Digitálna knižnica

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 28., 29., 30. júna, 1., 6., 7., 8., 12., 13., 14. a 15. júla 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 34. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

l. časť

X. volebné obdobie

Stenografická správa

o 34. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

konanej 28., 29., 30. júna, 1., 6., 7., 8., 12., 13.,

14. a 15. júla 1994

Program schôdze:

1. Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca

2. Sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

3. Návrh na voľbu poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky

4. Informácia o uznesení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k posúdeniu výroku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 9. júna 1994

5. Návrh na zmenu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 15. decembra 1993 číslo 354 k zloženiu stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy

6. Návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1993

7. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov

8. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína

9. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva

10. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu

11. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov

12. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív

13. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

14. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti

15. Návrh na vyslovenie súhlasu s 11. Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

16. Návrh na vyslovenie súhlasu na predčasné ukončenie platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o úprave dvojakého štátneho občianstva, podpísanej 31. mája 1974 v Prahe

17. Vládny návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky

18. Návrh na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu

19. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskom spravodajstve

20. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995

21. Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko

22. Správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1994

23. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o Štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 65/1994 Z. z.

24. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia

25. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín

26. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu na voľbu ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky

27. Voľba člena Rady Slovenskej televízie

28. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane hospodárskej súťaže

29. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti

30. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatrení na úseku objavov

31. Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že súčasne s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky sa bude konať referendum o preukázateľnosti finančných prostriedkov použitých pri dražbách a privatizácii spätne od roku 1989

32. Informácia o postupe prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

33. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničnej zdravotnej poisťovni

34. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia číslo 297/1992 Zb., zákona číslo 496/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z.

35. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o psychologickej činnosti a o Slovenskej psychologickej komore

36. Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

37. Interpelácie a otázky poslancov

38. Všeobecná rozprava

39. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Reštaurátorskej komore a výkone reštaurátorskej činnosti jej členov

40. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 15/1993 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi

41. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Sojku a Milana Letku na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o protihorthyovskom odboji

42. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky

43. Správa Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1993

44. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Milanovi Janičinovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky

Stenografická správa

o 34. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

konanej 28., 29., 30. júna, 1., 6., 7., 8., 12., 13.,

14. a 15. júla 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci,

otváram rokovanie 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých vítam.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali poslanci Štefan Daňo, Ján Čarnogurský, Ľubomír Fogaš, Ján Figeľ, Gabriela Kaliská, Róbert Fico a Štefan Kurisčák.

Páni poslanci, panie poslankyne, prosím, aby sme sa prezentovali.

Ďakujem. Zisťujem, že je prítomných 92 poslancov a poslankýň, takže môžem konštatovať, že Národná rada je uznášaniaschopná.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

po dohode 6 podpredsedami Národnej rady a v politickom grémiu navrhujem program schôdze ako vám bol rozdaný. Napriek tomu sa pýtam, či má niekto pripomienky alebo otázky k bodom programu.

Pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Pán predseda, odporúčam, aby na 6. júla 1994 ako druhý bod programu bol zaradený návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti. Tento zákon je dosť urgentný vzhľadom na doterajšie skúsenosti s uplatňovaním tejto problematiky, ale aj vzhľadom na to, že prakticky končí školský rok a niektorí mladí ľudia naozaj budú potrebovať oveľa pružnejšie a pozitívnejšie riešenia ako doteraz, ale aj vzhľadom na to, aby sme reagovali na málo aktívnu účasť v riešení problémov zamestnanosti. Problémy sa väčšinou riešia pasívnym spôsobom.

Tento môj návrh, ktorý zatiaľ nemá tlač a nebol prerokovaný vo výboroch, vláda prerokovala a uznesením číslo 627 s ním vyslovila súhlas s dvoma pripomienkami, ktoré akceptutujem. Termín 6. júla som navrhol preto, aby bol dovtedy čas návrh prerokovať vo výboroch, ktorým to prikážete.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec, len musím konštatovať, že tento návrh zákona ešte vláda nedoručila Národnej rade, zatiaľ som ho nedostal. Ale je to poslanecký návrh a aj keby ho vláda nedoručila, vaša požiadavka je akceptovateľná po hlasovaní.

Prosím, pani poslankyňa Štefánikova.

Poslankyňa A. Štefániková:

Vážený pán predseda,

vážení členovia vlády,

vážení páni kolegovia poslanci,

vážené panie poslankyne,

prosím vás zaradiť na túto schôdzu Národnej rady návrh poslaneckého zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničiarskej zdravotnej poisťovni, tlač 453. Podotýkam, že tento návrh bol s kladným výsledkom prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, ako aj vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci. Nebol prerokovaný v dvoch výboroch - v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady a vo Výbore Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Z tohto dôvodu by som prosila, pokiaľ by naše stanovisko bolo k tomu kladné, aby táto tlač bola zaradená do programu 6. júla alebo 12. júla ako prvý bod programu, aby tieto dva zostávajúce výbory mali čas prerokovať ho.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej sa hlásil pán poslanec Csáky. Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

navrhujem zaradiť do programu návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Tento návrh zákona navrhujem zaradiť na stredu 6. júla 1994 ako prvý bod popoludňajšieho rokovania. Na zdôvodnenie uvádzam, že je to nový poslanecký návrh, ktorý obsahovo sa veľmi približuje k tomu návrhu, ktorý neprešiel absenciou jediného hlasu v našom parlamente.

Vážený pán predseda, text návrhu aj s podpismi poslancov vám hneď po odsúhlasení programu odovzdám. Súčasne vás žiadam o zaradenie tohto návrhu zákona aj do príslušných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, minimálne do garančného výboru.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, nemám ani tlač na ten zákon, nič. Poslanec P. Csáky:

Pán predseda, máme ho pripravený, ak bude odsúhlasené zaradenie do programu, hneď vám ho odovzdáme.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, mám dať zaradiť do programu zákon, ktorý vôbec nedošiel na Národnú radu? Samozrejme, je to vaša požiadavka, ale je to, podľa mňa, absurdné, aby zákon, ktorý nie je v sekretariáte alebo v podateľni Národnej rady, som dal zaradiť do programu.

Poslanec P. Csáky:

Pán predseda, preto som navrhol, aby sme to prerokovali na budúci týždeň, aby bol časový priestor.

Preseda NR SR I. Gašparovič:

Mne nejde o časový priestor, tu ide o tento moment, že ho nemám a mám ho dať zaradiť do programu. Samozrejme, budeme o tom hlasovať.

Prosím, ďalej pán poslanec Jaroš. Poslanec I. Jaroš:

Vážený pán predseda,

z poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rody navrhujem doplniť navrhovaný program 34. schôdze Národnej rady o informáciu, ktorá by bola zaradená ako bod 4. Ide o informáciu o prijatom uznesení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k posúdeniu výroku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dna 9. júna 1994.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ako bod číslo 4? Poslanec I. Jaroš:

Áno, ako bod číslo 4. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Bartošová.

Poslankyňa E. Bartošová:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, vážení prítomní,

takisto si dovolím predložiť návrh na doplnenie programu 34. schôdze Národnej rady, a to po navrhovanom bode číslo 5, ktorý navrhol pán Ivan Jaroš, podpredseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, zaradiť návrh na zmenu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 354 z 15. decembra 1993 k zloženiu stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy na ostávajúce obdobie. Prosím kolegyne a kolegov o podporu tohoto návrhu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené kolegyne, kolegovia,

žiadam zaradiť do programu priebežnú informáciu o plnení bodu C/2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1994 číslo 401. Ide o prešetrenie všetkých privatizačných projektov schválených vládou Slovenskej republiky od roku 1991 do júna 1992 s osobitným zameraním na projekty schválené v máji a v júni 1992. Ide o tzv. divokú privatizáciu za vlády pána Jána Čarnogurského.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, chcel by som poprosiť pána poslanca Tahyho, keby mohol osvetliť v súvislosti s jeho podaným návrhom - on sa totiž vyslovil, že ide o poslanecký návrh zákona, o ktorom rokovala vláda a odsúhlasila ho, ale ešte stále nemá parlamentnú tlač. Teda nechápem v podstate na základe čoho vláda rokovala a rozhodla. Keby mohol odpovedať na túto otázku, pretože budeme hlasovať o jeho návrhu, a v prípade, ak tento materiál nemá parlamentnú tlač, parlamentné číslo a to isté sa týka aj návrhu pána poslanca Csákyho - myslím si, že hlasovanie je bezpredmetné, pretože je možné dať hlasovať, o návrhoch zákonov, ktoré spĺňajú všetky formálne náležitosti. A pokiaľ tlač nie je podaná, nemáme ani o čom dať hlasovať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím, že pán poslanec Tahy dá odpovedí, keď prídeme k jeho návrhu. Ďalej pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia,

pripájam sa k vystúpeniu pána kolegu Brňáka v tom zmysle, že takisto návrh pána kolegu Csákyho nespĺňa všetky podmienky rokovacieho poriadku o predloženom návhru zákona, teda navrhujem a žiadam, aby sa tiež o tomto návrhu nehlasovalo.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Ján Ľupták. Poslanec J. Ľupták:

Vážený predsedajúci,

vážená vláda,

vážení páni, vážené dámy,

predkladám návrh na doplnenie programu, aby na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bolo prijaté uznesenie, že súčasne s predčasnými parlamentnými voľbami sa bude konať referendum o preukázateľnosti finančných prostriedkov použitých pri dražbách a privatizácii spätne od roku 1989. Svoj návrh odôvodňujem nasledovne: Finančné náklady na referendum súbežne s predčasnými parlamentnými voľbami by boli minimálne. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle Ústavy Slovenskej republiky majú právo hlasovaním takéto uznesenie prijať. Žiadam o mojom návrhu hlasovať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

dovoľte, aby som aj ja podal návrh na doplnenie programu 34. schôdze Národnej rady, a to parlamentnou tlačou 545. Ide o návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Ako dôvod na zaradenie už na túto schôdzu môžem uviesť iba to, že som bol splnomocnený jednak výborom Národnej rady, ktorý vediem, aby som tak urobil. A taktiež v tomto roku sa končí funkčné obdobie starostov a primátorov miest a toto ich postavenie vzhľadom na právne a platové pomery nebolo riešené. Aj z tohto dôvodu chcem a mám podporu v mojom výbore, aby sme tento problém prerokovali. Keďže parlamentná tlač už je, je to pridelené aj do výborov, prosil by som kolegov - predsedov výborov, aby to zaradili na prerokovanie výborov v priebehu schôdze.

Navrhujem to ako bod 32 s tým, že bod 31 je návrh skupiny poslancov, kde spoločným spravodajcom výborov bude člen nášho výboru.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Letko. Poslanec M. Letko:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

práve v týchto dňoch uplynie jeden rok odvtedy, čo sme spolu s dnes už, žiaľ, mŕtvym kolegom Viliamom Sojkom predlozili Národnej rade návrh na vydanie zákona o protihorthyovskom odboji ako tlač číslo 281. K predloženiu tohto návrhu zákona nás viedla snaha o morálnu satisfakciu občanov južného Slovenska, ktorí sa viedenským arbitrážnym rozhodnutím z 2. novembra 1938 prisúdili horthyovskému Maďarsku a ktorí sa spontánne, individuálne a i organizovane postavili proti okupácii, proti šovinizmu, proti potláčaniu politickej a osobnej slobody.

V súčasnosti sú opäť občania južného Slovenska znepokojení oživovaním politiky revízií a iredenty v susednom Maďarsku. Svedčia o tom tak vyhlásenia maďarských činiteľov, ako i mnohé konkrétne prejavy, ako napríklad minúta ticha v maďarskom parlamente pri príležitosti 70. výročia Trianonu, spochybňovanie súčasných hraníc, rozširovanie štátnych symbolov Uhorska na našom území, posmrtná pocta Miklóšovi Horthyrmu pri jeho znovupochovávaní v Maďarsku.

Schválením tohto návrhu zákona by ste, vážení poslanci z vládnej koalície, určite rozptýlili obavy Slovákov z nášho juhu o priveľkej ústretovosti vašich čelných predstaviteľov k splneniu maďarských požiadaviek. Žiadam vás preto, vážený pán predseda, o zaradenie návrhu zákona o protihortyhovskom odboji do programu 34. schôdze ako bod číslo 33.

Dovolím si ešte, vážení kolegovia, vážené kolegyne, informovať, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady vyjadril s pripomienkami súhlas na prerokovanie uvedeného návrhu v pléne Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

dovolím si predniesť tri návrhy, z ktorých dva sa týkajú programu nasej schôdze a jeden je návrh procedurálny.

Prvý sa týka návrhu, aby sne zaradili do programu ako bod číslo 28 informáciu o spôsobe prerokovania rokovacieho poriadku. Je to bod, ktorý nám nezaberie príliš veľa času, ale ktorý, myslím si, je aj potrebný vzhľadom na to, že predložený návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o rokovacom poriadku, ktorý sme podali v novembri 1993, odvtedy je v parlamente, ale výbory sa ním nezaoberali a zdá sa, že je zrelý čas, aby najneskôr na augustovej schôdzi sme sa vyrovnali s týmto dlhom tohto volebného obdobia a rozhodli o tomto zákone či už takým alebo onakým spôsobom. Myslím si, že vecne sa poradiť, ako zvládneme takúto ťažkú normu, by bolo možné práve v takomto bode, preto navrhujem jeho zaradenie.

Môj druhý návrh sa týka uznesenia, ktoré sme odhlasovali na 32. schôdzi, kde boli predložené alebo zaradené do programu iba niektoré návrhy, pretože sú tri v tej istej veci, a to sa týka zákonov o konflikte záujmov. Vtedy sme hlasovali, že sa nimi nebudeme zaoberať na májovej schôdzi a že ich posúdime na tejto schôdzi. Pamätám sa, že sme mali vtedy polemiku s pani Poslankyňou Tóthovou, ktorá však potom prijala takéto riešenie. Viem, že vo výboroch bola snaha nájsť nejaký spoločný návrh, preto si dovolím predniesť taký návrh, aby tieto tri návrhy, jeden a druhý poslanecký návrh a vládny návrh v poradí ako boli podané, boli zaradené ako body 21, 22 a 23 programu a aby boli zaradené na program v stredu 13. budúceho mesiaca.

Môj posledný návrh je procedurálny a znie takto: Navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že 34. schôdza bude trvať najneskôr do 15. 7. a potom sa ukončí tak, aby vznikol aspoň minimálny priestor pre poslancov na krátke prázdniny. Potom, keď sa stretneme na augustovej schôdzi, už nebude čas na nejakú regeneráciu síl. A vieme, že nás čaká jednak augustová schôdza a potom predvolebná kampaň. Program, ktorý nestihneme takto prerokovať, by sme mohli automaticky zaradiť, na augustovú schôdzu, kde rozhodneme o tom, ktoré priority je potrebné ešte prerokovať a ktoré nie.

Môj posledný návrh je len na uváženie vás, pán predseda, týka sa len vás osobne. Máme v programe niektoré body, ktoré možno budú zaradené, už jeden z nich bezpochyby takým je, a to je zákon o dôchodkoch na rok 1994, ktorý nebol prerokovaný vo výboroch. Navrhujem, aby sme možno dnes prerušili tesne pred ukončením tejto schôdze rokovanie pléna a využili prítomnosť pána ministra Brocku, ktorý by mohol podať spoločný výklad k tomuto zákonu pre všetky parlamentné výbory, ktoré by sa potom mohli stretnúť a rozhodnúť o tomto zákone spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Toto je skôr návrh pre predsedajúceho alebo predsedu parlamentu.

Ďakujem za slovo. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pokiaľ som rozumel tomuto poslednému návrhu, povedali ste pred prerušením schôdze. Schôdza sa preruší o 19. 00 hodine.

Poslanec M. Ftáčnik:

Navrhujem to, povedzme, o 17. 00 hodine.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Potom musím tento váš návrh zaradiť, na hlasovanie, aby dnešná schôdza bola prerušená o 17. 00 hodine.

Poslanec M. Ftáčnik:

Dobre, alebo o 16. 30 hodine tak, aby sa vytvoril priestor.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Musíte mi dať návrh. Poslanec H. Ftáčnik:

Dobre. Predkladám návrh, vidín pána ministra Brocku, ktorý navrhuje 17. 00 hodinu, teda dávam návrh na 17. 00 hodinu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, o 17. 00 hodine s tým, že tento zákon prideľujem na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady.

Pán poslanec Tahy. Kým budete hovoriť, dovoľte mi odpovedať pánu poslancovi Brňákovi, že Kancelária Národnej rady včera zaradila návrh pána poslanca Tahyho, keď ho posielala na vládu, ako tlač 556. Tým je to vybavené, pán poslanec.

Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Ďakujem. Chcel som len reagovať, takýmto spôsobom s tým, že vláda ho prerokovala a dala stanovisko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Vážená Národná rada,

mám faktickú poznámku k programu rokovania, a síce podľa § 13 ods. 3 rokovacieho poriadku každý poslanec môže navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu. O tomto návrhu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky bez rozpravy. Ďalej podľa § 59 ods. 2 a § 75 rokovacieho poriadku Národná rada hlasovaním môže upustiť od termínov a lehôt, ktoré sú inak stanovené.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, o tom nikto nepochyboval. Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predseda.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

chcem požiadať o zaradenie do programu prerokovanie návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach na zamedzenie pôsobenia záujmových rozporov pri výkone vrcholných štátnych funkcií. Ide o zákon stretu záujmov. Prosím

vás pekne, je už najvyšší čas, aby sme tento zákon prerokovali. Bol vo výboroch. Tým, že sa určí lehota prerokovania, môžu sa prípadne konzultácie o sporných bodoch urýchlili, ale je už nedôstojné, aby tento parlament prerokovanie tohto zákona odkladal. Je možná, pokiaľ majú poslanci zábrany, účinnosť, od 1. októbra, čo je aj logické. Ale ten, kto ide na kandidátnu listinu, mal by vedieť pravidlá hry. To je jeden z príspevkov zmorálnenia verejného života. Je vysoko morálne, vážený pán poslanec, aby pravidlá hry sa vedeli vždy dopredu, a nie až potom, keď nastane hra, tie pravidlá sa začnú tvoriť, alebo sa začnú meniť. Preto apelujem na tento parlament, aby prerokovanie tohto zákona bolo zahrnuté do programu.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Aby nedošlo k nejakým podozrievaniam a k mylným výrokom, chcel by som povedať, že predtým, ako sa zostavoval program na dnešnú schôdzu, hovoril som s predkladateľom pánom Fogašom, bol pritom pán poslanec Ftáčnik a chvíľku aj pán podpredseda Weiss, kde som osobne namietal proti zaradeniu týchto troch bodov programu z toho dôvodu, že sú rozporuplné a že by bolo dobré, aby autori týchto zákonov vytvorili dve skupiny - skupinu poslaneckú a skupinu vládnu, aby sa zišli a skoordinovali svoje návrhy. Preto som to potom po dohode s pánom Fogašom na túto schôdzu do programu nezaradil. A aj teraz odporúčam, aby sme to nezaradili, pokiaľ sa tieto dve skupiny nestretnú a nebudú hľadať určitú dohodu. Samozrejme, to je len môj osobný návrh. Bude záležať na tom, ako budete hlasovať.

Pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Vážené dámy, vážení páni,

často sa tu hovorí, že by sme mali Slovensko priblížiť vyspelým krajinám a často chodievame aj von, aby sme získali skúsenosti o tom, ako prebieha parlamentná práca vonku. Posledne boli poslanci zo zahraničného výboru a z ústavnoprávneho výboru na návšteve v Bonne. Boli tam obaja predsedovia týchto výborov pán Laluha a pán Sečánsky. S predsedom tamojšieho právneho výboru, ktorý je zároveň aj ústavnoprávnym výborom, sme konzultovali aj otázku, ako je riešený konflikt záujmov v Západnom Nemecku, lebo často tu niektorí ľudia operujú tým, že je to morálne, že vo vyspelých krajinách je to tak. Pán predseda tamojšieho právneho výboru nám povedal, že jediný konflikt záujmov v západonemeckom Bundestagu je to, že poslanec nemôže byť zároveň zamestnaný v štátnej správe. A keď sme odchádzali - tu sú svedkovia obidvaja predsedovia výboru - nám pán predseda tamojšieho právneho výboru povedal: "Varujem vás, aby ste prijímali takýto zákon, aký ste mi tu predložili, lebo vychováte kastu profesionálnych politikov, ktorej nebude na ničom inom záležať len na sebe. "

Preto by som chcel povedať - rozmyslíme si túto vec a nezaraďujme tieto zákony ani na budúce plénum, nechajme to, nech sa to vyriešiť v budúcnosti, lebo je tam veľa-veľa záujmov. A takéto srdcervúce výlevy, že národ si to žiada - mali by sme ísť predovšetkým tam, kde sú skúsení ľudia a kde majú vedomosť, čo je to konflikt záujmov.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Ďalej pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik:

Do tejto polemiky okolo konfliktu záujmov mám len kratučkú poznámku. Chcem poďakovať pani poslankyni Tóthovej, že podporila môj návrh, hoci ona pléduje len za svoj, teda myslím poslanecký návrh klubu HZDS. Navrhol som, tak ako sa to minule rozhodlo, aby sme rokovali o všetkých troch návrhoch zákonov tak, ako boli podané, a navrhol som ich zaradiť na 13. 7. preto, aby vznikol čas na prípadnú dohodu o kompromisnom alebo prijateľnom znení pre väčšinu v tomto parlamente. Máme na to zhruba dva týždne. Ale súhlasím s tým, že je potrebné o tejto veci rozhodnúť.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Navrhujem kompromis medzi pánom poslancom Ftáčnikom a tým, čo povedal pán predseda. Navrhujem, pokiaľ neprejde návrh pána poslanca Ftáčnika, aby bol tento bod programu - všetky tri návrhy zákonov o konflikte záujmov - zaradený ako bod číslo 32, za posledným zákonom. Tam je dostatočný priestor.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Veľmi rada by som reagovala na vystúpenie pána poslanca Hrnku. Aj my sne diskutovali s odborníkmi z Nemecka, ale nebudeme tu robiť výmenu názorov, len chcem upozorniť na jedno - takú situáciu, aká vznikla v nasej republike a v ďalších postkomunistických štátoch, že dochádza k ekonomickému zemetraseniu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, nechcem vám brat slovo, ale ak prejdú tieto návrhy a zaradíme to do programu, k tomu bude určite diskusia týždeň.

Poslankyňa K. Tóthová:

Je to dôležité, pretože tento parlament si musí uvedomiť, že tu ide o prerozdeľovanie veľkého množstva financií, preto nemôžu byt poslanci, ktorí sú v parlamente, angažovaní aj inde. Nikde v západnej Európe nebola taká situácia, ktorá je teraz u nás.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Tiež sa prihováram za to, aby sme zákony týkajúce sa konfliktu záujmov prerokovali aj z toho dôvodu, že parlament ako inštitúcia trpí veľkým poklesom dôvery, pretože my, poslanci, sme často v podozrení, že zneužívame svoje postavenie, svoje informácie pre vlastné osobné ciele. Schválením

takéhoto zákona sa dajú presné pravidlá nášho pôsobenia a prispeje to k zvýšeniu autority parlamentu ako najdôležitejšej inštitúcie nášho demokratického systému.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Veľmi krátko za Klub nezávislých poslancov: Podobne budeme veľmi radi, keď sa prerokujú tieto zákony a zamedzí sa rôznym informáciám a dezinformáciám verejnosti. Maličká poznámka: Boli by sme veľmi radi, keby sme boli v situácii Západnej Európy, kde prerokúvajú osem zákonov za rok a nie osem zákonov za deň. Čiže konflikt záujmov a profesionálna činnosť poslanca je v tomto priestore vysoko aktuálna.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:

Vážený pán predseda,

navrhujem zaradiť ako bod 34 programu tejto schôdze poslanecký návrh na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí, ktorý máme ako tlač 544.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ak nemá nikto ďalší návrh, dovoľte, aby som aj ja dal pozmeňovacie návrhy.

Pokiaľ ide o tri zákony týkajúce sa konfliktu, navrhujem, aby sa zišli, ako som to povedal predtým, zástupcovia obidvoch poslaneckých návrhov a zástupcovia vládneho návrhu s tým, aby sa snažili skoordinovať svoje myšlienky v tomto zákone a predložili nám buď nový zákon alebo pozmeňovacie návrhy k niektorému z týchto troch zákonov. Môžem to takto predložiť s tým, že by sme to potom, samozrejme, prerokovali v auguste. To je môj návrh.

Druhý môj návrh sa týka návrhu pána poslanca Jána Michelka, ktorý som dostal dnes o 13. 00 hodine, a preto ho navrhujem zaradiť ako bod číslo 35, ak by bol schválený návrh pána poslanca Krivčíka. Je to podľa článku 88 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a § 85 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Podáva za skupinu poslancov návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky Milanovi Janičinovi. Potom sú dôvody, podpisy atď. Tento návrh musím akceptovať a navrhujem, aby bol zaradený ako bod 35.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Najprv otázka, pán predseda, na vás. Ten bod zaraďujete ako samozrejme, alebo budeme o tom hlasovať?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme o tom hlasovať, ale navrhujem ho ako samozrejme.

Poslanec F. Mikloško:

Totiž ide o to, že tam je istá lehota. Či ste brali tú lehotu dnes o 13. 00 hodine, že to automaticky zaraďujete ako bod programu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, vychádzam z toho, že keď dôjde k takejto situácii, do 7 dní som povinný zvolať schôdzu. A tak ako to bolo predošlé, vždy sme sa dohodli, že buď zvoláme schôdzu, ktorá bude pokračovať hneď po skončení schôdze, ktorá sa koná. Rozhodol som sa - počítal som s tým, že to prejde, keďže to je to isté, že zaradím to ešte na túto schôdzu. Ak by schôdza skončila dnes, automaticky by som to zaradil na zajtra.

Poslanec F. Mikloško:

Dobre. V prípade, ak ten bod prejde, dávam doplňovací návrh k nemu, aby v ten deň, keď budeme rokovať o tomto bode, sme rokovali bez prestania, až kým ho neprerokujeme, to znamená do noci.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

To môže byť na tejto schôdzi, pretože som ho navrhol ako posledný bod.

Poslanec F. Mikloško;

Ak to prejde, dávam návrh bez prerušenia rokovať, až kým neskončíme. Prosím, aby sme o tom hlasovali.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ale tento bod zaraďujem na schôdzu bez hlasovania. Poslanec F. Mikloško:

V ton prípade prosím hlasovať o mojom návrhu. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Takže môžem konštatovať, že sa nikto nehlási. Ešte pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Mám tiež jeden návrh. Navrhujem, aby sme vôbec nešli domov a rokovali non-stop celú schôdzu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Dávam pozmeňovací návrh, aby bod programu, ktorý pán predseda zaradil teraz dodatočne ako bod číslo 35, bol zaradený ako bod programu číslo 3, to znamená hneď po sľube poslanca.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, chcem sa opýtať - nechcem z toho robiť nejakú kovbojku, ale vy ste nám poslali program, potom sme ho upravili po dohode politického grémia, a potom už si neviem dosť dobre predstaviť, že by ste mohli len tak ex-offo do toho zaradiť akýkoľvek bod programu, o tom už rozhoduje Národná rada. Vy ste jej navrhli program, na to máte právo, a aj ste povedali pánu poslancovi Mikloškovi, že dáte o tom hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, aj dám hlasovať. Poslanec M. Ftáčnik:

Potom ste o dve minútky povedali, že nedám, že už je to zaradené. Takže dáte o tom hlasovať?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Povedal som, že zaradil som ho aj tak, ale nepovedal som, že nedám hlasovať.

Poslanec M. Ftáčnik:

Dobre, čiže som vás zle rozumel. Ďakujem pekne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S tým, že keď ten návrh neprejde, samozrejme, hneď po skončení tejto schôdze zvolávam 35. schôdzu.

Ešte pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Presne to som chcel povedať, pán predseda. Pokiaľ neprejde tento váš návrh, ktorý ste dali, trvám na tom za skupinu poslancov, aby bola k tomuto bodu, k tomuto problému zvolaná samostatná schôdza. Na to je právo vychádzajúce z ústavy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme sa prezentovať.

Prítomných je 114 poslancov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o zmene, resp. o doplnení nášho programu.

Prvý návrh mal pán poslanec Tahy, ktorý žiada, aby sme na 6. 7. zaradili jeho poslanecký návrh, ktorý je zaradený ako tlač číslo 556. Ide o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z oblasti zamestnanosti.

Prosím, budeme sa prezentovať a hneď budeme hlasovať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že na 6. 7. zaraďujeme tento nový bod programu.

Pani poslankyňa Štefániková mala návrh, aby sme návrh zákona pod tlačou 453, ktorý hovorí o Železničiarskej zdravotnej poisťovni, zaradili na 6. 7. alebo 12. 7. Dám hlasová t o zaradení na 6. 7. ako bod číslo 1.

Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali aj tento doplňovací návrh pani poslankyne.

Ďalší doplňovací návrh do programu mal pán poslanec Csáky, ktorý navrhuje, aby sme zaradili nové znenie tzv. tabuľového zákona s tým, že by sme ho prerokovali 6. 7. 1994 o 13. 00 hodine po obede. Prosím, budeme o ňom hlasovať. Konštatujem, že tlač to zatiaľ nemá, ale pán poslanec Csáky mi pred chvíľou ukázal, že na sekretariát doručili tento zákon so všetkou dokumentáciou.

Prosím, prezentujme sa a hneď a] hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

Aj tento návrh na zaradenie do programu sme prijali.

Ďalej pán poslanec Jaroš za Mandátový a imunitný výbor Národnej rady navrhuje, aby sme ako bod číslo 4 zaradili uznesenie tohto výboru o otázke prerokovania výroku pána poslanca Ivana Ľuptáka s tým, že navrhuje prečítať toto

uznesenie bez rozpravy.

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Aj tento návrh sme prijali.

Ďalej vystúpila pani poslankyňa Bartošová a chce zaradiť ako bod číslo 5 dnešného rokovania zmenu uznesenia číslo 54 s tým, že v tomto uznesení sa navrhuje zmena účasti pána poslanca Ľuptáka v skupine, ktorá nás zastupuje v Štrasburgu. Chcem poznamenať, že do Štrasburgu poslanci už nepôjdu, v touto týždni prebieha posledná schôdza.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

Aj tento návrh na doplnenie programu sme prijali.

Pán poslanec Cingel žiada, aby na rokovanie tejto schôdze bolo zaradené prerokovanie uznesenia z 8. 12. 1993 číslo 401. ide o kontrolu, ktorú mal urobiť, náš privatizačný výbor za máj a jún 1992. Je to uznesenie, ktoré sme zatiaľ nesplnili.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Tento návrh sme neschválili.

Ďalej bol prihlásený pán poslanec Brňák. Otázka zákona navrhovaného pánom poslancom Tahym a zákona navrhovaného pánom Csákym sa vyriešili tým, že sme hlasovali. To isté mal na mysli pán poslanec Chamula.

Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Jána Ľuptáka, ktorý žiada, aby sme prijali uznesenie.

že sa bude konať referendum, v ktorom sa spýtame na získanie finančných prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa privatizácia vykonala. Pán poslanec, ako ktorý bod to chcete zaradiť?

Poslanec J. Ľupták:

Ako nový bod 28. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, ako bod 28. Keď príde bod 28, budeme hlasovať o takomto uznesení.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

O návrhu uznesenia, ktoré pripraví pán poslanec Ján Ľupták, budeme hlasovať v bode 24.

Ďalej zmenu navrhuje pán poslanec Rea, ktorý žiada, aby sme na tejto schôdzi ako bod číslo 32 prerokovali tlač 545, ktorá hovorí o právach, postavení a platových pomeroch prednostov, starostov a primátorov miest a obcí.

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Zaraďujeme aj tento bod do nášho programu.

Pán poslanec Letko žiada, aby sme zaradili na program tejto schôdze tlač 281. Ide o zákon o tzv. protihorthyovskom odboji. Navrhuje ho zaradiť ako bod číslo 33 nášho rokovania.

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Aj tento bod zaraďujeme na naše rokovanie.

Ďalej pán poslanec Ftáčnik predniesol tri návrhy.

Prvý jeho návrh je zaradiť informáciu o spôsobe prerokovania rokovacieho poriadku na túto schôdzu ako bod číslo 28. Ide o informáciu.

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

Takže prvý návrh pána poslanca sme schválili.

Druhý návrh je prerokovať uznesenie 32. schôdze, ktoré hovorí, že by sme mali zaradiť do programu dva poslanecké návrhy a jeden vládny návrh zákona týkajúce sa záujmu konfliktov, a žiada, aby boli zaradené ako body 21, 22 a 23 dňa 13. 7.

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Aj tento návrh pána poslanca sme prijali.

Tretí jeho návrh bol, aby sme o 17. 00 hodine prerušili schôdzu.

Budeme hlasovať, o prerušení schôdze dnes o 17. 00 hodine s tým, že sa zídu všetky výbory a prerokujú návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z oblasti zamestnanosti, tlač 556.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec m. Ftáčnik:

Pán predseda, chcel by som to spresniť. Navrhol som, aby sme prerokovali zákon o dôchodkoch, ktorý už bol predložený, a aby k tomu podal spoločný výklad pán minister Brocka, pravdepodobne v tejto sále, lebo inde sa ťažko zídeme. Ale k dôchodkom, to bol môj návrh. A potom som mal štvrtý návrh, aby sa 34. schôdza ukončila 15. júla.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže pozmeňujem to, čo som povedal. Teda ide o to, aby sme o 17. 00 hodine schôdzu prerušili, aby všetky výbory ostali v tejto zasadačke a pán minister Brocka prednesie výklad a bude vám odpovedať na otázky, pokiaľ ide o zákon o dôchodkoch.

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

Takže ste schválili aj tento návrh na zmenu programu.

Ďalej pán poslanec Ftáčnik navrhol, aby sme 34. schôdzu Národnej rady ukončili 15. 7. a zákony, ktoré neprerokujeme, prerokovali na 35. schôdzi.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Návrh pani poslankyne Tóthovej je bezpredmetný, pretože sme návrh schválili tak, ako ho podal pán poslanec Ftáčnik, a ten sa týka aj toho návrhu.

Pán poslanec Krivčík žiada zaradiť ako bod číslo 34 tlač 544 - poslanecký zákon, ktorý sa týka obmedzenia financií pred voľbami.

Prosím, prezentujte sa a budeme hneď aj hlasovať. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

Takže sme zaradili aj tento bod programu.

Ďalší návrh som mal ja. Týkal sa troch zákonov o konflikte záujmov. Keďže prešiel návrh pána poslanca Ftáčnika, nebudeme o ňom hlasovať.

Ďalší je návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Janičinovi, s tým, že som navrhoval, aby sa

zaradil ako bod číslo 35. Ak neprejde tento bod, zaraďujem ho ako prvý bod na 35. schôdzu, ktorá bude hneď po skončení tejto schôdze.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Takže môj návrh prešiel. Tým je bezpredmetný návrh pána podpredsedu. Navrhol som ho zaradiť, ako bod 35 a návrh prešiel.

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Dal som návrh, že ak návrh prejde, budeme rokovať o tomto bode bez prerušenia až do skončenia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, dám o tom hlasovať. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška, že budeme rokovať dovtedy, kým neprejde tento návrh.

Poslanec F. Mikloško:

Ináč povedané, že budeme odvolávať ministrov až do úplného osvojenia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, hlasujeme o návrhu pán poslanca Mikloška. Musím dať hlasovať, keď si to pán poslanec žiada.

Poslanec F. Mikloško:

Samozrejme, že si to žiadam. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prezentujme sa a hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 117 poslancov.

Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovalo 10 poslancov.

Odhlasovali sme pekný nezmysel. Prosím, pán poslanec Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, dal som pozmeňovací návrh, že ak bude zaradený bod, ktorý si navrhol, aby bol zaradený ako bod číslo 3 dnešného programu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, o vašom návrhu už nemôžem dať hlasovať, pretože návrh som štylizovať tak, že bude ako číslo 35, a to sme odhlasovali. O vašom návrhu nemôžem dať hlasovať.

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, rád by som upozornil na to, že posledným hlasovaním došlo k možnosti vzniku konfliktu medzi dvoma rozhodnutiami Národnej rady, a to tým, ktorý sme teraz odsúhlasili, že budeme rokovať až do uzavretia tejto kauzy, a druhým, že končíme 15. júla.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Máte pravdu. Pán poslanec Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci, potom si hlasovanie o svojom návrhu mal rozdeliť na dva. Po prvé - či tento bod bude zaradený na dnešnú schôdzu a po druhé - či bude zaradený ako bod číslo 35, pretože tí páni poslanci, ktorí si ctia ústavu a vedia, že musí byt zaradený, ale chceli, aby bol zaradený ako bod číslo 3, vlastne sa nemali možnosť vyjadriť svojim hlasovaním. Takže akceptujem to, že si nechal hlasovať o tom, že bod bude zaradený, ale žiadam, aby sa hlasovalo o mojom pozmeňovacom návrhu, že to nebude bod číslo 35, ale bod číslo 3.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som vám hneď na to odpovedal. Ako poslanec som dával návrh, ale dával som ho teraz aj ako predseda, ktorému bo] doručený návrh pudla ústavy. Môj návrh som štylizoval tak, že ho navrhujem zaradiť

a navrhujem ho zaradiť ako bod číslo 35. Tým sa vás návrh, keďže môj bol prijatý, stál bezpredmetným, aj keď ste navrhovali, že ak môj nebude prijatý, navrhujete toto, alebo to. /Potlesk. /

Prosil by som, páni poslanci, aby sme sa už o týchto otázkach - pokiaľ je možné - nebavili a išli k schváleniu celkového programu.

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, pán podpredseda Černák už druhýkrát dokázal, že mu je dosť cudzie rešpektovať rozhodnutia Národnej rady. Obávam sa, že sa pokúšal znova manipulovať schôdzu, ako na predchádzajúcej schôdzi. Žiadam, aby sa imunitný výbor týmto prípadom zaoberal. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nerobím to rád, ale tým, že ste to navrhli, musím sa spýtať, či je to návrh, o ktorom žiadate hlasovať?

Prosím, pani Bartošíková. Poslankyňa M. Bartošíková:

Pán predseda, nechcela som sa vrátiť k tomuto bodu, ale pripomeniem, že viacerí páni poslanci vystúpili s tým, že uviedli presná číslo, v akom poradí chcú, aby ich návrh bol prerokovaný. Robila som si presné záznamy. Pán predseda skutočne povedal, že žiada, aby jeho návrh bol zaradený ako bod programu číslo 35. A teraz chcem poprosiť pána kolegu Miklošku, aby si spomenul, ako vystúpil prvýkrát. Prvýkrát vystúpil s tým, že žiada, aby v deň, keď sa tento bod bude

prerokúvať, sa rokovalo bez prestania až do ukončenia. To znamená, že pokiaľ by sa náhodou stalo, že schôdza k tomuto bodu do 15. 7. nedospeje, pokiaľ sa zaradí ako bod programu na ďalšiu schôdzu, môže predniesť, tento návrh znovu. Vtedy tam nebola daná žiadna podmienka o ton, že do prerušenia, do 15. 7. to musí byt prerokované.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte raz prosím, keby sne sa už prestali naťahovať, schválili sme si doplňovacie návrhy do nášho program, keby sme hlasovali o programe ako celku.

Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Sťahujem svoju pripomienku, pretože pani poslankyňa Bartošíková už vyjadrila to, čo som chcela aj ja. Inak chcem podporiť stanovisko pána predsedu Národnej rady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Pán predseda, síce nerád, ale nemôžem s vami súhlasiť, pretože voči tomuto plénu nevystupujete v tejto chvíli ako jeden z poslancov, ktorý môže dávať pozmeňovacie návrhy. Vecí vy vlastne predkladáte celý program, čiže aj tento bod ste mohli buď predložiť do programu tejto schôdze s tým, že ste vlastne navrhli, kde je, a bol k tomu pozmeňovací návrh. Je jedno, či je to písomne alebo ústne, ale vy navrhujete program. Alebo ste mohli zvolať do 7 dní mimoriadnu schôdzu. To sú dve veci, ktoré vám umožňujú zákony a ústava. Návrh pána

podpredsedu Černáka je pozmeňovací návrh. Vy ste dali základný návrh. To, že to nebolo písomne, v tejto chvíli nie je podstatné, pretože ako predseda Národnej rady navrhujete program a nikto iný nemá právo navrhovať tomuto plénu program. Môžeme ho len hlasovaním a návrhmi zmeniť. Myslím si, že by sme sa mali vrátiť a hlasovať, o návrhu pána poslanca Černáka.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, zrejme ste nepočuli to, čo som povedal, a zrejme si zle vysvetľujete aj rokovací poriadok. Povedal som, že tento návrh môžem dať aj ako poslanec a môžem ho dať, aj ako predseda Národnej rady. Tento návrh som prečítal ako návrh 30 poslancov s tým, že ako poslanec, alebo ako predseda Národnej rady, zoberte si čo chcete, som ho navrhol ako bod číslo 35 a vy ste ho schválili. Takže nemám o čom ďalej rozprávať. /Potlesk. /

Pán poslanec Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, aby bol vytiahnutý stenografický záznam, aby sa hlasovalo o tom, čo som navrhol, pretože v stenografickom zázname musí byť návrh zachytený tak, ako som povedal: ak prejde návrh pána predsedu a bude zaradený ako bod číslo 35, žiadam, aby bol prečíslovaný a zaradený ako bod číslo 3. Je to v zmysle rokovacieho poriadku. Takže prosím, nech sa vytiahne stenografický záznam a nech sa hlasuje o tom, čo som navrhol.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Vážený pán podpredseda,

neviem, o čo tomuto plénu a týmto 150 poslancom ide. Ide o to, aby sme rozhodli, alebo ide o to, aby sme sa handrkovali? Rozhodneme buď tak alebo tak. Návrh bol taký, ako som ho podal, na bod číslo 35, nemám čo meniť. Stenografický záznam si môžete dať vybrať. Prosím, budeme pokračovať.

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik:

Vážené kolegyne a kolegovia,

demokracia je silná tým, že sa rozhodne podlá vôle väčšiny. Ale chcel by som povedať, že výklad pána predsedu Národnej rady sa opiera o § 26 ods. 2, kde sa hovorí, že ak prijatý pozmeňovací návrh vylučuje ďalšie pozmeňovacie návrhy, o týchto ďalších sa už nehlasuje. Podľa mojej dobrej mienky, návrh, ktorý predniesol pán poslanec Černák, nie je vylúčený tým, že bol prijatý návrh pána Gašparoviča. Môže byt niekto, kto má iný názor. Rozhodnime v tomto spore, či ho vylučuje, alebo nevylučuje. /Šum v sále. / Nebojte sa, veď plénum rozhodne. Neviem, prečo snáď máte strach z toho, aby sme rozhodli v procedurálnej otázke. Je tu výklad predsedajúceho, ktorý môže a nemusí byť potvrdený týmto plénom. Keď povieme, že treba hlasovať aj o návrhu pána Černáka, budeme o ňom hlasovať, ale zbytočne už nerobme okolo toho vecné poznámky. Ide skutočne o tento procedurálny problém, či výklad predsedu Národnej rady je správny, alebo nie.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážené kolegyne,

nehnevajte sa, ale je viac než trápna v tomto parlamente táto diskusia. Už sme tu mali prípad, že sme dvakrát hlasovali, keďže poslanci nevedeli, ako majú krúžkovať či čiarkovať, hoci ani jeden pred hlasovaním sa nespýtal, ako vlastne má prebiehať hlasovanie, a nepriznal sa, že nerozumie. Neviem, čo odhlasovávali poslanci, keď prevažnou väčšinou demokraticky prešiel návrh predsedu parlamentu, vrátane poradia. Keby tu bol prednesený návrh, že sa žiada najprv hlasovali o zaradení alebo nezaradení a potom nové hlasovanie o poradí, je o čom hovoriť, ale tu bol návrh aj s poradím. Pán predseda povedal, že tento bod navrhuje zaradiť ako predseda a ako poslanec navrhuje poradie. Teda toto sa odsúhlasilo, vážení, a čo je tu raz už odsúhlasené, nespochybňujme, lebo tento parlament je na smiech. Prosím vás, máme taký bohatý program, a tu, nehnevajte sa za výraz, sa zaoberáme takou "cancaninou". Toto je ondulovanie vzduchu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Miškovský.

Poslanec V. Miškovský:

Vážený pán predseda, povedali ste, že tento pozmeňovací návrh ste dali, povedzme, ako jeden z predkladateľov návrhu. Čiže nám na vás otázku...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie, ja nie som predkladateľ, nie som podpísaný. Poslanec V. Miškovský:

Potom prečo nenecháte pána poslanca Michelka, nech vystúpi a navrhne tomuto plénu riadnym, kvalifikovaným spôsobom, kde to chce zaradiť, a kedy to chce. On je nesvojprávny?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Michelko s 33 ďalšími tento návrh poslal normálne na sekretariát, kde bol zaregistrovaný, dostal číslo a takto ho predložil.

Poslanec V. Miškovský:

Tak potom nemôžete dávať, pozmeňovací návrh, keď nie je základný návrh.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, neviem, kto vám dal slovo, neviem, prečo hovoríte?

Poslanec V. Miškovský:

No, to som rád, to sa opakuje táto situácia, ale ja heilovať nebudem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ani ja vás neokrikujem, len sa vás pýtam, kto vám dal slovo.

Prosím, pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Ďakujem za slovo. Chcem odpovedať pánu Miškovskému. Som plne svojprávny. Pán predseda Národnej rady tu predniesol moju požiadavku, bola demokratickou väčšinou v tomto parlamente schválená a prijatá, že to bude ako bod 35. Na pozmeňovací návrh pána podpredsedu Černáka, ktorý už bol irelevantný, pretože bod 3 už sme dávno prijali a schválili, takže už skutočne niet o čom hovoriť, som povedal už predtým, než došlo k hlasovaniu, že pokiaľ tento bod nebude prijatý, potom trvám v mene skupiny poslancov, aby k tomuto bodu bola zvolaná samostatná schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím vás pekne, o čom tu ešte treba hovoriť?

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Rád by som sa opýtal pána podpredsedu Černáka, či nezvažuje, že by sa vzdal svojej funkcie podpredsedu. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Chcel by som povedať pánu kolegovi Ftáčnikovi, že si oceňujem jeho schopnosť šachovať Národnú radu, ale myslím si, že rokovací poriadok je zákonom. Táto Národná rada, keď že je tvorcom zákonov, mala by si ich predovšetkým ctiť. A pán kolega, iste uznáte, že zákon má vyššiu relevanciu ako - povedzme - naše uznesenie o tom, či to posúdime tak alebo onak. Je tu zákon, riaďme sa zákonom. Zákon hovorí, že ak bol prednesený návrh, o ktorom rozhodla Národná rada hlasovaním a získal väčšinu, o ďalších pozmeňovacích návrhoch sa už nehlasuje, pokiaľ sa týkajú toho istého bodu. Súhlasíte?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky. Poslanec H. Sečánsky:

Pán poslanec Ftáčnik správne prečítal § 26 odsek 2. Pán poslanec, tu je akýkoľvek iný výklad vylúčený. Ak Národná rada prijala hlasovaním jedno uznesenie, nemožno hlasovať o inom, ktoré je proti. My sme to prijali. Toto je logika tohoto ustanovenia. Prosím vás, skončme túto diskusiu, podlá mňa je trápna. Zachovajme si tvár a ľudskú dôstojnosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Inak môžem pánu poslancovi Ftáčnikovi pripomenúť a môžem dať vybrať zápisy koľkokrát on argumentoval práve tak ako ja teraz. Prosím, ešte pán poslanec Černák.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Nebudem reagovať na pána poslanca Prokeša, ale mimoriadne výnimočne s ním súhlasím - navrhoval, aby sa s tým zaoberal mandátový a imunitný výbor. V tom prípade mám námietku voči vedeniu tejto schôdze, pretože tam bol návrh na zaradenie bodu a dva rozdielne termíny. Malo sa teda najprv dať hlasovať. Prečo som nebol hneď upozornený, že je to irelevantné? Ja som presne formuloval svoj návrh a mám námietky voči tomu, ako sa hlasovalo, pretože najprv sa malo hlasovať o tom, či sa bod zaradí, alebo nie. A potom tu boli dva termíny, samozrejme, že keď prejde jeden termín, vylučuje potom druhý.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, navrhujem, aby pre pána podpredsedu Černáka pred každou schôdzou bolo dopodrobna všetko rozpísané, prípadne daný osobitný návod ako má hlasovať alebo ako sa má správať. /Potlesk. /

Myslím si, že v podstate je to tu jedno teátro a je to úplne jasné, pretože pán Janičina je niekde stranícky zaradený a vystupujú v podstate stále len tí istí dvaja jeho stranícki súkmeňovci. A myslím si, že pán podpredseda Černák vystupuje v zmysle už starej známej vety, že ak nevieš presvedčiť, tak aspoň popleť.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím vás, páni poslanci, ešte raz, vráťme sa k schvaľovaniu nášho programu.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chcem navrhnúť, aby ste dali hlasovať o programe ako

celku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne, pán poslanec.

Takže panie poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o programe ako celku aj s pozmeňovacími návrhmi.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme program 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

Prvým bodom programu je

Správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca.

Prosím podpredsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Ivana Jaroša, aby podal správu výboru.

Medzitým sa ešte hlási pán poslanec Králik. Poslanec M. Králik:

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem vás požiadať, aby bola realizovaná dohoda z minulej schôdze a bol skrátený interval na hlasovanie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, chceli sme to urobiť, sú tu zástupcovia firmy Philips, ktorí nám montovali toto zariadenie, robia revíziu. Prosili nás, aby sme to neskracovali, že táto doba je na to, aby im vyhodila všetky nedostatky, podlá toho to testujú. Takže sme s tým súhlasili, musíme strpieť tento interval.

Poslanec M. Králik:

Ďakujem za vysvetlenie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Jaroš.

Poslanec I. Jaroš:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážená vláda,

dovoľte, aby som z poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky podal správu výboru o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej rady.

Predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky listom z 24. júna 1994 oznámil poslanec Anton Neuwirth, že sa vzdáva funkcie poslanca Národnej rady slovenskej republiky, pretože odchádza do diplomatických služieb. Mandátový a imunitný výbor na svojej schôdzi 27. júna 1994 konštatoval, že poslanec Anton Neuwirth podľa článku 81 ods. l Ústavy Slovenskej republiky sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby na 34. schôdzi vzal na vedomie vzdanie sa funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Antona Neuwirtha dňom 28. júna 1994, ktorým mu zanikne mandát poslanca. Preto podávam návrh na prijatie takéhoto uznesenia a žiadam, aby sme hlasovali o jeho schválení hneď po prednesení správy Mandátového a imunitného výboru Národnej rady.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 80 z roku 1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na uprázdnený mandát poslanca nastupuje náhradník tej istej politickej strany podlá poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľby vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, ktorého

mandát sa uprázdnil. Ak však boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje kandidovaný poslanec, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov.

Podľa spisov Slovenskej volebnej komisie a tiež osobných dokladov Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na schôdzi 27. júna 1994 zistil, že nastupujúcim náhradníkom Kresťanskodemokratického hnutia na uprázdnený mandát poslanca vo volebnom kraji Stredoslovenskom je pán Milan Opalka. Milan Opalka je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť Slovenská republika, narodil sa 13. februára 1961 v Žiline, trvale bytom Terchová číslo 900. Je starosta v obci Terchová. Je ženatý, má tri deti.

Výbor preskúmal platnosť nastúpenia náhradníka Milana Opalku, ako aj jeho voliteľnosť. Výbor odporučil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa § 48 ods. 6 zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov vyhlásil na zaniknutý mandát poslanca Antona Neuwirtha nastúpenie náhradníka Milana Opalku a odovzdal mu osvedčenie o tom, že sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňom 28. júna 1994.

Prosím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby dal hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vezme na vedomie vzdanie sa mandátu poslanca Antona Neuwirtha a vezme so súhlasom na vedomie podanú správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem, pán poslanec.

Na základe návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, predneseného jeho podpredsedom, dávam hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia:

Národná rada Slovenskej republiky berie ne vedomie, že podlá článku 81 ods. l Ústavy Slovenskej republiky Anton Neuwirth sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 28. júnom 1994. Ďalej sa berie so súhlasom na vedomie podaná správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady.

O tomto budeme hlasovať.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že sme schválili navrhnuté uznesenie.

Nasleduje

Sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

v súlade s odporúčaním Mandátového a imunitného výboru Národnej rady podľa § 48 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil na zaniknutý Mandát poslanca Antona

Neuvirtha nastúpenie náhradníka Milana Opalku. Osvedčenie

o tom, že sa pán Milan Opalka stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dnom 28. júna 1994, mu odovzdám po zložení sľubu.

Teraz prosím pána Milana Opalku, aby pristúpil pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Zároveň prosím pána poslanca Milana Sečánskeho, aby prečítal znenie sľubu a vás všetkých prosím, aby ste pri tomto akte stáli.

Poslanec M. Sečánsky:

"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. "

Poslanec M. Opalka:

Sľubujem. /Potlesk. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

teraz nasleduje

Návrh na voľbu poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Pristúpime k schváleniu uznesenia tohto znenia:

"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 písmena

1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov zvolila poslanca Milana Opalku za člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky. "

Ak nemá nikto pripomienky ani návrhy, pristúpime hneď k hlasovaniu.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

podľa schváleného programu štvrtým bodom programu je

Informácia o uznesení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k posúdeniu výroku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 9. júna 1994.

Pán poslanec Ivan Jaroš nám prečíta návrh uznesenia bez rozpravy.

Ak dovolíte, po prerokovaní tohto bodu navrhujem desaťminútovú prestávku, počas ktorej usporiadame jednotlivé body programu podľa schválených zmien.

Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Jaroš:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte, aby som z poverenia Mandátového a Imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky oboznámil Národnú radu Slovenskej republiky s uznesením Mandátového a imunitného výboru Národnej rady k posúdeniu výroku poslanca Národnej rady Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi dna 9. júna 1994.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na svojej 19. schôdzi 27. júna sa zaoberal posúdením výroku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 9. júna 1994. Členovia výboru sa oboznámili s výpisom zo stenografického záznamu z 32. schôdze Národnej rady rokovacieho dňa 9. júna 1994 - strana 34 až 39, s videozáznamom uvedenej časti schôdze, a v rozprave vyjadrili svoje názory a stanoviská. Na rokovanie výboru bol prizvaný aj poslanec Ivan Ľupták, aby sa k veci vyjadril. Pán poslanec sa v piatok 24. 6. 1994 telefonicky ospravedlnil a tým, že v čase, keď dostal pozvanie, mal už na 27. júna dohodnuté akcie súvisiace s jeho poslaneckými povinnosťami.

Výbor k problematike jednomyseľne schválil uznesenie číslo 41. V uznesení výbor konštatoval, že podľa článku 78 ods. l Ústavy Slovenskej republiky za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďalej konštatoval, že poslanec Ivan Ľupták pri rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 9. júna urobil výrok, ktorý je v rozpore s postavením a cieľom poslanca. Mandátový a imunitný výbor ostro odsudzuje použitie fašistického pozdravu "Heil Hitler" na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor navrhol poslancovi Ivanovi Ľuptákovi, aby na 34. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa za svoj nevhodný výrok ospravedlnil Národnej rade Slovenskej republiky. Napokon výbor ma ako podpredsedu výboru poveril informovať o tomto uznesení výboru poslanca Ivana Ľuptáka, ako aj informovať o prijatom uznesení výboru na 34. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

nakoľko rokovania Mandátového a imunitného výboru Národnej rady sú neverejné, považoval výbor za žiadúce podať informáciu o prijatom uznesení výboru. Navrhujem, aby Národná rada bez rozpravy uvedenú informáciu vzala na vedomie.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, počuli ste návrh. Budeme sa prezentovať a hneď o ňom hlasovať.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 60 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme prijali návrh Mandátového a imunitného výboru Národnej rady a obsah tohto uznesenia sme vzali na vedomie.

Páni poslanci, panie poslankyne, budeme mať desaťminútovú prestávku.

S faktickou poznámkou sa ešte hlásila pani poslankyňa Bartošová.

Poslankyňa Ľ. Bartošová:

Pán predseda, chcela som poprosiť, aby ste nedávali desaťminútovú prestávku, aby sme v nadväznosti na prijaté uznesenie, ktoré sme práve schválili, prerokovali i ďalší bod programu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

To môžeme po prestávke. Potrebujem si usporiadať jednotlivé body, prečíslovať ich.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa vrátili, budeme pokračovať v 34. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 54 poslancov. Je nás málo.

Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v 34. schôdzi Národnej rady.

Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, prezentujme sa.

Je nás 74, chýbajú nám ešte dva hlasy. Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti, chceme pokračovať v 34. schôdzi. Prosím kolegov pánov poslancov z maďarskej koalície, keby prišli do rokovacej miestnosti.

Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, skúsime ešte raz prezentáciu. Prosím, prezentujme sa.

Ďakujem. Je nás 89.

Podľa doplneného programu piatym bodom programu Je

Návrh na zmenu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 15. decembra 1993 číslo 354 k zloženiu stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Návrh pani poslankyne Bartošovej znie, aby z tohto schváleného uznesenia bol vyškrtnutý pán poslanec Ivan Ľupták. Teda viete, o čom budeme hlasovať. Ešte raz chcem povedať, že poslanci už nebudú chodiť do Štrasburgu, pretože tento týždeň končia.

Prosím, pani poslankyňa Bartošová.

Poslankyňa E. Bartošová:

Ak dovolíte, pán predseda, napriek tomu, že ste takmer všetko povedali za mňa, dovolila by som si predsa len spresniť návrh, ktorý podávam a prosím, aby sa dalo o ňom hlasovať.

Vážené kolegyne, kolegovia,

vypočuli sme si stanovisko Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, ktorý posúdil Konanie poslanca za HZDS pána Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi, s ktorým Národná rada vyjadrila svoj súhlas. 66 sme boli za, 1 bol proti, 9 sa zdržali hlasovania. Po tejto desaťminútovej prestávke, ktorá trvala 30 minút, si dovolím predložiť návrh. Bez ohľadu na to, či pán poslanec Ľupták sa za svoj nevhodný výrok ospravedlní alebo nie v zmysle návrhu mandátového a imunitného výboru, z čoho následne vyplýva alebo nevyplýva úloha pre výbor začať disciplinárne konanie proti pánu poslancovi podlá § 93 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku, predkladám návrh na zmenu uznesenia - nie vyčiarknúť, ale odvolať. Môj návrh je odvolať pána Ivana Ľuptáka z funkcie člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy na ostávajúce obdobie, čiže presné znenie môjho návrhu je: návrh na odvolanie jedného z 5 členov stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Povedal som to isté, až na to vyčiarknutie, teda odvolať. Súhlasím.

Pán poslanec Výboch.

Na základe návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, predneseného jeho podpredsedom, dávam hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia:

Národná rada Slovenskej republiky berie ne vedomie, že podlá článku 81 ods. l Ústavy Slovenskej republiky Anton Neuwvirth sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 28. júnom 1994. Ďalej sa berie so súhlasom na vedomie podaná správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady.

O tomto budeme hlasovať.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že sme schválili navrhnuté uznesenie.

Nasleduje

Sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

Neuwirtha nastúpenie náhradníka Milana Opalku. Osvedčenie o tom, že sa pán Milan Opalka stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňom 28. júna 1994, mu odovzdám po zložení sľubu.

Poslanec M. Sečánsky:

"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pacovať tak, aby sa uvádzali do života. "

Poslanec M. Opalka:

Sľubujem. /Potlesk. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

teraz nasleduje

Návrh na voľbu poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Pristúpime k schváleniu uznesenia tohto znenia:

"Národná rada Slovenskej republiky podľa s 4 písmena l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov zvolila poslanca Milana Opálku za člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky. "

Ak nemá nikto pripomienky ani návrhy, pristúpime hneď k hlasovaniu.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

podľa schváleného programu štvrtým bodom programu je

Pán poslanec Ivan Jaroš nám prečíta návrh uznesenia bez rozpravy.

Ak dovolíte, po prerokovaní tohto bodu navrhujem desaťminútovú prestávku, počas ktorej usporiadame jednotlivé body programu podlá schválených zmien.

Prosím, pán poslanec. Poslanec I. Jaroš:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte, aby som z poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky oboznámil Národnú radu Slovenskej republiky s uznesením Mandátového a imunitného výboru Národnej rady k posúdeniu výroku poslanca Národnej rady Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi dňa 9. júna 1994.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na svojej 19. schôdzi 27. júna sa zaoberal posúdením výroku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 9. júna 1994. Členovia výboru sa oboznámili s výpisom zo stenografického záznamu z 32. schôdze Národnej rady rokovacieho dňa 9. júna 1994 - strana 34 až 39, s videozáznamom uvedenej časti schôdze, a v rozprave vyjadrili svoje názory a stanoviská. Na rokovanie výboru bol prizvaný aj poslanec Ivan Ľupták, aby sa k veci vyjadril. Pán poslanec sa v piatok 24. 6. 1994 telefonicky ospravedlnil s tým, že v čase, keď dostal pozvanie, mal už na 27. júna dohodnuté akcie súvisiace s jeho poslaneckými povinnosťami.

Výbor k problematike jednomyseľne schválil uznesenie číslo 41. V uznesení výbor konštatoval, že podlá článku 78 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, počuli ste návrh. Budeme sa prezentovať a hneď o ňom hlasovať.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme prijali návrh Mandátového a imunitného výboru Národnej rady a obsah tohto uznesenia sme vzali na vedomie.

Páni poslanci, panie poslankyne, budeme mať desaťminútovú prestávku.

S faktickou poznámkou sa ešte hlásila pani poslankyňa Bartošová.

Poslankyňa E. Bartošová:

Pán predseda, chcela som poprosiť, aby ste nedávali desaťminútovú prestávku, aby sme v nadväznosti na prijaté uznesenie, ktoré sme práve schválili, prerokovali i ďalší bod programu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

To môžeme po prestávke. Potrebujem si usporiadať jednotlivé body, prečíslovať ich.

/ Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa vrátili, budeme pokračovať v 34. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 54 poslancov. Je nás málo.

Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v 34. schôdzi Národnej rady.

Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, prezentujme sa.

Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, skúsime ešte raz prezentáciu. Prosím, prezentujme sa.

Ďakujem. Je nás 89.

Podľa doplneného programu piatym bodom programu je

Prosím, pani poslankyňa Bartošová.

Poslankyňa E. Bartošová:

Ak dovolíte, pán predseda, napriek tomu, že ste takmer všetko povedali za mňa, dovolila by som si predsa len spresniť návrh, ktorý podávam a prosím, aby sa dalo o ňom hlasovať.

Vážené kolegyne, kolegovia,

vypočuli sme si stanovisko Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, ktorý posúdil konanie poslanca za HZDS pána Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi, s ktorým Národná rada vyjadrila svoj súhlas. 66 sme boli za, l bol proti, 9 sa zdržali hlasovania. Po tejto desaťminútovej prestávke, ktorá trvala 30 minút, si dovolím predložiť návrh. Bez ohľadu na to, či pán poslanec Ľupták sa za svoj nevhodný výrok ospravedlní alebo nie v zmysle návrhu mandátového a imunitného výboru, z čoho následne vyplýva alebo nevyplýva úloha pre výbor začať disciplinárne konanie proti pánu poslancovi podľa 93 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku, predkladám návrh na zmenu uznesenia - nie vyčiarknuť, ale odvolať. Môj návrh je odvolať pána Ivana Ľuptáka z funkcie člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy na ostávajúce obdobie. Čiže presné znenie môjho návrhu je; návrh na odvolanie jedného z 5 členov stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Povedal som to isté, až na to vyčiarknutie, teda odvolať. Súhlasím.

Pán poslanec Výboch.

Poslanec I. Výboch:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

mal by som k tomu ešte niekoľko poznámok. Koaliční partneri - myslím vo vzťahu k vládnemu hnutiu alebo k vláde - napadli - opodstatnene alebo neopodstatnene, to už je jedno, avšak mňa tiež urazilo to, že po vypočutí nahrávky pán podpredseda Černák tu použil také slová, ktoré tiež nepatria sem, na túto pôdu. Urážajú kresťanskú etiku - nevezmeš meno Božie nadarmo. Takisto by som žiadal, keby sa tu, pred všetkými ospravedlnil za slová, ktoré použil vtedy. V podstate on motivoval, alebo on bol príčinou toho, že kolega Ľupták použil neadekvátny výraz.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

hneď ako sa táto udalosť udiala, takisto ako pán podpredseda Černák, aj ja som si uvedomil nevhodnosť mojej reakcie. Z toho dôvodu, ako si iste dobre pamätáte, ktorí ste boli v tom momente v sále, viete veľmi dobre, že som sa ospravedlnil tomuto plénu a predtým som sa ospravedlnil pánu podpredsedovi Černákovi. O to ľahšie mi je dnes splniť uznesenie imunitného výboru. Keďže imunitný výbor žiada, aby som sa znovu ospravedlnil za neadekvátnu a nevhodnú reakciu, znovu tak konám a ospravedlňujem sa.

Som zásadným odporcom akejkoľvek ideológie spojenej s totalizmom. Z toho dôvodu mi dovoľte, tak ako som to urobil minule, protestovať, že moje gesto, aj keď neuvážené, sa interpretuje ako propagácia fašizmu. Vždy - opakujem znovu - som bol proti každej totalitnej ideológii a z toho dôvodu som sa napríklad aj od prvých dní zúčastnil na novembrových udalostiach v roku 1989. Ďalej sa nebudem rozširovať, o tomto fenoméne.

Čo sa týka návrhu pani poslankyne Bartošovej, nie je prvýkrát čo pani poslankyňa Bartošová veľmi vehementne a nepravdivo vystupuje voči mne. Prvýkrát sa jej to stalo, teda nie prvýkrát, ale stalo sa jej to naposledy na marcovom pléne, keď ma obvinila, že mám tri zamestnania a zarábam 48 000 Sk. Pri priznaniach sa ukázalo, že to nie je pravda a že to nebola pravda. Nikdy som tri zamestnania nemal. Z toho dôvodu by som žiadal imunitný výbor, aby sa zaoberal osočovaním pani poslankyne Bartošovej a aby k tomu zaujal stanovisko.

Čo sa týka odvolania mňa ako stáleho člena Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, áno bude mi iste ľúto, ak budem odvolaný, ale na druhej strane, keď som uvažoval, čo by som skôr prijal, čo by bolo pre mňa prijateľnejšie, či odvolanie terajšou vládnou koalíciou, alebo menovanie terajšou vládnou koalíciou, jednoznačne by som si vybral odvolanie.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Cingel.

Poslanec T. Cingel:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

samozrejme, že nechcem tu obhajovať vystúpenie kolegu Ľuptáka v tom kontexte ako sa udialo. Predovšetkým si myslím, že to bola reakcia na niečo, čo sa udialo predtým, bola to neadekvátna reakcia. Ale nie o ton chcem hovoriť. Prosil by som kolegyňu Bartošovu, keďže imunitný výbor o miere trestu pánu kolegovi poslancovi Ľuptákovi rozhodol, či má zmysel, alebo či je to v záujme Slovenska, aby sme robili takýto zásah, že ho odvoláme z parlamentu Európy, kde tento akt budú posudzovať v kontexte, že sa to dotýka nášho národa. Nikto tam nebude posudzovať tie súvislosti tak, ako to v Národnej rade odznelo. Pán poslanec Černák sa tu ospravedlnil, ospravedlnil sa aj pán poslanec Ľupták, nemienim to komentovať, len by som prosil kolegyňu Bartošovu, aby zvážila, či práve tento krok nepoškodí záujmy Slovenska a nás všetkých. To je všetko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Kvasnička. Poslanec L. Kvasnička:

Chcel by som povedať len takú malú poznámku. Som hádam jeden z najstarších poslancov tohto parlamentu, bol som poslancom aj vo Federálnom zhromaždení, ale skutočne musím povedať, že nikdy som nezažil, ani vo Federálnom zhromaždení, aby niekto tak arogantne vystupoval, ako sa stalo často pánu poslancovi Ľuptákovi. Ja si ho ináč veľmi vážim a ctím, nemám osobne proti nemu skutočne nič, ale veľmi by som ho prosil, keby prehodnotil a nejak spätnoväzebne sa pozrel na

niektoré svoje vystúpenia. Skutočne, myslím si, že niektoré boli nevhodné a urážajúce.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták Jano. Poslanec J. Ľupták:

Ďakujem. Konečne, pán predsedajúci, že ste povedali Jano alebo Ján, mne to je jedno. Prosím vás, vážená snemovňa, ctená - ako hovorieval Hrnko, keď hovoríte Ľupták, tak hovorte aj meno, teda Ivan Ľupták. Samozrejmá vec, že mi to robí zlé meno a asi Ivan Ľupták to aj zneužil. Všade kde chodím, hovoria: Čo si tam povedal? Čo tam hovoríš? Prosil by som odtiaľto aj novinárov, všetkých, aby jasne hovorili, ale aj vy, ktorí sa vyjadrujete k osobe Ivana Ľuptáka, aby ste komentovali Ivana Ľuptáka.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Ďurišinová. Poslankyňa M. Ďurišinová:

Ďakujem, pán predseda. Po tomto vystúpení pána Ivana Ľuptáka by som sa chcela opýtať vážených kolegov poslancov, či toto vystúpenie, ktoré tu pred chvíľou mal, sa naozaj dá považovať ako ospravedlnenie.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

každý človek je chybujúci, a myslím si, že každému sa nám môže stať, že v emócii vyslovíme nejaký výrok. Ale keď ho vyslovíme, musíme brat aj zodpovednosť, ktorú za ten výrok berieme, najmä na akej pôde ho vyslovíme. Pokora patrí k vlastnostiam človeka. A keď teraz vystúpil pán Ivan Ľupták s ospravedlnením, povedal som si - iste vystúpi emotívne, oľutoval to, ale tá posledná časť jeho vystúpenia na trošku zapochybovala o jeho skutočnej pokore. Spomínam si na jednu epizódku ešte z parlamentu zo starej budovy, kde som sa obrátil na pána Ivana Ľuptáka po jeho vystúpeniach, ktoré hraničili s určitou slušnosťou a jeho vyjadrenia boli skutočne na hranici parlamentnej kultúry. Obrátil som sa na neho, aby sme sa v tomto smere skultúrnili. Ešte pri mojom vystúpení, keď som mu povedal, že sme spolu v druhom parlamente, tiež neparlamentným spôsobom konštatoval, že je v tretom parlamente. A na to sa ozval pán Mečiar, tiež neparlamentným spôsobom a oznámil, že bude aj vo štvrtom.

Prosím vás, túto genézu spomínam len preto, že tento jeho výrok, ktorý sme mali možnosť minule počuť, nebol len okamžitým afektom, ale skutočne je to vývoj osobnosti. A myslel som si, že dnes si skutočne vstúpil do svedomia, ale po druhej časti jeho vystúpenia o tom silne pochybujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

na každú vec môžeme mať rôzne názory, aj tentokrát predchádzajúce sú trošku iné alebo v iných intenciách. Skutočne, opieram sa teraz bezprostredne o slová pána kolegu Cingela. Na minulom zasadnutí mandátového výboru ako člen tohto výboru som bol osobne trošku zaskočený doplnením bodu programu práve v tejto kauze. Hlasoval som z ôsmich poslancov proti zaradeniu tohto bodu, nakoľko to nebolo v programe, a bol som skutočne prekvapený touto situáciou. Zdôvodnil som to asi v tých intenciách ako pán Cingel. Naviac som povedal: Bolo to v tom momente, ako sa to stalo, ako pán kolega Bárány reagoval tiež možno silne emotívne, to som si všimol. Ja som totiž nepostrehol presný výrok pána Ľuptáka, ale spozornel som, keď vyskočil pán kolega Bárány. Vtedy som si uvedomil, že sa asi niečo výraznejšie stalo.

Napriek tomu som si potom vo výbore pri prvom riešení tohto problému uvedomil, že bolo to v našich silách, v tom momente to bolo v našich silách, napriek tomu, že tu boli novinári, to uhrať, seriózne, v mene tohto Slovenska. A žiaľbohu, vedie sa to ďalej. Prosím vás, zvážte tento návrh.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Chcel som len zareagovať na pána Kvasničku. Arogantnejšie a s použitím toľkých nepríjemných slov voči parlamentu, ktoré urážali jeho dôstojnosť, vystúpil jedine on, a zatiaľ som nepočul nikoho iného, ktorý by ho prekonal a myslím si

a pevne verím, že ani ho nikto neprekoná. Tým nechcem ospravedlňovať to, čo sa tu stalo, len by som chcel poprosiť mojich kolegov, či si myslia, či práve toto je ten najsprávnejší spôsob ako ho spolitizovať a útočiť proti svojmu konkurentovi v politickom zápase, či toto je zrovna nutné prenášať až do európskych rozmerov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ľupták Ivan. Poslanec I. Ľupták:

Chcel by som len uistiť svojich kolegov, že čo sa týka prvej časti, t. j. ospravedlnenia, to je - povedal by som - moje životné krédo byť v opozícii voči akémukoľvek spomínanému systému. Takže o tom, myslím si, by nebolo treba pochybovať. A čo sa týka Rady Európy, však viete veľmi dobre, že nie som prvý a zrejme nebudem ani posledný, ktorých táto vládna koalícia ešte odvolá. A viem, že x ľudí sa úplne nevinne dostalo na listinu odvolaných. Takže aj tá druhá časť bola úprimná.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

nebol som vtedy prítomný v sále, keď sa udiala predmetná akcia, ale dovolil som si pozrieť, obrazový a zvukový záznam. A priznám sa, že som nesmierne prekvapený, že sa tu nikto nezaoberá tou situáciou, ktorá výrok pána Ivana Ľuptáka vyvolala. Aj keď osobne protestujem, že bol použitý taký výrok, ale zrejme nikoho netrápi to, čo tu robil pán podpredseda Černák ako vedúci schôdze a čo je zo záznamu veľmi dobre vidieť. A nesmierne ma prekvapuje, že ani jednému príslušníkovi Kresťanskodemokratického hnutia nevadil výrok, ktorý použil on.

Pán poslanec Jakuš, máte pravdu, človek má byt pokorný, ale pred Bohom, nie pred vládnou koalíciou.

Vážený pán predseda, pretože sa nemôžem stotožniť s tým, čo som videl v zázname, ale ani s tým, čo tu predviedol dnes pán podpredseda Černák, dovolím si predložiť návrh na odvolanie pána Černáka z miesta podpredsedu Národnej rady, s podpisom 30 poslancov.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani poslankyňa Novotná. Poslankyňa A. Novotná:

Ďakujem za slovo, pán predseda. V podstate som chcela povedať - až na tú záverečnú časť - to isté, čo pán poslanec Prokeš. Je také až zaujímavé sledovať ako si poslanci v tejto snemovni sypú akoby popol na hlavu. Vôbec, pán poslanec Kvasnička, ktorý ako prvý sa vyjadroval na adresu nášho poslanca, a pritom si vôbec neuvedomuje aké odborné diagnózy používal na adresu nás, poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. Áno, bolo to pri programovom vyhlásení vlády a podobne. Myslím si, že obidve strany si máme čo vyčítať, máme čo spočítavať, ale v našej pedagogickej praxi je taký jeden dobrý zvyk, že za jedno previnenie je jeden trest. Teda myslím si, že ak príslušný výbor, ktorý posudzoval konanie nášho poslanca Ivana Ľuptáka, prijal takéto uznesenie, myslím si, že je to uznesenie s konečnou platnosťou, ktoré sme odhlasovali a teraz už by malo nasledovať len pokračovanie tohto - zaoberať sa predchádzajúcim správaním podpredsedu Černáka a vyvolaním tejto atmosféry, pretože akcia a reakcia má svoje zákonitosti.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kvasnička. Poslanec L. Kvasnička:

Ak dovolíte, chcel by som zareagovať na vystúpenie pána Tarčáka a pani poslankyne Novotnej. Skutočne majú pravdu. Ja som sa fakt nechal uniesť. Nechal som sa uniesť po emočnej stránke, ale povedzte mi, ak niekto povie, že tie babky - demokratky, ktoré boli pred Primaciálnym palácom a žiadali občiansku vojnu, ak nebude odstránený pán prezident, že to vraj boli členky KDH. No, veľmi sa ospravedlňujem, nemal som to spraviť, nemal som to povedať. Skutočne, aspoň dodatočne sa chcem ospravedlniť tým poslancom, ktorí sa cítia urazení. Ja som to tak nemyslel, ale je fakt, že v tých emóciách človek niekedy nekoná správne. To je tzv. katatívne jednanie - jednanie pod vplyvom emócií. Ale skutočne to bolo vyprovokované tým výrokom, že babky pri Primaciálnom paláci neboli babky z HZDS, ale babky z KHD. Nehnevajte sa, nedalo mi inak ako takto zareagovať. Nechcem povedať, že som reagoval správne. Reagoval som veľmi nesprávne, veľmi sa za to ospravedlňujem všetkým poslancom HZDS. / Potlesk. /

A pokiaľ ide o pána poslanca Ivana Ľuptáka, znova by som chcel zdôrazniť, že napriek tomu, čo sa stalo, ho nepokladám za nejakého svojho nepriatelia. Práve naopak, stále si ho veľmi vážim. A keby bol tak dobrý, cez prestávku, keď bude prestávka, by som ho pozval na jednu kávu, aby sme si mohli podebatovať, aby sme si naozaj mohli tak od srdca pohovoriť o týchto veciach. Teda, naozaj nechcem ho odcudzovať. Ja ho takisto chápem, že aj on v rámci svojich emočných reakcií zareagoval tak ako zareagoval. To je normálne ludské reagovanie. Berme to takto. Prosil by som, keby sa táto nechutná diskusia konečne skončila a keby sme pokračovali v ďalšom rokovaní, pretože ľudia tejto republiky chcú od nás počuť niečo iné.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Panie poslankyne a páni poslanci, ja vás tiež vyzývam, aby sme sa skutočne vrátili k podstate nášho programu, a to k prijímaniu a prerokovávaniu zákonov.

Ďalej pán poslanec Homola. Poslanec P. Homola:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

súhlasím s vaším návrhom, aby sme sa venovali dôležitejším bodom nášho programu, ale chcem vyjadriť svoj pocit. Pána Ivana Ľuptáka poznám štyri roky, aj z minulého parlamentu. Každý človek urobí vo svojom živote niekoľko chýb, jeden väčšie, druhý menšie.

Pán Ivan Ľupták sa nám tu ospravedlnil, a na to bol daný návrh na jeho odvolanie z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Verím, že pán Ivan Ľupták je tak veľký demokrat, ako nám to tu predviedol, že sám sa vzdá a odstúpi z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Mal som toho veľa, čo som chcel povedať, ale keď som počul úprimný hlas doktora Kvasničku, chcem len povedať, že na tých záznamoch bolo veľa aj na moju adresu, dokonca pred celým národom cez televíziu sa bavili v predsedníctve dvaja páni, ako ma diskreditovať. A nikdy som to nepokladal za dôvod na to, aby niekto podával návrh na odvolanie, ale keď niekto má ako základ svojho pocitu nenávisť, nemôžeme mu to brať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

sme poslanci, ústavní činitelia a k našej profesionálnej výbave by mala patriť aj schopnosť ovládať sa v každej

situácii. Zároveň sme ľudia a môžeme byť aj pod vplyvom emócií, ale sú veci, ktoré väčšina z nás nepovie, aj keď je pod vplyvom emócií, alebo - dajme tomu - pod vplyvom alkoholu. Myslím si, že každý si mohol urobiť, obraz o tom, ako sa kto stavia k tomu nešťastnému výroku, ktorý v slovenskom parlamente odznel. Myslím si zároveň, že ako parlament už viac nemôžeme k tomu dodať. Mali by sme túto diskusiu ukončiť a mali by sme sa venovať zákonom.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán Tomáš Cingel. Poslanec T. Cingel:

Nechcem už veľa o tom hovoriť. Napriek tomu by som prosil ešte raz pani kolegyňu Bartošovu, aby zvážila svoj prednesený návrh. A k diskusným príspevkom, ktoré tu odzneli, aj čo sa týka pána kolegu Kvasničku, ale aj nás všetkých, spomínam si na jeden záber z filmu Malý Budha, kde sa hovorí o tom, že láma ide podrezať kozu a koza sa začala strašne rehotať. Pýta sa láma kozy: Koza, prečo sa tak rehoceš? A ona hovorí: Vieš, ja som 499 životov bola kozou a teraz budem človekom. A naraz koza začala plakať, i pýta sa láma kozy: Koza, prečo teraz plačeš? A ona hovorí: Preto plačem, že ty si bol 499 rokov človekom a odteraz budeš kozou. V bázni padol láma na kolená a hovorí: Koza, odpusť mi, odteraz už vždy budem ochraňovať všetky kozy a budem si ich ctiť. / Potlesk. /

Takže, prosil by som, pani kolegyňa, naozaj zvážte, či ten argument stojí za to, pretože výsledok môže len prejudikovať niečo nie dobré a vôbec sa nedosiahne želateľný efekt.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. _Gašparovič:

Pani poslankyňa Bartošová. Poslankyňa E. Bartošová:

Pán kolega Cingel,

vážené kolegyne, kolegovia,

naozaj som zvážila svoj návrh a dospela som k záveru, že keď som predložila tento návrh, rozhodla som sa správne. Potvrdzujem svoj návrh a prosím pána predsedajúceho, aby dal o ňom hlasovať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Dámy a páni,

mrzí ma iba jedna vec, že dnes vlastne sa zaoberáme výrokom, ktorý v podstate svojím spôsobom nie je nijak potvrdený, a na druhej strane sa nezaoberáme skutočnosťou, ktorá sa v tomto parlamente stala, keď som predkladal návrh na odvolanie Rady Slovenského rozhlasu, že hrubým spôsobom bolo zasiahnuté do práv poslanca. Ja som tu čosi povedal na predošlej plenárnej schôdzi, kde som argumentoval rokovacím poriadkom, dokonca aj Ústavou Slovenskej republiky, niektorými jej článkami. Nafúkla sa veľká bublina a dnes sa rokuje iba o vyslovení nejakého názoru pána Ľuptáka. Mrzí ma skutočne jedna vec, že sa svojím spôsobom bavíme o nejakých druhotných veciach, pretože na oficiálnom rokovaní parlamentu neodznelo to, čo povedal pán Ľupták, či sa to niekomu páči alebo nepáči.

Odzneli tu moje výhrady voči postupu terajšieho predsedu výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru. Mrzí ma, že parlament sa týmto nezaoberal, a dokonca niekto tu povedal, že parlament sa môže zaoberať, iba verbálnymi vyjadreniami niektorých poslancov. Mrzí ma to, prepáčte, a dávam to do úvodzoviek, aby zasa z toho neboli nejaké palcové titulky. Ak verbálne niekoho neurazím a dám mu facku, pre Boha živého, nebude o tom rozhodovať, mandátový a imunitný výbor? Alebo, ak som predsedom nejakého výboru Národnej rady Slovenskej republiky, urobím také a onaké kroky, nebude sa tým zaoberať. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky?

Prosím vás, v poriadku, ale skúsme vážiť a skúsme zvažovať v mandátovom a imunitnom výbore nielen verbálne vyjadrenia poslancov, ale aj činy niektorých z predsedov parlamentných výborov a podľa toho aj postupovať. Prepáčte, samozrejme, uvedomujem si, aká je situácia v dnešnej Národnej rade, čo je koalícia a čo je opozícia. Priatelia, dámy a páni, zamyslite sa nad tým, čo som povedal.

Ďakujem, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Černák. Podpredseda NR SR L. Černák:

Nebudem komentovať všetko, čo tu odznelo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, chcem len povedať, že stenografický záznam celej tejto schôdze som čítal niekoľkokrát a poznám ho skoro naspamäť. Pozeral som si aj videozáznam, a za tón,

ktorým som oslovil pána poslanca Zemana, som sa ospravedlnil. Nie som si vedomý ani jedného ďalšieho slova počas priebehu, počas rokovania, ktorým by som bol porušil rokovací poriadok, takže nemám sa za čo ospravedlňovať.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda. Bohužiaľ, musím povedať, že pán podpredseda Černák sa zrejme mýli, pretože práve v tej istej pauze, kedy odznel výrok pána Ľuptáka, odznel aj jeho výrok. Je to veľmi dobre počuteľné a je to vidieť na televíznom zázname. O tom existuje kazeta, pán podpredseda, je mi nesmierne ľúto. Ale dovolím si ešte povedať, nadviazať na kolegu Andela. Teraz mi je jasné, prečo sa Imunitný a mandátový výbor doteraz nezaoberal mojím podaním, ktoré som urobil na 30. schôdzi na pokus falšovania môjho podpisu. Zrejme to nebol verbálny výrok, ale bol to fakt.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Chcel by som pripomenúť, že pri mojej kauze - bod rokovania odvolanie Rady Slovanského rozhlasu - takisto pán podpredseda Černák, ktorý viedol schôdzu, skutočne túto schôdzu veľmi neseriózne manipuloval.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Výboch. Poslanec I. Výboch:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Páni kolegovia, kolegyne,

dovoľte, aby som dal takýto návrh: Spravme toto rokovanie teraz bez prítomnosti verejnosti a tlače, prehrajme si tú pásku, tú inkriminovanú časť zo zasadnutia Národnej rady 9. júna, keď vznikla táto situácia. Dávam procedurálny návrh a prosil by som, aby sme o tom hlasovali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Ondrejovičová. Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Kolegyne a kolegovia,

buďte tak láskaví, nepremeňte parlament na piesok, kde sa hrajú deti. Toto mi už pripadá skutočne trápne. Povedali ste sami, že máme pred sebou vážnejšie otázky. Dávam procedurálny návrh, aby sme sa zaoberali bodmi programu tak, ako nasledujú, pán predseda.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia,

plne súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Ondrejovičová. Navrhujem, aby sme dnes rokovali dlhšie ako do 19. 00 hodiny, aby sme aj robotu urobili, ale predtým ako začneme hlasovať o tak vážnej otázke, podporujem návrh pána poslanca Výbocha.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Snažím sa už celý čas upriamiť pozornosť na naše rokovanie, robím to opätovne. Pani poslankyňa Rothmayerová.

Poslankyňa G. Rothmayerová:

Ďakujem pekne. Chcem sa len opýtať, či nám je všetkým jasné, za čo sa pán poslanec Ivan Ľupták ospravedlnil, pretože mám pocit, že sa to tu bagatelizuje a ako keby nič neodznelo. Ale veď pán poslanec sa skutočne ospravedlnil, čiže on vôbec nepopiera ten svoj výrok.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič. Pán poslanec Hrušovský.

Poslanec P. Hrušovský:

Ak dovolíte k návrhu pána poslanca Výbocha. Mandátový a Imunitný výbor, ktorého som členom, skutočne veľmi dlho v tejto veci rokoval. Všetci členovia mandátového a imunitného výboru si prezreli aj videozáznam týkajúci sa priebehu tejto inkriminovanej časti schôdze. Spoločne dospeli k uzneseniu mandátového a imunitného výboru, ktoré tu bolo prečítané, a nikto, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, to pred hlasovaním nespochybnil. A mohli ste to sami vyjadriť hlasovaním, že toto uznesenie nie je dobré, keď sme ho prijímali. Takže, považujem za zbytočné, aby tu teraz bolo prehrávané z videozáznamu celé toto rokovanie. Každý poslanec, myslím si, má možnosť individuálne si pozrieť tento videozáznam na organizačnom oddelení, ak má o to záujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Chcel by som len pripomenúť pánu poslancovi Výbochovi, že Národná rada nie je vyšetrujúcim orgánom. Ak potrebuje niečo vyšetriť, tak buď požiada o to mandátový a imunitný výbor, keď sa to týka poslanca, alebo zriadi špeciálnu vyšetrovaciu komisiu. Jeho návrh preto pokladám za bezpredmetný. Takisto by som prosil aj pani Bartošovu, aby stiahla svoj návrh a aby sme išli k programu schôdze, aby sme nejakým spôsobom už dnes aj pracovali, alebo nech sa hlasuje.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Najskôr musím dať hlasovať o návrhoch, ktoré ste tu dali. Prvý návrh dal pán poslanec Prokeš, kde predkladá návrh skupiny 32 poslancov na odvolanie pána podpredsedu Černáka, /Šum v sále. / Viem, dávam to len k tým pozmeňovacím návrhom, ktorá boli v rámci toho, takže to je normálne. Chcem len informovať, že pokiaľ ide o odvolanie podpredsedu Národnej rady ako funkcionára, tam sa nevyžaduje vyzbieranie 32 hlasov podľa rokovacieho poriadku, ale podľa ústavy. Ústava hovorí, že funkcionár Národnej rady, teda podpredseda sa odvoláva nadpolovičnou väčšinou, absolútnou nadpolovičnou väčšinou. To len na vysvetlenie.

Pán Výboch, tiež si myslím, že by nebolo vhodné, aby sme teraz prehrávali a púšťali televízny záznam, pretože by to nebolo ani možné pred nami všetkými.

Pokiaľ ide o ostatné návrhy, pán poslanec Hrnko, to dávate ako procedurálny návrh? Chcete, aby sa hlasovalo.

Prosím, páni poslanci, chcete, aby sa po mojom vysvetlení hlasovalo o vašich návrhoch? Pýtam sa pána poslanca Prokeša a Výbocha, či chcú, aby sme teraz o tom hlasovali. Ak áno, budem musieť dať hlasovať po pani Bartošovej.

Prosím, pani poslankyňa Bartošová. Poslankyňa E. Bartošová:

Pán predseda, chcem vás poprosiť, aby sme ukončili najskôr túto časť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Povedal som, že po odhlasovaní vášho návrhu. Prosím, pán poslanec Výboch.

Poslanec I. Výboch:

Nesťahujem svoj návrh. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Pán predseda, trvám na návrhu. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, prezentujme sa. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Bartošovej o tom, aby pán poslanec Ivan Ľupták bol odvolaný zo stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy na toto obdobie.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme odhlasovali návrh pani poslankyne na odvolanie pána poslanca Ivana Ľuptáka zo stálej delegácie Národnej rady v Štrasburgu.

Ďalej bol návrh pána poslanca Prokeša. Pán poslanec Prokeš na môj dotaz či trvá na návrhu, povedal, že áno, preto dávam hlasovať, o tom, aby bol z funkcie podpredsedu Národnej rady odvolaný podpredseda Černák.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pardon, beriem to späť, to je tajné hlasovanie. Ospravedlňujem sa, urobil som chybu. Toto hlasovanie neplatí. Budeme hlasovať o tom, či tento návrh pána poslanca zaradíme do programu.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Prokeša neprešiel.

Ešte sa ospravedlňujem pánu podpredsedovi, že som dal inak hlasovať.

Druhý bol návrh pána poslanca Výbocha, aby sme si prehrali videopásku a magnetofónový záznam z 32. schôdze o konflikte, ktorý tam nastal.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Takže sme neschválili ani tento návrh.

Ďalej vystúpili pani poslankyne Tóthová a Rothmayerová a pán poslanec Hrnko. Myslím, že to neboli návrhy, o ktorých treba dať hlasovať.

Prosím, pán poslanec Korbela. Poslanec I. Korbela:

Vážený pán predseda, pri návrhu programu sme odhlasovali, že o 17. 00 hodine ukončíme program.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Práve som to chcel ukončiť. Poslanec I. Korbela:

Ospravedlňujem sa. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

pán predsedajúci Gašparovič a z pléna aj pán poslanec Prokeš sa niekoľkokrát pasovali do úlohy absolútnych dodržiavačov rokovacieho poriadku. Ďakujem vám všetkým za dôveru, ale dovolím si upozorniť, že to hlasovanie bolo presne proti zásadám, pretože pán poslanec Prokeš mal formulovať svoj návrh ako návrh na zaradenie tohto bodu programu, mali sme potom hlasovať, o tom, či sa tento bod zaradí alebo nezaradí do programu a až v prípade, keď sa zaradí, potom hlasovať o spôsobe, ktorým sa bude hlasovať a tak hlasovať. Dovolím si to len uviesť na správnu mieru, že som bol prekvapený, že pán predseda z fleku dal hlasovať, a dokonca verejným spôsobom. Ďakujem vám za dôveru ešte raz, rokovací poriadok je jasný.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda, na to, že som sa pomýlil, som okamžite zareagoval, a nevidím dôvod, prečo ste mali teraz takto vystúpiť, ale je to asi vo vašej povahe.

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán podpredseda,

dovolím si, že som dával návrh na vaše odvolanie a nie na zaradenie do programu. To bol návrh pána predsedu a predsedajúceho, aby sa to urobilo teraz. Keďže ste to neprijali, v zmysle rokovacieho poriadku a ústavy, keďže je tam 30 podpisov, asi to vyzerá na mimoriadnu schôdzu.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Andel.

Poslanec M. Andel:

Pán podpredseda Černák, ak sa cítite byt ukrivdený, dajte návrh na odvolanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Gašparoviča.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, pri zostavovaní programu sme si odsúhlasili, že o 17. 00 hodine prerušíme schôdzu s tým, že zostaneme všetci v rokovacej miestnosti a bude spoločné zasadnutie výborov, na ktorom pán minister Brocka nás bude informovať o zákone o dôchodkoch.

Hlási sa pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik;

Pán predseda, dovolím si vás jedným slovíčkom opraviť. Pán minister nás nebude informovať, pán minister tu teraz vystupuje ako predkladateľ na spoločnej schôdzi výborov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Bude informovať ako predkladateľ. Poslanec M. Ftáčnik:

Potom je to v poriadku. Podľa zákona o rokovacom poriadku splní svoju povinnosť predkladateľ.

Ďakuješ. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prerušujem schôdzu do zajtra do 9. 00 hodiny.

Druhý deň rokovania

34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 29. júna 1994

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní prerušenej 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 62 poslancov. Je nás málo. Prosím vás, dostavte sa do rokovacej miestnosti.

Faktická poznámka - pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

Podľa § 13 ods. 1 rokovacieho poriadku - citujem: "Schôdzu Slovenskej národnej rady možno otvoriť ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov. " 34. schôdzu Národnej rady sme otvorili včera počtom 77 poslancov. Dnes je len pokračovanie. V zmysle rokovacieho poriadku možno v schôdzi pokračovať aj keď nás nie je 76 a viac.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Môžeme to tak chápať, pretože momentálne nejde o hlasovanie.

Vážení priatelia, vonku je horúce leto, dnu máme klimatizáciu. Dúfam, že to nebude tak ako včera, kedy bola horúca atmosféra aj v parlamente.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

pristúpime k šiestemu bodu programu, ktorým je

Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1993.

Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 498 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 498a.

Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. Stanovisko máte predložené.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh štátneho záverečného účtu uvedie minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci,

samozrejme, že ma mrzí, že k vážnym vecným otázkam, medzi ktoré patri aj návrh záverečného účtu, aj ostatné dane, ktoré sú predmetom našich úvah, nášho rokovania, sa venuje podstatne menšia pozornosť ako iným otázkam formálneho charakteru. Myslím si, že nie je na príčine len veľké teplo, ale aj niečo iné. Myslím si, že sú to výsostne vážne otázky, ktoré by mali dať bodku za tým, ako sme hospodárili, ale mali by dať aj impulzy, iniciatívu, signály, smery ako ísť ďalej. Z tohto pohľadu e plnou zodpovednosťou pristupujem k úvodnému slovu a chcem vám povedať niekoľko poznámok pokiaľ ide o prostredie, v ktorom sa plnenie tohto záverečného účtu, príjmy a výdavky štátneho rozpočtu formovali.

Najprv zadosťučiním formálnemu úvodu. Návrh záverečného účtu sa stal predmetom rokovania vlády 10. mája tohto roku. Vláda súhlasila s týmto návrhom a súčasne odporučila, aby som ho prezentoval v parlamente. Pokiaľ ide o samotné prostredie, v ktorom sa tento záverečný účet formoval, v ktorom sa formovali výdavky a príjmy štátneho rozpočtu, musím povedať, že toto prostredie nebolo jednoduché, nebolo ľahké, bolo komplikované vychádzajúc z toho, že išlo o nový štát, išlo o budovanie nových inštitúcii, išlo o pokračovanie v transformačnom procese, ktorý bol spojený s mnohými ťažkými krokmi. Aj z tohto titulu pristupujem k hodnoteniu záverečného účtu a k hodnoteniu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v roku 1993.

Z vnútorných faktorov, ktoré bezprostredne pôsobili na výsledky hospodárenia, ako som hovoril, boli to predovšetkým problémy transformácie. Kontinuita krokov transformácie bola zachovaná, v krokoch sa pokračovalo, ale napriek tomu prišlo k určitým komplikáciám.

Skutočne nemám nič proti tomu, aby ste diskutovali, ale ak chcete veľmi hlasno, nebudem nikoho prekrikovať, môžem toto úvodné slovo skončiť, alebo vy môžete ísť diskutovať von. Veľmi pekne by som vás prosil, ale je to výber vášho vzťahu ku mne a môjho k vára.

Treba povedať, že rozpočtové hospodárenie bolo bezprostredne ovplyvnené aj určitými systémovými zmenami, ktoré treba podčiarknuť a ktoré treba povedať, lebo zdôrazňujú problematiku transformačného procesu, ktorá nebola jednoduchá. To, že sa zaviedla nová daňová sústava, prešlo sa na financovanie sociálneho zabezpečenia prostredníctvom poistných fondov, Fondu zamestnanosti a mnohé iné ďalšie faktory, ktoré som spomínal z hľadiska menovej odluky, že v rámci novej štátnosti bolo treba budovať mnoho ústredných orgánov, zahraničných zastupiteľstiev, bankový systém, atď., to neboli ľahké kroky. Tieto bezprostredne ovplyvnili aj plnenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

Štátny rozpočet sa vždy formuje a pripravuje podľa toho, aké sú rozhodujúce makroekonomické východiská. Makroekonomické východiská v roku 1993, aspoň niektoré z nich, boli načrtnuté s poklesom hrubého domáceho produktu o 2 až 3 %, miery inflácie v rozsahu 13 až 20 %, miery nezamestnanosti vo výške 14 až 18 %. Samozrejme, naďalej sa rátalo s pasívnym saldom obchodnej bilancie v oblasti zahraničnej obchodnej výmeny.

Z rôznych dôvodov, nielen z tých, ktoré som spomínal, ale aj iných, dosiahli sa podstatne horšie výsledky, okrem miery nezamestnanosti, ktorá v predpokladanej miere 14 až 18 % neunikla. Hrubý domáci produkt poklesol o 4, 1 % a inflácia vzrástla o 23, 2 %. To je rozdiel daných makroekonomických východísk. Všetky tieto vplyvy, o ktorých som hovoril - vonkajšie, vnútorné, spojené so štátnosťou, spojené so systémovými zmenami, mali priamu väzbu na vývoj rozpočtového hospodárenia. V záverečnom, účte sa vykázal schodok 23 miliárd, pričom predpokladané príjmy sa nesplnili o 7, 8 miliárd a prekročenie výdavkov predstavovalo 25, 2 miliardy.

Zúčtovanie clearingového salda medzi Slovenskou republikou a Českou republikou zlepšilo koncom roku výsledok rozpočtového hospodárenia o 5, 8 miliárd. Pravda, treba vedieť, a to pre vás, pre vašu informáciu, ale aj pre posudzovanie, že tých 5, 8 miliárd ako výsledok clearingu sa muselo zaplatiť polom v roku 1994. To je to, čo sme hovorili, že vlastne o to sa zvýšil schodok štátneho rozpočtu. Poviem vám to na príklade. V súčasnosti, napríklad k 27. júnu máme 9 miliardový schodok štátneho rozpočtu, ale táto suma, ktorá sa vám môže zdať vysoká vo vzťahu k predpokladanému 14 miliardovému deficitu, nie je vôbec odstrašujúca, pretože 9 miliárd predstavuje vlastne len clearingové rozdiely medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. To je tých 5, 8 miliardy, ktoré sme začiatkom roka museli zaplatiť, a ešte 3, 3 miliardy, ktoré nám česká republika dlhuje v rámci clearingovému vzťahu.

Teda rozpočet sa ukazuje ako vyslovene vyrovnaný, čo je ohromne pozitívne. To nehovorím preto, že som tu ako minister, a nie preto, že je to nejaká moja bezprostredná zásluha. Chcem vám povedali, že to, že je vyrovnaný rozpočet a že deficit predstavuje len clearingové vzťahy, naopak, keby sme teraz hneď chceli tie 3, 3 miliardy od Českej republiky, tak ona bude mať deficit a nie vyrovnaný rozpočet, a my klesneme pod tých 9 mld mínus 3, 3 mld. Chcem len povedať, že to, čo sa prejavilo v minulom roku, že sme mali sekeru 5, 8 mld v Českej republike ako príjem, hneď začiatkom roka to bol výdavok, ktorý sme museli zaplatiť. Z tohto titulu chcem uzavrieť, že schodok reálne nebol 23 mld, ale bol väčší. Bol väčší aj preto, že sme zo známych dôvodov, ktoré už boli pertraktované, o ktorých sme diskutovali, museli dať rezortu zdravotníctva 1, 8 mld a školstva 1, 2 mld nielen na vyrovnanie ich potrieb, pretože ich potreby sú omnoho vyššie, ale na hradenie akútnych problémov.

Ešte pár poznámok o daniach. Teraz sa pohybujem v oblasti príjmov, aby ste ma zachytili, aby ste nemuseli veľmi intenzívne počúvať, alebo zaoberať sa inými problémami. Rozpočtové kanály v oblasti príjmov idú predovšetkým cez dôchodky daňového charakteru, colného charakteru, samozrejme, aj príspevkom z deblokácií atď. Ale čo je zaujímavé, treba povedať, že dane spravované daňovými úradmi a colnicami boli nižšie oproti rozpočtu v roku 1993 o 8, 3 mld. Túto sumu možno považovať za sumu, ktorú nám daňovníci ostali dlžní. Nemožno to nazvať priamo únikom, lebo keď k tomu dáme úniky, tak to za minulý rok predstavuje až 12 mld. Z celkového výnosu daní - to je tiež zaujímavý údaj - daňové úrady priamo inkasovali 43, 2 mld a na colniciach sa vybralo 39 mld. Samozrejme, že na to bezprostredne vplývala nielen daňová disciplína, o ktorej som hovoril len zmienkou, ale aj rozsiahla platobná neschopnosť podnikateľských subjektov.

Plnenie spotrebných daní - na to vás tiež chcem upozorniť, pretože budú predmetom rokovania návrhy na sadzby spotrebných daní - bolo nízke najmä na začiatku roku 1993. Napriek tomu, že od mája sa výnos týchto daní zvýšil, nedosiahla sa ich rozpočtovaná výška. Okrem určitého nadhodnotenia rozpočtu na neplnení spotrebných daní mali podiel najmä daňové úniky. Tu možno hovoriť najmä o daňových únikoch v rámci spotrebných dani, ktoré boli spôsobené nelegálnym dovozom cigariet a liehovín a tiež zámenou colnej deklarácie tovaru nafta za ľahký vykurovací olej. To bezprostredne súvisí s návrhom na spotrebné dane v oblasti uhľovodíkových palív. Na zabránenie takto vznikajúcich daňových únikov sa zaviedla povinnosť označovať tabakové výrobky kontrolnými známkami a vykonali sa ďalšie opatrenia v oblasti správy dani. Tento prístup treba hodnotiť pozitívne. Treba povedať, že to boli kroky, ktoré boli nevyhnutné pre to, aby sa v oblasti spotrebných daní obrátil únikový trend podstatne iným smerom.

Neplnením daňových povinností daňovníkmi vznikli nedoplatky daní. To je v celom balíku, hovoril som o sume 8 mld. Celkove, keď zoberieme nedoplatky, úniky, s ktorými štátny

rozpočet rátal ako s potenciou naplnenia príjmových kanálov, možno považovať sumu 12, 8 mld za veľmi reálnu. To znamená, že cez dane sme do štátneho rozpočtu za minulý rok dostali menej 12, 8 mld.

Pár slov k výdavkom. Výdavky štátneho rozpočtu boli zhruba do konca októbra pod kontrolou v rámci uplatňovania regulácie. Samozrejme, tu je zaujímavé moje postavenie, ktoré si treba uvedomiť aj z vášho pohľadu, že hodnotím záverečný účet, hodnotím rozpočet za minulý rok, hodnotím príjmy, naplňovanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za minulý rok, kedy som nebol ministrom financií. Ale chcem vám povedať, že napriek tomu ho chcem hodnotiť veľmi objektívne a chcem povedať, kde sú úskalia najmä z pohľadu čo ďalej, ako sa ďalej vysporiadať s rozpočtom na budúci rok.

Pokiaľ ide o výdavky, hovoril som, že v rámci regulácie, ktorá bola možná do konca októbra, bolo badať, že je všetko pod kontrolou a že predpokladaný deficit, predpokladané makroekonomické východiská sa splnia. Ale od októbra sa z hľadiska výdavkov a z hľadiska neplnenia príjmov tento proces zintenzívnil. A zase musím povedať tak, aká bola situácia. Boli vážne problémy v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia a narastajúca výška debetných úrokov a výdavkov súvisiacich so štátnym dlhom. Tieto výdavky sa výrazne zvýšili, čo sa prejavilo v celkovej výške schodku, teda deficitu štátneho rozpočtu.

Rozpočtové opatrenia smerujúce na zvýšenie výdavkov predstavovali v úhrne 10, 9 mld a rozpočtové opatrenia, ktoré mali dopad na zníženie výdavkov v jednotlivých kapitolách - zmenšiť, znížiť, menej zintenzívniť - predstavovali 4, 3 mld. Z toho vyplýva, že dopad rozpočtových opatrení sa prejavil v celkových výdavkoch zvýšením pôvodne rozpočtovanej sumy o 6, 6 mld v dôsledku vplyvov prostredia, vnútorných a vonkajších faktorov, o ktorých som hovoril.

Zvýšenie výdavkov v rámci rozpočtových opatrení vyplynulo najmä zo zabezpečovania zákonných dávok, dávok sociálnej starostlivosti, poskytovania štátneho vyrovnávacieho príspevku počas celého roka, ako aj dopadu valorizácie dôchodkov. V rezorte ministerstva zdravotníctva sa použila takmer jedna miliarda na oddĺženie za lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, palivá, energiu a podobne. Zvýšenie výdavkov si vynútilo aj zabezpečenie delimitovaných činností ústredných orgánov z bývalej federácie, vrátane vzniku resp. rozšírenia funkcií niektorých rezortov v priebehu roka.

Špecifickým prípadom v oblasti výdavkov boli debetné úroky, s ktorými sa v rozpočte na rok 1993 nerátalo, a výdavky realizované v rámci kapitoly Štátny dlh. Národnej banke Slovenska sa v skutočnosti zaplatili úroky vo výške 5, 6 mld, čo predstavuje takmer štvrtinu vykázaného rozpočtového schodku. Úroky vyplynuli z priebežnej schodkovosti v roku 1993, ako aj z neuhradených schodkov za minulé roky a z prevzatých pasív bývalej federácie.

Rozpočet kapitoly Štátny dlh bol zostavený na rok 1993 ako vyrovnaný. V období prípravy a schvaľovania rozpočtu nebolo možné celý rozsah kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien a ich dopadov na štátny rozpočet kvantifikovať. Postupne však po prevzatí pohľadávok a záväzkov do kompetencie republík v priebehu roka boli začlenené do kapitoly Štátny dlh výdavky z titulu úhrad záväzkov súvisiacich s obchodnými aktivitami a financovaním investičných aktivít v zahraničí. V nadväznosti na podpísané dohody sa realizovali výdavky, ktoré súviseli s prevzatými záväzkami z bývalej federácie v objeme 9 mld, pričom v rozpočte sa uvažovalo o sume 4, 3 mld, a výdavky z titulu vnútornej zadĺženosti štátu predstavovali v skutočnosti 3 mld, čo je o pol miliardy menej ako sa kvantifikovalo pri zostavovaní rozpočtu. Celkový dopad výdavkov súvisiacich so štátnym dlhom na schodok predstavoval 4, 2 mld.

Pokiaľ ide o vývoj štátnych finančných aktív a pasív, ešte jednu poznámku. Prevzatie rozsiahleho bloku štátnych finančných aktív a pasív od bývalej československej federácie a prevzatie pohľadávok a záväzkov od Československej obchodnej banky predstavovali najväčší dopad na zmenu aktív a pasív. K 1. januáru prevzala Slovenská republika do svojich finančných aktív sumu 98, 6 mld korún a do štátnych finančných pasív sumu 69 mld. V priebehu roka v oblasti štátnych finančných aktív prišlo k viacerým zmenám. Najväčšie zvýšenie sa zaznamenalo u vládnych pohľadávok voči zahraničiu - vládne úvery, ktoré tvoria 56, 5 % z celkového stavu štátnych finančných aktív. Ich nárast bol ovplyvnený najmä pripísaním úrokov a kurzových rozdielov. Na strane finančných pasív, teda štátnych finančných pasív - samozrejme, hovorím o štátnych - došlo k najvýraznejšej zmene u záväzkov štátu v Národnej banke Slovenska, ktoré sa zvýšili z dôvodov financovania schodku štátneho rozpočtu vo výške 23 mld korún. Štátny dlh sa v priebehu roka zvýšil o 27 mld a celková zadĺženosť Slovenskej republiky dosiahla 123 mld korún.

Toto je obraz o tom, ako to vyzeralo v oblasti výdavkov a príjmov vzhľadom na základné východiská makroekonomického charakteru, vzhľadom na vnútorné a vonkajšie faktory, ktoré bezprostredne ovplyvnili rozpočtové hospodárenie.

V súvislosti s hospodárením s prostriedkami zo štátneho rozpočtu mi dovoľte jednu poznámku najmä z pohľadu kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú pracovníci tohto úradu vykonali v priebehu mesiacov marec až máj na ministerstve financií. Vykonali ju za kapitoly Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh. Protokol o previerke v jednotlivých útvaroch ministerstva financií bol prerokovaný na spoločnej porade s pracovníkmi Najvyššieho kontrolného úradu 7. júna 1994. Najvyšší kontrolný úrad vo svojich záveroch poukazuje na niektoré nedostatky v rozpočtovom hospodárení štátu, ako

napríklad v poskytovaní daňových úľav a odpustení pokút a penále, kritizuje postup s pomalým zavádzaním registračných pokladníc, postup pri tvorbe nových legislatívnych opatrení a novelizácii predpisov na úseku daní, postup pri riešení ekonomickej situácie najmä akciovej spoločnosti Calex, postup používania prostriedkov pre rozvoj malého a stredného podnikania.

Úmyselne nevenujem detailnú pozornosť týmto námetom Najvyššieho kontrolného úradu, lebo pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu určite sa bude týmito otázkami zaoberať. Chcem len upriamiť vašu pozornosť, na ohniská, ktoré sa stali predmetom úvah Najvyššieho kontrolného úradu: postup používania prostriedkov pre rozvoj malého a stredného podnikania, príprava a realizácia dodávateľského úveru od firmy Siemens pre ministerstvo zdravotníctva, problematika poskytovania štátnych záruk a viazania prostriedkov v zmysle uzatvorených zmlúv a postup pri deblokáciách zahraničných pohľadávok. To sú v podstate základné ohniská, ktorým kontrola z Najvyššieho kontrolného úradu venovala pozornosť. Samozrejme, keď dostanete obšírnejšiu informáciu, určite budeme o tom ešte diskutovať.

Ministerstvo financií v nadväznosti na tieto nedostatky už prijalo opatrenia na ich odstránenie v rámci pôsobnosti jednotlivých útvarov ministerstva. V niektorých prípadoch sme si s Najvyšším kontrolným úradom vysvetlili oprávnenosť postupu ministerstva financií a v niektorých sme akceptovali ich názory, ich závery, ku ktorým v rámci tejto kontroly prišli.

Musím zdôrazniť, že prevažná väčšina nedostatkov, ktoré sú prezentované v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, bola zistená v pôsobnosti iných rozpočtových kapitol, a predpokladám, že správcovia týchto kapitol určite príjmu Konkrétne opatrenia na ich odstránenie, teda aj tých kapitol, ktoré sa ich dotýkajú a ktoré nie sú v rámci ministerstva financií. Nezávisle na tejto skutočnosti chcem zdôrazniť, že ministerstvo financií už spracovalo návrh opatrení na odstránenie týchto nedostatkov a tieto opatrenia sme na požiadanie dňa 28. 6. 1994 predložili Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že zistené nedostatky sa týkajú i ďalších rezortov, teda ďalších kapitol, ministerstvo financií spracuje komplexnú správu na rokovanie vlády s návrhom opatrení aj u ostatných správcov kapitol štátneho rozpočtu. Samozrejme, to predpokladá určitý návrh opatrení, ktorý bude v súlade s názorom, niekedy možno nebude v súlade s názorom opatrení iných rezortov resp. iných kapitol. Tieto opatrenia budú smerovať predovšetkým do týchto oblastí: oblasť dodržiavania colných a daňových predpisov pri dovoze, oblasť príslušného posudzovania požiadaviek na odpustenie úľav colných a daňových poplatkov, vedenia evidencie poskytnutých úľav a daní, prípravy úplného znenia zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý má byť predložený na rokovanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, vypracovania návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách s vytvorením rámca pre poskytovanie bankových záruk a vymáhanie úverov, legislatívnej úpravy podmienok pre poskytovanie prémií v stavebnom sporení, postupu pri deblokácii pohľadávok v zahraničí v spolupráci s českou republikou, dodržiavania rozpočtových pravidiel s cieľom neprekročiť plánovaný schodok štátneho rozpočtu. Myslím si, že tento návrh opatrení musí obsahovať aj celý nový balík problémov, nie nový, ale významný balík problémov, ktorý bezprostredne súvisí so spoluprácou Národnej banky Slovenska a Fondu národného majetku z pohľadu realizácie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

/Prerušenie dodávky elektrického prúdu. /

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať. Prosím pána ministra Filkusa, aby sa ujal prerušeného slova.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, zaujmite miesto, aby sme vypočuli správu.

Minister financií SR R. Filkus:

Posledná veta, ktorú som povedal v súvislosti s reakciou Najvyššieho kontrolného úradu a s jeho šetrením u nás, bola zameraná na záver, ktorý vyplýva z toho, že ministerstvo financií po navrhovaných opatreniach podá správu aj Národne] rade Slovenskej republiky.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

problém, ktorý z hľadiska štátneho záverečného účtu na rok 1993 zostáva otvorený, je spojený s tým, ako uhradiť, deficit štátneho rozpočtu v sume 23 miliárd. Finančné aktíva, ktoré by mohli byť z tohto pohľadu k dispozícií, nie sú reálne, lebo sú málo likvidné. Preto navrhujeme, aby sa deficit štátneho rozpočtu z roku 1993 uhradil emisiou poukážok, fondov, rôznym spôsobom s tým, že súčasne predkladám - ak sa dostane na program, dúfam, že sa dostane - aj návrh zákona o emisii štátnych dlhopisov na úhradu schodku rozpočtu na rok 1993. To je bezprostredne prechod k druhému návrhu zákona, ktorý sa týka úhrady rozpočtu z roku 1993.

Nakoniec ešte chcem povedať, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky bol prerokovaný vo všetkých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v príslušných výboroch sa hodnotili aj záverečné účty jednotlivých rozpočtových kapitol. Na návrh vlády Slovenskej republiky odporučam, aby ste zvážili to, čo som povedal v úvodnom slove, ale najmä to, čo je v materiáloch o štátnom záverečnom účte, ktoré ste dostali k dispozícii, aby ste výsledok rozpočtového hospodárenia posúdili. Samozrejme, v ďalšom sa budeme zaoberať aj návrhom, ktorý s týmto bezprostredne súvisí, teda ako uhradiť deficit štátneho rozpočtu z roku 1993.

Odporúčam vám, aby ste návrh schválili. Ďakujem. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi. Vážené kolegyne a kolegovia, obrátil sa na mňa operátor s požiadavkou, aby sme preverili, či po novom zapojení prúdu fungujú všetky systémy. Prosím vás preto, aby sme sa skúšobne prezentovali.

V poriadku, ďakujem.

Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Oleja, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1993.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR J. Olej:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní.

Najvyšší kontrolný úrad predkladá po prvýkrát stanovisko k štátnemu záverečnému účtu súčasne s jeho predložením. Realizuje tak ustanovenie § 5 ods. 1 zákona číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Naše stanovisko hodnotí celkový výsledok rozpočtového hospodárenia, vývoj príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Taktiež hodnotí účinnosť uskutočnených úprav v štátnom rozpočte, účelnosť a hospodárnosť vo vynakladaní rozpočtových prostriedkov. Stanovisko je orientované do ťažiskových problémov rozpočtového hospodárenia a opiera sa o výsledky kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré boli vykonané v období od septembra minulého roku do mája tohto roku.

Hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky hodnotí na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 159/1993 Z. z., ďalej na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i na základe ďalších právnych noriem súvisiacich s rozpočtovým hospodárením Slovenskej republiky.

Naše stanovisko sa člení na hodnotenie príjmovej časti štátneho rozpočtu, štátneho dlhu a výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Najvyšší kontrolný úrad akceptuje v návrhu štátneho záverečného účtu uvedené špecifiká a vplyvy charakterizujúce proces zostavenia a plnenia štátneho rozpočtu, najmä objektívne vplyvy charakterizujúce proces zostavenia a plnenia štátneho rozpočtu, objektívne vplyvy vyvolané zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, zavedenie novej daňovej sústavy, uskutočnenie menovej odluky, ako aj celkový proces transformácie ekonomiky.

Súčasne sme v stanovisku poukázali aj na existenciu subjektívnych faktorov, ktoré negatívne vplývali na rozpočtové hospodárenie. Tieto spočívali najmä v nesystémovom vykonávaní rozpočtových opatrení, v nedodržiavaní predpisov súvisiacich so zabezpečovaním príjmov štátneho rozpočtu,

v nedodržiavaní rozpočtovej disciplíny a v porušovaní predpisov pri realizácii výdavkov štátneho rozpočtu. Dokumentácia o týchto negatívnych skutočnostiach je v jednotlivých protokoloch o výsledkoch kontrol Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Najzávažnejšie z týchto zistení sú obsiahnuté aj v predloženom stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu.

V stanovisku k príjmovej časti štátneho rozpočtu, ktorá bola naplnená len na 95, 1 %, poukazujeme najmä na nedostatky, ktoré sa v návrhu štátneho záverečného účtu neuvádzali, boli však predmetom zistenia kontrol Najvyššieho kontrolného úradu na Ministerstve financií Slovenskej republiky, na Ústrednom daňovom riaditeľstve a na daňových úradoch a mali vplyv na výšku príjmov štátneho rozpočtu. Tieto problémy spočívali najmä vo vykazovaní vyššieho nadmerného odpočtu u dane z pridanej hodnoty, pričom správa a kontrola tejto dane nebola štátom dostatočne zabezpečená ani personálne, ani technicky. Postupy vymáhania nedoplatkov na daniach a clách, ktoré predstavovali sumu 26, 8 mld Sk, neboli dostatočne účinné. Daňové orgány ani v roku 1993 nemali k dispozícii evidenciu všetkých podnikateľských účtov. Ďalej platby v hotovosti pre všetky podnikateľské subjekty neboli limitované a nebola doriešená ani evidencia tržieb, čo znemožňovalo zistiť skutočné príjmy podnikateľov.

Osobitným problémom príjmovej časti bolo poskytovanie daňových úľav, odpúšťanie penále a pokút. Pre túto oblasť činnosti ministerstvo financií nemalo ani v roku 1993 rozpracované objektívne interné kritériá. Poznamenávam tiež, že o počte a výške poskytnutých daňových úľav a odpustených penále a pokutách nebola vedená jednotná a úplná evidencia. Zaplatené penále a pokuty vyrubené daňovými úradmi a Ústredným daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky sú príjmom osobitného účtu. Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu zo zaplatených penále a pokút v sume 673, 4 milióna Sk

však neboli zúčtované v rámci príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

V rámci stanoviska k štátnemu dlhu sme poukázali na pretrvávajúci problém vymáhania pohľadávok z vládnych úverov, najmä deblokácií, ktoré sa vykonávali nesystémovo, len na základe splnomocnení, ktoré udeľovať minister financií Slovenskej republiky, resp. štátny tajomník ministerstva financií. Všeobecne k tejto problematike je tiež potrebné uviesť skutočnosť, ktorú považujeme za závažný nedostatok, že v roku 1993 nebola kreovaná štátna pokladnica, ktorá vykonáva podlá zákona Národnej rady číslo 92/1993 Z. z. správu, rozpočtovanie a úverové operácie kapitoly Štátny dlh. Táto inštitúcia jednoznačne má svoje miesto v systéme finančných štátnych orgánov.

V stanovisku k výdavkovej časti štátneho rozpočtu v súvislosti s jej prekročením o 15, 2 miliardy Sk, to znamená o 9, 6 %, poukazujeme na nesúlad s ustanovením § 2 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte, v zmysle ktorého môžu byt výdavky štátneho rozpočtu prekročené o viac ako 5 % len po predchádzajúcom súhlase Národnej rady. Národná rada takýto súhlas k uvedenému prekročeniu nedala, a preto je nevyhnutné, aby k uvedenému porušeniu zákona zaujala stanovisko.

Problémovým v tejto časti rozpočtu je množstvo - ministerstvo financií urobilo 275, ako aj charakter rozpočtových opatrení, čo je odrazom nekoncepčnosti zostavovania štátneho rozpočtu. Zastávame názor, že rozpočtové opatrenia by sa mali uplatňovať len výnimočne a malo by sa nimi reagovať ozaj len na mimoriadne situácie. Pri realizácii rozpočtových opatrení boli zistené nedostatky poukazujúce na porušovanie rozpočtovej disciplíny, ktoré v niektorých prípadoch spochybňujú opodstatnenosť vykonaných opatrení. Najvyšší kontrolný úrad vo viacerých kapitolách zistil, že správca

príslušnej kapitoly neviedol presnú evidenciu rozpočtových opatrení, čo sťažovalo sledovanie a najmä kontrolu rozpočtových prostriedkov.

V stanovisku k výdavkovej časti štátneho rozpočtu sne osobitne poukázali na problematiku kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorá túto časť štátneho rozpočtu výrazne ovplyvnila. Práve v tejto kapitole sa prejavilo to, že napriek námietkam viacerých poslancov bola schválená koncepcia vyrovnaného rozpočtu, pričom podľa výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 1992 bolo možné predpokladať, že aj rok 1993 bude ukončený so schodkom. Rozhodujúcou položkou, ktorá negatívne ovplyvnila výdavky tejto kapitoly, boli nerozpočtované debetné úroky Národnej banky Slovenska v sume 5, 6 mld Sk. V tejto súvislosti možno poukázať, na nedoriešené finančno-ekonomické vzťahy Národnej banky Slovenska a štátneho rozpočtu.

Pri kontrole kapitoly Všeobecná pokladničná správa Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky okrem iného zistil nedostatky spočívajúce v nesprávnom vykázaní stavu štátnych finančných aktív a pasív. Kontrolou čerpania rozpočtových prostriedkov Najvyšší kontrolný úrad zistil vo väčšine kapitol prípady porušenia rozpočtovej disciplíny. Najzávažnejšie zistenia boli predovšetkým v oblasti hospodárenia so mzdovými prostriedkami, verejného obstarávania prác a služieb, uplatňovania úsporných opatrení vlády Slovenskej republiky, používania osobitných výdavkov organizácií a tiež v oblasti vedenia účtovníctva.

Nedostatky hospodárenia so mzdovými prostriedkami boli zistené v súvislosti so zaraďovaním pracovníkov do platových tried a stupňov, dokladovaním odbornej praxe a pri poskytovaní odmien i odstupného v zmysle príslušných mzdových predpisov. Závažnou skutočnosťou bolo zistenie o poskytovaní odmien ministrom zo mzdových prostriedkov jednotlivých ministerstiev. Tento postup je v rozpore BO zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových náležitostiach niektorých ústavných činiteľov.

Pri verejnom obstarávaní prác neboli dodržané predovšetkým ustanovenia predpisov o výberovom konaní, čím boli rozpočtované prostriedky použité neoprávnene. Úsporné opatrenia vlády Slovenskej republiky o zákaze nákupu osobných áut, obstarávania kancelárskeho nábytku, výpočtovej a rozmnožovacej techniky a spotrebnej elektroniky kontrolované subjekty nedodržiavali. Vo viacerých prípadoch boli tieto nadštandardné nákupy vykonané až s dodatočným súhlasom ministerstva financií. Konkrétne zistenia Najvyššieho kontrolného úradu sú uvedené v protokoloch o výsledkoch kontrol jednotlivých rozpočtových kapitol, ktoré sú k dispozícii v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

Najvyšší kontrolný úrad u kontrolovaných subjektov zabezpečil podľa zákona číslo 39/1993 Z. z. prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a o osobitne dôležitých nedostatkoch informoval príslušné orgány. Dôkazom toho je i vystúpenie pána ministra Filkusa, ktorým vlastne reagoval na naše zistenia pri kontrole už uvádzaných dvoch kapitol. Opatrenia, ktoré sú súčasťou informácie ministerstva financií, ktoré ste dostali k dispozícii, sú podľa nášho názoru, len parciálnymi opatreniami a je nevyhnutné, aby vláda zaujala stanovisko k našim zisteniam v komplexnom systémovom stanovisku. S týmito opatreniami, ktoré by mala vláda prijať, by mala oboznámiť Národnú radu.

Ďakujem za pozornosť. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánu olejoví. Prosím predsedu národohospodárskeho výboru pána poslanca Jozefa Košnára, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 23. mája tohto roku pridelil návrh štátneho záverečného účtu za rok 1993 a návrh záverečného účtu jednotlivých kapitol všetkým výborom Národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, a ako príslušný výbor Národnej rady, ktorému majú jednotlivé výbory podať správy o výsledkoch prerokovania kapitol, bol určený národohospodársky a rozpočtový výbor, ktorý bol poverený tiež vypracovaním spoločnej správy výborov, ktorú si vám dovolím týmto predložiť.

Všetkých desať výborov v určenom termíne do 23. júna prerokovali jednak im pridelené kapitoly a jednak návrh štátneho záverečného účtu ako celok. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť štátny záverečný účet, vyjadriť súhlas s úhradou schodku rozpočtového hospodárenia vykázaného v štátnom záverečnom účte emisiou štátnych dlhopisov, vziať na vedomie výsledky rozpočtového hospodárenia obcí. Súčasne výbory svojimi uzneseniami k jednotlivým kapitolám a k štátnemu záverečnému účtu ako celku navrhli celý rad uznesení požadujúcich od jednotlivých ministrov resp. od vlády ako celku vykonať určité opatrenia, ktoré by účinným spôsobom reagovali na zistené nedostatky a najmä na vecné výsledky

hospodárenia v roku 1993. Vzhľadom na to, že máte detailne uvedené tieto odporúčania a návrhy jednotlivých výborov v písomnej spoločnej správe, nebudem ich tu citovať.

Chcel by som iba konštatovať, že z 34 kapitol štátneho rozpočtu s pripomienkami boli prerokované a odsúhlasené či schválené kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Slovenskej akadémie vied, Ústavného súdu, Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a Slovenskej televízie. Dve kapitoly neboli odsúhlasené. Konkrétne ide o kapitolu Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky a kapitolu Najvyššieho kontrolného úradu. Národohospodársky a rozpočtový výbor, ktorý tieto kapitoly mal pridelené, neprijal platné uznesenie, nakoľko za ne nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Všetky ostatné kapitoly, ktoré som tu neuvádzal, výbory prerokovali a odsúhlasili.

Dovoľte mi, aby som teraz upútal na chvíľu vašu pozornosť na návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1993, ktoré je súčasťou spoločnej správy. Návrh tohto uznesenia v časti A Národnej rade navrhuje schváliť štátny záverečný účet Slovenskej republiky s uvedením rozpočtových príjmov, výdavkov a vyčíslením rozpočtového schodku tak, ako je uvedený v štátnom záverečnom účte. V časti B tento návrh uznesenia Národnej rade odporúča súhlasiť s úhradou schodku rozpočtového hospodárenia emisiou štátnych dlhopisov. V časti C odporúča alebo navrhuje Národnej rade vziať na vedomie výsledky rozpočtového hospodárenia obcí. V časti D uznesenie navrhuje vám, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, uložiť vláde Slovenskej republiky

1. prijať opatrenia na riešenie podnetov obsiahnutých v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho

záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1993 a predložiť ich Národnej rade Slovenskej republiky. Korešponduje to s tým, čím končil pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

2. Návrh tohto uznesenia ukladá vláde prehodnotiť uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 679 z roku 1991 o zmene formy financovania z rozpočtovej na príspevkovú u všetkých pracovísk vedy a výskumu.

V 3. a 4. bode ukladá uvolniť 110 miliónov korún a vyčleniť, minimálne 50 miliónov korún pre grantovú agentúru / Slovenskú akadémiu vied a vysoké školy/ na účely, ktoré sú v návrhu tohto uznesenia potom bližšie špecifikované v časti D.

5. Návrh tohto uznesenia ukladá vláde potvrdiť čerpanie dotácií, ktorých viazanie bolo zrušené uznesením vlády číslo 923 z 15. decembra 1993 na riešenie dopadov sucha, tak ako ich použilo ministerstvo pôdohospodárstva k 31. decembru uplynulého roku.

6. Návrh tohto uznesenia ukladá vláde, aby zabezpečila sledovanie daní, odvodov a poplatkov podľa výrobných odborov pre jednotlivé rezorty.

7. Ukladá vláde, aby ponechala príspevkovým organizáciám rezortu ministerstva pôdohospodárstva zlepšený hospodársky príspevok za rok 1993 na doplnenie ich hmotných rezerv.

V predposlednej časti navrhovaného uznesenia Národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky pri novelizácii zákona číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky a o zmenách niektorých ďalších predpisov riešiť neinvestičné výdavky Ústavného súdu Slovenskej republiky zvýšením uvedenej položky o 6 miliónov a prehodnotiť výdavkovú časť rozpočtu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a primerane ich upraviť o nevyhnutné výdavky potrebné pre činnosť rezortu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Posledná časť návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou spoločnej správy, je časť, v ktorej Národná rada Slovenskej republiky žiada generálneho prokurátora Slovenskej republiky prešetriť zákonnosť nakladania s rozpočtovými prostriedkami na základe stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1993 a protokolov o výsledku kontroly jednotlivých rozpočtových kapitol.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Košnárovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy mám písomne prihláseného pána poslanca Miroslava Tahyho z KDH. S faktickou poznámkou sa najprv hlási pán poslanec Pollák.

Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci,

chcem iba upozorniť na chybu, ku ktorej došlo v predloženej spoločnej správe v bode a/, kde sa píše, že predložený návrh odsúhlasilo 10 výborov Národnej rady Slovenskej republiky a sú tam vymenované. Ďalej sa píše, že výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1993 - a zase je tam

napísané, že všetky výbory, okrem mandátového a imunitného výboru. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, pretože výbor pre privatizáciu neschválil tento predložený návrh. Rokovalo sa o tom včera doobeda a za návrh hlasovalo iba 6 členov, čo nie je väčšina. Takže dávam najavo, že došlo k omylu pri prepise tejto spoločnej správy.

Podpredseda NR SR A. H. Húska;

To je v poriadku. Ak je to tak, pán predseda národohospodárskeho výboru to sledoval, a keď bude treba, zaujme stanovisko. Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Košnár:

Ospravedlňujem sa, ak došlo k nejakému nedorozumeniu. Mám pred sebou uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, ktoré znie tak, že výbor prerokoval návrh štátneho záverečného účtu, súhlasí s návrhom štátneho záverečného účtu, odporúča Národnej rade návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky schváliť a ukladá predsedovi výboru podať informáciu. Toto uznesenie výboru číslo 79 je podpísané jeho predsedom a overovateľmi. Takže informácia o tom, že výbor neprerokoval, alebo nesúhlasil s návrhom štátneho záverečného účtu, je asi nepresná. Ďalej sú z tohoto výboru dve uznesenia, ktoré sa týkajú jednotlivých kapitol pridelených tomuto výboru. Je to kapitola Protimonopolného úradu a kapitola ministerstva pre správu a privatizáciu. Aj pokiaľ ide o tieto kapitoly, výbor prijal uznesenie, v ktorom súhlasí so záverečným účtom jednotlivých kapitol. Teda do spoločnej správy sme pojali to, čo je uvedené v uzneseniach jednotlivých výborov, ktoré to prerokovali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu predsedovi výboru za vysvetlenie. Slovo má pán poslanec Tahy z KDH.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážený pán predseda Najvyššieho Kontrolného úradu,

vážená Národná rada,

vážení hostia,

schvaľovať, štátny záverečný účet, ktorý je charakterizovaný deficitom štátneho rozpočtu vo výške 23 mld Sk, nás stavia pred otázku, čo s rozliatym mliekom aj s rozbitým džbánom. Nuž, odpoveď je jednoduchá: V budúcnosti treba zveriť džbán plný mlieka len tomu, kto vie držať džbán pevne, kráča kľudne a vyhýba sa prekážkam, na Ktorých by sa mohol potknúť. To je úloha pre každého dospelého občana nasej republiky v blížiacich sa voľbách. V roku 1993, ako aj v tomto roku to bola úloha tohoto parlamentu, ktorý od občana dostal dôveru vo voľbách roku 1992.

Z pohľadu takejto úlohy pri čítaní protokolov Najvyššieho kontrolného úradu k jednotlivým kapitolám štátneho rozpočtu, ako aj pri čítaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu K štátnemu záverečnému účtu, nie bez začervenania musíme konštatovať, že sme si Kontrolnú úlohu plnili veľmi povrchne. Oveľa lepšie túto úlohu plnili naši Kolegovia z komunálnej úrovne. Vykázali prebytok miestnych rozpočtov a medziročné zlepšenie hospodárenia v porovnaní s rokom 1992 o 0, 7 mld Sk, zatiaľ čo štátny rozpočet vykázal zhoršenie hospodárenia štátu oproti roku 1992 o 15, 1 mld SK.

Protokoly Najvyššieho kontrolného úradu a stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu za rok 1993 poukazujú prakticky na niekoľko kategórií negatívneho vývoja štátneho rozpočtu. Sú to predovšetkým objektívne ekonomické podmienky, potom sú to politické rozhodnutia a nedodržiavanie príslušných zákonov a predpisov, čiže porušovanie rozpočtovej disciplíny a možno aj inej disciplíny. Najmä politické rozhodnutia a nedodržiavanie z koňov mohli byť korigované Národnou radou pri zvýšenom dôraze na kontrolnú činnosť a dohľadom nad plnením úloh zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. Keby Národná rada Slovenskej republiky bola už v minulom roku dostala tie informácie, ktoré nám v týchto dňoch poskytol Najvyšší kontrolný úrad, mnoho nedostatkov v hospodárení so štátnymi finančnými prostriedkami by sa eliminovalo v dôsledku verejného dohľadu.

Veľmi preukazne sa dokázalo, že výmena vo vedení Najvyššieho kontrolného úradu bola nevyhnutná a že prišla trochu neskoro. Nebolo podstatné to, či predseda Najvyššieho kontrolného úradu a jeho podpredsedovia vlastnia resp. používajú dve či tri drahé autá, ani to, či vozidlá Najvyššieho kontrolného úradu parkovali alebo nie pred hlavným stanom HZDS, dôležité je, že Najvyšší kontrolný úrad si neplnil ustanovenia toho zákona, ktorý opodstatňoval jeho existenciu.

Nie som sudca, aby som mohol posúdiť, či malá výkonnosť bývalého vedenia Najvyššieho kontrolného úradu bola spôsobená nízkou odbornosťou, malým úsilím, alebo politickým zámerom. V každom prípade sa domnievam, že miliardová dopady na plecia občanov tejto republiky v dôsledku skutočností uvedených v nálezoch Najvyššieho kontrolného úradu musia byť mementom pre terajšie vedenie Najvyššieho kontrolného úradu, pre tento i nový parlament, ktorý vznikne po voľbach.

Domnievam sa, že v každom prípade to pre budúci parlament vedie k posúdeniu založenia špecializovaného výboru,

Rozpočtového výboru národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bude mat priestor na to, aby pracoval prakticky audítorským spôsobom. Tak široké zaťaženie jedného výboru, ako má dnešný národohospodársky a rozpočtový výbor, jednoducho neumožňuje zo strany parlamentu dôslednú, precíznu kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami tohto štátu.

Nemožno bez povšimnutia robiť konštatovania, že takmer 27 miliárd Sk daňových a colných nedoplatkov, včítane nedoplatkov predchádzajúcich období, ktoré sú takmer 7 miliárd Sk, nebolo možné eliminovať aj preto, že daňové úrady nemali možnosť, účinne postihovať nesprávne nadmerné odpočty platiteľov dane z pridanej hodnoty, pretože v tejto oblasti nebola vypracovaná úprava sankcií na takéto konanie, že efektívnosť vymáhania daňových nedoplatkov sa v činnosti daňových úradov nesledovala a daňové úrady ani v roku 1993 nemali evidenciu všetkých podnikateľských účtov, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky neprijalo internú smernicu, ktorá by stanovila kritériá pre poskytovanie daňových úľav a daňových povinností a že niektoré významné daňové úľavy Ministerstvo financií Slovenskej republiky nezahrnulo do informácií pre Národnú radu Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky svojím výnosom číslo 24/1993 porušilo zákon číslo 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách rozšírením položiek osobitného účtu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemalo k dispozícii kompletnú dokumentáciu vládnych úverov a realizovaných deblokácie. K 31. 12. 1993 bol príjem z deblokácie 237, 8 miliónov Sk, z toho disážio tvorilo 188, 7 miliónov Sk, ktoré pre istotu v účtoch štátneho rozpočtu nebolo vykázané. Ministerstvo financií Slovenskej republiky netrvalo na splátkach realizovaných záruk štátu napriek napätosti štátneho rozpočtu.

Podlá zistenia Najvyššieho kontrolného úradu v účtoch štátneho rozpočtu a v štátnych pasívach nebol zachytený úver od firmy Siemens, ktorý zrejme nie je zohľadnený v celkovej zadĺženosti Slovenskej republiky, ktorá činí 123 178 miliónov Sk. Pýtam sa, pán minister, aké je riziko, že podobných šibalstiev existuje viac?

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vykonalo do 31. 12. 1993 spolu 275 rozpočtových opatrení, ktoré poukazujú na porušovanie rozpočtovej disciplíny. Podľa zákona číslo 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky môžu byť výdavky slovenského rozpočtu prekročené bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky o 5 %. V skutočnosti boli prekročené o 9, 6 %, teda o 15 203 558 tisíc Sk, ale podľa kontroly rozpočtovými opatreniami vlády Slovenskej republiky, pripadne ňou povereného ministra je podložené zvýšenie len o 6 566 727 tisíc Sk.

Musím priznať, že pri sledovaní týchto údajov mám dojem, že ministerstvo financií si zrejme bačovalo od buka do buka, však sa to akosi zahmlí. Toto sú praktiky prisilné aj pre laikov. Preto mi citeľne chýba zo strany vlády návrh opatrení, ktorý sa dozvieme len neskoršie vzhľadom na to, že jednotliví členovia vlády dostali za úlohu riešiť opatrenia vo svojich rezortoch na základe zistení Najvyššieho kontrolného úradu v čase, ktorý je neskorší ako dnešné prerokovanie štátneho záverečného účtu.

Musím konštatovať, že sme pri prerokovaní štátneho záverečného účtu dostali k stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky prakticky až včera, preto ťažko nám je určité veci konfrontovať a ťažko a aj zbytočne, podľa môjho názoru, je posudzovať, kto má pravdu, či Najvyšší kontrolný úrad alebo ministerstvo financií pri filozofickom posudzovaní úrovne jednotlivých zákonov, pripadne ich noviel. S tým by som sa

nechcel zaoberať. Nechcem sa zaoberať ani problémami, ktoré sú takmer v strete s trestnou činnosťou. Nakoniec, návrh uznesenia Národnej rady, ako ho pán spoločný spravodajca precital, uvažuje s bodom, kde dáva do pozornosti Generálnej prokuratúre, aby sa zaoberala vecami, ktoré sú v súvislosti s trestnou činnosťou, ale každopádne sa musíme zamyslieť nad porušovaním existujúcich zákonov bez ohľadu na to, či sú dobré alebo nie, zo strany tých, ktorí sa majú starať o finančné prostriedky tohoto štátu. Jeden príklad som povedal, ktorý znamená prekročenie výdavkov o 9, 6 % bez toho, aby Národnej rade zo strany ministerstva financií bol predložený návrh, aby takáto úprava bola zmenená buď zákonom alebo nejakým uznesením Národnej rady.

Preto sa domnievam, že je veľmi potrebné - pán minister financií, obraciam sa na vás - tak ako jednotliví členovia vlády majú za povinnosť zaoberať sa zisteniami Najvyššieho kontrolného úradu, aby ste aj vy posúdili stanovisko vášho rezortu k zisteniam Najvyššieho kontrolného úradu, pretože mne sa zdá, že toto stanovisko je nekritické. Podporuje to nakoniec aj návrh opatrení, ktoré prijalo vaše ministerstvo na základe týchto zistení. Tento návrh opatrení predstavuje 18 bodov, ktoré prakticky potvrdzujú, že Najvyšší kontrolný úrad v mnohých bodoch má naozaj pravdu. Je to vážne zistenie, a preto sa domnievam, že keď dostaneme stanovisko vlády k opatreniam na základe zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, budeme mat jasnejšie, akým spôsobom možno napraviť tie nedostatky, ktoré teraz ideme riešiť vydaním zákona o štátnych dlhopisoch. Keďže nemáme inú možnosť, asi budeme musieť prijať tento návrh zákona o vydaní štátnych dlhopisov, ale pritom je nám zrejmé, že o tento objem prostriedkov prakticky bude ochudobnená v úverových podmienkach podnikateľská aféra, štátne dlhopisy v banke nakúpia, lebo bude to pre nich menšie riziko, ako financovať niektoré projekty, kde nemajú jasné, či tieto projekty dopadnú dobre alebo nie.

Zároveň sám neviem, akým spôsobom sa legislatívne vysporiada tento parlament, a nakoniec aj vláda, s takou skutočnosťou, že čiastka, o ktorú dnes ide, ktorú ideme schváliť, 23 miliardový deficit, na základe doriešenia problémov, ktoré zistil Najvyšší kontrolný úrad, môže mať určitý pohyb, v príjmoch alebo vo výdavkoch môžu byť veci korigované. Akým spôsobom to bude riešené, neviem. Pravdepodobne môže dôjsť ešte k ďalším emisiám štátnych dlhopisov alebo ďalšej novele zákona o štátnych dlhopisoch v tom zmysle, že bude treba riešiť ešte inú čiastku ako je 23 miliárd korún.

Odporúčam za náš klub KDH, aby sme štátny záverečný účet schválili, samozrejme, s dôrazom na tie body, ktoré v spoločnej správe a uznesení Národnej rady umožňujú alebo poverujú vládu, aby doriešila tie veci, ktoré doteraz nebolo možné z časových dôvodov doriešiť. Zároveň by som mal prosbu, aby sa pán minister vyjadril aj k tým návrhom v uznesení Národnej rady, ktoré nám bolo prečítané, ktoré prakticky do určitej miery menia objemy vo výdavkoch štátneho rozpočtu a sú tam špecifikované, akým spôsobom to bude riešené.

Ďakujem. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/ Nikto. /

Keďže nevidím nikoho hlásiť sa do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán minister Filkus?

Minister financií SR R. Filkus:

Chcem zaujať stanovisko najmä k určitým vecným problémom, ktoré pán poslanec Tahy spomenul, aby bolo úplne jednoznačne jasné, o čo ide. Hodnotíme obdobie roku 1993. V období roku 1993, pán poslanec, určite viete, že som nebol ministrom. Napriek tomu si myslím, že toto obdobie nebolo jednoduchým obdobím najmä z pohľadu vonkajších a vnútorných faktorov, o ktorých som hovoril, na jednej strane. Na druhej strane akceptujem všetky nedostatky z pohľadu určitého subjektivistického prístupu, jednoznačne nie objektívneho alebo objektívne zameraného, vyslovene z tohto hľadiska. Akceptujem najmä tie, ktoré sa objavili v správe a vyhlásení pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

Chcem povedať, že z tohto pohľadu ministerstvo financií už aj vytypovalo ohniská, o ktorých som začal hovoriť vtedy, keď tu zhaslo svetlo. Nie je potrebné, aby som ich znovu tu zopakoval, pretože sa musia stať predmetom rokovania vlády. Vláda k rozhodujúcim ohniskám, ktoré ste aj vy spomenuli, ale najmä ktoré sú obsiahnuté v správe Najvyššieho kontrolného úradu, bude musieť zaujať stanovisko. O tomto stanovisku vás budeme informovať. Z tohto hľadiska, samozrejme, súhlasím aj s tým, ako je to formulované v uznesení, ktoré prečítal pán profesor Košnár.

V jednej vecnej záležitosti nie som si celkom na istom z hľadiska krytia deficitu štátneho rozpočtu. Myslím si, že teraz nejde o sumu 23 miliárd, ide v podstate aj o ňu, ale nechcem teraz hovoriť o sume. Ide o deficit štátneho rozpočtu. Samozrejme, bolo by lepšie, keby sme ho mohli kryt z finančných aktív, ale nemôžme, lebo tie sú predovšetkým na to, čo máme kryt v zahraničí, nie sú likvidné. Inak sa to nedá. Pokiaľ ide o využitie dlhopisov, vychádzam z toho, že je to cenný papier najvyššej bonity, pretože za to garantuje štát. A keď za to garantuje štát, dúfam, že sa na ich kúpe zúčastní aj jednotlivec, čo je pre jednotlivca výhodné, pretože má takú garanciu, ako vo vzťahu k žiadnemu inému cennému papieru, že sa toho zúčastnia banky alebo konzorcium bánk, ale nielen vo vnútri tohto štátu, ale aj zahraniční, záujemci. Myslím si, že to bude prvý raz v histórii - história nášho samostatného štátu nie je taká dlhá -, ale je to prvý raz, čo skúsime zainteresovať a pri vydaní týchto štátnych dlhopisov využiť, podnietiť, uplatniť aj zahraničný kapitál. A to nie je chyba. Naopak, vidím v tom celkom dobrý impulz ako dostať k nám cez tieto dlhopisy zahraničný kapitál.

Som len na pochybách z hľadiska procedurálneho alebo legislatívneho, alebo ako to nazvať. Teda o štátnych dlhopisoch a o tom, ako urobiť, emisiu, či emitovať naraz, či urobiť 7, 8 alebo neviem koľko emisií, by sme mohli hovoriť pri ďalšej predlohe návrhu zákona, alebo, ak s tým dudete súhlasiť, môžeme to spojiť. Keď teraz prijmete uznesenie, že súhlasíte s tým, aby sa deficit štátneho rozpočtu vo výške 23 miliárd uhradil prostredníctvom štátnych dlhopisov, tak je všetko v poriadku a nemusíme sa už zaoberať, návrhom okolo dlhopisov z hľadiska emisie, a tým vlastne anticipujete stanovisko k tomu materiálu, o ktorom sme ešte mali hovoriť. Ale toto dávam na vade zváženie, teda či teraz uzavrieme štátny záverečný účet a dlhopisy urobíme predmetom ďalšieho rokovania. To závisí od vás.

Inak, so všetkými návrhmi, námetmi, prístupmi, ktoré hodnotia obdobie roku 1993 z pohľadu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, ale aj záverov Najvyššieho kontrolného úradu, čo je nakoniec obsiahnuté aj v uznesení, súhlasím.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán profesor Košnár?

Poslanec J. Košnár:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Ak dovolíte, pán minister, k vašej procedurálnej otázke, že keď prijmeme toto uznesenie, či máme vôbec rokovať o zákone o vydaní štátnych dlhopisov, chcem povedať, že každopádne áno. Totiž dlhopisy, resp. čiastka 23 miliárd musí byt potvrdená špeciálnym zákonom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, prosím aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 77 poslancov. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Košnára, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia, ktoré máte predložené.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predsedajúci,

zisťujem, že v rozprave neboli prednesené nijaké doplňovacie či pozmeňovacie návrhy k navrhnutému textu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, preto odporúčam, aby sne hlasovali o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu záverečnému účtu v znení, ako je priložené k spoločnej správe. Odporúčam, aby sme hlasovali o tomto uznesení ako celku an blok, bez osobitných hlasovaní o jednotlivých častiach.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

Prosím, prezentujme sa a následne hlasujme.

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1993.

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a páru ministrovi, i pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

Ď a l é i m bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 507 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 507a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážené poslankyne,

vážení poslanci,

pán predseda aj pán predsedajúci,

tento bod programu bezprostredne nadväzuje na to, čo sme hovorili v súvislosti so štátnym záverečným účtom. Chcem len zdôrazniť niektoré skutočnosti. Finančné aktíva, ktoré zostali v roku 1993, predstavujú 4, 1 mld. Zvyčajne to býva tak, že týmito finančnými aktívami sa dá kryt deficit štátneho rozpočtu. V tomto prípade to nie je možné preto, že tie 4, 1 mld je suma účelovo viazaná na splátky zahraničných pôžičiek. Preto sme pristúpili k návrhu vydať, emitovať štátne dlhopisy na krytie sumy 23 mld korún, čo prezentuje deficit štátneho rozpočtu. Emitentom v tejto súvislosti sa stáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že likvidita našich komerčných bánk nie je bohvieako vysoká a je veľmi diferencovaná, ministerstvo financií navrhuje niekoľko emisií, a to postupne. Týmto spôsobom sledujeme čo najviac rozšíriť predaj štátnych dlhopisov aj na investorov z radov obyvateľstva, investičných fondov a ďalších právnických osôb. Samozrejme, máme na mysli právnické osoby, banky, ale aj konzorcium bánk, a to domáce alebo zahraničné. Na rozdiel od minulých dvoch rokov sa nechceme orientovať len na bankovú sféru. Vstup zahraničného kapitálu na domáci kapitálový a peňažný trh nákupom štátnych dlhopisov znejúcich na domácu menu nezvýši zahraničnú zadĺženosť štátu - to by som chcel podčiarknuť - a dočasne sa získajú devízové zdroje na ich efektívne využitie v prospech ekonomiky Slovenska.

Samozrejme, že uvažujeme v prípade ekonomicky výhodných ponúk po ich dôkladnej analýze s možnosťou priameho predaja štátnych dlhopisov Investorom na základe zmluvy. Vychádzajúc

r. vcelku pozitívnych skúseností s pravidelne sa opakujúcimi aukciami štátnych dlhopisov v minulom roku ministerstvo financií v spolupráci s Národnou bankou Slovenska, ako napokon pri všetkých formách predaja štátnych dlhopisov, predpokladá využiť aj tento spôsob umiestnenia štátnych dlhopisov na primárnom trhu cenných papierov. V nadväznosti na alternatívy určenia jednotlivých emisií štátnych dlhopisov sa odvíjajú emisné podmienky, ako doba splatnosti, periodicita vyplácaného ročného úrokového výnosu, spôsob jeho vyplácania a samotná konštrukcia úrokového výnosu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky neuvažuje so splatnosťou dlhšou ako 5 rokov od dátumu emisie, pričom zohľadňuje atraktívnosť emisných podmienok pre potencionálneho majiteľa dlhopisov od fyzickej osoby, t. j. tzv. drobného investora, až po konzorcium v prípade zahraničného investora.

Vychádzajúc z toho, čo som povedal na začiatku, že nám je známa rôzna miera likvidity komerčných bánk a rôzny stupeň solventnosti obyvateľstva, ale práve preto ministerstvo financií odporúča viacero emisií štátnych dlhopisov s rôznymi emisnými podmienkami. V tejto súvislosti si dovolím podotknúť, že prípadné odporúčanie určiť emisné podmienky do troch mesiacov od účinnosti zákona by neumožnilo zohľadniť špecifiká jednotlivých postupných emisii dlhopisov v nadväznosti na analýzy trhu a smerovanie jednotlivých emisií z pohľadu konkrétneho okruhu potencionálnych investorov, ale napríklad aj doby splatnosti. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje prípravu informačnej a propagačnej kampane pre potenciálnych investorov so zdôraznením nezdaňovania výnosu štátneho dlhopisu. Okrem skutočnosti, ktorú som podčiarkol, že teda ide v tomto prípade o cenný papier najvyššej bonity s garanciou štátu, je tu ďalšia výhoda spojená s tým, že výnos štátneho dlhopisu sa nezdaní, čo je určite pozitívum pre investora a súčasne zdôraznením faktu, že štátny dlhopis je investícia s garanciou štátu.

V zmysle uvedených skutočností a zámerov odporúčam vám predložený návrh zákona o vydaní dlhopisov Slovenskej republiky schváliť.

Na požiadanie Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky sme vám predložili naše písomné stanovisko k vyjadreniu Národnej banky Slovenska k návrhu zákona Národnej rady o vydaní štátnych dlhopisov. Pripomienky sú zohľadnené zmenou časti predposledného odseku dôvodovej správy k návrhu zákona a budú realizované pri umiestňovaní jednotlivých emisií na kapitálovom trhu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Filkusovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Miroslava Tahyho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec M. Tahy:

Vážená Národná rada, vážený pán minister,

spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov, tlač 507, vznikla na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím číslo 954 z 30. mája tohto roku pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov na prerokovanie v lehote do 22. júna 1994 výborom, ktoré som úvodom prečítal. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol určený citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý na poveril úlohou spoločného spravodajcu.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky dňa 22. júna 1994. Vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prerokovali vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov, vyslovili a ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení týchto pozmeňovacích a doplňovacích pripomienok: je zmenené znenie § 1 a potom príslušná poznámka pod čiarou k odkazu 1/ tak, ako to máte v spoločnej správe, a podobne je zmenené znenie i 2.

Ak dovolíte, hneď úvodom by som konštatoval, že obidve zmeny, ktoré boli v príslušných výboroch prijaté, prakticky vychádzajú zo stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady, teda sú v súlade s legislatívnou úpravou, ktorá je vhodnejšia. Preto odporúčam, aby boli an blok prijaté obidve poznámky. Vzhľadom na stanovisko zo strany predkladateľov tohoto návrhu zákona pri rokovaní vo výboroch si myslím, že aj zo strany predkladateľa takéto znenie je akceptovateľné.

Pán minister vás už upozornil na stanovisko Národnej banky Slovenska k tomuto návrhu zákona, aj na stanovisko jeho rezortu k tomu, čo povedala Národná banka Slovenska. Vzhľadom na to, že ide o stanovisko k dôvodovej správe a k ďalšiemu spôsobu emitovania štátnych dlhopisov, osobne sa domnievam, že môžeme akceptovať stanovisko pána ministra, že táto problematika v praxi bude riešená v súlade a v spolupráci s Národnou bankou Slovenska.

Odporúčam návrh zákona schváliť po prípadných pripomienkach, o ktorých by potom Národná rada rozhodla hlasovaním.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o siedmom bode programu. Do rozpravy zatiaľ nemám prihláseného žiadneho poslanca. Hlási sa niekto do rozpravy?

/ Nikto. /

Konštatujem, že sa nikto nehlási. Vyhlasujem rozpravu o siedmom bode programu za skončenú.

Chce ešte zaujať stanovisko pán minister Filkus? Minister financií SR R. Filkus: Nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

Poslanec H. Tahy:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Nie. prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

Poslanec M. Tahy:

Odporúčam, aby Národná rada rozhodla hlasovaním o prijatí bodov 1 a 2 zo spoločnej správy hlasovaním an blok. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme prijali.

Poslanec M. Tahy:

Keďže nebola uskutočnená rozprava, pretože do rozpravy sa nikto neprihlásil, a ani ja ako spoločný spravodajca som nedal žiaden doplňovací alebo pozmeňovací návrh, odporúčam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako celku, včítane prijatých dvoch bodov spoločnej správy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Poslanec M. Tahy:

Odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov.

Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi a pánu ministrovi.

Pokračujeme ôsmym bodom, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 523 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 523a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážený pán predseda, predsedajúci, poslankyne, poslanci,

je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, ale aj z hľadiska našich podmienok nevyhnutne potrebných pre prijaté odporúčania Medzinárodného menového fondu, že prichádzam pred vás s návrhmi noviel zákonov o spotrebných daniach. Ide o samostatné návrhy piatich zákonov. Ide o jednotlivé výrobky, ktoré podliehajú spotrebným daniam s tým, že nad predpoklad je, že by sme príjmy štátneho rozpočtu, dôchodkové kanály príjmov štátneho rozpočtu, z tohto titulu mohli obohatiť asi o 1 miliardu korún.

Všetci veľmi dobre viete, že bolo treba vybaviť nevyhnutnými potrebami alebo podmienkami rezort ministerstva zdravotníctva, ministerstva školstva, ministerstva spravodlivosti. Z tohto titulu, keď zoberieme len tieto tri rezorty, bolo treba uplatniť, v prospech týchto rezortov viac ako 3 300 miliónov korún. Na druhej strane bolo súčasne potrebné

rozmýšľať o tom, ako naplniť príjmové kanály rozpočtov. Samozrejme, filozofia v rozpočtovom hospodárení sa jednoduchšie plní vtedy, ak niekto vychádza z jednoznačného východiska, že si pomôže tým, že bude ukrajovať z výdavkov štátneho rozpočtu. V tomto prípade vláda pristupuje k riešeniu týchto rozpočtových problémov najmä tak, že chce naplniť príjmy rozpočtu, že rozmýšľa o dôchodkových kanáloch príjmov štátneho rozpočtu. Vláda si uvedomuje, že je to súčasne určité politické riziko vyplývajúce najmä z toho, že činnosť vlády je obmedzená určitými bariérami, medzi nimi aj časovou bariérou, ktorou sú voľby. Na druhej strane si myslím, som o tom presvedčený, nie že si myslím, že vláda napriek tomu, uvedomujúc si toto politické riziko, chce robiť kroky, zásahy, približovať sa svojimi rozhodnutiami k dlhodobejšiemu zameraniu ekonomiky, a nielen ekonomiky, aj štátu, spoločnosti, a že všetko, čo robí aj z tohoto pohľadu, má dlhodobejší charakter a nielen charakter krátkodobého pôsobenia v určitom obmedzenom priestore alebo prostredí, ktoré je dané medziiným aj časovou dimenziou, ale aj inými. Z tohto titulu vláda z piatich navrhovaných zákonov dotýkajúcich sa zvýšenia spotrebných daní v štyroch prichádza s návrhom na zvýšenie sadzieb. V prvom návrhu, pokiaľ ide o víno, neuvažuje so zvýšením sadzby spotrebnej dane, ale s inými prístupmi zodpovedajúcimi riešeniu týchto otázok.

Cieľ dosiahnuť zhruba 1 miliardu týmito novelami zákonov chceme dosiahnuť u jednotlivých skupín výrobkov diferencovane. Po zvážení a zhodnotení preto pristupujeme k týmto úpravám: Pokiaľ ide o spotrebnú daň z vína, nejde o zvýšenie spotrebnej dane, ale dôvodom pre novelizáciu uvedeného zákona je predovšetkým spresniť niektoré jeho ustanovenia, premietnuť skúsenosti získané z praxe, podporiť export, obmedziť možnosť daňových únikov, odstrániť nepresnosti v zákone. Podčiarkujem, cieľom novely, pokiaľ ide o víno, nie je úprava sadzieb dane.

Prijatie novely zákona dáva reálne predpoklady zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi Filkusovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Vladimíra Bajana, aby podal správu o výsledkoch prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec V. Bajan:

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu pod číslom 523a, ktorá sa týka novely zákona číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dane z vína.

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutia určený ako príslušný Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Všetky výbory Národnej rady prerokovali v určenej lehote tento zákon s nasledovným výsledkom: Ústavnoprávny výbor

Národnej rady Slovenskej republiky a Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijali k návrhu zákona uznesenie, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomienok, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. Len krátko sa k nim vyjadrím.

Budem odporúčať prijať body 1 a 2. Bod 3 vzhľadom na to, že je 29. júna - dovolím si kolegom zaželať všetko najlepšie k Petrovi a Pavlovi - obávam sa, že 1. júla nestihneme túto účinnosť, takže po dohode s predkladateľov odporúčam aj bod 3, teda účinnosť od 1. augusta.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem poslancovi Bajanovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o ôsmom bode programu. Do rozpravy písomne nemám prihláseného žiadneho poslanca. Prosím, hlási sa pán poslanec Šebo.

Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády,

dovoľte, aby som predložil jeden pozmeňovací návrh, a to na strane 4 v bode 14 k § 14 ods. 5. Navrhujem takéto

znenie: "Platiteľ je povinný správcovi dane oznámiť do 31. decembra stav zásob vína z predchádzajúceho roku a prírastok zásob vína z novej úrody v danom roku. " Ďalej body a/, b/, c/ vypustiť. Odôvodnenie tohoto návrhu je asi také, že predsa každý vinár si vedie evidenciu svojho vína pre potreby dane i svoje zásoby. Nové víno, ktoré získava z novej úrody, sa zhruba do konca decembra vyčistí, stiahne sa z kvasníc a tak vlastne až k tomuto termínu môže vinár zmerať svoje zásoby. Nevidím účelné, aby sa v troch termínoch - do 31. augusta, do 5. decembra a do 31. decembra - trikrát nahlasoval stav zásob vína pre daňové úrady. Myslím si, že odbúrame tým zbytočnú administratívu a ušetríme papier. Nevidím dôvod, že by tieto tri nahlasovania v podstatnej miere mohli ovplyvniť platiteľa daní, že by prípadne mohol zatajovať množstvo vína, ktoré je povinný nechať zdaniť. Preto vás žiadam o podporu tohoto môjho pozmeňovacieho návrhu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Šebovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/ Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o ôsmom bode programu za skončenú, pretože už žiaden poslanec sa nehlásil do rozpravy.

Chce sa k návrhu pána poslanca Šebu vyjadriť pán minister Filkus?

Minister financií SR R. Filkus: Nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Bajan?

Poslanec V. Bajan:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Nie, takže pristúpime k hlasovaniu. Prosím, pán spoločný spravodajca.

Poslanec V. Bajan:

Vážené kolegyne, kolegovia,

vzhľadom na to, že pozmeňovací návrh kolegu Šeba sa nedotkol spoločnej správy, odporúčam, aby sme pripomienky zo spoločnej správy zobrali ako prvé a odporúčam ich prijať hlasovaním an blok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať..

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh sme prijali. Poslanec V. Bajan:

Jediným pozmeňovacím návrhom bol pozmeňovací návrh pána kolegu Šebu. Dovoľte mi maličkú poznámku. Chápem kolegu, čo ho viedlo k tomu, aby sme zbytočne nezavádzali byrokraciu do evidencie a nahlasovania stavu zásob, ale body a/, b/ a c/ predmetného § 14, konkrétne bod b/ sa dotýka aj úrody resp. nakúpeného a iným spôsobom nadobudnutého hrozna, čiže nielen z vlastnej úrody, preto považujem jeho návrh za čiastočne zužujúci a neodporúčam ho preto prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh pána poslanca Šebu neodporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Šebu nebol prijatý.

Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že to bola jediná pripomienka, ktorá prišla z rozpravy, odporúčam, aby sme hlasovali o zákone ako celku s tým, že ho odporúčam prijať.

Podpredseda N SR A. M. Húska:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budenie hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení ako bolo prijaté.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína.

Deviatym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 524 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 524a.

Z poverenia vlády slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister financií SR R. Filkus:

Ďakujem pekne. Táto novela zákona o spotrebnej dani z piva patrí medzi tie, kde už dochádza k tomu, čo som hovoril. V novele zákona o spotrebnej dani z vína nešlo o bezprostredné zvýšenie spotrebnej dane, u piva áno.

Predloženie návrhu novely zákona o tejto dani z piva je dôsledkom vzniku potreby upraviť, prípadne opraviť a doplniť niektoré jeho ustanovenia a prispôsobiť túto právnu úpravu požiadavkám praxe. Súčasne sa navrhuje upraviť aj zmenu zatriedenia piva s 11 - percentnou stupňovitosťou do nižšej sadzby dane a zároveň upraviť túto sadzbu zo súčasnej sadzby 154 Sk na 164 Sk za hektoliter. Uvedená úprava vychádza z predpokladu, že daňový výnos z tohto druhu piva sa zabezpečí zvýšením záujmu spotrebiteľa o druh piva s nižším obsahom alkoholu. Dúfajme. Zároveň sa navrhuje zvýšenie sadzby dane z piva u stupňovitosti 11, 7 % až 13, 6 % z pôvodnej sadzby 340 Sk za hektoliter na 360 Sk za hektoliter.

Cieľom týchto navrhovaných úprav, pokiaľ ide o pivo, je zvýšenie výnosu spotrebnej dane približne o 250 miliónov Sk. Z dôvodov podpory exportu piva sa v predkladanom návrhu novely navrhuje oslobodiť od spotrebnej dane vývoz piva priamo výrobcom. Ďalšie úpravy v návrhu sú zamerané na skvalitnenie správy dane pri tomto výrobku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Filkusovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Martu Oravcovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa M. Oravcová:

Vážený pán predsedajúci, pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

dovoľte predniesť spoločnú správu o výsledkoch prerokovávania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva, tlač 524, spoločná správa 524a, ktorý bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky takto:

Predložený návrh zákona bol predsedom Národnej rady pridelený na prerokovanie v štyroch výboroch, a to ústavnoprávnemu, národohospodárskemu a rozpočtovému výboru, výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a výboru pre privatizáciu. V dvoch výboroch, a to v ústavnoprávnom a v národohospodárskom a rozpočtovom výbore, neprijali platné uznesenie, pretože podlá § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. V ďalších dvoch výboroch - pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ako aj vo výbore pre privatizáciu súhlasili s vládnym návrhom zákona s pripomienkami.

Kolegyne, kolegovia, v spoločnej správe sú uvedené pripomienky pod bodmi 1 až 5. Odporúčam, aby Národná rada svojím hlasovaním rozhodla o prijatí resp. neprijatí týchto pripomienok takto: Odporúčam an blok hlasovať o pripomienkach 1, 4 a 5, ktoré odporúčam prijať. Ide tu o legislatívne technické úpravy v záujme spresnenia textu. Body 2 a 3, ktoré spolu súvisia, neodporúčam prijať, a to z dôvodu toho, že v § 10 za odsek 1 sa dopĺňa nový odsek 2, ktorým sa má zvyrazniť, že od dane je oslobodené pivo vyvážané priamo vývozcom prostredníctvom nepriameho zástupcu. Je tu priamo použitý výraz colného sadzobníka, vlastne z colného zákona, preto sa mi javí, že návrh zákona v bode číslo 8 je prijateľnejší, a preto neodporúčam prijať pripomienky pod bodom 2 a 3, ktoré spolu súvisia.

Pán predsedajúci, to sú všetky pripomienky. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani poslankyni Oravcovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcoch výborov.

Otváram rozpravu o deviatom bode programu. Nemám predloženú žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

Keďže sa žiaden z poslancov nehlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o deviatom bode programu za skončenú.

Nepredpokladám, že by pán minister chcel zaujať stanovisko.

Minister financií SR R. Filkus:

Ďakujem, nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Filkusovi. Žiada si slovo pani spoločná spravodajkyňa?

Poslankyňa M. Oravcová: Nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím ju teda, aby aby zaujala svoje miesto. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch. Prosím, aby spoločná spravodajkyňa začala uvádzať hlasovanie.

Poslankyňa M. Oravcová:

Pán predsedajúci, odporúčam, aby sme o bodoch 1, 4 a 5 uvedených v spoločnej správe hlasovali an blok. Odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa body 1, 4 a 5 spoločnej správy odporúča an blok prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že body 1, 4 a 5 spoločnej správy sme an blok prijali.

Poslankyňa M. Oravcová:

Ďalej, pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy pod číslom 2 a 3, ktoré spolu súvisia. Odporúčam, aby sme o nich hlasovali an blok a odporúčam ich neprijať.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa body 2 a 3 neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že body 2 a 3 spoločnej správy neboli prijaté.

Poslankyňa H. Oravcová:

Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pripomienky zo spoločnej správy, preto môžeme dať hlasovať o zákone ako celku so schválenými pripomienkami. Odporúčam, aby sme daný návrh zákona schválili.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva.

Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni. Desiatym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 525 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 525a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

Minister financií SR R. Filkus: Vážení prítomní,

prichádzame k ďalšej novele zákona, od ktorého očakávame v porovnaní s predchádzajúcimi relatívne vyšší výnos dane. Predpokladáme, že zvýšenie výnosu dane by malo prezentovať 520 miliónov Sk. Chceli by sme to dosiahnuť predovšetkým úpravou sadzby dane o 30 Sk, t. j. zo súčasných 210 na 240 Sk. Pri rozhodovaní o tejto úprave sa vychádzalo predovšetkým zo stabilnej spotreby tohto výrobku, a to aj pri zmenách daňového zaťaženia vykonaného v minulom období. Táto stabilita vo vývoji spotreby nebola narušená ani pri výkyve cien,

preto je predpoklad splnenia očakávaného daňového výnosu. Reálnosť, týchto predpokladov bude ďalej zabezpečovaná aj pripravovanou povinnosťou označovať liehoviny kontrolnou páskou a zvýšenou intenzitou kontrol vykonávaných správcom dane, najmä pri dovoze.

Ďalej do predkladanej novely sa premietajú niektoré poznatky a skúsenosti získané pri aplikácii zákona v praxi s cieľom zefektívnenia správy dane a zjednodušenia finančných tokov. Medzi navrhovanými spotrebnými danami z hľadiska podpory príjmov štátneho rozpočtu táto daň z liehu v súlade B novelizáciou tohto zákona zohráva významnú úlohu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Filkusovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Miroslava Gandiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec H. Gandi:

Vážený pán podpredseda, dámy a páni,

predkladám vám spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, tlač 525.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 981 zo 7. júna 1994 na prerokovanie v lehote do

22. júna 1994 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnutím určený ako príslušný Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, prerokovali v určenej lehote všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 15. júna 1994, Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej republiky ho prerokoval 20. júna 1994, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo ho prerokoval 17. júna 1994 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu ho prerokoval 15. júna 1994. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu neprijali k vládnemu návrhu zákona uznesenie, pretože s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pozmeňovacích návrhov, ktoré máme pod bodmi 1 až 5.

Po rozprave odporúčam zákon schváliť. Ak budú ďalšie pripomienky, potom ich doplníme. To je zatiaľ všetko.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Gandimu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výboru.

Otváram rozpravu o desiatom bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku, ale je prihlásený pán poslanec Krivčík. Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Krivčík:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, je prakticky plnením programového vyhlásenia tejto vlády. Preto vládny návrh podporujem.

V záujme prispieť k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, ale i v záujme zvýšenia ochrany zdravia ľudí obmedzovaním nekontrolovaného vypaľovania ovocnej produkcie drobnopestovateľov navrhujem nasledovnú zmenu bodu 6 vládneho návrhu: V § 9 ods. 2 navrhujem slovo "pätnásť" nahradiť slovom "šestnásť. " a súčasne navrhujem slovo "dve tretiny" nahradiť slovom "tri štvrtiny" v citovanom § 9. Touto drobnou úpravou by sme prispeli k zvýšeniu podielu vypaľovania pestovateľských prebytkov v zariadeniach pod štátnou kontrolou, a tým i k naplneniu tej vety, ktorú som vyslovil na začiatku môjho návrhu, k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu.

Ďakujem vám za podporu môjho návrhu.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená pani podpredsedníčka vlády,

kolegyne, kolegovia,

v súvislosti s týmto zákonom a s prínosom, ktorý podľa ministra by mal priniesť do štátnej pokladnice, by som sa rád opýtal pána ministra - až na základe toho sa budem rozhodovať o hlasovaní - či je prepočítaný aj dopad na následné výroby a prípadné zníženie následných výrob v dôsledku toho, že sa pre mnohé prevádzky zvýši cena vstupnej suroviny.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? / Nikto. /

Keďže nikto, vyhlasujem rozpravu o desiatom bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Filkus? Minister financií SR R. Filkus:

Prichodí mi odpovedať pánu poslancovi Prokešovi. Spotrebná daň spotrebiteľa nemá nič spoločné s výrobcom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov?

Poslanec M. Gandi:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán spoločný spravodajca, zaujmite miesto. Poslanec M. Gandi:

Vážené dámy a páni,

prikročili by sme k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch. Najprv by som navrhoval hlasovať o pozmeňovacích návrhoch zo spoločnej správy. Body 1, 2, 3, 4 a 5 odporúčam an blok prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča body 1, 2, 3, 4 a 5 spoločnej správy an blok prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že body 1, 2, 3, 4 a 5 spoločnej správy sme prijali.

Poslanec M. Gandi:

Z rozpravy vyplynul jeden pozmeňovací návrh pána poslanca Krivčíka. V bode 6 vládneho návrhu zákona odporúča v § 9 ods. 2 slovo "pätnásť" nahradiť slovom "šestnásť" a "dve tretiny" nahradiť "tromi štvrtinami" citovaného i 9. Keďže zo strany vlády neboli k tomu pripomienky, navrhujem prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh pána poslanca Krivčíka odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Krivčíka nebol prijatý.

Poslanec M. Gandi:

Keďže ďalšie pozmeňovacie návrhy z rozpravy nevyplynuli, prosím vás, pán podpredseda, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku. Zákon odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnou návrhu zákona ako celku v znení, ako bol predložený.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.

Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.

V programe pokračujeme jedenástym bodom, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 526 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 526a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážené poslankyne a poslanci,

pokiaľ ide o spotrebnú daň z tabaku a tabakových výrobkov, aj tu ide o zvýšenie sadzieb s týra istým cieľom. Konkrétne ide o úpravu sadzby dane u cigariet do 70 mm dĺžky z doterajších 0, 58 na 0, 60 za kus. Vychádza sa pritom zo štruktúry spotreby tabakových výrobkov v Slovenskej republike, ktorá je k prospechu tzv. krátkych cigariet. Týmto opatrením sa očakáva zvýšenie daňového výnosu o 80 miliónov Sk. Ďalšie úpravy v predloženej novele majú za cieľ zefektívniť správu dane a odstraňujú doterajšie nezrovnalosti.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Filkusovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Emila Pánčiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec E. Pánči:

Vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

vládny návrh zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 312 z roku 1993 o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie štyrom výborom, a to ústavnoprávnemu, národohospodárskemu a rozpočtovému výboru, výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a výboru pre privatizáciu. Za koordinátora určil národohospodársky a rozpočtový výbor.

Všetky výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor a výbor pre privatizáciu neprijali k novele uznesenie, pretože s ňou nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Národohospodársky a rozpočtový výbor a výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo súhlasili s novelou a odporučili ju Národnej rade schváliť so zmenami a pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Pripomínam, že tieto zmeny sú totožné so zmenami a doplnkami, ktoré dal legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady. Všetky tieto navrhované zmeny a doplnky odporúčam Národnej rade prijať. Ďalšie zmeny na rokovaniach výborov neboli prijaté.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Pánčimu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o jedenástom bode programu. Nedostal som písomne žiadnu prihlášku. Hlási sa niekto do rozpravy?

/ Nikto. /

Keďže sa žiaden poslanec nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o jedenástom bode programu za skončenú.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto za pultom.

Poslanec E. Pánči:

Vážená Národná rada,

dovolím si najprv poznámku, že v tomto prípade, myslím si, sa zotreli rozdiely medzi opozíciou a koalíciou, pretože deliaca čiara išla cez fajčiarov a nefajčiarov, ktorí sú v oboch táboroch. Keďže som veľký nepriateľ fajčenia, osobne by som bol za podstatné zvýšenie taxy, ale keďže nechcem nabúravať dohody, odporúčaní všetky návrhy prijať. Keďže neboli žiadne ďalšie návrhy, celé hlasovanie by sa mohlo sústrediť len na hlasovanie o zmenách, ktoré sú v spoločnej správe, vrátane zmeny účinnosti zákona na 1. 8. vzhľadom na nemožnosť dodržať predpokladaný pôvodný termín 1. júla. Navrhujem hlasovanie o návrhoch, ktoré odporúčam an blok prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku. /Šum v sále. /

Pán predseda Gašparovič má slovo. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda, najskôr budeme musieť hlasovať o tých bodoch, ktoré sú v spoločnej správe. Bude dobré, keď pán spravodajca ich bude uvádzať aj s návrhom na prijatie, resp. na zmenu, pokiaľ ide o účinnosť. A potom budeme hlasovať o zákone ako celku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte spoločnú správu.

Poslanec E. Pánči:

Ako som povedal, odporúčam všetky body prijať an blok. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V poriadku. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spravodajca, ale tam máte aj odporúčanie o účinnosti tohto zákona. O tom musíme hlasovať osobitne, lebo ho meníte.

Poslanec E. Pánči:

V navrhovaných zmenách je aj zmena účinnosti zákona, a odporúčam všetky prijať, teda aj zmenu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre, ďakujem pekne. Prosím, budeme hlasovať o znení spoločnej správy.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 72 poslancov.

Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec.

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Nehlasoval l poslanec.

Vážení páni poslanci, pretože priali ďalší traja poslanci, zopakujeme prezentáciu.

Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o spoločnej správe ako celku.

Prezentovalo sa 73 poslancov. Vyzývam pánov poslancov, ktorí sa nachádzajú vo vedľajších miestnostiach, aby sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať a aby sme mohli do 12. 30 hodiny ukončiť prerokovávanie tohoto bloku hospodárskych zákonov.

Prosím, pani poslankyňa Ďurišinová. Poslankyňa M. Ďurišinová:

Nakoľko nás je v sále viac ako 75, navrhujem, aby skrutátori spočítali hlasy. Zrátala som to, je nás tu dosť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Zopakujeme ešte raz hlasovanie normálnou cestou. Prosím, zaujmite svoje miesta.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prijatí spoločnej správy ako celku.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že spoločnú správu sme prijali.

Budeme pokračovať v hlasovaní o zákone ako celku. Prosím, pán spoločný spravodajca.

Poslanec E. Pánči:

Keďže ďalšie pozmeňovacie návrhy neboli, navrhujem hlasovať o zákone ako celku a odporúčam ho prijať, vrátane prijatých pozmeňovacích návrhov a zmien.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča zákon prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo e poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov.

Vážené kolegyne a kolegovia, sú tu ešte faktické poznámky, ale dospeli sme k termínu 12. 30 hodiny, ktorý sme vždy vymedzili pre obedňajšiu prestávku, a pán predseda Národnej rady zvoláva na 12. 30 hodinu politické grémium vrátane predsedu ústavnoprávneho výboru pána Sečánskeho.

Prosím, pán poslanec Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:

Láskavo prosím členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, aby boli takí láskaví a teraz, na začiatku prestávky, sa zišli v rokovacej miestnosti nášho výboru.

Ďakujem veľmi pekne. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Prosím, pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Takisto prosím členov Ústavnoprávneho výboru, aby sme sa zišli o 13. 30 hodine v rokovacej miestnosti ústavnoprávneho výboru.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vyhlasujem do 14. 00 hodiny obednajšiu prestávku.

/ Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pozývam vážené kolegyne a kolegov do rokovacej sály. Budeme pokračovať.

Nasleduje dvanásty bod programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 527 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 527a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

Z plejády piatich zákonov zostáva ešte tento posledný. V rámci spotrebných daní, o ktorých sme hovorili doobeda, tento by mal reprezentovať z hľadiska rozpočtového, z hľadiska rozpočtu tejto našej rodiny, 150 miliónov korún. Samozrejme, počítam do konca roku.

Cieľom tohto zákona je predovšetkým úprava zdaňovania uvedených výrobkov tak, aby došlo najmä k zamedzeniu daňových únikov. Ak si pamätáte, v súvislosti s návrhom štátneho záverečného účtu som hovoril o formách, metódach, postupe, ale aj konkrétnych veciach daňových únikov a spomenul som najmä použitie ľahkého vykurovacieho oleja. Cieľom novelizácie tohto zákona medzi iným je aj zamedziť týmto únikom, ku ktorým dochádzalo z dôvodu použitia ľahkého vykurovacieho oleja, nepodliehajúceho spotrebnej dani, ako pohonnej látky namiesto motorovej nafty. Preto sa navrhuje zdaniť ľahký vykurovací olej rovnakou sadzbou dane ako motorovú naftu s následným nárokom na vrátenie zaplatenej dane v prípade, ak spotrebiteľ ho použije na výrobu tepla.

V rámci úprav spotrebnej dane z uhľovodíkových palív sa navrhuje diferencované zdanenie benzínu s nižším obsahom olova proti benzínu olovnatému, avšak oproti v súčasnosti platnej sadzbe dane vyššou sadzbou o 410 Sk za tonu. Rovnako sa navrhuje upraviť sadzbu dane u motorovej nafty o 750 Sk za tonu.

Všetky tieto opatrenia, tak ako tie predchádzajúce, majú ciel odkryť dôchodkové kanále, príjmové kanále rozpočtu a naplniť príjmy štátneho rozpočtu. Pri tejto príležitosti pri poslednej novelizácii zákona využívam túto chvíľu aj na to, aby som vám povedal, že nie je to nič mimoriadneho, keď sa takto narába so spotrebnými daňami, a najmä v trhovej ekonomike. Keď štátny rozpočet je v takej polohe v akej sme my, keď pripočítate k tomu ešte transformačný proces, nie sú to nejaké osobitné zásahy. Samozrejme, ak by tieto zásahy mali ísť až po určitú sociálnu bariéru, že by začali vytvárať sociálnu bariéru, to by nebolo v poriadku. Ale tieto zásahy nie sú takého charakteru.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Michala Pridalu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec M. Pridala:

Vážený pán predsedajúci, daný a páni,

predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 981 zo 7. júna 1994 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív na prerokovanie štyrom výborom Národnej rady, a to ústavnoprávnemu výboru, národohospodárskemu a rozpočtovému výboru, výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a výboru pre privatizáciu.

Predkladaný vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote všetky štyri výbory. Dva z výborov neprijali uznesenie k tomuto zákonu, lebo nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výborov. Zároveň národohospodársky a rozpočtový výbor a výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo prerokovali tento návrh, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej radé Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pozmeňovacích a doplňovacích návrhov. Máte ich v spoločnej správe pod číslom 1 až 17. Chcem k tomu dodať, že všetky tieto pripomienky sú viacmenej pripomienky, ktoré sa týkajú legislatívneho charakteru a osobne sa stotožňujem s týmito pripomienkami.

Pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca odporúčam, aby sa o návrhu zákona po rozprave dalo hlasovať a bol prijatý.

Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o dvanástom bode programu.

Do rozpravy mám písomne prihláseného pána poslanca Jozefa Hankera za HZDS. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

v rámci prerokúvania vládneho návrhu novely zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív som sa ja a niektorí moji kolegovia z klubu hlbšie zamysleli nad tým, aký vlastne efekt nám prinesie realizácia toho, čo máme vládou predložené. Pritom, samozrejme, vôbec nepochybujeme o tom, že je potrebné riešiť najmä príjmovú časť štátneho rozpočtu. Aby som bol konkrétny, prejdem ihneď k veci a budem sa snažili v logickom slede vysvetliť na príkladoch to, že aj dobre mienený návrh môže síce priniesť okamžitý efekt, ale vzápätí môže byť tento efekt spochybnený, resp. môže sa otočiť do úplne negatívnej polohy.

Navrhovateľ novely zaraďuje ťažký vykurovací olej do spotrebnej dane s tým, že po jeho spotrebovaní na vykurovacie účely môže odberateľ žiadať, vrátenie tejto spotrebnej dane, čo sa však môže uskutočniť najskôr po 30 dňoch od jej zaplatenia. Dôvodom je zabrániť daňovému úniku, aby sa ťažký vykurovací olej nepoužíval do motorových palív, asi niečo podobné, čo sa robilo nedávno s ľahkými vykurovacími olejmi alebo známe problémy s deklarovaním motorovej nafty za ľahký vykurovací olej pri jeho dovoze. Podobnosť tu síce je, ale pozrime sa na vec trošku bližšie.

Aj ten, kto nie je odborníkom v oblasti spracovávania ropy, dobre vie, že vykurovací olej nie je možné použiť ako motorové palivo alebo ako komponent na jeho prípravu. Dá sa

teda povedať, že pre náš park motorových vozidiel je to vylúčené. Čiže v zmysle dôvodu uvalenia spotrebnej dane na vykurovací olej je to neopodstatnené. Napokon, nikde v okolitých krajinách a v celej Európe vykurovací olej nepodlieha spotrebnej dani. Jeho kontrola finančnými alebo colnými orgánmi a jeho odlíšenie od motorových palív je asi tak jednoduché a lapidárne, ako odlíšenie vody od piva či iného tmavého destilátu, a to jednak čuchom, farebne, ale aj konzistenciou. Ťažký vykurovací olej je totiž výrazne čierny, je mazľavý a tuhne už pri teplotách okolo 40 stupňov Celsia. Samozrejme, zameniť benzín či naftu za ťažký vykurovací olej, či opačne, možno len papierovo a uskutoční to len ten, kto tak chce urobiť, alebo je to predsa kriminálny čin, na to máme Trestný zákonník a nemusíme pre to vymýšľať novelizáciu zákona o spotrebnej dani. Toto je teda jeden moment.

Druhý argument je oveľa závažnejší. Pre ťažký vykurovací olej sa navrhuje spotrebná daň 9 tisíc Sk za tonu, čo je pri jeho dnešnej cene okolo 2 tisíc Sk za tonu vyše štvornásobok. Čo to znamená v praxi, keď navyše, vykurovací olej je sezónnym tovarom? Vykurovací olej je v rafinériách vedľajší, možno povedať v súčasností už nechcený produkt. Predáva sa pod cenu nakupovanej ropy. Jeho množstvo je ovplyvnené jednak chemickým zložením ropy a, samozrejme, výškou jej spracovania v príslušnom období, ktorá je zasa ovplyvnená tým, koľko chceme vyrobiť predovšetkým motorových palív, autobenzínu a nafty.

Spotreba motorových palív je však najvyššia v letných mesiacoch. Ale to si navrhovateľ zrejme nevšimol, že vykurovací olej sa najviac spaľuje v zimných mesiacoch, pretože sa používa aj na vykurovanie objektov terciárnej sféry služieb, v domácnosti a podobne. Ale ktorý odberateľ si ho kúpi za 2 tisíc Sk plus 9 tisíc Sk za tonu v letných mesiacoch a po jeho spálení v zimných mesiacoch bude žiadať vrátenie spotrebnej dane, t. J. 9 tisíc Sk za tonu? Asi žiadny, pretože

viazať dlhodobo stámilióny slovenských korún vo forme dane si, pochopiteľne, nedovolí nikto, nehovoriac o tom, že aj viazanie spotrebnej dane na minimálne jeden mesiac vychádza u väčšiny odberateľov na desiatky a stovky miliónov slovenských korún, a v súčasnosti je veľmi problematické čo len zohnal túto sumu na zaplatenie dodávky na vykurovací olej.

Navrhovateľ si myslí, že zákon je dobrý a pomôže aj trhovému správaniu sa subjektov. Áno, pomôže, ale ako? Okrem toho, že štát získa na prechodnú dobu stámilióny slovenských korún, čo je v dnešnej finančnej situácii podnikov aj tak veľmi problematické, odberatelia v lete nebudú predsa kupovať do zásoby vykurovací olej, rafinérie technologicky nutne vznikajúce množstvá vykurovacieho oleja nepreskladnia, lebo nemajú kde, a preto budú musieť, buď obmedziť spracovanie ropy, a tým aj výrobu motorových palív a ostatných výrobkov, alebo nám tradične príde na pomoc zahraničie a pri znalosti predpokladanej novely zákona o spotrebnej dani stlačí cenu vykurovacieho oleja asi tak na cenu 500 korún za tonu a uskladní ho, veď má na to v minulosti vybudované sklady a v zime ho ponúkne na náš trh za cenu, ktorú si dokážeme aj v tejto rokovacej miestnosti sami ľahko vypočítať.

Je tu však aj druhá možnosť. Mnohé kotolne sa v minulosti vybavili tzv. dvojpalivovým systémom - zemný olej a vykurovací olej. Teda žiadny problém. Vykurovací olej predáme lacno do zahraničia, pretože budeme musieť, a v kotolniach prejdeme na zemný plyn, ten zasa nie je zaťažený spotrebnou daňou. Ruskí exportéri plynu, pochopiteľne, dodajú väčšie množstvo za zvýšenú cenu. Čo na tom, že s prehĺbi nepriaznivé devízové saldo Slovenskej republiky s Ruskou federáciou? Teda kto získa a kto zaplatí, myslím, že nemusím tu uvádzať konkrétne, čiže, som toho názoru, že vykurovací olej do okruhu tovarov pre zaťaženie spotrebnou daňou, aj keď len na prechodnú dobu, nepatrí. Nekomplikujme veci tam, kde to vôbec nie je potrebné.

Chcel by som sa zmieniť aj o ďalšom vylepšení zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív. Novela zákona striktne ukladá zdaňovať nielen všetky dodavky motorových palív od výrobcu k odberateľom, ale predpisuje aj zdanenie pri presune palív u jedného vlastníka, napríklad medzi jednotlivými skladmi u veľkodistributérov pohonných hmôt. Doposiaľ v zmysle opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky sa nezdaňujú dodávky motorových palív od jeho výrobcu pre tých odberateľov, ktorí vlastnia skladovacie kapacity na palivá väčšie ako 10 tisíc ton, čiže daň sa odvádza už pri priamych dodávkach palív z veľkoskladov na čerpacie stanice. Ak schválime predpokladanú novelu zákona, musia si veľkodistributéri palív vopred pripraviť stámilióny slovenských korún na zaplatenie spotrebnej dane aj pre to množstvo palív, ktoré dodajú do svojich veľkoskladov. Zhruba po 60 dňoch, čo je cyklus od naskladnenia palív po ich predaj, sa im spotrebná daň vráti späť, avšak musíme konštatovať, že ide tu jednoznačne o jednorazové odčerpanie stámiliónov korún u veľkodistributérov pohonných hmôt do pokladnice štátu. Túto sumu peňazí pravdepodobne ku dňu prvého splatenia dane k dispozícii mať nebudú.

Riešenie sa musí teda nájsť. Buď dane nezaplatia, alebo si v banke požičajú na lichvársky úver. Potiaľ sa to zdá byť v poriadku. Problém je však v inom. Malodistributéri pohonných hmôt síce nakupujú u výrobcu alebo vo veľkoskladoch motorové palivá aj so spotrebnou daňou, ale ich obrátka peňazí je veľmi rýchla, obrazne povedané, od jedného stočenia cisterny k stočeniu druhému. Dúfam, že si toto všimol aj Protimonopolný úrad a odobril "znevýhodňujúcu" pozíciu veľkodistributérov v hospodárskej súťaži pri predaji pohonných hmôt. Na druhej strane si myslím, že zabezpečovanie činnosti veľkodistributérov v spojení s udržiavaním strategických zásob pohonných hmôt - podotýkam, že ide o zásoby mimo štátnych hmotných rezerv - je v záujme štátu, a preto by mal mať záujem o vytváranie rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov v reťazci od výrobcu po posledného predajcu pohonných hmôt. Ak tomu tak nebude, môže sa štát, a to úmyselne preženiem, že veľkosklady pohonných hmôt budú prázdne a výrobca prianie zásobovanie čerpacích staníc, pochopiteľne, nemôže sám zvládnuť. V dôsledku tohto stavu môžu vzniknúť nemalé problémy.

Ale opäť je tu pripravené náhradné riešenie. Malodistributéri pohonných hmôt vypovedajú dôveru veľkodistributérom. Prečo nie? Dohodnú si dodávky just in time spoza hraníc, veď výrobcov pohonných hmôt je okolo Slovenska nadostač. Domáceho výrobcu motorových palív týmto zruinujeme, zrušíme potom pre istotu aj reguláciu cien motorových palív, zbavíme sa veľkoskladov ako nepotrebného majetku, za pár grošov ich predáme vopred určenému záujemcovi zo zahraničia a problém máme vyriešený aj s proklamovanou podporou predaja slovenských výrobkov. Veď sa nič nestane. Štát si vyberie pri dovoze motorových palív clo, určitú dobu možno aj dovoznú prirážku, rovnakú spotrebnú daň ako v prípade domácich výrobkov, a navyše, ušetrí devízy na nákup ropy. Oproti týmto pozitívam sú pozitíva plynúce zo zruinovania jednej či viacerých nemenovaných, ale zatiaľ prosperujúcich firiem a ich nižší výber daní z príjmu do štátnej kasy úplnou zanedbateľnou maličkosťou. Dovoľujem si teda predpokladať, že náš záujem je úplne iný.

Na záver uvediem ešte dve krátke poznámky k navrhovanému zneniu novely, k takým jej nariaďujúcim príkazom, ktoré sa mi zdajú byť z hľadiska praktického života ako nereálne alebo aspoň zbytočné. O čo ide?

Po prvé - novela nariaďuje povinnosť vystavenia daňových dokladov v deň vyskladnenia výrobkov. Navrhovateľ pravdepodobne nezvážil to, že výrobca a veľkosklady pohonných hmôt pracujú nepretržite 24 hodín denne a 365 dní v roku.

Dodržanie tohto nariadenia by si vyžiadalo zbytočné náklady. Veď na čo by doklady vystavovali vo sviatok a v dňoch pracovného pokoja, keď to výpočtová technika hravo zvládne i za tieto dni, najskôr druhý deň po vyskladnení, a navyše, Slovenská poeta aj tak v uvedené dni nedoručuje zásielky? Čiže je to opäť nelogické.

Obdobne sa mi zdá zbytočná požiadavka, aby podmienkou pre vrátenie spotrebnej dane pri vývoze palív bolo písomné potvrdenie colného vyhlásenia hraničným colným úradom v tom prípade, ak je tovar prepravovaný železnicou. Písomným colným vyhlásením sa rozumie zrejme jednotná colná deklarácia, tá však už nepozná diel C, ako je to uvedené v návrhu novely, ale diel 3/8. Podľa tejto mienky by malo stačiť aj potvrdenie tej colnice, ktorá tovar preclieva napríklad priamo u výrobcu, pretože tento po odovzdaní tovaru Železniciam Slovenskej republiky za prepravu po trase k hraniciam prakticky nemôže niesť zodpovednosť za prípadný daňový únik. Za prepravu vagóna od odovzdávajúceho miesta medzi výrobcom a exportérom a Železnicami Slovenskej republiky je predsa zodpovedná železnica.

Ak zásielka nepríde na hraničný prechod v poriadku, podľa colných dokladov nemôžeme za to trestať, exportéra, ale toho, kto nesplnil prepravné podmienky a neodovzdal tovar na hraniciach ďalšiemu dopravcovi, napríklad preto, že ho protiprávne odovzdal v tuzemsku niekomu inému, alebo nezabránil jeho odcudzeniu po trase k hraniciam. Ak by sme vyžadovali potvrdenie dokladov len pohraničnou colnicou, veľkí exportéri by si pravdepodobne na hraniciach museli držať vlastných deklarantov a predlžoval by sa tu pobyt vozňov, s čím by asi pán minister Dzurinda zrejme nebol spokojný. Čiže, opäť sa mi to zdá veľmi komplikované a zbyrokratizované.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci, pre tých niekoľko nedostatkov, ktoré som tu uviedol, musím teda v závere konštatovať, že predkladaný návrh novely zákona nie je jednoznačný a kvalitný, a preto odporúčam, aby sme ho v predkladanom znení neschválili. Ak ste si už určite ráčili všimnúť, ide teda o nedostatky odborné, nedostatky obsahového charakteru, a preto by sme nemali skĺznuť do neplodných výmien názorov, a lepšie urobíme, ak dáme ešte priestor navrhovateľom, aby sa nad svojimi a, samozrejme, mojimi, ale i ďalšími pripomienkami, ktoré tu odzneli, ešte zamysleli a návrh novely prepracovali.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Hankerovi. O slovo sa ďalej prihlásil pán poslanec Kačmár za nezávislých. Prosím, pán poslanec.

Poslanec B. Kačmár:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

predpokladám, že problematika pojmu, ale aj obsahu zelenej nafty nie je vám neznáma. Tento problém sa predovšetkým v poľnohospodárskej spoločnosti obracia už zhruba dva roky. Túto problematiku sme zohľadnili a aj tu, v tomto parlamente prijali pri prerokúvaní a odsúhlasení zelenej správy, ktorú sme prerokovali zhruba pred necelým rokom. Navyše sme túto možnosť určitej pomoci poľnohospodárskej výrobe zohľadnili aj v samotnom zákone číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, kde je zakotvená taká možnosť, že určité percento spotrebnej dane z motorovej nafty, ktorá je používaná v poľnohospodárskej výrobe, možno či už fyzickým alebo právnickým osobám vrátiť.

Preto výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo prijal uznesenie, ktoré odporúča aj Národnej rade, aby ho schválila asi v nasledovnom znení: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky v súlade s § 11 odsek 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej daní z uhľovodíkových palív a mazív 50 - percentné vrátenie častí spotrebnej dane na motorovú naftu spotrebovanú v poľnohospodárskej výrobe uplatniť už v etape jesenných prác v roku 1994.

Tejto filozofii je naklonená aj vláda, je len jej vecou, či to bude riešiť ako záťaž rozpočtu, resp. či sa to bude riešiť, cez kapitolu ministerstva poľnohospodárstva ako určitá záťaž dotačných prostriedkov. To je už druhotná vec, ale predpokladám, že také gesto, ktoré, ako som už povedal, sme prijali aj v zelenej správe, aj v tomto zákone by sme mohli teraz urobiť a jednoducho dať záruku poľnohospodárskej prvovýrobe, alebo predpoklady pre Au, aby pre zakladanie poľnohospodárskej výroby pre pre roky 1994 a 1995 mohla už s týmto argumentom počítať. Veľmi by som vás prosil o podporu takéhoto uznesenia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Kačmárovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

Prosím, pani poslankyňa Bartošíková.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

k môjmu krátkemu vystúpeniu ma motivovali záverečné slová pána ministra, ktorý vyjadril myšlienku, že k zvyšovaniu daní sa pristupuje bežne v transformujúcich sa ekonomikách s ohľadom na potrebu zvyšovania príjmovej časti rozpočtu a na potrebu krytia zvýšeného nároku na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Zároveň vyjadril nádej či presvedčenie, že zvýšenie daní a prijatie týchto zákonov, ktoré sme mali predložené, nebude vyvíjať, tlak na obyvateľstvo. Dovoľte mi, aby som sa teda vyjadrila k celému balíku zákonov o nepriamych daniach, vrátane ďalšieho návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty.

Nepriame dane majú to špecifikum, že sa priamo premietajú do ceny výrobku, na ktorý vplývajú. Naviac, prijatím zákona o dani z pridanej hodnoty spotrebná daň sa stáva jednou zo súčastí základu pre výpočet dane z pridanej hodnoty. Bude mať následne ďalší vplyv na zvýšenie ceny. Predpokladaný príjem do štátneho rozpočtu môže mat výnos daní vtedy, ak môžeme predpokladať, že znížením kúpyschopnosti obyvateľstva sa nezníži dopyt. Je oprávnená obava, že už v súčasnosti je dopyt tak nízky, že ďalšie daňové zaťaženie nebude vplývať na vývoj štátneho rozpočtu želateľným smerom.

Obávam sa, že ďalšie daňové zaťaženie priamo premietnuté do cien aj vplyvom dane z pridanej hodnoty zníži kúpyschopnosť obyvateľstva, pretože skúsenosti nám hovoria, že fajčiar, alkoholik, iba krátkodobo si dokáže odmietnuť a zriecť. Ba svojho pôžitku, spravidla to v krátkom čase nabieha znovu na takú spotrebu, na akú bol zvyknutý. V prípade

liehu môžeme očakávať, že sa zvýši tajné pálenie liehovín. Na vývoj ceny liehu budú mať ďalej vplyv opatrenia, ktoré skutočne sú potrebné na zabránenie daňovým únikom z predaja liehu a uzákoňujú povinnosť označovať liehoviny výrobcom páskou, ale náklady s tým spojené, to znamená uvedenie do chodu tejto linky plus tieto pásky sa buď prejavia znížením výnosu štátneho rozpočtu, alebo, ak ministerstvo financií zváži a nariadi, že sa premietnu do nákladov výrobcu týchto liehovín, následne budú mať vplyv na vývoj ceny týchto liehovín.

V konečnom dôsledku mi vychádza, že potrebné výdavky v štátnom rozpočte na zdravotníctvo a školstvo si vplyvom vývoja cien nepriamych daní zaplatí sám spotrebiteľ, ktorý tieto výrobky s týmito zvýšenými cenami bude nakupovať. Toľko iba veľmi stručne s vyjadrením určitých pochybností a obáv, že skutočne tieto zásahy neprinesú želateľný vývoj na štátny rozpočet.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Bartošíkovej. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/ Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o dvanástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Filkus?

Minister financií SR R. Filkus:

Chcem sa vyjadriť najmä z toho dôvodu, aby sme si niektoré veci predtým, ako rozhodneme, vzájomne vyjasnili, samozrejme pri rešpektovaní názorov, ktoré máte.

K pánu poslancovi Hankerovi by som chcel povedať, nielen preto, že aj ja chcem mat jasno, ale aby sme mali jasno všetci, prípadne, aby sme podlá toho aj rozhodli bez akéhokoľvek iného dôvodu. Upozorňujem, že sa tak dobre nevyznám v tom, čo je ťažký, čo je ľahký vykurovací olej, ako pán Hanker, ale vychádzam z ekonomického prístupu a z toho pohľadu. Samozrejme, že správanie sa subjektov je rozhodujúce a vždy sú riziká, ako sa chová spotrebiteľ, či zoberiem spotrebné dane, alebo nejaké iné dane, či vôbec niečo z toho získam. Hovoríme o miliónoch, ale to vôbec nemusí byť, pretože on sa bude celkom inak chovať. Ale niektoré veci sú určite objektívnejšie ako subjektívnejšie.

Neviem, či je dosť silný argument to, že odberateľ sa nebude zásobovať v lete, ale bude čakať na zimu. Naopak, pokiaľ viem - to bol z jeden z argumentov - odberateľ si predovšetkým v lete urobí zásobu. A potom argument 30 dní zaplatenia nie je problém. Problém je, uznávam, to čo ste povedali, že napríklad štát tým vlastne dostáva peniaze bez toho, aby si to spotrebiteľ mohol zúročiť na tých 30 dní, mohol ich dať do banky. Áno, ale to je aj v súvislosti s inými kapitálovými vzťahmi na kapitálovom trhu - povedzme - dnes sme tu hovorili o dlhopisoch. Spotrebiteľ sa obyčajne vo vzťahu ku konkrétnemu vykurovaciemu oleju chová tak, že si urobí zásobu dopredu, nakupuje v lete.

Hovoríte, že pre náš park je to neopodstatnené. No dobre, ale pre zahraničný park - však to boli práve rôzne transakcie, ktoré tu nastávali, boli tu signály, kriminalisti nás na to upozorňovali, ukazovali, čo sa s tým robilo najmä z pohľadu zahraničia.

Ďalej hovoríte, že je to kriminálny čin. Konzultoval som aj s pánom predsedom parlamentu. Myslím si, že je tendencia dostať niečo pod strechu legislatívy, takej normálnej, občianskej legislatívy, prepáčte mi, ak to zle definujem, ale nedostať to pod strechu len trestného práva a kriminality. Preto dávame do legislatívy aj postihy takéhoto druhu.

Znevýhodňujúca situácia veľkodistributérov z tohto hľadiska môže byť, ale to treba teraz posúdiť. Treba posúdiť rôzne záujmy a prístupy, o ktorých hovoríme.

Váš návrh je, že váš záujem je iný, a preto navrhujete neschváliť túto novelizáciu zákona. To treba posúdiť a treba zobrať do úvahy argumenty, ktoré ste uviedli, aj to, čo som v tejto súvislosti povedal ja.

Pán poslanec Kačmár, myslím si, že zakladanie výroby pre rok 1994, podpora toho uznesenia je pozitívna a sám by som ju podporil.

Pani poslankyňa Bartošíková - samozrejme, že v celom tomto balíku zákonov - spotrebná daň, DPH, cena - je bezprostredná súvislosť. To je pravda. Agregátny dopyt je už teraz nízky, aj to je pravda. Ale čí toto daňové zaťaženie zníži kúpyschopný dopyt, nie som si taký istý, pretože robíme na to aj určité kompenzačné opatrenia, robia sa kroky na kompenzáciu. Samozrejme, budú sa robiť aj iné, závisí to od toho, ako sa bude zlepšovať situácia v rozpočte. Toto nie je stanovené na dlhú dobu. Teda, z tohto hľadiska si povedzme, čo sú priority. Je prioritou skutočne vyriešiť katastrofálny stav v zdravotníctve, v školstve, v súdnictve? Je to priorita pred všetkým ostatným? Vychádzali sme z toho, že je, a preto sme hľadali príjmy z týchto dôchodkových kanálov. To je všetko.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

Poslanec M. Pridala:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím - pani poslankyňa Bartošíková. Poslankyňa M. Bartošíková:

Chcela som pánu ministrovi iba povedať k tým kompenzačným opatreniam, ktoré vláda robí a ktoré určite obyvateľstvo privíta, že sa týkajú rastu životných potrieb občana na zvýšenie nájomného, elektrickej energie atď. Takže toto sú ešte ďalšie dopady. Neviem, či tá kompenzácia bude dostatočná, tým skôr, že ide o vybrané skupiny obyvateľstva.

Ďakujem, pán predsedajúci. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Hanker. Poslanec J. Hanker:

Chcel som len povedať, že nebudem vyvracať oponovanie pána ministra. Myslím si však, že som moju námietku dostatočne zdôvodnil, poslanci si urobia úsudok sami. Keď prijmeme zlý zákon, sme za to zodpovední všetci. Opäť neodporúčam tento zákon prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, budeme sa prezentovať, pretože vizuálne mám dojem, že nie je nás dostatok. Prosím, prezentujme sa.

Je nás 77. V poriadku, zisťujem, že sme uznášaniaschopní.

Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Pridalu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy.

Poslanec M. Pridala:

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že som sa

predtým stotožnil s návrhmi v spoločnej správe, odporúčam,

aby sa dalo hlasovať o bodoch l až 17 spoločnej správy an blok. Odporúčam tieto body prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča jednotlivé body v spoločnej správe an blok prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme an blok prijali.

Poslanec M. Pridala:

Ešte tu je doplňovací pána Kačmára. Je to návrh na uznesenie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To až po zákone ako celku. Poslanec M. Pridala:

Potom ďalšie pozmeňovacie návrhy neboli. Pán predsedajúci, môžete dať hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku. Osobne by som apeloval na pánov poslancov, aby zvážali ako budú hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre, ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o zákone ako celku. Pán spoločný spravodajca ponecháva na vašu vlastnú úvahu.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív.

Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca. Poslanec H. Pridala:

Ešte je tu uznesenie. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Pardon, ešte je návrh na uznesenie od pána poslanca Kačmára.

Poslanec M. Pridala:

Prečítam návrh pána Kačmára na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky v súlade s § 11 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív 50-percentné vrátenie časti spotrebnej dane na motorovú naftu spotrebovanú v poľnohospodárskej výrobe uplatniť už v etape jesenných prác v roku 1994. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to návrh na uznesenie, ktorý predložil pán poslanec Kačmár. Vaše stanovisko k nemu?

Poslanec M. Pridala:

Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča schváliť. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti nehlasoval žiaden poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento návrh uznesenia Národná rada prijala.

Ďakujem za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

Pristúpime k trinástemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 518 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 518a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

liehu môžeme očakávať, že sa zvýši tajné pálenie liehovín. Na vývoj ceny liehu budú mat ďalej vplyv opatrenia, ktoré skutočne sú potrebné na zabránenie daňovým únikom z predaja liehu a uzákoňujú povinnosť označovať liehoviny výrobcom páskou, ale náklady s tým spojené, to znamená uvedenie do chodu tejto linky plus tieto pásky sa buď prejavia znížením výnosu štátneho rozpočtu, alebo, ak ministerstvo financií zváži a nariadi, že sa premietnu do nákladov výrobcu týchto liehovín, následne budú mať vplyv na vývoj ceny týchto liehovín.

Podpredseda NR SR A. H. Húska;

Ďakujem pekne pani poslankyni Bartošíkovej. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/ Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o dvanástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Filkus?

Minister financií SR R. Filkus:

Chcem sa vyjadriť najmä z toho dôvodu, aby sme si niektoré veci predtým, ako rozhodneme, vzájomne vyjasnili, samozrejme pri rešpektovaní názorov, ktoré máte.

Znevýhodňujúca situácia veľkodistributérov z tohto hľadiska môže byť, ale to treba teraz posúdiť. Treba posúdiť rôzne záujmy a prístupy, o ktorých hovoríme.

Pán poslanec Kačmár, myslím si, že zakladanie výroby pre rok 1994, podpora toho uznesenia je pozitívna a sám by som ju podporil.

Pani poslankyňa Bartošíková - samozrejme, že v celom tomto balíku zákonov - spotrebná daň, DPH, cena - je bezprostredná súvislosť. To je pravda. Agregátny dopyt je už teraz nízky, aj to je pravda. Ale či toto daňové zaťaženie zníži kúpyschopný dopyt, nie som si taký istý, pretože robíme na to aj určité kompenzačné opatrenia, robia sa kroky na kompenzáciu. Samozrejme, budú sa robiť aj iné, závisí to od toho, ako sa bude zlepšovať situácia v rozpočte. Toto nie je stanovené na dlhú dobu. Teda, z tohto hľadiska si povedzme, čo sú priority. Je prioritou skutočne vyriešiť katastrofálny stav v zdravotníctve, v školstve, v súdnictve? Je to priorita pred všetkým ostatným? Vychádzali sme z toho, že je, a preto sme hľadali príjmy z týchto dôchodkových kanálov. To je všetko.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

Poslanec H. Pridala:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím - pani poslankyňa Bartošíková. Poslankyňa M. Bartošíková:

Ďakujem, pán predsedajúci. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Hanker. Poslanec J. Hanker:

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Je nás 77. V poriadku, zisťujem, že sme uznášaniaschopní.

Poslanec M. Pridala:

Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že som sa

predtým stotožnil s návrhmi v spoločnej správe, odporúčam,

aby sa dalo hlasovať o bodoch 1 až 17 spoločnej správy an blok. Odporúčam tieto body prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča jednotlivé body v spoločnej správe an blok prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme an blok prijali.

Poslanec M. Pridala:

Ešte tu je doplňovací pána Kačmára. Je to návrh na uznesenie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To až po zákone ako celku. Poslanec H. Pridala:

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre, ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o zákone ako celku. Pán spoločný spravodajca ponecháva na vašu vlastnú Úvahu.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca. Poslanec H. Pridala:

Ešte je tu uznesenie. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Pardon, ešte je návrh na uznesenie od pána poslanca Kačmára.

Poslanec M. Pridala:

Prečítam návrh pána Kačmára na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky v súlade s § 11 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív 50 - percentné vrátenie časti spotrebnej dane na motorovú naftu spotrebovanú v poľnohospodárskej výrobe uplatniť, už v etape jesenných prác v roku 1994. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Je to návrh na uznesenie, ktorý predložil pán poslanec Kačmár. Vaše stanovisko k nemu?

Poslanec M. Pridala:

Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán spoločný spravodajca odporúča schváliť. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti nehlasoval žiaden poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval í poslanec.

Konštatujem, že tento návrh uznesenia Národná rada prijala.

Ďakujem za spoluprácu, pán spoločný spravodajca.

Pristúpime k trinástemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 518 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 518a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

tento návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty má v podstate ten istý cieľ, ako to bolo pri predchádzajúcich piatich novelách. Rozdiel je len v tom, že zvýšiť výnos z dane z pridanej hodnoty možno dvomi cestami. Obidve tieto cesty sme uplatnili pri tejto novelizácii zákona a niečo by som vám o nich chcel povedať, najmä z toho dôvodu, že si myslím, že najmä tá prvá cesta ako možno zvýšiť výnos dane z pridanej hodnoty, a to mi dovoľte podčiarknuť, sa mohla uplatniť už najmenej pri začiatku slovenského štátu. To je jedna oblasti, kde si myslím, že sme na rozdiel od Českej republiky ostali dlžní štátnemu rozpočtu. Keď to rátame z pohľadu týchto čísiel, mohlo to byt tri miliardy viac. Teraz ide do konca roka asi o jednu a pol miliardy.

Súčasný platný zákon vychádzal pri stanovení základu dane pri dovoze tovaru z colnej hodnoty tovaru, všeobecne zo základu pre výpočet cla, ďalej z cla a poplatkov vyberaných colnicou a zo spotrebnej dane v prípade, ak dovážaný tovar tejto dani podliehal. Pre účely dane z pridanej hodnoty však tento základ dane môže byť upravený inak, a to tak, že clo pripadajúce na konkrétny dovážaný tovar nebude znížené podlá osobitných predpisov v zmysle vyhlášky o oslobodení obchodného tovaru od cla, všeobecnej dohody o clách atď. Týmto krokom sa dosiahne, že do základu pre výpočet dane sa započíta plné clo. Musím vám povedať, že toto plné clo v Českej republike sa normálne pred našimi dohovormi od začiatku roku 1993 uvádzalo a daň z pridanej hodnoty sa na rozdiel od nás počítala z plného cla. Na tomto novoinštitucionálnom usporiadaní, keď to poviem pekne, ministerstvo financií má nejakú zásluhu.

V praxi to bude mat za následok, že dôjde k priamemu zdraženiu dovozu, nakoľko daň sa bude počítať, z vyššieho základu. Musím povedať, že navrhované riešenie nie je ani v rozpore B colnou úniou, a preto sa bude uplatňovať aj vo vzťahu s Českou republikou s tým, že vo vzťahu k Českej republike sa v skutočnosti clo nevymeria, ale do základu pre výpočet dane sa započíta vzhľadom na naše dohody, ktoré máme, a na colnú úniu.

Z tohto opatrenia sa očakáva zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, ktoré sa približne odhaduje až do jeden a pol miliardy. Vychádza sa z predbežne rovnakého objemu dovozov ako doteraz. To je prvý spôsob ako prostredníctvom dane z pridanej hodnoty pri zohľadnení plného cla v cenách získať, prostriedky. Druhý spôsob je už jednoduchší a vychádza z Uprav tovaru a služieb zatriedených pod jednotlivé sadzby dane. Viete, že máme 2 %, 6 % a 25%, a išlo teraz o to, aby niektoré tovary a služby, ktoré podliehajú 6-percentnej sadzbe, podliehali podlá tohto návrhu, ktorý dávame, 25-percentnej a opačne.

V colnom sadzobníku je približne 10 tisíc tovarových položiek. Nie všetky tovary však podliehajú 6-percentnej sadzbe dane. Pri koncipovaní prílohy zákona sa k zatriedeniu u konkrétnych tovarov pod sadzby dane pristupovalo vylučovacou metódou. Kritériom pre zníženú sadzbu 6 % bolo to, či tovar slúži priamo na uspokojovanie základných životných potrieb obyvateľstva alebo nie, či z pohľadu dane z pridanej hodnoty efekt sa môže zdaňovať zníženou sadzbou, a že ide len o tovar, ktorý je priamo určený na konečnú spotrebu. Preto zo súčasne platného zoznamu tovarov boli vylúčené tie tovary, ktoré toto kritérium nespĺňajú, a zostali tu tie, ktoré zodpovedajú uvedenej zásade.

Ďalším okruhom tovarov, ktoré sa navrhujú do 6-percentnej sadzby, sú tie, ktoré slúžia vzdelanostnému rastu obyvateľstva.

Tretí okruh tovarov predstavujú tie, ktoré sú určené na konečnú osobnú spotrebu nepriamo prostredníctvom verejnej konečnej spotreby, ktorá je financovaná v prevažnej miere zo štátneho rozpočtu. Sú to služby poskytované zdravotníctvom, školstvom, mám na mysli lieky, mapy, učebnice atď. Celkove možno konštatovať, že z 10 163 tovarových položiek, uvedených v colnom sadzobníku, bude pod 6 - percentnú sadzbu dane podlá predpokladaného návrhu a nami predkladaného návrhu patriť asi 25 % tovarov. Z druhého pohybu - premeny zo 6 % do 25 % a z 25 % do 6 % predpokladáme zabezpečiť zvýšený výnos z dane, ktorý sa odhaduje na 1, 5 až 2 miliardy. To znamená, že vcelku odhadujeme prínos do štátneho rozpočtu z tohto titulu na 3 miliardy Sk.

Samozrejme, chcem sám upozorniť na riziko zmeny konečnej spotreby. Môže prísť k tomu, to je to, čo sme teraz diskutovali, že spotrebiteľ sa bude chovať celkom inak, že si bude vyberať tovary a že k tomuto odvzdušneniu kanála alebo očisteniu dôchodkového kanála do príjmov rozpočtu nepríde v takých intenciách, ako o tom teraz hovorím. To je riziko spojené s týmto návrhom.

Okrem týchto zásadných návrhov predkladaná novela zákona obsahuje aj spresnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vyhlášky, v ktorej sa stanovia postupy pri predaji tovaru v predajniach typu dutty tax free shop umiestnených po prechode štátnej hranice a sankcie za porušenie ustanovení vyhlášky o povinnej evidencii tržieb pomocou elektronických a registračných pokladníc. V tejto súvislosti chcem povedať jednu skutočnosť. Určite ste si všimli, že vláda reagovala na pretrvávajúce požiadavky rezortov, podnikateľov i spotrebiteľov, pokiaľ ide o prvý návrh novelizácie zákona,

keď išlo o zatriedenie alebo zaradenie do skupiny 6 % a 25 %. Vláda v rámci tolerantných krokov, ktoré si osvojila, korigovala svoje zámery a tieto reakcie spotrebiteľov, podnikateľov, zobrala vážne a už podľa toho aj urobila korekcie do tohoto sadzobníka. Myslím si, že to si treba tiež všimnúť a že to treba hodnotiť - samozrejme, každý po svojom. Každopádne je to prejav toho, že tie hlasy vláda počúva a vážne ich hodnotí.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Poslankyňa M. Oravcová:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení hostia,

v sérii dnes predkladaných návrhov daňových zákonov dovoľte predložiť spravodajskú správu k poslednému, k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, tlač 518 a spravodajská správa 518a.

Návrh zákona bol predsedom Národnej rady Slovenskej republiky pridelený všetkým výborom, okrem mandátového a imunitného výboru. S vládnym návrhom zákona vyslovilo súhlas 5 výborov, a to zahraničný, poľnohospodársky, životného prostredia, štátnej správy, vzdelania, vedy a kultúry. V štyroch výboroch nebolo prijaté uznesenie, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Bolo to v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre petície, národohospodárskom výbore a vo výbore pre privatizáciu. Problematické prerokovanie sa ukázalo vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Z rokovania výborov vyplynulo 12 pozmeňovacích návrhov. Jednotlivé návrhy odporúčam prijať takto:

Zo spoločnej správy, tlač číslo 518a, odporúčam an blok prijať body 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10. Body 11 a 12, ktoré navrhuje výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, sa členia na ďalšie podbody a tiež sú číslované ako 1, 2, 3. Budem ich uvádzať ako 11/1 a 2, aby to bolo jasné. Čiže, ešte odporúčam an blok prijať body 10, 11/3, 11/4, a 12/1. Neodporúčam prijať pripomienky pod bodmi 6, 11/1, 11/2, 11/5 a 12/2. Pripomienky, ktoré odporúčam prijať pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9 a 10, sú pripomienkami legislatívno-technického charakteru, ktoré vylepšujú znenie zákona.

Pripomienka pod bodom 11/3 - ide o zaradenie do 6 - percentnej sadzby položky krmív, slamy a pliev. Pripomienka pod bodom 11/4 - ide o prípravky, a to konzervy z rýb, kaviár a podobne. Pripomienka 12/1 - ide o komunálne deratizačné služby, ktoré sú pre zdravotníctvo a školstvo a navrhovateľ s nimi súhlasí.

Z pripomienok, ktoré som neodporúčala prijať, ich neodporúčam pre tieto dôvody: Pripomienky číslo 6 a 11/5, ktoré

sa týkajú toaletného papiera, som si dovolila neodporučiť. Súčasne v mojom návrhu, ktorý som všetkým predložila písomne, je táto položka zverejnená, pretože to vyjadruje presnejšie podlá colného sadzobníka, čiže vlastne zahŕňa tú položku pod bodom 6 a 11/5, ktoré som neodporúčala prijať. Pripomienku pod bodom 11/1 - ide o živé zvieratá, návrh na zaradenie - kone - neodporúčam prijať. Pripomienku 11/2 neodporúčam prijať z dôvodu, že budem mat tiež komplexný návrh k položke 03 colného sadzobníka - ide o rybacie výrobky, pretože v tejto spoločnej správe nie sú komplexne riešené tieto výrobky a navzájom sa vylučujú. Dovolila som si preto túto položku neodporučiť, a zahrnula som do svojho návrhu komplexne všetky položky, ktoré nadväzujú presne podlá colného sadzobníka a navzájom sa nevylučujú. Pripomienku pod bodom 12/2 - ide o položku navrhnutú výborom pre poľnohospodárstvo - opravy a údržby traktorov, taktiež neodporúčam prijať, pretože aj ostatné odvetvia by mohli navrhovať, aby sa táto položka zahrnula. Preto ju neodporúčam prijať.

Pán predseda, v závere odporúčam, aby sme predložený vládny návrh zákona aj s pripomienkami schválili a súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvá.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Otváram rozpravu o trinástom bode programu. Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, máte prvá slovo.

Prosím, ešte pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

Ďakujem. K pripomienke v bode 13 spoločnej správy pani spravodajkyňa nepovedala stanovisko.

Poslankyňa M. Oravcová:

Prepáčte, túto pripomienku som nezahrnula. Odporúčam ju prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pre istotu to budeme opakovať, lebo je tam zložené lomenie. Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, máte prvá slovo v rozprave.

Poslankyňa M. Oravcová:

Vážené kolegyne, kolegovia,

nebudem čítať teda všetky položky z môjho návrhu, budem sa dotýkať iba hlavných položiek. Máme to všetci pred sebou, takže ušetríme si z tohto hľadiska trochu času pre ďalšie zákony. Odporúčam, aby sme do prílohy číslo 1, teda bod číslo 1 môjho návrhu, zahrnuli toaletný papier, teda toaletný papier vyrobený z viac ako 70 % recyklovaného papiera. Tam je chyba, prosím, aby ste si to opravili - recyklovaného papiera.

Ďalej je položka číslo 2, kde navrhujem, aby z prílohy číslo 1 návrhu zákona sme vypustili návrhy, ktoré sú pod položkou 03019100 až 03056100, čiže celú položku 03, pokiaľ ide o rybacie výrobky, a tieto potom nahradili tak, ako ich tu mám uvedená, čiže živé ryby pod položkou 1301, ďalej 0302, 0303, 0304 a výrobky 0305. Zavedenie týchto výrobkov do 6 - percentnej dane z pridanej hodnoty navrhujem preto, že sú to nenahraditeľné položky v rámci vybraných druhov tovarov, ktoré nemajú luxusný charakter, vo výžive zabezpečujú podstatnú časť dietetickej výživy zdravotne postihnutých občanov, ale aj ostatných občanov.

Pokiaľ ide o ďalší návrh pod číslom 3 a ďalšie 5, 6, 7 a 8, sú to položky, ktoré sú dvakrát navrhnuté do zákona, preto odporúčam, aby boli vypustené. Odporúčam, aby sme potom o položkách 3, 5, 6, 7 a 8 hlasovali an blok.

Ďalej by som sa zmienila o položke 4, kde navrhujem vypustiť celú navrhnutú položku 15 aj s obmedzeniami a nahradiť ju týmto znením: ide o bravčovú masť, slnečnicový olej, repkový olej, margarín, čiže sú to položky pod bodom 4 môjho návrh 1501 až 1517 a ešte na ďalšej strane, čiže okrem pokrmových tukov a olejov ich frakcie, čísla 1516.

A ešte, kolegyne, kolegovia, dovolím si jeden ďalší návrh, ktorý nemáte predložený v písomnej forme, dovolím si ho prečítať, a to v § 22 ods. 1 zákona číslo 222 v znení neskorších predpisov nahradiť slová "do 45 dní" slovami "do 30 dní". Odôvodňujem to tým, že ide o skrátenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu o 15 dní. Týmto opatrením sa zabezpečí rýchlejší tok viazaných finančných prostriedkov zo strany štátu v prospech platiteľa dane, opakujem v prospech platiteľa dane. U platiteľa dane toto navrhované opatrenie bude mať pozitívny dopad na jeho platobnú schopnosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, to sú všetky návrhy, ktoré som predložila v písomnej podobe, plus ten ďalší návrh, ktorý som teraz ústne predniesla.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Chmelík. Prosím, pán poslanec.

Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

z viacerých podnetov, ktoré som dostal, si osvojujem návrh na stanovenie DPH u iných zdravotno-preventívnych pomôcok, teda v zozname na 6 %, na zariadenia pre astmatikov, alergikov a množstvo ďalších pacientov, ktorí trpia chorobami dýchacích ciest, ide o vzduch čistiace, vzduch filtrujúce alebo vzduch upravujúce zariadenia. Číselný kód tohto tovaru je 842139, označenie stroje a prístroje na filtrovanie a čistenie vzduchu a časti a súčasti a doplnky, ako sú filtre, absorbéry a náhradné diely.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. O slovo sa prihlásil pán poslanec Kvietik. Prosím, pán poslanec.

Poslanec Š. Kvietik:

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovolil by som si pri tejto príležitosti prerokúvania tohto návrhu zákona upozorniť na stanovisko resp. požiadavku, alebo prosbu na nás, poslancov, zo strany Združenia prevádzkovateľov a pracovníkov kín Slovenskej republiky. Toto združenie sa obracia na nás, poslancov, asi v tomto zmysle:

Združenie prevádzkovateľov a pracovníkov kín na Slovensku, ktoré zastupuje 430 kín s takmer päťtisícovým spoločenstvom pracovníkov, sa obracia na vážený parlament o opätovné zváženie pripravovaného návrhu o dani z pridanej hodnoty,

podľa ktorého by malo byť vstupné v kinách zaťažené sadzbou dane vo výške 25 %.

Konštatujú, že slovenské kiná sú takmer v katastrofálnom stave so starým alebo zastaralým interiérom a technológiou. V kinách rapídne klesla návštevnosť, a to mesačne asi o 10 000 divákov. Nie je to len ekonomická situácia obyvateľstva, ale v prípade schválenia 25 % DPH v kinách by to znamenalo zvýšenie vstupného skoro o jednu štvrtinu, čím by bola vstupenka pre väčšiu časť obyvateľstva našej republiky prakticky nepredajná.

Nejde tu o to, za každú cenu nejak udržať alebo nasilu zachovať súčasný stav, ale ide predovšetkým o to, aby sa zachovala táto v súčasnosti prepotrebná a v mnohých prípadoch v našich obciach a v mestečkách jediná kultúrna ustanovizeň, a prístupná, nehovoriac o tom, že otvorením inej "kultúry" by mohlo prísť k vážnemu morálnemu poškodeniu celej spoločnosti. Obracajú sa na nás s vierou, že tento zákonodarný zbor pri posudzovaní tohto návrhu o zaťažení činnosti služieb sadzbou DPH prihliadne k týmto požiadavkám a k týmto argumentom. Preto žiadam, aby bolo vyňaté toto sadzobné daňové zaťaženie 25 % v prípade kín a ostalo to pri 6 %.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Košnár. Pripraví sa pán poslanec Pivoluska.

Ešte pán poslanec Hudec - faktická poznámka.

Poslanec I. Hudec:

Vzhľadom na to, že pán poslanec vystúpil s poznámkou resp. s návrhom, o ktorom som chcel aj ja hovoriť, chcem doplniť jeho návrh, resp. podať vážny pozmeňovací návrh v tejto problematike. Ochrana národno-kultúrnych aktivít nielen v oblasti filmu, ale aj v oblasti literatúry, by mohla byt v tomto zákone veľmi jednoznačne uskutočnená. Myslím si, že diferencovať medzi produktmi pôvodnej slovenskej tvorby v literatúre a vo filme 6 - percentnou daňou a ostatnej produkcie 25 - percentnou daňou by bolo výrazným ochranným mechanizmom pre národnú kultúru. Prosím, aby tento návrh bol zaradený do hlasovania, aby sa o ňom hlasovalo.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Košnár. Poslanec J. Košnár:

Vážené dámy a páni,

dovoľte mi, aby som bol veľmi stručný. Hneď na začiatku chcem povedať, že predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, vnímam v kontexte celého balíku daňových ekonomických zákonov a nemám v úmysle vynímať nejaké osobitosti, ktoré by zohľadňovali úzke skupinové, špecifické záujmy a podobne. Chcem teda povedať, že budem osobne hlasovať za prijatie tohoto vládneho návrhu zákona v takej podobe, v akej je predložený, vrátane pozmeňovacích návrhov. Ale predsa vás chcem poprosiť o to, aby ste láskavo venovali pozornosť jednej veci. Týka sa to položky 210690, sú to sirupy, ktoré sú vyňaté zo 6 - percentnej sadzby dane a podľa predloženého návrhu by boli zaťažené 25-percentnou sadzbou dane.

A práve preto, že vnímam tento návrh zákona v kontexte so všetkými ostatnými, ktoré sme predpoludním schvaľovali, chcel by som vás poprosiť o podporu pozmeňovacieho návrhu, ktorý podávam, podľa ktorého by sa položka 210690 - sirupy uviedla osobitne v zozname tovarov podliehajúcich 6-percentnej dani a nadväzne na to potom na strane 11 pod číselným kódom 2009 by sa vynechali slová "tiež s prísadou cukru alebo iných sladidiel". Mám na zreteli predovšetkým tie vrstvy, tie skupiny obyvateľstva, deti, starých ľudí a podobne, ktorí sirupy konzumujú ako istý osviežujúci prostriedok miešaný prírodnou či vodovodnou vodou. Výnos z tohoto zdanenia nie je taký, že by ohrozil zmysel a zámer novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty.

Preto sa prihováram a prosím vás, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste tento pozmeňovací návrh, ktorý podávam, teda zaradiť sirupy pod kódom 210690 do zoznamu tovarov zdanených 6-percentnou sadzbou, podporili.

Ďakujem vám pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Pivoluska z HZDS. Poslanec J. Pivoluska:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

navrhujem z návrhu zákona vyňať na strane 19 nasledovné uvedené názvy tovaru podlá číselných kódov: číslo 972 poradenské služby pre riadenie podnikov, 974 obchodné a sprostredkovateľské služby a na strane 18 doplniť do číselného kódu 917 nasledovný text, teda celý text by znel nasledovne: "opravy a údržba dopravných prostriedkov, okrem 91722 vo vlastníctve fyzických osôb". Podotýkam, že staršie automobily majú vo vlastníctve fyzické osoby, ktoré sú, dá sa povedať, na hranici minima. Týmto nedáme možnosť zarobiť na týchto ľuďoch z toho dôvodu, lebo si budú znovu opravovať, a ešte vo väčšej miere, automobily sami. O týchto návrhoch žiadam hlasovať samostatne.

Zisky z poradenských, obchodných a sprostredkovateľských služieb je len minimálny, a minimálna z nich je preto aj daň z pridanej hodnoty. Hlavným prínosom v daňovej oblasti je príjem z daní realizácie hmotného obchodu, ktoré uvedené služby len umožnia realizovať. A našim podnikom, najmä strojárskym treba radiť, aby výrobu naplňovali, plnili export a predávali predajné výrobky. Pripomínam, že niekedy je aj menej viac.

Ďakujem vám za pochopenie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Pivoluskovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Letko.

Poslanec M. Letko:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

nie je tomu tak dávno, čo som vás z tohto miesta pri schvaľovaní takzvanej vodohospodárskej koncepcie, vodohospodárskej politiky, informoval o tom, že v určitých lokalitách je situácia v zásobovaní vodou, ale najmä pitnou vodou, veľmi nepriaznivá. Samozrejme, dovolil som si už vtedy povedať, že toto zásobovanie a táto voda je v takom stave, že nepriaznivo pôsobí aj na zdravie obyvateľov.

Zariadenia na úpravu akosti pitnej vody priamo v domácnosti spotrebiteľa, ktorej použitie, spôsob obsluhy a údržby boli schválené Ministerstvom zdravotníctva slovenskej republiky, zlepšujú hygienickú akosť pitnej vody. Ich použitie je aj v podmienkach Slovenskej republiky aktuálne, najmä v lokalitách, v ktorých sú obyvatelia odkázaní na zásobovanie vodárenský, teda najmä tam, kde je táto voda braná z povrchových vôd. Samozrejme, že situácia je obdobná aj tam, kde užívatelia berú vodu z individuálnych zdrojov.

S uspokojením som preto prijal konštatovanie, že tieto zariadenia, ktoré slúžia na úpravu vody, sú preradené zo skupiny s 25 % DPH do skupiny so 6 % DPH. Bohužiaľ, neboli preradené časti alebo zariadenia, ktoré sú súčiastkami a sú vymeniteľné. Sú to tzv. filtre. Prosil by som preto, keby mohli byt aj tieto zariadenia preradené zo skupiny s 25 % DPH do skupiny so 6 % DPH.

Podpredseda HR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa A. Chlapíková:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

napriek tomu, že pred týmto bodom sme si zdĺhavo vyjasňovali s pracovníkmi rezortu toto moje stanovisko, nedá mi, aby som nevystúpila vo veci výrobkov z recyklovaného papiera. Celú dobu som intenzívne rozmýšľala a snažila sa pochopiť, že návrh ako je predložený, nebude nejakým spôsobom výrobky z recyklovaného papiera diskriminovať, ale došla som k názoru, že nie je to celkom isté, a preto si dovolím znovu k tomuto vystúpiť.

Problémy so spracovaním druhotných surovín sú nám všetkým známe. Veľa rokov sa usilujeme nájsť cestu ako spracovať druhotné suroviny. Posledné tri roky boli problémy. Druhotné suroviny neboli vykupovateľné. Likvidácia týchto surovín - a hovorím teraz konkrétne o zberovom papieri - znamená veľmi vysoké náklady. My, ktorí pracujeme na úrovni obecných a mestských úradov, vieme veľmi dobre čo to znamená. Koľko nám dalo práce kým sme zaviedli v meste separovaný zber, lebo nám končí skládka, nemáme kde ukladať odpad. Pred nami stojí potreba budovať novú skládku. Je to otázka desiatok miliónov, na ktoré naše obce nemajú. Separovaný zber bol veľký problém, lebo zberový papier nikto nechcel vykupovať.

Zistila som si, že v celulózo-papierenskom priemysle na Slovensku za posledné dva roky, od roku 1992 do roku 1994 bola nakúpená technológia na spracovanie výrobkov z recyklovaného papiera v hodnote vyše 5 miliárd korún. Na určitom zvýhodnení týchto výrobkov postavili výrobcovia svoje programy. Ak dôjde k odbúraniu tejto výhodnosti pri vyrovnaní cien výrobkov z recyklovaného a nerecyklovaného papiera na rovnakú úroveň, prestanú sa tieto výrobky kupovať, prestane byt pre nich výhodné vyrábať z recyklovaného papiera a bude sa používať tým viac primárna surovina. To znamená jednak zvýšenú spotrebu dreva a spracovávanie drevnej suroviny. Ďalej, ako som už spomenula, budú zvýšené náklady na likvidáciu druhotných surovín, potreba výstavby nových skládok, spaľovní a tých vecí, ktoré nás v ekológii tak veľmi trápia. Čiže je to dopad finančný a dopad ekologický.

V položke 4818 vládou bol doplnený toaletný papier vyrábaný z recyklovaného papiera. Tých výrobkov je oveľa viac ako len toaletný papier a ďalšie výrobky, ktoré sa vyrábajú, nie sú v tomto bode zahrnuté. Ani po dlhšej konzultácii sme nedošli celkom k zhode, čo sú to podobné hygienické výrobky. V položke 481840 sa uvádza: hygienické vložky, tampóny, detské plienky a podobné hygienické výrobky. Chýbajú mi tu vreckovky, chýbajú mi tu servítky, ďalšie výrobky z recyklovaného papiera a podobné hygienické výrobky. Ďalej pod položkou 481890 sú výrobky pre chirurgické, lekárske alebo hygienické účely neupravené pre maloobchodný predaj. To znamená, že pre všetkých dlhodobo ležiacich pacientov ošetrovaných v domácnostiach - a tých bude pribúdať, lebo chceme presunúť, centrum ošetrovania do domáceho ošetrenia, skrátiť ošetrovaciu dobu v nemocnici, budeme tieto hygienické a toaletné potreby, plienky pre týchto dospelých inkontinentných pacientov, kupovať s 25-percentnou DPH.

Pretože toto mi vadí, znovu navrhujem bod 6, tak ako som to už predložila vo výbore, ktorý pani spoločná spravodajkyňa neodporučila prijať s tým, že je zahrnutý v týchto dvoch bodoch. Nie je tomu tak, pretože znenie bodu, ktorý som vo výbore predložila, nie je celkom totožné s tým, ako je v tejto správe. Tu sa uvádza "toaletný papier a podobný tovar". Sme zas u toho problému, ktorý som už spomenula, čo je to "podobný tovar" a čo tam patrí. Preto navrhujem doslovné znenie názvu tovaru pod číselným kódom 4818: "toaletný papier, vreckovky, uteráky, obrúsky, detské plienky, hygienické tampóny, prestieradlá a podobný tovar používaný v domácnosti na toaletné, hygienické a nemocničné účely, na ktorý bolo certifikačným strediskom SKPC 114 vydané osvedčenie, že bol vyrobený zo" - ja SOB mala zo 100 %, ale ak je možnosť, "minimálne zo 70 % recyklovaním papiera". Toto je môj návrh, na ktorom z týchto dôvodov, ktoré som troška zdĺhavo uviedla, musím trvať, lebo nemôžem sa stotožniť, s tým, že je to v týchto bodoch uvedené ako vsuvka.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Chlapíkovej. Prosím, pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Zeman:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

v zozname tovarov podliehajúcim 6 - percentnej sadzbe dane sú pod číselným kódom 20 uvedené prípravky zo zeleniny, ovocia, orechov alebo iných častí rastlín, okrem - a tu je uvedených viac položiek. Mňa zaujíma z toho jedna jediná položka 2009 ovocné šťavy, atď. Chcem sa prihovoriť, aby táto položka bola z toho vyňatá, aby tam bola naďalej 6 - percentná sadzba dane, nakoľko sa to dotýka cien limonád, konzumných sirupov, ochutených minerálnych vôd, t. j. jednej zo základných skupín potravín potrebných pre výživu. Sú to požívatiny potrebné najmä pre deti, ďalej pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, najmä rodiny s deťmi, dôchodcov a pre diabetikov.

Ešte raz prosím, aby ste zvážili a podporili môj pozmeňovací návrh.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pani Bartošíková.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

prehodnotenie účinnosti daňového systému novej daňovej sústavy po ukončení obdobia splatnosti dane bola jednou z úloh, ktoré si minulá vláda uložila pre seba skôr, než príde k ďalším novelám zákonov a k ďalším úpravám daní. Pritom nešlo iba o prehodnotenie účinnosti daňového systému s ohľadom na dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu, ale najmä z makroekonomického pohľadu, to znamená, či daňové zaťaženie je ešte únosné pre obyvateľstvo a podnikateľské subjekty a či v konečnom výsledku nebude mat skôr negatívny dopad na vývoj štátneho rozpočtu tým, že ochromí našu ekonomiku.

Preto som čakala, že pred týmto veľkým balíkom zákonov dostanú poslanci nejakú analýzu k nahliadnutiu a že budú môcť so spokojným svedomím podporili alebo nepodporiť predkladané návrhy zákonov. Myšlienky som vám citovala zo záveru svojho vystúpenia k programovému vyhláseniu vlády, kde bola spochybnená kvalita novej daňovej sústavy, podobne ako bola spochybnená v záveroch správy k stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu.

Pán Minister vo svojom vystúpení konštatoval, že bola možnosť minulej vlády zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu, ak použije obe možnosti, to znamená nielen preraďovanie tovarov z jednej zníženej, zvýhodnenej sadzby dane do zvýšenej, nielen zvýšením sadzby daní, ale ak využije aj možnosť, zvýšenia daňového základu. Samozrejme, že táto možnosť tu bola. Nemôžem hovoriť za vládu, ale predpokladám, že nepoznajúc silu nasej ekonomiky z údajov o štatistike, ktorá bola pre celú

federáciu, netrúfla si toto daňové zaťaženie urobiť globálne na všetky slovenské výrobky, tým skôr, že bolo zrejmé, že časť týchto výrobkov má vyššie výrobné náklady ako sú v Českej republike.

O stanovení základu dane, k akému sa pristúpilo, sa uvažovalo už predtým, pretože k podobnému kroku pristúpila česká vláda. Chcem iba upozorniť pánov poslancov na to, že aj v komoditách a v tovaroch, ktoré neprešli do zvýšenej sadzby dane, rovnako v tých, ktoré boli vrátené ako ústretový krok k zníženým, zvýhodneným sadzbám dane, pokiaľ pôjde o dovoz, nový základ pre výpočet dane z pridanej hodnoty bude mat priamy vplyv na zvýšenie ceny. Trošku si premietnime v svojej mysli, kde všade sme nesebestační, ktoré výrobky sme nútení dovážať, ako sme uvoľnili trhy uznávaním certifikátov, čo iste je jedna z podmienok, ktoré Slovenská republika postupne bude musieť plniť, ale bude to musieť plniť s ohľadom na postupnú konkurencieschopnosť svojich výrobkov.

Preto sa obávam, že nový výpočet základu dane sa prejaví vo zvýšení cien všetkých výrobkov, ktoré sa dovážajú, ale prax obchodníkov nás učí aj tomu, že pokiaľ len tretina alebo štvrtina výrobkov sa dováža, väčšinou ceny sú na našom trhu jednotné a obchodník si automaticky prispôsobí cenu aj tu vyrobeného výrobku alebo tu vyrobenej potraviny cene, ktorú dováža, a že tie ceny sú veľmi blízke. Z tohoto dôvodu si myslím, a opakujem to, čo som už povedala prvý raz, že novela zákona o dani z pridanej hodnoty bude mat priamy dopad na zvýšenie cien výrobkov a bude mať aj priamy dopad na kúpyschopnosť obyvateľstva.

Podpredseda NR SR A. M. Húska.

Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Dubovan.

Poslanec K. Dubovan:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

dovolím si podporiť tých kolegov poslancov, ktorí navrhovali, aby malinovky zostali so 6 - percentnou DPH, aby produkty pod číselným kódom 2202 - voda, včítane minerálnych vôd a sódoviek s prísadou cukru alebo iných sladidiel alebo aromatizované zostali so 6 - percentnou DPH.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/ Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o trinástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Filkus?

Minister financií SR R. Filkus:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, za klub HZDS by som prosila 15 - minútovú prestávku pred hlasovaním o tomto návrhu zákona.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Letko. Poslanec M. Letko:

Som poverený zastupovaním pána predsedu nášho klubu, ktorý je momentálne mimo republiky, a prosím tiež o prestávku.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Prvý a poslednýkrát v živote sa pripájam k HZDS, ale viac ako 15 minút.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Pán poslanec Mikloško, ešte sa nezariekajte, ešte neviete.

Vyhlasujem 30-minútovú prestávku na poradu klubov.

/ Po prestávke. /

Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní. Skôr ako pristúpime

k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 84 poslancov.

Konštatujem, že sme uznášaniaschopní. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Oravcovú, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy a výsledkov z rozpravy.

Poslankyňa M. Oravcová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv by sme teda mali hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy. Ako som už uviedla predtým, o bodoch číslo 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11/3, 11/4, 12/1 a 13 odporúčam hlasovať an blok a odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Uvedené body predkladá pani spoločná spravodajkyňa na schválenie an blok. Odporúča ich prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento blok bodov spoločnej správy sne prijali.

Prosím, pokračujte, pani spoločná spravodajkyňa a zreteľne vždy zopakujte jednotlivé body, aby nedošlo k nejakej kolízii.

Poslankyňa M. Oravcová:

V ďalšej časti sú pripomienky, ktoré som neodporúčala prijať. O pripomienke číslo 6 a pripomienke číslo 11/1, ktoré sa týkajú toaletného papiera, odporúčam hlasovať spoločne a odporúčam ich neprijať vzhľadom na to, že je to ako samostatný pozmeňovací návrh poslankyne Oravcovej.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o body 6 a 11/1. Pani spoločná spravodajkyňa ich neodporúča prijať.

Poslankyňa M. Oravcová:

Ospravedlňujem sa, je to bod 11/5. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ešte stále môžeme upraviť, teda ide o body 6 a 11/5. Pani spoločná spravodajkyňa ich neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že body 6 a 11/5 neboli prijaté.

Poslankyňa M. Oravcová:

Ďalej budeme hlasovať o pripomienke pod bodom číslo 11/1. Neodporúčam ju prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa neodporúča prijať bod 11/1.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Poslankyňa M. Oravcová:

Ďalej budeme hlasovať o bode spoločnej správy 11/2, ktorý taktiež neodporúčam prijať z tohto dôvodu, že je obsiahnutý v návrhu poslankyne Oravcovej komplexnejšie podľa položiek colného sadzobníka.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o bode 11/2, ktoré pani spoločná spravodajkyňa neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že bod 11/2 sme neprijali. Poslankyňa M. Oravcová:

Zo spoločnej správy nám zostalo hlasovať ešte o jednom návrhu pod bodom číslo 12/2. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o bode 12/2, ktorý pani spoločná spravodajkyňa neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh sme neprijali. Poslankyňa M. Oravcová:

Tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy. Teraz by sme pristúpili k jednotlivým pozmeňovacím návrhom, ktoré predniesli jednotliví poslanci.

Ako prvá v poradí vystúpila poslankyňa Oravcová s návrhmi, ktoré máte predložené. Odporúčam, aby sme an blok hlasovali o bodoch 3, 5, 6, 7 a 8, ktoré sa dotýkajú položiek, ktoré treba upraviť a dvakrát boli zaradené. Možno o nich hlasovať an blok. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o pozmeňovací návrh pani poslankyne Oravcovej, ktorá ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh sme prijali. Poslankyňa M. Oravcová:

Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu číslo 1 poslankyne Oravcovej. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa svoj návrh odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že tento ďalší návrh pani poslankyne Oravcovej sme prijali.

Poslankyňa M. Oravcová:

Ďalej budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu poslankyne Oravcovej pod bodom číslo 2. Ide o výrobky z rýb. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo 2 pani poslankyne Oravcovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal l poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento ďalší pozmeňovací návrh pani poslankyne Oravcovej sme prijali.

Poslankyňa M. Oravcová:

Ďalej budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu číslo 4, v ktorom ide o vypustenie položky číslo 15 a nahradenie ďalším znením. Ide o bravčovú masť a oleje. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Budeme hlasovať, o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Oravcovej číslo 4. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Oravcovej sme prijali.

Poslankyňa M. Oravcová:

Posledný pozmeňovací návrh poslankyne Oravcovej je pod bodom číslo 9, ktorý nemáte v písomnej forme a ktorý som prečítala. Dovolím si ho znovu prečítať: "V § 22 ods. 1 nahradiť, slová "do 45 dní" slovami "do 30 dní". " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o posledný pozmeňovací návrh pani poslankyne Oravcovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že tento posledný pozmeňovací návrh pani poslankyne Oravcovej sme prijali.

Poslankyňa M. Oravcová:

Ďalší pozmeňovací návrh predniesol poslanec Chmelík, ktorý navrhuje, aby do položky 6 - percentnej dane z pridanej hodnoty bola zahrnutá aj položka 842139. Ide o stroje a prístroje na filtrovanie a čistenie vzduchu a súčasti a doplnky, ako filtre, absorbéry, náhradné diely, ktoré majú slúžiť pre zdravotníctvo. Týmto si dovoľujem doplniť ešte ďalší pomocný kód k tomu 99, pretože sa to dotýka iba zdravotníctva. Čiže 84213999, aby to bolo spresnené. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chmelíka. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Chmelíka sme prijali.

Poslankyňa H. Oravcová:

Ďalší pozmeňovací návrh predniesol pán poslanec Kvietik, kde chcel navrhnúť do položky 6-percentnej dane z pridanej hodnoty položku pod číslo 961. Táto položka je zahrnutá do 6-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty, preto je bezpredmetné o tom hlasovať. Odporúčam nehlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Poslankyňa M. Oravcová:

Podobne aj pripomienka poslanca Hudeca, ktorý tiež navrhol, aby položka 4901 bola zahrnutá do 6-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty. Toto je tiež bezpredmetné, pretože už je to zahrnuté v tejto položke. Neodporúčam o tom hlasovať.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pokračujte. Poslankyňa H. Oravcová:

Ďalší návrh predniesol poslanec Košnár. Ide o to, aby v položke 210690 sirupy boli vyňaté z 25-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty. Aby to bolo spresnené, dovoľujem si doplniť číslo 10, teda 21069010. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Košnára. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Košnára bol prijatý.

Poslankyňa M. Oravcová:

Ďalšie tri návrhy predniesol poslanec Pivoluska. Odporúčal hlasovať samostatne o každej položke. Prvý návrh - ide o položku 972 - poradenské služby pre riadenie podnikov. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Budeme v poradí hlasovať o návrhoch pána poslanca Pivolusku. Pani spoločná spravodajkyňa prvý návrh neodporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Pivolusku nebol prijatý.

Poslankyňa M. Oravcová:

Druhý pozmeňovací návrh poslanca Pivolusku v položke 974 - obchodné a sprostredkovateľské služby zaradiť do 6 - percentnej sadzby. Tieto služby doteraz vždy boli v 25 - percentnej sadzbe. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa tento návrh pána poslanca Pivolusku neodporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Pivolusku nebol prijatý.

Poslankyňa M. Oravcová:

Tretí pozmeňovací návrh smeroval k položke 91722 - opravy a údržba dopravných prostriedkov okrem vo vlastníctve fyzických osôb. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tretom návrhu pána poslanca Pivolusku. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

Prosím, pán poslanec Pivoluska. Poslanec J. Pivoluska:

Tam je ešte napísané okrem položky - a tam je to Kódovacie číslo. To si zabudla povedať, pani kolegyni.

Poslankyňa M. Oravcová:

Tu je pozmeňovací návrh, ktorý znie: "pod číslom 917 - opravy a údržba dopravných prostriedkov okrem 91722 vo vlastníctve fyzických osôb". Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa tento návrh pána poslanca Pivolusku tiež neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že ani tento návrh pána poslanca Pivolusku nebol prijatý.

Poslankyňa M. Oravcová:

Ďalší pozmeňovací návrh predniesol poslanec Letko, ktorý logicky nadväzne na položku, ktorá je zahrnutá už v colnom sadzobníku 84212190, navrhuje, aby do 6-percentnej sadzby bola navrhnutá aj položka 84219900, čiže ostatné časti

a súčasti k položke 42213930 a len vložky k prístrojom podľa položky 84212190. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Letku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Letku bol prijatý. Poslankyňa M. Oravcová:

Ďalší pozmeňovací návrh predniesla poslankyňa Chlapíková, ktorá navrhla, aby bola zahrnutá do 6 - percentnej sadzby položka 4818 - toaletný papier, vreckovky, uteráky, obrúsky, detské plienky, hygienické tampóny, prestieradlá a podobný tovar používaný v domácnosti na toaletné, hygienické a nemocničné účely, na ktorý bolo certifikačným strediskom SKPC 114 vydané osvedčenie, že bol vyrobený zo 70 - percent recyklovaním papiera. Vzhľadom na to, že niektoré položky, ktoré navrhla pani poslankyňa Chlapíková už máme zahrnuté pod položkou 481810 - toaletný papier a v návrhu zákona je 481840 a 48189010 navrhnuté, odporúčam neprijať, tento návrh.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pani poslankyne Chlapíkovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Chlapíkovej bol prijatý.

Poslankyňa M. Oravcová:

Ďalší návrh predniesol poslanec Zeman, aby položka 20009 - ovocné šťavy a zeleninové šťavy nekvasené bez prísad alkoholu, s výnimkou vínneho muštu tiež s prísadou cukru alebo iných sladidiel bol zaradený do 6-percentnej sadzby. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Zemana. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. Hlasovania sa zdržalo sa 10 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslankyňa M. Oravcová:

Ďalej vystúpila pani poslankyňa Bartošíková, ktorá nemala žiadny pozmeňovací návrh.

Pozmeňovací návrh mal poslanec Dubovan, ktorý navrhol, aby položka pod číselným kódom 2202, teda voda, vrátane minerálnych vôd a sódoviek s prísadou cukru alebo iných sladidiel alebo aromatizované boli zavedené do 6-percentnej dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že sme už prijali pozmeňovacie návrhy profesora Košnára a poslanca Zemana, odporúčam tento návrh neprijatí.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto pozmeňovacom návrhu. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Dubovana nebol prijatý.

Poslankyňa M. Oravcová:

Vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že sme vyčerpali všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, preto odporúčam, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho s pripomienkami prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Šebo sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec J. Šebo:

Vážené poslankyne, poslanci,

klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko sa nestotožňuje s vnútornou logikou tohoto zákona. Bez systémových opatrení v školstve a v zdravotníctve sa získané rozpočtové príjmy budú podieľať iba na zdražovaní tovarov. Poklesne kúpyschopnosť občanov a roztočí sa inflačná špirála. Hnutie za demokratické Slovensko nepodporí tento návrh zákona, ktorý je namierený proti občanom. Z uvedených dôvodov sa poslanci klubu Hnutia za demokratické Slovensko nezúčastnia záverečného hlasovania o tomto zákone.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Ešte chce mať vstup pani spoločná spravodajkyňa.

Poslankyňa M. Oravcová:

Vážený pán predsedajúci,

domnievam sa, že ešte asi bude potrebné hlasovať o pozmeňovacom návrhu poslanca Hudeca. Uvádzala som, že netreba hlasovať, pretože som sa domnievala, že ide o podobný text ako u poslanca Kvietika. Vzhľadom na to, že poslanec Hudec ma teraz upozornil, že mu ide o to, aby v položke 4901 bol dodaný ešte text "ktoré majú charakter pôvodnej slovenskej tvorby", vysvetlím o čo ide. Všetky tieto položky 4901 sú zahrnuté v 6-percentnej dani z pridanej hodnoty. Ak by sme prijali návrh poslanca Hudeca, bolo by asi obtiažne zisťovať, ktoré majú charakter pôvodnej slovenskej tvorby, a teda ostatné knihy by tým zdraželi. Preto si dovolím ešte dať hlasovať o tomto návrhu, aby nedošlo k nejakej kolízii a odporúčam ho neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Hudeca. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 70 poslancov. Za návrh hlasovalo 10 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že toto hlasovanie nie je platné, pretože nebola uznášaniaschopná väčšina.

Prosím, pán poslanec Rózsa.

Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, žiadam, aby ste vyzvali tých poslancov, ktorí sa ešte mienia zúčastniť hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Pán poslanec, počuli ste stanovisko zástupcu klubu poslancov HZDS, oni vyjadrili svoje stanovisko a nepredpokladám, že toto stanovisko zmenia.

Faktickú poznámku má pani poslankyňa Ďurišinová. Poslankyňa M. Ďurišinová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som apelovať a chcela by som poprosiť poslancov HZDS a časti klubu SNS, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, lebo je veľmi alibistické zhadzovať a hovoriť o tom, že tento zákon rieši len táto vláda a že bývalá vláda si umýva ruky. Naozaj sa mi to zdá nečestné a zdá sa mi, že sa tu robí len predvolebná kortesačka.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, klub Spolužitia žiada 30 - minútovú prestávku na poradu klubu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pridá sa ešte niektorý poslanecký klub? Pán poslanec Gazdík.

Poslanec I. Gazdík:

Aj náš poslanecký klub sa pripája. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Vyhlasujem 30-minútovú prestávku na poradu klubov.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Skončila 30-minútová lehota, už ju nadstavujeme o 10 minút. Dostavte sa do rokovacej miestnosti, aby sme zistili pri prezentácii aký je stav.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta, budeme sa prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 72 poslancov. Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán podpredseda, ešte prosím, aby ste raz alebo dvakrát poslancov vyzvali gongom.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení páni poslanci, budeme sa znova prezentovať. Prezentovalo sa 77 poslancov. / Potlesk. /

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Pani spoločná spravodajkyňa, chcete ešte niečo dodať? Poslankyňa M. Oravcová:

Pán predsedajúci, zostalo nám ešte hlasovať o pozmeňovacom návrhu poslanca Hudeca, o ktorom sme ešte pred prestávkou hlasovali a nebol dostatočný počet poslancov, čiže je nevyhnutné ešte hlasovať o pozmeňovacom návrhu poslanca Hudeca, ktorý neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, budeme ešte hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Hudeca, ktorý spoločná spravodajkyňa neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Hudeca. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 6 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Hudeca nebol prijatý.

Hlási sa pán minister Filkus. V zmysle rokovacieho poriadku tým nanovo otvára rozpravu. Prosím, pán minister.

Minister financií SR R. Filkus:

Pretože medzi návrhom pani poslankyne Chlapíkovej a tým. čo sme tu hovorili v rámci jednotlivých bodov a našich stanovísk, nie sú celkom jednoznačné a jasné vzťahy, navrhujem, aby sme sa návrhom pani poslankyne Chlapíkovej ešte raz zaoberali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, chcete k tomu niečo uviesť?

Poslankyňa M. Oravcová:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

prijatím návrhu poslankyne Chlapíkovej, ktorý som neodporúčala prijať a napriek tomu bol prijatý, došlo ku kolapsu v tom zmysle, že v položke 4818 - toaletný papier, vreckovky, obrúsky, uteráky, obrusy - proste všetky tieto výrobky, ktoré nie sú vyrobené z recyklovaného papiera, budú v 25-percentnej sadzbe. To sme vlastne nechceli. Preto je v tejto chvíli asi nevyhnutné, aby sme znova hlasovali o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Chlapíkovej a vyriešili to tak, aby sme jej návrh neprijali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. To znamená, že navrhujete, aby sa ešte raz hlasovalo o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Chlapíkovej. Mám tomu tak rozumieť?

Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, chcel by som opraviť pani spravodajkyňu v tom zmysle, že nemôžeme dvakrát hlasovať o tom istom návrhu. Takže návrh pani poslankyne Chlapíkovej sne odhlasovali a dnes je súčasťou textu text, ktorý ona navrhla. Mám pozmeňovací návrh, aby sme vypustili všetky slová, ktoré sa dostali do textu návrhom pani poslankyne Chlapíkovej. O tomto musíme hlasovať, už nie o jej návrhu, teda o mojom alebo o nejakom inom návrhu, o návrhu pani spravodajkyne, ktorým vrátime text do pôvodného stavu. Nie ešte raz o návrhu pani poslankyne Chlapíkovej, jej návrh bol prijatý, je právoplatný. Teraz spravodajkyňa vysvetlila, že by sme tým urobili niečo, čo plénum nechcelo, teda dôsledky to má iné, ako sme si mysleli pri hlasovaní.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec, ale je to hrozne pritiahnuté za vlasy, lebo o pôvodnom hlasovaní hlasovať už nemáme, nie je to férové, a teraz vlastne predpokladám, že by sa musel v rámci rozpravy prihlásiť niekto ďalší s pozmeňovacím návrhom a na základe toho postupovať.

Poslanec M. Ftáčnik;

Vážený pán predsedajúci, presne to som urobil, prihlásil som sa s pozmeňovacím návrhom, ktorým žiadam vypustiť

slová, ktoré sa do návrhu dostali prijatím návrhu pani Chlapíkovej. Vysvetlili sa vecné okolnosti prečo, je to potrebné. Ak to väčšina poslancov odhlasuje, môžeme to urobiť, je to obvyklá oprava tesne pred záverečným hlasovaním. Zrejme pán minister mal dôvod, prečo otvoril kvôli tomu rozpravu. Žiadam, aby som o tomto návrhu hlasovalo.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V poriadku. Prosím, pani spravodajkyňa. Poslankyňa M. Oravcová:

Odporúčam teda, aby sme hlasovali o návrhu pána poslanca Ftáčnika, aby sme celý názov položky, ktorú navrhla poslankyňa Chlapíková, teda toaletný papier, vreckovky, uteráky, obrúsky, detské plienky, hygienické tampóny, prestieradlá a podobný tovar používaný v domácnosti na toaletné, hygienické a nemocničné účely, na ktorý bolo certifikačným strediskom SKPC 114 vydané osvedčenie, že bol vyrobený zo 70 % recyklovaním papiera, vypustili. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci, chcel som len upozorniť na to, že pán minister Filkus svojím vystúpením otvoril rozpravu, takže pred záverečným hlasovaním bude potrebné uzavrieť rozpravu a potom hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý bol teraz daný.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To je samozrejmé, to viem, ale poslanci sa hlásia a sťahujú svoje návrhy, preto musíme zachovať, určitý postup, ktorý zodpovedá pravidlám. Najprv uzavrieme rozpravu a budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesla pani spoločná spravodajkyňa.

Prosím, prezentujte sa a vzápätí hlasujte. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý. Poslankyňa M. Oravcová:

Vážený predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy a návrhy prednesené jednotlivými poslancami. Odporúčam, aby sme hlasovali o zákone ako celku s pripomienkami, ktoré sme schválili. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Opakujem, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať, o vládnom návrhu zákona ako celku v znení chválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujte.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 76 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Nikto Ba nezdržal hlasovania.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. / Potlesk. /

Pán poslanec Kačmár - faktická poznámka. Poslanec B. Kačmár:

Vážení prítomní, nechcem byť nemiestny, ale na to máme nový systém hlasovania, že ak sa niekto nechce zúčastniť hlasovania, je tam tlačidlo, že sa nezúčastňuje hlasovania, ale považujem - mierne povedané - za nemiestne, aby niekto viedol túto schôdzu, bol tu a vlastne nebol tu. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení kolegovia, máme do 19. 00 hodiny pracovať, postupujeme podľa programu.

Štrnástym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 499 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 499a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Július Brocka. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predmetný návrh zákona sa predkladá na rokovanie v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z apríla 1994. Prídavky na deti reprezentujú čo do nákladov a dĺžky ich poskytovania najvýznamnejšiu dávku orientovanú na podporu rodín s nezaopatrenými deťmi, ktorá sa doteraz poskytuje na princípoch nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Práve tieto skutočnosti podnietili snahu vecne príslušných orgánov už pri prijímaní zákonov o štátnom rozpočte na rok 1993 aj 1994 hľadať možnosti pre racionálnejšie využívanie existujúcich prostriedkov pre túto dávku a štátny vyrovnávací príspevok jej adresnejším poskytovaním skôr, než bude prijatý zákon o štátnej sociálnej podpore, do ktorého by mali systémovo patriť.

Snahou tvorcov návrhu bolo podlá možnosti čo najviac rešpektovať pripravované systémové zmeny v rámci celej sústavy sociálneho zabezpečenia, t. j. transformáciu prídavkov na deti do systému nemocenského a dôchodkového zabezpečenia z hľadiska príjmu rodiny, adresnosť rozhodujúcu pre poskytovanie prídavkov na deti a diferencovanosť ich výšky podľa veku dieťaťa. Ďalej snaha výrazne nezhoršiť príjem predovšetkým mladých rodín s nezaopatrenými deťmi, ktorý bol doteraz zabezpečený prostredníctvom týchto dávok, najmä v súčasnom období prechodu charakteristickom nestabilnou ekonomickou situáciou a tiež nevyhnutnosťou vyplácania navrhovaných prídavkov na deti viacerými subjektmi do času, kým prijatím zákona o štátnej sociálnej podpore budú vytvorené podmienky pre dôsledné rešpektovanie navrhovaných vecných a organizačných zmien pre ich poskytovanie.

Na rok 1994 boli v štátnom rozpočte vyčlenené prostriedky na prídavky na deti a výchovné v objeme 6, 6 miliardy korún. Rozpočtové riziko vyplácania štátneho vyrovnávacieho príspevku, ktorý sa poskytuje až do prijatia nového zákona o prídavkoch na deti, predstavuje 2, 2 až 2, 5 miliardy korún nepokrytých v štátnom rozpočte.

Z hľadiska medzinárodných porovnaní každý štát rieši otázky spojené s poskytovaním rodinných dávok v rámci svojich vnútorných podmienok a možností. Je v záujme detí a rodín uskutočnili tento prvý systémový krok, ktorý si vyžiada akceptovať rozpočtové riziká a zo strany v súčasnosti povinných subjektov pri ich poskytovaní toleranciu v rámci prechodného obdobia do vybudovania organizačnej základne pre poskytovanie prídavkov na deti, ako aj ďalších príspevkov štátnej sociálnej podpory.

Účinnosť tohto návrhu zákona odporúčame od 1. septembra 1994.

Vážené dámy, vážení páni, chcem vás upozorniť, že každý pozmeňovací návrh v smere zvýšenia navrhnutých súm prídavkov na deti znamená ďalšie zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré pôjdu na úkor deficitu štátneho rozpočtu.

Ďakujem vám za pozornosť. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Brockovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Jakuša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Jakuš:

Vážená Národná rada, vážený pán minister, vážení hostia,

dovoľte, aby som predložil spoločnú správu k predloženému návrhu zákona o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti, tlač 499. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti pridelil predseda Národnej rady rozhodnutiu číslo 929 z 23. mája 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady. Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru v lehote do 22. júna. Okrem výborov Národnej rady, ktorým bol predložený návrh zákona pridelený, ho prerokoval aj Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk určený Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Máte pred sebou kompletnú spoločnú správu k tomuto materiálu. Nebudem čítať celú správu, len zosumarizujem. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona. Národohospodársky a rozpočtový výbor taktiež neprijal uznesenie k predloženému návrhu. Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti

neprijal uznesenie. Výbor národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť neprijal uznesenie a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru vyslovil s predloženým návrhom zákona súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o prídavkoch na deti a príplatku k prídavkom na deti schváliť po zohľadnení pozmeňovacích a doplňovacích pripomienok.

Dovolím si teraz odporučiť o pripomienkach, ktoré boli schválené prakticky v tomto jednom výbore a sú predmetom spoločnej správy, hlasovať takto: navrhujem všetky pripomienky v bodoch 1 až 8 prijať an blok. Toľko zo spoločnej správy.

Zároveň by som sa chcel prihlásiť do rozpravy ako prvý. Ale vzhľadom na to, že je prakticky pol siedmej a rozprava pravdepodobne bude dlhšia - v predchádzajúcom rokovaní sme boli svedkami, že časť poslancov zrejme bola unavená, musela si ísť oddýchnuť v priebehu rokovania -, myslím si, že by bola dobrá fyziologická oddychová pauza do rána. Navrhujem teda prerušiť rokovanie o tomto bode programu a pokračovať. zajtra ráno o deviatej.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Považujem to za procedurálny návrh. Prosím, budeme o tomto návrhu hlasovať.

Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasujme. Je to návrh na prerušenie schôdze, pretože aj tak je sporné, či sme uznášaniaschopní, je tu poloprázdne auditórium.

Prítomných je 69 poslancov. Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní.

Prosím, pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, ak vyhlásime teraz prestávku, aby som požiadal členov výboru pre štátnu správu, samosprávu a národnosti na zasadnutie v našej zasadačke.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Priatelia, na základe toho prerušíme schôdzu a budeme v nej pokračovať zajtra ráno o deviatej hodine. Začneme rozpravou o štrnástom bode. Prosím vás, buďme dochvíľni.

Ďakujem. Dobrú noc.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28., 29., 30. júna, 1., 6., 7., 8., 12., 13., 14. a 15. júla 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 34. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

II. č a s ť

X. volebné obdobie

Tretí deň rokovania

34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 30. júna 1994

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Kolegyne, kolegovia, prosím vás, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím aj pána poslanca Jakuša, nech zaujme miesto.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

na úvod dnešného rokovacieho dňa chcem zrekapitulovať závery včerajšieho politického grémia a informovať vás o tom, že dnešná schôdza bude pokračovať rozpravou k zákonu o prídavkoch na deti, pätnásty bod programu, to je úprava dôchodkov a osemnásty bod programu, to je colný zákon, prerokujeme v stredu.

Ďalej na politickom grémiu bolo dohodnuté, že na budúci týždeň schôdza Národnej rady bude pokračovať v stredu o 14. 00 hodine s tým, že dopoludnia budú prebiehať schôdze výborov. Výbory prerokujú tie návrhy zákonov, ktoré sú zaradené na program schôdze a ešte o nich doposiaľ nerokovali. Popoludnie dnešného rokovacieho dňa bude nasledovné: podľa schváleného programu o 14. 00 hodine prerokujeme body ministra zahraničných vecí, a to bod 24 a 25. Na politickom grémiu bolo tiež odporučené, aby sme na základe požiadania ministra obrany dnes popoludní prerokovali aj body 31, 32 a 33, ktoré odôvodňuje minister obrany Slovenskej republiky. Tým sa vyhovelo požiadavkám oboch ministrov.

Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní prerušenej 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prítomných je 53 poslancov, očakávam, že v najbližšom čase prídu ďalší. Pretože ide o rozpravu, budeme v nej pokračovať. Rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatkoch k prídavkom na deti sme prerušili pred otvorením rozpravy o tomto bode programu.

Otváram teda rozpravu o štrnástom bode programu. Prvý sa hlási spoločný spravodajca pán poslanec Jakuš. Predtým ešte faktická poznámka - pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Chcel som vás poprosiť, pán podpredseda, skôr než sa otvorí rozprava, chcel by som povedať pár slov, čo nie je na tému rozpravy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím. Prepáčte, pán poslanec Jakuš. Poslanec T. Kuzbert:

Vážený pán podpredseda, pán predseda, kolegyne, kolegovia,

včera z poverenia vedenia Národnej rady s kolegom sme boli na letisku, kde sme privítali a zároveň sme vyprevadili vojská slovenskej armády, ženijné prápory, ktoré prišli a odchádzali do Juhoslávie. Celý slávnostný ceremoniál sa odohral presne v takej réžii, ako sme videli pred 10 dňami

v Slovenskej televízii, s jedným rozdielom. A tu kladiem otázku vedeniu televízie: Koho propagujú? Tých ľudí, ktorí plnia svoje občianske povinnosti a robia česť Slovenskej republike, alebo tých, ktorí ich vyprevádzajú resp. vítajú?

Viete, ktorí ste pozerali televíziu, že pred 10 dňami na tomto slávnostnom akte bol prítomný podpredseda parlamentu pán Weiss. Samozrejme, televízia v plnej paráde. Včera boli prítomní len dvaja poslanci, samozrejme, zástupcovia ministerstva obrany, ale bez prítomnosti televízie. Čiže televízii nejde o to, aby zviditeľnili tých ľudí, ktorí pre túto republiku odviedli v Juhoslávii čestnú robotu, čo kvitujú všetci velitelia zúčastnených armád, ale Slovenskej televízii ide o zviditeľnenie tých ľudí a tých čelných predstaviteľov, ktorí ich vítajú, alebo sa s nimi lúčia. Úsudok si spravte sami. Viem, že tento môj príspevok sa v televízii ani v masmédiách neobjaví.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Do rozpravy mám prihlásených zatiaľ štyroch diskutujúcich, ale ako prvý sa prihlásil pán spoločný spravodajca. Prosím.

Poslanec J. Jakuš:

Vážená Národná rada, vážený predseda, vážené predsedníctvo, vážení hostia,

vo včerajšom prednesení spoločnej správy som odporučil prijatie všetkých bodov spoločnej správy k predloženému zakonu. To len pripomínam, aby sme si obnovili včerajšie rokovanie. Zároveň si dovolím predložiť ďalšie pozmeňovacie návrhy. Tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré predložím, boli prerokované vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci a pri čiastkovom hlasovaní boli schválené, len do spoločnej správy sa nedostali, pretože zákon ako celok nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov vo výbore. Navrhujem tieto pozmeňovacie návrhy:

Prvý návrh - odkaz 6/ na strane 5 uvádza nesprávne uvedený § 21 ods. 2 písm. a/ až c/ zákona číslo 172/1990 Zb. Navrhujem znenie odkazu 6/ takto: Odkaz 6/ "§ 19 zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 41/1994 Z. z. "

Druhý je pozmeňovací návrh, ktorý sa týka § 6, to je vlastne ten najdiskutovanejší paragraf tohoto zákona o výške prídavkov na deti pri jednotlivých hraniciach príjmu. Tento paragraf prakticky celý navrhujem preformulovať a dovolím si prečítať jeho nové znenie:

§ 6

Výška prídavkov na deti pri jednotlivých hraniciach

príjmu

/1/ Výška prídavkov na deti pri príjme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb neprevyšujúcom jedenapolnásobok sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť / ďalej len "životné minimum"/ vypočítaná podlá osobitného predpisu11/ je - a odtiaľto začína zmena - jedna polovica sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb nezaopatreného dieťaťa ustanovenej osobitným predpisom.

/2/ výška prídavkov na deti pri prijme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb prevyšujúcom jedenapolnásobok a neprevyšujúcom dvojnásobok životného minima vypočítaného podľa osobitného predpisu je - a tu začína zase tá zmena - jedna tretina sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb nezaopatreného dieťaťa ustanovenej osobitným predpisom. 11/

Odsek 3 musíme tiež preformulovať vzhľadom r. a odseky 3 a 2. Ten bude znieť:

"Sumy uvedené v odsekoch 1 a 2 platia už za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕšilo vek rozhodujúci pre výšku prídavkov na deti a zaokrúhľujú sa na desiatky korún smerom hore. "

Odsek 4 § 6 sa nemení.

Ďalší pozmeňovací návrh: v § 12 ods. 4 navrhujem slová "uvedený v § 10" nahradiť slovami "uvedený v § 10 písm. a/".

Ďalší pozmeňovací návrh: v článku V ods. 4 - je to na strane 24 - navrhujem vynechať v prvej vete slová "ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok a diéta" - tam potom sa pokračuje tak ako je text, len sa vynechávajú slová "ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok a dieťa".

Ďalší pozmeňovací návrh je: účinnosť zákona v článku XIII určiť dňom 1. septembra 1994, čo je v zhode so zmenami navrhnutými v § 24 v bodoch 6, 7 A 8 spoločnej správy. Teda sa tam zmení 1. júl na 1. september 1994.

A posledný pozmeňovací návrh je k § 19 - to 30 na strane 17 predloženého zákona - ods. 2 písm. a/, kde navrhujem zvýšiť sumu z 500 na 600 korún a v písmene b/ navrhujem zvýšiť sumu na 1 000 korún. Ide o príplatok pre zdravotne postihnuté deti.

To sú moje pozmeňujúce návrhy. Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ako prvá bola písomne prihlásená pani poslankyňa Aibeková z HZDS. Dostáva slovo a pripraví sa pani poslankyňa Novotná z HZDS. Najprv však faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

Poslanec P. Lauko:

Prepáčte, pán predsedajúci. Chcem reagovať na to, čo povedal spoločný spravodajca. Spoločný spravodajca povedal, že navrhuje, aby sa o všetkých bodoch zo spoločnej správy hlasovalo an blok. Žiadam, aby sa vyňal bod 8, a ak mi dovolíte, prednesiem aj pozmeňovací návrh k bodu 8, alebo môžem ho predniesť v rámci rozpravy ako posledný.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Myslím si, že by bolo vhodné potom, až prídete na rad. Mám zatiaľ 4 prihlášky.

Poslanec P. Lauko:

Je to dvojriadkový text, takže môžem ho prečítať aj hneď a odovzdať ho spoločnému spravodajcovi.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Počkajte chvíľu, prosím vás, potom vám dám slovo. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

v správe o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 1993, ktorú predkladal minister práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, sa konštatovalo, že - citujem: "Ďalšie výkyvy v ekonomickej situácii mladých a neúplných rodín môžu znamenať ohrozenie uspokojovania potrieb jej členov. Pritom nezanedbateľnú časť pre celkovú príjmovú situáciu domácností s deťmi tvorili štátne dávky - rodinné prídavky a štátny vyrovnávací príspevok, ktoré tvoria vo viacdetných domácnostiach tretinu, prípadne i vyšší podiel z celkových príjmov rodiny. "

Dlhodobý rast životných nákladov adekvátne nekrytý nárastom príjmov predstavuje v roku 1994 vážne ohrozenie sociálne slabších vrstiev spoločnosti, k čomu negatívne prispeje aj prijatie niektorých zákonov predložených na terajšej 34. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, napríklad včera prijatá tlač 518 o zvýšení DPH a tlač 551, ktorú budeme prerokúvať, to je návrh štátneho rozpočtu na tento rok.

Iba 15 % domácností dosahovalo príjem, presahujúci dvojnásobok súhrnu súm životného minima. Podlá predloženého vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti cca 12 % rodín, ktorým podľa doteraz platných zákonov sú vyplácané prídavky na deti, prípadne aj štátny vyrovnávací príspevok, stratí nárok na tieto dávky, pritom ďalším percentám rodín, ktoré prídavky budú dostávať, sa znížia vyplácané súmy. Kým rozdiel vyplácania k súčasnému stavu by bol v plusových hodnotách od plus 30 do plus 190 korún, mínusové hodnoty predstavujú sumu od mínus 40 do mínus 760 korún. Napríklad pri troch deťoch do 10 rokov veku, ak by bol príjem rodiny do dvojnásobku životného minima, by to bolo práve tých mínus 760 korún.

Predložený vládny návrh zákona o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti má svoje pozitíva aj negatíva. K pozitívam patrí vyčlenenie prídavkov zo systému nemocenského poistenia, založenie nového systému dávok štátnej sociálnej podpory ako jedného z troch základných pilierov transformácie sociálnej sféry, možnosť presunu dávok na iné osoby alebo subjekty v prípadoch, ak dávky neplnia svoj účel, ako aj zavedenie poskytovania príplatku k prídavkom na deti, ktoré sú dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté.

K negatívam, ktoré som uviedla na začiatku svojho vystúpenia, ďalej patria: absencia predloženia zásad zákona o štátnej sociálnej podpore, nakoľko prídavky na deti ako aj príplatok k prídavkom na deti sa stávajú dávkou štátnej sociálnej podpory. Vládny návrh zákona nám bol predložený už v paragrafovým znení, pričom nám neboli predložené zásady zákona na pripomienkovanie tak, ako sa to požaduje.

Po ďalšie - chýbanie koncepcie rodinnej politiky, z ktorej by mali vychádzať všetky zákony predkladané v rámci transformácie sociálnej sféry, chýbanie valorizačného mechanizmu zvyšovania predkladaných dávok, diferencia dávok podľa vaku dieťaťa - pozri § 6 odsek 1 - iba do dvoch vekových kategórií, t. j. do 10 rokov a od 10 do 25 rokov, nezodpovedá vývinových kritériám, finančným nárokom potrebným na zabezpečovanie výživy a základných potrieb detí podlá ich veku a nie je ani v súlade so zákonom 463/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, kde v článku I § 2 ods. 2 a 3 je členenie detí podľa veku do štyroch kategórii: do 6 rokov, od 6

do 10 rokov, od 10 do 15 rokov a od 15 rokov vyššie až pokiaľ dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

Ďalším negatívom je, že v § 9 odsek 1 písmená a/, b/, c/, d/ sú uvedené subjekty, u ktorých si má oprávnená osoba uplatňovať nárok na prídavky na deti podaním žiadosti. Tieto subjekty budú realizovať výplaty, aj kontrolu oprávnenosti nárokov na prídavky. Nakoľko ide o hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu, bolo by potrebné určiť ako kompetentné iba štátne orgány, t. j. úrady všeobecnej štátnej správy, oddelenia sociálnych vecí, pripadne ako spolupracujúce môžu byť úrady práce, a nie regionálne národné poisťovne a zamestnávateľské organizácie.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na uvedené negatíva predloženého vládneho návrhu zákona o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti, tlač 499, dovoľujem si vám predniesť nasledujúce pozmeňovacie a doplňovacie návrhy:

Prvý bude k § 6 - prikláňam sa k tomu zneniu, ako ho predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Jakuš, s jednou zmenou, a to text uvedený v odseku l, kde je uvedené "jedenapolnásobok sumy", navrhujem zmeniť na "dvojnásobok sumy". Odsek 2, kde je znenie "jedenapolnásobok a neprevyšujúcim dvojnásobok" navrhujem zmeniť na "dvojnásobok a neprevyšujúcim dvaapolnásobok". Ostatný text by bol zachovaný.

Prikláňam sa aj k tomu deleniu, ktoré už uviedol pán spoločný spravodajca, ako som uviedla v tých negatívach zákona, aby príjmové vekové pásma boli upravené na štyri kategórie: od O do 6, od 6 do 10, od 10 do 15 a od 15 do 25, resp. dovtedy, kým dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

Ďalší pozmeňovací návrh je k § 9 s názvom Uplatnenie nároku. Tu navrhujem v odseku 1 písmená a/ a b/ vypustiť: a písmená c/ a d/ označiť ako a/ a b/. Takto by regionálne poisťovne a zamestnávateľské organizácie nemali rozhodovaciu povinnosť a súčasne vyplácanie prídavkov na deti.

S tým súvisí ďalší pozmeňovací návrh, ktorý sa týka § 10 s názvom Rozhodovanie o nároku, a to odseku 4 písm. a/, kde navrhujem vypustiť text pod bodmi l a 2, body 3 a 4 označiť, ako 1 a 2. Na to nadväzuje návrh v § 10 odsek 4 písm. a/ bod 4 vypustiť text na konci vety "v prípadoch uvedených v § 9 ods. 1 písmeno d/" a za slovom "deti" dať bodku. V § 10 ods. 4 písmeno b/ body 1 a 2 vypustiť a body 3 a 4 označiť ako body 1 a 2.

Nakoľko pôjde o návrhy, ktoré na seba nadväzujú, prosila by som hlasovať o tom prvom k § 9. Ak tento neprejde, potom o ostatných je bezpredmetné hlasovať, pretože môj návrh nadväzuje na 5 9.

Ďalší pozmeňovací návrh sa týka § 11 odseku 2, kde navrhujem nové nenie: "Oprávnená osoba je povinná využiť prídavky na deti na výchovu, výživu a základné osobné potreby nezaopatreného dieťaťa. " Vkladám teda nový text "základné osobné potreby", čím dôjde k zosúladeniu § 11 odseku 2 s § 6 predloženého vládneho návrhu zákona, ako aj so zákonom 463/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

Neviem, či som neprehliadla, pán spoločný spravodajca, zmenu účinnosti nadobudnutia zákona. Áno, takže v tom som sa chcela tiež prikloniť.

Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Aibekovej. Slovo má pani poslankyňa Novotná z HZDS. Pripraví sa pani poslankyňa Valčeková. Faktická poznámka - pani poslankyňa Draxlerová.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Chcela by som povedať kolegyni - hovorila o tom, že v tomto návrhu nie je valorizácia. Ak dobre požuvala spoločného spravodajcu, navrhol dávať rodinné prídavky percentuálne v závislosti od životného minima, takže tam je tá valorizácia zohľadnená.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Máte slovo, pani poslankyňa. Poslankyňa M. Aibeková:

Pani kolegyňa, hovorila som k vládnemu návrhu zákona. Nemohla som vedieť, s akými pozmeňovacími návrhmi vyjde pán spoločný spravodajca, čiže kritiku som vnášala k vládnemu návrhu zákona. Samozrejme, ak budú prijaté pozmeňovacie návrhy pána poslanca Jakuša, s ktorými som sa stotožnila, až na znenie, ktoré som uviedla v § 6 ods. 1 a 2, samozrejme, tam už bude ten valorizačný mechanizmus pripravený. Ja som veľmi pozorne počúvala, ale vyjadrovala som sa kriticky k vládnemu návrhu, kde to chýba.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Pivoluska.

Poslanec J. Pivoluska:

Vážené dámy, vážení páni,

spravil som si na tento účel výpočet dopadu na jeden väčší závod, kde je 1 235 poberateľov rodinných prídavkov a je to podľa návrhu zákona takto: do jedenapolnásobku 148 bude mať krátené rodinné prídavky, 441 nedostane rodinné prídavky, do dvojnásobku bude mat 482 rodín krátené a 107 rodín nemá nárok. To len na podporu pani Aibekovej.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V poriadku, ďakujeme. Pani poslankyňa Novotná, môžete začať s vystúpením.

Poslankyňa A. Novotná:

Vážený pán predsedajúci podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení hostia,

predloženým návrhom zákona sa zavádzajú do systému sociálneho zabezpečenia prídavky na deti ako nová štátna sociálna dávka, ktorá má nahradiť doteraz poskytované prídavky na deti z nemocenského poistenia a výchovné z dôchodkového zabezpečenia. Tento krok navrhovala už predchádzajúca vláda Vladimíra Mečiara ako jedno zo systémových opatrení koncepcie transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky.

Sociálna sféra má prechádzať od štátneho paternalizmu k občianskej participácii a k liberálnym individuálnym a skupinovým aktivitám. Úlohou štátu v sociálnej politike musí byt zabezpečenie občanov v prípadoch, kedy si občan

nemôže zabezpečiť, zdroje na vlastné zabezpečenie, resp. nedokáže vyprodukovať, zdroje na zabezpečenie od neho závislých osôb. Pri hodnotení tohto návrhu zákona mi chýba precízne vymedzenie filozofie a účelu dávok štátnej sociálnej podpory. Čo mi tu najviac chýba, je určenie koncepcie rodinnej politiky, ktorá má byt východiskovým bodom pri transformácii sociálnej sféry.

Vo výboroch boli najviac prediskutovávané hranice príjmu spoločne posudzovaných osôb. Návrh vehementne neobhajuje a nepodáva presvedčivú argumentáciu hranice príjmov. Dovoľujem si upozorniť podľa a zistení odboru informácií a analýz, že v navrhovanom príjmovom pásme do jedenapolnásobku životného minima sa nachádza 61, 1 % z celkového počtu domácností s deťmi. V príjmovom pásme od jedenapolnásobku do dvojnásobku životného minima sa nachádza 26, 9 % z celkového počtu domácnosti s deťmi a v týchto rodinách žije 23 t z celkového počtu detí. V predchádzajúcom pásme žije v týchto domácnostiach 67, 5 % z celkového počtu detí. V navrhovaných dvoch pásmach príjmov a v dvoch vekových kategóriách sa podstatne znížia príjmy v rodinách s deťmi. Predpokladáme, že sa zníži celková životná úroveň, že menší počet rodín nebude môcť poslať deti na štúdium atď., ale čo ma najviac trápi, je to, že týmto opatrením sa podstatne ohrozí zabezpečenie zdravej výživy detí.

Ako som spomínala, že vláda nevytýčila koncepciu rodinnej politiky, chcem tieto slová podložiť faktami. Ak zoberieme za základ model úplnej rodiny s dvomi deťmi do 10 rokov, pri jedenapolnásobku životného minima maximálny príjem bude činiť 8 580 korún, pri dvojnásobku 11 440 korún, čo je dosť ďaleko od súčasných 16 800 korún. Pri deťoch nad 10 rokov tento maximálny príjem bude činiť pri jedenapolnásobku 9 930 korún a pri dvojnásobku 13 240 korún, ale pri dvaapolnásobku sú tieto hranice 14 300 a 16 550 korún, čo by už bolo prijateľnejšie vzhľadom aj k včera prijatým zákonom, na základe ktorých kúpyschopnosť obyvateľstva sa podstatne zníži.

Nie je teda mojím zámerom kritizovať tieto novoprijaté zákony, ale všetkým nám musí byť jasné, že ich účinnosťou sme posunuli ďalších občanov bližšie k hranici biedy. Pri účinnosti tohto prerokovávaného zákona najviac ma trápia tí občania, ktorí nízkou finančnou sumou nesplnia prah hranice návrhu pre poberanie prídavkov na deti. A k tomu ak si uvedomíme, a nemusíme si zvlášť ani rozvrávať o raste finančnej náročností so stúpaním veku dieťaťa, dovoľujem si podporiť návrh pani poslankyne Aibekovej, ktorá v § 6 ods. 1 navrhuje dvojnásobok životného minima a v § 6 ods. 2 navrhuje dvaapolnásobok životného minima. Takisto podporujem návrhy, pretože už predo mnou odzneli, nemôžem ich predniesť sama, v § 6 ods. 1, 2 v písm. a/ a b/ kategorizovať deti do 4 kategórií podľa veku, a to deti do 6 rokov, od 6 do 10 rokov, od 10 do 15 rokov a od 15 do 25 rokov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Novotnej. Slovo má pani poslankyňa Valčeková z HZDS. Pripraví sa pán poslanec Michelko.

Poslankyňa E. Valčeková:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister,

zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 1993 vyplýva, že sociálna situácia domácností sa zhoršuje. Z porovnania cien potravín a priemyselného tovaru vyplýva, že spotreba sa uberá smerom k lacnejším a menej kvalitným výrobkom. Napríklad v posledných troch rokoch výrazne poklesla spotreba najmä kvalitných druhov hovädzieho a bravčového mäsa a vzrástla spotreba lacnejších druhov, najmä tučného bravčového masa. Alarmujúci je pokles spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, čo sa prejavilo v poklese dennej spotreby bielkovín a sacharidov a vo zvýšení výživového deficitu všetkých nedostatkových nutričných faktorov, najmä vitamínov A, B1, C a vápnika. Uvedené skutočnosti nepriaznivo ovplyvňujú najmä zdravotný stav mladej populácie.

Nepriaznivý vývoj príjmov v domácnostiach zašiel tak ďaleko, že 42 % z celkového počtu domácností sa nachádzalo v roku 1993 v príjmovom pásme do jedenapolnásobku životného minima, až 20 % nezaopatrených detí žilo v rodinách s príjmom pod hranicou životného minima. Ukazuje sa, že v porovnaní s rokom 1992 sa zvýšil počet rodín, ktoré sa identifikujú s chudobou, z 10, 7 % na 13, 4 %, pričom pocity chudoby sa frekventujú viac v rodinách s dvoma a troma deťmi, ktoré uvedený vládny návrh citeľne postihuje.

Prídavky na deti sa naposledy zvyšovali s účinnosťou od 1. januára 1985. Reálna kúpna sila prídavkov na deti spolu so štátnym vyrovnávacím príspevkom predstavovala v decembri 1993 už len 60 % oproti decembru 1990. Strata reálnej kúpnej sily mzdy v roku 1993 oproti roku 1990 predstavuje mínus 22, 7 %. Pri rozličnej výške prídavkov na deti poskytovaných do jedenapolnásobku životného minima a nad túto hranicu strácajú pracovníci motiváciu dosahovať vyšší výkon, a tým vyššiu mzdu.

Nepriaznivý vývoj reálnej hodnoty príjmov občanov pokračuje, o čom svedčia aj tieto údaje: Reálna mesačná mzda podľa materiálu Štatistického úradu Slovenskej republiky predstavovala vo februári 1994 oproti februáru 1993 napríklad v priemysle 96, 7 %, v stavebníctve 96 %, v obchode 98, 5 t, v doprave 95, 3 %. Podľa toho istého materiálu bol nárast cien vo februári 1994 oproti februáru 1993 v službách o 15, 3 %, v cenách priemyselných výrobkov o 8, 4 %, v cenách poľnohospodárskych výrobkov o 10, 3 %. A pritom sa očakáva ďalší nárast cien niektorých tovarov a služieb v súvislosti so zvýšením daní z pridanej hodnoty a znížením dotácií štátu do dopravy a na cenu energií.

Súčasný vládny návrh zákona o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti pre rodiny s jedným alebo s dvoma nezaopatrenými deťmi - vybrala som si tento model rodiny, ktoré tvoria viac ako 80 % z celkového počtu rodín s deťmi v Slovenskej republike - prináša zlepšenie oproti súčasnému stavu kupine rodín, ktoré nepresiahnu jedenapolnásobok životného minima. Zlepšenie spočíva len v náraste prídavkov na deti oproti súčasnému stavu - prídavky na deti a štátny vyrovnávací príspevok. Toto zlepšenie je však na úkor výrazného zníženia príjmových hraníc oproti súčasnému stavu. Zvýšenie prídavkov na deti od 30 do 190 korún dostanú napríklad v rodinách, ktorých príjem bude do 7 065 korún, t. j. dvaja rodičia a jedno diéta do 6 rokov veku, prípadne do 8 580 korún - dvaja rodičia a dve deti do 6 rokov veku.

Uvedené príjmové hranice sú hlboko pod doteraz platnou príjmovou hranicou 12 000 korún mesačne pre poskytovanie štátneho vyrovnávacieho príspevku, o hranici 16 800 korún mesačne pre poskytovanie prídavkov na deti ani nehovoriac. Podobná situácia je v rodinách s jednými alebo s dvoma deťmi nad 15 rokov veku, v ktorých je suma životného minima najvyššia. Jedenapolnásobok životného minima predstavuje 7 740 korún mesačne u dvoch rodičov s jedným dieťaťom nad 15 rokov, alebo 9 930 korún u dvoch rodičov a dve deti nad 15 rokov.

V rodinách, ktorých čistý príjem bude nad uvedené hranice, by sa podľa vládneho návrhu mali poskytovať, prídavky na deti v sume v podstate nižšej, ako je v súčasnosti súčet prídavkov na deti a štátneho vyrovnávacieho príspevku. Takto by sa mali poskytovať, prídavky na deti až do dvojnásobku životného minima, čo reprezentuje suma od 9 420 korún, dvaja rodičia s dieťaťom do veku 6 rokov až do 13 240 korún mesačne u dvoch rodičov s dvoma deťmi nad 15 rokov veku. Pritom aj tieto hranice sa pohybujú len nevýrazne nad hranicou, ktorá v súčasnosti platí pre poskytovanie štátneho vyrovnávacieho príspevku, avšak hlboko pod hranicou 16 800 korún mesačne.

Ak berieme do úvahy priemernú nominálnu hrubú mzdu v Slovenskej republike za rok 1993 vo výške 5 352 korún mesačne, tak v prípade rodičov, ktorí by ju dosahovali, predstavuje v rodine s dvoma deťmi čistý príjem 8 833 korún mesačne. Ak by deti žijúce v tejto rodine mali do 6 rokov veku jedenapolnásobok životného minima, predstavuje to sumu 8 580 korún. Podľa vládneho návrhu by takáto rodina už nemala nárok na prídavky na deti v plnej, len v zníženej výmere. Nakoľko životné náklady v rodinách s dlhodobo ťažko zdravotne postihnutými deťmi a takto postihnutými deťmi vyžadujúcimi mimoriadnu starostlivosť, zaznamenali nepomerný nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď bola určená výška príplatku, ktorý tento návrh zákona preberá bezo zmeny, podávam nasledujúci pozmeňovací návrh: v § 19 ods. 2 výška príplatku k prídavkom na deti je v písmene b/ 700 korún mesačne, ak ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť, v písmene b/ 1 400 korún mesačne, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť.

Uvedomujem si, že môj pozmeňovací návrh znamená mierne zvýšené požiadavky na štátny rozpočet, ale musím konštatovať, že ide v podstate o cca 10 000 ťažko zdravotne postihnutých detí. Som toho názoru, že treba hľadať zdroje inde, nie v odobratí alebo znížení nárokov detí, napríklad v neplnení daňových povinností právnických osôb za rok 1993, kedy toto neplnenie predstavuje 12 miliárd Sk, u fyzických osôb je to 2, 4 miliárd Sk, v oblasti daní z pridanej hodnoty sú to 3 miliardy Sk, v spotrebných daniach 4, 7.

Preto vás prosím, páni kolegovia a kolegyne, aby ste zvážili pri hlasovaní tento môj pozmeňovací návrh, lebo skutočne ide o deti, ktoré sú veľmi ťažko zdravotne postihnuté, a je vždy lacnejšie, ak tieto deti ostávajú v rodinách, ako v opačnom prípade, keď sú odkázané na opateru v ústavoch. Tam je to podstatne drahšie.

Na záver chcem len poznamenať, že je iróniou podať, takýto vládny návrh zákona o rodinných prídavkoch v Medzinárodnom roku rodiny. A natíska sa otázka, čo chceme tým dosiahnuť. Totiž hrozí, že veľkému počtu deti pripravíme budúcnosť, lacnej a nevzdelanej pracovnej sily.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani poslankyni Valčekovej. Slovo má pán poslanec Michelko z HZDS. Pripraví sa pán poslanec Lauko z KDH.

Poslanec J. Michelko:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia,

mám len niekoľko pripomienok k vládnemu návrhu zákona o prídavkoch na deti a príplatku k prídavkom na deti.

Prídavky na deti a príplatok k prídavku na deti sú štátnou sociálnou dávkou a systémovo budú zaradené do Štátnej sociálnej podpory. Tieto dávky nemajú teda väzbu na systém nemocenského poistenia. Napriek tomu v návrhu zákona platcom dávky majú byť subjekty, ktoré vykonávajú nemocenské poistenie oprávnenej osoby. V záujme naplnenia systémového riešenia štátnej sociálnej podpory a pomoci najoptimálnejším riešením by bol prechod tejto agendy na obvodné a okresné úrady príslušné podlá miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Toto riešenie by bolo, podľa mňa, výhodnejšie aj v prípade existencie viacerých oprávnených platcov, tak ako sú uvedené v § 9, a to i z hľadiska účinnosti, aj z pohľadu podstatne zjednodušenej kontroly.

Zdrojom výplaty prídavkov na deti a príplatku k nim je štátny rozpočet. V návrhu zákona nie je riešená táto otázka, napríklad či platiteľ dávky použije svoje prostriedky s následnou refundáciou, resp. štát najneskôr v deň výplaty dávok poukáže prostriedky platcovi dávky a podobne. V návrhu zákona nie je vôbec riešená valorizácia prídavkov na deti a príplatkov k prídavkom na deti.

V návrhu zákona je jednotne stanovená výška prídavkov na deti bez ohľadu na počet nezaopatrených detí a je rozlíšená iba hranicou príjmu a navrhovanými štyrmi vekovými pásmami. Vzhľadom na akútnu otázku riešenia asociálnych skupín, kde rodinné prídavky sú často jediným zdrojom príjmu rodiny, pri zachovaní tohto princípu možno očakávať práve u tejto skupiny obyvateľstva nežiadúci demografický vývoj a populačný boom.

Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona, navrhuje dokonca 1. júl, čo už je nerealizovateľné, je potrebné súčasne vydať vykonávací predpis o podrobnostiach spôsobu zisťovania príjmu oprávnenej osoby, prípadne aj jasnú metodickú pomocku. Posudzovanie splnenia podmienok oprávnenej osoby na poberanie prídavkov na deti a príplatku k nim v praxi spôsobí problémy už aj vzhľadom na prípadné sankcie za porušenie zákona tak, ako je to presne špecifikované v § 22, a to až do výšky 50 000 Sk za každé jednotlivé nesplnenie si tejto povinnosti.

Preto mi dovoľte, aby som tu predniesol návrh na uznesenie Národnej rady v prípade, že navrhovaná novela zákona o prídavkoch na deti a o príplatkoch k prídavku na deti bude touto Národnou radou schválená, a to v nasledovnom znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby k prijatej novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatkoch k prídavku na deti vydalo vykonávací predpis, prípadne aj metodickú pomôcku o spôsobe zisťovania príjmu osoby, ktorá si uplatňuje vyplácanie prídavkov na deti, a to v lehote pred termínom nadobudnutia účinnosti tejto novely zákona. " Iste nájdem v tomto smere pochopenie aj u pána ministra.

Celkom na záver mi dovoľte jednu maličkú legislatívnotechnickú pripomienku. V poznámke číslo 23 na strane 20 je chybné uvedenie zákona číslo 88/1988 Zb., ide o zákon o predĺžení materskej dovolenky. Je to zákon číslo 88 z roku 1968 Zb.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Michelkovi. slovo má pán poslanec Lauko z KDH. Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová z HZDS.

Poslanec P. Lauko:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

budem mať len jeden pozmeňovací návrh. Pán spoločný spravodajca uviedol, že všetky body spoločnej správy odporúča prijať an blok. Žiadam, aby bod 8 bol vyňatý z tohto hlasovania an blok a aby bolo o ňom hlasované osobitne. K tomuto bodu 8 po konzultácii s predkladateľov dávam pozmeňovací návrh. Text v spoločnej správe je vecne správny, ale môj pozmeňovací návrh je jednoduchší. Tento návrh znie: v § 24 ods. 4 nahradiť, slová "za mesiac júl 1994" slovami "v mesiaci august 1994". Tým vlastne bude celý tento text legislatívne omnoho jednoduchší.

Na záver mi dovoľte, aby som za seba aj za mojich kolegov povedal, že tento návrh zákona o rodinných prídavkoch a dávkach pre deti, podľa môjho názoru, na rozdiel od kolegyne Valčekovej, v Medzinárodnom roku rodiny považujem za prínos a považujem ho za dobrý zákon.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Laukovi. Slovo má pani poslankyňa Keltošová z HZDS.

Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

dovoľte mi na úvod niekoľko otázok. Veľmi si vážim prácu parlamentu. Myslím si, že náš parlament už prijal množstvo návrhov zákonov od začiatku volebného obdobia. Takisto si vážim prácu pána poslanca Ftáčnika a jeho neľahkú úlohu, ktorou ho poverila koaličná rada, ale v tomto prípade prepáčte, myslím si, že parlament supluje úlohu vlády. Parlament resp. zástupcovia jednotlivých klubov museli, dohodnúť to, čo vláda nebola schopná dohodnúť v tripartite. Chcem sa opýtať na úvod pána ministra, ak hovoríme, že sa pokračuje v koncepcii transformácie sociálnej sféry, prečo nebol najprv prijatý zákon o štátnej sociálnej podpore. Totiž tento návrh zákona o prídavkoch na deti a príplatku k prídavkom na deti je iba jeho jednou častou, je subsystémom. Ďalej by som sa chcela opýtať, aká je väzba tohto návrhu zákona na rozpočet na rok 1995.

Moja ďalšia otázka smeruje k výkonu, to znamená k výplatám cez Národnú poisťovňu. Podľa mojich informácií je ohrozený výkon výplaty vzhľadom na to, že vo väzbe na výchovné k dôchodkom môže dôjsť k prerušeniu výplaty dôchodkov až na tri mesiace a ide zhruba o 40 000 prípadov.

Taktiež by som sa chcela pána ministra opýtať, ako sa chce riešiť problematika kontroly uplatňovania nárokov, pretože tieto dávky sa budú vyplácať cez Národnú poisťovňu a toto je vyslovene štátna dávka.

Moja ďalšia otázka smeruje k určovaniu hranice životného minima. V spomínanej koncepcii transformácie sociálnej sféry sme mali návrh na novú metodiku určovania hranice životného minima s tým, že sme navrhovali novú inštitúciu na báze tripartity pre určovanie tejto tak veľmi dôležitej sumy. Táto inštitúcia, podľa mojich vedomostí, nevznikla, čiže ak je filozofia zákona postavená na životnom minime, budeme vychádzať zo starej právnej úpravy. Táto stará právna úprava je ešte federálna a v podstate celý návrh zákona a jeho úprava bude neobjektívna. Ak by životné minimum tak, ako je teraz postavené, bolo určené objektívne, nebolo by treba meniť ho za pomoci tripartity. Čiže znovu opakujem: pri príprave návrhu zákona vláda resp. vládna strana v tripartite totálne zlyhala, vládnu stranu v tripartite museli nahradzovať, poslanci a nedodržiava sa koncepcia transformácie sociálnej sféry, hoci to vláda vo svojom programovom vyhlásení proklamovala.

A teraz už konkrétne k pripomienkam k predkladanému návrhu zákona. Stotožňujem sa s mojimi kolegyňami, ktoré vystúpili v rozprave predo mnou, nebudem opakovať, všeobecné argumenty, aj keď veľmi závažné, ktoré tu už odzneli. Mám niekoľko pripomienok k jednotlivým paragrafom, a to k § 2 ods. 2, k § 4, k paragrafom 5, 6, 7, 8, 11, 12, 15 a 16. Sú to viac-menej legislatívno-technické pripomienky a odovzdám ich spravodajcovi, aby som tento ctený parlament neokrádala o čas. Rada by som však bola, aby potom na záver pán minister odpovedal podrobne na moje otázky.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Keltošovej. Nemám už nikoho písomne prihláseného do rozpravy. Prosím, pán poslanec Dubovan.

Poslanec K. Dubovan:

Vážený predsedajúci,

vážený predseda parlamentu,

pán minister,

vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

vážení hostia,

nám jeden pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona o prídavkoch na deti, tlač 499, a týka sa § 9 odsek l písmeno c/, ktorý je potrebné doplniť takto: "ak je uchádzačom o zamestnanie, ktorému vznikol nárok na hmotné zabezpečenie, a nie je poberateľom dávok sociálnej starostlivosti".

Zdôvodnenie môjho návrhu: Podľa štatistiky úradov práce bolo ku koncu marca necelých 15 000 uchádzačov o zamestnanie, ktorým vznikol nárok na hmotné zabezpečenie a súčasne sa im vyplácali prídavky na deti. Úrady práce okrem toho vyplácali prídavky ďalším 46 500 uchádzačom, ktorí nemali nárok na hmotné zabezpečenie. Väčšina, ak nie všetci títo uchádzači, dostávali pritom dávky sociálnej starostlivosti z oddelenia sociálnych vecí obvodného úradu všeobecnej štátnej správy. Je preto úplne logické, aby im aj prídavky na deti vyplácal ten istý úrad v súlade s písmenom d/ § 9 ods. 1. Odbúraním vyplácania rodinných prídavkov uchádzačom o zamestnanie z úradov práce odpadne veľká záťaž pracovníkov úradov práce, pretože preťaženosť na úradoch práce je veľmi veľká.

Na dokreslenie daného stavu treba uviesť, že k 31. 3. 1994 pracovalo na úradoch práce v Slovenskej republike 2 882 pracovníkov, z toho 886 sprostredkovateľov a 370 pracovníkov na oddelení dávok, to znamená, že na jedného pracovníka úradu práce pripadalo 129 uchádzačov o zamestnanie, na jedného sprostredkovateľa 428 uchádzačov o zamestnanie a na jedného pracovníka oddelenia dávok l 001 uchádzačov o zamestnanie.

Z toho vyplýva, že presunutím agendy výplat rodinných prídavkov uchádzačom o zamestnanie evidovaným na úradoch prace z obvodných úradov práce na obvodné úrady všeobecnej štátnej správy sa vyťaženosť pracovníkov úradov práce nezníži natoľko, aby bolo potrebné s agendou presunúť aj pracovníkov. Ak sa táto agenda vyčlení z činnosti úradov práce, zostane tu agenda vyplácania ďalších dávok sociálneho zabezpečenia, ako aj vystavovanie potvrdení pre úrady všeobecnej štátnej správy.

Treba povedať, že samostatné vyplácanie dávok sa deje cez počítač a prácna je práve agenda komunikácie s občanom. Z hľadiska občana - uchádzača o zamestnanie toto odčlenenie znamená navštevovať dva úrady, a to úrad práce a úrad všeobecnej štátnej správy, ktoré väčšinou nie sú v jednej budove, a sociálne odkázanému občanovi sa tým zvýšia náklady na cestovné. Vyplácanie dávok sociálneho zabezpečenia by malo byť oddelené od úradov práce, pretože prvoradým poslaním úradov práce je sprostredkovať zamestnanie občanom a napomôcť im uplatniť sa na trhu práce v nových ekonomických podmienkach.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Dubovanovi. Slovo má pán poslanec Ftáčnik. Predtým ešte pán poslanec Harna sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec Š. Harna:

Neviem, či som to správne postrehol, ale pani poslankyňa Keltošová má pozmeňovacie návrhy, ktoré však nepredniesla. Myslím si, že podľa § 22 rokovacieho poriadku pozmeňovacie návrhy musia odznieť, v opačnom prípade sa nedá o nich

hlasovať, lebo plénum musí byť s tým oboznámené, nemôžeme len hlasovať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Keltošová, potom by som prosil, aby ste predniesli návrhy. Teraz má slovo pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

sociálna politika sa nerobí dobrými úmyslami vlády, nerobí sa sľubmi na mítingoch politických strán, nerobí sa dramatickými odchodmi z parlamentu, ale robí sa konkrétnymi činmi. Za takýto konkrétny čin považujem predloženie vládneho návrhu zákona o rodinných prídavkoch v súlade s programovým vyhlásením vlády a nepovažujem zaň sľuby, ktoré dávala predošlá vláda, že už v marci minulého roku predloží nový systém rodinných prídavkov, a do marca tohto roku sa jej to nepodarilo. Ak existuje takýto návrh, o ktorom hovorila pani poslankyňa Valčeková, bolo by dobré, keby s jeho inými princípmi alebo novou filozofiou, ktorá sa líši od tohto vládneho návrhu zákona, bolo toto plénum oboznámené. Inak hovoriť o tom, že tento vládny návrh zákona bude hanbou v Medzinárodnom roku rodiny, bude veľmi ťažké. Ja som sa nad tým trocha pousmial, keď ste to hovorili, pani poslankyňa, a rád by som aj ostatným kolegom vysvetlil, že prečo.

V tomto roku vyplácame rodinné prídavky, vyplácame štátny vyrovnávací príspevok a vyplácame ešte výchovné

k dôchodkom v celkovej sume 633 miliónov korún mesačne. Keby sme to robili celý rok, náklady na tieto dávky, ktoré dostávajú rodiny s deťmi, budú tvoriť 8. 1 miliardy korún. V štátnom rozpočte vláda Vladimíra Mečiara naplánovala na rodinné prídavky a nič viac 6, 6 miliardy korún. Rozdiel, ktorý tu vzniká, je 1, 5 miliardy, ktorý treba z niečoho pokryť a aj možno preto sme včera hlasovali o niektorých zákonoch, ktoré sa týkali príjmovej stránky rozpočtu, a niektorí poslanci mali na to svoj vlastný názor. Tu sú skryté tie dôvody, pre ktoré bude treba a bolo treba o tomto hlasovať.

Chcem ďalej povedať, že vládny návrh, ktorý je predložený a jeho konštrukcia je vám známa, vychádza zo systému dvoch vekových skupín a pevných dávok pre tieto vekové skupiny. Vyžaduje si náklady 777 miliónov mesačne na vyplácanie týchto rodinných prídavkov a príplatkov k nim. To znamená ročná čiastka, ktorú takto vyplatíme v roku 1995, ak by sme v nezmenenej podobe prijali vládny návrh, je 9 800 miliónov korún. Je to teda o 1, 2 miliardy viac, ako sa vyplatí v tomto roku, keby sa pokračovalo v nezmenenom vyplácaní rodinných prídavkov podlá doterajších predpisov, štátneho vyrovnávacieho príspevku a výchovného. To znamená plač nad tým, že dávame komusi málo, že komusi berieme, nie je pravdou. Aj vládny návrh hovorí o väčšom množstve peňazí, ktoré chceme venovať na rodiny s deťmi. Otázkou je - a o tom by sme mali diskutovať a o tom treba diskutovať, ako tie peniaze rozdelíme. To môže byť predmetom našej diskusie, ale kritika, že komusi berieme a dávame to neviem komu je neodôvodnená, pretože berieme len jedným rodinám a možno dávame iným rodinám. O tom boli aj pozmeňovacie návrhy, o tom bolo meritum našej diskusie.

Dovoľte teraz druhý čin, ktorý nebol počinom koaličnej rady, ale iniciatívou poslaneckého klubu Strany demokratickej lavice, ktorý veľmi pozorne zaregistroval, že pred začiatkom 32. schôdze sa vonku v daždi zhromaždili predstavitelia odborových zväzov a protestovali proti vládnemu návrhu zákona o rodinných prídavkoch. Navrhol som predstaviteľom Odborového zväzu KOVO, ktorý bol nositeľom myšlienky, že by mal byt iný systém rodinných prídavkov, resp. uplatnené k nemu ďalšie návrhy, konkrétne rokovania, ktoré vyústili v to, že sme došli k určitej kompromisnej dohode v piatok minulý týždeň, o ktorej som, samozrejme a celkom prirodzene, informoval aj ostatných koaličných partnerov.

Myslím si však, že rodinné prídavky, to nie je vec koalície ani opozície, to je vec všetkých poslancov, pretože sa rodinné prídavky a príplatky k nim dotýkajú všetkých občanov Slovenskej republiky. Preto som sa v pondelok ráno, pretože v piatok v popoludňajších hodinách sme dospeli k určitej dohode, obrátil listom na predstaviteľov všetkých politických klubov, teda všetkých poslaneckých klubov v tomto parlamente, s konkrétnym návrhom a žiadal som ich o vyjadrenie. Musím konštatovať, že najmä zo strany opozičných klubov som žiadne vyjadrenie nedostal, teda nezaujali stanovisko k tomu návrhu, ktorý bol predložený. Preto som - aby som bol celkom osobný - si dovolil pozvať predstaviteľov poslaneckých klubov a tých zástupcov, ktorí sa venujú sociálnej politike, dovolil som si pozvať pána ministra a predstaviteľov odborov na diskusiu včera doobeda počas zasadnutia parlamentu, aby sme si pokúsili vyjasniť stanoviská k tým sporným bodom, o ktorých sa vzápätí zmienim, a nájsť nejaké stanovisko, ktoré by bolo prijateľné a schodné pre väčšinu v tomto parlamente.

Musím tiež konštatovať, že poslanecký klub HZDS, ktorý bol pozvaný tak, ako poslanecký klub SNS, z dôvodov, ktoré som vysvetlil, nezaujal jednoznačné stanovisko a povedal, že bude svoje názory tlmočiť dodatočne po porade klubu. Doteraz sa tak nestalo. Zákon je v debate, treba o ňom diskutovať teraz.

Dovoľte, aby som vysvetlil tri resp. štyri problémové okruhy, o ktorých sme diskutovali včera a predtým niekoľkokrát na stretnutiach s predstaviteľmi odborových zväzov.

Prvý sa týka hranice pre poskytovanie rodinných prídavkov a príplatkov k nim. Vládny návrh vychádza z filozofie, že konečnou hranicou bude dvojnásobok životného minima pre konkrétnu rodinu, vypočítaný podlá zákona o životnom minime. Odborári navrhovali, že by to mal byť dvaapolnásobok. Niektoré panie poslankyne predložili tento návrh aj v tejto snemovni, a preto si dovolím oponovať, len tým, že ak by sme prijali takýto návrh, pokryli by sme ním 97 % detí, aspoň podľa mikrocenzu, ktorý máme v tejto chvíli k dispozícii, a 96 t domácností Slovenskej republiky. Úmysly, že táto rodinná podpora by mala byť adresná, by v tej chvíli boli nabok, a potom by administratívne jednoduchšie ako zisťovanie príjmov a preháňanie ľudí bolo poskytnúť rodinné prídavky všetkým. Obávam sa, že by to bola pravda.

Tento argument uznali aj odborári, a preto v tejto pomerne zásadnej otázke sa priklonili K filozofii, že by tou hranicou mohol byť dvojnásobok životného minima, pretože vychádzali zo správy o sociálnej situácii, ktorá tu už tiež bola viackrát citovaná a ktorá hovorí o tom, že z našich rodín 9, 5 % je pod hranicou životného minima a 80 % - možno to trošku zaokrúhľujem - je medzi nulou a dvojnásobkom životného minima, teda spoločnosť je veľmi rovnomerne rozložená z hľadiska príjmov, ak za túto rovnomernosti považujeme nulu až dvojnásobok životného minima. Preto teda ten príklon a dohoda v tejto otázke.

Druhý návrh, o ktorom sa diskutovalo na stretnutí s odbormi, bolo to, aby sa rodinné prídavky nečlenili len na dve vekové kategórie od 0 do 10 a od 10 do 25 rokov, ale aby sa to členilo tak, ako je to stanovené v zákone o životnom minime, to znamená na štyri vekové kategórie, a vychádzalo sa z tých súm, ktoré stanovuje zákon o životnom minime, aby rodinné prídavky boli konštruované ako násobok percenta alebo násobok z tejto sumy. Tento systém má dve výhody. Jednak zohľadňuje náklady, ktoré stanovuje zákon a ktoré podlá zákona sú potrebné na výživu a ostatné osobné potreby dieťaťa, a jednak umožňuje valorizáciu rodinných prídavkov tým, že keď spoločnosť podskočí vzhľadom na vývoj miezd, infláciu alebo akékoľvek ďalšie faktory v príjmovej oblasti, je možné úpravou životného minima zdvihnúť aj tú hranicu, ktoré rodiny budú a ktoré nebudú dostávať, resp. zdvihnúť aj samotné dávky rodinných prídavkov vlastne zmenou zákona o životnom minime. Umožňuje to teda valorizáciu, a tento pozitívny krok akceptovali poslanci, ktorí sa k nemu priklonili, a myslím si, že už tu zaznel v podobe návrhu pána poslanca Jakuša, ktorý vychádza práve z tejto filozofie.

Tretím okruhom, o ktorom sa diskutovalo, bola otázka, či sa majú rodinné prídavky členiť na dve príjmové kategórie. Teda ak odsúhlasíme, že tou hranicou má byt dvojnásobok životného minima, vo vládnom návrhu je ustanovená filozofia, že do jedenapolnásobku životného minima by mali byt vyššie prídavky, pretože to sú rodiny, ktoré sú potrebnejšie z hľadiska starostlivosti o nezaopatrené deti, a od jedenapolnásobku po dvojnásobok by mali byt tie prídavky nižšie, pretože sa predpokladá, že predsa len už z toho príjmu je možné pokryť aj tie veci, ktoré štátna dávka vzhľadom na veľkosť prostriedkov, ktoré na to treba, jednoducho nepokryje.

Odborári presadzovali návrh, aby sa radšej znížila tá čiastka, ktorá bude u tých potrebnejších, teda do jedenapolnásobku životného minima, a zvýšila čiastka u tých, ktorí sú od jedenapolnásobku do dvojnásobku, aby tá čiastka bola stanovená jednou hranicou, teda jedným násobkom tých súm, ktoré sa uvádzajú pre vekové kategórie v zákone

o životnom minime. Konkrétne ich návrh znel na 45 % tých súm, ktoré zákon uvádza ako sumu potrebnú na výživu a základné osobné potreby nezaopatreného dieťaťa v celom pásme do dvojnásobku životného minima, teda rovnako pre všetkých poberateľov rodinných prídavkov.

Posledný okruh, o ktorom sme diskutovali, bola starostlivosť o dlhodobo zdravotne postihnuté deti. Aj k tomu tu už zazneli konkrétne pozmeňovacie návrhy. Odborári navrhovali, aby príplatky k rodinným prídavkom boli stanovené tiež ako percento zo súm zo zákona o životnom minime, to znamená, že by tiež umožňovali automatickú valorizáciu. Zo strany poslaneckých klubov prevládol skôr názor, že by to mali byt pevné sumy, pretože táto starostlivosť vyžaduje isté úkony, ktoré sú príbuzné alebo spoločné pre takto postihnuté deti bez ohľadu na vek, a zástupcovia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny informovali na včerajšom stretnutí o ton, že táto sféra sa bude novým spôsobom koncipovať pravdepodobne v budúcom roku, to znamená, že bude sa členiť ako príspevok na dopravu, príspevok na ďalšie služby, ktoré je potrebné zabezpečiť, aby starostlivosť o dlhodobo zdravotne postihnuté dieťa bola zabezpečená. Je teda možné pristúpiť aj k návrhu, aby to boli pevné čiastky, ktoré doznajú svoju zmenu resp. adresnosť v budúcom roku osobitným zákonom.

Toľko by som povedal na úvod celkom všeobecne, a dovolím si teraz predložiť štyri pozmeňovacie návrhy, ktoré by som si dovolil vysvetliť, na rozdiel od svojich kolegov poslancov. Veľmi pekne by som vás prosil všetkých, ktorí budete vystupovať s pozmeňovacími navrhni k akémukoľvek zákonu, aby ste predniesli aspoň krátke zdôvodnenie, prečo navrhujete ten návrh a čo má ten návrh urobiť. Ak tu, na pléne prichádzame s koncepčne novými pozmeňovacími návrhmi a chýba im zdôvodnenie, môže sa stať, že tie návrhy prejdú, ale chýba úmysel zákonodarcu. Ťažko sa potom spätne pátra po tom, čo mal zákonodarca na mysli, keď upravil konkrétne ustanovenie tak alebo inak. Pokúsim sa všetky svoje pozmeňovacie návrhy vysvetliť.

Prvý som fakticky už vysvetlil a týka sa poskytovania rodinných prídavkov, teda hranice a sumy viazanej na zákon o životnom minime a je to konkrétne odborársky návrh, ktorý považujem za potrebné tu predniesť, ako alternatívu k návrhu pána poslanca Jakuša, a navrhujem, aby sa o ňom aj takto hlasovalo, aby sme to brali ako alternatívu k § 6, k jeho prvým trom odsekom, ktoré predniesol pán poslanec Jakuš. Moje odseky budú dva a dávam návrh, aby § 6 ods. 1 a 2 zneli nasledovne:

"/1/ Výska prídavkov na deti pri príjme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb neprevyšujúcom dvojnásobok sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť /ďalej len "životné minimum"/ vypočítanej podľa osobitného predpisu9/ je 45 % sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb nezaopatreného dieťaťa podľa osobitného predpisu. 9/

/2/ Sumy uvedené v odseku 1 platia už za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕšilo vek rozhodujúci pre výšku prídavkov na deti. Sumy prídavkov na deti sa zaokrúhľujú na desiatky korún smerom nahor. "

Ako odôvodnenie tohto návrhu by som chcel povedať to, že ak by sme sa priklonili skôr k filozofii jednej výšky dávok pre celé pásmo tých, ktorí budú poberať rodinné prídavky, vychádzame tým v ústrety názorom, ktoré hovoria, že takýto systém bude administratívne jednoduchší, to znamená, že nebude treba sledovať jedenapolnásobok a dvojnásobok, ale len dvojnásobok životného minima, zamedzí istým špekuláciám pri prechode alebo pri zvyšovaní miezd, ktoré prekročia jedenapolnásobok životného minima a padli by do tej nižšej

kategórie, to znamená, že by znamenali ujmu pre občana poskytovaním nižších dávok rodinných prídavkov. Budú vlastne jednotnou sadzbou, ktorá bude jasnejšia a zrozumiteľnejšia pre občanov. Toľko k návrhu § 6 alternatívy k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Jakuš. Keď hovorila alternatívy, znamená to, že ďalšie jeho návrhy k odseku 3 resp. k odseku 4 by zostali nezmenené. Tam sú naše návrhy totožné, a preto ich neuvádzam.

Dovolím si predniesť ďalší pozmeňovací návrh, ktorý potrebuje krátke vysvetlenie alebo krátke odôvodnenie. Ten návrh má spočívať v tom, že by sa vláda, resp. že by Eme splnomocnili vládu, aby nariadením mohla upraviť podiel súm resp. výšku rodinných prídavkov smerom hore z tých súm, ktoré sú uvedené v zákone o životnom minime. Teda, ak sa prijme návrh pána poslanca Jakuša, ktorý v podstate hovorí o polovičke a tretine, alebo keď to povieme na percentá - 50 % a 33 %, alebo návrh, ktorý som predniesol ja, teda že to bude 45 %, navrhujem, aby sme dali zmocnenie vláde, aby toto percento upravila smerom hore nie smerom dole, tam to bude garantovať zákon, ak by nastali odôvodnené prípady. Tými odôvodnenými prípadmi môžu byť obavy tých, ktorí hovoria, že tento zákon vychádza z mikrocenzu z roku 1993, kdežto reálna príjmová hladina príjmov občanov v roku 1994, teda k 1. septembru, kedy budú preukazovať svoje príjmy, je predsa len vyššia vzhľadom na mzdový vývoj v roku 1994, a môže sa štát, že tie počty detí a počty domácnosti, o ktorých sme uvažovali, že pokryje tento zákon, budú výrazne nižšie. Ak by sa to stalo, je tu možnosť, aby sme minimálne upravili výšku tých dávok, ktoré budeme poskytovať a poskytli ich naozaj tým, ktorých tento zákon kryje, pretože by sa tá suma mohla zdať malá, teda štátny rozpočet by vlastne šetril na tom, že sme kryli menší počet detí a vyplácame im vlastne nižšie dávky. Aby tu bola možnosť upraviť aspoň dávky, ak by sa usúdilo, že chceme pokryť väčší počet občanov, samozrejme, vláda môže postupovať tým, že upraví zákon o životnom minime a valorizuje celý systém prídavkov tak, ako som to už predtým vysvetlil.

Navrhujem teda takýto pozmeňovací návrh k § 6. Za doterajší odsek 4 vložiť, nový odsek 5, ktorý by znel:

"/5/ Vláda môže v odôvodnených prípadoch upraviť výšku prídavkov na deti ustanovenú spôsobom uvedeným v ods. 1 a 2" - resp. ak sa príjme môj návrh, tak v odseku 1 - "zvýšením podielu na sumách potrebných na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb nezaopatreného dieťaťa ustanovených osobitným predpisom. " Odkaz na zákon o životnom minime.

Môj ďalší pozmeňovací návrh vychádza z ďalšej pripomienky, ktorá súvisí s takouto predstavou: Ak rozhodujúcim pre poskytovanie rodinných prídavkov je príjem občana za posledný rok, môže sa stať, že ten občan, povedzme, bol dobre zamestnaný, mal relatívne vysoký príjem, teda presiahol dvojnásobok životného minima, ale zrazu, to znamená potom čo sa zistí, že jeho rodine nebudú poskytované rodinné prídavky vzhľadom na skutočnosť, o ktorej som hovoril, resp. dôjde k nejakej náhlej zmene jeho situácie, vlastne bude v inej situácii z hľadiska príjmov, ale prídavky by nemal poberať. Samozrejme, generálne sa tu táto situácia nedá riešiť. Osobitne je v zákone ošetrený problém, ak by občan - povedzme - zomrel, teda zmenšil by sa počet živiteľov rodiny a je jasné, že by sa výrazne zmenila príjmová situácia takejto rodiny. Zákon na túto alternatívu pamätá. Ak by išlo o občana, ktorý sa náhle stane nezamestnaným, hoci dovtedy nepoberal alebo poberal nižšie dávky prídavkov, je tu možnosť riešiť túto zmenenú situáciu rodiny ďalšími sociálnymi dávkami.

Osobitnou skupinou, ktorá by takýmto spôsobom mohla byť postihnutá, je skupina dôchodcov, ktorá už trvalo nevypadne z toho systému, nebude sa môcť zamestnať, resp. nebude môcť

zmeniť svoju situáciu, pretože už poberá len starobný dôchodok. U tejto skupiny by zrejme bolo záhodno zohľadniť túto skutočnosť ako faktor, ktorý treba zohľadniť pre poberanie prídavkov na deti, ktoré súvisia s doteraz poskytovaným, výchovným. Navrhujem teda k § 7 za doterajší odsek 2 vložiť nový odsek 3, ktorý znie:

"3/ Ak ide o spoločne posudzovanú osobu, ktorá si môže uplatniť, nárok na prídavky na deti podľa § 2 ods. 2 písm. c/, ktorá sa stane v čase posudzovania alebo trvania nároku na prídavky na deti poberateľkou starobného alebo invalidného dôchodku, za jej príjem sa považuje suma rovnajúca sa vyplácanému dôchodku. Podmienkou je, že táto osoba v čase poberania prídavkov na deti nevstúpila do zamestnania ani nevykonávala inú zárobkovú činnosť. " Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.

Môj posledný pozmeňovací návrh sa týka toho, kto má poberať prídavky, ak v rodine je otec a matka a sú z hľadiska posudzovania, ktoré stanovuje tento zákon, ako oprávnené osoby na rovnakej úrovni, pretože tento zákon stanovuje isté kategórie a isté poradie, v akom sa bude uvažovať o tom, komu budú poskytované rodinné prídavky z dvojice rodičov. Ak by títo poskytovatelia boli rovnocenní a nedošlo by medzi nimi k dohode, čo sa môže štát v rodinách, ktoré možno nežijú celkom usporiadaným životom, navrhujem, aby prioritu z hľadiska zákona mala matka nezaopatreného dieťaťa, pričom upozorňujem, že toto rozhodnutie nemusí byť konečné, ak by išlo o osobu, ktorá zneužíva rodinné prídavky spôsobom, ktorý by si zákonodarca neželal. Je možné podľa § 14 ods. 1 zmeniť príjemcu na ďalšiu oprávnenú osobu. Navrhujem teda k § 9 za doterajší odsek 4 vložiť nový odsek 5, ktorý znie:

"/5/ Ak nárok na prídavky na deti môžu uplatniť obidvaja rodičia nezaopatreného dieťaťa a nedohodnú sa na tom, ktorý z nich si uplatní nárok na prídavky na deti, prednostné právo na uplatnenie prídavkov na deti má matka nezaopatreného dieťaťa. " Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

To sú všetky moje pozmeňovacie návrhy. Dovolím si ešte podať procedurálny návrh, aby všetky pozmeňovacie návrhy k tomuto zákonu boli rozmnožené, dané k dispozícii poslancom, a pravdepodobne bude užitočné, ak sa uskutoční k týmto pozmeňovacím návrhom aj porada poslaneckých klubov, aby výsledný tvar tohto zákona bol čo najlepšie posúdený v poslaneckých kluboch a nakoniec aj v tomto pléne.

Ďakujem vám za pozornosť. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Faktickú poznámku má pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Prikláňam sa k poslednému návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Ftáčnik, ale nedá mi, aby som niekoľkými poznámkami nezareagovala na jeho vystúpenie. Pán poslanec, pokiaľ som dobre počúvala, všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré tu boli uverejnené a ktoré tu odzneli, boli zdôvodnené. Myslím si, že nejaké poučovanie o zdôvodňovaní nie je z vašej strany namieste. Všetky pozitívne pozmeňovacie a doplňovacie návrhy, ktoré tu odzneli, odzneli už v našom výbore, ktorý je gesčný, teda pre zdravotníctvo a sociálne veci, čiže odzneli ešte skôr ako boli rokovania s odborármi. Pán poslanec Jakuš bol spoločným spravodajcom aj vo výbore, predniesol tie návrhy, tým ma predbehol, ale tie isté myšlienky sme mali už vo výbore. Považujem z vašej strany za nekorektné vynášanie interných klubových dohôd, nepatrí to sem, myslím, že to bola interná záležitosť a takou mala zostať.

Ešte záverečná poznámka. Asi ste sa preriekli, keď ste hovorili, že odborári v daždi protestoval proti vášmu návrhu zákona. Je to vládny návrh zákona a protestovali v daždi v máji, keď sa otváral parlament. Asi ste sa preriekli.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Bogdan s faktickou poznámkou.

Poslanec P. Bogdan:

Vážené kolegyne a kolegovia, mal by som ešte veľmi krátky pozmeňovací návrh. Do záveru, čo sa týka účinností zákona, by som navrhoval doplniť text: článok I § 7 odsek 5, alebo ak bude schválený návrh pána poslanca Ftáčnika, potom odsek 6, nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Umožní sa tým, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ešte pred nadobudnutím účinnosti zvyšnej časti zákona vydalo vyhlášku o podrobnostiach spôsobu zisťovania príjmov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pani poslankyňa Keltošová. Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

vzhľadom na to, že tu už odznelo veľa pozmeňovacích návrhov, ktoré som chcela predniesť, a ktoré predniesol môj kolega pán Ftáčnik, z miesta chcem predniesť, len pozmeňovací

resp. doplňovací návrh k § 2 ods. 2 písm. b/, kde by som chcela doplniť, že ide o rozhodnutie príslušného orgánu na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu. To je jedna zmena. A potom k § 15 doplniť názov "výplata dávok".

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? / Nikto. /

V takom prípade vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Brocka?

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

dovoľte, aby som sa na začiatku zmienil o určitých základných okruhoch, ku ktorým boli vznesené jednotlivé pripomienky v rozprave.

Tento návrh zákona je predkladaný v súlade s programovým vyhlásením vlády. Prídavky na deti a príplatok k prídavku na deti je prvou štátnou dávkou sociálnej podpory. V rozpracovanom zákone alebo v zásadách o štátnej sociálnej podpore sa uvažuje s ďalšími dávkami, ktoré sú určené a smerované k rodinám. Je to sociálny príspevok na bývanie, na štúdium, na cestovné. Ak sa v tomto návrhu zákona dávajú pozmeňovacie návrhy v tom smere, že sa prídavky na deti podstatne zvyšujú, tak vo väzbe na štátny rozpočet na budúci rok vlastne sa zužuje možnosť aj môjho ministerstva prispievať

určitými čiastkami na ostatné dávky štátnej sociálnej podpory, ktoré by mali byť výrazom adresnosti a efektívnosti týchto dávok do sociálnej sféry.

K pripomienkam, ktoré smerujú k tomu, aby sa z prídavkov na deti stali dávky, ktoré sa vlastne valorizujú automaticky so zmenou zákona o životnom minime, chcem povedať, že tento valorizačný mechanizmus nepatrí do týchto dávok, špeciálne medzi dávky štátnej sociálnej podpory. Valorizačný mechanizmus sa totiž zavádza a je zakotvený v dávkach, ktoré sú odvodené od pracovného príjmu a takýmto prídavky na deti nie sú. Prídavky na deti už nebudú nemocenskou dávkou, sú dávkou štátnej sociálnej podpory. To znamená, ak všetci tu hovoríte o tom, že sa 9 rokov nerobilo nič s prídavkami na deti, predpokladám, že ďalšia úprava by nebola za 9 rokov, ale ak sa hospodárska situácia zlepší, štát ich môže poskytovať v podstatne vyššej miere ako doteraz. Čiže, valorizačný mechanizmus je veľmi vážny precedens v dávkach štátnej sociálnej podpory a vlastne umožňuje alebo na druhej strane neumožňuje zlacňovať veľmi predražený systém sociálnej starostlivosti zdedený ešte z predchádzajúceho režimu.

Chcem upozorniť, že prídavky na deti sú prídavkom, to znamená, že tieto dávky nemajú alebo nemôžu, ani si nerobia nárok na to, že pokryjú všetky potreby spojené s výživou a s výchovou dieťaťa. Je to len príspevok. Preto argumenty o tom, aká je to čiastka spotrebných výdavkov, chápem, ale, bohužiaľ, to je výsledok či realita tejto spoločnosti po predchádzajúcich desaťročiach.

Otázka príjmových kategórií - v návrhu zákonu sú navrhnuté dve príjmové kategórie. V pozmeňovacích návrhoch v rozprave sa tu objavil napríklad návrh odborárov, aby bola len jedna alternatíva. Pozrite sa, tam, kde sú bohaté ekonomiky, tam kde nie je treba šetriť prostriedky do sociálnej sféry a kde je podstatne viac peňazí, príjmy sa nesledujú a dáva

sa všetkým, dáva sa rovnako a dáva sa veľa. Práve naša situácia Je podstatne iná. Chceli sme, aby prostriedky, ktoré v rozpočte na tieto dávky sú, boli adresné, aby sa poskytovali skôr tým, ktorí sú na ne viac odkázaní. Preto sa tu zaviedol systém sledovania príjmov. Nakoniec, to nie je nový návrh alebo výmysel tohto návrhu zákona, ten tu je vlastne už dva roky. To, že sú zavedené dve hranice, je preto, že vlastne podrobnejšie zaokrúhľujeme a sledujeme výšku príjmov v rodinách. A prijali sme zásadu, že z hľadiska solidarity s chudobnejšími sú prídavky na deti pre tých, ktorí majú nižší príjem, vyššie. Zjednodušene povedané, do hranice jeden a pol násobku životného minima sa týmto deťom premieta do prídavku na deti aj teraz jestvujúci štátny vyrovnávací príspevok. Tým, ktorí majú príjmy vyššie, ktorí v početných prípadoch už teraz nedostávali štátny vyrovnávací príspevok, sa táto dávka nepremieta, ale sú mierne vyššie ako je terajší stav. No a to, že sme prijali zásadu, ktorá je premietnutá v tomto návrhu, že od príjmu dvojnásobku životného minima by sa už nemali poskytovať, rovnako na jednej strane je výrazom možnosti štátneho rozpočtu a na druhej strane, myslím si, že vôbec to, že sa za hranicu považuje nie absolútna suma, ale násobky životného minima konkrétnej rodiny, je spravodlivé a nikoho nediskriminujúce.

Konkrétny príklad: zobral som štvorčlennú rodinu - dvaja rodičia a dve deti. Tých kombinácií rodín s rôznym počtom detí, s rôznymi vekovými kategóriami, je veľmi veľa. To znamená, že ak vám sa zdá, že príjem alebo dvojnásobok životného minima štvorčlennej rodiny je 12 tisíc Sk a že vlastne táto rodina už by nedostávala prídavky na deti, hoci teraz dostávala, lebo bola hranica 16 800 SK, tak áno, ale myslím si, že vo vzťahu k tým, ktorí mali 3 alebo 4 deti, to bolo nespravodlivé. Dvojnásobok životného minima päťčlennej rodiny je 16 000 Sk, dvojnásobok životného minima šesťčlennej rodiny je 19 100 Sk. Jednoducho, v tomto je ten prístup maximálne spravodlivý. To, že sme zvolili dve hranice,

vychádzame z toho, že tým chudobnejším je potrebné pomáhať viac.

Otázka dvoch vekových kategórií je zasa vec na jednej strane zaokrúhľovania, keď sa prerozdeľujú tieto prostriedky, a na druhej strane je to reakcia na terajší stav a v prechodnom období na negatívny dopad najmä na mladé rodiny, ktoré majú deti do 6 rokov. Preto sme zvolili dve vekové kategórie alebo dve pásma s tým, že sme sa vlastne nedržali dôsledne rozdelenia deti podlá vekových kategórií, ako sú zakotvené v zákone o životnom minime, a to z jednoduchého dôvodu, že podľa takéhoto prístupu by práve rodiny, ktoré majú deti do 6 rokov, dostali po novom podstatne menej prídavkov na deti, ako dostávajú teraz. Čiže tým, že sme zlúčili tieto dve kategórie do 6 a do 10 rokov rovnako deťom do 6 rokov sa poskytuje vyššia dávka, ak ako bola pôvodne navrhnutá deťom od 6 do 10 rokov.

Bolo by asi potrebné ešte sa zmieniť o dopade na štátny rozpočet, aj keď to už pán poslanec Ftáčnik vlastne povedal. Na druhej strane predniesol odborársky návrh, ten alternatívny, ktorý rovnako zvyšuje výdavky zo štátneho rozpočtu. Nakoniec, on si len osvojil návrh a predniesol stanovisko odborov, ale je to trošku v rozpore so snahou adresnejšie a efektívnejšie využívať to málo prostriedkov, ktoré v rozpočte sú.

Teraz, ak dovolíte, by som sa vyjadril k pozmeňovacím návrhom jednotlivých poslancov, ktoré odzneli v rozprave.

K prvému návrhu poslanca Jakuša, ktorý si osvojil a navrhol hlasovať an blok o všetkých 8 pozmeňovacích návrhoch zo spoločnej správy - súhlasím, ale s tou zmenou, ktorú navrhol poslanec Lauko, že pripomienka pod bodom 8 nie je úplne v poriadku a lepší návrh je ten, ktorý predniesol poslanec Lauko.

Ďalšia pripomienka poslanca Jakuša bola k § 6. To je vlastne ten základný a zásadný návrh, aby prídavky na deti boli percentuálnou sumou zo životného minima v dvoch kategóriách - do jedenapolnásobku životného minima 50 % a medzi jedenapol a dvojnásobkom životného minima 33 %. Tento návrh je určitým spôsobom rovnako nedokonalý nielen preto, že znamená v prvej skupine prekročenie alebo zvýšené čerpanie výdavkov rozpočtu, ale na druhej strane najmä tým, že vlastne zase tá kategória detí do 6 rokov je v tomto návrhu menej ako je vo vládnom návrhu. Čiže na jednej strane, ak by sme prijali pozmeňovací návrh poslanca Jakuša a nové znenie § 6, tak by sme pridali tým chudobnejším viac, ako je vo vládnom návrhu, ale zase tej druhej skupine, práve tým deťom do 6 rokov, je tam navrhnutá nižšia suma. V tomto prípade zostávam pri vládnom návrhu a neodporúčam tento prijať.

Poslanec Jakuš mal ďalej pozmeňovací návrh - na strane 5 navrhuje nové znenie odkazu 6. To je § 19 zákona 172 o vysokých školách. Neodporúčam prijať tento pozmeňovací návrh z jednoduchého dôvodu, lebo v rámci legislatívneho pripomienkovania tento návrh bol odsúhlasený ministerstvom školstva, čiže ten odkaz pod číslom 6 je správny.

Ďalší pozmeňovací návrh - v článku V ods. 3 vynechať v prvej vete "ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok a diéta" - s tým súhlasím, je to vylepšujúci návrh, je potrebné to podporiť. K § 19 - to je ďalšia, myslím, že posledná pripomienka poslanca Jakuša - zvýšiť sumy pre ťažko zdravotne postihnuté deti z 500 na 600 a zo 700 na 1000. Súhlasím s týmto pozmeňovacím návrhom. A takisto bol pozmeňovací návrh k účinnosti zákona od 1. septembra 1994 v článku XIII. Rovnako ho odporúčam prijať.

Pani poslankyňa Aibeková vyzdvihla klady, upozornila na zápory návrhu zákona, chýba jej koncepcia rodinnej politiky,

ďalej, že by tieto dávky mali poskytovať alebo vykonávať iba štátne orgány, v § 9 ods. 1 navrhla aj určité úpravy. Áno, uvedomujeme si, že v budúcnosti to aj tak bude, že tieto štátne sociálne dávky sa budú vyplácať cez štátny orgán, ale nakoľko tento vážny a dôležitý zákon sa zavádza v prechodnom období, kedy ani štátna správa nie je pripravená na to, aby mohla zabezpečovať výkon týchto dávok, nakoľko teraz tieto dávky sa poskytujú zamestnávateľom, úradmi práce, Národnou poisťovňou a obvodnými oddeleniami sociálnych vecí na obvodných úradoch, v prechodnom období zachovávame taký istý stav ako je doteraz. Všetci, ktorí tieto dávky doteraz poskytovali, vedia ako s nimi nakladať. Takže, neodporúčam prijať pozmeňovacie návrhy v § 9 a následne v § 10, lebo by to podstatne skomplikovalo situáciu a znamenalo by to potrebu zvýšiť počet pracovníkov vo všeobecnej štátnej správe na poskytovanie týchto dávok.

Priklonila sa k návrhu poslanca Jakuša v súvislosti s § 6, k tomu som už hovoril. Súhlasila s § 6, ale so zmenou, že posúva hranice z jedenapolnásobku na dvojnásobok a z dvojnásobku na dvaapolnásobok. Táto zmena by vlastne spôsobila, že by sme sa vrátili pred rok 1993. Síce by sme mnohým späť zaviedli vyššie dávky, ktoré už v tejto chvíli nedostávali preto, že mali príjem vyšší ako 12 tisíc korún a štátny vyrovnávací príspevok nedostávali. Ak by sa tá hranica posunula na dvaapolnásobok životného minima, potom nevidím dôvod, prečo by sme mali vôbec sledovať príjem. Priklonila sa k štyrom kategóriám. V pripomienke k § 11 ods. 2 navrhuje nové znenie a doplniť "a základné osobné potreby". Súhlasím s týmto pozmeňovacím návrhom.

Pani poslankyňa Novotná - chýba jej určenie koncepcie rodinnej politiky. Potom rovnako si zvolila príklad štvorčlennej rodiny a argumentovala tým, že 9 600 korún ako jedenapolnásobok životného minima štvorčlennej rodiny je menej ako 12 tisíc. Je menej, ale je to na druhej strane spravodlivé voči tým, ktorí majú 5 detí. Zvolený prístup a násobok životného minima, myslím si, je spravodlivý, lebo absolútna suma, teda hranica vyjadrená absolútnymi sumami diskriminovala všetkých, ktorí mali viac detí a mali dobrý príjem.

Chcel by som povedať, že tu bolo viacero pozmeňovacích návrhov a veľmi emotívnych vyjadrení. Musím sa vám priznať, že tento návrh zákona sme nevymysleli na ministerstve, len sme ho zdedili a upravili sme v ňom určité veci, ktoré sme považovali za spravodlivejšie a lepšie. V tom návrhu, ktorý bol na ministerstve, boli stanovené absolútne sumy, a to 4, 7, 10, 13 tisíc korún a ďalšie veci, napríklad otázka výkonu a poskytovania dávok, sa nezmenili. Teda skôr by som sa mohol spýtať mojich predchodcov, ako to mali premyslené alebo pripravené, keď návrh zákona bol taký, že sa počítalo s tým, že sa bude vyplácať cez štyri inštitúcie tak, ako je to v návrhu bezo zmeny.

Pani Valčeková v § 19 ods. 2 výšku príplatku na ťažko zdravotne postihnuté deti navrhuje z 500 na 700 a z l 000 na 1 400. To je ešte väčšie zvýšenie. Odobril som predchádzajúci návrh poslanca Jakuša, ak ten prejde, myslím si, že tento návrh je potom bezpredmetný.

Pán Michelko mal pripomienky, že platcom dávky sú právnické osoby, ktoré sú vykonávateľom nemocenského poistenia a že to už nie je dávka nemocenského poistenia. Súhlasím s ním, ale vysvetlil som, že ide o prechodné obdobie, kedy je to nevyhnutné, nakoľko by sme vlastne nemohli vôbec pristúpiť k novému poskytovaniu týchto dávok, ak by sme boli tak dôslední, že by to malo byť len cez štátnu správu. Argumentoval, že nie je riešená valorizácia. Vysvetlil som, že dávky štátnej sociálnej podpory by nemali podliehať valorizácii. Myslíme si, že to je vecou iných dávok, ktoré sa odvodzujú z pracovného príjmu. Návrh na uznesenie Národnej rady - je to v § 7, čiže považujem to za nadbytočné. A s pripomienkou, že na strane 20 chýba číslo zákona, ak je to tak, samozrejme, súhlasím.

Poslanec Lauko navrhol vyňať zo spoločnej správy bod 8. odporúčam prijať jeho pozmeňovací návrh, je lepší.

Pani poslankyňa Keltošová mala legislatívno-technické pripomienky, ktoré vylepšujú znenie. Súhlasím a myslím si, že niektoré sú už aj v spoločnej správe, čiže budete o nich hlasovať. Pani poslankyňa mala na mňa niekoľko otázok, ktoré žiada podrobne vysvetliť. Preexponovane tvrdí, že vláda v tripartite totálne zlyhala, nedodržiava sa koncepcia transformácie sociálnej sféry, aká je väzba tohto zákona na rozpočet 1995, parlament supluje vládu. Myslím si, že to ani nepatrí do prerokúvania tohto bodu, lebo nemám pocit, že by parlament suploval vládu, vôbec si nemyslím, že vláda zlyhala v tripartite, a ak v tripartite je iný názor jedného zo sociálnych partnerov, to ešte neznamená, že niekto zlyhal. Posledné slovo má vždy parlament. Aj keď sú výhrady, zákon ide E výhradami a vy máte posledné slovo, vy rozhodujete o tom, ako to bude.

Väzba na rozpočet 1995 - pán poslanec Ftáčnik to povedal, že tento zákon nemá väzbu na rozpočet 1994 z jednoduchého dôvodu. Ak by ste predložený návrh zákona schválili v tom znení, ako ho predkladá vláda, by mal dopad na rozpočet 9, 1 miliardy korún na tento rok. Je to plus 2, 5 miliardy, ktorá v rozpočte krytá nie je. Takže, táto väzba je taká, že sa bude novelizovať zákon o štátnom rozpočte, a je všeobecná zhoda práve preto, že je Medzinárodný rok rodiny a že tejto spoločnosti stojí za to, aby našla tieto prostriedky inde, aby ich mohla dať rodinám s deťmi - chudobnejším viac, bohatším menej. Myslím si, že tie zákony, ktoré ste nakoniec preberali, súviseli s týmto problémom. Pán poslanec Ftáčnik povedal, aký to bude mať dopad na budúci rok, že to bude 9, 3 mld korún. Je to viac ako v tomto roku, teda

množstvo prostriedkov poskytovaných zo strany štátu rodinám s deťmi sa zvyšuje, ale chcem znovu upozorniť, že to nie je jediná dávka, ktorú bude štát poskytovať rodinám s deťmi.

Pán poslanec Dubovan tu vlastne lobbuje za úrady práce, aby úrady práce neposkytovali prídavky na deti najmä tým, ktorí už nie sú poberateľmi hmotného zabezpečenia cez úrady práce a už sú vlastne na dávkach sociálnej starostlivosti na obvodných úradoch, na oddeleniach sociálnych vecí. Viem, že na úradoch práce sú zaťažení a majú inú náplň, že agenda s prídavkami na deti ich zbytočne oberá o čas, ktorý by mali venovať sprostredkovateľskej práci, ale paradox je v tom, že ani na oddeleniach sociálnych veci obvodných úradov nie je situácia o nič lepšia, lebo práve nárast agendy a množstvo práce s vyplácaním dávok sociálnej starostlivosti je možno ešte väčší, ako na úradoch práce. V rámci pripomienkového konania som navrhoval určitý kompromis - ak úrady práce, ktoré majú ľudí, ktorí toto robili, a majú aj určité prostriedky, by súhlasili s presunom osôb alebo prostriedkov práve na tieto oddelenia, budeme s tým súhlasiť. Nestalo sa tak, preto odporúčam, aby stav v tomto prechodnom období bol taký ako doteraz. Ale je to na vás, ak chcete pomoci úradom práce, budete podporovať jeho návrh, ak chcete pomôcť oddeleniam sociálnych vecí na obvodných úradoch, tak budete proti jeho návrhu.

Pán poslanec Ftáčnik tu tlmočil odborársky návrh. Už som k nemu povedal svoj názor, že ho neodporúčam.

So zmocnením vlády je to rovnako ako so zakotvenou valorizáciou. Otázka náhlej zmeny príjmovej situácie občanov - o tom sme veľmi dlho diskutovali. Bude možno nie ojedinelým prípadom, že niekto stratí zamestnanie - a výhodné zamestnanie - to znamená, že normálne by nemal dostávať prídavky na deti, a teraz zrazu by mu to vychádzalo. Čo s takým človekom? Chcem upozorniť, že prídavky na deti sú z hľadiska

dĺžky poskytovania tejto dávky štátom dlhodobou dávkou, lebo sa vyplácajú vlastne do 25. roku veku. Ak u niekoho sa zmení situácia v priebehu roka, ak dávky nedostával preto, že mal vysoký príjem, už v ďalšom roku ich bude dostávať, lebo mu to bude znovu vychádzali. Ak by sa dostal pod hranicu životného minima, je riešený sociálnou sieťou v rámci dávok sociálnej starostlivosti. Ak by sme vo všeobecnosti mali vyriešiť, tento problém, museli by sme sa vrátiť, k mesačnému testovaniu a preukazovaniu príjmov. Keď sme prijali zásadu, že raz za rok sa preukáže výška príjmu, sú tu určité zaokrúhlenia a negatívny dopad v jednotlivých prípadoch.

Čo sa týka dôchodcov, ten návrh sa mi páči, aj keď ideme v ďalšom bode zvyšovať dôchodky, nebude to taký dopad, oni si to zaslúžia. Teda spôsob riešenia náhlej zmeny príjmovej situácie dôchodcov odporúčam prijať. Aj ďalší pozmeňovací návrh o priorite matky ako príjemcu prídavku na deti odporúčam prijať.

To je zatiaľ všetko. Páni poslanci, panie poslankyne, myslím si, že to nie je zlý zákon, myslím si, že ak ho podporíte, preukážete tým vysokú mieru zodpovednosti a nielen vo vzťahu k tomuto rozpočtu a k tej situácii, v akej sa nachádzame, ale myslím si, že aj z hľadiska budúcnosti.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi, žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Prepáčte, ešte sú faktické poznámky. Prosím, pani poslankyňa Novotná.

Poslankyňa A. Novotná:

Pán minister, vaša argumentácia v otázke hranice príjmov a počtu deti bola mimoriadne nepresvedčivá. Upozornila som vás, že ste nevytvorili najprv koncepciu rodinnej politiky, inými slovami, koľkodetné rodiny bude štát podporovať. Týmto návrhom zákona vzhľadom k rodinným prídavkom bude pre ženy - prvorodičky výhodnejšie, keď budú rodiť nie jedno dieťa, ale hneď trojčatá až pätorčatá, pretože rodina s jedným dieťaťom prakticky nemá šancu dostať rodinné prídavky, a tým by hádam bolo aj vhodné zmeniť názov zákona nie na prídavky na deti, ale prídavky niektorým deťom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

pýtali ste sa, ako to mala predchádzajúca vláda vymyslené, pokiaľ išlo o výkon cez Národnú poisťovňu. Jednoducho, na zmluvnom základe, tak ako je to riešené s Fondom zamestnanosti. Toto sú štátne dávky, čiže mala by to byť zmluva medzi Národnou poisťovňou ako verejnoprávnou inštitúciou a štátom. To je na vašu prvú otázku.

Po druhé - neodpovedali ste mi na otázku ako sa bude riešiť kontrola uplatňovania nárokov, keďže tieto dávky budú vyplácané cez Národnú poisťovňu a sú to štátne dávky.

A po tretie - mám len takú malú poznámku, pokiaľ ide o dohodu medzi úradmi práce a oddeleniami sociálnych vecí. Oddelenia sociálnych vecí sú preťažené, úrady práce takisto, viem o tomto probléme, ale to sa nedá riešiť na báze priateľských dohôd, ako ste to navrhli, medzi pracovníkmi na okresoch. To by bolo treba riešiť novou právnou úpravou, Ktorú treba pripraviť a nenechávať to na výkon v teréne, pretože ich priateľské dohody zatiaľ končili na nule. Predpokladám, že na tomto sa dohodneme obidvaja, že v tomto stave sa nedá spoliehať len na sily týchto pracovníkov, ktorých nie je dosť. Je ich málo. Takže, prosila by som ešte odpoveď na tú otázku kontroly cez Národnú poisťovňu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Keltošovej. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo. Iba veľmi kratúčko chcem povedať v štyrom vekovým kategóriám, keďže viacerí sme k tomu vystúpili, aby neboli dve, ale štyri, ako je v zákone o životnom minime.

Pán minister síce túto filozofiu odmietol, argumentoval aj tým, že deti do 6 rokov by podlá tohto návrhu strácali. Áno, strácali by, ale iba v druhom príjmovom pásme, kde by bol rozdiel pre deti do 6 rokov mínus 40 Sk. V prvom príjmovom pásme by zostali na rovnakej úrovni, ako je vládny návrh. A druhý argument, že chudobnejším by sa dostalo viac, vlastne toto rozdelenie akceptuje, tam by naozaj tí, ktorí majú menej dostali viac, väčšie sumy, čiže podľa príjmového pásma by sa in zvyšovalo. A myslím si, že toto delenie naozaj zodpovedá aj vývinovej požiadavke, lebo je to predškolský vek, školský vek - prvý stupeň vzdelávania, školský vek

- druhý stupeň vzdelávania, a potom štvrté pásmo je ako vyššie - vzdelanie stredná a vysoká škola. Aj z odborného hľadiska by to spĺňalo podmienky, tak sa predsa len prihováram, keby pri hlasovaní kolegovia tento návrh akceptovali.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Aibekovej. Slovo má pani poslankyňa Ťavodová.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Pán predsedajúci, mám len zopár slov k pánu ministrovi.

Obdivujem pána ministra ako ľahko mení názor. Ešte nedávno ako poslanec tohto parlamentu pri prerokúvaní sociálnych zákonov ho vôbec nezaujímali reálne možnosti štátu. Teraz už áno. Zmenil aj názor v zmysle hraníc príjmov najmä čo sa týka zákona o prídavkoch na deti. V zákone o štátnom rozpočte minulá vláda určila hranicu približne 16 tisíc korún a pre štátny vyrovnávací príspevok hranicu 12 tisíc korún. Poslanec KDH - nepamätám si už presne meno, neviem, či to nebol pán poslanec Tahy - navrhol novelizáciu tohoto zákona v tom zmysle, že tieto hranice boli zrušené. Zákon v parlamente prešiel, premiér vtedajšej vlády pán Mečiar tento zákon nepodpísal. Za to bol chudák dlhú dobu pri každej príležitosti v masmédiách osočovaný, že tým veľmi uškodil občanom tohto štátu. Teraz sa hranice určujú prísnejšie. Občanom sa už škodiť nebude?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Ťavodovej. Slovo má pán poslanec Čarnogurský s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Čarnogurský:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som oceniť diskusiu k tomuto návrhu zákona, ktorá, myslím si, je prevažne vecná, a hľadá sa tu vecne najlepšie riešenie, ako po stránke organizačnej zaúradovať rozdeľovanie týchto dávok, ako aj po stránke finančnej, to znamená dopadu na štátny rozpočet. V tomto tóne by som bol rád, keby sme dostali ďalšie vysvetlenie predovšetkým k doplňovaciemu návrhu pána poslanca Ftáčnika, ktorý znamená dopad na štátny rozpočet, teda naviac oproti vládnemu návrhu v tomto roku 300 miliónov korún, na budúci rok okolo 800 alebo 900 miliónov korún. A keď tu máme podpredsedníčku vlády pani Schmögnerovú a ministra financií pána Filkusa, bo by som rád, keby sa vyjadrili k tomuto návrhu pána poslanca Ftáčnika a zaujali k nemu stanovisko z hľadiska finančného, to znamená z hľadiska dopadu na štátny rozpočet.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Čarnogurskému. Slovo má pán poslanec Brňák s faktickou poznámkou.

Poslanec P. Brňák:

Pán minister, pri všetkej úcte k honoru funkcie ministra ako takého by som chcel slušne a istým spôsobom aj taktne namietať proti vami použitej formulácii "moje ministerstvo". Veľmi to pripomína toho kráľa z rozprávky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Brňákovi. Slovo má pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci,

moja faktická poznámka nebude vecná ale procedurálna. Prosím, keby sme držali parlamentný úzus. Toto nie je nejaká volná debata, ale rokovanie parlamentu o návrhu zákona a prebieha tak, že najprv vystúpi navrhovateľ, potom spravodajca, potom je rozprava, v ktorej poslanci môžu rozprávať, potom vystúpi v záverečnom slove predkladateľ a spravodajca. Podľa § 37 žiadne faktické poznámky nie sú po ukončení rozpravy dovolené. Poslanci sa mali možnosť pýtať ministra, on má právo odpovedať, neodpovedať počas rozpravy. To je úzus, ktorý by mal platiť, pretože tu budeme diskutovať donekonečna. Aj otázka pána poslanca Čarnogurského na predstaviteľov vlády môže otvoriť znovu rozpravu. Nenamietam, ale chcem povedať, že pán poslanec Jakuš ako spoločný spravodajca má pripravenú informáciu o dopade na štátny rozpočet na budúci rok, to je tá vecná časť tej poznámky. Ale prosím, keby sme držali úzus, že komentovať vystúpenie ministra jednoducho nepatrí do rokovania o zákonoch, to môžu poslanci robiť na tlačových konferenciách alebo v rozprave. Rozprava skončila, niet o čom vystupovať. Procedúra to nedovoľuje.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

o slovo sa prihlásil pán minister Filkus. Týmto otváram znova rozpravu. Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, prepáčte, že opätovne vystupujem, ale chcel by som reagovať, na vystúpenie pána poslanca Ftáčnika. Pán poslanec Ftáčnik, keď som navrhol uznesenie, v rámci ktorého by sme upustili od všetkých obyčajov a zvyklostí, ktorými sa riadil tento parlament v minulosti, a treba povedať, že aj toto je takáto obyčaj, pretože už viackrát poslanci reagovali faktickými poznámkami na vystúpenie ministrov po skončení rozpravy, vy sám ste návrh tohto uznesenia nepodporili.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán minister, máte slovo. Minister financií SR R. Filkus:

Samozrejme, chcem, aby ste posúdili, či môžem vystúpiť alebo nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Máte právo na slovo a tým otvárate rozpravu. Minister financií SR R. Filkus:

Chcem odpovedať pánu poslancovi Čarnogurskému, lebo sa pýtal vecne na problém, ktorý treba objasniť, aby všetci vedeli, na čom sme z pohľadu rozpočtu. Na rok 1994 máme na rodinné prídavky dohromady 6 200 miliónov korún. Tých 300 miliónov, o ktorých sa hovorí, vôbec nie sú ničím kryté a pôjdu na úkor deficitu štátneho rozpočtu. Chcem vám ešte povedať, že v roku 1994 na štátny vyrovnávací príspevok, čo vôbec nebolo v rozpočte, ale v rámci rizík sme tento problém vyriešili a rátame s 1, 9 až 2, 1 miliardou. V rozpočte na rok 1995 ste hovorili o 800 alebo 900 miliónoch, to je takisto na úkor zvýšenia deficitu štátneho rozpočtu. To nie je kryté, ani zahrnuté do rozpočtu. Uzavieram: ako 300 miliónov tento rok tak 800 alebo 900 na budúci rok ide v neprospech deficitu štátneho rozpočtu. Tým sa zvýši celý balík deficitu štátneho rozpočtu. Ak rozhodnete, a považujete tieto priority za také, že to treba urobiť, samozrejme, akceptujem to.

Pán poslanec Čarnogurský sa pýta, čo odporúčam. Ja ako fiškálny agent toto veľmi rád používam, lebo som z tohto hľadiska zodpovedný. Samozrejme, mám záujem neprekročiť deficit štátneho rozpočtu a držať sa dohovoreného deficitu štátneho rozpočtu, lebo sme ho viazali na makroekonomické východiská, viazali sme ho na podmienky Medzinárodného menového fondu, viazali sme ho na potreby jednotlivých odvetví, rezortov, kapitol, tak samozrejme, mám záujem udržať ten deficit tak, ako sme - možno to znie veľmi emotívne - sľúbili, ale ja ten sľub chcem dodržať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik sa hlási do rozpravy. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené dámy a páni,

dovoľte ešte raz vystúpiť, v rozprave k otázke, ktorá tu zaznela, a to je finančná náročnosť, navrhovaných troch alternatív - vládny návrh, návrh pána poslanca Jakuša, návrh, ktorý som predniesol ja ako výsledok istej dohody alebo diskusie s predstaviteľmi odborov. Ide o rozpočet resp. o náročnosť, ktorú bude znamenať pre rok 1994 a náročnosť pre rok 1995.

Dovoľte byť celkom konkrétny. Ak budeme vyplácať rodinné prídavky, štátny vyrovnávací príspevok a výchovné podľa doterajších predpisov do konca augusta, čo máme v úmysle, ak prijmeme tento zákon, uplatníme na to resp. spotrebujeme na to, keďže to mesačne činí 683, 5 milióna korún, 5 468 miliónov korún. To vyplatíme do konca augusta podľa doterajších predpisov. Keby sme prijali vládny návrh zákona v nezmenenej podobe, teda bez pozmeňovacích návrhov, zvýšili by sme potrebnosť na jeden mesiac na čiastku 777 miliónov, a do konca roku by sme vyplatili ešte 3 108 miliónov korún. Dokopy táto suma je na úrovni 8 600 miliónov korún, teda je o 500 miliónov menšia, ako povedal pán minister Brocka, ktorý povedal, že štátny rozpočet ráta s rizikom až 9, 1 miliardy korún pri vyplácaní rodinných prídavkov a štátneho vyrovnávacieho príspevku resp. nového systému rodinných prídavkov do konca roku. Áno, 2, 5 miliardy je rozdiel medzi 9, 1 a 6, 6 miliardy, ktoré minulá vláda vložila do rozpočtu na rodinné prídavky bez toho, aby zakalkulovala vyplácanie štátneho vyrovnávacieho príspevku.

Prečo teda vychádza nižšia suma? Vychádza nižšia preto, že skutočný okruh poberateľov rodinných prídavkov, pretože teraz sa vypláca skutočne podľa doterajších predpisov, je nižší, ako sa počítalo v štátnom rozpočte, preto tá suma je o čosi nižšia. To znamená, že v tomto roku neprekročíme pri vládnom návrhu čiastku 9, 1 miliardy korún. Návrh, ktorý predniesol pán poslanec Jakuš, by pre tento rok priniesol miesto 3, 1 miliardy 3 364 miliónov. Zvýšenie je teda o 256 miliónov korún. Moje vyjadrenie v tlači, že je to 300 miliónov korún, bolo istým zaokrúhlením, presný prepočet je 256 miliónov viac oproti vládnemu návrhu v tomto roku. Celkove by však tá čiastka stále bola 8, 8 miliardy korún, to znamená, neohrozí 9, 1 mld, ešte stále by sme tým získali 300 miliónov korún v tohtoročnom rozpočte.

Návrh, ktorý som predniesol ako výsledok dohody s predstaviteľmi odborov, má náročnosť 3 320 miliónov, pretože mesačne vyžaduje asi o 11 miliónov menej, ako návrh pána poslanca Jakuša. To znamená, že jeho riziko je na úrovni 202 miliónov korún viac ako vládny návrh pre tento rok. Inými slovami, neprekročíme očakávanie a úpravu resp. návrh, ktorý je pripravený a o ktorom budeme rokovať, možno dnes, možno zajtra, o úprave štátneho rozpočtu, kde sa suma na rodinné prídavky v tomto roku rozpočtovala ako 9, 1 miliardy korún, neprekročí. Iná je otázka budúceho rozpočtového roku, kde nový systém rodinných prídavkov bude pôsobiť, celoročne. Celoročne si vládny návrh vyžaduje sumu 9 324 miliónov korún, 9, 3 miliardy, keď tých 24 miliónov necháme kdesi bokom. Znamená to, že je to o 200 miliónov viac, ako sa rátalo v tom riziku na tento rok. Ak by sme prijali návrh pána poslanca Jakuša, teda urobili dve pásma, 50 % a 33 % zo zákona o životnom minime, potrebovali by sme celoročne sumu 10 miliárd aj nejaké drobné. Rozdiel oproti vládnemu návrhu je 768 miliónov korún pre budúci rok. Oproti vládnemu návrhu návrh pána poslanca Jakuša zvyšuje nároky v rozpočte na rodinné prídavky o 768 miliónov korún. Návrh, ktorý som predniesol ako výsledok dohody s odbormi, je drahší oproti vládnemu návrhu o 660 miliónov korún, teda je o 11 miliónov mesačne nižší ako je návrh pána poslanca Jakuša. To je teda riziko pozmeňovacích návrhov, ktoré sme tu predniesli z hľadiska úpravy a väzby na zákon o životnom minime. Toto sú sumy, o ktorých budeme rozhodovať.

Ďakujem za vašu pozornosť.. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Chce sa ešte niekto vyjadriť? Prosím, pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, predo mnou bol ešte pán poslanec Výboch, takže dala by som mu prednosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec sa vzdal slova. Prosím, ešte je znova otvorená rozprava.

Poslankyňa O. Keltošová:

Pán poslanec Ftáčnik, pokiaľ ide o tie čísla, ktoré ste uvádzali, sú správne. Chcem len kolegom a kolegyniam pripomenúť, že minulý rok na jar, keď táto snemovňa neschválila zrušenie štátneho vyrovnávacieho príspevku, vznikla - ľudovo povedané - sekera v rozpočte len pre rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 4, 6 miliardy, čo som aj predniesla potom v našom gestorskom výbore. Napriek tomu rozpočet neskolaboval, viete, že príjmová časť rozpočtu postupne umožňovala vyplácanie všetkých dávok, vrátane štátneho vyrovnávacieho príspevku, čiže v tomto by som podporila návrh poslanca Jakuša. Len to som chcela povedať na doplnenie a na objasnenie celej situácie.

A ešte by som vám chcela pripomenúť článok 8 generálnej dohody, ktorú sme uzavreli na jar tohto roku s odbormi, ktorá, žiaľ, dnes už asi nie je aktuálna. Tento článok hovorí, že sme sa v tomto zaviazali, že pri prerokúvaní opatrení, ktoré budú mať negatívne dopady na sociálnu situáciu obyvateľstva, vláda bude riešiť aj kompenzačné opatrenia na zmiernenie týchto dopadov. Aj toto je podporné stanovisko z mojej strany, pokiaľ ide o návrh pána poslanca Jakuša, aj keď generálna dohoda neplatí.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Keltošovej. Slovo má pán poslanec Čarnogurský s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Čarnogurský:

So záujmom som si vypočul vysvetlenie pána poslanca Ftáčnika, aj pani poslankyne Keltošovej. Ešte raz by som prosil pani podpredsedníčku, keby sa aj ona vyjadrila k týmto číslam a zaujala stanovisko, či si to môžeme dovolili alebo nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani podpredsedníčka Schmögnerová.

Podpredsedníčka vlády SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

nemám teraz v rukách tie čísla, ale bolo povedané, koľko sme na tento rok v rozpočte počítali na detské prídavky, a zároveň aj riziko, ktoré vzniklo z toho, že sa ďalej vyplácal štátny vyrovnávací príspevok. V predchádzajúcom dni sme schválili novely zákonov, ktoré boli presne vypočítané tak, aby sme kryli riziká rozpočtu, ktoré boli odhadnuté tak, ako boli vládou tieto zákony predložené. To znamená, že každé prekročenie alebo každá vaša pozmeňovacia úprava, ktorá ďalej zvýši nárok na rozpočet, bude znamenať, že to pôjde skutočne na úkor deficitu rozpočtu. Takže, musíme vedieť, o čom vlastne rozhodujeme.

Nazdávam sa, že ak sme si dali istý záväzok, aby sme ďalej nezvyšovali deficit rozpočtu so známymi dôsledkami na rast cien, na znehodnocovanie úspor, na kurzové riziká, budeme sa musieť držať tohto záväzku a aj všetky nasledujúce požiadavky v tomto smere korigovať. Žiaľ, na predchádzajúcom zasadnutí Národnej rady sa už prijali niektoré zákony, respektíve novely zákonov, ktoré zvyšujú deficit rozpočtu. Ak dovolíte, uvediem ich. Je to zákon o sociálnom fonde, novela zákona číslo 7 o Národnej poisťovni, ktoré nám ďalej komplikujú situáciu v rozpočte. Neviem teda, či si zoberiete na seba túto zodpovednosť, že ku koncu roku deficit by sa zase zvýšil tak, ako sme si to neželali.

Chcela by som upozorniť na to, že všetky požiadavky, ktoré vzniknú aj z nejakých predbežných rokovaní so sociálnymi partnermi, treba korigovať podľa reálnych možností tohto rozpočtu.

Myslím, že to snáď stačí. Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani podpredsedníčke Schmögnerovej. Slovo má pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

dúfam, že nikto z nás nepochybuje o tom, že niet takej vlády a niet takých poslancov, ktorí by nechceli urobiť populárne opatrenia najmä čo sa týka rodiny, zvýšiť prídavky. Dúfam, že o tom nikto nepochybuje. Druhá vec ja, že tu je istá zodpovednosť za krytie deficitu v štátnom rozpočte. Som

veľmi rád, že teraz vystúpila pani podpredsedníčka a povedala, že všetky tie nepopulárne zákony, ktoré sme tu včera prijímali, boli potrebné práve na to, aby sme kryli tento deficit v rozpočte. A preto chcem pripomenúť poslancom, že hlasovaním rozhodneme, ale aby tí poslanci, ktorí dnes rozhodnú o zvýšení deficitu na tento rok o 256 miliónov a na budúci rok o 660 miliónov, potom v budúcom roku nekritizovali minulú vládu za deficit v rozpočte. Zoznam poslancov, ktorí budú za to hlasovať, si uchováme, dúfam, že ste všetci o tom ubezpečení. /Šum v sále. / To myslím veľmi vážne, to vám ešte pripomeniem, o tom vás ubezpečujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik;

Vážené dámy a páni,

veľmi pozorne som počúval pani podpredsedníčku vlády aj pánov poslancov Čarnogurského a Miklošku, ale chcem zopakovať, čo som pred chvíľou povedal, a čo možno sa v tých číslach stratilo. Ešte raz zopakujem, že vláda Vladimíra Mečiara v rozpočte na rok 1994 vložila sumu 6, 6 miliardy korún ako sumu, ktorá bude určená na výplatu rodinných prídavkov. Nezapočítala sumu potrebnú na vyplácanie štátneho vyrovnávacieho príspevku, to znamená, že už ona založila do rozpočtu, keby to pokračovalo do konca roka, rozpočtovú sekeru 1, 5 miliardy korún, čo je rozdiel medzi 8, 1 a 6, 6.

Vládny návrh, ako som povedal, prináša zvýšenie sumy resp. prostriedkov, ktoré sú potrebné na výplatu rodinných prídavkov v tomto roku, na zhruba 8, 6 miliardy korún. Teda 2 miliardy treba nájsť v rozpočte a vláda rozpočtovala na tento rok 2, 5, pretože sa pôvodne počítalo, že tých poberáteľov prídavkov bude viac, teda aj suma, ktorá bude vynaložená do augusta, bude vyššia. Preto sa rátalo s 9, 1 mld, teda o 2, 5 mld viac, ako tu bolo povedané. Vládny návrh teda zvyšuje tu potrebu zhruba o 2 miliardy a šetrí očakávane 500 miliónov, teda vládny návrh nevytvára schodok. Podobne návrh poslanca Jakuša vyžaduje zhruba 8, 8 čiže je zhruba o 200 až 250 miliónov drahší, ale neprekračuje očakávania vlády, to znamená, že ešte stále šetrí z rozpočtu na tento rok, nevytvára dieru, šetrí 250 miliónov korún a odborársky návrh zhruba to isté - o pár miliónov korún viac. Teda, aby sme presne povedali, čo je v tomto roku.

Pre budúci rok som celkom otvorene povedal, že oproti vládnemu návrhu návrh pána poslanca Jakuša je plus 768 miliónov, odborársky návrh 660 miliónov, ale na budúci rok ešte nemáme rozpočet. Vláda ešte môže povedať - áno, rešpektujem, že zákony takto boli prijaté a zapracujem do rozpočtu výdavky na prídavky na deti v takejto výške a budem ich rozpočtovať, tak ako sú normálne rozpočtované veci, ktoré vyplývajú ako zákonné nároky občana, ktoré mu dáva zákon o prídavkoch, o sociálnej starostlivosti, alebo o čomkoľvek inom.

To znamená, že hovoriť o tom, že zakladáme dieru v budúcoročnom rozpočte, možno len vtedy, ak už poznáme všetky rozpočtové parametre a nerátalo sa s väčším objemom prídavkov ako v tomto roku. Myslím si, že takto zatiaľ vec nestojí.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dieru snáď nie, ale môže zakladať nové napätia.

viem, pánu ministrovi dám slovo, keď sa skončí rozprava. Uzavriem rozpravu a dám mu slovo. Teraz sa hlási pani podpredsedníčka. Prosím, pani podpredsedníčka.

Podpredsedníčka vlády SR B. Schmögnerová:

Pán poslanec Ftáčnik, chcela by som na to reagovať asi v tom smere, že sme už, samozrejme, začali s prípravou rozpočtu aj na rok 1995, už prešli cez vládu aj zásady rozpočtu na rok 1995, a dnes vieme veľmi dobre povedať, aké napätia nás v budúcom roku čakajú. A nerada to hovorím, ale tie napätia budú podstatne výraznejšie ako tento rok, pretože vážení, musíme si uvedomiť, že budeme platiť dlhovú službu, ktorá bude predstavovať asi 40 mld korún. Je to založené aj tým, že vlani sme mali deficit rozpočtu namiesto nuly 23 mld. Z tohto treba platiť, úroky a treba začať, platiť aj istinu. Takže budúci rok bude, žiaľbohu, ešte zložitejší ako tento rok.

Preto s plnou vážnosťou hovorím, nezakladajme si už teraz niečo, o čom vieme, že nebudeme schopní plniť. Preto by som sa skôr prikláňala za tie riešenia, ktoré sú realizovateľné v rámci možnosti tohto roku, ale už aj budúceho roku. Máme už dosť jasné predstavy o tom, ako bude vyzerať, budúcoročný rozpočet. Nie je to celkom tak, že si povieme, že to bude o niekoľko 100 miliónov viac, však nájdeme na to prostriedky. Nájdeme ich len zas tak, ak budeme robiť nejaké ďalšie a znovu nepopulárne opatrenia.

Viete veľmi dobre, že aj keby sa podaril dosiahnuť - a som presvedčená, že sa to podarí dosiahnuť - prírastok hrubého domáceho produktu v budúcom roku aspoň o 2 %, ale každé jedno percento hrubého domáceho produktu do rozpočtu prináša len 1 miliardu naviac, a len rozdiel dlhovej služby medzi týmto rokom a budúcim rokom predstavuje 23 mld. Takže, musíme hľadať prostriedky, ako týchto 23 mld pokryjeme, a nezakladajme zvyšovanie deficitu rozpočtu na budúci rok tohtoročnými rozhodnutiami. Museli by sme zase potom novelizovať zákony, či už ten, ktorý prijmeme dnes, ale hľadať iné spôsoby ako zvýšiť príjmovú stránku rozpočtu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani podpredsedníčke Schmögnerovej. Slovo má pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som znovu len pripomenúť, že ak v roku 1993 vláda Vladimíra Mečiara založila dlh len v tejto oblasti, pokiaľ ide o prídavky na deti a štátny vyrovnávací príspevok 4, 6 mld korún, napriek tomu, že ekonomická situácia nebola taká dobrá, aká sa ukazuje v tomto roku za I. kvartál, som toho názoru, že návrhy, ktoré tu odzneli zo strany SDĽ, ale aj odborárske návrhy, sú oprávnené. Je tu aj určité stanovenie kritérií a priorít. Ak už vopred poviem, že v roku 1995 nevydám taký a taký obnos na tieto účely, pochopiteľne, z tohto hľadiska sa môže zostavovať potom aj štátny rozpočet.

Takže, znovu opakujem, 4, 6 mld, a napriek tomu všetky dávky boli vyplatené. Keďže vidím, že pán minister Brocka sa hlási, chcela by som poprosiť znova o odpovede na tie dve otázky, či výkon výplaty v súvislosti s Národnou poisťovňou bude na zmluvnom základe, tak ako je to pri Fonde zamestnanosti, a akým spôsobom sa bude vykonávať kontrola cez Národnú poisťovňu, keďže ide o štátne dávky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec.

Poslanec M. Tahy:

Vážená Národná rada,

chcel by som prakticky podporiť to, čo tu odznelo z úst pani podpredsedníčky Schmögnerovej. Pán poslanec Ftáčnik, myslím, že bizarne znejú slová v tomto parlamente o úsporách, keď máme celkový deficit štátneho rozpočtu. Včera sme úplne hravým spôsobom prešli problém dlhu 23 mld korún, ktorý spoločne s ostatnými doteraz nabehnutými dlžobami tohoto štátu predstavuje, že každý občan tohoto štátu je zaťažený momentálne dlžobou 21 752 korún, teda aj tie deti, pre ktoré teraz tu horujeme, ktoré budú musieť splácať tento dlh. Preto veľmi vás prosím, aby ste boli uvážliví pri hlasovaní o návrhoch, ktoré síce momentálne vyznievajú populárne, perfektne, ale našim deťom veľa radosti v budúcnosti neurobia.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Tahymu. Prosím, pán predseda Gašparovič.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Len krátko by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Miklošku, keď povedal, že na budúci rok pripomenie, kde opozícia hlasovala za zákony, ktoré zvýšili dieru v štátnom rozpočte. Na to chcem zareagovať vystúpením pani podpredsedníčky, ktorá povedala, že minule sme prijali sociálne zákony, ktoré už urobili dieru do rozpočtu. A tieto zákony odhlasovala terajšia koalícia, v opozícii sme boli proti. Takže, budeme si asi pripomínať navzájom. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, chce ešte niekto vystúpiť, v rozprave, alebo môžem uzavrieť rozpravu a dať slovo pánu ministrovi? /Šum v sále. / Prosím, pán minister. Sú dve možnosti, keď sa uzatvára rozprava, spýtať sa ešte ministra.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Ak dovolíte, skúsim reagovať na niektoré pozmeňovacie návrhy resp. pripomienky.

Pani poslankyňa Keltošová hovorí o tom, že bývalá vláda vyplatila o 4, 6 mld korún na štátny vyrovnávací príspevok viac, a nič sa nestalo, jej rezort neskolaboval. Pani kolegyňa, včera ste tu predsa schválili štátny záverečný účet. To bol váš účet za minulý rok s deficitom 23 mld. Prosím vás, o čom to hovoríte? Veď to je v tom premietnuté. Druhá otázka, aj keď generálna dohoda neplatí, pre koho neplatí generálna dohoda, o kom zasa hovoríte, pre koho neplatí generálna dohoda? Pre vládu? Pre sociálnych partnerov? Máme preberať generálnu dohodu, ktorú ste ešte vtedy vo vláde uzavreli so sociálnymi partnermi v predvečer ako ste odchádzali z vlády? Našťastie, tá generálna dohoda je už zmenená. Už bol podpísaný dodatok ku generálnej dohode a táto generálna dohoda je teraz reálna. Ale reálna nebola, lebo to, 60 ste tu zachovali resp. zanechali, bolo niečo podobné ako s tým deficitom vo vašej kapitole.

Pani poslankyňa Ťavodová hovorí o nepodpísaní novely zákona o štátnom rozpočte za minulý rok a že ja som aj s poslancom Figeľom predložil návrh novely zákona, ktorým sa rušili tie hranice. Pani poslankyňa, predpokladám, že aj vy ste hlasovali za môj návrh zákona, lebo prešiel a vtedy za tento môj návrh hlasovalo nad 100 poslancov. Možno ste tu neboli, ale išlo o to, aby som to pripomenul vám, ktorí si

nepamätáte. Ešte vtedy, keď sa schvaľoval zákon o štátnom rozpočte, som kritizoval hranice, ktoré boli stanovené absolútnymi číslami ako nespravodlivé. Len si zalistujte v tých záznamoch, nájdete to tam. Ak sme dali novelu zákona o štátnom rozpočte, tak sme chceli upozorniť pani poslankyňu Keltošovú, vtedy ešte ako ministerku, aby urobila ten zákon, ktorý spomínal aj pán poslanec Ftáčnik, nakoniec ona ho sama sľubovala. Ja som vtedy hlasoval za rozpočet preto, lebo som jej veril, že do marca ten zákon bude. A keďže nebol, preto bola tá novela.

Pripomienka pani Aibekovej, kde znovu hovorí, že treba zachovať tie štyri vekové kategórie - pani poslankyňa, uvedomujem si, že tento návrh zákona bude treba novelizovať možno skôr, ako v budúcom roku. Práve preto, lebo toto je prechodné obdobie. A je tam aj množstvo iných ustanovení, práve výkon týchto dávok v budúcnosti bude inak, ako som hovoril. Čiže, tento zákon sa bude novelizovať, ale v tomto štádiu považujem toto riešenie na prechodné obdobie za lepšie, ako ste navrhovali vy, teda dôsledne rešpektovať hranice, ako sú zakotvené v zákone o životnom minime.

Pani poslankyňa Keltošová mala ešte dve otázky, a to, či výkon týchto dávok cez Národnú poisťovňu bude na zmluvnom základe alebo inak. Poznám tú pripomienku, alebo viem o tom, keď by sa táto inštitúcia chcela chovať úplne nezávisle od štátu tak, ako keby nič od štátu nedostala. Táto inštitúcia je verejnoštátnou inštitúciou, ale vlastne všetko základné, čo potrebuje k svojmu fungovaniu, zdedila od tohoto štátu. Čiže v tomto prechodnom období, ak to zákonom bude stanovené, že bude tieto dávky poskytovať, si myslím, že je to únosné a je to aj spravodlivé. Otázku kontroly týchto dávok myslím si, riešia pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v rozprave.

Ďakujem.

Podpredseda NR SK A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásila podpredsedníčka vlády pani Schmögnerová.

Podpredsedníčka vlády SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predsedajúci, chcela by som odpovedať na poznámku pána predsedu Národnej rady. Asi tú genézu zákona o sociálnom fonde si ešte všetci pamätáme. Predsa so sociálnym fondom sa súhlasilo v generálnej dohode, ktorá bola podpísaná tesne pred odchodom predchádzajúcej vlády. My sme sa snažili aspoň dopady sociálneho fondu na rozpočet, tak ako bol prijatý, znížiť. Keby bol prijatý sociálny fond tak, ako to tam bolo stanovené, znamenalo by to zvýšenie deficitu rozpočtu zhruba o 1, 8 mld. Po zdĺhavých a ťažkých rokovaniach sme dospeli k záveru, ktorý tu bol prijatý a ktorý znamená zníženie deficitu na jednu devätinu toho. Myslím si, že sne k tomu pristupovali veľmi zodpovedne, na jednej strane sa snažiac, aby dopad na rozpočet bol čo najmenší a na druhej strane, aby sme udržali sociálny zmier, aby sme sa dohovorili so sociálnym partnerom. V tomto smere nevidím nutnosti nejakým spôsobom rekriminovať toto rozhodnutie, len upozorňujem, že je tu istý dopad na rozpočet, ktorý musíme brat do úvahy.

Myslím, že veľmi analogickú argumentáciu by som mohla použiť, pri novele zákona číslo 7, že táto novela bola predsa robená ešte za predchádzajúcej vlády a v danej situácii zrejme nebolo možné tak rýchlo pristúpiť k zmene tejto novely a nahradiť ju úplne novým riešením, ktoré pripravujeme. Na druhej strane vieme dopad, ktorý je do konca roku na rozpočet. Rozhodne, v budúcom roku týmto spôsobom postupovať nebudeme.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. H. Húska;

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem reagovať na predchádzajúce vystúpenie pani podpredsedníčky vlády, pretože jej vystúpenia v televízii a v iných masmédiách doteraz boli takpovediac optimistické. To, čo pred chvíľou predniesla, bolo naozaj pesimistické. Preto by som navrhoval, aby to, čo povedala, aj v písomnej forme dala poslancom, pretože jej prognóza je pre mňa veľmi zarážajúca.

Ak dovolíte, pán predsedajúci, mám ešte jednu poznámku. Pán minister Brocka si v predchádzajúcej chvíli zrejme zamenil dva pojmy - učiteľ a predkladateľ. Naozaj tu nie je v úlohe učiteľa, ktorý má právo tak trošku aj zvyšovať hlas na poslancov, ale v úlohe predkladateľa. Preto predpokladám, že v ďalšom svojom vystúpení sa slušne a korektne ospravedlní pani poslankyni Keltošovej.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo sa prihlásil pán minister Filkus. Minister financií SR R. Filkus:

vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

neviem, pán poslanec Zeman, či ste tu včera boli, keď som hovoril o štátnom záverečnom účte. Niečo vám zopakujem.

Deficit štátneho rozpočtu bol 23 miliárd, a ak ste si dobre všimli, povedal som, že k tomu treba pripočítať 5, 8 Biliard koncom roku na základe clearingových vzťahov, čo nám Česká republika kryla a objavili sa na strane príjmov, ktoré sme zaplatili v roku 1994. K tomu musíte pripočítať 1, 8 miliardy a 1, 2 miliardy, čo bolo nevyhnutné dať zdravotníctvu a školstvu, to je 8, 8 miliárd. A keď to k tomu pridám, už je to vyše 30 miliardový deficit. Keď ešte k tomu pridám, že napríklad štátny vyrovnávací príspevok, možno až 2, 1 mld v tomto roku vôbec nebolo v rozpočte, tak máte pekný balík deficitu štátneho rozpočtu. Teraz nebudem hovoriť o tom, ako sa to stalo, alebo prečo sa to stalo, ale jednoducho to je fakt, tieto čísla, vás nepustia. A teraz hovoríte o tzv. pesimizme pani podpredsedníčky, ale to beriem nielen z hľadiska pani podpredsedníčky, ale aj z hľadiska seba, lebo včera som vám hovoril o súčasnom deficite štátneho rozpočtu a o tom, ako to v ekonomike vyzerá, že makroekonomické východiská sa skutočne zlepšujú, zdokonaľujú. Nehovorím, že na tom máme len zásluhu len my.

Chcem vám napríklad povedať, že pri makroekonomických východiskách z hľadiska rozpočtu na budúci rok už rátame s deficitom štátneho rozpočtu nie v rozsahu 4 %, ale 3 % z hrubého domáceho produktu, a to už tiež čosi znamená. To, čo sa deje v ekonomike, že možno hovoriť o určitých signáloch oživenia, to, že chceme zachovať predpokladané kroky v transformačnom procese, nemá nič spoločného s optimizmom alebo pesimizmom. To robíme podlá toho, ako sa ekonomika vyvíja. A tá ukazuje to, čo vám poviem z hľadiska procesu inflačného, to, čo vám viem povedať z hľadiska miery nezamestnanosti, to čo viem povedať z hľadiska devízových rezerv, aj z hľadiska rastu hrubého domáceho produktu. To sú čísla, ktoré hovoria, že sa blížime ku konkrétnym krokom oživenia celého procesu. To súčasne znamená, že napríklad si staviame to, čo mala na mysli pani podpredsedníčka, že keď si na budúci rok stanovíme, a to sme si predsa stanovili, že deficit by nemal prekročiť 3 % z hrubého domáceho produktu, je to napätejšia úloha, ale preto, že ekonomika sa lepšie vyvíja. A to bezprostredne súvisí s tým, že aj všetky vzťahy medzi príjmami a výdavkami musíme kalkulovať, z tohto hľadiska. Proste, ten problém je v trošku inej polohe.

Pokiaľ ide o rok 1995, skutočne viem teraz povedať, čo by znamenalo, keby som na strane výdavkov musel znovu rátať s nejakým balíkom peňazí, že to zvýši deficit štátneho rozpočtu. Teraz to viera zodpovedne povedať, pretože viem, s čím kalkulujem na rok 1995. Z toho dôvodu je to veľmi zodpovedná vec, aby ste vyriešili a vedeli sa k tomu postaviť, samozrejme, aj z hľadiska tých priorít.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Ťavodová. Poslankyňa G. Ťavodová:

Ďakujem za slovo. Stručne by som odpovedala pánu ministrovi. Veľmi dobre si pamätám, keď sme prerokúvali dotyčnú novelu zákona o štátnom rozpočte. Môžem ho ubezpečiť, že keby som tu nebola bývala a nehlasovala proti tejto novele, dnes by som sa nebola ozvala. A nech nespochybňuje to, o čom nie je presvedčený ako minister.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Naozaj je zbytočné, pán minister, zvyšovať hlas, pretože by sme sa asi ťažko ďalej dohadovali takýmto tónom. Chcem vás len upozorniť, že sa na výkon a platby za výkon spytujem úmyselne. Malí sme totiž pripravený návrh zákona, ktorý bol obdobný správe služieb zamestnanosti, a tam sme hovorili o tom, že zriadime inštitúciu, ktorá bude vykonávať výkon všetkých sociálnych dávok, pokiaľ pôjdu zo štátneho rozpočtu. Tento návrh zákona ste nepredložili, ale predkladáte návrh zákona, kde žiadate, aby výkon vykonávala Národná poisťovňa. Všetci dobre vieme, v akom stave teraz je Národná poisťovňa. Čiže toto bola moja otázka, či rátate s takou inštitúciou, alebo či skutočne na zmluvnom základe si chcete od Národnej poisťovne objednávať služby a bude za to štát platiť.

Pokiaľ ide o 23-miliardový schodok, včera bol schválený záverečný účet za rok 1993, resp. Národná rada ho zobrala na vedomie. Dopriala by som vám, aby ste sa neocitli v takej situácii, v akej ako som bola ja, pretože ak to porovnám matematicky, tento rok sme mali schodok 1, 7 miliardy už plánovaný, a som na tom štyri a polkrát lepšie, ako som bola minulý rok. Dá sa to vyriešiť.

A do tretice, pán minister - som rada, že rešpektujete generálnu dohodu. Ak dovolíte, zopakujem vám článok 8. Vláda sa zaväzuje, že pri prerokúvaní opatrení, ktoré budú mať negatívne dopady na sociálnu situáciu obyvateľstva, bude riešiť aj kompenzačné opatrenia na zmiernenie týchto dopadov. Vládny návrh zákona o prídavkoch a príplatku k prídavkom na deti toto nerieši. Rieši to návrh zákona, ktorý teraz tu spoločne tvoríme, všetci poslanci, a preto sa prikláňam k návrhom pána poslanca Jakuša.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Keltošovej. Slovo má pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem. Chcem sa obrátiť na pána ministra. Neviem, či som dobre počul, keď ste hovorili vo svojom poslednom vystúpení, kde ste pripustili možnosť, ešte v tomto roku novelizovať, tento zákon, o ktorom dnes debatujeme. Chcem sa spýtať: teraz, pred voľbami pridáme a po voľbách zoberieme? Aj tak sa to dá chápať. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Valčeková. Poslankyňa E. Valčeková:

Ďakujem pekne za slovo. Som veľmi rada, že podpredsedníčka vlády pani Schmögnerová potvrdila to, čo argumentovali poslanci HZDS k novele zákona o Národnej poisťovni asi pred troma týždňami v tomto parlamente, keď sme argumentovali, že novela tohto zákona, ktorý predkladal pán poslanec Tahy, prinesie do štátneho rozpočtu schodok 1, 5 miliardy. Vtedy argumenty poslancov HZDS boli označené poslancami KDH za lož a klamstvo.

Len toľko, ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Navrhoval by som, aby sa na chodbách parlamentu zverejnilo, kto hlasoval za zmenu zákona o Národnej poisťovni, pretože bola prijatá hlasmi HZDS a KDH. Náš klub vtedy verejne vystúpil a povedal, že takýto návrh nemôže podporiť. Takže prosím, nerobme teraz z toho nejaké osobné vyjadrenia, ale pozrime sa na to, ktorí poslanci hlasovali za a ktorí proti. Navrhujem, aby sa to zverejnilo, lebo sa to stáva predmetom zbytočnej polemiky.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Slovom, posúvate koalíciu. Môžeme pristúpiť k uzavretiu rozpravy?

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ešte sa pýtam pána ministra Brocku, či chce k tejto druhej rozprave zaujať stanovisko.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Ďakujem, nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Jakuš?

Poslanec J. Jakuš:

Vzhľadom na to, že bolo množstvo pripomienok a boli tu aj požiadavky, aby sme pozmeňovacie návrhy dali k dispozícii do lavíc, chcel by som požiadať o prestávku na zosúladenie týchto pripomienok a ich vytlačenie. Môžeme to spojiť aj s obedňajšou prestávkou.

Nebudem svoje záverečné slovo rozvádzať, len chcem povedať, že pri prerokúvaní tohoto zákona mám taký dobrý pocit, že ako opozícia, tak koalícia, až na nejaké to menšie politické zaiskrenie, sa snaží nájsť racionálne východisko z tohoto problému. Totiž stretáva sa tu zámer štátu a zámer rodiny, ktorú vlastne predstavujeme my, poslanci. A ani rodina, ani štát nemá dostatok prostriedkov.

Dovolím si položiť otázku, kto je bezbrannejší v tomto prípade, rodina alebo štát? Myslím si, že bezbrannejšia je rodina, že štát má prostriedky a spôsoby ako vyčleniť pre rodinu určité prostriedky. Pán poslanec Mikloško, nenatlačí to, sám viete, že prostriedky štátu a spôsoby štátu sú v rukách štátu vždy lepšie ako u rodiny, ktorá sa dostáva do situácie, do ktorej sa dostala pri súčasnej finančnej situácii. Takže, keď budeme rozhodovať o tomto zákone, zvážme aj túto myšlienku, ktorú som povedal.

A ešte by som si dovolil povedať jeden poznatok z tejto rozpravy, že v tejto rozprave vystupovali prevažne ženy. To tiež svedčí o niečom. Svedčí to o tom, že najlepšie cítia a vedia, do akej situácie sa rodina dostáva. Preto snáď aj niekedy emotívnejšie a tak často vystupujú pri tejto problematike ženy.

Prosil by som teda prestávku, kde by sme si usporiadali tieto pripomienky k návrhu zákona. Dostanete ich všetci na stôl a k záverečnému hlasovaniu by sme mohli pristúpiť až po obedňajšej prestávke.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia a kolegyne, vyzerá to teraz tak, že budeme musieť rokovanie prerušiť na obedňajšiu prestávku, lebo podľa dohody odpoludnia by sme mali od

14. 00 hodiny prerokovávať body s pánom ministrom zahraničných vecí a potom s ministrom národnej obrany. Medzitým bude časová prestávka, v rámci ktorej budú spracované a rozmnožené všetky doplňovacie návrhy a hlasovať, o tomto návrhu budeme až po bodoch dohodnutých na predsunutie s pánom ministrom zahraničia a s pánom ministrom národnej obrany.

Vzhľadom na túto skutočnosť vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14. 00 hodiny. Prajem všetkým dobrú chuť.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

podľa schváleného programu upraveného na včerajšom politickom grémiu pokračujeme dvadsiatym štvrtým bodom, ktorým je

Návrh na vyslovenie súhlasu s 11. Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 514 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 514a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pár Eduard Kukan. Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

na pôde Rady Európy sa niekoľko rokov konali rokovania na úrovni expertov o reforme kontrolného mechanizmu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 v znení jeho platných dodatkových protokolov číslo 1 až 8. Dohovor a jeho kontrolný mechanizmus spočívajúci v existencii troch kontrolných orgánov, a to Európskej komisie pre ľudské práva, Európskeho súdu pre ľudské práva a výboru ministrov, predstavuje najpokrokovejší systém ochrany ľudských práv. Dôkazom toho je skutočnosť, že okrem medzištátnych sporov prerokovávaných štrasburskými orgánmi môže aj jednotlivec predložiť sťažnosť o tom, že štát porušil práva zakotvené v dohovore.

Kontrolný mechanizmus založený dohovorom sa síce osvedčil a usadil do právneho vedomia občanov členských štátov Rady Európy, ale vývoj ukázal, že uvedené orgány sú systematicky preťažované, a pokiaľ sa neuskutoční zásadná reforma, sú odôvodnené reálne obavy, že by mohlo dôjsť k jeho oslabeniu a strate získanej dôvery. Z uvedených dôvodov, ku ktorým sa v poslednej dobe pridal aj značný nárast členských štátov Rady Európy, a tým aj zmluvných strán dohovoru, bolo v polovici osemdesiatych rokov prijaté politické rozhodnutie zmeniť jeho kontrolný systém.

Na Viedenskom summite hláv štátov a vlád členských krajín Rady Európy, ktorý sa konal v dňoch 9. a 10. októbra 1993, bola Dodatkom číslo 1 k Viedenskej deklarácii podporená myšlienka reformy kontrolného mechanizmu. Za týmto účelom Viedenský summit udelil Výboru ministrov mandát na dokončenie návrhu dodatkového protokolu k dohovoru s cieľom prijatia definitívneho textu a jeho predloženia na podpis na zasadnutí Výboru ministrov v máji 1994.

Cieľom reformy kontrolného mechanizmu, ktorá je obsahom návrhu protokolu, je zvýšiť jeho efektívnosti a skrátiť čas súdneho prerokovávania sťažností predložených individuálnymi osobami. Nosnou myšlienkou projektu je nahradiť činnosť komisie a súdu jedným stálym súdnym dvorom so sídlom v Štrasburgu, ktorý bude vykonávať ich funkcie. Prijatím protokolu sa zavádza obligatórne právo súdu na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, kedy jednotlivé zmluvné strany uznávali jeho právomoc osobitným vyhlásením podlá článku 46 dohovoru.

Protokol bol otvorený na podpis na 94. zasadnutí Výboru ministrov 11. mája tohto roku. V tento deň som na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 423 z 3. mája tohto roku podpísal uvedený protokol v mene Slovenskej republiky. Protokol nadobudne platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi Rady Európy. Podpis a ratifikácia protokolu sú v súlade so zahranično-politickými záujmami Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná v tejto oblasti. Nakoľko ide o zmluvný dokument prináležiaci do oblasti ľudských práv, spadá do kategórie tzv. prezidentských zmlúv, a preto je pred jeho ratifikáciou prezidentom republiky potrebný podľa článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky predchádzajúci súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorý vás týmto žiadam.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím pána poslanca Mikuláša Dánka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

Poslanec M. Danko:

Vážený pán predsedajúci, vážení ministri, vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte, aby som vám prečítal spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s 11. Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tlač číslo 514.

Návrh na vyslovenie súhlasu s 11. Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tlač číslo 514, pridelil predseda svojím rozhodnutím číslo 937 zo dňa 23. mája 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady slovenskej republiky, výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky do 22. júna 1994.

Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali uvedený návrh v lehote a vyslovili s ním súhlas. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil členom stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a v Európskom parlamente zohľadniť vo svojej činnosti odporúčania tohoto protokolu. Toľko spoločná správa.

Protokol je zmluvný dokument, ako sme počuli, ktorý prináleží do oblasti ľudských práv. Ide o prezidentskú zmluvu, ktorú prezident môže ratifikovať len vtedy, podľa článku

86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky, ak Národná rada vysloví súhlas s touto zmluvou. Prijatie a ratifikácia protokolu je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky. Odporúčam preto poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aby vyslovili súhlas s týmto Dodatkovým protokolom. Súčasne navrhujem uznesenie tohoto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s 11. Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Dankovi.

Otváram rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Prosím, prihláste sa priamo.

Keďže sa do rozpravy nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom štvrtom bode programu za skončenú.

Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e/ Ústavy slovenskej republiky vyslovuje súhlas s 11. Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal l poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

Nasleduje dvadsiaty piaty bod programu, a to

Návrh na vyslovenie súhlasu na predčasné ukončenie platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o úprave dvojakého štátneho občianstva, podpísanej 31. mája 1974 v Prahe.

Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 554 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 554a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

panie poslankyne a páni poslanci,

v rámci právneho nástupníctva do medzinárodných zmlúv Slovenská republika prevzala po českej a Slovenskej Federatívnej Republike aj zmluvy upravujúce dvojité štátne občianstvo. Jednou z nich je aj zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o úprave dvojitého štátneho občianstva, podpísaná 31. mája 1974 v Prahe.

Z dôvodu sukcesie Slovenskej republiky do zmlúv upravujúcich dvojité štátne občianstvo sa Bulharská republika prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Bratislave v marci 1993 obrátila na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej

republiky s oznámením, že uznesením Veľkého ľudového zhromaždenia Bulharská republika vypovedala vyššie uvedenú zmluvu s tým, že bulharská strana je pripravená zrušiť jej platnosť šesť mesiacov odo dňa obdržania tohto oznámenia druhou zmluvnou stranou, t. j. Slovenskou republikou.

Pre doplnenie treba uviesť, že Bulharská republika zmluvu vypovedala už 11. decembra 1990, teda za existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, avšak oznámenie o jej vypovedaní vykonala už v dobe, keď sa platnosť zmluvy automaticky predĺžila o nové päťročné obdobie. Zmluva medzi ČSSR a BĽR o úprave dvojitého štátneho občianstva nadobudla podlá svojho článku 16 platnosť 4. mája 1975. Z toho vyplýva, že zostane za nezmenených podmienok v platnosti až do 4. mája 1995. O tejto skutočnosti bola Bulharská republika informovaná. Následne na to Bulharské veľvyslanectvo v Bratislave opätovne informovalo v septembri 1993 Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky o vypovedaní spomínanej zmluvy, tentoraz však podľa článku 54 písmena b/ Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, požiadalo o predčasné ukončenie platnosti zmluvy na základe súhlasu oboch zmluvných strán v súlade s týmto článkom 54 písm. b/, ktorý znie: "Zánik zmluvy alebo odstúpenie niektorej strany od nej môže nastať, kedykoľvek so súhlasom všetkých strán po porade s ostatnými zmluvnými štátmi. "

Ministerstvo zahraničných vecí slovenskej republiky v tejto súvislosti predložilo materiál na rokovanie vlády Slovenskej republiky, návrh na predčasné ukončenie platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou republikou o úprave dvojitého štátneho občianstva, podpísanej 31. mája 1974 v Prahe. Dôvody, ktoré viedli Ministerstvo zahraničných vecí k vypracovaniu a predloženiu tohto materiálu, sú nasledovné:

1. Veľvyslanectvo Bulharskej republiky požiadalo v mene svojej vlády o predčasné ukončenie platnosti zmluvy, čo je v súlade s medzinárodným právom. Slovenská republika musí na túto žiadosť reagovali.

2. Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predčasné ukončenie platnosti tejto zmluvy nebude podľa platných právnych predpisov znamenať automatické a hromadné udeľovanie štátneho občianstva Slovenskej republiky občanom Bulharskej republiky žijúcim na území Slovenska.

3. Slovenská republika preukáže týmto krokom vhodné gesto k rozvoju ďalšej priaznivej spolupráce medzi obidvomi krajinami.

4. Predčasné ukončenie platnosti tejto zmluvy má umožniť občanom bulharskej národnostnej menšiny, žijúcim na území Slovenska už niekoľko generácií, uľahčiť nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky i z dôvodu zapojenia sa do druhého kola kupónovej privatizácie, získania platných cestovných dokladov, a riešiť aj ďalšie problémy v sociálno-ekonomickej oblasti.

Je potrebné pripomenúť aj to, že materiál bol vypracovaný na základe medzirezortného pripomienkového konania a v ňom nebola spochybnená myšlienka predčasného ukončenia platnosti zmluvy.

Na základe uvedených faktov vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení číslo 482 zo dňa 17. mája 1994 vyslovila s predčasným ukončením platnosti tejto zmluvy súhlas. Nakoľko však ide o prezidentskú zmluvu, obdobne ako pri nadobudnutí jej platnosti, tak i pri predčasnom ukončení jej platnosti sa vyžaduje podlá Ústavy Slovenskej republiky súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je

predmetný materiál predkladaný na konečné vysloveniu súhlasu aj Národnej rade Slovenskej republiky a až jej vyjadrenie potvrdí predčasné ukončenie alebo neukončenie platnosti tejto zmluvy.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených faktov odporúčam predkladaný materiál schváliť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu ministrovi Kukanovi. Prosím pána poslanca Jozefa Polačka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Polačko:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, vážení kolegyne,

predkladám spoločnú správu poverených výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu na predčasné ukončenie platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o úprave dvojakého štátneho občianstva, podpísanej 31. mája 1974 v Prahe, tlač 554.

Návrh na vyslovenie súhlasu za predčasné ukončenie platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o úprave dvojakého štátneho občianstva, podpísanej 31. mája 1974 v Prahe, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1019

zo dňa 22. júna 1994 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti ako príslušnému podať správu o výsledku prerokovania návrhu v príslušných výboroch a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 28. júna 1994.

Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh v lehote, vyslovujú s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s článkom 86 písmena e/ Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas na predčasné ukončenie platnosti uvedenej zmluvy.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne za podanie správy. Prosím, aby pán poslanec zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu. Prosím, pán poslanec Polka.

Poslanec L. Polka:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som privítal iniciatívu ministerstva zahraničných vecí, ktoré reaguje na situáciu, ktorá v našej republike už pretrvávala niekoľko desiatok mesiacov. Zároveň by som chcel poukázal na flagrantný príklad byrokratického postupu štátnych úradníkov a niektorých našich úradov, konkrétne ministerstva vnútra, ktoré od vzniku Slovenskej republiky tvrdohlavo odmietali žiadosti bulharských občanov žijúcich desiatky rokov na území Slovenskej republiky, alebo

bývalej Československej socialistickej republiky a jej nasledovníka, federálnej republiky, z dôvodu existencie bilaterálnej zmluvy medzi dvoma komunistickými štátmi.

Až z iniciatívy Bulharskej republiky prichádza teda táto iniciatíva ministerstva zahraničných vecí, ktoré reaguje na podnet Bulharov, a vychádza v ústrety aj našim občanom, ktorí tu dlhé roky žijú, tvoria, vytvárajú hodnoty, a Slovenská republika nebola ochotná reagovať na ich žiadosti. Občania a ich organizácia, ktorá zastrešuje záujmy bulharských občanov, žiadali o občianstvo individuálne, a nebolo možné prekonať tvrdý byrokratický prístup úradníkov ministerstva vnútra. Ďakujem pekne pánu ministrovi Kukanovi, že v tejto oblasti urobil nápravu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? / Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom piatom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť k stanovisku pána poslanca pán minister Kukan?

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

Poslanec J. Polačko:

Vážené dámy, vážení páni,

prepáčte, že trošku naruším ten zabehaný systém, že nič nekomentujeme. Vzhľadom na náznaky iného výkladu považujem za potrebné na pôde parlamentu kvôli záznamu povedať a zdôrazniť toto:

Z predkladacej správy si dovolím zacitovať: "Vnútroštátna úprava Slovenskej republiky zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 40/1993 Z. z. vychádza z filozofie zákona nepodriaďovať sa rozhodnutiu cudzieho štátu pri rozhodovaní o udeľovaní štátneho občianstva cudzinca. To znamená, že sa nepreferuje zásada dvojakého štátneho občianstva. Nakoľko však dochádza k uplatňovaniu suverénnej moci Slovenskej republiky pri rozhodovaní o udelení štátneho občianstva, Slovenská republika nie je viazaná rozhodnutím domovského štátu cudzinca o prepustení z jeho štátneho zväzku podľa § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 40/1993 Z. z. Slovenská republika môže, ale nemusí brať do úvahy rozhodnutie domovského štátu cudzinca, ktorý požiadal o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

Zdôrazňujem teda to, čo už povedal pán minister zahraničných vecí, že súhlas Slovenskej republiky s predčasným ukončením zmluvy nesmie byť stotožňovaný s prejavom vôle Slovenskej republiky vytvoriť podmienky pre hromadný vznik dvojakého štátneho občianstva s ostatnými štátmi, čo nie je v súlade s vnútroštátnou úpravou.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s predčasným ukončením Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o úprave dvojakého štátneho občianstva, podpísanej 31. mája 1974 v Prahe.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Poslanec J. Polačko:

Ako spravodajca odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán spoločný spravodajca odporúča prijať..

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie prijali. Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Poslanec J. Polačko: Aj ja ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

po dohode v politickom grémiu prerokujeme teraz body 31, 32 a 33, ktoré odôvodní minister obrany Slovenskej republiky pán Kanis.

Najskôr prerokujeme

Vládny návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky. Prosím, pán minister, máte slovo. Minister obrany SR P. Kanis: Vážená Národná rada,

predkladaný návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky predstavuje dokument postúpený na toto rokovanie po rozhodnutí vlády v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Dôvodom vypracovania tohto návrhu sú skutočnosti, že:

1. Naformulovanie národných záujmov v rovine brannobezpečnostnej by mohlo negatívne ovplyvniť stabilitu regiónu strednej Európy a posilnilo by riziko stretávania sa záujmov v boji o vojensky málo štruktúrovanú strategicky významnú

oblasť.

2. Prijatie Obrannej doktríny Slovenskej republiky je potrebné považovať nielen za prejav suverenity Slovenskej republiky, ale i za výraz narastajúcej otvorenosti vo vojenskej oblasti. Práve politická dôvera a vojenská transparentnosť sú podstatné predpoklady pre dlhodobú a obsiahlu kooperáciu stredoeurópskych štátov.

3. Rezignácia na vytvorenie vlastnej obrannej doktríny by bola rezignáciou na vlastnú zodpovednosť v národnom i medzinárodnom kontexte a predstavovala by kapituláciu pred živelnosťou, odpolitizovaním vojenského myslenia a pred možným paralyzovaním armády. I krajiny, ktoré nemajú armádu, venujú pozornosť obrannej či vojenskej doktríne. Zdôrazňujú pritom, že absencia armády neoslobodzuje štát od povinnosti zaručiť svoju bezpečností.

4. Je životne dôležité jednoznačne definovať orientáciu branno-bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky z hľadiska zachovania jej suverenity, územnej integrity a nedotknuteľnosti hraníc.

Je pochopiteľné, že niektorí z vás si položia otázku, prečo sa vláda Slovenskej republiky v krátkom časovom horizonte vracala k predmetnému dokumentu dvakrát. Pôvodný variant Obrannej doktríny Slovenskej republiky bol schválený 1. marca 1994 uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 169 a postúpený na prerokovanie Národnej rady. Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť vo svojom uznesení číslo 244 zo dňa 4. marca 1994 vyjadril súhlas s návrhom Obrannej doktríny Slovenskej republiky s pripomienkami. Pretože sa v tomto procese v niektorých aspektoch objektívne zmenila logika prístupu, zmenil sa aj obsah navrhovanej Obrannej doktríny. Vedenie Ministerstva obrany s ohľadom na uvedenú skutočnosť nadobudlo presvedčenie, že by sa koaličná vláda k tomuto dokumentu v súlade so svojím programovým vyhlásením mala nanovo vyjadriť. Svojím uznesením preto zrušila pôvodný návrh Obrannej doktríny a odsúhlasila návrh, ktorý bol postúpený na dnešné rokovanie.

Hlavný dôraz pri práci nad inovovaným variantom Obrannej doktríny Slovenskej republiky bol položený na jej zosúladenie s koncepciou zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Pôvodný návrh zdôrazňoval skutočnosť, že Slovenská republika bude nútená určitý čas sa brániť individuálne, zatiaľ čo koncepcia zahraničnej politiky skôr zdôrazňovala koaličný resp. aliančný aspekt zaručenia bezpečnosti štátu. Predkladaný návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky túto dichotómiu rieši, čo sa odrazilo i v obsahovej časti dokumentu jednoznačnou transparentnou orientáciou na západoeurópske a transatlantické politické, hospodárske a bezpečnostné inštitúcie. Dôkazom toho je i prihlásenie sa Slovenskej republiky v tomto návrhu Obrannej doktríny Slovenskej republiky k aktívnej účasti na programe Partnerstvo za mier, ktorý zároveň limituje jej časový dosah a v obsahovej časti dotvára jej filozofiu a štruktúru.

Dámy a páni,

som presvedčený, že vám postúpený návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky exaktnejšie zodpovedá potrebám zaručenia bezpečnosti Slovenskej republiky a že vytvára vhodné predpoklady pre vytvorenie potrebných bezpečnostných garancií.

Obecne sa pojem doktrína používa na označenie súhrnu teoretických východísk zákonných a praktických opatrení zaoberajúcich sa základnými zásadami činnosti daného subjektu, či už štátu, politickej strany, hnutia i jednotlivca, z ktorých vychádza pri presadzovaní vlastného záujmu v konkrétnej sfére života spoločnosti. Súčasné využívanie pojmu doktrína je v našich podmienkach sprevádzaná radom adjektív, ako sú globálna doktrína, bezpečnostná, politická, obranná a v neposlednom rade i vojenská doktrína.

Obranná doktrína predstavuje súhrn zásad činnosti štátu v oblasti zaručenia bezpečnosti v rovine brannej politiky, chápanej ako súčasť bezpečnostnej politiky štátu. To je dané tým, že Obranná doktrína akceptuje zmenu metód a prostriedkov zabezpečujúcich suverenitu a integritu štátov s dôrazom na obranu, že obrana k tomu, aby bola dostatočne efektívnou, musí mať komplexný charakter, a to tak v zmysle občianskom, teda nie je iba záležitosťou vojakov, ale je aj záležitosťou využitia celého spektra prostriedkov, teda nielen vojenských. Ide tu o obraz Slovenskej republiky vo svete a transparentnosť našich zámerov a v tomto kontexte tiež o náš príspevok k budovaniu komplexného kooperatívneho modelu európskej bezpečnosti.

Obsahová náplň Obrannej doktríny teda vymedzuje obranyschopnosť štátu v jej materiálnom, formálnom a inštitucionálnom zmysle tak, aby jej vymedzenie zodpovedalo zásadám demokratického právneho štátu. Náplň Obrannej doktríny charakterizuje celkovú bezpečnostnú situáciu štátu, jej perspektívny a žiadúci stav, o dosiahnutie ktorého sa bude štát usilovať. Obsah Obrannej doktríny určuje, akú úlohu pri zaistení obranyschopnosti má hrať štát, jeho orgány, vlasť, armáda, ale i neštátne inštitúcie a občania. Obsah vymedzuje systém organizácie obranyschopnosti branných orgánov štátu, ich komponenty, štruktúru a vzájomné väzby. Stanovuje nosné úlohy v branno-bezpečnostnej oblasti v dlhodobej perspektíve a v hierarchii sledovaných cieľov.

Prirodzene, že vymedzuje aj väzbu potreby obrany štátu v nadväznosti na bezpečnostné prostredie a najmä vo vzťahu k susedným štátom, stanovuje zásady zapojenia našich branno-bezpečnostných orgánov do medzinárodných bezpečnostných štruktúr.

Chcel by som, vážené dámy, vážení páni, upozorniť na to, že návrh Obrannej doktríny, ktorý máte k dispozícii, je

vlastne iba verejno-politickou častou Obrannej doktríny, a to častou, ktorá je určená verejnosti. Treba však uviesť aj to, že ďalšiu vojenskú odbornú časť a vojensko-technickú časť tvoria iné dokumenty, ako sú napríklad Strategická koncepcia obrany Slovenskej republiky, strategická smernica, ktorá sa spracúva v prípade konkrétneho ohrozenia, a takisto aj plán operačného použitia vojsk.

Predkladaný návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky je obsahovo členený do piatich relatívne samostatných, no vzájomne previazaných častí.

Prvá časť má charakter preambuly, ktorá predstavuje stručnú sebareflexiu Slovenskej republiky, poslanie Obrannej doktríny, jej časové predurčenie a chápanie bezpečnosti štátov.

Druhá časť vymedzuje základný národno-bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý doteraz nebol v dokumentoch takéhoto charakteru vymedzený, a zdôrazňuje jednoznačné úsilie o jeho realizáciu. Obsahuje aj krátku charakteristiku bezpečnostného prostredia a transparentné deklarovanie orientácie branno-bezpečnostnej politiky na západoeurópske politické, hospodárske a bezpečnostné štruktúry s dôrazom na aktívnu účasť Slovenska v programe Partnerstvo za mier.

Tretia časť pojednáva o základných zásadách brannej politiky slovenskej republiky, ktoré boli prepracované v zmysle ich jednoznačnej dikcie a transparentnosti.

Štvrtá časť pokrýva oblasť ozbrojených síl všeobecne a armády zvlášť. Upozorňuje na potrebu jej transformácie a predurčuje jej štruktúru, zdôrazňuje nevyhnutnosť zachovania nadstraníckosti a vnútropolitickej neutrality ozbrojených síl.

Piata, záverečná časť objasňuje podmienky realizácie samotnej Obrannej doktríny Slovenskej republiky.

Vážené dámy, vážení páni,

záverom pri tomto predstavení Obrannej doktríny Slovenskej republiky by som chcel povedať, že čo sa týka orientácie na západoeurópske bezpečnostné štruktúry, existuje viacmenej konsenzus medzi základnými politickými silami, ktoré pôsobia v tomto parlamente. Aj preto bola možná istá kontinuita v spracovaní tohto dokumentu a aj na tejto podobnosti názorov predpokladám, že sa bude zakladať seriózny prístup k tomuto návrhu dokumentu.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi Kanisovi za uvedenie návrhu Obrannej doktríny Slovenskej republiky. Prosím pána poslanca Eduarda Báránya, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu obrannej doktríny vo výboroch Národnej rady.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

podrobné úvodné slovo pána ministra mi umožňuje byť veľmi stručným.

Predložený návrh predstavuje východisko pre budovanie ozbrojených síl, prijatie vojenských zákonov, napríklad o Armáde Slovenskej republiky, branného zákona, o priebehu služby, aj o Vojenskom spravodajstve, ktorým sa dnes budeme

zaoberať. Zároveň je prostriedkom prezentácie bezpečnostnopolitických zámerov nášho štátu. Ide o dokument na prechodnú dobu nášho úsilia o začlenenie sa do európskych bezpečnostných štruktúr, predovšetkým do Severoatlantického paktu.

Návrh doktríny pridelil predseda Národnej rady 7. júna 1994 na prerokovanie trom výborom, a to ústavnoprávnemu, pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a zahraničnému. Na skoordinovanie stanovísk jednotlivých výborov určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady návrh prerokoval, vyjadril s ním súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky schváliť, bez pripomienok. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokoval, súhlasil s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade schváliť, návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky s niekoľkými pripomienkami, ktoré si vám dovolím prečítať.

Odporúča v časti 2 zohľadniť geopolitickú polohu Slovenskej republiky a nadväzne na to reagovať aj na existujúci problém vzťahu s Ruskom. Osobne si myslím, že bez ohľadu na obsahové stanovisko k tejto pripomienke nemá charakter konkrétnej úpravy textu, a preto ani o nej nebudeme môcť hlasovať, bez ohľadu na to, či si myslíme, že je správna alebo nesprávna.

Ďalej odporúča rozšíriť, časť tri o zásadu 6 tohto textu, a to: "z realizácie zahraničnej politiky štátu vytvárajúcej podmienky pre budovanie kolektívnej bezpečnosti Slovenska a odľahčovanie nárokov na vojenskú zložku zabezpečenia obranne; politiky štátu". Túto pripomienku, samozrejme, schváliť možno, čo aj odporúčam. Má podobu konkrétnej úpravy textu.

To isté platí pre ďalšiu pripomienku, ktorá je už len spresňujúceho charakteru, na strane 7 na konci druhého odseku za slovami "s civilnou ochranou a územnými orgánmi" dodať slová "štátnej správy a samosprávy". Zvyšné dve pripomienky, žiaľ, tiež nemajú charakter konkrétnej úpravy textu, a preto o nich nebudeme môcť hlasovať. Ide o pripomienky v časti 4 zdôrazniť zámer zotrvať pri zásade občianskeho budovania slovenskej armády a všeobecnej brannej povinnosti. Musím povedať, že táto pripomienka je mi obsahovo veľmi sympatická, ale nemá charakter úpravy textu, nie je možné, aby sme ju schvaľovali alebo zamietali.

Posledná pripomienka - vyšpecifikovať úlohu parlamentu pri odbornej kontrole ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tu by som si dovolil pripomenúť, okrem toho, že opäť nemá podobu konkrétnej úpravy textu, že tu ide o úlohu, ktorú by si mal stanovovať predovšetkým sám parlament.

A napokon Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky prerokoval, ale neprijal k nej platné uznesenie, lebo návrh nezískal nadpolovičnú väčšinu všetkých, ale len prítomných členov výboru. Toľko k prerokovaniu návrhu Obrannej doktríny Slovenskej republiky vo výboroch.

Osobne navrhujem návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky, pochopiteľne, po rozprave a prípadných úpravách, ktoré by vznikli z tejto rozpravy, schváliť. Ak niektorí z pánov kolegov a kolegýň budú prednášať pozmeňovacie návrhy, prosím, aby mi ich odovzdali v písomnej podobe aj s presným vyznačením, kde, čo, ako v texte upraviť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výboru.

Otváram rozpravu o tridsiatom prvom bode programu. Do rozpravy mám prihlášku pána poslanca Slotu zo SNS. Ešte je faktická poznámka pána poslanca Hrnka.

Poslanec A. Hrnko:

Vážené dámy, vážení páni,

keďže tu nie je predseda zahraničného výboru, chcel by som niečo povedať k uzneseniam zahraničného výboru, ktoré nemali normatívny charakter. Napriek tomu pokladáme niektoré z týchto uznesení, napríklad uznesenie o budovaní slovenskej armády ako občianskej armády s prezenčnou povinnosťou za veľmi dôležité. A pán minister nám v zahraničnom výbore sľúbil, že tieto veci, tak ako boli navrhnuté, s ktorými on osobne súhlasil, dá svojím odborníkom spracovať a dá ich do normatívnej podoby. Chcel by som sa pána ministra opýtať, či tieto veci boli zohľadnené.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán minister sa prihlásil do rozpravy.

Minister obrany SR P. Kanis:

Musím pánu poslancovi Hrnkovi odpovedať, že po rozprave poviem, prečo sme tak nespravili. Preto, že sú obsiahnuté v tomto návrhu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Polka - faktická poznámka. Poslanec L. Polka:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som z miesta upozornil na niektoré veci súvisiace s prerokúvaným materiálom. Z miesta preto, že pán spoločný spravodajca upozornil na bezvýchodiskovosť a nezmysluplnosť predkladania nejakých zásadných pripomienok k návrhu Obrannej doktríny, pretože je to materiál, ktorý je materiálom vlády a ktorý už v texte ťažko možno opravovať.

Materiál považujem teoreticky za vynikajúci, prakticky však vágny, pretože nereaguje na niektoré okolnosti a súvislosti, ktoré sa už odohrali počas schvaľovania tohto materiálu a niektoré ďalšie súvislosti. Najmä mi v ňom chýba otázka reorganizácie slovenskej armády a niektoré ďalšie postupy, súvisiace s budovaním slovenskej armády. Ale to sme si vydiskutovali a môžeme si to ešte vydiskutovať, v iných súvislostiach.

Chcel by som však upozorniť najmä na skutočnosť, že vláda 24. mája 1994 uznesením číslo 506 schválila návrh prezentačného dokumentu slovenskej republiky a poverila ministra obrany a ministra zahraničných vecí informovať o obsahu prezentačného dokumentu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Získajúc toto uznesenie operatívnymi prostriedkami som pozval dňa 6. 6. na 15. júna na 14. 00 hodinu pána ministra obrany, kde som ho zároveň požiadal, aby predložil prezentačný protokol k realizácii Partnerstva za mier v počte 16 exemplárov do 10. 6. Pán minister dodnes bez ospravedlnenia tento materiál nepredložil. Na rokovaní ho zastupoval štátny tajomník pán generál Sabol, ktorý sa nevedel vyjadriť, prečo tento materiál nie je prerokovaný. Dnes sa nám zasa nejakými operatívnymi cestami dostala informácia, parlamentná tlač 568, neviem či ju máte všetci k dispozícii, ktorá obsahuje informáciu vlády Slovenskej republiky o prezentačnom dokumente Slovenskej republiky Partnerstvo za mier.

Myslím si, že pri prerokovaní Obrannej doktríny sme mali mať k dispozícii stanoviská Zahraničného výboru Národnej rady, aj garančného Výboru Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, a mali sme ovládať, alebo poznať, obsah tohto dokumentu. Mám na mysli prezentačný dokument Slovenskej republiky. Myslím si, a kolegovia ma snáď v tom podporia, že vyjadrovať, sa k prezentačnému dokumentu tým, že do neho nahliadneme päť minút pred rokovaním, je nezmyselné, a potom skutočne potvrdzujem stanovisko pána spoločného spravodajcu, že je ťažko sa k tomuto materiálu vyjadrovať.

Pokiaľ ide o samotnú Obrannú doktrínu, opakujem, teoreticky je vynikajúca, nás výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, ju odporúča schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Slota, máte slovo.

Poslanec J. Slota:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážení kolegovia, kolegyne,

návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky je už tretím revidovaným variantom, ktorý od septembra 1993 v poslaneckých kluboch a vo výbore Národnej rady posudzujeme. Rešpektovanie a zapracovanie pripomienok a návrhov, ktoré som predniesol 4. marca 1994 na výjazdovom rokovaní výboru na Veliteľstve armády Slovenskej republiky v Trenčíne, potvrdili ich opodstatnenosť. Maximálna pozornosť a zodpovednosť nás, poslancov, pri posúdení predloženého návrhu Obrannej doktríny je plne namieste. Ide predsa o dokument, ktorý odráža vzťah vlády k základnému národnoštátnemu záujmu Slovenska a k jeho bezpečnosti.

Vzhľadom na zásadnú vnútropolitickú zmenu, existenciu prezentačného dokumentu, postoj Ruska, Pakt stability, asociačné pridruženie k ZÚ a ďalšie skutočnosti, pokladám za dôležité vyjadriť sa otvorene, bez akýchkoľvek postranných úmyslov k predloženému návrhu Obrannej doktríny Slovenskej republiky i napriek skutočnosti, že tento návrh schválila už vláda a Rada obrany štátu. Za kľúčový problém pre naše posúdenie a vyjadrenie sa k návrhu Obrannej doktríny Slovenskej republiky považujem skutočnosť, že vláda spolu s ním nepredložila, resp. pred ním, koncepciu či zásady bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky.

Bez analýzy kontextu vzájomných súvislostí oboch dokumentov nemôžeme v žiadnom prípade zodpovedne splniť úlohu, ktorú nám ukladá Ústava Slovenskej republiky, článok 86i. Ako máme posúdiť, či predložený návrh Obrannej doktríny skutočne vyjadruje základné podmienky, ciele a zásady brannobezpečnostnej politiky Slovenskej republiky, atď. ? To je na strane 1 odsek 2. Čiže vojenská doktrína sa odvoláva na bezpečnostnú politiku, ktorú nemáme prijatú. To je veľmi zaujímavé. Potom si môžem či musím položiť otázku: Má vôbec vláda bezpečnostnú politiku? Alebo ju zámerne nepredložila Národnej rade Slovenskej republiky na posúdenie? Zaiste, pre vládu je jednoduchšie, pohodlnejšie a menej transparentné predkladať najdôležitejšie dokumenty a akty izolovane, bez ich väzby na základný integrujúci východiskový dokument - bezpečnostnú politiku Slovenskej republiky.

Ako samostatne posudzované dokumenty, či už je to Obranná doktrína, pripojenie Slovenskej republiky k Partnerstvu za mier, alebo prezentačný dokument Slovenskej republiky a ďalšie, sú zaiste ďaleko viac priechodné. Predchádzajúca vláda napriek riziku kritiky nedostatkov to ani raz neurobila. Predložila vždy oba dokumenty naraz.

Okrem tejto hlavnej výhrady mám ešte ďalšie pripomienky, ktoré predložím pánu spoločnému spravodajcovi.

Záverom vzhľadom na absenciu bezpečnostnej politiky ako dokumentu jej koncepcie, ktorý má zásadný vplyv na posúdenie návrhu Obrannej doktríny Slovenskej republiky, by som chcel podať návrh, aby sa návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky bez bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky neprijal a aby sme vôbec nerokovali o Obrannej doktríne Slovenskej republiky.

Zdôraznil by som, že bezpečnostná politika štátu je to primárne, z čoho vychádza všetko ostatné. Je to zásadný dokument, z ktorého by sme mali vychádzať či už pri vojenskej doktríne alebo pri civilnej ochrane, alebo pri policajnom zbore atď.

Chcel by som vám tak transparentne ukázať, že skutočne tu dochádza k určitej kontraverzii, a to napríklad vo vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte. V tomto návrhu zákona vláda navrhuje skrátiť rozpočet na armádu o 500 miliónov. Pýtam sa: Je tu nejaká bezpečnostná politika tohoto štátu? Dovolím si tvrdiť, že nie je, pretože keď sklz v opravách bojovej techniky pozemného vojska a letectva k 31. 3. 1994 predstavuje 815 miliónov Sk, sklz v modernizácii armády a materiálneho vybavenia cca 4, 5 miliardy Sk, nehovoriac o havarijnom stave objektov, nedostatku bytov atď., dovolím si tvrdiť, že vláda nemá bezpečnostnú politiku. Tak potom načo nám je vojenská doktrína? Táto armáda z týchto prostriedkov, ktoré má a ktoré by mali byt ešte skrátené o 500 miliónov, proste bude nebojaschopná, totálne nebojaschopná.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Kuzbert, máte slovo.

Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem pekne. Chcem využiť právo, ktoré mal aj predseda výboru pán Polka, a preto budem hovoriť z miesta. Mne tiež v predloženom dokumente vadí niekoľko skutočností. Na strane 3 hovoríme, že základnou orientáciou bezpečnostnej politiky slovenskej republiky je získanie plnohodnotného členstva v NATO. Ale kým sa do NATO dostaneme, dovtedy sa odvolávame na program Partnerstvo za mier, ktorý chápeme ako krok smerujúci k ďalšiemu posilňovaniu vzťahov medzi členskými krajinami NATO. Čiže, odvolávame sa na dokument, ako

už bolo povedané, ktorý ešte ani nepoznáme, obsahové nebol schválený, dnes sme ho dostali na stôl. Máme schváliť obrannú doktrínu, ktorá sa odvoláva na Partnerstvo pre mier, o ktorom dokumente ešte prakticky nevieme nič. To je jeden moment, ktorý mi vadí.

Ďalej na strane 7 v časti IV v prvom odseku sa hovorí: "Na plnení úloh obrany Slovenska sa v súčinnosti s Armádou Slovenskej republiky podieľajú ozbrojené zložky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ostatné verejné ozbrojené a ochranné zložky. " Pýtam sa, ktoré sú tie ostatné verejné ozbrojené zložky, čo sa rozumie pod týmto pojmom?

Ďalej, podľa môjho názoru, je duplicitné v obrannej doktríne zdôrazňovať to, že najvyšším veliteľom ozbrojených síl je prezident republiky. Táto funkcia je daná ústavou.

Ešte jeden moment. Prosím vysvetlenie k tomu, kde na strane 8 ods. 4 sa hovorí, že jedným z pilierov bezpečnosti Slovenskej republiky je aj nadstraníckosť a vnútropolitická neutralita ozbrojených síl. Ako sa vysvetľuje nadstraníckosť, keď ministrom obrany je príslušník politickej strany? Rád sa dám poučiť od pána Hrnka, ktorého uznávam ako veľmi podkutého historika z minulých dôb, a preto viem, že v tejto otázke je stopercentne doma, ale obrátil som sa na pána predkladateľa alebo na pána ministra. Toto sú moje pripomienky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Nechcem vecne polemizovať s pánom Slotom o problémoch, pretože vieme o tom, že minulý rok bol medzi kritikmi budovania armády na Slovensku, a určite toto stanovisko urobí minister obrany ako predkladateľ. Ale procedurálne, podobne ako pán poslanec Harna dopoludnia, ho upozorňujem, že keď podal nejaké pripomienky spoločnému spravodajcovi, keď ich nepredniesol, nemožno o nich hlasovať. Uviedol, že dáva pripomienky spoločnému spravodajcovi.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

On nepredkladá tieto pripomienky na hlasovanie. V rámci rozpravy zaujíma stanovisko. Prosím, pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Doposiaľ som ani ja od pán kolegu Slotu nedostal žiadne pripomienky, ktoré avizoval. Možno mi ich ešte dá.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Má ešte niekto prihlášku do rozpravy? Pán poslanec Bogdan.

Poslanec P. Bogdan:

Budem vojensky stručný. Myslím si, na rozdiel od pána Slotu, že tento dokument je veľmi potrebný, o čom svedčí aj to, že aj minulá vláda vypracovala dva takéto dokumenty, a je spracovaný na dobrej úrovni. Mám návrh na ve také nie veľmi podstatné úpravy textu. Na strane 6 ods. 1 riadok piaty navrhujem vynechať slovo "záujmov", pretože občan má povinnosť brániť svoj štát a nie jeho nejaké dosť ťažko definovateľné záujmy. Druhá úprava textu na strane 7 ods. 2 riadok ôsmy: za spojku "a" navrhujem doplniť slovo "zachovať", pretože suverenita štátu nezaniká čiastočnou ani úplnou okupáciou jeho územia.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Poslanec H. Pollák:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

vzhľadom na to, že som nepredpokladal prerokovanie tohto bloku bodov programu v tomto čase, možno moje vystúpenie nebude veľmi uhladené, ale budem sa snažiť byt stručný, vecný. Jeho cieľom je zbaviť sa niektorých nejasností, ktoré som mal pri čítaní predkladaného materiálu.

Doteraz som si myslel a stále inklinujem k takej myšlienke, že Obranná doktrína aj Slovenskej republiky by mala vychádzať z práva samostatného suverénneho štátu na svoju obranu, na ochranu svojej suverenity, zvrchovanosti, samostatnosti, ale v predkladanom materiáli sa volí iný postup. Priamo v bode I je napísané, že Obranná doktrína Slovenskej republiky vychádza z potrieb národnej bezpečnosti. Priznám sa, že nerozumiem slovnému spojeniu národná bezpečnosť. Toto slovné spojenie sa opakuje aj ďalej v texte, napríklad hneď na strane 2, kde je písané, čo je základným národno-bezpečnostným záujmom, ale tu nie je vysvetlenie samotného toho pojmu. V prípade, že ide o nejaký terminus technicus, priznávam sa, že ho nepoznám, ak nie, tak iba intuitívne sa môžem snažiť o nejaké prvé priblíženie chápania asi toho, čo by to mohlo znamenať. V tom prípade sa však nachádzam v nejakom vnútornom stave daného štátu, ktorý, samozrejme, má svoju hodnotu a iste by sa to niekde malo objaviť, ale opäť opakujem, že sa mi zdalo, že by bolo lepšie priamo napísať, že štát má právo na svoju obranu, ochranu, že by to malo byť priamo takto vyjadrené a hneď za tým nejaké vyjadrenie ochrany istých hodnôt, napríklad slobody, demokracie atď., ktoré sú osvedčené a ktoré sú hodnotami platnými pre rodinu štátov, k spoločenstvu a spolupráci ktorých sa chceme hlásiť a kde sa teda aj chceme nachádzať. To je prvý môj problém pri čítaní tohto textu.

Druhá nejasnosti vyplýva zo spojenia posledného odseku na strane 5, kde sa píše, že Slovenská republika odmieta propagandu vojny a ozbrojeného násilia, terorizmu, šovinizmu, fašizmu, rasovej a triednej nenávisti, národnostnej a náboženskej neznášanlivosti, v spojení s odsekom na strane 7 hneď v prvej vete, kde sa zase píše, že Slovenská republika si na obranu suverenity štátu, jeho územnej celistvosti a demokratického zriadenia buduje vlastné ozbrojené sily. Samozrejme, že ozbrojené sily sa nebudujú len pre akési platonické vzývanie, ale v prípade potreby aj pre použitie, takže kombináciou týchto dvoch viet si viem predstaviť, že ak by sme napríklad nejaký prejav šovinizmu považovali vo vnútri štátu za narušenie demokratického zriadenia, tak by sme mohli proti skupine ľudí, ktorí by sa takto prejavili, použiť ozbrojené sily. A teraz dochádzam k rozporu s tým, že na strane 4 je odsek: Okrem obrany svojej nezávislosti, suverenity, územnej integrity a nenarušiteľnosti hraníc nemá Slovenská republika žiadne iné ciele, pri ktorých by použila svoju armádu. Rád by som túto svoju obavu rozptýlil a rád by som ju nemal. Preto som vystúpil a prosím pána ministra, aby sa k tomu vyjadril.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Poliakovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som len povedať, že v parlamente je možné všetko spochybňovať, ale nespochybňujme veci, ktoré sú nespochybniteľné. Slovenčina má ustálený slovník už 150 rokov a spojenie "národná obrana" je tam také isté, ako národné hospodárstvo, národná bezpečnosti alebo podobná spojenie. Sú to jasné a zrozumiteľné termíny. Ak má niekto problémy s výkladom týchto termínov, sú na to výkladové slovníky.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte aj mne pripojiť, sa k druhej časti vystúpenia pána poslanca Poliaka. Takisto si žiadam vysvetlenie, alebo odpoveď na otázky, ktoré tu predložil vo vzťahu k obrane demokratického zriadenia a na druhej strane k tomu, čo tu spomenul, že vlastne ide o obranu územnej zvrchovanosti a integrity Slovenskej republiky. Vyslovujem rovnakú obavu akú vyslovil on, že sa tu zašifrováva možnosť zneužitia ozbrojených síl na vystúpenie proti skupine občanov, ktorí budú mať - povedzme - nekomformný názor s momentálnou vládou, ktorá existuje, nemyslím tou, ktorá dnes je, ale aj v budúcnosti, ktorá by sa mohla takto vytvoriť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Pán poslanec Polka.

Poslanec L. Polka:

Ak dovolíte, pán predsedajúci, k výkladu pána kolegu Hrnku. Ako historik určite vie, že pojem "národná bezpečnosť" v podmienkach Československej republiky bol zavedený v roku 1947 v súvislosti s budovaním Zboru národnej bezpečnosti a od toho sa odvíja pojem "národná bezpečnosť". Určite vie históriu plukov národnej bezpečnosti, ktorá sa zaslúžili o Víťazný február. Ale v tom je on viac doma ako ja. Pokiaľ ide o pojem "národná bezpečnosť" prevzatý do materiálu obrannej doktríny, považujem ho za otrocký prevzatý pojem z americkej obrannej doktríny, kde je národná bezpečnosť dokonca inštitucionálne deklarovaná v Rade národnej bezpečnosti ako v poradnom orgáne prezidenta Spojených štátov amerických.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Pollák. Poslanec H. Pollák:

Nemal som nič proti tomu, aby pojem "národná bezpečnosť" vysvetlil z akéhokoľvek staršieho slovníka poslanec Hrnko. Bohužiaľ, teraz ho už predbehol pán poslanec Polka, takže možno inokedy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o tridsiatom prvom bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Kanis? Minister obrany SR P. Kanis:

Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, aby som reagoval na niektoré názory, ktoré tu boli vyslovené na návrhy, aby som sa pokúsil objasniť aj isté nejasnosti, ktoré páni poslanci mali k textu.

Pán spravodajca Bárány tlmočil niektoré pripomienky, pôjdem konkrétne podlá jednotlivých častí.

Problém vzťahu k Rusku - chcel by som povedať, že tento problém je vlastne vyriešený na strane 3, kde sa hovorí o tom, že program Partnerstvo za mier chápeme ako krok smerujúci k ďalšiemu posilňovaniu vzťahu medzi členskými krajinami NATO a ich partnermi v strednej a východnej Európe, ktorý povedie k nášmu plnoprávnemu členstvu v NATO. Slovenská republika nemôže byť bezpečná bez bezpečnosti svojich susedov, t. j. aj východných, prirodzene. Naše úsilie o vstup do NATO nie je zamerané proti žiadnej z krajín strednej a východnej Európy.

Chcel by som upozorniť na to, že existuje strategická koncepcia obrany Slovenskej republiky, kde sú rozobrané jednotlivé bezpečnostné riziká pre Slovenskú republiku a kde sa o týchto rizikách píše podľa jednotlivých štátov, aj podľa východných štátov. Teda, prosil by som, aby sa tu rešpektovalo, že tento dokument je vojensko-politickej dimenzie, a iné dokumenty, ktoré riešia otázku konkrétnej obrany Slovenskej republiky, tieto veci rozpracúvajú.

K tretej časti pán spravodajca Bárány navrhoval zaviesť novú zásadu 6, ktorá by hovorila o tom, že úspešná zahraničná politika je predpokladom alebo aj faktorom, ktorá determinuje vojenskú politiku. K tomu by som chcel povedať, že

táto zjavná pravda je vlastne princípom, na ktorom je vypracovaná celá Obranná doktrína. Neuvádzame ju tam ako osobitnú zásadu, ale je to vlastne jedna zo zásad celého tohto dokumentu.

Ďalšia pripomienka, ktorá je akceptovateľná, bola k strane 7, kde sa na konci druhého odseku hovorí o tom, že obranu a ochranu obyvateľstva a objektov dôležitých pre fungovanie štátu, ako aj likvidáciu následkov mimoriadnej situácie zabezpečovať v Úzkej súčinnosti s civilnou ochranou a územnými orgánmi. Túto požiadavku tlmočil pán poslanec Figeľ v zahraničnom výbore. Myslím, že môžeme akceptovať ten doplnok, ktorým to navrhuje vylepšiť - "územnými orgánmi štátnej správy a samosprávy". Som za to, aby sa to prijalo.

Ďalšie bolo vystúpenie predsedu výboru pána Polku, kde hovorí o teoreticky vynikajúcom - ďakujem za uznanie - prakticky vágnom materiáli - to by som chcel pána predsedu vyviesť, z tohto omylu. Tvorcovia predchádzajúceho variantu Obrannej doktríny chceli z tohto dokumentu spraviť nadčasový dokument. My sme takú ambíciu nemali, mali sme iba povinnosť, vytvoriť dokument práve pre fázu realizácie Partnerstva za mier, pretože ako sa rozhodne pri realizácii Partnerstva za mier, potom bude odpoveď, akú vlastne budeme mať nadčasovú doktrínu. Myslím, že sme vystupovali a vychádzali veľmi realisticky z toho, že práve Partnerstvo za mier je nová inštitucionálna podoba spolupráce krajín, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie, s krajinami, ktoré neboli v žiadnom pakte, či už NATO alebo vo Varšavskej zmluve, a teda vstupujú do tejto spolupráce. Vychádzame práve zo skutočnej reality, ktorá tu je, a bez ilúzii o tejto realite. Náš dokument je teda maximálne praktický, to sa potvrdilo aj v prezentačnom dokumente, o ktorom tu ešte bude reč.

K pripomienke pána predsedu Polku, že chýba reorganizácia Slovenskej armády, chcel by som povedať, že práve táto

časť v Obrannej doktríne, tá statická, ktorá pojednáva o armáde, je prebraná z pôvodného variantu s tým, že sme nechceli búrať aj toto, pretože sme vedeli, že bude prijatá koncepcia armády do roku 2000 a tento dokument už bol prijatý v Rade obrany štátu, ten neprijíma Národná rada. Takže, aj v tom vieme, čo robíme.

K výčitke pána predsedu Polku o tom, že vláda schválila prezentačný dokument a uložila nám informovať výbory, myslím si, že stalo sa to len zhodou okolností, že sme ich neinformovali. O prezentačnom dokumente ich môžeme informovať. Ale ak pán predseda Polka požaduje, že Partnerstvo za mier malo byt schvaľované v parlamente, súhlasím, ale potom malo byť v tomto parlamente Partnerstvo za mier schválené ako rámcový projekt, ktorý bol podpísaný začiatkom februára tohto roku predchádzajúcou vládou. Ak bol podpísaný rámcový projekt Partnerstvo za mier, vlastne tam sa rozhodlo o istom smerovaní a prezentačný dokument je iba konkretizáciou tohto smerovania. Myslím, že Národná rada by nemala prijímať, dokumenty, ktoré sú už následkom čohosi, ale mala by schvaľovať základnú orientáciu. A táto predložená nebola. Verím, že by bola získala v tom podporu. Ale ak už niekto vyčíta nám, že sme to nepredložili na schválenie do parlamentu, chcem zdôrazniť, že sme postupovali spoločne s krajinami Vyšegrádskej štvorky, akú procedúru a aké mechanizmy uplatnia pri vypracovávaní tohto dokumentu a jeho predložení v Bruseli. Išli sme tak ako aj iní. A to, že sme ho dali k dispozícii Národnej rade, myslím si, že nie je na škodu.

Pripomienky pána poslanca Slotu, že vláda nepredložila koncepciu bezpečnostnej politiky - toto môže povedať iba ten, kto by očakával, že bude existovať nejaká koncepcia bezpečnostnej politiky v jednom dokumente, ale táto koncepcia je obsiahnutá - keby som to menoval podľa programového vládneho vyhlásenia - sčasti v doktríne, sčasti je obsiahnutá v ďalších materiáloch, ktoré pojednávajú o strategickej

koncepcii obrany štátu, v operačnom pláne, v koncepcii armády do roku 2000, v pripravenom zákone o obrane, v pripravenom zákone o armáde, v pripravenom zákone o služobných pomeroch, v pripravenom zákone o brannej povinnosti. Takže, ak pánu poslancovi Slotovi absentuje bezpečnostná politika, dostane sa mu to všetko na stôl. Je to pekný balík dokumentov, ktoré prešli už sčasti legislatívnou radou, vládou. Tie, ktoré sa majú dostať, sem, sa dostanú aj sem.

Vláda vraj vôbec nemá bezpečnostnú politiku. Nie som síce rodený vojak ako pán poslanec Slota, ale možno treba reálnejšie uvažovať nad tým, čo rozprávame. Keď tu pán poslanec Slota rozprával o deficite armády, je to pre mňa veľmi podnetné, pretože rozpočet na rok 1994, aj keď obsahoval nominálne vyššiu cifru v kapitole pre Armádu Slovenskej republiky, fakticky znamenal nižšie finančné zdroje ako to bolo rok predtým. A ja som za ten rozpočet nehlasoval. K tomu sa tiež môžem vyjadriť.

Pán poslanec Kuzbert hovoril, že sa odvolávame na dokument Partnerstvo za mier, ktorý sme dostali pred chvíľou. Chcel by som upozorniť, pána poslanca, že ste nedostali dokument Partnerstvo za mier, ale ste dostali prezentačný dokument. To je úplne niečo iné.

Ak pán poslanec Slota ešte hovoril o bezpečnosti, mal na mysli ešte aj otázku toho, že sme nepredložili základné ciele a zásady národnej bezpečnosti, ktoré sme nepredložili preto, že obsahovali - povedal by som - všeobecné tvrdenia, ktoré napokon neobstáli v diskusii. Samozrejme, problém národnej bezpečnosti je závažný z toho hľadiska, že dokument, ktorý by mal riešiť túto otázku, by sa nemal zaoberať, len problémom možného ozbrojeného útoku a konfliktu, ale by mal skúmať, aj také netradičné spôsoby ohrozenia, ako je finančná špekulácia, alebo ako je nejaká živelná pohroma, dajme tomu

ozónová diera alebo iné. Teda táto požiadavka je na jednej strane namieste, ale tu nemôže rezort obrany pôsobiť ako gestor, ale musí to byť nadrezortná spolupráca.

Pán poslanec Kuzbert hovoril ešte k strane 7, ktoré sú to ostatné verejné ozbrojené sily. Tam sme mali na mysli napríklad také štruktúry, ako je železničné vojsko. Nechceli sme to len tak vyjadriť, tak sme to vyjadrili takýmto spôsobom. Ak to nie je vhodné, dajte návrh ako to nejak ináč vyjadriť, ale nám sa to javilo, že by bolo únosné vyjadriť to takto.

Hovoríte o tom, že je zbytočné tu hovoriť, že hlavným veliteľom je prezident. Toto sme prevzali z predchádzajúceho variantu. Tiež sme hovorili, že je to v ústave a nebolo by to treba, ale prevzali sme to.

Na strane 8 odsek 4 - nadstraníckosť a vnútropolitická neutralita - podlá našich právnych noriem vojaci takisto majú možnosť istej politickej orientácie, ale uplatňuje sa zásada, že to môže byť mimo uniformy a mimo kasární. Aj v predchádzajúcom vývoji sa ukázalo, že vlastne všetky hlavné politické sily v tomto štáte rešpektujú armádu ako silu, ktorá bude nadstranícka, pretože má poslanie voči obrane a ochrane tohto štátu, a že bude neutrálna vnútropolitický znamená, že sa nebude zapájať do vnútropolitických sporov, ktoré v štáte vznikajú.

Pán poslanec Pollák hovorí, že sa malo vychádzať, z práva na svoju obranu. Myslím si, že ten dokument z toho vychádza. Ak ste konfrontovali tri vyjadrenia v spojení národná bezpečnosť, je to, prirodzene, trochu diskutabilná záležitosť, ale diskutovalo sa o tom už pri predchádzajúcom variante. Mám tu aj záznam z diskusie vo vláde 1. marca, čo sa tam o tom hovorilo. Myslím si, že netreba sa báť tohto spojenia. Keď o národnej bezpečnosti hovoria Francúzi alebo

Američania, to nie je len otázka otrockého prekladu "bezpečnosť štátu" na "národnú bezpečnosť", ale myslím, že to vyjadruje aj národnú realitu, ktorá v tom štáte je.

Vidíte rozpor medzi odsekom na strane 5 a prvou vetou na strane 7. Žiaľ, na to vám odpoveď nemôžem dať, pretože ja v tom vôbec žiaden rozpor nevidím. V čom je rozpor zo strany 5, kde sa hovorí, že Slovenská republika odmieta propagandu vojny, ozbrojeného násilia, terorizmu, šovinizmu, možno by tam bolo treba dať aj xenofóbie, fašizmu, rasovej a triednej nenávisti, národnostnej a náboženskej neznášanlivosti? Ak toto odmieta, v čom je to v rozpore s prvou vetou, že Slovenská republika si na obranu suverenity štátu, jeho územnej celistvosti a demokratického zriadenia buduje vlastné ozbrojené sily? Chcete z tejto vety vyhodiť spojenie "demokratického zriadenia"? Ináč si vašu pripomienku neviem vysvetliť.

Hovoríte o probléme použitia armády - na strane 4. Je úplne zrejmé, že na strane 4 sa hovorí o medzinárodno-politických a zahranično-bezpečnostných dôvodoch použitia armády. Táto situácia je popísaná v prvom odseku, kde môžu byt riziká alebo konflikty - Slovenská republika sa nemôže vzdať práva na prípravu štátu na obranu. Okrem obrany svojej nezávislosti, suverenity, územnej Integrity a nenarušiteľnosti hraníc nemá Slovenská republika žiadne iné ciele, pri ktorých by použila svoju armádu. V zahraničnom výbore bola pripomienka k tomu, že čo živelné pohromy. O živelných pohromách napríklad veľmi presne hovorí zákon číslo 3 zo 16. decembra 1992 o zriadení Armády Slovenskej republiky, kde v S 2 sa toto precizuje, ale tu ide o záležitosti zahranično-bezpečnostné a nie o záležitosti živelných pohrôm. Pán Prokeš chcel to isté vysvetlenie. Skutočne tu musím položiť otázku, ak si myslíte, že by tieto odseky boli v súlade tým, že sa vyhodí z prvej vety na strane 7 väzba "demokratického zriadenia", prosím, dajte ten návrh. Mňa sa to nezdá vhodný návrh, ale prosím, možno to treba ešte domyslieť,

alebo možno máte dojem, aby nedošlo k zneužitiu armády. Chápem túto obavu, ale ja ju tam skutočne nevidím, že by to tam bolo.

Myslím, že to boli všetky pripomienky, ktoré zazneli. Chcel by som sa ešte vysloviť aj k tomu, čo tu hovoril pán poslanec Slota, pretože to, čo povedal, je názor tlmočený pánom Repašským, teda členom Asociácie slovenských vojakov. Keď som nastúpil do funkcie, zvolal som všetky vojenské združenia a organizácie a všetkým týmto združeniam a organizáciám som otvoril dvere pre vecné návrhy na zlepšenie pomerov, prípravu dokumentov. Dokument - návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky pán Repašský dostal odo mňa osobne 22. apríla 1994 s tým, že som ho požiadal, aby nám dali pripomienky, a ak budú vecné a obstoja v diskusii, uplatníme ich. Nemáme voči nikomu apriórne výhrady. Do dnešného dňa sme nič nedostali, a to zrejme tiež svedčí o jeho skutočnom záujme o osud Slovenskej republiky a Obrannú doktrínu Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pozornosť. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Bárány? Pardon, pán poslanec Pollák - faktická poznámka.

Poslanec M. Pollák:

Pán minister, nerozumieme sa. Ak je to mojou vinou, ospravedlňujem sa. Upozorňoval som na rozpor, ktorý vzniká obsahovým spojením posledného odseku na strane 5 a prvej vety na strane 7 spolu, na jednej strane, s druhým odsekom na strane 4, na druhej strane.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Polka. Poslanec L. Polka:

Ďakujem, pán podpredseda. Osobitné na zaráža vysvetlenie pána ministra k uzneseniu z 24. mája číslo 506, kde ho vláda poverila spoločne s ministrom zahraničných vecí informovať o obsahu prezentačného dokumentu výbory Národnej rady. Ak za informovanie Národnej rady alebo výborov Národnej rady považuje rozdanie dokumentov, potom reči o parlamentnej kontrole a civilnej kontrole nad ozbrojenými silami sú mlátením prázdnej slamy. Samozrejme, aj poznámka o tom, že vojaci a dôstojníci Armády Slovenskej republiky môžu vo voľnom čase robiť čo chcú, pokiaľ ide o ich politickú aktivitu, je dosť pozoruhodná. Pripadá mi tragikomické, aby naši vojaci v teplákoch a vo večerných hodinách chodili na schôdze straníckej organizácie, alebo viedli schôdze straníckej organizácie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Mám predsa len ešte jednu otázku na pána ministra. Pán minister, vy ste nám trošku ináč vysvetľovali dôvod zníženia rozpočtu o 500 miliónov korún, pol miliardy korún, ako zástupcovia ministerstva financií. Tí nám v našom výbore zdôvodnili toto zníženie ako požiadavku Medzinárodného menového fondu. Tak neviem, v čom je pravda.

Ďalej, predsa by som sa vrátil ešte k tej definícii "verejné ozbrojené zložky". Ak železničné vojsko, ktoré je podriadené ministrovi dopravy a čiastočne armády, považujeme za verejnú ozbrojenú zložku, potom neviem čo. Ja pod verejnou ozbrojenou zložkou rozumiem všelijaké súkromné bezpečnostné systémy a tie snáď nebudú zaviazané obrannou doktrínou. To sú verejné ozbrojené zložky, o ktorých ani pán Boh nevie, koľko ich je. Ale železničné vojsko, to je podľa môjho názoru mylný výklad.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

Chcem sa len na chvíľu zastaviť pri vyjadrení pána predsedu branno-bezpečnostného výboru. Ak som rozumel pánu ministrovi, dnes boli rozdané materiály, ktoré sa volajú "Informácia vlády Slovenskej republiky o prezentačnom dokumente Slovenskej republiky", o ktorom dokumente dnes nebudeme rokovať. Následne po predložení týchto materiálov, pokiaľ som dobre rozumel, tieto dokumenty budú prerokované minimálne vo vašom výbore. Keby ste dostali návrh na prerokovanie vo výbore bez týchto materiálov vopred, zase by ste mohli kritizovať, že sa ide prerokovávať, bez materiálov. Tak neviem, o čom sa bavíme.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán podpredseda. Len by som sa spýtal pána ministra, aj keď už je to mimo rozpravy, vo vzťahu k spresnenej otázke od pána poslanca Polláka - na strane 5 v poslednom odseku vymenovávame, čo všetko nám vadí. Komunizmus nám už nevadí? Ten tam totiž nie je.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

z bohatej diskusie k predloženému vládnemu návrhu Obrannej doktríny Slovenskej republiky vyplynuli dva pozmeňovacie návrhy, o ktorých je možné nechať hlasovať, lebo majú podobu konkrétnych zmien v texte. Mám na mysli pozmeňovacie návrhy kolegu Bogdana. Ostatné vystúpenia boli otázkami alebo odporúčaniami pre zaujatie určitého postoja, ako tomu bolo v prípade kolegu Slotu. K niektorým otázkam, problémom, ktoré tu odzneli, mám len krátke poznámky. Keď sa hovorí o verejných ozbrojených zložkách - príklady železničná polícia, obecná polícia, colníci. Keď sa hovorí o nadstraníckosti vo vzťahu k osobe ministra, rád by som pripomenul, že sa hovorí o nadstraníckosti ozbrojených síl a minister nie je súčasťou ozbrojených síl, dokonca ani nie vtedy, keď je poľovníkom.

A teraz k pozmeňovacím návrhom, o ktorých možno nechať hlasovať. Najprv zo spoločnej správy. Ide o pripomienku rozšíriť časť 3 o zásadu 6 tohto textu. Čítam pomaly: "z realizácie zahraničnej politiky štátu vytvárajúcej podmienky pre

budovanie Kolektívnej bezpečnosti Slovenska a odľahčovanie nárokov na vojenskú zložku zabezpečenia obrannej politiky štátu", nechávam na úvahu pánov poslancov ako sa pri hlasovaní o tomto bode rozhodnú.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca ponecháva no voľnú úvahu poslancov.

Prosím, pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Pán minister, sľúbili ste mi nejakú odpoveď na uznesenia zahraničného výboru, ktorú ste nedali.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán minister. Minister obrany SR P. Kanis:

Pán poslanec, pri niektorých pripomienkach došlo k tomu, že poslanci, ktorí dávali tieto pripomienky, nie celkom podrobne si prečítali materiál a potom vznikol istý konflikt Medzi pripomienkou a tým, čo už tam je obsiahnuté. A to, čo ste navrhovali, je uvedené ako zásada 3 na strane 4, priamo ako zasadá. Je tam uvedených pat zásad a tretia zásada je, že Slovenská republika bude vychádzať predovšetkým z týchto zásad - tam sú vymenované a tretia je "zo zabezpečenia všeobecnej občianskej obrany republiky". V ďalších častiach, ktorá sú v tomto dokumente, sa takisto táto myšlienka uplatňuje, a to aj na strane 8. Je to v odseku, ktorý sa týka zvyšovania miery profesionalizácie armády, ale chcel by som podotknúť, že článok 25 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky

vlastne obsahuje - citujem: "Obrana Slovenskej republiky je vecou cti každého občana. " Spolu so zásadou číslo 3, o ktorej som hovoril, myslíme si, že je to úplne jasné a že vaša požiadavka je vlastne týmto naplnená.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi. Keďže pán minister týmto obnovil rozpravu, pýtam sa ešte raz, či chce niekto vystúpiť v rozprave.

/ Nikto. /

Končím rozpravu. Pán spoločný spravodajca, máte slovo. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

myslím, že už bez opätovného čítania pozmeňovacieho návrhu môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Opakujem, nechávam na vašu úvahu, ako sa v tomto prípade rozhodnete. Nedávam žiadne odporúčanie.

Podpredseda NR SR A. H. Húska;

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca v tejto oblasti ponecháva na voľnú úvahu pánov poslancov.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že túto časť spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec E. Bárány:

Druhá pripomienka na strane 7 na konci druhého odseku za slovami "s civilnou ochranou a územnými orgánmi" dať slová "štátnej správy a samosprávy". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhej pripomienke spoločnej správy, ktorú pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že druhá pripomienka spoločnej správy bola prijatá.

Poslanec E. Bárány:

V rozprave odzneli dve pripomienky majúce podobu návrhov na zmenu textu. Čítam prvú z nich: Na strane 6 v ods. 1 v riadku 5 vynechať slovo "záujmov". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Túto pripomienku pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že táto pripomienka bola prijatá. Poslanec E. Bárány:

Posledná pripomienka sa týka odseku 2 riadku 8 na strane 7, kde za spojku "a" sa navrhuje doplniť, slovo "zachovať". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme. Túto pripomienku odporúča pán spoločný spravodajca prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že táto pripomienka bola prijatá.

Poslanec E. Bárány:

Vážený pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pripomienky majúce podobu návrhov na konkrétne úpravy textu. Preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia ako celku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa. Budeme hlasovať o návrhu ako celku. Prosím vzápätí hlasovať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu Obrannej doktríny Slovenskej republiky. / Potlesk. /

Tridsiatym druhým bodom programu je

Návrh na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu.

Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 528. Predložený Máte aj návrh uznesenia Národnej rady.

Prosím pána ministra obrany Slovenskej republiky Pavla Kanisa, aby návrh vlády uviedol.

Minister obrany SR P. Kanis: Vážená Národná rada,

dovolím si predložiť vám návrh na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu.

Ctené dámy, vážení páni,

jedným z prostriedkov na udržanie a zachovanie trvalého mieru vo svete v súlade s Chartou OSN je vysielanie mierových síl a pozorovateľov OSN do ohrozených oblastí. Tieto sily sa podieľajú na zabezpečení mierových operácií Organizácie spojených národov. Operácie vojsk OSN v konfliktných oblastiach sú dnes jedným z najúčinnejších prostriedkov naplňovania mierového úsilia medzinárodného spoločenstva na udržanie svetového mieru.

Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 161 z 18. marca 1993 Národná rada prvý raz súhlasila s vyslaním vojakov vyčlenených z Armády Slovenskej republiky do zahraničia v rámci mierových síl OSN, s vytvorením samostatného ženijného práporu Armády Slovenskej republiky do bývalej Juhoslávie. Týmto uznesením bol vyslovený súhlas s pôsobením pozorovateľských a humanitných misií OSN v Somálsku a Angole a monitorovacej misie Európskych spoločenstiev v bývalej Juhoslávii. Pozorovateľská misia v Somálsku svoju činnosť ukončila koncom marca 1993 a príslušníci boli stiahnutí na Slovensko. Uznesením Národnej rady slovenskej republiky číslo 342 z 18. novembra 1993 súhlasila s vyslaním vojenských pozorovateľov do misie OSN UNOMIL v Libérii a UNOMUR v Ugande Rwande.

K dnešnému dňu príslušníci Armády slovenskej republiky pôsobia v rámci mierových síl OSN v ženijnom prápore na území bývalej Juhoslávie v osade Darovar a Lipník v počte 606 vojakov z povolania, v pozorovateľskej misii v Angole 5 vojakov z povolania, 6 vojakov z povolania v monitorovacej misii Európskej únie v bývalej Juhoslávii, 10 vojenských pozorovateľov v misii OSN UNOMIL v Libérii a 5 vojenských pozorovateľov v Ugande Rwande.

Spojenie so ženijným práporom v bývalej Juhoslávii je vykonávané pravidelným rádiovým spojením cestou sekcie zahraničných vzťahov Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Pozorovateľské misie o svojej činnosti podávajú pravidelné hlásenie dvakrát mesačne telefonicky na oddelenie mierových síl sekcie zahraničných vzťahov.

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky požiadalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o 4 vojenských pozorovateľov do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu. Slovenská republika je jeden z mála štátov, Ktoré doteraz nemá svoje obsadenie v rámci KBSE v mierových misiách.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky, článok 86 písmeno 1/ navrhuje sa Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, a to vyslať 4 vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi Kanisovi. Prosím pána poslanca Jána Slotu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vlády vo výboroch Národnej rady Slovenské] republiky.

Pán poslanec Polka, máte údajne uviesť materiál namiesto pána poslanca Slotu. Prosím, pán poslanec.

Poslanec L. Polka:

Vážený pán predsedajúci,

dovoľte, aby som v zastúpení pána podpredsedu Slotu uviedol spravodajskú správu výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť prerokoval návrh vlády Slovenskej republiky a vyslovil s týmto návrhom súhlas. Domnievam sa, že ide o akt, ktorý prispieva k dobrému menu Slovenskej republiky. Poslanci vykonali niekoľko - nechcem to nazvať prieskumov, pretože išlo o skutočne krátku služobnú cestu do miesta dislokácie našich vojsk, ktoré sú dislokované v rámci UNPROFOR v bývalej Juhoslávii, a konštatovali, že tieto vojská splnia svoje úlohy veľmi zodpovedne a veľmi svedomite.

Návrh bol prerokovaný takisto v zahraničnom výbore a v ústavnoprávnom výbore a neboli k nemu vznesené žiadne zásadné pripomienky. Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokovali v lehote, vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s článkom 86 písmeno e/ Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monotirovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu, s pripomienkou predpokladanej zmeny termínu odchodu vojenských pozorovateľov do monitorovacej misie, uvedenej v dôvodovej správe, v I. polroku 1994.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Polkovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tridsiatom druhom bode programu. Pán poslanec Tahy, máte slovo.

Poslanec M. Tahy:

Keďže ani pán minister, ani pán Polka nevysvetlili určitý nedostatok, tabuľky, ktorá vyčísľuje kalkuláciu finančných nákladov, prosil by som to ešte pred záverom spresniť. V tejto tabuľke mi totiž chýba čosi, čo udrží pri živote našich pozorovateľov. Nie sú tam žiadne náklady na ich pobyt, na ich existenciu v Náhornom Karabachu, na ich živobytie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán minister vás asi nemohol sledovať. Poslanec M. Tahy:

Môžem to zapakovať, pán minister. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Budíte taký dobrý. Poslanec M. Tahy:

Kalkulácia nákladov na vyslanie 4 pozorovateľov do Náhorného Karabachu nezabezpečuje ich život v Náhornom Karabachu. Na pobyt nie sú tam žiadne prostriedky, ani kto ich hradí.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Mieni pán minister hneď odpovedať? Áno, prosím, pán minister.

Minister obrany SR P. Kanis:

Vážený pán poslanec, tak ako už pán poslanec Polka upozornil na zmenu termínu, treba doplniť, že títo pozorovatelia odídu do Náhorného Karabachu až keď tam bude podpísané prímerie. Pokiaľ nebude podpísané prímerie, nepôjdu tam. To je prvá dôležitá informácia, ktorú treba brať pri tomto rozhodnutí.

Čo sa týka finančných nákladov, budú hradené z rozpočtovej rezervy vlády, a kalkulácia, ktorá sa tam predkladá, je vlastne iba na technické zabezpečenie presunu a fungovania. Ostatné náklady nie sú tu obsiahnuté na základe financovania týchto misii príslušnými organizáciami, v mene ktorých sa to deje. Trochu ste ma zaskočili touto otázkou, pretože je to pre mňa dosť samozrejmá vec a jednoducho neverím, že sa v kalkulácii nepočítalo s týmito prostriedkami. Ak sa nepočítalo, prirodzene, budú dané také finančné zdroje, ktoré sú potrebné na to, aby sa sami nestali obetou konfliktu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? / Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom druhom bode programu za skončenú. Pán minister sa už vyjadril. Pán poslanec Polka, chcete mat záverečné slovo?

Poslanec L. Polka:

Nie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, aby sme sa prezentovali.

Prítomných je 67 poslancov. Pozývam pánov poslancov, ktorí sa nachádzajú mimo zasadacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. Prosím pána poslanca Polku, aby uvádzal hlasovanie o predloženom návrhu.

Poslanec L. Polka:

Ďakujem. Vzhľadom na to, že v rozprave neboli uplatnené žiadne zásadné pripomienky ani pozmeňovacie návrhy a otázka pána poslanca Tahyho bola, predpokladám, čiastočne vysvetlená, odporúčam vládny návrh na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu, parlamentná tlač 528, schváliť so zmenou termínu - najskôr v druhom polroku 1994, teda namiesto I. polroku 1994 druhý polrok 1994.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Teraz budeme hlasovať, o vládnom návrhu uznesenia ako celku. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu.

Mám tu uvedené, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť navrhuje, aby Národná rada rozhodla uverejniť v Zbierke zákon uznesenie, ktoré sme schválili. Navrhujem prijať toto uznesenie:

"Národná rada Slovenskej republiky podlá § 1 ods. 2 písm. a/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky rozhodla uverejniť v Zbierke zákonov slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vyslaniu vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu. "

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 70 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme uvedené uznesenie schválili.

Pokračujeme tridsiatym tretím bodom programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskom spravodajstve.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 508 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 508a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky pán Pavol Kanis. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister obrany SR P. Kanis: Vážená Národná rada,

vládny návrh zákona Národnej rady slovenskej republiky je predkladaný na rokovanie 34. schôdze Národnej rady z dôvodov potreby vytvorenia legislatívnych a organizačných podmienok pre plnohodnotné rozvinutie činnosti Vojenského spravodajstva pri plnení úloh spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky.

Vojenské spravodajstvo je neoddeliteľnou súčasťou obrannej činnosti štátu. Tvorí ho systém opatrení a činností spravodajských orgánov, sila prostriedkov, ktorými sa realizujú úlohy spravodajského zabezpečenia a ochrany Slovenskej republiky v mieri, pri zvýšenom napätí a za brannej pohotovosti štátu. Vychádza zo strategickej koncepcie obrany Slovenskej republiky. Táto skutočnosť opodstatňuje návrh na prijatie samostatného zákona o Vojenskom spravodajstve.

Návrh zákona o Vojenskom spravodajstve vyplňuje závažnú medzeru v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako aj v komplexe zabezpečovania obrany Slovenskej republiky. Pri spracovaní návrhu bol ako základ vzatý zákon Národnej rady číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe s využitím skúsenosti z jeho doterajšej aplikácie v praktickej činnosti. Súčasne boli aplikované skúsenosti vojenských spravodajských služieb armád vyspelých demokratických štátov, v ktorých je Vojenské spravodajstvo začlenené do armádnych

štruktúr, a to je napríklad v USA, Nemecku, Belgicku, Rakúsku a podobne.

Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskom spravodajstve bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní prerokovaný s ministerstvami a ostatnými orgánmi štátnej správy a v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pripomienky boli do predkladaného návrhu zapracované. Návrh zákona je predkladaný na prerokovanie Národnej rady bez rozporov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

schválením predkladaného vládneho návrhu by sa Vojenské spravodajstvo dostalo z legislatívneho hľadiska na úroveň vojenských spravodajských služieb vyspelých armád. Táto skutočnosť, by mala pozitívny dopad i v zahranično-politickej oblasti pri riešení celého komplexu vojensko-politických otázok súvisiacich s úsilím Slovenskej republiky o začlenenie sa do európskych bezpečnostných štruktúr. Prijatím zákona budú vytvorené legislatívne podmienky pre činnosť dvoch na sebe nezávislých spravodajských služieb Slovenskej republiky, čo umožní objektívnejšiu a komplexnejšiu informovanosti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán minister, dodatočne vám blahoželám k meninám s jednodenným sklzom.

Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Báránya, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

predložený vládny návrh zákona rieši doterajší takmer bezprávny stav existencie a pôsobenia Vojenského spravodajstva, ktorý vznikol jedným nešťastným ustanovením zákona o Slovenskej informačnej službe. Ak si uvedomíme, že čo len veľmi priemerné Vojenské spravodajstvo má pri armáde veľkosti Armády Slovenskej republiky hodnotu jednej divízie, v mierových dobách máme ináč dve, je nám jasný význam tohto zákona.

Nakoľko sa činnosť i organizácia Vojenského spravodajstva čiastočne odlišujú od Slovenskej informačnej služby, rozhodla sa vláda predložiť samostatný návrh zákona o Vojenskom spravodajstve a nie len novelu zákona o Armáde Slovenskej republiky alebo zákona o Slovenskej informačnej službe. Rád by som pripomenul ešte v úvode, že navrhovaná úprava rozumne umožňuje, ale nenúti, aby ten istý osobitný kontrolný orgán kontroloval Slovenskú informačnú službu i Vojenské spravodajstvo.

Predložený vládny návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 955 z 30. mája 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Koordináciou stanovísk bol citovaným rozhodnutím poverený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petícia, právnu ochranu a bezpečnosť.

Obidva výbory Národnej rady predložený vládny návrh v stanovenej lehote prerokovali. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval 16. júna a Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť 15. júna. Oba výbory s ním vyslovili súhlas a odporúčajú ho schváliť po zohľadnení pripomienok tak, ako ich máte uvedené v spoločnej správe.

Dovolil by som si teraz predniesť svoje odporúčania k jednotlivým pripomienkam. Odporúčam an blok schváliť pripomienky číslo 1, 2, 3, 4, 7 a 8. Neodporúčam takisto an blok schváliť pripomienky číslo 5 a 6.

Pokiaľ ide o vzťah pripomienok 6 a 7, pripomínam, že obsahovo asi mali navrhovatelia rovnaký zámer, ale pripomienka uvedená pod číslom 7 je komplexnejšia. Po rozprave a prípadnom zohľadnení návrhov, ktoré z nej vzídu, odporúčam aj návrh zákona ako celok schváliť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska;

Ďakujem pekne pánu poslancovi Bárányovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tridsiatom treťom bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Hlási sa pán poslanec Žingor. Prosím, pán poslanec.

Poslanec R. Žingor:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, dámy a páni,

tak ako tu už bolo spomínané pánom ministrom, že návrh

zákona, ktorý budeme prerokovávať, je doslova opisom zákona Národnej rady číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. O niektorých záležitostiach sa pán minister zmienil. V mojom vystúpení chcem poukázať na niektoré veci, ktoré som tam objavil.

Napríklad v návrhu sa vôbec neuvažuje o spolupráci so Slovenskou informačnou službou. To by tam bolo potrebné doplniť. I keď vo svete je tendencia zjednocovali spravodajské služby, alebo aspoň koordinovať ich činnosť, minimálne zabezpečiť vzájomnú výmenu informácií, toto sa v návrhu zákona nikde neobjavilo. Aspoň som to neobjavil.

Dovoľte mi, aby som predniesol niekoľko doplňovacích návrhov. Tieto pripomienky odovzdám pánu spoločnému spravodajcovi písomne.

V § 2 ods. 1 písm. b/ doplniť za slovom "služieb" slová "vo vzťahu k Armáde Slovenskej republiky".

V § 3 ods. 1 doplniť text za slovom "minister" slová "ktorý menuje a odvoláva riaditeľa vojenského obranného spravodajstva a vojenskej spravodajskej služby".

V § 5 ods. 4 na konci odseku doplniť tieto slová "vojenskej prokuratúre a podľa povahy vecí aj vláde Slovenskej republiky".

Toľko k doplňovacím návrhom. A keď už mám už slovo, dovoľte mi ešte jednu poznámku.

Stále máme informácie, teda dochádzajú do nášho výboru informácie, že časť príslušníkov spravodajskej správy Slovenskej republiky z rôznych príčin býva stále v Českej republike a pravidelne týždenne tam dochádza, teda zrejme majú

tam aj trvalý pobyt. S týmto problémom je potrebné okamžite sa vysporiadať a doriešiť ho. Domnievam sa, že jeden a polročná existencia samostatnej Slovenskej republiky poskytovala dosť možností na rozhodovanie sa, či príslušník spravodajskej správy Slovenskej republiky bude mať trvalý pobyt na Slovensku alebo v Čechách. Z tohto dôvodu žiadam, aby minister Národnej obrany celú záležitosť uzavrel do 15. 7. 1994 s tým, aby informoval Národnú radu, prípadne výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Žingorovi. Slovo má pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Tiež by som mal dva pozmeňovacie návrhy.

V § 2 ods. 1 bod e/ ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva - doplniť slovami "vojenského charakteru".

V § 5 bod 1 - Kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel "má zriadenú" z poslancov osobitný kontrolný orgán. Aby sa nevytvoril, lebo kontrolný orgán pre kontrolu SIS je a myslím si, že by bolo účelné, aby tento kontrolný orgán kontroloval aj Slovenskú informačnú službu, aj vojenskú spravodajskú službu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

navrhujem nový § 22, ktorý by znel: "Príslušníci Vojenského spravodajstva alebo osoby pracujúce v prostredí Vojenského spravodajstva nemôžu byt ani v budúcnosti stíhané za činnosť vykonávanú v zmysle tohto zákona. " / Šum v sále. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Poslanec J. Prokeš:

Vážení kolegovia, upozorňujem vás, v zmysle tohto zákona, v opačnom prípade nikto nepôjde pracovať do týchto služieb, keď dopredu spochybňujete, že sa to nezvrtne a nebudú za to stíhaní.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Pollák.

Poslanec H. Pollák:

Vážený pán predsedajúci, pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia,

pokúsim sa v niekoľkých poznámkach vysvetliť obavy, ktoré ma vedú pri predstave, že by bol prijatý tento návrh zákona tak, ako je predložený, resp. ak by nedošlo k jeho principiálnym zmenám.

Bola tu už spomenutá pánom poslancom Žingorom a nakoniec aj samotným predkladateľom poznámka, že ide o takpovediac dvojča zákona o Slovenskej informačnej službe. Keď tieto dva zákony položíme vedia seba, je vidieť, že je to ten istý rukopis, resp. ako keby ich jedna mater mala. Nie som si istý, či malá Slovenská republika má na to, aby mohla vydržiavať dve takto paralelne fungujúce spravodajské služby. O tom, že ide naozaj o dve paralelné spravodajská služby, svedčia paragrafy l, 2, ktoré hovoria o ich úlohách. Tvrdenie, ktoré v poslednej vete povedal pán minister, že dve na sebe nezávislé spravodajské služby nám umožnia objektívnejšie vyhodnotenie informácií, je síce pravdivé, ale obsahovo nič nehovoriace, pretože ak by toto mal byt argument, potom ešte lepšie a objektívnejšie vyhodnotenie informácií by sme mali, keby sme mali tri alebo štyri spravodajské služby.

Myslím si, že takzvaná rozviedka a kontrarozviedka, tak ako je ustanovená v § 2 tohto zákona, resp. v zákone o SIS, je nadbytočná, pretože napríklad cudzie vyspelejšie krajiny, môžem spomenúť Veľkú Britániu, vojenskú rozviedku zabezpečujú najmä technickými zariadeniami, na čo stačia dobré rádiolokačná systémy, a nemajú nejakých osobitných agentov alebo rezidentúry za svojimi hranicami. Pri takto predkladaných

zákonoch v podstate by stačilo podriadiť Slovenskú informačnú službu Vojenskému spravodajstvu a všetko je vybavené, keďže Vojenské spravodajstvo v zmysle tohto zákona má ešte väčšie právomoci ako Slovenská informačná služba, o čom svedčí napríklad § 2, kde sa hovorí o úlohách. V Slovenskej informačnej službe je spomenutý napríklad organizovaný terorizmus, tu je spomenutý iba terorizmus, čo je viac. To je asi jediný rozdiel, ktorý som našiel v tých úlohách.

Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo napríklad môžeme chápať pod písmenom d/ § 2 odsek 1 - ochrana vojensko-hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, keďže si myslím, že samotná ostraha slovenskej armády by mohla stačiť na ochranu týchto vojensko-hospodárskych záujmov, pod ktorými si v podstate neviem nič iné predstaviť, ako možno nejaké mobilizačné rezervy, sklady atď. Možno to je trošku ináč. V tomto zákone na viacerých miestach, napríklad spomeniem strany 2, 3, 8, 11, 12, je spomenuté "v rozsahu svojej pôsobnosti". Napríklad na strane 8 sa píše o tom, že o použití sledovania Vojenským spravodajstvom na plnenie úloh v rozsahu jeho pôsobnosti, alebo na strane 11 - Vojenské spravodajstvo je oprávnené v rozsahu svojej pôsobnosti požadovať, skrátka to slovné spojenie "v rozsahu svojej pôsobnosti" dáva možnosť rôzne chápať samotnú náplň v praxi tohto zákona, pretože to môže byť nič, málo, alebo to môže byť veľmi veľa. Ak som sa snažil dopátrať toho, čo sa za tým skrýva, snáď v dôvodovej správe je spomenuté pri vysvetľovaní § 1, resp. ešte § 2, čo je tá pôsobnosť resp. rozsah pôsobnosti, lenže v samotných textoch týchto paragrafov je zase spomenuté, napríklad v § 2 odsek 1 hneď prvá veta "Vojenské spravodajstvo v rozsahu svojej pôsobnosti získava", atď. Teda dostávam sa do kruhu a nemám vysvetlenie. To isté v § 1 ods. 1 zase na konci "v rozsahu stanovenom týmto zákonom". Z toho mi vyplýva, že tento zákon sa môže naozaj rôznym spôsobom naplniť a realizovať. To je akási neistota.

Ďalší bod: Na strane 10 v § 13 ods. 2 sa píše, že použitie informačno-technických prostriedkov je možné iba so súhlasom sudcu. Opäť nie som si istý. Viem, že je to tak aj v zákone o Slovenskej informačnej službe - ten inštitút sudcu. Nie som si istý, či to je šťastné a či by to nemalo patriť inštitútu napríklad vyšetrovacieho sudcu, to ale nemáme, tak potom zrejme prokuratúre. Pre ilustráciu - práve pre občana, u ktorého môže dôjsť k porušeniu práva slobôd pri použití týchto prostriedkov a ktorý, ak by sa chcel odvolávať, alebo dokonca žalovať, musí sa spoľahnúť a zájsť k sudcovi, ktorý ale povolil tieto prostriedky. Samozrejme, môže to byť iný, ale uvádzam to pre logiku veci. Ak máme jedného sudcu, ktorý to povolí, a dôjde k niečomu, ten občan musí ísť zase za nim. Proste, nie je to šťastné, že je to práve sudca. To chcem tým vysvetliť.

Ďalej v § 3 ods. 1 je, že Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Myslím si opäť, že je to politicky chúlostivé rozhodnutie, aby Vojenské spravodajstvo riadil práve minister a nie riaditeľ Vojenského spravodajstva, ktorý by bol menovaný - dajme tomu - ministrom po schválení kontrolným orgánom, alebo navrhnutý týmto kontrolným orgánom, resp. možno nejakým výborom parlamentu, a síce z jednoduchého dôvodu. Ak by totiž došlo k nejakej kolízii alebo dokonca kauze, ktorá by sa verejne mohla prevaliť, malo by to postih priamo na toho ministra s politickými dôsledkami, čo si asi neprajeme - takto robiť zraniteľným takúto politickú osobu.

Pri čítaní tohto návrhu zákona sa človek v konečnom dôsledku dopracuje myšlienok, že v pozadí toho možno je, že má legalizovať alebo legitimizovať terajšiu spravodajskú správu, ktorá existuje, resp. možno časť bývalej vojenskej kontrarozviedky, že za tým je skrytá nejaká taká špionománia

v podstate sovietskeho typu, ktorý takto riešil práve problém spravodajských služieb.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Poliakovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán predseda Gašparovič.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Mám len dve stručné poznámky. Chcem sa prikloniť k návrhu, aby neboli dva kontrolné orgány Národnej rady, aby to bol ten istý kontrolný orgán, ktorý kontroluje Slovenskú informačnú službu. Je to aj z hľadiska kontroly vzájomného súperenia, ku ktorému v takýchto prípadoch vždy dochádza, aby tento kontrolný orgán mohol porovnávať. To je jeden dôvod, ktorý je veľmi vážny.

A v § 5 ods. 3, kde sa hovorí, že minister na požiadanie kontrolného orgánu predkladá, by som to zmenil len na znenie "minister kontrolnému orgánu predkladá", teda bez slova "požiadanie". To je dôležité.

Chcel som sa vyjadriť aj k návrhu pána poslanca Prokeša, pokiaľ predniesol svoj návrh na nemožnosť stíhania pracovníkov tohto orgánu. Tak ak to koncipoval, nie je to celkom šťastné, lebo potom by sa nemohli stíhať, ani za kriminálne trestné činy, ktorých sa v rámci služby môžu dopustiť. To treba formulovať inak, ale v momente to neviem povedať, nerozmýšľal som o tom, ako. Mohli by sme to s pánom spravodajcom a s pánom Prokešom naformulovať, ale tak, ako to povedal, sa mi to nezdá dosť dobré.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Bárány má poznámku. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

v tejto chvíli som sa neprihlásil ako spoločný spravodajca, ale do rozpravy. K tomuto vystúpeniu ma iniciovali viacerí z kolegov, ktorí pred chvíľkou hovorili. Nejdem sa zatiaľ vyjadrovať ku všetkým pripomienkam, to urobím až vo svojom záverečnom slove, preto dovoľte len niekoľko všeobecnejších poznámok.

Viackrát tu zaznel problém prekrývania alebo neprekrývania pôsobenia Slovenskej informačnej služby s Vojenským spravodajstvom. Osobne si myslím, že takáto prekrývanie má síce svoje riziká, samozrejme, ale zároveň je jedinou reálnou metódou zabezpečenia kontroly spravodajských služieb. Pri všetkých snahách a práci parlamentného kontrolného orgánu tento nedokáže nikdy zabezpečiť efektívnu kontrolu toho, čo sa deje alebo nedeje vo vnútri spravodajstva. Preto tam, kde k určitému prekrývaniu môže dôjsť a pravdepodobne aj dochádzať bude, má to v sebe riziká, ale má to aj svoj veľký význam.

Problém toho, či minister má stáť priamo na čele Vojenského spravodajstva - upozorňujem, že ak minister stojí priamo na čele spravodajstva, a teraz sa nedívajme na konkrétnu osobu, to zabezpečuje jeho priamu ústavnú zodpovednosť Národnej rade. Tým je šéf Vojenského spravodajstva bezprostredne, na rozdiel od riaditeľa Slovenskej informačnej služby, alebo plnšie, tak by som skôr povedal, zodpovedný Národnej rade. Ani to nepokladám za negatívnu stránku.

Problém budúcej beztrestnosti, o ktorom hovoril priateľ Prokeš - už tým, že je tento zákon prijatý, alebo keď bude prijatý, zatiaľ prijatý nie je, konanie, ktoré je v súlade s nim, nie je porušením práva, a teda nie je možné za neho stíhať. Vo vzťahu k Trestnému zákonu tu ide o lex specialis, čiže pokiaľ by podľa Trestného zákona niektorý čin bol trestným činom, ale tento zákon stanovuje, že sa to môže robiť - príklad - odpočúvanie so súhlasom sudcu, tým sa to stáva trestne nestíhateľné. Ide tu, pochopiteľne, len o pôsobenie na území Slovenskej republiky. To, že máme nejaký zákon o Slovenskej informačnej službe, nikdy neochráni prípadného agenta, ktorého nám v zahraničí chytia.

Keď sa teda budeme rozhodovať o jednotlivých ustanoveniach, ktoré by menili tento zákon, majme, prosím, na pamäti, že vytvárame skutočne druhú spravodajskú službu. A ak chceme túto druhú spravodajskú službu - to je vec, ktorú si každý musí zvážiť, osobne si myslím, že by sme ju mali mať - jedným z jej veľkých prínosov je práve vzájomná kontrola so Slovenskou informačnou službou.

Toľko som pokladal za povinnosť povedať. Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Vlastnou poznámkou by som chcel povedať, že existencia viacerých služieb, a teda aj vojenskej spravodajskej služby, je koniec - koncov asi nevyhnutné a zakalkulované riziko, s ktorým sa musí vždy počítať. Je to tzv. istota paralelných väzieb, ktorá zabezpečuje, že ak jeden zlyhá, je ešte stále možnosť, že druhý nezlyhá, i keď opakujem, ide o zakalkulované riziko, pretože je tradičné, že tieto služby medzi sebou v určitom smere sú súťaživé. Stačí povedať ako je to v amerických pomeroch, kde táto súťaž často mala drahé následky, a dokonca katastrofálne následky to malo u nacistického Nemecka, kde revnivosť Gelena, Kaltenbrunnera, Heidricha a Kanarisa vlastne spôsobila niekedy vzájomné blokovanie. Napriek tonu odporúčam s tým počítať. Paralelita je nevyhnutná.

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem pekne. Aj pán kolega Pollák sa pamätá na to, že keď hovorili o Slovenskej informačnej službe a o ton, či Vojenské spravodajstvo začleniť do Slovenskej informačnej služby, bol som tiež jeden z tých, ktorý zastával názor, že áno. Ale postupom času, keď človek trosku vnikol do tej problematiky, aj osobne som prišiel na to, že sne spravili chybu a prakticky nie je to možné. Vojenské spravodajstvo totiž už má tak rozvinutú svoju agentúru, ktorú Slovenská informačná služba nie je schopná absorbovať, nebola by schopná riadiť vojenskú spravodajskú službu. To je môj názor, nemusíte s tým súhlasiť. To je jedna vec.

A myslím si, že vytvoriť a legalizovať, najmä legalizovať vojenskú spravodajskú službu treba zákonom, lebo táto služba fungovala aj bez zákona. V spravodajskej službe pojem nič, málo alebo veľmi veľa neexistuje. To na adresu pána Poliaka. Také priestorové ohraničenie, že nič, málo alebo veľmi veľa v spravodajstve neexistuje. A to, kto má dať súhlas na použitie mimoriadnych technických prostriedkov, konkrétne odpočúvania, myslím si, že zatiaľ v tomto systéme je najprijateľnejší sudca, ktorý je nezávislý, zdôrazňujem, je nezávislý, aj to nemôže byť hociktorý sudca, ale prokurátor predsa podlieha nejakým nariadeniam, nejakému tlaku, takže považujem za prijateľným návrh, aby to bol sudca.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš, máte slovo. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som teda upravil svoj návrh. Myslím, že zmysel toho, čo som povedal, bol dosť jasný. Ide mi o to, že na tomto území sa už stalo, že ľudia boli stíhaní za činy, ktoré v čase vykonania neboli v rozpore so zákonom. Takže, kvôli určitému zabezpečeniu by som bol rád, keby sa podobný paragraf, ako som ho pôvodne formuloval, tam objavil. Skúsme formuláciu: "Nikto nemôže byt ani v budúcnosti stíhaný za príslušnosť k Vojenskému spravodajstvu alebo za spoluprácu s Vojenským spravodajstvom, pokiaľ sa táto vykonáva v rámci tohto zákona. "

A ešte na poznámku pána predsedu Gašparoviča k otázke kontrolného orgánu: Osobne som presvedčený, že je výhodné, aby to robil jeden kontrolný orgán, ale je to vnútornou záležitosťou Národnej rady, nemusí to byť špecifikované v zákone. Takže pokojne môže ostať tá dikcia, ktorá je v zákone. Myslím si, že máme dosť vnútornej sily, aby sme to netrieštili, ale naopak, aby sme vytvorili jeden kontrolný orgán pre obe.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrnko, máte slovo. Poslanec A. Hrnko;

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som len doplniť výklad pána spoločného spravodajcu chladom nemožnosti spojiť, funkciu šéfa Vojenského spravodajstva s funkciou ministra. Šéf odborného Vojenského spravodajstva je vlastne odborná

technická funkcia, kdežto minister je politická funkcia, a tým je to v rozpore, samo osebe je to v rozpore.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Pollák, máte slovo. Poslanec M. Pollák:

Ďakujem. Ak Vojenské spravodajstvo bude mať dvoch členov, bude to nič. Ak bude mat 10 členov, môže to byť málo, ak bude mať 10 000, bude to veľa. To je na vysvetlenie. A ďalej, ak si myslíme, že uzákonením vojenskej spravodajskej služby, ktorá teraz vyvíja činnosť a existuje nezákonne, vyriešime problém, môžeme síce žiť v nejakom sladkom domnení, ale asi v takom, ktorý teda nejde na koreň veci, ako keby sme problém nelegálneho používania drog chceli vyriešiť tým, že zákonom uzákoníme možnosť používania drog.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Javorský, máte slovo. Poslanec F. Javorský:

Ďakujem. Predsa nemôžem byť spokojný s predloženým návrhom zákona už aj z toho dôvodu, že obe spravodajské služby majú vlastne tie isté úlohy dané im zákonom, ale akási zhoda či možnosť, koordinácia súčinnosti alebo vlastnej spolupráce jednej či druhej služby nie je zákonom upravená. Toto môže byť zdrojom konfliktov, nedorozumení a môže sa stať, že určité oblasti zostanú nevykryté. To je jedna vec.

Druhá vec je, že z oboch zákonov, z návrhu zákona vyplýva nerovnaké A nerovnoprávne postavenie šéfov týchto spravodajských služieb. Pri vojenskej spravodajskej službe bude vo funkcii riaditeľa člen vlády. Člen vlády cez predsedu vlády môže vyťažovať a žiadať plniť úlohy od riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Tomu nikto nezabráni, a to pokladám za veľmi zlé, keď je tu možnosť, aby riaditeľ jednej inštitúcie mohol vyťažovať a úkolovať službami a prácou riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Toto by v tomto návrhu zákona malo byt nejako riešené.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som reagovať na to, čo tu pán poslanec Pollák povedal ohľadne drog a právnej regulácie. To vôbec nie je akceptovateľné, pretože je to fyzická osoba. Tieto inštitúcie sú štátne organizácie a v právnom štáte štátny orgán alebo štátna organizácia môže vyvíjať svoju aktivitu len vtedy, ak má na to zákonné zmocnenie. Myslím si, že toto by malo byt jedno zo základných vodítok pri prerokúvaní aj tohto zákona.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda Gašparovič.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vrátim sa k návrhu pána poslanca Prokeša. Tá nová citácia, ktorú dal, myslím si, že sa dá prijať, ale v konečnom dôsledku aj tak nič nerieši. Tento zákon sám osebe niektoré skutočnosti rieši. Mohli by sme diskutovať ďalej o kriminálnych trestných činoch, ale teraz to nemá význam. Tam naznačil niečo aj pán spravodajca Bárány. Takže, je na úvahu poslancov, čo povedal pán Prokeš. Nič sa tým nepokazí, ale nič sa tým ani nezíska.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o tridsiatom tretom bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Kanis? Minister obrany SR P. Kanis:

Vážené dámy, vážení páni,

odznel tu rad návrhov na zmenu jednotlivých formulácií, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu zákona. Myslím, že pán spravodajca si ich zachytil a potom ich predloží ako celok. Chcel by som sa vyjadriť predovšetkým k dvom návrhom alebo otázkam, ktoré tu boli vznesené.

Prvú mal pán poslanec Žingor a nastolil otázku spolupráce so Slovenskou informačnou službou. Tá spolupráca prebieha, samozrejme, aj teraz. Ale ak prejde tento zákon a vytvorí sa vlastne druhá nezávislá spravodajská služba, potom sa budeme musieť zamyslieť nad tým, ako bude koordinovaná činnosť týchto dvoch spravodajských služieb. Pokiaľ nevznikne nový koordinačný orgán, do doby prijatia a do doby realizácie bude činnosť spravodajských služieb Slovenskej republiky koordinovaná na pôde koordinačného výboru podlá článku 16 štatútu Slovenskej informačnej služby, kde stálymi členmi sú aj riadiaci funkcionári Vojenského spravodajstva.

Viacerí tu rozoberali otázku dvoch spravodajských služieb. Chcel by som uviesť isté porovnanie, ako to je v iných štátoch, pretože chápem niektoré obavy, je to celkom prirodzené, že viacerí humánne založení ľudia sa obávajú takejto činnosti, ale chcem ich ubezpečiť, že takéto spravodajské služby fungujú vo všetkých štátoch a fungujú bez ohľadu na to, či ich zákon umožňuje alebo nie, pretože ak ich zákon neumožňuje, je to len v dôsledku nelogického postupu pri úprave istých zákonov, čo sa stalo aj u nás. Jednoducho armáda nemôže byť bez svojich spravodajských služieb. To je absolútne vylúčené, aby bez nich fungovala. Či bude zákon, či nie, aj tak musia fungovať. Taká je skutočnosť, pretože ako niekto hovorí o tom, že by nemali byť, jednoducho nerozumie, o čom rozpráva. Tak stojí vec.

Keď hovoríme o tom, koľko je vlastne takýchto spravodajských služieb, v Českej republike fakticky sú štyri a nad nimi je Koordinačná rada spravodajských služieb, ktorá podlieha premiérovi. V Spojených štátoch amerických sú 4 takéto línie, po ktorých sa takisto formujú a sú činné spravodajské služby - SIA, DlA, Úrad pre rozviedku a výskum a FBI, ktoré podliehajú potom Národnej rade pre spravodajstvo a iným štruktúram. V Spolkovej republike Nemecko je odlišná štruktúra, ale vlastne dalo by sa povedať, že tam je pat línií spravodajských služieb, ktoré sú potom koordinované 6. oddelením Úradu spolkového kancelára. V Poľskej republike sú 3

línie spravodajských služieb. Tieto služby, samozrejme, sa stávajú predmetom často aj politických sporov. Keď zoberiem Veľkú Britániu, opäť tri línie spravodajských služieb, ktoré koordinuje Medziministerský výbor pre spravodajskú činnosť.

Čiže, ak tu uvažujeme teraz a navrhujeme zákon o vojenskej spravodajskej službe, jednoducho len dobiehame to, čo

sme nestihli urobiť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Bárány?

Poslanec E. Bárány;

Vážený pán predsedajúci, chcel by som vás poprosiť, aby ste vyhlásili desaťminútovú prestávku, aby som mohol zosumarizovať viacero pozmeňovacích návrhov, ktoré v rozprave odzneli. Nerád by som viac-menej od boku ich odporúčal schváliť alebo zamietnuť bez ich porovnania.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Vyhlasujem, teraz desaťminútovú prestávku.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o pripomienkach k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskom spravodajstve.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúsime sa prezentovať.

Prezentovalo sa iba 52 poslancov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dostavte sa do rokovacej miestnosti, aby sme mohli dokončiť hlasovanie o návrhu zákona o Vojenskom spravodajstve.

Vážené kolegyne, kolegovia, skúsime sa ešte raz prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 70 poslancov. Šesť kolegov chýba.

Vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste v priľahlých miestnostiach, dostavte sa do rokovacej sály.

Prosím, ešte raz sa prezentujme.

Prezentovalo sa 81 poslancov. Zisťujem, že Národná rada je schopná uznášať sa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Báránya, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

oproti návrhu na hlasovanie an blok, ktoré som uviedol na úvod, odporúčam teraz dve zmeny. Prvá z nich sa týka bodu 2. Keďže pán poslanec Žingor vo SVOJOM vystúpení zakotvenie dvoch samostatných zložiek rieši na inom mieste, lepšie, a na rozdiel od bodu 2 aj so správnymi názvami, bod 2 vynímam z hlasovania an blok a budem odporúčať jeho neprijatie.

Bol som upozornený z legislatívy a aj z ministerstva obrany na problém bodu 5, ktorý na rozdiel od predchádzajúceho vynímam z hlasovania proti, budem odporúčať hlasovať za, lebo tu sme vraj viazaní medzinárodnými dokumentmi, že u osôb mladších ako 15 rokov nie je vôbec možné požadovať ani dobrovoľnú spoluprácu so spravodajstvom. Tu sa stanovili dosť prísne podmienky takejto spolupráce, a preto odporúčam prijať bod 5, a teda vypustiť poslednú vetu v § 15 ods. 1.

Dovolím si teda zrekapitulovať: odporúčam prijať an blok zo spoločnej správy body l, 3, 4, 7 a 8 a na samostatná hlasovanie nechávam body 2, 5 a 6. Otázka, prečo nechávam na samostatné hlasovanie bod 5 - neuvádzal som ho v úvodnom hlasovaní ako an blok, aby sme sa mohli individuálne rozhodnúť, keď už nebola možnosť reagovať na môj návrh v rozprave.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o bodoch l, 3, 4, 7 a 8 spoločnej správy an blok s tým, že pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, e body l, 3, 4, 7 a 8 spoločnej správy Národná rada schválila.

Poslanec E. Bárány:

Bod 2 odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o bode 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod číslo 2 spoločnej správy Národná rada neschválila.

Poslanec E. Bárány:

Bod 5 odporúčam prijať. Vysvetlil som, že tu sme viazaní medzinárodno-právnymi záväzkami.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o bode číslo 5. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy sme prijali. Poslanec E. Bárány:

Ostal nám bod 6, o ktorom však hlasovať nielen nemusíme, ale nemôžeme, lebo ho vylučuje schválenie bodu 7, kde sme vlastne aj cieľ navrhovateľa pôvodného pozmeňovacieho návrhu pod bodom 6 dosiahli lepšou, komplexnejšou formuláciou.

Pristúpili by sme preto k pozmeňovacím návrhom, ktoré odzneli v diskusii. Ako prvý predniesol konkrétne pozmeňovacie návrhy pán poslanec Žingor. Z jeho návrhov prvý je - v § 2 ods. l písm. b/ doplniť text za slovom "slúžiť " slovami "vo vzťahu k Armáde Slovenskej republiky". V tomto smere by som neodporúčal prijať tento bod, zbytočne by zužoval činnosť Vojenského spravodajstva, lebo by malo možnosť vlastne chrániť spravodajsky len Armádu Slovenskej republiky, ale už napríklad nie vojenskú výrobu alebo iné strategické zásoby a podobne. Myslím, že nemali by sme sem dopĺňať takýto text, lebo zbytočne tým zužujeme pôsobenie Vojenského spravodajstva a zabránili by sme do značnej miery aj dosiahnutie jedného z cieľov tohto zákona, ktorým je vzájomná kontrola spravodajských služieb. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem, budenie hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Žingora. Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať. Pán spoločný spravodajca tento návrh neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Žingora Národná rada neprijala.

Poslanec E. Bárány:

Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Žingora sa týka § 3 ods. l, kde navrhuje doplniť text za slovom "minister" slovami "ktorý menuje a odvoláva riaditeľov vojenského obranného spravodajstva a vojenskej spravodajskej služby". Kvôli tomuto návrhu som neodporúčal bod 2 spoločnej správy. Tu sa používajú správne termíny a myslím, že sa rieši naviac vzťahová otázka. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh pána poslanca Žingora prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Žingora Národná rada schválila.

Poslanec E. Bárány:

Tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Žingora znie: v § 5 ods. 4 na konci odseku doplniť slová "vojenskej prokuratúre a podľa povahy veci aj vláde". Tento návrh neodporúčam prijať. Ide tu o rozšírenie oznamovacej povinnosti Vojenského spravodajstva. Pokiaľ sa však týka oznamovacej povinnosti voči prokuratúre, tak či tak na základe iných zákonov má povinnosť oznamovať trestnú činnosť, o ktorej sa dozvie. Vojenské spravodajstvo nie je vyňaté z tejto povinnosti, čiže je zbytočné to tu upravovať. Vo vzťahu k vláde na iných miestach sa upravuje informačná povinnosť voči vláde, a teda pokiaľ informácie o porušení práva budú zodpovedať aj tomuto kritériu, čiže oznamovacej povinnosti informácií iných voči vláde, budú oznamované vláde. Preto neodporúčam tretí návrh pána poslanca Žingora prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Žingora prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Žingora sme neprijali.

Poslanec E. Bárány:

Prechádzame k pozmeňovacím návrhom pána poslanca Kuzberta. Prvý z nich sa opäť týka § 2, kde odporúča v odseku l písm. e/ doplniť na konci vety slová "vojenského charakteru". Neodporúčam prijať z jednoduchého dôvodu. Opäť by išlo o zúženie pôsobnosti Vojenského spravodajstva len na vojenské veci a už nie zbrojnej výroby, strategických zásob. Opäť neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča pozmeňovací návrh pána poslanca Kuzberta prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Kuzberta sme neprijali.

Poslanec E. Bárány:

Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Kuzberta sa týka § 5 ods. l, kde mieni nahradiť formuláciu "ktorá na tento účel zriaďuje" formuláciou "ktorá na tento účel má zriadenú". Husím povedať, že táto zmena formulácie obsahovo vôbec nič nemení a pán kolega Kuzbert by ňou nedosiahol to, čo chcel, aby v zákone bolo zakotvené, že kontrolu Slovenskej informačnej služby aj kontrolu Vojenského spravodajstva vykonáva ten istý kontrolný orgán. Obsahovo zdieľam jeho názor, že by to mal vykonávať ten istý orgán, myslím, si však, že o tom má rozhodnúť Národná rada voľne, v ktorom momente ako sa rozhodne, dnes alebo v dohľadnej dobe budem podporovať stanovisko, aby to bol ten istý orgán. Okrem toho zmenou formulácie, ktorú navrhuje, by nedosiahol zakotvenie toho, čo on chce. Preto jeho návrh neodporúčam.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča pozmeňovací návrh prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Kuzberta sme neprijali.

Poslanec E. Bárány:

Dostávame sa k doplňovaciemu návrhu pána poslanca Prokeša, ktorý odporúča doplniť nový § 22 tohto znenia: "Nikto nemôže byť ani v budúcnosti stíhaný za príslušnosť k Vojenskému spravodajstvu alebo za spoluprácu s Vojenským spravodajstvom, pokiaľ sa táto vykonáva v rámci tohto zákona. " Dlho som uvažoval, pokiaľ bol čas, o odporúčaní alebo neodporúčaní tohto návrhu. Napokon som dospel k tomu, že vám odporučím neprijať ho. Prečo? Došlo by tým k spochybneniu celého nášho právneho poriadku. Tým by mohli požadovať policajti, o chvíľu by mohli požadovať colníci, mohli by požadovať príslušníci Slovenskej informačnej služby, aby mali podobné paragrafy.

Okrem toho takýto paragraf dnes, keď nikto nemieni za zákonnú činnosť stíhať príslušníkov slovenskej informačnej služby alebo jej spolupracovníkov, je zbytočný. A v dobách, ak by také doby niekedy nastali, že príslušníci slovenskej informačnej služby alebo jej spolupracovníci budú za činnosť, ktorá neprotireči dnešnému právu, stíhaní, žiadne takéto ustanovenie ich pred tým neuchráni. Čiže kvôli tomu, aby sme nespochybnili právne postavenie iných osôb v služobnom pomere, ktoré nie sú príslušníkmi Vojenského spravodajstva, neodporúčam prijať a prosím vás, aby ste nepodporili tento návrh.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o návrhu pána poslanca Prokeša. Pán spoločný spravodajca zdôvodnil, prečo ho neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Prokeša Národná rada neprijala.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni, dostávame sa k pozmeňovacím návrhom pána poslanca Poliaka.

Prvý z nich sa týka § 3 ods. l, kde pán kolega navrhol text: "Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ menovaný a odvolávaný ministrom". Musím vás upozorniť, že nakoľko sme schválili druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Žingora, ktorý hovoril, že "Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister", a tu doplnil "ktorý menuje a odvoláva riaditeľov vojenského

obranného spravodajstva a vojenskej spravodajskej služby", nie je možné, aby sme ešte o tomto návrhu hlasovali, keďže tieto sa obsahovo vylučujú. Predchádzajúci bol podaný skôr, a teda sa o ňom aj hlasovalo skôr.

Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Poliaka sa týka § 13 ods. 2, kde navrhuje slovo "sudcu" nahradiť slovom "prokurátora", organizačne je to, samozrejme, možné, ale myslím si, že je vhodnejšie, aby súhlas na zásah do občianskych práv a slobôd dával sudca, ktorý podľa zákona má byť nezávislý, než prokurátor, ktorý podlá zákona nemusí byt vždy vo svojom konaní nezávislý. Miera nezávislosti je aj podľa práva a spravidla aj v skutočnosti vyššia u sudcov než u prokurátorov, preto by ochrana občianskych práv mala byť, pokiaľ sa to dá, zverená skôr sudcom, ako prokurátorom. Preto neodporúčam prijať druhý návrh priateľa Poliaka.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Poliaka, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Poliaka sme neprijali.

Poslanec E. Bárány:

Ako posledný konkrétny pozmeňovací návrh bol poslanecký návrh pána predsedu Gašparoviča vypustiť v § 5 ods. 3 slovo "na požiadanie" a nové znenie by bolo "minister kontrolnému orgánu predkladá". Myslím, že možno tento návrh prijatí. Keď prijmeme tento návrh, bude to znamenať, že minister obrany musí kontrolnému orgánu Národnej rady predložiť, napríklad štatút Vojenského spravodajstva nie iba vtedy, keď je o to požiadaný, ale z vlastnej iniciatívy. Národná rada alebo jej osobitný kontrolný orgán by formálno-právne ani nemuseli vedieť, že bol prijatý štatút Vojenského spravodajstva, alebo, že boli prijaté nové interné predpisy upravujúce druh a spôsob vedenia evidencie. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána predsedu Gašparoviča s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána predsedu Gašparoviča Národná rada schválila.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni, myslím, že sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Viaceré kolegyne, kolegovia vystúpili ešte v rozprave, ale z ich

vystúpení, pokiaľ som stihol zachytiť, nevyplynuli žiadne konkrétne pozmeňovacie návrhy.

Pán predsedajúci, myslím, že by sme mohli pristúpiť, k záverečnému hlasovaniu o zákone ako celku. Zákon odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

Kolegyne, kolegovia, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať, o zákone ako celku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať s tými pripomienkami, ktoré bolí schválené.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Vojenskom spravodajstve.

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pánu ministrovi za spoluprácu. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

mali by sme pokračovať v rozprava o vládnom návrhu zákona o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.

Pán poslanec Ftáčnik sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážení pán predsedajúci,

dostali sme pripomienky, ktoré odzneli v rozprave, počas poobedňajšieho programu schôdze a nebol ešte čas posúdiť ich v poslaneckých kluboch. Preto si myslím, že je zrelšie, aby sa hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch uskutočnilo zajtra, keď poslanecké kluby stihnú prerokovať tieto pripomienky, poradiť sa o nich a rozhodnúť sa o svojom postoji v hlasovaní.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

ak tento procedurálny návrh pána poslanca Ftáčnika budeme akceptovať, o čom dám o chvíľu hlasovať, mohli by sme dnes večer ešte prerokovať správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1994 a zajtra ráno by sme potom prikročili k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona Národnej rady o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.

Prosím, pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Chcem sa spýtať, či to myslíte tak, že dnes prerokujeme návrh štátneho rozpočtu, aj ho uzavrieme?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Nie, iba plnenie štátneho rozpočtu v I. štvrťroku tohto roku a zajtra by sne prerokovali návrh zákona o prídavkoch na deti i novelizáciu zákona o štátnom rozpočte.

Kolegyne, kolegovia, najprv dám hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

Ešte jedna faktická poznámka - pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Nie je mi jasné, pán podpredseda, na čom všetkom sa dohodlo politické grémium, lebo napríklad ďalším bodom programu po prídavkoch na deti sú dôchodky, tie ste vôbec nespomenuli.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Po dohode v politickom grémiu dôchodky sa prerokujú v stredu 6. júla.

Poslanec M. Tahy:

Prosím, aby ste nás informovali o všetkých zmenách, na ktorých sa grémium dohodlo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Predpokladal som, že vedúci politických klubov v Národnej rade vás informovali, páni poslanci. Takže, pán poslanec Mikloško asi nedal všetky informácie.

Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, domnievam sa, že o každej zmene programu je potrebné dať hlasovať, a nevychádzať z rozhodnutia politického grémia. Ak sa presunú body na iný deň, je potrebné dať o nich hlasovať.

Podpredseda HR SR P. Weiss:

Práve sa tak chystám urobiť v súvislosti s pozmeňovacím návrhom pána poslanca Ftáčnika. Znamená to, že by sme presunuli na zajtra na deviatu hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch k vládnemu návrhu zákona o prídavkoch na deti a dnes by sme prebrali správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok. Tým by sme dnešnú schôdzu mohli aj ukončiť.

Pán poslanec Prokeš, pani poslankyňa Štefánikova - faktické poznámky.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán podpredseda, nemám námietky, môže sa aj meniť program, ale zatiaľ Národná rada schvaľuje svoj program hlasovaním. A pokiaľ má dôjsť k nejakým zmenám, domnievam sa, že by to malo byť tiež urobené hlasovaním.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Tu ide o dohodu, ktorá bola urobená na politickom grémiu. Pán predseda Národnej rady ju akceptoval. Môžeme dať hneď teraz hlasovať o návrhu, aby o zvýšení dôchodkov a úprave dôchodkov sa rokovalo v stredu 6. júla, alebo môžeme všetky tieto úpravy programu urobiť zajtra. Je tu jeden problém, pán minister Filkus nie je zajtra prítomný a dal predsedovi Národnej rady žiadosť, aby sme o novele zákona

o štátnom rozpočte hlasovali až v stredu. To znamená, že môžeme najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika, potom o dohode v politickom grémiu a potom o žiadosti pána ministra Filkusa. Ešte predtým sa o slovo prihlásila pani poslankyňa Štefánikova.

Poslankyňa A. Štefániková:

Pán predsedajúci, chcem sa vás spýtať na jednu vec. Bolo dohodnuté aj s pánom ministrom, že bod číslo 26, tlač 453, poistenie železničiarov sa prerokuje šiesteho o 9. 00 hodine ráno. Má to byť v ten deň ako prvý bod programu. Ďalšie body, tabuľový zákon má byť od 14. 00 hodiny. Mám teraz tomu rozumieť tak, že toto z programu vypadáva, alebo ako sa to teda na politickom grémiu dohodlo?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Samozrejme, došlo by k posunu bodov 24, 25, pred ne by sa predradili tie body, o ktorých som hovoril teraz, inak to nie je možné. Navrhujem taký postup, že by sme teraz schválili pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika a zajtra po porade s predsedami poslaneckých klubov by sme dali odhlasovať tie zmeny programu, o ktorých som hovoril. Prosím, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Prepáčte pán podpredseda, ale nemôžem si odpustiť otázku, načo vôbec schvaľujeme program na začiatku schôdze.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Prokeš, dohoda v politickom grémiu bola tiež o tom, že v stredu začneme rokovanie Národnej rady až o 14. 00 hodine s tým, že o 10. 00 hodine budú rokovať výbory

k tým návrhom poslaneckých zákonov, Ktoré prerokovala vláda a ktoré dala do parlamentu. Toto všetko bolo posúdené na politickom grémiu Národnej rady za účasti predsedu aj všetkých vdúcich poslaneckých klubov.

Prosím, ešte jedna faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Pán podpredseda, môžem s vami súhlasiť a verím, že to, čo ste povedali, plne zodpovedá skutočnosti, ale zatiaľ stále politické grémium je poradným orgánom predsedu, ale nerozhoduje o činnosti Národnej rady. Alebo áno? Potom sa musím odvolať na príslušný odsek ústavy, ktorý hovorí o nezávislosti poslanca.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Tieto dohody, ako som povedal, ktoré akceptoval predseda Národnej rady, môžeme, ak si to želáte, zajtra ešte formálne potvrdiť tým, že budeme o nich hlasovať v Národnej rade. Myslím si, že tým bude problém vyriešený. Prosím, pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďalším bodom programu, ktorý sme si odsúhlasili, je vládny návrh o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995. Bolo by múdre, ak sa budeme riadiť programom, pokračovať v tomto bode a v žiadnom inom. Alebo druhá možnosť je taká, že prerušíme schôdzu do zajtra a budeme pokračovať pätnástym bodom programu. Nemôžme meniť len tak z ničoho nič body programu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán podpredseda Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci,

tiež si myslím, že už máme asi dva body programu, ktorými chceme začať v stredu o deviatej, a pritom sme sa dohodli, že v stredu budeme pokračovať, až o štrnástej. Chcel by som sa prikloniť k tým hlasom, ktoré teraz navrhujú, aby sme prerušili rokovanie, čas do siedmej ešte využijeme na poradu klubov. Zajtra normálne dokončíme zákon o prídavkoch a potom sa definitívne dohodnú všetky zmeny v programe tak, ako bude až do konca schôdze.

Dávam procedurálny návrh, samozrejme, ak pán Ftáčnik stiahne svoj návrh, alebo ak neprejde jeho návrh, aby sme prerušili dnešnú schôdzu a využili čas do siedmej na poradu klubov a ráno o deviatej pokračovali hlasovaním.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Veľmi rád stiahnem ten návrh, len otázka je, kedy potom prerokujeme bod, ktorý má pán Minister Filkus - správa o plnení štátneho rozpočtu v I. štvrťroku, aby sme si aj toto zakomponovali do programu. Myslím si, že návrh pána podpredsedu je racionálny, aby sme sa teraz poradili a zajtra všetky zmeny usporiadali podľa možností predkladateľov a vôle Národnej rady.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán minister. Minister financií SR R. Filkus:

Chcel som vám povedať, že dávam len správu, ktorú beriete na vedomie. Myslím si, že ten návrh bol racionálny, že do siedmej sa dalo rokovať o tejto správe, ktorú beriete na vedomie. Ide o plnenie rozpočtu v I. štvrťroku 1994. Takže, aj z hľadiska časového tento návrh bol celkom rozumný.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Som za to, aby sme hlasovali a rozhodneme sa. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dobre, dám najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika, aby sme teraz ešte prerokovali správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v I. štvrťroku, potom schôdzu prerušili, pokračovali zajtra prídavkami na deti a zároveň zajtra ráno po porade v kluboch rozhodli o spresnení programu s tým, že v tom prípade by bolo treba zajtra rátať s prerokovávaním bodov 19, 20, 21, 22, 23 a hospodárske zákony by priali na program v stredu a vo štvrtok.

Kolegyne, kolegovia, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 68 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Hlasovanie nie jen platné, lebo nebol dostatočný počet prezentovaných.

Kolegyne, Kolegovia, pokladám to za znak toho, že chcete prerušenie schôdze. Začíname zajtra o 9. 00 hodine.

Prajem vám príjemný večer. Dovidenia zajtra o 9. 00 hodine.

Štvrtý deň rokovania

34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 1. júla 1994

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

ešte pokračujú diskusie o pripomienkach, ktoré odzneli k návrhu zákona o prídavkoch na deti. Okamžite ako príde pán minister práce, začneme rokovanie.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti, tlač číslo 499. Ako si pamätáme, do rozpravy sa prihlásil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Brocka, čím znovu otvorí rozpravu. Prosím, pán minister.

Ešte faktická poznámka - pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Pán predsedajúci, čo sa deje v tomto parlamente, to nemá snáď obdobu ani v rovníkovej Afrike.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

dovoľte, aby som z poverenia poslancov HZDS vám vyjadrila svoj protest proti skutočnosti, že ako predsedajúci ste opustili miestnosti bez toho, že by ste informovali poslancov, či prerušujete alebo odkladáte začatie schôdze. Nič ste poslancom neoznámili a ako predsedajúci ste opustili túto rokovaciu miestnosť.

Taktiež poslanci za HZDS vyjadrujú nespokojnosť so skutočnosťou, že minister Brocka, ktorého návrh sa mal prerokovávať, sa dostavil do parlamentu namiesto stanovenej lehoty o 9. 00 až po 10. 00 hodine.

Znovu opakujem, vyjadrujeme protest proti spôsobu vášho vedenia rokovania v parlamente, ktoré nemá pracovný charakter.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Vážená pani poslankyňa,

informoval som parlament o tom, že sú diskusie o pozmeňovacích návrhoch, ktoré prišli k tomuto veľmi dôležitému zákonu, a akonáhle príde pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, začneme rokovanie. Vy, pani poslankyňa, ste tu vtedy neboli, nepočuli ste tú informáciu. Rokovanie môže teraz pokračovať, pretože pán minister je tu a predloží návrhy, ktoré povedú k tonu, aby rokovanie spelo k výsledku.

Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem vám za udelenie slova, pán predsedajúci. Tak ja ako ostatní poslanci sme sedeli tu, v miestnosti a skutočne si nepamätáme vaše stanovisko, rozhodnutie s tým, že by ste inštruovali poslancov dokedy a ako sa bude pokračovať, pretože rokovanie môže prebiehať aj keď nie je uznášaniaschopný parlament, to znamená, že len k hlasovaniu treba určitý počet.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Ďurišinová - faktická poznámka. Poslankyňa M. Ďurišinová:

Ja na rozdiel od niektorých kolegov, ktorí dva dni neboli v parlamente, sedím tu celé dva dni, dnes už štvrtý deň, a bola som tu aj dnes ráno, keď pán predsedajúci schôdze povedal - aby sme sa zbytočne nehádali, môžeme vytiahnuť stenozáznam - predsedajúci naozaj povedal, že akonáhle príde minister, bude sa pokračovať v schôdzi.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán minister, máte slovo. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

aj to, že som prišiel neskoro na rokovanie Národnej rady, vyplýva z toho, že včera v rozprave k tomuto návrhu zakona odznelo veľmi veľa návrhov, ktoré si navzájom odporujú a v snahe nájsť východisko z tejto situácie prebiehali vlastne až do tejto chvíle rokovania aj u nás, na ministerstve, aj u predsedu vlády. V tejto chvíli som odovzdal do jednotlivých klubov nový návrh, ktorý sa snaží byt takým kompromisom medzi všetkými zásadnými pozmeňovacími návrhmi, ktoré odzneli v rozprave. Tento nový návrh, ktorý prečítam, rešpektuje tieto základné zásady:

V návrhu zákona budú zakotvené dve príjmové pásma, čiže rešpektuje sa prvé príjmové pásmo do výšky jedenapolnásobku životného minima a druhé príjmové pásmo rodiny od jedenapolnásobku do dvojnásobku životného minima. Ďalej sa rešpektujú štyri vekové pásma detí tak, ako je to zakotvené v zákone o životnom minime. Takisto je do tohoto návrhu premietnutý valorizačný mechanizmus, ktorý do výšky jednej tretiny sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb bude zakotvený v tomto návrhu. Takisto tento návrh zohľadňuje sociálnu situáciu v rodinách, najmä v nízkopríjmových pásmach do výšky jedenapolnásobku životného minima, kde sa týmto rodinám ešte pridáva aj pevná suma k tretine garantovaných v rámci valorizačného mechanizmu.

Chcem povedať, že tento návrh je zároveň aj určitým výsledkom alebo výrazom možností tohoročného rozpočtu, prípadne aj východísk alebo možností rozpočtu budúceho roku. Tento pozmeňovací návrh bude mat dopad na čerpanie štátneho rozpočtu mesačne o 30 miliónov korún viac, ako je v pôvodnom vládnom návrhu.

Dovoľte, aby som prečítal nový návrh § 6 - výška prídavkov na deti pri jednotlivých hraniciach príjmov.

/1/ výška prídavkov na deti pri príjme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb neprevyšujúcom dvojnásobok životného minima vypočítaného podľa osobitného predpisu je jedna tretina sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb nezaopatreného dieťaťa ustanovenej osobitným predpisom.

/2/ Výška prídavkov na deti určenej spôsobom v odseku l sa pri prijme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb neprevyšujúcom jedenapolnásobok sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť /ďalej len "životné minimum"/ vypočítanej podľa osobitného predpisu sa zvyšuje o 170 korún mesačne.

/3/ Sumy uvedené v ods. l a 2 platia už za kalendárny mesiac, v ktorom diéta dovŕšilo vek rozhodujúci pre výšku prídavkov na deti a zaokrúhľuje sa na desiatky korún smerom hore. "

Odsek štyri je nezmenný, tak ako je vo vládnom návrhu zákona.

Ďakujem za pozornosti. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pán minister, nezdá sa vám čudné, že ako minister vlády, ktorá predložila na rokovanie do parlamentu vládny návrh zákona, teraz ako člen tejto vlády predkladáte v parlamente pozmeňovacie návrhy k tomuto textu?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo. Chcela som povedať, v podstate to isté, čo pán poslanec Brňák. Pán minister nemôže predkladať, pozmeňovacie návrhy. Musí si tento návrh osvojiť, niektorý poslanec, a keďže je to úplne iný návrh, budeme žiadať prestávku na rokovanie klubov, pretože toto sme včera nevedeli, ani dnes ráno, a potrebujeme sa poradiť. Husí si to nejaký poslanec osvojili.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Samozrejme, pani poslankyňa, ďakujem. Pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Chcem povedať to isté, čo pán poslanec Brňák s tým, že ide o nový návrh predkladateľa, ktorý musí ísť do výborov.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

Vzhľadom na to, že bola otvorená rozprava, dovolím si osvojiť tento návrh pána ministra ako svoj. Tým nemusí ísť do výborov, pretože to je môj pozmeňovací návrh.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

Poslanec M. Ftáčnik:

Konštatujem, že bol predložený pozmeňovací návrh. Ak pán doktor Sečánsky bude trvať na tom, aby pozmeňovací návrh bol pridelený do výborov, môžeme o tom rozhodnúť podľa rokovacieho poriadku hlasovaním bez rozpravy, ale bol predložený pozmeňovací návrh tak, ako ich včera odznelo možno desať, možno dvadsať, pán spoločný spravodajca nám to nepochybne zrekapituluje, takže v procedurálnej stránke by som v tom problém nevidel.

Chcem povedať dve-tri poznámky k vecnej stránke toho, čo predložil pán minister Brocka. Iste si pamätáte, že diskusia pri pozmeňovacích návrhoch sa koncentrovala do rozpravy o tom, aké hranice, resp. z akej filozofie majú vychádzať čiastky v príjmových kategóriách jedenapolnásobok a dvojnásobok životného minima. Návrh, ktorý predniesol pán minister, zachováva filozofiu, ktorú tu predniesol pán poslanec Jakuš, aby v pásme od jedenapolnásobku do dvojnásobku životného minima to bolo 33 % z nákladov potrebných na výživu a ostatné osobné potreby nezaopatreného dieťaťa. V pásme do jedenapolnásobku životného minima je to v podstate tak, ako by to bolo 45 %. Po prepočítaní sa to dá takto povedať, ako by to bolo 45 %, tá pevná suma spraví takýto vplyv na tých 33 %, to znamená 45 %, ktoré ostanú zachovaná pre vekovú kategóriu 10 až 15 a 15 až 25. A v rámci toho, že najpostihnutejšími rodinami z hľadiska sociálnej situácie sú rodiny s malými deťmi, to znamená od O do 5, resp. od 6 až 10 rokov, týmto návrh vytvára oproti hranici 45 % prídavok zhruba o 50 a 40 korún viac vzhľadom na vek dieťaťa, teda

pre menšie deti, pre väčšie deti o tých 10 korún menej. Aj tak sa dá pozrieť na pozmeňovací návrh, ktorý predložil formálne pán poslanec Polačko. A dá sa povedať, že zachováva aj systémovú stránku, že je v nej obsiahnutý valorizačný mechanizmus, teda pri úprave životného minima tých 33 t sa zvýši a pevná suma ostane podľa zákona, teda ten príplatok zostane zachovaný.

Filozofia toho príplatku sa môže neskôr podľa koncepcie transformácie sociálneho systému premietnuť do tzv. sociálneho príplatku, ktorý bude mat širšie resp. aj adresnejšie použitie. Zatiaľ je to stanovené ako pevná suma príplatku k rodinným prídavkom vyplývajúcim zo životného minima.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán podpredseda Húska.

Podpredseda MR SR A. M. Húska:

Chcem len konštatačné povedať, že pán poslanec Ftáčnik je známy ako veľmi pružný vykladač rokovacích poriadkov. Keď mu to vyhovuje, predstavuje tu veľmi prísne výklady rokovacieho poriadku, keď mu to vyhovuje, je veľmi benevolentný. Prosím vás, bolo by dobré, keby sme si všetci všimli tento účelový výklad. Samozrejme, je možné si to osvojiť, ale to konštatovanie na začiatku bolo celkom jednoznačné. Dostali sme vlastne novú formu predloženého zákona a tento fakt treba brat na vedomie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka. Ešte predtým sa hlásil pán spoločný spravodajca.

Poslanec J. Jakuš:

Prosím vás, chcel by som trošku spresniť veci vzhľadom na to, že bol predložený viac-menej kompromisný návrh medzi vládnym návrhom a medzi mojím návrhom, ktorý som predložil. Chcem vás upozorniť a ospravedlniť sa za jednu chybu, ktorá je v pozmeňovacích návrhoch z rozpravy. V dobrom úmysle som vám dal na druhej strane aj tú tabuľku. Prosím vás, tam došlo pri prepisovaní k chybe, keby ste si to opravili. To čo má byť nahor a nadol v tej tabuľke na druhej strane, je prehodené. Sumy, ktoré máte napísané nahor, to má byť nadol a kde je napísané nadol, to má byť nahor. Je to výška prídavkov na deti na druhej strane. A v prvej tabuľke v tretom stĺpci prvá suma je 520 korún, opravte si ju na 510 korún, a druhá suma je 610 korún, opravte si ju na 570 korún. Je to teraz dosť dôležité, nakoľko ste dostali návrh, ktorý si osvojí] pán poslanec Polačko, kde je priložená X návrhu aj tabuľka a sú tam uvedené aj absolútne sumy, ktoré budú dostávať jednotlivé vekové skupiny. Takže, keď to budete porovnávať, aby ste mali presné čísla.

Prosím, ospravedlňujem sa, opravte si to v pôvodnom návrhu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

faktická poznámka - pán poslanec Cabaj. Potom pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci, dámy a páni,

vzhľadom na skutočnosť, že zrejme koaličné sľuby sú s týmto návrhom oboznámenej pýtam 30-minútovú prestávku na poradu klubov.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Ftáčnik, Poslanec H. Ftáčnik:

Súhlasím s týmto návrhom B pripájam sa k nemu. Nie sme s nim oboznámení, pretože sa zrodil na rokovaniach, ktoré prebiehali ráno a ktoré sa konali aj za účasti ministra práce a sociálnych vecí a rodiny. Preto si myslím, že je užitočné mať prestávku na poradu klubov, aby kluby mohli tento návrh prediskutovať.

Ešte dovoľte poznámku k pánu podpredsedovi Húskovi. Pán podpredseda, nepovedali ste, v čom som pružne vyložil rokovací poriadok, ale rovnaký návrh včera predložil poslanec Jakuš a nikoho s vás to neviedlo k tomu, aby žiadal, aby tento návrh prerokovali výbory, resp. ho považoval za úplne nový návrh. Ten návrh bol presne takéhoto typu alebo charakteru. Nemyslím si teda, že by ten výklad bol nejakým spôsobom účelový. Opakujem, je to výsledok dohody v podstate o dvoch veciach. Včera som tu vysvetlil, že pozmeňovacie návrhy na jednej strane rozširujú sumu, ktorú štát bude vydávať na rodinné prídavky, a na druhej strane treba, aby sme sa v parlamente dohodli ako túto sumu rozdelíme, ktorým rodinám, ktorým deťom dáme viac, ktorým dáme prípadne menej.

O tom je celá diskusia, k tomu vedie aj kompromisný návrh, ktorý tu dnes ráno zaznel.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. O slovo sa vo faktickej poznámke prihlásil pán poslanec Sečánsky a potom pán poslanec Húska.

Poslanec M. Sečánsky:

Pán poslanec Ftáčnik, ubezpečujem vás, že z návrhu zákona zatiaľ čítať ešte vieme. To je prvá poznámka. Druhá poznámka: reagoval som na vystúpenie pána ministra, ktorý podstatne zmenil svoj pôvodný návrh v predloženom zákone. V takom prípade naozaj treba, aby sa k nemu vyjadrili výbory. Nič v rokovacom poriadku tomuto nebráni. Naopak, rokovací poriadok predpokladá, že výbory majú prorokovať takéto zmeny návrhu zákonov. Iná situácia je, keď návrh predloží poslanec. V tom je podstatná zmena. Zmenu návrhu predkladal pôvodný navrhovateľ a nie poslanec v rámci rozpravy. V tom je rozdiel. Pokiaľ ide o návrh pána Jakuša a návrh pána Polačku, je to jasné. Budeme rokovať, pokiaľ pán Jakuš nezmení svoj návrh, predovšetkým o jeho návrhu a potom o návrhu pána Polačku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. To len potvrdzuje eskamočný výklad takéhoto postupu. Porovnávať návrh poslanca a porovnávať

návrh ministra, ktorý príde v podstate s novou verziou, predsa nie je možné. To sú dva rozdielne postoje a dva rozdielne postupy, ktoré musíme rozlišovať. To nie je člen tohoto parlamentu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu podpredsedovi Húskovi. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

Poslanec V. Bajan:

Vážené kolegyne, kolegovia,

myslím si, že sme sa zasekli na výsostne formálnej veci. Poďme k vecnému prerokovaniu zákona, nielen my na to čakáme. Poďme na prestávku, aby sme mohli začať, rokovať, však sa vybíjame na nepodstatných veciach.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

Kolegyne, kolegovia, len jedna poznámka. Nestalo sa to dnes prvýkrát, že takýmto spôsobom bola znovu otvorená rozprava a že niekto z poslancov si osvojil návrh, ktorý predložil člen vlády. Jednoducho je to technický postup, ktorý vyplýva z rokovacieho poriadku. Podlá mňa dôležitejšia je teraz iná vec, či poslanecké kluby Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany dostali tiež písomne tento kompromisný návrh. Nie je problém, aby ste si to prípadne nechali rozmnožiť, aby sne teda kvalifikovane mohli rokovať. Ešte dám slovo pánu poslancov Brňákovi, ktorý sa prihlásil o faktickú poznámku a potom by sme urobili prestávku na rokovanie klubov. Prosím, pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem. Ak dovolíte, v tejto súvislosti mám ešte jednu otázku na pána ministra Brocku, pretože, aj keď pán poslanec Polačko si osvojil jeho návrhy, ale iniciátorom tohto pozmeňovacieho návrhu bol minister, člen vlády, chcem sa ho opýtať, či s týmto pozmeňovacím návrhom súhlasila vláda a ak áno, tak kedy, keďže predkladateľom celého materiálu je vláda ako taká.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Polačko, potom pán poslanec Rózsa - faktické poznámky.

Kolegyne, kolegovia, ale spejme k prestávke, v ktorej sa vecne poradíme o merite tohoto návrhu.

Prosím, pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

K tomu, čo tu odznelo, formálne povedal svoj názor pán minister a ja som tento názor predložil ako poslanecký názor, ako pozmeňovací návrh. Chcem sa spýtať pána kolegu Brňáka, ku ktorému pozmeňovaciemu návrhu v histórii tohto parlamentu zaujímala stanovisko vláda. Pozmeňovacie návrhy sa kladú počas rokovania k základnému materiálu a vláda ako celok k pozmeňovacím návrhom nikdy svoje stanovisko nezaujímala. K názorom zaujímal stanovisko minister, tak pán minister sa môže teraz formálne vyjadriť, či súhlasí s návrhom, ktorý som podal.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán Polačko, pán minister Brocka nemá zákonodarnú iniciatívu. Je pravdou, že ste si osvojili jeho návrh, ale s týra návrhom vyšiel on. Samotný vládny návrh zákona predložila vláda a minister v zložení vlády, ako som spomínal, nemá zákonodarnú iniciatívu a nekoná autonómne. Preto chcem vedieť, či vláda súhlasila s týmto jeho pozmeňovacím návrhom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcem len povedať, že pán poslanec Brňák ako poslanec má plné právo položiť otázku a je úplne samozrejmé, že je možné očakávať od pána ministra na to odpoveď. Preto neviem, prečo niektorí poslanci sa nad otázkou pána poslanca Brňáka usmievali. Je to jeho plné právo a na toto právo sa adekvátne očakáva odpoveď od pána ministra. A naviac, to, čo tu povedal pán poslanec Polačko, len to snáď bolo úsmevné.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Letko.

Poslanec M. Letko:

Skutočne mi ide o racionálne rokovanie. Myslím si, že otázka, ktorú predložil pán kolega Brňák, je namieste. Ide mu totiž, a mne tiež, o určité záruky, či tento pozmeňovací návrh, ktorý predložil môj sused, podporia iní členovia vládnej koalície.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

zbytočne vedieme polemiku o tejto otázke. Áno, poslanec má právo kedykoľvek predložiť návrh, ak to predložil pán Polačko. Odkiaľ získal pomoc, odkiaľ získal údaje, to je jeho vec. Je právne irelevantné o tejto otázke debatovať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka. Poslankyňa M. Aibeková:

Naozaj nechcem túto diskusiu ďalej rozširovať, ale treba si uvedomiť jedno, že pán minister Brocka jednoducho urobil chybu, pretože mal vystúpiť v tomu duchu, že sa poradili, že prednesú nový pozmeňovací návrh a že si ho osvojil ten a ten poslanec. A ten mal vystúpiť a nie pán minister. Je pravda to, čo povedal pán poslanec Brňák, že je to vládny

návrh zákona, pretože ho prednášal minister. Čiže, zle ho uviedol, a preto vznikol tento zmätok.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko;

Mám len maličký dovetok. Pani kolegyňa Aibeková zabudla, že pán minister je v príbuzenskom rodinnom vzťahu B pánom predsedom KDH, a zrejme tam nedošlo k dohode, takže si myslí, že je ešte poslancom a že má také postavenie, že automaticky jeho myšlienky sa zvláštnym spôsobom prednesú. A už aj ten vnímavý objekt bol okamžite nájdený v osobe pána poslanca Polačku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za faktickú poznámku. Pán poslanec Polačko, potom pán minister.

Poslanec J. Polačko:

Nebudem sa vyjadrovať o príbuzenských vzťahoch pána Brocku a pána Čarnogurského. Nechcem rovno povedať, že pán Michelko klame, ale pán minister navrhol riešenie, ktoré je pre parlament právne irelevantné a ja som ho legalizoval. Nemám k tomu čo dodať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán minister Brocka.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Ak dovolíte, páni kolegovia, iste by to nebola hanba a pre mňa by to bola veľká česť, keby som mohol byt v príbuzenskom vzťahu s pánom Čarnogurským, ale keďže to povedal pán Michelko v súvislosti s listom, ktorý sa objavil v denníku Republika, že moja svokra je sestrou Čarnogurského manželky, chcem vám povedať, že moja svokra ešte nemala tú česť sa stretnúť s pani Čarnogurskou a myslím si, že u nás v obci, a minimálne v mojej rodine by sme to mali vedieť, že som príbuzný Čarnogurského. Tento prípad nie je jediný v posledných dvoch rokoch. Pamätám si, keď pani Woleková bola sestrou Františka Miklošku, keď pán Mikloš bol príbuzný pána Kučeráka. Beriem to ako súvislosť s tými normami, ktoré tu predkladám, a v záujme niekoho je, aby ma kompromitoval. Mám tú česť vám v tejto snemovni oznámiť, že nie som v žiadnom príbuzenskom vzťahu s pánom Jánom Čarnogurským.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás poprosil - rozhodujeme o zákone, ktorý je veľmi dôležitý. Všetky námietky, ktoré tu boli z úst pána poslanca Brňáka, sú akceptovateľné. Jedno je pravdou, že poslanec môže kedykoľvek sa spýtať ministra a minister mu má resp. môže dať odpoveď. Chcem vás poprosiť len o toto: dohodli sme sa, minister povedal určité pripomienky, ktoré si osvojil poslanec. Je to legálne, nehovorme

už ďalej o tom. Pán minister však môže odpovedať na otázku pána Brňáka, ktorá tiež bola nie irelevantná, ale relevantná. Na tom nič nie je. Chcem vás poprosiť, aby sme to skončili, pretože aj jeden má pravdu, aj druhý, aby sme sa rozišli tak, ako tu bol návrh a dohodli sa, ako budeme hlasová t.

To je všetko čo som chcel povedať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Bartošíková sa hlási s faktickou poznámkou. Potom pán minister.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Prosím pána ministra, aby chvíľočkou vydržal. Ešte by som chcela pripojiť jednu otázku. Prosím pána ministra, aby zodpovedal z ekonomického pohľadu, či pre vládu je toto riešenie prijateľné, či nebude mať iný dopad na štátny rozpočet, než predpokladal pôvodný vládny návrh. Aspoň v tejto oblasti by nám pán minister mohol zodpovedať, na otázku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pekne. Prosím, pán minister. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Je to zároveň odpoveď na otázku pána poslanca Brňáka. V snahe nájsť riešenie po rozprave, ktorá tu odznela, vznikol určitý kompromisný návrh, s ktorým som sa osobne stotožnil. Predniesol som ho tu nie ako vláda. Predniesol som tu určitý kompromisný návrh a som rád, že si ho osvojil poslanec Polačko. Podporujem návrh pána poslanca Polačku.

Dopad na štátny rozpočet do konca roka - mesačne 30 miliónov krát štyri mesiace je 120 miliónov korún naviac, ako by bol dopad predloženého vládneho návrhu zákona.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Chcel by som informovať kolegov poslancov, kolegyne poslankyne, že tento návrh vznikol na základe diskusií poslancov s predsedom vlády, s podpredsedníčkou vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, takže bol prekonzultovaný. Z formálneho hľadiska mohli by sme iste povedať, že pán minister mohol iba otvoriť rozpravu a mohol tým vytvoriť priestor niektorému z poslancov, aby tento návrh prezentoval. Myslím, že sme to všetci pochopili, ale tým, že pán poslanec Polačko si tento návrh osvojil, je vec jasná. Nemyslím, že by teraz pán minister mal prísť, a vziať spať čo povedal, a potom by si to isté osvojil niektorý z poslancov. To by už bolo, myslím si, trošku zbytočné. Preto, kolegyne a kolegovia, so vzájomným pochopením tejto situácie urobme si teraz požadovanú prestávku, myslím si, že by mohla byť do 11. 00 hodiny. Bola požiadavka na 30 minút, to znamená do štvrť na dvanásť.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

uplynul čas určený na poradu klubov, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti. Prosím aj pána ministra, aby prišiel do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bola otvorená rozprava. Ako prvý sa do nej prihlásil pán poslanec Polačko.

Nemám ďalšie písomné prihlášky. Samozrejme, máte právo prihlásiť sa aj z miesta.

Prosím, pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia,

po porade s legislatívcami chcem iba spresniť úvod svojho návrhu, ktorý som dal aj do klubov, ale kvôli právnej čistote chceme presné znenie svojho návrhu prečítať.

Ide o presun legislatívnej skratky "životné minimum" z odseku 2 do odseku 1. Podotýkam, že vecne sa na návrhu nie nemení. Dovolím si teda prečítať odsek l navrhovaný v S 6: "Výska, prídavkov na deti pri príjme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb neprevýši dvojnásobok" - teraz ide tá zmena - "sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a na zabezpečenie nákladov na domácnosť /ďalej len "životné minimum"/ vypočítanej podľa osobitného predpisu11/ je jedna tretina sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb nezaopatreného dieťaťa, ustanovenej osobitným predpisom. "

Odsek 2 je zase skrátený o túto legislatívnu skratku: "Výska prídavkov na deti určenej spôsobom v odseku l sa pri príjme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb neprevyšujúcom jedenapolnásobok životného minima zvyšuje o 170 Sk mesačne. "

Pre úplnosť odsek 3: "Sumy uvedené v odseku l a 2 platia už za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕšilo vek

rozhodujúci pre výšku prídavkov na deti a zaokrúhľujú sa na desiatky korún smerom hore. "

Odsek 4, ako aj príloha a odkaz zostávajú nezmenené. Tým som formálne stiahol svoj pôvodný návrh a predkladám ho v takejto legislatívne čistej podobe.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi. Chápem to tak, že ste vlastne spresnili pôvodný návrh, ktorý ste si osvojili.

Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán poslanec Michelko, pred chvíľou ste v tejto snemovni prehlásili, že som príbuzný s ministrom Brockom. Z toho dôvodu, že ste to prehlásili v snahe očierniť mňa a KDH, vás žiadam, aby ste sa teraz, tu ospravedlnili mne, pretože to nie je pravda.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Vychádzal som z informácie, tak ako to bolo povedané, z masmédií. Ak to nie je pravda - samozrejme, ja som to nepreveroval - ospravedlňujem sa. Poznáte pravdu podstatne hlbšie ako ju poznám ja. Chcel som vo svojej pripomienke v podstate len vyjadriť asi takú myšlienku, že myšlienky, ktoré tu predniesol pán minister Brocka, nejak automaticky,

teda nejakou zvláštnou éterickou cestou sa dostávajú okamžite do povedomia pána Polačku. Chcel som teda vyjadriť, že je tam perfektná disciplína.

Ešte raz sa ospravedlňujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Michelkovi. Pán poslanec Dudáš sa prihlásil s faktickou poznámkou.

Poslanec A. Dudáš:

Pán Michelko, vzhľadom na to, že ste uviedli veľmi všeobecný termín "vychádzal som z masmédií", chcel by som, aby ste spresnili zdroj svojej informácie, z ktorých masmédií.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

prosil by som vás, aby túto kauzu, ktorá sa vysvetlila, sme už nechali tak a venovali sa prerokovávaniu návrhu zákona.

Pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Tiež sa chcem pridať k takému postupu. Prosím vás, nechajme to. Bohužiaľ, v novinách je táto metóda známa a nie je denominujúca len pre niektoré kruhy. Priatelia, veď mali sme "zaručené" správy o 13-ročnom znásilnení, o KGB, o ŠtB atď. a nakoniec sa zakaždým ukázali, samozrejme, neopodstatnené tieto pokusy vzájomného očierňovania. Bude dobre, keď

sa ich zbavíme. Priatelia, nie každá zbraň je naozaj zbraňou v politickom živote.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Jednu poznámku k tomu: Nehádžme nikdy nikoho do jedného vreca.

Pán poslanec Bogdan sa prihlásil do rozpravy. Poslanec P. Bogdan:

Ak dovolíte, hovoril by som z miesta. Ide o pozmeňovací návrh, ktorý som podal vo včerajšej rozprave. V písomnej podobe, ktorú sme dostali, nie je celkom presne zaznamenaný, preto by som vás prosil, aby sme to opravili.

Pozmeňovací návrh sa týkal článku I § 7 ods. 5, ale žiadal som to doplniť na koniec článku XIII, teda na koniec článku XIII pripojiť nasledujúci text: "Článok I § 7 ods. 5 nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. "

Ako som už včera povedal, umožní sa tým, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vydalo v Zbierke zákonov vyhlášku, v ktorej upraví podrobnosti o spôsobe zisťovania príjmu oprávnenej osoby ešte pred 1. septembrom. Tým sa dosiahne, že súčasne s účinnosťou zákona, teda 1. septembra, by mohla nadobudnúť účinnosť, aj táto vykonávacia vyhláška.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Bogdanovi. Prosím pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Iba vecne k rozprave k predloženému návrhu, ktorý sme dostali, mám dve kratučké pripomienky. Som rada, že nakoniec pán minister akceptoval pripomienky, ktoré tu odzneli aj z našej strany, a to diferenciáciu prídavkov na deti podlá štyroch vekových kategórií, tak ako je to uvedené v odseku 1. Som rada, že to nakoniec uznal. A k odseku 2 predloženého návrhu si myslím, že fixná suma 170 Sk pripočítaná k tým pásmam je vlastne zakonzervovanie doterajšieho štátneho vyrovnávacieho príspevku v inej podobe, takže nevidím tu nejaký progres v tomto návrhu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Prosím, dámy a páni, kto sa ďalej hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Nikto, preto vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán minister sa vyjadriť nechce. Prosím, pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Poslanec J. Jakuš:

Nechcem, môžeme uvádzať hlasovanie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch a doplňovacích návrhoch tak, ako sú uvedené v spoločnej správe z výborov a ako odzneli v rozprave. Prosím, pán spoločný spravodajca.

Poslanec J. Jakuš:

Prvé pozmeňovacie návrhy boli v spoločnej správe, v ktorej som vo svojom vystúpení navrhol všetkých 8 bodov správy prijať an blok.

V rozprave vystúpil pán poslanec Lauko, ktorý navrhol bod 8 vyčleniť na osobitné hlasovanie, neprijať ho, a navrhol presnejšie znenie tohoto pozmeňovacieho návrhu. Preto navrhujem, aby sme hlasovali an blok o bodoch l až 7, ktoré neboli napadnuté ani v rozprave, ani zo strany pána ministra.

Navrhujem hlasovať o bodoch l až 7 a navrhujem tieto body zo spoločnej správy prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň budeme hlasovať o bodoch l až 7 spoločnej správy s týra, že pán spoločný spravodajca odporúča tieto body an blok schváliť.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že body l až 7 spoločnej správy sme schválili.

Poslanec J. Jakuš:

Posledný bod spoločnej správy, bod 8, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie, navrhujem neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať o bode 8 spoločnej správy.

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca bod 8 odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 104 poslancov. Za návrh hlasoval l poslanec. Proti návrhu hlasovalo 94 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že bod 8 spoločnej správy Národná rada neschválila.

Poslanec J. Jakuš:

Ďakujem. Tým sme vybavili spoločnú správu a pristúpime k pozmeňovacím návrhom, ktoré odzneli v rozprave, ktoré ste

dostali všetci na stoly. Budem postupovať tak, ako sú uvedené v spracovanom materiáli. Začnem pozmeňovacími návrhmi, ktoré som predložil ja.

Prvý pozmeňovací návrh, ktorý je predložený, si dovolím stiahnuť z hlasovania, a to z toho dôvodu, že som tento návrh prevzal z legislatívneho odboru Národnej rady, ale po diskusii medzi legislatívcami ministerstva práce a sociálnych vecí, ministerstva školstva a Národnej rady sa dospelo k názoru, že pôvodné znenie návrhu zákona je vyhovujúce. Tento návrh sťahujem z hlasovania, netreba o ňom hlasovať.

Druhý môj pozmeňovací návrh je ten diskutovaný návrh § 6 - výška prídavkov na deti pri jednotlivých hraniciach príjmu. Máme tu tri pozmeňovacie návrhy k S 6. Budeme hlasovať o všetkých troch pozmeňovacích návrhoch postupne, len chcem predostrieť, že bolo aj v rozprave povedané, že pozmeňovacie návrhy určitým spôsobom zvyšujú náročnosť štátneho rozpočtu. Hovorí sa o 400 miliónoch. Podľa posledného návrhu, ktorý predložil pán poslanec Polačko, podlá prepočtov z Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky ide o 200 miliónov. Nechám na zváženie vás, poslancov, či tých 400 miliónov alebo 200 miliónov v štátnom rozpočte nestojí za to, aby sme skutočne pomohli tým najpotrebnejším rodinám, lebo tento zákon vlastne diferencuje rodiny. Keď sme dokázali novelizovať, zákon číslo 7, kde sme podnikateľom dokázali v II. polroku odpustiť tie peniaze, ktoré sme im odpustili a v rozpočte to činilo sekeru 1, 5 miliardy, zvážme, či rodinám s deťmi dáme 400 miliónov a budeme hľadať iné zdroje rozpočtu, aby sme tento deficit vyrovnali.

Dávam teda hlasovať o mojom pozmeňovacom návrhu číslo 2 k § 6. Nechám na rozhodnutie vás, poslancov, tak ako je uvedený.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca to necháva na naše posúdenie.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh Národná rada schválila.

Poslanec J. Jakuš:

Tretí pozmeňovací návrh, v ktorom som navrhol rozšíriť i 12 ods. 4 o písmeno a/, po konzultácii opäť s legislatívcami sťahujem. Nie je potrebné o ňom hlasovať, je vhodnejšia tá verzia, ktorá je uvedená vo verzii vládneho návrhu zákona.

Ďalšie moje návrhy 4, 5a 6 neboli v rozprave ani zo strany navrhovateľa napadnuté. Navrhujem, pokiaľ možno, hlasovať o bodoch 4, 5 a 6 an blok a prijať tieto body.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Novotná chce faktickú poznámku. Prosím, zapojte jej mikrofón.

Poslankyňa M. Novotná:

Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, navrhovala by som o každom bode hlasovať osobitne, ak by to bolo možné.

Ďakujem. Poslanec J. Jakuš:

V poriadku. Formálne sú to rôzne paragrafy. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, uvádzajte jednotlivé body. Poslanec J. Jakuš:

Budeme hlasovať, o každom osobitne. Hlasujeme o bode 4. Navrhujem ho prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o bode 4 návrhu pána poslanca Jakuša. Pán poslanec ho navrhuje prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal l poslanec. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh Národná rada schválila.

Poslanec J. Jakuš:

Bod 5 navrhujem taktiež prijatí. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať, o bode 5. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod číslo 5 sme schválili. Poslanec J. Jakuš:

Bod číslo 6 hovorí o poskytnutí príspevku zdravotne postihnutým deťom, kde navrhujem zvýšiť sumy: 500 na 600 a zo 700 na l 000 Sk. Navrhujem ho prijať. Potom ešte budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Valčekovej, ktorá tam navrhovala vyššie hranice.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča tento bod prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že aj tento bod Národná rada schválila. Poslanec J. Jakuš:

Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková mala viac pozmeňovacich návrhov. Budeme hlasovať o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch, v prvom návrhu súhlasila s mojím návrhom, ale žiadala zvýšiť jedenapolnásobok na dvojnásobok a dvojnásobok na dvaapolnásobok. Navrhujem neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, ešte pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Myslím si, že tento návrh je už bezpredmetný, keďže sme prijali vaše znenie a moje bolo úplne totožné, boli iba iné násobky. Nesťahujem ho, ale je bezpredmetný, keďže bola prijatá vaša verzia, ktorá bola úplne totožná, iba boli rôzne násobky.

Poslanec J. Jakuš:

Myslím si, že podľa rokovacieho poriadku je predložený tento návrh a buď ho stiahnete, alebo budeme o ňom hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ak dovolíte, spresnila by som návrh pani Aibekovej v tom, že nehlasujeme síce technicky o tom istom, ale ide o sumu, ktorá je nad to. Tento návrh je rozšírený a je aktuálny. Hlasovaním rozhodneme.

Poslanec J. Jakuš:

Navrhujem neprijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Aibekovej sme neprijali.

Poslanec J. Jakuš:

Budeme hlasovať o návrhu číslo 2. Je to návrh, kde sa vypúšťajú písmená c/ a d/. Zjednodušene ho vysvetlím. Ide o spracovanie rodinných prídavkov na úradoch práce, kde vzhľadom na to, že rodinné prídavky sa stávajú štátnou sociálnou dávkou, aby to nerobila Národná poisťovňa, ale aby to robili štátne orgány. V rozprave bolo vysvetlené, že zatiaľ tento systém nie je tak dokonale pripravený. Som rád, že pani poslankyňa Aibeková na tento problém poukázala. Bude

sa musieť riešiť, ale momentálne nie je celkom priechodný, takže navrhujem návrh neprijať. A toho sa týkajú aj ostatné body. Budeme hlasovať o bode 2, ktorý navrhujem neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh Národná rada schválila. Poslanec J. Jakuš:

Upozorňujem, že ďalšie body 3, 4 a 5 nadväzujú na tento bod 1. Budeme hlasovať aj o nich, ale keď sme prijali bod l, ďalšie by mali byt v tomto prípade prijaté tiež. Osobne sa nestotožňujem s návrhom. Navrhujem hlasovať proti, i keď sme už bod l prijali.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Prosil by som vysvetlenie pána spoločného spravodajcu. Na jednej strane rozpráva, že tento balík návrhov spadá už do celku a na druhej strane je proti. Takže, prosím o vysvetlenie. Pán spoločný spravodajca pred chvíľou povedal, že body 3, 4 a 5 návrhu pani Aibekovej súvisia

s bodom 2, ktorý bol pred chvíľou prijatý, že by mali byť prijaté, ale zároveň s tým nesúhlasí. Nerozumiem jeho vlastnému vyjadreniu.

Ďakujem. Poslanec J. Jakuš:

Nesúhlasil som ani s prvým návrhom, vyjadril som svoj názor hlasovaním. Tým nemôžem súhlasiť ani s ďalšími. To je môj osobný názor. Vy budete hlasovať sami podľa seba.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brňák - faktická poznámka. Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, ak body 3, 4 a 5 sa dotýkajú výlučne schváleného bodu 2, domnievam sa, že by sa už o nich nemalo dať hlasovať, ak sa dotýkajú výlučne, pretože tu by skutočne mohla vzniknúť teraz anomálna situácia, že základ sme prijali a ďalšie s tým súvisiace zmeny sme neprijali, a bol by z toho dosť dobrý paškvil. Podľa môjho názoru, ak sa základná myšlienka prijala, automaticky musia byť bez hlasovania odobrené aj body 3, 4, a 5.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec J. Jakuš:

Prosil by som, aby k tomu dala vyjadrenie navrhovateľka pani poslankyňa Aibeková.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, zapnite pani poslankyňu Aibekovú. Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem. Ja som sa hlásila, chcela som sa vyjadriť. Je to presne tak, tie paragrafy na seba nadväzujú. Kým v § 9 je uplatňovanie nárokov, v § 10 je rozhodovanie o nároku. Keď niekde uplatňujem ten návrh a schválili sme, že to bude iba v tých dvoch inštitúciách, rozhodovanie musí byt takisto iba v týchto dvoch inštitúciách. Keď sme z toho vyňali regionálne národné poisťovne a zamestnávateľské organizácie a zostala tam iba štátna správa, musíme tieto body prijať. Malo sa o tom hlasovať an blok, ale tým, že sa to týkalo dvoch paragrafov, nevstupovala som do toho. Keď sme prijali § 9, musíme prijať aj § 10, pretože potom by nám vznikol zmätočný stav, že uplatňovať sa bude v dvoch inštitúciách a rozhodovať v štyroch. Veď to nie je možné.

Poslanec J. Jakuš:

Prosím, pán predsedajúci, aby sme po tomto vyjadrení dali hlasovať o týchto bodoch 3, 4 a 5 an blok. Nechám na vaše rozhodnutie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o bodoch 3, 4 a 5. Pán spoločný spravodajca, aké je vaše stanovisko?

Poslanec J. Jakuš:

Nechávam na zváženie poslancov.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Prosím, hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že body 3, 4 a 5 sme prijali. Poslanec J. Jakuš:

Bod 6 navrhujem prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca navrhuje bod 6 prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod 6 sme schválili. Poslanec J. Jakuš:

Pani poslankyňa Valčeková navrhovala v § 19 ods. 2 zvýšiť na ťažko zdravotne postihnuté deti príspevok z 500 na

700 Sk a zo 700 na 1400 Sk. Schválili sme môj návrh, ktorý zvyšoval tieto dávky na 600 a 1000 Sk. Navrhujem tento návrh neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Už je bezpredmetné o tom hlasovať, pretože to nie je doplnenie.

Prosím, pani poslankyňa Keltošová. Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

tak ako sme hlasovali o dvojnásobku až dvaapolnásobku životného minima, to je niečo iné, to je takisto nad rámec pôvodného návrhu pána poslanca Jakuša a takisto návrh pani poslankyne Valčekovej ide nad rámec už schválenej sumy. čo keď prejde aj ten? Keby to bolo nižšie, bolo by to bezpredmetné, ale keď je to vyššie, možno o tom dať hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a budeme hlasovať. Stanovisko pána spoločného spravodajcu je neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Valčekovej sme neprijali.

Poslanec J. Jakuš:

Ďakujem. Pán poslanec Michelko mal dva pozmeňovacie návrhy. Prvý pozmeňovací návrh je vlastne úprava zrejme preklepu, ale dal som to do pozmeňovacích návrhov, navrhujem hlasovať a prijať ho. Tam je zmena čísla, teda 1986 na 1988. Navrhujem prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím, že o tom netreba hlasovať. Je to technická úprava, ktorú legislatívny odbor vykoná.

Poslanec J. Jakuš:

Dobre, legislatívny odbor to upraví. Pán poslanec Michelko dal návrh na uznesenie, o ktorom budeme hlasovať až po ukončení hlasovania o pozmeňovacích návrhoch.

Pán poslanec Lauko navrhol vyňať bod 8 zo spoločnej správy. Ten sme vyňali, neprijali sme ho. Navrhol iné znenie v § 24 ods. 4. Navrhujem ho prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Lauku sme schválili. Poslanec J. Jakuš:

Ďalší návrh bol pána poslanca Dubovana v § 9 ods. l písm. c/ doplniť tak, ako to máte uvedené. Nebudem to čítať. Bola trošku diskusia k tomuto návrhu aj medzi navrhovateľom zákona. Nechávam na zváženie vás, poslancov. Osobne budem hlasovať za.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 110 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Dubovana sme

prijali.

Poslanec J. Jakuš:

Pán poslanec Ftáčnik mal taktiež viac návrhov. Prvý návrh sa týka § 6. Na začiatku som povedal, že budeme hlasovať o všetkých návrhoch, ktoré sú predložené. Hlasovali ste o mojom návrhu, nechávam hlasovať aj o tomto návrhu. Prosím, aby predsedajúci nechal hlasovať o tomto návrhu. Nechávam to

na zváženie poslancov. /Šum v sále. / Prečo by to nebolo možné? Veď je to úplne iné znenie. Keď bude prijatý tento návrh, tým nemôže byť prijatý môj návrh.

Podpredseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Brňák, potom pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Brňák:

Chcel by som poukázať na ustanovenie § 26 ods. 2. I keď je pravdou, že dnes sme už dvakrát opätovne prelomili tú zásadu pri hlasovaní v iných veciach, ale domnievam, že v danom prípade pán spoločný spravodajca pri prvom pozmeňovacom návrh pani poslankyne Aibekovej jasne upozornil, že ide o tri rozdielne návrhy § 6 a podľa ustanovenia § 26 ods. 2 jednoznačne vyplýva, že ak prijatý pozmeňovací návrh vylučuje ďalšie pozmeňovacie návrhy, o týchto sa už nehlasuje. Z logiky veci normálne vyplýva, že o týchto dvoch pozmeňovacích návrhoch, či už pána poslanca Ftáčnika, ako aj pána ministra prostredníctvom pána Polačku, by sa nemalo dať hlasovať.

Podpredseda BR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené kolegyne a kolegovia,

musím konštatovať, že keď to vyhovuje vám, tak sa nesmie, a keď to vyhovuje niekomu inému, tak vtedy sa môže. Skúsme to teraz otočiť. Pred chvíľou pani poslankyňa Keltošová žiadala, aby sa hlasovalo o návrhu pani poslankyne Valčekovej, ktorý bol nezmyselný, pretože sumy, z ktorých sa

chcelo zvyšovať naviac, už neexistovali. V tej chvíli totiž platili iné sumy, ktoré prešli návrhom pána poslanca Jakuša. Argumenty boli, že musíme hlasovať, pretože predsa musíme, sú to iné sumy, je to iná filozofia. Nesúhlasím s tým, ale pred chvíľou sme to spravili a nič sa nestalo. Vtedy nikto z vás nekričal, že pozor, toto nesmieme spraviť, pretože je to proti rokovaciemu poriadku, že zákon to vylučuje. Takže neviem, kde je vaša hranica. Ani vy nie ste takí pružní, ako ma tu obviňoval pán podpredseda Húska.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Bartošíková. Poslankyňa M. Bartošíková:

Nechcem nikoho obviňovať z pružnosti, ale schválili sme úplné znenie § 6. To, čo sa schvaľovalo nad rámec, sa schválilo nad rámec, ale toto je úplné znenie, ktoré bolo schválené v § 6. Myslím si, že naozaj by sme nemali o tom znovu hlasovať, lebo si z toho urobíme kabaret.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec J. Jakuš:

Chcem sa len spýtať právnikov, či je možné, aby jeden poslanec vylúčil možnosť návrhu druhého poslanca hlasovaním.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Pán spoločný spravodajca, veď niekoľkokrát sme hlasovali. Poslanci majú niekedy aj 10 - 15 návrhov týkajúcich sa jedného paragrafu. Ak je prijaté paragrafové znenie kompletne so všetkými odsekmi, tak sa nemôže. Zmeniť by sa mohlo iba vtedy, keby boli - povedzme - prvé dva odseky prijaté a tretí odsek nie. Vtedy by sa dalo znovu o § 6 - povedzme - odseku 3 hlasovať, ale o takomto kompletnom znení sa nedá. Pôvodne som si tiež myslela, že o mojom návrhu sa nedá, ale tým, že boli vyššie sumy, išli nad rámec, hlasovalo sa vlastne síce o kompletnom znení, ale iba o sumách. Sú to rozdielne veci a myslím si, že pán poslanec Ftáčnik si to veľmi dobre uvedomuje a veľmi dobre vie, o čo tu ide. Keď bolo raz prijaté kompletné znenie § 6, nemôžeme o ňom znovu hlasovať. Dúfam, že s tým súhlasíte.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán spoločný spravodajca, sám ste uviedli pri hlasovaní o prvom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týkal § 6, že sú tu ešte ďalšie dva. Už to je dostatočná výzva k tomu, aby poslanci, ktorí sú oboznámení s týmito tromi návrhmi, sa rozhodli, pre ktorý z týchto variantov budú hlasovať. Hlasovali a prešiel prvý variant, to znamená, že automaticky vypadávajú. Tam to znenie rokovacieho poriadku je, myslím si, dostatočné a presné, i keď musím súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Ftáčnik, že túto zásadu sme opätovne čiastkové dnes dvakrát porušili, ale na druhej strane ste mohli aj vy proti tomu protestovať, pán poslanec. To je všetko.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci, som toho názoru, že už to, že sme hlasovali o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Valčekovej, podľa mojej mienky bol nezmysel. Našťastie to neprešlo. A tiež som toho názoru, že ten text pána poslanca Jakuša vylučuje nový paragraf pána poslanca Ftáčnika.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo. V podstate potvrdím len to, čo tu bolo povedané. Ovšem výklad tohto ustanovenia skutočne je rôzny v rôznych situáciách. Keď sa totiž chváli /šum v sále/ - neusmievajte sa, pretože keď má určitý paragraf tri časti a jednoznačne schválime alternatívu všetkých troch častí, už nie je k čomu sa vracať. Ale ak má tri časti, schválim najprv dve a dodatočne tretiu, ktorá je v rozpore s prvými dvomi, musím sa touto otázkou ešte zaoberať. Ale, chvalabohu, teraz je situácia taká, že § 6 bol schválený so všetkými časťami, teda jednoznačne vylučuje už hlasovanie o tomto paragrafe.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán spoločný spravodajca, budeme pokračovať hlasovaním o ďalších pozmeňovacích návrhoch.

Poslanec J. Jakuš:

Ďakujem. Druhým pozmeňovacím návrhom § 6 je návrh pána poslanca Ftáčnika, ktorý hovorí, že vláda môže v odôvodnených prípadoch upraviť výšku prídavkov na deti ustanovenú...

atď. Navrhujem prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Sťahujem svoj návrh. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán Ftáčnik stanuje tento svoj návrh. Poslanec J. Jakuš:

Ďalší bod 3 - za doterajší odsek 2 vložiť nový odsek 3, kde ide o spoločne posudzovanú osobu, ak sa stane poberateľkou starobného dôchodku atď. Nebudem to čítať. Vysvetlené to bolo. Navrhujem tento návrh prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:;

Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika Národná rada schválila.

Poslanec J. Jakuš:

V poslednom návrhu ide o doplnenie ods. 5 v § 9, kde sa dáva prednostné právo na uplatnenie prídavkov na deti matke. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať, o štvrtom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 103 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že aj štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika sme schválili.

Poslanec J. Jakuš:

Ďakujem. Ďalej je pozmeňovací návrh pána poslanca Bogdana. Chcem sa ospravedlniť pánu poslancovi, že v správe, ktorú máte pred sebou, nebol dobre interpretovaný. Dovolím si ho prečítať tak, ako ho podal. Na koniec článku XIII doplniť tento text: "Článok I § 7 ods. 5 nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. " Navrhujem tento pozmeňovací návrh prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 99 poslancov. Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec J. Jakuš:

Pani poslankyňa Keltošová mala dva pozmeňovacie návrhy. Prvý pozmeňovací návrh navrhujem prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Keltošovej. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 113 poslancov. Za návrh hlasovalo 112 poslancov. Proti návrhu nehlasoval žiaden poslanec. Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pani poslankyne Keltošovej Národná rada schválila.

Poslanec J. Jakuš:

Druhý návrh pani poslankyne Keltošovej navrhujem prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a budeme zároveň hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Keltošovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že aj druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Keltošovej Národná rada schválila.

Poslanec J. Jakuš:

Mimo písomne predložených pozmeňovacích návrhov, ktoré máte pred sebou, bol podaný pozmeňovací návrh pána poslanca Polačka. Nehlasovali sme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika, takže vypadáva aj tento pozmeňovací návrh, ktorý sa týka nového znenia § 6. V takom prípade, pokiaľ na neklamú záznamy, som vyčerpal všetky pozmeňovacie návrhy a dovolím si požiadať pána predsedajúceho, aby dal hlasovať, o celom zákone.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dostal som informáciu, že došlo k jednej veci, ktorú budeme musieť vyriešiť. Pán poslanec Ftáčnik nás bude o nej informovať.

Poslanec H. Ftáčnik:

Budem informovať len o tom, že navrhujem, aby sme sa pred záverečným hlasovaním poradili vzhľadom na to, že tam prešli technicky nie celkom realizovateľné alebo vôbec nerealizovateľné veci ohľadne vykonávania tohto zákona. Treba sa poradiť, či je možné to zabezpečiť tak, ako sme to odsúhlasili, alebo treba hľadať nejaké iné riešenie. Preto žiadam minimálne l5-minútovú prestávku na poradu klubov, alebo možno vyhlásiť obedňajšiu prestávku a v tejto prestávke sa kluby stihnú poradiť, aby sme o 14. 00 hodine mohli pokračovať záverečným hlasovaním, prípadne nejakým iným postupom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán predseda Národnej rady žiada o slovo. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pokiaľ by došlo k takej situácii, ako mi ju popísal aj pán minister, legislatívne to tu už teraz nenapravíme. Myslím si, že zákon musíme dokončiť a prezident má právo do 15 dní nám ho vrátiť, kde nás upozorní na tento bod, a potom to môžeme opraviť - ak skutočne je taká situácia, že tieto orgány to nie sú schopné zvládnuť. To teraz neviem povedať, ale dokončme zákon a ak sa naozaj stala chyba, prezident má právo do 15 dní nám zákon vrátiť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Cabaj, potom pán poslanec Mikloško.

Poslanec T. Cabaj:

K požiadavke na prestávku na poradu klubov sa pripájame. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pripájam sa ku klubu SDĽ a tiež prosím o 15-minútovú prestávku pred konečným hlasovaním alebo obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14. 00 hodine.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Navrhujem, aby sme urobili obednajšiu prestávku. Kolegyne, kolegovia, presne o 14. 00 hodine by sme začali rokovať.

Chcem dať jednu informáciu pre tých, ktorí ste mimo Bratislavy, že lietadlo dnes odlieta o 17. 00 hodine, to znamená, že o 16. 00 hodine by sme ukončili dnešné rokovanie. A chcem vám oznámiť aj správu, ktorá vás nepoteší, že v stredu 6. júla 1994 nebude zabezpečená letecká doprava poslancov, nakoľko lietadlá sú mimo republiky, pretože odlieta vládna delegácia do Indočíny. V stredu by mali byť o 10. 00 hodine výbory a o 14. 00 hodine začína Národná rada. Tak sa dohodlo politické grémium, tak boli informovaní všetci predsedovia poslaneckých klubov.

Kolegyne, kolegovia, kým sa rozídeme, vypočujme ešte faktickú poznámku pána poslanca Ivana Ľuptáka a potom ešte jednu faktickú poznámku pána spoločného spravodajcu. Prosím vás o trpezlivosť.

Poslanec I. Ľupták:

Ak dovolíte, keď lietadlo má letieť o 17. 00 hodine, neviem, či to od 16. 00 hodiny stihneme, či by nebolo dobré pridať pol hodinku. A druhá vec, vzhľadom na to, že na stredu nemáme zabezpečený špeciál, na čo máme podľa platného zákona nárok, či by sme nemohli použiť normálnu štátnu linku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, nemáme, pretože už to je akciová spoločnosť. Prosím, pán poslanec Kňažko.

Poslanec M. Kňažko:

Vážené kolegyne, kolegovia,

vidím, že sú tu teraz frekventované slová štátna linka a špeciál. Dovoľte mi, aby som pripomenul, že predseda Národnej rady pán Gašparovič má odletieť do Veľkej Británie špeciálom v nedeľu. Dovoľte, aby som na dokreslenie uviedol, že v sérii zdvorilostných návštev sme jedinou krajinou, ktorá vyslala svojho hovorcu parlamentu špeciálom, a od tejto chvíle sme vo Veľkej Británii považovaní za neobyčajne bohatú krajinu.

Chcel by som vyzvať pána predsedu, aby vzal do úvahy, že v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky sme niekoľkokrát redukovali cesty poslancov z finančných dôvodov, a v čase, keď sa, povedzme v školstve uvažuje o tom, či sa otvorí alebo neotvorí ďalšia trieda, alebo v zdravotníctve sa uvažuje o tom, ktoré zo základných liekov sa škrtnú zo zoznamu, považujem cestu takouto formou - špeciálom za nemorálnu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

ako podpredseda parlamentu by som vás v tejto súvislosti chcel informovať iba o jednej veci. Pán predseda využil svoje právo použiť špeciál počas takmer dvojročného pôsobenia zatiaľ iba raz. Toto by bolo druhýkrát. Samozrejme, on sa k tejto veci môže vyjadriť. Dávam mu slovo a potom ešte prosím, vypočujme si stanovisko pána spoločného spravodajcu.

Predseda NR SR I. Gačparovič:

Veľmi pekne ďakujem pánu poslancovi Kňažkovi, že sa stará o mňa a že sa stará aj o špeciál. Chcem len povedať, že počas týchto dvoch rokov ani jednu cestu v Európe, okrem nedávnej do Haagu, som neabsolvoval žiadnym špeciálom. Všade som chodil osobným autom práve preto, že som šetril. Môžete si to zistiť. Je to moja druhá cesta, na ktorú idem, a je to preto, že idú so mnou z televízie a novinári. Pán Kňažko, veľmi vám ďakujem za vašu starostlivosť, ja tým špeciálom pôjdem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, dávam slovo pánu spoločnému spravodajcovi.

Poslanec J. Jakuš:

Rešpektujem rozhodnutie klubov poradiť sa pred záverečným hlasovaním, len chcem poznamenať, že pri odsúhlasovaní pozmeňovacích návrhov nedošlo k nejakým rozporom, ktoré boli tu prezentované, že sú tam nejaké poruchy v legislatíve, že

by schválenie týchto pozmeňovacích návrhov porušilo tento zákon.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Michelko - faktická poznámka. Poslanec J. Michelko:

Mám len faktickú poznámku k pánu poslancovi Kňažkovi. čudujem sa, že jemu ako bývalému ministrovi zahraničia treba uvádzať poradie osôb v rámci diplomatického protokolu. Pokiaľ ma neklame moja vedomosť, predseda Národnej rady Slovenskej republiky je na druhom mieste, hneď po pánu prezidentovi, na treťom je predseda vlády. Porovnajte si momentálne využívanie špeciálnych lietadiel predsedom vlády a dajte to do pomeru, ako to využíva v podstate druhá osoba diplomatického protokolu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kňažko. Poslanec M. Kňažko:

Dovoľte, pán Michelko, nie je dôležité, či je to druhýkrát, tretíkrát alebo prvýkrát. Hovorcovia parlamentu vo svete, a to vám hovorím ako bývalý minister zahraničných vecí, nepoužívajú špeciál. A nakoniec, odborník na zahraničné veci pán expremiér sám povedal, že by sa nemali zneužívať štátne prostriedky na takúto turistiku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, poradíme sa v kluboch. O 14. 00 hodine by som vás prosil presne sa dostaviť do rokovacej miestnosti. Želám vám dobrú chuť k obedu.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúsime sa prezentovať.

Prezentovalo sa 80 poslancov, sme uznášaniaschopní.

O slovo sa prihlásil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Brocka.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

schvaľovaním pozmeňovacích návrhov k predloženému vládnemu návrhu zákona došlo K veľmi vážnej zmene. Ak by ste v takomto znení schválili predložený návrh zákona, štátna správa by nebola schopná vyplácať a poskytovať tieto dávky, nakoľko z okruhu subjektov, ktoré majú tieto dávky poskytovali, vypadli práve tie najrozhodujúcejšie, t. j. zamestnávatelia a Národná poisťovňa. Chcem upozorniť, že práve cez tieto dva subjekty sa prídavky na deti poskytujú rozhodujúcej väčšine detí, že ide o presun oprávnených osôb v rozsahu asi 700 tisíc na štátu správu, na obvodné úrady, na oddelenia sociálnych veci. Obávam sa, že nie je možné v tak krátkom čase, ako je navrhovaná účinnosť zákona, aby sa tieto prídavky na deti mohli takto realizovať. Preto by som vás

prosil, aby ste pred záverečným hlasovaním ešte zvážili možnosť, vrátiť sa k týmto pozmeňovacím návrhom a rešpektovali vládny návrh.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážený kolegovia, ide o obdobný prípad, aký bol, myslím, včera, keď poslankyňa Chlapíková v dobrom úmysle dala pozmeňovací návrh, ale jeho dôsledky boli iné ako zamýšľala, a včera sme takým istým spôsobom urobili malú technickú úpravu v texte. Nejde o meritum zákona a obsahovú stránku, ide o to, aby zákon sme mohli vydať.

Pán poslanec Pollák sa prihlásil s faktickou poznámkou. Poslanec H. Pollák:

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na vzniknutú situáciu a vzhľadom na vysvetlenie pána ministra navrhujem, aby do textu predkladaného návrhu zákona boli zaradené nasledujúce odseky: v § 9 ods. l nové písmeno a/, a síce: "u toho, kto vykonáva jej nemocenské poistenie /zabezpečenie/", písmeno b/ v regionálnej Národnej poisťovni príslušnej podľa miesta jej trvalého pobytu, ak je poberateľom dôchodku z dôchodkového zabezpečenia. Terajšie písmená a/ a b/ by boli premenované na c/ a d/. Zároveň v § 10 ods. 4 zaradiť v písmene a/ nové číslo l, za ktorým by bol text: "regionálna Národná poisťovňa, ak ide prídavky na deti uplatňované u platiteľa uvedeného v § 9 ods. l písm. a/ a b/, ak oprávnenými osobami nie sú vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby". Ďalej číslo 2: "ak sú oprávnenými osobami vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby orgán, ktorý rozhoduje o ich nemocenskom zabezpečení". A ďalej v písmene b/ nové čísla

l a 2. Číslo 1: "Národná poisťovňa, ak ide o rozhodnutia vydané orgánom uvedeným v písmene a/ číslo 1. A číslo 2: "orgán, ktorý rozhoduje o nemocenskom zabezpečení osôb uvedených v písmene a/ číslo 2 v druhom stupni".

Žiadam, aby sa o prijatí týchto textov hlasovalo an

blok.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Viem, na čo bude pani poslankyňa mieriť.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Po prvé, hneď som bola prihlásená a vypadla som z poradia. Mňa by zaujímalo, ako sa to mohlo stať. Hneď som aj ukazovala, že nie je možné dať slovo pánu ministrovi, pretože podľa rokovacieho poriadku už v priebehu hlasovania nemôže vystúpiť ani minister. To môže urobiť pred hlasovaním, keď je uzavretá rozprava. Tým, že vystúpi, rozpravu znovu otvorí. Ale vy ako predsedajúci, pán podpredseda, ste porušili rokovací poriadok, keď ste dali slovo pánu ministrovi napriek tomu, že sme vám to zo zadných radov ukazovali, že to nie je možné. To je po prvé.

Po ďalšie - nemal dostať slovo ani predkladateľ. Stalo sa tak, lebo bola som vymazaná z poradia. Neviem, aký škriatok - nazvem to škriatok - tu technicky zaúradoval. Predpokladám, že zlyhala technika. Ak by to bolo opačne, bolo by to veľmi smutné.

Po tretie - osobne ako právnik dôrazne žiadam, aby sme na to, že tu pán minister vystúpil, reagovali len pri zvažovaní hlasovania o zákone ako celku. Inak to nie je možné, pretože sa tu vytvára nielen neželateľný protizákonný precedens, ale potom z tohto parlamentu sa stáva už fraška. Apelujem na vás, pán predsedajúci, aby ste dodržali rokovací poriadok, keďže z rokovacieho poriadku je to jednoznačne zrejmé, že máte právo vyzvať ministra a dať mu slovo jedine pred hlasovaním. A vy to, pán predsedajúci, musíte veľmi dobre vedieť.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka. Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister,

po prvé - opakovaná hlasovanie sa robí vtedy, ak predchádzajúce bolo zmätočné. Toto hlasovanie zmätočné nebolo. Tiež protestujem proti tomu, aby sme priamo v parlamente upravovali už odhlasované návrhy alebo pozmeňovacie návrhy. Je to proti rokovaciemu poriadku.

Po druhé - už len na margo veci - včera som upozorňovala, že výkon výplaty prídavkov na deti sa dá riešiť dvojakým spôsobom, buď to prejde do štátnej správy, na čo, samozrejme, štátna správa nie je pripravená, pretože nemáte pripravený inštitucionálny model na výplatu, nemáte prijatý zákon o štátnej sociálnej podpore. A je tu aj druhý spôsob, o ktorom som hovorila, ale ten ste, pán minister, zamietli - to je zmluva s Národnou poisťovňou. A toto je výsledok.

Pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Som naozaj temer šokovaný tým, čo sa tu vlastne momentálne deje. Pán predsedajúci, pán minister bol vyzvaný vami, aby sa vyjadril k rôznym pozmeňovacím a doplňovacím otázkam či návrhom, ktoré vznikli v rozprave, a pred našimi očami to odmietol. To mám chápať tak, že bol málo pripravený alebo nedostatočne pripravený na rokovanie Národnej rady? K vystúpeniu pána Poliaka sa nemienim vyjadrovať. A ešte jednu otázku: Kto otvoril rozpravu?

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Bol som veľmi dojatý vystúpením pani poslankyne Tóthovej. Ešte viac som bol dojatý tým, ako sa odvoláva na svoju právnickú erudíciu. Len jedno ma mrzí, že máte takú krátku pamäť, pani poslankyňa. Dúfam, že sa pamätáte na prijímanie slovenskej ústavy, keď sa stalo presne to isté, pokiaľ išlo o sudcov. /Potlesk. / Vtedy sme odsúhlasili, že bude bez obmedzenia. Vystúpil predseda vlády pán Mečiar, prijali sme, že bude skúšobná doba 4 roky. Vtedy ste tak razantne neprotestovali. Prepáčte, nie my zakladáme precedens, ale vy ste ho založili, a preto nevidím nič protiprávne, že dnes takisto pozmeníme tento návrh.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Myslím si, že k tomu už takmer niet čo dodať, len prosím všetkých, ktorí hovoria o tom, že bol porušený rokovací poriadok, aby sa odvolali aj na príslušný paragraf. Pani poslankyni Tóthovej by chcel ešte prečítať, že v § 19 sa hovorí, že členom predsedníctva - už ho dnes nemáme - a členom vlády Slovenskej republiky sa udelí slovo kedykoľvek o to požiadajú, a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdze. Predsedajúci teda mal udeliť slovo, neporušil rokovací poriadok. To, že sa otvorila rozprava, je precedens, ktorý ste naozaj zaviedli vy, pani poslankyňa, napríklad pri hlasovaní o ústave, a možno aj ďalší ministri pri iných zákonoch, kedy sa to považovalo za potrebné. Takže prosím, nediskutujme o tejto procedurálnej veci, diskutujme vecne k tomu, či máme ešte niečo povedať k tomuto zákonu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážení kolegovia, vážené kolegyne,

ako predsedajúci som to pochopil ako pokus zabrániť situácii, že schválime zákon, s obsahom ktorého inak v tomto parlamente bol súhlas, ale zákon nebude vykonateľný. To znamená, že opravíme iba túto chybu, aby zákon mohol vstúpiť do účinnosti, aby sa podľa neho mohlo konať. Myslím si, že na podstate obsahových stránok zákona sa touto úpravou nič nezmení. V tejto viere som konal. Aj si dobre pamätám, že takéto prípady v záujme zabránenia nejakému zmätku, na ktorý by doplatil občan, sme tu už mali. Prosím, aby sa nijako inak neinterpretovalo to, že som pánu ministrovi udelil slovo, okrem toho, čo povedal pán Ftáčnik, že musím mu udeliť slovo, kedykoľvek o to požiada.

A čo sa týka toho vypnutia mikrofónu, pani profesorka Tóthová, ja takúto možnosť nemám. Myslím si, že sa stala buď nejaká technická chyba, alebo mimovoľne ste dvakrát stlačili tlačidlo. Skutočne nemá význam o tom hovoriť.

Udeľujem slovo na faktickú poznámku pani poslankyni Aibekovej, potom pani poslankyni Štefánikovej.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Boli to moje pozmeňovacie návrhy, ktoré som predniesla riadne vo včerajšej rozprave, riadne som ich zdôvodnila. Vystúpila som s nimi už vo výbore. Nikto nemôže hovoriť, že som zaskočila predkladateľov a že som ich neodôvodnila. Tie argumenty tu odzneli. Včera na ne pán minister reagoval. Keď si pozerám výťah z počítača, tento môj návrh podporilo 15 koaličných poslancov. Myslím si, že nemalo by byť neustále opravovanie a vracanie sa k hlasovaniu. Ak sa raz niekto pomýli, mal by to priznať a mal by hľadať riešenie, pretože si myslím, že napriek prijatiu týchto pozmeňovacích návrhov riešenie je. Predsa na zmluvnom základe sa dá vyriešiť aj ten problém, ktorý tu vznikol s vyplácaním dávok v tých dvoch subjektoch. Už ma to uráža, že keď sa raz pomýlilo hlasovanie pri odvolávaní Rady Slovenskej televízie, pretože niektorí poslanci nevedeli ako majú hlasovať, sme anulovali hlasovanie a teraz sme znovu v tej situácii, že poslanci nepočúvajú čo sa hovorí. Veď spoločný spravodajca neodporúčal tieto návrhy a 15 koaliční poslanci ma podporili. To zakaždým budeme robiť, takéto veci, že čo sa nehodí, budeme vracať? Kde sme? Buď sne v parlamente a budeme hľadať riešenie po prijatom zákone, ako sa to dá riešiť, alebo neustále budeme opravovať, keď sa to niekomu nehodí. Sú to moje návrhy, preto mám právo takto vystúpiť, pretože je tu riešenie a dá sa riešiť aj po prijatí zákona, iba treba chcieť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa, vaše riešenie poslanci konzultovali s pracovníkmi ministerstva a toto riešenie nie je také, ako hovoríte. Skutočne, nehľadajte za tým nič iné. Áno, 15 poslancov na chybný pokyn chybne hlasovalo, vznikol tento zmätok, ktorý je najlepšie upraviť zmenou textu. Skutočne, nehľadajte v tom nič iné. Prijmeme tu zákon, s ktorým sme súhlasili, ale nebude ho možné vykonať. Veď o nič iné, preboha, nejde. Nehľadajme v tom politiku. Stala sa technická chyba. Text, ktorý sme schválili, je vlastne kontradiktórny, resp. nie je dostatočný. Vyriešme tú situáciu, aby príslušné orgány nemali s tým nadbytočnú prácu.

Prosím, pani poslankyňa Štefániková. Poslankyňa A. Štefániková:

Nie, pán predsedajúci. Vedome som podporila návrh pani poslankyne Aibekovej, pretože sme v regionálnej Národnej poisťovni vlastne v takej situácii, že po našich pracovníčkach sa svojím spôsobom vyžadovala práca zadarmo. Keď sme sa pána ministra práce a sociálnych vecí pýtali, prečo nezamestnaní evidovaní na úrade práce poberajúci podporu sa nemôžu zúčastňovať nejakých prác, napríklad pri čistení mesta, bolo argumentované, že sne podpísali konvenciu o ochrane ľudskej práce, kde sa znemožňuje, aby nejaká práca bola vykonávaná v podstate z donútenia. A teraz máme situáciu, že vlastne naše pracovníčky toto robili v podstate z donútenia, pre nich to bola práca v podstate navyše. Vyše roka a pol to robili trpezlivo. Argumentovalo sa tým, že bude prijatá nová legislatívna úprava a z pracovnej náplne Národnej poisťovne to vypadne, akonáhle sa toto stane štátnou dávkou. Prosím vás, veď to je taká istá situácia, ako keby som vstúpila do Slovenskej poisťovne a nakázala im vyplácať nejakú štátnu dávku. Veď to nemá logiku. Neviem, prečo sa bránime tomu,

aby s akoukoľvek poisťovňou alebo s nejakou inou inštitúciou vláda podpísala nejakú zmluvu, alebo teda zaťažila štátne úrady.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Štefánikovej. Pani poslankyňa Bartošíková.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Budem citovať príslušný paragraf rokovacieho poriadku tak, ako bolo odporúčané pánom poslancom Ftáčnikom: "Po skončení rozpravy udelí predsedajúci záverečné slovo navrhovateľovi prerokúvanej veci a po ňom spravodajcovi, ak bol určený. Navrhovateľ i spravodajca sa môžu záverečného slova vzdať. Ak sa ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním člen vlády Slovenskej republiky, otvára sa tým rozprava znovu. " Skutočne sa prihováram za to, aby sme prijali návrh pani poslankyne Tóthovej, ktorá seriózne navrhla ako vyriešiť túto vec. Neodvolávajme sa na chybu, ktorej sme sa v minulosti dopustili, a neodvodzujme od toho, že to môžeme donekonečna opakovať. Predseda Národnej rady pán Gašparovič povedal, ako sa dá dotiahnuť, určitá disproporcia alebo určitá nedotiahnutosť, na ktorú ale vopred bolo upozornené. Dá sa návrh zákona vrátiť - a nebude to prvýkrát, čo tento parlament prijal nedokonalý návrh zákona a bol vrátený normálnym postupom. /Hlasy z pléna. / Neviem, ale ak hovoria, že tu niečo chýba, tak sa to dá doplniť normálnym postupom, nie je tu treba robiť precedens.

A ešte sa chcem vyjadriť k tonu, že bol poškodený občan, občan v žiadnom prípade nebol poškodený. Bola odsúhlasená pre občana výhodnejšia dávka. Pokiaľ niečo bolo poškodené, tak možno štátny rozpočet. Argumentácia o poškodení občana takisto neobstojí.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Tá argumentácia spočívala v tom, že ak sa prijme nedokonalý zákon, potom občan bude mať s tým zbytočné problémy.

Pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

hlasovanie na schôdzach Národnej rady upravujú § 24 až § 27 rokovacieho poriadku. V týchto ustanoveniach sa nehovorí nič o tom, že by sa Národná rada nemohla vrátiť k hlasovaniu o niektorom ustanovení, ak o ňom už aj hlasovala. A vzhľadom na to, že platí všeobecná právna zásada, že dovolené je všetko, čo nie je zakázané, je to jednoducho dovolené. To znamená, že aj keď sme o tom hlasovali, môžeme sa podľa týchto ustanovení - opakujem - § 24 až § 27 rokovacieho poriadku k veci vrátiť a hlasovať o nej znovu.

Podpredseda NR SR P. Weiss;

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Nemajte mi za zlé, ale musím znovu opakovať, že rokovací poriadok jednoznačne upravuje, čo je možné pred hlasovaním. Teda rozpravu možno otvoriť pred hlasovaním. Z toho, že je už povedané, že pred hlasovaním, jednoznačne vyplýva, že jedine pred, teda nie v priebehu.

Pán predsedajúci, vy ste sa odvolali na nejaký nesprávny pokyn, že podľa toho poslanci hlasovali. Prosím vás, raz nie je pokyn, teraz je nesprávny pokyn. Predsa poslanec má hlasovať podľa svojej vlastnej vôle, a spravodajca navrhuje, odporúča prijať alebo neprijali. Odporúčanie bolo jednoznačné. Príslušných 15 poslancov hlasovalo, pódia môjho názoru, voľne.

Ak k pánu poslancovi Čarnogurskému - myslím si, že je jednoznačné, že zásada dovolené je všetko, čo nie je zakázané, platí len pre občanov ako fyzická osoby. To, že to nie je výslovne zakázané, vyplýva z toho ustanovenia, že rozpravu možno otvoriť, pred hlasovaním. Pokiaľ je to takto výslovne uvedené a nie je uvedené kedykoľvek, každému, kto číta právny predpis, najmä pre právnika by daná situácia mala byť jednoznačná.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Nechcem zbytočne načahovať, túto rozpravu, ale musím povedať jednu pripomienku. Bol to môj pozmeňovací návrh a predkladateľ si nedal ani toľko námahy, keď vznikla táto situácia, aby ma na to rokovanie prizval. Možno by sme spolu boli došli k nejakému riešeniu, pretože som doteraz presvedčená, že riešenie sa nájde, aj sa dá nájsť pri dobrej vôli, a nie odmietnuť hlasovanie. Toto ma na tom všetkom mrzí, že preto, že som z opozície, nie som prijateľná ani pri rokovaní.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené Kolegyne a kolegovia,

je mi ľúto, že najmä poslanci - právnici v tomto parlamente sa krútia ako ružice vo vetre. Pani poslankyňa Tóthová je tá, ktorá zaviedla tu precedens pri ústave. Pani poslankyňa, prečítajte si vašu argumentáciu vtedy, pri ústave, zo stenozáznamu, ako ste nás, opozíciu presviedčali, že to musíme, lebo to je v poriadku a rokovací poriadok nie je porušený. Tieto vaše slová by som rád tu dnes počul, aby ste argumentovali v prospech toho, že je možné sa vrátiť, ak parlament to považuje za vhodné. Vtedy ste argumentovali, že je to pravda, dnes tvrdíte, že to pravda nie je. Je fantastické, že ste zapli faktickú poznámku sama na seba, pani poslankyňa, pretože v čase, keď ste dohovorili, ste stlačili znovu. Neviem, čo chcete sama sebe povedať, ale rád by som vám pripomenul našu diskusiu zhruba spred štyroch týždňov, kedy sme spolu diskutovali o tom, či môže politická strana podať inzerát do novín a vyzývať v ňom na obsadenie miest v štátnej správe. Na schodoch ste ma presviedčali, že študenti vašej fakulty sa na strane 20 právnických skrípt dočítajú o tom, že princíp, čo nie je zakázané, je dovolené, platí aj pre organizácie. Teraz ste tu povedali, pred dvoma minútami, že to je možné len pre občanov. Pani poslankyňa, nerozumiem, ale zdá sa mi, že s právom a s vami to nie je celkom v poriadku. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

prosil by som vás, aby sme nerobili z toho, čo sa stalo, politický problém. Pani poslankyňa Aibeková, absolútne

za tým nehľadajte to, že by proti vašej vôli alebo vám naschvál sa teraz niečo chcelo urobiť. Jednoducho, schválila sa taká podoba časti textu zákona, ktorá narobí problémy pri výkone toho zákona, a treba to napraviť tak, aby občan potom bol s tým spokojný. Beriem to, bolo by bývalo lepšie, keby vás boli zavolali k tomu rokovaniu, ale to, čo sa teraz deje, naozaj nie je nejaká akcia, ktorá by bola namierená proti opozícii alebo proti vám. Je tam chybný text, ktorý narobí obrovské problémy pri výkone tohoto zákona, na ktorom sme sa tu všetci vlastne zhodli.

Prosím, pán poslanec Polačko - faktická poznámka. Poslanec J. Polačko:

Pokiaľ ma pamäť neklame, pred hlasovaním o čakacej lehote sudcov, nám taký dojem, že práve pani poslankyňa Tóthová, ako aj bývalý dočasný predseda vlády vtedy tvrdili, že sa toto ustanovenie rokovacieho poriadku vzťahuje na záverečné hlasovanie a nie na pozmeňovacie návrhy. Pokiaľ mi nechcete veriť, nájdite si to v zázname z rokovania. Vtedy sme takúto argumentáciu od vás počuli. Ako to, že pani profesorka práva vtedy veci vysvetľovala ináč? Alebo zmenilo sa právo?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán spoločný spravodajca sa prihlásil s faktickou poznámkou. Potom pán poslanec Bárány.

Poslanec J. Jakuš:

Vážené kolegyne a kolegovia,

včera v jednom zo záverečných slov pred hlasovaním som povedal, že si pochvaľujem racionalitu rokovania o tomto zakone. Prosím vás, nenarušme túto racionalitu. Tu sa skutočne stala chyba. Vycítil som z toho, čo tu prebiehalo, že opozícia i koalícia má záujem, aby tento zákon bol schválený, aby nadobudol funkčnosť. Nevybíjajme sa na rôznych argumentoch a pseudoargumentoch, ale snažme sa tento problém, ktorý tu vznikol schválením pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Aibekovej k § 9 a § 10, racionálne vyriešiť. Je tu racionálny návrh, bola otvorená rozprava, je tu znova návrh na hlasovanie. Pokiaľ hlasovanie dopadne tak, že budú tieto návrhy schválené, potom sa vystavujeme riziku, že vláda bude musieť tento návrh vrátiť. Ale predsa sme tu nejaký parlament a ešte stále máme možnosť nevypustiť z našich rúk zmätok, tak to napravme.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

myslím, že podstata právneho sporu sa krúti okolo výkladu formulácie pred hlasovaním. Sú možné dva výklady - pred začiatkom prvého zo série hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch, alebo pred začiatkom každého z jednotlivých hlasovaní o konkrétnom návrhu. Nejdem uvádzať obsahové argumenty v prospech jednotlivých výkladov, to sa už stalo v tomto parlamente mnohokrát. Ale v predchádzajúcich prípadoch sa, žiaľ, proti môjmu názoru tento parlament priklonil niekoľkokrát k výkladu, prvýkrát to bolo pri ústave, že sa formuláciou pred hlasovaním rozumie pred začiatkom jednotlivého hlasovania o konkrétnom bode, že sa môže prihlásiť člen vlády, že nemôže akurát počas cyklu hlasovania o konkrétnom bode. Mali by sme zachovávať stabilitu výkladu. Keď sme už raz

začali vykladať určité ustanovenie určitým spôsobom, mali by sme zachovávať tento výklad bez ohľadu na konkrétny vecný problém, ktorého sa bude týkať. Hovorím, nie som rád, že sme sa priklonili k tomuto výkladu, ale keď sme sa už raz k nemu priklonili, tak zachovajme, prosím, jeho stabilitu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi. Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Ak dovolíte k pánu poslancovi Bárányovi - to by platilo, ak by § 23 vo svojej druhej vete výslovne nehovoril, že ak sa ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, teda nie pred každým hlasovaním, ale po skončení rozpravy, pred celým hlasovaním. Tam je ten moment, kedy končí rozprava a začína hlasovanie. To je situované do toho.

Ďalej pána poslanca Ftáčnika by som chcela ubezpečiť, že to, čo som mu povedala na schodoch, platí, pretože nemusím tu povedať celú myšlienku, vždy všetky subjekty, ale rozhodne parlament nie je ani občan, ani organizácia. Je to štátny orgán, to znamená, že je na druhom brehu právnej situácie bez ohľadu na to, či na pôvodnom brehu je občan sám alebo aj s organizáciou. Teda pre stručnosť som povedala len jeden subjekt z tej druhej polohy právnej situácie. A pokiaľ sa týka hlasovania pri ústave, môžem sa vyjadriť, keď si pozriem stenozáznam. Ovšem tu som apelovala na predsedajúceho, lebo vždy závisí od predsedajúceho, či ide podľa rokovacieho poriadku, alebo nie. Nemožno ani pánu ministrovi Brockovi vytknúť, že išiel k mikrofónu, keď mu to predsedajúci

povolil. To znamená, že ťažisko je na predsedajúcom, aby viedol rokovanie v súlade s rokovacím poriadkom. Preto som apelovala aj na neho, a znovu ho prosím, aby rokovanie viedol v súlade s ním, pretože ak budeme zvažovať, či určité hlasovanie bolo účelné, nie je účelné, prosím vás pekne, treba, aby si poslanci dopredu preštudovali to, o čom hlasujú. Ani na schôdzi ROH sa nezvykne vracať k hlasovaniu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa, vediem schôdzu v súlade s rokovacím poriadkom a v súlade s takou interpretáciou rokovacieho poriadku, ktorá sa už v tomto parlamente niekoľkokrát použila. Pozrite si, ako sa to udialo pri hlasovaní o ústave. Vtedy z toho bol veľký, takmer politický konflikt. Napokon v záujme prijatia ústavy, keďže sme sa po ťažkých rokovaniach na texte ústavy dohodli, sa hlasovalo za váš pozmeňovací návrh. Vy ste vtedy argumentovali tým, že bude to tak pre naše súdnictvo lepšie a parlament túto vašu argumentáciu prijal. Prosím vás, nerobím nič iné, než to, čo urobil ten, kto viedol schôdzu vtedy, keď sa prijímala Ústava Slovenskej republiky. Nedorobky alebo chybné texty sme už niekoľkokrát podobným spôsobom v tomto parlamente riešili. Keby sa to tak nebolo stalo, tak by som si nikdy nedovolil, aby som postupoval znovu takým istým spôsobom. Prosím, nie je tu politický konflikt, veď tu nejde o nejaký politický názorový spor, ide iba o to, aby zákon, ktorý prijmeme, bol vykonávateľný. Takže prosím, aby takto bolo pochopené aj moje konanie.

Pán poslanec Polka - faktická poznámka. Poslanec L. Polka:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, domnievam sa, že oveľa nebezpečnejšie, ako krútenie právnikov ako veterných ružíc, je aktivita matematikov

v práve. Používanie pojmu precedens v československom alebo v slovenskom právnom poriadku je neznámy pojem. Je to pojem prevzatý z anglo-araerického právneho poriadku a argumentácia precedensom dokonca v slovenskom parlamente je viac než počudovaniahodná. Myslím si, že by bolo korektné, keby si administratíva na čele s pánom ministrom priznala vinu, že nebola schopná rýchlej reakcie na predložené návrhy, že nebola schopná ústretového riešenia s pani Aibekovou, pozvať, ju na riešenia. Mohlo sa to všetko vyriešiť. Začínam mať skutočne zlý pocit, že sa riešenie takéhoto banálneho problému stáva predvolebným mítingom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Polkovi. Naozaj nechcem, aby sa stal z tohoto sedenia nejaký míting. Hľadajme racionálne riešenie.

Prosím, pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Ani ja nechcem prispieť k tomuto ping-pongu z jednej alebo druhej strany. Chcem vystúpiť naozaj len v záujme veci. Časť povedal pán Polka. Precedens v našom práve nie je prameňom práva, nemáme právo precedensov. Pán Mikloško, nemôžem za to, je to tak. Prameňom práva nie je precedens. To je po prvé.

Po druhé - debatujeme vlastne o zlom rokovacom poriadku. Nehovorí sa o tom, čo je to hlasovanie, či je to záverečný akt, či je to partikulárne hlasovanie, či do neho počítame moment od začiatku, alebo len od začiatku záverečného hlasovania. O tomto diskutujeme. A myslím si, že na tomto sa

nedohodneme, pretože sú tu aspoň štyri rôzne spôsoby výkladov.

Ďalej bola tu vážna poznámka, že čo nie je zakázané, to je dovolené. Áno, toto platí, ale pre štátne orgány platí druhá ústavná zásada. Myslím, že je to článok dva odsek 2, že štátne orgány môžu konať len v medziach zákonov a na základe zákonov, teda môžu robiť jedine to, čo im zákon povoľuje. Chcem prispieť k tomu, ako rozriešiť túto dilemu. Siedmykrát v tomto volebnom období diskutujeme o takomto probléme. Myslím, že by bolo správne, ak sa chceme k tomu vrátiť, ak je politická vôľa, to by sa malo rozhodnúť hlasovaním, že sa vraciame k tomu, a potom hlasovať o pozmeňovacom návrhu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu za jeho skutočne konštruktívne vystúpenie. Prosím, pani poslankyňa Štefániková - faktická poznámka.

Poslankyňa A. Štefániková:

Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, ctené kolegyne,

prosím vás, chcem povedať len toľko, že sa nebudem oháňať rokovacím poriadkom ani paragrafmi, ale dovolím si sústrediť sa na vecnú stránku veci. Prosím vás, tu máme štátnu dávku a nemáme inštitúciu, ktorá by ju vyplácala. Analogická situácia sa už opakovala. Riešenie je, podľa mňa, jednoduché. Zákon je predrokovaný, myslím si, že nemôže byť problém teraz dať o ňom hlasovať ako o celku, prijať ho v takej podobe, v akej je. A tu ide len o jednu vec, nech Ministerstvo práce a sociálnych veci uzatvorí s Národnou poisťovňou zmluvu analogicky, ako je zmluva medzi Správou služieb zamestnanosti a Fondom zamestnanosti. Prosím, aby sa nad týra zamyslelo, či by to nebolo možné. Je to, podlá mňa, konštruktívne riešenie. Nebude od nikoho vyžadovaná práca zadarmo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa, tam sedí pani štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a kýva mi, že to jednoducho nie je možné. Už sa cez prestávku zvažovalo aj takéto riešenie. Naozaj, nehľadajte v ničom nejaký úmysel. Myslím, že pristúpime k tomu, čo povedal pán poslanec Sečánsky, ale medzitým dám ešte slovo pani poslankyni Ďurišinovej a po nej pani poslankyni Keltošovej s faktickými poznámkami.

Poslankyňa M. Ďurišinová:

Aj keď pán poslanec Sečánsky odišiel, chcela som poďakovať za jeho veľmi sympatické vystúpenie. Vzhľadom na to, že po mne má vstúpiť pani poslankyňa Keltošová, chcela by som apelovať na to, že keď sme zhruba pred rokom schvaľovali zákon o zvýšení dôchodkov, bol vládny a poslanecký návrh zákona, bola tak isto napnutá atmosféra v parlamente. Dokázali sme si sadnúť za jeden stôl a v priebehu možno troch hodín sa to dotiahlo. Nevnášala sa tam zbytočne politika a naozaj sme ten zákon schválili. Apelujem na to, aby sme si uvedomili, že výklad práva musí byt rovnaký bez ohľadu na to, či sem v opozícii alebo v koalícii.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Len stručne na margo toho, čo povedala moja predrečníčka. Tam bol malý rozdiel, že ako bývalá ministerka som prizvala všetkých predkladateľov. To len tak na okraj. A chcela by som ešte upozorniť - pán poslanec Jakuš, aj pán predsedajúci, dvakrát ste použili výraz, že vypustíme zmätok, teda zákon, a viackrát sa nám už stalo, že sme už vypustili nedorobky a chybné texty. Páni, tu nejde o chybný text zákona, to je v poriadku, tu je problém s výkonom. My sme na to upozorňovali. Pán minister včera mal možnosť na to reagovať, ale nereagoval na to. Teraz nevypustíme chybný text zákona. Sú tu skutočne dve možnosti - zmluva s Národnou poisťovňou, alebo presunúť štátnu dávku na štátnu správu, keďže inštitúcia nie je vybudovaná, ale zákon ako taký je v poriadku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Ťavodová. Poslankyňa G. Ťavodová:

Ďakujem pekne za slovo. Chcela som povedať presne to isté, čo povedala pani Keltošová.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán minister sa prihlásil o slovo. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Páni poslanci,

najmä pani poslankyňa Štefániková,

k schváleným pozmeňovacím návrhom pani Aibekovej problém Národnej poisťovne nie je taký veľký, ako je problém zamestnávateľov. Národná poisťovňa totiž poskytuje iba tie dávky, ktoré sú určené pre dôchodcov alebo osoby samostatne zárobkovo činné. V porovnaní s tými, ktorí ich dostávajú cez zamestnávateľov, je to možno štyri až päťkrát toľko ľudí. Tam ide o 600 tisíc poberateľov, takže tým by sme nevyriešili celý problém. Preto som za to, aby sme sa vrátili k pôvodnému návrhu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka.

Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

ak budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Polláka, nie je to v rozpore s druhým článkom Ústavy Slovenskej republiky. Je to v súlade s § 19 a S 23 rokovacieho poriadku a jeho návrh je v súlade s § 20 rokovacieho poriadku. A preto, že podľa faktického konania je rozprava, odporúčam rozpravu uzavrieť a hlasovať o tomto návrhu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

nikto sa ďalej nehlási, končím rozpravu, ktorú otvoril pán minister Brocka, a dávam hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sečánsky, aby sme vôľou väčšiny v tomto

parlamente rozhodli, či po ôsmykrát budeme problém, ktorý sa vyskytol v texte zákona, riešiť tak, ako sme to už riešili sedemkrát. Zákon je v poriadku, ale nie je k tomu stanovený výkon.

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o návrhu nášho kolegu pána poslanca Sečánskeho.

Prezentovalo sa iba 66 poslancov. Hlasovanie je neplatné.

Kolegyne, kolegovia, pýtam sa, o čo tu vlastne ide. Ide tu iba o to, aby sme dosiahli, aby sa zákon mohol vykonávať.

Prosím, pani poslankyňa Bartošová. Poslankyňa E. Bartošová:

Dávam návrh na hlasovanie zdvihnutím ruky v zmysle schváleného poriadku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

mal by som teraz nechať spočítavať, poslancov. Dovolím si vyzvať poslancov HZDS a Slovenskej národnej strany, aby sa zaprezentovali, aby sme rozhodli o tom, čo navrhol pán poslanec Sečánsky, váš kolega. Myslím si, že to je riešenie, ktoré sme použili v tomto parlamente už sedemkrát, a nevidím dôvod, prečo by sme ho nemohli použiť ôsmykrát.

Prosím, prezentujme sa ešte raz a zároveň hlasujeme o návrhu pána poslanca Sečánskeho.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Ďakujem, kolegyne a kolegovia. Pán spoločný spravodajca, môžeme nechať, hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Pollák a ktorým sa urči spôsob výkonu tohoto zákona celkom jednoznačne.

Poslanec J. Jakuš:

Pán poslanec Pollák predniesol návrh, ktorý je v pôvodnom návrhu vládneho zákona. Odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Pollák. Pán spoločný spravodajca odporúča tento návrh prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme tento návrh prijali a zákon je vykonateľný.

Kolegyne, kolegovia, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu o znení vládneho návrhu zákona o rodinných prídavkoch s pripomienkami a pozmeňovacími návrhmi, ktoré sme schválili.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti a chcete sa zúčastniť hlasovania, dostavte sa, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu na jeho názor.

Poslanec J. Jakuš:

Odporúčam hlasovať za zákon. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 108 poslancov. Za návrh hlasovalo 106 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti. /Potlesk. /

Kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sme si stanovili termín rokovania do 16. 00 hodiny, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 557 a spoločnú správu výborov ako tlač 557a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky pán Július Brocka. Prosím pána ministra, aby uviedol zákon.

Medzitým si vám dovoľujem poďakovať za to, že sme zvládli tú situáciu, ktorá hrozila konfliktom.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995 sa predkladá na základe S 9 a § 10 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov, ktorým sú stanovené podmienky a spôsob pravidelného zvyšovania dôchodkov pri zohľadnení skutočného rastu životných nákladov a priemernej mzdy a predpokladaného rastu v nasledujúcich šiestich mesiacoch.

Posledné zvýšenie dôchodkov sa uskutočnilo s účinnosťou od 1. decembra 1993. Splnenie zákonom ustanovených podmienok pre ďalšie zvýšenie s prihliadnutím na predpokladaný vývoj

sa očakáva v súvislosti s rastom priemernej mzdy X 1. júlu

1994 a v súvislosti s rastom životných nákladov v mesiaci septembri 1994. Napriek tomu, že podmienky pre zvyšovanie dôchodkov z titulu rastu priemernej mzdy a rastu životných nákladov nebudú splnené súčasne, navrhuje sa z dôvodu časovej náročnosti legislatívneho procesu samotnej realizácie zvýšenia dôchodkov a finančných nákladov s tým súvisiacich vykonať zvýšenie dôchodkov s účinnosťou od 1. septembra 1994. Navrhuje sa zvýšiť, dôchodky priznané pred 1. januárom

1995 o 7 % mesačnej sumy dôchodku z dôvodu rastu priemernej mzdy a o pevnú sumu určenú podlá druhu dôchodku od 180 korún do 54 korún. Ďalej sa navrhuje úprava dôchodkov, ktoré budú priznané v roku 1995 z dôvodu, aby novopriznané dôchodky nezaostávali svojou výškou za dôchodkami priznanými pred 1. januárom 1995, a to percentuálne o 23 % mesačnej sumy dôchodku a o pevnú sumu určenú podľa druhu dôchodku od 530 do 159 korún.

Súčasne návrh zákona upravuje výšku vdovského dôchodku pevnou sumou na l 100 korún. V tejto sume je zohľadnené 7-percentné zvýšenie dôchodkov i zvýšenie vyjadrené pevnou sumou, ktoré prislúcha k vdovskému dôchodku. Navrhuje sa tiež zvýšiť aj najvyššie výmery starobného a invalidného dôchodku, úhrnu dôchodkov, vrátane dôchodku pre bezvládnosť.

Za účelom zjednodušenia legislatívneho procesu sa navrhuje, aby ďalšie pravidelné zvyšovanie dôchodkov sa realizovalo nie osobitným zákonom, ale nariadením vlády:

Odporúčam pánom poslancom, aby predložený vládny návrh zákona schválili. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu ministrovi Brockovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Filakovského, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Filakovský:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995, tlač číslo 557, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1034 z 28. júna 1994 na prerokovanie ihneď všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh zákona prerokovali. Šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky súhlasilo s predloženým návrhom zákona bez pripomienok a pozmeňovacích návrhov a odporučili schváliť návrh v predloženom znení. Štyri výbory nevyslovili súhlas, pretože pre prijatie nehlasovala nadpolovičná väčšina.

vážený pán predsedajúci, toľko k spoločnej správe. Nijaké pozmeňovacie návrhy, ako som spomenul, neboli. Ako spravodajca sa prihlasujem prvý do rozpravy.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslancovi Filakovskému a zároveň otváram rozpravu o pätnástom bode. Keďže pán poslanec Filakovský sa

prihlásil do rozpravy ako prvý, udeľujem mu slovo. Nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

Poslanec J. Filakovský: Vážené dámy a páni,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995, tlač pod číslom 557, vychádza z dvoch aspektov. V súlade s § 10 uvedeného zákona sa navrhuje 7-percentné zvýšenie, ktoré zodpovedá predpokladanému rastu priemeru mzdy. Dôchodky sa tiež zvýšia o pevnú sumu určenú podľa druhu dôchodkov, a to nezávisle od výšky dôchodku. Táto pevná suma vznikla na podklade nárastu životných nákladov o lO%, čo má byť splnené v septembri 1994, a to v súvislosti s avizovaným zvyšovaním cien tepla, energie a zmenou výšky dane z pridanej hodnoty u niektorých vybraných tovarov a služieb. Táto pevná suma činí:

1. 180 Sk mesačne, ak ide o dôchodok starobný, invalidný a za výsluhu rokov,

2. 108 Sk, ak ide o vdovský dôchodok,

3. 90 Sk mesačne, ak ide o čiastočný invalidný dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťati,

4. 54 Sk mesačne, ak ide o sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa,

5. o polovicu súm uvedených v bodoch l až 4, ak ide o dôchodok upravený pre súbeh a iným dôchodkom alebo s príjmom zo zárobkovej činnosti.

Paragraf 2 sa zaoberá úpravou dôchodkov priznaných v roku 1995, čiže až v budúcom roku. Tieto budú upravené: o 23 % mesačnej sumy dôchodku, na ktorú má občan nárok ku dnu priznania dôchodku a o pevnú sumu určenú podľa druhu dôchodku, a to:

1. o 530 Sk mesačne, ak ide o starobný dôchodok, invalidný dôchodok a dôchodok za výsluch rokov,

2. o 318 Sk mesačne, ak ide o vdovský dôchodok,

3. o 265 Sk mesačne, ak ide o čiastočný invalidný dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa,

4. o 159 Sk mesačne, ak ide o sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa,

5. o polovicu súm uvedených v bodoch l až 4 pri súbehu dôchodkov alebo s príjmom zo zárobkovej činnosti.

Paragraf 3 sa zaoberá úpravou vdovského dôchodku, ktorý sa zvyšuje zo sumy 920 Sk na l 100 Sk mesačne.

Paragraf 4 sa zaoberá úpravou najvyšších výmer dôchodkov. Napríklad najvyšší dôchodok toho času je 4 350 Sk a zvyšuje sa na 4 660 Sk, čiže zvýšenie sa obmedzuje na 310 Sk mesačne. Pevná suma 180 Sk plus 7 % zo 4 350 Sk by zaokrúhlene činilo 4 834 Sk. Je to plus 174 Sk. Podlá predpokladaného návrhu zákona sa nerieši zvýšenie dôchodkov upravených z titulu jediného zdroja príjmu, sociálnych dôchodkov a dôchodkov manželky, ktoré budú riešené vo väzbe na životné minimum v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277 z roku 1993 Zb. Výška životného minima umožňuje v skutočnosti iba minimálne krytie potrieb u dvoch skupín občanov:

1. u poberateľov tzv. sociálnych dôchodkov a spoločných sociálnych dôchodkov manželov, ktorým štát poskytuje túto dávku vo forme podpory alebo milodaru, lebo dotyční neodviedli dane ani záslužnú prácu.

2. Na výšku životného minima majú byť upravené i starobné a invalidné dôchodky, ktoré sú nižšie ako životné minimum. Za touto dávkou sa skrýva ťažká práca muža v rozsahu 42 rokov, ženy do 39 rokov. Ide o členky bývalých JRD, pomocných robotníkov atď. Tento návrh zákona je voči týmto občanom nespravodlivý, lebo nezohľadňuje podiel zo spoločenského koláča.

Som zdravotník, a na záver by som chcel porovnať výšku invalidného dôchodku event. sociálneho dôchodku alkoholikov a asociálov, ktorý činí l 960 Sk, a výšku starobného dôchodku pôrodnej asistentky, dedinskej babice, ktorá odpracovala 39 rokov väčšinou v noci a vo sviatkoch. Tento dôchodok sedemdesiatročnej ženy činí 2 140 Sk. Rozdiel medzi týmto dôchodkom a sociálnym dôchodkom je 180 korún. Je pravdou, že sa nachádzame v transformácii dôchodkového poistného systému i celej spoločnosti a sociálnej siete, že náš štát v tomto období na vyrovnanie spomínaných nezrovnalostí nemá ekonomickú silu. Je však potrebné toto mať na pamäti pri rozvinutí dôchodkového poistenia.

Záverom však treba konštatovať, že schválením navrhovaného zákona postúpime ďalší krok k zvýšeniu životnej úrovne dôchodcov, preto odporúčam tento návrh zákona prijať s prípadnými pripomienkami.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu Filakovskému. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Kolegyne, kolegovia, pri takto navrhovanej úprave dôchodkov sme zabudli na jednu veľkú skupinu dôchodcov, pomerne veľkú, ktorá na Slovensku má svoje významné miesto a postavenie. Je to skupina odbojárov, ktorí z titulu zákona o štátnom rozpočte, § 8 ods. 4 písm. a/, majú nárok na zvýšenie dôchodkov za odboj a na rehabilitáciu. Dostala som list od predsedu Organizácie zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí žiadajú parlament o úpravu osobitného príplatku pre účastníkov odboja tretej a štvrtej skupiny o 60 korún mesačne. Vzhľadom na to, že tento rok budeme oslavovať 50. výročie Slovenského národného povstania, ako aj vzhľadom na to, že ku koncu minulého roka žilo ešte medzi nami 15 000 účastníkov odboja, dala som si vykalkulovať, aké náklady by prinieslo takéto zvýšenie dôchodkov aj pre túto skupinu občanov. 60 korún mesačne znamená celkovú úpravu 924 000 korún mesačne, čiže do konca tohto roka by to znamenalo zhruba 4 milióny korún. Predpokladám, že ma v tomto podporia aj poslanci koalície, pretože tu nejde o politiku. V Slovenskom národnom povstaní sa zúčastnili ľudia rôznych politických príslušností aj bez politickej príslušnosti. Predpokladám tiež, že by práve takýto počin bol pekným príspevkom k tomuto významnému jubileu.

Môj konkrétny pozmeňovací alebo doplňovací návrh by znel, aby § l - zvýšenie dôchodkov priznaných pred 1. januárom 1995 - hovorí sa v ňom: starobné dôchodky, invalidné, čiastočne invalidné, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky, sirotské dôchodky, bol rozšírený aj o účastníkov odboja tretej a štvrtej skupiny. Potom navrhujem, aby sme

v § l písm. b/ doplnili ako bod 5 týchto účastníkov odboja tretej a štvrtej skupiny a ostatné potom prečíslovali.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pani poslankyňa, aby ste svoj písomne formulovaný návrh odovzdali pánu spoločnému spravodajcovi. Keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, vážené poslankyne, vážení poslanci, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave.

/Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Brocka?

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka: Vážení poslanci,

spoločný spravodajca k predloženému vládnemu návrhu zákona konštatoval, že nie sú v predloženom návrhu zákona upravované tie dôchodky, ktoré sa neodvodzujú od odpracovaných rokov alebo od mzdy. To znamená, že tak, ako neupravujeme sociálne dôchodky alebo dôchodky ako jediný zdroj príjmu, rovnako si myslím, že nezapadá do tohto systémového návrhu ani návrh pani poslankyne Keltošovej. Ale nechávam vám na zváženie, aby ste sa sami rozhodli. Neodporúčam podporiť tento návrh.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu ministrovi Brockovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Filakovský?

Poslanec J. Filakovský:

Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, budeme sa prezentovať. Prosím, kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály, pretože sa budeme prezentovať a následne hlasovať.

Prosím, prezentujme sa.

Zisťujem, že Národná rada je schopná uznášať sa. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Keďže v spoločnej správe neboli žiadne návrhy, prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Filakovského, aby hlasovanie uvádzal v zmysle výsledkov rozpravy.

Poslanec J. Filakovský:

Vážená Národná rada, z rozpravy vyplynuli dva pozmeňovacie návrhy poslankyne Keltošovej, a to § l - zvýšenie dôchodkov priznaných pred 1. januárom 1995 znie: starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky - tu vsunúť "a účastníkov odboja tretej a štvrtej skupiny" - a potom by sa pokračovalo - priznané pred 1. januárom 1995 sa zvyšujú v súlade s § 9 a § 10 zákona o zvyšovaní dôchodkov takto: - text pokračuje ďalej.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa Keltošová, mám pocit, že obidva vaše návrhy, ktoré ste navrhli, boli organicky k jednému problému, takže by sme mohli o nich hlasovať an blok.

Poslankyňa O. Keltošová:

Áno. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím pána Filakovského, aby prečítal aj druhý pozmeňovací návrh.

Poslanec J. Filakovský:

Na ďalšej strane 2 by sme doplnili bod 5, ktorý by znel: o 60 Sk a doterajší bod 5 by bol prečíslovaný ako bod 6. To je druhý návrh. Keďže je to v súlade, navrhujem hlasovať spoločne.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca? Poslanec J. Filakovský:

Odporúčali prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené kolegyne, kolegovia, hlasujeme o dvoch pozmeňovacích návrhoch pani poslankyne Keltošovej, ktorá rozširuje

okruh osôb o odbojárov tretej a štvrtej skupiny a navrhuje im zvýšiť dôchodok o 60 Sk. Pán spoločný spravodajca odporúča tento pozmeňovací návrh prijať.

Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Weissovi. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o týchto pozmeňovacích návrhoch, o obidvoch súčasne.

Prezentujeme sa a zároveň budeme hlasovať o návrhoch pani poslankyne Keltošovej an blok. Pán spoločný spravodajca ich odporučil prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy boli prijaté. Môžeme pokračovať v hlasovaní.

Poslanec J. Filakovský:

Keďže viac pripomienok a pozmeňovacích návrhov nebolo, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca, aké je vaše stanovisko?

Poslanec J. Filakovský:

Odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, hlasujeme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 98 poslancov.

Za návrh hlasovalo 98 poslancov. /Potlesk. /

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o Oprave dôchodkov priznaných v roku 1995.

Ďakujem za spoluprácu pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

Keďže by mal nasledovať, šestnásty bod programu - Správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1994, ale pán minister financií so súhlasom pána predsedu Národnej rady sa ospravedlnil, navrhujem, aby sme ukončili dnešné rokovanie Národnej rady. Ako bolo pôvodne dohodnuté na politickom grémiu, výbory sa stretnú v stredu o 10. 00 hodine a prerokujú tie návrhy najmä poslaneckých zákonov, ktoré boli podané v priebehu schôdze. O 14. 00 hodine bude pokračovať schôdza Národnej rady. Hneď na začiatku pokračovania schôdze si definitívne upravíme program nášho rokovania.

Kolegyne, kolegovia, želám vám príjemný víkend a teším sa na stretnutie v stredu.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Chcem dať návrh, o ktorom sa už nedá hlasovať, ale ako prvý bod programu navrhujem zaradiť Dohodu o volnom obchode so Slovinskom, pretože ju predkladá pán minister Magvaši, ktorý potom odchádza na služobnú cestu do Indie. Samozrejme, budeme o tom hlasovať, v stredu, ale dávam to na vedomie, že takýto návrh predložím.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pekne a dovidenia.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 28., 29., 30. júna, 1., 6., 7., 8., 12., 13., 14. a 15. júla 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 34. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. časť

X. volebné obdobie

Piaty deň rokovania

24. Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 6. júla 1994

Podpredseda NR SR. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, začneme rokovanie. Prosím, prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 86 poslancov, Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášali sa, preto môžeme pokračovať v rokovaní.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

vzhľadom na to, že pán minister Magvaši písomne požiadal predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zaradenie Návrhu na vyslovenie súhlasu B Dohodou o volnom obchode medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko na dnes poobede z dôvodu jeho pracovnej zahraničnej cesty, odporúčam, aby sme tejto žiadosti pána ministra vyhoveli a dnešné rokovanie začali týmto bodom.

Pýtam sa, kolegyne, kolegovia, či musíme o tomto návrhu hlasovať.

Pán poslanec Tahy sa hlási s faktickou poznámkou. Potom pán poslanec Chamula.

Poslanec M. Tahy:

Pán podpredseda, myslím si, že by bolo vhodné, keby poslanci boli informovaní, aký program máme na dnešný deň. Konkrétne návrh zákona, ktorý predkladám, tlač číslo 556, bol pri schvaľovaní programu určený na prerokovanie v dnešný deň. Preto by som prosil, keď sa bude definitívnym hlasovaním rozhodovať o zmene programu, aby tento môj návrh bol zaradený ako prvý bod programu v piatok.

Podpredseda NR SR P. _Weiss:

Ďakujem, pán poslanec, hneď vám odpoviem. Mám tu informáciu o tom, ktoré návrhy zákonov predložené na začiatku schôdze boli už prerokované vo výboroch Národnej rady a ktorým už je k dispozícii spoločná správa, takže mohli by sme o nich rokovať. Pán poslanec, čo sa týka vášho návrhu zákona, spoločná správa ešte nie je pripravená. To znamená, že o tomto návrhu poslaneckého zákona môžeme rokovať v piatok. Prosím, pán poslanec.

Poslanec M. Tahy:

Tento návrh bol prerokovaný vo všetkých výboroch, mimo ústavnoprávneho výboru, a mám prísľub ústavnoprávneho výboru, že ho prerokujú zajtra cez obed, pokiaľ Národná rada schváli jeho zaradenie do programu na piatok.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

O tomto návrhu budeme potom hlasovať. Prosím, pán poslanec Chamula - faktická poznámka týkajúca sa programu.

Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

na základe niekoľkých podnetov občanov Slovenskej republiky si dovolím predložiť, takýto návrh uznesenia - najprv návrh prečítam a potom ho odôvodním:

Národná rada Slovenskej republiky ukladá Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky prešetriť a zaujať stanovisko k obsahu vystúpenia pána poslanca Pavla Csákyho dňa 15. júna 1994 vo vysielaní maďarskej televízie v relácii Panoráma.

Svoj návrh uznesenia odôvodňujem týmto: Musím konštatovať, že pán poslanec Pál Csáky svojím vystúpením v maďarskej televízii v relácii Panoráma porušil prinajmenšom piatu hlavu Ústavy Slovenskej republiky, jej článok číslo 75 odsek l, a to je sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Dovolím si uviesť konkrétnu citáciu. Najprv ju prečítam v maďarčine a potom v preklade do slovenčiny. "Ha létre jon a Nagymagyarország, milyen hálásak lesznek nekunk azért a Szlovákok?" v preklade to znamená: Ak bude ešte raz veľké Maďarsko, akí povďační nám za toto budú Slováci. Vyjadrujem svoju hlbokú trpkosť nad obsahom tohoto vystúpenia, ktoré nie je prvým, čo sa týka osoby pána poslanca Csákyho. Okrem iného ešte obviňoval národne orientované strany na Slovensku za rozbitie českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Vyjadrujem svoje rozhorčenie aj v mene občanov Slovenskej republiky. Toto vystúpenie je ďalším dôkazom, že zákon o matrikách, ktorý je porušením Ústavy Slovenskej republiky, a tabuľový zákon, ktorý máme prerokovať dnes, sú postupnými krokmi k vytvoreniu veľkého Maďarska, tak ako to deklaroval pán poslanec Pavel Csáky 15. júna 1994 v relácii maďarskej televízie Panoráma, čím otvorene deklaroval popretie slovenskej štátnosti v zmysle ustanovení článkov 1, 2 a 3 prvej hlavy Ústavy Slovenskej republiky.

A pánu poslancovi Csákymu si dovolím povedať, toľko a položiť mu otázku, či takéto počínanie má byt výrazom lojality voči Slovenskej republike, tak ako to predpokladá odporúčanie Rady Európy 1201/1993, na ktoré sa maďarské politické strany a hnutie Spolužitie tak často odvolávajú.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Csáky - faktická poznámka. Poslanec P. Csáky:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

dovoľte mi, aby som teraz verejne vyzval pána kolegu Chamulu o predloženie dôkazového materiálu o mojom výroku. Chcem tu verejne prehlásiť, že nikdy som takéto vyhlásenie neučinil. Samozrejme, ja mám dôkazový materiál.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Chamula, chcete na to reagovať? Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem povedať toľko, že mandátový a imunitný výbor má dostatok možností, aby

získal konkrétnu nahrávku tejto relácie z 15. júna, dal ju tlmočníkovi, súdnemu znalcovi z oblasti tlmočníctva a, samozrejme, takto potom k tomu zaujal stanovisko.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán predseda mandátového a imunitného výboru Ľubomír Fogaš.

Poslanec Ľ. _Fogaš:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci,

rád by som pripomenul, že pôsobnosť mandátového a imunitného výboru je daná § 40 zákona o rokovacom poriadku a, samozrejme, je daná tiež S 28 zákona o poslancoch. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že mandátový a imunitný výbor môže uskutočňovať len veci, ktoré sú dané v tomto zákone, t. j. skúmať, či poslanci Národnej rady boli platne zvolení a zisťovať, či poslanec Národnej rady zložil sľub alebo zložil sľub s výhradou, zisťovať, či poslanec Národnej rady prestal byt voliteľný, zisťovať, či v imunitných veciach sú dané podmienky na trestné alebo kárne stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne na jeho vzatie do väzby, pričom má vykonávať aj šetrenia a poslancovi umožniť, aby sa vyjadril. Ďalej, ak ide o poslanca Národnej rady pristihnutého a zadržaného pri trestnom čine, návrh na jeho prepustenie alebo na vyslovenie súhlasu na jeho ďalšie zadržanie sa má predložiť Národnej rade. Ďalej mandátový a imunitný výbor začne disciplinárne konanie proti poslancovi Národnej rady, pričom má vykonať určité nevyhnutné vyšetrenia.

V tejto súvislosti disciplinárne opatrenia a disciplinárne konanie je upravené v osobitnom zákone, t. j. v zákone číslo 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady, kde sa hovorí, že poslancovi, ktorý bol pri rokovaní Slovenskej národnej rady, teda počas toho času, čo sa udeje tu, v tejto miestnosti, ešte raz - poslancovi, ktorý pri rokovaní Slovenskej národnej rady alebo jej orgánu urobí výrok, ktorý je v rozpore s postavením alebo cťou poslanca, môže byť uložené disciplinárne opatrenie. Disciplinárne konanie s poslancom upravuje zákon o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, teda ten zákon, ktorý som citoval pred chvíľočkou.

Chcem vás, pán poslanec Chamula, len informovať o reálnom faktickom stave, ktorý tu je z hľadiska práva. Samozrejme, keď také uznesenie bude prijaté, nepochybne sa bude výbor tým zaoberať, ale už teraz vieme, asi aký môže byt výsledok, pretože ten výrok, ktorý ste citovali, neodznel pri rokovaní orgánov Národnej rady Slovenskej republiky. Samozrejme, ak by išlo o porušenie ústavy, ako ste vo svojom prejave naznačili, a teda by mohlo ísť eventuálne aj o iný skutok, než za ktorý sa poskytuje disciplinárne konanie, a príslušné orgány by sa na mandátový a imunitný výbor obratíli, je nepochybné, že by sme vo veci konali podľa § 40 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

Považoval som za potrebné toto povedať, aby sme vedeli, CM mandátový a imunitný výbor môže a čo nemôže. Teda všetky výroky, ktoré urobíte v televízii, v novinách, mimo rokovacích miestností orgánov Národnej rady Slovenskej republiky alebo samotného zasadnutia Národnej rady, sú výroky, ktoré sú postihnuteľné inými právnymi predpismi, než je zákon o poslancoch a zákon o rokovacom poriadku. Chcem, aby ste to vedeli predtým, než sa bude hlasovať.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo a ďakujem pánu predsedovi Fogašovi za

informáciu. V podstate som predpokladal, že bude takáto reakcia, preto som preto som do toho uznesenia uviedol, že prešetriť

a zaujať stanovisko. Z toho dôvodu trvám na hlasovaní o návrhu uznesenia.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu návrh, ktorý prichádza od pána ministra Magvašiho. Ešte predtým faktická poznámka - pani poslankyňa Romanovská.

Poslankyňa M. Romanovská:

Ďakujem. Pán predsedajúci, nakoľko pán poslanec Výboch momentálne sprevádza delegáciu ruského parlamentu, dovolím si za neho tlmočiť, že tú istú otázku predložil pánu poslancovi Csákymu na zasadaní zahraničného výboru, na čo pán poslanec reagoval, povie to neskôr, ale nevysvetlil, nezdôvodnil, a pán poslanec Výboch to sledoval priamo vo vysielaní Panorámy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Dámy a páni, budeme hlasovať o tom, aby ako prvý bod dnešného programu bolo vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko a aby poslanecký návrh pán poslanca Tahyho, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti, bol prerokovaný v piatok poobede.

Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Dal som návrh, aby bol prvým, začínajúcim bodom v piatok. To znamená, že vo štvrtok bude predchádzať bod programu, a keď ten skonči, aby prvý začínajúci bol tento môj návrh.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. To by boli zmeny programu, o ktorých budeme hlasovať teraz a potom budeme hlasovať o návrhu na uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Chamula.

Vážené kolegyne, kolegovia, program, ktorý máme pred sebou, by bol nasledovný potom by bola správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok, vládny návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky a o zmenách niektorých ďalších zákonov, teda novelizácia zákona o štátnom rozpočte, colný zákon ešte nie je pripravený tak, aby mohol byt predmetom rokovania, pretože nezaujal k nemu stanovisko Ústavnoprávny výbor Národnej rady, pokračovali by sme preto voľbami do Dozornej rady Fondu národného majetku a voľbou člena Rady Slovenskej televízie, potom vládny návrh zákona Národnej rady, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia, a ďalej zákony, ako ich máte v schválenom programe.

Pán poslanec Chamula, ak dovolíte, schválime túto zmenu programu a potom by sme sa vrátili k hlasovaniu o vašom návrhu uznesenia.

Prosím, pán poslanec Bugár, potom pán poslanec Brňák.

Poslanec V. Bugár:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Žiadam aj v mene dvoch poslaneckých klubov MKDH a Egyuttélés zaradiť tabuľový zákon o piatej. Do tej doby bude pripravená správa.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, problém je práve v tom, či bude tá správa hotová. Rokoval som s legislatívnym odborom a tí mi hovorili, že bude pripravená až zajtra. Je tu len tento technický problém.

Prosím, pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, tiež sa chcem opýtať ohľadne tabuľového zákona, pretože o ňom ste nerozprávali vôbec, kedy má byť na programe. Podľa schváleného programu sa mala dnešná schôdza začať, práve týmto bodom rokovania. To znamená, že ak sa má niekde odsunúť, prosím, ale zrejme tiež treba dať o tom hlasovať, pretože podľa schváleného programu tento bod 28 bude zaradený 6. júla 1994 ako prvý bod popoludní.

V prípade, pokiaľ by nebol žiadny iný návrh, navrhujem, aby bol vypustený a zaradený na budúcu schôdzu Národnej rady.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pani poslankyňa Štefánikova.

Poslankyňa A. Štefániková:

Vážený pán predseda, ctení kolegovia, vážené panie kolegyne,

dnes podľa prijatého programu ráno o deviatej mala ísť tlač číslo 453 - zákon o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničiarskej zdravotnej poisťovni. Prosím vás, bolo to prerokované vo všetkých výboroch, zatiaľ však nie je spoločná správa, pretože výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti zasadal K tomuto zákonu dnes. Chcela by som poprosiť, aby to bolo zaradené po vypracovaní spoločnej správy do konca tejto schôdze.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa, aj s tým sme rátali, hovoril som s pracovníkmi legislatívneho odboru. Na spoločnej správe sa pracuje a dokonca myslím, že by to mohlo byť prerokované v piatok po poslaneckom návrhu, ktorý predkladá pán poslanec Tahy. Takto by sme mohli o tom hlasovať.

Prosím, pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

vzhľadom na návrh pána kolegu Brňáka a vzhľadom na to, že legislatívny odbor Národnej rady je výkonným orgánom, nemôže práve tento odbor určovať, kedy je ochotný predložiť, určité materiály. Preto navrhujem, aby dnes o piatej hodine sa rokovalo o tom programe, ktorý bol určený na druhú hodinu, teda o zákone o označení obcí a miest.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, kolegovia, budeme teda hlasovať. Prosím, ešte pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pán poslanec Rózsa, chcel by som sa, aj keď mi to možno neplatí, zastať legislatívneho odboru. Myslím si, že nie je to vinou legislatívneho odboru, ale je to predovšetkým vinou tých poslancov, ktorý tento návrh predložili na začiatku tejto schôdze a poslanci nemali reálny čas na prerokovanie tohto návrhu v samotných výboroch.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Rea - faktická poznámka. Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

k prerokovaniu tohto bodu programu, teda zákona o označovaní obcí, by som dal návrh vzhľadom na skutočnosti, ktorú tu pán poslanec Chamula predniesol a vysvetlenie veci, ktoré podal k tejto veci pán poslanec Csáky, aby sme práve tento bod programu prerokovali až vtedy, keď táto vec na základe návrhu uznesenia, ktorý predkladá pán poslanec Chamula, bude prešetrená v zmysle pravdivosti výrokov, ktoré pán poslanec Csáky vyriekol v maďarskej televízii v relácii Panoráma, ktorá sa týkala práve zákona o označovaní obcí, aby sme až

po tomto prerokovaní v imunitnom výbore a preverení skutkového stavu prerokovali návrh tohto zákona.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, aby sme speli k hlasovaniu o návrhoch na úpravu programu.

Pani poslankyňa Tóthová, potom pán poslanec Bárány. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem. Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, ako aj kolegov a kolegyne, vzhľadom na to, že správa k tabuľovému zákonu bude urobená až o hodinu a niečo, aby sme tento zákon preložili na zajtra, pretože spoločnú správu si treba aj preštudovať a vzájomne sa poradiť. Nie je možné dostať zákon narýchlo, narýchlo ho prerokovávali vo výboroch a ešte nemať možnosť sa ani oboznámiť so spoločnou správou. Preto vás pekne prosím, stavajme sa k veciam seriózne. Večer, v noci a ráno pred začatím rokovania máme čas, aby sme si mohli veci preštudovať. Pán poslanec Rózsa, to nie je žiadna obštrukcia, ale skutočne nie je možné, aby počas prerokovávania iných bodov sme si tu študovali spoločnú správu alebo hlasovali o tom, o čom nemáme čas ani sa presvedčiť, a oboznámiť sa s materiálom. Teda dávam procedurálny návrhy, aby sa o tabuľovom zákone hlasovalo zajtra, v prípade, ak neprejdú návrhy, ktoré boli dané predo mnou.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

odmietam rozhodovať a rokovať o veci týkajúcej sa nie síce rozhodujúcej stránky života, ale predsa len života státisícov našich spoluobčanov, podlá výroku alebo údajného výroku jedného z pánov kolegov poslancov, konkrétne momentálna pán poslanca Csákyho. Bol by som veľmi nerád, keby sme tieto dve veci akýmkoľvek spôsobom spájali. Ak by aj pán poslanec Csáky stopercentne povedal to, čo naznačoval pán poslanec Chamula, je to možno závažné pre postoj k pánu poslancovi Csákymu, ale určite nie pre postoj k státisícom našich spoluobčanov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR p. Weiss:

Pán poslanec Chamula - faktická poznámka. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo. Pánu kolegovi Bárányovi by som chcel len pripomenúť toľko: Hovorí o státisícoch našich občanov, je to pravda, ale ja hovorím o miliónoch našich občanov, ktorí odmietajú tento návrh zákona.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, budeme teraz hlasovať. Navrhujem an blok hlasovať o troch pozmeňovacích návrhoch týkajúcich sa programu, ktoré zrejme nevzbudia žiadne problémy. Ide o to, aby sme ako prvý bod dnešného rokovania dali dohodu so

Slovinskom a aby sme v piatok ráno ako prvý bod prerokovali poslanecký návrh pána poslanca Tahyho a potom poslanecký návrh týkajúci sa Železničnej poisťovne. Prosím, o týchto bodoch dám teraz hlasovať.

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 112 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tieto zmeny v programe sme schválili.

Prvý bod dnešného programu bude dohoda so Slovinskom, ktorú predloží pán minister Magvaši. V piatok začíname poslaneckým návrhom pána poslanca Tahyho a poslaneckým návrhom o Železničnej poisťovni.

Teraz budeme hlasovať, kolegyne a kolegovia, o návrhu na zmenu programu, ktorý predložil pán poslanec Bugár, aby dnes o 17. 00 hodine sme začali rokovať o tzv. tabuľovom zákone, ale s tým, že o hodinu bude predložená všetkým poslancom správa výborov. Ak do hodiny nebude predložená správa výborov, budeme musieť urobiť iné rozhodnutie.

Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o tomto návrhu. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento návrh na úpravu programu sme schválili, teda podmienečne s tým, že do hodiny bude k dispozícii poslancom spoločná správa z rokovania výborov.

Prosím, pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Chcem len pripomenúť, aby sme sa nehádali, že je 14. 53 hodín.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Tiež som si to pozrel, pán poslanec.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, teraz budeme ešte hlasovať o návrhu na uznesenie, ktoré predložil pán poslanec Chamula. Toto uznesenie znie: "Národná rada Slovenskej republiky ukladá Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky prešetriť a zaujať, stanovisko k obsahu vystúpenia pána poslanca Pavla Csákyho dňa 15. júna 1994 vo vysielaní maďarskej televízie v relácii Panoráma. "

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, prepáčte, pán poslanec Chamula tu čosi prečítal a predniesol, na to vystúpil pán poslanec Csáky a povedal, že to nepovedal, že má na to dôkazy. O čom nám hlasovať? Tak zriaďte vyšetrovaciu komisiu, ktorá nech nám povie, či to povedal, či nepovedal, ale Národná rada sa predsa musí rozhodovať na základe informácií. Ja poviem, že

Gusto Húska mi ukradol nejakú fľašku, a teraz to máme dať imunitnému výboru? Veď to musí byť niečím podložené, veď toto je parlament.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo. Je mi veľmi ľúto, že pán kolega Mikloško mieša takúto závažnú vec s fľaškou, ktorú mu údajne chce ukradnúť pán poslanec Húska, ale chcem povedať, toľko, že vlastne ja som dal podnet na mandátový a imunitný výbor a žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Z hľadiska rokovacieho poriadku o takomto návrhu budeme hlasovať a každý z poslancov vyjadrí svoje stanovisko aj vzhľadom na to, čo nám prečítal predseda mandátového a imunitného výboru pán poslanec Fogaš.

Kolegyne, kolegovia, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o tomto návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Chimula.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 6 poslanci.

Môžeme teda, kolegyne, kolegovia, konštatovať, že návrh uznesenia nedostal väčšinu v Národnej rade.

Prikročíme teda k programu, ktorý sne si schválili. Prvým bodom programu je

Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko.

Tento návrh ste dostali ako tlač číslo 494 a spoločnú správu výborov ako tlač 494a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Magvaši. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister hospodárstva SR P. Magvaši:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

v marci roku 1993 sa z iniciatívy slovinskej strany začali rokovania expertov o možnostiach vytvorenia zóny voľného obchodu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a Republikou Slovinsko. Východiskom pre formulovanie ustanovení článkov dohody bola Stredoeurópska dohoda o volnom obchode medzi Českou republikou, Slovenskou republikou, Maďarskou republikou a Poľskou republikou. Základné zásady na rokovanie pre slovenskú skupinu expertov schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 332 z 25. mája 1993.

Pri príležitosti oficiálnej návštevy predsedu vlády Republiky Slovinsko pána Drnovčeka v Slovenskej republike dňa

28. júla 1993 podpísali predsedovia vlád oboch republík Memorandum o liberalizácii vzájomných obchodných vzťahov, Ktoré stanovilo základné prístupy k rokovaniam o dohode. Rokovania o dohode boli ukončené v novembri roku 1993, pričom vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko 15. 12. 1993 svojím uznesením číslo 929. Dohoda bola podpísaná dna 22. 12. 1993 v Bratislave. Za Slovenskú republiku na základe splnomocnenia prezidenta slovenskej republiky ju podpísal minister hospodárstva.

Dohoda sa uplatňuje do ukončenia ratifikácie na dočasnom princípe od 1. 1. 1994 a mala aj výrazný efekt už vo vzájomnom obchode tohto roku, kedy vzrástol vzájomný obrat medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko viac ako trojnásobne.

Dohoda o volnom obchode medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko je prvou bilaterálnou dohodou o vytvorení zóny voľného obchodu dojednávanou za samostatnú Slovenskú republiku. Dôsledne rešpektuje všetky zásady vyplývajúce pre Slovenskú republiku z už podpísaných mnohostranných dohôd, najmä zo Všeobecnej dohody o clách a obchode, ale aj bilaterálnych zmlúv, najmä zo Zmluvy o vytvorení colnej únie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

Cieľom dohody je vytvoriť oblasť, voľného obchodu postupným odstránením tarifných prekážok. Prechodné obdobie, v ktorom sa má liberalizácia dosiahnuť, bolo stanovené na dva roky u priemyselných výrobkov. U podstatnej časti priemyselných výrobkov boli odstránené clá už vstupom dohody do platnosti dňom 1. 1. 1994, u ostatných výrobkov dôjde k postupnému zrušeniu ciel v priebehu dvoch rokov. V prvom roku platnosti dohody sa clá znížia o 50 %, v druhom o 25 % a od tretieho roku platnosti dohody budú clá nulové. Jedinú výnimku u priemyselných výrobkov tvoria osobné automobily.

u ktorých bol dohodnutý osobitný režim odbúravania cla. Treba povedať, že sa to vlastne týka osobných automobilov FAVORIT a nevzťahuje sa to na osobné automobily vyrábané vo Volkswagen BAZ Bratislava a v TAZ Trnava.

Pri posudzovaní prínosu dohody treba vidieť dve roviny, n to najskôr politickú rovinu, kde podpisom a realizáciou tejto dohody Slovenská republika podporuje a hlási sa k celoeurópskym a celosvetovým integračným tendenciám, a po druhé ekonomickú rovinu, ktorej prínosom je predovšetkým zlepšenie prístupu na slovinský trh pre slovenské podnikateľské subjekty zlacnením slovenského vývozu. Týra sa stávajú naše výrobky konkurencieschopnejšími s porovnateľnými výrobkami dovážanými do Republiky Slovinsko z tretích krajín. Dočasná realizácia tejto dohody za prvých päť mesiacov potvrdzuje pravdivosť týchto faktov. Na druhej strane najcitlivejšie výrobky na slovenskej strane, ako je hutnícky a valcovaný materiál, textilné a obuvnícke výrobky, zostali na listine chránených výrobkov v priebehu prechodného dvojročného obdobia.

Pokiaľ ide o špecifické postavenie poľnohospodárskeho sektoru, uľahčil sa prístup na slovinský trh pre vybrané poľnohospodárske a spracované poľnohospodárske výrobky formou poskytnutia preferenčných colných zliav obmedzenými kvótami pri súčasnej ochrane najcitlivejších produktov, ktorá neboli predmetom koncesii a úroveň doterajšej ochrany domáceho trhu je zachovaná. Okrem nesporných prínosov v oblasti ekonomickej, ale i politickej, zakladá táto dohoda všeobecný rámec a postup aj na rokovanie s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy, ktoré už záujem o liberalizáciu obchodných vzťahov medzi Slovenskou republikou a nimi prejavili.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi hospodárstva a prosím pána poslanca Pivolusku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Pivoluska:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri,

návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko, tlač 494, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 980 zo dňa 7. júna 1994 Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu na prerokovanie do 22. júna 1994.

Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh v lehote, vyslovili s ním súhlas a v súlade s článkom 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko. Z výborov neboli predložené žiadne pozmeňovacie ani doplňovacie návrhy.

Odporúčam vysloviť, súhlas a prijať uznesenie. Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Pivoluskovi za podanie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Preto sa pýtam pánov poslancov a paní poslankýň, či chce niekto vystúpiť v rozprave.

/Nikto. /

Nie. Preto rozpravu uzatváram a pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podlá článku 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s dohodou o volnom obchode medzi Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko.

Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal l poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

Ďakujem pánu ministrovi za spoluprácu, aj pánu spoločnému spravodajcovi. Pánu ministrovi želám šťastný let do juhovýchodnej Ázie.

Kolegyne a kolegovia, teraz pristúpime k

Správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1994.

Správu vlády ste dostali ako tlač číslo 546 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač číslo 546 a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie minister financií pán Rudolf Filkus. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

charakter tejto správy o rozpočtovom hospodárení za 1. štvrťrok je taký, aby ste ju vzali na vedomie. Nie je akosi osobitne závažná, nemá iný charakter. Pravda, keď sa dozviete niečo o hospodárení rozpočtu za I. štvrťrok, dostanete aj určitú odrazovú plochu a možnosti vaše úvahy potom zamerať v súvislosti s novelizáciou zákona o rozpočte na rok 1994.

K niektorým tendenciám a kritériám, ktoré sú rozhodujúce pre túto správu o plnení rozpočtu za 1. štvrťrok: Keďže podávam správu za I. štvrťrok, budem hovoriť o číslach koncom marca. Ku koncu marca bol rozpočtový schodok vo výške 6 mld. Ak by sme to brali z hľadiska toho, že 4 x 6 je 24 mld., ukazovalo by sa to ako nepriaznivá tendencia, ktorá by mohla ohroziť náš sľub, že rozpočet koncom roka bude predstavovať 14 mld., 4 % z hrubého domáceho produktu. Ale treba vedieť, že výšku schodku ovplyvnili vyššie výdavky, ktoré sú najmä bezprostredne závislé, alebo sú motivované clearingovými vzťahmi. Záväzok voči českej republike vyplývajúci

z platobného styku, ktorý bol ku koncu roka l993 vo výške 5, 8 mld., sa v prvých mesiacoch tohto roku postupne znižoval. I napriek tomu na strane výdavkov sme museli kalkulovať so sumou 4, 3 mld Sk ako rozdielom clearingového vzťahu.

Plnenie rozpočtových príjmov bolo v I. štvrťroku priaznivé. Celkové príjmy dosiahli 32, 5 mld, čo bolo o 1, 4 mld. viac ako bol predpoklad vyplývajúci zo štvrťročného podielu celého ročného rozpočtu. Výsledky v plnení príjmov však treba hodnotiť veľmi triezvo a nerobiť z toho nejaké mimoriadne závery, že treba považovať za osobitný úspech, pretože na ich výšku mali dopad platby daní za ročné zdaňovacie obdobie z minulého roku a splátky príspevkov do poistných fondov ešte za mesiac december. Nijako nepreceňujem toto prekračovanie prostriedkov na strane príjmov.

Priaznivé plnenie príjmov malo rozhodujúci vplyv na celkové výsledky rozpočtového hospodárenia, keď schodok, ktorý bol v marci v sume 6 mld., sa v apríli znížil na 3, 9 a v máji na 2, 3 mld. Priaznivý vplyv príjmov v dôsledku uvedených platieb daní mal prechodný charakter, a preto nemôžeme vidieť celkový vývoj rozpočtového hospodárenia z príliš optimistického uhla alebo nepremyslenej fantázie, že je to veľmi dobré.

V oblasti výdavkov sa od začiatku roka uplatňuje ich regulácia tak, že na obdobie I. štvrťroka bol určený limit čerpania výdavkov vo výške 22 t celoročného rozpočtu a na obdobie prvého polroka vo výške 45 %. Na odstránenie prípadnej tvrdosti regulácie súhlasilo ministerstvo financií s niektorými výnimočnými riešeniami v určitých rezortoch. Celkové výdavky stanovené v schválenom štátnom rozpočte na rok 1994 v sume 138, 5 mld. sa v skutočnosti za I. štvrťrok čerpali vo výške 38, 5 mld., čo bolo o 3, 8 mld viac ako predstavoval štvrťročný podiel ročného rozpočtu. Za štyri mesiace sa plnil rozpočet výdavkov stanovených na rok na 37, 7 %.

Okrem clearingového zúčtovania s českou republikou mali nepriaznivý vplyv na plnenie výdavkov neregulované výdavky. Ide najmä o nesystémové dávky sociálneho zabezpečenia a sociálnej starostlivosti a príspevky Národnej poisťovni. Národnej poisťovni sa z dôvodu rozbehu jej činnosti poskytli v prvých dvoch mesiacoch vyššie príspevky, ako sú stanovené mesačné podiely z rozpočtu, a naviac aj prechodné finančné výpomoci, takže celková výška príspevkov Národne] poisťovni predstavovala ku koncu marca takmer 9 mld. Sk, čo bolo 47, 9 % z ročne rozpočtovanej sumy, a koncom apríla 10 300 miliónov, čo bolo 55, 2 % ročného rozpočtu.

Tieto tendencie okolo deficitu štátneho rozpočtu sa postupne vyvíjali tak - už som spomínal v súvislosti s mojím predchádzajúcim vystúpením, že koncom júna deficit predstavoval 9 mld. Sk, ale týchto 9 mld Sk bol vlastne rozdiel z clearingových vzťahov. Samotný rozpočet medzi príjmami a výdavkami je vyrovnaný, ale vzhľadom na starý blok a nový blok sa už Česká republika koncom júna stáva naším dlžníkom vo výške 4 mld Sk. Tento rozdiel robí 9, 1 mld. Dnes, keď sme napríklad vo vláde o tomto diskutovali a uvažovali, podával som správu o plnení štátneho rozpočtu, znovu vznikol návrh, či nevykazovať výsledok clearigových vzťahov osobitne od plnenia štátneho rozpočtu, lebo plnenie štátneho rozpočtu z tohto hľadiska - to veľmi smelo podčiarkujem - je mimoriadne priaznivé, rozpočet je vyrovnaný, a to je dobrá tendencia.

Dovoľujem si vám odporučiť, aby ste túto správu o rozpočtovom hospodárení za I. štvrťrok zobrali na vedomie a, samozrejme, som pripravený na ďalšiu diskusiu v súvislosti s novelizáciou zákona o rozpočte na rok 1994.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi a prosím pána poslanca Štefana Harnu, aby informoval o výsledkoch prerokovaná d predloženej správy vo výboroch Národnej rady.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

v zmysle § 13 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 567/1992 Zb. o rozpočtovým pravidlách vláda zodpovedá Národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a podáva jej štvrťročne správu o plnení štátneho rozpočtu. Predloženou správou sa plní toto ustanovenie zákona. Ako sa iste pamätáte, vždy, keď som bol spoločným spravodajcom výborov pri prerokovaní týchto správ na schôdzach Národnej rady, upozorňoval som, že sa tieto správy dostávajú Národnej rade s veľkým oneskorením, väčšinou až dvoj a trojmesačným, ako je tonu aj teraz. Hovoril som o tom, že pri takom veľkom časovom sklze Národná rada nemôže vykonávať svoju kontrolnú funkciu efektívne a je odsúdená len na konštatovanie dávno minulých skutočnosti. Takéto správy sa míňajú svojho účelu a nemajú prakticky význam. Keď som na túto skutočnosť upozorňoval ešte v minulom roku vtedajšieho ministra financií pána Tótha, zdôvodňoval toto meškanie časovou náročnosťou zberu a spracovania informácií o vývoji ekonomiky, ktoré poskytuje slovenský štatistický úrad a ktoré slúžia ako podklad pre spracovanie tejto správy. To je síce pravda, ale ako som to už uviedol, s takýmto časovým sklzom predložené správy sa míňajú účelu.

Navrhujem preto, aby Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky si objasnili účel a zmysel týchto správ v duchu citovaného paragrafu zákona o rozpočtových pravidlách a dohodli sa spolu na obsahu informácií, ktoré má správa obsahovať, a to tak, aby mohla byť predložená do Národnej rady najneskoršie do jedného mesiaca po skončení štvrťroka. Toľko som považoval za potrebné povedať k termínu predkladania týchto správ. A teraz mi dovoľte uviesť spoločnú správu výborov, tlač 546a.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1004 z 20. júna 1994 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1994 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie do 28. júna 1994. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne určil Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný pre podanie informácie o výsledku prerokovania správy vo výboroch a vypracovanie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1994 v stanovenom termíne, t. j. do 28. júna 1994, prerokovalo všetkých 10 výborov Národnej rady Slovenskej republiky, 8 výborov Národnej rady. správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok prerokovalo a odporučilo Národnej rade zobrať na vedomie. Boli to nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti. Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody.

Dva výbory Národnej rady Slovenskej republiky neprijali uznesenie o výsledku prerokovania správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Boli to Výbor Národnej rady pre privatizáciu a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Národohospodársky a rozpočtový výbor ako gesčný výbor predkladá schôdzi Národnej rady návrh na uznesenie nasledovného znenia - je súčasťou tlače 546a: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu SR za I. štvrťrok 1994. "

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Harnovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram zároveň rozpravu k tomuto bodu programu. Kolegyne, kolegovia, písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa vás preto, kto sa hlási do rozpravy.

/Nikto. /

Teda uzatváram rozpravu. Prosím, pán minister sa chce vyjadriť k stanovisku spoločného spravodajcu.

Minister financií SR R. Filkus:

K správe spoločného spravodajcu som chcel povedať, že si uvedomujem, že Národná rada pri plnení svojej kontrolnej

funkcie z pohľadu rozpočtu ťažko môže a musí byt na pochybách, či sa vôbec zaoberať začiatkom júla tým, čo sa udialo v marci, súhlasím s touto pripomienkou a naozaj si myslím, že sa bude treba veľmi rýchlo spolu s národohospodárskym a rozpočtovým výborom dohovoriť na ďalších krokoch, aby to malo zmysel.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Pán spoločný spravodajca, chcete sa ešte k tomu vyjadriť ?

Poslanec Š. Harna:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Môžeme pristúpiť, k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte pred sebou. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok.

Prosím, pán poslanec Harna, môžete začať uvádzať hlasovanie.

Poslanec Š. Harna:

Ako som už vo svojom vystúpení uviedol, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady navrhuje schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrh uznesenia nasledovného znenia: "Národná rada Slovenské] republiky berie na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1994. " Odporúčam tento návrh uznesenia schváliť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o návrhu uznesenia. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh uznesenia schváliť.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 89 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1994.

Sedemnástym bodom programu je

Vládny návrh zákona národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 65/1994 Z. Z.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 551 a spoločnú správu výborov ako tlač 551a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Rudolf Filkus. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

teraz už nepôjde len o to, aby ste zobrali niečo na vedomie. Teraz už pôjde o to, aby ste schválili a potvrdili svojím rozhodnutím návrh novelizácie zákona o štátnom rozpočte na rok 1994, aj návrh na zmenu niektorých zákonov na to nadväzujúcich.

Vláda Slovenskej republiky si podlá vašich odporúčaní vzala za svoje, aby po každom štvrťroku zhodnotila vývoj rozpočtu, a v tomto prípade konkrétne v roku 1994 urobila potrebné korektúry, resp. navrhla novelizáciu tohto zákona. V mene vlády tak činím a prosím o vašu zhovievavosť a uváženosť pri svojom rozhodnutí.

Chcel by som ešte povedať, niekoľko poznámok k tomu, aké boli rozhodujúce motívy, že prišlo k tomuto návrhu novelizácie zákona najmä na základe mimoriadneho zasadnutia vlády, ktoré sa konalo 17. júna. Tie motívy boli rôzneho druhu. Jeden z hlavných motívov bol, že bolo treba pre niektoré rezorty nájsť zdroje na krytie ich najnevyhnutnejších potrieb. Motívom bolo splniť podmienky dané Medzinárodným menovým fondom a tým, čo sme pripravovali ako naše vyhlásenie, memorandové vyhlásenie, ale podmienkou bolo aj novelizovať tento zákon podlá toho, aké boli navrhované úpravy alebo novelizácie daňových zákonov. Viete, že sme minulý týždeň schválili pat zákonov tohto druhu, štyri zákony v oblasti spotrebných daní, jeden zákon v oblasti dane z pridanej hodnoty. To všetko bolo treba zobraziť v inak formulovanom rozpočte na rok 1994 a podľa toho novelizovať aj zákon o rozpočte na rok 1994.

Všeobecne sa za problémové oblasti označujú rezorty školstva, zdravotníctva a spravodlivosti. O tom sme už hovorili. Samozrejme, išlo aj o ďalšie kapitoly, i keď v podstate v nižšom rozsahu. Treba tiež povedať, z čoho, z akých zdrojov sme vychádzali a ktoré zdroje sme použili na krytie týchto nevyhnutných potrieb. Rozpustili sme prevažnú časť rezervy vlády, znížili výdavky v niektorých kapitolách a zvýšili daňové výnosy. Zvýšenie daňových výnosov sme urobili minulý týždeň. Treba povedať, že postupne narastali požiadavky jednotlivých kapitol rozpočtu, ale vzhľadom na zdroje, ktoré boli k dispozícii, nebolo možné už ďalej pokračovať v krytí nevyhnutných potrieb. Pritom za základ pre úpravu rozpočtu sme vyslovene považovali ako východisko non plus ultra udržanie 14 miliardového schodku, a tomu sme prispôsobili rozpúšťanie rezerv aj ostatných prostriedkov v štátnom rozpočte. Preto by som sa i pri tejto príležitosti prihováral, že ak by boli naďalej požiadavky z iných kapitol, požiadavky iných rezortov, aby ste tento fakt zobrali do úvahy a reálne zvažovali každý návrh, nápad, námet, ktorý by sa takto zameraný tu objavil.

Dôležitou je tiež skutočnosť, že predkladanou novelou sa vytvára priestor pre vyplácanie rodinných prídavkov a čiastočne i pre krytie predpokladaných vyšších nárokov v dávkach sociálnej starostlivosti. Novou v tomto návrhu novelizácie zákona je skutočnosť, že navrhujeme použiť časť. prostriedkov Fondu národného majetku, čo doteraz nebolo, na dokončovanie komplexnej bytovej výstavby, na konverziu a na rozvojové programy. Keďže ide o takéto prvé použitie zdrojov Fondu národného majetku, chcem zdôrazniť jednu vážnu skutočnosť. Prostriedky Fondu národného majetku, samozrejme, sa týmto zákonom nestávajú súčasťou štátneho rozpočtu, aby z tohto pohľadu nevznikli určité možno nutné, potrebné alebo motivované zámery, že prichádza k porušeniu zákona. Prostriedky Fondu národného majetku sú naďalej samostatné a oddelené od prostriedkov štátneho rozpočtu.

Novelizáciou zákona riešime aj zosúladenie pôsobenia sociálneho fondu a príspevku na osobné potreby, ako aj úpravu uplatnenia mzdovej regulácie. Možno vysloviť presvedčenie, že spresnenie týchto vzťahov medzi rozpočtom a daňovníkmi, ktorým navrhujeme upraviť postup pri kompenzácii nedoplatkov a spôsob umorovania straty u dani z príjmov, bude mat pozitívny vplyv na príjmovú časť rozpočtu najmä z hľadiska budúcich období.

Vláda navrhuje pri tejto novelizácií zákona i ďalší, nový krok, ktorý pri tejto príležitosti chcem spomenúť. Ide o oslobodenie cirkevných a súkromných škôl, vrátane školských zariadení, od platenia poistného za svojich zamestnancov do konca roku 1994. Vo výboroch na túto tému zazneli mnohé diskusie, mnohé aj protichodné názory, aj otázky, ktoré sa týkali najmä kvantifikácie dopadu tohto opatrenia. Využívam túto príležitosť aj na to, aby som povedal niečo o kvantifikácii.

V prípade 117 cirkevných škôl prijatie navrhovaného opatrenia znamená výpadok zdrojov Národnej poisťovne 77 miliónov korún. Komplikovanejšia je kvantifikácia v prípade súkromných škôl, kde vláda nemá prístup k potrebnej údajovej základni. Predpokladáme, že pri počte týchto škôl 39 bude dopad čiastočne nižší. Ak berieme do úvahy týchto 77 miliónov plus 25-30 miliónov, treba rátať s tým, že o toto sa zvyšuje deficit štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že Národná poisťovňa avizuje značné výpadky príjmov v tomto roku a štát plne garantuje jej solventnosť, bude avizovaný dopad znášať v konečnou dôsledku štátny rozpočet.

Novelizáciou zákona o štátnom rozpočte sa vytvára priestor pre možnosť osobitného odvodu do štátneho rozpočtu zo zisku po zdanení. Je to jedno kritérium, jedna možnosť, jeden zdrojový kanál príjmov, ktorý sa doteraz nevyužíval.

Nadväzne na túto možnosť sa štátnemu podniku Slovenský plynárenský priemysel určuje osobitný odvod v sume 1, 2 mld. korún. Týmito zdrojmi by sa mali riešiť niektoré sociálne dopady, predovšetkým dávky sociálnej starostlivosti.

Vláda nepredpokladá, že predloženou novelou zákona sa definitívne vyrieši zabezpečenosť úloh štátneho rozpočtu v tomto roku. Na základe vývoja v týchto mesiacoch bude musieť vláda naďalej veľmi presne sledovať vývoj vzájomného vzťahu medzi výdavkami a príjmami a bude musieť naďalej spresňovať aj svoj postup, svoje kroky.

Viaceré z úprav, ktoré som tu spomenul a ktoré máte v materiáli popísané, sú takého charakteru, že nesmerujú len na zabezpečenie zámerov a výsledkov, ktoré chceme dosiahnuť v roku 1994, ale vytvárajú predpoklady pre zvládnutie očakávanej napätosti rozpočtu aj v budúcom roku. To je tá skutočnosť, o ktorej som hovoril, a teraz si ju dovoľujem ešte raz zdôrazniť a podčiarknuť, že vláda napriek tomu, že si uvedomuje politické riziká, ktoré takýmito opatreniami robí, robí to s vedomím, že to nie je len pre obdobie roku 1994, ale bez ohľadu na to, ako to bude po voľbách, aká vláda bude, to robí s vedomím, aby boli zabezpečené kroky z pohľadu pozitívneho vyvíjania sa rozpočtu i v nasledujúcom období.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi Filkusovi. Ako prvá sa do rozpravy písomne prihlásila pani poslankyňa Mária Bartošíková.

Ospravedlňujem sa. Ešte musím dať slovo pánu spoločnému spravodajcovi.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni,

dovoľte mi oboznámiť vás so spoločnou správou výborov Národnej rady slovenské] republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 65/1994 Z. z.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1018 z 21. júna 1994 pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 325/1993 Z. z., na prerokovanie do 28. júna 1994 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk výborov bol určený Národohospodársky a rozpočtový výbor Národne] rady Slovenskej republiky.

Z desiatich výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré dostali na prerokovanie vládny návrh zákona, šesť výborov neprijalo k nemu uznesenie, lebo podľa § 48 ods. l zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku, nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Ide o nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Výbor Národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru. Zahraničný výbor Národnej rady a Výbor Národnej

rady pre zdravotníctvo a sociálne veci. Dva výbory - Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre privatizáciu vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť zákon v predloženom znení. A Konečne dva výbory - Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, zákon so zmenami a doplnkami, ktoré výbor prijal a sú uvedené v spoločnej správe výborov.

Dovoľujem si pripomenúť, vážené kolegyne a kolegovia, aby nám bolo jasné, že boli vypracované dve spoločné správy a prosím, keby ste používali tú správu, kde je napísané "nové znenie".

Z predložených 14 pozmeňovacích návrhov spomínaných dvoch výborov je prvých 12 legislatívno-technického charakteru. Po porade s legislatívcami navrhujem an blok prijať. pripomienky uvedené v bodoch l, 2, 4, 5, 9, 10 a 12. Pripomienky uvedené v bodoch 3, 6, 7, 8 a 11 navrhujem an blok neprijať.

V bode 13 spoločnej správy navrhované zvýšenie výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z l 116 009 tisíc Sk na l 153 889 tisíc Sk, t. j. zvýšenie o 37 880 tisíc Sk, znamená narušenie vybilancovanosti štátneho rozpočtu. Výbor nenavrhuje odkiaľ zobrať, prostriedky na zvýšenie výdavkov kapitoly, t. j. či sa má o uvedenú sumu zvýšiť, deficit štátneho rozpočtu, alebo ktorým kapitolám ubrať spomínanú sumu, aby štátny rozpočet bol vybilancovaný. Preto tento návrh neodporúčam schváliť.

V bode 14 navrhovanú zmenu odporúčaní schváliť. Upozorňujem však, že pozmeňovací návrh tak, ako je predložený v spoločnej správe, účelovo viaže prostriedky Ministerstva

obrany Slovenskej republiky nie Všeobecnej pokladničnej správy, ako bol pôvodný zámer. Toľko spoločná správa.

Ešte by som vás chcel poprosiť, že pokiaľ by ste mali pozmeňovacie návrhy k predloženému návrhu zákona, keby ste boli tak láskaví a odovzdali mi tieto návrhy písomne.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Mám zatiaľ tri prihlášky do diskusie. Pani poslankyňa Bartošíková za HZDS, po nej pani poslankyňa Sudeková tiež za HZDS, potom pán poslanec Plesník za SDĽ.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

predložený návrh zmeny zákona číslo 325/1993 Z. z., to znamená zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky, skrýva v sebe určité riziká. Časť z nich nakoniec naznačuje i dôvodová správa. V príjmovej oblasti ide predovšetkým o riziko predpokladanej výťažnosti dane z pridanej hodnoty, kde došlo oproti pôvodnému vládnemu návrhu k značnému okliešteniu. Rizikovou položkou je odvod Národnej banky Slovenska. V novele sa počíta s odvodom vo výške 10, 6 mld. Sk. Zabezpečenie tejto položky predpokladalo prijatie novely zákona o Národnej banke Slovenska v ustanoveniach umožňujúcich takýto odvod. Pretože nedošlo k dohode o novele zákona o Národnej banke Slovenska, je riziko tejto položky minimálne vo výške 3 mld. Sk. Podľa neoverenej informácie, ale niekde som to začula, že rozpočet Národnej banky Slovenska počíta vo

svojom vlastnom rozpočte s odvodom pre štátny rozpočet iba so sumou 4 mld. Sk. To znamená, že riziko by sa zvýšilo na 6, 6 mld. Sk. Škoda, že tu nie je pán guvernér Národnej banky, ktorý by nám vedel riziko tejto položky spresniť. Rozpočtovaná výška príjmov kapitoly Štátny dlh je 6, 4 mld. korún. Doterajší vývoj tejto položky nenaznačuje reálnosť tejto úlohy. V prípade, že sa vláde nepodarí dostať zo zahraničia zdroje vo finančnej forme a nie v materiálovej, táto položka takisto nebude naplnená.

Teraz k niektorým rizikám vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. V kapitole Všeobecná pokladničná správa je položka určená pre valorizáciu dôchodkov vo výške 1, 303 miliárd Sk, ktorá mala pokryť druhú valorizáciu uskutočnenú v novembri 1993. Súčasná valorizácia dôchodkov bude mať dopad na štátny rozpočet v plnej výške 1, 6 miliárd Sk. Avizovaný výpadok Národnej poisťovne je odhadovaný na 8 až 9 mld. Sk, čo samo osebe je ďalším rizikom pre štátny rozpočet, pretože štátny rozpočet je garantom platobnej schopnosti Národnej poisťovne. súčasne to spochybňuje predpoklad vlády, že Národná poisťovňa bude toto zvýšenie dôchodkov hradiť v 50-percentnej výške. Ďalšie riziko je skryté v článku III. Tento článok umožňuje zamestnávateľovi, v tomto prípade súkromným a cirkevným školám, neplatiť poistné za svojich zamestnancov - a teraz citujem: "v roku 1994". Okrem toho, že táto štylizácia znamená retroaktivitu zákona, čo znamená, že v praxi Národná poisťovňa bude musieť zo zákona vrátiť sumy, ktoré na poistnom vybrala, je tu skryté aj nebezpečenstvo poškodenia poistenca, pretože nebude plne poistený. Zákon neukladá povinnosť štátu hradiť za týchto zamestnancov poistné. I napriek tejto skutočnosti dopad na štátny rozpočet z titulu výpadkov príjmov Národnej poisťovne a z povinnosti štátu garantovať zo štátneho rozpočtu solventnosť Národnej poisťovne sa odhaduje na 100 miliónov Sk.

Zákon o rodinných prídavkoch s navrhovanou účinnosťou od 1. 7. 1994 počítal so zvýšením nárokov na štátny rozpočet vo výške 2, 5 miliardy korún. Posunutím účinnosti zákona sa riziko vývoja tejto položky zvýši. Dvojmesačné vyplácanie štátneho vyrovnávacieho príspevku má vyšší negatívny dopad, ako úprava rodinných prídavkov. Rizikom pre vývoj výdavkovej časti štátneho rozpočtu sú aj dávky sociálnej starostlivosti v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v predpokladanej výške 1, 6 až 1, 7 miliardy Sk. Ak by sa na krytie dávok použila celá rezerva v položke neinvestičné výdavky súvisiace so zmenami kompetencie a nepredvídanými mimoriadnymi udalosťami vo výške 1, 296 miliárd korún, zostáva rizikom tejto položky minimálne 400 miliónov korún. Schválenie noviel daňových zákonov sa prejaví aj dopadom vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, s čim predložená novela zákona o štátnom rozpočte nepočíta. Nie je reálne uvažovať, že napríklad v rezortoch zdravotníctvo, pôdohospodárstvo a obrana štátu, sa zvýšenie nákladov najmä na pohonné hmoty vmestí do schváleného limitu.

Štátny rozpočet na rok 1994 nepočítal ani so zvýšenými mzdovými nákladmi ako následkom skrátenia funkčného obdobia parlamentu a výmeny vlády, ani s celkovým dopadom zákona číslo 120 a zákonov upravujúcich platové náležitosti sudcov, justičných čakateľov, prokurátorov a právnych čakateľov, ani so zvýšeným počtom štátnych tajomníkov.

Ďalším možným rizikom je tá časť zákona v článku I § 4a, v ktorej sa hovorí o krytí konverzie zbrojnej výroby z Fondu národného majetku. V stanovisku Fondu národného majetku nie je súhlasné stanovisko s odvolaním sa na výšku zaťaženosti Fondu národného majetku na konverziu vo výške 2, 9 miliardy Sk. V prípade, že Fond národného majetku nebude mat zdroje na krytie tejto položky, z dôvodov zmluvných záväzkov uzatvorených v roku 1993 tieto náklady bude znášať štátny rozpočet.

Ďalším, a už posledným rizikom, ktoré spomeniem, je vývoj na clearingovom účte s českou republikou s výrazným negatívnym dopadom na štátny rozpočet.

Pomerne priaznivý vývoj štátneho rozpočtu tak, ako už spomenul aj pán minister, ovplyvnený pravidelne sa opakujúcimi silnými príjmovými mesiacmi marec a apríl a súčasne skrytou zadĺženosťou rezortov, ktorá vznikla následkom regulačných opatrení, nás skutočne neoprávňuje k prílišnému optimizmu vo vývoji štátneho rozpočtu ku koncu roka. Preto dávam na zváženie Národnej rade Slovenskej republiky a odporúčam podporiť môj návrh na uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zaviaže vládu Slovenskej republiky uvoľňovať zvýšené prostriedky navrhnuté v jednotlivých kapitolách na základe reálneho vývoja príjmov a priebežného schodku štátneho rozpočtu.

Ďalej navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky, aby odporučila vláde Slovenskej republiky urýchliť rokovania s vládou Českej republiky a doriešiť zrušenie starého bloku clearingového zúčtovania. V prípade, že k tomuto už došlo, zachytila som nejakú správu v rozhlase, že sa rokuje o zrušení starého boku, v prípade, že už je uzatvorená záväzná zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a ich vládami, stiahnem tento druhý návrh na uznesenie.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej. Prosím pani poslankyňu Sudekovú. Pripraví sa pán poslanec Plesník a po ňom pani poslankyňa Vráblová.

Poslankyňa J. Sudeková:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni,

rozpočet pre Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na rok 1993 bol stanovený na výšku 2 897 tisíc Sk, potom bol upravený na výšku 2 819 tisíc Sk. Rada pri predkladaní návrhu rozpočtu na rok 1994 upozorňovala na potrebu kryt finančné požiadavky aspoň na úrovni roku 1993. Tieto však neboli zohľadnené a predstavujú celkové zníženie rozpočtu po odrátaní poistného, ktoré hradí štátny rozpočet, o 728 tisíc Sk. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru v uznesení číslo 351 v bode l/a odporúča žiadať vládu, aby zvýšila rozpočtové výdavky Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na rok 1994 minimálne na úroveň roku 1993 /o 400 tisíc Sk/.

Pri doteraz stanovenom rozpočte rada nie je schopná zabezpečiť v plnom rozsahu výkon štátnej správy, ako jej to ukladá zákon. Preto navrhujem, aby rozpočet Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie bol zvýšený o 400 tisíc Sk. Novelu zákona o štátnom rozpočte navrhujem upraviť, nasledovne: Príloha číslo 4 - rezervy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a účelové prostriedky rozpočtových kapitol v tisícoch Sk na strane 5 v bode 2, časť Všeobecná pokladničná správa, položka pre potreby Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na

2 797.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss.

Ďakujem pani poslankyni Sudekovej. Prosím pána poslanca Plesníka. Pripraví sa pani poslankyňa Vráblová. Pán poslanec Pridala - faktická poznámka. Pán poslanec, aj ja mám hodinky v ruke, práve sa chcem opýtať: šéfa kancelárie, či ja tá

správa hotová.

Poslanec M. Pridala:

Je 15. 54 hodín. Pán predsedajúci, prosím, aby bolo v zápise potvrdené, že o tomto čase nebola dodaná spoločná správa.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Práve som chcel požiadať pána Knappa, vedúceho organizačného odboru o informáciu, či tá správa je hotová.

Pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán Minister, vážené kolegyne, kolegovia,

prílohová časť zákona o štátnom rozpočte ukladá odvodovú povinnosť Národnej banke Slovenska vo výške 10, 6 Miliardy Sk. Súčasne v článku IX sa takáto povinnosť ukladá priamo Slovenskému plynárenskému priemyslu, štátnemu podniku. Súčasne sa legislatívne zabezpečuje režim, aby tieto zdroje do štátneho rozpočtu priali. Vyvstáva len otázka, prečo tak tomu nie je aj v prípade Národnej banky Slovenska. Sme presvedčení, že táto inštitúcia povinnosť, odvodu zabezpečí? Veď súčasná dikcia zákona o Národnej banke Slovenska, najmä jej § 38 odsek 2, hovorí o úplná inej technike. Z vytvoreného zisku banková rada zabezpečí vlastné fondy a zvyšok odvedie do štátneho rozpočtu. Ak sa nechceme podieľať na tom, že takto navrhnutý zákon o štátnom rozpočte - predpokladám, že o nutnosti týchto úprav väčšina z nás nepochybuje - so schodkom 14 miliárd Sk, by bol postavený vlastne na voľnej Úvahe bankovej rady, musí byť súčasťou tohoto zákona, a teda nielen jeho prílohy, dikcia o pevnom odvode Národnej banky Slovenska, a teda súčasne novelizovaný zákon o Národnej banke Slovenska minimálne v tých ustanoveniach, ktoré určujú techniku odvodu.

Vážené kolegyne, kolegovia, podotýkam, že tu nejde

o úpravu tejto časti zákona o Národnej banke Slovenska letí vo vzťahu k tejto úprave, ale dotýka sa to vymedzenia povinnosti Národnej banky vôbec vo vzťahu k štátnemu rozpočtu

i pre ďalšie obdobie. Možno by nám pán guvernér Národnej banky vedel povedať, koľko predpokladá Národná banka Slovenska vo svojom rozpočte schválenom bankovou radou odviesť do štátneho rozpočtu v tomto roku. Je to oných 6 miliárd Sk tak, ako sme to schválili v zákone číslo 325/1993 Z., z. ? Nemôžeme predsa pripustiť, aby o prostriedkoch daňovníkov, ktoré odviedli do štátneho rozpočtu, rozhodoval subjekt bez kontroly parlamentu.

Podľa doterajších praktických postupov a na, základe postupov Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu za rok 1993, ktorý sme tu prerokovávali, vidím potrebu legislatívne upraviť aj technický spôsob, na základe ktorého sa uskutočni úhrada úrokov platených národnou bankou Slovenska. Je predsa nemysliteľné, aby Národná banka Slovenska nepredložila ich vyúčtovanie, ale iba sťahovala prostriedky z účtov štátneho rozpočtu. Vážení, ona nedisponuje účtami štátneho rozpočtu, ale ich len spravuje. Potom by sa

totiž nemohlo stáť to, čo bolo v minulom roku, že štátny rozpočet mal v prechodnom období schodok ovplyvnený nesprávnym výpočtom úrokov, ktorý sa upravoval v októbri, a Národná banka Slovenska vracala do štátneho rozpočtu viac ako 4 mld. Sk. Podotýkam, že tento schodok bolo potrebné úverovať.

Ak chce tento parlament rozhodovať o finančnej a rozpočtovej pozícii štátu a nemieni túto pozíciu preniesť, na iný subjekt, súčasne musí povedať, že podmienky určené pre úročenie obchodu so Slovenskou republikou sa po schválení štátneho rozpočtu nemôžu v priebehu rozpočtového roku meniť. Keďže doterajšia výška odvodu Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu predstavuje zatiaľ z oných 6 miliárd len 1, 8 miliardy Sk, pokladám zároveň za potrebné, aby zákonom bolo určené, v akých termínoch resp. dokedy budú vysporiadané alikvotné splátky odvodu zo zisku Národnej banky Slovenska za I. polrok 1994 z čiastky, ktorú určí zákon o štátnom rozpočte. V tejto súvislosti predkladám nasledovné návrhy na úpravu predloženého návrhu zákona.

V článku I za bod l vložiť bod v nasledovnom znení: V S l sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: "Odvod zo zisku Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu slovenskej republiky v roku 1994 sa určuje sumou 10 miliárd 6 miliónov Sk. " Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7. Za článok II vložiť článok III a následne články prečíslovať, článok III znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 26/1993 1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 159/1993 Z. z. sa dopĺňa takto:

Bod l - v í l odsek l sa za slovo "ako" vkladá slovo "štátna".

Bod 2 - v § l sa vypúšťa odsek 4.

Bod 3 - v § 12 odsek 4 sa za slovu "vládu" vkladajú slová "do troch dní".

Bod 4 - v § 18 odsek, l sa na konci pripája táto veta: "Úrokové sadzby Národnej banky Slovenska pre obchody so Slovenskou republikou platné ku dňu schválenia zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, Národnou radou Slovenskej republiky nemožno na tento rozpočtový rok meniť. "

Bod 5 - v § 25 odsek l sa vypúšťa druhá a tretia veta.

Bod 6 - v § 37 odsek 2 písm. a/ sa vypúšťajú slová za prvou čiarkou.

Bod 7 - § 38 odsek 2 znie: "Národná banka Slovenska zo svojich výnosov uhrádza nevyhnutné náklady na svoju činnosť. Národná banka Slovenska je povinná vykonať odvod zo zisku clo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Splátku vo výške jednej štvrtiny ročného odvodu zo zisku vykoná Národná banka Slovenska najskôr do 10 dní po skončení príslušného štvrťroka. Za nesplnenie tejto povinnosti je Národná banka Slovenska povinná zaplatiť penále vo výške 0, 5 % z nezaplatenej sumy za každý deň omeškania. Po vykonaní ročného odvodu zo zisku použije Národná banka Slovenska zostatok zisku na doplnenie rezervného fondu a ďalších fondov vytváraných zo zisku a na ostatné použitie v rozpočtovanej výške. Národná banka Slovenska predloží ministerstvu vyúčtovanie úročenia všetkých záväzkov štátu vedených na účtoch Národnej banky Slovenska do S dní po skončení príslušného štvrťroka. Úhradu úrokov vyúčtovaných ministerstvu zo záväzkov štátu vykoná ministerstvo po kontrole správnosti vyúčtovania prevodným príkazom na účet Národnej banky Slovenska najneskôr do 10 dní po uplynutí príslušného štvrťroka. "

Bod 8 - § 39 odsek 2, vrátane poznámky pod čiarou znie: "Národná banka Slovenska predkladá ministerstvu účtovnú závierku štvrťročne v rozsahu a termínoch stanovených ministerstvom podlá osobitného predpisu9a/. Ročnú účtovnú závierku Národnej banky Slovenska overujú dvaja audítori. Audítorov určuje Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. " Poznámka pod čiarou k odkazu 9a/ znie: "§ 4 odsek 2 zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve.

A napokon bod 9 - 5 44 znie: "Národná baria Slovenska vysporiada s ministerstvom splátky odvodu zo zisku podľa § 38 odsek 2 za I. a II. štvrťrok 1994 do 31. júla 1994. "

Vážené kolegyne, kolegovia,

kto ste ma pozorne sledovali, určite mi dáte za pravdu, že týmto rozhodnutím by sme vôbec nevstúpili do zákonom vymedzenej slobodnej kompetencie Bankovej rady národnej banky Slovenska. Naopak, jasne by sme zo zákona vymedzili, v akom rozsahu získava Národná rada Slovenskej republiky pri schvaľovaní o štátnom rozpočte presné informácie a podklady, akým spôsobom sa bude vzťah medzi štátnym rozpočtom a Národnou bankou Slovenska v príslušnom rozpočtovom roku upravovať. Z tohto dôvodu vás prosím o podporu týchto návrhoch.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Chcel by som poprosiť pána poslanca Plesníka, aby tieto pozmeňovacie návrhy nechal rozmnožiť a dal ich aj predstaviteľom poslaneckých klubov, vzhľadom na to, že ide o závažné rozhodnutie.

Prosím, pani poslankyňa Vráblová. Ďalej nemám nikoho prihláseného do rozpravy.

Poslankyňa M. Vrábľová:

Vážený pán predsedajúceho,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

navrhujem neprijať bod číslo 14 spoločne] správy, ktorý navrhol Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ale odporúčam, aby do tabuľky číslo 4 rozpočtové] kapitoly Všeobecná pokladničná správa bola zaradená odrazka číslo 6 v znení: "Sanačné práce po Sovietskej armáde, suma 160 miliónov Sk. "

Zdôvodnenie môjho návrhu: Bod číslo 14 spoločnej správy navrhuje financovanie sanačných prác po Sovietskej armáde vyčleniť z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Môj návrh túto finančnú čiastku navrhuje vyčleniť zo Všeobecnej pokladničnej správy. Je potrebné, aby sanačné práce po Sovietskej armáde, ktoré sa realizujú už tretí rok, pokračovali aj ďalej, veď ide aj o také lokality, ako in napríklad lokalita Sliač. Pri prerušení sanačných prác na mňa na tejto lokalite môže dôjsť k znehodnoteniu termálnych a minerálnych vôd kúpeľov Sliač a Kováčová. Myslím si, že si to v situácii, v akej sa nachádzame, nemôžeme dovoliť a kúpele a žriedla Slovenskej republiky sú majetkom a národným bohatstvom, ktoré si máme chrániť.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Vráblovej. Prosím, kolegyne, kolegovia, kto sa ďalej hlási do rozpravy? Prosím, pán poslanec Pridala za HZDS, potom pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. PRIDALA:

Pán predsedajúci, dámy a páni,

mal by som dva pozmeňovacie návrhy. Prvý sa týka bodu k na strane 2 k § 4a. Navrhujem doplniť v odseku l, že výdávky z Fondu národného majetku na uvedené účely sa uvolnili len v tom prípade, ak vo Fonde národného majetku zostanú finančné prostriedky aspoň vo výške 8 % všetkých aktív Fondu národného majetku.

Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka článku III § 41 odsek 1. Tam by som navrhoval navrhované nové znenie zrušiť. Týka sa to cirkevných škôl, lebo myslím si, že prečo by mali byť. vybraté len jedny školy. Buď všetky školy by mali byť oslobodené od daní alebo potom žiadna. Teda navrhujem to zrušiť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Pridalovi. Prosím, poslanec Ftáčnik. Predtým sa s faktickou poznámkou hlásil pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, chcem sa ozvať len faktickou poznámkou a chcel by som sa obrátiť na pána ministra o vysvetlenie. Ide o zníženie rozpočtu armády o pol miliardy korún. V dôvodovej správe je, že je to na odporúčanie Medzinárodného menového fondu. Môže sa toto odporúčanie rozviesť trošku širšie? Čo má Medzinárodný menový fond a armádou, keď vieme, že počty

dodržujeme, zníženie zbraní dodržujeme neustále pod medzinárodnou kontrolou. Na druhej strane zase vieme, že trebárs darmo dostávame MIG 29, keď letové hodiny sú také, že ohrozujú životy letcov. Darmo skracujeme vojenskú službu na 12 mesiacov, i keď prináša isté financie naviac, keď týchto vojakov nevieme cvičiť, lebo nemáme na pohonné hmoty, nemáme na strelivo. Za minulej vlády Mečiara minister Andrejčák stále bol napádaný, že sa znižuje obranyschopnosť, našej republiky práve z týchto dôvodov. Pýtam sa, či sa nebude obranyschopnosť našej republiky aj naďalej znižovať.

Ďalej by som sa chcel spýtať na znižovanie dotácií do poľnohospodárstva. Vážení poľnohospodári, nikto sa neozýva. Vám je to jedno? Doteraz ste plakali, že poľnohospodárstvo je na kolenách, lebo nemá dotácie. Zelená správa vám nič nehovorí?

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. _Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Kuzbertovi. Prosím, pán poslanec Tahy - faktická poznámka.

Poslanec M. Tahy:

Musím reagovať na návrh pána poslanca Pridalu, ktorý navrhol zlikvidovať v článku III znenie § 41 odsek 2 druhú vetu, vrátane poznámky pod čiarou. Chcem ho upozorniť, že práve tým návrhom, ktorý máme v zákone, trošičku zrovnoprávňujeme tie školy. Jednoducho, štátne školy nemajú tie problémy, čo majú cirkevné školy. Zaujímavé by bolo porovnávať vlastné náklady na vyučovanie na jedného žiaka. Potom zistíme, že ak takéto opatrenia, ktoré navrhol pán Pridala, zavedieme do nášho právneho systému, zlikvidujeme súkromné a cirkevné školy, pluralitne školstvo, ale zároveň aj efektívnejšie vyučovanie. Toľko by som chcel povedať. Na jednu cirkevnú a súkromnú školu by Národná poisťovňa takto nedostala 658 tisíc korún, ale zaujímalo by ma, koľko prispieva štát na ostatné školy, na každú jednu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert a pán poslanec Gandi - faktické poznámky.

Poslanec T. Kuzbert:

Ešte raz sa hlásim. Zabudol som na jednu vec. Nie je tu guvernér Národnej banky Slovenska. Chcem sa spýtať pánov poslancov, ako budú hlasovať o návrhu pána Plesníka. Všetci rozumeli tomu, čo navrhol?

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert, práve preto som navrhol pánu poslancovi, aby dal svoje pozmeňovacie návrhy rozmnožiť a boli postúpené k dispozícii všetkým poslaneckým klubom. Predpokladám, že o pozmeňovacích návrhoch, ktoré odzneli k návrhu novely zákona o štátnom rozpočte, sa poslanecké kluby poradia, pretože o takých vážnych veciach nie je možné rozhodovať ad hoc.

Pán poslanec Gandi. Poslanec M. Gandi:

Chcel by som upozorniť pána Tahyho, že pravdepodobne sa nevyzná v školstve, keď niečo takého povie, ako povedal. Rozpočet štátnych škôl v plnení vlaňajšieho roka bolo 65 %

financií a na cirkevné školy 78 %, takže mali výhodnejšie podmienky ako mali štátne školy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gandimu. Pán poslanec Lauko

- faktická poznámka. Potom je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec P. Lauko:

Chcem pánu poslancovi Pridalovi aj pánu poslancovi Gandimu pripomenúť článok 42 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa v odseku 2 hovorí, že občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách. Neviem, či povolaním sú obidvaja poslanci pôvodne učitelia, ale chcel by som pripomenúť, že žiaci sú v cirkevných aj v štátnych školách rovnakí, to znamená, že štát aj ostatné inštitúcie by mali rovnakým metrom merať žiakov v jednej aj v druhej inštitúcii. Keď v štátnych školách sú oslobodení

- a bolo to schválené pri štátnom rozpočte na konci roka 1993 - od platenia Národnej poisťovni, tak je tu určitý nepomer voči cirkevným a súkromným školám. Takže, len toto by SOB chcel pripomenúť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Mám jednu informáciu o tom, ako sa pripravujú spoločné správy k niektorým zákonom. Až o 16. 00 hodine došli uznesenia výborov, takže, čo sa týka tabuľového zákona, na spracovanie spoločnej správy treba ešte počkať. Myslím si, že pani profesorka Tóthová mala vo svojom odhade pravdu.

Prosím, pani poslankyňa - faktická poznámka.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som nadviazala na to, čo ste hovorili. Osobne som sa bola pozrieť - nie sú dokončené, nieto rozmnožené. Prosila by som vás, aby ste boli taký láskavý, keďže bol predpoklad, že do 16. 00 hodiny má byť predložená príslušná písomná matéria, a je po hodine a aj po akademickej štvrťhodinke, keby ste z toho urobili konštatovanie a záver.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dnes tento zákon nemôže byť prerokovaný, i keď sme si to tak odhlasovali. A o tom, kedy ho zaradíme, budeme môcť rozhodnúť až vtedy, keď bude k dispozícii spoločná správa výborov.

Pán poslanec Dubovan - faktická poznámka. Poslanec K. Dubovan:

Ďakujem. Ešte na adresu svojich kolegov pána Pridalu, pána Gandiho a pána Lauku: V cirkevných školách pracuje 2, 5 t z celkového počtu pracovníkov v školstve, čiže to je okolo 3 100 pracovníkov. Myslím, že by bolo vhodné zvážiť, ako budú kolegovia poslanci a poslankyne hlasovať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem za faktické poznámky. Prosili, pán poslanec Ftáčnik - vystúpenie v rozprave.

Poslanec H. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

moje vystúpenie nadviaže na diskusiu o problematike škôl a školstva, aj keď k téme cirkevné a súkromné školy sa dostanem až v druhej časti svojho vystúpenia. V prvej časti zdanlivo odťažito, ale fakticky tiež budem hovoriť o veciach, ktoré súvisia s problematikou poistného, plnenia záväzkov škôl voči poisťovni.

Chcem povedať, a zopakovať skutočnosť, ktorú pravdepodobne všetci poznáte, že vláda Slovenskej republiky dňa 14. mája 1994 navrhla pri rozpracovaní zmeny zákona o štátnom rozpočte na rok 1994, teda zákona, ktorý práve teraz prerokúvané, zvýšiť výdavky kapitoly ministerstva školstva a vedy o 1, 2 mld. Sk na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so začiatkom školského roka, úhradu prevádzkových nákladov škôl a školských zariadení a krytie nákladov za nadčasovú prácu pedagogických pracovníkov vo výške 379 miliónov Sk. Pri rozpracovaní návrhu na zmenu zákona o štátnom rozpočte na rok 1994 navrhlo ministerstvo financií uhradiť poistné vo výške 38 % práve z tej sumy, ktorá má slúžiť na krytie nadčasovej práce, 379 miliónov korún na ťarchu prostriedkov kapitoly ministerstva školstva a vedy. Tento návrh znamená zníženie disponibilných prostriedkov kapitoly ministerstva školstva a vedy o 144 miliónov Sk, to znamená 38 t zo sumy 379 miliónov. Z pohľadu ministerstva školstva a vedy ide o zásadnú metodickú zmenu v spôsobe úhrady poistného za pracovníkov rezortu, pretože zo sumy 10 102 miliónov Sk, čo sú celkové mzdové prostriedky kapitoly ministerstva školstva a vedy, uhrádza poistné ministerstvo financií z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, a tak je to aj zapracované v platnom zákone o štátnom rozpočte, ktorý má číslo 352/1993 Z. z. Počas

rozpočtového roka by takto prišlo vlastne k metodickej zmene a úhrada poistného sa žiada z kapitoly ministerstva školstva, aj keď formálne sú veci usporiadané tak, že zvýšenie poistného je v kapitole Všeobecná pokladničná správa a zníženie sa premieta do kapitoly ministerstva školstva a vedy.

Dovolil by som si vás krátko informovať, ako zasiahne zníženie kapitoly ministerstva školstva a vedy o 144 miliónov Sk do možností riešenia problémovej situácie v školstve tak, ako bola predložená na rokovanie vlády 14. mája 1994. Zvýšenie výdavkov kapitoly pre školstvo o 1, 2 mld. Sk bolo schválené po viacerých racionalizačných opatreniach a prehodnotení celkovej potreby kapitoly. Pokiaľ by sa mala udržať úroveň finančného zabezpečenia školstva tak, ako bola v roku 1993, bolo by potrebné zvýšiť, rozpočet výdavkov kapitoly o 2, 3 mld Sk.

Prijatím racionalizačných opatrení zo strany ministerstva smerujúcich k zvýšeniu úhrad za stravovanie a ubytovanie a k obmedzeniu výdavkov napríklad na školy v prírode, sa potreba nevyhnutného zvýšenia dostala na hranicu 1, 8 mld Sk. Prijatím ďalších hospodárnych opatrení na úrovni školských správ a organizácií je možné dosiahnuť v priebehu roku ďalšie úspory. Tieto budú dosahované zvyšovaním naplnenosti tried vo všetkých typoch škôl a školských zariadení, obmedzením delenia tried pri vyučovaní jazykov a iných predmetov, zatváraním školských jedální, ktoré nedosahujú minimálnu kapacitu z ekonomického hľadiska, a presunom stravníkov do iných školských jedálni, vyraďovaním z prevádzky materských škôl, ktoré nedosahujú plné obsadenie kapacity, resp. ich navštevujú deti nepracujúcich rodičov, a poskytovaním náhradného umiestnenia v plne vyťažovaných materských školách.

Globálne prepočty na úrovni ministerstva školstva a vedy preukázali, že takýmito opatreniami by sa mohli znížiť

potrebné výdavky rezortu na 1, 2 mld. Sk bez toho, aby došlo k obmedzeniu práv rodičov a detí na poskytovanie určitých vzdelávacích a výchovných služieb. Akékoľvek ďalšie znižovanie výdavkov rezortu bude nutne znamenať reštrikcie obmedzujúce možnosť poskytnúť deťom stravovanie, predškolskú výchovu a mimoškolskú výchovu bez akejkoľvek náhrady. Pri priemernom náklade na jedno diéta v materskej škole vo výške 8 tisíc Sk ročne by to znamenalo napríklad zníženie počtu detí navštevujúcich materskú školu o 118 tisíc detí, t. j. 64 % celkových výkonov, ktoré produkujú alebo vytvárajú materské školy, alebo napríklad stratu stravovania v školských jedálňach pre približne 67 tisíc žiakov, t. j. 10, 7 % celkového počtu stravovaných.

Dovoľte mi teda v tejto súvislosti predniesť pozmeňovací návrh. Uvedomujem si, že predložený návrh rozpočtu, ktorý zvyšuje na jednej strane príjmy, na druhej strane výdavky, je zásadným spôsobom napätý, ale je mi jasné, že ak je hospodárenie rezortu napnuté takýmto spôsobom, ako som tu popísal, je potrebné situáciu riešiť. Dovolím si predniesť pozmeňovací návrh, aby sme v kapitole Všeobecná pokladničná správa znížili rezervy štátneho rozpočtu z položky, ktorá je určená na presuny kompetencií a nepredvídané udalosti o 100 miliónov Sk a presunuli tieto prostriedky do kapitoly ministerstva školstva a vedy. Zdôvodnenie som tu povedal i popísal zhruba racionalizačné opatrenia, ktoré robil, robí a zrejme aj bude musieť urobiť rezort školstva, aby školstvo aspoň v minimálnej miere mohlo prežiť.

Myslím si totiž, a vychádzam i z diskusie, ktorá prebehla v masmédiách, že poskytnutie zhruba 1, 2 mld. Sk rezortu školstva nezachráni, resp. nezlepší zásadným spôsobom postavenie škôl a školských zaradení, ale ich vlastne dostane na akúsi minimálnu úroveň prežitia, ktorá je potrebná na to, aby sme nemuseli redukovať aj veci, resp. služby, ktoré školstvo poskytuje, a činnosti, ktoré poskytuje, ktoré by

sme už potom, povedzme v budúcom roku, ak by rozpočtové možnosti boli o čosi štedrejšie, nemohli vlastne vrátiť, naspäť, pretože príslušné zariadenia, školy a podobne už nemusia existovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik, dovolím si prerušiť vaše vystúpenie, a to preto, aby som privítal predstaviteľov Zahraničného výboru Parlamentu Ruskej federácie na čele s jeho predsedom, pánom Podoprigorom. /Potlesk. /

Ďakujem. Môžeme pokračovať. Poslanec H. Ftáčnik:

V tejto súvislosti si neodpustím už len jednu poznámku. Ak tu zazneli náreky nad predloženým návrhom zákona najmä z tejto časti poslaneckej snemovne, zaregistroval som v tlači, že existovali nejaké tajné plány, alebo tajné možnosti, ktorým sa malo zrejme po marci 1994 pridať rezortu školstva zhruba 1, 2 až 1, 3 mld. Sk, pretože vraj pri schvaľovaní rozpočtu už bolo jasné, že prostriedky kapitoly, tak ako boli schválené v spomínanom zákone, nebudú stačiť. Nikto zo spomínaných poslancov a politických činiteľov, ktorí tieto informácie zverejnili, v tlači nešpecifikoval, odkiaľ sa teda mali zobrať prostriedky. A ak by ešte takáto možnosť existovala, bolo by dobré, keby s ňou niekto vystúpil a navrhol, aby sa krylo 1, 3 mld. Sk z iných prostriedkov, a mohli by sme potom tie prostriedky štátneho rozpočtu venovať na potrebnejšie veci. Zatiaľ som takýto návrh nepočul, a preto si myslím, že predložený návrh zákona rieši a bude musieť riešiť rozpočtové ťažkosti rezortu školstva, resp. zabrániť jeho kolapsu.

Dovoľte teraz dve krátke poznámky k diskusii, ktorá sa tu odvinula predtým k otázke platenia, resp. neplatenia poistného zo strany cirkevných a súkromných škôl.

Mám tu k dispozícii list, ktorý napísal monsignore Rudolf Baláž, predseda Konferencie biskupov Slovenska predsedovi vlády v tejto veci, v ktorej sa odvoláva na to, že hospodárske zabezpečenie cirkví v roku 1994 bolo výrazne znížené oproti roku 1993, a teda je veľmi naliehavé a potrebné riešiť, otázku financovania cirkevných škôl, a predovšetkým ich najvážnejšieho problému, ktorým je platenie poistného a príspevku do príslušných fondov. Tento list sa ďalej odvoláva na uznesenie vlády Slovenskej republiky z 3. júna 1992 o vytváraní nových ekonomických podmienok, teda koncepcie utvárania nových ekonomických podmienok pre činnosť, cirkví a náboženských spoločností, ktorú uznesením číslo 509 schválila vláda. Jedným z kľúčových princípov koncepcie sú rovnaké podmienky pre rovnakú činnosť. Z tohto zrejme vychádzal aj navrhovateľ, teda vláda Slovenskej republiky, keď vložila do zákona, ktorý práve prerokúvame, článok III, v ktorom majú byt oslobodené cirkevné a súkromné školy od platenia poistného.

Chcem ale povedať, že v spomínanom liste monsignora Baláža predsedovi vlády Jozefovi Moravčíkovi sa nespomína závažná skutočnosť, ktorá sa odohrala v tomto parlamente v druhej polovici minulého roku, a to bolo schválenie zákona o vrátení majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Rozpočet cirkví a náboženských spoločností na rok 1994 sa znížil preto, že sa vychádzalo z toho, že týmto zákonom sa poskytli cirkvám hmotné statky, z ktorých je možné získať výnosy potrebné na zabezpečenie činnosti cirkvi, aspoň sčasti, pretože je to nábehový rok 1994, a postupne sa predpokladá - aspoň takto sme to vtedy počuli - znižovanie prostriedkov štátu, ktoré bude poskytovať na činnosť cirkví a náboženských spoločností, pretože budú môcť sebestačnejšie hospodariť z majetku. Ktoré týmto zákonom dostali. Na to chcem teda upozorniť, že tento zákon nemohol byt známy vláde Slovenskej republiky 3. júna 1992, keď v tejto koncepcii hovorila o utváraní nových ekonomických podmienok pre činnosť cirkví a náboženských spoločností.

Čo sa týka rovnakých podmienok pre rovnakú činnosť, chcem povedať, nasledovnú skutočnosť: Ak máme štátne školy, ako som už povedal v prvej časti svojho príspevku, štát platí poistné za zamestnancov štátnych škôl, a to z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Nie je teda pravdcu, že neplatí, že by boli nejakým spôsobom oslobodené, pretože ťažko by potom chcel štátny rozpočet 144 miliónov z kapitoly ako odvod zo mzdových prostriedkov, ktoré dostane rezort školstva za nadčasovú prácu.

Ďalším problémom je to, že predložený návrh v článku III je legislatívne vlastne nevykonateľný, pretože sa v tomto článku hovorí o tom, že ak je zamestnancom cirkevnej a súkromnej školy. Neviem, či poznáte učiteľa, ktorý je súčasne zamestnancom cirkevnej aj súkromnej školy. Keby tam bolo slovíčko "alebo", zrejme zmysel by bol iný, ale ak je tam slovíčko "a", takíto zamestnanci fakticky neexistujú. Čiže článok III v tejto podobe, ako je predložený, je v zásade nevykonateľný. Ak chcel niekto dosiahnuť, zrovnoprávnenie cirkevných, súkromných a štátnych škôl v tom zmysle, že budú platiť, pre ne rovnaké podmienky, zrejme bolo treba navrhnúť také legislatívne riešenie, aby poistné za tieto cirkevné a súkromné školy zaplatil štát, tak ako to robí za štátne školy, pretože vtedy by bolí ich zamestnanci riadne poistení, ale bola by tu rovnoprávnosť - povedzme - do jedného roku, teda do konca roku, ako je to navrhnuté v tomto zákone.

Ale v tejto podobe sa konštatuje dokonca aj v dôvodovej správe, ktorá je predložená k tomuto zákonu, že zamestnanci

cirkevných a súkromných škôl, ak by sme toto prijali, nebudú riadne poistení. Budú poistení iba čiastočne tou častou poistného, ktoré platia ako zamestnanci, ale zamestnávateľ by za nich poistné neplatil, teda neboli by poistení ako všetci ostatní občania, boli by teda istým spôsobom diskriminovaní. Nemôžem to inak povedať, ale toto chceme vlastne urobiť, ak prijmeme článok III.

Pán poslanec Pridala navrhol legislatívne riešenie vypustiť odtiaľ slová "cirkevné školy". Ja si myslím, že treba vypustiť, celý článok III. Ako ma pán poslanec informuje, navrhol vypustiť celý článok III. Ak je to pravda, nebudem už predkladať, pozmeňovací návrh ja, a navrhujem, aby ste podporili túto zmenu, pretože nie je naozaj legislatívnym riešením problému, o ktorom sa tu hovorilo.

Krátko zopakujem: Cirkev už má prostriedky z hľadiska vráteného majetku na to, aby pokryla fungovanie cirkevných škôl. Nakoľko sama sa stala ich zriaďovateľom, nemôže si nárokovať, rovnaké postavenie ako štát. Urobila to celkom dobrovoľne, z vlastného rozhodnutia zriadila školy. Ak má problémy s platením poistného, je potrebné riešiť vec inak, to znamená krytím zo štátneho rozpočtu, tak ako to robia štátne školy, ale predložené riešenie ide vlastne proti zamestnancom cirkevných a súkromných škôl, pretože naviac je legislatívne nevykonateľné. Takže navrhujem, aby sme podporili návrh pána poslanca Pridalu a riešili tento problém zrejme nejakým iným spôsobom.

Ďakujem za vašu pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Kolegyne a kolegovia, kto sa ďalej hlási do rozpravy? Prosím, pán poslanec Dubovan.

Poslanec K. Dubovan:

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, vážený pán minister,

vzhľadom na to, že nárok na uplatnenie vrátenia majetku cirkvám platí do konca roku, cirkvám majetky neboli vrátené, teda cirkvi nemôžu platiť tak, ako sa spomínalo. Ale zákonom 159 z 9. júla 1993 sa presne to isté udialo, to je článok III ods. 4 - v § 41 ods. l sa na konci pripája táto veta: "Ak je zamestnávateľom štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia a cirkevná škola, neplatia v roku 1993 poistné. " čiže, minulý rok to bolo možné schváliť, tohoto roku nie. Dávam pozmeňovací návrh, aby v článku III § 41 ods. l druhá veta vrátane poznámky pod čiarou znela: "Ak je zamestnávateľom cirkevná škola26c/ alebo súkromná škola... atď., tak ako je to ďalej aj s tým odkazom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Dubovanovi. Prosím kolegyne, kolegovia, kto sa ešte hlási do rozpravy? Faktické poznámky - pán poslanec Lauko a potom pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec P. Lauko:

Budem sa snažiť byť vo vecnej rovine a chcem trošku oponovať pánu poslancovi Ftáčnikovi v tom zmysle, že ako poslanec sám veľmi dobre vie, koľko má kapitola Všeobecná pokladničná správa v rozpočte na tento rok. De facto za štátne školy štát neplatí, pretože tá suma je taká nízka. Inými slovami povedané štátne školy neplatia. Z tejto argumentácie vychádzam. Ináč by museli zaplatiť, keby mali platiť ako iní zamestnávatelia, 3, 2 miliardy Sk, keďže tak, ako povedal kolega Dubovan, cirkevné školy tvoria také a také percento. Čiže štátne školy ako zamestnávatelia de facto neplatia. Považujem to za takú nejakú vágnu argumentáciu, pretože vo Všeobecnej pokladničnej správe je ešte aj kopa iného.

A po druhé - bol tu zdôvodnený finančný nárok na rozpočet 71 miliónov. Nechcem porovnávať, váš návrh, pán poslanec Ftáčnik, a návrh pána poslanca Jakuša pri rodinných prídavkoch, kedy sa nárok na štátny rozpočet zvýšil o 200 miliónov jedným pozmeňovacím návrhom. A tu je 103 organizácií, ktoré, ako to povedal kolega Dubovan, keďže im ešte nebol vrátený žiadny cirkevný majetok, de facto na to nemajú a je to zároveň svojím spôsobom aj diskriminácia. Preto bol navrhnutý takýto spôsob a dúfam, že tak ako ho navrhol kolega Dubovan, tým "alebo" sa tento problém vyrieši a bude to pravdepodobne správne aj po legislatívnej stránke.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Laukovi. Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec H. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, dovolím si krátko zareagovať, na pána poslanca Dubovana, na jeho vystúpenie z rozpravy aj na dva argumenty, ktoré predniesol pán poslanec Lauko. Tu bolo povedané, že do konca roku platí zákon. Zákon o vrátení majetku cirkvám, samozrejme, bude platiť, ďalej, ale pokiaľ ma pamäť, neklame, je tam ročná lehota dokedy cirkvi môžu požiadať, o vrátenie majetku, a táto ročná lehota uplynie koncom tohto roku, zrejme už niektoré o to požiadali. Ale zníženie rozpočtu na tento rok odsúhlasila vláda Slovenskej republiky v návrhu, ktorý sme tu predkladali v decembri s vedomím, že tento zákon už platí, že bude fungovať a pôsobiť, už v tomto roku, vlastne počas celého roku až do toho ročného obdobia, dokedy je možné požiadať, o vydanie majetku. To, či pôsobí alebo nepôsobí, je vec diskusie, ale ten zákon takto bol schválený.

Čo sa týka argumentácie, že štátne školy neplatia, to by potom štát vôbec neplatil, pán poslanec. Ale štát platí. Síce minimálne, možno povedať až smiešne poistné, za všetkých svojich zamestnancov, ale to schválil tento parlament v decembri, keď schválil rozpočet. Štát si umelo znížil svoje záväzky voči Národnej poisťovni za všetkých svojich zamestnancov, včítane učiteľov. To priznávam, ale to urobil parlament vedome, pretože štát si vtedy spočítal, že nemá na to, aby platil plné čiastky, ktoré stanovuje zákon číslo 7 o Národnej poisťovni, a preto si tento príspevok znížil, ale platí, a platí aj za zamestnancov štátnych škôl. To znamená, že argumentácia, že štátne školy neplatia, tu nie je namieste.

čo sa týka nárokov na štátny rozpočet, nechcel by som tu diskutovať o nárokoch, ktoré tu priniesol návrh - povedzme - na odpustenie platenia poistného podnikateľmi, keď už teda hovoríme o tomto, ale z hľadiska riešenia rodinných prídavkov kolega Jakuš a ja sme informovali, že v tohtoročnom rozpočte štátny rozpočet počíta so zvýšením nárokov na rodinné prídavky, aj keď je nám všetkým jasné, a myslím, že to veľmi vecne povedala pani poslankyňa Bartošíková, že sú tu ďalšie riziká štátneho rozpočtu v tomto roku, ktoré sa môžu ukázať ako zradné, na ktorých sa štátny rozpočet môže pokĺznuť, ale práve na túto sumu štátny rozpočet vo svojich výdavkoch počíta, tak je to uvedené v dôvodové] správe k návrhu zákona, ktorý práve teraz prerokúvame.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Ešte raz pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

Poslanec P. Lauko:

Chcel by som mať dve poznámky. Jednak by som chcel povedať, že sme prijali na konci roku taký zákon o rozpočte, samozrejme tí, čo zaň hlasovali a tým teda parlament - poviem vám príklad. Za môjho syna platí štát desatinu príspevku z príspevku mojej manželky, ktorá je domáca a ktorá platí približne 350 korún. Ja z môjho platu platím za manželku, ktorá je domáca, 350 korún, ale štát platí za môjho syna 35 korún. Takýto zákon sme prijali na konci roku. Takže argumentovať, pán poslanec, takýmto zákonom o rozpočte, je na úvahu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Jakuš - faktická poznámka. Poslanec J. Jakuš:

Pán poslanec Lauko, nepovažujem za správne, že sme selektovali určité skupiny pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na platenie do poisťovne tak, ako sme to selektovali, ale nemôžeme v tejto selekcii pokračovať. Už ako lekár to sám chápete, že keď budeme pokračovať, v tejto selekcii, keď sme jednému dali možnosť, neplatiť, teraz dáme ďalšiemu, už sme to napríklad urobili schválením predĺženia výnimky platenia podnikateľom, kde sme si vyrobili sekeru 1, 5 miliardy, niektorí hovoria až o 2, 0 miliardách, teraz je tam ďalšia požiadavka na súkromné a cirkevné školy, a možno na ďalšom pléne by mohla prísť ďalšia výnimka.

Pýtam sa, z čoho má potom fungovať poisťovňa? A cez ňu má fungovať napríklad zdravotníctvo. Tak nepokračujme v chybách, ktoré sme urobili, a teraz nevieme ako o nich. A ešte teraz budeme na to nabaľovať ďalšie chyby?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Jakušovi. Ďalšie faktické poznámky - pán poslanec Javorský, potom pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec F. Javorský:

Chcel by som zareagovať, na tú časť vystúpenia pána poslanca Ftáčnika, ale aj na dosť rozšírený názor či predstavu o tom, že tým, že sme zo zákona vrátili majetok cirkvám, už tohoto roku by mali byť z toho titulu ekonomicky sebestačné. Myslím, že už pri prerokovaní zákona o navrátení majetku cirkvám sme hovorili o tom, že potrvá najmenej tri roky než cirkev bude mat prvé úžitky z navrátenia majetku, čiže dovtedy sa bude pozerať na potreby činností cirkví z tohoto pohľadu. Myslím si, že keď tu ide konkrétne c finančné požiadavky a keď to chceme používať ako argument, mal by pán Ftáčnik v tomto prípade už vedieť, akým majetkom cirkev k tomuto termínu disponuje. Ináč je to vlastne zavádzajúce a je to reč o ničom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

zákon o školskej sústave hovorí o rovnoprávnosti všetkých typov škôl. Toto ustanovenie zákona má svoju logiku v tom, že štátom registrované školy poskytujú základné alebo dokonca stredné vzdelanie, ktoré podlieha štátnej kontrole čo do rozsahu aj čo do kvality. Z toho hľadiska majú takéto školy nárok na rovnaký prístup štátu voči nim, tým viac, že tieto školy sa ukázali už aj za pomerne krátkej doby svojej existencie ako obohatenie školského systému na Slovensku. Rodičia a žiaci, ktorí ich navštevujú, prejavujú o tieto školy záujem. Počet prihlásených žiakov napríklad do cirkevných škôl aj pre budúci školský rok presahuje kapacity školských budov, ktoré sú k dispozícii cirkevným školám. To znamená z hľadiska rovnakého prístupu k žiakom, k týmto školám, a nakoniec aj k občanom, ktorí posielajú tieto deti do týchto škôl, že je plne oprávnené, aby cirkevné školy mali rovnaké právne postavenie pokiaľ ide o platenie príspevkov do Národnej poisťovne ako majú štátne školy. Koniec-koncov, ak by žiaci, ktorí navštevujú cirkevné školy, nenavštevovali tieto cirkevné školy, budú navštevovať štátne školy, keďže ide o povinnú školskú dochádzku.

Cirkevné školy už aj doteraz podlá informácií, ktoré mám, dostávajú nižšiu finančnú dotáciu zo strany štátu, ako dostávajú štátne školy. Napriek tonu existujú a prežívajú, ale ak by k tomu pribudlo to, že by museli platiť príspevok do Národnej poisťovne, znamenalo by to ich finančnú likvidáciu. Z toho hľadiska vláda rozhodla správne, keď zaradila toto ustanovenie do návrhu novely štátneho rozpočtu tak, že cirkevné školy nebudú musieť platiť tento príspevok rovnako, ako neplatia tieto príspevky štátne školy. Je to plne odôvodnené zákonom aj potrebami školstva na Slovensku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu Čarnogurskému. Prosím, pani poslankyňa Draxlerová.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Pán predsedajúci, chcela by som upozorniť, že ústava v článku 42 ods. 2 hovorí: "Občania majú právo na bezplatné vzdelávanie v základných školách, stredných školách, podlá schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách. " Myslím, že celý tento problém vznikol z toho, že doteraz nie je vyriešené, čo vlastne vynakladá štát na vzdelávanie, a preto musí ministerstvo školstva a vedy spraviť vyhlášku, kde bude presne určené koľko pripadá na žiaka, na jeho vzdelávanie, a koľko je na ostatné potreby. Potom sa budú dať riešiť, aj súkromné, aj cirkevné školy. Ale musíte uznať, aj vy, že na týchto školách učia takí istí učitelia ako na štátnych a nemôžeme medzi nimi robiť rozdiel. Takisto každé vzdelanie musia poskytovať bezplatne. Prosím, keď budú prijaté tieto zákony alebo vyhlášky o financovaní, keď bude cirkvi vrátený majetok, z ktorého bude mat svoje financie a bude môcť prispievať, na svoje ustanovizne, potom môžeme súhlasiť aj s tým, že títo učitelia budú v plnej miere tých 30 % platiť do poisťovne, ale prikláňam sa k návrhu, ktorý predložil pán minister, aby do roku 1994 bolo toto odpustené súkromným a cirkevným školám.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Myslím, že to, čo povedal pán poslanec Pridala, smerovalo k technike riešenia toho problému a túto diskusiu zatiaľ faktické poznámky vlastne obchádzajú.

Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

I napriek tomu, že je to trošku bočný problém, predsa len musím reagovať, pretože niekoľkokrát zaznel v tomto parlamente demagogicky. Pán poslanec Jakuš spomenul tiež problém, akú sekeru si vyrobil štát tým, že odpustil živnostníkom platiť poplatky do poistných fondov. Myslím si, že je to veľmi zavádzajúca záležitosť. Programové vyhlásenie bývalej vlády, aj tej predchádzajúcej, aj tej terajšej, hovorí o tom, ako bude tento štát podporovať vytvorenie stredného stavu, malých a stredných podnikateľov. Zatiaľ urobil len to, že ich zaťažoval stále väčšími a väčšími odvodovými povinnosťami. A môžem povedať, že keby nebola vlani prijatá novela zákona číslo 7, deštruktívny proces a likvidácia živnostníkov by bola pokračovala. Do tej doby, kým sa podarilo novelu prijať, prakticky ten systém zlikvidoval stotisíc živnostníkov. A to je sekera. Títo ľudia neodvádzajú daň z príjmu, čo by bolo podstatne viac ako sa dnes sa hovorí, akú sekeru vytvoril štát, že odpustil platiť poplatky do týchto fondov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu Tahymu. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Chcem zareagovať krátkou faktickou poznámkou. Možno som bol zle pochopený, ak niekto pochopil moje slová tak, že si myslím, že keď sme cirkvi vrátili majetok, už jej nemáme dávať žiadne prostriedky a nemáme podporovať jej. činnosť. Ak

si dobre pamätáte na dôvodovú správu k zákonu o vrátení majetku cirkvám, hovorilo sa o postupnom znižovaní prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu cirkví a náboženských spoločnosti, čo vyplýva z toho, že majetok hneď v prvom roku ťažko môže prinášať, také efekty, aby nahradil podporu štátu v plnom rozsahu. To sa presne stalo v štátnom rozpočte roku 1994, zrejme sa to bude diať aj v nasledujúcich rokoch, čiže je mi jasné zrejme tak ako vám, že efekty toho zákona sú na dlhšie obdobie, minimálne na päťročné obdobie, takže nemôžu pôsobiť hneď v prvom roku.

čo sa týka rovnoprávnosti škôl, mám pocit, že tu chceme vlastne presvedčiť sami seba, že všetky školy sú rovnaké. Nie je to pravda. Školský zákon číslo 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov, najmä zákona číslo 171/1990 Zb., hovorí o rovnoprávnosti vzdelania na týchto školách, to znamená toho produktu, čo získam na tej škole, či na cirkevnej, súkromnej alebo štátnej. Štát garantuje žiakovi, že vzdelanie bude ponímať rovnako. O tom hovorí, myslím, § 58 školského zákona. Prejavilo sa to napríklad aj v takej maličkosti, že sa teraz žiadalo, aby vysvedčenia na cirkevných školách mali štátny znak. Pamätám sa, že cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré zriaďovali cirkevné školy, toto najprv odmietali, teda chceli mat svoje vlastné vysvedčenia. Dnes sa vrátili k logickej forme, že ak vzdelanie má mat rovnakú cenu, rovnakú váhu, má byt ohodnotené aj rovnakým vysvedčením, na ktorom bude štátny znak, teda štátom garantovaná rovnoprávnosť vzdelania na všetkých typoch škôl. Ak by tie školy mali byť rovnoprávne aj vo všetkých ostatných veciach, načo by sme potom zriaďovali tie školy?

Štátne školy sú štátne preto, že ich zriaďuje štát a všetko na nich garantuje štát. Cirkevné školy zriaďuje cirkev, časť nákladov - a to značnú, okolo 80 %, ako to tu už povedal jeden môj predrečník - garantuje štát a na ostatné prispieva cirkev. U súkromných škôl to zriaďuje súkromník

a prispievajú na to rodičia. To je ich dobrovoľné rozhodnutie, že dajú diéta to tejto školy. Ak by ho dali do štátnej, štát by sa s tým musel vysporiadať, pretože podlá ústavy musí garantovať právo dieťaťa navštevovať školu, a to bezplatne. Takže hranice rovnoprávnosti sú zákonmi dané troska iným spôsobom, ako tu bolo povedané.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Pán poslanec Kvasnička.

Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

treba si uvedomiť jednu dôležitú súvislosť alebo určité následky, ktoré takéto postoje a takéto tendencie vyvolávajú v nasej spoločnosti. Vieme, že veriaci ľudia sú s takýmito tendenciami a takýmito postojmi nespokojní. Takisto i cirkevná hierarchia. Týmto spôsobom sa zasieva semeno nesváru medzi veriacich a tých, ktorí presadzujú takéto tendencie. Je to politicky neúnosné, vedie to k destabilite štátu. Prosím vás, myslite i na takéto dôsledky.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kvasnička, myslím si, že pán poslanec Pridala upozornil na to, že navrhovaná technika riešenia ide vlastne do stratená, a myslím si, že sa tu úspešne darí ten problém zideologizovať. Hľadajme technické riešenie, ktoré

pomôže žiakom aj rodičom cirkevných škôl. Myslím, že o to v tejto diskusii ide a k tomu by mali smerovať aj faktické poznámky.

Prosím, pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Ospravedlňujem sa, nebude to celkom konkrétne k tomuto problému, ale musím zareagovať na pána poslanca Tahyho v ton zmysle, že schválený štátny rozpočet predpokladal príjem do Národnej poisťovne v určitej čiastke i za súkromných podnikateľov, s tým, že do pol roka sa bude vypočítavať z minimálnej mzdy a od pol roka sa bude vypočítavať zo skutočne vykázaného zisku. Počítalo sa s priemerom, že u podnikateľa sa bude vypočítavať zo 7 500 korún mesačnej mzdy. Tým, že sme schválili novelizáciu, ktorú sme schválili - myslím si, že nie je žiadna demogógia v tom, čo som tu prezentoval - sme to vlastne predĺžili, že ideme z minimálnej mzdy, že nejdeme z tých 7 500 korún, z ktorých by bol vyšší odvod. Pri napočítaní počtu podnikateľov a násobku, koľko by boli mali zaplatiť z tých 7 500 korún, vyšiel tým, ktorí tomu rozumejú a ktorí dokážu spočítať, zhruba 1, 5 miliardový deficit, s ktorým tento štátny rozpočet počítal, že sa dostane do Národnej poisťovne. Národná poisťovňa je garantovaná štátnym rozpočtom, a keď sa to tam nedostane, je mi ľúto, ale je to sekera, ktorá sa môže na konci roku prejaviť dlhom 1, 5 mld.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Jakušovi. Pán poslanec Chamula, potom pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vyjadriť svoj názor, čo sa týka vystúpenia pána Ftáčnika. Myslím si, že rodičia detí, či už v štátnej alebo cirkevnej škole, sú rovnako daňovými poplatníkmi, a preto majú nárok na rovnaký príspevok od štátu. Rozdiel je už v tom, keď štát prispieva viac alebo menej na fungovanie štruktúry cirkví. To je jasné, že cirkvi bol čiastočne vrátený majetok, takže z tohto vlastne tam prislúcha určitý finančný obnos. Ale ešte raz

- vnáša to nepokoj medzi týchto ľudí v ton zmysle, že skutočne je jedno, či žiak chodí do cirkevnej alebo štátnej školy, jeho rodič je rovnako daňovým poplatníkom. To znamená, že má rovnaký nárok.

V druhej časti by som chcel upozorniť na to, že boli tu spomínané určité racionalizačné opatrenia. Myslím si a som o tom presvedčený, že v školstve je minimum racionalizačných opatrení. Bohužiaľ, ministerstvo školstva nemá na tom záujem. Môžem predložiť dokumenty o tom, že - poviem príklad

- na odbore školstva bývalého krajského národného výboru bolo 30 až 32 pracovníkov školstva. Dnes na školskej správe 2 - nebudem menovať. - je 54 pracovníkov. A takto by sme mohli pokračovať ďalej cez rôzne inštitúcie, ktoré vlastne sú len preto, že existujú, ale ich produktivita je veľmi nízka.

Školstvo a ministerstvo školstva by malo predovšetkým pristúpiť naozaj k racionalizačným opatreniam, ktoré by potom viedli k určitej úspore čo sa týka štátneho rozpočtu, a potom pristúpiť a žiadať zo štátnej pokladnice peniaze. Bez toho to považujem naozaj za politickú propagandu a nič viac. A ešte som nehovoril o tom, koľko peňazí ide do vody v učňovskom školstve. Myslím si, že toto by malo predchádzať.

tomu, a potom by vlastne bolo opodstatnené to, že školstvo toľko a toľko prostriedkov žiada zo štátneho rozpočtu.

Ďakujem. Podpredseda MR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Chamulovi. Pán poslanec Čarnogurský, potom pár poslanec Gazdík - faktické poznámky.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, za klub KDH žiadam 30-minútovú prestávku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, chcel som prísť s iným návrhom vzhľadom na to, aká zložitá je problematika rozpočtu. Do diskusie je prihlásený ešte pán poslanec Slota. Aby sme racionálne využili čas, chcel by som dať ctenému parlamentu návrh, že všetky pozmeňovacie návrhy k novele zákona o štátnom rozpočte budú dnes do 19. 00 hodiny rozdané poslancom resp. aspoň šéfom Poslaneckých klubov. Mali by sme sa o týchto pozmeňovacích návrhoch poradiť dnes večer, zajtra ráno, aby sme nezabíjali čas. Mohli by sme teda po vystúpení pána ministra Filkusa a po uzavretí rozpravy prerušiť rokovanie o tomto bode. Mohli by sme urobiť voľby, ktoré máme pred sebou, to znamená voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku a člena Radý Slovenskej televízie. Myslím, že by nám vyšiel čas ešte aj na návrh zákona o sociálnom zabezpečení. Ráno by sme mohli začať hlasovaním a dohodli by sme sa zajtra aj o tom, ako bude s tabuľkovým zákonom. Pán poslanec Čarnogurský, bolo by to riešenie?

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, súhlasil by som s tým, ale jedine s takou modifikáciou, že nemôže byť uzavretá rozprava. To znamená, že nebola by uzavretá rozprava a zajtra by mohla pokračovať, ak by bolo treba.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dobre, nie som proti tomu. Samozrejme, to nie je moja záležitosť, ak by parlament súhlasil s takýmto riešením. Navrhujem, aby ešte svoju faktickú poznámku vyslovil pán poslanec Gazdík, potom by som dal slovo pánu poslancovi Slotoví. Vystúpil by pán minister financií so svojimi poznámkami k diskusií, ktorá odznela. Prerušili by sme rokovanie a zajtra by sme hlasovali o týchto veciach s tým, že rozprava by nebola uzavretá.

Prosím, pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík:

chcel som sa prihlásiť za klub nezávislých poslancov k žiadosti pána Čarnogurského. Akceptujeme takto dohodnuté poznámky.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, dám slovo pánu poslancovi Slotovi a potom pánu ministrovi.

Poslanec J. Slota:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne,

štátny rozpočet zohráva rozhodujúcu úlohu pri zabezpečení finančných potrieb štátu, jednotlivých rezortov, obcí, miest a občanov. V súvislosti so zdôvodňovaním návrhov zákonov o spotrebnej dani minister financií pán Filkus zdôraznil, že účelom predkladaných návrhov zákona o spotrebnej dani a dani z pridanej hodnoty je získať príjmy do štátneho rozpočtu vo výške 3 miliardy Sk, z ktorých sa majú kryť zvýšené výdavky na zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo a ďalšie potreby v národnom hospodárstve. Uvedený postup je v súlade aj s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 370 z 22. decembra 1993 bod C písmeno 3, kde Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky po uplynutí I. štvrťroku 1994 vyhodnotiť čerpanie štátneho rozpočtu a navrhnúť Národnej rade príslušné úpravy rozpočtových kapitol.

V danej súvislosti nás prekvapuje, že úprava príslušných kapitol štátneho rozpočtu znamená krátenie rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky o 500 miliónov Sk, čo predstavuje z pôvodného schváleného rozpočtu 10, 4 miliardy. Je to krátenie o 4, 8 %. Navonok je to nízke percento, treba si však uvedomiť, čo sa za ním skrýva. Armádu Slovenskej republiky a rezort obrany Slovenskej republiky v súvislosti s prípravou rozpočtu charakterizujem ako mimoriadne disciplinovaný rezort, ktorý rešpektuje zásady rozpočtovej disciplíny. Prečo to hovorím?

Ministerstvo obrany ja jedným z rezortov, ktorý sa formuje v súvislosti so suverenitou Slovenskej republiky v záujme zabezpečenia obranyschopnosti a zvrchovanosti nášho štátu. Aj návrh rozpočtu zohľadňoval ekonomické možnosti a sociálne podmienky, pretože požiadavky rezortu boli vyššie o 13, 2 miliardy Sk, ako schválený rozpočet. V rozpočte na rok 1994 neboli zahrnuté nezabezpečené úlohy vo výške 2, 6 miliardy Sk, odvody do poistných fondov 1, 3 miliardy Sk a rozvojové programy vo výške 3, 5 miliardy Sk, okrem bežných prevádzkových výdavkov vojenských útvarov.

Výbor Národnej rady rešpektoval schválený rozpočet 10, 4 miliardy s tým, že tento zabezpečuje základný výcvik vojsk do stupňa rota - to zdôrazňujem, myslím si, že všetci vojaci, aj v zálohe, si uvedomujú, aké je to obrovské obmedzenie - a kryje základné potreby vojsk. Schválený rozpočet nevytvára podmienky pre materiálne doplnenie vojsk, uchovanie schopnosti podnikov pre špeciálnu výrobu, zabezpečenie údržby a opráv techniky, ubytovacích a stravovacích objektov a materiálu. Na investície vyčlenil len 1, 160 miliardy Sk, ktorým sa rieši len havarijný stav objektov. Zdôrazňujem, že uvedené investície budú predovšetkým kryt neuhradené investičné dodávky z roku 1993, ukončenie rozostavaných stavieb a obstaranie bytov pre vojakov v dôsledku redislokácie vojsk.

V návrhu na zmenu rozpočtu sa predkladá zníženie uvedenej čiastky o 300 miliónov Sk, čo je viac ako jedna štvrtina. Teda je to de facto ohrozenie neexistujúcej investičnej výstavby, ktorá je v ubytovacej a stravovacej základni už dnes v havarijnom stave. Dokumentuje to poznanie poslancov výboru z viacerých poslaneckých prieskumov. Na neinvestičné výdavky bolo rozpočtované 9, 24 miliardy Sk, krátenie rozpočtu predstavuje len 200 miliónov. Čo sa opäť za uvedenými číslami skrýva? Sú v tom zahrnuté dávky nemocenského a dôchodkového poistenia vo výške 1, 2 miliardy, ktoré v roku 1993 boli hradené Národnou poisťovňou, financovanie jednotky UNPROFOR cez l miliardu Sk, jej materiálne vystrojenie

i technické vybavenie. Tieto prostriedky nám OSN bude refundovať následne, aj to je vo hviezdach kedy a v akej výške. V súčasnosti je táto organizácia insolventná a dlhuje nám asi 810 miliónov Sk.

V súvislosti so schválením štátneho rozpočtu bolo uznesením Národnej rady schválené zabezpečiť, z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa prostriedky na štátnu športovú reprezentáciu 30 miliónov, sanačné práce vo vojenských priestoroch po bývalej Sovietskej armáde - konkrétne čiastka uvedená nebola, ale v rozprave sa hovorilo o 160 miliónoch Sk. Dokumentuje to aj uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 48 z 21. 1. 1994. Problém je opäť v tom, že prostriedky na športovú reprezentáciu 30 miliónov predstavujú účelovo viazané prostriedky, ale z rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky a z vyčlenených prostriedkov na sanačné práce v záujme ochrany životného prostredia sa v rozpočte neuvažovalo vôbec. Teda z čoho majú byt kryté, keď doteraz na tento účel sa vynaložilo cca pár miliónov korún? A keď sa v prácach nebude pokračovať, sú samoúčelné, pretože skutočne to boli zbytočne vyhodené milióny, keď sa to neukončí kompletne.

Zo skúseností rozpočtového hospodárenia ministerstva obrany za rok 1993 vyplývajú tieto skutočnosti:

Po prvé - ak je rozpočet ministerstva obrany v roku 1994 vyšší o 2, 2 miliardy Sk oproti roku 1993, reálne však nezodpovedá ani skutočným výdavkom za rok 1993, pretože nad rámec schváleného rozpočtu v roku 1994 ministerstvo obrany využívalo materiálne zásoby v hodnote 4 miliárd z rozdelenia federálnej armády a použilo vlastné, tzv. nedotknuteľné zásoby v hodnote 1, 8 miliardy na UNPROFOR. Sociálne a nemocenské poistenie bolo hradené mimo rozpočtovej kapitoly rezortu obrany.

Po druhé - z uvedeného vyplýva, že skutočné potreby armády v roku 1993 boli 14, 1 miliardy Sk korún a tento dlh sa presúva do roku 1994. Schválený rozpočet vo vzťahu k potrebám predstavuje len 74 % krytia. Dlh armády len na neopravenej technike a nedotknuteľných zásobách predstavuje 6, 5 miliardy.

Po tretie - ministerstvo financií vo vzťahu k rezortu obrany, ale aj iným, sústavne uplatňuje reštrikčné opatrenia, obmedzenie čerpania finančných prostriedkov. Aj v roku 1994 v I. štvrťroku možno čerpať prostriedky len do výšky 22 % ročného objemu, čím sa rozsah použiteľných prostriedkov vo vojenských útvaroch stále znižuje. Samozrejme, aj vďaka zvýšenej opatrnosti pracovníkov ministerstva obrany, ktorí vojakom nedajú ani to, čo im patrí zo zákona. Rozpis rozpočtu na rok 1994 bol urobený až v polovici marca 1994.

Po štvrté - objem rozpočtových prostriedkov výrazne znižujú aj úhrady záväzkov vyplývajúcich zo štátnej záruky za úvery, resp. úroky na obstaranie bytov pre príslušníkov armády vo výške 183 miliónov korún.

Po piate - úroveň údržby a bežných opráv ubytovacieho fondu dokumentuje skutočnosť, že rozpočtované prostriedky predstavujú len 1, 5 % hodnoty základných fondov. Stav ubytovacej základne je mimoriadne zlý z hľadiska technického stavu budov, úrovne elektroinštalácie, vodoinštalácie, kúrenia, úrovne hygieny, pretože kapacita ubytovne je zvýšená nad únosnú hygienickú normu. Uvedomujeme si, že vojakov sme museli niekde ubytovať.

Na základe objektívneho poznania a reálneho zhodnotenia schváleného rozpočtu armády na rok 1994, prehodnotenia danej situácie vo výbore, zhodnotenia plnenia rozpočtu za rok 1993 a I. štvrťrok 1994, zodpovedne môžem konštatovať, že nie je možné ísť pod úroveň schváleného rozpočtu bez dopadu

na zníženie úrovne obranyschopnosti štátu a podmienky života vojakov základnej služby. Obmedzené zdroje štátneho rozpočtu znemožňujú už štvrtý rok realizovať výcvik záloh. Ako som už pri minulom vystúpení zdôraznil, skutočne pri bojových akciách je rozhodujúce ako sú vycvičené zálohy. Tieto sa už 4 roky absolútne necvičia. Je to skutočne memento. Cvičenia sa vykonávajú len po úroveň roty, nezabezpečujú sa súčinnostné cvičenia, ktoré vyplývajú z nášho záväzku Partnerstvo za mier. V tomto smere nás už predčili v Českej republike a v Poľskej republike, ktorí robia súčinnostné cvičenia, samozrejme, podstatne častejšie. My tieto cvičenia nerobíme vôbec.

Armáda zaujíma významné miesto v každej spoločnosti. Má určitý spoločenský status, ktorý sa prejavuje aj v tom, ako sa prejavuje na verejnosti svojím chovaním a zjavom. Matky našich vojakov, kolegyne poslankyne určite vedia nielen to ako vojaci bývajú, ale aj to ako sa obliekajú, akú nosia spodnú bielizeň, atď. Aby moje tvrdenia boli autentické, prečítam vám konštatovanie z jednej správy, ktorou sa náš výbor zaoberal na svojej 39. schôdzi a dotýka sa podmienok života vojakov. Ide o konkrétny vojenský útvar Civilná ochrana Žilina a Civilná ochrana Michalovce. Zásoby prostriedkov osobnej hygieny sú k dispozícii len do augusta 1994. Nie je možné po technickej stránke udržiavať, sociálne zariadenia v predvádzkyschopnom stave. Dochádza k značným únikom vody, dochádza k znižovaniu kultúry ubytovania vojakov. Chýba milión Sk na nákup proviantného materiálu, kuchynského riadu a proviantného výstroja. Nastupujúci vojaci dostávajú výstroj, ktorý je im ponechaný vo vlastníctve - tepláky, topánky, tenisky, ponožky, atď. Z finančných dôvodov je to proste v takomto stave.

Čo k uvedenému dodať? I keď je to civilná ochrana, ktorá už teraz spadá pod rezort ministerstva vnútra, myslím si, že aj naďalej títo vojaci sú vojakmi, rozprávame o vojakoch.

Tieto problémy sú aj v iných útvaroch, ktoré sme navštívili, takéto problematické. Ak chceme mať armádu, musíme vytvoriť dôstojné podmienky pre jej život, nehovorím, že rovnako aj pre jej výcvik. O tom, že podmienky života vojakov sú oveľa horšie ako podmienky odsúdených vo výkone trestu, vás už vôbec nemusím presviedčať. Je pre mňa zarážajúce a skoro nepochopiteľné - i keď tu nie je pán minister obrany -, že údajne pán minister súhlasí s touto zmenou rozpočtu. Skutočne vyjadrujem hlboké počudovanie nad tým, že minister, ktorý má strážiť predovšetkým obranyschopnosť tohto štátu, súhlasí so stiahnutím pol miliardy prostriedkov zo svojho rezortu. Tvrdím, že minister, ktorý s niečím takýmto súhlasí, by mal okamžite odstúpiť, keď si chce zachovať tvár. Keď mu na tej tvári nezáleží, samozrejme, že tam môže ešte ďalšiu päťročnicu sedieť.

A keď už ide o hľadanie prostriedkov, keby sme trošku viacej uvažovali pri prerozdeľovaní prostriedkov na kultúru našich národnostných menšín, prideľovanie prostriedkov na školy našich národnostných menšín a prideľovanie sociálnych podpôr etnickým - smejete sa, ale zo seba, to je vám vlastné -, keby sme uvažovali nad tým, aby sme menej podporovali kdejakých darmožráčov, ktorí asi majú jediný cieľ robiť tu deti, ale svojou prácou nevytvárať nič podstatného pre túto spoločnosť.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Slotovi. Pani poslankyňa Vrábľová - faktická poznámka. O vystúpenie požiadal pán minister Filkus.

Poslankyňa M. Vrábľová:

Len krátko chcem reagovať na pána poslanca Slotu. Navrhovala som, aby tých 160 miliónov z ministerstva obrany sa zaradilo do kapitoly Všeobecná pokladničná správa, čiže ministerstvo obrany nepríde o 160 miliónov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, ešte pred vystúpením pána ministra sa hlási pán poslanec Čarnogurský s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, mal by som faktickú poznámku k prejavu pána poslanca Slotu. Súhlasím s jeho faktografickými informáciami o stave našej armády, o potrebách našej armády a o neradostnom finančnom zabezpečení armády, ale pre mňa z toho vyplýva presne opačný záver, než robí pán Slota v tejto skutočnosti, a síce, že keď vieme, v akom stave je armáda, robme takú politiku, aby tú armádu nebolo potrebné použiť. Mám pocit, že pán Slota robí presne opačnú politiku. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Chamula a pán poslanec Kuzbert - faktické poznámky.

Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Kolegyne, kolegovia,

pánu Čarnogurskému by som povedal toľko, že Slováci nikdy nerobili agresívnu politiku. Neviem, prečo vzťahuje na seba to, že niekto tu chce robiť agresívnu politiku. Slováci stále len ustupovali a bohužiaľ, ustupujú ešte stále, aj dnes. Veď choďte a pozrite sa, v akom stave žijú Slováci na zmiešaných územiach.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert - faktická poznámka, potom pán poslanec Bernaťák.

Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem. Chcel by som sa spýtali pána Čarnogurského, aby menoval jeden štát, ktorý buduje armádu pre to, že ju nepotrebuje - jeden štát v Európe. Potom môžeme nasledovať tento štát aj my.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bernaťák - faktická poznámka. Poslanec A. Bernaťák:

Tiež by som sa chcel spýtať, pána poslanca Čarnogurského, či skutočne uzná za vhodné, aby takýmto spôsobom komentoval výstroj a výzbroj nasej armády. Chcel by som sa ho spýtať, či by dokázal robiť zoskoky z lietadla ako ich robil - s ruksakom a nie s padákom.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za faktické poznámky. Prosím, pán minister, máte slovo.

Kolegyne, kolegovia, odovzdám vedenie schôdze pánu podpredsedovi Černákovi.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážený pán predsedajúci vážené poslankyne, vážení poslanci,

zo začiatku som mal dojem, že prerokovávame mimoriadne vážnu vec - novelizáciu zákona o štátnom rozpočte, a to je vec, ktorá sa týka všetkých nás. Na perifériu nášho myslenia sa dostali úplné odrobinky a vedeli sme o nich strašne dlho diskutovať. Začnem však od obrany, lebo to bolo nakoniec. Pán Slota tu nie je. Myslia si, že všetci, ktorí vystúpili, či to boli poslanci z koalície alebo z opozície, mali záujem vecne pristupovať k problémom a riešiť ich, s výnimkou môjho posledného pána predrečníka, čo nemôžem zaradiť, do tejto orientácie.

Pokiaľ ide o obranu, reagoval na to aj pán Kuzbert, dával na mňa otázky, aj niektorí iní. Bez toho, že by som tu robil advokáta pre pána ministra obrany, chcem povedať, že minister obrany asi dva razy na zasadnutí vlády dal jednu veľmi podrobnú serióznu analýzu, kritickú analýzu, ako to vyzerá v súčasnosti v armáde, a nebolo ľahké presvedčili ho o tom, že rozpočet potrebujeme upraviť aj na strane výdavkov. Ubezpečujem pána poslanca Slotu, že ak si myslí opak, tak sa kardinálne mýli. Chcem ešte povedať, že tých 500 miliónov, to nie je reštrikcia, keď zostáva 9 miliárd aj voľačo, že to nie je reštrikcia, ale malo to iný význam. Tam nie

je bezprostredná súvislosť, pán poslanec Kuzbert, s Medzinárodným menovým fondom. To je jedna z podmienok, o ktorej sme hovorili. V tomto prípade išlo o motívy viacerých druhov, nebol to len Medzinárodný menový fond. Ale chcem upozorniť, a zdôrazniť, že sme jednoznačne vyhlásili - samozrejme, nikdy nebola reč o tom, že by sa znížila obranyschopnosť tejto krajiny preto, že na určité preklenovacie obdobie bude rozpočet tejto kapitoly o niečo nižší. Povedali sme, že v bytoch pomôžeme, cez proces deblokácie pomôžeme ministrovi obrany a pomôžeme aj cez iné zdroje, ktoré budú mať charakter napríklad zlepšenia bytovej štruktúry alebo inej, že pomôžeme aj cez Fond národného majetku, kde chceme do rozvojového programu zapojiť aj niektoré časti ministerstva obrany. Ubezpečujem vás, že napriek tomu sme hovorili o náhradných zdrojoch a s týmito náhradnými zdrojmi to myslíme vážne.

K tomu, čo sa tu dostalo na perifériu skoro hodinovej diskusie - pozrite sa, na jednej strane sme v transformačnom procese niekoľko razy hovorili, posledný raz v procese privatizácie, že sú rovnocenné metódy, rovnocenné subjekty, ktoré vstupujú do procesu privatizácie, rovnocenné subjekty v celom transformačnom procese. Je štátna škola alebo cirkevná škola, súkromná škola, rovnocenná v tomto postavení? Nie je. A chceme to upraviť? Chceme. A číra to upravujeme? Upravujeme to určitými prostriedkami do konca tohto roku. Samozrejme, že v tej súvislosti je podstatné niečo iné - zákon o strednom, o vysokom školstve. S tým treba prísť a od toho odvodzovať všetko ostatné, ale kým to nie je, plátame tieto diery tak, že to chceme dať na rovnocennú úroveň. Diskutovať o tom tak, že sa využíva až ideológiu v týchto periférnych myšlienkach, je deklasujúce. To by nemalo byť. Myslím si, že to nie je veľký problém.

V diskusii bolo vidieť - spomeniem veľmi pozitívne pani Bartošíkovú, ktorá vyslovene má obavy z rizík, ktoré sa tam

vyskytujú. Na vysvetlenie chcem niečo povedať, dám to do balíka dvoch problémov. Jeden balík je Národná banka Slovenska a druhý balík Fond národného majetku. V otázke Národnej banky Slovenska odpovedám aj pánu poslancovi Plesníkovi, aby bol jasný môj prístup, môj názor a z toho si treba potom vyvodiť záver a rozhodnúť sa. Myslím si, že s Národnou bankou Slovenska v tomto roku to nie je tak, že by napríklad tých 6 miliárd, ktoré mala určené v rozpočte, nezaplatila. Dokonca sme sa dohovorili, že to bude 10, 6 mld, i keď to nie je nikde zákonom stanovené. Ale myslím si, že treba ísť ešte ďalej. Národná banka Slovenska má podľa zákona kryt svoje náklady, uhradiť rezervné fondy a všetko ostatné odviesť. Možno, že to bude viac ako 10, 6 miliárd, neviem. Tak prečo by sa to malo jednoznačne stanoviť zákonom?

Naviac, samozrejme, tam je určitá bariéra, na ktorú narážame, a to treba otvorene povedať, že Národná banka Slovenska predstavuje autonómneho predstaviteľa, ktorý sa stará o stabilitu meny a v rámci tejto starostlivosti o stabilitu meny má mať autonómne postavenie. Na druhej strane nemôže narábať s úrokom tak, ako narába, že je diametrálne rozdielna úroková miera na začiatku I. polroka a koncom roku. Môžem povedať, že pred pár dnami sme zaplatili 2, 5 miliardy úrokov do štátneho rozpočtu, už teraz, koncom júna. Vzťahy treba upraviť inak. Vzťahy treba upraviť do takej miery zákonom, aby autonómne postavenie Národnej banky Slovenska bolo zreteľné vo vzťahu k menovej stabilite.

Fond národného majetku - tam nie sú obavy alebo riziká toho druhu, ktoré ste viacerí spomínali, či na konverziu dostaneme, ako to bude z hľadiska rozvojových programov z Fondu národného majetku. Dnes sme napríklad vo vláde odsúhlasili návrh zákona, podľa ktorého Fond národného majetku odvedie určitú sumu na vopred určené účelové zamerania. To už existuje. Samozrejme, vy musíte dať na to placet. Z tohto hľadiska riziká tohto druhu tu nie sú. Myslím si, že všetky

tie veci okolo rizík vo vystúpeniach boli mienené veľmi dobre a išli k podstate veci.

Ešte pokiaľ ide o tých 160 miliónov pokiaľ ide o prostriedky na sanačné práce, súhlasím s návrhom dať to cez Všeobecnú pokladničnú správu a nie tak ako to bolo uverejnené. Nemôžem súhlasiť s vystúpením, pokiaľ ide o televíznu a rozhlasovú radu, kde žiadate zvýšiť rozpočtové výdavky o 400 tisíc korún, proste na úroveň roku 1993. Neodporúčam to. samozrejme, to je vaša vec ako rozhodnete, je to na posúdení poslancov.

To, čo som počul v rámci tejto diskusie, možno charakterizovať, ako skutočnú starosť poslancov o to, aby sa rozpočet splnil v intenciách a východiskách, ako sme určili, a som povďačný za tieto pripomienky.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu ministrovi. Faktická pripomienka - pán Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem pekne pánu ministrovi za vysvetlenie, ale predsa ešte stále nechápem, lebo na strane 5, kde je zdôvodnené prečo sa pridáva, prečo sa uberá, sa píše, že v kapitole sa navrhuje na základe odporúčania misie Medzinárodného menového fondu, z toho zníženie neinvestičných výdavkov o 200 miliónov a investičných výdavkov o 300 miliónov korún. Chcel by som vás poprosiť, aby ste nám trošku objasnili, čo má misia Medzinárodného menového fondu hovoriť našej armády? Viem, že 300 miliónov korún na nákup lietadla a na nákup techniky je málo, to je kvapka do mora, ale na postavenie

sociálneho zariadenia, na postavenie ľudských záchodov, ľudských umyváriek, je to dosť. A tu nám ide dirigovať Medzinárodný menový fond? Ja to neviem pochopiť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Dámy a páni, kolegyne, kolegovia,

v zmysle návrhu, ktorý dal predsedajúci pán podpredseda Weiss, by sme mali prerušiť rokovanie o rozpočte, aby bol priestor na prerokovanie pripomienok v kluboch, a zajtra v ňom pokračovať. Pokiaľ pán Kuzbert trvá na tom, aby pán minister dal odpoveď na jeho otázku, som pripravený vyhlásiť potom krátku prestávku.

Prosím, pán Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Bol by som rád, keby pán minister mohol odpovedať, ale podpisuje nejaké veci.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Čarnogurský - faktická poznámka. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, vzdávam sa v prospech Karola Dubovana.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán Dubovan.

Poslanec K. Dubovan:

Ďakujem. V mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý som predložil, by som v článku III doplnil - v § 20 ods. 8 sa za slová "Štátna príspevková organizácia" dopĺňajú slová "cirkevná14c/ alebo súkromná škola14c/" - pokračuje sa ďalej. Znenie odkazu 14c/: "Zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, tzv. školský zákon, v znení zákona číslo 171/1990 Zb. a zákona číslo 522/1990 Zb. " Je potrebné doplniť, ešte odsek 9, ktorý znie: "Zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa za cirkevné a súkromné školy platí od 1. januára 1994. "

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec, prosím vás, aby ste odovzdali svoj pozmeňovací návrh písomne pánu spoločnému spravodajcovi. Pán podpredseda Húska - faktická poznámka.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Chcel by som pripomenúť pánu poslancovi Dubovanovi - možno by bolo lepšie, keby sa hovorilo o štátnej a cirkevnej škole a nezavádzala sa do toho ešte aj problematika súkromných škôl, pretože mám taký dojem, že tam už naozaj ide skôr o určité orientovanie elitných škôl a myslím si, že tam štát nemá dôvod, aby vystupoval rovnakým spôsobom vo vzťahu k takýmto školám. Navrhujem, aby sa hovorilo o štátnych a cirkevných školách.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. O slovo sa prihlásil pán minister Filkus.

Minister financií SR R. Filkus:

Ide o odpoveď pánu poslancovi Kuzbertovi. My sme sa Medzinárodnému menovému fondu nezaviazali, že 500 miliónov zoberieme obrane, ale zaviazali sme sa, že nebude vyšší deficit ako 14 mld, že to nebude predstavovať viac ako 4 % z hrubého domáceho produktu, 14 - percentná miera nezamestnanosti, že na daniach získame do 3 mld, na dotáciách jednu miliardu. Z tohto titulu sme si teoreticky mohli vybrať dotácie aj niekde inde. Vybrali sme poľnohospodárstvo a obranu. Ešte som vám dlžný odpoveď k poľnohospodárstvu, lebo aj to ste hovorili. Poľnohospodárstvu preto, lebo sme vedeli, že im to môžeme vrátiť, že je to len určité preklenovacie obdobie, pretože poľnohospodárstvu to chceme napríklad vrátiť, z hľadiska rozvojových programov. Vyslovene im chcené vrátiť túto sumu, ktorú im berieme. U obrany takisto. Nebolo dohovorené, že Medzinárodný menový fond nám to alebo ono predpísal.

Podpredseda MR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Bartošíková.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Pán minister, ešte vás prosím o odpoveď na moju otázku, či už medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky došlo k závažnej dohode o zrušení starého bloku clearingového účtu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán minister odpovie hneď.

Minister financií SR R. Filkus:

Neviem či to možno považovať za závažné, ale poviem genézu toho celého od začiatku. Rozhodujúce boli rozhovory v Krans Montane medzi českou vládou a slovenskou vládou. Z českej vlády tam boli Klaus, Diba, Kočárnik, zo slovenskej vlády Moravčík, Schmögnerová, Magvaši, Filkus. Tam sme sa dohovorili, pretože česká vláda už zrušila starý blok a má ho dať na rokovanie parlamentu. Od 7. do 9. 7. rokuje parlament a mal by byt predmetom rokovania za predpokladu, že slovenská vláda takisto starý blok zrušila. Slovenská vláda to urobila, ale samozrejme, aj my to musíme dať do parlamentu. Určité podmienky nie sú ešte celkom totožné, nie sú celkom vyjasnené. Teraz, keď som odchádzal, premiér Moravčík mal rozhovor s premiérom Klausom. Neviem, ako to skončilo. Jednoznačne sme sa dohovorili na tom, že určite nebudeme držať dáždnik nad podnikateľskou sférou z hľadiska toho, že z rozpočtu budeme platiť kurzové rozdiely, ale dali sme to ako predmet úvah podnikateľských subjektov, aby si samy rozhodli ako si tieto dlhy budú platiť. Lenže tam musí byt rovnaký mechanizmus, a ten rovnaký mechanizmus bol navrhnutý - koruna česká sa rovná korune slovenskej, ECU sa rovná 34, 499. To znamená kurz vo februári, nie terajší kurz. Tam sú určité nuansy, ktoré ešte nie sú dohovorené, ale vyzerá to tak, že ten starý blok sa zruší.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák: Ďakujem pekne.

Kolegyne, kolegovia, dovolím si teraz vyhlásiť desaťminútovú prestávku, po Ktorej by sne potom pokračovali. Pán Čarnogurský, pán podpredseda Húska ma upozornil, že ste mali nejakú požiadavku na prestávku, ale zrejme už medzitým sa to prekonalo.

Poslanec J. Čarnogurský:

Pán podpredseda, v tom sme sa s pánom Weissom dohodli, že prijímame toto riešenie, že sa neuzatvára rozprava a hlasovanie bude zajtra. To znamená, že keby boli potrebné nejaké malé pozmeňovacie návrhy, bude na to priestor zajtra.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Takže využívam právo predsedajúceho a vyhlasujem desaťminútovú technickú prestávku.

/ Po prestávke. / Podpredseda NR SR L. Černák:

Kolegyne, kolegovia, pán poslanec Ján Ľupták chce dať procedurálny návrh, aby sme ako ďalší bod po prerušení rozpočtu prerokovali bod číslo 21, kde je spravodajcom. Keďže predkladateľom je vláda a pán minister Brocka je už na ceste, o pár minút tu bude, potom rozhodneme hlasovaním, či vyhovieme nášmu kolegovi.

Kolegyne, kolegovia, ako som už informoval, je tu požiadavka pána Ľuptáka, ktorý prednesie procedurálny návrh, takže budeme hlasovať. Preto by som prosil všetkých, ktorí sú v kuloároch, aby ukončili prestávku a prišli do rokovacej sály, aby sme boli uznášaniaschopní.

Vážené kolegyne a kolegovia, prerokovávame sedemnásty bod programu, je to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom rozpočte. Podľa programu, ktorý už ohlásil predsedajúci pán podpredseda Weiss, po vystúpení pána ministra Filkusa tento bod programu prerušujem do zajtra.

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jan Ľupták.

Poslanec J. Ľupták:

Vážené poslankyne, poslanci,

prosím vás, aby vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pod tlačou 515, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia, kde som spoločným spravodajcom, bol prerokovaný teraz.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Je to procedurálny návrh nášho kolegu, ktorý žiada, aby sme teraz rokovali o bode 21, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, kto je za tento procedurálny návrh.

Prezentovalo sa 68 poslancov, takže prosím kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli, pretože pokiaľ nebudeme uznášaniaschopní, budem nútený dnešné naše zasadnutie prerušiť do zajtra. Čas, Ktorý nám ešte zostáva, by sme mohli využiť na to, aby sme prerokovali ďalší bod programu. Podľa procedurálneho návrhu pána Ľuptáka by to mal byt bod, ktorý máme v programe zapísaný ako bod 21.

Ešte raz prosím, kolegyne a kolegovia, dostavte sa do rokovacej sály. Prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú mimo, aby prišli do rokovacej sály, budem hlasovať ešte raz o procedurálnom návrhu pána poslanca Jána Ľuptáka. Bol by som veľmi rád, keby prešiel, aby sme efektívne využili čas. Inak budeme nútení skončiť.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána Ľuptáka Jána, ktorý žiada, aby sme teraz prerokovávali bod číslo 21. Je tu aj pán minister Brocka, sme na to pripravení.

Prezentovalo sa 74 poslancov. Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sú ešte v kuloároch, aby priali do rokovacej miestnosti. Opakujeme hlasovanie o procedurálnom návrhu pána poslanca Jána Ľuptáka.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

Kolegyne, kolegovia, na základe tejto zmeny budeme pokračovať v rokovaní dvadsiatym prvým bodom programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 515 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 515a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Július Brocka. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia, sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá po jeho odsúhlasení vládou Slovenskej republiky 17. mája 1994.

Účelom predkladaného návrhu zákona je nevyhnutnosť vykonania niektorých zmien, ktorých obsah a rozsah je determinovaný potrebou zosúladenia platných právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Podstata zmien v nemocenskom poistení v predloženom návrhu zákona spočíva najmä v novom vymedzení účelu nemocenského poistenia s tým, že sa presne vymedzujú sociálne situácie, v ktorých sa poskytujú dávky nemocenského poistenia, ďalej v rozšírení osobného rozsahu nemocenského poistenia u členov poľnohospodárskych družstiev a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným, ako aj v spresnení osobného rozsahu o ďalšie osoby, ktorých nároky boli upravené vo vykonávacom predpise - vyhláška číslo 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov. Ďalej spočíva v úprave hornej hranice priemernej čistej dennej mzdy pre účely výpočtu nemocenského a ďalších dávok nemocenského poistenia zo 180 Sk na 200 Sk.

Podstata zmien v dôchodkovom zabezpečení v predloženom návrhu spočíva v spresnení osobného rozsahu dôchodkového zabezpečenia v nadväznosti na nové vymedzenie osobného rozsahu v nemocenskom poistení, vo vymedzení okruhu samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb na účely sociálneho zabezpečenia, v spresnení definovania niektorých náhradných dôb, ďalej v novom vymedzení pojmu hrubých zárobkov po 31. decembri 1992, ďalej v novom ustanovení podmienok nároku na čiastočný invalidný dôchodok v tom, že pri posudzovaní zdravotného stavu sa vypúšťa posudzovanie podmienky podstatného poklesu zárobku, ktorá sa stáva jednou z ďalších podmienok vzniku a trvania nároku na tento dôchodok, a v neposlednom rade v úprave hraníc sociálneho dôchodku a výšky jediného zdroja príjmov vo väzbe na hranice životného minima, čím sa do sociálneho dôchodku a dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu, zavádza valorizačný mechanizmus.

Návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady s pripomienkami Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zhrnutými v spoločnej správe k uvedenému návrhu zákona. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s nimi súhlasí, okrem pripomienky uvedenej v bode 4 článok IV, a to z toho dôvodu, že uvedená problematika je obsiahnutá v nariadení vlády ČSSR číslo 118/1988 Zb.

Odporúčam vám, aby ste uvedený vládny návrh zákona schválili.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu ministrovi Brockovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ľuptáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Ľupták:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia, tlač 515, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 956 z 30. mája 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru v lehote do 22. júna 1994. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol predložený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila a ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov je 17, prítomných bolo 9, za návrh uznesenia hlasovali 7 a 2 sa zdržali hlasovania.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť neprijal k vládnom návrhu zákona platné uznesenie, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov je 15, prítomných bolo 8, za návrh uznesenia hlasovalo 7 poslancov, proti nehlasoval nikto a jeden poslanec sa zdržal hlasovania.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru vyslovili s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia, tlač 515, súhlas s odporúčaniu Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť.

Navrhujem a dopĺňam, aby tento návrh zákona bol prijatý od 1. septembra 1994.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslancovi Ľuptákovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o dvadsiatom prvom bode programu. Do rozpravy nemám písomné prihlášky. Hlási sa pani poslankyňa Aibeková:

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia, vážení hostia,

dovoľte mi predniesť niekoľko pripomienok, doplňovacích a pozmeňovacích návrhov k predkladanému vládnemu návrhu zákona. Prvá časť pripomienok sa bude týkať časti predpisov v oblasti nemocenského poistenia a nemocenského zabezpečenia v článku I.

1. Z legislatívno-technického hľadiska odporúčam v § 2 zavádzanú legislatívnu skratku uvádzať od začiatku riadku, predradiť ju pred jednotlivé príspevky tak, aby sa vzťahovala na všetky okruhy osôb vymedzených v písmenách a/ až d/.

2. V § 8 ods. 2 odporúčam zakotviť, väzbu zániku účasti spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členov družstiev na nemocenskom poistení zamestnancov aj na krajný prípad zániku spoločnosti alebo členstva v družstve podľa § 68 a 231 Obchodného zákonníka.

Druhá časť pripomienok sa bude týkať časti predpisov v oblasti dôchodkového zabezpečenia v článku IV.

l. V bode 1 slová "sociálne zabezpečenie" nahradiť slovami "dôchodkové a nemocenské zabezpečenie". Pojem sociálne zabezpečenie v zmysle ustanovenia § 2 zákona číslo 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je podstatne širsí, zahŕňa napríklad aj sociálnu starostlivosť a svojím rozsahom nekorešponduje s dôchodkovým a nemocenským zabezpečením, na ktoré organizácie a občania platia poistné podľa osobitného zákona.

2. V bode 5 odkaz 1b/ uvedený pod čiarou je potrebné doplniť aj o zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ktorý zrušil zákon 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona číslo 219/1990 Zb., okrem paragrafov 12 až 12e/.

3. V bode 12 na záver ustanovenia odporúčam k slovu "poistné" uviesť odkaz na príslušné ustanovenie zákona 7/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4. V návrhu zákona doplniť nový bod 17 tohoto znenia: "V § 30 ods. 1 sa vypúšťajú slová "60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien" a nahrádzajú sa slovami "potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 až 2".

Zdôvodnenie: Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení sa pre výšku invalidného dôchodku k získanej dobe zamestnania pripočítava doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien. Uvedené znenie tohoto ustanovenia nekorešponduje so súčasným financovaním v dôchodkovom zabezpečení, najmä ustanovením § 18 ods. 9 písm. b/ zákona číslo 7/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého štát platí poistné osobám poberajúcim invalidný dôchodok iba do dosiahnutia veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok. V praxi to znamená, že v mnohých prípadoch sa pre výpočet dôchodku zohľadní aj doba, za ktorú sa nezaplatí poistné. Napríklad žene, ktorá vychovala 5 detí, sa zohľadní tzv. pripočítaná doba až do 57 rokov jej veku, avšak poistné sa za ňu bude platiť, iba do 53 rokov jej veku, pretože to je v jej prípade vek potrebný pre vznik nároku na starobný dôchodok. Takéto riešenie neguje poistný princíp a v rámci neho väzbu príjem - výdavok. Preto odporúčam také znenie aké som navrhla.

5. Posledná pripomienka k tejto dôchodkovej časti znie: V súvislosti s novonavrhovaným ustanovením § 54 ods. 1 a 2 absentuje novelizácia ustanovenia § 68 zákona 100/1988 Zb., preto navrhujem doplniť, nový bod 27 v takomto znení: "§ 68 sa vypúšťa".

Je potrebné po prijatí týchto pripomienok prečíslovať všetky body od bodu 17. Tieto pripomienky, ako ste si ich vypočuli, majú skôr spresňujúci a legislatívno-technický charakter, nemenia podstatu zákona ani filozofiu zákona, preto ich odporúčam prijať.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Má ešte záujem niekto vystúpiť?

/Nikto. /

Kolegyne, kolegovia, keďže nikto z pléna nemá záujem vystúpiť, a nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

chce sa k rozprave vyjadriť, pán minister Brocka? Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

zopakujem, že zo spoločnej správy odporúčam prijať pripomienky 1, 2 a 3 a pripomienku 4 neodporúčam prijať.

K pripomienkam, ktoré predniesla pani poslankyňa Aibeková, len toľko, že sú to prevažno legislatívno-technické pripomienky na nové odkazy, prípadne vylepšujúce návrh zákona. Odporúčam všetkých 5 pripomienok prijať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu ministrovi Brockovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Ján Ľupták?

Poslanec J. Ľupták:

Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Nežiada. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali. Prosím, prezentujme sa, nehlasujeme, len sa prezentujeme, aby som zistil uznášaniaschopnosť.

Je nás len 57. Prosím všetkých kolegov a kolegyne, ktorí sa nachádzajú mimo priestorov rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch a o zákone ako celku. Musíme byť uznášaniaschopní. Pokiaľ nebudeme uznášaniaschopní, budem nútený ukončiť dnešné zasadnutie a prerušiť ho do zajtra.

Prosím, ešte raz sa budeme prezentovať.

Už je to podstatne lepšie, ale ešte chýbajú 4 kolegyne a kolegovia, takže urobím poslednú výzvu. Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v programe.

Kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa. Je nás 75 a práve vkročili do sály ďalší.

Prosím kolegyne, kolegovia, prezentujte sa, aby som mohol konštatovať, že sme uznášaniaschopní.

Prezentovalo sa 81 poslancov. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Ľuptáka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec J. Ľupták:

Zo spoločnej správy dávam návrh na hlasovanie an blok o bodoch 1, 2 a 3. Bod 4 dávam na samostatné hlasovanie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

V poriadku. Vaše stanovisko? Poslanec J. Ľupták:

Odporúčam prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o bodoch l, 2 a 3 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že body 1, 2 a 3 spoločnej správy sme prijali.

Poslanec J. Ľupták:

Bod 4 dávam na samostatné zváženie jednotlivých poslancov.

Podpredseda NR SR Ľ. _Černák:

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ponecháva na vaše rozhodnutie, ako budete hlasovať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že bod číslo 4 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec J. Ľupták:

Pani poslankyňa Aibeková dala pripomienky, ktoré zákon vylepšujú. Prosil by som ju, aby prečítala jednotlivé pripomienky, pretože sú napísané rukou a píše lekársky, ja tak nepíšem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán spoločný spravodajca, je tu faktická pripomienka, pokiaľ som počúval aj stanovisko pána ministra, že sú to legislatívno-technické pripomienky, takže mohli by sme o nich hlasovať an blok. Môžeme to bez problému zopakovať, návrh bol prednesený, všetci ho počuli.

Faktická pripomienka - pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Chcem sa spýtať, pán predsedajúci, či ich treba znovu predniesť prípadne pre záznam. Ak by bolo treba, znovu ich pomaly prečítam.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pýtam sa pléna, či je potrebné ich ešte znovu prečítať.

/ Všeobecný názor z pléna, že nie. / Poslankyňa M. Aibeková:

Tak by som potom prosila hlasovať o prvých dvoch osobitne, pretože tie sa týkajú časti nemocenského zabezpečenia, a o piatich osobitne, pretože sa týkajú dôchodkového

zabezpečenia. Pán minister s nimi súhlasil, lebo skutočne majú iba legislatívno-technický, spesňujúci charakter. Nemenia ani podstatu, ani filozofiu zákona.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne za faktickú pripomienku. Myslím, že pán

spoločný spravodajca si osvojí vás návrh, to znamená, že

o bodoch 1 a 2 budeme hlasovať, an blok a o ďalších bodoch 3, 4 a 5 tiež an blok.

Poslanec J. Ľupták:

Áno. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pani poslankyne Aibekovej, ktoré predniesla pod bodmi 1 a 2. Pán spoločný spravodajca odporúča, aby sme tieto body an blok prijali.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že pripomienky, ktoré predniesla pani poslankyňa Aibeková pod číslom 1 a 2, sme an blok prijali.

Poslanec J. Ľupták:

Ešte by som dal hlasovať, o tom, aby účinnosť tohto zákona bola od 1. septembra.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán spoločný spravodajca, evidoval som váš návrh, poručili sme poradie, ale teraz odporúčam, aby sme dokončili hlasovanie o návrhoch pani poslankyne Aibekovej a potom sa k tomu vrátime. V rozprave váš návrh odznel pred ňou.

Budeme teraz hlasovať o bodoch 3, 4, 6 a 7, ktoré predniesla pani poslankyňa Aibeková a pán spoločný spravodajca ich odporúča an blok prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesla pani poslankyňa Aibeková pod bodmi 3, 4, 6 a 7, sme prijali.

Poslanec J. Ľupták:

Ešte ostáva návrh na účinnosť zákona.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Pán spoločný spravodajca ako prvý v rozprave predniesol návrh, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra. Odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána spoločného spravodajcu, aby zákon nádobu, 1 účinnosť od 1. septembra.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili pozmeňovací návrh pána spoločného spravodajcu, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. septembra.

Poslanec J. Ľupták:

Pán predsedajúci, nakoľko všetky pripomienky boli vyčerpané, prosím vás, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca? Poslanec J. Ľupták:

Navrhujem zákon prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca odporúča zákon prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia. /Potlesk. /

Ďakujem za spoluprácu. Vážené kolegyne, kolegovia,

dostal som list, s ktorým by som vás veľmi rád oboznámil. Je adresovaný na pána predsedu, prevzal som ho ako predsedajúci. Je od pána ministra Dzurindu, ktorý píše, že sme odsúhlasili zaradenie bodu číslo 26 - zákona o zdravotnom poistení železničiarov a Železničnej zdravotnej poisťovni, tlač číslo 453. Keďže v uvedenom čase bude pán minister na zahraničnej pracovnej ceste v Ríme na zasadnutí ministrov dopravy Stredoeurópskej iniciatívy, nebude sa môcť prerokovania tohto materiálu zúčastniť. Z toho dôvodu nás všetkých prosí o pochopenie a preloženie materiálu v rámci schváleného programu na budúci týždeň, aby sa mohol rokovania osobne

zúčastniť, zodpovedať na otázky poslancov a vládny materiál uviesť. Jeho stanovisko si osvojujem a dávam procedurálny návrh, aby sme vyhoveli požiadavke pána ministra a aby sme z piatkového rokovania presunuli tento bod na budúci týždeň. Môže byť zaradený v utorok ako prvý návrh.

Prosím, pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Pán predsedajúci, vzhľadom na situáciu, aká sa vyskytla počas prerokovávania tohto návrhu zákona vo výboroch, si myslím, že to nebude problematický zákon a keďže rokovací poriadok umožňuje, aby zastupoval pána ministra Dzurindu niektorý iný minister, myslím, že netreba meniť, z tohto titulu poradie prerokovania zákonov. Upozorňujem na to preto, že ste dali procedurálny návrh.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Pán podpredseda, chcel by som podporiť, váš návrh. Pán minister požiadal o to, že chce byt prítomný pri prerokovávaní tohoto návrhu zákona. Aj keď, ako pán poslanec Hudec hovorí, zdá sa byt po prerokovaní vo výboroch nekonfliktný, prosil by som, keby sme o tom mohli hlasovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Je ešte nejaký iný názor? Tiež si myslím, že sa patri, aby minister tu bol, preto som si ten návrh osvojil, ale samozrejme, rozhodneme hlasovaním.

Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o mojom procedurálnom návrhu, aby zákon o Železničnej poisťovni bol vyňatý z piatkového programu a presunutý ako najbližší bod v utorok ako jeden z prvých bodov.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že sme odsúhlasili túto zmenu.

Kolegyne, kolegovia, keďže je 18. 45 hodín, nemá zmysel začínať ďalší bod, preto prerušujem dnešné rokovanie. Stretneme sa zajtra o 9. 00 hodine.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie do zajtra do 9. 00 hodiny.

Šiesty deň rokovania

34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 7. júla 1994

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v programe schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 57 poslancov. Je nás málo, preto vyzývam kolegov, ktorí sú ešte v kuloároch, aby prišli do rokovacej miestnosti. Myslím, že ešte rokuje výbor pre privatizáciu. Prosím pracovníkov kancelárie, aby upozornili poslancov z výboru pre privatizáciu, že začína rokovanie schôdze.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúsime sa ešte raz prezentovať.

Prezentovalo sa 72 poslancov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, do tretice sa skúsime prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 81 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

podľa programu, ako sme o ňom včera rokovali, by sme mali dnes prerokovať tzv. tabuľový zákon a novelu zákona o štátnom rozpočte. Keďže spoločná správa resp. pripomienky

a pozmeňovacie návrhy k štátnemu rozpočtu prišli neskôr, navrhujem, aby sme rokovali o

Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o označovaní obci v jazyku národnostných menšín.

Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 562 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 562a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

Prosím, pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Mal by som jeden návrh. Nakoľko sa odložila rozprava alebo pokračovanie rozpravy o rozpočte, chcel by som požiadať, aby na rozprave boli prítomní všetci ministri, ktorí sú zainteresovaní na znížení rozpočtovej kapitoly, aby bol prítomný aj guvernér Národnej banky, lebo bez ich súhlasu alebo bez ich stanoviska k zníženiu rozpočtovej kapitoly v oblasti obrany, v oblasti poľnohospodárstva, v oblasti dopravy - neviem, ako ostatní kolegovia, ale ja nie som schopný zaujať stanovisko. Návrh na zníženie rozpočtu je návrhom vlády, ktorý je obsahom memoranda Medzinárodnému menovému fondu, teda memoranda k hospodárskej politike, a skutočne by som potreboval vyjadrenie najmä týchto troch ministrov k zníženiu, ktoré navrhuje vláda.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážený pán poslanec, minister obrany je v juhovýchodnej Ázii, príde až v polovici budúceho týždňa. Podľa rokovacieho poriadku môžu členovia vlády poveriť člena vlády, aby vyjadroval ich stanoviská. Návrh rozpočtu predkladala vláda, všetky kapitoly, ktoré tam sú a ktoré ste spomínali, vláda schválila v takej podobe, v akej ich pán minister financií predniesol. Pán minister financií určite príde. Môžeme dať informáciu pánu ministrovi pôdohospodárstva, aby sa dostavil na Národnú radu, ale ostatní ministri sú mimo republiky.

Pani poslankyňa Draxlerová - faktická poznámka, pán poslanec Kuzbert potom ďalšia faktická poznámka.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

pokiaľ viem, tento návrh musela odsúhlasiť vláda, čiže ministri sa mali možnosť vyjadriť a je k tomu aj stanovisko vlády. Neviem, ako by sme ich vracali lietadlom z Ázie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Vážená kolegyňa, ale stanovisko vlády nereaguje na diskusiu, ktorá tu odznela. A novela rozpočtu sa týka existencie, hospodárskej existencie Slovenskej republiky a som skutočne prekvapený, že členovia vlády tu nesedia pri takom dôležitom rokovaní - aspoň tí, ktorých sa to týka. Toto sa vytýkalo minulej vláde a teraz zrazu všetko pardonujeme. Vieme veľmi dobre, že stanovisko ministra financií je jeho stanovisko a stanovisko ostatných ministrov je mnohokrát celkom iné, takže nevyhovárajme sa na to, že vláda to schválila. Myslím si, že parlament je dôležitý, nie vláda. Kto v tomto štáte rozhoduje, vláda alebo parlament?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Kuzbertovi. Žiaľ, nie je v mojich silách, aby som zavolal ministrov vlády z juhovýchodnej Ázie.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vyšiel by som v ústrety tomu, čo hovorí pán poslanec Kuzbert citáciou článku 85 ústavy, ktorý hovorí, že na požiadanie Národnej rady alebo jej orgánu sa člen vlády Slovenskej republiky alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi alebo na schôdzi jej orgánu. Zrejme bol priestor, a je potreba, aby sa o takýchto veciach s ministrami diskutovalo najmä vo výboroch, kde sa z príslušnej časti, či už z pohľadu vzdelania, či kultúry, obrany, atď. hodnotí predložený návrh zákona. Samozrejme, Národná rada má právo požiadať o účasť členov vlády podľa fyzických možností aj na zasadnutiach Národnej rady. Ak pán poslanec to sformuluje ako procedurálny návrh v zmysle článku 85, je potrebné o tom hlasovať a podľa vyjadrenia Národnej rady sa potom môže postupovať.

Prvý podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som len podotknúť, že to, čo tu hovorí pán poslanec Kuzbert, aj keď v súčasnosti opozícia je v menšine a pravdepodobne je možné hlasovaním prevalcovať to, čo tu bolo uvedené, ale chcem pripomenúť, že predtým sa nikdy nestalo, aby aspoň ten člen vlády, ktorého materiál sa prerokováva, tu nebol. A dokonca si pamätám prípady, že niekedy členovia vlády ostali doma aj zo zahraničnej cesty, napríklad pani ministerka Keltošová, ktorá mala ísť do Ríma, keďže predkladala návrh zákona, vzhľadom na zmenu programu ostala doma a v poslednej chvíli som ju išla zastúpiť na príslušnú konferenciu.

Takže, naozaj by sme nemali byť takí tolerantní, pretože aj do výborov už chodia predkladať materiály riaditelia legislatívnych odborov. A požiadavky terajších poslancov vládnej koalície, ktorí predtým doslova citovali, že ani štátny tajomník nie je kompetentný, hoci podľa kompetenčného zákona mal možnosť zastupovať ministra aj vo vláde, v parlamente ho nemôže zastupovať, sa naraz stratili a úplne pozabudli na to, aké mali predtým požiadavky.

Na záver môjho vystúpenia prosím, aby materiál sa prerokovával za prítomnosti dotknutých členov vlády.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem. Už pani poslankyňa Tóthová povedala, že treba o veci hlasovať. Tiež žiadam, aby sa hlasovalo. Samozrejme, že pána Kanisa netreba odvolať z cesty okolo sveta - dá sa to tak nazvať, ale tí ministri a guvernér, ktorý je doma, by mohli prísť. Trvám na tom, aby sa hlasovalo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

O tomto procedurálnom návrhu môžeme dať hlasovať.

Ešte pán poslanec Kačmár. Poslanec B. Kačmár:

Ďakujem. Ešte by som chcel mat krátku pripomienku k rezortu poľnohospodárstva. Teší ma dojemná starostlivosť pána poslanca Kuzberta o tento rezort, ale neprejavil záujem, aby sa zúčastnil rokovania výboru, kde sa o týchto veciach vecne diskutovalo, rozoberali sa problémy, hľadali sa riešenia a našli sa, lenže samozrejme, tu je teraz vhodnejšia pôda na demagógiu. O vecné riešenie nemal záujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Nechcem sa zase dostať do nejakých slovných potýčiek, ale musím odpovedať. Po prvé - nie som členom poľnohospodárskeho výboru. Po druhé - neposlali ste mi, pán predseda výboru, pozvánku na váš výbor, čo ma veľmi veľmi mrzí. Dúfam, že v budúcnosti na mňa nezabudnete. A o demagógii vy nehovorte.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bol tu návrh, aby sa rokovania Národnej rady zúčastnil guvernér Národnej banky Slovenska, prípadne viceguvernér, a aby sa rokovania zúčastnil - ako som z vyjadrenia pána Kuzberta vyrozumel - ten minister, ktorý je prítomný, to znamená, minister pôdohospodárstva, pretože minister obrany je mimo republiky. Minister dopravy je tiež mimo republiky.

Prosím, pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

V minulosti sme bežne nechali na vládu, aby poverila jedného zo svojich členov predkladaním zákona, takže si myslím, že sa nemusíme baviť o tom, ktorý minister má prísť, ale vláda alebo predseda vlády má možnosť poveriť niektorého z členov vlády predložením zákona.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Prosím, pani Ťavodová. Poslankyňa G. Ťavodová:

Ďakujem za slovo. Ešte by som doplnila rezorty, ktoré by tu mali byt zastúpené - rezort školstva, zdravotníctva, spravodlivosti, kultúry.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Chcel by som poprosiť pána poslanca Kuzberta a pani poslankyňu Tóthovú, aby si nezamieňali rokovaciu sálu parlamentu s halou PKO, aby tu nerobili volebnú kampaň. Veľmi

dobre si pamätáme, kto tu sedával pri predkladaní zákonov a takisto, kto chodil na výbory. Pamäť máme dobrú.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo. Predovšetkým by som chcela pánu poslancovi Laukovi povedať, že som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky suverénneho štátu a ako poslanec mám právo povedať v parlamente to, čo si myslím, a svoj názor, ktorý si kreujem podľa svojho slobodného vedomia a svedomia. Nezamieňam si nič s ničím. Presne si uvedomujem, že som v parlamente, a preto ma mrzí, že počujem tu také vety ako pred chvíľou. Pánu poslancovi Polačkovi si dovolím pripomenúť, že je pravdou, že vláda môže poveriť svojho člena zastupovaním, ovšem parlament to môže a nemusí akceptovať a môže žiadať prítomnosť toho - ktorého ministra. Na to parlament má právo a nemôže to nikto okliešťovať. Preto prosím pánov poslancov, aby nerobili z parlamentu Popolušku alebo závoz vlády, alebo nejakých iných orgánov.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert - faktická poznámka. Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem pekne. Samozrejme, že musím reagovať na pripomienku pána Lauku. Pán Lauko, vy chcete robiť z tohto parlamentu zase nejaké trhovisko, lebo my sme doteraz ešte politiku - aspoň dnes - politický podtón nemiešali do rokovania parlamentu. Ako poslanci sme žiadali len to, na čo máme právo. Vy môžete hovoriť ináč a ja budem ináč hovoriť vonku,

ale tu sme politiku do rokovania parlamentu doteraz nemiešali. Prvýkrát to odznelo z vašich úst.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som len pripomenúť, že celý náš demokratický systém je postavený na parlamentnej demokracii, a preto požiadavka poslanca má byt bezpodmienečne akceptovaná ministrom, teda členom vlády.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Ťavodová - faktická poznámka. Poslankyňa G. Ťavodová:

Neviem ako v ostatných výboroch, ale vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci sme neprerokúvali zákony, kým neprišiel predkladateľ, člen vlády. Dnes je situácia taká, ako hovorila pani exministerka, že nemá kto predkladať zákony nielen v pléne, ale ani vo výboroch, nehovoriac o tom, už som to tu tiež hovorila, že nemáme čas na preštudovanie zákona a prekonzultovanie. Toto sa vôbec neberie do úvahy. Zahraničné cesty členov vlády sú dôležitejšie ako prerokovanie zákonov, ktorými nás doslova zavaľujú.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Šebo - faktická poznámka.

Poslanec J. Šebo:

Prosím vás, viacero rezortov má po dvoch štátnych tajomníkoch, ktorí by mali odbremeniť ministra, ak je príliš zarazený vo svojej činnosti. Myslím, že pokiaľ títo dvaja štátni tajomníci nestačia na to, aby vedeli nahradiť túto činnosť a uvoľniť, ministrov pre zasadnutie parlamentu, bolo by hádam dobre navrhnúť po troch štátnych tajomníkoch. Možno, že potom by sa ministri dokázali uvoľniť a prišli by do parlamentu. Totiž, nie je to dnes prvýkrát.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Ondrejovičová - faktická poznámka. Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Kolegyne a kolegovia, myslím si, že nie je to prvý raz, a veľmi ľutujem, že tu kolega Mečiar nie je, aby potvrdil, že i za jeho vlády takéto situácie nastávali. Plne súhlasím s tým, že ministri, ktorí vec predkladajú, by tu mali byť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Romanovská. Poslankyňa M. Romanovská:

Pán predsedajúci, nezostáva mi iné, len konštatovať, že neúčasť, členov vlády resp. ministrov tých rezortov, kde sa hovorí o krátení rozpočtu, znamená asi len toľko, že už nemajú o svoj rezort ani záujem, lebo sa blížia voľby.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme hlasovať najprv o návrhu, aby sa prerokúvania novely zákona o štátnom rozpočte zúčastnil guvernér Národnej banky Slovenska, a potom budeme hlasovať o účasti ministrov.

Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o pozvaní guvernéra Národnej banky Slovenska na rokovanie o novele zákona o štátnom rozpočte.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Dovoľujem si požiadať pracovníkov Kancelárie Národnej rady, aby na druhý bod dnešného rokovania, teda pokračovanie rozpravy o novele zákona o štátnom rozpočte, pozvali guvernéra Národnej banky Slovenska.

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kuzberta, aby sa rozpravy o štátnom rozpočte zúčastnili ministri vlády, ktorí sú v republike.

Prosím, prezentujme sa, a zároveň budeme hlasovať. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

To znamená, že na rozprave o štátnom rozpočte sa zúčastnia v republike prítomní ministri vlády Slovenskej republiky. Kolegyne a kolegovia, môžeme teda rokovať o návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to o zákone o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.

Prosím jedného z predkladateľov pána poslanca Duka-Zólyomiho, aby sa ujal slova.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážená vláda Slovenskej republiky,

skupinou poslancov predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje riešiť problém označovania názvov obcí v jazyku národnostných menšín formou samostatného zákona, čo je najjednoduchší a najoptimálnejší spôsob riešenia. Doterajšie pokusy a snaha vyriešiť tento problém novelizáciou jazykového zákona číslo 428/1990 Zb. a zákona číslo 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky neboli úspešné, a to najmä z toho dôvodu, že ak sa už znovelizuje napríklad jazykový zákon, malo by sa k tomu pristúpiť komplexne a odstrániť všetky jeho nedostatky.

Označenie názvu obcí v jazyku národnostných menšín patrí medzi práva národnostných menšín ako forma realizácie práva používať svoj materinský jazyk. Toto právo je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, v článkoch 6 a 34, a je v súlade s Listinou základných práv a slobôd číslo 23/1991

Zb., a to v článkoch 24 a 25. Nutnosť vyriešiť tento problém vychádza aj z odporúčania Rady Európy pri vstupe Slovenskej republiky do Rady Európy 30. júna 1993. Súčasne sčasti napĺňa odporúčania Rady Európy číslo 1201 z roku 1993, ktoré prijala Národná rada svojím uznesením číslo 225 dna 23. júna 1993 ako základné východiskové princípy pri zabezpečovaní ochrany práv národnostných menšín.

Paragraf l predloženého návrhu zákona vymedzuje osobitné podmienky, ktorými sa upravujú označenia obcí v jazyku národnostných menšín. To znamená 20 - percentný prah, ďalej to, že označenia obcí v jazyku národnostných menšín sa umiestňujú pod názvom obcí, ktorý je v úradnom jazyku, na samostatných dopravných značkách označujúcich začiatok a koniec obce, pričom splnomocňuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ustanoviť osobitným predpisom dopravnú značku pre tento účel. Zoznam označení obcí v jazyku národnostných menšín - maďarských, ukrajinsko-rusínskych a nemeckých názvov tvorí prílohu tohto zákona.

Základným princípom pri zostavovaní zoznamu bolo, že sa vychádzalo zo súčasne zaužívaných názvov príslušníkmi národnostných menšín. Oficiálnym základným dokumentom bol zoznam obcí z roku 1808 a úradný zoznam obcí na Slovensku z roku 1928. Predložený zoznam bol schválený vládou Slovenskej republiky po konzultácii so samosprávami a starostami dotknutých obcí a príslušnými orgánmi, resp. s názvoslovnou komisiou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Text paragrafu 2 je len opakovaním ustanovenia, ktoré je zakotvené v zákone číslo 428 a v zákone číslo 517.

Paragraf 3 upravuje a spresňuje podmienky možnosti doplnenia a zmien, a to hlasovaním obyvateľov obce, čo je v súlade so zákonom číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a so všeobecnými zásadami Európskej charty samospráv.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín predkladá na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky skupina 72 poslancov, z ktorých 65 podpísalo návrh ešte pred podaním a 7 poslanci pripojili svoj podpis k materiálu dodatočne.

Na záver vás všetkých prosím, aby ste podporili predložený návrh zákona. Je to nepatrný, ale predsa dôležitý problém našej ťažko sa vyvíjajúcej demokracie, riešenie ktorého sa už ťahá viac ako rok, a ktorého kladné vyriešenie bude mat určite priaznivú odozvu nielen u nás doma, ale aj za hranicami Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Duka-Zólyomimu. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ivana Hudeca, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,

po krátkom čase sa opäť stretávame nad veľmi podobným, ak nie celkom zhodným návrhom zákona, ktorý nesie označenie "zákon Národnej rady Slovenskej republiky o označovaní obci

v jazyku národnostných menšín", ktorý sme dostali ako pracovný materiál pod číslom 562. Uvedený návrh zákona pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím z 29. júna 1994 číslo 1095 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie po tom, čo dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky. Stanovisko vlády Slovenskej republiky bolo súhlasné, vláda súhlasí s predloženým návrhom zákona. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby sa stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh zákona 6. júla 1994, okrem národohospdárskeho a rozpočtového výboru, ktorý ho prerokoval už 30. júna 1994. Návrh zákona nepodporilo päť výborov Národnej rady Slovenskej republiky, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov. Sú to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ostatné výbory s návrhom zákona súhlasili, pričom výbor pre privatizáciu súhlasil s návrhom zákona bez pripomienok.

Výbory spoločne navrhli 15 pripomienok. Tieto pripomienky sú zhrnuté v spoločnej správe, ktorú ste dostali ako tlač číslo 562a. Ako spoločný spravodajca navrhujem, aby sa spoločne prijali tieto body spoločnej správy: bod číslo l, bod číslo 3, bod číslo 5, bod číslo 7, bod číslo 9, bod číslo 10, bod číslo 14 a bod číslo 15. Upozorňujem, že prijatím

bodu číslo 2 budeme musieť rozhodnúť o bode číslo 4. Vzhľadom na to, že bod číslo 4 obsahuje v podstate doplňovací text k bodu číslo 2, navrhujem, aby sa o bode číslo 4 hlasovalo osobitne s tým, že ak sa prijme bod číslo 2, nebudeme hlasovať o prvej časti tohto návrhu, ale by sme hlasovali len o druhej časti návrhu, a to o dodaní textu "a majú charakter miestnych názvov".

Ak prijmeme bod číslo 7, budeme musieť rovnako hlasovať osobitne o bode číslo 6. Vzhľadom na to, že bod číslo 3 upravuje dikciu v § 1 ods. 2 a prvá časť bodu číslo 6 obsahuje rovnakú zmenu dikcie v § 2 ods. 2, navrhujem, aby sme túto časť prijali s tým, že druhá časť návrhu hovorí o výmene slov "obecných pečiatkach" za slová "pečiatkach obcí". Takže navrhujem, aby sme o bode číslo 6 hlasovali na dvakrát osobitne.

Hlasovaním o bode číslo 14 - ak by sme ho prijali - by sa vylúčilo hlasovanie o bodoch 11, 12 a 13. Všetky sa totiž týkajú určenia termínu účinnosti zákona. Prirodzene, ak v rozprave bude tento môj návrh napadnutý, príslušne upravím návrh hlasovania o spoločnej správe.

To by bola spoločná správa. Pán predsedajúci, hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, dávam mu hneď slovo v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Matejka.

Poslanec I. Hudec:

Ak dovolíte, využil som toto právo, ktoré sa stalo zvykovým právom v Národnej rade a prihlásil som sa ako prvý do rozpravy. Chcem povedať, že o tomto návrhu zákona v podstate

sme diskutovali veľmi dlho už na minulej schôdzi Národnej rady. Myslím, že všetky argumenty, ktoré odzneli v tomto pléne, už povedané boli. Neviem, či bude mať niekto nejakú novú argumentáciu, ale ja sa opakovania starých argumentov vzdám. Vzhľadom na to, že ide o veľmi citlivú otázku, že ide o vec, ktorá celkom určite rozvíri hladinu nášho politického života, chcem navrhnúť, aby sa hlasovalo tajne. Je to procedurálny návrh. Pán predseda, žiadam, aby sa potom o ňom dalo hlasovať.

Ďakujem za slovo. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hudecovi. V rozprave, ktorú týmto otváram, udeľujem slovo pánu poslancovi Matejkovi.

Poslanec A. Matejka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predkladám pozmeňovacie návrhy, ktoré sú odlišné od pozmeňovacích návrhov, ktoré som dal pri pôvodnom prerokúvaní návrhu zákona nasledovne - v alternatíve A:

1. Názov obce v jazyku menšiny osadiť, na pôvodnú tabuľu pod text názvu obce v úradnom jazyku.

2. Veľkosť, písma názvu obce menšiny musí byť, v polovičnom rozmere pôvodného písma.

3. Hrúbka písma názvu obce v jazyku menšiny musí byť. v polovičnom rozmere čiar pôvodného písma.

4. Názov obcí v jazyku menšiny upravený podľa bodov 1,

2 a 3 tohto návrhu odlíšiť inou, menej výraznou farbou od pôvodnej farby písma.

V prípade, že by neprešiel tento pozmeňovací návrh, žiadam hlasovať o alternatíve B:

1. Názov obce v jazyku menšiny osadiť na osobitnej tabuli, ktorá má byť rozmerovo o dve tretiny menšia.

2. Veľkosť písma názvu obce v jazyku menšiny má byť v polovičnom rozmere pôvodného písma.

3. Hrúbka čiar názvu obce v jazyku menšiny má byť v polovičnej hrúbke čiar pôvodného písma.

4. Podkladová farba tabule označenia obcí musí byť menej výrazná ako tabuľa názvu obce v úradnom jazyku.

5. Veľkosť písma a hrúbka čiar písma na tabuli označujúcej názov obce v jazyku menšiny musí byť v dvojtretinovom rozmere.

6. Hrúbka čiar písma na tabuli označujúcej názov obce musí byt v dvojtretinovej hrúbke.

Takto označovanie obcí funguje v severnom Taliansku a nikomu to nevadí.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Matejkovi. Slovo udeľujem pánu poslancovi Chamulovi.

Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia,

tento parlament návrhom tohto zákona sa dostal do prinajmenšom podivuhodnej situácie, keď v krátkej dobe už tretíkrát rokujeme o návrhu tzv. tabuľového zákona. Osobne si myslím, že táto republika na oveľa viac zložitých a ťažších problémov, ktoré si žiadajú riešenie legislatívnou formou a, bohužiaľ, takýto drahocenný čas musíme tráviť tým, že v podstate sa zaoberáme zákonom - povedal by som - druhého rangu. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že kedysi pred rokom pán Duray v maďarskom vysielaní Slovenského rozhlasu vyhlásil, že vytvoríme školskú, kultúrnu a územnú autonómiu a takto nás Slováci prinútia, aby sme sa spojili s našou rodnou zemou. Na toto nadväzujú vyhlásenia pána kolegu Csákyho z 15. júna vo vysielaní maďarskej televízie Panoráma. Hneď na úvod chcem pripomenúť, že toto sú všetko cielené kroky maďarskej iredenty, ktoré si takto pripravujú označenie svojho územia alebo označenie územia, ktorá sa im podarilo uzurpovať v roku 1939.

Ďalej - v nedávnej minulosti alebo v krátkom minulom časovom úseku vládna koalícia prijala zákon o matrikách. Tento zákon o matrikách zakladá znovu takú skutočnosť, že vlastne je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože zakladá právo používať na území slovenskej republiky dva jazyky. Ako dôkaz uvádzam napríklad to, že v Dunajskej Strede sa v činžovných domoch objavili zoznamy občanov, ktorí v týchto činžovných domoch bývajú, kde priezviská občanov slovenskej národnosti boli napísané po maďarsky. Takže vlastne toto je ďalšia, bohužiaľ, veľmi smutná skutočnosť.

Takisto tento zákon o matrikách porušuje doteraz platný zákon o úradnom jazyku v Slovenskej republike. Chcel by som tu pripomenúť, že súhlasím, vrele súhlasím s tým, čo povedal pán kolega Zólyomi, že problém jazyka by sa mal riešiť komplexne, t. j. osobitným zákonom tak, ako to predpisuje ústava. Už v predchádzajúcej rozprave alebo v minulom období v rozprave som vystúpil a povedal som, že tieto dva zákony - zákon o matrikách a zákon o tabuliach, tzv. tabuľový zákon, vlastne predbiehajú dobu, pretože tieto dva zákony mali priamo nadväzovať na zákon o štátnom jazyku, ktorý takto predpisuje Ústava Slovenskej republiky. Takže, znovu sa dostávame do zaujímavej situácie - prinajmenšom.

V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že nedávno boli predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky doručené zásady návrhu zákona o štátnom jazyku, ktoré riešia komplexný jazykový poriadok na Slovensku. Predložila ho Matica slovenská, Jazykovedný ústav Akadémie vied a Spolok slovenských spisovateľov. Takže, návrh zásad tohto zákona o štátnom jazyku je už predložený.

Teraz by som sa chcel vyjadriť: konkrétne k predloženému návrhu zákona.

V § l označeniami obcí v maďarskom jazyku sa ohraničí severná čiara "maďarského územia" na juhu Slovenskej republiky, t. j. do tohto územia sa dostanú aj obce s 80-percentnou väčšinou slovenského obyvateľstva. Z celej doterajšej dobre známej činnosti politických predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny jednoznačne vychodí, že pomocou známych manipulačných praktík bude možné významne propagandistický, najmä smerom do zahraničia, prezentovať takto vydelené územie ako maďarské bez ohľadu na to, že aj na tomto území tvoria Slováci väčšinu obyvateľstva. Poslanci slovenského parlamentu nie sú zvedaví na ich mienku, na mienku časti štátotvorného národa, najmä tá časť poslancov, ktorá aj v minulosti stlačila hlasovacie tlačidlo za tento zákon, ktorého najzákladnejšie životné záujmy už nemá kto na slovenskom juhu účinne obhajovať.

Z uvedeného vyplýva, že 20-percentné kvórum je z hľadiska obrany štátoprávnych záujmov slovenskej republiky neprijateľné. Označovanie v maďarskom jazyku na dopravných značkách by sa malo vzťahovať iba na obce, v ktorých žije nadpolovičná väčšina maďarského obyvateľstva, t. j. minimálne 51 %.

K § 3 - podoba označenia obce v maďarskom jazyku podľa odseku 3 tohto paragrafu by mala nadobudnúť platnosť až po hlasovaní podľa odseku 1 tohto paragrafu a po potvrdení výsledku platného hlasovania názvoslovnou komisiou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Chcem len v tejto súvislosti pripomenúť, že pri zostavovaní toho zoznamu boli prítomní odborníci, jazykovedci, geografi a historici a títo sa dištancovali od rozhodnutia alebo od návrhu, ktorý je prílohou tohto návrhu zákona, a to z tých dôvodov, že maďarské politické strany demagogicky presadzovali svoje ciele.

Odseku 3 tohto paragrafu protirečia tieto označenia v priloženom zozname, napríklad slovenský názov Ňárad - Csiliznyárad, Ohrady - Csallóközkürt atď. Tieto názvy sú nielen v priamom protiklade s ustanoveniu § 3 ods. 3, ale sú aj umelými v čase maďarizácie zavedenými označeniami, ktorých kriesenie v súčasnosti má len jediný cieľ za každú cenu odstrániť čo najviac platných označení slovenskými úradnými názvami, čo nemožno nijako chápať ako ústretový postoj, politicky lojálny voči slovenskej štátnosti. Veď aký zmysel má popri všetkých uvedených označeniach napríklad názov Felsözellö, označenie z rokov 1907, 1913, 1938, 1945 ako paralela k slovenskému názvu Veľké Zlievce? Prečo tu proti označeniu "veľký" musí byť označenie "horný"? Podobne proti názvu Veľký Biel je maďarské označenie Magyarbél. Zavádzajú sa umelé

maďarské označenia k novodobým názvom, ktoré dosiaľ nemali maďarskú paralelu, ako napríklad Zlaté Klasy, v slovenčine Nový Život, Dedina mládeže, Nová Dedina. Nieto tu stopy po občianskej ústretovosti voči slovenskej štátnosti.

Vážené kolegyne, kolegovia, ako sa už mnohokrát ukázalo, cieľom politiky predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku nie je integrácia, ale izolácia, dezintegrácia. Jasne to dokumentuje aj predložený návrh zákona s priloženým zoznamom označení v maďarskom jazyku. Z týchto dôvodov predkladám nasledujúce pozmeňovacie návrhy:

V § 1 ods. 1 vložiť namiesto "20 %" "51 %".

V § 1 ods. 3 vypustiť "uvedené v prílohe tohto zákona" a celá veta bude vyzerať takto: "označenie obcí v jazyku národnostnej menšiny je transkripčným prepisom do maďarského jazyka. "

V § 2, ktorý má len jeden odsek, vložiť "len", a to v tom zmysle, že "sa používajú názvy obcí len v úradnom jazyku".

V § 3 ods. 1 upraviť takto: "... národnostnej menšiny. " Za bodkou nasleduje nová veta: "A po potvrdení výsledku platného hlasovania názvoslovnou komisiou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. "

V § 3 ods. 3 za slovo "1945" vložiť spojku "a" a text pokračuje ďalej: "názvy miest a obcí utvorených podľa mien významných osobností slovenských dejín a kultúry".

Toto sú moje pozmeňovacie návrhy. Na záver by som vám chcel ešte znovu pripomenúť, myšlienku významného muža slovenského národa Ľudovíta Štúra: "Národy, ktoré sa samé nevedia viesť, nevedia vládnuť, nerozumejú správe, musia sa stať

poplatnými cudzincom a nakoniec v týchto národoch sa rozplyĎakujem za pozornosť. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Chamulovi. Prosím pani poslankyňu Novotná. Pripraví sa pán poslanec Pivoluska.

Poslankyňa A. Novotná:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

ako tu už bolo povedané, posudzujeme už v poradí tretí návrh zákona, ktorý sa týka označovania názvu obcí v jazyku národnostných menšín. Na prvý pohľad a prvé posúdenie tento návrh zákona sa zdá byt ústretový, upokojujúci politický zápas i vzájomnú rivalitnú atmosféru. Zdá sa, že už nemáme čo povedať, že všetko sme už povedali v predchádzajúcich kolách. No nie je to tak.

Zastavím sa hneď pri § 1 ods. 1 - citujem: "Obce, v v ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, sa označujú v jazyku národnostnej menšiny. " Asi si málokto uvedomuje, že sa týmto ignoruje slovenská väčšina, teda zostávajúcich 80 % Slovákov alebo Slovákov a ďalších príslušníkov národnostných menšín. Ak expresívne vyjadríme tento dej, musíme povedať, terminológiou zememeračov, že ide o vytýčenie územia, a mám obavy, že pomocou už známych praktík bude možné najmä smerom do zahraničia prezentovať takto vydelené územia ako maďarské bez ohľadu na to, že na tomto území tvoria Slováci väčšinu obyvateľstva.

Z uvedeného vyplýva, že 20 - percentné kvórum je z hľadiska obrany štátoprávnych záujmov Slovenskej republiky neprijateľné. A nik sa nepýta 80 - percentnej väčšiny, či s týmto procesom súhlasia. Mám pocit, že osobnosti maďarskej politickej reprezentácie ani neberú na vedomie tam žijúcich Slovákov, čo nakoniec dokazuje aj skutočnosť, že už teraz Slováci navštevujú maďarské školy, bohoslužby sú v maďarčine, ba aj krstiť sa Slováci dávajú po maďarsky. Nakoniec, i súčasný minister školstva a vedy potvrdil súčasný stav vyhláškou číslo 97 z roku 1994 Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky z 15. 4. 1994, ktorou dopĺňa vyhlášku Ministerstva mládeže a športu Slovenskej republiky číslo 102 z roku 1991 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach a učilištiach, kde v bode 14 dopĺňa § 25 novým bodom 3, ktorý znie: "Žiakovi, ktorý úspešne zložil maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie v obidvoch vyučovacích jazykoch, pripadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku. Obe vysvedčenia sú rovnocenné. " Dovoľte, pán minister, poďakovať sa vám za veľkodušnosť, že maturitné vysvedčenie sa môže prípadne vydať aj v slovenskom jazyku. Týmito argumentmi som chcela odôvodniť - teraz podporujem pozmeňovací návrh kolegu Chamulu v § 1 ods. 1 text "najmenej 20 % obyvateľstva" nahradiť číslicou "51 % obyvateľstva".

Nebudem opakovať moje tvrdenia z minulej rozpravy, len podotýkam, že sa zasa opieram o vyhlásenie výboru Matice slovenskej, ktorá žiada jednoznačné stanovisko transkripcie, prípadne prekladu z oficiálneho úradného názvu všeobecne používanom v štátnom jazyku. Tu si dovolím predložiť druhý pozmeňovací návrh, a to v § 1 ods. 1 v prvej vete vypustiť text "v jazyku národnostnej menšiny" a nahradiť ho znením "transkripciou alebo doslovným prekladom do jazyka národnostnej menšiny". Opakujem "transkripciou alebo doslovným prekladom do jazyka národnostnej menšiny" a text pokračuje.

Môj tretí pozmeňovací návrh sa týka § 3 ods. 1 v prvej vete za slovo "obec" vložiť vedľajšiu prívlastkovú vetu tohto znenia: "Obec" - a teraz je vsuvka - "v ktorej príslušníci národnostnej menšiny tvoria" - tam je to percento z $ l ods. 1 - "51 % obyvateľstva" - tam by mohol byt odkaz číslo 3 "podľa § 1 ods. 1 tohto zákona", ostatné odkazy by sa prečíslovali a pokračuje text "formou hlasovania"... až po "národnostné menšiny. " Potom zvyšný text poslednej vety vypustiť, až do konca. Ale myslím si, pán spoločný spravodajca, že tento môj pozmeňovací návrh vypustiť zvyšný text, je súčasťou bodu číslo 8 spoločnej správy.

Ako som v úvode spomínala, na prvý pohľad a posúdenie sa zdá, že v návrhu tohto zákona je prejavená určitá ústretovosť. Dovoľte, aby som vám dokázala, že tu ide o zahmlievanie, zavádzanie a až nedodržiavanie zákonnosti vyplývajúcej priamo z tohto navrhovaného zákona. Pozrime sa na § 3 ods. 3, ktorý znie: "Ustanovenia ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na obce, ktorých názov bol zmenený v období rokov 1867 až 1918 a 1938 a 1945. Ak sa vrátime k záverom z porady o maďarskej podobe názvov obcí na dopravných značkách podľa vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, konanej na ministerstve vnútra dňa 13. mája 1994, v týchto záveroch sa konštatuje, že politickí predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny pri posudzovaní maďarských podôb jednotlivých miestnych názvov prejavili neústupčivosť bez náznaku ochoty k ústretovým postojom, čo sa prejavilo v úsilí narúšať jazykovú paralelnosť, istú ekvivalentnosť maďarských a slovenských názvov, čo by nijakým spôsobom nenarušilo maďarskosť príslušných názvov.

Na tieto skutočnosti som už upozornila pri predchádzajúcom prerokúvaní návrhu tzv. tabuľového zákona. Ide vlastne o zoznam označení obcí v jazyku národnostných menšín podľa okresov. V tomto zozname sú uvedené názvy obci, pri ktorých

nie je dodržaná požiadavka našich jazykovedcov a historikov. Hoci znenie § 3 ods. 3 tohto návrhu zákona vylučuje názvy z rokov 1867 až 1918 a z horthyovského obdobia 1938 až 1945

- tu pripomínam, že sú to názvy, ktoré doniesol fašizmus, niektoré uvedené názvy obcí sú v kontroverzii s týmto ustanovením, a napriek všetkým upozorneniam, kritikám a dohodám sú protizákonne ponechané v zozname označených obcí. Preto hádam ani nie je potrebné prijať pozmeňovací návrh, povinnosť vyňať tieto názvy vyplýva zo zákona. V inom prípade navrhujem o danom zozname hlasovať. Ide o názov obcí, kde prídavné meno maďarského názvu obce je prebrané väčšinou z čias horthyovského obdobia, niekoľko ich je i z predchádzajúceho obdobia. Tieto priradené prídavné mená za každú cenu chcú čo najviac odstrániť paralelnosť maďarských označení so slovenskými úradnými názvami.

Navrhujem v týchto názvoch v obciach, samozrejme, ak spĺňajú kritérium percenta označenia v jazyku národnostnej menšiny, uviesť základný tvar názvu preložený presne z úradného slovenského názvu, prípadne použiť transkripciu. Podotýkam, že zoznam názvu týchto obcí potvrdil a overil Jazykovedný ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Ešte raz opakujem, tieto názvy obcí vyňať, pretože sú v kontroverzii s týmto zákonom. Je to obec Ňárad, navrhovaný je názov Csiliznyárad. Tento názov pochádza z roku 1913 až 1920 a potom pokračoval 1938-45, Ohrady - Csallóközkürt 1913-1920, 1938-1945, Pataš - Csilizpatas je navrhovaný názov, ktorý bol v rokoch 1913, 1920, 1938 - 1945. Vážené kolegyne, kolegovia, ak sledujete zoznam týchto obci, vidíte, že vlastne keby sa preložil tento názov, vznikol by nám názov Ňárad

- Nyárad, z Ohrady - Kurt, Pataš - Patas, čiže si myslím, že ústretovosť by tu bola stopercentná. Ďalej je to obec Povoda

- Pódatejed, názov sa používal v rokoch 1940 - 1945, potom Trnávka - maďarský tvar Csallóköztárnok - ani to neviem dobre maďarsky povedať, teda tam by potom vznikol Tárnok, Vrakúň - Nyékvárkony 1940, Kajal, maďarská mutácia Nemeskajal

1913, 1938 - 1945, ďalej Šaľa, maďarský tvar Vágsellye 1883, ten je ešte spred toho obdobia až 1913, ďalej obdobie 1938 - 1945, Moča, maďarský tvar Dunamocs, ktorý sa používal alebo zaviedol v roku 1888 do roku 1907, 1913, 1920 a 1938

- 1945. Hosťovce, maďarský názov Bódvavendégi 1900 - 1913, 1938 - 1945, Bielovce - Ipolybél, Bél 1913 - 1945, Jur nad Hronom, maďarský názov Garamszentgyörgy 1873 - 1882, teda v rokoch silnej maďarizácie, 1907 - 1913, 1938 - 1948. Ďalej trinásty názov Hosťova, zasa úplne odlišné Nitrageszte, tento názov bol zavedený v roku 1913, Bešeňov - Zsitvabesenyö 1938 - 1945, Pavlova - tam je celkom iný názov Garampáld 1913, 1938 - 1945, Kráľ - Sajószentkirály 1938 - 1945, Riečka - Sajórecske 1907 - 1913, 1938 - 1945, Tomášovce - Balogtamási 1907 - 1913, 1938 - 1945, Hrhov - Tornagörgö 1907

- 1913, 1938 - 1945, Kováčova - Kiskovácsvágása 1907

- 1913, 1938 - 1945, Krásnohorská Dlhá Lúka - Várhoszúrét 1907, 1913, 1938 - 1948, Ptrukša - Szirénfalva 1938 - 1948, Kiarov - Ipolykér 1907 - 1913, 1938 - 1945, Kosihovce - Dacsókeszi 1938 - 1948, Vinica - Ipolynyék 1907 - 1913, 1938

- 1945, Vrbovka - Ipolyvarbó 1907 - 1913, 1938 - 1945. To sú názvy, ktoré z tohto zákona vyplývajú, že majú byt vyňaté.

Okrem uvedenej skupiny v zozname obcí sa uvádzajú názvy, ktoré neprotirečia § 3 odsek 3 zákona, ale sú označené v rozpornom znení a odlišnom názve obce v štátnom jazyku. Pri dobrej vôli a politickej ústretovosti, kde by sa nepoškodili zákonitosti maďarského jazyka, by bol vhodný preklad, prípadne transkripcia. Ide o tieto názvy: Nagybodak

- Bodíky, Egyházgelle - Holice, Ipolypásztó - Pastovce, Ipolyság - Šahy, Garamsalló - Šalov, Magyarhegymeg - Dolná Záhorany, Sajógomör - Gemer, Gortvakisfalud - Gortva, Sajókeszi - Kesovce, Pelsöcardó - Ardovo, Doboruška - to je ruská, Szécsénkovácsi - Kováčovce, Rárósmulyad - Mula a Lukanyénye - Nenince.

Ostatnú skupinu tvoria novodobé názvy obcí, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. V zozname zavádzajú sa k nim umelé maďarské označenia, ktoré dosiaľ nemali maďarskú paralelu, napríklad Zlaté Klasy - Nagymagyar, Nový Život - Illésháza, Dedina mládeže - Ifjúságfalva a podobne. Bohužiaľ, nenachádzame tu ani stopy po občianskej ústretovosti voči slovenskej štátnosti. Preto navrhujem pozmeňovací návrh do § 3 vsunúť odsek 3 - ostatné prečíslovať - tohto znenia: "Dvojjazyčnosť sa neuplatňuje u zlúčených obcí, ktoré po zlúčení získali nové meno. " Opakujem: "Dvojjazyčnosť sa neuplatňuje u zlúčených obcí, ktoré po zlúčení získali nové meno. "

Vážené kolegyne, kolegovia, pretože v predloženom zozname názvov obcí nemôžem dôverovať žiadnemu zneniu alebo neuvedeniu názvu obce v zozname, navrhujem prijať pozmeňovací návrh, ktorým si uchránime naše slovenské kultúrne bohatstvo. Uvádzam môj posledný pozmeňovací návrh, a to v § 3 vsunúť odsek 2 - ostatné prečíslovať - tohto znenia: "Hlasovaním sa nemôžu meniť názvy obcí utvorené podľa slovenských národných dejateľov. "

Vážené kolegyne, kolegovia, predkladateľ tohto návrhu zákona povedal - parafrázujem, že označenie obcí v jazyku menšín sa považuje ako forma realizácie práv národnostných menšín. Ešte raz pripomínam, že návrh tohto zákona alebo predmet návrhu tohto zákona Je tu už prerokúvaný tretíkrát, a to nie preto, Že parlament nebol ochotný prerokúvať a priznať tieto práva, ale preto, lebo politickí predstavitelia maďarských menšín žiadajú nadštandardné práva. A preto prosím o uváženie a zrovnoprávnenie slovenskosti v týchto regiónoch.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Novotnej. Slovo má pán poslanec Pivoluska z HZDS. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová. Faktická poznámka - pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Novotná pred chvíľou vo svojom diskusnom príspevku uviedla také konkrétnosti, ktoré uvádzajú, že § 1 ods. 3 - označenie obcí v jazyku národnostnej menšiny, ktorý je uvedený v prílohe l tohto zákona, nie je v súlade s § 3 ods. 3 - ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na obce, ktorých názov bol zmenený v období rokov 1867 až 1918 a 1938 až 1945. Ak je to pravda, v takom prípade navrhujem túto novelu zákona stiahnuť, z rokovania a prekladateľom navrhnúť, aby pripravili novú novelu zákona s tým, aby § 3 ods. 3 bol v súlade s prílohou.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo pán pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister,

stotožňujem sa s tým, čo povedal kolega Zeman, pretože keď je priložený zoznam v takomto rozpore, jednoducho o tom nemôžeme rokovať. To je jedna vec. Druhá vec - chcel by som upozorniť tento parlament a doplniť pani kolegyňu

Novotnú, ktorá vystupovala pred chvíľou v tom zmysle, že vysvedčenia sa píšu v maďarčine a na týchto vysvedčeniach je slovenská predtlač. To je rarita, ktorá hádam neexistuje nikde na svete.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hudina - faktická poznámka. Poslanec M. Hudina:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

pani kolegyňa Novotná, nemáte šťastie, lebo pochádzam z okresu Rimavská Sobota a zhodou okolností z dedinky Balogtamási, čo ste tu povedali. To je odjakživa Balogtamási, to nikdy nebolo Tanási, takže netreba zavádzať ľudí. To je jedna vec.

Druhá vec - pán kolega Chamula, vy tiež nemáte šťastie. Vy tu stále hovoríte, že pán Duray povedal toto, pán Csáky povedal toto. Ja môžem povedať to isté, čo ste povedali vy pred mesiacom v Rimavskej Sobote v istej krčme. Keď vás upozornili, že psa nemôžete zobrať do hostinca, povedali ste, že keď Maďari môžu sedieť v krčme, aj pes môže byť v krčme. Teda vás vyzývam, nemáte čo hľadať v tomto parlamente, keď tak hovoríte. To je druhá vec.

A tretia vec - vážené kolegyne, kolegovia z HZDS, minulý týždeň pán predseda Mečiar v Lehniciach povedal, že za ten zákon, ktorý je predložený, za vládny zákon budú dvoma rukami hlasovať i poslanci HZDS. Tak prosím vás, potom ho neklamte, hlasujte za ten zákon, ja vás prosím. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Chamula - faktická poznámka. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážené kolegyne, kolegovia,

nechcel som sa ozvať k tomu, čo povedal pán Hudina, ale oslovil ma priamo. V tom vyjadrení, ktoré má byť moje vyjadrenie, čo nie je pravda, je ten rozdiel, že pán Csáky to povedal v televízii, vo vysielaní relácie Panoráma a videli to tisíce ľudí, a takisto pán Duray to povedal v maďarskom vysielaní Slovenského rozhlasu, čo si vypočuli tisíce ľudí. A nehnevajte sa, pán Hudina, myslím si, že inteligentný človek výplod chorého mozgu nebude proklamovať v parlamente.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Novotná - faktická poznámka.

Poslankyňa A. Novotná:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som pánu kolegovi Hudinovi povedať, že naozaj má pravdu, že názov Balogtamási bolo pomenované od roku 1907. To je odjakživa.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Ako vidíme, máme rôzne meracie škály na čas. Prosím, pán poslanec Hudina.

Poslanec M. Hudina:

Ešte slovíčko. Chcem potvrdiť to, čo povedal pán kolega Chamula. Iba mozgovo chorý človek sa môže vyjadriť, tak, ako sa on vyjadril v istej krčme.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. S krčmami skončíme. Prosím, pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem ešte doplniť, že pokiaľ chce byt niekto krčmový tiger, nech bude pán Hudina, to je jeho vec, ale s tým by sme mali prestali. Ale chcem povedať, toľko, že neviem, kto tu môže spochybňovať, vyjadrenia odborníkov, historikov a jazykovedcov, ktorí vypracovali tento materiál. Pán Hudina, nepoznám výšku vášho vzdelania, ale úprimne poviem, že ani ja by som si nedovolil, ani nikto z nás, kto má vysokoškolské vzdelanie trebárs v tomto odbore, spochybňovať vyhlásenia resp. konštatovania alebo analýzy odborníkov z Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne, slovo má konečne pán poslanec Pivoluska. Poslanec J. Pivoluska:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

k predloženému návrhu zákona o označení obcí v jazyku národnostných menšín, tlač 562 dávam nasledovné pozmeňovacie návrhy:

V § 1 odsek 1 v súčasne navrhnutom texte je: "Obce, v ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva /ďalej len "obce"/, sa označujú v jazyku národnostnej menšiny na samostatných dopravných značkách označujúcich začiatok obce a koniec obce. " Uvedené percentuálne vyjadrenie navrhujem tradične v tomto parlamente zmenit na 50 % už tretíkrát.

Názov prílohy, ktorej názov je "Zoznam označení obcí v jazyku národnostných menšín podľa okresov" navrhujem zmeniť na "Odporúčaný zoznam označení obci v jazykoch národnostných menšín podľa okresov". Tým sa mení aj § 1 odsek 3, kde sa doplní: "Odporúčané označenie obcí v jazyku národnostných menšín je uvedené v prílohe 1 tohto zákona. "

Moje návrhy sú demokratické a a vyjadrujú vôľu našich voličov, ktorí pre informáciu nechcú žiadne iné tabule. K môjmu druhému pozmeňovaciemu návrhu pripomínam skutočnosť., že zo zákona nemôžeme určiť, aké má mať obec označenie. Čo, keď obyvatelia obce nebudú s názvom súhlasiť? Pozmeňovacie návrhy podávam len preto, ak by niektorí "národovci" podporili a schválili tento návrh zákona. Osobne budem hlasovať

proti prijatiu zákona ako celku. Vlastné góly nepochvália ani fanúšikovia súperovho mužstva.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Tóthová z HZDS. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

z tohto miesta k tomuto resp. k obdobnému návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky som sa už vyjadrila. Uviedla som, že osobne, ako aj členovia HZDS, si plne uvedomujeme záväzok, ktorý sme prevzali pri vstupe do Rady Európy. Uviedla som, že tento záväzok chceme plniť, ale uviedla som, že tento záväzok možno plniť dvoma spôsobmi - jednak prijatím zákona, ktorý označenie obcí vyrieši prekladom a transkripciou, čo je podľa mojich osobných skúsenosti v Rade Európy a na základe osobného rozhovoru s pani Lalumierovou postačujúca cesta pre splnenie podmienky, resp. požiadavky Rady Európy, a je ďalšia cesta, kde je možné urobiť oveľa viac a musím konštatovať, že to "oveľa viac" akosi nie je nutné a potrebné.

Konkrétne by som sa chcela vyjadriť k stanovisku spoločného spravodajcu, ktorý uviedol, že body 2 a 4 spoločnej správy bude treba pri hlasovaní oddeliť. Keďže bod 4 vychádza z ústavnoprávneho výboru a bol to môj návrh, ktorý som predniesla v ústavnoprávnom výbore, dovolím si navrhnúť zmenu. Keďže text bodu 2 podľa legislatívneho znenia je vhodnejší, doplniť bod 2 za slovami tohto zákona bodkočiarkou a pokračovať textom "označenia obci majú charakter miestnych názvov". Celý text S l odsek 3 by znel: "Zoznam označených obcí v jazykoch národnostných menšín je uvedený v prílohe tohto zákona; označenia obcí majú charakter miestnych názvov. " Týmto sa text predloženého návrhu dostáva do súladu s odporúčaním Rady Európy číslo 1201, na ktorý sa tu veľmi vehementne dovolávame, ktorý v príslušnom článku uvádza, že menšina má nárok na miestne názvy vo svojom jazyku. Čiže, tento terminus technicus by sa preniesol aj do predlohy.

Ďalej by som chcela upozorniť na bod 9 v spoločnej správe, ktorý je veľmi významný. Tu sa odporúča $ 3 odsek 3 doplniť, znením "ako aj obce, ktorá sú pomenované podľa významných slovenských dejateľov". Prosím vás pekne, ak by sa toto nedoplnilo do terajšej predlohy, potom terajšia predloha je vlastne elegantnou alternatívou návrhu, ktorý sme minule odmietli. Totiž nič nebráni, aby formou hlasovania sa zmenili názvy obcí a miest, ktoré sú pomenované podľa významných slovenských dejateľov. Je to elegantná obezlička na dosiahnutie toho, s čím tento parlament už pri poslednom prerokúvaní nesúhlasil. Preto chcem vyzvať, panie poslankyne a pánov poslancov, aby hlasovali za tento dovetok, ktorý bude v celej podobe znieť: "Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na obce, ktorých názov bol zmenený v období rokov 1867 až 1918 a 1938 až 1945, ako aj na obce, ktoré sú pomenované podľa významných slovenských dejateľov. " Prosím vás pekne, bola by som zvedavá, ktorý suverénny štát by pripustil zmenu názvu podľa významného slovenského dejateľa, a naviac, pokiaľ vezmeme zásadu prijatú prevažne v Európe, že názvy majú byť prekladom alebo transkripciou, tak u významných dejateľov preklad a transkripcia predsa nepríde do úvahy, prípadne len skomolenina mena.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktickú poznámku udeľujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Poslanec K. Ftáčnik:

Mám len kratučkú faktickú poznámku, celkom vecnú. Pani poslankyňa Tóthová hovorila o zmenách názvov, ktoré podľa súčasnej právnej úpravy je možné vykonať referendom, o ktoré požiada 20 % obyvateľov obce, a stačí nadpolovičná väčšina na to, aby takéto referendum bolo právoplatné. Je pravda, že sa musí k jeho výsledku vyjadriť vláda Slovenskej republiky. Hovorila o názvoch, zrejme mala na mysli označenia, o ktorých hovorí tento zákon. Neviem, či som ju dobre rozumel, ale hovorila názvy a myslela označenia, aby sme teda vedeli, o čom hovoríme, pretože názov a jeho zmena je iná procedúra, ako stanovuje tento zákon pre zmenu, pripadne doplnenie nejakého označenia. To nie je to isté, a tento zákon slová "názov" a "označenie" prísne rozlišuje.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Mária Bartošíková. Pripraví sa pán poslanec Zoričák.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

mám iba pozmeňovací návrh k § 4. Odporúčam Národnej rade, aby odsek, ktorý tam je, označila ako odsek 1 a vypustila posledné dve slová tohto odseku, to znamená slová "tohto zákona" a nahradila ich textom "§ 1 ods. 3 tohto zákona".

Zároveň odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby prijala nový odsek 2 s týmto textom: "Orgány samosprávy sú povinné zabezpečiť, označenie obcí podľa § 3 tohto zákoStručné vysvetlenie: Obce formou hlasovania, referenda sa ujímajú svojej samosprávnej funkcie. Výkon samosprávnej funkcie je financovaný a aj zabezpečovaný samotnou obcou. Potom mám ešte - ak môžem - otázku na pánov predkladateľov. V § 3 v druhej časti tohto odseku sa pripúšťa možnosť, že obec môže touto formou ustanoviť označenie obce v jazyku národnostnej menšiny, ak sa v prílohe tohto zákona takéto označenie nenachádza. Pokiaľ tu bude chýbať odvolávka na § 1 ods. 1, to znamená na limit 20 % obyvateľstva, alebo prijaté percento obyvateľstva touto Národnou radou, tak podľa môjho chápania, možno nie správneho, môže to byť pri akomkoľvek percentuálnom zložení, pokiaľ teda obec dokáže zabezpečiť vyššie percento hlasujúcich za zmenu obce. A to by asi nebolo účelom tohto zákona, takže pravdepodobne by tu bolo treba odvolať sa na S l ods. 1.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej. Slovo udeľujem pánu poslancovi Zoričákovi. Pripraví sa pán poslanec Gazdík.

Poslanec A. Zoričák:

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi na úvod povedať slová majstra Vladimíra Mináča, ktorý iste poznáte, aj ďalšie texty, ktoré vyslovil. "Slovensko je jediná krajina, ktorá je schopná ustanoviť protinárodnú vládu... " - ďalej nebudem citovať. Na adresu

pánov poslancov, navrhovateľov tejto predlohy zákona, by som chcel povedať, že majú plné právo a sú povinní hájiť za každú cenu záujmy tejto národnostnej menšiny - maďarskej. Uznávam aj slová, zase do určitej miery, keď kolega Fehér v ústavnoprávnom výbore povedal, že základom demokracie je práve otázka vyjadrenia sa obce, občanov obce. V tomto zmysle to bolo povedané. Avšak na druhej strane na základe toho citátu si dovolím povedať, že tu je otázka miery, do akej miery je toto východisko predkladateľov kompromisom, do akej miery sme schopní nazvať, že je to kompromis v riešení tejto problematiky. Ak budem navrhovať niektoré zmeny, ak už boli povedané lepšie formulácie, odpusťte mi. Rozhodnutím, hlasovaním zvolíte ten lepší návrh. Dovoľte mi teda niekoľko zdôvodňujúcich myšlienok a konkrétnych návrhov.

Je zarážajúcou skutočnosťou, že v dôvodovej správe sa k S l v poslednom odseku osobitnej časti uvádza: "V dopravnom značení sa právna úprava premietne tak, že označenie obcí v jazyku národnostných menšín bude uvedené na takých Istých dopravných značkách, na akých sa názov obce uvádza v úradnom jazyku. Ide o značky "Začiatok obce" a "Koniec obce". V zákone sa hovorí: "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ustanoví osobitným predpisom dopravnú značku pre účel informatívneho označenia obce v jazyku národnostnej menšiny, ktorá sa bude odlišovať od dopravnej značky s názvom obce. " Ak totiž dôjde k sporu o výklad zákona, bude sa brat do úvahy aj dôvodová správa, čo môže znamenať, že vzniknú rovnocenné značky s uvedením názvu v úradnom jazyku i v jazyku menšiny. Preto treba v dôvodovej správe príslušný text vyčiarknuť.

K odseku 1 - obec by nemala mať právo rozhodovať o zmene názvu. Má mať právo navrhnúť, rozhodnúť by sa malo osobitným zákonom pre každú zmenu názvu obce.

K odseku 2 - rozhodnutie obce môže byť prijaté len v Národnej rade Slovenskej republiky tak, ako sa prijímajú názvy v prílohe zákona. Nie je dôvod, aby sa jedny uzákoňovali zákonom, iné referendom občanov. Má byť jednotný spôsob prijímania i zmeny názvu obce.

Odsek 3 je štylisticky nesprávny. Celý § 3 navrhujem preštylizovať asi takto:

"/1/ Obec môže formou hlasovania svojich obyvateľov navrhnúť iné označenie obce v jazyku národnostnej menšiny, než je uvedené v prílohe tohto návrhu zákona.

/2/ Návrh je občanmi prijatý, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina obyvateľov obce oprávnených voliť podľa osobitného predpisu a ak zaň platným spôsobom hlasovalo aspoň 80 % obyvateľov obce, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní.

/3/ Návrh prijatý občanmi schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky formou uznesenia, ktorým doplní alebo zmení zoznam obcí tvoriacich prílohu tohto zákona.

/4/ Nie je prípustné pri zmenách názvu obcí v jazyku národnostnej menšiny prijímať tie názvy obcí, ktoré platili v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945. "

Dôvod tohto návrhu je zrejmý, bolo to tu už naznačené a povedané aj pani profesorkou Tóthovou. Nesmie totiž dôjsť k situácii, aby sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky dal meniť hlasovaním občanov obce. A názov obce v jazyku národnostnej menšiny sa po schválení v Národnej rade Slovenskej republiky stane zákonom.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Zoričákovi. Slovo udeľujem pánu poslancovi Igorovi Gazdíkovi. Pripraví sa pani poslankyňa Bauerová.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

budem veľmi stručný, zdržím sa akýchkoľvek komentárov. Sám fakt tabúľ totiž nie je problém, ani problémom nemusel byt. Iné je už to, aké rozmery v interpretáciách rôzneho druhu nadobudol. Preto dovoľte, aby som vystúpil len s jedným pozmeňovacím návrhom, a to k S 5 - citujem: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, okrem § 4, ktorý nadobúda účinnosť dňom 1. 11. 1994. " Z tohto titulu prosím aj spoločného spravodajcu, ktorý bod 14 spoločnej správy dal na hlasovanie an blok, aby ho vyňal na osobitné hlasovanie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gazdíkovi. Slovo udeľujem pani poslankyni Bauerovej. Ďalej sa písomne do rozpravy neprihlásil nikto. Hlási sa potom pán poslanec Bárány.

Poslankyňa E. Bauerová:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

úprimne sa priznám, že som nemienila vystúpiť v diskusii k tejto záležitosti, pretože naozaj o tejto veci už bolo

povedané takmer všetko. Po vypočutí a po pozornom zvážení diskusných príspevkov som však dospela k názoru, že musí byt vyslovené to známe "a predsa sa točí". Totiž tu boli vyslovené niektoré zavádzajúce, nepresné, dezinformujúce informácie, ktoré, myslím si, je potrebné uviesť na správnu mieru.

Dovoľte mi citovať z Administratívneho rozdelenia a menoslovu obcí Slovenska, zostaveného Eugenom Jasperom a Karolom Hanousekom, redaktorom a administrátorom krajinského vestníka pre Slovensko, vydaného v Bratislave v roku 1929, ktorý bol zostavený na základe Administratívneho lexikónu obcí, II. diel, vydaný Štátnym úradom štatistickým v Prahe v roku 1928. Považujem za potrebné citovať niektoré názvy, ktoré citovala predo mnou pani Novotná a o ktorých bola vyslovená mienka, že nie je možné ich spochybňovať. Chcela by som upozorniť vážených poslancov, vážené poslankyne, že neexistujú absolútne pravdy. Považujem asi za dôsledok nedostatočných informácií pisateľov tohoto odborného posudku, že si nevšimli, že napríklad Csiliznyárad, Csallókoz - Ňárad, Ohrady boli úradne ustanovenými názvami obcí v jazyku menšín - strana 142 a 141 citovaného zoznamu. Takisto názvy Csilizpatas, Csallóköztárnok sa nachádzajú na strane 142, Nemeskajal 143, Dunamocs 144, Bódvavendégi 140, Ipolybél 151, Garamszentgyórgy 148, atď. V tomto posudku sa uvádza: "Za každú cenu čo najviac tento návrh zákona chce odstrániť paralelnosť maďarských označení so slovenskými úradnými názvami. " Dovoľte mi uviesť jediný príklad. Lexikón obci z roku 1928 uvádza Šalu ako Salu, maďarskú podobu Sellye. Dnes úradným názvom Šale je Šaľa nad Váhom. Nami navrhovaný maďarský ekvivalent Vágsellye. Potom na základe čoho je možné tvrdiť, že tento návrh chce odstrániť paralelnosť všetkých maďarských označení so slovenskými úradnými názvami?

Dovoľte mi uviesť ešte jeden faktický poznatok. Z uvedených 26 obcí rozhodujúca väčšina, takmer 20, sa odlišuje od neskoršie alebo medzitým používaných názvov názvom, adjektívom, ktorý pochádza z názvu vodného toku. Prosím vás, aby sto mýtus maďarizácie neuvádzali, pretože ide o jednoduché spresnenie zemepisného názvu. Ani jeden z týchto uvedených názvov nenesie meno žiadneho politika, žiadneho historického dejateľa. Ide o adjektíva, ktoré vychádzajú jednoznačne zo zemepisných názvov.

Niektoré názvy boli tu čítané ako také, ktoré vznikli v roku 1938 a žili do roku 1945. Chcela by som uviesť, že napríklad Sajószentkirály, Szirénfalva, ktoré sú na tomto zozname, sa nachádzajú na strane 171 resp. 174 tejto publikácie z roku 1928 resp. 1929. Ako potom mohli vzniknúť v roku 1938? Dnes sa už ťažko dopátrame, na základe akých úvah úradník, ktorý rozhodoval o názve obcí, úradne uznal Ipolykovácsi, Iplykeszi, ale spochybnil Ipobykér alebo Ipolynyék, hoci napríklad Nekij, ako by sa dalo doslovne preložiť Nyék, boli na Slovensku aspoň 4. Chcela by som ešte uviesť dva príklady z tohoto zoznamu. Pódatejed sa nachádza asi na piatom mieste a Nyékvárkony. Je fakt, že v tomto zozname sa nenachádzajú v tejto podobe, ale medzitým došlo k spojeniu obcí. Pódatejed sa nachádza ako Lidértejed resp. Ollétejed na strane 89 a ďalšej a Pódafa na strane 104. Z týchto troch obcí, zo spojenia týchto troch obcí a zo spojenia ich názvov vzniklo Pódatejed. Takisto je to aj v prípade Nyékvárkony. Prípad Veľké Zlievce - na strane 147 tohoto zoznamu môžte nájsť názov Felsőzellő. Je dokázateľné, že Felsőzellő sa preložilo ako Veľké Zlievce a nie opačne. Na základe akej logiky je potrebné zlý slovenský preklad preložiť, na iný maďarský preklad, ktorý nezodpovedá súčasne používanému názvu?

Dovoľte sa mi vyjadriť ešte k otázke názvov, ktoré vznikli na základ pomenovania podľa významných slovenských dajateľov na základe vyhlášky povereníka vnútra zo dňa 11. júna 1948 číslo A-311/16-II/3-1948 uverejnenej v Úradnom vestníku pod číslom 964. V tom, čo tu odznelo, je badať jednoznačnú kontroverziu. Všetci, ktorí ste prečítali tento zakon, a predpokladám, že každý z vás ho prečítal, nemôžete pochybovať o tom, že ide o označenie obcí a nie o zmenu názvu obcí. Neviem, na základe čoho je vyslovená obava slovenskej národnosti, slovenského národa, o ohrození ľudí, ktorí tam žijú. Aj pani exministerka Tóthová hovorila o používaní miestnych názvov. Dovoľte, aby som uviedla citát z Ústavy Slovenskej republiky, ktorú, myslím si, že je potrebné, aby si tento parlament ctil. Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. Ako je potom možné, že niektorí môžu používať svoje názvy a iní svoje názvy nemôžu používať?

Treba uviesť snáď ešte jednu vec. Niekoľkokrát zaznelo v diskusii, že nie je zvykom meniť názvy obcí, ktoré sú pomenované podľa historických osobností daného národa. Ale uvedomte si, vážení poslanci, vážené poslankyne, že nie je zvykom, aby národ pomenoval podľa svojich najväčších dejateľov obce, kde žije prevažne iná národnosť. Myslím si, že je to ojedinelé v histórii a je to možné považovať za začiatok totality v tejto krajine, keď sa to stalo v roku 1948. Myslím si, že je prinajmenšom vhodné na zamyslenie, ako sa to stalo a ako k tomu fakticky došlo.

Chcela by som uviesť ešte jednu poznámku. Prísľub naplniť odporúčanie Rady Európy 1201 dala fakticky predchádzajúca vláda. Jednoducho nechápem, prečo táto vláda - po prvé

- najprv chcela zatajiť, čo vlastne prisľúbila, a po druhé

- dištancuje sa od svojich vlastných sľubov.

Dovoľte mi navrhnúť vyňať zo spoločného hlasovania body 3, 7, 9, 10 a 14. Pokiaľ ide o účinnosť zákona, navrhujem hlasovať o bodoch 11, 12, 13 a 14 v poradí ako sú uvedené v spoločnej správe.

Na záver vás nechcem prosiť o nič. Myslím si, že zváženie týchto záležitostí rozhoduje o oveľa väčších záležitostiach, ale nie o vykolíkovaní Slovenska. Rozhoduje aj o smerovaní Slovenska.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Novotná - faktická poznámka, potom pán poslanec Chamula.

Poslankyňa A. Novotná:

Pani kolegyňa Bauerová, bohužiaľ, nepočúvala som celý vás príspevok, ale takto ponížiť národ, s ktorým žijete, sa nepodarí hocikomu. To je zarážajúce. Len troška k tým názvom, ktoré boli úradne potvrdené. Áno, tie názvy, ktoré som čítala, boli potvrdené v tých rokoch, kedy boli zavedené, v tom máte pravdu, ale boli zavedené v tých rokoch, ktoré sa nezlučujú s našou históriou. Sú to roky 1867 až 1918 a 1938 až 1945.

Ďalej by som povedala kratučkú zmienku k vytýčeniu územia, ako som to nazvala. Vulgárne sa to hovorí "vykolíkovanie", ako sa to už v našom národe hovorí. Áno, váham, pretože tie mená sú normálne - Patas atď. - musela by som teraz zase prezerať celý ten zoznam -, ale vy ste si ohraničili svoje územie, tú hranicu riekami. Ipoly - nikde sa v našich názvoch nevyskytuje Ipeľ, v tých, ktoré teraz pozmeňujete. To som už hovorila, to by som sa len opakovala.

A ak ste hovorili, že názvy po našich dejateľoch sú tam, kde žije väčšina maďarských obyvateľov alebo nejakej inej menšiny, to je z vašej strany nehorázne. Nemám to až

natoľko naštudované, ale predsa v takom veľkom množstve vtedy, keď tieto názvy boli úradne potvrdené, tam ani maďarská menšina nežila.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som len upozorniť, alebo informovať pána kolegu Ftáčnika, keď povedal, že ide o informatívne tabule. Veď takisto sne ustanovili v zákone o matrikách, že Slováci majú právo, aby bol akceptovaný slovenský pravopis pri uvádzaní ich priezvisk. A vidíte, ako sa to prekrúca. To je jedna stránka veci. Druhá stránka veci - hovoríte, že to proste má inú funkciu. Viete, oni vlastne už väčšinu, povedal by som 70 % týchto obcí pomenovaných majú, ide vlastne len o pomenovanie 30 %, kde nie sú tie tabule a potrebujú to len legalizovať.

Ďalšia stránka veci je, že kto to bude kontrolovať, či je to naozaj informatívna tabuľa. Veľmi silno o tom pochybujem, pretože dá sa povedať, že väčšina úradníkov štátnej správy na južných územiach sú občania maďarskej národnosti. Poviem vám len jeden príklad. Sociálny úrad v Rimavskej Sobote má 27 pracovníkov, z toho sú tam dvaja Slováci. A vám, pani kolegyňa Bauerová, mám hlbokú úctu ku každej osobe nežného pohlavia, ale nehnevajte sa na mňa, takto verejne spochybňovali analýzy odborníkov, jazykovedcov, by som si ja nedovolil.

Po druhé - to, čo ste tu povedali, vlastne potvrdzuje len to, čo zopakujem ešte raz: Vytvoríme školskú, kultúrnu a územnú autonómiu, tým prinútime Slovákov, aby sa vysťahovali z južných území a potom nás oni prinútia, aby sme sa

spojili s našou rodnou zemou. Je to fakt. Nepriamo ste potvrdili toto. Čo sa týka názvov miest po slovenských národných buditeľoch, mažem potvrdiť to, čo povedala pani kolegyňa Novotná, pretože štatistiky dokazujú, že vlastne počet obyvateľov maďarskej národnosti stále stúpa, čiže v tých obdobiach, keď sa ustanovili tieto názvy, určite nebolo také percentuálne zastúpenie občanov maďarskej národnosti v týchto mestách a obciach, ktoré nesú názvy po našich národných buditeľoch. Ale vy ste vlastne tým spochybnili integritu územia Slovenskej republiky. Teda, Slováci si majú pomenovať po národných buditeľoch len tie mestá, ktoré nie sú na zmiešanom území a sú len na tzv. čistom slovenskom území. Nehnevajte sa, neviem, čo si mám o tom myslieť. To je hlboké poníženie všetkých Slovákov, ktorí na tomto území žijú. Ja si vážim maďarských národných buditeľov, a preto si myslím a očakávam, že skutočne aj vy si budete vážiť našich slovenských národných buditeľov. Myslím si, prepáčte, že to tak poviem, poviem to priamo tak, ako to myslím, nechcem, aby ste sa urazili, skutočne je to pod dôstojnosť takýmto spôsobom hovoriť, že vlastne na južnom území takéto názvy miest a obcí nemajú čo hľadať. Myslím si, že práve na tomto južnom území takéto názvy majú svoje miesto.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vo svojom príspevku, keď sme minule rokovali o tomto návrhu zákona, som si dovolila odcitovať niektoré historické názvy miest a obci v Kysuciach. Necitovala som názvy v maďarskom jazyku, ktoré boli tiež úradnými, hoci v týchto obciach a mestách nežil ani jeden príslušník maďarskej národnostnej menšiny. V prípade záujmu môžem tieto názvy poskytnúť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Ťavodová. Poslankyňa G. Ťavodová:

Chcela by som cteným poslancom tohto parlamentu pripomenúť, ak to tak necítia, že sme suverénnym štátom. Každý suverénny štát pomocou svojich právnych noriem si môže na svojom území uzákoniť čokoľvek, bez toho, aby mu to niekto diktoval.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Prekvapilo ma tvrdenie pani poslankyne Bauerovej, že predošlá vláda, vláda Vladimíra Mečiara, chcela zatajiť záväzky, ktoré prijala na seba pri prijímaní do Rady Európy. Neviem, na základe čoho to pani poslankyňa tvrdí, ale viem isto, že nikto nikdy sa nesnažil tajiť, a aj poslanci terajšej opozície, čiže HZDS a iste možno aj SNS, ale HZDS isto, sú presvedčení o tom, že tabuľový zákon je potrebný, lenže musí mať také znenie, aby vyhovovalo nielen maďarskej menšine, ale aj slovenskej väčšine.

Pani poslankyňa Bauerová tiež spomenula, že mestá po slovenských dejateľoch boli tak pomenované v počiatkoch totality. Potom sa čudujem ľuďom, ktorí odsudzujú totalitu,

a predsa sa dokázali podieľať na tejto totalite - nebudem menovať. Potom si myslím, že každú jednu normu týkajúcu sa menšinovej politiky by sme mali prijímať z pohľadu, či bude asimilovať, tú alebo onú skupinu ľudí, či už väčšinový národ alebo menšinu. Vzhľadom na to, že populácia maďarských občanov jednoznačne stúpa, nemôže byť ani reči o asimilácii maďarskej menšiny, ale mažeme hovoriť. o asimilácii Slovákov na južnom Slovensku, a to z jednoduchého dôvodu. Máme jasný príklad v parlamente. Ešte keď sme boli kamaráti z Milanom Hudinom, sám mi povedal, že jeho otec je Slovák z Oravy a zrazu on je Maďar. Tak je to dôkaz asimilácie alebo nie je to dôkaz asimilácie?

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová, potom pán poslanec Chamula. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Veľmi ľutujem, že pani poslankyňa Bauerová vyšla z rokovacej miestnosti, pretože chcem nadviazať na jej výrok, a síce ten, ktorým uviedla náznak, že vláda Vladimíra Mečiara zatajila záväzok a nechcela prijať tento zákon. Chcem dôrazne protestovať proti tonu, pretože v tejto vláde som bola predsedkyňou legislatívnej rady a bol pripravený zákon, ktorý bol predložený tomuto parlamentu, a pokiaľ viem, poslanci za maďarské strany hlasovali proti tomuto zákonu.

Osobne sa domnievam, že tento zákon bol v súlade s európskym štandardom. Preto žiadne zatajenie tu nepríde do úvahy. Bol zákon, netvrdím, že bol najfantastickejší, ale bol na primeranej európskej úrovne. Očakávam, že pani poslankyňa Bauerová sa ospravedlni, že zle formulovala svoju

myšlienku, pretože takéto obvinenie nemôžem prijať. A nemôžem to prijať ako členka tejto vlády a, naviac, ako predsedkyňa legislatívnej rady.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ešte by som veľmi v krátkosti pripomenul genézu, ako prebiehalo to, že vznikol takýto zoznam ako dodatok k tomuto návrhu zákona. Na Ministerstve vnútra slovenskej republiky bola komisia, kde bol člen jazykovedného ústavu, člen historického ústavu, členovia ministerstva vnútra a člen geologického ústavu. A tu vlastne sa rokovalo o tom, aké názvy dať a ako tieto názvy kodifikovať. Vychádzalo sa z rôznych argumentov, napríklad aj to, že v určitom období bola na Slovensku čeština úradným jazykom a vtedy sa niektoré názvy prepisovali do češtiny, potom bola nemčina, prepisovali sa do nemčiny. Zaujímavá je však reakcia pánov Harnu a Zólyomiho, ktorí boli v tejto komisii a povedali, že nebudú o názvoch diskutovať, lebo spomenutý lexikón nie je hodnoverným prameňom a ide o politickú dohodu.

A ešte chcem k tomu dodať, že takmer všetky obce na Slovensku majú svoj maďarský ekvivalent. Od 13. storočia hlavní úradníci Kráľovskej kancelárie uhorskej sporadicky prepisovali slovenské alebo iné názvy obcí do maďarčiny.

- Áno, aj latinčina bola, samozrejme, to je moje písmo. Prosím, nemiešajte sa mi do toho, lebo vyrušujete ako zlý žiak.

- Ak by sa uplatnil tento postup, tým vlastne sa legalizuje pomaďarčovanie miest a obcí a vôbec pomaďarčovanie Slovenska. Veď tu sú napríklad také názvy, ako Prešov-Eperjes, Trnava-Nagyszombat, Levoča-Lőcse. A vrcholom bola maďarizácia v roku 1910, kedy sa totálne pomaďarčovalo, kedy sa prepisovali katastrálne mapy. Tak vznikol napríklad aj názov slovenskej obce Ľubica-Szerelmes, Len toľko ako dodatok k tomu, čo tu bolo povedané.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Hudina. Poslanec M. Hudina:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

musím sa ozvať na kolegu Ivana Ľuptáka, lebo si myslím, že som aj naďalej zostal s ním kamarát, ale keď on nie, tak to je druhá vec. Je to pravda, že môj otec bol Slovák. Bohužiaľ, pred dvoma týždňami som ho pochoval. Pochádzal zo Spiša. Ale ten istý Slovák v roku 1947, keď Maďari museli opustiť túto republiku, v Lenártovciach slúžil ako veliteľ hraničnej stráže a Maďarom povedal: Odovzdajte kľúče mojim vojakom, choďte do Maďarska a o tri dni sa vráťte späť, keď už tu vojaci nebudú, aby ste nemuseli opustiť túto republiku, lebo toto je vaša vlasť. Vážení, takým bol. Mamu mám Maďarku, som Maďar a za to nehanbím.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hudinovi. Slovo udeľujem pánu poslancovi Bárányovi.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

v súvislosti s prerokúvaním tzv. tabuľového zákona zaznela viac razy v podtóne a niekoľkokrát aj výslovne obava o celistvosť Slovenskej republiky. Použil sa termín "vykolíkovanie územia". Myslím, že tento zákon skutočne súvisí s otázkou zachovania celistvosti nášho štátu. Mali by sme si však položiť ešte jednu otázku, na čom chceme integritu, celistvosť nášho štátu budovať, či na zvlášť ostrej politike proti menšinám vyjadrenej tézou "dáme vám to, čo my uznáme momentálne za vhodné", alebo na politike, ktorá podporuje vernosť občanov svojmu štátu. A táto vernosť, myslím, vyrastá predovšetkým z ich spokojnosti.

Zvlášť u príslušníkov národnostných menšín, ktoré majú hneď vedľa za hranicami svoj národný štát, je otázka vzťahu k štátu, kde žijú, zvlášť citlivou. Preto si myslím, že ak chceme trvalé zachovať celistvosť Slovenskej republiky, mali by sme sa snažiť, aby takisto Maďar, Čech, Ukrajinec, žijúci na území Slovenskej republiky sa tu skutočne cítil byť doma, byť vo svojej vlasti. A k tomu je potrebné vytvárať mu aj primerané podmienky.

Jednou z týchto podmienok, vôbec si nemyslím, že rozhodujúcou, ale jednou z nich je aj to, aby obec, kde žije, mohla byť označená aj v jazyku tejto národnostnej menšiny, ku ktorej sa hlási, a to s takým názvom, aký príslušníci tejto národnostnej menšiny pokladajú za vyhovujúci, za dobrý, pretože týmto názvom, týmto označením sa neruší, sa nezatieňuje úradný názov v slovenčine, v jazyku väčšinového národa.

Spomínala sa tu formulácia "severná čiara maďarského územia, vykolíkovanie". Myslím si, že ak by sme išli na 50 či 51 %, tým práve vyznačíme územie, kde má národnostná menšina v danej chvíli väčšinu. Pri 20 % nič podobné nie ja možné. Návrh, o ktorom rokujeme, som podpísal ako jeden z predkladateľov aj v záujme upevnenia celistvosti Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nikto sa viac do rozpravy neprihlásil, takže dávam najprv slovo dvom faktickým poznámkam - pán poslanec Kuzbert a pani poslankyňa Romanovská.

Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem pekne. Najskôr by som sa chcel vyjadriť k poznámke pani Bauerovej, ktorá hovorila, že prečo je obava ohrozenia občanov slovenskej národnosti na južnom Slovensku. Prosím vás, táto obava je opodstatnená. Máme niekoľko poznatkov, niekoľko pripomienok, niekoľko hlások z južného Slovenska, z dedín južného Slovenska najmä od učiteľov, ktorí skutočne sa cítia byt na tomto území ohrození. To, čo povedal pán kolega Bárány, je skutočne aplikácia internacionálneho zmýšľania pána Báránya, čo nakoniec mu nemôžeme brať.

Dovoľte, aby som sa obrátil konkrétne na niektorých kolegov, apeloval na ich národnostné cítenie, aby som sa obrátil na takých ľudí, ako sú šíritelia slovenskej kultúry pán Kňažko, pán Kvietik, ako kolegovia, ktorí bývajú v oblastiach Tatier, ako pán Javorský, ako pán Kačmár, ako pán Mikloško - ten je z Nitry /oživenie v sále/, ďalej na spisovateľov, na pána Balleka, na pána Jaroša a ďalších, ďalších kolegov, ktorí sú zo srdca Slovenska, ktorí sú od Martina, od Žiliny, prosím vás, rozmýšľajte pred týmto hlasovaním.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Kuzbertovi. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Romanovská. Potom má slovo v rozprave pán poslanec Hanák.

Poslankyňa M. Romanovská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosila by som kolegyne a kolegov, keby boli takí láskaví a v zozname označení obcí v jazykoch národnostných menšín pódia okresov si opravili v žiarskom okrese obec Kunešov v nemeckom prepise Kuneshau, na konci u/ nie w/.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Slovo udeľujem pánu poslancovi Hanákovi. Poslanec J. Hanák:

Vážený pán predsedajúci, vážení pán minister, dámy a páni,

po tom, čo tu odznelo, si považujem za povinnosť vyjadriť svoj názor. Ako viete, za vlády pána premiéra Mečiara som bol spoločným spravodajcom vládneho návrhu zákona, spolu

s pánom Reom som spoluautorom poslaneckého návrhu zákona, a celkom do tejto chvíle som podal 10 pozmeňovacích návrhov k tzv. tabuľovému zákonu. Len tak námatkovo: išlo o zmenu percenta, transkripciu, zmenu hradenia nákladov, zmenu označenia inou značkou, atď. Dnes vás môžem ubezpečiť, že nepodám ani jeden pozmeňovací návrh. Prečo? Preto, že som došiel jednoznačne k názoru, že všetky pozmeňovacie návrhy, alebo väčšina z nich, ktoré tu k predlohám jednotlivých návrhov zákonov odzneli a mali urobiť rovnováhu alebo vyváženosť formulácie jednotlivých návrhov, sa minuli účinkom, pretože neboli schválené, a to z jednoduchého dôvodu, že tie návrhy mali byť schválené tak, ako boli predložené, preto, že ti ľudia, alebo predkladatelia, ktorí ich predložili, majú svoj záujem na tej formulácii, aká sa predkladá.

To isté platí o dnešnom návrhu. Veď si to povedzme celkom otvorene. Dnešný návrh zákona o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín jednoznačne vychádza nadštandardne v ústrety národnostným menšinám. Môj názor je ten, že návrh, tak ako je formulovaný, poškodzuje záujmy štátotvorného národa a považujem ho za politicky motivovaný, považujem ho jednoznačne za politicky veľmi krátkozraké dobrodružstvo, ktoré sa predkladateľom vypomstí už v najbližšej dobe, určite. Jednoznačne tu prehlasujem, či už bude tajné hlasovanie alebo bude verejné, jednoznačne budem hlasovať proti tomuto zákonu, pretože si pokladám za povinnosť chrániť záujmy voliča, Slováka, štátotvorného národa.

Ďakujem. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kvietik - faktická poznámka.

Poslanec Š. Kvietik:

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kuzbert pred chvíľou vymenoval niektoré mená poslancov, aby rozmýšľali. Je mi veľmi ľúto, že pán Kolega si nevšimol že ja som rozmýšľal už pri poslednom prerokúvaní tohto zákona.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Pán Kvietik, ja si vás vážim, ja som si to všimol, ale pre istotu. /Smiech v sále. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nikto ďalej nie je prihlásený do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, akceptujem že rozprava je skončená, ale v mene klubu KDH by som prosil, aby boli spísané všetky pozmeňovacie návrhy, aby bola prestávka.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Chcel som v tomto smere dať nejaké návrhy. Prosím, pán poslanec Csáky.

Poslanec P. Csáky:

Pán predsedajúci, chcel som povedať to isté, prikláňam sa k návrhu pána Mikloška, ale ak máte lepší návrh, prosím.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mali by sme dať slovo spoločnému spravodajcovi a môže sa vyjadriť predkladateľ, tak ako sa vždy po ukončení rozpravy podľa rokovacieho poriadku robí. Chcel som navrhnúť to isté čo páni poslanci, aby všetky pripomienky, pozmeňovacie návrhy, ktoré boli prednesené v rozprave, boli čo najskôr spracované, aby ich dostali predstavitelia klubov s tým, že hlasovanie o týchto návrhoch by malo byť po obedňajšej prestávke. Čas, ktorý nám ostáva, by sme mohli využiť na voľbu členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

Po obedňajšej prestávke by sa uskutočnilo hlasovanie a po hlasovaní by bola rozprava o novele zákona o štátnom rozpočte. Chcem vás informovať, kolegyne, kolegovia, že členovia vlády, ktorí sú v Bratislave, boli informovaní, že majú priši o 14. 00 hodine, to znamená, že hlasovanie môžeme situovať do tej polhodiny od 14. 00 hodiny. Samozrejme, pán spoločný spravodajca sa k tomu môže vyjadriť, mohli by sme to urobiť aj tak, že keď nebudú spracované pripomienky, môžeme prerokovať resp. uskutočniť aj ďalšie voľby, prerokovať ďalšie body programu.

Prosím, pán spoločný spravodajca, ak sa chcete vyjadriť k diskusii, dávam vám slovo.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Všetko podstatné som povedal už pri predošlej schôdzi. Neviem, či treba zdôrazňovať obrovský význam tohto hlasovania. Napriek tomu, že mnohí bagatelizujú zmysel tohto zákona, ako poslanec Národnej rady vyhlasujem, že ide o nesmierne významný zákon, ktorý významne ovplyvní život na južnom Slovensku. Upozorňujem, že právo na nespokojnosť nemajú len národnostné menšiny, ale aj ostatní občania Slovenskej republiky. Ak majú byť všetci občania rovní pre zákonom, ak majú byt všetci uspokojení, musíme hlasovali podľa tohto princípu.

Ďakujem za slovo. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Novotná - faktická poznámka. Poslankyňa A. Novotná:

Pán predsedajúci, poslanec Zeman navrhol, aby sme hlasovali o tom, či vôbec tento zákon netreba odložiť, aby sa dopracoval zoznam označenie obcí v intenciách znenia samotného zákona.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať o týchto návrhoch. Bol ešte aj procedurálny návrh, aby sa o tomto zákone hlasovalo tajne. O týchto dvoch procedurálnych návrhoch budeme hlasovať.

Prosím, pán predkladateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dovolím si požiadať, pána spoločného spravodajcu, aby predstaviteľom jednotlivých klubov dal počas obedňajšej prestávky spracované pripomienky a pozmeňovacie návrhy z rozpravy s tým, že pracovníci Kancelárie pritom pomôžu.

Teraz pristúpime k voľbe členov Dozornej rady Fondu národného majetku. Prosím pána podpredsedu Černáka, aby na chvíľu prebral vedenie schôdze.

Pán poslanec Kvietik - faktická poznámka. Poslanec Š. Kvietik:

Prosil by som láskavo členov výboru pre vzdelanie, vedu a Kultúru, aby počas toho, keď sa bude zratúvať výsledok voľby, sme sa na päť minút stretli v našej rokovacej miestnosti.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Je tu aj ďalšia požiadavka. Ihneď po vyhlásení obednajšej prestávky sa zíde Ústavnoprávny výbor Národnej rady.

Prosím pána podpredsedu Černáka, aby uviedol voľbu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Podľa návrhu pána predsedajúceho pristupujeme teraz k devätnástemu bodu programu, ktorým bude

Návrh výboru Národnej rady slovenskej republiky pre privatizáciu na voľbu ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky - opakovaná voľba.

Prosím všetky kolegyne a kolegov, ktorí sa nachádzajú v kuloároch, aby prišli do rokovacej sály, aby sme mohli túto voľbu vykonať hladko a rýchlo.

Návrh výboru máte predložený ako tlač číslo 467. Podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 60/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, Dozorná rada Fondu národného majetku sa skladá zo 7 členov, vrátane jej predsedu.

Nakoľko na 32. schôdzi sme zvolili predsedu a len dvoch členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, je potrebné, aby sme vykonali opakovanú voľbu ďalších štyroch členov Dozornej rady Fondu národného majetku. Kandidáti na opakovanú voľbu ostávajú tí istí, ako v prvom kole voľby.

Má niekto otázky alebo pripomienky k predloženému návrhu?

/ Nikto. /

Keďže nikto nemá pripomienky ani otázky, pristúpime k voľbe. Podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 60/1994 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky volí Dozornú radu Fondu národného majetku Slovenskej republiky tajným hlasovaním.

Teraz pristúpime k opakovanej voľbe ďalších štyroch členov Dozornej rady Fondu národného majetku. Hlasovací lístok na voľbu ďalších štyroch členov Dozornej rady upravíte tak, že na ňom ponecháte mená najviac štyroch kandidátov, za ktorých hlasujete. Mená ostatných kandidátov, za ktorých nehlasujete, vodorovne prečiarknite. Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie.

Takže takto vyzerá vzor, sú tam uvedené mená. Pre istotu ešte raz zopakujem, že na hlasovacom lístku ponecháte mená najviac štyroch kandidátov, za ktorých hlasujete a mená ostatných kandidátov, za ktorých nehlasujete, vodorovne prečiarknete. Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie.

Hlasovať budeme obvyklým spôsobom. Hlasovať, budú najskôr overovatelia, ktorých prosím, aby dozerali na priebeh tajného hlasovania a aby spočítali odovzdané hlasy a oznámili výsledky tajného hlasovania.

Prosím o začatie tajného hlasovania. Prosím overovateľov, aby rozdali hlasovacie lístky.

/Vykonanie aktu tajného hlasovania. /

Má ešte niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania?

Keďže nie, prosím overovateľov, aby sa odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy.

Zároveň si dovolím, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlásiť obedňajšiu prestávku do 14. 00 hodiny.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, Kolegovia, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, vypočujeme si informáciu povereného overovateľa o výsledkoch tajného hlasovania o voľbe ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

Pani poslankyňa Tóthová sa hlási s faktickou poznámkou. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem vám, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že pani poslankyňa Bauerová je už v miestnosti, chcela by som sa vrátiť k tomu, čo bolo doobeda, a nadviazať na jej vystúpenie, v ktorom uviedla, že prísľub naplniť odporúčanie Rady Európy 1201 dala fakticky predchádzajúca vláda, ktorá to najprv chcela zatajiť, čo vlastne sľúbila, a teraz sa dištancuje od vlastných sľubov.

Ako členka bývalej vlády a zároveň ako predsedkyňa vtedajšej legislatívnej rady by som si dovolila protestovať, že niečo sa zatajovalo. Nič sa nezatajovalo, pretože zákon - nazvem ho ľudovo tabuľový, sa pripravil, prerokoval v legislatívnej rade, vo vláde a postúpil do parlamentu. Taktiež chcem povedať, že dnes sa poslanci HZDS nedištancujú a už viackrát v tomto parlamente sme viacerí vyjadrili jednoznačné rozhodnutie prijať zákon, ale prijať ho na európskej bežnej úrovni. Preto prosím pani poslankyňu Bauerovu, pokiaľ skutočne jej slovami vyjadrenie vyznieva v inom zmysle, ako je ho nožné si vykladať, aby sa opravila, alebo aby uviedla vec na správnu mieru, prípadne sa aj ospravedlnila.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme sa prezentovať. Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sú ešte mimo rokovacej miestnosti, aby prišli sem.

Prezentovalo sa 83 poslancov.

Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledky tajného hlasovania pri voľbe ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Bola to opakovaná voľba.

Na túto voľbu bolo poslancom vydaných 116 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 116 platných hlasovacích lístkov. Všetci poslanci hlasovacie lístky odovzdali.

Za člena Imricha Farkaša nehlasoval žiaden poslanec.

Za Andreja Finďu hlasovalo 67 poslancov. '.

Za Olega Lakotu nehlasoval žiaden poslanec.

Za Ladislava Matiaška hlasovalo 70 poslancov.

Za Dominika Mojžiša hlasovalo 41 poslancov.

Za Jána Petku hlasovalo 40 poslancov.

Za Františka Slávika hlasovali 3 poslanci.

Za Vladimíra Tarabu hlasovalo 68 poslancov.

Za Štefana Tholta hlasovalo 69 poslancov.

overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Andreja Finďu, Ladislava Matiaška, Vladimíra Tarabu a Štefana Tholta.

Podpísaní sú šiesti overovatelia. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Guldanovej.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky pánov Tarabu, Tholta, Matiašku a Finďu.

Kolegyne, kolegovia,

navrhujem, aby sme vykonali aj voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

Podlá zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov Rada Slovenskej televízie má 9 členov, ktorých na návrh výboru volí Národná rada Slovenskej republiky. Do úplného počtu je potrebné zvoliť, ešte jedného člena.

Návrh pripravil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a dostali ste ho ako tlač číslo 517.

Prosím pani poslankyňu Rusnákovú, aby návrh výboru uviedla.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru prerokoval návrh na voľbu člena Rady Slovenskej televízie a konštatoval:

1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 400 z 18. 2. 1994 vzala na vedomie rezignáciu členov Rady Slovenskej televízie.

2. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 463 zo 4. 5. 1994 vyslovila nedôveru a odvolala štyroch členov z členstva v Rade Slovenskej televízie.

3. Na takto uvoľnených 7 miest Národná rada Slovenskej republiky zvolila 6 nových členov Rady Slovenskej televízie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov doplniť jedno volné miesto voľbou nového člena rady.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 26. 5. 1994 číslo 811 / 94-s obrátil na všetky poslanecké kluby so žiadosťou, aby do 6. júna 1994 navrhli kandidátov na člena rady za svoje poslanecké kluby. Poslanecké kluby HZDS, SNS a Slovenský zväz sluchovo postihnutých navrhli týchto troch kandidátov na doplnenie člena rady: Ing. Jerguš Ferko, Dr. Eva Štefánikova a Mgr. Milan Ručkay.

Dňa 7. júla 1994 doplnil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru kandidátov na člena Rady Slovenskej televízie o ďalšieho kandidáta Alberta Marenčina, ktorého navrhol poslanecký klub KDH. Osobné údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v prílohe a doplnku tejto správy. Uvedené osoby súhlasia s kandidatúrou za člena Rady Slovenskej televízie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru posúdil podané návrhy z hľadiska splnenia kritérií zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1891 Zb. a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

1. zvoliť podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. člena Rady Slovenskej televízie 7. kandidátov navrhovaných v prílohe a doplnku tejto správy,

2. voľbu člena rady uskutočniť tajným hlasovaním. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, má niekto pripomienky alebo otázky k predloženému návrhu.

/ Nikto. /

Ak nie, môžeme pristúpiť k voľbe. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru odporučil, aby sa voľba člena Rady Slovenskej televízie uskutočnila tajnou voľbou. Podľa 5 27 odsek 3 zákona o rokovacom poriadku najskôr Národná rada bez rozpravy rozhodne, či o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie budeme hlasovať tajne. Preto vás žiadam, kolegyne, kolegovia, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovaním vyjadrili, či ste za tajné hlasovanie.

Prosím, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o tom, či cice za tajné hlasovanie.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 93 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že ďalšieho člena Rady Slovenskej televízie budeme voliť tajne.

Pristúpime k vykonaniu tajnej voľby. Dovoľte, aby som pripomenul zásady tajných volieb. Na hlasovacom lístku sú uvedení kandidáti podľa jednotlivých navrhovateľov. Hlasovací lístok upravíte tak, že na ňom ponecháte meno jedného kandidáta, za ktorého hlasujete. Mená ostatných kandidátov vodorovne prečiarknete. Zvolený bude ten kandidát, ktorý získa najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom bude ponechané meno len jedného kandidáta. Iné úpravy sa pokladajú za neplatné.

Hlasovať budeme obvyklým spôsobom. Hlasovať budú najprv overovatelia, ktorých prosím, aby dozerali na priebeh tajného hlasovania, aby spočítali odovzdané hlasy a oznámili výsledky tajného hlasovania. Prosím o začatie tajného hlasovania. Prosím, aby overovatelia rozdali hlasovacie lístky.

/ Vykonanie aktu tajného hlasovania. /

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pre istotu ešte mám otázku, či má niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania.

Môžem teda poprosiť overovateľov, aby sa odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Zároveň vyhlasujem desaťminútovú prestávku, po ktorej pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch k poslaneckému návrhu tzv. tabuľového zákona. Verím, že overovatelia to za 10 minút zvládnu.

/ Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Výsledky voľby sú už známe. Dovoľujem si požiadať poverenú zástupkyňu overovateľov, aby oznámila národnej rade výsledok volieb.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zároveň si vás dovoľujem ešte raz požiadať, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, nakoľko bezprostredne po informácii, ktorú prednesie pani poslankyňa Guldanová, pristúpime k hlasovaniu o poslaneckom návrhu tzv. tabuľového zákona.

Prosím, pani poslankyňa Guldanová.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu člena Rady Slovenskej televízie. Na túto voľbu bolo poslancom vydaných 123 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 123 platných hlasovacích lístkov. Hlasovacie lístky odovzdali všetci poslanci.

Za kandidáta Jerguša Ferku hlasovalo 50 poslancov. Za kandidátku Evu Štefánikovu hlasoval 1 poslanec.

Za Milana Ručkaya nehlasoval žiaden poslanec. Za Alberta Marenčina hlasovalo 70 poslancov. Dvaja poslanci sa zdržali hlasovania.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za člena Rady Slovenskej televízie pána Alberta Marenčina. Podpísaní sú šiesti overovatelia.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Guldanovej za oboznámenie s výsledkom volieb.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána Alberta Marenčina za deviateho člena Rady Slovenskej televízie.

Pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela by som len upozorniť, že bola tu istá gentlemanská dohoda, že z každého klubu by mal byť jeden člen. A na minulom zasadnutí, keď sa odvolávala rada, bolo povedané, že by bolo vhodné, aby si títo členovia navzájom videli na prsty. Musím s poľutovaním konštatovať, že dohoda nebola dodržaná.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, aby sme sa prezentovali, aby sme zistili, či Národná rada je schopná uznášať sa. Kolegyne a kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, príďte sa prezentovať.

Konštatujem, že sa prezentovalo 95 poslancov, to znamená, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa. Dovoľujem si poprosiť spoločného spravodajcu pána poslanca Hudeca, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

vážení členovia vlády,

vzácni hostia,

najprv mi dovoľte, aby som v materiáli, ktorý ste dostali pod názvom "Pozmeňovacie návrhy z diskusie k tlači 562", opravil niektoré preklepy a nepresnosti. Na strane l vypadol spresňujúci text za pozmeňovacím návrhom pána poslanca Matejku. Malo tam byť: § 1 odsek 4 - navrhuje pán poslanec tak, ako ďalší text. A v alternatíve A na tej istej strane v bode l je preklep. Posledné dve slová prvého riadku prečiarknite. Označenie obcí v tomto texte je preklepom. Prosím, aby ste si to prečiarkli. Na strane 2 pri poslaneckom návrhu pána poslanca Chamula v prvom riadku vznikol preklep. Namiesto 50 má byt 51. Na strane 3 pán poslanec Chamula svoj štvrtý bod sťahuje, takže prosím, aby sme si to opravili. Na strane 3 pri návrhoch pani poslankyne Novotnej v bode 2 je preklep. Text je v § 3 odsek l má byt slovo "začať", je tam preklep písmena "z" na "u". Prosím, opravte si. Na strane 4 v zozname obcí v pravom stĺpci, kde sú navrhnuté obce označiť novými označeniami, pri názve Kissfalud treba jedno "s" prečiarknuť. Je to asi v strede tretieho stĺpca vpravo. A v strede strany 4 pri formulácii bodu 5, kde je navrhovaný nový odsek 3, posledné dve slová majú byť nie nové meno, ale nový názov. Na strane 5 prosím, aby ste si opravili pri návrhoch pani poslankyne Bartošíkovej jej návrh

v poslednom odseku. Po konzultácii s legislatívcami a s jej súhlasom prosím, aby ste si to opravili nasledovne: V § 3 ods. 1 doplniť za posledné slovo: /§ 1 odsek 1 tohto zákona /. Teda vyčiarknuť druhú vetu tohto odseku. Ešte raz zopakujem - na strane 5 pani poslankyňa Bartošíková pod bodom 6 navrhla v § 3 odsek 1 doplniť za posledné slovo - tu je napísané "index číslo 5 a pod čiarou na túto stranu dať odvolávku číslo 5 tohto znenia" - toto prosím vyčiarknuť, teda nechať: "V § 3 odsek 1 doplniť za posledné slovo: / § 1 ods. 1 tohto zákona/. Na strane 7 došlo k preklepu pri poslaneckom návrhu pána poslanca Gazdíka, kde v jeho navrhovanom znení § 5 chýba značka §, teda správny text má byť: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, okrem § 4" - atď.

Ďakujem vám za opravy. Prepáčte, ponáhľali sme sa, preto sa to stalo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kým prejdeme k hlasovaniu o pripomienkach a pozmeňovacích návrhoch, dám hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch, ktoré tu odzneli.

Prvý procedurálny návrh dal pán poslanec Zeman, ktorý navrhol, aby sme o tomto zákone vôbec nehlasovali a druhý procedurálny návrh dal pán poslanec Hudec, keď povedal, aby sme hlasovali o tomto návrhu zákona tajne.

Prosím, kolegyne, kolegovia, aby ste mali iba faktické poznámky týkajúce sa prístupu k hlasovaniu, pretože môžeme sa znovu nechať zaviesť do mora faktických poznámok.

Pán poslanec Chamula má faktickú poznámku.

Poslanec I. Chamula:

Chcem upozorniť ešte pána kolegu Hudeca, že tam je chyba, čo sa týka mojich pozmeňovacích návrhov, tam je na strane 2 hneď prvý bod 51 %.

Ďakujem. Poslanec I. Hudec:

To som hovoril. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pani poslankyňa Novotná. Poslankyňa A. Novotná:

Dovolila by som si upozorniť pána spoločného spravodajcu, že v mojom štvrtom pozmeňovacom návrhu obec Gortva, maďarsky Gortvakisfalud, som navrhovala znenie Gortva.

Poslanec I. Hudec:

Prosím, je to pravda. Namiesto toho, čo som upozorňoval, že treba vyčiarknuť jedno s", treba dať Gortva.

Pán predsedajúci, ešte osobne ma prišla upozorniť pani poslankyňa Tóthová, že takisto došlo k chybe na strane 5. Prosím, aby ste si opravili text jej návrhu. Pani poslankyňa Tóthová navrhla nový odsek 3. Prosím v treťom riadku dať takýto text: "majú miestny charakter". Nie "majú charakter miestnych názvov", ale "majú miestny charakter".

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ešte pán poslanec Štefan Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:

Pán kolega Chamula neobjavil chybu vo svojom návrhu, a síce posledná veta na strane 2 má byť nie transkripčným predpisom, ale prepisom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Kvietikovi. Urobili sme úpravy technických chýb, ktoré sa stali pri prepise, môžeme teda pristúpiť k dvom spomínaným procedurálnym návrhom.

Ako o prvom dám hlasovať o návrhu pána poslanca Zemana. Tento návrh znie, aby sme o predloženej podobe zákona vôbec nehlasovali.

Kolegyne, kolegovia, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Zemana, aby sme o tomto zákone nehlasovali.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento procedurálny návrh pána poslanca Zemana Národná rada neschválila.

Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hudeca, aby o tomto zákone sa hlasovalo nie obvyklým spôsobom, ale tajne.

Prosím, kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o návrhu pána poslanca Hudeca.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 42 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Hudeca, aby hlasovanie o tomto zákone bolo tajné, Národná rada neschválila, a teda môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch a pripomienkach ako sú uvedené v spoločnej správe a v rozdanom zápise z rozpravy.

Poslanec I. Hudec:

Vzhľadom na to, že v diskusii bol môj návrh, aby sme hlasovali spoločne o viacerých bodoch programu v podstate zamietnutý pani Poslankyňou Bauerovou, navrhujem, aby to bolo čo najjednoduchšie, aby sme hlasovali o každom bode osobitne. Preto navrhujem, pán predsedajúci, aby sme hlasovali o bode 1 spoločnej správy, ktorý odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o bode 1 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 119 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že bod 1 spoločnej správy sme schválili. Poslanec I. Hudec:

Bod 2 spoločnej správy, ktorý rieši problematiku tak, ako bod 4 spoločnej správy a návrh pani poslankyne Tóthovej, vzhľadom na to, že návrh pani poslankyne Tóthovej je zo všetkých návrhov najlepší, navrhujem bod 2 neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec I. Hudec:

Bod 3 spoločnej správy odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec I. Hudec:

Bod 4 spoločnej správy z tých istých dôvodov ako bod 2 odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy Národná rada neschválila.

Poslanec I. Hudec:

Bod 5 spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa. Zároveň budeme hlasovať o bode 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy sme prijali. Poslanec I. _Hudec:

Vzhľadom na charakter bodov 6 a 7 spoločnej správy odporúčam, aby sme najskôr hlasovali o bode 7, pretože v tom prípade je možné hlasovať o druhej časti bodu 6. Prvá časť bodu 6 vzhľadom na to, že sme neprijali bod 3 spoločnej správy, by bola kolízna, preto nie je nožné o nej hlasovať. Teda prosím, aby sa hlasovalo najprv o bode 7. Odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o bode 7. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že bod 7 spoločnej správy sme schválili. Poslanec I. Hudec:

Bod 6 spoločnej správy má dve časti. Pri svojom vystúpení som navrhol rozdeliť hlasovanie do dvoch hlasovaní. Prvá časť hlasovania už nemá význam, pretože sme neschválili bod 3 spoločnej správy. V zákone bola dvojaká dikcia a dvojaká charakteristika jazyka - aj úradného, aj štátneho. O tom už nemožno hlasovať. Možno hlasovať len o druhej časti návrhu ústavnoprávneho výboru - slová "obecných pečiatkach" nahradiť slovami "pečiatkach obcí". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o druhej časti bodu 6 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili druhú časť bodu 6 spoločnej správy.

Poslanec I. Hudec:

Ôsmy bod spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o bode

8 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že bod 8 spoločnej správy Národná rada Slovenskej republiky neschválila.

Poslanec I. Hudec:

Deviaty bod spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o bode

9 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hladovania sa zdržalo 40 poslancov.

Konštatujem, že bod 9 spoločnej správy Národná rada Slovenskej republiky neschválila.

Poslanec I. Hudec:

Desiaty bod spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o bode 10 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod 10 spoločnej správy Národná rada Slovenskej republiky neschválila.

Poslanec I. Hudec:

Body 11 až 14 spoločnej správy, ako aj pozmeňovací návrh pána poslanca Gazdíka sa týkajú dňa účinnosti tohto zákona - vstúpenia do platnosti tohto zákona. Legislatívci ma upozornili na to, že máme dbať, aby nedošlo ku kolízii so zákonom číslo 295 z roku 1992, ktorým bol novelizovaný zákon číslo 517 z roku 1990, kde v článku VI § 12a sa hovorí

o ton, že odo dňa vyhlásenia volieb nemožno uplatniť takýto postup. Preto odporúčam bod 11 neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o bode

11. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod 11 sme neschválili. Poslanec I. Hudec:

Z tých istých dôvodov neodporúčam prijať bod 12 spoločnej správy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o bode

12. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že bod 12 spoločnej správy Národná rada neschválila.

Poslanec I. Hudec:

Bod 13 z rovnakých dôvodov odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o bode 13. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod 13 Národná rada neschválila. Poslanec I. Hudec:

Štrnásty bod spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať, a hlasovať, o bode 14 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 129 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod 14 Národná rada neschválila. Poslanec I. Hudec:

Pätnásty bod spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o bode 15 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že bod 15 spoločne] správy sme schválili. Poslanec I. Hudec:

Skončili sme rokovanie o všetkých bodoch spoločnej správy. Teraz budeme hlasovať o pozmeňovacích návrhoch, ktoré vyplynuli z diskusie.

Prvý pozmeňovací návrh, resp. dva pozmeňovacie návrhy mal pán poslanec Matejka, ktorý podmienil hlasovanie o svojom druhom pozmeňovacom návrhu len v prípade, ak prvý pozmeňovací návrh neprejde. Teda v § 1 ods. 4 text, ktorý je pod bodom alternatíva A, odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Matejku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo SO poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Konštatujem, že alternatívu A pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Matejku Národná rada Slovenskej republiky neschválila.

Poslanec I. Hudec:

Alternatívu B odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o alternatíve B. Pán spoločný spravodajca alternatívu B odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že ani alternatíva B pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Matejku nebola prijatá.

Poslanec I. Hudec:

Prvý návrh pána poslanca Chamulu pod bodom 1 odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chamulu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Chamulu sme neprijali.

Poslanec I. Hudec:

Druhý návrh pána poslanca Chamulu rieši aj návrh pani poslankyne Novotnej. Druhý návrh pána poslanca Chamulu odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chamulu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Chamulu Národná rada neschválila.

Poslanec I. Hudec:

Tretí návrh pána poslanca Chamulu odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chamulu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Chamulu Národná rada neschválila.

Poslanec I. Hudec:

Svoj štvrtý návrh pán poslanec Chamula stiahol. Piaty návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o piatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chamulu.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že platy pozmeňovací návrh pána poslanej Chamulu sme neschválili.

Poslanec I. Hudec:

Pani poslankyňa Novotná mala šesť pozmeňovacích návrhov. Prvý pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Novotnej.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 45 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej sme neprijali.

Dovoľujem si využiť túto maličkú prestávku a privítať na balkóne hosťa zo Spojených štátov amerických kongresmana pána Májku / potlesk/ aj so skupinou podnikateľov, ktorá sa zaujíma v našej krajine o možnosti investícií.

Poslanec I. Hudec:

Druhý návrh pani poslankyne Novotnej odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Novotnej.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej sme neschválili.

Poslanec I. Hudec:

Jej tretí návrh odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o tretom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Novotnej.

Prepáčte, nevšimol som si, že sa hlasité. Budeme hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu ešte raz a dám slovo pani poslankyni.

Poslankyňa A. Novotná:

Pán predsedajúci, v prvej fáze som navrhla vyňať tieto názvy, pretože odporujú samotnému zneniu tohto zákona, a to § 3 ods. 3, v ktorom sa hovorí, že sa vylučujú názvy z obdobia rokov 1867 až 1918 a z obdobia 1938 až 1945. Teda tieto názvy by mali byť automaticky vylúčené. Na tomto sa musíme dohodnúť. Potom som dala už len náhradné riešenie, ak by sme sa takto nedohodli, aby sme neurobili niečo, čo je protizákonné, a až potom ako konečnú možnosť hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím, že o tom sme hovorili v rozprave a tento spor sa v rozprave nejakým spôsobom ozrejmil, takže zostáva nám iba rozhodnúť hlasovaním.

Kolegyne, kolegovia, budeme sa prezentovať a budeme ešte raz hlasovať.

Pani poslankyňa Novotná. Poslankyňa A. Novotná:

Pán predsedajúci, ale buďme si vedomí, že schvaľujeme veci, ktoré tento zákon vylučuje, a my ich ideme schváliť alebo hlasovať o nich. Naozaj si toho musí byť vedomý celý slovenský parlament.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a budeme hlasovať o treťom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Novotnej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej Národná rada Slovenskej republiky neschválila.

Poslanec I. Hudec:

Štvrtý bod odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o bode 4 pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Novotnej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že štvrtý pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej sme neprijali.

Poslanec I. Hudec:

Piaty pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o piatom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Novotnej.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 127 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že piaty pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej sme neprijali.

Poslanec I. Hudec:

Jej posledný návrh odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o poslednom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Novotnej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že šiesty pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej sme neschválili.

Poslanec I. Hudec:

Dva pozmeňovacie návrhy mal pán poslanec Pivoluska. Jeho prvý pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pivolusku. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Pivolusku sme neprijali.

Poslanec I. Hudec:

Jeho druhý pozmeňovací návrh odporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pivolusku.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Pivolusku sme neprijali.

Poslanec I. _Hudec:

Pozmeňovací návrh pani poslankyne Tóthovej odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Tóthovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 128 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Tóthovej sme prijali.

Poslanec I. Hudec:

Pani poslankyňa Bartošíková mala dva návrhy. Prvý jej návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Bartošíkovej.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že tento návrh sme neprijali. Poslanec I. Hudec:

Druhý návrh pani poslankyne Bartošíkovej odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Bartošíkovej. Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že ani druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Bartošíkovej sme neprijali.

Poslanec I. Hudec:

Pán poslanec Zoričák mal dva návrhy. Prvý z nich nemá charakter normatívneho prvku, bolo by ho možno vziať iba na vedomie. Pán predsedajúci, o tomto musí rozhodnúť plénum Národnej rady hlasovaním.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Nie je to normatívny akt, len doplnenie dôvodovej správy. Rozhodneme o tom, či to máme dopĺňať, do dôvodovej správy. Prosím, budeme o tom hlasovať.

Poslanec I. Hudec:

Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Zoričáka odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán spravodajca, navrhli ste, aby sme hlasovali o tom, či budeme vôbec hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Zoričáka. Tak som to pochopil.

Poslanec I. Hudec:

Navrhujem, aby Národná rada vzala na vedomie -toto jeho doplnenie dôvodovej správy.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Polačko.

Poslanec J. Polačko:

Toto môžeme urobiť formou uznesenia po odhlasovaní tohto zákona. Čiže teraz o tom nemôžeme rokovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Navrhujem, aby sme o tomto bode hlasovali po ukončení hlasovania, pretože nemá normatívny charakter.

Poslanec I. Hudec:

Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Zoričáka, vlastne jeho jediný pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Zoričáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 126 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Zoričáka sme neprijali.

Poslanec I. Hudec:

Pozmeňovací návrh pána poslanca Gazdíka - vzhľadom na to, čo som už uviedol pri bodoch spoločnej správy 11 až 14,

teda na to, že ide o zrejmý rozpor so zákonom číslo 295/1992 Zb., ktorý novelizoval zákon číslo 517/1990 Zb. v § 12a článku VI, neodporúčam tento návrh prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Gazdíka.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 125 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Gazdíka prešiel o jeden hlas.

Poslanec I. Hudec:

Pozmeňovací návrh pani poslankyne Romanovskej odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Romanovskej. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 123 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili posledný z pozmeňovacích návrhov, ktorý predložila pani poslankyňa Romanovská a môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

Hlási sa predseda poslaneckého klubu HZDS pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, žiadam 15-minútovú prestávku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Malý. Poslanec I. Malý:

Poslanci Slovenskej národnej strany sa pripájajú k tejto požiadavke.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne a kolegovia, vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Začíname o 16. 10 hodine.

/Po prestávke. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, usaďme sa na svoje miesta. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán podpredseda Húska a potom pristúpime k záverečnému hlasovaniu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľte, aby som zdôraznil, že pri tomto hlasovaní sa ukázalo, aká nízka ústretovosť je práve u kolegov poslancov slovenskej národnosti k tejto problematike. Je nám všetkým známe, aké je stanovisko väčšiny občanov slovenskej národnosti na Slovensku. Mali sme postupovať minimálne takým spôsobom, aby sme vyžadovali konečne reciprocitu, aby sme vyžadovali, že všetky opatrenia, ktoré robíme, budeme žiadať, aby boli robené aj voči našej menšine v Maďarsku, lebo v opačnom prípade vlastne prejavujeme zase devótny súhlas s tým, že to, čo musíme robiť my, nemusia robiť, oni pre našu menšinu. Je to naozaj veľká chyba. Som presvedčený, že občania budú dobre vážiť, svoje postoje k ľuďom, ktorí takto postupujú.

Ďakujem. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme hlasovať. Ešte sa hlási pán poslanec Mäsiar.

Poslanec D. Mäsiar:

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Vážené slovenské poslankyne a slovenskí poslanci, ak vás ešte môžem takto oslovovali. Pred naším zrakom práve prebieha proces skrytej maďarizácie. Vraciame sa k smutnému obdobiu slovenského národa. Je dnes na vás, ako sa zapíšete do histórie suverénneho zvrchovaného Slovenska. Od vás závisí, dokedy budeme ešte suverénnym zvrchovaným štátom. Slováci

v tejto historickej chvíli by už mali rozhodne povedať dosť, a očakávam, že ti, ktorí majú aspoň trochu vlasteneckého cítenia, tento návrh zákona nepodporia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, kolegovia, ale máme hlasovať. Pán poslanec Chamula - faktická poznámka k čomu?

Poslanec I. Chamula:

Vážení kolegovia a kolegyne,

dávam vám znovu do pozornosti slová jedného významného muža, ktoré hovoria: "Slúžime za hračku diabolskej politiky, ktorá nás plánovité vzájomne odďaľuje a ustavične rozoštváva, aby sme tak vlastnou vinou upadali. " Prosím, uvedomte si, že tento váš hlas má veľkú váhu, a vychovala väčšinu z vás slovenská mať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Ďurišinová. Poslankyňa M. Ďurišinová:

Vážené kolegyne a kolegovia,

ja by som vám dala do pozornosti slová iného veľkého muža. Budem citovať z dnešných novín: "HZDS nie je proti tabuľovému zákonu, ktorý bude schválený. Slovensko - maďarské medzištátne vzťahy by sa však nemali prenášať do vzťahov

medzi Maďarskou menšinou a Slovákmi. " Povedal to Vladimír Mečiar v Lehniciach.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcem len povedať, že určite Vladimír Mečiar nepoznal tie pozmeňovacie návrhy, ktoré prešli. /Smiech v sále. /

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Rád by som len pripomenul, vážení, že my sme predložili návrh tabuľového zákona a s takýmto znením tabuľkového zákona sme boli uzrozumení. Pokúsili sme sa ísť v ústrety vášmu zneniu tým spôsobom, že sme robili návrhy na doplnenie a na partikulárne zmeny. Tieto neboli parlamentom honorované terajšou väčšinou. Takto sa veci majú.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ivan Ľupták - faktická poznámka. Poslanec I. Ľupták:

Snáď len toľko, že ako som už dnes povedal, nielen Vladimír Mečiar, ale aj HZDS jednoznačne cíti potrebu podporu

prijatia tabuľového zákona, lenže tabuľového zákona, ako už spomenul pán podpredseda Húska, v tom zmysle, aby nevyhovoval len jednej časti občanov tejto republiky, ale taký zákon, aby vyhovoval aj väčšinového národu tejto republiky, to znamená, aby vyhovoval aj Slovákom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

myslím si, že sa nenájde v tejto sále ani jeden poslanec, aj keď nás chcete posunúť na nejakú inú stranu, ktorý by nemal záujem na dobrom spolužití medzi slovenským národom a tu žijúcou maďarsky hovoriacou menšinou. Ale tento zákon zakladá konflikt, pretože úplne vynecháva z hry občanov, ktorých sa to týka. Toto je rozbuška pre konflikt. Aj podľa môjho názoru tu sedí skupina ľudí, ktorá zámerne tento konflikt hľadá a snaží sa balkanizovať Slovensko.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

prirodzene, bolo by možné pokračovať vo faktických poznámkach, ale poďme radšej k hlasovaniu, pretože o tomto

zákone sa už vari v tejto miestnosti povedalo všetko. Budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o označovaní obci v jazyku národnostných menšín v znení tých pripomienok a pozmeňovacích návrhov, ktoré sme v doterajšom hlasovaní schválili.

Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec I. Hudec:

Ďakujem, že mám možnosť vyjadriť sa aj ja. Vzhľadom na to, že sme neprijali pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej, ktorá jasne upozornila na zjavný rozpor medzi predloženým zoznamom v označení obcí a medzi § 3 odsek 3 zákona, a vzhľadom na to, že sme prijali pozmeňovací návrh pána poslanca Gazdíka, ktorý jednoznačne vylučuje uplatnenie ustanovenia § 12a článku VI zákona číslo 295 z roku 1992, ktorým sa novelizoval zákon číslo 517 z roku 1990, založili sme chybnú právnu normu. V tomto prípade je jasné, že tento zákon prezident republiky musí vrátiť, ak bude dodržiavať všetky legislatívne pravidlá, alebo po riadnom podaní bude sa k nemu musieť vyjadriť Ústavný súd. Preto navrhujem, kolegyne, kolegovia, aby sme okrem technických chýb, ktoré v tomto návrhu zákona sú, a v zmysle pozmeňovacích návrhov, ktoré sme prijali a - prepáčte za výraz - tento ponižujúci zákon neprijali. Neodporúčam ho prijať.

Ďakujem. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín ako celku. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 131 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.

Poslanec I. Hudec:

Pán predsedajúci, musíme ešte hlasovať o návrhu uznesenia. To bola prvá časť návrhu, ktorú predniesol pán poslanec Zoričák. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Nezabudol som na to. Kolegyne a kolegovia, budeme sa prezentovať, a hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Zorišák. Prezentujeme sa a hlasujeme. Odporučenie pána spoločného spravodajcu je prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že návrh uznesenia predložený pánom poslancom Zoričákom sme neprijali.

Podľa schváleného programu pokračujeme v rozprave k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 65/1994 Z. z.

Faktická poznámka - pán poslanec Cabaj. Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Černákovi.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci, dámy a páni,

na protest proti prijatiu zákona takéhoto znenia poslanci HZDS na 10 minút opúšťajú rokovanie tohoto snáď ešte slovenského parlamentu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Faktická poznámka - pán Varjú. Poslanec J. Varjú:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

prepáčte, nezvykol som vstupovať do faktických pripomienok, ale teraz mi nedá, aby som nepripomenul, že politické aféry okolo tohoto zákona robíte vy, politici, a nie občania. Zapamätajte si, že aj terajším vaším krokom práve prispejete k politickým aféram okolo tohoto jednoduchého zákona, okolo toho, že sme sa v podstate dohodli, že obne budú

označované dvojjazyčne. Nikto nezmenil názov žiadnej slovenskej obce. Prosím vás, zvážte, čo robíte, aby ste nevniesli medzi ľudí nervozitu tým, ako sa správate tu. Máte na pleciach veľkú zodpovednosť.

Ďakujem. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR L. Černák:

Pán poslanec Malý. Poslanec I. Malý:

Poslanci Slovenskej národnej strany takisto nesúhlasia s prijatým návrhom zákona a na protest proti tomu odchádzame na 15 minút z rokovacej siene. / Šum v sále. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v rozprave. Znovu zopakujem, že podľa schváleného programu pokračujeme v rozprave k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 65/1994 Z. z.

Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Harnu, aby zaujal svoje miesto. Nemám ďalšie písomné prihlášky do rozpravy. Z pléna sa hlási pán poslanec Dubovan. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec K. Dubovan:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

po konzultáciách s legislatívnym odborom svoje návrhy, ktoré som prednášal včera a ktoré máte v tlači - pozmeňovacie- návrhy k zmenám štátneho rozpočtu - pod číslom 7 stanujem, pod číslom 9 sťahujem a navrhujem nové znenie, ktoré je legislatívne čisté a je v poriadku. V článku III vládneho návrhu, tlač Národnej rady číslo 551, sa za hlavičku vkladá v § 41 nový odsek 9, ktorý znie: "Ak je zamestnávateľom cirkevná škola alebo súkromná škola, piati sa zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie za činnosti v rámci hlavne] činnosti cirkevnej alebo súkromnej školy za rok 1994 z kapitoly Všeobecná pokladničná správa vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. " Ďalej navrhujem, aby v tlači 551 v článku III sa vypustilo to, čo bolo vo vládnom návrhu. Prečítam to: v § 41 ods. 1 druhá veta, vrátane poznámky pod čiarkou znie, atď.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Dubovanovi. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? Prosím, pani poslankyňa Kaliská.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

zjavne sa vám bude vidieť, že moje vystúpenie nesúvisí s týmto zákonom, ale minulý týždeň som si plnila svoje povinnosti v Rade Európy a dostala som sa k uzneseniu, ktoré plénum prijalo k záverečnému účtu Slovenskej republiky dňa 29. júna. S veľkým prekvapením som zistila, že ste odsúhlasili bod D, v ktorom dokonca ukladáte vláde Slovenskej republiky - čo je neobvyklé, môžeme ju len žiadať - sedem bodov, z toho tri body sa týkajú roku 1994. Týkajú sa oblastí vedy a výskumu. Dovolím si všetky tri prečítať dávam návrh na uznesenie, aby sme zrevidovali uznesenie, ktoré prijala Národná rada 29. júna tohto roku, s tým, že vypúšťa body 2, 3, 4 a bod D zmení z "ukladá" na "žiada".

Teda predkladám návrh na vypustenie týchto troch bodov: prehodnotiť uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 679/1991 o zmene formy financovania z rozpočtovej na príspevkovú u všetkých pracovísk vedy a výskumu. Upozorňujem, že to sa dávno udialo. Bod 3 - uvolniť 110 miliónov Sk a vyčleniť minimálne 50 miliónov Sk pre grantovú agentúru Slovenská akadémia vied a vysoké školy. Z tohto uznesenia nie je ani jasné, odkiaľ máte zobrať tých 110 miliónov. Upozorňujem, že v schválenom zákone o rozpočte, ktorý sme schválili koncom minulého roku, aj v tomto predkladanom návrhu je zohľadnených 110 miliónov. Je to účelová rezerva vlády. A upozorňujem, že 15. júla osobitná komisia určená štátnym tajomníkom na ministerstve školstva a vedy dané peniaze rozdelila. Štvrtý bod vami prijatého uznesenia - vyčleniť 50 miliónov Sk pre Slovenskú akadémiu vied na II. štvrťrok 1994 zacielený na podporu a/, b/, c/, d/ - to už nebudem čítať. Musíme si uvedomiť, že sme už v III. štvrťroku 1994 a tieto body, ktoré boli Národnou radou prijaté, sú absolútne irelevantné. Takže ďakujem za pozornosť a potom žiadam o tom hlasovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím pani poslankyňu, aby svoje návrhy odovzdala písomne pánu spoločnému spravodajcovi.

Há ešte niekto záujem vystúpiť, v rozprave? Pán poslanec Ftáčnik. S faktickou poznámkou pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že páni ministri prišli takom počte, v akom sú - mrzí ma, že nie sú tu dvaja, ktorých sa to tiež týka, a to minister dopravy a minister obrany, vieme, že sú vonku -, chcel by som využiť príležitosť a prítomnosť pána ministra poľnohospodárstva, keby sa vyjadril k zníženiu dotácií pre poľnohospodárov o 400 miliónov korún. Prosil by som ho, aby sa vyjadril k tejto problematike.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická pripomienka. Poslanec P. Lauko:

Prečítal som dnešné noviny a tam sa píše o návšteve vládnej delegácie, hovorí sa tam o ministrovi obrany, takisto v zahraničí je minister obrany, aj minister dopravy. Nerozumiem tomu, prečo sa to pán Kuzbert pýta a prečo to vôbec znovu používa. Považujem to za demagógiu z jeho strany.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, Prosím, pán Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Mrzí ma, že pán Lauko si asi sedí ušiach, prepáčte mi za výraz, ale vyjadril som sa, že chápem, prečo nemôžu byt

tu tí dvaja ministri. Takže, neprevracajte a neprekrúcajte tu, prosím vás, moje vyjadrenia. O tom je stenografický záznam. Keď nerozumiete po slovensky, čo ste dokázali pred chvíľou, tak ja za to nemôžem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené dámy a páni,

už som v tejto rozprave vystupoval. Dovoľte ešte predniesť jeden krátky pozmeňovací návrh, ktorý som opomenul predniesť vo včerajšej rozprave, v ktorej sme sa sústredili viac na problematiku školstva a s tým súvisiacich otázok. Tento návrh súvisí skôr so zabezpečením volieb do parlamentu, teda predčasných volieb, ktoré nás čakajú v tomto roku. Návrh vyplýva z faktu, že ministerstvo financií nepočítalo, keďže nebolo plánované, že budú v tomto roku voľby, s čiastkou na poskytovanie návratných finančných výpomocí pre politické strany, politické hnutia, prípadne volebné koalície. Nárok na takúto návratnú výpomoc resp. možnosť požiadať o ňu, pretože nie je na to právny nárok, vyplýva zo zákona o voľbách, ktorý je platný a ktorý, aj keď sme novelizovali, túto časť sme nezmenili. Keďže v štátnom rozpočte na to nie sú prostriedky a opakujem, ide o návratnú finančnú výpomoc, čiže je predpoklad, že po voľbách sa tieto prostriedky do štátneho rozpočtu vrátia, chcem predniesť pozmeňovací návrh, aby sme v kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčlenili 30 miliónov Sk na návratné finančné výpomoci politickým stranám, politickým hnutiam a volebným koalíciám podľa zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Tento krátky pozmeňovací návrh si dovolím predniesť ústne. Myslím, že je jasné, o čo ide. Je možné o ňom hlasovať aj bez toho,

aby ste ho dostali predložený písomne, popri tých návrhoch, ktoré už písomne predložené máme.

Ďakujem za vašu pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Napriek tomu prosím, pán poslanec, aby ste spoločnému spravodajcovi odovzdali vás pozmeňovací návrh písomne.

Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? O slovo sa hlási pán minister Koncoš. Prosím, pán minister, máte slovo.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci,

pochopiteľne, ak som nesúhlasil pri schvaľovaní rozpočtu s výškou dotácií pre poľnohospodárstvo, asi som dlho rozmýšľal, či mám súhlasiť, s návrhom na zníženie neinvestičných dotácií do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva o 400 miliónov korún. Súhlasil som za podmienky, že v návrhu rozpočtu je vyčlenených 3, 5 miliardy korún z Fondu národného majetku na podporu rozvojových programov. Keďže vláda zatiaľ nerozhodla o rozdelení tejto čiastky pre jednotlivé rezorty, očakávam, že s návrhom vystúpi pán poslanec Varjú.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu ministrovi. Má ešte niekto záujem v vystúpiť rozprave? Pán poslanec Varjú, prosím, máte slovo.

Poslanec J. Varjú.

Vážené dámy a páni,

prepáčte, že vystupujem z miesta tak narýchlo, lebo včera som nebol prítomný, nepočul som rozpravu a teraz v poslednej chvíli sa v tejto veci radíme, i keď vecne sme už niektoré Opravy konzultovali. Prednesiem pozmeňovací návrh s tým, že prosím najmä pána ministra financií, aby sa k tomu vyjadril. Do článku I návrhu v § 4a ods. 3 - týka sa to otázky finančného krytia výdavkov spojených s rozvojovými programami - na konci tohoto odseku bodku nahradiť čiarkou a pokračovať takto: "z toho jednu miliardu Sk pre ministerstvo hospodárstva, 1, 5 miliardy Sk pre ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác a jednu miliardu Sk pre ministerstvo pôdohospodárstva. " Toľko pozmeňovací návrh. Podal by som vysvetlenie, prečo to navrhujem.

Všeobecne je známe - a z tohto návrhu vyplýva, že sme ubrali ministerstvu hospodárstva z dotácií 400 miliónov korún. Je to zdôvodnené tak, že sa to dá ušetriť efektívnejším využívaním. Nechcem to teraz rozvádzať, lebo je to zložitejšia záležitosť. Odporúčame pre pôdohospodárstvo jednu miliardu korún na rozvojové programy, čo by bolo nie formou dotácie, ale formou úverov cez Poľnohospodársky podporný fond. Teda nejde tu o priamu dotáciu, ale o využívanie formou dotácie. Podporný fond je uzákonený, tí, ktorých sa to týka, určite vedia o čo ide. Zhruba 800 miliónov korún by sa takým spôsobom využilo na pridelenie dlhodobých úverov s nižšou úrokovou sadzbou podľa pravidiel hry, ako sú vypracované, a zhruba 200 miliónov korún by sa využilo v lesníctve a vodnom hospodárstve na rozvojové programy, ktoré sa týkajú tohoto rezortu.

Uvažovali sme nad tým, či to dať ako odporúčacie uznesenie pre vládu, ale ak by s tým vláda súhlasila, ak to odsúhlasíte aj vy, vážené kolegyne, kolegovia, bolo by jednoznačnejšie, keby sme to vedeli tak prijať. Zatiaľ ďakujem za pozornosť a prosím pána ministra financií, aby sa k tomuto môjmu návrhu vyjadril vzhľadom na to, že sme skutočne nemali možnosť podrobne to prekonzultovať predtým.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, pán poslanec. Aj vás prosím, aby ste odovzdali svoje návrhy písomne. Faktická pripomienka - pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem. Mám k dispozícii memorandum hospodárskej politiky, ktoré bolo odovzdané generálnemu riaditeľovi Medzinárodného menového fondu v júni 1994. Z tohto memoranda citujem bod 12: "Za účelom vytvorenia priestoru pre kapitálové výdavky a súčasné zníženie deficitu zamýšľame znížiť bežné výdavky v roku 1994 o ekvivalent 1, 5 HDP, a to aj napriek zvýšeným nákladom dlhovej služby, zvýšením výdavkov na adresné sociálne dávky /podpora v nezamestnanosti a sociálna výpomoc/ a výdajom spojeným s reštrukturalizáciou systému sociálneho poistenia. Horeuvedený dodatočný fiškálsky balík obsahuje zníženie bežných výdavkov z rozpočtovej úrovne asi o 1, 8 mld Sk v roku 1994. Menovite úspora 0, 4 mld Sk sa tak dosiahne cestou 5-percentného zníženia nesystémových dotácií do poľnohospodárstva, úspora 0, 3 mld Sk prostredníctvom 10-percentného zníženia dotácie do dopravy, 200 miliónov Sk cestou 10-percentného krátenia dotácii do tepla a 0, 5 mld Sk 5-percentným znížením výdavkov na obranu v porovnaní s rozpočtom /čo ešte stále ponecháva reálny nárast oproti roku 1993/. Okrem toho sa vo fiškálnom balíku predpokladajú úspory 0, 4 mld Sk v sektore zdravotníctva na základe zníženia

lekárskych služieb krytých Fondom zdravotného poistenia... atď. " Tu chcem dokumentovať, že koniec - koncov my sme ponúkli Medzinárodnému menovému fondu tieto zníženia, resp. tieto krátenia dotácii. Nechcem sa vrátiť k armáde, lebo nie je tu pán minister Kanis, tam sú tieto dopady snáď najvýraznejšie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Ľupták Ján. Poslanec J. Ľupták:

Pán poslanec Varjú povedal, že z Poľnohospodárskeho podporného fondu dostanú dotácie s malým úrokom. Chcem sa spýtať pán ministra, keďže dotácie sú prakticky nenávratné, či potom družstvá budú musieť nejaké percento vracať späť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Hlásia sa do rozpravy dvaja ministri naraz. Prosím, pán profesor Filkus, potom pán minister Koncoš.

Minister financií SR R. Filkus:

Pravda, musíme sa opakovať, lebo včera sme hovorili aj o obrane aj o poľnohospodárskych výdavkoch. Skutočne to, čo hovoríte, podľa bodu 12 memoranda sme navrhli, kde možno získať výnos z daní. Tak isto sme navrhli, kde možno získať prostredníctvom zníženia dotácií - na dosiahnutie tých 14 miliárd deficitu štátneho rozpočtu. Už včera som zdôraznil, že aj pri poľnohospodárstve aj pri obrane ide o preklenutie určitej časovej dimenzie.

Pokiaľ ide o obranu, tam som spomínal možnosť riešenia cez byty. Takisto minister obrany Kanis hovoril o týchto bytových problémoch. Čiže z peňazí, ktoré sú k dispozícii na

byty, dáme časť armáde. Potom prostredníctvom deblokácií a iných zdrojov, ktoré spomínal aj pán minister Koncoš, 3, 5 miliardy z Fondu národného majetku. Pravda, v tomto prípade treba otvorene povedať, že ide o peniaze, ktoré ešte nie sú k dispozícii. Tých 3, 5 miliardy z Fondu národného majetku musí vzniknúť. Zatiaľ existuje len 1, 7 miliardy z druhej vlny kupónovej privatizácie, ktoré sú rozdelené do troch bánk.

Súčasne chcem odpovedať pánu poslancovi, ktorý spomínal konkrétny návrh na rozdelenie týchto 3, 5 miliárd podľa návrhu, ktorý uviedol. Naprosto s tým nemôžem súhlasiť, pretože sme sa dohodli, že rozvojové programy môžu byt členitejšie, ako ste hovorili, ale určite sa dotknú predovšetkým obrany, poľnohospodárstva a ministerstva hospodárstva, ale nie je možné teraz vopred ich rozdeliť. Po prvé - tie 3, 5 miliardy nemáme a po druhé - hneď teraz ich rozdeliť týmto smerom, s tým by som jednoducho nesúhlasil.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán minister Koncoš. Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Ak dovolíte, vážení prítomní, na vysvetlenie pre pána poslanca Ľuptáka resp. ďalších - Štátny podporný poľnohospodársky fond je fond, z ktorého sa poskytujú prostriedky návratným spôsobom pri nízkej úrokovej miere. Súhlasil som so znížením dotácií neinvestičného charakteru, ktoré sú nenávratné, ak aspoň v stopercentnej výške sa dostanú prostriedky do podporného fondu. Nakoľko však problémy sú aj vo vodnom hospodárstve a v lesnom hospodárstve, ideálne by bolo rozdelenie, ktoré navrhol pán poslanec Varjú. Prostriedky z podporného fondu sa poskytujú návratným spôsobom a sú veľmi potrebné pre nákup techniky, bez ohľadu na to, či v poľnohospodárstve alebo v potravinárskom priemysle.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pánov poslancov, či má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave.

/Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o sedemnástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Filkus?

Minister financií SR R. Filkus:

Ďakujem, už som sa vyjadril včera. Podpredseda NR SR C. Černák:

Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Harna?

Poslanec Ž. Harna:

Ďakujem. Ak dovolíte, vyjadril by som sa k jedinému návrhu. K ostatným sa tiež vyjadrím, buď ich odporučím, alebo nie, ale k jednému návrhu by som sa chcel vyjadriť trošku obšírnejšie, a to k návrhu pána poslanca Plesníka. V návrhu, ktorý predložil pán poslanec Plesník, navrhuje novelizovať zákon o Národnej banke Slovenska vlastne novelou zákona o štátnom rozpočte. Je to jednak legislatívne nezvykla, aby sme zákon o tak vážnej inštitúcii, ako je Národná banka Slovenska, novelizovali novelou zákona o štátnom rozpočte. Neodporúčam, aby sme to schválili, a to najmä preto, lebo Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady sa touto problematikou - povedal by som konfliktu, ale to je snáď silné slovo - medzi Národnou bankou Slovenska a Ministerstvom financií Slovenskej republiky podrobne zaoberal. Tam sú veľmi vážne veci na riešenie, ktoré bude treba vyriešiť, preto Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady navrhol, aby sa na pôde výboru stretli zástupcovia Ministerstva financií Slovenskej republiky a zástupcovia Národnej banky a vydiskutovali si tento problém, pretože vyzerá to tak, že každý bojuje za svoj mundúr a pravda je niekde v strede.

Okrem toho máme informácie, že vláda pripravuje novelizáciu zákona o Národnej banke. Čiže tento problém, ktorý je tu nanesený, je trošku jednostranný pohľad, je to pohľad z hľadiska Ministerstva financií Slovenskej republiky, a sú tu také návrhy, ktoré by zákon o Národnej banke Slovenska veľmi vážne zmenili, a dokonca si dovolím povedať, že by trošku ohrozili nezávislosť Národnej banky, ktorá má strážiť stabilitu meny.

Toľko by som považoval za potrebné povedať k tomu, prečo, keď príde na rad návrh pána poslanca Plesníka, neodporučím jeho pozmeňovacie návrhy schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Chcem informovať snemovňu o tom, že na rokovaní sa zúčastňuje aj viceguvernér pán Jusko, ktorý sedí vzadu, v priestoroch určených pre legislatívu.

Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, musím zistiť našu uznášaniaschopnosť. Prosím, kolegyne a kolegovia, budeme sa prezentovať.

Žiaľ, prítomných je nás len 58. Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Prosím všetky kluby, aby sa počas nej skonsolidovali, aby prišli v plnom počte, aby sme mohli pristúpiť k pružnému hlasovaniu. O 17. 12 hodine by sme začali hlasovanie.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sú v kuloároch, aby prišli do rokovacej sály. Po prestávke začíname opätovne rokovať. Budeme sa prezentovať.

Je nás málo, len 69. Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli a zaujali svoje miesta.

Je nás 80. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní a pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána Harnu, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec Ž. Harna:

Ďakujem. Vo svojom úvodnom vystúpení ako spoločný spravodajca som navrhol o návrhoch, ktoré sú obsahom spoločnej správy, rokovať nasledovne: prvých 12 pozmeňovacích návrhov bolo legislatívno-technického charakteru. Tieto návrhy som rozdelil do dvoch skupín, o ktorých som navrhol hlasovať an blok. Prvú skupinu, a to body 1, 2, 4, 5, 9, 10 a 12 som navrhoval an blok prijať. Pretože v rozprave neodzneli k týmto návrhom žiadne pripomienky alebo protinávrhy, odporúčam, aby sme ich schválili.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5, 9, 10 a 12 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča an blok prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov.

Konštatujem, že body l, 2, 4, 5, 9, 10 a 12 spoločnej správy sme an blok prijali.

Poslanec Ž. Harna:

Body 3, 6, 7, 8 a 11 navrhujem an blok neprijať. Podpredseda NR SR í. Černák:

Budeme hlasovať o bodoch 3, 6, 7, 8 a 11 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča an blok neprijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že body 3, 6, 7, 8 a 11 spoločnej správy sme an blok neprijali.

Poslanec Š. _Harna:

Budeme hlasovať o bode 13. To je návrh výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Tento bod som vo svojom úvodnom slove navrhoval neprijať. Navrhujem neprijať ho aj teraz. Ide o zvýšenie rozpočtu kapitoly Ministerstva pre životné prostredie Slovenskej republiky o 37, 8 miliónov korún. Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody nenavrhol zdroj tohoto zvýšenia. Keby sme súhlasili s týmto zvýšením, keďže nie je navrhnuté, z ktorej kapitoly ubrať tieto prostriedky, automaticky zvyšujeme deficit štátneho rozpočtu o tých 37, 8 milióna korún. Bola tu dohoda, že deficit, ktorý je navrhnutý v novele zákona, by nemal byť vyšší vzhľadom na väzby na Medzinárodný menový fond a podobne, preto navrhujem tento bod neprijať. Pokiaľ by ste hlasovali za, samozrejme, automaticky zvyšujete rozpočtový deficit o navrhnutú čiastku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Budeme hlasovať o bode číslo 13 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci.

Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že bod číslo 13 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec Š. Harna:

Zo spoločnej správy nám ostáva hlasovať o bode číslo 14. Vo svojom úvodnom vystúpení som povedal, že odporúčam schváliť tento bod s tým, že som upozorňoval, že pokiaľ ho schválime v znení, ako to predložil Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, tieto prostriedky pôjdu z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Pretože zámer je taký, aby kapitola Ministerstva obrany Slovenskej republiky nebola o túto čiastku znížená, ale aby sa tejto kapitole 160 miliónov pridalo, tieto prostriedky môžu ísť zo Všeobecnej pokladničnej správy.

K tomuto bodu v tomto duchu predniesla pozmeňovací i návrh pani poslankyňa Vráblová, takže bod 14 spoločnej správy odporúčam neprijať, a miesto toho v spresnenom znení, teda tých 160 miliónov pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky na sanačné práce na Sliači, schválime v poslaneckom návrhu pani poslankyne Vráblovej. Teda bod 14 odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Budeme hlasovať o bode 14 spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 5 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že bod číslo 14 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec Š. Harna:

Prejdeme k poslaneckým návrhom. Ako v prvá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Bartošíková. Nepredniesla pozmeňovací návrh k zákonu, ale má návrh na uznesenie. Odporúčam, aby sme o tom hlasovali až na záver.

V poradí druhá vystúpila pani poslankyňa Sudeková, ktorá navrhuje v prílohe číslo 4 - táto príloha obsahuje rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky - v bode 2, časť Všeobecná pokladničná správa, zvýšiť položku Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o čiastku 400 tisíc korún, to znamená, z 2 397 tisíc na 2 797 tisíc korún. Nechávam schválenie tohto návrhu na zváženie kolegov poslancov.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Sudekovej. Pán spoločný spravodajca necháva na vaše voľné rozhodnutie.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali pozmeňovací návrh pani poslankyne Sudekovej.

Poslanec Š. Harna:

V poradí tretí vystúpil v rozprave pán poslanec Plesník. Počas prestávky odporučil, aby sme o jeho návrhoch hlasovali na dvakrát, a to osobitne o jeho návrhu k článku I, ktorý znie - za bod 1 sa vkladá nový bod v znení: "V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: "Odvod zo zisku Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 1994 sa určuje sumou 10 600 mil. Sk. Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7. " K tomu by som chcel uviesť, že v podstate by to bol správny návrh a nie som proti tomuto návrhu, len tu vzniká problém, že keby zisk Národnej banky Slovenskej bol vyšší a dovolil vyšší odvod Národnej banky do štátneho rozpočtu, vlastne by sme túto potenciálnu možnosť Národnej banky znížili a stanovili pevnou sumou. Osobne neodporúčam tento návrh schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Faktická poznámka pána poslanca Ftáčnika. Poslanec M. Ftáčnik:

Kolegyne a kolegovia, nie som priateľom faktickým poznámok počas hlasovania, ale musím povedať, že súčasná prax tohto roku je presne opačná, ako naznačil pán spravodajca.

Banka má prostriedky, vytvára zisk, ale neodvádza ho do štátneho rozpočtu a ťaží z toho, že štátny rozpočet naopak, piati úroky za dlh, ktorý má voči Národnej banke, teda za deficit štátneho rozpočtu.

Myslím si, že takéto riešenie v tejto chvíľu je zrejme správne a počíta s ním aj tabuľková časť predloženého návrhu zákona. Týmto len zvýrazníme povinnosť banky uskutočniť takýto odvod v textovej časti. V prílohe časti v tabuľkách sa s takýmto odvodom ráta, čiže nerobíme žiadny krok, ktorý by prekvapil Národnú banku, alebo nejakým spôsobom jej znepríjemnil život. Takže myslím si, že by sme mali zvážiť ako budeme hlasovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán spravodajca. Poslanec Š. Harna:

Len pripomínam, že som túto problematiku konzultoval s pánom ministrom financií, ktorý je zodpovedný za štátny rozpočet. Názor pána ministra bol taký, ktorý som vám predniesol. Takže nechám na zváženie Národnej rade, aby sa rozhodla.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca povedal svoj názor, pán poslanec Ftáčnik prezentoval faktickou poznámkou svoj názor, poslanci sa volne rozhodnú.

Prosím, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pán Plesníka, ktorý sa dotýka článku I. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána Plesníka k článku I nebol prijatý.

Poslanec Ž. Harna:

Druhá časť pozmeňovacích návrhov pána poslanca Plesníka sa týka článku III. Navrhoval nový článok III, ktorým by sa novelizoval zákon o Národnej banke Slovenska. K tomu som už zaujal stanovisko vo svojom záverečnom slove a v zmysle toho neodporúčam prijať túto časť pozmeňovacích návrhov pána poslanca Plesníka.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pána Plesníka, ktorý sa týka článku III. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Plesníka sme neprijali.

Poslanec Š. Harna:

Ako štvrtá vystúpila v rozprave pani poslankyňa Vráblová. To je pozmeňovací návrh, o ktorom sme hovorili, ktorým pozmenila návrh výboru pre životné prostredie ohľadne 160 miliónov na sanačné práce na Sliači. Odporúčam tento návrh prijať. Tento návrh má nasledovné znenie: do tabuľky číslo 4 v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa zaviesť novú položku sanačné práce po Sovietskej armáde v hodnote 160 miliónov Sk. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Vráblovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Vráblovej sme prijali.

Poslanec Š. Harna:

Ako ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Pridala. Predniesol dva pozmeňovacie návrhy. Jeho prvý návrh sa týka bodu 6 § 4a, kde navrhuje doplniť tento paragraf o nový odsek 5 nasledovného znenia: "Výdavky z Fondu národného majetku na uvedené účely sa uvolnia len v tom prípade, ak vo Fonde národného majetku zostanú finančné prostriedky aspoň vo výške 8 % všetkých aktív Fondu národného majetku. " Neodporúčam prijať, tento návrh.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pridalu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Pridalu sme neprijali.

Poslanec Š. Harna:

Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Pridalu sa týka článku III, kde navrhuje zrušiť druhú vetu, to znamená text, ktorý je pod hlavičkou, nasledovného znenia: v § 41 ods. 1, atď. / Šum v sále. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán spoločný spravodajca, podľa písomných materiálov, ktorej sme dostali, druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Pridalu je jednoduchý - článok III zrušiť.

Poslanec Š. _Harna:

Pán predsedajúci, mám písomný návrh pána poslanca Pridalu, kde je jeho vlastnou rukou napísané - druhú vetu zrušiť. Pán poslanec, tu je váš písomný návrh, ktorý ste mi odovzdali.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Pridala sa hlásil s faktickou pripomienkou, po mojom vysvetlení ju zrušil, ale bude dobre, keď to vysvetlí.

Poslanec M. Pridala:

Navrhoval som celý článok III vypustiť. Poslanec Š. Harna:

Ak dovolíte, niečo by som k tomu povedal. Je tu návrh pána poslanca Dubovana, ktorý navrhuje nahradiť vami navrhovaný text, ktorý navrhujete vypustiť, nahradiť iným textom. Mám tu váš pozmeňovací návrh, prosím, poďte sa na to pozrieť, kde píšete, že vypustiť druhú vetu, resp. zrušiť druhú vetu, nie celý článok.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Dobre, kolegovia, myslím, že ste si to vysvetlili. Keďže pán spoločný spravodajca má originálny návrh pána poslanca Pridalu, považujem ho za spresnený a odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Košnár. Poslanec J. Košnár:

Chcem len upozorniť, že celý článok III je vlastne tá druhá veta. Okrem toho pán poslanec Pridala vo výbore tento svoj návrh prednášal presne v znení vypustiť článok III. V spoločnej správe, resp. v zozname má byt namiesto arabskej trojky rímska trojka.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne za vysvetlenie, takže môžeme hlasovať. Ešte prosím, pán spoločný spravodajca, vaše stanovisko.

Poslanec Š. Harna:

Odporúčam schváliť tento návrh pána poslanca Pridalu. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Pridalu, tak ako bol spresnený v diskusii. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať. Ak to správne chápem, odporúča sa prijať preto, že potom bude ešte modifikovaný pozmeňovacím návrhom pána poslanca Dubovana.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Pridalu v znení, ktoré tu bolo spresnené a ktoré nevylučuje ďalšiu modifikáciu poslaneckým návrhom pána poslanca Dubovana, sme prijali.

Poslanec Š. Harna:

Ako ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Ftáčnik, ktorý odporúča znížiť v prílohe číslo 4 účelovú rezervu na neinvestičné výdavky súvisiace so zmenami kompetencií a nepredvídanými mimoriadnymi udalosťami o 100 miliónov Sk a týchto 100 miliónov Sk presunúc do kapitoly Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky. Tu by som s dovolením pána poslanca Ftáčnika odporúčal, že pokiaľ by sme prijali tento pozmeňovací návrh, je potrebné aj v prílohe číslo 2 - to sú rozpočty kapitol - o 100 miliónov znížiť kapitolu Všeobecnej pokladničnej správy a zvýšiť kapitolu Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky. Tento návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov, Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu nehlasovalo nikto. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika sme prijali.

Poslanec Š. Harna:

Ako ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Dubovan, ktorý odporúčal v článku III v § 41 ods. 1 v druhej vete spojku "a" nahradiť slovom "alebo". Pokiaľ som dobre rozumel, pán poslanec stiahol tento svoj pozmeňovací návrh, teda o tomto nebudeme hlasovať.

Ako Ôsmy vystúpil v rozprave pán poslanec Slota, ale pokiaľ som dobre rozumel jeho vystúpeniu, žiadny pozmeňovací návrh nepredniesol, čiže nemáme o čom hlasovať.

Ako deviaty opäť vystúpil pán poslanec Dubovan. Svoje pozmeňovacie návrhy vo svojom terajšom vystúpení tiež stiahol, lebo navrhol iný pozmeňovací návrh.

Keď dovolíte, mali by sme hlasovať o tomto spresnenom návrhu pána poslanca Dubovana. Tento pozmeňovací návrh sa týka článku III, kde navrhuje nasledovný text: V § 41 nový odsek 9 znie: "Ak je zamestnávateľom cirkevná škola alebo súkromná škola, platí sa zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie za činnosti v rámci hlavnej činnosti cirkevnej alebo súkromnej školy za rok 1994 z kapitoly Všeobecná pokladničná správa vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. " Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Dubovana v znení, ako bol predložený a zopakovaný pánom spoločným spravodajcom. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Dubovana sme prijali.

Poslanec Š. Harna:

Ako ďalší vystúpil v rozprave opäť pán poslanec Ftáčnik, ktorého návrh má nasledovné znenie: vyčleniť v prílohe číslo 4 v časti účelové prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zapracované v kapitole Všeobecná pokladničná správa na návratné finančné výpomoci politickým stranám, politickým hnutiam podľa zákona číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vo výške 30 miliónov korún. Ide o návratnú finančnú výpomoc. Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca ho odporúča schváliť.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika sme prijali.

Poslanec Š. Harna:

Ako posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Varjú, ktorý navrhuje v § 4a ods. 3 na konci odseku bodku nahradiť čiarkou a doplniť ďalší text nasledovného znenia: "z toho pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky 1 mld Sk, pre Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky 1, 5 mld a pre Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky l mld Sk". Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať, o pozmeňovacom návrhu.

Faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Prosím o vyjadrenie, z čoho by sa tie peniaze zobrali. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Faktická poznámka - pán poslanec Varjú. Poslanec J. Varjú:

V § 4a ods. 3 - na krytie výdavkov spojených s rozvojovými programami Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím vlády sa použijú prostriedky fondu v sume 3, 5 mld Sk. Môj doplňovací návrh je, akým spôsobom sa majú rozdeliť, podľa rezortov. Pán minister sa k tomu vyjadril, nechcem to ďalej rozvádzať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Napriek tomu, že prebieha hlasovanie, na základe i 19 žiada o slovo pán minister Filkus. Je to dôležité, preto mu udeľujem slovo.

Minister financií SR R. Filkus:

Vážení prítomní, hovoril som, že tu ide o predpoklad, že 3, 5 mld korún dostaneme do Fondu národného majetku. Druhý argument som použil, že k realizácii rozvojových programov chceme pristúpiť po dohode s jednotlivými ministerstvami. To bude viac diverzifikované, ako poslanec Varjú navrhuje, že jednému miliardu, druhému 1, 5 miliardy. Prosím vás pekne, veď to treba zvážiť, to nie je maličkosť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem za stanovisko. Výnimočne som pri tak dôležitom názore musel udeliť slovo aj členovi vlády. Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste zaujali svoje miesto.

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovali o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Varjú.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Varjú sme neprijali.

Poslanec Š. Harna:

Pán predsedajúci, tým sme podľa mojich poznámok vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy, preto prosím dať hlasovať o návrhu zákona ako celku. Máme potom ešte zaujať stanovisko k návrhu pani poslankyne Bartošíkovej, ale to je uznesenie k tomuto zákonu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Ešte raz žiadam stanovisko pána spoločného spravodajcu.

Poslanec Š. _Harna:

Odporúčam schváliť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 65/1994 Z. z. /Potlesk. /

Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste pristúpili ešte k ďalším hlasovaniam.

Poslanec Š. Harna:

Ako som hovoril, prvá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Bartošíková a predložila návrh na uznesenie. Tento návrh má dve časti. Prvá časť má nasledovné znenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v záujme dodržania plánovaného rozpočtového schodku uvoľňovala zvýšené prostriedky navrhnuté v jednotlivých kapitolách na základe reálneho vývoja príjmov štátneho rozpočtu a priebežného schodku štátneho rozpočtu. "

Tento prvý návrh pani poslankyne Bartošíkovej odporúčam schváliť, ale odporúčam to rozšíriť o jedno slovo, pokiaľ by s tým pani poslankyňa súhlasila, a to pred slovo "reálneho" vsunúť slovo "posúdenia", to znamená "na základe posúdenia reálneho vývoja". Môže to byt?

Podpredseda NR SR Ĺ. Černák:

Je to návrh na uznesenie, a preto sa pýtam pani poslankyne, či súhlasí s takým rozšírením.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Keďže nesúhlasí, sme povinní hlasovať takto. Poslanec Ž. Harna:

Napriek tomu, že s tým pani poslankyňa nesúhlasí, odporúčam túto časť návrhu uznesenia schváliť.

Návrh uznesenia má aj druhú časť, a to nasledovného znenia: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde urýchliť rokovanie s vládou Českej republiky a doriešiť zrušenie starého bloku clearingového zúčtovania. "

Pán minister vo svojom vystúpení toto vysvetlil. Nebudem opakovať slová pána ministra. Túto časť návrhu uznesenia neodporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán spoločný spravodajca, o návrhu na uznesenie musíme hlasovať, po častiach. Hlasujeme o prvej časti návrhu na uznesenie, ktoré predniesla pani poslankyňa Bartošíková. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo BO poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že prvú časť návrhu na uznesenie pani poslankyne Bartošíkovej sme prijali.

Budeme hlasovať o druhej časti, ktorá sa týka clearingového účtu, a ktorú s vysvetlením, pán spoločný spravodajca neodporúčal prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o druhej časti návrhu pani poslankyne Bartošíkovej. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 17 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Druhá časť návrhu na uznesenie pani poslankyne Bartošíkovej nebola prijatá.

Poslanec Š. Harna:

Pán predsedajúci, máme tu ešte jeden návrh na uznesenie, s ktorým vystúpila pani poslankyňa Kaliská, ale tento návrh uznesenia sa netýka zákona, ktorý sme novelizovali teraz, netýka sa vládneho návrhu zákona. Je to vlastne rozšírenie programu, teda neviem, či by sme nemali hlasovať o tom, či budeme hlasovať o tomto návrhu, lebo je to mimo programu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Vaša poznámka, pán spoločný spravodajca, je logická, že by sme mali rozhodnúť, hlasovaním, či budeme hlasovať o tomto uznesení.

Pán poslanec Ftáčnik - faktická pripomienka. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca,

myslím si, že práve návrh pani poslankyne Kaliskej sa týka rozpočtu na rok 1994 a naopak, uznesenia, ktoré prijala Národná rada k záverečnému účtu na rok 1993, postrádali túto logiku, pretože uznesenia, o ktorých hovorila, smerovali k plneniu resp. napínaniu rozpočtu roku 1994 a k použitiu výdavkov z tohto rozpočtu. Došlo tam k určitým nezrovnalostiam v uznesení Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorý sa objavil medzi tými návrhmi.

Myslím si, že je možné vybaviť to pri tomto návrhu, pretože hovoríme o rozpočte na rok 1994, čiže vecne tie návrhy spolu súvisia. Myslím si, že je možné o nich hlasovať bezprostredne a rozhodnúť o týchto návrhoch. Neurobíme tým chybu, pretože vlastne istým spôsobom len revidujeme svoje rozhodnutie, ku ktorému došlo možno nie celkom vhodne a vecné pri záverečnom účte na rok 1993.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Napriek tomu, aby sme dodržali rokovací poriadok, nechám to odhlasovať so zdôvodneniami, ktoré predniesla pani poslankyňa Kaliská, keď zdôvodňovala, prečo volí takýto postup, aj so zdôvodneniami, ktoré tu odzneli. Prosím váženú snemovňu, aby sme procedurálne hlasovali o tom, či budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktoré navrhla pani poslankyňa Kaliská a ktoré sa priamo aj nepriamo dotýka prerokúvanej problematiky. Odporúčam, aby sme hlasovali za, že môžeme o tomto uznesení hlasovať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu, že ešte ako posledný bod budeme hlasovať o návrhu na uznesenie pani poslankyne Kaliskej.

Volím takýto postup preto, že napriek tomu, čo zdôvodnil pán poslanec Ftáčnik, pán minister ma upozornil, že sa týka záverečného účtu roku 1993 a musíme tu rozhodnúť o tom, či tie dva body spojíme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 65 poslancov. Za návrh hlasovali 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

To znamená, že sne odhlasovali procedurálny návrh na zaradenie hlasovania o uznesení pani poslankyne Kaliskej.

Poslanec Š. Harna:

Pani poslankyňa Kaliská navrhuje nové uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 29. 6. 1994 k záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1993, tlač 498.

Prvý návrh - v časti D "ukladá" navrhuje zmeniť na "žiada". Druhý návrh - vypustiť z prijatého uznesenia v časti D body 2, 3 a 4. Nechám na zváženie poslancov.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o návrhu na uznesenie v znení, ako ho predložila pani poslankyňa Kaliská a zopakoval pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca necháva na vaše rozhodnutie, aby ste hlasovali podľa svojho vedomia a svedomia.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že návrh na uznesenie pani poslankyne Kaliskej sme prijali.

Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi.

Kolegyne, kolegovia, mali by sme pokračovať ďalej osemnástym bodom programu, ale keďže ústavnoprávny výbor ešte neukončil rokovanie o colnom zákone, odporúčam, aby sme pokračovali najbližším možným bodom. Devätnásty bod sme už prerokovali, dvadsiaty bod sme už prerokovali, dvadsiaty prvý bod sme prerokovali. Dvadsiatym druhým bodom je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane hospodárskej súťaže. Je tu písomné ospravedlnenie pani vicepremiérky Schmögnerovej, ktorá nie je prítomná a žiada nás o preloženie na budúci týždeň, takže sme pripravení ďalej rokovať o dvadsiatom treťom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatrení na úseku objavov.

Keďže ide o procedurálny návrh, musím dať odhlasovať, či súhlasíte s tým, aby na žiadosť vicepremiérky Schmögnerovej bol zákon o ochrane hospodárskej súťaže preložený z programu na budúci týždeň.

Odporúčam, aby sme túto zmenu odsúhlasili vzhľadom na pragmatický dôvod, že predkladateľa, ktorá je poverená vládou, je mimo, a nikto iný nemôže tento návrh predložiť.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 73 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Keďže nie sme uznášaniaschopní, som nútený dať hlasovanie zopakovať.

Prosím, kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o zmene programu, pretože ináč budem nútený ukončiť naše dnešné rokovanie.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Michelko. Poslanec NR SR J. Michelko:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem vás upozorniť, aby ste nezavádzali poslancov Národnej rady, pretože vládny návrh zákona môže predložiť hociktorý člen vlády, a tu sú prítomní dvaja - dá sa povedať - v tejto oblasti veľmi fundovaní alebo erudovaní členovia, pretože ide o zákon o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý môže predniesť pán minister financií, takisto aj pán podpredseda pre legislatívu. Takže nevidím dôvod, aby sme to stále prekladali ako mačka mačence. Predsa schválili sme si program a je záležitosťou vlády, aby si to vyriešila alebo poverila svojho člena. Ináč je to neúcta k plénu Národnej rady.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Chcel by som odpovedať, že pán kolega Michelko má pravdu, ak hovorí o tom, že by to mohol byť ktorýkoľvek člen vlády, ale ide o povereného člena vlády. Povereným členom vlády bola pani podpredsedníčka Schmőgnerová. Nie raz sa stalo, že sme vec preložili. Myslím si, že zase zbytočne naťahujeme problém.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sme zákon o hospodárskej súťaži preložili.

Prosím, kolegyne a kolegovia, vyhlasujem toto hlasovanie za nulitné, pretože v priebehu hlasovania ma informoval pán podpredseda Šimko, že je ochotný predložiť tento návrh zákona. Som tomu veľmi rád, pretože na balkóne je prítomný aj predseda, ktorý budúci týždeň bude služobne vzdialený, takže prerokovanie teraz je veľmi vhodná. Som rád, že pán podpredseda Šimko sa rozhodol, že ho predloží. Takže sťahujem svoj procedurálny návrh. Pokračujeme ďalej presne podľa programu.

Pokračujeme dvadsiatym druhým bodom, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane hospodárskej súťaže.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 496 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 496a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona mala predložiť podpredsedníčka vlády pani Schmögnerová, zastúpi ju podpredseda pre legislatívu pán podpredseda Šimko. Prosím, pán podpredseda, máte slovo.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Ďakujem, pán podpredseda. Napriek tomu, že som nebol poverený predniesť tento návrh zákona, prednesiem ho.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

vláda vám predkladá na schválenie návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Jedným z atribútov fungujúceho trhu je hospodárska súťaž, kde vzájomne nezávislé ekonomické subjekty sa snažia prekonať svojich konkurentov ponukou dokonalejších, lacnejších výrobkov. To sa prejaví pozitívne u spotrebiteľov a v ekonomike ako celku, pretože sa optimálne využívajú jej zdroje. Tento prirodzený mechanizmus môže byt obmedzovaný hospodárskou mocou na trhu alebo zásahmi štátu. Ideálnym stavom by bola dokonalá konkurencia, stav trhu s veľkým počtom konkurentov, z ktorých nikto nemôže ovplyvniť cenu a ponúkané množstvo tovarov. V ekonomickej realite však dokonalé trhy neexistujú.

V dôsledku prirodzeného ekonomického vývoja, a zároveň podnikatelia môžu svojou činnosťou úspešne obmedziť pôsobenie súťaže, potom dochádza k zlyhaniu prirodzených mechanizmov trhu, čo sa negatívne prejaví u spotrebiteľov, dochádza k znižovaniu ich prospechu. Jedine fungujúca súťaž môže zabezpečiť optimálnu alokáciu zdrojov v ekonomike, ako aj podporovať ekonomickú efektívnosť, ktorá prináša prospech spotrebiteľovi. Aby sa zabránilo zlyhaniu trhu v dôsledku nedovoleného obmedzovania súťaže, musí štát stanoviť presné pravidlá hospodárskej súťaže, dbať o dodržiavanie týchto pravidiel a sankcionovať ich porušovanie. Tieto pravidlá sú obsahom zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Účelom predloženého návrhu zákona je odstránenie nedostatkov doterajšej právnej úpravy zákona číslo 63 z roku 1991 o ochrane hospodárskej súťaže. Doterajší zákon nemal jednotnú koncepciu. Nebol presne definovaný účel zákona, čo umožňuje rozdielne výklady pri jeho ustanovení. Úzke vymedzenie osobnej pôsobnosti zákona nedovoľuje postihnúť protisúťažné praktiky všetkých subjektov vystupujúcich na trhu. Zákon sa priamo nevzťahoval na rozhodnutia združení podnikateľov, ale úrad musí viesť konanie proti všetkým členom združenia. Úprava o kartelových dohodách, fúziách a zneužívaní monopolného alebo dominantného postavenia na trhu prinášala mnohé problémy, pretože bola nepresná a ťažko sa realizovala v praxi.

Tento návrh zákona sa opätovne predkladá na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Na 26. schôdzi bol návrh zákona prerokovaný, ale ako celok nebol schválený z dôvodu prijatia pozmeňovacieho návrhu, ktorým by sa zmenil a doplnil zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, týkajúceho sa spôsobu menovania predsedu Protimonopolného úradu.

Nový návrh predstavuje menšie spresnenia a leginlatívno-technické úpravy vychádzajúce zo zapracovania pripomienok z výborov a z diskusie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Spôsob menovania predsedu úradu vláda odporučila riešiť v zákone číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy resp. v novom obdobnom zákone.

Navrhovaný zákon rozpracúva ústavný princíp ochrany hospodárskej súťaže podľa článku 55 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odstraňuje nedostatky doterajšej právnej úpravy a novo kodifikuje slovenské súťažné právo v súlade s najnovšími trendmi v tejto oblasti vo svete. Ďalším cieľom navrhovanej úpravy je zbližovanie a harmonizácia pravidiel ochrany hospodárskej súťaže so súťažným právom Európskej únie tak, ako to vyplýva z parafovanej Dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii. Navrhovaný zákon o ochrane hospodárskej súťaže je zlučiteľný s právom Európskej únie, ako aj s jej zámermi v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Tento záver bol konštatovaný na rokovaniach so zástupcami Európskej únie.

Keď porovnáme návrh zákona s doterajším zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, sú tu nasledovné zmeny:

1. Jasne sa definuje cieľ ochrany hospodárskej súťaže, ktorý vychádza z koncepcie ochrany efektívnej súťaže.

2. Rozširuje sa osobná pôsobnosť zákona na všetky osoby, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť, nielen na podnikateľov v zmysle Obchodného zákonníka a Živnostenského zákona, ale aj na ďalšie osoby vystupujúce na trhu na strane ponuky alebo dopytu a na ich združenia.

3. Nové vymedzenie zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž odstraňuje zbytočné administratívne prekážky v podnikaní. Zostáva generálna klauzula zákazu, podľa ktorej všetky dohody a zladené postupy podnikateľov, ako aj rozhodnutia ich združení, sú zakázané vtedy, ak vedú alebo môžu viesť k obmedzovaniu súťaže.

4. Návrh zákona ustanovuje, že zneužívanie dominantného postavenia je zakázané. Novo sa definuje dominantné postavenie na trhu.

5. Nová úprava kontroly koncentrácie ustanovuje povinnosť ohlásiť každé spojenie podnikov ešte pred jeho uskutočnením, ak obrat spájaných podnikov presiahne ustanovený limit, alebo ak majú stanovený podiel na trhu. Ide o preventívnu kontrolu štruktúry trhu. Stanovené limity nezakladajú domnienku, že tieto spojenia sú protisúťažné. Rozhodnutie o nich úrad urobí až po vybilancovaní ujmy na súťaži s celohospodárskymi výhodami vyplývajúcimi zo spojenia podnikov.

6. Novo sa upravuje postavenie a právomoc úradu na ochranu hospodárskej súťaže.

7. Odstraňujú sa nedostatky úpravy správneho konania na úrade. Presnejšie sa definujú účastníci konania, ktorými sú navrhovateľ a ďalší podnikatelia, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má rozhodnúť.

8. Za porušenie tohoto zákona sa navrhuje prísnejší postih, pokuta až do výšky 10 % ročného obratu podnikateľa. Táto výska pokuty je obvyklá aj v zahraničí. Prísnejšie postihy sa navrhujú aj za porušenie povinnosti podnikateľa v konaní na úrade.

Navrhovaný zákon bol vypracovaný Protimonopolným úradom Slovenskej republiky na základe širokej komparácie súťažného práva v zahraničí, najmä v Európe. Urobila sa analýza účinnosti doterajšieho zákona o ochrane hospodárskej súťaže a zohľadnili sa aj návrhy a odporúčania zahraničných úradov pre hospodársku súťaž dotknutých medzinárodných organizácii a iných inštitúcii. K návrhu nového zákona sa spomenuté úrady a medzinárodné inštitúcie písomne vyjadrili, 1 v zásade sa zhodujú v tom, že návrh zákona obsahuje princípy moderného súťažného práva, najmä práva Európskej únie, a po jeho prijatí by bol schopný reprezentovať jeden z najlepších modelov legislatívy v tejto oblasti.

Je potrebné zdôrazniť, že členské štáty Európskej únie, ako aj samotná komisia Európskej únie so zvýšenou pozornosťou sledujú vývoj súťažného práva a súťažnej politiky vo všetkých krajinách ašpirujúcich na členstvo v Európskej únii. Považujú ho za základnú podmienku členstva a významný prvok prechodu krajín strednej a východnej Európy na trhovú ekonomiku.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhujem vám, aby ste schváli tento návrh zákona.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Bibiánu Guldanovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

navrhovaný zákon o ochrane hospodárskej súťaže si kladie za cieľ odstránenie nedostatkov doterajšej právnej úpravy. Zároveň v sebe obsahuje vyjadrenie ústavného princípu ochrany a podpory hospodárskej súťaže tak, ako to vyplýva z článku 55 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhovaná úprava je zlučiteľná so súťažným právom platným v Európskej únii. Zároveň prihliada na vývojové tendencie v dotknutej oblasti nielen v Európe, ale aj inde vo svete. Vychádza z koncepcie ochrany efektívnej súťaže. Je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s parafovanou Európskou dohodou o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane hospodárskej súťaže pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 913 zo dňa 16. mája 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu v lehote do 22. júna 1994.

Výbory vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali v čase od 15. do 22. júna tohto roku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti vyslovil s vládnym návrhom zákona súhlas bez pripomienok a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňovacími návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 12.

Plénu Národnej rady Slovenskej republiky odporučím schváliť, an blok body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 10. Chcem vás ešte upozorniť na gramatickú chybu, ktorá je v bode 6. Namiesto slovíčka "urobil" v minulom čase má byt správne "urobí". Neodporučím schváliť bod číslo 9 a bod 11 z toho dôvodu, že navrhnem plénu akceptovať a schváliť bod číslo 12.

Pán predsedajúci, po otvorení rozpravy sa hlásim do diskusie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslankyni Guldanovej a zároveň jej udeľujem slovo ako prvej v diskusii.

Poslankyňa B. Guldanová:

Chcem svojím Kolegom a kolegyniam predložiť, jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať § 14 ods. 2. Za slovíčko "preverenie" navrhujem doplniť, "alebo vstup" a ďalej za slová "§ 11 ods. 2" doplniť "ods. 3". Tento môj pozmeňovací návrh dáva právomoci Protimonopolnému úradu uložiť pokutu podnikateľovi, ktorý neumožní nielen predloženie a preverenie podkladov, ale jednoducho zabráni úradom túto činnosť, vykonať, keď poverený pracovník nebude môcť vstúpiť do všetkých objektov, priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľa. To je celý môj pozmeňovací návrh.

Chcem ešte upozorniť svojich kolegov a kolegyne, že v rokovacej sále je prítomný predseda Protimonopolného úradu, ktorý, ak by boli nejaké pripomienky na základe môjho pozmeňovacieho návrhu, ak ho schválite, je ochotný v pléne vystúpiť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem prvej diskutérke, ktorá vystúpila v rozprave. Teraz ju prosím, aby zaujala miesto, ktoré je určené pre spravodajcov výborov. Nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pán poslanec Michelko sa hlási z pléna.

Poslanec J. Michelko:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia,

predovšetkým mi dovoľte, aby som poďakoval podpredsedovi vlády pánu Šimkovi, že prijal moju výzvu a predniesol za vládu tento vládny návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Tak ako to už povedal, tento návrh bol prerokovaný vecne na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, presnejšie 26. januára 1994, kde som bol spoločným spravodajcom. Po skutočne vecnej diskusii a po prijatí pozmeňovacích pripomienok sa zdalo, že nič nebráni tomu, aby tento návrh bol prijatý. Pán podpredseda ale neuviedol, že boli to vtedy opoziční poslanci páni Černák, Tahy a Harna, ktorí prišli s návrhom, aby menovanie a odvolanie predsedu Protimonopolného úradu bolo plne v kompetencii prezidenta republiky a nie vlády Slovenskej republiky. V odpovedi na tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré boli potom prijaté, podpredseda vlády pán Kozlík darmo argumentoval, že vo všetkých okolitých transformujúcich sa štátoch predsedu Protimonopolného úradu menuje a odvoláva vláda, pretože ona je zodpovedná za hospodársku politiku, že ide skutočne len o proces vytvárania toho trhu, že je jednoducho lepšie informovaná ako sa tento trh formuje.

Je celkom prirodzené, že ani v terajšom vládnom návrhu zákona o hospodárskej súťaži nie je otázka menovania a odvolania predsedu Protimonopolného úradu riešená, pretože, ako to už spomenul pán podpredseda vlády, skutočne svojím obsahom nepatrí do tohto zákona, ale spadá obsahovo do zákona Slovanskej národnej rady číslo 347 z roku 1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Teraz by som sa ale rád vrátil k samotnému návrhu zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý v trhových ekonomikách sa považuje skutočne za základný ekonomický zákon, za chartu slobodného podnikania. Preto je mi aj trošičku smutno, že tomuto zákonu aj kolegovia poslanci a poslankyne nevenujú, myslím si, náležitú pozornosť, ktorá sa prejavuje na prítomnosti pri prerokovávaní tohto návrhu.

Základom trhovej ekonomiky je predpoklad, podľa ktorého všetky ekonomické javy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka a vznikajú automaticky. Koncepcia neviditeľnej ruky trhu je základnom klasickej ekonomickej teórie. Podnikatelia sa slobodne rozhodujú, čo, ako a pre koho budú vyrábať. Konkurencia medzi nimi je však nástrojom, pomocou ktorého sa zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Aj keď sa každý podnikateľ snaží o maximálne zisky, čo je prirodzené, tlak konkurencie ho núti ponúknuť čo najviac a najkvalitnejších tovarov za čo najnižšie ceny. Konečný efekt súťaže sa potom prejavuje zvýšením prospechu spotrebiteľa. Hospodárska súťaž je anonymným nástrojom riadenia a kontroly trhu. Súťaž je neľútostný boj. Firma, ktorá znižuje náklady a rozširuje predaj, spôsobuje svojím konkurentom rany vedúce niekedy až k jej zániku. Je to však prirodzený znak každej súťaže, pretože lepšie výsledky jedného sú podmienené horšími výsledkami druhého.

Adam Smith a klasická škola ekonómov považovali voľnú súťaž bez zásahov štátu za najlepší hospodársky systém. Táto zásada vyjadrená heslom "Nechajte nás konať", však skoro narazila na oprávnenú kritiku jej negatívnych spoločenských dôsledkov. Je všeobecne známe, že moderný ekonomický systém nepopiera, že trh nie je celkom dokonalým nástrojom riadenia, ale lepší nástroj jednoducho nie je zatiaľ k dispozícii, preto sa aj štát snaží jednoducho zachovať čo najvyššiu mieru trhovej motivácie. Aj v trhových ekonomikách sú však

nutné určité aktivity štátu, ktoré nemôžu nahradiť aktivity iných subjektov. Štát musí okrem iného stanoviť presné pravidlá hospodárskej súťaže, dbať o dodržiavanie týchto pravidiel a sankciovať ich porušovanie. Obsah týchto pravidiel je práve predmetom zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Rozsah tohto zákona je ovplyvnený, samozrejme, stupňom hospodárskeho rozvoja ekonomiky Slovenskej republiky, ktorá je vlastne v začiatku vytvárania tohoto trhu. Je známe, že známy americký Charmanov protimonopolný zákon má iba zopár článkov na dvoch resp. troch stranách. V Slovenskej republike v súčasnom období pôsobí na trhu relatívne veľmi veľký počet podnikateľských subjektov, 328 200 a desiatky občianskych združení, ktoré sa snažia často i nedovolenými prostriedkami ovládnuť trh a diktovať svoje podmienky. Preto je potrebné, aby štát prostredníctvom zákona chránil hospodársku súťaž a tak zabránil diktátu podmienok zo strany niektorých podnikateľských subjektov, ktoré by potom zase ďalších účastníkov trhu akýmkoľvek spôsobom znevýhodňovali.

Zámer prijať nový zákon o ochrane hospodárskej súťaže je skutočne vysoko aktuálny. Bolo to tu už viackrát spomínané ako zo strany predkladateľa, tak aj zo strany spoločnej spravodajkyne. Je zameraný na zosúladenie s pravidlami hospodárskej súťaže platnými v Európskej únii. A samozrejme, odstraňuje viaceré nedostatky, ktoré v súčasnosti platná právna úprava obsiahnutá v zákone číslo 63 z roku 1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže, aj po jej novele číslo 495 z roku 1992 obsahuje. Nebudem to tu vymenúvať, jasne to deklaroval pán podpredseda v pomerne dosť širokom vstupe.

Chcel by som povedať len to že, táto právna úprava je skutočne dobrá, je vysoko prepracovaná, aj pozmeňovacie návrhy, ktoré boli pri minulom prerokovaní, sú v nej zakomponované. To stavia tento zákon do veľmi vysokej polohy z hľadiska jeho odbornej úrovne. Úprava je zlučiteľná so súčasným právom platným v Európskej únii. Zároveň prihliada na rozvojové tendencie nielen v Európe, ale aj inde vo svete. Vychádza z koncepcie ochrany efektívnej súťaže. Je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s parafovanou Dohodou o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii a platnou Interim dohodou.

Veľmi pozitívne hodnotím aj to, čo tu už bolo povedané, že tento navrhovaný zákon rozšíri pôsobenie aj na združenia, o čom svedčí skutočnosť, že napríklad cechy kominárov alebo združenia veterinárnych lekárov vylučujú časť svojich kolegov z tejto súťaže, pretože ich stanovy sú formulované tak, že vylučujú alebo znerovnoprávňujú vstup ich ostatných kolegov do týchto spolkov alebo komôr.

Mal som tri pozmeňovacie návrhy, ale po konzultácii s predkladateľom sme si ich vyjasnili. Tieto návrhy sa týkali nového § 9 ods. 1. V podstate sa mi celkom nepáčil limit pre koncentráciu, ktorá podlieha kontrole, ale po vysvetlení nebudem podávať: tento návrh, pretože to je otázka uhla pohľadu. Rozhodne pre hutníctvo, petrochémiu a ďalšie je navrhovaný limit v § 9 odsek l nízky, ale novovznikajúce podnikateľské subjekty, myslím si, logicky potrebujú pomerne nízky rozsah obratu, ktorý by podliehal kontrole.

Preto mám len jeden pozmeňovací návrh týkajúci sa nového znenia § 11 odsek 4. Odporúčam zmeniť dikciu tohto paragrafu nasledovne: "Pracovníci úradu môžu vyžadovať od iných orgánov štátnej správy podklady a informácie o podnikateľovi, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov. " Ide tam o vypustenie slov "so súhlasom podnikateľa". Je predsa prirodzené, že práve týmto kompetenčným zákonom určujeme, čo môžu a čo nemôžu pracovníci Protimonopolného úradu. Takáto úprava z môjho pohľadu je veľmi potrebná. Myslím si, že ju všetci podporíte, pretože tieto informácie, ktoré sú podnikatelia povinní dávať ako na Slovenský štatistický úrad, tak

aj na Ministerstvo financií Slovenskej republiky a na iné organizácie, sú určitým spôsobom chránené podľa zákona, ale tieto informácie musia mať aj pracovníci Protimonopolného úradu pri svojej kontrole.

Nakoniec mi dovoľte, aby som vyjadril svoje presvedčenie, že neurobíme z tohto veľmi potrebného zákona akékoľvek politikum, že jednoducho tento tak potrebný zákon o ochrane hospodárskej súťaže podporíme.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Michelkovi. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? Pán Tahy s faktickou poznámkou.

Poslanec M. Tahy:

Chcel by som poprosiť pána podpredsedu vlády, ak sa búda vyjadrovať na záver rozpravy, aby zaujal stanovisko k návrhu pani spravodajkyne, ktorý predniesla ako pozmeňovací návrh, pretože osobne sa mi zdá byť legislatívne správnejšie problém, ktorý navrhla, riešiť tým, že v § 14 ods. 2 sa uvedie dikcia "§ 11 odsek 2 a 3", pretože § 11 ods. 3 hovorí práve o vstupe.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? / Nikto. /

Konštatujem, že už nikto nemá záujem vystúpiť v rozprave. Vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom druhom bode programu za ukončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády? Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

nemal som v úmysle vystúpiť na záver tejto rozpravy, lebo sa nazdávam, že diskusia bola konštruktívna a nie je potrebné reagovať ani k návrhu, ktorý podal pán Michelko. Je to na vašom rozhodnutí. Pozmeňovací návrh, ktorý podal, v podstate zvyšuje účinnosť fungovania úradu pre hospodársku súťaž.

Otázka, ktorú položil pán Tahy, sa vlastne týka lepšej formulácie. Priznám sa, že mne sa zdá, že vhodnejšia je formulácia, ktorú navrhla spoločná spravodajkyňa. Nazdávam sa však, že asi ona by mala k tomu zaujať postoj.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov, pani poslankyňa Bibiána Guldanová?

Poslankyňa B. Guldanová:

Vo svojom záverečnom slove by som zareagovala na otázku pána poslanca Tahyho, ak mu to bude stačiť, že vysvetlím alebo objasním môj zámer. Preto som dávala do i 14 doplnenie odseku 3, lebo neviem, či ste postrehli moju prvú pripomienku, že za slovo "preverenie" dopĺňam ďalšie vyjadrenie "alebo vstup". Ide o to, že ak podnikateľ nepredloží materiály na informovanie úradu, nemusí pracovníkom Protimonopolného

úradu umožniť ani vstup do svojich objektov. Práve preto, aby som v § 14 nerozširovala vstup do podnikateľských objektov, do dopravných prostriedkov a do všetkých objektov, ktoré patria podnikateľovi, odvolávam sa na odsek 3 v § 11, ktorý to hovorí úplne presne a jednoznačne.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne za záverečné slovo. Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali.

Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby zaujali svoje miesta. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 52 poslancov.

Keďže je trištvrte na sedem, kolegyne, kolegovia, ukončujem naše dnešné rokovanie.

Záverečné slovo predkladateľa aj spoločného spravodajcu máme za sebou, takže zajtra ráno o 9. 00 hodine začneme hlasovaním o spoločnej správe a následne o pozmeňovacích návrhoch a zákone ako celku.

Dovidenia a dobrú noc.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 28., 29., 30. júna, 1., 6., 7., 8., 12., 13., 14. a 15. júla 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 34. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. časť

X. volebné obdobie

Siedmy deň rokovania

34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 8. júla 1994

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 34. schôdze hlasovaním a je potrebné, aby sme boli uznášaniaschopní.

Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, viem, že je problém začať, ranné rokovanie. Mohli by sme možno zvoliť netradičný model prerušiť bod, ktorý práve prerokúvame, pretože nás nie je dosť na hlasovanie, pristúpiť: k prerokovaniu ďalšieho bodu a hlasovanie uskutočniť vtedy, keď páni poslanci, ktorí si možno prispali, prídu do parlamentu a budú schopní vyjadriť sa k zákonom, ktoré prerokúva tento parlament. Myslím si, že by sne mohli túto metódu použiť, pretože sa môže predniesť úvodné slovo k ďalšiemu zákonu, môže prebehnúť rozprava. Zrejme tí, ktorí prišli, majú čo povedať alebo chcú povedať niečo k týmto zákonom. Mohli by sme povedať, že hlasovanie urobíme - povedzme - o 11. 00 hodine k trom či štyrom zákonom, ktoré sa dovtedy pozbierajú. Bolo by to neobvyklé, ale myslím si, že užitočné a prospešné, aby sme zrýchlili prácu parlamentu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne za faktickú poznámku pánu poslancovi Ftáčnikovi. Viem, že takýto model, ktorý navrhoval, je jednou z alternatív v novom rokovacom poriadku, ale zatiaľ, žiaľ, rokovací poriadok mi neumožňuje bez hlasovania urobiť takúto zásadnú zmenu. Musíme byť uznášaniaschopní, aby sme mohli odhlasovať prípadne aj takýto racionálny návrh ako navrhol pán poslanec Ftáčnik.

Takže mi neostáva nič iné, len znovu poprosiť kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa priali prezentovať. Kolegyne, kolegovia, prosím, príďte sa prezentovať. Je nás 47, je to málo na to, aby sme mohli hlasovať. Podlá programu, ktorý sme si odhlasovali, mali sme pokračovať hlasovaním a ukončiť prerokúvanie návrhu zákona o ochrane hospodárskej súťaže a potom sme si odhlasovali, že budeme pokračovať poslaneckým návrhom zákona pána Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony o zamestnanosti, teda ktorému populárne hovoríme o zamestnávaní absolventov. Pán predkladateľ je prítomný, mohol by ho predložiť. Následne po tomto bode 27 by sme pokračovali bodom 23, ktorým je vládny návrh zákona o opatreniach na úseku objavov. Takže, ukončiť hlasovanie o hospodárskej súťaži, prerokovať zamestnávanie absolventov, prerokovať objavy - to sú najbližšie úlohy, ktoré nás čakajú.

Ešte raz urobím skúšobnú prezentáciu, požiadam všetkých, ktorí sú mimo, aby sa prišli prezentovať, a pokiaľ nás bude málo, potom by som sa opýtal pléna, či by boli námietky, keby som ex offo prerušil prerokúvanie zákona o hospodárskej súťaži, pristúpili by sme k ďalšiemu bodu a potom, keď nás bude dosť, by sme hlasovali v poradí podľa bodov. Prosím, pouvažujte nad tým.

Prosím všetky kolegyne a kolegov, aby sa prezentovali.

Žiaľ, ja nás iba 57. Napriek tomu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní

prerušenej 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem, aby sme prerušili prerokovávaný bod, aby sme pristúpili k ďalšiemu bodu programu a potom budeme hlasovať, o návrhu zákona o hospodárskej súťaži aj o nasledujúcom bode programu.

Má niekto z pléna pripomienky k takémuto postupu, ktorý ako predsedajúci po konzultácii s odborníkmi chcem v súlade s rokovacím poriadkom využiť?

Prosím, pán Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Osobne môžem s týmto návrhom súhlasiť, len si to nemôžeme odsúhlasiť. Hľadajme spôsob ako program upraviť tak, ako ho tu v podstate navrhuješ, ale minimálne na toto jedno odhlasovanie poslancov tu potrebujeme mať, lebo potom program meníme tak ako chceme.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne za faktickú pripomienku. Pán Cabaj, konzultoval som to, rokovací poriadok mi umožňuje prerušiť tento bod rokovania a pokračovať ďalším bodom. Nie je to zmena programu v pravom slova zmysle, je to len využitie práva predsedajúceho na prerušenie prerokovávaného bodu.

Prosím, pán Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Kolegyne, kolegovia, máme dve možnosti. Môžeme prerušiť schôdzu a na budúci týždeň schôdzu neskončime, alebo môžeme pokračovať. Myslím si, že by sne nemali piet na nejakom malom milimetri rokovacieho poriadku a snažili sa využiť čas.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán Zeman - faktická pripomienka. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Akceptujem síce vašu snahu o sprehľadnenie rokovania, ale i tak by som sa chcel spýtať, ktorý bod rokovania vám umožňuje presunúť bod programu a nedokončiť jeden bod programu. Len tak pre zaujímavosť, pretože rokovací poriadok mám v ruke a neviem to nájsť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, faktická pripomienka - pán Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

chápem to tak, že tu nejde o presun, ale ide o normálne pokračovanie v programe podľa schváleného programu s tým, že sa len dokončí bod hlasovaním o niečo neskoršie. Nechápem to ako zmenu programu. V programe normálne pokračujeme ďalej.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Medzitým pribudli ďalšie kolegyne a kolegovia. Skúsim znovu prezentáciu. Prosím kolegyne a kolegov, máme polhodinové meškanie začiatku rokovania, ktorý sme si včera dohodli. Prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v budove Národnej rady, aby prišli do rokovacej sály.

Znovu sa pýtam po vysvetlení pána Fogaša, v akom zmysle chápeme prerušenie tohto bodu, či má niekto vážne pripomienky k takémuto pokračovaniu.

Prosím, faktická pripomienka - pán Zeman. Poslanec J. Zeman:

Nehnevajte sa, pán predsedajúci, ale naozaj nemôže si 57 poslancov robiť to, čo uznáme za vhodné, proti vôli 150 poslancov. Rozhodli sme hlasovaním, aký bude program 34. schôdze. Teraz to nemôžeme zmeniť len preto, že je nás menej. Naozaj, vládna koalícia neraz dokumentovala skutočnosť, že vás je väčšina. Tak kdeže sú, pre pána Jána? Teraz my môžeme rozhodnúť proti vôli väčšiny? No, 150 je naozaj viac než 57.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel vedieť, či je to názor Klubu HZDS. Názor pána Zemana v tejto chvíli ma nezaujíma. Ak klub HZDS trvá na tom, že nemôžeme porušiť rokovací poriadok, navrhujem, aby sme prerušili schôdzu do 11. 00 hodiny. Takisto ako chýbajú iní poslanci, chýbajú aj poslanci z HZDS, to vidíme veľmi dobre, a zo SNS tu nie je nikto. Bol by som rád, keby ste vyjadrili názor za celý klub. Pardon, jedine pán Čapkovič je tu. Vyjadrite názor, ak nesúhlasíte s takýmto postupom, prerušme schôdzu do 11. 00 hodiny a máme voľno. Nepotrebujeme sa tu dohadovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené dámy a páni,

budem celkom stručný a zacitujem vám § 13 ods. 4 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o otázkach programu. "Slovenská národná rada môže v priebehu schôdze bez rozpravy presunúť body rokovania, alebo zlúčiť rozpravu k dvora a viacerým bodom programu. " Nič také sa nejde stať, už to vysvetlil pán poslanec Fogaš, že to, čo chceme urobiť, je prerušiť prerokúvanie bodu programu, čo sme robili viackrát už aj predtým, keď sme nemali spoločnú správu, alebo nemali sme niektorú vec jasnú, potrebovali sme rozmnožiť pripomienky, jednoducho sme rozhodnutím predsedajúceho prerušili prerokúvanie príslušného bodu a prikročili sme k ďalšiemu bodu programu. Teraz akoby bola taká istá situácia, nevidím dôvod, prečo by predsedajúci nemohol z vlastnej vôle prerušiť tento bod programu a pristúpiť k normálnemu ďalšiemu bodu programu, ktorý je schválený Národnou radou, teda 150 poslancami.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán Kačmár. Poslanec B. Kačmár:

Chcem podporiť to, čo povedal predo mnou môj predrečník. Už nespočetnekrát sa stalo, že ak k rozprave bolo veľa pozmeňovacích návrhov, spravodajca sa odobral tieto návrhy spracovať a pokračovali sme ďalším bodom bez hlasovania. Nikdy sme o tom hlasovaním nerozhodovali, či to môžeme prerušiť alebo nie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán Lauko. Poslanec P. Lauko:

Ak dovolíte, pán predsedajúci, chcel by som sa vyjadriť k pánu Zemanovi. K jeho argumentácii, že by nás tu malo byť dosť z koalície, si myslím, že sme rovnako poslanci a rovnako pre nás platí, že o 9. 00 hodine by tu mal sedieť každý. Rozlišovať v takomto prípade či sme z koalície alebo opozície, sa mi zdá byť úplne kdesi mimo. z nášho klubu chýbajú dvaja poslanci, percentuálne sme tu najpočetnejší. Ostatní nech si vstúpia do svedomia. Pripájam sa k tomu, čo hovorili aj moji predrečníci, aby sme pristúpili k ďalšiemu bodu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Ešte sú dve faktické pripomienky a potom urobím prezentáciu, pretože mám pocit, že už by nás mohlo byť dosť.

Prosím, pán Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci, chcem povedať len to, čo som navrhoval, teda do 10. 00 hodiny prerušiť rokovanie s tým, aby predsedovia klubov si zabezpečili účasť svojich poslancov.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, urobím prezentáciu. Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby priali do rokovacej sály a prezentovali sa.

Kolegyne, kolegovia, je nás 68. Vyhlasujem prestávku do 10. 00 hodiny. Žiadam predsedov klubov, aby všetci zohnali svojich ľudí, pretože ak o 10. 00 hodiny nebudeme uznášaniaschopní, pôjdem za pánom predsedom a navrhnem mu, aby sme dnes skončili rokovanie a pokračovali zajtra o 9. 00 hodine.

Ďakujem pekne. / Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené kolegyne, kolegovia, uplynul čas určený na prestávku, ktorú som bol nútený vyhlásiť. Prosím všetkých, aby prišli do rokovacej sály, budeme sa prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

Zatiaľ je nás len 55. Ešte dáme pár minút pre tých, ktorí sú vzdialení v kanceláriách, a budeme znovu opakovať prezentáciu.

Kolegyne a kolegovia, na krátkej operatívnej porade sme sa dohodli, že pokiaľ by sa kluby dokázali dnes zjednotiť a bez veľkých prieťahov by sme odsúhlasovali zákony, ktoré sú bezproblémové - zákony o komorách, o objavoch, chceli by sme usmerňovať schôdzu tak, aby sme dnes skončili o 16. 00 hodine. Je predpoklad, že keby sme pokračovali v utorok o 14. 00 hodine, vo štvrtok by sme mohli skončiť. Všetci máme záujem, aby sme čas využili efektívne, preto prosím, aby sme to prejavili aj príslušnou disciplínou. Medzitým prišlo niekoľko kolegov a kolegýň, takže skúsime sa znovu prezentovať.

Prosím, prezentujme sa.

Je nás 76 plus pán predseda a pán podpredseda Húska, teda 78.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní prerušenej 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Dovoľte, aby som pre tých, ktorí tu neboli, zopakoval výsledok krátkej operatívnej porady. Chceme požiadať všetkých predsedov klubov, aby udržali disciplínu svojich poslaneckých klubov, aby sme pružne a efektívne prerokovali tzv. bezproblémové zákony, ktoré sme už niekoľkokrát odkladali a teraz sú na programe. Chceme usmerňovať priebeh dnešnej schôdze tak, že obedňajšia prestávka bude len hodinu, od 12. 30 do 13. 30 hodiny, a o 16. 00 hodine by sme skončili. Tým nám ostane pravdepodobne rokovanie na dva dni nasledujúceho týždňa.

Kolegyne, kolegovia, prosím ešte raz sa prezentujme.

Prítomných je 77 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane hospodárskej súťaže sme včera prerušili pred hlasovaním. Pristúpime teda k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhov.

Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Guldanová, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslankyňa B. Guldanová:

Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. V mojom úvodnom slove som odporučila an blok schváliť body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 10.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať an blok o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 10 spoločnej správy, ktoré pani spoločná spravodajkyňa odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že body 1 až 8 a 10 spoločnej správy sme prijali.

Poslankyňa B. Guldanová:

Bod 9 zo spoločnej správy neodporúčam schváliť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o bode číslo 9 spoločnej správy, ktorý pani spoločná spravodajkyňa neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 9 spoločnej správy sme neprijali.

Poslankyňa B. Guldanová:

Tiež neodporúčam schváliť bod číslo 11, pretože odporučím plénu súhlasne sa vyjadriť k bodu číslo 12, ktorý hovorí o účinnosti zákona, ktorú by mal nadobudnúť 1. augusta tohto roku. čiže bod 11 neodporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Budeme hlasovať o bode číslo 11 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 11 spoločnej správy sme neprijali.

Poslankyňa B. Guldanová:

Posledným bodom spoločnej správy je bod číslo 12. Odporúčam ho schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o bode číslo 12 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že bod číslo 12 spoločnej správy sme prijali.

Poslankyňa B. Guldanová:

V rozprave boli dva pozmeňovacie návrhy. Prvý bol môj, týkal sa § 14 ods. 2 doplniť za slovo "preverenie" slovné spojenie "alebo vstup" a ďalej za slová "§ 11 ods. 2" doplniť i "ods. 3". Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Guldanovej v znení ako ho prečítala. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Guldanovej sme prijali.

Poslankyňa B. Guldanová:

Druhý návrh v rozprave dal pán poslanec Michelko. Navrhol nové znenie § 11 ods. 4, ktorý bude znieť: "Úrad môže vyžadovať od iných orgánov štátnej správy podklady a informácie o podnikateľovi, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov. " Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Michelku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Michelku sme prijali.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážené kolegyne, kolegovia, žiadne ďalšie pozmeňovacie návrhy už v rozprave neboli. Navrhujem hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam návrh zákona schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane hospodárskej súťaže. / Potlesk. /

Ďakujem za spoluprácu spoločnej spravodajkyni pani Guldanovej. O slovo sa hlási pán podpredseda Šimko.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte mi poďakovať za prijatie tohoto zákona a osobitne poďakovať pánu predsedovi Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže a pracovníkom tohoto úradu za prípravu tohoto, myslím si, že veľmi kvalitného zákona.

Ďakujem pekne. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Ako sme rozhodli hlasovaním, pokračovať budeme

Návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti:

Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 556 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 556a.

Návrh zákona odôvodní poslanec Miroslav Tahy. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení hostia,

trošku musím modifikovať moju predkladaciu správu vzhľadom na to, že na základe uznesenia Národohospodárskeho

a rozpočtového výboru Národnej rady tento výbor požiadal Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, aby do rokovania o tomto bode v pléne Národnej rady toto ministerstvo poskytlo informácie o celkovom vývoji dlhodobej nezamestnanosti v Slovenskej republike. Túto informáciu sme dostali, ministerstvo splnilo túto požiadavku, dostali sme ju dnes do lavíc, a preto niektoré údaje, ktoré som mal pripravené v predkladacej správe, nechcem znovu opakovať, máte možnosť, prečítať si ich v informácii, len vás potom upozorním na niektoré závažné trendy z tejto informácie, ktoré vlastne podmieňujú prijatie nových legislatívnych úprav v oblasti zamestnanosti. Dovoľte preto, aby som dôvodovú a predkladaciu správu zákona, ktorým sa novelizujú zákony v znení neskorších predpisov, a to zákon číslo 1/1991 Zb. o zamestnanosti, zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1931 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri politiky zamestnanosti a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky doplnil niektorými poznámkami, ktoré by som vám chcel povedať nad rámec dôvodovej správy a predkladacej správy, ktorú ste už dostali s tlačou, ktorú ste prerokovávali vo výboroch, alebo ktorú ste študovali pod číslom 556.

Chce] by som upozorniť na tie informácie oddelení sociálnych vecí, ktoré zaznamenali, že ku koncu mája tohoto roku bolo evidovaných v Slovenskej republike 167 675 poberateľov dávok sociálnej starostlivosti z dôvodu sociálnej odkázanosti z kruhu dlhodobo nezamestnaných, ktorých bolo evidovaných do konca marca tohoto roku 232 689 osôb. Upozorňujem teda na tie údaje z tabuľky Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky, ktoré informujú o tom, akým spôsobom boli vyplácané finančné prostriedky uchádzačom o zamestnanie v rokoch 1992 a 1993 a do konca mája v tomto roku. Všimnite si tam trend, že stúpa podiel vyplácaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, z oddelenia sociálnych veci. V tomto roku bolo vyplatených zhruba poldruha milióna korún zo štátneho rozpočtu na riešenie týchto problémov. Naproti tomu z Fondu zamestnanosti poberateľom podpory hmotného zabezpečenia len 830 miliónov korún pre pasívnu politiku zamestnanosti. A čo je hádam také kriklavejšie, iba 198 miliónov korún z položky aktívnej politiky zamestnanosti, z toho napríklad na verejnoprospešné práce iba 29 miliónov Sk. Malá pohnútkovosť teraz platnej legislatívy takto spôsobuje na jednej strane nečerpanie prostriedkov Fondu zamestnanosti, na druhej strane nevhodne sa zvyšuje podiel dlhodobo nezamestnaných.

Chcel by som vás tiež upozorniť na skutočnosti, akým spôsobom klesali vytvárané pracovné miesta, ktoré boli hradené z prostriedkov Fondu zamestnanosti na spoločensky účelné pracovné miesta, ktorých bolo v roku 1992 vytvorených takmer 100 tisíc, v roku 1993 už iba 35 tisíc, a v tomto roku do konca mája iba 7 800. V rámci verejnoprospešných prác bolo v roku 1992 vytvorených 42 tisíc pracovných miest, v roku 1993 iba 13 300 a v tomto roku, do konca mája, 7 200. Pre vysokoškolákov v obidvoch kategóriách bolo v roku 1992 vytvorených 5 000 miest, v roku 1993 to bolo 9 500, ale v tomto roku iba l 770 pri počte 33 tisíc absolventov škôl v roku 1992, 44 tisíc v roku 1993 a v tomto roku 42 400. Čerpanie prostriedkov, ako máte uvedené v tabuľke, bolo v roku 1992 iba 3 800 miliónov, v roku 1993 to bolo l 100 miliónov a v tomto roku iba 198 miliónov, ako som spomenul, ale z toho príspevok na zamestnávanie absolventov škôl 98 miliónov v roku 1992, 54 miliónov v roku 1993 a v tomto roku iba 14 miliónov.

V informácii, ktorú ste dostali, máte aj pomer dlhodobo nezamestnaných v porovnaní s ostatnými okolitými krajinami uvedený percentuálne. Vidno z toho, že Slovenska republika je na tom zle. Táto informácia hovorí o skutočnosti, že máme rezervy v základnej legislatíve, ktorá podmieňuje možnosť

vydať všeobecne závažnú normu a metodické pokyny pre podstatne efektívnejšiu politiku zamestnanosti.

Novela vyhlášky číslo 4, ako a] vydanie metodických predpisov spolu s už konštituovaným a zabehaným systémom orgánov Fondu zamestnanosti a úradov práce a zároveň skúsenosti z praxe poukazujú na skutočnosť, že vytváranie systému nenávratných príspevkov pri vytváraní spoločensky účelných miest môže priniesť pozitívne výsledky a najmä premysleným kontrolným systémom podstatne eliminovať negatívne javy, ktoré v spojení s príspevkami sa vyskytovali v minulosti. Hovorím o tejto problematike preto, že bola často frekventovaná v rozprave vo výboroch, v ktorých som návrh zákona predkladal.

Vo výboroch vzbudil záujem aj odsek 6 v § 3 novely zákona číslo 83/1991 Zb., a to najmä spôsob určovania príspevku na úhradu nákladov pri vytváraní spoločensky účelných miest a pri organizovaní verejnoprospešných prác. Som presvedčený, že novela základných právnych noriem vytvorí podmienky, aby rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny mohol rýchlo dopracovať všeobecne záväzný predpis, ktorý svojou povahou má podstatne širší priestor vysporiadať, sa s rôznorodosťou podmienok, ktoré sa menia od okresu po okres a diferencovane aj v jednotlivých okresoch. Prostriedky z Fondu zamestnanosti možno diferencovane poskytovať podľa podmienok v jednotlivých regiónoch a v sociálnych skupinách a podľa disponibilných prostriedkov fondu, pretože nemajú nárokovateľný charakter podpory v položke určenej na aktívnu politiku zamestnanosti.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v úlohe predkladateľa návrhu zákona dovoľte, aby som sa ešte dotkol stanovísk, ktoré som k tomuto návrhu dostal. Vyslovujem súhlas s pripomienkami, ktoré do návrhu predložila vo svojom pozitívnom stanovisku vláda Slovenskej republiky. Sú to dve

pripomienky, ktoré akceptujem. Podobne súhlasím s pripomienkami, ktoré vzišli z rokovania Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou bodu 3, ktorý sa týka článku II § 3 ods. l písmeno b/ vzhľadom na to, že tento návrh zužuje možnosť uplatnenia absolventov škôl v tomto systéme, ktorý zabezpečujú predkladaná novely.

Zároveň s potešením musím konštatovať, že Konfederácia odborových zväzov sa postavila pozitívne k tomuto návrhu novici a súhlasím aj s názorom Konfederácie odborových zväzov, že v právnych v normách týkajúcich sa zamestnanosti treba zabezpečiť prehľadnosť. Myslím si, že tu odznie návrh uznesenia, ktorý by zaviazal vládu, aby najneskoršie v budúcom roku vyšla komplexná prehľadná úprava všetkých základných zákonov s príslušnými novelami, pretože jednoducho je ťažko sa orientovať v týchto zákonoch na základe všetkých noviel, ktoré dosiaľ boli prijaté.

Záverom dovoľte osobnú poznámku predkladateľa. Ďakujem všetkým povereným výborom, ktoré napriek časovej tiesni návrh prerokovali a obohatili moje poznanie vecnými pripomienkami svojich poslancov. Vo všetkých výboroch, kde som predkladal návrh noviel, väčšina poslancov podporila tento návrh a v troch výboroch nebol zákon podporený platným uznesením pre nedostatočné kvórum potrebnej väčšiny poslancov. Verím, že nielen tí, ktorí ste podporili návrh zákona vo výboroch, ale aj poslanci ostatných výborov podporia snahu vytvoriť podmienky pre uskutočnenie zámeru navrhovateľa v aktívnej, ale najmä v efektívnej politike zamestnanosti. Verím, že je to naším spoločným cieľom, aby sme jednak chránili rast deficitu štátneho rozpočtu a na druhej strane využívali tie prostriedky, ktoré máme k dispozícii na riešenie problémov zamestnanosti a ktoré máme k dispozícii vo Fonde zamestnanosti a nečerpajú sa. Prebytok tohoto roku je dosial asi 250 miliónov korún, ktoré by sme naozaj mali čim skôr využiť

najmä pre vysokoškolákov. Verím, že aj tí, ktorí zákon nepodporili vo výboroch, prehodnotia svoje rozhodnutie, pretože či chceme alebo nie, spoločne nás ťažia negatíva ekonomického vývoja, ktorých odstránenie prinesie výhody pre nás všetkých nielen v tejto sále, ale najmä v regiónoch, ktoré zastupujeme.

A celkom na záver dovoľte, aby som vyslovil aspoň touto formou verejné poďakovanie pracovníkom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Fondu zamestnanosti, ktorí mi poskytli pomoc a cenné informácie v príprave na dnešné rokovanie. Prosím vás o podporu predkladaného návrhu.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci poslanca Bohumila Chmelíka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dámy a páni,

číslom 556a je označená spoločná správa o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti. O výsledku prerokovania návrhu poslanca Tahyho na vydanie zákona, o ktorom som hovoril, uvediem nasledovné skutočnosti spoločnej správy.

Návrh poslanca pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1020 zo dňa 27. júna tohto roku na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru národnej rady, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru. Ako už bolo konštatované. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru neprijali uznesenie k predkladanému návrhu zákona, lebo pódia § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady súhlasil s návrhom poslanca Národnej rady Miroslava Tahyho na vydanie uvedeného zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť po zohľadnení doplňovacích a pozmeňovacích pripomienok, ktoré sú v správe uvedené pod číslom l až 7.

Pre vašu informáciu odporučím prijať a spoločne hlasovať o pozmeňovacích návrhoch pod bodmi l, 2, 4, 5, 7 a neodporučím hlasovať za body označené číslom 3 a G.

Vážený pán predsedajúci, tým som vyčerpal prednesenie spoločnej správy a prihlasujem sa do rozpravy.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslancovi Chmelíkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výboru.

Otváram rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu. Pán poslanec Chmelík, máte slovo, ako prvý ste sa prihlásili do rozpravy. Žiadne písomné prihlášky som nedostal.

Poslanec B. Chmelík:

Vážená Národná rada,

dovolte niekoľko myšlienok k takej závažnej problematike akou je nezamestnanosť. Transformácia spoločnosti, ktorá prebieha, sa nezaobišla bez významných sociálnych obetí, medzi ktoré patrí aj rast nezamestnanosti. Výsledkom nedostatočného návratu nezamestnaných medzi pracovné sily je dlhodobá nezamestnanosť. Skupiny dlhodobo nezamestnaných tvoria jednotlivci, ktorí v dôsledku straty zamestnania majú veľké problémy s opätovným zaradením sa medzi pracovné sily. Dlhodobá vysoká nezamestnanosť sa negatívne prejavuje na nezamestnaných, na ich rodinách, na spoločenstvách a, samozrejme, aj na národných ekonomikách. Nezamestnanosť nie je len nemožnosť nájsť vhodné zamestnanie s dôsledkom na strate príjmu. Tu prichádza aj k strate sebaúcty jedinca, rodina sa dostáva do finančnej i citovej krízy. Vznikajú rôzne bariéry, nastáva rozklad vzťahov, ktoré by mali byť oporou pre nezamestnaného pri jeho návrate na trh práce.

V spoločnosti dochádza potom aj k ďalším sociálnym neduhom, akými sú opúšťanie budov, odsudzovanie mládeže, drogy, bezdomovectvo až kriminalita. Nezamestnanosť teda nielen ochudobňuje národný rozpočet, ale vyvoláva aj sociálne nepokoje a rast najchudobnejších vrstiev spoločnosti. Dlhodobá nezamestnanosť je nový vážny sociálny a ekonomický problém a vyžaduje si okamžitú osobitnú pozornosť.

Pre informáciu preberiem správu, že v II. štvrtine roku 1993 tvorili dlhodobo nezamestnaní podstatnú čast všetkých nezamestnaných - v Českej republike 16 %, v Maďarsku 33 %, v Poľsku 35 %, v nových spolkových krajinách Spolkovej republiky Nemecko 48 % a na Slovensku až 54 % nezamestnaných.

Riešenie problému nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti je akútnou prioritou súčasnej politiky. Návrh poslanca Tahyho na vydanie zákona, o ktorom rokujeme, vytvára priestor pre pružnejšiu a účinnejšiu podporu zamestnávania dvoch najťažšie umiestniteľných skupín dlhodobo nezamestnaných a absolventov škôl. Preto vás prosím o podporu predkladaného zákona.

Zároveň by som chcel predniesť pozmeňovací návrh, a síce v článku III bod 4 navrhujem za § 32 vložiť nový § 31a, pričom znenie zostáva nezmenené. Je to vlastne legislatívnotechnická záležitosť, keďže ide o typické prechodné ustanovenie. Nedostalo sa do spoločnej správy z uvedených dôvodov, že v troch výboroch nebolo prijaté platné uznesenie. A na základe rokovania vo výboroch, ako aj spomenutej požiadavky Konfederácie odborových zväzov chcem navrhnúť, aby sme hlasovali aj o návrhu nasledovného uznesenia:

"Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky

1. Novelizovať nariadenie vlády, ktorým sa vykonáva Zákonník práce tak, aby nadpriemerná ochrana zamestnávania absolventov nebránila ich pružnému umiestňovaniu na trh práce.

2. Upraviť vyhláškou použitie nenávratného príspevku takým spôsobom, aby sa využíval prednostne na dotácie do miezd zamestnávateľom, ktorí vytvoria spoločensky účelné pracovné miesta pre absolventov a na dotácie zamestnávateľom, ktorí vytvoria spoločensky účelné pracovné Miesta v najviac ohrozených regiónoch Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť do parlamentu novú Komplexnú právnu úpravu v oblasti zamestnanosti, ktorá by jasne definovala kompetencie jednotlivých orgánov práce.

práva a povinnosti občanov, zamestnávateľov a ďalších subjektov pôsobiacich na trhu práce s tým, aby nová právna úprava nadobudla účinnosť najneskôr k 1. 7. 1995. "

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. _Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Chmelíkovi. Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Ťavodová. Pripraví sa pani poslankyňa Novotná.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci,

prerokúvaná novela zákona číslo 556, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti, na jednej strane prináša možnosť čerpania prostriedkov z Fondu zamestnanosti, a týra vytvára priaznivejšie podmienky na podporu vytvárania nových spoločensky účelných pracovných miest. Upozorňujem na znovuzavedenie nenávratnej pôžičky v § 3 ods. 4. Môžu totiž nastať prípady, kedy dôjde k vytváraniu pracovných miest len formálne a účelové finančné prostriedky z Fondu zamestnanosti sa rozplynú bez toho, aby sa priniesol očakávaný efekt, ako sa to stalo v minulosti. Posúdenie perspektívnosti nových podnikateľských programov je spravidla mimo odborných možnosti úradov práce. Bolo by vhodné, aby úrady práce mohli z prostriedkov fondu hradiť i expertízy týchto projektov. Preto podávam pozmeňovací návrh, ktorý by aspoň čiastočne riešil tento problém. Navrhujem v § 12 v bode 5 za slovo "zabezpečenie" vložiť slová "expertíz a" - a veta bude pokračovať.

Keďže zákon, ako sa hovorí, bol šitý horúcou ihlou a pri prerokúvaní v garančnom výbore ani predkladateľ, ani zástupcovia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nevedeli predložiť, čo bude obsahom vyhlášky, ani kedy bude vyhlásená, navrhujem prijať nasledovné uznesenie, ktoré by vlastne doplnilo uznesenie, ktoré už tu navrhol pán spoločný spravodajca:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť do 1. septembra 1994 vydanie vykonávacej vyhlášky na základe § 3 ods. 6 zákona číslo 83/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. "

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pani poslankyni Ťavodovej. Prosím, aby svoj návrh odovzdala pánu spoločnému spravodajcovi. Ďalej bola do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Novotná. Má ešte niekto záujem po pani poslankyni Novotnej vystúpiť v rozprave?

Poslankyňa A. Novotná:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi predniesť stanovisko k návrhu poslanca Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti. Pozrime sa, čo tento zákon prinesie pre verejnoprospešné práce.

1. Navrhovanou novelizáciou sa zabezpečí, aby občan vyslaný na verejnoprospešné práce bol dnom nástupu na túto prácu vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V pripáde, že po skončení zamestnania na verejnoprospešnej práci sa občan znovu dostane do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zaručuje sa mu nárok na hmotné zabezpečenie vo výške a za podmienok, ktoré sú pre neho výhodnejšie.

2. Podľa predkladateľa účelom návrhu je aj stimulovať uchádzačov o zamestnanie, aby vo väčšej miere dávali prednosť prijímaniu aj krátkodobého zamestnania pred poberaním podpory v nezamestnanosti.

K článku II mám návrhy, ktorý navrhujem upravil: takto: i 3 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 4a/ znie:

/1/ Spoločensky účelné pracovné miesto na účely tohto zákona je každé

a/ pracovné miesto, ktoré vytvára zamestnávateľ na základe písomnej dohody s príslušným štátnym orgánom práce a ktoré obsadzuje uchádzačmi o zamestnanie vedenými v evidencii uchádzačov o zamestnanie, absolventmi škôl, alebo mladistvými4a/,

b/ pracovné miesto vytvorené na základe písomnej dohody medzi príslušným štátnym orgánom práce a občanom, ktorý začne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. "

Nedomnievam sa totiž, že na obsadenie miesta absolventom by mal dostať zamestnávateľ napríklad nenávratný príspevok, keďže sa toto miesto necharakterizuje ako vytvorené, čiže nové, ale chápe sa ako akékoľvek miesto obsadené absolventom. Plne vyhovujú možnosti, ktoré sú dané článkom III v § 12 - použitie prostriedkov fondu pod písmenom b/ číslo 5.

Ďalšie opatrenia na podporu pracovného uplatnenia občanov a na zabezpečenie údajov o trhu práce na základe rozhodnútia predstavenstva sÚ v § 3 článku II ods. 4 písm. a/. Nemožno súhlasiť s takouto dikciou poskytovania nenávratného príspevku. Tu navrhujem pozmeňovací návrh, a to odsek 4: "Na spoločensky účelné pracovné miesta príslušný štátny orgán práce v spolupráci s príslušným orgánom Fondu zamestnanosti môže poskytnúť návratný príspevok. "

Zdôvodňujem: Príspevky do Fondu zamestnanosti sú prirodzeným vlastníckym právom občana a je absurdné, aby príspevok jednej skupiny občanov vložený do Fondu zamestnanosti kapitalizovala iná skupina občanov. Tak z jednej skupiny, ktorá je na trhu práce znevýhodnená stratou zamestnania, sa stane zvýhodnená skupina. Solidárnosti má svoje hranice, a to ešte v polohe pôžičky, ale už nie daru. Takáto pomoc vytvára priestor pre špekulácie a korupciu. Je potrebné rozvinúť, zdravú úverovú politiku pre malých a stredných podnikateľov a nie rozhádzať, milióny bez koncepčných zámerov na báze príštipkárstva. Celkove ide o nesystémový prístup s politickým pozadím.

Inštitút nenávratného príspevku nie je ničím zdôvodnený. Charakterizuje sa ako nová forma použitia prostriedkov Fondu zamestnanosti, čo je polopravda, pretože minulý rok bol fond suplovaný štátom. Z tohto pohľadu ide o novú formu použitia prostriedkov fondu, ale ako inštitút nenávratného príspevku tu už bol, takže nič nové. Nie je žiadna kvantifikácia, ktorá by opodstatňovala návrat k nenávratnému príspevku. I keď Fond zamestnanosti je verejnoprávnou inštitúciou, predsa každý občan, prispievateľ do fondov má právo vedieť., s akým dopadom legislatívne kroky zasiahnu do rozpočtu fondov. Predovšetkým to majú právo vedieť, poslanci.

Vieme, že za I. štvrťrok 1994 vzrástol počet občanov podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia. Žiadajú sa synergické kroky s ostatnými rezortmi. Tie nie sú takisto ani len pripravené. I z tohto dôvodu je potrebné tento poslanecký návrh stiahnuť, alebo dopracovať v zmysle pripomienok. Teda dávam návrh hlasovať, o jeho stiahnutí a prepracovaní.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pani poslankyni Novotnej. Prosím, aby svoje pozmeňovacie návrhy písomne formulované odovzdala pánu spoločnému spravodajcovi. Pani poslankyňa Novotná, váš posledný návrh chápem ako procedurálny a budeme o ňom hlasovať, ako o prvom.

Ďalej je do rozpravy prihlásený Štefan Daňo. Má ešte niekto záujem v rozprave vystúpiť?

Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi predložiť niekoľko pripomienok resp. pozmeňovacích návrhov k návrhu pána poslanca Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti, a to v článku II v bode 1:

1. Doplniť nadpis z ustanovenia, nakoľko chyba.

2. V odseku l odkaz 4a/ vypustiť, pretože je nenáležitý. Rieši otázku vymedzenia pracovnoprávnej spôsobilosti a nie vymedzenie pojmu mladistvého. V odseku l písm. c/ vypustiť, pretože nie je zrejmé, čo je samostatná zárobková

činnosti pre účely tohto zákona. Nie je jasné, čo sa rozumie pod začatím vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti n nie je jasný spôsob zisťovania a časový horizont začatia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo strany príslušného Štátneho orgánu.

3. V odseku 2 vypustiť slová "po dobu najmenej 4 resiace". Tento pozmeňovací návrh odôvodňujem tým, že nie je jasný účel ustanovenia dolnej hranice trvania verejnoprospešnej práce 4 mesiace. Môže to viest k nezáujmu napríklad aj obcí. prípadne iných subjektov o túto formu zamestnávania občanov.

4. Ďalej navrhujem ponechať doterajšie znenie zákona odsekov 4a 5 v § 3 s odôvodnením, že nie sú určené riadne podmienky pre zvolenie fakultativnosti poskytovania návratného a nenávratného príspevku. Vôbec absentuju základná podmienky pre ich poskytnutie, pričom je otázne, čo majú byt podrobnejšie podmienky, o ktorých hovorí odsek 6. Je nezmyselná aj väzba poskytovania príspevku v spolupráci. Zrejme ide o formu dohody resp. rozhodnutia. V obidvoch prípadoch je otázka spolupráce diskutabilná, ako si ju predkladateľ predstavuje. Ide zrejme o dôsledok inštitucionálneho nedoriešenia problematiky zamestnanosti. Je nelogicky, aby príslušný štátny orgán platil príspevok do Fondu zamestnanosti z prostriedkov Fondu zamestnanosti, a toto sa riešilo v spolupráci s Fondom zamestnanosti.

5. Ponechat doterajšie znenie odseku 6 v š 3, ktoré odôvodňujem tým, že vzhľadom na predchádzajúcu pripomienku, ak by nebola akceptovaná, je nevyhnutné upraviť znenie, aby korešpondovalo s odsekmi 4a 5, ale aj so zákonom číslo 10/1993 Z. z. o Fonde nezamestnanosti, § 12 písm. b/ body l a 2, kde pri spoločensky účelných pracovných miestach, to je bod l, sa hovorí o príspevkoch, ale vo verejnoprospešných prácach v bode 2 sa nehovorí o príspevkoch, ale o úhrade nákladov. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že ide o dve

rozdielne veci, a to treba rešpektovať, aj v zákone číslo 83/1991 Zb.

K článku III bodu l mám tieto pripomienky: Predovšetkým je potrebné ponechať, bod 4 v S 12 - používanie prostriedkov fondu na zamestnávanie uchádzačov o zamestnanie vyžadujúcich zvýšenú starostlivosť, t. j. na zamestnávanie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, absolventov škôl, starších občanov a podobne. Taktiež, ak by zostalo v článku II znenie S 3 ods. 5, je nevyhnutné túto úpravu premietnuť do § 14 ods. l zákona číslo 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti, aj do zákona číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Tieto pripomienky odôvodňujem tým, že ide tu v podstate o vzájomnú priamu väzbu novelizovaných právnych predpisov.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR L. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Daňovi. Prosím ho, aby svojo pozmeňovacie návrhy odovzdal písomne formulované pánu spoločnému spravodajcovi. Chce ešte niekto vystúpiť, v rozprave?

/Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán poslanec Tahy?

Poslanec M. Tahy:

Vážená Národná rada,

k samotnej rozprave by som chcel povedať, že dôvodová správa a moja predkladacia správa sa dotkla niektorých problemov, ktoré odzneli v rozprave a s ktorými páni poslanci polemizujú a na základe toho navrhujú uplatniť pozmeňovacie návrhy, prípadne stiahnuť zákon a prepracovať, ho. Bude na vašom rozhodnutí, ako prijmete tieto ich návrhy. Treba však povedať, že zákon nemôže pravdepodobne ani pri tejto novele, ani v budúcnosti rozpracovať kritériá do takej podrobnosti, akým spôsobom majú Fond zamestnanosti spolu s úradmi práce rozhodovať o financovaní, či už návratnými alebo nenávratnými príspevkami, tých vytváraných pracovných miest, o ktorých hovorí novela zákona.

Keď sme prijímali zákon číslo 10 o Fonde zamestnanosti v roku 1992, pamätali sme na to, že tieto orgány budú musieť veľmi pružne a veľmi autonómne rozhodovať. Z toho dôvodu sme ich kreovanie navrhli takým spôsobom, ako je v zákone. V tomto zákone sa vytvorili podmienky na to, aby zamestnávatelia, zamestnanci i štát mali svojich zástupcov v jednotlivých orgánoch Fondu zamestnanosti, a aby tým bola zabezpečená objektivita rozhodovania o sporných otázkach. To je jedna vec.

Druhá vec sú určité špecifiká, o ktorých som hovoril v predkladacej správe, ktoré sú veľmi odlišné v jednotlivých regiónoch a v jednotlivých okresoch, skutočne umožnia najlepšie riešiť tieto problémy príslušným regionálnym orgánom, ktoré sa zaoberajú zamestnanosťou. V žiadnom prípade nemôže pestrosť, týchto problémov v tejto oblasti postrehnúť zákon. Skúsenosti pracovníkov týchto orgánov hovoria v prospech toho, aby sme sa predsa len vrátili k nenávratným pôžičkám. Há to viac pozitívnych dopadov ako negatívnych, nehovoriac o tom, že negatívne skúsenosti z minulosti, ktoré skutočne boli, to musíme priznať, vznikli najmä z toho, že konštituovanie orgánov, ktoré sa zaoberajú zamestnanosťou, nebolo natoľko zabehané a ukončené, aby nedošlo k týmto problémom.

Vieme. že v roku 1907, keď sa končil spoločný štát a rozpúšťajú sa prostriedky federálneho rozpočtu, ktorý kryl problémy zamestnanosti celoplošne po celej federácii, ku koncu roku 1992 naozaj došlo k mrhaniu a prehmatom v jednotlivých regiónoch, ale treba povedať, že Fond zamestnanosti prakticky vtedy ešte neexistoval. Ten bol vytvorený až zákonom, ktorý bol prijatý koncom roku 1992. Musíme týmto orgánom, dôverovať. Osobne si myslím, že nemali by sme v zákonoch riešiť problémy, ktoré sa vyriešiť nedajú. Nedá sa v žiadnom zákone vyriešiť nedôvera k orgánom. To si treba uvedomiť.

Pán poslanec Daňo navrhoval vypustiť to určenie minimálne 4 mesiace. Pán poslanec Daňo, myslím, že ste si to nevšimli, ale je to v bode 4 spoločnej správy, takže ste to prakticky len podporili. Samozrejme, že s týmto súhlasím. Súhlasím aj s návrhom uznesenia, ktoré prečítal pán poslanec Chmelík. Tam je riešený aj problém, ktorý sa týka používania nenávratného príspevku, kde je účelovým spôsobom už zo strany uznesenia Národnej rady vydaný pokyn orgánu vlády, aby vyhlášku tvoril takým spôsobom, aby tieto prostriedky boli zamerané najmä do miest zamestnávateľom. Je to teda problematika, ktorá je kontrolovateľná veľmi precízne a nemalo by dôjsť k takému zneužívaniu, ako v minulostí.

Ešte raz vás prosím, pán poslanci, aby ste zvážili rozhodovanie o pozmeňovacích návrhoch a žiadam vás o podporu zákona.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Chmelík? Ešte bude reagovať pán minister Brocka. Prosím, pán minister, máte slovo.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

dovoľte, aby som aspoň krátko zareagoval na jednu pripomienku. Zo stanoviska predkladateľa návrhu zákona som vyrozumel, že sa počas rozpravy vyskytli pripomienky k tomu, že by sme sa v tomto návrhu zákona mali vrátiť k tomu inštitútu nenávratných dotácii. Prosil by som vás, aby ste nepodporili návrhy, ktoré chcú zrušiť, toto ustanovenie v návrhu zákona a chcel by som povedať, že je to v záujme všetkých, lebo tento návrh zákona, ak by sa takto schválil, znamenal by zníženie čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu a využitie prostriedkov z rozpočtu Fondu zamestnanosti, ktoré sú určené na aktívnu politiku zamestnanosti. Ak táto informácia tu neodznela, chcem vás informovať, že do dnešného dňa alebo za prvých šest mesiacov sa prostriedky určené práve na vytváranie nových pracovných miest čerpali z rozpočtu len vo výške asi 60 %. Peniaze na novovytvárané pracovné miesta sú aj takouto formou alebo takouto pomocou a na druhej strane nie sú peniaze v kapitole ministerstva vnútra na dávky sociálnej starostlivosti, kam títo ľudia vlastne prechádzajú a sú vo zvýšenej miere napojení na štátny rozpočet.

Na druhej strane pani poslankyňa Novotná mala v tomto zmysle rovnakú pripomienku a veľmi zaujímavo hovorila o miere solidarity nás všetkých s nezamestnanými. Chcem zdôrazniť to, čo už povedal pán poslanec Tahy, že za mesiac december v roku 1992 sa na aktívnu politiku zamestnanosti minulo, vyhodilo do vzduchu skoro desaťkrát toľko prostriedkov, ako za prvý polrok roku 1994, skoro desaťkrát viac za jeden mesiac, a formou nenávratných dotácií na vytvorené miesta, ktoré by boli vznikli aj bez dotácie, na predavačov a neviem kde-koho. Teraz je situácia podstatne iná. Tento jeho návrh reaguje najmä na negatívnu situáciu v regiónoch, kde miera

nezamestnanosti je vyššia ako 20 %. Všetci, ktorí sa týmto problémom zaoberajú a pracujú, ho odporúčajú. Ak v tlači sledujete vyjadrenia samospráv, podnikateľov a iných, v prípade, že by tento návrh prešiel v takomto znení, tak je to zaujímavé pre každého, kto má možnosť vytvoriť nové pracovné miesto.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Svojím vystúpením pán minister Brocka znovu otvoril rozpravu, takže ak má niekto záujem vystúpiť v rozprave, po faktických pripomienkach ešte môže.

Prosím, faktická pripomienka - pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vzhľadom na to, že je otvorená rozprava, dovolím si povedať krátku faktickú poznámku na vystúpenie pána ministra. Ak som pozorne počúval rečníkov v rozprave, hovorili k problému nenávratných resp. návratných prostriedkov nie tak, že by sa mali zrušiť, ale že nie sú kritériá kto bude rozhodovať a na základe čoho o tom, či dá alebo nedá návratnú alebo nenávratnú výpomoc alebo prostriedky na vytvorené pracovné miesto. Čiže, nie je tu námietka voči tomu, že by sne sa mali vrátiť k nenávratným výpomociam, ale akým spôsobom a na základe čoho sa bude rozhodovať. Odložiť to len na vykonávací predpis sa zdá príliš málo. Zákon by v tomto zmysle mal priniesť isté hmotno-právne usmernenie, na základe čoho príslušný orgán bude rozhodovať, či dá takú alebo takú formu výpomoci. K tomuto smerovali námietky poslancov a v tom tento zákon sa zdá byť nedopracovaný.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Bartošíková. Poslankyňa M. Bartošíková:

Ďakujem, pán predsedajúci. Takisto využijem možnosť ešte sa vyjadriť. Pokiaľ pán spoločný spravodajca odporučil bod číslo 2 spoločnej správy prijať a odporučil ho an blok, prosím, aby sa o tomto bode hlasovalo samostatne. Takisto v zásade nenamietam, aby sa pri aktívnej politike zamestnanosti mohol využiť aj inštitút nenávratnej pôžičky, pretože pokiaľ ide o aktívnu politiku štátu, vytvorenie nového pracovného miesta možno podporiť. Práve preto si myslím, že vypustenie z textu slova "nové" zo spojenia "pracovné príležitosti", aj keď ide o zmluvné, je v tomto prípade dosť nebezpečné, pretože by sa mohlo stať, že aj opakujúce sa pracovné miesta, ktoré vznikli pri určitej sezónnosti, by mohli byt dotované štátom formou nenávratnej pôžičky. A to pravdepodobne nie je účelom aktívnej politiky zamestnanosti. Neodporúčam Národnej rade, aby schválila vypustenie slova "nové" z § 3 ods. l písm. a/ a c/.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Chcel by som reagovať na poznámku pána poslanca Ftáčnika. Spomenul som to za rečníckym pultom, že sme sa pravdepodobne ešte nedostali do takého štádia, že budeme mať takú voľnosť pracovať v parlamente, aby sme prijímali také detailné a podobné zákony, ktoré v takomto prípade nahradia aj vyhlášku príslušného rezortu. Tá vyhláška sa rozpracováva, pokiaľ som informovaný. Prirodzene, musela počkať na to, či bude prijatá novela zákonov alebo nebude, ako bude prijatá, a veľmi rýchlo, podľa informácií pracovníkov rezortu, bude dopracovaná. Poslanci majú možnosť aj kontrolovať znenie vyhlášky, či vyhovuje v duchu zákona alebo nie, ale zákonom jednoducho nedokážeme nahradiť určité detaily, ktoré musia byť riešené pomocou vyhlášky. Tu by sme mali dôverovať pracovníkom rezortu, že to pripravia na základe skúseností, ktoré my zďaleka nemáme k dispozícii.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Dovolím si už len krátku poznámku. Nenamietam to, že podrobnosti upraví vyhláška. Namietal som to, že by malo byť aspoň základné hmotno-právne usmernenie v zákone na základe čoho sa bude poskytovať návratný alebo nenávratný príspevok. To je zásadná námietka. V prípade, že má vyhláška nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, je predpísané v rokovacom poriadku, že by mala byť priložená k návrhu zákona, aby poslanci mali možnosť sa s ňou oboznámiť. Tu sa mi zdá, aj vzhľadom na rýchlosť, akou prerokúvame tento zákon, že plátame opäť dieru a plátame ju spôsobom, ktorý nie je celkom presný. K tomu smerujú pripomienky poslancov.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani poslankyňa Ťavodová.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Chcem len potvrdiť, že pán poslanec Ftáčnik presne vystihol problémy, ktoré sa vyskytujú okolo prerokúvania tohoto zákona. Chcem povedať, že v tomto duchu sa nieslo aj rokovanie garančného výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Ďakujem. Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? /Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Žiada si. záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Chmelík?

Poslanec B. Chmelík:

Vzhľadom na závažnosť a rozsah pozmeňovacích a doplňovacích návrhov žiadam 15 minút na ich spracovanie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte pred prestávkou dať hlasovať o procedurálnom návrhu. Pani poslankyňa Novotná mala procedurálny návrh, o ktorom musím dať. hlasovať.

Faktickú pripomienku má pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, o tom návrhu by sme mali hlasovať tiež v kontexte pripomienok, ktoré budeme mať, nemuseli by sme o tom rozhodovať v tejto chvíli, ale myslím si, že bude treba možno trocha viac času. Snáď by bolo dobre rozmnožiť pripomienky pre poslancov. Mohli by sme teraz uplatniť prax, ktorá tu bola obvyklá a je obvyklá, aby sme pripomienky dostali písomne a prikročme k ďalšiemu zákonu, nestrácajme čas zbytočnými prestávkami. Viem, že pán spravodajca možno bude potrebovať 20 minút na to, aby sa veci pripravili a my zatiaľ môžeme pracovať buď so zákonom o poisťovni alebo so zákonom o objavoch, s tým čo máme na programe. Prosím o takýto postup. Naozaj to nie je neobvyklé, radšej dostaňme na stoly pripomienky a zodpovedne sa o nich rozhodnime.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Ftáčnik žiada, aby bol čas na spracovanie pripomienok a ich rozmnoženie pre poslancov. Až na základe toho budeme hlasovať. Takže, aj o procedurálnom návrhu pani poslankyne Novotnej budeme hlasovať potom ako o prvom návrhu. Preto prerušujem teraz prerokovávanie tohto bodu s tým, že žiadam pána spoločného spravodajcu, aby využil časový priestor, ktorý sa vytvára na spracovanie a písomné poskytnutie pripomienok pánom poslancom.

Pristúpime k dvadsiatemu tretiemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatrení na úseku objavov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 534 a spoločnú správu výborov ako tlač 534a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Ivan Šimko. Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,

dovoľte mi predložili vám vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatrení na úseku objavov. Táto právna úprava je súčastnou procesu harmonizácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právnym poriadkom vyspelých štátov a s medzinárodnými mnohostrannými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná na úseku osobno-majetkových práv. Jeho neschválením by sa Slovensko vyčlenilo zo spoločenstva vyspelých štátov, kde takýto postup nebol nikdy predmetom konania na štátnych orgánoch. Objav nikdy nepatril do štruktúry priemyselných práv. V Českej republike bol zrušený ako právna kategória v decembri roku 1992, keď predtým ho zrušil aj iniciátor takéhoto konštituovania objavu bývalý Zväz Sovietskych Socialistických Republík, takže dnes sa podľa našich poznatkov uplatňuje iba v právnom poriadku Kuby.

Uvedomovanie si dôležitosti objavov pre ľudstvo je pre Každého z nás samozrejmosťou. Spomeňme si len, že ide o jedinečné spojenie objektívnych predpokladov a subjektívnych faktorov, výsledkom ktorého je určenie dosial neznámych objektívne existujúcich javov, vlastností alebo zákonitostí materiálneho sveta dokázaných vedeckou metódou. Uznávanie a popularizácia objavov sa deje vo vedeckom svete publikáciou v odborných časopisoch, prednáškovou aktivitou, vystúpeniami na vedeckých sympóziách, ktoré vedú k ich oceneniu

významnými vedeckými pracoviskami, vrcholom ktorých môže byť udelenie Nobelovej ceny.

Je nevyhnutná v tejto súvislosti zdôrazniť, že ak by nedošlo k navrhovanému zrušeniu článku 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva, rozhodovanie celosvetovo uznávaných vedeckých inštitúcií by sa na Slovensku znížilo na úroveň rozhodovania úradníkov štátnej správy. Právne nástroje na celom svete stoja mimo procesu konštituovania objavu. K objavu teda nevzniká právo, ktoré by z objaviteľa robilo v právnom slova zmysle výlučného pána nad určením dosiaľ neznámych, objektívne existujúcich javov, vlastností alebo zákonitosti materiálneho sveta, ktoré objavil. Objavy patria ľudstvu, sú takpovediac genofondom vedeckých poznatkov celej civilizácie. V tomto smere ani doterajšia právna úprava v bývalom československom poriadku nezakladala takéto právo.

Predložený vládny návrh je potrebné prijať aj z toho dôvodu, že v čase, keď vznikala Slovenská republika, sa pre úsek priemyselných práv urobili určité opatrenia. Išlo o koordinovaný postup s Českou republikou, nakoľko bolo žiadúce, aby sa aj medzinárodne prijali také opatrenia, ktoré by napomohli čo najľahšie kreovanie dvoch nových medzinárodno-právnych subjektov. Výsledkom koordinovaného postupu boli v obidvoch republikách pripravené návrhy zákonov, ktoré vytvorili úrady priemyselného vlastníctva ako ústredné orgány štátnej správy pre oblasť priemyselných práv tak, že z ich kompetencie vyňali rozhodovanie o objavoch a v opatreniach na úseku priemyselných práv zastavili konania o objavoch orgánmi štátnej správy.

Uvedený koordinovaný postup bol na Slovensku modifikovaný v tom, že pokiaľ v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 2/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, bol dodržaný dohodnutý postup, teda nebola založená kompetencia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na rozhodovanie o objavoch, v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva už došlo k zmene oproti dohodnutému postupu, pretože konania o prihláškach objavov, ktorých autormi sú občania Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, a ktoré sa neskončili pred nadobudnutím účinnosti tohoto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Toľko citát z uvedeného zákona. Takže na Slovensku sa má konať o objavoch, ale nie je v zákone určený orgán, v ktorého pôsobnosti je takéto konanie.

Ďalším dôvodom predloženého návrhu je skutočnosť, že po zániku federácie zanikli Československá akadémia vied a Československá poľnohospodárska akadémia, ktoré posudzovali z vecnej stránky prihlásené objavy. Zostala len Slovenská akadémia vied. Takto nastala situácia, že ak prihlasovateľom objavu je Slovenská akadémia vied, nemá na území Slovenskej republiky kto posúdiť prihlásený objav. Rovnaký problém vzniká, ak ide o podanie prihlášky objavu, kde Slovenská akadémia vied nedisponuje náležitým personálnym zabezpečením danej vednej oblasti. Podľa právneho stavu nastáva neriešiteľná situácia.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

predložený vládny návrh zákona o opatrení na úseku objavov, tlač 534, je návrhom, ktorý sleduje zvýšenie koherentnosti slovenského právneho poriadku a prepojenosti s právnymi poriadkami ostatných štátov. Spochybnenie tohoto zákona by znamenalo komplikovanie a sťažovanie situácie Slovenskej republiky tak vnútroštátne, ako aj pri plnení medzinárodno-právnych záväzkov na tomto úseku.

Počas doterajšieho prerokúvania sa vyskytli aj pripomienky, že predloženým riešením sa porušujú ľudské práva a Ústava Slovenskej republiky. K týmto dvom pripomienkam iba toľko, že ani jedna z dvoch právnych úprav, ktoré sú známe v histórii československého právneho poriadku, nezakladala nijaké právo objaviteľa, teda ani dnes nemôže ísť o porušovanie ľudských práv. Zdôrazňujem, že na vedecký objav sa udeľoval diplom a poskytovalo sa peňažné ocenenie, avšak nijaké právo sa tým nekonštituovalo. Mimochodom, v štruktúre medzinárodných mnohostranných dohovorov neexistuje nijaký osobitný medzinárodný dohovor, ktorý by definoval súhrn práv a záväzkov k objavu a ktorý by označoval vzťah objavu za ľudské právo.

Rovnako neobstojí tvrdenie, že predložený návrh zákona porušuje Ústavu Slovenskej republiky. Článok 43 ods. 1 ústavy, ktorý zaručuje slobodu vedeckého bádania, ním nie je dotknutý. Predložený zákon nijako nezabraňuje vedeckému bádaniu. Pokiaľ sa však v citovanom ustanovení hovorí o ochrane výsledkov tvorivej duševnej činnosti, táto je podmienená existenciou príslušného zákona. Ak sa proti predloženému návrhu zákona ozývali námietky, že porušuje ústavu, potom je potrebné práve podľa článku 43 ods. 1 ústavy poukázať na to, že zákon neustanovoval nijaké práva. Objav nie je chránený, tak ako som to už uviedol, a teda ani sa ním nemôže narušovať ústava.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona o opatrení na úseku objavov je ďalším krôčikom v približovaní nášho právneho poriadku právu tradičných demokratických štátov, a preto vás prosím o jeho schválenie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Šimkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jána Pivolusku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Pivoluska:

Vážený pán predseda,

vážený pán podpredseda vlády,

dovoľte, aby som prečítal časť spoločnej správy k návrhu zákona.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 985 zo 7. júna 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národne] rady Slovenskej republiky v lehote do 22. júna 1994.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona dňa 16. júna 1994 a Národohospodársky a rozpočtový výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 22. júna 1994.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady slovenskej republiky, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatrení na úseku objavov schváliť.

Z výborov neboli dané žiadne pozmeňovacie návrhy do spoločnej správy.

Dovoľte, aby som sa do rozpravy prihlásil ako prvý. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslancovi Pivoluskovi.

Otváram rozpravu o dvadsiatom tretom bode programu a zároveň udeľujem slovo pánu poslancovi Pivoluskovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

Poslanec J. Pivoluska:

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda vlády tu hovoril samé negatíva o objavoch, ktoré sú však zákonom číslo 90/1993 Z. z. ošetrené, ako to citoval, v článku VII. Objav ako subjekt je zákonom číslo 90/1993 Z. z. zrušený. Myslím si, že predložený zákon je teda zbytočný. Musím konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky problém objavov prerokovala naposledy na 17. schôdzi 24. marca 1993, kde v rozprave som navrhol pozmeňovací návrh so zdôvodnením, ktoré si dovoľujem sčasti zopakovať.

objavom je objavenie nového fyzikálneho princípu. Prax bývalých socialistických štátov bola zo zákona taká, že na uznaný objav bol vydávaný diplom a praktické využitie objavov bolo chránené vynálezom alebo patentom. Riadenie rozkladov vo veci prihlášok objavov bolo v bývalom federálnom Úrade pre objavy a vynálezy v Prahe najmä pre autorov zo Slovenska zdĺhavé a vedené až do stratená resp. únavy a odstúpenia autorom.

Objavy ako subjekt boli zrušené zákonom číslo 527/1990 Zb. s tým, že v § 77 bolo uvedené - citujem: "Konania

o prihláškach objavov, ktoré sa neskončili pred nadobudnúcim účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. " Predložená novelizácia tohto zákona, tlač 163, potom ako zákon číslo 90/1993 Z. z. toto všetko riešila. Chcem len citovať článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, kde v odseku

1 je napísané, že každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Zopakujem - všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. V odseku 4 toho istého článku je napísané, že vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu, teda za primeranú náhradu. Z uvedeného hľadiska som predložil pozmeňovací návrh, ktorý bol v zákone číslo 90/1993 zohľadnený. Úrad však od platnosti zákona neurobil žiadne kroky. To znamená, že úrad ako taký neplnil zákonné povinnosti, ktoré mu zo zákona resp. zo súvisiacich predpisov prináležali.

Pán podpredseda vlády hovoril, že nie je určené, kto má objavy riešiť, kto ich má ukončiť. Chcem len prečítať názov zákona číslo 90/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky z 25. marca 1993, kde sa píše, že je o opatreniach v oblasti priemyselného vlastníctva. To znamená, že ak Úrad priemyselného vlastníctva nemá plniť tento zákon a nemá to vo vienku, tak tomu nerozumiem buď ja, alebo úrad.

Chcel by som na záver povedať jedno prirovnanie. Riaditeľstvo školy by napríklad dalo nasledovné vyhlásenie: Nakoľko naša škola je od nasledujúceho školského roku zrušená a nemáme prostriedky na financovanie maturitnej komisie, maturity sa nebudú konať, a preto nedostanete maturitné vysvedčenie. Je vysvedčenie majetkom? Je. To znamená, že majetkom je aj diplom z objavu, a pretože ide len o 8 objavov ako takých, neviem prečo, či len z finančných dôvodov porušuje zákon Úrad priemyselného vlastníctva.

Určite sa vám to zdá byť nelogické, ale návrh predkladaného zákona je úplne zrovnateľný s uvedeným porovnaním, a preto vás prosím, vážené poslankyne a poslanci, aby ste zvážili dané okolnosti pri hlasovaní a návrh zákona zamietli. Pýtam sa, čo by na takýto zákon povedal napríklad Ústavný súd Slovenskej republiky.

Ďakujem veľmi pekne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Keďže nemám žiadne písomné prihlášky do rozpravy, pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave.

/ Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán poslanec Pivoluska, vo svojom príspevku ste vyjadrili názor, ale neformulovali ste žiadny procedurálny návrh.

Poslanec J. Pivoluska:

V rozprave som neodporučil uvedený zákon prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne, tak som to aj pochopil. Pýtam sa, či sa chce v záverečnom slove vyjadriť podpredseda vlády pán Šimko.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Pivoluska, na vašu rečnícku otázku čo by na tento zákon povedal Ústavný súd, si dovolím odpovedať, že som presvedčený, že nič. Nazdávam sa, že tu došlo naozaj k nedorozumeniu, dokonca k hlbokému nedorozumeniu. V podstate tu ide len o to, že objav nie je administratívno-právnou kategóriou, vlastne nebol ani predtým, len spôsob uznávania objavov v socialistických štátoch resp. v bývalých komunistických štátoch bol v podstate na základe administratívneho postupu. A tu nejde o nič iného, len zrušiť toto administratívne konanie tých objavov, ktoré boli ešte uplatnené. O nič viac. Zostáva tam, samozrejme, vlastnícke právo k nehmotným statkom, ktoré chráni autorské právo, to zostáva tak, ako budú ľudia, ktorí takýto objav učinili, veci publikovať. Ale to, že sa niečo uzná za objav, nemôže byť predsa výsledkom administratívneho postupu, ale uznaním vedeckou obcou a vôbec ľudstvom. Myslím si, že by bolo smiešne, keby sme hovorili, že keď Archimedes objavil svoj Archimedov zákon, že nešlo o objav, pretože neexistuje tu žiaden administratívny úkon, ktorý by ho ako objav aproboval. Takže, nazdávam sa, že tu ide o nedorozumenie, že si jednoducho nerozumieme, o čo v tomto zákone ide. Napriek tomu prosím poslancov, aby za tento návrh zákona hlasovali.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

Poslanec J. Pivoluska:

Chcem len zopakovať to, čo som už hovoril. Nejde tu o nejaké právo, čo som aj citoval, čo kryje patent alebo vynález. Ide tu o to, aby v zmysle platného zákona bol tým objaviteľom, ktorí dali v lehote svojo prihlášky, daný diplom. To je to isté ako s tým vysvedčením. Diplom ako taký. A vy to zamietate. Predsa v článku 7 ods. 1 sa jasne hovorí, že konanie o prihláškach objavu, ktorých autormi sú občania Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenska a ktoré sa neskončili pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov.

A ďalšia vec je, nechcem o tom polemizovať, ale zle ste to prirovnali, pretože Archimedes nevynašiel nový fyzikálny princíp, on len niečo popísal ako prvý, to znamená, že to nie je v kategórii objavov. Objav by na to ani na Slovensku nedostal. Len toľko. Vážený pán podpredseda, žiadam hlasovať o zákone ako celku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali. Prosím kolegyne a kolegov, aby prišli do rokovacej sály. Pred záverečným hlasovaním o zákone, pretože pozmeňovacie návrhy z rozpravy nevyplynuli, musím zistiť našu uznášaniaschopnosť.

Je nás len 52. Prosím pánov predsedov klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov. Prosím poslankyne a poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili, budeme hlasovať o zákone. Budeme sa ešte raz prezentovať.

Prezentovalo sa 64 poslancov.

Stále je nás málo na to, aby sme hlasovali o zákone. Dokonca nevidím ani predsedov klubov, ktorí sľubovali, že zabezpečia účasť poslancov. V zmysle dohovoru, ktorý sme urobili ráno, prosím predsedov klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov tak, aby bola Národná rada uznášaniaschopná. Prosím, budeme sa prezentovať ešte raz.

Prezentovalo sa 72 poslancov.

Ešte raz to skúsime. Prosím, kolegyne a kolegovia, prezentujme sa pred záverečným hlasovaním o zákone o objavoch. Prosím všetky kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály.

Prezentovalo sa 77 poslancov.

Pán spoločný spravodajca nás žiadal, aby sme pristúpili k záverečnému hlasovaniu. Prosím, pán spoločný spravodajca, vaše stanovisko.

Poslanec J. Pivoluska:

Neodporúčam tento zákon prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatrení na úseku objavov.

Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi.

O slovo požiadal podpredseda vlády pán Šimko. Prosím, pán podpredseda.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Ďakujem, pán predsedajúci. Aj keď viem, že sa už dnes opakujem, ale slušnosť nie sú žiadne čary. Dovoľte mi, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby som sa za prijatie tohoto zákona poďakoval.

Ďakujem pekne. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené kolegyne a kolegovia,

prerušili sme predchádzajúci bod, zrejme ešte pán spoločný spravodajca pracuje na tom, aby nám mohol písomne poskytnúť pozmeňovacie návrhy, ktoré boli dané v rozprave. Keďže sme už bod 28 prerokovali, mali by sme pokračovať návrhom na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že súčasne s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky sa bude konať referendum o preukázateľnosti finančných prostriedkov použitých pri dražbách a privatizácii spätne od roku 1989.

Prosím pána poslanca Jána Ľuptáka, aby podal návrh uznesenia.

S faktickou poznámkou sa hlási predseda klubu pán Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, skôr, ako by sme prikročili k tomuto bodu, chcem poprosiť o 20 - minútovú prestávku na poradu klubu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Vajda. Poslanec M. Vajda:

Ak náš predseda trvá na tom návrhu, rád by som navrhol, aby ste vyhlásili dlhšiu obedňajšiu prestávku, aby sme si zároveň vybavili aj obed a vrátili sa do rokovacej sály až po obede okolo 13. 00 hodiny.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Pollák. Poslanec M. Pollák:

Návrh pána poslanca Ľuptáka je až bodom číslo 29, ale ešte sme nerokovali o bodoch číslo 18 a 26.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

V súvislosti s týmto návrhom na uznesenie odporúčam, aby sa zišiel Ústavnoprávny výbor Národnej rady a posúdil túto otázku, pretože mohla by tam byt zakotvená retroaktivita, a ide o to, aby otázka do referenda bola naformulovaná

úplne jednoznačne. Odporúčam, kým budeme rokovať o tejto veci, aby k tomu zaujal stanovisko Ústavnoprávny výbor Národnej rady.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Odpoviem pánu poslancovi Pollákovi. Pán poslanec Pollák, keďže Ústavnoprávny výbor Národnej rady ešte nedal svoje stanovisko k colnému zákonu, včera som informoval o tom, že som nútený presunúť ho. Je to z technických dôvodov. Bod číslo 26, ktorý ste menovali, bol presunutý hlasovaním v pléne. Pán minister Dzurinda požiadal o presunutie, aby ho mohol predkladať. Skutočne je teraz na poradí bod číslo 29.

Chápem návrh pána podpredsedu Weissa ako procedurálny návrh. Pán podpredseda Weiss navrhuje, aby skôr, ako o tomto bode budeme rokovať v pléne, zaujal k nemu stanovisko Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Považujem to za veľmi rozumný návrh.

Prosím, pán poslanec Ľupták - faktická pripomienka. Poslanec J. Ľupták:

Chcem reagovať na prvého podpredsedu pána Weissa. Myslím si, že poslanec má právo navrhnúť uznesenie a poslanci majú právo vyjadriť sa k tomuto uzneseniu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán podpredseda Weiss.

Podpredseda MR SK P. Weiss:

Nechcel som tým nijako spochybniť návrh uznesenia ani úmysel jeho predkladateľa, ide len o to, aby z právneho hľadiska sme túto vec potom naformulovali tak, že nevzniknú nejaké nedorozumenia, pretože ak by referendum dopadlo úspešne, potom zákonodarcovi uloží nejakú povinnosť, a to musí byt formulované úplne jednoznačne.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Ako člen ústavnoprávneho výboru chcem potvrdiť to, čo hovorí pán podpredseda Weiss. Veď vyhlásiť referendum je taká finančná záťaž, že neviem si predstaviť, že by k tak vážnej veci nezaujal stanovisko ústavnoprávny výbor. O každej zásadnejšej veci rozhoduje ústavnoprávny výbor. Nič sa nestane, ak sa to preloží a nezaujme k tomu stanovisko, ale bez toho si neviem predstaviť, že by to bolo zaradené na plénum.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Po faktických pripomienkach dovoľte, aby som vás oboznámil s návrhom, ako budeme ďalej pokračovať. Predpokladám, že by sme teraz prerušili rokovanie do 13. 30 hodiny, zároveň aj s obedňajšou prestávkou, a požiadali ústavnoprávny výbor, aby počas tejto doby zasadol a prijal uznesenie. Keď skončia faktické pripomienky, preruším naše rokovanie a požiadam ústavnoprávny výbor, aby zaujal stanovisko.

Prosím, pán poslanec Ľupták.

Poslanec J. Ľupták:

Chcem reagovať na pána poslanca Miklošku, ktorý hovorí, že je to veľká finančná záťaž. Ústava to dovoľuje, že zároveň s voľbami môže byť referendum. Boli by potrebné len anketné lístky, nič inšie. Tak, prosím vás ako kresťana, ktorý chcete spravodlivosť, treba ju doviesť do konca.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Chcel by som upozorniť na jednu vec. Ústavnoprávny výbor je v tejto chvíli bez predsedu a podpredsedu. Predseda, pokiaľ viem, je na kúpeľnom liečení a pán kolega Brňák je hospitalizovaný.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Tento problém navrhujem riešiť tak, že z titulu vedenia Národnej rady Slovenskej republiky zvolávame výbor a členovia výboru poveria jedného zo svojho stredu vedením tohto krátkeho zasadnutia.

Kolegyne a kolegovia, je ešte nejaká faktická pripomienka, názor? Pokiaľ nie, dovoľte mi, aby som teraz vyhlásil obedňajšiu prestávku, ktorá bude trvať do 13. 30 hodiny. Prosím vás všetkých, aby ste prišli o 13. 30 hodine v plnom počte, aby sme znovu pol hodinu až hodinu nedávali dohromady plénum. Zároveň žiadam členov ústavnoprávneho výboru, aby sa teraz zišli vo svojej miestnosti výboru, aby hlasovaním

určili jedného svojho člena, ktorý zastúpi predsedu a podpredsedu, a aby zaujal stanovisko k ďalšiemu bodu v zmysle požiadavky pána podpredsedu Weissa.

Ďakujem. Stretneme sa o 13. 30 hodine. / Po prestávke. /

Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste priali do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. Práve nám rozdávajú rozmnožené pozmeňovacie návrhy k návrhu pána Tahyho na novelizáciu zákona. Prosím, budeme sa prezentovať.

Zatiaľ je nás len 44, takže opätovne vyzývam všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby urýchlene prišli do sály.

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Romanovská.

Poslankyňa M. Romanovská:

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo a konštatujem, že ma strašne mrzí, že kolegovia z koalície nemajú taký záujem o rokovanie ako mali včera pri tabuľovom zákone.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Bola to neoficiálna faktická poznámka, lebo ešte som neotvoril rokovanie, pretože nás je ešte stále málo.

Organizačný odbor ma požiadal, aby som vás informoval o tom, že lietadlo bude odlietať o 17. 00 hodine. Autobus bude odchádzať o 16. 00 hodine.

Prosím, budeme sa prezentovať. Prezentovalo sa 59 poslancov.

Pravdepodobne ešte zasadá ústavnoprávny výbor. Bolo by dobré, keby ukončili rokovanie a prišli do rokovacej sály. Zároveň by som vás chcel požiadať, aby ste si preštudovali písomne rozmnožené pozmeňovacie návrhy, ktoré zazneli k tlači číslo 556, máte ich na stoloch. Vrátime sa k tomuto bodu programu a veľmi rád by som ukončil hlasovanie, aby sme tento návrh uzavreli.

Neodvážim sa vytypovať najmladšieho poslanca spomedzi nás, ale prosil by som niekoho z kolegov, aby išiel požiadať členov ústavnoprávneho výboru, aby skončili rokovanie. Pán poslanec Hrnko sa prihlásil, ale určite nepatrí k najmladším. Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ešte raz prosím všetky kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme sa prezentevať.

Prezentovalo sa 71 poslancov, s pani Poslankyňou Romanovskou je nás 72.

Prosím, pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Na základe požiadania rokuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady o uznesení, ktoré máme prerokovať, ktoré navrhol pán poslanec Jano Ľupták. Povedali mi, že ešte im to potrvá 5-10 minút. Kvôli tomu nás je teraz menej.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Myslím, tak ako obyčajne, keby ešte prišli dvaja - traja poslanci, mohli by sme rokovať a ústavnoprávny výbor by mohol dokončiť svoje rokovanie, pretože je nesmierne dôležité to, o čom rokujú.

Prosím, pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Pán predsedajúci, keby nás bolo prítomných aj 100, neviem, či v tejto chvíli môžeme rokovať, pretože kolegovia, ktorí sú v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, nemajú možnosť zúčastniť sa nášho rokovania. Nemôžeme rokovať, keď určitému percentu poslancov zabraňujeme, aby boli prítomní na rokovaní, teda budeme musieť na nich počkať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, na vaše čestné slovo, že zostanete v takom počte v akom ste, vyhlasujem 15 - minútovú prestávku.

/ Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím kolegov, aby prišli do rokovacej sály. Ústavnoprávny výbor už skončil rokovanie. Bolo tam 11 poslancov plus 68, ktorí sa prezentovali v čase špičky, by to malo stačiť na uznášaniaschopnosť.

Prosím všetky kolegyne a kolegov, ktorí sú v kuloároch, aby prišli do rokovacej sály. Ústavnoprávny výbor skončil svoje rokovanie.

Prosím, kolegyne a kolegovia, budeme sa prezentovať.

Je nás prítomných 79, takže teraz sa vrátime k tlači číslo 56 a ukončíme hlasovanie.

Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené kolegyne, kolegovia,

veľmi sa ospravedlňujem, že to bude vyzerať ako komplikácia nášho rokovania. Po porade v klube navrhujeme presun záverečného hlasovania o tomto zákone na budúci týždeň v utorok, aby sa bolo možné poradiť o pripomienkach, ktoré tu zazneli, pretože nie je všetko jasné. Zdá sa nám, že by mal byť priestor na to, aby veci boli posúdené hlbšie a podrobnejšie, aby sme sa mohli vyjadriť pri hlasovaní s plnou znalosťou veci, pretože sú ešte isté pochybnosti pri niektorých pozmeňovacích návrhoch. Takže, dovolím si predniesť procedurálny návrh, aby sme preložili záverečné hlasovanie na utorok budúceho týždňa, teda na pokračovanie tejto schôdze budúci týždeň.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Myslíme si, že nie je dôvod neprijať tento zákon, resp. nepokračovať ďalej. Vláda k tomu zaujala jasné stanovisko. Nás názor je, že nie je dôvod na odloženie jeho prerokovania.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

O procedurálnom návrhu pána poslanca Ftáčnika musím dať hlasovať bez rozpravy. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sme záverečné hlasovanie k tlači číslo 556 odložili na pokračovanie schôdze na budúci týždeň. Navrhujem, aby to bol ako bod číslo 1.

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Ftáčnika, aby sme o tlači číslo 556 dnes nehlasovali.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 80 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že procedurálny návrh neprešiel.

Prosím spoločného spravodajcu pána Chmelíka, aby zaujal svoje miesto a uvádzal hlasovanie v zmysle záverov spoločnej správy a pozmeňovacích návrhov tak, ako odzneli v rozprave.

Poslanec B. Chmelík:

Pán predsedajúci, dovoľte, aby som v úvode navrhol hlasovať o doplňovacích a pozmeňovacích pripomienkach zo spoločnej správy. Na spoločné hlasovanie navrhujem pripomienky označené pod číslami 1, 4, 5 a 7, ktoré odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 4, 5 a 7. Pán spoločný spravodajca ich odporúča an blok prijať.

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať.

Ospravedlňujem sa, ešte je tu pripomienka pani poslankyňa Novotnej, ktorá dala procedurálny návrh. Pán spoločný spravodajca, zabudli sme na to.

Poslanec B. Chmelík:

Áno, aj ja sa ospravedlňujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Najskôr musíme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Novotnej, ktorá navrhovala, aby sme o zákone nehlasovali, aby sme ho z dnešného rokovania stiahli a vrátili na prepracovanie.

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Novotnej v takom zmysle, v akom som ho zopakoval.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že procedurálny návrh pani poslankyne Novotnej sme neprijali.

Prosím, pán spoločný spravodajca, aby sme teraz prikročili k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

Poslanec B. Chmelík:

Takže zopakujem, ak dovolíte, na spoločné hlasovanie zo spoločnej správy odporúčam doplňovacie a pozmeňovacie pripomienky označené 1, 4, 5 a 7. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o bodoch 1, 4, 5 a 7 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča an blok prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že body 1, 4, 5 a 7 spoločnej správy sme prijali.

Poslanec B. Chmelík:

Na samostatné hlasovanie navrhujem bod číslo 2. Odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o bode číslo 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 2 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec B. Chmelík:

Zo spoločnej správy bod číslo 3 neodporúčam prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o bode číslo 3 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec B. Chmelík:

Zostáva nám zo spoločnej správy ešte bod číslo 6. Neodporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o bode číslo 6 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 18 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod číslo 6 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec B. Chmelík:

Tým sme vyčerpali pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy. Z ďalších, ktoré máte v tlači ako pozmeňovacie návrhy, je na prvom mieste môj návrh, ktorý sa týka článku III bodu 4. Je legislatívno-technického charakteru, odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR L. Černák:

Budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Chmelíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána Chmelíka sme prijali.

Poslanec B. Chmelík:

Pani poslankyňa Ťavodová predniesla pozmeňovací návrh k článku III bodu 1. odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Ťavodovej. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Ťavodovej sme prijali.

Poslanec B. Chmelík:

Pani poslankyňa Novotná predniesla dva pozmeňovacie návrhy. Prvý, ktorý znižuje možnosť zamestnávania absolventov, neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Novotnej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča

prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej sme neprijali.

Poslanec B. Chmelík:

Jej druhý pozmeňovací návrh, ktorý sa taktiež týka § 3, podľa mienky expertov znižuje možnosť nových pracovných miest. Neodporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Novotnej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že ani druhý pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej sme neprijali.

Poslanec B. Chmelík:

Prvá časť pozmeňovacích návrhov pána poslanca Daňu je k článku II bodu 1. V prvom pozmeňovacom návrhu konštatuje, že treba doplniť, nadpis ustanovenia, ktorý tam skutočne chýba. Predpokladám, že je to chyba pri prepise a odporúčam tento návrh prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Je to návrh vyslovene technického charakteru, napriek tomu musíme o ňom hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča prvý pozmeňovací návrh prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Daňu sme prijali. Poslanec B. Chmelík:

Druhý pozmeňovací návrh odporúčam prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Daňu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec B. Chmelík:

V treťom pozmeňovacom návrhu pán poslanec Daňo odporúča v odseku 1 vypustiť písmeno c/. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Daňu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Daňu sme neprijali.

Poslanec B. Chmelík:

Štvrtý pozmeňovací návrh hovorí vynechať po dobu najmenej štyri mesiace. Keďže obdobný návrh bol v spoločnej správe už prijatý, považujem tento návrh za bezpredmetný.

Piaty pozmeňovací návrh odporúčam neprijať, keďže táto problematika bude riešená vo vykonávacom predpise.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o piatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Daňu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh číslo 5 pána poslanca Daňu sme neprijali.

Poslanec B. _Chmelík:

Pozmeňovací návrh číslo 6 hovorí ponechať doterajšie znenie odseku 6 § 3. Tu môžem navrhnúť, aby sme ho prijali, keďže návrh je totožný s pôvodným textom tohto odseku, alebo z určitého pohľadu môžeme to považovať za bezpredmetné, keďže text je ten istý. Neviem, ako navrhne pán poslanec.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Daňo stiahol svoj pozmeňovací návrh k článku II ods. 6, takže nebudeme o ňom hlasovať.

Poslanec D. Chmelík:

Ďalšie dva pozmeňovacie návrhy sa týkajú článku III bodu 1. Prvý pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Daňu k článku III bodu 1. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Daňu sme prijali.

Poslanec B. Chmelík:

Druhý pozmeňovací návrh k článku III by som označil tiež za bezpredmetný, pretože vlastne tieto sumy platí zamestnávateľ. Neviem, či predkladateľ súhlasí s takýmto výkladom a či chce, aby sme hlasovali. V tom prípade by som odporúčal neprijať ho.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Daňo žiada, aby sme hlasovali o jeho pozmeňovacom návrhu.

Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Daňu. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 29 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predsedajúci, týmto hlasovaním sme vyčerpali pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. Navrhujem záverečné hlasovanie. Odporúčam schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti. / Potlesk. /

Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predsedajúci, zostáva hlasovanie o návrhu uznesenia, ktoré som navrhol ja, resp. pani poslankyňa Ťavodová. Dovolil som si tieto dva návrhy zhrnúť do jedného uznesenia. Chcel by som poprosiť, aby ste si v druhej časti - Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu - doplnili, že zabezpečí do 1. septembra. To nejak vypadlo pri prepisovaní na sekretariáte nášho výboru. Ďalej v dvojke na základe rozhovorov, ktoré prebiehali pred týmto záverečným hlasovaním, keby sme v závere nenechali najneskôr k 1. 7. 1995, ale navrhujem k 1. januáru 1995, keďže ide o problematiku mimoriadne aktuálnu. Neviem, či mám prečítať návrh uznesenia.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Myslím, že nie je to potrebné. Máme ho v písomnej forme pred sebou. Pýtam sa pani poslankyne Ťavodovéj, či súhlasí s týmito opravami a so zlúčením uznesenia. Prosím, máte slovo.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Pán poslanec Chmelík to uviedol na správnu mieru. Súhlasím.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. V písomnom návrhu uznesenia, ktorý sme dostali, sme si urobili dve zmeny. V druhej časti, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, sme v prvom odseku doplnili "zabezpečiť do 1. septembra". V druhom odseku v poslednej vete sme "k 1. 7. 1995" prepísali na "1. 1. 1995". V takejto forme budeme o uznesení hlasovať. Pán spoločný spravodajca, aké je vaše stanovisko?

Poslanec D. Chmelík:

Odporúčam prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o návrhu na uznesenie, ktoré máme pred sebou. Predkladatelia súhlasia a pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že návrh uznesenia sme odsúhlasili.

Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu. Poslanec B. Chmelík:

Aj ja ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Faktická poznámka - pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Prepáčte, že vás prerušujem, pán podpredseda, chcel by som všetkým poďakovať, ktorí prispeli k dobrému zneniu zákona najmä v mene tých, ktorým to prospeje. Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Takže budeme teraz pokračovať

Návrhom na prijatie uznesenia Národnej rady slovenskej republiky o tom, že súčasne s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky sa bude konať referendum o preukázateľnosti finančných prostriedkov použitých pri dražbách a privatizácii spätne od roku 1989.

Prosím pána poslanca Ľuptáka, aby urýchlene prišiel do rokovacej sály. Po prednesení jeho návrhu by som potom požiadal povereného člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, aby nás v rámci diskusie informoval o záveroch výboru.

Prosím poslanca Jána Ľuptáka, aby podal návrh uznesenia. Poslanec J. Ľupták:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený predsedajúci,

predkladám uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyhlásenie referenda.

Národná rada Slovenskej republiky

A. schvaľuje návrh na prijatie uznesenia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ľuptáka o vyhlásení referenda:

B. predkladá prezidentovi Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda konaného v dňoch volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, predmetom ktorého bude otázka:

Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukázateľnosti pôvodu finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii, spätne od roku 1990?

Ďalej predkladám ďalší bod programu

C. Súhlasíte s tým, aby strategické odbory verejného sektoru, a to plynárenstvo, tranzit a spracovanie ropy, energetika, telekomunikácie, spoje, zbrojná výroba, banková

sústava a Slovenská filmová tvorba neboli z dôvodu verejného záujmu v priebehu nasledujúcich 5 rokov privatizované?

/ Hlasy z pléna, že to nebolo v programe. / Dávam samostatne hlasovať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán poslanec Ľupták, dokonči svoj návrh a ja sa potom opýtam, či má niekto pripomienky. Každý sa vyjadri.

Poslanec J. Ľupták:

Navrhujem hlasovať samostatne o bodoch B a C. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslancovi Ľuptákovi. Vypočuli sme si jeho návrh na uznesenie v časti B, ktorá bola zahrnutá do programu, doplnený o ďalšiu časť C. Pán poslanec žiada hlasovať o nich oddelene.

Prosím pána poslanca Jána Ľuptáka, aby zaujal miesto, ktoré je určené pre spoločných spravodajcov výborov.

Pýtam sa, či niekto má návrh na zmenu alebo doplnenie navrhnutého uznesenia. Skôr ako dám slovo tým, ktorí by sa prihlásili, faktickú pripomienku má pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Ak som dobre rozumel, kolega Ľupták hovoril o tom, že dáva na referendum zákon o čistých peniazoch, to znamená, že ak sa mám rozhodnúť, potreboval by som mat pred sebou nejaký zákon. Ale nie je, hovorme o niečom inom.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Toto ešte nie je moje prihlásenie sa do rozpravy, mám len základnú poznámku. Pán predsedajúci, schválili sme bod 29 návrhu programu a tam je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že súčasne s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky sa bude konať referendum o preukázateľnosti finančných prostriedkov použitých pri dražbách a privatizácii spätne od roku 1990. Nič iné. V tomto zmysle druhý bod je podaný, bohužiaľ, už neskoro - až na budúcu schôdzu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Chcel by som sa spýtať pána poslanca Jána Ľuptáka, čo mu doteraz bránilo, aby predložil Národnej rade návrh zákona, ktorý by mu odpovedal na túto otázku, ktorú vlastne kladie nám, aby sme ju schválili. Za normálny legislatívny proces by som považoval ten, že v prípade, že by mu to Národná rada neschválila, potom by mal možnosť iniciovať referendum s tým, že Národná rada podľa ústavy by bola povinná tento jeho návrh potom vyhlásiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Mám tu písomnú prihlášku pána poslanca Miklošku, ktorý chce k návrhu zaujať stanovisko. Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Skôr ako bude rozprava, pán predsedajúci, prosím, aby ste vyriešili základný problém, že pán poslanec Ľupták do toho vtiahol bod číslo 2. Bohužiaľ, o tom nemôžeme rokovať. Program je program, schválili sme ho na začiatku. Ak sa k tomuto vyjadríte, potom idem do rozpravy k prvému bodu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Súhlasím s pánom poslancom Mikloškom, ale potom si musíme prijať zásadu, že nikdy nebudeme rozširovať program Národnej rady o žiadny návrh, pretože toto sa dá považovať za rozšírenie programu. Môže sa dať hlasovať o tom, či to prijmeme alebo nie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Myslím si, že by bolo celkom prirodzené a obvyklé v Národnej rade, aby sme predmetné uznesenie dostali písomne. Keď už máme o ňom diskutovať, aby sme ho dostali písomne v konzistentnej podobe, a potom sa máme k čomu vyjadrovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák: Pán poslanec Matejka.

Poslanec A. Matejka:

Pamätám sa, už neviem, na ktorej schôdzi Národnej rady som dal návrh uznesenia Národnej rady, ktorý bol aj prijatý, kde som žiadal generálneho prokurátora, aby preveril pôvod peňazí na privatizáciu od samého začiatku až do súčasného dňa, teda vtedajšieho. V druhom bode som žiadal, aby preveril postup transformácie štátnych podnikov na akciové spoločnosti, a v tretom bode som žiadal, aby preveril alebo overil účasť ústavných a vládnych činiteľov v akciových spoločnostiach a dozorných radách. Ako ďaleko je toto uznesenie?

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Takže dovoľte mi, aby som veľmi krátko zhrnul postup tak ako bol prezentovaný vo faktických pripomienkach. Pri zaraďovaní do programu pán poslanec Ľupták žiadal pôvodne len časť referenda, ktorá hovorí o preukázateľnosti finančných prostriedkov použitých pri dražbách a privatizácii spätne od roku 1989. Na to ste sa pripravili, pretože to bolo do programu zahrnuté. Ústavnoprávny výbor o tom rokoval. Pán poslanec využil svoje právo poslanca a teraz navrhol ďalšiu časť. Tí, ktorí si myslia, že nebola v programe a nemali sa možnosť na ňu pripraviť, majú plné právo pri hlasovaní odmietnuť túto časť, pretože skutočne je nad rámec, ale budeme o tom hlasovať, či sa dá týmto spôsobom rozšíriť.

Kolegyne, kolegovia, z rozpravy som pochopil, že teraz budeme procedurálne hlasovať o tom, či pán poslanec Ľupták

môže rozšíriť uznesenie o ďalšiu časť a potom budeme pokračovať v rozprave k prvej časti.

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, dopoludnia sme prerušili schôdzu práve kvôli tomu, že ústavnoprávny výbor mal zaujať stanovisko k otázke, ako ju predniesol. To znamená, že v tomto zmysle by sme mali znovu rokovanie prerušiť, ak to prijmeme, a znovu ísť rokovať vo výbore.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán Cingel. Poslanec T. Cingel:

Pán predsedajúci, naozaj si nemyslím, že tu ide o rozšírenie programu ako hovorí pán kolega Mikloško. Ide tu len o spresnenie otázok do referenda. Je to jedna a tá istá vec a hlasovaním sa budeme môcť k tomu vyjadriť. Nakoniec, kolega Ľupták tieto dve veci rozdelil, tak niet tu o čom...

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán Matejka. Skončili ste, pán Cingel? Poslanec T. Cingel:

Áno. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Matejka.

Poslanec A. Matejka:

Otázky, ktoré som položil, súvisia práve s návrhom pána Ľuptáka a potreboval by som na ne odpoveď od generálneho prokurátora - plnenie uznesenia Národnej rady.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

V tom prípade, pán poslanec Matejka, by ste museli formulovať svoju predstavu ako procedurálny návrh. To znamená žiadať prerušenie prerokovávania tohto bodu, pozvať generálneho prokurátora, odpovedať na vaše otázky a potom pokračovať ďalej. Zatiaľ to chápem takto.

Poslanec A. Matejka:

Myslím si, že nie je to pravda, pretože obsahom referenda je jedna otázka, ktorú som dal, ktorá bola Národnou radou prijatá a bolo uložená generálnemu prokurátorovi.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Ako predsedajúci, aby nevznikli znovu problémy, dovolím si upozorniť pánov poslancov, že keď majú faktickú pripomienku a skončia, napriek tomu, že in svieti červené svetielko, aby už neviedli dialóg s predsedajúcim, musia sa znovu prihlásiť. To červené svetielko svieti dovtedy, kým nie je prepnuté na druhého. Faktické pripomienky nesmú zvádzať k dialógu, aby nedošlo k nedorozumeniu.

Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, chcela by som vyjadriť svoje počudovanie nad veľkým šumom v sále, pretože pri prijímaní

uznesení je bežná vec, že aj k uzneseniu je možné dávať pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. Domnievam sa, že aj v tomto prípade došlo k takej situácii, že skupina poslancov formulovala doplňovací návrh v podobe druhej otázky a predkladajúci, pán poslanec Ľupták to prečítal, takže nevidím tu žiadnu mimoriadnu situáciu. Pokiaľ sa chcú s ňou oboznámiť poslanci, alebo žiadali by stanovisko ústavnoprávneho výboru, je to možné vybaviť behom 10-15 minút.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Vzhľadom na to, že ďalšia otázka pána poslanca Ľuptáka má vecne iný charakter ako to, o čom doteraz rokoval ústavnoprávny výbor, je to závažná vec, pretože je v rozpore s programom terajšej aj predchádzajúcej vlády v otázke transformácie hospodárstva Slovenskej republiky. Preto sa domnievam, že minimálne privatizačný výbor by sa mal tým zaoberať, a možno aj národohospodársky výbor.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chcem odpovedať pánu poslancovi Matejkovi. To uznesenie existuje a je formulované približne tak, ako ste povedali, ale do dnešného dňa z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nedošla odpoveď na toto naše uznesenie. To je len konštatovanie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

požiadavka, aby sme druhú časť uznesenia prerokovávali osobitne ako osobitný program, vyplýva práve z vecnosti tej otázky. Sú tam formulované energetické podniky, sú tam formulované zbrojárske podniky, banky. Mám to, pán kolega, chápať tak, že budeme zoštátňovať to, čo je už doteraz sprivatizované? Otázka musí byt postavená veľmi jasne a vecne, o ktoré podniky by malo ísť, na ktoré by sa vzťahovalo päťročné privatizačné moratórium. Prosím, nechápte v tom sume žiadny iný dôvod, jedine to, že otázka v referende musí byť veľmi jasná, veľmi vecná, aby mohla byť aj realizovateľná.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcem sa spýtať, aká skupina poslancov sformulovala to, čo pán Ľupták prečítal. Pani poslankyňa Tóthová, vy ste hovorili o tom, že skupina poslancov sformulovala a pán Ľupták prečítal ďalší návrh na vydanie ďalšieho uznesenia. Tak to

treba chápať, lebo sú to dve vecne odlišné veci, že to sformulovala skupina poslancov. Bol by som rád, aby sme si jednoducho otvorili karty a hrali otvorenú hru, pretože, ak je to teda ďalší návrh, potom prosím, aby sa hlasovalo o zaradení do programu, tak ako to naznačil pán predseda Gašparovič.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Hrnko, Poslanec A. Hrnko:

Navrhujem nasledovný procedurálny postup, pretože sú tu dve veľmi závažné otázky - jedna bola namietaná pánom Matejkom, druhá bola namietaná tým, že nebola zaradená do programu -, aby sme hlasovaním odložili prerokovanie tohto bodu do doby, kým generálny prokurátor nedá správu o uznesení Národnej rady, ktoré predložil pán Matejka, a aby o bode 2 predloženého návrhu rokovali hospodársky a privatizačný výbor. Tento procedurálny návrh dávam tak, aby sa o ňom hlasovalo.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo. Domnievam sa, že nemožno viazať bod programu schválený na rokovanie Národnej rady s plnením povinnosti iného subjektu, ktorý by prípadne ani svoju povinnosť do konca tohto volebného obdobia nemusel splniť. Sú to dve úplne rozličné veci, čiže to nemožno spájať. Myslím si, že nadväznosť predložených otázok, ktoré tu boli, je v tom, že má ísť o otázky do referenda. Referendum je spoločné a k tomu bude zrejmé jedno uznesenie. Predsa Národná rada

nebude v prípade pozitívneho vybavenia posielať pánu prezidentovi dve uznesenia.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Chcel som pánu poslancovi Plesníkovi povedať, že vo formulácii druhej otázky sa celkom jasne hovorí o strategických odboroch verejného sektoru, to znamená, že sa to nedotýka tých organizačných jednotiek, ktoré nie sú súčasťou verejného sektoru, ktoré sú v privátnom sektore.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Fogaš, ale pokiaľ k tomuto uzneseniu bude otvorená rozprava a v rozprave sa bude diskutovať, v každej rozprave je možné dať akýkoľvek pozmeňovací návrh, ktorý sa do tohto uznesenia môže zapracovať a rozhodneme len hlasovaním. Takže, v tomto nevidím problém.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Matejka. Poslanec A. Matejka:

Odpoviem pánu Hrnkovi. Považujem otázku v referende ako preventívnu záležitosť a otázku uznesenia Národnej rady vo

vzťahu k týmto otázkam ako represívnu. / Smiech v sále. / Áno, čo sa smejete? Prečo sa bojíte tejto otázky? Aby to generálny prokurátor preveril. A už to mal dávno preveriť. Môžete si byť istí, že sa ho nabudúce opýtam, budem žiadať, aby bol tu n odpovedal na uznesenie Národnej rady.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

Dovolím si vyjadriť počudovanie nad výkladom, že jednoducho možno dávať akýkoľvek pozmeňovací návrh k zaradenému bodu, pretože podľa tohto návrhu, ktorý tu naši kolegovia - právnici prezentovali, by sme teoreticky v zákone o vysokých školách mohli novelizovať Občiansky súdny poriadok. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Kolegyne a kolegovia, po sérii faktických pripomienok musím dať hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch, ktoré dal pán poslanec Hrnko. Prvý procedurálny návrh formuloval nasledovne: Žiada prerušiť prerokovávanie tohto bodu a odložiť ho až dovtedy, kým na výzvu generálny prokurátor nepodá správu o tom, ako plnil uznesenie, ktoré niekedy dávnejšie formuloval pán poslanec Matejka. Prosím, prezentujme sa. / Upozornenie z pléna, že s faktickou poznámkou sa hlási poslanec Ľupták. / Je to procedurálny návrh, pán poslanec Ľupták sa mohol vyjadriť v sérii faktických poznámok, ale o procedurálnom návrhu som nútený nechať hlasovať bez rozpravy. K uzneseniu budete môcť vyjadriť svoj názor, pán poslanec.

Ešte raz opakujem, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Hrnku, ktorý navrhuje tento bod dnes prerušiť a pokračovať v ňom až vtedy, keď generálny prokurátor podá správu ako plnil uznesenie, ktoré žiadal pán poslanec Matejka.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že tento bod musíme prerušiť a budeme v ňom pokračovať až vtedy, keď generálny prokurátor podá správu.

Zároveň z postu predsedajúceho si beriem za svoje, že v pondelok na operatívnej porade u predsedu budem žiadať rýchly termín na výzvu generálnemu prokurátorovi, aby svoju úlohu splnil tak, že by sme na nasledujúcom pléne mohli pokračovať.

Prosím, faktická pripomienka - pán poslanec Matejka. Poslanec A. Matejka:

Žiadal by som, aby pán generálny prokurátor bol prítomný na pléne v utorok a podal správu. To už mal urobiť veľmi dávno, ale nerobí sa na tom nič, viem o tom. Keby sa na tom robilo, potom by ste neboli proti tomu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Mám chápať váš návrh ako procedurálny, pretože takisto pán predseda sa vyjadril, že bude žiadať to isté z pozície predsedu?

Prosím, faktická poznámka - pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chcel som povedať, že nemusíme dať hlasovať o návrhu pána poslanca Matejka ako o procedurálnom návrhu. Urobím to ešte dnes listom, že ho pozvem na utorok na schôdzu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Matejka, sťahujete svoj procedurálny návrh?

Poslanec A. Matejka:

Áno. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Matejka sťahuje svoj procedurálny návrh.

Pán poslanec Ľupták, ďakujem za spoluprácu.

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať tridsiatym štvrtým bodom programu, ktorým je

Informácia o postupe prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím poslanca Milana Ftáčnika, aby podal informáciu. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené dámy a páni, vážení pán predsedajúci,

dovoľte mi podať krátku informáciu o postupe prerokúvania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady.

Históriu prípravy rokovacieho poriadku netreba veľmi podrobne rekapitulovať, tiahne sa vlastne celým volebným obdobím, ktoré sa zhruba o necelé tri mesiace skončí. Na začiatku bolo rozhodnutie vytvoriť skupinu poslancov, v ktorej budú zastúpení poslanci všetkých poslaneckých klubov, ktorí by sa podieľali na príprave nového rokovacieho poriadku vzhľadom na to, že Národná rada rokuje ešte podľa rokovacieho poriadku z roku 1989, ktorý bol následne dvakrát novelizovaný. Takáto skupina poslancov sa niekoľkokrát zišla, ale nepodarilo sa jej vytvoriť ucelený návrh rokovacieho poriadku a postupne sa táto skupinka rozpadla vzhľadom na to, že ide o ťažký a rozsiahly zákon. Začali sa stretávať ďalší poslanci, až situácia vyvrcholila tým, že sa našla trojica poslancov - pán Dr. Sečánsky, pán Dr. Brňák a ja - a pripravili sme návrh, ktorý v neoficiálnej verzii prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky v septembri 1993, prerokovala ho vláda Slovenskej republiky, legislatívna rada, a podali k tomuto návrhu svoje pripomienky.

Skupina poslancov, ktorých som menoval, pripravila konečný návrh zákona o rokovacom poriadku a predložila ho v novembri 1993 ako tlač 380 Národnej rade Slovenskej republiky. Tento návrh je teda oficiálne predložený už od novembra minulého roku. Následne predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaslal tento návrh vláde na zaujatie stanoviska, ako je to obvyklé pri poslaneckých návrhoch zákonov. Návrh sa dostal aj na pripomienkovanie do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, generálnemu prokurátorovi a na Ústavný súd. Vláda podľa rokovacieho poriadku zaujala stanovisko a zaslala ho Národnej rade Slovenskej republiky. Stanovisko zaujali, aj keď im to zo zákona nevyplýva, ale iniciatívne zaslali svoje stanovisko aj Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a generálny prokurátor. Všetky tieto stanoviská sú k dispozícii a boli doručené Národnej rade zhruba vo februári 1994. Odvtedy zákon o rokovacom poriadku takpovediac spočíva na stole. Je teda pripravený, je možné sa ním zaoberať, ale vzhľadom na to, že ide o zákon, ktorý má 120 paragrafov, nestalo sa to, že by predseda Národnej rady pridelil tento zákon výborom, pretože si pamätáme na udalosti a časovú náročnosť našich rokovaní od marca tohto roku, kedy sme riešili mnohé ďalšie naliehavé problémy.

Moja dnešná informácia má slúžiť na to, aby Národná rada istým spôsobom prejavila vôľu, či je ochotná sa týmto návrhom zaoberať na záver svojho volebného obdobia, to znamená na augustovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bude poslednou pracovnou schôdzou. Ak sa takáto vôľa v tomto pléne prejaví, je potrebné urobiť: potrebné kroky. Ak by sme sa teda rozhodli, že zaradíme tento návrh do programu budúcej schôdze a budeme sa ním zaoberať, je potrebné prideliť zákon všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa ním zaoberali a zaujali svojimi uzneseniami k tomuto návrhu stanovisko.

Myslím si, že by sme mali ďalej, ak sa toto stane, vytvoriť skupinu poslancov, ktorá bude pozostávať zo zástupcov všetkých poslaneckých klubov, pretože je to návrh zákona, ktorý si nijakým spôsobom nemonopolizuje trojica navrhovateľov, ktorá ho pripravila, ale mal by vyjadrovať názory a záujmy všetkých poslaneckých klubov. Na záverečné dopracovanie textu, ktorý by mohol byť východiskom, aby sme skrátili jeho prerokúvanie v pléne Národnej rady, kde nepochybne bude k tomuto zákonu množstvo pripomienok, by sa mohla zísť pred plénom táto skupina poslancov, kde budú zastúpené všetky poslanecké kluby, a vyčistiť jednotlivé pozmeňovacie návrhy, teda povedať, ktoré z nich sú nekontroverzné, ktoré si poslanci myslia, že je možné schváliť takpovediac an blok, a o tých, kde budeme mat rozličné názory, nech rozhodne Národná rada hlasovaním, to znamená normálnym prerokovaním na augustovej schôdzi Národnej rady. Toľko moja informácia.

Dovolím si navrhnúť nasledovné uznesenie Národnej rady k bodu 34 nášho programu:

Národná rada Slovenskej republiky

1. Berie na vedomie informáciu k tomuto bodu.

2. Súhlasí s tým, aby návrh zákona o rokovacom poriadku bol zaradený na augustovú schôdzu Národnej rady a pridelený do všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, resp. aj tam, pretože návrh sa týka aj pôsobnosti mandátového a imunitného výboru, teda do všetkých výborov. Opravujem znenie tohto uznesenia.

3. Žiada poslanecké kluby, aby dali návrh do spoločnej komisie poslancov, ktorej úlohou bude pred prerokovaním na augustovej schôdzi posúdiť pozmeňovacie návrhy, ktoré podala vláda a inštitúcie, ktoré som spomínal, prípadne odporučiť ďalší postup prerokúvania na augustovej schôdzi v súvislosti s podanými pozmeňovacími návrhmi. To sú tri body uznesenia, ktoré odporúčam prijať k tomuto bodu.

Ďakujem za vašu pozornosť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslancovi Ftáčnikovi a prosím ho, aby zaujal miesto, ktoré je určené pre spravodajcov výborov.

Prosím, má niekto k návrhu na uznesenie otázky?

/ Nikto. /

Kolegyne, kolegovia, keďže nikto nemá otázky k návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Ftáčnik, budeme o ňom hlasovať. Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály. Pán poslanec Ftáčnik formuloval návrh uznesenia. Prosím ho, aby návrh ešte raz prečítal.

Poslanec M. Ftáčnik:

Uznesenie bude pozostávať z troch častí. Národná rada berie na vedomie informáciu o postupe prerokúvania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o rokovacom poriadku. To je prvý bod uznesenia. Bod číslo 2 - Národná rada súhlasí s tým, aby návrh zákona o rokovacom poriadku, tlač 380, bol zaradený na program augustovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a pridelený všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Bod číslo 3 - Národná rada žiada poslanecké Kluby, aby navrhli svojho zástupcu do skupiny poslancov - resp. môžeme vytvoriť komisiu -, ktorá pripraví prerokúvanie návrhu zákona o rokovacom poriadku na augustovej schôdzi Národnej rady.

To sú tri body do uznesenia. Môžeme o každom bode hlasovať osobitne.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, prezentujme sa. Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, prípadne ktorí sú nie na svojich miestach, aby sa prišli prezentovať.

Je nás len 56, nie sme uznášaniaschopní.

Urobím ešte jeden pokus. Prosím všetky kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály. Prosím prezentujme sa, či sme uznášaniaschopní.

Je nás 67. Žiaľ, je to málo.

Kolegyne, kolegovia, po dohode vedenia parlamentu prerušujem našu schôdzu. Pokračovať budeme v utorok o 14. 00 hodine.

Dovidenia. Prijemný let.

Ôsmy deň rokovania

34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 12. júla 1994

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sa nachádzajú mimo priestorov rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 52 poslancov. Je nás málo na to, aby sme mohli začať hlasovať o uznesení, ktoré má byt prvým krokom po prerušení rokovania.

Ešte raz prosím všetkých, aby prišli do rokovacej sály, pretože o chvíľu sa budeme znovu prezentovať.

Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa. Prezentovalo sa 68 poslancov.

Požiadal ma pán poslanec Jakuš, že by v čase, ktorý máme do oficiálneho otvorenia rokovania, chcel urobiť krátku informáciu pre panie poslankyne a pánov poslancov. Prosím, pán poslanec, využite tento čas na informáciu.

Poslanec J. Jakuš:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážené predsedníctvo, členovia vlády,

minulý rok na jeseň sa uskutočnila v parlamente akcia darovania krvi. Viete, že toho času prebieha znova táto akcia "Človek človeku" v súvislosti s nedostatkom krvi, ako to

býva častým zvykom v letných mesiacoch. Obrátili sa na nás Transfúzna stanica Bratislava a Červený kríž, či by sme nemohli k tejto humánnej akcii prispieť i našou aktivitou.

Zajtra ráno o 9. 00 hodine bude pristavená odberová jednotka, ako sa to konalo minulý rok, v budove Národne] rady. Od 9. 00 hodiny ráno sa uskutoční odber krvi u tých, ktorí sa rozhodnú darovať krv. Darovať ju môžu poslanci a poslankyne, ktorí sa cítia zdravotne fit a ktorí si na to trúfnu. Pred odberom budú vyšetrení. Samozrejme, že táto výzva sa týka aj zamestnancov Národnej rady, novinárov i hostí, ktorí budú prítomní zajtra na rokovaní Národnej rady. Aby sme mali prehľad o tom, asi koľko ľudí sa odhodlá na darovanie krvi, na tento humánny čin, na prezentácii je pripravený papier, prosím, keby ste tam nahlásili svoje meno, že ste sa odhodlali darovať krv. Pre vašu informáciu - tí, ktorí sa odhodláte, vo večerných hodinách už by ste nemali požívať mastné jedlá, alkohol, striedmejšie sa stravovať. Zajtra ráno môžete piť tekutiny. Zajtra po odbere vám bude podané občerstvenie.

Verím, že sa čo najväčší počet poslancov zapojí do akcie. Prosím vás, aby ste sa prihlásili do 16. 00 hodiny, aby sme mohli zahlásiť na transfúznu stanicu, koľko setov si majú pripraviť, aby zajtra sa odber mohol uskutočniť.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Vypočuli sme si oznam. Myslím si, že je to spoločná vec, ktorá by nám všetkým prospela, aby sme si po chvíľach, ktoré sme tu prežili, nechali seknúť žilu a darovali krv. Je to starý ľudový zvyk. Pre tých, ktorí tu neboli, ešte v pred 16. 00 hodinou informáciu zopakujeme.

Kolegyne, kolegovia, prosím, zaujmite svoje miesta, znovu sa budeme prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

Je nás 71. Medzitým prišli ďalší poslanci, ktorí nestihli prezentáciu. Prosím pánov, ktorí diskutujú vonku, aby si sadli na svoje miesta. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 79 poslancov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní prerušenej 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Hlási sa pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení zákona zákona číslo 60/1994 Z. z. predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky po prerokovaní vo vláde na schválenie Národnej rade tieto dokumenty: návrh na použitie majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b/ tohto zákona, návrh rozpočtu fondu na príslušný rok, ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti fondu. Listom prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky boli minulý týždeň tieto dokumenty predložené predsedovi Národnej rady na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Nakoľko ide o dokumenty, ktoré bezprostredne súvisia s uzavretím činnosti Fondu národného majetku v predchádzajúcom roku, vymedzujú použitie majetku fondu v roku 1994 a zároveň súvisia s prerokovanými a prijatými pripomienkami v súvislosti

s úpravou zákona o štátnom rozpočte, odporúčam zaradiť na prerokovanie tieto dokumenty ako body 41 až 47 na tejto schôdzi a zároveň ich prideliť na vypracovanie stanoviska vecne príslušným výborom tak, aby tieto výbory zasadali zajtra a vo štvrtok ráno.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, je tu procedurálny návrh pána poslanca Plesníka. Navrhuje aby štyri materiály, ktoré podľa zákona predkladá do pléna Národnej rady Fond národného majetku, boli zaradené na naše rokovanie ako body 44, 45, 46, 47 s tým, že budú pridelené výborom, aby ich stihli prerokovať. Prosím, je to procedurálny návrh, o ktorom dám hlasovať bez rozpravy.

Faktická pripomienka - pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Pravdepodobne potom si odhlasujme, že budeme sedieť aj budúci týždeň, pretože veci treba robiť seriózne. Treba si to preštudovať, stretnúť sa vo výboroch, tu to prerokovať, nechať priestor na diskusiu. Mám vážne pochybnosti, či sa to zajtra a pozajtra stihne, keď sú zákony ako je stret záujmov a ďalšie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Plesníka.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Plesníka. Pán poslanec Plesník navrhol, aby sme zaradili štyri materiály, ktoré predkladá Fond národného majetku, ako body 44, 45, 46 a 47.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Plesníka sme neprijali.

Keďže je nás prítomných 91, konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná sa uznášať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, v piatok sme rokovanie prerušili pred hlasovaním o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o postupe prerokúvania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia máte rozdaný.

Prosím poslanca Milana Ftáčnika, aby návrh uviedol. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

krátky úvod k tomuto materiálu som urobil už v piatok, preto nebudem opakovať to, čo bolo povedané. Zopakujem len

to, že si myslím, že by sme mali prijať, takéto usnesenie aj preto, že v navrhovanom zákone resp. v návrhu zákona o rokovacom poriadku sa zásadným spôsobom mení najmä spôsob legislatívneho procesu, teda upúšťa sa od zásad, ktoré sa doteraz predkladali pred predložením paragrafového znenia a zavádzajú sa tzv. tri čítania, teda postupné prerokúvanie zákona na pléne Národnej rady resp. v jeho výboroch. To je zmena, ktorú by bolo najlepšie urobiť, na začiatku volebného obdobia, aby nová Národná rada, ktorá bude zvolená v parlamentných voľbách v septembri a októbri, mala možnosť po novom si prispôsobiť, vzťahy s vládou Slovenskej republiky, s prezidentom, resp. pri prerokúvaní jednotlivých zákonov. Preto vám odporúčam, aby ste podporili tento návrh uznesenia a navrhujem tak, ako som to urobil v piatok, aby sme o ňom hlasovali po častiach, teda o časti A samostatne a o častiach B a C, keďže spolu vecne súvisia, tiež samostatne.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslancovi Ftáčnikovi. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Pána poslanca prosím, aby zaujal miesto, ktoré je určené pre spoločných spravodajcov.

Keďže neevidujem žiadne faktické pripomienky, budeme hlasovať o uznesení, ktoré máte rozdané, ktoré krátko uviedol pán poslanec Ftáčnik.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Pán poslanec Ftáčnik navrhol hlasovanie po častiach, takže teraz hlasujeme o časti A. Časť A konštatuje, že berieme na vedomie informáciu. Akceptoval som návrh pána poslanca, že hlasujeme po častiach. Hlasujeme o časti A, ktorá konštatuje, že berieme na vedomie informáciu o rokovacom poriadku.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Zn návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovalo 5 poslancov.

Konštatujem, že časť A návrhu na uznesenie sme prijali.

Kolegyne, kolegovia, budeme teraz naraz hlasovať o časti B a C.

S faktickou poznámkou sa hlási pán Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

chcem sa spýtať, či by sme sa neuspokojili len s bodmi A a C, pretože zaradenie tlače, ktorá je označená pod 380, na program schôdze nie je možné, a vlastne úprava, ktorá sa urobí, a rozhodnutie o zaradení na program sa môže urobiť bez toho, aby sa Národná rada na tom uzniesla. Poslanci majú súhlasiť s tým, že bude zaradený zákon na rokovanie schôdze bez toho, aby ho mali. Súhlasím s vecnými argumentmi, ktoré povedal pán poslanec Ftáčnik, že by bolo dobré, aby sme upravili pomery pre budúcnosť ale zdá sa mi, že bod B je tam zbytočný, pretože je v právomoci predsedu Národnej rady rozhodnúc o zaradení na program. Rozhoduje o tom politické grémium. Okrem toho by sme zákon mali mať v tej podobe, v ktorej o ňom budeme rokovať. Takže navrhujem, aby sme zvážili, či by sme len nezobrali na vedomie a neustanovili tú komisiu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. O slovo sa hlási pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik:

Chcel by som len pripomenúť: váženým kolegom a kolegyniam, že návrh zákona dostali ako tlač 380 v novembri 1993, kedy ho skupina poslancov - pán doktor Sečánsky, pán doktor Brňák a ja - predložila Národnej rade ako oficiálny legislatívny návrh, teda od toho času bolo možné sa s ním oboznámiť. Tento návrh bol pridelený výborom, ale bez určenia termínu. Národná rada sa vlastne vyjadrí, či je tu istá vôľa, aby na augustovej schôdzi sme sa týmto návrhom zaoberali. Ak nie, je zbytočné sa venovať, všetkým pripomienkam, pripravovať: prerokovanie, a potom skončíme na tom, že zákon, ktorý má 120 paragrafov, nezaradíme na program. To by asi nebola celkom dobrá cesta, pretože sme mohli svoju energiu venovať, iným zákonom, ktorých bude na augustovej schôdzi dosť. Preto si myslím, že možno sa predbežne vyjadriť aj v časti B, či si myslíme, že je zrelé, aby sme zákon o rokovacom poriadku prerokovali na augustovej schôdzi Národne] rady. Slovenské] republiky.

Ďakujem. Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem pekne. Skôr ako dám znovu slovo pánu Fogašovi, jeho pripomienku som si preložil tak, že nenechám hlasovať, an blok o častiach B a C, ale budeme o nich hlasovať, jednotlivo a poslanci budú mat možnosť vyjadriť, sa ku každej časti.

Prosím, pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

P. in predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

predkladateľ vlastne teraz povedal dôvody, alebo zopakoval dôvody, ktoré som povedal v súvislosti s písmenom B. Nemôže byt zbytočné dopracovať návrh do podoby, v ktorej by sme už vedeli rozhodnúť o jeho zaradení. Myslím si, že to je práve úloha tej komisie, ktorá má byť ustanovená a ktorá urobí aj nejakú politickú dohodu. Už sa, preboha, naučme robiť tak, že najskôr sa urobia politické rozhovory, potom na základe nich je nejaká dohoda, potom sa z toho urobí zákon. Teraz zase chceme, aby bol zákon na stole a potom sa hľadal ten, kto bude zaň hlasovať. K tlači číslo 380, tak ako je predložená, je veľmi veľa pripomienok. Pán poslanec, vy to veľmi dobre viete. Bolo by dobré ich zapracovať, a potom rozhodnúť o zaradení na program. Mne ide len o to, aby sme presne vedeli, čo zaradujeme na program. Tlač 380 si poslanci mohli prečítať, ale všetky zosumarizované pripomienky zatiaľ nie.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem pekne. Keďže nie sú ďalšie faktické pripomienky, kolegyne, kolegovia, budeme samostatne hlasovať o časti B, pretože pán poslanec Ftáčnik jej obsah vysvetlil inak, a samostatne o časti C. Takže prosím, budeme hlasovať o časti B, ktorej písomný návrh máte pred sebou.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o časti B návrhu uznesenia k informácii o postupe prerokúvania rokovacieho poriadku. V časti A sme zobrali informáciu na vedomie. V časti B sa hovorí, že súhlasíme s tým, aby zákon bol zaradený na budúce plénum.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

Konštatujem, že návrh na uznesenie k časti B sme neprijali.

Budeme ďalej hlasovať, o časti C, v ktorej sa žiadajú poslanecké kluby, aby navrhli svojich zástupcov do komisie.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že uznesenie v časti C sme prijali.

Konštatujem, že uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako bolo predložené, v časti A a v časti C sme schválili.

Pán poslanec Figeľ - faktická pripomienka. Poslanec J. Figeľ:

Pán predsedajúci, mám faktickú pripomienku v tom zmysle, že uznesenie C sa v podstate dotýka augustovej schôdze

tým, že skupina to má pripraviť na augustovú schôdzu. Týra je v rozpore s tým, že sme neprijali bod B. Ak to má mať zmysel, posledná časť tam nemá byť. Prepáčte, chcem dodať, asi to, že vo svete sa tieto tažké a komplikované procedurálne veci riešia tak, že odchádzajúce parlamenty väčšinou prijímajú pre nastávajúce, pre prichádzajúce parlamenty, veci limitujúce napríklad platové náležitosti alebo konflikt záujmov, kým nový parlament si vytvára priestor pre svoju prácu napríklad v tom zmysle, že prijíma úpravy rokovacieho poriadku. Preto sa mi zdá, že naozaj by malo zmysel, aby to robil nový parlament. Tento je, zdá sa, na konci so svojimi silami a tak trošku aj ochotou niektorých. Znovu opakujem, uznesenie v bode C je logicky nesprávne, pretože sa vracia k bodu D, ktorý sme odmietli.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem pekne, pán Figeľ. Uznesenie sme odhlasovali, meniť ho už nemôžeme. Pozmeňovacie návrhy neboli podané. Okrem toho, ja v tom nevidím kontradikciu, pretože materiály budú pripravené na augustovú schôdzu, ale potom hlasovaním pri programe vyjadríme svoju vôľu, či tento bod zaradíme alebo nezaradime.

Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, v podstate ste vyjadrili v závere to, čo SOB chcel povedať. Práve naopak, uznesenie v časti C nás vnútorne zväzuje vytvoriť nejakú skupinu poslancov, ktorá bude pracovať, a ak bude hotová, na augustovej schôdzi môžeme bez problémov návrh zákona prerokovať. Ak návrh nebude hotový, môžeme jednoducho prijať rozhodnutie, že na schôdzi sa nič neprerokuje. Myslím, že je logické, keď sa Národná rada uznesie, že žiada kluby poslancov, aby menovali svojich

zástupcov, ktorí majú do určitého termínu pripraviť návrh zákona na schôdzu. To je logické, pán kolega.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem. Pokračujeme v rokovaní o návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že súčasne s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky sa bude konali referendum o preukázateľnosť finančných prostriedkov použitých pri dražbách a privatizácii spätne od roku 1989, ktorý podal poslanec Ján Ľupták. Prosím poslanca Jána Ľuptáka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Národná rada sa 8. júla uzniesla o prerušení tohto bodu programu do podania správy generálnym prokurátorom Slovenskej republiky o plnení časti B bodu 2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1994 číslo 401. Pre vašu informáciu pripomínam, že v tejto častí uznesenia Národná rada požiadala generálneho prokurátora Slovenskej republiky preveriť

1. pôvod peňazí použitých na privatizáciu v prvej a v druhej vlne,

2. v obchodnom registri účasť vládnych a ústavných činiteľov v spoločnostiach s ručením obmedzeným a v akciových

spoločnostiach,

3. postup transformácie štátnych podnikov na akciové spoločnosti a zaobchádzanie s majetkom štátnych podnikov pred transformáciou.

Prosím generálneho prokurátora Slovenskej republiky pána Vojtecha Bachu, aby podal správu o plnení tejto časti uznesenia.

Generálny prokurátor SR V. Bacho:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dámy a páni,

uznesením číslo 401 prijatým 18. februára 1994 na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste ma požiadali o preskúmanie zákonnosti u určených prevodov majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, o preverenie pôvodu peňazí použitých na privatizáciu, o preverenie prípadov účasti vládnych a ústredných činiteľov v obchodných spoločnostiach a o preverenie postupu transformácie štátnych podnikov na akciové spoločnosti. Som si plne vedomý svojích zákonných povinností voči Národnej rade Slovenskej republiky. Potreba zabezpečiť, aby orgány prokuratúry aj pri plnení uznesení Národnej rady postupovali v súlade so zákonom, ma viedla k tomu, že listom z 9. marca 1994 adresovanom pánu predsedovi Národnej rady som zaujal stanovisko k jej uzneseniu. V úplnej zhode s týmto stanoviskom považujem za potrebné uviesť:

Orgány prokuratúry sú orgánmi štátu a ako také môžu v zmysle ústavy konať, iba spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. V časti B bod 2 písmeno a/ uznesenia číslo 401 sa žiada, aby som preveril pôvod peňazí použitých na privatizáciu. Žiadny všeobecne závažný právny predpis doposiaľ neupravuje zisťovanie pôvodu peňazí použitých na privatizáciu a právne nie je ustanovená ani povinnosť, fyzických a právnických osôb preukazovať pôvod peňazí, ktoré použili na privatizáciu. Okrem prostriedkov v trestnom konaní nemajú orgány prokuratúry zákonné oprávnenie na zisťovanie pôvodu peňazí. Konať, voči všetkým fyzickým a právnickým osobám, ktoré sa zúčastnili na privatizácii, a žiadať od nich preukázanie pôvodu peňazí použitých na tento účel nemá teda zákonný podklad. Orgány prokuratúry nemôžu za súčasného právneho stavu uskutočniť

žiadne plošné preverenie pôvodu peňazí bez toho, že by svojím postupom neporušili zákon.

V časti B bodu 2b uznesenia sa žiada, aby sme preverili účasť vládnych a ústavných činiteľov v obchodných spoločnostiach. Ochrana verejného záujmu je právne upravená zákonom Slovenskej národnej rady číslo 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu. Tento zákon síce ukladá poslancom Národnej rady a členom vlády povinnosť písomne oznámiť vykonávanie podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, ako aj členstvo v riadiacich alebo kontrolných orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť, avšak takúto činnosť resp. členstvo vo všeobecnosti nezakazuje. Posúdenie súladu takejto činnosti so zákonnou povinnosťou poslanca a člena vlády zdržať sa všetkého, čo by mohlo viest k rozporu verejného záujmu s osobnými záujmami, je podľa citovaného zákona výlučne v pôsobnosti Národnej rady a zákon nedáva orgánom prokuratúry v tejto oblasti žiadnu pôsobnosť. Za takéhoto právneho stavu by prokuratúrou vykonávané preverovanie účasti vládnych a ústavných činiteľov v obchodných spoločnostiach znamenalo zhromažďovanie takých informácií, ktoré nie sú určené pre výkon prokurátorskej činnosti. Som teda toho názoru, že zhromažďovaním takýchto informácií by orgány prokuratúry prekročili rámec svojej pôsobnosti, ktoré im dáva zákon.

V časti B bodu l písm. b/ a c/ uznesenia sa žiada, aby som v určených veciach preskúmal zákonnosť postupu rozhodnutí vlády Slovenskej republiky o prevode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby. Orgány prokuratúry nemajú zákonné oprávnenie preskúmavať postup, ani rozhodnutia, resp. uznesenia vlády. Vo veciach určených uznesením číslo 401 Generálna prokuratúra preskúmava výlučne zákonnosť samotných prevodov majetku vo vlastníctve štátu, pokiaľ sa tieto na základe rozhodnutí vlády už uskutočnili právne účinným spôsobom.

So základnými tézami tohto stanoviska boli okrem predsedu Národnej rady oboznámení 3. marca 1994 aj členovia výboru pre privatizáciu pracovníkmi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a to pánom Krupom a pánom Spitzerom, ktorí E. a zúčastnili tohto zasadnutia.

Správu o plnení uznesenia číslo 401 v časti B bod l písm. a/, b/, c/ a bod 2 písm. c/ mienim predložiť Národnej rade do 15. augusta, teda do najbližšej schôdze parlamentu. Ide o obsiahlu a náročnú prácu vyžadujúcu si rozsiahly časový priestor. V súčasnosti orgány prokuratúry preskúmavaju celkom 200 prípadov prevodu majetku štátu, ktoré sa uskutočnili na základe výnimky povolenej vládou Slovenskej republiky. Súčasne pre potrebu plnenia uznesenia číslo 401 vykonali orgány prokuratúry v 228 štátnych podnikoch previerky, ktoré boli zamerané na zákonnosť prevodov majetku uskutočnených podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 273 z roku 1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s plnením uznesenia číslo 401 orgány prokuratúry taktiež u viac ako 100 právnických osôb zúčastnených na privatizačnom procese v súčasnosti preskúmavajú aj zákonnosť ich zápisu do Obchodného registra.

Dámy a páni,

chcel som, aby stanovisko, ktoré som zaslal pánu predsedovi Národnej rady k uzneseniu číslo 401, bolo pochopené výlučne ako výraz nášho úsilia o zachovanie stavu, keď orgány prokuratúry konajú iba spôsobom, ktorý im zákon povoľuje. V súvislosti s prerokovaním návrhu poslanca pána Jána Ľuptáka na prijatie uznesenia Národnej rady o vyhlásení referenda o preukazovaní finančných prostriedkov použitých pri dražbách a privatizácii ma predseda Národnej rady požiadal listom z 8. júla, ktorý mi bol doručený 11. júla, o podanie

správy dnes, teda v utorok 12. júla, o plnení časti B bodu 2 uznesenia číslo 401 z 18. februára 1994, t. j. práve tej jeho časti, ku ktorej som mu považoval za potrebné uviesť svoje stanovisko a zdôrazniť, že som si vedomý svojich povinností voči Národnej rade, rovnako však dbám a] na svoju zodpovednosť za zákonnosť postupu orgánov prokuratúry, ktoré môžu konať len spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Dámy a páni,

chcem preto opätovne zdôrazniť, že orgány prokuratúry nemajú za súčasného právneho stavu dostatok zákonných oprávnení na zisťovanie pôvodu peňazí použitých na privatizáciu, okrem prípadov, kedy došlo k začatiu trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku, kedy prokurátor a po jeho predchádzajúcom súhlase vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán môžu podľa ustanovenia § 8 ods. 2 Trestného poriadku žiadať údaje, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu generálnemu prokurátorovi. Pokračujeme v prerušenej rozprave, prípadne v otázkach na generálneho prokurátora.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Ďakujem, pán predsedajúci. Mám len jednu procedurálnu otázku na vás, pán predsedajúci. Chcem sa opýtať, na základe akého titulu sedí pán Ľupták na mieste spravodajcu. Podľa môjho názoru on je navrhovateľom, nie spoločným spravodajcom, jeho miesto by nemalo byt tam. Tam by mal byť spoločný

spravodajca ústavnoprávneho výboru, ktorý tento problém prerokovával.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne, pán poslanec. Moja odpoveď bude veľmi stručná. Na základe podkladov, ktoré sú pripravené kanceláriou, na základe rokovacieho poriadku som vyzval pána Jána Ľuptáka ako spoločného spravodajcu. Pokiaľ by vám takéto vysvetlenie nestačilo a budete ho spochybňovať., som nútený vyhlásiť krátku prestávku a zvolať k tomu poradu s pracovníkmi kancelárie. Osobne som to interpretoval tak, že ako navrhovateľ uznesenia, ktoré pán Ľupták zároveň žiadal v rozprave aj doplniť, sedí a eviduje pripomienky spôsobom, ktorý je obvyklý pre spoločného spravodajcu. Osobne v tom nevidím zatiaľ rozpor. Stačí také vysvetlenie, pán poslanec Hrnko?

Poslanec A. Hrnko:

Áno. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Stačí. Ďakujem pekne.

Kolegyne, kolegovia, pri prerušení schôdze bola písomná prihláška do diskusie pána poslanca Mikloška. Chcem sa opýtať, či platí jeho písomná prihláška.

Poslanec F. Mikloško: Platí.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško, máte slovo. Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

chcem sa vyjadriť k navrhovanému uzneseniu, ktoré predniesol pán poslanec Ľupták a ktoré bolo tak spontánne podporené ako vo výbore, tak v pléne, poslancami najmä z HZDS.

Pripomínam z historie, zo diskusia o tejto otázke začala hneď, keď začala privatizácia. Bolo to po novembri 1909. Táto diskusia bola konzultovaná so všetkými okolitými štátmi, kde takisto začala privatizácia, najmä s Poľskom, Maďarskom a Čechmi. Nediskutovali sme, samozrejme, s Rumunskom, Bulharskom a inými krajinami, kde do dnešného dňa nezačala privatizácia.

Dôvody, pre ktoré sa odmietol vtedy názor, že treba kontrolovať, peniaze boli asi tie, že

1. ak by sme takto chceli začať privatizáciu, tak sa nikdy nespustí,

2. takto prijaté uznesenia alebo zákon sa aj tak dá obchádzať, dá sa nájsť dosť spôsobov, ako ho obísť,

3. konkurencia bude tá, ktorá nakoniec vyčistí trhový priestor tak, aby zostali tie subjekty, ktoré budú schopné a ktoré budú zamestnávať našich ľudí a prinášať im zisky.

Ešte chcem podotknúť, že v tom čase, keď táto diskusia prebiehala a keď bola akceptovaná, bol predsedom vlády Viadimír Mečiar a ministrom privatizácie môj priateľ Augustín Marián Húska. Pred voľbami 1992 HZDS malo vo volebnom programe tento bod, že bude kontrolovať peniaze na privatizáciu. HZDS malo 21 mesiacov času na to, aby to uskutočnilo. Mali všetky posty vo vláde a mali k dispozícii dosť hlasov v parlamente. Nič také sa nestalo. Teraz poslanec Ľupták žiada preverili peniaze spolu s retroaktivitou ž roku 1989, a pokiaľ som mal možnosť sledovať, aj vo výboroch aj tu, HZDS to všetko vrelo podporilo, vrátane retroaktivity. Pýtam sa:

1. Sme si vedomí, aký signál dáme takouto retroaktivitou západným a iným podnikateľom, ak prijmeme túto retroaktivitu? Ak dovolíte, je to jasný signál o novom znárodnení. A ubezpečujem vás, že viac sem nikto nepríde investovať - a bude mať pravdu.

2. Uvedomujeme si, koľko ľudí príde o prácu, ak zastavíme takýmto spôsobom privatizáciu? Koľko ľudí dnes pracuje v Tesle Piešťany, ktorý je štátny podnik? Koľko ľudí dnes pracuje v Partizánskom, ktorý je štátny podnik? A vieme veľmi dobre, ako tieto podniky budú vyzerať v budúcnosti.

3. Pýtam sa, prečo retroaktivitu od roku 1989 a prečo nie od roku 1948 a na všetko? Na bicykle, na motorky, na všetko. Zo strany pána Ľuptaká a HZDS je to čisté predvolebná demagógia a taktika. Ja vám ju neberiem, ale nie je to nič iné. Čo bránilo poslancovi Ľuptákovi, aby dal návrh takéhoto zákona. Mal na to dva roky. Akosi si na to nespomenul. Čo sa týka HZDS, už som povedal. Teda, aby som to zhrnul, KDH sa nedá tlačiť takýmito postupmi. Pán poslanec Ľupták a páni poslanci HZDS, mali ste dosť času splniť svoje sľuby, ktoré ste dali občanom tejto krajiny:

Ďakujem. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Má ešte niekto záujem vystúpiť, v rozprave, prípadne formulovať otázku na predkladateľa?

Hlási sa pán docent Fogaš. Medzitým s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ľupták. Prosím, pán poslanec Fogaš chvíľku počkajte. Prosím, pán poslanec Ľupták Ivan.

Poslanec I. Ľupták:

Ak dovolíte, pánu poslancovi Mikloškovi len toľko, že každý máme zrejme iný názor na predvolebné aktivity a na znárodňovanie. My sme o znárodňovaní hovorili od marca, keď táto vláda začala znárodňovať už sprivatizované fabriky a znárodňuje ich ďalej. Tu by sme si mohli rozdebatovať v osobitnej rozprave otázku znárodňovania, ktovie k čomu by sme prišli. Samozrejme, voľby sa blížia, každý má na znárodňovanie iný pohľad.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Fogaš, máte slovo. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

v rozprave by som chcel informovať, že ústavnoprávny výbor sa zišiel na vašu žiadosť a prerokoval návrh na prijatie uznesenia, ktorým Národná rada má schváliť návrh poslanca Národnej rady slovenskej republiky Jána Ľuptáka na prijatie uznesenia o vyhlásení referenda s otázkou, ktorá tu bola predložená. Musím konštatovať, že v rozprave vystúpili siedmi poslanci ústavnoprávneho výboru s tým, že všeobecne sa súhlasilo s vypustením časti, ktorá by mohla zaviesť retroaktivitu s tou otázkou, že by malo ísť o zákon, ktorý túto otázku upraví, ale nakoniec ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože zaň nehlasovala požadovaná väčšina poslancov.

Pán poslanec Mikloško, zopakujem, čo som povedal, a to je pravda. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože za návrh nehlasovala náležitá väčšina poslancov. Môžem povedať čísla. Pri hlasovaní o stanovisku za hlasovalo 7, proti 2, hlasovania sa zdržal 1. Čiže, nebola tam náležitá väčšina poslancov, ktorí by podporili platné uznesenie ústavnoprávneho výboru.

Bez toho, aby som diskutoval k samotnému rokovaniu ústavnoprávneho výboru, rád by som predložiť, dva pozmeňovacie návrhy k návrhu uznesenia pána poslanca Ľuptáka. Jeden návrh súvisí s tým, že článok 95 Ústavy Slovenskej republiky stanovuje lehotu, v ktorej má prezident Slovenskej republiky vyhlásiť uznesenie a ďalšie ustanovenie stanovuje aj lehotu, dokedy sa má referendum vykonať. Domnievam sa teda, že uznesením Národnej rady ten deň striktne stanoviť nemôžeme, a preto v súlade s článkom 95 Ústavy Slovenskej republiky chcem predložiť návrh na takúto úpravu uznesenia v tej časti, ktorá sa začína slovom "predkladá", teda písmena B.

Môj pozmeňovací návrh by menil vetu takto: "Predkladá prezidentovi Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda, predmetom ktorého bude táto otázka" - teda vypustil by sa tam 30. september a 1. október s tým, že navrhuješ, aby sme túto časť dali do odporúčajúcej časti, teda do písmena C, kde by sme odporučili prezidentovi Slovenskej republiky, aby sa referendum

vyhlásilo tak, aby sa mohlo konať v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994. Súčasne odporúčam, aby sa otázka upravila nasledovne: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?" Slovo "boli" vyjadruje aj väzbu na minulosti, jednoducho tam, kde by sa preukázalo konanie v rozpore so zákonom. Už pán generálny prokurátor vysvetlil, že by bolo oprávnenie konať. Tam, kde nie je rozpor so zákonom, ani Generálna prokuratúra nemôže preskúmavať v súčasnom období za daného platného stavu právne pomery za minulosť.

Teda odporúčam, aby sme hlasovaním rozhodli", či upravíme uznesenie v tom zmysle ako som to predniesol, a pridáme písmeno C, v ktorom bude "Odporúča prezidentovi Slovenskej republiky vyhlásiť referendum tak, aby sa konalo v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 1994. "

To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Som trocha dlžný odpoveď priateľovi Mikloškovi. Niektoré z tých argumentov sa mi zdajú byt nie celkom vecné. Uvádzate tam, že aj preto ste boli proti tomu, aby sa zisťoval pôvod peňazí, lebo zákon sa bude aj tak obchádzať, ak by bol prijatý. Keby to bolo naozaj logickým dôvodom, z tých dôvodov by sme nemali prijať ani jeden zákon, veď aj tak sa obchádza. To je prvá záležitosť.

Druhá záležitosť - pokiaľ ide o väčšinu, prosím vás HZDS v tomto parlamente za dané volebné obdobie nikdy nemalo

väčšinu. Vždy bolo pod hranicou polovice, a teda nemohlo samo postupovať, muselo hľadať pre túto oblasť koalíciu. To je druhá záležitosť..

Tretia - rád by som povedal, že ešte vtedy ako minister pre privatizáciu som rokoval s odborníkmi zo Švajčiarska a z Interpolu, ktorí nám boli radcami v oblasti sledovania možných špinavých peňazí. Povedali: podľa našich skúseností sa dá odhaliť najviac 10 až 30 % z týchto tokov, ale aj tak vám ich odporúčame zisťovať, lebo aj my sme to uzákonili a robíme to už aj z preventívnych dôvodov. Takže, takto sa treba na to pozerať. Nebola nijaká možnosť, aby sme mohli sami presadiť zákon, ktorý bol spomínaný.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Skutočne by som prosil všetkých kolegov poslancov, aby pred hlasovaním zvážili reálnosť prijatia takéhoto uznesenia o vyhlásení referenda. Totiž, posúvajme tieto veci trošku ďalej, čo môže nastať. Občan v referende sa rozhodne, že chce, aby parlament takýto zákon schválil. Referendum prebehne, bude platné, a pán poslanec Ľupták, alebo žiadny iný poslanec, alebo vláda, ktorí jediní majú zákonodarnú iniciatívu, takýto návrh zákona do parlamentu nepredložia. Aký je účinok konania takéhoto referenda? Dávam otázku predkladateľovi pánu Ľuptákovi, aby mi na ňu odpovedal konkrétne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Aj ja ďakujem. Prosím, pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:

V podstate doplňujem: Prebehne referendum, povedzme, že niekto vynájde aj takýto zákon, a výsledkom tej obrovskej práce bude jediná veta "z banky", pretože podľa takto formulovaného referenda sa ďalej neskúma, len to, skade mal peniaze. Viem, že všetci, ktorí privatizovali, mali peniaze z banky. Ale akým spôsobom sa do banky tieto peniaze dostali, už tento zákon skúmať nebude. Takže, veľa práce bude vykonané na takúto primitívnu odpoveď.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Dovolil by som si jednu poznámku na margo vystúpenia pána podpredsedu Húsku. To neznamená, keď HZDS malo menšinu v tomto parlamente, že nemohlo iniciovať rozumný zákon, ktorý by väčšina tohto parlamentu prijala. Myslím, že v tom spor nie je. A druhá vec - chcel by som sa opýtať pána predkladateľa, či si uvedomuje všetky dôsledky, ktoré môžu mať referenda podobného charakteru. Samozrejme, som za to, aby sa skúmala zákonnosť, všetkého, čo sa v tomto štáte robí, ale skutočnosť je trošku iná. Do referenda sú ešte tri mesiace, po referende, kým parlament bude schopný prijať tento zákon, prejdú ďalšie dva - tri mesiace, to znamená účinnosť tak o pol roka. Môžeme vyvolať silný odliv kapitálu zo slovenskej republiky. Ale či si pán Ľupták, ktorý sa vydáva za zástancu robotníkov, uvedomuje, že môže potom nastať situáčia, že nezamestnaných nebude 13 %, ale ich bude 25 %. Uvedomuje si to!

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Nebudem nadväzovať na predrečníka, nepôjdem do ekonomiky, to nie je moja doména, ale chcela by som vyjadriť podivenie nad stanoviskom pána poslanca Hrušovského, ktorý hovorí, aký to bude záväzok pre parlament alebo vládu. Vážení, myslím si, že výsledok referenda, čo je výsledok vôbec prevažnej väčšiny občanov, musí byt záväzok pre vládu, aj pre parlament. Naviac, je veľmi podivné, ako sa dnes bránime referendu. Doslova je strach z referenda. Vážení, to je najdemokratickejší spôsob realizácie vôle väčšiny, to je jeden základný prvok demokracie. Obavy z referenda boli v čase z normalizácie. Prosím vás pekne, nemajme takéto postoje k referendu.

Ďakujem vám za pozornosti. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pani poslankyňa Tóthová tu hovorila o záväzkoch. Ak dovolíte, pripomeniem vám váš záväzok desatora volebného programu. Musím si dať na to aj okuliare. Ako bod 3 vo vašom volebnom programe bolo zaviesť zákonnú povinnosť preukazovania

pôvodu peňazí najmä pri privatizácii. Mám pocit, že ste tento záväzok voči občanom nesplnili. Hovoríte, že sa bojíme referenda. Ako bod 1 máte tam vyhlásiť referendum o suverenite a novom usporiadaní vzťahov s Českou republikou. Kto sa bojí referenda, pani poslankyňa? Ako ste to splnili? Veď to bol váš volebný program. / Potlesk. /

A ďalej, pán podpredseda Húska, neviem, či si to dobre uvedomuješ, ale pri retroaktivite budú dvaja ľudia zodpovední za všetky problémy. Jeden z nich si ty a druhý z nich je bývalý predseda vlády Mečiar. Vaše podpisy sú na všetkých privatizačných projektoch. Nie na všetkých, kým sme vás odvolali.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Ďakujem. Chcel by som zaujať stanovisko k tomu, čo hovoril Kolega Hrnko. Myslím si, že preukázanie pôvodu peňazí je záujem celej našej spoločnosti a nás všetkých. Predsa tu nebude niekto hovoriť, že odliv zahraničného kapitálu bude znamenať to, keď sa do tejto veci zavedie poriadok. To môže znamenať len odliv takého zahraničného kapitálu, ktorý pre nás je absolútne neprijateľný, pretože to môže byť len prepieranie špinavých peňazí alebo nejakej narkomafie. Akonáhle sa tu etabluje takýto kapitál, tak Pán Boh pomáhaj našej ekonomike.

Pán kolega Mikloško, keby sme retroaktívne skúmali, čo ste narobili za vášho predsedovania v Národnej rade, dalo by sa o tom veľa povedať, aj to, čo ste všetko nesplnili. Teraz by som neodvádzal pozornosť od problematiky, ktorá tu je. Aj vy, aj kolega Hrnko hovorili, vraciam sa k tej istej téme,

že by tu išlo o odliv zahraničného kapitálu. Vážení, sprehľadnením tu nedôjde k odtoku žiadneho zahraničného kapitálu, len špinavých narkopeňazí. To je všetko.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Nebudem sa miešať pani Tóthovej do práva, lebo už som zistil ako sa paragrafy dajú vykrúcať, ale troška z histórie by som jej pripomenul, keď už to referendum tak chváli, že na základe referenda bol v Nemecku zrušený úrad prezidenta a zavedený úrad vodcu, na základe referenda sa v Nemecku zrušil parlament, na základe referenda bol uskutočnený anšlus Rakúska, na základe referenda sa uskutočnilo odtrhnutie sudetekého územia. Takže, tento inštitút, ktorý je skutočne výrazom demokracie, zároveň pri určitých politických okolnostiach možno výrazne zneužiť na protidemokratické sily. Takže, nech sa pani právnička Tóthová trošku pozrie aj do histórie.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Šebo. Poslanec J. Šebo:

Ak dovolíte, krátko by som zareagoval na prvé vystúpenie para poslanca Hrnku. Tak ako sa vyjadril, dá sa chápať, Že tým, že by sa preukázal pôvod peňazí, by všetok zahraničný kapitál odtiaľto odišiel, alebo, že by sem neprišiel. Chce tým povedať, že zahraničný kapitál, ktorý som prišiel, prišiel ako čierne peniaze alebo špinavé peniaze? Alebo, čo tým vlastne myslel? Presne tak to vyzerá z vášho vyjadrenia.

Aj to druhé vaše vystúpeme, nehnevajte sa, prosím vás, ale priamu demokraciu, referendum, kladiete neviem Kde, na akú úroveň.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem aj ja. Prosím, kolegyne, kolegovia, neveďte dialóg, každý má pred sebou tlačidlo a v poradí dostane slovo. Prosím, aby ste v pléne nediskutovali.

Prosím, pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Nehnevajte sa, ale musím tu obhajovať náš volebný program. Prosím vás, nerobte zo štvorročného programu dvojročnú povinnosť. Vážení, mali sme vážne úlohy so zabezpečením štátu, ktorý vznikol. To znamená, že sme museli mat svoje legislatívne priority. Z týchto dôvodov bolo nutné robiť najmä to, čo bolo najviac potrebné. Áno, na štyri roky, pán poslanec, na štyri roky sme prijali tieto princípy. Samozrejme, treba ich aj takto posudzovať.

A k pánu Hrnkoví - myslím si, že netreba byť historikom, aby sme mu pripomenuli také skutočnosti, že aj kancelársky systém cez referendum, aj potvrdenie anšlusu sa dialo po vlastných skutočnostiach, keď už bol Hitler kancelárom a keď už obsadil Rakúsko. To je celkom iná situácia. To je taká istá situácia, ako keď sem prišli sovietske tanky a dali si potvrdiť normalizáciu. To je predsa celkom iná vec, to neporovnávajte. Nepresne interpretujete históriu. To je svojvoľné.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo. Len veľmi krátko by som chcela reagovať, na otázku referenda ako na inštitút. Áno, dá sa historicky, ale vedela by som povedať veľa príkladov z histórie, kedy parlamenty prijali také a také zákony, ktoré sú hanbou histórie. Máme sa snáď preto negatívne postaviť, k parlamentu a k parlamentarizmu, pán poslanec?

Ďalej, pán poslanec, otázka referenda pri delení štátu. Vieme, čo by to bolo znamenalo finančne a z hľadiska majetku. Ten kto odchádza, necháva majetok druhej časti republiky. Nebuďme už ako pštrosy a nevyťahujme už túto záležitosť, pretože skutočne je to veľmi úsmevné. Viac k tomu nemám čo dodať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

riešime tu celkom reálny problém, ktorý pretrváva. Ľudí poburuje, že je možné v tejto spoločnosti zbohatnúť aj tak, že sa obídu alebo celkom nedodržia zákony. Vzniká podozrievavosť, sú námietky proti tonu, že privatizácia je spojená s korupciou, a to sa potom niekedy obracia proti samotnej

transformácii hospodárstva, ktorá je nevyhnutná, a proti privatizácii, ktorá je tiež nevyhnutná. Preto ten problém treba riešiť. Keď ideme do histórie, už bol nastolený pri tzv. malej privatizácii. A preto mám k tomu len jednu vetu. Vtedy vláda VPN a KDH na federálnej aj na národnej úrovni podporila tézu pána Klausa o tom, že špinavé peniaze neexistujú. My sme už vtedy požadovali, aby sa pranie špinavých peňazí zastavilo. Teraz sme všetci spoločne prišli k záveru, že tento problém jednoducho treba riešiť.

Myslím, že vráťme sa k tomu, čo navrhol pán poslanec Fogaš. Je to, podľa mňa, reálne východisko zo situácie, umožňuje, aby sme rešpektovali princípy právneho štátu a zároveň išli v ústrety riešeniu toho problému, ktorý, ak ho nevyriešime, bude ohrozovať transformáciu.

A k referendu len jednu poznámku. Viete, tu sa argumentovalo 80 miliónmi korún, ktoré sa radšej mali dať do zdravotníctva. Zase nemáme až takú krátku pamäť.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem pekne. Skôr, ako dám slovo na ďalšie faktické pripomienky, kvôli poriadku chcem uviesť, že evidujem prihlášku do rozpravy pána poslanca Ficu.

Prosím, pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

Vážené kolegyne, kolegovia,

mali by sme si postaviť jednu základnú otázku, či chceme, aby takýto zákon uzrel svetlo sveta alebo nie. Jediným možným spôsobom, ako takýto zákon môže uzrieť svetlo sveta je v podstate jeho prijatie v Národnej rade. Podajte teda

návrh, páni kolegovia, ja s ochotou presvedčím pánov kolegov z nášho klubu, že v auguste sa budeme týmto zákonom zaoberať. Ušetrime si čas, jedno referendum, a keď to chceme my aj občania, jednoducho takto si môžeme svoje povinnosti voči voličom plniť. My sa vlastne ideme pýtať našich voličov, či si máme plniť svoje povinnosti.

Tu je ešte jedna taká malá otázka, alebo skôr to nie je otázka. Mám taký dojem, že páni kolegovia, ktorí vlastne navrhujú referendum, až tak nechcú tento návrh zákona predložiť, lebo ináč už by bol na stole.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

len by som zopakoval otázku, ktorú som položil pánu navrhovateľovi ešte minulý týždeň: Čo bránilo resp. bráni ktorémukoľvek poslancovi, keď už nebola vôľa zo strany vlády, predložiť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým by sa upravili náležitosti ohľadne preukazovania finančných prostriedkov použitých pri dražbách a privatizácii? Na referendum je, podľa mojej mienky, potom stále čas v prípade, že Národná rada Slovenskej republiky by predložený návrh zákona neschválila. Predtým by sa však publikovalo plné znenie navrhovaného zákona v tlači a vo všetkých masmédiách. Postup, aký navrhuje pán poslanec Ľupták a pani poslankyňa Tóthová, mi totiž nezaručujú vylúčenie procesu znárodňovania.

Záverom by som chcel, aby ste rozptýlili moje vlastne isté podozrenie, ktoré vyplýva z toho, že síce ide o kampaňovito účinný ťah, ale postráda to mieru racia.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Moja faktická poznámka, skôr otázka na pána predkladateľa alebo navrhovateľa je, či má vôbec predstavu o počte ľudí a prípadov, ktorých by sa to týkalo, ďalej o spôsobe, ako by sa to vykonalo, či tí ľudia by dobrovoľne prišli preukázať, odkiaľ to majú, alebo by sa to dialo na základe udaní a kto by to riešil, či by tu vznikol akýsi superorgán, ktorý by tie desaťtisíce ľudí a dražieb posudzoval a hodnotil, či peniaze nadobudli legálne alebo nie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem. Chcem požiadať pána poslanca Móriho, aby mi nevkladal do myšlienok niečo, čo ma vôbec ani nenapadlo a čo ma prekvapuje, keď to on vyslovil.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Takže teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Fico. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

v tomto momente nevieme odhadnúť, ako dopadne hlasovanie o návrhu uznesenia predloženého pánom poslancom Ľuptákom, hoci všetci si uvedomujeme pri určitých nedostatkoch tohto návrhu jeho užitočnosti a jeho potrebnosti. Aby sme v prípade neschválenia návrhu pána poslanca Ľuptáka posunuli vec dopredu, dovoľte mi, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, prijatie ktorého rieši problematiku zisťovania pôvodu peňazí používaných pri transformácii ekonomických a vlastníckych vzťahov.

Rovnako ako vy, aj ja si uvedomujem, že verejnosť je jednoznačne naklonená prijatiu zákona o preukazovaní pôvodu peňazí použitých v privatizácii. Nakoniec sa to potvrdilo aj pri výskumoch, ktoré boli uskutočnené k iniciatíve HZDS vyvolať referendum. Išlo o tú tretiu otázku, kde vlastne viac ako 90 % opýtaných obyvateľov Slovenskej republiky povedalo, že by na takto položenú otázku odpovedalo kladne.

Najschodnejšou a najrýchlejšou cestou, a to tu už bolo povedané niekoľkokrát, je však urýchlené predloženie návrhu takéhoto zákona na ďalšie legislatívne konanie. Domnievam sa, že Národná rada by dnes mala v akejkoľvek podobe dať najavo, že má záujem na riešení tohto závažného spoločenského javu. Preto mi dovoľte, aby som predložil tento návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky:

"Národná rada Slovenskej republiky uvedomujúc si negatívne javy sprevádzajúce transformáciu ekonomických a vlastníckych vzťahov odporúča vláde Slovenskej republiky predložiť urýchlene návrh zákona o preukazovaní pôvodu peňazí pri ich uvádzaní do obehu. "

Uvedomujem si, že ide o osobitne citlivý návrh zákona, ktorý bude v mnohých smeroch konfrontovaný s ústavnou ochranou vlastníctva a ústavnou ochranou informácií. Aby vláda pri rešpektovaní vôle parlamentu - dúfam, že ak takéto uznesenie v tomto parlamente prejde, vláda bude rešpektovať: vôľu tohto parlamentu - mala predsa len zjednodušenú úlohu, poslanecký klub Strany demokratickej lavice dáva k dispozícii návrh zásad zákona o preukazovaní pôvodu peňazí pri ich uvádzaní do obehu. Ide o vypracovaný návrh zásad, ktorý prešiel rukami odborníkov z oblasti obchodného práva, ekonomiky, bankovníctva, ktorý by mohol byť veľmi dobrým základom pre ďalšiu diskusiu a urýchlené vypracovanie paragrafovaného znenia.

Postup navrhovaný v predloženom návrhu uznesenia, teda odporučiť vláde Slovenskej republiky prijať urýchlene návrh zákona o preukazovaní pôvodu peňazí, by mal v prípade schválenia aj ďalšie výhody. Ako viete, do ďalšieho legislatívneho konania bol predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Okrem iného Trestný zákon prináša aj nové skutkové podstaty, napríklad novo sa formuluje § 252 - legalizácia príjmu z trestnej činnosti, ktorého cieľom je práve reagovať na takéto protispoločenské javy. Ide o krok, ktorý bol urobený v súlade s článkom 6 Konvencie Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinu. Myslím si, že zosúladenie prijímania zákona o preukazovaní pôvodu peňazí s týmito krokmi, pokiaľ ide o novelizáciu Trestného zákona, by bola v tomto smere veľmi užitočná.

Preto, vážené dámy, vážení páni, som predložil tento návrh uznesenia, o ktorom žiadam hlasovať.

Ďakujem za vašu pozornosť. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne, pán poslanec Fico. Keďže neevidujem ďalšie prihlášky do rozpravy, pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov vystúpiť rozprave.

/ Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť: pán poslanec Ľupták?

Poslanec J. Ľupták:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

nebojte sa, nič sa vám nestane, pán Mikloško, netrápte sa. Vy ako kresťan by ste mali trvať na tom, aby tu bola čestnosť a spravodlivosť. Tak sa nebojte, že tu bude nejaké zoštátňovanie. Vôbec nie. Vy ste na to mali dosť síl - VPN, KDH, Maďari, demokrati - v prvom volebnom období, keď som nanášal na pléne, aby sa takýto zákon prijal. Nikto ste nechceli. Samozrejme, veď jedna lastovička leto nerobí. Takisto máte pravdu, že aj HZDS malo dosť síl na to, a mohli to prijať. Ale tu sme teraz všetci, rozmýšľajme a konajme. Viete, pán Mikloško, ak páni farári mi píšu listy, môžem vám ich ukázať, a napísali, že sa nestotožňujú s vašou politikou, tak sa nad tým zamyslite. Vy ako prví máte v Svatom písme napísané, že máte byť čestní a statoční. / Potlesk. /

Bolo tu vznesených mnoho otázok aj na mňa, ako si to predstavujem. Pána Ficu chápem ako fundovaného právnika, ale v uznesení nebolo povedané, že spätne od roku 1990 a preto nemôžem s tým súhlasiť, pretože už teraz nič neoperieme, vtedy sme preprali tie peniaze, vtedy sa to malo

udiať, čo sa bude teraz robiť. Kľudne sme mohli pekne ísť dopredu, keby sa ten zákon bol prijal vtedy a boli by sa vtedy prijali opatrenia. A prosím vás, už ma nespájajte s HZDS, ani s nikým iným. Som v prvom rade Jano Ľupták, poslanec Národnej rady, a nespájajte ma ani s HZDS, ani s tým, ani s iným. Mám svoje vedomosti, svoje predstavy za Stranu združenia robotníkov, a tieto uznesenia som predložil.

Súhlasím s pánom poslancom Fogašom, kde navrhol, že prezidentovi sa odporúča, aby referendum sa vykonalo počas volieb v roku 1994. S tým súhlasím.

Poštátňovať nikto tu nechce, vôbec si to nemýľte. Veď nechajme ľud, sme tu z ľudu utvorení, máme obhajovať vôľu ľudu. Choďte si ich vypočuť na mítingy, možno vám to hovoria. Alebo vám toto nehovoria? Prečo sa bojíme? Ak sme niečo zdedili, všetko je na notárstve podchytené. Naše zárobky sú tu, v Bratislave všetky podchytené. Ak ste niekto vyhrali na Športke, nebojte sa, to je všetko podchytené. Tak nie je sa čoho báť. A či budú mať robotníci robotu? No, už viac nevypadne ako ich doteraz vypadlo, pán Miškovský, už ich viac nevypadne, pán Hrnko. Nech sa on o to nebojí, on sa nestaral ani raz o robotníkov. Nech sa len pán Hrnko nebojí, či robotníci budú mať robotu. Takým spôsobom asi nie, ako sa tu robí.

Čo bránilo poslancom? Je pravda, ale predsa aj po voľbách sa hovorilo, že špinavé peniaze treba očistiť, aj HZDS to malo vo volebnom programe. Nikto sa však k tomu nemal. A to bola tá chyba. Ja som to viackrát nanášal v našom parlamente, pán Mikloško, viete to. / Šum v sále. / Prosím vás, veď ste mali vtedy vládnu moc, čo mi tu hovoríte. Boli ste tam. Čo vy tu chcete Ľuptákovi niečo diktovať? Vtedy, keď som vystúpil, dobre že ste ma nezožrali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Ľuptákovi. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Pán poslanec, budete zrejme uvádzať hlasovanie, takže prosím vás, aby ste neodchádzali. Okrem toho bude dobre, keď si zrekapitulujeme postup, pretože som evidoval dva pozmeňovacie návrhy pána Fogaša a evidoval som v rozprave podaný návrh na uznesenie pána poslanca Ficu, o ktorom musíme hlasovať pred záverečným hlasovaním. Bude potrebné sa poradiť o tom, čo sa stane, ak sa prijme jeho návrh na uznesenie, ktoré, podľa môjho názoru, vylučuje hlasovanie o celkovom návrhu.

Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, ako predseda poslaneckého klubu navrhujem tridsaťminútovú prestávku na poradu klubov, aby sme si ujasnili svoj postup pri hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch, resp. hlasovaní o uznesení, ktoré predložil pán poslanec Fico. Navrhujem tridsaťminútovú prestávku na poradu klubov.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Zatiaľ jedna požiadavka. Prosím, pán poslanec František Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pripájam sa k tejto požiadavke. Chcel by som len pripomenúť pánu Ľuptákovi, že neodpovedal pánu Mórimu, čo vám bránilo dva roky v tomto volebnom období, aby ste podali návrh takéhoto zákona. Takže neoháňajte sa ani vy ľudom, pretože ste preň neurobili tiež nič.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Ešte faktická poznámka pána Jakuša. Poslanec J. Jakuš:

Prosím vás, prv než sa rozídeme na prestávku, chcem poprosiť poslancov, ktorí sa chcú prihlásiť: na darovanie krvi, aby tak urobili. Zatiaľ našli odvahu len dve poslankyne. Myslím si, že je to na tento poslanecký zbor málo na to, aby sme ťahali celú odberovku. Očakávam, že do 16. 00 hodiny sa rozmnožia naše rady.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Tesne pred vyhlásením prestávky ešte raz zopakujem informáciu, ktorú dal pán poslanec Jakuš. Pán spoločný spravodajca, chcete reagovať na otázku?

Poslanec J. Ľupták:

Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka. Poslanec A. Hrnko:

Vyprosujem si od pána Ľuptáka, aby niečo hovoril o mojom vzťahu k robotníkom. Môj otec bol celý život robotník, moja matka bola celý život robotníčkou, / Šum v sále. / Mám deväť súrodencov, mnohí z nich sú v robotníckych povolániach, a myslím si, že moja práca v tomto parlamente omnoho viac prispela k blahu robotníkov v Slovenskej republike, ako takéto nedomyslené návrhy, kde ty, Janko, si viac poštárom, ako autorom týchto návrhov.

Ďakujem, Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, skôr ako vyhlásim tridsaťminútovú prestávku, o ktorú požiadali dva kluby, chcem zopakovať, že keď sme neboli ešte v plnom počte, informoval pán poslanec Jakuš, že na zajtra je technicky pripravený odber krvi tak, ako bol realizovaný niekedy v jeseni. Prosíme všetkých, ktorí majú záujem, aby sa podpísali na prezentácii. Túto jeho prosbu chcem naplno podporiť.

Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem tridsaťminútovú prestávku na poradu klubov. Bol by som rád, keby sme sa mohli stretnúť o 16. 00 hodine.

/ Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, kolegyne a kolegovia, zaujmite svoje miesta, budeme sa prezentovať. Keďže budeme pokračovať v hlasovaní, musíme byť v dostatočnom počte. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa nás 65, je to málo.

Prosím, kolegyne a kolegovia, sadnite si na svoje miesta, budeme sa znovu prezentovať.

Prezentovalo sa 100 poslancov.

Kolegyne, kolegovia, po prestávke pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k návrhu znesenia. Prosím pána poslanca Ľuptáka, aby hlasovanie uvádzal.

Poslanec J. Ľupták:

Prvý návrh mal pán poslanec Fogaš. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Sú tu dve faktické poznámky. Prosím, pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa za svoju neodbytnosť, ale nepočul som odpoveď pána poslanca Ľuptáka. Čo mu bránilo počas uplynulých dvoch rokov podať návrh zákona? Obmedzil som sa na obdobie, kedy som v parlamente za poslední: volebné obdobie ja, takže stačila by mi odpoveď na túto otázku. Ďalšie dva roky mu odpúštam.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som v mene klubu HZDS povedať, že návrh, ktorý predložil pán poslanec Fogaš, svojím obsahom aj vnútorným významom je veľmi podobný otázke, ktorú sme formulovali v petičnej akcii, a preto takú formu podporujeme.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. / Šum v sále. /

Kolegyne a kolegovia, prosím, udržujte rokovaciu disciplínu. Pán poslanec Móri faktickou poznámkou sa vyjadril k tomu, čo uznal za vhodné. Na druhé] strane pánu spoločnému spravodajcovi nesmieme upierať právo, že sa vyjadrí k tomu, čo uzná za vhodné. Keď sa nevyjadruje, je to jeho plné právo.

Prosím, pán predseda parlamentu. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chcem len povedať, že už je po rozprave, takže pán Ľupták nemá k čomu odpovedať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka - pán podpredseda Weiss.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím si, že vzťah poslanca k poslancovi z hľadiska rokovacieho poriadku je iný ako vzťah poslanca k členovi vlády.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím pána poslanca Ľuptáka, aby hlasovanie o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch uvádzal v poradí tak, ako odzneli v rozprave.

Poslanec J. Ľupták:

Ako prvý predniesol pán poslanec Fogaš dva pozmeňovacie návrhy, a to bod B by znel takto: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda konaného v dňoch volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúča sa referendum vykonať počas volieb 1994.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem pekne. Pán Ľupták, pokiaľ som evidoval pozmeňovacie návrhy pána Fogaša, odporúčal dva, o ktorých by som dal hlasovať an blok. Prvým vynecháva termín z časti Národná rada žiada, potom dopĺňa písmeno C - odporúča realizovať počas volieb.

Prosím, pán Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcel by som to spresniť, lebo si myslím, že to ani jeden, páni kolegovia, neinterpretujete celkom presne.

Môj návrh znel, aby uznesenie v časti B znelo takto: "Predkladá prezidentovi Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady slovenskej republiky na vyhlásenie referenda, predmetom ktorého bude táto otázka: " - teda slová "konaného v dňoch volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. 30. septembra 1994 a 1. októbra 1994" vypustiť s tým, že toto dáme do formy odporúčania vo vzťahu k prezidentovi.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša spočíva v tom, že sa vynecháva termín tak, ako hovoril. Budeme hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu.

Prosím, kolegyne a kolegovia, prezentujme sa a hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Fogaša v časti B vynechať dátum.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša, ktorým sme v časti B vynechali dátum, sme schválili.

Poslanec J. Ľupták:

Text otázky v referende bude znieť: "Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukázateľnosti pôvodu finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?"

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Je to presne tak, ako to navrhoval navrhovateľ.

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o tom, kto súhlasí s tým, aby otázka bola formulovaná takto.

Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca? Poslanec J. Ľupták:

Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán spoločný spravodajca odporúča prijať tento pozmeňovací návrh.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 114 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána Fogaša, ktorým bola dikcia otázky pre referendum, sme odsúhlasili.

Poslanec J. Ľupták:

Myslím, že tým je môj návrh bezpredmetný. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Ešte evidujem doplnenie časti C uznesenia, ktoré pán poslanec Fogaš navrhoval odporúčajúcim spôsobom.

Prosím, poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Chcem sa spýtať: Tým, že sme prijali dikciu "boli", odkedy to platí, či od roku 1948, alebo od dekrétov, ktoré vydala Mária Terézia? Keby ste mi mohli odpovedať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca, podľa mojej evidencie sme nútení ešte hlasovať o časti C, ktorú navrhol pán poslanec Fogaš.

Poslanec J. Ľupták:

Prezidentovi sa odporúča referendum vykonať počas volieb 1994.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o časti C - doplňovacom návrhu pána poslanca Fogaša.

S faktickou poznámkou sa pred hlasovaním ešte hlási pán poslanec Andel.

Poslanec M. Andel:

Chcem sa spýtať, či počas parlamentných volieb 1994, alebo počas komunálnych volieb 1994?

Poslanec J. Ľupták:

Počas parlamentných volieb. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka. Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcem spresniť ten text. Bolo by to C - odporúča prezidentovi Slovenskej republiky, aby sa referendum vyhlásilo

tak, aby sa mohlo konať v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová - faktická pripomienka. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo. Odporúčala by som 30. september a 1. október, aby boli veci jasné.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne, pani poslankyňa Tóthová. Rozprava je už skončená, pozmeňovacie návrhy už nie sú možné. Pán poslanec Fogaš len opakoval svoj návrh kvôli spresneniu.

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o časti C, to je vlastne tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša tak, ako ho predniesol.

Vyhlasujem toto hlasovanie za nulitné. V momente, keď som stlačil obidve tlačidlá, som zbadal požiadavku na faktickú poznámku. Takže prosím, nehlasujte.

Pán poslanec Cabaj - faktická pripomienka. Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

chcem upozorniť na predložený návrh pána poslanca Ľuptáka z piatku. Predkladanie celého tohto návrhu sa síce stretlo s určitým šumom, nepokojom v tejto sále, ale o tom

návrhu sa vôbec nehlasovalo. To je druhá otázka, ktorú takisto prečítal. Pri vypísaní v referende bola ešte aj druhá otázka.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne a kolegovia, je to pripomienka pána poslanca Cabaja. Má na to plné právo.

Dokončíme hlasovanie o časti C, aby sme ukončili pozmeňovacie návrhy pána poslanca Fogaša.

Teraz hlasujeme o časti C, to je tretí doplňovací návrh pána poslanca Fogaša v znení, tak ako ho prečítal.

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša doplňujúci uznesenie o časť C, v ktorej sa odporúča pánu prezidentovi, aby termín referenda bol vypísaný počas volieb do Národnej rady, sme schválili.

Poslanec J. Ľupták:

Navrhujem teraz hlasovať o mojich bodoch.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Pán poslanec Ján Ľupták žiada, aby sme teraz hlasovali o uznesení ako celku. Mám to chápať tak, že nemáte žiaden pozmeňovací a doplňovací návrh, o ktorom by ste chceli hlasovať?

Poslanec J. Ľupták:

Žiadam tiež hlasovať o mojom návrhu. Podpredseda HR SR Ľ. Černák:

O ktorom návrhu, pán poslanec? Poslanec J. Ľupták:

Čo som predkladal. To sú doplňovacie návrhy. Podpredseda NR SR i. Černák:

Dobre. Prosím, formulujte návrh, o ktorom chcete, aby sme teraz hlasovali.

Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka. Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcem si to naozaj ujasniť. Hlasujeme o otázke, ktorá sa týkala prípadného prijatia zákona o preukazovaní finančných prostriedkov, áno? O žiadnej inej otázke nehlasujeme.

Poslanec J. Ľupták:

Áno. Žiadam hlasovať, o zákone ako celku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne a kolegovia, pokiaľ ma pán spoločný spravodajca žiada, aby sme hlasovali o uznesení ako celku, som povinný tak urobiť.. Pre mňa to znamená, že stiahol tú doplňovaciu časť, ktorú predkladal. Má na to plné právo. Nežiada o nej hlasovať..

Faktická poznámka - pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Žiadam, aby pán predkladateľ návrhu uznesenia doslovne stiahol svoju druhú časť návrhu, ak ju teda sťahuje.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka. Poslanec A. Hrnko:

Prosil by som, aby celý návrh uznesenia, ako má vyzerať, bol prednesený vcelku pred záverečným hlasovaním.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

Poslanec J. Ľupták:

Druhú otázku sťahujem. Doplnil ju pán poslanec Fogaš. Žiadam hlasovať o uznesení ako celku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne a kolegovia, prosím, dodržujme rokovaciu kultúru. Pán poslanec Ľupták, ktorý v rozprave predložil pozmeňovací návrh na ďalšiu otázku, teraz ho stiahol, takže máme pripravené uznesenie ako celok.

Prosím, pán predkladateľ, ste schopný splniť: požiadavku pána poslanca Hrnku a prečítať celé uznesenie ako celok, alebo potrebujete na to krátku prestávku?

Faktická poznámka - pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vzhľadom na zmätky, ktoré sprevádzajú schvaľovanie tohto uznesenia, prosil by som, aby bolo rozdané písomne.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Je to požiadavka, ktorá zaznela cez faktickú pripomienku. Prosím, pán predseda Gašparovič.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím si, že tu nie sú žiadne zmätky. Teraz sa má hlasovať ešte o tom, čo povedal pán poslanec Fogaš. To bolo tiež predmetom návrhu pána Ľuptáka. To je jeden jediný bod z toho jeho uznesenia, ktorý je jeho vlastný, a o ktorom by sme mali hlasovať. Tým budeme o tom hlasovať ako o celku - a je to vybavené.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský - faktická poznámka.

Poslanec P. Hrušovský:

Chcel by som tiež poprosiť, aby nám bolo takéto vážne uznesenie, ktorým sa má vyhlásiť referendum, rozdané písomne do lavíc, aby sme sa vedeli rozhodnúť, pretože pán poslanec Ľupták tiež sám nevie teraz obsah toho uznesenia.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka. Poslanec V. Bajan:

Ak odhliadnem od toho, že pán kolega Ľupták po rozprave stiahol svoj návrh - to už nebudem komentovať, ale naozaj žiadam, aby to bolo rozdané písomne.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka. Poslanec A. Hrnko:

Za Národnodemokratický klub žiadam prestávku na doručenie písomného návrhu na uznesenie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

O návrhoch pána poslanca Fogaša sme už hlasovali, čiže to nemôžeme stiahnuť. Keď dostaneme aj písomný návrh, tak to bude už z tých platných rozhodnutí, ktoré sme prijali, doplnený tým, o ktorom by sme ešte mali hlasovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Gazdík - faktická poznámka. Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, skutočne z tejto "rozpravy" nevyplýva, čo je vlastne návrhom pána Ľuptáka a čo je návrhom pána Fogaša napriek tomu, že by to mohlo byt. Aké boli vlastne pozmeňovacie návrhy? Navrhujem, aby sa urobila prestávka a hlasovali sme po prestávke, keď budeme mať písomne, o čom vlastne ideme hlasovať, tak ako to navrhol pán Bajan.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pripájam sa. Žiadam pätnásťminútovú prestávku na to, aby sme dostali uznesenie na papieri.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené kolegyne a kolegovia, bola tu požiadavka na prestávku. Dovoľte mi, aby som stručne zrekapituloval priebeh tak, ako bol.

Odhlasovali sne všetky čiastkové pozmeňovacie návrhy. To znamená tak, ako odporúčal pán poslanec Fogaš, v časti B sa vynechal dátum, v časti B sa spresnila otázka bez špecifikovania rokov, v časti C sa odporúča prezidentovi, aby vypísal voľby počas parlamentných volieb. Všetky ostatné návrhy boli stiahnuté, alebo nebolo potrebné o nich hlasovať.

Pán spoločný spravodajca žiadal hlasovať o uznesení ako celku. Preto prosím kanceláriu, aby počas desaťminútovej prestávky dala návrh tohto uznesenia na stôl. Po hlasovaní o tomto uznesení budeme hlasovať, o uznesení, ktoré navrhol pán poslanec Fico.

Ešte pán poslanec Koňa sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec M. Koňa:

Podľa rokovacieho poriadku na prestávku sú potrebné žiadosti dvoch klubov. Pán poslanec Hrnko tu vystupoval v mene Národnodemokratického klubu. Rád by som si to spresnil, či máme takýto klub na pôde Národnej rady, alebo či pán poslanec Hrnko vie, kam vlastne patrí. / Smiech v sále. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Zachytil som z pléna pripomienku pani poslankyne Aibekovej, preto som čakal, kým sa k požiadavke pána poslanca Bajana pripojí pán poslanec Mikloško. Takže požiadavka na dva kluby bola splnená v zmysle rokovacieho poriadku. Pán poslanec Hrnko to mal uviesť ako Klub nezávislých poslancov II.

Kolegyne, kolegovia, bude desaťminútová prestávka, ale prosím vás, veľmi sa nerozchádzajte, pretože už máme za sebou tri hodiny a nič sme ešte neurobili.

Ďakujem.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Písomnú formu návrhu na uznesenie máte pred sebou, prosím, prečítajte si ju. Prečíta ho ešte potom na moju výzvu aj pán spoločný spravodajca.

Kolegyne a kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej sály, príďte do rokovacej sály, aby som mohol po prestávke otvoriť rokovanie.

Prosím pán poslanec Figel - faktická poznámka. Poslanec J. Figeľ:

Pán predseda,

vážení kolegovia a kolegyne,

chcel by som na margo predložených uznesení, ktoré boli tri, povedať, že logicky to uznesenie, ktoré predložil pán poslanec Fico, znamená najrýchlejšie a najpriamejšie riešenie problému, ktorý sa tu otvoril, pretože ukladá vláde, aby na augustovú schôdzu predložila už priamo návrh zákona. Chcel by som tým povedať, že všetci, ktorým ide o rýchle a účinné riešenie tejto veci, by mali podporiť práve takéto riešenie, pretože prijatie uznesenia, ktorým len dávame uznesenie prezidentovi, aby vyhlásil referendum, a spýtali sme sa ľudí, či chcú riešiť túto otázku, aj keď všetci dobre vieme, že chcú - či z výskumov verejnej mienky alebo zo stretnutí s občanmi - samotný problém nerieši, akurát naťahuje celý proces a spolitizuje ho v masmédiách, v parlamente a medzi občanmi.

Preto procedurálne navrhujem, aby sme najprv hlasovali o uznesení, ktoré predložil pán poslanec Fico, pretože dáva

logické riešenie tohto problému tak, ako je to bežné v tomto parlamente. Ak toto uznesenie neprejde, potom sa vrátiť k upravenému riešeniu, ktoré máme predložené.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Dovolil by som si krátky komentár k predloženému uzneseniu, najmä k otázke na referendum. Ide to z hľadiska vládnych vyhlásení všetkých vlád, ktoré sa etablovali zo slobodných volieb po roku 1990, či je to prvá Mečiarova vláda, Čarnogurského vláda, druhá Mečiarova vláda, i dnešná vláda Jozefa Moravčíka. Všetky vo svojom vládnom vyhlásení deklarovali svoju snahu po budovaní právneho štátu ako základu slovenskej budúcnosti, demokratickej budúcnosti slovenského národa. Keďže táto otázka má silne retroaktívny zmysel, a teraz musím zdôrazniť, že nie som proti tomu, aby sa preukazovali akékoľvek peniaze a aby sa vyšetrovala nezákonnosť, ak sa nejaká stala v minulosti, a takisto musím vyhlásiť, že nikto z mojich príbuzných ani ja som nič neprivatizoval, ak niekto dokáže opačne, dvojnásobok tej sumy, ktorú mi dokázal, mu dám, musím povedať, že táto otázka je v základnom rozpore so smerovaním Slovenska do budúcnosti. Preto ten, kto hlasuje za takýto návrh uznesenia, hlasuje za to, čo november 1989 v tejto krajine odstránil. To treba jasne a jednoznačne povedať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem reagovať na poznámku pána poslanca Fígeľa. Osobne som presvedčený, že prebieha už hlasovanie, takže poďme hlasovanie dokončiť a žiadne pozmeňovacie resp. doplňovacie návrhy teraz už sem nepatria.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Figeľ formuloval svoj návrh ako procedurálny návrh.

Prosím, pán poslanec Tarčák. Poslanec Š. Tarčák:

K poslancovi Figeľovi chcem povedať, že tá jeho logika má niekoľko dier. Predovšetkým parlament nemôže vláde ukladať, len odporúčať. Po druhé - nič nebráni vláde, aby taký zákon predložila a keď ho parlament schváli, potom bude bezpredmetné vypisovať referendum. A po tretie - hovoríme tu jasne o uznesení, takže netreba to zavádzať niekde do strán.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem. Chcela som povedať to isté, že už viackrát v tomto parlamente bolo zdôraznené, že vláde nemožno nie ukladať. Tento názor sme mali, aj keď sme boli vo vláde a máme ho teraz, aj keď sme v opozícii.

Podpredseda NR SK Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pani Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Pán predsedajúci, v prípade, ak prijmete návrh pána poslanca Fígeľa na hlasovanie, potom máme aj my návrh. Ak sa vyjadrite, že áno, vystúpime aj my s ďalším návrhom.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

S procedurálnym návrhom? Poslankyňa K. Tóthová:

Samozrejme, a tiež budeme žiadať o ňom hlasovať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

nerád vystupujem s poznámkami, ale prosím pochopiť, že pán poslanec Fico predniesol pozmeňovací návrh k návrhu uznesenia pána Ľuptáka, teda podľa § 26 ods. 2 o tomto návrhu treba hlasovať predtým, než sa hlasuje o návrhu ako celku.

Ďakujem.

Prestávku som vyhlásil preto, aby mohlo byt písomne spracované uznesenie. O chvíľočku požiadam pána Ľuptáka, aby ho prečítal napriek tomu, že ho všetci máte v laviciach. Potom poprosím pána Ficu, aby aj on prečítal svoj návrh na uznesenie, a potom som povinný dať hlasovať o procedurálnom návrhu pána Figeľa, ktorý navrhoval, aby z celkových uznesení najprv sme hlasovali o návrhu pána Ficu, potom o návrhu pána Ľuptáka, prípadne sa ešte na túto tému poradíme.

Takže, aby sme si osviežili jednotlivé uznesenia, o ktorých máme hlasovať, prosím predkladateľov, aby ich prečítali.

Pán predseda parlamentu má faktickú pripomienku. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Z procedurálneho hľadiska chcem povedať, že máme rozhlasované uznesenie, čiže musíme dokončiť toto uznesenie, a potom môžeme hlasovať o inom. Nedokončili sme hlasovanie o tomto uznesení, preto nemôžeme v rámci jedného hlasovania spustiť hlasovanie o inom návrhu. To je neprípustné.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chcem povedať, že akonáhle budeme hlasovať o tomto uznesení, ktoré navrhol pán poslanec Ľupták a prijmeme ho, hlasovať o návrhu pána Ficu už nemá význam. Práve v tom bol jeho návrh pozmeňovací, preto treba o ňom hlasovať skôr. To bol pozmeňovací návrh k uzneseniu. Potom to nemá zmysel. To Je, ako keby ste chceli hlasovať o všetkých pozmeňovacích návrhoch k nejakému zákonu potom, keď zákon už bude prijatý.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pani Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Pán predsedajúci, v prípade, ak prijmete návrh pána poslanca Figeľa na hlasovanie, potom máme aj my návrh. Ak sa vyjadríte, že áno, vystúpime aj my s ďalším návrhom.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

S procedurálnym návrhom? Poslankyňa K. Tóthová:

Samozrejme, a tiež budeme žiadať o ňom hlasovať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

nerád vystupujem e poznámkami, ale prosím pochopiť, že pán poslanec Fico predniesol pozmeňovací návrh k návrhu uznesenia pána Ľuptáka, teda podľa § 26 ods. 2 o tomto návrhu treba hlasovať predtým, než sa hlasuje o návrhu ako celku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

iba jednu poznámku k vystúpeniu pána poslanca Mikloška či má alebo nemá význam hlasovať, o návrhu uznesenia, ktoré som predniesol. Návrh uznesenia, ktorý som predniesol, je indiferentný pokiaľ ide o návrh uznesenia pána poslanca Ľuptáka, čiže, domnievam sa, že v každom prípade by sme mali hlasovať aj o návrhu, ktorý som predložil, bez ohľadu na to, či prejde alebo neprejde návrh uznesenia predložený pánom poslancom Ľuptákom. Môj návrh uznesenia smeruje k tomu, že vyzýva vládu, alebo žiada vládu, aby urobila určité legislatívne kroky, takže nejde o návrh, ktorý by pozmeňoval obsah návrhu uznesenia pána poslanca Ľuptáka. Žiadam, aby sa v každom prípade a tak, ako som to aj v rozprave predniesol, o mojom návrhu uznesenia hlasovalo.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Tomeček. Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predsedajúci, mal by som jednu technickú pripomienku k uzneseniu pod písmenom B k otázke: Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii? Mám tomu rozumieť, tak, že v prípade, že takéto referendum prejde a prijme sa zákon, od dna účinnosti tohoto zákona sa nebudú preukazovať finančné prostriedky? A mám tomu rozumieť tak,

že aj pri dražbách, ktoré nesúviseli s procesom privatizácie? V prípade, že je to tak, potom by bolo treba upraviť, túto otázku referenda znením "ktoré boli a budú použité v procese privatizácie".

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Iba by som upozornil ctené zhromaždenie, ktoré sa tu vyhlasuje za snem slovenského národa, že táto otázka hovorí o privatizácii a dražbách do minulosti neobmedzene, a podľa mojich informácií v našom priestore prvá privatizácia sa začala niekedy v 11. storočí, keď sa kráľovské, teda štátne majetky dávali do vlastníctva feudálov, a viem o dražbách napríklad po rozpustení kláštorov. Či aj toto spadá do tohto preverovania, lebo otázka je jasne smerovaná týmto smerom, teda preverovať do minulosti. Teda, či už kráľovská privatizácia v 11. a 12. storočí sa bude preverovať a či sa budú preverovať dražby napríklad kláštorných majetkov počas reforiem Jozefa II.

Podpredseda MR SR í. Černák:

Prosím, pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Ďakujem za slovo. Vrátim sa k prerokúvanej problematike. Iste, preukazovanie finančných prostriedkov, ktoré sa používajú v tomto privatizačnom procese, je veľmi citlivá otázka. Sú určité riešenia, je dokonca samostatná monografia

o spôsobe riešenia tejto problematiky. Chcem však poukázať na niečo iné, aj keď to bezprostredne s tým súvisí. Podlá mojich informácií máme na programe tejto schôdze ešte prijímať novelu Trestného zákona, v českej republike prijali v rámci novely jeden paragraf alebo zmenu, kde v privatizačnom procese sú do 20 rokov nepremlčateľné trestné činy súvisiace s privatizáciou. To znamená, že chcú riešiť, že aj momentálne - obrazne povedané - politickým súkmeňovcom priklepnuté nejaké privatizačné projekty môže hocikedy, hociktorá vláda, teda cez prokurátora, ak je to dokázané, revidovať, ale vždy len za porušenie zákona.

Myslím si, že odborníci z trestného práva by sa mohli bližšie oboznámiť s týmto riešením, tiež by to bolo jedno z možných riešení. Všeobecne tu deklarované preukazovanie finančných prostriedkov o dražbách - však tu ich je 10 tisíc alebo 12 tisíc či koľko, teraz v privatizácii to je obrovské penzum, alebo ako by som vyjadril, ale v každom prípade nejaké pochybné dokazovanie, obviňovanie z pohľadov spätného zrkadla by rozhodne ekonomike Slovenska nepomohlo. To je môj osobný názor.

Ďakujem. Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem. Stihli ste to v časovom limite. Prosím, pán Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Chcem poprosiť ctené kolegyne a ctených kolegov, aby si láskavo prečítali znenie otázky: Súhlasíte, aby sa prijal zákon, atď. Kto prijíma zákon? Zákonodarný zbor. Prosím vás, nechcime, aby v tejto otázke boli obsiahnuté všetky momenty, ktoré bude tento zákon definovať. To po prvé. Po druhé

- vzhľadom na to, aká je už atmosféra v tomto zákonodarnom zbore, neveľmi sa bojím, že sa prijme dosť účinný zákon na to, aby sa podvodníci a veksláci, ktorí sa dostali k majetku rôznym spôsobom, dostatočne postihli. Netreba sa obavát, budeme hlasovať len o tom, že sa prijme zákon, ktorý zrejme bude prijímať už zákonodarný zbor po nás.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Chcem bezprostredne reagovať na pána Hudeca. Po prvé

- ktoré "boli" použité, je tam jasná retroaktivita. Po druhé

- nebudú sa skúmať len veksláci a iní ľudia, ale chcel by som upozorniť, že pódia tohto sa bude skúmať napríklad odkial! zobral peniaze Volkswagen na BAZ, odkiaľ zobrali peniaze na tabakový priemysel. Vážení páni, uvedomujete si, čo tým dávame sveta, že ideme dozadu skúmať peniaze, ktoré boli sem investované? To je neuveriteľné! Veď, ak by tu nešlo o takúto vážnu vec, tak sa tu vôbec nehádame, tento parlament už všeličo prijal ako uznesenie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Pán kolega Mikloško, prosím vás, veď to predsa všetko bude stanovené v zákone - čo sa bude skúmať, ako, akým spôsobom. Ten zákon nakoniec môže byť prijatý aj tak - poviem to rovno, že nebude skúmať, nič, čo sme už neraz urobili. /Smiech v sále. /

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Odporúčal by som kolegovi Hudecovi, aby zvážil argumentáciu prejudikovať, záver účinnosti tohto zákona a vôbec jeho znenie, čo je z pohľadu neprávnika veľmi odvážne. Ale ak chcem byt sarkasticky, nemôžem z toho vylúčiť, že budeme skúmať, peniaze aj z dražby koní. Tá náväznosť, je tam totiž veľmi zle urobená.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Priatelia, to nie je predsa postup, pri ktorom by sme chceli robiť čosi, čo je nejakým nezvyklým krokom. Pozrite si, vo švajčiarskom zákonodarstve je celkom výrazná pasáž o tom, že pri každej tzv. dôležitej operácii musí sa dokázať: pôvod peňazí. To je predsa záležitosť, ktorá nemôže zastrašovať nejakého seriózneho kapitálového záujemcu.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Faktická poznámka - pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Chcel by som povedať pánu Húskovi, že okamžite stlačím za tento zákon tlačidlo, keď tam bude "ktoré sa použijú v dražbách a v privatizácii", pretože v tom momente je to v súlade s právnym štátom, ale akákoľvek norma, ktorá ide dozadu - už sme tých retribučných noriem mali vola a mali sme z toho len nešťastie. Páni poslanci, dámy poslankyne, uvedomte si jednu vec, že konečne tento štát by sme mali začať budovať a prestať, sa potkýnať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pánu poslancovi Húskovi som chcel povedať, že treba dopredu jasne stanoviť, pravidlá hry. Potom možno za týchto podmienok sme prídu ľudia a budú investovať, ale dozadu, pán podpredseda, veď hovoríte o niečom úplne inom.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Kolegyne, kolegovia, nie sú ďalšie faktické pripomienky. Teraz vás požiadam o minútku strpenia, vyžiadam si krátku technickú poradu vedenia parlamentu s povereným vedením ústavnoprávneho výboru. Prosím 30 sekúnd strpenia.

/Po krátkej prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Po porade, ktorá bola trošku dlhšia ako som predpokladal, nakoniec musím usúdiť, že v procese hlasovania procedurálny návrh pána poslanca Figeľa už bol v rozpore s rokovacím poriadkom a nemôžem dať o ňom hlasovať. Takže, ďalší postup bude taký, že máme uznesenie, ktoré je v písomnej forme, a budeme o ňom hlasovať ako o celku. Následne potom budeme hlasovať o uznesení, ktoré formuloval a navrhol pán poslanec Fico. Pýtam sa, kolegyne a kolegovia, či treba prečítať ešte raz celé uznesenie, ktoré máte písomne pred sebou, alebo môžme o ňom hlasovať. Keďže nevidím žiadnu reakciu, predpokladám, že písomná forma, ktorú máte pred sebou, je dostatočná. Nakoľko bolo krátke prerušenie rokovania, najprv sa budeme prezentovať bez hlasovania.

Kolegyne a kolegovia, prosím, prezentujme sa. Nehlasujeme, len sa prezentujeme, aby som zistil uznášaniaschopnosť Národnej Lady a potom budeme hlasovať o uznesení ako celku.

Prezentovalo sa 103 poslancov. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní a budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán Ľupták, prosili, vaše stanovisko.

Poslanec J. Ľupták:

Uznesenie odporúčam prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Faktická poznámka - pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Som toho názoru, že by sme mali pokračovať podľa § 26 ods. l rokovacieho poriadku - citujem: "Na návrh poslanca sa o jednotlivých častiach návrhu môže hlasovať oddelene. Ak sa pri oddelenom hlasovaní neschvália tieto časti návrhu, hlasuje sa o prijatých častiach znova ako o celku. " Ak som tomu dobre rozumel, časti A,

B a C sme už prijali, takže z tohto zorného uhla nie je potrebné hlasovať o prijatom uznesení ako celku. Tento problém sme už raz mali. Ak si pán poslanec Ftáčnik spomína, dal mi vtedy za pravdu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Tým, že tam bola sporná časť, ktorú navrhoval pán poslanec Ľupták, a potom ju stiahol, myslím si, že musíme hlasovať o uznesení ako celku.

Prosím, pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Dovolil by som si protirečiť tejto poznámke, pretože mnoho poslancov, a sám medzi nich patrím, uskutočňuje isté kombinácie vo vzťahu k pozmeňovacom návrhom. To znamená, že za niektoré pozmeňovacie návrhy môžeme hlasovať s tým, že počítame s tým, že aj keď nebudeme hlasovať za celý návrh, čiastkové pozmeňovacie návrhy v prípade schválenia vylepšia celý návrh oproti predloženému. V tom prípade nesúhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Zeman.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Dobre. Prosím, budeme hlasovať, ale musím dať slovo tým, ktorí majú faktické poznámky. Pán poslanec Zeman neformuloval svoj návrh ako procedurálny, bola to len faktická pripomienka.

Prosím, pán Polačko.

Poslanec J. Polačko:

Chcem len poznamenať, že časti A, B a C, ktoré máme predložené na schválenie, nie sú totožné s tým, čo pôvodne predložil pán poslanec Ľupták. Je to pozmenené pozmeňovacími návrhmi, takže musíme hlasovať aj ako o celku, lebo to nie je pôvodný návrh ako bol predložený. Neschválili sme jednotlivé body pôvodného návrhu, ale sme ich pozmenili. Teraz musíme hlasovať o celku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, po sérii faktických pripomienok budeme hlasovať o uznesení ako celku vo forme ako ho máme pred sebou. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia ako celku vo forme ako ho máme pred sebou.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasovalo 6 poslanci.

Konštatujem, že návrh na uznesenie sme prijali. Poslanec J. Ľupták:

Ešte nám ostalo hlasovať o návrhu pána poslanca Ficu, ktorý predniesol. Neviem, či to treba znovu prečítať.

Podpredseda HR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Myslím si, že po prijatí tohto uznesenia nie je dôvod hlasovať o návrhu pána poslanca Ficu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Fico - faktická poznámka.

Poslanec R. Fico:

Opakujem, že som predniesol návrh uznesenia nie ako pozmeňovací návrh k návrhu uznesenia pána poslanca Ľuptáka. Je to návrh uznesenia, ktorý vyplynul z môjho vystúpenia v rozprave, a preto žiadam, aby sa o tomto návrhu uznesenia hlasovalo, pretože v žiadnom prípade sa nedotýka toho, čo navrhoval pán poslanec Ľupták.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Fico, ak na pamäť neklame, vy ste podali návrh uznesenia s podmienkou, že ak nebude prijatý Ľuptákov návrh s pozmeňovacími návrhmi pána Fogaša, budeme hlasovať

o vašom návrhu. Naozaj to bolo takto. Dali ste to s podmienkou.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Hlási sa s faktickou poznámkou pán poslanec Fico. Skôr ako mu udelím slovo, prosím, aby ešte raz presne prečítal svoj návrh. Mám pred sebou písomné znenie, môžem ho kontrolovať.

Poslanec R. Fico:

Okrem písomného znenia návrhu uznesenia mám pred sebou aj celé moje vystúpenie. Môj návrh uznesenia som nepostavil alternatívne, že ak neprejde návrh pána poslanca Ľuptáka. Navrhol som, aby sme o ňom hlasovali bez ohľadu na to, či prejde alebo neprejde. Pokiaľ ide o návrh uznesenia, dovoľte mi, aby som ho teraz predniesol:

"Národná rada Slovenskej republiky uvedomujúc si negatívne javy sprevádzajúce transformáciu ekonomických a vlastníckych vzťahov odporúča vláde Slovenskej republiky urýchlene predložil: návrh zákona o preukazovaní pôvodu peňazí pri ich uvádzaní do obehu. "

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Naozaj sa tu nechcem sporiť s pánom poslancom Ficom. Nejde o uznesenie. Samozrejme, že súhlasím s tým, čo pred chvíľou povedal, ale s podmienkou, že tak, ako som pred

chvíľou tvrdil. Podmienili ste to, pán poslanec Fico. Ak s týmto pán poslanec Fico nesúhlasí, môžme si dať vytiahnuť stenografický záznam a do toho času môžeme rokovať o inom bode programu. Naozaj ma pamäť neklame.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

myslím si, že buď nám ide o vec, teda o prijatie zákona, alebo tu hráme skutočne nejakú volebnú hru. /Potlesk. / Navrhujem, aby sme prestali s takou rétorikou, ktorá je vyložene zavádzajúca, ale hlasovali o návrhu pána poslanca Ficu, ktorý ho predniesol riadne v rozprave a ktorý môže veci vyriešiť, dokonca veľmi šikovne.

Súhlasím s tým, aby sme o tom hlasovali a nabádam, aby sme skončili tieto faktické pripomienky a vyjadrili sa hlasovaním o návrhu pána poslanca Ficu. Tým sa tiež vyjadrujeme k tomu, či chceme, aby vláda čím skôr predložila ten návrh, alebo si chceme robiť iba nejaký imidž pred voličmi. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Keďže pán poslanec Fico prečítal presne jeho uznesenie, tak ho predniesol aj v rozprave, budeme o ňom hlasovať. Pred hlasovaním je ešte faktická pána poslanca Hudeca.

Poslanec I. Hudec:

Pán predsedajúci, myslím si, že predsa len treba overiť skutočnosť návrhu pána poslanca Ficu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Nerozumel som. Čo je potrebné? Predseda NR SR I. Gašparovič:

Overiť návrh pána poslanca Ficu. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán predseda Gašparovič mi spresnil znenie. Musím prehlásiť, že tesne po vystúpení mi odovzdal písomne jeho návrh na uznesenie. Je presne v takej forme, ako ho teraz prečítal. Takže kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie.

Prosím, pán Hudec. Poslanec I. Hudec:

Pán predsedajúci, myslím si, že tu bola vznesená pochybnosť o tom, či návrh pána poslanca Ficu bol podmieňovaný alebo nebol podmieňovaný. Kým sa to neoverí, nemožno dať o tom hlasovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán poslanec, pokiaľ nesformulujete svoj návrh ako procedúralny, stále to beriem ako váš názor a faktickú pripomienku.

Prosím, pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

o čo tu vlastne ide? Ide tu o vyjadrenie vôle tohoto parlamentu, aby sa riešil problém, ktorý trápi našu spoločnosť, alebo, aby sa tu robila iba predvolebná hra? Skupina právnikov, kým iní o ton rozprávali, na takomto návrhu zákona pracovala a chce ho ponúknuť vláde, aby so svojím aparátom, so svojimi právnikmi urýchlene pripravila návrh, ktorý by mohol byť predložený parlamentu. Vadí to niekomu, prosím pekne?

/Hlasy z pléna: áno. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Hrbáľ.

Poslanec J. Hrbáľ:

Aj keď nemám taký perfektný sluch, ako som mal ako dvadsaťročný, počul som takúto formuláciu - pán Fico povedal, že ak neprejde návrh pána Ľuptáka, aby sa hlasovalo o jeho návrhu. Preto sa pripájam k tomu, aby sme si preverili ten záznam.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Samozrejme, ako moderátor nemôžem polemizovať, ale dvakrát som zachytil formuláciu, že v každom prípade žiada hlasovať, keď prejde, aj keď neprejde.

Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som len pánu podpredsedovi Weissovi povedať, že tu ide o dodržiavania rokovacieho poriadku, predovšetkým.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Vo svojej faktickej poznámke som jasne uviedol, čo vlastne chcem. Chcem, aby sme vybrali stenografický záznam, overili ako to v skutočnosti bolo s tým, že kým sa to udeje, môžeme rokovať o ďalšom bode programu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Mám chápať túto vašu formuláciu ako procedurálny návrh?

Poslanec J. Zeman: Áno.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Musím podotknúť, že nejde len o taký výklad, aký tu poskytol pán podpredseda Weiss. Bohužiaľ, ide o niečo viac. Keď referendum zaviaže zákonodarný zbor a všetku politickú moc, aby vykonalo práve tento úkon, môže sa tomu vyhnúť takým spôsobom, že sa prijme zákon, ktorý vyklučkuje práve z toho podstatného problému, o ktorý ide. Teda ide o rýdzo politický problém a ide o to, či sa to urobí formálne alebo podstatne.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:

Samozrejme, nebránim sa tomu, aby bol vybraný stenografický záznam, ale trvám na tom, čo som povedal. V záverečnej vete môjho vystúpenia som konštatoval, že žiadam, aby sa o mojom návrhu uznesenia hlasovalo bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie o návrhu uznesenia pána poslanca Ľuptáka. To bola moja posledná veta. Bol to normálny návrh uznesenia.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Myslím si, že pán poslanec Fico niekoľkokrát jasne postavil svoju pozíciu tak, ako ktokoľvek iný. Keby čokoľvek tu odznelo, má právo to modifikovať. Myslím si, že posledná veta, ktorú teraz citoval, sama osebe je jednoznačná. Pán poslanec Hudec, mňa veľmi mrzí, že ste povedali to, čo ste povedali, pretože vlastne podsúvate tomuto parlamentu akúsi snahu obísť najhlavnejšie veci, ktoré by mali byt obsiahnuté v tom zákone. Myslím si, že to nie je korektné.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené dámy a páni,

mám pocit, že sa snažíme vytvoriť v tomto parlamente pocit, akoby referendum vyriešilo problém preukazovania peňazí. Nie je to pravda. V tejto sále zaznelo, a myslím si, že to všetci viete, že tento problém vyrieši prijatie zákona. K tomu smeruje návrh pána poslanca Ficu, a neviem, prečo sa ho pán poslanec Hudec bojí. Bude sa môcť k nemu vyjadriť na augustovej schôdzi a tak ako ostatní poslanci bude môcť hlasovať, či za taký zákon je alebo nie je. Neviem teda, o čom sa tu bavíme a prečo nepristúpime k hlasovaniu o uznesení.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán podpredseda Weiss.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Myslím, že by tu práve nemalo ísť o politiku, lebo už dva alebo štyri roky sa okolo toho robí politika miesto toho, aby si právnici sadli a pripravili zákon. Takže, ide o vecné riešenie, o legislatívne riešenie, ktoré by do tohto parlamentu malo prísť miesto veľkých reči.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Mám otázku na pána doktora Ficu. V prípade, ak sa to odporučí vláde a vláda nejaký návrh predloží bez zásad, bez všetkého - alebo bude predkladať len zásady? Alebo, keď niečo predloží, bude to dôvod pre to, aby nebolo vypísané referendum? Predsa podľa zákona o referende musia byť nejaké lehoty a nejako sa musí pokračovať. Teraz, keď sa už má seriózne riešiť otázka, ktorá má dôjsť do štádia, že budúci parlament bude zaviazaný - samozrejme, ak sa za to vysloví väčšina národa -, aby bol prijatý zákon, chceme toto zmiesť tým, že by tu nejaké zásady alebo niečo bolo predložené a nevypíše sa referendum? Má to viesť k tomu, aby referendum bolo, čo sme tu odhlasovali, zmetené? Pretože ja mám tieto pochybnosti, to hovorím otvorene, že sa tu bude zase argumentovať dvoma miliónmi a referendum nebude. Bude tu návrh, ktorý parlament neprijme a pre ďalší parlament nebude záväzný. A druhý parlament nebude mať záväzok. Teda, o čo tu ide? Ide tu skutočne o serióznu legislatívnu prácu, pán podpredseda Weiss? Môže byť. Do augusta nech je predložený zákon, bez všetkého. A nach sa z toho nerobí propaganda, pretože tento parlament v tomto momente

dospel k situácii, že budúci parlament, k nejakej povinnosti zaviazal.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Smerujem k pánu Weissovi. Politikum tu zavádza on. Predsa vláde nič nebráni tomu, aby predložila zákon, a vy máte v rukách výkonnú moc, tak jej dodajte svoj materiál tak, aby sme ho dostali už v auguste na plénum a ten zákon schválime. Takže neviem, kto robí z toho politikum, jedine ak vy.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľujem si vás upozorniť na to, že ak by ste boli pristúpili na požiadavku, ktorá tu bola vznesená, už dávno sme si mohli vypočuť minimálne zvukový záznam, pretože tu ide o procedurálnu otázku, tu nikto nespochybňuje potrebu prijatia príslušného zákona.

Ďakujem. Podpredseda NR SR L. Černák:

Ďakujem. Akonáhle skončia faktické pripomienky, dám o procedurálnom návrhu pána poslanca Zemana hlasovať. Som povinný dať o ňom hlasovať bez rozpravy. Žiaľ, ešte máme 6 faktických pripomienok.

Prosím, pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:

Chcel by som predsa len zareagovať na poznámku pani profesorky Tóthovej, ktorá hovorí o nejakom zákone, nejakých zásadách. Myslím si, že všetci máme záujem prijať zákon, ktorý bude účinný, efektívny, ktorý vyrieši tie vzťahy, ktoré nás v privatizácii trápia. To je jedna stránka veci. Druhá stránka veci je, že ak nemáte záujem, aby vláda predložila návrh takéhoto zákona, nakoniec si myslím, že jej nič nebráni, keď takéto uznesenie nebude prijaté, aby to urobila. Je predsa možnosť, a obávam sa, že túto možnosť veľmi rýchlo využijeme. Návrh zásad zákona, ktorý je k dispozícii, je kvalifikovaný materiál, ktorý sa dá v priebehu niekoľkých dní pretransformovať do paragrafovaného znenia, čiže tak či tak bude predložený návrh zákona, ktorý sa bude touto problematikou zaoberať. Nechápem a naozaj neviem, o čo v tomto momente v tomto parlamente ide.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

myslím, snáď aby bolo jasné, že parlament má jedinú možnosť ako sa vyhnúť prípadnému výsledku referenda ukladajúcemu mu prijať určitý zákon, a to, že tento zákon prijme ešte pred referendom. Úmyselne používam výraz "prijme", nie že začne rokovať, alebo že mu bude predložený. Tým akurát referendum stráca raison ď étre. Vzniká tu však aj otázka,

o ktorej sa už výslovne aj v tejto miestností hovorilo, či nám ide o prijatie zákona, alebo o propagačný efekt spojený s referendom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

ako sa tu už viackrát povedalo, predchádzajúce aj tieto vlády majú v rukách celý legislatívny aparát, mali dva roky na prípravu tohto zákona, a malo to vládnuce hnutie HZDS vo volebnom programe. Každý právnik má možnosť zúčastniť sa na príprave tohto zákona. Ide o to, či bude referendum kvôli referendu, alebo či toto referendum má zvýrazniť vôľu, že takýto zákon chceme. Aký bude ten zákon, o tom aj tak rozhodne parlament, či už tento, alebo ten, ktorý vzíde z volieb. Takže neviem, o čom sú tu debaty.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Povedzme to nahlas. Myslím, že to zaznelo nepriamo z úst pani poslankyne Tóthovej. Nejde vôbec o to, aby bol zákon, ide o to, aby bolo za každú cenu referendum. Mám pocit, že skôr ide o zákon, aby sme vecne vyriešili problém preukazovania prostriedkov. K tomu smeruje návrh pána poslanca Ficu. Ak to niekomu nevyhovuje, nemusí za to hlasovať, môže potom vysvetľovať, prečo mal iný názor.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Pán podpredseda, myslím si, že v rozprave vystúpil pán Fico, a ak v rozprave podmienil prijatie uznesenia tým, čo sme tu povedali, ste povinný to dať skontrolovať, pretože rozprava bola uzatvorená. Ak to tam nie je, tak nemáme o čom hlasovať. Vyplýva to z rokovacieho poriadku. Nemôžete dať hlasovať o procedurálnom návrhu pána Zemana, ktorý napríklad nemôže prejsť, ale ak pán Fico naozaj vo svojom prednesenom návrhu toto podmienil, tak nebudeme tu o ničom hlasovať. Prosím vás, dajte prešetriť zvukový záznam, lebo rozprava bola uzavretá. Zbytočne tu debatujeme.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

Pán predsedajúci, chcel by som vás poprosiť o uvoľnenie pána Ľuptáka od rečníckeho pultu. Ide už o iné uznesenie a on sa tam, chudák, trápi a môžu ho bolieť nohy.

Ďakujem. Poslanec J. Ľupták:

Ešte chcem odpovedať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Tarčák má slovo. Poslanec J. Tarčák:

Prosím vás, ak hovoríme o propagačnom efekte, predovšetkým sa oň snažíte dnes vy z SDĽ. Nemá zmysel sa neustále odvolávať na to, že tu bolo HZDS pri vláde. Aj vy ste už štyri mesiace pri vláde a mali ste možnosť tento zákon predložiť. Po ďalšie - tá možnosť, tu je. Sú dve. Buď to predloží vláda a my to uvítame a radi to schválime, alebo to predložia poslanci, čo pán Fico tlmočil osobne, že nič nebráni tomu, že sám to dopracuje až do paragrafovaného znenia. Tak nevidím dôvod prijímať nejaké uznesenie. Však máte možnosť - buď vláda alebo páni poslanci, my to radi podporíme a prijmeme zákon, ktorý sme mali či už vo svojom programe, či sa k tomu hlásime všetci. Nevidím dôvod prijímať nejaké uznesenie. Je to vo vašich rukách, tak konajte.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Prosil by som kolegov, aby sme sa vrátili k meritu veci. Meritum veci bolo, ako znel konkrétny pozmeňovací návrh pána poslanca Ficu. V tomto prípade sa musím prikloniť k mojim kolegom. Pán predsedajúci, nemôžete dať hlasovať o tom, či budeme alebo nebudeme preverovať jeho znenie. Ste povinný dať to preveriť, pretože nikto nemôže meniť svoje pozmeňovacie návrhy po skončení rozpravy, ak s tým čo len jeden človek z pléna nesúhlasí.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Fogaš:

Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Veľmi ma mrzí, že sa tu vedie takáto debata, ale, pán poslanec Tarčák, ak rozprávate o tom, že SDĽ robí nejakú propagačnú kampaň, už tu odznelo, že vy ste to mali vo volebnom programe, boli ste dva roky pri vláde a mohli ste to urobiť. Prosím vás pekne, teraz tu neprehrávajme guličky z jednej strany na druhú. Máme možnosť nečinne čakať, či vláda niečo urobí, ale máme tiež možnosť ju žiadať, aby čosi urobila. A o to ide v uznesení pána poslanca Ficu. Ak ste to nepochopili, myslím si, že teraz je to už jasné.

A k pánu poslancovi Cingelovi - každý poslanec môže každý svoj návrh spresňovať do hlasovania. Môže sa k nemu vyjadrovať a môžeme sa k nemu vyjadrovať aj my. Neviem, prečo to nechcete počuť, už trikrát tu pán poslanec Fico hovoril, že jeho návrh uznesenia nie je viazaný len na konečné hlasovanie o návrhu uznesenia o vyhlásení referenda. Myslím, že to povedal zrozumiteľne najmenej trikrát. Jednoducho, je to návrh, o ktorom sa má normálne v procese hlasovať. A navrhujem, aby sme o ňom hlasovali. Vyjadrime sa k nemu hlasovaním. Keď prejde, vláda bude mat určitú motiváciu, aby konala - povedzme - rýchlejšie. Keď neprejde, je namieste, aby sa urobilo to, čo hovoril pán poslanec Tarčák. Môže to vykonať, aj bez uznesenia. Ale neviem, prečo v súvislosti s inými návrhmi sme vláde mohli odporúčať, aby niečo urobila, a teraz jej to nesmieme urobiť. To skutočne nechápem. Ide o vec alebo naozaj ide len o to, aby sme sa tu prekárali?

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Javorský. Poslanec F. Javorský:

Vážení, pred chvíľkou odzneli slová, že referendum nič nerieši, problém môže riešiť len zákon. Myslím si, že sa s tým môžeme my, poslanci KDH, stotožniť. Nechápem však, prečo ste vy, ostatní kolegovia, ktorí ste už toto takto pochopili, hlasovali za toto propagačné a nič neriešiace referendum.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Áno, referendum nerieši, rieši zákon. A to je iba poistka pre to, ak vláda či osobne pán Fico nenájde v sebe dostatok vôle k tomu, aby to predložil ešte počas tohto volebného obdobia. Tak je to všetko v poriadku. Takže, nevidím dôvod tu zdvojovať a alibisticky sa schovávať za to, že niečo budenie ukladať vláde, čo môže vykonať bez toho, že by sme jej to ukladali. Pre ňu je to rovnako nie závažné, iba jej to odporúčame. Záleží na nej, či to bude akceptovať alebo nie. To je vyslovene alibistické riešenie, že niečo prijmeme, čo nemá záväznú podobu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi jednu odpoveď a jednu otázku pánu poslancovi Fogašovi. Tá odpoveď je, že HZDS počítalo, že bude pri vláde štyri roky, a teda malo čas pripraviť ten zákon. Vaša vláda vie, že je tu na šesť mesiacov, a pokiaľ to chcela pripraviť, mala limitovaný čas, kedy to mala pripraviť.

A otázka znie: Vážené kolegyne, kolegovia z SDĽ, prečo sa tak strašne bránite preverenia toho, čo vlastne povedal pán Fico vo svojom návrhu? Už sme to všetko mohli mať dávno za sebou.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Chcem doplniť pána poslanca Prokeša. Naozaj, páni poslanci z terajšej vládnej koalície, vždy, keď ste v úzkych, hovoríte alebo dovolávate sa, veď HZDS bolo pri moci. Naozaj, podľa ústavy zákonodarnú iniciatívu nemá len vláda, ale aj výbory Národnej rady a poslanci. Páni poslanci z vládnej koalície, ak ste boli takí iniciatívni, tak ste mali dva roky čas na to, aby ste príslušný návrh zákona podali sami, ak vás to takto trápilo.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Už len poslednú vetu. Je veľmi zaujímavé, keď volebný sľub treba potvrdiť potom ešte referendom, ktoré sám navrhne ten, kto ten volebný sľub dal. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Myslel som si, že pán Prokeš je v SNS, a teraz sa a hrôzou dozvedám, že obhajuje farby HZDS. Je to pravda?

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Pán Weiss, pán profesor Húska tu už povedal, že počas vlády HZDS bolo za dva roky toľko prioritnejších vecí, než táto. Keby sa ten priestor bol vyplnil na štyri roky, tento zákon by sme naozaj prijali. Práve si spomínam na ten čas, keď v Krokoch ste sami povedali, že ste nevedeli, že vládnuť je také ťažké. Pýtam sa vás, ak ste to mysleli úprimne, že vládnuť je také ťažké, že ste to zistili, až keď ste tú moc zdvihli zo zeme - bojíte sa prijať ten zákon za tie dva mesiace? Na to nepotrebujete odporúčanie tohto parlamentu. Myslím si, že vy tu robíte z toho politiku a nie my.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Len pánu Weissovi - áno, dali sme volebný sľub, že svoje predstavy splníme v priebehu štyroch rokov. Vy ste uznali, že vy to budete konať rýchlejšie. Máte možnosť, tak konajte.

Podpredseda NR SR L. Černák:

Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Pánu poslancovi Hrnkovi len toľko, že protestujem proti demagógii, nech by bola namierená proti komukoľvek a nech ide z úst kohokoľvek, aj keď ide z úst SDĽ alebo pána Hrnka.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne a kolegovia, dostavané sa k tomu, aby sme hlasovali o procedurálnom návrhu pána poslanca Zemana. Prosím pána poslanca Zemana, aby ma kontroloval, či som správne zachytil jeho procedurálny návrh. Navrhoval, aby sme teraz hlasovanie resp. tento bod prerušili a aby sme pokračovali ďalším bodom programu, a čas, ktorý vznikne, využili na to, aby sme porovnali stenografický záznam vystúpenia pána poslanca Ficu s písomnou formou uznesenia, ktoré neskôr potom sám niekoľkokrát prečítal. Pán poslanec Zeman, je to správne? Prosím, máte slovo.

Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Naozaj sme sa asi chvíľku nerozumeli, a najmä v tej chvíľke, keď som vám odpovedal áno. Naozaj som chápal svoj návrh v ton zmysle, že netreba o ňom hlasovať, pretože je to môj návrh, s tým, že tento môj návrh jednoducho splníte bez hlasovania. Niet dôvodu hlasovať o tomto mojom návrhu. To je návrh, ktorý som jasne formuloval v tom zmysle, že si treba preveriť ako bol podaný návrh pána poslanca Fica. Ak bol podaný s podmienkou, tak ako som to počul, potom nemáme už o čom diskutovať. Nežiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo, ale žiadam, aby ste dať preveriť stenografický záznam.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Myslím, že preverenie stenografických záznamov nám všetkým prospeje, pretože keď som sa vás pýtal na procedurálny návrh a vaša odpoveď bola áno, jednoznačne ste navrhovali prerušiť tento bod. Prerušenie bodu podľa rokovacieho je procedurálny návrh, o ktorom musím dať hlasovať. bez rozpravy. Samozrejme, po faktických pripomienkach.

Prosím, pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Ešte k pánu Weissovi. Neviem, z akého dôvodu vyvodzuje záver, že referendum sa vôbec uskutoční, keď prejavujú vôľu, že ten zákon chcú predložiť ešte v auguste. Jedine v tom pripadá, že tu hráte divadielko a že ten zákon nechcete predložiť, lebo máte v rukách aj vládu a máte aj zásady, ktoré vypracoval pán Fico, ktorý je ochotný a schopný do

augusta to predložiť. V tom prípade referendum sa jednoducho nebude realizovať. Ak to myslite vážne, nemôžte nám prišívať, že niečo robíme z propagandistických dôvodov.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Pán predsedajúci, dámy a páni,

naozaj už toho bolo dosť, naozaj som pred chvíľou povedal, že sme sa chvíľku nerozumeli. Ak ide o to, aby sme pokračovali v ďalšom bode rokovania, takto som tento návrh podal s tým, že medzitým sa vytiahne stenografický záznam, o ktorom vôbec netreba hlasovať. Takže, ak je tu vôľa, o tom môžeme dať hlasovať, aby sme pokračovali v ďalšom bode rokovania s tým, že po skončení tohto bodu, alebo v čase, keď parlament uzná za vhodné, ako predsedajúci nám prečítate stenografický záznam. A chápem celý stenografický záznam, tú časť, ako pán poslanec Fico predstúpil pred mikrofón.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Ak dovolíte, chcel by som kolegovi Tarčákovi toľko - jednoducho nech si uvedomí, kto môže dať návrh alebo podnet na vyhlásenie referenda. Jedným z tých je aj Národná rada, ktorá sa už uzniesla na tom, že prezident republiky musí

na základe tohoto uznesenia Národnej rady vyhlásiť referendum bez toho, či by bol alebo nebol predložený nejaký návrh zákona, pretože takáto je vôľa parlamentu a je to ústavné právo tejto Národnej rady. Ale vrátim sa ešte k obsahu uznesenia, ktoré sme prijali. Kolegyne, kolegovia, referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. To je článok 93 odsek 2 Ústavy slovenskej republiky. Som toho názoru, že referendom sa nemôže rozhodovať o tom, či má byť, alebo nemá byť prijatý zákon, ktorého obsah je vlastne občanovi neznámy. Čo sme takýmto uznesením spravili? Sám si neviem vysvetliť, ako tento parlament mohol prijať takéto uznesenie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pánu poslancovi Tarčákovi chcem len poďakovať, že tu povedal, že jemu ide len o referendum a že mu nejde o zákon.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo. Prosím vás pekne, tu vôbec nejde o tie veci, ktoré sa tu hovoria. V podstate tu ide o to, že niekedy nevieme, ktorá otázka bola skôr schválená, a mám pocit, že sa tu hrá na to, aby pán poslanec Ľupták vyzeral vo verejnosti úsmevne za situácie, keď parlament požiadal vládu, aby vypracoval zákon. Samozrejme, bude tu ústretovosť a teraz to bude vyzerať trápne, že pán poslanec Ľupták chce na takúto jednoduchú vec referendum. Podstata v zámere pána

poslanca Ľuptáka je však iná, aspoň ja to tak chápem, že chce záväzok pre nový parlament, aby táto otázka bola riešená. Má obavy z toho, že znovu budú sľuby a nebudú činy. Znovu hovorím, celá hra tu ide, podľa môjho názoru, na zosmiešnenie poslanca Ľuptáka vo verejnosti.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Tarčák. Prepáčte, pán poslanec Tarčák, pred vami sa hlásil pán poslanec Ľupták a nedal som mu slovo. Teraz je v poradí pán poslanec Ľupták.

Poslanec J. Ľupták:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

myslím si, že ani v prvom ani v druhom velebnom období nebola vôľa takýto zákon prijať, ani vypísať referendum. Ja som niekoľkokrát v prvom aj v druhom volebnom období v parlamente vystupoval a žiadal som, aby takýto zákon bol prijatý. Nebola vôľa. Preto si myslím, že o závažných otázkach, ktoré sa v spoločnosti udejú, veľmi závažných, ako mi pán minister Tóth niekedy povedal, keď som to nanášal, musí sa rozhodnúť ľud. A preto myslím, že aj o vstupe do NATO, Q vstupe do Európskeho spoločenstva by mal rozhodnúť ľud, lebo ľud bude musieť to bremeno niesť, nie my, poslanci. Ľud bude niesť to bremeno. Myslím si teda, že toto referendum treba, vyhlásiť tak, ako je v uznesení, a prosím, nech budúci parlament prijme zákon. Toľko som chcel k tomu povedať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, pán poslanec Ľupták. Teraz prosím pána poslanca Tarčáka.

Poslanec J. Tarčák:

Chcem len uistiť pána Weissa, že mi ide o zákon a podporím ho rovnako, keď ho predloží vláda alebo pán Fico, alebo kolektív SDĽ, ak bude dobrý a bude vyjadrovať to, čo od toho zákona očakávame. Garantujem vám, že ho podporí celý klub HZDS.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Dudáš. Poslanec A. Dudáš:

Pán kolega Tarčák nás vyzval, aby sme konali. Radi by sne konali, ale nás zdržujú faktické poznámky, a to najmä opozičných poslancov.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Chcel by som poprosiť pani kolegyňu Tóthovú, ak by mi mohla zodpovedať na otázku, kto bude ústavným spôsobom viazaný výsledkami referenda, teda koho a k čomu bude toto referendum zaväzovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán poslanec Zeman, robím si poznámky, evidoval som váš návrh na prerušenie tohto bodu. Je to procedurálny návrh, o ktorom musím dať hlasovať. Ak by ste tento procedurálny návrh stiahli, vyhlásim teraz krátku 5 až 10-minútovú prestávku, počas ktorej by sme si preverili stenografický záznam v časti, kde pán poslanec Fico predkladá návrh na uznesenie. Potom by sme hlasovali o tomto uznesení a pravdepodobne by sme skončili, nezačínali už dnes ďalší bod, ale o tom sa ešte musím dohodnúť, s pánom ministrom Dzurindom, ako mu vychádza čas. Takže, pán poslanec Zeman, mám dať hlasovať o tom, aby sme prerušili tento bod a pokračovali Železničnou poisťovňou, alebo sťahujete svoj návrh?

Poslanec J. Zeman:

Pán predsedajúci, prestávka tých 5 až 10 minút kľudne môže byť. Cez túto prestávku sa vyberie stenografický záznam a po prestávke nám bude prečítaný.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne a kolegovia, prosím, nerozchádzajte sa, pretože ešte budeme hlasovať o uznesení. Vyhlasujem prestávku približne do pol siedmej.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím kolegyne a kolegov, aby sa prezentovali, či sme uznášaniaschopní.

Je nás 91, budeme pokračovať v našom rokovaní.

Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, aby som vás oboznámil so stenografickým záznamom. Tak ako to v živote často býva, pravda je niekde v strede. Budem presne čítať jednotlivé časti stenografického záznamu. Na samom začiatku sa pán poslanec Fico vyjadril: "Aby sme v prípade neschválenia návrhu pána poslanca Ľuptáka posunuli vec dopredu, dovoľte mi, aby

som predložil návrh uznesenia Národnej rady... " Text uznesenia presne súhlasí s tým, čo niekoľkokrát predložil. V závere tohto svojho vystúpenia končil slovami: "Preto, vážené dámy, vážení páni, som predložil tento návrh uznesenia, o ktorom žiadam hlasovať. Ďakujem za vašu pozornosť. " Následne, keď potom vznikali v rozprave otázky, aký je vzťah týchto dvoch uznesení, mal pán poslanec Fico krátku faktickú pripomienku, ktorú končil vetou: "Žiadam, aby sa v každom prípade a tak, ako som to aj v rozprave predniesol, o mojom návrhu uznesenia hlasovalo. "

Po krátkej porade "krízového štábu" sme sa dohodli, že necháme hlasovať o uznesení pána poslanca Ficu a môžete sa slobodne rozhodnúť, či ho podporíte, či nie, a tým sa aj vyjadríte k tomu, či akceptujete ten konjunktív, ktorý tam zaznel na začiatku, to je pravda, ale následne bol spresnený dvoma vetami.

Prosím, pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Pán predsedajúci, kvôli dokumentácii registrujem, že možno vo výklade svojho vlastného návrhu podať vlastne opačný návrh a Národná rada ho chce akceptovať. Ďakujem, bude to pre mňa poučenie aj pre moje vlastné vystupovanie v tomto

parlamente.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste prečítali celé znenie mojej faktickej poznámky.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené dámy, vážení páni,

iba jednu poznámku k vystúpeniu pána poslanca Mikloška, či má význam, alebo nemá význam hlasovať o návrhu uznesenia, Ktoré som predniesol. Návrh uznesenia, ktorý som predniesol, je indiferentný, pokiaľ ide o návrh uznesenia pána poslanca Ľuptáka, čiže sa domnievam, že v každom prípade by sme mali hlasovať aj o návrhu, ktorý som predložil bez ohľadu na to, či prejde, či neprejde návrh uznesenia predložený pánom poslancom Ľuptákom. Môj návrh uznesenia smeruje k tomu, že vyzýva vládu alebo žiada vládu, aby urobila určité legislatívne kroky, takže nejde o návrh, ktorý by pozmeňoval obsah návrhu uznesenia pána poslanca Ľuptáka. Čiže žiadam, aby sa v každom prípade a tak, ako som to aj v rozprave predniesol, o mojom návrhu uznesenia hlasovalo.

Pán poslanec Cingel - faktická poznámka. Poslanec T. Cingel:

Pán predsedajúci, faktická poznámka odznela po ukončení rozpravy a ako taká nemá právnu relevanciu k tomu, čo bolo povedané v čase, keď vystúpil pán poslanec Fico v rozprave. Rozumel som tomu tak, a ono to malo aj svoju logiku, pretože, ak by sa prijal zákon, nie je treba referendum, ak sa prijalo uznesenie, ktoré sme prijali na to, aby referendum bolo, nemalo zmysel dávať hlasovať o uznesení pána poslanca Ficu. Myslím si, že toto sú len dodatočné kroky, ktoré tu

robia politiku na to, aby pôsobili v predvolebnej kampani na verejnosť. To je všetko.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Skôr ako dám slovo na ďalšie dve faktické pripomienky, chcel by som vás upozorniť, kolegyne, kolegovia, aby ste obmedzili rozsah faktických pripomienok, pretože urobím teraz to, ako sme sa dohodli, že v tomto prípade budete mať možnosť sa vyjadriť pri hlasovaní o uznesení a definovať svoj vzťah. Nič nebráni každému, aby sa vyjadril podľa svojho vedomia a svedomia.

Prosím, pán Fico. Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

bol by som rád, keby ste nechali na mňa, aby som uviedol, čo bolo úmyslom môjho vystúpenia a čo som mienil svojím vystúpením. Myslím si, že pred samotným hlasovaním som vo faktickej poznámke, ako aj poslednou vetou môjho vystúpenia jednoznačne dal najavo, že chcem, aby sa o mojom návrhu uznesenia hlasovalo bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie o návrhu pána poslanca Ľuptáka. To je moje stanovisko, ktoré som jednoznačne povedal, sú tu stenografické záznamy, bol by som rád, keby ste ich rešpektovali, aby sme hlasovali o tomto návrhu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Tarčák, pán poslanec Hudec.

Poslanec J. Tarčák:

Pán predsedajúci, to, čo ste čítali, bola faktická poznámka pána Ficu na pána Miklošku, on predniesol svoj návrh vo svojom príspevku, kde sa riadne prihlásil do rozpravy, treba prečítať to.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

To už som tiež čítal. Prosím, pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Pán poslanec Fico, mienil som mat syna a narodila sa mi dcéra. To je po prvé. Po druhé - nehnevajte sa, keď si poctivo prečítate svoje vystúpenie, nemôžete tvrdiť to, čo teraz tvrdíte. Ďakujem. Prosím tento parlament, aby sa zdržal akýchkoľvek návodov na to, ako porušovať zásady rokovania.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktoré predložil pán poslanec Fico. Kvôli poriadku ho ešte raz prečítam:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie, ktoré dal pán poslanec Fico v znení tak, ako som ho prečítal presne zo stenografického záznamu.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že návrh uznesenia, tak ako som ho prečítal a ako ho predložil pán poslanec Fico, sme prijali. /Potlesk. /

Kolegyne, kolegovia, ďakujem za spoluprácu pri tomto ťažkom bode spoločnému spravodajcovi pánu Ľuptákovi Jánovi.

Prerušujem dnešnú schôdzu do zajtra do 9. 00 hodiny. Dovidenia.

Deviaty deň rokovania

34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 13. júla 1994

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím zaujmite miesta, budeme sa prezentovať. Prezentujeme sa.

Prítomných je 66 poslancov, budeme však pokračovať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

podľa schváleného programu na programe dnešného rokovacieho dňa sú tri návrhy zákonov o strete záujmov. Vzhľadom na to, že gestorský ústavnoprávny výbor len pred malou chvíľou skončil rokovanie k týmto trom návrhom zákonov a je potrebné spracovať, výsledky jeho rokovania, odporúčam, aby sme najskôr rokovali o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničnej zdravotnej poisťovni.

Ešte by som chcel pripomenúť, že podľa schváleného programu nie je prerokovaný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o colníctve /Colný zákon/.

Prosím pána poslanca Ľubomíra Fogaša povereného riadením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby informoval o stanovisku ústavnoprávneho výboru k tomuto návrhu zákona. Prosím, pán poslanec.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

napriek tomu, že som dostal slovo len k colnému zákonu, chcel by som vysvetliť, aké je stanovisko ústavnoprávneho výboru i k návrhu zákona o konflikte záujmov. Dnes sa zišiel ústavnoprávny výbor a ako gesčný výbor rokoval o možnosti prerokovať tieto tri návrhy dnes a konštatoval ako gesčný výbor, ktorý je príslušný na zjednotenie stanovísk ostatných výborov rokujúcich o všetkých troch predložených návrhoch podľa § 72 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku, že ani jeden z týchto návrhov nezískal podporu viac ako dvoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom väčšina výborov neprijala k nim platné uznesenie. To je stav, v ktorom sa nachádzame v tejto chvíli. Ďalej odporučil prekladateľom návrhov poslancov tlačí 486 a 501, aby sa pokúsili opätovne zosúladiť svoje návrhy a zaujať k nim spoločné stanovisko vzhľadom na ústretovosť oboch skupín predkladateľov.

Ústavnoprávny výbor preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby rokovanie o všetkých troch návrhoch zaradila do programu 34. schôdze až po ukončení rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k týmto návrhom, najneskôr v piatok 15. júla ako prvý bod odpoludňajšieho programu. Súčasne sa uložilo poslancovi Fogašovi oboznámiť vás s výsledkom rokovania ústavnoprávneho výboru, čo práve teraz činím.

Rád by som v tejto súvislosti povedal, že je iste záujmom všetkých nás, aby návrh zákona, či už to bude v podobe ústavného zákona alebo zákona, bol prijatý. Je iste naším záujmom, aby sme upravili pravidlá hry pre budúci parlament, ale je niekedy zložité nachádzať v krátkych časových úsekoch i v čase, keď zasadá Národná rada, veľmi rýchlo nejaké východiská. Ak by sme pristúpili na to, že sa vypracuje spoločný, teda tretí návrh, iste si všetci uvedomujeme, že je nutné, aby sa takýmto návrhom zaoberala Legislatívna rada vlády, vláda a všetky výbory opätovne. Teda je možné zvoliť aj inú cestu, a to takú, že sa pokúsime jeden z týchto návrhov zobrať za základ, do ktorého sa potom vsunú pozmeňovacie návrhy ďalších poslancov, ktorí spoločne, trebárs podľa abecedného zoznamu podpíšu takýto návrh zákona, resp. budú uvedení pod týmto návrhom zákona. To sú zatiaľ výsledky prerokúvania v ústavnoprávnom výbore.

Súčasne vás chcem informovať, že ústavnoprávny výbor sa uzniesol na tom, že by to mal byť ústavný zákon, že by to mal byť zákon, ktorý vymedzuje okruh vyšších štátnych funkcionárov bez väzby na štátnu správu smerom dolu. A ďalej sa uzniesol na tom, že tento ústavný zákon by mal stanovovať sankcie, ktoré súvisia i s možnosťou odvolať, či odstúpiť z funkcie pokiaľ ide o členov vlády a vedúcich funkcionárov, vyšších funkcionárov ústredných orgánov štátnej správy, resp. sa uzniesol tiež na tom, že by kroky v rozpore s týmto zákonom mohli pre poslanca znamenať, že sa vzdá svojho mandátu. Teda sankčná časť vlastne je istým spôsobom ústavnoprávnym výborom odobrená. Tým sa vlastne vytvára rámec na rokovanie skupiny poslancov.

Prosím vás, aby ste vzali na vedomie skutočnosť, že k dnešnému dňu nie je hotová spoločná správa k trom predloženým návrhom zákonov, a navrhujem, aby sa o nej rokovalo v piatok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Teraz prosím stanovisko k colnému zákonu. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pokiaľ ide o colný zákon, ústavnoprávny výbor prerokoval návrh colného zákona s tým, že sme usúdili, že colný zákon a jeho prijatie predpokladá vlastne prijatie zákona o štátnej službe. Ten k dnešnému dnu, ako vieme, nie je prijatý. Colný zákon sa naviac usiluje zaviesť resp. konštituoval: ozbrojený zbor, ktorý by vlastne predstavovali príslušníci colnej správy. Keďže ide o ozbrojený zbor, žiada si ich právne postavenie aj spresnenie resp. možnosti sprísnenia kontroly takéhoto ozbrojeného zboru i s ohľadom na možnosti zneužívania moci.

Preto ústavnoprávny výbor odporučil, aby sme v § 10 navrhovaného vládneho návrhu zmenili právne postavenie tohto ozbrojeného zboru tak, aby bolo upravené služobným pomerom. Ide o úpravu, ktorá si, samozrejme, vyžaduje i ďalšie na to nadväzujúce úpravy, a preto ústavnoprávny výbor predložil návrh zákona na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení zákona číslo 490/1992 Zb. Teda, tento návrh zákona ústavnoprávny výbor iniciatívne navrhol. Nejde o veľké úpravy, ide o také isté úpravy, aby som vám to priblížil, ktoré boli prijaté i v súvislosti so zavedením služobného pomeru príslušníkov justičnej stráže tak, aby sa služobný pomer mohol v plnom rozsahu aplikovať.

V nadväznosti na to predložíme Národnej rade nové znenie § 10, ktorým sa zavedie služobný pomer. Súčasne sne sa dohodli s predstaviteľmi Ústrednej colnej správy, že vám budú dané k dispozícii všetky vykonávacie predpisy, ktoré Colný zákon predpokladá, resp. ich návrhy, tak ako to predpokladá rokovací poriadok. K predminulému týždňu, kedy ústavnoprávny výbor o veci rokoval prvýkrát, tieto predpisy neboli dané k dispozícii a neboli ani v takej podobe, aby mohli byt predložené. K dnešnému dňu sú tieto predpisy pripravené. Myslím si teda, že v prípade, ak bude pozitívne stanovisko vlády k návrhu ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 410/1991 Zb. o služobnom pomere, vytvoríme všetky predpoklady, aby sme návrh Colného zákona mohli prerokovať. Ide o komplexné riešenie, ktoré by vlastne umožnilo zúročiť inak dobrú prácu na Colnom zákone a ide o súčasné riešenie, ktoré umožní prijať právny predpis, ktorý bude znamenať predsa len istú chvíľu stabilitu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Na základe vašej informácie budeme pokračovať v programe.

Chcete o tom hlasovať? Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, myslím, že ide o zmenu programu a treba dať hlasovať jednak o návrhu ústavnoprávneho výboru rokovať o troch návrhoch zákonov - zjednodušene povedané - o konflikte záujmov v piatok. A pokiaľ ide o Colný zákon, je taká situácia, že treba vyčkať na stanovisko vlády k iniciatívnemu návrhu ústavnoprávneho výboru na vydanie osobitného zákona.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Dobre. Ďakujem.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, budeme teda hlasovať, o zmene tohoto postupu takým spôsobom, že zákon o strete záujmov je presunutý na rokovanie v piatok a o Colnom zákone sa bude rokovať po prerokovaní vo vláde.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci,

chcel by som spresniť prvý procedurálny návrh, aby sme hlasovali, že v piatok ráno o 9. 00 hodine budeme rokovať o konflikte záujmov, pretože som návrh ústavnoprávneho výboru vnímal tak, že to má byť v piatok poobede, a obávam sa, že by sme už toho veľa neprerokovali. Takže, aby sme rozhodli, že v piatok ráno o 9. 00 hodine budeme pokračovať týmito troma zákonmi.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, súhlasíte s takýmto postupom?

Poslanec Ľ. Fogaš:

Náš návrh znel, aby to bol prvý bod odpoludňajšieho programu, lebo máme k dispozícii len jeden deň na to, aby sa napísali pozmeňovacie návrhy, ktoré by sa mali potom rozdať, a aby sa vypracovala spoločná správa. Jednoducho preto bol navrhovaný ten čas.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Priatelia, naozaj na to je relatívne málo času, a musíme brať do ohľadu technológiu spracovania.

Prosím, pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Pán podpredseda, chcem upozorniť na včerajšie politické grémium, kde ste boli aj vy a kde sme sa dohodli, že Colný zákon bude preložený na augustové plénum. O tomto by sme mali hlasovať. To bola všeobecná zhoda všetkých predstaviteľov politických klubov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Čo navrhujete? Poslanec F. Mikloško:

Navrhujem aj v zmysle toho, čo povedal pán poslanec Fogaš, že Colný zákon budenie prerokovávať, na augustovom pléne, teda preložiť ho z tohto pléna na augustové.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre. Je súhlas pána poslanca Fogaša, aby sne takto dali hlasovať. Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Móri s faktickou poznámkou. Poslanec I. Móri:

Pán predsedajúci, chcem opraviť pána poslanca Fogaša. Dohovor v ústavnoprávnom výbore bol taký, že to bude prvý

bod rokovania v piatok. A môžem za Klub nezávislých poslancov povedať, že iné riešenie, proste v neskorších hodinách, je pre nás neprijateľné. Čiže, ako prvý bod v piatok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka. Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcel som reagovať na Colný zákon. Myslím si, že je prijateľné i také riešenie, ako navrhol pán poslanec Mikloško. Domnievam sa, že podstatné je, aby tento zákon bol schválený v tomto volebnom období preto, aby sa mohol v plnom rozsahu uplatňovať už od septembra poťažne októbra, pretože, ako vieme, tento zákon je potrebný práve s ohľadom na medzinárodné zmluvy, ktoré sú v ňom zapracované.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Teda z toho vyplýva, že najprv by som mal dať hlasovať o umiestnení zákona o strete záujmov v programe rokovania. Je tu návrh pána poslanca Fogaša, ktorý hovorí, že to má byť prvý bod v piatok odpoludnia, a je tu stanovisko pána poslanca Móriho, ktorý hovorí, že to má byť prvý bod dopoludňajšieho rokovania. Nakoľko návrh pána poslanca Fogaša bol prvý, budeme hlasovať najprv o ňom.

Pán poslanec Hrušovský - faktická poznámka. Poslanec P. Hrušovský:

Ak dovolíte, upozornil by som na istý procedurálny nedostatok, ktorý má tento návrh pána poslanca Fogaša. Spomínal, že sa stretnú obidve skupiny navrhovateľov ústavného zákona o konflikte záujmov, to znamená - budem hovoriť zjednodušene - skupina pána Fogaša a skupina pani poslankyne Tóthovej, a pokúsia sa nájsť kompromis a navrhnúť nový zákon, ktorý by bol kompromisom medzi jedným a druhým. To znamená, že takýto nový návrh by mal ísť znovu na prerokovanie do výborov a výbory by sa mali znovu k nemu vyjadrovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec upozornil, že postup navrhoval takým spôsobom, aby jeden sa stal základom a druhý sa do neho premietol, pokiaľ je vnútorne konzistentný. Takže, formálne je to možné.

Poslanec P. Hrušovský:

Dobre, ale chcem ešte upozorniť, že existuje tu ďalší, tretí, vládny návrh zákona. Takže, tu sa dostavíme skutočne do konfliktu. Ktorý vlastne sa bude prerokovávať, a čom vlastne budeme rokovať, o ktorom návrhu zákona?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Je to návrh, priatelia, budeme o tom hlasovať.

Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

myslím, že sa znova dostávame do série jalovej diskusie, pretože odporúčanie ústavnoprávneho výboru znelo, aby sa rokovanie o všetkých troch návrhoch zaradilo do programu 34. schôdze až po ukončení rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k týmto návrhom najneskôr

v piatok 15. júla ako prvý bod odpoludňajšieho programu. Dali ste pozmeňovací návrh, aby to bolo ráno. Myslím si, že možno o tom hlasovať, nevidím žiadny problém, ale je jasné, že dokedy nie je hotová spoločná správa, nie sú odporúčania gesčného výboru, povedieme tu diskusiu, ktorá bude najmenej týždňová. Som presvedčený o tom, že nájdeme východiská, ktoré umožnia prijať aspoň jeden z tých troch zákonov. Tak prosím, umožnite ten priestor na to, aby sa ten pokus uskutočnil. To je všetko.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka. Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

vzhľadom na naliehavú potrebu prerokovania tohto zákona dávam procedurálny návrh, aby bez ohľadu na rokovanie ústavnoprávneho výboru sme v piatok o 9. 00 hodine začali rokovať o vládnom návrhu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Je tu teda procedurálny návrh, budeme o ňom hlasovať. Je to návrh pána poslanca Rózsu, ktorý v podstate neprijíma návrh, ktorý predložil pán poslanec Fogaš, a žiada, aby sa rokovalo v piatok ráno o vládnom návrhu, ak tomu dobre rozumiem.

Prosím, ešte pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

po vypočutí faktických poznámok pána poslanca Hrušovského a pána poslanca Rózsu skutočne začínam chápať, o čo tu vlastne ide. Predkladatelia poslaneckých návrhov vyjadrili ochotu dohodnúť sa na vzájomnom zapracovaní určitých pripomienok. Poslanecké návrhy majú nižšie číslo, ako má vládny návrh. Neviem, prečo naraz ten zhon, prečo tu má ísť o rokovanie doobeda a poobede, o pár hodín, keď tu je určitá snaha predkladateľov. Teda vyčkajme spoločnú správu, rešpektujme stanovisko gesčného výboru, a potom poďme podľa čísel tlače. Neviem, o akú politickú hru tu má ísť a na čo sa tu má hrať. Predsa záujmom je, aby sme prijali jeden zákon. Preboha - už doobeda a poobede - prosím vás, o čo tu vlastne ide?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jakuš - faktická poznámka. Poslanec J. Jakuš:

Nejdem hovoriť k meritu veci, chcem vám len oznámiť, že končí odber krvi. Krv darovalo 23 poslancov a zamestnancov Národnej rady. Chcel by som poprosiť tých, ktorí darovali krv - prečítam ich - poslanci Ďurišinová, Guldanová, Zoričák, Kobela, Dudáš, Köteles, Pánči, Weiss, Černák, Gašparovič, Letko, Goč, Miček, Jaroš Ivan, Rea, Cabaj, Nosko, Novotný, Majerský, Zselenák, Zátková - keby o trištvrte na jedenásti prišli do priestoru, kde sa odoberala krv na pohostenie, ktoré podáva pán predseda Gašparovič.

Myslím si že táto akcia si zaslúži potlesk ostatných poslancov za to, že sa tejto humánne] akcie prečítaní poslanci zúčastnili. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Žingor - faktická poznámka. Poslanec R. Žingor:

Ďakujem za slovo. Prosím vás, skutočne som prekvapený, čo tu počúvam. Ide o predložené zákony, ktoré boli pred troma týždňami prerokovávané vo výboroch. Myslím, že bolo dosť času na prípravu aj ústavnoprávneho výboru a na zapracovanie pripomienok. A práve dnes sa dozvedám, že vlastne sa nepripravilo absolútne nič. Myslím si, že to nesvedčí o dobrej robote a mohli sme sa týmto problémom vyhnúť. Tri týždne bolo dosť času na to, aby sa pripravil a predložil jeden návrh, ktorý bol odporúčaný, teda ústavný zákon, aby sme ho mohli v kľude prerokovať. Myslím si, že mohli sme sa všetkej tejto problematike vyhnúť. /Potlesk. /

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Poslankyňa K. Tóthová:

Dovoľte mi, aby som uviedla na pravú mieru to, čo tu bolo povedané. Nie je pravdou, že sa nepripravilo nič. Je materiál, ktorý máme, má ho aj pán docent Fogaš. Je to materiál ústretový, a tento materiál ešte potrebuje malé vyčistenie a dohodu o spôsobe, akým sa prednesie v parlamente.

Teda je zavádzajúca informácia, že nič sa nepripravilo. Pracovalo sa a myslím, že dosť intenzívne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka. Poslanec P. Lauko:

Pán poslanec Fogaš a pani poslankyňa Tóthová, ak dovolíte, s poslancom Hrušovským som jedným z navrhovateľov toho zákona, kde je ako prvý uvedený pán poslanec Fogaš. A to, čo tu počúvam, je pre mňa úplne nová vec. Nikto mi zatiaľ nepovedal, že má dôjsť, k nejakému rokovaniu, k zhode alebo kompromisu medzi týmito dvoma poslaneckými návrhmi. Je to pre mňa novinka a čakám, kedy budem pozvaný.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

O tom sa hovorilo v parlamente, pán poslanec. Poslanec P. Lauko:

Kedy budem pozvaný k tomuto rokovaniu ako predkladateľ. Žiadam, aby sa tu hovorilo o skupine poslancov, ktorí predložili tieto dva návrhy a nie o jednom poslancovi, i keď, samozrejme, kvality pána docenta Fogaša oceňujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Znovu by som len pripomenul, že o tomto sa tu niekoľko razy obsažné hovorilo, to znamená, že to nie je nová informácia o nejakej novej iniciatíve len dvoch poslancov. Je to Každopádne námet.

Prosím, pán poslanec Fogaš - faktická poznámka.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Celkom stručne. Pán doktor, pozývam vás na spoločné stretnutie predkladateľov k tlači 486 dnes na tretiu hodinu. Môžeme sa stretnúť v zasadačke ústavnoprávneho výboru a poradíme sa aj k materiálu, o ktorom hovorila pani profesorka Tóthová.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Rózsu, ktorý navrhuje, aby predmetom rokovania v piatok ako prvý bod dopoludnia bol zákon o strete záujmov, a to vládny návrh zákona.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

/Hlasy z pléna, aby sa najprv hlasovalo o návrhu poslanca Fogaša. /

Dobre, prispôsobím hlasovanie požiadavke. Najprv budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fogaša, ktorý predpokladá taký postup, že návrh zákona o strete záujmov bude prerokovaný ako bod l na odpoludňajšom rokovaní v piatok v poradí, v akom sú očíslované tlače.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

/Šum v sále. /

Priatelia, kvôli tomu, že to nebolo zreteľné, zopakujeme hlasovanie. Znova opakujem celkom presne ten postup. Pán poslanec Fogaš navrhuje, aby sa prerokoval návrh zákona o strete záujmov v piatok ako prvý bod odpoludnia.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec Zeman - faktická poznámka. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani Katarína Tóthová chce vám niečo povedať, požičiam jej svoj vlastný mikrofón.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa K. Tóthová:

Pán predsedajúci, počas hlasovania mi nefungovalo tlačidlo.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prepáčte, naozaj neviem s tým nič robiť.

Pani poslankyňa Bartošová - faktická poznámka. Poslankyňa E. Bartošová:

Pán predsedajúci, chcela by som iba pripomenúť, že o tom, o čom chcete dať hlasovať, ste dali hlasovať pred

chvíľou, z 92 prezentujúcich sa bolo 46 za, z čoho vyplýva záver, že tento návrh nebol schválený jediným hlasom. O tom sme už hlasovali, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o ďalšom návrhu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pani poslankyňa, ak ste boli prítomná, vedeli ste, že boli námietky, volanie práve zo sály, že im nebolo jasné, o čo ide.

Poslankyňa E. Bartošová:

Ale ste neprerušili hlasovanie. Mali ste možnosť za 30 sekúnd.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Rozumiem, navrhol som zopakovať hlasovanie preto, aby to bolo nesporné. Pani poslankyňa, ak ste si istá o výsledku tohoto riešenia, prečo máte námietky? To je celkom jednoduché. Bude sa opakovať, a ak sa to potvrdí, normálne to akceptujeme.

Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka. Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,

skutočne nie je dôvod na opakovanie hlasovania. Pán predsedajúci riadne formuloval návrh a nariadil hlasovanie. Pretože hlasovanie dopadlo negatívne, nie je dôvod na to, aby sme hlasovanie opakovali. Pán predsedajúci v priebehu hlasovania nezrušil hlasovanie. Ak by to bol chcel urobiť,

že sú nejasnosti, tak mal to zrušiť. Ak ho nezrušil, tak hlasovanie podľa rokovacieho poriadku je platné, návrh je zamietnutý.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pani poslankyňa Romanovská - faktická poznámka. Poslankyňa M. Romanovská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa obrátiť ku kolegom za predsedníckym stolom. Pani profesorka Tóthová v okamihu, keď zistila, že jej nefunguje hlasovacie zariadenie, kričala na vás. My sme sa k nej pridali takisto. Myslím si, že niekto od predsedníckeho stola si to musel všimnúť, že tu sú zdvihnuté ruky, a kričíme, že jej nefunguje hlasovacie zariadenie. Prosím toto zobrať do úvahy. Myslím, že kamery to snímajú, takže sa to dá zistiť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Poslanec Móri - faktická poznámka Poslanec I. Móri:

Pán predsedajúci, nehnevajte sa na mňa, ale svojím počínaním za výdatnej pomoci pána poslanca Fogaša, ktorý nedodržal dohodu z ústavnoprávneho výboru, len vlastne potvrdzujete, že Hnutie za demokratické Slovensko chce prijať návrh zákona o strete záujmov len naoko, ale v skutočnosti to vôbec nie je pravda. Je proti tomuto zákonu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec, samozrejme, nemôžem vám brániť v tom, aby ste tu robili slovné tirády, ale videli ste, boli ste tu prítomný, že mnohí poslanci namietali, že im nie je jasné hlasovanie, preto som oznámil, že sa hlasovanie bude opakovať. Keď ste si istý rozsahom hlasovania, prečo je tu problém? Prosím vás, o čom to hovoríme?

Pán poslanec Ľupták - faktická poznámka. Poslanec I. Ľupták:

Snáď k tomu len toľko, že ani jedného nás z HZDS nenapadlo, že to nechceme prijať. Toto napadlo pánu poslancovi Mórimu, teda zrejme je snaha jeho skupiny neprijať tento zákon, to je evidentné.

Ďalej by som chcel poukázať na to, že pri oveľa vážnejšom hlasovaní, keď sa údajne zistila chyba pri hlasovaní resp. pri vysvetľovaní ako sa má hlasovať, vrátili sme sa. Páni a dámy na tej strane, vy ste prijali precedens k tomuto. Prosím vás, teraz sa nehnevajte, keď počas hlasovania sa zistilo, že došlo k poruche na hlasovacom zariadení u poslankyne Tóthovej a ďalším poslancom nebolo jasné, o čo vlastne ide. Jednoznačne z toho vychádza, že musíme hlasovať znovu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, sú tu kamery, ale nechcem ísť do podrobnosti a už vonkoncom nechcem z toho robiť politiku.

A veľmi ma mrzí to, čo tu vyhlásil pán poslanec Móri. Prosím vás pekne, máme podmienky hlasovania technickými zariadeniami. V písmene e/ výsledky hlasovania bod 2 hovorí: "Každý poslanec môže", teda "každý", "bezprostredne po hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania najmä z dôvodu nefunkčnosti hlasovacej jednotky. O námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy. " Dovolím si túto námietku dať, lebo skutočne SOB stlačila aj prezenciu, aj za, vôbec nič nesvietilo. Hneď som kričala, zdvihla som obdive ruky, okolie sa pridalo. Pravidlá hry sú napísané, prosím, aby sa hlasovalo bez rozpravy. Nemôžem nič namietať, ak väčšina parlamentu povie, že táto moja námietka je neopodstatnená, ja sa jej demokraticky podriadim, ale skutočne upozorňujem, že hlasovacie zariadenie neviera z akých dôvodov a neviem prečo práve mne nefungovalo.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Bajan - faktická poznámka. Poslanec V. Bajan:

Prepáčte, vážené kolegyne a kolegovia, ale po tom, ako som zistil, že pani poslankyňa Tóthová mala niekoľko faktických pripomienok po hlasovaní, z toho vyplýva len osobná chyba. Bolo by úprimnejšie si priznať, že sa zle zaprezentovala a hlasovala za. Toto vysvetlenie by sa mohlo skôr prijať ako opakovanie celého hlasovania. Nasvedčuje tomu i výpis z počítača, že jednoducho nebola zaprezentovaná, to znamená, že zle stlačila tlačidlo "prezentácia" a hlasovala bez prezentácie. Všetko.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia a kolegyne, pretože sne boli naozaj v stave, v ktorom niektorí poslanci nevedeli.

o čom sa hlasuje, buďme vzájomne tolerantní a zopakujme hlasovanie o návrhu pána poslanca Fogaša. Znie tak, že sa presúva prerokovávanie všetkých troch návrhov zákona o strete záujmov na piatok ako prvý bod odpoludnia.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Prepáčte, pán poslanec Fogaš - faktická poznámka. Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcel som zareagovať na vystúpenie pána poslanca Móriho, ktoré nebolo korektné, pretože som prečítal uznesenie ústavnoprávneho výboru. Nikto tu s ničím nemanipuluje, na tom sme sa uzniesli. Vy ste navrhovali ráno, dohodli sme sa, že nebudeme hovoriť o hodinách, že dáme takýto návrh. Akceptujem to, že Národná rada môže prijať iný návrh a môže to presunúť na ráno. Nič sa nestane, budeme len v časovom preše. Ak sa nám podarí prijať riešenie, ktoré bude priechodné, je to pozitívny znak pre všetkých. To je celé, nech sa tu vzájomne neosočujeme.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Móri - faktická poznámka. Poslanec I. Móri:

Pán poslanec Fogaš, v ústavnoprávnom výbore som sa vás výslovne pýtal, či platí dohoda, že to bude zaradené ako prvý bod rokovania ráno. Na to ste mi povedali, že áno. Je tu aj pán poslanec Hrušovský, ktorý mi to môže dosvedčiť. Z toho dôvodu som si išiel vypýtať uznesenie od pána tajomníka ústavnoprávneho výboru, ktorý mi povedal, že ho nemá hotové - práve preto, aby som si tento fakt skontroloval. Prosím vás pekne, berme dohodu naozaj gentlemanskú, ako k nej došlo.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Priatelia, teda budeme hlasovať.

Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Fogaša, aby prerokovávanie návrhu zákona o strete záujmov bolo v piatok ako prvý bod odpoludnia.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Fogaša nebol prijatý.

Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Ftáčnika alebo Móriho, obidva zneli na to, aby v piatok sa prerokovával návrh zákonov o strete záujmov ako prvý bod programu.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržal l poslanec. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Móriho bol prijatý. Tým odpadá procedurálny návrh pána poslanca Rózsu.

Pán poslanec Rózsa, máte slovo. Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

môj návrh znie tak, že v prípade, ak sa predsa len z akýchkoľvek dôvodov nespracujú spoločné stanoviská, aby aj v tomto prípade sa rokovalo o vládnom návrhu ako prvom podľa poradia, ktorý bol stanovený.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Poradie je predsa stanovené pódia očíslovania tlačí. To je legitímne stanovené a to berieme na vedomie.

Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka. Poslanec E. Rózsa:

Beriem svoj návrh späť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem.

Teraz pristúpime k dvadsiatemu šiestemu bodu, ktorým je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničnej zdravotnej poisťovni.

Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 453 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 453a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Ivan Hudec. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

ustanovenie § 49 v odseku 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov umožňuje úpravu zdravotného poistenia zamestnancov Železníc Slovenskej republiky. Ak si dobre pamätáte, pri prerokúvaní tejto právnej normy som vystúpil s pozmeňovacím návrhom, ktorý už v tomto zákone mohol právne zabezpečiť funkciu železničného zdravotníckeho poistenia a osobitnej štruktúry zdravotníctva v Železniciach Slovenskej republiky. Vzhľadom na súčasný stav legislatívnej úpravy jednotlivých druhov poistenia považuje skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za najvhodnejšie prijať zákonnú úpravu, ktorá rieši nielen úpravu zdravotného poistenia železničiarov, ale aj vznik Železničnej zdravotnej poisťovne. Železničná zdravotná poisťovňa by vykonávala zdravotné poistenie a financovala by potrebnú a špecifickú starostlivosť o svojich poistencov.

Potreba navrhovanej právnej úpravy vyplýva najmä z dvoch dôvodov. Po prvé - z nutnosti riadiť sieť zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú potrebnú a špecifickú starostlivosť železničiarom v celom rozsahu. Po druhé - z nutnosti jednotného sledovania a vyhodnocovania zdravotného stavu zamestnancov železníc. Vieme dobre, že ide o vysokoápecializovaný profesný stav, ktorý jednoznačne vyžaduje vzhľadom na vysokú rizikovosť a náročnosť povolania takú právnu úpravu, akú majú, povedzme, vojaci, letci a iné skupiny pracovníkov. Tam, kde nie sú dôvody pre osobitnú úpravu, sa právne pomery budú riadiť podľa všeobecnej úpravy, najmä podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 9/1993 Z. z. o zdravotnom poistení a hospodárení s Fondom zdravotného poistenia v znení neskorších predpisov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, za skupinu poslancov, ktorá podáva tento návrh, vás prosím, aby ste uvedenú právnu normu schválili.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem peknej pánu poslancovi Hudecovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Angelu Štefánikovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa A. Štefániková:

Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážení kolegovia, ctené panie kolegyne,

rozhodnutím pána predsedu Národnej rady číslo 817 z 21. marca 1994 bol návrh skupiny poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky pod číslom tlače 453 na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničnej zdravotnej poisťovni pridelený na prerokovanie štyrom výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Uvedené výbory, ktorým bol predložený návrh zákona pridelený, ho prerokovali, vyslovili s ním súhlas i odporučili návrh zákona schváliť s tým, že bolo vznesených pomerne veľké množstvo pozmeňovacích pripomienok. Myslím, že tieto pripomienky nám nebudú robiť problém, pretože o väčšine z nich sa môže hlasovať an blok. Myslím, že v podstate tento zákon je potrebný. Zároveň sa prihlasujem ako prvá do rozpravy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o dvadsiatom šiestom bode programu. Prosím, pani spoločná spravodajkyňa, máte prvá slovo.

Poslankyňa A. Štefániková:

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

chcem vás najprv oboznámiť s tým, akým spôsobom sa posudzovala zdravotná spôsobilosť zamestnancov v železničnej doprave. Bol to predpis o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce na železnici, ktorý bol prijatý s účinnosťou od 1. 1. 1986 a bol vydaný Federálnym ministerstvom dopravy. Terajšia situácia po zrušení federácie je taká, že právne železničné

zdravotníctvo v podstate neexistuje. Časť úkonov ohľadne posudzovania spôsobilosti na prácu nemá totiž v existujúcej legislatíve dostatočnú podporu.

Historicky železničné zdravotníctvo ako rezort existovalo niekoľko desiatok rokov. Už koncom minulého storočia pri posudzovaní dopravných nehôd bolo zistené, že boli spôsobené zväčša poruchami farbocitu, teda zlým posúdením zdravotného stavu. Za prvej republiky existenciu železničného zdravotníctva upravoval zákon z 9. 10. 1924, ktorý vytváral sústavu zdravotníckych zariadení pozostávajúcu zo železničných rajónnych lekárov, ktorí boli zmluvne viazaní, ordinovali vo vlastných ordináciách, a úradných inšpekčných lekárov. Po prvej svetovej vojne takisto tento ústav disponoval množstvom zdravotníckych zariadení, ktoré neskôr boli zobraté do majetku štátu. Išlo o Tuberkulózne sanatórium v Kvetnici, Kúpeľný ústav pre reumatické ochorenia v Trenčianskych Tepliciach, Kúpeľný dom pre zažívacie ochorenia v Karlových Varoch.

Po druhej svetovej vojne došlo k niektorým zmenám. Zrušilo sa železničné zdravotníctvo a železničné zdravotnícke zariadenia prebrala štátna zdravotná správa pod ústavy národného zdravia. Vstupné a opätovné prehliadky začali vykonávať lekári štátnej zdravotnej správy s nedostatočnou znalosťou profesiografie železničných povolaní. Za jedenapol roka tohto medziobdobia sa prijalo toľko zdravotne a zmyslovo neschopných uchádzačov, že bolo treba ďalších pár rokov k ich vyradeniu a premiestneniu. Takisto prudko stúpla dopravná nehodovosť s obrovskými stratami jednak na ľudských životoch a jednak s veľkými materiálnymi škodami. Vzhľadom na to, že toho času nie som v strete záujmov, ale osobne som pracovala v železničnom zdravotníctve sedem rokov, prosím vás o podporu pozmeňovacích návrhov, ktoré vám budem predkladať v poradí.

Prvá skupina mojich pozmeňovacích návrhov bude smerovať k § 3. Z dôvodov, ktoré uvediem v ďalšom, odporúčam prijať tieto úpravy:

Pod bodom l budem navrhovať v § 3 vsunúť: nové odseky. Pôvodný odsek 4 vypustiť v pôvodnom znení a v preformulovanej podobe len zmeniť na nový odsek 2, ktorý bude znieť: "Poisťovňa môže uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti so zdravotníckymi zariadeniami i nad rámec povinného zdravotného poistenia. "

V § 3 zaradiť nový odsek 3: "V rámci povinného zdravotného poistenia sa poistencom poskytuje potrebná zdravotnícka starostlivosť podľa osobitných predpisov a špecifická zdravotnícka starostlivosť podľa liečebného poriadku poisťovne. "

V § 3 ods. 4: "Na základe zmluvného zdravotného poistenia sa poistencom poskytuje zdravotnícka starostlivosť nad rámec potrebnej a špecifickej zdravotníckej starostlivosti. "

V § 3 ods. 5: "Zmluvné zdravotné poistenie nemôžu uzatvárať fyzické osoby, za ktoré je platiteľom poistného štát, s výnimkou fyzických osôb uvedených v § 4 ods. 2 a 3. " Pôvodný odsek 2 sa prečísluje na ods. 6, pričom v ňom sa písmeno c/ preformuluje nasledovne: "poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v cudzine poistencom tejto poisťovne". Pôvodný odsek 5 sa prečísluje na odsek 7, pričom sa vypusti text uvedený v zátvorke.

Vážený pán predseda, vážení poslanci, dovoľte mi podať výklad k jednotlivým navrhovaným odsekom S 3.

V § 3 ods. 2 zakladáme starostlivosť nad rámec povinného zdravotného poistenia. Mieni sa tým poskytovať vyššia úhrada za lieky, zdravotnícky materiál, ortopedické pomôcky a stomatologické náhrady, ako aj fotokompozity.

V § 3 ods. 2 - potrebná zdravotnícka starostlivosť je vymedzená zákonom číslo 20/1966 o starostlivosti o zdravie ľudu, zákonom číslo 7/11993 Z. z. a nariadením vlády 220/1993 - liečebný poriadok. Špecifická starostlivosť, bude vymedzená liečebným poriadkom poisťovne, ktorý nahradí existujúci služobný predpis OPS Federálneho ministerstva dopravy o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu v doprave.

V § 3 ods. 4 umožňujú sa poskytovať, vyššie úhrady na rekondičné a rehabilitačné pobyty, kúpeľnú liečbu, individuálne endoprotézy, plastické operácie, glukometre a laserové očné operácie.

Ako predkladateľka týchto pozmeňovacích návrhov vychádzam z reálnej situácie budúceho poistenca v rezorte dopravy, kde je v priemere v súvislosti s výkonom profesie podstatne vyššia úrazovosť, žiaľ, s častejším výskytom závažných trvalých následkov. Z tohto dôvodu sa pamätá na zvýšení: úhrady plastických operácií, individuálne endoprotézy a vyššie úhrady za ortopedické pomôcky. Pri práci v aktívnej doprave je nevyhnutnou podmienkou bezchybný zdravotný stav nielen z hľadiska daného klasickým interným nálezom, ale a] na základe komplexného psychosomatického obrazu. Preto pamätať, na vyššie úhrady za stomatologické výkony alebo operácie očí, kde platí rovnica porucha zraku = strata chleba, nemožno považovať, za nadštandard. Takisto nepovažujem za abnormálne, aby ľudia vystavení neustálemu stresu dlhodobé nasadení v turnusovej doprave, napríklad rušňovodiči, často v kombinácii s nepriaznivými klimatickými podmienkami, posunovači a podobne, mali vyššie finančné úhrady rehabilitačných a rekondičných pobytov ako aj kúpeľnej liečby. Taktiež je potrebné prijať časť vzťahujúcu sa na poistenie poistencov tejto poisťovne v cudzine v súvislosti s pracovným zaradením z dôvodov, ktoré snáď nie je potrebné vysvetľovať.

V § 4 odsek 2 odporúčam zaradiť za pôvodný odsek novú vetu: "Poisťovňa je povinná poistiť aj rodinných príslušníkov /manžel, manželka a nezaopatrené deti/, ak o to požiadajú. " Na podporu tohto návrhu si dovoľujem uviesť tieto skutočnosti: Jednak historický fakt, že v priebehu existencie železničného zdravotníctva boli vždy popri zamestnancoch pripoistení aj rodinní príslušníci. Jednak to, že umožňuje to ošetrujúcemu železničnému lekárovi dôkladne poznať rodinné prostredie, pomery, zdravotný stav členov rodiny, a tým komplexnejšie a s väčšou efektívnosťou posúdiť psychosomatický stav zamestnanca. A jednak sa mienim tým vyhnúť za skupinu predkladateľov určitému obvineniu z toho, že táto poisťovňa vyberá solventnú klientelu so stabilne zabezpečeným príjmom.

Dovoľujem si vás zaťažiť týmito faktami: samotných zamestnancov železníc je asi 60 tisíc. Rodinných príslušníkov ekonomicky činných je asi 50 tisíc. Nezaopatrených detí je 43 tisíc a dôchodcov asi 16 tisíc. Tieto čísla sú pomerne presné, pretože ide o počty, ktoré sú získané podľa počtu vydaných režijných preukážok. Takže, asi na 60 tisíc zamestnancov by bolo asi 109 tisíc iných poistencov, ktorí by sa podieľali na výhodách tohto poistenia.

Analogicky prosím aj o podporu návrhu doplniť v § 4 ods. 3 na konci odseku formuláciu "ak o to požiadajú". V tomto odseku sa totižto hovorí o tom, že na železničnom poistení sa môžu podielať aj iní poistenci, ale len v prípadoch, že podajú osobitnú žiadosť. Tým sa vlastne umožní, aby sa poskytovala tak ako doteraz špecifická zdravotnícka starostlivosť aj zamestnancom iných podnikov. Ide totiž o posudzovanie zmyslovej spôsobilosti rušňovodičov, posunovačov alebo iných profesií na vlečkách neželezničiarskych firiem, ide o letcov a eventuálne aj o iných zamestnancov rezortu dopravy mimo železníc.

Môj posledný návrh bude smerovať k § 8 ods. 4, kde sa hovorí o odmenách členov správnej a dozornej rady. V pôvodnom poslaneckom návrhu bolo uvedené, že výšku odmeny bude stanovovať minister dopravy, spojov a verejných prác. Zároveň v § 9 ods. 5 písm. f/ sa hovorí, že správna rada rozhoduje o ďalších otázkach, ktoré si vyhradí. Z tohto dôvodu nevidím prekážku, prečo by správna rada nemohla aj schvaľovať odmenu. Preto prosím o doplnenie formulácie v § 8 ods. 4 "a za jej výkon prislúcha členom správnej a dozornej rady primeraná odmena, ktorej výšku stanoví správna rada".

Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť. Toto je z mojej strany všetko.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Chcela som iba požiadať, pani spoločnú spravodajkyňu, kým je ešte pri pulte, aby uviedla ako navrhuje hlasovať podľa spoločnej správy, pretože viaceré paragrafy sú dotknuté viacerými pozmeňovací mi návrhmi, aby sme sa vedeli zorientovať. Po druhé - chcela by som ju poprosiť vzhľadom na rozsiahlosť pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, aby nám ich dala písomne, aby sme si ich mohli preštudovať.

To by bolo všetko. Ďakujem vám. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Štefánikova, chcete dať teraz túto informáciu?

Poslankyňa A. Štefánikova:

Áno, môžem podať informáciu zo spoločnej správy. Budem odporúčať na hlasovanie an blok všetky body uvedené pod l až 40, s výnimkou bodov 4, 5, 36 a 37.

Môžem to aj odôvodniť. Ak prijmeme bod 6 spoločnej správy, ktorý hovorí o tom, že v § l vypúšťanie odsek 2, je absolútne bezpredmetné, aby sme prijímali body 4 a 5, ktoré práve ošetruje tento odsek. Takisto ak prijmeme pripomienku spoločnej správy v bode 38, body 36 a 37 sa stávajú bezpredmetné.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výborov. Rozprava bola otvorená. Ako prvá vystúpila pani spoločná spravodajkyňa. Ako druhá je prihlásená pani poslankyňa Valčeková za HZDS. Pripraví sa pán poslanec Lauko za KDH.

Poslankyňa E. Valčeková:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

poslanecký návrh zákona v § 4 ods. l viaže okruh povinne poistených poistencov na pracovný pomer k Železniciam Slovenskej republiky v taxatívne vymedzovaných organizáciách resp. inštitúciách. Taxatívne vymenovanie organizácie znemožňuje poistenie celého radu organizácii podieľajúcich sa na činnosti železníc, ktorých zamestnanci sa pohybujú samostatne v koľajisku, ovplyvňujú bezpečnosť železničnej prevádzky a podobne. Vnútorný predpis ukladá u týchto zamestnancov osobitné nároky na zmyslovú a zdravotnú spôsobilosť. Pracujú v zhodných podmienkach ako ostatní železničiari a existujú u nich objektívne dôvody na poskytovanie špecifickej zdravotnej starostlivosti. Ide o zamestnancov napríklad jedálnych a lôžkových vozňov, stavebno-montážnych organizácií špecializovaných na železničnú dopravu a podobne. Prebiehajúcou reštrukturalizáciou Železníc Slovenskej republiky sa okruh takýchto organizácií bude rozširovať a v zmysle zákona o Železniciach Slovenskej republiky sa bude rozširovať: i okruh dopravcov na železnici.

Preto podávam tieto pozmeňovacie návrhy:

V § 4 ods. l navrhujem nasledovné variantné riešenie. Po prvé - vypustiť text za slovom "železníc", t. j. vo štvrtom riadku, bez náhrady. Teda § 4 podľa tohto prvého variantu by mal znieť takto: "Podľa tohto zákona sú v poisťovni povinne poistené fyzické osoby v pracovnom, služobnom alebo v podobnom pracovnom vzťahu so Železnicami Slovenskej republiky a s organizáciami podieľajúcimi sa na činností železníc. " Alebo nahradiť skratku "t. j. " za slovom "železníc" skratkou "napríklad". Potom druhý variant by bol presne ten istý, ako je uvedený v návrhu zákona, len by miesto skratky "t. j. " by bolo slovo "napríklad".

Druhý pozmeňovací návrh mám k § 9 a k § 10 v obidvoch prípadoch odseku l, kde sa konštatuje, že samosprávne orgány zamestnaneckej poisťovne tvoria platcovia poistného, zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia poistencov a zástupcovia zdravotníckych zariadení. Zloženie správnej a dozornej rady navrhujem upraviť nasledovne. V § 9 ods. l navrhujem, aby znel takto: "Správnu radu tvorí 9 členov, z toho sú 4 zástupcovia poistencov, 4 zástupcovia zamestnávateľov a l zástupca zdravotníckych zariadení. "

Ďalší pozmeňovací návrh sa týka § 10 takisto odseku l, kde sa hovorí, že dozorná rada je tvorená z 9 členov, z toho 4 zástupcovia poistencov, 3 zástupcovia zamestnávateľov a 1 zástupca zdravotníckych zariadení.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Valčekovej. Slovo má pán poslanec Lauko z KDH. Pripraví sa pán poslanec Chmelík z KDH.

Ešte by som chcel upozorniť vážené panie poslankyne a pánov poslancov, že na balkóne je skupina pracovníkov transfúznej služby a Slovenského červeného kríža, ktorí dnes uskutočňovali odber krvi. Ďakujeme im za spoluprácu. /Potlesk. /

Poslanec P. Lauko:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

potreba navrhovanej právnej úpravy vyplýva najmä z nutnosti jednotného sledovania a vyhodnocovania zdravotného stavu zamestnancov železníc, z existencie železničného zdravotníctva, ktoré poskytuje potrebnú a špecifickú starostlivosť železničiarom v celom rozsahu. K uvedenému poslaneckému návrhu vyslovila vláda Slovenskej republiky svoje stanovisko s tým, že súhlasí s predloženým návrhom skupiny poslancov a navrhuje vykonať určité úpravy. Toto stanovisko vlády a tieto úpravy, ktoré vláda navrhuje, si osvojujem. Ide o tieto úpravy:

K s l - odsek 2 tohoto paragrafu vypustiť. K § 3 - text tohto paragrafu nahradiť znením:

"/1/ Za zdravotné poistenie sa pre účely tohto zákona považuje povinné a zmluvné zdravotné poistenie.

/2/ Poisťovňa môže uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti so zdravotníckymi zariadeniami i nad rámec povinného zdravotného poistenia.

/3/ V rámci povinného zdravotného poistenia sa poistencom poskytuje potrebná zdravotnícka starostlivosť, podľa osobitných predpisov1/ a špecifická zdravotnícka starostlivosti, podľa liečebného poriadku poisťovne, ktorý vydá vláda nariadením.

/4/ Na základe zmluvného zdravotného poistenia sa poistencom poskytuje zdravotnícka starostlivosť nad rámec potrebnej a špecifickej zdravotníckej starostlivosti.

/5/ Zmluvné zdravotné poistenie podľa odseku 4 nemôžu uzatvárať fyzické osoby, za ktoré je platiteľom poistného štát a právnické osoby napojené na štátny rozpočet.

/6/ Liečebný poriadok poisťovne upraví najmä

a/ osobný a vecný rozsah poskytovanej špecifickej zdravotníckej starostlivosti,

b/ podmienky a rozsah poskytovania liečiv a zdravotníckych pomôcok nad rámec potrebnej zdravotnícke] starostlivosti,

c/ poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v cudzine poistencom tejto poisťovne.

/7/ Poisťovňa môže uzatvárať zmluvy o úhradách za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť v cudzine svojim poistencom. Pre poistencov uvedených v § 4 odsek l môže poisťovňa uhrádzať takúto starostlivosť nielen podľa medzinárodných zmlúv upravujúcich túto oblasť, ale aj na základe zmlúv s obdobnými poisťovňami v cudzine. "

K § 4 - text odseku l nahradiť týmto znením: "/1/ Podľa tohto zákona sú v poisťovni povinne poistené fyzické osoby v pracovnom a služobnom pomere so Železnicami Slovenskej republiky, Štátnym dráhovým úradom, Železničnou políciou, Ministerstvom dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, Ústavom železničného zdravotníctva a Železničnou zdravotnou poisťovňou /ďalej len "železničiari"/. " Obdobne upraviť i ďalší text návrhu.

Ďalší pozmeňovací návrh - text odseku 3 toho istého paragrafu nahradiť týmto znením: "/3/ Poisťovňa je povinná poistiť aj manželov, manželky a nezaopatrené deti osôb uvedených v odsekoch l a 2, ak o to požiadajú. "

K § 5 - pozmeňovací návrh - v odseku l na konci vety vypustiť slová "v ktorej budú upravené práva a povinnosti poistenca".

Ďalší pozmeňovací návrh - text odsekov 2 a 3 nahradiť týmto znením:

"/2/ Poistencom uvedeným v § 4 odsek l zaniká poistenie dňom skončenia pracovného alebo služobného pomeru.

/3/ U poistencov uvedených v § 4 ods. 2 a 3 zaniká povinné poistenie za podmienok stanovených v zmluve o poistení. "

V odseku 4 odkaz 3/ označiť ako odkaz 2/ a doterajší odkaz 4/ označiť ako odkaz 3/.

Ďalší pozmeňovací návrh - v odseku 5 slová na konci vety "zamestnávateľovi, ktorý platil za poistenca poistné" nahradiť slovami "platiteľovi poistného".

K § 6 - doterajší text tohoto paragrafu označiť ako odsek 2. V jeho znení za slová "na platenie" vložiť slovo "povinného" a text paragrafu doplniť odsekmi l, 3 a 4 tohto znenia:

"/1/ Platitelia poistného platia poistné na účet tejto poisťovne.

/3/ Bližšie podmienky pre stanovenie výšky poistného a ostatných náležitostí poistného pri zmluvnom poistení budú upravené vo všeobecne záväznom právnom predpise.

/4/ Poistné pri zmluvnom poistení nie je súčasťou výdavkov podľa zákona o daniach s príjmov. "

K § 8 - Text odseku 4 nahradiť týmto znením: "/A/ členstvo v správnej rade a v dozornej rade je verejnou funkciou a za jej výkon patrí členom správnej rady a dozornej rady primeraná odmena, ktorej výšku stanovi Správna rada poisťovne. "

K í 9 - odsek l upraviť takto: "/1/ Správnu radu tvorí 9 členov, z toho: a/ 4 zástupcovia poistencov, b/ 4 zástupcovia zamestnávateľov, c/ l zástupca zdravotníckych zariadení. "

Ďalší pozmeňovací návrh - odsek 5 tohto paragrafu vypustiť a doterajšie odseky 6 a 7 označiť ako odseky 5 a 6.

Ďalší pozmeňovací návrh - v odseku 5, doterajší odsek 6 písm. e/ za slovom "odvoláva" vložiť slovo "generálneho" a za písmeno e/ vložiť nové písmeno f/ tohto znenia: "f/ na návrh generálneho riaditeľa poisťovne rozhoduje o priznaní a odňatí právnej subjektivity jednotlivým oblastným pobočkám". Doterajšie písmeno f/ označiť ako písmeno g/.

Ďalší pozmeňovací návrh - v odseku 6, čiže v doterajšom odseku 7 v druhej vete za slovami "správnej rady" vložiť slová "dozorná rada alebo generálny riaditeľ poisťovne".

K § 10 - odsek l upraviť takto: "Dozornú radu tvorí 9 členov, z toho a/ 4 zástupcovia poistencov, b/ 4 zástupcovia zamestnávateľov c/ l zástupca zdravotníckych zariadení. "

Ďalší pozmeňovací návrh - odsek 5 tohto paragrafu vypustiť.

Ďalší - slová "riaditeľstvo poisťovne" nahradiť v texte návrhu slovami "Generálne riaditeľstvo poisťovne" a slová "riaditeľ poisťovne" nahradiť slovami "generálny riaditeľ poisťovne".

K § 11 ods. l písm. b/ slovo "pobočky" nahradiť slovami "oblastnej pobočky" a obdobnú úpravu vykonať i v ďalšom texte návrhu.

Ďalší pozmeňovací návrh - v odseku 5 slová "vedúci pobočiek" nahradiť slovami "riaditelia oblastných pobočiek".

K § 12 - v odseku 3 na konci vety pripojiť slová "a navrhuje správnej rade priznanie a odňatie právnej subjektivity jednotlivým oblastným pobočkám".

K § 13 - odsek l upraviť, takto: "/1/ Poisťovňa si zriaďuje oblastné pobočky, ktoré zabezpečujú výkonnú činnosť, poisťovne, vykonávanie rozhodnutí jej orgánov a administratívnu činnosť, v určenej oblasti. " A obdobne slovo "región" nahradiť slovom "oblasť" i v ďalšom texte návrhu.

K 5 15 - odsek l vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 4 nahradiť týmto znením: "/1/ Poisťovňa hospodári s platbami poistného, s majetkom získaným vlastnou činnosťou a môže užívať, majetok štátu podľa osobitných predpisov. "

Ďalší pozmeňovací návrh - text paragrafu doplniť, o odsek 6, ktorý vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 6 znie: "/6/ Poisťovňa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu a účtovnej uzávierky podľa osobitného predpisu2/. " Doterajšie odkazy 6 a 7 označiť, ako odkazy 7 a 8.

K § 16 ods. l - text písmena d/ nahradiť, týmto znením: "d/ pokuty za neplnenie oznamovacej povinnosti, prirážky k poistnému a penále".

Ďalší pozmeňovací návrh k tomu istému paragrafu - v odseku 2 písmeno d/ slová "v súvislosti s pracovnou cestou železničiara" sa vypúšťajú.

K § 17 - text paragrafu upraviť, takto: "Poisťovňa uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti so zdravotníckymi zariadeniami a so zdravotníckymi pracovníkmi /ďalej len "zdravotnícke zariadenia"/. Na zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov7/.

K § 18 - text paragrafu doplniť odsekom 4, ktorý vrátane poznámky pod čiarou znie: "/4/ Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu a kontrola dodržiavania liečebného režimu poistencov s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho zabezpečenia podľa osobitných predpisov9/ nie je dotknutá. " Keďže sme všetci dostali túto správu vlády, odkazy pod číslami 4, 6 a 9 nebudem čítať, aby som nezdržiaval.

K § 21 - prvý pozmeňovací návrh - v odseku l vypustiť slová "a jeho dvoch zástupcov".

Ďalší pozmeňovací návrh k tomuto paragrafu - v odseku 2 text písmena c/ vypustiť.

K § 22 - pozmeňovací návrh - vypustiť nadpis paragrafu.

A druhý pozmeňovací návrh - v odseku 2 doplniť na začiatku vety slovo "fyzické".

Na záver mi dovoľte dve poznámky. Keďže máme všetci tento materiál, pri hlasovaní, i keď je to 30 pozmeňovacích návrhov, si ho všetci môžeme kontrolovať.

A druhý pozmeňovací návrh mám k spoločnej spravodajkyni. Pani spoločná spravodajkyňa, druhú poznámku mám k vám. Navrhujem, aby tie body spoločnej správy, ktoré sú dotknuté mojím vystúpením alebo iným pozmeňovacím návrhom, boli vyňaté z hlasovania an blok a aby sa o každom hlasovalo osobitne.

Ďakujem vám všetkým za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Laukovi. Slovo má pán poslanec Chmelík za KDH. Pripraví sa pani poslankyňa Novotná z HZDS. Faktická poznámka - pán poslanec Pridala.

Poslanec M. Pridala:

Ďakujem vám pekne. Pán Lauko povedal, že tieto návrhy máme pred sebou, ale niektorým návrhom nerozumiem, keby nám ich mohol vysvetliť, prečo práve tieto zmeny sa navrhujú. Bohužiaľ, nie je to doslovne moja parketa, ale odôvodnite niektoré body.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec. Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada,

nech mi je dovolené telegraficky uviesť niekoľko téz.

Zdravotníctvo je rezort, ktorý vyžaduje viac zdrojovosť financovania. Zdravotníctvo je rezort, ktorý vyžaduje pluralitu prevádzkovateľov, neštátne i štátne ambulancie, polikliniky, nemocnice. Zdravotníctvo je rezort, ktorý vyžaduje i pluralitu zdravotných poisťovní tak, aby si pacient mohol voliť lekára, nemocnicu, poisťovňu, tak, aby sa občan - klient mohol rozhodnúť aj pre pripoistenie nadštandardných zdravotníckych služieb, tak, aby sa vrátila dôstojnosť pracovníkov v zdravotníctve aj s ocenením ich prác, tak, aby boli v súlade odborné a etické požiadavky činnosti zdravotníctva.

Dámy a páni, návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničnej zdravotnej poisťovni prináša nové pozitívne prvky do zdravotného poistenia, najmä vyzdvihnem, že nová poisťovňa môže poistiť aj rodinných príslušníkov, železničiarov, poberateľov dôchodkov a ďalšie osoby. Odporúčam prijatie tohto zákona.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Novotná z HZDS. Poslankyňa A. Novotná:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte sa mi veľmi krátko vyjadriť k § 3 ods. l, pretože základnou podmienkou funkčnosti zamestnaneckej poisťovne je samostatnosť v rozhodovaní a rozhodnúť, ktoré špecifické zdravotné služby bude poistencom hradiť. Prirodzeným chovaním zamestnaneckej poisťovne ako peňažného ústavu je, že sa bude usilovať o minimalizáciu svojich nákladov na liečbu poistencov. Nízka nemocnosť je záujmom zamestnávateľov i poistencov. Z analýzy zdravotného stavu a poskytovaných služieb poistencov bude Železničná zdravotná poisťovňa zostavovať svoj rozpočet, poisťovací plán atď. Teda vzhľadom na spomínanú špecifickú zdravotnícku starostlivosť je nevyhnutné, aby mohla samostatne schvaľovať i liečebný poriadok.

Preto si dovoľujem navrhnúť pozmeňovací návrh, a to v § 3 ods. l vypustiť posledné štyri slová "ktorý vydá vláda nariadením" a dopracovať do rozhodovacích právomocí správnej

rady v § 9 ods. 6 písm. g/ text "schvaľuje liečebný poriadok Železničnej zdravotníckej poisťovne".

Ďakujem, to je všetko. Podpredseda NR SR A. M. Húska.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Barta.

Poslanec P. Barta:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

mám nasledujúce pozmeňovacie návrhy, ktoré sa týkajú § 8, § 9 a § 10.

V § 8 ods. 7, kde sa hovorí "samosprávny orgán volí zo svojich členov" odporúčam znenie "samosprávny orgán volí a odvoláva zo svojich členov", takže aj odvoláva.

V § 9 ods. 2 "zástupcov poistencov volia a odvolávajú odborové organizácie", teda aj odvolávajú.

V § 10 ods. 2 "zástupcov poistencov volia a odvolávajú odborové organizácie", to znamená tiež aj odvolávajú.

To je všetko. Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Keďže nie, vážení kolegovia a kolegyne, zrejme pani spoločná spravodajkyňa bude potrebovať čas na spracovanie návrhov. Je tu návrh pána ministra Koncoša, aby sme sa pokúsili začať prerokovávať jeho návrh zákona. Je to možné, alebo chce ešte teraz hovoriť pán minister Dzurinda?

Pán minister chce vystúpiť teraz. Vážení kolegovia, končím rozpravu a o slovo sa hlási pán minister Dzurinda.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

chcel by som na úvod oceniť poslaneckú aktivitu tých, ktorí sa podieľali na predlohe zákona, ktorý teraz prerokúvame. Oceňujem ju aj preto, že vlastne snaha dať zákon o Železničnej zdravotnej poisťovni a poistení železničiarov bola evidentná už v predchádzajúcej vláde, už predchádzajúca vláda vypracovala zásady tohto zákona, avšak trikrát boli vo vláde prerokované neúspešne. Bolo to 25. januára, 1. februára a 8. februára tohoto roku. Poviem celkom otvorene, že zrejme aj pod vplyvom tohoto nedarenia sa presadiť zásady zákona vo vláde spoločným úsilím pracovníkov ministerstva a dotknutých poslancov sa rozbehli práce dotvoriť zákon ako poslaneckú iniciatívu. Po príchode na ministerstvo sme však tieto práce obnovili opäť aj po vládnej linke, 29. marca zásady zákona boli vo vláde schválené a asi pred troma týždňami aj samotný zákon, a máte ho na stoloch.

Hovorím o tom predovšetkým preto, že vlastne dnes sa stretávajú tieto dve predlohy, tieto dva zákony, ale vlastne s tou históriou, ako o nej hovorím, a s jedným spoločným cieľom, aby zákon od 1. októbra platil, aby fyzicky mohla

Železničná zdravotná poisťovňa od nového roku fungovať. V tomto zmysle je snaha poslancov a zámer ministerstva a vlády úplne totožný.

Keďže po obnovení konania vo vláde sa veľmi intenzívne rozbehli práce a diskusie s jednotlivými účastníkmi procesu poistenia - odborármi, zdravotníkmi, železničiarmi, atď., vládna predloha zákona je trocha pozmenená, dopracovaná o najaktuálnejšie výsledky týchto rozhovorov. Vlastne aj preto si pán poslanec Lauko osvojil ako pozmeňovacie návrhy tie návrhy, ktorými chce vláda túto poslaneckú predlohu skvalitniť, pretože bola aj predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády, teda expertov z oblasti legislatívy. Mám pocit, že ak by sme prijali stanovisko vlády a tie pozmeňovacie návrhy, o ktorých si dovolím prehlásiť, že majú v drvivej väčšine len formálny legislatívny charakter a nič dramatické v poslaneckej predlohe nemenia, že by sme tento zákon mohli schváliť v kvalitnej podobe.

S týmto zámerom by som chcel urobiť dve veci. Po prvé - podporiť tie návrhy, ktoré tu predniesol pán poslanec Lauko. Dokonca mám pocit, že keby sa ich podarilo prijať an blok, mohli by sme ušetriť aj čas. S úplným presvedčením hovorím, že zákon by bol legislatívno-formálne kvalitnejší.

Druhým mojím záujmom je vyjadriť sa k spoločnej správe, a to vyslovene z pohľadu pripomienok vlády. Chcel by som vám povedať, že odporúčam niektoré z pozmeňovacích návrhov spoločnej správy prijať a niektoré neprijať. Niektoré vám odporúčam neprijať len preto, že sa domnievam, že vo vládnom stanovisku sú precíznejšie a lepšie formulované. A tak mi dovoľte, aby som vám odporučil prijať body číslo l spoločnej správy, číslo 2 spoločnej správy, číslo 3 spoločnej správy nie, číslo 4 spoločnej správy tiež nie, pretože je to v kontradikcii s číslom 6, my chceme vypustiť odsek 2, z toho istého dôvodu vám neodporúčam ani číslo 5, ale 6 áno, číslo

7 nie, pretože chceme vlastne preniesť do poslaneckej predlohy kompletný § 3. Z toho istého dôvodu, že si myslím, že naozaj formálne a legislatívne je precíznejší náš § 3, neodporúčam pozmeňovacie návrhy číslo 8, 9 a 10. Taktiež neodporúčam číslo 11, pretože keď si všimnete stanovisko vlády a pozmeňovací návrh pána Lauka, náš § 4 ods. l má trochu inú dikciu. Odporúčam aj 12 a 13, ale neodporúčam 14, odporúčam 15 aj 16, ale neodporúčam 17, 18 áno, 19 nie, 20 áno, 21 áno, 22 nie, 23 áno, 24 áno, 25 áno, 26 áno, 27 áno, 28 áno, 29 nie len kvôli tomu, že naozaj si myslím, že to nie je zrozumiteľné, 29 nie, 30 áno, 31 áno, 32 nie, 33 nie, 34 áno, 35 áno, 36 nie, myslím, že aj v zhode s pani spoločnou spravodajkyňou, takisto nie 37, lebo 38 je lepší, to je vlastne len v rámci spoločnej správy, 38 áno, 39 áno, 40 áno.

Panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, vyjadrím sa aj k pozmeňovacím návrhom, ktoré predniesli páni poslanci a panie poslankyne. K pánu Laukovi som sa vyjadril.

K pani poslankyni Štefánikovej, ktorá je aj jednou z predkladateliek a spoločnou spravodajkyňou, by som chcel uviesť, že podporujem jej tretí pozmeňovací návrh, ale tie prvé dva nie. Prvý návrh sa týka § 3 a už som tu uviedol, že by som bol veľmi rád, keby sa dostal do zákona § 3 z návrhu vlády. Ten náš návrh je kompletný a vy ste sa dotkli len niektorých odsekov. Mám jednoducho obavu. Keď prijmeme náš návrh, túto obavu nemám, pretože je kompaktný a úplný. Naozaj, v záujme veci.

Pani poslankyňa Valčeková, neodporúčam prvý návrh, ale odporúčam druhý aj tretí návrh. Prvý len preto nie, že si myslím, že náš návrh je precíznejší.

Čo sa týka pani poslankyne Novotnej, dotkla sa § 3. Už som povedal, že by som bol veľmi rád, keby bol prijatý § 3 návrhu vlády, len preto to neodporúčam. Myslím si, že tu by

bol rozpor s legislatívou, myslím si, že liečebný poriadok by mala vydať vláda. Je to tak aj v policajnej poisťovni, je to tak aj vo vojenskej poisťovni. Majú vlastné poisťovne, ale tieto liečebné poriadky vydávala vláda. To je legislatívna otázka.

Pozmeňovacie návrhy pána poslanca Bartu by som podporil, všetky tri.

Na záver, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, by som ešte raz chcel srdečne poďakovať, skupine poslancov, predovšetkým vám, pani poslankyňa Štefánikova, za námahu a úsilie, ktoré ste venovali tomuto zákonu, pretože čas bežal tak, že zrejme by sme vládnu predlohu už nevládali vo výboroch prerokovať, preto je možno dobré, že sme išli tými dvoma líniami. Srdečne vám za to ďakujem. Verím, že dnes tento užitočný zákon schválime.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Horváth.

Poslanec M. Horváth:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

vzhľadom na to, ako ste si iste aj sami všimli, že bolo podané veľké množstvo pozmeňovacích návrhov, máme predloženú aj širokú spoločnú správu, nakoniec i pán minister mal niektoré odporúčania, ako som si všimol, pani spoločná spravodajkyňa ich ani nestihla všetky zachytiť, mám takú požiadavku, aby to množstvo pozmeňovacích návrhov bolo spracované

písomne a predložené, aby pri hlasovaní nedošlo k zbytočným nedorozumeniam a kolíziám. A kým sa tak stane, možno pokračovať v programe.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Samozrejme, túto požiadavku už predniesla pani poslankyňa Aibeková, to znamená, že tieto pripomienky budú spracované. Nemyslím, že by súčasťou zoznamu týchto pripomienok mali byť aj stanoviská pána ministra, pretože v danom prípade to nie je súčasti postupu. Vypočuli sme si jeho stanovisko a môžeme naň prihliadať.

Teraz, vážené kolegyne a kolegovia, prerušíme tento postup a budeme pokračovať. Zároveň z dôvodov ekonómie času využijeme ešte prítomnosť pána ministra Koncoša a začneme prerokúvať ďalší bod.

Pán poslanec Lauko, máte slovo. Poslanec P. Lauko:

Vo svojom vystúpení som hovoril, že žiadam, aby sa o bodoch zo spoločnej správy, ktoré budú dotknuté mojimi alebo ďalšími návrhmi poslancov, hlasovalo osobitne. Rozširujem túto moju požiadavku ešte o ďalšie body, ktoré teraz prečítam pre spoločnú spravodajkyňu a žiadam, aby sa o týchto bodoch hlasovalo osobitne. Sú to body spoločnej správy 3, 7, 32 a 33. To je všetko.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne a kolegovia, prerušíme tento bod, ale pokračujeme ďalším bodom, a síce tridsiatym piatym, ktorým je

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 548 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 548a.

Z poverenia vlády Slovenské] republiky vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Pavol Koncoš. Prosím, pán minister, máte slovo.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Vážený pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

predkladaný návrh novely zákona číslo 42/1992 Zb., ktorý bol vypracovaný na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 315 z minulého roku, vychádza zo zovšeobecnenia dvojročných skúseností z jeho realizácie v praxi, ktoré svedčia o tom, že sa aspoň čiastočne podarilo dosiahnuť určitú formu odškodnenia tých oprávnených osôb, majetok ktorých poľnohospodárske družstvá užívali alebo užívajú bez ich členského vzťahu k družstvu. Na druhej strane

proces transformácie bývalých poľnohospodárskych družstiev preukázal skutočnosť, že iba minimálny počet týchto osôb využil transformáciou ponúknutú možnosť stať sa členmi alebo spoločníkmi právnických osôb vzniknutých z tejto transformácie. V dôsledku toho, aj keď sa podarilo sprehľadniť majetkové vzťahy medzi družstvami, ich členmi a predovšetkým nečlenmi, a odstrániť anonymitu bývalého družstevného vlastníctva, vznikla situácia vyžadujúca si ďalšie zdokonalenie právnej úpravy predmetných ekonomických vzťahov.

Súčasná potransformačná situácia je charakterizovaná tým, že právnické osoby vznikli bez procesu transformácie bývalých poľnohospodárskych družstiev hospodárenia na pôde, ku ktorej ich členovia alebo spoločníci často nemajú vlastnícky vzťah. V celoslovenskom priemere vlastnia členovia a spoločníci týchto podnikateľských subjektov iba 28, 5 % obhospodarovanej pôdy. Ďalšou tendenciou založenou transformáciou je nadmerný rozptyl majetku a tým aj kapitálu, ktorý je rozptýlený medzi asi trištvrte miliónom oprávnených osôb. Majetkový podiel nečlenov novovzniknutých subjektov na ich celkovom majetku je vyše 42 %.

Predložený návrh preto sleduje potrebu posilnenia právnej istoty tak vlastníkov majetkových podielov, ako aj pretransformovaných podnikateľských subjektov, ktoré podľa súčasne platného právneho stavu môže oprávnená osoba kedykoľvek požiadať o vydanie majetkového podielu v lehote 90 dní. Dosiahnutie tejto právnej istoty si vyžaduje na jednej strane podrobnejšiu a jasnejšiu úpravu vydávania majetkových podielov oprávneným osobám, na druhej strane však legislatívne zakotvenie termínu, od ktorého bude pretransformované družstvo vedieť, s akým ekonomickým potenciálom môže vo svojom rozvoji počítať.

Zároveň vychádzajúc z princípu dobrovoľnosti nakladania s majetkovými právami, a to zdôrazňujem osobitne zreteľne,

dispozitívne upravuje možnosť oprávnenej osoby vybrať si medzi viacerými spôsobmi vysporiadania sa s družstvom. V snahe preorientovať doteraz prevažujúce spotrebné formy využitia majetkových nárokov oprávnených osôb na formy kapitalové umožňuje predkladaný návrh premenu majetkového podielu oprávnenej osoby na cenný papier. Predkladaný návrh umožňuje takúto premenu na cenné papiere aj u člena družstva, a to v tej časti jeho členského vkladu, ktorý prevyšuje základný členský vklad. Tento návrh vychádza zo skutočnosti, že družstvá vzniknuté z transformácie sú z hľadiska medzinárodne užívaného štandardu viac kapitálové spoločnosti ako družstvá. Predložený návrh však nemení právnu formu družstva obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. Návrh tiež umožňuje sankčné postihnúť tie družstvá, ktoré svojvoľne porušujú povinnosti vyplývajúce z transformácie, čím zároveň rieši problematiku, ktorú sa snažila riešiť, iniciatívna skupina poslancov, predkladateľov tzv. transformačného zákona.

S pozmeňovacimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe z príslušných výborov vyslovujeme v zásade súhlas s výnimkou bodov 3 a 5, ktorých prijatie by vytvorilo rámec pre znevýhodnenie tých oprávnených osôb - nečlenov družstva, ktoré nevyužili možnosť v stanovenej lehote začať podnikať a svoj majetkový podiel ponechajú v družstve.

Panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, vzhľadom na to, že predkladaný návrh zákona plne komunikuje s koncepciou a zásadami poľnohospodárskej politiky a vytvára predpoklady pre oživenie poľnohospodárskej výroby pri rešpektovaní rovnoprávnosti všetkých vlastníckych sektorov, dovoľujem si vás požiadať o vyjadrenie súhlasu s predloženým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Pavla Farkaša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec P. Farkaš:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia číslo 297/1992 Zb., zákona číslo 496/1992 Zb. a zákona Národnej rady slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1008 zo dňa 20. júna 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo s tým, že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali v čase od 22. júna do 28. júna 1994.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej schôdzi neprijal uznesenie o výsledku prerokovania

vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, pretože podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s nim súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z 20 členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 11 poslancov, pričom 10 poslancov hlasovalo za návrh uznesenia, proti návrhu uznesenia nehlasoval nikto a jeden poslanec sa zdržal hlasovania.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej schôdzi vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona bez pripomienok a odporúča ho Národnej rade schváliť.

Výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo na svojej schôdzi vyslovil súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

A teraz k jednotlivým bodom spoločnej správy. Navrhujem hlasovať an blok o všetkých bodoch, bez bodu číslo 5. K bodu číslo 5 potom budem mať konkrétny pozmeňovací návrh. O spoločnej správe toľko a zároveň sa hlásim, pán predsedajúci, do rozpravy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Môžem vyhlásiť otvorenie rozpravy a hneď udeľujem slovo pánu spoločnému spravodajcovi ako prvému prihlásenému do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Novotný z HZDS.

Poslanec P. Farkaš: Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni,

vládny návrh novely tzv. transformačného zákona z nepochopiteľných dôvodov, žiaľ, sleduje väčšinou iba požiadavky povinnej osoby družstva a upevňuje postavenie družstva pri vydávaní majetkového podielu z družstva oprávnenej osobe, napríklad súkromne hospodáriacemu roľníkovi. Možno tu spomenúť napríklad možnosti vydania majetkového podielu formou družstevných akcií, ktoré budú obchodovateľné väčšinou iba v úzkom okruhu oprávnených osôb a majitelia týchto akcií nebudú môcť priamo ovplyvniť: chod družstva. Budú mat právo podielať sa na zisku alebo na strate družstva a pri zániku družstva likvidáciou na likvidačnom zostatku, ak zostane ešte niečo po odpočítaní záväzkov družstva. Ďalej tu možno spomenúť, že ak sa vydáva majetkový podiel oprávnenej osobe prevodom viacerých vecí do jej vlastníctva, vychádza družstvo zo štruktúry svojho hmotného majetku a prihliada na vecnú súvislosť vydávaných vecí s ostatným hmotným majetkom, teda nemusí prihliadali ani na oprávnené požiadavky zo strany oprávnenej osoby. A mohol by som pokračovať ešte ďalej. Práve z tohoto hľadiska sa stáva táto novela nevyváženou, pokiaľ ide o vzťah medzi povinnou osobou, družstvom a oprávnenou osobou, napríklad samostatne hospodáriacim roľníkom alebo agropodnikateľom.

V spoločnej správe k tejto novele zákona sú sformulované pozmeňovacie návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ktoré sčasti eliminujú túto vnútornú nevyváženosť. Jedným z najvážnejších bodov je bod číslo 5 spoločnej správy. Žiaľ, pôvodne tento pôvodne môj pozmeňovací návrh nebol celkom

presne sformulovaný v spoločnej správe, a preto navrhujem nové znenie. V § 17a ods. 6 za druhú vetu sa vkladá nová veta, ktorá znie: "Cena prevádzaných veci musí byt totožná s cenou a so stavom, s akou tieto prevádzané veci vstupovali do čistého imania pri transformácii družstva. " Na odôvodnenie tohoto návrhu mi dovoľte pár myšlienok. Ide o najzávažnejší problém vzťahu povinná osoba - oprávnená osoba. Pôvodný zákon číslo 42/1992 Zb., ale ani predložená novela nerieši tento vážny problém, že ak sa vydáva majetkový podiel oprávnenej osobe prevodom viacerých vecí do jej vlastníctva, v akej cene sa to má vydať. Na jednoduchšie pochopenie genézy tohto problému pre tých, ktorí v tom nemajú prehľad, iba toľko: Každé družstvo muselo prejsť, transformačným procesom v zmysle zákona číslo 42/1992 Zb. V rámci tohto procesu sa stanovil celkový majetok družstva, tzv. čisto imanie družstva, čo sú veci, pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty. Teda každá vec vstupovala do transformácie družstva s určitou konkrétnou hodnotou. Súhrn týchto hodnôt tvorilo čisté imanie družstva pódia § 7 už spomínaného zákona. Z tohto a takýmto spôsobom vytvoreného čistého imania družstva boli vypočítané majetkové podiely oprávnených osôb podľa S 17. Teda každá vec mala konkrétnu cenu, ktorú si určilo družstvo, a celkový sumár týchto hodnôt tvoril majetok, čisté imanie družstva, ktorý tvoril základ pre výpočet výšky majetkového podielu oprávnených osôb.

Mojou snahou je vniesť jasnosť a konkrétnosť do riešenia otázok vydávania majetkových podielov, aby cena vydávaných veci bola totožná s cenou, s akou tieto voči vstupovali do čistého imania pri transformácii družstva, z ktorého sú vypočítané aj nároky oprávnených osôb, tzv. majetkové podiely. Takýmto prístupom môžeme predísť aj značnému počtu neriešiteľných alebo veľmi ťažko riešiteľných súdnych sporov medzi oprávnenými a povinnými osobami. Treba poznamenať, že aj súdy sú v sťaženom postavení pri riešení takýchto sporov, lebo z pôvodného zákona číslo 42/1992 Zb., ale ani z predloženej novely zákona jednoznačne nevyplýva, v akej cene sa majú vydávať veci na majetkové podiely oprávnených osôb.

Prijatím predloženého pozmeňovacieho návrhu môžeme racionálne, objektívne a spravodlivo riešiť spomínaný nedostatok zákona. Žiadam vás o podporu predloženého pozmeňovacieho návrhu zákona.

Ďakujem za pozornosti. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Slovo má pán poslanec Novotný. Pripraví sa pán poslanec Kačmár.

Poslanec Ľ. Novotný:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

zákon číslo 42/1992 Zb., ktorého novelizáciu máme pred sebou, sa veľmi ťažko rodil vo vtedajšom federálnom parlamente a mnohí upozorňovali na jeho takpovediac nepresné až riskantné paragrafy, ako § 13, ktorý rieši spôsob uplatňovania a vysporiadania nárokov oprávnených osôb, ktoré sa nestali členmi družstva, a aj to rieši veľmi nepresne. Ako predseda družstva môžem hovoriť o značných problémoch, ktoré máme v praxi. Vznikali situácie, ktoré sa ťažko riešili a často ostávali nespokojné oprávnené osoby pracujúce či nepracujúce v družstve. Problémy, s ktorými sme sa najčastejšie stretávali, sú dostatočne vymenované v dôvodovej správe a vypočítal ich aj pán minister.

Myšlienka novelizácie tzv. transformačného zákona je už staršieho dátumu. Mnohé podnety z praxe vzalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky do úvahy už za pôsobenia predchádzajúcej vlády, vypracovalo túto novelu, a ministerstvo ju predkladá s malými úpravami dnes. Táto úprava zákona dáva vyšší stupeň právnej istoty medzi družstvami a oprávnenými osobami, a preto ju v tomto znení podporím.

Chcel by som podporiť pána spoločného spravodajcu v tom, že vyňal bod 5 zo spoločnej správy. Nesúhlasím tiež s týmto znením, ktoré je v spoločnej správe, ale nesúhlasím ani s názorom, ktorý predniesol on. Podporujem pôvodný návrh, ktorý je v zákone, ktorý máme predložený. A chcel by som takisto poprosiť o vyňatie bodu číslo 3 na osobitné hlasovanie, ktorý takisto neodporúčam schváliť. Moja ďalšia zmena je v § 17a ods. 3 vypustiť, poslednú vetu, ktorá začína "Ak títo oprávnená osoba... ". Celú túto časť vypustiť.

Ďakujem za pozornosti. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Slovo má pán poslanec Kačmár za nezávislých.

Poslanec B. Kačmár:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

predkladaná novela sa pokúša riešiť najchúlostivejšiu a podľa doterajších skúseností aj najproblematickejšiu časť transformácie v poľnohospodárstve, a to presnejšie vymedzenie kritérií pre stanovenie, ako aj samotné vydávanie majetkových podielov oprávneným osobám. Doterajšie benevolentné

resp. žiadne zákonné vymedzenie štruktúry vydávaného podielu viedlo vo väčšine prípadov k patovej situácii, ako to už ostatne pri presunoch tak rozsiahleho majetku bežne býva, bez ohľadu na to, či to bolo z dôvodu neúmerných nárokov oprávnených osôb, alebo z dôvodu jednoduchej neochoty zo strany družstiev tieto podiely vydávať. Nech už dôvod tohto stavu bol taký či onaký, v prevažnej väčšine za kratší koniec ťahali oprávnené osoby, pretože zákonité východisko, ak sa nedosiahla dohoda, bolo nevydávanie podielov.

Určitý, a podľa mňa nezanedbateľný podiel na takomto stave má aj podvedome či dokonca vedome vytváraná mienka z niektorých odborných kruhov, často záujmovo podkutých, že vydávanie podielov, ale aj všeobecne proces transformácie je namierený voči niekomu, resp. má spôsobovať niekomu ujmu či obmedzovanie aktivity. Chcem sa rázne ohradiť voči takto chápanému procesu transformácie. Je veľmi dôležité a spoločensky nutné tomuto procesu vtlačiť obraz vytvárania podmienok pre rôzne možnosti foriem hospodárenia práve v záujme vyššej efektívnosti. Áno, je to v určitom protiklade so značnou uniformitou a jednotvárnosťou, aká tu existovala v minulosti, ale je neodškriepiteľným faktom, že napriek malej rozlohe Slovenska je rôznorodosť prírodných a klimatických podmienok taká výrazná, že spomínaná rôznorodosť hospodárskych foriem je tu priam nevyhnutná. Čiže znovu opakujem, nie proti niekomu, ale v záujme všetkých, v záujme spoločnom.

Ak prijmeme túto filozofiu, potom následne musíme na rovnaký piedestál postaviť obidve strany, čiže ako povinné, tak aj oprávnené osoby. A z toho vyplýva, že je rovnako nutné pre obidve strany vytvoriť dostatočnú oporu v zákone jednoducho preto, aby sne im aspoň približne, ak to nie je možné úplne, vytvorili zhodnú východiskovú bázu. Napriek tomu však ďalej piati, že v jednotlivých prípadoch je najvhodnejším riešením vzájomne relatívne výhodná dohoda. Keďže ako

som už povedal, pri takýchto majetkových presunoch sa táto dohoda naozaj ťažko hľadá, snaží sa táto novela predovšetkým v § 17a ods. 4 určiť rámce pre štruktúru vydávaných podielov práve pre spomínaný prípad nedohody. Táto časť sa zdá byť rozhodujúcou pre vyriešenie vzťahov opierajúc sa o zákon.

Podľa môjho názoru však navrhovaná formulácia, a potvrdilo to aj rokovanie nášho výboru, možno povedať dvojnásobne ochraňuje povinné osoby a neposkytuje dostatočnú ochranu oprávneným osobám pred prípadnými neúmernými požiadavkami či podmienkami druhej strany. Táto ochrana vyplýva z formulácie - citujem: "Ak sa vydáva majetkový podiel oprávnenej osobe prevodom viacerých vecí do jej vlastníctva, vychádza družstvo zo štruktúry svojho hmotného majetku. " Podčiarkujem, "zo štruktúry svojho hmotného majetku. " Toto znemožňuje oprávnenej osobe požadovať vydanie podielov v takom zložení, ktoré neodráža štruktúru majetku družstva, čiže, obrazne povedané, ak má niekto veľké oči. Avšak je tu aj ďalšia ochrana vyplývajúca z následnej formulácie - opäť citujem: "a prihliada na vecnú súvislosť vydávaných vecí s ostatným hmotným majetkom" - čiže s majetkom družstva. Ak to účinným spôsobom preženiem, družstvo môže v každom prípade povedať, že požadovaný podiel vecne súvisí s majetkom, ktorý zostáva v družstve a nie je ho možné vydať.

Z toho dôvodu Výbor Národnej rady pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo v návrhu pod bodom 3 spoločnej správy sa snažil zohľadniť aj požiadavky oprávnených osôb, aj keď si bol vedomý trošku ťažkopádnej formulácie. Preto môj záver je nasledovný:

Navrhujem neprijať ani pozmeňovací návrh pod bodom 3 spoločnej správy - to po prvé. Po druhé - vypustiť z § 17a ods. 4 text na konci - citujem: "s ostatným hmotným majetkom". Tým by potom zostala v tomto bode formulácia "a prihliada na vecnú súvislosť vydávaných veci". Táto formulácia

teda úplne znení význam textu a zohľadní, podľa mňa, požadovanú vecnú súvislosť vydávaných vecí práve z hľadiska oprávnenej osoby, čím aspoň čiastočne naplníme filozofiu porovnateľnej východiskovej základne pre družstvá i oprávnené osoby. Môj druhý návrh platí aj v prípade, že nebude prijatý návrh číslo l, čiže nebude prijatý bod číslo 3 spoločnej správy.

V ďalšom by som sa chcel podporne vyjadriť k stanovisku, k návrhu spoločného spravodajcu na ocenenie alebo k cene vydávaných podielov. Prikláňam sa k tomu, že táto cena bola stanovená pri vstupe do transformácie. Hodnota celého majetku bola takto stanovená. Vtedy boli podiely vypočítané, čiže myslím si, že je minimálne nemorálne, aby sme tieto veci, ktoré išli do transformácie, dnes cenovo prehodnotili, a majetok, ktorý v roku 1992 mal hodnotu 100 000 Sk, dnes ohodnotili napríklad 300 000 Sk, čiže de facto oprávnenej osobe vydáme tretinu podielu, ktorá išla do transformácie.

Ďakujem, to je všetko. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Kačmárovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec Krivčík.

Poslanec J. Krivčík:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

vláda Slovenskej republiky nám predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho

zhromaždenia číslo 297/1992 Zb., zákona číslo 496/1992 Zb. a zákona Národne] rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. Vládny návrh novely tohoto transformačného zákona predstavuje ďalší krok v procese transformácie nielen dotknutého sektoru, ale môžeme povedať, že celého hospodárstva. V akej miere tento návrh korešponduje s proklamovaným procesom transformácie, nám najdôslednejšie ukáže jeho priama aplikácia v praxi, ktorí budú budúce vládne a parlamentné zoskupenia hodnotiť a možno i modifikovať.

Samotná transformácia poľnohospodárskych družstiev, ktorú upravuje i tento vládny návrh, je proces, ktorý si vyžaduje nielen legislatívne normy, ale najmä vytvorenie potrebnej priaznivej spoločensko-politickej klímy, ktorá je často rozhodujúcou pre naše úspechy či neúspechy prebiehajúcej transformácie.

Túto skutočnosť pripomínam pri prerokúvaní tohoto vládneho návrhu zákona, ktorý významným spôsobom ovplyvní ďalší proces transformácie poľnohospodárskeho sektoru preto, lebo sme veľmi často svedkami, že niektoré politické kruhy transformáciu, ktorá zahrňuje i čiastočnú nápravu majetkových krívd na vlastníkoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, nazývajú tento proces rozbíjaním a podobne. Takáto zmena pojmov je lacné politikárčenie a manipulovanie s verejnosťou, vecné problémy sa však tým nikdy neriešia, ba naopak, opak sa stáva pravdou. Vecné riešenie sa odďaľuje, vecné riešenie sa komplikuje.

Na túto tému je najlepšia polemika cez čísla, ktoré nám boli predložené rezortom pôdohospodárstva Slovenskej republiky v záverečnom účte ako výsledok hospodárenia za rok 1993. Odkázal by som na stranu 7. Podrobnejšie o týchto problémoch budeme mať možnosť hovoriť, pri druhej "zelenej práve", ktorú rezort už v týchto dňoch predkladá vláde Slovenskej republiky, predpokladám, na ďalšom zasadnutí pléna

Národnej rady. Dovoľte mi preto, aby som k predloženému vládnemu návrhu predniesol moje pripomienky len cez pozmeňovacie návrhy, ktoré sú nasledovné:

Prvý k § 17a ods. 3, kde navrhujem zmenu nasledovne: "Oprávnená osoba uvedená v ods. l a 2 môže požiadať družstvo o vydanie majetkového podielu do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohoto zákona. "

Druhý pozmeňovací návrh sa týka § 17b. Návrhujem úplne vypustiť poslednú vetu, ktorá začína "Družstvo sa zbaví povinnosti.. ", atď.

Tretí pozmeňovací návrh - navrhujem vypustiť bod 6 a ponechať pôvodné znenie § 18 odseku 3.

Štvrtý pozmeňovací návrh sa týka § 17b odseku 2. Navrhujem zmeniť prvú vetu, ktorú navrhujem v tomto znení: Vydanie družstevnej akcie na majetkový podiel oprávnených osôb je možné len so súhlasom oprávnenej osoby. " Vydanie družstevnej akcie na majetkový podiel bez predchádzajúceho súhlasu oprávnenej osoby, teda vlastníka, je potrebné považovať za závažný zásah do vlastníckych práv, ktorý nemôže byť opretý o možnosť oznámenia, že nemá záujem. Predĺženie samotného termínu pre oprávnené osoby na požiadanie o vydanie majetkových podielov zo 6 mesiacov na 12 je v záujme nielen týchto povinných osôb, ale som presvedčený, že i v záujme poľnohospodárskych družstiev na vytvorenie časového priestoru riešiť tieto zložité vzťahy medzi oprávnenými a povinnými osobami v tomto sektore.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prijatím pozmeňovacích návrhov zo spoločnej správy, ako i týchto zmien, ktoré som navrhol, môžeme prijať novelu tzv. transformačného zákona vo vyváženejšej podobe najmä vo vzťahu k začínajúcim stredným podnikateľským subjektom v tomto sektore, ktoré,

myslím si, máme všetci záujem podporiť. Podporujem stanovisko spoločného spravodajcu. Takisto podporujem pozmeňovací návrh pána poslanca Kačmára, a žiadam vás o podporu mojich pozmeňovacích návrhov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o tridsiatom piatom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Koncoš?

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Panie poslankyne, poslanci, vážený pán predsedajúci,

dovoľte mi, aby som krátko zaujal stanovisko k predloženým návrhom, prípadne k názorom, ktoré odzneli v rozprave. Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, a bol by som veľmi rád, keby ste si to aj vy osvojili a brali do úvahy, že transformácia poľnohospodárskych družstiev sa nedotýka len členov družstiev a len tých oprávnených osôb, ktoré začínajú v poľnohospodárskej výrobe podnikať. Skôr naopak, týchto sa dotýka v menšom počte ako tých ostatných, ktorí síce sa stali pri transformácii vlastníkmi majetkových podielov, ale neuvažujú o tom, že by kedykoľvek v budúcnosti začali v poľnohospodárskej výrobe podnikať, a to najmä z tých dôvodov, alebo možno z tých dôvodov, že žijú úplne inde v republike, len tam nie, kde vlastnia majetkové podiely.

Uvediem to na konkrétnych číslach. V poľnohospodárskej prvovýrobe nerobí viac ako 180 tisíc ľudí, oproti 350 tisícom v roku 1990. 2 toho je asi 150 tisíc členov družstiev. Asi 17 tisíc je súkromných roľníkov, ale oprávnených osôb bolo viac ako 900 tisíc. Tým chcem povedať, že treba si položiť otázku, koho záujmy budeme preferovať? 17 tisíc a dajme tomu tých 150 tisíc, alebo záujmy tých ostatných, možno 700 tisíc osôb, ktoré sú vlastníkmi majetkových podielov? Ono totiž každý výdaj majetkového podielu sa týka aj záujmov tých, ktorí nežiadajú o vydanie majetkového podielu, ale sú jeho vlastníkom, a týka sa takisto aj spôsobu ocenenia. Z tohoto dôvodu by som bol veľmi nerád, aby sa podporovali záujmy úzkej skupiny ľudí, aj keď začínajúcich podnikateľov v poľnohospodárskej prvovýrobe treba podporiť, ale myslím si, že na to sú aj iné možnosti a formy.

Myslím si, že návrh, ktorý je v zákone a týka sa vydávania majetkových podielov v § 17a odsek 6, kde je konkrétne uvedené, že o vyrovnaní majetkového podielu uzatvára družstvo s oprávnenou osobou písomnú dohodu, v dohode sa uvedie najmä presné označenie prevádzaných vecí, ich hodnota a spôsob ich ocenenia, je dostatočný na to, aby boli chránené aj záujmy toho, komu sa majetkový podiel vydáva. Teda neodporúčam súhlasiť s bodom 5 v spoločnej správe, ale ani s návrhom spoločného spravodajcu pána poslanca Farkaša.

Myslím, že sa dá súhlasiť s návrhom poslanca Novotného o vypustení druhej vety v § 17a ods. 3, ale ponechávam to na rozhodnutie poslancov. Je to vo vašich rukách.

Súhlasím s návrhom a názorom pána poslanca Kačmára, že treba vytvoriť rovnaké podmienky, aspoň približne rovnaké podmienky pre všetky záujmové strany. Práve z toho dôvodu nesúhlasím s vypustením záveru "s ostatným hmotným majetkom" z § 17a ods. 4. Dokonca si myslím, že tá súvislosť musí byť,

a to pri vydávaní majetkových podielov pre oprávnenú osobu. Preto sa aj odporúča, ak hodnota určitého majetku prevyšuje hodnotu majetkového podielu, aby bola vydaná vcelku. Je totiž potrebné, aby bola zachovaná technologická funkčnosť majetku, ktorý zostáva v družstve, ale aby sa vydával aj majetkový podiel pre oprávnenú osobu tak, aby bol technicky a technologicky funkčný. Treba si uvedomiť, že fyzicky je majetok družstiev nedeliteľný a najmä preto sa prijala filozofia - majetkové podiely tých oprávnených osôb, ktoré o to budú mat záujem, premeniť na akcie. Nemyslím si, že by boli obchodovateľné len v úzkom kruhu, v úzkej skupine ľudí. samozrejme, bude to záležať, od záujmu. Je fakt, že budú alebo mali by byť osobitnými akciami, ale budú obchodovateľné a môžu byt obchodovateľné nielen medzi oprávnenými osobami. Pochopiteľne, dá sa predpokladať, že hlavný záujem o kúpu týchto akcií sa bude sústreďovať u členov družstiev, ale nemyslím si, že sú to najsolventnejší obyvatelia v tejto republike. Tí solventní, ktorí majú na kúpu akcií, sú niekde inde, nie v poľnohospodárstve. Teda môže sa stáť, že práve títo budú mat záujem o nákup akcií tak, ako už teraz niektoré privátne priemyselné podniky alebo firmy, ktoré vlastnia priemyselné podniky, a nielen spracovateľské, majú záujem o privatizáciu štátnych majetkov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu ministrovi Koncošovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Farkas?

Poslanec P. Farkas: Nie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Teraz by mala nasledovať obedňajšia prestávka. Ide teraz o to, či sa dohodneme, že ešte uskutočníme hlasovanie o tomto zákone, alebo až po obednajšej prestávke. Je totiž možné, že nie sme uznášaniaschopní.

Prosím, pán poslanec Fogaš - faktická poznámka. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán podpredseda, chcel by som poprosiť, aby sme návrhy, ktoré boli prednesené, mohli dostať písomne a využiť práve na to obedňajšiu pauzu - nakoniec, je nás tak či tak málo - a začať hlasovaním o predložených návrhoch. Som presvedčený, že kluby tiež využijú príležitosť cez obed sa poradiť, a tým získame čas.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Rózsa - faktická poznámka. Poslanec E. Rózsa:

Môj návrh je totožný, preto ho beriem späť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosil by som, aby pán spoločný spravodajca spoločne s organizačným útvarom pripravili podklady materiálov tak, aby sme mohli po obedňajšej prestávke pristúpiť k hlasovaniu.

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračovať o tomto bode budeme o 14. 00 hodine.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás, vráťte sa do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať, ale keďže má nasledovať hlasovanie, je potrebné, aby nás bol dostatočný počet.

Vážené kolegyne a kolegovia, skúsime sa prezentovať. Prítomných je 48 poslancov.

Pozývam všetkých kolegov, ktorí sa nachádzajú v priľahlých miestnostiach, do rokovacej siene. Prosím, zaujmite svoje miesta, budeme sa prezentovať.

Prítomných je 69 poslancov.

Navrhujem taký postup, aby sme pripadne obišli aj tento neuzavretý bod a prešli k nasledujúcemu bodu o Slovenskej psychologickej komore.

Pristúpime teda k prerokúvaniu

Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o psychologickej činnosti a o Slovenskej psychologickej komore.

Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 381 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 381a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslankyňa pani Marta Aibeková. Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľte mi uviesť návrh zákona o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v mene skupiny poslancov.

Psychológia ako jedna z významných vied o človeku zaznamenala v posledných rokoch značný rozvoj, a to v oblasti teoretickej aj aplikačnej. Psychologické služby sú využívané v najrôznejších oblastiach ľudských činností. Najviac psychológov sa uplatňuje v poradenských, pedagogických a zdravotníckych zariadeniach, v súdnoznaleckej a posudkovej činnosti, v oblasti psychológie práce, dopravy, športu, umenia, v armáde. Hlad po psychologických službách sa popri svojej pozitívnej stránke prejavuje aj negatívnym javom - rozmachom pôsobenia rôznych šarlatánov, tzv. psychológov a tzv. psychoterapeutov, často bez príslušného vzdelania, ktorí sľubujú zázračné účinky svojho pôsobenia na psychickú a somatickú stránku tým, ktorí sa im zveria do rúk.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pardon, panie kolegyne a páni kolegovia, prosím vás, dávajte pozor, venujte pozornosť bodu, ktorý preberáme.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem. Nakoľko napriek doterajším snahám psychológov chýba zákonná úprava na ochranu profesie, ako aj ochranu klientov voči pôsobeniu týchto tzv. odborníkov, cieľom predkladaného poslaneckého návrhu zákona je dať pôsobeniu psychológov pevnú organizačnú štruktúru, náležitú zákonnú

úpravu pre ich pôsobenie v neštátnych zariadeniach a v rámci výkonu profesie ako súkromnej praxe zaviesť, systém dozoru a kontroly odbornej úrovne, ako aj etiky poskytovaných psychologických služieb.

Predkladaný poslanecký návrh zákona má dve časti, ktoré navzájom na seba nadväzujú. V prvej časti v § l je definovaná psychologická činnosť, v § 2 kto ju môže vykonávať všeobecne, to je odsek l, v 5 2 kto ju môže vykonávať za odmenu, na vlastnú zodpovednosť a v neštátnych zariadeniach, v § 3 je vymedzená povinnosť mlčanlivosti pre psychológov vykonávajúcich psychologickú činnosť. Druhá časť, § 4 až 24 pojednáva o Slovenskej komore psychológov, o jej zriadení, sídle, poslaní a úlohách, podmienkach členstva, právach a povinnostiach členov komory, o orgánoch komory, disciplinárnej zodpovednosti jej členov.

Slovenská komora psychológov sa podľa predkladaného návrhu zákona konštituuje ako samosprávna stavovská organizácia psychológov, v ktorej členstvo ja zásadne dobrovoľné. Povinnosť členstva sa určuje iba pre psychológov, ktorí sa rozhodnú vykonávať psychologickú činnosť v neštátnych organizáciách, alebo ako slobodné povolanie, t. j. samostatne vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť a za odmenu. Títo psychológovia musia pred odbornou skúšobnou komisiou osvedčiť svoju odbornosť a získať povolenie na vykonávanie tejto činnosti, čo má za cieľ zabrániť pôsobeniu rôznych neodborníkov a šarlatánov, ktorí sa vydávajú za psychológov, členovia komory podliehajú disciplinárnej právomoci komory. Disciplinárne konanie je dvojstupňové. Voči rozhodnutiam o najprísnejších disciplinárnych opatreniach sa bude môcť postihnutý psychológ domáhať súdnej ochrany. Komora nebude mať právomoc zasahovať do činnosti psychológov v štátnych organizáciách, ktoré sa však na ňu budú môcť obracať ako na poradný orgán alebo v oblasti doškoľovania a zvyšovania kvalifikácie psychológov.

Vážené kolegyne a kolegovia,

v závere svojho úvodného slova si vás dovoľujem požiadať o podporu pre predkladaný poslanecký návrh zákona, a dovoľte mi dúfať, že ju nájde rovnako v pléne, ako ju našiel vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých bol prerokovávaný.

Všetky pripomienky vlády Slovenskej republiky sme akceptovali a zapracovali do predkladaného návrhu zákona, sú obsiahnuté v spoločnej správe, okrem pripomienok pod bodmi l až 3, nakoľko § 2 bude upravený podľa odporúčania legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky. Toto znenie našlo podporu vo výboroch, a preto je zapracované v spoločnej správe. Pripomienku na vypustenie znenia "v neštátnych organizáciách" nemôžeme akceptovať, nakoľko skúsenosti z praxe ukazujú, že pod pláštikom rôznych neštátnych organizácií by mohli vykonávať psychologickú činnosť, neodborníci, na ktorých by komora nemala dosah. Zákon sleduje zabezpečenie odbornej úrovne poskytovania psychologických služieb vo všetkých sférach. A tretia pripomienka, ktorú sme taktiež neakceptovali, je pripomienka vlády Slovenskej republiky pod bodom 3. Týka sa § 3 - povinnosti mlčanlivosti. Tento paragraf považujeme za potrebné zachovať, pretože je koncipovaný práve na ochranu klientov, ktorí sa zveria do psychologickej starostlivosti.

To by bolo z mojej strany všetko v rámci úvodného slova. Ďakujem vám za pozornosť, a dúfam, tak ako som vás požiadala, že tento predložený návrh zákona podporíte.

Ďakujem vám pekne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Annu Novotnú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslankyňa A. Novotná:

Vážený pán predsedajúci, pán predseda, kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi predniesť spoločné stanovisko k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady o psychologickej činnosti a o Slovenskej psychologickej komore.

Návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. novembra 1993 číslo 626 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Výboru Národnej rady slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil na skoordinovanie stanovísk Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Po posúdení vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 430 vyslovila s návrhom nesúhlas s tým, že v návrhoch vyžaduje dopracovanie konkrétnych pripomienok. Tie sú zväčša, ako povedala aj predkladateľka, zapracované v spoločnej správe. Uvedené výbory vyslovili súhlas s návrhom zákona po zapracovaní pripomienok.

Dovoľte, aby som zaujala postoj k spoločnej správe. Pokiaľ z rozpravy nevyplynie inak, odporúčam an blok schváliť body 3, 5, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a 30, ktoré sú väčšinou legislatívnotechnického charakteru, a odporúčam vyňať a neprijať body l, 2 a 4, kde navrhnem nové znenie. Takisto body 11, 18 a 19. Bod 20 je bezpredmetné prijať, ak prijmeme body 18 a 19, a takisto bod 31, kde navrhnem iné znenie. Neviem, či som sa nezmýlila, bod 6 som asi nečítala. Navrhujem neprijať.

Vážený pán predsedajúci, po rozprave a hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch navrhujem návrh zákona schváliť, a zároveň dovoľujem si prihlásiť sa do rozpravy ako prvá.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Novotnej.

Otváram rozpravu o tridsiatom šiestom bode a zároveň dávam ako prvej slovo spoločnej spravodajkyni pani poslankyni Novotnej.

Poslankyňa A. Novotná:

Ďakujem. K bodom l a 2 spoločnej správy, ktoré som odporúčala neprijať, navrhujem nové znenie odseku b/ § l, slovom "psychoterapia" skončiť a ostatný text vynechať. Nie je potrebné uvádzať, čo je náplňou psychoterapie, nakoľko aj v ďalších odsekoch § l c/ a d/ sú iba vymenované psychologické činnosti bez ich ďalšieho spresnenia.

K bodu 4 spoločnej správy, ktorý som odporúčala neprijať, nové znenie odseku 2 § 2 a doplnenie § 2 o odsek 3 v znení: § 2 ods. 2 znenie z bodu 4 spoločnej správy, a to: "Psychologickú činnosť podľa tohto zákona môžu vykonávať samostatne vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť a za odmenu, alebo v neštátnych zariadeniach /ďalej len "psychologická činnosť"/ len psychológovia, ktorí získavajú na túto činnosť, osvedčenie /§ 12 ods. 3/. Psychologická činnosť, nie je živnosťou. " V tomto odseku je odkaz na druhú a tretiu odvolávku a text pokračuje odsekom 3: "Psychológ, ktorý vykonáva psychologickú činnosť, môže v súlade so svojím osvedčením - odvolávka odsek 2 - používať, označenie psychológ a psychoterapeut. Tým nie je dotknuté oprávnenie na vykonávanie psychologickej činnosti a používanie označenia psychológ pod ťa osobitných predpisov 4/. "

Po tretie - v § 4 ods. l ukončiť text "združuje psychológov" bodkou a vypustiť text "vykonávajúcich psychologickú činnosť". Vložiť do tohto paragrafu nový odsek 2, a to v znení: "Členstvo v komore je podmienkou len pre vykonávanie psychologickej činnosti podľa § 2 ods. 2. " Pôvodné odseky 2 a 3 § 4 prečíslovať tak, aby doterajší odsek 2 bol prečíslovaný na odsek 4. Odsek 3 zostáva odsekom 3.

Po štvrté - k bodom 18 a 19 spoločnej správy, ktoré som odporúčala neprijať a ktoré sa týkajú 5 13 odseku l, navrhujem pozmeňovací návrh:

§ 13 Disciplinárna zodpovednosť

/1/ Za závažné alebo opätovné porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, stanovami a poriadkom komory /§ 11 písm. b/ vzťahujúcimi sa na výkon psychologickej činnosti, ak nejde o trestný čin, možno uložiť tieto disciplinárne opatrenia:

a/ ústne napomenutie, b/ písomné pokarhanie,

c/ podmienečné vyčiarknutie zo zoznamu členov komory až na dva roky,

d/ vylúčenie z komory až na S rokov.

/2/ Ak ide o členov komory podľa § 4 ods. 2, možno uložiť tieto ďalšie disciplinárne opatrenia:

a/ peňažnú pokutu až do výšky 5 000 Sk, b/ odňatie osvedčenia na vykonávanie psychologickej činnosti až na dobu 2 rokov.

Piaty pozmeňovací návrh k bodu 31 spoločnej správy v i 25: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 1994. "

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, hlási sa niekto do rozpravy? Pani poslankyňa Bartošová. Ešte pán poslanec Lauko s faktickou poznámkou.

Poslanec P. Lauko:

Chcel by som poprosiť pani poslankyňu Novotnú, aby ako spoločná spravodajkyňa povedala k bodom 17 a 20 svoje stanovisko.

Poslankyňa A. Novotná:

Nečítala som tieto body? Poslanec p. Lauko:

Nie.

Poslankyňa A. Novotná:

Ospravedlňujem sa. Hneď to bude. Bod 17 neprijať a bod 20 som povedala, ten sa vylučuje, ak sa prijmú body 18 a 19.

Predseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, máte slovo, pani poslankyňa Bartošová.

Poslankyňa E. Bartošová:

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,

dovoľte, aby som vás taktiež poprosila o podporu mojich dvoch doplňovacích návrhov. Obidva sa týkajú druhej časti návrhu zákona, pričom prvý sa týka § 6, druhý § 24.

V § 6 ods. g/ navrhujem upraviť znenie podľa vládneho staviska alebo vládnej pripomienky pod bodom 5. To znamená, že text "sadzobník poplatkov" navrhujem nahradiť textom "sadzobník odmien". V podstate ide o výmenu slova "poplatku" za slovo "odmien", pretože ide vlastne o odmeny. To je prvý návrh, o ktorom prosím dať hlasovať a prosím o jeho podporu.

Druhý návrh sa týka § 24, t. j. časti prechodného a záverečného ustanovenia. Tu navrhujem nové znenie. Nebudem čítať pôvodné znenie, prečítam návrh nového znenia: "Psychológovia, ktorí po nadobudnutí účinnosti tohto zákona vykonávajú psychologickú činnosť podľa § 2 ods. 2 bez osvedčenia, podľa § 12, ods. 3 budú môcť pokračovať vo svojej činnosti, len ak dodatočne, najneskôr do l roka od účinnosti tohto zákona, získajú takéto osvedčenie. K ich žiadostiam o pripustenie ku skúškam sa potvrdenie o absolvovaní praxe podľa §

12 ods. 2 písm. a/ nevyžaduje. " Ide o návrh, ktorý je v súlade s odporúčaním vlády, odporúčaním výborov, ako i legislatívneho odboru.

Prosím o podporu týchto doplňovacích návrhov. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pani poslankyni Bartošovej. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predmet psychológie je veľmi obsiahly a zložitý, takže niet divu, že dodnes nie sú doriešené mnohé problémy, ktoré s psychológiou súvisia. Psychológia prenikla v súčasnej dobe do všetkých oblastí nášho života. V transformačnej procese našej spoločnosti vznikajú aj pre psychológiu nové možnosti, ale aj nové problémy. V súčasnej dobe sa pomoc psychológie prejavuje najmä v oblasti predmanželského, manželského poradenstva, v oblasti výskumu a školstva, v oblasti pracovných vzťahov, ale aj vo viacerých medicínskych odboroch, najmä v psychiatrii, kde je pomoc klinického psychológa nepostrádateľná.

Toto multidisciplinárne a multidimenzionálne pôsobenie psychológie nie je doteraz integrované a legislatívne riadne kryté. Tak napríklad centrá poradensko-psychologických služieb sa zriaďujú v zmysle zákona Slovenskej Národnej rady o štátnej správe sociálneho zabezpečenia zo dňa 27. 11. 1990, § 2 ods. 4, a organizačného poriadku Riaditeľstva centra poradensko-psychologických služieb v Bratislave. Ide

o manželské a predmanželské poradne, ktoré podliehajú rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Na druhé] strane okresné pedagogicko-psychologické poradne zriaďujú okresné školské správy na základe zákona o školských zariadeniach, ktorý bol v Národnej rade Slovenské] republiky prijatý 21. októbra 1993. Tieto patria zasa do rezortu školstva. Okrem toho existuje nemalá skupina klinických psychológov, ktorí podliehajú rezortu zdravotníctva.

Dôvodová správa predkladaného zákona upozorňuje na to, že psychologická činnosť na Slovensku postráda doteraz náležitú zákonnú úpravu a že jej chýba pevná organizačná štruktúra, prepojenie na konkrétny riadiaci orgán, stabilný systém odborného odškodnenia, atestácii a skúšok, a naviac, aj systém dozoru a kontroly odbornej úrovne a etiky poskytovaných psychologických služieb.

Všetky uvedené nedostatky a medzery by mal odstrániť predkladaný zákon o psychologickej činnosti a o Slovenskej psychologickej komore, ktorý predkladá skupina poslancov. Osobne vítam tento zákon a chcel by som pochváliť predkladateľov, že sa chopili iniciatívy, lebo tento zákon je naozaj veľmi potrebný. Na druhej strane by som predsa len mal jednu pripomienku, ktorá ma trošku znepokojuje. V našom výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru sme prijali pozmeňovacie návrhy, ktoré sú zapracované do spoločnej správy, ale znepokojuje ma najmä to, že hoci v našom výbore bol jednomyseľne odhlasovaný bod 17, tento bod 17 kolegyňa spravodajkyňa neodporúča prijať.

O čo vlastne ide? Ide o psychoterapiu. Psychoterapiu totiž robia psychológovia, robia ju aj psychiatri, lekári. Ide o liečebnú činnosť psychologickými prostriedkami, preto na tejto činnosti participujú ako lekári, tak aj psychológovia. Ale máme na Slovensku Psychoterapeutickú spoločnosť, ktorá už viac rokov školí psychoterapeutov, a skutočne má

veľmi dobrú úroveň, je známa aj vo svete. Myslím si, že tak ako doteraz psychológovia spolupracovali s psychiatrami, aktívne sa zúčastňovali na mnohých akciách, takisto vo výbore Psychoterapeutickej spoločnosti sú nielen psychiatri, ale sú tam aj psychológovia, takisto na skúškach, či už psychiatrov alebo psychológov, ak ide o psychológov, mali by participovať psychiatri. Teda som navrhol - a to je práve ten bod 17, že skúšobnú komisiu tvoria členovia Psychologickej komory a prizvaný predseda Psychoterapeutickej spoločnosti, prípadne ním poverený zástupca. Samozrejme, aj opačne, ak by išlo o vydanie osvedčenia pre psychiatra, takisto by mal v takej komisii, ktorá to bude udeľovať, participovať, psychológ. Myslím si, že táto požiadavka je celkom reálna, je celkom logická. Nakoniec, svedčí o tom aj fakt, že som túto otázku konzultoval s psychológmi, ktorí boli prítomní v našom výbore, ktorí, myslím, sú kompetentní k veci, niečo povedať, a oni s takýmto riešením súhlasili.

Čiže, ak bude tento zákon prijatý aj s bodom 17, potom budem zaň hlasovať, a myslím že môžem povedať aj za náš klub, že budeme za tento zákon hlasovať. V prípade neprijatia tohto bodu, nehnevajte sa, hoci som veľmi naklonený tomuto zákonu, by som zaň nemohol hlasovať.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Kvasničkovi. Prosím, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o tridsiatom šiestom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť, pani poslankyňa Aibeková?

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vyjadrila by som sa k spoločnej správe, ako ju odporúčala spoločná spravodajkyňa, a potom k návrhom, ktoré odzneli v rozprave. Ďakujem za všetky pripomienky a aj za ocenenie z úst pána poslanca Kvasnička. Tých bodov, ktoré neodporúčala spoločná spravodajkyňa, je iba niekoľko.

K bodu l a 2 vysvetlila, že navrhla nové znenie, ktoré naozaj je lepšie. V plnej miere ho akceptujem, pretože si myslím, že skutočne, keď pri ostatných psychologických činnostiach nie sú vysvetlené, nemusí byť ani psychoterapia, stačí ju tam iba vymenovať ako jednu z činností.

Bod 4 - § 2 ods. 2 a doplnenie tretieho bodu plne akceptujem, pretože naozaj tento vylepšuje § 2, robí ho prehíadnejším a pre potreby psychologickej činnosti aj dokonalejším. Takže takisto bod 4 neodporúčam, ale odporúčam znenie, ktoré navrhovala spoločná spravodajkyňa. Bod 6, ktorý neodporúčala, ak prijmeme toto znenie, sa stáva bezpredmetným, pretože sa týka práve § 2 ods. 2, ktorý bude prijatý v novom znení.

Ešte by som poopravila zo spoločnej správy, prosila by som pani spoločnú spravodajkyňu, keby neodporúčala prijať ani bod 9, pretože ak prijmeme to znenie, ktoré navrhovala, vlastne sa vylučuje prijatím bodu 8, ktorý odporúčala prijať, pretože bod 8 sa týka vypustenia písmena c/, a tým je jeho dopĺňanie zbytočné. Takže, prosila by som neprijať ani bod 9, pretože sa vylučuje.

Bod 11 takisto neodporúčala prijať, pretože bolo uvedené nové znenie. Takisto to akceptujem.

Teraz by som sa chcela pozastaviť práve pri tom problematickom bode spoločnej správy 17, ku ktorému sa vyjadril pán poslanec Kvasnička. Neodporúčali sme prijatie takéhoto znenia preto, že § 12 ods. l hovorí o skúšobných komisiách a skúškach, ktoré musí urobiť psychológ, aby dostal osvedčenie. On tam navrhuje vložiť odsek 2, kde by už priamo menoval, že skúšobnú komisiu tvoria členovia Psychologickej komory a prizvaný predseda Psychoterapeutickej spoločnosti, prípadne ním poverený zástupca. Plne by som to akceptovala, ak by išlo o klinických psychológov, ale tých skúšobných komisii bude vlastne toľko, koľko je psychologických odborov, čiže osobitná komisia bude napríklad pre pracovanú psychológiu, osobitná pre klinickú, sociálnu, dopravnú a ďalšie, proste koľko je tých odvetví, toľko musí byť aj skúšobných komisií. Isteže, istá časť je tam spoločná pre psychológa ako takého, ale potom v rámci aplikácie každý musí spĺňať iné kritériá. Keby sme v odseku 2 dali do všetkých komisií prizývať predsedu Psychoterapeutickej spoločnosti alebo jeho zástupcu, myslím, že by tam bol úplne zbytočne napríklad pri skúšaní pracovných psychológov, pretože ti psychoterapiu nerobia, nie je to v ich náplni práce.

Čiže, prijala by som znenie bodu 17 tak, ako je uvedené, ak by tam bol doplnok "ak ide o odbor klinická psychológia". Ak by s tým pán poslanec Kvasnička súhlasil, tak v plnej miere, ale považujem za zbytočné, aby bol všade. Ale ak by to malo byť na závadu, samozrejme, že prijímam vaše riešenie a aj tento bod by sme potom akceptovali a mohli by sme hlasovaním rozhodnúť kladne. Jeho neodporúčanie bolo iba z takého dôvodu, ktorý som vysvetlila, že psychoterapeut by vlastne spĺňal funkciu iba pri klinických odboroch, prípadne pri niektorých poradenských, kde takisto sa psychoterapia robí, ale pri mnohých odboroch by vlastne nebol potrebný.

Body 18 a 19 neodporúčala pani spoločná spravodajkyňa. Bolo tam nové znenie § 13, ktorý sa týka disciplinárnych

opatrení. Tam sme akceptovali odporúčanie vlády Slovenskej republiky, a preto si spoločná spravodajkyňa osvojila nové znenie, kde sa tresty rozdeľujú pre dobrovoľné a odporúčané alebo viac-menej povinné členstvo. Ak by sme prijali toto znenie, § 20 by sa stal bezpredmetným. Veľmi dobré je znenie prijatia účinnosti zákona, čiže novonavrhované znenie bodu 31.

Takisto akceptujem pripomienky, ktoré predniesla pani poslankyňa Bartošová. Zákon vylepšujú.

Takže, pán poslanec, ak trváte na tom, že chcete, aby sa o tom bode hlasovalo kladne, samozrejme, akceptujem to, ale po mojom vysvetlení zvážte.

Ďakujem vám pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Aibekovej. Prosím, pán poslanec Kvasnička.

Poslanec L. Kvasnička:

Chcel by som reagovať na pani poslankyňu Aibekovú. Neviera, či ma správne pochopila. Nemyslel som, že by psychiater mal byt prítomný vo všetkých komisiách, ale jedine v komisii, ktorá bude dávať osvedčenia pre psychoterapiu. Jedine tam. Je úplne zbytočné, aby bol vo všetkých. To máte skutočne pravdu. Čo by robil v ostatných komisiách? To nie je jeho parketa, ale pri psychoterapii, nakoľko ide o liečenie, by mal byť aj lekár. Nehovorím, že by tam mal mať prioritné postavenie, mal by participovať v tej komisii, nič viac.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Chcela by som zareagovať na pána poslanca Kvasničku. Samozrejme, ak je to takto, plne to akceptujem, ale mne tam práve chýba vysvetlenie, že by k tomu zneniu malo byť ešte doplnené "skúšobnú komisiu tvoria členovia Psychologickej komory a prizvaný predseda Psychoterapeutickej spoločnosti, prípadne ním poverený zástupca", ale vypadlo tam práve to znenie "ak ide o odbor klinická psychológia", pretože, ak by bolo také znenie, ako je pod bodom 17, myslím si, že by musel byť pri všetkých. Ak sa tam doplní "ak ide o odbor klinická psychológia", tak sme našli úplnú zhodu v tom, čo myslí pán poslanec, a ja to akceptujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Ak dovolíte, ešte predtým, aby sme nehlasovali o neslovenskom pojme "jedná sa", ale "pokiaľ ide". Prosím, aby ste to takto dali na hlasovanie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre. Pán poslanec Kvasnička - faktická poznámka. Poslanec L. Kvasnička:

Chcem povedať, že súhlasím s návrhom pani poslankyne Aibekovej, teda doplňujem "ak ide o klinickú psychológiu".

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa?

Poslankyňa A. Novotná:

Chcela by som mat ešte jednu technickú poznámku. Pán poslanec Dudáš na upozornil, že v bode 26 spoločnej správy je vypustiť slovo "výkonných". Všimla som si len prvú časť a teraz tam nesedí "určuje ich počty", ktoré v paragrafovanom znení a v spoločnej správe je "určuje počet členov orgánov komory". Čiže toto navrhujem vypustiť a potom by znenie bolo "volí a odvoláva členov orgánov komory". Tam by teda bolo troška odlišné znenie, ale výsledný efekt bude rovnaký.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali.

Pozývam kolegyne a kolegov, ktorí sa nachádzajú v priľahlých miestnostiach, aby prišli do rokovacej miestnosti. Pán predseda prisľúbil, že bude aj hudba pre všetkých, ktorí sa dostavia. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 88 poslancov, zisťujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.

Pristúpime teda k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Novotnú, aby hlasovanie uvádzala v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslankyňa A. Novotná:

Ďakujem, pán predsedajúci. V zmysle pozmeňovacích návrhov spoločnej správy a návrhov vyplývajúcich z rozpravy navrhujem hlasovať an blok o týchto bodoch spoločnej správy: 3, 5, 7, 8, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 21, 22, 23, 24, 25, 26.

27, 28 a 29. K pôvodne navrhovanému bodu 30 má pozmeňovací návrh kolegyňa poslankyňa Bartošová, takže tento sme presunuli do skupiny neprijať a potom bude navrhnuté nové znenie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Váš postoj k týmto návrhom? Poslankyňa A. Novotná:

Moment, pozriem si, aby som neurobila chybu. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka. Poslankyňa A. Novotná:

Ospravedlňujem sa, bod 30 ešte prijať. Môžeme hlasovať aj o bode 30 - prijať an blok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To znamená, že navrhujete an blok hlasovať o bodoch 3,

5, 7, 8, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a 30. Vaše stanovisko?

Poslankyňa A. Novotná: Navrhujem prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča an blok uvedené body spoločnej správy prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal l poslanec. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme prijali.

Poslankyňa A. Novotná:

Ďalej navrhujem neprijať tieto body spoločnej správy: l, 2, 4, 6, 9, 11, 18, 19, 20 a 31. Bod 17 navrhujem na samostatné hlasovanie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Budeme hlasovať an blok o bodoch l, 2, 4, 6, 9, 11, 18, 19, 20 a 31. Pani spoločná spravodajkyňa ich neodporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov.

Za návrh nehlasoval nikto.

Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme an blok

neprijali.

Poslankyňa A. Novotná:

Posledný bod zo spoločnej správy 17 navrhujem prijať v tomto znení: "Skúšobnú komisiu tvoria členovia Psychologickej komory a prizvaný predseda Psychoterapeutickej spoločnosti, prípadne ním poverený zástupca, ak ide o odbor klinická psychológia. "

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Tahy - faktická poznámka. Poslanec M. Tahy:

Myslím si, že by sme mali procedurálne tento bod neprijať a potom nový návrh prijať.

Poslankyňa A. Novotná:

Áno, čiže bod 17 navrhujem neprijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 17 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov.

Za návrh nehlasoval nikto.

Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod 17 spoločnej správy sme neprijali.

Poslankyňa A. Novotná:

Prvé pozmeňovacie návrhy som predniesla ja. Prvý pozmeňovací návrh bol k bodom l a 2 spoločnej správy, kde som navrhovala nové znenie. Navrhujem prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej sme prijali.

Poslankyňa A. Novotná:

Druhý pozmeňovací návrh sa týkal bodu 4 spoločnej správy, ktorý takisto navrhujem prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Novotnej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že druhý návrh pani poslankyne Novotnej sme prijali.

Poslankyňa A. Novotná:

Tretí pozmeňovací návrh sa týkal § 4 ods. l, kde sa vypúsťa text "vykonávajúcich psychologickú činnosť " a potom nasledujúce odseky sa prečíslovali. Tento pozmeňovací návrh navrhujem prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom návrhu pani poslankyne Novotnej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Novotnej sme prijali.

Poslankyňa A. Novotná:

Štvrtý pozmeňovací návrh sa týkal bodov 18 a 19 spoločnej správy. Išlo o § 13 disciplinárna zodpovednosť. Navrhujem tento pozmeňovací návrh takisto prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Novotnej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že štvrtý pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej bol prijatý.

Poslankyňa A. Novotná:

Môj posledný pozmeňovací návrh bol k bodu 31 spoločnej správy. Išlo o účinnosť, od 1. septembra 1994. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o piaty pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že posledný pozmeňovací návrh pani poslankyne Novotnej sme prijali.

Poslankyňa A. Novotná:

Ďalej navrhujem hlasovať o pozmeňovacích návrhoch poslankyne Bartošovej. Má dva pozmeňovacie návrhy. Prvý pozmeňovací návrh sa týka § 6 ods. g/, kde navrhuje namiesto slov "sadzobníka poplatkov" slová "sadzobníka odmien". Navrhujem prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Bartošovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že tento prvý návrh pani poslankyne Bartošovej bol prijatý.

Poslankyňa A. Novotná:

Druhý pozmeňovací návrh poslankyne Bartošovej mení znenie § 24 v tomto znení: "Psychológovia, ktorí po nadobudnutí účinnosti tohto zákona vykonávajú psychologickú činnosť /§ 2 ods. 2/ bez osvedčenia, podľa § 12 ods. 3 budú môcť pokračovať vo svojej činnosti len ak dodatočne, najneskôr do jedného roka od účinnosti tohto zákona, získajú takéto osvedčenie. K ich žiadostiam o pripustenie ku skúškam sa potvrdenie o absolvovaní praxe podľa § 12 ods. 2 písm. a/ nevyžaduje. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Bartošovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že druhý návrh pani poslankyne Bartošovej bol prijatý.

Poslankyňa A. Novotná:

Zostáva nám ešte hlasovať o novom znení bodu 17 spoločnej správy, ku ktorému sa vyjadril pán poslanec Kvasnička. Dovolím si prečítať nové znenie: "Skúšobnú komisiu, ak ide o odbor klinická psychológia, tvoria členovia Psychologickej

komory a prizvaný predseda Psychoterapeutickej spoločnosti, prípadne ním poverený zástupca. "

Súhlasí s takýmto znením pani predkladateľka a pán poslanec Kvasnička?

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Faktická poznámka - pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Neviem, či je toto momentálne celkom priechodné, lebo tento pozmeňovací návrh zaznieva už po odznení rozpravy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Nie, pán poslanec Jakuš. Je to návrh, ktorý tu odznel v legitímnom čase. Je to v poriadku.

Poslankyňa A. Novotná:

Pán poslanec, odznel tu, len som ho vsunula medzi iné slová, nie na koniec. Chcela som ho len jazykovo upraviť. Prečítam nové znenie, ako sa dohodli pán poslanec Kvasnička s pani predkladateľkou: "Skúšobnú komisiu tvoria členovia Psychologickej komory a prizvaný predseda Psychoterapeutickej spoločnosti, prípadne ním poverený zástupca, ak ide o odbor klinická psychológia. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kvasničku k bodu 17. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Kvasničku sme prijali.

Poslankyňa A. Novotná:

Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pozmeňovacie návrhy. Navrhujem hlasovat o návrhu zákona ako celku. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. V súlade s ustanovením S 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o psychologickej činnosti a o Slovenskej psychologickej Komore. /Potlesk. /

Ďakujem vám za spoluprácu, pani spoločná spravodajkyňa. Poslankyňa A. Novotná:

Ďakujem aj ja. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka. Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem, pán predsedajúci. Bude to pre mňa radostná faktická poznámka. Chcela by som poďakovať pani spoločnej spravodajkyni a všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí vystúpili v rozprave, za všetky konštruktívne pripomienky, aj za konštruktívny prístup k tomuto zákonu. V mene psychologickej obce, aj vo svojom mene vám čo najsrdečnejšie ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, chcel by som na adresu pani poslankyne Aibekovej - mám nejaké psychologické problémy, či by som sa mohol s ňou teraz poradiť. /Smiech v sále. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení prítomní, ak dovolíte, využijeme príležitosť a napravíme jednu menšiu nepresnosť alebo chybu, ktorá sa stala pri hlasovaní o programe. Pán poslanec Mikloško navrhol presun tlače 493 na riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v auguste. K tomu treba prijať príslušné uznesenie. Dovoľte, aby som vám návrh takéhoto uznesenia predniesol:

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júla 1994 k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o colníctve /Colný zákon/, tlač 493. Národná rada Slovenskej republiky odkladá prerokovanie vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o colníctvo, tlač 493, na riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v auguste 1994. "

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu tohoto uznesenia.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že toto uznesenie sme prijali.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním o návrhu zákona, tlač 548. Máme všetci pred sebou zoznam pripomienok vyplývajúcich z rozpravy k tejto tlači.

Pán poslanec Výboch - faktická poznámka.

Poslanec I. Výboch:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, kolegyne a kolegovia, vážený pán predseda, aby som vás oslovil takou pragmatickou prosbou, nie práve vo vhodnom čase, pretože prerokovávame zákon, ale ide o ubytovanie poslancov. /Hlasy z pléna, že už je vyriešené. /

Už je vyriešené? Potom prepáčte, beriem spať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Do konca augusta ostávame tam, kde sme. /Potlesk. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Hudec - faktická poznámka. Poslanec I. Hudec:

Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, že vstupujem aj ja s organizačnou poznámkou resp. pozvánkou, ale keďže je taká situácia, dovolil som si to. Prosím všetkých členov výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, aby zajtra prišli o 8. 00 hodine, musíme rokovať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Farkas.

Poslanec P. Farkaš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv by sme mali hlasovať o jednotlivých bodoch spoločnej správy. Navrhujem hlasovať o bodoch číslo l, 2, 4, 6, 7a an blok a navrhujem ich prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bloku návrhu zo spoločnej správy pod bodmi l, 2, 4, 6, 7 a 8. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že tento blok pozmeňovacích návrhov spoločnej správy sme prijali.

Poslanec P. Farkaš:

Body 3 a 5 zo spoločnej správy neboli dotknuté v rozprave, preto navrhujem, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 3 a 5 spoločnej správy. Neodporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 3 a 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasoval l poslanec. Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že body 3 a 5 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec P. Farkas:

Teraz by sme začali hlasovanie o jednotlivých návrhoch pánov poslancov. Ako prvý tu vystúpil s návrhom poslanec Farkas, ktorý navrhol v § 17 ods. 6 za druhú vetu vložiť novú veta. K tomuto bodu iba toľko, že to je najzávažnejší bod celej novely tohoto návrhu zákona. Ide tu o závažné otázky demokracie, spravodlivosti a ďalšie otázky. Preto vás prosím o podporu tohoto bodu.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkasa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Farkasa nebol prijatý.

Poslanec P. Farkas:

Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Novotný. Vzhľadom na to, že navrhol vypustiť z tejto novely termín 31. december 1995, ktorý je zakotvený aj v zákone číslo 229/1991, alebo 6-mesačná klauzula v ďalšom zákone číslo 293/1992, neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Novotného. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Novotného nebol prijatý.

Poslanec P. Farkas:

Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Kačmár, ktorý navrhol v § 17 ods. 4 na konci textu vypustiť slová, ktoré znejú "s ostatným hmotným majetkom". Odporúčam prijať.

Podpredseda HR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Kačmára. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh bol prijatý. Poslanec P. Farkas:

Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Krivčík, ktorý navrhol v § 17a ods. 3 slová "6 mesiacov" nahradiť slovami "12 mesiacov". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pán poslanca Krivčíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Krivčika nebol prijatý.

Poslanec P. Farkas:

Ďalší návrh pána poslanca Krivčíka bol v ustanovení § 17b vypustiť tretiu vetu. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslanca Krivčíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Krivčíka nebol prijatý.

Poslanec P. Farkas:

Posledný pozmeňovací návrh pána Krivčíka sa dotýka § 17f ods. l - doterajšiu prvú vetu vypustiť a nahradiť ju vetou, ktorá znie: "Vydanie družstevnej akcie na majetkový podiel oprávnenej osoby je možný len so súhlasom oprávnenej osoby. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Krivčík.

Poslanec J. Krivčík:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. V mojom návrhu bol dotknutý ešte jeden bod, a to je bod 5 vládneho návrhu zákona. Ten navrhujem vypustiť a ponechať pôvodné znenie § 18 ods. 3. Pán spoločný spravodajca zrejme naň zabudol.

Ďakujem. Poslanec P. Farkas:

Všimol som si. Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Krivčíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Poslanec P. Farkas:

Prepáčte, preskočili sme predposledný bod, a to k bodu 5 návrhu zákona na strane 10, ktorý sa dotýka § 18. Pán Krivčík navrhuje vypustiť text bodu 5 návrhu. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o návrh pána poslanca Krivčíka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Krivčíka nebol prijatý.

Poslanec P. Farkas:

Pán podpredseda, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy. Ostáva nám hlasovať o návrhu zákona ako celku. Vzhľadom na to, že neprešli najdôležitejšie pozmeňovacie návrhy, ktoré mali zabezpečiť vnútornú vyváženosť celého návrhu novely, neodporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, vzhľadom na to, čo povedal pán spravodajca, za klub KDH žiadam 15 minút na prestávku.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ešte sa pridáva pán poslanec Bajan. V poriadku, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, zaujmite svoje miesta. Mali by sme pristúpiť, k záverečnému hlasovaniu o návrhu zákona.

Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať. Pán spoločný spravodajca odporučil zákon neprijať. Pán spoločný spravodajca, mení sa niečo po porade?

Poslanec P. Farkas:

Naďalej zákon odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Varjú - faktická poznámka. Poslanec J. Varjú:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

predtým, než budeme hlasovať, o návrhu zákona ako celku, chcel by som poprosiť pána spoločného spravodajcu, prípadne pána predsedajúceho, aby sme si vyjasnili jednu vec, či z pozmeňovacích návrhov pána Krivčíka prešiel jeho tretí alebo štvrtý pozmeňovací návrh. Boli tam nejaké-nejasnosti, lebo pán spoločný spravodajca náhodou predložil štvrtý a vynechal tretí bod pozmeňovacích návrhov. Potom pán Krivčík ho upozornil a nebolo jasné, či to vrátil do pôvodného stavu alebo nie. To je veľmi vážna otázka. Prosím, aby to bolo vysvetlené.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec P. Farkas:

Na vysvetlenie chcem uviesť, že som sa pomýlil a povedal som, že teraz budeme hlasovať o poslednom návrhu pána Krivčíka a prečítal som doslovne "k § 17f ods. l doterajšiu vetu... " atď. Celý návrh som prečítal. Potom sme už hlasovali. Počas hlasovania mi pošepkali, že vypadol jeden návrh pána Krivčíka. Zaregistroval som to. Po tomto hlasovaní ako poslednom návrhu pána Krivčíka sme hlasovali o bode 5 návrhu zákona - vypustiť text bodu 5 návrhu zákona. Konkrétne som povedal, že sa to týka § 18. Prešiel posledný návrh pána Krivčíka k § 17f ods. 1.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené kolegyne a kolegovia, teraz vlastne stoja mienky proti mienkam. Pravdepodobne je najvhodnejšie, aby sme sa pozreli na záznam a zistili, do akej miery tento záznam potvrdzuje tento stav, lebo tu za predsedníckou stoličkou nemôžem robiť arbitra o tejto veci.

Prosím, pán poslanec Krivčík - faktická poznámka. Poslanec J. Krivčík:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem potvrdiť to, čo tu povedal pán spoločný spravodajca, že som ho upozornil,

aj som prakticky akceptoval zmenu tohto poradia a tak sa aj hlasovalo. Čiže hlasovaním sne odsúhlasili môj štvrtý pozmeňovací návrh, ktorý sa týkal § 17f ods. l tak, ako som ho predniesol v rozprave.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Môžem k tomu konštatovať len to, že ak trváte, pán Varjú, na takomto postupe, musíme sa pozrieť, na záznam a ten ukáže s definitívnou platnosťou, v akom poradí ktorý návrh bol prijatý, pretože takto stoja len mienky proti mienkam, nie sme v stave to určiť.

Kým nám pripravia záznam, hlási sa pán podpredseda Černák.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predsedajúci, samozrejme, ak pán Varjú bude na tom trvať, stenografický záznam môžeme pozrieť, ale v stenografickom zázname bude zachytené, že pán spoločný spravodajca prečítal návrhy predtým, ako o nich dal hlasoval. To znamená, že bolo úplne jasné, že skutočne nedodržal poradie a štvrtý a piaty návrh prehodil, ale bolo úplne jasné, že je prijatý ten k § 17f, pretože ho prečítal a o ňom sme hlasovali. Po upozornení pána Krivčíka potom sme ešte hlasovali o bode 5 návrhu zákona. Takže, vedel som, o čom hlasujem, a chcem potvrdiť, že bol prijatý posledný pozmeňovací návrh pána Krivčíka.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Varjú, trváte na tom postupe?

Poslanec J. Varjú:

Poďakoval by som, keby ste nám to umožnili, aby sme sa pozreli do stenografického záznamu a aby sme sa rozhodli až potom, lebo je veľký rozdiel medzi týmito bodmi.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V poriadku, nahliadneme do záznamu. Záznam sa pripraví. V takom prípade sa vrátime k tlači číslo 453. /Šum v sále. / Prosím vás, sledujte priebeh. Bol tu návrh, aby sme využili čas a vrátili sa ku hlasovaniu o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k tlači 453, teda o zdravotnom poistení železničiarov.

Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, je mi ľúto pána ministra, už tu sedí dva dni, ale kvôli desiatim minútam nemôžeme teraz začať, hlasovanie, ktoré bude trvať možno dve hodiny. Buďte taký dobrý, dokončme túto záležitosti, zatiaľ môžu vybrať ten záznam, to je záležitosť 5 minút, maximálne 10 minút.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Dobre, urobíme to tak, že dáme 10-minútovú prestávku, ale prosím vás, neopúšťajte miestnosť, lebo v opačnom prípade sa veľmi ťažko schádzame.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. Máme už výpis z videozáznamu. Z toho je zrejmé, že pán poslanec Farkas dal nedopatrením hlasovať pri poslednom návrhu pána Krivčíka

o § 17. Pán poslanec Krivčík ho upozornil, že je vynechaný ešte predchádzajúci návrh, ale sme dokončili hlasovanie. Hlasovanie o tom návrhu k § 17f ods. l má výsledok: po prezentácii 96 poslancov za hlasovalo 49 poslancov, proti 28 poslancov, 17 poslancov sa zdržalo hlasovania, teda tento návrh bol prijatý. Potom nasledovalo dodatočné schvaľovanie a hlasovanie o návrhu k bodu 5 na strane 10, ktorý sa týka § 18. Takže toto hlasovanie vlastne potvrdzuje skutočnosti, že o bode 17 sa hlasovalo a bol prijatý. Dostal som však upozornenie, že pri prepise došlo k chybe. Tam k § 17f ods.

1 má byť ods. 2, ale spravodajca čítal odsek 2. Z toho vyplýva, že táto skutočnosť sa takýmto spôsobom objasnila.

Prosím, pán poslanec Varjú. Poslanec J. Varjú:

Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať za trpezlivosť a poďakovať za vysvetlenie. Akceptujem vaše vysvetlenie. A vidíte, je dobre, že sme sa trochu zdržali, potvrdil sa aj preklep, že ide o odsek 2, nie o odsek 1.

Ďakujem za vysvetlenie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené kolegyne a kolegovia, budeme teraz hlasovať v súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených

zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca, trváte na vašom postoji k tomuto návrhu?

Poslanec P. Farkas:

Neodporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

V poriadku. Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme. Pán spoločný spravodajca neodporúča návrh prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

Teraz by sme pristúpili ku ďalšiemu odsunutému hlasovaniu. Budeme hlasovať o dvadsiatom šiestom bode programu. Všetci ste dostali pozmeňovacie a doplňovacie návrhy k tlači číslo 453. Pozývam k rečníckemu pultu pani spoločnú spravodajkyňu.

Poslankyňa A. Štefániková:

Vážený a ctený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctení kolegovia, kolegyne,

dovoľte mi, aby som uviedla hlasovanie k tlači 453. K tlači 453 bolo vznesené neuveriteľné množstvo, 98 pozmeňovacích návrhov, ale myslím, že nám to nebude robiť problém a že to veľmi rýchle zdoláme.

Zo spoločnej správy odporúčam an blok prijať pripomienky pod bodmi číslo l, 2, 6, 7, 12, 13, 15, 18, 20, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 30, 31, 34, 35, 38, 39 a 40. O ostatných navrhujem hlasovať, o každej osobitne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vaše stanovisko k týmto bodom? Poslankyňa A. Štefánikova:

Tieto body spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch l, 2, 6, 7, 12, 13, 15, 18, 20, 21, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 30, 31, 34, 35, 38, 39 a 40. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 97 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy sme an blok prijali. Gratulujem.

Poslankyňa A. Štefániková:

Ostatné boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Vzhľadom na to dávam o každom bode spoločnej správy hlasovať osobitne. Bod 3 spoločnej správy odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 3 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme prijali. Poslankyňa A. Štefániková:

Pod bodmi 4 a 5 spoločnej správy máme ošetrenie § l ods. 2. Keďže sme prijali bod 6, hlasovanie o bodoch 4 a 5 je bezpredmetné.

Zo spoločnej správy dávam osobitne hlasovať o bode 8. Odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o bode číslo 8 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod číslo 8 spoločnej správy sme prijali.

Poslankyňa A. Štefánikova:

Bod číslo 9 spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že tento bod spoločnej správy sme prijali. Poslankyňa A. Štefánikova:

Ďalej na osobitné hlasovanie bol navrhnutý bod číslo 10 spoločnej správy. Ako spoločná spravodajkyňa odporúčam bod číslo 10 spoločnej správy prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 10 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Takisto dávam osobitne hlasovať o bode 11 spoločnej správy. Ako spoločný spravodajca ho odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o bode číslo 11 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že bod 11 spoločnej správy sme prijali.

Poslankyňa A. Štefánikova:

Takisto dávam osobitne hlasovať o bode 14 spoločnej správy. Odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o bod 14 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod 14 spoločnej správy nebol prijatý. Poslankyňa A. Štefánikova:

Ďalej dávam osobitne hlasovať, o bode 16 spoločnej správy. Bod 16 spoločnej správy odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o bod číslo 16 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo

poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme bod číslo 16 spoločnej správy prijali.

Poslankyňa A. Štefánikova:

Bod číslo 17 spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o bode číslo 17 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod číslo 17 nebol prijatý.

Pardon, na chvíľu vás preruším, hlási sa pán predseda Gašparovič.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chcem upozorniť techniku, že mi nejde hlasovacie zariadenie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pokračujte. Skúsime pri prezentácii, či to funguje.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 19 spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o bode číslo 19 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 19 spoločnej správy bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 22 spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 22 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod číslo 22 spoločnej správy bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 29 spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 29 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod 29 spoločnej správy nebol prijatý. Poslankyňa A. Štefániková:

Bod 32 spoločnej správy odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo

32 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že bod číslo 32 spoločnej správy bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 33 spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo

33 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 33 spoločnej správy bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefánikova:

Pán predsedajúci, ak dovolíte, o bodoch 36 a 37 spoločnej správy dám hlasovať spolu. Odporúčam tieto dva body neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch číslo 36 a 37 spoločnej správy. Pani spoločná spravodajkyňa ich neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 21 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že body 36 a 37 spoločnej správy neboli prijaté.

Poslankyňa A. Štefánikova:

Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch poslancov v takom poradí, v akom boli predkladané. Prvá v rozprave som vystúpila ja. Som ochotná akceptovať akýkoľvek spôsob hlasovania, či o jednotlivých bodoch osobitne alebo an blok.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Zrejme osobitne, ide o rozsiahlejší počet.

Poslankyňa A. Štefániková:

Dobre. Môj pozmeňovací návrh pod bodom l odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo l pani spoločnej spravodajkyne. Odporúča ho prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pani poslankyne Štefánikovej bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod 2 z mojich pozmeňovacích návrhov si dovoľujem stiahnuť, pretože tento bod je lepšie ošetrený v pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Lauko a ktorý budem odporúčať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Tak prejdite na bod číslo 3. Poslankyňa A. Štefániková:

Bod 3 odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 3 pani poslankyne Štefánikovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že bod číslo 3 z pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Štefánikovej sme prijali.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 4 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 4 pani poslankyne Štefánikovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 4 z návrhov pani poslankyne Štefánikovej bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 5 spoločnej správy odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa. Poslankyňa A. Štefánikova:

Prepáčte, nie spoločnej správy. Môj pozmeňovací návrh uvedený pod bodom 5 odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 5 z pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Štefánikovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci

Konštatujem, že bod číslo 5 z pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Štefánikovej bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 6 odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 6 z pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Štefánikovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že šiesty pozmeňovací návrh pani poslankyne Štefánikovej bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefánikova:

Bod číslo 7 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o siedmom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Štefánikovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že siedmy pozmeňovací návrh pani poslankyne Štefánikovej bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 8 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ôsmom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Štefánikovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že ôsmy pozmeňovací návrh pani poslankyne Štefánikovej bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 9, môj posledný pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o poslednom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Štefánikovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že tento posledný pozmeňovací návrh pani poslankyne Štefánikovej bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Ďalšia vystúpila v rozprave pani poslankyňa Valčeková. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Aké je vaše stanovisko k tomu?

Faktická poznámka - pani poslankyňa Valčeková. Poslankyňa E. Valčeková:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som doplnil: svoj pozmeňovací návrh v tom zmysle, že pri opisovaní v bode 3 pri § 9 vypadol odsek 1. To isté sa stalo v bode 4, je to S 10 odsek l, a zloženie správnej rady by som snáď doplnila textom, lebo to, čo je napísané v zátvorke, mi pripomína návod na užívanie lieku. Ak dovolíte, ešte raz by som to zopakovala.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa E. Valčeková:

Bod 3 by mal prakticky znenie: "Zloženie správnej rady. Správnu radu tvorí 9 členov, z toho 4 zástupcovia poistencov, 4 zástupcovia zamestnávateľov a l zástupca" - podľa pozmeňovacieho návrhu pani spravodajkyne už nie zdravotníckych zariadení, ale "poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti". To isté sa týka aj bodu 4 § 10 ods. 1.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Pán minister sa hlási s faktickou poznámkou.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR M. Dzurinda:

Panie poslankyne, páni poslanci,

mne sa veľmi páčili návrhy, najmä tretí a štvrtý návrh pani poslankyne, ale mám pocit, že treba upozorniť na tu, že tým, že sme schválili bod 11 spoločnej správy, ktorý hovorí o § 4 ods. l, sme § 4 odsek l fixovali. Nemôžeme teraz znovu hlasovať, o § 4 ods. 1. To isté platí o bode 2. Čo sa týka bodu 3, pani poslankyňa Valčeková, to sa týka zase bodu 19 spoločnej správy. Keď si pozriete bod 19 spoločnej správy, aj keď môj návrh bol taký ako váš, v bode 19 spoločnej správy sa pojednáva o § 9 ods. l, a váš tretí návrh sa týka § 9 ods. 1. A to isté platí aj pri štvrtom bode. Teda upozorňujem na to, že chceme hlasovať o odsekoch, ktoré sme už fixovali pozmeňovacími návrhmi.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Týka sa to všetkých pozmeňovacích návrhov.

Faktická poznámka - pani poslankyňa Valčeková. Poslankyňa E. Valčeková:

Ak dovolíte, pán minister, vrátila by som sa k môjmu pozmeňovaciemu návrhu. Nehovorila som o bodoch l a 2, tie už fakticky prešli v spoločnej správe. Hovorila som o bodoch 3 a 4, kde som vravela, že v § 9 vypadol pri opisovaní odsek 1. A to isté sa stalo v bode 4, kde v § 9 vypadol odsek 1. A zloženie správnej a dozornej rady je presne to, čo navrhujete vo svojom návrhu, len som to žiadala doplniť o text. Môj pozmeňovací návrh bol v poradí pred vašim prvým návrhom. O prvom a druhom nehlasujeme, len o tretom a štvrtom.

Poslankyňa A. Štefániková:

Prepáčte, ak môžem zasiahnuť do diskusie. Myslím si, že by bolo vhodné, keby sme to hlasovanie vyčistili.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pokúsil by som sa to zreprodukovať. Pani poslankyňa Valčeková nenavrhuje, aby sa o bodoch číslo l a 2 jej pozmeňovacích návrhov hlasovalo, tie akceptuje v takej interpretácii, ako urobil pán minister Dzurinda, ale navrhuje, aby sa hlasovalo o tretom a štvrtom pozmeňovacom návrhu, pretože tam bol omylom alebo nedopatrením vynechaný text, ktorý vysvetľuje ten postup. Myslím si, že v takomto zmysle to môžeme akceptovať a budeme hlasovať, ale je tu ešte faktická poznámka pani poslankyne Bartošíkovej.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Ďakujem. Chcem iba upozorniť, pán predsedajúci, že sme neprijali úplné znenie § 4. V hlasovaní o spoločnej správe

sme iba prijali pozmeňovacie návrhy k určitým slovám. Tým sme sa nedotkli ďalšieho návrhu, ktorý navrhuje z toho vypustiť ďalšie slová. Hlasovaním by sme mali o tom rozhodnúť. Podlá mňa sa to nevylučuje, lebo sme neprijali úplné znenie § 4.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pani spravodajkyňa. Poslankyňa A. Štefániková:

Súhlasím s pani Poslankyňou. Pokiaľ pani poslankyňa Valčeková nestiahne body 1 a 2, dávam o každom hlasovať osobitne.

Podpredseda NR SR A. H Húska:

Pani poslankyňa Valčeková - faktická poznámka. Poslankyňa E. Valčeková:

Nerada by som sa opakovala, ale skutočne o bodoch l a 2 je bezpredmetné hlasovať, tie už predsa boli odhlasované v bode spoločnej správy, myslím si, že v bode 11. Hovorím len o bodoch 3 a 4 mojich pozmeňovacích návrhov.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, nechajme faktickú interpretáciu navrhovateľke. V takom prípade odporúčam, aby sme začali hlasovať o bode číslo 3 pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Valčekovej.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod 3, ktorý predložila pani poslankyňa Valčeková, aj v spresnenom znení, ktoré tu povedala, odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o bode číslo 3 pozmeňovacích návrhov pani poslankyne Valčekovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

Poslankyňa A. Štefániková:

Ide o zloženie dozornej a správnej rady, o počet ľudí z jednotlivých skupín, ktoré v správnej a dozornej rade majú byť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tretí pozmeňovací návrh pani poslankyne Valčekovej bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Štvrtý pozmeňovací návrh pani poslankyne Valčekovej k § 10 sa týka zloženia dozornej rady, oprava textu je analogická ako pri predošlom pozmeňovacom návrhu. Odporúčam návrh neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Valčekovej. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 47 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací pani poslankyne Valčekovej bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Pristúpime k návrhom pána poslanca Lauku. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Faktická poznámka - pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Pán predsedajúci, kvôli urýchleniu hlasovania by som si dovolil stiahnuť body, ktoré boli v spoločnej správe prijaté. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím. Kontrolujte ma. Body číslo l, 11, 20, 26. V bode číslo 38 chcem upozorniť, keďže bol prijatý jeden bod spoločnej správy, kde sa hovorí o § 18, a prijali sme odsek 4, ktorý znel tak, ako znie, že keď prijmeme tento bod 38, musíme to prečíslovať na odsek 5. To je len technická úprava. Ďalej sťahujem bod 40.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Je to príliš zložité, aby sme mohli o týchto návrhoch hlasovať an blok.

Poslankyňa A. Štefániková:

Pán predsedajúci, myslím si, že bude vhodnejšie o jednotlivých pripomienkach hlasovať samostatne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Áno. S výnimkou tých bodov, ktoré pán poslanec Lauko stiahol, budeme o nich hlasovať, podľa poradia.

Poslankyňa A. Štefánikova:

K § 3 bod 2 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu číslo 2 pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržal l poslanec. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku bol prijatý.

Pán poslanec Lauko sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec P. Lauko:

Ak dovolíte, navrhujem pani spoločnej spravodajkyni o bodoch 3 až 10 hlasovať an blok, ak ona nevyjme tieto body na osobitné hlasovanie.

Poslankyňa A. Štefániková:

Vážení kolegovia, v rámci kvality tohto zákona niektoré veci budem dávať na zváženie, niektoré budem odporúčať: a niektoré, keďže sú ošetrené v pôvodnej tlači 453, nebudem odporúčať. Žiaľ, pán poslanec Lauko, z tohto logického dôvodu neakceptujem vás návrh.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím prejdeme k bodu číslo 3.

/Šum v sále. / Poslankyňa A. Štefániková:

Prepáčte, pán poslanec Mikloško, nepovažujem to za férové. Myslím si, že už sme aj o menej dôležitom zákone hlasovali podstatne dlhšie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pani poslankyňa, ja som práve podporil váš názor.

Poslankyňa A. Štefániková:

Ďakujem. O bode 3, myslím, že nemusíme dávať hlasovať, pretože je to to isté, ako je pozmeňovací návrh pod bodom l, ktorý som podala ja.

O bode 4 odporúčam hlasovať a odporúčam ho prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 4 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

Prezentovalo sa 75 poslancov. Skúsime hlasovať znova. Prosím všetkých poslancov, aby sa zúčastnili hlasovania.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 73 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem znova, že sa nám nepodarilo prekročiť hranicu uznášaniaschopnosti.

Pozývam panie poslankyne a pánov poslancov do rokovacej sály. Budeme hlasovať ešte raz o štvrtou pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča prijať tento návrh.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku.

Poslankyňa A. Štefániková:

O návrhu pána poslanca Lauku pod bodmi 5 a 6, keďže sme prijali moje pozmeňovacie návrhy pod bodom 3 a 4, nedávam hlasovať.

Bod číslo 7 dávam na zváženie pánov poslancov. Je to dobre vysvetlené aj v tlači 453. Dávam na vaše zváženie. Osobne to nepodporím.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 7 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ponecháva na zváženie, súkromne hovorí, že nehlasuje za.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento siedmy pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 8 odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 8 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 8 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 9 pána poslanca Lauku odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo 9 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že deviaty pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Ak pán poslanec Lauko súhlasí, bod 10 je ošetrený mojimi pozmeňovacími návrhmi 7 a 8, preto o tom hlasovať nedávam.

Bod číslo 11 je v spoločnej správe ako bod 13. Takisto nedávam o ňom hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To navrhoval aj pán poslanec Lauko. Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 12 - o tomto bode dávam hlasovať. Upozorňujem vás, že ak to prijmeme v tejto dikcii, ktorá je rozdielna oproti tlači 453, vlastne vylúčime z výhod zdravotného železničiarskeho poistenia ľudí, ktorí 10 a viac rokov odpracovali v rezorte dopravy. Z tohto dôvodu bod číslo 12 neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa vzápätí hlasujme o bode číslo 12 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa tento bod neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 23 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Konštatujem, že bod číslo 12 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 13 pána poslanca Lauku - myslím si, že ak pán poslanec súhlasí, tento bod je vyriešený ako bod 14 spoločnej správy. Prepáčte, počkám na súhlas pána poslanca. /Šum v sále. / Dobre.

Bod 14 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o štrnásty pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že štrnásty pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku sme prijali.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 15 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pätnástom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržal l poslanec. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že pätnásty pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

V bode číslo 16 tú časť, ktorá sa vzťahuje na textovú úpravu - za slová "na platenie" vložiť slovo "povinného" odporúčam prijať.

Bod 17 máme ošetrený bodom 16 spoločnej správy. O bode 17 netreba hlasovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o šestnástom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že šestnásty pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod 18 dávam na vaše zváženie. Musíme si totiž uvedomiť, že kreujeme zdravotnú poisťovňu, ktorá bude mať svoj štatút, podľa ktorého sa bude chovať. V tomto bode 18 vlastne ustanovujeme podmienky pre stanovenie výšky poistného. Myslím si, že je to dané jednak zákonom číslo 7 a jednak to bude dané štatútom tejto poisťovne. Dávam na vaše zváženie, osobne odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Dovolil by som si snáď trošku spresniť informáciu pani

uvádzateľky. V tomto návrhu, o ktorom ideme hlasovať, nekreujeme výšku základného poistného, ale poistenia. V tom je rozdiel.

Poslankyňa A. Štefániková:

Súhlasím. Dávam na vaše zváženie. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Chcel by som pripomenúť, že v bode 17 spoločnej správy sme neprijali práve pozmeňovací návrh k ods. 3, ktorý navrhoval...

Poslankyňa A. Štefániková:

V bode 16 spoločnej správy. Poslanec P. Lauko:

V bode 17, hovoríme teraz o odseku 3. A nemyslím si, že pri pluralite poisťovní - v parlamente je už predložený aj zákon o iných poisťovniach - by to bolo tak imperatívne, ako ste to povedali. Ja by som to skôr odporučil prijať.

Poslankyňa A. Štefániková:

Akceptujem to a dávam na zváženie poslancov. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Budeme hlasovať. Prosím vás, minimalizujme faktické poznámky. Máme hlasovať o osemnástom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ponecháva na zváženie.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že osemnásty pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku sme prijali.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod 19 odporúčam neprijať. Formuluje sa tam, že poistné pri zmluvnom poistení nie je súčasťou výdavkov podľa zákona o daniach z príjmov. Myslím si, že dane z príjmov upravuje osobitný predpis a že je to tu nadbytočné. Dávam na vaše zváženie. Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o devätnástom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ponecháva na zváženie, sama ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že devätnásty pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Pozmeňovací návrh pod bodom číslo 20 pán poslanec stiahol. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Bol to bod 21? Poslankyňa A. Štefániková:

Prepáčte, pán poslanec, vzniklo nedorozumenie, ja nám prečiarknutý bod 20.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Aj ja mám prečiarknutý bod 20. Poslankyňa A. Štefániková:

V poriadku, môžem dať o ňom hlasovať, ale upozorňujem vás, že je to môj bod 9, kde sa stanovuje, kto vypláca odmenu členom správnej a dozornej rady. To už je prijaté. Z toho dôvodu je bezpredmetné o tom dávať hlasovať. Takisto v bode číslo 21 je to identické s tým, o čom sme hlasovali - zloženie správnej a dozornej rady.

Bod 22 je stiahnutý, ďakujem. Bod 23 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o dvadsiatom treťom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh číslo 23 bol prijatý. Poslankyňa A. Štefániková:

Bod 24 pána poslanca Lauku neodporúčam prijať, pretože si myslím, že to nejak nepasuje do tohto zákona. To je to, pán poslanec, na čo som sa vás pýtala a nevedeli ste mi to interpretovať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o dvadsiatom štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Konštatujem, že bod 24 návrhov pána poslanca Lauku nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod 25 sa tým, že sme hlasovali o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Valčekovej, stal bezpredmetným. Bod 26 ste stiahli. Bod 27 analogicky je ošetrený v bode 25 spoločnej správy, pán poslanec Lauko ho však nestiahol.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

To znamená, že navrhujete, aby sa o tom hlasovalo? Poslankyňa A. Štefániková:

Dobre, v poriadku. Pripomienku 28 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Faktická poznámka - pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Hlasovali sme o riaditeľovi a o generálnom riaditeľovi, ale je tam trošku širšia formulácia, takže žiadam o pripomienke 27 hlasovať.

Poslankyňa A. Štefániková:

Je prijatá. Pojem "generálny riaditeľ" sme ošetrili v celom znení zákona - generálne riaditeľstvo, generálny riaditeľ. Ak na tom trváte, pán poslanec, môžeme hlasovať. /Hlasy z pléna, že netreba hlasovať. /

Bod 28 odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Len chcem pripomenúť pani spravodajkyni, že sme neošetrili okresného tajomníka.

Poslankyňa A. Štefániková:

Neviem, ktorého myslíte, KDH? /Smiech v sále. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujem o dvadsiatom ôsmom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento dvadsiaty ôsmy pozmeňovací návrh sme prijali.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod 29 pána poslanca Lauku je v spoločnej správe uvedený ako bod 26, nedávam o ňom hlasovať.

Bod 30 pána poslanca Lauku odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tridsiatom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tridsiaty pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku sme prijali.

Pán poslanec Výboch - faktická poznámka. Poslanec I. Výboch:

Ďakujem pekne za slovo. Už som si s pánom kolegom Laukom medzitým vybavil to, čo som chcel.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lauko, máte slovo. Poslanec P. Lauko:

V bode 29 sa hovorí - v odseku 5 slová "vedúci pobočiek" nahradiť slovami "riaditelia oblastných pobočiek", a tak ako ste to uvádzali vy, bod 26 spoločnej správy o tom nehovorí.

Poslankyňa A. Štefániková:

Prepáčte, ak vzniklo toto nedopatrenie, som ochotná akceptovať vašu pripomienku, môžem o tom dať hlasovať. Odporúčam to prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Hlasujeme o bode 29. Budeme sa prezentovať a vzápätí hlasovať. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu nehlasovalo nikto. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že dvadsiaty deviaty pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Teraz dávam hlasovať o bode 31 pána poslanca Lauku. Je to formulácia § 13 odseku 1. V pôvodnej tlači číslo 453 je formulácia "môže", tu je formulácia "zriaďuje si oblastné pobočky", tam je "môže si zariaďovať oblastné pobočky". Dávam na vaše zváženie. Osobne odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 31 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Návrhy pod bodom 32, a ak pán poslanec dovolí, aj 33 odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Faktická poznámka - pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Prepáčte, sťahujem, nemám žiadnu pripomienku. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán poslanec Prokeš - faktická pripomienka. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len formálne navrhujem vzhľadom na určitý úzus a uznesenie tejto Národnej rady, že končíme o 19. 00 hodine, aby sme pokračovali až do skončenia tohto zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Áno, berieme to ako tichú dohodu. Pokračujeme ďalej.

Prosím, pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Prosím vás, o bodoch 32 a 33 navrhujete hlasovať spoločne. Každý je o inom, navrhujem hlasovať o každom osobitne.

Poslankyňa A. Štefániková:

Dobre, akceptujem to. Bod 32 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme o tridsiatom druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bol prijatý tridsiaty druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku.

Poslankyňa A. Štefániková:

Pozmeňovací návrh 33 pána poslanca Lauku nechávam na vaše zváženie. Osobne ho nepodporím. Tam je jediný rozdiel medzi tlačou 453, že môže užívať majetok.

Pán poslanec Jakuš žiadal o tom hlasovať osobitne. Ja som to akceptovala.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tridsiatom tretom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho osobne neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh číslo 33 pána poslanca Lauku nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Pod bodom číslo 34 je: Poisťovňa predkladá Národnej rade návrh rozpočtu a účtovnej uzávierky. Zakladáme novú zdravotnú poisťovňu a perspektívne sa počíta s konfigurovaním ďalších. Nevidím dôvod, prečo by každá zdravotná poisťovňa predkladala Národnej rade svoju účtovnú uzávierku. Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tridsiatom štvrtom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že bod 34 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Body číslo 35 a 36 k § 16 odporúčam prijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 35 a 36 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku bol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod 37 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku k § 17 odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tridsiatom siedmom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 25 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že nebol prijatý pozmeňovací návrh číslo 37.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 38 svojim spôsobom považujem za nadbytočný, pretože v S 2 ods. 6 písm. c/ sa hovorí, že poisťovňa vykonáva kontrolnú a poradenskú činnosť. Myslím si, že akým spôsobom to bude robiť, upraví vnútorný poriadok. Osobne to neodporúčam, dávam na vaše zváženie.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o tridsiatom ôsmom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho neodporúča prijať, ponecháva na vaše zváženie.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že tridsiaty ôsmy pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Bod číslo 39 k § 21 odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o bod číslo 39 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že tridsiaty deviaty pozmeňovací návrh pána poslanca Lauku nebol prijatý.

Poslankyňa A. Štefániková:

Pozmeňovacie návrhy pána poslanca Lauku pod bodmi 41 a 42 k § 22 odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 41 a 42 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku. Pani spoločná spravodajkyňa ich odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že body 41 a 42 pozmeňovacích návrhov pána poslanca Lauku sme prijali.

Poslankyňa A. Štefániková:

Ďalej vystúpila v rozprave pani poslankyňa Novotná. Jej pozmeňovací návrh pod bodom číslo l tým, že sa prijal bod číslo 4 pána poslanca Lauku, sa stáva bezpredmetným.

Bod číslo 2, ktorý hovorí o tom, že správna rada schvaľuje liečebný poriadok Železničnej zdravotnej poisťovne, odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne.

Vyhlasujem toto hlasovanie za nulitné a dávam slovo pani poslankyni Novotnej.

Poslankyňa A. Novotná:

Pán predsedajúci, keďže už tento pozmeňovací návrh bol prijatý a moje pozmeňovacie návrhy l a 2 sú nadväzné, je bezpredmetné o nich hlasovať.

Poslankyňa A. Štefániková:

Ďakujem za ústretovosť. Máme poslednú skupinu pozmeňovacích návrhov, ktoré predložil pán poslanec Barta. Vzťahujú sa k dikcii § 8 ods. 7, § 9 ods. 2, § 10 ods. 2 - doplniť za slovo "volí" slová "a odvoláva". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Bartu. Pani spoločná spravodajkyňa ho odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval l poslanec.

Poslankyňa A. Štefániková:

Vážený pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky pozmeňovacie návrhy, aj body spoločnej správy. Prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam tento výborný zákon prijať.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa odporúča návrh prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničnej zdravotnej poisťovni.

Poslankyňa A. Štefániková:

Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia a kolegyne,

ďakujem vám za anjelskú trpezlivosť s týmito množstvom pozmeňovacích návrhov a ďakujem všetkým, ktorí predložili akýkoľvek pozmeňovací návrh, ktorý pomohol vylepšiť tento zákon.

Ešte raz ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Aj ja vám ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa, za spoluprácu. Ďakujem aj pánu ministrovi.

Hlási sa ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Už vás nechcem viac zdržiavať, ďakujem vám za trpezlivosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Keď už mám slovo, chcel som v mene celého parlamentu oceniť prácu pani spoločnej spravodajkyne, lebo viem, čo to je robiť poisťovňu pri toľkých pozmeňovacích návrhoch. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Súhlasím s tým. Vážení kolegovia a kolegyne,

dnešné zasadanie končím. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9. 00 hodine. Dobrú noc.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28., 29., 30. júna, 1., 6.. 7., 8., 12., 13., 14. a 15. júla 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 34. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V. časť

X. volebné obdobie

Desiaty deň rokovania

34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 14. júla 1994

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

podľa schváleného programu pokračujeme štyridsiatym siedmym bodom, ktorým sú

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 552.

Pýtam sa, vážené poslankyne, vážení poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie. Tieto odpovede sú pod tlačou číslo 552.

Nie sú žiadne pripomienky. Podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

Mali by sme teda najprv hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, resp. neboli k nim vyjadrené súhlasné stanoviská. Aby sme tak mohli urobiť, musíme sa najprv prezentovať, ale ako sa pozerám do našich skromných radov, mám taký pocit, že prezentáciu budeme musieť niekoľkokrát zopakovať.

Prosím, kolegyne a kolegovia, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 54 poslancov. Preto vyzývam kolegyne a kolegov, ktorí sú v kuloároch, aby prišli do rokovacej miestnosti.

S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme pokračovali interpeláciami a otázkami poslancov, a keď bude dosť poslancov, prijmeme uznesenie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Tiež si myslím, že to je východisko, aby sme nestrácali čas. Prosím pani poslankyne a pánov poslancov o ich interpelácie alebo otázky na členov vlády. Písomné prihlášky nemám.

Prosím, pán poslanec Mäsiar. Poslanec D. Mäsiar:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som interpeloval podpredsedu vlády pána Romana Kováča, ministra zdravotníctva pána Tibora Šagáta a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Júliusa Brocku.

Poslanecký prieskum činnosti Národnej poisťovne mal jednoznačný cieľ zistiť skutkový stav, nájsť východiská na zlepšenie a zefektívnenie činnosti Národnej poisťovne. Príslušní rezortní ministri boli o tejto akcii informovaní s tým, že po spoločnom prerokovaní záverov prieskumu na pôde parlamentu a za prítomnosti Zboru zástupcov, vedenia Národnej poisťovne, ako aj jednotlivých fondov a niektorých regionálnych národných poisťovní dôjde k jasnému stanoveniu ako zfunkčniť Národnú poisťovňu, k jednotnému postupu, a tým k zabráneniu ďalším neadekvátnym informáciám, radám a odporučeniam, ktoré najmä prostredníctvom niektorých masmédií veľmi jednostranne spracovávali verejnú mienku a vytvárali veľmi negatívny názor na rozvoj poistného vedomia obyvateľov Slovenskej republiky, teda poistencov. I samotný predseda Zboru zástupcov - minister práce, sociálnych vecí a rodiny mal v plnej právomoci zabezpečiť pokojné spoločné postupy v riešení tejto otázky.

Napriek tomu obaja ministri vyvinuli enormnú aktivitu k priamemu a násilnému rozdeleniu Národnej poisťovne, dali príkaz k intenzívnej činností na tvorbe nových zákonov o dvoch nových poisťovniach - zdravotnej a sociálnej, bez toho, aby riešili základné zákony poistenia, bez toho, aby mali jasné predstavy o nedostatkoch, ktoré údajne zfunkčňovali Národnú poisťovňu, bez toho, aby aspoň čiastočne rešpektovali rozhodnutie poslancov zdravotníckeho výboru ako prakticky ich nadriadených, lebo Zbor zástupcov volený Národnou radou Slovenskej republiky jej zodpovedá za svoju činnosť. Tým nielenže poškodzovali postavenie poslanca, jeho mandátu, ale dokázali opäť negatívne vplývať na občana, spracovávať jeho myslenie a dokazovať hierarchiu moci podľa vlastnej potreby. Veľmi úzko začali spolupracovať s riaditeľmi správ fondov Národnej poisťovne, na základe čoho vznikala neistota medzi ostatnými pracovníkmi Národnej poisťovne najmä na úrovni regiónov a v regionálnych národných poisťovniach, kde sa aj v takýchto podmienkach odvádza poctivá práca, o čom svedčí vykonávanie výberu poistného na približne

93 %.

I samotné prerokovávanie záverov poslaneckého prieskumu prebehlo za podivných okolností, kedy na doobedňajšie zasadanie výboru pre zdravotníctvo boli prizvaní riaditelia správ fondov Národnej poisťovne, televízia a tlač, a pritom tam nechceli vpustiť zástupcov regionálnych národných poisťovní a neboli tam prizvaní ani pracovníci Riaditeľstva Národnej poisťovne, ktorí takto nemohli vôbec reagovať, na doobedňajšie demagogické vystúpenia riaditeľov správ fondov. Aj samotní ministri bez akéhokoľvek komentára vystupovali na poobedňajšom spoločnom rokovaní výboru bez akejkoľvek snahy brať do úvahy závery poslaneckého prieskumu, ktorí prakticky vo svojich vystúpeniach negovali a jednoznačne hovorili len o rozdelení poisťovne. Naviac, boli tam rozširované anonymné materiály o činnosti Národnej poisťovne, značne skreslené a tendenčné. Komu to vyhovovalo, keď ich mal aj pán minister? Vykonali to i napriek tomu, že boli poslancami upozornení na prerokovávanie záverov, ale i na svoje postavenie ako vládni činitelia, ktorí sú povinní rešpektovať rozhodnutia poslancov resp. výboru. To opätovne dokázalo ich nerešpektovanie poslaneckého mandátu, čo jasne preukázali i pred ostatnými prítomnými zástupcami odborov, ktorých v tomto podporili členovia Zboru zástupcov zamestnávateľov, ktorí, naopak, nesúhlasili s postupom.

Všetky tieto fakty dokresľujú umelo vykonštruované dianie okolo Národnej poisťovne, resp. zneužívanie počiatočných krokov, ale i nepoukázanie jasných zámerov niekoľkých jedincov podporovaných zo strany rezortných ministerstiev a odborov. Doteraz ani jedno rezortné ministerstvo, alebo jednotlivé správy fondov nepredložili ekonomicky vyhodnotené návrhy nových zákonov, k akým finančným výhodám má dôjsť, a údajne zvýhodnenému využitiu poistného najmä v oblasti zdravotného poistenia. Skôr nadobúdame dojem, že prípadné nové poisťovne sa stanú začlenenými odbormi jednotlivých rezortných ministerstiev. Len v rámci návrhu rozpočtu zdravotného poistenia sa už z ich strany prichádza s dlhom takmer

9 mld Sk, ktoré nie sú presne definované na čo budú. Podobne k tomu môže dôjsť i v nemocenskom poistení. Naviac, že doteraz ešte nikto riadne nedoriešil napríklad otázku práceneschopnosti v Slovenskej republike, vysokého percenta, v ktorom sa evidentne skrývajú nezamestnaní resp. rôzne osoby, ktoré sú v rámci neúspešného zamestnania na neplatenom voľne, a tiež vďaka lekárom dostávajú práceneschopnosť, a tým je jednoznačne poškodzovaná Národná poisťovňa a dochádza k strate peňazí.

Bodovací systém zdravotníckej starostlivosti namiesto toho, aby sa prispôsobil našim podmienkam, štandardizoval sa pre celú Slovenskú republiku, pravidelne sa prehodnotil, a tým sa uľahčila činnosť lekárom a sestrám, sme radšej zrušili a zaviedli sme lôžkový deň, ktorý už teraz vyvoláva problémy vzhľadom na koncepčnú celkovú neujasnenosť. Dôjde alebo dochádza k umelému obsadzovaniu postelí, aby zdravotnícke zariadenie znovu dostalo za ne zaplatené. Idú sa valorizovať dôchodky, ale pritom sú problémy s financiami, lebo údajne sú nejasné toky na nemocenskú poisťovňu. Ale to, že štát si neplní povinnosti voči Národnej poisťovni, už netvrdí nikto. Pán Roman Kováč, bojovník za Národnú poisťovňu a zdravotníctvo, toho času stratil slovo a reč, zásadne súhlasí s rozdelením, lebo aj vo výbore pre zdravotníctvo to bolo dohodnuté - údajne. Kedy si bol v poisťovni, v regionálnych národných poisťovniach zistiť problémy? Asi len teraz, keď sú už ľudia nervózni, majú strach o existenciu, nevedia čo bude so mzdami a aký pohon sa na nich spustí v rámci regiónov. Alebo snáď by bolo vhodné aj prepúšťanie v Národnej poisťovni a v regionálnych národných poisťovniach, aby tam mali svojich ľudí. Dôvod si predsa nájdeme.

Predložené návrhy zákonov nerešpektujú výsledky poslaneckého prieskumu a nie sú vôbec ekonomicky vyhodnotené. Namiesto k sfunkčneniu sa smeruje jedine k rozdeleniu. Zámerne sa rozhodnutím časti Zboru zástupcov Národnej poisťovne znefunkčňuje chod Národnej poisťovne ako celku, keď na základe neho musel riaditeľ Národnej poisťovne zaviesť reštrikčný režim, ktorý obmedzuje plánované prijímanie pracovníkov, mzdové úpravy, nákup nevyhnutnej techniky, najmä výpočtovej, nákup budov pre potreby regionálnych národných poisťovni, ktoré je možné toho času kúpiť ešte za lacnejší peniaz ako napríklad v roku 1995, včítane potrebných investícií na opravy zakúpených, ale i existujúcich budov, ktoré vyžadujú ich prispôsobenie výkonu regionálnych národných poisťovní. Je nutné zrušiť takéto investície aj napriek tomu, že na budúci rok alebo v rámci penalizácií zaplatí Národná poisťovňa potom v viac.

Naviac, Národná poisťovňa má svoje záväzky, napríklad stavby a rekonštrukcie, a tak príde aj skupina ľudí o svoje zamestnanie, a je to najmä v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou. Hlavné je, že sa vyvolá opätovne neistota v regióne a potom sa to hodí na nefunkčnosť Národnej poisťovne. Napriek tomu, že sme sa sami presvedčili z materiálov i na vlastne oči, že na regionálnych národných poisťovniach sa ide maximálne ekonomicky, sa napriek tomu zavádza reštrikčný režim a regionálne národné poisťovne namiesto svojej činnosti sa musia zapodievať riaditeľstvom, fondami, rôznymi hodnoteniami, výkazmi, ktoré neriešia nič, len zaťažujú v práci.

Uvedené opatrenia postupne spôsobujú, že Národná poisťovňa sa stáva výučbovým strediskom pre iné poisťovne alebo bankové ústavy, ktoré sú ochotné prijať už zacvičených odborníkov a platiť ich prijateľnou mzdou. To je tiež spôsob využívania správneho fondu v prospech poisťovne. Koho potom chceme prijímať do Národnej poisťovne alebo do nových poisťovní, keď namiesto toho, aby sa vytvárali podmienky pre ich činnosť, naopak, ju blokujú rôzne nariadenia? Potom je tu zámer jasný. Je otázne, prečo napríklad na Fonde zdravotného poistenia odstúpili z funkcie dvaja námestníci riaditeľky.

odišiel jeden z riadiacich pracovníkov a pani riaditeľka si s pánom Jaškom a pánom Gencelom odišla na 14 dní na preškolenie do Španielska.

Hovorí sa o nedostatočnom registri poistencov, ale spýtal sa niekto regionálnych národných poisťovní, či na to majú dostatočný vhodný program a kapacity, ktoré to vykonajú? Alebo to dostanú na prekopírovanie od iných SPDP? Hlavne, že minister Šagát prehlásil, že do októbra mu v poisťovni splnia - kto, ako a na čom. Umelé predlžovanie prijatia rôznych dokumentov na Ministerstve zdravotníctva je už chronicky známe, je len otázka, do akej miery je to spôsobené úmyselným blokovaním na základe rôznych faktov a nesúhlasov a hádzanie viny na niekoho iného.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mäsiarovi. S interpeláciou sa prihlásila pani poslankyňa Aibeková.

Pani poslankyňa, ospravedlňujem sa, pán minister, by chcel hneď odpovedať, nevšimol som si ho, lebo som sa pozeral na vás.

Prosím, pán minister. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

pán poslanec Mäsiar, samozrejme, budem na vašu interpeláciu reagovať písomne, lebo vyčerpávajúcu odpoveď sa mi asi nepodarí dať na veľké množstvo informácií, aj vašich názorov, ktoré ste teraz spomenuli v súvislosti s Národnou poisťovňou. A vo vašej interpelácii bolo aj veľa nepresnosti v tom zmysle, že minister alebo vláda nerešpektuje rozhodnutia Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, prípadne poslancov. To by som prosil spresniť, lebo neviem o nejakom rozhodnutí poslancov, ktoré by som mal rešpektovať, a špeciálne v súvislosti s Národnou poisťovňou dokonca nepoznám ani rozhodnutie Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci, lebo nie je. Nie je jednoznačné stanovisko ani tohto výboru na problém Národnej poisťovne. Ale dovoľte, aby som aspoň v troch bodoch reagoval na vašu interpeláciu.

Národná poisťovňa je veľmi zložitá inštitúcia, veľmi zložitý organizmus. O tom, že táto inštitúcia nefunguje, sa nemusíme presviedčať. Veľmi dobre si pamätáte ako táto inštitúcia vznikala. Aj vaše predstavy a predstavy vlastne všetkých, ktorí pracovali na vytvorení Národnej poisťovne, boli úplne odlišné od toho, čo nakoniec vzniklo v decembri roku 1992. Politické rozhodnutie o zlúčení dvoch poistných systémov do jednej inštitúcie, aj keď sa táto oddelila od štátneho rozpočtu, vôbec neznamenalo fungovanie alebo funkčnosť Národnej poisťovne.

Druhá vec - Zbor zástupcov ako najvyšší orgán samosprávy Národnej poisťovne. Tento Zbor zástupcov, kde sú zástupcovia ako poistencov, ako zamestnávateľov, ako vlády, sa stretáva odvtedy, ako bola konštituovaná nová vláda, ak nie každé dva týždne, tak aspoň každý mesiac. Tento Zbor zástupcov na rozdiel od minulosti je funkčný. To znamená, nedochádza k sabotovaniu jeho fungovania zo strany vlády, ako to bolo v minulosti, alebo hociktorého iného člena v tomto Zbore zástupcov. Zbor zástupcov si sám dal vypracovať analýzu a veľmi podrobne preskúmal situáciu v Národnej poisťovni ako celku. Bola vytvorená pracovná skupina na čele s doktorom Šarišským, jedným z členov Zboru zástupcov. Výsledkom anályzy bolo uznesenie Zboru zástupcov, v ktorom odporúča členom vládnej strany, to znamená ministrovi zdravotníctva a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, aby pripravili legislatívne normy na pretransformovanie Národnej poisťovne do iných organizačných štruktúr. Ja aj kolega Šagát sme začali pracovať na takýchto zákonoch, včera vo vláde boli tieto zákony schválené aj v paragrafovanom znení. V tej súvislosti chcem povedať, že k paragrafovanému zneniu aj k zásadám oboch zákonov o zdravotnej poisťovni a o sociálnej poisťovni sa vyjadrovali desiatky inštitúcií. Rada hospodárskej a sociálnej dohody, kde sú zástupcovia zamestnávateľov, odborárov aj vlády, všetci súhlasili s predložený normami, aj s riešením Národnej poisťovne ako celku.

Ešte krátko by som chcel zareagovať na vyhodnotenie poslaneckého prieskumu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci. Viem, že výbor nezaujal žiadne stanovisko. To znamená, že ak ste tu tlmočili stanovisko, bolo to vaše stanovisko, to nebolo stanovisko výboru a z mnohých vyjadrení som poznal stanoviská výkonných pracovníkov Národnej poisťovne. To aj chápem, prečo niektorí výkonní pracovníci majú výhrady proti tomuto zvolenému postupu, ale myslím si, že v tejto chvíli to nie je príliš podstatné. Nakoniec, aj sami sa zúčastňovali pripomienkového konania k týmto zákonom.

Mňa prekvapilo, keď ste na konci kritizovali zavedenie reštriktívnych opatrení v Národnej poisťovni. Prosím vás, veď keď sme zistili v rámci tej analýzy, že nie je dosť peňazí na zákonné plnenie dávok a tam sa veľmi volne nakladá B finančnými prostriedkami, v tej chvíli sme to považovali za neprimerané a neopodstatnená. Preto Zbor zástupcov prijal ako jedno z uznesení opatrenie o dočasnom správnom režime. To by som skôr považoval za plus alebo za pozitívum v činnosti Zboru zástupcov a nie za dôvod na kritiku. To, že sú problémy s financovaním v jednotlivých fondoch Národnej poisťovne, je fakt. K tomu sme prijali určité opatrenia, aj v týchto dňoch prebiehajú rokovania aj s vládnou stranou, lebo vládna strana alebo štát si neplní svoje povinnosti v takom rozsahu ako by mal a takisto určitým spôsobom sťažuje toto fungovanie. Nakoniec, posledné slovo k tejto inštitúcii, k Národnej poisťovni, budete mať vy, páni poslanci. Vo vláde boli včera schválené obidva zákony, ktorými sa rozdeľuje Národná poisťovňa na dve samostatné poisťovne. Predpokladám, že na augustovej schôdzi Národnej rady bude veľmi podrobná rozprava k obom zákonom a aj k celkovej situácii v našom poisťovníctve.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Mäsiar - faktická poznámka. Poslanec D. Mäsiar:

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, nemôžem s vami súhlasiť, nehnevajte sa. Pokiaľ viem, uznesenie výboru existuje. Uznesenie výboru bolo také, aby sa odstránili nedostatky, ktoré boli zistené pri poslaneckom prieskume. Ak tieto nedostatky nebude nožné odstrániť, až potom sa pristúpi k rozdeleniu Národnej poisťovne. Vy ste si vôbec nevypočuli stanovisko výboru, napriek tomu sa chystáte rozdeliť túto poisťovňu.

Ďalej by som sa vrátil k tomu, ak dovolíte, ako bolo všetko zmanipulované. Dostali sme pozvánku, že v pondelok ráno sa bude prerokovávať stanovisko výboru, ale za účasti všetkých orgánov, to znamená, že nebudú vynechaní pracovníci generálneho riaditeľstva ani pracovníci regionálnych národných poisťovni. A pokiaľ vieme, boli sme tu len z výboru, boli ste tu vy za vládu a boli tu pracovníci iba riaditeľstiev fondov, ktorým ide o rozdelenie tejto poisťovne. Takže prosím aj toto povedať, ako to skutočne bolo. Nesúhlasím s vašou odpoveďou a žiadam písomnú odpoveď.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mäsiarovi. Prosím, pani poslankyňa Ťavodová.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Ďakujem pekne za slovo, budem veľmi stručná. Sfunkčnenie poistného systému, najmä úplne nového, trvá aspoň dva roky. Potvrdili nám to aj odborníci v Nemecku, s ktorými sme na túto tému podrobne hovorili, dlho sme to rozoberali. Náš nový poistný systém trvá zhruba poldruha roka. Myslím si, že to všetko, čo sa teraz deje, sú unáhlené kroky. Mali sme sa skutočne zaoberať nedostatkami, riešiť ich, a najskôr po dvoch rokoch by sne mali o Národnej poisťovni rozhodnúť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Vážená Národná rada,

prepáčte, že vstupujem do toho, lebo v interpeláciách by sa rozprava nemala konať, ale predsa len musím zareagovať na jednu závažnú skutočnosť, ktorá sa týka tejto problematiky. Je pravda, že Národná poisťovňa funguje len poldruha roka, ale aj to je pravda, že už na samom začiatku existencie Národnej poisťovne sa vykazovalo toľko nedostatkov, že sa museli začať pripravovať rôzne drobné novely, ale zároveň bol zo strany vlády prísľub, že najneskoršie v minulom roku sa pripraví veľká novelizácia zákona o Národnej poisťovni. Zásady mali byť predložené v lete minulého roku a celý zákon dokončený do Konca roka. Vláda to v tom čase nepripravila, a som rád, že vôbec v tejto veci sa niečo sa deje. Nakoniec my, poslanci, rozhodneme o osude spôsobu poisťovania.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu. Prosím - pani poslankyňa Aibeková vystúpi s interpeláciou.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

napriek nezáujmu o tento bod, ktorý sa nazýva interpelácie, si vám dovolím predniesť pár slov a upozorniť vás na kritickú situáciu, v akej sa ocitla taká humanitná organizácia, ako je Slovenský Červený kríž. V zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 84/1994 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu červený kríž plní nasledovné úlohy: pôsobí ako výlučne uznaná pomocná organizácia vojenskej zdravotníckej služby a je výhradne oprávnený pripravovať a vykonávať pomocnú vojenskú zdravotnú službu, pôsobí v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a poskytuje pomoc v prípade katastrôf, pri živelných pohromách, mimoriadnych udalostiach alebo iných nešťastiach, organizuje

a sprostredkováva pomoc pri katastrofách a núdzových stavoch v postihnutých oblastiach mimo územia republiky, organizuje zdravotnícku prípravu obyvateľov, školenia a výučbu obyvateľstva v poskytovaní prvej pomoci, obstaráva, udržuje a obnovuje zdravotnícke zásoby, organizuje a registruje sieť záchranných teamov, je garantom prvej pomoci v autoškolách, pomáha štátnej zdravotníckej správe pri organizovaní a zabezpečovaní bezpríspevkového darcovstva krvi, vrátane prípravy krvných produktov na lekárske účely a oceňovania bezpríspevkových darcov krvi, poskytuje ďalšie zdravotnícke, záchranné, sociálne a humanitné služby, spolupracuje pri každej verejnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, v riešení problémov bezdomovcov, utečencov a ostatných osôb, ktoré túto pomoc nevyhnutne potrebujú, zabezpečuje pátraciu službu podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov a príslušných medzinárodných pravidiel, zoznamuje obyvateľstvo so základnými princípmi Červeného kríža, so zásadami medzinárodného humanitného práva, šíri myšlienky mieru, vzájomnej úcty a porozumenia medzi ľuďmi a národmi, plní ďalšie úlohy, o ktoré ho požiada vláda Slovenskej republiky a sú v súlade s princípmi Červeného kríža.

Významné postavenie v našej spoločnosti má Slovenský Červený kríž výkonom svojich vlastných rozvojových aktivít, čím nadväzuje na dávne tradície Červeného kríža, keď prevádzkoval nemocnice, sanatória, sirotince a podobné zariadenia. Tieto rozvojové aktivity sa vzťahujú na sféru sociálnej činnosti, a to: agentúry ošetrovateliek - opatrovateliek, kde sa zabezpečuje výkon opatrovania a ošetrovania našich občanov pracovníkmi Slovenského Červeného kríža, sociálnozdravotnícke prevádzky pre chorých, postihnutých a rôznym spôsobom odkázaných, ktoré sú špecializované na geriatrické stacionáre a opatrovanie starých občanov, vývarovne Slovenského Červeného kríža, tzv. sociálne vývarovne pre zdravotne aj sociálne odkázaných občanov spojené aj s rozvozom jedál, predajne a sklady materiálnej humanitnej pomoci pre málo

solventné a odkázané vrstvy obyvateľstva, poskytovanie rôznych sociálnych služieb, ako možnosti očisty, kaderníctvo, pedikúra, krajčírske práce a podobne, azylový pobyt pre osamelých, odkázaných, s pomocou preklenutia stavu nestabilizácie u týchto jedincov.

Uvedené rozvojové sociálne aktivity vykonáva Slovenský červený kríž v zmysle zákona číslo 135/1992 Zb. o poskytovaní sociálnych služieb neštátnymi subjektmi. Na plnenie uvedeného širokého spektra úloh potrebuje Slovenský Červený kríž finančnú podporu zo strany štátu. Aj napriek tomu, že Slovenský Červený kríž získava finančné prostriedky vlastnými ekonomickými aktivitami prostredníctvom sponzorov a zbierkami, finančná dotácia na činnosť, ktorú dostáva každoročne cez rezort Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, je pre ďalšie fungovanie Slovenského Červeného kríža nevyhnutná. Žiaľ, tohto roku bola dotácia oproti roku 1993 po odčítaní sumy, ktorú je Slovenský červený kríž povinný odviesť do fondov Národnej poisťovne, prakticky krátená na 52 %. Tým sa dostal do mimoriadne zložitej finančnej situácie. V súčasnosti pretrváva niekoľkomiliónové zadĺženie Slovenského Červeného Kríža, ktoré sa neustále zvyšuje. Neustále narastanie finančnej neschopnosti, pozastavenie činnosti a mnohých akcií z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov ohrozuje existenciu slovenského Červeného kríža.

Zlikvidovaním národnej spoločnosti Slovenského Červeného kríža by sa Slovensko stalo jediným štátom v Európe, v Ktorom táto spoločnosť zanikla. Negatívne by to ovplyvňovalo medzinárodnú prestíž, postavenie Slovenska vo svete, a zároveň znemožnilo plnenie medzinárodných záväzkov vlády Slovenskej republiky.

Okrem zvýšenia štátnej dotácie aspoň na úroveň 75 % z minuloročnej sumy, čo predstavuje celkove 5 miliónov korún, by veľmi pomohlo Slovenskému Červenému krížu odpustenie

povinného 38-percentného odvodu z hrubého objemu miezd do fondov Národnej poisťovne.

Obraciam sa preto na vás, pán minister financií a pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky, aby ste zabezpečili zvýšenie finančných prostriedkov na dotáciu pre Slovenský Červený kríž v roku 1994 cez rezort ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o 5 miliónov Sk. Pri príprave novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. by bolo vhodné pamätať na zakomponovanie upustenia od povinnosti platby spomínaného odvodu do Národnej poisťovne neštátnou humanitnou organizáciou, akou je Slovenský Červený kríž. Nakoľko sme si vypočuli, že dve ministerstvá pripravujú rozdelenie Národnej poisťovne, prosila by som, aby sa s tým počítalo pri nových zákonov. Prosila by som oboch ministrov, aby mi odpovedali na moju interpeláciu písomne. Zároveň ich prosím, aby urýchlene tento problém riešili, aby skutočne nedošlo k tomu, že Slovenský Červený kríž nebude môcť existovať. Myslím si, že je to v záujme nás všetkých, aby táto humanitná inštitúcia pracovala ďalej a aby mohla nadväzovať aj medzinárodné kontakty.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Písomne sa do tohto bodu rokovania prihlásil pán poslanec Pál Csáky. Ďalšie písomné prihlášky nemám.

Poslanec P. Csáky:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážené dámy, vážení páni,

mám veľmi stručnú interpeláciu na pán ministra školstva a vedy.

Vážený pán minister, na Ministerstve školstva a vedy Slovenskej republiky sú už dlhé mesiace žiadosti základných a stredných škôl na prepožičanie čestného názvu školy. Odborná komisia, ktorá je podľa vnútorných predpisov ministerstva príslušná na posúdenie týchto žiadostí, je stále nefunkčná. Riaditelia príslušných škôl nedostali ani odpovede na svoje žiadosti.

Vážený pán minister, žiadam vás o urýchlenie procesu prepožičania čestných názvov základným a stredným školám tak, aby školám, ktoré majú o to záujem, mohol byť prepožičaný čestný názov od 1. 9. 1994.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Csákymu. Prosím, kto sa ďalej hlási do interpelácií? Pán poslanec Ján Ľupták.

Poslanec J. Ľupták:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený predsedajúci, vážená vláda,

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a lesnícka sekcia vypracovala v tomto roku materiál "Projekt ekologického obhospodarovania lesov Slovenska - zámery

a opatrenia na roky 1995 až 1999". Tento materiál a projekt je v podstate určený na zdôvodnenie získanej pôžičky zo Svetovej banky v čiastke 100 miliónov dolárov. Program naškrtnutý v úvode materiálu formálne akoby orientoval pôžičku aj na ekologizáciu lesov, avšak je to zavádzajúce, pretože podstata programu a plánovaných opatrení smeruje do oblasti investícii zameraných na intenzifikáciu ťažobných činností, n. nákup lesnej techniky v zahraničí, hoci naše lesné traktory aj lanovky sú na európskej úrovni, ďalej na výstavbu lesných ciest, ako aj na riešenie vnútorných technicko-organizačných problémov rezortu, usporiadanie vlastníctva, vyhotovovanie hospodárskych plánov, tvorbu informačných systémov. Len veľmi malé percento opatrení má ekologický charakter, ako je leso-pestovateľská činnosť, ochrana lesa, prípadne meliorácie a ozdravovanie pôdy.

Najzávažnejší, ekologicky úplne negatívne pôsobiaci je zámer pôžičku splatiť za 10 rokov, do roku 2000, a to z výnosov a dodávok dreva z dvaapolnásobného zvýšenia ťažieb dreva, čo je úplne zavádzajúca predstava o funkčnosti a logičnosti tejto pôžičky. Toto dvaapolnásobné zvýšenie ťažieb, ako sa odporúča pre naše lesy, sa totiž objavilo v anglickej verzii projektu v prílohe 10. Som hlboko presvedčený, že pre záchranu našich lesov máme dostatok vlastných schopností i zdrojov, ktoré sú v potrebe len mobilizovať naše sily, zlepšiť spôsob práce a hospodárenie v lesoch. Preto

1. Žiadam vládu a ministra pôdohospodárstva, aby proces okolo vybavovania pôžičky od Svetovej banky bol zastavený, keďže pôžičkou na naše zelené zlato sa v skutočnosti nesleduje ekologizácia našich lesov, ale opačne, touto pôžičkou nastane devastovanie našich lesných ekosystémov.

2. Podstata nelogičnosti dôvodov na zobratie tejto pôžičky je pred našimi občanmi aj pred odbornou lesníckou verejnosťou zámerne utajovaná a skresľovaná. Verejnosť je nepravdivo informovaná, dokonca až tak, že nám vraj lesov ubúda, hoci ich pribudlo, že máme najhoršie lesy, hoci celkový bežný prírastok v našich lesoch 7 m3 na l ha je najvyšším v Európe a naše lesy patria medzi najzachovalejšie. Žiadam preto ministra pôdohospodárstva, aby informoval našu verejnosť, pravdivo, najmä o negatívnych ekonomických a ekologických dôsledkoch pôžičky.

3. Táto pôžička by znamenala nie ekologizáciu, ale drancovanie našich lesov. Odporučenie v anglickej verzii projektu zvýšiť ťažby dreva dvaapolnásobne by spôsobilo nedozerné škody v našich lesoch predovšetkým z hľadiska ich mimoprodukčných funkcií, ktoré sú oveľa významnejšie ako samotná produkcia dreva. Navrhované zvýšenie ťažieb by sa dostalo aj do rozporu s našou legislatívou, ktorá to nepripúšťa. Teda hrozí nám i následne nebezpečenstvo, že za túto pôžičku nás donútia prijať nezmyselné predpisy na zvýšenie ťažieb a drancovanie našich lesov, t. j. zmenu našej legislatívy o hospodárení v lesoch. Žiadam preto zabezpečiť, aby naša platná legislatíva vo veci miery rozsahu ťažieb bola uchránená a nezmenená.

4. Mám obavu, že vypracovaním podrobného projektu a jeho odovzdaním boli o našom lesnom bohatstve, a tým i o našich programoch o ekonomicko-lesnícko-drevárskej stratégii bezplatne vo forme detailných regionálnych údajov z celého územia Slovenskej republiky odovzdané naše najdôležitejšie strategické údaje, podkladové materiály a informácie cudzím bankám a podnikateľom. Keďže odovzdávanie informácií o našom národnom bohatstve je mimoriadne závažné nielen z hľadiska ekonomického, ekologického, ale aj z bezpečnostného, žiadam, aby bolo generálnym prokurátorom preskúmané, či nedošlo tu k porušeniu zákonov z hľadiska ochrany hospodárskeho tajomstva.

Ďalej kladiem otázku na ministra financií ako aj na vládu, aby mi presne špecifikovali, na čo boli zahraničné pôžičky použité a položkovite uviedli jednotlivo sumy, ktoré boli poskytnuté. Podotýkam, že okrem uvedeného rezortu, kde bola daná finančná pôžička, žiadam presne uviesť závod, fabriku, prípadne uviesť zdravotnícke zariadenie alebo školu a podobne.

Žiadam terajšiu vládu, ale aj minulé - expremiérov pánov Mečiara a Čarnogurského, aby mi odpovedali písomne a uviedli konkrétne, aký prínos pre naše hospodárstvo ako i pre Slovenskú republiku mali ich zahraničné cesty a zahraničné cesty ministrov a vládnych činiteľov, okrem toho, že nadväzovali medzinárodné kontakty, prípadne služobné zahraničné cesty, ktoré boli cielené na zviditeľnenie Slovenska.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ľuptákovi. Prosím, kto sa ďalej hlási? Pán poslanec Pavol Barta. Predtým faktická poznámka - pán poslanec Mäsarik.

Poslanec J. Mäsarik:

Pán predsedajúci, interpelujem ministra hospodárstva Slovenskej republiky vo veci pravidiel uplatňovaných pri likvidácii štátnych podnikov s tým, že žiadam o vykonanie kontroly v jednom konkrétnom prípade likvidovaného podniku. Interpeláciu odovzdám písomne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím pána poslanca Pavla Bartu.

Poslanec P. Barta:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy a páni,

v mojej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra. Ide o vec riadenia osamostatnenej služby hraničnej a cudzineckej polície. V súčasnej dobe prakticky neexistuje pri ochrane štátnych hraníc režimová ochrana, došlo ku kvalitatívnemu a kvantitatívnemu zníženiu fyzickej ochrany a nie sú vytvorené podmienky ani pre operatívnu ochranu, nakoľko operatívno-pátraciu činnosť má vykonávať zástupca veliteľa hraničného oddelenia Policajného zboru, ale zároveň je zodpovedný aj za vyhľadávaciu činnosť na oddelení.

Z mnohých informácií, napríklad z mediálnych prostriedkov je známe, že Slovenská republika je využívaná ako tranzitné územie pri pašovaní zbraní, drog, starožitností a podobne. Štátne hranice sú využívané pri pašovaní alkoholu, cigariet a motorových vozidiel formou vysoko organizovanej trestnej činnosti, často zapojením medzinárodných zločineckých organizácií, čím dochádza k značným daňovým únikom a finančným stratám s nepriaznivým dopadom na ekonomiku slovenskej republiky. Navyše, dochádza k značným finančným ziskom zločineckých organizácií a k zastrašovaniu civilného obyvateľstva pri hraničnom území. Občan Slovenskej republiky trestnú činnosť súvisiacu so štátnou hranicou nepociťuje tak, ako je to napríklad pri krádeži, lúpeži a podobne, z toho dôvodu nie je zo strany občanov vyvíjaný tlak na políciu v súvislosti s ochranou štátnych hraníc.

V priebehu uplynulého obdobia boli zistené viaceré narušenia štátnych hraníc občanmi tretích štátov, ktorí na územie Slovenskej republiky prenikali na tzv. zelenej štátnej hranici mimo hraničných priechodov, často i celé skupiny

a za využívania organizačného prevádzača. Cieľom nelegálneho vniknutia týchto osôb je využitie územia Slovenskej republiky, následne Českej republiky, a usadenie sa v Nemeckej spolkovej republike v dôsledku nepriaznivej ekonomickej i politickej situácie najmä v balkánskych štátoch. Pokiaľ dôjde k avizovanému stráženiu štátnych hraníc zo strany Českej republiky, tieto osoby budú vrátené na územie Slovenskej republiky, resp. nebudú prepustené na územie Českej republiky, čím môže dôjsť k značnému nárastu cudzincov na našom území a nárastu problémov a finančných nákladov s tým spojených. Tieto osoby sú často bez finančných prostriedkov a bez dokladov, čo sťažuje ich vyhostenie resp. zistenie totožnosti. Vzhľadom na to je potrebné prijať, opatrenia s cieľom zabrániť predpokladanej situácii a riešiť problém ochrany štátnych hraníc na odbornej úrovni.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Bartovi. Prosím kolegyne, kolegovia, kto sa ešte hlási do rozpravy? Pán poslanec Rea. Zároveň by som si dovolil požiadať kolegyne, kolegov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili sem, pretože o chvíľu budeme hlasovať.

Poslanec J. Rea:

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, milí hostia,

veľmi v krátkosti by som sa chcel obrátiť na neprítomného pána ministra Dzurindu, ktorý svojím rozhodnutím krátil finančné prostriedky pre podniky Slovenskej autobusovej dopravy, ktoré zabezpečujú najmä osobnú autobusovú dopravu obyvateľov. Toto krátenie má v súčasnosti za následok zníženie výkonov Slovenskej autobusovej dopravy, a tým priamy dopad na obyvateľov, ktorí služby Slovenskej autobusovej dopravy využívali, a tieto využívali osobitne v okresoch, ktoré majú charakter osídlenia v odľahlých osadách, ktorých spojenie s centrálnymi časťami miest a obcí zabezpečovali práve autobusmi Slovenskej autobusovej dopravy. Tak je tomu aj v okrese Trenčín, kde redukcia liniek Slovenskej autobusovej dopravy spôsobila veľkú nespokojnosť obyvateľov a dokonca v nejednom prípade ide o ohrozenie zdravotnej starostlivosti občanov, ktorí používali tieto linky Slovenskej autobusovej dopravy na dochádzku k lekárskemu ošetreniu a k lekárskemu vyšetreniu.

Toto krátenie sa udialo ešte predtým, ako bolo v Národnej rade novelizovaný zákon o štátnom rozpočte na rok 1994, tak neviem, z čoho ministerstvo vychádzalo, že pán minister tento príkaz dal ešte predtým, ako bol upravený rozpočet ministerstva dopravy pre rok 1994. Ďakujem pekne a prosím pána ministra v mene obyvateľov, ktorí sú odkázaní v osadách a v odľahlých častiach miest a obcí na spojenie autobusmi Slovenskej automobilovej dopravy, aby toto rozhodnutie zvážil a aby sa tieto akútne stavy veľmi rýchlo, ale najneskôr pred začatím školského roku 1994/95 napravili.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Reovi. Prosím, kolegyne, kolegovia, kto sa ešte hlási do rozpravy? Pán poslanec Köteles.

Poslanec L. Köteles:

Vážená Národná rada, vážená vláda, vážený predsedajúci,

som donútený už tretíkrát interpelovať, žiaľ, teraz neprítomného ministra školstva a vedy Slovenskej republiky v súvislosti s odstránením nezákonného stavu vo veci prevodu nehnuteľnosti Materská škola na Majlátovej ulici v Kráľovskom Chlmci. Na základe mojej interpelácie ste sa postupom Školskej správy v Trebišove vo veci zrušenia uvedenej materskej školy a jej následného odpredaja zaoberali už aj vy priamo, ako to vyplýva z listu číslo 901 zo dna 20. mája 1994. Porušenie právnych noriem v uvedenej veci konštatoval aj okresný prokurátor v Trebišove, ktorý upozornil najmä na porušenie zákona číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a vyhlášky číslo 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Na základe tejto skutočnosti bolo Školskej správe v Trebišove podľa § 17 ods. l zákona o prokuratúre podané prokurátorské upozornenie.

Z uvedených skutočností je jednoznačné, že zo strany Školskej správy v Trebišove došlo k porušeniu uvedených právnych noriem. Za účelom odstránenia tohto protiprávneho stavu považujem za nutné, aby som sa na vás zasa obrátil. Nie je možné považovať za výsledok vyriešenia tohto stavu iba všeobecnú konštatáciu protiprávneho postupu Školskej správy v Trebišove bez toho, aby sa podnikli konkrétne kroky k tonu, aby sa obnovil právny stav. Tento v súčasnej dobe predstavuje v najmenšej miere vrátenie budovy do vlastníctva Slovenskej republiky.

Aj keď vo vašej odpovedi sa uvádzajú skutočnosti, ktoré odkazujú na list riaditeľa Školskej správy v Trebišove o prikročení k náprave nezákonných krokov, tieto nie je možné považovať z môjho hľadiska za seriózne najmä vzhľadom na predchádzajúci postup vedenia školskej správy, a najmä za taký, ktorý naozaj odstráni nezákonný stav. Z tohto dôvodu som nútený vás žiadať, aby ste zverejnili všetky školské objekty, ktoré boli predané od roku 1992 v okrese Trebišov.

Považoval by som za potrebné, aby ste z pozície svojho postavenia prijali príslušné kroky k tomu, aby prostredníctvom súdu bola vyslovená neplatnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti Materskej školy na Majlátovej ulici v Kráľovskom Chlmci z dôvodu, že tento odporuje uvedeným právnym normám v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu o prevode nehnuteľností, ktorým sa takto zabezpečí navrátenie nehnuteľností do vlastníctva Slovenskej republiky, považujem za nutné z nasledovných dôvodov: V meste Kráľovský Chlmec sú školská dochádzka a mimoškolská činnosť zabezpečené v troch objektoch, ktoré sú vo vlastníctve samotného mesta, ktorú zatiaľ nežiadajú nájomné, a v objektoch, ktoré spadajú do kategórie reštitúcií cirkevného majetku. Je iba otázkou času, kedy tie subjekty požiadajú o platenie nájomného zo strany mesta z dôvodu, že sa objaví záujemca - podnikateľ, ktorý poskytne nájomné v zaujímavej výške. U cirkevného majetku na druhej strane je nebezpečenstvo, že pôjde iba o výpožičku na dobu troch rokov, čo nedáva veľkú perspektívu pre ďalšiu činnosť, týchto zariadení. V prípade, že školská správa bude postavená pred tento problém, ak sa navráti do jej vlastníctva táto budova, bude mať možnosť využiť ju pre svoje vlastné potreby.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Kótelesovi. Pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov vystúpiť.

Pýtam sa členov vlády, či si želajú odpovedať na otázky a interpelácie poslancov hneď? Prosím, pán poslanec Gandi.

Poslanec M. Gandi:

Vážený predsedajúci, vážení páni ministri,

interpelujem ministra financií a ministra hospodárstva. Vo svojom diskusnom príspevku by som sa chcel pozastaviť nad ekonomickým zdôvodnením výhod použitia modelu FISNEM 03 pre evidenciu tržieb v zmysle vyhlášky číslo 55 a ďalším zdôvodnením skutočností ohľadne vyhlášky číslo 55.

Významnú časť príjmov štátneho rozpočtu tvoria dane odvádzané podnikateľskou sférou. Špecifickou oblasťou, ktorá tvorí rozhranie medzi podnikateľskou sférou a sférou komerčnej spotreby, je podnikanie v oblasti predaja tovaru v nezmenenom stave, zaužívané pomenovanie maloobchod, a poskytovanie niektorých služieb. Súčasná prax ukázala, že práve v tejto oblasti sa stretávame s nedostatočnou evidenciou najmä výšky tržieb, čo vedie k daňovým únikom.

Predovšetkým z týchto skúseností vychádzalo ministerstvo financií pri príprave vyhlášky, na základe ktorej každý podnikateľský subjekt, ktorý sa zaoberá predajom tovaru v nezmenenom stave a poskytovaním určitých služieb za hotové, bude musieť viesť evidenciu tržieb pomocou elektronickej registračnej pokladnice. Aké registračné pokladnice budú vyhovovať, koľko budú stáť, budú sa dovážať či vyrábať - to všetko sú otázky, ktoré sa nevyhnutne objavia pri spomenutí vyhlášky číslo 55. Ak sa s týmito otázkami obrátime na Štátnu skúšobňu v Novej Dubnici, ktorá bola poverená vydávaniu certifikátov na elektronické pokladnice, dostaneme asi nasledovnú odpoveď: Doteraz bolo prihlásených asi sto elektronických pokladníc a PC pokladníc, certifikát nebol vydaný ani na jednu z nich. Perspektívne je možné, že certifikát dostanú elektronické pokladne SHARP 3115 a SHARP 3120. Do 1. 1. 1995 zostáva necelých šesť mesiacov. Na Slovensku je približne 120 tisíc miest, ktoré potrebujú v zmysle vyhlášky číslo 55 elektronickú pokladnicu. Pretože pokladnice vyhovujúce vyhláške sa na Slovensku zatiaľ nevyrábajú, bude náš štát musieť vynaložiť nemalé finančné prostriedky na dovoz vyhovujúcich pokladníc. Ak by sa aj našla firma, ktorá by zhotovila pokladnicu vyhovujúcu podmienkam, určite nedokáže vyrobiť 120 tisíc kusov týchto pokladníc do konca roka.

Ďalšou otázkou je, či použitie elektronických pokladníc: z hľadiska ďalšieho vývoja v oblasti elektroniky má nejaký význam. Perspektívnym sa javí použitie PC pokladníc, ktoré spájajú výhody počítača a pokladnice. Aké stanovisko zaujíma ministerstvo financií k použitiu PC pokladníc? Použitie PC pokladníc na evidenciu tržieb je podmienené jedine tým, aby bola zabezpečená ochrana uložených dát. Pán Oravec - Tvorba zákona v Pravde. Pracovníci štátnej skúšobne si slová zákona a stanovisko ministerstva financií vysvetlili po svojom. Údajne štátna skúšobňa dostala vykonávací predpis na schvaľovanie PC pokladníc. Ak sa pýtate v skúšobni na podmienky, ktoré musí PC pokladnica spínať, ponúknu vám nasledovné tri možné varianty:

1. PC pokladnica, jednoliaty plombovateľný celok so vstavanou tlačiarňou, bez možnosti využiť PC vstavané v pokladni inak ako pokladňu. Cena takého jednoúčelového stroja je cca 60 000 až 80 000 Sk.

2. PC pokladnica so vstavaným MSD, minisilikondiskom. Skúšobňa povoľuje použiť takéto PC aj inak ako pokladňu, ale z hľadiska bezpečnosti evidencie tržieb by takáto pokladňa umožnila vytlačenie dokladu o predaji i bez toho, aby sa údaje o tržbe zapísali do fiškálnej pamäti. Preto, ak by

niekto takúto pokladňu aj zhotovil, nevyhovela by pri skúškach. Vyhovela by inak, ak by bolo PC upravené na jednoúčelový stroj.

3. Fiškálna tlačiareň Gločkov, špeciálne upravená tlačiareň Gločkov, ktorá komunikuje s PC pomocou obmedzeného počtu inštrukcií. Nevyhnutnou podmienkou je, aby sa všetky matematické operácie vypočítali v tlačiarni, aby tlačiareň obsahovala fiškálnu pamäť. Takéto unikátne zariadenie sa vo svete ešte nevyrába, snáď iba tlačiareň BMC, ktorá používa tepelný papier, ktorý je nielen príliš drahý, ale ani nevydrží päťročnú archiváciu. Oklamanie takejto tlačiarne je možné tým, že sa s ňou bude komunikovať v textovom režime, alebo sa výstup presmeruje na iný port s inou normálnou tlačiarňou.

Z uvedeného vyplýva asi nasledovné: vyrobiť finančne bezpečnú pokladnicu na báze počítača PC je nemožné. Jediným spôsobom, ako to dosiahnuť, je zmeniť PC na jednoúčelový stroj - PC pokladnicu a znemožniť iné využitie PC. Takéto riešenie je však príliš drahé. V takejto časti je nutné zvážiť, či je nutné zachovať absolútnu finančnú bezpečnosť pokladničného zariadenia a nedať tak šancu podvodníkom, alebo upustiť od náročných podmienok a povoliť schválenie zariadení, ktoré nevychádzajú z princípu, že každý obchodník je zlodej. Veľmi elegantným riešením je použitie jednoduchej fiškálnej pamäti. Takéto univerzálne zariadenie je pripojiteľné na sériový port ľubovoľného počítača. Dáta zapísané v takejto pamäti sú bez znalosti obvodného zapojenia typu pamäti a špeciálneho komunikačného protokolu nemodifikovateľné. Podmienky stanovené vyhláškou bude zabezpečovať program. Takéto zariadenie je cenovo nenáročné - okolo 600 Sk, nevyžaduje žiadnu údržbu a z hľadiska požiadaviek, ministerstva financií zabezpečuje absolútnu ochranu dát uložených v pamäti. Jediným slabším miestom takejto fiškálnej pamäti je to, že užívateľ použije iný program, teda program, ktorý

túto pamäť bude obchádzať. V tomto prípade však užívateľ porušuje zákon, teda používa nedovolené zariadenie, program, ktorý nie je schválený skúšobnou. Použitie iného programu je porovnateľné s tým, že užívateľ presmeruje výstup na inú než fiškálnu tlačiareň, alebo použije neschválenú pokladnicu.

Ďalšou výhodou, ktorú takáto fiškálna pamäť, poskytuje, je jednoduchá priebežná kontrola dát, automatizácia sledovania tržieb správcom dane. Správca dane si môže priebežne vyžiadať od daňovníka kópiu obsahu pamäti a jednoducho s použitia výpočtovej techniky kontrolovať uplatňovanie nákladov inými daňovníkmi. Problém, ktorý znemožňuje použitie takýchto fiškálnych pamätí, je to, že skúšobňa môže vydať certifikát na kompletné pokladničné zariadenie a nie na fiškálnu pamäť s podporným programom.

Vychádzajúc z toho, že väčšina podnikateľov už počítač má, celé zavedenie registračných pokladníc by sa použitím fiškálnych modulov značne urýchlilo a finančné zaťaženie podnikateľov by nebolo až také veľké, nehovoriac o ušetrení devíz, ktoré by bolo nutné vynaložiť na dovoz pokladníc.

V tomto bode tiež chcem upozorniť na to, že vzniká tu vlastne monopol na dovoz týchto pokladníc a znevýhodňuje sa tým naše preferencie. Najdôležitejšie je však ekonomické prehodnotenie celého procesu zavádzania registračných pokladníc. Technické zrealizovanie zavedenia pokladníc je podľa súčasných podmienok stanovených štátnou skúšobňou, ktoré sú, mimochodom, oveľa tvrdšie ako samotný zákon, čo je tiež paradox, je nemožné a bude si vyžadovať odklad. Povolením používania fiškálnych modulov sa celý proces podstatne urýchli a prebehne bez finančných šokov.

K celej problematike je nutné dodať, že schvaľovacie podmienky sú šité na mieru pre predajne v pravom slova zmysle. Nemyslí sa na veľkosklady, reexpedičné sklady, servisy,

kde využitie elektronickej pokladnice vôbec neprichádza do úvahy a finančné obraty sú podstatne vyššie. Tiež všetky tieto prihlášky, ktoré sú v skúšobní, podávajú dovozcovia alebo obchodníci pokladníc a ich záujem je predať tieto pokladnice čo najdrahšie. Nepozerá sa na obchodníka, ktorého to zaťaží, alebo na toho, kto bude túto pokladnicu používať. Kto sa touto problematikou zaoberá podrobne a sleduje vývoj od vydania vyhlášky číslo 55, jednoznačne dospeje k tomu, že zákon stanovuje podmienky jednoznačne, ale rôzne metodické pokyny a úpravy zo strany ministerstva financií a štátnej skúšobne smerujú k snahe absolútne zamedziť daňovým únikom za akúkoľvek cenu. To, že táto cena bude vyššia ako samostatné daňové úniky, už nezaujíma nikoho.

Ďalším poznatkom bude to, že žiadny tvorca zákona nepozná reálnu situáciu na trhu. Každý predpokladá, že v obchodoch sú zamestnané vysokoškolsky vzdelané predavačky, ktoré budú schopné ovládať takéto zložité zariadenie, ako je napríklad pokladňa SHARP 3115, ktorej naprogramovanie na cca 1200 druhov tovarov bude trvať približne šesť dní nepretržitej práce. Ak sa ceny tovarov menia denne, je to nemožné techniky zrealizovať. Jediným riešením je hromadné nasadenie počítačových pokladníc.

Ďalej by som z hľadiska tejto monopolizácie a uprednostnenia určitých elektronických pokladníc, v tomto prípade SHARP 3115 a SHARP 3120, upozornil na tú skutočnosť, že i keď tieto ešte nemajú certifikáty, napriek tomu ich pán Oravec a pán Švec už predvádzajú, naposledy 5. 6. v Spišskej Novej Vsi, a za jednotlivca si dávajú zaplatiť na osobu 480 korún. Tiež by som sa chcel opýtať ministerstva hospodárstva a ministerretva financií, ako je možné, že k takýmto veciam dochádza.

Ďakujem za pozornosť aj pani Ďurišinovej, že sa tak pekne bavila, aj ja sa tak budem baviť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gandimu. Prosím, pán poslanec Daňo.

Poslanec Š. Daňo:

Pán Gandi, len repliku na to, čo ste povedali. Prejavili ste sa teraz ako stredoškolský učiteľ.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za faktickú poznámku. Pán poslanec Gandi. Poslanec M. Gandi:

Ja nikdy nevyrušujem, keď niekto má diskusný príspevok. Ak vy si myslíte, že stredoškolský profesor, dobre. A vy ako nedouk, či ako?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

No, zahrali sme sa na školu. Pán minister Dzurinda a potom faktická poznámka - pán poslanec Mäsiar.

Minister dopravy, spojov

a verejných prác SR M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni poslanci,

chcel by som veľmi krátko reagovať na interpeláciu pána poslanca Reu, ktorému, samozrejme, odpoviem písomne, ale

viacerí v kuloároch ste ma upozornili na to, že v posledných dňoch dochádza k obmedzovaniu autobusových liniek. Chcel by som vám dať predbežnú informáciu a pánu Reovi odpoviem. Naozaj, v týchto dňoch prehodnocujeme efektívnosť liniek Slovenskej autobusovej dopravy, pretože sme navrhli a vy ste prijali novelu zákona o štátnom rozpočte a aj mne bola krátená o 10 % dotácia do verejnej dopravy. V prvom polroku - aby ste mali predstavu - sme minuli na dotáciách asi 542 miliónov, na druhý polrok tým zostáva 472 miliónov. Máme v podstate dve možnosti. Jedna mOžnosť je rušiť zľavy a prípadne hneď zvyšovať cestovné. Druhá možnosť je pokúsiť sa hľadať ešte vnútorné rezervy aj v obslužnosti dopravy. Rozhodli sme sa pre tú druhú možnosť, lebo máme signály, že sú ešte spoje, ktoré nie sú využívané, často sú duplicitné. V tomto zmysle rokujú vedenia podnikov Slovenskej autobusovej dopravy s okresnými úradmi štátnej správy, s obecnými zastupiteľstvami, ale aj s veľkými fabrikami, podľa toho ako sa nachádzajú v mieste, a usilujú sa takéto rezervy odkrývať.

Keď si budeme vedomí, že hlbšie ísť nemôžeme, potom môžeme hovoriť o rušení niektorých zliav. Správy, ktoré dostávate, že je to na môj príkaz alebo na príkaz ministerstiev - je to absolútny nezmysel, pretože podľa zákona prímestskú linku vlastne nemám šancu ani zrušiť bez súhlasu okresného úradu. Teda, neberte to vôbec nejak vierohodne, ja takú právomoc ani nemám. Výsledok, že sa niektorá linka zruší, musí byť konsenzom zúčastnených strán a doslovne podľa zákona po súhlase okresného úradu štátnej správy. Bez súhlasu okresného úradu nie je možné prímestskú linku zrušiť. Prosím, tu keby ste v tomto smere aj občanov informovali. Poskytol som krátky rozhovor do rozhlasu a celkom konkrétne odpoviem aj písomne pánu poslancovi Reovi.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím, pán poslanec Mäsiar - faktická poznámka.

Poslanec D. Mäsiar:

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ak môžem, chcel by som sa ospravedlniť a chcel by som ešte doplniť dve-tri vety k mojej interpelácii. Vrátil by som sa ešte raz k zasadanie výboru. Zasadanie Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci sa konalo 20. júna o 10. 00 hodine. V ten deň ráno už o 8. 00 hodine zasadala Rada hospodárskej a sociálnej dohody, kde bolo prijaté rozhodnutie o rozdelení poisťovne. To znamená, že nám už vo výbore bol oznámený len výsledok tohto rozhodnutia. Bol to vlastne výbor, kde si zástupcovia vlády mali vypočuť názory poslancov na poslanecký prieskum o funkčnosti Národnej poisťovne.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mäsiarovi za faktickú poznámku. Pán poslanec Rea sa ešte raz hlási o slovo.

Poslanec J. Rea:

Ospravedlňujem sa, ešte by som mal jednu interpeláciu, len najprv by som ešte reagoval na pána ministra Dzurindu. Pán minister Dzurinda, hovoríte, že ste sa na ministerstve rozhodli, vláda odporučila a Národná rada schválila znížiť dotácie alebo znížiť rozpočet rezortu dopravy. Má to súvis, aj okresný úrad to musí organizačne riešiť, ale prostriedky musí na to mať, nemôže dať do prevádzky linku, na ktorú nebude mať finančné prostriedky.

Ešte mám jednu interpeláciu na pána ministra vnútra, pretože pán poslanec Gaulieder je práceneschopný a nemôže byt prítomný. Ide o organizáciu prepúšťania pracovníkov na Okresnom úrade v Galante. V súčasnosti bol rozviazaný pracovný pomer s piatimi pracovníkmi, z toho sú dvaja vedúci oddelenia, dvaja vedúci referátu a jeden samostatný odborný referent. Všetko to boli pracovníci, napodiv, národnosti slovenskej. Títo pracovníci boli prepustení na základe organizačných zmien, ktoré sa však nevykonali, a týmto pracovníkom bolo vyplatené odstupné vo výške 280 tisíc korún.

Ďalej interpelácia znie v tom smere, že nedávno vládou menovaný pán prednosta okresného úradu bol ku dnešnému dňu odvolaný a tieto čistky - môžeme to tak nazvať - pokračujú aj na základe toho, že úrad nemá prednostu a že prednostom je iba poverený funkcionár okresného úradu. Pýtam sa preto, prečo z odvolaných pracovníkov všetci sú iba pracovníci slovenskej národnosti a nahradzovaní ďalší pracovníci, ktorí nastupujú na uvolnené miesta, sú občania neslovenskej národnosti.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem aj ja pánu poslancovi Reovi. Pán minister vnútra. Potom s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gandi.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády,

chcel by som z tohto miesta odpovedať ústna. Samozrejme, že písomné odpovede dám tak pánu poslancovi Bartovi, ako

aj pánu poslancovi Reovi. Najskôr k záležitosti, ktorú tu prezentoval pán poslanec Barta, chcem povedať, že pokiaľ ide o cudzineckú a hraničnú políciu, ona neplní funkcie, ktoré medziiným spomínal pán poslanec, a síce ochranu pred dovozom alkoholu, pašovanie, atď. Pokiaľ ide teda o kontrolu na hraničných priechodoch, to sú záležitosti colných orgánov. Colnice patria pod ministerstvo financií. My spolupracujeme s ministerstvom financií v tom zmysle, že poznatky, ktoré máme z terénu, odovzdávame colným orgánom, ktoré potom konajú v tých veciach, v ktorých konajú.

Pokiaľ ide o režim na hraniciach, chcem povedať, že od 18. mája tohoto roku sme s Českou republikou začali na základe dohody medzi ministrom vnútra Českej republiky pánom Rumlom a mnou postupne zavádzať režim ostrahy hraníc, a to z toho dôvodu, že tieto - a v tom má pán poslanec pravdu - nedostatky, t. j., že hraničné priechody neboli zo slovenskej strany strážené, viedli k tomu, že nám potom česká strana vracala utečencov alebo migrantov, ktorých sme nemohli preukázať, či ozaj prešli cez Slovensko, alebo neprešli. Tým sme boli znevýhodňovaní, a z toho dôvodu sme zaviedli tento režim od 18. mája.

Problém zostáva, pokiaľ ide o železničné priechody, kde je potrebné vzhľadom na to, že nechceme rušiť grafikon dopravy, ale zabezpečiť jeho plynulosť, aby ozbrojené orgány tak našej pasovej služby, ako aj českej pasovej služby mali možnosť vykonávať svoju funkciu i na území druhého štátu. V tejto súvislosti sú už určité rokovania uzatvorené. Ide o to, že treba zmeniť celú dohodu, pretože, žiaľbohu, dohoda, ktorá bola uzatvorená medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky v tejto záležitosti, sa dotýkala len colných záležitostí, nie teda záležitostí pasových a záležitostí hraničnej polície.

Pokiaľ ide o ostrahu hraníc na tzv. zelenej čiare, túto nerealizuje ani Česká republika v plnom rozsahu a nerealizujeme ju ani my v plnom rozsahu jednoducho z dôvodov nedostatku finančných prostriedkov, z dôvodov nedostatku aj ľudí. Napríklad len na opatrenia, ktoré sme urobili od 18. mája, sme potrebovali zvýšiť rozpočet o 80 miliónov korún z vládnej rezervy tak, aby sme mali na najzákladnejšie náklady spojené s takouto aktivitou. Hraničnú čiaru strážime tým spôsobom, že najmä prihraničné okresné veliteľstvá vyhodnocujú štatistický prieskum, vyhodnocuje sa prienik cez tieto hranice a potom sa operatívne nasadzujú naše hliadky podľa štatisticky významných údajov.

Chcem teda povedať, že v každom prípade si uvedomujeme túto zodpovednosť, túto povinnosť. Na prihraničných okresných veliteľstvách sú útvary cudzineckej i hraničnej polície, tieto sú v kompetencii okresných veliteľov a sú nasadzované tak, aby nám zabezpečili ostrahu hraníc v maximálne možnej miere.

Pokiaľ ide o interpeláciu, ktorú tu hovoril pán poslanec Rea, keď sme sa o tom dozvedeli - a potvrdzujem, že v Galante prišlo k určitým nezdôvodneným uvolňovaniam pracovníkov -, na základe dohody sa tam vykonal pohovor s pracovníkmi, i s pracovníkom, ktorý bol vládou vymenovaný za prednostu okresného úradu, a na základe toho, že tieto skutočnosti sa tam potvrdili, vláda rozhodla o odvolaní tohoto pracovníka i na základe toho, že sám sa vzdal tejto funkcie. Čiže, vláda tohoto pracovníka odvolala, je tam poverený pracovník z pracovníkov okresného úradu Galanta.

Pokiaľ ide tých, ktorí boli uvolnení a mali odstupné, sú v behu rokovania o ich návrate, títo pracovníci sú ochotní vrátiť prostriedky, ktoré dostali pri uvolnení. Tieto rokovania ešte stále pokračujú. Ak by sa potvrdilo, že toto uvoľňovanie pracovníkov pokračuje i za terajšieho povereného

pracovníka, samozrejme, že urobíme opatrenia takého rangu, aby nedochádzalo k nezákonnému alebo násilnému, neodôvodnenému uvoľňovaniu. Tieto veci preskúmam a dám v stanovenom termíne písomnú odpoveď.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kuriščák.

Poslanec Š. Kuriščák:

Chcem oznámiť, že s podobnou situáciou sme sa stretli aj v okrese Humenné. Svoju interpeláciu odovzdám pánu ministrovi písomne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Gandi - faktická poznámka. Poslanec M. Gandi:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som sa pripojiť k interpelácii pána Reu na ministra vnútra. V našom okrese Dolný Kubín bol tohto času, 1. 7. 1994 odvolaný - čiže odvolávanie na pokračovanie - prednosta obvodného úradu Remia Zdena. Odôvodnenie okresného prednostu pána Bencúra bolo: Musíš byt odvolaný. To by nám možno bolo z určitej politickej časti jasné, ale ako to, že hneď nato vymenovali Sabu Juraja, ktorý dochádza 34 km do tejto oblasti, a bez riadneho konkurzného alebo výberového konania. To je tá demokracia, pán minister, ktorú ste vraveli, a dodržiavanie zákonov? Chcel by som poukázať, práve na to, že keď už sa odvolávajú, aspoň dodržujme zákony.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Mne je ľúto, ale chcem hovoriť tiež na túto istú tému, čo sa týka Okresného úradu v Košiciach, Košice - mesto, kde boli minulý týždeň prepustení dvaja prednostovia obvodných úradov z piatich. Ale zaujímavé je to, že títo páni neboli ani menovaní HZDS, tí tam boli už pred HZDS. Zaujímavé je, že to HZDS, ktoré robilo čistky, nevymenilo ani jedného prednostu, hoci boli menovaní predchádzajúcim prednostom z KDH. My sme ho tam nechali, prišiel nový prednosta, žiaľbohu, ich odvolal. Zdá sa, že je to nejaký jemný pokyn zhora, aby sa trošku čistilo, aby to malo svoju tvár.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán minister vnútra. Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

samozrejme, že všetky zovšeobecnenia sú vždy rizikové, preto chcem povedať, že ak v prípade Galanty sme konali tak, ako sme konali, t. j. vláda odvolala tohoto pracovníka, nemožno takto postupovať, alebo takto interpretovať veci, pokiaľ ide napríklad o Košice alebo Dolný Kubín. Konkrétne, pokial ide o Košice, v tom máte pravdu, nejde o pracovníkov, ktorí by boli dosadení z HZDS, sú to pracovníci, ktorí boli dosadení do funkcii ešte v minulom období, alebo ktorí boli menovaní do týchto funkcií za VPN alebo KDH, ale bez ohľadu

na to, keďže sa kontrolou zistilo, že mali také nedostatky, ktoré na základe zistenia a kontroly ich neoprávňujú, aby tam zostali, prednosta ich odvolal. V tom je práve potvrdenie demokracie a nie nejaký tichý pokyn zhora. Bez ohľadu na to, odkiaľ je a koná nie v súlade s príslušnými ustanoveniami, nemá tam čo robiť.

Pokiaľ ide o záležitosť Dolného Kubína, to zistím a, samozrejme, písomne odpoviem. Predpokladám, že opäť v tomto prípade tamojší pán prednosta Bencúr iste postupoval nie na základe nejakého tichého pokynu, ale na základe výsledkov, ktoré ho viedli a oprávňovali k takémuto konaniu. Písomne po zistení vám odpoviem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi vnútra. Pán poslanec Ivan Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Ďakujem za slovo. Som rád, že aj v prípade týchto košických obvodných prednostov dostanem odpovedí, ale potom je zarážajúce, že títo páni už tam robia od porevolučných čias a celý čas boli dobrí. Asi sa skazili, že?

Podpredseda NR SR I. Ľupták:

Pán poslanec Gandi. Poslanec M. Gandi:

Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som pánu ministrovi povedať, že ďakujem za to, že dostanem písomnú odpoveď, ale nezľahčoval by som to tým, že pán Bencúr, ktorý je blízky spolupracovník pána ministra, to urobil podľa zákonnej veci

alebo podľa určitých poznatkov, pretože na obvodnom úrade sa nebol ani raz pozrieť, ani žiadna kontrola tam nebola, ani nič. Takže je to len tichý pokyn zhora.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov vystúpiť.

/Nikto. /

Ak nie, pýtam sa členov vlády, či si želajú odpovedať na interpelácie a otázky poslancov hneď.

Nie je tomu tak. Preto prosím členov vlády, aj tých, ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej schôdzi ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď v stanovenej lehote 30 dní.

Teraz kolegyne, kolegovia, by som požiadal našich kolegov poslancov, ktorí nie sú v rokovacej miestnosti, aby sa dostavali, aby sme ešte za prítomnosti členov vlády mohli dať hlasovať o odpovediach na otázky poslancov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme sa prezentovať. Prosím, prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 73 poslancov.

Medzitým prišli ďalší. Prosím, kolegyne a kolegovia, prezentujeme sa ešte raz.

Prezentovalo sa 80 poslancov, sme uznášaniaschopní. Vraciam sa teda k štyridsiatemu siedmemu bodu programu. Budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády

Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, pretože nebolo žiadne nesúhlasné stanovisko.

Prosím, vážené kolegyne a vážení kolegovia, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvedené v tlači 552.

V uznesení budú uvedené interpelácie, s ktorými poslanci súhlasili.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

končím prerokovávanie štyridsiateho siedmeho a štyridsiateho ôsmeho bodu programu a otváram ďalší bod, ktorým je

Všeobecná rozprava.

Ešte predtým sa však o slovo prihlásil predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu pán Peter Tomeček.

Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

dovoľte, aby som vás oboznámil s uznesením výboru, ktorý dnes pred začatím schôdze zasadal. Toto uznesenie Výboru Národnej rady pre privatizáciu sa týka bodov rokovania Národnej rady a schôdze Národnej rady.

Dovoľte, aby som ešte predtým povedal, že v zmysle ústavy a rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vnútorné pomery Národnej rady si Národná rada upravuje vlastnými uzneseniami. Keďže sme hlasovaním číslo 18 z 28. 6. 1994 rozhodnutím väčšiny poslancov odsúhlasili, že 34. schôdza sa skončí 15. júla a neprerokované zákony budú prerokované na 35. schôdzi, osobne si myslím, že tento krok nie je v súlade s rokovacím poriadkom, ale aj tak výbor rešpektuje rozhodnutie Národnej rady, ktorým Národná rada limitovala dĺžku trvania 34. schôdze. Výbor rešpektujúc povinnosti vyplývajúce zo zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby so zmenami a doplnkami, podľa § 32 ods. 3 tohto zákona predkladá nasledovný návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky:

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby zaradila na rokovanie 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky štyri body rokovania, a to Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993, tlač 576, Návrh ročnej účtovej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993, tlač 577, Návrh rozpočtu Fondu národného majetku slovenskej republiky na rok 1994, tlač 578 a Návrh na použitie majetku fondu Národného majetku Slovenskej republiky podľa § 28 ods. 3 písm.

b/ zákona číslo 92/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov, tlač 579, s tým, že budú prerokované 14. 7., teda dnes o 19. 00 hodine. Žiadam, aby sa o tomto návrhu dalo hlasovať.

V prípade, že tento návrh v Národnej rade prejde, žiadam poslancov a Národnú radu, aby tieto materiály predkladal v zmysle zákona číslo 92/1991 prezident Prezídia Fondu národného majetku. Žiadam, aby sa hlasovalo aj o tom, aby Národná rada umožnila predkladať tieto materiály prezidentovi Fondu národného majetku.

Ďakujem, pán predsedajúci. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

oboznámili sme sa s uznesením Výboru Národnej rady pre privatizáciu. Budeme o tomto uznesení hlasovať s tým, že vyzývam kolegov a kolegyne, aby prišli do rokovacej miestnosti. Medzitým udeľujem slovo v rámci faktické] poznámky pánu poslancovi Ftáčnikovi.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený výbor pre privatizáciu,

som si veľmi vedomý toho, že poslanci sú tvormi pracovitými, ale dovolím si pozmeniť váš návrh, aby toto rokovanie nebolo o 19. 00 hodine. Ak je naozaj naliehavé upraviť otázky spravovania majetku Fondu národného majetku, výročnú správu, rozpočet a všetky veci, ktoré s tým súvisia, zaraďme to ako bod programu na rokovanie poobede, povedzme o 16. 30 hodine a venujme sa tomu v rámci riadneho programu, ale nedávajme to na 19. 00 hodinu, kedy máme možno už iné povinnosti, pretože obvykle rokovanie končí o 19. hodine. Dávam teda návrh, aby sme hlasovali o tom, že to bude dnes o 16. 30 hodine. Teda zmeniť len čas, kedy sa budeme zaoberať týmto štyrmi bodmi programu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Pýtam sa, či môžeme považovať takéto rokovanie za korektné, keďže na základe vlastného rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky sme odsunuli tieto body na augustové rokovanie. Jednoducho sme tie materiály neštudovali. Bude to veľmi formálna záležitosť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozumel som tomu tak, že z hľadiska uplatnenia zákona aj z hľadiska mechanizmu fungovania Fondu národného majetku výbor pre privatizáciu pokladá za potrebné, aby sne sa zaoberali týmito vážnymi problémami ešte na terajšom zasadnutí Národnej rady. Budeme musieť o tom rozhodnúť, samozrejme, hlasovaním, ale je to nás výbor, ktorý sme si zvolili na kompetentné posúdenie otázok.

Pani poslankyňa Bartošíková, potom predseda výboru pán Tomeček.

Poslankyňa M. Bartošíková:

Pán predsedajúci, chápem, že materiály sú asi závažné, keď sa majú zaradiť na program schôdze, ale práve preto si

ich potrebujeme naštudovať. Predsa nie je možné rokovať o niečom, čo nepoznám, a iba formálne buď sa tu nezúčastniť, alebo stlačiť tlačidlo proti. To predsa asi nechceme. Takisto považujem za potrebné nechať nám čas, aby sme sa s tými materiálmi mohli dôkladne oboznámiť, a už vôbec nehovorím o tom, že sme o tom hlasovaním rozhodli.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tomeček. Poslanec P. Tomeček:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

ešte raz by som chcel upozorniť, že sú to štyri materiály, z ktorých dva sú materiály, ktoré hovoria o predchádzajúcej činnosti fondu - je to výročná správa Fondu národného majetku za rok 1993 a je to ročná účtová uzávierka za rok 1993. To sú materiály, ku ktorým sa bude veľmi ťažko vyjadrovať, pretože počas roku 1993 a 1994 sa dvakrát menilo Prezídium Fondu národného majetku, menil sa výkonný výbor, odchádzali odtiaľ pracovníci. Sú to materiály, ktoré sa veľmi ťažko tvorili.

Čo sa týka návrhu rozpočtu na rok 1994, fond bude veľmi ťažko pripravovať realizáciu privatizácie v prípade, že to pôjde na rokovanie v auguste tohto roku, pretože v prípade, že sa to ani v auguste neprerokuje, neviem, akým spôsobom bude realizovať tie záležitosti, ktorú mu vyplývajú zo zákona, ktorý sme schválili tohto roku. čo sa týka návrhu použitia majetku podľa § 28, tento materiál je pre fond dôležitý, pretože sa tam hovorí o majetku, ktorý na základe rozhodnutia vlády môže byť fondom použitý. Ak si pamätáte, v návrhu zákona o rozpočte na rok 1994 už boli upravené finančná

prostriedky, kde sa hovorí, ktoré finančné prostriedky môžu byt použité v zmysle tohto zákona z prostriedkov fondu.

Tieto dva materiály sú skutočne veľmi dôležité, preto aj výbor navrhoval, aby to bolo o 19. 00 hodine, aby ho dovtedy dva výbory, ktorým boli tieto materiály pridelené - je to výbor pre privatizáciu a je to národohospodársky a rozpočtový výbor - mohli riadne prerokovať na svojom rokovaní počas obedňajšej prestávky, aby mali poslanci do 19. 00 hodiny čas preštudovať tieto dva materiály, prípadne všetky štyri.

Pani poslankyňa, teraz rozprávam ja. Prosil by som, kto bude mat k tomu pripomienky, má možnosť to vyjadriť hlasovaním. Chcem upozorniť, že výbor v počte 11 členov jednomyseľne odporučil takéto uznesenie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, pridal by som sa k návrhu pána poslanca Ftáčnika, aby to bolo o 16. 30 hodine. Prosil by som o istú veľkorysosť, pokiaľ ide o takéto veci, ktoré sa týkajú spoločného záujmu. Dávam však jednu podmienku. Za dva roky som sa stal konečne spolunavrhovateľom jedného zákona o Reštaurátorskej komore, a prosím, aby tento zákon bol skôr, ako tieto materiály. Peniaze sú peniaze, ale aj moja poslanecká česť je voľačo. /Smiech v sále. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Ospravedlňujem sa, že musím znovu pripomenúť, že v utorok, keď začalo rokovanie Národnej rady, pán poslanec Plesník požiadal, aby tieto materiály boli vsunuté do programu. Vtedy Národná rada rozhodla, že nie. A zrazu máme svoje rozhodnutia znovu meniť. Z akých dôvodov, prosím vás? Naozaj už neviem, kde som sa ocitla, ale asi v parlamente nie, keď v utorok sa odhlasuje niečo, a teraz sa mnohí kolegovia tvária, že tu neboli, alebo nehlasovali. Spomeňme si, že sme tieto body zamietli.

Podpredseda NR SR P. _Weiss:

Pán poslanec Fogaš, potom pán poslanec Tomeček. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

chcel by som pripomenúť, že to bol návrh pána poslanca Plesníka, dnes je to návrh nášho výboru - výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ak tento výbor považuje za dôležité, aby sme sa zaoberali otázkami hospodárenia Fondu národného majetku, myslím si, že by sme mali s takou vecou súhlasiť, pretože si uvedomme, že len taká maličkosť, ako je použitie finančných prostriedkov trebárs na súdy, ktoré vyplývajú z rôznych opatrení, ktoré sa urobili, jednoducho nebudú môcť byť používané. Môžeme vlastne dostať hospodárenie fondu do situácie, že nebude možné uskutočňovať bežné úkony, ktoré súvisia s výkonom funkcií fondu.

Dnes je júl, a chcené schvaľovať rozpočet až v auguste? V dôsledku zmien, ktoré povedal pán poslanec Tomeček, zrejme nebolo možné na základe novely zákona skôr predložiť Národnej rade rozpočet, ale treba ho, podľa mojej mienky, prerokovať. Už sa tu viackrát hovorilo o tom, že tie materiály boli predložené ešte minulý týždeň a v utorok sme o nich hlasovali. Teraz to neviďme v rovine dvoch alebo troch hodín. Prihováram sa za to, aby sme tie materiály prerokovali, pretože sú dôležité pre celkové hodnotenie transformačnej atmosféry u nás.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

kým dám slovo predsedovi výboru pánu Tomečkovi, chcel by som vás stručne informovať aj o tom, čo nás ešte čaká z hľadiska programu. Je to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Reštaurátorskej komore, ďalej je to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách, teda to nie je nejaký problémový zákon, ďalej je to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest s tým, že potom dám slovo pánu poslancovi Reovi, aby nás oboznámil s návrhom. Môžem zatiaľ povedať iba to, že podstatou tohto návrhu bude odloženie tohto bodu programu na augustovú schôdzu s tým, že k tomuto návrhu zákona by sa pripojili aj ďalšie návrhy, ktoré podporuje Združenie miest a obcí Slovenska. Ďalej je to návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o protihorthyovskom odboji, návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami a potom je to správa Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie

o stáva vysielania v Slovenskej republike. Potom je ešte návrh na vyslovenie nedôvery Milanovi Janičinovi, členovi vlády Slovenskej republiky.

To je, kolegyne a kolegovia, s rozpravou, ktorá má nasledovať, po tomto bode, ten program, ktorý nás čaká. Samozrejme, treba k tomu dodať ešte tri zákony o konflikte záujmov, ktoré majú prísť na program zajtra. Ak budeme rokovať racionálne a nebudeme zbytočne míňať čas, myslím si, že máme všetky predpoklady, aby aj tento počtom navrhovaných zákonov náročný program sme zvládli, možno aj za cenu prípadného predĺženia dnešného rokovania.

Prosím, pán poslanec Tomeček. Poslanec P. Tomeček:

Rád by som odpovedal pani poslankyni Aibekovej, že nemáme krátku pamäť. Členovia výboru pre privatizáciu veľmi dobre vedia, že podpredseda výboru v utorok predložil vlastný návrh. Tieto návrhy neprešli, preto sme vo výbore zvažovali dve alternatívy - jednu alternatívu s tým, že požiadame Národnú radu, aby zrušila uznesenie, ktoré neexistuje, je to len rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním o ukončení 34. schôdze 15. júla, aby sa pokračovalo aj budúci týždeň s tým, že tieto body sa dostanú na rokovanie tejto schôdze. Ale tento návrh sa nám zdal v dnešnej situácii, polohe tohto parlamentu ako nepriechodný, preto sme navrhli, aby sa tieto body dostali mimo riadneho času, teda dnes po 19. 00 hodine, lebo aj v utorok boli zamietnuté z toho dôvodu, že je veľa bodov rokovania a nestihne sa to. Preto sme navrhli 19. 00 hodinu, aby časový rámec na prerokovanie týchto štyroch bodov programu bol mimo riadneho rokovacieho času.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán podpredseda Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia,

som si plne vedomý toho, že sú to materiály, ktoré je potrebné naštudovať a je na to sakramentsky krátky čas. Som si plne vedomý toho, že v utorok sme hlasovali, hlasoval som za, pretože viem, ako sú tieto materiály životne dôležité pre normálnu funkciu fondu. Mám pocit, že vtedy to veľmi tesne, myslím, že o dva hlasy neprešlo. Napriek tomu, že nám to spôsobí veľké komplikácie, chcel by som vás poprosiť, aby sme tieto materiály prerokovali, pretože rokoval so mnou pán prezident, je to v zmysle zákonov, ktoré sme prijali, a prakticky by to znefunkčnilo Fond národného majetku. Je to spoločný záujem koalície aj opozície, aby sme teraz podporili jednomyseľný návrh výboru - pán Tomeček teraz hovoril o tom, že výbor hlasoval jednomyseľne.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vzhľadom na to, čo bolo vypočuté, žiadam 30-minútovú prestávku na poradu klubu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážený pán predseda klubu HZDS, mám taký návrh, že by sme si najprv urobili prípadne také malé politické grémium hneď tu, poradili sa, a prestávka by nemusela byť 30 minút, mohla by byť 10 minút. Súhlasíte pán predseda?

Poslanec T. Cabaj:

Ďakujem pekne za návrhy, ktoré dávate, ale pýtal som 30 minút. Bola tu taká dohoda, pokiaľ dva kluby žiadajú, viem, prečo to potrebujeme.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vzhľadom na napätý program prosím, aby sme urobili 15-minútovú prestávku. Vieme, o čom budeme rozhodovať. Kolegovia, naozaj nebudeme to riešiť hlasovaním, urobme gentlemanskú dohodu.

Prosím predsedov klubov, aby prišli sem, kde sa riadi schôdza, alebo môžeme ísť do malej zasadačky.

Je tu vzácna návšteva, prezident Zjednotenej Egyptskej republiky pán Hosni Mubarak, ktorého medzi nami srdečne vítam. /Potlesk. /

Vyhlasujem prestávku do 11. 55 hodiny. /Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti. Prestávka na poradu klubov skončila.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 80 poslancov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol predseda Výboru Národnej rady pre privatizáciu pán Peter Tomeček.

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán predseda Gašparovič.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené kolegyne, kolegovia,

teraz ma informoval pán podpredseda, o čom ideme hlasovať. Dovolím si všetkých upozorniť, že z hľadiska procesného je to absolútne neprípustné. Zostavovali sme program. Podľa rokovacieho poriadku v rámci zostavovania programu môže poslanec navrhnúť zmenu, doplnenie, alebo iný návrh v rámci programu. To hovorí rokovací poriadok. Zaviedli sme si tu mimo rokovacieho poriadku, že aj v priebehu konania môže poslanec navrhnúť zmenu programu, čo už nie je prípustné, ale dohodli sme sa na tom a robíme to. Nemožné však zas zaviesť, že budeme hlasovať o niektorej veci dovtedy, kým nezmeníme rozhodnutie, ktoré sme urobili predtým. To je predsa absolútne z procesu neprípustné, keď sme schválili alebo neschválili na tomto zasadnutí program, aby sme znovu nastolili otázku, ktorú parlament väčšinou hlasov zamietol. To je precedens, ktorý môže urobiť to, že budeme o jednej veci vždy hlasovať desaťkrát. To by sa nemalo stať. Vôbec sa na to teraz nepozerám z hľadiska politického, hovorím to z hľadiska procesu, ani sa na to nepozerám z hľadiska ekonomického. Rozmyslite si, čo zavedieme do tejto snemovne, aký poriadok. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu predsedovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

V zásade nemožno vytýkať nič tomu, čo povedal pán predseda, pretože, samozrejme, raz sme o tom hlasovali. Je tu však druhý problém, to je tá naliehavosť, o ktorej sme na začiatku neboli celkom informovaní. Viem si predstaviť také riešenie, že pán predseda zvolal mimoriadnu schôdzu na zajtra, a prečo by sme túto mimoriadnu schôdzu nemohli rozšíriť o ďalší bod programu? A to je tento. To je východisko, to je nová schôdza, a plénum môže rozhodnúť o tom, či rozšíri program mimoriadnej schôdze.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

Vážený pán predseda, z hľadiska procesu sme pred dvoma dňami hlasovali o zaradení týchto bodov ako body 36, 37, 38 a 39 do nášho programu, čo sme odmietli. Dnes máme iný procesný návrh zaradiť ich dnes podľa toho, ako to vyjde. Sú to z procesného hľadiska dva návrhy - buď ich zaradiť ako body 36 až 49, čo sme odmietli, alebo ich zaradiť, ako iné body. To sú dva procesné otázky.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Chcem kolegovi Mikloškovi iba pripomenúť: jednu vec, že som tiež navrhol, aby sme ústretové zaradili to uznesenie, zo to môže byť za 15 - 20 minút vybavené, a tiež sme odporučili, aby sme zvolali mimoriadnu schôdzu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Romanovská. Poslankyňa M. Romanovská:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Myslím, že hovoriť o rozširovaní programu rokovania mimoriadnej schôdze alebo budúcej schôdze sa môže hovoriť až na tej schôdzi, a nie teraz, aby sme hovorili o programe na budúcu schôdzu, pán kolega Mikloško.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Chcem reagovať na poznámku pána poslanca Mikloška. Keď sme 28. júna 1994 schválili program 34. schôdze Národnej rady, schválili sme ho s tým, že tie body, ktoré nebudeme stíhať do 15. 7., čo bolo tiež schválené nami, budeme preberať na augustovej schôdzi Národnej rady. Vtedy, keď sme to schvaľovali, nikto z nás nepredpokladal, že bude aj nejaká mimoriadna schôdza. Dovolím si preto tvrdiť, že každý bod programu, ktorý je zaradený na 34. schôdzu Národnej rady, čiže na dnešnú, je aspoň tak dôležitý, ak nie dôležitejší, než bod programu, ktorý pán Mikloško pred chvíľou obhajoval.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Už som k tejto problematike vystúpila pred prestávkou, ale musím zareagovať na pána poslanca Polačku. Prepáčte, pán poslanec, ale neviera, čo ste tu dva roky robili, keď tvrdíte, že keď neprejde návrh, aby to boli body 36 a 37, tak podľa vás môžeme navrhovať, aby to bol bod 50 alebo 60. Prepáčte, ale prestaňte už z tohto parlamentu robiť to, čím by nemal byt. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR r. Weiss:

Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Chcem len reagovať na pán poslanca Zemana. Práve preto, že sme nevedeli, že bude mimoriadna schôdza, nemohli sme uplatniť, návrh, ktorý sa teraz uplatnil a ktorý povedal pán Mikloško. Myslím, že je logické, ak pán poslanec Zeman považuje iné body, ktoré sa neprerokujú na 34. schôdzi, za dôležité prerokovať na 35. schôdzi, nič mu nebráni ten návrh dať na hlasovanie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ivan Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Čo sa týka mimoriadnej schôdze, je jednoznačné, že môže byť prerokovaný len bod, kvôli ktorému sa zozbieral potrebný počet podpisov a kvôli čomu bol zvolaný. Ak chce KDH konkrétne, aby sa prerokovával ten bod, nech zase zoženie ďalších 30 podpisov a navrhne mimoriadnu schôdzu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Chcel som poprosiť pána poslanca Ľuptáka, aby prečítal to ustanovenie rokovacieho poriadku Národnej rady, kde sa zakazuje rozšíriť program mimoriadnej schôdze.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Kolegyne a kolegovia,

poslancovi Ľuptákovi by som chcel odpovedať, že nerozlišujme medzi riadnou a mimoriadnou schôdzou Národnej rady. Jednoducho, aj tá schôdza, ktorú zvoláva pán predseda po skončení 34. schôdze, nie je mimoriadna, ale je riadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, kde procedurálne platia tie isté ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré platia pre riadne zvolanú schôdzu. Rozdiel je len v tom, že ju zvolá na základe požiadavky 30 poslancov Národnej rady. V tom je jediný rozdiel medzi zvolávaním riadnej schôdze, a tak, ako ste to vy nazvali, mimoriadnej schôdze.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chcel som povedať, že ustanovenie nehovorí o mimoriadnej, je len riadna schôdza, aby sme stále nehovorili o mimoriadnej.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Ale keby na zvolanie nebolo tých 30 podpisov, tak riadna mimoriadna schôdzka nie je, čiže nemohli by ste do nej navrhovať ďalší programu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Bartošíková. Poslankyňa M. Bartošíková:

Chcem iba poprosiť pána predsedu, aby zvážil jednu vec. Takéto dôležité materiály by v každom prípade mal ešte prerokovať aspoň národohospodársky a rozpočtový výbor a ten k tomu takisto potrebuje čas.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, ak môžem do tejto rozpravy zasiahnuť - myslím, že nie je predmetom sporu to, kedy by sme mali rokovať, ale že naši vlastní kolegovia, ktorých sme si zvolili, teda z výboru pre privatizáciu, nás požiadali o pomoc a spoluprácu, ktorá nevyžaduje viac ako 20 - 30 minút. Prečo nemôžeme ako kolegovia jednoducho sa len dohodnúť na tom, kedy by sme to prerokovali? Myslím, že všetky veci o tom, aká schôdza, kedy, sú úplne bezpredmetné. Kolegiálne sa dohodnime, kedy to spolu prerokujeme. Je to 20 - 30 minút.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Buď pán Gazdík naozaj tomu nerozumie, alebo je geniálny. V rukách mám štyri materiály. Štyri materiály za 20 minút naozaj nestihnem ani prečítať, nieto preštudovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík:

Pán Zeman, ospravedlňujem sa, ale skutočne vašej geniálnosti konkurovať nemôžem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že týmto smerom by sme sa nemali uberať. Východisko z tejto situácie vidín dvojaké - buď hlasovaním zaradíme tento bod programu s tým, že urobíme precedensy druhé riešenie, ktoré sa mne osobne javí ako lepšie, je zaradiť, tieto štyri materiály na schôdzu, ktorá bude po ukončení tejto schôdze. Keďže nie je nijak stanovené, že program schôdze, ktorá je zvolaná na základe podpisu 30 poslancov, sa nemôže rozširovať o nový bod, myslím si, že môžeme na základe hlasovania tento bod zaradiť na túto schôdzu. A z hľadiska procesného, o ktoré v tejto diskusii ide, to bude korektné riešenie.

Je tu ešte jedna možnosť, po 35. schôdzi zvolanej na základe 30 podpisov zvolať ešte jednu schôdzu k týmto štyrom materiálom na základe ďalších 30 podpisov. Nie je to problém, ale myslím si, že najlepšie a najekonomickejšie riešenie bude spojiť bod návrh referenda s týmito štyrmi materiálmi.

Bol podaný procedurálny návrh predsedom výboru, musíme o ňom hlasovať, ale zároveň týmto hlasovaním vlastne vytvárame precedens, takže by bolo najlepšie, keby niekto z výboru pre privatizáciu tento návrh stiahol a rokovali sme o týchto štyroch bodoch zajtra.

Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, myslím si, že tu je predložený návrh výboru, ktorý nemôže zobrať nikto spať, len sám výbor. Sú tu vlastne dva návrhy - prvý, aby sme zaradili tieto štyri dokumenty na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, to je návrh výboru, a bol tu návrh pána poslanca Miklošku,

aspoň som to takto pochopil, zaradiť tieto štyri dokumenty na prerokovanie na zvolanú 35. schôdzu, ktorá sa má zísť 15. júla po skončení 34. schôdze. O obidvoch návrhoch, podľa mňa, treba dať hlasovať, a tak ako rozhodne plénum, sa budeme správať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Pridala. Poslanec M. Pribula:

Pán podpredseda, udivuje ma, že ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má dbať na dodržiavanie aj rokovacieho poriadku, nás idete nútiť do precedensu - a sám ste povedali, že je tu možnosť urobiť ďalší precedens. Apelujem na vás, aby ste dodržiavali rokovací poriadok čo sa týka hlasovania.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, prepáčte, ale upozornil som plénum, že keby sme postupovali takto, by sme ten precedens vytvorili, že osobne nie som za to a prikláňam sa k riešeniu, ktorý navrhol pán poslanec Mikloško.

Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

keď výbor jednomyseľným uznesením, teda uznesením schváleným jednomyseľne, predložil návrh Národnej rade na prerokovanie týchto dokumentov, nebol vedený ničím iným, než

presvedčením o tom, že ide o vážne veci, a preto treba o nich rokovať ešte na tejto schôdzi. Chceli sme práve tým, že by sa body zaradili na obdobie po 19. 00 hodine, vytvoriť priestor na to, aby sme to zvládli bez ohrozenia ďalších bodov rokovania. Myslím si, že výbor v tejto chvíli, bez toho, aby zasadol, nemôže stiahnuť návrh, ktorý predniesol na základe jeho uznesenia predseda. Preto trvám na tom, aby sa o tomto návrhu hlasovalo.

A dovoľte mi ešte jednu poznámku. Vzhľadom na to, že poznám všetky štyri dokumenty, ktoré sú predložené, som o tom hlboko presvedčený, že keby sme ten čas, ktorý sme venovali doteraz naťahovaniu sa o tom, či o tom budeme alebo nebudeme rokovať, venovali skutočne rokovaniu, tak by sme boli minimálne pri treťom bode z navrhovaných štyroch.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. _Weiss:

Pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Mňa udivuje jedna skutočnosť. Jedni páni poslanci tvrdia, že je to materiál, ktorý si vyžaduje 15 alebo 20 minút, a ľudia, ktorí by o tom skutočne mali vedieť najviac, hovoria, že je to zásadný materiál. Ak je to teda zásadný materiál, zase ma udivuje, že ho neprerokoval napríklad národohospodársky a rozpočtový výbor, v každom prípade sa musíme minimálne k tomu dostať. Musíme si ujasniť, či ide o zásadný materiál, pretože my sme ho nečítali, nestihli, alebo o materiál, ktorý môžeme prebrať skutočne za 20 minút. Tu je nejaký rozpor. Takže, nevidím dôvod, aby sme to neposunuli minimálne na zajtrajší deň.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chcem sa len zastať pána predsedajúceho. On dostal procedurálny návrh a jeho povinnosťou je dať o tom hlasovať. Ak to výbor jednomyseľne žiada - a tam boli aj poslanci z HZDS, treba o tom hlasovať. Navrhol som východisko pre prípad, ak to neprejde. A prosím, mali by sme k tomu pristúpiť, už niet o čom hovoriť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Pán predsedajúci, rozumiem tomu tak, keďže rokujeme o programe, ktorý sme už predtým schválili, že je k nemu otvorená rozprava. Preto v zmysle § 22 ods. 2, ktorý hovorí, že ak sa v rozprave prednesie pozmeňovací návrh, poslanec alebo navrhovateľ môžu navrhnúť prerušenie prerokúvania veci až dovtedy, kým k prednesenému pozmeňovaciemu návrhu zaujme stanovisko výbor, ktorý určí Slovenská národná rada, žiadam, aby k tomuto materiálu, ktorý sa snaží niekto dostať na rokovanie Národnej rady, zaujal stanovisko Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj toto je cesta riešenia, hoci bez prerokovania týchto materiálov v národohospodárskom a rozpočtovom výbore si neviem predstaviť, ako

by k nim zaujímala stanovisko Národná rada, môžeme o tejto veci rokovať po stanovisku, ktoré k týmto materiálom dá národohospodársky a rozpočtový výbor s tým, že z hľadiska vecného, z hľadiska nevyhnutnosti prerokovať tieto materiály stále je tu v talóne riešenie, ktoré navrhol pán poslanec Mikloško. Tak či tak potrebujeme, aby národohospodársky a rozpočtový výbor sa k týmto štyrom materiálom vyjadril.

Prosím, pán poslanec Polka. Poslanec L. Polka:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel som len podporiť návrh pána Cingela, ale žiadam, aby tieto materiály prerokovali viaceré výbory, minimálne výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Podlá rokovacieho poriadku môže výbor o tom rokovať. Prosím, pán poslanec Rea.

Poslanec J. Rea:

Ďakujem za slovo. Je to tak veľmi zaujímavý a závažný dokument, že som presvedčený, že aj poslanci výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti budú veľmi radi, keď im budú tieto materiály predkladateľom predložené a budú prerokované vo výbore.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

rád by som pripomenul, že v tejto chvíli rozprávame o tom, či a kedy budú tieto štyri body zaradení na program, zatiaľ nerokujeme o týchto štyroch bodoch. To znamená, že v tejto chvíli nie je možné ani prerušiť rokovanie o týchto štyroch bodoch preto, aby bolí prikázané na prerokovanie do výborov. To sa môže stáť až vtedy, keď budú zaradené na program a začneme o nich rokovať. Žiaľ, zatiaľ iba z vlastnej iniciatívy, čo je, samozrejme, podľa rokovacieho poriadku možné, môžu sa niektoré výbory začať nimi zaoberať, alebo, ak sa pán predseda rozhodne, ich niektorým výborom prideliť. Nie je však možné prerušiť rokovanie o týchto štyroch bodoch, alebo o niektorom z nich, lebo ani nebolo začaté.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Javorský. Poslanec F. Javorský:

Chcem len vyjadriť poďakovanie za to, že naozaj je radosť, sledovať vás za predsedníckym stolom, vás dvoch, páni predsedovia výborov, doteraz nenapadlo, že by ste mali požiadať o to, aby sa aj vo vašich výboroch tento materiál prerokoval, až potom, keď pán predseda Gašparovič vám na to dal informácie. Je to naozaj pozoruhodné a zároveň zábavné.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Smerom k pánu Bárányovi: Je to absolútny nezmysel, postup je presne naopak. Materiál príde či už od vlády, či od poslanca, alebo skupiny poslancov, vyjadrí sa k tomu vláda, gesčný výbor, a potom sa uchádza o to, aby bol prerokovaný v pléne. Nie naopak, že schválime, že budeme prerokovávať tento bod a potom táto tortúra. To je nezmysel.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Romanovská. Poslankyňa M. Romanovská:

Ďakujem. To isté chcem odkázať, pánom kolegom Bárányovi a Javorskému, že skutočne materiály na rokovanie výborom prideľuje predseda Národnej rady a nikdy nie plénum.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán podpredseda Černák. Podpredseda Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, myslím, že nie je teraz vhodný čas na to, aby sme sa poučovali, kto lepšie ovláda rokovací poriadok, v § 22, ktorý citoval kolega Cingel, sa jednoznačne už v prvej vete hovorí, že ak v rozprave zaznie pozmeňovací návrh. Teraz máme sériu faktických pripomienok k procedurálnemu návrh, ktorý dal výbor. Pán predsedajúci, odporúčam nasledovný postup: Teraz vyhlásiť obedňajšiu prestávku, cez

obedňajšiu prestávku zasadne výbor. Výboru som odporúčal, aby stiahol svoj procedurálny návrh. Pán predseda Gašparovič svojím rozhodnutím pridelí materiál všetkým výborom, ktoré o to požiadali. Zajtra ráno o ôsmej hodine ho prerokujú a zaradí sa ako bod číslo l na 35. schôdzu, a máme to všetko za sebou.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Pán podpredseda, myslím si, že váš výklad je scestný, alebo je presne taký, ako môj. /Smiech v sále. / Hovoril som, či sa otvorila rozprava k prerokúvaniu bodu schvaľovanie programu konania schôdze Národnej rady. Ináč nie je možné začať o tomto hlasovať, jedine ak sme povedali, že sa otvorila rozprava. Bol tu nový pozmeňovací návrh, teda predniesol ho za výbor pre privatizáciu kolega Tomeček, to znamená, že som na základe tohto pozmeňovacieho návrhu požiadal, aby tento bod programu prerokoval národohospodársky a rozpočtový výbor. To je presne to, len som hovoril, že v rozprave bol nový pozmeňovací návrh. Ten pozmeňovací návrh bol ako zmena programu a nie k samotnému vecnému bodu. Ale vaše vysvetľovanie, že sa to môže vzťahovať len priamo k prerokúvanej veci, je také isté, ako môj výklad.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že riešenie je to, ktoré ponúkol pán poslanec Mikloško. Myslím, že všetci sme to pochopili, ale z procedurálneho hľadiska, keďže najprv bol návrh výboru a potom návrh, ktorý predniesol

pán poslanec Mikloško, zatiaľ nemôžem dať o návrhu pána poslanca Miklošku hlasovať. Takže, dokončíme faktické poznámky, ale spejme k pragmatickému záveru, ktorý je už, myslím, všetkým jasný.

Pán poslanec Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Pán predsedajúci, výnimočne súhlasím s pánom Černákom s tým rozdielom, že na 35. schôdzu tieto body možno zaradiť ako body 2, 3, 4 a 5.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vzhľadom na to, že sa ozvali aj kolegovia z iných výborov, odporúčam do pozornosti, že ide o tieto materiály: Výročná správa o činnosti Fondu národného majetku na rok 1993, Návrh ročnej uzávierky Fondu národného majetku na rok 1993, Rozpočet Fondu národného majetku na rok 1994 a Návrh na použitie majetku Fondu národného majetku. Keďže ide o materiály, ktorými by sa mohol zaoberať aj výbor pre zdravotníctvo, sociálne veci, aj výbor kultúry, odporúčam im to do pozornosti. Ale mám pred sebou rozhodnutie predsedu Národnej rady číslo 1059, ktorým to už týmto výborom pridelil. Pýtam sa predsedu, či ho zmení.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Polka.

Poslanec L. Polka:

Skutočne mám len drobnú repliku na poznámku pána poslanca Javorského. O tomto pridelení som vedel, preto som len chcel pred plénom zdôrazniť skutočnosť, že všetky výbory to musia prerokovať. A chcel by som poznamenať, že som rád, že som dostal ocenenie spolupráce tandemu Gašparovič - Polka. Vychádzam zo skúseností tandemu Mikloško - Javorský.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Dámy a páni,

chcem len uviesť, že vo výbore sme vedeli o rozhodnutí pána predsedu, ktorým pridelil tento dokument bez určenia termínu na prerokovanie niektorým výborom, presne privatizačnému a národohospodárskemu a rozpočtovému, a preto sme už nenavrhovali iné opatrenia.

Zmyslom nášho návrhu uznesenia bolo, aby sa to časovo limitovalo tak, aby sme stihli tieto body prerokovať ešte na tejto schôdzi. Vzhľadom na povahu veci chcem požiadať, aby sme pristúpili k hlasovaniu a podľa výsledku hlasovania možno pokračovať v riešení tých návrhov, ktoré boli v ďalšom počas doterajšej diskusie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Podlá § 22 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak sa v rozprave prednesie pozmeňovací návrh, poslanec alebo navrhovateľ môže navrhnúť prerušenie prerokúvania vecí až dovtedy... atď. To znamená, že o návrhu pána poslanca Cingela budeme hlasovať ako o prvom. De facto je to rozprava o rozšírení programu. Začalo sa to vystúpením predsedu výboru. Je to rozprava, či sa nám to páči alebo nie.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, ak dovolíte, poradím nepriateľskému táboru čo má robiť. Dobre viete, koľko nás tu je. Poďme hlasovať, vy sa neprezentujte, my vám to prepáčime, a tým skončilo hlasovanie. A prosím vás, nedávajme teraz obednajšiu prestávku, ale dokončime ešte bod všeobecná rozprava a poobede začnime riadnymi zákonmi. Poďme vykonať to prvé hlasovanie, aby sme sa dostali z toho začarovaného kruhu, že výbor odporučil čosi parlamentu, a kvôli tomu, aby to mohol stiahnuť, musí sa výbor stretnúť znovu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dám odporučenie skoro priateľskému táboru. O nič tu nejde. Skutočne ide o to, aby sme neporušili proces. To, čo povedal pán Bajan, je irelevantné. Samozrejme, že som to pridelil výboru pre privatizáciu, keď som to dostal pred tromi alebo štyrmi dňami. Tu ide len o to, že sa to zaradí na budúcu schôdzu, ktorá bude zajtra alebo pozajtra, mne je

to jedno kedy. Na budúcej schôdzi, keďže tu vyšli takéto návrhy, môžem to prideliť komu chcem, ale zase podľa toho, ktorý predseda výboru o to požiada, tomu to musím dať. Čiže, tieto výbory to dostanú a budeme pokračovať, dohodnú sa, a bude to zajtra, pozajtra alebo kedy chcete. Mne na tom nezáleží. Ide mi o to, aby sme zachovali proces. Myslím si, že to chceme všetci.

Takže, nedal by som hlasovať o ničom. Ak by ste to všetci stiahli, dohodneme sa na schôdzi, na ktorej to prerokujeme, a je to.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Len problém je, že pán predseda výboru, o návrhoch, o ktorého sa rokuje, tu, bohužiaľ nie je. Pán poslanec Tarčák.

Poslanec J. Tarčák:

Je už aj tak pol jednej, vyhlásme obedňajšiu prestávku. Výbor pre privatizáciu sa zíde a zmení svoje uznesenie v tom, že to predloží na ďalšej schôdzi. Zachová sa proces, má to logiku, prejde to výbormi a môžeme to prerokovať zajtra. Myslím si, že jeden deň o tom nerozhodne a vyhneme sa precedensu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Môžem to, čo povedal pán predseda Národnej rady, že tieto štyri body zaradíme na 35. schôdzu, chápať ako všeobecnú dohodu, ktorá vznikla v tejto rokovacej miestnosti.

Kolegyne, kolegovia, prosím výbor pre privatizáciu, aby sa zišiel a urobil príslušné rozhodnutie. Je tu návrh pána poslanca Miklošku, aby sme vykonali ešte všeobecnú rozpravu.

Pán poslanec, ale musím dať prestávku, pretože by sme zrušili svoje vlastné uznesenie.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Odporúčam, aby ste sa spýtali, či sa vôbec niekto prihlási do všeobecnej rozpravy. Možno, že tento bod môžeme uzavrieť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Je tu prihláška pána poslanca Balleka a pána poslanca Jána Ľuptáka.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, o 14. 00 hodine pokračujeme bodom všeobecná rozprava, ale veľmi vás prosím a žiadam, aby sme začali o druhej, aby sme tie body, ktoré som spomínal, stihli prerokovať.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Nasleduje všeobecná rozprava. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Ballek. Potom pán poslanec Ftáčnik a pán poslanec Ján Ľupták.

Poslanec L. Ballek:

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi niekoľko poznámok naoko nesúladných. Znovu žiť minulosť, či ustáliť realitu je - povedala by moravská

pieseň - ako svázat lásku do šátečku, a keby sa to aj dalo, po takej láske by už ani tá pieseň netúžila. Podobu lásky má aj realita, rovnako zakaždým iná, pohyblivá. Oproti tomu nič nezmôže ani tá krásna moravská. A čo my? Pri úcte voči láske a realite, aj piesni, povedzme si, čo nechceme počuť. Budúcnosť aj dnešok spravujú technológie dimenzované na svet presahujúci miery Slovenska. Ono ich nevníma, väčšmi zaujaté pre vec zvrchovanosti, jazyka štátu, štátnosti, avšak na modus, v ktorom sa zvrchovanosť meria colnicami, štátnosť národnou ustanovizňou, a slovenskosť červenou angliou. Tou sa u nás meria práve všetko, a to od bukov podpolianskych, po cédry libanónské, ako sa meria svet domovom, mesto dedinou, urbs provinciou, budúce prežitým, urbánne rudimentárnym, dolniacke horniackym, západné a východné a severné a južné stredoslovenským, horehronské doluhronským, ako pohronským, intelektuálnym najmä nie.

Každý čas má svoje miery, spôsob a konce. Ťažko však pochopiť, prečo ten dnešný má znova byť minulý. Žiada sa nám, ako hovorievali otcovia, opätného podniku pre zmúdrenie? Učenie je opakovaním, avšak múdrosť nie je cvik. Slovensko stojí ako svätý za dedinou a hĺba, či prijať ďalšiu lekciu z izolacionizmu, a pojednať novšiu zo starších otázok: Martin-Vrútky, alebo Skalica-Hodonín? Ide o vlak. Nejde len o ten, ale aj oň, keď ide o smer jazdy a cieľovú stanicu. Slovensko aj takto dáva najavo, že skúma, či pristúpi so susedmi na dnešný spôsob komunikácie, a keď nie, skôr ako si vyrovná minulé - nerovné. S porozumením pre takéto vyrovnanie precitá viacnárodne neprebudených v minulosti, aby nezmeškalo cestu k zajtrajším sinekúram.

Za stav domova, klímu v ňom a atmosféru v ňom zodpovedá predovšetkým inteligencia. Časť z nej hovorí o štátnosti aj tak, že používa termín dočasná vláda. Termín, ktorý vznikol z nižších potrieb znevážiť. A pritom sa táto pohnútka nepýta, za čo stojí celý náš život, keď za nič nestojí ani

jeho správa - ľavá, kľavá, dočasná. Naše politické prostredie natoľko zútočnelo, že v ňom nezadlho neobstojí ohľaduplnejší človek či kultúrnejší politik. A politická scéna väčšmi už pripomína vrchárske krčmové balady, plné zápasov, ktorých ctižiadosť dosiahnuť zadosťučinenie prekračuje hranicu života. Tak to býva všade tam, kde sa poklonkuje sile kultu, ktorý vzišiel z potreby prežiť na vrchárskej zemi, avšak povolávať ho do služieb modernej slovenskej politiky je dvojsečné, dvojsmerné.

Od väčších nepriateľstiev sa dnes predvídavo odstupuje, aby človek mohol prakticky myslieť a nad všetkým sa zamýšľať. Od nijakého z nepriateľstiev však nie je možné odstúpiť bez veľkomyseľnosti. A tej niet mimo nás. Bez veľkomyseľnosti v modernom veku nič nezmôžeme, lebo v modernom veku nič nezmôžeme bez vnútornej slobody a ustavične rozširovaného duchovného priestoru. Sloboda, ktorej hovoríme národná a štátna, sa na akomsi dnešnom geopolitickom trhovisku dosahuje pohodlnejšie než kedysi. Môžu ju vyhlásiť napríklad aj dvaja páni v rozhovore pod gaštanom, rozdeliac tam, ak si práve rozumejú, hoci jednu veľkú štátnu slobodu na dve malé. Ako kus koláča. To v minulom storočí, ktoré inak neuspokojilo nikoho, by tí dvaja pod gaštanom hovorili o slobode teoreticky, pošepky, ktovie, či v rodnom jazyku, ak by hovorili vcelku, lebo pred sto rokmi by ju nedosiahli pod gaštanom ani osobne. Tieto slobody sme dostali až potom, keď iní chceli už iné. A dočkali sme sa ich aj preto, že tí iní aj našimi slobodami dosiahli viac. Dosiahli sme ich, keď ide najmä už o slobody iné, inakšie, o iný vplyv a inakšiu už moc, a keď sa to všetko inak, aj inakšie dosahuje.

Ak je dnes pre nás problémom problém, ktorý ovládal minulé storočie, prípustné, že keby bol jedným z hlavných problémov sveta, aj dnes Slovenskej republiky by ešte vždy nebolo. Nechcem, aby sme si sami seba nevážili. Chcem len, aby sme neprecenili tamtie slobody v čase, v ktorom sa už

dlhšie platí za iné. Územia sa už neanektujú, klasické ríše netvoria, otvorený kolonializmus doslúžil. Ten novší patrí však duchu. Štáty sa nezbavujú štátnosti, skôr vzdelancov, nadaných vzdelanosti a kultúry, umenia vedy filozofie, a tak napokon vlastnej vôle, ktorá ustúpi inej a odovzdá jej svoj duchovný priestor. Dnes sa nebojuje, dnes sa vplýva, zápasí formami vplyvu, ktorými sa pôsobí tak, aby sme vlastným pričinením prišli o svoj a s ľahkým srdcom prijali iné, čo značí na pohľad, naoko lepšie, pohodlnejšie, lacnejšie predovšetkým.

O priestoroch či sieňach nášho ducha pomaly piati, že sme si ich, a to priam v mene slobôd, o ktorých práve najčastejšie hovoríme, zúžili. Zužujeme naďalej, aj vyčerpávaním sa v sporoch načisto účelových, ako hoci o tie tabule. Okolo nich celonárodný duch ešte nelietal ani v čase, keď bol tou vdovou po sebe. Zápasí s tabuľami, matrikami, s cudzími jazykmi, a akosi však nesúťaží s ničím, akoby sa ani o viac neuchádzal, netúžil privravieť sa svojmu okoliu. Akoby nemal práve ctižiadosť okolie osloviť, kultúrne podnietiť, a netúži akoby ani po podnetoch od nich. Z ohromných priestorov dvoch tretín Európy, aspoň tretiny Ázie, kúska Ameriky, z priestorov, v ktorých sa náš duch poľahky už pohyboval, napríklad za slovenskú literatúru to môžem tvrdiť nepochybne, vzišiel ako lanský sneh a vkročil za pec, akoby rozhodnutý nevykročiť za rodný chotár. V čase, keď duch vandruje svetom väčšmi než kedykoľvek doteraz, keď piata aj spája svet tvoriac živé spolky, spoločenstvá a kontinenty, keď všetko je duch, lebo už len on je výrobou a jediným bohatstvom, keďže jediný ho dáva, zašiel ten slovenský za pec, kde si svieti tým, čo už dávno zhaslo, a vychádza spoza nej na priedomie s tým, čo už celkom zašlo.

Vnútorne slobodný človek je neslobodný najmä tým, že si okrem svojej nevôle a rozpoltenosti máločo uvedomuje, a pritom platí, že čím si je človek schopný uvedomiť viac, tým

lepšie pre jeho okolie a celú spoločnosť, ktorá vyspieva len ním. Vnútorne slobodný človek napríklad celkom určite odhadne aj hranicu, za ktorou sa vážne mení v smiešne, ako hoci prepiato národné na karikatúru. Všetko tak či onak neúmerne zaťažované povolí, aj vkus, aj štýl. Slobodný človek vie, že prepiate národným môžu byť len urazení a vykorenení, neistí a sklamaní. A kladie si otázky, ktoré si nekladie neslobodný. Akú máme pre tento čas povahu? Akú by sme mali mať? Kto to vie? Kto sa tým vlastne zaoberá? A prečo to robí? Ako ho to trápi? Aké vášne a emócie vyvolávame doma a navonok? A čo je v nich pozitívne? Načo sú nám, keď nám nič nehrozí? Zrážať sa do jednotných húfov diktuje nám neistota, alebo sa bojíme byť osobnostnými? Spájame sa najradšej na spôsob priemerných, sprisahávame sa ako oni. Prečo nám tak záleží na tom, aby sa z ľudí znova stával dav? Vyspelý svet cíti voči tomuto averziu, a práve preto pozná hlbšiu spoluúčasť. Vo vyspelom svete každý túži byť sám sebou, lebo len tak môže byť slobodný a len ako slobodný aj tvorivý. A ako tvorivý, aj užitočný. A ako užitočný aj úspešný. A len s týmto človekom vyspieva spoločenstvo, národ ak chcete, civilizácia predovšetkým.

V izolácii, do ktorej vstupujeme ako do chomúta, ako by sme priam túžili dať sa ovládať prostomyseľnosťou, nám bude rásť a narastať len samota. A v nej zasa pôsobiť atmosféra nedorozumenia a nepriateľstva. Až napokon s nami nič nezmôže ani tá naša kultúra, inak stará rieka so širokým pokojným prúdom. Nevnímajúc túto starú rieku, nad iné vľúdnu, nad iné prívetivú, najväčší a najspôsobivejší, ale aj najosobnejší odkaz slovenskej kultúry, budeme sa sporiť, čo je, a čo nie je slovenské, kto sú, a kde sú tí najlepší rodáci. A nikomu nezíde na um, ako doteraz, podujať sa na hlboké sebapozorovania a nezmieriteľné analýzy, ako sa správať a nesprávať v dnešných časoch.

Zavŕšením akéhokoľvek z našich úsilí nemáme za sebou viac práce, kým menej pred sebou. Na konci každej práce je zakaždým práce ešte viac, lebo každým jej zavŕšením sa jej viac otvára. A na Slovensku už z povahy jeho osudu je to zakaždým tak, že na konci všetkého je ešte všetkého viac.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ballekovi. Slovo udeľujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Pripraví sa pán poslanec Ján Ľupták.

Poslanec M. Ftáčnik:

vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

v návrhu nového rokovacieho poriadku sa hovorí, že poslanec hovorí spravidla vo voľnom prednese a môže pritom použiť, poznámky. Samozrejme, ešte sme neprijali nový rokovací poriadok, ale pokúsim sa práve takýmto spôsobom v bode, ktorý myslím si, že je aj na toto určený, predniesť svoje poznámky k niektorým myšlienkam, ktoré sa objavujú v súvislosti s pôsobením vlády Jozefa Moravčíka od 16. marca tohto roku, a to aj preto, že v týchto dňoch uplynú vlastne štyri mesiace odkedy bola menovaná táto vláda. Je mi jasné, že môj príspevok nebude mať tú kvalitu a hĺbku zamyslenia, akú mal môj predrečník, ale pokúsim sa reagovať na niektoré námietky, výhrady, resp. opakujúce sa tézy, ktoré súvisia s činnosťou tejto vlády a jednotlivých v nej pôsobiacich politických subjektov.

Objavuje sa námietka, že vláda, ktorá teraz pôsobí, nebola legitimizovaná voľbami. Argumentuje sa tým, akoby stačilo vyhrať voľby, a už je naveky zaručené, že tá-ktorá strana musí mať zabezpečenú účasť vo vláde. Ale vládnuť znamená minimálne dve veci: mat schopnosť vyhrať voľby, teda mat nárok na to, aby som sa mohol uchádzať o účasť vo vláde, a ak v tej vláde som, mať schopnosť získavať si podporu nielen vlastných, ale zrejme aj ďalších poslancov, a to podporu väčšiny tohto parlamentu. Práve neschopnosť udržať si väčšinu bola jedným z dôvodov, pre ktoré vláda 11. marca dostala v tomto parlamente odpoveď nie.

Argumentuje sa ďalej, že zodpovednosť za tento štát prebrali tí, ktorí zaň nehlasovali. Obávam sa, že tu ide o krátku pamäť, pretože v tejto vláde pôsobia aj tí, ktorí hlasovali za zvrchovanosť a Ústavu Slovenskej republiky, ako aj tí, ktorí hlasovali za vznik samostatnej Slovenskej republiky. Mám ale pocit, že sa tu umelo vytvára pocit ohrozenia slovenskej štátnosti, ohrozenia samostatnosti Slovenskej republiky. A chcem celkom zodpovedne vyhlásiť, že nehrozí nebezpečenstvo pre samostatnú Slovenskú republiku a jej štátnosť, pretože všetky politické sily, nielen tie, ktoré pôsobia v tomto parlamente, ale najmä tie, sa stotožnili s myšlienkou Slovenskej republiky a stotožnili sa s tým, že je potrebné vytvoriť a budovať jej prosperitu.

Krátka pamäť sa neprejavuje len v týchto veciach. Objavuje sa aj v takých, nedovolím si povedať maličkostiach, alebo ak v maličkostiach tak len v úvodzovkách, ako sú spory o tom, čo mala predošlá vláda vo svojom vienku, či navrhovala alebo nenavrhovala neskorší odchod do dôchodku a podobne. Dôkazy, samozrejme, sa dajú predložiť a nájsť v príslušných memorandách vlády o rozvojovej a ekonomickej politike, ale do týchto kolóniek by som nechcel zasiahnuť. Myslím si, že je všeobecná zhoda v tom, že nástup súčasnej vlády priniesol upokojenie politickej situácie, priniesol politiku politickej dohody a hľadania vecných riešení. V každom prípade priniesol prelomenie zahraničnopolitickej izolácie Slovenska.

K týmto bodom alebo prínosom súčasnej vlády sa objavujú a opakujú dva stereotypy, že cesty súčasných členov vlády do zahraničia sú akýmisi výletmi, ktoré nič neprinášajú. Asi niekoho škrie, že sa otvorili dvere pre Slovensko, ale myslím si, že nič nebráni či opozičným alebo koaličným poslancom žiadať, aby príslušní členovia vlády zo svojich zahraničných ciest zložili účet, v príslušných výboroch informovali o tom, aké boli prínosy ciest na ekonomické fóra, konferencie, rokovanie so zahraničnými partnermi. Nakoniec, takéto informácie príslušní členovia vlády poskytujú.

Ďalej sa vytvára mýtus, že koaličná rada, to znamená stretnutie koaličných partnerov je akýmsi novodobým politbyrom, ktoré rozhoduje a riadi činnosť parlamentu, vlády resp. všetkých ostatných. Myslím si, že je to mýtus, ktorý sa nezakladá na pravde. Keď sa vytvorí na Slovensku koaličná vláda po voľbách, všade, kde sa vytvorí koaličná vláda, existujú otázky politickej povahy, ktoré si partneri potrebujú spolu vyjasniť a dohodnúť sa, ako budú postupovať pri ich riešení. Na to slúži stretávanie sa koaličných partnerov.

A nebolo to tak dávno, kedy sa uskutočňovali koaličné rozhovory koaličných partnerov Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany, a nikto nehovoril o politbyre, keď sa dohodli na takom alebo onakom postupe pri konkrétnych zákonoch v parlamente, alebo sa dohadovali na nejakých personálnych riešeniach. Práve na nedohode v tých personálnych riešeniach, ak si dobre pamätáme, sa takáto koalícia rozpadla. Dohoda v politických otázkach nebráni tomu, aby vláda resp. ďalšie ústavné orgány fungovali normálnym odborným spôsobom a v prípade rozporov riešili vec na stretnutí príslušných politických strán.

Ďalej sa opakuje argument opozície, ktorá hovorí o plošných čistkách a o tom, že tieto čistky zbavili budúcu

vládu, ktorá vzíde z predčasných parlamentných volieb, zábran, aby takéto čistky sa objavili aj po voľbách. Zabúda sa na to, že v slovenskom parlamente zostal zachovaný systém pomerného zastúpenia, ktorý sme doň vložili hneď po voľbách v roku 1992, a to už aj nad rámec pôvodných dohôd, pretože bola dohoda, že jednotlivé orgány parlamentu sa budú kreovať podľa počtu poslancov. Myslím si, že dnes to už celkom nezodpovedá realite.

To, že boli odvolaní prednostovia okresných úradov, zdôvodnili resp. vysvetľovali sami svojimi politickými stanoviskami, a spor o tom, či táto funkcia je či nie je politickou, je vlastne nedokonalosťou toho, že nemáme stanovené pravidlá hry. Nemáme prijatý zákon o štátnej správe, ako je to v iných krajinách, kde je presne povedané, ktoré funkcie štát považuje za politické, to znamená, že so zmenou vlády dôjde ku zmenám aj v týchto funkciách, resp. ktoré funkcie si chránia ako funkcie odborné, kde je predovšetkým potrebná skúsenosť a kde zostáva príslušný úradník aj vo funkcii resp. na svojom poste bez ohľadu na zmenu vlády, pretože štát potrebuje využitie jeho odbornosti alebo kvalifikácie. Myslím si, že takéto pravidlá je nevyhnutné stanoviť. Neviem, či toho bude schopný ešte tento parlament, pretože inak hrozí revanž, ktorým už zvonia niektorí politickí predstavitelia.

V tejto súvislosti by som rád pripomenul aj problém, ktorý sme v tomto parlamente obsiahle diskutovali, ale stavia sa trocha do inej polohy. Je to otázka zastúpenia opozičných strán na Najvyššom kontrolnom úrade. Hovorí sa, že vtedy, keď bola Strana demokratickej ľavice v opozícii, presadzovala, aby tento úrad mala v rukách opozícia a keď sa situácia zmenila, zrazu má iné argumenty a iné prístupy. Zabúda sa na to, že súčasná koalícia postupovala takým spôsobom, že chce, aby na tomto úrade bola zastúpená opozícia, aby mala prehľad o všetkých výsledkoch Najvyššieho kontrolného úradu a mohla sa podieľať na kontrole výkonnej moci. Ponuka obsadiť funkciu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu pre opozičné strany je stále na stole a je len vecou opozičných strán, že nechcú postaviť svojho kandidáta. Možno sa spoliehajú na výsledky najbližších volieb.

Dovoľte mi povedať, že nechcem kresliť fungovanie súčasnej koalície resp. súčasnej vlády ako nejaké priateľské objatie, asi by to nezodpovedalo realite, ale jednotlivé politické strany a hnutia, ktoré sú v nej spojené, spája zodpovednosť za spravovanie štátu. Samozrejme, objavujú sa rozdiely, a to najmä medzi najsilnejšími predstaviteľmi - Kresťanskodemokratickým hnutím a Stranou demokratickej ľavice. Považujem to však za normálne. Každá z týchto strán a hnutí má svoj politický program, zastupuje svojich voličov, zastupuje určité záujmy, ale podstatná je schopnosť dohodnúť sa, nájsť určité riešenie. Naše rozdielne postoje neriešime a nechceme riešiť cestou konfrontácie, ale diskusiou na základe argumentov.

Objavuje sa ďalej argument resp. myšlienka, že je potrebné zabezpečiť čisté ruky v spoločenskom živote, a to najmä pre obdobie, ktoré príde po voľbách. K tomu by malo slúžiť prerokovanie a prijatie zákona o konflikte záujmov. Nechcem byť prorokom ako dopadne zajtrajšie prerokovanie, či parlament stihne a bude schopný rozhodnúť o tejto otázke, mám však pocit, že tento problém má zbytočne stranícku príchuť, že ide akoby skôr o to, kto predložil konkrétny návrh, ako o to, ako má byť usporiadaná otázka konfliktu záujmov resp. zabezpečenie čistých rúk pre všetkých, ktorí budú v tzv. veľkej politike rozhodovať o tom, ako má ďalej vyzerať táto krajina.

Pretože volebné obdobie sa pomaly končí, stálo by zrejme za to, aby vláda, ktorá nám predložila svoje programové vyhlásenie vlastne v apríli tohto roku, takpovediac zložila

parlamentu svoj účet. Neviem, či je to obvyklé, ale myslím si, že by sa to malo stať, pretože hoci opozícia tvrdila, že úlohou tejto vlády je len pripraviť predčasné parlamentné voľby, ona si dala aj ambicióznejšie úlohy, ktoré sú a smerujú v prospech občanov a Slovenskej republiky. Možno by stálo za to premyslieť spôsob, akým by sme sa na augustovej schôdzi či už Národnej rady alebo tomu venovaných výborov oboznámili so zložením tohto účtu, ktorý vláda chcela zvládnuť za to krátke šesťmesačné obdobie, že by zložila z tohto istý odpočet.

Všeobecne sa objavuje myšlienka, s ktorou úplne súhlasím, že voľby, ktoré nás čakajú, sú a budú dôležité. Hovorí sa o tom, že do týchto volieb bude zasahovať nejakým spôsobom zahraničie, že nám bude odporúčať koho máme alebo nemáme voliť, a objavuje sa námietka, s ktorou súhlasím nadočista, že moc v zmysle Ústavy Slovenskej republiky patrí občanom, že oni rozhodnú koho budú voliť a svojbytné sa o tom budú rozhodovať. Nepochybne však budú zvažovať, či tá či oná strana má svojich partnerov doma alebo v zahraničí a či je schopná otvoriť dvere Slovensku a začleniť ho do európskych integračných štruktúr.

Očakávame všetci, že voľby, ktoré sa uskutočnia v septembri, októbri, prinesú stabilné politické prostredie. A súhlasím s tým, že stabilné politické prostredie môžu vytvoriť len stabilné politické strany. V tomto zmysle nie som si istý, či už nás čaká len táto žiadaná stabilita. Nežiadame si ju len my, ale očakávajú ju od nás všetci, ktorí chcú mat istotu, že vývoj v Slovenskej republike bude predvídateľný, že bude mať vypočítateľný resp. stabilný vývoj.

Aby sa strany nerozpadli, ako sme toho boli svedkami v tomto volebnom období, myslím si, že ich stabilitu nezabezpečia zásahy do štruktúry ústavných orgánov, ako to navrhuje opozícia. V poslednom období sa objavuje celkom zrejmá

snaha, možno trocha potichšie, spochybniť postavenie prezidenta ako ho stanovuje Ústava Slovenskej republiky. Nechcem tu pripomínať, že je to kandidát práve toho hnutia, ktoré najsilnejšie vyjadruje pochybnosti o postavení a fungovaní úradu prezidenta Slovenskej republiky. Myslím si, že meniť fungovanie ústavných orgánov po takom krátkom fungovaní alebo účinnosti Ústavy Slovenskej republiky a týmto chcieť hľadať cestu k zabezpečeniu stability nie je tá najlepšia cesta. Ťažko dosiahneme stabilitu politických strán aj administratívnymi zásahmi, ktoré by mali smerovať k súdržnosti politických klubov. Hoci návrh rokovacieho poriadku, ktorým som začal toto svoje vystúpenie, prináša aj v tomto smere určité návrhy, ako je možné riešiť problém, ak poslanec opustí svoj poslanecký klub. Myslím si, že viac ako vec administratívnych zásahov je to otázka vnútorného demokratizmu a hľadania zhody v jednotlivých poslaneckých kluboch pri napĺňaní konkrétneho volebného programu.

Skončím krátkou myšlienkou, ktorá sa vráti k tomu, že voľby sú a budú dôležité. Verím tomu, že voliči v tých voľbách zhodnotia svoju skúsenosť nielen z posledných šiestich mesiacov, ale z posledných dvoch či štyroch rokov, a povedia svoje rozhodnutie vo volebných miestnostiach. Našou úlohou je poskytnúť im čo najviac informácií, aby sa vedeli rozhodnúť so znalosťou veci.

Ďakujem za vašu pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ján Ľupták. Pripraví sa pán poslanec Figeľ.

Poslanec J. Ľupták:

Vážené panie poslankyne, poslanci,

z vlády tu nie je nikto, neviem, či sa im ťaží unúvať sa sem.

Za krátke časové obdobie uplynie 5 rokov odo dňa odkedy sa u nás tvoria nové spoločenské pomery na princípe trhovej ekonomiky a demokracie. Dvakrát sa konali parlamentné voľby, z ktorých vzišli vlády, dvakrát boli vlády opozíciou odvolané a zostavené nové vlády. Na pôde parlamentu sme boli mnohokrát svedkami hašterivého vystúpenia niektorých poslancov, osobných útokov a dokazovania svojej pravdy, najmä poslancov, ktorí boli vždy v opozícii. Myslím si, že v tomto počínaní sme v slovenskom parlamente dosiahli svetovosť. V škriepkach sme mnohokrát zabudli na občanov - voličov, ktorých čo nevidieť budeme opäť potrebovať. Len málo vystúpení sa týkalo ich každodenných problémov - znižovania životnej úrovne, prípadne bolestí, ktoré ich trápia. A keď aj niekto ich záujmy obhajoval, bol niektorými poslancami osočovaný, že tu predvádza Gottwaldovskú rétoriku.

Predchádzajúce vlády sa v prvom rade postarali o rozbitie východných trhov, rozbitie nasej ekonomiky a poľnohospodárstva, ktoré nám závideli aj západné krajiny. Myslia si, že všetko sa vyrieši prechodom na trhovú ekonomiku a za podpory západných krajín. Za týmto účelom členovia každej vlády cestovali a vykonávali rôzne oficiálne a neoficiálne návštevy krajín. Z takých ciest sa prevažne vracali len so sľubmi a prísľubmi. Ekonomika nášho štátu je dnes na lopatkách. Vo fúriku nám doláre nik neposiela. Sme odkázaní, kedy vláda predloží parlamentu a parlament odsúhlasí dane a daň z pridanej hodnoty, len aby sa naša ekonomika zachránila. Vodcovia revolúcie roku 1989 z tribún hlásali: občania, platíte veľké dane a neviete, na čo sa používajú. Dnes síce občania

vedia, za čo dane platia a kde idú, žiaľ, sú trojnásobne vyššie ako v roku 1989. Pomaly i doma väčšina z nás doslova obzerá výklady obchodov s luxusným tovarom, ktorý si môže kúpiť len vrstva bohatých. Bežný občan obzerá výklady tak, ako predtým vo Viedni a v Paríži.

Vlády za uplynulé obdobie cestou Ministerstva privatizácie Slovenskej republiky sprivatizovali značné percento štátnych podnikov. Privatizácia podľa jednotlivých vlád bola vykonaná v zmysle privatizačných regúl, z ktorých jedna je aj posudzovanie predložených privatizačných projektov. Komisie, ktoré privatizačné projekty posudzovali či už na úrovni bánk, alebo ministerstva, ich odporučili na základe perspektívneho postupu rozvoja. Nechcem spochybňovať tieto posudky, ale pýtam sa vlády, ako je možné, že takto sprivatizované podniky v priebehu krátkeho obdobia znižovali pracovné miesta, najmä robotnícke. Ekonomicky podniky upadali, prípadne i zanikli. Podarilo sa nám rozbiť fungujúce poľnohospodárstvo. Podarí sa vláde rozbiť úplne i náš priemysel? Tým nechcem povedať, že priemysel, ktorý sme zdedili, je bez chýb a nedostatkov. Chcem poukázať na to, že náš priemysel potrebuje okamžité ozdravenie. Ani jedna vláda doposiaľ neoživila ekonomiku, neurčila prioritu rozvoja, nestabilizovala ekonomiku. Tomu nasvedčuje i vysoké percento nezamestnaných, ktoré predstavuje 360 tisíc ľudí. Osobne ma veľmi trápi tá skutočnosť, že medzi nezamestnanými je mnoho absolventov, ktorí vstupujú do života a nemajú danú možnosť pracovať.

Naďalej sa vedie boj o politickú a ekonomickú moc s cieľom naplniť osobné ambície. Malé skupiny, ale i jednotlivci si privlastňujú bohatstvo štátu a národa nadobudnuté za desaťročia. Produktívne vrstvy strácajú jediný zdroj obživy - zamestnanie. Mzdy robotníkov, roľníkov, učiteľov a vedeckých pracovníkov sú neporovnateľné s príjmami štátnej byrokracie, poslancov, vládnych činiteľov a novovznikajúcich

profesií v realitných kanceláriách, advokátskych poradniach a bankových úradníkov. V krátkom čase ste zotročili človeka na prostriedok uchopenia moci.

Je zarážajúce, že v poslednom období vláda uvažuje o sprivatizovaní kľúčového priemyslu. Strategický záujem zo strany štátu nie je rešpektovaný a privatizovať, bez ohľadu na to, čo prinesie tejto spoločnosti, je veľkým rizikom. Musím podotknúť, že ani vyspelé kapitalistické štáty kľúčové odvetvia neprivatizujú.

Vážená vláda - páni nie sú tu -, vážení poslanci, ak si myslíte a ste o tom presvedčení, že len privatizácia je všeliek na oživenie a rozbehnutie ekonomiky, musím povedať, že ste na veľkom omyle. Kým priekupníkom a rôznym podvodníkom sa životná úroveň zvyšuje, väčšine obyvateľov sa životná úroveň znižuje. Občania konštatujú, že súkromné podnikanie a privatizácia nie je všeliek, ako to vlády tvrdili a tvrdia. Robotníci a zamestnanci v mnohých prípadoch odpracujú u súkromníkov 240 hodín mesačne za úbohú mzdu 3 300 až 3 500 Sk, nehovoriac o dôchodcoch, z ktorých niektorí žijú vo veľkej biede. Mnohí zamestnávatelia využívajú ekonomickú situáciu či už v štátnom alebo v súkromnom podniku vo svoj prospech. Obrovsky stúpa kriminalita, prostitúcia, čierny obchod, narastá počet ľudí závislých na drogách a počet chorých na AIDS. Naša krajina sa za krátke obdobie len s týmito parametrami včlenila do Európskeho spoločenstva. Týmto neduhom nedokázali členiť vlády, ale ani parlament. Legislatíva tu doslova absentuje. Policajti, i keď ich stavy sa zvýšili, sú bezradní, nakoľko zákony v tejto oblasti sú nedostačujúce. Dá sa povedať, že policajt je mnohokrát v nevýhode voči kriminálnikovi a voči priekupníkovi.

Ani jedna strana, ani jedno hnutie, ktoré boli v parlamente od roku 1989, nesplnili svoje sľuby a programy, a preto robotníci, roľníci, inteligencia, ale aj výrobná inteligencia, boli nútení vytvoriť a založiť novú stranu Združenie robotníkov Slovenska, aby čelila všetkým intrigám, ktoré sa u nás dejú. Združenie robotníkov Slovenska má dosť síl, aby sme si ubránili svoje práva a aby sne naďalej netrpeli následky korupcie, parazitného života mocných. Všetci v našej spoločnosti máme právo na dôstojný život.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem reagovať jednou malou poznámkou na predchádzajúci príhovor pána Jána Ľuptáka. Vo svojom diskusnom príspevku v úvode povedal asi toľko: "Predchádzajúce vlády rozbili naše poľnohospodárstvo, čo nám závideli aj západné krajiny. " V tomto duchu to bolo povedané. Dovolím si namietať na túto vetu, pretože pri vstupe Hnutia za demokratické Slovensko do vlády v roku 1992 poľnohospodárstvo v nasej krajine bolo totálne rozbité. Dnes, iste aj pán Ľupták bude so mnou súhlasiť, že sme v inej polohe. Chcem veriť, že pán Ľupták, ak so mnou súhlasí, svojou faktickou poznámkou to aj potvrdí.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ján Ľupták. Poslanec J. Ľupták:

Súhlasím s vami, ale máte poslancov, ktorí boli vo VPN,

ktorí sedia s vami a ktorí ho rozbíjali. Neviem, prečo ste sa nespýtali ich. Nevytýkam to vám osobne, alebo tým, ktorí prišli noví, ale tí, ktorí tam sedeli, išli totálne po poľnohospodárstve.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Chcel by som povedať pánu poslancovi Ľuptákovi na jeho repliku o tom, že tu nikto z vlády nie je, že to nie je bez príčiny. Členovia vlády určite nesedia, ale pracujú.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Ján Ľupták. Poslanec J. Ľupták:

Už nebudem vystupovať. Myslím si, že je povinnosť vládnych činiteľov vypočuť si nás. Nemusia tu byť, to je pravda, ale keby som ja bol činiteľom vlády, čo nebude nikdy, to vám môžem povedať, rád by som si vypočul, čo budú tu hovoriť poslanci. Predsa je to v ich vlastnom záujme. Myšlienky ľudu sa prenášajú sem, na pôdu parlamentu, a všetci sme povinní prenášať ich sem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Chcem podporiť pána poslanca Jána Ľuptáka,

pretože aj ja som osobne presvedčený, že predstavitelia vlády pri politickej rozprave by tu mali sedieť. A nie je to prvýkrát, čo tu nikoho niet.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Chcem pripomenúť, že sa to dialo aj počas minulého obdobia predchádzajúcej vlády.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Figeľ. Poslanec J. Fiqeľ:

Vážený pán predsedajúci, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia,

v pondelok som sa zúčastnil ako člen medzinárodnej poslaneckej siete pre ľudské práva jednej konferencie v Londýne, ktorá sa týkala problematiky, ktorá je od nás trošku ďaleko, ale chcel by som vám ju priblížiť, pretože dal som aj slovo a chcem, aby tento parlament vedel o týchto problémoch a aby sa aj jeho členovia, ale aj ďalšie orgány, ktoré v slovenskej diplomacii existujú, zasadzovala za riešenie konfliktu, o ktorom vám chcem niečo povedať.

Ide o vývoj v severozápadnej časti Indie, kde sa nachádza štát Džammu aur Kašmír. Tento štát bol v minulosti vždy nezávislým kráľovstvom s rôznym vývojom samostatnosti. V roku 1947, keď tam vypukli nepokoje, a v dobe, keď India sa stávala nezávislou dekolonializovanou krajinou, pozval tamojší maharadža indické vojská na pomoc na potlačenie nepokojov. To sa podarilo a odvtedy tieto vojská v tejto krajine boli a sú. Medzitým sa krajina rozdelila, časť z nej ovláda Pakistan, čast India, časť Čína. Odvtedy prebehli na tomto území tri vojny, posledná v sedemdesiatych rokoch, a čo je najhoršie, od roku 1989 a 1990 prepukli znovu vážne nepokoje, ktoré dnes rátajú spolu asi 30 tisíc mŕtvych, väčšinou na strane obyvateľstva.

V našej tlači sa objavujú najmä informácie o kašmírskych separatistoch. Z druhej stránky pohľadu sa dá hovoriť o ľuďoch a hnutiach, ktorí sa zasadzujú za oslobodenie alebo za právo na samourčenie. V každom prípade konflikt narastá. Z 300 tisícovej armády dnes je tam už 500 tisícová armáda indického vojska a riešenie je zatiaľ v nedohľadne. Naše stretnutie malo za úlohu informovať o tomto stave navzájom, ale aj ďalšie medzinárodné organizácie alebo fóra, pokiaľ je to možné. Do krajiny sa zatiaľ dostala jediná monitorovacia misia v závere minulého roka. Do krajiny sa nedostávajú humanitné organizácie, ani Červený kríž. Predstavitelia hnutia odporu nemôžu vycestovať von. Zrejme násilností, vrážd, mučenia, rabovania, znásilňovania, sa dopúšťajú obidve strany.

Ďalší vývoj je možný len dvomi smermi. Buď bude pokračovať konflikt, ktorý sa bude stupňovať, a pritom si treba uvedomiť, že obidve krajiny, aj Pakistan aj India sú vlastníkmi jadrových zbraní, alebo sa medzinárodné spoločenstvo zasadí a vytvorí atmosféru na to, aby sa za rokovacím stolom zišli predstavitelia obidvoch štátov, včítane predstaviteľov tam žijúceho národa, a spolu s predstaviteľmi možno OSN, možno iných organizácií, hľadali riešenie tak, aby sa konflikt skončil. Mojou úlohou, ktorú som chcel týmto splniť a tak trošku preniesť aj na vás, je informovať o týchto skutočnostiach, že pohľad na veci má viaceré uhly. Pohľad na konflikt, ktorý sa tam odohráva, nie je len taký, aký sme doteraz buď mali alebo nemali žiadny. Treba, aby sme sa vedeli orientovať aj v tomto prípade, nielen v prípadoch, ktoré možno viac poznáme, napríklad keď ide o Haiti, Rwandu alebo Kurdistan, pretože podľa toho môžme konať alebo nekonať.

Chcel by som vyzvať všetkých, ktorí pôsobia v nejakých medzinárodných fórach alebo sa zúčastňujú stretnutí, aby sa zasadzovali o riešenie tohto konfliktu, a predovšetkým požiadať tých, ktorí majú vážnejší vplyv v našej diplomacii, a to trebárs to, že máme dnes predsedu Hlavného výboru OSN pre ľudské práva, aby sme sa zasadili aj svojím postavením v týchto inštitúciách za riešenie tohto konfliktu, pretože môže potom ohroziť oveľa širšie územia a môže byť naozaj veľmi neskoro.

Dovolím si vám ešte ponúknuť materiály, pokiaľ už sú pri prezentácii, ktoré niekoľkými údajmi popisujú dané skutočnosti. Je tam mapka, aj rezolúcia, ktorú sme prijali na stretnutí v Londýne. Bola to osobná iniciatíva hradená z Kongresu Spojených štátov - v mojom prípade.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Figeľovi. Prosím, kolegyne, kolegovia, kto sa ďalej hlási do rozpravy? Pán poslanec Pánči.

Poslanec E. Pánči:

Vážená Národná rada, vážení hostia,

som tu z najmladších poslancov, okrem posledného pána poslanca. Keď som sem nastupoval, po skúsenostiach a denného počúvania názorov mojich spolupracovníkov a okruhu známych, teda zo všetkých strán, aby som to zdôraznil, povedal som si, že čo si aj desať razy zahryznem do jazyka, nezapojím sa do - neviem nájsť také slušné slovo - škriepok, ktoré tu prebiehajú. Dúfam, že uznáte, že na tomto fóre som sa toho doteraz držal. Preto mi teraz prepáčte, ak poviem niečo tak nie celkom pripravene, ale na slová pána Ľuptáka asi treba niečo povedať.

Mal som známeho, bol to vlastne blízky príbuzný, bol zakladajúcim členom strany v Ľubochni. V Ružomberku, teda presne v Bielom Potoku, ho medzi vojnami volali prvým komunistom na Bielom Potoku. Ešte mu to aj farár nad hrobom povedal. Medzitým som sa odsťahoval, býval som v Nižnej, kde bývam doteraz. A po roku 1948, keď sa začali zakladať rolničke družstvá, keď som prišiel domov a keď sme sa stretli, ten mi stále opakoval tri vety, ktoré vám tu prednesiem. Toto je jeden cigánsky štát - teda nie ako Rómovia, ale klamársky štát. Dokedy to ešte vydrží? Tí nám predtým vraveli úplne inakšie - ako pred vojnou. Bol to taký predvojnový komunista, dobrý človek, mal snahu o sociálnu spravodlivosť. Aj pána Ľuptáka tak beriem a relatívne som si ho vážil, lebo svojím spôsobom pristupuje k otázke sociálnej spravodlivosti. Ale myslím, že môžem konštatovať s viacerými, že veľká časť členov bývalej Komunistickej strany Slovenska pochopila, že spôsob stalinského komunizmu je nerealizovateľný, a preto odstúpili od niektorých zásad.

Pán Ľupták napriek tomu, čo som povedal, že si ho relatívne vážim, že to snáď myslí úprimne, je taký - povedal by som - zaspatý predvojnový komunista. Zaspatý, neprebudený. A preto chcem to povedať bez škriepky - páni poslanci z SDĽ, viete ako vás beriem, ja si vážim každého človeka, ktorý niečo myslí úprimne -, ale niečo také, ako povedal pán Ľupták, by sa tu nemalo opakovať.

Keď už pán Ľupták má toľko rečí, tak nech predloží nejaký lepší návrh, ako náš štát, túto našu republiku dostať zo závozu a nielen rozprávať. To sú také propagandistické heslá vhodné na mítingy, ale nie do parlamentu, kde máte navrhovať riešenia. Navrhnite lepšie riešenie, ako privatizovať alebo ako to riešiť, aj vy, páni z HZDS. Ten váš návrh na referendum - veď to je predvolebná kampaň, nahrávanie na nevedomosť, na neuvedomelosť ľudí, na povrchnosť a povrchné znalosti, vyložený populizmus, ktorý nás nedovedie k lepšiemu a nič dobré neurobí, len zbytočné náklady a spory.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, keďže vlastne nevystupujete v rámci rozpravy, ale iba s faktickou poznámkou, musím vás upozorniť z hľadiska rokovacieho poriadku, že ste prekročili čas na faktickú poznámku.

Poslanec E. Pánči:

Prepáčte, prekročil som. Už končím. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ale môžete sa prihlásiť do rozpravy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ľupták sa hlási s faktickou poznámkou a potom pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Ľupták:

Chcem na to reagovať. Prosím vás, pán poslanec, váš expremiér pán Čarnogurský bol premiérom v predchádzajúcom volebnom období. Jasne som mu povedal, ako si predstavujem trhovú ekonomiku, ak by to malo ísť. Som totiž výrobár, viete, mňa vo výrobe nikto neprevedie, pretože som riadil 100-členný kolektív a musel som vedieť, akú prácu treba dať ľuďom ráno, čo o týždeň, o mesiac, o dva. Teda, mne tu o týchto veciach nehovorte, vonkoncom nie. A chcem vám povedať, nerobí sa trhová ekonomika alebo prechod na trhovú ekonomiku na ľuďoch dole, musí sa robiť na všetkých. Viete, je najľahšie robiť to na ľuďoch dole. Keby tú ťarchu niesli tiež poslanci a vládni činitelia, potom by sa asi všetko odvíjalo inak. Manželka by nám doma povedala: Počúvaj, Jano, čo tam robíš, ako to tam riadite, že maslo zdraželo, že nemám na maslo? Zdražel chlieb, nemám na chleba. Viete, ľudia plačú. Bol som v Kovom Meste nad Váhom na mítingu a tam ženy doslova plakali. Ak má niekto l 900 korunový dôchodok, pýtam sa vás, či by ste z toho vyžili? Tak prosím vás, ja som za trhovú ekonomiku, neposudzujte ma, že som zaostalý alebo neviem aký, pretože keby sme sa postavili vedľa seba - vy vo svojom odbore, ja vo svojom, každý sme vo svojom odbore šéfom, teda vieme robiť. Ale jeden druhého neposudzujme, neponižujme.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Chcem povedať pánu Pánčimu, že považujem za šťastie tohto parlamentu, že prišiel medzi nás medzi poslednými. Vecí toľko urážok na adresu jedného jediného človeka v jednej stručnej faktickej poznámke - to tu ešte neodznelo. Pán Pánči je naozaj neprekonateľný.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Nechcel som hovoriť, ale prosil by som, keby sme pri týchto politických debatách, keď hovoríme, aby sa každopádne zdôraznilo, že ide o Jána Ľuptáka a Ivana Ľuptáka. Súhlasím s jedným, čo povedal pán poslanec Ľupták, že nás tu sedí viac, ktorí sme boli poslancami VPN. Áno, aj ja som bývalý poslanec VPN, a som na to hrdý, že som bol poslancom VPN, lebo si dovolím tvrdiť, že keby nebolo bývalo VPN, keby nebolo roku 1989, tak pán Jano Ľupták nesedí v parlamente. V parlamente by sedeli iní papaláši, tí, ktorí už sú, chvalabohu, teraz preč. Práve roku 1989 a VPN môže ďakovať, že môže takto presadzovať svoje názory a že ich môže tak slobodne presadzovať, ako ich presadzuje teraz.

Čo sa týka poľnohospodárstva, konkrétne povedal, že poslanci VPN, ktorí boli vo VPN, rozbíjali poľnohospodárstvo, ale pán Jano Ľupták už nepostrehol, že práve zlá politika VPN či už v priemysle alebo v poľnohospodárstve, neprimeraná politika transformácie bola jedným z dôvodov rozdelenia VPN a HZDS. A jedno je isté, že HZDS už robilo podstatne

reálnejšiu poľnohospodársku, či vôbec národohospodársku politiku A čo sa týka...

Podpredseda HR SR P. Weiss:

Pán poslanec, je mi veľmi ľúto, ale musím aj vás upozorniť, že tri minúty uplynuli.

Poslanec I. Ľupták:

Ale tu mi tvrdia, že nie. Tak ešte poviem jednu myšlienku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Jednu myšlienku vám ešte dovolíme povedať. Poslanec I. Ľupták:

Ďalší moment - pozrite sa, to, že sa rozpadol komunistický systém, ja už tiež začínam veriť, že to nebolo následkom revolučných udalostí, ale že to bolo následkom nemohúcnosti toho systému ďalej fungovať, už nemal z čoho existovať. Keby bol komunistický systém fungoval ďalej aj na Slovensku - v Sovietskom zväze trval len o pár mesiacov dlhšie a porovnajme si pomery v sovietskom zväze a pomery u nás. Ale to je debata na veľmi dlhý čas. Ako takzvaný revolucionár si dovolím tvrdiť, že nie systémom revolúcie sa rozpadol komunizmus, ale že ekonomicky dožil, aj politicky. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán podpredseda Húska - faktická poznámka.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ak dovolíte, bola tu uvedená poznámka o otázke privatizácie najmä infrasieťových častí národného hospodárstva. Bolo tu povedané, že je to len propagandistický materiál. V podstate nejde o to. V skutočnosti sa veci majú tak, že každý štát má svoj štátny záujem a štátny záujem sa zhmotňuje do vlastníctva. Vlastníctvo celoštátnej infrasiete je celkom legitimne v rukách štátu práve preto, aby ako verejný sektor vytváral čo najvhodnejšie podmienky pre fungovanie súkromného sektoru. Takže, vnímajte to, prosím, takto. Tu nejde o zamedzenie privatizácie, ale nemôžeme vyvlastňovať verejný sektor, ktorý v oblasti infrasiete je celkom prirodzene oprávnený byt v štátnych rukách.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu podpredsedovi Húskovi. Pán poslanec Pánči. Poslanec E. Pánči:

Vážená Národná rada,

skutočne som nechcel takúto polemiku, ale niekedy sa to musí. Chcem povedať k pánu Zemanovi - opakujem, že si pána Jána Ľuptáka svojím spôsobom vážim, ale to v žiadnom prípade nemôžem povedať o pánu Zemanovi. Ak som pána Ľuptáka urazil, tak pán Zeman, vy ste boli z tých, môžem ešte ďalších menovať, ktorý pri programovom vyhlásení - už som vám to povedal v našom výbore - tak totálne, bohorovné zhodil človeka. Vy ste tie slová použili, a neboli ste tu sám. Nemáte elementárne morálne, intelektuálne a odborné znalosti. Môže niekto viac niekoho zhodiť? Spomeniem len inteligenciu. Čo je to elementárna inteligencia? Poviem, že to je analfabet? Chcete snáď povedať o pánu Moravčíkovi, dnešnom premiérovi, že je

analfabet? A mne tu vytýkate, že som niekoho urazil. Pánu Ľuptákovi, ak to považuje za urážku, sa ospravedlňujem. Moje slovo "zaspatý" som chápal tak, že má zastaralé názory - ak mu to lepšie znie, ale v žiadnom prípade som ho nechcel urazil.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

nezvykli sme všeobecnú rozpravu pripomienkovať. Je tu séria faktických poznámok. Chvíľu sa mi zdalo, že som v politologickom klube. Bolo to zaujímavé, ale teraz prechádzame do roviny, ktorá už taká zaujímavá nie je - dovoľte aj mne povedať osobné stanovisko ako moderátorovi tejto diskusie. Preto by som vás chcel poprosiť, ak sú k vecným názorom, ktoré odzneli v tejto rozprave, ešte nejaké faktické poznámky, povedzme ich, aby sme mohli pokračovať v ďalšom rokovaní, pretože, ako ste si všimli, rozpravu k tomuto bodu som uzavrel.

Faktická poznámka - pán poslanec Ján Ľupták. Poslanec J. Ľupták:

Už fakt posledná, už nebudem vystupovať, keby neviem čo na moju hlavu hovorili.

Pán poslanec Pánči, dávno som žil v trhovej ekonomike, keď vy ste o nej ani nesnívali. Môj kolektív pracoval od roku 1970 tak, že odovzdával stavby na kľúč. U nás sa odmeňovalo podľa výkonu a kvality. Mal som v rukách kalkulácie, všetko od A do Z. Robil som s ľuďmi, robil som výplaty, všetko. Takže neviem, či mám zastaralejší názor ako vy. Ja

som už dávno realizoval a pretláčal v stavebníctve túto formu. Tak prečo ste to vy nedokázali? To je jedna vec.

Pánu Ľuptákovi chcem povedať len toľko: odišiel si od VPN a HZDS sa ti nepáčilo. Pamätám si, keď si v Papierničke na pána Mečiara pľuval a kopal do obrazovky neviem, prečo si tam potom prešiel. /Smiech v sále. / A ani ty, pán Ľupták, by si nebol v parlamente, nebyť robotníkov, ktorí keby neboli podporili november, môžete tam dodnes stáť, stopercentne by ste tam boli vystali jamu. Toto Kňažko povedal. Som za všetky formy vlastníctva, ale všetky musia mat svoj prechod. Nemaže to byt tak, ako to tu ide - bezhlavo.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za faktickú poznámku pánu poslancovi Jánovi Ľuptákovi. Udeľujem slovo na faktickú poznámku pánu poslancovi Cingelovi. Pripraví sa pán poslanec Ivan Ľupták.

Poslanec T. Cingel:

Naozaj som si nemyslel, pán podpredseda, že počas politickej rozpravy by sa mali dávať faktické poznámky, preto som nereagoval na vystúpenie pána kolegu Ftáčnika. Je mi ľúto, že tu nie je, pretože to bol taký široký diapazón, ktorým sa pokúšal o akúsi bilanciu, alebo ako by som to nazval, istej politickej piruety jednej politickej strany a akéhosi ospravedlnenia toho, čo sa tu stalo. Nazývam to nie bilanciou, ale plačom nad rozliatym mliekom. A dúfam, že konečnú bilanciu toho, čo tu predniesol, urobia voliči, lebo ich pamäť je dlhšia a ich predstavy sú diametrálne odlišné od toho, čo tu prednášal on.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Už naozaj veľmi krátko. Janko Ľupták odišiel von, to ma mrzí. Nikdy sme spolu v Papierničke neboli. My sme sa totiž nepohybovali na jednej politickej úrovni, tak neviem, čo by sme tam robili. A kopať do obrazovky, to nie je môj štýl. Po tretie - považujem Jana Ľuptáka za tvorivejšieho, mohol by už vymyslieť niečo iné.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

ukončili sme rozpravu k tomuto bodu, ukončili sme faktické poznámky, môžeme prejsť, k ďalším bodom programu. Prv než prejdeme k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady o Reštaurátorskej komore a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov, chcel by som udeliť slovo predsedovi výboru pre privatizáciu pánu Petrovi Tomečkovi, aby nás informoval o tom, ako sa rozhodol jeho výbor po diskusii, ktorú sme tu mali pred obedňajšou prestávkou. Prosím, pán predseda.

Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

dovoľte, aby som vás oboznámil s uznesením výboru, ktoré počas obednajšej prestávky prijal.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu

A. Ruší uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu číslo 98, ktorým žiadal zaradenie štyroch bodov na rokovanie 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

B. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zaradiť Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenské] republiky za rok 1993, tlač 576, Návrh ročnej účtovnej uzávierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1993, tlač 577, Návrh rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 1994, tlač 578 a Návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 28 ods. 3 písm. b/ zákona číslo 92/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov, tlač 579, na 35. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

C. Navrhuje, aby uvedené návrhy boli zaradené na program 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako body číslo 2, 3, 4 a 5.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu predsedovi. Myslím, že o tomto návrhu budeme hlasovať na 35. schôdzi.

Kolegyne a kolegovia,

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Reštaurátorskej komore a výkone reštaurátorskej činnosti jej členov

ste dostali ako tlač číslo 547 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 547a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Igor Gazdík. Prosím, pán poslanec, máte slovo. Prosím pána podpredsedu Černáka, aby prevzal vedenie schôdze.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

priznám sa, že po toľkonásobnom odkladaní už budeme s pánom kolegom Mikloškom Reštaurátorskej komore asi hovoriť "komôrka". A teraz vážne.

Nemusím vás ubezpečovať, že pamiatky, najmä kultúrne, sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva a predstavujú také umelecko-historické hodnoty, ktoré zároveň vytvárajú predpoklad ekonomického efektu pre štátny rozpočet, a to vo väzbe na cestovný ruch. Je preto v prvom rade záujmom štátu, ale aj nás všetkých, aby sa tieto hodnoty celospoločenského významu zveľaďovali a zachovali aj pre budúcnosť.

Pritom stav konkrétnych pamiatok, ale aj celých lokalít - ako príklad môžem uviesť Banskú Štiavnicu, alebo Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle, spišské zvonice, kaštiele, ale aj zbierkové fondy múzeí - možno nazvať katastrofálnym. Navyše, neexistuje ani zákon o pamiatkach resp. zákon o ochrane kultúrneho dedičstva. Pritom, ak si vezmete do rúk štvorzväzkový súpis pamiatok na Slovensku, zistíte, že toto dedičstvo je skutočne pozoruhodné a bohaté a môžeme hovoriť nielen o množstve, ale aj o kvalite takýchto umeleckohistorických pamiatok.

Navyše, po rade štrukturálnych zmien vykonaných v nedávnej minulosti, a to v krátkom časovom období, sa pristúpilo opäť k ďalšej reorganizácii v oblasti pamiatkovej starostlivosti. Dochádza totiž k zlúčeniu štátnych reštaurátorských ateliérov, a to s organizáciou odborno-metodickou - Slovenským ústavom pamiatkovej starostlivosti. Inými slovami, dnes neexistuje na Slovensku inštitúcia, ktorá by bola garantom starostlivosti o kultúrne pamiatky.

Preto nielen vo verejnom záujme, ale aj v záujme celej umeleckej obce a v záujme kultúrneho dedičstva sa zriaďuje stavovská komora, a to ako samosprávny právny subjekt, ktorý by mal byt zárukou, že starostlivosť o kultúrne dedičstvo sa bude vykonávať kvalifikovane. A čo je dôležité, prijatím tohto zákona sa zavádza nový režim výkonu reštaurovania kultúrnych pamiatok. Chcem zdôrazniť, že tento zákon sa zaoberá iba reštaurátormi kultúrnych pamiatok, postavenie ostatných reštaurátorov ponecháva naďalej na živnostenský zákon. Pre úplnosť dovoľte, aby som odcitoval zo Živnostenského zákona, je to zákon číslo 455/1991 Zb.: "Živnosťou nie je využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti, chránených osobitnými zákonmi, ich pôvodcami, vrátane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, a zároveň nie je činnosť pri výkone povolaní, ako je podľa odseku 10 reštaurátorstvo a konzervátorstvo kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú výtvarnými, maliarskymi, sochárskymi dielami a dielami úžitkového umenia. "

Ako som teda povedal, tento zákon sa zaoberá iba reštaurátormi kultúrnych pamiatok a tými pamiatkami, ktoré nájdete aj v zozname, ako sú kodifikované napríklad súpisom pamiatok na Slovensku. Zároveň však právny základ výkonu činnosti reštaurátorov kultúrnych pamiatok je teraz v § 14 ods. 8 zákona číslo 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.

Paradoxne, a to dodnes platí, podľa tohto ustanovenia je reštaurátorstvo vyhradené iba štátnym socialistickým organizáciám, zriadeným Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky resp. iným organizáciám, ktoré získali oprávnenie od tohto ministerstva. Neudržateľnosť tohto monopolu po roku 1989 zmierňuje, a to len zmierňuje smernica Ministerstva kultúry číslo 2231 z roku 1990 o reštaurátorských prácach. Tento právny stav, prirodzene, odporuje ústavnému princípu rovnosti prístupu osôb k podnikaniu, a preto ho treba obdobne ako pri výkone iných povolaní zmeniť, a zrovnoprávniť, a to v prístupe k výkonu povolania.

Návrh vychádza z členenia reštaurátorstva podľa Živnostenského zákona. Režim živnosti s jeho podmienkami vzdelania a odbornej praxe ponecháva pritom nedotknutý. Doterajšie úradnícke povoľovanie od prípadu k prípadu nahrádza systémom atestácie a organizovanosti v profesijnej komore. Obdobne ako pri iných povolaniach vyžadujúcich osobitnú odbornú spôsobilosť, napokon, prijali sme včera zákon o Psychologickej komore a mohol by som menovať advokátov, arbitrov, daňových poradcov, komerčných právnikov, atď., sa vyžaduje vykonanie odbornej skúšky a členstvo v profesijnej komore. Toto zachovanie je totiž zárukou, že naše kultúrne dedičstvo a kultúrne pamiatky sa budú reštaurovať skutočne kvalifikovane a odborne. A ďalej sa dosiahne, čo považujem za veľmi dôležité, možnosť verejnej kontroly oprávnení na reštaurovanie.

Záverom môžem povedať len toľko, že realizácia navrhovaného riešenia si nevyžiada nijaké nové nároky na štátny rozpočet ani na systemizáciu štátneho aparátu.

Vážené dámy, vážení páni, sú len dve možnosti ako pomôcť pamiatkam na Slovensku. Prvé sú finančné. Vieme, ako na tom stojíme aj s pomocou prostredníctvom Fondu Pro Slovakia, alebo akými prostriedkami disponujú obce. Druhá možnosť je pomôcť, garanciou, že táto Národná rada prijme zákon, ktorý vytvorí garanciu pre kvalifikované vykonávanie reštaurovania a obnovy pamiatok na Slovensku.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás menom skupiny predkladateľov požiadal o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Gazdíkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Petra Jaroša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec P. Jaroš:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Reštaurátorskej komore a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov ste mali ako tlač 547. Návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. júna 1994 číslo 1003 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na prerokovanie po tom, čo dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky. Zároveň určil na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s tým, aby sa správa o výsledku prerokovania premietla do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali ešte pred doručením stanoviska vlády Slovenskej republiky a vyslovili s ním súhlas. Inak uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 6. júla 1994 číslo 667 k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Reštaurátorskej komore a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov súhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Reštaurátorskej komore a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenské] republiky súhlasil s návrhom s pripomienkami. Pripomienky Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky obsahujú k návrhu zákona viaceré zmeny a doplnky, ktorých je spolu 43. Máte ich pred sebou, nebudem ich čítať, je to rozsiahly text. Odporúčam ich však prijať an blok, teda vcelku. Chcem vás ešte upozorniť na jednu drobnú, nie obsahovú, len takú slovnú zmenu. V pripomienke číslo 23 na strane 5 tohto textu v § 19 sa hovorí "za podmienok určených v organizačnom poriadku". Organizačným poriadkom tejto komory budú vlastne stanovy, takže miesto organizačného poriadku by malo správne byt za podmienok určených nie v organizačnom poriadku, ale v stanovách.

To je z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem poslancovi Petrovi Jarošovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Kolegyne, kolegovia, skôr ako otvorím rozpravu, chcem vás poprosiť, aby ste neodchádzali, pretože máme pred sebou niekoľko bodov programu, ktoré, keď budeme rokovať pružne a k veci, môžeme veľmi rýchlo prerokovať.

Otváram rozpravu o tridsiatom siedmom bude programu. Keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Pán poslanec Hrušovský. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec P. Hrušovský:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som k predloženému návrhu zákona predniesol niekoľko pozmeňovacích návrhov. V nadväznosti na to, čo povedal pán spoločný spravodajca, ktorý žiada, aby v spoločnej správe pod bodom 23 týkajúcim sa § 19 predloženého návrhu, bol organizačný poriadok nahradený stanovami, treba potom "zmeniť aj v § 24 písm. a/ nové oprávnenie valného zhromaždenia, a to schvaľovanie stanov. Môj pozmeňovací návrh smeruje k tomu, aby pod písmenom a/ bolo uvedené oprávnenie valného zhromaždenia schvaľovať stanovy, a ostatné body sa primerane označia novými písmenami.

Ďalej v § 24 ods. 4 navrhujem zmeniť ministra kultúry na dozornú radu - týka sa to oprávnenia zvolávať mimoriadne valné zhromaždenie. Namiesto ministra kultúry ho môže zvolať dozorná rada.

Ďalší môj pozmeňovací návrh smeruje k § 24 písm. d/, kde navrhujem doplniť za slovo "príspevkov" slová "členov komory". Písmeno d/ by potom znelo: "schvaľuje výšku príspevkov členov komory na činnosť komory".

A posledný pozmeňovací návrh sa týka § 33 predloženého návrhu, ktorý navrhujem, aby bol z tejto predlohy vypustený, pretože túto problematiku rieši iná právna norma.

To sú všetky moje pozmeňovacie návrhy. Ďakujem, pán predsedajúci.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Hrušovskému. Prosím ho, aby svoje písomne formulované pozmeňovacie a doplňovacie návrhy odovzdal pánu spoločnému spravodajcovi. Kolegyne a kolegovia, má ešte niekto záujem vystúpiť, v rozprave?

Faktická pripomienka - pán Pánči. Poslanec E. Pánči:

Pán predsedajúci, aj páni predkladatelia, nemám konkrétny návrh, ale som to preštudoval a je tu aj pripomienka k bodu 23 spoločnej správy, ktorá sa týka praxe. Je tu niečo o praxi napísané, len som sa nikde nedočítal, kde sa záujemca alebo adept reštaurátorstva môže dostať k praxi. Ale všade sa táto prax vyžaduje. Neviem, ako to navrhnúť, nevyznám sa v tom po odbornej stránke. Ale ako túto prax získa? Je tu jedine bod 23, ktorý niečo prikazuje. Na druhej strane ako môže niekomu prikazovať? Prosím vás, zvážte, či je to dobré riešenie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne, pán poslanec Pánči. Chápem váš príspevok ako otázku na predkladateľov. Pýtam sa, kolegyne, kolegovia, či má ešte niekto záujem vystúpiť.

/Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom siedmom bode za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Gazdík?

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

najprv podľa poriadku - ako predkladatelia akceptujeme všetky pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a taktiež tie, ktoré uviedol pán kolega Hrušovský. Ďalej odpoviem pánu kolegovi Pánčimu. Ak ste si zároveň všimli, v návrhu zákona je, čo sa týka praxe aj potrebného vzdelania, že ide len o reštaurátorov, ktorí budú vykonávať prax reštaurovania kultúrnych, teda historických národných a ostatných pamiatok. To znamená, že tam sa vyžaduje istá prax, trojročná. Netýka sa to, a to sa odvolávam na Živnostenský zákon, ktorý umožňuje vykonávať reštaurátorskú činnosť všetkým občanom bez ohľadu na dĺžku praxe. Táto podmienka je len preto, lebo ide o stavovskú komoru, aby práve toto obdobie vykonávania praxe bolo zárukou kvality reštaurovania. To znamená, že nie je takou podmienkou, ktorá by obmedzovala výkon povolania.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Gazdíkovi za záverečné slovo. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Peter Jaroš?

Poslanec P. Jaroš: Nie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Nežiada. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 64 poslancov, je to málo.

Kolegyne, kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej sály, prosím vás, príďte sa prezentovať, budeme hlasovať.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 79 poslancov. Zisťujem, že Národná rada je schopná sa uznášať. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.

Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Jaroša, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec P. Jaroš:

Vážený pán podpredseda, najprv by som odporúčal hlasovať: o pripomienkach, ktoré sú v spoločnej správe. Týchto pripomienok je 43. Odporúčam hlasovať: o nich vcelku a odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán spoločný spravodajca, pýtam sa, či v bode 23 to bola zmena v dôsledku chyby v prepise, alebo ste ju navrhli ako pozmeňovací návrh.

Poslanec P. Jaroš:

Nie, to nebola prepisová chyba, bolo to akési nedorozumenie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Potom by som navrhoval bod 23 vyňať zo spoločného hlasovania, o ostatných hlasovať an blok.

Prosím, pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Bod 23 tiež navrhujem na osobitné hlasovanie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Súhlasíte s tým, pán spoločný spravodajca? Poslanec P. Jaroš:

Súhlasím. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy, okrem bodu 23. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o 42 bodoch, teda o všetkých bodoch spoločnej správy okrem bodu 23. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že všetky body spoločnej správy okrem bodu 23 sme prijali.

Poslanec P. Jaroš:

Teraz by sme hlasovali o pripomienke v bode 23, to je k S 19. Navrhujem slová "v organizačnom poriadku" nahradiť slovom "v stanovách". Znelo by to potom takto: "Autorizovaný reštaurátor je povinný za podmienok určených v stanovách", nie v organizačnom poriadku. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Hrušovský. Je to znenie § 19, v ktorom slová "v organizačnom poriadku" a nahrádzajú slovom "v stanovách".

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča návrh prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Hrušovského sme prijali.

Poslanec P. Jaroš:

Teraz navrhujem hlasovať o pripomienkach, ktoré predniesol pán poslanec Hrušovský. Myslím, že by sme mohli dať o nich hlasovať vcelku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, pán spoločný spravodajca navrhuje o všetkých návrhoch poslanca Hrušovského hlasovať an blok. Má niekto pripomienky? Nie. Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca?

Poslanec P. Jaroš:

Odporúčam prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Krušovského, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať an blok.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 83 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že všetky pozmeňovacie návrhy pána poslanca Hrušovského sme an blok prijali.

Poslanec P. Jaroš:

Pán predsedajúci, ostáva nám hlasovať, o návrhu zákona ako celku. Odporúčam tento zákon prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovat o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 78 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Reštaurátorskej komore a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov.

Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu.

Poslanec P. Jaroš:

Ďakujem aj ja. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík:

Pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia,

dovoľte, aby som v mene predkladateľov, ale aj reštaurátorov a vlastne aj našich pamiatok vám poďakoval za podporu tohto zákona. Ešte raz ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pristúpime k prerokovaniu bodu programu, ktorým je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 15/1993 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi.

Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 488 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 488a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Mikuláš Fehér. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec M. Fehér:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som z poverenia skupiny poslancov odôvodnil predložený návrh zmeny zákona.

Účelom zákona číslo 15/1993 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi je splnomocnili obvodné úrady vykonávaním osvedčovania listín a podpisov na listinách. Tento zákon nahradzuje vládne nariadenie číslo 15/1953 Zb. o overovaní listín a podpisov na listinách národnými výbormi a nadväzujúce smernice ministerstva vnútra. Táto právna úprava v prípade, ak originál listiny je napísaný v inom ako úradnom jazyku, neumožňuje obvodným úradom vydať osvedčenie o tom, že odpis, fotokópia listiny súhlasí s predloženým originálom. Z dôvodu, že mnoho občanov vlastní dôležité listiny v inom ako úradnom jazyku, napríklad diplomy v českom jazyku, výpisy z pozemkových kníh v maďarskom jazyku, z ktorých je občan často nútený vyhotoviť úradne overené kópie, predkladáme danú zmenu zákona.

Z dôvodu, že do prijatia zákona číslo 15/1993 Z. z. podľa vládneho nariadenia číslo 15/1953 Zb. osvedčovanie listín a podpisov na listinách bolo umožnené spôsobom, ako je to obsiahnuté v predloženom návrhu, nedochádzalo k žiadnym problémom, sme toho názoru, že námietky uvedené v stanovisku vlády k zásadám zákona nie sú namieste a uvedená zmena zákona je v prospech občana. V uvedenom stanovisku sa konštatuje, že podľa § 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike v úradnom styku môžu občania používať aj český jazyk, takže nie je potrebné prekladať listiny z tohto jazyka.

Problém však spočíva v tom, že uvedené právo občana podľa článku 6 Ústavy Slovenskej republiky realizované už uvedeným zákonom slovenskej národnej rady číslo 428/1990 Zb. je znemožnené práve tým, že obvodný úrad nevydá úradne overený odpis listiny v českom jazyku. Preklad listiny teda podľa terajšieho stavu je potrebný práve a výlučne z dôvodu vyhotovenia úradne overeného odpisu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR L. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Fehérovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Arpáda Matejku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Faktická poznámka - pán poslanec Matejka. Poslanec A. Matejka:

Pán predsedajúci, je to asi nedorozumenie, nie som spravodajcom k tomuto zákonu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Urobím krátku konzultáciu s kanceláriou. Prosím pána Knappa, aby overil, či je to tak. V materiáloch, ktoré som dostal, mám uvedeného ako spoločného spravodajcu pána Matejku. V materiáli, ktorý mám pred sebou ako spoločnú správu, nie je žiaden pozmeňovací bod, preto si myslím, že tento problém s pomocou výboru prekonáme.

Pán poslanec Matejka - faktická pripomienka.

Poslanec A. Matejka:

Pôvodne som mal byť spravodajcom tohto zákona, ale som sa spravodajstva vzdal a, tajomník výboru poveril pána Goča. Ten tu nie je.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem za vysvetlenie. Prosím, pán poslanec Hrušovský - faktická pripomienka.

Poslanec P. Hrušovský:

Myslím si, že napriek tomu, že nemáme určeného spravodajcu, lebo pán kolega Matejka bol určený a vzdal sa, nebol výborom odporučený ďalší. Neznamená to, že ak nie je určený, že by sme nemohli prerokovávať tento bod programu bez spravodajcu. Bol prednesený návrh zákona, myslím si, že môžeme o ňom hlasovať, resp. otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, sú dve alternatívy, ako môžeme ďalej pokračovať v duchu rokovacieho poriadku. Buď môže plénum zvoliť spoločného spravodajcu, ktorého by navrhol pán predseda výboru, alebo môžeme prerušiť tento bod rokovania a pokračovať ďalším bodom, pokiaľ sa situácia nevyjasní.

Kolegyne, kolegovia, využívam svoje právo predsedajúceho, prerušujem tento bod po vystúpení pánov predkladateľov, to znamená, že sa k nemu vrátime vystúpením pána spoločného spravodajcu. Zatiaľ prekonzultujem s kanceláriou a s predsedom výboru, ako pokračovať ďalej. Najlepšie by bolo, keby sa objavil pán Goč, ktorý bol stanovený ako spoločný spravodajca, Keby ho pán Bajan zohnal, aby si pán Goč mohol plniť úlohy spoločného spravodajcu.

Kolegyne, kolegovia, prerušujem tento bod a pristúpime k ďalšiemu bodu. Ďalším bodom programu je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest.

S taktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

vzhľadom na to, že práve pri prerokovávaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o právnom postavení starostov a o platoch starostov a primátorov miest a obcí vznikol ešte malý politický zádrheľ, dal by som jeden návrh a prosil by som vás, aby ste ho podporili. Tento návrh skupiny poslancov by som navrhol stiahnuť, z rokovania tejto schôdze Národnej rady a zaradiť ho na augustovú schôdzu Národnej rady ako bod číslo l alebo po prípadných niektorých administratívnych bodoch. Zároveň by som si vás dovolil informovať, že výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti ešte pripravuje ďalší návrh zákona a novelizáciu zákona. Bol by to blok troch novelizácií, a to zákon o voľbách do orgánov samosprávy, zákon o volebnom období orgánov samosprávy a zákon o obecnom zriadení.

Prosím vás pekne o podporu tohto stanoviska vzhľadom na to, že na november sú vyhlásené komunálne voľby a tento blok štyroch zákonov bude veľmi dôležitý preto, aby komunálne voľby už prebehli na základe zákonov, z ktorých by sme odstránili niektoré nedostatky, ktoré sme v praxi získali. Navrhujem, pán predsedajúci, aby sme tento bod teraz stiahli a bol by zaradený ako prvý bod na augustovej schôdzi Národnej rady.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák: Ďakujem pekne.

Kolegyne, kolegovia, chápem návrh pána poslanca Reu ako procedurálny návrh. Navrhuje tento bod programu stiahnuť. Ako predkladateľ má na to plné právo. Zároveň vo svojom procedurálnom návrhu formuloval požiadavku, aby tento bod programu bol zaradený na augustovú schôdzu a žiadal, aby to bol ako jeden z prvých bodov.

Faktická poznámka - pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Pán predsedajúci, myslím si, že o tomto hlasovať už v tomto momente nemôžeme, pretože to mohol spraviť pán poslanec Rea predtým, ako sa začalo rokovať o tomto návrhu zákona. Teraz môžeme maximálne prerušiť rokovanie o tomto bodu programu, ale nemôžeme ho už stiahnuť, keď sme začali o ňom rokovať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

predkladateľ podľa § 22 ods. 6 rokovacieho poriadku môže stiahnuť z rokovania program so súhlasom Národnej rady do tej doby, kým nezačne o ňom hlasovanie. Takže, jeho návrh

je v poriadku. Nie je v poriadku, pokiaľ to navrhuje zaradiť na budúcu schôdzu, lebo tam budeme rokovať o programe vtedy, keď sa otvorí schôdza.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Chcem povedať, že to, čo povedal pán doktor, sme už uplatnili pri viacerých postupoch alebo zákonoch, napríklad pri zákone o sociálnom fonde, ktorý z iných dôvodov, teda preto, že sme ešte presne nevedeli, ako by mala vyzerať záverečná podoba. Tu z dôvodov, ktoré vysvetlil pán predseda výboru, myslím si, že je možné pristúpiť k hlasovaniu a odsúhlasiť to, že to nebudeme prerokovávať na tejto schôdzi, ale na ďalšej schôdzi, a to z vecných dôvodov, ktoré tu boli povedané.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať. Pánu poslancovi Hrušovskému by som tiež rád povedal, že pán poslanec Rea ma informoval o tom, že tento bod stiahne, preto som náročky prečítal len názov bodu programu a už som ani nečítal, aké tlače máte pred sebou. Fakticky sme o tom nerokovali.

Prosím, kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu, ktorý má racionálne jadro a na ktorom by sme sa mohli zhodnúť. To znamená, že z dnešného rokovania tento bod sťahujeme a zaradíme ho na augustovú schôdzu ako jeden z prvých bodov v komunálnom bloku, ako ho popísal pán predseda výboru.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme prijali návrh pána poslanca Reu, ktorým stiahol návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest a zároveň sme ho zaradili ako jeden z prvých bodov programu na augustovú schôdzu.

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať štyridsiatym bodom programu, ktorým je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Sojku a Milana Letku na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o protihorthyovskom odboji.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 281 a spoločnú správu výborov ako tlač 281a.

Návrh zákona odôvodní poslanec Milan Letko. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

poslanec M. Letko:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

skôr než predložím dôvodovú správu, dovoľte aby som z toho miesta vyjadril ľútosť, že túto správu vám nemôže

predložiť ten, ktorý je autorom tejto myšlienky alebo myšlienky takéhoto zákona. Je to dnes už mŕtvy kolega Viliam Sojka.

Agresia susedných fašistických štátov proti teritoriálnej integrite Československa zasiahla v roku 1938 aj južné Slovensko, ktoré viedenským arbitrážnym rozhodnutím 2. novembra 1938 bolo nacistickým Nemeckom a fašistickým Talianskom prisúdené horthyovskému Maďarsku. I keď v prvých mesiacoch i rokoch prevládalo medzi väčšinou maďarského obyvateľstva okupovaných území uspokojenie z toho, že prestali byť menšinou, a nespokojencov z radov miestnych demokratov eliminovala brutálnymi akciami armáda, ktorá prvé mesiace územie spravovala, neskôr úrady, polícia a najmä všemocní žandári, bola i medzi maďarským obyvateľstvom početná skupina, ktorá nesmelo vyjadrovala svoj nesúhlas s okupáciou. Z Maďarska prichádzali húfy ubiedených Maďarov, ktorí lacno vykupovali tovar v našich obchodoch. Po vykúpení, keď nastala veľká drahota, tunajší Maďari hovorili "minden drága, vissza Prága" - všetko je drahá, vráť sa Praha.

Tam žijúce obyvateľstvo, okrem časti Maďarov, chápalo okupáciu ako násilný akt pošliapavajúci demokratické práva a občianske slobody, ako násilnú maďarizáciu a snahu horthyovského režimu natrvalo pripojiť okupované územie pod nadvládu Veľkého Maďarska. Horthyovský režim bol fašistický, jeho sprievodným znakom bol hrubý šovinizmus potláčajúci politické a osobné slobody, národné práva a nadraďovanie Maďarov nad ostatné národy a národnosti. Jeho politickým cieľom bolo obnoviť Veľké Maďarsko v hraniciach Svätoštefanskej ríše. Žandárstvo a polícia prenasledovali predstaviteľov a vplyvnejších občanov slovenskej národnosti. Za priamej podpory vládnych orgánov dochádzalo k rabovaniu, rekvírovaniu obchodov a podnikov slovenskej, českej a židovskej národnosti. Proti Židom sa uplatňovali diskriminačné opatrenia a boli posielaní do koncentračných táborov. Slovákov odmietajúcich vojenskú službu násilne zhromažďovali v táboroch a každý pokus o útek trestali zastrelením.

Proti okupačnému horthyovskému režimu sa Slováci postavili individuálne alebo organizovane ako národne a demokraticky zmýšľajúci občania. Odmietali všetky formy násilného pomaďarčovania. Bránili sa pomaďarčovaniu slovenských škôl, odmietali prijať maďarské cirkevné obrady, používať maďarský jazyk a pínii vojenskú povinnosť voči okupačnému horthyovskému režimu. Formy odboja boli rozmanité. Sú zachytené v kronikách obcí, monografiách z histórie miest a obci atď. Národne a demokraticky zmýšľajúcim Slovákom a všetkým Židom išlo o holú existenciu.

Na Vianoce 25. decembra 1938 začal v Šuranoch otvorený odpor, počas ktorého došlo ku krvavému zásahu. Napriek brutálnemu postupu maďarských orgánov odpor proti okupačnému horthyovskému režimu pokračoval a trval až do skončenia druhej svetovej vojny. 25. decembra 1938 v Šuranoch maďarskí žandári zastrelili mladistvú Máriu Kokošovú a štyroch občanov zranili, keď opúšťali kostol po slávnostnej vianočnej omši.

Vážené kolegyne, kolegovia, slovenský parlament v predchádzajúcom, ako i v tomto volebnom období prijal ochotu či už formou vyhlásenia alebo v zákonnej podobe napraviť krivdy, ktoré boli spáchané po roku 1948, prípadne i pred týmto rokom. Spomeniem iba niektoré akty, ktoré veľmi výrazne upevnili pozíciu Slovenskej republiky v európskom demokratickom spoločenstve: ospravedlnenie sa obetiam holocaustu, prijatie zákona o navrátení majetku fyzickým osobám, vrátenie majetku cirkvám a podobne.

Návrh zákona, ktorý vám dnes predkladám, patrí do skupiny týchto zákonov. Je totiž morálnou satisfakciou pre občanov južného Slovenska, ktorí horthyovskú okupáciu prežili

a rôznymi formami sa proti nej verejne postavili. Je však i mementom pre nás, aby sme na základe týchto ich skúseností zabránili rozširovaniu súčasného maďarského nacionalizmu a iredentizmu na južnom Slovensku.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Letkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Igora Malého, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec I. Malý:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady o protihorthyovskom odboji. Spoločnú správu máte predloženú ako tlač číslo 281a. Návrh uvedeného zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky všetkým výborom, okrem mandátového a imunitného výboru, rozhodnutím zo dňa 29. júna 1994 číslo 1036 na prerokovanie s termínom ihneď, čím pozmenil svoje pôvodné rozhodnutie zo dňa 16. júla 1993 číslo 415. Už v pôvodnom rozhodnutí predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady na skoordinovanie stanovísk výborov s tým, aby sa stanoviská výborov premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory prerokovali návrh zákona, pričom v čase jeho prerokovania nebolo známe stanovisko vlády Slovenskej republiky. Všetky výbory, okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, nepodporili návrh zákona, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasil s návrhom zákona so zmenami uvedenými pod bodom l až 5 spoločnej správy. K týmto bodom spoločnej správy mi dovoľte teraz vyjadriť, sa podrobnejšie.

Bod číslo l spoločnej správy sa týka iba formálnej úpravy nadpisu zákona. Chcel by som pri tejto príležitosti a na tomto mieste upozorniť, že vzhľadom na to, že ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona ešte v roku 1993, v hlavičke zákona je uvedený tento letopočet. Samozrejme, ak zákon prijmeme, bude mat uvedený deň roku 1994.

Bod číslo 2 spoločnej správy upravuje § l ods. 2.

Bod číslo 3 spoločnej správy je rozdelený na časť a/ a na časť. b/. Časť a/ sa týka úvodnej vety 5 2 odseku l a časť. b/ sa týka len usporiadania poradia pri výpočte podmienok pre kvalifikáciu účastníkov odboja.

V bode 4 spoločnej správy sa navrhuje vypustiť odsek 2 5 2. V prípade schválenia bodu 4 spoločnej správy v súvislosti s tým stráca opodstatnenie označenie odseku l.

A k bodu 5 by som mal upravovaciu poznámku, pretože si myslím, že jeho druhá časť od slov "a doplniť prípadnou charakteristikou" nemá normatívny charakter, pretože je to len nejaké odporúčanie. Navrhujem preto hlasovať v rámci bodu 5 spoločnej správy iba o časti v tomto ustanovení nahradiť slovo "uznáva" slovom "vyhlasuje" a z uvedeného dátumu vypustiť, letopočet 1938.

O všetkých bodoch spoločnej správy navrhujem hlasovať an blok a budem odporúčať ich prijatie.

Toľko k spoločnej správe. Dovoľte mi teraz, pán predsedajúci, vystúpiť ako prvému v rozprave.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Letkovi.

Otváram rozpravu o tomto bode programu a udeľujem mu slovo ako prvému. Skôr ako dostane slovo, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rózsa.

Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

vzhľadom na skutočnosť, že tento návrh zákona nebol prerokovaný vo forme zásad, ako to stanovi § 58, ďalej nepoznáme k tomuto zákonu stanovisko vlády Slovenskej republiky podľa § 63 ods. l rokovacieho poriadku, ďalej z dôvodov, že v správe sú nepresné, neúplné údaje, nerieši celkovú situáciu komplexne, a v súčasnom období, keď sa pripravuje aj zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, nebolo by z hľadiska politického únosné, aby sne unáhlene prijali zákon v takej forme, ako je predložený, podľa § 22 ods. 5 rokovacieho poriadku navrhujem zákon predkladatelom vrátiť. O tomto mojom návrhu treba hlasovať bez rozpravy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Rózsa, evidoval som váš procedurálny návrh, ale podľa rokovacieho poriadku o ňom nechám hlasovať, ako o prvom po uzavretí rozpravy.

Zároveň by som si dovolil upozorniť pána spoločného spravodajcu, že spoločný spravodajca nemôže meniť text bodov zo spoločnej správy, teda pri bode číslo 5 musíme postupovať tak, že ho zamietneme a potom nech formuluje svoj návrh ako pozmeňovací návrh, o ktorom budeme hlasovať, pretože nemôžeme hlasovať o prvej polovičke a druhú z návrhu vypustiť.

Prosím, pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem, pán predsedajúci. Mám iba kratučkú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Rózsu. Tento zákon bol odovzdaný ešte v roku 1993, a to predtým, ako bola vyslovená požiadavka, aby boli zásady zákona. A veľmi ma prekvapuje, že teraz prerokovávame zákony jeden za druhým, kde zásady ani len neexistujú. Sú to vládne návrhy zákonov, aj poslanecké, a aj o chvíľočku budeme taký prerokovávať. Veľmi ma prekvapuje, že vtedy vám to nevadilo, že vtedy ste nevystúpili a zrazu to požadujete. Ak ste právnik, mali by ste byt dochvíľny, a keď to žiadate pri tomto zákone, mali by ste to žiadať pri Každom inom. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Tiež by som reagoval na vystúpenie pána poslanca Rózsu, a to veľmi stručne. Práve preto, že stojíme pred zmluvou s Maďarskou republikou, musíme si vyčistiť stôl. A musíme sa aj vysporiadať s historickým obdobím, a či sa nám páči, či nepáči, bola tu maďarská okupácia.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Vážené kolegyne a kolegovia, nemám námietky proti tonu, aby sa situácia zhodnotila, aby sa vzájomné vzťahy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou usporiadali, ale mám námietky proti spôsobu, akým sa tento zákon predkladá a akými údajmi sa argumentuje. Toto nebude len materiál pre naše rokovanie, ale je to materiál aj pre svetovú verejnosť. Veľmi pekne by som vás prosil, aby ste pochopili, že treba túto vec kľudne, normálne usporiadať, ale nie takýmto spôsobom.

Ďakujem za pochopenie. Podpredseda NR SR í. Černák:

Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Pán poslanec, máme to chápať ako obhajobu Horthyho a jeho fašistického režimu?

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Malý, máte slovo v rozprave. Poslanec I. Malý:

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci,

vzhľadom na to, čo bolo povedané k bodu číslo 5 spoločnej správy, dovoľte mi, aby som predniesol môj pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať § 3 predloženého zákona. V mojom pozmeňovacom návrhu navrhujem v tomto ustanovení, teda v § 3 zákona nahradiť slovo "uznáva" slovom "vyhlasuje" a z uvedeného dátumu vypustiť letopočet 1938.

Ďalej navrhujem doplniť medzi slová "25. december" a za pamätný deň text "Deň šurianskej tragédie, výročie začiatku odboja proti horthyovskej okupácii južného Slovenska". § 3 zákona bude teda po prípadnom schválení tohto môjho pozmeňovacieho návrhu znieť: "Národná rada vyhlasuje 25. december, deň šurianskej tragédie, výročie začiatku odboja proti horthyovskej okupácii južného Slovenska, za pamätný deň Slovenskej republiky. "

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spoločných spravodajcov výborov.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Sľubujem, že pánu Prokešovi nebudem na žiadne otázky odpovedať, ale teraz musím. Pán poslanec Prokeš, môj vlastný

brat a bratranec stáli pred popravnou čatou a ja som tam bol prítomný ako pätnásťročný. Vyprosím si, aby ste takýmto spôsobom urážali, akoby som ja obhajoval tento režim. Svoje návrhy predkladám v záujme a v mene slovenskej republiky, v mene dobrých vzťahov, ktoré chceme dosiahnuť v tejto republike. Prosím, aby som bol takto pochopený.

Ďakujem. Podpredseda NR SR í. Černák:

Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. V žiadnom prípade som nemienil urážať, pána poslanca Rózsu, ale myslím si, že ak máme mať dobré vzťahy s ktorýmkoľvek susedným štátom, jednoducho nemôžeme zavrieť oči pred tým, čo bolo, ale naopak, tento stôl si musíme vyčistiť. A osobne mu vyslovujem sústrasť, za jeho rodinnú tragédiu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Ondrejovičová. Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

mala by som v mojom príspevku iba prosbu. V tomto parlamente sme zákonom číslo 241 z 20. 10. 1993 prijali už ustanovenie o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Chcela by som poprosiť, keby v § 3 ten

pamätný deň obetiam, 25. december ako prvý vianočný sviatok, sviatok pokoja a kresťanskej lásky medzi ľuďmi, v tomto prípade nebol označený ako pamätný deň, i keď tragického úmrtia dievčiny, ktorá odchádzala z omše. V § 2 sa vymenúva, kto všetko by mal byť zahrnutý do protihorthyovského obdobia. Išlo tu síce o streľbu, ale skôr by som navrhovala, ak by ste dovolili, aby to bol 2. november 1938. Je to deň Viedenskej arbitráže. Tam pri 2. novembri by mohla byť zároveň pri pamiatke zosnulých spomenutá aj táto dievčina. Iba túto prosbu mám.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pani poslankyňa, ostane to vo forme prosby, alebo odovzdáte písomne formulované pozmeňovacie návrhy?

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Odovzdávam ich ako pozmeňovacie návrhy. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Sú to písomne formulované pozmeňovacie návrhy, ktoré pani poslankyňa odovzdáva pánu spoločnému spravodajcovi.

Do rozpravy sa hlási pán poslanec Šebo. Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

predložený návrh zákona odcudzuje obdobie horthyovského fašistického režimu na území južného Slovenska, a to v období od 2. novembra 1938, teda po Viedenskej arbitráži až do skončenia druhej svetovej vojny. Morálne oceňuje všetkých občanov, ktorí v tomto režime trpeli a osobitne hodnotí tých, ktorí mali toľko osobnej odvahy a statočnosti, že sa dokázali tomuto režimu vzoprieť. Nemusím nikoho presviedčať o tom, že horthyovský režim bol fašistický, režim najvyššieho šovinizmu, rasizmu, v ktorom boli brutálnym spôsobom potlačované základné ľudské práva.

Okrem národnostného útlaku slovenského obyvateľstva na západnom území bolo týmto režimom realizované vyhladzovanie židovských občanov. V týchto dňoch sme si pripomenuli smutné 50. výročie deportácie Židov z Levíc do vyhladzovacích táborov. Už v roku 1938 boli v Maďarsku prijímané a uplatňované tzv. židovské zákony, ktoré najprv obmedzovali verejný a hospodársky život tohoto obyvateľstva, zabránili im vykonávať, niektoré povolania, zakázali im disponovať, svojim majetkom. Neskôr im obmedzovali aj osobnú slobodu. 7. apríla 1944 vstúpilo do platnosti nariadenie o zhromažďovaní židovského obyvateľstva dedín do miest. V mestách boli pre tieto účely zriaďované getá.

Takýto zberný tábor bol i v Leviciach. Do zberného tábora si mohli vziať židovskí občania najviac 50 kg osobných vecí. Boli tu sústreďované osoby i z okresov Želiezovce, Štúrovo a Vráble. O tom, aké podmienky boli v getách, nemusím hovoriť, pretože tieto historické udalosti sú známe. Po sústredení občanov v levickom gete boli títo presunutí do vojenských kasární a v dňoch 13. a 14. mája 1944 boli uskutočňované deportácie Židov do koncentračných táborov.

Z celého Maďarska bolo odvlečených viac ako 400 000 ľudí. Denne prechádzalo v transportoch z Maďarska cez Košice viac ako 10 000 ľudí smerom na Oswienčim. Z Levíc bolo deportovaných 524 rodín s l 659 rodinnými príslušníkmi. Pred deportáciami neboli ušetrení ani starí ľudia zo židovského

starobinca. V koncentračných táboroch zomrelo 542 ľudí, 660 zostalo nezvestných, vrátilo sa celkove len 10 osôb. Asi 200 občanov židovského pôvodu z Levíc sa zachránilo schovaním či rýchlym odsťahovaním. Koniec tomuto fašistickému zverstvu bol urobený až v decembri roku 1944, kedy boli Levice oslobodené.

Vážené kolegyne, kolegovia, osobne odsudzujem toto obdobie, pretože režim horthyovského fašizmu potláčal demokraciu a základné ľudské práva. Verím, že ho rovnako odsúdia všetci poslanci politických strán a hnutí, ktorí majú vo svojom názve demokratická, demokratické, pretože realizoval národnostný útlak. Odcudzujem ho takisto a verím, že rovnako odsúdia toto obdobie všetci poslanci, ktorí majú vo svojich názvoch slovo národný. Odsudzujem ho preto, že bol v rozpore s kresťanskou morálkou. Verím, že ho rovnako odsúdia všetci poslanci tých strán a hnutí, ktoré majú vo svojich názvoch slovo kresťanské.

K predloženému návrhu zákona mám jeden pozmeňovací návrh, a síce v § 2 ods. l doplniť písmeno f/ tohoto znenia: "kto bol prenasledovaný a trpel z rasových dôvodov".

Vážení poslanci, kolegyne, kolegovia, verím, že každý sa zachováte podľa svojho svedomia.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? Pán poslanec Ftáčnik. Pripraví sa pán poslanec Mikloško.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

moje vystúpenie bude relatívne krátke, pretože si myslím, že nie je celkom dobre možné opakovať všetky slová, ktoré zazneli v rozprave o tomto zákone, konkrétne vo výbore pre vzdelanie, vedu a kultúru, kde sme mali veľmi podnetnú diskusiu s navrhovateľom tohto zákona. Nechcem preto opakovať, čo zaznelo tam, pán Letko si to iste pamätá.

Keby som mal krátko reprodukovať, to, k čomu sme dospeli po tejto diskusii, alebo ako sa nám javil tento problém po tejto diskusii, bolo na jednej strane uznanie toho, že je potrebné istým spôsobom sa vyjadriť k tejto problematike, ale u členov výboru prevládol názor, že nie je najlepšie urobiť to formou zákona, ktorý, keby sme zhrnuli jeho vecnú podstatu, vlastne len v deklaratívnej podobe vymenúva koho považujeme za účastníka protihorthyovského odboja a nepriamo novelizuje zákon o štátnych sviatkoch a významných dňoch Slovenskej republiky. Samozrejme, rešpektujem to, že v čase predloženia tohto návrhu zákona, o ktorom teraz rokujeme, neexistoval zákon o štátnych sviatkoch, teda celkom prirodzene sa navrhovatelia snažili riešiť v ňom aj túto problematiku. Ale je to nepochybne tak.

Z diskusie vyplynul záver, ktorý síce výbor neprijal, pretože na jeho prijatie chýbala väčšina jedného hlasu, ale tento záver by som si dovolil vám tlmočiť a navrhnúť spôsob, akým by sa dala táto problematika zvládnuť. Ak bude prijatý návrh pána poslanca Rózsu, to znamená vrátený zákon navrhováteľom, alebo nebude prijatý, Národná rada ho neschváli, pretože takto postupoval aj nás výbor, bolo by sa predsa len treba nejako vyjadriť k tejto problematike, pretože všetci cítime, že nejako sa k nej vyjadriť treba. Dovolím si vám

predložiť návrh uznesenia Národnej rady, o ktorom navrhujem hlasovať v tom prípade, ak nebude prijatý zákon, aby neboli pochybnosti, či hlasovať alebo nie. Návrh uznesenia by znel:

"Národná rada Slovenskej republiky odporúča, aby sa problematika, ktorú chceli navrhovatelia riešiť predložením zákona o protihorthyovskom odboji, riešila formou vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne bola začlenená do širšieho vyhlásenia o histórii slovensko-maďarských vzťahov. "

Myslím si, že takýmto spôsobom by Národná rada zaujala svoje stanovisko k cieľu, ktorý sledovali predkladatelia, ale opakujem, mne osobne, a možno aj ďalším poslancom sa nezdá najvhodnejšie robiť to formou zákona, ktorého účinky sú vlastne nepriamou novelou zákona o štátnych sviatkoch a deklaratívne vymenovanie účastníkov tohto odboja. Myslím si, že lepšie by to urobilo vyhlásenie Národnej rady, ktoré má predsa len inú právnu povahu a ktoré by sa mohlo tejto časti slovensko-maďarskej histórie dotknúť samostatne alebo v rámci širšieho vyjadrenia, vyhlásenia k slovensko-maďarským vzťahom.

Ďakujem za vašu pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Mikloško, ktorému udeľujem slovo.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

na úvod môjho príspevku by som vám chcel povedať niekoľko slov z histórie minulého parlamentu. Bolo našou spoločnou ideou popri tom, že sme prijímali zákony a rôzne uznesenia, prejsť akoby vyrovnaním sa so slovenskými dejinami. Ako prvé sme prijali vyhlásenie na Vianoce 1990 o židovských deportáciách, kde sme sa ospravedlnili Židom žijúcim na Slovensku aj vo svete. Ako druhé sme prijali vyhlásenie vo februári 1991, kde sme odsúdili vysťahovanie karpatských Nemcov zo Slovenska a kde sme odsúdili princíp kolektívnej viny. Ti, ktorí boli v minulom parlamente, si pamätajú, že projekt zahrňoval v sebe ešte vyrovnanie sa s problémom maďarským a vyrovnanie sa nakoniec i s problémom totality celých štyridsiatich rokov. Ani jedno, ani druhé vyhlásenie sa nám už nepodarilo prijať.

Problém maďarsko-slovenský sme chceli riešiť tak, že by maďarský parlament a slovenský parlament prijali spoločné vyhlásenie. Po viacerých stretnutiach s predsedom parlamentu pánom Györgyöm Szabadom sme určili spoločnú komisiu dvoch poslancov a jedného historika maďarského parlamentu a dvoch poslancov a jedného historika slovenského parlamentu, ktorí sa aj dvakrát stretli, aby sa pokúsili prijať spoločné vyhlásenie, pretože tento problém je stále aktuálne živý. Teda spoločné vyhlásenie ako maďarského parlamentu, tak slovenského, čím by sa pokojný tón vzniesol do obidvoch krajín. Z rôznych dôvodov sa to nepodarilo. Uvedomujem si aj ja, že tento problém pred nami všetkými nejakým spôsobom stále stojí. Tento zákon sa pokúša čosi riešiť. Dovoľte však, aby som mal isté poznámky k tomuto návrhu zákona.

V § l odsek 2 sa hovorí: "Protihorthyovský odboj bol súčasťou slovenského protifašistického vystúpenia... " atď. To isté hovorí § 2 odsek 2: "Národná rada Slovenskej republiky uznáva odpor a boj proti horthyovskej fašistickej nadvláde za súčasť protifašistického odboja Slovákov a ostatných občanov. " Tu by som chcel upozorniť na prvý problém. Vieme veľmi dobre, že účastníci protifašistického odboja majú celkom osobitnými zákonmi akési osobitné postavenie. To osobitné postavenie sa týka istých finančných výhod, výhod na doprave atď., nemusím to vymenúvať. Tu vidím prvú nezrovnalosti tohto zákona, že na jednej strane týchto účastníkov robíme súčasťou protifašistického odboja a na druhej strane nehovoríme, nakoľko sa ich týkajú tie záležitosti, ktoré sa týkajú celého protifašistického odboja. To je prvý moment.

Druhý moment: § 2 odsek l vymenúva účastníkov protihorthyovského odboja. Po a/ sa hovorí: "kto tlačil alebo rozmnožoval či roznášal protihorthyovskú tlač". Osobne sa domnievam, že táto veta prakticky sa dnes nedá dokázať najmä v súvislosti s tým, čo som povedal predtým. Po b/: "kto sa zúčastnil protihorthyovských manifestácií a podobných zhromaždení, za čo bol následne perzekvovaný". Tiež si myslím, že sa to dá veľmi ťažko dnes dokázať, pretože perzekúcia je tiež ťažko vymedzený pojem. Už o niečo lepšie sú tie záležitosti, ktoré sa týkajú vojenskej služby, skonfiškovania majetku alebo väznenia. Tam kdesi archívy ešte existujú. Tu poukazujem na prvý závažný, podľa mňa, tak trošku nedostatok tohto zákona.

Ešte by som rád spomenul to, čo povedal aj pán poslanec Ftáčnik, že tento zákon nesie v sebe vlastne akúsi konštatačnú časí. Každý zákon by mal byť vymedzovacím zákonom tým, že vymedzuje isté záväzky, isté povinnosti, ktorými sa riadia občania a ktoré potom následne prinášajú sankcie. Tento zákon nič takého nevnáša, skutočne je len konštatačnou časťou. V tomto zmysle si myslím, že uznesenie alebo vyhlásenie slovenského parlamentu by skutočne z principiálneho hľadiska riešilo tento problém lepšie.

Spomenul by som ešte, že § 3 - pamätný deň obetiam, už to bolo povedané, je vlastne nepriamou novelou. Osobne si tiež myslím, že by mal byť zavedený ako priama novela zákona o sviatkoch a pamätných dňoch, teda tiež by som riešil tento

problém ináč. Z tohto dôvodu sa prikláňam k tomu, čo povedal pán poslanec Ftáčnik, že viem si predstaviť znovu otvoriť tento problém, pokúsiť sa pripraviť vyhlásenie, pri ktorom by participovali historici. Veľmi otvorene hovorím, že vyhlásenie o vyhostení karpatských Nemcov sna si dali pripraviť Historickým ústavom Slovenskej akadémie Led na čele s jeho riaditeľom. Takisto vyhlásenie k židovským deportáciám. To musí byť dokument skutočne hodný tohto parlamentu.

Myslím si, že z tohto dôvodu čas nás nemusí až tak tlačiť. Tomuto problému sa tak či tak nevyhneme, a preto sa prikláňam k tomu, aby sme prijali toto uznesenie o odložení a aby sme prijali vyhlásenie a nie zákon.

Ďakujem. Podpredseda NR SR í. Černák:

Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že nebudem sám, kto si myslí, že vystúpenie pánov poslancov Mikloška a Ftáčnika sa dá charakterizovať ako základná nechuť odsúdiť agresiu voči Slovenskej republike.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Nedávno jeden duchovný mi poradil, že vždy, keď sa rozčúlím, aby som sa najprv nadýchol. Najprv by som sa nadýchol a potom by som povedal pánu Prokešovi, že trosku trafil vedla, že hovorí od veci. Myslím si, že prvýkrát jeho logika fyzika bola trošku mimo.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? Prosím, pán poslanec Dudáš.

Poslanec A. Dudáš:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

je vždy veľmi diskutabilné i protirečivé, ak sa konkrétne historické procesy reglementujú a hodnotia prostredníctvom právnych noriem. Obyčajne je tu v popredí nie záujem o seriózne poznanie, adekvátnu interpretáciu dejinných faktov, ale pragmatické politické ciele navrhovateľov zákona, resp. skupín, ktoré politicky sa chcú prezentovať. Myslím, že toto je prípad aj predloženého návrhu zákona.

Znenie návrhu zákona a najmä jeho dôvodová správa nezodpovedajú celkom historickým faktom, ktoré nemožno tak zjednodušene a niekde aj tendenčné vysvetľovať. Inak k problematike dejín okupovaných južných území Slovenska priniesla naša i maďarská odborná historická literatúra solídnu sumu faktov a hodnotení. Zdá sa však, že autori návrhu nevychádzajú z tejto literatúry, ale opierajú sa skôr o sekundárne pramene, ako sú obecné kroniky, spomienky súčasníkov i aktívnych účastníkov udalostí. Tieto pramene, samozrejme, nemožno podceňovať, no ako základ pre skutočnú zodpovednú tvorbu zákonov nevystačia. To vedie potom k faktografickým nepresnostiam, k medzerovitosti historickej a vari aj právnej stránky predkladaného návrhu zákona.

Veľmi vágne v návrhu zákona je aj určenie, čo to bol vlastne protihorthyovský odboj. Prvou drobnou nepresnosťou je, že trval od 2. novembra 1938, kedy bola Viedenská arbitráž, no vlastná okupácia začala 5. novembra onoho roku. Je nesporné, že okupácia južných území Slovenska znamenala pre tamojšie slovenské obyvateľstvo nielen fašistický, ale aj národnostný útlak, proti ktorému sa prejavovali najrôznejšie formy odporu. Zo strany maďarských úradov tu išlo v konečnom dôsledku o postupnú asimiláciu tunajšieho slovenského obyvateľstva.

Nechcem tu rozvádzať komplikované problémy slovenskomaďarských vzťahov v čase druhej svetovej vojny, ani vtedajšieho postavenia slovenskej menšiny v Maďarsku. Chcel by som len upozorniť, že navrhovaný zákon by priniesol pri identifikovaní faktov, čo bol a čo nie protifašistický, protihorthyovský odboj, iba ďalšie komplikácie a eskaláciu už i tak rastúceho slovensko-maďarského napätia, osobitne vo vzťahu k tunajšej národnostnej menšine. Veď aj jej príslušníci boli mobilizovaní do slovenského vojska, aj oni niesli dôsledky tunajšieho totalitného režimu a jeho perzekučných praktík.

Rozhodne treba oceniť a vyzdvihnúť protifašistické aktivity Slovákov, no zároveň uznať, že hlavný zápas Slovákov proti fašizmu a totalite sa odohrával priamo na území Slovenského štátu.

Inak ako občanovi je mi prinajmenšom divné, že v tomto hektickom období legislatívnych dier sa Národnej rade Slovenskej republiky predkladá práve tento zákon, hoci sú tu nesporne iné priority. Myslím, že pri riešení tohto problému sa vystačí so zákonom číslo 255/1946, ktorý je možné doplniť v tom zmysle, že sa primerane posunie jeho účinnosť.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Dudášovi. Má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? Faktická poznámka - pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

myslím si, že aj k tomuto návrhu zákona musíme pristupovať s chladnou hlavou. Fakt je však jeden - uvedomme si, že nejestvujú rôzne fašizmy, je iba jeden fašizmus. A tu odrazu sa zdá, že existuje fašizmus na Slovensku a fašizmus inde, povedzme, v Maďarsku, a odrazu sa hodnotí trošku inak. Prepáčte, fašizmus je naozaj iba jeden.

A k pánu poslancovi Mikloškovi - pán poslanec Mikloško, po nešťastných skúsenostiach s prístupom maďarskej strany k nám sa bojím, že keby sme pripravili projekt spoločného vyhlásenia slovenského a maďarského parlamentu,. dopadlo by to tak, ako s nešťastným neplatným odporúčaním 1201, že my by sme ho prijali a maďarský parlament na to zabudol.

Ďakujem. Podpredseda NR SR í. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Spoločný projekt maďarsko-slovenského vyhlásenia som spomínal ako históriu toho, o čo sme sa pokúšali v minulom parlamente. V závere som sa priklonil k stanovisku pána poslanca Ftáčnika prijať tu vyhlásenie, teda nie dvojstranné.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? Pán podpredseda Húska.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené kolegyne a kolegovia,

myslím, že by bolo naozaj treba, aby sme sa touto problematikou zapodievali. Ten únik parlamentu, ten nedostatok vôle parlamentu vysporiadať sa s touto okolnosťou je veľmi nebezpečný, pretože treba jednoznačne nazvať veci pravými menami. Myslím si, že by bolo bývalo oveľa účinnejšie, keby sme boli ostali pri princípe zákonného riešenia s tým, že by boli poslanci, ktorí majú predstavu o presnejšom alebo o miernejšom vyjadrení tejto okolnosti, predložili svoje pozmeňovacie návrhy na zdokonalenie tohoto zákona. Takýmto spôsobom sa suchou destiláciou zase odstraňuje tento problém, ktorý treba celkom otvorene nazvať - agresia musí byt vždy odsúdená. A to treba, podľa môjho názoru, urobiť takouto formou.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Aj ja ďakujem. Kolegyne, kolegovia, neevidujem ďalšiu požiadavku na vystúpenie v rozprave. Pán poslanec Ftáčnik sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec M. Ftáčnik:

Len krátko k tomu, čo povedal pán podpredseda Húska. Tu predsa nikto nenamieta vecnú stránku, ale namietame formu.

Prečo to má byt forma zákona, ktorý má iné ciele? Zákon má prinášať normatívy, regulatívy, a vyhlásenie môže presne splniť ten účel a ciel, o ktorom ste hovorili. Veľmi dôrazné vyhlásenie. Ale prečo to má byt zákon? O tom je v tejto chvíli spor, nie o tom, či sa máme vyjadriť k tejto otázke alebo nie. Parlament sa k tomu dostal a uvažuje, či to má urobiť formou zákona alebo nejakou inou formou.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Možno sa dotknem niečoho úplne iného a nemienim nalievať žiadny olej do ohňa, ale chcem sa spýtať k návrhu pána poslanca Rózsu, na základe čoho môže Národná rada vrátiť predkladateľovi zákon. Národná rada ho môže schváliť, neschváliť, alebo ho môže predkladateľ so súhlasom Národnej rady stiahnuť, ale neviem o tom, že by podľa rokovacieho poriadku mala Národná rada vracať zákon predkladateľovi.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán Rózsa s faktickou pripomienkou.

Poslanec E. Rózsa:

Je to § 22 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o štyridsiatom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Letko?

Poslanec M. Letko:

Vážené kolegyne, kolegovia,

bol som pripravený reagovať, ale po slovách pána podpredsedu Húsku je ďalšie moje slovo zbytočné. Skutočne, boli by možné rôzne formy ako sa vysporiadať s touto udalosťou, ktorá je stále aktuálna, pretože doteraz sme sa s ňou nevyrovnali. Volili sme túto formu. Rozhodnite, prosím, sami.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Letkovi. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Malý? Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Chcem iba upozorniť pána poslanca Rózsu, aby nás nezavádzal, lebo § 22 ods. 5, na ktorý sa odvolával, nehovorí vôbec o možnosti vrátiť zákon. Hovorí, že obdobne možno postupovať pri predložení iného návrhu k prerokúvanej otázke. Čiže, nič také nehovorí.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán spoločný spravodajca, máte slovo. Poslanec I. Malý:

Veľmi krátko sa vyjadrím k rozprave, ktorá tu odznela. Fakticky v celej rozprave boli podané dva doplňovacie resp. pozmeňovacie návrhy, ktoré majú normatívny charakter, a to môj pozmeňovací návrh a pozmeňovací návrh pána poslanca Šebu. U pani poslankyne Ondrejovičovej to ťažko možno chápať ako pozmeňovací návrh, ktorý má normatívny charakter. Je to taký prudký zásah do celej filozofie tohto zákona, do toho, čo zákonom má byť povedané, že by som to neodporúčal prijať. Čo sa týka návrhu pána poslanca Ftáčnika na prijatie uznesenia, ak nebude prijatý zákon, som za to, aby bolo prijaté aspoň uznesenie.

Pán poslanec Mikloško takisto nemal žiadny návrh normatívneho charakteru. Čo sa týka § 2 ods. 2, pán poslanec pravdepodobne má obavu z toho, že sa objavia nejakí ďalší protifašistickí bojovníci. Chcel by som upozorniť, na to, že v spoločnej správe pod bodom 4 sa navrhuje odsek 2 vypustiť, takže tento problém nám nevyskočí. Čo sa týka § 2 ods. l, je to vyslovene jeho názor, či tieto skutočnosti sú preukázateľné a do akej miery. A čo sa týka § 3, myslím, že nepriama novela nie je v našej parlamentnej praxi nejako neobvyklá vec.

Posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Dudáš, ktorý mal námietky k tomu, že pri tvorbe návrhu zákona boli použité sekundárne pramene a nie pramene oficiálne. Mám pochybnosti, či existujú nejaká oficiálne pramene v dnešnej dobe, a teda ak existujú, či a do akej miery sú objektívne. Predkladatelia nemôžu za to, že zákon sa dostal na dnešná rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, pretože tento zákon bol predložený ešte v roku 1993 a Národná rada Slovenskej republiky svojím hlasovaním na začiatku rozhodla o tom, že bude zaradený. Toľko k odznelej rozprave.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, budeme sa prezentovať. Pred prezentáciou ešte má faktickú poznámku pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Chcem len upozorniť na to, že v spoločnej správe ste spomenuli, že sa vypúšťa § 2 odsek 2. Ten sa vypúšťa z nadbytočnosti, lebo to isté hovorí § l odsek 2.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa. Nebudeme hlasovať, len zisťujem našu uznášaniaschopnosť pred hlasovaním. Prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály.

Prezentovalo sa 87 poslancov. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Malého, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec I. Malý:

Pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, navrhujem, aby sme ako o prvých hlasovali o bodoch uvedených v spoločnej

správe pod číslami l, 2, 3a, 3b a 4. Navrhujem, aby sme o nich hlasovali an blok. Odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať: o bodoch l, 2, 3a, 3b a 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich navrhuje an blok prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch l, 2, 4a, 3b a 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča an blok prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 56 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovalo 7 poslancov.

Konštatujem, že body spoločnej správy l, 2, 3a, 3b a 4 sme prijali.

Poslanec I. Malý:

Vzhľadom na to, že pozmeňovací návrh, ktorý som predložil, považujem za komplexnejší a lepší, odporúčam bod S spoločnej správy neprijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o bode 5 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 11 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovalo 10 poslancov.

Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec I. Malý:

Toľko k spoločnej správe. Teraz navrhujem, aby sme hlasovali o mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týka § 3, ktorý by som si dovolil kompletne prečítať. Znel by takto: "Národná rada Slovenskej republiky vyhlasuje 25. december, deň šurianskej tragédie, výročie začiatku odboja proti horthyovskej okupácii južného Slovenska, za pamätný deň Slovenskej republiky. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, prezentujme sa. Zároveň budeme hlasovať vlastne o dvoch pozmeňovacích návrhoch, ktoré formuloval pán spoločný spravodajca. Týkajú sa § 3. Prečítal ho v opravenom znení, to znamená slovo "uznáva" nahradil slovom "vyhlasuje" a letopočet 1938 vypustil.

Prosím, o obidvoch jeho pozmeňovacích návrhoch, ktoré zazneli v rozprave, hlasujeme an blok. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovalo 11 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pána spoločného spravodajcu sme prijali.

Poslanec I. Malý:

Prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu stráca zmysel hlasovať o problematike, ktorú nastolila pani poslankyňa Ondrejovičová.

Ďalším pozmeňovacím návrhom bol pozmeňovací návrh pána poslanca Šebu, ktorý navrhuje § 2 ods. l doplniť o písmeno f/ tohto znenia: "kto bol prenasledovaný a trpel z rasových dôvodov". Odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Šebu. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovalo 10 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Šebu sne prijali.

Poslanec I. Malý:

Viac pozmeňovacích návrhov v rozprave neodznelo. Žiadam vás preto, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu ako celku. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

V súlade s ustanovením § 26 odsek l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Dovoľujem si však pripomenúť pánu spoločnému spravodajcovi, že tu bol procedurálny návrh pána poslanca Rózsu a o tom musíme hlasovať ako o prvom.

Pán poslanec Rózsa sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec E. Rózsa:

Vzdávam sa, lebo ste to povedali sám. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Takže skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku, v rozprave pán poslanec Rózsa formuloval svoj procedurálny návrh, ktorým odporúčal stiahnuť tento zákon z rokovania a vrátiť ho na prepracovanie.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán kolega poslanec, chcel by som navrhnúť, aby ste stiahli svoj návrh, pretože vecne nám je jasné, čo ste navrhli, ale sme presne v tej fáze, kedy rozhodneme o zákone ako celku v súlade s postupom, ktorý je obvyklý, a buď ho prijmeme, alebo zamietneme, čiže vyhovieme aj vášmu návrhu. Ti, ktorí sa s ním stotožňujú, môžu hlasovať podľa toho, ako sú rozhodnutí. Myslím si, že nemá zmysel hlasovať, dvakrát. Bude to v súlade s postupom, ktorý je tu celkom normálny.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Beriem späť svoj návrh, lebo pán predsedajúci mal dať hlasovať o tomto návrhu hneď pri rokovaní. Nechcel som rušiť schôdzu Národnej rady. Podľa rokovacieho poriadku po prednesení takéhoto návrhu treba hlasovať ihneď bez rozpravy.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Rózsa, akceptujem to, vy ste dostatočne včas formulovali svoj procedurálny návrh. Je to presne taký istý procedurálny návrh, ako dala napríklad pani poslankyňa Novotná pri prerokúvaní prídavkov a hlasovali sme o ňom ako prvom pri hlasovaní. Dám o tom hlasovať. Samozrejme, že to budú dva prakticky identické hlasovania ako na to upozornil pán poslanec Ftáčnik.

Prosím, pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Už niekoľkokrát čítam § 22 ods. 5 rokovacieho poriadku, a ako mu rozumiem, naozaj pán Rózsa, vás návrh nie je v súlade s tým, čo žiadate.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovolím si len upozorniť, že podľa môjho názoru procedurálny návrh musí byť v súlade s rokovacím poriadkom, nemôže byť hocičo procedurálnym návrhom. A tento návrh pána poslanca Rózsu nemá oporu v rokovacom poriadku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda, ak by ste dali o tom hlasovať, porušíte rokovací poriadok. To skutočne nie je v zmysle rokovacieho poriadku. Predsa nemôžeme dať hlasovať o tom, čo rokovací poriadok nedovoľuje.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Rózsa.

Poslanec E. Róza:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

bohužiaľ, musím oponovať pánu predsedovi Národnej rady, aj diskutujúcim kolegom, lebo § 22 rokovacieho poriadku treba čítať v celosti od odseku l až po odsek 6. A odsek 5 § 22 hovorí o tom, že obdobne sa postupuje aj pri predložení iného návrhu a podľa § 22 ods. l poslanci môžu v rozprave predniesť k prerokúvaným otázkam pozmeňovacie návrhy. Bol som prvý, ktorý tento návrh predniesol v tom zmysle, aby sme o tom nerokovali, aby sme to vrátili predkladateľom. Takže v tomto smere, ak prečítame odsek 2 tohoto paragrafu alebo odsek 3, tam je jasne povedané, že o tomto návrhu Národná rada rozhoduje bez rozpravy. Toho som sa domáhal. Prosím, ak sa predsedajúci neriadil týmto rokovacím poriadkom, ja za to nemôžem. Trvám na tom, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik:

Milé dámy a páni,

opäť sme v sérii faktických poznámok, celkom zbytočnej. Skúsme sa pozrieť na vec tak, že pán poslanec Rózsa nemá celkom pravdu pri výklade odseku 5 § 22, pretože ten hovorí o tom, že ak sa prednesie iný ako pozmeňovací návrh, je možné vec prerušiť a dať to do výboru. To je to slovíčko "obdobne", alebo niekomu inému, ale proste prerušiť bod, pretože o tom sa hovorí v odsekoch 2, 3 a 4, keď sa prerušuje rokovanie o bode, pretože niečo zaznelo, s čím Národná rada dovtedy nepočítala, a potrebuje to podrobnejšie posúdiť. Na to a vzťahuje odsek 5. Ale neveďme o tom polemiku.

Ďalej chcem povedat, že sme urobili hlasovanie presne rovnakého druhu o návrhu pani poslankyne Novotnej pri zákone o rodinných prídavkoch, ona to iste nezaprie. Ak sme vtedy neporušili rokovací poriadok a tí vykladači, ktorí teraz kričia, nekričali, že sa robí zle, tak si povedzme postup, ktorý tu navrhol doktor Sečánsky, keď sme tu mali jeden dlhý spor a mali sme sériu faktických poznámok. Rozhodnime sa, či budeme hlasovať o návrhu pána Rózsu, teda či Národná rada berie tento postup. Myslím si, že návrh, ktorý tu navrhol pán doktor Sečánsky, bol veľmi prospešný. Teda povedzme, či budeme o tom hlasovať, ale nepolemizujme zbytočne, pretože každý môže mať na vec iný názor a nedostaneme sa nikam, zbytočne strácame čas.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem. Nestihla som zrušiť, svoje slovo, ale chcela som vlastne upozorniť na to, čo povedal v prvej časti vystúpenia pán poslanec Ftáčnik, že naozaj celý § 22 pojednáva o pozmeňovacích návrhoch, ktoré tu môžu odznieť, ale nehovorí o vrátení návrhu zákona, spomeňme si spätne koľkokrát bola podobná situácia vrátiť, návrh. Návrh sa môže vrátiť iba vo výboroch, kedy sa prerokováva, ale nie vtedy, keď je v pléne, keď už vo výboroch prejde a výbory zaujmú stanovisko. Ako právnik pán doktor Rózsa musí veľmi dobre vedieť, že sa odvoláva na paragraf a odsek, ktorý hovorí o niečom inom a nie o možnosti vrátiť návrh zákona.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Už len potvrdím, že sa prikláňam k tonu, čo povedali pán poslanec Ftáčnik a pani poslankyňa Aibeková. Nemám viac čo k tomu povedať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Chcem povedať, že toto by bolo naozaj porušenie, pretože to, čo žiadal pán poslanec Rózsa, už je bezpredmetné z toho, čo tu medzitým odznelo. Hovorí teraz o vrátení, na to nemá právo ani oporu v rokovacom poriadku. A naviac, odvolával sa na odsek 5, ktorý naozaj súvisí, ako povedal pán kolega Ftáčnik, s odsekmi 2, 3 a 4 a nemá to oporu v rokovacom poriadku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ako predsedajúci tejto schôdze sa tiež opriem o vysvetlenia, ktoré použil pán poslanec Ftáčnik. Skutočne si spomínam na to, že podobný návrh formulovala pri detských prídavkoch pani poslankyňa Novotná. Vtedy sme o ňom hlasovali. Beriem to, že so spoločným spravodajcom sme urobili chybu, že sme o procedurálnom návrhu, ktorý pán Rózsa dal v rozprave, nehlasovali ako o prvom.

Preto navrhujem, aby sne hlasovali o tom, či budenie hlasovať, o návrhu pána poslanca Rózsu. Je to najdemokratickejší prostriedok, ktorý ma momentálne napadá. Každý vyjadrí svoju vôľu hlasovaním.

Takže, kolegyne, kolegovia, prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, či mám dať hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Rózsu.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Poslanec I. Malý:

Neodporúčam prijať. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že nebudeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Rózsu a pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku.

V súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme neschválili návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Sojku a Milana Letku na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o protihorthvovskom odboji.

Budeme ešte hlasovať o návrhu na uznesenie ako ho navrhol pán poslanec Ftáčnik, ale predtým ma požiadal o slovo pán podpredseda Húska. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánu podpredsedovi Húskovi.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Vážené dámy a páni,

myslím, že sa musíme vzájomne pokúsiť o záchranu tváre tohoto parlamentu a bolo by naozaj dobre, aby sme sa dohodli na prehlásení, ktoré by v tomto slova zmysle zachránilo situáciu. Predkladám nasledovné prehlásenie Národnej rady Slovenskej republiky ako návrh:

"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje hlboké uznanie a vďaku tým občanom Slovenska, ktorí našli v sebe dostatok morálnych síl vzoprieť sa a vzdorovať fašizujúcemu a odnárodňovaciemu úsiliu horthyovského režimu na južnom Slovensku. " /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, navrhujem desaťminútovú prestávku, v ktorej sa stretnú predsedovia všetkých klubov. Každý text treba v pokoji premyslieť.

Podpredseda NR SR L. Černák:

Ďakujem pekne. Myslím si, že k požiadavke predsedu klubu KDH by sa mohli pripojiť ďalšie kluby najmä preto, že pán poslanec Ftáčnik vo svojom uznesení tiež navrhoval istú formuláciu, ktorú nešpecifikoval.

Prosím, pán Csáky. Poslanec P. Csáky:

Pán predsedajúci, Klub MKDH sa pripája k požiadavke klubu KDH.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem 11-minútovú prestávku. Prosím, aby sme sa dostavili do rokovacej sály o 17. 20 hodine. Zároveň prosím predsedov klubov, aby priali do malej zasadačky. Prepáčte, malá zasadačka je obsadená, takže predsedovia poslaneckých klubov sa stretnú v kinosále. Prosím pána Knappa, aby otvoril kinosálu a predsedov všetkých klubov, aby prišli do kinosály.

/Po prestávke. /

Kolegyne, kolegovia, prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby priali do rokovacej sály. Zároveň prosím predsedov klubov, aby ukončili svoje porady. Prosím kolegyne, kolegovia, budeme sa prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 55 poslancov.

Využijem túto krátku chvíľu na oznam, ktorý ešte potom zopakujem. Pán poslanec Fogaš poverený vedením ústavnoprávneho výboru prosí všetkých členov tohto výboru, aby prišli zajtra, t. j. v piatok o 8. 30 hodine na zasadnutie výboru. Zasadnutie bude v miestnosti číslo 150 a bude sa týkať problematiky troch návrhov zákonov o strete záujmov.

Kolegyne, kolegovia, budeme sa znovu prezentovať. Nehlasujeme, len sa prezentujeme.

Prezentovalo sa 60 poslancov.

Prosím predsedov klubov, aby ukončili porady. Pokiaľ by mali väčšie problémy, alebo potrebovali dlhší čas, ako predsedajúci som schopný prerušiť tento bod, nechať hlasovanie o návrhu uznesenia na neskoršie a pokračovať v prerušenom zákone o verejných listinách.

Kolegyne, kolegovia, skúsime sa znovu prezentovať. Prosím všetkých, aby zaujali svoje miesta, aby sa prezentovali. Už to vyzerá nádejnejšie, prichádzajú aj predsedovia klubov.

Prezentovalo sa 70 poslancov.

Kolegyne, kolegovia, ešte raz sa budeme prezentovať. Pokiaľ sa nedohodlo na znení uznesenia, máme rozpracovaný jeden návrh zákona, v ktorom by sme mohli pokračovať.

Ešte opätovne skúsime, či sme uznášaniaschopní. Kolegyne, kolegovia, prosím prezentujme sa.

Prezentovalo sa 83 poslancov.

Pán podpredseda Húska ma informoval, že na znení prehlásenia sa ešte pracuje. Prerušili sme rokovanie o 38. bode programu, t. j. o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 15/1993 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi. Tento návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 488 a správu výborov ako tlač číslo 488a. Už sme vypočuli odôvodnenie, ktoré predložil pán poslanec Fehér. Zastavili sme sa pri spoločnom spravodajcovi. Pán poslanec Rea ma informoval, že v neprítomnosti poslanca Goča je ochotný robiť spoločného spravodajcu. Musím dať o tom hlasovať.

Pán poslanec Dudáš - faktická poznámka. Poslanec A. Dudáš:

Chcel by som upozorniť na to, že ani jeden výbor, ktorý prerokoval tento návrh zákona, ho neschválil. Je teda otázne, či o ňom môžeme rokovať na pléne.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Zo spoločnej správy je to jasné. Kolegyne, kolegovia, predkladám návrh, aby sme úlohou spoločného spravodajcu poverili pána poslanca Reu. Dávam to ako procedurálny návrh, prosím hlasovať bez rozpravy.

Prosím, pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Pán predsedajúci, myslím si, že to môže vyjadriť vôľa výboru, ktorý je garančný, ktorý určuje spoločného spravodajcu. Ak sa pán predseda Rea rozhodol pomôcť tejto veci, myslím, že o tom netreba dať hlasovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Svojím spôsobom je to zmena spravodajcu, pretože bol určený ako spoločný spravodajca poslanec Goč. Myslím si, že jednoduchým hlasovaním vyjadríme súhlas s tým, že bude zmena spravodajcu a nie je potrebné zvolávať zasadnutie výboru, aby zmenil spravodajcu. O zmene spoločného spravodajcu rozhoduje plénum. /Šum v sále. / V poriadku, chcel som ušetriť čas. Teda musím vyhlásiť prestávku, nech sa stretne výbor a nech rozhodne o zmene spravodajcu.

Prosím, pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

Pán predsedajúci, dal by som to troška na správnu mieru. Ako predseda určujem spravodajcu výboru, ktorý je potom spravodajcom výboru pre spoločnú správu, takže teraz určím sám seba, ak dovolíte, a predložím spoločnú správu Národnej rade.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Je to vyriešené jednoducho. Prosím pána poslanca Reu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Rea:

Ďakujem pekne. Prosím vás, aby ste to chápali tak, že výnimočne som určil sám seba len vzhľadom na to, že pán poslanec Goč má nejaké zdravotné ťažkosti a musel opustiť rokovanie. Vzhľadom na to, že chcem priebeh rokovania urýchliť a predmetný návrh zákona výbory prerokovali s negatívnym stanoviskom, moje stanovisko bude tiež negatívne.

Vážená Národná rada, vážený predsedajúci,

dovoľte, aby som Národnej rade Slovenskej republiky predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 15/1993 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi. Je to tlač číslo 488a.

Návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 3. mája 1994 číslo 687 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, na prerokovanie po tom, čo dostanú stanovisko vlády Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady na skoordinovanie stanovísk výborov určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s tým, aby sa skoordinované stanoviská premietli do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona 10. 5. 1994 a uznesením číslo 442 vyslovila s návrhom zákona nesúhlas z dôvodov, že platný právny poriadok Slovenskej republiky upravuje osvedčovanie správnosti podpisu listiny

v inom ako úradnom jazyku v zákone číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Ciel sledovaný predloženým návrhom zákona je teda možné dosiahnuť na základe ustanovenia § 57 citovaného zákona, ktorý zveruje túto činnosť notárom. Z toho hľadiska sa navrhovaná novela zákonom javí ako nadbytočná. Taktiež legislatívno-technické riešenie predloženého návrhu zákona nespĺňa požiadavku zrozumiteľnosti všeobecne záväzného právneho predpisu.

Ďalej výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali. Výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s návrhom zákona nesúhlasil a neodporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona nepodporili, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov. Z toho dôvodu ako spoločný spravodajca na záver spoločnej správy návrh neodporúčam Národnej rade prijať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslancovi Reovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tridsiatom ôsmom bode programu. Keďže nemám žiadne písomné prihlášky do rozpravy, pýtam sa či má niekto záujem vystúpiť: v rozprave.

/Nikto. /

Keďže nie, uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

Prosím, pani Mušková - faktická pripomienka.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vzdávam sa faktickej pripomienky. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Žiada si záverečné slovo predkladateľ pán poslanec Fehér?

Poslanec M. Fehér:

Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Nie. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Poslanec J. Rea:

Nie. Podpredseda HR SR Ľ. Černák:

Nežiada. Skôr, ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 87 poslancov. Konštatujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.

Keďže v rozprave nezazneli žiadne pozmeňovacie ani doplňovacie návrhy, v súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca, prosím vaše vaše stanovisko.

Poslanec J. Rea:

Ako som uviedol na záver spoločnej správy, neodporúčam Národnej rade prijať túto novelu zákona.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 15/1993 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi.

Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu. Poslanec J. Rea:

Aj ja ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, vrátime sa k uzneseniu, ktoré navrhol pán poslanec Ftáčnik a ku ktorému bola porada predsedov klubov.

Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, cítim potrebu za náš klub povedať niečo v súvislosti s týmto zákonom. Pán poslanec Sojka a pán poslanec Letko dali návrh tohto zákona do parlamentu v júli 1993. Do marca 1994 bolo osem a pol mesiaca. Čo bránilo Hnutiu za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strane, ktoré mali spolu 79 poslancov, tento zákon prijať? Vaše poznámky, že sme zradcovia a neviem čo, aj poznámku pána poslanca Prokeša, prepáčte, neprijímame. Mali ste na to osem a pol mesiaca a neprijali ste ho. Chcem len povedať, že naše riešenie nie je vyhýbanie sa tomuto problému. Naše riešenie je naozaj hľadanie takého vyhlásenia, za ktorý si taká inštitúcia, akou je parlament, naozaj môže stáť - aj čo sa týka normatívnej stránky, aj čo sa týka obsahu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi povedať môj osobný názor. Nemôžem prijať pozlátko miesto skutočného riešenia, ktorým mal byť tento zákon. Nesmieme zabúdať na to, že došlo k faktickej rehabilitácii Horthyho v Maďarsku jeho znovupochovaním a účasťou členov maďarskej vlády. Nemôžeme zabudnúť ani na minútu ticha v Trianone. Je to špecifická

situácia. Myslím si, že tento parlament sa mal postaviť k tomu úplne jasne, že adekvátne bolo prijímanie zákona. Preto sa nezúčastním hlasovania o tomto vyhlásení.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Gandi. Poslanec M. Gandi:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som povedať pánu Mikloškovi - vravel, že "ste neprijali". Myslel som si, že aj poslanci Kresťanskodemokratického hnutia sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže, neprijali sme. Nie tak náhodou?

Podpredseda HR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Viete, pri všetkej úcte, samozrejme, zákony prideľuje do parlamentu predseda, nie ja som bol predsedom. A opakujem, na ktorejkoľvek schôdzi ste mohli tento zákon predložiť a mali ste 79 hlasov, aby ste ho prehlasovali a prijali. Nič také ste neurobili - osem a pol mesiacov, od júla 1993 do marca 1994.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím pána Malého, aby zaujal miesto určené pre spoločných spravodajcov. Pán poslanec Ftáčnik mu písomne odovzdal návrh uznesenia. Mojou povinnosťou je ukončiť tento

bod programu, takže o uznesení musíme hlasovať, pokiaľ to pán poslanec Ftáčnik nestiahne. Pán poslanec Ftáčnik, žiadate hlasovať o svojom uznesení?

Pán spoločný spravodajca, aby sme ukončili tento bod, prosím, prečítajte uznesenie, tak ako ho formuloval pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec I. Malý:

Neviem, pán predsedajúci, ale mám taký dojem, že asi by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán podpredseda Húska. Osobne sa mi zdá, že je to - jeho uznesenie, ktoré predložil - akýmsi naplnením toho, čo navrhuje pán poslanec Ftáčnik, nejaká realizácia toho.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán podpredseda Húska.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Pán predsedajúci, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že sa aj z tejto debaty ukazuje, že nie je dostatok vôle, aby sa zvolil aspoň takýto minimálny postup, sťahujem návrh na prehlásenie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. V rozprave riadne predložil návrh na uznesenie pán poslanec Ftáčnik. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby ho kompletne ešte raz celé prečítal.

Poslanec I. Malý:

Návrh uznesenia pána poslanca Ftáčnika znie: "Národná rada Slovenskej republiky odporúča, aby sa problematika, ktorú chceli navrhovatelia riešiť predložením zákona o protihorthyovskom odboji, riešila formou vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne bola začlenená do širšieho vyhlásenia o histórii slovensko-maďarských vzťahov. "

Podpredseda NR SR í. Černák:

Kolegyne, kolegovia, prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, tak ako ho v rozprave predložil pán poslanec Ftáčnik.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na uznesenie, ktoré v rozprave predložil pán poslanec Ftáčnik, aby sme ukončili bod číslo 39.

Vaše stanovisko, pán spoločný spravodajca? Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať toto uznesenie.

Poslanec I. Malý:

Nie, že neodporúčam, nechávam na úvahu poslancom. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pardon. Záporné kývanie hlavou som si zle vysvetlil, takže opravujem, necháva na vaše rozhodnutie.

Konštatujem, že sa prezentovalo len 60 členov.

Kolegyne, kolegovia, keďže vizuálne konštatujem, že nás je viac, som nútený ešte raz zopakovať hlasovanie o tomto uznesení. Potom by sme prikročili k aklamačnému hlasovaniu.

Prosím, kolegyne a kolegovia, prezentujme sa a hlasujme ešte raz o uznesení pána Ftáčnika. V prípade, že nebude úspešné hlasovanie, budeme pokračovať ďalším bodom programu.

Prezentovalo sa 59 poslancov. Je to príliš málo. Keďže nie je politická vôľa prijať toto uznesenie, prikročíme k ďalšiemu bodu programu.

Štyridsiatym prvým bodom je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 544 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 544a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ján Krivčík. Prosím, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Krivčík:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

predkladám vám poslanecký návrh zákona o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh ste obdržali pod tlačou číslo 544. Podľa platného právneho poriadku je propagácia politických strán a hnutí regulovaná v podstate len v čase volebnej kampane, konkrétne v období 23 dní pred

konaním volieb do Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 23 zákona Slovenskej národne] rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení zákona číslo 104/1992 Zb. Vo volebnej kampani majú politické strany a hnutia na jednej strane zabezpečený rovnaký prístup k verejným informačným prostriedkom a na druhej strane ich propagácia v tomto čase prostredníctvom platenej reklamy je v zásade zakázaná. '

Vzhľadom na to, že obdobie od vyhlásenia volieb do Národnej rady Slovenskej republiky do konania volieb je neúmerne dlhšie ako samotná volebná kampaň, minimálne 80 dní, propagácia strán zameraná na už vyhlásené voľby prebieha po dlhší čas v podstate neobmedzenými prostriedkami. Politické strany a hnutia bežne využívajú najmä rôzne formy platenej inzercie a podobne. Tento stav nezabezpečuje rovnaké podmienky pre všetky politické strany a hnutia pred voľbami. Cieľom navrhovaného zákona nie je obmedzovať formy propagácie politických strán a hnutí, ani rozširovať pravidlá platné vo volebnej kampani na dlhšie obdobie, ale limitovať výšku použitých prostriedkov na určitý najfrekventovanejší spôsob ich propagácie, a tým pomôcť vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky politické subjekty, ktoré kandidujú vo voľbách.

Pokiaľ ide o dopad na štátny rozpočet, treba povedať, že s prijatím navrhovanej právnej úpravy nie sú spojené žiadne nároky voči štátnemu rozpočtu, naopak, realizácia tohto návrhu môže ušetriť výdavky rozpočtu.

Vláda Slovenskej republiky k predloženému poslaneckému návrhu zaujala súhlasné stanovisko. Pripomienky vlády sú zapracované v spoločnej správe z výborov. Toľko moja predkladacia správa.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Krivčíkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Milana Opálku, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec M. Opalka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení hostia,

pod číslom 544a máme spoločnú správu všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem mandátového a imunitného výboru, o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, tlač číslo 544.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 993 zo 7. júna 1994 pridelil uvedený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky všetkým výborom, okrem mandátového a imunitného výboru, s určením termínu po obdržaní stanovísk vlády Slovenskej republiky. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol určený Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory prerokovali tento návrh skupiny poslancov v dňoch 15. júna až 6. júla 1994. Štyri výbory, t. j. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesná a vodné hospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s návrhom zákona vyslovili-súhlas. Ostatné výbory neprijali uznesenie, pretože s návrhom zákona nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

Pozmeňovacie a doplňovacie návrhy spoločnej správy, body l, 2, 3, 4, 5 a 6 odporúčam an blok prijať.

Vážený pán predsedajúci, týmto som skončil prednes spoločnej správy. Môže začať rozprava.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto, ktoré je určené pre spoločných spravodajcov.

Kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o štyridsiatom prvom bode programu. Nemám žiadne písomné prihlášky. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Aibeková. Potom sa hlási do rozpravy pán poslanec Prokeš.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľujem si navrhnúť predkladateľom tohto zákona, aby ho stiahli. Nepoužívam tu argumentáciu, ktorú používal pri tlači 281 pán poslanec Rózsa. Preto im odporúčam, aby tento krok urobili sami, a to z dôvodov, ktorý tu už bol uvedený. Neboli predložené zásady tohto zákona. Je to zákon šitý doslova horúcou ihlou, má príliš veľa nedostatkov na to, aby mohol byť v praxi uplatňovaný. Je to zákon, ktorý nedemokratickým spôsobom chce zasahovať do interných záležitostí strán a hnutí, ako môžu míňať svoje finančné prostriedky, ktoré nadobudli legálnym spôsobom. Preto odporúčam predkladateľom, aby ho stiahli.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

V rozprave vystúpi pán poslanec Prokeš. Má ešte potom niekto záujem vystúpiť v rozprave? Pani poslankyňa Ťavodová.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte mi, aby som trošku z iného uhla a trošku bez všelijakých príkras dešifroval návrh zákona, ktorý nám je predložený. Jeho cieľom je nasledovné: Má prakticky znemžniť niektorým politickým subjektom vstup do masmédií nad rámec zákona o vstupe do rozhlasu a televízie. Pretože istá čast politického spektra je neustále masmédiami - dalo by sa povedať - hýčkaná, a okolo iných ako keby sa uzavrela voda, a aby nemohli preraziť túto izolačnú bariéru, tak skupina poslancov predkladá uvedený návrh zákona.

Vážení predkladatelia, tento zákon, resp. výdaje politických strán na politickú kampaň nemajú nič spoločného so štátnym rozpočtom. To je jedna vec. Druhá vec je - tieto peniaze sa otočia tu, v republike, nikam odtiaľto neodídu, takže nikto v tomto smere škodovať nebude. Preto, ak neprejde odporúčanie, resp. ak predkladatelia neprijmú odporúčanie pani poslankyne Aibekovej, navrhujem tento zákon neprijať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Ťavodová. S faktickou poznámkou pán poslanec Lauko.

Poslanec P. Lauko:

Ďakujem, pán predsedajúci. Informáciu pána Prokeša o vzťahu k masmédiám považujem za argumentáciu, ktorá je zavádzajúca.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán Ľupták Ivan - faktická poznámka. Poslanec I. Ľupták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím si, že by sme mali byť k predkladateľom zhovievaví a pochopiť, ich filozofiu. Je jasné, že KDH či dá milión alebo 100 miliónov, stále bude mať to isté percento. Takže u nich tento zákon jednoznačne má svoju zákonitosť. Ale treba zobrať do úvahy, že tu sú strany resp. hnutia, ktoré ešte nie sú v parlamente a chceli by sa dostať do parlamentu, a zrejme potrebujú preraziť bariéru, ktorú spomenul pán poslanec Prokeš. Prečo neumožniť aj týmto stranám demokratickým spôsobom v rámci predvolebnej kampane, podotýkam, propagovať sa? A samozrejme, že v trhovej ekonomike ani propagácia nie je zadarmo. Aj propagácia niečo stojí. Takže naozaj, buďme chápaví ku KDH, ale zasa na druhej strane sa prikláňam k názoru, že tento návrh zákona nemôže byť akceptovaný.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák: Prosím, pán Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovolím si na margo odpovede k môjmu vystúpeniu alebo poznámky k môjmu vystúpeniu sa spýtať, aj keď je to filozofická otázka, či bude, resp. nebude umožnený vstup vláde do masmédií, pretože tam sú protagonisti určitých politických strán, ktoré tí, čo sú dnes v opozícii, alebo ktorí nie sú vôbec v parlamente, nebudú môcť nijako vyrovnávať, keďže budú limitovaní. Či takisto nebude vystupovať v televízii pán prezident, aby propagoval určitú časť politického spektra a druhú časť zatracoval. Pretože toto je tiež nekalá súťaž a tiež by malo byt umožnené ostatným politickým subjektom, keď už nemajú reklamu zadarmo, aby si ju mohli aspoň zaplatiť a takto vstupovať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Chcem povedať, aby sme nezakrývali skutočnosť, že tu je informačná blokáda. Ak to cynicky nebudeme brať na vedomie, to je proste chyba. V demokracii musí byť podmienka, aby politické sily mali rovnosť šancí. Všimnite si, že masové médiá sú naozaj sústavne obsadzované vládou. Vláda neviem akým spôsobom, ale sústavne je na obrazovke so svojimi obrovskými úspechmi. Je to jednoducho spôsob, ktorý nie je férový. A teraz sa snažíte týmto zákonom ešte dať tomu korunu. Je to skutočne jeden unfér, nedemokratický spôsob. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chcem sa len spýtať pána podpredsedu Húsku, či pod informačnou blokádou má na myslí to, že predseda HZDS, keď bol v 13 l, mal 45-minútový televízny prenos z tohto stretnutia, čo o ďalších predsedoch som zatiaľ nepočul, že by mali takú možnosť. Či toto považuje za informačnú blokádu? A v tom prípade mu ďakujem, že sa zastal našich strán a hnutí.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Rea.

Poslanec J. Rea:

Ďakujem pekne. Zrejme, tých 45 minút dostal preto, že ostatní to nedokážu. Po druhé - je určitý schizofrenizmus predkladateľov tohto zákona, keď tými istými ústami dnes chcú kampaň finančne obmedziť, ale pri novelizácii zákona o voľbách tí istí ľudia navrhovali - a návrh aj prešiel, aby volebná kampaň mohla byť nielen vo verejnoprospešných inštitúciách, mediálnych, ale aj v súkromných. Tým istým dychom navrhujú, aby sme kampaň mohli robiť vo všetkých prostriedkoch a na druhej strane finančne to obmedzujú. Po tretie - ako dobre viete, dnes každý účtovník dokáže konečnú účtovnú uzávierku urobiť tak, že je to v súlade so zákonom. Takže, napriek tomu, že tento zákon bude prijatý, som presvedčený, že tie milióny v kampani, ktorá strana si kde zoženie, aj tak ich minie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán Ľupták. Ivan. Poslanec I. Ľupták:

Naozaj, na to sa dá odpovedať len tak, čo hovoril pán Mikloško, že 40 minút v televízii naozaj môže hovoriť len ten, kto má čo povedať. A po druhé - navrhujete zákon o obmedzení výdavkov na predvolebnú kampaň a my hovoríme o vstupe do masmédií v predvolebnej kampani a nie v medzivolebnom období. To je veľký rozdiel.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som stručne odpovedač pánu poslancovi Mikloškovi. Chcem ho ubezpečiť, že expremiér Mečiar by určite hovoril oveľa menej, pretože vie veľmi dobre jasne a krátko formulovať svoje myšlienky, keby nebol taký počet útokov, na ktoré musel reagovať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Ľupták Ján. Poslanec J. Ľupták:

Ďakujem. I keď sme najchudobnejšia strana s 30 tisícami korunami, bol by som rád, keby všetky strany sa nám poskladali, pretože robotníci volili tieto strany, niektorá dostala 35 %, niektorá 17 % od robotníkov, a keď ideme samostatne, keď nám nikto nechce dať ani pôžičku - dali by nám, ale úrokovú -, či by ste neboli ochotní sa nám poskladať. Vieme dobre, že 30 tisíc korún nebude ani na minútu môjho vystúpenia alebo niektorého zo Združenia robotníkov v televízii. Takže, rovnosť nie je. Viem dobre, že mnohé strany, ktoré kandidovali aj v minulých voľbách, či už Demokratická strana alebo VPN, dlhujú tomuto štátu ešte 11 miliónov. Pýtam sa: Kedy sa s tým táto spoločnosť vyrovná? Alebo: Ako si ešte predstavitelia týchto strán môžu dovoliť kandidovať a nesplatili dlh? A idú na kandidátkach iných strán? Teda, čo tento štát robí voči týmto ľuďom, keď túto spoločnosť zadĺžili? Keď vstúpia do inej strany, už majú právo kandidovať na ich kandidátkach? Myslím si, že treba v tom spraviť poriadok. /Potlesk. / A keď rovné šance, tak prosím, dajte aj nám rovnaké šance, požičajte nám bezúročné, keď už ináč nie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Figeľ. Poslanec J. Figeľ:

Ďakujem. Chcel by som reagovať na dve skutočnosti. Pán Rea, hovorili ste, že každý ekonóm alebo účtovník dokáže urobiť účty tak, aby to sedelo. A ide o malé veci, ide o relatívne nízke čísla oproti tomu, čo chceme v referende preverovať u lepších ekonómov a u väčších čísel. Na druhej strane tu pán Húska hovoril o blokáde. Predvčerom bola v Rádiožurnále anketa o tom, ako poslanci nechodia do parlamentu, aké je to slabé a či ešte má význam zvolávať parlament na august, ktorá istým spôsobom znížila alebo neustále pokračuje v znižovaní úrovne parlamentu v očiach ľudí, občanov. Veľmi ma to mrzelo, ale najmä ma to mrzelo kvôli tomu, že ráno o pol siedmej, keď končí alebo začína Rádiožurnál,

teraz presne neviem, proste v záverečných správach beží prehľad dňa, a posledná správa znela: Predseda HZDS Vladimír Mečiar dnes bude na hornej Nitre. Nepamätám sa, aby v tomto období niektorému z predsedov iných strán Rádiožurnál oznamoval, kde budú tráviť pol dňa, alebo kde budú robiť mítingy. Nehovorte o blokáde, prosím vás.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Chcem v krátkosti povedať, že tento zákon je protiústavný, pretože bráni každému subjektu, aby používal svoje prostriedky, voľne s nimi nakladal. Skrátka, ide tu o určitú diskrimináciu či uniformitu, kde niekto chce porovnávať slona s blchou, aby blcha kráčala takisto ako slon. Chápal by som, keby tento zákon vychádzal z toho, že sa to bude odrážať od nejakého počtu voličov v minulosti, ale hovoriť paušálne, že nová strana, ktorá pôjde do volieb, má také isté šance ako strana, ktorá má už istú členskú základňu, ktorá v príspevkoch tejto strane prispieva, a obmedzovať to - je to nedemokratický zákon, a preto ho nepodporím.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš. Potom by som bol rád, keby sme dali priestor pani poslankyni v rozprave.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný. Pánu kolegovi na margo oznamovania toho, kto kde bude, dovoľujem si upozorniť, že viackrát som zaregistroval, že bolo upozornenie, kde bude pán Moravčík, ale takisto napríklad pán podpredseda Weiss alebo pán podpredseda Černák.

Podpredseda NR SR í. Černák:

Prosím, pán poslanec Ľupták Ján. Poslanec J. Ľupták:

Chcem len reagovať, na pána poslanca Cingela, že členská základňa zaplatí známky. S tým by som súhlasil, akú máme základňu, z toho vychádzajme. Ale nie peniaze, ktoré ste dostali z darov, ktoré niekto získal nejak podvodom. To, čo členská základňa zaplatí za známky, si môže minút. To by bolo treba v zákone stanoviť. Súhlasím.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

Ešte som zabudol - po štvrté - odporúčam predkladateľom, aby účinnosť tohto zákona, keď už ho chcú predkladať tomuto parlamentu, upriamili tak, aby bol účinný pred ďalšími parlamentnými voľbami, ktoré budú o štyri roky.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Ešte faktická pripomienka - pán Dudáš. Poslanec A. Dudáš:

Zdá sa mi, že sme sa nejak veľmi ľahko prehupli cez informáciu, že pán Mečiar chodí po Slovensku a robí si už predvolebnú kampaň. Pritom jeho prvoradou povinnosťou by

zrejme malo byť sedieť v parlamente na svojom mieste. Bolo dobrým zvykom, že na úvod každej schôdze Národnej rady pán predseda alebo pán predsedajúci ospravedlňoval neprítomných poslancov. Chcel by som vedieť, či pán Mečiar je ospravedlnený z neúčasti na tejto 34. schôdzi Národnej rady.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani poslankyňa Ťavodová, máte slovo. Poslankyňa G. Ťavodová:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

v prípade, že neprejde návrh pani poslankyne Aibekovej, dovolím si predložiť k tlači číslo 544 tri pozmeňovacie návrhy.

Prvý návrh sa týka S 3. Nadpis "Prípustná výska výdavkov" navrhujem vyčiarknúť a nahradiť ho nadpisom "Výdavky politických strán", aby sa mohla realizovať idea myšlienky z dôvodovej správy - citujem: "vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky politické subjekty, ktoré kandidujú vo voľbách".

Navrhujem druhý pozmeňovací návrh. Týka sa tiež § 3. Pred slovo "politické" navrhujem dať číslovku l, bude to odsek číslo l, a zároveň navrhujem odsek číslo 2 tohto znenia: "Politické strany nemôžu na svoju propagáciu používať služobné dopravné prostriedky, využívať výpočtovú, spojovú a reprodukčnú techniku, ktorá je k dispozícii štátnym orgánom a organizáciám, ako i pre propagáciu uhrádzať cestovné náklady zo štátneho rozpočtu. "

A tretí môj návrh sa týka § 5 ods. 2. V prvej vete za slovo "podľa" doplniť "§ 3 ods. 2 alebo povinnosti podľa S 4" - a veta pokračuje.

To sú všetky moje pozmeňovacie návrhy. Na záver by som sa len chcela opýtať, keďže vieme, kde sa zdržuje pán poslanec Mečiar, a nevieme, kde sa zdržuje pán poslanec Čarnogurský.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pani poslankyni. Poprosím vás, aby ste svoje pozmeňovacie návrhy písomne odovzdali pánu spoločnému spravodajcovi. Pani poslankyňa Ťavodová, podľa mojej evidencie pani Aibeková nedávala procedurálny návrh, len odporúčala predkladateľom, aby návrh stiahli. Tak som to zachytil, prípadne to môžeme porovnať.

Prosím, pani Novotná. Poslankyňa A. Novotná:

Ďakujem, pán predsedajúci. Mám len otázku na predkladateľa tohto návrhu zákona, ktorá sa týka § 5 - sankcií, kde sa hovorí: "Ak zistí Ministerstvo financií Slovenskej republiky z predložených oznámení, že politická strana prekročila najvyššiu prípustnú sumu výdavkov viac ako o 10 %, vydá do dvoch mesiacov rozhodnutie, ktorým skráti nárok na úhradu volebných nákladov vo výške, o ktorú výdavky prekročila. " Odsek 2 ďalej potom pokračuje: "Právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá nesplní povinnosti podľa § 4, môže príslušný daňový úrad uložiť pokutu do výšky l milióna korún. " Preto sa pýtam predkladateľa vzhľadom na to, že vládna koalícia si bude zabezpečovať kampaň po vládnej linke a je tu jasný zámer postihnúť len niektoré strany a hnutia - teda prosím vysvetliť sankcie, aké sa budú používať u strán, ktoré sa nedostanú do parlamentu. To je prvá otázka.

Druhá otázka - § 2 odsek 2 hovorí: "Za obdobie pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky sa považuje obdobie odo dňa vyhlásenia volieb do dňa ich konania, najdlhšie však obdobie piatich mesiacov pred konaním volieb. " Pýtam sa: Toľko odmietaná retroaktivita pri predchádzajúcich zákonoch zrazu nevadí pri tomto zákone? Prosím o odpoveď.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pani poslankyni Novotnej. Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Romanovská. S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Chcel by som sa len spýtať, v čom je retroaktivita. Veď zákon prijímame dnes a pravidlá určujeme vopred.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím pánov poslancov, aby neviedli dialóg. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Novotná.

Poslankyňa A. Novotná:

Čítala som § 2 odsek 2 - obdobie piatich mesiacov pred konaním volieb. Čiže voľby máme, ak dobre počítame, asi o 83 dní alebo tak nejako. Takže, už je dávno päť mesiacov vopred. Ako sa toto chce vyúčtovať, ako sa chcú sledovať výdávky a podobne? Naozaj navrhujem účinnosť od nasledujúcich volieb a nie týchto.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pani poslankyňa Romanovská, prosím, máte slovo. Poslankyňa M. Romanovská:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

v prvom rade chcem podporiť návrh pani poslankyne Aibekovej, aby predkladatelia návrh tohoto zákona stiahli, nakoľko sa mi vidí účelový a pripravovaný len pre tieto voľby. V prípade, že nebude stiahnutý, mám niekoľko pozmeňovacích návrhov. Keďže ide skutočne o účelový zákon na voľby 1994, prosila by som v návrhu zákona označiť, že ide o rok 1994. V § 2 ods. b/ navrhujem vypustiť koniec vety, a to bez ohľadu na to, či povinnosť vznikla priamo politickým stranám alebo tretím osobám. V § 2 bode b/ ďalej navrhujem novú vetu: "Tieto ustanovenia sa nedotýkajú propagácie vo vlastných alebo prenajatých skrinkách na verejných priestranstvách, ktoré politický subjekt používa na bežné oznamy. "

Ďalej ešte k § 2 ods. c/ - ten odporúčam celý vypustiť, lebo skutočne, ak je to zákon, s ktorým sa teraz ponáhľame, teda sme presvedčení, že je to skutočne pre rok 1994, práve už napadnutá lehota 5 mesiacov nezodpovedá zákonu na rok 1994.

V § 3 - prípustná výška výdavkov - navrhujem vypustiť druhú a tretiu vetu. V j 4 - oznamovacia povinnosť - v bode 2 vypustiť časť vety "a uvedú v nich aj čiastky zodpovedajúce obvyklej cene reklám, inzercií a sponzorovaných relácií, ktoré zverejnili alebo odvysielali v prospech politických

strán bezodplatne alebo za zníženú cenu. " Takisto v § 5 - sankcie - navrhujem vypustiť bod 2, § 7 celý vypustiť a účinnosť navrhujem od 1. 9. 1994.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pani poslankyni. Prosím, aby ste pozmeňovacie návrhy písomne formulované odovzdali spoločnému spravodajcovi.

Prosím, pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

predrečníčka použila vo svojom vystúpení výraz účelový. Áno, tento zákon je účelový, tak ako každý, sleduje určitý účel, určitý cieľ. To by mal snáď robiť každý predkladateľ zákona.

Prečo myslím, že by sme mali tento alebo obdobný zákon prijať? Pred niekoľkými mesiacmi nielen v Taliansku, ale v celej Európe verejnosť zaujala operácia "Čisté ruky", ktorá bola reakciou na niekoľko desiatok rokov praxe čiernych peňazí v politike, na niekoľko desiatok rokov, kedy politická strana, ktorá by nebola brala a čerpala peniaze z nelegálnych zdrojov, proste by bola vypadla z politiky v Taliansku - za tých niekoľko desiatok rokov. Odkazom toho je, že operácia "čisté ruky" musela smerovať proti všetkým stranám politického spektra - od krajnej pravice po taliansku komunistickú stranu, kresťanských demokratov v strede, proste všetkých. Dôvod bol jednoduchý: kto by nebol čerpal peniaze

z týchto zdrojov za daného systému, už by sa nebol za tých niekoľko desiatok rokov udržal v parlamente.

Ak chceme niečomu podobnému zabrániť aj na Slovensku, musíme sa pokúsiť zabrániť prieniku čiernych peňazí do politiky. A tu jeden z prostriedkov vidím v obmedzení potreby alebo možnosti spotreby peňazí politickými stranami. Najvýraznejšou položkou u politických strán je vždy položka idúca na propagandu, na svoje zviditeľňovanie sa. Myslím si, že súperenie politických strán by malo byť skôr súperením myšlienok, ako platenej reklamy. Malo by sa skôr opierať o podporu aktivistov a organizáciu, ako o niekoľkých bohatých sponzorov, a to dvojnásobne, ak by títo sponzori neboli ani veľmi viditeľní.

Keď sa hovorilo o mimoparlamentných stranách, tieto strany buď majú tak malé prostriedky, že sú ďaleko pod limitom, o ktorom sa tu hovorí, a keď nie - možno, že aj taká existuje, že sa ukáže tesne pred voľbami -, tak si myslím, že tu ide skôr o malú veľmi solventnú skupinu, ktorá sa nejde presadzovať silou svojho programu, ale silou svojho mešca. Nemyslím si, že by bolo dobré, keby v politike mal nádej uspieť len a výlučne ten, kto má za sebou obrovské zdroje financií. Hovorilo sa, že tento zákon je možné obísť. Niet takého zákona, ktorý by nebolo možné obísť. Vieme, že nedokážeme chytiť všetkých zlodejov, to však neznamená, že z Trestného zákona vypustíme skutkovú podstatu krádeže.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Dubovan, ale máme dve faktické poznámky. Prosím, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Pánu poslancovi Bárányovi len toľko - aby mohli súťažiť, myšlienky, musí byť, možnosť, ich aj dať na známosť ľuďom, Ktorí majú rozhodovať. Čiže, bez reklamy to jednoducho nejde. A druhá vec - pán poslanec, ja by som aj prijal to, čo ste hovorili ale za predpokladu, že by sa bola bývalá komunistická strana vzdala kompletne svojho majetku, rozpustila sa, a budovala sa odznovu SDĽ, ale nie ako dedič obrovského majetku ide teraz poučovať ostatných o tom, ako sa má legálne zaobchádzať z peniazmi. Pán poslanec, je mi ľúto, majetok vašej strany je vybudovaný zo štyridsaťročného utrpenia ostatných. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani poslankyňa Romanovská. Poslankyňa M. Romanovská:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ešte by som sa chcela opýtať predkladateľov - v § 2 základné pojmy, ods. a/ - je tam textácie "akékoľvek verejné oznámenie". Toto nie je právnická terminológia, lebo predsa akékoľvek verejné oznámenie môže byť, aj keď niekto vyzve trebárs na odber krvi. A nech sa to deje - nedajbože - pod hlavičkou nejakej politickej strany, tak sa aj to bude považovať za politickú agitáciu? Lebo môžu byť nejaké organizované podporné akcie pre kohosi, pre čosi - trpiaceho, alebo niečo také. A kto bude toto kontrolovať? Ešte to by som sa chcela spýtať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Plne súhlasím s predrečníkom, ktorý hovoril o účelovosti každého zákona. Áno, každý zákon sa prijíma preto, aby splnil nejaký účel, lenže celospoločenský, a nie, aby spĺňal záujmy nejakej skupiny. To je potom účel, ale veľmi skreslený. To je účel plnenia skupinových záujmov. V žiadnej demokratickej spoločnosti nie je prípustné prijať takýto zákon.

Tiež bola nešťastne spomenutá Itália. Áno, v Itálii sa už dlhé roky používali peniaze rôzne. Tam zrejme vládnu úplné iné sily, ktoré doteraz u nás možno vládli v oveľa menšej miere, ale žiaľ, v budúcnosti asi budú tiež rôzne mafie a podobne. Lenže, čo sa stalo v Itálii? Voľby vyhral ten, kto mal v rukách všetky masmédiá. Však vieme, že terajší predseda vlády v Itálii je jeden tlačový magnát, ktorý tým, že využil a zneužil svoje možnosti, ktoré má, vyhral voľby bez žiadneho politického princípu, alebo bez žiadnej politickej koncepcie. A v tej istej situácii sa nachádza naša vláda. V tejto situácii sa nachádza naša vláda. Tá tiež využíva masmédiá a všetko, čo má k dispozícii. Potom neviem, ako to bude tento zákon riešiť, keď naši ministri sa rozbehnú každý piatok do celej republiky, samozrejme, za štátmi peniaze, za dane poplatníkov, doobeda navštívia okresné úrady, ale večer za dane týchto poplatníkov si robia mítingy. Ako k tomu prídu daňoví poplatníci a ako k tomu prídu iné strany?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Rád by som upozornil na dve skutočnosti, ktoré zrejme niektorým kolegom predrečníkom ušli. Prvou z nich je, že bývalej KSČ bol majetok zákonom odňatý. To je prvá vec. Druhá vec - rád by som upozornil, že štát v Slovenskej republike nevlastní masmédiá, máme tu verejno-právne masmédiá. Mali sme tu nedávno jednu výnimku. Určitú dobu cez tlačovú agentúru to bol denník Republika. Nemal som dojem, že je veľmi naklonený dnešnej vláde - môžem sa mýliť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Pán poslanec Ivan Ľupták, každý zákon reprezentuje cieľ určitej skupiny. Husí to byt cieľ väčšinovej skupiny, lebo inak by nebol prijatý. Ale keby tento princíp neplatil, prečo by ste boli podali včera ten návrh na referendum, na zabrzdenie privatizácie? To je tiež záujem len určitej skupiny ľudí.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

Poslanec P. Lauko:

Dnes sa - použijem mikloškovský spôsob - pánu Ivanovi Ľuptákovi, kolegovi nedarí. Po prvé - po slovensky sa nepovie Itália, ale Taliansko. Čo sa týka argumentácie o malých stranách, myslím si, že malé strany nemajú toľko peňazí, aby boli diskriminované týmto zákonom, pretože týmto zákonom sa chce urobiť určitá rovnosť šancí pre všetky strany, teda nechápem túto argumentáciu, ako malým stranám sa berie nejaká možnosť. Je to skôr z opačnej strany, že bohaté strany sa v tomto zákone svojím spôsobom trošku prispôsobujú tým ostatným. A ešte raz opakujem, aj na poslednú repliku pána poslanca Ivana Ľuptáka, i v tomto zákone ide o rovnosť šancí všetkým stranám, nie preferovanie nejakej skupiny, ale rovnosť všetkým.

Podpredseda NR SR Ú. Černák:

Pán poslanec Harna. Poslanec Š. Harna:

Chcel by som upozorniť aj na tú skutočnosť, aby sme si boli vedomí toho, že propaganda alebo náklady na propagandu, ktorú vynaložia strany v súvislosti s volebnou kampaňou, sú de facto náklady, ktorých pôvod, teda pôvod peňazí je vo vreckách voličov. Takže, je úplne prirodzené, že pri takej ekonomickej situácii, v akej sa Slovensko nachádza, by sme mali mat všetci záujem na tom, aby sme skutočne minimalizovali náklady na reklamu, o prekročenie týchto nákladov skutočne môžu mať záujem len také strany, ktoré na to majú peniaze. Potom by bolo zaujímavé sa pozrieť, aký je pôvod týchto peňazí. Možno, že by sme aj takýto paragraf mali vmontovať do tohto zákona.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Som veľmi prekvapený pomerne silnou reakciou poslancov HZDS na tento zákon. Už niekoľkokrát tu odznelo, aby sme ho stiahli, teda naši poslanci, nehovoriac o stálych poznámkach voči tomuto zákonu. V čase, keď skutočne občania ťažko žijú, v čase, keď HZDS stále hovorí a oháňa sa záujmom občana, dať limit 10 miliónov na takú vec, ako sú voľby, sa mi zdá byť naprosto neústretové voči občanovi. A preto mi nejak nesedí, že strana, ktorá najviac hovorí o občanovi, chce mat zrazu neobmedzené výdavky na takú vec, ako sú voľby - viac ako 10 miliónov. Dajte to na charitatívne účely, to čo máte - tých ďalších 160 - 170 miliónov.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Chcem reagovať na posledný výrok pána poslanca Báránya, ktorý hovoril o peniazoch, a to tým, že pripomeniem výrok pána poslanca Mikloška. Iste si spomenie. "Strana demokratickej ľavice" - citujem: "nemá nič spoločné s Komunistickou stranou Československa, až na tie nešťastné peniaze. " Pamätáte si, pán Mikloško? Takže, vás predchádzajúci prihovor k HZDS naozaj bol dosť nešťastný a skôr patril tej pravej strane po vašej ruke.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi odpovedať pánu Mikloškovi. Pán Mikloško, najlepšia humanitná pomoc je dať ľuďom prácu. Tým, že vynakladá niekto peniaze na reklamu, dáva ľuďom prácu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák.

Pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

Ďakujem za slovo. Tiež by som pripomenul kolegom z iných politických strán a hnutí, že bolo to práve HZDS, ktoré vo voľbách v roku 1992 namiesto toho, aby sa vytŕčalo v televízii, tieto peniaze skutočne použilo na humanitné účely. Tieto boli poukázané domovom dôchodcov a sociálnym ústavom pre deti. Takže, nám tu ide o účelovosť, ktorú práve teraz, v tomto momente, dvaja poslanci predložili do parlamentu napriek tomu, že nedodržali všetky lehoty, ktoré máme v rokovacom poriadku zachytené, a nie je to tak dôležitý dokument, ktorý by tu musel byť dnes, pretože, ako povedal sám pán predkladateľ, časť kampane sa už rozbehla, nezachytíme všetko, a tento zákon nadobudne účinnosť ešte o nejaký ďalší čas a nezachytíme všetky tie náklady. Takže, nebude to skutočný výraz použitých prostriedkov v tejto predvolebnej kampani. Preto môj návrh bol: dobre, ale nech to platí od budúcich volieb.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Korec. Poslanec J. Korec:

Chcel by som pánu Mikloškovi povedať nasledovné: Mňa na tomto zákone mrzí jedna vec, a to, že niekto chce niekomu vnucovať svoju vôľu bez ohľadu na to, či má na to právo alebo nie. A práve, že si navrhol takýto spôsob - spôsob zákona. To je všetko.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

V demokraciách je zákon jedinou legitímnou formou vnucovania vôle občanom. Ale nie o tom chcem hovoriť. Keď sa tu spomínala v podtexte akoby obava z toho, že práve SDĽ nejako z minulosti má obrovské prostriedky, ktoré využije vo volebnej kampani, páni, podporte tento zákon, aspoň znemožníte využitie týchto prostriedkov vo volebnej kampani.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Ľupták Ivan. Poslanec I. Ľupták:

Ešte aj z inej strany treba pochopiť, to, čo hovorí pán Mikloško a čo presadzuje KDH. Tu ide aj o to, že po voľbách podľa toho, ktorá strana koľko voličov bude mať, na každého voliča dostane určitú čiastku. Je samozrejmé, že strany, ktoré získajú veľké percento, dostanú potom aj veľa peňazí

zo štátneho rozpočtu. Som rád, že pán Mikloško spomenul, že ich môžeme dať na charitu. HZDS aj dáva veľa na charitu a iste to aj zverejníme. Áno, HZDS zrejme môže uvažovať s väčšou čiastkou na predvolebnú kampaň, ako povedal pán Prokeš, dať prácu ľuďom, lebo môže očakávať, po voľbách väčší obnos peňazí. Môže si to dovoliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, pánu poslancovi Bárányovi by som chcel povedať len toľko - pán poslanec, my vám nechceme zabrániť vynaložiť tie prostriedky, my chceme, aby ste sa konečne vyfarbili, aby ste s nimi išli von a minuli ste ich. Druhá vec - dovoľte mi jednu skutočne vecnú otázku: Ako sa bude posudzovať, keď niektorá politická strana má týždenník alebo denník a vynakladá naň prostriedky? Patrí to do toho, nepatrí to do toho? A naopak, iná politická strana platí prílohu v nejakých novinách. Patrí to do toho, nepatrí? Ako sa to bude porovnávať? Aj ten týždenník do toho patri, ktorý patrí danej politickej strane? A prečo? Veď to je trvalé médium, v ktorom tá politická strana hovorí.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Pollák. Poslanec M. Pollák:

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na úroveň myšlienkových pochodov poslanca Ivana Ľuptáka, ktoré tu prezentuje najmä asi tak od marca tohoto roku, a ešte vzhľadom na skutočnosť, že bývam v tom istom meste ako on, teda v Košiciach, si dovolím všetkých ubezpečiť, že v prípade poslanca Ivana Ľuptáka nejde o pravdivý obraz mesta Košice.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Pán kolega Bárány, myslím si, že by sme tu všetci mali urobiť všetko pre to, aby sa tie prostriedky odňaté ľudu tejto krajiny, vo forme nákladov na kampaň vrátili späť ľudu, pretože tak sa zníži nezamestnanosť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Pánči. Poslanec E. Pánči:

Vážení predrečníci, ktorým tak ide o to - dať ľuďom prácu, za peniaze im môžete dať prácu - aj piesok presýpať. Môžeme dať prácu aj tým, že niečo spálime a potom to budeme stavať. To je, samozrejme, hlúpe, tak to treba povedať. Tu ide zrejme o racionálne vynakladanie nákladov aj na volebnú kampaň. Všetko sa dá robiť racionálne. Takže, nerobte tu demagógiu, že keď dáte na zbytočnú reklamu, že je to účelné vynakladanie prostriedkov. Rozumná spoločnosť tak nikdy nerobí.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Homola. Poslanec P. Homola:

Ďakujem, pán predsedajúci. Jeden môj predrečník, myslím, že to bol pán Ivan Ľupták, obvinil terajšiu vládu, že robí každý piatok výjazdy za peniaze daňových poplatníkov. Áno, táto vláda chodí do okresov ako chodila predchádzajúca vláda, a možno, že aj vláda ešte predtým. Myslím, že to je ich povinnosť. Bol som takisto členom HZDS a zažil som nejeden obrovský výjazd predchádzajúcej vlády do okresov po Slovensku. Uvediem jeden príklad. Po voľbách v roku 1992 celá predchádzajúca vláda priala do jedného z najzaostalejších okresov, do okresu Čadca. O tom, čo tam celý deň sľubovali, sú záznamy, sú nahrávky. Bohužiaľ, z týchto sľubov dnes si môžeme overiť, koľko sa splnilo. Z terajšej vlády na veľmi krátkej návšteve bol pán premiér a dvaja páni ministri. Vedel by som dokladovať, čo tam povedali a čo sa už z týchto sľubov splnilo. Je to veľký rozdiel. Preto neobviňujme z niečoho terajšiu vládu, čo robila aj predchádzajúca vláda. A konečne, prosím vás, vstúpme si do svedomia každý sám za seba a myslím, že tých faktických poznámok už by malo byt dosť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Ľupták Ján. Poslanec J. Ľupták:

Dnes vo svojom vystúpení som povedal, že tá strana, ktorá je v opozícii, vždy útočí voči vládnúcej. To bolo

v minulosti a je to aj dnes. Dnes to znovu vidieť. Ale chcel som ísť ďalej. Prosím vás, myslím si, a som presvedčený, že keby sme boli už po novembri 1989 prijali tie zákony, ktoré sa požadovali pred novembrom alebo po novembri, tak k tomuto nemuselo dôjsť. Keby sme boli zákon o konflikte záujmov prijali hneď, aby poslanec bol len poslancom, tak by bol býval pokoj. Keby sme boli prijali zákon a preukázateľnosti finančných prostriedkov, ktoré boli použité v privatizácii a dražbách, mohol byť pokoj. Keby sme takisto boli povedali, že zákon o tom, koľko strana môže použiť, alebo že štát bude dotovať strany, každej dá 10 miliónov, požičia, ale ak neprejde, bude musieť vrátiť, politici by si to dobre rozmysleli, či zoberú 10 miliónov alebo nezoberú, keď je malá strana. A dávam návrh, aby to bolo ohraničené, aby skutočne štát požičal každému 10 miliónov, a potom nech vrátia. Každý by mal rovnú štartovaciu čiaru. Teraz my sme skutočne v tom najhoršie. A ďalej chcem povedať - áno, vládni činitelia zneužívajú autá, zneužívali v minulosti, zneužívajú dnes. Sú vo veľkej výhode, pretože sú pri moci. To robilo HZDS, aj VPN, aj KDH, teraz to robia ďalšie strany takisto. Číže vidíte, ako sa to zneužíva v spoločnosti. Tak toto bolo treba v prvom rade dať do poriadku, už dávno.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Ľupták Ivan. Poslanec I. Ľupták:

Mňa strašne mrzí, že dnes, pri celkom - povedal by som - nie emotívnej debate, sa už poslanci KDH druhýkrát znížili k tomu, že začali urážať. Dobre, v poriadku, môj prejav je mojim prejavom myslenia, ale to, čo pred chvíľou urobil pán poslanec Pollák, je prejavom úbohosti ducha.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som pánu poslancovi Pánčimu povedal, že súhlasím s tým, že v prípade KDH ide skutočne o demagógiu, a budem veľmi rád, keď nebude vôbec robiť žiadnu reklamu. A čo sa týka pána poslanca, kolegu, ktorý hovoril o vstupovaní do svedomia, myslím si, že je vždy najlepšie začať od seba, najprv si pozrieť brvno vo svojom oku a potom hľadať smietku v oku inom. Asi by nesedel v tomto parlamente, keď by si vstúpil do svedomia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, je práve 19. 00 hodín, takže udeľujem slovo na poslednú faktickú poznámku pani poslankyni Ťavodovej.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Ďakujem za slovo. Chcela by som sa opýtať pána poslanca Jána Ľuptáka, v ktorej predvolebnej kampani bolo HZDS pri moci.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán kolega Dubovan, vystúpite zajtra, pretože je 19. 00 hodín.

Poslanec K. Dubovan:

To je minútka. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Má jeden pozmeňovací návrh. Bude to trvať asi minútu. Umožnime mu to.

Poslanec K. Dubovan:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som do § 4 doplnil ešte odsek 4, ktorý znie: "Rozhodujúcim pre započítanie výdavkov je deň zverejnenia propagačného materiálu cez informačné médium. " Ďakujem vám, že ste mi umožnili vystúpiť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, pán poslanec, bolo to skutočne veľmi stručné. Kolegyne, kolegovia, má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave?

/Nikto. /

Pokiaľ nie, rozpravu uzatváram.

Prosím, vypočujte si ešte jeden oznam. Už som ho raz prečítal, ale pre istotu ešte raz. Zajtra ráno o 8. 30 hodine je zasadnutie ústavnoprávneho výboru v miestnosti číslo 150 k problematike troch návrhov zákonov o strete záujmov.

Pre dnešok končíme. Prerušujem schôdzu do zajtra. Zajtra začíname o 9. 00 hodine. Podľa programu, ktorý sme si odhlasovali, by sme mali začať zákonmi o strete záujmov, po ich dokončení ukončíme hlasovanie o tomto zákone a budeme pokračovať správou o činnosti Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie. Posledným bodom bude hlasovanie o dôvere a nedôvere ministrovi Janičinovi. Potom otvoríme 35. schôdzu.

Ďakujem pekne. Dovidenia.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28., 29., 30. júna, 1., 6., 7., 8., 12., 13., 14. a 15. júla 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 34. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VI. časť

X. volebné obdobie

Jedenásty deň rokovania

34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 15. júla 1994

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne a kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, dostavte sa do nej, budeme sa prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 30 poslancov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prerušujem rokovanie a o desiatej hodine sa budeme znovu prezentovať.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, žiadam vás, aby ste sa dostavili sem, budeme sa znovu prezentovať.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte raz vás vyzývam, príďte do rokovacej miestnosti, budeme sa prezentovať. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 66 poslancov.

Ešte zasadá ústavnoprávny výbor a ešte chvíľu bude zasadať aj privatizačný výbor. Dovoľujem si požiadať predsedov klubov, aby sa stretli a dohodneme ďalší postup.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dostal som informáciu, že ústavnoprávny výbor skončil svoje rokovanie, v dôsledku čoho predpokladám, že Národná rada bude uznášaniaschopná. Výbor pre privatizáciu ešte zasadá a prerokúva posledný materiál, ktorý má byť predmetom 35. schôdze Národnej rady, ako sme sa včera dohodli. Preto by sme mohli prerokovať aspoň.

Podľa § 2 ods. l písm. k/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 294/1992 Zb. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov rada predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania a o svojej činnosti, a to najmenej raz ročne.

Správu rady ste dostali ako tlač číslo 335. Správu prerokoval Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru.

Dávam slovo poverenému členovi výboru poslancovi Ladislavovi Ballekovi, aby informoval o výsledku prerokovania

správy vo výbore.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, venujte pozornosť vystúpeniu pána poslanca Balleka.

Poslanec B. Ballek:

Pán predseda, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som vás oboznámil so stanoviskom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru k správe Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1993.

Správu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1993 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na prerokovanie do 22. júna 1994 s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k predloženej správe.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru prerokoval predloženú správu v určenej lehote a v prijatom uznesení vzal na vedomie správu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1993

a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

A. Žiadať vládu Slovenskej republiky, aby zvýšila rozpočtové výdavky Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na rok 1994 minimálne na úroveň roku 1993, t. j. o 400 tisíc Sk.

Tento návrh bol už Národnou radou slovenskej republiky schválený predvčerom v spojitosti s prerokovaním novely štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

B. Odporúčať vláde Slovenskej republiky predložiť návrh zákona, ktorým sa ustanoví Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky.

V súlade s uvedeným odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie v tomto znení:

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1993

Národná rada Slovenskej republiky

A. Berie na vedomie správu rady Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1993,

B. Odporúča vláde Slovenskej republiky predložiť návrh zákona, ktorým sa ustanovuje Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky. "

Okrem tohto výbor odporučil Ministerstvu dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, aby zabezpečilo v Slovenských telekomunikáciách uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve so žiadateľmi o udelenie licencie, v ktorej bude zakotvená možnosť, realizácie vysielacej siete alebo vysielača za finančné prostriedky žiadateľa.

Pán predsedajúci, to je všetko. Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ballekovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Prosím, pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:

Vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi takú malú krátku poznámku resp. stanovisko k tejto správe, k jej štvrtej časti.

Domnievam sa, že omnoho zaujímavejšie než počty udelených koncesií na rozhlasové či televízne vysielanie je zhodnotenie predpokladov pre pôvodnú tvorbu, najmä televíznu, ktorú má rada podporovať a presadzovať. Pozeral som si jeden program z týždňa začiatkom júla a chcel som nájsť aspoň čosi, čo by nás oprávňovalo konštatovať, že Slovenská televízia je slovenskou kultúrnou inštitúciou, a že v jej vysielaní sa aspoň z času načas objaví niečo, čo by sa dalo nazvať udalosťou, presnejšie slovenskou televíznou udalosťou. Udalosti je inak v televízii dosť. V sledovanom období to boli športy, tenis, majstrovstvá sveta vo futbale, ale aj udalosti v Bosne, Rwande, či v Gáze a Jerichu. Ale slovenské televízne udalosti dnes v televízii neexistujú. Ani jedna pôvodná inscenácia, ktorými si kedysi Slovenská televízia vydobyla štatút televíznej mocnosti, keď už nie veľmoci.

Inscenácie Slovenskej televízie boli kedysi skutočnými udalosťami. Na obrazovkách sa objavoval systematicky svetový repertoár dramatickej tvorby od starogréckych diel až po diela súčasníkov. Dnes však zrejme v dôsledku zavádzania trhového hospodárstva je jedinou stálicou Slovenskej televízie Milan Markovič a jeho večery. Okrem pár vyvolených sa dnes v televízii slovenský herec neuživí a tak sa niektorí dali na rozhlas, iní si pozakladali firmy na úpravu zahraničných programov do slovenčiny. A to rozpočet televízie dnes prekračuje miliardu korún.

Cesta televízie od roku 1989 k dnešku je cestou od kultúry k trhu, od pôvodnej tvorby k reprízam, od programov národných k programom nenáročným, konzumným, najmä však cudzím filmom či seriálom. Dnešná Slovenská televízia už nie je schopná siahnuť po najväčších dielach repertoáru svetovej dramatickej či literárnej tvorby, ktorá by našinca učila aj žiť a chápať svet, a nielen ho konzumovať.

Kladiem teda otázku nielen Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, ale aj tomuto zákonodarnému zboru, či sme schopní analyzovať príčiny tejto neradostnej skutočnosti a primerane na ne odpovedať. A ak rada o tejto otázke mlčí a my tiež k nej nezaujmeme stanovisko, treba sa spýtať, či ide o súhlas s daným stavom alebo iba o ľahostajnosť k tomu, že dnešná televízia už národnú kultúru nerozvíja, ale ju pomáha eliminovať skôr, než by sa mohla v podmienkach samostatného štátu rozvinúť.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Zoričákovi. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Rothmayerová.

Poslankyňa G. Rothmayerová:

Ďakujem pekne. Nechcela by som vecne polemizovať s pánom poslancom Zoričákom, on má na svoj názor, samozrejme, právo, len by som chcela upozorniť na kompetencie Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie a Televíznej rady. Televízna rada je programovou radou, čiže vlastne tieto vecné pripomienky, ktoré predniesol pán poslanec Zoričák, by bolo treba adresovať skôr tejto rade. To, čo predniesol pán poslanec Ballek, je vlastne správa o celej činnosti Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, kde patrí predovšetkým práve prideľovanie licencií. Nechcem vecne polemizovať, len upozorňujem na kompetencie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Zoričák - faktická poznámka. Poslanec A. Zoričák:

Ak dovolíte, pani kolegyňa, pri príležitosti prerokúvania tejto správy v podstate som chcel načrtnúť alebo dosiahnuť niečo na zamyslenie sa tohto zboru, čo sa deje v súčasnosti v televízii, aké programy konzumujeme. V podstate som upozornil na také zamyslenie sa.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

vedenie Slovenského rozhlasu kupčí s národným majetkom. Zo štvrtka na piatok začala zo Slovenského rozhlasu vysielať ako jeho programový okruh súkromná rozhlasová zahraničná stanica Rádio CDI na frekvencii, ktorú náš parlament pridelil verejnoprávnej inštitúcii pre činnosť, ktorú má Slovenský rozhlas vykonávať podľa zákona, a to vzdelávať, informovať a kultúrne pozdvihovať slovenského poslucháča na úrovni národnej nezávislej verejnoprávnej inštitúcie. Namiesto toho posvätného poslania sa vedenie Slovenského rozhlasu v rozpore s viacerými zákonmi, vlastným štatútom a platnou programovou štruktúru rozhodlo v mene pochybných ekonomických cieľov poskytnúť frekvenciu 96, 6 MHz na vysielanie rakúskou firmou do Rakúska pre rakúskeho poslucháča.

Pritom treba zdôrazniť, že všetky frekvencie, ktoré rozdelila Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie uznesením číslo 244 zo dňa 13. októbra 1993, schválil príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, boli Slovensku pridelené ženevským plánom pre potreby Slovenskej republiky. Kmitočtové spektrum je závažne rozdelené na frekvencie a určené pre verejnoprávne inštitúcie a pre súkromných vysielateľov, avšak rozhlas to nerešpektuje.

Rádio CDI žiadalo o udelenie licencie na súkromné vysielanie do Rakúska z Bratislavy Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Rada v súlade s platnými zákonmi a so svojím poslaním tejto žiadosti o udelenie licencie nevyhovela. CDI sa teda obrátilo na vedenie Slovenského rozhlasu, ktoré namiesto toho, aby odporučilo tejto firme požiadať si o licenciu vo Viedni, jej vyhovelo, a to

aj za cenu straty frekvencie v neprospech slovenského poslucháča, nehovoriac o tom, že týmto rozhodnutím sa berie možnosť, aby sa umelecky náročné slovenské programy vysielali v pásme VKV 2, teda kvalitne, s väčším dosahom pre poslucháča.

Vedenie Slovenského rozhlasu napriek deklaráciám, ktorými vychvaľuje samo seba, sa obracia chrbtom k poslucháčom a k svojmu najvlastnejšiemu poslaniu. Ak takémuto bezprecedentnému počítaniu nezabránila rozhlasová rada, je povinnosťou parlamentu zakročiť. Národná rada Slovenskej republiky by mala uznesením zaviazať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru a príslušné parlamentné orgány, ako aj Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, aby podnikli kroky pre obnovenie suverenity Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania.

Bezprecedentný krok - spustenie vysielania Rádia CDI, ktorý urobil riaditeľ Slovenského rozhlasu, nie je vonkoncom náhodným. Má svoje politické pozadie, i medzinárodné. Ešte mám v pamäti situáciu z minulého roka, keď z príkazu ministra Romana Hofbauera spoje vypli túto pirátsku vysielačku. Slovensko a jeho vtedajšia vláda boli rakúskou tlačou a niektorými politikmi kritizované za údajné zabraňovanie podnikaniu zahraničného subjektu. Pritom táto firma CDI nebola u nás riadne zaregistrovaná, neplatila dane, tvárila sa ako súčasť verejnoprávneho rozhlasu, dosahovala tu rozprávkové zisky. Dnes sa situácia opakuje s tým rozdielom, že táto firma vchádza do slovenského éteru nie dverami, ale oknom. Navyše, dnes by už táto firma mohla požiadať o licenciu na vysielanie v Rakúsku, keďže tam bol prijatý zákon o duálnom systéme. Ako tomu nasvedčuje oficiálna správa rakúskej tlačovej agentúry APA z 13. júla 1994, problém vysielania Rádia CDI sa politizuje i teraz.

Je priam neuveriteľné, čo si dovolil povedať pre spomínanú agentúru predstaviteľ Rádia CDI pri príležitosti znovuzačatia vysielania 15. júla 1994. Hovorí: "Po polroku intenzívneho vyjednávania a s podporou spolkového prezidenta Thomasa Klestila Rádio CDI znovu začne vysielať svoj program. Má zmluvu s verejnoprávnym rozhlasom a bude používať verejnoprávne frekvencie 96, 6 MHz, ktorá je najvhodnejšia. "

Vážení kolegovia, predstavte si, že by rakúske ORF poskytlo jednu zo svojich frekvencií súkromnému slovenského rádiu, ktorého vysielanie v slovenčine pre Slovensko by prehlásilo za svoj programový okruh. Nepredstaviteľné a absurdné, u nás však možné.

Národná inštitúcia, akou je Slovenský rozhlas kšeftuje doslova a do písmena s frekvenciami, a ten, kto v minulosti mu v tom zabránil, je označovaný, ako je možné dočítať sa v spomínanej správe, za toho, kto vyháňa zahraničných investorov. Týmto nepriateľom má byť explicitne Vladimír Mečiar. Dnešná vládna koalícia, ktorá podľa všetkého rokovala s predstaviteľmi CDI po tom, čo im Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie nepridelila licenciu s ohľadom na protiprávnosť a na možnú medzinárodnú škandalizáciu takéhoto kroku, je tá dobrá, ktorá umožňuje tzv. zahraničné investície.

Predvolebná kampaň na Slovensku dostáva spustením Rádia CDI, ako tomu nasvedčuje aj vyjadrenie jeho predstaviteľa, protimečiarovský demagogický tón. Avšak treba vidieť, že vysielanie Rádia CDI z Bratislavy znamená medzinárodný škandál, na základe ktorého možno považovať Slovensko za banánovú republiku, kde zákony sa plnia len vtedy, keď vyhovujú, keď sa za politické pohladkanie zahraničia rozdáva národné bohatstvo.

Správa o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike svojím faktickým obsahom nasvedčuje, že to bolo práve za vlády Vladimíra Mečiara, keď sa položili pevné legislatívne i faktické základy duálneho systému elektronických médií ako nástroja transformácie. Duálny systém však neznamená, že si môže každý súkromník vysielať aj po neudelení licencie a z verejnoprávneho rozhlasu na úkor slovenského poslucháča, slovenskej kultúry a obrazu Slovenska v zahraničí.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Muškovej. Kolegyne a kolegovia, pýtam sa, kto sa ešte hlási do rozpravy?

Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Vo svojom vystúpení som spomínala, že by Národná rada mala prijať uznesenie, ktorým by zaviazala výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru, aby sa obrátil na Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a takisto na ministra pána Dzurindu, aby v tejto veci začal konať.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pani poslankyňa Mušková, neviem si predstaviť, že Národná rada musí zaviazať výbor. Veď výbor to môže urobiť bez toho zaviazania, má absolútne všetky právomoci, o ktoré žiadate.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Rusnáková. Poslankyňa E. Rusnáková:

Práve na to isté som chcela upozorniť kolegyňu. Pokiaľ vie o určitých problémových veciach - neviem, či videla konkrétne zmluvu medzi Slovenským rozhlasom a Rádiom CDI - je dobre hovoriť o veciach tak, že máme zistené všetky okolnosti. Nie je potrebné zaväzovať výbor, aby sa týmto zaoberal. Je to v jeho právomoci. A po tejto informácii, myslím si, že výbor zaujme stanovisko bez akéhokoľvek uznesenia Národnej rady.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne a kolegovia, kto sa ešte hlási do rozpravy? /Nikto. /

Ak sa nehlási nikto, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Pýtam sa pána poslanca Balleka, či sa k nej chce vyjadriť.

Poslanec L. Ballek:

Pán predsedajúci, kladiem si otázku, či mám na to nárok, keď som sa nehlásil do rozpravy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Nedal som vám slovo, keď ste sa hlásili do rozpravy? Poslanec L. Ballek:

Nehlásil som sa, bohužiaľ. Neopýtali ste sa a ja som sa nehlásil. Takže sa pýtam, či mám nárok.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Máte nárok na záverečné slovo. Tam môžete povedať, čo uznáte za vhodné.

Poslanec L. Ballek:

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

stav vysielania v Slovenskej republike a činnosť Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie úzko spolu súvisia. Toto konštatovanie je výsledkom transformačných procesov spoločnosti po novembri 1989, jej demokratizácie, bez ktorej by pretváranie médií na nezávislé jednoducho nebolo nožné. Správu, o ktorej práve hovoríme, nemôžeme nevnímať aj v tomto duchu, alebo predovšetkým. Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie vznikla pred dvoma rokmi, a to z potrieb demokratizujúcej sa spoločnosti vytvoriť inštitúciu, ktorá dozerá na dodržiavanie právnych predpisov regulujúcich rozhlasové a televízne vysielanie. Ďalej dozerá na rozvoj rozličnosti aj osobitnosti vysielania a nezávislosť jeho prevádzkovania. Zároveň podporuje domácu rozhlasovú a televíznu tvorbu. Stručne rečeno, Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie vznikla z potrieb a záujmu verejnosti, a preto ju

prijímame predovšetkým, a to od jej výkonu, stavu, po rozpočet.

Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie mala by podľa vlastného štatútu zasadať raz mesačne. Prax ju však núti zasadať častejšie, hoci aj dvakrát týždenne, pretože množstvo práce, ktorá plynie z jej úloh, inak by nestihla, skôr treba povedať - premeškala. Prehľady rokovaní od októbra 1992 do decembra 1993 - celkový počet 60 - svedčí, že je povinnosťami, uznajme, takmer preťažená. A vyčerpali, nepochybne, aj značný názorový rozptyl v nej, čo je inak značná daň všetkých podobných inštitúcií dnešným našim časom. Práve v nich je práca rady zložitejšia.

Medzi najdôležitejšie úlohy Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie patrí udeľovanie licencií na súkromné rozhlasové a televízne vysielanie. Tu má čo robiť, lebo náš duálny systém sa len rozbieha a overuje. Rada udelila doteraz 52 licencii z vyše 100 žiadostí. A rozhodnúť sa tak či onak značí zvažovanie, reprezentuje zložitejší technický, ale aj administratívny výkon. Nemenej úsilia vynakladá rada na kontrolu dodržiavania zákonov o vysielaní. V tejto oblasti svojho záujmu a činnosti rieši niektoré zložitejšie prípady - Rádio CDI, Rock FM Rádio, Clasic Rádio a podobne. Do jej pôsobnosti patrí aj povinnosť podieľať sa na vytváraní zásad štátnej informačnej politicky a vyjadrovať sa ku koncepciám rozvoja rozhlasového a televízneho vysielania. Skladba povinností a úloh núti Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie spolupracovať s radom domácich aj zahraničných inštitúcií, s Radou Európy vrátane, a pripomenul by som tu spoluprácu so Slovenským ochranným zväzom autorským /SOZA/ a so Slovenskou hudobnou asociáciou, lebo sa mi žiada zdôrazniť rozhodnutie rady zvýšiť podiel domácej tvorby na vysielaní verejnoprávneho aj súkromných rozhlasov.

Činnosť Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, ako naznačuje aj správa o jej stave, je limitovaná finančnými prostriedkami, ale aj personálne. Toto je problematická časť jestvovania rady, za ktorú sama nemôže. Pre porovnanie uvediem, že Rada Českej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie má takmer šesťkrát vyšší rozpočet a jej úrad, ktorý Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie vlastne nemá, má päťkrát viac zamestnancov. Aj s ich pôsobnosťami je to rozdielne v neprospech Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, prirodzene. K jej sebavedomiu - to navyše - neprispelo ani neschválenie dvoch jej projektov na udelenie licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie. Treba dodať, že ich neschválením Národná rada Slovenskej republiky nezapochybovala o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, o jej existencii a zmysle.

Sekretariát rady, tvrdí správa o stave, je hlboko poddimenzovaný personálne, materiálne aj finančne. Rada potrebuje svoj úrad a vyšší rozpočet. Ten na rok 1994 nebude stačiť ani na krytie základných potrieb činnosti rady. Po podrobnejšom preštudovaní správy o stave si myslím, že Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie vykonala kus práce pri zavádzaní duálneho systému a jeho zdokonaľovaní, ako aj pri tvorbe poriadku v našom éteri, a to sa mi nevidí byť málo.

Pán predseda, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovolím si odporúčať schváliť uznesenie, ktoré som vám pred chvíľou prečítal.

Pán predsedajúci, prosím, ak je to možné, dajte o ňom

hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. S faktickou poznámkou sa prihlásil predseda výboru pán poslanec Kvietik.

Poslanec Š. Kvietik:

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovolil by som si len krátku faktickú poznámku. Som trošku prekvapený vstupom pani kolegyne Muškovej, pretože som mal som pocit, že skutočne tento slávny parlament musí vyzvať výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru, aby si plnil svoje povinnosti, prípadne sa zaoberal problémami, ktoré sú v kompetencii tohto výboru. Musím vás, vážené kolegyne, kolegovia, ubezpečiť, že niekoľko desiatok hodín a mesiacov sa tento výbor zaoberal touto problematikou, dokonca tak ďaleko, že keď išlo o právne normy vzťahov verejnoprávnej inštitúcie rozhlasu ako takého a príslušných staníc, ktoré pôsobia v kompetencii tohto rozhlasu, sme požiadali ústavnoprávny výbor tohto parlamentu, aby sa tým zaoberal, ktorý je kompetentný v právnych normách, zisťovať zmluvy, atď.

Jedna moja kolegyňa v rozhlase, vždy, keď bola počudovaná, hovorila, že v jiříkovom videní. Aj ja som teraz v jiříkovom videní nad tým, čo prečítala pani kolegyňa Mušková. Predpokladám, kto jej to napísal, ale musím vás ubezpečiť, že je to tvrdá dezinformácia, pretože tento výbor sa s plnou zodpovednosťou a vážnosťou niekoľko desiatok hodín zaoberal touto problematikou. Prosil by som, aby sa prednášali veci, ktoré sú adekvátne, ktoré sa stavajú K problematike veľmi seriózne. Prosil by som tento ctený parlament, aby sa nezaväzoval nijakým ustanovením, že výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru bude plniť svoje povinnosti.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Mňa ako nečlena toho výboru, ktorý sa o tejto problematike dozvedá tu, by zaujímalo, kto teda má pravdu. Pán predseda výboru, je teda v poriadku udelenie licencie tej zahraničnej firme, alebo to nie je v poriadku, keď ste sa tým tak dlho zaoberali?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Aby som vás poinformovala, náš výbor o tomto fakte, teda o znovuvysielaní Rádia CDI vo verejnoprávnej inštitúcii doteraz vôbec nevedel, a preto som sa obrátila na plénum, že tento fakt je veľmi nový a žiada si okamžité konanie. Keďže nás výbor bude zasadať až v polovici augusta, preto som vlastne požiadala, aby sme sa zaviazali, že tento výbor zasadne a k tejto veci sa vyjadrí.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmayerová:

Ďakujem pekne. Súhlasím s pani Poslankyňou Muškovou, že táto vec, ak sa objavila, potrebuje naliehavé riešenie, ale

riešiť to musí orgán, ktorý je na to povolaný a zriadený, a to je Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, a nie výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Rusnáková. Poslankyňa E. Rusnáková:

Je dobrá otázka, ktorú dal kolega Ľupták, ale potom by sa mal asi najprv spýtať pani kolegyne Muškovej, pretože zdá sa mi, že v tejto chvíli práve ona najlepšie vie a zhodnotila, aký je tam stav. Pýtam sa jej, či videla zmluvu medzi Slovenským rozhlasom a Rádiom CDI, pretože, ak o niečom hovorí, musí si najprv prezrieť doklady. Neobraňujem to, či CDI teraz vysiela právoplatne alebo neprávoplatne, ale najprv sa treba na veci pozrieť a až potom hovoriť na úvod o tom, že Slovenský rozhlas kupčí s éterom, ktorý je národným majetkom. Je to tak, pán predseda, aj keď krútite hlavou. Myslím si, že pani kolegyňa k takémuto záveru dospela bez toho, aby videla akékoľvek materiály. Tým nehovorím, že ešte nemôže byť potvrdené to, že Rádio CDI prípadne vysiela nelegálne, ale to treba dokázať a nestačí prečítať jeden príspevok, ktorý skutočne - aj ja mám podozrenie, že nie je z pera pani kolegyne Muškovej.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pani kolegyňa, na invektívy od vás som si už tiež zvykla, alebo od teba. A čo sa týka zmlúv, videla som predchádzajúce zmluvy verejnoprávneho rozhlasu s CDI aj v slovenčine, aj v nemčine. Určite ti je známe, aké boli nevýhodné pre tento rozhlas. A to, že stanica začala vysielať, myslím, že ti je jasné takisto. Neobvinila som náš výbor, pretože skutočne tento výbor sa snažil od samého počiatku pomôcť verejnoprávnej inštitúcii, či už rozhlasu alebo televízii. Vieme, koľko hodín sme sa tomu venovali. Prečítala som to skutočne len preto, že táto situácia je taká naliehavá.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:

Moja odpoveď bude spoločná pre pána poslanca Ľuptáka, aj pani poslankyňu Muškovú. Myslím, že teraz udrela klinec po hlavičke. Veľmi správne, nie je to v kompetencii výboru, je to v kompetencii rady, či nejaká stanica vysiela alebo nevysiela. Vyplýva to z jej povinností resp. z jej náplne, ktorou sme ju poverili. Prosím vás pekne, keby ste boli takí láskaví a obrátili sa na túto adresu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Som strašne nerada, že tu vznikol ping-pong. Vieme dobre, že Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne

vysielanie vydáva licencie. Licenciu pre CDI nevydala, napriek tomu táto stanica začala vysielať na okruhu verejnoprávnej inštitúcie. Je to proste neriešiteľný stav, a k tomu by sa skutočne mohol vyjadriť len parlament a vláda tejto republiky, najmä pán minister Dzurinda.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Vajda. Poslanec M. Vajda:

Chcel som len zopakovať to, čo povedala pani poslankyňa Mušková. Neriešime totiž vysielanie nejakej stanice, ktorej bola pridelená licencia, alebo nebola pridelená, ale riešime prípad vysielania verejnoprávneho rozhlasu, na ktorom vysiela vysielačka, ktorá bola predtým niekoľkokrát v tomto pléne rozoberaná, a znova sa zopakovala podobná situácia, ako bola pred polrokom. Jednoducho to, čo sa pred polrokom doriešilo alebo riešilo, kedy sa odporučilo tejto stanici normálne požiadať o licenciu Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, stanica sa obrátila na verejnoprávny rozhlas a vysiela naďalej. Takže, v tom je problém. Nie je problém v tom, ona vysielala na základe nejakej licencie, ale vysielala na frekvencii, ktorá je pridelená verejnoprávnej inštitúcii.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Opäť sa zbytočne zamotávame do rôznych výmien názorov. Bol som predsedom tohto výboru a pamätám si na názory niektorých kolegov resp. kolegýň, ktoré tu dnes vystupujú. Ich

názory boli absolútne protichodné ich dnešným názorom. Nakoniec, môžeme si to vytiahnuť z vystúpenia priamo na plenárke, keď sme rokovali nie raz o tejto problematike.

Na záver snaď toľko: Samozrejme, rada má právo prisúdiť, licenciu, ale ak čosi nezodpovedá právnym normám, na to je parlament. Nezbavujme sa našej povinnosti. Nevravím, že táto licencia bola pridelená protizákonne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmayerová:

Ďakujem pekne. Kolegyne a kolegovia, zákon o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie veľmi jasne hovorí, čo má rada robiť. Nie iba udeľovať licencie, ona má dbať aj o to, čo sa deje vo verejnoprávnej inštitúcii. To znamená, ako vznikol problém - opäť opakujem, súhlasím s pani poslankyňou Muškovou, že problém treba riešiť, treba konať, ale konať nemôže predsa Národná rada resp. parlament. Čo máme prijať nový zákon, alebo novelizovať zákon? Veď v zákone je napísané, čo má rada urobiť. Má sa obrátiť na súd resp. na toho, kto má vyriešiť tento problém, ktorý vznikol.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Móri.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia,

boli tu vyslovené isté závažné skutočnosti. Priznám sa, že toto nie je oblasť, ktorú nejako zblízka sledujem, ale videl som tu v objekte predsedkyňu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Dovolil by som si ju v tomto zmysle vyzvať na zaujatie stanoviska, samozrejme, po predchádzajúcom súhlase ctených kolegýň a kolegov, poslancov Národnej rady. V tomto zmysle by som dal o tomto mojom návrhu hlasovať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Rusnáková. Poslankyňa E. Rusnáková:

Prekvapuje ma, čo povedal pán kolega Andel, pretože na zasadnutí výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru sme práve my dve a kolegyňou Rothmayerovou navrhli také uznesenie, ktoré riešilo problém rady a CDI. Konkrétne sme odporúčali Najvyššiemu kontrolnému úradu, na ktoré oblasti tejto práce by bolo potrebné podrobnejšie sa pozrieť. To, že dnes hovoríme o veci, nevylučuje to, aký názor sme mali na to, že pravdepodobne táto zmluva má mnohé nedostatky.

Opakujem, nie je možné niekoho takto verejne osočiť, že kupčí s národným majetkom, pokiaľ o tom skutočne nie sú predložené dôkazy a doklady. O to sa musí snažiť Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá má možnosť dať podnet na šetrenie tomu, kto v tejto

veci vydá právoplatné rozhodnutie. A pripomínam, že éter zatiaľ v zákone nie je definovaný ako národný majetok, takže len nabádam k tomu, aby sne si dávali pozor, keď vyslovíme nejaký názor. Formulujme ho tak, aby z toho robili zbytočné problémy. Nehovorím, že toto nie je problém, ale riešme ho formálne tak, ako nám to káže zákon.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás upozorniť, že je po rozprave a že sú to faktické poznámky, takže bol by som rád, aby toto kolo faktických poznámok sa ukončilo, pretože je tu navrhnuté uznesenie, o ktorom budeme hlasovať.

S faktickými poznámkami ešte vystúpia pán poslanec Prokeš, pán poslanec Ivan Ľupták, pán predseda Gašparovič a pani poslankyňa Mušková.

Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som podporiť návrh pána poslanca Móriho, aby tu mohla vystúpiť pani predsedkyňa Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. Rád by sem pripomenul kolegom, že pokiaľ ide o verejnoprávnu inštitúciu rozhlas, tam skôr má ingerencie na to, čo sa tam deje, Rozhlasová rada, a nie Rada pre rozhlasová a televízne Vysielanie. To je jedna vec.

Druhá vec - postavme nasledovnú otázku: Ak nejaká spoločnosť dostane licenciu, má právo odstúpiť túto frekvenciu, ktorú dostala v licencii, nejakej ďalšej stanici? Postavme takto otázku a veľmi rýchlo zistíme, či príslušná verejnoprávna inštitúcia mohla postupovať tak, ako postupovala.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán predseda Gašparovič. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Stručne odpoviem pani poslankyni Rusnákovej, ktorá hovorila, kto a ako kontroluje zákony. Okrem iného, pokiaľ ide o výbory Národnej rady, v § 39 ods. 2 písm. c/ rokovacieho poriadku sa hovorí, čo musia výbory robiť. Tam je okrem toho napísané, že zisťujú, ako sa vykonávajú zákony, sledujú, či predpisy vydané na vykonávanie zákonov Slovenskej národnej rady sú s nimi v súlade, zodpovedajú cieľom, ktoré boli sledované vydaním zákona. Ak výbor zistí porušenie zákonnosti, je oprávnený požiadať ministra alebo vedúceho iného ústredného štátneho orgánu Slovenskej republiky, aby bez meškania urobil nápravu. To je jednoznačné, o tom nemáme čo diskutovať.

Ďalej by som chcel povedať pánu poslancovi Mórimu, že v parlamente je taxatívne určené kto môže vystupovať. Preto, ak by sme žiadali vystúpenie pani Boldisovej, museli by sme to v snemovni odhlasovať. Myslím si, že nie je taká situácia, že je to potrebné. Pani predsedkyňa sedí tu, určite počula a vie, čo má robiť. Myslím si, že aj zo správy, ktorú ste si preštudovali, ktorú predniesol pán poslanec, sa dá vydedukovať a zistiť, že táto rada si svoju povinnosť robí dobre.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Múšková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Už na záver. Udivujú ma moje kolegyne, že stále odporúčajú plénu a obracajú sa na Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie, keď rada je v tomto absolútne bezradná. Vieme, že zákon je v tomto úplne nedokonalý. To po prvé.

Po druhé - zákon presne určuje, čo má verejnoprávna inštitúcia vysielať. Ani Rock FM, ani CDI zákon nedodržuje. A čo sa týka národného majetku, éter skutočne nie je zahrnutý v ústave ako národný majetok, ale, bohužiaľ, všade vo svete si národné frekvencie vážia.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:

Tiež plne súhlasím s tým, čo prečítal pán predseda Národnej rady. A chcel by som upozorniť pána poslanca Prokeša, aby si nemýlil kompetencie Rozhlasovej rady, pretože naozaj Rozhlasová rada, ako on adresuje jej zodpovednosť, neudeľuje licenciu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmayerová:

Ďakujem. Vystupujem naposledy, ale musím ešte povedať niekoľko viet. Máme pred sebou správu o činnosti Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie. Z rozpravy vo výbore, aj

z rozpravy v pléne vyplýva, že rada si plní svoju funkciu dobre, že urobila kus práce. Povedal to vo svojom príspevku do rozpravy aj pán poslanec Ballek, aj ďalší kolegovia. To, čo teraz povedala pani poslankyňa Mušková, že je rada bezradná, vo mne vzbudzuje pochybnosti, či vlastne sme neurobili chybu, keď sme tak bezo zvyšku túto radu pochválili. Pre pána Jána! Ak je rada bezradná, tak v tej chvíli by mal parlament zakročiť, aby si vedela plniť svoju funkciu, ktorou ju poverila Národná rada.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem. Pokiaľ viem, tak Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie - možno sa mýlim - neudelila licenciu stanici, o ktorej sa dnes bavíme. Táto vysiela na základe dohody s verejnoprávnou inštitúciou na frekvencii, ktorá bola pridelená verejnoprávnej inštitúcii. Dovolím si trošku preformulovať možno zlú formuláciu, ktorú použila pani kolegyňa Mušková, že rada je bezradná. Rada je bezmocná, pretože v rámci zákona nemôže odobrať licenciu, keď nebola ani udelená.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Bol by som rád, keby sa tu používali veľmi presné pojmy, pretože môže skutočne dôjsť k zámene významu jednotlivých rád. Chcel by som upozorniť, že na Slovensku nemáme Rozhlasovú radu, ale Radu slovenského rozhlasu, a to je diametrálny rozdiel, pretože táto rada pôsobí vo verejnoprávnej inštitúcii Slovenského rozhlasu a nie všetkých rozhlasových staníc na Slovensku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:

Som prekvapený, že predstavenstvo rady neoslovilo výbor, že táto kauza vznikla zase v takýchto rozmeroch, že nie je doriešená, ale to riešila tým, že ponúkla materiál niekomu inému.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je po rozprave, skončili sme faktické poznámky. Hovorím preto, že je po rozprave, lebo pán poslanec Móri dal procedurálny návrh, aby vystúpila pani predsednícka rady, ale vzhľadom na to, že rozpravu sme ukončili, myslím si, že tento návrh je bezpredmetný, a navyše, je tu výhrada, ktorú formuloval aj pán predseda Národnej rady, že nie je taká situácia, aby sa problém musel riešiť vystúpením na pôde parlamentu. Takže, pán poslanec, z úcty k vám ako poslancovi sa vás pýtam, či trváte na svojom návrhu.

Poslanec I. Móri:

Pán predsedajúci, ja si ctím literu zákona, naozaj bolo po rozprave, z tohto dôvodu som ochotný svoj návrh stiahnuť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Navrhujem, aby pani Boldišová prehovorila z balkóna, my sa tam všetci otočíme. /Smiech v sále. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, viem, že sa tešíte, že táto schôdza Národnej rady už končí, ale zachovajme vážnosť parlamentu, aby ste nedopadli ako Lótova žena, radšej sa neotáčajte.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby ešte raz prečítal návrh uznesenia.

Poslanec L. Ballek:

Pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 15. 7. 1994 k správe Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1993.

Národná rada Slovenskej republiky

A. Berie na vedomie správu rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania

v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1993.

B. Odporúča vláde Slovenskej republiky predložiť návrh zákona, ktorým sa ustanoví Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, navrhujem uznesenie prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Ballek.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti rady za rok 1993.

Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi.

Kolegyne a kolegovia, upriamujem vašu pozornosť na štyridsiaty prvý bod programu, ktorý sme prerušili včera po rozprave.

Pýtam sa, či sa pán poslanec Krivčík chce k tejto rozprave vyjadriť.

Poslanec J. Krivčík:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážená Národná rada,

vážení páni poslanci, panie poslankyne,

dovoľte, aby som zaujal stanovisko k rozprave, ktorá tu odznela k poslaneckému návrhu zákona o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky.

Postup prerokovania, ktorý absolvoval tento poslanecký návrh zákona, považujem v zmysle rokovacieho poriadku za legitimný. O prerokovaní návrhu zákona vo výboroch rozhodol predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 993 zo 7. 6. 1994 v súlade s rokovacím poriadkom. O zaradení do programu rokovania na túto schôdzu sme rozhodli hlasovaním. Je potrebné toto jednoducho rešpektovať. Samozrejme, trvám na riadnom hlasovaní o tomto návrhu zákona, ako aj o pozmeňovacích návrhoch zo spoločnej správy a o návrhoch prednesených v rozprave, ktoré tu odzneli.

Som toho názoru, že diskusia, ktorá tu odznela k predloženému návrhu zákona, odráža aj reálne finančné situácie v jednotlivých politických stranách a hnutiach v disponibilných finančných prostriedkoch, a tiež i neochotu prijať podmienky tejto politickej súťaže, ktoré navrhujeme v návrhu zákona už v tomto predvolebnom období. Takáto neochota by nemala vyúsťovať do snahy, ba často i návodov na porušovanie právneho poriadku hoc i cez kvantitu reklamného pôsobenia v politickej kortešovačke. Odmietam názory, že tento návrh je protidemokratický a podobne. Som presvedčený, že ak získa v tomto parlamente potrebný počet hlasov, jeho prijatie prispeje k budovaniu nielen demokracie a plurality v Slovenskej republike, ale i politickej kultúry, ktorá dosť často absentuje, žiaľ, i v tomto parlamente.

Z vecných pripomienok, ktoré odzneli v rozprave, chcem podporiť len doplňovací návrh pána poslanca Dubovana. Pozmeňovacie návrhy pani poslankyne Ťavodovej, ktoré sa dotýkajú ustanovení § 3 a § 5, neodporúčam prijať. O hospodárení v rozpočtových organizáciách, vrátane štátnej správy, platia osobitné predpisy, ktoré je potrebné jednoducho v praxi plne rešpektovať.

O uplatnení sankcii podľa § 5 voči strane alebo hnutiu, ktoré prekročia výdavky stanovené limitom podľa § 3 a v rozsahu presahujúcom prípustnú sumu, bude posudzovať a rozhodovať v zmysle zákona Ministerstvo financií Slovenskej republiky v nadväznosti na aplikáciu § 53 ods. 3 zákona Slovenskej Národnej rady číslo 80/1990 Zb. v znení zákona Slovenskej Národnej rady číslo 104/1992 Zb. - pozri odrážka pod čiarou číslo 8, ako i zákona číslo 190/1990 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 86/1993 Z. z. - pozri odrážka pod čiarou číslo 9.

Neúspech vo voľbách je sám osebe dostatočnou formou postihu. Retroaktivita § 2 je vylúčená ustanovením § 7, ktorý neodporúčam vypustiť. Zabezpečenie kontroly dodržiavania zákonom stanovených normatívov považujem za dostatočné tak, ako je to vyjadrené v ustanovení § 5 ods. l až 3. Odrážka číslo 2 pod čiarou zahŕňa i vydavateľov periodickej tlače podľa zákona číslo 81/1966 Zb. v znení neskorších predpisov.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, podporením tohoto návrhu zákona vyjadríte svoju skutočnú ochotu prispieť k praktickej aplikácii demokracie v praxi nášho verejného života. Ďakujem vám za jeho podporu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Neviem, či pán predkladateľ to myslel vážne, keď sa vyjadroval k sankcii navrhovanej pani Poslankyňou Ťavodovou a odôvodnil, že nie je potrebná vzhľadom na to, že neúspech vo voľbách je dostatočnou sankciou. Ak by sme prijali túto logiku, potom by bolo treba vyčiarknúť zo zákona celý § 5, lebo aj keď sa prostriedky prečerpajú a príslušná politická strana neuspeje vo voľbách, je to pre ňu sankcia. Asi tak, by sa dalo uvažovať. Naviac, nie je pravdou, že doterajšie predpisy postihujú používanie služobných dopravných prostriedkov a ďalších materiálov na volebné účely.

Prosím vás, keď do niektorého kraja pre svojich voličov dám rozmnožiť letáky vo veľkom množstve z materiálov, ako sú papiere, ktoré ustanovenie použijete ako sankciu? Pretože pre plány ministerstva alebo realizáciu nejakej myšlienky ministra môžete použiť papier na formulovanie týchto myšlienok. Takže skutočne tu je návrh, ktorý chráni majetok v štátnom vlastníctve, aby nebol využitý na volebné účely, a to skutočne zrovnoprávňuje subjekty, ktoré vstupujú do volieb. Keď tu ide o to, čo sa hlása, tak aj tento doplňovací návrh by mal byť prijatý.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Tóthovej. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Neprekvapuje na, že pán poslanec Krivčík ako odborník pre poľnohospodárske otázky za klub KDH obhajuje tento zákon, že sa tu ani neobjavil pán poslanec Čarnogurský, ktorý je podpísaný pod týmto zákonom na prvom mieste, pretože ako právnik by sa akiste červenal, že takúto nedokonalú a zlú legislatívnu normu predložil. A k jeho vystúpeniu, že tento zákon stanovuje pravidlá súťaže, prepáčte, ale stanovuje pravý opak, likviduje súťaž. Ak presne stanovíme, že toľko a toľko sa môže, tým predsa súťaž likvidujeme. Vždy sa zvyknete odvolávať a uvádzate západné demokratické štáty ako vzor. V tomto prípade ste to neurobili právom, pretože asi by veľmi krútili hlavou nad takýmto zákonom v Spojených štátoch, v Nemecku a podobne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Lauko - faktická poznámka. Poslanec P. Lauko:

Svojím spôsobom už tu bolo včera povedané, že pán predseda Čarnogurský je ospravedlnený, že je v zahraničí na služobnej ceste, tak neviem, prečo do toho poslanci z HZDS rýpu. Dá sa povedať, že ma neprekvapuje arogancia, skôr ma prekvapuje, že dámy používajú takýto spôsob argumentácie, a keby pani poslankyňa tu bola včera, tak na túto tému sa tu hodne rozprávalo. A chcem upozorniť, že je už po rozprave.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Tahy - faktická poznámka.

Poslanec M. Tahy:

Pani poslankyňa Aibeková, myslím si, že netreba zdôrazňovať rôzne profesie jednotlivých poslancov pri predkladaní návrhov zákonov. Keby sme sa riadili profesiami, tak jednoducho mnohé veci tu nedokážeme vôbec riešiť. Prirodzene, za poslancami, za predkladateľmi sú aj iní, a odborníci.

Druhá poznámka - vážená pani poslankyňa, keby kongresmani, alebo keby voliči v Spojených štátoch počuli prejav pána Mečiara v Zlatej Idke, tak by sa tomuto zákonu nečudovali.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Ospravedlňujem sa, ale musím zareagovať na vystúpenie pána poslanca Lauku. Žiadam ho, aby sa ospravedlnil, pretože poslanec má právo vystúpiť v tejto Národnej rade so svojimi názormi. A môj názor nebol arogantný, bol to jednoducho môj názor. Žiadam ho, aby sa ospravedlnil. Nevidím v ňom žiadnu aroganciu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Ospravedlním sa v tom prípade, keď pani poslankyňa povie, prečo tu nie je pán Mečiar, ktorý je takisto právnik a používa tu argumentáciu, že pán Čarnogurský tu nie je, hoci je riadne ospravedlnený. Som ochotný ospravedlniť sa potom, keď takéto argumenty tu nebudú zaznievať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vis pekne, rešpektujme dôstojnosť tejto sály a nenechajme sa strhnúť k prekáračkám, ktoré sa hodia niekam inam a nie sem. Pán poslanec Krivčík.

Poslanec J. Krivčík:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím si, že je potrebné o tomto návrhu zákona ako i prednesených pozmeňovacích návrhoch rozhodnúc hlasovaním.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi však, aby som protestovala proti vystúpeniu pána poslanca Lauka, pretože vôbec nemám pocit, že moje vystúpenie bolo arogantné. Arogancia mi nie je vôbec vlastná.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Lauko, také staré slovenské príslovie hovorí, že keď niekomu dôjdu argumenty, začne rozdávať facky. Čítate vy vôbec svoje vystúpenia, keď sa potom dávajú do stenografickej správy?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Mňa veľmi mrzí, že sa kolegovia nechali strhnúť k takýmto faktickým poznámkam, ktoré, žiaľ, nie sú v tomto parlamente výnimkou. Prosím predsedajúceho, aby nedovolil faktické poznámky, ktoré sa odchyľujú od témy. Pripomínam kolegom § 17, že v rozprave je možné prednášať faktické poznámky. Rozumel som faktickej poznámke pani poslankyne Tóthovej, že mala vecný charakter, alebo chcela mali vecný charakter k vystúpeniu pána Krivčíka. Ale nie sú dovolené také faktické poznámky, to sme tu už povedali. Prosím teda predsedajúceho, aby používal § 21, ak sa rečníci odchyľujú od témy, aby ich na to upozornil, prípadne im zobral slovo, pretože si tu zvykáme, že si robíme čo chcenie a neriadime sa rokovacím poriadkom.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Takýmto spôsobom sme postupovali aj v iných prípadoch, vždy sa spolieham na schopnosť vlastného úsudku poslancov. Poslancovi nie je možné vlastne v tejto miestnosti nič zakázať, čo sa týka jeho prejavu, ale potom aj reakcie sú adekvátne, a úloha predsedajúceho, verte mi, je potom veľmi ťažká.

Kolegyne, kolegovia skončili sme faktické poznámky. Dávam slovo pánu spoločnému spravodajcovi.

Poslanec M. Opalka:

Pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení hostia,

pán predsedajúci síce hovoril o tom, že už všetky faktické poznámky končia. Chcel by som povedať takú nezvyčajnú faktickú poznámku - s dovolením. Existuje jedna indická rozprávka a v tejto rozprávke sa hovorí, že do miestnosti, ktorá bola plná zrkadiel, pustili psa. Tento pes zbadal svoj obraz v zrkadle, zľakol sa a začal stekať. A keďže zrkadlá boli napravo, naľavo, hore, dole, videl svojich sto obrazov a všetky naňho štekali. A rozprávka hovorí, že nakoniec tento pes od strachu zdochol.

Nepersonifikujem, nemusíte mať strach /smiech v sále a potlesk/ - ďakujem za potlesk -, nebude to osobné, ale pointa tejto rozprávky je v tom, že predstavte si, že tento pes by sa bol do toho prvého zrkadla usmial. A toto sa vlastne stalo. Som tu veľmi krátko, ale stretnem pána Cingela vo vlaku, pána Báránya na chodbe, pána Slotu na schodoch a vidím, že sme naozaj ľudia, ktorí sa smejú do zrkadla. Ale sadneme si na tieto miesta a ako zo zakliatych lavíc všetci na seba skoro stekáme. /Potlesk. / No, ale teraz už vážne, bez rozprávok.

Odporúčam hlasovať o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k danému zákonu. Ako o prvých odporúčam hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Navrhujem body l, 2, 3, 4, 5 a 6 zo spoločnej správy an blok prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, budeme sa prezentovať a zároveň budeme hlasovať o pánom spoločným spravodajcom uvedených bodoch spoločnej správy s tým, že ich odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy sme prijali.

Poslanec M. Opalka:

Z rozpravy vyplynuli tieto pozmeňovacie a doplňovacie návrhy: ako prvý a druhý pozmeňovací návrh predložili pani Aibeková a pán Prokeš. V podstate mali spoločný obsah, ktorý hovorí, že daný zákon treba stiahnuť. Je to procedurálny návrh, nechám to na pána predsedu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Prepáčte, musím to napraviť. Nedala som procedurálny návrh, ja som práve povedala, že podľa rokovacieho poriadku

to nie je možné, ale že sa obraciam na predkladateľov, aby to urobili. Nebol to procedurálny návrh, bola to iba výzva.

Poslanec M. Opalka:

Čiže, netreba o ňom hlasovať. Pán Prokeš takisto? Poslanec J. Prokeš:

Nedal som procedurálny návrh na stiahnutie, ale som odporučil, že ak ho predkladatelia nestiahnu, aby sme zákon neprijali.

Poslanec M. Opalka:

Ďalej budeme hlasovať, o pozmeňovacích návrhoch pani Ťavodovej. Sú tri a prvý znie: v § 3 treba nadpis "Prípustná výška výdavkov" nahradiť znením "Výdavky politických strán". Tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Tento pozmeňovací návrh sme neschválili.

Poslanec M. Opalka:

Druhý pozmeňovací návrh pani Ťavodovej znie: v § 3 pred slovo "politické" dať číslo l, očíslovať tento odsek a doplniť nový odsek číslo 2 tohoto znenia: "Politické strany nemôžu na svoju propagáciu používať služobné dopravné prostriedky, využívať výpočtovú, spojovú a reprodukčnú techniku, ktorá je v dispozícii štátnych orgánov a organizácií, ako

i pre propagáciu uhrádzať cestovné náklady zo štátneho rozpočtu. " Tento pozmeňovací návrh pani Ťavodovej neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento pozmeňovací návrh prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 39 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Ani tento pozmeňovací návrh, ktorý vzišiel z rozpravy, sme neschválili.

Poslanec M. Opalka:

Tretí pozmeňovací návrh pani Ťavodovej je v § 5 ods.

2 v prvej vete za slovom "podľa" doplniť "§ 3 ods. 2 alebo povinnosti podľa § 4" a veta pokračuje: "právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá nesplní povinnosti podľa § 3 ods. 2 alebo povinnosti podľa § 4 môže príslušný.. " atď. Tento pozmeňujúci návrh tiež neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o tretom pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Ťavodovej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Konštatujem, že ani tretí pozmeňovací návrh pani poslankyne Ťavodovej sme neschválili.

Poslanec M. Opalka:

Ďalej pozmeňovacie návrhy, ktoré som nedostal písomne, boli od pani Novotnej a od pána Reu. Ide o účinnosť od komunálnych volieb. V podstate, aby tento zákon nadobudol platnosť až od nasledujúcich komunálnych volieb.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Rea - faktická poznámka. Poslanec J. Rea:

Môj pozmeňujúci návrh vo vzťahu k účinnosti znel tak, aby zákon bol účinný od nasledujúcich volieb, ktoré budú po XI. volebnom období do orgánov Národnej rady, teda od XII. volebného obdobia.

Poslanec M. Opalka:

Teda, pozmeňovací návrh pána Reu je totožný s pozmeňovacím návrhom pani Novotnej a hovorí, že zákon nadobúda účinnosť od XII. volebného obdobia. Tento návrh neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento pozmeňovací návrh prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 37 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržali 8 poslanci.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec M. Opalka:

Ďalšie pozmeňovacie návrhy mám od pani Romanovskej. Prvý znie: v názve zákona na konci pripojiť "v roku 1994". Myslím, že toto je duplicitné s § 7. Neodporúčam to prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento návrh prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

Proti hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

To znamená, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec M. Opalka:

Ďalší pozmeňovací návrh pani Romanovskej je v § 2 ods. b/ - základné pojmy vypustiť koniec vety "a to bez ohľadu na to, či povinnosť vznikla priamo politickým stranám alebo tretím osobám". Tento pozmeňovací návrh tiež neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca neodporúča tento pozmeňovací návrh prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec M. Opalka:

Ďalší pozmeňovací návrh pani Romanovskej je v § 2 ods. b/ nová veta: "Tieto ustanovenia sa nedotýkajú propagácie vo vlastných alebo prenajatých skrinkách na verejných priestranstvách, ktoré politický subjekt používa na bežné oznamy". Ani tento pozmeňovací návrh neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca tento pozmeňovací návrh neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec M. Opalka:

Ďalší pozmeňovací návrh je k § 2 ods. c/, ktorý pani Romanovská navrhuje celý vypustiť. Tento návrh tiež neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o ďalšom návrhu pani poslankyne Romanovskej. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Romanovskej sme neschválili.

Poslanec M. Opalka:

Ďalej v § 3 - prípustná výška výdavkov vypustiť druhú a tretiu vetu. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sme neschválili. Poslanec M. Opalka:

Ďalej v § 4 bode 2 - oznamovacia povinnosti vypustiť časť vety "a uvedú v nich aj čiastku zodpovedajúcu obvyklej cene reklám, inzercie a sponzorných relácií, ktoré zverejnili alebo odvysielali v prospech politických strán bezodplatne alebo za zníženú cenu". Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 32 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že ani tento pozmeňovací návrh srne neprijali.

Poslanec M. Opalka:

V § 5 - sankcie vypustiť bod 2. Neodporúčam prijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 36 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec M. Opalka:

Paragraf 7 vypustiť. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán:, spoločný spravodajca návrh neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh sme neprijali. Poslanec M. Opalka:

Posledný pozmeňovací návrh pani Romanovskej je k § 8 a znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť, od 1. septembra 1994. " Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Pozmeňovací návrh sne neschválili.

Poslanec M. Opalka:

Posledný pozmeňovací návrh mám od pána Dubovana a znie: do § 4 tlače návrhu zákona 544 doplniť odsek 4 takéhoto znenia: "Rozhodujúcim pre započítanie výdavkov je deň zverejnenia propagačného materiálu cez informačné médium. " Tento pozmeňovací návrh odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. Pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 54 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh sme schválili. Poslanec M. Opalka:

Pán predsedajúci, to sú všetky pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. Teraz žiadam hlasovať o zákone ako celku, ktorý odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Páni predsedovia klubu HZDS a klubu SNS sa hlásia. Prosím, pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Žiadame 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Malý. Poslanec I. Malý:

Pripájame sa. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ešte pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:

V takom prípade by som prosil, aby sme spojili túto prestávku na poradu klubov s obedňajšou prestávkou a stretli sa normálne o 14. 00 hodine ako zvyčajne pokračujeme. Navrhujem, aby sme pokračovali o 14. 00 hodine.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chcem len pripomenuť, že nás čaká celá ďalšia schôdza, takže malo by sa zvážiť, čo sme pripadne schopní ešte za tých 15 minút prebrať. Pôvodný dohovor bol, teda uznesenie, že o 12. 30 hodine 34. schôdza končí.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dávam procedurálny návrh, aby sme pokračovali v schôdzi aj na budúci týždeň.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to jeden procedurálny návrh, dám o ňom hlasovať, ale je tu aj procedurálny návrh, ktorý vyplýva z toho, čo povedal pán poslanec Fico, ja si ho môžem osvojiť. Najprv dáme hlasovať o návrhu pána poslanca Prokeša. Urobíme prestávku do 13. 30 hodiny, uskutočni sa porada klubov, dokončíme program tejto schôdze a potom začneme program 35. schôdze, pretože máme už iba tento bod. Dostaneme informáciu o tom, ako je možné prerokovať zákony o konflikte záujmov. V ústavnoprávnom výbore došlo k dohode. Je potrebné, aby aj vzhľadom na záujem verejnosti o tieto zákony sme to len tak nepustili bokom, aby sme sa k tomu vyjadrili. Potom by pokračovala 35. schôdza. Myslím si, že máme všetky časové dispozície k tomu, aby sme možno už o 16. 00 hodine schôdzu ukončili.

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

K návrhu pána poslanca Prokeša - pred tromi týždňami sme odsúhlasili, že skončíme schôdzu. Ľudia majú svoje programy. To je prvá vec. Druhá vec - pán predsedajúci, navrhujem, aby sme po 15-minútovej prestávke ukončili hlasovanie a potom dali obedňajšiu prestávku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Môžeme to urobiť aj tak, ak pán poslanec Prokeš súhlasí s tým, že stiahne svoj procedurálny návrh.

Pán poslanec trvá na svojom návrhu, takže hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Prokeša, že budeme pokračovať: budúci týždeň.

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Chcem oponovať pánu poslancovi Mikloškovi, pretože sme odsúhlasili, že 15. júla bude končiť 34. schôdza a nie 35. schôdza, ktorá má dnes začať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Hlasujeme o návrhu pána poslanca Prokeša, že táto schôdza bude pokračovať budúci týždeň. Prosím, pán poslanec Prokeš, spresnite tento návrh, pretože budúci týždeň je veľmi široký pojem.

Ešte pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Kolegyne, kolegovia, včera pán predseda Gašparovič povedal, že je nekultúrou parlamentu, ak niečo prijme a zároveň to mení na tej istej schôdzi. Veď sme hovorili o tom pri tých štyroch zákonoch, ktoré sa nedostali na program a potom sme ich chceli dať. Buďme konzekventní, už sme odsúhlasili, že táto schôdza skončí dnes, tak to dotiahnime do konca.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Prokeš prosím, spresnite svoj návrh.

Poslanec J. Prokeš:

Áno, pán poslanec Mikloško, máte pravdu. Táto schôdza môže skončiť dnes a 35. schôdza môže začať v pondelok. To je môj návrh, aby 35. schôdza začala v pondelok budúci týždeň, prípadne v utorok, ak vám pondelok nevyhovuje.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcem len pánu kolegovi Prokešovi pripomenúť, že schôdza je zvolaná na dnes a schôdze zvoláva podľa ústavy predseda Národnej rady Slovenskej republiky. To je všetko. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem za vysvetlenie pánu poslancovi Fogašovi, ale pokiaľ ma pamäť a moje vedomosti neklamú, Národná rada môže svojím hlasovaním rozhodnúť o prerušení alebo preložení schôdze.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Schôdza sa ešte nezačala, takže nemáme čo prekladať. Kolegyne, kolegovia už sme medzitým mohli mať tú poradu za

sebou, je mi veľmi ľúto. Teraz je 15-minútová prestávka. Zídeme sa po tejto prestávke, odhlasujeme tento zákon. To znamená, že o 12. 35 hodine začíname hlasovanie.

/Po prestávke. /

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, budeme sa prezentovať. Prezentujeme sa, kolegyne, kolegovia, ale nehlasujeme.

Prezentovalo sa len 49 poslancov. Kolegyne, kolegovia, ešte raz vás vyzývam, príďte do rokovacej miestnosti. Ešte raz sa budeme prezentovať.

Prezentovalo sa 54 poslancov. Do 14. 00 hodiny je obedňajšia prestávka, o 14. 00 hodine začíname hlasovaním o tomto zákone. Prajem vám dobrú chuť.

/Po prestávke. /

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

budeme pokračovať v rokovaní. Prosím, skúsme sa prezentovať.

Je nás skromných 52, preto vyzývam ďalších poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v programe tak, ako sme sa pred obedňajšou prestávkou dohodli.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúsme sa ešte raz prezentovať. Vítam na našom zasadaní členov vlády.

Prezentovalo sa 67 poslancov.

Kolegyne, kolegovia, prosím, dostavte sa do rokovacej miestnosti, aby sme mohli prerokovať dva zostávajúce body 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými sa dostaneme potom k trojnávrhu zákonov o konflikte záujmov. Budeme hlasovať o návrhu zákona, potom sa budeme zaoberať návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi vlády Slovenskej republiky a potom sa rozhodneme, ako budeme postupovať v zákonoch o konflikte záujmov.

Takže, kolegyne, kolegovia, ešte raz sa budeme prezentovať. Predtým má faktickú poznámku pán poslanec Dudáš.

Poslanec A. Dudáš:

Vážení kolegovia,

myslím si, že v tejto chvíli je mimoriadne aktuálne, aby som pripomenul otázku, ktorá zaznela včera a na ktorú nebola daná odpoveď. Znela: "Ospravedlnil sa, ako to nielen slušnosť, ale aj povinnosť poslanca káže, poslanec Vladimír Mečiar za neúčasť na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady? Ak sa ospravedlnil, zaujímalo by ma, aký dôvod neúčasti pán kolega uviedol. Ak sa neospravedlnil, pýtam sa pána predsedu parlamentu, aké konzekvencie mieni z toho vyvodiť. Iste, nie je to len pán Mečiar, ktorý si neplní elementárne povinnosti poslanca. Takých je medzi nami viac. Neviem, ako vám, no mne sa javí vrcholne nekorektné a nekolegiálne, ak sa v čase prerokúvania v najvyššom zákonodarnom zbore podaktorí poslanci zaoberajú súkromnou podnikateľskou činnosťou, alebo dokonca vylepšovaním svojho predvolebného image. Voči tým, ktorí tu poctivo sedia a prerokúvajú kopec materiálov, je to neseriózne, nehovoriac už o tom, že chronickí absentéri poberajú odmenu za to, čo neodvedú. Neváhal by som ich označiť za príživníkov, ktorí parazitujú na Národnej rade a teda na daniach svojich voličov.

K tomuto neplánovanému a možno aj trošku tvrdému vystúpeniu ma motivujú obavy, že nadchádzajúca augustová 36. schôdza Národnej rady skončí fiaskom, že nebudeme uznášaniaschopní a utŕžime hanbu a výsmech verejnosti. Preto by som v tejto chvíli chcel požiadať Kanceláriu Národnej rady, aby na augustovú schôdzu pripravila prehľad o účasti či neúčasti poslancov na zasadnutiach Národnej rady a jej výborov, a to od 1. januára tohto roku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Dudášovi. Myslím si, že augustová schôdza sa bude riadne konať a že poslanecké kluby zariadia účasť svojich členov.

Pán poslanec Chamula - faktická poznámka. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegovi Dudášovi by som len chcel pripomenúť, že bývalá vládna koalícia navrhovala termín volieb koncom júna 1994. A bola to práve strana, ktorú reprezentuje kolega, ktorý predo mnou hovoril, ktorá navrhovala voľby v septembri 1994. Takže, to je rozhodujúci medzník v tomto momente. Po druhé - chcem pripomenúť, že je každého osobná vec, či sa dostaví na schôdzu alebo nie. Je to osobná vec každého poslanca.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Panie kolegyne, páni kolegovia, prosím, aby faktické poznámky boli čo najstručnejšie, aby sne mohli ísť k rokovaniu. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

Poslanec F. Mikloško:

Prvýkrát súhlasím s tým, čo hovorí pán poslanec Chamula. Totiž, naozaj má pravdu, keby boli voľby v júni, pán Mečiar by sa dnes nemusel ospravedlňovať, na schôdzach parlamentu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:

Pánu poslancovi Dudášovi a možno aj viacerým ďalším si dovolím povedať, že vrcholne nekorektné bolo jeho odvolanie.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Dudáš. Poslanec A. Dudáš:

Skutočne neviem, čo pán poslanec Zoričák myslel tým mojím odvolaním. Neviem, kam mieri. Na adresu pána Chamulu len toľko, že dúfam, že to, čo povedal pred chvíľou, že účasť či neúčasť, je osobná vec každého poslanca, zopakuje aj pred svojimi voličmi.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ivan Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Myslím si, že pán poslanec Dudáš by mal takéto mítingové reči viesť na mítingoch a nie tu. Predvolebná kampaň ešte nie je a zadarmo si ju tu robí.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hanker. Poslanec J. Hanker:

Pán poslanec Dudáš, chcel by som vám povedať, že rokovací poriadok, ktorý stále platí, vám dá odpoveď na všetky vaše otázky, keď si ho prečítate. Bolo by vhodné, aby ste nás nezdržovali.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Gandi. Poslanec M. Gandi:

Ďakujem, pán predsedajúci. Pánu Dudášovi by som povedal len toľko, že je zaujímavé, že ho trápi, kde je pán Mečiar. Nezaujíma ho, kde je pán Čarnogurský, kde je pán Kňažko, ktorí sú takisto preč, ako títo dvaja a ešte častejšie ako on. Ďalej by som mu chcel povedať, že je zvláštne, že ho zaujíma, kde je jeden poslanec. Ale pýtam sa, kde je vláda, keď je rokovanie, keď na rôzne rokovania prichádzajú len vedúci sekcii. Do parlamentu alebo na jeho schôdze by mali chodiť práve z vlády. To ho nezaujíma? A vtedy ho to nezaujímalo, keď boli prázdne sály, keď boli v opozícii?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Pán predsedajúci, navrhujem, aby na najbližšej plenárnej schôdzi - budeme ich mať zrejme dve - bol zaradený bod programu rôzne. V tomto bode programu si môžeme vymieňať názory. Proste, môžeme po sebe strieľať, ale myslím si, že vráťme sa späť tam, Kde sme skončili a pokračujme tam, kde pokračovať máme.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Andelovi. Posledná faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

Poslanec J. Bajan:

Chcel by som povedať, že spor nie je v tom, kde je pán Čarnogurský alebo pán Kňažko, lebo ti sú ospravedlení. Neviem, či sa pán Mečiar ospravedlnil, to tu nezaznelo, ale o tom nechcem hovoriť. Kolegovi Chamulovi by som chcel povedať, nech si prečíta v stenografickom zázname svoje vystúpenie a nech sa zamyslí. To snáď nie je pravda, aby sme sem chodili dobrovoľne. Naozaj by ma zaujímalo, čo si jeho voliči o tom myslia.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ešte pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo. Len jednou vetou: Bolo tu povedané, že o tom jasne hovorí rokovací poriadok.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 65 poslancov. Panie kolegyne, páni Kolegovia, opticky je nás viac. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona.

Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec M. Opalka:

Odporúčam, aby návrh zákona, tlač číslo 544 bol prijatý. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a hlasujme o návrhu zákona o obmedzení výdavkov na kampaň politických strán.

Prezentovalo sa 72 poslancov, to znamená, že hlasovanie je neplatné.

Mám taký pocit, že niektorí poslanci nemajú záujem zúčastniť sa tohto hlasovania.

Pán poslanec Polačko - faktická poznámka. Poslanec J. Polačko:

Navrhujem zazvoniť, ešte počkať, ale podľa môjho názoru, a podľa toho, čo sme si schválili, je nás tu vyše 90,

teda je nás tu dosť na to, aby sme boli uznášaniaschopní. V prípade, že by ďalšia prezentácia ukázala, že sa neprezentuje dostatočný počet poslancov, navrhujem, aby sme prešli k tomu, čo sme si odhlasovali, že budeme hlasovať prostredníctvom sčítavania, prostredníctvom skrutátorov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ešte pán poslanec Ján Ľupták - faktická poznámka. Poslanec J. Ľupták:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam návrh, aby sme odhlasovali, aby sa schôdza skončila. Nemá význam tu takto preťahovať čas. Keď nás nie je dosť, tak poďme domov. Ja tu nemienim sedieť. Ráno sa neskoro schádzame, cez deň tiež, skutočne, nič sa tu nerobí.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Bartošová. Poslankyňa E. Bartošová:

Pán predsedajúci, chcela by som informovať, že v čase hlasovania bolo v sále 89 poslancov, stihla som ich sčítať. Takisto sa prikláňam k návrhu hlasovať zdvihnutím ruky.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Rea.

Poslanec J. Rea:

Keď kolegyni Bartošovej počítanie tak dobre ide, navrhujem, aby bola skrutátorom na tejto schôdzi.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s tým, čo sme si schválili, dávam hlasovať o tomto návrhu zákona tak, že budeme hlasoval rukou. Žiadam skrutátorov Národnej rady, aby sčítali hlasy.

Kolegyne a kolegovia, hlasujeme o návrhu zákona ako celku. Kto je za tento zákon?

Skrutátori, prosím, ujmite sa svojej práce. Kto je proti tomuto návrhu zákona? Kto sa zdržal hlasovania?

Páni skrutátori, prosím, poraďte sa a povedzte nám výsledok.

Pán poslanec Mikloško sa hlásil s faktickou poznámkou. Poslanec F. Mikloško:

Chcem v prvom rade pochváliť Slovenskú národnú stranu, ktorá ide s občanmi. A po druhé - chcem povedať, že naozaj vyjadrujem v tejto chvíli obdiv tým novinárom, ktorí získali tie pásky zo Zlatej Idky, pretože táto strana prázdneho parlamentu dokazuje, že zlatá Idka je presne pravdivá. HZDS zrejme má toľko peňazí na predvolebnú kampaň, že nemôže prijať takýto zákon. Škoda, že to radšej nedali na nejakú charitatívnu činnosť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, hlasovania sa zúčastnilo iba 67 poslancov. V dôsledku obštrukcie časti opozície toto hlasovanie nebolo platné.

Pokračujeme v ďalšom bode rokovania, ktorým je návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku.

Prosím, pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Pán predsedajúci, z logického hľadiska mi vyplýva, že tento bod je ohrozený čo sa týka prerokúvania, lebo podľa článku 88 ods. 2 platí, že na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Keďže takýto počet sa tu nenachádza, obávam sa, že tento bod nemôže byt naplnený. V opačnom prípade zasa nevidím dôvod, prečo by predchádzajúci bod nebol splnený. Čiže sme v akomsi logickom debloku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Neviem, kto všetko sa bojí pána Janičinu, Ale pán predsedajúci, skutočne človek by sa mal zamyslieť nad tým, čo hovorí. Vy ste pred chvíľou povedali asi toľko: Obštrukciou opozície sme o niečom nehlasovali. /Potlesk a šum v sále. /

Bolo povedané časti, pán predsedajúci? Podpredseda NR SR P. Weiss:

Časti opozície. Poslanec M. Andel:

Ospravedlňujem sa. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Som rád, že si rozumieme. Inak to, kolegyne, kolegovia, nemôžem nazvať. Nechcem tomu dávať žiadny politický tón, pretože kolegovia tu boli, rozhodli sa odísť, nezúčastniť sa hlasovania. A teda pokračujeme v ďalšom bode rokovania. Vidím, že tohto bodu rokovania sa páni kolegovia z opozície resp. z HZDS chcú zúčastniť.

Takže, prezentujeme sa, kolegyne, kolegovia.

Prezentovalo sa 70 poslancov. Konštatujem, že o tomto bode Národná rada Slovenskej republiky nie je schopná rokovať.

Kolegyne a kolegovia, ešte raz zazvoním. Prezentujeme sa.

Prezentovalo sa 73 poslancov. Kolegyne a kolegovia, myslím, že o tomto bode nie sme schopní rokovať.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážené dámy a páni,

som hlboko presvedčený o tom, že každý bod programu sa môže začať, aj keď by v tejto sále bol len jediný poslanec. Treba otvoriť rozpravu, treba podiskutovať a potom sa hlasuje. Na platné uznesenie alebo na platné rozhodnutie Národnej rady ústava určuje, koľko nás tu má byť a koľko musí byť za. Nevidím žiadny problém, prečo by sme bod nemohli otvoriť. Je na programe, navrhovatelia vystúpia, vystúpia ti, ktorí sa chcú zúčastniť rozpravy, a potom budeme rozhodovať. Nechápem, prečo by sme sa mali prezentovať na začiatku nejakého konkrétneho bodu. A keby nás tu aj nebolo dosť, nič to neznamená. Rokovací poriadok nevyžaduje, aby Národná rada na začiatku nejakého rokovania bola uznášaniaschopná, iba vtedy, keď sa otvára schôdza.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Nechcem oponovať kolegovi Ftáčnikovi, ale vyvstáva jedna otázka, či vôbec sme dnes schopní pokračovať v ďalšom rokovaní. A to nie je iba môj názor.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

pokračujeme štyridsiatym tretím bodom, ktorým je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Milanovi Janičinovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

Návrh bol podaný podľa článku 88 ods. l Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tohto ustanovenia návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Podľa § 85 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky po rozprave zaujme k tomuto návrhu stanovisko.

Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli poslancov k predloženiu návrhu na vyslovenie nedôvery Milanovi Janičinovi poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Touto úlohou bol poverený za skupinu poslancov pán poslanec Michelko. Prosím, pán poslanec.

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Nemienim sa hádať s pánom kolegom Ftáčnikom. Pochopil by som to, ak by bol normálny bod rokovania. Prečo nie? Môžeme pokračovať. Ale toto je predsa niečo iné - vyslovenie nedôvery. A nie sme uznášaniaschopní teraz, okamžite, keď budeme tento bod prerokúvať. Je rozdiel odvolávať člena vláda a je rozdiel začať bod rokovania, napríklad návrh zákona, kde sa môže otvoriť rozprava a nakoniec budeme hlasovať o návrhu zákona ako takom, prípadne o pozmeňovacích návrhoch.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Hlasovanie rozhodne, či sa ho zúčastni aspoň 76 poslancov.

Pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:

Pokiaľ viem, teraz rokujeme o bode programu, ktorý sa týka odvolania pána ministra Janičinu. Tento návrh podali poslanci HZDS, takže, pokiaľ sa nechcú zúčastniť rokovania tohto bodu, nech prípadne návrh stiahnu, alebo nech aspoň prídu do rokovacej sály a nech tento bod otvoria, prednesú svoje argumenty, ktoré majú proti pánu ministrovi Janíčinovi. Je to vás bod programu, vy ste si ho navrhli, tak myslím si, že by vám malo záležať na tom, aby bol prerokovaný. Ak nie, tak ho stiahnite.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Michelko, máte slovo. Poslanec J. Michelko:

Dovoľte aj mne krátke vyjadrenie. Toto je návrh skupiny poslancov, ktorý pódia článku 88 Ústavy Slovenskej republiky musí byť prerokovaný, lebo ho podala skupina viac ako 30 poslancov. Takže, bavíme sa o niečom, čo je úplne samozrejmé, že toto musí byť prerokované. To je len na úvod.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, milé kolegyne, vážení kolegovia,

teraz mi dovoľte, aby som tak ako už uviedol pán predsedajúci, podľa článku 88 Ústavy Slovenskej republiky a § 85 ods. 3 zákona Slovenskej Národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov podal za skupinu poslancov návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky Milanovi Janičinovi.

Dôvody na vyslovenie nedôvery sú nasledovné: nekompetentné vedenie rezortu, vedomé znevažovanie občanov Slovenskej republiky v zahraničí, petícia poslancov Mestského zastupiteľstva v Bratislave a ďalších občanov Bratislavy, závažné morálne závady vyplývajúce z vedomého porušenia platných zákonov, vedomé zavádzanie a klamanie poslancov Národnej rady a občanov Slovenskej republiky.

Už na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, presnejšie 26. mája tohto roku, bol zaradený do programu bod o vyslovení nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi Milanovi Janičinovi, ktorý iniciovali poslanci za HZDS a SNS. V rozprave k tomuto bodu odzneli závažné argumenty, ktoré preukázateľne dokázali, že minister Janičina vedome porušuje nielen morálne princípy, ale aj zákony Slovenskej republiky. Tieto argumenty našli kladnú odozvu u 71 poslancov Národnej rady, ktorí hlasovali za jeho odvolanie a 5 poslanci sa hlasovania zdržali. Je možné predpokladať, že sa dostali do rozporu medzi vlastným svedomím a príkazom politického grémia alebo politbyra. Napriek tomu sa minister Janičina nepoučil z tak výrazne prejavenej nedôvery k jeho osobe a naďalej priam s potešením vykonáva rôzne činy - ja

to nazývam janičiny, ktoré sú opäť namierené proti občanom i proti zákonom a poškodzujú dobré meno Slovenska doma i v zahraničí.

Slušne, pán Mikloško, ak chcete slovo, prihláste sa, pán predsedajúci má právo vám ho udeliť.

Ako člen oficiálnej vládnej delegácie Slovenskej republiky, ktorú viedol premiér Moravčík, ktorá sa v júni toho roka stretla v Paríži so skupinou významných finančníkov a podnikateľov, sa minister Janičina vo svojom vystúpení vyjadril v tom zmysle, že za 40 rokov totality Slováci zleniveli tak, že dnes nemôžeme očakávať ich všeobecnú podporu transformačného procesu, ani ich schopnosti prispôsobiť sa novým podmienkam. Za tento výrok bol minister Janičina dokoca ostatnými členmi delegácie pri ceste späť kritizovaný. Informáciu o tomto jeho "excelentnom" vystúpení mám od zahraničného obchodného podnikateľa pôsobiaceho vo Francúzsku, ktorý sa na tomto stretnutí zúčastnil a zároveň to mám osobne potvrdené aj jedným členom tejto oficiálnej delegácie, ktorý je tu prítomný.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, neprekrikujme sa.

Poslanec J. Michelko:

Je skutočne hanebné, ak člen vlády osočuje vlastný národ a znevažuje jeho schopnosti. Jeho úlohou bolo práve opačne všestranne vyzdvihnúť všeobecne uznávané vlastnosti Slovákov, ako sú pracovitosť, húževnatosť a vysoká adaptačná schopnosť. Veď príkladov je neúrekom. Potom sa netreba čudovať, že deklarované zintenzívnenie vstupu zahraničného kapitálu do našich podnikov je také, aké je, teda rozhodne nie

také, ako to prezentovala vláda Moravčíka vo svojom programovom vyhlásení. Výsledky "úspešnej" misijnej činnosti ministra Janičinu a jeho zahraničného poradcu v zahraničí môžem deklarovať napríklad na "intenzívnom" vstupe zahraničných investorov do ekonomiky Slovenskej republiky. Uvediem dva príklady, z ktorých si môžete urobiť obraz sami. Ide o "veľmi výhodný" priamy predaj štátnych podnikov, ktoré pán minister Janičina pripravil pre zahraničných investorov. Ide o privatizáciu štátneho podniku Teantex Veľký Krtíš, ktorý navrhol predať, talianskej firme Punto Azuro za 4, 5 mil. Sk, hoci účtovná hodnota podniku je 11, 1 milióna Sk. Privatizačný projekt bol schválený vládou 14. 6., číslo uznesenia 585. Doklad je tu. Ešte "výhodnejší" predaj je v prípade štátneho podniku Gemtex Rožňava, ktorého účtovná cena je 71, 4 milióna Sk a bilančná 48, 6 milióna Sk. Tento štátny podnik navrhol minister Janičina predať jednej známej švajčiarskej firme Schveizer eminens holding, AG, Oberstadt. Je to uznesenie vlády číslo 584 zo 14. 6. 1994. Tu je tento projekt.

Argumentácia, ktorú pán minister použil vo výbore pre privatizáciu, že ide dokonca o výhodný predaj, pretože sa zachováva existencia podniku, a tým aj zamestnanosť, je jednoducho nepravdivá, nakoľko v projekte uvádzané 2 milióny nemeckých mariek pre tak renomovanú európsku firmu vyrábajúcu spodné prádlo je jednoducho málo na reklamu svojich textilných výrobkov, a nie na seriózne investície do inovácie technologického zariadenia či na prípadnú reštrukturalizáciu výroby. Dôkazom toho je aj plánované udržanie zamestnanosti. Pokiaľ by chcela viac investovať, toto garantovať nemusí. Pozoruhodná je výška uvedených investícii, kde sa raz hovorí o dvoch miliónoch nemeckých mariek a raz sa hovorí o dvoch tisícoch miliónov nemeckých mariek, t. j. dvoch miliardách nemeckých mariek. Je to na tretej strane, môžem to ukázať. Iste pán minister ani nevie, čo podpisuje.

Takýto "intenzívny" vstup zahraničného kapitálu do Slovenskej republiky si nepredstavujeme, pretože je známe správanie sa zahraničných chlebodarcov k našim ľuďom, ktorí tieto hodnoty tvorili.

Vážený pán minister, nejde náhodou čisté o podporu, i keď možno nevedomú, koristníckych chúťok zahraničného kapitálu v týchto prípadoch? Iste by o tom vedel mnoho povedať aj poslanec pán Ľupták, ale tu nie je, ktorý má veľmi dobré skúsenosti s takýmto vstupom zahraničného kapitálu. Mám na mysli to, čo tu prezentoval z jeho skúseností z Komárna. Nejde tu náhodou o diktát medzinárodných finančných monopolov alebo lobby cez ich domácich prisluhovačov? O ďalších chybách a nekompetentných rozhodnutiach nebudem zoširoka hovoriť, len mi dovoľte uviesť pár "veľmi kvalifikovaných" vyhlásení ministra Janičinu pre masmédiá, ktoré iste majú dostatočnú vypovedaciu schopnosť o ich autorovi. Len námatkovo citujem: "Máme asi 250 miliárd privatizovateľného majetku. Myslím si, že 120 miliárd by malo ísť do kupónovej privatizácie, možno aj viac. " Koniec citátu. Ciel čudný, pretože prostriedok sa mení na ciel, keď kupónová privatizácia sa stane jednoducho najdrahšou predvolebnou kampaňou, na ktorú doplatíme my a, samozrejme, aj naši potomkovia.

Alebo ďalej citujem: "Urobili sme dosť práce, ktorú zatiaľ nie je veľmi vidieť, ale keď sa nám podarí spustiť kupónovú vlnu, tak tá masa majetku sa jednoducho preklopí do súkromného vlastníctva a efekt už bude viditeľný. " Koniec citátu. Iste, uznáte, že preklápací mechanizmus privatizácie musí byť zaujímavým fenoménom tohto procesu, ale pre mňa dosť nepochopiteľný.

Ďalej je zaujímavý aj jeho názor na zamestnanecké akcie - citujem: "Poznám akciovky, kde si štyria - piati povedali, že 20 % hodíme plebsu a 80 % si nechali súdruhovia. " Koniec citátu. Minister Janičina asi zabudol, že privatizácia je

pre štát výhodná len a len vtedy, ak nový majiteľ má úprimný záujem o podnik, je schopný ho zveľaďovať a tým garantovať, že jednoducho bude lepší hospodár ako štát, predovšetkým v prospech občanov Slovenskej republiky.

Dôsledky zlej privatizácie sú dnes všeobecne známe, najmä ním preferovanou metódou kupónovej privatizácie, kde chátranie podnikov, prepúšťanie zamestnancov, nepredajnosť výrobkov a podobne si odnášame nakoniec všetci. Veď prípad "veľmi úspešnej" transformácie ZVL Kysucké Nové Mesto je pre nás všetkých iste mimoriadne veľmi poučným.

Hoci minister Milan Janičina ako člen vlády zložil ústavou predpísaný sľub podľa článku 112 - citujem z neho poslednú vetu, alebo časť vety: "budem zachovávať, ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života", jednoducho to nedodržiava. Ako ich v skutočnosti uvádza do života na ministerstve, ktoré riadi, posúďte sami. V rozpore so zákonom Slovenskej národnej rady číslo 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby použil osobitný účet ministerstva zriadený pre proces malej privatizácie na financovanie výdavkov, iste aj pracovných, ale aj na rekreačný pobyt svojich pracovníkov v Seni.

Napriek dôraznému upozorneniu zo strany jeho vlastných pracovníkov, že čerpanie pre pobyt pracovníkov je v rozpore s § 16 citovaného zákona, minister súhlasil a v termíne od 27. 4. do 7. 6. 1994 odčerpal z neho čiastku 2 948 814 korún a 20 halierov. Doklad tu mám, je tu presný rozpis jednotlivých položiek. Dovolil som si aj oxeroxovať žiadosť o prehodnotenie stanoviska pána ministra. Samozrejme, je to bez uvedenia pracovníkov, ktorí mu to adresujú. Je to k dispozícii, podľa uváženia sa to môže rozmnožiť.

Zároveň minister Janičina tým porušil aj zákon číslo 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a prác v tom zmysle, že aj pri cenách nad 50 tisíc Sk nezabezpečil realizáciu riadneho výberového konania tak, ako to ustanovenia tohto zákona ukladajú. Aj na toto porušenie zákona bol vlastnými pracovníkmi ministerstva upozornený. Na dokreslenie úrovne právneho myslenia doktora práv Milana Janičinu môže poslúžiť aj ďalší prípad porušenia zákona z jeho strany. V období, keď doktor Milan Janičina vykonával činnosť komerčného právnika, t. j. podnikateľskú činnosť v byte na Gesajovej ulici číslo 45, na všetkých dokumentoch, ktoré minule ste mali rozmnožené a boli vám rozdané, je táto adresa uvedená, bol v platnosti zákon číslo 244/1990 Zb. o miestnych poplatkoch. Podľa § l písm. b/ tohto zákona ako majiteľ bytu bol povinný nahlásiť obci skutočnosť, že časť bytu využíva na podnikateľské účely, za čo obec mala právo stanoviť, mu lokalizačný poplatok podľa § 3 citovaného zákona. Pán doktor Milan Janičina ako právnik si na túto základnú občiansku povinnosť jednoducho nespomenul, teda ju nesplnil a svoje podnikateľské aktivity nenahlásil. Túto skutočnosť potvrdili zodpovední pracovníci mestskej časti Petržalka.

To, že Milan Janičina rád zavádza verejnosť už ako minister a účelovo tým škodí nakoniec aj Slovenskej republike, môžem dokumentovať tým, že napríklad v masmédiách on aj jeho pracovníci na ministerstve šírili, koľko privatizačných projektov bolo vopred schválených vo vláde a potom došli na jeho rezort, na ministerstvo pre správu a privatizáciu. To, že to tak nie je, už bolo dementované aj v tlači, ale mám tu opäť vecnú argumentáciu, že to nie je pravda. Je tu stanovisko - nechcem vás zdržiavať - predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti Nemšová Ing. Miroslava Bôrika, ktorý sa proti tomu zásadne ohradzuje, pretože tu je doklad o prevzatí na sekcii pre privatizáciu u Ing. Povrazníka, kde prevzali všetky tieto dokumenty 14. 2. Nechcem to tu ďalej rozvádzať, len chcem povedať, aký to má výsledok. V Švajčiarskych a nemeckých novinách už sa bežne hovorí, že proces privatizácie na Slovensku je spochybnený, že najprv sa to schváli vo vláde a projekty prichádzajú - je to tam doslovne uvedené - s devaťdňovým oneskorením. Je to proste osočovanie Slovenskej republiky.

I táto malá ukážka v podstate hovorí veľa o "krištáľovo čistej morálke" ministra Janičinu, ktorý za svoje služby v prípade úspešnej obhajoby svojho klienta požadoval čiastky v miliónoch a mestskej časti odmietol zaplatiť pre neho iste smiešnu sumu pár desiatok korún. Všeobecne známy je aj jeho postoj k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v kauze Átrium, ktorú v celom rozsahu poprel, pretože - podľa jeho názoru - je jediným právoplatným vlastníkom kultúrneho domu Átrium jeho mandant Viliam Čino, ale toto už tu bolo rozvedené, nebudem sa k tomu vracať.

Zvlášť, "vysoko morálny postoj" zaujal pán minister 28. 6. vo výbore pre privatizáciu, keď sa prerokúvala petícia poslancov Ružinova k privatizácii spomínaného kultúrneho domu Átrium. Pokúsim sa citovať jeho stanovisko, aj keď možno nepresne: "Poslanci Ružinova konajú protizákonne, ba povedal by som protiústavné, nakoľko v danom prípade nejde o ochranu ľudských práv a slobôd, ale o prevod majetku, pri ktorom petičné právo nie je možné uplatniť. " Koniec citátu. Napriek tomuto jeho tvrdeniu vám chcem oznámiť, že k dvom predchádzajúcim petíciám ku kauze Átrium, t. j. poslancov Bratislavy - Ružinov a občanov Bratislavy - Štrkovca pribudla ďalšia, tretia petícia občanov Bratislavy z 8. júna tohto roku adresovaná priamo pánu prezidentovi Slovenskej republiky Michalovi Kováčovi, kde na 42 stránkach sú podpísaní občania pod petíciou nasledovného znenia:

"Petícia prezidentovi Slovenskej republiky pánu Michalovi Kováčovi, v zmysle zákona Federálneho zhromaždenia Češkoslovenskej socialistickej republiky číslo 85 z roku 1990 Zb. z 27. marca 1990 o petičnom práve oslovujeme občanov Slovenskej republiky, aby svojím podpisom podporili petíciu vyzývajúcu na znovuprerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky postupu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pri nezákonnom predaji spoločenského domu Átrium na Herlianskej ulici v Bratislave, ktorý bol v rámci malej privatizácie predaný na základe nepravdivých a vykonštruovaných údajov. Uvedeným činom boli poškodení občania Bratislavy a bolo im odtrhnuté právo užívania spoločenského zariadenia určeného na kultúrne využitie obyvateľov zakotvené v článku 43 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasne vyzývame k zhodnoteniu miery zavinenia osôb, ktoré sa podieľali na príprave a realizácii tohto nezákonného postupu. V spojitosti so spomenutou kauzou žiadame prešetriť mieru zavinenia doktora Janičinu, právneho zástupcu doktora Činu, ktorý odkúpil Átrium za podmienok pre neho zrejme výhodných, ako i ďalších osôb, ktoré sa na predaji podieľali. V tejto súvislosti žiadame o znovuprehodnotenie zotrvania doktora Janičinu vo funkcii ministra pre správu a privatizáciu národného majetku.

Petičný výbor podávajúci petíciu: 1. Ing. Jozef Fabián, Stropkovská 11, Bratislava, 2. Ing. Anton Ďurďovič, Beckovská 15, Bratislava, 3. Dr. Drahomír Oktávec, Miletičova 74, Bratislava, členovia petičného výboru určujú Ing. Jozefa Fabiána, bytom Bratislava, Stropkovská 11, zastupovaním výboru pri styku so štátnymi orgánmi.

V Bratislave 8. 6. 1994, podpísaný Ing. Jozef Fabián, zástupca petičného výboru. "

Originál tejto petície mám tu, odovzdám ho pánu predsedajúcemu Národnej rady.

Na rozdiel od ministra Janičinu som presvedčený, že všetky tri petície občanov ku kauze Átrium sú plne v súlade s podmienkami uvedenými v zákone číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve, nakoľko z formálno-právneho hľadiska spĺňajú všetky náležitosti. Nejde tu o prevod majetku, ako to vysvetľuje pán minister, ale o veci verejného alebo iného spoločenského záujmu, a tie sú plne v súlade s citovanými zákonmi.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, viem, že veľkú šancu na odvolanie ministra Janičinu napriek tomu, čo som tu uviedol, predkladatelia nemajú - aj vzhľadom na náš početný stav. Nemajú ju predovšetkým preto, že koaličná rada alebo - teraz citujem, pán Mikloško, neurazte sa, polobohovia, ako ich v novom čase nazval komentátor Róbert Čulen, rozhodli, že koalícia napriek všetkým týmto známym skutočnostiam ministra Janičinu podrží v ministerskom kresle. Dovoľte mi citovať správu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky z 30. 6. 1994 k prerokovanému bodu. Citujem: "Politickí partneri rozhodli, že zmeny vo vláde sú neprípustné a naďalej podporujú ministra pre správu a privatizáciu národného majetku vo funkcii. Po včerajšom rokovaní koaličnej rady o tom informoval podpredseda SDĽ Milan Ftáčnik. " Koniec citátu.

Ten istý pán poslanec Milan Ftáčnik a podpredseda SDĽ, ktorý označil zaradenie tohto bodu do programu Národnej rady Slovenskej republiky - zase citujem: "za detskú hru opozície". Čo na tom, pán poslanec Ftáčnik, že kontrolná funkcia parlamentu voči vláde, jednotlivým jej členom, je základom parlamentnej demokracie? Čo na tom, že v každom demokratickom štáte musí byť vybudovaný kontrolný systém predovšetkým cez parlamentnú opozíciu? Čo na tom, že 6. 7. tohto roku, keď sme obedovali s predsedom hospodárskeho výboru nemeckého Spolkového snemu Friedheimom Ostom, vyhlásil, že najlepšia kontrola je parlamentná kontrola? Čo na tom, že minister Milan Janičina v masmédiách vyhlásil - a teraz opäť citujem:

"Za celou touto akciou HZDS, SNS" a tu uviedol aj SDĽ, - "stoja bolševické manažmenty, ktoré sa ma snažia odstaviť. " /Potlesk. / A ja zase hovorím pánu ministrovi, že nepatrím do skupiny boľševických manažmentov, a prečo ho chceme odstrániť, na to je veľmi jednoduchý dôvod. Sú to vaše morálne skutky, ktoré ste robili predtým a ktoré robíte teraz.

Takto je možné chápať morálku. A teraz sa dostanem do politickej roviny, nech mi je to prepáčené, niektorých poslancov, teda teraz sa dívam na poslancov za SDĽ, ktorí sa stavajú ako obhajcovia demokracie. A dá sa povedať, že z tvrdých kritikov ministra Janičinu sa stali - slušne povedané - jeho sympatizanti, keď sa stal chlebodarcom, alebo má sa stati chlebodarcom ich súkmeňovca. Veď poslanci SDĽ v privatizačnom výbore potvrdili niektoré protiprávne a protimorálne činy ministra Janičinu. Dnes zrejme - aspoň niektorí z nich - sú už opačného názoru. Je zrejmé, že schválenie lídra protijaničinovského ťaženia zo strany SDĹ pána kolegu Plesníka do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky mnohým "pomôže poopraviť si vlastný názor" a pozerať sa na túto kauzu cez optiku politického cieľa SDĽ, ktorá tak vehementne presadzovala transparentnosť privatizačného procesu, a to, ako je známe, od vypracovania privatizačného projektu až po jeho realizáciu na Fonde národného majetku. Ak chcete, poviem to zrozumiteľnejšie, jednoducho transparentnosť naplnila týra, že už plne je v rukách SDĽ, ktorá obsadila alebo má obsadené všetky tieto funkcie. A tak už nie je dnes dôvod na zmenu tohto stavu. Dnes už SDĽ nemusí skutočne vyhlasovať, že na privatizáciu jej ostanú už skôr deklarované salaše. Je to smutná ukážka ekvilibristiky a politickej morálky politických lídrov koaličného politbyra, ale najmä vedúcej sily v tomto politickom zoskupení, známej to sily SDĽ.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

dovolil som si poukázať na morálne a odborné kvality ministra Milana Janičinu, na jeho úctu k ústave a k zákonom, i k občanom Slovenskej republiky. Je teda skutočne na vás, či sa rozhodnete počúvnuť príkaz koaličnej rady, ako som ju citoval, alebo hlas vlastného svedomia a občana - voliča. Už končín v nádeji, že moje i vaše svedomie ostane po tajnom hlasovaní o vyslovení nedôvery ministrovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Janičinovi čisté.

Ďakujem vám za pozornosť a za trpezlivosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Zeman z HZDS. Predtým faktická poznámka - pán poslanec Miškovský, potom pán poslanec Lauko.

Poslanec V. Miškovský:

Pán poslanec Michelko povedal niečo v tom zmysle, že nepatrí k akýmsi boľševickým kruhom - necitujem presne. Chcel by som mu pripomenúť, že boľševizmus nie je príslušnosť k určitej politickej strane, ale k spôsobu myslenia. Môže sa so mnou sporiť, ale nazdávam sa, že on boľševikom je podľa toho, čo nám tu demonštroval.

Ak dovolíte, teraz odcitujem pár viet a potom vám poviem, od koho to je. "Privatizácia pomocou kupónovej privatizácie je v podstate štatistickým rozdelením, je aktom najvyššej sociálnej spravodlivosti, pretože je dostupná každému, každý získa určitú časť majetku štátu a akcionár sa stáva vlastníkom podielu majetku. To nie sú len tie peniaze,

ktoré vám sľubovali, za koľko budete môcť svoje akcie predať. To je reálna hodnota, ktorá sa na trhu rozvíja smerom hore i smerom hore. Vzniká tak pojem akcionár a nové práva a povinnosti. Zaostáva za tým ešte osveta, ktorá by vám vysvetlila, v čom sú výhody a nevýhody tohto postoja. "

Tieto slová predniesol vodca a súkmeňovec pána Michelka pán Vladimír Mečiar, keď pôsobil ako premiér vlády, v pravidelnom televíznom príhovore 29. augusta 1993 o 19. 10 hodine, presne. Nie je odvtedy, od týchto slov, ani rok a HZDS zásadným spôsobom zmenilo názor.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Chcel by som poprosiť pána Michelka, aby spresnil údaj o údajnom informátorovi z delegácie, ktorá bola vo Francúzsku, pretože pre vaše občerstvenie môžem povedať, že okrem pána premiéra boli vo Francúzsku dvaja ministri - pán minister Magvaši a pán minister Janičina - a z poslancov bol pán Kňažko za Demokratickú úniu a Zahraničný výbor Národnej rady, ja som bol za KDH a Zahraničný výbor Národnej rady, a mal tam byť aj pán predseda Zahraničného výboru Národnej rady, ale bola pani Aibeková za HZDS. Keďže tu bolo povedané, že jeden člen delegácie, prosil by som pána Michelku, aby to spresnil, pretože osobne sa ma to dotklo.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Košnár.

poslanec J. Košnár:

Myslím, že najpodstatnenejšou časťou vystúpenia kolegu Michelku bola jeho posledná veta, v ktorej vyzýval vážených kolegov a kolegyne k rozvahe, rozumu a dobrej pamäti. Chcel by som to pánu Míchelkovi pripomenúť, aby na túto dobrú pamäť si spomenul, keď bol vo funkcii, ktorú donedávna zastával na ministerstve privatizácie.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Štefániková. Poslankyňa A. Štefániková:

Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, vážené panie kolegyne,

chcela by som povedať pánu poslancovi Miškovskému k tonu, či kupónová privatizácia je absolútne spravodlivá metóda. Klasický príklad toho, ako táto metóda môže dopadnúť, je ZVL Kysucké Nové Mesto. Chcem povedať, že najspravodlivejšia metóda kupónovej privatizácie by bolo asi žrebovanie podľa rodných čísel, tak ako v Niké. Keď máš šťastie, tak si vytiahneš.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pri všetkej úcte ku kolegovi Miškovskému chcem povedať dve veci. Prvú vec, že mu poďakujem za poučenie o boľševizme ako absolventovi Katedry marxizmu-leninizmu na Filozofickej fakulte v Bratislave. /Potlesk. / A po druhé - chcem mu oživiť pamäť, že pôvodne bol členom strany, ktorá vo svojom prvom programovom vyhlásení mala myšlienku, že Slovenská Národná strana odmieta dve najmilitantnejšie ideológie, a to je fašizmus a boľševizmus.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nakoľko z úst pána poslanca Lauka odznelo aj moje meno, protestujem proti štýlu, ako predniesol svoju faktickú poznámku. Bola by som rada, keby vynechal akékoľvek podozrievania, pretože som sa zúčastnila iba časti rokovaní, a takým štýlom, ako to povedal, sa cítim urazená a dotknutá tým prehlásením.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Dovolím si zareagovať na tú časť vystúpenia pána Michelku, kde vyslovil moje meno, moje myšlienky. Pán Michelko, plne s vami súhlasím, že je veľmi dôležité posilňovať parlamentnú kontrolu smerom k vláde. Žiaľ, keby sme hodnotili toto dvojročné obdobie, a nielen jeho posledné štyri mesiace, museli by sme konštatovať, že tá kontrola je

v mnohých oblastiach formálna, či už sa to týka otázok na vládu, alebo interpelácii, spôsobu, akým ministri - a teraz to nehovorím ani na ministrov tejto vlády, ani predošlej vlády, ale myslím, že už je to aj štvorročná skúsenosť, akým spôsobom odpovedajú a nakladajú s pripomienkami poslancov. V tejto časti teda s vami súhlasím a myslím si, že je potrebné, aby tento zbor našiel spôsob, akým dokáže efektívne kontrolovať vládu práve pomocou týchto inštitútov. Ak zistí, že už nemá kam, že teda nemá možnosť, ani pomoc u interpelácií, samozrejme, môže predložiť aj návrh na odvolanie.

Za detskú hru opozície som označil tento návrh preto, a to najmä z politického hľadiska, že takýto návrh tu už zaznel. Dnes som nepočul žiadne zásadne nové argumenty oproti návrhu, ktorý ste predložili predtým, preto si myslím, že vlastne zdržiava rokovanie. Možno ste ten návrh ani nemysleli vážne, pretože inak by boli všetci poslanci vášho klubu, keby vám na tom záležalo, prišli a zúčastnili sa prerokovania tohto bodu. Nie je to tak, takže možno sami nemyslite vážne to, čo ste predložili.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Pani poslankyňa Štefánikova, bohužiaľ, medzitým odišla. Mohla sa dozvedieť, že som neurobil nič iné, len som citoval z expremiérovho prejavu, ale podstata celého tohto sporu a útoku na ministra privatizácie je tiež ukrytá v tom jeho prejave. Dovoľte ešte jednu vetu: "Byť mimo znamená nechať si uniknúť rýchlik, a ten sa druhý raz nevracia. " A toto je všetko, pretože pán poslanec Michelko ako bývalý poradca ministra privatizácie má pocit, aj ďalší jeho kolegovia, že sú mimo a rýchlik sa nevráti. Preto sú tu tie útoky.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán poslanec Michelko tu povedal viacero tvrdení, ktoré ničím nepodložil. Chcel by som na jeho adresu povedať, že nemusí ich podkladať, ak náhodou ich našiel v obálke ráno na stole, alebo ak ich počul pod gaštanom vo vládnej záhrade.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hanker. Poslanec J. Hanker:

Chcel by som len spresniť pána poslanca Miškovského v tom zmysle, že v Národnodemokratickej strane snáď máte vodcu, ale v HZDS máme len predsedu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pánu Ftáčnikovi by som chcel povedať, že súhlasím s tým, čo povedal pred chvíľou, že sme sa tu zaoberali a zaoberáme sa dlhodobo - dá sa povedať - málo podstatnými, alebo dokonca nepodstatnými záležitosťami. Mali by sme sa zaoberať skutočne záležitosťami, ktoré posunú túto republiku dopredu, alebo ju postavia na nohy. Dal by som do pozornosti napríklad tabuľový zákon, o ktorom sme museli rokovať v tomto parlamente tri dni, bohužiaľ.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Vidím tu ministra dopravy a spojov, a chcel by som reagovať na to, čo povedal pán Miškovský, že byť mimo a rýchlik sa nevráti. Na Slovensku je dosť rýchlikov, ktoré napríklad chodia z Bratislavy do Košíc aj trikrát, takže človek má čas počkať na rýchlik vtedy, keď ten čas práve je. Opakujem, pán predsedajúci, čo som povedal snáď pred hodinou. Vyhraďme si tu - povedal som bod "rôzne", alebo to nazvem inak, vyhraďme tu "strieľanie poslancov voči sebe" alebo "verbálne strieľanie poslancov voči sebe" ako samostatný bod programu. Opäť ideme kdesi mimo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Možno sa mýlim - ak sa mýlim, ospravedlňujem sa, možno nie je v HZDS vodca, ani princíp jedného vodcu a čistej krvi, ale je tam určite "Orol tatranský". Veď to zaznelo na mítingu HZDS. Pán Zelenay, ktorý sedí na balkóne, to určite potvrdí.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Michelko.

Poslanec J. Michelko:

Ďakujem za slovo. Jednoducho nebudem odpovedať na invektívy pána Miškovského, ktorý ma označil za boľševika. Je to jednoducho z jeho strany primitivizmus a nebudem sa k tomu vracať. Skôr ku kupónovej privatizácii. To, čo hovoril, plne potvrdzujeme, pretože som pri programovom vyhlásení vlády, pokiaľ pán Miškovský bol vtedy prítomný, to neviem, dal návrh na uznesenie, pán profesor Košnár to môže potvrdiť, pretože ho čítal ako spoločný spravodajca, kde som navrhoval limitovať objem majetku do kupónovej privatizácie vo výške 70 miliárd korún. V podstate to bolo potvrdenie toho, čo deklarovala táto vláda, to znamená zrovnomernenie jednotlivých metód privatizácie. To je vlastne tá jedna tretina, to sú tie štandardné metódy, to znamená priamy predaj, vstup zahraničného kapitálu, teda verejné súťaže a kupónová privatizácia. Neprešlo to.

To znamená, že môj pohľad je taký - nechcem to tu rozvádzať, to je k prerokovávanému bodu irelevantné, že kupónová privatizácia áno, ale tam, kde konkrétny majiteľ bude vedieť spravovať tento majetok lepšie, ako doteraz to robí štát. Ináč je to hrozba pre tento národ, pre nás, pre našu budúcnosť.

Končím, na ďalšie invektívy neodpovedám. Ďakujem vám. Podpredseda NR SR P. _Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci za slovo.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

stalo sa už v tomto parlamente takmer pravidlom, že keď je podaný návrh na odvolanie ministra, aspoň kým tu ja sedím v tomto parlamente, som to tak zažila v prípade pána ministra Janičinu už druhýkrát, že po odznení návrhu začne diskusia, nehnevajte sa, ale o čomkoľvek. Keby niekto z pásky vystrihol vystúpenie pána poslanca Michelku a pustil rozpravu, ktorá tu bola, bola by to dobrá otázka do kvízu s hlavnou otázkou: Hádajte, o akom predmete vedú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky diskusiu. Je to do plaču, vážení, nehnevajte sa.

Keby sa tu hovorilo o argumentoch, ktoré boli uvedené, či sú argumentmi alebo nie sú, prípadne čo z uvedeného nie je pravda, prípadne aké skutočnosti možno uviesť na obhajobu pána ministra Janičinu, tak je to vecná diskusia, ale to, čo tu odznelo, vážení, to je niečo na zaplakanie, to nie je kontrolná funkcia. Takýto parlament, keď niekto plače, že nevykonáva kontrolnú funkciu, takýmto spôsobom ju ani nemôže vykonávať.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážená pani poslankyňa, plne s vami súhlasím, a rád vám tieto slová pripomeniem, keď budeme viesť jalovú diskusiu na inú tému. Rád by som povedal, že politické momenty do vecných argumentov vniesol práve predkladateľ pán poslanec

Michelko, keď tu robil rozbor stanovísk a postojov konkrétnej politickej strany, a možno z toho vznikli niektoré poznámky. Myslím si, že ak by bol on ostal na rovine vecných argumentov, možno aj diskusia by mala tento vecný charakter.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Pánči. Potom sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Zeman.

Poslanec E. Pánči:

Súhlasím s pani Tóthovou, že to nie je vecná diskusia, ale tu dvakrát boli otázky na pána Michelku, aby povedal mená, aby to bolo brané ako dôkaz. Povedať "niekto" - to nie je dôkaz. Tak by som prosil aj pani Tóthovú, aby mu prehovorila do duše, nech tu konečne odpovie, kto to bol.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán podpredseda Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Veľmi sa mi páčila myšlienka pani poslankyne Tóthovej. Som ochotný teraz sa s ňou staviť, že 80 % z vystupujúcich budú členovia súčasnej opozície. O čom, to sa môžeme dohodnúť potom.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ivan Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Snáď len toľko, že to snáď pán poslanec, ktorý sa pýtal na tie mená, nemyslel vážne. Po prvé - nemáte právo sa ho na to pýtať. Po druhé - pozrite sa, ak mu niekto dal informáciu, tak ho zaprisahal, že to nesmie prezradiť /smiech v sále/.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tahy - faktická poznámka. Poslanec M. Tahy:

Súhlasím s pánom poslancom Ľuptákom, len neviem, prečo nám to pán Michelko prezradil.

Podpredseda NR SR p. Weiss:

Slovo v rozprave udeľujem pánu poslancovi Zemanovi. Poslanec J. Zeman:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni,

v kauze kultúrny dom Átrium stojím pred vami dnes už tretíkrát. Keď som si tento príhovor pripravoval, bol som presvedčený, že aj poslednýkrát, nakoľko som veril, že prv, než sa 34. schôdza Národnej rady skončí, Milan Janičina už nebude ministrom vlády. Stalo sa to, s čím som nepočítal a počítať mal, že stranícka špička Strany demokratickej ľavice vykupčila kreslo ministra za kreslo štátneho tajomníka Milana Janičinu, za Juraja Plesníka, ale o tom sa tu už pred chvíľou rozprávalo.

Od posledného môjho vystúpenia v Národnej rade v tejto kauze stali sa tieto skutočnosti:

Po prvé - prišla mi odpoveď od generálneho prokurátora pána Bacha na moju žiadosť o znovuprešetrenie zákonnosti prevodu kultúrneho domu Átrium, predtým Darnica, do súkromných rúk, v ktorej najhlavnejšiu úlohu hral komerčný právnik, dnes minister vlády pán Milan Janičina. Dovolím si z neho zacitovať:

"Vážený pán poslanec, na vaše požiadanie zo 4. mája 1994 oznamujem: Po vykonanom šetrení som podal Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky upozornenie podľa § 17 zákona číslo 660/1965 Zb. o prokuratúre, v ktorom som namietal porušenie právnych predpisov o malej privatizácii. Okrem toho som podal Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie zákona proti rozhodnutiu Štátneho notárstva Bratislava II zo 17. decembra 1991 v právnej veci predávajúceho KULTUS, Združenie pre kultúru, umenie a služby v Bratislave a kupujúceho Viliama Činu z Bratislavy. Najvyšší súd rozsudkom z 28. mája 1992 SPZN-3-CZ-24/92 mojej sťažnosti vyhovel a vec vrátil štátnemu notárstvu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. " A ďalej píše poniže - citujem: "Trvanie tohto sporu v súčasnosti bráni podaniu návrhu prokurátora na vyslovenie neplatnosti prevodu"... atď. Vážení páni poslanci, tento list je vám k dispozícii. Snáď nikto nebude upodozrievať pána generálneho prokurátora, že chce nadržiavať Hnutiu pre demokratické Slovensko.

Po druhé - odpovedal mi aj pán minister Janičina na moju interpeláciu týkajúcu sa vyššie uvedeného prevodu kultúrneho domu, v ktorej som jasne formuloval otázku, koho záujmy bude brániť. Ministerstva, ktorému šéfuje, alebo svojho klienta? Túto odpoveď, vážené panie poslankyne, vážení páni

poslanci, každý z vás máte vo svojich materiáloch pod číslom 15. Teraz nebudem zaujímať stanovisko k odpoveď, ako celku. Dovolím si prečítať len jednu jeho časť, a to, pod bodom 4, nakoľko úzko súvisí s prerokúvaným problémom. Citujem: "Vážený pán poslanec, na vašu interpeláciu vo veci stanoviska k prevodu privatizácie spoločenského domu Átrium Bratislava vám oznamujem nasledovné: 4. O merite veci s vami diskutovať nemienim, pretože vec je predmetom súdneho sporu a ja nemienim /rešpektujúc ústavou garantovanú nezávislosť súdov/ ovplyvňovať rozhodovanie súdu. " Toľko citát.

V tejto súvislosti si dovolím prečítať časť vyhlásenia pani Ing. Podhornej, pracovníčky Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Znova citujem: "Vyhlásenie. Dňa 23. júna 1994 ma požiadal pán minister Milan Janičina o zaujatie stanoviska k privatizácii kultúrneho domu Darnica. " To je veľmi dlhý list - na záver čítam: "Ďalej vyhlasujem na svoju česť, že pán doktor Milan Janičina, ktorý v čase privatizácie kultúrneho domu Darnica sa na riešení tohto problému nezúčastnil, a to ani vo forme konzultácie pre odbor malej privatizácie, ani ma nikdy nenavštívil ani na pracovisku, ani doma vo veci privatizácie kultúrneho domu Darnica, nežiadal od nás nijaké doklady"

- od nás, od koho nás - "prípadne ďalšie informácie, ktoré by použil vo svoj prospech. " Toľko citát.

Vážené dámy, vážení páni, práve toho som sa obával. Keď som pánu ministrovi položil spomenutú otázku, že na svojich podriadených bude vyvíjať nátlak, ktorému buď podľahnú

- pozri pani Podhorná - alebo ich jednoducho preradí na iné, povedzme, tiež dôležité funkcie, a do funkcií, z titulu ktorých možno zaujímať k uvedenému problému odborné stanoviská, bude menovať "tiežodborníkov", veď na to ako minister má právo zo zákona.

Vážení prítomní, pre žiadneho z vás nie je tajomstvom, že som pár mesiacov pracoval na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku. Možno, že príliš neskoro, ale až tam som pochopil historičnosť doby, v ktorej sa nachádzame. Historičnosť v tom zmysle, že sa presúva stámiliardový majetok z imaginárnych rúk štátu do veľmi reálnych rúk súkromníka, a práve preto si myslím, že nemožno túto realitu vážiť na lekárnických váhach. A možno preto, či skôr preto, vedel by som prižmúriť jedno či obe oči, keby bol pán Milan Janičina pomohol sprivatizovať obchod, krčmu či nejaký výrobný podnik. Pán Milan Janičina ale pomohol či pomáhal sprivatizovať kultúrny dom, čo zákon výslovne zakazuje. Pomohol sprivatizovať dom detí, dôchodcov, dom vzdelania, kultúry, dom tých, ktorí sa nevedia brániť nedokonalosti zákona, ani zlobe tých, ktorí zákon porušujú. Nebojím sa povedať, dom svedomia a vedomia.

Preto ešte aj dnes verím, že keď sa budete rozhodovať dať či nedať dôveru nehodnému, budete sa riadiť len a len ústavným článkom číslo 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorý nie tak dávno sme skladali slávnostný sľub.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kto sa ďalej hlási do rozpravy? Ešte pán minister Janičina.

Prosím, pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Chcel som mať len faktickú pripomienku. Chcel som práve vyzvať pána ministra, aby sa k tomu vyjadril, ale myslel

som, že už dáte pokyn na tajné hlasovanie o vyslovení nedôvery. Chcel som len vyzvať kolegyne a kolegov, že keď sa deklarujeme, že sme parlamentná demokracia, chcel by som im pripomenúť, že v každej demokracii na odvolanie ministra stačí jedna petícia. Keď sme poslancami našich voličov, a máme tu tri, slovom a písmom tri petície, tak to je dostatočný argument na to, aby pán minister nemal právo sedieť v tomto ministerskom kresle. O ďalšom porušovaní zákonov sú vecné dokumenty, ktoré som uviedol predtým i teraz, preto ešte raz dávam na zváženie, aby ste sa rozhodli skutočne podľa vlastného vedomia a presvedčenia, a nie podľa rozhodnutia koaličnej rady. Ďakujem, že nesklamú svoje svedomie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Andel - faktická poznámka. Poslanec M. Andel:

Vážené dámy, vážení páni,

na kauze minister Janičina vlastne vidieť, že demokracia v Slovenskej republike je ešte v plienkach. Vychádzajúc z rôznych zákulisných vyjadrení poslancov jednotlivých politických subjektov, ktorí sú v tomto parlamente, jasne vidieť, že pán minister Janičina vlastne je držaný iba nejakou nitkou spoločnej koaličnej vlády. Prosím, v poriadku, samozrejme, politika je taká i onaká.

Na druhej strane si myslím, pod tlakom toho, čo tu povedal aj môj predrečník, že každý člen vlády, a nakoniec i tohto parlamentu, by mal byť morálne vyspelý a zvažovať, svoje postavenie. Byť ja na poste pána Janičinu by som sám abdikoval z funkcie, ktorú zastáva. Žiaľbohu, nie raz na tlačovke povedal "nech ma odvolajú, ale to neurobia". Zrejme

tam je kdesi ten problém, prečo ktosi to neurobí. Nie v zlom, poznám pána Janičinu najdlhšie z vás, dokonca dlhšie ako kolega Miškovský.

Nebudem tu rozprávať o jeho charakterových a morálnych vlastnostiach, to by niekto mohol aj o mne hovoriť, skutočne, nechcem tu vnáša invektívy. V tomto parlamente, prepáčte, budem vulgárny, dosť pľujeme na seba. Ale pán minister Janičina, Milan, zamysli sa nad sebou, nad tým, čo robíš, čo si štyri roky robil, a buď čestný, seriózny a morálny človek.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Štefan Daňo. Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predsedajúci, reagoval by som na to, čo povedal teraz pán Andel, a aj to potvrdil, že de facto pána Janičinu pozná štyri roky. Teda, neviem si vysvetliť, že keď bol ich členom strany, mu túto záležitosť alebo tento morálny poklesok vtedy nevedel vysvetliť.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, teda môžem vyhlásiť rozpravu o tomto bode za skončenú, keďže nikto ďalší sa do nej nehlásil. Dávam slovo pánu ministrovi Janičinovi, aby sa k rozprave vyjadril.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Janičina:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

je celkom typické, že dnes v rozprave boli prihlásení dvaja poslanci HZDS, pán Michelko a pán Zeman, ktorých som odvolal z funkcie pre neschopnosť. To boli jediní dvaja pracovníci na ministerstve, ktorých som odvolal.

Boli tu prednesené údajné nejaké argumenty o mojej neschopnosti, nekompetentnosti viesť ministerstvo privatizácie? Ja som nepočul ani jeden. Keby pán Michelko vedel počítať a zobral by si návrh, ktorý bol predložený do vlády na schválenie predaja podniku Gemtex, tak by bol zistil, že nadobúdateľ sa zaviazal zaplatiť pomerne vysokú sumu, teda uhradiť dlhy v tejto výške. Teda, keď niekto sa zaviaže uhradiť dlhy vo výške okolo 100 miliónov a zaviaže sa ešte investovať nejaké marky, zaviaže sa udržať zamestnanosť, je to rozhodne iný prípad predaja za korunu ako predaja za korunu v duchu Zlatej Idky, ktorý sa realizoval v prípade Matice slovenskej.

K argumentom o tom, že som údajne pourážal slovenský národ a slovenských občanov, to je taká nehoráznosť, že na to nemienim ani reagovať. Neviem, pod ktorým kameňom bol schovaný pán Michelko v tom čase, keď som napísal prvý návrh ústavy samostatného Slovenska. A keď mne chce niekto vytýkať urážku tohto národa, tak je úplne vedľa.

Stále sa tu motáme okolo kauzy Átrium. Pred výborom pre privatizáciu som jednoznačne dokázal, že ako bývalý pracovník ministerstva privatizácie som sa na privatizácii nepodieľal. To znamená, že keď niekto hovorí, že som pomohol

sprivatizovať Átrium, tak to je klamstvo. Zastupoval som ako vtedajší komerčný právnik záujmy svojho klienta, pán Michelko. A myslím, že som ich zastupoval dobre, keď som vyhrá] dva prvostupňové súdy. Váš postoj je asi taký, ako keby ste v päťdesiatych rokoch boli chceli odsúdiť, niektorého advokáta za to, že úspešne zastupoval svojho klienta, ktorý bol súdený komunistickým súdom. Vy by ste v podstate chceli, aby som sa postavil a povedal: súdruhovia, pridávam sa k súdruhovi generálnemu prokurátorovi, dajte mu ešte 5 rokov navyše. To je absolútne nepochopenie práva občana na právnu ochranu, ktoré je garantovaná ústavou. Ja som dokumentmi dokázal, že svojho bývalého klienta som zastupoval v tom čase, keď som nepracoval na ministerstve privatizácie, a tak som to aj ukončil, pán Michelko.

Ktosi - teraz už neviem, či pán Michelko, alebo pán Zeman, ma obvinil, myslím, že to bol pán Zeman, že som ovplyvňoval a robil som nátlak na pani inžinierku Podhornú. Skúste sa jej opýtať, prosím vás. Ale už zatajil to, že som predložil aj vyhlásenie bývalej pracovníčky, dnes už nie pracovníčky, pani inžinierky Sitákovej, ktorá písomne potvrdila to isté. Nechcel som siahnuť k tomuto kroku, ale nátlak na moju osobu bol už taký obrovský, že som jednoducho požiadal pani Podhornú, či je ochotná mi takéto vyhlásenie dať. Pani Podhorná priala ku mne, mám na to svedka, novinára, pred ktorým som ju slušne požiadal, a ona okamžite, bez akéhokoľvek uvažovania potvrdila, že je ochotná takéto vyhlásenie dať. Nebol v tom žiaden nátlak. Kto tvrdí, že je to nátlak, tak klame. Nepredložil žiadne dôkazy.

Čo sa týka použitia prostriedkov z osobitného účtu ministerstva, treba si ten zákon prečítať, pán Michelko, a potom o tom diskutovať. O tom, že som mal nejaké stanoviská pracovníkov ministerstva, ktorí boli proti tomu, nič neviem. Neviem, kde ste našli nepodpísané, možno na vašom stole, to je vo vašej partaji zvykom, ale ja som o ničom takom nevedel. Naopak, radil som sa s legislatívcami, s právnou sekciou, radil som sa s ďalšími právnikmi, či je možné zákon vyložiť tak, že prostriedky z osobitného účtu ministerstva možno v tomto prípade použiť na privatizáciu. Áno, je to možné použiť. O tom som ochotný diskutovať ako o odbornom probléme.

Čo sa týka Átria, mám taký pocit, že z vystúpenia pána Michelku veľmi zaznelo, že by bolo lepšie, keby privatizácia bola zastavená vôbec. A osobitne k Átriu sa pýtam: Pred niekoľkými mesiacmi, pred privatizáciou tohto objektu tento objekt slúžil ako Dom československo-sovietskeho priateľstva. Máte záujem, pán Michelko, vrátiť ho tomuto účelu?

Na záver ešte k petíciám, ktoré ste tu spomínali, by som si dovolil citovať z ústavy článok 27 ods. 3, podľa ktorého "petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdov". A opakujem, kauza Átrium, meritum veci je predmetom rokovania nezávislých súdov. Nebudem ani za cenu, že by som bol odvolaný z funkcie, ovplyvňovať rozhodnutie súdov. Pre mňa ministerské kreslo nie je tak dôležité, aby som porušoval ústavu.

A tebe, Marián, poviem, že ma nepoznáš dlhšie ako Vlado Miškovský. Neviem, možno že ma poznáš dlhšie, ja som ťa nepoznal. Môžeme sa o veci, keď chceš, pobaviť. Som presvedčený, že si dostatočne inteligentný na to, aby som ti celú vec vysvetlil.

Vážené dámy a páni, nemám k veci viac čo povedať. Domnievam sa, že tieto útoky na moju osobu sú útokmi politickými, že nebol predložený ani jeden jediný argument na vyslovenie nedôvery.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Zeman - faktická poznámka a potom pán poslanec Ivan Ľupták.

Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, to, čo pred chvíľou povedal pán minister, prakticky svedči o jeho charaktere. Svojou prvou vetou tvrdil, že odvolal dvoch funkcionárov, medziiným aj mňa, pre neschopnosť. Ja som v podstate už dal aj vyhlásenie, a to sa odrazilo aj v tlači, v tejto chvíli ho doplním, že s pánom ministrom sme si podali ruky prvýkrát a poslednýkrát 18. marca 1994. Dovolil som si ho na ministerstve privítať, a keď sme sa dohodli, že odídem z funkcie, dovolil som si s ním podať ruku a rozlúčiť sa s nim. Ak toto považuje za moju neschopnosť, prosím. Inokedy sme sa my dvaja nerozprávali. Raz v živote sme sa rozprávali, a to práve 18. marca. Obdivujem jeho genialitu.

Vážení, chcem ešte reagovať na ďalšiu jeho poznámku. Naozaj ani ja, ani pán Michelko vo svojich diskusných príspevkoch sme nehodnotili jeho odbornosť a jeho právnickú šikovnosť pri zastupovaní svojho či svojich klientov. Naozaj, nespomínam si, že by ho bol niekto z nás v tejto veci napadol. Nie som právnik a nemám ani manželku právničku, takže by som si nikdy nedovolil hodnotiť jeho právnickú šikovnosť a odbornosť. Hodnotili sme len a len jeho morálne kvality, pretože svoju odbornosť využil na zneužitie zákona. A toto je gro celého problému, páni. Svoju šikovnosť, zneužil na zneužitie zákona, a to potvrdzuje aj generálny prokurátor Slovenskej republiky pán Bacho. Na túto otázku som citoval list. Na túto otázku vo svojom predslove neodpovedal. A snáď nebude namietať, že som si vymyslel, že zastupoval klienta. A zastupoval ho tak, že porušil zákon. To hovorí Najvyšší súd. Na túto otázku nech odpovie. A z tohoto dôvodu, podľa môjho názoru, jednoducho nemá právo zastávať, akúkoľvek funkciu v tomto štáte, a už tobôž nie funkciu ministra.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, tri minúty uplynuli. Poslanec J. Zeman:

Ak dovolíte ešte jednu vetu. Môžem? Čo sa týka pani Podhornej, jeho podriadenej, že na ňu nevyvíjal nátlak, odpoveď na to si utvorte každý sám.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss.

Pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Som rád, že vystúpil predo mnou pán poslanec Zeman a popísal spôsob rozviazania pracovného pomeru, lebo aj mňa to zarazilo. Vážený pán minister, nech by ste z akýchkoľvek dôvodov prepustili týchto dvoch ľudí, nikto vám to nebude vytýkať. Jednoducho sú z protivného tábora, to je v poriadku. Ale uviesť, takýto dôvod! Však ste znevážili všetky svoje argumenty, ktoré ste tu povedali, jednoducho tým, že ste použili výraz "pre neschopnosť". Aj keby som nepoznal tých ľudí, aj keby som vám uveril, že sú neschopní, ale vy ste tam nastupovali z politických dôvodov a z politických dôvodov ste ich prepustili. Každý jeden z nás by vás chápal a ani slovo by vám na to nepovedal. Čiže, nemali ste tak znevážiť svoje ďalšie argumenty, ktoré ste použili.

A tiež sa chcem dotknúť toho nevyvíjania nátlaku. Pán minister, keď jeden minister požiada svojho pracovníka o takéto dobrozdanie, ako to chcete nazvať? To nie je nátlak, pre Boha živého?! Aj keby mi núkala takéto dobrozdanie, tým, že je moja podriadená, tak ho jednoducho nezoberiem, a nemôžem tým argumentovať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som sa vyjadriť čisto po právnej otázke. Pán minister tu spochybnil petície ako rozporné zo zákonom vzhľadom na to, že petičný zákon nepripúšťa petície na rozhodovanie súdov. Pán minister, veď tu ide o petíciu adresovanú prezidentovi republiky. Veď vy ste tak zdatný právnik, že už takéto argumenty sú na úrovni opíjania sa rožkom. Nehnevajte sa.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Ďakujem za slovo. Musím oponovať tomu, čo povedali predo mnou predrečníci pani poslankyňa Tóthová a pán kolega Zeman. Vyjadrili sa o pánu ministrovi, že je excelentným právnikom, alebo tak to proste vyznelo. Jeho odpoveď na túto

vecnú argumentáciu bola jednoducho úbohá. Chcem povedať, že keby som mal eminentný záujem prehrať spor, dávam čestné iskričkové slovo, že by som ho nikdy za svojho právneho zástupcu nezavolal, lebo skutočne by to tak pohnojil, že by sme, nedajbože, mohli aj vyhrať. To je k tomu, k tejto neschopnosti.

A pán minister, ja som s vami ešte osobný dialóg neviedol, teda skutočne, už prvou vetou, čo ste povedali, ste si hrozne pohnojili, len ste jednoznačne dokázali, že ste obyčajným luhárom.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Pán minister už aj na minulej schôdzi dokázal, že na vecné argumenty nedokáže, či už nechce, alebo nie je schopný odpovedať vecnými argumentmi, a preto znova dnes ako vecný argument používa také vsuvky, ako "tak to u vás chodí", "tak to u vás je".

Pán minister, ja som vás nikde, na nijakom sedení HZDS nevidel. Neviem o tom, že by ste mohli hodnotiť prácu, ako prebieha u nás. Čiže, to je len váš subjektívny názor, ktorý vám osobne neberiem, ale máte odpovedať na zásadné a závažné vznesené obvinenia smerom k vám, tak reagujte adekvátne konkrétnou odpoveďou. Nezavádzajte tu demagógiu.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Miškovský.

Poslanec V. Miškovský:

Prosil by som pánov poslancov Zemana a Michelka, aby sa navzájom dohodli a nezavádzali toto ctené plénum. Pán poslanec Zeman hovorí, že pán minister Janičina svoju právnu šikovnosť použil na zneužitie zákona, a pán poslanec Michelko tvrdí, že je tak slabý právnik, že všetko pohnojí, a jednoducho by si ho nikdy nenajal za svojho právneho zástupcu. Prosím, aby sa dohodli.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Naozaj sa nemám s kým dohodnúť, pretože si neosobujem právo hodnotiť odbornú šikovnosť nikoho z tu prítomných. To by som si v živote nedovolil. Vyslovil som svoj vlastný názor. Pán Miškovský, vy so mnou jednoducho súhlasiť nemusíte, ale ak si myslíte, že som chcel niekomu svojím názorom krivdiť, naozaj som nechcel krivdiť. Do toho sa nemienim miešať. Nemienim hodnotiť šikovnosť, odbornú zdatnosť ktoréhokoľvek z tu prítomných, aj neprítomných. Nahnevala ma tá jeho prvá veta. Keď mám byť úprimný, v podstate som pána ministra na ministerstve privítal len preto, že som tam bol v tej chvíli najvyšším funkcionárom a považoval som za morálne privítať ministra vlády na ministerstve. Naozaj, vtedy prvýkrát a poslednýkrát sme sa my dvaja rozprávali. Zároveň som aj počítal s tým, veď rozhovor bol stručný, jasný, že z ministerstva musím odísť, pretože v tejto funkcii, ktorú som zastával, som jednoducho z politických dôvodov nemohol byť. Ale o tom už bola reč.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Chce sa k faktickým poznámkam vyjadriť pán minister?

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Janičina:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa § 27 ods. l zákona o rokovacom poriadku je hlasovanie na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky verejné alebo tajné. Keďže pán poslanec Michelko dal návrh, aby sme o vyslovení nedôvery pánu ministrovi Janičinovi hlasovali tajne, dávam o tomto návrhu bez rozpravy hlasovať.

Žiadam kolegov a kolegyne, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa sem dostavili, budeme o tomto návrhu hlasovať bez rozpravy.

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o spôsobe hlasovania o návrhu na odvolanie pána ministra pre správu a privatizáciu národného majetku. Pán Michelko navrhol hlasovať tajne.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovalo 6 poslancov.

Konštatujem, že hlasovať budeme tajne.

Na hlasovacom lístku, ktorý dostanete, je uvedené: Hlasujem za vyslovenie nedôvery, proti vysloveniu nedôvery Milanovi Janičinovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Pri úprave hlasovacieho lístka budeme postupovať tak, že poslanec ponechá na hlasovacom lístku tu alternatívu, za ktorú hlasuje. Alternatívu, za ktorú nehlasuje, vodorovne prečiarkne. Iná úprava hlasovacieho lístka, alebo ponechanie oboch alternatív, sa považuje za neplatné hlasovanie.

Prosím overovateľov, aby rozdali hlasovacie lístky a prosím o začatie tajného hlasovania.

/Vykonanie aktu tajného hlasovania. /

Pýtam sa, či niekto chce ešte vykonať tajné hlasovanie, či niekto chce ešte hlasovací lístok.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

mám takýto návrh z hľadiska úspory času: prosím pána poslanca Fogaša, ktorý bol poverený vedením ústavnoprávneho výboru, aby nás informoval o výsledku, ku ktorému ústavnoprávny výbor dospel v súvislosti s tromi návrhmi zákonov o konflikte záujmov. Podľa tejto informácie sa zariadime, či budeme rokovať o tomto návrhu dnes, alebo či ho presunieme medzi prvé body augustovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosil by som vás, aby ste si so záujmom vypočuli informáciu pána poslanca Fogaša.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pre istotu sa ešte raz pýtam, či niekto z poslancov chce hlasovať. Ak nie, prosím overovateľov, aby sa odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy.

V prestávke, ktorá vznikla, prosím o informáciu pána poslanca Fogaša.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

ústavnoprávny výbor v súlade so svojím uznesením, a ak som tomu dobre rozumel, aj s vaším všeobecným súhlasom, sa pokúsil hľadať východisko pri riešení problému prerokúvania troch návrhov zákonov, ktoré sa týkajú - zjednodušene povedané - konfliktu záujmov. Po rokovaní predkladateľov obidvoch poslaneckých návrhov dospel k záveru, podľa ktorého by bolo možné obidva ústavné zákony prerokovať, a to tak, že k tlači číslo 486 by sa predložili pozmeňovacie návrhy predovšetkým takého charakteru, ktoré sú obsiahnuté aj vo vládnom návrhu a aj v návrhu skupiny poslancov - to bola tlač číslo 501. Doplňovacie návrhy by sa mohli týkať predovšetkým osvedčovacej, vykazovacej a deklaračnej povinnosti. Predovšetkým ide o spresnenie tej časti návrhu ústavného zákona, ktorá by veľmi presne vymedzila povinnosti a jednotlivé kroky vyšších štátnych funkcionárov pri predkladaní návrhov.

Ústavnoprávny výbor svojím uznesením číslo 416 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcii ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov schváliť so zmenami a doplňkami, ktoré sú uvedené v prílohe tohto uznesenia. Myslím, že príloha uznesenia je pripravená a je možné, aby sme ho inkorporovali do spoločnej správy, ktorú máte predloženú, prípadne, aby sme toto uznesenie označili ako dodatok k spoločnej správe, a mohli by sme o veci rokovať.

Ústavnoprávny výbor sa zaoberal aj vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, t. j. tlačou číslo 506 s tým, že odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zamedzení rozporu záujmov prerokovať s dvoma doplňovacími návrhmi, ktoré sa týkali § 2 písmena e) a písmena g), t. j. tej časti, kde vládny návrh ustanovuje zákazy nad rámec doteraz platného ústavného stavu.

Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach na zamedzenie pôsobenia a záujmových rozporov pri výkone vrcholových štátnych funkcií, lebo podľa § 48 odsek l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s nim súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z 20 členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 15, pričom 10 poslancov hlasovalo za návrh, nikto nebol proti návrhu, 5 poslancov sa zdržalo hlasovania. Chcem povedať len to, čo už je vám známe, že úzus je taký, že väčšina je v tomto prípade 11.

Procedurálne sme teda pripravení začať prerokúval: tieto tri návrhy s tým, že pokiaľ by prešli pozmeňovacie návrhy ústavnoprávneho výboru tak, ako vám môžu byť v tejto chvíli rozdané, návrh ústavného zákona, ktorý bol podaný pod číslom tlače 501, by sa stal bezpredmetným. Stal by sa bezpredmetným, samozrejme, po prijatí toho ústavného zákona, i vládny návrh.

Chcem teda povedať, že pokiaľ je dostatočné kvórum prítomných poslancov, keďže na ústavný zákon potrebujeme 90 hlasov, sú vytvorené podmienky pre to, aby sme o jednotlivých zákonoch začali rokovať a rokovali. Súčasne chcem vysloviť jednu obavu, že ak by nás malo byť len 90, môže sa stať, že niekto sa zdrží hlasovania, alebo bude proti, a môže sa stati, že jedným hlasom návrh zákona neprejde. Preto prosím, aby ste sa k procedúre prerokúvania tohoto návrhu vyjadrili aj vy - povedzme - v krátkych poznámkach, tak, aby sme si vytvorili dobré predpoklady k tomu, že prvýkrát v Národnej rade Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady určitým spôsobom dokázal splniť funkciu gesčného výboru, zohľadniť všetky pripomienky z ostatných výborov a dokázal zjednotiť dva návrhy do jedného celku, ktorý by sme mohli spoločnými silami pri dobrej vôli prijať.

To je všetko, čo som chcel povedať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Poslankyňa K. Tóthová:

Pán predsedajúci chcela by som sa prihlásiť do rozpravy. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne a kolegovia, prv než dám slovo pani poslankyni Tóthovej, by som v súvislosti s tým, čo povedal pán poslanec Fogaš, urobil jednu malú - ako sa hovorí - "štichpróbu".

Zaprezentujeme sa, aby sme vedeli, či je kvórum na prerokovávanie ústavného zákona, a potom by sme si vypočuli návrhy ako ísť ďalej.

Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

V súvislosti s tým, čo povedal predseda výboru pán Fogaš, dávam procedurálny návrh, aby tento bod programu, o ktorom hovoril, bol preložený ako prvý bod programu na augustovú schôdzu. Prosím, aby sa o tom hlasovalo bez rozpravy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Nemôže byť ako prvý, pretože už sme si ako prvý bod schválili zákon, ktorý sa týka komunálnej oblasti.

Poslanec F. Mikloško:

Dobre, v tom prípade len aby bol preložený na augustovú schôdzu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, dám o tomto návrhu hlasovať bez rozpravy.

Prezentujme sa a zároveň hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali rokovanie 34. schôdze Národnej rady.

Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

tým, že ste odhlasovali návrh na preloženie prerokovania návrhu ústavného zákona i vládneho návrhu zákona na augustovú schôdzu, chcem zmeniť svoj postoj, ktorý som povedal prv, že by sa mohol urobiť dodatok k spoločnej správe, ale urobí sa spoločná správa, čo technicky znamená, že bude uvedené, do ktorej časti sa vlastne len vkladá osvedčovacia, deklaračná a oznamovacia povinnosť. Myslím, že to bude dostatočne prehľadné a je možné, aby sme do augusta možno vyrobili aj znenie zákona s tučným vytlačením jednotlivých častí, ktoré sa menia. To je po prvé.

Po druhé - chcem veľmi pekne poprosiť: všetkých šéfov klubov parlamentných strán v našom parlamente, keby bolo možné, aby zabezpečili účasť na zasadnutí v auguste, pretože si myslím, že občania očakávajú, ale nielen občania, ale myslím si, aj tí, ktorí budú kandidovať vo voľbách, stanovenie presných pravidiel, pódia ktorých sa budú musieť ústavní činitelia po voľbách správať. Domnievam sa teda, že ak sme dokázali dospieť k spoločnému návrhu, bola by škoda našou prípadnou neprítomnosťou v auguste zmariť jeho prerokovanie.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dnes som obdržal menovací dekrét, ktorý potvrdil moje menovanie do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Dodržiavam svoj sľub, a preto sa vzdávam podľa článku 81 ods. l Ústavy Slovenskej republiky týmto dňom funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem vám všetkým za doterajšiu spoluprácu v zákonodarnom zbore Slovenskej republiky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

nadviažem na vystúpenie pána poslanca Fogaša, ktorý spomenul zasadnutie poslaneckých klubov, predmetom rokovania ktorých bude určite zákon o strete záujmov. Chcem vás vyzvať, aby ste pri prerokovávaní tohto návrhu boli takí dobrí, odložili svoje stranícke tričká a mali na zreteli, že naša spoločnosť, čaká na prijatie zákona o strete záujmu. Poslanci Klubu HZDS tak spravili. Vzdali sa svojho návrhu, vzdali sa spoločného návrhu, ktorý sme vypracovali, a ja som v ústavnoprávnom výbore predniesla doplňovacie návrhy a požiadala som pána predsedu, aby ich predniesol, aby ich uviedol a aby boli dané so správou. Sú to doplňovacie návrhy Hnutia za demokratické Slovensko. Skutočne vás vyzývame, podporte tieto návrhy, pretože táto spoločnosť čaká na účinný zákon, a noví poslanci, ktorí prídu do tohto parlamentu, by mali ísť do pravidiel, ktoré im budú vopred jasné.

Verím, že skutočne pochopíte o čo ide, za čo vám všetkým vopred ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Dubovan. Poslanec K. Dubovan:

Vážený pán podpredseda, vzhľadom na to, že sme uznášaniaschopní, žiadam, aby sme hlasovali o tlači číslo 544. Je to konečné hlasovanie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Móri - faktická pripomienka. Poslanec I. Móri:

Veľmi oceňujem srdečný a zápalistý prejav pani poslankyne Tóthovej. Ubezpečujem ju, že aj poslanci Klubu nezávislých poslancov veľmi zodpovedne pristúpia k týmto pozmeňovacím návrhom. Apeloval by som na to, aby sme všetci dostali

tieto pripomienky ešte predtým, než sa rozídeme dnes domov. Za nás môžem povedať toľko, že si spestríme dovolenkový čas detailným a zodpovedným prístupom k štúdiu týchto pozmeňovacích návrhov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, že druhýkrát vstupujem do tejto kratulinkej rozpravy, ale týmto zvolávam zasadnutie mandátového a imunitného výboru, pretože po vzdaní sa pána poslanca Plesníka je potrebné, aby sme prerokovali nastúpenie náhradníka. Prosím vás, kolegovia z mandátového a imunitného výboru, aby sme sa najneskoršie o päť minút zišli v zasadačke mandátového a imunitného výboru.

Súčasne ďakujem za ústretovosť i Klubu nezávislých poslancov, ale i poslancom z HZDS, predkladateľom návrhu zákona, že naozaj vyšli v ústrety. Myslím, že svojimi postojmi prispeli k tomu, že je možné prerokovať spoločný návrh.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Dudáš. Poslanec A. Dudáš:

Chcel by som poznamenať, že poznámku spred hodiny o potrebe vypracovania prehľadu o účasti poslancov na zasadnutiach som nemyslel pro forma, ale naozaj. Chcel by som teda poprosiť pána predsedajúceho, či by mohol prevziať ten

záväzok a sľúbiť, že tento prehľad bude na augustovej schôdzi k dispozícii, pretože som sa stretol s určitými pochybnosťami o tom, či to tak bude.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tomeček. Poslanec P. Tomeček:

Žiadam členov výboru pre privatizáciu, ak bude prestávka, aby sa zhromaždili v priestoroch predsedu výboru.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Dubovan. Poslanec K. Dubovan:

Sťahujem svoj návrh. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Chcel by som poprosiť poslancov, ktorých teraz prečítam a ktorých jednotlivé poslanecké kluby nominovali do komisie pre prípravu prerokovania rokovacieho poriadku na augustovej schôdzi, pánov poslancov Báránya, Hrušovského, Móriho, Hrnku, Fóthyho, Rózsu, Polku a Malého, keby sme sa mohli stretnúť krátko cez prestávku, ktorá zrejme bude nasledovať, tu pri zasadačke ústavnoprávneho výboru.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcem povedať, že to môže byť až po zasadnutí mandátového a imunitného výboru, pretože viacerí z nich sú členmi mandátového a imunitného výboru.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Rešpektujem to, pretože výbor, samozrejme, má prednosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Keďže niektorí z menovaných pánov poslancov tu nie sú, bolo by dobré, aby kluby poslali náhradníkov, aby bola informácia o kontaktoch pri spracovávaní pripomienok k rokovaciemu poriadku.

Prosím, pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Ďakujem za slovo. Ak bude akceptovaná požiadavka pána poslanca Dudáša, žiadam, aby bola rozšírená na celé volebné obdobie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Ondrejovičová. Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

dva roky v porovnaní s celými dejinami nášho národa nepredstavujú veľký úsek. Napriek tomu každodenný príval udalostí nepotlačil význam 17. júla 1992 pre dnešok i pre ďalšie osudy Slovenska. Pred dvoma rokmi sme urobili prvý krok na ceste k vlastnej štátnosti. Parlament, ktorý vzišiel z volieb, splnil vôľu občanov a vyhlásil zvrchovanosť Slovenskej republiky a jej orgánov. Bol to skutočne prvý krok k štátnej suverenite, ktorá sa naplnila l. l. 1993.

Sme hrdí, že sme mali možnosť ako poslanci proces zvrchovanosti a naplnenia štátnosti realizovať. Spory a politické averzie postupne otupí samotná história a v nej ako podstatné zostane zaznamenané, že sme spoločne položili nespochybniteľné základy slovenskej štátnosti. Majme tento moment na pamäti najmä teraz v nadchádzajúcom volebnom období, keď vášne a partikulárne záujmy môžu spochybňovať demokraciu, všetko a každého.

V čase druhého výročia vyhlásenia zvrchovanosti by sme chceli potvrdiť túto udalosť ako nezvratnú a nespochybniteľnú hodnotu, ktorá zostane majetkom občanov Slovenskej republiky bez rozdielu. A teraz, kolegyne a kolegovia, pracujme všetci na národa roli dedičnej. Cesty môžu byť rozličné, ale vôľu majme všetci rovnakú.

Za Klub nezávislých poslancov I i za Klub nezávislých poslancov II.

Ďakujem. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Ondrejovičovej.

Prosím pani poslankyňu Guldanová, aby nás oboznámila s výsledkami tajného hlasovania.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Janičinoví poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku slovenskej republiky.

Na toto hlasovanie bolo poslancom vydaných 114 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri hlasovaní o tomto návrhu bolo odovzdaných 92 platných hlasovacích lístkov a 21 neplatných. Hlasovací lístok neodovzdal jeden poslanec.

Za návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Janičinovi poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu na vyslovenie nedôvery hlasovalo 40 poslancov, l poslanec sa hlasovania zdržal.

Overovatelia konštatujú, že členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Janičinovi poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky nebola vyslovená nedôvera.

Podpísaní sú 7 overovatelia. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem za informáciu. S faktickou poznámkou sa ešte prihlásil pán poslanec Bohumil Kačmár.

Poslanec B. Kačmár:

Chcel by som poprosiť členov výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, aby sa cez túto prestávku zišli v kancelárii výboru.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

vyhlasujem 34. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

Po desiatich minútach sa zídeme a otvoríme 35. schôdzu. Rokovanie schôdze skončené o 16. 30 hodine.

Uznesenia

prijaté na 34. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

28., 29., 30. júna 1., 6., 7., 8., 12., 13.,

14. a 15. júla 1994

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1441/1994

497 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 28. júna 1994

o vzdaní sa funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

A. b e r i e na vedomie,

že podľa Čl. 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Anton NEUWIRTH sa vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká 28. júnom 1994:

B. berie so súhlasom na vedomie

Správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1441/1994

498 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 28. júna 1994

k voľbe poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 4 písm. 1/ zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

zvolila

poslanca Milana O p a l k u za člena Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rudy Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1441/1994

499 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 28. júna 1994

k informácii o uznesení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k posúdeniu výroku poslanca Národnej rudy Slovenskej republiky Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 9. júna 1994

Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

informáciu podanú podpredsedom Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uznesení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 41 z 27. júna 1994 k posúdeniu výroku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 9. Júna 1994.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1441/1994

500 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 28. júna 1994

k návrhu na zmenu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 15. decembra 1993 číslo 354 k zloženiu stálej delegácie Národnej rudy Slovenskej republiky do Parlamentného zhromaždenia Rudy Európy na ďalšie obdobie

Národná rada Slovenskej republiky

pozmeňuje svoje uznesenie z 15. decembra 1993 číslo 354 tak, že

odvoláva

Poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Ľuptáka z člena stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1182/1994

501 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 29. júna u zo 7. júla 1994

k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1993 (tlač 498)

Národná rada Slovenskej republiky A. schvaľuje

na návrh vlády Slovenskej republiky

štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1993, ktorý vykazuje

- rozpočtové príjmy v sume 150 341 763 tis. Sk

- rozpočtové výdavky v sume 173 353 358 tis. Sk

- schodok rozpočtového hospodárenia

v sume 23 01 l 595 tis. Sk:

B. súhlasí

s úhradou schodku rozpočtového hospodárenia vykázaného v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 1993 emisiou štátnych dlhopisov:

C. berie na vedomie.

že v rozpočtovom hospodárení obcí za rok 1993 sa vykázali

- príjmy vo výške 20 966, 0 mil. Sk

- výdavky vo výške 19 298, 7 mil. Sk

- prebytok vo výške 1 667, 3 mil. Sk:

D. žiada

vládu Slovenskej republiky

1. prijať opatrenia na riešenie podnetov obsiahnutých v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1993 a predložiť ich Národnej rade Slovenskej republiky,

2. potvrdiť čerpanie dotácií, ktorých viazanie bolo zrušené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 923 z 15. decembra 1993 na riešenie dopadov sucha tak, ako ich použilo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky k 31. decembru 1993.

3. zabezpečiť sledovanie daní, odvodov a poplatkov podľa výrobných odborov pre jednotlivé rezorty,

4. potvrdiť a ponechať príspevkovým organizáciám rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zlepšený hospodársky výsledok za rok 1993 na doplnenie ich rezervných fondov:

E. odporúča

vláde Slovenskej republiky

pri novelizácii zákonu Národnej rady Slovenskej

republiky č. 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej

republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších predpisov:

1. riešiť neinvestičné výdavky Ústavného súdu Slovenskej republiky zvýšením uvedenej položky o 6 mil. Sk,

2. prehodnotiť výdavkovú časť rozpočtu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a primerane ju upraviť o nevyhnutné výdavky potrebné pre činnosť rezortu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky:

F. žiada

generálneho prokurátora SR

prešetriť zákonnosť nakladania s rozpočtovými prostriedkami na základe stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1993 a protokolu o výsledku kontrol jednotlivých rozpočtových kapitol.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1253/1994

502 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 29. júna 1994

k vládnemu návrhu zákonu Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov (tlač 507)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vydaní štátnych dlhopisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 507a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1269/1994

503 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 29. júna 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína (tlač 523)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 523a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1270/ 1994

504 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 29. júnu 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rudy Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. a spotrebnej dani z piva (tlač 524)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 524a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1271 / 1994

505 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 29. júnu 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu (tlač 525)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rudy Slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 525a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1272/1994

506 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 29. júnu 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov (tlač 526)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rudy Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov podľa výsledkov hlasovaniu k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 526a ) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1273/1994

507 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 29. júna 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky Číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív u mazív (tlač 527)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 527a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1273/1994

508 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 29. júnu 1994

k schválenému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sú mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky Číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív u mazív

Národná rada Slovenskej republiky

v súvislosti so schválením návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení u dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív

žiada

vládu Slovenskej republiky

v súlade s § 11 ods. 2 zákonu Národnej rudy Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív u mazív 50%-né vrátenie časti spotrebnej dane na motorovú naftu spotrebovanú v poľnohospodárskej výrobe uplatniť už v etape jesenných prác v roku 1994.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1268/1994

509 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 29. júnu 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov u dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač 518)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe

dani u poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 518a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1201/1994

510 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 30. júna 1994

k návrhu na vyslovenie súhlasu s 11. Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (tlač 514)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky

vyslovuje súhlas

s 11. Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv u základných slobôd.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1480/1994

511 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z. 30. júnu 1994

k návrhu na vyslovenie súhlasu na predčasné ukončenie platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o úprave dvojakého štátneho občianstva, podpísanej 31. máju 1974 v Prahe (tlač 554)

Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas

s predčasným ukončením platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o úprave dvojakého štatného občianstva, podpísanej 31. mája 1974 v Prahe.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1447/1994

512 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 30. júna 1994

k vládnemu návrhu Obrannej doktríny Slovenskej republiky (tlač 529)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh Obrannej doktríny Slovenskej republiky v znení schválených zmien u doplnkov (schválená Obrannú doktrína Slovenskej republiky je pripojená v prílohe k tomuto uzneseniu).

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

PRÍLOHA k uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky č. 512 z 30. júna 1994

Obranná doktrína Slovenskej republiky

Naša vlasť sa nachádza v geopolitickom priestore strednej Európy, ktorý má zásadný význam pre vytváranie nového európskeho bezpečnostného systému.

Slovenská republika nepovažuje žiadny štát za svojho nepriatelia a necíti sa nikým ohrozená. Nemá žiadne územné požiadavky voči iným štátom, rešpektuje ich štátnu suverenitu a politickú nezávislosť. Chce prispieť k bezpečnosti v regióne, na kontinente i v širších globálnych dimenziách. V tomto duchu zverejňuje aj svoju obrannú doktrínu.

Obranná doktrína Slovenskej republiky vychádza z potrieb národnej bezpečnosti. Vyjadruje základné podmienky, ciele a zásady branno-bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky. Predstavuje bezpečnostnopolitický dokument predurčený na dobu je participácie na programe Partnerstvo za mier. Je tiež vyjadrením narastajúcej otvorenosti vo vojenskej oblasti. Politickú dôveru a vojenskú transparentnosť považuje Slovenská republika za podstatné predpoklady dlhodobej a obsiahlej kooperácie.

Obranná doktrína SR však predpokladá, že vytváranie nového európskeho bezpečnostného systému, ktorého súčasťou sa chce stať aj Slovenská republika, bude dlhodobejšou záležitosťou.

II.

Základným národno-bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky je zaručenie jej existencie a rozvoja ako slobodného, suverénneho a demokratického štátu. Pri realizácii tohto záujmu je Slovenská republika pripravená chrániť svoju slobodu, nezávislosti a suverenitu, zachovávať územnú celistvosť a nedotknuteľnosť štátnych hraníc, využívajúc pritom všetky svoje politické, diplomatické, vojenské, ekonomické, vedecko-technické a duchovné sily a prostriedky.

Bezpečnostné prostredie, v ktorom sa ocitla Slovenská republika po svojom vzniku, je charakterizované dôsledkami zániku starého bezpečnostného systému postaveného na bipolárnej blokovej konfrontácii v Európe. Absencia priamych a efektívnych bezpečnostných garancií ovplyvňuje politickú, ekonomickú i sociálnu stabilitu jednotlivých krajín. Historické skúsenosti ukazujú, že pre stabilitu stredoeurópskeho priestoru sú potrebné jednoznačné bezpečnostné garancie.

Bezpečnosti štátov má v súčasnosti mnohostranný charakter. Okrem zahraničnej a brannej politiky, ktoré vytvárajú jej základný rámec, zahŕňa aj aspekty hospodárske, sociálne, geografické, demografické a ekologické.

Bezpečnosť Slovenskej republiky musí byt zaisťovaná ako súčasť procesu jej integrácie do európskych politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr. Slovenská republika považuje Severoatlantický pakt za rozhodujúcu, najefektívnejšie fungujúcu bezpečnostnú Štruktúru na európskom kontinente, ktorá má aj transatlantickú dimenziu.

Základnou orientáciou bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky je orientácia na získanie plnohodnotného členstva

v Severoatlantickom pakte. Úsilie o vstup do Severoatlantického paktu nesleduje len politický a vojenský cieľ, ale zároveň potvrdzuje, že Slovenská republika akceptuje hodnotový systém, ktorý Aliancia presadzuje a chráni. Východiskom pre dosiahnutie členstva v Severoatlantickom pakte je aktívna účasť Slovenskej republiky na programe Partnerstvo za mier a v Severoatlantickej rade pre spoluprácu. Program Partnerstvo za mier chápeme ako krok smerujúci k ďalšiemu posilňovaniu vzťahov medzi členskými krajinami Severoatlantického paktu a ich partnermi v strednej a východnej Európe, ktorý povedie k nášmu plnoprávnemu členstvu v Severoatlantickom pakte. Slovenská republika nemôže byt bezpečná bez bezpečnosti svojich susedov. Naše úsilie o vstup do Severoatlantického paktu nie je zamerané proti žiadnej z krajín strednej a východnej Európy.

Slovenská republika Je za posilňovanie európskej bezpečnostnej a obrannej identity v súlade s pokračujúcim a prehlbujúcim sa európskym integračným procesom. Naša snaha o integráciu do Európskej únie, vyjadrená aj podpisom Európskej dohody o pridružení, tým nadobúda aj bezpečnostný rozmer. Slovenská republika má preto záujem o získanie členstva v Západoeurópskej únii, ktorú vnímame ako integrálnu súčasť Európskej únie.

Uznávame aj význam ďalšieho rozvíjania záverov Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, najmä v oblasti využívania mechanizmov zabraňujúcich konfliktom a predchádzajúcich napätiu medzi štátmi. Predpokladáme aj aktívnu účasť zložiek Armády Slovenskej republiky na mierových misiách Organizácie spojených národov a Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.

III.

Nebezpečenstvo globálnej vojny na našom kontinente sa výrazne znížilo a jej vypuknutie je v súčasnosti málo pravdepodobné. Hrozba vojnových konfliktov rôznej intenzity sa však nestratila. Existuje politická, hospodárska a sociálna nestabilita, ktorá je vyvolaná viacerými príčinami, čo zvyšuje pravdepodobnosť nových, dosial nepoznaných a málo predpokladaných sporov a konfliktov.

V tejto situácii sa Slovenská republika nemôže vzdať práva na prípravu štátu na obranu. okrem obrany svojej nezávislosti, suverenity, územnej integrity a nenarušiteľnosti hraníc nemá Slovenská republika žiadne iné ciele, pri ktorých by použila svoju armádu.

V úsilí zameranom na zabezpečenie uvedených cieľov bude Slovenská republika vychádzať predovšetkým z týchto zásad:

1. Zo suverenity Slovenskej republiky pri riešení prípravy štátu na obranu a zabezpečovaní jeho obrany.

2. Z dôsledného dodržiavania zásad a noriem medzinárodného práva.

3. Zo zabezpečenia všeobecnej občianskej obrany republiky.

4. Z budovania a udržiavania ozbrojených síl na základe primeranej obrannej dostatočnosti a racionálneho zadržiavania.

5. Z vyváženosti požiadaviek obrany s ekonomickým, politickým, sociálnym, demografickým, vedecko-technickým a duchovným potenciálom štátu.

Zásadu suverenity pri riešení prípravy Štátu na obranu a zabezpečovaní jeho obrany bude Slovenská republika realizovať v súlade s právom na sebaobranu a s právom na kolektívnu obranu podľa Charty Organizácie spojených národov. Slovenská republika je vo svojej nezávislosti a samostatnosti obmedzená iba

medzinárodným právom, dobrovoľne prevzatými záväzkami n suverenitou iných štátov, ktorým priznáva rovnaké práva na účasť pri riešení otázok ich národnej bezpečnosti.

Slovenská republika bude pri dodržiavaní zásad a noriem medzinárodného práva presadzovať: predovšetkým tieto normy a zásady: zdržanie sa hrozby silou alebo použitia sily: povinnosť, štátov urovnávať medzinárodné spory mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozovaný medzinárodný mier v zhode so zásadami bezpečnosti, spravodlivosti a medzinárodného práva: nezasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu: zvrchovanú rovnosť: štátov: rovnoprávnosť, a právo národov na sebaurčenie: povinnosť, štátov vzájomne spolupracovať; dôsledné dodržiavanie prijatých záväzkov.

Slovenská republika odmieta vojnu ako prostriedok riešenia sporov a presadzuje ich riešenie výlučne nenásilným spôsobom. Nezačne ozbrojený konflikt s iným štátom. Pre tento akt nemá žiadne dôvody. Nevlastní ani nevyrába jadrové alebo iné zbrane hromadného ničenia a nebude sa usilovať o ich vlastníctvo. Nepripustí rozmiestnenie ani skladovanie týchto zbraní na svojom výsostnom území.

Slovenská republika odmieta propagandu vojny a ozbrojeného násilia, terorizmu, šovinizmu, fašizmu, rasovej a triednej nenávisti, národnostnej a náboženskej neznášanlivosti.

Obrana Slovenskej republiky vychádza z jednoty práv a povinností občanov, ktoré im zaručuje Ostáva Slovenskej republiky. Je vecou cti každého občana. Občania majú v zmysle zákona stanovenú brannú povinnosť, ale i právo podieľať, sa na obrane Slovenskej republiky.

Slovenská republika sa usiluje odvrátiť vojnu aj optimálnym zložením a prípravou ozbrojených síl a prostriedkov predurčených na obranu. V prípade ozbrojeného napadnutia je odhodlaná útok

odraziť a obnoviť stav pred začatím cudzej agresie. Hlavnou úlohou zadržiavania je dosiahnutie takého stavu, keď riziká vyvolané agresiou jednoznačne prevažujú nad akýmikoľvek mysliteľnými výhodami, ktoré by potenciálny útočník touto agresiou mohol získali. Obrana republiky začína na jej vlastných medzinárodne uznávaných hraniciach, potvrdených aj plnoprávnou sukcesiou Slovenskej republiky ako nástupníckeho štátu po 1. 1. 1993 a je zabezpečovaná na celom jej území. Slovenská republika bude prísne dodržiavať obmedzenia stanovené medzinárodnými dohodami o počtoch osôb a hlavných druhov zbraní ozbrojených síl. Ďalej sa bude usilovať o úmerné znižovanie počtu osôb a výzbroje.

Potreby obrany Slovenskej republiky sa budú zosúlaďovať s ekonomickým, politickým, sociálnym, demografickým, vedeckotechnickým a duchovným potenciálom štátu, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú jeho obranyschopnosť.

IV.

Slovenská republika si na obranu suverenity štátu, jeho územnej celistvosti a demokratického zriadenia buduje vlastné ozbrojené sily. Ich hlavným veliteľom je prezident Slovenskej republiky. Na plnení úloh obrany Slovenskej republiky sa v súčinnosti s Armádou Slovenskej republiky podieľajú ozbrojené zložky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ostatné verejné ozbrojené a ochranné zložky.

Základnou súčasťou ozbrojených síl a dôležitým garantom suverenity a integrity štátu je Armáda Slovenskej republiky. Jej hlavnou úlohou je na základe vlastnej pripravenosti odvrátiť ohrozenie suverenity štátu včasným prijatím nevyhnutných obranných opatrení na vlastnom území. V prípade napadnutia

odraziť, vzdušný i pozemný útok agresora. Sily, ktoré prenikli na územie štátu ničiť aktívnou činnosdou pravidelných alebo mobilizačné rozvinutých síl, s cieľom obnoviť, územnú integritu a zachovať suverenitu štátu. Politicko-vojensky pritom využiť: podporu iných štátov a medzinárodných organizácií. Obranu a ochranu obyvateľstva a objektov dôležitých pre fungovanie štátu, ako aj likvidáciu následkov mimoriadnych situácií zabezpečovať v úzkej súčinnosti s civilnou ochranou a územnými orgánmi štátnej správy a samosprávy.

V Armáde Slovenskej republiky prebieha proces jej transformácie, ktorej cieľom je vytvoriť relatívne malú, modernú, kvalitne vyzbrojenú a vycvičenú armádu, všestranne porovnateľnú so štandardom armád vyspelých demokratických štátov.

Armádu Slovenskej republiky tvorí pozemné vojsko, letectvo a vojsko protivzdušnej obrany. Pozemné vojsko sa skladá z poľného vojska, síl rýchleho nasadenia a vojska teritoriálnej obrany. Letectvo a Protivzdušnú obranu tvoria letecké základne a útvary stíhacieho, stíhacieho bombardovacieho, dopravného a vrtuľníkového letectva a útvary protivzdušnej obrany.

Postupne sa budú vytvárať podmienky pre zvyšovanie miery profesionalizácie Armády Slovenskej republiky. Dôraz sa bude klásť, na jednotky a útvary predurčené na nasadenie v rámci misií medzinárodných mierových síl.

Príprava a výchova vojakov Armády Slovenskej republiky sa uskutočňuje v súlade s Ústavou slovenskej republiky, pri rešpektovaní základných občianskych práv a slobôd, dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a vojenských poriadkov, v duchu vlastenectva, osobnej zodpovednosti a na zásade priamej a nedelitelnej právomoci a zodpovednosti veliteľov.

Jedným z pilierov bezpečnosti Slovenskej republiky je aj nadstraníckosti a vnútropolitická neutralita ozbrojených síl, v záujme čoho sa vykonáva ich demokratická civilná kontrola, ktorá využíva mechanizmy parlamentnej demokracie a zabezpečuje odstup armády od parciálnych politických záujmov.

Na komplexnú obranu štátu, jeho fungovanie vo vojne a na zabezpečenie ozbrojených síl sa využíva systém hospodárskej mobilizácie, tvorby a využitia štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, realizujú sa opatrenia civilnej ochrany a vykonáva sa operačná príprava štátneho územia.

Závažné otázky brannej politiky štátu a spôsob ich realizácie sa zverejňuje v programových vyhláseniach vlády Slovenskej republiky.

Obrannú doktrínu Slovenskej republiky ďalej rozpracovávajú a realizujú štátne orgány za koordinácie Rady obrany štátu.

Kontrolu realizácie Obrannej doktríny Slovenskej republiky v ozbrojených silách zabezpečuje Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom legislatívy, rozpočtu ako i kontrolou výkonnej moci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Bratislava 30. júna 1994

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1307/1994

513 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 30. júnu 1994

k návrhu na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Kurabuchu (tlač 528)

Národná rada Slovenskej republiky

sa uzniesla takto:

Článok l súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky

na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu.

Článok 2

Vyslovuje súhlas s vyslaním vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do Monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu.

Ivan Gašparovič v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1307/1994

514 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 30. júna 1994

o uverejnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 30. júna č. 513 na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu

Národná rada Slovenskej republiky

podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

rozhodla

uverejniť v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 30. júna 1994 č. 513 na vyslanie vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do monitorovacej misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1239/1994

515 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 30. júna 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vojenskom spravodajstve (tlač 508)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vojenskom spravodajstve podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 508a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1168/1994

516 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 1. júla 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti (tlač 499)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 499a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rudy Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1496/1994

517 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 1. júla 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995 (tlač 557)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995 podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 557a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1329/1994

518 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 6. júla 1994

k návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o voľnom obchode medzi. Slovenskou republikou a Republikou Slovinsko (tlač 494)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa Čl. 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky

vyslovuje súhlas

s Dohodou o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou H Republikou Slovinsko.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. c.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1213/ 1994

519 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 6. júla 1994

k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za J. štvrťrok 1994 (tlač 546)

Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1994.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1240/1994

520 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 6. júla 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečeniu (tlač 515)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a doplňujú niektoré predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 515a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1441/1994

521 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 7. júla 1994

k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu na voľbu ďalších členov dozornej rady Fondu Národného majetku Slovenskej republiky - opakovaná voľba (tlač 467)

Národná rada Slovenskej republiky

v nadväznosti na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 8. júna 1994 Číslo 492

zvolila

podľa § 37 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam

Ladislava Mat i a š k a Štefana T h u l t a

Vladimíra T a r u b u Andreja F i H ď u

za ďalších členov dozornej rudy Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rudy Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e c k o v. r.

János ľ ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1441/1994

522 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 7. júla 1994 k návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie (tlač 517)

Národná rada Slovenskej republiky

v nadväznosti ňu uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. mája 1994 číslo 466

zvolila

podľa § 8 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov

Alberta Murenčina

za členu Rady Slovenskej televízie.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 977/1994 - Sekr.

523 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 7. júla 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona Národnej rudy Slovenskej

republiky o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín (tlač 562)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 562a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1451/ 1994

524 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 7. júla 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rudy Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 65/1994 Z. z. (tlač 551)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov

v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 65/1994 Z. z. podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 551a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1451/1994

525 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 7. júla 1994

k schválenému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 65/1994 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky

v súvislosti so schválením návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 65/1994 Z. z.

žiada

vládu Slovenskej republiky,

aby v záujme dodržania plánovaného rozpočtového schodku uvoľňovala zvýšené prostriedky navrhnuté v jednotlivých kapitolách na základe reálneho vývoja príjmov štátneho rozpočtu a priebežného schodku štátneho rozpočtu.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1115/1994

526 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júla 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane hospodárskej súťaže (tlač 496)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane hospodárskej súťaže podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 496a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1311/1994

527 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júla 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatrení na úseku objavov (tlač 534)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatrení na úseku objavov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 534a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1439/1994

528 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júla 1994

k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z oblasti zamestnanosti (tlač 556)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z oblasti zamestnanosti podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 556a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1439/1994

529 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júla 1994

k schválenému zákonu Národnej rady, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z oblasti zamestnanosti

Národná rada Slovenskej republiky

v súvislosti so schválením návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z oblasti zamestnanosti

A. odporúča

vláde Slovenskej republiky

1. novelizovať nariadenie vlády, ktorým sa vykonáva Zákonník prúce tak, aby nadpriemerná ochrana zamestnávania absolventov nebránila ich pružnému umiestňovaniu na trh práce,

2. upraviť vyhláškou použitie nenávratného príspevku takým spôsobom, aby sa využíval prednostne na dotácie do miezd zamestnávateľom, ktorí vytvoria spoločensky účelné pracovné miesta pre absolventov a na dotácie zamestnávateľom, ktorí vytvoria spoločensky účelné pracovné miesta v najviac ohrozených regiónoch Slovenskej republiky;

8. žiada

vládu Slovenské) republiky,

1. zabezpečiť do 1. septembra 1994 vydanie vykonávacej vyhlášky na základe ( 3 ods. 6 zákona ä. 83/1991 Zb. v znení neskorších predpisov,

2. vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky novú komplexnú právnu úpravu v oblasti zamestnanosti, ktorá by jasne definovala kompetencie jednotlivých orgánov práce, práv a povinností občanov, zamestnávateľov a ďalších subjektov pôsobiacich na trhu s tým, aby nová právna úprava nadobudla účinnosť najneskôr k 1. 1. 1995.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1441/1994

530

UZNESENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júla 1994

k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že súčasne s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky sa bude konať referendum o preukázateľnosti finančných prostriedkov použitých pri dražbách a privatizácii spätne od roku 1989

Národná rada Slovenskej republiky prerušuje

rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ľuptáka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda, do podania správy generálnym prokurátorom Slovenskej republiky o plnení časti B. bodu 2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1994 č. 401.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslu: 1441/1994

531 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 12. júla 1994

k informácii o postupe prerokovaniu návrhu skupiny poslancov Národnej rudy Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rudy Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie

informáciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Ftáčnika o postupe prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rudy Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky:

B. žiada

poslanecké kluby,

aby navrhli do 15. júla 1994 svojho zástupcu do komisie, ktorej úlohou bude spolu s navrhovateľmi pripraviť prerokovanie návrhu zákonu o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na augustovú schôdzu Národnej rady.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1441/1994

532 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 12. júla 1994 k návrhu na vyhlásenie referenda

Národná rada Slovenskej republiky

A. schvaľuje

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ľuptáka na prijatie uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda:

B. predkladá

prezidentovi Slovenskej republiky

uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda, ktorého predmetom bude otázka:

"Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii?";

C. odporúča

prezidentovi Slovenskej republiky

vyhlásiť referendum tak, aby sa mohlo konať v dňoch

volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994.

Ivan G a š p a r o v i č v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1441/1994

533 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 12. júla 1994

k predloženiu návrhu zákona o preukazovaní pôvodu peňazí pri ich uvádzaní do obehu

Národná rada Slovenskej republiky

uvedomujúc si negatívne javy doprevádzajúce transformáciu ekonomických a vlastníckych vzťahov

odporúča

vláde Slovenskej republiky

urýchlene predložiť návrh zákona o preukazovaní pôvodu peňazí pri ich uvádzaní do obehu.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2670/1994

534 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 13. júla 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o psychologickej činnosti a o Slovenskej psychologickej komore (tlač 381)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o psychologickej činnosti a o Slovenskej psychologickej komore podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 381a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r. predseda

Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János Fóthy v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1195/1994

535 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 13. júla 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o colníctve (Colný zákon) - tlač 493

Národná rada Slovenskej republiky odkladá

prerokovanie vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o colníctvo (Colný zákon) na riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v auguste 1994.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1446/1994

536 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 13. júla 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia číslo 297/1992 Zb., zákona číslo 496/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. (tlač 548)

Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia číslo 297/1992 Zb., zákona číslo 496/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 2670/1994

537 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 13. júla 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky u zdravotnom poistení železničiarov u o Železničnej zdravotnej poisťovni (tlač 453)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničnej zdravotnej poisťovni podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 453a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1441/1994

538 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 14. júla 1994

k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov z 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 552)

Národná rada Slovenskej republiky súhlasí

s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými bola interpelujúcimi poslancami vyjadrená spokojnosť

1. s odpoveďou ministra financií Slovenskej republiky R. Filkusa na interpeláciu poslanca Národnej rudy Slovenskej republiky A. Dudáša vo veci správneho poplatku za udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,

2. s odpoveďou ministra financií Slovenskej republiky R. Filkusa a ministra dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky M. Dzurindu na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky A. Novotnej vo veci uplatňovania rozdielnych taríf elektrickej energie pre mestskú elektrickú dráhu v Banskej Bystrici a pre elektrické dráhy železníc Slovenskej republiky,

3. s odpoveďou ministru zdravotníctva Slovenskej republiky T. Šagúta na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Gandiho vo veci riešenia nárastu tuberkulózy v územnom regióne Oravy,

4. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky J. Moravčíka, ministra práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky J. Brocku, ministra hospodárstva Slovenskej republiky P. Magváši ho na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Šebu vo veci riešenia ekonomickej u sociálnej problematiky SES Tlmače,

5. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky J. Moravčíka, ministra vnútra Slovenskej republiky L. Pittnera na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Michelku vo veci policajného zásahu a vstupu polície do objektu akciovej spoločnosti Vino Košice, Michalovce a Sobrance 26. 4. 1994,

6. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Prokeša

- ministra vnútra Slovenskej republiky L. Pittnera vo veci odvolania z funkcie prednostov okresných úradov,

- ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky N. Janičinu vo veci privatizácie Slovenského energetického a plynárenského priemyslu a vyjadrenia o tichých spoločníkoch privatizácie kúpeľov Piešťany,

7. s odpoveďou na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky G. Kaliskej

- predsedu vlády Slovenskej republiky J. Moravčíka, ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky E. Kukana vo veci odpovede na otázky formulované pri prerokovávaní Správy o plnení úloh a aktuálnych cieľoch zahraničnej politiky Slovenskej republiky na 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a plnenia uznesenia NR SR č. 369 z 21. decembra 1993,

- ministra životného prostredia Slovenskej republiky J. Kraska vo veci podpísania Bernského dohovoru o ochrane európskych volne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť. Stanovisko k vodárenskej nádrži Turček,

- ministra školstvu a vedy Slovenskej republiky Ľ. Hurucha vo veci účelovo viazaných finančných prostriedkov na realizáciu programu dvojjazyčného Školstva,

- ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky P. Koncoša vo veci výstavby vodárenskej nádrže Turček, návrhu zákona o ochrane zvierat a poskytnutia projektu Svetovej banky k ekologickému obhospodarovaniu lesa,

ministra hospodárstva Slovenskej republiky H. Magvašiho vo veci výroby viskózového hodvábu v š. p. Istrochem Bratislava,

8. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Feketeho

- predsedu vlády Slovenskej republiky J. Moravčíka vo veci objasnenia konštatovanie!, že v Slovenskej republike sú niektoré cirkvi, osočované,

- ministra zahraničných vec! Slovenskej republiky E. Kukana vo veci zriaďovania slovenských kultúrnych centier v zahraničí a vytvorenia správy zahraničných kultúrnych zariadení na Ministerstve zahraničných vecí

9. s odpoveďou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky E. Kukanu na interpeláciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky I. Gašparoviča vo veci získaniu dokumentov o roku 1968 poskytnutých vládou Ruskej u Bulharskej republiky vláde Českej republiky,

10. s odpoveďou ministra školstva a vedy Slovenskej republiky Ľ. Haracha na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Králika vo veci zrušenia Mestského domu detí a mládeže Domino v Považskej Bystrici,

11. s odpoveďou ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky P. Koncoša a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky M. Hanzel a na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky T. Cingela vo veci prinavráteniu vlastníckeho práva k 2 620 ha lesov v lokalite okresu Považská Bystrica t. č. obhospodarovaných Zbrojovkou Vsetín,

12. s odpoveďou ministra vnútra Slovenskej republiky L. Pittnera na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Šútovského vo veci organizačného zvládnutia vybavovania cestovných dokladov,

13. s odpoveďou podpredsedu vlády Slovenskej republiky K. Kováča a ministra vnútra Slovenskej republiky L. Pittnera na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky K. Gauliedera vo veci odvolania z funkcie 26 prednostov okresných úradov,

14. s odpoveďou podpredsedu vlády Slovenskej republiky I. Šimku na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky K. Tóthovej vo veci predpokladaných zmien v Ústave Slovenskej republiky,

15. s odpoveďou ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky H. Janičinu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Zemana vo veci stanoviska k problému privatizácie kultúrneho domu

Átrium,

16. s odpoveďou na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Ľuptáka

- predsedu vlády Slovenskej republiky J. Moravčíka vo veci priebehu a výsledkov rokovaní s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu,

- ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky E. Kukana vo veci depeše určenej zastupiteľským úradom Slovenskej republiky týkajúcej sa podpory kandidatúry C. Lalumiére na post generálneho tajomníka Rady Európy,

17. s odpoveďou ministra spravodlivosti Slovenskej republiky H. Manžela na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Brňáka vo veci uplatňovania zákona č. 451/1991 Zb. o súdnictve,

18. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky J. Moravčíka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Reu vo veci zrušenia uznesenia vlády Slovenskej republiky z 28. marca 1994 č. 220 k správe o činnosti spoločnej slovensko-českej rozhraničovacej komisie a stave rozhraničovacích prác v roku 1993,

19. s odpoveďou ministra vnútra Slovenskej republiky L. Pittnera na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Sečánskeho vo veci ústavného zákona na zmenu hranie Slovenskej republiky.

20. s odpoveďou ministra financií Slovenskej republiky R. Filkusa na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky A. Draxlerovej vo veci udelenia licencie na prevádzkovanie stávkových hier vykonávaných v kasínach pre spoločnosť SKP Casino spol. s r. o. v meste Komárno.

Ivan Gašparovič v. r.

predsedu Národnej rudy Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 660/1994-Sekr.

539 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 14. júla 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o Reštaurátorskej komore a ľ výkone reštaurátorskej činnosti jej členov (tlač 547)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o Reštaurátorskej komore a o výkone

reštaurátorskej činnosti jej členov podľa výsledkov

hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 547a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 879/1994-Sekr.

540 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 14. júla 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o právnom postavení a patových pomeroch starostov obci a primátorov miest (tlač 545)

Národná rada Slovenskej republiky odkladá

prerokovanie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rudy Slovenskej republiky o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest na riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v auguste 1994.

Ivan Gašparovič v. r. predseda

Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r.

János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1872/1994

541 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 14. júla 1994

k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Sojku u Milana Letka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o protihorthyovskom odboji (tlač 281)

Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje

návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Sojku a Milana Letka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o protihorthyovskom odboji.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rudy Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 985/1994-Sekr.

542 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 14. júla 1994

k návrhu skupiny posLancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení u dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 15/1993 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradnú (tlač 488)

Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 15/1993 Z. z. o osvedčovaní Listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan Letko v. r.

J ános F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1304/1994

543 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 15. júla 1994

k správe Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové u televízne vysielanie za rok 1993 (tlač 535)

Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie

správu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové u televízne vysielanie o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1993:

B. odporúča

vláde Slovenskej republiky

predložiť návrh zákonu. ktorým sa ustanoví Rada Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielane t: ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 975/1994-Sekr.

544 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 15. júla 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Juničinovi, poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 561)

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovuje

nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Juničinovi, poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. János F ó t h y v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1441/1994

545 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 15. júla 1994

k návrhu na odloženie niektorých bodov z programu 34. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

Národná rada Slovenskej republiky odkladá

prerokovanie

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov (tlač 486),

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach na zamedzenie pôsobenia záujmových rozporov pri výkone vrcholných štátnych funkcií (tlač 501).

vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií

ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov (tlač 506)

na riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v auguste 1994.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Milan L e t k o v. r. Januš F ó t h y v. r.

	OBSAH
		str.
28. júna 1994
	Otvorenie a procedurálne otázky	1
	Návrh programu schôdze	1
	Poslanec M. Tahy	2
	Poslankyňa A. Štefánikova	3
	Poslanec P. Csáky	3
	Poslanec I. J a r o é	5
	Poslankyňa Ľ. Bartošová	6
	Poslanec T. C i n g e 1	6
	Poslanec P. Brňák	7
	Poslanec I. Chamula	7
	Poslanec J. Ľupták	8
	Poslanec J. R e a	B
	Poslanec H. L e t k o	9
	Poslanec M. Ftáčnik	11
	Poslanec M. Tahy	13
	Poslanec E. Rózsa	14
	Poslankyňa K. Tóthová	14
	Poslanec A. Hrnko	16
	Poslanec M. Ftáčnik	17
	Poslanec F. Mikloško	17
	Poslankyňa K. Tóthová	18
	Podpredseda NR SR P. Weiss	18
	Poslanec V. Bajan	19
	Poslanec J. Krivčík	19
	Poslanec F. Mikloško	20
	Poslanec J. Prokeš	22
	Podpredseda NR SR Ľ. Černák	22
	Poslanec M. Ftáčnik	23
	Poslanec J. Michelko	24
	Hlasovanie o návrhoch na zmenu a doplnenie
	programu schôdze	24

	Podpredseda NR SR Ľ. Černák	34
	Poslanec J. Prokeš	35
	Podpredseda NR SR í. Černák	35
	Poslanec J. Prokeš	36
	Poslankyňa M. Bartošíková	36
	Poslankyňa K. Tóthová	37
	Poslanec V. Miškovský	37
	Podpredseda NR SR Ľ. Černák	38
	Poslanec M. Ftáčnik	39
	Poslankyňa K. Tóthová	40
	Poslanec V. Miškovský	41
	Poslanec J. Michelko	42
	Poslanec J. Prokeš	42
	Poslanec T. C i n g e 1	43
	Poslanec H. Sečánsky	43
	Podpredseda NR SR í. Černák	44
	Poslanec P. Brňák	44
	Poslanec F. Mikloško	45
	Hlasovanie o návrhu programu schôdze	45
1.	Správa Mandátového a imunitného výboru NR SR
	o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát
	poslanca	46
	Poslanec M. Králik	46
	Poslanec I. Jaroš	47
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	49
2.	Sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky	49
3.	Návrh na voľbu poslanca do výboru NR SR	50
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	51

4.	Informácia o uznesení Mandátového a imunitného
	výboru NR SR k posúdeniu výroku poslanca NR SR
	Ivana Ľuptáka na 32. schôdzi NR SR 9. júna 1994	51
	Poslanec I. J a r o ä	52
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	53
	Poslankyňa E. Bartošová	54
5.	Návrh na zmenu uznesenia NR SR z 15. decembra
	1993 číslo 354 k zloženiu stálej delegácie NR SR
	do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy	55
	Poslankyňa E. Bartošová	56
	Poslanec I. Výboch	57
	Poslanec I. Ľupták	57
	Poslanec T. C i n g e 1	59
	Poslanec L. Kvasnička	59
	Poslanec J. Ľ u p t á k	60
	Poslankyňa M. Ďurišinová	60
	Poslanec J. J a k u š	61
	Poslanec A. Zoričák	62
	Poslanec J. Tarčák	62
	Poslanec I. Ľupták	63
	Poslanec J. P r o k e é	63
	Poslankyňa A. Novotná	64
	Poslanec L. Kvasnička	65
	Poslanec P. Homola	66
	Poslanec A. Hrnko	67
	Podpredseda NR SR P. Weiss	67
	Poslanec T. C i n g e 1	68
	Poslankyňa E. Bartošová	69
	Poslanec M. Andel	69
	Podpredseda NR SR Ľ. Černák	70
	Poslanec J. p r o k e ä	71
	Poslanec M. Andel	71
	Poslanec I. Výboch	72

	Poslankyňa H. Ondrejovičová	72
	Poslankyňa K. Tóthová	73
	Poslankyňa G. Rothmayerová	73
	Poslanec P. Hrušovský	74
	Poslanec A. Hrnko	74
	Poslankyňa E. Bartošová	75
	Poslanec I. Výboch	76
	Poslanec J. Prokeš	76
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	76
	Hlasovanie o návrhoch poslancov	77
	Poslanec I. Korbela	78
	Podpredseda NR SR Ľ. Černák	78
	Poslanec J. Prokeš	79
	Poslanec M. Andel	80
	Poslanec M. Ftáčnik	80
29. júna 1994
	Poslanec J. Zeman	81
6.	Návrh Štátneho záverečného účtu Slovenskej re-
	publiky za rok 1993	82
	Minister financií SR R. Filkus	82
	Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR
	J. Olej	93
	Poslanec J. Košnár - správa o preroko-
	vaní návrhu vo výboroch NR SR	99
	Rozprava
	Poslanec M. Pollák	102
	Poslanec J. Košnár	103
	Poslanec H. Tahy	104
	Minister financií SR R. Filkus	110
	Poslanec H. Tahy	112

	Poslanec J. Košnár	112
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	113
7.	Vládny návrh zákona NR SR o vydaní štátnych
	dlhopisov	113
	Minister financií SR R. Filkus	114
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec M. Tahy	116
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	119
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	120
8.	Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do-
	pĺňa zákon NR SR číslo 309/1993 Z. z. o spotreb-
	nej dani z vína	121
	Minister financií SR R. Filkus	121
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec V. Bajan	123
	Rozprava
	Poslanec J. Š e b o	124
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	126
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	128
9.	Vládnv návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do-
	pĺňa zákon NR SR číslo 310/1993 Z. z. o spotreb-
	nej dani z piva	128
	Minister financií SR R. Filkus	129

	Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR
	poslankyňa M. Oravcová	130
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	132
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	133
10.	Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do-
	pĺňa zákon NR SR číslo 311/1993 Z. z. o spotreb-
	nej dani z liehu _	134
	Minister financií SR R. Filkus	134
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec M. G a n d i	135
	Rozprava
	Poslanec J. Krivčík	137
	Poslanec J. Prokeš	138
	Minister financií SR R. Filkus	138
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	139
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	141
11.	Vládny návrh zákona MR SR. ktorým sa mení a do-
	pĺňa zákon NR SR číslo 312/1993 Z. z. o spotreb-
	nej dani z tabaku a tabakových výrobkov	141
	Minister financií SR R. Filkus	142
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec E. P á n č i	142
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	144
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	147

12.	Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do-
	pĺňa zákon NR SR číslo 316/1993 Z. z. o spotreb-
	nej dani z uhľovodikových palív a mazív	149
	Minister financií SR R. Filkus	149
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec H. Pridala	151
	Rozprava
	Poslanec J. Hanker	152
	Poslanec B. Kačmár	158
	Poslankyňa H. Bartošíková	160
	Minister financií SR R. Filkus	161
	Poslankyňa M. Bartošíková	164
	Poslanec J. Hanker	164
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	165
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	166
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	167
13.	Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do-
	pĺňa zákon číslo 222/1992 Zb. o dani z pridanej
	hodnoty v znení neskorších predpisov a dopĺňa
	zákon SNR číslo 511/1992 Zb. o správe dani a pO-
	platkov a o zmenách v sústave územných finanč-
	ných orgánov v znení neskorších predpisov	168

	Minister financií SR R. Filkus	169
	Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR
	poslankyňa M. Oravcová	172

	Rozprava
	Poslankyňa M. Oravcová	175
	Poslanec B. Chmelík	177
	Poslanec Š. Kvietik	177
	Poslanec I. Hudec	179
	Poslanec J. K o š n ár	179
	Poslanec J. Pivoluska	180
	Poslanec M. L e t k o	181
	Poslankyňa A. Chlapíková	182
	Poslanec J. Zeman	185
	Poslankyňa H. Bartošíková	186
	Poslanec K. Dubovan	188
	Poslankyňa H. Aibeková	189
	Poslanec H. L e t k o	189
	Poslanec F. Mikloško	189
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	190
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	214
	Poslanec B. Kačmár	214

14.	Vládny návrh zákona NR SR o prídavkoch na de-
	ti a o príplatku k prídavkom na deti	214
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	J. Brocka	215
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
86	poslanec J. J a k u ä	217
30. júna 1994

	Podpredseda NR SR A. M. H ú s k a	220
	Poslanec T. K u z b e r t	221

Rozprava k vládnemu návrhu zákona
Poslanec J. J a k u š	222
Poslanec P. Lauko	225
Poslankyňa M. Aibeková	226
Poslankyňa A. Draxlerová	230
Poslankyňa M. Aibeková	230
Poslanec J. Pivoluska	231
Poslankyňa A. Novotná	231
Poslankyňa E. Valčeková	233
Poslanec J. Michelko	237
Poslanec P. Lauko	240
Poslankyňa O. Keltošová	241
Poslanec K. Dubovan	243
Poslanec Š. Harna	244
Poslanec H. Ftáčnik	245
Poslankyňa M. Aibeková	255
Poslanec P. Bogdan	256
Poslankyňa O. Keltošová	256
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
J. Brocka	257
Poslankyňa A. Novotná	267
Poslankyňa O. Keltošová	267
Poslankyňa H. Aibeková	268
Poslankyňa G. Ťavodová	269
Poslanec J. Čarnogurský	270
Poslanec P. Brňák	270
Poslanec M. Ftáčnik	271
Poslanec P. Brňák	272
Minister financií SR R. Filkus	272
Poslanec M. Ftáčnik	273
Poslankyňa 0. Keltošová	276
Poslanec J. Čarnogurský	277
Podpredsedníčka vlády SR
O. Schmögnerová	277
Poslanec F. Mikloško	278

	Poslanec N. Ftáčnik	279
	Podpredsedníčka vlády SR
	O. Schmögnerová	281
	Poslankyňa O. Keltošová	282
	Poslanec M. Tahy	283
	Predseda NR SR I. Gašparovič	283
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
	J. Brocka	284
	Podpredsedníčka vlády SR
	O. Schmögnerová	286
	Poslanec J. Zeman	287
	Minister financií SR R. Filkus	287
	Poslankyňa G. Ťavodová	289
	Poslankyňa O. Keltošová	290
	Poslanec T. K u z b e r t	291
	Poslankyňa E. Valčeková	291
	Poslanec M. Ftáčnik	292
	Poslanec J. Jakuš	292
15.	Návrh na vyslovenie súhlasu s 11. Dodatkovým
	protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv
	a základných slobôd	294
	Minister zahraničných vecí SR E. K u k a n	295
	Poslanec M. Danko - správa o preroko-
	vaní návrhu vo výboroch NR SR	297
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	298
16.	Návrh na vyslovenie súhlasu na predčasné ukonče-
	nie platnosti Zmluvy medzi Československou so-
	cialistickou republikou a Bulharskou ľudovou re-
	publikou o úprave dvojakého štátneho občianstva.
	podpísanej 31. mája 1974 v Prahe	299
	Minister zahraničných vecí SR E. K u k a n	299

	Poslanec J. Polačko - správa o prero-
	kovaní návrhu vo výboroch NR SR	302
	Rozprava
	Poslanec L. Polka	303
	Poslanec J. Polačko	305
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	306
17.	Vládny návrh Obrannej doktríny Slovenskej
	republiky	307
	Minister obrany SR P. Kanis	307
	Poslanec E. Bárány - správa o prero-
	kovaní správy vo výboroch NR SR	312
	Rozprava
	Poslanec A. Hrnko	315
	Minister obrany SR P. Kanis	316
	Poslanec L. Polka	316
	Poslanec J. Slota	318
	Poslanec T. K u z b e r t	320
	Poslanec P. Lauko	321
	Poslanec P. Bogdan	322
	Poslanec H. Pollák	323
	Poslanec A. Hrnko	325
	Poslanec J. Prokeš	325
	Poslanec L. Polka	326
	Poslanec L. P o l l á k	326
	Minister obrany SR P. Kanis	327
	Poslanec M. Pollák	333
	Poslanec L. Polka	334
	Poslanec T. Kuzbert	334
	Poslanec J. Polačko	335

	Poslanec J. P r o k e š	336
	Poslanec E. Bárány	336
	Poslanec E. Bárány	337
	Minister obrany SR P. Kanis	337
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch	338
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	341
l8.	Návrh na vyslanie vojenských Pozorovateľov
	Armády Slovenskej republiky do monitorovacej
	misie v rámci KBSE do Náhorného Karabachu	341
	Minister obrany SR P. Kanis	342
	Poslanec L. Polka - správa o preroko-
	vaní návrhu vo výboroch NR SR	344
	Rozprava
	Poslanec M. Tahy	345
	Minister obrany SR P. K a n x s	346
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	347
19.	Vládny návrh zákona NR SR o Vojenskom spra-
	vodajstve	348
	Minister obrany SR P. Kanis	349
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec E. Bárány	351
	Rozprava
	Poslanec R. Žingor	352
	Poslanec T. K u z b e r t	354

Poslanec J. F r o k e ä	355
Poslanec M. Pollák	356
Predseda NR SR I. Gašparovič	359
Poslanec E. Bárány	360
Podpredseda NR SR A. M. Húska	361
Poslanec T. K u z b e r t	362
Poslanec J. Prokeš	363
Poslanec A. Hrnko	363
Poslanec M. Pollák	364
Poslanec F. Javorský	364
Poslankyňa K. Tóthová	365
Predseda NR SR I. Gašparovič	366
Minister obrany SR P. Kanis	366
Poslanec E. B á r á n y	368
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k vládnemu návrhu zákona	369
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	380
Poslanec H. Ftáčnik	381
Poslanec T. Kuzbert	381
Poslanec M. Tahy	382
Poslanec P. Brňák	383
Poslanec J. Prokeš	383
Poslankyňa A. Štefánikova	384
Poslanec J. Prokeš	384
Poslanec J. Zeman	385
Podpredseda NR SR Ľ. Černák	386
Poslanec H. Ftáčnik	386
Minister financií SR R. Filkus	387
Hlasovanie o návrhu poslanca Ftáčnika	388

1. júla 1994
	Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona
	o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom
	na deti
	Poslanec M. Andel	389
	Poslankyňa K. Tóthová	390
	Poslankyňa H. Ďurišinová	391
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	J. Brocka	391
	Poslanec P. Brňák	393
	Poslankyňa H. Aibeková	394
	Poslanec M. Sečánsky	394
	Poslanec J. Polačko	394
	Poslanec M. Ftáčnik	395
	Podpredseda NR SR A. H. Húska	396
	Poslanec J. J a k u é	397
	Poslanec T. C a b a j	396
	Poslanec M. Ftáčnik	398
	Poslanec H. Sečánsky	399
	Podpredseda NR SR A. M. Húska	399
	Poslanec V. Bajan	400
	Poslanec P. Brňák	401
	Poslanec J. Polačko	401
	Poslanec P. Brňák	402
	Poslankyňa K. Tóthová	402
	Poslanec H. L e t k o	403
	Poslanec E. Rózsa	403
	Poslankyňa M. Aibeková	403
	Poslanec J. Michelko	404
	Poslanec J. Polačko	404
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	J. Brocka	405
	Predseda NR SR I. Gašparovič	405
	Poslankyňa H. Bartošíková	406

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
J. Brocka	406
Poslanec J. Polačko	408
Poslanec J. Čarnogurský	409
Poslanec J. Michelko	409
Poslanec A. Dudáš	410
Podpredseda NR SR A. M. Húska	410
Poslanec P. Bogdan	411
Poslankyňa H. Aibeková	412
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k vládnemu návrhu zákona	413
Poslanec M. Ftáčnik	436
Predseda NR SR I. Gašparovič	436
Poslanec T. C a b a j	437
Poslanec F. Mikloško	437
Poslanec I. Ľupták	438
Poslanec M. K n a ž k o	438
Predseda NR SR I. Gašparovič	439
Poslanec J. Jakuš	439
Poslanec J. Michelko	440
Poslanec M. Kňažko	440
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
J. Brocka	441
Poslanec M. Pollák	442
Poslankyňa K. Tóthová	443
Poslankyňa O. Keltošová	444
Poslanec J. Zeman	445
Poslanec F. Mikloško	445
Poslanec M. Ftáčnik	446
Poslankyňa M. Aibeková	447
Poslankyňa A. Štefánikova	448
Poslankyňa M. Bartošíková	449
Poslanec J. Čarnogurský	450
Poslankyňa K. Tóthová	450

	Poslankyňa M. Aibeková	451
	Poslanec M. Ftáčnik	451
	Poslanec J. Polačko	453
	Poslanec J. Jakuš	453
	Poslanec E. Bárány	454
	Poslankyňa K. Tóthová	455
	Poslanec L. Polka	456
	Poslanec H. Sečánsky	457
	Poslankyňa A. Štefánikova	458
	Poslankyňa A. Ďurišinová	459
	Poslankyňa O. Keltošová	460
	Poslankyňa G. Ťavodová	460
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	J. Brocka	460
	Poslanec E. Rózsa	461
	Poslankyňa E. Bartošová	462
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	464
20.	Vládny návrh zákona NR SR o zvýšení dôchod-
	kov v roku 1994 a o úprave dôchodkov prizna-
	ných v roku 1995	465
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	J. Brocka	465
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec J. Filakovský	467
	Rozprava
	Poslanec J. Filakovský	469
	Poslankyňa O. Keltošová	471
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	J. Brocka	472

	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	473
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	476
	Poslanec M. Ftáčnik	477
6. júla 1994
	Poslanec M. Tahy	479
	Poslanec I. Chamula	479
	Poslanec P. Csáky	481
	Poslanec I. Chamula	481
	Poslanec í. F o g a š	482
	Poslanec I. Chamula	484
	Poslankyňa N. Romanovská	484
	Poslanec M. Tahy	485
	Poslanec V. Bugár	486
	Poslanec P. Brňák	486
	Poslankyňa A. Štefánikova	487
	Poslanec E. Rózsa	487
	Poslanec P. Brňák	488
	Poslanec J. R e a	488
	Poslankyňa K. Tóthová	489
	Poslanec E. Bárány	490
	Poslanec I. Chamula	490
	Hlasovanie o návrhoch na zmenu programu	490
	Poslanec T. K u z b e r t	492
	Poslanec F. Mikloško	492
	Poslanec I. Chamula	493
	Hlasovanie o návrhu poslanca Chamula	493
21.	Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o volnom
	obchode medzi Slovenskou republikou a Republi-
	kou Slovinsko	494
	Minister hospodárstva SR P. Magvaši	494

	Poslanec J. Pivoluska - správa
	o prerokovaní návrhu vo výboroch NR SR	497
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	498
22.	Správa o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej
	republiky za I. štvrťrok 1994	499
	Minister financií SR R. Filkus	499
	Poslanec Š. Harna - správa o výsledkoch
	prerokovania správy vo výboroch NR SR	502
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	506
23.	Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a
	dopĺňa zákon NR SR číslo 325/1993 Z. z. o štát-
	nom rozpočte SR na rok 1994 a o zmenách niekto-
	rých ďalších zákonov v znení zákona NR SR číslo
	65/1994 Z. z.	506
	Minister financií SR R. Filkus	507
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec Š. Harna	511
	Rozprava
	Poslankyňa M. Bartošíková	513
	Poslankyňa J. Sudeková	517
	Poslanec M. Pridala	518
	Poslanec J. Plesník	518
	Poslankyňa M. Vráblová	523
	Poslanec H. Pridala	524
	Poslanec T. Kuzbert	524
	Poslanec M. Tahy	525
	Poslanec T. Kuzbert	526
	Poslanec M. G a n d i	526

Poslanec P. Lauko	527
Poslankyňa K. Tóthová	528
Poslanec K. Dubovan	528
Poslanec M. Ftáčnik	529
Poslanec K. Dubovan	536
Poslanec P. Lauko	536
Poslanec M. Ftáčnik	537
Poslanec P. L a u k o	539
Poslanec J. Jakuš	539
Poslanec F. Javorský	540
Poslanec J. Čarnogurský	540
Poslankyňa A. Draxlerová	542
Poslanec M. Tahy	543
Poslanec M. Ftáčnik	543
Poslanec L. Kvasnička	545
Poslanec J. Jakuš	546
Poslanec I. Chamula	547
Poslanec J. Čarnogurský	548
Poslanec I. Gazdík	549
Poslanec J. Slota	550
Poslankyňa M. Vrábľová	556
Poslanec J. Čarnogurský	556
Poslanec I. Chamula	556
Poslanec T. K u z b e r t	557
Poslanec A. Bernaťák	557
Minister financií SR R. Filkus	558
Poslanec T. Kuzbert	561
Poslanec J. Čarnogurský	562
Poslanec K. Dubovan	563
Podpredseda NR SR A. H. Húska	563
Minister financií SR R. Filkus	564
Poslankyňa M. Bartošíková	564
Minister financií SR R. Filkus	565
Poslanec J. Čarnogurský	566
Poslanec J. Ľupták	567

24.	Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa menia a
	dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti sociál-
	neho zabezpečenia	568
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	J. Brocka	569
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec J. Ľupták	571
	Rozprava
	Poslankyňa M. Aibeková	573
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	J. Brocka	575
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	576
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	583
	Podpredseda NR SR Ľ. Černák	583
	Poslanec I. Hudec	584
	Poslanec P. Hrušovský	584
7. júla 1994
	Poslanec T. Kuzbert	587
	Poslankyňa A. Draxlerová	588
	Poslanec T. Kuzbert	588
	Poslanec M. Ftáčnik	589
	Poslankyňa K. Tóthová	589
	Poslanec T. Kuzbert	590
	Poslanec B. Kačmár	591
	Poslanec T. Kuzbert	591
	Poslanec J. Polačko	592
	Poslankyňa G. Ťavodová	592
	Poslanec P. Lauko	592

	Poslankyňa K. Tóthová	593
	Poslanec T. K u z b e r t	593
	Poslanec I. Chamula	594
	Poslankyňa G. Ťavodová	594
	Poslanec J. S e b o	595
	Poslankyňa M. Ondrejovičová	595
	Poslankyňa M. Romanovská	595
	Hlasovanie o návrhoch poslancov	596
25.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona
	NR SR o označovaní obcí v jazyku národnostných
	menšín	597
	Poslanec Á. Duka-Zólyomi	597
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec I. Hudec	599
	Rozprava
	Poslanec I. Hudec	601
	Poslanec A. Matejka	602
	Poslanec I. Chamula	604
	Poslankyňa A. Novotná	608
	Poslanec J. Zeman	614
	Poslanec I. Chamula	614
	Poslanec M. Hudina	615
	Poslanec I. Chamula	616
	Poslankyňa A. Novotná	616
	Poslanec H. Hudina	617
	Poslanec I. Chamula	617
	Poslanec J. Pivoluska	618
	Poslankyňa K. Tóthová	619
	Poslanec H. Ftáčnik	621
	Poslankyňa H. Bartošíková	621
	Poslanec A. Zoričák	622
	Poslanec I. Gazdík	625

	Poslankyňa E. Bauerová	625
	Poslankyňa A. Novotná	629
	Poslanec I. Chamula	630
	Poslankyňa Ľ. M u š k o v á	631
	Poslankyňa G. Ťavodová	632
	Poslanec I. Ľ u p t á k	632
	Poslankyňa K. Tóthová	633
	Poslanec I. Chamula	634
	Poslanec H. Hudina	635
	Poslanec E. Bárány	636
	Poslanec T. K u z b e r t	637
	Poslankyňa M. Romanovská	638
	Poslanec J. Hanák	638
	Poslanec S. Kvietik	640
	Poslanec T. Kuzbert	640
	Poslanec F. Mikloško	640
	Poslanec P. Csáky	641
	Poslanec I. Hudec	642
	Poslankyňa A. Novotná	642
26.	Návrh Výboru NR SR pre privatizáciu na voľbu
	ďalších členov dozornej rady Fondu národného
	majetku SR - opakovaná voľba	644
	Podpredseda NR SR Ľ. Černák	644
	Poslankyňa K. Tóthová	646
	Poslankyňa B. Guldanová - výsledok
	tajného hlasovania o voľbe členov Dozornej rady
	Fondu národného majetku SR	647
27.	Voľba člena Rady Slovenskej televízie	648
	Podpredseda NR SR P. Weiss	648
	Poslankyňa E. Rusnáková	649

Poslankyňa B. Guldanová - výsledok
tajného hlasovania o voľbe člena Rady Sloven-
skej televízie	652
Poslankyňa Ľ. Múčková	653
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k návrhu skupiny poslancov NR SR
na vydanie zákona NR SR o označovaní obcí
v jazyku národnostných menšín	654
Poslanec T. C a b a j	682
Poslanec I. Malý	682
Poslanec D. Mäsiar	683
Poslanec I. Chamula	684
Poslankyňa M. Ďurišinová	684
Poslankyňa Ľ. Mušková	685
Podpredseda NR SR A. M. Húska	685
Poslanec I. Ľupták	685
Poslanec J. P r o k e á	686
Poslanec I. Hudec	687
Hlasovanie o návrhu zákona	688
Hlasovanie o návrhu uznesenia	688
Poslanec T. C a b a j	689
Poslanec J. Varjú	689
Poslanec I. Malý	690
Pokračovanie v rozprave k vládnemu návrhu
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
o štátnom rozpočte SR na rok 1994	690
Poslanec K. Dubovan	690
Poslankyňa G. Kaliská	691
Poslanec T. Kuzbert	693
Poslanec P. Lauko	693

	Poslanec H. Ftáčnik	694
	Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš	695
	Poslanec J. Varjú	696
	Poslanec T. Kuzbert	697
	Poslanec J. Ľupták	698
	Minister financií SR R. Filkus	698
	Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš	699
	Poslanec Š. Harna	700
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	702
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	720
	Hlasovanie o návrhu poslankyne Bartošovej
	na uznesenie	720
	Hlasovanie o návrhu poslankyne Kaliskej
	na uznesenie	723
	Poslanec J. Michelko	727
	Poslanec V. Bajan	727
28.	Vládny návrh zákona NR SR o ochrane hospo-
	dárskej súťaže	728
	Podpredseda vlády SR I. S i m k o	728
	Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR
	poslankyňa B. Guldanová	733
	Rozprava
	Poslankyňa B. Guldanová	735
	Poslanec J. Michelko	736
	Poslanec M. Tahy	740
	Podpredseda vlády SR I. Š i m k o	741
	Poslankyňa B. Guldanová	741

8. júla 1994
	Poslanec M. Ftáčnik	743
	Poslanec T. C a b a j	745
	Poslanec F. Mikloško	745
	Poslanec J. Zeman	746
	Poslanec Ľ. Fogaš	746
	Poslanec J. Z e m a n	747
	Poslanec F. Mikloško	747
	Poslanec M. Ftáčnik	748
	Poslanec B. Kačmár	748
	Poslanec P. Lauko	749
	Poslanec T. C a b a j	749
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona o ochrane
	hospodárskej súťaže	752
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	756
	Podpredseda vlády SR I. ä i m k o	757
29.	Návrh poslanca NR SR Miroslava Tahyho na vyda-
	nie zákona NR SR. ktorým sa menia a dopĺňajú
	niektoré zákony v oblasti zamestnanosti	757
	Poslanec M. Tahy	757
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec B. Chmelík	762
	Rozprava
	Poslanec B. Chmelík	764
	Poslankyňa G. Ťavodová	766
	Poslankyňa A. Novotná	767
	Poslanec Š. Daňo	770
	Poslanec H. Tahy	772

	Hinister práce, sociálnych veci a rodiny SR
	J. Brocka	775
	Poslanec M. Ftáčnik	776
	Poslankyňa M. Bartošíková	777
	Poslanec M. Tahy	777
	Poslanec H. Ftáčnik	778
	Poslankyňa G. Ťavodová	779
	Poslanec B. Chmelík	779
	Poslanec M. Ftáčnik	780
30.	Vládny návrh zákona NR SR o opatrení na úseku
	objavov	780
	Podpredseda vlády SR I. Š i m k o	781
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec J. Pivoluska	785
	Rozprava
	Poslanec J. Pivoluska	786
	Podpredseda vlády SR I. Š i m k o	789
	Poslanec J. Pivoluska	789
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	791
	Podpredseda vlády SR I. S i m k o	792
	Poslanec T. C a b a j	793
	Poslanec M. Vajda	793
	Poslanec H. Pollák	793
	Podpredseda NR SR P. Weiss	793
	Poslanec J. Ľupták	794
	Podpredseda NR SR P. Weiss	795
	Poslanec F. Mikloško	795
	Poslanec J. Ľ u p t á k	796
	Poslanec p. Hrušovský	796

	Poslankyňa M. Romanovská	797
	Predseda NR SR I. Gašparovič	798
	Poslanec E. Bárány	799
	Poslanec M. Ftáčnik	8OO
	Poslanec F. Mikloško	800
	Pokračovanie v prerokúvaní návrhu poslanca
	Miroslava Tahyho na vydanie zákona, ktorým sa
	menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti
	zamestnanosti	801
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k návrhu zákona	801
	Hlasovanie o návrhu zákona	813
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	813
	Poslanec M. Tahy	815
31.	Návrh na prijatie uznesenia NR SR o tom, že
	súčasne s voľbami do NR SR sa bude konať re-
	ferendum o preukázateľnosti finančných pros-
	triedkov použitých pri dražbách a privatizá-
	cii spätne od roku 1989	815
	Poslanec J. Ľ u p t á k	816
	Poslanec V. Bajan	817
	Poslanec F. Mikloško	818
	Poslanec I. Móri	818
	Poslanec F. Mikloško	819
	Predseda NR SR I. Gašparovič	819
	Poslanec V. Miškovský	819
	Poslanec A. Matejka	820
	Poslanec F. Mikloško	821
	Poslanec T. C i n g e 1	821
	Poslanec A. Matejka	822
	Poslankyňa K. Tóthová	822

	Poslanec M. Tahy	823
	Predseda NR SR I. Gašparovič	823
	Poslanec J. Plesník	824
	Poslanec Ľ. Fogaš	824
	Poslanec A. Hrnko	825
	Poslankyňa K. Tóthová	825
	Podpredseda NR SR A. M. Húska	826
	Predseda NR SR I. Gašparovič	826
	Poslanec A. Matejka	826
	Poslanec J. Polačko	827
	Hlasovanie o prerušení prerokúvania bodu 31	828
	Poslanec A. Matejka	828
	Predseda NR SR I. Gašparovič	829
	Poslanec A. Matejka	829
32.	Informácia o postupe prerokovania návrhu skupi-
	ny poslancov NR SR na vydanie zákona NR SR
	o rokovacom poriadku NR SR	829
	Poslanec M. Ftáčnik	830
12. júla 1994
	Poslanec J. Jakuš	835
	Poslanec J. Plesník	837
	Poslankyňa K. Tóthová	838
	Hlasovanie o návrhu poslanca Plesníka	839
	Pokračovanie v prerokúvaní informácie o ro-
	kovacom poriadku NR SR	839
	Poslanec M. Ftáčnik	839
	Poslanec Ľ. Fogaš	841
	Poslanec M. Ftáčnik	842
	Poslanec Ľ. F o g a š	843
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	844

Poslanec J. F i g e í	844
Poslanec Ľ. Fogaš	845
Pokračovanie v prerokúvaní návrhu na prijatie
uznesenia ku konaniu referenda	846
Generálny prokurátor SR V. B a c h o	847
Poslanec A. Hrnko	850
Poslanec F. Mikloško	852
Poslanec I. Ľ u p t á k	854
Poslanec Ľ. Fogaš	854
Podpredseda HR SR A. M. Húska	856
Poslanec P. Hrušovský	857
Poslanec K. Dubjel	858
Poslanec A. Hrnko	858
Poslankyňa K. Tóthová	859
Poslanec F. Mikloško	859
Poslanec T. C i n g e 1	860
Poslanec A. Hrnko	861
Poslanec J. ä e b o	861
Podpredseda NR SR A. M. Húska	862
Poslankyňa K. Tóthová	863
Podpredseda NR SR P. Weiss	863
Poslanec J. Polačko	864
Poslanec I. Móri	865
Poslanec V. Miškovský	866
Poslankyňa K. Tóthová	866
Poslanec R. Fico	867
Poslanec J. Ľupták	869
Poslanec M. Ftáčnik	871
Poslanec F. Mikloško	871
Poslanec J. J a k u á	872
Poslanec A. Hrnko	872
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k návrhu uznesenia	874

Poslanec J. F i g e í	888
Poslanec A. Hrnko	889
Poslanec J. Zeman	890
Poslanec Š. Tarčák	890
Poslankyňa K. Tóthová	890
Poslanec E. Rózsa	891
Predseda NR SR I. Gašparovič	892
Poslanec F. Mikloško	892
Poslankyňa K. Tóthová	893
Poslanec E. Rózsa	893
Poslanec R. Fico	894
Poslanec P. Tomeček	894
Poslanec A. Hrnko	895
Poslanec J. Michelko	895
Poslanec I. Hudec	896
Poslanec F. Mikloško	897
Poslanec I. Hudec	897
Poslanec V. Bajan	898
Podpredseda NR SR A. M. Húska	898
Poslanec A. Hrnko	899
Poslanec F. Mikloško	899
Poslanec J. Zeman	900
Poslanec I. H ó r i	901
Poslanec J. Polačko	902
Hlasovanie o návrhu uznesenia	902
Poslanec F. Mikloško	903
Poslanec R. Fico	903
Poslanec J. Zeman	903
Poslanec R. Fico	904
Poslanec J. Zeman	904
Poslanec Ľ. Fogaš	905
Poslanec I. Hudec	906
Podpredseda NR SR P. Weiss	907

Poslanec J. H r b á í	907
Poslanec J. Prokeš	908
Poslanec J. Zeman	908
Poslanec I. Hudec	909
Poslanec R. Fico	909
Poslanec Ľ. Fogaš	910
Poslanec M. Ftáčnik	910
Podpredseda NR SR P. Weiss	911
Poslankyňa K. Tóthová	911
Poslanec J. Tarčák	912
Poslanec J. P r o k e š	912
Poslanec R. Fico	913
Poslanec E. Bárány	913
Podpredseda NR SR P. Weiss	914
Poslanec H. Ftáčnik	914
Poslanec T. C i n g e 1	915
Poslanec J. Polačko	915
Poslanec J. Tarčák	916
Poslanec J. P r o k e é	916
Poslanec Ľ. F o g a š	917
Poslanec F. Javorský	918
Poslanec J. Tarčák	918
Poslanec J. Prokeš	919
Poslanec J. Zeman	919
Podpredseda NR SR P. Weiss	920
Poslanec A. Hrnko	920
Poslanec T. C i n g e 1	920
Poslanec J. Tarčák	921
Poslanec J. Prokeš	921
Poslanec J. Zeman	922
Poslanec J. Tarčák	922
Poslanec J. Zeman	923
Poslanec P. Hrušovský	923
Podpredseda NR SR P. Weiss	924
Poslankyňa K. Tóthová	924
Poslanec J. Ľ u p t á k	925

	Poslanec J. Tarčák	926
	Poslanec A. D u d á š	926
	Poslanec P. Hrušovský	926
	Poslanec J. Zeman	927
	Poslanec I. Hudec	928
	Poslanec R. Fico	929
	Poslanec T. C i n g e 1	929
	Poslanec R. Fico	930
	Poslanec J. Tarčák	931
	Poslanec I. Hudec	931
	Hlasovanie o návrhu poslanca Ficu na uznesenie	932
13. júla 1994
	Poslanec Ľ. Fogaš	933
	Poslanec M. Ftáčnik	938
	Poslanec Ľ. Fogaš	938
	Poslanec F. Mikloško	939
	Poslanec I. Móri	939
	Poslanec Ľ. F o g a š	940
	Poslanec P. Hrušovský	940
	Poslanec Ľ. Fogaš	941
	Poslanec E. Rózsa	942
	Poslankyňa K. Tóthová	942
	Poslanec J. Jakuš	943
	Poslanec R. Žingor	944
	Poslankyňa K. Tóthová	944
	Poslanec P. Lauko	945
	Poslanec Ľ. Fogaš	946
	Poslanec J. Zeman	947
	Poslankyňa K. Tóthová	947
	Poslankyňa E. Bartošová	947
	Poslanec E. Rózsa	948
	Poslankyňa M. Romanovská	949
	Poslanec I. Móri	949
	Poslanec I. Ľ u p t á k	950

	Poslanec I. Ľupták	950
	Poslankyňa K. Tóthová	950
	Poslanec V. Bajan	951
	Poslanec Ľ. F o g a š	952
	Poslanec I. Móri	952
	Hlasovanie o návrhoch poslanca Fogaša
	a poslanca Móriho	953
	Poslanec E. Rózsa	954
33.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona
	NR SR o zdravotnom poistení železničiarov a
	o Železničnej zdravotnej poisťovni	954
	Poslanec I. Hudec	955
	Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR
	poslankyňa A. Štefánikova	956
	Rozprava
	Poslankyňa A. Štefánikova	957
	Poslankyňa H. Aibeková	962
	Poslankyňa A. Štefánikova	963
	Poslankyňa E. Valčeková	963
	Poslanec P. Lauko	965
	Poslanec H. Pridala	972
	Poslanec B. Chmelík	972
	Poslankyňa A. Novotná	973
	Poslanec P. Barta	974
	Minister dopravy, spojov a verejných prác SR
	M. Dzurinda	975
	Poslanec M. Horváth	978
	Poslanec P. Lauko	979
34.	Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení s do-
	pĺňa zákon číslo 42/1992 Zb. o úprava majetko-
	vých vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov

	rokov v družstvách v znení zákonného opatrenia
	Predsedníctva Federálneho zhromaždenia číslo
	257/1992 Zb.. zákona číslo 496/1992 Zb. a záko-
	na NR SR číslo 182/1993 Z. Z.	980
	Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš	980
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec P. F a r k a s	983
	Rozprava
	Poslanec P. F a r k a s	985
	Poslanec í. Novotný	987
	Poslanec B. Kačmár	988
	Poslanec J. Krivčík	991
	Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš	994
	Poslanec Ľ. Fogaš	997
	Poslanec E. Rózsa	997
35.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie
	zákona NR SR o psychologickej činnosti a
	o Slovenskej psychologickej komore	998
	Poslankyňa M. Aibeková	999
	Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR
	poslankyňa A. Novotná	1002
	Rozprava
	Poslankyňa A. Novotná	1003
	Poslankyňa E. Bartošová	1006
	Poslanec L. Kvasnička	1007
	Poslankyňa M. Aibeková	1010
	Poslanec L. Kvasnička	1012
	Poslankyňa M. Aibeková	1013
	Poslanec I. Hudec	1013

Poslanec L. Kvasnička	1013
Poslankyňa A. Novotná	1014
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k návrhu zákona	1014
Hlasovanie o návrhu zákona	1024
Poslankyňa M. Aibeková	1025
Poslanec F. Mikloško	1025
Hlasovanie o uznesení k preloženiu prerokú-
vania vládneho návrhu zákona o colníctvo	1026
Poslanec I. Výboch	1027
Poslanec I. Hudec	1027
Pokračovanie prerokúvania vládneho návrhu
zákona - tlač 548	1028
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k vládnemu návrhu zákona	1028
Hlasovanie o vládnou návrhu zákona	1040
Pokračovanie prerokúvania návrhu skupiny
poslancov na vydanie zákona o zdravotnom
poistení železničiarov a o Železničnej
zdravotnej poisťovni	1040
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k návrhu zákona	1040
Hlasovanie o návrhu zákona	1087
Poslankyňa A. Štefánikova	1087
Poslanec P. Lauko	1088
Poslanec J. Jakuš	1088

14. júla 1994
36.	Písomné odpovede členov vlády SR na interpe-
	lácie poslancov NR SR z 30. schôdze NR SR	1089
37.	Interpelácie a otázky poslancov	1090
	Poslanec D. Mäsiar	1090
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	J. Brocka	1085
	Poslanec D. Mäsiar	1098
	Poslankyňa G. Ťavodová	1099
	Poslanec M. Tahy	1099
	Poslankyňa M. Aibeková	1100
	Poslanec P. Csáky	1103
	Poslanec J. Ľupták	1104
	Poslanec J. Masarik	1107
	Poslanec P. Barta	1108
	Poslanec J. R e a	1109
	Poslanec L. K o t e 1 e s	1111
	Poslanec M. G a n d i	1113
	Poslanec Š. Daňo	1118
	Poslanec M. G a n d i	1118
	Minister dopravy, spojov a verejných prác SR
	M. Dzurinda	1118
	Poslanec D. Mäsiar	1120
	Poslanec J. R e a	1120
	Minister vnútra SR L. Pittner	1121
	Poslanec S. Kuriščák	1124
	Poslanec M. G a n d í	1124
	Poslanec I. Ľ u p t á K	1125
	Minister vnútra SR L. Pittner	1125
	Poslanec I. Ľupták	1126
	Poslanec M. G a n d i	1126

	Hlasovanie o návrhu uznesenia k písomným
	odpovediam členov vlády na interpelácie
	poslancov z 30. schôdze NR SR	1127
38.	Všeobecná rozprava	1128
	Poslanec P. Tomeček	1129
	Poslanec H. Ftáčnik	1130
	Poslanec M. Tahy	1131
	Poslankyňa H. Bartošíková	1131
	Poslanec P. Tomeček	1132
	Poslanec F. Mikloško	1133
	poslankyňa M. Aibeková	1134
	Poslanec Ľ. Fogaš	1134
	Poslanec P. Tomeček	1136
	Podpredseda NR SR Ľ. Černák	1137
	Poslanec T. C a b a j	1137
	Predseda NR SR I. Gašparovič	1139
	Poslanec F. Mikloško	1140
	Poslanec J. Polačko	1140
	Poslanec T. C a b a j	1141
	Poslankyňa H. Romanovská	1141
	Poslanec J. Zeman	1141
	Poslankyňa M. Aibeková	1142
	Poslanec M. Tahy	1142
	Poslanec I. Ľupták	1143
	Poslanec M. Tahy	1143
	Poslanec P. Hrušovský	1143
	Predseda NR SR I. Gašparovič	1144
	Poslanec I. Ľupták	1144
	Poslankyňa M. Bartošíková	1144
	Poslanec I. Gazdík	1145
	Poslanec J. Zeman	1145
	Poslanec Ľ. Fogaš	1146
	Poslanec M. Pridala	1147
	Poslanec J. Zselenák	1147

Poslanec J. Tarčák	1148
Poslanec F. Mikloško	1149
Poslanec T. C i n g e 1	1149
Poslanec L. Polka	1150
Poslanec J. R e a	1150
Poslanec E. Bárány	1151
Poslanec F. Javorský	1151
Poslanec J. Tarčák	1152
Poslankyňa M. Romanovská	1152
Podpredseda NR SR í. Černák	1152
Poslanec T. C i n g e 1	1153
Poslanec T. C a b a j	1154
Poslanec V. Bajan	1154
Poslanec L. Polka	1155
Poslanec J. Zselenák	1155
Poslanec F. Mikloško	1156
Predseda NR SR I. Gašparovič	1156
Poslanec J. Tarčák	1157
Poslanec F. Mikloško	1158
Poslanec L. B a 1 1 e k	1158
Poslanec M. Ftáčnik	1163
Poslanec J. Ľupták	1170
Poslanec J. Zeman	1173
Poslanec J. Ľupták	1173
Poslanec P. Lauko	1174
Poslanec J. Ľupták	1174
Poslanec J. Zeman	1174
Poslanec P. Lauko	1175
Poslanec J. F i g e ľ	1175
Poslanec E. P á n č i	1178
Poslanec J. Ľupták	1180
Poslanec J. Z e n a n	1181
Poslanec I. Ľupták	1181
Podpredseda NR SR A. M. Húska	1183
Poslanec E. P á n č i	1183

	Poslanec J. Ľupták	1184
	Poslanec T. C 1 n g e 1	1185
	Poslanec I. Ľ u p t á k.	1186
	Poslanec P. Tomeček	1186
39.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie
	zákona NR SR o Reštaurátorskej komore a vý-
	kone reštaurátorskej činnosti jej členov	1187
	Poslanec I. Gazdík	1188
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec P. Jaroš	1191
	Rozprava
	Poslanec P. Hrušovský	1193
	Poslanec E. P á n c i	1194
	Poslanec I. Gazdík	1195
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k návrhu zákona	1196
	Hlasovanie o návrhu zákona	1200
	Poslanec I. Gazdík	1201
40.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie
	zákona NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon
	NR SR číslo 15/1993 Z. z. o osvedčovaní lis-
	tín a podpisov na listinách obvodnými úradmi	1201
	Poslanec N. F e h é r	1202
	Poslanec A. Matejka	1203
	Poslanec P. Hrušovský	1204
	Poslanec J. R e a	1205
	Poslanec P. Hrušovský	1206

	Poslanec E. Rózsa	1206
41.	Poslanec M. Ftáčnik Návrh skupiny poslancov NR SR Viliama Solku	1207
	a Milana Letku na vvdanie zákona NR SR o pro-
	tihorthyovskom odboji	1208
	Poslanec M. L e t k o	1208
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec I. Malý	1211
	Rozprava
	Poslanec E. Rózsa	1213
	Poslankyňa M. Aibeková	1214
	Poslanec J. Prokeš	1214
	Poslanec E. Rózsa	1215
	Poslanec J. P r o k e ä	1215
	Poslanec I. Malý	1216
	Poslanec E. Rózsa	1216
	Poslanec J. Prokeš	1217
	Poslankyňa M. Ondrejovičová	1217
	Poslanec J. Š e b o	1218
	Poslanec M. Ftáčnik	1221
	Poslanec F. Mikloško	1222
	Poslanec J. Prokeš	1225
	Poslanec F. Mikloško	1225
	Poslanec A. Dudáš	1226
	Poslanec I. Hudec	1228
	Poslanec F. Mikloško	1228
	Podpredseda NR SR A. M. Húska	1229
	Poslanec M. Ftáčnik	1229
	Poslanec J. Prokeš	1230
	Poslanec E. Rózsa	1230
	Poslanec M. L e t k o	1231
	Poslankyňa M. Aibeková	1231

Poslanec I. Malý	1232
Poslanec F. Mikloško	1233
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k návrhu zákona	1233
Poslanec M. Ftáčnik	1238
Poslanec E. Rózsa	1238
Poslanec J. Zeman	1239
Poslanec J. Prokeš	1239
Poslanec E. Rózsa	1240
Poslanec H. Ftáčnik	1240
Poslankyňa H. Aibeková	1241
Predseda NR SR I. Gašparovič	1242
Poslanec T. C i n g e 1	1232
Hlasovanie o návrhu zákona	1244
Podpredseda NR SR A. M. Húska	1244
Poslanec F. Mikloško	1245
Poslanec P. Csáky	1245
Pokračovanie prerokúvania návrhu skupiny
poslancov NR SR na vydanie zákona o osvedčo-
vaní listín a podpisov na listinách obvodnými
úradmi	1247
Poslanec A. Dudáš	1247
Poslanec M. Tahy	1248
Poslanec J. R e a
Spoločný spravodajca výborov NR SR
poslanec J. R e a	1249
Hlasovanie o návrhu zákona	1252

	Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslanca
	Ftáčnika na prijatie uznesenia k návrhu po-
	slancov NR SR V. Sojku a M. Letku na vydanie
	zákona NR SR o protihorthyovskom odboji	1253
	Poslanec F. Mikloško	1253
	Poslanec J. Prokeš	1253
	Poslanec M. G a n d i	1254
	Poslanec F. Mikloško	1254
	Poslanec I. Malý	1255
	Podpredseda NR SR A. M. Húska	1255
	Poslanec I. Malý	1256
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	1256
42.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zá-
	kona NR SR o obmedzení výdavkov politických
	strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do
	NR SR	1257
	Poslanec J. Krivčík	1257
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec M. Opalka	1259
	Rozprava
	Poslankyňa M. Aibeková	1260
	Poslanec J. Prokeš	1261
	Poslanec P. Lauko	1262
	Poslanec I. Ľupták	1262
	Poslanec J. Prokeš	1263
	Podpredseda NR SR A. H. Húska	1263
	Poslanec F. Mikloško	1264
	Poslanec J. R e a	1264
	Poslanec I. Ľupták	1265

Poslankyňa K. Tóthová	1265
Poslanec J. Ľ u p t á k	1265
Poslanec J. F i 9 e í	1266
Poslanec T. C 1 n g e 1	1267
Poslanec J. Prokeš	1267
Poslanec J. Ľ u p t á k	1268
Poslanec J. R e a	1268
Poslanec A. Dudáš	1268
Poslankyňa G. Ťavodová	1269
Poslankyňa A. Novotná	1270
Poslanec F. Mikloško	1271
Poslankyňa A. Novotná	1271
Poslankyňa M. Romanovská	1272
Poslanec E. Bárány	1273
Poslanec J. Prokeš	1275
Poslankyňa M. Romanovská	1275
Poslanec I. Ľ u p t á k	1276
Poslanec E. Bárány	1277
Poslanec M. Tahy	1277
Poslanec P. Lauko	1278
Poslanec Š. Harna	1278
Poslanec F. Mikloško	1279
Poslanec J. Zeman	1279
Poslanec J. Prokeš	1280
Poslanec J. R e a	1280
Poslanec J. Korec	1281
Poslanec E. Bárány	1281
Poslanec I. Ľ u p t á k	1281
Poslanec J. Prokeš	1282
Poslanec M. Pollák	1282
Poslanec T. C i n g e 1	1283
Poslanec E. P á n č i	1283
Poslanec P. Homola	1284
Poslanec J. Ľ u p t á k	1284
Poslanec I. Ľ u p t á k	1285
Poslanec J. Prokeš	1286

	Poslankyňa G. Ťavodová	1286
	Poslanec K. Dubovan	1287
15. júla 1994
43.	Správa Rady SR pre rozhlasové a televízne vy-
	sielanie o stave vysielania v SR a o činnosti
	Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie
	za rok 1993	1290
	Poslanec L. B a 1 1 e k	1291
	Rozprava
	Poslanec A. Zoričák	1293
	Poslankyňa G. Rothmayerová	1295
	Poslanec A. Zoričák	1295
	Poslankyňa Ľ. Mušková	1296
	Poslanec F. Mikloško	1300
	Poslankyňa E. Rusnáková	1300
	Poslanec L. B a 1 1 e k	1301
	Poslanec Š. Kvietik	1304
	Poslanec I. Ľ u p t á k	1305
	Poslankyňa Ľ. Mušková	1305
	Poslankyňa G. Rothmayerová	1305
	Poslankyňa E. Rusnáková	1306
	Poslankyňa Ľ. Mušková	1306
	Poslanec S. Kvietik	1307
	Poslankyňa Ľ. Mušková	1307
	Poslanec M. Vajda	1308
	Poslanec M. Andel	1308
	Poslankyňa G. Rothmayerová	1309
	Poslanec I. Móri	1310
	Poslankyňa E. Rusnáková	1310
	Poslanec J. Prokeš	1311
	Predseda NR SR I. Gašparovič	1312

Poslankyňa Ľ. Mušková	1313
Poslanec Š. Kvietik	1313
Poslankyňa G. Rothmayerová	1313
Poslanec J. P r o k e š	1314
Poslanec M. Andel	1314
Poslanec Š. Kvietik	1315
Poslanec I. Móri	1316
Poslanec F. Mikloško	1316
Hlasovanie o návrhu uznesenia	1316
Pokračovanie v prerokúvaní návrhu skupiny
poslancov NR SR na vydanie zákona o obmedze-
ní výdavkov politických strán a hnutí na pro-
pagáciu pred voľbami do NR SR	1317
Poslanec J. Krivčík	1318
Poslankyňa K. Tóthová	1320
Poslankyňa H. Aibeková	1321
Poslanec P. Lauko	1321
Poslanec L. Tahy	1322
Poslankyňa M. Aibeková	1322
Poslanec P. Lauko	1322
Poslanec J. Krivčík	1323
Poslankyňa K. Tóthová	1323
Poslanec J. P r o k e ä	1324
Poslanec H. Ftáčnik	1324
Poslanec M. Opalka	1325
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k návrhu zákona	1326
Poslanec T. C a b a j	1336
Poslanec I. Malý	1337
Poslanec R. Fico	1337

	Poslanec F. Mikloško	1337
	Poslanec J. Prokeš	1338
	Poslanec F. Mikloško	1338
	Poslanec J. Zeman	1339
	Poslanec F. Mikloško	1339
	Poslanec J. P r o k e š	1340
	Poslanec Ľ. Fogaš	1340
	Poslanec J. Prokeš	1340
	Poslanec A. Dudáš	1342
	Poslanec I. Chamula	1343
	Poslanec F. Mikloško	1344
	Poslanec A. Zoričák	1344
	Poslanec A. Dudáš	1344
	Poslanec I. Ľupták	1345
	Poslanec J. Hanker	1345
	Poslanec M. G a n d i	1345
	Poslanec M. Andel	1346
	Poslanec V. Bajan	1346
	Poslanec I. Chamula	1347
	Poslanec M. Opalka	1347
	Poslanec J. Polačko	1347
	Poslanec J. Ľupták	1348
	Poslankyňa E. Bartošová	1348
	Poslanec J. R e a	1349
	Poslanec F. Mikloško	1349
	Poslanec I. Móri	1350
	Poslanec M. Andel	1350
	Poslanec M. Ftáčnik	1352
	Poslanec M. Andel	1352
44.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vyslovenie
	nedôvery Milanovi Janičinovi. členovi vlády
	SR poverenému riadením Ministerstva pre sprá-
	vu a privatizáciu národného majetku SR	1352

Poslanec M. Andel	1353
Poslanec R. Fico	1354
Poslanec J. Michelko	1354
Rozprava
Poslanec V. Miškovský	1365
Poslanec P. Lauko	1366
Poslanec J. Košnár	1367
Poslankyňa A. Štefánikova	1367
Poslanec I. Chamula	1368
Poslankyňa M. Aibeková	1368
Poslanec M. Ftáčnik	1368
Poslanec V. Miškovský	1369
Poslanec F. Mikloško	1370
Poslanec J. Hanker	1370
Poslanec I. Chamula	1370
Poslanec M. Andel	1371
Poslanec V. Miškovský	1371
Poslanec J. Michelko	1372
Poslankyňa K. Tóthová	1372
Poslanec M. Ftáčnik	1373
Poslanec E. P á n č i	1374
Podpredseda NR SR Ľ. Černák	1374
Poslanec I. Ľupták	1375
Poslanec M. Tahy	1375
Poslanec J. Zeman	1375
Poslanec J. Michelko	1378
Poslanec M. Andel	1379
Poslanec Š. Daňo	1380
Minister pre správu a privatizáciu
národného majetku SR M. Janičina	1381
Poslanec J. Zeman	1384
Poslanec I. Ľupták	1385
Poslankyňa K. Tóthová	1386
Poslanec J. Michelko	1386

Poslanec J. Tarčák.	1387
Poslanec V. Miškovský	1388
Poslanec J. Zeman	1388
Poslanec Ľ. F o g a š	1391
Poslankyňa K. Tóthová	1393
Poslanec F. Mikloško	1394
Poslanec Ľ. F o g a š	1395
Poslanec J. Plesník	1396
Poslankyňa K. Tóthová	1396
Poslanec K. Dubovan	1397
Poslanec I. M ó r i	1397
Poslanec Ľ. F o g a š	1398
Poslanec A. Dudáš	1398
Poslanec P. Tomeček	1399
Poslanec K. Dubovan	1399
Poslanec H. Ftáčnik	1399
Poslanec Ľ. Fogaš	1400
Poslanec H. Ftáčnik	1400
Poslanec I. Ľ u p t á k	1400
Poslankyňa M. Ondrejovičová	1401
Poslankyňa B. Guldanová - výsledok
tajného hlasovania o odvolaní M. Janičinu	1402
Poslanec B. Kačmár	1403
Skončenie rokovania 34. schôdze NR SR
Uznesenia prijaté na 34. schôdzi NR SR

Stenografická správa o 34. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 28., 29., 30. júna, 1., 6., 7., 8., 12., 13., 14. a 15. júla 1994

Prepis zo schôdze