P. Homola:
Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o návrhu na uznesenie, ktoré predniesol pán poslanec Figeľ. Spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že návrh na uznesenie sme prijali.
Ďakujem za spoluprácu. Podpredseda vlády pán Šimko sa hlási o slovo.
Podpredseda vlády SR I. Šimko:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
prijatím balíka trestných zákonov sme dali orgánom činným v trestnom konaní účinné nástroje na to, aby začali oveľa efektívnejší bo] s kriminalitou, ktorá sa dnes ukazuje ako jeden z najzávažnejších spoločenských problémov v našej republike. Dovoľte, aby som sa vám za tieto zákony poďakoval.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Dvadsiatym druhým bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 603 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 603a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Tibor Šagát. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci, milé panie poslankyne, vážení poslanci, vážená Národná rada,
dovoľte mi povedať úvodné slovo k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Potreba zfunkčenia zdravotného poistenia ako poistného systému oddeleného od nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia si vyžiadala vypracovanie nového návrhu zákona Národnej rady slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zákonom sa zriaďuje Všeobecná zdravotná poistovňa, ktorá bude jednou z inštitúcií na vykonávanie zdravotného poistenia. Návrh umožňuje vznik rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
na vykonávanie zdravotného poistenia. Ich vznik a činnosť upravuje navrhovaný zákon. Predkladaný návrh zákona upravuje tiež základné otázky súvisiace so zdravotným poistením, najmä vymedzenie zdravotného poistenia a rozsah zdravotne] starostlivosti hradene] z tohto poistenia, osobný rozsah poistenia, výšku poistného a spôsob jeho platenia, ako aj organizáciu a hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Predkladaný návrh predpokladá zrušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a zákona číslo 9/1993 Z. z. o zdravotnom poistení a hospodárení s Fondom zdravotného poistenia. Jednotný postup pri delení Národnej poisťovne na Sociálnu poisťovňu a na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, vrátane opatrení na zabezpečenie ich činnosti od 1. januára 1995 je zabezpečený prostredníctvom ustanovení predloženého zákona a zákona o Sociálnej poisťovni a prostredníctvom návrhu v správe Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národne] rady.
Na rozdiel od vládnych návrhov zákonov, v ktorých sa účinnosť ustanovuje od 1. januára 1995, do oboch návrhov zákonov sa odporúča podlá správy Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby ustanovenia o zriadení poisťovni a kreovaní organov nadobudli účinnosť už od 1. novembra 1994 s tým, aby od 1. januára 1995 boli vytvorené podmienky pre skutočne začatie činnosti novej zdravotnej poisťovne. Za týmto účelom navrhuje nove znenie ustanovenia § 75. S týmto návrhom možno súhlasiť. Takýto návrh je aj k zákonu o Sociálnej poisťovni. Oba návrhy zákonov po prijatí uvedenej zmeny zhodne upravujú otázky rozdelenia majetku, stanovia jednotný spôsob a dobu zriadenia oboch poisťovní, zároveň kreovanie ich orgánov tak, aby obe poisťovne od 1. januára 1995 mohli začať vykonávať svoju činnosť stanovenú zákonom.
Vážene panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu ministrovi Šagátovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Jakuša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národne] rady.
Poslanec J. Jakuš:
Vážená vláda, členovia vlády, vážená Národná rada, vážení hostia,
predložený návrh zákona je logickým vyústením riešenia problémov okolo Národnej poisťovne a zákona číslo 7/1993 Z. z. o Národnej poisťovni a jej ďalších piatich noviel, ktoré boli doposiaľ prijaté. Ukázalo sa, že zotrvávanie na modeli Národne] poisťovne zastrešujúcej tri druhy poistenia - dôchodkové, nemocenské a zdravotné - je naďalej problematické, a jedným z možných východísk je vrátiť sa k pôvodne] myšlienke samostatného zdravotného poistenia. Nedávno skončený poslanecky prieskum o činnosti a funkčnosti Národnej poisťovne odhalil rad problémov, ktoré sú vo fungovaní Národnej poisťovne a jej jednotlivých fondov.
I keď v záveroch sa konštatovalo, že problémy možno odstrániť i na základe existujúcej právnej normy, ani po troch mesiacoch od skončenia poslaneckého prieskumu sa nepodarilo odstrániť problémy okolo funkčnosti Národnej poisťovne, najmä Fondu zdravotného poistenia. Doposiaľ sa prakticky nepohli práce na registri poistencov, nebola spracovaná účtová osnova, uplatňovanie zoznamu výkonov a financovanie zdravotníckych výkonov podľa týchto kritérií je stále v rovine simulácie a nie skutočného a jasného toku peňazí medzi poistencom, poisťovňou a zdravotníckym zariadením. Z uvedených dôvodov predložený návrh zákona dáva šancu pohnúť celý systém zdravotného poistenia dopredu.
Popri osamostatnení zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne návrh zákona vytvára priestor pre pluralitu poisťovní, a tým konkurenčnú pôdu pre samotné poistenie. Tento parlament, my poslanci, ktorí tu sedíme, sme sa podpísali pod zákon 7/1993 Z. z. o Národnej poisťovni, o ktorého funkčnosti sa viedli opakovane diskusie. O tom, že zákon nie je dobrý, svedčí jeho päť noviel v priebehu jedenapol roka. Máme šancu napraviť chybu, pod ktorú sme sa podpísali. Pokúsme sa o to a dajme novej vláde i novému parlamentu konečne normu, ktorá bude moderna, prispôsobená realite zmien v našej spoločnosti a predovšetkým vytvorí predpoklady pre skutočnú transformáciu financovania zdravotníctva.
Z problémov, ktoré môžeme týmto zákonom vyriešiť, okrem iných komplexnejších, by som uviedol len niektoré, na ktoré čakajú aj občania, aby sme ich riešili. Je to napríklad problém poistencov so stálym bydliskom v Slovenskej republike pracujúcich v českej republike alebo v inom štáte, kde platia takisto poistné. Tento problém sa rieši v § 3 ods. 3 písm. b/ tým, že týchto občanov vynímame z povinného poistenia. Ďalej týmto zákonom môžeme vyriešiť problém dôchodcov, ktorí pracovali v Českej republike a sú občanmi Slovenskej republiky. Terajšia situácia je taká, že pokiaľ odišli do dôchodku po 1. 1. 1993, trebárs 31. 1. 1993, mesiac pracovali v Českej republike, sú ponímaní ako pracovnici pracujúci v cudzine a nevzťahuje sa na nich paragraf, ktorý určuje povinnosť štátu platiť za týchto dôchodcov poistenie. Tento zákon to rieši v § 10 ods. 6c/.
V § 38 sa zavádza pojem "zmluvne poistenie a pripoistenie". V súčasnej dobe konečne komerčne poisťovne poisťujú záujemcov o zdravotné poistenie pri pobyte v cudzine. Tento typ poistenia je vysoko ziskový a profitujú na ňom poisťovne nezdravotníckeho charakteru. Je predpoklad, že zdravotné poisťovne vzniknuté podlá predloženého zákona, keď sa im umožní toto pripoistenie, časť tohto zisku vložia opäť do zdravotníctva. Skúsenosti s pripoistením realizovaným v zahraničí a konkrétne i v Českej republike hovoria o rozširovaní zdravotníckych služieb, zriaďovaní vlastných zdravotníckych zariadení poisťovňami, alebo financovaní nakúpu zdravotníckej techniky z prostriedkov poisťovne, pokiaľ majú možnosť získať prostriedky takým spôsobom, ako som povedal.
Zákon rieši i problém vysokých odvodov poistného podnikateľov tým, že v § 13 ods. 7 znižuje hranicu odvodu podnikateľov z tridsaťnásobku na osemnásobok. Viete, že toto bolo predmetom častých diskusii. Prednedávnom sme prijali výnimku do konca roku, že pre podnikateľov platí vymeriavací základ z minimálnej mzdy. To sú len niektoré problémy, ktoré tento zákon rieši a ktoré schválením tohoto zákona skutočne pomôžeme pohnúť dopredu.
Nebudem čítať celu úvodnú časť spoločnej správy, len poznamenám, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti vládny návrh zákona neprerokovali v určenej lehote a do spracovania spoločnej správy neboli doručené uznesenia citovaných výborov. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení, nakoľko nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo vyslovili s predloženým návrhom zákona súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne schváliť po zohľadnení nasledujúcich pripomienok, ktoré by som si teraz dovolil zo spoločnej správy povedať, a zároveň aj stanovisko, ktoré odporúčam a ktoré neodporúčam prijať. Budem postupovať zaužívaným spôsobom, že poviem body, ktoré odporúčam prijať a potom body, ktoré neodporúčam prijať.
Odporúčam zo spoločnej správy prijať body l, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 14 a 15. Tieto body odporúčam prijať. Neodporúčam prijať bod 4, bod 10, bod 13. To je všetko zo spoločnej správy.
Zároveň si dovoľujem prihlásiť sa do rozpravy ako prvý, kde by som dal ďalšie pozmeňovacie návrhy.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem poslancovi Jakušovi.
Otváram rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu. Zatiaľ nemám žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán spoločný spravodajca. Prosím, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec J. Jakuš:
Ďakujem. Vzhľadom na to, že vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci sme prerokovali tento zákon a nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu pri záverečnom hlasovaní, ale niektoré body sme v čiastkových hlasovaniach schválili a nedostali sa do spoločnej správy, dovolím si niektoré z týchto bodov predniesť a niektoré naviac.
Prvým bodom, ktorý navrhujem, je v §-1 písm. d/, doplniť na záver "a rezortných zdravotných poisťovní".
Ďalej v § 19 ods. 3 navrhujem doplniť za slová "osobe uvedenej v § 10 odsek 2" slová "a štátu uvedenom v S 10 odsek 6" a veta pokračuje slovami "platobným výmerom, poistné" atď., teda doplňujú sa slová "a štátu uvedenom v § 10 odsek 6".
Ďalej § 38 umožňuje poistiť sa osobám, ktoré nie sú povinne poistené. Navrhujem, aby § 38 bol doplnený v odseku l za slovami "ktoré nie sú povinne poistené" slová "podlá § 3 ods. 3 tohto zákona", lebo tento § 3 ods. 3 vlastne tieto osoby určuje a v § 38 sa to spresňuje odvolávkou na tento § 3 ods. 3.
Ďalej v § 53 ods. l, kde je hospodárenie s fondmi, navrhujem doplniť v nadpise slova "Všeobecnej poisťovne".
Ďalej v § 66 ods. l navrhujem vypustiť, slová "ktorých platobnú schopnosť garantuje štát". Potom teda bude text: "Vykonávanie zdravotného poistenia poisťovňami podlieha štátnemu dozoru. "
V § 53 navrhujem doplniť odsek 3: "Majetok a ostatne aktíva poisťovne, ak sa využívajú na plnenie jej úloh, sú oslobodené od daní a poplatkov". Toto znenie je v zhode so znením v návrhu zákona o Sociálnej poisťovni.
Toľko moje doplňovacie návrhy k tomuto zákonu. Ďakujem za slovo. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím vás, aby ste zaujali miesto, ktoré je určené pre spoločných spravodajcov.
Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Ťavodová, potom pán poslanec Ivan Hudec, potom pani poslankyňa Sudeková.
Poslankyňa G. Ťavodová:
Vážený pán predsedajúci, pán predseda, vážení poslanci, ctení hostia,
v priebehu mája a začiatkom júna vykonali poslanci Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslanecky prieskum tykajúci sa činnosti Národnej poisťovne. V záverečnej správe poslaneckého prieskumu poslanci konštatujú, že nedostatky v činnosti Národnej poisťovne, jednotlivých sprav fondov a regionálnych národných poisťovni boli spôsobené najmä neexistenciou vnútorných noriem Národnej poisťovne, neznalosťou o tokoch financií, najmä o veľkosti príjmu celkom a jeho nerozdeľovaní pre jednotlivé správy fondov v roku 1993, ako aj neznalosťou potrieb pre výplaty dávok, ďalej nestanovením kompetencii pre jednotlivé stupne riadenia vo výkonnej oblasti cele] Národnej poisťovne, vrátane sprav fondov a regionálnych národných poisťovni, ďalej neochotou konštruktívnej spolupráce medzi vedením správ jednotlivých fondov s riaditeľstvom Národnej poisťovne a, napokon, nedostatočným, v niektorých prípadoch až rozporným metodickým usmerňovaním regionálnych národných poisťovni zo strany sprav jednotlivých fondov.
Zo súpisu nedostatkov zistených počas poslaneckého prieskumu vyplýva, že odstránenie uvedených nedostatkov je možné pri zachovaní terajšieho organizačného usporiadania Národnej poisťovne, ak budú realizované navrhované odporúčania, najmä v sprehľadnení toku financií, stanovení zásad hospodárenia, vypracovaní a schválení vnútorných noriem.
Poslanci konštatujú, že v roku 1993 Národná poisťovňa pôsobila takmer ako rozpočtová organizácia. Svoju plnú činnosť začala zabezpečovať až od 1. januára 1994 a až doteraz sa nevyskytol prípad, že by bolo vykázané nulové saldo na učte Národnej poisťovne. Výnimkou bol január. Úvahy o prípadnom rozdelení Národnej poisťovne na dva resp. tri subjekty, ktorých realizácia by mala byt skôr ako po jednoročnom pôsobení - rok 1994 - a po využití všetkých možností pre naplnenie zákona, sú predčasne. Pre odsúvanie nedostatkov a zlepšenie činnosti Národnej poisťovne výbor predkladá na riešenie samosprávnym a výkonným organom Národnej poisťovne, rezortom zdravotníctva a prace, sociálnych vecí a rodiny, ďalej vláde, nasledovné odporúčania:
1. stanoviť jednoznačne finančne toky tak, že týmto tokom by mala zodpovedať i miera zodpovednosti a kompetencii a výška príspevkov do správnych a rezervných fondov,
2. pripraviť, prerokovať a schváliť vnútorne normy Národnej poisťovne, a to zásady hospodárenia a financovania, zásady kontrolne] činnosti, mzdový poriadok, pracovný poriadok, organizačný poriadok a kompetenčný poriadok,
3. spracovať návrh účtovej osnovy a tento predložiť na schválenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky,
4. na riaditeľstve stanoviť koordinačný útvar, ktorý bude koordinovať usmerňovanie regionálnych národných poisťovní výkonom cez riaditeľstvo, ale i metodiku cez jednotlivé správne fondy,
5. na riaditeľstve a regionálnych národných poisťovniach vytvoriť v rámci kontrolného systému dve prierezové zložky vo všetkých troch fondoch, a to zložku revíznych lekárov a zložku ekonomických kontrolórov,
6. v pracovnom a organizačnom poriadku zapracovať vznik poradných orgánov, v ktorých budú mať zastúpenie správy jednotlivých fondov. Tieto poradné orgány budú koordinovať a posudzovať postupy v jednotlivých oblastiach činnosti Národnej poisťovne,
7. pripraviť legislatívne riešenie inštitútov verejnoprávnej inštitúcie,
8. legislatívou doriešiť vzťah poisťovňa, poistenec, zdravotnícke zariadenie, v prípadoch, keď poistenec ani jeho zamestnávateľ si neplnia povinnosť platenia príspevku zákonného poistenia,
9. prehodnotiť bodový systém najmä vo vzťahu k paušálnemu poskytovaniu bodov a zjednotiť poskytovanie bodov za rovnaký zdravotnícky úkon v rôznych zariadeniach a regiónoch,
10. doterajšiu rozpornosť v posudzovaní právnej subjektivity riešiť kompetenčným poriadkom tak, že správa fondu a regionálne národné poisťovne budú ako právne subjekty pôsobiť v rozsahu právomoci stanovených vnútornou normou,
11. posilniť právomoci dozornej rady v schvaľovacom procese a právomoci správnej rady obmedziť len na rozhodnutia týkajúce sa zabezpečenia činnosti Národnej poisťovne,
12. prepraviť návrh informačného systému tak, aby bola čitateľnosť poskytovaných prostriedkov, výdavkov Národnej poisťovne, najmä nesystémových dávok vo všetkých fondoch na poistenca,
13. vo vnútorných normách Národnej poisťovne rozpracovať i vzťahy a prepojenosť Národnej poistovne, správ fondov
a regionálnych národných poisťovní na zákonodarné orgány a orgány štátnej správy,
14. v rámci finančných tokov a zásad hospodárenia stanoviť i členenie potrieb v správach jednotlivých fondov z hľadiska výdavkov,
15. stanoviť zásady financovania činnosti jednotlivých zariadení zo strany Národnej poisťovne v prípadných ďalších subjektoch.
V Bratislave 3. 6. 1994.
Podpísaný predseda výboru Dr. Bohumil Chmelík.
Chcem len zdôrazniť, že vládu nezaujímali výsledky tohto poslaneckého prieskumu a v deň, keď náš výbor popoludní zasadal k tejto problematike, vláda doobeda v predstihu rozhodla o rozdelení Národnej poisťovne.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pani poslankyňa. Skôr, ako udelím slovo ďalším poslancom - prečítam ich v poradí ako som evidoval prihlášky - dovoľte mi zopakovať technický oznam, ktorý som robil na samom začiatku, ale bolo nás vtedy menej. Bol by som veľmi rád, keby sme dnešné rokovanie mohli usmerňovať konštruktívne, efektívne tak, že od 12. 00 do 13. 00 hodiny bude obedňajšia prestávka a o 15. 00 hodine by sme dnes skončili.
Ďalej sú do rozpravy prihlásení pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Sudeková, pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Lauko. V poradí im budem udeľovať slovo. Prosím, pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
vážený pán minister,
na podnet predsedajúceho budem stručný, hneď pristúpim k predloženiu návrhov. Nebudem sa vyjadrovať k podstate veci, ide o politické rozhodnutie, ktorého úspešnosť určí hlasovanie v parlamente, ale pozmeňovacie návrhy prednesiem.
Prvý pozmeňovací návrh - ide o legislatívne-technickú úpravu vzhľadom na obsah návrhu zákona. Do § l navrhujem vložiť nové písmeno e/, ktoré by znelo: "zriaďovanie rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych poisťovni".
Druhý pozmeňovací návrh - do § 3 ods. 2 písm. c/ vložiť za slovo "príslušníci" text "ktorí majú štatút krajana". Koniec citácie návrhu vloženého nového textu.
Tretí pozmeňovací návrh - do § 8 ods. 2 písm. d/ vložiť na začiatok text: "dňom priznania štatútu krajana"
Štvrtý pozmeňovací návrh - do § 9 písm. e/ vložiť na začiatku text: "dňom zániku štatútu krajana a".
Piaty pozmeňovací návrh - do § 10 ods. 6 písm. l/ vložiť za slovom "príslušníkov" text "so štatútom krajana".
Šiesty pozmeňovací návrh - v § 29 ods. l za slová "podľa osobitných zákonov a" vložiť spojku "a".
Siedmy pozmeňovací návrh - v § 29 ods. l doplniť odvolávku číslo 14 o citáciu "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o železničnom zdravotníctve".
Navrhujem, aby sa o druhom až piatom návrhu hlasovalo spoločne, keďže ide o novy prvok, Ktorý by v tomto zákone umožnil krajanom žijúcim v zahraničí využívať služby našej poisťovne. Odpoviem hneď na otázku, odkiaľ vziať na to finančné prostriedky. Navrhujem, aby sa toto financovalo z prostriedkov, ktoré sú určené na humanitárnu pomoc. Keď môžeme posielať finančné prostriedky a materiálne podpory cudzím krajinám, myslím si, že z týchto prostriedkov sa môže vyčleniť časť, ktorá sa určí pravé pre našich krajanov.
Ak by vznikli otázky ohľadne definície štatútu krajana, prijímame zákony, v ktorých sa odvolávame na nejestvujúce zákony, ktoré len chceme prijať, čo iste nie je legislatívne čisté a správne, ale ak zákon určí takýto pojem, je možné právnou normou nižšej právnej sily, napríklad vyhláškou, nehovorím nariadením vlády, stačila by vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aby stanovila podmienky, za akých bude definovať tento pojem.
Ďakujem za pozornosti. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Pán poslanec, prosím vás, aby ste svoje návrhy odovzdali písomne. Vidím, že tak aj činíte.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sudeková. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa J. Sudeková:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, milé dámy, vážení páni,
9. augusta tohoto roku Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci usporiadal medzinárodný seminár o zdravotnom poistení a jeho alternatívach. Žiaľ, účasť poslancov na seminári bola skromná. Zahraniční hostia nás informovali o systémoch poistení, poisťovni a financovaní zdravotnej starostlivosti v Spolkovej republike Nemecko, Holandsku a Dánsku. Odporúčali nám, aby sme nekopírovali systém niektorej krajiny, ale našli a zdokonaľovali poisťovanie zdravotnej starostlivosti vhodne v našich podmienkach.
V Nemecku sa poisťovanie vyvíja už od čias Bismarcka. V Dánsku zdravotné poistenie nemajú, financovanie zdravotnej starostlivosti je zo štátneho rozpočtu. Štáty Európskej únie ani v budúcnosti nesmerujú k rovnakému systému v tejto oblasti, ale majú rovnaké ciele - predĺžiť a skvalitniť život, zlepšiť prevenciu najmä kardiovaskulárnych a onkologických ochorení a podobne.
Dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu, aby sa Národná poisťovňa rozdelila, nevyznievajú presvedčivo. Všetci vieme, že na Slovensku chýbajú finančné zdroje, a to je pravá príčina, že Národná poisťovňa nefunguje tak, ako by sme si želali. Zavedenie nových poisťovní tento problém nevyrieši. Spojenie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia na princípe sociálnej solidarity sa síce zdá logické, ale možno o tom diskutovať, či je aj správne. Nemocenské dávky sa vyplácajú práceneschopným pacientom z Fondu nemocenského
poistenia zo Sociálnej poisťovne, ale práceneschopnosť vypisuje lekár, ktorý má vzťah so zdravotnou poisťovňou. Lekár tým nie je zainteresovaný na znižovaní práceneschopnosti. Ak by bol Fond nemocenského poistenia pod strechou zdravotnej poisťovne, bola by tu spätná väzba. V prípade prebytkového rozpočtu Fondu nemocenského poistenia by sa prostriedky mohli použiť na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti, napríklad prispieť na modernizáciu prístrojového vybavenia a zdravotníckeho zariadenia. Keď Sociálna poisťovňa zastrešuje Fond nemocenského a dôchodkového zabezpečenia, nemá priamy dosah na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale je povinná vyplácať dávky.
Tým, že od l. januára 1995 by mali vzniknúť dve nové poisťovne, budú i vyššie náklady na ich činnosť. Uvediem niekoľko údajov: vytvorenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne si vyžiada napríklad zvýšiť počet pracovníkov asi o 700, a to na evidenciu poistencov, výber poistného, účtovníctvo, kontrolnú činnosť a podobne, nárast na mzdy bude okolo 66 miliónov SK, nárast odvodu poistného vo výške 38 % za zamestnávateľa 25, 1 milióna Sk, prenájom ďalších priestorov, náklady na zariadenie pracovných miestnosti, výpočtová technika, faxy, telefóny atď. Odhad celkového zvýšenia nákladov je 180 až 220 miliónov Sk. Je ešte otázne, či správny fond vo výške 3 % bude postačujúci, keď napríklad v Spolkovej republike Nemecko majú poisťovne náklady na svoju činnosť vo výške okolo 5, 6 %. Škoda, že seminár, ktorý som spomínala v úvode, sa neuskutočnil skôr, ako padlo rozhodnutie o rozdelení Národnej poisťovne. Možno by sa hľadal spôsob, ako ju sfunkčniť a riešil by sa základný problém - nedostatok financií.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR L. Černák:
Ďakujem. Dávam slovo pani poslankyni Aibekovej. Pripraví sa pán poslanec Lauko.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážene kolegyne a kolegovia,
už moji predrečníci, a to pán spoločný spravodajca i pani poslankyňa Ťavodová sa odvolali na výsledky poslaneckého prieskumu, ktorý prebehol v mesiacoch máj a jún. Nebol to teda nejaký rýchlikový prieskum. Boli sme rozdelení do štyroch skupín a veru poriadne sme sa zaoberali problematikou Národnej poisťovne, a to ako na úrovni generálneho riaditeľstva, tak na úrovni riaditeľstiev tzv. veľkých fondov, t. j. zdravotného, dôchodkového, nemocenského, ale aj na regionálnej úrovni, kde sme sa osobne stretli a porozprávali sa s riaditeľmi regionálnych národných poisťovní a osobitne s vedúcimi správ fondov zdravotného poistenia.
Pani kolegyňa Ťavodová prečítala závery poslaneckého prieskumu, a] návrhy na opatrenia ako zlepšiť činnosť Národnej poisťovne, pretože nikto netají, že v tejto inštitúcii problémy sú a že ich treba nešiť. Tieto návrhy boli zhrnuté do 15 bodov, ktoré ste si vypočuli, aj keď ma osobne mrzí nezáujem poslancov o takúto dôležitú problematiku, ktorá sa týka aj nás všetkých, lebo aj my sme poistenci a užívatelia zdravotného, nemocenského a raz budeme aj užívatelia dôchodkového poistenia. Vypočuli sme si tieto návrhy, ale ak ste ich pozorne počúvali, nezaznel tam ani jeden návrh z výsledku poslaneckého prieskumu na rozdelenie poisťovne v tejto situácii na dve prípadne tri inštitúcie. Dokonca ani skupina, ktorú viedol spoločný spravodajca pán poslanec Jakuš a ktorá sa osobitne zameriavala na prácu a činnosť Fondu zdravotného poistenia, nenavrhovala jednoznačne rozdelenie Národne] poisťovne na dva alebo tri subjekty.
Dovolím si odcitovať z tejto časti správy, ktorú odovzdal pán poslanec Jakuš za skupinu, ktorá spracovávala túto problematiku. V správe sa pozitívne hodnotí spoločný vyber poistného na regionálnej úrovni. Tento spôsob sa javí ako racionálny vzhľadom na menšiu administratívnu náročnosť. Iba v prípade, ak sa ukáže, že funkčnosť Fondu zdravotného poistenia je obmedzená pri zotrvaní v systéme Národnej poisťovne, odporúčajú pripraviť osamostatnenie zdravotného poistenia k 1. 1. 1995, čiže nie od 1. 1., ale pripravovať k 1. 1. 1995. V tomto prípade odporúčajú v septembri a októbri odskúšať vo vybraných regiónoch spôsob fungovania samostatného zdravotného poistenia a v decembri 1994 uskutočniť všetky opatrenia na rozbehnutie samostatného zdravotného poistenia od januára 1995. Bola to doslovná citácia správy, aby som nebola obvinená, že som niečo popridávala. Z úst pána predkladateľa, t. j. pána ministra zdravotníctva, som nepočula o nejakom odskúšavaní v mesiacoch, ktoré nám ostávajú do konca roka, ako sa tento systém prejaví v praxi.
Do záverov poslaneckého prieskumu boli zahrnuté aj názory riaditeľov regionálnych národných poistení, ako aj vedúcich fondov zdravotného poistenia, ktoré odzneli na porade dňa 12. 5. na Duchonke. Tejto porady som sa osobne zúčastnila s pánom poslancom Mäsiarom, ktorý už aj na minule] schôdzi interpeloval v duchu výsledkov tohoto prieskumu pánov ministrov Šagáta a Brocku. Ďalšie porady prebehli v dňoch 17. 5. a 31. 5. 1994. Aby som naozaj bola autentická, dovoľte mi uviesť niekoľko výpovedí pracovníkov týchto zariadení, ktorí sa s poistencom denno-denne stretávajú a tuto problematiku najlepšie poznajú.
Sú to tieto výpovede: K rozdeleniu Národnej poistovne vedie iba túžba niektorých ľudí po moci. Bez poznania problematiky chce niekto zničiť doterajšiu prácu ľudí na regionálnych národných poisťovniach. Nie je pravda, že by poisťovňa nefungovala, ale znovu chceme urobiť niečo, čo nemáme ešte preskúšané a chceme tvoriť niečo nové, o čom nič nevieme. Odporúčali snažiť sa o nápravu nedostatkov a nie o rozbitie poisťovne. Potvrdili, že problémy sú, ale nie sú neriešiteľné. Treba mať na zreteli poistenca, pre ktorého je výhodné platenie na jedno miesto. Tam, kde sú korektné vzťahy medzi vedúcimi pracovníkmi, poisťovňa funguje. Ani jeden argument nehovorí za rozdelenie. Experimenty by stali veľa peňazí, na čo by doplatili poistenci. Bol by to hazard. Lacnejšia by bola právna úprava a výsledok práce hodnotiť po jednom-dvoch rokoch. O tom, čo tu bude stáť, už sa zmienila pani poslankyňa Sudeková.
V závere svojho vystúpenia si dovolím uviesť ďalšie čísla. Tuto problematiku spracovali nezávislí pracovníci, ktorí sa zaoberajú ekonomickou problematikou. Sú to tie iste zdroje, z ktorých čerpá aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Zatiaľ mi ale ešte dovoľte pokračovať niekoľkými pripomienkami.
Argumentácia pána ministra Šagáta, ktorá je obsiahnutá v odpovedi na interpeláciu poslanca Mäsiara z 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, takisto v odpovedi na moju interpeláciu, a argumentácia, ktorá odznela opakovane aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, že nemožno spojiť dva základné a odlišné princípy, t. j. princíp solidarity a zásluhovosti pri zdravotnom a sociálnom poistení, neobstojí, pretože vo svete fungujú tieto systémy aj spoločne, o čom sme sa znovu presvedčili pri poslaneckom prieskume v Nemeckej spolkovej republike - pardon, bola to skôr návšteva, ktorá mala učebný charakter, bolo to vo Wiesbadene vo veľkej odskúšanej poisťovni, kde sme sa presvedčili, že tieto systémy fungujú v jednom poistení a dokonca fungujú na princípe solidarity. Tieto námietky boli vznesené aj v decembri 1992, kedy sa o vzniku Národnej poisťovne rozhodovalo v tomto parlamente, ktorý pri prijímaní zákonov číslo 7/1993, 8/1993 a 9/1993 Z. z. našiel zhodu a podporil ich.
Dovoľte mi, aby som si neodpustila poznámku, že na veľmi mrzí, že sa tohto rokovania nezúčastňuje podpredseda vlády pán Roman Kováč, ktorý obhajoval tento zákon a ktorý sa do dnešného dna nevyjadril, aké stanovisko zaujíma k terajšiemu rozdelenie. Nie je to napadnutie, je to naozaj konštatovanie, nevidíme ho tu a nemáme možnosť vypočuť si jeho názor.
Ani argumentácia pána ministra, ktorá sa týka kritiky prijatia novely v rámci zákona číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1994, podľa ktorej štát platí do Fondu zdravotného poistenia iba 10 % z minimálnej mzdy vo výške 13, 7 % za cca 63 % obyvateľstva Slovenskej republiky, tiež neobstojí, nakoľko za rezort Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zodpovedá od marca 1994, a teda mal päť mesiacov času na to, aby tento zákon navrhol novelizovať, nakoľko zákon číslo 325/1993 Z. z. bol už novelizovaný. Teda túto krivdu, ktorá sa deje, mohol už ako človek, ktorý stojí na čele rezortu, napraviť.
Napriek týmto argumentom, ktoré som uviedla a ktoré už odzneli predo mnou, napriek písomným materiálom opakovane predkladaným zo strany riaditeľov regionálnych národných poisťovní, ako aj vedúcich fondov zdravotného poistenia, sa minister zdravotníctva, ako aj minister prace, sociálnych vecí a rodiny rozhodli Národnú poisťovňu rozdeliť, a to takým spôsobom, že si nevypočuli závery poslaneckého prieskumu na zasadnutí Výboru Národnej rady slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci 20. 6. 1994. K tomu sa už vyjadrila pani poslankyňa Ťavodová. Dopoludnia sme sa zaoberali touto problematikou, vláda pritom zasadala, a popoludní Bi prišli akože vypočuť názory riaditeľov poisťovní, tých, ktorí s poistencami pracujú a ktorí túto problematiku najlepšie poznajú.
Argumentácia, ktorú sme si vypočuli na rozdelenie Národnej poisťovne tu, aj vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, neobstojí, pretože nevidela som jeden finančný podklad na to, že to bude prospešné pre nás všetkých, teda pre poistencov. Boli to len všeobecné konštatovania. Dokonca pán minister Brocka sa uchýlil k takému konštatovaniu, že ide to od desiatich k piatim, ale to predsa nie je argumentácia, na základe ktorej by sme sa mali rozhodovať o takomto vážnom kroku.
Na záver mi dovoľte bez akéhokoľvek politizovania stiahnuť k číslam, ktoré som už spomínala, čo bude rozdelenie poisťovne a zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne stáť. Celkové sa náklady odhadujú na 620 až 665 miliónov Sk. Pritom si dovolím upozorniť na ďalšie skutočnosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá po odbornej stránke pripravených odborníkov na výber poistného a kontrolnú činnosť pre výber poistného a s tým súvisiace činnosti a agendy. Sociálna poisťovňa si pravdepodobne ponechá čo najväčší počet pracovníkov v tejto oblasti. Nemožno počítať s ich prechodom resp. delimitáciou do zdravotného poistenia. Aj v tomto období je ich v regionálnych národných poisťovniach nedostatok. Na nedostatok pracovníkov upozorňovala opakovanie riaditeľka veľkého Fondu zdravotného poistenia. Dovolím si tiež upozorniť, že pre revíziu činnosť v zdravotníckych zariadeniach, ak sa chcú čo najlepšie skontrolovať objednané služby čo do kvantity i kvality, je potrebný nárast pracovníkov minimálne o 200. To budú ďalšie finančné náklady, o ktorých už hovorila pani poslankyňa Sudeková. Uvedené prostriedky by sa mohli použiť do základného fondu, kde je akútny nedostatok zdrojov, nehovoriac o dlhoch, ktoré vzniknú ešte v roku 1994. Dlhy k 30. 6. predstavujú 632 miliónov Sk, čiže to, čo sa použije na rozdelenie a zriadenie novej poisťovne, by sa mohlo použiť na krytie dlhov. Ak sa schváli tlač číslo 603, vyber poistného vo výške cca 200 mld korún nemožno vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni očakávať z dôvodu odchodu poistencov do iných zdravotných poisťovni, a tým by boli aj výdavky na správny fond nedostačujúce.
Nemám žiadne pozmeňovacie návrhy ani pripomienky, pretože som sa už opakovane vo výbore aj tu vyjadrila k tomu, že nemôžem podporiť rozdelenie tejto Národnej poisťovne na dva subjekty, a preto nebudem o tomto návrhu zákona pozitívne hlasovať. Môžem povedať aj za klub poslancov HZDS, že zaujme podobné stanovisko.
Ďakujem vám za pochopenie. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Lauko a nemám žiadne ďalšie písomné prihlášky. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci. Ak dovolíte, pripojila by som sa k myšlienke, resp. by som dala do pozornosti myšlienku pani poslankyne Aibekovej, v rámci ktorej vyjadrila ľútosť, že tu nesedí súčasný podpredseda vlády pán Kováč, ktorý je vlastne autorom súčasného modelu. A možno by bolo pre našu verejnosť veľmi zaujímavé, keď už došlo k takému "počinu", že sa publikujú pásky zo zasadnutí vlády, keby sa publikovali tie pasáže, keď sa rokovalo o modele Národnej poisťovne, najmä vyjadrenia, myšlienky a argumentácie terajšieho pána podpredsedu vlády.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
S faktickou poznámkou sa hlasí pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Chcel by som doplniť pani poslankyňu Aibekovú a pani poslankyňu Tóthovu, že škoda, že medzi nami nesedí pán poslanec Mečiar, bývalý premiér, ktorý si nevedel rady s ministerkou Keltošovou a s ministrom Soboňom a poveril pána Romana Kováča, aby tento problém riešil, a riešil ho, ako vidíme, veľmi provizórne.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lauko, ale ešte predtým pani poslankyňa Tóthová a faktickou poznámkou.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem. Nemôžem nereagovať na pána poslanca Tahyho. On nebol poverený, on sám žiadal, aby to mohol riešiť, pretože v Legislatívnej rade sme hľadali model, ktorý by bol kompromisný. Tam bola iniciatíva a práve preto som navrhla publikovanie záznamov z vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Lauko. Ešte sa predtým pýtam, či bude mať ešte niekto záujem vystúpili v rozprave. Áno, pán poslanec Tahy, pán poslanec Dubovan a pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
na 11. schôdzi nášho parlamentu 16. 12. 1992 som vo vystúpení pri prerokúvaní zákona o Národnej poisťovni povedal tieto argumenty - pôvodne som myslel, že túto prvú časť svojho vystúpenia nepoviem, lebo tieto argumenty vlastne by vyzneli do prázdna, ale vzhľadom na vystúpenia predchádzajúcich troch rečníkov si myslím, že tieto argumenty sú vhodné na pripomenutie.
Návrh zákona o Národnej poisťovni, ktorý doteraz platí, sa na úrovni vlády rodil ťažko a bol niekoľkokrát zmenený. Bol výsledkom kompromisu, keď sa dvaja ministri nevedeli dohodnúť, kde bude patriť nemocenské poistenie. V tomto návrhu boli tri základné úskalia: 1. chýbala základná predstava ako sa prostriedky najmä zo zdravotného fondu budú rozdeľovať, 2. vykalkulované príjmy fondov boli nereálne a 3. chýbala ingerencia štátu resp. rezortu. Pritom išlo o monopolné postavenie poisťovne. V zákone nebola riešená otázka, ako sa budú prostriedky najmä zdravotného fondu rozdeľovať. Vykalkulovaných 26 mld následne v štátnom rozpočte nebolo schválených. Pritom napríklad rozpočet v Čechách bol viac ako 50 mld. Chýbala ingerencia štátu. Štát zaručoval len zdroje, ale negarantoval rozdeľovanie finančných prostriedkov. Ďalej tento zákon nepripúšťal vznik iných poisťovni, resp. len minimálne. Ingerencia štátu by nebola potrebná, keby boli možné iné poisťovne.
Preto som a] navrhol pozmeňovací návrh, ktorý umožňoval vznik ďalších poisťovní. Bohužiaľ, nebol prijatý. Konštatoval som, že spojiť, do jedného zákona dve inštitúcie, ktoré dovtedy fungovali, a jednu úplne novú, je veľmi ťažké a pravdepodobne aj nemožné. Bohužiaľ, prax v nasledujúcom období toto moje konštatovanie potvrdila. Národná poisťovňa doteraz poriadne plnohodnotne nefunguje a musíme konštatovať, že je čiastočne nefunkčná. Príčiny tohoto stavu sú uvedené v dôvodovej správe predkladania nového zákona. Áno, po čase aj tí, čo tvrdili, že robia historickú transformáciu v zdravotníctve, museli a musia priznať, že to bol nesystémový krok, navyše, dostatočne nepripravený.
Ako dôkaz tohoto tvrdenia slúžia dokumenty z návštevy expertov svetovej zdravotníckej organizácie, kde sa hovorí, že spustenie takéhoto systému nebolo pripravené, vyžadovalo značné finančné čiastky. Dodávam, že ešte k tomu treba pridať narýchlo zavedený nemecký bodovník, ktorý je vhodný len pre ambulantnú prax, narýchlo a nie najlepšie spustenú kategorizáciu liekov. Týmito nesystémovými krokmi sa dostalo zdravotníctvo na Slovensku do situácie platobnej neschopnosti, ktorá aj dnes trápi súčasnú vládu. Na rozdiel od pani poslankyne Sudekovej si myslím, že financie na zdravotníctvo sú také, aká je schopná ekonomika, pretože to je terciárna sféra, a ostatné sú organizačné a systémové veci, ako sa takýto systém zavedie. Nasledovalo ďalšie stratové, alebo skratové a nesystémové riešenie, ktoré malo naháňať peniaze do pokladne poisťovne od samostatne zárobkovo činných osôb, a na druhej strane sa štát zbavil 90 % svojej finančnej povinnosti. Všetky nedoplatky a finančné pasíva štát prebral do rozpočtu.
Samostatná kapitola bola nefunkčnosť Zboru zástupcov Národnej poisťovne, za ktorú bola zodpovedná ministerka vlády, ktorá bola vtedy šéfkou Zboru zástupcov. V zákone o štátnom rozpočte na rok 1994 sa nakoniec ukázala príčina tohoto zdržiavania. Vláda mala schvaľovať stanovy poisťovne, nie správna rada. Inými slovami - posilnenie kontroly štátu nad verejnoprávnou inštitúciou. To, že miesto väčšieho finančného rozpočtu pri zavádzaní nového systému bol rozpočet menší, to už je plač nad rozliatym mliekom. Všetci vieme, že pre deficit v rozpočte prostriedky nie sú.
Na základe týchto neradostných skúsenosti vláda predkladá zákon o Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Riešia sa tu precízne všetky otázky, ktoré sa ukázali ako zle riešené, alebo nevyriešené v prvom zákone o Národnej poisťovni. Treba v tomto zákone najmä oceniť tieto zlepšenia oproti predchádzajúce] legislatívne] norme: lepšie vymedzenie okruhu osôb, za ktoré poistné platí štát, zrovnoprávnenie súm, ktoré platí štát a ostatní poistenci, možnosť vzniku rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych poisťovni, zjednodušenie samosprávnych orgánov všeobecnej zdravotnej poisťovne, zmenšenie maxima vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činných na osemnásobok minimálnej mzdy z tridsaťnásobku, vytvorenie systému zabezpečenia prerozdelenia financií medzi viacerými poisťovňami, vznik systému, ako sa má riešiť prípadný zánik rezortnej poisťovne a možnosť zmluvného pripoistenia.
Tieto prednosti oproti predchádzajúcemu zákonu robia z tejto predlohy zákona solídnu právnu úpravu problematiky poisťovníctva, ktorá by mala vytvoriť solídny legislatívny základ pre vybudovanie systému zdravotného poistenia na Slovensku. Dnes už vieme, že tento proces nebude tak rýchly, ako si to mysleli tvorcovia Národnej poisťovne. Tento návrh odporúčam, vážené kolegyne poslankyne a vážení poslanci do vašej láskavej pozornosti a žiadam vás, aby ste ho podporíli. Pomôžete tým zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva v budúcnosti.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem vám, pán poslanec. Ďalej som zaevidoval nasledujúce poradie prihlásených: pán poslanec Tahy, potom pán poslanec Dubovan a pán poslanec Ftáčnik. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem, pán predsedajúci. Dovolím si zareagovať na vystúpenie môjho predrečníka v niektorých bodoch. Keď sa vraciame do roku 1992, stačí si nalistovať ako prebiehala rozprava o prerokovávaní vzniku Národnej poisťovne, ako sme všetci dospeli k dohode. To znamená, že nielen poslanci za HZDS, ale aj poslanci KDH a ďalší hlasovali za vznik Národnej poisťovne. Čiže, za chyby, ktoré vznikli, mame rovnakú zodpovednosť, ale to, čo som povedala, si myslím znovu. Chyby, na ktoré tu upozornil pán poslanec, sa dajú riešiť aj v rámci súčasného zákona nápravou tých istých nedostatkov, ktoré v zákone sú, ale samotné rozdelenie neprinesie nápravu, práve naopak, bude to stáť finančne prostriedky. Na tu jednu som uviedla, na tu druhu to bude síce menšia suma, pretože sociálna sféra, čo sa týka poistenia, je lepšie aj personálne aj výpočtovou technikou zabezpečená, tam tie náklady budú menšie.
A čo sa týka vzniku ďalších poisťovni, pamätám si, že pán poslanec Lauko v roku 1992 vystúpil, ale vtedy by to nebol správny krok, pretože ak nefunguje jeden základný systém poistenia, hneď ho rozbiť na viaceré v tej dobe by nebolo
správne. V Českej republike sa na tomto popálili, poučili, a medzinárodní experti pravé hodnotili náš krok ako pozitívnejší vzhľadom na to rozdelenie. Teraz rozdelenie je možné, dokonca potrebné. Bol predložený poslanecký návrh, spoločný spravodajca ho predložil, vo výbore našiel podporu, čiže vznik ďalších poisťovní sa dá riešiť aj týmto spôsobom. A odvod peňazí do štátu takisto sa dá riešiť novelou. Mohli sme to už vyriešiť za tie mesiace, ak vedenie rezortov malo vôľu, ale nie týmto delením.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Sudeková. Poslankyňa M. Sudeková:
Ďakujem pekne. Mám len malú poznámku. Pán poslanec Lauko, neviem ako ste na to prišli, že neviem o tom, že terciárna sféra závisí od ekonomiky. Som o tom presvedčená a na to máme rovnaký názor. Ekonomika sa musí zlepšiť a potom terciárna sféra bude mat predsa len viac prostriedkov.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pani poslankyňa Bartošíková. Poslankyňa M. Bartošíková:
Ďakujem pekne. Základný problém bol v tom, že iba samotné inštitucionálne riešenie nevyrieši problém. Pokiaľ sa súbežne nepristúpi k prehodnoteniu hmotnoprávnych predpisov, a to je celý rad organizačných opatrení, samotné inštitucionálne riešenie nebude účinné.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pani poslankyňa Ťavodova. Poslankyňa G. Ťavodová:
Ďakujem za slovo. Budem veľmi stručná. Chcem len pripomenúť, že vznikom zdravotnej poisťovne rozhodne nebude väčší prísun peňazí do tejto inštitúcie, ako bol doteraz, keď je v rámci Národnej poisťovne. A takisto v žiadnom prípade sa nevyrieši problém zadĺženia zdravotníckych zariadení.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:
Nepochybujem o tom, že informácie, ktoré tu pani Aibeková povedala, sú podložené na základe vytiahnutia hlasovania za spomenuté obdobie. Mám na to iný názor. Nebolo to také jednotne, že by sme v tom období boli všetci hlasovali za Národnú poisťovňu. To po prvé.
A po druhé - o ekonomike som nehovoril v súvislosti s pani Poslankyňou Sudekovou, že by som o nej osobne myslel, že ona to nevie, len som konštatoval na základe toho, čo ona tu hovorila.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pani poslankyňa Štefánikova.
Poslankyňa A. Štefánikova:
Chcem vás upozorniť len na jednu praktickú vec. Vytvorenie zdravotnej poisťovne, keby sme urobili sebalepší a sebadokonalejší zákon, pokiaľ nebude mat zdravotníctvo na odstránenie svojej skrytej, ale i zjavnej zadĺženosti minimálne 25 až 30 mld Sk, a pokiaľ nebude cena bodu okolo tých 50 až 70 halierov, akékoľvek legislatívne opatrenie v podstate sa míňa svojim účinkom. Presne toľko dôvodov je za rozdelenie poisťovne, ako 30 dôvodov proti, ale obavám sa, že prijatie tohto zákona ani nám nepomôže, ani žiadnym spôsobom nevyrieši existujúcu situáciu. Na margo toho by som si dovolila povedať ešte jednu takú úvahu, je to v podstate môj názor, ktorý tvrdo zastávam, že koľkokrát, keď je aj menej dokonalý zákon, ale je ochota ľudí pracovať, postupne sa v praxi nedostatky vychytajú. A koľkokrát, keď je aj sebadokonalejší zákon a nie je ochota ľudí spolupracovať a dohodnúť sa, aj najlepší zákon sa míňa účinkom. A myslím, že presne tento problém nastal pri zákone číslo 7. Prvé boli personálne a druhé finančné problémy. A dovoľujem si povedať, že rozdelením poisťovne tieto dva problémy v žiadnom prípade neodstránime.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák;
Ešte pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ak dovolíte, rád by som vás upozornil, vážení kolegovia a kolegyne, že bolo by dobré pozrieť sa na veci aj z hľadiska racionalizačného. Viete, že v podmienkach takzvanej nedostatočností zdrojov sa vždy snažíme veci riešiť tak, aby sme nerozširovali miesta zdrojov pri tej istej mohutnosti
týchto zdrojov, pretože delením ich v podstate len zmenšujeme a zväčšujeme rozsah potrebného aparátu, a teda zväčšujeme aj náklady na tento postup. Tento racionálny postup je zlatým pravidlom riešenia a nemali by sme od neho odísť. Dokiaľ nemáme viac zdrojov, nehrajme sa tu zbytočne na rozdeľovanie, pretože tým vlastne rozdeľujeme len sinekury a zväčšujeme náklady.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pán poslanec Mäsiar - faktická poznámka. Poslanec D. Mäsiar:
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Bolo tu spomenuté aj moje meno vo vystúpení pani poslankyne Aibekovej v súvislosti s mojimi interpeláciami. Práve tieto sa tykali rozdelenia Národnej poisťovne. Pán minister Šagát mi vo svojej odpovedi na interpeláciu nevyvrátil moje argumenty, ktorými som argumentoval proti rozdeleniu poisťovne. Pán minister Brocka sa obmedzil iba na päť viet, že nesúhlasí s mojim stanoviskom, a podpredseda vlády pán Roman Kováč si nedal ani toľko námahy, aby mi odpovedal na moju interpeláciu. Všetko toto mi pripadá tak, že vláda, keď nie je schopná a nevie si dať rady s nejakým orgánom alebo s nejakou inštitúciou, aby tam urobila patričné opatrenia podlá výsledkov poslaneckého prieskumu, jednoducho zriadi novú inštitúciu, a tým vlastne mi pripadá ako pštros, ktorý si strčí hlavu do piesku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pán poslanec Lauko - faktická poznámka. Poslanec P. Lauko;
Pán poslanec Mäsiar to trošku posunul do konfrontačnej roviny. Budem sa snažiť nebyť konfrontačný, ale nemyslím si, že táto vláda sa dostala do tejto situácie, že musela riešiť nesystémové riešenie spred dvoch rokov nejakým novým riešením. V tom prípade neplatí to, čo hovorí pán poslanec a pán kolega Mäsiar. A poslanec si nemôže myslieť, že je bruchom sveta. Pamätám sa, keď som čítal písomné odpovede, že v týchto odpovediach za minulej vlády sa napríklad nachádzali aj také odpovede, že nech si poslanec Kňažko odpovie. Takže, buďme súdni. Keď dvaja ministri odpovedia, prečo kritizovať to, že neodpovie ešte aj podpredseda vlády.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Kelemen s faktickou poznámkou.
Poslanec M. Kelemen:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
chcem interpretovať trošku odlišný názor na inštitucionálne riešenie tohto problému. V čase, keď vytvárame legislatívne podmienky pre vznik rôznych konkrétnych zdravotných poisťovní, myslím si, že bude potrebné vytvoriť aj legislatívny predpoklad na to, aby vznikla Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, vystúpi pán poslanec Tahy v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Dubovan.
Poslanec M. Tahy:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
dovoľte mi predsa len na začiatok faktickou poznámkou reagovať na možno oprávnene pripomienky mojich kolegýň z opozície.
Vážené kolegyne, je mi ľúto, že podobnú aktivitu v myslení o tejto problematike ste neprejavili vtedy, keď bol na to čas a keď jednoducho vláda neplnila svoje prísľuby, ktoré dala, keď sme prvý raz novelizovali zákon číslo 7. V tom čase dala vláda prísľub, že do polovice roku 1993 pripraví zásady tzv. veľkej novely zákona číslo 7 a že do konca roku 1993 tento zákon by mal byť novelizovaný. Keby tieto prísľuby vláda bola dodržala, možno dnes by sme nerokovali o tomto návrhu a o ďalších návrhoch, ktoré sú pred nami. Jednoducho vtedy bolo treba tlačiť na vládu, aby riešila tento problém. Ak nie je to legislatívny problém, len problém ekonomicky, už vtedy sa to malo riešiť takýmto spôsobom. To je krátka poznámka k tomu, čo tu odznelo.
Teraz dovoľte, aby som sa vrátil vecne k prerokúvaným otázkam, ktoré sú zahrnuté v spoločnej správe. Vzhľadom na to, že pán spoločný spravodajca doktor Jakuš uviedol tri či štyri body spoločnej správy, ktoré odporúča neprijať, ale zároveň neuviedol spôsob hlasovania, predpokladám, že mohol by vzniknúť návrh, aby sa an blok hlasovalo o neprijatí bodov 4, 10 a 13. Preto by som sa chcel dotknúť bodu 4, aby minimálne sa o ňom hlasovalo osobitne, a síce z toho dôvodu,
že Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady na základe svojej skúsenosti z prvej novely zákony číslo 7/1993 Z. z. prijal ustanovenie, ktoré je navrhnuté v bode 4. Je síce pravdou, ako spomenul pán spoločný spravodajca, že zákon zmierňuje zaťaženie podnikateľskej sféry v ustanovení § 13 ods. 3, kde hovorí o osemnásobku minimálnej mzdy, ale tých najdrobnejšich podnikateľov sa tento zákon dotýka tvrdo, pretože zvyšuje vymeriavací základ oproti dnešnému legislatívnemu stavu.
Chcel by som povedať, že keď sme prijali zákon číslo 7, skôr, ako sa nám podarilo prijať novelu tohto zákona, došlo k veľmi výraznej redukcii podnikateľského stavu, najmä malých a stredných podnikateľov. A tou novelou sa nám už nikdy nepodarilo navrátiť pôvodný stav počtu podnikateľov. Zákon číslo 7 má za sebou, ako povedal pán spoločný spravodajca, pat noviel, a nebol by som rád, aby aj tento zákon čoskoro bol vystavený nutnosti novely vzhľadom na to, že by veľmi negatívne dopadol na drobných podnikateľov. Drobní podnikatelia nie sú bezvýznamnou položkou v ekonomickom živote naše] krajiny, pretože takisto zamestnávajú stredných i veľkých podnikateľov svojou aktívnou činnosťou. Ak ich máme redukovať, prakticky sme proti tomu, čo sme prerokovali v posledných dňoch v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady, čo je uvedené v zásadách zákona o podpore malého a stredného podnikania. Preto odporúčam, aby ste veľmi zvážili, vážené kolegyne, kolegovia, hlasovanie o bode 4, aby ste názor, ktorý vyslovil spoločný spravodajca, nepodporili, aby sme prijali aj tento bod. Budeme tým plniť len to, čo si všetky doterajšie vlády dali do svojho programu - podporu malého a stredného podnikania a nezvýšené i takto značné zaťaženie malých podnikateľov, ktorí často stoja pred otázkou, či ďalej vykonávať svoju aktívnu činnosť v ekonomickej oblasti, alebo nie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Dubovan. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec K. Dubovan:
Vážený pán predsedajúci, vážení pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia,
dovoľujem si doplniť § 10 odsek 6 o písmeno m/, znenie ktorého by bolo: "osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemajú z pracovnej činnosti príjem". Zdôvodnenie: Ide najmä o členky a členov rehoľných spoločenstiev, ktorí nemôžu mat trvalé zamestnanie, pretože vykonávajú pracovnú činnosť pre rehoľnú komunitu. Tieto osoby nemajú žiadny príjem a doterajšia prax je, že ich zamestnáva "vlastná rehoľa". Ostatné členky, členovia rehole sú riadne zamestnaní v štátnych, zdravotníckych, sociálnych a iných zariadeniach, kde za ne platí poistné zamestnávateľ, vrátane príslušných ustanovených súm a ich mzdových náležitostí. Ide relatívne o malý počet osôb v jednotlivých reholiach, teda 1-4 osoby, pri veľkých komunitách je to do 10 osôb, ktoré vykonávajú službu predstavených, ekonómov, kuchárok, skladníčok.
V zahraničí si takéto osoby mimoriadne vážia. Uvediem jeden prípad. Matka Tereza za svoju činnosť bola ocenená mnohými medailami a vyznamenaniami. V roku 1971 prevzala Medzinárodnú cenu pápeža Jána XXIII. za pokoj vo svete, v roku 1972 z rúk indického prezidenta v Delhi Nehruovu cenu, v roku 1973 tretiu cenu z rúk vojvodu z Edinburgu, v roku 1979 z rúk prezidenta Pertiniho cenu mieru v Ríme, v roku
1979 takisto z rúk nórskeho kráľa prevzala Nobelovu cenu mieru, v roku 1986 prijala vyznamenanie od amerického kongresu Medal of Freedom. Tieto ceny a vyznamenania prijíma Matka Tereza ako uznanie pre všetky svoje sestry.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
vo svojom diskusnom príspevku budem hovoriť k dvom problémom. Jeden sa týka platenia poistného za zdravotne postihnutých občanov, v ktorom sa dotknem tak zákona, ktorý teraz prerokúvame o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ale aj zákona, ktorý je nasledujúcim bodom programu, a to zákona o Sociálnej poisťovni. V druhej časti by som sa rád vyjadril k dvom bodom spoločnej správy a navrhol určitý postup.
Dovoľte teraz povedať k prvému problému, k plateniu poistného za sociálne slabú skupinu obyvateľstva, a to zdravotne postihnutých, ktorí pre svoj zdravotný stav majú veľmi úzky výber pracovných miest na trhu práce. Situácia je taká, že zamestnávatelia sa príliš nehrnú, aby zamestnávali zdravotne postihnutých, ktorí potrebujú pre výkon svojej práce aj úpravu pracovného miesta resp. pracoviska, čo pre zamestnávateľa znamená zvýšenie prevádzkových nákladov. Najsilnejším zamestnávateľom tejto skupiny obyvateľstva sú výrobné družstvá invalidov. Výrobné družstevníctvo túto skupinu obyvateľstva zamestnáva už viac ako desiatky rokov. Družstva invalidov neboli vždy a všetky ziskové, ale dokázali tuto skupinu obyvateľstva zamestnať aj vzhľadom na zvýšené prevádzkové náklady. Ich existencia sa zabezpečovala takpovediac družstevnou solidaritou, pomocou finančnej podpory z fondu dlhodobého úveru, ktorý spravoval Slovensky zväz výrobných družstiev a sčasti aj úľavami z odvodov do štátneho rozpočtu.
Po roku 1989, kedy sa zmenila situácia na trhu, začali družstvá svoje prostriedky z tohto fondu vyberať na svoje vlastné prežitie po strate odbytu svojich výrobkov, resp. investovali do nových technológii. Takto sa stratil zdroj na financovanie družstiev invalidov, ktoré v tomto období po rozpade štátnych podnikov bolo treba skôr podržať a pomôcť im vzhľadom na stratu výrobných programov a kooperáciu pri zavádzaní nových vhodných a prosperujúcich výrobných programov. Prostriedky na podporu týchto družstiev sa v štátnom rozpočte nenašli, hoci družstvá invalidov v čase svojej prosperity až do roku 1991 odvádzali do štátneho rozpočtu okolo 240 miliónov korún ročne.
Dá sa povedať, že zamestnanosť zdravotne postihnutých občanov riešil vlastne rezort výrobného družstevníctva, pričom si myslím, že do situácie mohlo výraznejšie vstúpiť aj Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktoré síce prijalo úlohy, myslím, že to bolo ešte v marci roku 1990, o situácii vo výrobných družstvách invalidov, ku ktorému bolo prijaté viacero opatrení, ale nasledujúce štyri roky napriek tomu, že sa striedali rôzne vlády, sa tieto opatrenia nepodarilo zaviesť úplne do praxe.
Napriek novoprijatým legislatívnym úpravám v oblasti zamestnanosti sa zdá, že postupne sa bude stále redukovať zamestnanosť zdravotne postihnutých občanov. Posledným tlakom na redukciu zamestnanosti tejto skupiny občanov by boli
zákony, o ktorých teraz rokujeme - zákon o zriadení Všeobecnej zdravotne] poisťovne a o Sociálnej poisťovni, z ktorých vyplýva povinnosť pre zamestnávateľov platiť poistné vlastne tak, ako by boli normálnym podnikateľským subjektom, to znamená vo výške 35 %, resp. ak zarátame Fond zamestnanosti, 38 % z vymeriavaceho základu. Keby sme sa pozreli na dopad na výrobné družstevníctvo, ak by sme to prijali v tejto podobe, museli by sme konštatovať, že vo výrobnom družstevníctve je v súčasnosti 33 výrobných družstiev invalidov, ktoré zamestnávajú 6 233 pracovníkov, z toho je takmer polovica, t. j. 3 108 so zmenenou pracovnou schopnosťou a 573 so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Zamestnanosť týchto občanov vo výrobných družstvách invalidov za posledne štyri roky poklesla o viac ako 3 000, takže redukovala sa zhruba o polovicu.
Dovoľte, aby som uviedol konkrétny príklad, čo by znamenalo, ak by tieto výrobné družstva invalidov platili plne poistné tak, ako iné podnikateľské subjekty. V piatich výrobných družstvách invalidov na území Bratislavy pracuje l 271 pracovníkov, z toho je 550 so zmenenou pracovnou schopnosťou a 155 so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Priemerná mzda je 3 526 Sk s odvodom podľa doterajších predpisov 10 % poistného, to je 2 737 500 Sk ročne. Nová úprava poistného na jednotnú sadzbu 38 % spôsobí, že 655 zdravotne postihnutých pracovníkov by museli nahradiť zdraví pracovníci a družstvá by si zachovali len ich 4-percentnú zamestnanosť v zmysle nariadenia vlády číslo 456 z roku 1991 Zb. Išlo by teda len o 50 občanov z tých l 271. To by však spôsobilo, že týmto pracovníkom bude treba vyplatiť podporu v nezamestnanosti po dobu pol roka, čo by predstavovalo sumu 14 363 000 korún. Ďalej bude treba zaplatiť za týchto nezamestnaných poistné z minimálnej mzdy, ktoré platí štát, čo by predstavovalo ďalšiu sumu 7 318 000 korún. Ak to spolu zrátame, takto by sme si vyrobili náklady 21 681 000 korún, pričom, samozrejme, nehovoríme o dopadoch
na týchto nezamestnaných, ktoré by mali aj určite sociálne a možno aj ďalšie dôsledky.
Ak by sme zachovali doterajšiu výšku 10 % poistného, ktorú by uhrádzal zamestnávateľ, a rozdiel 28 % by sa hradil zo štátneho rozpočtu pri zachovaní ich priemerného zárobku 3 526 korún, by to predstavovalo výdavok zo štátneho rozpočtu na úrovni 8 600 000 korún, pričom by sa zachovala zamestnanosť týchto zdravotne postihnutých občanov. Suma 8 600 000 korún je, samozrejme, podstatne nižšia ako 21 miliónov nákladov, ktoré by vznikli novým riešením, ktoré sa navrhuje v tomto zákone. Myslím si preto, že riešením je taký prístup k obom týmto zákonom, ktorý umožni zachovať výšku poistného pre tých, ktorí zamestnávajú zdravotne postihnutých občanov resp. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím zhruba na úrovni 10 %.
V zákone, ktorý teraz prerokúvame, táto situácia je riešená v § 12 ods. 6, kde sa zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, dáva povinnosť nižšieho poistného. Namiesto 10 % do Fondu zdravotného poistenia je to len 2, 6 %. V zákone o Sociálnej poisťovni, ktorý nasleduje ako ďalší bod programu, žiadna takáto úľava nie je.
Dovolím si teda potom predniesť, teraz som vám chcel predniesť len zdôvodnenie, ktoré platí pre oba tieto zákony, aby sme pamätali na to, že tu máme skupinu občanov, ktorú môžeme istým spôsobom udržať v pracovnom procese a vlastne aj istej zmysluplnosti ich uplatnenia tým, že im zľavíme podmienky na platenie poistného tak, aby zamestnávateľ mal ekonomické možností platiť. Opakujem, v tomto zákone je to riešené v § 12 ods. 6 a v zákone o Sociálnej poisťovni by sme mohli doplniť pozmeňovací návrh, ktorý by vytvoril priestor, o ktorom som hovoril, najmä pre výrobne družstva invalidov, ktorých situáciu som tu podrobnejšie rozobral.
Malo by to možno vplyv aj na zamestnávanie pracovníkov so zmenou pracovnou schopnosťou resp. osôb s ťažkým zdravotným postihnutím aj v iných organizáciách, Keďže by poistné za nich bolo nižšie. Preto si dovolím potom vystúpiť už len s pozmeňovacím návrhom k zákonu o Sociálnej poisťovni, ale dovolil som si vás informovať o tej situácii pri tomto zákone podrobnejšie.
Moje dve ďalšie poznámky budú podstatne kratšie a týkajú sa bodov 14 a 15 spoločnej správy. Neviem, ako ich odporúčal pán spravodajca na prijatie, predpokladám, že ich odporučil prijať. Navrhujem, aby sme o týchto bodoch hlasovali osobitne a skúsim krátko vysvetliť, v čom spočíva rozdiel oproti tomu, ak by sme prijali body 14 a 15 bez ďalšej diskusie.
Začnem najprv od bodu 15, ktorý hovorí o účinnosti zákona. Konštrukcia, ktorú nám navrhol Národohospodársky a rozpočtový výbor Národne] rady, vyplýva z nasledovnej úvahy. Ak chceme, aby poisťovňa bola funkčná zhruba k 1. januáru a celý zákon nadobudol účinnosti k 1. januáru, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady navrhuje, aby sme istú časť zákona - zriadenie samotnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a proces ustanovovania jej orgánov - spustili už od 1. novembra, teda aby sme sa stihli pripraviť na 1. január, pretože tam sú príslušné lehoty, ktoré potom v bode 14 sa navrhujú tak, aby do štyroch týždňov od zriadenia poisťovne bola Národná rada splnomocnená a povinná, zaviazaná zo zákona zvoliť správnu radu, čo je prvý predpoklad na to, aby potom do 14 dní alebo do 6 týždňov od nadobudnutia účinnosti bol zvolený riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne a poisťovňa by fakticky bola v plnom rozsahu funkčná.
Táto úvaha, ktorú nám predkladá Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady v bodoch 14 a 15 spoločnej správy, má svoju logiku, ale chcem upozorniť na to, že tak
zdravotná, ako aj sociálna poisťovňa je finančná inštitúcia. Keď skončíme činnosť jednej v novembri a začneme činnosť druhej od decembra, alebo vlastne od 1. novembra, narušíme chod finančných vzťahov, ktoré v poisťovniach sú, kde by bolo celkom prirodzené dokončiť finančný rok a pracovnoprávne, finančné, fondové a všetky prevody uskutočniť k 31. 12., čo je obvyklý koniec rozpočtového hospodárenia resp. hospodárenia všetkých inštitúcií.
To znamená samotný prechod z jednej poisťovne na druhú uskutočniť 31. 12. napriek tomu, že sa tým o niečo oneskorí voľba všetkých orgánov. Ak by sme prijali návrh, ktorý prednesiem, to znamená, že by sme ostali pri pôvodnom termíne účinnosti zákona, ktorý je navrhovaný vládou na 1. januára 1995, tak by sa orgány volili v priebehu januára budúceho roku a potom do 14 dní by bol zvolený riaditeľ resp. dozorná rada. Plné sfunkčnenie poisťovne by nastalo niekedy koncom januára a v polovičke februára, ale z hľadiska finančných vzťahov a všetkých ďalších vzťahov, ktoré tu budú prechádzať z jednej inštitúcie, ktorou je Národná poisťovňa, na dve, ktoré chceme týmto zákonom zriadiť, by bolo zrejme podstatne jednoduchšie aj z hľadiska účtovného, aj ďalšieho.
Preto si dovolím navrhnúť vyňať bod 15 na osobitné hlasovanie a prosím, aby sme v kluboch zvážili, ktoré riešenie je lepšie. Netvrdím, že to, čo navrhol Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady je zlé, ale snažil som sa vysvetliť, prečo si myslím, že by malo zostať vo vládnom návrhu navrhnuté nadobudnutie účinnosti celého zákona, včítane zriadenia poisťovne, od 1. januára budúceho roku, teda nezriaďovať osobitne organizáciu vlastne bez náplne od 1. novembra. To znamená využiť celú legisvakančnú dobu, ktorá by uplynula od schválenia zákona do 1. januára, na všetky prípravné práce, aby potom bolo možné poisťovňu veľmi rýchlo sfunkčniť. Bude to predsa len iná situácia, aká bola v decembri 1992, kedy sme v decembri schválili zákon a od 1. januára sme chceli, aby všetko fungovalo. Teraz sme predsa v inej situácii, dnes je august a máme vlastne polročnú dobu, počas ktorej všetky prípravné práce, s výnimkou voľby všetkých tých orgánov, ktoré zákon predpokladá v Národnej rade, resp. potom v správnej rade, by sa mohli uskutočniť takto.
K bodu 14 chcem zase vzniesť istú alternatívu, ktorú uvádza zákon v § 75. Národohospodársky výbor navrhuje logiku, aby funkciu riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne do voľby správnej rady a nového riaditeľa vykonával riaditeľ súčasnej Správy Fondu zdravotného poistenia, to znamená človek, ktorý teraz riadi tú časť poisťovne, ktorá funguje resp. pôsobí v oblasti zdravotného poistenia. Vláda mala predstavu, aby túto funkciu vykonával vládny splnomocnenec, teda človek, ktorý vlastne preberie akoby záväzky tej poisťovne a ktorý bude pôsobiť dovtedy, kým sa znovu procesom, ktorý je opísaný v tomto zákone, nezvolí riaditeľ.
Zvážme, ktoré riešenie je prospešné. Myslím si, že riešenie, ktoré navrhol Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady v bode 14, je akceptovateľné. Ak by po vyňatí na osobitné hlasovanie nebol tento bod akceptovaný, navrhujem, aby v § 75 sa doplnil odsek 4, ktorý hovorí o tom, že správna rada zvolí riaditeľa Všeobecne] zdravotnej poisťovne 14 dní od svojho zvolenia, aby tam bol a] termín na zvolenie dozornej rady, ktorú Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady vložil v bode 14 do odseku 2. Teda, aby sa za slová "všeobecnej poisťovne" doplnili slová "a členov dozornej rady", čím by sme vlastne vyrobili z hľadiska voľby orgánov veľmi podobné dva odseky. Rozdiel - a zásadný - by bol v tom, či sa kloníme k myšlienke vlády, aby činnosť poisťovne do zvolenia nového riaditeľa podľa tohoto zákona vykonával vládny splnomocnenec, alebo si myslíme, že to má byt súčasný riaditeľ Správy Fondu zdravotného poistenia, čo by zase v mnohých ohľadoch mohlo byť jednoduchšie, pretože je to
človek, ktorý pozná činnosť a fungovanie tejto poisťovne, a mohol by garantovať hladký prechod z jedného systému, to znamená z úrovne fondu na činnosť samostatnej poisťovne.
Takže o tom, pre ktoré riešenie sa rozhodneme, by sa bolo treba poradiť v kluboch. Navrhujem, aby sme k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli prednesené, uskutočnili poradu klubov možno v čase obednajšej prestávky, aby sme mali čas poradiť sa o tom, ktoré návrhy prijmeme a ktoré nie.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím pána poslanca, aby svoje návrhy odovzdal v písomne] forme pánu spoločnému spravodajcovi.
S faktickou poznámkou sa hlasí pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som sa zmieniť o prvej časti vystúpenia pána Ftáčnika, v ktorej hovoril o výrobných družstvách invalidov. Pred nedávnom som predložil malú novelu zákona o spotrebnej dani z liehu. Urobil som si rozbor a zistil som, že mnohé výrobne družstvá invalidov pracujú a vyrábajú výrobky na báze liehu. Dnes je taká situácia, že mnohé z týchto výrobných družstiev, vtedy som aj uvádzal počty, majú veľkú dlžobu z toho dôvodu, že táto moja malá novela o spotrebnej dani z liehu neprešla.
Pán Ftáčnik tu hovoril o určitom množstve financií, ktoré je potrebne, aby tieto družstva odvádzali do poisťovne. V tejto súvislosti chcem dať do pozornosti, že na jednej strane kážeme víno a pijeme vodu, pretože chcem poprosiť pána Ftáčnika, aby sa zamyslel nad tým, ako hlasoval o tejto
mojej malej novele o spotrebnej dani z liehu. Myslím si, že práve tieto podniky sú závislé od finančných prostriedkov tak, ako to potvrdil sám, ale pri hlasovaní o tejto malej novele potvrdil niečo iné.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pani poslankyňa Bartošíková. Poslankyňa M. Bartošíková:
V podstate chcem vysloviť podporne stanovisko k návrhu pána poslanca Ftáčnika na zvýhodnenie zamestnávateľov invalidných osôb, pretože, ak si dobre spomíname, tento problém sme riešili dvoma novelami. Jedna novela vyšla z iniciatívy Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady a zvýhodňovala iba výrobné družstvá invalidov zníženou sadzbou odvodov do Národnej poisťovne a druhá novela bola súčasťou zákona o štátnom rozpočte, ktorá už bola systémovejším krokom a zvýhodňovala všetkých zamestnávateľov, ktorí zamestnávali takto postihnutých občanov. Takže, pripájam sa k tomuto názoru, myslím, že tento názor treba podporiť, pretože je to súčasť politiky zamestnanosti štátu.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? Prosím, pán poslanec Pánči.
Poslanec E. Pánči:
Vážená Národná rada, vážený pán minister, dámy a páni,
k predloženému návrhu zákona mám jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týka § 4 ods. 2. Je krátky, prečítam jeho znenie: "Zdravotná starostlivosť nezahŕňa vyšetrenia, prehliadky a iné výkony vykonané v osobnom záujme fyzických osôb alebo v záujme právnických osôb, ktoré nemajú liečebný účel, s výnimkou zdravotných výkonov potrebných na účely sociálneho zabezpečenia. " Teda môj pozmeňovací návrh je ten, aby sa na konci ešte doplnili slová "a športovej rekreačnej činnosti".
Odôvodňujem to takto: Zdravotné poistenie platí každý, bežné lekárske služby by mal mat teda hradené z tohto poistenia. Naviac, keď do prevencie pred ochorením a za udržanie zdravia patrí aj rekreačný šport. Na zdôvodnenie, že to sem patrí, prečítam § 2, kde sa hovorí, že zdravotná starostlivosť sa poskytuje pri predchádzaní choroby, v prípade choroby, pri predchádzaní úrazu a v prípade úrazu. Teda pri predchádzaní, čiže prevencii. Niektorí, ktorí ste starší, alebo aj mladší, si spomínate na Zátopka. Za onoho času bolo u nás zakázané vyslovovať jeho meno, ale bol pozývaný do Spojených štátov, bol čestným štartérom na bostonských a newyorských maratónoch. On a niektorí ďalší už pred dvadsiatimi rokmi písali, že niektoré firmy takým rekreačným bežcom a podobným dávajú väčšiu dovolenku, dávajú im tričká, atď. Američania si iste všetko dobre prepočítajú a zistili, že rekreační športovci sú zdravší a výkonnejší.
Prečo toto hovorím? Aktívnejší športovec, teda rekreačný, ide občas na preteky, niekedy viackrát do roka. Za to musí platiť nejaké vložné, pokiaľ mu to neplatí nejaká telovýchovná organizácia, ale podľa tohto návrhu zákona by zrejme musel platiť aj za potvrdenie a prihlášku alebo registračný preukaz, pretože telovýchovné organizácie alebo organizátori to požadujú. Poviem príklad. Na Bielu stopu sa vlani platilo vložné 200 korún, dnes to môže byť aj viac, niektorí 250 korún plus cestu, jedným slovom vyšlo to okolo 200 až 400 korún. Pri priemernom plate bežného človeka 5 300 korún to vyšlo na 10 % čistého platu. Ako si to teda môže dovoliť? Takýto športovec, pokiaľ požaduje potvrdenie, lekár predsa má záznam o jeho zdravotnom stave, takže pre vlastných lekárov by to nemala byť nejaká veľká záťaž.
Aby som však nehovoril len z jednej strany, myslím si, že malo by byť aj v záujme poisťovne, aby si poistenci uvedomelou telovýchovnou činnosťou upevňovali zdravie a zvyšovali telesnú zdatnosť, pretože dôsledkom toho by mali byt znížené náklady poisťovne na liečbu. Preto mi to nepripadá len ako osobný záujem fyzickej osoby. Podlá mňa je to aj záujem poisťovne. Netreba sem započítavať úrazy, ktoré vzniknú mimo oficiálnej telovýchovnej akcie, napríklad pri zjazdovom lyžovaní, pri rôznych podnikových, alebo v obciach či v mestách organizovaných futbalových turnajoch a podobne. Práve ti, ktorí občas potrebujú toto potvrdenie na prihláške alebo v členskom preukaze, sú odolnejší proti takýmto úrazom. Preto prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby tento návrh podporili. Pomôžu tým zároveň rozvoju športu, pretože práve takýmto ľuďom by mal pozmeňovací návrh pomôcť a zároveň by mal pomôcť aj poisťovni, ktorá finančné prostriedky skutočne nemá.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák;
Ďakujem. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave?
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Šagát? Áno. Prosím, pán minister, máte záverečné slovo.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
veľmi pozorne som si vypočul celý rad zaujímavých návrhov a iných stanovísk, ale parlament je na to, aby tu existovala aj názorová nejednotnosť, pretože, ako bolo zdôraznené, zdravotné poistenie a poisťovacie systémy na celom svete sa jeden od druhého líšia a nie je univerzálny, optimálny model. Nebudem ctený parlament zdržovať dlhým rečníckym výstupom. Dovoľte, aby som zareagoval v troch rovinách. To, čo tu bolo povedané, možno zosumarizovať, do troch bodov. Prvý, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť, je ten, že tu panuje názor, že stačí len sfunkčniť terajšiu existujúcu Národnú poisťovňu. Druhý názor, ktorý by som chcel komentovať, je ten, že nebude viac zdrojov, že nič sa teda nemôže zlepšiť. A tretí je veľmi vážny názor, a to, že celý proces sa bude spájať zo zvýšením nákladov. Tieto tri veci sú z diskusie, myslím si, okrem troch faktických pripomienok vo vystúpeniach poslancov, jedny z najdôležitejších.
Dovoľte mi, aby som teda veľmi stručne povedal niekoľko poznámok k názoru, že stačí Národnú poisťovňu len sfunkčniť. Národná poisťovňa existuje už jeden a pol roka, trosku možno viac a, žiaľbohu, ukázala sa ako organizácia veľmi ťažko fungujúca. Ktorýkoľvek minister zdravotníctva tu bude bude mat veľmi sťaženú situáciu, pretože sa nachádza pred dilemou - na jednej strane je zodpovedný za poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, pretože je predstaviteľom štátu a vlády, a na druhej strane zdravotná starostlivosť je financovaná cez poisťovňu, ktorá je verejnoprospešnou organizáciou. Nemožno teda pripustiť názor, že by štát mal v nej robiť nejaké veľké poriadky, pretože to je nezávislá organizácia, ktorá by mala pracovať podľa príslušných vnútorných predpisov, pódia zákona, a jej kontrolným orgánom je Národná rada.
Za jeden a pol roka sme sa dostali do takej dilemy - a prosím aby ste napriek záverom prieskumu, ktorý si veľmi cením, lebo poslanci na to vynaložili veľa síl, energie, vzišli z toho podnetné názory a návrhy -, že táto vládnuca garnitúra, toto ministerstvo bolo postavene pred prakticky neriešiteľnú úlohu, a to zabezpečiť zlepšenie financovania zdravotníctva za situácie, keď peniaze existovali na jednotlivých fondoch v regionálnych poisťovniach. Máme na to dôkazy, ukladalo to ministerstvo financií, každý deň bez výnimky je na účtoch regionálnych poisťovní 500 miliónov až l miliarda korún. Pritom nemocnice sú nepravidelne financovane a sú, žiaľbohu, podfinancované a dnes už niektoré sú v konkurznom konaní.
Poviete si, však teda sfunkčníme poisťovňu. Ale jej aparát je postavený tak, že toto sfunkčnenie by stálo viac námahy a jeho efekt by bol veľmi pochybný, pretože riaditeľka Fondu zdravotného poistenia vo vertikálnej línii, to znamená smerom k regionálnym poisťovniam, nemôže priamo ovplyvňovať riaditeľa zdravotného fondu. Môže to robiť len cez právny subjekt, ktorým regionálna poisťovňa je. To je nepriame brzdenie operatívneho riešenia situácie. Okrem toho iste viete, že napriek tomu, že niektoré peniaze sú, sú uložené ako úložky do banky na krátkodobý úver, vznikajú z toho finančné prostriedky, a pritom fondy nemajú peniaze - nielen zdravotný, ale dnes aj iné fondy. Teda, myslím si, že niečo, čo vôbec ani nebolo spojené, pretože to sa nezlúčilo, je zbytočné udržovať spolu. Tým, že sa vytvorí samostatná Všeobecná zdravotná poisťovňa s riaditeľom, ktorý bude mat priamy vplyv na riaditeľov regionálnych poisťovní, či už pobočiek alebo expozitúr, bude znamenať sfunkčnenie a zracionalizovanie riadenia. Nebude to taký kostnatý, ťažký model, ktorý tu existuje.
Myslím si, že najviac obáv je z toho, že by to stálo viac peňazí. Boli tu povedané niektoré údaje v konkrétnych číslach. Chcel by som na to reagovať. Bolo tu spomenuté, že na zdravotnú poisťovňu treba 700 pracovníkov - ak dôjde k rozdeleniu. Skutočnosť je taká, že táto potreba je aj v rámci Národne] poisťovne, pretože na efektívne vynakladanie prostriedkov, ktoré sa vyberajú, a] dnes sú na úrovni 15 miliárd, a treba na to určitý aparát pracovníkov na úrovni regionálnych poisťovní. Ale nebolo tu spomenuté, že spoločný riadiaci aparát Národnej poisťovne si popri tomto počte pracovníkov na zdravotné poistenie vyžaduje l 400 pracovníkov. Teda, pokiaľ by sme chceli diskutovať o zdražení, zo zákona sa viac ako 2, 9 % správneho fondu nebude môcť používať, a tí pracovníci, ktorí do zdravotného poistenia prídu, mali by sfunkčniť a zlepšiť kontrolné mechanizmy, ktoré dnes skutočne sú veľmi slabo vybavené a prakticky mame absolútny nedostatok revíznych lekárov.
Možno akceptovať niektoré pripomienky k spojeniu nemocenského a zdravotného poistenia. Chcel by som povedať, že celý poisťovací systém sa vyvíja, tak ako sa vyvíjal, ako bolo spomenuté, od čias Bismarcka. Dnes by som nehľadal vinníkov v parlamente, a nehľadal by som vinníkov ani v nejakých osobách. Zaviedol sa tu systém, ktorý sa vyvíja. I tento zákon sa bude vyvíjať. I tento zákon vďaka múdremu rozhodovaniu parlamentu sa bude zlepšovať, pretože nič sa nemôže zastaviť. Prijmime ho ako niečo, čo znamená zlepšenie. A tí, ktorí máte obavy, že by bol snáď horším variantom, ako je teraz, dajte sa presvedčiť, že tomu tak nie je.
Ešte niekoľko slov k zdrojom. Je pravda, že nebude viac zdrojov, ako tu spomínal pán podpredseda. Ide len o to, a iste mi dáte za pravdu, že je veľmi zaujímavé a veľmi dôležité, keď máte málo peňazí, ako efektívne ich používate. Tento model určite dovoľuje efektívnejšie používanie peňazí, pretože bude prehľadnejšie. Veď dnes vôbec presne nevieme, koľko peňazí je na účtoch regionálnych poisťovní a vlastne musíme prijímať osobitné opatrenia, sedieť na ministerstve financií s generálnym riaditeľom, aby sme tieto údaje získali. Veľkým úsilím sa nám podarilo koncom júla a začiatkom augusta dostať do systému zdravotníckych zariadení 900 miliónov korún. Dnes vám môžem povedať, že 50 % nemocníc je oddĺžených. Ale jedna verejnoprospešná organizácia musí fungovať sama, len výnimočne a ojedinelé musí do toho zasahovať minister financií alebo minister zdravotníctva. Preto si myslím, že tento návrh je správny.
Ešte by som snáď k tým zdrojom povedal veľmi okrajovo - veľmi dobre viete, že sme hľadali nejaké externé zdroje, pretože je predpoklad, a som optimista, že ekonomika štartuje, že budú zdroje, tak ako to správne povedal pán doktor Lauko. Ale na preklenutie je možne sem prísť do súkromnej poisťovne so súkromným kapitálom, ktorý môže chvíľu zálohovať. Samozrejme, to nie je systémové riešenie, riešenie na dlhý čas, ale predpokladám, že takéto krátkodobé nesenia by sa dali nájsť.
Dovoľte mi vyjadriť sa ešte k trom návrhom, ktoré tu odzneli. Inak súhlasím s variantom odsúhlasenia bodov, ako povedal spravodajca pán Dr. Jakuš. Pánu poslancovi Tahymu k vymeriavaciemu základu - nechal som to prepočítať a skutočne s tým variantom ťažko môžeme súhlasiť, pretože ak dnes sa to vypočítava z osemnásobku minimálnej mzdy, čo je na úrovni asi 19 tisíc, táto čiastka sa delí dvanástimi a potom sa z toho odvádza 13, 7 %, je to asi 220 korún. Ak si skutočne myslíte, vážení poslanci, panie poslankyne, že 220 korún
toho podnikateľa zruinuje, ja som presvedčený, že asi nie. Ak chcete podnikaniu pomôcť, ja to jednoznačne podporujem, hľadajte iné varianty, ale nie na úkor zdravotného poistenia, pretože sa dostane do situácie, že nebude sa schopné financovať. Keby sa zaviedol zmenený variant, ktorý navrhujete, zmenšilo by sa to na 112 korún na mesiac. Nehnevajte sa, to je situácia, s ktorou nemôžeme súhlasiť.
Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi, ktorý ma určite niekde v kuloároch počúva, že ocenil, že sme znížili percento poistného, ktoré platí podnik za telesne postihnutých, zdravotne postihnutých. Rád by som zareagoval na poslednú pripomienku, a to k športovcom. O tom, že podporujem športovcov, určite nepochybujete. Nikde na svete sa však takého potvrdenky nedávajú zadarmo. Isteže, chceme podporovať šport, iste chceme podporovať primárnu prevenciu kardiovaskulárnych chorôb, a to je pravidelný beh, dúfam, že to bude tak masové, že o chvíľu bude behať cely národ. Tie potvrdenia však administratívne zaťažujú lekárov. To je jedna vec - a nemalá. A potom predsa len tie náročné biochemické vyšetrenia niečo stoja. Verte mi, že motiváciou na to, aby som behal, aby som bol zdravý, nie je to, či mám zaplatiť 20 korún za jedno preventívne vyšetrenie pred amatérskym závodom. Ak by toto malo byt rozhodujúcim, primárna prevencia by stala na takých nohách, že by sa nikdy nerozbehla. Keďže je tu princíp solidarity, a zdravotníctvo je dnes skutočne v krízovej situácii financovania, akékoľvek ústupky, akékoľvek výnimky je skutočne veľmi ťažko robiť.
Ďakujem za pozornosť a trpezlivosti. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu ministrovi Šagátovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Jakuš?
S faktickou poznámkou sa ešte hlasí pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo. Vopred sa ospravedlňujem. Tiež som si veľmi pozorne vypočula argumentáciu pána ministra Šagáta a nebolo mi celkom jasné - nechcem otvárať diskusiu, pretože, ak by ste odpovedali, znovu bude otvorená rozprava, ale hovorili ste, pán minister, že každý deň je na účtoch v poisťovniach 500 miliónov až jedna miliarda, ale nejdú tam, kde by mali. Ale to je chyba, ktorú sme konštatovali, a naozaj sme sa v parlamente dopustili chyby, keď sme sa dali právnu subjektivitu aj regionálnym poisťovniam aj správam fondu. Toto by sa dalo odstrániť, pretože považujem za anomáliu, že peniaze sú a nie sú. A záverom iba toľko, že proti tomu, že poisťovňa je nefunkčná, protestovali všetci riaditelia regionálnych poisťovní na stretnutiach, ktoré som uviedla. Takéto výrazy ich doslova urážali. Tvrdili, že nie je nefunkčná, že sú problémy, sú chyby, ktoré sa dajú odstrániť. Iba toľko.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pani poslankyňa, nechal som vás hovoriť, ale po záverečnom slove ministra som vám udelil slovo na faktickú poznámku, pretože môžete mat procedurálny návrh a ako podpredsedníčka klubu môžete niečo žiadať. Prosil by som však, aby ďalšie faktické pripomienky boli zamerané už takým štýlom, ktorý neevokuje ďalšie faktické pripomienky, alebo nekomentuje.
Prosím, pán spoločný spravodajca, máte záverečné slovo.
Poslanec J. Jakuš:
V záverečnom slove uvediem malú štatistiku rozpravy, ktorá odznela. V rozprave vystúpilo 9 poslancov s vystúpeniami. Odznelo 14 a teraz bola pätnásta faktická poznámka. Pozoruhodné je, že z týchto vystúpení, teda z faktických poznámok a samotných vystúpení, sú len 4 vystúpenia, ktoré dali pripomienky k samotnému zneniu zákona. To znamená, že sa viac hovorilo o filozofii poistenia, o filozofii financovania zdravotníctva. Svedčí to o tom, že je to problém, ktorý trápi celú spoločnosť a ktorý sa adekvátne odráža aj v diskusii, ktorá odznela tu.
Zrejme teraz bude obedňajšia prestávka a hlasovať budeme až poobede. Dovolil by som si len k niektorým myšlienkam, ktoré tu odzneli zo strany pánov poslancov a pani poslankýň, povedať svoj názor.
Pani poslankyňa Ťavodová citovala záverečnú správu poslaneckého prieskumu, všetky body. Tiež som o nej hovoril vo svojom úvodnom slove. Chcem len poznamenať, že záverečná správa poslaneckého prieskumu nebola vo výbore prijatá pravé hlasmi poslancov za HZDS, a myslím si, že bola to a] určitým spôsobom škoda, že nebola prijatá. Hovorila tu, spolu s pani Poslankyňou Sudekovou, o vysokých nákladoch na rozdelenie poisťovne. Dokonca pani poslankyňa Sudeková hovorila o konkrétnych číslach. Škoda, že sme nemali možnosť dozvedieť sa o konkrétnych číslach aj na rokovaní výboru, že nám tieto konkrétne čísla nepovedala. Mohli sme si ich tam vydiskutovať. Myslím si, že pán minister o finančnej náročnosti rozdelenia poisťovne hovoril dosť jednoznačne. Vyžiadal som si aj od pani riaditeľky Fondu zdravotného poistenia rozbor, čo to teda bude stáť. Pokiaľ máte záujem, je to pomerne rozsiahly materiál, môžem vám ho dať k dispozícii. Čísla, ktoré ste tu citovali, sú diametrálne odlišné od rozboru, ktorý urobil Fond zdravotného poistenia.
Pani poslankyňa Aibeková sa takisto odvolávala na prieskum a 15 bodov záverečnej správy. K záverečnej správe som už povedal, že škoda, že nebola vo výbore prijatá. Citovala moje slová, teda moju záverečnú správu, ktorú som robil ako jeden z vedúcich, teda skupiny, ktorá sa podieľala na prieskume vo Fonde zdravotného poistenia. Som raj, že ma citovala, lebo i keď bola snaha touto citáciou vyvrátiť moju argumentáciu v úvodnom slove pri uvádzaní tohoto zákona, práve potvrdila to, čo som povedal pri prieskume, že pokiaľ sa nedokáže funkčnosť terajšieho modelu Národnej poisťovne, treba pristúpiť k rozdeleniu Národnej poisťovne. V úvodnom slove som povedal, že ani po troch mesiacoch od ukončenia poslaneckého prieskumu sa body, ktoré neboli prijaté vo výbore, ale ktoré sa konštatovali, neuviedli do života, teda funkčnosť sa vlastne neukázala. A pokiaľ citovala, že sú tam body, že sa odvoláva na to, že treba poisťovňu odskúšať v októbri, v novembri, keď dobre čítate tento zákon, je tam časová rezerva. Keby sme tento zákon teraz schválili, dávame časovú rezervu všetkým organom, ktoré sú poverene z tohoto zákona, pripraviť sa na to, aby zákon od l. l. 1995 fungoval. Prosím vás, to je snáď prvý zákon vo sfére zdravotníctva, ktorý dáva takúto časovú rezervu.
Rozpamätajte sa na december 1993, ktorí ste sedeli vo výbore, ktorí ste sedeli aj tu, v parlamente a počúvali ste argumentáciu vtedajšieho ministra zdravotníctva pána Soboňu o pripravenosti Národnej poisťovne fungovať od 1. 1. 1993. Aká tu bola veľmi silná argumentácia, že všetko je pripravené, že registrácia poistencov sa uskutočni behom troch týždňov, že budú mať všetci poistenci kartičky poistencov. Prosím vás, choďte medzi ľudí a opýtajte sa, kto tie kartičky má, ako tie kartičky vyzerajú. Dnes Fond zdravotného poistenia na vlastné tričko, na vlastné náklady, aby to uviedol do určitého poriadku, si začal robiť sám registráciu, lebo regionálne poisťovne v tomto smere nemajú jasno a nemajú
v tom poriadok. Takže, hovorme a] fakty, ktoré sme sa dozvedeli v okresoch, s ktorými denno-denne žijú ľudia či už v poisťovniach, či samotní poistenci alebo pacienti. O tom, čo bude poistenie stáť, som už hovoril, o tom hovorila aj pani poslankyňa Aibeková.
Ešte by som konštatoval, že vo vystúpeniach boli 4 pozmeňovacie návrhy, ktoré máme predložené z rozpravy. Všetky 4 pozmeňovacie návrhy sú na úľavu na poistnom. Tu si treba uvedomiť základnú filozofickú podstatu poisťovne. Buď je to dobročinná inštitúcia a bude dávať úľavy, alebo je to finančná inštitúcia, ktorá sa musí správať tvrdo finančne, teda má dať, dal a sledovať pomery medzi týmito dvoma položkami. Nie som proti úľavám. Tie, ktoré navrhli pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Dubovan, pán poslanec Pánči a pán poslanec Hudec, argumentačne plne obstoja, lenže keď tieto úľavy dáme, že dotyční nebudú platiť poistné v tom rozsahu, ako je navrhnuté, zdravotné zabezpečenie sa týmto ľuďom bude naďalej poskytovať, a pýtam sa, kto to zaplatí. Poisťovňa jednoducho nemá odkiaľ zobrať. Môže zobrať jedine od poistenca, zamestnávateľa alebo od štátu. To znamená, že to môže zaplatiť štát. Keď štát na to má, nie som proti tomu, aby štát si zobral na seba bremeno úľavy a platil to poisťovni, ale nemôže to ísť - ľudovo povedané - na tričko poisťovne. Musí to ísť na tričko niekoho, kto je špecifikovaný ako platiteľ. Chceme to dať na štát, ale zvážme, či štát na to má a koľko štát dlhuje do poistenia.
Podstata sporu okolo poistenia, myslím si, má jedno racionálne jadro, a to, že nemáme dostatok peňazí. Preto nám to nefunguje od decembra 1993, keď sme schválili taký rozpočet, ako sme schválili. Keď bude dostatok peňazí, možno nebudeme takto dlho sedieť a diskutovať. Takže, aj z tohoto pohľadu sa treba pozerať na návrhy, ktoré sú predložené, na pozmeňovacie návrhy k tomuto zákonu.
Toľko snáď v mojom záverečnom slove. Odporúčam teraz obedňajšiu prestávku, aby som zosúladil pozmeňovacie návrhy a po prestávke by sme mohli hlasovať.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zvolím taký postup, aký ste navrhli. Jednak pán poslanec Ftáčnik žiadal prestávku na poradu klubov, jednak je čas obedňajšej prestávky.
Pán poslanec Chamula - faktická poznámka. Poslanec I. Chamula:
Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som len pánu kolegovi Jakušovi pripomenúť, že bývalý pán minister toto sľúbil od 1. januára 1993, ale myslím si, že Národná poisťovňa ako taká - to je určitý proces. Keď zavádzame nový inštitút, ten nový inštitút nemôže byť hneď ideálny, stále ho treba vylepšovať. To je každému jasné. Preto nemôžeme zvádzať jeden na druhého to, že, povedzme, sú tu určité nedostatky, a podstatné nedostatky, ktoré treba vylepšiť. Som presvedčený o tom, že keby nebolo došlo k parlamentného puču v marci 1994, že by sa táto vec doviedla tak, ako sa doviesť mala. /Šum v sále. /
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pán poslanec, povedali ste, že budete mat procedurálny návrh, ale to, čo tu prezentujete, nemá charakter procedurálneho návrhu.
Poslanec I. Chamula:
Ešte chcem doplniť toľko, že to, čo som povedal pred chvíľou, sa podobá tomu, že jeden druhého obviňujeme bez toho, aby sme mali záujem na tom, aby sme vec dali do poriadku.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pán poslanec Pánči má procedurálny návrh. Poslanec E. Pánči:
Prepáčte, minule som sa zdržal poznámky, ale môj návrh neznamená zníženie poistného, ale v skutočnosti zníženie nákladov poisťovne.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Budeme o ňom hlasovať, demokraticky sa rozhodneme.
Kolegyne a kolegovia, vyhlasujem do 13. 00 hodiny obedňajšiu prestávku. Už na začiatku som informoval o dohode, ktorú sme urobili vo vedení Národnej rady, že bude len hodinová a o 15. 00 hodine dnešné rokovanie skončime. V zaujme toho, že chceme skončiť o 15. 00 hodine, že je k tomu prispôsobené lietadlo, prosím vás, aby ste sa rýchlejšie naobedovali. O 13. 00 hodine začneme hlasovaním, musíme byt uznášaniaschopní.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Panie poslankyne, vážení pani poslanci, prosím vás, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 49 poslancov. Prosím vážených kolegov z priľahlých miestnosti, keby prišli a zaujali svoje miesta.
Prosím, zaujmite svoje miesta, aby sme mohli ešte do 15. 00 hodiny pokročiť v práci.
Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa znovu prezentovali.
Je nás 63. Zisťujem, že Národná rada ešte stále nie je uznášaniaschopná.
Pozývam vážené kolegyne a kolegov, aby zaujali svoje miesta v zasadacej miestnosti.
Priatelia, máme ešte jeden a pol hodiny, prosím vás, zaujmite svoje miesta a začnime pracovať. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 70 poslancov, ešte nám chýba niekoľko poslancov, aby sme mohli pokračovať. Budeme pokračovať hlasovaním o dvadsiatom druhom bode.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokúsime sa znova prezentovať a zistiť, či môžeme pokračovať. Prosím, prezentujme sa.
Je nás 73, ešte stále to nie je dosť.
Pozývam pánov poslancov a panie poslankyne, prosím vás, doplňte preriedené rady.
Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, skúste zvoniť len na tom zvonci, ktorý sa týka HZDS. /Smiech v sále. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Trocha viac objektivity, pán poslanec.
Prosím, prezentujme sa ešte raz. Podľa údajov niektorých kolegov, ktorí spočítali prítomných, je nás vraj cez 80. Prosím vás, sústreďme sa a hlasujme.
Najprv sa ešte raz prezentujme.
Je nás 70, ešte nás ubudlo. Vážení, robím z toho záver, že v tomto parlamente nie je dostatočná vôľa na to, aby sme ďalej pokračovali.
Prosím, pán poslanec Mikloško, mate slovo. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, tentokrát vážne. Žiadam, aby sme hlasovali aklamáciou, aby skrutátori spočítali prítomných. Je naprosto vylúčené, aby nás bolo len 70.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Súhlasím. Samozrejme, prosím pánov skrutátorov.
Ďakujem, je nás 83. Zisťujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.
Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích
a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána
poslanca Jakuša, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy.
Poslanec J. Jakuš:
Ďakujem pekne. Najprv budeme hlasovať o návrhoch, ktoré boli podané v spoločnej správe. Na začiatku som dal návrh na spoločne hlasovanie o bodoch, ktoré navrhujem na prijatie. Ide o body l, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11 a 12. Body 14 a 15 žiadal pán poslanec Ftáčnik vyňať zo spoločného hlasovania, preto ich vynímam zo spoločného hlasovania. O tých bodoch, ktoré som prečítal, navrhujem spoločne hlasovať a prijať ich.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Budeme teraz hlasovať o bodoch l, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11 a 12 spoločnej správy.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať.
Prezentovalo sa 74 poslancov. Bohužiaľ, nie je nás dostatok. Zopakujeme ešte raz hlasovanie.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch l, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11 a 12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Bohužiaľ, prezentovalo sa len 74 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Navrhujem hlasovať aklamáciou až do úplného osvojenia. Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Váž návrh je procedurálny. Prosím pánov skrutátorov, aby nastúpili, budeme hlasovať ručne.
Prosím, budeme hlasovať o bodoch l, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11 a 12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Prosím, kto je za?
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Kto je proti? Prosím, zdvihnite ruky.
Nikto nie je proti.
Kto sa zdržal hlasovania?
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Spolu je to 75. /Šum v sále. / Keď hlasujeme ručne, zisťujeme podľa toho, kto zdvihne alebo nezdvihne ruku. Kto nezdvihne ruku, nebude chcieť prípadne hlasovať. To je nepreveriteľné. /Šum v sále. / Vážení, súčet je 75, pán poslanec, predsa to nepreverujeme iným spôsobom.
Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Polačko:
Pán predsedajúci, v tejto sále sú aj poslanci, ktorí nehlasovali.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ja som sa zdržal hlasovania. Normálne som ukázal, že som sa zdržal.
Pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko;
Pán predsedajúci, keď sa pamätáte, naše uznesenie, ktoré sme prijali a je platné, hovorí o tom, že prítomný je ten, kto je prítomný v sále. Keď sa pamätáte, ešte vaši kolegovia sa pýtali, že keď niekto stojí vo dverách, či sa má počítať, že je dnu alebo vonku. Počíta sa počet prítomných v tejto rokovacej sále a na tejto ploche.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Všetkému rozumiem, pán kolega, ale v podstate som sa pri hlasovaní rukou pýtal, kto je za, kto je proti a kto sa zdržal hlasovania. Súčet týchto hlasov je v danom prípade závažný.
Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predsedajúci, nemáte pravdu, pretože naše zariadenie vykazuje prítomných, kto je za, kto je proti, kto sa zdržal hlasovania a kto nehlasoval. Napríklad pán Zeman bol v sále prítomný a nehlasoval, a ďalší kolega tiež bol prítomný a nehlasoval. To znamená, že počet prítomných v danom prípade nebol 75, teda súčet tých, čo zdvihli ruky, ale počet prítomných bol o dvoch viac, teda 77. Z toho sa musí vychádzať aj pri tom, či bolo kvórum na hlasovanie alebo nie
- z počtu prítomných. To hovorí aj rokovací poriadok, aj smernica, na ktorej sme sa dohodli.
Prosím vás, páni kolegovia, dohodnime sa na tom, že buď sa riadne zúčastňujeme rokovania parlamentu, alebo prerušme schôdzu, pretože to, čo sa tu predvádza, je trápne. /Potlesk. / Parlament je snáď na to, aby sme skutočne prijímali rozhodnutia a vyjadrovali sa či už pozitívne alebo negatívne. Nikomu nechcem brat jeho názor a veľmi si vážim tých kolegov z HZDS, ktorí tu sú a vyjadrili ho, ale domnievam sa, že robiť tu obštrukcie, ktoré skutočne znevažujú a deštruujú činnosť najvyššieho ústavného orgánu v tejto republike, považujem za trošku pomýlené, aj keď to je pred voľbami.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci, navrhujem opakovať hlasovanie, lebo sme nepostupovali správne. Najprv sa mal zistiť počet prítomných a potom sa malo hlasovať kto je za, kto je proti, kto sa zdržal hlasovania. Skutočne sa nezistil počet tých, ktorí nehlasovali, takže postup nebol správny. Preto navrhujem opakovať hlasovanie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Dobre, budeme opakovať hlasovanie. Spravíme to takým spôsobom, že potom preveríme, kto nehlasoval. /Prejav nesúhlasu v sále. / Teraz ste to pred chvíľou navrhovali. Pán kolega, zdržte sa, buďte slušný.
Prosím, pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:
Pán predsedajúci, zaužívaný spôsob vo všetkých parlamentoch, aj na všetkých schôdzach je, aj keď sa to robí aklamáciou - a máme to aj v našom uznesení, že treba zistiť stav, to znamená počet prítomných, aby sa prezentovali. To je prvé hlasovanie alebo prvé vaše oslovenie. A potom má byt hlasovanie, kto je za, kto je proti, kto sa zdržal hlasovania. Len tak je to správne. Urobili ste chybu, že ste nepovedali "prezentujte sa a spočítajte prítomných". Vtedy by ste boli zistili, koľko je prítomných v miestnosti. Keď chcete spočítať kto je za, kto je proti, kto sa zdržal hlasovania, tak vám chýba počet tých, ktorí tu sedia a nezdvihnú ruky.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Veď som sa práve pýtal, vlastne navrhoval som taký postup, pri ktorom by sme potom preverili, kto nehlasoval. Na základe toho je to možné zistiť.
Prosím, pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Navrhujem, aby sme hlasovali normálne, lebo koaličných poslancov je tu už dosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, preveríme to. Prosím, prezentujme sa na preverenie prítomných.
Prezentovalo sa 77 poslancov. Na základe toho sa ukazuje, že budeme môcť hlasovať.
Prosím, budeme hlasovať normálne tlačidlami. Na dôstojnosti tohoto postupu ste spoluzúčastnení všetci, vážení kolegovia, prosím vás, zachovajme kľud a dôstojnosti.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch l, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 11 a 12 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca navrhuje an blok prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy boli an blok prijaté.
Poslanec J. Jakuš:
Ďalej som navrhol, aby sa o bodoch 4, 10 a 13 hlasovalo spoločne, ale bod 4 pán poslanec Tahy navrhol vyňať zo spoločného hlasovania. Prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch 10 a 13, ktoré navrhujem neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 10 a 13, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh nehlasoval nikto.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že body 10 a 13 spoločnej správy neboli prijaté.
Poslanec J. Jakuš:
Ostal nám na osobitné hlasovanie bod 14, ktorý navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Prosím, budeme hlasovať o bode 14, ktorý pán spoločný spravodajca navrhuje prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že bod 14 spoločne] správy bol prijatý.
Poslanec J. Jakuš:
Budeme hlasovať o bode 15, ktorý taktiež navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, hlasujeme o bode 15 spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca navrhuje prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 15 spoločnej správy bol prijatý. Poslanec J. Jakuš:
Posledný bod zo spoločnej správy, teda bod 4 navrhujem neprijať.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Budeme hlasovať o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 75 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že tento bod nebol prijatý, nie je platné hlasovanie, lebo sa prezentovalo len 75 poslancov.
Vážení, zopakujeme hlasovanie. Budeme hlasovať o bode číslo 4 spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 75 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Je nás znova len 75, je to nedostatočný počet na uznášanie sa.
Vážené kolegyne a kolegovia, máme možnosť do 15. 00 hodiny buď postúpiť na ďalší bod programu, alebo sa dohodnúť, že budeme pokračovať v rokovaní v utorok na budúci týždeň.
Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka. Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste vyzvali predsedov klubov, aby sa poradili a rozhodli, ako bude ďalej so schôdzou, pretože domnievam sa, že ani pri účasti 75 poslancov nemôžeme pokračovať ďalším bodom programu. Som tej mienky, že ak nebude dostatočné kvórum, aby sme schôdzu prerušili do patričného dňa, ktorý je programovaný. Páni poslanci, ktorí sú na balkóne, sa buď rozhodnú, že prídu sem a budú
s nami hlasovať, alebo jednoducho treba konštatovať, že pre ich neprítomnosť nie sme schopní v schôdzi pokračovať ďalej.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec, tým ste vlastne povedali, že nemôžeme ďalej pokračovať, pretože 75 prítomných je tu zatiaľ limitom.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predsedajúci, prepáčte, navrhol som, aby sa poradili predsedovia klubov, pretože sa domnievam, že ďalej pokračovať takýmto spôsobom je nedôstojné. Po porade klubov rozhodnime, ako ďalej.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Je tu procedurálny návrh, aby sa poradili vedúci klubov.
Prosím, pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali verejne, a to tak, že skrutátori najskôr spočítajú prítomných, potom spočítajú hlasy za, potom hlasy proti a potom tých, ktorí sa zdržali hlasovania.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Tak to bolo, vážený pán poslanec. Pri druhom opakovaní už sme postupovali takým spôsobom.
Poslanec J. Čarnogurský:
Proste navrhujem, aby sa ďalej pokračovalo v hlasovaní týmto spôsobom.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážení kolegovia, je tu procedurálny návrh pána poslanca Fogaša, ktorý navrhuje, aby sa predsedovia klubov poradili. Myslím, že je to vhodná forma.
Prosím, vyhlasujem päťminútovú prestávku n skontaktovanie vedúcich klubov. Podľa mňa nie je potrebné aby sa takýto postup preťahoval dlhšie.
/Po prestávke. /
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, skúsime ešte raz hlasovanie. Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Jakuš:
Zostali sme stáť na bode 4 spoločnej správy, ktorý navrhujem neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 4 spoločnej správy, ktorý spoločný spravodajca navrhuje neprijať.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Vážené kolegyne a kolegovia, po opakovaných pokusoch sa ukazuje, že nie sme uznášaniaschopní. Pre dnešný deň končíme prácu, budeme pokračovať v budúcom týždni.
Ďakujem vám. Prajem vád dobrý víkend a pohodu.
Faktická poznámka - pán poslanec Tahy, ale je už po skončení schôdze.
Poslanec M. Tahy:
Prv, ako sa rozídeme, prosil by som pána ministra Šagáta, aby spresnil údaj, ktorý uviedol omylom, aby ste si to zapamätali, páni poslanci. Týka sa práve toho bodu, o ktorom sme mali teraz hlasovať, aj sme hlasovali. Našťastie to nebolo ukončené.
Poslanec M. Ftáčnik:
Kolegovia poslanci, viem, že už je po prerušení schôdze. Chcem poprosiť všetkých, ktorí chcú prísť na budúci týždeň pracovať a vykonávať si svoje povinnosti v parlamente, nebolo spresnené kedy, ale v utorok o 14. 00 hodine je zvolaná mimoriadna 38. schôdza a po nej bude pokračovať prerušená 37. schôdza tým bodom, na ktorom sme sa teraz zastavili. Takže, aby sme vedeli, že pokračujeme v utorok o 14. 00 hodine, kedy je 38. schôdza, doobeda sú výbory a potom bude pokračovať prerušená 37. schôdza.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj keď som nedostal slovo, venujte mi 30 sekúnd. Chcem opraviť svoju chybu vo svojom vystúpení, kde som uviedol, že malý podnikateľ by zaplatil len 220 korún. Je to 2 200 korún. Napriek tomu by som vás prosil, aby sa riešila finančná situácia malých podnikateľov inými zákonnými normami, inými úľavami, nie na zdravotnom poistení. Veľmi sa ospravedlňujem za nesprávny údaj.
Podpredseda NR SR A. M Húska:
Ďakujem pekne. Väzení kolegovia, mám tu pre vás jednu informáciu ohľadom leteckej dopravy. Dnes autobus je pristavený pred budovou o 15. 00 hodine, lietadlo poletí o 16. 00 hodine. V utorok 23. augusta odlet lietadla z Košíc je o 7. 00 hodine ráno, z Popradu o 7. 35 hodine a zo Sliaču 8. 00 hodine.
Ďakujem vám za pozornosť.
Štvrtý deň rokovania
37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 24. augusta 1994
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
pokračujeme v rokovaní prerušenej 37. schôdze Národnej rady. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 65 poslancov. Pozývam pánov poslancov, ktorí sa ešte nenachádzajú v miestnosti zasadania, aby prišli a zaujali svoje miesta.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, budeme sa opakovane prezentovať.
Prítomných je 74 poslancov. Pozývam panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sa nachádzajú mimo zasadacej miestnosti, aby prišli do miestnosti a zaujali svoje miesta, chceme pokračovať v 37. schôdzi.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme sa opakovane prezentovať. Prosím vás, zaujmite svoje miesta.
Prítomných je 79 poslancov, sme uznášaniaschopní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
pri schvaľovaní programu schôdze sme rozhodli, že body 27 a 28, t. j. návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, tlač 559, a vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a o ich používaní, tlač číslo 569, budú zaradené na program schôdze ako prvé body prvého dňa pokračovania schôdze. Nakoľko však rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, tlač číslo 603, sme v piatok prerušili pred hlasovaním z toho dôvodu, že Národná rada nebola uznášaniaschopná, odporúčam, aby sme teraz pristúpili k hlasovaniu o tomto návrhu zákona a potom pokračovali podlá schváleného programu.
Pristúpime teda k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, tlač 603.
Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Jakuša, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec J. Jakuš; Ďakujem pekne.
Vážená národná rada, vážení hostia,
chcem sa spýtať techniky, či som prepojený na hlasovanie, či môžeme začať hlasovanie. Predtým, než to technika prepojí, dovoľujem si vás upozorniť, že som vám pripravil
zhrnutie stavu odhlasovaných pripomienok k predmetnému návrhu zákona, tlač 603, aby sme si zjednodušili a trošku obnovili v pamäti, čo sme v piatok schválili a čo nám zostalo do tohoto rokovania. Dúfam, že to máte všetci pred sebou.
Začnem od bodu 3 môjho zhrnutia. Hlasovanie sa zastavilo pri bode 4 spoločnej správy, ktorý bol na návrh pána poslanca Tahyho vyňatý na osobitne hlasovanie. Ide o vymeriavací základ, o polovicu vymeriavacieho základu. Po diskusii a po určitých prepočtoch odporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Prepáčte, vážené kolegyne a kolegovia, museli sme sa ešte poradiť, pretože je tu ešte jeden námet. Údajne pán minister sa chce prihlásiť do rozpravy. V takom prípade by som musel otvoriť rozpravu. Ak je to tak, prosím, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci,
dovoľte, aby som na začiatku rozpravy požiadal o prerokovania paragrafu, ktorý sa týka uľav v platení poistného a ktorý pri konštruovaní tohto zákona nebol prepísaný z bývalého zákona číslo 7. Mohli by sme sa ním zaoberať v rámci pozmeňovacích návrhov a prípadne ho schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, prosím o ospravedlnenie, že som zvolil takýto postup na prerušenie, ale viem, že ide o problematiku dotykajúcu sa dôchodcov, a je to veľmi citlivé a máme naozaj citlivo a zodpovedne k takýmto
problémom pristúpiť, obrátil som sa na pána ministra, aby vstúpil, otvoril týmto rozpravu.
Prosím, pán minister. Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda,
dovoľte, aby som uviedol problém, kvôli ktorému sa vlastne rozprava otvorila. Okrem toho, že týmito dvoma zákonmi sa vlastne ruší ten veľký moloch Národnej poisťovne, ktorý vlastne ukázal, že je nefunkčný a je potrebné ho rozdeliť, v návrhoch zákona o zdravotnom poistení v tlači číslo 603 a v tlači číslo 609 o sociálnom poistení sa zároveň mení - a mení sa od základov - systém platieb občanov do fondu poistenia. Jeden problém, ktorý tu bol, už načrtol pán poslanec Tahy. Keby neprešiel jeho návrh, platby do Národne] poisťovne pre samostatne zárobkovo činné osoby by sa od 1. 1. 1995 zvýšili dvakrát voči tomu, čo mohli očakávať, a voči tomu, čo je súčasný právny stav.
Ďalší problém je, že zrušením zákona číslo 7 sa ruší aj novela číslo 85/1993 Z. z., ktorá bola vlastne reakciou parlamentu na nespokojnosti podnikateľských subjektov, na nespokojnosť obyvateľstva, ktorá sa v najväčšej miere prejavila v roku 1993 v Lučenci, a na základe ktorého táto novela bola do zákona inkorporovaná. Vlastne tým, že sa táto novela ruší, zvyšuje sa aj okruh osôb, ktoré budú povinné platiť poistné do jednotlivých fondov poisťovní. Prednesiem návrh na zmenu, ktorý je vlastne pôvodný návrh, teda doslovné znenie návrhu zákona číslo 85/1993, ktorý, ako som spomínal, bol utvorený konsenzom, a potom poviem konkrétny príklad, ktorý vlastne hovorí za to, aby v tomto zmysle bola prijatá nejaká
zmena. Môj návrh nesmeruje k zmene zákona o zdravotnom poistení, smeruje len k tomu, aby systém platieb do fondu poisťovne bol rovnaký ako doteraz a aby tieto zákony uskutočnili len technické rozdelenie tejto veľkej poisťovne. Zároveň aby nezvyšovali bremeno, ktoré je kladené či už na podnikateľov alebo na dôchodcov, proste na malých podnikateľov.
Takže návrh na zmenu - § 10 ods. l písm. b/ znie: "samostatne zárobkovo činne osoby, s výnimkou tých, ktoré sú zúčastnené na zdravotnom poistení z iného dôvodu, alebo sú poberateľmi starobného alebo invalidného dôchodku". Dôsledkom je zmena § 11 ods. 5, kde sa za prvú vetu vkladá tato veta: "Samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná prihlásiť sa na svoje zdravotné poistenie, ak je zúčastnená na zdravotnom poistení z iného dôvodu, alebo ak je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. "
Pred chvíľou som povedal politické dôvody, kvôli ktorým je táto zmena opodstatnená. Spomenul som vám aj búrku protestov, ktorá bola vyvolaná. Už vtedy boli rôzne mienky na túto novelu, ale v každom prípade ten problém, ktorý teraz nanesiem, treba nejakým spôsobom riešiť. Tento návrh zákona, tlač číslo 603, tým, že zavádza povinne platby do zdravotnej poisťovne, zároveň zavádza systém minimálnych platieb do tejto zdravotnej poisťovne. To znamená, že v prípade ak dôchodca vlastní živnostenské oprávnenie len z toho dôvodu, aby si mesačne zarobil - povedzme - 600 korún popri svojom dôchodcovskom plate, automaticky od 1. 1. 1995 musí do všetkých fondov zaplatiť 1200 korún mesačne nezávisle od toho, či vôbec podniká, či má 600 korún, l 200 alebo 12 000 korún, je to úplne jedno. Tento problém je v tlači číslo 603 zakomponovaný. Keď sa nebude meniť, zostane na tejto úrovni.
Som si vedomý, že táto zmena má aj iné dôsledky, ale napriek tomu z dôvodu, aby tieto návrhy zákonov boli jednoduchšie, priechodné, aby vlastne uskutočnili len technické
rozdelenie Národnej poisťovne na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, som toho názoru, že konsenzus, ktorý bol pri prijatí zákona číslo 85/1993 Z. z. dosiahnutý, je potrebné zachovať, a v prípade zmeny, ak dôjde k nejakým iným problémom, tieto zmeny treba uskutočniť na základe ďalších rokovaní. Viem, že je malý priestor na konkrétne prerokovanie jednotlivých prípadov, nedostatkov a kladov, ale ešte raz pripomínam, že už sme to raz pri prerokúvaní zákona číslo 85/1993 Z. z. urobili, bol dosiahnutý určitý konsenzus a systém financovania zdravotnej poisťovne v takom zmysle fungoval.
Ďakujem vám za pozornosť a prosím o prijatie tohto návrhu.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem. Odovzdajte svoj návrh pánu spoločnému spravodajcovi.
Hlási sa ešte nikto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Ftáčnik, máte slovo.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia,
problém, o ktorom diskutoval kolega poslanec Fehér, je na stole a je otázka, aké zvolíme riešenie. Je celkom prirodzené zamýšľať sa nad tým aj z pohľadu poistenca, ktorý naozaj môže byť. zákonom, o ktorom práve rokujeme, donútený vlastne platiť viac, ako môže byt jeho skutočný príjem, to znamená, že najmä malí živnostníci, ktorí by týmto spôsobom boli vlastne donútení platiť z vyššieho vymeriavacieho základu, ako si skutočne zarobia, by boli týmto postihnutí. Otázka je, že tento pohľad môže byt aj opačný, a to z pohľadu poisťovne, ktorá je inštitúciou, ktorá ma zabezpečiť všetkým poistencom zdravotnú starostlivosť na určite] úrovni potrebnej zdravotne] starostlivosti, a potrebuje na to dostatok prostriedkov. Ako vieme, tých peňazí je rok za rokom málo. Takže riešenie, ktoré tu chceme nájsť, by malo byt akýmsi kompromisom medzi pohladení poistenca a medzi pohľadom poisťovne. Netvrdím, že taký kompromis sa pokúsim predniesť, ale dám ho ako pozmeňovací návrh, aby sme sa mohli o tom poradiť, či toto riešenie by nebolo v tejto situácii priechodnejšie ako to, čo navrhol kolega Feher.
Navrhujem možno až dve alternatívy nového odseku 9 v § 13, kde sa hovorí o vymeriavacom základe. Môj prvý pozmeňovací návrh by sa tykal situácie, kedy by sme riešili len situáciu pre poberateľov starobného dôchodku. Riešili by sme ju tak, že ak je poberateľ starobného dôchodku zúčastnený na zdravotnom poistení z iných dôvodov, ako aj je, pretože za neho platí štát, keďže je dôchodcom, a popri tom vykonáva svoje zamestnanie, alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou, u tých poberateľov starobného dôchodku, kde zárobok nepresiahne minimálnu mzdu, by sme zachovali riešenie, ktoré navrhol kolega Fehér. To sú ti mali živnostníci, ktorí si zarobia relatívne malé sumy a mali by z toho platiť veľké poistné. Ta by sme urobili odpustenie a povedali, že nebudú platiť nič čo znamená, že do príjmu, ktorý sa rovná výške minimálnej mzdy, by bola situácia totožná s návrhom kolegu Fehéra. Nad túto čiastku by sme sa priblížili zase k riešeniu, ktorí e budeme posudzovať, hlasovaním, a to je to, aby výmen základ bol polovičkou príjmu konkrétneho starobného Icu. To znamená, že ak je samostatne zárobkovo činnou mzdou a jeho príjem je vyšší ako je minimálna mzda, teda nie úplne zanedbateľný, stanovila by sa ako vymriavací základ pre platenie poistného polovica z tohto príjmu. To znamená, že by tam bolo iste zvýhodnenie, ktoré
sa navrhuje aj v prípade iných skupín osôb, to je návrh pána poslanca Tahyho, ale už by to bolo odlíšené od tých, u ktorých zárobok je nízky. To bol zrejme motív Kolegu Fehéra, keď navrhoval svoj návrh.
Dovolím si prečítať návrh na nový odsek 9 v § 13: "Vymeriavaci základ u poberateľov starobného dôchodku je len príjem, ktorý je vyšší ako minimálna mzda; v prípade, že príjem je vyšší ako minimálna mzda" - odkaz na zákon o minimálnej mzde pod číslom 12, ktorý už v zákone je - "vymeriavacím základom je polovica z jeho príjmu. " Toto ne jeden návrh. A druhý návrh, ak by sme trvali na tom, že nechceme zvýhodniť len dôchodcov, ale všetky osoby, ktoré sú už zúčastnené na zdravotnom poistení z iných dôvodov, mohli by sme túto formuláciu preformulovať tak, že vymeriavací základ u tých osôb, ktoré sú na zdravotnom poistení zúčastnené z iných dôvodov - to je to, čo navrhoval kolega Fehér, pretože to sú dve skupiny - alebo poberateľov starobného dôchodku, a potom by ten text bol totožný, teda, je len príjem, ktorý je vyšší ako minimálna mzda. Pre všetkých by minimálne zárobky boli vlastne zvýhodnené, že by nemuseli z toho platiť, poistné a poistné z vymeriavacieho základu, ktorý je polovicou príjmu, by platili len vtedy, keby ich zárobok presiahol minimálnu mzdu.
V týchto dvoch alternatívach si dovolím predložiť do diskusie vlastne riešenie problémov, na ktoré upozornil môj predrečník.
Ďakujem vám za pozornosti. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec, bolo by bývalo dobré, keby ste boli povedali aj to, asi aká sú vaše predstavy o zásahu do štátneho rozpočtu.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda,
na vašu otázku by som sa pokúsil odpovedať, tak, že návrh kolegu Fehéra vlastne sa pozerá na problém najmä zo strany poistenca a zachováva doterajší vzťah. Nejde tu teda o vzťah ku štátnemu rozpočtu, pretože poistné sa platí poisťovni, ktorá je verejnoprávnou inštitúciou a hradí z poistného fondu zdravotnú starostlivosť tých, ktorí to potrebujú
- na princípe solidarity - toto nechcem opakovať. Otázkou je, o koľko príde poisťovňa, keď urobíme také či onaké riešenie. Samozrejme, otázkou je aj to, na čo upozornil kolega, o koľko príde tento človek, aby sa nestala situácia, že demotivujeme malých podnikateľov, živnostníkov, rôznych obuvníkov, malých opravárov, ktorí naozaj majú minimálne zárobky, a mohli, by povedať "ja sa na to, s prepáčením, vykašlem"
- prepáčte, že som povedal takýto termín, ale proste zanechá živnosť len z dôvodov, že je tu ekonomický tlak, že od neho chce štát, resp. v tomto prípade poisťovňa a sprostredkovane štát cez tento zákon, vlastne viac peňazí, ako je schopný zarobiť.
Preto môj návrh smeruje k tomu, aby sme motivovali a] malých živnostníkov, aby im bolo odpustené platenie poistného, ak jeho príjem je naozaj relatívne nízky, a ak je jeho príjem vyšší, aby to bola polovička príjmu stanovená ako vymeriavaci základ. Jeho motív by bol taký, aby si uvážil, nakoľko sa mu vyplatí ekonomická aktivita popri poberaní starobného dôchodku, alebo v prípade inej činnosti. Dopad by bol jednoznačne pozitívnejší na poisťovňu, na jej príjmy, pri mojom návrhu, ako pri návrhu kolegu Fehéra, s tým, že obaja sa snažíme riešiť nejakým spôsobom problém, aby sme nedemotivovali malých podnikateľov z hľadiska výkonu ich živnostenských oprávnení.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Tahy - faktická poznámka.
Poslanec M. Tahy:
Chcem upozorniť, na skutočnosť že pokiaľ by sme neprijali návrh pána poslanca Fehéra, bude to mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Jednoducho časť živnostníkov odloží svoju živnosť a prestane platiť daň z príjmu. To bude negatívny dopad na štátny rozpočet, pričom z hľadiska poisťovne sa tým nič nezíska, pretože poistenec navyše platiť, nebude a ako dôchodca bude čerpať poistné tak, ako ostatní dôchodcovia.
Myslím si, že je nemorálne žiadať, od pracujúcich dôchodcov, aby platili navyše poistenie, a tým boli znevýhodnení voči tým dôchodcom, ktorí nepracujú ďalej alebo nepodnikajú, pretože zatiaľ nie je taký mechanizmus, aby dôchodcom za platby navyše bol poskytnutý aj vyšší servis v rámci zdravotného poistenia.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže nie, uzatváram rozpravu a pýtam sa pána ministra, či chce zaujať, stanovisko.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,
nechal by som na vaše starostlivé zváženie, aby ste o týchto pozmeňovacích návrhoch hlasovali. Moje stanovisko pravdepodobne poznáte. Chápem všetky pozmeňovacie návrhy, smerujú k tomu, aby sa vyvážila záťaž poistného na občana. To plne akceptujem. Zostane na parlamente, ktorý bude schvaľovať rozpočet na budúci rok, ako záťaži štátny rozpočet tým, že štát bude platiť, za ekonomicky nečinné osoby. Iste viete, že dnes je to na 10 % a 34 korún. Takže, necháme to potom rozhodnúť, ďalšiemu parlamentu.
Prosím, hlasujte, aký zákon tento parlament prijme, taký sa bude realizovať.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Jakuš, prosím, zaujmite miesto spoločného spravodajcu. Ak sa nemýlim, hlasovanie sa zastavilo pri bode 4 spoločne] správy, ktorým bol návrh pána poslanca Tahyho vyňatý na osobitné hlasovanie.
Pán poslanec Bajan, je to procedurálna poznámka? Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, áno, je to procedurálna otázka. I keď si uvedomujem, že kvôli času by sme mali hlasovať, prosil by som čas na poradu klubov. Boli to veľmi vážne pripomienky, veľmi vážne návrhy, ktoré menia určitý zmysel, prosím aspoň 10 minút.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, dobre. Pridáva sa ešte niekto? Áno. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Ftáčnik má ešte poznámku. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci, keby sme mohli vyhlásiť prestávku do 10. 30 hodiny, aby sme sa tu disciplinovane všetci stretli a pokračovali v rokovaní.
Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Samozrejme. Prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, o 10. 30 hodine sa znova zídeme. Teraz je prestávka na poradu klubov tak, ako o to požiadal pán poslanec Bajan.
Ďakujem.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite svoje miesta, budeme ďalej rokovať.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím prezentujme sa. Prezentovalo sa 59 poslancov.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, zaujmite svoje miesta, budeme sa ešte raz prezentovať. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 74 poslancov. Prosím, prezentujme sa ešte raz.
Prezentovalo sa 88 poslancov, budeme pokračovať. Pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec J. Jakuš:
Začneme zhrnutím stavu odhlasovaných pripomienok. Ideme k tretej pripomienke, kde bod 4 spoločne] správy, ktorý bol vyňatý na návrh pána poslanca Tahyho na osobitné hlasovanie, navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Bude sa hlasovať o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 5 poslanci.
Konštatujem, že bod 4 spoločne] správy bol prijatý.
Poslanec J. Jakuš:
Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Pristupujeme k odhlasovaniu návrhov, ktoré odzneli v rozprave. Prvé návrhy som predniesol ja. Prvý návrh bol na doplnenie § 19 ods. 3 tak, ako to máte napísané v správe. Navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca navrhuje tento návrh prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý. Poslanec J. Jakuš:
Druhý návrh bol v § 38 ods. 1 za slová "ktoré nie sú povinne poistené" doplniť znenie "podľa § 3 ods. 3 tohoto zákona". Ide len o legislatívnu úpravu. Navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca tento pozmeňovací návrh navrhuje prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý. Poslanec J. Jakuš:
Ďalej navrhujem v § 53 ods. 1 nadpis "Hospodárenie s fondmi" doplniť "všeobecnej poisťovne". Navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto pozmeňovacom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.
Tento návrh bol prijatý. Poslanec J. Jakuš:
Ďalší návrh bol v § 66 ods. 1 vypustiť, slová "ktorých platobnú schopnosť garantuje štát". Tam ide o to, že vykonávanie zdravotného poistenia poisťovňami, ktorých platobnú
schopnosť garantuje štát, podlieha štátnemu dozoru. Išlo by prakticky len o všeobecnú poisťovňu. Myslím si, že štátnemu dozoru majú podliehať všetky poisťovne, teda navrhujem vypustiť slová "ktorých platobnosť. fondov garantuje štát". Navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom návrhu pána poslanca Jakuša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Jakuša bol prijatý.
Poslanec J. Jakuš:
V § 53 navrhujem doplniť odsek 3 nasledujúceho znenia: "Majetok a ostatné aktíva poisťovne sa využívajú na plnenie jej úloh, sú oslobodené od daní a poplatkov. " Znenie je len zosúladené so znením, ktoré je v navrhnutom zákone o Sociálnej poisťovni. Navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Jakuša. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý. Poslanec J. Jakuš:
Pristupujeme k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Hudeca. Prvý navrhuje do § 1 vložiť nove písmeno "zriaďovanie rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych poisťovní". To je len spresnenie v súvislosti s obsahom zákonu. Mal som obdobný návrh, ale vzhľadom na to, že jeho návrh je, podľa môjho názoru, kvalitnejší, svoj návrh som stiahol a navrhujem tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Hudeca. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Hudeca bol prijatý.
Poslanec J. Jakuš:
Ďalej pán poslanec Hudec predniesol štyri návrhy, ktoré sa tykajú §3, §8, § 9 a § 10, ktoré vynímajú z povinného zdravotného poistenia osoby krajanov. Pán poslanec Hudec, bohužiaľ, nie je tu. Navrhol hlasovať spoločne o týchto štyroch návrhoch 2, 3, 4, a 5, ako ich máte uvedené na pripojenom pomocnom papieri. Navrhujem hlasovať spoločne o týchto štyroch návrhoch, lebo spolu súvisia a navrhujem ich neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Hudeca číslo 2, 3, 4, 5 o zaradení výrazu "so štatútom krajana". Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tieto štyri pozmeňovacie návrhy pána poslanca Hudeca neboli prijaté.
Poslanec J. Jakuš:
Posledný návrh pána poslanca Hudeca je doplniť odvolávku číslo 14 o citáciu "v § 29 ods. 1". Ide o legislatívnu úpravu, ktorú navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o šiestom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Hudeca. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Hudeca bol prijatý.
Poslanec J. Jakuš:
Pán poslanec Dubovan navrhol v § 10 ods. 6 doplniť písmeno m/: "osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť, pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemajú z pracovnej činnosti príjem", ide o rozšírenie osôb, za ktoré bude poistné platiť štát. Diskutoval som o tomto probléme aj s právnikmi. Bohužiaľ, v takto formulovanom návrhu nie je úplne jasné, o ktoré osoby ide, teda nechám na zváženie vás, poslancov, ako rozhodnete o tomto návrhu pri hlasovaní, či ho zaradíme do tohto zákona alebo nie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Dubovana, ktorý pán spoločný spravodajca necháva na volnú úvahu pánom poslancom.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovalo 8 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Dubovana bol prijatý.
Poslanec J. Jakuš:
Pán poslanec Panči navrhuje v § 4 ods. 2 na konci textu doplniť "a športovej rekreačnej činnosti". Ide o to, že zdravotná starostlivosť nezahŕňa vyšetrenia, prehliadky a iné výkony vykonané v osobnom záujme fyzických osôb alebo v záujme právnických osôb, ktoré nemajú liečebný účel, s výnimkou zdravotných výkonov potrebných na účely sociálneho zabezpečenia. Výnimku navrhuje pán poslanec tak, že sa rozšíri o znenie "a športovej a rekreačnej činnosti". Navrhujem tento návrh neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pánčího. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje neprijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Pančiho nebol prijatý.
Poslanec J. Jakuš:
Pán poslanec Ftáčnik navrhol v § 75 ods. 4 doplniť za slová "zvolí riaditeľa všeobecnej poisťovne" znenie "a členov dozornej rady do 14 dní". Navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Ftáčnika bol prijatý.
Poslanec J. Jakuš:
Zostávajú nám na hlasovanie dva pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené v dodatočne] rozprave, ktoré predniesol pán poslanec Fehér a pán poslanec Ftáčnik. Prosil by som pána poslanca Fehéra, keby prečítal svoj návrh.
Poslanec M. Fehér:
Po dohode s pánom Ftáčnikom odstupujem od svojho návrhu v prospech návrhu, ktorý predniesol pán Ftáčnik.
Poslanec J. Jakuš:
Ďakujem. Ostáva nám len pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika, ktorý predniesol dve alternatívy. Neviem, či hlasovať o obidvoch alternatívach.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec Ftáčnik, spresnite to. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda, sťahujem prvú alternatívu a prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby prečítal kvôli zápisu text druhej alternatívy, aby bolo jasné, o čom hlasujeme.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Jakuš:
Pán poslanec Ftáčnik navrhuje v § 13 doplniť odsek 9: "Vymeriavací základ u samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú zúčastnené na zdravotnom poistení z iného dôvodu, alebo sú poberateľmi starobného alebo invalidného dôchodku, je len príjem, ktorý je vyšší ako minimálna mzda. V prípade, že príjem je vyšší ako minimálna mzda, vymeriavacím základom je polovica z jeho príjmu. " Tam je ešte odkaz 12 na zákon o minimálnej mzde. Navrhujem tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhej alternatívne pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho navrhuje prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že táto druhá alternatíva pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Ftáčnika bola prijatá.
Poslanec J. Jakuš:
Pán predsedajúci, vyčerpal som všetky pozmeňovacie návrhy. Navrhujem dať hlasovať o celom zákone aj s prijatými pozmeňovacími návrhmi.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne. /Potlesk. /
Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec J. Jakuš:
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, vážení hostia, vážení pán minister,
ďakujem za spoluprácu pri tomto zákone a verím, že tento zákon bude úspešnejší ako zákon, ktorý sme týmto zákonom zrušili.
Ďakujem pekne. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Podľa schváleného programu nasleduje teraz
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 559. Návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru. Návrh prerokoval len výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorého uznesenie mate rozdané.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodni predseda výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru pán poslanec Štefan Kvietik. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec Š. Kvietik:
Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, vážení poslanci, milí hostia,
Turčiansky Svätý Martin v novodobých slovenských dejinách od polovice 19. storočia vytvoril podmienky na presadzovanie záujmov Slovákov prijatím Memoranda slovenského národa a Matice slovenskej. V ťažkých podmienkach národného
i sociálneho útlaku Martin Maticu slovenskú nielen prijal, ale aj podporoval, a ona mu spätne utvorila kultúrne zázemie podnietením vzniku a] ďalších spolčovacích a vzdelávacích ustanovizní, najmä kníhtlačiarstva, učastinárskej spoločnosti, slovenského gymnázia, Slovenského spevokolu, Živeny, Omladiny, Spolku slovenských hasičov, Tatrabanky a po jej
zatvorení na ňu nadväzujúcimi ustanovizňami Národného domu, Muzeálne] slovenskej spoločnosti a Slovenského národného múzea e iných.
Dnes Slováci majú k Martinu osobitný vzťah, ktorý sa viaže na ducha miesta, dejinné zakorenenie pôvodných ustanovizni, najmä Matice slovenskej ako najstaršej ustanovizne Slovákov a naše najvýznamnejšie spoločne dielo do zrodu Slovenskej republiky. V súčasnosti po oživení plného pôsobenia Matice slovenskej rozvíja Matica snahy o zjednocovanie Slovákov žijúcich nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Vzhľadom na to treba tomuto jedinečnému stredisku Slovákov - Martinu dať aj osobité postavenie vychádzajúce z Maticou rozvíjanej myšlienky, že slovenská kultúra je polycentricka a stavia na podieľaní sa pri jej rozvine viacerých tvorivých stredísk. Z tohto pohľadu aj vyznám hlavného mesta Bratislavy môže rast iba na historickom uvedomovaní si ďalších súvislosti pôvodných a prirodzených slovenských centier - Nitry a Martina.
Navrhujeme prijatie zákona, ktorý bude kodifikovať postavenie Martina v slovenskom živote aj náležitým legislatívnym vyjadrením, aby sa tak na jednej strane odstránili predchádzajúce postihy i likvidácie a na druhej zabezpečila plnosť rozvinú centra pre prospech Slovenska, Slovákov i slovenskej kultúry doma, i na celom svete.
Obraciam sa na vás, vážene panie poslankyne, pani poslanci, aj s osobnou prosbou, aby ste tento návrh zákona prijali a podporili. Je to vlastne moja posledná prosba na adresu tohto cteného parlamentu.
Ďakujem za porozumenie. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Kvietikovi. Prosím pani poslankyňu Vieru Danielovú, aby informovala o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výbore Národnej rady.
Poslankyňa V. Danielová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
zákon o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov bol ako tlač číslo 559 pridelený dvom výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru. Nakoľko ústavnoprávny výbor zákon v určenej lehote neprerokoval, vyjadril sa k zákonu iba výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru. Jeho uznesenie si dovolím vám predostrieť.
Výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru prerokoval predložený návrh zákona 10. augusta 1994 s tým výsledkom, že so zákonom súhlasí a odporúča ho Národne] rade schváliť s jediným doplnkom, a to v § 6 predloženého návrhu zákona doplniť účinnosť zákona dňom 1. októbra 1994.
To je vlastne všetko z hľadiska prerokovania tohto zákona v Národne] rade. Podporujem vyjadrenie predkladateľa tohto zákona pána poslanca Kvietika a vrelo odporúčam Národnej rade tento návrh zákona schváliť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pani poslankyni Danielovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu výboru.
Otváram rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu. Do rozpravy nemám písomne žiadnu prihlášku.
Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci, vážené plénum,
samozrejme, podporujem základnú ideu tohto zákona, ktorej zmysel vidím v tom, že centrá kultúry nebudú sústredené len v hlavnom meste, ale budú rozvetvené po celom Slovensku, čo vždy vedie k zdravej rivalite a k akémusi očisteniu od nánosov, ktoré hlavné mesto so sebou vždy nesie. Mám však jednu výhradu k tomuto zákonu, a síce § 3 ods. znie: "Národná rada Slovenskej republiky alebo jej orgány najmenej raz za rok zasadajú v meste a prerokúvajú otázky národnej kultúry, plnenie poslania a funkcie mesta podľa tohto zákona. " Ak parlament prijme nejaký zákon, musí potom vedieť aj čo sa stane, ak ten zákon sa nebude plniť. Neviem si dobre predstaviť, že zákon má donútiť Národnú radu, aby raz za rok zasadala v Martine, keď tam nie sú na to žiadne podmienky, a najmä čo sa stane, ak tam nebude zasadať? Niekto podá žalobu na Národnú radu? V tomto zmysle sa mi zdá byť tento paragraf trošku "nabubrelý" a prosil by som ho nejakým spôsobom zmeniť.
Viem si predstaviť, že výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru bude zasadať v Martine, bude to mat naozaj svoj význam a bude to mať taký oplodňujúci význam, ale nezdá sa mi, že by sme tieto centrá mali tak glorifikovať, že by sme tam ťahali a pod zákonom nútili Národnú radu, aby raz za rok tam zasadala. To sa mi zdá byť trošku predimenzované. Z tohto dôvodu navrhujem vypustiť v § 3 "Národná rada Slovenskej republiky" a dať to takto: "Orgány Národnej rady najmenej raz
za rok zasadajú v meste a prerokovávajú otázky národne] kultúry, plnenie poslania a funkcie mesta podlá tohto zákona".
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?
Pán poslanec Žingor, prosím, mate slovo. Poslanec R. Žingor:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada, vážené dámy a páni,
ako jeden z navrhovateľov zákona o meste Martin chcem podporiť, stanovisko, teda návrh pána poslanca Kvietika, a požiadať, vás takisto všetkých v mene Martinčanov, ako a] v mene svojom o podporu tohto návrhu, pretože schválením tohto zákona by sa mestu Martin dostalo satisfakcie za krivdy, ktoré sa napáchali v minulosti. Nechcem sa vracať do tohto obdobia, pretože to všetci dobre poznáme. Mesto Martin má však k národnej kultúre Slovenska a Slovákov špecifické postavenie. Vyplýva to zo skutočnosti, že v súčasnosti je stále sídlom viacerých kultúrnych ustanovizni celoslovenského významu. S mestom Martin sú spojené všetky narodnozáchranné úsilia Slovákov, najmä po prelome 19. a 20. storočia. V Martine sa rozvíjala národná kultúra, odkiaľ sa šírila do celého Slovenska. Svedectvom týchto národných snáh je aj cely rad významných miest, budov, priestranstiev a celonárodných ustanovizni, ktoré si zasluhujú oveľa väčšiu pozornosť a sústredenú starostlivosť.
Slováci majú a mali k Martinu osobitný vzťah viažuci sa na ducha miesta, dejinné zakorenenie pôvodných ustanovizní a na jeho strediskové postavenie voči ostatným slovenským územiam i celej Európe.
Z návrhu zákona o meste Martin pre toto mesto v súvislosti s jeho prijatím nevzniknú naviac žiadne finančné nároky, okrem tých, ktoré sú pravidelne zabezpečené v rozpočtoch jednotlivých ministerstiev. Na záver ešte raz vás prosím a žiadam, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Žingorovi. Hlási sa ešte niekto z pánov poslancov do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť k návrhu pána poslanca Mikloška pán poslanec Kvietik?
Poslanec Š. Kvietik:
Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Žiada si ešte slovo pani poslankyňa Danielová? Poslankyňa V. Danielová:
Nie. Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, budeme hlasovať.. Poslankyňa V. Danielová:
Budeme hlasovať o doplnku, ktorý je výsledkom rokovania vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, a to doplniť v § 6 účinnosť zákona "1. október 1994", resp. v správnom znení "1. októbrom 1994". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, vážení páni poslanci, zaujmite svoje miesta, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška.
Poslankyňa V. Danielová:
Nie, ešte nie o návrhu pána poslanca Mikloška, toto je návrh ešte z výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Budeme hlasovať o účinnosti zákona podlá záveru výboru. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.
Prítomných je 72 poslancov, nie sme uznášaniaschopní. Pozývam pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sa nachádzajú v okolitých priestoroch, aby zaujali miesto, budeme hlasovať:
Poslankyňa V. Danielová:
Teda hlasujeme opakovane o účinnosti zákona 1. októbrom 1994.
Podpredseda NR SR A. M. Húska: /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslankyňa V. Danielová:
V rozprave predniesol jediný pozmeňovací návrh pán poslanec Mikloško. Samozrejme, prekladatelia zákona pravdepodobne dúfali, že bude aj čas, kedy bude aj v Martine môcť zasadať celá Národná rada, ale pre toto obdobie môžeme odporúča t túto zmenu, keďže je možné, že by to v súčasnosti v Martine narobilo problémy. Tento návrh znie v § 3 ods 2 vypustiť slová "Národná rada Slovenskej republiky alebo jej orgány" a nahradiť ich slovami "orgány Národnej rady Slovenskej republiky" s tým, že by text nasledoval tak, ako je napísaný v zákone "najmenej raz za rok" atď. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Miklošku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Miklošku bol prijatý.
Poslankyňa V. Danielová:
Môžeme hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválené] zmeny a doplnku.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.
Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni.
Poslankyňa V. Danielová:
Dovoľte mi poďakovať všetkým poslancom Národne] rady za spoluprácu a dúfam, že bude pokračovať do konca tejto schôdze.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Dvadsiatym ôsmym bodom je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 569. Návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru. Uvedený návrh prerokoval len výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorého uznesenie máte rozdané.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister školstva a vedy Slovenskej republiky pán Ľubomír Harach. Prosím pán ministra, aby sa ujal slova.
Minister školstva a vedy SR Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne a páni poslanci,
zákon číslo 29 Zb. o sústave základných a stredných škôl, školský zákon, v znení neskorších predpisov umožňuje zriaďovať okrem štátnych škôl aj neštátne školy, a to cirkevné a súkromné. Vzdelanie získané na týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným na štátnych školách. Doteraz platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky
a ich používaní určuje, že štátny znak používajú statne školy.
Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky na základe podnetu školskej komisie pri Konferencii biskupov Slovenska a Generálneho biskupského úradu slovenskej evanjelickej cirkvi habsburského vyznania umožňuje týmto používať tlačivá, školské vysvedčenie ako na štátnych školách s tým, že cirkevne školy a súkromne školy musia používať školské vysvedčenia s podtlačou so štátnym znakom zhodne so štátnymi školami. Cirkevne školy a súkromne školy používajú štátny znak len na tento účel.
Predložený návrh zákona nemá dopad na statný rozpočet. Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Petra Jaroša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán poslanec.
Poslanec P. Jaroš.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,
ako už spomínal pán predsedajúci, vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, ktorý ste dostali ako tlač číslo 569, pridelil predseda Národnej rady dvom výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nezasadal, takže vám môžem prečítať len uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru z 11. augusta 1994.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru prerokoval vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní a
A. súhlasí s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady slovenskej republiky číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní,
B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s týmito zmenami:
1. v § 3 nového odseku 6 nahradiť slová "na školských vysvedčeniach /§ 5/" slovami "ako podtlač na školských vysvedčeniach /§ 5 ods. 1",
2. v poznámke pod čiarou k odkazu l vložiť, za slová "stredných škôl" slová v zátvorke "školský zákon".
Odporúčam tento návrh zákona s týmito zmenami prijali. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku. Prosím, hlási sa niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy, na základe toho uzatváram rozpravu. Predpokladám, že pán minister nemieni teraz vystúpiť.
Pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch tak, ako boli uvedené v spoločnej správe. Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Jaroš:
Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby sme o obidvoch navrhovaných zmenách hlasovali spoločne, an blok.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
A vaše odporúčanie? Poslanec P. Jaroš:
Odporúčam ich prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o oboch pozmeňovacích návrhoch uvedených v spoločnej správe. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto dva pozmeňovacie návrhy spoločne] správy boli prijaté.
Poslanec P. Jaroš:
Vážený pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky návrhy na zmeny v tomto návrhu zákona a odporúčam vám dať hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. /Potlesk. /
Ďakujem pekne za spoluprácu pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.
Poslanec P. Jaroš:
Ďakujem a] za spoluprácu a vľúdne prijatie tohto zákona. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pristúpime k dvadsiatemu tretiemu bodu programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 609 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 609a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Július Brocka. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni sa na rokovanie Národne] rady Slovenskej republiky predkladá po jeho odsúhlasení vládou Slovenskej republiky 13. júla 1994. Vláda Slovenskej republiky vychádzajúc z doterajších poznatkov činnosti Národnej poisťovne a s prihliadnutím na stanoviská sociálnych partnerov prerokovaných v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a v Zbore zástupcov Národnej poisťovne dospela k záveru, že najvhodnejším spôsobom sfunkčnenia výkonu zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia realizovaného na základe
zákona číslo 7/1993 Z. z. je rozdelenie Národne] poisťovne na dva samostatne subjekty - Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Sociálnu poisťovňu.
Riešenie zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia prostredníctvom Národnej poisťovne považujeme za nesystémový krok v transformačnom vývoji v oblasti sociálneho zabezpečenia, čo sa potvrdilo v doterajšej praxi. Pri výkone zdravotnícke] starostlivosti ide o bezvýhradne uplatňovanie princípu absolútnej solidarity a pri výkone nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia je rozhodujúcim princípom princíp sociálnej solidarity. Uplatnenie týchto rôznych princípov ovplyvňuje i úpravu osobného rozsahu vecných dávok v zdravotníckej starostlivosti a peňažných dávok v nemocenskom poistení a v dôchodkovom zabezpečení vo väzbe na dosahovaný príjem, pričom v zdravotníckej starostlivosti táto väzba neexistuje.
Predloženým návrhom zákona o sociálne] poisťovní sa odporúča, aby výkon vlastného systému nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia bol zverený Sociálne] poisťovni ako verejnoprávnej inštitúcii podliehajúcej dozoru štátu. Návrh obsahuje zároveň úpravu financovania a vykonávania nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Návrh na zriadenie Sociálnej poisťovne ako nositeľa základného systému nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia je v súlade s transformačným procesom sféry sociálneho zabezpečenia začatého ešte v roku 1990 a je okrem iného obsiahnutý i v prepracovaných zásadách zákona o sociálnom poistení.
S ohľadom na doterajšie skúsenosti sa navrhuje v porovnaní s doterajším právnym stavom realizovať, niektoré zmeny v oblasti organizácie nositelia sociálneho poistenia i v oblasti financovania a hospodárenia. Uvediem niektoré: priznať právnu subjektivitu Sociálne] poisťovni ako celku, zredukovať počet samosprávnych organov na dva, zvýrazniť úlohu štátu zriadením dozoru nad výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, zjednotiť výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v rámci jedného výkonného orgánu pri zachovaní oddelených účtov pre financovanie dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, vymedziť jednotnú maximálnu výšku vymeriavacieho základu pre určenie poistného osemnásobkom minimálnej mzdy, znížiť výšku poistného na nemocenské zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb vzhľadom na absenciu ich nároku na niektoré dávky nemocenského zabezpečenia. Ďalej, poveriť sociálnu poisťovňu ako verejnoprávnu inštitúciu výkonom štátnej správy sociálneho zabezpečenia v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi.
Návrhu zákona o zriadení Sociálnej poisťovne predchádzalo vypracovanie návrhu zásad zákona, ktoré prešli legislatívnym procesom až k vypracovaniu paragrafového znenia. Návrh zásad, i paragrafové znenie zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody slovenskej republiky, v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky a po zapracovaní opodstatnených pripomienok sa predkladá na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.
Z pripomienok uvedených v spoločnej správe ústavnoprávneho výboru, národohospodárskeho a rozpočtového výboru a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci možno akceptovať návrhy pod bodmi 2, 3, 4, 6 a 7. Pripomienky, uvedene v bodoch 1 a 5 neodporúčame akceptovať z dôvodu ich vecne správnejšieho vymedzenia v návrhu zákona.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam vám, aby ste predložený vládny návrh zákona schválili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Brockovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Miladu Ondrejovičovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1096 z 19. júla 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci v lehote do 11. augusta. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk určený Výbor Národnej rady slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.
Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol predložený návrh zákona pridelený, ho prerokovali. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona o Sociálnej poisťovni, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z 20 členov ústavnoprávneho výboru bolo prítomných 11 poslancov, 8 poslancov hlasovalo za návrh, nikto nebol proti a 3 poslanci sa zdržali hlasovania.
Gesčný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 16, prítomných bolo 10, za hlasovalo 5 poslancov, proti hlasovali 3 poslanci a 2 sa zdržali hlasovania.
Národohospodársky a rozpočtový výbor Národne] rady Slovenskej republiky vyslovil s predloženým návrhom zákona súhlas a odporučil Národne] rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady o Sociálnej poisťovni schváliť po zohľadnení pozmeňovacích a doplňovacích pripomienok tak, ako
o nich hovoril už pán minister Brocka.
Vzhľadom na tieto skutočnosti prikláňam sa k týmto odporúčaniam i ja. Odporúčam potom pri hlasovaní neprijať bod
1 a neprijať bod 5, ostatne an blok prijať. To by asi bolo všetko, čo k tomuto zákonu je potrebne povedať. Prosila by som zároveň, keby som v rozprave mohla vystúpiť ako prvá.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni a zároveň otváram rozpravu o dvadsiatom tretom bode programu. Dávam slovo pani spoločne] spravodajkyni, ktorá sa prihlásila do rozpravy ako prvá.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Ďakujem, pán predsedajúci. Monopolný kolos Národnej poisťovne, ktorý zahŕňa zdravotne, sociálne i dôchodkové poistenie, nedokázal od 1. januára 1993 fungovať naplno. Novely zákona číslo 7 skôr neprospeli. Radikálnejšie návrhy sa nestretli s úspechom. Každý z fondov má iné postupy financovania i techniku vyplácania, a teda si buduje čoraz väčší aparát. Dochádza ku komplikáciám vo vzťahu k regionálnym poisťovniam medzi jednotlivými fondmi, finančné toky sú často ťažko kontrolovateľné. Dokonca sa stalo, že si na výplatu dôchodkov bolo potrebné požičať od bank a kto zaplatí úroky, si všetci ľahko domyslime. Pritom ročne Národná poisťovňa drží ruku nad 70 až 80 miliardami Sk. A] preto došlo k predloženiu tohto návrhu sociálneho poistenia.
Každý zákon určitým spôsobom modeluje ideálny spoločenský vzťah medzi jeho účastníkmi. Nie je však dobrý zákon, ak nepamätá a] na horšie, mene] príjemné stránky v živote. Takou je aj otázka neplatenia resp. oneskoreného platenia príspevkov na poistné. Z doterajšej činnosti Národne] poisťovne vieme, že rozsah nezaplatených príspevkov sa pohybuje v rozpätí od 7 až do 10 %. Treba brať do úvahy i rôzne kategórie občanov i študentov, a preto by som si dovolila predniesť, niekoľko návrhov na zmenu.
V § 14 odsek 7 písm. a/ doplniť novým textom za bodkočiarkou v znení: "to neplatí, ak rodičovský príspevok poberá rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný".
Svoj návrh odôvodňujem týmto: Vychádza sa z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/ zákona číslo 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení zákona číslo 117/1992 Zb. a zákona číslo 231/1993 Z. z. Podlá tohto ustanovenia, ak ide o rodiča slobodného, ovdoveného, rozvedeného alebo z iných vážnych dôvodov osamelého, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný, sa nesleduje príjem zo zárobkovej činnosti, to znamená, že rodičovský príspevok sa takejto zárobkovo činnej osobe poskytuje bez obmedzenia.
V druhom mojom návrhu v § 14 ods. 9 písm. a/ navrhujem nové znenie: "študentov vysokoškolákov po 18. roku veku,
ktorí sa štúdiom alebo predpísaným výcvikom sústavne pripravujú na budúce povolanie, ak nie sú povinní platiť poistné podľa ods. 1 písm. a/ až c/.
Tento návrh odôvodňujem takto: V podstate sa zachováva
doterajšia právna úprava s týra, že sa vylučujú tí žiaci
a študenti, ktorí sú zárobkovo činní a majú teda povinnosť platiť poistné.
Tretím návrhom na zmenu by bol návrh doplniť návrh zákona o Sociálne] poisťovni o § 32, ktorý znie:
"/1/ Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby povinne] platiť poistne podľa § 14 ods. 1 písm. b/ až d/ povoliť splátky dlžných súm poistného z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 9 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne plniť povinnosť, platiť poistne. "
/2/ V rámci povolenia splátok dlžných súm poistného Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm poistného o úroky podľa úrokových sadzieb uplatňovaných v peňažnom ústave, v ktorom má vedený účet Sociálna poisťovňa v období trvania povolených splátok dlžných súm poistného.
/3/ V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou pre jednotlivé splátky alebo zaplatenie nižšej ako Sociálnou poisťovňou určenej sumy jednotlivých splátok sa stáva splatnou celá suma dlžného poistného.
/4/ Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú na povolenie splátok dlžných súm penále podlá § 27, ako je uvedený v návrhu zákona na strane 31, a pokút podlá § 28 v návrhu zákona na strane 32.
/5/ Podrobnosti o povolení splátok dlžných súm poistného upravia pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne. "
V súvislosti s týmto mojím návrhom ne potrebné, keďže sa vkladá § 32, zmeniť číslovanie doterajších ustanovení § 32 až 52, t. j. doterajšie ustanovenia § 32 až 52, označiť ako ustanovenia § 33 až 53.
Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za pozornosť. To je asi všetko, čo som chcela pripomenúť k návrhu zákona.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Do rozpravy mám písomne prihláseného pána poslanca Tahyho z KDH. Prosím, máte slovo. Upozorňujem, že po tejto rozprave, keď ukončíme rozpravu, urobíme obednajšiu prestávku do druhej hodiny.
Poslanec M. Tahy:
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
rád by som sa dotkol state vymeriavací základ v § 16, kde v odseku 3 sa konštatuje: "Vymeriavacím základom pre určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb je pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb", atď. Jednoducho tento odsek je v tomto návrhu pripravený identicky, ako to bolo v predchádzajúcom bode o zdravotnej poisťovni. Z tých istých dôvodov, ako som presadzoval zmenu tohoto ustanovenia v predchádzajúcom bode, aj v tomto bode
odporúčam nasledovnú úpravu, teda § 16 ods. 3 upraviť text takto: "Vymeriavacím základom pre určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb", atď.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Tahymu. Nemám žiadne ďalšie písomné prihlášky. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
Prosím, pán poslanec, mate slovo. Poslanec M. Fehér:
Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci,
úplne analogicky s tým, ako to bolo pri zdravotnom poistení, som sformuloval návrh, ktorý bol prijatý pri zdravotnom poistení a je to nutné spraviť nasledujúcim spôsobom:
§ 16 sa doplňuje novým odsekom 9, ktorý znie: "Vymeriavací základ u samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú zúčastnené na nemocenskom alebo dôchodkovom poistení z iného dôvodu alebo sú poberateľmi starobného alebo invalidného dôchodku, je len príjem, ktorý je vyšší ako minimálna mzda. V prípade, že je príjem vyšší ako minimálna mzda, vymeriavacím základom je polovica z príjmov. "
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi. Vážené kolegyne a kolegovia, keďže je už po dvanástej hodine, prerušujem teraz rozpravu, budeme pokračovať po obedňajšej prestávke o druhej hodine.
Ďakujem vám pekne. Dobrú chuť. /Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, čas obedňajšej prestávky vypršal, prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacích priestorov, aby sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní po obedňajšej prestávke.
Rokujeme o bode číslo 23. Je to vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni. Prerušili sme rozpravu. Evidujem ešte ďalšie tri prihlášky do rozpravy v poradí pani poslankyňa Ondrejovičová, pani poslankyňa Draxlerová, pani poslankyňa Rusnáková.
Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, mate slovo. Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
po rozhovore s predkladateľmi, a legislatívcami by som chcela mat poznámku k vystúpeniu kolegu Fehéra. V podstate súhlasíme s predloženým návrhom kolegu Fehéra, ale je potrebné návrh upraviť, v nadväznosti na ustanovenie § 14 ods. 7 návrhu štylisticky i legislatívne asi takto: "Vymeriavací
základ samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom poistení z iného dôvodu, je len príjem, ktorý je vyšší ako minimálna mzda; v prípade, že je príjem vyšší ako minimálna mzda, vymeriavacím základom je polovica pomerne] časti základu dane z príjmov fyzických osôb20/, dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti 5 prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. " Opakujem, že § 14 ods. 7 písm. e/ rieši dôchodcov, pretože poberateľ starobného dôchodku neplatí dôchodkové, len nemocenské poistenie, a to vo výške 3 %. Zároveň v mojom návrhu by som ešte chcela trošičku korigovať, ale myslím, že to potom pri hlasovaní môžem odvolať.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pani poslankyni. Prosím vás, zaujmite miesto, ktoré je určené pre spoločných spravodajcov. Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Draxlerova. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnaková.
Poslankyňa A. Draxlerova:
Vážený pán predsedajúci, vážene kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som predniesla jeden pozmeňovací návrh k zákonu o sociálnom a nemocenskom poistení. Ide o § 18, a to je oznamovacia povinnosť. Najprv by som vás uviedla do problému. Každý okres má svoju regionálnu poisťovňu, ktorá vykonáva sociálne, dôchodkové a nemocenské poistenie, okrem dvoch okresov, a to je Bratislava - vidiek a Košice - vidiek, ktoré nemajú okresné sídlo, ale ich okresne organy sídlia pre Bratislavu - vidiek v Bratislave a pre Košice vidiek v Košiciach. Budem teraz hovoriť skôr k okresu Košice
- vidiek, ale prakticky taká istá situácia je v okrese Bratislava - vidiek.
Štátne majetky všetky svoje organizačné jednotky a prevádzky majú v okrese Košice - vidiek, a nakoľko mzdová učtáreň sídli v okresnom meste Košice, patria pod Regionálnu poisťovňu Košice. Vzniká taký nedobrý jav, že keď u ľudí, ktorí nie sú na vyššej úrovni vzdelania, dôjde k nejakej nezrovnalosti v dôchodku alebo v nemocenskom, obracajú sa podlá príslušnosti okresu, v ktorom robia, to je Košice - vidiek, na Regionálnu poisťovňu Košice - vidiek. Odtiaľ ich posielajú do mesta a potom nastáva "štrapácia" starších ľudí, ktorí stále vytýkajú, že tieto dva okresy, ktoré sú špecifické pre Slovenskú republiku, nie sú vyriešené.
Dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh k § 18 ods. 2, kde sa hovorí, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnancov v pobočke príslušnej podlá sídla útvaru, ktorá vedie evidenciu miezd. Zamestnávateľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky takýto útvar, je povinný prihlásiť svojich zamestnancov v pobočke príslušnej podľa jeho sídla. Žiadala by som za toto - a už som to aj prerokovala aj s pracovníkmi Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky - vsunúť vetu: "Organizáciám, ktoré majú prevádzky
- organizačné jednotky v okrese Bratislava - vidiek, Košice
- vidiek a mzdové učtárne v Bratislave alebo v Košiciach, oznamovacia povinnosť sa určuje v pobočke Bratislava - vidiek, Košice - vidiek. " Vyhli by sme sa týmto zbytočným nezrovnalostiam, ktoré vznikajú pri oznamovacích povinnostiach, kde ťažko je vysvetliť občanom, že majú napísané sídlo Bratislava - vidiek a oznamovaciu povinnosť, v Bratislave.
Pevne verím, že pochopíte môj návrh a podporíte ho. Ďakujem.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím vás, odovzdajte svoj návrh písomne formulovaný pani spoločnej spravodajkyni. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,
k vládnemu návrhu zákona o Sociálne] poisťovni mám nasledovné pripomienky:
V§ 3 ods. 1 sa hovorí: "Sociálna poisťovňa vykonáva nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie pódia osobitných predpisov. " Následne § 2 práve kvôli zneniu odseku 1 odporúčam zmeniť tak, že slová "činnosti uvedenej" sa nahradia slovami "činností uvedených". § 2 ods. 2 teda bude znieť: "Sociálna poisťovňa pri vykonávaní činností uvedených v odseku 1 najmä... ".
Odsek. 7 § 6 navrhujem vypustiť ako nadbytočný, pretože v § 6 sa hovorí, že člen samosprávneho orgánu ma právo vzdať sa. Myslím si, že je to prirodzené právo a nie je potrebne ho formulovať do návrhu zákona.
Paragrafy 9 a 10 sa týkajú názvov. Názov "Ústredie" navrhujem zmeniť na "Ústredná sociálna poisťovňa" a v § 10 zmeniť názov pobočky na "regionálne sociálne poisťovne". Ide o zachovanie určite] kontinuity v názve, na ktorý je verejnosť zvyknutá.
V odseku 1 § 48 úvodnú vetu navrhujem na konci doplniť o nasledovný text: "úhradu nákladov na... ", to znamená, že úvodné veta znie: "Štát poskytuje finančne prostriedky na osobitný účet sociálne] poisťovne na úhradu nákladov na... ".
V tomto odseku v bode d/ navrhujem doplniť text - cele znenie písmena b/ bude teda nasledovné: "zvýšenie dôchodkov z titulu účasti na odboji a rehabilitácie. " Pôvodný text bol "zvýšenie dôchodkov za odboj".
V § 48 ods. 2 navrhujem presunúť ako novy odsek 6 do § 21. Následne týmto presunom navrhujem upraviť označenie odseku 3 § 48 na ods. 2.
V § 21 navrhujem doplniť novy odsek 5, ktorý znie: "Poistné platene štátom uhrádza štát v pravidelných mesačných splátkach vopred k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. "
To je všetko. Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, aby ste svoje návrhy odovzdali písomne formulovane. Teraz vystúpi pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovolím si predniesť jeden pozmeňovací návrh k predloženému návrhu zákona, ktorého zdôvodnenie som predniesol vlastne pri zákone o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ktorý sa tyká zamestnávania občanov so zmenenou pracovňou schopnosťou, resp. občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, a spôsobu alebo prostriedkov, ktoré odvádza zamestnávateľ vo forme poistného za týchto pracovníkov.
Ako istý stimul pre zamestnávanie pracovníkov alebo občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, prípadne tých s ťažším zdravotným postihnutím, je tu návrh, ktorý sa uplatnil už vo vládnom návrhu zákona o zriadení Všeobecnej zdravotne] poisťovne, aby sme istú úľavu pre zamestnávateľov, ktorí budú zamestnávať takýchto pracovníkov, premietli aj do návrhu zákona o Sociálne] poisťovni.
Konštrukcia pozmeňovaciu návrhu, ktorý prednesiem, je taká, že toto zvýhodnenie platiť nižšie poistne do Fondu nemocenského a dôchodkového poistenia by sa tykalo tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú koľkokoľvek, teda jedného pracovníka, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť s ťažším zdravotným postihnutím a u pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou by sa to netykalo jednotlivcov, ale musel by to byt istý podiel z počtu pracovníkov organizácie, aby bol stimul zamestnávať týchto pracovníkov vo väčšom rozsahu a aby sa pokryl ten zámer, o ktorom som hovoril, že by výrobné družstvá invalidov, ktoré zamestnávajú zhruba polovicu týchto občanov, mali túto výhodu, ktorá by im ako zamestnávateľom udržala stimul ďalej zamestnávať týchto pracovníkov a poskytnúť, im občiansku a pracovnú perspektívu. Toľko krátka rekapitulácia toho zdôvodnenia.
Teraz si dovolím predniesť pozmeňovací návrh. Navrhujem, aby sme v § 15 za odsek 4 vložili nový odsek 5, ktorý znie:
"/5/ Zamestnávateľ platí poistné vo výške 1, 1 % na nemocenské poistenie a 5, 3 % na dôchodkové poistenie, ak
a/ zamestnáva viac ako štvrtinu občanov so zmenenou pracovnou schopnostou zo všetkých zamestnancov,
b/ zamestnáva občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.
Poistné sa platí z úhrnu vymeriavacích základov osôb uvedených v písm. a/ a b/. "
Legislatívna poznámka: Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako 6 až 9.
Ďakujem za vašu pozornosti. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave?
/Nikto. /
Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Brocka? Prosím, pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
najprv by som vlastne položil otázku, či pán poslanec Fehér svoj návrh stiahol, keď vystúpila spoločná spravodajkyňa k tomuto zákonu a dala k tej istej veci iný návrh.
S návrhmi, ktoré predložila spoločná spravodajkyňa k § 14 ods. 7, k S 14 ods. 9, súhlasím, rovnako i s novým § 32. Je tu len jeden problém, že nový paragraf má 5 odsekov, z ktorých odporúčam prvé štyri, a bude sa o ňom hlasovať ako o jednom paragrafe. Teraz by som vlastne položil ďalšiu otázku, či je možné hlasovať tak, že by sa hlasovalo iba o časti tohto návrhu. Ak by sa hlasovalo iba o tých prvých štyroch bodoch, s tými súhlasím.
Návrh poslanca Tahyho k § 16 ods. 3, ktorý hovorí o vymeriavacom základe, keďže je identický s tou zmenou, ktorá už prešla dnes pri schvaľovaní zákona o Všeobecnej zdravotnej poisťovni, odporúčam schváliť.
Návrh poslanca Fehéra neodporúčam v predloženej podobe schváliť. Skôr je vhodnejší na schválenie návrh, ktorý predložila poslankyňa Ondrejovičová.
S pripomienkou pani poslankyne Draxlerovej k § 18 ods. 2 o oznamovacej povinnosti v okresoch Košice - vidiek a Bratislava - vidiek súhlasím.
Pripomienky pani poslankyne Rusnákovej sú väčšinou legislatívno-technické, odporúčam ich prijať. Pripomienka k § 9 a 10, ktoré hovoria o názve ústredia a pobočky, priznám sa, že sa mi páči. Naozaj je to menšia zmena alebo zásah do terajšej štruktúry a kontinuita by tým bola zachovaná. Páni poslanci rozhodnú.
S návrhom k § 48 súhlasím. V § 21 ods. 5 je splatnosť poistného od štátu, súhlasím aj s týmto návrhom.
Takisto súhlasím s pripomienkou pána poslanca Ftáčnika, keďže je rovnako identická so spôsobom určitej úľavy pre občana so zníženou pracovnou schopnosťou, ktorú ste už schválili pri zákone o Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Ďakujem pánu ministrovi Brockovi. Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či si žiada záverečné slovo.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Vážený pán podpredseda, nastali trochu rozdielne názory. Prosila by som 10-minútovú prestávku, aby som si vykonzultovala veci s legislatívcami.
Podpredseda NR SR P. Weiss:
Kolegyne, kolegovia, nasleduje 10-minútova prestávka.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Vážené kolegyne a kolegovia, čas, ktorý si vyžiadala spoločná spravodajkyňa, uplynul, takže vás všetkých prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej sály.
Prosím, kolegyne, kolegovia, zaujmite svoje miesto, bude mať záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa a potom budeme hlasovať. Takže prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby priali do rokovacej sály. Prestávka uplynula, po prestávke opätovne otváram naše rokovanie. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani poslankyňa Ondrejovičová?
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Ďakujem. To je všetko. Mohli by sme hlasovať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, mate slovo. Kolegyne, kolegovia, prosím, venujte pozornosť spoločne] spravodajkyni.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Pán predsedajúci, dovolím si navrhnúť hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, kde odporúčam prijať body 2, 3, 4, 6 a 7. Odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, skôr ako pristúpime k hlasovaniu, tak ako navrhuje pani spoločná spravodajkyňa, prosím, aby sme sa prezentovali. Zatiaľ nehlasujeme, len sa prezentujeme, zisťujem našu uznášaniaschopnosť.
Žiaľ, je nás len 62, v takom počte nemôžeme pristúpiť k hlasovaniu. Medzitým pribudli traja - štyria poslanci, ale to je ešte málo.
Spustím prezentáciu ešte raz a poprosím všetkých, ktorí sú mimo, prípadne ktorí neboli na svojich miestach, aby sa prezentovali. Budeme sa prezentovať. Prosím, kolegyne, kolegovia, tí ktorí sú mimo rokovacej sály, príďte sa prezentovať.
Už je to o niečo lepšie, ale ešte aj tak je nás len 70, s pani Poslankyňou Romanovskou 71.
Vyzývam kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišlo, do rokovacej sály. Opätovne spúšťam prezentáciu.
Prezentovalo sa 72 poslancov, ešte chýbajú traja.
Kolegyne, kolegovia, podlá môjho odhadu by nás malo byt teraz fyzicky prítomných 76. Prosím, prezentujme sa.
Kolegyne, kolegovia, keďže sa prezentovala len časť poslancov prítomných v sále, som nútený prikročiť k fyzickému spočítaniu prítomných poslancov. Prosím skrutátorov za jednotlivé sektory, aby preverili, či elektronické zariadenie počíta dobre a či nás je v sále skutočne len toľko, koľko ukazuje tabuľa.
Pán predseda narátal 78, ja som narátal 78, pani Bartošová narátala 78, dokonca 80. Čo nám povedia skrutátori? Prosím, oznámte výsledok.
Poslanec J. Fígeľ:
Podlá nášho sčítania je prítomných 84 poslancov. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, podlá prezentácie zistenej fyzickým spočítaním sme schopní uznášať sa. Zistujem, že Národná rada je v nadpolovičnej väčšine, takže pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.
Pani spoločná spravodajkyňa navrhla, aby sme body spoločne] správy 2, 3, 4, 6a 7 an blok prijali. Použijeme elektronické zariadenie. Prosím všetkých, aby sme pracovali efektívne, aby sme nemuseli fyzicky spočítavať, čo nás bude spomaľovať.
Správne som čítal body, ktoré navrhujete, pani spoločná spravodajkyňa?
Poslankyňa M. Ondrejovičova:
Áno. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o bodoch 2, 3, 4, 6 a 7 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča tieto body prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že body číslo 2, 3, 4, 6 a 7 spoločnej správy sme prijali.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Body l a 5 zo spoločne] správy neodporúčam prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať an blok o bodoch 1 a 5 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ich neodporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že body číslo 1 a 5 spoločnej správy sme neprijali.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Z rozpravy vyplynuli niektoré závery. V rozprave som vystúpila s určitými požiadavkami, ale dovolila by som si po dohode s predkladateľmi stiahnuť môj návrh k § 14 ods. 9 a k § 32 ods. 5 a potom o mojom návrhu hlasovať an blok.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Pani spoločná spravodajkyňa využíva právo, ktoré jej vyplýva z rokovacieho poriadku a dva zo svojich pozmeňovacích návrhov stiahla. O ostatných žiada hlasovať spoločne. Má niekto pripomienky k takémuto spôsobu?
/Nikto. /
Keďže nie, okrem dvoch pozmeňovacích návrhov, ktoré teraz pani poslankyňa stiahla, o ostatných hlasujeme an blok. Vaše stanovisko?
Poslankyňa M. Ondrejovičová: Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pani poslankyne Ondrejovičovej, ako ich teraz predniesla. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Ondrejovičovej, okrem dvoch, ktoré stiahla, sme schválili.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Ďalej vystúpil kolega Feher k § 16 odsek 9. Tento návrh neodporúčam prijať, pretože som predniesla iný návrh a mam dojem, že legislatívci ho lepšie štylizovali.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Fehéra, ktorý sa tyká § 16 odsek 9. Keďže bol predložený iný návrh, pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Fehéra. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Fehera sme neprijali.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Vystúpila som s pozmeňovacím návrhom. Mám prečítať text ešte raz?
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Páni poslanci, panie poslankyne, je potrebne návrh prečítať, ešte raz? /Požiadavka z pléna prečítať návrh ešte raz. / Prosím, pani poslankyňa, prečítajte návrh ešte raz.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom poistení z iného dôvodu, je len príjem, ktorý je vyšší ako minimálna mzda; v prípade, že je príjem vyšší ako minimálne mzda, vymeriavacím základom je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb20/ dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. " Tu poznamenávam, že dôchodcov, ktorých mal pán kolega na mysli, rieši § 14 ods. 7 písm. e/, takže vlastne sme nič nevynechali. Tento návrh odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Ondrejovičovej tak, ako ho prečítala. Odporúča ho prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani spoločne] spravodajkyne sme prijali.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Ďalší návrh bol od kolegu Tahyho k § 16 odsek 3. Neodporúčam ho prijať..
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Tahyho. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Tahyho sme neprijali.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Ďalší návrh predniesla kolegyňa Draxlerová k § 18 ods. 2. Nechávam na úvahu vás, kolegovia poslanci a kolegyne poslankyne. Legislatívci ho neodporúčajú prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu tak, ako ho prečítala pani spoločná spravodajkyňa. Neodporúča ho prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Kolegyňa Rusnáková navrhla niekoľko zmien týkajúcich sa § 3 ods. 2, § 6 ods. 7, § 48 ods. 1, § 48 ods. 1 písm. b/, § 48 ods. 3 žiada prečíslovať na ods. 2, § 48 ods. 2 presunúť ako nový odsek 6 do § 21. O týchto návrhoch, ktoré sú legislatívneho charakteru, odporúčam hlasovať, an blok a prijať ich.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne a kolegovia, o prevažne legislativne-technických pripomienkach pani kolegyne Rusnakovej pani spoločná spravodajkyňa navrhuje hlasovať an blok. Má niekto pripomienky?
Prosím, pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:
Žiadam, aby sme o tretej pripomienke pani poslankyne Rusnákovej hlasovali osobitne.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pán poslanec Lauko žiada pripomienku číslo 3 vyňat na samostatné hlasovanie. Som povinný tomu vyhovieť. Má ešte niekto pripomienku?
/Nikto. /
Odporúčam, aby sme o všetkých pripomienkach kolegyne Rusnákovej, okrem tretej, ktorú vynímam na samostatne hlasovanie, hlasovali an blok. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Rusnákovej, okrem pozmeňovacieho návrhu pod bodom číslo 3, sme prijali.
Teraz budeme hlasovať o tretom návrhu. Prosím spoločnú spravodajkyňu, aby ho prečítala.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
O tretej pripomienke žiadal osobitne hlasovať pán Lauko, ale, bohužiaľ, tie detaily tu nemám. O čo vlastne ide, pán kolega Lauko? Možno, že ide o § 21 a § 9 a 10 Áno? To znamená, že na vysvetlenie dodávam, že práve v § 21, kde chcela nový odsek 5, a v § 9 a 10 po dohode tieto veci sťahuje. Chcela som to uviesť.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani Rusnákova. Poslankyňa E. Rusnáková:
Tretia pripomienka, ktorú som mala, sa týka § 48. Tam išlo o maličké úpravy, o úpravu úvodnej vety a v ods. 1 písm. b/ o preformulovanie, inú štylizáciu textu. Ak pán Lauko myslí na novy § 21 ods. 5, ten dáva do súladu návrh, ktorý je aj pri zdravotne] poisťovni, že poistné platené štátom uhrádza štát v pravidelných mesačných splátkach vopred k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Toto máme schválené a] v predchádzajúcom vládnom návrhu zákona o zdravotnej poisťovni.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, pán Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Keďže nám spoločná spravodajkyňa nepovedala o čo ide v jednotlivých pozmeňovacích návrhoch pani poslankyne Rusnákovej, vychádzal som z toho, čo hovoril pán minister Brocka, kde neodporučil z je] pozmeňovacích návrhov zmenu názvu. Neviem, ktorý je to návrh. Keď niektoré stiahla, ako hovorí pani spoločná spravodajkyňa, možno že sa tam zmenilo poradie, ale mal som na mysli ten pozmeňovací návrh, ktorý sa týkal zmeny názvu, a ten bol v poradí tretí.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák: Ďakujem pekne.
Kolegyne a kolegovia, vyriešime to hravo. Pri svojej požiadavke nehlasovať o bode číslo 3 an blok vychádza pán poslanec Lauko zo starého číslovania. Pani poslankyňa Rusnaková stiahla tento návrh, tak vlastne všetky návrhy pani poslankyne Rusnákovej v novom číslovaní sme an blok odsúhlasili. Súhlasíte s takým postupom, alebo chce ešte niekto hlasovať o tretom návrhu samostatne?
Keďže nie, konštatujem, že všetky pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Rusnákovej sme odsúhlasili. Tretí návrh bol stiahnutý.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Ešte raz opakujem, že v § 21 v novom odseku 5 a v § 9 a 10 pani kolegyňa sťahuje svoj návrh.
Ostáva návrh kolegu Ftáčnika, ktorý uviedol pozmeňovací návrh v § 15 za odsek 4 vložiť nový odsek 5, ktorý znie:
"/5/ Zamestnávateľ platí poistné vo výške 1, 1 % na nemocenské poistenie a 5, 3 % na dôchodkové poistenie ak
a/ zamestnáva viac ako štvrtinu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zo všetkých zamestnancov alebo
b/ zamestnáva občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším pracovným postihnutím.
Poistné sa platí z úhrnu vymeriavacích základov osôb uvedených v písmenách a/ a b/. "
Legislatívna poznámka: Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako 6 až 9. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková. Poslankyňa E. Rusnáková:
Prihlásila som sa len preto, aby nedošlo k nedorozumeniu. Pani spoločná spravodajkyňa uviedla v závere, že som stiahla aj návrh na nový odsek 5 a 6 § 21. To nie je pravda, stiahla som len zmenu názvu a tá sa týkala názvu v § 9 a § 10 a následne v ostatnom texte.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Je to dobre, že je to spresnené do stenografického záznamu, aby bolo úplne jasné, o čom sme hlasovali.
Prosím, pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Chcem len povedať pani spoločnej spravodajkyni, že týmto nedorozumením sme vlastne vyňali z pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Rusnákovej tretí návrh, o ktorom sme ešte nehlasovali, a musíme o ňom hlasovať, lebo sme hlasovali an blok o všetkých, mimo tretieho návrhu.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Mimo tretieho v pôvodnom číslovaní, ktorý vlastne stiahla.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Je to v poriadku, pani poslankyňa Rusnáková s tým súhlasí.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Kvôli poriadku len zopakujem, že hoci sme vyňali tretí návrh pani Rusnákovej na samostatne hlasovanie, ona ho predtým stiahla, a tým všetky pozmeňovacie návrhy, okrem zmeny názvu, sme prijali.
Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pani spoločná spravodajkyňa, vaše stanovisko?
Poslankyňa M. Ondrejovičová: Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika sme prijali.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
To by bolo všetko, pán podpredseda, čo odznelo v rozprave i od legislatívcov. Odporúčam hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, klub KDH prosí 10-minútovú prestávku. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Klub KDH žiada 10-minútovú prestávku. Zrejme sa chce pripojiť aj ďalší klub. Kolegyne a kolegovia, skôr ako vyhlásim prestávku, dovoľte mi jeden technický oznam. Pán predseda Gašparovič ma požiadal, aby som vám oznámil, že akcia, ktorá mala byť v Papierničke od budúceho pondelka, bola usporiadateľom zrušená, a Papiernická je budúci týždeň volná. Kto by z poslancov mal záujem o dovolenku, nech sa hlási na hospodárskom úseku.
Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem 10-minutovu prestávku do 15. 35 hodiny.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prestávka bola vyhlásená do 15. 35 hodiny. Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby zaujali svoje miesta, po prestávke budeme pokračovať v rokovaní. Sme pred záverečným hlasovaním. O slovo sa hlasí pán minister Brocka. Na základe § 19 mu udeľujem slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci,
pri hlasovaní o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch došlo k určitému nedorozumeniu. Keďže ste už v doobedňajších hodinách schválili zákon o Všeobecnej zdravotnej poisťovni a tam ste určitým spôsobom inak nešili vymeriavací základ pre osoby samostatne zárobkovo činné, tým, že ste zamietli pozmeňovací návrh poslanca Tahyho, došlo k vážnej zmene. V našom návrhu zákona sme v § 15 sčasti navrhli zvýhodniť osoby samostatne zárobkovo činné tým, že sme im znížili výšku poistného na nemocenské poistenie, ale považujem za lepšie riešenie, ak by sme upravili stanovenie výšky vymeriavacieho základu, z ktorého by sa počítalo poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pán minister. Konštatujem, že svojím vystúpením ste otvorili rozpravu, a preto som nútený opýtať sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave.
Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Vážená Národná rada,
veľmi sa ospravedlňujem ctenému parlamentu, že pri svojom návrhu som nebol dosť dôsledný a nepostrehol som, že v § 15 ods. 3 je zaťaženie samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom poistení už znížené na 3 % oproti pôvodnému stavu 5, 8 %, a tak by mojím návrhom došlo vlastne k dvojnásobnému odbremeneniu týchto osôb v oblasti nemocenského poistenia. Dôchodkové poistenie však nebolo zľavnené, ostáva v pôvodnej polohe, a predsa len by došlo k ujme voči podnikateľskému sektoru, najmä drobným podnikateľom. Preto, keď sme sa pred týmto záverečným hlasovaním radili, akým spôsobom to dať. do súladu aj so zákonom o zdravotne] poisťovni, dospeli sme k tomu, že sa to dá riešiť mojim zmeneným pozmeňovacím návrhom, ktorý teraz predkladám.
Môj pozmeňovací návrh by znel: v § 15 ods. 3 číslo 3 % zmeniť v druhom riadku na 5, 8 %. Týmto dostávame v tomto odseku § 15 do pôvodného stavu a potom je akceptovateľné, aby druhá časť môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorá sa týka § 16 ods. 3 - upraviť pomernú časť. základu na polovicu pomernej časti základu tak, ako bol pôvodný návrh. Týmto doplnkom by sme túto vec riešili a prosím o podporu tohoto môjho návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave?
/Nikto. /
Keďže nie, kolegyne a kolegovia, vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Tahyho.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Po tomto doplnení a vysvetlení návrhu pána poslanca Tahyho nechám na uváženie všetkých vás, aby ste posúdili tento návrh s odporúčaním prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby zaujali svoje miesta. Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Tahyho, ktorý ho predniesol v dvoch častiach. V prvej časti navrhoval v § 15 ods. 3 číslicu 3 % zmeniť na 5, 8 % a v druhom pozmeňovacom návrhu navrhol v § 16 ods. 3 spresniť text. O obidvoch hlasujeme naraz. Pani spoločná spravodajkyňa necháva na vaše vlastné uváženie.
Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Tahyho.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Tahyho, tak ako ho formulovala a zopakovala pani spoločná spravodajkyňa, sme prijali.
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Pán podpredseda, tým sme skončili všetky pripomienky a návrhy. Odporúčam hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
V súlade s ustanovením § 26 odsek l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni.
Pani spoločná spravodajkyňa, ďakujem za spoluprácu. /Potlesk. /
Poslankyňa M. Ondrejovičová:
Ďakujem aj ja za všetko. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pán poslanec Jakuš - faktická poznámka. Poslanec J. Jakuš:
Pán predsedajúci, pokiaľ ideme ďalej rokovať o návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti, tlač číslo 602, pri schvaľovaní programu tejto schôdze došlo k určitému nedostatku, že do bloku zdravotníckych zákonov patrí aj tlač číslo 601, t. j. vládny návrh zákona o ochrane zdravia ľudí a pri schvaľovaní programu sme tuto tlač číslo 601 zaradili ako tridsiaty siedmy bod programu. Prosil by som plénum, či by neprijalo návrh, aby sme najskôr prerokovali tlač číslo 602 a hneď za ňu zaradili tlač číslo 601, ktorá na to logicky nadväzuje. Ide totiž sa o to, že to je novy zákon, ktorý nahradzuje zákon číslo 20/1966 Zb. o zdraví ľudu, a tieto dva zákony súvisia a vlastne nahradzujú zákon číslo 20/1966 Zb., takže by logicky malo nasledovať rokovanie o zákone v tlači číslo 602 a hneď za tým o tlači 601. Navrhujem, aby sme zmenili program a za dvadsiaty štvrtý bod programu zaradili ako dvadsiaty piaty bod programu návrh zákona v tlači 601 o ochrane zdravia ľudí.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pán poslanec Jakuš, mám váš návrh chápať ako procedurálny návrh?
Poslanec J. Jakuš:
Ako procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák.
Je to procedurálny návrh, o ktorom som povinný dať hlasovať bez rozpravy. Pán poslanec Jakuš navrhuje, aby sme ako dvadsiaty piaty bod programu, t. j. po prerokovaní tlače číslo 602 zaradili tlač číslo 601 z dôvodov, ktoré ozrejmil.
Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať, o tomto procedurálnom návrhu bez rozpravy.
Evidoval som dve požiadavky na faktické poznámky. Hneď po hlasovaní o procedurálnom návrhu udelím slovo pani Rusnákovej a pani Tóthovej.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 70 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Hlasovalo málo poslancov. Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Jakuša sme neprijali.
S faktickou poznámkou sa hlásili pani poslankyňa Rusnaková, potom pani poslankyňa Tóthová.
Prosím, pani poslankyňa Rusnáková. Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, mám takisto procedurálny návrh. Návrhy zákona o štátnej podpore vedy a techniky a o vysokých školách majú, bohužiaľ, veľmi vysoké číslo v programe nášho rokovania, a to 39 a 40. Keďže obidva návrhy zákonov sú veľmi potrebné a ich účinnosť by mala byt od 1. októbra tohto roku, je potrebné v rámci rezortu urobiť určité kroky, ktoré toto umožnia. Navrhujem preto zaradiť za blok zdravotníckych zákonov ako bod číslo 26 vládny návrh zákona o vysokých školách a ako bod číslo 27 vládny návrh zákona o štátne] podpore vedy a techniky.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Je to procedurálny návrh. Pýtam sa ďalších prihlásených, či majú tiež procedurálne návrhy.
Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím vás pekne, aká je toto procedúra? Veď sme predsa program schválili. Všetci, ktorí tu sedíme, môžeme mať po jednom procedurálnom návrhu, že z posledných bodov niektorý presunieme dopredu. Každý si vieme vybrať jeden zákon a môžeme hlasovať, a dnešné poobedie môže byť jediný program, že budeme prehadzovať zákony, a tak, ako prvý deň sme celé doobedie rokovali o poradí programu, dnes sa môžeme do siedmej hodiny hrať s návrhmi na preradenie. Plne súhlasím a ako vysokoškolský učiteľ akceptujem, že aj vysokoškolsky zákon je potrebný, som však presvedčená, že tento parlament má prísť až po posledný bod. Alebo mám tomu rozumieť tak, že hrozienka, ktoré sú výhodné, sa dajú dopredu, a nevýhodné zákony, ako zákon o strete záujmov sa ponechajú a neprerokujú? Je takýto zámer, vážené parlamentné zhromaždenie? Preto protestujem voči presúvaniu programu, pretože začneme tiež navrhovať presúvanie. Každý si jeden zákon vyberieme a budeme hlasovať až do večera.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pani poslankyňa Bartošova. Poslankyňa E. Bartošova;
Pôvodne som nemala v úmysle reagovať. Zareagujem i na to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová. Prosím, mate také právo, môžeme o ňom hlasovať, a môžeme rozhodnúť, či aj váš návrh prijmeme alebo nie. Ale chcem sa vrátiť, k tomu, čo ste povedali, pán predsedajúci, vo vzťahu k návrhu pana poslanca Jakuša. Neboli sme uznášaniaschopní. Registrujem v sále viac ľudí. Prosím, aby sa dalo o tom hlasovať, a v prípade, že opäť nebudeme uznášaniaschopní, dať hlasovať aklamačne zdvihnutím ruky.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa Tóthová,
vecne s vami súhlasím, že by nebolo dobre, aby sa teraz rokovanie nášho parlamentu zmenilo na plejádu procedurálnych návrhov, ktorými budeme meniť program, ale rokovací poriadok je v tomto smere veľmi jednoznačný. V § 13 ods. 4 hovorí: "Slovenská národná rada môže v priebehu schôdze bez rozpravy presunúť, bod programu rokovania. " Taká je procedúra, je to teda možné. Opakujem, vecne s vami súhlasím, že by nebolo dobré, aby sme teraz začali produkovať sériu návrhov, v ktorých by sme sa tromfli, kto koľko bodov presunie.
Vystúpil poslanec Jakuš a odôvodnil, prečo chce presunúť zdravotnícky bod programu, ktorý ma svoju logiku. Pani poslankyňa Rusnáková vysvetlila, prečo chce presunúť body, ktoré sú školské. Prosil by som ju, aby do tých bodov, ak by jej návrh mal byt prijatý, zahrnula a] návrh výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru na novelizáciu zákona o Slovenskej akadémii vied.
Chcem tiež predniesť dva procedurálne návrhy, pretože náš čas sa kráti a tu nejde o predraďovanie hrozienok, pretože aj my čakáme, kedy sa dostaneme k zákonu o konflikte záujmov, ale pred ním boli zákony o vysokých školách a o vede a technike. Ak ich prerokujeme skôr, nezabranime prerokovaniu tohto zákona. Ak sa na tom zhodneme, môžeme predradiť aj tieto zákony.
Ak neprejde návrh pani poslankyne Rusnákove], chcel by som, aby sme sa celkom určite na tejto schôdzi, pretože je posledná, zaoberali návrhmi, ktoré sa týkajú komunálnych volieb. Je to tlač číslo 623. Traja poslanci z rôznych politických skupín navrhli novelizáciu zákona o komunálnych voľbách a zákona o obecnom zriadení. Považujem za potrebné, aby sme sa k tomuto zákonu dostali napriek tomu, že je zaradený ako bod číslo 33. A myslím si, že v tejto súvislosti, ako sme to odsúhlasili na minule] schôdzi, by sme sa mali zaoberať, aj bodom 34, teda tlačou číslo 545 o platových pomeroch starostov a primátorov bez ohľadu na to, aký názor môžeme mat na samotný zákon, ale treba sa k nemu vyjadriť, pretože tiež sa tyká komunálnych volieb.
Navrhujem teda, aby sa tieto body zaradili ako body 26 a 27, ak by prešiel návrh pani Rusnákovej, tak po jej návrhu, teda po školských zákonoch. Dôvody som vysvetlil. Myslím si, že musíme tieto veci prerokovať, je to naša povinnosť pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami.
Druhý môj návrh sa týka návrhu skupiny poslancov, ktorým žiadajú vysloviť nedôveru podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky, ktorý sme dostali ako tlač 640, a návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, tlač 641. Nemáme obavy z toho ako dopadnú tieto návrhy a keďže opozícia má v talóne množstvo argumentov, ktorými chce toto rokovanie ozvláštniť, chceme, aby nezapadli prachom, ale dostali sa na rokovanie tohto parlamentu, nie však tak, aby bránili našim zákonom, ktoré chceme prijať. Preto navrhujem, aby dnes o šiestej sme sa venovali prvému návrhu pod tlačou 640 - odvolávaniu pani podpredsedníčky a zajtra o šiestej návrhu na odvolanie podpredsedu vlády Romana Kováča.
Ak máte v talóne prekvapenia, prekvapujúce návrhy, nepochybne budete úspešní. Možno sa ukáže, že opak je pravdou, ale treba, aby sme o týchto veciach rokovali, aby tu nevznikol dojem, že sme ich naschvál odsunuli na nejaké neskoršie body programu snáď z dôvodu, že by sme mali obavy ako dopadne hlasovanie.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pán poslanec Dubovan. Poslanec K. Dubovan:
Mám tiež procedurálny návrh. Pod bodom 46 je vedený vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky o niektorých osobitných podmienkach privatizácie energetických podnikov a plynárenského podniku. Žiadam, aby tento bod bol prerokovaný zajtra poobede ako prvý.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:
Ďakujem za slovo. Chcem pána predsedajúceho upozorniť na to, že pán Ftáčnik mal technickú poznámku a hovoril štyri minúty. Zabudli ste ho na to upozorniť., čo ma mrzí.
Prosím vás, tie zmeny, ktoré navrhujete, sa dotykajú viac-menej vašej lobbistickej sféry. Ja napríklad za oveľa dôležitejšie pokladám z hľadiska ekonomiky tohto štátu, a to je jedno, či vládnu červeni alebo zelení, colný zákon. O tom nehovoríte? Tam nám unikajú milióny a miliardy korún. Tento zákon je tretí od konca, teda nemá šancu dostať sa do programu parlamentu.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Skôr, ako dám slovo pani poslankyni Rusnakove], rad by som pánu Kuzbertovi povedal, že čas sledujem a veľmi pozorne. Podľa mojej evidencie pán poslanec Ftáčnik hovoril približne 2, 5 minutý.
Prosím, pani Rusnákova. Poslankyňa E. Rusnákova:
Pán predsedajúci, chcela by som dať ďalší procedurálny návrh. Ospravedlňujem sa, že pri predkladaní môjho prvého návrhu som vynechala návrh výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru o Slovenskej akadémii vied. Prosila by som zaradiť k tým dvom návrhom, ktoré som dávala, aj tento tretí.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Pani Rusnáková formulovala ďalší procedurálny návrh.
Zasmiali ste sa, z miesta predsedajúceho to nemôžem komentovať, ale teoreticky keby niekto začal hovoriť, v poslednej sekunde 57. minúty a hovoril 2 minúty, nabehne 60, fyzicky rozdiel je 4 a v skutočnosti hovorí len 2 minúty a 2 sekundy, takže, nesledujem podľa toho.
Prosím, pán Pridala. Poslanec M. Pridala:
Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh. Bod 51 - návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda, z ekonomických dôvodov, ak by náhodou neskôr tento bod prešiel, aby sa to ešte dalo zaradiť do referenda, ktoré už je vyhlásené a ušetrilo sa tak 10 miliónov korún. Navrhujem tento bod zaradiť do programu zajtra ako druhý bod poobede.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pán Javorský. Poslanec F. Javorský:
Tiež dávam procedurálny návrh, a to, aby tlač 619 - návrh novely zákona o majetku obcí, ktorý je doteraz pod bodom 31 programu, bol zaradený zajtra na 15. 00 hodinu.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, pani Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som dala procedurálny návrh, o ktorom prosím hlasovať, aby ako bod 30 tohto zasadnutia, vzhľadom na to, že predpokladám, že z predchádzajúcich návrhov niektorý bude úspešný, bol prerokovaný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach na zamedzenie pôsobenia záujmových rozporov pri výkone vrcholných štátnych funkcii, tlač 501, teda náš návrh.
Odôvodňujem to tým, že problematika stretu záujmov je problematika, ktorá vibruje v našej spoločnosti. Idú nové voľby a noví poslanci by skutočne mali vedieť, do akej situácie vchádzajú. Z toho dôvodu navrhujem tomuto parlamentu, aby prednostne pred všetkými spomínanými návrhmi bol uprednostnený tento.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pani poslankyňa Ťavodová. Poslankyňa M. Ťavodová:
Mám tiež procedurálny návrh. Navrhujem predradiť vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o colníctve ako bod číslo 31. Potrebu jeho prijatia už spomenul pán poslanec Kuzbert.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, odznelo tu viacero návrhov a je jasné, že sa pravdepodobne nepohneme. Navrhujem takýto postup:
Neboli pochybnosti o tom, že teraz majú byť body 24 a 25. Navrhujem, aby sme tieto dva zákony prijali, a potom aby bolo zvolané politické grémium, aby sme sa dohodli, pokúsili nájsť nejaký konsenzus, ako budeme ďalej pokračovať. Tu sa jednoducho blokovať nemá význam.
Navrhujem, aby sme pokračovali v schôdzi. Niet pochybnosti o tom, že teraz majú byť body 24 a 25, a potom sa stretnúť a pokúsiť sa nájsť nejaké spoločné riešenie.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pán poslanec, čítate mi myšlienky. Vzhľadom na záplavu procedurálnych návrhov som chcel voliť podobný postup.
Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem zareagovať na pani poslankyňu Tóthovú. Podporujem jej návrh, aby sa prerokoval zákon o konflikte záujmov, ale už sme spolu, pani poslankyňa, mali takú polemiku, že vždy preferujete svoj vlastný návrh a viete, že sú predložené tri, takže ja, ako som to už raz urobil, nebudem hlasovať za váš návrh, ale predložím to, aby tridsiatym bodom programu boli tie tri v poradí tak, ako boli predložené. Myslím si.
že je to korektné voči všetkým predkladateľom, včítane vás a vlády Slovenskej republiky, aby sme to posúdili tak, ako to bolo predložené. Takýto návrh som pripravený podporiť a očakávam takú istú korektnosť od vás.
Chcem povedať, že skúsme najprv hlasovať, pretože rokovací poriadok ťažko pozná to, že nebudeme hlasovať. Ak sa ukáže, že obavy pána poslanca Miklošku sú oprávnené, že bude nasledovať obštrukcia z jednej alebo druhej strany, potom urobme ten postup, ktorý navrhol, aby sme sa stretli a nejak sa dohodli. Ak by sme vedeli rozhodnuť hlasovaním o úprave programu, urobme tak, pretože myslím, že tých návrhov nebolo až tak príliš veľa.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predsedajúci, mám jeden pozmeňovací návrh. Žiadam, aby bod číslo 35 sa prerokovával dnes o 17. 45 hodine. Ide o vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky o poľnej stráži, tlač 606. Myslím, že netreba o dôležitosti prijatia tohto zákona vôbec pochybovať. Žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nemám procedurálny návrh, len by som pánu kolegovi Ftáčnikovi chcel pripomenúť, že keď chce rokovať o troch návrhoch zákonov o strete záujmov, malo sa tiež rokovať o troch návrhoch zákonov o Turčianskom Svatom Martine ako stredisku slovenskej kultúry.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pani poslankyňa Bartošova. Poslankyňa E. Bartošová:
Mám procedurálny návrh. Navrhujem tlač číslo 542 pod bodom 56 - návrh skupiny poslancov na vydanie novely zákona 81/1966 Zb. o periodickej tlači predradiť do programu tak, aby bol prerokovaný v zmysle schváleného uznesenia, teda do piatku. Chcem upozorniť, ide o drobnú novelu, jej prerokúvanie potrvá maximálne 10 minút. Tyká sa terminológie a v podstate ide o drobnú chybu, ktorej sa dopustilo pri schvaľovaní Federálne zhromaždenie. Zdôrazňujem, že ide o desaťminútovú záležitosť.
Ak tento návrh neprejde, navrhujem v súlade s tým, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, keďže ona to nepredložila ako návrh, ja to predkladám ako návrh, aby sme 37. schôdzu neukončili skôr, než vyčerpáme všetky zvyšné body programu schôdze.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia prosím neodchádzajte. Keďže už nie sú ďalšie návrhy, využívam právo predsedajúceho a žiadam prestávku na krátku poradu predsedov klubov. Vyhlasujem 10-minútovu prestávku a žiadam predsedov klubov, aby sme sa poradili, pretože keď všetko poschvaľujeme, nakoniec sa dostaneme tam, kde sme teraz.
Prosím, pani Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci, vyzývam vás, aby ste ctili rokovací poriadok, podľa ktorého môžete spraviť poradu klubov, ale keď sa vrátite, pekne sa začne hlasovať o všetkých procedurálnych návrhoch, a zdôrazňujem, v tom poradí ako boli podané.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Samozrejme. Presne to som mal na mysli.
Prosím, pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosil by som, prv ako bude uskutočnená porada, ktorú ste práve ohlásili, aby ste zobrali na vedomie skutočnosť, že 36. schôdzu sine skončili tým, že návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení právne postavenie a platové pomery starostov obci a primátorov, sme na môj návrh odsúhlasili, že bude prerokovaný medzí prvými zákonmi na 37. schôdzi Národnej rady. Náhodou sa dostal až ako tridsiaty štvrtý bod programu, čo je už z hľadiska prerokovania na tejto schôdzi veľmi ohrozené. Prosil by som, aby ste zvážili túto skutočnosť. Bolo to po dohode s niektorými predsedami klubov odložené na tuto schôdzu. Prosím, aby ste na porade predsedov klubov navrhli toto prerokovanie ako prvý bod zajtrajšieho rokovania. Zároveň by som prosil aj návrh skupiny poslancov pod tlačou 623.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Prosím predsedov klubov, aby prišli sen a potom budeme pokračovať ďalej hlasovaním o procedurálnych návrhoch v poradí, v akom boli predložené.
/Po prestávke. /
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej sály, budem vára tlmočiť návrh, ktorý vyplynul z porady predsedov klubov.
Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby priali do rokovacej sály, zisťujem uznášaniaschopnosť pred procedurálnym hlasovaním.
Zatiaľ je nás len 64, ešte je to málo. Znovu opakujem prezentáciu. Prosím všetkých, aby sa prišli prezentovať.
Je nás 75, s pánom Laukom 76.
Kolegyne, kolegovia, po krátkej porade s predsedami klubov sme sa dohodli, že bolo by priechodné nasledovné riešenie: Dnes budeme pokračovať v rokovaní tým, že by sme zvládli blok zdravotníckych zákonov, a preto by bolo veľmi vhodné, keby sme podporili návrh pána poslanca Jakuša, aby sme ako bod číslo 25 zaradili tlač číslo 601. Tým máme ucelený blok troch zdravotníckych zákonov, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou nám zaberú čas skoro do 19. 00 hodiny. Potom predsedovia klubov odporúčajú, aby sme spoločne hlasovali za procedurálny návrh pána poslanca Cingela, ktorý žiadal zaradiť dnes na 17. 45 hodinu - prosil by som ho, keby modifikoval tento návrh na dnes ako posledný bod programu - návrh o poľnej stráži.
Na základe dohovoru chcem poprosiť všetkých, ktorí dávali procedurálne návrhy, aby ich stiahli, aby sme o nich dnes nehlasovali s tým, že na zajtra ráno o 9. 00 hodine pán predseda zvoláva politické grémium, ktoré by zvážilo všetky pripomienky, ktoré tu zazneli, a snažilo sa navrhnúť taký ďalší postup, aby väčšina z týchto pripomienok bola akceptovaná.
Ak sa mame dnes pohnúť, ak máme ďalej rokovať, odporúčam, aby sme hlasovali o dvoch návrhoch - o procedurálnom návrhu pána poslanca Jakuša prerokovať ucelený blok zdravotníckych zákonov, pridať k tomu prerokovanie poľnej stráže a ostatné riešiť na zajtrajšom politickom grémiu.
Prosím, má niekto pripomienku k takémuto návrhu? Prosím, pán Jakubík. Poslanec P. Jakubík:
Nakoľko obdobným návrhom alebo novelou zákona, ako je poľná stráž, je aj zákon o štátnom odbornom dozore, chcel by som poprosiť...
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pán poslanec, môžete povedať svoju pripomienku, ale nedávajte ju ako procedurálnu, zajtra je grémium.
Poslanec P. Jakubík:
Ako procedurálny návrh dávam na zváženie na zajtrajšie rokovanie politického grémia.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne a kolegovia, modus vivendi je v tom, že by všetci predkladatelia stiahli svoje procedurálne návrhy. Mám ich zapísané, zajtra ich budem na grémiu tlmočiť. Teraz by sme odhlasovali procedurálny návrh pána poslanca Jakuša, ktorým sa spája blok zdravotníckych zákonov, a návrh pána poslanca Cingela, ktorým vyriešime poľnú stráž. S veľkou pravdepodobnosťou skončíme ich prerokúvanie tak, že bude viac ako 19. 00 hodín. Ráno o 9. 00 hodine na politickom grémiu dohodneme ďalší program.
Kolegyne, kolegovia, keďže evidujem, že predkladatelia nemajú pripomienky, to znamená, že predkladatelia procedurálnych návrhov súhlasia s postupom, ktorý bol navrhnutý predsedami klubov. Odporúčam a dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Jakuša a o návrhu pána poslanca Cingela. Odporúčam, aby sme ich odsúhlasili a budeme potom ďalej pokračovať s tým, že zajtra politické grémium navrhne ďaľší postup.
Dávam hlasovať, o procedurálnom návrhu pána poslanca Jakuša, ktorý žiadal, aby tlač číslo 601 bola zaradená ako bod číslo 25 a o procedurálnom návrhu pána poslanca Cingela, ktorý navrhoval, aby sme dnes, dovolím si to trošku modifikovať, nemusí to byť presne o 17. 45 hodine, ako posledný bod programu prerokovali poľnú stráž. Sú hlasy z pléna, aby sme o týchto dvoch procedurálnych návrhoch hlasovali an blok.
Prosím, faktická pripomienka - pani Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci. Mám otázku, či v gentlemanskej dohode predsedov poslaneckých klubov je aj to, že už sa nebude meniť program zajtra ani dnes, pretože môžeme to odsuhlasiť a o pol hodinu zase tu bude ďalší návrh a sme tam, kde sme boli.
Podlá môjho názoru sú dve možnosti, buď skutočne bude seriózna dohoda a nebudú žiadne zmeny, alebo keď budú zmeny, potom prerokovať, všetky ako boli navrhnuté, teda buď tieto dva a potom seriózna dohoda, alebo všetky zmeny.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Áno, je gentlemanska dohoda, že dnešný program nebudeme meniť, že bude tak, ako som predniesol, a zajtra politické grémium odporučí ďalší postup. Budú tam prítomní všetci predsedovia klubov
Na hlasy z pléna dávam hlasovať o obidvoch procedurálnych návrhoch, to znamená o procedurálnom návrhu pána poslanca Jakuša a pána poslanca Cingela an blok. Odporúčam ich prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme tlač číslo 601 zaradili ako bod 25 programu a že dnes ešte budeme rokovať o poľnej stráži tak, ako navrhol pán poslanec Cingel.
Faktickú poznámku má pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Pán predsedajúci, mám jednu faktickú pripomienku, aby do nového rokovacieho poriadku Národnej rady bol zapracovaný taký moment, aby sa program schôdze schvaľoval nie na začiatku, ale na konci schôdze.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať dvadsiatym štvrtým bodom programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 602 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 602a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Tibor Šagát. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážená Národná rada,
základným právnym predpisom, ktorý doteraz upravuje poskytovanie zdravotne] starostlivosti, je zákon číslo 20/1966 Zb. v znení neskorších predpisov. Prijatím Ústavy Slovenskej republiky a zásadnými spoločensko-politickými a ekonomickými zmenami po roku 1989 vzniká potreba vydať nové úpravy poskytovania zdravotnej starostlivosti. Základom by mal byt zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorého návrh predkladá na toto rokovanie vláda zastúpená rezortom ministerstva zdravotníctva.
Zákon upravuje najzákladnejšie otázky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, najmä práva a povinnosti občanov, právne postavenie zdravotníckych pracovníkov, organizáciu poskytovania zdravotnej starostlivosti, poskytovanie tejto starostlivosti v neštátnych zdravotníckych organizáciách, ochranu a využívanie prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov a výkon štátnej správy na úseku zdravotníctva. Samotná systematika zákona vychádza z filozofie, že prvoradá je úprava právneho postavenia občana - pacienta, jeho práv a povinností, a to v celej šírke, teda aj v prípade potreby poskytovania osobitnej zdravotne] starostlivosti, medzi ktoré patrí najmä transplantácia a iné, ktoré sú uvedené v zákone. Návrh zákona upravuje aj organizačné usporiadanie poskytovania zdravotnej starostlivosti. V zákone sú upravené i podmienky poskytovania osobitnej zdravotnej starostlivosti, ktoré doteraz boli upravené len v podzákonných normách, alebo upravené vôbec neboli.
Predkladaná úprava je svojím rozsahom a obsahom veľmi široká. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zúčastnili na jej príprave, ako aj výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci Národnej rady, ktorý posúdil návrh nášho zákona.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
predkladám vám návrh uvedeného zákona, ktorý bol pripravovaný štyri roky. Na jeho príprave sa podieľali profesijné mimovládne organizácie, jeho znenie nadväzuje na doterajšiu prácu všetkých ministrov zdravotníctva, ktorí tu v porevolučnom roku pôsobili. Obraciam sa na vás so žiadostou, aby ste po prerokovaní schválili zákon, na ktorý čaká celá zdravotnícka verejnosť, ale aj občania naše] republiky.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu ministrovi Šagatovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Mariana Kelemena, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec M. Kelemen:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
vládny návrh zákona pridelil predseda Národne] rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 19. júla 1994 číslo 1089 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 11. augusta 19894. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne na skoordinovanie stanovísk výborov určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci s tým, aby sa skoordinované stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval návrh zákona 10. augusta 1994, avšak neprijal uznesenie, pretože za návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti návrh zákona do času spracovania spoločne] správy neprerokovali.
Toľko zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, chcem využiť, právo spoločného spravodajcu a vystúpiť v rozprave ako prvý.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu. Mám síce tri písomné prihlášky, ale ako prvému udeľujem slovo pánu spoločnému spravodajcovi.
Poslanec M. Kelemen:
Vážené dámy, vážení páni,
vychádzajúc z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky mame pred sebou základný zákon, ktorý vytvorí právne predpoklady pre realizáciu práva na ochranu zdravia zakotveného v Ústave Slovenskej republiky, ale nielen v ústave, ale a] v ústavnom zákone číslo 23/1990 Zb., ktorým sa zavádza Listina základných práv a slobôd. Nie náhodou, ale celkom prirodzene požadujeme prerokúvanie zdravotníckych zákonov v jednom bloku, pretože zákon o zdravotne] starostlivosti upravuje tiež otázky a vzťahy vznikajúce pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spolu so zákonmi upravujúcimi zdravotné poistenie a zákonom o ochrane zdravia ľudí.
Doteraz starostlivostí o zdravie upravuje zákon číslo 20/1966 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorými sú zákon Slovenskej národnej rady číslo 196/1990 Zb. o zmenách v pôsobnosti orgánov slovenskej republiky v sociálnom zabezpečení a o zmenách niektorých ďalších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady číslo 419/1991 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva, zákon Slovenskej národnej rady číslo 27/1992 Zb. o Slovenskej komore vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v zdravotníctve, zákon Slovenskej národnej rady číslo 295/1992 Zb. o niektorých opatreniach v miestnej samospráve a štátnej správe a zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 305/1992 Zb., ktorým sa mení zákon číslo 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Hoci pri tvorbe práve prerokúvaného zákona bol za základ vzatý zákon číslo 20/1966 Zb., oproti doterajšej úprave dochádza k zmenám, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe.
Vážené dámy, vážení páni, pri prerokúvaní návrhu tohto zákona vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci bol prijatý celý rad pozmeňovacích návrhov, ktoré vylepšujú doterajšie znenie zákona, avšak vzhľadom na to, že pri záverečnom hlasovaní nebolo prijaté platne uznesenie, tieto pozmeňovacie návrhy sa do spoločnej správy nedostali. Preto som vám dal k dispozícii a počas včerajšieho rokovania vám boli rozdané pozmeňovacie návrhy spoločného spravodajcu, sú to pozmeňovacie, návrhy, ktoré výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval a schválil. Vzhľadom na to, že vám boli dané k dispozícii písomne, nepovažujem za potrebné všetky prečítať, dovolím si však upozorniť na dve technické chybičky a zároveň predložiť ďalší - štyridsiaty pozmeňovací návrh.
Chcem vás upozorniť na pozmeňovací návrh pod poradovým číslom 20 - v § 45 ods. 2 upraviť tento odsek takto - ďalej pokračuje text - a tam trojku treba nahradiť dvojkou. Pri prepise došlo k nedopatreniu. Ospravedlňujem toto nedopatrenie.
Pod poradovým číslom 31 v § 62 ods. 1 nahradiť, slovo "hospodársku" slovom "podnikateľskú" nejde o odsek 1, ale
o odsek 2. Prosím tiež ospravedlniť tento nedostatok, ktorý sa stal pri prepise pôvodného textu.
Zároveň si dovolím predložiť pozmeňovací návrh 40, ktorý znie: v § 52 ods. 3 v prvej vete v tretom riadku pred slovo "potreby" doplniť predložku "pre". Ide o gramatickú, nie vecnú úpravu.
Ďakujem, pán predsedajúci. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto, ktoré je určené pre spravodajcov výborov.
Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky v poradí pani Štefánikova, pani Sudeková a diskusný príspevok pani poslankyne Aibekovej prednesie pán poslanec Pridala. Udeľujem slovo pani poslankyni Štefánikovej. Pripraví sa pani poslankyňa Sudeková.
Poslankyňa A. Štefániková:
Vážený pán predsedajúci,
ctení kolegovia,
vážene kolegyne poslankyne,
pri tvorbe tohto inak vynikajúco formulovaného zákona prijatím znenia § 5 ods. 2 písm. b/ by sme vlastne zaviazali poskytovateľov zdravotne] starostlivosti k tomu, že pri vyšetreniach pre účely sociálneho zabezpečenia nebudú môcť dostávať plnú alebo čiastočnú finančnú úhradu, čiže budú vlastne vykonávať kvantá odborných vyšetrení bezplatne. Táto prax vzhľadom na existujúce katastrofálne platové pomery zamestnancov v rezorte zdravotníctva - lekári zaradení v triedach T8 až 10, odňatie osobných ohodnotení a infekčných
príplatkov - je veľmi nevhodná. Podotýkam, že v tejto sfére ide o to, že často na zdokladovanie žiadosti o niektorú sociálnu dávku v zmysle doteraz platného zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan predkladá často tri - štyri, ba aj viac odborných vyšetrení, pretože každá diagnóza uvedená v žiadosti musí byt zdokladovaná príslušným odborným nálezom. V tejto oblasti dochádza však často k zneužitiu. Minimálne v 20 prípadoch zo sto občan dokladuje, že je zdravý.
Táto doteraz zabehnutá prax vedie k tomu, že kvalitní odborní lekári sú a budú zaťažení vypisovaním bezplatných posudkov, ktoré budú mnohokrát potvrdzovať fakt, že občan-žiadateľ o sociálnu dávku je zdravý. Takto sa erudovaní odborníci kapacitne ešte viac preťažia a nebudú mať dostatok času robiť to, čo majú robiť prioritne, a to starať sa o skutočne chorých ľudí. Podotýkam, že ponechanie pôvodnej dikcie povedie napriek pat rokov proklamovanej snahe o privatizáciu zdravotníctva k zakonzervovaniu pôvodných vzťahov v tejto sfére. Z tohto dôvodu prosím o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu vypustiť v § 5 ods. 2 písm. b/ text "s výnimkou zdravotných výkonov potrebných pre účely sociálneho zabezpečenia".
V mene všetkých poskytovateľov zdravotnícke] starostlivosti vám ďakujem za jeho prijatie.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pani poslankyni Štefánikovej. Prosím, aby svoj písomne formulovaný návrh odovzdala pánu spoločnému spravodajcovi. Vystúpi pani poslankyňa Sudeková. Pripraví sa pán Pridala.
Poslankyňa J. Sudeková:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni,
zákon o zdravotne] starostlivosti je už veľmi očakávaný, lebo doteraz platná zákonná norma z roku 1966 súčasným podmienkam nevyhovuje. Tento zákon sa bude dotykať všetkých občanov. Zdravie si takmer každý kladie na najvyšší stupeň hierarchie hodnôt. Čo mi v návrhu zákona chyba? V texte sa často vyskytuje pojem "potrebná zdravotná starostlivosť'. Táto nie je v návrhu zákona definovaná a každý si ju môže vysvetľovať po svojom. Z pohľadu pacienta je každá zdravotná starostlivosť potrebná. Ošetrujúci lekári budú mať iný názor, poisťovne, platitelia potrebnej zdravotnej starostlivosti budú mat asi tendencie minimalizovať potrebnú starostlivosť s ohľadom na finančné zdroje. Možno namietať, že potrebnú zdravotnú starostlivosti urči liečebný poriadok. Liečebný poriadok je však nižšia právna norma, preto o potrebnej zdravotnej starostlivosti by mal rozhodnúť parlament. Liečebný poriadok ministerstva alebo poisťovni by potom nemohol íst pod zákonnú normu schválenú parlamentom.
O obsahu definície potrebne] zdravotnej starostlivosti i o celom návrhu zákona mala prebehnúť diskusia a pripomienkovanie širokého okruhu zainteresovaných odborníkov. Tento zákon mal obsahovať ustanovenie o potrebne] zdravotnej starostlivosti, mal riešiť i nadštandardnú starostlivosť, pričom výška spoluúčasti zo strany poistených osôb by sa mohla meniť podľa podmienok.
Paragrafy 27 a 35 o kontrole úrovne a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti sú dosť všeobecné. Chýbajú napríklad práva a povinnosti kontrolovaného, i toho, kto
kontroluje, pripadne časový interval, v akom by sa mala kontrola vykonať. Odborne posudzovanie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti je dôležité, pretože posudzovanie kvality zo strany chorých je laické, majú iné, subjektívne kritériá. Je pravda, že kontrolná činnosť je vypracovaná v návrhu zákona o Všeobecnej zdravotnej poisťovni, týka sa však iba zmluvných zariadení a je viac-menej pre potreby poisťovne. Treba, aby úroveň kvality poznal i zriaďovateľ. V desiate] časti v § 72 nie je jasné ako budú spolupracovať stavovské a profesijné združenia pri poskytovaní zdravotne] starostlivosti a do akej miery budú ich stanoviska závažné pre orgány štátnej správy.
Paragraf 5 ods. 2 navrhujem doplniť o písmeno f/ "zdravotná starostlivosť, ktorá vznikla následkom činnosti liečiteľa". Zdôvodnenie: V dôvodovej správe sa uvádza, že každý človek, ktorý sa podrobí úkonom liečiteľa, si musí byť vedomý možnej ujmy na zdraví a svojej osobnej zodpovednosti za vlastné zdravie. Mnohí ortopédi a neurológovia vedia, aké následky mali niektoré násilné naprávania kĺbov alebo chrbtice. Aj internisti a onkológovia sa stretávajú s prípadmi, keď pacient príde na vyšetrenie v takom stave, že jeho život je ohrozený pokročilým onemocnením. Predtým určitú dobu navštevovali liečitelia.
Záverom len toľko, že na kvalite tohto prepotrebného zákona sa prejavila uponáhlanosť jeho dokončenia.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Teraz vystúpi v mene poslankyne Albekovej pán poslanec Pridala. Pripraví sa pán poslanec Chmelík.
Poslanec M. Pridala:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
pretože v dôvodových správach a v týchto rečiach tu už odznelo veľa bodov, ktoré som chcel povedať ja, upriamim sa na pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladám v mene pani Aibekovej. Sú tri.
Po prvé - v § 37, § 39 a v ďalších paragrafoch, v ktorých sa vyskytuje text "osoby závislé od alkoholických nápojov" zapracovaný text zmeniť na znenie "osoby závislé od alkoholu". Táto zmena je v zhode s odbornými termínmi používanými v zdravotnícke] a medicínskej praxi. Text, ktorý je tam pôvodne uvedený, sa od tohto odkláňa.
Druhý pozmeňovací návrh - v § 72 vypustiť odsek a/, odsek b/ a odsek f/, ostatné odseky prečíslovať. A je tu požiadavka o každom odseku dať osobitne hlasovať.
Tretí pozmeňovací návrh sa týka viac-menej len terminológie. V § 4 odporúčame za slová "s poznatkami lekárskej vedy" doplniť text "a inými biomedicinskými vedami". Text by pokračoval ďalej.
Toľko k pozmeňovacím návrhom. Ospravedlňujem sa, ale predniesol som len pozmeňovacie návrhy.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Teraz vystúpi pán poslanec Chmelík. Pripraví sa pán poslanec Rea.
Poslanec B. Chmelík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dámy a páni,
dovoľte, aby som predniesol nasledovné pozmeňovacie, resp. doplňovacie návrhy:
V § 45 navrhujem novy odsek 2 s takýmto textom: "Tkanivo alebo orgán, ktoré boli odobrané pri lekárskom výkone, musia byt odborne diopticky vyšetrené. " Ďalšie odseky by sa primerane prečíslovali.
Ďalej v § 56 navrhujem v odseku 1 v prvej vete za slovami "farmaceutických fakúlt" doplniť text slovami "a fakultách ošetrovateľstva" a text by pokračoval. A v tom istom § 56 odseku 2 upraviť, prvú vetu doplnením textu nasledovne: "Výučbové základne lekárskych, farmaceutických a ošetrovateľských fakúlt sú kliniky, na ktorých sa vykonáva výučba študentov lekárskych a farmaceutických fakúlt a fakúlt ošetrovateľstva. " Navrhujem o týchto dvoch návrhoch hlasovať spoločne. Snáď niekoľko slov na zdôvodnenie. Ošetrovateľstvo ako samostatná činnosť sa vyvíjala paralelne popri medicíne a v tejto polohe pretrvala a] dodnes. Začína sa vyučovať na vysokých školách, konkrétne spomeniem len jednu - Trnavskú univerzitu, kde vzniká fakulta ošetrovateľstva, a myslím si, že táto skutočnosti by sa mala odraziť aj v tomto zákone.
Ďalej navrhujem v § 74 ods. 1 doplniť, písmeno m/ "kontrolná činnosť". To tam pravdepodobne nejakým spôsobom vypadlo.
V § 77 ods. 3 navrhujem vypustiť slová "alebo štátny okresný lekár, jeho rozhodnutie je konečne". Domnievam sa, že tento text by mal byť jednoznačný.
Toľko k pozmeňovacím návrhom.
Dámy a páni, dovoľte, aby som vás ako predseda garančného výboru požiadal o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pán poslanec. Teraz udeľujem slovo pánu poslancovi Reovi.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, milí hostia,
dovoľte, aby som sa v krátkosti obmedzil iba na pozmeňovací návrh, ktorý vyplýva z toho, že - ako pán minister povedal - príprava tohto zákona trvala štyri roky. Na je] príprave sa podieľali rôzne i mimovládne organizácie. Jednou z týchto organizácií bola aj Únia kúpeľných miest a obcí na Slovensku. Únia zastupuje samosprávne orgány a k prerokovávanému návrhu zákona mala pripomienky k jeho deviatej časti, ktorá sa týka prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečebných zdrojov a prírodných liečebných zdrojov. K tejto problematike úniu prijal ešte pred schvaľovaním návrhu zákona vo vláde i predseda vlády, kde uplatnili svoje pripomienky. Tieto pripomienky však v návrhu zákona nie sú uplatnené, a preto mi dovoľte, aby som v krátkosti iba uviedol pozmeňovací návrh v mene Únie kúpeľných miest a obcí Slovenska.
Ide o § 63, kde sa vymedzuje vnútorné kúpeľné územie. Už v § 62 je uvedené, že štatút kúpeľného miesta a opatrenia na ochranu prírodných liečebných kúpeľov. Štatút kúpeľného miesta vydá vláda uznesením. V štatúte kúpeľného miesta sa vymedzí rozsah kúpeľného miesta. V tomto štatúte sa zároveň vymedzí jeho vnútorné kúpeľne územie. V § 63 navrhovaného zákona je už presne vymedzené vnútorné kúpelne územie, čo považujem za nesprávne, pretože v § 62 sa uvádza, že toto kúpelne územie vymedzí štatút. V § 63 v bode 2 tohto zákona je konkrétne uvedené, čo myslím, že by malo byt uvedené až v štatúte, čo je vo vnútornom kúpeľnom území zakázané. Je tam v písmenách a/ až r/ uvedených niekoľko činnosti. Môj pozmeňovací návrh je v tom, aby tento bod 2 bol vynechaný, aby § 63 mal bod l, bod 2 bol vynechaný a ďalšie body primerane prečíslované, aby presné úkony, ktoré sú zakázané, boli uvedené v štatúte, ktorý, pochopiteľne, bude schvaľovať vláda svojím uznesením.
To by bolo všetko. Takže, aby si to pán spoločný spravodajca zaznamenal - v § 63 vypustiť bod 2 a ostatné body prečíslovať.
Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či ma ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave.
/Nikto. /
Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Šagát? Prosím, pán minister, máte slovo.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, pani poslanci,
veľmi pekne ďakujem za všetky podnetne pripomienky a návrhy. Dovoľte mi, aby som ich krátko prešiel tak, ako som si ich poznačil.
Pani poslankyni Štefánikove] ďakujem za pozmeňovací návrh, odporúčam ho prijať. Myslím, že ho netreba nejak špecifikovať.
K pani poslankyni Sudekovej by som sa chcel predsa len vyjadriť na margo jej poznámok predovšetkým k uponahlenosti. To by som z pohľadu tých, ktorí pripravovali tento zákon, v žiadnom prípade nepripustil, pretože, keby sme prijali filozofiu, že je uponáhleny, vlastne by sme znížili mnohomesačnú prácu tých, ktorí sa na tom podieľali. Prepáčte mi, ak tento zákon má niektoré miesta, na ktoré je rôzny pohľad a rôzny názor, nedávajme to do kategórie uponahlenosti. To skutočne zamietam.
K tým konkrétnejším veciam, ktoré tu pani poslankyňa uviedla, že jej predovšetkým chyba definícia potrebnej zdravotne] starostlivosti, dovoľte mi, páni poslanci, panie poslankyne povedať, že s touto definíciou majú problémy na celom svete. Keď vylúčime to, že o potrebnej nemožno hovoriť, keď je neodkladná, lebo aj to je potrebná, všetka ostatná potrebná bude vyplývať z ekonomiky štátu. Formuloval by som to na stomatologickej praxi. Keď budeme veľmi chudobní, môžeme povedať, že potrebnou je len blomba a mostík, ktorý vyrobíme na Slovensku. A keď budeme bohatí, potom povieme, že potrebnou je aj urobenie porcelánových zubov. Toto je jednoduché vysvetlenie potrebnej starostlivosť. Tú si môže štát regulovať a bude ju meniť podľa toho, akú bude mať ekonomiku. Preto si myslím, že úplne stačí, aby to bolo v liečebnom poriadku, i keď je to nižšia norma. Liečebný poriadok a jeho zmeny bude garantovať ministerstvo zdravotníctva a bude musieť obhajovať práva občanov.
Kontrola a kvalita - dovoľte opäť povedať, že problémy kontroly poskytovania zdravotníckej starostlivosti nie sú vyriešené na celom svete, a my chceme, aby sme to vyriešili hneď naraz, v zákone. Predsa toto sa opäť bude vyvíjať. Mechanizmy, ktoré sme používali doteraz, sú nedokonalé a zákon svojím rozsahom to rieši iba čiastočne, to je pravda, podporujúce veci sa nachádzajú v zákone o zdravotnom poistení. Nemyslím si, že tieto dve sporné miesta by mali byť tak vážne, aby znížili celu hodnotu tohoto zákona.
Ešte je tam jedna vážna vec, a to je § 72 - spolupráca s profesijnými mimovládnymi organizáciami. Pani doktorka, pani poslankyňa, tento zákon vytvorili tieto organizácie v spolupráci s ministerstvom a s gestorovaním ministerstva zdravotníctva. A predsa to, ako sa môžu pohybovať v spoločnosti a v spolupráci so štátnymi orgánmi, určuje zákon o Lekárskej komore. Prečo by toto mal bližšie špecifikovať tento zákon?
Dovolím si reagovať ďalej na pripomienky pani doktorky Aibekovej, ktoré boli prečítané. Tie akceptujeme, o tých sme hovorili aj vo výbore.
Ďakujem predsedovi pánu doktorovi Chmelikovi za podporu. Žiaľbohu, tej podpory sa nám nedostalo na dnešnom rokovaní výboru, i keď tu dvakrát odznelo, že je to veľmi potrebný a očakávaný zákon. Vo výbore tí, ktorých sa to najviac týkalo, neboli schopní - aspoň ho mali zamietnuť, aj to je voči zákonu férové. Pánu predsedovi ďakujem za podporu, prijímame všetky jeho pozmeňovacie návrhy.
Zostáva mi zareagovať na príspevok pána poslanca Reu Dovoľte, aby som kategoricky zamietol tento návrh. Dovoľte, aby som vám citoval to, čo mame vypustiť Možno tento zákon predbieha štatút, ktorý ma vydať vláda, ale dnes sme na prahu privatizácie a keď neurobíme zákonnú normu, urobíme z toho lunaparky - to je na to ten najslabší vyraz. Nechcem povedať, že by sa tam mohli robiť iné masáže. Ak vám to vadí, prosím, hlasujte proti, ja som kategoricky proti Citujem z odseku 2 § 63 - tu sa píše: a/ nakladať s odpadom okrem zberu a zvozu odpadkov, b/ vykonávať chemicky posyp komunikácii, c/ používať prostriedky pre chemickú ochranu rastlín, d/ intenzívne chovať zvieratá, e/ prevádzkovať lunaparky, hracie automaty a podobne zábavne zariadenia, predajne burzy a podobne. Prosím vás pekne, ak toto niekomu v tomto zákone vadí, potom skutočne neviem, o čo tu ide.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu ministrovi Šagátovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Kelemen7 Áno. Prosím, pán poslanec, máte slovo
Poslanec M. Kelemen:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a pani,
uvediem len veľmi stručnú štatistiku. V rozprave vystúpilo okrem spravodajcu päť pánov poslancov. Všetkým ďakujem za to, že všetky predložené návrhy predniesli s dobrými pohnútkami vylepšiť doterajšie znenie zákona. Rovnako ako pán
minister považujem všetky tieto pripomienky za veľmi cenné. Prosím o podporu pri záverečnom hlasovaní, pri schvaľovaní tohto zákona a odporúčam, pán predsedajúci, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali. Prosím všetky kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa prišli prezentovať..
Pán poslanec Rea - faktická poznámka. Poslanec J. Rea:
Dovoľte, aby som ešte zareagoval na pána ministra. K jeho kategorickému zamietnutiu návrhu Únie miest a obci Slovenska zas iba poviem, že mestá, nie kúpeľné, ale všetky mestá nečakali na to, že niekto vydá zákon o tom, ako sa bude nakladať s odpadom, ako sa bude vykonávať chemický posyp, ako sa budú intenzívne chovať zvieratá, ako sa nebudú vodiť psy po parkoch a mestách. Toto mestá už pred rokom, dvomi a tromi - ako ktoré - vyriešili vo svojich všeobecne závažných nariadeniach a dávno majú kategoricky stanovene, ako sa bude s týmito vecami robiť. Takže, nečakali až na takýto zákon, pán minister, aby ste tu teraz tak jednoznačne povedali, že kategoricky odmietate, aby bolo v zákone napísané, že pes musí alebo nemusí v kúpeľnom parku nosiť kôš na hube.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, kolegyne a kolegovia, budeme sa prezentovať. Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli,
budeme sa prezentovať Ostáva niekoľko hodín na činnosť ton to parlamentu, mali by sme ich efektívne využiť.
Prezentovalo sa 70 poslancov. Prosím predsedov klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov. Pán poslanec Mikloško zrejme sa vybral získať, ďalších troch-štyroch poslancov. Skúsime sa ešte raz prezentovať.
Je nás 79, to znamená, že sme uznášaniaschopní. Prosím pána Kelemena, aby uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch spoločnej správy a potom o pozmeňovacích návrhoch tak, ako zneli v rozprave.
Poslanec M. Kelemen:
Ako prvé boli predložené pozmeňovacie návrhy spoločného spravodajcu, ktoré boli rozdané písomne všetkým pánom poslancom a poslankyniam už včera. Preto odporúčam vzhľadom na to, že tieto pripomienky boli prerokované vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, boli schválené, v rozprave neboli napadnute, aby sme hlasovali o všetkých 40 pripomienkach an blok. Odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, je tu návrh, aby sme o pozmeňovacích návrhoch, ktoré si pán Kelemen osvojil a ktoré ste písomne dostali, hlasovali an blok. Má niekto pripomienky?
/Nikto. /
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o 40 pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Kelemena. Pán spoločný spravodajca ich odporúča an blok prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pána poslanca Kelemena sme an blok prijali.
Poslanec M. Kelemen:
Ako prvá vystúpila v rozprave pani poslankyňa Štefánikova, ktorá predložila jeden pozmeňovací návrh - v § 5 ods. 2 písm. b/ vypustiť text "s výnimkou zdravotných výkonov potrebných pre účely sociálneho zabezpečenia", Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Štefánikovej. pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Štefánikovej sme prijali.
Poslanec M. Kelemen:
Ďalej vystúpila v rozprave pani poslankyňa Sudeková, ktorá predložila návrh v § 5 ods. 2 doplniť písmeno f/ s textom "zdravotná starostlivosť, ktorá vznikla následkom činnosti liečiteľa". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu poslankyne Sudekovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Sudekovej sme prijali.
Poslanec M. Kelemen:
Ako tretí vystúpil v rozprave pán poslanec Pridala, ktorý predložil tri návrhy. Prvý návrh sa týka § 37, § 39, prípadne ďalších paragrafov, v ktorých sa objavuje text "osoby závislé od alkoholických nápojov", s odporúčaním zmeniť tento text na "osoby závislé od alkoholu". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pridalu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zmene, keďže alkohol môže byť v rôznych formách, nielen v nápoji, že nie je závislý od alkoholických nápojov, ale závislý na alkohole. Tak to mám zapísané.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec M. Kelemen:
Druhý pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Pridala k § 72 - vypustiť text pod písmenami a/, b/ a f/, ostatné písmená prečíslovať., s požiadavkou hlasovať, o každom písmene osobitne. V S 72 ide o nasledovný návrh: "Stavovské organizácie a profesijné združenia spolupracujú s orgánmi štátnej správy na úseku ministerstva pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti" - a potom sú jednotlivé písmená. Pod písmenom a/ je "udeľovaní povolení na prevádzku neštátneho zdravotníckeho zariadenia". Odporúčam hlasovať, najprv o písmene a/ s tým, že tento návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Pýtam sa pána spravodajcu, či to, čo čítal, je správna dikcia, pretože sme dostali na výmenu tlač a práve v § 72 a v § 71 je tá dikcia trochu iná. Tak čo platí, pôvodný návrh, alebo tie listy, ktoré sme dostali na výmenu?
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec M. Kelemen:
Prosím, aby som si mohol túto záležitosť vykonzultovať s pánom poslancom Tahym.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pán spravodajca. Medzitým sa hlasí pán poslanec Jakuš s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Jakuš:
Chcem upozorniť, že keď som si list, ktorý sme dostali na výmenu, porovnal s pôvodným listom, tam prakticky som nenašiel žiadnu zmenu.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Prosím, pán spravodajca.
Poslanec M. Kelemen:
Ďakujem. K nedopatreniu došlo preto, že som vynechal začiatok nasledujúcej vety. Máme rovnaký text - spravodajca aj pán poslanec Tahy, a zrejme aj pán poslanec Jakuš.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Text je rovnaký, to hlásil aj pán poslanec Jakuš. Vec je vysvetlená.
Poslanec M. Kelemen:
Hlasujeme o vypustení textu pod písmenom a/ z § 72, prvý odsek. Odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 13 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že text pod písmenom a/ sme nevypustili. Poslanec M. Kelemen:
Vypustenie textu pod písmenom b/ dávam na zváženie pánom poslancom.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o vypustení textu pod písmenom b/. Pán spoločný spravodajca necháva na vaše zváženie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že písmeno, b/ sme nevypustili z § 72, to znamená, že návrh nebol prijatý.
Poslanec M. Kelemen:
Vypustenie textu pod písmenom f/ odporúčam prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o vypustení textu v písmene f/ § 72. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že návrh sme prijali a text pod písmenom f/ sme v § 72 vypustili.
Poslanec M. Kelemen:
Tretí návrh pán poslanca Pridalu znel v § 4 doplniť text "poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicinskými vedami". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o tretom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pridalu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Pridalu sme prijali.
Poslanec M. Kelemen:
Ako štvrtý vystúpil v rozprave pán poslanec Chmelík, ktorý predniesol štyri pozmeňovacie návrhy. Dovolím si predniesť, prvý. V § 45 odporúča doplniť nový odsek 2 tohto znenia: "Tkanivo alebo orgán, ktoré boli odobraté pri lekárskom
výkone, musia byť odborne biopticky vyšetrené. " Ďalšie odseky prečíslovať. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chmelíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.
Pozmeňovací návrh pána poslanca Chmelíka sme prijali. Poslanec M. Kelemen:
Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Chmelíka sa týka § 56, kde v prvom odseku v prvej vete za slovami "farmaceutických fakultách" odporúča doplniť, text "a fakultách ošetrovateľstva". Ďalej v § 56 v druhom odseku upraviť prvú vetu doplnením textu: "Výučbové základne lekárskych, farmaceutických a ošetrovateľských fakúlt sú kliniky, na ktorých sa vykonáva výučba študentov lekárskych a farmaceutických fakúlt a fakúlt ošetrovateľstva. " Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch, týkajúcich sa § 56 odsekov 1 a 2. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy tykajúce sa § 56 sme prijali.
Poslanec M. Kelemen:
Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Chmelíka sa týka 5 74 odseku 1, kde žiada doplniť písmeno m/ "kontrolná činnosť. ". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o trecom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chmelíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Chmelíka sme prijali.
Poslanec M. Kelemen:
Konečne štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Chmelíka sa týka § 77 odsek 3, kde navrhuje vypustiť z textu slova "alebo štátny okresný lekár, jeho rozhodnutie je konečné". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o poslednom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chmelíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že aj tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec M. Kelemen:
Posledný pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Rea. Tyká sa § 63, v ktorom odporučil vypustiť bod 2 a ostatne body prečíslovať.
K tomuto návrhu sa vyjadril v rozprave pán minister zdravotníctva, ktorý kategoricky požaduje ponechať pôvodne znenie zákona, preto neodporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Reu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec M. Kelemen:
Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy a môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
V súlade s ustanovením § 26 odsek l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?
Poslanec M. Kelemen:
Samozrejme, zákon odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca zákon odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti. /Potlesk. /
Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu. Poslanec M. Kelemen:
Ďakujem pekne aj ja Národnej rade Slovenskej republiky za prijatie tak prepotrebného zákona nielen pre zdravotnícku verejnosť, ale najmä pre všetkých občanov Slovenskej republiky. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
V zmysle dohody, ktorú sme urobili o dnešnom programe, ďalším bodom programu je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 601 a spoločnú správu výborov ako tlač 601a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Tibor Šagát. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená Národná rada,
dovoľte ešte jednu vetu na margo schváleného zákona. Ubezpečujem vás, že som nikdy nepochyboval, že tento zákon tento parlament neprijme, pretože viem, aký ľudia tu sedia. Ďakujem vám za podporu. /Potlesk. /
Keby sme neprerokovali tento druhý zákon o ochrane zdravia ľudí, zostali by sme nekompletní v našich zákonoch, pretože zákon, ktorý má chrániť zdravie ľudí, bol doteraz v zákone číslo 20, ktorý ste vlastne pred chvíľkou zmenili novým, lepším zákonom. Zásady tohto zákona, ktorý dnes predkladáme, boli schválené ešte v novembri roku 1993 vládou Slovenskej republiky, prešli parlamentnými výbormi, s výnimkou jedného výboru, ktorý nebudem citovať, boli schválené, a gesčný výbor ich schválil. Návrh zákona bol prerokovaný opäť vo vláde a v parlamentných výboroch v tomto mesiaci. Gesčný výbor ho odporúčal prijať.
Vo filozofii tohto zákona by som chcel vyzdvihnúť, že sa v ňom odrazia niektoré pozitívne prvky z predchádzajúcich zákonných noriem. Vraciame sa k funkcii hlavného hygienika, vraciame sa k funkciám obvodných a okresných hygienikov. Skutočnosti ukázala, ako ste to iste pocítili, že mnohé veci sme pri transformácii neurobili dobre. Jedným z dôsledkov je je veľa epidémií na salmonely a podobne. Tento zákon by teda
chcel zahrnúť, niektoré pozitívne prvky z minulého vývoja a prichádza s novými, oveľa lepšími možnosťami preventívneho charakteru, ktoré by mali viac zabezpečovať ochranu zdravia ľudí. Prosím, aby ste mu venovali pozornosť a aby ste ho láskavo prijali.
Ďakujem za pozornosti. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu ministrovi Šagátovi. Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci poslanca Bohumila Chmelíka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec B. Chmelík:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dámy a páni,
dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národne] rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane zdravia ľudí, tlač číslo 601. Tento vládny návrh pridelil predseda Národnej rady spomenutým výborom na prerokovanie do 11. augusta tohto roku.
Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokovali vládny návrh zákona práve v uvedený deň. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ako uvádza spoločná správa, do času spracovania tejto správy návrh zákona
neprerokoval. Výbor Národnej rady pre štátnu správu návrh zákona nepodporil, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina jeho členov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovil s návrhom zákona súhlas a navrhol ho schváliť so zmenami a doplneniami v počte 17, ktoré sú uvedené v tlači číslo 601a. Vzhľadom na to, že všetky tieto zmeny a doplnenia boli v gesčnom výbore prerokované a minister, resp. reprezentanti ministerstva zdravotníctva vyslovili s nimi súhlas, odporúčam, aby sme o všetkých 17 zmenách a doplneniach hlasovali spoločne, pokiaľ s tým budete súhlasiť.
Vážená Národná rada, keďže zákon o ochrane zdravia ľudí je všeobecne považovaný za potrebný a dlho očakávaný ako ďalší základ právnej úpravy ochrany zdravia, odporúčam jeho prerokovanie a prijatie. Zároveň sa hlásim do rozpravy.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu poslancovi Chmelikovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku, dávam slovo pánu spoločnému spravodajcovi. Pripraví sa pán poslanec Lauko.
Poslanec M. Kelemen:
Môj vstup bude veľmi krátky. Odporúčam v § 40 vypustiť bod 1. Nie je potrebné osobitne zrušovať niektoré ustanovenia zákona číslo 20/1966 Zb. ak cely zákon už zrušil zákon Národne] rady Slovenskej republiky o zdravotne] starostlivosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Prosím vás, aby ste zaujali miesto, ktoré je určené pre spravodajcov výborov. Ďalej sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Lauko, pán poslanec Jakubík a pán poslanec Polačko.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci,
keďže som niekedy robil okresného štátneho lekára, dovoľte mi citovať jednu časť z dôvodovej správy tohto návrhu zákona: "Podlá platnej právnej úpravy sú veci ochrany zdravia zverené do pôsobnosti štátnych obvodných lekárov na obvodných úradoch a štátnych okresných lekárov na okresných úradoch. " Samozrejme, že tieto funkcie vykonávali internisti, pediatri, chirurgovia a nie sú ojedinelé ani prípady, že do týchto funkcií boli ustanovení aj iní, v dôsledku čoho nebola zabezpečená potrebná úroveň kvality pri plnení úloh na úseku ochrany zdravia, a to najmä pri rozhodovaní. Keď som si podrobne preštudoval túto predlohu zákona, z praxe, ktorú som mal za dva roky, mi vyplynulo, že treba doplniť v tomto zákone určitú súčinnosť medzi referátom okresného lekára a obvodného lekára a novou funkciou štátneho okresného hygienika a štátneho obvodného hygienika. Keďže v zákone o miestnej štátnej správe tato vec nie je riešená a pre oblasť, zdravotne] starostlivosti sme v predchádzajúcom zákone prijali funkcie aj pôsobnosť štátneho okresného lekára a štátneho obvodného lekára, aby sme predišli akýmkoľvek diskusiám o zavádzaní nového referátu na okresnom úrade a obvodnom úrade, dávam tento pozmeňovací návrh:
V § 18 ods. 3 odporúčam vypustiť slovo "samostatne" a na konci doplniť "v súčinnosti s referátom okresného lekara na okresnom úrade a s referátom obvodného lekára na obvodnom úrade a v spolupráci s príslušnými štátnymi zdravotnými ústavmi". Tým bude zabezpečená súčinnosť, a jednotný postup referátov okresného lekára. Prednostom okresných úradov bude daná možnosť, tak ako sa to píše v ďalšom paragrafe, že v súčinnosti s hlavným hygienikom môžu menovať týchto funkcionárov, a je vecou organizácie okresných a obvodných úradov, ako si zabezpečia tieto referáty, aby súčinnosti so štátnymi zdravotníckymi ústavmi vykonávali tuto ochranu zdravia.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Jakubík. Poslanec P. Jakubík:
Predkladám pozmeňovací návrh k § 17 - to je škodlivina, alebo ochrana zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií. Prvý riadok tohto textu navrhujem upraviť vložením slova "dovozu". Text bude "pri vývoji, konštrukcii, výrobe a dovoze strojov, prístrojov... " atď. Ostatný text ostane zachovaný. Tento doplnok vyplýva z analógie formulácii paragrafov 14, 15 a 16, kde sa riešia ostatné skupiny škodlivín a vo všetkých týchto troch paragrafoch je zahrnutá i problematika dovozu. Týka sa to najmä textilných strojov, ktoré nemajú domáceho výrobcu na Slovensku, všetky sú predmetom dovozu a všetky sú nad hranicou povolenej hlučnosti, pokiaľ ide o prevádzkovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím pána Jakubika, aby svoj návrh odovzdal písomne formulovaný pánu spoločnému spravodajcovi. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Polačko. Pripraví sa pán poslanec Rózsa. Pán poslanec Polačko, prepáčte, s faktickou poznámkou má prednosť pán poslanec Tahy.
Poslanec M. Tahy:
Návrh pána Jakubíka by som predsa len chcel mat spresnený, pretože neviem, akým spôsobom vznikajú nepriaznivé účinky hluku a vibrácií pri dovoze. Tu sa hovorí pri vývoji, konštrukcii a výrobe, ale dovoz predsa nespôsobuje hluk, alebo ho spôsobuje iným spôsobom. Dopravné prostriedky pri dovoze spôsobujú hluk, ale ináč nie.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pán poslanec, formulovali ste svoju otázku, zaujme k nej stanovisko pán Chmelík, je to zrejme otázka presnej formulácie. Pán poslanec Jakubík nechcel kryt len domácu produkciu, ale a] produkciu z dovozu, aby sa na ňu sťahovali rovnaké pravidlá.
Prosím, pán poslanec Polačko, máte slovo. Poslanec J. Polačko:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,
chcem sa vo svojom vystúpení oprieť, o informáciu k vládnemu návrhu zákona Národne] rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí, tlač 601, ktorá sa, žiaľ, nepremietla do spoločnej správy. Návrh zákona je vecne spracovaný
podrobne a pomerne precízne, má však stále ešte nedostatky v koncepcii inštitucionálneho zabezpečenia výkonu miestnej štátnej správy na úseku ochrany zdravia, keď síce pripúšťa, že orgánmi miestnej štátnej správy na tomto úseku sú obvodné a okresné úrady, čiže tzv. orgány všeobecnej správy, avšak v ich rámci utvára ďalšie špeciálne orgány štátnej správy, ktorými by sa mali stať obvodný hygienik a okresný hygienik. Vzniká tak určitý zmätok na tomto úseku štátnej správy, pretože nie je možné, aby výkon na tom istom úseku štátnej správy patril naraz dvom orgánom, to znamená okresného úradu aj okresnému hygienikovi. To treba jasne formulovať, a upraviť, aby všetky kompetencie boli zo zákona jasne. Chcem upozorniť, že vznik špeciálnej štátnej správy je v rozpore s uzneseniami Národnej rady Slovenskej republiky o horizontálnej integrácii štátnej správy.
Zároveň by som si dovolil vzhľadom na to, že je potrebné nielen kodifikovať výkon v oblasti hygieny, v oblasti štátnej správy, ale aj vzťahy k okresnému lekárovi, navrhnúť spojiť svoj návrh na inštitucionálnu čistotu s návrhom pána kolegu Lauku, ktorý rieši vzťahy medzi okresným lekárom a okresným hygienikom. Teda môj návrh je k S 18, kde v odseku l by sa písmená b/ a c/ upravili takto: písmeno b/ by znelo "okresný úrad" a písmeno c/ by znelo "obvodný úrad".
Doterajší odsek 3 by sa zrušil a v nadväznosti na túto zmenu by sa vložil nový odsek 3 tohto znenia: "Na plnenie úloh okresného úradu a obvodného úradu na úseku ochrany zdravia /§ 20 a 21/ zriaďuje sa na okresnom úrade funkcia okresného hygienika a na obvodnom úrade funkcia obvodného hygienika. "
Ďalej by som zaradil nový odsek 5, ktorý by znel: "Obvodní hygienici a okresní hygienici vykonávajú činnosti uvedené v $ 20 a 21" - tam by pokračoval návrh pána doktora Lauka, pretože to je presne to znenie, ktoré uviedol on. Dovolil by som si navrhnúť, aby sa hlasovalo an blok o týchto návrhoch, pretože spolu organicky súvisia a nie je možné niečo z toho schváliť a niečo neschváliť.
Ďalej by som si dovolil v terajšom odseku 4 navrhnúť istú zmenu. Odsek 4 v návrhu hovorí: "Obvodného hygienika vymenúva a odvoláva prednosta príslušného obvodného úradu so súhlasom hlavného hygienika. Okresného hygienika vymenúva prednosta príslušného okresného úradu so súhlasom hlavného hygienika. " Vzhľadom na to, že v odseku 1 je orgánom na úseku ochrany zdravia Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, nie hlavný hygienik, navrhujem vymeniť slová "so súhlasom hlavného hygienika" za slová "so súhlasom ministerstva zdravotníctva". Je to inštitucionálne čisté.
Vec, kto bude rozhodovať za ministerstvo, je záležitosťou interných noriem ministerstva. Táto úprava je nutná vcelku z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti informácie legislatívneho odboru. To znamená, že orgánmi miestne] štátnej správy budú okresný úrad a obvodný úrad a okresný hygienik a obvodný hygienik budú odborne zabezpečovať plnenie úloh uvedených v § 20 a 21 na týchto úradoch. Napokon, zavedieme tu analogický vzťah, ako je vzťah hlavného hygienika k Ministerstvu zdravotnícka Slovenskej republiky. To iste premietneme na nižšie orgány štátnej správy.
Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. K vášmu návrhu hlasovať spoločne s návrhom pána poslanca Lauku sa bude musieť, vyjadriť, pán poslanec Lauko, takže pokúste sa to spolu skoordinovať. Ďalej o slovo požiadal pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
mám veľmi stručný návrh. Nesúhlasím s mojimi predrečníkmi čo sa týka § 18 ods. 4 návrhu zákona. Navrhujem, aby pôvodný text bol vynechaný a bol nahradený textom "Obvodného a okresného hygienika vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva. " V zákone uvedený § 18 ods. 3 hovorí o tom, že činnosti uvedené § 20 a 21 sa budú vykonávať samostatne. Toto nie je dostatočná záruka, aby obvodný a okresný hygienik mohol konať rázne, operatívne a rozhodne. Pokiaľ tu pán poslanec hovorí o tom, že treba zabezpečiť súčinnosť, súčasná prax je taká, že súčinnosť nezabezpečuje žiadnu operatívnosť a žiadnu zodpovednosť. Prosím, aby ste tento návrh podporili.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave?
/Nikto. /
Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Šagát?
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
mohol by som zhrnúť, že najväčší problém, ktorý tu odznel v príspevkoch poslanca pána doktora Lauku a pána poslanca Polačku a pána poslanca Rózsu, je to nešťastné inštitucionálne zabezpečenie. Je fakt, že dnes koncepcia "horizontálne] integrácie" na úrovni štátnej správy a samosprávy - poviem to jednoducho, aby sme si dobre rozumeli - sa snaží začleniť hygienika pod prednostu, aby hygienik vlastne len pripravoval určité rozhodnutia a tie potom podpisoval prednosta. V našom návrhu je jasná snaha, aby sme tuto činnosť, vyčlenili, pretože sa bojíme, že by mohlo hroziť to, ako voľakedy okresní tajomníci a iní ovplyvňovali rozhodnutia hygienikov. Preto sme to chceli vyčleniť a dať tak, aby okresný či obvodný hygienik mohol konať samostatne tak, ako to potom ukladajú § 20 a § 21. Iste je to proti koncepcii horizontálnej integrácie. Stanovisko ministerstva zdravotníctva sa odrazilo v návrhu zákona, teda je na vás, pani poslanci, aby ste zvážili. Je fakt, že je to činnosť vysoko odborná a treba zvážiť, či by mala byt ešte podriadená prednostovi.
Inak ostatné pripomienky, pozmeňovací návrh pána inžiniera Jakubíka o tom dovoze by sme akceptovali.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu ministrovi Šagátovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Chmelík?
Poslanec B. Chmelík:
Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Nežiada. Takže skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali.
Je nás 54, je to príliš málo. Nezostáva mi nič iné, len skúšať prezentáciu dovtedy, kým nenaskočí číslo 76, alebo kým vizuálne nebude jasné, že nás je v sále dostatok.
Prosím všetkých, ktorí nie sú na svojich miestach, aby sa prišli prezentovať.
Prezentovalo sa nás 61. Vyskúšame ešte raz presnosti elektronického zariadenia. Prosím, kolegyne a kolegovia, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 79 poslancov. Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec B. Chmelík:
Vážená Národná rada, dovoľte, aby sme ako prvé hlasovanie zaradili 17 bodov zo spoločnej správy, o ktorých navrhujem hlasovať spoločne. Odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o 17 bodoch spoločnej správy, tak ako ich predniesol pán poslanec Chmelík. Odporúča všetkých 17 bodov an blok prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča an blok prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto body spoločne] správy sme prijali. Poslanec B. Chmelík:
Vo svojom návrhu som navrhoval v § 40 vypustiť bod 1, keďže už spomenutý zákon číslo 20/1966 Zb. sme vlastne zrušili prijatím zákona o zdravotnej starostlivosti, odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chmelíka v § 40 vypustiť bod 1. Odporúča ho prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Chmelíka sme prijali.
Poslanec B. Chmelík:
Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Lauko. Jeho pozmeňovací návrh sa dotyka 5 18 odseku 3, kde odporúča vypustiť slovo "samostatne" a odporúča doplniť nasledovný text: "v súčinnosti s referátom okresného lekára na okresnom úrade a s referátom obvodného lekára na obvodnom úrade a v spolupráci s príslušnými štátnymi zdravotnými ústavmi". Odporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pán poslanec Lauko žiadal samostatné hlasovanie. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku sme prijali.
Poslanec B. Chmelík:
Pán poslanec Jakubík navrhuje v § 17 prvú vetu upraviť resp. doplniť nasledovne: "Pri vývoji, konštrukcii, výrobe a dovoze strojov, prístrojov... " atď. - text pokračuje. Odporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Jakubíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.
Pozmeňovací návrh pána poslanca Jakubíka sme prijali. Poslanec B. Chmelík:
Ďalej v rozprave vystúpil poslanec Polačko, ktorý mal dva pozmeňovacie návrhy. Prvý sa týka § 18 odseku 1, kde navrhuje upraviť text: "b/ okresný úrad, c/ obvodný úrad". Ďalej navrhuje zrušiť doterajší odsek 3 a v nadväznosti na to vložiť novy text tohto znenia: "/3/ Na plnenie úloh okresného úradu a obvodného úradu na úseku ochrany zdravia /§ 20 a 21/ zriaďuje sa na okresnom úrade funkcia okresného hygienika, na obvodnom úrade funkcia obvodného hygienika. " Potom text už prijatý, navrhnutý pánom poslancom Laukom, by bol vlastne odsekom 5 tohto textu. Navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Polačku tak, ako ich prečítal pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacích návrhoch k § 18 ods. 1 a 3 tak, ako ich formuloval pán Chmelík.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Polačku sme neprijali.
Poslanec B. Chmelík:
Jeho druhý pozmeňovací návrh znie - v odseku 4 miesto slov "hlavného hygienika" použiť slová "ministerstva zdravotníctva". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Polačku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča, prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Polačku sme prijali.
Poslanec B. Chmelík:
Mám pred sebou pozmeňovací návrh pána poslanca Rózsu. V § 18 v ods. 4 navrhuje zmeniť text: "Obvodného a okresného hygienika vymenúva a odvoláva na návrh hlavného hygienika minister zdravotníctva. " Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Rózsu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Rózsu sme prijali.
Poslanec B. Chmelík:
Pozmeňovacie návrhy, resp. hlasovanie o nich sme ukončili, preto navrhujem, aby sme o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí hlasovali ako o celku aj s prijatými pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Jakubík sa hlási s faktickou pripomienkou.
Poslanec P. Jakubík:
V predchádzajúcom, nie v poslednom, ale predposlednom hlasovaní sme menili funkciu hlavného hygienika, že to nahradzujeme výrazom "ministerstvo zdravotníctva". Pri poslednom hlasovaní hlavný hygienik bude predkladať návrhy. Práve sme sa chceli v súvislosti s uvažovanou reorganizáciou a zrušením názvu funkcie hlavný hygienik tomu vyhnúť, ale sme to nakoniec posledným hlasovaním v poslednom pozmeňovacom návrhu potvrdili a zostal v texte zákona.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:
Prijatím myšlienky pána poslanca Jakubíka by sme mali zabezpečiť, aby sme zároveň vypustili kvalitnú prácu dikcie toho ustanovenia, ktorého sa jeho pozmeňovací návrh týka. Upozorňujem na skutočnosť, že jeho návrh nie je v ďalšej dikcii textu zabezpečený správnou formuláciou. Nemôže nikto, kto dováža stroje, ovplyvniť konštrukčné podmienky, navrhovanie a určovanie výroby takýchto zariadení v zahraničí. Preto osobne sa domnievam, ak uzná tento parlament za vhodné, aby sme to dotiahli kvalitatívne, aby dikcia bola upravená takto: "Je potrebne navrhovať a určovať konštrukčné, prípadne dovozné podmienky, vrátane materiálu... ", atď. Slová "prípadne dovozné" by tam mali byť, pretože ináč to nemá význam, lebo nemôžeme ovplyvňovať výrobu strojov v zahraničí.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Chcel by som reagovať na to, čo hovoril pán poslanec Jakubík, že poslednými dvoma pozmeňovacími návrhmi, ktoré sme prijali, sme zrušili funkciu hlavného hygienika. Chcem upozorniť pána poslanca na § 18 odsek 2, kde sa hovorí: "Na plnenie úloh ministerstva zdravotníctva uvedených v § 19 sa na ministerstve zdravotníctva ustanovuje funkcia hlavného hygienika. " Čiže, táto funkcia tam je.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Prosím, pán spravodajca. Poslanec B. Chmelík:
To je aj názor pána ministra, že tato funkcia na ministerstve bude, aj keď je menovaný na plnenie úloh ministerstva. Ale zostáva tu teda návrh pána poslanca Tahyho. Neviem, či pán poslanec Jakubík chce k tomu niečo povedať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Udeľujem slovo pánu poslancovi Jakubikovi. Poslanec P. Jakubík:
Pokiaľ ide o repliku k hlavnému hygienikovi, skôr to bolo len ako upozornenie. Pokiaľ sú ostatní kolegovia toho názoru, že sme sa nedopustili chyby, mal som na mysli len čistotu riešenia. Sťahujem svoju pripomienku. Pokiaľ ide o môj pozmeňovací návrh k § 17, je to v rovnakej vetnej a obsahovej konštrukcii, ako je to uvedené v § 16 pri odseku 1. Dopustili sme teda zrejme v oboch prípadoch, aj mojim doplňovacím návrhom rovnakej chyby, ako je v pôvodnom návrhu v znení § 16 ods. 1.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Kolegyne a kolegovia, týmito faktickými pripomienkami sa vyjasnila otázka kvality tohto zákona. Pokiaľ pán minister nezaujme stanovisko k dovozu, neostáva nič iné, než pristúpiť k záverečnému hlasovaniu.
Kolegyne a kolegovia, v súlade s § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?
Poslanec B. Chmelík:
Odporúčam prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí. /Potlesk. /
Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu.
Kolegyne, kolegovia, pokračujeme bodom
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 614.
Na prerokovanie bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Uvedený návrh prerokoval len výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, uznesenie ktorého mate rozdané.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodni predseda výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci pán poslanec Bohumil Chmelík. Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec B. Chmelík:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dámy a pani,
dovoľte, aby som za skupinu predkladateľov návrhu na vydanie zákona Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia, uviedol niekoľko slov. Tlač číslo 614 a aj nasledujúca tlač 615 vlastne hľadajú ďalšie finančné zdroje pre súčasné slovenské zdravotníctvo, ktoré sa nachádza v situácii, ktorú všetci poznáme. Zdravotníctvo je viac zdrojový rezort a oba tieto návrhy hľadajú ďalšie finančné zdroje. Štátny fond zdravia, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky určené na podporu rozvoja zdravotníctva a na zvýšenie úrovne zdravotníckej starostlivosti, majú byť takýmto zdrojom.
Prostriedky fondu možno použiť podľa znenia zákona z roku 1992 ako príspevky na financovanie vybraných zdravotníckych programov a prednostného rozvoja vybraných odborov zdravotníckej starostlivosti a prevencie, príspevky na financovanie výstavby vybraných investičných akcií a nákup zdravotnícke] techniky, príspevky na činnosť súvisiace s ochranou a rozvojom prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných vôd, príspevky na propagáciu vybraných problémov ochrany zdravia a zdravotníckej starostlivosti.
Novela zákona vlastne navrhuje v § 1 doplniť, že sídlom fondu je Bratislava a v § 3 za písmeno e/ vložiť nové písmeno g/, ktoré znie: "výnosy z privatizácie zdravotníckych zariadení ako ďalší zdroj Štátneho fondu zdravia".
Prosím vás o podporu tohto návrhu skupiny poslancov na vydanie tohto zákona.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu poslancovi Chmelíkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Vladimíra Miškovského, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec V. Miškovský:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,
ako spravodajca k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 183/1992 Zb. o Štátnom
fonde zdravia, tlač 614, dovoľujem si informovať, vážene panie poslankyne a páni poslanci, že prerokúvaný návrh zákona pridelil predseda Národnej rady svojim rozhodnutím číslo 1103 z 19. júla 1994 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie po tom, čo bude známe stanovisko vlády Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala tento poslanecky návrh zákona na svojom zasadnutí 16. augusta 1994, uznesením číslo 836 vyslovila s ním súhlas a navrhla dve úpravy, ktoré máte v tlači, ktorá je vám k dispozícii.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh zákona neprerokoval, lebo sa nezišiel v uznášaniaschopnom zložení. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci návrh zákona prerokoval 19. augusta 1994. Súhlasil s nim a odporúča Národne] rade Slovenskej republiky schváliť ho s dvoma zmenami, ktoré sú konkretizované v jeho uznesení číslo 306.
Keďže v danom prípade návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národne] rady číslo 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia, tlač 614, prerokoval vlastne iba jeden výbor, nebola spracovaná a predložená Národne] rade spoločná správa, ako je to obvyklé. Úlohu spoločnej správy plní uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci číslo 306, ktoré bolo všetkým poslancom včas rozdané a máte ho medzi podkladmi na dnešné rokovanie. V uvedenom uznesení sú obsiahnuté dva pozmeňovacie návrhy, ktoré ako spoločný spravodajca odporúčam hlasovaním prijať.
Rovnako odporúčam prijať návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 193/1992 Zb. o štátnom fonde zdravia, tlač 614, vrátane eventuálnych ďalších opodstatnených pripomienok, ktoré môžu vzísť z rozpravy.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu poslancovi Miškovskému. Otváram rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu. Dostal som jednu písomnú prihlášku do rozpravy od pani poslankyne Chlapikovej. Prosím, pani poslankyňa, mate slovo.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,
podávam návrh na doplnenie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon číslo 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia z dôvodu naliehavej potreby urýchleného riešenia jedného problému, ktorý sa v poslednej dobe v zdravotníctve vyskytol, a preto, že aj pre budúcnosť musíme zabrániť, aby tento jav pokračoval.
Zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní postihuje predovšetkým podnikateľské subjekty, ktoré sa dostali v dôsledku rozvoja podnikateľských aktivít do úpadku. Je to zákon, ktorý reaguje na podmienky, pri ktorých je podnikateľ nútený plniť svoje záväzky spôsobom stanoveným zákonom za situácie, kedy ich nie je schopný plniť, z výnosov zo svojej podnikateľskej činnosti. Na rozdiel od podnikateľských subjektov štátne príspevkové a rozpočtové organizácie netvoria prostriedky na plnenie svojich záväzkov, ale sú vo väčšej či menšej miere napojené na štátny rozpočet, resp. kryjú svoje
náklady z iných štátnych fondov. Tieto organizácie sú zriaďované ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré im na plnenie úloh štátu zverujú majetok štátu, s ktorým hospodária podľa osobitných predpisov. Pokiaľ by bolo možné takýto majetok postihnúť spôsobom stanoveným v zákone o konkurze a vyrovnaní, štátne príspevkové a rozpočtové organizácie by stratili materiálne podmienky na plnenie úloh štátu, na ktoré boli zriadené.
Uplatnenie zákona o konkurze a vyrovnaní môže v niektorých prípadoch vymáhania pohľadávok znamenať exekúciu celého majetku dlžníka, t. j, vlastne likvidáciu štátnej organizácie, a tým znemožnenie plnenia úloh štátu stanovených zákonom. Do rovnakého postavenia sa dostane i obec, ktorá pozbavená majetku nebude schopná plniť svoje úlohy vo vzťahu k občanom. V prípade právnických osôb zriadených na základe zákona by konanie o konkurze a vyrovnaní mohlo taktiež znamenať likvidáciu ich majetkovej podstaty, čím by vlastne konkurzný súd rozhodol fakticky o ich zrušení v rozpore so zákonom, na základe ktorého bola táto inštitúcia zriadená. Mohlo by sa to rovnako tykať tak poisťovní, ako i štátnych škôl a iných štátnych rozpočtových organizácií.
Podlá zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý sme práve schválili, je štát garantom poskytovania zdravotne] starostlivosti všetkým skupinám obyvateľstva. V prípade, že by prišlo k bankrotu zdravotníckych zariadení, najmä veľkých nemocníc, o čom sme všetci informovaní, že na 13 najväčších slovenských nemocníc je podaný návrh konkurzu, štát by nemohol zabezpečiť poskytovanie potrebnej dostupnej a špecializovanej zdravotne] starostlivosti v plnom rozsahu, lebo prostriedky, ktoré mu boli štátnom zverené na poskytovanie tejto starostlivosti, by stratil a tým by nemohol splniť svoje úlohy.
Celá problematika bola prerokovaná za účasti zástupcov ministerstva zdravotníctva, ministerstva financií, ministerstva spravodlivosti a konzultovaná so zástupcom ministerstva privatizácie. Všetci zainteresovaní sa zhodli na spoločnom postupe a na potrebe riešenia tejto záležitosti v čo najkratšom čase pre naliehavosti problému. Novela zákona o konkurze, ktorú pripravilo na základe tohto rokovania ministerstvo financií, už nemohla byť pre časovú tieseň a pre rozsiahlosť programu posledne] schôdze Národne] rady predložená na rokovanie, a preto pristupujeme k návrhu riešenia predložením následovných pozmeňovacích návrhov.
Predložený návrh odporúčame doplniť takto:
1. Názov zákona zmeniť nasledovne: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon číslo 193/1892 Zb. o Štátnom fonde zdravia a zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov".
2. Za doterajší článok 1 návrhu na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 193/1992 Zb. doplniť články 2a 3 tohto znenia - Článok 2: Zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národne] rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 159/1994 Z. z. sa mení takto: § 67 ods. 3 znie: "Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie, obce a právnické osoby zriadené zákonom. " Poznámky k odkazom pod čiarou 6a/, 6b/ a 6c/ znejú: "6a: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov/. " 6b/: "Zákon číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov". 6c/: "Napríklad zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iného osoby v znení neskorších predpisov, zákon Národne] rady Slovenskej republiky číslo
7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov, zákon Slovenské] národnej rady číslo 254 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov". Článok 3: Článok 2 sa vzťahuje a] na konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak súd nerozhodol o povolení vyrovnania alebo o vyhlásení konkurzu.
3. Doterajší článok 3 označiť ako článok 4. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave?
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjednať pán poslanec Chmelík? Prosím, pán poslanec, mate slovo.
Poslanec B. Chmelík:
Vážená národná rada,
tú časť, ktorú predniesla pani poslankyňa, nechám na vašu úvahu. Zdôrazňujem, že to nebolo prerokované ani v jednom výbore a vlastne tato iniciatíva vychádza z veľmi aktuálnej problematiky slovenského zdravotníctva, ale zvážte, že vlastne sa mení pôvodná poslanecká iniciatíva a pridáva sa tam problematika úplne iného zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu poslancovi Chmelíkovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Miškovský?
Poslanec V. Miškovský:
Vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľujem si takisto, ako môj predrečník pán poslanec Chmelík, predseda výboru, podotknúť, že predmetným zákonom na rokovaní je zákon o Štátnom fonde zdravia a nazdávam sa, že nie je dosť dobre možné, aby sme skombinovali tento návrh zákona resp. jeho novelizáciu s tak dôležitým zákonom, ako je zákon o konkurze a vyrovnaní, ale ktorý je predsa len o niečom inom.
Na spresnenie by som ešte raz prečítal celý prvý paragraf tohto návrhu zákona, ktorého sa však novelizácia nedotýka. Odsek l hovorí o tom, že Štátny fond zdravia sa zriaďuje na to, že prostriedky sú určené na podporu rozvoja zdravotníctva a na zvýšenie úrovne zdravotníckej starostlivosti. V tomto odseku je presne definovaný účel zákona, a konkurz a vyrovnanie je úplne niečo iné.
Samozrejme, pred hlasovaním sa vyjadrím o návrhoch, ktoré predniesla pani poslankyňa Chlapíková.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu. Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu, som nútený zistiť počet prítomných. Kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa. Nehlasujeme, len sa prezentujeme. Prosím všetkých, ktorí sú mimo, aby disciplinovane priali do sály.
Prosím kolegyne a kolegov, aby prišli do rokovacej sály. Bol by som rád, keby sme dnešný program splnili. Máme pred sebou záverečné hlasovanie a návrh zákona o poľnej stráži. Bolo by mimoriadne vhodné a imidž parlamentu by sa zvýšil, keby sme dokázali tento program splniť. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 51 poslancov. Je to málo.
Prosím všetkých, ktorí sú v budove parlamentu a majú záujem podporiť zákon o Štátnom fonde zdravia, aby prišli do rokovacej sály, budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 68 poslancov.
Kolegyne a kolegovia, ešte raz prosím všetkých, ktorí majú záujem, aby sme dnešný program naplnili, aby sa prezentovali. Nehlasujeme, len sa prezentujeme.
Kolegyne, kolegovia, je nás 72.
Prosím všetkých, ktorí sú mimo, aby prišli do sály, budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Ďakujem pekne. Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec V. Miškovský:
Vážený pán predsedajúci, ak dovolíte, na úvod by sme hlasovali o dvoch pozmeňovacích návrhoch, ktoré prijal výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktoré sú obsahom jeho uznesenia. Môžeme o nich hlasovať an blok.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pán spoločný spravodajca navrhuje hlasovať an blok o dvoch pripomienkach, ktoré boli v uznesení výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Keďže nikto nenamieta, dávam hlasovať an blok. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že dva pozmeňovacie návrhy, ktoré boli v uznesení výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, sme prijali.
Poslanec V. Miškovský:
V rozprave vystúpila pani poslankyňa Chlapíková, ktorá predniesla niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré navzájom úzko súvisia, preto o nich navrhujem hlasovať an blok, pretože neprijatím jedného alebo prijatím iba niektorých by vznikol v tomto návrhu právny chaos.
Ak je potrebné, pán predsedajúci, návrh opäť prečítam. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Myslím, že nie je potrebné. Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?
Poslanec V. Miškovský;
Moje stanovisko je tieto návrhy neprijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch, ktoré v rozprave predniesla pani poslankyňa Chlapíková. Hlasujeme o nich an blok, pretože tvoria organický celok. Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrhy pani poslankyne Chlapíkovej sme neprijali.
Poslanec V. Miškovský:
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy a ostáva nám hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými dvoma pozmeňovacími návrhmi. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca zákon odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia.
Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu. /Potlesk. /
Kolegyne a kolegovia, zostáva už len jeden krátky bod, ktorý musíme prerokovať. Prosím vás, aby ste neodchádzali, skutočne to bude otázka naplnenia dnešného programu.
O slovo požiadal pán poslanec Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:
Vážená, ctená Národná rada,
zdržím vás veľmi krátko, využijem malú pauzu alebo oddych. Dovoľte mi, aby som smel a mohol prečítať toto: 24. augusta 1994 o 15. 09 hodine, mesto Martin, adresované Národnej rade Slovenskej republiky v Bratislave.
Vážené poslankyne a poslanci Národne] rady Slovenské] republiky,
Mestské zastupiteľstvo v Martine na svojom zasadnutí dňa 24. augusta 1994 s potešením prijalo správu o schválení zákona o meste Martin ako centre národne] kultúry Slovákov v Národnej rade Slovenskej republiky. Potlesk v rokovacej sále Mestského zastupiteľstva v Martine patril všetkým poslancom Národnej rady, ktorí si osvojili a schválili znenie tohto zákona.
Poslanci mestského zastupiteľstva a primátor mesta Martin vyjadrujú poslancom Národnej rady Slovenskej republiky svoju vďaku a uznanie v mene všetkých občanov mesta Martin. Schválením zákona sa urobil prvý krok v naplnení iniciatívy občanov prinavrátiť mestu Martin jeho historicky kultúrny rozmer.
Ďakujeme.
Poslanci mestského zastupiteľstva. Ing. Štefan Jokel, primátor mesta Martin.
Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Gratulujem Martinčanom, a ubezpečujem vás, že ako roduverný Nitrančan nezostanem v hanbe a aj ja začnem pripravovať nejaký návrh.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne a kolegovia, v zmysle dohody, ktorú sme urobili o dnešnom programe, nasleduje
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poľnej stráži.
Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 606 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 606a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni minister poľnohospodárstva Slovenskej republiky pán Pavel Koncoš. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister poľnohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
najskôr mi dovoľte, aby som sa poďakoval za to, že ste tento bod programu zaradili na tuto schôdzu a že ste ochotní návrh vládneho zákona o poľnej stráži prerokovať. Je to problematika nanajvýš aktuálna.
Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poľnej stráži vyplýva pre Ministerstvo poľnohospodárstva Slovenskej republiky z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 251 z 12. 6. 1993. Vypracovanie uvedenej hmotnoprávnej úpravy, regulujúcej konštituovanie a činnosť poľnej stráže je nevyhnutné na zabezpečenie efektívnej ochrany poľnohospodárskych kultúr, plodín a ostatného majetku, ktorý slúži na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby a nachádza sa
mimo intravilánu obce, pretože iba jeho prostredníctvom je možné legislatívne vyriešiť postavenie členov poľnej stráže ako verejných činiteľov. Skúsenosti z praxe ochrany poľnohospodárskeho majetku totiž ukazujú, že všetky doteraz prístupné formy ochrany, či už prostredníctvom prenajatých civilno-bezpečnostných služieb, alebo priamo prostredníctvom pracovníkov vlastníka chránených poľnohospodárskych kultúr a iného poľnohospodárskeho majetku, pokiaľ títo nebudú používať zákonnú ochranu verejného činiteľa, nemôžu byť dostatočne účinné.
Vypracovaniu návrhu zákona o poľnej stráži v predloženej podobe predchádzala rozsiahla medzírezortna diskusia o spôsobe realizácie vyššie uvedene] úlohy uložené] Národnou radou Slovenskej republiky. Pôvodný zámer prekladateľ zrealizovať, zadanú úlohu formou novelizácie zákona o obecne] polícii bol nakoniec po diskusii s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Združením miest a obcí Slovenska zamietnutý ako nesystémový a ťažko realizovateľný, pretože iba niečo viac ako 10 % obcí Slovenska má konštituovanú obecnú políciu.
Predložená podoba návrhu zákona o poľnej stráži vychádza z fakultatívnej možnosti vlastníka, alebo nájomcu poľnohospodárskej pôdy, alebo ich spoločenstva požiadať príslušný orgán štátne] správy, a to pozemkový úrad, o zapísanie osoby spĺňajúcej zákonom stanovené podmienky do zoznamu členov poľnej stráže, t. j. konštituovanie poľnej stráže. Predpokladom takéhoto zapísania bude tiež závažné vyjadrenie obce resp. starostu obce v katastrálnom území, v ktorom má poľná stráž realizovať svoju činnosť. Člen poľnej stráže, ktorý bude mat pri plnení svojich úloh postavenie verejného činiteľa, bude k vlastníkovi alebo k spoločenstvu vlastníkov v pracovno-právnom vzťahu. Potreba takéhoto pracovno-právneho vzťahu vyplýva z toho, že je vhodné jasne upraviť, tak vzájomné zodpovednostné vzťahy medzi vlastníkom, resp. spoločenstvom a členom poľnej stráže, ako aj zodpovednostné vzťahy voči tretím osobám. Táto snaha je podmienená praktickými negatívnymi skúsenosťami so zabezpečovaním ochrany poľnohospodárskeho majetku civilno-bezpečnostnými službami, kde v dôsledku nedokonalej zmluvnej úpravy vznikali a vznikajú spory pri uplatnení prípadnej zodpovednosti za škodu.
Pri konštruovaní oprávnení člena poľnej stráže návrh vychádza z pomerne bohatého zovšeobecnenia skúseností z činnosti členov lesnej stráže a činnosti príslušníkov obecnej polície, čo je umožnené tým, že títo plnia úlohy veľmi blízke úlohám členov poľnej stráže. Taktiež výpočet povinností členov poľnej stráže a výpočet oprávnení použiť určité v zákone vymedzené donucovacie prostriedky je výsledkom rozsiahlych diskusií a zovšeobecnenia skúseností z činnosti analogických inštitúcií a plne korešponduje tak s poslaním poľnej stráže pri ochrane poľnohospodárskeho majetku, ako aj s je] postavením verejného činitelia.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
vzhľadom na vyššie uvedené, ako a] vzhľadom na potreby poľnohospodárov chrániť svoj majetok bez ohľadu na vlastnícku formu, v ktorej hospodária, vás zdvorilo prosím a žiadam o vyjadrenie súhlasu s predloženým návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poľnej stráži.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Weisa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec J. Weis:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie a páni poslanci,
vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky o poľnej stráži, tlač 606, pridelil predseda Národne] rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím číslo 1091 zo dňa 19. júla 1994 na prerokovanie do 11. augusta 1994 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo ako príslušnému skoordinovať stanoviská výborov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti do termínu spracovania spoločnej správy, t. j. do 16. 8. 1994, návrh neprerokoval. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výbor Národne] rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s doplnkami a zmenami.
Zo spoločne] správy odporúčam prijať alebo neprijať nasledovné body: an blok odporúčam prijať body 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 14.
Ak bude prijatý bod 11 zo spoločnej správy, bod číslo 10 je bezpredmetný, nakoľko bod 11 širším spôsobom rieši to isté, čo je v bode 10.
Bod číslo 2 spoločnej správy neodporúčam prijať, nakoľko znenie zákona predpokladá nosenie strelnej zbrane. Je nadbytočný, nakoľko zákon o zbraniach a strelive deklaruje podmienky pre získanie zbrojného preukazu, medzi nimi aj zdravotnú a psychickú spôsobilosť. To znamená, že je to nadbytočné.
Po rozprave a po prijatí pripomienok odporúčam zákon prijať.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spoločných spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa či má niekto záujem vystúpiť. Pán poslanec Krivčík. Pripraví sa pán poslanec Novotný.
Poslanec J. Krivčík:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
pod tlačou číslo 606 nám bol predložený vládny návrh zákona o poľnej stráži, ktorý ustanovuje podmienky vzniku poľnej stráže, vymedzuje jej základné práva a povinnosti pri
ochrane poľnohospodárskych kultúr, plodín a majetku, ktorý slúži na zabezpečenie poľnohospodárske] výroby a nachádza sa na poľnohospodárskych pozemkoch mimo intravilánu obce. Vládny návrh v ustanovení § 1 v ods. 2 zakotvuje povinnosť pre pozemkové úrady viest evidenciu členov poľnej stráže. Som toho názoru, že pozemkové úrady v súčasnej dobe majú zo zákona celkom iné poslanie.
Navrhované ustanovenie zákona o poľnej stráži by zbytočne odčerpávalo a komplikovalo chod týchto úradov pri riešení zložitých reštitučných prípadov, ktorých je podľa štatistiky k 30. 6. 1994 nevybavených viac ako 17 tisíc prípadov. Kompetencie pozemkových úradov sú vymedzené príslušnou právnou normou, najmä zákonom číslo 30 v znení neskorších predpisov. Navrhujem preto v predloženom vládnom návrhu v ustanovení § 1 ods. 2 zmeniť poslednú časť vety a nahradiť ju zmením "ktorú vedie okresný úrad". V nadväznosti na tuto zmenu navrhujem následne zosúladiť ustanovenie paragrafov 2, 3, 4, 5, 9 a 10.
Navrhujem bod 6 spoločnej správy vyňat na samostatné hlasovanie. Tento navrhujem neprijať, a môj pozmeňovací návrh je vecne fakticky totožný s bodom 6 vo veci príslušnosti orgánu Štátnej správy, len zahŕňa tieto zmeny v celej dikcii. vládneho návrhu.
Ďakujem vám za podporu môjho návrhu. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Teraz vystúpi pán poslanec Novotný. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? Pán poslanec Pánči.
Poslanec L. Novotný:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie kolegyne, pani kolegovia,
dovoľte, aby som navrhol malý doplnok v § 6 - preukazovaní príslušnosti k poľnej stráži. Odsek 1 navrhujem doplniť takto: "Člen poľnej stráže preukáže svoju totožnosť rovnošatou, preukazom člena poľnej stráže, ako a] ústnym vyhlásením poľná stráž. "
Ďalej navrhujem doplniť, novy odsek 2: "Rovnošatu určí vlastník. Rovnošata musí byt označená slovami "poľná stráž" a nesmie byt zameniteľná s rovnošatou ozbrojených zborov alebo ozbrojených síl. " Následný odsek prečíslovať,.
Ďakujem za pozornosť a tiež by som prosil o podporu tohto zákona.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Pánči. Bude mať ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? Konštatujem, že predbežne nie.
Poslanec E. Pánči:
Vážená Národná rada, vážený pán minister,
nebudem dlho zdržiavať, len zo skúseností, aj keď nemám pôdu, ale bývam v takom kraji, kde niektoré veci by sa dali v rámci tohto zákona vylepšiť, resp. zabrániť, niektorým nedostatkom, dávam takéto pozmeňovacie návrhy:
V § 7 ods. a/ v prvej vete, budem to citát: "Člen poľnej stráže je pri plnení úloh oprávnený požiadať preukázanie totožnosti a vysvetlenie od osoby pristihnuté] pri konaní poškodzujúcom alebo ohrozujúcom poľnohospodársky majetok. " Tu pridávam "alebo pri odôvodnenom podozrení z takéhoto konania". To je prvý návrh.
Druhý návrh v § 8 ods. 3 navrhujem rozšíriť možnosť použitia služobného psa, teda na konci doplniť vetu: "Rovnako môže psa použiť, na zadržanie unikajúceho páchateľa alebo oprávnene podozrivej osoby. "
Krátke zdôvodnenie k § 7, prečo by mal požadovať odôvodnenie. Príklad: horí les alebo zapálená tráva, nevidel síce páchateľa les alebo trávu zapáliť, ale je blízko. Prečo by nemal právo vyžadovať, od neho vysvetlenie? Takisto vieme, že ak sa kradne, kradne sa obyčajne v noci. /Poznámky z pléna, že aj cez deň. / Aj za bieleho dňa sa u nás kradne, áno. Nájde predpokladaného páchateľa, vedľa neho ukradnutý majetok, ale nemôže mu nič urobiť, ani sa ho spýtať odkiaľ je, lebo ho neprichytil, ale oprávnene predpokladá, že to urobil. To sú najčastejšie prípady.
A v prípade psa je to takisto. Ak zlodeja zbadal, je mladší, rýchlejší, nemôže ho chytiť, a to zabráni celému ďalšiemu vyšetrovaniu. Načo toho psa potom vlastne má? Pes je preto, že je rýchlejší ako človek a aj potme ňuchom cíti páchateľa.
Myslím si, že to môže pomôcť a odporúčam ich prijať.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Ma ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave?
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Koncoš?
Minister poľnohospodárstva SR P. Koncoš:
Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Weis?
Poslanec J. Weis:
Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu, budeme sa prezentovať. Prosím všetkých, ktorí sú v budove Národnej rady, aby prišli na toto dôležité záverečné hlasovanie. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 71 poslancov.
Prosím, budeme sa prezentovať ešte raz. Prezentujeme sa, nehlasujeme.
Konštatujem, že sme uznášaniaschopní, je nás 83.
Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec J. Weis:
Vzhľadom na to, že zo spoločnej správy okrem mnou navrhovaných bodov bol navrhnutý vyňať zo spoločného hlasovania bod 6, chcem zopakovať body, ktoré odporúčam an blok prijať. Sú to body 1, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 14.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o bodoch spoločne] správy tak, ako ich prečítal pán spoločný spravodajca. Odporúča ich prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že body spoločnej správy 1, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 14 sme prijali.
Poslanec J. Weis:
Prijatím bodu 11 sa bod 10 stáva bezpredmetným. Bod číslo 2 navrhujem neprijať. Obdobne navrhujem neprijať bod 6, nakoľko návrh pán poslanca Krivčika legislatívne komplexne rieši tento problém, takže obidva body 2 a 6 navrhujem an blok neprijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o bodoch 2a 6 spoločne] správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča an blok neprijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že body 2a 6 spoločne] správy sme neprijali.
Poslanec J. Weis:
Pán poslanec Krivčík vo svojom návrhu navrhuje slovo "pozemkového" a "pozemkovým" - v rôznych pádoch nahradiť slovom "okresných" v paragrafoch 2, 3, 4, 5, 9a 10. Navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Krivčíka v znení ako bol prednesený. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Krivčíka sme prijali.
Poslanec J. Weis:
Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Novotný, ktorý § 6 ods. 1 navrhuje rozšíriť, nasledovne: "Člen poľnej stráže preukazuje svoju totožnosť rovnošatou... " - potom sa pokračuje ďalej. Navrhujem prijať.
Potom navrhol v § 6 novy odsek 2 nasledovne: "Rovnošatu určí vlastník. Rovnošata musí byt označená slovami "poľná stráž". Nesmie byť zameniteľná s rovnošatou ozbrojených zborov alebo ozbrojených síl. " Ostatné odseky navrhuje prečíslovať. Navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Novotného. Pán spoločný spravodajca ich navrhuje an blok prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o doplnení paragrafu, kde sa stanovuje preukazovanie rovnošatou a následne aká má byt táto rovnošata. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pána poslanca Novotného sme prijali.
Poslanec J. Weis:
Posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Pánči. V § 7 pod písmenom a/ navrhuje text v tretom riadku "ohrozujúcom poľnohospodársky majetok" doplniť "alebo pri odôvodnenom podozrení z takého konania". Navrhujem prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pánčího. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Pánčiho sme prijali.
Poslanec J. Weis:
Jeho posledný návrh k § 8 ods. 3 hovorí o pustení psa. Je to príliš nebezpečný návrh. Navrhujem neprijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, spustil som hlasovanie, ale predtým sa hlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Skôr, ako sa rozhodnem hlasovať, rad by som sa spýtal pána poslanca Pánčího, či ide o čistokrvného psa alebo či to môže byť aj pouličná zmes.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pán poslanec Mikloško, keby som bol vedel, s čim vystúpite, bol by som nechal hlasovanie bežať. Pol minutý, ktorú sme stratili, pripisujem vára osobne na vrub. Hlasovanie zopakujeme. Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pánčiho. Vzhľadom na to, že sa to zdá pánu spoločnému spravodajcovi príliš tvrdé, neodporúča ho prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 16 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhy pozmeňovací návrh pána poslanca Pánčiho sme neprijali.
Poslanec J. Weis:
Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o návrhu ako celku. Navrhujem ho prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poľnej stráži.
Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za pozornosť. Skôr, ako vám poviem, kedy sa zajtra zídeme, pani poslankyňa Rusnáková si robila štatistiku a oznámila mi, že dnes môžeme mat dôvod na spokojnosť, pretože odkedy sme v novej budove, dnes sme odviedli najväčší počet hlasovaní, vyše 90, väčšinou úspešných. Ďakujem pekne za spoluprácu.
Zajtra o 9. 00 hodine bude politické grémium, preto sa zídeme o 9. 30 hodine.
Kolegyne a kolegovia, želám vám dobru noc.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 17., 18., 19., 24., 25. a 26. augusta 1994
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 37. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
III. č a s ť
X. volebné obdobie
Piaty deň rokovania
37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 25. augusta 1994
Podpredseda NR SR Ľ. Černák: Kolegyne, kolegovia,
budenie pokračovať v prerušenom rokovaní 37. schôdze. Prosím preto všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby prišli do rokovacej sály.
Vzhľadom na to, že bude potrebné urobiť politickú dohodu o ďalšom priebehu schôdze, mám pre vás pripravený návrh politického grémia, ale budeme začínať hlasovaním.
Takže, kolegyne, kolegovia, zisťujem našu uznášaniaschopnosť, prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 53 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou mimoriadne náročný program. Čas nemilosrdne odkrajuje minutú za minútou, takže bolo by dobré, aby sme efektívne využili čas, ktorý nám ostáva. Preto prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli a prezentovali sa.
Vážené kolegyne a kolegovia, pokračovanie našej schôdze je podmienené hlasovaním o programe. Tých, ktorí ste tu, vás budem informovať o dohode, ktorá bola urobená na politickom grémiu. Potom ju zopakujem ešte raz tesne pred hlasovaním.
Kolegyne, kolegovia, včera sme odchádzali s tým, že bolo celkove 17 procedurálnych návrhov na zmeny v programe,
ktoré žiadali jednotliví poslanci. Dnes ráno politické grémium sa snažilo navrhnúť program, ktorý by mal byt kompromisom všetkých prednesených požiadaviek. Láskavo žiadam všetkých predkladateľov, aby stiahli svoje pozmeňovacie návrhy a aby sme an blok hlasovali o nasledujúcom návrhu - bol by som veľmi rád, keby sme už nespochybňovali tento návrh, pretože bol jediným možným konsenzom a akékoľvek ďalšie diskusie budú stratou času.
Politické grémium navrhuje, aby plénum ďalej pokračovalo tak, že ako prvý bod programu by sme prerokovali bod číslo 26 zo schváleného programu, t. j. tlač 615. Ako druhy bod programu Štátny fond likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom, tlač 604, terajší bod 29. Ako tretí by sme zobrali bod číslo 30, tlač 594. Ako štvrtý by sme zobrali súčasný bod 31, tlač 619. Zatiaľ je to presne podlá programu. Ako piaty bod by sme zobrali súčasný bod 33, tlač 623. Ako šiesty by sme zobrali bod 34, tlač 545. Ako siedmy bod číslo 39, tlač 581. Ako ôsmy bod číslo 40 - vládny návrh zákona o štátne] podpore vedy a techniky, tlač 607. Ako deviaty by sme zobrali bod číslo 41, to je Slovenská akadémia vied, tlač 539. Ako desiaty bod číslo 49 zo strany 9, to je tlač 533 o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. Ako jedenastý by sme zobrali bod číslo 38 - to je štátny odborný dozor nad bezpečnosťou práce, tlač 586. Klub Slovenskej národne] strany požiadal, aby bol zajtra ako bod 1 programu, aby bol prítomný pán Čapkovič, ktorý sa dnes zo súkromných dôvodov nezúčastňuje nášho rokovania. Takže, ako jedenásty by išiel bod číslo 38, tlač 586, jediný, ktorý sme odsúhlasili s fixným dátumom, t. j. zajtra ako prvý bod nášho rokovania. Dvanástym by bol bod číslo 32, to je novelizácia zákona o Armáde Slovenské] republiky, tlač 605. Ako trinásty, štrnásty a pätnásty by boli body o konflikte záujmov v poradí, ako ich mame napísané, teda body číslo 42, 43 a 44, a ďalšie uvidíme.
Kolegyne, kolegovia, potom to zopakujem ešte raz, pretože sme neboli uznášaniaschopní, ale skontrolujem našu uznášaniaschopnosť. Prosím, budeme sa prezentovať, aby som zistil, koľko nás je.
Prosím, prezentujme sa. Tí, ktorí majú chuť pracovať, majú ešte pat sekúnd na to, aby prišli do rokovacej sály.
Prezentovalo sa 85 poslancov, sme uznášaniaschopní.
Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať tým, že ako procedurálny návrh podávam návrh ďalšieho programu tak, ako bol dohodnutý na politickom grémiu. Ešte raz ho zopakujem.
Ako prvý by sme teraz zobrali bod číslo 26, to je novelizácia zákona číslo 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 615.
Ako druhý by sme zobrali jadrové palivo, bod číslo 29, tlač 604.
Ako tretie by išli cenné papiere, súčasný bod číslo 30, tlač 594.
Ako štvrtý by išiel majetok obcí, bod číslo 31, tlač 619.
Ako piaty bod by išli voľby do orgánov samosprávy, bod číslo 33, tlač 623.
Ako šieste by išli platové pomery starostov obcí a primátorov miest, súčasný bod číslo 34, tlač 545.
Ako siedmy by išiel vysokoškolský zákon, bod číslo 39, tlač 581.
Ako ôsmy zákon o statne] podpore vedy a techniky, bod číslo 40, tlač 607.
Ako deviata by išla Slovenska akadémia vied, bod číslo 41, tlač 539.
Ako desiaty by išiel pobyt cudzincov, bod číslo 49, tlač 533.
Ako jedenásty bod, ktorý bude zajtra prvým bodom nášho rokovania, bude štátny odborný dozor nad bezpečnosťou práce, bod číslo 38, tlač 586.
Ako dvanásty bod by bola novelizácia zákona o zriadení Armády Slovenskej republiky, bod číslo 32, tlač 605.
Potom ako body číslo 13, 14, 15 by išli návrhy o konflikte záujmov uvedené pod bodmi 12, 43 a 44.
O tomto procedurálnom návrhu, ktorý je osvojením si návrhu politického grémia, dám hlasovať bez rozpravy. Kto je za to, aby sme ďalej pokračovali podľa programu, ktorý som predniesol?
Prosím, faktická poznámka - pani Bartošová. Poslankyňa E. Bartošová:
Ak dovolíte, pán predsedajúci, mala by som poznámku. Napriek tomu, že politické grémium dohodlo program dnešnej schôdze, alebo navrhlo program dnešného a zajtrajšieho dňa, myslím si, že nemôžete predložiť návrh na hlasovanie o týchto bodoch skôr, než 17 poslanci, ktorí včera vystúpili a predložili procedurálne návrhy, svoje návrhy nestiahnu.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Dobre. To je v poriadku. Máme pokračovať procedurálne tak, ako to povedala pani poslankyňa Bartošová. Všetkých poslancov som požiadal, aby svoje procedurálne návrhy stiahli a nahradil som ich návrhom politického grémia. Napriek tomu sa teda pýtam, či je medzi nami niekto, kto trvá na tom, aby sa o jeho procedurálnom návrhu hlasovalo. Prosím, pani Bartošová.
Poslankyňa E. Bartošová:
Áno, trvám na tom návrhu, ktorým som predložila, aby sa schôdza neskončila do vyčerpania všetkých bodov. Prosím o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Ďalší návrh - pán poslanec Dubovan. Poslanec K. Dubovan:
Takisto trvám na tom, aby sa hlasovalo o mojom návrhu, aby sa tlač 584 prerokovala ako prvý bod poobede.
Podpredseda NR, SR Ľ. Černák:
Pani poslankyňa Bartošová, je mi ľúto, ale nemôžem dať, hlasovať, o vašom procedurálnom návrhu, pretože o tomto už Národná rada prijala uznesenie, že schôdza skončí zajtra o 12. 00 hodine, takže ďalšie návrhy v tomto smere sú irelevantné.
Dám hlasovať o návrhu pána Dubovana, ktorý jediný nestiahol svoj procedurálny návrh a trvá na tom, aby sme o ňom hlasovali. Bol to návrh, ktorým žiadal, aby sme prerokovalo.
vládny návrh zákona Národne] rady slovenské] republiky o niektorých osobitných podmienkach privatizácie energetických podnikov a plynárenských podnikov. O tomto návrhu musím dať hlasovať ako o prvom.
Prosím, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Dubovana. Vzhľadom na to, že je v rozpore s dohodou urobenou na politickom grémiu, neodporúčam ho prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca Dubovana sme neprijali.
Pre poriadok sa opýtam ešte raz, či zo včerajších predkladateľov procedurálnych návrhov je ešte niekto, kto trvá na tom, aby sme hlasovali o jeho návrhu.
Kedže nie, budeme hlasovať o tom, aby sme ďalej pokračovali podlá programu tak, ako som ho dvakrát prečítal.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Keďže je to návrh, ktorý je zhodou z politického grémia, odporúčam ho prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme si odsúhlasili ďalší program tak, ako som ho dvakrát predniesol.
V zmysle toho budeme pokračovať dvadsiatym šiestym bodom, ktorým je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Prosím, faktická poznámka pána poslanca Móriho. Poslanec I. Móri:
Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, ale dovolím si využiť, túto chvíľu, keď sme tu aspoň v takomto počte, a informovať všetkých členov národnej skupiny Medziparlamentnej únie. Za výkonný výbor by som si ich dovolil pozvať dnes na výročnú členskú a zároveň a] poslednú schôdzu o 13. 45 hodine do kinosály. Jednak zhodnotíme uplynulé obdobie, ale dohodneme sa aj na jednodennom výlete do Viedne, do rakúskeho parlamentu, ktorý by sme mali uskutočniť začiatkom septembra. Srdečne pozývam všetkých záujemcov, ale aj všetkých členov.
Ďakujem za pozornosti. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, pán Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, ešte by som chcel pripomenúť z politického grémia, že súčasťou tohto programu by malo byt zvolanie výboru pre štátnu správu a samosprávu cez obedňajšiu prestávku, lebo jeho stanovisko je potrebne k bodu 31. Prosil by som, keby ste toto nejakým spôsobom tlmočili ostatným členom tohto výboru.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Máte pravdu, pán poslanec, je to súčasťou politickej dohody. Prosím pána predsedu Reu, aby určil čas, v ktorom sa jeho výbor stretne.
Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať dvadsiatym šiestym bodom programu. Tento návrh ste dostali ako tlač číslo 615.
Návrh bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Uvedený návrh zákona prerokoval len Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady, uznesenie ktorého máte rozdané.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodni predseda Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci pán poslanec Bohumil Chmelík. Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec B. Chmelík:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som za skupinu predkladateľov uviedol návrh skupiny poslancov Národne] rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národne] rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Tento návrh patrí vlastne svojim spôsobom k včerajšej zdravotníckej problematike, pretože patrí do skupiny iniciatív, ktorými chceme hľadať alebo naplniť viaczdrojovosť finančného zabezpečenia v rezorte zdravotníctva.
Zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v § 2 hovorí, že majetok fondov sa môže použiť v súlade so schválenými privatizačnými projektami na tieto spôsoby privatizácie - bod d/ na prevod privatizovaného majetku na účely nemocenského a dôchodkového poistenia. Akoby svojim spôsobom tu chýbalo zdravotné poistenie. Preto navrhujeme nové znenie tohto bodu d/, a to "na prevod privatizovaného majetku na účely zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia". Toto sa potom odráža a] v § 9, kde písmeno i/ znie: "prevádza privatizovaný majetok na účely zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia".
Prosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu poslancovi Chmelíkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Miroslava Tahyho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec M. Tahy:
Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky 19. júla 1994 svojím rozhodnutím číslo 1104 pridelil predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 615, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Predseda Národne] rady určil ako príslušný Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý mal skoordinovať stanoviská výborov, ktorým bolo pridelené prerokovať, predmetnú predlohu. Musím konštatovať, že jedine garančný, teda Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady si splnil úlohu, ktorú dostal od predsedu Národne] rady, ostatne výbory sa tlačou nezaoberali z dôvodov, ktoré mne nie sú známe.
Napriek tomu dovoľte, aby som prečítal stanovisko Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prijal 23. augusta 1994 uznesením číslo 486, v ktorom súhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady a odporúča Národne] rade, aby tento návrh zákona Národná rada schválila.
K tomu, čo povedal pán poslanec Chmelík za predkladateľov, niet čo dodať. Opakujem, vláda vyjadrila s predmetným
návrhom súhlas. Myslím, že tento návrh je o to logickejší, že sme prijali prakticky dva zákony o poisťovniach, a teda zdravotná poisťovňa je samostatným subjektom, na ktorú sa práve viaže a] táto novela. Odporúčam ju prijať. Myslím si, že je to charakter návrhu zákona, kde je ťažko prijímať, akékoľvek pozmeňovacie návrhy, ale napriek tomu, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto, ktoré je určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či má niekto z dám poslankýň a pánov poslancov záujem vystúpiť.
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu za skončenú.
Chce sa ešte vyjadriť pán poslanec Chmelík? Poslanec B. Chmelík:
Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Takže, prosím pána poslanca Tahyho, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec M. Tahy:
Keďže rozprava, ktorá bola otvorená, bola uzavretá bez pripomienok, odporúčam dať hlasovať o predloženom návrhu a odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať. Hlasujeme o návrhu zákona ako celku.
Kolegyne, kolegovia, je nás len 65.
Vážené kolegyne, kolegovia, mame pred sebou veľmi bohatý program, ktorý by sme zajtra do dvanástej mali stihnúť, preto vás chcem poprosiť o ústretove a efektívne rokovanie. Fyzické spočítavanie zaberá príliš veľa času, elektronickým zariadením je hlasovanie podstatne rýchlejšie.
Zopakujeme hlasovanie o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály.
Prezentovalo sa 72 poslancov.
Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, ktorí boli pred chvíľkou na balkóne, aby prišli do rokovacej sály. Budeme hlasovať, ešte raz. Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov na hlasovaní.
Kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Môžu hlasovať aj ti, ktorí tu neboli počas rozpravy, pretože rozprava vlastne nebola a zákon odsúhlasujeme v podobe, v akej ho prerokoval výbor.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu.
Kolegyne, kolegovia, urobím takú úpravu, ktorá predsedajúcemu prináleží, vzhľadom na to, že pán minister Magvaši je ešte len na ceste a predkladá návrh zákona, ktorý sme mali prerokovať pod bodom číslo 2, tento preskočíme a budeme rokovať o bode číslo 3. Je to zákon o cenných papieroch.
Pristúpime teda k prerokovaniu
Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 88/1994 Z. z.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 594 a spoločnú správu výborov ako tlač 594a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní predseda výboru pán Jozef Košnár. Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Košnár:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni,
netreba iste zdôrazňovať, že bez fungujúceho kapitálového trhu nemôže v ekonomike prebiehať, rýchla a pružná mikroštrukturálna adaptácia, ktorá je základom pre makroštrukturálne zmeny, pre udržiavanie a rast konkurencieschopnosti, a tým aj pre hospodársky rast. Aby kapitálový trh mohol splniť svoje významné alokačne a informačne funkcie, potrebuje kvalitný inštitucionálny a legislatívny rámec pre svoje fungovanie.
Pravda, kapitálový trh na Slovensku je iba v zárodočnom štádiu svojho formovania, keď impulzom pre jeho formovanie bola kupónová privatizácia a keď vznik inštitútov kapitalového trhu nebol daný potrebami emitentov cenných papierov a investorov, ale vznikom ponuky veľkého množstva cenných papierov, takže zákonné normy upravujúce kapitálový trh vznikali až následne, pričom sa v nich prelínali regulačné princípy platné vo vyspelých ekonomikách na jednej strane a princípy svojho druhu neobvykle, vyplývajúce z kupónovej formy privatizácie. Dôsledkom je vyostrenie radu problémov, ktoré brzdia rozvoj kapitálového trhu, a tým aj proces ekonomickej transformácie ako celku.
Spoločnou príčinou takéhoto stavu akiste je a] to, že absentuje koncepcia formovania a rozvoja kapitalového trhu
a že je nesúrodá a nekonzistentná legislatíva, ktorá túto oblasť upravuje. Negatívne charakteristiky veľmi konkrétne vypukli najmä po novelizácii zákona číslo 600 o cenných papieroch v podobe zákona 88 z roku 1994, ako aj novelizácii zákona o investičných spoločnostiach. Len celkom nedávno, začiatkom augusta, vláda Slovenskej republiky po viac ako ročnom úsilí a viacnásobných pokusoch a iniciatívach vyvíjaných a] orgánmi Národnej rady Slovenskej republiky prijala koncepciu ďalšieho rozvoja kapitálového trhu, v ktorej sa predpokladá, že Národne] rade bude po veľmi krátkom čase predložená novela zákona o cenných papieroch, ktorá by zrušila tie ustanovenia, ktoré sa ukázali ako brzdiace a ktoré bolí zavedené poslednou novelou v zákone číslo 88 z roku 1994. Je preto trošku udivujúce, že vláda prakticky v tých istých dňoch zaujala nesúhlasné stanovisko k predkladaného poslaneckému návrhu novely zákona o cenných papieroch, ktorý sleduje práve tie ciele, ktoré si vláda v schválenej koncepcii rozvoja kapitálového trhu osvojila.
Návrh novely, ktorý skupina poslancov predkladá, bol spracovaný spoločne s Asociáciou investičných fondov a investičných spoločností a s Asociáciou pre rozvoj kapitálového trhu. Súhlas s jeho ustanoveniami vyslovili aj predstavitelia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Asociácia bánk a poisťovni a ďalšie inštitúcie kapitalového trhu.
Dovoľte mi v krátkosti charakterizovať, tri rozhodujúce hlavné vecné zmeny, ktoré v platnej podobe zákona o cenných papieroch navrhujeme uskutočniť. Prvá sa týka obligatórne] podoby cenných papierov a ich verejnej obchodovateľnosti. Novelizácia zákona o cenných papieroch zákonom číslo 88 ustanovila, že niektoré druhy cenných papierov sa môžu vydať, len ako zaknihované, dematerializované cenné papiere, teda nesmú existovať v listinnej podobe, a že tieto papiere musia byt len verejne obchodovateľné papiere a emitent nemôže rozhodnúť, či prestanú byť verejne obchodovateľnými papiermi.
V predkladanej novele navrhujeme vrátiť sa v podstate k pôvodnému stavu, zakotvenému v zákone o cenných papieroch číslo 600 pred jeho predchádzajúcou novelizáciou, a síce tak, aby dotknuté druhy cenných papierov mohli byt dematerializované, zaknihované, ale aby im nebola zo zákona takáto povinnosť, uložená. Súčasne navrhujeme upraviť podmienky premeny podoby cenného papiera, ako aj povinnosti emitenta, ktorý rozhodol o premene podoby cenného papiera. Navrhovaná úprava odstraňuje istý rozpor s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý upravuje akciové spoločnosti a s ustanoveniami iných právnych predpisov, ktoré upravujú iné druhy cenných papierov.
Povinná zaknihovaná podoba cenných papierov je podrobovaná veľmi ostrej kritike v odborných kruhoch a je všeobecne známe, že vo vyspelých ekonomikách individuálni vlastníci cenných papierov preferujú ich listinnú podobu. Preto a] platné znenie obsahuje v sebe jedno rozporne ustanovenie, podľa ktorého zahraničné osoby, ak o to požiadajú, môžu ten istý cenný papier, ktorý existuje inak obligatórne v zaknihovanej, nematerializovanej podobe len evidovaný v počítačočových nosičoch Strediska cenných papierov, dostali aj v listinnej podobe. Takáto dvojaká podoba cenného papiera, ako sa obávame, by mohla byt zneužitá. Okrem toho stredisko cenných papierov už dnes pri tom rozsahu cenných papierov, ktorý vznikol v dôsledku prvej vlny kupónovej privatizácie, len s veľkými ťažkosťami je v stave zvládnuť agendu spojenú s ich obhospodarovaním a sú veľmi vážne obavy, že druhá vlna kupónovej privatizácie, ktorá prudko zvýši rozsah cenných papierov, by prekročila hranicu technickej zvládnuteľnosti pri súčasných podmienkach. Preto vlastne navrhujeme návrat k pôvodnému stavu, ktorý bol zakotvený v zákone číslo 600 o cenných papieroch.
Druha vážna zmena, o ktorej sa chcem krátko zmienili, sa dotyka práva opcie, pri ktorom navrhujeme, ako sa nazdávame, vecne oprávnenejšie a presnejšie formuláciu § 14, ktorá ruší uplynutie lehoty medzi uzavretím zmluvy a plnením zo zmluvy ako odkladaciu podmienku. Právni experti v tejto oblasti, ale aj odborné bankové kruhy a kruhy v inštitúciách kapitálového trhu dokumentujú, že táto obmedzujúca podmienka nie je precízne formulovaná, spôsobuje rad ťažkostí. V nami navrhovane] úprave opätovne navrhujeme s menšími formulačnými, spresňujúcimi zlepšeniami vrátiť, sa k pôvodnému zneniu, aké bolo v zákone číslo 600.
A napokon tretia vecná zmena sa dotyka otázok oznamovacej a ponukovej povinnosti. To je § 79a, ktorý vniesol určité nejasnosti, interpretačné nepresnosti. Nie je jasné, aké sú práva a povinnosti toho, kto nadobudol 30 % akcií, na koho sa to vzťahuje a podobne. Taktiež tu navrhujeme vrátiť sa k prehľadnejšiemu, jednoduchšiemu, oveľa zrozumiteľnejšiemu zneniu, ktoré priblíži zákon o cenných papieroch, urobí ho kompatibilným, oveľa porovnateľnejšim, zlučiteľnejším s obdobnými zákonmi o cenných papieroch, a to nielen v zavedených trhových ekonomikách západnej Európy, ale aj v rodiacich sa trhových ekonomikách - povedzme - v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a podobne, lebo si musíme uvedomiť, že slovenský kapitálový trh má konkurentov nielen vo vzdialenejšom zahraničí, ale aj u bezprostredných susedov a legislatíva musí utvoriť také podmienky, ktoré nebudú sťažovať rozvoj slovenského kapitálového trhu.
Preto vás chcem, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v zastúpení skupiny predkladateľov, ale aj tých odborných kruhov, ktoré pripravovali znenie navrhovanej novely, veľmi pekne poprosiť, a požiadať o podporu navrhovane] novely zákona číslo 600.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu Košnárovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Miroslava Tahyho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národne] rady.
Poslanec M. Tahy:
Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení hostia,
dovoľte, aby som vás informoval o tom, čo nakoniec je uvedené aj v spoločnej správe, tlač 594a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil rozhodnutím číslo 1074 z 11. júla 1994 návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 88/1994 Z. z. na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národne] rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím predsedu Národne] rady Slovenskej republiky určený Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Musím konštatovať, podobne ako pri predchádzajúcom bode, že úlohy sa zhostil jedine Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady s tým rozdielom oproti predchádzajúcemu bodu, že neprijal platné uznesenie napriek tomu, že bol uznášaniaschopný. Z 19 členov výboru bolo prítomných 13, za návrh uznesenia hlasovalo 9, proti nehlasoval nikto, 4 sa zdržali hlasovania, čiže na platné uznesenie chýbal jeden hlas.
Za tejto situácie ideme teda prerokúvali návrh zákona. Zo spoločnej správy nevyplývajú žiadne pripomienky, o ktorých by mal hlasovať, tento parlament, môžu vzniknúť, jedine z rozpravy. Ako spravodajca k tomu, čo vysvetlil za predkladateľov pán predseda národohospodárskeho a rozpočtového výboru, z hľadiska odborného iste nemám čo dodať, ale chcel by som podporiť prijatie tohoto zákona ešte takým faktickým konštatovaním k súčasnému stavu v tejto oblasti. Keď sme prerokovávali novelu zákona pod tlakom odborne] verejnosti z oblasti kapitálového trhu, musela vláda predložiť návrh riešenia tejto problematiky, ovšem ten návrh, ktorý bol prijatý v zákone číslo 88, sa ukázal ako málo funkčný, nepodporujúci rozvoj kapitálového trhu, ale naopak, ako brzdiaci faktor, čo bolo veľmi negatívne vzhľadom na stav rozvoja kapitálového trhu okolo nás, aj v susednej Českej republike. Burza cenných papierov bola skôr v Bratislave ako v Čechách, napriek tomu sme veľmi zaostali v rozvoji kapitálového trhu a jednoducho sa nepodarilo prijať také legislatívne normy, ktoré by pomohli urýchliť procesy v tejto oblasti.
Keď sme prerokovávali zhruba pred pol rokom návrh zákona, ktorý bol potom prijatý pod číslom 88, konštatovali sme, že chýba jeden ucelený kódex - koncepcia kapitálového trhu. Tu došlo k rozporu, o ktorom hovoril pán Košnár, že vláda dala negatívne stanovisko k tejto predlohe a zároveň pri prijímaní koncepcie kapitálového trhu, ktorú prijala, jednoducho to, čo je v tomto návrhu zákona, akceptovala. Chápem to ako určitý časový posun, že mala možnosť, oboznámiť sa s návrhom tejto novely prv, ako prerokovala koncepciu, a nazory, ktoré získala od pracovníkov ministerstva financií, ktorí pripravovali návrh novely, ktorá vyšla pod číslom 88, akceptovala a prijala negatívne stanovisko, pričom, keď sa podrobnejšie oboznámila B problematikou pri prerokovávaní koncepcie, ktorú prijala, prakticky viac-menej negovala svojím rozhodnutím toto stanovisko, ktoré máme dnes k tomuto návrhu zákona. Z toho dôvodu sa neobávam, že by sme vykonali nejaký zlý skutok, keby sme napriek negatívnemu stanovisku vlády prijali tento návrh zákona, pretože prakticky je v súlade s koncepciou.
Je fakt, že koncepciu zatiaľ tento parlament neprerokoval. Ani národohospodársky a rozpočtový výbor sa nemal možnosť zaoberať koncepciou kapitálového trhu, ale keď teraz odstránime časť brzdiacich faktorov v tejto oblasti, predsa len pre kapitálový trh získame čas, pretože, ak by sme chceli vychádzať z koncepcie kapitálového trhu, nikto iný sa tým už nemôže zaoberať, až budúci parlament. Jednoducho už na to nie je časový priestor. Ak by sme tento návrh zákona neprijali, stratí sa niekoľko mesiacov a budeme ďalej a viac zaostávať v rozvoji kapitálového trhu. Preto vrelo odporúčam, páni poslanci, aby sme predlohu, ktorú nám pripravili naši kolegovia poslanci, prijali.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu Tahymu. Prosím, zaujmite miesto, ktoré je určené pre spoločných spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tridsiatom bode programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť.
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Formálne sa pýtam, či má záujem zaujať stanovisko pán Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím pána Tahyho, aby uvádzal hlasovanie. Poslanec M. Tahy:
Pán predsedajúci, keď sa vám podarí zohnať dostatočný počet mojich kolegov a kolegýň, odporúčam, Keďže nevznikli žiadne pripomienky, dať hlasovať o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály. Budeme hlasovať o novele ako celku.
Budeme sa len prezentovať, aby som zistil uznášaniaschopnosť. Prosím, kolegovia, kolegyne, prezentujme sa. Prosím všetkých, ktorí sú mimo, aby prišli do rokovacej sály. Nehlasujeme, zatiaľ len zisťujem uznášaniaschopnosť.
Prezentovalo sa 72 poslancov. S tými, ktorí práve prichádzajú, sme uznášaniaschopní.
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení
schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 88/1994 Z. z.
Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu. /Potlesk. /
Kolegyne, kolegovia, keďže medzitým prišiel pán Magvaši, ako ste mohli sledovať, pán minister prišiel niekoľko sekúnd potom, ako sme preskočili jeho bod programu, teraz sa vrátime k bodu, ktorý sme mali odhlasovaný ako bod číslo 2. Je to
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odNávrh zákona ste dostali ako tlač číslo 604 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 604a.
Z poverenia vlády Slovenské] republiky vládny návrh zákona odôvodni minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Magvaši. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister hospodárstva SR P. Magvaši:
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
doprava v Bratislave tiež má problémy a ospravedlňujem sa, že som o pár sekúnd prišiel neskoršie, pretože v Petržalke bola nejaká havária a chviľu sme tam stali.
Predkladám vládny návrh zákona o Štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Likvidácia jadrovo-energetických zariadení patrí medzi významne zložky mierového využívania jadrovej energie. Otázky súvisiace s likvidáciou jadrovo-energetického procesu sa v Slovenskej republike doteraz uspokojivo neriešili a z hľadiska perspektívy tohto energetického komplexu je ich nutné riešiť. V duchu hospodárskej politiky bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prevádzkovatelia jadrových a energetických zariadení neboli povinní vytvárať žiadne finančné prostriedky na likvidáciu týchto zariadení. Podlá princípov plánovaného hospodárstva náklady na likvidáciu jadrovo-energetických zariadení a na nakladanie s produktami jadrovo-energetického procesu sa mali hradiť výlučne zo štátneho rozpočtu.
Účelom predkladaného návrhu zákona je zriadenie Štátneho fondu likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, z prostriedkov ktorého sa bude zabezpečovať financovanie likvidácie jadrovo-energetických zariadení a financovanie nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpádmi súvisiacimi s likvidáciou jadrovo-energetických zariadení. Hlavným zdrojom fondu budú príspevky prevadzkovateľov jadrovo-energetických zariadení, pričom v návrhu vládneho zákona sa predpokladá, že táto výška príspevkov prevadzkovateľov do fondu bude ustanovená vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že prevádzkovatelia jadrovo-energetických zariadení doteraz finančne prostriedky na likvidáciu týchto zariadení nevytvárali, ako aj vzhľadom k predpokladane] dobe životnosti jadrových elektrární, ktoré sa predpokladajú od 20 až do 30 rokov, a vo väzbe na program likvidácie blokov jadrovej elektrárne V-1 a V-2 Jaslovské Bohunice prevádzkovatelia nedokážu vytvoriť z príspevkov uhradzovaných fondu podľa tohto návrhu zákona výšku finančných prostriedkov potrebných na likvidáciu jadrovo-energetických zariadení. Navrhuje sa preto, aby sa dočasne ako doplnkový zdroj fondu použili dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 19 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Presné požiadavky na tieto dotácie budú každoročne spresňované v rozsahu schválenom zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky, v závislosti na programe likvidácie jadrovo-energetických zariadení, finančne] náročnosti ich zabezpečenia a stavu finančných prostriedkov fondu.
Správou fondu je poverené Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a orgánmi fondu sú rada fondu a riaditeľ fondu. Predloženiu tohoto návrhu zákona predchádzalo vypracovanie zásad zákona, ktoré boli schválené vládou Slovenskej republiky dňa 27. júla minulého roku uznesením číslo 539 a spoločnou správou výborov Národne] rady Slovenskej republiky zo dňa 28. októbra 1993 s pripomienkami. Podstatná časť týchto pripomienok bola v návrhu zákona zapracovaná.
Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 13. júla 1994 uznesením číslo 709. Odporúčam, aby Národná rada Slovenské] republiky vládny návrh zákona schválila.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Kotelesa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec L. Koteles:
Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,
vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, tlač číslo 604, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady slovenskej republiky, Národohospodárskemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody v lehote do 11. augusta 1994.
Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokovali 11. augusta 1994, okrem Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý do uvedenej lehoty vládny návrh zákona neprerokoval. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národne] rady Slovenské] republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky B pozmeňovacími návrhmi schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody 17. augusta 1994 prerokoval vládny návrh zákona a vyslovil s ním súhlas obsiahnutý v uznesení výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody číslo 234, ktoré bolo rozdané poslancom.
Podpredseda NR SR Ľ. Černáka.
Ďakujem poslancovi Kotelesovi a prosím ho, aby zaujal miesto, ktoré je určené pre spoločných spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som dve písomné prihlášky. Prvý sa prihlásil pán poslanec Šebo. Pripraví sa pán poslanec Duka-Zólyomi. Prosím, pán poslanec Šebo, máte slovo.
Poslanec J. Šebo:
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som predložil nasledovné pozmeňovacie návrhy k predloženému zákonu, o Štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení, nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Ako prvý predkladám pozmeňovací návrh v § 3, ale aj v celom zákone nahradiť slová "prevádzkovateľ" slovom "vlastník". Odôvodnenie: pri jadrovoenergetických zariadeniach najmä po zamýšľanej privatizácii nebude prevádzkovateľ totožný s vlastníkom. Tak sa môže stať, že zahraničný akcionár by do tohoto fondu neodvádzal žiadne prostriedky. Slovenská republika by tak prišla o miliardové sumy. Preto je nutné, aby bol v zákone namiesto slovo "prevádzkovateľ" uvedený text či slovo "vlastník".
Druhý pozmeňovací návrh - navrhujem nové znenie § 3 ods. 2. Je to vlastne spresnené znenie bodu 3 spoločnej správy. Znenie by bolo nasledovné: "/2/ "Vlastníci jadrovoenergetických zariadení sú povinní zaplatiť príspevky do fondu vo výške 10 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovej elektrárni. " Týmto spresnením sa zabezpečí, aby sa do výšky výpočtu príspevku nezapočítala a] vlastná spotreba jadrovej elektrárne, čo je značný výkon a značné množstvo elektrické] energie.
Tretí pozmeňovací návrh sa týka § 1 ods. 3, kde navrhujem nasledovné nové znenie: "/3/ Fond je právnická osoba so sídlom v Mochovciach". Tento pozmeňovací návrh odôvodňujem nasledovne: V jadrovej elektrárni v Mochovciach je vybudované tzv. regionálne úložisko rádioaktívnych odpadov pre nízko a stredne aktívne odpady. Investične sa pripravuje vybudovanie medziskladu vyhoreného jadrového paliva. Ďalej je investične rozpracovaná technologická dodávka na spracovanie rádioaktívnych odpadov, a to prvá etapa, výroba tzv. betonkontajnerov na dlhodobé 300-ročné ukladanie rádioaktívnych odpadov. V prípade, že tzv. zadný palivový cyklus nebude vyriešený odvozom vyhoreného paliva do zahraničia, bude nutné vybudovať trvalé úložisko vyhoreného paliva v naše] republike. Ako vhodná lokalita je uvažovaná lokalita v okolitých horách Mochoviec. Z týchto dôvodov je nutné, aby aj sídlo fondu na likvidáciu jadrových zariadení a nakladanie s vyhoreným palivom či rádioaktívnymi odpadmi bolo čo najbližšie k uvedeným investíciám.
Tieto moje pozmeňovacie návrhy boli odkonzultované so zástupcom predkladateľa, s pánom štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva i s legislatívnym odborom Národne] rady, ktorý súhlasí s týmito pozmeňovacími návrhmi.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosil by som vás o podporu týchto mojich pozmeňovacích návrhov.
Ďakujem vám. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, odovzdajte svoje návrhy písomne formulované pánu spoločnému spravodajcovi. Teraz vystúpi pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
pred plénum Národnej rady Slovenskej republiky sa dostal vládny návrh zákona, ktorého obsah je priamym dôsledkom výdobytkov rýchleho vedecko-technického rozvoja nášho storočia. Atómová energia pomáha ľudstvu uspokojiť, jeho rapídne rastúce nároky na energiu, ktorá je základnou podmienkou zabezpečenia civilizovaného života a všestranného pohodlia. Na druhej strane atómová energia svojím pôvodom, svojou skrytou tajomnou silou a druhotnými účinkami vyvoláva strach, strach z neznalosti. V atómovom jadre sa skrýva ohromná sila. Ako ju uvolniť, objavili vedci štiepením jadra pred viac ako 50 rokmi. Napriek tomu, že talianskemu vedcovi Enrico Fermimu sa podarilo za krátku dobu dokázať, ako sa môže usmerňovať lavínovité uvolnenie energie a takým spôsobom ju zúžitkovať pre každodennú potrebu, najprv ľudstvo muselo spoznať druhú stránku tejto energie, jej ničivú a hrôzostrašnú silu vo forme atómových bômb.
Začiatok mierového využitia jadrovej energie sa datuje od zapustenia prvej malej atómovej elektrárne v Obninsku v roku 1954. Potom za pár desaťročí sa vo svete rýchlo rozmnožili jadrové elektrárne stále väčšieho a väčšieho výkonu. Obec energetikov bola spokojná, že sa objavil taký zdroj energie, ktorej zásoby paliva, čiže uránová ruda, dokážu na veľmi dlhé obdobie kryt narastajúce energetické nároky. Ale honba za výrobou energie nemohla byť nekonečná. Najviac z toho trpí naše okolie, životné prostredie, ktorého súčasťou je a] človek.
V druhej polovici nášho storočia sme nakoniec prišli k záveru, že sa musí udržiavať rovnováha medzi výkonnosťou hospodárstva, výrobou energie a ochranou životného prostredia. Tohoto základného postulátu by sa mal pridržiavať, každý štát, každá vláda pri plánovaní všeobecného rozvoja spoločnosti. Pohľadom do minulosti musíme konštatovať, že asi je našou osudovou tragédiou, že budovanie jadrovej energetiky u nás sa začalo v takom období, keď sme boli ako poddaní odkázaní jedine na úspechy jadrovej energetiky Sovietskeho zväzu. V šestdesiatych rokoch nekonečne dlhý a zložitý proces výstavby prvej jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach je výstižným príkladom koloniálnych vzťahov uplynulých 40 rokov v rámci socialistického tábora.
Napriek tomu, že ďalšie jadrové elektrárne v Bohuniciach, to znamená V1 a V2, a teraz v Mochovciach, sú osadené najspoľahlivejšími sovietskymi reaktormi tzv. voronežského typu pre nás najväčším problémom zostáva ich nedostatočný bezpečnostný systém, najmä absencia tzv. druhotných bezpečnostných zariadení. Napriek tvrdým medzinárodným normám a požiadavkám Medzinárodnej agentúry atómovej energie ruské reaktory, čiže bývalé sovietske, nemajú druhotnú bezpečnosť. Až po Černobyle o tom začínali rozmýšľať.
Za súčasného stavu spotreby elektrickej energie potrebujeme jadrové elektrárne. Nimi vyrobená elektrina už teraz tvorí značnú časť, polovicu celkove] výroby elektrickej energie na Slovensku. Slovenská republika si preto zachovala svoj jadrovo-energeticky program. Cieľom je dosiahnuť energetickú samostatnosti Slovenska. Odstavenie jadrových elektrární, ktoré sú v prevádzke, alebo tých, ktoré sú pred zapustením, by znamenalo nesmiernu stratu pre naše národne hospodárstvo. V súčasnosti sa vyvíja maximálne úsilie, aby pomocou západných firiem a spoločnosti sa dosiahla požadovaná bezpečná a spoľahlivá prevádzka jadrových elektrárni.
Vnútorná a vonkajšia kontrolná sieť je na vysokej úrovni, nakoľko od samého začiatku vieme, že tieto objekty sú nositeľmi vysokého stupňa pravdepodobnosti nebezpečenstva. Napriek tomu, že jadrové elektrárne sú výhodným zdrojom elektrickej energie, ich prevádzka je zaťažená jedným veľkým problémom. V priebehu štiepneho procesu reaktorov sa vyrába veľké množstvo rádioaktívne] latky, poťažne odpadu ohromnej aktivity, rádioaktívne izotopy krátkej až veľmi dlhej doby života. Pre budúcnosť jadrovej energetiky je kľučovou otázkou, akým spôsobom sa dá bezpečne vyriešiť osud tzv. vyhoretých jadrových palivových článkov nesmierne veľkej aktivity. O tomto probléme sa vedie vo svete veľmi široká a ostrá, tak odborná, ako aj politická diskusia. Odpor ľudí, odpor spoločnosti voči jadrovým zariadeniam je veľký, ktorý sa často prejavuje v demonštráciách a protestných akciách.
Na obzore sa už objavujú technické možnosti konečného riešenia, ale podmienky realizácie sú úzko späté aj s presvedčovaním obyvateľstva. Poznáme dva spôsoby likvidácie, pochovania jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu. Alebo ich uložíme v takom stave, v akom boli vyzdvihnuté z reaktora, alebo ich treba prepracovať, to znamená vyťažiť z nich vzniknutý užitočný štiepny materiál, to znamená plutónium.
V Európe sa tento spôsob aplikuje len vo Francúzsku, Anglicku a Rusku. V tomto prípade množstvo vysokoaktívneho odpadu už bude značne menšie.
Pred rokom 1990 sa u nás tejto otázke nevenovala patričná pozornosť. Za uplynulé desaťročia totiž vyhorené palivové články sa odpravili naspäť do Sovietskeho zväzu. Teraz sme však odkázaní takmer len na seba. Hľadajú sa riešenia, bezpečné spôsoby likvidácie a uloženia vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu. Na tento účel sa plánujú a budujú u nás krátkodobé /do 10 rokov/, dlhodobé /do 30 až 50 rokov/ sklady a republikové úložisko nízkych a stredných rádioaktívnych odpadov /300 až 500 rokov/, čo pán kolega už spomínal. Dokonca sa robí u nás široký vedecký výskum a výber lokality pre stále hlbinné dlhodobé úložisko napriek tomu, že pre malé štáty je to neefektívne. Súčasne treba rátal aj s tým, že doba života reaktorov je obmedzená na 25 až 30 rokov. Potom treba pristúpiť k likvidácii a obnove jadrovo-energetických zariadení. Tieto práce a plány sú finančne veľmi náročné, a preto už teraz treba hľadač spôsoby ako zabezpečiť do budúcnosti náklady na likvidáciu jadrovo-energetických zariadení a na nakladanie s produktami jadrovo-energetického procesu. K tomuto účelu má slúžiť predložený návrh zákona na ustanovenie a činnosť špeciálneho štátneho fondu.
Daná životnosť prevádzkovaných jadrových elektrární potvrdzuje naliehavosť finančného zabezpečenia týchto činností. Tento zákon, tento fond už dávno mešká, lebo likvidácia A1 a maximálne za 10 rokov plánovaná likvidácia V1 nemôže byt krytá z prostriedkov fondu, ktorý sa teraz zakladá. Predložený návrh je premyslený a dôkladne vypracovaný, pri tvorbe ktorého sa prihliadlo na princípy a normy, ktoré platia v západných krajinách. Vychádzalo sa z princípu, že prevádzkovateľ jadrových elektrární je zodpovedný za likvidáciu vyhoretých palivových článkov a rádioaktívneho odpadu, preto
finančné prostriedky na tuto činnosť sa majú rovnať výške nákladov potrebných na výstavbu.
Účelom vládneho návrhu zákona je zriadenie štátneho fondu na zabezpečenie financovania likvidácie jadrových zariadení. Hlavným zdrojom fondu by mali byť povinne príspevky prevádzkovateľov. Vieme, že doteraz sa nevytvárali žiadne finančné prostriedky na likvidáciu jadrových zariadení a odpadov, preto zameškané obdobie v prípade A1 a V1 by malo byť dočasne dotované zo štátneho rozpočtu.
Vážené panie poslankyne, pani poslanci, tento očakávaný zákon by mal urýchlene riešiť naliehavý problém likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom. Preto vás všetkých vyzývam, aby ste podporili predložený návrh, aby sa čo najrýchlejšie zriadil tento fond a začal svoju činnosť.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Pýtam sa, či ma ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave. Prosím, pani Kaliská.
Poslankyňa G. Kaliská:
Budem veľmi stručná. Dopredu chcem povedať, že navrhovaný zákon v každom prípade podporím, ale predsa len by som sa pozastavila u jednej zložky, o ktorej hovoril a] môj predrečník pán Duka-Zólyomi, a to je jadrový odpad.
Jadrový odpad na Slovensku dodnes nemáme vyriešený a nemáme vlastne ani skladisko na vyhorené jadrové palivo. Všetci vieme, že Mochovce ešte stále nemáme dostavané a že existuje jeden názor, že by sa médium z jadra mohlo premeniť
na paroplyny. Rada by som sa opýtala pána ministra, či existuje na ministerstve hospodárstva nejaká štúdia alebo prepočet, koľko by stáli Mochovce na prerobenie paroplynu, ale myslím takú porovnávaciu štúdiu s jadrovým výrobným programom v Mochovciach, do ktorého sú zarátané aj položky, ktoré treba kalkulovať na odvoz jadrového paliva a na vývoz vyhoreného jadrového paliva. Pýtam sa, či niečo také existuje. Ak nie, potom by som navrhla jedno uznesenie v takom zmysle, aby ministerstvo hospodárstva takúto štúdiu dalo spracovať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Prosím pani Kaliskú, aby svoj návrh na uznesenie formulovala písomne. Po hlasovaní o zákone potom by sme sa k tomuto uzneseniu vyjadrili.
Má ešte niekto záujem v rozprave vystúpiť? /Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Magvaši?
Áno, odpovie na otázku pani poslankyne Kaliskej. Prosím, pán minister.
Minister hospodárstva SR P. Magvaši:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
na otázku pani Kaliskej snáď treba odpovedať tak, že paroplynový cyklus bol uvažovaný pri ukončení činnosti jadrovej elektrárne V1 a na jej prechod na paroplynový cyklus boli spracované nielen domáce štúdie, ale aj zahraničné, kde sa, samozrejme, uvažovalo aj s prostriedkami, ktoré sú potrebné na to, aby sa utlmila činnosť jadrovej elektrárne. Ukázalo sa, že takéto riešenie je finančne náročnejšie ako určitá modernizácia V1 a jej životnostne predĺženie podľa odporúčaní Medzinárodne] agentúry pre atómovú energetiku. Takže, takéto doklady sú.
Pokiaľ ide o samotne Mochovce, treba vychádzať zo stavu, ktorý v súčasnosti je v rozpracovanosti, že Mochovce sú v situácii, kde prvé dva bloky sú v stave rozpracovanosti na 90 %, prechod celého projektu by vlastne zdražil tuto časť, a nie je ekvivalentný skutočnosti, že v prevádzkových nákladoch jadrovej elektrárne Mochovce sa už uvažovalo s vytváraním fondu na ukončenie činnosti, teda na jadrovú bezpečnosť s tým, že v úvahách sa uvažovalo s čiastkou od 10 do 20 % predajnej ceny elektrickej energie.
Pokiaľ by pani poslankyňa chcela, môžeme jej tieto štúdie ukázali a preukázať, ich. Nachádzajú sa v Slovenskom energetickom podniku.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca pán Koteles?
Poslanec L. Koteles:
Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Nežiada. Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu, musím zistiť počet prítomných. Prosím všetkých, ktorí sú mimo, aby sa dostavili na hlasovanie. Budeme sa prezentovať. Nehlasujeme, len sa prezentujeme.
Prezentovalo sa 66 poslancov. To je ešte malo. Budeme sa znovu prezentovať. Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli, zisťujeme našu uznášaniaschopnosť. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 76 poslancov, sme uznášaniaschopní. Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie. Poslanec L. Koteles:
Vážená Národná rada, navrhujem hlasovať o pripomienkach obsiahnutých v spoločnej správe a v uznesení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody nasledovne: an blok odporúčam prijať, bod l uznesenia, bod 2 spoločne] správy, body 3, 4, 5 a 6 uznesenia Výboru Národnej rady Slovenské] republiky pre životne prostredie a ochranu prírody.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o jednotlivých bodoch uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie, ktoré si pán spoločný spravodajca osvojil a ktoré odporúča an blok prijať.
Prezentujme sa a hlasujme o šiestich bodoch uznesenia, ktoré si pán spoločný spravodajca osvojil, podal ich ako body spoločnej správy a odporúča ich prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že body 1, 2, 3, 4, 5 a 6 sme prijali. Poslanec L. Koteles:
Vážená Národná rada, odporúčam an blok neprijať body
1 a 3 spoločnej správy a bod 2 uznesenia Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre životne prostredie preto, lebo návrhy pána poslanca Šebu sú z legislatívneho hľadiska čistejšie a boli konzultované a odsúhlasené aj predkladateľom.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Prosím, ešte raz zopakujte tieto body. Poslanec L. Koteles:
Neodporúčam prijať body 1 a 3 spoločne] správy a bod
2 uznesenia Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre životné prostredie.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pán Koteles, mal som pocit, že ste nám čítali body 2, 3, 4, 5, 6 spoločnej správy, ktoré sme prijali.
Poslanec L. Koteles:
Body l a 3 spoločnej správy neodporúčam prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Takže, bola chyba v mojich poznámkach. Ešte raz zrekapitulujem - hlasovali sme o bodoch 2, 4, 5 a 6 spoločnej správy a o bode 1...
Poslanec L. Koteles:
Nie. Hlasovali sme o bode 2 spoločnej správy a o bodoch 1, 3, 4, 5, 6 a 7 uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie, nie spoločnej správy.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kvôli záznamu prosím, ešte raz presne prečítajte, o čom sme hlasovali doteraz.
Poslanec L. Koteles:
Hlasovali sme o bodoch l, 3, 4, 5, 6 a 7 uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a o bode 2 spoločnej správy. Prijali sme ich.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Tie sme prijali. A teraz navrhujete? Poslanec L. Koteles:
Teraz odporúčam an blok neprijať body l a 3 spoločnej správy a bod 2 uznesenia.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o bodoch 1 a 3 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča neprijať, a taktiež o bode 2 uznesenia, ktoré odporúča neprijať, pretože pán poslanec Šebo predložil presnejšie. Takže, an blok neprijať body 1 a 3 spoločnej správy a bod číslo 2 návrhu uznesenia výboru. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať, pretože sú presnejšie formulované návrhy.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasoval l poslanec. Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že body 1 a 3 spoločnej správy a bod číslo 2 uznesenia sme neprijali.
Poslanec L. Koteles:
Navrhujem hlasovať o návrhoch pána poslanca Šebu, ktorý navrhoval v § 3, ale a] v celom zákone nahradiť slova "prevádzkovateľ" slovom "vlastník". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Šebu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Šebu sme prijali.
Poslanec L. Koteles:
Poslanec Šebo navrhoval v § 3 ods. 2 novy text, ktorý znie: "Vlastníci jadrovo-energetických zariadení sú povinní zaplatiť príspevky do fondu vo výške 10 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovej elektrárni. " Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Šebu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že aj druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Šebu sme prijali.
Poslanec L. Koteles:
Tretí pozmeňovací návrh - v § 1 ods. 3 navrhoval novy text: "Fond je právnická osoba so sídlom v Mochovciach. " Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Šebu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že aj tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Šebu sme prijali.
Poslanec L. Koteles:
To by boli všetky pozmeňovacie návrhy. Navrhujem hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
Ďakujem pekne. Poslanec L. Köteles:
Pán predsedajúci, ešte máme hlasovať, o texte uznesenia, ktoré navrhovala poslankyňa Kaliská.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Skôr, ako dáme hlasovať o texte, faktická poznámka pána poslanca Šebu.
Poslanec J. Šebo:
V mene energetikov som sa chcel poďakovať za prijatie tohto zákona.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Napriek tomu, že na otázku pán minister odpovedal, pýtam sa pani poslankyne, či trvá na tom, aby sa o jej uznesení hlasovalo.
Poslankyňa G. Kaliská:
Trvám na hlasovaní.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Pán spoločný spravodajca, prosím, prečítajte ho. Poslanec L. Koteles:
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať porovnávaciu štúdiu na investičné náklady na prepracovanie jadrovej elektrárne Mochovce na plynovú prevádzku s investičnými nákladmi na prevádzku, dlhodobú skládku alebo výrobu vyhoretého paliva. Termín do 31. 12. 1994.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca? Poslanec L. Koteles:
Odporúčam návrh uznesenia prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Hlasujeme o návrhu na uznesenie pani poslankyne Kaliskej, tak ako ho prečítal spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že návrh na uznesenie sme neprijali.
Kolegyne a kolegovia, v zmysle programu, ktorý som vám predložil a o ktorom sme hlasovali, by sme mali teraz pokračovať majetkom obcí, t. j. bodom číslo 4. Vzhľadom na to, že z grémia vznikla úloha, aby ešte rokoval výbor, ktorý pán predseda Rea zvoláva, odporúčam ako predsedajúci preskočiť, tento bod a prejdeme k ďalšiemu bodu, a to bodu číslo 5.
Ďalším bodom je
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 623. Uvedený návrh bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Návrh zákona prerokoval len Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, ktorého uznesenie máte rozdané.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodni predseda výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti pán poslanec Jozef Rea. Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Rea:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,
dovolíte, aby som vám odôvodnil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.
Potreba realizovať niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov bola zrejmá už dlhšiu dobu. Nepristúpili sme k nej z dôvodu, že sa pripravovala realizácia ďalšej časti reformy verejnej správy, ktorej súčasťou mali byť aj rámcové právne úpravy, ktoré by sa týkali práve zákona číslo 369/1990 Zb. Zo známych dôvodov sa tak nestalo, a tak súčasná situácia si vyžaduje predovšetkým z dôvodov už vyhlásených komunálnych volieb a vyčistenia právneho prostredia týchto zákonov niektoré úpravy.
Navrhovaný zákon sleduje jednoznačnejšie vyjadrenie samosprávneho charakteru miest a obcí. Kladie si za cieľ rieľiť problémy praxe, spresniť postavenie starostov obcí a primátorov miest, mechanizmus ich možného odvolania, špecifikuje sa ukončenie výkonu funkcie, postavenie zástupcu primátora a starostu, postavenie náčelníka obecne] polície. Znižuje sa maximálny počet poslancov obecného a mestského zastupiteľstva zo 60 na 40 poslancov. Zavádza sa nové pomenovanie prednostu obecného úradu na vedúceho obecného úradu.
Nachádzame sa v období pred prvými všeobecnými voľbami orgánov samospráv obcí a miest samostatnej Slovenskej republiky, Ktoré sa uskutočnia v novembri tohto roku. Táto skutočnosti si vyžaduje a] potrebu zmien v zákone o voľbách do
orgánov samosprávy obci. Vzhľadom na čas konania komunálnych volieb nie je rozsah zmien široký. Zachováva sa doterajší volebný systém. Navrhovaná zákonná úprava reaguje aj na novelu zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady, ktorá bola prijatá Národnou radou Slovenskej republiky zákonom číslo 157/1994 Z. z. na niektorej z predchádzajúcich schôdzí. Táto s cieľom znížiť organizačnú a administratívnu náročnosť volieb zaviedla odstránenie roznášania hlasovacích lístkov voličom do domácností. Preto navrhujeme použiť tento spôsob aj pri voľbách do orgánov samosprávy miest a obci v novembri tohto roku.
Navrhovaná zákonná úprava reaguje aj na zákon Slovenskej národnej rady číslo 471/1990 Zb., ktorý navrhujeme zrušiť, lebo ustanovenia budú obsiahnuté jednak v zákone o obecnom zriadení, ako aj v zákone o voľbách do orgánov samosprávy obcí a miest. Tým sa stane naša právna úprava volieb do orgánov samosprávy obcí a miest prehľadnejšia a menej komplikovanejšia. Samotné prijatie a vykonanie zákona nebude mat bezprostredný vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Na záver, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás opätovne poprosil o prijatie tohto návrhu zákona, ktorého vypracovanie je výsledkom spolupráce Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Združenia miest a obcí na Slovensku.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pánu poslancovi Reovi. Zároveň prosím vedúceho hospodárskej správy zariadiť, aby pokrývači prestali búchať a budú môcť búchať cez obedňajšiu prestávku.
Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Alenu Chlapíkovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národne] rady.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Ústavnoprávneho výboru Národne] rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1112 zo dňa 19. júla 1994 pridelil uvedený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Ústavnoprávnemu výboru Národne] rady Slovenskej republiky s termínom na prerokovanie po obdržaní stanoviska vlády. Na skoordinovanie stanovísk bol určený výbor Národne] rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti návrh zákona prerokoval dňa 18. augusta 1994 a vyslovil s nim súhlas bez pripomienok.
Ústavnoprávny výbor Národne] rady Slovenskej republiky ku dňu 24. augusta 1994 tento návrh neprerokoval.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem poslankyni Chlapíkovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu Do rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku. Hlasí sa pán poslanec Goč.
Poslanec R. Goč:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
ako dobre viete, bol som jedným z predkladateľov zákona o Bratislave, v ktorom som mienil ošetriť, tie veci, ktoré v zákone o Bratislave boli doposiaľ z právneho hľadiska výkladu nejasné. Keďže sa tak nestalo, dovolím si predložiť úpravy v tomto zákone aj o zákone o meste Bratislave, t. j. zákona číslo 377/1990 Zb. o hlavnom meste Bratislave, a takisto o meste Košice. Tieto zákony neprešli a takúto čiastkovú úpravu, ktorú obsahuje zákon číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, o počte poslancov, by som chcel využiť aj v týchto zákonoch. Preto si dovolím predložiť takéto návrhy:
Článok III by bol nový v znení: "Zákon Slovenskej národnej rady číslo 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: v § 11 odsek 2 číslovka 80 sa mení na číslovku 50. " To znamená počet poslancov mestského zastupiteľstva z 80 sa znižuje na počet 50.
V § 16 ods. 2 písm. a/ - ide o poslancov miestnych zastupiteľstiev, číslovka 9 sa mení na číslovku 5 a číslovka 13 na číslovku 9, to znamená clo 3 tisíc obyvateľov sa znižuje na 5 a 9. Po b/ číslovka 11 sa mení na číslovku 7 a číslovka 30 na číslovku 24. To znamená v mestské] časti do 20 tisíc obyvateľov sa znižuje na 7 a 24. Po c/ číslovka 31 sa mení na číslovku 20 a číslovka 60 na číslovku 40, takže v mestskej časti nad 100 tisíc obyvateľov sa mení na 20 a 40.
Nový článok IV: "Zákon Slovenskej národnej rady číslo 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 10 ods. 2 číslovka 80 sa mení na číslovku 45. To znamená počet členov mestského zastupiteľstva sa znižuje z 80 na 45.
2. V § 18 ods. 2 písm. a/ číslovka 9 sa mení na 5, číslovka 13 na 9. Obdobne ako to bolo v zákone o Bratislave. Po b/ číslovka 13 sa mení na číslovku 7 a číslovka 30 na číslovku 20. Po c/ číslovka 31 sa mení na číslovku 20 a číslovka 60 na číslovku 35.
Pôvodný článok III sa prečísluje na článok V.
V prípade, že tieto návrhy budú prijaté, nadpis v záhlaví sa doplní o text o tieto dva zákony.
Ďalej si dovoľujem navrhnúť zmeny priamo v zákone číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Praktický život ukázal, že niektoré ustanovenia paragrafov a odsekov nie sú jednoznačné, preto si dovolím predložiť takéto zmeny:
V § 12 ods. 1 na začiatok štvrtej vete vložiť slovo "návrh" a pokračovať slovami "programu rokovania". Vysvetlím: V zákone je napísané, že program rokovania sa vyloží na verejne prístupné miesto toľko a toľko dní pred dňom rokovania. Je to návrh programu, program sa spresní až po prijatí uznesenia mestského alebo miestneho, obecného zastupiteľstva.
V § 13 doplniť nový odsek 5, pôvodný odsek 5 by sa prečísloval na odsek 6. Prečítam znenie odseku 5: "V prípade, že starosta pozastavil výkon uznesenia mestského zastupiteľstva z dôvodu, že sa domnieva, že uznesenie odporuje zákonu, požiada najneskôr do 7 dní od schválenia uznesenia príslušný orgán prokuratúry o zaujatie stanoviska. Ak stanovisko prokuratúry je také, že bol porušený zákon a obecné zastupiteľstvo nevyhlási uznesenie od okamihu jeho schválenia za právne neúčinné alebo nulitné, požiada starosta o zrušenie Národnú radu Slovenskej republiky. "
Doposiaľ v zákone je uvedené, ak uznesenie mestského a obecného zastupiteľstva je preukázateľne v neprospech obce, čo všetko môže starosta urobiť, ale nehovorí sa o tom, čo sa udeje vtedy, ak sa domnieva, že preukazateľne odporuje zákonu.
Ďalej navrhujem v § 14 ods. 2 druhú vetu nahradiť vetou: "V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán v obecnom zastupiteľstve. " Terajšie znenie je nejednoznačné. Hovorí, že v zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie rozhodujúcich politických strán obcí To je, podľa mňa, skutočne zavádzajúce a neznamená počas volebného obdobia jednoznačnosť.
V § 14 ods. 4 si dovoľujem navrhnúť vynechať text pod písmenom e/ a písmeno f/ preznačiť na písmeno e/. O čo ide v tomto článku? Toto ustanovenie je zbytočné pretože v praxi sa vôbec nevyužíva. Naviac, je v rozpore s ustanovením § 15 ods. 3, podľa ktorého úlohy komisii vymedzuje obecné zastupiteľstvo. Tam je totiž napísane, že obecná rada koordinuje a dohliada na výkon komisii. Z toho dôvodu logicky vyplýva, že komisie za svoju činnosť zodpovedajú len obecnému zastupiteľstvu a nie rade. Je to absolútne zbytočné ustanovenie.
Ďalej v § 25 ods. 2 na konci odseku doplniť vetu: "Ďalšie dôvody zániku mandátu poslanca upravujú osobitne právne predpisy" - odvolávka pod čiarou, momentálne číslo nasledujúce alebo s písmenom a/, neviem, ktoré by to bolo, a odvolalo by sa predovšetkým na zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do mestských zastupiteľstiev v znení neskorších predpisov. Tieto totiž ustanovujú, kedy zaniká mandát poslanca, kedy ho nemôže vykonávať. Ďalej by som sa ešte odvolal na zákon číslo 335/1992 Zb. o súdoch, konkrétne § 52 ods. 3. Tam je napísané, čím sudca nemôže byť, ak je poslancom, alebo opačne. Ďalej § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že ak občan alebo poslanec zomrel, jeho mandát zaniká. To v pôvodnom zákone vôbec nie je. A nakoniec aj vlastný zákon číslo 369/1990 Zb. v § 3 ods. 2 písm. a/ a v § 3 ods. 6 ustanovuje, kedy zaniká mandát poslanca.
To sú moje pozmeňovacie návrhy. Predložím ich spravodajkyni.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec, dajte svoje návrhy písomne formulované pani spoločnej spravodajkyni.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Daňo.
Poslanec Š. Daňo.
Vážený pán predsedajúci, vážený parlament,
prednesy, ktoré tu prezentoval pán poslanec Goč, sú čo do rozsahu veľmi závažné a myslím si, že by sa bolo potrebné nad nimi pozastaviť a prípadne ich prerokovať aj vo výboroch. Mám taký dojem, že cely tento zákon, ktorý dnes prerokúvame, bude jeden z ďalších "nešťastných" zákonov, ktoré neprispievajú k tomu, aby samosprávne organy vytvárali podmienky predovšetkým pre tvorbu komunálne] politiky v tej-ktorej územnej časti alebo v meste. Ide viac-menej o veľkú ako o malú novelu, čo jednoznačne dokumentujú aj prednesy jednotlivých poslancov. Preto si myslím, že by bolo potrebné poradiť sa, či tento zákon vôbec dnes máme prerokovávať, alebo dať ho výborom na prerokovanie, aby sme sa mohli veľmi dôsledne vyjadriť k jednotlivým návrhom.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, pán Králik. Poslanec M. Králik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pri všetkej úcte k predkladateľom tohto návrhu zákona alebo tejto novely chcem povedať, že pripomienky a všetky návrhy, ktoré sú v tejto novele uvedené, vrátane pripomienok pána poslanca Goča, vlastne zneprehľadňujú a komplikujú celý doterajší zákon číslo 346 o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a vlastne zneprehľadňujú situáciu tesne
pred komunálnymi voľbami.
Znovu zdôrazňujem, že je mi veľmi ľúto, že nebol prijatý návrh skupiny poslancov na zaradenie do programu prerokovať celkový, komplexný nový návrh zákon Národnej rady Slovenskej republiky o voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktorý komplexne rieši celú situáciu komunálnych volieb. Preto sa prikláňam k názoru pána poslanca Daňu, že je potrebné znovu prerokovať všetky pripomienky a návrhy, ktoré tu odzneli, aj v ostatných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo. Odpovedal by som pánu poslancovi Daňovi aj pánu poslancovi Králikovi. Vo svojej uvádzacej správe uviedol, že sú to iba malé, rámcové doplnenia zákona. Pán poslanec Goč v jeho návrhu navrhuje novelizovať týmto zákonom aj zákony číslo 377 a 401. To je nad rámec tohto návrhu zákona, ale tie návrhy, ktoré sú v pôvodne] tlači číslo 623, sú len malé legislatívno-technické doplnenia a vylepšenia zákona, ktorý existuje.
Pán poslanec Králik, zákon o voľbách novelizujeme iba v tej časti, že sa stotožňujeme so zákonom, ktorý sme prijali pred nejakým časom o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Naopak, keby sme dnes, keď už sú voľby vyhlásené, chceli prijať ten zákon, ktorý máte na mysli, ktorý sme teraz dostali v tlači, tým by sme nielen znesprehľadnili, ale znemožnili komunálne voľby v novembri tohto roku. Takže, aby sme si to nemýlili, tlač 623 predstavuje len malé legislatívno-technické doplnenia terajších zákonov, ktoré sú uvedené v nadpise tohto zákona.
Ďakujem pekne. Predsedajúci Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Ďalej pán Lauko - faktická poznámka. Poslanec P. Lauko:
Dovolím si polemizovať s pánom poslancom Reom. To, čo tu označil za malé legislatívne zmeny, keď si prečítate predlohu zákona, nejde o malé legislatívne zmeny, ale o veľmi závažné zmeny. Ide o zníženie počtu poslancov zo 60 na 40, ide o menovanie prednostu obecného úradu starostom. Myslím si, že sú to dosť závažne veci na to, aby ich prediskutovali, aby o nich vedeli všetci poslanci. Takže prepáčte, ale pripájam sa k názoru mojich kolegov, že sú to veľmi závažné veci, a najmä keď sa tu ešte dávajú pozmeňovacie návrhy, ktoré idú nad rámec. Samozrejme, pripájam sa svojím názorom k tomu, čo hovorili dvaja predrečníci, že výbory by to mali prerokovať.
Predsedajúci Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, mám pocit, že modus vivendi by mohol spočívať v tom, že ak má ešte niekto záujem v rozprave vystúpiť, nech vystúpi, potom by som uzavrel rozpravu, aby sa k rozprave ešte mohli vyjadriť predkladatelia a spoločná spravodajkyňa. Zároveň som si plne vedomý toho, že návrhy, ktoré predložil pán poslanec Goč, sú takého rozsahu, že nebudeme hlasovať pred prestávkou, lebo je potrebné ich rozmnožiť a rozdať jednotlivým poslancom. Zasadnutie výboru je zvolané, bude veľmi vhodné, keby sa nimi aj výbor zaoberal, aby sme sa potom mohli dohodnúť na rozsahu
zmeny, ktorý podporíme. Takže, určite nedám hlasovať teraz, pred obedňajšou prestávkou. Je na nás, či uzavrieme rozpravu a pripomienky, ktoré tu dal pán poslanec Goč, budú písomne rozmnožené a dané všetkým pánom poslancom.
Evidujem ešte dve faktické pripomienky a do rozpravy sa hlásil pán Polačko. Skôr, ako dostane slovo v rozprave pán Polačko, pán Goč má faktickú pripomienku.
Poslanec R. Goč:
Pán predsedajúci, kvôli uľahčeniu hlasovania navrhujem rozdeliť moje návrhy do troch bodov. To znamená, že jeden bod bol Bratislava, druhé Košice a tretie pripomienky k zákonu číslo 369/1990 Zb. vo všeobecnosti, aby sa hlasovalo o nich separátne.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Dobre, akceptujem to ako procedurálny návrh, ale bolo tých pripomienok toľko, že je potrebné cez prestávku ich dať personálu kancelárie, aby ich rozmnožili pre všetkých poslancov a aby sa aj výbor nimi zaoberal. Potom pri hlasovaní, pán Goč, môžeme postupovať tak, ako ste navrhli.
Prosím, pán Rózsa. Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda, pochopil som návrh pána poslanca Králika, že s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhoval prerušenie tohoto rokovania. Prosím, aby sa v tomto zmysle pán Králik vyjadril, lebo potom o jeho návrhu treba dať hlasovať bez rozpravy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. Samozrejme, keby ho bol formulovať ako procedurálny návrh, bol by som postupoval tak, ak 3 hovorí pán Rózsa. Pán Králik zrejme chce spresniť svoje stanovisko.
Poslanec M. Králik:
Môj návrh znel tak, ako tu hovoril pán poslanec Lauko po našich vystúpeniach. To znamená, že to nebol procedurálny návrh, ale zdieľam názor, že pripomienky tak závažného charakteru, aké sú uvedené v tomto návrhu, a pripomienky, ktoré predniesol pán Goč, bolo potrebné prerokovať aj v ostatných výboroch, nielen vo výbore pre štátnu správu a územnú samosprávu a v ústavnoprávnom výbore. To je všetko. Nedával som to ako procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Akceptujem to ako váš názor, pretože o pridelení do výborov rozhoduje predseda Národnej rady. Spravidla to robí na porade a rozhodol o pridelení do výborov tak, ako som vás informoval na začiatku.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia,
chcem začať tým, že v slušných demokratických krajinách sa volebné zákony nemenia minimálne 6 mesiacov pred voľbami. Nemenia sa v podstatných rysoch, pretože príprava na voľby
je istý proces, počas ktorého už by sa nemalo legislatívne do toho zasahovať. Som toho názoru, že niektoré veci v našom komunálnom volebnom zákone treba prispôsobiť duchu doby, ale tieto zmeny by sa nemali zásadne týkali celého zmyslu, celého postupu volieb a základných vecí. Teda, dovolím si predložiť niekoľko úprav, ktoré by znížili rozsah novely v tom zmysle, že by sa netykali tých najpodstatnejších vecí, na ktoré sa politické strany už dávno pripravujú, to znamená počet poslancov a podobne.
V článku I ods. 8 týkajúcom sa § 11 ods. 2 odporúčam ponechať pôvodný maximálny počet poslancov obecného zastupiteľstva na 60, teda navrhujem formálne vypustiť bod 8 článku I z toho dôvodu, že v prípade, že obec pociťuje nadbytočnosť doterajšieho počtu poslancov, ma v rámci zákona možnosť uznesením upraviť do konca tohto volebného obdobia počet členov obecného zastupiteľstva pre najbližšie komunálne obdobie. Teda, nemusíme to riešiť zákonom. Pokiaľ to obce pociťujú ako potrebu, môžu to urobiť vlastným uznesením. Zákonným znížením zo 60 na 40 by sme zase dosť necitlivo zasiahli do pripravovaných volieb v obciach, teda väčších mestách, kde vzhľadom na rozsah agendy, na vytváranie rôznych komisií a podobne považujú počet 40 ako nedostatočný a prikláňajú sa k vyššiemu počtu. Znova opakujem, ak to obec považuje za potrebné, má možnosť to upraviť sama.
Druhý môj návrh sa týka bodu 13, kde by som navrhol v § 13 v bode d/ uviesť, že výkon funkcie starostu sa končí zložením sľubu novozvoleného starostu. Doteraz je napísané zvolením. Dávam to na úvahu pánom kolegom. Z právneho hľadiska preberá starosta funkciu v zmysle zákona až zložením sľubu. Z tohto dôvodu som navrhol túto zmenu.
V § 16 sa navrhuje prednostu obecného úradu označiť ako "vedúci obecného úradu". Navrhujem bod 14 vypustiť a ponechať doterajšie znenie zákona vzhľadom na to, že medzi obyvateľstvom je tento pojem už zaužívaný. Možno je pravda, že samosprávy sa chcú odlišovať od štátnej správy a nechcú mat také isté funkčné označenie, ale opakujem, medzi obyvateľstvom je to už zaužívané.
Ďalším mojím návrhom v tomto smere je vypustenie bodu 15 a ponechanie doterajšej právne] úpravy ustanovenia do funkcie prednostu obecného úradu, prípadne vedúceho, podlá toho, ako sa to bude volať.
Navrhujem ešte jednu drobnú zmenu v odseku 18. Pri úprave § 25 ods. 7, ktorý sa začína "Starostovi, ktorý je dlhodobo uvolnený pre výkon funkcie zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primárny plat od obce... " atď., navrhujem zmeniť začiatok takto: "Poslancovi a starostovi, ktorý je dlhodobo uvolnený... " Dôvody: Návrh novelizácie zákona číslo 369 vypúšťa ochranu uvolnených poslancov obecného zastupiteľstva pre výkon verejnej funkcie. Ide napríklad o zástupcu starostu, prípadne ďalších poslancov, ktorí môžu byť uvolnení zo zamestnania. Pokiaľ by sa prijal text novelizácie, ako je uvedené v odseku 18, nemali by zabezpečenú právnu ochranu tak, ako je to zabezpečené v zmysle zákona. Vo väčších mestách nie je fyzicky možné, aby povinnosti vyplývajúce z funkcie primátora a zástupcu primátora stačil vykonávať jeden človek - primátor, starosta. Doterajšia právna úprava umožňuje riešiť tieto problémy uvoľnením poslanca pre výkon funkcie, pričom tento mal zabezpečené všetky práva súvisiace s jeho pôvodným zamestnaním, poskytovaním odmeny od obce tak, ako starosta. Z tohto dôvodu odporúčam § 25 ods. 7 upraviť v tom zmysle, ako som navrhol, aby tam bol aj poslanec. Všetci z väčších miest vedia, že zástupca primátora je poslanec, ktorý je uvoľnený na výkon funkcie. Tým by sa dostal mimo zákonnej ochrany.
Ďakujem, to sú všetky moje pripomienky, ktoré by mali smerovať k tomu, že sa zásadným smerom nezmení doterajší
právny stav, principiálne sa zmení len spôsob volieb, teda volebné lístky atď., ale doterajšie zvyklosti by sa nemenili v tak krátkom čase pred komunálnymi voľbami. Podľa mňa by to smerovalo pravdepodobne k spriechodneniu tohto návrhu zákona v parlamente.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? Prosím, pán poslanec Daňo.
Poslanec Š. Daňo;
Mal by som len faktickú poznámku, a to v tom zmysle, že z môjho prednesú a takisto prednesú pána poslanca Králika vyznel viac-menej procedurálny návrh a vzhľadom na to, že to tak nebolo pochopené, dávam návrh, aby sa teraz prerušilo rokovanie o tomto zákone vzhľadom na to, že pán Goč predložil celú škálu pripomienok, ktoré viac-menej ani nesúvisia s prerokovávaním zákona, ako hovoril pán Rea, čo musím potvrdiť. Nakoľko pán Goč opätovne vystúpil a rozdelil svoje návrhy do troch oblasti, je potrebné súbor jeho návrhov prerokovať aj v garančnom výbore. Dávam procedurálny návrh, aby bolo rokovanie prerušené a súčasne to bolo prerokované a] vo výbore pre štátnu súpravu, územnú samosprávu a národnosti.
Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Bartošová.
Poslankyňa E. Bartošová:
Pán predsedajúci, chcela by som zaujať stanovisko k vystúpeniu pána poslanca Polačku. Chcem podporiť jeho návrhy. K odôvodneniu, ktoré predniesol k prvému pozmeňovaciemu návrhu, t. j. k vypusteniu návrhu v článku I číslo 8 ako odôvodnenie chcem uviesť konkrétne, že v zákone číslo 346/1990 Zb. v § 9 o volebných obvodoch sa konkrétne uvádza: "Volebné obvody a počet poslancov v nich určí a zverejní miestny národný výbor" - dnes sa tým myslí mestské zastupiteľstvo a obecné zastupiteľstvo - "najneskôr 65 dní pred pred dňom volieb. " V nadväznosti na to zákon číslo 481/1992 Zb. v § 11 ods. 2 hovorí, že obecné zastupiteľstvo určí počet poslancov obecného zastupiteľstva v rozmedzí od 9 do 60. Je to iba pripojenie k odôvodneniu a prečo som za.
Podpredseda NR SR Ľ. Černák: Ďakujem pekne.
Kolegyne a kolegovia, pán poslanec Daňo síce formuloval svoj návrh ako procedurálny návrh, ale už som oznamoval, že chcem zvoliť postup podobný takému, aký navrhol on, to znamená, že nebudem uzatvárať rozpravu a vyhlásime prestávku. Cez prestávku výbory prerokujú návrhy, ktoré v rozprave zazneli. Rozpravu nechám otvorenú preto, že ak by náhodou vznikli ešte nejaké pripomienky vo výbore, aby ich mohol poverený poslanec predniesť. Po prestávke budeme ďalej rokovať. Vychádza to tak, že je čas vyhlásenia obedňajšej prestávky.
Dovoľte mi ešte dva oznamy. Pán predseda Sečánsky prosí členov ústavnoprávneho výboru, aby prišli na zasadnutie výboru o 14. 00 hodine. Výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti bude hneď teraz. Pokračovať budeme o 14. 15 hodine.
Kolegyne a kolegovia, vyhlasujem obednajšiu prestávku do 14. 15 hodiny. Hneď začne zasadať výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a o 14. 00 hodine začne zasadať ústavnoprávny výbor. Všetkých vás prosím, aby ste o 14. 15 hodine disciplinovane zaujali svoje miesta, aby sme mohli pokračovať v takom istom tempe, ako doobeda.
Ďakujem pekne. Pokračujeme o 14. 15 hodine. /Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás, zaujmite miesta, mali by sme pokračovať. Budeme pokračovať v rozprave.
Hlási sa niekto do rozpravy? prosím, Pán poslanec Ftáčnik. Pokračujeme v rozprave k návrhu zákona o obecnom zriadení.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci, vážení predstavitelia vlády, vážené kolegyne a kolegovia,
viem, že cez prestávku sme prišli na iné myšlienky a zaoberali sme sa množstvom problémov. Pokúsim sa vrátiť vašu pozornosť k prerokúvanému zákonu, ktorý sme dostali ako tlač 623 a ktorý sa dotýka zákona o obecnom zriadení a zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí.
Moje vystúpenie by som rozčlenil do troch častí. 2 toho prvá časť bude všeobecná a bude sa týkať diskusie o zákone o voľbách do orgánov samosprávy obcí. To, čo by som chcel povedať, nevyústi do žiadneho konkrétneho pozmeňovacieho návrhu. Všeobecná poznámka smeruje k tomu a nadväzuje vlastne na vystúpenie pána kolegu Polačku, ktorý povedal, že pol roka pred vyhlásením volieb resp. pred uskutočnením komunálnych volieb sa nemenia pravidlá hry a nedávajú sa nové princípy pre uskutočnenie volieb do orgánov samosprávy obcí.
Položil by som otázku širšie: Kto z tohto parlamentu alebo z politických subjektov urobil niečo preto, aby sa princípy volieb do samosprávy obcí zmenili včas a zmenili sa tak, aby vyhovovali kritickým pripomienkam, ktoré k existujúcemu zákonu boli?
Pokúsim sa stručne sumarizovať, akého typu mohli byt pripomienky. Sú námietky, že sú pripomienky stranícke, že väčšinový systém nevytvára priestor pre politické strany a politické hnutia, pretože vo väčšinovom systéme si občan vyberá vlastne z listiny, na ktorej sú všetci kandidáti uvedení rovnako. Je tam uvedený aj navrhovateľ, ktorým môže byť strana, koalícia, pripadne uvedené, že kandidát je nezávislý. Myslím si, že toto nie je rozhodujúcim momentom, pre ktorý je kritizovaný zákon, pretože strany, za ktoré kandidovali mnohí kandidáti do komunálnych volieb v roku 1990, už dnes ani neexistujú a kandidáti napriek tomu pôsobia a fungujú v miestnych zastupiteľstvách, teda v obecných a mestských, a nemyslím si, že by to nejak narúšalo ich postavenie. Naopak, tí, ktorí cítia príslušnosť k určitej politickej strane, sa združili do určitých zoskupení a klubov a vystupovali v konkrétnych otázkach spoločným spôsobom. Takže, toto nebola hlavná námietka. Pamätám si, a možno si to pamätáte aj vy, ktorí ste neboli v tomto parlamente, na diskusiu predtým, než sa v roku 1990 prijal zákon o komunálnych voľbách pod číslom 346/1990, že tá výhrada smerovala inam. Smerovala k obave, či väčšinový systém je výhodný a] v oblastiach, ktoré nazývame národnostne zmiešané, či tam, v tých obciach a mestách, kde žije menej ako polovica príslušníkov menšín, a máme aj také, kde žije menej ako polovíca občanov slovenskej národnosti, tento zákon vytvára účinný systém na ochranu záujmov týchto občanov, pretože väčšinový systém je založený na princípe väčší berie, to znamená, kto má viac percent, ten sa umiestni v obecnom alebo v mestskom zastupiteľstve, a tí, ktorí dostali menej percent, jednoducho svojho reprezentanta v tomto zastupiteľstve nemajú.
Pamätám sa, že zo strany Kresťanskodemokratického hnutia boli dva pokusy riešiť túto situáciu akousi novelou, nejakou predstavou ako zabezpečiť, aby tam bolo isté percentuálne alebo proporcionálne zastúpenie príslušníkov menšín alebo príslušníkov alebo zástupcov občanov slovenskej národnosti, podľa toho, koľko ich je v tej-ktorej obci na národnostne zmiešaných územiach. Tento princíp vtedy nebol prepracovaný do legislatívnej podoby, nebolo tam jasné, ako by to procesné vyzeralo, a bolo to označené za narušenie rovnosti hlasov pre voliča.
Neostáva teda nič iné, len vymyslieť systém, ktorý by dal voličovi možnosť rozhodnúť, aké má mať zastúpenie v obecnom či mestskom zastupiteľstve. Tento princíp by mal byt taký, že mu bude dávať šancu vo veľkých mestách, aj mimo národnostne zmiešaných oblastí, aby sa istým spôsobom rozhodol. Takto som rozumel pokusu skupiny poslancov, ktorá predložila zákon, ktorý sme nezaradili do nášho programu. Veľmi stručne sa pokúsim priblížiť, v čom bola pointa a princíp tohoto zákona.
Tento zákon je označovaný, že mal zaviesť pomerné zastúpenie alebo pomerný princíp a] do komunálnych volieb. Nie je to pravda, je to iba polovička pravdy, pretože tento zákon vytvára možnosť pre voliča vybrať si systém, aký mu vyhovuje. Keby sa volič rozhodol podlá toho zákona, ktorý bol navrhovaný, hovorme hypoteticky - keby sa rozhodol, že chce uplatniť princíp voľby osobnosti, nikto mu nemohol zabrániť
a mohol rozhodnúť o tom, že z jednotlivých kandidátok politických strán a hnutí resp. nezávislých si vyberie tých reprezentantov, ktorí sú mu vyhovujúci, ktorí sú mu sympatickí.
Ak by sa volič rozhodol, že mu viac vyhovuje stranícka kandidátka, to znamená, že je bližší tomu, aby uprednostnil niektorú politickú stranu alebo politické hnutie, čo sa často stane najmä vo väčších mestách, kde sa všetci občania nepoznajú, mohol to urobiť rovnako a mohol dokonca skombinovať tieto dve voľby, to znamená rozhodnúť sa pre politickú stranu a vybrať si naviac niekoľko kandidátov, ktorí by sa odrátali, ich podpora by sa odrátala z podpory tej politickej strany alebo politického hnutia, ktorú si volič vybral. Toto bol princíp návrhu, ktorý predložila skupina poslancov a ktorý mohol pomocou rozhodnutia občana - to by som chcel podčiarknuť -, nie žiadnym straníckym zásahom alebo niečím iným rozhodnúť o tom, kto, akým spôsobom a akou mierou bude zastupovať voličov v obecných a mestských zastupiteľstvách - podčiarkujem, že špeciálne aj v národnostne zmiešaných oblastiach.
Boli dve zásadné chyby alebo výčitky voči tomuto princípu. Jednu sformuloval pán kolega Polačko, že tento návrh zákona prišiel neskoro, že už sú vyhlásené voľby a teraz meniť pravidlá hry asi nie je najlepšie rozhodnutie. Druhá námietka bola taká, že systém je zložitý a komplikovaný a že by sa ťažko mohli uskutočniť voľby podľa tohto zákona. Na druhú námietku by som odpovedal tak, že zložitý a komplikovaný je len pre spočítavateľov výsledkov. Myslím si, že občan, ktorému by sa vysvetlilo ako vlastne môže umiestniť svoje rozhodnutie, by sa s týmto systémom naučil existovať.
Beriem na vedomie, že táto snemovňa rozhodla o tom, že sa tento zákon nezaradí na rokovanie tohto parlamentu, zrejme aj z dôvodov, že boli ešte konkrétne legislatívne výhrady, niektoré nedorobky, ktoré súviseli s tým, že zákon, ktorý pravdepodobne sa mal objaviť niekedy v marci, sa objavil vlastne až v mesiaci júli resp. v auguste a dostal sa na naše rokovanie až teraz.
Pripomínam, zhŕňam a uzatváram tuto prvú časť preto, že keď budeme hodnotiť výsledky komunálnych volieb roku 1994, aby sme si uvedomili, kto a akou mierou sa podieľal na tom, že tie výsledky dopadnú takým spôsobom, akým dopadnú. A druhým poučením by malo byť to, že skôr by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako budeme voliť v roku 1998, pretože predpokladám, že komunálne voľby nebudú podliehať žiadnym politickým otrasom, ale budú uskutočňované v pravidelných intervaloch, ako to predpokladá zákon, a včas sa pripraviť na to, aby sme vybrali a vytvorili najlepší systém, ktorý bude zodpovedať našim slovenským podmienkam. Toľko k prvej časti.
Dovoľte predniesť druhú poznámku, ktorá sa týka návrhov, ktoré predniesol kolega poslanec Goč. Myslím si, že napriek tomu, že tieto návrhy nie sú súčasťou predloženého zákona pod tlačou 623 a rozširujú jeho pôsobenie, mohli by sme byť tolerantní k tejto skutočnosti z tých dôvodov, že skupina poslancov, v ktorej bol pán poslanec Goč, a druha skupina poslancov, ktorú som zastupoval ja, predložila návrhy zásad a nakoniec aj paragrafové znenia zákona o Bratislave. V rámci týchto nových zákonov o hlavnom meste Slovenskej republiky sme sa chceli vyjadriť aj k problému počtu poslancov, to znamená k otázke, ktorú otvoril kolega Goč vo svojom vystúpení. Logicky - a bol to zámer ďalšej skupiny poslancov - by sa tieto otázky zrejme premietli aj do zákona o Košiciach, pretože boli predložené tomuto parlamentu aj zásady zákona o Košiciach. Z vecných dôvodov, že sme dali prednosť vážnejším veciam - trestnoprávnym, zdravotným a neviem akým, neboli tieto novely resp. nove zákony zaradené do programu. Možno i preto, že boli dve a boli by sme venovali príliš veľa času na to, aby sme našli prijateľný kompromis, ak taký
bol možný. Jednoducho neboli zaradené na program, ale problém tu ostal.
Ak kolegovia prekladatelia v tlači 623 upravujú počty poslancov smerom dole, je prirodzené urobiť to aj v zákone o Bratislave a v zákone o Košiciach, pretože ak to urobíme u obecných zastupiteľstiev, chceme trvať na tom istom v týchto dvoch mestách, rešpektujúc to, že navrhovatelia tých osobitných zákonov mali aj tento úmysel popri iných veciach, ktoré chceli riešiť týmto zákonom. Samozrejme, netvrdím, že najlepším rozhodnutím bude to, keď znížime počty poslancov, tu sa snažím presvedčiť vás len o tom, že ak to urobíme pre obecné zastupiteľstvá, urobme to aj pre hlavné mesto a Košice, pretože je to potom rovnaké pre všetkých. Ak to neurobíme v obecných zastupiteľstvách, nerobme to ani v meste Bratislava a v Košiciach.
Sú to rôzne výhrady voči tomu, či vôbec pristupovať k zníženiu počtu poslancov. Opakujem, na to môžu byť rôzne názory, tie pozitívne môžu smerovať k tomu, že to prinesie kvalitnejší výber, to znamená na menší počet miest bude väčší počet kandidátov, to znamená, že mala by byť vyššia kvalita. Možno aj to viedlo navrhovateľov zákona o Bratislave znížiť počet poslancov hlavného mesta z 80 na menej. Na druhej strane sa možno zúži priestor pre politické strany a hnutia, teda pre rozličné názory, ktoré reprezentujú kandidáti, aby boli zastúpené v mestskom zastupiteľstve. Argumenty môžeme hľadať z jednej aj z druhej strany, ale opakujem, mali by sme byť rovnakí pre obce aj pre dve mestá, ktoré majú osobitné zákony.
Môj posledný návrh alebo moja posledná diskusná téma bude smerovať k predneseniu pozmeňovacieho návrhu. Pokúsim sa najprv vysvetliť, čo tým chcem vyjadriť. Pamätám sa na diskusiu, ktorú sme viedli k zákonu o predčasných voľbách a ich termíne. Vtedy pán predseda výboru pre štátnu správu,
územnú samosprávu a národnosti vystúpil s tým, že ak stanovíme termín na 30. septembra a 1. októbra, prekryjeme prípravu komunálnych volieb s uskutočnením parlamentných volieb. Boli tam rôzne pozmeňovacie návrhy, ktoré sa to snažili riešiť, neboli však prijaté. Termín sme stanovili ústavným zákonom na 30. septembra a l. októbra. Podávanie kandidátnych listín pre komunálne voľby je podľa dnes existujúceho zákona, ak nič v tom smere neurobíme, stanovené na 24. septembra. To znamená, že týždeň pred uskutočnením parlamentných volieb je stanovený termín na podávanie kandidátnych listín. Myslím si, že by sme mohli uvažovať o tom - a k tomu smeruje môj pozmeňovací návrh, aby sme našli takú lehotu, ktorá umožní oddeliť tieto dva procesy, aby sa jeden skončil rozhodnutím voličov a potom sa mohli kandidáti, politické strany a politické hnutia rozhodnúť o tom, či niekoho z tých, ktorí prípadne neuspeli v parlamentných voľbách, nebudú kandidovať do tej či onej funkcie, myslím funkcie starostov či primátorov, alebo ho postavia na kandidátku do mestského či obecného zastupiteľstva. Myslím si, že by sme to mohli urobiť ako istú výnimku pre tento rok, aj keď tým zúžime priestor, ktorý budú mať volebné komisie pre posúdenie kandidátnych listín. Myslím si, že bol by prijateľný termín, aby sme 55 dní, ktoré sú dnes vyžadované na podanie kandidátnych listín pred stanoveným termínom volieb, skrátili na 40 dní, čím by sa táto lehota dostala na 9. október tohto roku, čo je týždeň po uskutočnení parlamentných volieb. Budú známe výsledky hlasovania, aj prednostného hlasovania voličov, čiže je možné všetky tie rozhodnutia, o ktorých som hovoril, urobiť v kľude a zostane 10-dňová lehota pre volebné komisie, aby preskúmali kandidátne listiny, či spĺňajú požiadavky, ktoré formuluje zákon.
Dovolím si teda v závere svojho vystúpenia predniesť jediný pozmeňovací návrh, ktorý znie, aby sme v § 16 ods. 3 zákona číslo 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov číslovku "55" nahradili číslovkou "40" a tento bod doplnili
ako bod 5 do článku II. Pardon, je to bod l, pretože sa týka S 16, čiže chronologicky by mal byť v poradí prvý. Teda bude to v článku II zaradene ako bod l a ostatne body článku II predloženej novely by sa prečíslovali.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Ftáčnikovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Pollák:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predložil jeden nestranícky, jasný, zrozumiteľný návrh, o ktorom som presvedčený, že jeho prijatie urýchli a zefektívni rokovanie obecných zastupiteľstiev. Konkrétne navrhujem zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zastupiteľstve v znení neskorších predpisov zmeniť takto: v § 12 ods. 2 v tretej vete slovo "všetkých" nahradiť slovom "prítomných". Vysvetlím to: § 12 hovorí o rokovaní obecného zastupiteľstva. Citujem odsek 2: "Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. " Tu navrhujem slovo "všetkých" nahradiť slovom "prítomných". Výsledok bude ten, že sa rokovanie stane pružnejším, efektívnejším, rýchlejším. Nakoniec, aj my v rokovacom poriadku máme takéto pravidlo. Ti, ktorí majú aspoň ako-také skúsenosti s rokovaním obecných zastupiteľstiev, boli pritom a videli ako prebiehajú, verím, že uznajú tento môj argument a podporia môj návrh.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Poliakovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy. Pán poslanec Daňo.
Poslanec Š. Daňo:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
opäť nemôžem súhlasiť s tým, čo predniesol pán Ftáčnik napriek tomu, že sme v jednom politickom drese, ale myslím si, že nie je žiadúce, aby došlo najmä vo veľkých mestách k úprave smerom dole, pokiaľ ide o obsadenie poslaneckých kresiel. Stále si myslím, že ak chceme samosprávne spravovať jednotlivé mestá, najmä veľké mestá, musí sa tam predovšetkým vytvoriť komunálna politika a tá sa môže vytvárať len v súčinnosti všetkých politických strán, ktoré pôsobia v tom-ktorom meste. Je predsa až zarážajúce, že hlavné mesto Bratislava bude mat plénum, ktoré bude mať len 40 členov, resp. Košice, ktoré sú druhým najväčším mestom na Slovensku, budú mať tiež len 40 členov. Nevidím žiadne racionálne zdôvodnenie, ktoré tu bolo dané. Okrem toho by som navrhol jednu vec, aby sme vôbec nerokovali o zákone o Košiciach a takisto o Bratislave, pretože nie je predmetom dnešného zasadnutia. Je možné riešiť len predlohu zákona číslo 369/1990 Zb.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Mám to rozumieť ako procedurálny návrh? Poslanec Š. Daňo:
Ako procedurálny návrh s tým, aby sme o zákone o Košiciach a takisto o zákone o Bratislave nerokovali.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Tie zákony neprerokovanie, to je len návrh niektoré ich časti inkorporovať do tohoto zákona. Ďakujem pekne.
Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Pollák, máte slovo.
Poslanec M. Pollák:
Kvôli jednoznačnosti upozorňujem, že slovo "všetkých", o ktorom som hovoril, sa týka prijatia uznesení nie prijatia nariadení obecných zastupiteľstiev, takže v tej tretej vete prvé slovo "všetkých".
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pani poslankyňa Bartošová.
Poslankyňa E. Bartošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní,
aj keď som už raz vystúpila vo faktickej poznámke, dovoľte mi ešte raz vystúpiť a opätovne sa vrátiť k tej časti návrhu, ktorú predniesol pán poslanec Polačko, a to k návrhu na vypustenie bodu 8 v článku I pôvodného poslaneckého návrhu.
Navrhuje sa znížiť počet poslancov zo 40 na 60. Prikláňam sa takisto k pánu poslancovi Daňoví, ktorý navrhuje ponechanie pôvodného počtu. Ako som už povedala vo faktickej poznámke, je pravdou, že zo zákona existovala a teda existuje možnosti upraviť, teda aj znížiť počet poslancov budúceho mestského resp. obecného zastupiteľstva zo 60 na 40, 30, 50. Ako som už povedala, túto možnosť dáva zákon číslo 346/1990 Zb. ako l zákon číslo 481/1992 Zb. Zákon číslo 346/1990 Zb. v § 9 ods. 3 o volebných obvodoch hovorí, že volebné obvody a počet poslancov v nich podľa odseku l určí a zverejní miestny národný výbor - tým sa chápe mestské obecné zastupiteľstvo - najneskôr 65 dní predo dňom volieb. V nadväznosti na to § 11 ods. 2 zákona číslo 481/1992 Zb. hovorí, že obecné zastupiteľstvo určí počet poslancov v rozmedzí od 9 do 60. Teda, táto možnosť tu je.
Na druhej strane z vlastných skúseností ako poslankyne mestského zastupiteľstva, práve 60-členneho Mestského zastupiteľstva okresného mesta v Michalovciach, i členky mestskej rady mi nedá nepovedať svoje chápanie takto predloženého návrhu. Je pravdou, že v zákone je uvedene, že platné uznesenie mestského resp. obecného zastupiteľstva je prijaté vtedy, ak je schválené nadpolovičnou väčšinou existujúcich poslancov, to znamená, že v tomto prípade zo 60 poslancov bez ohľadu na to, či je prítomných 32, 33 alebo 60, je potrebné 31 na to, aby bolo schválené akékoľvek uznesenie v mestskom
zastupiteľstve. A je pravdou, že oveľa ľahšie sa ovláda menší, než väčší počet poslancov. Myslím si, že tento návrh novely smeruje prekladateľmi skôr k ľahšiemu - možno to bude tvrdý výraz - ovládaniu budúcich poslancov mestských resp. obecných zastupiteľstiev budúcimi starostami. Takže, pripájam sa k podpore návrhu pána poslanca Polačku a navrhujem tento návrh vypustiť.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni Bartošovej. Symbolicky poďakoval aj pán poslanec Polačko. Prosím, pán poslanec Kliman.
Poslanec L. Kliman:
Pripájam sa k návrhu pána poslanca Daňu, aby Bratislava a Košice, ale v každom prípade minimálne Košice boli z tohoto návrhu vyňaté.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Klimanovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom tretom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Rea?
Poslanec J. Rea; Nie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Reovi. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov pani poslankyňa Chlapíková?
Poslankyňa A. Chlapíková:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o predložených pozmeňovacích návrhoch v poradí, ako boli prednesené.
Prvé boli pozmeňovacie a doplňovacie návrhy pána poslanca Goča k návrhu novely zákona číslo 369. /Šum v sále. /
Prepáčte, k spoločnej správe som sa nevracala preto, lebo ako som povedala vo svojom úvodnom vystúpení, zo spoločnej správy Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti nevyplynuli žiadne pozmeňovacie návrhy ani pripomienky.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Teda pristupujeme k jednotlivým individuálnym pozmeňovacím návrhom poslancov.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Prvé boli doplňovacie návrhy pána poslanca Goča k návrhu novely zákona číslo 369/1990 Zb. V bode číslo l navrhuje v § 12 ods. l na začiatok štvrtej vety vložiť slovo "návrh" a pokračovať slovami "programu rokovania". Odporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Goča. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 67 poslancov. Bohužiaľ, nie sme uznášaniaschopní.
Pozývam panie poslankyne a pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v zasadacej miestnosti, budeme hlasovať.
Opakujeme hlasovanie o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Goča.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Vážený pán predsedajúci, kvôli skráteniu času navrhujem, aby sme o bodoch číslo l, 2, 3 a 5 hlasovali an blok. Odporúčam ich prijať. O bode číslo 4 budeme hlasovať osobitne.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prepáčte, ale to ste predtým nerobili, teraz by sme pravdepodobne mali zotrvať pri danom postupe.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Dobre. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím vás, ostaneme pri postupe. Je to prvý pozmeňovací návrh, opakujeme hlasovanie o návrhu pána poslanca Goča. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Goča bol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Druhý pozmeňovací návrh sa týka § 13 - navrhuje doplniť nový odsek 5 a pôvodný odsek 5 prečíslovať na odsek 6. Návrh rieši mechanizmus možnosti zrušovania zjavne protiprávneho uznesenia zastupiteľstva. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, pán poslanec Daňo - faktická poznámka. Poslanec Š. Daňo:
Rád by som len pripomenul, že ideme niečo prijať duplicitne, čo je už zakotvené v zákone o prokuratúre.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, budeme sa prezentovať a vzápätí hlasovať o tomto druhom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Goč. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že druhý návrh pána poslanca Goča nebol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Tretí návrh pána poslanca Goča - v § 14 ods. 2 odporúča nahradiť druhú vetu vetou: "V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán v obecnom zastupiteľstve. " To je úprava, ktorá má logiku. V pôvodnom texte je "v obci". Je logické, že v obecnej rade môžu byt len tie strany, ktoré sú aj v obecnom zastupiteľstve. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tretom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Goča. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Goča bol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Štvrtý pozmeňovací návrh sa týka § 14 ods. 4 - vynechať text pod písmenom e/ a písmeno f/ preznačiť na písmeno e/. Týka sa to koordinačnej činnosti mestskej a obecnej rady voči komisiám. Vzhľadom na potrebu operatívneho riešenia mnohých problémov, ktoré vyplývajú z rokovania rady a vzťahujú sa na komisie, a naopak, je potrebné, aby táto koordinačná činnosť bola zachovaná, lebo nemôžeme často vyčkávať do zasadnutia mestského zastupiteľstva, ktoré zasadá v oveľa zriedkavejších termínoch. Tento návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Goča. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov, Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Goča nebol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Pozmeňovací návrh číslo 5 k § 25 ods. 2 odporúča na konci odseku doplniť vetu: "Ďalšie dôvody zániku mandátu
poslanca upravujú osobitné právne predpisy. " Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Goča. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
Prepáčte, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Daňo.
Poslanec Š. Daňo:
Vážený pán predsedajúci, neviem, či je to legislatívne čisté, keď pod čiarou uvedieme "napríklad", či by tu nebolo žiadúce vymenovať všetky zákony, ktoré sa dotýkajú prípadného ďalšieho odvolania poslanca.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem pekne. Budeme hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to opakované hlasovanie.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že piaty pozmeňovací návrh pána poslanca Goča bol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Druhá časť pozmeňovacích návrhov pána poslanca Goča sa týkala zákona Slovenskej národne] rady číslo 377/1990 Zb. o hlavnom meste Bratislave. Navrhuje doplniť tuto časť do navrhovaného zákona ako článok III tak, ako to mate predložené. Pre istotu to prečítam.
Po a/ v § 11 ods. 2 číslovka 80 sa mení na 50, v § 16, ods. 2 číslovka 9 sa mení na 5 a číslovka 13 na 9.
Po b/ číslovka 11 sa mení na 7 a číslovka 30 na 24. Po c/ číslovka 31 sa mení na 24 a číslovka 60 na 40.
Týka sa to počtu poslancov. Dávam na zváženie poslancom, ako zvážia tento návrh a ako budú hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska.
Prosím, pán poslanec Dano. Poslanec Š. Daňo:
Dnes prerokovávame návrh zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Myslím si, že jednoznačne je povedané, čo je predmetom nášho dnešného rokovania. Myslím si, že by sme nemali o tom hlasovať a nie je možne ani nebude to legislatívne čisté, ako inkorporujeme iné zákony do tohto všeobecného zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Stanovisko ste počuli.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Goča, ktorý navrhuje do zákona inkorporovať aj problematiku Bratislavy. /Šum v sále/.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Goča nebol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Tretia časť pozmeňovacích návrhov sa týka návrhu doplniť článok IV podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, ktorý sa mení a dopĺňa takto: Po prvé - v § 10 ods. 2 číslovka 80 sa mení na 45. Po druhé - v § 18 ods. 2 písm. a/ číslovka 9 sa mení na 5 a číslovka 13 na 9, písm. b/ číslovka 13 sa mení na 7 a číslovka 30 na 20, písm. c/ číslovka 31 sa mení na 20 a číslovka 60 na 35. Ak bude tento návrh schválený, prečísluje sa pôvodný článok III na článok V.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vaše stanovisko, pani spoločná spravodajkyňa?
Poslankyňa A. Chlapíková:
Taktiež ako pri predchádzajúcom návrhu dávam na zváženie poslancom.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Daňo - procedurálna poznámka. Poslanec Š. Daňo:
Mám odporúčanie pre pána Goča. Vzhľadom na to, že obdobne neprešiel zákon o Bratislave, či by nebolo vhodné, keby svoj návrh stiahol.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Ľupták Ivan. Poslanec I. Ľupták:
Viac-menej v tej istej podobe chcem povedať to, čo povedal pán poslanec Daňo. Možno pán poslanec Goč stiahne svoj návrh, ale keby ho nestiahol, zrejme by sa poslanci mali zachovať takisto ako sa zachovali pri predchádzajúcom hlasovaní.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, prosil by som, aby ste upozornili kolegov, že je po rozprave a komentovať návrhy mali možnosť v rozprave.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Už som upozornil, ale predsa len určité medze zachovávam na základe tých zvyklostí, ktoré sú tu, prosím vás, majte na to ohľad.
Prosím, pán poslanec Goč. Poslanec R. Goč:
Prakticky to isté som chcel povedať. Pán poslanec Daňo ovplyvnil hlasovanie počas hlasovania, takže už nemám čo sťahovať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o ďalšom návrhu pána poslanca poslanca Goča. Pani spoločná spravodajkyňa necháva na vašu úvahu.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Goča nebol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Pristupujeme k skupine pozmeňovacích a doplňovacích návrhov pána poslanca Polačku, ktorý navrhuje vypustiť bod číslo 8 z návrhu predkladaného zákona. Týka sa to zníženia počtu poslancov zo 60 na 40. Tento bod sme prerokovali opakovane pri príprave zákona so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska, a doterajšia prax ukázala, že zníženie počtu v týchto veľkých mestských zastupiteľstvách môže viesť k pružnosti a k zlepšeniu činnosti, k skráteniu rokovacieho času a lepším výsledkom. K námietke, že je lepšia manipulácia s poslancami, si myslím, že poslanci nedajú so sebou manipulovať zo strany primátora, že táto obava nie je opodstatnená. Neodporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom návrhu pána poslanca Polačka. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Polačka bol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Bod 13 § 13c písm. d/ podľa návrhu pána poslanca Polačka znie: "d/ zložením sľubu nového starostu". Doteraz bolo "zvolením". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Polačka. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že druhy pozmeňovací návrh pána poslanca Polačka bol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková;
Tretí pozmeňovací návrh sa týka bodu 14, ktorý navrhuje pán poslanec vypustiť. Tento bod sa týka označenia prednostu. V novom návrhu je, aby bolo toto označenie nahradené slovom "vedúci". Nechám na zváženie poslancom, ku ktorému označeniu sa priklonia.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tretom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Polačka. Pani spoločná spravodajkyňa ponecháva na voľnú úvahu vám, páni poslanci.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Polačka bol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková:
V pozmeňovacom návrhu číslo 4 navrhuje vypustiť bod 15. V prípade, že tak nebude, aj tam treba toto označenie zmeniť podľa výsledku predchádzajúceho hlasovania. Neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí budeme hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Pozmeňovací návrh číslo 5 navrhuje v bode 18 § 25 ods. 7 za slovo "starostovi" doplniť slová "a poslancovi". Týmto pozmeňovacím návrhom by sme sa vlastne vrátili k pôvodnému textu, ktorý bol v návrhu uvedený preto, lebo sa zmenil o to, že sa slovo "poslancovi" vypustilo. Je návrh, aby bolo doplnené, čiže ostal by pôvodný text. Ako jedna z navrhovateľov neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Polačka. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý. Poslankyňa A. Chlapíková;
Prosím dať hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika, ktorý navrhuje v článku II bod l § 16 ods. 3 zákona číslo 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov zmeniť číslovku 55 a náhradiť ju číslovkou 40. Ostatné body prečíslovať. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý. Poslankyňa A. Chlapíková;
Nasledujúci je pozmeňovací návrh pána poslanca Poliaka, ktorý navrhuje v § 12 ods. 2 zákona číslo 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nahradiť v tretej vete prvé slovo "všetkých" slovom "prítomných". Neodporúčam prijať, lebo prítomní traja poslanci z 21-členného zastupiteľstva by mohli prijať uznesenie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Poliaka. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Poliaka bol prijatý.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Vážený pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Pollák sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec M. Pollák:
Ďakujem všetkým za podporu môjho návrhu. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
To ani nebolo treba. Ďakujem pekne. Prosím, ešte sa hlási pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, mám len jednu poznámku, že je škoda, že § 14 ods. 4 zostal tak, ako ho odporučila pani spoločná spravodajkyňa, pretože rada má organizovať, zjednocovať činnosť komisií obecného zastupiteľstva. To sa mi akosi nezdá, pretože rada je poradný orgán a v tomto je garde opačné. Komisie sú nad radou. Chcem mať len jednu poznámku, aby sme sa zbavili pocitov, že rada je akýsi iný orgán v súčasnosti, ako bol v minulosti. To len na vysvetlenie. To je myslenie z bývalých národných výborov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Poslankyňa A. Chlapíková:
Vážený pán predsedajúci, nakoľko sme vyčerpali všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, žiadam vás, aby sme hlasovali o zákone ako celku. Odporúčam návrh zákona prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samospráv obcí v znení neskorších predpisov.
Poslankyňa A. Chlapíková:
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som poďakovala všetkým prítomným poslankyniam aj poslancom, ktorí sa jednak podieľali na príprave zákona a schválením boli nápomocní k zdarnému priebehu komunálnych volieb.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 545 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 545a.
Hlási sa pán poslanec Chamula s faktickou poznámkou. Poslanec I. Chamula:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi jedno osobné vyznanie alebo osobný názor. Pri hlasovaní o predchádzajúcom návrhu zákona som nadobudol dojem a mám predstavu o tom, ako si Strana demokratickej lavice predstavuje demokraciu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, odporúčanie politického grémia bolo, aby čo najskôr sme dali na poriadok nezrovnalosť, ktorá vznikla včera pri hlasovaní o jednom zo zdravotníckych zákonov. Prosil by som vás, keby sme to urobili teraz. To je trojminútová záležitosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Predbežne sme o tom hovorili s pánom poslancom Fogašom aj s pánom poslancom Reom a povedali, že to zaradíme po tomto návrhu.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, buďte taký dobrý, pán minister tu kvôli tým trom minútam čaká, a povedal by som, že to je naozaj trojminútová záležitosť. Prerokúvanie tohto zákona sa môže takisto pretiahnuť, je tam veľa problémov. Prosil by som vás, aby sme to urobili teraz.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Dobre, urobíme teda prerušenie prerokúvania bodu 34 a urobíme nápravu veci tak, ako sa dohodlo na politickom grémiu Národnej rady. Pán poslanec Fogaš problematiku uvedie.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
včera pri prerokúvaní návrhu novely zákona, ktorá sa týka ochrany zdravia ľudí, bola to tlač číslo 601, došlo k porušeniu rokovacieho poriadku a hlasovali sme o tom istom ustanovení dvakrát, pričom sme prijali dve rozporuplné uznesenia k tomu istému ustanoveniu. Prečítam vám to, čo sme prijali i príslušné ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré bolo porušené. Podľa § 26 ods. 2 rokovacieho poriadku ak boli k návrhu zákona predložené pozmeňovacie návrhy, hlasuje sa najprv o nich, a to v poradí, v akom boli podané. Druhá veta hovorí, že ak prijatý pozmeňovací návrh vylučuje ďalšie pozmeňovacie návrhy, o týchto ďalších návrhoch sa už nehlasuje. My sme hlasovali o jednom z takých návrhov, ktorý vylučoval predchádzajúci.
O čo išlo? Išlo predovšetkým o úpravu príslušného ustanovenia, myslím, že to je § 18 ods. 4, v ktorom sa hovorí o tom, kto menuje obvodného, okresného hygienika. Prijali sme text, ktorý bol navrhnutý asi takto: "Obvodného hygienika vymenúva a odvoláva prednosta príslušného obvodného úradu BO súhlasom hlavného hygienika. Okresného hygienika vymenúva " - zrejme prednosta, tam to v prepise chýba - "príslušného okresného úradu so súhlasom hlavného hygienika. " Vzhľadom na to, že v ods. l je orgánom na úseku ochrany zdravia ministerstvo zdravotníctva a nie hlavný hygienik, navrhlo sa vymeniť slová "hlavného hygienika" slovami "so súhlasom ministerstva zdravotníctva". Pritom ďalší návrh v poradí, o ktorom sme hlasovali, bol návrh pána poslanca Rózsu, ktorý predložil návrh s týmto textom - to je § 18 ods. 4 predlohy, ktorú sme prerokúvali pod tlačou číslo 601: "Obvodného a okresného hygienika vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva. " Teda, ide o dva návrhy, ktoré sa tykali toho istého problému.
Na základe odporúčania politického grémia sa zišiel ústavnoprávny výbor, ktorého uznesenie by som si vám dovolil prečítať. Tlmočím uznesenie ústavnoprávneho výboru preto, lebo pán predseda ústavnoprávneho výboru nie je prítomný a nie je prítomný ani podpredseda ústavnoprávneho výboru. Nehovorím tu svoj vlastný názor, ale názor výboru. Prosím, aby to tak bolo vzaté a] príslušnými médiami, pretože sa často skresľuje to, čo sa tu hovorí.
Uznesenie 494 Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 1994 k situácii, ktorá vznikla dvojnásobným hlasovaním Národne] rady Slovenskej republiky k § 18 ods. 4 vládneho návrhu zákona Národne] rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí
Ústavnoprávny výbor Národne] rady Slovenskej republiky prerokoval na základe požiadavky politického grémia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa situáciu, ktorá vznikla dvojnásobným hlasovaním Národnej rady k príslušnej tlači.
A. Konštatuje, že druhé hlasovanie k § 18 ods. 4 vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí, tlač 601, o návrhu poslanca Rózsu sa vykonalo v rozpore s § 26 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku v znení jeho neskorších zmien a doplnkov.
B. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť uznesením o neplatnosti hlasovania Národne] rady Slovenskej republiky k pozmeňovaciemu návrhu poslanca Rózsu k § 18 ods. 4 vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí.
Odporúčam vám akceptovať toto stanovisko ústavnoprávneho výboru, pretože v opačnom prípade by musela nasledovať procedúra, ktorá by znamenala, že návrh zákona by musel prezident, alebo na požiadanie vlády opäť prezident vrátiť Národnej rade, pretože takto by nemohol zákon vyjsť v Zbierke zákonov. To už by znamenalo zdržanie o niekoľko mesiacov. Myslím si, že výklad § 26 ods. 2 druhá veta je jednoznačný, teda vlastne sa už nemalo hlasovať o ďalšom pozmeňovacom návrhu k tomu istému ustanoveniu.
Pán predsedajúci, to je stanovisko, ktoré som bol povinný predniesť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím vás, keby ste ešte tam ostali. Predpokladám, že uskutočníme postup tak, že budeme hlasovať najprv o prijatí uznesenia.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Hlasovať len o uznesení s tým, že Národná rada prijme uznesenie, v ktorom vlastne anuluje alebo vysloví neplatnosť hlasovania Národnej rady.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
A to druhé hlasovanie anuluje? Poslanec Ľ. Fogaš:
Áno. Len jedno hlasovanie.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
V poriadku. Ďakujem vám pekne.
Vážení kolegovia a kolegyne, budeme hlasovať o návrhu uznesenia ústavnoprávneho výboru, ktorý v zastúpení pána predsedu Sečánskeho povedal pán podpredseda Fogaš.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uznesení ústavnoprávneho výboru, ktorý prečítal pán poslanec Fogaš.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 71 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní. Prosím vážených kolegov, ktorí medzičasom z rôznych dôvodov museli opustiť miestnosti, aby priali hlasovať.
Prosím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zaujmite miesto, budeme nútení opakovane hlasovať, o návrhu uznesenia ústavnoprávneho výboru, ktorý prečítal pán poslanec Fogaš, ktorým v podstate korigujeme nedopatrenie vzniknuté vo veľkom chvate z minulého dna.
Prosím, pán poslanec Bernaťák. Poslanec A. Bernaťák:
Ide o to, že tu vypadla skrátená verzia ohľadne ôsmich miliónov, ktoré mali byt dodané zdravotníctvu z hľadiska vybudovania niečoho. Tu ide o tú skrátenú verziu, ktorá z toho vypadla.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Budeme sa prezentovať, a vzápätí hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý prečítal pán poslanec Fogaš.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme korigujúce uznesenie ústavnoprávneho výboru prijali.
Budeme teraz pokračovať, v začatom bode programu. Je ním
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 545 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 545a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti pán poslanec Jozef Rea. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec J. Rea;
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,
dovoľte, aby som vám predložil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.
Blíži sa koniec volebného obdobia starostov a primátorov zvolených v prvých slobodných voľbách v roku 1990. Určite sa zhodneme na tom, že vo veľkej väčšine vykonali veľký kus statočnej práce. Zo skúseností, ktoré sme pri výkone kontrolnej funkcie získali, je zrejme, že ich právne postavenie, sociálne otázky a platové pomery nie sú upravené dostatočne a je potrebné vykonať potrebnú nápravu. Okrem toho sme začali pripravovať riadne komunálne voľby a je nesporná potreba vytvoriť primerané podmienky pre schopných kandidátov na funkcie starostov a primátorov vytvorením vhodných sociálnych aj platových pomerov pre výkon ich funkcie.
Podľa doterajšieho právneho stavu, to znamená podlá zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v § 12 ods. 3 písm. h/ je uvedené, že plat starostu určuje obecné zastupiteľstvo. Predmetný zákon nekonkretizuje spôsob určenia tohto platu, neupravuje a ani neumožňuje obecnému zastupiteľstvu rozhodnúť o ďalších náležitostiach, ktoré upravuje Zákonník práce a ďalšie právne predpisy. Tiež nie sú upravené potrebné náležitosti pri ukončení výkonu funkcie, či už predčasne alebo v riadnom termíne. Doterajšia prax viedla k neúmerným rozdielom v platových náležitostiach u starostov v obciach s porovnateľným počtom obyvateľov, keď často rozhodovali subjektívne pohľady členov obecných a mestských zastupiteľstiev motivované buď rozdielnou politickou príslušnosťou alebo úzko osobnými záujmami.
Z toho vyplynul záver upraviť, platové pomery rámcovou právnou úpravou, ktorá vytvorí objektívne predpoklady pre hodnotenie práce starostov a primátorov a zdôrazní spoločný význam ich práce ako volených zástupcov občanov v dôležitej sfére samosprávy.
Náročným kritériám na výkon práce starostu a primátora musí zodpovedať aj primerané finančné ohodnotenie. V období transformácie našej spoločnosti je preto nevyhnutné upraviť právne postavenie a platové pomery starostov obcí a primátorov miest, a to najvyššou právnou normou - zákonom Národnej rady Slovenskej republiky. Stanovenie minimálnych platov umožní každej obci a mestu upraviť plat starostu podlá jej finančných možnosti, počtu obyvateľov a dosahovaných výsledkov pri plnení tejto verejnej funkcie. Aj pri navrhovanom riešení bude mať pri určovaní konkrétneho platu starostu rozhodujúcu úlohu obecné resp. mestské zastupiteľstvo. Výhodou oproti doterajšiemu stavu by bola skutočnosť, že určením minimálneho platu budú zabezpečené dôstojne podmienky pre finančné ohodnotenie funkcie starostu a primátora. Navrhovaná právna úprava môže priniesť dve pozitíva. Kandidáti na funkciu starostu budú vopred poznať, svoje minimálne finančné ohodnotenie a odstráni sa negatívny jav odchodov starostov aj z finančných dôvodov.
Navrhovaná právna úprava nepožaduje nijaké finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ obce s malým počtom obyvateľov nebudú môcť z finančných dôvodov uplatniť pri odmeňovaní starostu navrhovaný minimálny plat, obecné zastupiteľstvo má možnosť, riešiť otázku odmeňovania formou úväzku. Na jeho výšku bude viazaný konkrétny minimálny plat. V nevyhnutných prípadoch môže dôjsť aj k zlúčeniu takýchto malých obcí. V tejto súvislosti je potrebné uviesť i skutočnosť, že pracovníkom obecných a mestských úradov zaručuje minimálnu mzdu uplatňovanie nariadenia vlády Slovenskej republiky 249 z roku 1992 v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že prijatie tohto návrhu nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Rovnako považujeme za vhodné porovnať platy starostov s platovými pomermi niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ako je uvedené v stanovisku vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na význam ich práce sa zavádza aj valorizačný mechanizmus.
Koncepcia právnej úpravy platových pomerov starostov vychádza z násobku priemerného mesačného platu v závislosti na počte obyvateľov danej obce a mesta a príplatku za riadenie. Tieto nie sú v súčasnosti vyššie, okrem miest nad 50 tisíc obyvateľov, ako platové pomery niektorých ústavných činiteľov. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy aj postavenie starostov a primátorov ako predstaviteľov miest a predstaviteľov obcí. Okrem týchto nárokových častí môžu starostovia dostať aj odmenu do výšky 50 % minimálneho platu. O výške tejto fakultatívnej odmeny rozhoduje obecné resp. mestské zastupiteľstvo v závislosti od kvality výkonu funkcie starostu s prihliadnutím na finančné možnosti obce a mesta.
Vo väzbe na novelu zákona číslo 369 a zákona číslo 346 v znení neskorších predpisov, ktorú sme pred chvíľou schválili, po skončení výkonu funkcie sa odstupné nevyplatí tým primátorom, ktorí prestanú vykonávať funkciu z dôvodu uvedeného v § 13b ods. 5 písm. a/, b/ a c/ zákona o obecnom zriadení, teda ak sú z funkcie obecným alebo mestským zastupiteľstvom odvolaní, alebo tým, ktorí boli odsúdení za úmyselný trestný čin.
Na zaver, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás požiadal o schválenie predloženého návrhu, a tým vytvorenie pomoci vhodného prostredia na prípravu nastávajúcich komunálnych volieb.
Vážené kolegyne, kolegovia, toľko k predloženému návrhu zákona skupiny poslancov. Ešte raz vás prosím o podporenie tohto návrhu.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Reovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Polačka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec J. Polačko:
Vážený pán predsedajúci, dámy kolegyne, páni kolegovia,
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, tlač 545, pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre Štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti.
Všetky uvedené výbory, ktorým bol predložený návrh zákona pridelený, ho prerokovali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti do spracovania spoločne] správy 16. 8. 1994 nepredložil uznesenie výboru. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady neprijal uznesenie o výsledku prerokovania predloženého návrhu zákona, lebo podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru bol 19, prítomných 13. Máte to uvedené v spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor Národne] rady a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokovali návrh skupiny poslancov Národne] rady na vydanie tohto zákona, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh skupiny poslancov schváliť po zohľadnení doplňovacích a pozmeňovacích pripomienok.
Zároveň pred uvedením týchto pripomienok chcem upozorniť, že uznesenie garančného výboru, teda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti bolo podľa mojich vedomostí rozdané do pléna pod tlačou 301, uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti z 18. augusta 1994, a ak nebude naša právnická verejnosť protestovať, navrhol by som, aby sme považovali toto uznesenie garančného výboru za súčasť spoločne] správy, aby sme to posudzovali v bloku spoločná správa, aby nebolo potrebné toto uznesenie garančného výboru ešte raz prednášať v Národnej rade. Koniec-koncov, máte ho v laviciach.
K vlastným pozmeňovacím návrhom, aby ste sa vedeli zorientovať asi ako budem chcieť, navrhovať hlasovanie: Zo spoločne] správy, ktorú máte rozdanú v laviciach, mienim navrhnúť an blok prijať body 3, 7, 8 a 10. Krátko zdôvodním: Bod 3 - v § l sa vypúšťa druhá veta a táto veta sa doplna do S 4 ako ďalší odsek. Je to určenie počtu obyvateľov obce, že vychádza zo stavu sčítania obyvateľstva podlá osobitných
predpisov. Pódia nášho názoru, teda podlá názoru výborov aj môjho, to organicky patrí do S 4, kde sa starostovia rozdeľujú do jednotlivých kategórií podľa počtu obyvateľov v obci a tam organicky patrí aj zmienka ako sa ten počet obcí posudzuje.
V bode 7 sa navrhuje vypustenie odseku 3 v § 4, ktorý hovorí: "Starosta nemôže mat plat nižší ako je plat ostatných pracovníkov obce s výnimkou ods. 2 tohto ustanovenia. " Predpokladám, že to by bola jediná kategória pracovníkov široko-ďaleko v strednej Európe, ktorá by mala takto stanovený plat, že nejaký šéf nemôže mat nižší plat, ako jeho podriadený, pritom musím upozorniť aj na to, že nie je tu taxatívne povedané, aký to má byt plat? Má sa takto posudzovať celoročný plat, či mesačný plat. V odmene za prácu sú aj voľné zložky, pohyblivé zložky, a tým v jednom mesiaci podriadený môže mať väčší plat, v druhom mesiaci menší, neviem, ako by sa to posudzovalo. Navrhujem to vypustiť.
V bode 8 k § 5 sa navrhuje vypustiť slovo "plne". V S 5 ods. 3 hovorí: "Starostovi, ktorý bol dlhodobo plne uvolnený na výkon funkcie... " Buď je uvoľnený na výkon funkcie, alebo nie je uvolnený na výkon funkcie. Po právnej stránke nejaké čiastočné uvoľnenie neexistuje, čiže to "plne" navrhujeme vypustiť.
Bod 10 - § 9 sa upravuje nasledovne: "Pokiaľ obecné zastupiteľstvo nerozhodne, že starostovi patrí vyšší plat, ako je uvedené v § 4 tohto zákona, do jedného mesiaca od účinnosti vypláca sa starostovi minimálny plat a minimálny príplatok za riadenie podľa tohto zákona. " Keď má byť tento zákon prijatý a má sa naplniť jeho účinnosť, je technicky nožné, že obecné zastupiteľstvo nebude schopné alebo ochotné, zrejme viac-menej schopné, lebo ochotné bude musieť byť, keď zákon bude prijatý, nebude schopné z nejakých dôvodov sa uzniesť, a tým starostovi síce prináleží nejaká odmena, ale
nikto nebude môcť stanoviť aká. Ak bude prijatý zákon, organicky by toto patrilo do zákona.
Takisto by som navrhoval an blok neprijať body l, 2, 5, 6, 9 z týchto dôvodov: Body l a 2 v podstate hovoria, že tento návrh zákona sa má tykať, iba platových pomerov starostov obcí a primátorov miest a nie ich právneho postavenia. Vzhľadom na to, že v S 2, aj v § 5 odsek 4 sa pravé upravuje aj právne postavenie, podľa mňa nemôžeme vypustiť toto citovanie ani z názvu zákona, ani z jeho preambuly. Z toho dôvodu prvé dva body neodporúčam prijatí.
Neodporučím prijať ani bod 4, ktorý navrhuje vypustiť celý í 2, K tomu dám svoj pozmeňovací návrh. Môj pozmeňovací návrh bude smerovaný k tomu, že v § 2 by sme mali vypustiť iba odsek 2, že funkcia starostu je verejnou funkciou, nakoľko toto ustanovenie sme prijali v predchádzajúcom zákone číslo 623, že funkcia starostu je verejnou funkciou. Konštatovanie, že starosta obce nie je pracovníkom obce, nie je nikde v zákonoch uvedené a bolo by vhodné, aby to v zákonoch zostalo. Preto nebudem odporúčať bod 4 z prvej časti spoločnej správy, a potom dám k tomu svoj pozmeňovací návrh.
K bodu 5 a bodu 6 - tieto dva body riešia problematické ustanovenie úvazkových starostov a stanovenie ich platu. V návrhu zákona je prepočitavací koeficient 0, 5 nominálneho platu, ktorý je v tabuľke, bez chladu na počet obývateľov obce. V podstate tieto dva návrhy riešia nie 0, 5 platu, ale prepočítavanie podľa koeficientu úväzku. Vzhľadom na to, že v uznesení 301 výboru pre štátnu správu je riešené to isté, a veľmi jednoducho a právne čistým spôsobom, nebudem odporúčať na schválenie body 5 a 6, ale bod z uznesenia 301 číslo l, ktorý v podstate rieši to isté, len je iná slovná formulácia. Poslednú považujem za najlepšiu.
Bod 9, posledný bod prvej časti spoločnej správy, ktorý navrhuje v § 7 vypustiť odseky 3 a 4, navrhujem neprijať s tým, že znovu podám na konci pozmeňovací návrh, ktorý bude hovoriť, že sa má vypustiť iba odsek 3, pretože tento odsek sa týka rodinných prídavkov starostov a toto je riešené v zákone o rodinných prídavkoch, nie je potrebné to tu upravovať. Avšak aj po konzultáciách v našom výbore vypustenie odseku 4, že platy starostov podliehajú zdaneniu, treba tu zakomponoval.
Prešiel by som k druhej časti spoločnej správy, to je to uznesenie Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, vzhľadom na to, že právnická verejnosť, ako som ju vyzval, zatiaľ neprotestovala, že to nemôže byt súčasťou spoločnej správy. Tam by som odporučil prijať an blok body l, 3, 4, 5, 6 a 7. Bod 2 považujem za bezpredmetný vzhľadom na to, že § 4 odsek 3 navrhuje riešiť bod 7 prvej časti spoločnej správy, ktorú odporúčam prijať. Ak prijmeme v prvej časti bod 7, bod 2 sa stáva nadbytočným.
Zdôvodnenie, prečo budem odporúčať kladné hlasovanie k ostatným bodom: Bod l - § 4 odsek 2 hovorí: "V prípade, že starosta vykonáva svoju funkciu popri hlavnom zamestnaní /úväzkový starosta/, vynásobí sa plat" - a znenie bude "koeficientom úväzku" namiesto doterajšej formulácie "koeficientom 0, 5 bez ohľadu na počet obyvateľov obce. "
Bod 3 - v § 5 odsek l za slovom "patrí" vložiť slovo "primerane". Je to legislatívno-technická úprava, ktorú odporúča naša legislatíva.
V bode 4 - v § 5 ods. 2 výbor navrhuje začiatok odseku 2: "Starostovi možno tiež udeliť odmenu. " Toto uznesenie sme prijali z toho dôvodu, že odmena ako taká je už svojím pôvodom nenárokovateľnou zložkou platu. Odmena ako taká musí byt závislá od splnenia nejakých kritérií a odmenu ako zložku
platu si nemôže niekto nárokovať. Ak má ísť o odmenu, odmenu "možno" udeliť a nie odmena "musí byť". Z tohto dôvodu sme vo výbore odporučili schválenie tohto bodu 4.
Bod 5 - v § 5 ods. 4 na konci prvého riadku za slovo "sa" vložiť text "počas výkonu funkcie". Ide o to, že starosta, ktorý je dlhodobo uvolnený zo zamestnania na výkon funkcie - "sa" - a teraz je vložka - "len počas výkonu jeho funkcie posudzuje pokiaľ ide o jeho pracovnoprávne nároky z nemocenského poistenia, nároky zo sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, nároky na dovolenku ako pracovník obce. " Toto stráca akonáhle prestáva vykonávať, svoju funkciu zo zákona, teda je odvolaný a neviem čo všetko možné ďalej. Je to znovu legislatívno-technické spresnenie celého textu.
Ďalej výbor navrhuje v § 7 odsek 2 vypustiť. Ide o to, že starostovi, ktorý je pre výkon dlhodobo uvolnený zo zamestnania, sa pracovný pomer zachováva. Táto vec je riešená v Zákonníku práce a nie je to potrebné citovať v ďalších právnych normách. Dochádza potom pri možných novelizáciách k právnemu chaosu, že niektorý zákon sa môže zabudnúť, znovelizovať a dochádza k dvojitému právnemu stavu. Preto sa v zákonodarstve vyhýbame dvojitému opakovaniu toho istého v ďalších zákonoch.
A bod 7 - § 8 vypustiť a ďalšie paragrafy prečíslovať. Tento v podstate má riešiť valorizáciu platu starostov podlá vývoja inflácie. Navrhujeme to vypustit z toho dôvodu, že valorizácia je zakotvená v § 3, kde sa hovorí, že starostovi patri minimálny plat, ktorý je násobkom priemerného mesačného platu pracovníka národného hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Je tu zakotvená ročná valorizácia. Sme toho názoru, že Slovenská republika sa nebude vyvíjať tak katastroficky, aby medziročné porovnania boli tak hrozné, že by to mohlo nejak výrazne ovplyvnit poziciu starostov.
To je všetko, čo mám za povinnosti predniesť zo spoločnej správy a z uznesenia výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti ako garančného výboru. Dovoľujem si požiadať pána predsedajúceho, aby mi bolo umožnené ako spoločnému spravodajcovi predniesť spresnenia, plus jeden ďalší návrh na začiatku rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a zároveň dávam slovo pánu poslancovi Polačkovi, ktorý chce predniesť svoje návrhy.
Poslanec J. Polačko:
V podstate som svoje návrhy už v značnej miere povedal, ale pre legislatívnu správnosť zopakujem svoj prvý návrh. Navrhujem v § 7 vypustiť odsek 3. To je tá kolízia s bodom spoločnej správy, ktorý som odporúčal neprijať a primát len vypustenie jedného z týchto bodov.
Druhý môj pozmeňovací návrh bude S 2 odsek 2 vypustiť. Funkcia starostu je verejnou funkciou, je riešená v zákone tlače 623, ktorú sme prijali pred chvíľou, a nie je potrebné uvádzať to v ďalšom zákone.
Ako svoj tretí pozmeňovací návrh si dovolím uviesť mimo rámca týchto dvoch spomínaných návrhov. V § 5 ods. 3, ktorý hovorí v podstate o odstupnom starostovi, na koniec pripojiť text: "pokiaľ výkon jeho funkcie neskončí podlá osobitného predpisu3/. A odkaz 3/ pod čiarou by znel: "§ 13b ods. 5 písm. a/, b/, c/ a § 13c zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. " Ide o to, že keď je niekto odvolaný z hľadiska hrubého porušovania svojich pracovných povinností a podobných dôvodov, ktoré sú
v zákone presne vymenovane, ktoré zakladajú nárok na stratu funkcie starostu, takýto starosta, ktorý hrubo neplnil svoje funkčné povinnosti, by nemal požívať, ani požitky, ktoré vyplývajú starostovi pri ukončení jeho funkčného obdobia.
Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto spravodajcu výborov.
Otváram teda ďalej rozpravu. Písomne nemám nikoho prihláseného. Prosím, hlási sa pani poslankyňa Draxlerová a potom pani poslankyňa Chlapíkova.
Poslankyňa A. Draxlerová:
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi predniesť jeden pozmeňovací návrh k § 4 odsek 1. Starostovia sa zaraďujú do deviatich platových skupín podlá počtu obyvateľov /§ l tohto zákona/ nasledovne - sú tu dané násobky, podlá čoho sa im vyráta plat. Nakoľko vznikli rôzne polemiky o výške tohto násobku, odporúčam všetky násobky znížiť o 0, 18. V praxi by to bolo: starosta do 500 obyvateľov by mal násobok 1, 17, do 1000 - 1, 35, do 3000 - 1, 53, do 5000 - 1, 89, do 10 000 - 2, 07, do 20 000 - 2, 25, do 50 000 - 2, 61, do 100 000 -2, 88 a nad 100 000 - 3, 24. Každý koeficient je znížený o 0, 18, pri prepočte to nerobí veľa. Mnohé obce, keby sme dali tieto vysoké koeficienty, možno by na tento plat starostu ani nemali.
Ďakujem vám za pochopenie a dúfam, že návrh podporíte.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pekne. Nevysvetlili by ste ten koeficient 0, 18, aký zmysel má to číslo? Nerozumiem tomu. Myslím dôvod, prečo 0, 18, prečo nie 0, 24, či je v tom nejaká kabala.
Poslankyňa A. Draxlerová:
Prosím vás, keď si prerátate tieto násobky, rozdiel medzi nimi je presne 18. Takisto by som chcela vedieť, prečo dali rozdiel 18, čiže som navrhla znížiť to o 0, 18, aby rozdiel medzi násobkami zostal.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Chlapíková má slovo. Poslankyňa A. Chlapíková:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,
návrh predloženého zákona vznikol na základe skúseností takmer štvorročného obdobia činnosti samosprávnych orgánov obci a miest, ktoré boli vytvorené prijatím zákona o obecnom zriadení. Absencia právnej normy, ktorá by upravovala právne postavenie a platové pomery starostov, trvá prakticky od samého počiatku volebného obdobia. Doterajšie pokusy o jej riešenie zo strany Združenia miest a obcí Slovenska cestou odporúčaní, kolektívnej zmluvy a podobne nesplnili svoj účel, lebo sa týkali len tých obcí a miest, ktoré sú členmi Združenia miest a obcí Slovenska. Podľa Ústavy Slovenskej republiky môže tento stav upraviť len Národná rada Slovenskej republiky cestou prijatia príslušného zákona.
Vzhľadom na blížiaci sa termín nových komunálnych volieb je potrebné, aby v súlade s článkom 37 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada stanovila pravidlá, ktoré vytvoria legislatívny rámec právneho postavenia a finančného ohodnotenia pre budúcich predstaviteľov miestnej samosprávy. Tak môže pozitívne ovplyvniť úroveň kandidátov po stránke morálnych aj odborných kvalít, lebo súčasný stav má za následok, že schopní a pre túto prácu vhodní občania nie sú ochotní opustiť svoje isté postavenie v zamestnaní za náročný a často nevďačný post starostu, ktorému len po voľbách obecné zastupiteľstvo určí výšku odmeny. Kompetencia obecného zastupiteľstva v § 11 ods. 3 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nie je navrhovaným zákonom nijako dotknutá, lebo zákon neurčuje výšku platov, ale len minimálnu výmeru. Už teraz sme svedkami toho, že časť kandidátov, ktorí sa uchádzajú do budúcich volieb, sa grupuje skôr z radov nezamestnaných alebo pracovne menej úspešných občanov. Riešenie nezamestnanosti touto cestou nie je ten najvýhodnejší spôsob, aj keď ide o vyše 2 800 miest.
Druhým závažným dôvodom pre schválenie navrhovaného zákona je skutočnosť, že doterajšia prax pri stanovovaní výšky platu viedla k veľkej diferenciácii v oblasti príjmu starostov a primátorov v sídlach s rovnakým počtom obyvateľov. Pri rozhodovaní o výške platu treba vziať do úvahy mieru pracovnej zaťaženosti a širokú škálu povinností predovšetkým u starostov menších obci, ktorí nemajú k dispozícii odborný aparát mestských úradov. Pre vašu informáciu obcí do 1000 obyvateľov je v Slovenskej republike 1952, to je 57, 3 %, do 2000 obyvateľov je 523 sídiel, do 5000 je 237. Spolu vidieckych sídiel v tejto skupine je 2712, čo predstavuje 95, 5 % a Žije v nich 2 312 tisíc obyvateľov. Miest do 10 000 je 50, do 20 000 - 32, do 40 000 - 29, od 50 000 do 100 000 - 9, nad 100 000 sú 2.
Prosím vážené kolegyne a kolegov, aby doriešením tohoto takmer štvorročného problému vytvorili podmienky pre kvalitnú činnosť a funkčnosť miestnej samosprávy ako základnej jednotky demokratického systému.
Ďakujem za pozornosť.. Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /
Vyhlasujem rozpravu o tridsiatom štvrtom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť, pán poslanec Rea?
Poslanec J. Rea:
Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Reovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Polačko?
Poslanec J. Polačko:
Nie je potrebné. Môžme pristúpiť k hlasovaniu. Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Prosím vážené panie poslankyne a vážených pánov poslancov, ktorí sa nachádzajú mimo zasadacej miestnosti, aby sa dostavili, budeme hlasovať. Pozývam panie poslankyne a pánov poslancov do zasadacej miestnosti. Uskutočníme skúšobnú prezentáciu. Prosím, prezentujme sa.
Zisťujem, že sa prezentovalo 67 poslancov, nie sme zatiaľ uznášaniaschopní.
Opakujem výzvu na panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do zasadacej miestnosti, máme uskutočniť hlasovanie. Prosím prezentujme sa.
Prítomných je 74 poslancov, ešte stále nie sme uznášaniaschopní.
Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do zasadacej miestnosti, budeme hlasovať. Prosím, zopakujeme ešte raz prezentáciu.
Prítomných je 78 poslancov, konštatujem, že sme uznášaniaschopní.
Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána Polačku, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločne] správy a výsledkov z rozpravy.
Poslanec J. Polačko:
Vážení kolegovia, vzhľadom na to, že som bol upozornený pánom predsedajúcim, že by mohlo dôjsť k nejakej nejasnosti pri schvaľovaní týchto dvoch materiálov ako spoločného materiálu predstavujúceho spoločnú správu, dovoľujem si hlasovanie an blok rozdeliť na jednotlivé materiály.
Vzhľadom na to, že nikto nenapadol hlasovanie an blok, najprv by sme hlasovali o materiáli., ktorý sa nazýva spoločná správa. Hlasovali by sme o všetkých bodoch, ktoré navrhujem prijať, potom o tých, ktoré navrhujem neprijať. Potom by sme vzali druhý materiál a znovu by sme hlasovali o tých bodoch, ktoré navrhujem prijať. Jeden bod by automaticky vypadol. Takto to bude prehľadné a nedôjde k prípadným sporom.
Podľa môjho pôvodného návrhu, ktorý v rozprave nikto nenapadol, odporúčam an blok zo spoločnej správy prijať body 3, 7, 8 a 10. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí budeme hlasovať o bodoch 3, 7, 8 a 10 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca an blok odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že body 3, 7, 8 a 10 zo spoločnej správy sme an blok prijali.
Poslanec J. Polačko:
V úvode som povedal, že an blok neodporučím prijať body l, 2, 4, 5, 6 a 9. Vzhľadom na to, že nikto môj návrh nekonfrontoval, navrhujem tieto body an blok neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme an blok o bodoch l, 2, 4, 5, 6 a 9 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že body l, 2, 4, 5, 6 a 9 spoločnej správy sme an blok neprijali.
Poslanec J. Polačko:
Konštatujem, že mám dvoch skalných "priaznivcov", ktorí zásadne hlasujú opačne, ako odporúčam.
Zoberieme si druhú časť spoločnej správy pod názvom uznesenie výboru 301, z ktorého sa stáva bezpredmetným bod 2, pretože už bol schválený v spoločnej správe, ktorú sme pred chvíľou prebrali. Odporúčam an blok prijať všetky ostatné body, to znamená body l, 3, 4, 5, 6 a 7.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch l, 3, 4, 5, 6 a 7, ktoré pán spoločný spravodajca navrhuje an blok prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že body 1, 3, 4, 5, 6 a 7 boli an blok prijaté.
Poslanec J. Polačko:
Vážený pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy obsiahnuté v spoločnej správe, v predložených dvoch materiáloch. Dovolím si teda prejsť k pozmeňovacím návrhom, ktoré vyplynuli z rozpravy. Prvé tri návrhy z rozpravy boli moje pozmeňovacie návrhy. Z toho prvé dva v podstate istým spôsobom modifikujú dôvodovú správu, ktorá bola predložená. Prvý pozmeňovací návrh bol v § 7 vypustiť odsek 3. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Polačka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Polačku bol prijatý.
Poslanec J. Polačko:
Druhý pozmeňovací návrh bol, aby sne v § 2 vypustili odsek 2, pretože je to riešené v predchádzajúcej tlači 623, ktorú sme prijali. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Polačku. Pán poslanec Polačko ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Polačku bol prijatý.
Poslanec J. Polačko:
Spolu s opozíciou Konštatujem, že som získal ďalších odporcov, už sú štyria.
Tretí môj pozmeňovací návrh bol v § 5 ods. 3 na koniec pripojiť text "pokiaľ výkon jeho funkcie neskonči podľa osobitného predpisu3/", odkaz pod čiarou by znel: "§ 13b ods. 5 písm. a/, b/, c/ a § 13c zákona Slovenskej národne] rady číslo 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov", odporúčam prijať..
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a v zápätí hlasujme o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Polačku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že aj tento pozmeňovací návrh pána poslanca Polačku bol prijatý.
Poslanec J. Polačko:
Týra sú vyčerpané moje pozmeňovacie návrhy. Ďalej v rozprave vystúpila pani poslankyňa Draxlerová, ktorá navrhla v podstate zníženie prepočítavacích koeficientov, teda násobok v § 4 ods. l, ktorý by znel: "Starostovia sa zaraďujú do 9 platových skupín podľa počtu obyvateľov /§ l tohto zákona/ nasledovne". Upozorňujem, že § l tam nemôže byť, lebo sme to schválili ako presun do § 4. V jednotlivých riadkoch by boli prepočítavacie koeficienty všetky rovnakým spôsobom o 0, 18 nižšie. Nemusím to čítať. Odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Draxlerovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh poslankyne Draxlerovej nebol prijatý.
Poslanec J. Polačko:
Poslednou vystupujúcou v rozprave bola pani poslankyňa Chlapíková, ktorá však nepodala žiadny konkrétny pozmeňovací návrh, a tak si dovolím predniesť krátke odporúčanie pre hlasovanie. Zákon má klady i zápory. Na jednej strane je to podlá názoru odborníkov zásah do samosprávnych slobôd, do slobôd obcí, ich práv, na druhej strane je to podpora kvôli ťahaniciam v zastupiteľstvách a nátlakom na starostov, a koniec-koncov aj preto, že vraj 90 % starostov už aj tak tieto platy má. Prosím vás, hlasujte teda podlá toho, ktorý z týchto aspektov vo vás prevláda. Nechcem ovplyvňovať tak chúlostivé rozhodnutie, a teda zaver nechávam na zváženie poslancov.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to, zrejme na vás, páni poslanci, pán spoločný spravodajca nezaujal stanovisko.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obci a primátorov miest. /Potlesk. /
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Poslanec J. Polačko:
Aj ja ďakujem všetkým za spoluprácu. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Rea - faktická poznámka. Poslanec J. Rea:
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vám v mene obidvoch skupín poslancov, ktorí navrhovali tieto posledné dve novely zákonov, poďakoval za spoluprácu a za zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov a primátorov poďakoval všetkým aj v mene budúcich kandidátov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda HR SR A. M. Húska: Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, pokračujeme v programe v poradí, ako sme ho prijali. Nasleduje vládny návrh zákona
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z.
Prosím, pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, musíme vyriešiť problém odloženého zákona z dopoludnia, to je pôvodný zákon 31. Ten musíme ešte prijať alebo neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pokiaľ ide o tento zákon, problém je v tom, že zatiaľ bolo prijaté len jedno platne uznesenie petičného výboru a gesčný výbor štátnej správy nezasadal a neprijal uznesenie. Takisto ústavnoprávny výbor. A pokiaľ viem, žiadal účasť aj pán minister Filkus. V tomto prípade som predpokladal, že nie sú splnené náležitosti a pokračoval som v zmysle odhlasovaného poradia.
Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Prosil by som predsedu výboru pána Reu, aby povedal, čo sa odohralo vo výbore pre štátnu správu a samosprávu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem pekne. Pán poslanec Rea - faktická poznámka.
Poslanec J. Rea:
Vážený pán predsedajúci, napriek tomu, že som k predmetnému rokovaniu o návrhu zákona zvolal výbor dvakrát, výbor sa nezišiel v dostatočnom počte, to znamená, že zákon sme nemohli prerokovávať.. Neprijali sme žiadne uznesenie k predmetnému zákonu, výbor nemohol určiť ani spoločného spravodajcu. Ako predseda výboru môžem povedať iba toľko.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Lauko - faktická poznámka. Poslanec P. Lauko:
Prosil by som pána predsedu, a zároveň to berte ako môj procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v programe, dokiaľ nezasadne výbor pre štátnu správu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány;
Vážené dámy, vážení páni,
vieme, že obsah bodu, ku ktorému sa blížime, bol už v tejto chvíli iba do značnej miery kontraverzný. Medzitým sa podarilo rokovaniami dospieť, k určitému riešeniu, ktoré by - pokiaľ som informovaný - nemalo mať podobu zákona, ale uznesenia. Preto sa nazdávam, že aj keď by sme pristúpili k prerokúvaniu tohto bodu v štádiu, v akom je, to znamená
bez spoločnej správy, ak sa výsledky rokovaní medzi navrhovateľmi, rezortom, zainteresovanými osobami dodržia, výsledok by mal byť zhruba rovnaký ako v prípade predloženia spoločnej správy. Preto si myslím, že nie je potrebné vec odďaľovať, ak s tým budú súhlasiť aj navrhovatelia zákona, zástupcovia skupiny poslancov.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Mám tomu rozumieť, že je to návrh na stiahnutie tohto bodu ako zákona?
Poslanec E. Bárány:
Pán predsedajúci, nemôžem podať návrh na stiahnutie, to môže urobiť len skupina prekladateľov. Ak oni tak urobia, už niet o čom hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Návrh môžete ako procedurálny, myslím, predložiť.
Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, vieme, že to je kontraverzný zákon. My sa podriadíme naprosto väčšine, ale tento problém sa ťahá už takmer dva roky, treba ho nejako uzavrieť. K prerokovaniu tohto zákona nie je potrebné prerokovanie vo výbore. Nakoniec, k prerokovaniu žiadneho zákona nie je potrebné prerokovanie vo výboroch. Je potrebné, aby sme ho prerokovali v pléne a hlasovali o ňom. Je tu pán minister, vystúpia navrhovatelia, vyjadrí sa pán minister, plénum rozhodne, ale
nejakým spôsobom túto dvoj- až štvorročnú kapitolu treba uzavrieť. Je to posledné plénum, prosím vás, aby sme pristúpili k tomuto zákonu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Z organizačného útvaru som bol informovaný, že k tomu chce zaujať stanovisko aj pán minister Filkus. To znamená, že by sme museli požiadať, aby sa pán minister Filkus dostavil.
Poslanec F. Mikloško:
Je to pre nás nejaká novinka, veď pán minister Filkus sem mohol prísť, musí vedieť, že je to na programe v týchto chvíľach. Keď chce prísť, nech príde, ale nemusíme ho volať. Ja nič nepretláčam, ale myslím si, že treba nejako uzavrieť ten problém. Myslím si, že vôľa v parlamente je rozdelená, názor je jasný, ale nemožno to už donekonečna ťahať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová;
Ďakujem, pán predsedajúci. Osobne sa domnievam, že keď je tu toľko rozporov, nechajme tento zákon na koniec nášho zasadnutia a teraz pokračujme v prerokovaní tých bodov, ktoré máme schválené ako nasledujúce, pretože zbytočne tu budeme strácať čas diskusiami. A keď sa chcú k tomu vyjadriť ministri, prosím, nechajme to na koniec.
Podpredseda MR SR A. M. Húska;
Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Chcem len pripomenúť, pani poslankyni Tóthovej, že nemôžeme to nechať na koniec, pretože dnes sme hlasovali o zaradení ďalších bodov programu na základe politického grémia, takže musíme pokračovať týmto zákonom, a dovtedy nemôžeme íst ďalej, kým tento zákone neprerokujeme.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prepáčte, ak by sme postupovali podlá odporúčania politického grémia a pódia toho hlasovania, tak v poradí je to iný bod, nasleduje iný bod. /Prejav nesúhlasu v sále. /
Dobre. Požiadam organizačný útvar, aby sa pokúsili spojiť s pánom ministrom Filkusom, aby sa dostavil. Bol som takto informovaný.
Vážení z koalície, ceňte si trocha svoju vlastnú vládu aj jej členov. Keď vám vyhovuje, je to v poriadku, keď nie, tak nie. Prosím vás, zachovajme tento postup. Navrhujem taký postup, aby sme teraz prerokovali ešte nasledujúci zákon a vrátime sa k tomuto postupu, ak ste s tým uzrozumení. Ak nie, dám hlasovať a procedurálne rozhodneme.
Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem. Chcela by som sa spýtať pána poslanca Lauku, či z jeho slov mám rozumieť, že na tomto zasadnutí parlamentu budú prerokované jedine tie návrhy právnych predpisov, ktoré boli politickým grémiom očíslované. Domnievam sa, že bude vyčerpaný celý program, vrátane všetkých bodov a nielen tie, kde politické grémium urobilo poradie.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Pán poslanec Bajan - faktická poznámka. Poslanec V. Bajan:
Pán predsedajúci, prosil by som, aby sme boli trošku serióznejší pri výčitke voči ministrovi financií, pretože tieto presuny robíme bez toho, že by sme ho upozornili.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Pán poslanec Lauko - faktická poznámka. Poslanec P. Lauko:
Chcem len pani poslankyni Tóthovej povedať, že je mi ľúto, ale keď chce rozumieť, tak rozumie, a keď nechce rozumieť, tak nerozumie.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský - faktická poznámka.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predsedajúci, prosil by som, aby sme začali prerokúvať tento poslanecký návrh, pretože nič tomu procedurálne nebráni. Navrhovatelia tu sú, môžu predniesť návrh zákona, a ak pán minister v priebehu rokovania o návrhu tohto zákona bude považovať za potrebné sa k nemu vyjadriť, tak príde, ak nie, tak nepríde, ale začnime o veci rokovať meritórne.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Vážený pán poslanec, práve také isté množstvo poslancov hovorilo inak, takže nič tomu nebráni. Bráni tomu tento rozpor záujmov. Podľa môjho názoru by sme to mali preskúšať hlasovaním, či súhlasíme, aby sme s týmto bodom programu pokračovali teraz.
Poslanec P. Hrušovský;
Veď ten bod programu je zaradený medzi tie, ktoré sme predradili, že ich prerokujeme medzi tými trinástimi alebo štrnástimi bodmi.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Tomu rozumiem, ale tu bol návrh koniec-koncov viacerých poslancov, ktorí navrhli, aby sme sa tým nezapodievali teraz. Teraz môžeme o tom hlasovať, či to ideme prerokovať, alebo, ak existuje skutočný konsenzus, pristúpime k tomuto bodu.
Pán poslanec Gaulieder - faktická poznámka. Poslanec F. Gaulieder:
Chcel by som poprosiť členov koaličnej rady, aby sa dohodli, či tu má byť pán profesor Filkus, alebo nie.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Masarik - faktická poznámka.
Poslanec J. Masarik:
Pán predsedajúci,
tento návrh zákona je zaradený do programu. Ak je zaradený do programu, je možné stiahnúť ho z programu iba so súhlasom Národnej rady v prípade, ak niektorý z predkladateľov takýto návrh podá. Pokiaľ niektorý z predkladateľov chce taký návrh podať, má možnosť. Ja ako jeden z prekladateľov takýto návrh nedávam.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pravé z tých námietok, ktoré tu boli hovorené, som vyrozumel, že sa prípadne dáva na zváženie, aby sa pokračovalo vtedy, keď tu bude prítomný aj pán minister Filkus.
Prosím, chce niekto podať návrh, aby sa o tomto bode teraz nerokovalo?
/Nikto. / Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, potrebujete pripadne prestávku? Nie, v poriadku. Ide o to, či sa v koalícii sami dohodnete.
Budeme pokračovať tridsiatym prvým bodom. Je to
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 619. Predseda Národnej rady pridelil uvedený návrh skupiny poslancov ústavnoprávnemu výboru a výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Uvedený návrh prerokoval výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, ktorého uznesenie máte rozdané a počas obedňajšej prestávky mal sa zísť výbor pre Štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti.
Teraz za skupinu poslancov návrh zákona odôvodni poslanec Ján Masarik. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Upozorňujem, že teraz v tomto slova zmysle vlastne nemáme v rukách spoločnú správu, a teda nemáme ani spoločného spravodajcu.
Poslanec J. Masarik:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážene kolegyne a kolegovia,
dovoľte, aby som predložil a odôvodnil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Zákon o majetku obcí bol doteraz už trikrát novelizovaný. Prvou novelou zákonom číslo 306/1992 Zb. prešiel do majetku obcí tzv. historický pozemkový majetok, t. j. poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda, ktorú obce vlastnili v pôvodných katastroch ku dňu 31. 12. 1949 a ktorá bola ku dnu účinnosti zákona vo vlastníctve Slovenskej republiky. V poradí druhá novela, zákon Národne] rady Slovenskej republiky číslo 43/1993 Zb. obsahovala úpravu vlastníctva objektov slúžiacich pre potreby civilne] obrany, úpravu vlastníckych vzťahov k majetkovým vkladom štátnych podnikov založených bývalými národnými výbormi a nakladanie s majetkovými účasťami štátu týchto podnikov. Upravovala tiež prevod nehnuteľností z vlastníctva štátu v prípadoch, keď ich dokončenie uskutočnila obec z vlastných finančných prostriedkov. Tretou novelou zákona bol zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z., ktorou prešli z majetku štátu do majetku obcí nehnuteľnosti, ku ktorým zaniklo právo trvalého užívania telovýchovných jednôt.
Návrh skupiny poslancov na zmenu zákona o majetku obci úzko súvisí s jeho prvou novelou, teda so zákonom Slovenskej národnej rady číslo 306/1992 Zb. Ako som už uviedol, podlá tohto zákona sa obciam vrátil ich historicky majetok odňatý bez náhrady v päťdesiatych rokoch za predpokladu splnenia podmienky, že ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. k 25. júnu 1992 sa pôvodný majetok obcí nachádzal vo vlastníctve Slovenskej republiky. Zákon Slovenskej národnej rady číslo 306 sa teda nevzťahoval na tie nehnuteľnosti, ktoré k uvedenému dnu nepatrili do majetku Slovenskej republiky, i keď sa nachádzali na jej území, ale boli majetkom federácie. Tieto nehnuteľnosti, pôvodne patriace obciam, sa stali majetkom Slovenskej republiky až dňom účinnosti ústavného zákona číslo 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku, teda dňom vzniku Slovenskej republiky ako subjektu medzinárodného práva.
Po prvom januári 1993 teda vznikli zákonite dve kategórie obcí: boli to tie, ktorých pôvodný majetok bol k 25. júnu 1992 majetkom Slovenskej republiky a ktorý bol vrátený na základe zákona Slovenskej národnej rady číslo 306/1992 Zb., a potom tie, ktorých historický majetok dňom vzniku samostatného štátu síce prešiel do majetku Slovenskej republiky, ale nemôže im byť vrátený. Tuto zjavnú anomáliu, ktorá vyvoláva oprávnenú nespokojnosť dotknutých obcí, chce skupina poslancov riešiť predloženým návrhom zákona.
Prekladatelia vychádzali z predpokladu, že ak sa slovenský parlament svojho času stotožnil s myšlienkou navrátenia historického majetku obciam a zakotvil ju vo forme zákonne] normy, potom dnes, keď majetok federácie už nejestvuje, nejestvuje ani logické zdôvodnenie toho, aby tento - dnes už majetok Slovenskej republiky - nebol rovnakým spôsobom dotknutým obciam vrátený, a to tým skôr, ak z globálneho pohľadu ide o nevýznamný podiel v porovnaní s tým rozsahom majetku, ktorý bol už obciam vrátený. Avšak to, čo sa z globálneho pohľadu javí ako nevyznamné, pre niektoré obce znamená všetko, alebo takmer všetko.
Tento návrh zákona, ktorý predkladáme, je teda istým aktom spravodlivosti a zároveň definitívnou bodkou za kapitolou, ktorú by sme mohli označiť ako navrátenie obecného majetku. Tento cieľ je možné uskutočniť jednoducho tým, že sa preklenie obdobie, ktoré uplynulo od dňa účinnosti zákona Slovenskej národnej rady číslo 306/1992 Zb. do dňa vzniku Slovenskej republiky. Preto navrhujeme, aby sa ustanovenia tohto zákona, teda zákona číslo 306, použili a] vo vzťahu k majetku, ktorého vlastníkom sa Slovenská republika stala v období od 25. 6. 1992, čo je deň účinnosti zákona číslo 306/1992 Zb., do 2. januára 1993. Pritom zostáva v platnosti rovnaký mechanizmus prechodu majetku, aký je zakotvený v spomínanom zákone a zároveň zostávajú v platnosti ustanovenia zákona o negatívnom vymedzení rozsahu majetku, teda S 3 a § 15c vzťahujúce sa na majetok, ktorý sa obciam nevracia, ale zostáva vo vlastníctve štátu.
Samozrejme, že sme si boli vedomí úskalí, ktoré sa môžu vyskytnúť pri realizácii myšlienky spracovanej v predloženom
návrhu. Ide predovšetkým o majetok, ktorý užívalo Federálne ministerstvo obrany, teda ide o majetok dôležitý zo strategického hľadiska, z hľadiska zabezpečenia potrieb Armády Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti považujem za potrebné pripomenúť, že Štyria z predkladateľov sú členmi výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň členmi pracovnej skupiny, ktorú zriadil tento výbor svojím uznesením číslo 238 z 3. marca 1994. Úlohou pracovnej skupiny bolo preveriť situáciu vo vojenskom obvode Javorina a navrhnúť vhodné riešenie sporu, ktorý vznikol medzi obcami a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Mali sme teda možnosť, detailne sa zoznámiť s prípadom, keď pôvodný historický majetok obcí je vo sfére záujmu Armády Slovenskej republiky. Považujem za potrebné zdôrazniť /hovorím za seba, ale domnievam sa, že hovorím aj za ostatných/, že je dôležité také riešenie, ktoré zabezpečí existenciu vojenského výcvikového priestoru v rámci vojenského obvodu Javorina bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom obmedzila jeho funkčnosť. Tento princíp sa odráža v predloženom návrhu zákona, ktorý rieši niekoľko možných situácií.
Môže dôjsť, k prípadu, keď historický majetok obcí sa nachádza v okrajových častiach vojenského obvodu a zároveň sa nachádza mimo územia vojenského výcvikového priestoru, teda územia priamo ohrozeného činnosťou armády. V tomto prípade existencia vojenského priestoru, presnejšie vojenského výcvikového priestoru, je pre obce podľa nášho návrhu vecným bremenom a sú povinné plniť podmienky nevyhnutné pre potreby obrany štátu.
V druhom prípade, ak sa historicky majetok obci nachádza v hraniciach vojenského výcvikového priestoru, teda v ohrozenom priestore, kam patria aj ochranné pásma vojenských strelníc, sú obce povinné prijať náhradné pozemky fórmou zámenných zmlúv. Tým sa zároveň dosiahne to, aby sa vojenské výcvikové priestory v Slovenskej republike nachádzali výlučne na pôde patriacej štátu, presnejšie na pôde, ktorú štát získa legálnym, v budúcnosti nespochybniteľným spôsobom a nie metódami päťdesiatych rokov.
Na otázku, či tento spôsob riešenia nebude mat za následok zníženie funkčnosti vojenských výcvikových priestorov a zmenšenie ich územia, je možne konštatovať, že nie. Môže dôjsť nanajvýš k zmenšeniu územia vojenského obvodu, teda administratívno-správneho celku v prípadoch, keď sa pre to rozhodne Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
S potešením konštatujem, že výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť na svojom zasadaní dna 11. augusta návrh poslancov na vydanie zákona, ktorý je dnes predložený, prijal, a aj to, že vláda Slovenskej republiky na svojom zasadaní dňa 23. augusta 1994 zámer prekladateľov pochopila a schválila. Tým sa zároveň vyjadrila aj k reálnosti uskutočnenia navrhovaného riešenia. Vlada Slovenskej republiky ovšem svoj súhlas podmienila akceptovaním pripomienok, ktoré boli prijaté na jej rokovaní. Preto dovoľte, aby som sa k nim vyjadril a predložil aj návrh riešenia, ktorý ste dostali rozdaný do lavíc vo forme pozmeňovacích návrhov v zmysle požiadaviek vlády.
V prvom bode vláda Slovenskej republiky navrhuje jasnejšie formulovať zámer preklenutia obdobia, ktoré uplynulo od 25. júna 1992 do dňa vzniku Slovenskej republiky. Tuto výhradu sme riešili vypustením bodov 1, 5 a 6 a vytvorením nového § 16, ktorý v sebe zahrňuje obsah vypustených bodov a domnievam sa, že spĺňa požiadavku vlády.
Podľa bodu 2 stanoviska vlády bolo potrebne doplniť lehotu, v ktorej zmluvné strany sú povinne predmetne zmluvy uzatvorili. Táto zmena sa odráža v bode 2 pozmeňovacích návrhov, kde navrhujeme, aby povinnosť obcí prijať zámenné zmluvy bola do 30. júna 1995.
Požiadavku vlády pod bodom 3, aby Armáda Slovenskej republiky až do uzavretia zámenných zmlúv mohla ďalej majetok užívať pre potreby plnenia svojich úloh, spĺňa navrhovaná zmena, nový § 17, ktorý je tiež v pozmeňovacích návrhoch, ktoré ste dostali dnes do lavíc. Podlá tohto návrhu Armáda Slovenskej republiky môže používať tento majetok až do uzatvorenia zámenných zmlúv.
Štvrtá pripomienka vlády smeruje k tomu, aby sa navrhovaná účinnosť zákona posunula o tri mesiace, teda aby bol návrh zákona po jeho schválení účinný od 1. januára 1995. Zohľadnili sme aj túto pripomienku s tým, že v našom návrhu dávame dve alternatívy, aby poslanci mohli rozhodnúť. Jednak navrhujeme 1. január 1995 podľa požiadaviek vlády. Zároveň ako istý kompromis je tu návrh na 1. november 1994. Zdôvodnenie tohto návrhu je logické. Bolo by dosť ťažké očakávať, a skúsenosti sú také, že návrhy zákonov po ich schválení môžu vyjsť v Zbierke zákonov so značným oneskorením. V prípade, ak by bola účinnosť 1. január 1995, vtedy by teoreticky mohol zákon vyjsť v Zbierke zákonov na Silvestra tohto roku. Pochopiteľne, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky by nemohlo konať v zmysle schváleného zákona, pokiaľ nevyjde v Zbierke zákonov. Domnievam sa, že pokiaľ by realizácia tohto návrhu zákona bola spojená s istými požiadavkami z rozpočtu, je potrebné, aby Ministerstvo obrany Slovenskej republiky malo predstavu najneskôr v novembri tohto roku, aby ich mohlo zapracovať už do návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1995, čo v prípade, keď by účinnosť bola posunutá až k 1. januáru 1995, si dosť ťažko viem predstaviť.
Piatou požiadavkou vlády bolo doplniť dôvodovú správu o ekonomický rozbor s vyčíslením dopadov na štátny rozpočet v prípade, ak by sa tento zákon realizoval. Ide totiž o to,
že ak by sa priznalo vlastníctvo obciam, v tom prípade by ako vlastníci mohli žiadať primeranú náhradu za užívanie pozemkov už pred uzavretím nájomných zmlúv. Privítal som ústretové stanovisko starostov dotknutých obcí, ktorí vydali prehlásenie, podľa ktorého za užívanie nehnuteľností, ktoré slúžia na výcvik Armády Slovenskej republiky, nebudú požadovať finančnú náhradu až do doby uzavretia výmenných zmlúv, ktorými sa vysporiadajú nehnuteľnosti v súčasnosti využívané armádou.
Vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že všetci z vás vo väčšej alebo menšej miere vnímali konflikt, ktorý sa v oblasti vojenského obvodu Javorina vytvoril a ktorý pretrvával viac ako tri roky. Predkladateľov viedla snaha, aby tento trvajúci konflikt bol vyriešený, preto sme predložili aj tento návrh, preto sme privítali a] pozitívne odporúčajúce stanovisko vlády. Chcel by som vás teda požiadať o podporu návrhu tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme čiastočne improvizovať, pretože sa nesplnili určité dispozície, ktoré boli dané pred skončením dopoludňajšieho konania, kedy mali zasadať ústavnoprávny a gesčný výbor, teda výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Preto budeme hovoriť len podmienečne o spoločnej správe. Ide o správu, ktorá je obsiahnutá v rozhodnutiach výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.
Prosím spoločného spravodajcu, ktorým bude pán poslanec Jozef Polačko, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výbore Národnej rady. Prosím, pán poslanec Polačko, máte slovo.
Poslanec J. Polačko:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia,
dovolím si predložiť skrátenú spoločnú správu výborov. Z troch poverených výborov totiž iba jeden výbor zaujal stanovisko. Sumár pripomienok je vlastne stanoviskom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť z 11. augusta 1994 pod číslom 341. Predpokladám, že ho máte rozdané v laviciach.
V uznesení sa konštatuje, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tlač 619a.
A. Súhlasí s návrhom skupiny poslancov Národne] rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov.
B. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v prílohe uznesenia.
C. Ukladá predsedovi výboru v spolupráci s predsedami výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali, predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch.
Tento bod C vlastne nebolo možné splniť, lebo dvaja predsedovia výborov nemohli predložiť žiadne uznesenie zo svojich výborov.
Pripomienky, na ktoré sa viaže súhlas výboru, sú na druhej strane predloženého materiálu a pripomienky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tlač 619, sú:
1. V článku I sa spojka "a" pred textom "a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 43/1993 Z. z. " nahrádza čiarkou a za textom sa vkladá novy text "a zákona Národnej rady slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. ".
2. V článku I sa body 1 a 5 vypúšťajú.
3. V článku I v bode 2 /§ 7 ods. 2/ sa vkladá nové písmeno e/, ktoré znie: "vo vzťahu k majetku nadobudnutému podľa § 15f vytvárať podmienky nevyhnutné pre potreby obrany štátu".
4. V článku I sa body 2 až 6 prečíslujú na l až 4 /l až 5 sa vypúšťajú/, a vkladá sa nový bod 5, ktorý znie - v § 15 za písmeno e/ vložiť nové písmeno f/, ktoré znie: "Ustanovenia tohto zákona o prechode vlastníctva na obce sa s účinnosťou od 1. októbra 1994 použijú aj vo vzťahu k tomu
majetku, ktorého vlastníkom sa slovenská republika stala v období od účinnosti zákona do 2. januára 1993. "
5. V článku II za text "zákonom Národne] rady Slovenskej republiky číslo 43/1993 Z. z. " sa vkladá čiarka, a za spojkou "a" sa vkladá novy text v znení: "zákona Národne] rady Slovenskej republiky číslo 278/1993 Z. z. ".
To je všetko z pripomienok. Pre vašu orientáciu vo vystúpeniach vzhľadom na komplikovanosť jednotlivých bodov o bodoch l a 5 budem navrhovať hlasovať spolu, o bodoch 2, 3 a 4 budem navrhovať hlasovať osobitne z toho dôvodu, že body l a 5 sú jednoznačne organicky spojené v podstate v dvoch paragrafoch. Týkajú sa tej istej veci a bolo by nelogické jednu vec prijať, druhu neprijať. Preto si dovolím body l a 5 spojiť na spoločné hlasovanie.
Vzhľadom na to, že boli rozdané aj pozmeňovacie návrhy prekladateľov k tlači Národnej rady Slovenskej republiky číslo 619, nebudem sa zatiaľ vyjadrovať k tomu, či budem odporúčať jednotlivé body na hlasovanie za alebo proti, pretože moje rozhodnutie bude v značne] miere ovplyvnené tým, či si formálne niekto zo skupiny prekladateľov tieto pozmeňovacie návrhy prekladateľov k tlači 619 osvojí, pretože, podľa môjho názoru, nie sú súčasťou oficiálnej tlače Národnej rady, teda ani predloženého návrhu zákona, ani uznesení výborov, resp. spoločnej správy. Odporúčam pánom predkladateľom, keď chcú, aby tieto pozmeňovacie návrhy boli zahrnuté do hlasovania, aby si formálne tieto pozmeňovacie návrhy osvojili.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Polačkovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tridsiatom prvom bode programu. Minister obrany pán Kanis sa hlasí o slovo. Prosím, pán minister.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ctené dámy, vážení páni,
predmetom nášho rokovania je spor, ktorý sa ťahá už viac rokov. Spor, ktorý možno charakterizovať, že obidve strany by chceli dosiahnuť dobro, ale akosi sa dosiaľ nestretli na spoločnej ceste či už pre apriórne výhrady jednej alebo druhej strany v tom alebo onom momente, či už pre právne konštrukcie, do ktorých sa zaplietli, a unikla podstata vecného riešenia.
Chcel by som osobitne pripomenúť, že túto otázku riešili už viaceré vlády, a teda tento problém nie je problémom momentálneho politického zloženia vlády, ale je to problém vecný a odborný, na ktorom si - nechcem povedať, že vylámali zuby, ale na ktorom si nezískali žiadne dobré body ani ministri, ktorí to mali v kompetencii. Mám na mysli predovšetkým ministra financií a Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako správcu majetku štátu a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako ministerstvo, ktoré konkrétne spravuje tento majetok. Preto by som prosil, aby sme aj pri dnešnom rokovaní, pri tomto spore sa dívali na vec predovšetkým z hľadiska existujúcich právnych noriem, z hľadiska odborne právneho a nie z hľadiska, že chce niekto robiť niekomu natruc.
Chcel by som pripomenúť, že na základe rokovania vlády Slovenskej republiky Ministerstvo obrany Slovenskej republiky dňa 13. mája 1994 vytvorilo tri medzirezortné komisie, a to prvú rezortnú komisiu na posúdenie a vypracovanie informácie pre vládu Slovenskej republiky o súčasnom stave riešenia reštitučných žiadostí fyzických osôb, druhú medzirezortnú komisiu určenú na poskytnutie účinnej pomoci z dôvodu urýchlenia riešenia žiadosti fyzických osôb prostredníctvom príslušného pozemkového úradu a súdu a tretiu expertnú komisiu na posúdenie štátno-bezpečnostného záujmu. Práve táto tretia expertná komisia, ktorá posudzuje štátny bezpečnostný záujem, nedospela ešte k definitívnemu výkladu problému. Azda by bolo dobré a namieste, aby po skončení činnosti týchto komisií s ich záverom bola informovaná vláda Slovenskej republiky i samotný parlament.
K samotnému návrhu skupiny poslancov Národnej rady na novelizáciu zákona číslo 138/1991 Zb.: Návrh zákona rieši reštitučné nároky obcí nad rámec platnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o majetku obcí, a to vo vzťahu k poľnohospodárskym a najmä lesným pozemkom, vrátane porastov vo vlastníctve Slovenskej republiky, napríklad pozemkom, ktoré slúžia na plnenie úloh obrany štátu v štyroch vojenských výcvikových priestoroch. Tieto nehnuteľnosti prešli do vlastníctva Slovenskej republiky až dňom 1. januára 1993 na základe ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. o delení majetku ČSFR medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a o jeho prechode medzi Českú republiku a Slovenskú republiku, čo znamená, že ku dnu účinnosti novely zákona o majetku obcí 25. júna 1992, ktorá umožňuje reštitúciu majetku obcí, nebola splnená základná podmienka, ktorou bolo vlastnícke právo Slovenskej republiky.
Možno v tomto prípade pochopiť obce, že zákon číslo 541/1992 Zb. je tu voči obciam príliš tvrdý. Predložený návrh zákona je po vecnej ako aj legislatívne] stránke diskutabilný, ba miestami až neprijateľný, najmä z dôvodov zachovania obranyschopnosti Armády Slovenskej republiky a jej začlenenia sa do bezpečnostných štruktúr, z dôvodov ekonomických a z právnych a legislatívnych.
K dôvodom zachovania obranyschopnosti: Zrejme, vážená Národná rada, všetci chápeme, že je rozhodujúca potreba zachovania vlastníckeho pravá štátu k majetku vojenských výcvikových priestorov, z ktorých najmä Vojensky výcvikový priestor Kežmarok je pre zabezpečenie obranyschopnosti štátu jedinečný a nezastupiteľný.
Význam vojenských výcvikových priestorov z pohľadu vojenskej doktríny a uvažovaného začlenenia Slovenskej republiky do európskych bezpečnostných štruktúr je vyjadrený okrem iného aj v pripravovanom návrhu zákona o obrane, v ktorom sa v súlade s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje, aby nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo vojenskom výcvikovom priestore ako v priestoroch osobitného určenia boli výlučne vo vlastníctve štátu.
Poznamenávam, že aj zahraničné skúsenosti potvrdzujú, aby vojenské výcvikové priestory boli majetkom štátu, lebo napríklad a] v Spolkovej republike Nemecko a v Rakúskej republike výcvikové priestory armády sú výhradne majetkom štátu a hospodársku činnosť im zabezpečuje iba štát prostredníctvom svojich subjektov, resp. ozbrojené sily samostatne.
Vzhľadom na uvedené, je potrebne zachovať Vojensky výcvikový priestor Kežmarok, ale chcel by som zdôrazniť, v iných hraniciach, teda v takých hraniciach, ktoré budú nevyhnutné na zabezpečenie výcviku jednotlivých druhov vojsk pre obranu Slovenskej republiky.
Chcel by som opäť zdôrazniť, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako správca nezastáva názor, že nie je možné zmeniť hranice vojenského výcvikového priestoru. Budem to ďalej ešte rozoberať.
K ekonomickým dôvodom nesúhlasu s návrhom zákona skupiny poslancov: Prijatie návrhu zákona by malo výrazne negatívny dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosti, že z pohľadu obranyschopnosti štátu neprichádza do úvahy rozdielny vlastnícky a užívací vzťah, došlo by k zániku vojenských výcvikových priestorov s následnou potrebou vybudovania nových pri zachovaní rovnakých kvalít, napríklad rešpektovať aj členitosť terénu vo väzbe na ochranné pásma. Predpokladané dôsledky na štátny rozpočet Slovenskej republiky sú minimálne 100 miliárd Sk.
Pri zrušení tohoto vojenského výcvikového priestoru by vyvstala nutnosť vykonávať streľby vojenskej protivzdušnej obrany v zahraničí. To by len pri jednorazovom vyvezení vojsk ročne predstavovalo čiastku celkove 490 tisíc až 520 tisíc amerických dolárov, ktorá v porovnaní s nákladmi potrebnými na streľby vo vojenskom výcvikovom priestore Kežmarok predstavuje 25-násobné zvýšenie.
Využiteľnosť celého vojenského výcvikového priestoru pre výcvik vojsk Armády Slovenskej republiky predstavuje 230 pracovných dní ročne. Podľa § 33 zákona číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky každý návrh zákona musí obsahovať vyčíslenie jeho ekonomických dôsledkov na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce roky. Tento návrh zákona to neobsahuje, čo má podstatné dôsledky. Návrh nemožno posudzovať ani z toho dôvodu, že nie je spracovaná analýza k vecným dopadom na štátny pozemkový a lesný fond, teda právny rozbor a analýza navrhovaného riešenia vlastníckych vzťahov.
Dovolím si tvrdiť, že podlá tohto obsahu návrhu zákona vlastne nevieme ani dôsledky tohto zákona. Pretože návrh je všeobecnou právnou normou dotykajúcou sa všetkých rezortov, mal by obsahovať komplexné posúdenie problematiky z hľadiska dôsledkov na majetok štátu v správe ostatných rezortov, teda aj mimo Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v kontexte na predchádzajúce odseky.
Dôvody právne a legislatívne, ktoré hovoria proti tomuto návrhu zákona: Súčasný majetkoprávny spor nehnuteľností vo Vojenskom výcvikovom priestore Kežmarok, vojensky objekt Javorina, je riešiteľný existujúcimi právnymi nástrojmi vyplývajúcimi z právneho poriadku Slovenskej republiky, preto predložený legislatívny návrh je bezdôvodný.
Cieľ legislatívneho návrhu neodstraňuje právne vákuum, ktoré by eventuálne mohlo existovať pri riešení reštitúcii, ale posúva ukončený proces reštitúcií k novým právnym titulom a dôvodom. Preto návrh má širšie súvislosti, ako sú predkladateľmi prezentované. Poznamenávam, že spor je riešený aj prostredníctvom nezávislých sudov, teda už dnes, ktoré, ak rešpektujú právny poriadok, stávajú sa objektom spochybňovania ich rozhodnutí, čoho konečným dôsledkom je práve úsilie o vytvorenie normy na posunutie procesu reštitúcií, pretože v zmysle platných reštitučných zákonov spišským obciam a väčšine fyzických osôb nemožno vyhovieť. Pritom treba zdôrazniť, že v tejto konfrontácii sa stretáva a posudzuje záujem štátu o jeho obranyschopnosť s komerčným záujmom obcí o majetok, ktorý im podľa právneho poriadku nepatrí.
Okrem toho zohladňujúc ekonomické, morálne a iné ciele obcí boli ustanovené rezortné a medzirezortné komisie, ktoré podajú vláde Slovenskej republiky svoje stanoviska a návrhy na možnosti riešenia tohoto sporu v záujme oboch strán.
Možno uviesť zo zainteresovaných rezortov, že minimálne Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Generála prokuratúra, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, jednoznačne odmietajú novelizáciu zákona o majetku obcí z dôvodov právnych i ekonomických. Tieto svoje stanoviská prezentovali a] na zasadnutí pracovne] skupiny Výboru Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť dňa 1. júla 1994. Návrh zákona je neprijateľný aj po stránke legislatívnej, pretože sú nesprávne vyjadrené znenia bodov 2, 5 a 6. Znenia bodov 1, 3 a 4 sú v rozpore so zákonom číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
K bodu 4 návrhu navyše uvádzame, že je nelogické, a to zdôrazňujem, aby zákon, ktorý upravuje prechod majetku štátu do majetku obcí, súčasne ukladal obciam povinnosť zmluvne previesť tento majetok alebo jeho časť späť do vlastníctva štátu za adekvátnu náhradu. Pritom vzniká v návrhu zákona problém, čo ak obec povie nie. Na toto navrhovatelia odpoveď nedávajú, a toto je ten moment, v ktorom Ministerstvo obrany Slovenskej republiky s takýmto návrhom jednoducho nemôže súhlasiť.
Mohol by som rozoberať teraz jednotlivé body návrhu novelizácie zákona, ale myslím si, že vzhľadom na to, čo som už povedal, môžem sprostredkovať navrhovateľom stanoviská k jednotlivým bodom, ktoré sú v ich návrhu obsiahnuté.
Chcel by som však, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, upozorniť na to, že od začiatku, to znamená od 16. marca tohto roku, som sa usiloval, a samozrejme, aj ďalší experti či už z armády alebo ďalší experti z iných ministerstiev, sme sa usilovali riešiť tento problém tak, aby skutočne obce získali pozemky, ale v inom priestore, v inom teritóriu.
Ako som už povedal, nebránime sa ani tomu, aby sa zmenili hranice vojenského výcvikového priestoru, to znamená, aby sa rozloha tohto vojenského výcvikového priestoru zmenšila a bol pokrytý záujem obcí. Z celkovej výmery 31 748 ha pozemkov vo vojenskom obvode Javorina je v ohrozenom priestore 20 910 ha, čo činí z celkovej výmery 65, 8 %. Z toho obce si nárokujú zhruba 7 621 ha až 8 386 ha, to je 24 % z celkovej výmery a 36 % z výmery v ohrozenom priestore. Mimo ohrozený priestor v rámci vojenského obvodu Javorina ide o pozemky vo výmere 10 838 ha, z čoho si obce nárokujú celkovo l 101 ha, čo znamená 3, 5 % z celkovej výmery a 10, 16 % z výmery mimo ohrozeného priestoru.
Tieto čísla, ktoré sa menia podlá toho, ako sa riešili problémy, uvádzam práve preto, že súčasná rozloha vojenského obvodu Javorina je oveľa väčšia, ako sú potreby armády, a práve rozdiel medzi dnešnou rozlohou a tou rozlohou, ktorú nevyhnutne potrebujeme pre streľbu príslušných zbraní, je priestor, v ktorom môžu byť uspokojené nároky obci. To znamená, že z našej strany nikdy nebola výhrada voči tomu, aby sa tento problém riešil. Celý problém však bol zamotaný predovšetkým v tom, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ho navrhuje riešiť na spôsob právnej konštrukcie reštitúcii, kým obce od začiatku navrhovali, aby im bolo uznané vlastníctvo tých pozemkov, ktoré sú pravé v tomto priestore strelieb, a aj tento návrh zákona vlastne chce, aby im bolo vrátené vlastníctvo a potom oni to vrátia štátu. Myslím si, že sú to kroky celkom zbytočné. A práve preto, že zo strany tak Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ako a] Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako a] zo strany vlády, ktorá vytvorila na to príslušné komisie, je dobra a vhodná politické vôľa na riešenie problému, na princípe reštitúcií, aby obce získali náhradné pozemky mimo priestoru, ktorý armáda nevyhnutne potrebuje. Mám na mysli predovšetkým presné priestory sektorov strelieb.
Chcel by som zdôrazniť, že z jednej strany aj z druhej strany bolo viacero návrhov. Chcel by som upozorniť na to, že súpis variant Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 4. mája 1994 obsahuje aj piaty variant, kde sme vlastne navrhovali už to, čo navrhoval vtedy aj poslanec Javorský, ale v jeho návrhu sa miešali dva princípy - princíp reštitúcie a princíp vrátenia vlastníctva pôvodných pozemkov, ktoré sa navzájom vylučujú. Ak by navrhovatelia tohto zákona boli ochotní stiahnúť tento návrh zákona, ak by pristúpili na to, že tento problém sa bude riešiť na právnom princípe reštitúcií, nič nestojí v ceste tomu, aby sa tento problém úspešne vyriešil. Dovolím si tvrdiť, že keby boli starostovia obcí a ich radcovia zaujali tento postoj od samého začiatku, už mohli byť mnohé veci vyriešené. Ale spor o tom, či na princípe reštitúcii alebo na princípe uznania vlastníctva, čo by dostalo, samozrejme, aj vládu do istej pozície, v ktorej by si už nemusela vedieť pomôcť, sa dostal až do týchto dní.
Preto by som si dovolil odporučili navrhovateľom, aby stiahli tento návrh zákona a aby sme využili zákon, ktorý je platný, je to zákon číslo 169 zo 16. júna 1949, kde na základe § 3 možno tento problém riešiť rozhodnutím vlády. Dovolím si vám ho citovať, pretože je tak závažný:
"§ 3 ods. l Vláda môže meniť hranice obvodu" - mysli sa vojenského -, "poprípade z územia obvodu alebo z jeho časti zriadiť späť obec alebo viacej obcí. Ustanovenia § l platia tu obdobne. Ak je do územia obvodu celkom pojaté územie ďalšej obce, platia obdobne tiež ustanovenia § 2 ods. l až 4.
Ods. 2 Ak sa zriaďuje z územia obvodu opäť obec, rozhodne vláda, ktorý majetok sa z vlastníctva alebo správy štátu prevedie do vlastníctva tejto obce alebo do správy jej miestneho národného výboru, poprípade ktoré nehnuteľnosti sa stávajú verejným majetkom. Obdobné opatrenie môže vláda urobit i pri inej zmene hraníc obvodu, pri ktorej sa pričleňuje časť územia obvodu k územiu susednej obce".
Vážené dámy, vážení páni,
myslím si, že na základe tohto citátu je zrejmé, že riešeniu tohto problému nič nestojí v ceste, má to iba jednu podmienku, aby starostovia obcí a navrhovatelia novelizácie zákona si osvojili, že tento problém sa dá riešiť na princípe reštitúcií.
Ďakujem vám za pozornosti. Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Kanisovi. O slovo sa prihlásil pán minister Filkus. Prosím, máte slovo.
Minister financií SR R. Filkus:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
anticipujem záver súhlasu uznesenia vlády s článkom I body l a 2. Uznesenie vlády je v súlade s predloženým návrhom, ktorý máme pred sebou. Chcem však povedať niečo ku genéze. Samozrejme, že sme videli, že pri presadení tohto návrhu sú rôzne bariéry - bariéra legislatívneho charakteru, bariéra vecného charakteru, bariéra ekonomického charakteru. Tie legislatívne netreba vysvetľovať, vecné sú tie, čo spomínal pán minister Kanis, kde sa budú diať cvičenia, nie je priestor, atď. Ekonomické ma zaujímajú najmä z hľadiska dopadu na štátny rozpočet. A bola to bariéra neprekonateľná, vychádzajúc najmä z citovaných 100 miliárd alebo ďalších
nákladov spojených s tým, aby sa v rámci obrany štátu mohla vykonávať činnosť a uplatňovať cvičenia v takom rozsahu, ako ministerstvo obrany predpokladá. Diskusia o týchto troch bariérach bola skutočne živá, náročná, ale aj so závermi. Tieto závery našli svoje konečné uplatnenie v tom, že ak sa vráti majetok späť obciam a obce tak, ako je to uvedené v článku I pod bodmi l a 2, splnia podmienky nevyhnutné pre potreby obrany štátu, tieto dva kroky sú východiskové body, východiskové kroky, ktoré sú rozhodujúce pre to, aby sa mohli rešpektovať podmienky nevyhnutné pre potreby obrany štátu.
Samozrejme, presadzujem uznesenie vlády tak, ako bolo prijaté. Na zasadnutí vlády bol zástupca ministra obrany, bol tam štátny tajomník. Nesúhlas pri konečnom rozhodnutí, pri konečnom uznesení sa mohol prejaviť rôzne, mohol sa prejaviť vo vystúpení, mohol sa prejaviť v písomnej podobe alebo inak. Vychádzajúc z týchto skutočností rešpektujem uznesenie vlády, akceptujem ho a naviac zdôrazňujem, že je v súlade s tým, čo je v tomto návrhu najmä z hľadiska východiskových podmienok v bodoch l a 2.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Dubjel sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec K. Dubjel:
Hlásim sa do rozpravy s pozmeňovacími návrhmi. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Jaroš - faktická poznámka.
Poslanec I. Jaroš:
Procedurálny návrh. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Necháme ešte predniesť vystúpenie v rozprave. Prosím, pán poslanec Dubjel.
Poslanec K. Dubjel:
Než poviem pozmeňovacie návrhy, ešte sa chcem zmieniť o tom, že vždy sa tu operuje obranou štátu. Treba povedať, že tieto priestory nie sú potrebne pre obranu štátu, ale pre výcvik armády, čo je trošku rozdiel. Ďalej sa hovorí o výmene plôch, čo je možné, ale nejako sa zabúda na to, že na tých plochách je aj porast. To znamená, že v rámci zákona číslo 229 treba vymeniť plochy tak, aby bol podobný porast a ešte aj vo vhodnej vzdialenosti. Na to netreba zabúdať.
A teraz moje pozmeňovacie návrhy:
Bod 2 návrhu upraviť nasledovne: v § 7 ods. 2 písm. d/ sa bodka na konci vety nahrádza čiarkou a vkladá sa nove písmeno e/ v znení: "udržiavať a užívať majetok obce, ktorý bol ku dňu 2. januára 1993 vo vlastníctve Slovenskej republiky a prešiel na základe § 16 tak, aby sa splnili podmienky nevyhnutné pre potreby obrany štátu".
Teraz som bol upozornený, že ide o materiál, ktorý mate v laviciach, takže ho čítať nebudem a odovzdám ho spravodajcovi.
Vlastne tento návrh by mal dať do súladu veci, ktoré spomínal pán minister. Som však za to ako predkladateľ, že
tento návrh zákona nie je potrebné stiahnuť, pretože to, čo tu bolo povedané, sa dalo už uskutočniť štyri roky. Za štyri roky nebola vola na to, aby sa to uskutočnilo, preto ako predkladateľ nie som za to, aby sa tento návrh stiahol. Ešte, aby bolo jasné kvôli záznamu, ide o pozmeňovacie návrhy predkladateľov k tlači číslo 619.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Jaroš má procedurálny návrh. Najprv vyčerpanie všetky vystúpenia v rozprave.
Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Varjú:
Vážený pán predsedajúci, páni ministri, vážené poslankyne, vážení poslanci,
predložený návrh zákona, ktorým sa mení a doplna zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí je už štvrtou novelou tejto právnej normy, pričom sa ňou rieši zasa len jeden čiastkový problém. Sú tu však aj ďalšie veci, ktoré treba riešiť, a chcel by som hovoriť o týchto.
Viem, že napríklad Združenie miest a obcí Slovenska má záujem, aby sa v prospech obcí riešila problematika tzv. neknihovaných pozemkov, ako sú verejné cesty, námestia atď, ktoré v minulosti slúžili všetkým, ale v roku 1951 prešiel tento majetok do vlastníctva štátu. Obce, ak chcú tento majetok vlastniť, musia ho od štátu kupovať.
Ďalší problém: Podľa mojich vedomostí značná výmera poľnohospodárskej pôdy sa na základe nesprávne] aplikácie zákona zapísala ako vlastníctvo obcí, hoci má byť naďalej vo vlastníctve štátu. Táto situácia sťažuje okrem iného plnenie si reštitučných povinností štátu voči oprávneným osobám. Je potrebné upozorniť napríklad na rozpor znenia, a najmä aplikáciu i 2 zákona číslo 138/1991 Zb. a jeho novely číslo 306/1992 Zb. o majetku obcí vo vzťahu k zákonu o pôde /§ l, 17 a 22/. Tieto rozhodujúce zákony upravujúce vlastnícke práva obcí a štátu nie sú koordinované, čoho dôkazom je nerešpektovanie § l, 17 a 22 zákona o pôde s účinnosťou od 24. 6. 1991, teda neskoršie ako tento zákon, o ktorom hovoríme, s novelou zákona o majetku obcí pod číslom 306/1992 Zb., a to úpravou § 3 alebo naopak, § 17 ods. l písm. a/ a d/ zákona o pôde, nie je medzi výnimkami uvedená aplikácia zákona o majetku obcí.
Pozemky zapísané v pozemkovo-knižných vložkách, napríklad na československý štát v operatívnej správe odborov poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva rad okresných národných výborov a podobne sú v zmysle § l, 17 a 22 zákona o pôde vo vlastníctve Slovenskej republiky, teda v správe Slovenského pozemkového fondu, Bratislava.
Odbory poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva okresných národných výborov mali konfiškovaný poľnohospodársky majetok v rámci pozemkových reforiem, alebo podlá nariadenia Slovenskej národnej rady číslo 104/1945 Zb. a podobne v dočasnej správe s následnou povinnosťou odovzdať rozhodujúcu časť, teda pozemky vhodné pre poľnohospodársku výrobu, do trvalého užívania JRD alebo do správy štátnych majetkov s právom hospodárenia, a to v zmysle aplikácie Hospodárskeho zákonníka.
Za pozornosť stoja aj bývalé vyhlášky číslo 119/1988 Zb. a číslo 61/1986 Zb. zrušené § 21 zákona číslo 288/1993
Z. z. o správe majetku štátu. V tejto problematike teda ide o zásadný rozpor. Aj tieto rozpory bude potrebne riešiť a súvisia s týmto zákonom.
Zaiste by sa našli aj ďalšie problémy, ktoré súvisia so zákonom o majetku obcí a Ktoré by si zaslúžili už riešenie. Ak sa má prijať, ďalšia novela tohto zákona, nech sa tak stane na základe dôslednej analýzy existujúceho právneho stavu, čo je jedným z predpokladov vypracovania dobrého zákona. To by sme už potrebovali.
K niektorým ustanoveniam návrhu novely:
V bode 2 sa uvádza doplnenie § 7 ods. 2 slovným spojením "udržiavať a užívať majetok obce... tak, aby splnili podmienky nevyhnutné pre potreby ochrany štátu. " Považujem to za veľmi nejasné ako možný zdroj rozporu a ďalších sporov.
K bodu 4 - § 14 ods. 4 spomenul a] pán minister obrany. Aj pre toto ustanovenie platí, čo som hovoril pred chvíľou. Naviac, z návrhu tohto bodu 4 vyplýva, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky by bolo zo zákona splnomocnené v mene štátu uzatvárať zámenné zmluvy aj k pozemkom, ktoré sú v správe iných štátnych subjektov, napríklad podnikov Štátnych lesov, čo by znamenalo zásah do majetku, ktorý bol podniku zverený podlá zákona o štátnom podniku, pripadne zákona o lesoch alebo iného predpisu.
Vážené dámy a vážení pána, na základe uvedených argumentov navrhujem, aby sme predložený návrh neprijali. Zopakujem, čo som už povedal predtým - ak sa má prijať ďalšia novela zákona o majetku obcí, nech sa tak stane až na základe dôslednej analýzy platného právneho stavu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, s procedurálnym návrhom sa hlásil pán poslanec Jaroš.
Poslanec I. Jaroš:
Ďakujem za slovo. Ponuka pána ministra Kanisa na stiahnutie prerokúvaného návrhu zákona prišla, bohužiaľ, neskoro, rozprava beží. Preto by som požiadal vážené kolegyne a kolegov, aby zvážili prípadne svoje ďalšie vystúpenia, aby sme prikročili k hlasovaniu o návrhu zákona. V prípade, že by návrh zákona neprešiel, dovolím si navrhnúť, aby Národná rada prijala nasledovné uznesenie, ktorého text teraz prečítam:
"Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky do 15. septembra 1994 využiť pri usporiadaní vlastníckych pomerov obcí a úprave hraníc Vojenského výcvikového priestoru Javorina § 3 ods. l a 2 zákona číslo 169/1949 Zb. "
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /
Keďže nevidím nikoho hlásiť sa do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom prvom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Masarik?
Poslanec J. Masarik:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni,
pretože čas je pokročilý, obmedzím sa iba na veľmi stručné poznámky k vystúpeniu pána ministra Kanisa. Ak svoje vystúpenie začínal tým, že novela rieši vzťahy nad rámec platnej právnej úpravy, treba povedať, že každá novela, každý zákon, ktorým sa novelizuje predchádzajúci zákon, rieši problematiku nad rámec platnej právnej úpravy. To znamená, že toto nie je žiadny argument. Zdôraznil som, že predkladatelia návrhu mali ako imperatív, ako dôležitú podmienku predložiť taký návrh, ktorý, pochopiteľne, nepoznačí nijakým spôsobom zachovanie obranyschopnosti Slovenskej republiky, ba dokonca naším cieľom bolo to, aby sa neobmedzila ani funkčnosť vojenských výcvikových priestorov, aby teda zostala prinajmenšom na tej úrovni, aká je dnes. A tento návrh to umožňuje.
Ak sa argumentuje tým, že prijatie návrhu zákona by malo výrazný dopad na štátny rozpočet, zrejme sa predpokladá, že prijatím zákona by vojenské výcvikové priestory v Slovenskej republike zanikli, ale opak je pravdou. Prijatie tohto zákona v žiadnom pripadá neznamená zánik vojenských priestorov. Znamená iba to, čo som povedal už vo svojej predkladacej reči. Jednoducho, ministerstvo obrany alebo presnejšie vláda by vymedzila územie, ktoré patrí do vojenského obvodu, nie je teda zahrnuté vo vojenskom výcvikovom priestore, pretože to je rozdiel, a z územia vojenského obvodu, teda z toho administratívno-správneho celku, ktoré leží mimo ohrozených oblastí, by vymedzilo isté celky, ktorými by kompenzovalo oprávnené nároky obcí, ktorá by teda logicky mali dostať svoj historický majetok, ak novelou zákona číslo 306 sa to urobilo v oveľa väčšom rozsahu. To znamená, že argument o 100 miliardách Sk potrebných na vybudovanie nových vojenských výcvikových priestorov je jednoducho prázdne strašenie.
Pri argumente, že nepoznáme rozsah majetku, o ktorý ide, som zdôraznil, že týmto návrhom zákona by sa vrátil istý majetok s tým, že platí negatívne vymedzenie, ktoré je v § 15c doterajšej novely a v § 3 zákona číslo 138 o majetku obcí, ktorý určuje, ktorý majetok sa obciam nevracia. Toto by ostalo zachované aj v prípade, ak by bol schválený tento zákon a aplikoval sa.
A čo v prípade, ak by obce povedali nie? V tomto prípade máme v tomto návrhu zákona tri poistky. A poviem úprimne, že by som nechcel byt na mieste tých obcí, pretože prvá poistka - obce majú povinnosť splniť podmienky nevyhnutné pre potreby obrany štátu. Tieto podmienky si dáva ministerstvo obrany a nie obce. V prípade, ak by obce nejakým spôsobom brzdili uzatvorenie výmenných zmlúv, náš návrh pod bodom 4 uvádza právo štátu reprezentovaného ministerstvom obrany, alebo presne v našom návrhu sa už uvádza Slovenská republika - to je to, čo si pán poslanec Varjú nevšimol - dáva pravo Slovenskej republike, aby navrhla výmenné zmluvy a dáva povinnosť obciam, aby výmenné zmluvy uzavreli. V prípade, ak by to obce nechceli urobiť, ak by nejakým umelým spôsobom predlžovali uzavretie výmenných zmlúv, potom platí § 17, podľa ktorého armáda bude užívať ich pôvodný majetok až dovtedy, kým sa zámenné zmluvy neuzatvoria. Inými slovami, pretože prvou poistkou je povinnosť obcí, aby zabezpečili podmienky nevyhnutné pre potreby obrany štátu, ministerstvo obrany môže vytvoriť také podmienky, že obce vlastne na svoj majetok nebudú môcť vkročiť.
Chcel by som povedať ešte poslednú vetu. Pán minister tu uviedol súpis alternatív riešenia tohto problému, myslím, že z 5. mája. Dnes je už august a v tomto probléme sa neurobilo oveľa viac, než sa urobilo za predchádzajúce štyri roky. To považujem za dosť významné a môžem len s poľutovaním konštatovať, že vlastne až po pozitívnom stanovisku vlády prišiel dnes pán minister a dal nám tento návrh. Žiaľ, návrh zákona je podaný, to znamená, že sme nemohli mi uvažovať
o tom, že by sme ho stiahli.
Chcem upozorniť ešte na to, že tento návrh zákona je koncipovaný oveľa širšie. To nie je návrh zákona o Javorine, iba sme sa v niektorých paragrafoch snažili postihnúť prípady, keď by išlo o majetok, ktorý dnes užíva armáda. V skutočnosti tento návrh zákona je návrhom novely zákona o majetku obcí, je obdobou novely zákona číslo 306. Jej cieľom je vrátiť obciam bývalý federálny majetok, teda uskutočniť to, k čomu už došlo pred približne poldruha rokom v prípade nefederálneho majetku, teda v prípade majetku Slovenskej republiky. Toto považujem za podstatné a bol by som nerád, aby sa celý problém obmedzil iba na problém vojenského výcvikového priestoru alebo vojenského obvodu Javorina.
Dámy a páni, domnievam sa, že priebeh tejto diskusie,
i keď bol dosť rozporný, vám možno viac osvetlil celý problém. Dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Masarikovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca pán poslanec Polačko?
Poslanec J. Polačko: Nie.
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Nežiada. Ďakujem.
Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, preskúšame, či sme uznášaniaschopní. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 45 poslancov.
Pozývam panie poslankyne a pánov poslancov z priľahlých miestnosti, aby sa prišli prezentovať. Budeme hlasovať o tridsiatom prvom bode programu. Prosím, prezentujme sa.
Prítomných je 63 poslancov. To je stále málo na hlasovanie.
Opakujem výzvu na panie poslankyne a pánov poslancov. Prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti.
Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, skúste miesto zvonenia pobehať, po chodbách.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
čo mám skúsiť, prosím? Poslanec F. Mikloško:
Pobehať po chodbách a zavolať sem poslancov.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Dobre. Urobím to po zasadaní, to je pomoc pre zdravie. Prosím, prezentujme sa. Prítomných je 66 poslancov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
s ohľadom na to, že sme opakovane nedosiahli uznášaniaschopný počet poslancov, budeme musieť ukončiť dnešné rokovanie. V schôdzi Národnej rady budeme pokračovať zajtra.
Ďakujem vám za prítomnosť. Stretneme sa zajtra ráno o 9. 00 hodine. Prerušujem zasadanie.
Šiesty deň rokovania
37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 26. augusta 1994
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
čaká nás ešte veľa roboty. Upozorňujem, že s ohľadom na iné záväzky budeme musieť skončiť presne o 12. 00 hodine. Prosím vás, keby sme sa čo najrýchlejšie zhromaždili, zaujali svoje miesta, aby sme mohli pokračovať v 37. schôdzi. Prosím vás, dostavte sa z priľahlých miestnosti do zasadacej miestnosti. Budeme môcť pokračovať v schôdzi len do 12. 00 hodiny, tak ako bolo schválené.
Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci, mam tu naliehavú žiadosť predsedu branno-bezpečnostného výboru a ministra obrany, aby sa teraz prednostne zaradil ako prvý bod číslo 32 - návrh zákona Národnej rady o zriadení Armády Slovenskej republiky a o vyslaní nášho vojenského kontingentu na cvičenie. Je to požiadavka veľmi naliehavá.
Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, klub KDH, samozrejme, podporuje túto zmenu, lebo sú to potrebné veci, len by som prosil, aby sme dokončili hlasovanie o novele zákona. To je otázka 10 minút. Potom hneď môžeme dať tieto zákony o Armáde Slovenskej republiky a vyslaní jednotiek. Tak sme hovorili aj s pánom ministrom a s ostatnými, nech sa to už formálne nenarúša.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
V poriadku. Budeme pokračovať, v hlasovaní. Ešte sa s faktickou poznámkou hlási pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia parlamentu,
vzhľadom na to, že sa znovu otvorila otázka predradenia jedného bodu, čo uviedol pán podpredseda, dala by som procedurálny návrh vzhľadom na masmédiá, ktoré vyjadrili názor, že spomaľujeme otázku prerokovania nedôvery pánu podpredsedovi Kováčovi a pani podpredsedníčke Schmögnerovej, aby tieto otázky boli predradené, pretože nespomaľujeme ich, máme záujem na prerokovaní.
Ďalej vzhľadom na moju včerajšiu otázku, či budú len tie body programu, ktoré odporúčalo zaradiť politické grémium, a na vyjadrenie pána poslanca Lauku, ktoré nebolo obsažné, ale veľa hovorilo, žiadam predradiť bod programu, v Ktorom sa rieši otázka do referenda, a síce otázka: "Súhlasíte s tým, aby strategické odbory verejného sektoru, a to plynárenstvo, tranzit a spracovanie ropy, energetika, telekomunikácie, spoje, zbrojná výroba, banková sústava a slovenská filmová tvorba neboli z dôvodu verejného záujmu v priebehu nasledujúcich piatich rokov privatizované? Prosím vás pekne, už otázka finančnej náročnosti je bezpredmetná, pretože referendum sa konať, bude a jeho výdavky budú také isté, pokiaľ bude jedna otázka alebo dve otázky. Toto je veľmi citlivá záležitosť a keďže ide o zabezpečenie verejného záujmu, v zmysle článku 20 ústavy by sa k tomu mali obyvatelia Slovenskej republiky vyjadriť.
Teda, dávam procedurálny návrh hlasovať o predradení bodu 51 a o predradení bodov na vyslovenie nedôvery z dôvodov, ktoré som uviedla, ktoré prezentovali masmédiá.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, budeme postupovať takým spôsobom, že by sme najprv uskutočnili hlasovanie o prerušenom zákone a potom by sme odsúhlasili návrhy na predradenie, aby sme mohli takýmto spôsobom postupovať, aby nedochádzalo k ďalším kolíziám.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národne] rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, sme včera prerušili pred hlasovaním. Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali.
Prítomných je 77 poslancov. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní a budeme pokračovať v rokovaní.
Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.
Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Polačka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec J. Polačko:
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,
včera sme si vypočuli rozpravu, v ktorej vystúpili páni ministri Kanis, Filkus a páni poslanci Dubjel, Varjú, Jaroš. Z tej rozpravy vyplynulo niekoľko pozmeňovacích návrhov. Spomínal som už pozmeňovacie návrhy vo svojom úvodnom slove, ktoré boli obsiahnuté v uznesení branno-bezpečnostného výboru, a spomínal som, že na odporúčanie alebo neodporúčanie hlasovania poviem svoj názor teraz. Z týchto pripomienok, ako som vtedy hovoril, bude spoločné hlasovanie o bodoch l a 5. Tieto dva body z uznesenia číslo 341 Výboru Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu v bodoch l a 5 s odporúčaním pána spoločného spravodajcu prijať ich.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Poslanec J. Polačko:
Zostávajú nám body 2, 3 a 4, o ktorých som povedal, že budeme hlasovať postupne. Majú však súvzťažnosť k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené pánom poslancom Dubjelom, preto všetky tri neodporúčam prijať. Takže, bod číslo 2 neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 2, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Poslanec J. Polačko:
Bod 3 z rovnakých dôvodov neodporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 27 poslancov
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že bod 3 nebol prijatý. Poslanec J. Polačko:
Bod 4 z rovnakých dôvodov ako pri bodoch 2 a 3 neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 4, ktorý pán spoločný spravodajca taktiež neodporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 20 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že bod 4 nebol prijatý. Poslanec J. Polačko:
Prikročíme k pozmeňovacím návrhom predloženým pánom poslancom Dubjelom, ktoré máte rozdané ako materiál s názvom "Pozmeňovacie návrhy predkladateľov k tlači Národnej rady Slovenskej republiky číslo 619". Tento materiál po dohode s predkladateľmi má zmysel prijať len ako celok s výnimkou bodu 4, kde sú dve alternatívy. Vzhľadom na to, že nemôžme zrejme predradiť, bod 4, aby sme najprv rozhodli o termíne účinnosti, upozorňujem, že v bode 3 k § 16 v druhom riadku je práve účinnosť od l. januára. Je to jeden z týchto dvoch
variantov. Odporúčam hlasovať an blok o bodoch l až 3 s tým, že údaj v § 16 "1. januára 1995" by sme pripadne korigovali podľa druhého pozmeňovacieho návrhu, kde je 1. november, pokiaľ by sme ho následne prijali. Ináč to nemožno technicky zvládnuť.
Takže, odporúčam hlasovať an blok o bodoch l až 3 a prijať ich.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Dubjela l až 3, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tieto tri pozmeňovacie návrh pána poslanca Dubjela boli prijaté.
Poslanec J. Polačko:
K bodu 4 sú dve alternatívy - náhradný termín účinnosti 1. november 1994 a druhá 1. január 1995. Odporúčam najprv hlasovali o variante 1. november 1994, v prípade, že by neprešiel, potom o 1. januári 1995. Svoje odporúčanie 1. november 1994 nechám na úvahu poslancov. V prípade, že by to neprešlo, potom by som vás prosil, aby ste súhlasili s 1. januárom 1995, ale prvý dátum nechám na vaše uváženie.
Takže, najprv prvá alternatíva "1. november 1994". Nechávam na uváženie poslancov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Hlasujeme o prvom variante štvrtého pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Dubjela. Pán spoločný spravodajca ponecháva na voľbu poslancov.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento prvý variantný návrh pána poslanca Dubjela bol prijatý. Tým odpadá hlasovanie o druhom variante štvrtého pozmeňovacieho návrhu.
Poslanec J. Polačko:
Pre úplnosť a pre zápis by som chcel zopakovať, že podlá nášho predchádzajúceho hlasovania v § 16 v druhom riadku sa mení účinnosť od 1. novembra 1994.
Ďalším diskutujúcim bol pán poslanec Varjú, ktorý nenavrhol žiadnu zmenu, a pán poslanec Jaroš, ktorý navrhol uznesenie v prípade, že nebude prijatý zákon.
Pán predsedajúci, skončili sme hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch. Môžme prikročiť k hlasovaniu o zákone ako celku.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budenie hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Poslanec J. Polačko:
Vzhľadom na to, že celý problém po štyri roky veľmi dobre pozná každý poslanec, myslím si, že nie je potrebné moje odporúčanie.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem, počuli ste odporúčanie. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
V tom prípade neprichádza do úvahy hlasovanie o návrhu pána poslanca Jaroša.
Ďakujem.
Poslanec J. Polačko:
Ďakujem za spoluprácu. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, teraz by sme mali hlasovať o predradení bodov programu. Upozorňujem, že pani poslankyňa Tóthová, ktorá predkladala návrh na predradenie, sa nenachádza v miestnosti. Vykoná to za ňu niekto iný? /Šum v sále. / Je to v zhode s rokovacím poriadkom, a toto je v rokovacom poriadku.
Prosím, pán poslanec. Poslanec H. Tahy:
Pán predsedajúci, všetko sa môže v súlade s rokovacím poriadkom. Prvý návrh predložil prakticky pán minister Kanis, ktorý akceptoval pán Mikloško. Mali by sme hlasovať. v prvom rade o tom návrhu.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Nemám námietok. Budeme hlasovať. Prvý návrh sme v kuloároch v podstate dohodli. Pán predseda nie je tu a nie je tu ani pán predseda branno-bezpečnostného výboru, ktorý by mal predložiť tento návrh. /Hlasy z pléna, že je tu. / Pán predseda branno-bezpečnostného výboru, prosím vás, zotrvajte na svojom mieste, keď ide o váš návrh.
Prosím, pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.
Poslanec F. Mikloško;
Chcem len pripomenúť, že ja som dal návrh na to, aby sme predradili tieto dva body, to znamená zákon o Armáde Slovenskej republiky a zároveň toho uznesenia. Takže prosím, keby sme o tom hlasovali.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Samozrejme, len ste hovorili, že to navrhol pán minister. My sme to len v kuloároch dojednávali. V podstate návrh mal predložiť pán predseda branno-bezpečnostného výboru. Prosím, má slovo.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Formálne sa pripájam k návrhu pána poslanca Mikloška a chcel by som poprosiť o podporu pri tomto časovom usporiadaní, pokiaľ ide o zaradenie parlamentnej tlače 605 a s tým súvisiaceho návrhu uznesenia, parlamentná tlač 647, pretože, ak by Národná rada neschválila vyslanie dvoch jednotiek do Poľskej republiky a Holandského kráľovstva na tomto rokovaní, dostaneme sa do časového sklzu a nezískali by sme povesť seriózneho partnera v rámci Partnerstva za mier.
Ďakujem vám za pochopenie a podporu. Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Prosím, budeme hlasovať o predradení tohoto bodu. Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Kuzbert.
Poslanec T. Kuzbert:
Chcem sa spýtať pána Polku, ktorý navrhol tento zákon predradiť, prečo to prerokúvame až na tejto poslednej schôdzi, keď podľa dokumentov vo vláde tento návrh bol schválený začiatkom augusta. Prečo sa tak narýchlo dostal tento zákon do výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, a prečo ho tak rýchlo, v poslednej chvíli schvaľujeme v parlamente? Nie som proti vyslaniu tých vojsk, ide o principiálny postup. Parlament je na poslednom mieste, a vyslanie vojsk do iných štátov - to sú vážne veci. Prosím vás, v tomto návrhu mi chýba ešte finančné vyjadrenie, čo tieto cvičenia budú štát, či armáda na to má, keď pán minister súhlasí so znížením rozpočtu o pol miliardy korún.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Polka - faktická poznámka. Poslanec L. Polka;
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vzhľadom na stranícku príslušnosti, budem odpovedať pánu poslancovi Kuzbertovi medzi štyrmi očami.
Podpredseda MR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Bogdan. Poslanec P. Bogdan;
Chcem k tomu len dodať,, že ak by sa kolega Kuzbert zúčastňoval posledných zasadaní výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, tak by bol vedel o čo ide - vrátane dnešného zasadania. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Kuzbert - faktická poznámka. Poslanec T. Kuzbert:
Pánu kolegovi len toľko, že dnes je posledné rokovanie parlamentu, mám tu pozvánku na 26. augusta, t. j. dnes na 8. 45 hodinu, kde sa mal prerokovať tento návrh. Takže, buďme konkrétni, pán kolega. Ide o to, že od 6. augusta, kedy bol schválený tento návrh vo vláde, do 26. augusta bol dostatok času na to, aby sme vo výbore boli mohli túto problematiku prerokovať. Ide tu totiž o jednu vec, treba otvorene povedať, že zase sa spravilo volaco za chrbtom parlamentu. Najprv vláda uzavrela voľačo, nejakú dohodu, a potom to necháva následne schvaľovať parlamentu.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Pán poslanec Bogdan - faktická poznámka. Poslanec P. Bogdan:
Nechcem tu rozvádzať polemiku, chcem len vysvetliť pánu kolegovi, aj ostatným kolegom, že ide o dva rozdielne materiály. V tom, čo on má na mysli, ide o materiál, ktorým by sme mali potvrdiť všeobecné vysielanie vojsk do zahraničia. Tento materiál výbor neschválil. Tu ide o konkrétne vyslanie našich jednotiek na cvičenie do Poľska a do Holandska, o ktorom ráno výbor rokoval, na ktorom pán Kuzbert nebol prítomný.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, budeme teda hlasovať o predradení tohto bodu programu.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento bod bol predradený.
Prosím, pani poslankyni Tóthová s návrhom na predradenie, bodu.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci. Žiadala by som predradiť ich tak, aby dnes priali na program.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Bohužiaľ, to nie je presne časovo alokovateľne. Poslankyňa K. Tóthová:
Moment - body 51, 52 a 53 aby boli prerokované v tomto poradí hneď teraz.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Dobre. Následne za týmto bodom.
Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme o tomto návrhu.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že toto predradenie nebolo uskutočnené a ostáva pôvodné poradie.
Vážené kolegyne a kolegovia, v zmysle tohoto postupu o predradení pokračujeme tridsiatym druhým bodom programu, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 605 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 605a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky pán Pavol Kanis. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážená Národná rada, ctené dámy, vážení páni,
cieľom vypracovania predkladaného návrhu novely zákona o zriadení Armády Slovenskej republiky bolo vyplniť medzery v zákonnej úprave, ktorou bola zriadená Armáda Slovenskej
republiky a zohľadniť v nej najmä postavenie armády v systéme ozbrojených síl, niektoré jej ďalšie činnosti, riadiace a veliace orgány a jej organizačné členenie.
Novelou zákona sa normatívne vyjadruje dominantné postavenie armády v systéme ozbrojených síl Slovenskej republiky, ako aj jej existujúca skladba zahrňujúca okrem jednotlivých druhov VOJsk aj vojenskú políciu. Vojenské spravodajstvo, vojenské správy a vojenské zariadenia na území Slovenskej republiky.
Návrh novely zákona vymedzuje tri základné druhy vojsk armády, ktoré sú určené na odrážanie protivníka v prípade napadnutia štátu. Úlohy armády sa v návrhu novely zákona rozširujú o poskytovanie pomoci pri predchádzaní živelným pohromám, katastrofám a haváriám ohrozujúcim životy a majetok vo veľkom rozsahu a o plnenie úloh v rámci mierových síl OSN, vojenských misií a medzinárodných organizácií. Návrh novely zákona má vytvoriť, právne predpoklady, aby sa na plnení úloh a na činnosti armády mohli podieľať aj vojenské vysoké školy, vojenské súdy a vojenská prokuratúra. V návrhu zákona sa podmieňuje početný stav armády potrebami obrany a medzinárodnými dohodami. V rámci organizačného členenia armády sa novelou má uzákoniť, generálny štáb, ako i najvyšší orgán velenia, na dele ktorého bude náčelník generálneho štábu, ktorý má riadiť armádu a veliť vojskám.
Z uvedených dôvodov odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh zákona Národnej rady slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády slovenskej republiky, prijala.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Šutovského, aby podal
správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec J. Šutovský:
Vážený pán predsedajúci, páni ministri, vážená Národná rada,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1093 z 19. júla 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím poverený ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.
Vládny návrh zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky prerokovali v určenej lehote oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ho prerokoval 10. augusta a Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť ho prerokoval 4. augusta 1994. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený, vyslovili a ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok uvedených v spoločnej správe.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Šutovskému a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa pán poslanec Pollák.
Poslanec H. Poliak:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády,
ešte pred prestávkou sa pokúsim podať jeden pozmeňovací návrh. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému vládnemu návrhu, a síce konkrétne k § 2, najmä k odseku 3.
V Ústave Slovenskej republiky v druhom oddieli, v článku 141 sa píše: "V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. " Ďalej v článku 143 sa píše: "Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy. Podrobnejšiu úpravu sústavy sudov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon. " To znamená, že v samotnej ústave nie je zmienka o vojenských súdoch. Táto zmienka je, samozrejme, v špeciálnom zákone o súdoch a sudcoch. Ale súdy majú byt nezávislé, čo je prvá prirodzená požiadavka a podmienka kladená na ne. V navrhovanej novele zákona v § 2 sa píše - odsek 1: "Úlohou armády je brániť slobodu, nezávislosť, suverenitu, územnú celistvosť Slovenskej republiky, pomáhať, predchádzať živelným pohromám, katastrofám a haváriám ohrozujúcim ľudské životy alebo majetok vo veľkom rozsahu a pomáhať pri odstraňovaní ich následkov. " Odsek 3: "Na plnení úloh a činnosti armády sa podieľajú aj vojenské vysoké školy, vojenské súdy a vojenská prokuratúra. " To znamená, že vojenské súdy majú plniť, úlohy
a činnosť armády. Zdá sa mi, že ide o rozpor s nezávislosťou súdov, ktoré nemôžu byť podriadené, ak majú byt nezávislé na plnení úloh armády, ktoré sa nakoniec môžu aj časovo meniť.
Preto môj pozmeňovací návrh smeruje k tomu, aby sa v § 2 ods. 3 na konci vety vypustili slova "vojenské súdy a vojenská prokuratúra". V prípade, že pán minister v záverečnom slove ma nepresvedčí o opodstatnenosti ponechania vojenských súdov a vojenskej prokuratúry v § 2 ods. 3, trvám na vynechaní záveru tejto vety, teda na vynechaní "vojenských súdov a vojenskej prokuratúry".
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Kuzbert.
Poslanec T. Kuzbert:
Ďakujem pekne. Mam pripomienku k § 2 a chcem položiť otázku. Úlohou armády je brániť, slobodu nezávislosť, územnú celistvosť, pomáhať živelným pohromám, katastrofám a haváriám ohrozujúcim ľudské životy alebo majetok vo veľkom rozsahu a pomáhať pri odstraňovaní ich následkov. Naša ekonomika speje k tomu, že aj veľké priemyselné objekty, napríklad atómky, ropovody postupom času sa budú privatizovať, čiže sa stanu súkromným majetkom, možno a] so zahraničnou účasťou. Pýtam sa, či aj súkromným spoločnostiam, akciovým spoločnostiam bude armáda pomáhať predchádzať živelným pohromám, a keď áno, za aký úplatok alebo aký bude spôsob náhrady.
V členení armády sa tu hovorí, že základné druhy vojsk armády sú pozemné vojsko, letectvo a protivzdušná obrana.
Z tejto dikcie mi vychádza, že máme len dva druhy armády - pozemné vojsko, letectvo a protivzdušnú obranu. Navrhoval by som vyčiarknúť slovo "a", dať čiarku a bude "pozemné vojsko, letectvo, protivzdušná obrana". Bude to úplne jasná formulácia.
S tým, čo povedal pán kolega, súhlasím, lebo súdy sú nezávislé a neviem, či u armády budú podliehať nejakému osobitnému režimu. Podľa tohto návrhu zrejme áno.
Zatiaľ ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa v rozprave vyjadriť pán minister Kanis? Prosím, máte slovo.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ctené dámy, vážení páni,
musím reagovať na návrhy alebo otázky, ktoré dali pán poslanec Pollák a pán poslanec Kuzbert.
Najskôr k pánu poslancovi Poliakovi. Áno, je vecou diskusie, či má byť vojenské súdnictvo alebo nie, ale v tejto novele sa to nedá vyriešiť. Odporúčal by som pánu poslancovi Poliakovi, že podpredseda vlády pán Šimko by mu mohol dať presný výklad, prečo to nie je možné riešiť v tejto novele.
Je to vec, ktorá môže byť riešená tým, že existuje vojenské súdnictvo a môže byť aj variant, že neexistuje, ale to do tejto novely ozaj nepatrí.
K návrhu pána Kuzberta, či bude armáda pomáhať aj súkromným spoločnostiam, môžem vás ubezpečiť, že to je je] povinnosťou. Armáda sa nestará len o štátne podniky, ale aj o súkromné spoločnosti. Dokonca by to bolo nenormálne, aby neplnila túto celospoločenskú funkciu, bez ohľadu na charakter vlastníctva.
A o vašom návrhu k tomu, aby tam bola čiarka miesto "a", nech rozhodnú poslanci hlasovaním.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Kanisovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Šutovský?
Poslanec J. Šutovský:
Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali. Upozorňujem pánov poslancov, ktorí sa nachádzajú v priľahlých miestnostiach, aby sa dostavili, bude sa hlasová t.
Je nás 54, nie je to uznášaniaschopný počet. Prosím vážených pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sa nachádzajú vo vedľajších miestnostiach, aby zaujali svoje miesta, budeme o chvíľu opakovať prezentáciu a hlasovanie.
Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 76 poslancov, sme uznášaniaschopní. Pokračujeme v rokovaní. Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Šutovský:
Ďakujem za slovo. Zo spoločnej správy vyplýva päť pozmeňovacích pripomienok. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto pripomienky vychádzajú z gesčného Výboru Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, odporúčam, aby sme všetkých päť prijali an blok.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatich bodoch spoločnej správy an blok. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že body l až 5 spoločnej správy sme prijali.
Poslanec J. Šutovský:
Vzhľadom na to, že kolegovia poslanci, ktorí uvádzali pozmeňovacie návrhy, tieto nedali písomne, myslel som, že vysvetlenie pána ministra bolo postačujúce.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Pán poslanec Pollák - faktická poznámka. Poslanec M. Pollák:
Trvám na tom, aby sa hlasovalo o mojom pozmeňovacom návrhu, veď aj s pánom spoločným spravodajcom som o tom rozprával hneď, ako som ho predložil. Je úplne jednoduchý, vypúšťajú sa štyri slová na konci jedinej vety v § 2 ods. 3.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
V poriadku. Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Poliaka. Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?
Poslanec J. Šutovský:
Vzhľadom na vysvetlenie pána ministra nechávam rozhodnutie na poslancov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán minister, znovu otvárate rozpravu? Minister obrany SR P. Kanis:
Nesúhlasím s tým návrhom.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
To je trocha osobitá forma vstupu.
Prosím, hlasujeme. Pán spoločný spravodajca ponecháva na vašu úvahu. Stanovisko pána ministra ste počuli.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Poliaka nebol prijatý.
Poslanec J. Šutovský:
Je tu ešte ďalší návrh pána poslanca Kuzberta. Pýtam sa ho, či ho dá písomne, odvoláva ho, alebo aké má stanovisko.
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Prosím, poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert;
Takisto ako pán Pollák, tam ide len o vynechanie slova "a".
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Aké je vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?
Poslanec J. Šutovský:
Moje stanovisko je rovnaké ako v predchádzajúcom prípade.
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Prosím, hlasujeme. /Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 12 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Poslanec J. Šutovský:
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na skutočnosť, že sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien.
Prosím, prezentujme sa a v zápätí hlasujme.
Poslanec J. Šutovský:
Odporúčam zákon prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Počuli ste stanovisko spoločného spravodajcu. Odporúča zákon prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za spoluprácu.
V zmysle doplneného predradenia bodov pokračujeme bodom
Návrh na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na spoločné vojenské cvičenie v rámci programu Partnerstvo za mier do Poľskej republiky a Holandského kráľovstva.
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 647. Predložený máte aj návrh na uznesenie Národnej rady. Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Pavla Kanisa, aby návrh vlády uviedol.
Minister obrany SR P. Kanis: Vážená Národná rada,
na základe Prezentačného dokumentu Slovenskej republiky Partnerstvo za mier, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky 24. mája 1994, bolo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky pozvané na cvičenia Most spolupráce 1994 v Poľskej republike a Duch spolupráce 1994 v Holandskom kráľovstve. Ministerstvo obrany predkladalo v príslušnom výbore návrh uznesenia Národnej rady, aby sa tieto veci riešili uznesením Národnej rady, pokiaľ nebude tu prijatá zákonná úprava alebo zmenená časť ústavy, ale po diskusii vo výbore bolo rozhodnuté, že takéto všeobecné riešenie treba ďalej ešte vydiskutovať, že ho treba odložiť na čas po parlamentných voľbách, a preto nebolo inej možnosti, ako postupovať ďalej spôsobom, ako tonu bolo doteraz, že podlá článku 86 odsek l/ Národná rada schvaľuje vyslanie ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky. Preto je tu tento návrh na dve cvičenia, o význame ktorých, podlá môjho názoru, netreba pochybovať. Sú to prvé cvičenia, na ktorých sa môže zúčastniť časť Armády Slovenskej republiky, o sile, o ktorej sa hovorí aj v predkladacej správe.
Vzhľadom na to, že ide o úkon, ktorý sa stal už pomaly bežným v Národnej rade, dovolím si vás požiadať o súhlas s vyslaním príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na spoločné vojenské cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier do Poľskej republiky a Holandského kráľovstva.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Kanisovi. Prosím poslanca pána Pavla Bogdana, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu vlády vo výbore pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.
Poslanec P. Bogdan:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na spoločné vojenské cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier do Polskej republiky a Holandského kráľovstva, tlač 647, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť na prerokovanie 26. augusta 1994.
Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokoval tento návrh na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia slovenskej republiky, tlač 647, súhlasí s návrhom vlády na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na spoločné vojenské cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier do Poľskej republiky a Holandského kráľovstva a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podlá článku 86 písm. l/ vysloviť súhlas s návrhom vlády Slovenskej republiky na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky, vrátane osobnej výzbroje, mimo územia Slovenskej republiky na spoločné vojenské cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier do Poľskej republiky a Holandského Královstva, ktoré sa uskutočnia v mesiacoch september a október 1994.
Dovolil by som ešte si predniesť doplňovací návrh.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pardon. Vyhlasujem teda rozpravu k danému bodu. Prosím, pán poslanec Bogdan.
Poslanec P. Bogdan:
Dovolil by som si v mene výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť doplniť uznesenie, ktoré máte v tlači 647, a síce tým, aby v druhej časti uznesenia za slovami "Holandského kráľovstva", teda úplne na konci bola čiarka a ďalej text pokračoval slovami "ktoré sa uskutočnia v mesiacoch september a október 1994. " Po tomto doplnení odporúčam Národnej rade schváliť príslušné uznesenie.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Zároveň prosím pánov poslancov, ktorí znova opustili miestnosť, aby Ba vrátili do rokovacej miestnosti, pretože budeme hlasovať.
Pán poslanec Kuzbert - faktická poznámka. Poslanec T. Kuzbert:
Je tni jasné, že tie vojská tam pôjdu, i keď, ako som už povedal v predchádzajúcom vystúpení, som presvedčený o tom, že tento návrh bol podaný neskoro, a až potom, keď prišli na to, že na vyslanie vojsk je potrebný súhlas Národnej rady, dodatočne to prišlo do parlamentu. Napriek tomu by som sa chcel opýtať pána ministra, koľko nás bude stáť jedno aj
druhé cvičenie, lebo tam idú dve čaty, okrem toho tam ide pán prezident s nejakým sprievodom, atď.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, kedže nikto ďalší sa nehlási do rozpravy, uzatváram rozpravu. O slovo sa hlásil pán minister.
Minister obrany SR P. Kanis:
Čo sa týka finančného krytia týchto cvičení, je to v rámci sumy, ktorá bola plánovaná a ktorá je uvedená aj v prezentačnom dokumente. Na tieto činnosti pri Partnerstve za mier bola vyčlenená suma, ktorá tvorí jedno percento z rozpočtu Armády Slovenskej republiky. Je to asi 100 miliónov korún, teda celková činnosť v rámci Partnerstva za mier, nie pri týchto cvičeniach.
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Ďakujem pekne pánu ministrovi. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Bogdan?
Poslanec P. Bogdan;
Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Faktická poznámka - pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:
Ešte by som sa chcel spýtať pána ministra, z ktorého rozpočtu. Z toho pôvodného, alebo z toho upraveného? Keď pre
armádu je pol miliardy nič, potom nemáme o čom debatovať. A armádny rozpočet bol skrátený o pol miliardy korún. Keď máte toľko peňazí, potom na druhé] strane nerobte v budúcom parlamente nejaké nátlaky, že armáda nemá za čo strieľať, nemá pohonné hmoty, atď., čo tu vaši poslanci za bývalé] vlády denno-denne pripomínali ministrovi obrany.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Hlási sa pán minister, otvára tým znovu rozpravu. Minister obrany SR P. Kanis:
Pán poslanec, v predchádzajúcej rozprave ste dali parlamentu návrh, aby rozhodoval o tom, či tam má byt spojka "a" alebo čiarka. Po tomto vašom vystúpení by som vás chcel ubezpečiť, že niekedy spojka "a" je funkčnejšia, ako vaše reči v tomto parlamente. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím vás, zachovajme kľud, ako predsedajúci moderujem tomuto zasadaniu, a moderacio z latinčiny, ako vieme, je umiernenosti. Tak prosím, buďme takí. Slovo má pani poslankyňa Tóthová s faktickou poznámkou.
Poslankyňa K. Tóthová:
Chcela by som sa zastať, svojho kolegu Kuzberta, ktorého otázky sú - podlá mňa - opodstatnené najmä po včerajšej situácii v parlamente, kde pán minister Kanis mal iné stanovisko, ako vláda k tlači číslo 619 A pokiaľ viem, vláda je kolektívny orgán a jej uznesenie zaväzuje každého ministra. Takže, otázky na pána ministra Kanisa, myslím, že boli opodstatnené, pretože dochádza k iným stanoviskám ministra, než je písomné stanovisko vlády.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuzbert - faktická poznámka. Poslanec T. Kuzbert:
Chcem reagovať na posledné slová pána ministra. Pán minister, ja som vaše schopnosti, vašu osobu nezosmiešňoval ani nehanil, čo teda nemôžem tvrdiť o vašom poslednom slove, poslednej vete. Ja si to od vás ako poslanec, aj ako občan tejto republiky vyprosím. Dúfam, že sa omluvíte, alebo sa ospravedlníte - po slovensky. V armáde sa ešte používajú české názvy a české velenie. Myslím si, že viete, o čo ide. Môžem si od vás vyprosiť aj ako občan tejto republiky, aj ako poslanec, ako ste vy, minister, ktorý ste zodpovedný tomuto parlamentu, takto reagovali, aj keď na sprostú otázku poslanca - podľa vás.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka. Poslanec V. Bajan:
Predpokladám, že nie je záujem zmeniť túto debatu na míting s ministrom. Predpokladám, že tieto veci sa riešili vo výbore. Nezdržujme sa, máme plný program, poďme hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Áno, ale bola otvorená rozprava. Nemôžeme cvičiť parlament, vážený pán poslanec. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu ta ukončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Ak sa nemýlim, v danom prípade ide len o hlasovanie o uznesení. Prosím, aby ste ho uvádzali. Ešte raz vyzvem pánov poslancov, ktorí opustili rokovaciu sálu, nech sa vrátia, budeme hlasovať.
Prosím, pán spoločný spravodajca, máte slovo. Poslanec P. Bogdan:
Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali o uznesení ako celku s doplnkom, ktorý navrhol výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, to znamená druhú časť uznesenia doplniť slovami "ktoré sa uskutočnia v mesiacoch september a október 1994". Ostatný text je tak, ako ho kolegovia a kolegyne dostali do lavíc.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Dobre, v tomto spresnení budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.
Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 59 poslancov, to znamená, že nie sme uznášaniaschopní.
Pozývam pánov poslancov z priľahlých miestnosti, nech sa dostavia, budeme hlasovať o uznesení Národnej rady.
Pán poslanec Gaulieder - faktická poznámka.
Poslanec F. Gaulieder:
Pán predsedajúci, chcel by som poprosiť pána ministra, aby sa vyjadril k požiadavke pána poslanca Kuzberta a ospravedlnil sa mu. V opačnom prípade poslanci nášho poslaneckého klubu opustia na protest rokovaciu sálu na 10 minút. Inak majú záujem hlasovať o tomto návrhu.
Prosil by som poslancov ostatných poslaneckých klubov, aby sa vyjadrovali k svojim problémom a nie k našim.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Hudina, chcete mať faktickú poznámku? Ak nie, prosím, správajme sa primerane.
Chce sa vyjadriť pán minister? Nechce. Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na vzniknutú situáciu zvolávam politické grémium. Politické grémium zvolávam s ohľadom na požiadavky, ktoré boli predložené pred touto príhodou. Po tomto bode sa malo stretnúť politické grémium. S ohľadom na to, že sú obsadené reprezentačné miestnosti u pána predsedu Národnej rady, stretneme sa v mojej kancelárii.
Prerušujem zasadanie na 15 minút. Prosím členov politického grémia, nech sa dostavia do mojej kancelárie.
Ďakujem.
/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pozývam panie poslankyne a pánov poslancov do rokovacej sály. Na základe dohody politického grémia Národnej rady budeme prerokovávať ešte dva body, a to o bezpečnosti práce a o cudzincoch. Prosím vás, dostavte sa do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať, aby sme zvládli tento program do 12. 00 hodiny, pretože vtedy končíme toto zasadanie v zmysle dohody, ktorú sme prijali.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, ukončite debatu a zaujmite svoje miesta. Máme naozaj relatívne veľmi málo času, aby sme zvládli aspoň tento minimálny program, ktorý sme dohodli v politickom grémiu.
Vážené kolegyne a kolegovia, preskúšame prezentáciu. Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 72 poslancov. Pán poslanec Gaulieder - faktická poznámka. Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán podpredseda, náš poslanecký klub požiadal pána ministra Kanisa, aby sa ospravedlnil. Ako vidím, pán minister Kanis nie je v sále prítomný. V prípade, že pán minister Kanis sa nevráti, žiadame, aby ešte do ukončenia tohto zasadnutia sa vrátil a ospravedlnil sa pánu poslancovi Kuzbertovi a poslaneckému klubu HZDS. Inak to považujem za hrubú urážku parlamentu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím informovať pána ministra Kanisa.
Pokračujeme tridsiatym ôsmym bodom, ktorým je
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 586 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 586a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán minister Július Brocka. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Ešte predtým má faktickú poznámku pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány;
Vážený pán predsedajúci, dovolím si pripomenúť, že sme skončili pred jedným hlasovaním, ktoré nech dopadne akokoľvek, mali by sme ho dotiahnuť a potom ísť na bod, ktorý ste spomenuli.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V poriadku. Chcel som využiť ten postup preto, že ešte nebol dostatočný počet ľudí. Chápete, zmysel je taký, že to zaradíme za týmto bodom, pretože ešte momentálne bolo prítomných len 74 poslancov. Z tých dôvodov som volil takýto
postup, aby sme využili čas. Buďte tak dobrý a akceptujte to.
Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, schválenie toho uznesenia o vyslaní vojsk má skutočne veľmi vážny politický význam. Buďte taký dobrý, vybavme to čím skôr. Myslím si, že 76 nás tu je. Navrhujem, aby sme hlasovali o tom uznesení, ktoré už bolo prečítané, o vyslaní vojsk.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o uznesení, ktoré sme prerokovali v predchádzajúcom bode, o vyslaní príslušníkov Armády Slovenskej republiky na cvičenie.
Prezentovalo sa 68 poslancov.
Prosím, pán poslanec Mikloško - faktická poznámka Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, nechcem tu rozvíjať nejakú stranícku rivalitu, ale naozaj tvrdím, že toto je vážny medzinárodný politický signál. Keď HZDS za to nehlasuje, nech ide pred, ale bude o tom aj signál do sveta, že HZDS hlasovalo proti tomuto vyslaniu našej jednotky. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím vás, nezavádzajte do toho túto problematiku.
Poslanec F. Mikloško:
Táto záležitosti nesúvisí so sporom ministra Kanisa a pána poslanca Kuzberta, to nech sa vybaví na inej úrovni, ale tu ide o celoslovenskú záležitosť..
Podpredseda NR SR A. M. Húska;
Myslím si, že tu treba predovšetkým konštatovať, že keď sa neukončilo hlasovanie, pán minister mal byť prítomný do ukončenia tohto hlasovania. Teraz je taká situácia, aká je.
Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený kolegovia z HZDS, mňa veľmi mrzí, že sa stalo to, čo sa stalo. Viem, že to osobne nemôžem napraviť, ale veľmi vás prosím, aby ste stáli za svojím slovom, Ktoré ste povedali, že žiadate buď ospravedlnenie, alebo ak nepríde, budete protestovať odchodom na 10 minút. To sa stalo. Opakujem, uvedomujeme si, čo sa tu stalo, napraviť sa to dá osobným rozhovorom medzi zúčastnenými osobami, ale prosím vás, aby ste držali svoje stanovisko a doložili to, čo povedal pán Gaulieder, že chcete hlasovať o tomto zákone.
Podpredseda NR SR A. H. Húska;
Ďakujem pekne. Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka. Poslanec T. Cabaj:
Chcem, len pripomenúť kolegom, ktorí boli na politickom grémiu, že tá dohoda ozaj bola. V politickom grémiu som navrhoval, aby sme ešte do dvanástej hodiny niečo spravili, aby sa to nemuselo zbytočne vybíjať z jednej či z druhej
strany. Bol by som rád keby, sme si ctili určite dohody, aby platilo to, čo je. Hovorili sme, že prvým bodom, ktorým budeme teraz pokračovať, bude zákon o bezpečnosti, a teraz, Ferko, už hovoríš úplne ináč, čo bude, čo HZDS nechce. HZDS chce podporiť toto uznesenie, to je podstata. Môžeš krútiť hlavou koľko chceš, nerozhoduješ za nás. Rozhodujeme stále ešte za seba, a bol by som rad, keby si sa aj takým spôsobom správal.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Priatelia, konajme dôstojne! Prosím, pán poslanec Kuzbert - faktická poznámka.
Poslanec T. Kuzbert:
Vážené kolegyne a kolegovia,
mňa veľmi mrzí, že došlo k takémuto lapsusu. Ja som ho nevyvolal, ja som pána ministra Kanisa neurazil ani som sa voči nemu nejak neprístojne nesprával. Spýtal som sa ho na jednu vec, na čo mam ako poslanec právo, aby odpovedal - a jeho povinnosťou je odpovedať -, z ktorej kapitoly rozpočtu ministerstva obrany budú tieto prostriedky hradene. Pokiaľ poznám rozpočet, osobitne vyčlenená kapitola pre Partnerstvo za mier v rozpočte nie je. Pán minister reagoval tak, ako reagoval. Keď si neváži osobnosť človeka a funkciu poslanca, ja za to nemôžem, to je jeho osobná vec a, podlá môjho názoru, jeho osobná chyba.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, politické grémium bolo zvolané na to, aby rozhodlo, Ktoré zákony ešte prijme po prijatí uznesenia o vyslaní príslušníkov armády do Poľskej republiky a Holandského kráľovstva. Prosím vás, aby sme o tom hlasovali, pretože tu sme prerušili naše rokovanie. Žiadam, aby bolo aklamačné hlasovanie, pretože toto je vážna vec, má to medzinárodné politické dôsledky a nemôžeme takýto problém tu nabúravať nejakým osobným sporom.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Pán poslanec Mikloško, prosím vás, zachovajte aspoň v posledný deň určitú rozumnú mieru dohody. Veď teraz nejde o to, aby sme sa vzájomne konfrontovali.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, ešte by som rád dokončil. Toto je posledné zasadanie, na ktorom parlament môže schváliť, toto vyslanie jednotiek. Buďte taký dobrý a dajte o tom hlasovať, keď nie hlasovacím zariadením, tak aklamačne.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem. Chcela by som na pána poslanca Mikloška uviesť jedno. Nie Hnutie za demokratické Slovensko si neplní povinnosť, ale minister, ktorý predkladá v parlamente návrh, či je to vládny alebo iný. Súčasťou každého návrhu musí byť. zodpovedanie finančného krytia pred parlamentom, a najmä
vtedy, keď je na to daná otázka. Teda tu je povinnosť predkladateľa zodpovedať, finančnú otázku. Na to, aby som hlasovala, potrebujem komplex informácií a jedným z dôležitých informačných zdrojov je otázka finančného krytia. Teda, treba rýchlo vyzvať pána ministra, aby vrátil a aby parlamentu predložil návrh v komplexnosti, pretože sme od neho žiadali preukázať finančné krytie. Predsa nie je možné o výdavkoch v parlamente hlasovať bez preukázania finančného krytia. To je jeden vážny moment aj u zákonov, aj u takýchto návrhov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa, teraz ste vrátili problém do roviny, na ktorej bol prediskutovaný vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky a bol vysvetlený aj v tomto parlamente. Odpovede bolo možné dostať tam, a poslanci ich aj dostali. Chcem sa však ešte vrátiť k problému, ktorý tu visí nad nami. Visí tu osobný spor a postoj poslancov HZDS. Chcem vás poprosiť, aby ste si uvedomili, že v spore vyhráva ten, kto dokáže byť veľkorysý. Poďme hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Dobre, priatelia, budeme pokračovať. Možno, že jeden druhému ponúkame výhru. Prosím, pán poslanec Kuzbert. Buďme struční, priatelia, aby sme sa naozaj pokúsili urobiť ešte čo je v našich silách.
Poslanec T. Kuzbert:
Ďakujem pekne za slovo, budem stručný. Využijem rokovacím poriadkom daný čas na pripomienku.
Pán Ftáčnik, to nie je dilema medzi mnou a pánom Kanisom. Ak ste sledovali, môžete si prehrať záznam, či som mu povedal niečo zlého. Ale prosím vás, nestavajte túto problematiku tak, že HZDS je proti tomu. A odporúčal by som aj pánom novinárom, aby to takto neuviedli v novinách. HZDS je za tento zákon. /Šum v sále. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím vás, kľud, priatelia. Vyzývam vás ku kľudu. Poslanec T. Kuzbert:
Buďte ticho páni, ja tiež nevyskakujem, pani Draxlerová a pani kolegyňa, keď vy diskutujete. Ešte raz hovorím, to nie je problém, HZDS je za tento zákon, ale vystúpenie pána ministra Kanisa, neviem či vás, ale nás, poslancov HZDS, uráža. Toto si mohol dovoliť možno v minulom parlamente, ale dnes nemám z toho obavy, že keď pán minister urazí poslanca a poslanec na to adekvátne odpovie, že ho z vrátnice zoberú.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka. Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
chcem len upozorniť na skutočnosť, že ozaj je pre nás známa vážnosti tohto uznesenia. Mrzí ma, že takúto vážnosti nemá pán minister Kanis, ale keď nejde hora za Mohamedom,
musel ísť Mohamed za horou a poslal som za ním podpredsedu klubu. Prosím, keby dostal slovo podpredseda klubu pán Gaulieder, bude informovať o tom, čo hovoril s pánom ministrom Kanisom, nakoľko sa neunúva prišiť do tejto miestnosti.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ak dovolíte, urobíme túto výnimku. Prosím, pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Aj poslanci HZDS vedia, že do Partnerstva za mier sme vstupovali s tým, že tam sú aj cvičenia, v rozpočte boli peniaze vyčlenené....
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ale priatelia, on sa len pýtal. Poslanec P. Lauko:
Keby ste ma neprerušovali, dobre?
Pán minister v rozprave riadne odpovedal a povedal, že tieto peniaze sú v rozpočte, atď. Bola riadne skončená rozprava. Je to uznesenie Národnej rady, pretože Národná rada musí súhlasiť s každým vyslaním vojsk. Neviem, načo je tento ping-pong. Dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovalo buď pomocou techniky alebo aklamačne a aby sme nešli na ďalšie body programu. Žiadam, aby sa o tom hlasovalo.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, chcem podporiť procedurálny návrh svojho kolegu. Rada by som upozornila tento parlament, že po prerokovaní návrhu zákona o štátnom dozore nad bezpečnosťou práce by konečne mali prísť na rad školské zákony. Z tých dvoch školských zákonov považujem za veľmi dôležitý prerokovať ešte do 12. 00 hodiny návrh zákona o štátnej podpore vedy a techniky. Prosím vás, neťahajme čas zbytočnými debatami, ak sme schopní ten jeden návrh zákona prerokovať veľmi rýchle, aspoň tento jeden školský zákon, aby sme to do 12. 00 hodiny stihli.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Prosím, pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán podpredseda, chcel by som oboznámiť, ctených poslancov aj z koalície s tým, že som zastihol ministra obrany pána Kanisa a po veľmi krátkom a konštruktívnom rozhovore sme sa dohodli, že osobne sa porozpráva a ospravedlní pánu poslancovi Kuzbertovi. Takže, mohli sme predísť tým zbytočným dvom faktickým poznámkam. Tiež navrhujem dať už hlasovať o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia a kolegyne, budeme teda hlasovať bez toho, že by sme hlasovali o procedurálnych otázkach. Budeme hlasovať, o uznesení k vyslaniu vojsk.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu vyslania príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na spoločné vojenské cvičenie v rámci programu Partnerstvo za mier do Poľskej republiky a Holandského kráľovstva.
Pristúpime teda k vládnemu návrhu zákona, ktorý ste dostali ako tlač číslo 586 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 586a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Július Brocka. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,
máte pred sebou vládny návrh zákona na zmenu zákona číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce a ochrany zdravia pri práci. Zánikom ČSFR Slovenská republika prevzala na seba záväzky ratifikovaných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce. V zmysle článku 4 Dohovoru o bezpečností a zdraví pracovníkov a o pracovnom
prostredí číslo 155 bola vypracovaná koncepcia bezpečnosti a zdravia pri práci a v súlade s touto koncepciou sa predkladá tento návrh novely zákona číslo 174.
Podstatnou zmenou alebo podstatou tejto novely je inštitucionálna zmena...
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prepáčte, na chvíľu vás preruším. Prosím pánov poslancov, ak nemusia, nech neopúšťajú miestnosť. Ide o to, aby sme zvládli tieto dva body.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka;
Ide o vytvorenie technickej inšpekcie ako príspevkovej organizácie pre posudzovanie bezpečnosti technických zariadení a o ďalšie zmeny aj v oblasti štátnej správy a niektoré legislatívno-technické zmeny v terajšom zákone.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam vám, aby ste schválili predložený návrh novely zákona, ktorý predstavuje ďalšie priblíženie sa legislatívy Slovenskej republiky k normám Európskej únie v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti práce a pri zabezpečovaní európskeho štandardu bezpečnosti technických zariadení.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Jakubíka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec P. Jakubík:
Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia,
predseda Národnej rady pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci ako koordinujúcemu výboru, Výboru Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody na prerokovanie návrh zákona označený tlačou 586 o štátnom odbornom dozore ako novelu zákona číslo 174/1968 Zb.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národne] rady pre Štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody uvedený návrh neprerokovali a do dnešného dna nepredložili stanovisko ako súčasť spoločnej správy. Výbor Národne] rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie so zmenami a doplnkami ako sú uvedené v spoločnej správe.
Odporúčam kolegyniam a kolegom body l a 2 uvedené v spoločnej správe ako pozmeňovacie návrhy odsúhlasiť hlasovaním an blok a takto ukončiť proces prerokúvania tejto novely.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tridsiatom ôsmom bode programu. Písomné nemám žiadne prihlášky. Hlási sa niekto priamo? Prosím, pán poslanec Čapkovič.
Poslanec J. Čapkovič:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Mal by som jeden pozmeňovací návrh, a to k článku I bod 9 § 7. V bode 3 je: "Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky ustanoví" - navrhujem doplniť - "po prerokovaní s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov" a pokračuje "všeobecne závažnými právnymi predpismi. "
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca si to poznamenal. Chce ešte niekto vystúpiť?
/Nikto. /
Keďže nie, uzatváram rozpravu o tridsiatom ôsmom bode programu. Chce sa vyjadriť K návrhu pán minister Brocka?
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Broka:
Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Záverečné slovo nežiada ani pán poslanec Jakubík, teda pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacom návrhu a o spoločnej správe. Prosím, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Jakubík:
Odporúčam trošku netradičný postup. Vzhľadom na to, že pozmeňovací návrh, ktorý predložil kolega Čapkovič, sa týka bodu 2 zo spoločnej správy, odporúčam, aby sme napred hlasovali o bode l spoločnej správy, ktorý odporúčam prijať., potom aby sme hlasovali o pozmeňovacom návrhu pána Čapkoviča a následne potom o celom bode 2 spoločnej správy s úpravou, ak ju schválime v procese hlasovania.
Takže, pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o bode l spoločnej správy. Tento bod odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode l spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Prosil by som pánov poslancov, ktorí sa nachádzajú v priľahlých miestnostiach, aby sa dostavili, budeme opakovať hlasovanie.
Opakujeme hlasovanie o bode číslo l spoločnej správy.
Prosím, prezentujte sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať..
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod l spoločnej správy sme prijali. Poslanec P. Jakubík:
V bode 2 spoločnej správy v odseku 3 navrhuje pán poslanec Čapkovič takéto znenie: "Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky ustanoví" - miesto "po dohode" dať "po prerokovaní", teda navrhovaný text je "po prerokovaní s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov všeobecne záväznými právnymi predpismi". Toto je jediná úprava textácie bodu 2 spoločnej správy. Odporúčam, aby sme hlasovali o tejto zmene bodu 2 a následne o bode 2 spoločnej správy. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča prijatí.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento bod sme prijali. Poslanec P. Jakubík:
S touto zmenou predkladám na hlasovanie bod 2 spoločnej správy, ktorý odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento bod spoločne] správy sme prijali. Poslanec P. Jakubík:
Pán predsedajúci, žiadny ďalší pozmeňovací návrh nebol predložený, predkladám teda návrh hlasovať o zákone ako celku s prijatými pozmeňovacími návrhmi, odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce.
Ďakujem vám za spoluprácu. Poslanec P. Jakubík;
Ďakujem aj ja. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážení páni poslanci, už sme v skutočnej časovej súre. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rea.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo a prosím Národnú radu o ospravedlnenie, ale včera sme, vážené kolegyne, kolegovia, v tlači 623 jednoznačne prijali pozmeňovací návrh k článku II v f 16 ods. 3, že sne skrátili predkladanie kandidátnych listín pre komunálne voľby jednotlivým komisiám. Prijatým paragrafom sme znemožnili časová termíny stanovené v ďalších paragrafoch, preto by som prosil, aby som ešte mohol vystúpiť a prečítať návrh na zmenu termínov predkladania registrácie kandidátnych listín a delegovania delegátov do Slovenskej volebnej komisie, Krajských volebných komisii a okresných volebných komisií asi v ďalších šiestich paragrafoch.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážená kolegyne a kolegovia, ide zrejme o korekciu, kde pán poslanec Rea už problematiku prerokoval s príslušnými zástupcami klubov. Navrhujem, aby sme túto korekciu prijali ako náš posledný bod. Prosím, pán poslanec, poďte pred pult.
Pán poslanec Kvietik sa hlási s faktickou poznámkou, ale prosím vás, krátko, sme naozaj v časovej súre.
Poslanec Ž. Kvietik:
Vážený pán predsedajúci,
milé panie poslankyne, páni poslanci,
vážení členovia vlády,
vážení pracovníci Kancelárie národnej rady,
ctení hostia,
keďže som nemal možnosť a nedostal som priestor, aby som sa z tejto tribúny mohol rozlúčiť - odpusťte mi, že sedím - dovoľte mi rozlúčiť sa s vami, zaželať vám predovšetkým osobného šťastia, pokoja a zdravia a poďakovať všetkým tým, ktorí úprimne, dôstojne a najmä nezištne v týchto kreslách obhajovali a podporovali záujmy občanov našej vlasti.
Dovidenia, vážené kolegyne, kolegovia. /Potlesk. /
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Máte slovo, pán poslanec Rea.
Poslanec J. Rea:
Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia,
predložím vám jednotlivé paragrafy. Kde zmeníme termíny tak, aby bol tento zákon vykonateľný, aby mohli byť vykonané voľby do komunálnych orgánov. Je to § 12 ods. l - číslovku 45 nahradiť číslovkou 30, to je delegovanie do Slovenskej volebnej komisie, § 13 ods. l - číslovku 50 na číslovku 35, delegovanie do okresnej volebnej komisie, § 14 ods. l - číslovku 55 na 40 do miestnej alebo mestskej volebnej komisie, § 15 ods. l - číslovku 30 na číslovku 20 do okrskovej volebnej komisie, § 17 ods. 3 - číslovku 45 na číslovku 30, registrácia kandidátov, S 22 ods. 2 - číslovku 45 na 30, registrácia kandidátov, § 21 ods. l - číslovku 55 na 40, to je tiež predkladanie kandidátnych listín nezávislých poslancov, § 21 ods. 2 - číslovku 55 na 40, S 18 - číslovku 30 na číslovku 20 a nakoniec § 30 ods. l - číslovku 30 na 25. Týmto sa musí znížiť aj agitácia o 5 dní.
Prosil by som, keby sme to hlasovaním an blok odsúhlasili, aby sme v zmysle pozmeňovacieho návrhu v § 16 ods. 3, ktorý sme prijali, doplnili aj ostatné paragrafy.
Ďakujem.
Odporúčam hlasovať an blok a všetky prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o Korekcii prijatého zákona o komunálnych voľbách, ktorý predložil pán spoločný spravodajca na základe všeobecného konsenzu.
Prosím, hlasujme. Pán spoločný spravodajca v danom prípade návrh predkladá a navrhuje ho prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že týmto sme prijali korekciu zákona o komunálnych voľbách tak, ako ju predložil predseda výboru pán Rea.
Vážené kolegyne a kolegovia,
prichádzame k termínu 12. 00 hodiny. Pretože sme sa dohodli a prijali uznesenie o 12. 00 hodine končiť a na základe tohto uznesenia boli prijaté nadväzné programy, ktoré nútia k účasti na týchto programoch predsedu Národnej rady a podpredsedov Národnej rady, ktorí už nebudú môcť viesť toto zhromaždenie, budeme musieť pomaly končiť.
O slovo sa hlási pán minister Harach. Prosím, máte slovo.
Minister školstva a vedy SR Ľ. Harach;
Vážený pán predsedajúci, panie a páni poslanci,
nebudem vás okrádať o vás vzácny čas. Obraciam sa na vás v mene vedecko-výskumnej komunity, ktorá už päť rokov čaká na zákon o štátnej podpore vedy a techniky. Zvážte teda, či tých 10 - 15 minút, prípadne pol hodiny živej diskusie o tomto zákone stojí za to, aby sme ho prediskutovali, prijali a podporili tak rozvoj tak zanedbávanej oblasti našej spoločnosti. Verím, že pochopíte toto stanovisko, ktoré netlmočím v mene svojom, ale aj v mene svojom, ale predovšetkým v mene ľudí, ktorí v tejto oblasti pracujú a dychtivo na tento zákon čakajú.
Ďakujem za pochopenie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán minister, ale skutočne situácia je taká, že musíme ukončiť schôdzu a nemám inej voľby. Koniec-koncov politické grémium dnes aj tak prijalo rokovanie o dvoch bodoch a stačili sme zvládnuť iba jeden bod. Veľmi ľutujem, aj mňa veľmi mrzí, že túto záležitosť pre našu vedeckú pospolitosť nemôžeme teraz na našom zasadaní zvládnuť.
Vychádzajúc z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 1994 číslo 549, podlá ktorého sa zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky prerušuje 26. augusta 1994 o 12. 00 hodine, do uplynutia X. volebného obdobia vyhlasujem 37. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.
Aj keď z príležitosti skončenia X. volebného obdobia sa stretneme ešte 1. septembra 1994, kedy predseda Národnej rady Slovenskej republiky zhodnotí činnosť Národnej rady, jej výborov, poslancov a kancelárie, dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poďakovať sa vám za vašu prácu a vysloviť presvedčenie, že aj napriek rôznym nedostatkom, na ktoré naši občania poukazovali, sme schválili celý rad významných zákonov a dokumentov. Spomenúť možno schválenie Ústavy Slovenskej republiky, deklarácie a zákonov upravujúcich problematiku sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho života. Môžeme konštatovať, že práve tento parlament uskutočnil transformáciu nášho parlamentu z provinčného na parlament samostatného, suverénneho štátu.
Ešte raz vám za vašu prácu v Národnej rade ďakujem, aj za prácu v orgánoch tejto Národnej rady, ako aj za prácu, ktorú vykonali naši páni poslanci v zahraničí v prospech nášho Slovenska.
Ďakujem vám veľmi pekne za vašu trpezlivosť. Prosím, rozíďme sa domov a 1. 9. 1994 sa stretneme na slávnostnom zhodnotení nášho X. volebného obdobia.
Ďakujem vám ešte raz. /Potlesk. /
Rokovanie schôdze skončilo o 12. 00 hodine.
Uznesenia
prijaté na 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 17., 18., 19., 24., 25. a 26. augusta 1994
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1821/1994
547 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. augusta 1994
o vzdaní sa funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky A. b e r i e na vedomie,
že podľa Čl. 81 ods. l Ústavy Slovenskej republiky Juraj PLESNÍK sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 17. augustom;
B. berie so súhlasom na vedomie
Správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Ivan Gašparovič v. r
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1821/1994
548 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. augusta 1994
k voľbe poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 4 písm. l/ zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
zvolila
poslanca Dominika GAHÉRA za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1821/1994
549 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17 augusta 1994 o prerušení zasadania Národnej rady Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky
podľa Čl. 82 ods 3 Ústavy Slovenskej republiky
prerušuje
svoje zasadanie 26. augustom 1994 o 12. 00 hodine do uplynutia X. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky
Ivan Gašparovič v. r.
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1600/1994
550 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. augusta 1994
k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993 (tlač 576)
Národná rada Slovenskej republiky
po prerokovaní návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993 vo vláde Slovenskej republiky
podľa § 32 ods 3 zákona č. 92/1991 Zb o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
schvaľuje
výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993.
Ivan Gašparovič v r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1601/1994
551 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. augusta 1994
k návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993 (tlač 577)
Národná rada Slovenskej republiky
po prerokovaní návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993 vo vláde Slovenskej republiky
podľa § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
schvaľuje
ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1603/1994
552 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. augusta 1994
k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 579)
Národná rada Slovenskej republiky
po prerokovaní návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vo vláde Slovenskej republiky
podľa § 32 ods. 3 uvedeného zákona
schvaľuje
návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, a to v objeme 11. 3000 mld Sk s týmito zmenami a doplnkami v predloženom návrhu
1 na str l v bode 4 vypustiť slová formou majetkových vkladov",
2 na str 3 vypustiť vetu tohto znenia "Podrobný rozpis majetku fondu je uvedený v prílohe č l ",
3 na str. 9 písm. k/ sumu "4, 7455 mld Sk" nahradiť sumou "1, 2455 mld Sk" a vypustiť prvý odsek zdôvodnenia,
4 na str 10 v texte "Rekapitulácia výdavkov v roku 1994" sumu "10, 0155 mld Sk" nahradiť sumou 6. 5185 mld Sk,
5 na str 12 v texte "spolu majetok v hodnotu" sumu "7, 8000 mld Sk" nahradiť sumou "11. 3000 mld Sk",
6 na str 12 v poslednej odrážke vypustiť slová "formou majetkových vkladov",
7 na str 12 v poslednej odrážke doplniť text v zátvorke tohto znenia (V zmysle schváleného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č 172/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov )",
8. na str. 13 v texte "Na pokrytie záväzkov a rozpočtovaných výdajov... " sumu "10, 0155 mld. Sk" nahradiť sumou "6, 5185 mld. Sk";
9. na str. 13 v texte "Na použitie majetku podľa § 28
ods. 3 písm. b/" sumu "7, 8000 mld. Sk" nahradiť sumou " 11. 3000 mld. Sk".
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo. 1602/1994
553 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. augustu 1994
k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1994 (tlač 578)
Národná rada Slovenskej republiky
po prerokovaní návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1994 vo vláde Slovenskej republiky
podľa § 32 ods. 3 zákona č 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
schvaľuje
návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1994 vo vyške 122 500 tis. Sk
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia
Bibiána Guldanová v r Igor Malý v r
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 879/1994-Sekr
554 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. augusta 1994
k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na
propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 544)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákonu Národnej rady Slovenskej republiky o obmedzení výdavkov politických strán u hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rudy Slovenskej republiky (tlač 544a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy
Ivan Gašparovič v r
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r
Igor M a l ý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1694/1994
555 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. augusta 1994
k návrhu na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Rámcového Dohovoru o klimatickej zmene (tlač 599)
Národná rada Slovenskej republiky
podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas
s ratifikáciou podpísaného Rámcového Dohovoru o klimatickej zmene.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo 1700/1994
556 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18 augusta 1994
k návrhu na vyslovenie súhlasu s rátifikáciou Dohovoru o biologickej diverzite (tlač 610)
Národná rada Slovenskej republiky
podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas
s ratifikáciou podpísaného Dohovoru o biologickej diverzite
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1801/1994
557 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. augusta 1994
k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou (tlač 630)
Národná rada Slovenskej republiky
podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas
so Zmluvou o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo 5043/1993
558 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. augusta 1994
k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva (tlač 574)
Národná rada Slovenskej republiky
podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas
so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave niektorých otázok na úseku matrík a štátneho občianstva
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia
Bibiána Guldanová v r Igor Malý v r
Konštatujem, že body l, 3, 4, 5, 6 a 7 boli an blok prijaté.
Poslanec J. Polačko:
Vážený pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy obsiahnuté v spoločnej správe, v predložených dvoch materiáloch. Dovolím si teda prejsť k pozmeňovacím návrhom, ktoré vyplynuli z rozpravy. Prvé tri návrhy z rozpravy boli moje pozmeňovacie návrhy. Z toho prvé dva v podstate istým spôsobom modifikujú dôvodovú správu, ktorá bola predložená. Prvý pozmeňovací návrh bol v § 7 vypustiť odsek 3. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Poláčka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Polačku bol prijatý.
Poslanec J. Polačko:
Druhý pozmeňovací návrh bol, aby sme v § 2 vypustili odsek 2, pretože je to riešené v predchádzajúcej tlači 623, ktorú sme prijali. Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Polačku. Pán poslanec Polačko ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Polačku bol prijatý.
Poslanec J. Polačko:
Spolu s opozíciou konštatujem, že som získal ďalších odporcov, už sú štyria.
Tretí môj pozmeňovací návrh bol v § 5 ods. 3 na koniec pripojiť text "pokiaľ výkon jeho funkcie neskončí podlá osobitného predpisu3/". Odkaz pod čiarou by znel: "§ 13b ods. 5 písm. a/, b/, c/ a § 13c zákona Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov". Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a v zápätí hlasujme o ďalšom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Polačku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že aj tento pozmeňovací návrh pána poslanca Polačku bol prijatý.
Poslanec J. Polačko:
Tým sú vyčerpané moje pozmeňovacie návrhy. Ďalej v rozprave vystúpila pani poslankyňa Draxlerová, ktorá navrhla v podstate zníženie prepočitavacích koeficientov, teda násobok v 5 4 ods. l, ktorý by znel: "Starostovia sa zaraďujú do 9 platových skupín podľa počtu obyvateľov /§ 1 tohto zákona/ nasledovne". Upozorňujem, že § l tam nemôže byť, lebo sme to schválili ako presun do § 4. V jednotlivých riadkoch by boli prepočítavacie koeficienty všetky rovnakým spôsobom o 0, 18 nižšie. Nemusím to čítať. odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Draxlerovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijatí.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval l poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh poslankyne Draxlerovea nebol prijatý.
Poslanec J. Polačko:
Poslednou vystupujúcou v rozprave bola pani poslankyňa Chlapíková, ktorá však nepodala žiadny konkrétny pozmeňovací návrh, a tak si dovolím predniesť, krátke odporúčanie pre hlasovanie. Zákon má klady i zápory. Na jednej strane je to podlá názoru odborníkov zásah do samosprávnych slobôd, do slobôd obcí, ich práv, na druhej strane je to podpora kvôli ťahaniciam v zastupiteľstvách a nátlakom na starostov, a koniec-koncov aj preto, že vraj 90 % starostov už aj tak tieto platy má. Prosím vás, hlasujte teda podlá toho, ktorý z týchto aspektov vo vás prevláda. Nechcem ovplyvňovať tak chúlostivé rozhodnutie, a teda zaver nechávam na zváženie poslancov.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to, zrejme na vás, páni poslanci, pán spoločný spravodajca nezaujal stanovisko.
/Hlasovanie. /
Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. /Potlesk. /
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Poslanec J. Polačko:
Aj ja ďakujem všetkým za spoluprácu. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Rea - faktická poznámka. Poslanec J. Rea:
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vám v mene obidvoch skupín poslancov, ktorí navrhovali tieto posledné dve novely zákonov, poďakoval za spoluprácu a za zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov a primátorov poďakoval všetkým a] v mene budúcich kandidátov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M. Húska: Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, pokračujeme v programe v poradí, ako sme ho prijali. Nasleduje vládny návrh zákona
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých Školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z.
Prosím, pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, musíme vyriešiť problém odloženého zákona z dopoludnia, to je pôvodný zákon 31. Ten musíme ešte prijať alebo neprijať.
Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Pokiaľ ide o tento zákon, problém je v tom, že zatiaľ bolo prijaté len jedno platne uznesenie petičného výboru a gesčný výbor štátnej správy nezasadal a neprijal uznesenie. Takisto ústavnoprávny výbor. A pokiaľ viem, žiadal účasť, aj pán minister Filkus. V tomto prípade som predpokladal, že nie sú splnené náležitosti a pokračoval som v zmysle odhlasovaného poradia.
Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Prosil by som predsedu výboru pána Reu, aby povedal, čo sa odohralo vo výbore pre štátnu správu a samosprávu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Rea - faktická poznámka.
Poslanec J. Rea:
Vážený pán predsedajúci, napriek tomu, že som k predmetnému rokovaniu o návrhu zákona zvolal výbor dvakrát, výbor sa nezišiel v dostatočnom počte, to znamená, že zákon sme nemohli prerokovávať. Neprijali sme žiadne uznesenie k predmetnému zákonu, výbor nemohol určiť ani spoločného spravodajcu. Ako predseda výboru môžem povedať iba toľko.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. H. Húska:
Pán poslanec Lauko - faktická poznámka. Poslanec P. Lauko:
Prosil by som pána predsedu, a zároveň to berte ako môj procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v programe, dokiaľ nezasadne výbor pre štátnu správu.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pán poslanec Bárány - faktická poznámka. Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
vieme, že obsah bodu, ku Ktorému sa blížime, bol už v tejto chvíli iba do značnej miery kontraverzný. Medzitým sa podarilo rokovaniami dospieť k určitému riešeniu, ktoré by - pokiaľ som informovaný - nemalo mat podobu zákona, ale uznesenia. Preto sa nazdávam, že aj keď by sme pristúpili k prerokúvaniu tohto bodu v štádiu, v akom je, to znamená
bez spoločne] správy, ak sa výsledky rokovaní medzi navrhovateľmi, rezortom, zainteresovanými osobami dodržia, výsledok by mal byt zhruba rovnaký ako v prípade predloženia spoločnej správy. Preto si myslím, že nie je potrebné vec oddaľovať, ak s tým budú súhlasiť aj navrhovatelia zákona, zástupcovia skupiny poslancov.
Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Mám tomu rozumieť, že je to návrh na stiahnutie tohto bodu ako zákona?
Poslanec E. Bárány:
Pán predsedajúci, nemôžem podať návrh na stiahnutie, to môže urobiť len skupina predkladateľov. Ak oni tak urobia, už niet o čom hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Návrh môžete ako procedurálny, myslím, predložiť.
Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, vieme, že to je kontraverzný zákon. My sa podriadene naprosto väčšine, ale tento problém sa tahá už takmer dva roky, treba ho nejako uzavrieť. K prerokovaniu tohto zákona nie je potrebné prerokovanie vo výbore. Nakoniec, k prerokovaniu žiadneho zákona nie je potrebné prerokovanie vo výboroch. Je potrebné, aby sme ho prerokovali v pléne a hlasovali o ňom. Je tu pán minister, vystúpia navrhovatelia, vyjadrí sa pán minister, plénum rozhodne, ale
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1666/1994
565 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z. 19. augusta 1994
k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Báránya na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rudy Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (tlač 617)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Báránya na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore podlá výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 617a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r.
Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1649/1994
566 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 19. augusta 1994
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, u o zmenách niektorých ďalších zákonov (tlač 585)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z naj závažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov podlá výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rudy Slovenskej republiky (tlač 585a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rudy Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r.
Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1649/1994
567 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 19. augusta 1994
k schválenému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmú organizovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov
Národná rada Slovenskej republiky
v súvislosti so schválením vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách niektorých ďalších zákonov
žiada
vládu Slovenskej republiky
zaoberať sa možnosťou pristúpenia Slovenskej republiky ku Konvencii Rady Európy u praní, vyhľadávaní, zaisťovaní a konfiškácii ziskov zo zločinnosti z roku 1990 a vykonať všetky potrebné opatrenia za týmto účelom
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia.
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo 1653/1994
573 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24 augusta 1994
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení. financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne (tlač 603)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákonu Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 603a) u k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rudy Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v r Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1492/1994
574 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24 augustu 1994
k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na vydanie zákonu Národnej rady Slovenskej
republiky o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov (tlač 559)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o nieste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov podlá výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 559a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy
Ivan Gašparovič. v r
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v r Igor Malý v r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1594/1994
575 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. augustu 1994
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní (tlač 569)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej
republiky a ich používaní podľa výsledkov hlasovania
k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej
republiky (tlač 569a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1672/1994
576 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. augusta 1994
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni (tlač 609)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákonu Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 609a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1669/1994
577 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. augusta 1994
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti (tlač 602)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 602a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1652/1994
578 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. augusta 1994
k vládnemu návrhu zákona Národnej rudy Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí (tlač 601)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 601a) u k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo 1650/1994
579 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24 augusta 1994
k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rudy číslo 193/1992 Zb o štatnom fonde zdravia (tlač 614)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rudy Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 193/1992 Zb o Štátnom fonde zdravia podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 614a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy
Ivan Gašparovič v. r.
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1674/1994
580 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. augusta 1994
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poľnej stráži (tlač 606)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poľnej stráži podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 606a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1651/1994
581 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 25. augusta 1994
k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 615)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 615a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1560/1994
582 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 25 augusta 1994
k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon č 600/1992 Zb o cenných papieroch v znení zákonu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 88/1994 Z z (tlač 594)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 600/1992 Zb o cenných papieroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 88/1994 Z. z. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 594a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov
Ivan Gašparovič v. r.
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia.
Bibiána Guldanová v r
Igor Malý v r
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1671/1994
583 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 25. augusta 1994
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (tlač 604)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi podlá výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 604a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1697/1994
584 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 25 augusta 1994
k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (tlač 623)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
návrh skupiny poslancov Národnej rudy Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rudy číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 623a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov
Ivan Gašparovič v r.
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v r.
Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1700/1994
585 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 25. augusta 1994
k návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na rozhodnutie o neplatnosti hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky 24. augusta 1994 o pozmeňovacom návrhu poslanca E. Rózsu k §18 ods. 4 vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí (tlač 601)
Národná rada Slovenskej republiky A. konštatuje,
že druhé hlasovanie k § 18 ods. 4 vládneho návrhu zákona Národnej rudy Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí (tlač 601) o návrhu poslanca E. Rózsu sa vykonalo v rozpore s J 26 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady;
B. vyhlasuje
hlasovanie o pozmeňovacom návrhu poslanca E. Rózsu na 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 24. augusta 1994 k § 18 ods. 4 vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí (tlač 601) za neplatné.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo 1368/1994
586 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 25. augusta 1994
k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest (tlač 545)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 545a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo 1681/1994
587 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 26. augusta 1994
k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov (tlač 619)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov podlá výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 619a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia
Bibiána Guldanová v. r.
Igor Malý v r
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo 1668/1994
UZNESENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 26. augustu 1994
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky (tlač 605)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 605a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia
Bibiánu Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo:
589 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 26. augusta 1994
k návrhu na vyslanie príslušníkov armádny Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na spoločné vojenské cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier do Poľskej republiky a Holandského kráľovstva (tlač 647)
Národná ruda Slovenskej republiky sa uzniesla:
Článok l
Súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky
na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na spoločné vojenské cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier do Poľskej republiky a Holandského kráľovstvu.
Článok 2
Vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov Armády Slovenskej republiky vrátane osobnej výzbroje mimo územiu Slovenskej republiky na spoločné vojenské cvičenia v rámci programu Partnerstvo za mier do Poľskej republiky a Holandského kráľovstva, ktoré sa uskutočnia v septembri a októbri 1994.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: 1625/1994
590 UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 26. augusta 1994
k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce (tlač 586)
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 586a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov.
Ivan Gašparovič v. r.
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Overovatelia:
Bibiána Guldanová v. r. Igor Malý v. r.
|
OBSAH |
||
|
17. augusta 1994 |
||
|
str. |
||
|
Otvorenie a procedurálne otázky |
1 |
|
|
Návrh programu schôdze |
1 |
|
|
Poslankyňa M. Ďurišinová |
2 |
|
|
Poslankyňa G. Rothmayerová |
2 |
|
|
Poslankyňa G. Kaliská |
4 |
|
|
Poslanec S. Kvietik |
5 |
|
|
Poslanec R. Goč |
7 |
|
|
Poslanec J. Čapkovič |
7 |
|
|
Poslanec J. Masarik |
8 |
|
|
Poslankyňa M. Aibeková |
9 |
|
|
Poslanec V. Bugár |
9 |
|
|
Poslanec M. Králik |
10 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
10 |
|
|
Podpredseda NR SR A. M. Húska |
11 |
|
|
Poslanec B. Chmelík |
12 |
|
|
Poslanec P. Jakubík |
13 |
|
|
Poslankyňa M. Vrábľová |
14 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
15 |
|
|
Poslankyňa A. Draxlerová |
17 |
|
|
Poslankyňa K. Tóthová |
18 |
|
|
Poslanec R. Fico |
19 |
|
|
Poslanec V. Bugár |
20 |
|
|
Poslanec K. Dubovan |
21 |
|
|
Poslanec I. Jaroš |
21 |
|
|
Poslanec J. R e a |
22 |
|
|
Hlasovanie o návrhoch na zmenu a do- |
||
|
plnenie programu |
23 |
|
|
Generálny prokurátor SR V. B a c h o |
43 |
|
|
Hlasovanie o návrhu programu |
50 |
|
|
1. |
Správa mandátového a imunitného výboru NR SR |
|
|
o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát |
||
|
poslanca |
51 |
|
|
Poslanec Ľ. Fogaš |
51 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
53 |
|
|
2. |
Sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky |
54 |
|
3. |
Návrh na voľbu poslanca do výboru NR SR |
55 |
|
4. |
Návrh uznesenia NR SR o prerušení zasadania |
|
|
NR SR do uplynutia jej X. volebného obdobia |
56 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
56 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
58 |
|
|
5. |
Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národ- |
|
|
ného majetku SR za rok 1993 |
58 |
|
|
6. |
Návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného |
|
|
majetku SR za rok 1993 |
58 |
|
|
Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR |
||
|
R. J a n á č |
60 |
|
|
Poslanec J. Zselenák - správa o pre- |
||
|
rokovaní návrhov vo výboroch NR SR |
63 |
|
|
Hlasovanie o uznesení k výročnej správe FNM |
65 |
|
|
Hlasovanie o uznesení k ročnej účtovnej zá- |
||
|
vierke FNM |
66 |
|
|
7. |
Návrh rozpočtu Fondu národného majetku SR |
|
|
na rok 1994 |
67 |
|
|
Poslanec J. Zselenák |
67 |
|
|
Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR |
||
|
R. J a n á ä |
68 |
|
|
Poslanec J. Zselenák |
70 |
|
Rozprava |
||
|
Poslankyňa M. Bartošíková |
71 |
|
|
Poslanec M. Tahy |
75 |
|
|
Poslanec Ľ. F o g a š |
75 |
|
|
Podpredseda NR SR A. M. Húska |
76 |
|
|
Poslanec J. Zselenák |
77 |
|
|
Poslankyňa M. Bartošíková |
79 |
|
|
Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR |
||
|
R. J a n á ä |
80 |
|
|
Poslankyňa M. Bartošíková |
84 |
|
|
Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR |
||
|
R. J a n á č |
84 |
|
|
Poslankyňa M. Bartošíková |
85 |
|
|
Poslanec J. Zselenák |
86 |
|
|
8. |
Návrh na použitie majetku Fondu národného majetku |
|
|
SR podľa § 28. ods. 3 písm. b/ zákona číslo |
||
|
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu |
||
|
na iné osoby v znení neskorších predpisov |
87 |
|
|
Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR |
||
|
R. J a n á č |
88 |
|
|
Poslanec J. Zselenák |
90 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec M. Tahy |
91 |
|
|
Podpredseda NR SR A. M. Húska |
93 |
|
|
Poslankyňa M. Bartošíková |
94 |
|
|
Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR |
||
|
R. J a n á ä |
95 |
|
|
Poslankyňa M. Bartošíková |
97 |
|
|
Poslanec M. Tahy |
98 |
|
|
Poslanec E. P á n č i |
98 |
|
Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR |
||
|
R. J a n á č |
99 |
|
|
Poslanec J. Zselenák |
100 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k návrhu na použitie FNM |
101 |
|
|
Hlasovanie o návrhu na použitie FNM |
107 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k návrhu rozpočtu FNM |
108 |
|
|
Hlasovanie o uznesení k návrhu rozpočtu FNM |
110 |
|
|
9. |
Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona |
|
|
NR SR o obmedzení výdavkov politických strán a |
||
|
hnutí na propagáciu pred voľbami do NR SR |
111 |
|
|
Minister vnútra SR L. Pittner |
112 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
112 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
115 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
116 |
|
|
Podpredseda NR SR Ľ. Černák |
116 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
117 |
|
|
Poslanec J. Jakuš |
117 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
118 |
|
|
Poslanec P. Lauko |
118 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
119 |
|
|
Poslanec L. Polka |
119 |
|
|
Poslanec J. J a k u š |
120 |
|
|
Poslanec J. Polačko |
120 |
|
|
Poslanec P. Hrušovský |
120 |
|
|
Poslanec P. Lauko |
122 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
122 |
|
|
Poslanec P. Hrušovský |
123 |
|
|
Poslanec I. Hudec |
123 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
123 |
|
|
Hlasovanie o návrhu poslanca Hudeca |
124 |
|
Poslanec J. Čarnogurský |
125 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
125 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
127 |
|
|
18. |
Poslanec J. Polačko augusta 1994 |
128 |
|
Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov NR SR |
||
|
na vydanie zákona o obmedzení výdavkov poli- |
||
|
tických strán a hnutí |
129 |
|
|
Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vy- |
||
|
danie zákona o obmedzení výdavkov politických |
||
|
10. |
strán a hnutí Návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou |
132 |
|
Rámcového dohovoru o klimatickej zmene |
133 |
|
|
Minister životného prostredia SR J. Hraško |
134 |
|
|
Poslanec J. Fekete - správa o preroko- |
||
|
vaní návrhu vo výboroch NR SR |
136 |
|
|
11. |
Hlasovanie o návrhu uznesenia Návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou |
138 |
|
Dohovoru o biologickej diverzite |
138 |
|
|
Minister životného prostredia SR J. Hraško |
139 |
|
|
Poslanec J. Fekete - správa o preroko- |
||
|
vaní návrhu vo výboroch NR SR |
141 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslankyňa G. Kaliská |
142 |
|
|
Minister životného prostredia SR J. Hraško |
142 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
143 |
|
12. |
Návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o priateľ- |
|
|
ských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou re- |
||
|
publikou a Ruskou federáciou |
144 |
|
|
Podpredseda vlády SR I. Š i m k o |
144 |
|
|
Poslanec I. Laluha - správa o preroko- |
||
|
vaní návrhu vo výboroch NR SR |
148 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec J. F i g e ľ |
151 |
|
|
Podpredseda NR SR A. M. Húska |
154 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
156 |
|
|
13. |
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou |
|
|
republikou o úprave niektorých otázok na úseku |
||
|
matrík a štátneho občianstva |
156 |
|
|
Minister vnútra SR L. Pittner |
156 |
|
|
Poslanec F. Gaulieder - správa |
||
|
o prerokovaní návrhu vo výboroch NR SR |
159 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
161 |
|
|
14. |
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou |
|
|
republikou o doplnení Európskeho dohovoru |
||
|
o vzájomnej pomoci v trestných veciach zo dňa |
||
|
20. apríla 1959 a o uľahčení jeho vykonávania |
162 |
|
|
15. |
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou |
|
|
republikou o doplnení Európskeho dohovoru |
||
|
o vydávaní zo dňa 13. decembra 1957 a o uľah- |
||
|
čení jeho vykonávania |
162 |
|
|
Minister spravodlivosti SR M. Hanzel |
162 |
|
Poslanec R. Fico - správa o prero- |
||
|
kovaní návrhu vo výboroch NR SR |
164 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
167 |
|
|
16. |
Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky |
167 |
|
Minister spravodlivosti SR M. Hanzel |
167 |
|
|
Poslanec I. Malý - správa o výsledku |
||
|
prerokovania návrhu vo výboroch NR SR |
169 |
|
|
17. |
Hlasovanie o návrhu uznesenia Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zá- |
171 |
|
kona NR SR o používaní a ochrane olympijskej |
||
|
symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore |
171 |
|
|
Poslankyňa M. Ďurišinová |
171 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec M. Ftáčnik |
174 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k návrhu zákona |
176 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
178 |
|
|
Poslankyňa H. Ďurišinová |
178 |
|
|
18. |
Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení a do- |
|
|
pĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní |
||
|
súdnom /Trestný poriadok v znení neskorších |
||
|
predpisov |
179 |
|
|
Minister vnútra SR L. Pittner |
179 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec R. Fico |
183 |
|
Rozprava |
|
|
Poslankyňa K. Tóthová |
187 |
|
Poslanec L. Kvasnička |
191 |
|
Poslanec R. Fico |
191 |
|
Poslankyňa K. Tóthová |
199 |
|
Poslanec E. Bárány |
201 |
|
Poslanec L. Polka |
201 |
|
Poslanec I. Móri |
206 |
|
Minister spravodlivosti SR M. Hanzel |
208 |
|
Poslankyňa K. Tóthová |
211 |
|
Minister spravodlivosti SR M. Hanzel |
212 |
|
Minister vnútra SR L. Pittner |
212 |
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
213 |
|
Minister vnútra SR L. Pittner |
214 |
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
214 |
|
Minister spravodlivosti SR M. Hanzel |
215 |
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
216 |
|
Poslanec M. Ftáčnik |
216 |
|
Poslanec E. Bárány |
216 |
|
Poslanec J. Polačko |
217 |
|
Poslanec L. Polka |
218 |
|
Minister vnútra SR L. Pittner |
219 |
|
Poslanec E. Bárány |
219 |
|
Poslanec J. Polačko |
220 |
|
Predseda NR SR I. Gašparovič |
221 |
|
Poslanec V. Bajan |
221 |
|
Poslanec R. Fico |
222 |
|
Poslankyňa K. Tóthová |
225 |
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
|
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
226 |
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
236 |
|
19. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do- |
|
|
pĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. - Trestný zákon |
||
|
v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení |
||
|
zákon číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení |
||
|
neskorších predpisov Minister vnútra SR L. Pittner |
236 237 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec L. Polka |
239 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec L. Polka |
241 |
|
|
Poslanec J. H e i s |
242 |
|
|
Poslankyňa G. Kaliská |
244 |
|
|
Poslanec J. Š e b o |
245 |
|
|
Poslanec T. K u z b e r t |
247 |
|
|
Poslanec I. Móri |
247 |
|
|
Poslanec R. Fico |
248 |
|
|
Poslanec T. K u z b e r t |
250 |
|
|
Poslanec I. Chamula |
250 |
|
|
Poslanec R. Fico |
251 |
|
|
Poslanec T. K u z b e r t |
251 |
|
|
Poslanec I. Chamula |
251 |
|
|
Poslanec R. Fico |
252 |
|
|
Poslanec J. J a k u š |
253 |
|
|
Poslanec I. Chamula |
253 |
|
|
Poslanec R. Fico |
254 |
|
|
Poslanec J. J a k u š |
254 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
255 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
264 |
|
Poslanec L. Polka |
264 |
|
|
Poslanec A. H r n o |
265 |
|
|
Poslanec M. Hanzel |
265 |
|
|
Poslanec A. Hrnko |
266 |
|
|
20. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do- |
|
|
pĺňa zákon SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch |
||
|
v znení neskorších predpisov a zákon SNR číslo |
||
|
564/1991 Zb. o obecnej polícii |
266 |
|
|
Minister vnútra SR L. Pittner |
266 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec E. Bárány |
270 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
273 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
276 |
|
|
21. |
Vládny návrh zákona NR SR o boji proti legali- |
|
|
zácii príjmov z najzávažnejších, najmä organi- |
||
|
zovaných foriem trestnej činnosti, a o zmenách |
||
|
niektorých ďalších zákonov |
277 |
|
|
Podpredseda vlády SR I. Š i m k o |
277 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec P. Homola |
284 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec P. Homola |
285 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
286 |
|
|
Poslanec L. Polka |
289 |
|
|
Poslanec J. F í g e ľ |
290 |
|
|
Podpredseda vlády SR I. Š i m k o |
292 |
|
|
Poslanec P. Homola |
292 |
|
22. |
Návrh poslanca NR SR Eduarda Báránya na vydanie |
|
|
zákona NR SR. ktorým sa dopĺňa zákon NR SR čís- |
||
|
lo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore |
294 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
295 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec B. Bugár |
296 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec M. Pollák |
298 |
|
|
Poslanec L. Polka |
299 |
|
|
Minister vnútra SR L. Pittner |
299 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
302 |
|
|
19. |
augusta 1994 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k návrhu poslanca NR SR E. Báránya |
||
|
na vydanie zákona |
307 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
308 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona o boji proti |
||
|
legalizácii príjmov z najzávažnejších foriem |
||
|
trestnej činnosti |
310 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
312 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
313 |
|
|
Podpredseda vlády SR I. Š i m k o |
313 |
|
|
23. |
Vládny návrh zákona NR SR o zdravotnom poistení. |
|
|
financovaní zdravotného poistenia a o zriadení |
||
|
Všeobecnej zdravotnej poisťovne |
314 |
|
|
Minister zdravotníctva SR T. Š a g á t |
314 |
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
|
|
poslanec J. Jakuš |
316 |
|
Rozprava |
|
|
Poslanec J. Jakuš |
319 |
|
Poslankyňa G. Ťavodová |
321 |
|
Poslanec I. Hudec |
325 |
|
Poslankyňa J. Sudeková |
327 |
|
Poslankyňa M. Aibeková |
329 |
|
Poslankyňa K. Tóthová |
334 |
|
Poslanec M. Tahy |
335 |
|
Poslankyňa K. Tóthová |
335 |
|
Poslanec P. Lauko |
336 |
|
Poslankyňa M. Aibeková |
339 |
|
Poslankyňa J. Sudeková |
340 |
|
Poslankyňa M. Bartošíková |
340 |
|
Poslankyňa G. Ťavodová |
341 |
|
Poslanec P. Lauko |
341 |
|
Poslankyňa A. Štefánikova |
342 |
|
Podpredseda NR SR A. M. Húska |
342 |
|
Poslanec D. Mäsiar |
343 |
|
Poslanec P. Lauko |
344 |
|
Poslanec M Kelemen |
344 |
|
Poslanec M. Tahy |
345 |
|
Poslanec K. Dubovan |
347 |
|
Poslanec M. Ftáčnik |
348 |
|
Poslanec I. Chamula |
355 |
|
Poslankyňa M. Bartošíková |
356 |
|
Poslanec E. P á n č i |
357 |
|
Minister zdravotníctva SR T. ä a g á t |
359 |
|
Poslankyňa M. Aibeková |
364 |
|
Poslanec J. Jakuš |
365 |
|
Poslanec I. Chamula |
368 |
|
Poslanec E. P á n č i |
369 |
|
Poslanec F. Mikloško |
371 |
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
371 |
|
|
Poslanec Ľ. F o g a š |
380 |
|
|
Poslanec J. Čarnogurský |
381 |
|
|
Poslanec M. Tahy |
383 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
383 |
|
|
Minister zdravotníctva SR T. ä a g á t |
383 |
|
|
24. augusta 1994 |
||
|
Znovu otvorená rozprava k vládnemu návrhu zá- |
||
|
kona o zdravotnom poistení, financovaní zdra- |
||
|
votného poistenia a o zriadení Všeobecnej |
||
|
zdravotnej poisťovne |
386 |
|
|
Minister zdravotníctva SR T. é a g á t |
387 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
390 |
|
|
Poslanec M. Tahy |
394 |
|
|
Minister zdravotníctva SR T. ä a g á t |
395 |
|
|
Poslanec V. Bajan |
395 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
396 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
397 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
408 |
|
|
Poslanec J. Jakuš |
408 |
|
|
24. |
Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona |
|
|
NR SR o meste Martin ako centre národnej kultú- |
||
|
ry Slovákov |
409 |
|
|
Poslanec Š. Kvietik |
408 |
|
|
Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR |
||
|
poslankyňa V. Danielová |
411 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec F. Mikloško |
412 |
|
|
Poslanec R. Žingor |
413 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k návrhu zákona |
415 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
417 |
|
|
25. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa dopĺňa |
|
|
zákon NR SR číslo 63/1993 Z. z. o štátnych |
||
|
symboloch Slovenskei republiky a ich používaní |
418 |
|
|
Minister školstva a vedy SR Ľ. Harach |
418 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec P. J a r o š |
419 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
421 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
422 |
|
|
26. |
Vládny návrh zákona NR SR o Sociálnej poisťovni |
423 |
|
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR |
||
|
J. Brocka |
423 |
|
|
Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR |
||
|
poslankyňa M. Ondrejovičová |
426 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslankyňa M. Ondrejovičová |
427 |
|
|
Poslanec M. Tahy |
430 |
|
|
Poslanec M. F e h é r |
431 |
|
|
Poslankyňa M. Ondrejovičová |
432 |
|
|
Poslankyňa A. Draxlerová |
433 |
|
Poslankyňa E. Rusnáková |
435 |
|
Poslanec M. Ftáčnik |
436 |
|
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR |
|
|
J. Brocka |
438 |
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
|
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
441 |
|
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR |
|
|
J. Brocka |
455 |
|
Poslanec M. Tahy |
456 |
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
458 |
|
Návrhy na ďalšiu úpravu programu schôdze |
459 |
|
Poslanec J. J a k u š |
459 |
|
Poslankyňa E. Rusnáková |
460 |
|
Poslankyňa K. Tóthová |
461 |
|
Poslanec H. Ftáčnik |
462 |
|
Poslanec K. Dubovan |
464 |
|
Poslanec T. Kuzbert |
465 |
|
Poslankyňa E. Rusnáková |
465 |
|
Poslanec M. Pridala |
466 |
|
Poslanec F. Javorský |
466 |
|
Poslankyňa K. Tóthová |
467 |
|
Poslankyňa G. Ťavodová |
467 |
|
Poslanec F. Mikloško |
468 |
|
Poslanec N. Ftáčnik |
468 |
|
Poslanec T. C 1 n g e 1 |
469 |
|
Poslanec I. Chamula |
469 |
|
Poslankyňa E. Bartošová |
470 |
|
Poslankyňa K. Tóthová |
471 |
|
Poslanec J. R e a |
471 |
|
Poslanec P. Jakubík |
473 |
|
Poslankyňa K. Tóthová |
474 |
|
Poslanec T. C i n g e 1 |
476 |
|
27. |
Vládny návrh zákona NR SR o zdravotnej sta- |
|
|
rostlivosti |
476 |
|
|
Minister zdravotníctva SR T. Š a g á t |
476 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec M. Kelemen |
478 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec M. Kelemen |
479 |
|
|
Poslankyňa A. Štefániková |
481 |
|
|
Poslankyňa J. Sudeková |
483 |
|
|
Poslanec M. Pridala |
485 |
|
|
Poslanec B. Chmelík |
486 |
|
|
Poslanec J. R e a |
487 |
|
|
Minister zdravotníctva SR T. Š a g á t |
489 |
|
|
Poslanec M. Kelemen |
491 |
|
|
Poslanec J. R e a |
492 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
493 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
505 |
|
|
Poslanec M. Kelemen |
505 |
|
|
28. |
Vládny návrh zákona NR SR o ochrane zdravia |
|
|
ľ u d í |
505 |
|
|
Minister zdravotníctva SR T. Š a g á t |
506 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec B. Chmelík |
507 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec M. Kelemen |
508 |
|
|
Poslanec P. Lauko |
509 |
|
Poslanec P. Jakubík |
510 |
|
|
Poslanec M. Tahy |
511 |
|
|
Poslanec J. Polačko |
511 |
|
|
Poslanec E. Rózsa |
514 |
|
|
Minister zdravotníctva SR T. S a g á t |
514 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
516 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
524 |
|
|
29. |
Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona |
|
|
NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR číslo |
||
|
193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia |
525 |
|
|
Poslanec B. Chmelík |
525 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec V. Miškovský |
526 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslankyňa A. Chlapíková |
528 |
|
|
Poslanec B. Chmelík |
531 |
|
|
Poslanec V. Miškovský |
532 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k návrhu zákona |
533 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
534 |
|
|
Poslanec Š. Kvietik |
536 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
537 |
|
|
30. |
Vládny návrh zákona NR SR 9 poľnej stráži |
538 |
|
Minister poľnohospodárstva SR P. K o n c o š |
538 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec J. Weis |
541 |
|
Rozprava |
||
|
Poslanec J. Krivčík |
542 |
|
|
Poslanec Ľ. Novotný |
544 |
|
|
Poslanec E. P á n č i |
544 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
546 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
552 |
|
|
25. augusta 1994 |
||
|
Návrh na zmenu programu schôdze |
555 |
|
|
Poslankyňa E. Bartošová |
556 |
|
|
Poslanec K. Dubovan |
557 |
|
|
Hlasovanie o návrhu programu schôdze |
558 |
|
|
31. |
Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zá- |
|
|
kona NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čís- |
||
|
lo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku |
||
|
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov |
559 |
|
|
Poslanec I. Móri |
559 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
560 |
|
|
Poslanec B. Chmelík |
561 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec M. Tahy |
562 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
565 |
|
|
32. |
Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie |
|
|
zákona NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon |
||
|
číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch |
||
|
v znení zákona NR SR číslo 88/1994 Z. z. |
565 |
|
|
Poslanec J. Košnár |
566 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec M. Tahy |
570 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
574 |
|
|
33. |
vládny návrh zákona NR SR o Štátnom fonde |
|
|
likvidácie jadrovo-energetických zariadení a |
||
|
nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a |
||
|
rádioaktívnymi odpadmi |
574 |
|
|
Minister hospodárstva SR P. M a g v a š i |
575 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec L. K ö t e 1 e s |
577 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec J. Š e b o |
578 |
|
|
Poslanec Á. Duka-Zólyomi |
580 |
|
|
Poslankyňa G. Kaliská |
584 |
|
|
Minister hospodárstva SR P. Magvaši |
585 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
587 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
592 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
594 |
|
|
34. |
Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zá- |
|
|
kona NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR |
||
|
číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení |
||
|
neskorších predpisov a zákon SNR číslo 346/1990 |
||
|
Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v zne- |
||
|
ní neskorších predpisov |
595 |
|
|
Poslanec J. R e a |
595 |
|
Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR |
|
|
poslankyňa A. Chlapíková |
598 |
|
Rozprava |
|
|
Poslanec R. Goč |
599 |
|
Poslanec Š. Daňo |
603 |
|
Poslanec M. Králik |
603 |
|
Poslanec J. R e a |
604 |
|
Poslanec P. Lauko |
605 |
|
Poslanec R. Goč |
606 |
|
Poslanec E. Rózsa |
606 |
|
Poslanec M. Králik |
607 |
|
Poslanec J. Polačko |
608 |
|
Poslanec Š. Daňo |
610 |
|
Poslankyňa E. Bartošová |
611 |
|
Poslanec M. Ftáčnik |
612 |
|
Poslanec M. Pollák |
619 |
|
Poslanec Š. Daňo |
620 |
|
Poslanec M. Pollák |
621 |
|
Poslankyňa E. Bartošová |
621 |
|
Poslanec L. Kliman |
623 |
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
|
|
návrhoch k návrhu zákona |
624 |
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
640 |
|
Poslankyňa A. Chlapíková |
641 |
|
Poslanec I. Chamula |
641 |
|
Prerokovanie návrhu Ústavnoprávneho výboru |
|
|
NR SR na rozhodnutie o neplatnosti hlasovania |
|
|
HR SR 24. augusta 1994 o pozmeňovacom návrhu |
|
|
poslanca E. Rózsu k § 18 ods. 4 vládneho ná- |
|
|
vrhu zákona NR SR o ochrane zdravia ľudí |
642 |
|
Poslanec F. Mikloško |
642 |
|
|
Poslanec Ľ. Fogaš |
643 |
|
|
Poslanec A. Bernaťák |
646 |
|
|
Hlasovanie o návrhu uznesenia |
647 |
|
|
35. |
Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona |
|
|
NR SR o právnom postavení a platových pomeroch |
||
|
starostov obcí a primátorov miest |
647 |
|
|
Poslanec J. R e a |
648 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
Poslanec J. Polačko |
651 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec J. Polačko |
657 |
|
|
Poslankyňa A. Draxlerová |
658 |
|
|
Poslankyňa A. Chlapíková |
659 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k návrhu zákona |
662 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
668 |
|
|
Poslanec J. R e a |
669 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
670 |
|
|
Poslanec J. R e a |
671 |
|
|
Poslanec P. Lauko |
671 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
671 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
672 |
|
|
Poslankyňa K. Tóthová |
673 |
|
|
Poslanec P. Lauko |
674 |
|
|
Poslankyňa K. Tóthová |
674 |
|
|
Poslanec V. Bajan |
675 |
|
|
Poslanec P. Lauko |
675 |
|
|
Poslanec P. Hrušovský |
675 |
|
Poslanec F. Gaulieder |
676 |
|
|
Poslanec J. Masarik |
677 |
|
|
36. |
Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zá- |
|
|
kona NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR |
||
|
číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení ne- |
||
|
skorších predpisov |
677 |
|
|
Poslanec J. Masarik |
678 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec J. Polačko |
685 |
|
|
Rozprava |
||
|
Minister obrany SR P. Kanis |
668 |
|
|
Minister financií SR R. Filkus |
696 |
|
|
Poslanec K. Dubjel |
698 |
|
|
Poslanec J. Varjú |
699 |
|
|
Poslanec I. Jaroš |
702 |
|
|
Poslanec J. Masarik |
703 |
|
|
26. |
auqusta 1994 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
708 |
|
|
Poslankyňa K. Tóthová |
709 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k návrhu zákona |
710 |
|
|
Hlasovanie o návrhu zákona |
716 |
|
|
Poslanec M. Tahy |
717 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
718 |
|
|
Poslanec L. Polka |
718 |
|
|
Poslanec T. Kuzbert |
719 |
|
|
Poslanec L. Polka |
719 |
|
|
Poslanec P. Bogdan |
719 |
|
Poslanec T. K u z b e r t |
720 |
|
|
Poslanec P. Bogdan |
720 |
|
|
Poslankyňa K. Tóthová |
721 |
|
|
37. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení |
|
|
a dopĺňa zákon NR SR číslo 3/1993 Z. z. |
||
|
o zriadení Armády Slovenskej republiky |
722 |
|
|
Minister obrany SR P. Kanis |
722 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec J. Šutovský |
724 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec M. Pollák |
725 |
|
|
Poslanec T. Kuzbert |
726 |
|
|
Minister obrany SR P. Kanis |
727 |
|
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
||
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
729 |
|
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
733 |
|
|
38. |
Návrh na vyslanie príslušníkov Armády Sloven- |
|
|
skej republiky mimo územia Slovenskej republiky |
||
|
na spoločné vojenské cvičenia v rámci programu |
||
|
Partnerstvo za mier do Poľskej republiky a Ho- |
||
|
landského kráľovstva |
733 |
|
|
Minister obrany SR P. Kanis |
734 |
|
|
Poslanec P. Bogdan - informácia o pre- |
||
|
rokovaní návrhu vo výbore NR SR |
735 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec P. Bogdan |
736 |
|
|
Poslanec T. Kuzbert |
736 |
|
Minister obrany P. Kanis |
737 |
|
|
Poslanec T. K u z b e r t |
737 |
|
|
Minister obrany SR P. Kanis |
738 |
|
|
Poslankyňa K. Tóthová |
738 |
|
|
Poslanec T. K u z b e r t |
739 |
|
|
Poslanec V. Bajan |
739 |
|
|
Poslanec P. Bogdan |
740 |
|
|
Poslanec F. Gaulieder |
741 |
|
|
Poslanec E. Bárány |
743 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
744 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
745 |
|
|
Poslanec T. C a b a j |
745 |
|
|
Poslanec T. Kuzbert |
746 |
|
|
Poslanec F. Mikloško |
747 |
|
|
Poslankyňa K. Tóthová |
747 |
|
|
Poslanec M. Ftáčnik |
748 |
|
|
Poslanec T. Kuzbert |
748 |
|
|
Poslanec T. C a b a j |
749 |
|
|
Poslanec P. Lauko |
750 |
|
|
Poslankyňa E. Rusnáková |
751 |
|
|
Poslanec F. Gaulieder |
751 |
|
|
39. |
Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení |
|
|
a dopĺňa zákon číslo 174/1968 Zb. o štát- |
||
|
nom odbornom dozore nad bezpečnosťou |
||
|
práce |
752 |
|
|
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR |
||
|
J. Brocka |
752 |
|
|
Spoločný spravodajca výborov NR SR |
||
|
poslanec P. Jakubík |
754 |
|
|
Rozprava |
||
|
Poslanec J. čapkovič |
755 |
|
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích |
|
|
návrhoch k vládnemu návrhu zákona |
756 |
|
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona |
758 |
|
Poslanec J. R e a |
759 |
|
Poslanec g. Kvietik |
760 |
|
Poslanec J. R e a |
761 |
|
Hlasovanie o návrhu poslanca Reu |
762 |
|
Minister školstva a vedy SR Ľ. Harach |
762 |
|
Podpredseda NR SR A. M. Húska |
763 |
|
Skončenie rokovania 37. schôdze NR SR |
764 |
|
Uznesenia prijaté na 37. schôdzi NR SR |