NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 25., 26., 27., 31. mája a 2., 7., 8., a 9. júna 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 32. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. časť

X. volebné obdobie

Stenografická správa

o 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

konanej 25., 26., 27., 31. mája a 2., 7., 8. a 9. júna 1994

Program schôdze:

1. Návrh pravidiel hlasovania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky

2. zloženie sľubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

3. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 308/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami /zákon o ovzduší/ v znení zákona číslo 218/1992 Zb. a ktorým sa mení a doplna zákon Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia

4. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Milanovi Janičinovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky

5. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách

6. Súhrnná informácia o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike v roku 1993 a o prijatých opatreniach na ochranu verejného poriadku, života, zdravia a majetku občanov

7. Správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby

8. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch

9. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu

10. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov

11. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

12. Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov

13. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde a o zmene zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov

14. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda

15. Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky

16. Správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1993

17. Sprava o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1993

18 Návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava

19. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov

20. Návrh štatútu Fondu národného majetku Slovenskej republiky

21. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národne] rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z.

22. Návrh Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre privatizáciu na voľbu člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky

23. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu na voľbu predsedu a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky

24. Informácia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu o výsledku preverenia rozhodnutí vlády Slovenskej republiky prijatých v súvislosti so schvaľovaním privatizačných projektov vládou Slovenskej republiky v období od 17. februára do 11. marca 1994

25. Priebežná informácia o plnení bodu C/2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1994 číslo 401

26. Informácia o uplatňovaní zákona Slovenskej národnej rady číslo 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného poriadku

27. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členom Rozhlasovej rady

28. Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

29. Interpelácie a otázky poslancov

30. Všeobecná rozprava

Stenografická správa

o 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

konanej 25., 26., 27., 31. mája a 2., 7., 8. a 9. júna 1994

/Hymna Slovenskej republiky. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,

otváram 32. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej vás všetkých srdečne vítam.

Dovoľte mi, aby som osobitne privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Michala Kováča /potlesk/, členov vlády Slovenskej republiky a ďalších hosti.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia,

Národná rada Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky koná po prvýkrát svoju schôdzu v dôstojnom a kultúrnom prostredí adekvátnom jej významu.

V súvislostí s otvorením novej budovy slovenského parlamentu v slávnostnej časti schôdze po mojom vystúpení požiadal o slovo pán prezident Slovenskej republiky. Po jeho vystúpení udelím slovo zástupcovi poslancov Národnej rady.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia,

dovoľte mi, aby som všetkých privítal v novej budove Národnej rady Slovenskej republiky a otvoril prvú, historickú schôdzu v týchto priestoroch. Stará budova Slovenskej národnej rady a neskôr Národnej rady Slovenskej republiky sa stala súčasťou našej histórie. Zostane pamätníkom našich snažení, formovania politických názorov, kreovania nových podôb spoločnosti, ale aj pamätníkom našich omylov, zbytočnej politickej energie, zvratov, nedorozumení a niekedy aj nedostatku tolerancie. Stará budova a jej historické múry boli svedkami stoviek vystúpení poslancov a politikov. Tam sa prijímali stovky a stovky zákonov. Vznikla celá knižnica spisov a dokumentov. Tam sa odvíjali politické dejiny národov žijúcich na území Slovenska. Nepochybne je to súčasť nasej histórie, je to solídny stavebný kameň, na ktorom môžeme budovať ďalšie demokratické prvky nášho systému.

Nechcem dnes hodnotiť, činnosť tohto parlamentného zhromaždenia, pretože si myslím, že by to bolo predčasné, no okrem iných dôležitých zákonov a politických aktov historického významu pripomeniem iba vyhlásenie zvrchovanosti, prijatie Ústavy Slovenskej republiky a predovšetkým vyhlásenie samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky. Keď sa bude história pozerať, do našich čias, nebude môcť obísť tieto dominantné zákonodarné akty, ktoré sa odohrali na pôde starej budovy Národnej rady.

Čas letí ako vtáčí nedozierni, možno by povedal básnik. Áno, čas letí. Každodenné úlohy a povinnosti sú neodkladné, spravovanie vecí verejných si žiada svoje a pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky je ešte veľa úloh pri transformácii celej našej spoločnosti. Tých 150 poslancov, ktorí zasadli do poslaneckých lavíc po voľbách v roku 1992,

malo naozaj rušné a pohnuté volebne obdobie. Všetci vieme, v akých zložitých politických i ekonomických podmienkach museli pracovať., koľko slovných duelov medzi nami odznelo a aké zmeny sa udiali. Aj tento prechod zo starej do novej budovy akoby bol určitým symbolom.

Väčšina z vás si zaiste bude pamätať na všetky problémy a protirečivá diskusie, ktoré predchádzali vyprojektovaniu a potom postaveniu tohto objektu. Predošlý spoločenský systém si potrpel na vonkajšiu pompéznosť, na veľké stavby, ktoré však v nejednom prípade pripomínali známe Potemkinove dediny. Budova Národnej rady je projektovaná pre potreby monolitného politického systému, v ktorom hrala rozhodujúcu úlohu jedna strana. Táto štátostrana nepotrebovala diskusiu, nieto opozíciu, nepočítala s parlamentným systémom, v Ktorom je zastúpených viacero politických strán. Aj preto je naša nová budova čiastočne nefunkčná a postupne sa tu muselo realizovať niekoľko zmien, aby vyhovovala svojmu účelu, aby odrážala novú spoločenskú a politickú realitu. Napriek spomínaným nedostatkom by som chcel z tohto miesta poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na realizácii novej budovy, všetkým tým, ktorí svojou prácou prispeli k tomu, aby sa činnosť, poslancov a celého aparátu Národnej rady odohrávala v dôstojných priestoroch.

Povedal som, že prechod Národnej rady Slovenskej republiky zo starej do novej budovy je symbolický. Symbolický je v tom, že zo starého prechádzame do nového, že za pochodu meníme daný stav veci, že sme sa ocitli pred realitou, ktorú musíme spoločným úsilím transformovať. Táto budova totiž prestáva byť obyčajnou či výnimočnou architektonickou stavbou, ale už sa stáva symbolom zákonodarnej moci v tomto štáte, stáva sa symbolom najvyššieho demokratického princípu, akého je schopná občianska spoločnosť. Pre všetkých občanov Slovenskej republiky bude symbolizovať snaženie spravodlivo usporiadať veci verejné, bude symbolizovať tvorbu takých zakoňov, ktoré nám umožnia žiť v stabilizovanom a prosperujúcom štáte. A na neposlednom mieste bude iste symbolizovať túžbu občanov podieľať sa prostredníctvom volených zástupcov na kontrole vlády, verejnej správy a iných spoločenských inštitúcií.

Mechanizmus politického systému sa v našej spoločnosti opiera o tri piliere moci. Je to parlament, je to prezident, je to vláda. Každý z týchto troch pilierov má svoju nezastupiteľnú funkciu, každý je jedinečný a svojím spôsobom nenahraditeľný. Ak sa mám držať prirovnania o troch pilieroch, potom ten parlamentný má, myslím si, zo všetkých prioritu, a to prioritu najdôležitejšiu, pretože od neho sa odvíja činnosť ostatných. Parlamentná demokracia je vyjadrením vôle občanov, je výsledkom demokratických volieb, a výlučne na základe vôle a rozhodnutia občanov tohto štátu sa tvorí parlament, ktorý volí prezidenta, a dá sa povedať, že zostavuje aj vládu. Husím zdôrazniť, že ani parlament, a tým menej vláda či prezident, nemôžu konať, proti vôli občanov, voličov, nemôžu ignorovať základný princíp parlamentnej demokracie, pretože by tým popreli demokraciu samotnú.

Hovoril som o troch pilieroch moci, no v tejto súvislosti by bolo výstižnejšie hovoriť o troch pilieroch zodpovednosti. Moc je na to, aby vládla a súčasne vládu Kontrolovala, ale zodpovednosť posúva zmysel moci do vyššej morálnej roviny. Nemôžeme predsa akceptovať moc pre moc ako takú, vyabstrahovanú od reálnych potrieb spoločnosti, alebo slúžiacu len záujmom straníckym či individuálnym. Hovorím to preto, lebo práve v tejto budove budú môcť sedieť poslanci, a myslím si, že len tí poslanci, ktorí budú nanajvýš zodpovedne pristupovať k plneniu svojej misie, a nebudú presadzovať záujmy úzko stranícke či dokonca svoje osobné.

Vážené dámy, vážení páni,

dnešnou schôdzou sa začína nová etapa činnosti Národnej rady Slovenskej republiky, a týra aj prakticky celej spoločnosti. Ja tak trochu paradoxom, že len čo sme zasadli do nových poslaneckých kresiel, budeme ich musieť čoskoro opustiť. Rozhodli sme sa tak sami hlasovaním a schválením zákona o predčasných voľbách. Okrem schôdze, ktorá sa dnes práve začína, mali by sme v tejto sále ešte sedieť v júni a v auguste, pretože podľa politických dohovorov sa posledná schôdza uskutoční 17. augusta 1994. Napriek tomu nás čaká náročný program, a musím povedať, aj blížiace sa predčasné voľby. Práve v súvislosti s blížiacimi sa voľbami by sme mali sústrediť našu pozornosť, a naše úsilie na konkrétny priebeh volebnej kampane a potom samotných volieb.

Demokratické voľby sú vždy vizitkou spoločnosti. Vždy sú prísne a so záujmom sledované celým svetom. Nemáme žiadny záujem a ani nesmieme mať na tom, aby sme sa dostali na stránky svetových novín v negatívnom zmysle, aby sa verejná mienka rozbúrila Škandalóznymi volebnými kortešačkami. Práve Národná rada Slovenskej republiky a jej poslanci by mali svojim správaním sa ukázať cestu celej našej spoločnosti. Nie tým, aby súhlasne a bez rozmýšľania prikyvovali jednotnému názoru, ale tým, aby svoje postoje a názory prezentovali kvalifikovane, dôstojne a najmä s toleranciou k názoru iného.

Ako politik som vo funkcii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky stratil veľa ilúzií. Nerobím si ilúzie o ľudskom charaktere. Zažil som, ako moc deformuje ľudské postoje, čo urobia s ľuďmi peniaze, ako sa prejavujú prehnaná ambície, ako sa schopnosti poslancov znevažujú na zištné ciele. Nechcel by som však prísť o poslednú ilúziu, o ilúziu obyčajnej ľudskej slušnosti. Dovoľte mi, aby som príležitosť, akou je otvorenie novej budovy Národnej rady Slovenskej republiky, najvyššieho politického orgánu v tomto štáte, využil na výzvu.

Obraciam sa na vás, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme do týchto priestorov vniesli ducha tolerancie a ozajstnej demokracie, aby sme boli k sebe ohľaduplní a aspoň ľudsky slušní. Pomôžem si slovami francúzskeho filozofa, slovami, ktoré najmä po roku 1989 boli často vyslovované. Voltaire vtedy povedal: "Nesúhlasím s tvojím názorom, ale urobím všetko, aby si ho mohol slobodne vysloviť. " Myslím si, že po roku 1989 postupne tento jeho výrok v našej spoločnosti upadá do zabudnutia. Dovoľte mi teda, aby som v duchu Voltairovho výroku oficiálne otvoril činnosť v novej budove Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň aj jej 32. schôdzu.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Vážený pán prezident, dovoľte, aby som vás poprosil o slovo.

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni,

v prvom rade chcem vám zablahoželať, že ste konečne dostali možnosť opustili niekdajší Župný dom a vstúpiť aj so svojimi náročnými povinnosťami do novej, modernej budovy. Oprávnenú radosť z tejto udalosti trochu kalí naša hundravosť a samoúčelná kritika, ktoré akoby sa často stávali našim životným štýlom. Zdá sa, ako by sme sa už z ničoho nevedeli úprimne a bezvýhradne radovať, akoby sme sa až vtedy

cítili osobne spokojní, keď všetko spochybnime a keď si všetko navzájom znechutíme. Tak je to, pokiaľ viem, aj so vzťahom k tomuto parlamentnému palácu. Ešte ani nezačal pínii svoju funkciu a už mnohí vyslovovali nespokojnosť, že budova je príliš malá na veľké úlohy parlamentu. Iným sa nepozdáva, že súčasnosť, je v tieni histórie, že starý hrací príliš dominuje nad novou stavbou. Tretí zas naopak, sa hnevajú, že slávneho svedka histórie, ktorý je svojimi výraznými kontúrami aj symbolom slovenského hlavného mesta, špatí menej zaujímavá budova, že sa tak narušuje štýl hradného kopca nad Dunajom.

Veľa z týchto výhrad môže mat svoje opodstatnenie. A predsa sa nazdávam, že aj palác so všetkými spomínanými výhradami môže byť dobrým domovom pre slovenský parlament, že napriek vážnym i menej vážnym architektonickým chybám občania sa v tomto období budú pozerať, z iného zorného uhla na budovu i na jej rokovacie sály. Práve tu budú hľadať nádej pre svoju zložitú ľudskú situáciu, tu budú hľadať nádej pre definitívne oslobodenie Slovenska z reťazi minulosti, tu budú hľadať nádej pre perspektívu úspešnosti mlade] krajiny. Prinajmenšom dnes je dôležitejšie než všeličo ine, aby tento priestor a ženy i muži v ňom boli zárukou parlamentnej demokracie, ako ju deklaruje Ústava Slovenskej republiky, a naplňovania oprávnených nádejí našich občanov. Vás priamo volili občania, vám dali dôveru, vy musíte byt mierou a príkladom aj pre ich morálku, nech sa akokoľvek odlišujete svojimi povahami i názormi. Zmysel pre vyššie ľudské princípy, váš záujem o potreby štátu i každého jedného občana v ňom, musí byť tým jednotiacim prvkom, ktorý by vára a vlastne nám všetkým prikazoval podať si v istej chvíli ruku. Azda netreba pochybovať o tom, že túto výzvu nevyslovujem vlastne ja ako prezident, že túto výzvu vám predkladá dnešná doba, súčasná situácia, ktorá má vyvrcholiť na začiatku jesene parlamentnými voľbami.

Je našou povinnosťou uvedomiť si, že to budú prvé voľby v samostatnej Slovenskej republike a že by mali mať dôstojný priebeh, a to nielen 30. septembra a 1. októbra, ale už dávno predtým. Dovoľte mi v tejto súvislosti povedať niekoľko viet na adresu všetkých a myslím si, že naozaj nás všetkých, ktorí sa budeme aktívne podieľať na atmosfére nasledujúcich mesiacov. Pre slovenskú politiku je nebezpečné a pre širokú verejnosti neproduktívne, ak sa mnohí politici, strany a hnutia, ale aj publicisti väčšmi sústreďujú na zhromažďovanie Kompromitujúcich materiálov o protivníkoch, namiesto toho, aby vytvárali svoj vlastný pozitívny program, a na to, aby ho náležite spropagovali a realizovali.

Nechcem idealizovať, politický život niekde inde. Viem, že aj v mnohých slávnych demokraciách sa pre víťazstvo vo voľbách alebo pre iný zisk nevyberajú príliš prostriedky. Ale my sme mladý štát, naša demokracia je oveľa krehkejšia ako, povedzme, vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch. A navyše, trúfam si povedať, že na rozdiel od amerických politikov, ktorí už od mladších rokov smerovali ku kariére guvernéra, prezidenta alebo ministra, a preto podmienky a predpoklady pre túto kariéru poznali od samého začiatku, my, ktorí sme vstupovali do politiky po novembri, 1989, sme prichádzali z najrôznejších prostredí a povolaní a o politickej kariére sme ani len netúžili. Zásadám demokratického politika sme sa museli ešte len učiť, a to popri plnení najrôznejších iných vážnych aktuálnych povinností. Takže len málokto z nás vedel, ktorými pravidlami sa má riadiť, ako ich dodržiavať. A tak sa len málokto nájde, o kom by sa nedali napísať a vytvoriť, rôzne spochybňujúce materiály a svedectvá, kto by mal úplne nepoškvrnený diplomatický a politický list.

To, samozrejme, neznamená, že by sme mali veľkoryso obísť mravnú podobu politika, že by nás nemalo zaujímať, ako perspektívny politik dodržiava základné morálne princípy,

a že by sme mali tolerovať, ak ich cynicky pošliapal. Ak však chceme vytvoriť silnú, morálne a odborne zdatnú slovenskú politickú reprezentáciu, musíme sa vyvarovať zjednodušeného posudzovania osôb a osobností, musíme citlivo posudzovať ľudskú nedokonalosť na rozdiel od zámerných egoistických intríg a podvodov, pretože ak sa všetci navzájom osočíme, pošpiníme, znehodnotíme, nespochybnime len autoritu toho-ktoreho jednotlivca, ale aj autoritu všetkých ústavných orgánov slovenského štátu a dôveryhodnosť celého slovenského politického spektra nielen vo vedomí našej verejnosti, ale aj širokej zahraničnej verejnosti. A ako to potvrdzujú mnohé prieskumy verejnej mienky, odradíme občanov, aby mali záujem o našu aktivitu, aby verili, že ich vlastná aktivita môže mať nejaký zmysel. A nová občianska pasivita nás môže vrátiť tam, kde sme chceli v novembri 1989 prestať, kde sme chceli niečo podstatné a zásadne vo verejnom živote zmeniť. Ak špinením súperov jednu malú bitku možno vyhráme, prehráme však vojnu o novu kvalitu nášho spoločenského napredovania, prehráme šancu prekročiť svoj tieň a šancu stať sa uznávaným, dôveryhodným štátom v strede Európy.

Viem, že nemôžeme predpokladať, že sa rôznorodé strany a hnutia zjednotia vo všetkom na ďalšom postupe. Z tejto rôznorodosti netreba mať strach, lebo isté názorové konflikty môžu preniesť vyčistenie v dôležitej sfére činnosti vlády a parlamentu. Možno by som vám predsa len mohol odporučiť, aby ste v čo najkratšom čase a čo najjednomyseľnejšie prijali niektoré pravidlá v politickom živote - pravidlá pre činnosť parlamentu, pravidlá pre financovanie politických strán, pravidlá pre správanie sa členov vlády, poslancov, ale aj prezidenta republiky, pravidlá pre správanie sa zamestnancov štátnej správy. Bol by to dôkaz, že napriek všetkým názorovým a posteľovým odlišnostiam podstatná časť slovenského politického spektra má záujem, aby poprední verejní činitelia mali pred sebou korektné normy, aby verejnosť mohla potom účinne kontrolovať, ako sa tieto normy dodržiavajú.

Na záver by som rád našiel nejakú zaujímavú paralelu medzi starým hradom hore, na Kopci, a medzí touto modernou budovou. Neviem, či vôbec nejaká je. Slováci stáročia nemali svojich panovníkov a nemali svoj snem. Možno je to vlastne zázrak, že napriek tomu sú vedľa seba tieto dve budovy, že obe patria Slovákom, že Slováci sa napriek nepriazni osudu dodnes zachovali, že majú svoju históriu a že majú po tisícke rokov svoj samostatný, slobodný, nezávislý štát. Tie staré múry a najmä vežičky môžeme, aj keď len veľmi nepriamo, vnímať, ako prísne zdvihnuté prsty slovenskej minulosti, a tie prsty pripomínajú: "Nezabudnite, vážení potomkovia, na krásnu a súčasne pravdivú povesť o troch prútoch Svätoplukových. "

Želám vám, panie poslankyne a páni poslanci, aby každý z vás čo najskôr našiel príjemnú atmosféru a užitočnú a dobromyseľnú inšpiráciu, aby aj ony, okrem vašej odbornej prípravy, okrem vášho vedomia a svedomia v tom najlepšom zmysle slova ovplyvnili vaše rozhodnutia v záujme vašich voličov, v záujme každého občana, v záujme šťastných a dobrých dní Slovenskej republiky - krajiny, ktorá si naozaj konečne zaslúži stabilitu, pokojnú prácu a prosperitu. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu prezidentovi Slovenskej republiky.

Vážená Národná rada, milí hostia,

na základe dohody z politického grémia v zastúpení nás, všetkých 150 poslancov Národnej rady vystúpi náš najstarší poslanec pán poslanec Neuwirth. Prosím pána poslanca.

Poslanec A. Neuvirth:

"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavali ústavu a ústavné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. "

Slovutný pán prezident,

vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážený pán predseda vlády a členovia vlády

Slovenskej republiky,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení hostia,

jedinečnosť, tejto chvíle, kedy slovenský národ a všetci občania Slovenskej republiky prvý raz vo svojom bytí preberajú budovu svojho parlamentu ako symbol zvrchovanosti, prinútila ma k tomu, aby som zopakoval za seba, a myslím, i v mene všetkých poslancov Národnej rady sľub poslanca tak, ako ho predpisuje Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 75.

Chcel som tým vyjadriť, že sme si plne vedomí našej povinnosti múdro a zodpovedne vynášať zákony a chránič právo. Právo, ktoré má byť zábezpekou toho, aby sa moc rozdelená medzí zákonodarné, výkonné a súdne orgány, nikdy neobrátila proti tomu, kto je jej prirodzeným a prvotným nositeľom - totiž, proti suverénnemu občanovi nášho zvrchovaného štátu, Slovenskej republiky.

Na tomto hradnom kopci, na jednej z kolísok našej národnej samobytnosti, sme postavili viacročnou prácou dom našej vlasti, symbol spoločnej a pretrvávajúcej práce, ako aj

symbol tisícročného úsilia o realizáciu našej štátnej zvrchovanosti. Štátnej zvrchovanosti, ktorá má však svoj pôvod v prvotne] zvrchovanosti občana, ľudskej osoby. Lebo nie kráľ bol vybavený suverenitou z božej milosti, ale jedine a výhradne človek, lebo len k jeho podstate patrí rozum a slobodná vôľa, ktoré sú absolútnymi podmienkami nezávislého poznávania, rozhodovania a zodpovedného konania.

Z tejto ľudskej dôstojnosti vyplýva pre nás ďalšia povinnosť. Dom našej vlasti, parlament, nemá zostať iba domom, ale máme ho pretvoriť, všetci svorne na domov pre každého občana tohoto štátu. Domov, to znamená miesto, ale aj kus času, kde každý, predovšetkým každý občan štátu bez rozdielu pohlavia, národnosti, náboženstva, sociálnej príslušnosti a veku, prežíva minimum tiesnivych, stresových situácií. Takýto domov chceme uskutočniť nielen v tomto parlamente, ale z tohoto parlamentu v celej našej vlasti. To je možné dosiahnuť, iba tak, že v našom pôsobení budeme vychádzať z pravdivého poznávania skutočnosti, toto možno dosiahnuť iba tak, že skutočností poznávame z viacerých strán.

Sľubme si teda, že v našom parlamente nebude označovať slovo "opozícia" toho, kto je proti, ale toho, kto skúma skutočnosť z druhej strany, aby sme všetci spolu našli pravdu, lebo iba pravda oslobodzuje. Poznávanie pravdy je totiž podmienkou pre správne rozhodovanie a správne konanie.

Úprimne žičím preto tomuto parlamentu, aby sa toto miesto stalo žiarivým majákom pravdy všetkých občanov štátu. Z tohoto miesta nech sa nešíri len jas pravdy, ale aj hrejivé teplo lásky, ktorá je jediným skutočným spojivom medzi luďmi. Ona jediná je celistvá a nedeliteľná, a preto jedinou cestou jednoty, ktorú tak potrebuje nielen slovensky národ, ale aj všetci občania štátu.

Z tej duše prajem tomuto miestu, aby sa stalo rodinným kozubom tohoto domu, ktorý nech sa stane bezpečným spoločným domovom pre všetkých, ktorí žijú pod Tatrami až po Dunaj.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o vystúpenie požiadal aj predseda slovenskej vlády pán Moravčík.

Predseda vlády SR J. Moravčík:

Vážený pán prezident,

vážený pán predseda Národnej rady,

vážená Národná rada,

dámy a páni,

dovolíte aj mne, aby som veľmi stručne niekoľkými slovami vyjadril potešenie celej vlády nad tým, že sa stretávame v týchto nových priestoroch, a vyjadril nádej, že nové priestory budú stimulom pre nové myšlienky a pre nové nápady, ktoré posunú naše politické myslenie ďalej, že budú zdrojom, ktorý nám pomôže vyriešiť problémy na veľmi zložitej ceste transformácie našej spoločnosti.

Pred určitým časom som mal príležitosti, hovoriť pred diplomatmi v Bonne na rieke Rýn. Vtedy som využil túto súvislosť a poukázal na spojitosť našich národov, ktoré nám pomáhajú zabezpečovať aj diela, ktorými korigujeme našu prírodu. Dovoľte, aby som aj teraz, pri tejto príležitosti použil podobný obraz. Chcel by som, aby to, že naši poslanci, Národná rada bude mat možnosť, z tejto budovy vidieť tok rieky Dunaj, ktorý prenáša vody, ktoré dávajú život tomuto územiu po celé stáročia, aby sme v tomto videli určitú symboliku, aby sme videli spojitosť v strednej Európe. Rieka Dunaj nás spája so všetkými krajinami strednej Európy, spája nás s krajinami západnej Európy. Som presvedčený o tom, že v činnosti tohoto parlamentu sa tieto väzby podporia. Mali by sme robiť európsku politiku, mali by sme presadzovať spoluprácu v strednej Európe, pretože naša cesta do Európy je cez stabilitu v strednej Európe.

Ha to, aby sme mohli zabezpečiť tento vznešený cieľ, musíme okrem spojenia s európskymi a stredoeurópskymi krajinami nachádzať, spojenie predovšetkým medzi nami, upevňovať väzby medzi občanmi tejto republiky, medzi politikmi, ktorí reprezentujú občanov tejto republiky. Potrebujeme určitú mieru jednotnosti. Nepotrebujeme úplnú jednotu, ani uniformu, ale potrebujeme určitú mieru jednotnosti. A touto mierou jednotnosti je zjednotenie sa na ideáloch, na ktorých je založená a má byt založená táto spoločnosti. Pevne verím, že činnosť tohoto parlamentu aj v tomto krátkom období do volieb výrazne prispeje k európskej jednote, k stredoeurópskej jednote, a v takom zmysle, ako som to uviedol, aj v jednote medzi nami.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem pánu predsedovi.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci vyhlasujem prestávku na 20 minút.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 95 poslancov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

pristúpime teraz k rokovaniu 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie na dnešnej schôdzi písomne požiadali pán poslanec Ján Figeľ a pani poslankyňa Oľga Keltošová.

Prosím, aby sme sa ešte raz prezentovali. Prezentovalo sa 104 poslancov.

Vzhľadom na to, že prvýkrát sa koná schôdza v tejto sále, je potrebné, panie poslankyne a páni poslanci, aby sme si najskôr schválili návrh pravidiel hlasovania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom technického zariadenia a potom budeme rokovať o programe schôdze. Návrh pravidiel spolu s návrhom uznesenia ste dostali a včera sne si toto zariadenie aj odskúšali.

Pýtam sa, či má ešte niekto pripomienky k predloženým pravidlám.

Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec H. Ftáčnik:

Vážené dámy a páni,

nebude to faktická poznámka, preto som ju nepredniesol z miesta, ale prednášam tri pozmeňovacie návrhy k textu, ktorý sme dostali včera, resp. k pozvánke od predsedu Národnej rady.

Najprv mám pozmeňovací návrh k textu uznesenia, ktorý je poslednou stranou textu, ktorý nám zaslal predseda. Sú najprv pravidlá a potom je návrh uznesenia Národnej rady k návrhu pravidiel hlasovania na schôdzach Národnej rady. K bodu B chcem navrhnúť, pozmeňovací návrh, ktorý bude nasledovný:

Bod B v terajšom znení je: "Národná rada konštatuje, že na schôdzach Slovenskej republiky sa hlasuje verejne prostredníctvom technického zariadenia. " Navrhujem, aby za touto častou vety bola bodka resp. bodkočiarka a aby veta pokračovala ďalej takto: "Inak sa postupuje podľa § 27 ods. 2 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku. Vysvetlím, čo tým vlastne navrhujem. Keď prijmeme toto uznesenie, uznášame sa, že verejne budeme hlasovať zásadne pomocou technického zariadenia. Ak sa nedá použiť technické zariadenie, alebo sa ukáže, že to z akýchkoľvek dôvodov nie je možné, je potrebné postupovať podľa rokovacieho poriadku, a ten hovorí, že sa hlasuje zdvihnutím ruky, ak sa Národná rada neuznesie inak. Teda zdvihnutím rúk sa netreba uznášať, treba priamo aplikovať, zákon, ktorý je platný, a to je zmysel môjho prvého pozmeňovacieho návrhu.

Ďalej mám dva návrhy k samotným pravidlám. V bode C, ktorý sa volá prezentácia poslancov, navrhujem nové znenie bodu 5. Je to na strane 3 - prezentácia poslancov. Navrhujem, aby sa tento bod preformuloval nasledovne - je podobný

tomu, čo tam je, ale znie takto. Prezentácia poslancov /či je Národná rada schopná sa uznášať/ vykoná predsedajúci schôdze na začiatku schôdze, pripadne pred začatím hlasovania. " Je to obvyklý postup, keď na začiatku pán predseda sa spýta resp. preskúša, či Národná rada je uznášaniaschopná, a potom, ak by mal pochybnosti, môže to urobiť pred začatím hlasovania. Inak sme včera všetci videli, že prezentácia je súčasťou hlasovania a nebude sa robiť, osobitná prezentácia pred každým hlasovaním. Pristúpi k tomu predsedajúci iba vtedy, keď bude mať pochybnosti, preto je tam slovíčko "pripadne". To je teda môj návrh na znenie bodu C/5.

Posledný môj pozmeňovací návrh je k bodu D/6, teda k bodu hlasovanie. Nové znenie bodu D/6 by bolo nasledovné: "Ak z technických dôvodov nemožno použiť technické zariadenie, hlasuje sa zdvihnutím ruky. " To je zhodné s textom, ktorý bol tam. Ďalej navrhujem takúto formuláciu: "Na návrh poslanca sa hlasuje zdvihnutím ruky aj vtedy, keď technické zariadenie zobrazí, že Národná rada nie je uznášaniaschopná, ale poslanec vyhlási, že podľa neho je v sále nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. " Text pokračuje ďalej takto: "Pri hlasovaní zdvihnutím ruky dá predsedajúci schôdze zistiť počet prítomných poslancov. Za prítomných poslancov sa považujú všetci poslanci, ktorí sa zdržiavajú v sále. Predsedajúci sa ďalej opýta, kto je za, kto je proti a kto sa zdržal hlasovania. Počet prítomných a výsledky takejto formy hlasovania zisťujú overovatelia Národnej rady. " Vysvetlím, čo som navrhol.

Obštrukcie, ktoré sú obvyklé v parlamentnom systéme, znamenajú, že opozícia využíva svoju silu vtedy, keď má pocit, že môže tým niečo dosiahnuť. Znamená to, že sa neprezentuje. Ak to urobí s dostatočnou vážnosťou a pri vážnych situáciách, oznámi dôvod, je to absolútne normálny parlamentný postup. Ak sú to hrátky s parlamentom, ktorých sme boli svedkami pri posledných zasadnutiach niekoľkokrát, malo

by byt obvyklé, aby parlament mohol pristúpiť k zákonne stanovenej forme verejného hlasovania, a to je hlasovanie zdvihnutím ruky. Vtedy, vážení páni poslanci, sú prítomní všetci, ktorí sú prítomní. Tí, ktorí chcú robiť obštrukciu, prosím, môžu vyjsť zo sály von. To im nikto nebráni, je to normálny parlamentný postup. Ale ten, kto je prítomný v sále, sa nemôže tváriť, že tu nie je, kolegovia. Takže máte možnosť, ak budete chcieť robiť, obštrukcie, zodvihnúť sa a oznámiť prečo odchádzate a vyjsť z rokovacej miestnosti. Nemusíte hlasovať za tento návrh, predkladám ho v dobrej viere, že pomôžete spriechodniť parlamentné rokovanie.

Ešte mám jeden pozmeňovací návrh, ktorý vyplýva z oznámenia vedúceho informačného systému Národnej rady, že zatiaľ nebudú vydané identifikačné karty. Preto chcem ešte doplniť bod A/8, ktorý sa týka identifikačných kariet a ktorý by znel nasledovne: "Do vydania identifikačných kariet možno na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať aj bez nich. " Bola tu včera informácia, že karty ešte nie sú spoľahlivo odskúšané, že nebudú vydané. Celá časť A hovorí o tom, že sa musí použiť, karta. Navrhujem teda doplniť text, že ak nie sú vydané karty, teda kým nebude technicky spoľahlivo odskúšané, že karty fungujú, aby sme mohli postupovať aj bez nich.

Žiadam, aby sa o mojich návrhoch hlasovalo. Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Prosím, hlásili sa poslanci v poradí: Hudec, Andel, Sečánsky, Ľupták, Prokeš. Prosím pána poslanca Hudeca.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

myslím si, že posledný návrh pána poslanca Ftáčnika je neprijateľný. Nikto mi nemôže nariadiť také správanie sa, ktoré je proti duchu ústavy, proti duchu rokovacieho poriadku Národnej rady a proti zásadám normálneho rokovania v parlamente. Môžem zostať, sedieť, v sále a nemusím sa zúčastniť, rokovania; ani rokovania, ani hlasovania. Prosím, aby ste to vzali na vedomie. Prosím, aby ste neobmedzovali právo poslanca správať sa takýmto spôsobom. Neviem, či si pamätáte, že už tu raz bol taký pokus valcovať, parlament - ešte za čias vedenia schôdzí pánom podpredsedom Ivanom Čarnogurským, keď sa zúfalo sčítavali hlasy a potom sa hlasovanie vyhlásilo za platné. Jednoducho sa takýmto spôsobom vyložilo dajaké ustanovenie o rokovacom poriadku Národnej rady.

Pokladám tento návrh pána poslanca Ftáčnika za absolútne nedemokratický a myslím si, že by bolo dobré, keby ho pán poslanec stiahol.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Andel. Poslanec H. Andel:

Takisto sa pripájam ku svojmu kolegovi a rozhodne protestujem proti tomu a prosím pána Ftáčnika, aby tento návrh v časti D/6 stiahol. Skutočne je to odobranie práva slobodného rozhodnutia sa poslanca. A ak tu niekto - použijem výraz, ktorý tu už bol použitý - robí hrátky s parlamentom, skutočne tento návrh je hrátká s parlamentom. Bohužiaľ, už raz bola i v tomto parlamente, nielen za pána Ivana Čarnogurského, porušená demokracia, keď poslanec sa nemohol slobodne rozhodnúť., že vystúpi v rozprave a bolo rozhodnuté - pán kolega Hrnko, zachovaj politickú kultúru, ja som ti do reči v živote neskákal. Už sa to, prosím ťa, nauč, alebo odíď z tejto rokovacej miestnosti. - Takže, protestujem proti tomuto návrhu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ľupták Ivan. Poslanec I. Ľupták:

Osobne by som aj súhlasil s návrhom pána poslanca Ftáčnika, to znamená v bode D/6 za jednej podmienky, že nájdeme bohurovný orgán, ktorý určí, čo sú "hrátky" a to je vážna vec, aby to nebolo ako s tým manželským párom, ktorý, keď sa brali, sa dohodli, že manželka bude rozhodovať, o maličkostiach a manžel o veľkých veciach. Po 30 rokoch zistili, že žiadnu veľkú vec nemali.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej je prihlásený pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Chcem poďakovať kolegovi Ľuptákovi za podporu návrhu v bode D/6. A rád by som kolegovi Hudecovi povedal, že Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že uznesenie Národnej rady je prijaté, resp. Národná rada je schopná sa uznášať,

ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Ak sa pán poslanec Hudec chce tváriť sediac v tejto sále ako neprítomný, tak neviem, ako to bude vysvetľovať svojim voličom. Môže vyjsť z tejto sály, v tom mu nikto nebráni. Vtedy bude pán poslanec neprítomný. Na to má právo a to mu nikto nezakazuje. To je demokratické, má na to právo, ale ak búda sedieť v tejto sále, tak sa dosť ťažko môže tváriť, že tu nie je a ťažko to vysvetlí svojim voličom.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:

Pánu Ftáčnikovi by som trochu oponoval, že mnoho je tu takých poslancov, ktorí tu síce sedia, ale nie sú tu prítomní duchom.

Po druhé: Bol by som veľmi nerád, keby tie návrhy, ktoré tu boli prednesené, boli v intenciách pôvodného, 20 rokov starého projektu tejto budovy.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej je prihlásený pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:

Chcem potvrdiť slová pána Hudeca, pripájam sa k tomuto návrhu, k tejto pripomienke. Pán Ftáčnik, myslím si, že je to nesprávne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Sečánsky. Poslanec H. Sečánsky:

Samozrejme, pán kolega Ftáčnik, že Národná rada je schopná uznášať sa, keď je prítomná nadpolovičná väčšina, ale tá väčšina sa zisťuje, alebo počet prítomných sa zisťuje práve prezentáciou. Nie je možné donútiť poslanca, aby sa zúčastňoval hlasovania. Poslanec má právo byť v tejto sále, má právo hlasovať alebo nehlasovať. Ak sa poslanec neprezentuje, je to jeho právo. Ak by ste nanútili toto právo, právo s väčšinovým rozhodnutím, nazdávam sa, že je dávno za nami doba, keď Národná rada mohla všetko. Nemôže všetko, to nie je pravda. Nemôže ísť proti ústave, nemôže ísť proti ústavným právam poslanca.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Pán predseda ústavnoprávneho výboru, je mi ľúto, ale táto Národná rada už vykonala aj určité precedensy. Boli ste predsedom ústavnoprávneho výboru aj v minulom volebnom období a pamätám sa, že sa veľmi často hlasovalo aj spôsobom prezentácie rukou. Každý kto je prítomný v sále, je prítomný, môže sa maximálne zdržať hlasovania. Neviem, čo je na tom tak ťažko pochopiť, to nie je žiadne ťažké logo.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik:

Pánu doktorovi Sečánskemu chcem odpovedať, že si, samozrejme, ctím právo poslanca hlasovať alebo nehlasovať, ale o tom ústava vo všetkých ustanoveniach, ktoré ste hovorili, že má byt v sále a nemusí hlasovať, nehovorí. Ústava hovorí o tom, že Národná rada je schopná sa uznášať, keď je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Prítomná zrejme v sále, neviem, ako inak má byť prítomná.

Áno, prezentuje sa cez technické zariadenie, lenže v zákone o rokovacom poriadku, ktorý zatiaľ platí - možno budeme mat iný, ale teraz máme tento -, sa hovorí, že sa hlasuje zdvihnutím ruky, ak sa neuznesieme inak. A k tomuto hlasovaniu sa môžeme vždy vrátiť, pretože zákon nám ho dáva ako základnú formu verejného hlasovania. A vtedy je prítomný každý poslanec, ktorý je tu. Opakujem ešte raz, má právo odísť, nemusí hlasovať, pretože sa nebude zúčastňovať rozpravy ani ničoho iného, ale odmietne hlasovať. Prosím, má na to právo, ale musí sa zdvihnúť a odisti z tejto miestnosti, to je v poriadku.

Predseda NR SR I. Gažparovič:

Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda,

rád by som povedal kolegovi Ftáčnikovi, že tu zámerne zamieňa dva pojmy. Je pravda, že Národná rada je schopná

uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná, väčšina ale to ešte neznamená, že musí každý hlasovať. A pri hlasovaní musí byť prezentovaná nadpolovičná väčšina, aby bolo hlasovanie platné. Toto sú dva rozdiely. Prestaňme stavať logiku na hlavu. Pokiaľ veľmi chceme akceptovať niečo z toho, čo hovoril teraz pán poslanec Ftáčnik vo svojich návrhoch, najmä v tom poslednom, tak súčet tých, ktorí sa zúčastnili hlasovania, je súčet tých čo hlasovali za, čo hlasovali proti a čo sa zdržali. Ostatní sa jednoducho nezúčastnili hlasovania. To je plné právo každého poslanca. V opačnom prípade musí predsedajúci vyzvať, ak by sme malí prejsť na systém ručného hlasovania s pozmeňovacím návrhom, ktorý ste navrhli, aby tí, ktorí sa nechcú zúčastniť hlasovania, opustili rokovaciu sálu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Je mi ľúto, že sme sa vrátili do praktík faktických poznámok, ktoré boli zaužívané v starej budove. K tejto otázke viac vystupovať, nebudem. Pán kolega Ftáčnik, ústava má ustanovenie článku 152, je to posledný odsek, kde sa hovorí, že výklad jednotlivých ustanovení treba chápať v súlade s celou ústavou. Obdivujem vašu schopnosť, interpretovať príslušný právny predpis, ale nemožno si zobrať len jednu vetu a nehľadieť, na ostatné.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Opäť je prihlásený pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Už poslednýkrát pánu poslancovi Sečánskemu aj pánu poslancovi Prokešovi zacitujem ďalší článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že uznesenie Národnej rady je platné vtedy, ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. To sú, prosím vás, ktorí? Tí, ktorí tu sedia a tvária sa, že tu nie sú, alebo všetci tí, ktorí sú v sále? /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej je prihlásený pán poslanec Gandí. Poslanec H. Gandí:

Chcel by som pánu poslancovi Ftáčnikovi povedať, že tí, čo sú tu prítomní, sú tí, ktorí sa prezentujú. A keď už chce tam niečo doplniť, tak mohlo by sa doplniť, že z technických dôvodov sa nemôže použiť, technické zariadenie, prezentuje sa a hlasuje sa zdvihnutím ruky. Prezentovať sa musí, keď sa z technických dôvodov nedá prezentovať technikou, tak sa tiež musí prezentovať zdvihnutím ruky. Nie je to iné, to je to isté. Prítomný znamená, že sa musí prezentovať a prezentovať sa musí takisto zdvihnutím ruky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Ak dovolíte, nebudem reagovať na invektívy pána poslanca Ftáčnika, len toľko chcem k tomu povedať, že stačí, ak niekto bude štát medzi dverami, a pýtam sa, či to bude poslanec, ktorý je prítomný v sále alebo neprítomný.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda, nadpolovičnú väčšinu treba zistiť z určitého počtu. Určitý počet sa dosiahne tým, že sa poslanci prihlásia, teda sa prezentujú, to znamená nadpolovičná väčšina prezentovaných. Právne predpisy treba čítať v systémových súvislostiach.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Neuwirth. Poslanec A. Neuwirth:

Dovolil by som si len poznamenať, že prezentácia, tak ako hovoril pán kolega Gandí aj pani poslankyňa Tóthová, by platila vtedy, keby zdvihnutie ruky bolo automaticky niekde zaregistrované. Ak poslanci tu sedia, ako potom vieme, keď sa hlasuje, či sa dotyčný prezentoval a zúčastnil sa hlasovania? To, čo hovoril pán Ftáčnik, berme aj ako určité technické opatrenie, ktoré umožňuje vôbec hlasovania zdvihnutia ruky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Pollák. Poslanec M. Pollák:

O pozmeňovacích návrhoch pána poslanca Ftáčnika budeme, samozrejme, hlasovať. Vzhľadom na to, že nemáme dohodnuté pravidlá hlasovania, pýtam sa, ako budeme hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať tak ako pri všetkých návrhoch, ktoré v Národnej rade sú. To nie je problém.

Prosím, pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Návrh pána poslanca Ftáčnika vyšiel z reality, ktorú sme si vyrobili v tomto parlamente sami, teda konkrétne určitá skupina poslancov. Táto realita je taká, že ľudia, ktorí tieto praktiky tu zaviedli, vlastne nemali tú česť povedať, že sú za alebo proti, ale jednoducho sa skryli v tom dave poslancov, ktorí ani neodišli, ani sa neprezentovali.

Tento návrh, ktorý tu predložil pán poslanec Ftáčnik, má vyriešiť určitú morálnu dilemu tých poslancov, ktorí to zaviedli. Keď sú morálni, tak sa zdvihnú a odídu, keď nie, potom pochybujem o určitom postoji poslancov, ktorí takéto praktiky do parlamentu zaviedli.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

veľmi nerád by som vstupoval do svedomia a rozprával tu o morálke poslancov. Dalo by sa o mnohých veľa povedať. Myslím si, že je to celkom obvyklá obštrukcia, ktorá existuje v každom parlamente - nezúčastniť sa hlasovania. Akceptovateľný by sa zdal návrh pána poslanca Ftáčnika, keby bol doplnený, že sa použije pri evidentnom zlyhaní techniky a nie ako určitý bič alebo určitý spôsob ako nachytať poslancov, resp. znemožniť im právo nezúčastniť sa hlasovania.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták Ivan. Poslanec I. Ľupták:

Pán poslanec Jakuš hovoril, že toto zapríčinila, tento návrh vyvolala určitá skupina poslancov svojím chovaním. Áno, súhlasím s tým. Tento návrh prakticky vyvolala skupina, ktorá, a to som povedal ešte v starej budove, nesúhlasila s normalizačným procesom terajšej vládnej koalície. A práve si myslím, že spôsob prezentácie, alebo spôsob odchodu alebo spôsobu byt v sále a reprezentovať sa je politickým prejavom. Nemiešajme si to s právnickým perfekcionizmom alebo s vecným obsahom. Rešpektujme tento politický prejav. Bol to prejav proti normalizačnému procesu, ktorý v tejto republike prebieha. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Sľubujem, že hovorím k tejto veci naposledy. Pripomínam tým, ktorí majú krátku pamäť. Sedel som v klube SDĽ, keď sme najmenej trikrát absolvovali taký istý proces. Jednoducho sme sa neprezentovali a nezúčastnili sme sa hlasovania, rokovania. Občerstvite si pamäť, páni!

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Komlósy. Poslanec Zs. Komlósy:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

k tejto otázke mám na vás jednu ďalšiu otázku. Ako hlasujete vo výboroch? Rozpamätajte sa, ako hlasujete vo výboroch, či sa prezentujete zdvihnutím ruky, alebo sa počíta z prítomných poslancov vo výbore.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Šebo. Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predseda,

vážené poslankyne, poslanci,

iste mi dáte za pravdu, keď poviem, že návrh hlasovania zdvihnutia ruky je krokom späť v oblasti techniky hlasovania, teda niečo ako od automatizovaného systému k ručnému, manuálnemu systému. Myslím, že toto opatrenie, ktoré sa týka prezentácie, v každom prípade vyvolá veľký pohyb poslancov. Myslím, že veľký pohyb poslancov je a] bez tohoto opatrenia, tak si ho nezhoršujme. A poslanec vlastne vždy bude mat právo nezúčastňovať sa hlasovania, neprezentovať sa. Akurát, že bude okolo toho väčší šum a väčší pohyb.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Veľmi stručne, pán predseda, k hlasovaniu vo výboroch. Tam predsa treba brat existujúci počet poslancov, početný stav, aby prešiel materiál vo výbore, musí zaň hlasovať nadpolovičná väčšina nie prítomných, ale existujúcich.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, chcel by som sa spýtať, že keď poslanci HZDS žiadajú, aby boli tu, v tejto sále, a neboli prítomní, či by sa nedalo zariadiť, že by sme boli tu, v tejto sále, ale nemusel som ich počúvať. /Ruch v sále. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím kľud. Ďalej je prihlásený ešte pán poslanec Šebo. Poslanec J. Šebo:

Chcem na to bezprostredne reagovať. Je to veľmi jednoduché, stačí si doniesť, štuplíky do ucha, ktoré používajú pri nadmernom hluku vo fabrikách.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Hrušovský.

Poslanec P. Hrušovský:

Chcel by som len pani poslankyni Tóthovej pripomenúť, že vo výbore môžeme rokovať, vtedy, keď je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Novotná.

Poslankyňa A. Novotná:

Pán predseda, dovoľte mi, aby som navrhla ukončiť túto trápnu rozpravu a pristúpiť k hlasovaniu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak sa nikto nehlási, prejdeme k hlasovaniu obvyklým spôsobom - tlačidlami. Prosím pána Ftáčnika, pretože som si autenticky nezachytil jeho návrhy, aby ako spravodajca dal v tomto prípade o svojich návrhoch hlasovať.

Dovolím si však k tomu jednu poznámku, že nepoznám parlament, a bol som vo viacerých parlamentoch v Európe, kde by platila zásada, že poslanec, ktorý nechce hlasovať, nesmie byt v miestnosti.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik, keby ste uvádzali vaše návrhy tak, ako ste ich predniesli, budeme o nich hlasovať.

Poslanec M. Ftáčnik:

Ďakujem za slovo. Uvediem najprv návrhy, ktoré sa týkajú pravidiel hlasovania a potom posledný návrh bude k uzneseniu, pretože o tom budeme následne hlasovať ako o celku.

Na druhej strane je bod A/7, navrhujem doplniť nový bod A/8, ktorý znie takto: "Do vydania identifikačných kariet možno na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky hlasová t aj bez nich. "

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa. Máte na to 30 sekúnd. Ak sa pomýlite, môžete sa do 30 sekúnd opraviť.

/Hlasovanie. /

Prítomných bolo 91 poslancov.

Za návrh poslanca Ftáčnika hlasovalo 82 poslancov.

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Nehlasovali 4 poslanci.

Tento návrh pána poslanca Ftáčnika sme schválili. Poslanec H. Ftáčnik:

Druhý môj návrh bol k bodu C/5 na strane 3. Navrhujem takéto nové znenie bodu C/5: "Prezentáciu poslancov /či je Národná rada schopná uznášať sa/ vykoná predsedajúci schôdze na začiatku schôdze, pripadne pred začatím hlasovania. " To je celý text bodu C/5.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a súčasne hlasujme. /Hlasovanie. /

Prítomných bolo 99 poslancov

Za návrh poslanca Ftáčnika hlasovalo 87 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa zdržali 9 poslanci.

Nehlasovali 2 poslanci.

Aj tento návrh poslanca Ftáčnika prešiel. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, prečítam teraz sporný text bodu D/6. Nove znenie bodu D/6 navrhujem nasledovne: "Ak z technických dôvodov nemožno použiť technické zariadenie, hlasuje sa zdvihnutím ruky na návrh poslanca. " Teda nie obligatórne, ale na návrh poslanca. "Zdvihnutím ruky sa hlasuje aj vtedy, keď technické zariadenie zobrazí, že Národná rada nie je uznášaniaschopná, ale poslanec vyhlási, že podľa neho je v sále nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Pri hlasovaní zdvihnutím ruky dá predsedajúci schôdze zistiť počet prítomných poslancov. Za prítomných sa považujú všetci poslanci, ktorí sa zdržiavajú v sále. Predsedajúci sa ďalej opýta, kto je za, kto je proti a kto sa zdržal hlasovania. Počet prítomných a výsledky takejto formy hlasovania zisťujú overovatelia Národnej rady. "

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Chcel by som sa opýtať pána poslanca Ftáčnika, či v sále sa má na mysli tiež na balkóne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ftáčnik, to je otázka úplne vhodná. Balkón je tiež sála. Aký je váš názor?

Poslanec H. Ftáčnik:

Môj názor je taký, že márne na mysli rokovaciu sálu na miestach určených pre poslancov. Môžeme ten návrh v tomto zmysle spresniť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, treba ho spresniť. Poslanec H. Ftáčnik:

Za prítomných sa považujú všetci poslanci, ktorí sa zdržujú v sále na miestach určených pre poslancov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže s touto úpravou budeme hlasovať. Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

Poslanec P. Brňák:

Na mieste určenom pre poslancov sa na na mysli, len keď sedí na stoličke, alebo keď stojí, alebo je v uličke?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

To bola otázka aj v grémiu. Samozrejme, keď stojím v sále, nie som tam. /Smiech v sále. /

Páni poslanci a panie poslankyne, niečo sa vám zdá byt smiešne, ale to je skutočne dilema, na ktorej sa pri hlasovaní potom budeme ďalšie tri dni vadiť. Treba si to spresniť, aby to bolo jednoznačné a jasné.

Prosím, ešte sa hlási pán poslanec Ľupták, potom pán poslanec Zeman a potom pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec J. Ľupták:

Čudujem sa pánu Brňákovi. Je pravda, že to treba spresniť a presne definovať, tak nech to Milan Ftáčnik presne definuje, ale sú to "prkotiny", na čo sa tu pýta - či na balkóne niekto sedí, alebo nie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Chcem v podstate len doplnil otázku pána poslanca Brňáka: Ak budem sedieť na mieste môjho priateľa, som v sále, alebo nie?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik:

Pozmeňujem ten návrh nasledovne: "Za prítomných sa považujú všetci poslanci, ktorí sa zdržiavajú v sále v časti určenej pre poslancov. " To je celá táto miestnosť. Prosím, môžete aj ležať, ak treba. /Smiech v sále. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Počuli ste pozmeňovací návrh vlastného návrhu pána Ftáčnika. Budeme sa prezentovať a súčasne budeme hlasovať.

/Hlasovanie. /

Prítomných bolo 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Neplatné boli 3 hlasy.

Konštatujem, že ste schválili návrh pána poslanca Ftáčnika.

Pán poslanec Ftáčnik, prosím, keby ste uviedli svoj ďalší návrh.

Poslanec H. Ftáčnik:

Môj posledný návrh sa týka častí uznesenia, ktoré je uvedené na poslednej strane materiálu. Na strane 6 navrhujem pozmeniť znenie bodu B tak, že za slovami "technického zariadenia" za dá bodkočiarka a text pokračuje slovami: "inak sa postupuje podlá § 27 ods. 2 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku. "

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, budeme hlasovať. Najskôr sa prezentujme. /Hlasovanie. /

Prítomných bolo 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Neplatné hlasy mali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh do uznesenia sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o týchto pravidlách ako celku s pozmeňovacími návrhmi, ktoré sme schválili.

Budeme sa prezentovať, a hlasovať. /Hlasovanie. /

Prítomných bolo 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Neplatných bolo 5 hlasov.

Konštatujem. že sme schválili pravidlá hlasovania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom technického zariadenia.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

po dohode s podpredsedami Národnej rady Slovenskej republiky v politickom grémiu navrhujem program schôdze ako vám bol oznámený a doručený v pozvánke.

Skôr ako udelím slovo tým, ktorí sa budú hlásiť k zmene alebo oprave návrhu, chcem vás upozorniť na to, že v návrhu programu ako bod číslo 19 je zaradený návrh skupiny poslancov Národnej rady slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde - tlač číslo 450. Pán poslanec Jakubík listom z 18. mája 1994 za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil upravené znenie uvedeného zákona ako tlač číslo 450a, o ktorom budeme rokovať, namiesto pôvodného znenia.

Tu vás chcem upozorniť, že na poslednej schôdzi, ale aj predtým na predposlednej schôdzi, došlo k stiahnutiu tohto návrhu na prerokovanie zákona s tým, že sme sa ho rozhodli dali na nasledujúcu schôdzu. Takisto sme sa dohodli na minulej schôdzi, že tlač číslo 450 prerokujeme na tejto schôdzí, lenže pán poslanec Jakubík mi listom oznámil, že podáva nový návrh zákona, teda by nemalo platiť to, že ho prerokujeme na tejto schôdzi. Chcem upozorniť, že tam ide skutočne len o zmenu jedného slova. Navrhujem, keď už to máme v programe, aby sme o tomto zákone rokovali tak ako je navrhnutý, ak pán poslanec Jakubík ho náhodou nechce stiahnuť.

Dovoľte mi ešte, aby som vás upozornil, že som dostal uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, kde navrhujú, aby sme bod číslo 21 stiahli z programu - je to návrh na voľbu člena Rady Slovenskej televízie -, pretože vo výbore neprešiel návrh, ktorý dali poslanecké kluby, resp. výbor nesúhlasí, aby to bolo zaradené na túto schôdzu. Keďže člena Rady Slovenskej televízie musí navrhnúť tento výbor, budeme musieť tento bod programu stiahnuť.

Ďalší môj návrh je na základe listu poslancov Národnej rady, ktorí predložili na túto schôdzu návrh, ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike a zákon Slovenskej národnej rady číslo 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 295/1992 Zb. - tlač 469 - je to

tzv. tabuľový zákon, že ho sťahujú z dnešného rokovania. To znamená, že by ostal len vládny návrh pod bodom 16.

To sú moje návrhy, o ktorých nemusíme hlasovať, ale mám tu ďalší návrh pána poslanca Jána Michelku, ktorý podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenské] republiky a § 85 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov podáva za skupinu poslancov návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky Milanovi Janičinovi. Sú tu dôvody aj na základe petície poslancov Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Ružinov za zrušenie protiprávneho predaja spoločenského domu Átrium, Herlianska ulica číslo 5, ktorý je majetkom obce Bratislava a slúži na poskytovanie kultúrno-spoločenských aktivít v Ružinove: Protiprávny postup bol realizovaný privatizáciou obecného majetku pánom Viliamom Činom. Jeho právnym zástupcom je súčasný minister pre správu a privatizáciu národného majetku Milan Janičina. Vzhľadom na jeho postoje k uvedenej kauze a našu poslaneckú povinnosti chránili majetok občanov a bdieť nad dodržiavaním zákonov žiadame prehodnotiť, i vhodnosť obsadenia postu ministra pre správu a privatizáciu národného majetku pána Milana Janičinu, ktorý kladie záujmy klienta nad záujmy celospoločenská. O tomto bode budeme musieť rokovať.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

dovoľte, aby som vás tak ako na predošlej schôdzi požiadal, ak budeme rokovať o zaradení tohto bodu programu, aby sme ho zaradili na túto schôdzu, pretože aj tak ho budem musieť zaradiť, na schôdzu, ktorú budem musieť zvolať. Preto vis prosím, zaraďme to, pretože inak po skončení tejto schôdze hneď budem musieť zvolať schôdzu Národne] rady z tých istých dôvodov, ako som povedal minule.

To sú moje návrhy, ktoré dávam na zmenu programu. Teraz sa pýtam, kto z pánov poslancov a poslankýň má pripomienky k návrhu na program dnešnej schôdze.

Prvý sa prihlásil pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

okrem bodu 15, ktorý stiahli poslanci - predkladatelia, dávam návrh na stiahnutie aj bodu 16, týka sa toho istého - tlače 497. Odôvodňujem to tým, že táto problematika už bola na pôde tohto parlamentu raz riešená. Nebola doriešená preto, že ani jeden poslanec maďarskej národnosti sa nepridal k riešeniu, nepodporil tento zákon, a dnes stojíme pred voľbami, to znamená, že tento zákon by skutočne mohol spôsobiť konflikt na Slovensku, resp. vyhrotiť a veľmi vyostriť situáciu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ak dovolíte, z miesta predsedu sa chcem pripojiť, k návrhu pána poslanca Prokeša, ale z iných dôvodov, ako to povedal. Pripájam sa k návrhu čisté z vecných dôvodov, keďže sú tu tieto dva zákony a mám tušenie, že na budúcu schôdzu by mohol byt predložený ďalší. Ak by sne tieto dva zákony stiahli, zaradil by som ich na ďalšiu schôdzu a hľadala by sa v rámci lehoty do 20. júna vo výboroch dohoda a možnosť vydať, spoločný zákon. To je moje pripojenie sa k poslancovi Prokešovi.

Ďalej sa hlásil pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

môj návrh smeruje k doplneniu programu dnešnej schôdze o poslanecký návrh zákona o protikomunistickom odboji. Nepovažujem za potrebné opätovné zdôvodňovať tento návrh, pretože som tak urobil už viackrát, zatiaľ bez úspechu.

Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že v starej budove parlamentu nebolo možné prerokovať tento zákon aj preto, že na nás, poslancov, pôsobil duch Viliama Šalgoviča. Tento duch, dúfam, nenašiel cestu do tejto budovy, a preto vaše rozhodovanie bude slobodnejšie. Návrh zákona o protikomunistickom odboji navrhujem zaradiť ako bod 21 programu tejto schôdze.

V poradí ďalší procedurálny návrh, ktorý predkladám, sa dotýka komplexnej 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem, aby sa po schválení programu 32. schôdze Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že sa do schváleného programu rokovania tejto schôdze nebudú v jej priebehu zaraďovať, nové body a že o každom návrhu sa hlasuje zásadne len raz, pretože chaos posledných dvoch riadnych schôdzi Národnej rady v tomto duchu spôsobila práve improvizácia v zmysle zásady - mám dosť hlasov, preto rýchlo a hneď vymieňať, odvolávať a prijímať nové návrhy bez ohľadu na schválený program schôdze. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ak som dobre rozumel, pán poslanec, ste toho názoru, že program, ktorý vám bol v pozvánke doručený, by mal ostať nemenný a v priebehu schvaľovania by sa nemali zaradovať nové návrhy.

Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, po schválení tohto programu nie je možné, aby v priebehu 32. schôdze boli zaradené nové návrhy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pochopil som. Ďakujem. Ďalej sa hlásil pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovolím si požiadať Národnú radu, aby ako bod 26 bol zaradený návrh poslanca Národnej rady slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov, tlač 505. Odôvodňujem tento návrh dodatočne a jeho neskoršie podanie tým, že ide o ustanovenie i 41 v predmetnom zákone, ktorým bol stanovený spôsob vymeriavacieho základu poistných poplatkov pre samostatne podnikajúce osoby s termínom do konca júna tohoto roku, platnosti tohoto ustanovenia. Táto novela bola prijatá pred vyše rokom s tým, že bude veľká novela zákona uskutočnená ešte v minulom roku. Nestalo sa tak, preto je veľmi dôležité tento

problém riešiť vzhľadom na to, že veľká novela zákona o Národnej poisťovni sa vo vláde len pripravuje a týmto alebo novozvoleným parlamentom bude prerokovaná až o niekoľko mesiacov.

Prosím vašu podporu a súhlas na zaradenie tohoto bodu. Podľa informácie od pána predsedu vlády aj pána podpredsedu vlády vláda prerokuje tento návrh v utorok. Preto dávam návrh, aby bol ako bod 26, čiže na budúci týždeň.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

vypočuli sme si tu vznešené a vážne slová z úst pána prezidenta, pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a pána predsedu vlády Slovenskej republiky. Všetci sa zhodli v ton, že táto budova, v ktorej bude od dnes sídliť Národná rada Slovenskej republiky, bude slúžiť parlamentu, teda poslancom, ktorí budú reprezentovať záujmy občanov tohto štátu na demokratickej platforme, predovšetkým reprezentovať, záujmy štátotvorného národa, samozrejme v intenciách demokratického rešpektovania práv všetkých občanov slovenského štátu.

Dovolím si však upozorniť, že je v podstate Iróniou osudu, že v programe 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a prvej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v tejto budove sú dva protislovenské návrhy zákonov - tzv. návrh tabuľového zákona a návrh zákona o matrikách. Teda citlivá otázka jazykovej suverenity, jazykových práv v novom slovenskom štáte sa dostáva na náš rokovací stôl, pričom si

dovolím znova upozorniť, že opäť ide len o ďalšie čiastkové riešenie celého jazykového problému na Slovensku. Zákon Slovenskej národnej rady o úradnom jazyku v Slovenskej republike z roku 1990 ma viac rozporov, je verejne odmietaný aj predstaviteľmi maďarských politických strán žijúcich v Slovenskej republike. Podlá vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách, tlač číslo 491, ide o zápis v jazyku menšiny, čo naráža na kodifikovanú normu štátneho jazyka a zásah do tejto normy je vo všetkých kultúrnych a vyspelých krajinách neprípustný. Pre mňa je však dôležité aj to, že vlastne predbiehame skutočnosť v tom zmysle, že je potrebné najprv prijať zákon o ochrane štátneho jazyka a zákon o národnostných menšinách. Preto predkladám procedurálny návrh a vypustenie bodu číslo 6 z programu 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, teda na vypustenie vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách, tlač číslo 491.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Ďalej je prihlásený pán poslanec Hrušovský.

Poslanec P. Hrušovský:

Vážený pán predseda,

dovoľte mi, aby som navrhol zmenu programu, a to body 2 a 3 - návrh na voľbu člena Prezídia Fondu národného majetku, ktorý je uvedený pod bodom 2, a návrh na voľbu predsedu a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku, ktorý je uvedený pod bodom 3, navrhujem zaradiť za bod 27 - návrh smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prečo, pán poslanec? Poslanec P. Hrušovský:

To je môj návrh, pán predseda. Nemusím ho zdôvodniť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, nemusíte ho zdôvodniť, môžete dať akýkoľvek návrh a budeme o ňom hlasovať, ale je zaradený na tuto schôdzu a bez toho, aby ste povedali prečo, ho chcete ho zaradiť inde.

Poslanec P. Hrušovský:

Je to zaradené na tuto schôdzu. Nežiadam, aby to bolo stiahnuté z tejto schôdze, len žiadam, aby boli presunuté ako neskoršie body programu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže máte problém povedať dôvod. Nemusíte.

Ďalej je prihlásená pani Rusnáková. Poslankyňa E. Rusnáková:

Vážený pán predseda,

napriek tomu, že ste informovali o uznesení výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, uviedli ste jednu nesprávnu informáciu. Chcela by som ju kolegom vysvetliť a súčasne podať návrh na vypustenie bodu 21 z programu rokovania. Nie je pravda, že výbor nesúhlasí s kandidátmi na členov Rady Slovenskej televízie. To, že výbor nepredkladá návrh kandidátov, neznamená, že s nimi nesúhlasí. Nepredkladá ich práve preto, že aj keď bol výbor uznášaniaschopný, za návrh hlasovalo 8 členov a 3 sa zdržali hlasovania. Tu by som chcela upozorniť, zo, bohužiaľ, práve poslanci z opozície, Ktorí mali predložiť návrhy Kandidátov vo výbore, pripadne sa k nim vyjadriť, všetci 4 chýbali počas rokovania tohto bodu, a práve preto tento bod nemohol byť prijatý.

Zákon o Slovenskej televízii hovorí, že výbor predkladá Národnej rade návrh na členov Rady Slovenskej televízie, a preto mi dovoľte navrhnúť, aby som teda podala návrh na vyradenie bodu číslo 21. Súčasne žiadam, pán predseda, aby ste sa znovu listom obrátili na všetky poslanecké kluby Národnej rady Slovenskej republiky, aby predložili kandidátov na člena Rady Slovenskej televízie, a aby tento bod bol zaradený ako bod rokovania najbližšej nasledujúcej schôdze Národnej rady.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa, o tomto netreba hlasovať, nemôžem to predložiť a zaradiť, keď výbor neodporučí. Vo vašom uznesení je, že nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru, čiže nesúhlasí s týra. Nič iné som nepovedal.

Ďalej sa hlási pán Ľupták Ivan. Poslanec I. Ľupták:

Chcel by som podporiť vaše stanovisko aj stanovisko pána poslanca Prokeša týkajúce sa bodu 16, materiálu číslo 497, to znamená novelu zákona 427 o úradnom jazyku, a to

z toho dôvodu, že k argumentom, ktoré hovoril pán poslanec Prokeš a ktoré ste hovorili vy, mám ďalší, t. j., že tento návrh v prílohách k tomuto zákonu - zoznam obcí, je robený veľmi povrchne a nezodpovedá skutočnosti. Mám dôkaz obecného zastupiteľstva a starostu jednej obce, kde protestujú proti zaradeniu do tejto prílohy, kde ani zďaleka nie je počet občanov maďarskej národností 20 %, a napriek tomu je zaradená do tohto zoznamu. Navrhujem, aby tento bod bol stiahnutý, aby sa pristupovalo k tomuto návrhu zodpovedne, nakoľko sám osobne cítim veľkú potrebu, aby tento zákon bol čím skôr novelizovaný, a ak bude potrebné, ak nebude stiahnutý, v rozprave uvediem aj argumentáciu, ktorú som spomenul.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Vážený pán predseda,

na základe poverenia skupiny poslancov žiadam doplniť program 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o bod Vyslovenie nedôvery Rade Slovenského rozhlasu. Zoznam poslancov požadujúcich prerokovanie tohto návrhu, ako aj jeho zdôvodnenie, vám odovzdám.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Varjú.

Poslanec J. Varjú:

Pán predseda, vážené dámy a páni,

v bode 10 navrhovaného programu 32. schôdze Národnej rady sa má prerokovať koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky, tlač číslo 495. Predpokladám, že k prerokovaniu tohoto bodu programu sa časovo dostaneme až na začiatku budúceho týždňa, vtedy, keď naša delegácia bude rokovať vo FAO. Bude tam pán minister Pavol Koncoš a časť výboru pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Z tohto dôvodu prosím, aby ste podporili môj pozmeňovací návrh, aby sme bod 10, teda koncepciu, prerokovali vo štvrtok budúci týždeň, t. j. 2. júna, hneď po obedňajšej prestávke.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Vážené plénum,

útok na ministra Janičinu nepokladám za útok na jeho osobu, ani na Národnodemokratickú stranu, ale pokladám ho za útok na kupónovú privatizáciu ako spôsob privatizácie, ktorý najlepším možným spôsobom môže nahradiť občanovi jeho 40-ročné strádanie v bývalom komunistickom režime. Keďže aj na seminári, ktorý organizoval predseda vlády a niektorí ďalší činovníci, na ktorom boli najvyššie postavené osoby zo Svetovej banky a z iných medzinárodných organizácií, bolo jasne povedané, že kto je proti kupónovej privatizácii, je proti privatizácii ako takej, útok na ministra privatizácie

považujem za útok na privatizáciu ako takú. A pretože nie je čas, aby sa príprava kupónovej privatizácie spomaľovala, navrhujem, aby bod odvolanie ministra privatizácie bol zaradený ako bod l tejto schôdze dnes.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Mňa tiež zaujal návrh na odvolávanie pána ministra Janičinu. Je to zrejme v intenciách komsomolského záväzku, že na každej schôdzi jedného ministra, zrejme niekto z HZDS je bývalý veľký komsomolec. Chcem ale navrhnúť, teda pripojiť sa k tomu, čo povedal pán poslanec Hrnko, ale zároveň, aby sme dnes rokovali bez prerušenia, to znamená neskončiť o 19. 00 hodine, kým tento bod neuzavrieme. Prosím, aby sme o tom hlasovali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ja už mám iný program, pán Mikloško. Ďalej pani poslankyňa Danielová.

Poslankyňa V. Danielová: Vážený pán predseda,

dovoľte mi požiadať tiež o zaradenie nového bodu pred bod 28, čo sú odpovede na interpelácie poslancov. Ide o uznesenie výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, ktorý 13. mája prerokoval petíciu pracovníkov slovenského rozhlasu a v súvislosti s tým prijal uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade požiadať vládu o isté stanovisko. Prosím, aby sa tento bod zaradil do programu tejto schôdze.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Čo to má byt? Poslankyňa V. Danielová:

Bude to uznesenie, ktorým by Národná rada na odporúčanie výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru požiadala vládu Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska k správe z kontroly dodržiavania zákonnosti v činnosti Slovenského rozhlasu zo dňa 10. decembra 1992. Pri predkladaní tohto bodu to presnejšie vysvetlím. Je to uznesenie výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte mi dať ešte jeden procedurálny návrh. Napriek tomu, že pán Hrnko navrhol bod číslo 1, snáď bude súhlasiť, aby som ho predbehol, a keď nie, tak to navrhujem ako bod číslo 2. Keďže sme v novej budove parlamentu a Keďže väčšina poslancov, ktorí tu sedia, neskladali ešte sľub na Ústavu Slovenskej republiky, navrhujem, aby bod číslo 1 bolo zloženie tohto sľubu do rúk súčasného predsedu Národnej rady a predseda Národnej rady ho zloží verejne plénu. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Laluha.

Poslanec I. Laluha:

Vážený pán predseda,

v zmysle uznesenia zahraničného výboru z 19. 5. navrhujem stiahnuť z rokovania 32. schôdze Národnej rady bod 27 - návrh smerníc o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest. Dôvody: v súčasnom období, t. j. už na záver X. volebného obdobia, pri obmedzení finančných zdrojov nepovažujeme za nevyhnutné prijatie takéhoto predpisu. Smernice by si mala upraviť, už nová Národná rada.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

navrhujem zaradiť ako bod 26, hneď za bodom 25 - návrh štatútu Fondu národného majetku, návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92 z roku 1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v "znení neskorších predpisov a zákon číslo 328 z roku 1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona. Národnej rady Slovenskej republiky číslo. 122 z roku 19. 9. 3. Z. z.

Zaradenie tohto bodu odôvodňujem nasledovne: Na Výbor Národnej rady pre privatizáciu sa obrátilo Prezídium Fondu národného majetku so žiadosťou o uplatnenie tejto zákonodarnej iniciatívy v záujme urýchlenej novelizácie oboch zákonov, a to v súvislosti s tým, že, v súlade s ustanovením

§ 4 zákona o konkurze a vyrovnaní podali akciové spoločnosti Gunár, a. s. Nové Zámky, Geostroj, a. s. Turčianske Teplice a BAS, a. s. Bardejov návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 4a ods. 3 sa v zmysle citovaného zákona začalo dohodovacie konanie, ktorého účinky zásadným spôsobom obmedzujú nakladanie s majetkom Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Fond národného majetku Slovenskej republiky vyvíja iniciatívu v záujme zabránenia účinkom vyhlásenia konkurzu, avšak aj po doriešení uvedených návrhov na vyhlásenie konkurzu dohodou dlžníka a veriteľov je vážna hrozba opakovania vymáhania záväzkov voči Fondu národného majetku Slovenskej republiky cestou vybavenia konkurzu na majetok Fondu. Z uvedeného dôvodu Výbor Národnej rady pre privatizáciu predmetný zákonodarný návrh prerokoval, postúpil vám, pán predseda, a odporúča, aby uvedený návrh bol zaradený ako následný bod za bodom návrh štatútu s tým, aby bol pridelený na prerokovanie výborom: pre privatizáciu, národohospodárskemu a rozpočtovému výboru a ústavnoprávnemu výboru a aby zároveň k tomuto návrhu na budúci týždeň mohla dať stanovisko vláda.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. To znamená, že v priebehu tejto schôdze by museli zasadnúť výbory a prijať rozhodnutie k týmto návrhom.

Poslanec J. Plesník:

Áno, s touto prosbou sa obracia výbor pre privatizáciu na plénum.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Samozrejme, o vašom návrhu dám hlasovať, ale je to pomerne veľká zmena a treba ju seriózne prerokovať. Ale prosím, pridelím to výborom, samozrejme, dám o tom hlasovať.

Poslanec J. Plesník:

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Králik. Poslanec M. Králik:

Ďakujem za slovo. Pán predseda, mám dve pripomienky k programu. Najskôr k bodu číslo 9, k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami v znení zákona číslo 218, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 134 o štátnej správe ochrany ovzdušia. Vzhľadom na zdravotné problémy pána ministra Hrašku navrhujem, aby tento bod bol prerokovaný zajtra ráno ako prvý bod.

A druhá moja pripomienka smeruje k bodu číslo 6, k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách. Chcel by som poprosiť pána kolegu Chamulu, aby nezužoval tento vládny návrh zákona len na jazykový problém, pretože tento zákon obsahuje množstvo dikcií, ktoré sú nevyhnutné, aby boli v súčasnej dobe prerokované a aby mohli matriky fungovať tak ako majú. Z toho dôvodu možno vysloviť v rozprave niektoré pripomienky k s 15, ktorý je tou konkrétnou jazykovou dikciou, ale je nevyhnutné, aby tento

vládny návrh zákona bol prerokovaný. Prosím ho, aby svoj návrh stiahol.

Ďakujem, Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej pán poslanec Koteles. Poslanec L. Koteles:

Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci,

na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 22. marca 1994 pri prerokúvaní novelizácie zákona číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii som predložil viac návrhov na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom zjednodušiť a spriehľadniť odškodňovacie procesy najmä pre starších občanov Slovenskej republiky, ktorí vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a právnické vedomosti nie sú schopní účinne obhajovať a reprezentovať svoje oprávnené záujmy.

Ako vyplýva zo stenografického záznamu. Národná rada Slovenskej republiky dňa 22. marca 1994 požiadala výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby pred odsúhlasením navrhovaných uznesení predložili svoje stanoviská. Z tohto dôvodu navrhujem, aby po predložení stanovísk výborov Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila texty uznesení, alebo zaradila ich ako samostatný bod rokovania do programu 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako bod číslo 28.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková. Poslankyňa E. Rusnáková:

Pán predseda, aby nedošlo k nedorozumeniu čo sa týka bodu 21, môj návrh nebol totožný s vašim návrhom, a preto by som prosila, aby sa o ňom hlasovalo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

O čom máme hlasovať? Poslankyňa E. Rusnáková:

Podala som súčasne tri návrhy, vy ste hovorili o vyradení bodu číslo 21. Ja som hovorila o vyradení bodu 21, o oslovení poslaneckých klubov, aby...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ale o tom netreba hlasovať, to je moja povinnosť. Poslankyňa E. Rusnáková:

V poriadku, pán predseda. Ten návrh som dala súčasne s tým, aby bol bodom rokovania na ďalšom pléne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, ale o tom netreba hlasovať, z titulu postavenia predsedu to urobím.

Poslankyňa E. Rusnáková:

Áno, ale ja som to formulovala tak, aby boli oslovené všetky poslanecké kluby, pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

V poriadku, o tom netreba hlasovať. Ja to urobím. Poslankyňa E. Rusnáková:

Žiadam, aby sa o tom hlasovalo. Predseda MR SR I. Gašparovič:

Prosím, budeme hlasovať.

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

dovolím si predložiť návrh, aby namiesto bodu 27, ktorý bol stiahnutý pánom poslancom Laluhom, bol ako bod 27 zahrnutý návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach na zamedzenie pôsobenia záujmových rozporov pri výkone vrcholných štátnych funkcií.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Nebolo to vo výborach.

Poslankyňa K. Tóthová:

Prosím, aby v priebehu rokovania bol prerokovaný a] v tých výboroch, v ktorých nebol. Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

chcel by som len odpovedať, kolegovi, ktorý uviedol argumenty a potom ma požiadal, aby som stiahol môj návrh. Môj návrh nesťahujem z toho dôvodu, že činnosť matrík nie je ochromená, a tento zákon považujem za zákon - znovu opakujem -, ktorý predbieha zákonodarstvo v tom zmysle ako som to odôvodnil v mojom návrhu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Tomeček. Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predseda,

dovoľte, aby som podal pozmeňovací návrh k programu rokovania dnešnej schôdze s tým, že na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sme hlasovali o tom, že veci týkajúce sa privatizácie pôjdu v bloku na túto schôdzu. V prípade, že prejde návrh pána poslanca Hrušovského na preradenie bodov 2 a 3 ako bodu 27 za štatút Fondu národného majetku, žiadal by som, aby sa hlasovalo o tom, aby za štatútom Fondu národného majetku bol návrh na novelu zákona číslo 92 a zákona o konkurze, návrh voľby člena Prezídia Fondu národného majetku a za ním pokračovali body 4 a 5 zlúčené do jedného bodu - informácia o plnení uznesení číslo 401 a 445.

Predseda MR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik:

Chcem zareagovať na návrh pani poslankyne Tóthovej, ktorá predložila jeden z návrhov zákonov, ktoré riešia problematiku tzv. konfliktu záujmov a tak nejak opomenula, že boli predložené ďalšie dva návrhy - jeden ďalší poslanecký a vládny návrh zákona. Preto jej chcem povedať, že nebudem hlasovať za jej návrh, ale dávam taký návrh, aby všetky tri návrhy zákonov boli posúdené vo výboroch v júni a zaradené na júnovú schôdzu v poradí ako boli podané.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Vážený pán predseda,

presne k tej istej otázke chcem len informovať, že v ústavnoprávnom výbore sme začali prerokovávať poslanecký návrh zákona o zamedzení rozporu, medzi ktorými som aj ja

ako jeden z navrhovateľov. Toto prerokovávanie bolo prerušené s tým, že všetky tri návrhy zákonov sa posúdia spoločne a prípadné korekcie budú urobene po prerokovaní všetkých návrhov zákonov, čiže osobne som proti tomuto návrhu, a korektné by bolo prerokovať. - či už na tejto schôdzi alebo na budúcej - všetky tri návrhy zákonov spolu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Môžem to brať, tak, že sa pripájate k návrhu pána poslanca Ftáčnika?

Poslanec I. Mórí:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Moji kolegovia sa už vyjadrili k návrhu pani kolegyne Tóthovej, len sa pýtam, či tento návrh obišiel povinnosť zásad, tak ako to musel urobiť kolega Fogaš. Predpokladám, že áno, takže naozaj najserióznejšie by bolo prerokovať všetky tri návrhy naraz v poradí ako boli podané do kancelárie predsedu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Čiže tiež sa pripájate k pánu Ftačnikovi. Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vzhľadom na otázku pána poslanca Bajana jednoznačne potvrdzujem, že predložený návrh vychádza zo schválených zásad tzv. zákona o strete záujmov, ktorý v parlamente už bol prerokovaný. Zákon, ktorý predložila SDĽ, bol vo výboroch prerokovávaný a tento by sa mohol spolu s vládnym, pretože vychádzajú z rôznych zásad, ale rôzni sa len sankčný systém, nie jej, podľa nášho názoru, pružnejšia úprava a ďalšie otázky sú veľmi podobné, dá sa to prerokovať naraz. Prosím, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, teraz ste to ale otočili, pretože pán poslanec Ftáčnik to navrhoval na jún a vy chcete teraz. Pán poslanec Ftáčnik dal návrh zaradiť všetky tri zákony na jún a vy ste pôvodne dali návrh zaradiť, váš zákon na túto schôdzu.

Poslankyňa K. Tóthová:

Áno, a dá sa to spolu aj s ostatnými. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ale pán poslanec Ftáčnik nenavrhuje na tuto schôdzu tie ďalšie dva návrhy.

Poslankyňa K. Tóthová:

Potom rozširujem svoj návrh, aby prišiel na program rokovania Národnej rady zákon o strete záujmov, ktorý bude vychádzať zo všetkých troch návrhov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Čiže, žiadate na tejto schôdzi prerokovať všetky tri návrhy.

Poslankyňa K. Tóthová:

Áno, pán predseda, prosím, aby všetky tri návrhy boli prerokované už na tejto schôdzi.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chcem len povedať pani poslankyni Tóthovej, že ani KDH nebude hlasovať, za jej návrh, takže radšej nech to stiahne, lebo aj tak jej to neprejde.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško, to dáte najavo hlasovaním, nemusíte to prednášať.

Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcel by som povedať, že som jedným z tých, ktorý sa dlhšiu dobu usiluje vypracovať všeobecne prijateľnú verziu návrhu zákona, ktorým by sa zaviedli určité morálne i zákonné bariéry v súvislosti B výkonom ústavných funkcií. Chcem však poprosiť vás všetkých, vrátane pani profesorky, aby sme zvážili, že ide o návrh dvoch ústavných zákonov, ktorými sa zasahuje aj do pôsobnosti iných orgánov, a neviem si dosť

dobre predstaviť, keďže váš návrh, pani poslankyňa, zatiaľ nemáme ako poslanci predložený, ako budeme na tomto zasadnutí o ňom rokovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Je vo výboroch. Poslanec Ľ. Fogaš:

Už je predložený návrh ústavného zákona Národnej rade? Zatiaľ sme o ňom ani v jednom výbore nerokovali. Myslím si, že by bolo namieste, aby sme skutočne vytvorili rozumný čas na to, aby sme posúdili dopady, ktoré vyplývajú z toho, že ma to byt ústavný zákon a najmä s ohľadom na to, že má ísť. o zásahy, ktoré sú širšieho charakteru, teda nie sú len také, ktoré by sa tykali samotných poslancov.

Samozrejme, že som za to, aby sa všetky tri návrhy, tak ako sme aj konzultovali s pánom predsedom, prerokovali spoločne a vznikla z toho verzia, Ktorá bude všeobecne prijatelná, prípadne aby sa tu rozhodlo. Navrhujem, aby sa akceptoval návrh pána poslanca Ftáčnika a v rozumnom čase, s predstihom, v júni prerokovať predložené návrhy vo výboroch a potom ich predložiť na zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Nepoznám zásady tohto poslaneckého návrhu, ako povedala pani profesorka, poslaneckého návrhu za HZDS. Môžeme hovoriť o zásadách bývalého zákona bývalej vlády, ktoré, samozrejme.

by boli zakomponované do vládneho návrhu zákona, ktorý predložila vláda, možno s istými diferenciami. Takže buďme naozaj presní. Vzhľadom na to, že všetci chceme tento zákon prijať, myslím si, že najschodnejší bude návrh pána Ftáčnika. Kvôli presnosti som považoval za povinnosť toto povedať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Využívam chvíľku, že sa nikto nehlási, takže uzatváram rozpravu o programe.

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, žiadam prestávku na krátku poradu klubov k programu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, zatiaľ sa prihlásil iba jeden klub. Pán poslanec Lauko navrhuje prestávku za ďalší klub. Vyhlasujem prestávku do 15. 55 hodiny.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v zasadnutí Národnej rady.

Prosím, aby sme sa prezentovali. Prezentujme sa, prosím. Prítomných je 74 poslancov.

Prosím, páni poslanci a panie poslankyne, skúsme sa ešte raz prezentovať a prosím pánov poslancov z SDĽ, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

Ďakujem. Je nás 82, takže budeme pokračovať v rokovaní dnešnej schôdze.

Prvým, kto dal pozmeňovací návrh na priebeh rokovania bol pán Prokeš, ktorý navrhuje, aby sa bod 16 stiahol z dnešného programu.

Prosím, budenie sa prezentovali. Prosím, prezentujme sa.

Pán poslanec, teraz sme si odhlasovali - kto tu nie je, nie je tu. Tak prečo to teraz ideme zas meniť? To sme odhlasovali. Prosím, každý hlasuje. /Hlas z pléna. / Nie, pán poslanec, teraz hlasujeme, však som to povedal. Prezentujeme sa a tým hlasujeme. Pán poslanec, skutočne, nerobte už toto. /Smiech v sále a potlesk. /

/Hlasovanie. /

Prosím, hlasovali sme o návrhu pána Prokeša, o stiahnutí bodu z rokovania dnešného programu.

Prítomných bolo 79 poslancov. Za návrh hlasovalo 41 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovalo 19 poslancov.

Budeme hlasovať, o návrhu pána poslanca Brňáka. Faktická poznámka - pán poslanec Neuwirth.

Poslanec A. Neuwirth:

Pán predseda, myslím, že tu došlo k nedorozumeniu. Vy ste včera povedali, že na začiatku poviete, že sa prezentujeme. A ten istý termín používate aj na prezentovanie sa s hlasovaním. Navrhoval by som, aby sme to prísne rozlišovali a prezentácia by znamenala iba toľko, aby sme zistili stav poslancov v miestnosti. A keď sa má súčasne aj hlasovať, tak bučí používať termín "hlasujeme" alebo "prezentujeme sa a hlasujeme", lebo inak budeme mat tieto nedorozumenia vždy, znovu a znovu. Nie je možné, aby jeden termín znamenal dva úkony.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Pre budúcnosť, to môžem tak robiť, ale včera sme sa dohodli, že prezentácia znamená hlasovanie. To sme včera predsa povedali.

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik:

Pán predseda, veľmi pekne ďakujem za slovo. Chcem povedať, že dolu v miestnosti klubov nie je počuť gong. Včera ste nám hovorili, že bude počuť gong, ak zazvoníte. Veľmi dobre rozumiem, kolegovia poslanci, a opakujem, že to, čo sme si včera povedali, dnes neplatí. Nie je počuť gong. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka - pán predseda, včera sme sa mohli dohodnúť na čomkoľvek, dnes ráno sme hlasovali. Hlasovali sme o postupe pri hlasovaní a ten sme schválili. V bode C/5 sa hovorí o tom, čo povedal pán poslanec Neuwirth, že existuje prezentácia vtedy, keď chcete zistiť počet prítomných poslancov. To je jedna vec.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ftáčnik, najskôr bola prezentácia, potom bola znovu prezentácia. Vytiahneme zápis.

Poslanec H. Ftáčnik:

Pán predseda, ak by ste dovolili, rád by som dokončil. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, kľud, nechajte hovoriť, pána poslanca Ftáčnika. Poslanec M. Ftáčnik:

V bode C/5 sme si dohodli, že bude prezentácia. V bode D sme odsúhlasili postup pri hlasovaní, kde sa v bode D/3 hovorí o tom, ako sa hlasuje, že poslanec sa prezentuje a potom hlasuje, či je za, proti alebo sa zdržal. Tento postup je potrebné dodržiavať a výzvu na hlasovanie musíte dať slovami "hlasujeme". Nie prezentácia, pretože vtedy sa už hlasuje, postupuje sa podľa bodu D a nie podľa bodu C, ktorý hovorí o prezentácii.

To je všetko. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Myslím si, že všetky tieto kroky, ktoré tu povedal pán Ftáčnik, pán predseda dodržal, takže toto hlasovanie považujem za legálne, za normálne právoplatné. Mám úctu k pánu kolegovi Neuwirthovi, áno súhlasím, ale v podstate tu ide o to, 60 tu bolo povedané zo strany pána predsedu, že dodržal všetky atribúty, ktoré sme si pred chvíľou odhlasovali.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Ešte raz by som chcel zdôrazniť, čo tu už povedali dvaja kolegovia, že sme sa dohodli na istých zásadách. Tie zásady navrhol pán Ftáčnik. Akceptovali sme ich, tie zásady prešli, ale nehnevajte sa, pán Ftáčnik, nedajú sa veci prispôsobovať tak, ako vám vyhovujú. Bola vyhlásená 15-minútová prestávka, vy ste prišli po tridsiatich minútach. Či ste počuli alebo nepočuli gong, ostatní tu sedeli, boli sme tu, hlasovali sme. Neviem, o čom diskutujeme.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, klub SDĽ žiadal prestávku, to znamená, že sa potreboval poradiť. V miestnosti, kde sa radia, nie je počuť gong. To je prvá vec. Nie je to ich chyba. Po druhé - žiadam, aby sme prerušili schôdzu a vypýtali si stenografický záznam, či ste dodržali rokovací poriadok o hlasovaní. AK nie, musíme opakovať celé hlasovanie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Lauko, Poslanec P. Lauko:

Pán predseda, ak dovolíte, zopakujem postup obvyklý v Nacionálnej rade. Dávajú sa návrhy a dáva sa o nich hlasovať, postupné tak, ako odznievajú. Pokiaľ ma pamäť neklame, najprv ste dali návrhy k programu vy a potom boli návrhy jednotlivých poslancov. O vašich návrhoch sme nehlasovali, mali by sme ako o prvých hlasovať o nich.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dovoľte, aby som vám hneď odpovedal. Ja som len povedal, ktoré návrhy sťahujú poslanci z programu a tým som skončil. O tom sa hlasovať nedáva. Pani Rusnáková potom hovorila, že som ju nepochopil a že musím dať hlasovať o tom, koľkým výborom mám dať ich návrh. Na to som povedal: dobre, zapísal som si, ale aj tak nie je potrebné, aby sme o tom hlasovali. O mojich prvých záznamoch do zmeny programu nerozhoduje plénum, len som konštatoval pred plénom, že tí a tí predkladatelia zákonov ich stiahli. O tom sa hlasovať nedáva. Takže prvý návrh, ktorý išiel po mne, bol návrh pána Prokeša. Ja som nič iné neurobil.

Poslanec P. Lauko:

Dovoľte mi ešte jednu otázku, pán predseda. Kto navrhol vyslovenie nedôvery pánu ministrova Janičinovi? Alebo o tom nebudeme hlasovať?

Predseda NR SR I. Gašparovič: Budeme.

Poslanec P. Lauko:

A kedy? Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, v tomto prípade mám skutočne pravdu pán poslanec Lauko. /Potlesk. /

Poslanec P. Lauko:

Žiadam, aby sne hlasovali najskôr o návrhu na zaradenie bodu o vyslovení nedôvery pánu ministrovi Janičinovi ako prvom bode a potom o ďalších.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Priznávam, že v tomto prípade mám pravdu pán poslanec Lauko. Medzi tými návrhmi, ktoré sa sťahujú z programu, som prečítal aj návrh, ktorý som dostal od poslancov ako komplexný návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Janičinovi.

Poslanec P. Lauko:

Žiadam vás, aby ste predchádzajúce hlasovanie vyhlásili za neplatné.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, priznal som to, že najskôr sme mali hlasovať, o tom, ale to nezakladá moju povinnosť, aby som stiahol hlasovanie, ktoré bolo inak platné.

Poslanec P. Lauko:

Prepáčte, porušili ste rokovací poriadok.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Neporušil som. Páni poslanci, ja som si priznal svoju chybu, že som to predložil ja.

Pán Prokeš má ďalšiu faktickú poznámku. Poslanec J. Prokeš:

Rád by som kolegov upozornil na dve veci. Poradie predkladaných návrhov je dôležité vtedy, keď sú v tej istej veci, že sa dotýkajú toho istého. To je prvá vec. Vážení páni, prestaňte s manipuláciou tohto parlamentu. Pán Mikloško, za vás sme toho užili dosť, keď ste sedeli ako predseda parlamentu. Tentokrát sa to, čo ste odhlasovali, proti čomu opozícia protestovala, otočilo proti vám, tak to láskavo nespochybňujte. My sme jednoducho akceptovali, že sa nemienite zúčastniť hlasovania. Nebola tu SDĽ, bolo tu 82 poslancov, keď bola prvá prezentácia. Následne na to bolo hlasovanie.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Ďakujem pekne, vzdávam sa. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Chamula.

Poslanec I. Chamula:

Ja tiež sťahujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík:

Pán predseda, niekedy si kladiem otázku, či zasadnutie tohto parlamentu je ešte zmysluplné. Po prvé, chcel by som sa vyjadriť práve k otázke hlasovania. Pán predseda, bol som tu prítomný, povedali ste, prezentujeme sa. Nebolo povedané, že sa prezentujeme B hlasovaním. To po prvé. A po druhé - nie, že býva zvykom, je povinnosťou predsedajúceho dať hlasovať o návrhoch v poradí, ako boli prednesené.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dostaneme výťah zo záznamu, kde som povedal prezentujme sa. Bolo nás 74. Potom som povedal prezentujme sa, bolo nás dosť a tam sa hlasuje. Len toľko k tomu.

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, domnievam sa, že ste neporušili žiadne svoje právo v súvislosti s tým, o akom návrhu sa malo hlasovať ako o prvom, pretože pokiaľ nie je schválený program schôdze, ten program ste predsa navrhovali vy. A] pokiaľ by ste ešte pred samotnou schôdzou revidovali tento program, je to vaše výsostné právo v tomto duchu, a teda žiadna žiadosť,

myslím pána poslanca Lauka, sa nezakladá na rokovacom poriadku, pretože pokiaľ nie je program schválený parlamentom, je tu len návrh programu, s ktorým môže predseda v danom prípade disponovať voľne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Pán predseda, myslím si, že ste neurobili chybu, pretože ku kauze pán Janičinu sa vyslovil i pán poslanec Hrnko a navrhol, aby sme o tomto probléme hlasovali a aby bol zaradený ako bod číslo 1. A pokiaľ viem, pán Hrnko vystúpil až po pánu Prokešovi. To je v poriadku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

v predchádzajúcom bode sme hovorili veľa o pravidlách, o tom, kto je prítomný, kto sa prezentuje, kto využíva svoje právo nehlasovať. Bol som teraz pri počítači, 79 sa síce prezentovalo, 41 hlasovalo za, 14 proti, 5 sa zdržali, ale 19 nehlasovali. To znamená, že vyjadrili svoje právo nehlasovať. To znamená, že hlasovali len ti, ktorí sú za, proti a zdržali sa, a nebol dostatočný počet.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda, teraz sme si schválili návrh pána poslanca Ftáčnika, ktorý toto práve hovorí, ak nechceš hlasovať, musíš ísť za dvere. A tým, že si tu, tak sa počíta počet tých miest a osôb, ktoré sú tu. To sme teraz odhlasovali.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pokiaľ viem, za čo som hlasoval pri návrhu pána poslanca Ftáčnika, hlasoval som za takýto spôsob hlasovania v prípade poruchy technického zariadenia, to znamená, keď sa hlasuje aklamačne. Teraz sme hlasovali s využitím verejného zariadenia. Takže odporúčam vyhlásiť ho za zmätočné bez rozpravy a opakovať, ho.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dovoľte, aby som vám oponoval. Hlasovali sme tak, že kedykoľvek poslanec, ktorý je v tejto miestnosti, sa považuje za prítomného a počíta sa do kvóra. Žiaľbohu, je to nezmysel, ale sme si to odhlasovali.

Poslanec M. Andel:

Pán predseda, chcel by som upozorniť, že § 19 pre členov parlamentu neplatí.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Rózsa.

Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

s poľutovaním musím konštatovať, pán predsedajúci, že váš výklad je účelový, smerovaný viac k programu a obsahu toho bodu a nie k procesným otázkam. Vzhľadom na vzniknutú situáciu klub MKDH a Egyuttélés žiada 15-minútovu prestávku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Bude prestávka do 16. 40 hodiny. Žiada ju Egyuttélés aj KDH. Nie, pardon, myslel som, že pán Lauko sa hlási. Prosím, pán Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Teraz neviem, či mám normálne poradie alebo sa vyhlasuje prestávka.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Máte poradie. Poslanec F. Mikloško:

Dva kluby žiadali prestávku - Egyuttélés a MKDH. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie, povedal len Egyuttélés. Poslanec F. Mikloško:

Aj MKDH.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Tak je 15-minútová prestávka do 16. 40 hodiny.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať v zasadnutí Národnej rady.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prosím prezentujme sa.

Prezentovalo sa 131 poslancov.

Prosím, budeme pokračovať v schvaľovaní programu s tým, že ďalší návrh mal pán... /hlasy z pléna/. Prosím, máte tie záznamy? Hneď ich donesú. Môžeme hlasovať, ďalej.

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, rokovací poriadok v § 26 odsek 2 hovorí: "Ak boli k návrhu" - v tomto prípade návrhu programu - "predložené pozmeňovacie návrhy, hlasuje sa najprv o nich, a to v poradí, v akom boli podané. " To znamená, že platí pripomienka pána poslanca Lauku. A pokiaľ sme hlasovali ináč, musíme sa k tomu vrátiť. To je prvá vec.

Druhá vec - je tu vážne podozrenie, že bol porušený aj hlasovací poriadok, kvôli tomu sme čakali na stenozáznam, a preto nemôžete len tak povedať, že ideme ďalej. Nemôžeme ísť ďalej, pokiaľ sa táto vec nevyrieši.

Predseda NR SR I Gašparovič:

Pán poslanec, pokiaľ ste čítali § 26 odsek 2, chcem povedať, len toľko, že som nežiadal zaradiť, ako niektorý bod programu, len som povedal, že je tu návrh poslancov a prosil som Národnú radu, aby tento návrh poslancov bol zaradený ešte na túto schôdzu. A potom, v poradí asi siedmy, alebo ktorý, vystúpil pán poslanec Hrnko, kde žiadal zaradiť tento bod programu ako bod číslo 1.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, pokiaľ sa pamätám, ešte pred prestávkou ste povedali, že áno, uznávate, že ste s tým priali ako prvým návrhom na zaradenie do programu. To ste sám povedali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, uznávam, že ja som to precital. Povedal som, že prosím plénum, aby zaradilo tento návrh na tuto schôdzu.

Poslanec F. Mikloško:

Je to procedurálny návrh. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Lauko - faktická poznámka. Poslanec P. Lauko:

Ako poslanec žiadam, pripájam sa k tomu, čo hovorí pán poslanec Mikloško. Inak som v prvej faktickej poznámke žiadal, aby bolo zrušené toto hlasovanie a aby sa išlo podľa rokovacieho poriadku v tom poradí, ako ste návrhy podávali. Vy ste medzi svojimi návrhmi podali aj návrh stiahnuť bod

21 z rokovania tejto schôdze. Aj toto bol návrh, ktorý ste podali vy, a pani poslankyňa Rusnáková ho doplnila o ďalšie body.

Predseda NR SR I. Gašparovič.

V tom ďalšom, potom. Poslanec P. Lauko:

Áno, čiže aj o vašom návrhu treba dať hlasovať, aj o návrhu pani poslankyne Rusnákovej.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie, pán poslanec, to skutočne nie.

Ďalej je prihlásený pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predseda, váš návrh na zaradenie návrhu na hlasovanie o vyslovení nedôvery pánu ministrovi Janičinovi som pochopil ako návrh na zaradenie do programu. Keďže ste neuviedli, ktorý bod to má byt, chápal som to tak, že to má byt posledný bod tejto schôdze. Ak tento môj záver je správny, myslím si, že váš návrh odznel, treba dať o ňom hlasová t. To po prvé.

A po druhé - prosím vás, skončme túto ďalej neplodnú diskusiu. Jednoducho, povedzme to tak, že opozícia bola šikovná, mali dosť hlasov a, jednoducho, hlasovali. Budeme hľadať iné východiská ako nájsť riešenie zo situácie, do ktorej sme sa s programom dostali. Navrhujem, aby sme pokračovali v hlasovaní o návrhu pána predsedu Gašparoviča. /Potlesk. /

Predseda NR SI? I. Gašparovič:

Váš návrh beriem, pán poslanec, ale s tým, že tu skutočne nešlo o šikovnosť opozície. Donesú záznam a budeme hlasovať. Vyriešime aj tento problém.

Ďalej zmenu programu navrhol pán poslanec Brňák, aby sme znovu zaradili ako bod rokovania na túto schôdzu zákon, ktorý hovorí o protikomunistickom odboji. Takže prosím, budeme sa prezentovať s tým, že nebudem potom hovoriť, o hlasovaní. Prezentujme sa a po prezentácii hneď hlasujete, keď o niečom hlasujeme.

Pardon, pán poslanec Fogaš, pán poslanec Hrnko ti dá prednosť.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Myslím si, že som sa vyjadril zrozumiteľne. Pán predseda, vy ste podali návrh na hlasovanie o vyslovení nedôvery a zaradenie do programu. Chápal som to tak, že keďže ste nepovedali, ktorý bod to má byť, že to má byť posledný bod tejto schôdze. Navrhujem, aby sme takto o ňom hlasovali. A potom pokračujme tak, ako ste povedali: pán poslanec Brňák, pán poslanec Tahy, pán poslanec Chamula, atď. tak, ako to bolo predkladané. Myslím, že tým sa vec pohne ďalej a vyriešime problém.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, môžeme hlasovať o tom, ako povedal pán poslanec Fogaš, ale najskôr sa ešte hlásil pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Predovšetkým, pán poslanec Fogaš, takýto návrh nebol podaný. Bol podaný návrh, aby bol zaradený do programu schôdze, a návrh na umiestnenie, kde má byt zaradený, som dal ja. To je prvá vec.

Druhá vec - pán predseda, vy ste dali dva pozmeňovacie návrhy. Nepostupovali ste podľa zákona. Zákon o rokovacom poriadku jasne hovorí, ako sa hlasuje - v poradí návrhov, ako boli dané. Vy ste dva svoje pozmeňovacie návrhy opomenuli a išli ste k tretiemu návrhu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pani poslankyňa Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pri príležitosti otvorenia parlamentu tu zazneli želania. Zdá sa, že nepadli na úrodnú pôdu. Napriek tomu si jedno prianie tiež dovolím vysloviť. Kiež by eufória z moci ani teraz ani v budúcnosti neotupila zmysel pre spravodlivosť, morálku a úctu k oponentovi. A chcela som tiež poďakovať pánu Fogašovi za objektívnosť, ktorú by koalícia mala mať.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Neuwirth.

Poslanec A. Neuwirth:

Vážená Národná rada,

znovu by som poprosil pána predsedu, aby sa jednoznačne hovorilo, ti ide o prezentáciu, alebo ide o hlasovanie, pretože v opačnom prípade sa budeme musieť neustále dívať na jedno, či je nás tam už dosť, či je dosť prítomných, či sa má hlasovať alebo nemá hlasovať. Je to veľmi závažná záležitosť, a takéto spory budeme mať znovu a znovu. Iba z včerajšieho nedorozumenia, pán predseda, dovolím si povedať, keď ste nepochopili na prvý raz, aký je rozdiel pri hlasovacom a prezentačnom postupe, vyplynula táto nešťastná formulácia.

A dovolím si povedať, ešte jedno. Hovorilo sa tu o šikovnosti opozície, ale teraz to hovorím veľmi dobromyseľne, pritom bola aj určitá nešikovnosť vedúceho schôdze, lebo mal povedať, presne, o čo vlastne ide. Ja som sa napríklad dva razy za sebou prezentoval, pretože to bývalo zvykom, že sa prezentovalo dovtedy, kým nebude dosť prítomných, a vôbec som nevedel... /smiech v sále/. Ďakujem za uznanie, ale nie je to jednoznačné a znovu opakujem - povel, ktorý nie je jednoznačný, je právne irelevantný. Myslím, že ako právnici by to mali predovšetkým oni pochopiť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec, včera sme hovorili o prezentácii. Môžeme sa dohodnúť, že budem hovoriť prezentujme sa, hlasujme.

Poslanec NR SR A. Neuwirth:

Ďakujem pekne, to som chcel, nič iné.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ale včera pri skúške sme hovorili len o prezentácii s tým, že okamžite nasleduje postup hlasovania.

Prosím, pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

myslím si, že všetci toho už máme dosť. Toto handrkovanie sa o malichernostiach k ničomu nevedie. Viete dobre, že aj predtým sme hlasovali tak, že pán predseda povedal "prezentujme sa" a hlasovalo sa. To znamená, že museli by sme začať úplne od začiatku a dnešné rokovanie by sme museli anulovať, keby sme prijali filozofiu takýchto - povedal by som - podrobných príkazov. Dá sa to, prosím. Chcem vás pekne poprosiť, postupujme ďalej.

Viem a verím, a dokonca predpokladám, že vládna koalícia už má svoj scenár ako si presadiť svoje veci, takže nezdržujme sa, nevzrušujme sa, normálne rokujme, hlasujme o pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli podané. Pekne prosím, ak sa vyjadrujeme, všimnime si, že každý z nás sa dopusti nejakej nepresnosti. Nevyvodzujme z toho hneď formálne uzávery, ktoré chceme zneužiť, na to, aby sme zvrátili hlasovania. Chcem ubezpečiť vládnu koalíciu, že má dostatok hlasov na to, aby si presadila čokoľvek chce.

Takže vás prosím, aby sme s chladnejšou hlavou pristupovali k rokovaniu, a najmä, aby sme sa pohli dopredu.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda. Dotkol by som sa len otázky návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku pánu Janičinovi. Vaše vystúpenie som chápal tak, že o ňom príde návrh konkrétneho poslanca, jedného z tej skupiny, ktorý vystúpi a navrhne zaradenie tohto bodu. Nechápal som vaše vystúpenie ako zaradenie. Miesto tých poslancov to urobil pán Hrnko, ktorý návrh zaradil za konkrétny bod.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Dostal som sem výpis z rokovania. "Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Budeme pokračovať v zasadaní Národnej rady. Prosím, aby ste sa prezentovali. Prezentujme sa, prosím. 74 prítomných. Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, skúsme sa ešte raz prezentovať a prosím pánov poslancov z SDĽ, keby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Prosím, prezentujme sa. Ďakujem. Je nás 82, takže budeme pokračovať v rokovaní dnešnej schôdze. Prvým, kto podal pozmeňovací návrh na priebeh rokovania, bol pán poslanec Prokeš, ktorý navrhuje, aby sa stiahol bod 16 z dnešného programu. Prosím, budeme sa prezentovať. Prosím, prezentujme sa. " Ďalej už boli moje poznámky k hlasom z pléna. Bolo to po hlasovaní. "Prítomných bolo 79, za hlasovalo 41, proti bolo 14, 5 sa zdržali, 9 nehlasovali. /Potlesk. / Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka. "

Takže skutočne trikrát, došlo k prezentácii a na tretíkrát k hlasovaniu. A raz sa hlasovalo. Takže som skutočne nič neporušil, preto nevidím dôvod...

Prosím, pán podpredseda Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

na to, aby sme sa naučili hlasovať, mal slúžiť včerajší deň. Keďže boli okolo toho nezrovnalosti, osobne som sa pýtal pána Páleníka a bolo pritom celé vedenie. Sú dva pokyny. Prvý pokyn je "prezentujme sa". Ten slúži na prezentáciu, vtedy sa len prezentujeme. A keď máme hlasovať, predsedajúci schôdze je povinný povedať formulu "prezentujme sa a hlasujme". Trikrát to tu včera zaznelo. To znamená, že ak máme hlasovať, má predsedajúci použiť použiť formulu "prezentujme sa a hlasujme". Osobne som sa na to včera pýtal, technický personál to mal v návode, dohodli sme sa na formulke "prezentujme sa a hlasujme". / Potlesk. /

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, čítal som ďalej "prezentujeme sa a tým hlasujeme. Tu som to povedal, a potom bol smiech v sále a potlesk. Prosím, hlasovali sme o návrhu pána Prokeša, o stiahnutí bodu programu a išiel 30 sekundový interval. Potom vyšlo prítomných 79 a to, čo som povedal. Čiže povedal som, možno som si to ani neuvedomil, že hlasujeme. Áno, keď už bežalo hlasovanie, však tu je 30 - sekundový interval, v ktorom môžem povedať, že hlasujme. Tu je záznam, môžete si ho zobrať všetci.

Takže prosím, páni poslanci, skončme to, vyriešime aj tento bod, som o tom presvedčený.

Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána Brňáka, ktorý som už zopakoval. Všetci tí, ktorí ste napísaní, chcete faktické poznámky? Ďakujem pekne. Pán poslanec Fogaš jediný žiada faktickú poznámku.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predseda, navrhujem, aby sme vyriešili definitívne aj ten problém, či ste podali alebo nepodali návrh na zaradenie do programu, na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku. Navrhujem, aby ste to vyriešili tak, že podía § 22 rokovacieho poriadku, ak teda návrh nie je celkom jasný, je možné, aby ste ho spresnili. Prosím, urobte to, aby neboli naše dohady, či je to posledný bod, alebo ktorý bod ste mali na mysli na to zaradenie, lebo návrh ste podali. Prosím, spresnite svoj návrh, hlasujme o ňom a poďme ďalej.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, ja som skutočne nenavrhoval, či to bude bod číslo 1, ani bod 2 alebo posledný. Povedal som, že som dostal toto a prosím, aby bol zaradený do tohto programu na túto schôdzu, to je jedno kedy. A na to pán poslanec Hrnko reagoval, aby bol zaradený ako bod číslo 1. Čiže, keď príde na poradie návrh pána poslanca Hrnku, dám hlasovať o jeho návrhu, či to bude bod číslo 1. Myslím, že to je rozumné. Prosím, budeme hlasovať teraz o návrhu pána poslanca Brňáka.

Prepáčte, ešte pán poslanec Rózsa.

Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

je evidentné, že podľa tých pravidiel, ktoré sme schválili na dnešnom rokovaní, pred začatím hlasovania predsedajúci oznámi návrh, o ktorom sa bude hlasovať. A presne povedané - v nadväznosti na to dá pokyn na začatie hlasovania. Tento pokyn ste nedali, pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Teraz som vám vám to prečítal, pán poslanec. Poslanec E. Rózsa:

Práve z toho záznamu, čo ste prečítali, som to dobre počul.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán poslanec Harna. Poslanec Š. Harna:

Vážený pán predseda,

dovoľte po týchto diskusiách tu skutočne konštatovať, že nevediete schôdzu v tomto prípade nestranne. Zámerne ste prekročili svoje návrhy, aby ste využili neprítomnosť jedného poslaneckého klubu a mohli tým zmiesť zo stola jeden návrh zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Harna, keby som to urobil zámerne, tak si neosvojím to, čo povedal pán poslanec Lauko. Povedal som " áno, zabudol som, mal som to prečítať ". Takže tu žiaden úmysel nebol, ale tu ide o to, že som to ani nemusel tak povedať. Povedali sme si tu jednoznačne, že na to reagoval pán poslanec Hrnko s tým, aby sme rozhodli b zaradení ako bodu číslo 1.

Poslanec Š. Harna:

Áno, keď ste urobili chybu, pán predseda, tak ste to mohli napraviť novým hlasovaním.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nemohol som urobiť nové hlasovanie, pretože som neurobil chybu.

Pán poslanec Neuwirth. Poslanec A. Neuwirth:

Pán predseda, dovolil by som si poznamenať, že aj podľa záznamu tým, že tam chýba ten druhý pokyn, nie je to jasné. Prepáčte, ale ani pán predseda dva razy za sebou správne neoznačil, ktorý z jeho pokynov je spojený s hlasovaním a ktorý nie je. A keď to bude ktosi iný čítať zajtra, o mesiac, nikto nebude vedieť o čo išlo a kedy vlastne sa hlasovať malo a kedy nie. Preto prosím, nechcem žiadne reparácie, ale naozaj všimnime si tento nedostatok a doplňme to tak, že tento povel musí byť jednoznačný.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, v tom intervale, keď som povedal o prezentácii a hlasovaní, som povedal, prosím, budeme sa prezentovať, prosím, prezentujme sa. A tam niekto zakričal, že nemôžeme hlasovať, a ja som povedal, že teraz ste si, pán poslanec, odhlasovali, kto tu nie je, nie je tu. Tak prečo teraz zase ideme meniť? To sme odhlasovali. Prosím, každý hlasuje, to som povedal. Nie pán poslanec, fakt teraz hlasujeme. To stále išiel interval. Však som povedal ďalej, prezentujme sa a tým hlasujeme, pán poslanec skutočne nerobme to, prosím / smiech v sále, potlesk/. Prosím, hlasovali sme o bode pána Prokeša, o stiahnutí bodu z rokovania dnešného programu. A teraz som prečítal ten výsledok, ktorý bol, takže som dvakrát povedal, že hlasujme. Myslím si, že je zbytočné, aby sme o tom hovorili. Vyriešime a] tento sporný bod programu.

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda,

keďže pán poslanec Fogaš sa neustále vracia k tomu, či ste podali alebo nepodali návrh, podlá mojej mienky - opakujem znovu - vy ste len upozornili na to, že taký návrh poslanci podávajú, že váš názor je, aby bol zaradený. Konkretizoval ho svojím pozmeňovacím návrhom - keď sa to tak vezme - pán poslanec Hrnko. Podlá rokovacieho poriadku najprv sa hlasuje o pozmeňovacích návrhoch.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte sa spýtam, kým bude hovoriť pán poslanec Bárány, pán poslanec Ftáčnik, to, čo sme hovorili cez prestávku, idete to uplatniť?

Poslanec M. Ftáčnik:

Chcem povedať, že som sa pána predsedu cez prestávku opýtal, aby ste vedeli o čom hovoríme, aby sa tento dialóg stal známy, že ak vystúpi teraz poslanec, alebo zajtra, alebo v priebehu schôdze, a navrhne zaradiť pôvodný bod 16 ako iný bod programu - ako bod 27, 26 alebo nejaký iný, či dá o tom hlasovať. To bol jeden variant, ako o veci rozhodnúť. A keď ma pán predseda informoval, že pravdepodobne to nebude môcť urobiť, vzhľadom na rokovací poriadok, tak som ho informoval, že 30 poslancov podá žiadosť o zvolanie riadnej schôdze s bodom programu "tabuľový zákon", aby som bol stručný, na stredu budúceho týždňa. To znamená, že ak ho podá dnes, tak pán predseda podľa ústavy do 7 dní, to znamená do stredy - a myslím, že práve streda by bola vhodná - musí zvolať schôdzu k tejto veci. To je všetko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Preto som požiadal pána poslanca Ftáčnika, či má ďalej význam k tomuto besedovať.

Ďalej pán poslanec Bajan - faktická poznámka. Poslanec V. Bajan:

Pán predseda, prečítali ste vašu predposlednú repliku na pána poslanca Harnu, kde ste jedným dychom povedali, že ste sa pánu Laukovi ospravedlnili, že ste urobili chybu a vzápätí jedným dychom, že ste žiadnu chybu neurobili.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie, že som urobil chybu v tom, že som zabudol povedať aj ten návrh poslancov, ale v ničom inom. Neurobil som chybu v poradí hlasovania.

Pán poslanec Ľupták Ivan. Poslanec I. Ľupták:

Chcem povedať len to, že čo teraz hovoril pán poslanec Ftáčnik a vôbec chovanie vládnej Koalície ma utvrdzuje v jednom, že ten precedens, ktorý bol prijatý v tomto parlamente ešte v starej budove na minulej plenárnej schôdzi, že budeme hlasovať dovtedy, kým nedosiahneme prijateľný výsledok pre vládnu koalíciu, zrejme je platný a bude v platnosti i naďalej. Inak súhlasím s pánom poslancom Gazdíkom, že tento parlament je nefunkčný, a preto sa čudujem, že hlasoval, aby neboli voľby v júni. Mal to už vtedy pochopiť. Naozaj tento parlament je nefunkčný.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, ďakujem. Takže prosím poslednýkrát, hlasujeme o návrhu pána Brňáka o zaradení zákona o protikomunistickom odboji do programu ako bod 21 ešte na túto schôdzu.

Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne aj hlasovali.

Prítomných bolo 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov. Nehlasovali 5 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brňáka neprešiel.

Pán poslanec Brňák tu mal ešte jeden návrh B tým, aby po odsúhlasení a schválení programu na dnešnú schôdzu už nemohli byť navrhované ďalšie body do rokovania. Tejto schôdze, alebo vždy po odhlasovaní?

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pôvodne som hovoril o tejto schôdzi, ale samozrejme, z toho by vyplývalo, že sa stáva pravidlom do budúcna, čiže viac - menej na neurčitý čas.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže mám tomu rozumieť tak, že dám hlasovať, aby po odsúhlasení programu schôdze už na žiadnej schôdzi sa v priebehu programu potom nemohlo doplňovať rokovanie o ďalšie body. Tak ste to zmenili.

Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predseda, nazdávam sa, že nemôžeme hlasovať o tomto návrhu, alebo keby sme aj hlasovali, nemôžeme o ňom platne rozhodnúť, pretože by to bolo v rozpore so zákonom. Ide o to, že keď zákon pripúšťa aj v priebehu schôdze doplňovať program, prípadne meniť program, tak nemôžeme uznesením zmeniť toto ustanovenie zákona. Na základe návrhu pána poslanca Brňáka by sme hlasovali iba o uznesení, teda by sme to menili uznesením a nie zákonom.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím si, že v tomto prípade, pokiaľ chceme zmeniť v rámci rokovacieho poriadku naše rokovania, v parlamente si môžeme dohodnúť pravidlá nášho rokovania tak, ako sme sa dohodli o hlasovaní, ako sme sa dohodli o všetkých ostatných našich rozhodnutiach. Takže si myslím, že v tomto prípade sa môžeme dohodnúť. Súhlasím s tým, že by to malo byť na túto schôdzu. Úprava programu schôdzí, to je to isté. Súhlasím s tým, že by to nemalo byť na všetky schôdze, ale na túto schôdzu áno. Vždy na jednu.

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Považujem návrh kolegu Brňáka za veľmi rozumný z praktického dôvodu. Zvlášť my, čo sme z vidieka, nenosíme so sebou tri kufre papierov, stretneme sa a sme postavení vždy pred hotovú vec. Prídeme sem, istý poslanecký klub sa pripraví, zákony donesú, majú preštudované, a nás, ostatných, ktorí sú mimo, postavia pred hotovú vec. My to nemáme jednak s kým konzultovať, nie sme pripravení, nemáme tu zákony alebo návrhy. Myslím si, že to je neférová robota a potom zbytočne je časová strata, čo sa tu zbytočne naťahujeme so zaraďovaním takého alebo onakého bodu, komu a čo ako vyhovuje.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, mne je tiež návrh pána poslanca Brňáka veľmi sympatický, ale odporúčam otvoriť rokovací poriadok na strane 8, hore je hlavička "Zákon Slovenskej národnej rady

číslo 44/89 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady". Prosím vás, snáď si nemyslíte, že takýmto jedným hlasovaním môžeme meniť zákony? Môžeme to prijať pre túto schôdzu, ale prijať to pre všetky schôdze je smiešne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, z toho to nevyplýva. Poslanec F. Mikloško:

Veď chcete meniť zákon do konca volebného obdobia. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie. Teraz sme práve pri konzultácii s pánom poslancom Čarnogurským hovorili, že na jednu schôdzu by to išlo, ale nie na druhú.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, teraz sme hovorili o programe tejto schôdze. Predsa všetko, čo sme odhlasovali, sa týkalo tejto schôdze, veď nemôžeme na tejto schôdzi hovoriť, o budúcich schôdzach.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Veď som povedal, že nie. Hovoríme o tejto. Poslanec F. Mikloško:

Tak potom ako môžeme hovoriť, že sa to môže týkať aj ďalších schôdzí?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie. Hovoríme o tejto.

Prosím, pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, odporúčal by som pánu poslancovi Mikloškovi, aby nečítal len hlavičku zákona, ale aby pokračoval v ďalších ustanoveniach. A tým chcem aj v podstate spochybniť názor, ktorý vyslovil pán poslanec Čarnogurský. Bolo zvyklosťou v tomto parlamente, pretože som tu od januára 1990, dôsledne dodržiavať tento rokovací poriadok. Zo znenia § 13 ods. 3 a 4 rokovacieho poriadku predovšetkým jasne vyplýva, že poslanci môžu dopĺňať program schôdze do schválenia programu schôdze. Odsek 4 hovorí a používa novy vyraz "priebeh schôdze". Konkrétne hovorí, že Slovenská národná rada - to je ešte pôvodný názov - môže v priebehu schôdze bez rozpravy presunúť body programu rokovania alebo zlúčiť rozpravu k dvom alebo viacerým bodom programu. To znamená, že toto je jediná možnosť, kedy už po schválení programu môže na návrh poslancov istým spôsobom modelovať program. Je pravdou, že v tomto parlamente predovšetkým od čias pôsobenia pána Mikloška ako predsedu bol tu prijatý istý úzus alebo zvyklosť, ktorá porušovala tento rokovací poriadok.

Podotýkam, že aj v súvislosti s prijímaním nového rokovacieho poriadku celú túto situáciu chceme riešiť tým spôsobom, len v prípadoch ozaj výnimočných, dokonca mám dojem, že v prípade, ak dva poslanecké kluby požiadajú, možno v priebehu schôdze dopĺňať program. Čiže zásadná myšlienka je taká, že program, ktorý sa schváli, nie je možné dopĺňať následne. Tomu korešponduje aj § 13, ktorý, samozrejme, môže si každý vykladať po svojom.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, rád by som len upozornil pána poslanca Čarnogurského, že Národná rada prijíma zákony, mení ich uznesením.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Národná rada síce prijíma návrhy zákonov uznesením, ale najskôr musia byť tieto návrhy podané ako návrhy zákonov. To pánu poslancovi Prokešovi. A pánu poslancovi Brňákovi - nemôžeme sa vopred vzdať svojho práva. Dajme tomu, že by sme teraz schválili zásadu, že nemožno meniť program, ale keď zajtra alebo pozajtra jednoducho väčšina tejto snemovne predsa len podá návrh na zmenu programu, väčšina odhlasuje zmenu alebo doplnenie návrhu programu, tak je to platné, pretože o tom rozhodne väčšina.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, dávam návrh nasledujúceho znenia: "Schválený program 32. schôdze nebude už v jej priebehu menený ani doplnený. "

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, to už navrhol pán poslanec Brňák. Myslím, že to nie je potrebné zopakovať.

Poslankyňa K. Tóthová;

On navrhol pre všetky schôdze. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie. Poslankyňa K. Tóthová:

Tak sa potom pripájam k jeho návrhu. Poslanec A. Hrnko:

Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

mali by sme skutočne začať pracovať, pretože táto debata je absolútne vedľa. Keďže takéto uznesenie, ktoré navrhuje pán poslanec Brňák, je absolútne zbytočné, lebo ďalšie uznesenie toto uznesenie môže zrušiť - Národná rada môže zrušiť svoje uznesenia, takéto uznesenie je právne absolútne nulové. O ničom sa tu bavíme už skoro hodinu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Chcel by som zareagovať na poznámku pána poslanca Čarnogurského, keď hovoril o tom, že tento názor je v podstate

neprípustný aj kvôli tomu, že sa vopred vzdávame nejakých svojich práv, aj kvôli tomu, že väčšina môže vždy o tomto rozhodnúť. Chcel by som uviesť, že podľa môjho názoru, ak väčšina chce presadiť nejaký návrh aj v priebehu schôdze, nič nebráni tejto väčšine, aby normálnym právnym postupom dosiahla zvolanie riadnej schôdze v časovom rozpätí, ak jedna patina týchto poslancov by žiadala o zaradenie takéhoto zákona na program rokovania, ale nie, aby zasahovala do už schváleného programu. Tam je jediný možný zásah, a to vypustiť bod programu, ktorý bol zaradený, alebo zlúčiť rozpravu k viacerým bodom. Inak vôbec nemá význam, aby sme schvaľovali program ako taký, a potom logika je, aby sme to nechali voľne a podľa momentálnej nálady budeme zaraďovať ten alebo onen bod na program schôdze.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Mám len krátku poznámku. Prosím, aby sme sa naozaj snažili už uzavrieť túto diskusiu, pretože môžeme polemizovať so všetkými názormi. Pán poslanec Brňák, vieme, že bývalý podpredseda vlády pán Tóth doniesol návrh napríklad platobnej zmluvy s Českou republikou rovno sem, zišiel sa výbor, rokovali sme. Ten úzus tu skutočne bol. Som proti tomu, aby sme zaraďovali návrhy zákonov len na základe toho, že ich vytiahneme z tašky a predkladáme ich na rokovanie prebiehajúcej schôdze. Prosím, aby sme si zaviedli taký úzus, že pokiaľ to bude možné, robiť to nebudeme. Pani profesorka Tóthová tu dnes tiež vlastne predložila - mohol by som povedať tak obrazne - návrh z tažky. Nebol to obyčajný návrh, je to ústavný zákon.

Prosím, skúsme sa tu dohodnúť, že to nebudeme robiť. Ale na druhej strane môžu vzniknúť vážne situácie, v ktorých je potrebné, aby Národná rada zaradila do svojho programu určitú otázku, a tam by som asi nemohol súhlasiť s tým, že program sa nemôže zmeniť. Teda navrhujem, aby sme hľadali nejaký rozumný konsenzus, skúsme sa dohodnúť, na tom aj politicky, že to bude zásada, ktorú budeme porušovať len celkom výnimočne. Pripusťme však i výnimky, lebo ak sa udeje nejaká mimoriadna udalosť, na ktorú treba reagovať, alebo vnútroštátne sa udeje niečo vážneho, spravidla takúto otázku treba zaradiť do programu. Keď prijmeme také uznesenie, stále budeme bojovať sami so sebou a prijímať väčšinové uznesenia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán poslanec Fogaš, ak by vznikla takáto situácia, aj súčasný rokovací poriadok umožňuje riešenie. Možno prerušiť schôdzu a zvolať mimoriadnu schôdzu s takýmto bodom programu okamžite. Tu nie je momentálne žiadna zábrana, aby sa skutočne vo výnimočných situáciách použilo aj takéto pravidlo, ale akonáhle pripustíme jednu výnimku, vieme, že sa z toho stáva už pravidlo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte raz pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Myslím si, že je to súčasť budovania vnútornej politickej kultúry, že by isté politické dohody mohli platiť. To po prvé.

A po druhé - vaše riešenie považujem za zdĺhavejšie, komplikovanejšie než to, že pripustíme zmenu programu vo vážnych situáciách.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, len ťažko by sme určovali, kedy je vážna situácia a kedy nie vážna. To by zase záležalo len na poslancoch.

Takže dovoľte mi, páni poslanci a poslankyne, aby som mohol navrhnúť hlasovanie o druhom bode návrhu pána poslanca Brňáka, aby sme na tejto schôdzi po schválení si programu už nemenili priebeh rokovania schôdze.

Prosím, budeme sa prezentovať a súčasne budeme hlasovať.

/ Hlasovanie. /

Prítomných bolo 143 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Konštatujem, že sme neschválili ani tento návrh pána poslanca Brňáka.

Ďalej vystúpil pán poslanec Tahy, ktorý žiada, aby sme na dnešnú schôdzu ako bod 26 zaradili tlač číslo 505. Ide tam o Národnú poisťovňu, kde je termín do 31. júna, a v tomto prípade by sa mal zmeniť termín do 31. júna na 31. 12. V tejto novele ide o túto krátku zmenu zákona. Myslím si, že by sme to mohli zaradiť.

Takže prosím, budeme sa prezentovať a súčasne budeme hlasovať. Bude to bod 26, ako som povedal. Takto to žiadal pán poslanec.

/ Hlasovanie. /

Prítomných bolo 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili túto zmenu programu.

Ďalej vystúpil pán poslanec Chamula, ktorý žiada vypustiť bod 6, tlač 491, a to je vládny návrh zákona Národnej rady o matrikách.

Prosím, budeme sa prezentovať a súčasne budeme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

/ Hlasovanie. /

Prítomných bolo 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 55 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovalo 5 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Chamulu sme neprijali.

Pán poslanec Hrušovský žiada, aby body 2 a 3 boli zaradené ako bod 27, ale tu je ešte jeden návrh pána poslanca Tomečka. Inak tieto body 2 a 3, vážení páni poslanci a panie poslankyne, sme na minulej schôdzi navrhli zaradiť ako body číslo 1 a 2, čiže sú zaradené tak, ako sme sa dohodli na

schôdzi. Keďže pán poslanec Tomeček hovorí, že by sa hneď za body 2 a 3 zaradili body 4 a 5 ako jeden bod, pretože spolu súvisia, čo je možné, dávam hlasovať, o týchto dvoch návrhoch s tým, že hlasujeme o zaradení bodov 2 a 3 podľa návrhu pána poslanca Hrušovského ako bodu 27 a hneď za ním budú body 4 a 5 ako bod 28.

Prosím, budeme sa prezentovať a hneď budeme aj hlasovať. / Hlasovanie. /

Prítomných bolo 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Ďalej vystúpil pán poslanec Ľupták, ktorý podporil návrh pána Prokeša s tým, aby bol vypustený bod 16. O ton sme už hlasovali, takže nedám o tomto návrhu pána poslanca Ľuptáka hlasovať.

Prosím vás, páni poslanci, tu je toľko návrhov, takže, ak by som sa pomýlil, radšej sa prihláste.

Ďalej vystúpil pán poslanec Andel, ktorý navrhuje, aby bola vyslovená nedôvera Rade Slovenského rozhlasu, takže o tom, aby tento bod programu bol zaradený na dnešnú schôdzu pred interpelácie, budeme hlasovať.

Prosím, budeme sa prezentovať, a súčasne hlasujme. / Hlasovanie. /

Prítomných bolo 138 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

To znamená, že sme schválili tento bod programu na zaradenie pred interpelácie.

Ďalej vystúpil pán poslanec Varjú, ktorý žiada, aby bod číslo 10 programu, tlač 495, bol zaradený na 2. 6. ako prvý bod programu poobede.

Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne hlasovali. / Hlasovanie. /

Prítomných bolo 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 121 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Ďalej budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hrnku. Pán poslanec Hrnko navrhuje, aby návrh poslancov na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Janičinovi bol zaradený dnes ako bod číslo 1.

Prosím, pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

S tým, že keď prejde návrh pána poslanca Prokeša, súhlasím s návrhom pána Prokeša.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Rozumiem, čiže s tým, že ak prejde návrh pána Prokeša o sľube, ktorý by sme ako poslanci mali zložiť, návrh pána poslanca Hrnka bude ako bod číslo 2.

Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali. / Hlasovanie. /

Prítomných bolo 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Hrnku.

Ďalej vystúpil pán poslanec Mikloško s tým, že tiež žiadal, aby návrh na odvolanie pána ministra bol dnes a že budeme dnes rokovať až kým neskončíme.

Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, budeme sa prezentovať.

Prosím, prezentujme sa a súčasne hlasujme. Ja hlasujem proti.

/ Hlasovanie. /

Prítomných bolo 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Môžem konštatovať, že o 19. 00 hodine budeme končiť.

Ďalej tu bol návrh pani poslankyne Danielovej, ale pani poslankyňa, prosím vás, aby ste to zopakovali, pretože to bolo dlhšie a nestihol som si presne zaznamenať váš návrh.

Poslankyňa V. Danielová:

Ide o zaradenie návrhu uznesenia výboru pre vzdelanie, vedu a Kultúru na rokovanie, takže v podstate ide len o procedúru, keďže výbor pre vzdelanie sa nemôže priamo obracať na vládu, aby to urobila Národná rada. A keďže ide o problém Slovenského rozhlasu, môže to byť zaradené za bod odvolanie Rady Slovenského rozhlasu. Ide o uznesenie, v ktorom by Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska k správe o kontrole dodržiavania zákonnosti v činnosti Slovenského rozhlasu zo dňa 10. decembra 1992. Myslím, že teraz to nie je potrebné bližšie vysvetľovať, vysvetlím to, keď budem uvádzať ten návrh.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, budeme hlasovať o tom, aby tento návrh na prijatie uznesenia, ktoré navrhla pani Danielová, sme prijali na tejto schôdzi. Navrhujem, aby bol zaradený pred interpelácie.

Prosím, budeme sa prezentovať a súčasne budeme aj hlasovať.

/ Hlasovanie. /

Prítomných bolo 136 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

Konštatujem, že návrh neprešiel.

Ďalej bol návrh pána poslanca Prokeša. Pán poslanec Prokeš navrhuje, aby 150 poslancov tohto parlamentu zložilo sľub vernosti.

Prosím, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Prokeša o skladaní sľubu na ústavu.

Prezentujeme sa a hneď aj hlasujme. / Hlasovanie. /

Prítomných bolo 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Prokeša sme schválili.

Ďalej pán poslanec Laluha navrhuje, aby bod nášho programu pod číslom 27 bol stiahnutý.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prítomných bolo 141 poslancov. Za návrh hlasovalo 129 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

Konštatujem, že bod 27 vypúšťame z programu.

Pán poslanec Plesník navrhuje ako bod 27, čiže mohol by byť zaradený namiesto bodu, Ktorý sme vypustili - pán poslanec Plesník, prosím, zopakujte svoj návrh.

Poslanec J. Plesník:

Odporučil som, aby tento bod bol zaradený po prerokovaní návrhu štatútu Fondu národného majetku a aby predtým, do prerokovania tohto bodu, bol pridelený na rokovanie výboru pre privatizáciu, národohospodárskemu a rozpočtovému výboru a ústavnoprávnemu výboru.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. / Hlasovanie. /

Prítomných bolo 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že aj návrh pána poslanca Plesníka sme prijali.

Ďalej vystúpil pán poslanec Králik, ktorý žiada, aby bod číslo 9 bol prerokovaný zajtra ako bod číslo 1.

Pán poslanec Tahy sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec M. Tahy:

Pán predseda, keďže predtým sme prijali môj návrh, aby bod 26 bol môj návrh zákona, a teraz sme prijali návrh pána

Plesníka, bijú sa tam o jedno poradie dva návrhy. Treba vyriešili tento problém.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím, že to urobíme tak, že to posunieme o jedno číslo ďalej a je to v poriadku.

Poslanec M. Tahy:

Pravdepodobne, pretože tam sa to viaže so štatútom, tak môj návrh by bol ako bod 24.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím uviesť, do zápisu, že rešpektujeme poznámku pána poslanca Tahyho.

Opakujem, návrh pána poslanca Králika je bod číslo 9 preložiť a prerokovať zajtra ako bod číslo 1.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme kto je za, kto je proti, kto sa zdržal hlasovania.

/ Hlasovanie. /

Prítomných bolo 139 poslancov. Za návrh hlasovalo 79 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

Konštatujem, že sme vyhoveli návrhu pána poslanca Králika.

Mám tu teraz návrh pána poslanca Kötelesa, ktorý žiada, aby zákon číslo 319/1991 Zb. ktorý sa týka vyrovnania majetkových krívd - pán poslanec, priznám sa, že som celkom dobre nerozumel, keby ste to povedali ešte raz.

Poslanec L. Köteles:

Vážený pán predseda, navrhoval som, aby výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a ústavnoprávny výbor predložili svoje stanovisko k mojim návrhom, a potom som odporučil, aby po predložení stanovísk Národná rada tie uznesenia odsúhlasila.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Chcete, aby tieto dva výbory, ktoré ste menovali, na túto schôdzu predložili svoje uznesenia a Národná rada to odsúhlasila. Tak to chápem.

Poslanec L. Köteles:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Počuli ste návrh pána poslanca. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/ Hlasovanie. /

Prítomných bolo 133 poslancov. Za návrh hlasovalo 38 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Kötelesa sme neprijali.

Ďalej budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Rusnákovej, o ktorom som povedal, že nie je potrebné hlasovať, pretože to je povinnosti, ktorú ako predseda si musím splniť. Takže hlasujeme, aby predseda Národnej rady napísal list všetkým poslaneckým klubom Národnej rady, aby navrhli nového člena do televíznej rady. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. / Hlasovanie. /

Prítomných bolo 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

Ďalej vystúpila pani poslankyňa Tóthová, ktorá žiada ako bod 27, ale zrejme by to už bol ďalší bod, zaradiť návrh poslancov HZDS plus dva návrhy - jeden návrh poslancov SDĽ a jeden vládny návrh - na dnešnú schôdzu. Ide o zákony stretu záujmov. Tu chcem povedať, že pokiaľ ide o vládny návrh, ten v Národnej rade nie je a myslím, že ho vláda ešte ani neprerokovala. Prosím, dávam to na hlasovanie.

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. / Hlasovanie. /

Prítomných bolo 135 poslancov. Za návrh hlasovalo 49 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že návrh pani poslankyne Tóthovej sme neprijali.

Ďalej vystúpil pán poslanec Chamula, ale to bola len replika. Návrh pána poslanca Tomečka sme schválili spolu s návrhom pána poslanca Hrušovského. Pán poslanec Ftáčnik má návrh, aby zákony, ktoré sme teraz na návrh pani poslankyne nezaradili na túto schôdzu, sme zaradili v júni, ale to bolo len pod tlakom návrhu pani poslankyne, takže neviem, či máme o tom hlasovať. Nemusíme o tom hlasovať.

Pán Móri, pán Bajan, pán Mikloško podporili tento návrh a myslím, že aj pán poslanec Fogaš. Alebo mali ste iný návrh? Nie.

Tým som vyčerpal všetky návrhy. Pýtam sa, či som na niekoho nezabudol. Myslím, že nie.

Budeme hlasovať o celom programe schôdze so schválenými zmenami a doplnkami.

Prosím, prezentujme sa a súčasne hneď aj hlasujme. / Hlasovanie. /

Prítomných bolo 137 poslancov. Za návrh programu hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

keďže prvým bodom nášho programu je návrh pána poslanca Prokeša na zloženie sľubu poslancov, som nútený urobiť

15 - minútovú technickú prestávku, kým zabezpečíme a určíme si formu priebehu sľubu. Pán podpredseda Černák navrhuje o štvrť na sedem. Pán poslanec Kňažko, potom pán poslanec Králik - faktické poznámky.

Poslanec M. Kňažko:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

chcel by som ešte doplniť ten návrh o to, že ti, ktorí tu dnes nie sú, asi by nemali pokračovať v poslaneckej činnosti, ak nezložia sľub.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, to je technická záležitosť. Pri takýchto okolnostiach vždy sa skladá do rúk predsedu Národnej rady a podpisuje sa to, samozrejme.

Ďalej pán poslanec Králik. Poslanec M. Králik:

Chcel by som tiež upozorniť na jednu technickú chybu alebo jednu technickú záležitosť, že sú tu poslanci, ktorí už skladali sľub na novú Ústavu slovenskej republiky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, v poriadku. Je technická prestávka do štvrť na sedem.

/ Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v prerušenej schôdzi Národnej rady. O slovo v rámci faktickej poznámky sa hlási pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

chcem predniesť procedurálny návrh, aby sme pokračovali v schôdzi zajtra o deviatej práve vykonaním uznesenia, ktoré sme si schválili o zložení sľubu. Navrhujem to jednak vzhľadom na čas, ktorý v súčasnom období je, vzhľadom na technická zabezpečenie, ale aj preto, aby sme si trošku ujasnili zmysel vykonania tohto uznesenia, pretože podlá článku 75 Ústavy Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje prvýkrát, sa skladá sľub. Čiže, musíme nájsť veľmi rozumnú formuláciu, ktorá nám predznačí, že ide o prejav vzťahu k Slovenskej republike v súčasnom období s tým, že vykonanie tohto sľubu s ohľadom na záverečné ustanovenia ústavy nebude mat dôsledok, ktorý je uvedený v odseku 2. Prosím o pochopenie z tohto hľadiska, pretože si myslím, že by to malo mať slávnostný rámec napriek tomu, že pôjde o takúto formu vyjadrenia nášho vzťahu k našej vlasti.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko sa hlásil.

Poslanec A. Hrnko:

Myslím si, že aj pán Prokeš to tak myslel a aj väčšina to tak prijala, že momentálne ide o politické gesto a nie o ústavný sľub, ktorý by mal všetky náležitosti, ktoré predpisuje ústava. Preto si myslím, že treba pokračovať v schôdzi a do siedmej máme čas, aby sme mohli sľub na ústavu zložiť ako politický akt vernosti a prihlásenie sa k Slovenskej republike v novom parlamente.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, povedali sme, že sľub má svoj symbolický význam v prvý deň, kedy rokujeme v tomto parlamente. To je prvá vec. Druhá vec - poviem veľmi banálny dôvod. KDH má zajtra o deviatej tlačovku, niektorí tam musíme byť, a potom poviete, že nechceme zložiť sľub.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ako môže mať KDH tlačovku, keď zasadá parlament? Pokiaľ ide o poslancov parlamentu, samozrejme.

Poslanec F. Mikloško:

Ráno o deviatej. Účasť, nie je v parlamente povinná, aby som tu bol načas. / Šum v sále. / Čiže prosíme, aby sme to vykonali dnes.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán poslanec Hrnko, nechápem, ako môžete pokiaľ ide o obsah samotného sľubu čo len rozlišovať po formálnej stránke politickú a ústavnoprávnu rovinu. Myslím si, že je to v podstate povinnosťou každého poslanca, a akékoľvek manipulovania s tým, či ide o politickú alebo ústavnoprávnu rovinu, vlastne už robí ten sľub nejakým menejcenným alebo bezcenným, alebo neviem akým. Takže, osobne si myslím, že ten kto sľub chce zložiť, ho zloží bez ohľadu na to, či ide

o politickú alebo ústavnoprávnu rovinu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Pán poslanec Brňák, veľmi sa čudujem vám ako právne vzdelanému človeku, že ste schopný šíriť v pléne Národnej rady takéto bludy. Ak by sme chceli byt dôslední, Národnodemokratický klub predložil ústavný zákon o sľube, ktorý riešil všetky otázky v rámci právnych dôsledkov pre toho, kto nezloží sľub. Pýtam sa pána poslanca Brňáka, ako na základe uznesenia Národnej rady, ktoré sme prijali teraz, by chcel

z nezloženia sľubu na túto ústavu vyvodiť právne dôsledky. Takže, momentálne ide o politický akt vernosti, kde poslanec deklaruje vernosť svojej republike, nejde o sľub s právnymi dôsledkami.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

na základe ústavy poznám len jeden sľub. Ústava žiadne druhy sľubov nezakotvuje. A čo je to sľub a aké má dôsledky, to si snáď v parlamente nebudeme vykladať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Chcel by som zareagovať na pána poslanca Hrnku. Osobne sa domnievam, že nenachádza sa - a dovolím si to vyjadriť ako presvedčenie - v tomto parlamente ani jeden, kto by odmietol takýto sľub na Ústavu Slovenskej republiky. Ak sa taký nachádza, potom je zbytočné hovoriť o politickej alebo ústavnoprávnej rovine.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Vážení kolegovia, naozaj skončme túto diskusiu, lebo diskusia smeruje k tomu, aby sľub bol zajtra. O chvíľu je devätnásť hodín. Myslím, že by sme mohli začať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

možno viacerí nebudete so mnou súhlasiť, ale dovoľte, aby som sa v tejto chvíli priklonil k návrhu pána poslanca Fogaša s tým, že do rána by sme pripravili text sľubu. Pokiaľ ide o pánov poslancov z KDH, nemyslím, že sa ich na tlačovke zúčastní viac ako štyria, to je ospravedlniteľné.

Dám hlasovať o návrhu pána poslanca Fogaša. Prosím, pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Pán predseda, chcel by som sa predsa len spýtať pána navrhovateľa Prokeša, keď dával tento návrh ako bod programu, aký on myslel sľub, nech nám to vysvetlí v prvom rade on.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím si, že nie je potrebné, aby pán poslanec Prokeš vysvetľoval. Bol daný návrh, Národná rada schválila tento návrh, a teraz je našou povinnosťou tento úkon urobiť. Takže, nemyslím, že je potrebné ďalej o tejto veci diskutovať.

Dám hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Fogaša. Pán poslanec Fogaš navrhol, aby sme dnes prerušili rokovanie Národnej rady s tým, že budeme zajtra pokračovať o deviatej a prvým bodom bude skladanie sľubu.

Prosím, prezentujte sa a hlasujte. / Hlasovanie. /

Prítomných bolo 144 poslancov. Za návrh hlasovalo 63 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že návrh pána poslanca Fogaša neprešiel, takže budeme skladať sľub teraz.

Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby som navrhol takýto postup pri skladaní sľubu: Prečítam znenie sľubu. Po jeho prečítaní zložím sľub pred Národnou radou Slovenskej republiky slovom "sľubujem". Po mojom zložení sľubu najskôr by do mojich rúk slovom "sľubujem" zložili sľub postupne podpredsedovia Národnej rady a predsedovia výborov a po nich by nasledovali poslanci od prvého radu až po posledný rad. Číže išiel by pán poslanec Ballek a potom by išli po rade. Pri zložení sľubu mi súčasne odovzdáte text, ktorý máte pred sebou, podpísaný svojím podpisom. Prosím, aby všetci prítomní poslanci počas aktu skladania sľubu stáli. Pristúpime k skladaniu sľubu.

Pán poslanec Malý. Poslanec I. Malý:

Pán predseda, chcel by som sa spýtať, či budú skladať sľub aj poslanci, ktorí už zložili sľub.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Áno, všetci. Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

dovoľte mi predtým, ako zložím sľub ja, keďže sú tu dva rozdielne názory, prečítať vám sľub poslanca, ktorý je daný našou ústavou, kde sa hovorí: "Sľubujem na svoju česť, a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. " Máte ho pred sebou. Ale je tu jeden návrh, ale radšej ho nebudem čítať. / Šum v sále. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Tak sľubujem. / Potlesk. /

/ Zloženie sľubu prítomných poslancov do rúk predsedu Národnej rady. /

/ Potlesk. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Páni poslanci, panie poslankyne, ďakujem.

Dovoľte mi, aby som konštatoval, že je 18. 59 hodín, to znamená, že o minútu musíme skončiť. Kým skončíme, dovoľte, aby som vám oznámil, že som dostal list od poslancov, v ktorom mi píšu: "Vážený pán predseda, využívajúc právo dané článkom 83 odsek 2 sa na vás dolupodpísaní poslanci obracajú

so žiadosťou o zvolanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na deň 1. 6. 1994 s programom s jedným bodom - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 420/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike a zákon Slovenskej národnej rady číslo 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky. " Podpísaných je 30 poslancov Národnej rady.

Oznamujem, že na základe tohto listu a v zmysle Ústavy Slovenskej republiky zvolávam na stredu schôdzu, ktorá bude rokovať o tomto bode programu.

Súčasne mi dovoľte povedať, že zajtra na základe vášho rozhodnutia prvým bodom programu bude návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Janičinovi.

Ešte sa hlási pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Predpokladám, že tento návrh dostaneme všetci poslanci na stôl.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ktorý návrh? Poslanec I. Ľupták:

Tento návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte dovoľte, páni poslanci, panie poslankyne, odhlasovali sme si, že dnes bude ako prvý bod návrh na vyslovenie

nedôvery ministrovi Janičinovi, ale pán podpredseda Weiss ma upozornil, že zajtra prvým bodom by mal byť bod, ktorý má predkladať, pán minister Hraško. Pán minister Hraško má ísť na operáciu. Takže zajtra by mal byť ako prvý bod, ktorý predkladá pán minister Hraško. Tak sme to odhlasovali. Teda najskôr bude bod, ktorý predkladá pán minister Hraško, a druhým bodom bude bod, ktorý predkladajú poslanci Národnej rady.

Ďakujem pekne. Dovidenia. Dobrú noc.

Druhý deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 26. mája 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

včera pri schvaľovaní programu 32. schôdze sme sa dohodli a odsúhlasili, že

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami / zákon o ovzduší/ v znení zákona číslo 218/1992 Zb, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia,

prerokujeme dnes ako prvý bod nášho dnešného rokovania. Preto pristúpime k rokovaniu o tomto bode programu.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 477 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 477a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky pán Juraj Hraško.

Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

Minister životného prostredia SR J. Hraško:

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

predseda vlády Slovenskej republiky predložil Národnej rade návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, ktorý je známy ako zákon o ovzduší, v znení zákona číslo 218/1992 Zb. a ktorým sa mení a doplna zákon Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe na úseku ochrany ovzdušia. Ako povedal pán predseda, materiál vám bol doručený ako tlač Národnej rady Slovenskej republiky číslo 477.

Chcel by som podotknúť, že predložený vládny návrh zákona je jedným so systémových opatrení, ktoré vyplýva zo stratégie zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky, ktorú ste odsúhlasili svojím uznesením číslo 339 z 18. novembra 1993. K novelizácii uvedených zákonov bolo potrebné pristúpiť z troch dôvodov. Prvý dôvod bol, že došlo k zmenám v štátoprávnom usporiadaní, kde bolo treba novelizovali tieto skutočnosti. Ďalej bolo treba zmeniť na základe skúseností z doterajšej praktickej aplikácie týchto zákonov a z potrieb legíslatívno-technických zmien, ktoré z tohoto vyplynuli, a nakoniec z dôvodov, ktoré sme si predsavzali, že budeme postupne harmonizovať, naše zákony a vyhlášky so smernicami a predpismi štátov Európskej únie.

Chcel by som veľmi stručne charakterizovať tieto tri dôvody, pre ktoré návrh novely predkladáme.

Zo zmien štátoprávneho usporiadania vyplynuli najmä zmeny kompetencií, ktoré je potrebné zakotviť v novele zákona číslo 309/1991 Zb. o ovzduší. Z hľadiska novelizácie zákona číslo 134 o štátnej správe ochrany ovzdušia konkretizujeme najmä úlohy a povinnosti jednotlivých stupňov štátnej správy, ako aj zmeny, ktoré vyplývajú z novelizácie zákona o ovzduší. Pokiaľ ide o isté administratívne povinnosti prevádzkovateľov zdrojov znečistenia, napríklad povinnosť vypracovať programy obmedzovania emisií veľkých a stredných zdrojov znečistenia, ktoré budú slúžiť pre informovanosť nielen orgánov štátnej správy, ale aj verejnosti, zakotvujeme túto povinnosť, alebo je už zakotvená v súčasnom platnom znení zákona. Programy, ktoré navrhujeme, pomôžu pri konkretizácii politiky a stratégie ochrany ovzdušia v domácich aj v medzinárodných súvislostiach.

Ďalším rozhodujúcim dôvodom novelizácie zákona o ovzduší, ako som spomenul, je potreba harmonizácie našej legislatívy s legislatívou Európskej únie, a to predovšetkým so smernicou Rady Európskych spoločenstiev v boji proti znečisťovaniu ovzdušia z priemyselných podnikov a so smernicou Rady Európskych spoločenstiev o obmedzovaní emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých zariadení na spaľovanie. Dôležitým prínosom navrhovanej novelizácie zákona je to, že sa zavádza pre veľké zdroje znečisťovania povinnosť zhodnotenia vplyvu na imisnú situáciu, pretože táto väzba spaľovacieho procesu na imisnú situáciu u nás doteraz celkom chýbala.

Napokon sa precizujú a doplňujú niektoré povinnosti prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania, ktoré majú priamo prispieť k zlepšeniu stavu ovzdušia, prípadne v minimálnej miere k jeho nezhoršovaniu, a umožniť sledovanie rozsahu emitovaného znečisťovania v prípadoch, keď je nutné reagovať na nebezpečenstvo znečistenia väčšieho rozsahu.

Zmeny v zákone Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia vyplývajú a nadväzujú na zmeny zákona -číslo 309/1991 Zb. Vypúšťajú sa niektoré

z pôsobnosti orgánov ochrany ovzdušia, ako aj založenie nových pôsobností, a napokon sú tu zakotvené niektoré formulačné zmeny a uvedenie nových splnomocňovacích ustanovení na vydávanie vykonávacích predpisov k zákonu o ovzduší.

Vážené dámy, vážení páni, z poverenia vlády Slovenskej republiky prosím o schválenie vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami / zákon o ovzduší/ v znení zákona číslo 218/1992 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia.

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Vrábľovú, aby podala správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslankyňa M. Vrábľová:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

novelizácia zákona číslo 390/1991 Zb. a zákona číslo 134/1992 Zb. vychádza zo skúseností ich praktického používania, ďalej zosúlaďuje našu legislatívu s legislatívou Európskych spoločenstiev. Zavádzajú sa tzv. všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania, doplňujú sa niektoré povinnosti prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania a pre veľké zdroje znečisťovania sa zavádza povinnosť zhodnotenia

vplyvu na imisnú situáciu. Spoločnú správu sme dostali ako tlač číslo 477a.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami / zákon o ovzduší/ v znení zákona číslo 208/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 895 z 3. mája 1994 na prerokovanie uvedeným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národností, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody v lehote do 18. mája 1994.

Výbory vládny návrh zákona prerokovali v čase od 11. mája do 18. mája. Ústavnoprávny výbor, národohospodársky a rozpočtový výbor, výbor pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, výbor pre zdravotníctvo, sociálne veci a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody vyslovili s vládnym návrhom súhlas a odporučili ho Národnej rade schváliť s pozmeňovacími návrhmi. Pozmeňovacie návrhy sú uvedené v piatich bodoch. Odporúčam, aby sme body 2, 3, 4 a 5 an blok. schválili, bod 1 neschválili, k bodu 1 mám pozmeňovací návrh.

Ďakujem za pozornosť a ako prvá sa hlásim do rozpravy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Týmto otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal zatiaľ žiadnu písomnú prihlášku. Kým v rozprave udelím slovo pani poslankyni Vrábľovej, dovoľte mi, páni poslanci, panie poslankyne, aby som vás na základe požiadavky technikov poprosil, aby ste hovorili bližšie do mikrofónov, ktoré máte pred sebou, a pri faktických poznámkach, keď sa prihlásite, už netlačte na gombík, lebo vypnete svoje číslo a technici vás potom znovu musia zapájať. Takže ten, kto sa hlási, stlačí gombík raz a gombík viac netlačí. Ďakujem pekne.

Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa M. Vrabíová;

V článku I bod 4 § 4 ods. 2 - to je prvý bod spoločnej správy - navrhujem znenie: "Vláda Slovenskej republiky ustanovuje nariadením jestvujúce zdroje znečisťovania a nové zdroje znečisťovania podľa ods. 1 písm. f/ a g/ vo vzťahu ku dňu účinnosti tohto nariadenia. " To je prvý pozmeňovací návrh.

Druhý pozmeňovací návrh v článku II bod 14 doplniť, odsek 1.

To je všetko. Ďakujem, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

Páni poslanci, panie poslankyne, hlási sa niekto do rozpravy?

/ Nikto. /

Takže neostáva mi nič iné, len rozpravu ukončiť a spýtať sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

Minister životného prostredia SR J. Hraško:

Ďakujem, nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Chcete sa vyjadriť, pani spoločná spravodajkyňa?

Poslankyňa M. Vrábľová:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže, pani spoločná spravodajkyňa, môžete uvádzať hlasovanie.

Poslankyňa M. Vrábľová:

Navrhujem, aby sme an blok schválili body 2, 3, 4 a 5 spoločnej správy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr sa budeme prezentovať bez hlasovania.

Ďakujem. Prezentovalo sa 94 poslancov.

Teraz prosím, budeme sa prezentovať a súčasne hlasovať.

Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Vrábľovej, ktorá navrhuje body 2, 3, 4 a 5 spoločnej správy schváliť an blok.

/ Hlasovanie. /

Prítomných bolo 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy sme schválili.

Poslankyňa M. Vrábľová:

Bod spoločnej správy číslo 1 navrhujem neprijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a súčasne aj hlasujme.

Hlasujeme o bode číslo 1 spoločnej správy. Pani spravodajkyňa ho navrhuje neprijať.

/ Hlasovanie. /

Prítomných bolo 100 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme neschválili bod číslo l spoločnej správy.

Poslankyňa M. Vráblová:

Ďalej navrhujem, aby sme o mojich dvoch pozmeňovacích návrhoch hlasovali an blok, pretože ide iba o doplnenie v podstate troch slov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a súčasne hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje prijať.

/ Hlasovanie. /

Prítomných bolo 104 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme prijali aj tento návrh. Poslankyňa M. Vrábľová:

Teraz navrhujem hlasovať o zákone ako celku. Odporúčam v zmysle schválených pripomienok prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

V súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených doplňovacích návrhov.

Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne aj hlasovali. Pani spoločná spravodajkyňa navrhuje prijať.

/ Hlasovanie. /

Prítomných bolo 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržal l poslanec.

Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili. Ďakujem, pani poslankyňa. / Potlesk. /

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

pristúpime k druhému bodu nášho programu tak, ako sme si ho odsúhlasili včera.

Druhým bodom programu je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Milanovi Jamičinovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

Návrh bol podaný podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tohoto ustanovenia návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Podľa § 85 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky po rozprave zaujme k tomuto návrhu stanovisko.

Prosím člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli poslancov k predloženiu návrhu na vyslovenie nedôvery Milanovi Janičinovi poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

Poslanec J. Michelko:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia,

tak ako tu už bolo povedané, podlá článku 88 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a S 85 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov podávam za skupinu poslancov návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pánu Milanovi Janičinovi.

Dôvody na vyslovenie nedôvery sú nasledovné:

Po prvé: vedomé porušenie platných zákonných noriem Slovenskej republiky.

Po druhé: sú to jeho morálne závady.

Po tretie: vedomé klamanie a zavádzanie Národnej rady Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky.

Po štvrté: petícia 52 poslancov Mestského zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Ružinov.

Po piate: petícia 217 občanov mesta Bratislavy časť Štrkovec.

Vecné dôvody k tomuto návrhu podložené príslušnou dokumentáciou odznejú v rozprave.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili pán poslanec Zeman, pán poslanec Šutovský a pán poslanec Michelko. Prosím pána poslanca Zemana.

Poslanec J. Zeman:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

dovoľte, aby som vás oboznámil s poľutovaniahodným príkladom morálneho zlyhania človeka, ktorý bez akéhokoľvek začervenania sa vykonáva funkciu ministra slovenskej vlády. Dovoľte, aby som vám priblížil a zdokumentoval počínanie Dr. Milana Janičinu na jedinom konkrétnom prípade jeho privatizácie. Dostatočne odhaľuje zvráteností nim chápanej etiky, ba i bežnej ľudskej dôstojnosti, jasne ukazuje, aké účelové môže byť pre niekoho ponímanie zákonnosti. Nech si na základe toho každý sám urobí záver, či môže takému človeku patriť dôvera verejnosti a či poslanci tejto našej snemovne smú odsúhlasiť, aby naďalej pôsobil na takom citlivom, pre neho však určite nie pôstom poste vo funkcii ministra zodpovedného za privatizovanie či rozdeľovanie štátneho majetku.

Ako je už všeobecne známe, pán Dr. Janičina má svoj osobný a veru nie zanedbateľný podiel na privatizácii bývalej Darnice, teraz Átria, najlukratívnejšieho a najlepšie vybaveného kultúrneho domu nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku. Okrem divadelnej a filmovej sály má hudobný salón

s organom, galériu, priestory vhodné na jazykovú prípravu, rátalo sa s rozličnými záujmovými krúžkami. To všetko sprivatizoval akurát v čase pôsobenia Dr. Janičinu na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky v novembri roku 1991 nezákonne na základe zavádzajúcich a nepravdivých podkladov bývalý bufetár Viliam Čino.

Zakrátko po úspešnej privatizácii K marcu 1992 odišiel pán Janičina z Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, aby vstúpil do služieb už spomínaného bufetára, ktorému verne miništruje dodnes. V máji roku 1992 Najvyšší súd Slovenskej republiky kúpno-predajnú zmluvu pre porušenie zákona zrušil. Stalo sa tak na nátlak poslancov mestskej časti Ružinova i mesta Bratislavy. O tom hovoria príloha číslo 1, príloha číslo 2 a príloha číslo 3. No, ako by sa nebolo stalo vôbec nič. Navzdory rozsudku Najvyššieho súdu, v ktorom stojí - citujem: "Pre Štátne notárstvo Bratislava II je právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu záväzný. " Koniec citátu. Štátne notárstvo na základe osobnej intervencie právneho doktora Milana Janičinu - tu vám prezradím, že doktor juris môže byť aj doktor polievky - zaregistrovalo fakticky totožnú zmluvu v septembri toho istého roku aj po druhý raz. O tom hovorí príloha číslo 4.

Najvyšší súd, prirodzene, postup štátneho notárstva Bratislava II ostro napadol. Stalo sa tak 28. októbra 1993 s konštatovaním, že taký postup - citujem - "hraničí nielen s porušením etiky notára, ale priamo s disciplinárnym pokleskom". Ďalej sa uvádza, že zmluva bola opätovne zaregistrovaná na požiadanie právneho zástupcu kupujúceho, a to bez akéhokoľvek záujmu o stanovisko druhej strany, bez vyjadrenia predávajúceho. O tom hovorí príloha číslo 5.

Názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol totožný s názorom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného

majetku Slovenskej republiky, ktoré dňa 19. novembra 1993 opakovane zaslalo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podnet na prešetrenie evidentného podvodu. O tom hovorí príloha číslo 6. Problém napriek tomu dodnes nie je vyriešený.

V prílohách 7, 8 a 9 uvádzam listy pána komerčného právnika Dr. Milana Janičinu, ktoré dokonale ilustrujú jeho, bohužiaľ, dnes už všedný spôsob uvažovania. Vari najzaujímavejší je list v prílohe číslo 8, v ktorom píše, že predbežne uvažuje, že za svoje verné služby bude požadovať 3 milióny. Hodné odcitovania je najmä toto miesto: "Pre vašu informáciu uvádzam, že len môj honorár za zastupovanie v súdnom spore o vydanie protiprávne držaných a užívaných vecí objektu Átria predstavuje 20 % hodnoty predmetného majetku. " Čo pokladá pisateľ za skutočnú hodnotu predmetného majetku, môžeme iba tušiť. Podľa kúpno-predajnej zmluvy bol totiž ocenený naozaj zakríknuto symbolickou sumou 8, 5 milióna vtedy korún československých. Ibaže, ak máme veriť tomu, čo povedal on sám, najpovolanejší, Dr. Milan Janičina v rozhovore pre Národnú obrodu 16. februára 1993, keby sa so svojím klientom rozhodli Átrium predať, uvažovali by o 50 miliónoch. O tom hovoria prílohy číslo 9 a 10.

Je mi trochu smiešne, Keď ešte stále minister privatizácie v rozhovoroch so starostami obci na ich početných verejných vystúpeniach - o tom hovorí príloha číslo 11, a koniec - koncov odznelo to aj v Národnej rade - tvrdí, že od celého prípadu dáva ruky preč, že ho nezaujíma. Čo je to za ministra, keď mu neleží na srdci oprávnený záujem štátu potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu, keď ho väčšmi než verejné blaho mámia milióny vyškierajúce sa z márne utajovaných zákutí nezákonnej transakcie? Toto má byť služobník ľudu bedlivo a nezištne spravujúci, zveľaďujúci a ochraňujúci náš spoločný majetok? Kto z nás má odvahu zveriť správu vecí verejných, kto tak nerozšafne vloží stovky miliárd do rúk nehodného šafára? Kto má tu odvahu vyjadriť dôveru snaživo sa privatizujúcemu administrátorovi privatizácie v službách bufetára?

Vážené dámy, ctení páni,

svoj diskusný príspevok spolu s dokumentmi potvrdzujúcimi pravdivosť mojich slov odovzdávam predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a tlači. Zároveň dúfam, že endemická tolerantnosť širokospektrálnej koalície neprekročila do takého nezvratného štádia, odkiaľ už chudák poslanec nedovidí ani na obyčajné dobré mravy, nieto platné zákony. Verím, že svedomie zostane väčšine bez úhony aj po hlasovaní o ministerskom kresle. A nech by každý z vás naňho váľal iba chválu, ja nič iné, mám preňho hanu.

Vážený pán predseda, dámy a páni, milí hostia, ďakujem za pozornosť. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec Zeman. Ďalej do diskusie je prihlásený pán poslanec Šutovský. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Draxlerová.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Poprosila by som, pán predseda, nakoľko pán poslanec Zeman povedal, že odovzdá tieto materiály vám, počas rozpravy dať to rozmnožiť a dať do lavíc poslancov a pánu ministrovi, aby mohol na to reagovať.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Šutovský, ale ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

K faktickej poznámke pani poslankyne chcem povedať, že samozrejme, toto môže byť rozmnožená a dané poslancom len za podmienky, že s tým bude súhlasiť, autor. Autor sa zatiaľ rozhodol dať tieto materiály predsedovi parlamentu a k dispozícii tlači, takže by mal odpovedať autor týchto materiálov, či súhlasí s ich rozmnožením.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zeman, pán poslanec Ľupták vás vyzval - pán poslanec Zeman súhlasí, tak som to rozumel. Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš, predtým pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Ak je to tak, potom sťahujem svoju pripomienku, ale potom sa neodvolávajme na argumenty, ktoré jednoducho odmietame dokladovať iným spôsobom. Takže je to jasné - rozmnožiť a rozdať.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

tiež som sa chcel vysloviť k tomuto názoru v tom smere, že prednesený prejav, ktorý tu odznel, predsa nemôže byť k dispozícii len predsedovi Národnej rady. Všetci sme ho počuli a, samozrejme, máme právo sa oboznámiť so všetkým dokladmi. Inak by sme nemohli kvalifikovane hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak ešte niekto chce k tomu hovoriť, je to zbytočné, bude sa to rozmnožovať. Prosím, pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Zeman;

Už som pred chvíľou povedal, že s týmto návrhom pána Ľuptáka súhlasím.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Teraz som nerozumel. Poslanec J. Zeman:

Pardon, pani Draxlerovej. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Čiže súhlasíte s tým? Poslanec J. Zeman:

Súhlasím s tým, aby sa to rozmnožilo pre poslancov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže prosím, k tomuto už nie sú potrebné faktické poznámky.

Prosím, pán poslanec Šutovský. Poslanec J. Šutovský:

Vážený pán predseda,

panie poslankyne, páni poslanci,

členovia vlády Slovenskej republiky,

na jednom z predchádzajúcich zasadnutí Národnej rady dovolil som si poukázať, na morálne kvality pána ministra Janičinu. Svoje vystúpenie si dovolím spresniť. Pán Dr. Milan Janičina svoju morálku a úctu k platným zákonom prezentoval nasledovne: od novembra 1993 do marca 1994 poberal súbežne dva vysoké štátne platy, a to plný plat poslanca Národnej rady a plný plat povereného podpredsedu Úradu pre geodéziu, kartografiu a kataster ako ústredného orgánu štátnej správy. Pracovné povinnosti v oboch prípadoch si plnil časovo a vecne tak dokonale a s takým pracovným zanietením, že zabudol, že niektoré dní majú len 24 hodín. Napríklad v sledovanom období 19 dní strávil vo výboroch a na plénach Národnej rady a súčasne podľa výkazov vykazoval každý deň 8, 5 hodiny riadnej pracovnej doby na Úrade pre geodéziu, kartografiu a kataster Slovenskej republiky.

Pokiaľ by nešlo o závažné prejavy amorálnosti a klamstiev vo výkazoch jeho dochádzky, s úsmevom by sa dala konštatovať dokonalá rozdvojenosť jeho osobnosti. Ale čo by pán doktor neurobil vo svoj prospech na úkor štátnej kasy? Na základe klamstiev z evidencie dochádzky poberal plat rovnajúci sa deväťnásobku priemerného platu štátneho zamestnanca.

Z polohy morálnej sa však treba posunúť aj do polohy právnej, pretože pán Dr. Janičina v tomto čase vykonával aj činnosť komerčného právnika a dostal sa tak aj do rozporu so Zákonníkom práce. Pre vašu informáciu uvádzaní, že podľa § 73 ods. 2 novely Zákonníka práce platnej od roku 1992 pracovnici orgánov štátnej správy sú povinní okrem iného zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu verejného záujmu so záujmami osobnými, najmä nezneužívať, informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom zamestnania v prospech vlastný alebo niekoho iného.

Vzhľadom na to, že ako pracovník ústredného orgánu štátnej správy poberal príplatok vo výške 25 % platu, podľa platných mzdových predpisov vedome porušoval § 73 a § 74 Zákonníka práce, pretože ako vedúci zamestnanec okrem svojho riadneho zamestnávateľského pomeru súbežne vykonával súkromnú podnikateľskú činnosť komerčného právnika, čo je preukázané jeho podnikateľskými aktivitami. Teda pán Dr. Janičina na aprílovej schôdzi Národnej rady vedome klamal, keď verejne poprel súbeh komerčných aktivít a zamestnanie plnohodnotného štátneho zamestnanca. Dôkazy sú k dispozícii.

Pýtam sa vás, ctené poslankyne a poslanci, je možné, aby takýto človek, právnik, vedome porušujúci zákon, mohol zastávať funkciu ministra vlády, inak povedané služobníka? Veď táto osobnosť, ktorá bola naraz na troch miestach, má reprezentovať Slovenskú republiku a rozhodovať o tak závažných a kľúčových otázkach našej ekonomiky akou je privatizácia. V tejto súvislosti vám chcem ešte pripomenúť informáciu z masmédií o liste pána komerčného právnika Dr. Janičinu adresovaného štátnym podnikom, voči ktorej informácii pán minister do dnešného dňa nezaujal vysvetľujúce stanovisko.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Ďalej do diskusie je prihlásený pán poslanec Michelko. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Draxlerová.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Prosím vás, chcela by som sa len spýtať, pána Šutovského, tu je podpísaných 34 poslancov - pán Gaulieder, pán Zeman, pán Hanák, pán Matejka, pán Korec, pán Michelko, nepoberali dva platy? To som len vybrala z toho zoznamu, ktorí mu toto vyčítajú.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia,

niet pochýb o tom, že rozhodujúcim faktorom transformácie našej ekonomiky je ďalší rozvoj súkromného sektoru, t. j. privatizácia štátneho majetku. Tak si to uvedomili iste aj členovia vládneho kabinetu Jozefa Moravčíka, ktorí rozhodli o tom, že to, čo milióny občanov Slovenskej republiky, tak ako tu povedal neprítomný pán poslanec Hrnko, za štyri

desaťročia investovali do "štastnej socialistickej budúcnosti", sa má za pár mesiacov pred voľbami "rozumne" pripraviť a rozdať. Koaličná rada, alebo ak chcete politbyro rozhodlo, že tým najkompetentnejším pri rozdeľovaní 200- miliardového privatizačného koláča bude práve pán minister Janičina, človek všeobecne uznávaný ani nie tak pre svoje odborné kvality, ale najmä pre svoje "dobré mravy, krištáľovo čistú morálku a, samozrejme, aj dobré skutky", najmä pre občanov Bratislavy, za ktorú, ako vieme, vykonával aj tu, v Národnej rade, mandát poslanca. Pravé pre tieto "vzácne" vlastnosti bude to práve on, ktorý bude mať réžiu nad týmto delením, ktorý bude určovať a zaraďovať občanov Slovenskej republiky či už do úzkej skupiny solventných občanov, t. j. zbohatlíkov, a zase tých druhých do tej veľkej masy nemajetných občanov, ale rentiérov, čiže "šťastných" držiteľov investičných kupónov - dikov.

Áno, o tom má predovšetkým rozhodovať ten istý pán Janičina, ktorý pracoval na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku od septembra 1990 do marca 1992. Počas celého tohoto obdobia poberal plný plat štátneho zamestnanca, nakoľko pracoval v zodpovednej funkcii na legislatívnom odbore alebo na právnom odbore tohto ministerstva. Nakoľko sa mu to príliš málilo, v januári 1992 ako pracovník právneho odboru spomínaného ministerstva zaslal viacerým štátnym organizáciám list nasledovného znenia - citujem - tu je fotokópia tohto listu:

"Dr. Milan Janičina, komerčný právnik, určené podnikom do druhej vlny privatizácie. Vec: ponuka. Zo 174 privatizačných projektov pre prvú vlnu veľkej privatizácie v Slovenskej republike posudzovaných Ministerstvom pre správu a privatizáciu Národného majetku Slovenskej republiky počas sústredenia v Piešťanoch 14. až 18. decembra a v januári 1991 bol len jeden posúdený ako spôsobilý na schválenie. Hlavné nedostatky spočívali v právnej oblasti. " To je podčiarknuté.

"S prihliadnutím na všetky okolnosti možno predpokladať, že situácia nebude veľmi odlišná ani v prípade privatizačných projektov posudzovaných v januári 1992. Ak chcete, aby privatizačný projekt vášho podniku bol spracovaný na profesionálnej úrovni bez chýb a nedostatkov brániacich jeho schváleniu, prijmite túto ponuku na odborné konzultačno-poradenské služby pri spracovaní privatizačného projektu, pripadne na spracovanie celého projektu. K dispozícii ponúkam svoje skúsenosti, ktoré som ako pracovník Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky získal pri príprave právnej úpravy a metodiky privatizácie a pri posudzovaní privatizačných projektov v decembri 1991 a v januári 1992 v Piešťanoch. Závažné objednávky posielajte na adresu: Dr. Milan Janičina, komerčný právnik, Gessayova číslo 45, 851 03 Bratislava. Predbežné informácie na telefónnom čísle 2997272 od 8. 00 hodiny do 16. 00 hodiny a 817977 od 18. 00 hodiny do 21. 00 hodiny. S pozdravom - pečiatka a podpis pána Dr. Janičinu. " Príloha je tu.

Z textu je zrejmé, že Dr. Milan Janičina s plným platom štátneho úradníka jednoducho okrádal štát pri jeho súkromných aktivitách. V pracovnej dobe štátom platenej sčasti vykonával súkromnú činnosť, zneužíval kancelárske priestory, kancelárske potreby, fax, ako aj telefón. V liste uvádzané telefónne číslo 2997272 je dodnes číslom na právnu sekciu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Je zrejmé, že ako úradník štátnej správy sa mal vo svojej činnosti riadiť len pracovným a organizačným poriadkom ministerstva, obhajovať záujmy štátu, t. j. objektívne posudzovať úplnosť a právnu čistotu posudzovaných privatizačných projektov. V rozpore s uvedeným Dr. Janičina však hrubo zneužíval odborné informácie z celého privatizačného procesu, ku ktorým, samozrejme, ako štátny zamestnanec a vedúci pracovník mal prístup. Je zrejmé, že Dr. Janičina po istý čas svojho pôsobenia na ministerstve bol v úlohe Dr. Jackla a Mr. Heida, keď sa v tú istú pracovnú dobu prevteľoval zo štátneho ministerského úradníka na súkromného komerčného právnika - podnikateľa.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to nie je ale všetko. Dovoľujem si vás upozorniť, aj na ďalší prejav neúcty voči tomuto parlamentu zo strany ministra vlády Slovenskej republiky pána Janičinu, ktorý ju vedome znevážil účelovými klamstvami na 27. schôdzi Národnej rady, keď po vystúpení pána Šutovského, v ktorom ho obvinil z obhajoby svojho klienta Viliama Činu, ako i o poberaní viacnásobného platu štátneho úradníka, povedal - citujem zo záznamu z tejto schôdze, je to ako príloha číslo 6. "Som v podstate vďačný pánu poslancovi Šutovskému, že mi dal takúto šancu vysvetliť veci veľmi konkrétne. Kauza Darnica - áno, ja som to zastupoval. Prvýkrát som svojho klienta - vtedajšieho - tu sú bodky, zrejme nečitateľné - videl, vedel som, že existuje, pretože je to pomerne známa osoba, ale prvýkrát v živote som ho videl v auguste roku 1991, t. j. vyše 5 mesiacov po mojom odchode z ministerstva pre privatizáciu. Na ministerstve privatizácie som sa na privatizácii tohto majetku nejakým spôsobom nepodieľal. To vyhlasujem verejne, a v prípade, že by bolo tvrdené niečo iné, bude mi to musieť byť dokázané. " A teraz to dôležité: "Túto kauzu som zastupoval presne do 18. 4. 1993, keď som od zmluvy odstúpil... ", atď. Nebudem vás ďalej zaťažovať. Je to tu dokumentované. Teda je to koniec citátu.

Minister Janičina oklamal okrem nás aj poslucháčov Slovenského rozhlasu, keď 25. 4. 1994 na rozhlasovej stanici Slovensko 2 v zvukovom denníku o 7. 30 hodine zdôraznil - opäť citát, je to príloha číslo 7, budem citovať to, čo je podčiarknuté, teda: "argument jednej aj druhej strany uplatňovať pred súdom, ktorý vo veci rozhoduje. Zdôraznil, tu je ten dôležitý dátum, že 18. 3. 1992, teda je to o jeden rok a jeden mesiac skôr, ako je to uvedené v zápise, v zázname Národnej rady, od zastupovania Viliama Činu odstúpil a prípad prevzal Dr. Kuchárik. " Koniec citátu. Tu je to dokumentované. O tom, že pán minister vedome klamal poslancov Národnej rady i občanov Slovenskej republiky, predkladám nasledujúce dôkazy: Je to rozsudok v mene republiky Obvodného súdu Bratislava 2 v právnej veci navrhovateľa Viliam Činu, zastupovaný Dr. Milanom Janičinom - to si prečítate, ja to opäť dám pánu predsedovi Národnej rady. Tento rozsudok je z 9. 8. 1993. Podpísaná je tu dr. Belalová. Ďalší doklad je uznesenie obvodného prokurátora pre Bratislavu 2 v tej istej veci. Opäť je tu zastupovanie Dr. Janičinom. Dátum je tu 11. 6. 1993, podpísaný za obvodného prokurátora Dr. Odaloš. Ďalej je tu uznesenie Mestského sudu v Bratislave v právnej veci navrhovateľa v tej istej záležitosti zastupovanej Dr. Milanom Janičinom. Dátum, samozrejme, s okrúhlou pečiatkou 10. 2. 1994, podpísaná Dr. Zidentisová. Ďalší doklad - uznesenie mestského súdu, podobne, aby som to skrátil, z 9. marca 1994, okrúhla pečiatka, podpis Dr. Palencar.

Vo všetkých týchto dôkazoch vystupuje Dr. Janicina ako právny zástupca pána Činu, a to po deklarovanom termíne, či už 18. 4. 1993 resp. 18. 3. 1992, ako som už uviedol. Na príslušných právnych inštitúciách sú, samozrejme, aj prezenčné listiny, ktoré potvrdzujú jeho osobnú účasť na týchto pojednávaniach. Takže nie je pravdivá ani prvá časť vystúpenia pána Janičinu, v ktorom uviedol, že pána Činu videl prvýkrát v živote až v auguste 1991, teda podľa neho päť mesiacov po odchode z ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Je to opäť lož, pretože v jeho osobnom spise na ministerstve je záznam o ukončení jeho pracovného pomeru ku koncu marca 1992.

Na základe uvedených skutočnosti a predložených dôkazov môžem konštatovať, že minister privatizácie dnešnej vlády Jozefa Moravčíka účelovo klamal Národnú radu Slovenskej republiky i verejnosť, čím preukázal svoju morálnu pokrivenosť a bezcharakternosť. Na základe uvedených dôkazov neverím, že

by existoval poslanec Národnej rady, ktorý by na základe týchto uvedených dôkazov ho naďalej podporoval v terajšej funkcii. Vecí kabinet Jozefa Moravčíka v programovom vyhlásení zdôraznil okrem odpolitizovania privatizačného procesu aj nutnosť zvyšovania morálneho a mravného aspektu v tomto procese. Doterajšia činnosť pána ministra Janičinu jasne ukazuje na jeho "mravnú čistotu" i "úctu k Ústave Slovenskej republiky a zákonom Slovenskej republiky". A tak z capa sa stal skutočne záhradník. Jeho správanie je skutočne v rozpore s dobrými mravmi nielen občana, ale predovšetkým komerčného právnika, štátneho úradníka, ale najmä poslanca Národnej rady, ktorú tu vykonával asi od októbra 1993 do marca 1994, kde zastupoval práve Bratislavu v tejto záležitosti, ale predovšetkým ako člena vlády.

Aj keď politici už myslia na najbližšie parlamentné voľby, členovia vlády by mali predovšetkým myslieť len a len na úspešný rozvoj Slovenskej republiky pre budúce generácie. A mám silné presvedčenie, že pán minister mysli len a len na tu už spomínaný 20-percentny podiel z hodnoty protiprávne získaného majetku, na ktorý dostal prísľub.

Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci najmä koaličných strán, ktorí máte v názve aj slovo demokracia v akomkoľvek tvare, naozaj ste presvedčení, že tento človek, ktorý dnes zastáva funkciu ministra vlády Slovenskej republiky pre privatizáciu, spĺňa morálne kritériá pre jej výkon? Naozaj ste presvedčení, že človek s charakterom Dr. Janičinu môže úspešne obhajovať záujmy všetkých občanov Slovenskej republiky na tak citlivom poste ako je minister pre privatizáciu? Myslíte si, že človek s takouto morálkou môže byť príkladom pre všetkých pracovníkov svojho ministerstva? Ja si to skutočne nemyslím.

A celkom nakoniec mi dovoľte aj keď voľný citát, ktorý ma tu včera zaujal, ktorý predniesol pán doktor Neuwirth.

Veľmi sa mi zapáčil. Citujem, aj keď nie presne: "V demokratickom štáte sa nesmú zákony ani výkonná moc obrátiť proti občanovi, ktorého my tu, v Národnej rade Slovenskej republiky, zastupujeme. "

Ďakujem vám. / Potlesk. /

Ešte maličký dovetok, nám tu ešte petíciu občanov Štrkovca, ktorú odovzdám s týmito dokladmi. Zároveň, pán predseda, navrhujem, aby sme o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pánu Milanovi Janičinovi hlasovali tajne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Michelkovi. Ďalej je do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Prokeš. S faktickou poznámkou najprv vystúpi pani poslankyňa Draxlerová, potom pani poslankyňa Ondrejovičová.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Chcela by som sa len spýtať pána poslanca Michalku, či jeho navštívenky s uvedením telefónneho čísla ministerstva privatizácie, ktoré rozdal priateľom, posťahoval. Lebo takéto navštívenky dával aj pán Janičina, a nie je problém, keď tam zavolajú, povedia, že pán Michelko tu už nerobí. To po prvé. A po druhé - som veľmi rada, že prišiel pán minister koncoš, len škoda, že ten kompost, keď to nechcem ináč nazvať, ten kompost, čo sa tu hádže, sa nedá použiť na naše polia. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Draxlerová dala návrh, aby všetky prílohy, ktoré sa tu uvádzajú, ale poslanci ich nepoznajú, boli zverejnené. Týchto príloh, ktoré mi odovzdal pán poslanec Michelko, je strašne veľa. Pýtam sa, či nestačí, aby sme ich rozmnožili a dali vedúcim klubov. Chcete všetci mať tieto prílohy? Požiadam kluby, aby prispeli finančne.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Pán predseda, keď sa môže takáto príloha dať tlači. Predseda NR SR I. Gašparovič:

V poriadku, len sa pýtam, či to nestačí predsedom klubov. Je toho stranne veľa. / Hlasy z pléna, aby sa to rozdalo poslancom. / Dobre, rešpektujem to, bude to rozmnožené pre všetkých poslancov. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Alebo nech nám to dajú kolegovia z HZDS, však každý to má predsa v lavici.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Ondrejovičová. Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Pán kolega Michelko dal otázku členom, demokratom v tomto parlamente. Odpovedám biblicky: "Vyberme si brvno z vlastných očí a potom hľadajme smietku v očiach druhých. " Priatelia, prestaňte! Díva sa na nám občan Slovenska a pozná nás všetkých, ktorí tu sedíme a ktorí vieme, čo sme, kde sme

a ako sme robili. Ide o to, že obviniť, niekoho, že má vo vrecku milión za prestup k nezávislým, je lanko, dokázať, že ten milión nemám, je mi ešte ľahšie.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Ak dovolíte, chcel by som pani Draxlerovú upozorniť na určité malé rozdiely medzi pánom Michelkom a medzi pánom dočasným ministrom. Pán Michelko pracoval na tomto ministerstve, lenže v záujme tohto ministerstva a vôbec neašpiroval na ministra, ani nebol menovaný ministrom. V tom je ten strážny rozdiel.

Ďalej by som chcel povedať pánu Janičinovi, minule na pléne povedal, že všetko čo zarobí ako komerčný právnik a ako pracovník ministerstva, dá na fond HZDS. Keďže som sa dnes dopočul tie pekné cifry, dovolil by som si po ukončení tejto kauzy dať číslo HZDS v Košiciach. Viete, finančne je každá pomoc dobrá, tak by som vás potom poprosil.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Chcel by som povedať kolegyni Draxlerovej, že momentálne neposudzujeme aktivity ostatných poslancov, zaoberáme sa

kauzou ministra Janičinu. Kolega jasne prečítal, že v ponukovom liste, ktorý bol komerčný, uvádzal číslo ministerstva, čiže túto vec robil úmyselne s tým, že zneužíval svoje postavenie štátneho úradníka.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Mám dve krátke poznámky, pán predseda. Žiadal by som vás, ako predsedu Národnej rady a pána predsedu mandátového a imunitného výboru, aby ste vysvetlili tomuto plénu, ako treba chápať, keď tu poslanec povie niečo o dočasnej vláde, dočasnom ministrovi. Keď je to v Republike alebo v hociktorej tlači, tak tomu rozumiem, ale keď sa to objaví v tejto rokovacej sále, tak vás žiadam, aby ste vy dvaja ako najvyšší - jednak pán predseda imunitného výboru a vy, ako predseda Národnej rady, zaujali stanovisko, či tolerujete takéto vyjadrovanie poslancov alebo nie. A po druhé - chcel by som pánu kolegovi Ľuptákovi povedať, že všetko je dočasné na tejto zemi, aj jeho post alebo mandát poslanca, tak ako všetkých nás.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Na vašu otázku môžem hneď odpovedať. Ja tu nie som vo forme cenzora vyjadrovania sa, pokiaľ to ide k veci. Ako sa vyjadril pán poslanec, je to vec každého poslanca. A myslím si, že pokiaľ ide o imunitný výbor, tiež nemôže povedať nič iné. Ak sa chce pán Fogaš vyjadriť, nech sa vyjadrí.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

myslím si, že pôsobnosť mandátového a imunitného výboru je jednoznačne daná príslušnými ustanoveniami zákona o poslancoch, rokovacím poriadkom a nakoniec aj ďalšími právnymi predpismi. Ak poslanec tu prednesie výrok, ktorý by mohol znamenať zníženie vážnosti, a považujete to za taký výrok, je možné, aby ste podali podnet a mandátový a imunitný výbor sa bude tým zaoberať. To, čo ste, pán kolega Lauko, povedali teraz, by pre mňa nemohol byť podnet, pretože ste sa len spýtali. Máte možnosť urobiť takýto úkon. Domnievam sa, že každá vláda je dočasná a je do volieb. Každá je do volieb, takže berme to ako fakt, ktorý tu v súčasnom období je. To ale neznamená, že sa môžeme tu vzájomne iným spôsobom osočovať. Naopak, myslím si, že by práve kultúrny prejav mal byť akousi súčasťou nášho rokovania.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:

Zareagoval by som na vystúpenie kolegu poslanca Cingela. Myslím si, že keď si dobre prečítame dôvody na vyslovenie nedôvery, druhá odrazka je - morálne závady. A v tejto súvislosti si dovolím povedať, že si vážim pripomienku kolegyne Draxlerovej, lebo práve morálne závady veľmi vecne kvantifikovala v nadväznosti na prednášajúceho. Takže, skúsme sa zamyslieť v širších súvislostiach na týmito morálnymi závadami.

V ďalšom je vedomé porušovanie platných zákonných noriem Slovenskej republiky - ako prvá odrážka. Bez toho, aby sa kvantifikovalo, o aké zákonné normy ide, je to všeobecná formulácia.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ján Ľupták. Poslanec J. Ľupták:

Vážení páni, vážené dámy,

vôbec nechcem obhajovať ministra Janičinu, ani ho nebudem, ale chcem povedať, že pán Michelko hovoril tak, ako keď zlodej chytá zlodeja, ako keby on bol čistý. Možno z tejto sály by muselo odísť mnoho ľudí, keby chceli mať mravnú čistotu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Ešte ku kolegovi Laukovi - dočasná vláda je taký istý titul alebo pomenovanie, ako keď mnohí z tejto sály, mnohí poslanci, aj tí, čo sedia za predsedníckym stolom, respektíve masmédiá, oslovujú pána Weissa ako prvý podpredseda parlamentu. Tento titul tiež neexistuje a nikomu to nevadí.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Keďže pán predseda Národnej rady a predseda mandátového a imunitného výboru si myslia, že toto nie je podnet na riešenie, ako poslanec sa ich vôli podriaďujem a nedávam to ako podnet.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:

Chcel by som reagovať na výrok pána Fogaša, ktorý tvrdí, že každá vláda je len do volieb. Podlá mojich skúsenosti z tohto parlamentu to vždy tak nemusí byť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Chcel by som vystúpiť alebo využiť zrejme následné vystúpenie pána ministra Janičinu a položiť mu jednu otázku, ktorú som chcel vlastne poloziť v rámci interpelácii. Pán minister, viackrát ste sa verejne vyjadrili, že ako minister ste zaregistrovali viaceré pokusy o úplatok vo vzťahu k vašej osobe v súvislosti s procesom privatizácie. Chcem sa opýtať, či ste si splnili svoju právnu povinnosť a či ste tieto pokusy riadne oznámili orgánom činným v trestnom konaní.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, kolegyne,

zdá sa mi, že diskusia tu prebieha futbalovým spôsobom, čo nie je možné. Je tu návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Sú tu dané písomné dôkazy. Pri poslednom by som sa chcela pozastaviť. Je to ponukový list pracovníka štátnej správy, ktorý osvedčuje činnosť, ktorú nemôže robiť na úkor výkonu svojich pracovných povinností, a čo je najdôležitejšie, z tohto ponukového listu je jasné, že ponúka informácie, ktoré získal pri výkone svojej funkcie. A to je najdôležitejšie, vážení. Ak si pozriete návrhy zákonov o strete záujmov, vrátane návrhu, ktorý bol vo vláde, takáto činnosť je jednoznačne činnosť v rozpore s tým, to deklarujeme, že chceme prijať, vážení. To je predsa ponuka informácií. Keď napíšem, že nedostatky boli v právnej oblasti a len jeden projekt uspel, že teda pri vypracovaní projektov vám dám právne rady, to je nepriamo ponuka, že ak budem činný, v tých projektoch vám aj pomôžem, aj na tom ministerstve, vážení. A toto je veľmi dôležitý moment. Určite, ak by už platil zákon o strete záujmov, malo by to jednoznačná za dôsledok odvolanie z funkcie. A preto mi je veľmi podivné, keď práve pri týchto argumentoch sa predseda vlády usmieva.

Je aj otázne, prečo vládny návrh o strete záujmov, ktorý už bol prerokovaný vo vláde, prešiel legislatívnou radou, ešte nebol doručený do tohto parlamentu. Čaká sa na vyriešenie otázky pána ministra Janičinu a až potom príde návrh,

aby sa nemohlo citovať, že vláda niečo odsúhlasila? Ďalej, aj keď to vyvoláva rozruch medzi poslancami vládnej koalície, ale...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, upozorňujem vás, že už hovoríte dlhšie ako tri minutý.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďalšiu okolnosť, ktorá ma rozrušila, uvediem v ďalšej faktickej poznámke.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie je tu zariadenie na meranie času, budem to musieť merať sám. Prosím, pán poslanec Neuwirth.

Poslanec A. Neuwirth:

Vážené kolegyne, kolegovia,

mám len niekoľko otázok, lebo sú mi veci nejasné. Od kolegu Michelku by som sa chcel dozvedieť, ak dovolí, odkedy sú mu známe všetky závažné veci, ktoré tu predniesol. Je to dôležité, aby som vedel, odkedy zmenil svoj postoj k svojmu bývalému kolegovi.

Ďalej by SOB prosil pani profesorku Tóthovú - myslím si, že dovolávať sa nejakého právneho predpisu môžeme až potom, keď je riadne promulgovaný ako zákon, ako závažná právna norma. Nie som právnik, možno sa mýlim, preto by som prosil o vysvetlenie v tejto veci.

A ďalej už len taká poznámka k úsmevu pána predsedu vlády. Pri tejto poznámke sa mi vybavila udalosť, keď na košickej fakulte prepustili vedúcu účtovníčku za to, že predseda organizácie strany povedal, že dotyčná sa v duchu usmievala, keď zomrel Stalin.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Pán poslanec Neuwirth sa pýtal pani profesorky na odvolávku na neexistujúci zákon. Práve z úst pani profesorky táto poznámka je pre mňa ako neprávnika dosť zaujímavá, takže budem čakať na odpoveď.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Štefániková. Poslankyňa A. Štefániková:

Chcem povedať len toľko, že sa osobne nazdávam, že človek by mal mať určité chovanie zakódované tým, že je slušne vychovaný, ale nie len to, aby sa akceptovalo to, čo je striktne právne zakotvené. To je po prvé. Po druhé - na ten citát z biblie by som chcela odpovedať analogicky: "Blahoslavení tí, ktorí dychtia po spravodlivosti, pretože ich je nebeské kráľovstvo. " A po tretie - pán poslanec Ľupták vy sa

nazdávate, že keď sa tento parlament očistí od určitých charakterov, že mu to bude na ujmu?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán podpredseda Weiss Peter. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

so záujmom počúvam túto diskusiu a pripomína mi diskusiu, ktorá bola na minulej schôdzi, keď sa dával návrh na odvolanie podpredsedu vlády pána Romana Kováča. Vzniká tu totiž otázka, prečo to, čo teraz vyčítate pánu ministrovi Janičinovi, vám nevadilo, keď bol vaším koaličným partnerom. Prečo ste už vtedy B tým nešli na verejnosť?

Pani profesorka, boli ste ministerkou spravodlivosti, boli ste šéfkou Legislatívnej rady vlády, prečo ten návrh o konflikte záujmov nebol predložený už vtedy? Zrejme preto, že mnohí z vašich kolegov poslancov, ktorí pracovali ako poslanci zároveň aj v štátnej správe, by na základe takéhoto zákona o konflikte záujmov nemohli poberať dva alebo tri platy. / Potlesk. /

Ešte by som sa chcel vrátiť k tejto diskusii jedným slovom. Vecná argumenty sú jedna vec a druhá vec je pokrytectvo pri predkladaní určitých argumentov, pretože vždy treba to, čo vzťahujem na druhého, vzťahovať aj na seba a na svojich kolegov. A myslím si, že to ste neurobili vtedy, keď ste na to mali možnosť.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda, dovoľte, aby som reagovala. Otázka odvolávky na zákon je odvolávka na zákon, podľa ktorého štátny zamestnanec nemôže poberať 25 %, keď vykonáva inú činnosť, resp. nesmie vykonávať inú činnosť, keď poberá 25 %. Štátny zamestnanec by inú činnosť nemal vykonávať, pretože je tam únik informácií. Tento zákon platí, tento zákon bol poručený. Otázka zákona o strete záujmov je otázka morálneho cítenia tohto parlamentu, ktorý chce tento zákon prijať a teraz sa s týmito myšlienkami nestotožňuje.

Na otázku pána podpredsedu Weissa, prečo nebol predložený zákon - zákon bol na našom ministerstve vypracovaný, parlament si žiadal zásady. Zásady boli predložené do parlamentu v októbri 1993. Tento parlament zásady prerokovával do februára 1994. Pán podpredseda parlamentu, vy ste snáď za legislatívu zodpovedný, prečo ste neurýchlili prerokovanie týchto zásad? Predsa ministerstvo nemôže predložiť paragrafované znenie, Kým nedostane stanovisko X zásadám, ktoré boli prerokované vo výboroch.

A ďalej k tým argumentom - prosím vás pekne, čo je to za útok na privatizáciu, keď je tu daný návrh na odvolanie ministra Janičinu? Už to odznelo dnes aj v tlači. Veď je to na úrovni, keď útoky proti Jakešovi boli útokmi proti socializmu.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Ďakujem za slovo, chcel by som odpovedať pánu poslancovi Neuwirthovi. Spýtal sa ma, odkedy sú mi známe tieto argumenty, ktoré som vo svojom vystúpení uvádzal. Samozrejme, že argumenty sa zbierajú postupne. Začalo sa to na 27. schôdzi, keď som si niektoré záležitosti preveril a dokladoval. Vrcholom všetkého je vlastne taký posledný výkrik do tmy, petícia občanov Ružinová, ktorú tu čítal pán predseda a ktorú všetci dostanete, takisto aj petícia občanov Štrkovca.

Zároveň mi dovoľte, aby som sa široko pousmial, keď pán podpredseda Weiss hovoril o pokrytectve. Pán podpredseda Weiss, osobne si myslím, zastávam taký názor, že keby sa pokrytectvo vyučovalo, vy by ste boli veľmi príkladným profesorom tohoto. A hneď vám poviem prečo. Z jednoduchého dôvodu. Vy ste viackrát v masmédiách, aj tu vo vystúpení v Národnej rade povedali, alebo vyslovili, že Mečiar alebo vláda premiéra Mečiara poškodila záujmy Slovenskej republiky v zahraničí vystupovaním, aroganciou, atď., ako ste dokumentovali. Pýtam sa vás, čo urobila predchádzajúca totalitná moc, aké vybudovala postavenie Slovenskej republiky? Keby ste mi na toto odpovedal. Dovolím si teraz citovať slová môjho priateľa, dnes už nebohého pána profesora Kočtúcha, ktorý povedal, že niektorý poslanci SDĽ sa správajú ako blcha na líščom chvoste - raz hore, raz dole, raz vpravo, raz vľavo a ešte po ňom skáču vždy tak, ak im to práve vyhovuje. Nie je to znak pokrytectva? Odpovedzte mi na túto otázku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Chcel by som tiež reagovať na pripomienku pána podpredsedu. Chcem sa ho spýtať, či pán Fico nie je zamestnaný v štátnej správe. Pokiaľ viem - to je len tak od boku - je zamestnaný na ministerstve spravodlivosti. Prečo to len nám vytýkate, prečo sa nepozriete aj do vlastných radov?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ľupták Ivan. Poslanec I. Ľupták:

Zhodou okolností aj ja budem reagovať na pána podpredsedu Weissa. Toto - povedal by som - mentorovanie o morálke, pán Weiss, prečo ste neuplatňovali pri každom odvolávaní člena predchádzajúcej vlády, ktoré ste organizovali, pri odvolávaní predsedu vlády, kde ste jednoducho vystupovali pokrytecky? A hneď vám poviem aj prečo. Hovorili ste o ekonomickej situácii Slovenska, ktorá je pred krachom, ktorú už nič nezachráni, treba vydať bielu knihu, čiernu knihu, najlepšie by bolo červenú, samozrejme, a všelijaké knihy, aby sa zmapovalo aké je to hrozné s tou našou ekonomikou. Zrazu vás v televízii počujem hovoriť, o tom, že slovenská ekonomika nie je na tom tak zle, aby sa nemohli nájsť východiská. Nakoniec, váš minister Magvaši sa vráti zo zahraničia z nejakého kolokvia a jednoducho a proste vyhlási, že slovenská ekonomika je zo všetkých postkomunistických krajín, až na Česko, najlepšia, že má najlepšiu východiskovú situáciu.

A keď ekonomika v I. švrťroku bola taká hrozná, vážení členovia vlády, vážený pán Filkus, prečo ste ešte nevydali informáciu o hrubom národnom produkte za I. štvrťrok? Je nulový, je mínusový alebo je plusový? Prečo o tom mlčíte? Nechcete priznať, že ekonomika v I. štvrťroku mala správne základy? Prosím vás, o morálke by som bol ticho, najmä u tých ľudí, ktorí stavali morálne základy ešte v totalitnom režime.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Chcel by som poďakovať pánu podpredsedovi Weissovi za výchovnú lekciu zo správania sa poslancov a zároveň chcel by som mu pripomenúť, aby nezabudol na slová, ktoré tu povedal, že čo vzťahujem na seba, aby som vzťahoval i na druhého. Budem si všímať jeho tlačovky. A keď som pri tých tlačovkách, chcem odpovedať, či nám nevadilo, keď pán Janičina bol naším koaličným partnerom resp. poslancom. Vadilo. Bohužiaľ, tak dopadla aj Slovenská národná strana. Ale chcem sa opýtať pána Weissa, či jemu nevadí, že teraz je v koalícii s pánom Černákom, keď na tlačovkách sa viackrát vyjadril o jeho diletantizme.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Dovolil by som si len maličkú poznámočku k pokrytectvu. Keď to spomenul pán podpredseda Weiss a obrátil sa na pani profesorku Tóthová, predpokladám, že pani profesorka, keď hovorila o vetičke, že útok na pána Janičinu novinári zosobňujú s útokom na privatizáciu, si pravé spomenula na jej kolegov, ktorí hovorili, že útok na bývalú vládu je útokom voči slovenskej štátnosti.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Najprv by som chcel povedať, že žiadny z výrokov, ktorý mi tu vložili do úst pán poslanec Andel a pán poslanec Ivan Ľupták, som nepovedal. Prosím vás pekne, keď niekoho citujete, tak citujte presne. Čo sa týka stavu ekonomiky, myslím si, že pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády sa tu povedalo dosť a dosť faktov, a nebudem sa vracať napríklad k tomu, že v decembri roku 1992 bol schválený rozpočet, ktorý mal byt nulový. Spievala sa na jeho počesť hymna a napokon to bol rozpočet, ktorý skončil s 24 mld schodku. Nie je sa čo čudovať, keď v bývalej vláde do novembra 1993 nebol vlastne ani jeden človek s ekonomickým vzdelaním.

Čo sa týka, pán Ľupták, vašej charakteristiky SDĽ, resp. jej poslancov, citovali ste tu nebohého pána profesora Kočtúcha, ktorého som si veľmi vážil. Myslím si, že vám vždy vadilo a bude vadiť, že SDĽ netancovala tak, ako HZDS pískalo, a to bude tak aj naďalej.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kobela. Poslanec S. Kobela:

Pán podpredseda Weiss sa pýtal, prečo sme s tými faktami nevyšli, keď sme boli v koalícii so SNS. Ja sa takisto môžem opýtať, prečo budú poslanci SDĽ hlasovať proti tomuto návrhu, keď tie fakty už sú teraz jasné a keď sú oni v koalícii s Národnodemokratickou stranou - alebo ako sa volajú.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

V marci 1993 tu prebiehal pokus o vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Soboňovi. Vtedy bola zastavená rozprava k tejto kauze rozhodnutím vás, poslancov HZDS, ktorí ste mali väčšinu v parlamente. Dnes je uverejnený v Národnej obrode výťah z materiálu Najvyššieho kontrolného úradu o hospodárení na ministerstve zdravotníctva v roku 1993. Keď ste tak principiálni - a dúfam, že ste, prečo ste v roku 1993 nevyšli a týmito faktami, ktoré sa teraz zverejnili z Najvyššieho kontrolného úradu? Tieto fakty nerobil Najvyšší kontrolný úrad pod novým vedením, ale ešte pod starým vedením. Prečo ste s tými faktami nevyšli z principiálnosti už vtedy? Preto, že to bol váš minister?

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy, vážení páni,

moje meno bolo úplne bez súvislosti spomenuté v tejto diskusii. Chcel by som pánu Kuzbertovi povedať, že keď niečo v parlamente poviem, tak si to zásadne dva alebo trikrát overím. To je jednoducho môj štýl práce. Pán Kuzbert, som vedeckovýskumným pracovníkom Právnického inštitútu ako samostatnej rozpočtovej organizácie, nie som pracovníkom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. To je jedna vec. Druhá vec je, ak by bol prijatý ktorýkoľvek z návrhov o konflikte záujmov, ani jeden z týchto návrhov sa nevzťahuje na mňa, pretože vykonávam typickú vedecko-výskumnú činnosť. Prosím vás, už si to skutočne zapamätajte.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Belan. Poslanec J. Belan:

Vážené kolegyne, kolegovia,

myslím si, že sme trochu od veci. Materiály, tak opozícia ako Koalícia nemáme. Prosím vás, rozdajte nám materiály, ukončme túto rozpravu a poďme diskutovať vecne.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Ľupták Ivan.

Poslanec I. Ľupták:

Už len veľmi krátko - nebudem sa vracať k plneniu štátneho rozpočtu za minulý rok, lebo tak ako ja, aj pán poslanec Weiss veľmi dobre vie, za akých okolností začínala táto republika. Ale chcel by som toto vážené fórum napríklad oboznámiť, že za prvé štyri mesiace tohto roku je príjmová časť štátneho rozpočtu plnená na 42 %, čiže ak to táto vláda neskazí, ak ho budeme plniť takto do konca roka, na konci roka splníme príjmovú časť na 120 %. A len vďaka prvým trom mesiacom predchádzajúcej vlády mohla terajšia vláda tak veselo rozdávať peniaze, lebo štátny rozpočet sa plnil takým spôsobom, akým sa plnil.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:

Na tému pokrytectva by som jednu myšlienku predsa len povedal, pán kolega Ľupták Ivan. Myslím si, že pokrytectvo je práve to, keď narástla armáda nezamestnaných o viac ako 100 tisíc, a vy to nazývate normálnym vývojom, keď sa na Slovensku maximálne zhoršili životné podmienky, vy to nazývate normálnym vývojom. Vo vzťahu k občanovi toto je pokrytectvo.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlási sa pán minister financií. Pán minister, každý člen vlády musí ísť za pult.

Minister financií SR R. Filkus:

Chcem mat vyslovene len vecnú poznámku. Pán poslanec Ľupták, Slovenský štatistický úrad vydáva časť tej správy a tam sa dá všeličo prečítať. Aj pri najbližšej správe si prečítate, a ten záver chcem anticipovať, že rast hrubého domáceho produktu vo vzťahu k aprílu minulého roku skutočne možno zaznamenať. Ako nás informoval predseda štatistického úradu, ide o 3, 4 % vo vzťahu k aprílu 1993, čo je, samozrejme potešujúce, ale radšej by som bol, keby sme mohli zaznamenať tieto trendy rastu v porovnaní marec - apríl tohto roku alebo február - apríl tohto roku, lebo to ešte nič nehovorí. Takže objektívne som veľmi rád, že aj takéto číslo je, a to hovorí niečo o tom, že sú pozitívne prvky v ekonomike. Sú aj v tom, že devízové rezervy sa dostali až na hranicu 600 miliónov, že je podstatne nižšia miera inflácie. Ale to si môže každý bez všetkého prečítať v štatistickom prehľade.

Samozrejme, že keď budeme podávať prehľad o plnení rozpočtu, čo sme už robili na úrovni vlády, na úrovni výboru to všetko budeme takto konštatovať, len by som vás pekne prosil, keď už sa chcete k týmto veciam vyslovovať, robte to aspoň trošku s dávkou menej primitívneho prístupu, ktorý by mal mať poslanec / potlesk /.

Mnoho razy som povedal aj napísal, že všetko, čo je dobré, kontinuálne preberáme, z toho aj vychádzame, to akceptujeme, dokonca rešpektujeme. A myslím si, že sme všetci radi, že hrubý domáci produkt vzrástol, aj keď beriem toto číslo vo vzťahu k minulému roku, ale hovorím, že lepšie by bolo, keby sme trend v rámci tohto roku zaznamenali v takýchto intenciách.

K tým veciam okolo štátneho rozpočtu budeme mat diskusiu, môžete sa na to spýtať, môžeme o tom diskutovať, len nevyberajte. Povedal by som, že to môže byť pre poslanca dehonestujúce, a menej vystupovať je, hádam, rozumnejšie.

Ďakujem pekne. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Chcel by som pozvať kolegu Ľuptáka na najbližšie zasadnutie národohospodárskeho a rozpočtového výboru, ktorý bude hodnotiť vývoj rozpočtu za I. kvartál 1994, a dovolím sa staviť s ním, že zaplatím minimálne fľasu šampanského, ak príjem štátneho rozpočtu za prvé mesiace bude nad 40 %. Bol by SOM naozaj strašne rád, keby to tak bolo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, krčmárske stávky si nechajte mimo tejto budovy.

Prosím, pani poslankyňa Keltošová. Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predseda,

vážený pán poslanec Krivčík,

dovoľte, aby som zareagovala vecne, ako nás tu správne poučil pán minister Filkus. Myslím si, že každý si môže prečítať fakty z údajov Slovenského štatistického úradu, ako

povedal pán minister Filkus. V tejto súvislosti, pán poslanec, by som vás chcela upozorniť, že nárast 100 tisíc nezamestnaných vláda premiéra Vladimíra Mečiara zdedila po vláde pána Čarnogurského vďaka "ústretovej politike voči českej politike pri konverzii našich zbrojárskych podnikov". O tom hádam nikoho netreba presviedčať. To je po prvé.

Po druhé - chcem vás upozorniť, pán poslanec, že za február, marec, apríl nám nezamestnanosť klesá. Je to takisto dôkaz, ako povedal kolega Ľupták, že naša ekonomika sa oživuje.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Ťavodová. Chcel by som poprosiť pánov poslancov a panie poslankyne, aby sme sa vrátili k bodu nášho programu.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Chcela som povedať presne to isté, vráťme sa k meritu veci. Boli tu predložené závažné dokumenty. Hovorme len k bodu programu, ktorý momentálne prerokúvané.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Vážení prítomní,

chcel by som reagovať na faktickú poznámku pána Bajana, na tú predchádzajúcu. Nechcel by som mu pripomínať slová,

ktoré hodil do tváre svojmu už znova kolegovi pánu poslancovi Gazdíkovi. Zabudol vôl..., atď.

K druhej poznámke, že útok na Mečiarovu vládu sme chápali ako útok na Slovenskú republiku. Áno, osobne som presvedčený aj dnes, najmä dnes to hodnotím tak, že útok proti Mečiarovej vláde bol útok proti Slovenskej republike. Koniec - koncov pred chvíľou minister financií pán Filkus to potvrdil.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Vážené dámy, vážení páni,

chcela by som sa obrátiť len na pána ministra Filkusa. Neviem, podľa akého predpisu a podľa akého zákona člen vlády má právo napomínať poslancov a hodnotiť ich výroky. Myslím si, že hodnotiť výroky poslanca ako primitívne neprislúcha členovi vlády a myslím si, že to nepatrí na túto pôdu.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták.

Chcel som poďakovať pánu ministrovi Filkusovi, že potvrdil moje slová o ekonomickom raste za prvé tri mesiace tohto roku, ale zarmútilo ma, že takým primitívnym spôsobom to ukončil. A navyše, pán minister, myslím si, že nemáte na poučovanie.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Pán predseda, chcel by som zareagovať na vystúpenie exministerky spravodlivosti pani Tóthovej, ktorá tu tak pekne dokáže rozprávať o morálke a o tom, ako treba dodržiavať zákony. Chcem tomuto plénu pripomenúť moje vystúpenie - všetci ste svedkovia, keď som upozorňoval na nekalé spôsoby v našej oblasti, v Poprade, že jedna firma Gastro-Tatry bola nelegálne zaregistrovaná, atď., vtedy mi pani ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky odpovedala, že ona na to nemá dosah. Doteraz to ešte nie je vyriešené.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krivčík:

Pani poslankyňa Keltošová, stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Poznáme to zo života, z histórie. Politická arogancia má veľa podôb. Jedna z nich sa tu dnes prejavuje od samého začiatku tohto rokovania.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

bez akejkoľvek irónie úplne ústretovo chcem povedať pánu poslancovi Laukovi, ktorý mi prípad z Popradu pripomenul, prosím ho, skutočne ho prosím, aby s touto požiadavkou sa obrátil na pána ministra Hanzela a porovnal potom jeho výrok s výrokom, ktorý som uviedla ja, keď som bola ministerkou.

Ďakujem mu za jeho láskavosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Keltošová. Poslankyňa O. Keltošová:

Pán poslanec Krivčík, nechcem tu vyvolávať osobný dialóg, ale znovu sa odvolávam na údaje Slovenského štatistického úradu. AK tvrdíte, že tieto údaje sú stokrát opakovanou lžou, budem si na to musieť dávať pozor najmä teraz, ako bola uskutočnená výmena predsedu Slovenského štatistického úradu. Nerada by som vás znovu oklamala.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Keďže už nie sú faktické poznámky, budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Prepáčte, pán predseda, musím sa ohradiť proti vyjadreniu pána poslanca Zemana. Pán poslanec Zeman by si mal uvedomiť, že každá vláda, ktorá má väčšinovú podporu tohoto parlamentu, je vládou Slovenskej republiky. A každá vláda, ktorá túto väčšinu stratí a padne, nepadne preto, že je to útok na Slovenskú republiku. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže, nikto sa nehlási s faktickou pripomienkou, môžeme pokračovať. Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Prokeš. V priebehu faktických poznámok som dostal ešte ďalšie dve prihlášky. Sú to prihlášky pána Miškovského a pani Kaliskej.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda,

vážená vláda Slovenskej republiky,

vážení kolegovia, kolegyne,

moje vystúpenie bude možno kratšie než mnohé faktické poznámky, ktoré tu odzneli. Rád by som len upozornil na to, že po nastúpení pán minister Janičina robil všetko možné pre to, aby zhodil kredit svojich predchodcov a celej vlády. Na tlačovkách hovoril, že má indície, že boli porušené zákony, že došlo k trestným činom. Bohužiaľ, nič z toho nedokázal, a ukazuje sa, že jednoducho prekročil akúkoľvek morálnu normu, ktorá hovorí - aspoň morálna norma, aj keď sa nebudeme

odvolávať na iné normy, ktoré sú aj zákonné, že každý je nevinný dovtedy, kým sa mu nedokáže vina. Tým stratil akýkoľvek morálny kredit, aby toto miesto zastával.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som len poukázal na niektoré fakty, ktoré tu odzneli v rámci faktických poznámok, keď tu mnohí napomínajú, že by sa mal použiť rovnaký neter na všetkých. Pán podpredseda Weiss niekoľkokrát mal krásne prejavy, ktorými vyzýval k nekonfrontačnému tónu a pritom sám niekoľkokrát vystúpil veľmi konfrontačné. Pokiaľ pán podpredseda hovorí o tom, že vláda mala predložiť nejakú normu, dovolím si upozorniť, že prvoradou povinnosťou parlamentu je nielen schvaľovať, ale aj pripravovať zákonné normy a za legislatívu bol zodpovedný v tomto parlamente on. Inak povedané, sám to priznal, že si neplnil svoje povinnosti ako podpredseda Národnej rady. A už vôbec neviem čo si mám myslieť o morálke a charaktere poslancov, ktorí podpisu čestné prehlásenia a jednoducho ho nedodržia. Vážení páni poslanci, to je výsmech vlastnému svedomiu, to je výsmech vlastnej morálke a strata akejkoľvek dôveryhodnosti.

Ďakujem vám. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Miškovský. Najskôr pán poslanec Polačko - faktická poznámka.

Poslanec J. Polačko:

Chcem sa len spýtať pána poslanca Prokeša, či slová, ktoré teraz vypovedal, mám chápať aj ako kritiku predsedu Národnej rady, ktorý je predovšetkým zodpovedný za toto dianie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

tu sa mystifikuje parlament. Predsa žiadny z podpredsedov nemôže byt zodpovedný za aktivity poslancov. Nikto nemôže žiadnemu poslaneckému klubu nariadiť, ale ani zabrániť, aby dal legislatívnu Iniciatívu. Tento proces možno organizovať. Tí, ktorým teraz chýbajú niektoré zákony ako poslancom, mali možnosti ako poslanci tieto zákony aj v súčinnosti s príslušnými orgánmi štátnej správy pripraviť, a nikto by im v tom nebol bránil.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Pán predseda, napriek tomu, že ste ma vyvolali, dal by som prednosti kolegyni poslankyni Kaliskej, je predsa dáma. Po nej by som vystúpil ja.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda. Rád by som upozornil na to, že pán podpredseda Weiss bol zodpovedný aj za koordináciu legislatívnej činnosti medzi parlamentom a vládou, takže stále to zostáva na neho pleciach.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Ťavodová. Poslankyňa G. Ťavodová:

Chcela by som sa opýtať, pána podpredsedu Weissa, kto je teda zodpovedný za to, že právne normy, ktoré nám boli predkladané do parlamentu už trebárs pred rokom, pred pol rokom, ešte stále nie sú prerokované a neplatia. A naopak, v poslednej dobe dostávame doslova nával zákonov, ktoré sme nútení prerokúvať zo dňa na deň. Nemáme absolútne čas na ich kvalifikovanú prípravu. Prosím pána podpredsedu, aby mi to vysvetlil.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, návrhy zákonov alebo zásady návrhov zákonov, ktoré dochádzajú z vlády na Národnú radu, výborom prideľujem ja. / Potlesk. /

Pani poslankyňa Gbúrová. Poslankyňa M. Gbúrová:

Vážený pán predseda, vážení prítomní,

mám k pánu Prokešovi jedinú poznámku, ktorá je vlastne otázkou, a túto otázku kladiem nielen jemu, ale celej tejto spoločnosti, a kladiem ju z toho dôvodu, že chcem, aby

i spoločnosť vedela, že je možno potrebné naozaj hovoriť o morálke tých, ktorí podľa slov opozície "zradili", skláňali, a nejakým iným spôsobom odbehli. Súhlasím. Každý z nás si musí spytovať svoje svedomie, ale pýtam sa, kedy sa konečne začne hovoriť aj o morálke tých, ktorí rôznym spôsobom nútia a nútili ľudí podpisovať rôzne dokumenty, materiály a podobne? Kedy sa, prosím vás pekne, tento princíp v spoločnosti konečne odhalí?

To je všetko, ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela by som ešte reagovať na pána poslanca Bajana. Ak tu niekto pochybuje o tom, že odvolaním vlády nešlo o útok na štát, chcem sa spýtať, či zásah do kodifikácie slovenského jazyka v návrhu zákona o matrikách nie je začiatkom útoku na štátnosti. A ešte sa chcem spýtať pani poslankyne Gbúrovej: Ako ťa, pani kolegyňa, niekto nútil do niečoho?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Už za mňa vlastne odpovedal pán predseda, chcem len dodá t, že o prideľovaní zákonov do výborov rozhodujeme na pravidelných pondelňajších poradách predsedu s podpredsedami. A bolo by treba konkretizovať, ktoré poslanecké zákony ešte neboli prerokované, pretože touto otázkou sme sa zaoberali a vytvorili sme podmienky, aby počet týchto neprerokovaných

zákonov bol čo najmenší. Myslím si, že ide o individuálne príklady.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hanker. Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predseda, vážení prítomní, táto všeobecná rozprava o všetkom a o ničom je zo strany koalície, podlá mňa, účelová, aby odviedla tento parlament od bodu, ktorý prerokovávame. Prosím preto pána predsedu, aby rozpravu správnym spôsobom usmernil.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nerozumel som, pán poslanec. Pred niekoľkými vystúpeniami som naznačil, aby sme sa venovali skutočne kauze, ktorú teraz prerokúvame. Beriem vaše slová a prosím znovu, aby sme sa vrátili k prerokúvanému bodu, a to ku konkrétnym návrhom na riešenie pána ministra Janičinu. Prosím, ešte je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Zeman;

Ďakujem. Chcem reagovať na poznámku pani poslankyne Gbúrovej, že ju vraj ktosi kdesi nútil. V tejto súvislosti si dovolím prečítať článok 73 bod 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobná podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. " Mám tomu rozumieť tak, pani poslankyňa Gbúrová, že ste nedodržiavali Ústavu Slovenskej republiky?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

myslím si, že by sme sa naozaj mali vrátiť k meritu veci, ale žiaľ, sa tu vyslovujú niektoré tézy, ktoré nemôžu byť opomenuté. Podpredseda Weiss sa robí zodpovedným za legislatívu, ale mohli by sme vyhodnotiť aj legislatívne programy vlády za minulé obdobie a priali by sme k záverom, že z nich sa plnilo zhruba 46 %. Myslím si, že legislatívnu iniciatívu majú poslanci, má ju vláda, majú ju subjekty, ktoré sú uvedené v ústave. Nik nemôže zabrániť v aktivite príslušným subjektom, a myslím si, že pán predseda správne poznamenal kto je tu zodpovedný za prideľovanie zákonov. To je, myslím si, korektné. Nemožno jednoducho urobiť žiadneho podpredsedu zodpovedným za legislatívnu činnosť v tom zmysle, že by sám mal iniciovať či manipulovať a návrhmi, ktoré sú tu predkladané. Na to sme tu my, a ako viete, o zaradení každého zákona rozhodujeme hlasovaním. Takže, mali by sme tu mieru zodpovednosti veľmi dobre chápať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

K tejto poznámke pána poslanca Fogaša musím dodať, lebo tým, že som sa prihlásil, že návrhy zákonov prideľujem ja, potom to vyzerá, že zodpovednosť je absolútne moja. Beriem ju, nevzdávam sa jej, robíme to síce spolu s podpredsedami, ale má to jeden zádrheľ v našom rokovacom poriadku. Akýkoľvek zákon alebo zásady pridelím, termínujem ich, dokedy musia byť prerokované s tým, že ak ich výbor neprerokuje, nemáme žiadnu sankciu a žiadnu možnosť dožadovať sa, aby to

bolo skôr. To len na vysvetlenie, a prosím, aby sme sa nevracali už k týmto otázkam. Vyzývam pani poslankyňu Kaliskú, aby vystúpila.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

návrh na odvolanie ministra Janičinu podal pán poslanec Michelko a pripojilo sa 34 poslancov z klubu HZDS a 7 poslancov z klubu SNS. Jeden z bodov na vyslovenie nedôvery sú morálne závady a vedomé klamanie a zavádzanie Národnej rady, dokonca aj občanov Slovenskej republiky. Dovoľte mi k tomu zaujať stanovisko, predniesť niektoré argumenty a položiť niekoľko otázok.

Pán Michelko, ako poslanec Národnej rady ste zároveň za pôsobenia predchádzajúcej vlády robili poradcu na ministerstve privatizácie. Vedeli o tom občania Slovenskej republiky a Národná rada? Ja som sa to dozvedela predvčerom. Brali ste aj plat za túto činnosť? Nie je to z vašej strany vybavovanie si účtov s dnešným ministrom len preto, že už nie ste poradcom?

Pán poslanec Zeman, vy ste zároveň boli aj zamestnancom ministerstva, riaditeľ odboru ministerstva. Ako dvojjediný ste podali stanovisko na priamy odpredaj dvoch podnikov - Hubert Sereď a Matador Púchov. Prečítam vaše podporné stanovisko pre podnik Hubert. "Podpísaný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky z poverenia štátneho tajomníka Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky vykonal poslanecký prieskum za účelom preskúmania podmienok pre odpredaj majetku podniku Hubert š. p. Sereď. Na základe výsledkov poslaneckého prieskumu odporúčam priamy predaj majetku podniku Hubert š. p. Sereď vopred určenému vlastníkovi - zamestnaneckej akciovej spoločnosti Hubert Clasik Sereď. " Ďalšie vaše podporné stanovisko čítať nebudem.

Pán poslanec Matejka, takisto ste mali druhú funkciu. Boli ste splnomocnencom vlády pre usmerňovanie regionálnej politiky a reformu miestnej verejnej správy. Vyvinuli ste väčšiu aktivitu, podpísali ste šesť podporných stanovísk na priamy odpredaj. Prečítam len jeden. Sú to Železnice Slovenskej republiky ŽOS Trnava. V záhlaví máte titul splnomocnenca. "Stanovisko k privatizačnému projektu. Na základe požiadania štátneho tajomníka Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky som vykonal poslanecký prieskum pre privatizáciu odštepného závodu Železnice Slovenskej republiky ŽOS Trnava. Konštatujem, že metóda privatizácie odštepného závodu spočíva v založení akciovej spoločnosti Fondom národného majetku a s nasledovným rozdelením akcií podľa odporúčania zakladateľa, t. j. Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky takto: 3 %, 10 %" - tie percentá čítať nebudem. "Uvedený spôsob privatizácie v súčasnosti predstavuje jej najvhodnejšiu a najoptimálnejšiu formu, pretože sústreďuje záujmy všetkých dotknutých subjektov. Umožňuje uplatniť záujem obyvateľstva jeho priamou účasťou cestou kupónovej privatizácie, zohľadňuje záujmy Železníc Slovenskej republiky 1 podnikateľského subjektu TOS, spoločnosť s r. o. Trnava. V zmysle uvedených skutočností doporučujem" - musím to čítať aj s chybami - "sprivatizovať odštepný závod formou priameho predaja 53 % akcií vopred určenému vlastníkovi TOS spoločnosť, s r. o. Trnava. Ďalším predpokladom úspešného chodu spoločností je i skutočnosť, že predkladatelia majú dlhoročné praktické skúsenosti z pôsobenia v železničnom opravárenstve. " Ďalších vašich päť podporných stanovísk čítať, nebudem.

Na podpise medzi poslancami, ktorí sa podpísali za odvolanie ministra Janičinu, je ďalších 8 poslancov, ktorí napísali podobné stanoviská. Všetky ich tu mám. Odporúčam ich všetky na rozmnoženie:

Pán Matejka, ďalej ste dali Vydavateľstvu Tatran Bratislava podporné stanovisko s pánom poslancom Brňákom. Pán Matejka, ďalšie vaše podporné stanovisko je Masový priemysel š. p. Trnava. Ďalej je to Zdroj š. p. Trnava. S pánom poslancom Belanom, pán Matejka, ste podporili Palivá é. p. Skalica. Ďalej ste podporili Slovakofarmu š. p. Hlohovec. Páni poslanci Cingel, Vicen a Hanák, ktorý tak isto bol splnomocnencom vlády, podporili Novofrukt č. p. Nové Zámky. Pán poslanec Rea podobným stanoviskom podporil Skloobal a. s. Nemšová. Pán Gaulieder, ktorý bol zároveň takisto štátnym zamestnancom, podporil TOS Galanta. Mlyn Pohronský Ruskov podporili poslanci Hanák, zároveň splnomocnenec vlády, páni poslanci Kuzbert, Šebo a Letko. Pýtam sa, kto z vás tu hovorí o morálke? Páni, ja vám nepoložím otázku, čo ste za to dostali, mne to neprináleží.

Ešte by som dokončila. Tí, ktorých som menovala, že mali viac svojich postov, ste sa tu zamýšľali nad pracovnou zaťaženosťou ministra Janičinu. Mohli by ste nám niečo detailnejšie povedať o svojej pracovnej zaťaženosti, pán poslanec Zeman, Michelko, Gaulieder, Matejka, Hanák?

Boli tu pripomienky prečo nie je predložený a schválený zákon o konflikte záujmov. Páni a dámy, vláda pod vedením pána Mečiara mala na to dostatočné množstvo času, aby takýto zákon predložila. Predložili ho naozaj tak, ako povedala pani poslankyňa Tóthová, v zásadách. Upozorňujem, že to neboli ani zásady na ústavný zákon. A pokiaľ viem, jeden z argumentov bol, že nemôžeme takýto zákon prijať, pretože práve poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko by nemal dostatočné množstvo náhradníkov na to, kde by ich poslanci prišli do Konfliktu záujmov.

Už viac k tomu rozprávač nebudem. Nie som Pán Boh, aby som kázala o morálke, ale zamyslite sa, čo ste v bode 2 na odvolanie pána ministra napísali, a tí, ktorí to podpísali.

Ďakujem vám za pozornosť. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási ako prvý pán poslanec Matejka.

Poslanec A. Matejka:

Pani poslankyňa, neviem, či mám zakázané ako poslanec vyjadrovať, sa k hocičomu a kedykoľvek. Nepoznám taký predpis, ktorý mi to zakazuje, a na svojich stanoviskách, ktoré som dal k privatizačným projektom, trvám. Neskôr to príde najavo - a dal som ich verejne. Nedával som žiadne tajné stanoviská a nerobil som žiadne machinácie na ministerstve privatizácie. Na ministerstve privatizácie som stretával strašné mnoho ľudí, poslancov z tejto sály. Ráno o pol ôsmej už tam boli, nie sami, ale za nimi išla veľká kométa záujemcov o privatizáciu. Ja som to nikomu nevytkol.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Ďakujem pani poslankyni Kaliskej, že sa tak o moju osobu zaujíma. Položila mi otázku, či som robil na ministerstve pre správu a privatizáciu a či o tom vedeli občania Slovenskej republiky. Áno, pracoval som vo funkcii poradcu, mal som na starosti organizáciu stretnutí štátneho tajomníka,

mal som na starosti medzirezortné Koncepcie a mal som na starosti prípravu druhej vlny kupónovej privatizácie v časti za Fond národného majetku. Občania Slovenskej republiky, samozrejme, o tom vedeli, bolo to viackrát publikované v tlači, môžem to dokumentovať, a viackrát v Národnej rade. V tlači sa angažoval najmä pán poslanec Dzurinda, dnes minister dopravy a spojov, a tu, v pléne viackrát to odznelo z úst kolegov Zselenáka, Plesníka a ďalších, takže je to všeobecne známe. Na rozdiel od pána ministra som však žiadny zákon, samozrejme, neporušil, ani som nijak moje postavenie nezneužil. Toto verejne vyhlasujem.

Ďalej by som sa vás chcel spýtať, pani poslankyňa, koľko vám pán minister platí za tú perfektnú obhajobu, či je to tých obligatórnych 20 % alebo viac. Dúfam, že on tiež, samozrejme, prehovorí.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Chcel by som sa vyjadriť, že som hrdý na to, že stanoviská, ktoré som dával, dával som ich ako poslanec Národnej rady. Dával som ich verejne. A je istá servilnosť vo vystúpení kolegyne, ktorá vlastne k prerokúvanej veci nepovedala nič, len sa snažila odviesť celý problém bokom, pretože tu prerokúvame bezcharakternosť počínania pána ministra Janičinu a ona celú kauzu posúva bokom. Nepovedali ste, pani kolegyňa, nič. Chcem povedať len toľko, že nie som nikdy servilný a svoju morálku postavím vždy proti vašej, pretože som presvedčený, že vy ste úplne niekde inde než ja a som na ton iste lepšie. To dokazujem aj inými činnosťami, nielen tým, čo ste tu práve napadli.

Chcel by som, pán predseda, upozorniť, že pokiaľ sa niekto prihlási do rozpravy a nehovorí k veci, zo zákona o rokovaní Národnej rady vyplýva, že ho potom treba upozorniť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predseda. Súhlasím so svojimi predrečníkmi, ktorí reagovali na vystúpenie pani poslankyne Kaliskej, takže sa obmedzím na jednu jedinú poznámku. Vždy som presadzoval a naďalej budem presadzovať návrh vlády, a následne bol prijatý aj touto Národnou radou, že je nutné vytvárať strednú podnikateľskú vrstvu na území Slovenska z občanov Slovenskej republiky. A ak sa mi toto vyčíta, že som to presadzoval a mienim presadzovať, je mi ľúto, ale naozaj s pani Kaliskou súhlasiť nemôžem. A ešte jedna poznámka: akonáhle som odišiel, či skôr bol som takpovediac vyhodený, ale slušne vyhodený z ministerstva, nevykonávam žiadnu inú funkciu okrem poslaneckej.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Pani kolegyňa Kaliská asi nepozná účel a význam toho, aby sa vyjadril poslanec príslušného regiónu k otázke, čo sa tam odohráva aj v oblasti privatizácie. Okrem toho, že som sa vyjadril k Mlynu Pohronský Ruskov, som povedal svoje stanovisko aj k Mlynu Nitra š. p., závod Levice, vyjadril som sa k UNO Pukanec, vyjadril som sa k návrhu na privatizáciu Pekárni Levice, atď. Myslím si, že je prirodzené, že človek sa zaujíma o to, čo sa deje v jeho regióne. Toľko k privatizácii. A k tým vašim poznámkam či za prvé alebo po prvé, že nás poučujete - som strašne zvedavý, aké stanovisko zaujmete k zákonu o tabuliach a k zákonu o priezviskách, či tam vám nebude vadiť, nechcem povedať čo slovenského jazyka.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

mal by som len jednu otázku k pani kolegyni Kaliskej, pri všetkej úcte k jej osobe. Snažila sa nám tu dať lekciu o morálke. Preto sa pýtam, či je morálne, že v tomto parlamente sedí minister, ktorý je vo vláde za politickú stranu, ktorú nikto z občanov Slovenskej republiky nevolil. A takisto pani kolegyňa Kaliská je členkou tejto strany.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Gaulieder.

Poslanec F. Gaulieder:

Mal by som tri poznámky k vystúpeniu pani kolegyne Kaliskej. Prvá by bola tá, kde ma oslovila v tom, že som dal stanovisko k privatizačnému projektu TOS š. p. Galanta. Áno, dal som ho ako prednosta okresného úradu a zároveň predseda regionálnej hospodárskej rady - tam sú určité úlohy, ktoré pre túto funkciu vyplývajú.

Druhá otázka bola ako stíhajú poslanci vykonávať ďalšie funkcie alebo ďalšiu činnosť. Položil by som tiež túto otázku, keby ju položila pani kolegyňa Kaliská aj svojim koaličným kolegom, ale ja by som jej to vysvetlil. Vyžaduje si to väčší časový priestor, aby to pochopila.

Po tretie - pani kolegyňa, neviera či bolo zvykom v tomto parlamente hodnotiť tých, ktorí sa podpísali pod určité stanovisko k odvolaniu člena vlády. Neviem či to bolo z našej strany vo vzťahu k vám, keď sa odvolával premiér slovenskej vlády, či sme hodnotili všetkých tých, ktorí sa pod toto odvolanie podpísali.

A po štvrté - chcel by som upozorniť všetkých, aby počúvali to, čo hovoria, aby raz náhodou nepovedali niečo, čo sami nechcú počuť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Harna. Poslanec Š. Harna:

Chcem sa len spýtať, vlastne aký vyznám mali v procese privatizácie tie stanoviská, ktoré páni poslanci dávali, pretože privatizácia by mala byť prísne komerčná.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, riešime mu kauzu, neriešime kauzu poslancov Národnej rady.

Poslanec Š. Harna:

Nie, riešime túto kauzu. Mám nárok na tri minúty. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec sa pýta na postavenie poslancov v tejto kauze. Neriešime to.

Poslanec Š. Harna:

Nie postavenie poslancov. Pýtam sa, aký význam mali a čo sledovali páni poslanci svojimi odporúčaniami, pretože to by mali byť prísne odborne stanoviská a privatizácia by mala byt nestranná a komerčná a nie prideľovať majetok štátu vybraným osobám - sympatizantom.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Pán predseda, prepáčte, ale pri jednej úvodnej replike pána poslanca ste povedali, že nie ste tu v roli cenzora. Pred chvíľou ste cenzorovali názor.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Gramatického.

Poslanec V. Miškovský:

Gramatického, dobre. Ale všetko so všetkým súvisí. Pán poslanec Cingel sa tu hrdo prihlásil k SVOJMU podpornému stanovisku. Som rád, že máme na Slovensku toľko makroekonómov a odborníkov. Dovolím si z jeho podporného stanoviska zacitovať jednu jedinú vetu. Týkalo sa to Makyty Púchov: "Projekt dáva garancie plnej zamestnanosti žien v regióne Orava, Žilina, Bytča, Považská Bystrica. " Pýtam sa, či pán poslanec Cingel zamestná všetky tie ženy, ktoré sú bez práPredseda NR SR I. Gašparovič:

Páni poslanci, opäť vás vyzývam, aby sme sa skutočne vrátili k predmetu prerokovávania. Ak budeme rokovať týmto štýlom a týmto spôsobom, začneme preverovať jeden druhého a keď sa 150 poslancov medzi sebou začne preverovať, myslím si, že to bude trvať veľmi dlho. Opäť vás vyzývam, vráťme sa ku kauze.

Pán poslanec Michelko - faktická poznámka. Poslanec J. Michelko:

Hneď by som sa spýtal pána poslanca Miškovského, aký mala význam - použijem presný citát pána poslanca Harnu - jeho cesta na Fond národného majetku hneď po menovaní pána ministra Janičinu za ministra pre správu a privatizáciu národného majetku. Podľa mojich informácií prvá a neodkladná úloha bola preveriť stav privatizačného projektu piešťanských kúpeľov, o ktorý sa tak zaujímal aj v tejto Národnej rade. Verím, že vo svojom vystúpení nám to vysvetlí. A súhlasím, aby sme sa už, preboha, vrátili k prerokúvanej záležitosti, pretože nevyzerá to, že by sme dnes túto kauzu uzatvorili. Dávam teda návrh, pokiaľ je to možné, keď je ešte

pán poslanec Miškovský prihlásený, nech to odznie, a ukončme toto trápne ping-pongovanie.

Ďakujem veľmi pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

To by sa museli poslanci, ktorí sú prihlásení na faktické poznámky, vzdať. Ďalší je pán poslanec Dudáš.

Poslanec A. Dudáš:

Nie veľmi dobre chápem, prečo poslanecké prieskumy v privatizačných záležitostiach vykonávajú len členovia alebo zväčša členovia jedného poslaneckého hnutia resp. klubu, keď v iných prípadoch, podstatne menej lukratívnych, býva pravidlom, že poslanecké prieskumy vykonávajú spoločne poslanci z viacerých politických strán. Táto okolnosť je oprávnene prinajmenšom podozrivá. Navrhujem, aby v budúcnosti takéto prieskumy skutočne vykonávali poslanci viacerých strán alebo hnutí spoločne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, to snáď nie je pravda, to by sme pekne poručili ústavu, je to povinnosť poslancov.

Ďalej pán poslanec Šebo. Poslanec J. Šebo:

Prosím vás, len veľmi krátko, pretože bolo spomenuté moje meno, aby som nezdržiaval. Chcel by som sa spýtať pani poslankyne Kaliskej, či si mysli, že keby som ako poslanec na tomto poslaneckom prieskume bol odporučil predaj hociktorej z tých iných organizácii, či by som bol postupoval objektívne, či by som bol proste vybral pre štát tú najlukratívnejšiu a najzaujímavejšiu položku na predaj práve tomuto záujemcovi, ktorému som to odporučil. Je zaujímavé, že iné prieskumy, ktoré som absolvoval, sa nikdy nespomínajú. Isté je, že ak by som ako poslanec odporučil niečo, čo je protizákonné, je samozrejmé, že pri schvaľovaní by zrejme vláda nejaký môj protizákonný návrh neschválila. Inak odporúčam, aby ste tento prípad ďalej sledovali, zoznámili sa so stanoviskom Fondu národného majetku a počkali na výsledky, či boli alebo neboli porušené zákony. Ak boli zákony poručené súhlasím s tým, aby bolo spravodlivosti dané zadosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Pani kolegyne, páni kolegovia,

chcem vás poprosiť o vecnosť našej diskusie. Patrím medzi tých, ktorý sa nechá uniesť v diskusii a viem tiež zafarbiť svoje slová emóciou, ale chcem vás poprosiť: Ak argumentujeme a diskutujeme, necíťme nevraživosť voči tomu, kto má opačný názor. Prosím vás ešte raz, vráťme sa k vecnosti veci a podľa možnosti zostručníme svoje rokovanie a poďme k prerokovávaniu zákonov.

Ďakujem vám.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Ľupták Ivan.

Poslanec I. Ľupták:

Mňa zhodou okolnosti pani poslankyňa Kaliská nečítala, lebo nie som podpísaný pod odvolanie pána ministra Janičinu. Nebol som tu, keď sa to podpisovalo. Ale tiež som dal asi desať odporúčaní k privatizáciám ako splnomocnenec. Vôbec ma nezaujímalo, či navrhovateľ toho - ktorého privatizačného projektu je členom KDH, leninskej Iskry, SDĽ alebo čoho. Viete veľmi dobre, že z tých desiatich približne len dva boli zatiaľ zrušené, a to z toho dôvodu, lebo sa vládna koalícia domnieva, teda domnieva sa, že tí ľudia majú asi niečo spoločné s HZDS. Tí ostatní majú šťastie, neupodozrievajú ich z toho. Ale chcem zdôrazniť, že vôbec sa na to nepozeralo, vlastne v mojom prípade tieto hodnotenia robili odborníci.

Ešte by som mal takú malú otázku, keďže strašne často vídavame, a] v televízii som už videl pána Miškovského v spojitosti s ministerstvom privatizácie, čo robí momentálne na ministerstve privatizácie. Či je poradca, alebo robí poslanecký prieskum? A ďalej naozaj si myslím, že zatiaľ čo vystúpili poslanci z vládnej koalície, a to si všimnite, vážené dámy a páni, nebolo ani jedno také vystúpenie, ktoré by vyvrátilo čo len najmenší argument podania. Takže si myslím, že argumenty na vyvrátenie podania nie sú a viac - menej sa odvádza pozornosť tým, že sa napádajú poslanci opozície. Myslím si, že to nemá naozaj vyznám a mali by sme pristúpiť k hlasovaniu, nakoľko argumenty opozície sú platné.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

K privatizačnému podpornému stanovisku pre Makytu chcem povedať, že Makyta zamestnáva 4 500 žien alebo zamestnancov

z oblasti Námestova, Žiliny, Bytče, Púchova. Som rád, že som dával svoje podporné stanovisko práve tomuto manažmentu, ktorý dokázal 90 % produkcie, šikovnosti rúk našich žien, nášho regiónu vyvážať mimo územia tejto republiky. Ale prihlásil som sa vlastne preto, že po páde vlády pána predsedu Vladimíra Mečiara pán minister Janičina aj s pánon Miškovským sa dávali počuť, aké nekalé praktiky sa robili na Ministerstve, že robili tam návštevy v noci a že sa na ministerstve robilo v nocí. Pýtam sa vás, pán minister Janičina: Práve pre tieto nekalé praktiky ste si zvolili chatu Slovnaftu a Slovchémie v Senci, a do rána do 4. 00 hodiny sa tam svieti a chodia tam na návštevy tí, čo sa uchádzajú o vašu prehľadnú privatizáciu? To naozaj musíte robiť v noci? Nemôžete to pred týmto národom robiť verejne?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Pán predseda, som fanúšikom technického pokroku, ale sú časté prípady, keď technika zotročí človeka, a toto je náš prípad, keď možnosť, aby poslanec predniesol faktickú poznámku zo svojho miesta, vlastne neúmerne predlžuje čas rokovania. Dal by som taký návrh, aby skôr než poslanec prednesie faktickú poznámku, obehol Národnú radu s tým, že dámam by sme mohli dať nejakú kratšiu trasu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ale museli by ste byť predjazdcom.

Poslanec J. Masarik:

Myslím si, že prijatie tohto návrhu by jednak skrátilo rokovanie a zároveň by zlepšilo aj fyzickú kondíciu poslaneckého zboru.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, beriem to ako oživenie v sále a budeme pokračovať. Pán poslanec Miškovský.

Poslanec V. Miškovský:

Som veľmi rád, že niektorí kolegovia z HZDS alebo ich pomocníci sledujú čo robím, kde robím a s kým sa stretávam. Bohužiaľ, majú asi zlých kolegov, ktorí im hlásia tie informácie. Páni poslanci, museli by ste veľmi presne dokladovať, kedy som bol na ministerstve privatizácie, čo som tam robil a či to bol poslanecký prieskum. Ale nie o tom som chcel hovoriť.

Pán poslanec Cingel, ako máme veriť vážim argumentom, keď teraz ste uviedli 90 % exportu, niečo cez 4 000 zamestnancov Makyty a v privatizačnom stanovisku píšete 80 % exportu a 2 300 pracovníkov? Ak takto lietajú numerá hore - dole a vaše argumenty sú v tejto tolerancii, potom nehovorte, že opozícia má pravdu a poďme hlasovať. Vaše argumenty sú veľmi nepresné.

Na otázku, čo som robil na Fonde národného majetku, odpoviem veľmi presne. Išiel som tam s pánom ministrom, lebo som nevedel, kde sídli. Požiadal ma, aby som ho sprevádzal, pretože v ten deň ešte ako prezident Fondu národného majetku vydal zákaz - podotýkam bol to piatok - aby sa po 16. 00 hodine ktokoľvek v priestoroch Fondu národného majetku zdržiaval. Požiadal ma ako poslanca, aby som šiel s ním. Okrem

vrátnika sme tam našli dvoch bývalých poslancov Federálneho zhromaždenia, zhodou okolností tiež jeden z nich je v spojení B dvoma privatizačnými projektami ŽOS. To je celá sranda okolo Fondu národného majetku. Odvtedy som na Fonde národného majetku nebol, ani tam nemienim do konca volebného obdobia zájsť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Tomeček. Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som vás požiadal, aby sme sa k podporným stanoviskám už nevracali, pretože zákon číslo 92/1991 Zb. nestanovoval, že takéto podporné stanoviská musia byť priložené k projektu, ale nezakazoval takéto stanoviská. Je len vecou orgánu, ktorý dáva rozhodnutie alebo schválenie privatizačného projektu, či také stanoviská akceptuje alebo neakceptuje. Myslím si, že tie invektívy jednej strany voči druhej k týmto podporným stanoviskám by mohli skončiť. už sa okolo toho tu dosť navravelo, a mali by sme sa vrátiť k prerokovávanej téme.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

Vážený pán predseda, dovoľte mi urobiť také menšie prehlásenie k pánu predsedovi vlády a k vláde ako celku. Vyhlásenie bude za mňa a predpokladám, že aj za kolegov

z môjho klubu. Vyprosujem si, aby ma niektorý štátny tajomník ako poslanca poveroval nejakými úlohami.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Slota. Poslanec J. Slota:

Vážený pán predseda, vážení prítomní,

mne je skutočne veľmi smutno, ale neviem, či tieto trápne reči niekto tu chce ďalej počúvať, ale ja ich už nemienim ďalej počúvať. Môj čas je vzácny a myslím, že aj nás všetkých. Ukončme diskusiu, alebo žiadam hlasovať o ukončení diskusie a prejdime k hlasovaniu, pretože tu sa každý chce preukázať ako často vystúpi alebo zviditeľní. Ja sa nemienim zviditeľňovať, rozhodne hlasovanie a hotovo.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže je tu procedurálny návrh na ukončenie diskusie, o ktorom dám hlasovať.

Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. / Hlasovanie. /

Hlasujeme o ukončení diskusie resp. rozpravy. Prítomných bolo 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že k tomuto bodu sme skončili rozpravu.

O slovo sa prihlásil minister privatizácie. Prosím, pán minister.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Janičina:

Vážené dámy, vážení páni,

skôr než sa vyjadrím k meritu veci, chcel by som uviesť dve poznámky. Jednu na pána poslanca Ľuptáka. V prvom rade by som chcel opraviť jeho informáciu o tom, že na volebný fond HZDS som ochotný dať všetky financie, všetky peniaze, ktoré som zarobil ako komerčný právnik. Nič takého by ma ani vo sne nenapadlo. Povedal som, a to potvrdzujem, že na volebný fond HZDS dán všetky peniaze, ktoré som zarobil v kauze Átrium. To potvrdzujem ešte raz. A po druhé - na poznámku, že by som mal robiť verejne to, čo robím v noci, musím vyhlásiť, že to robiť nemôžem, lebo by to mohlo vzbudzovať verejné pohoršenie.

Vážené dámy, vážení páni,

musím povedať, že som bol sklamaný tým, čo tu opozícia predniesla, pretože vzhľadom na skutočnosť, že majú medzi sebou mnohých schopných ľudí, predpokladal som, že tá konštrukcia bude trošku lepšia. Pre vašu informáciu dovolím si uviesť rekapituláciu svojej činnosti ako komerčného právnika. Licenciu komerčného právnika som získal v auguste roku 1991. Už vtedy som uvažoval o tom, že odídem z ministerstva privatizácie a zostanem na volnej nohe, pretože som chcel

sám seba presvedčiť, že sa dokážem uživiť týmto spôsobom. Výpoveď z pracovného pomeru som podal k 1. decembru 1991 vzhľadom na skutočnosť, že výpovedná lehota je trojmesačná. Moja výpovedná lehota uplynula 29. februára 1992. To môžem dokázať, dnes som si to skontroloval, mám výstupnú pečiatku v občianskom preukaze k tomuto dátumu.

Niekoľko týždňov pred ukončením výpovednej lehoty som rozoslal onen inkriminovaný list, ktorý tu bol prečítaný, na ktorou osobne nevidím nič zlého, je to celkom normálne, keď podnikateľ robí prieskum trhu. V tomto liste som ponúkal svoje schopnosti a svoje vedomosti, neponúkal som informácie o privatizačných projektoch. Tam nič také napísané nie je. Ten list si treba len dobre prečítať. Čo sa týka zneužívania telefónov a faxov, musím povedať, že som žiadne faxy nezneužíval, že som dokonca ani nezneužil žiaden telefón, lebo žiadnu ponuku som v tom čase nedostal. Prvú ponuku som dostal až v marci 1992 a prvú zmluvu z tejto ponuky som podpísal 25. marca 1992, t. j. už po ukončení pracovného pomeru.

Chcel by som dôrazne pripomenúť, že vtedajšia platná právna úprava nezakazovala činnosť komerčným právnikom na štátnych orgánoch. Ja na rozdiel od iných som sa rozhodol sadnúť si na jednu kobylu - ako sa hovorí - ísť na voľnú nohu a nepracovať alebo nevyvíjať činnosť komerčného právnika popri zamestnaní. Neviem, čo je na tom zlé. Chcel by som ešte pripomenúť, že podľa vtedajšej platnej úpravy sme nepoberali príplatok za nepodnikáme. Tento príplatok sa poberá až od 1. januára 1993. Mal som vtedy plat 5 800 korún.

Skutočnosť je taká, že o kauze Átrium som počas svojho prvého pôsobenia na ministerstve privatizácie vonkoncom nič nevedel. Je to možné dokázať, a bol by som veľmi rád, keby po skončení tejto Kauzy som mohol požiadať výbor pre privatizáciu o preverenie a prešetrenie celej tejto veci. Je možné dokázať svedeckými výpoveďami, je možné dokázať písomnosťami, kto na privatizácii Átria na ministerstve privatizácie

pracoval. Ak niekto tvrdí, že som sa toho zúčastňoval, tak klame. Fakt je taký, že pána Viliama Činu som skutočne prvýkrát v živote videl v auguste 1992, keď som aj podpísal zmluvu o poskytnutí právnej pomoci. Musím povedať, že tento prípad som spočiatku nechcel zobrať práve vzhľadom na skutočnosť, že tam bol rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý zrušil prvú registráciu kúpno-predajnej zmluvy a vrátil ju späť na konanie. Keď som si však pozorne prečítal tento rozsudok, zistil som, že Najvyšší súd - ako sa hovorí - šľapol totálne vedľa. Pripustime aspoň akademicky, dámy a páni z opozície, že aj na Najvyššom sude sedia len ľudia, že aj títo ľudia sú omylní a môžu sa mýliť.

Ak mi niekto vytýka, že ako komerčný právnik som úspešne zastupoval záujmy môjho klienta, k tomu nemám žiadny komentár. Musím len zopakovať, že 18. 4., ak som v rozhlase povedal iný dátum, pomýlil som sa, viem to dokázať, viem dokázať, kedy som od poskytovania právnej pomoci na zmluvnom princípe odstúpil. Bolo to 18. 4. 1993. Mám tu dva listy, jeden je z 9. 6. 1993 a jeden je zo 17. 6. 1993, keď som svojho bývalého klienta pána Viliama Činu vyzval na prevzatie dokumentácie - to bol list z 19. 6. 1993 - a ďalej som urgoval, aby si dokumentáciu prišiel prevziať - to bol list zo 17. 6. 1993 s tým, že som ho upozornil, že pokiaľ do 30. 6. 1993 predmetnú dokumentáciu neprevezme, budem nútený jednoducho oznámiť, že ho naďalej nezastupujem.

Chcel by som povedať, že do štátnych služieb som vstúpil na výslovnú žiadosť, predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra pána inžiniera Horňanského, ktorý ma požiadal, aby som prijal poverenie na výkon funkcie jeho námestníka, pretože vtedy mu námestník dal výpoveď a on potreboval človeka, ktorý by tuto funkciu dokázal vykonávať. Prijal som to preto, lebo som hlavným autorom katastrálnych zákonov, ako federálneho tak aj slovenského, a preto, že kataster nehnuteľností je tak trošku moje dieťa, cítil som určitú zodpovednosti voči tejto veci. Vzdal som sa pomerne ľahkého života

a lepšie finančne zabezpečeného života komerčného právnika a vstúpil som do štátnych služieb. V tejto súvislosti som uzavrel dohodu o odovzdaní a prevzatí agendy poskytovania právnej pomoci s kolegom, komerčným právnikom Antonom Kuchárikom. Táto dohoda bola podpísaná 20. apríla 1993. Takisto ju tu mám, môžem to nechať odfotiť. Postupne ako kauzy prebiehali a ako vyšiel čas pánu Kuchárikovi, som mu prípady odovzdával. Chcel by som upozorniť na jednu skutočnosť, že medzi týmito vecami bolo aj zastupovanie obce Prašice v niektorých súdnych sporoch a iste nie je bez zaujímavosti, že na jednom pojednávaní, keď som už bol ministrom, sa objavila redaktorka z Republiky snáď v nádeji, že tam prídem s kabelou a budem to zastupovať.

K môjmu poberaniu platu poslanca a platu námestníka predsedu Úradu geodézie a kartografie poviem len toľko, že ako poslanec som bol náhradníkom, t. j. jednou nohou ani nie poslanec, a funkciu námestníka predsedu som nevykonával v plnom rozsahu, bol som len poverený výkonom tejto funkcie. Myslím si, že som nebol jediným poslancom, ktorý poberal dva platy. A čo sa týka môjho pracovného času, ubezpečujem vás, že každú hodinu, ktorú som odsedel tu, v parlamente, som si odpracoval, pretože vedúci pracovník vo funkcii námestníka predsedu ústredného orgánu nemá pracovnú dobu od - do, to znamená od trištvrte na osem do štvrť na päť. Pracuje dovtedy, dokedy je potrebné pracovné úlohy plniť.

Na záver by som celý tento nešikovný útok na moju osobu zhrnul asi takto: Mne sa tu vytýkajú údajné nemorálne poklesky, údajné porušenia zákona. V kauze Átrium mi nebolo dokázané, že som poručil čo len jeden jediný paragraf, jeden jediný odsek niektorého zákona. To, že sa k veci odmietam vyjadrovať, že sa považujem za zaujatú osobu, je celkom prirodzené. Ja som toho človeka, pána činu, zastupoval a dnes nemám právo akýmkoľvek spôsobom do veci vstupovať. Neprislúcha do právomoci ministra, aby sa miešal do veci, keď je vec v rozhodovaní súdov.

Chcel by som spomenúť v tejto súvislosti jeden zážitok. Jedna rozhlasová redaktorka pri diskusii so mnou sa ma spýtala, či považujem za morálne poskytovať právnu pomoc takému človeku ako je Viliam Čino. Neviem, aký človek je Viliam Čino, ale chcem povedať, že má z ústavy a zo zákona právo na právnu pomoc komerčného právnika a som povinný z ústavy a zo zákona mu túto pomoc poskytnúť, nech by bol ktokoľvek. Na moju otázku, či by ona, keby bola advokátom alebo komerčným právnikom, poskytla pomoc vrahovi, mi odpovedala, že v žiadnom prípade. Keď som sa jej opýtal, či by ako lekárka poskytla pomoc vrahovi, povedala, že v žiadnom prípade. Vážené dámy a páni, s takouto morálkou nechcem mať nič spoločné, to je morálka Višinského.

Na záver by som chcel povedať asi toľko: Boli tu vznesené otázky, či bude podaný nejaký podnet na trestné stíhanie vo veci porušenia zákona pri schvaľovaní konkrétneho privatizačného projektu. Môžem vám oznámiť, že minulý týždeň som podal trestné oznámenie v kauze alebo privatizačnom projekte Kovohuty Krompachy, dnes by som mal mať na podpis návrh na trestné oznámenie vo veci Slovakofarma Hlohovec a ďalšie návrhy sa pripravujú. Nemôžem teda súčasný návrh na moje odvolanie hodnotiť inak ako snahu zabrániť mi v tomto. Musím konštatovať, že privatizačné metódy predchádzajúcej vlády, najmä z posledných týždňov, aby som bol presný, nemožno hodnotiť inak ako drancovanie. Svoju zákonom uloženú povinnosť plním, a pokiaľ mi bude dovolené, tak ju aj splním.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, keďže je rozprava skončená, mali by sme pristúpili k hlasovaniu, ale sú

tu ešte faktické poznámky. Faktické poznámky nepatria do skončenia rozpravy.

Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák: Dámy a páni,

vzhľadom k závažnosti obvinení, ktoré boli vznesené voči pánu ministrovi Janičinovi, ako aj prihliadajúc na skutočnosti, že sa vyskytli mnohé nejasnosti a pochybnosti o objektívnosti a pravdivosti niektorých tvrdení, navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky ako procedurálny návrh odložiť hlasovanie v tejto veci na neskorší termín a uložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby preskúmali vznesené obvinenia a zaujali k predmetne] veci stanovisko tak, aby hlasovanie mohlo byť uskutočnené ešte na tejto schôdzi.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán podpredseda Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

včera tu odzneli krásne slová o tom, ako do tohto nového domu mladej slovenskej demokracie vnesieme nový druh spolupráce a politickej kultúry. Už včera sme dokazovali, že

tieto slová asi ostanú len slovami a dnes v tom veselo pokračujeme. Asi skutočne neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť. Nuž, ale ťažko sa mi zmieruje s porušovaním pravidiel hry, ktoré by mali byť závažné pre nás všetkých. Čo mám na mysli?

Petícia poslancov z mestskej časti Ružinova prišla aj na adresu Národnej rady Slovenskej republiky. Dňa 16. mája o tom informoval vedenie parlamentu predseda pán Gašparovič a zároveň rozhodol o tom, že petíciu pridelí výboru pre privatizáciu. Bol som rád, že konečne sa táto "umelá kauza" definitívne uzavrie, pretože pán minister ju už niekoľkokrát vyvrátil, a preverenie výborom by dalo definitívnu odpoveď tým expertom, ktorí uprednostňujú prázdne slová a účelové konštrukcie pred faktami. Na moje veľké prekvapenie som však dnes ráno zistil, že výbor pre privatizáciu, ani výbor pre petície petíciu nedostal a nič nepreveroval. Považujem postup predsedu parlamentu za účelový, pretože stanovisko výboru mohlo byt dnes užitočné a pravdepodobne by to boli jediné objektívne slová, ktoré tu dnes odzneli.

Dávam preto návrh na uznesenie, aby Národná rada uložila výboru pre privatizáciu preveriť okolnosti uvedené v petícii občanov Ružinova. Žiadam, aby sa po hlasovaní o tomto uznesení hlasovalo.

Vážené kolegyne, kolegovia, viete, aký je súčasný rozdiel medzi nami a vami? Zásadný rozdiel je v tom, že my ctime zákon. / Šum v sále. / Na otázku pána Čarnogurského v Krokoch odkiaľ má HZDS peniaze na to, aby prijalo 170 ľudí na ústredie, aby zakúpilo inzeráty za niekoľko desiatok miliónov, atď., atď., pán Mečiar lakonicky odpovedal: "ľudia nám doniesli". Každý súdny človek sa zasmial. Priznám sa, bol som zástancom radikálnych riešení, odporúčal som vláde okamžite po menovaní prijať politické rozhodnutie pozastaviť všetky projekty divokej privatizácie a postupne uvolniť len

tie, ktoré sú čisté. Ale práve docent práva, predseda vlády pán Moravčík, právnik Milan Janičina, trvali na dodržiavaní práva, prijali výzvu Vladimíra Mečiara, ktorý na otázku o divokej privatizácii odpovedal, dokážte, že som porušil zákon. Dokazujeme a dokážeme. Zhromažďujeme fakty o tom, ako v noci ľudia pracovali na fonde, ako v noci vyťahovali notárov z postelí a ako antidatovali dokumenty. Útok na ministra Janičinu je strach, strach z toho, že svoje dielo dokončí. Dámy a páni, chcete bojovať proti pravde, ale pravda nakoniec vždy zvíťazí.

Ďakujem pekne. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predseda. Chcem povedať, že som s očakávaním sledoval vystúpenie pána ministra Janičinu, s ľútosťou však musím oznámiť, že na moje otázky, na moje tvrdenia v príhovore či skôr v diskusnom príspevku, pán minister Janičina ako obvykle, neodpovedal. Koniec - koncov verím, že už máte všetky prílohy, ktoré som vám dal k dispozícii. Dovolil by som si zareagovať aspoň na dve poznámky, ktoré urobil či povedal pán minister. Medziiným, že aj Najvyšší súd sa mýli. A hneď poniže hovorí: "V kauze Átrium mi nebolo dokázané, že som porušil čo len jeden jediný zákon. " Ak som zle citoval, prosím o prepáčenie, ale v tomto duchu to bolo povedané, iste mi to pán minister potvrdí. V tejto súvislosti by SOK pripomenul pánu ministrovi list, ktorý je napísaný na jeho papieri ako komerčného právnika. Písal ho 9. februára 1993 Obvodnému súdu Bratislava 2. V bode 2 píše - citujem: "Ako som už uviedol vo vyjadrení z 24. 1. 1993, zákon ustanovuje

len dve podmienky pre úspešné uplatnenie nároku podľa § 16 zákona číslo 427/1990 Zb. v znení noviel, t. j. zmluvné užívanie prevádzkovej jednotky k 1. 10. 1990 a zmluvné užívanie prevádzkovej jednotky ku dnu uplatnenia nároku, pričom obidve tieto podmienky môj klient splnil. " Toľko citát. Tento list je pánom ministrom podpísaný.

Vážení poslanci, veril som, že nebudem musieť vyťahovať tento doklad, preto som vára ho jednoducho nedal k dispozícii ako prílohu, ale samozrejme, môžem. K tomu by som chcel citovať, príslušný § 16 zákona číslo 427 - citujem: "Ak ide o prevádzkovú jednotku užívanú k 1. októbru 1990 na základe zmluvy o prenechaní prevádzkárne na dočasné užívanie, prípadne zmluvy túto zmluvu nahradzujúcu, uskutoční sa aj predaj bez verejnej dražby, ak požiada o to najneskôr päť dní predo dňom dražby osoba, ktorá uvedenú zmluvu s organizáciou uzavrela, pokiaľ užívací vzťah trvá. " Opakujem prvú vetu: "Ak ide o prevádzkovú jednotku užívanú k 1. októbru. "

Dámy a páni, máte prílohy. V prílohe číslo 2 na strane 3 zástupca ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku pán Karol Hricišák, terajší riaditeľ zodpovedný za kontrolu, riaditeľ kontroly píše, že v tej dobe, keď sa privatizovalo dané Átrium, pán privatizér Viliam Čino mal k dispozícii 1, 9 % výmery, to je bufet a snáď aj nejaké MC, čo k tomu prislúcha, čo si myslím, že je normálne. Ak ide o prevádzkovú jednotku a toto chápeme ako prevádzkovú jednotka... / šum v sále/.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Musí naskočiť 49. Pozerám sa. Poslanec J. Zeman:

Budem končiť. Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pretože ste, pán minister, neodpovedali na moju otázku, dovolím si ju zopakovať. Viackrát ste sa na verejnosti vyslovili, že bol uskutočnený pokus na vás ako ministra uplatiť alebo podplatiť vás v súvislosti s procesom privatizácie. Chcem sa opýtať, či ste tieto skutočnosti riadne oznámili orgánom činným v trestnom konaní.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Pán minister, nebol som zvedavý na to, čo robíte v noci. Ak ste kompetentný minister, chcete to dokázať. Pýtal som sa, prečo ste preniesli prácu ministerstva na detašované pracovisko v Senci, na chatu Slovnaftu a Slovchémie, kde vaši zamestnanci privatizujú v noci. To je konkrétna otázka. Ja nie som naozaj zvedavý, čo v noci robíte, lebo asi veľa nie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím si, že niektoré poznámky nepatria do tejto miestnosti.

Pán poslanec Michelko.

Poslanec J. Michelko:

Mám len maličký dovetok k môjmu kolegovi pánu poslancovi Cingelovi, že tento veľmi deklaratívne pôsobiaci akt stojí našich daňových poplatníkov nejaké korunky, zrejme 12, 5 miliónov korún sa tomu hovorí, ale nechajme to.

Chcel by som sa vyjadriť k tomu, čo povedal pán podpredseda Černák. Z chutí som sa zasmial, keď práve on hovoril o dodržiavaní práva. A v druhej požiadavke, že by práve výbor pre privatizáciu mal byt kompetentný na posúdenie petície občanov Ružinová, zase ste asi vedľa, pán podpredseda, pretože máme aj výbor pre petície, a už som tu prehlásil, že odmietam byť inkvizičným prokurátorom v hociktorej kauze. Budeme vybavení takouto kopou dokladov, každý poslanec je súdne mysliaci človek a na základe týchto vecných argumentov sám v rámci slobodnej vole to posúdi a rozhodne, či vysloví alebo nevysloví dôveru pánu ministrovi Janičinovi.

Zároveň by som chcel upozorniť pána predsedu, že v rámci rozpravy, keď som mal slovo, som mal požiadavku, aby sne hlasovali o tajnom hlasovaní, prosím ho, aby na to nezabudol.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nezabudol som na to, pred hlasovaním budeme o vašom návrhu určite hlasovať. Prosím, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda. Len by som sa rád opýtal pána podpredsedu Černáka, či náhodou nebol členom komunistickej strany, jeho vystúpenie by tomu napovedalo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Nie sme síce v Krokoch, ale chcel by som sa spýtať pána podpredsedu Černáka: V miliónovom náklade chcete vydať brožúru s programom vašej strany. Odkiaľ ste zobrali financie, keďže zo SNS ste nedostali ani halier?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Chcem sa spýtať na jednu vec. Keď sme odvolávali, keď tento vážený parlament odvolával premiéra Mečiara, tam bol trošku iný prístup, ináč ste skloňovali demokraciu. Tam ste nežiadali, aby obvinenie pána ministra vnútra, vtedy ešte pán poslanca Pittnera, čo predniesol, bolo zdokumentované atď., atď. Na pätnástich riadkoch prečítal návrh na odvolanie premiéra, čo si myslím, že je oveľa vážnejšia funkcia ako funkcia ministra. Tým sa nechcem dotknúť pánov ministrov. A tam vám to stačilo. Teraz žiadate dobre že nie vytvoriť nejakú komisiu, aby predložený dôkazový materiál bol preverený, prešetrený. Vtedy vám stačilo pätnásť riadkov a odvolali ste premiéra a tým celú vládu. Čiže demokracia z vášho pohľadu asi má dve dimenzie.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Gaulieder.

Poslanec F. Gaulieder:

Touto cestou by som chcel poďakovať za náš poslanecký Klub pánu ministrovi Janičinovi za výklad ako môže poslanec vykonávať dve a viac funkcií, a myslím si, že aj za pani kolegyňu Kaliská.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Vo svojom predchádzajúcom vystúpení, či skôr vo faktickej poznámke som prečítal či skôr citoval zákon, ktorý bol, podľa môjho názoru, porušený. Koniec - koncov pán minister to aj potvrdzuje svojím listom z 9. februára 1993. Preto žiadam pána ministra, nech sa k tejto otázke, k tomuto porušeniu tohto konkrétneho zákona, konkrétneho paragrafu vyjadrí. / Hlasy z pléna, že nemá na to právo. / Pán minister má právo, a v tejto chvíli je to viac - menej aj jeho povinnosť, lebo sa nevyjadril ani k jednému môjmu...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, tie mikrofóny sú tak silné, že počujeme. Poslanec J. Zeman:

Prepáčte. Pán minister vo svojom vystúpení sa nevyjadril ani k jednému bodu, ktoré som vo svojom diskusnom príspevku povedal. Toľko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Samozrejme, že pán minister sa nemusí vyjadriť, ale vidím, že pán minister chce. Prosím, pán minister. Potom faktické poznámky - pán Tarčák a potom pán Tahy.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Janičina:

Pán poslanec, niekoľkokrát som povedal, že o veci rozhodujú nezávislé súdy a nemám právo sa k meritu veci vyjadrovať, aby som rozhodnutie súdu ovplyvňoval. Neviem, nakoľko vy pri vašom vzdelaní ste vôbec schopný túto vec odborne posudzovať, ale keď to skončí, môžeme si k veci sadnúť a môžeme diskutovať, ale v tejto fáze rozhodovania súdov jednoducho odmietam sa k meritu veci vyjadrovať.

Poslanec J. Zeman:

Pán predseda, môžem reagovať hneď? Predseda NR SR I. Gašparovič:

Môžete sa prihlásiť s faktickou pripomienkou. Pán poslanec Tarčák.

Poslanec J. Tarčák:

Vážený pán minister, svoju reč ste začali tým, že konštrukcia vášho odvolania bola pripravená veľmi mizerne. Napriek tomu musíte uznať, že boli vznesené voči vám závažné obvinenia, ktoré boli dokladované jasnými, konkrétnymi dokumentmi. Na to ste nereagovali, ba na opätovné výzvy, ktoré vznášajú poslanci, nereagujete. Z toho mi vyplýva - pomôžem si tým, že tu už bolo vznesené iným pánom poslancom, aby sme

neboli pokrytci -, že po tomto vašom obhájení sa som presvedčený o tom, že dnes budete odvolaný z funkcie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predseda, vážim si výzvy pána poslanca Slotu, aby sme ďalej nediskutovali týmto spôsobom, ale jednoducho nedá mi nereagovať na to, čo povedal pán kolega Kuzbert. Zrejme zabudol, že keď sa prerokovávala Kauza vyslovovania nedôvery bývalej vláde, tak pán poslanec, vtedajší poslanec Pittner predniesol návrh za 50 poslancov. Z tých päťdesiatich poslancov mnohí vystúpili s konkrétnymi návrhmi. Takže prosím, aby druhý raz nezavádzal.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

akosi nerozumiem vysvetleniu pána ministra Janičinu, ktorý odmietol odpovedať na konkrétnu otáčku s tým, že by ovplyvnil súdy. Predsa to vôbec nie je v tomto momente možné. A naviac, predpokladám, že na svoju obranu, ak bude pred súdom vypovedať, určite by uviedol len to, čo by uviedol aj tu. Takže to ovplyvňovanie súdu v rámci pojednávania, ak to

on považuje za ovplyvňovanie, asi bude realizovať. A to nie je ovplyvňovanie súdu, pretože súd sám zváži všetky okolnosti prípadu a všetky námietky a informácie. Množstvo informácií nikdy nemožno považovať za ovplyvňovanie súdu. Nehnevajte sa, pán minister, je to, podľa mňa, obezlička, za ktorú sa skrývate, a pokiaľ by ste argument mali, skutočne nevidím tu dôvod, prečo by ste ho nemohli uviesť. V žiadnom prípade to nie je ovplyvňovanie súdu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Pán minister, neviem, či rozprávam po slovensky, že mi nerozumiete. Pýtam sa stále kol dokola snáď už piatykrát, lebo som sa pýtal aj v starej budove Národnej rady na to isté. Pred chvíľou ste tvrdili, že Najvyšší súd sa mýli a zároveň vo svojom liste tvrdíte - citujem už len poslednú časť tejto vety: "... pričom obidve tieto podmienky môj klient splnil". Osobne som presvedčený, že Najvyšší súd sa nemýlil, pretože zákon, ktorý som pred chvíľou čítal, § 16 hovorí jednoznačne, tam niet sa čo pomýliť, pán minister. Niet sa čo pomýliť. A chcem odpoveď na moju otázku: Porušili ste tento zákon alebo nie? Vedome alebo nevedome?

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Ono sú veci, ktoré nemôžu zostať bez odpovede, lebo je jedno porekadlo, že kto mlčí ten svedči, a preto chcem odpovedať pánu Tahymu. Pán Tahy, ani jedno vystúpenie nedalo argumenty, neboli hmatateľné dôkazy, to všetko boli len dohady. A že boli dohady, to sa potvrdilo dnes. Potvrdil to pán minister Filkus, potvrdila to pani poslankyňa Keltošová, keď tvrdili pokles nezamestnanosti, keď potvrdili určitý vzostup v ekonomike, čo je iste nielen zásluhou ekonomických opatrení terajšej vlády, čo priznal aj pán Filkus, že tu istá kontinuita s predchádzajúcou vládou je. Čiže, nič sa nepotvrdilo z toho, čo ste hovorili.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:

Obraciam sa na pána ministra pre správu a privatizáciu. Pán minister, myslím si, teda mám taký dojem z týchto doterajších debát, informácií, že ste zneužili svoj post, zneužili ste informácie.

Po druhé - 25. 3. 1994 ste mali v článku v Národnej obrode o základných cieľoch ministerstva privatizácie položených niekoľko otázok, napríklad takúto: "Aké sú najbližšie priority v činnosti vášho ministerstva?" Budem citovať: "Najvážnejšou prioritou je vlastne to, čo SOM už povedal v odpovedi na vašu prvú otázku, aby ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku začalo fungovať tak, ako si to predstavujem. Druhá priorita, hoci to vyznieva nadnesené, je vrátenie dôvery ľudí v privatizáciu. " To zdôrazňujem. "Za tretiu prioritu považujem znovurozbehnutie kupónovej privatizácie, ktorá je, podľa môjho názoru, jednoznačne najspravodlivejšou formou transformácie majetku. " Tu by som sa chcel zastaviť. Osobne bez toho, aby sme sa na seba hnevali, nezdieľam váš názor najmä v poslednej časti. Ľudia nie sú spokojní s postupom a nemajú dôveru v privatizáciu v súčasnej dobe. Preto vám otvorene hovorím, nemám dôveru vo vašu osobu na tomto poste, a teda budem hlasovať za odvolanie.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán podpredseda Černák.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Michelko reagoval na moje vystúpenie a pýtal sa, prečo výbor pre privatizáciu. Mám niekedy taký pocit, ako keby sme sa rozprávali ako hluchonemí. Jasne som informoval o tom, že o pridelení výboru pre privatizáciu rozhodol predseda Národnej rady pán Gašparovič. Jeho sa musíte opýtať, prečo tento výbor. Ja som sa pýtal, prečo to nedodržal, keď 16. mája na porade bolo rozhodnuté a nebolo to realizované. Mohli sme mať objektívnu informáciu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení, dovoľte, aby som povedal pár poznámok tiež v ranči širšieho kontextu, lebo tu sa zaužívalo právo, že sa uvádzajú argumenty iných, alebo že sa vťahujú do týchto argumentov iní. V širšom kontexte chcem, aby bolo celkom jasné, že tu je veľmi kardinálnou otázkou aj to, či a ako chceme chápať a pristupovať k privatizácii.

Môžem vám povedať, že minulá vláda a aj jej volebný program, aj jej vládny program, jednoznačne uprednostňovala v privatizácií taký postup, v ktorom sa bude rýchlejšie vytvárať, stredná majiteľská vrstva na Slovensku, v ktorom sme iniciačné vtiahli do tohto celkového procesu aj zamestnancov, a aj mestá, to znamená práve tých, ktorí majú záujem na ton, aby prosperovala ich fabrika, alebo aby prosperoval ich podnik. V takomto slova zmysle sa tu totiž predpokladá, že zamestnanecká účasť je dôvodom odsúdenia celej politiky privatizácie. Práve naopak, toto je jej prednosťou. Ubezpečujem vás, že obyvatelia to budú honorovať práve v tom slova zmysle, že zamestnanecké účastinárstvo je naozaj jednou z najvyšších foriem participácie a je dokladom svetového trendu.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ešte pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Naozaj sľubujem, že v tejto kauze budem vystupovať poslednýkrát. Pán minister tvrdí, že sa Najvyšší súd Slovenskej republiky mýli. Chcem sa spýtať, či sa naozaj mýlia aj občania mestskej časti Ružinov? Chcem sa spýtať, či sa naozaj mýli aj starosta mestskej časti Ružinov JUDr. Olejár. Je to právnik. To naozaj, pán minister, všetci okolo vás sa mýlia, len vy máte bohorovnú pravdu?

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Odporúčal by som pánu poslancovi Zemanovi, aby si podrobne prečítal zoznam poslancov mestskej časti. Pod číslom 5 tam nájde podpísaného určitého pána, nechcem ho menovať, robiť, mu popularitu, ktorý vlastne inicioval svojho času tzv. kauzu indický cukor. Mýlil sa vtedy, nemýlil, mýli sa dnes, nemýli sa? Nech si položí pán poslanec Zeman túto otázku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže máme dve procedurálne otázky. Najskôr by som dal hlasovať, o návrhu pána poslanca Michelka.

Pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Za poslanecký klub Strany demokratickej lavice by SOB prosil, aby bola vyhlásená prestávka - obedňajšia prestávka i prestávka na poradu klubov - a k hlasovaniu by sme pristúpili po tejto prestávke a porade klubov.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Gazdík.

Poslanec I. Gazdík:

Pán predseda, Klub nezávislých poslancov sa pripája k žiadosti pána Plesníka o poradu klubov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, takže urobíme prestávku a spojíme ju aj s obedňajšou prestávkou. Začneme o 13. 45 hodine.

/ Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi s tým, že sme sa rozišli na požiadanie dvoch klubov kvôli zasadnutiu klubov a mali sme obedňajšiu prestávku.

Ak k tejto kauze skončila rozprava a nikto nemá faktickú pripomienku, som povinný dať hlasovať o dvoch návrhoch, ktoré tu odzneli.

Dovoľte mi ešte predtým, aby som na začiatku sa vyjadril k výzve pána podpredsedu Černáka, ktorý povedal, že na vedení Národnej rady došlo k môjmu rozhodnutiu, že pridelím petíciu privatizačnému výboru. Mám tu všetky spisy z posledných zasadnutí, odkedy petícia je. Ani na jednom vedení Národnej rady nebola prediskutovaná táto otázka. Nechcem to ďalej rozvádzať, len toľko chcem povedať.

Pán podpredseda Černák.

Podpredseda NR SK Ľ. Černák: Vážený pán predseda,

mrzí ma, že si zareagoval spôsobom ako si zareagoval, ale v skutočnosti je pravda, že v zápise to nie je uvedené. To, čo bolo na porade povedané, ostane otázkou svedomia každého, ktorý tam sedel a počul to. Potom moju otázku nahrádzaní druhou otázkou, jednoduchou: Čo si urobil s petíciou občanov Ružinova, ktorá 4. mája prišla na Národnú radu?

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Petícia 4. mája prišla na Národnú radu mne, predsedovi parlamentu. Oznámil som občanom, že som tú petíciu dostal a je mojou vecou, ako ju budem riešiť. Písali ju mne, nie Národnej rade. Nemusím hovoriť aké kroky som urobil. Možno to budem vedieť, o týždeň.

Takže prosím, pokračujme ďalej. Inak, keď už pán podpredseda Černák chcel, tak je tu celý spis, ktorý je ešte z minulého roku, od agendy cez prokuratúru, cez súd, tu, u mňa v Národnej rade, kde sú aj moje dotazy na jednotlivé inštitúty v rámci orgánov činných v trestnom konaní. Tento spis môžem tiež kedykoľvek poskytnúť.

Ešte pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predseda, vzhľadom na pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Černák, sťahujem svoj návrh.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Neviem, o ktorý pozmeňovací návrh ide. Poslanec J. Zselenák:

Procedurálny návrh o odklade hlasovania. Predseda NR SR I. Gašparovič:

stanujete svoj návrh. Pán poslanec Cabaj má faktickú poznámku.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predseda, vzhľadom na predložený návrh pána Zselenáka žiadam o 15 - minútovú prestávku na poradu klubu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Zrejme k návrhu pána Zselenáka bola v klube určitá dohoda. Pán Kóňa má faktickú poznámku.

Poslanec M. Koňa:

Pripájam sa ako druhý klub a žiadam o prestávku. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Páni poslanci, chcem vás poprosiť, je 14. 10 hodín, začneme o 14. 30 hodine.

a lepšie finančne zabezpečeného života komerčného právnika a vstúpil som do štátnych služieb. V tejto súvislosti som uzavrel dohodu o odovzdaní a prevzatí agendy poskytovania právnej pomoci s kolegom, komerčným právnikom Antonom Kuchárikom. Táto dohoda bola podpísaná 20. apríla 1993. Takisto ju tu mám, môžem to nechať odfotiť. Postupne ako kauzy prebiehali a ako vyšiel čas pánu Kuchárikovi, som mu prípady odovzdával. Chcel by som upozorniť na jednu skutočnosť, že medzi týmito vecami bolo aj zastupovanie obce Prašice v niektorých súdnych sporoch a iste nie je bez zaujímavosti, že na jednom pojednávaní, keď som už bol ministrom, sa objavila redaktorka z Republiky snáď v nádeji, že tam prídem s kabelou a budem to zastupovať.

K môjmu poberaniu platu poslanca a platu námestníka predsedu Úradu geodézie a kartografie poviem len toľko, že ako poslanec som bol náhradníkom, t. j. jednou nohou ani nie poslanec, a funkciu námestníka predsedu som nevykonával v plnom rozsahu, bol som len poverený výkonom tejto funkcie. Myslím si, že som nebol jediným poslancom, ktorý poberal dva platy. A čo sa týka môjho pracovného času, ubezpečujem vás, že každú hodinu, ktorú som odsedel tu, v parlamente, som si odpracoval, pretože vedúci pracovník vo funkcii námestníka predsedu ústredného orgánu nemá pracovnú dobu od - do, to znamená od trištvrte na osem do štvrť na päť. Pracuje dovtedy, dokedy je potrebné pracovné úlohy plniť.

Na záver by som celý tento nešikovný útok na moju osobu zhrnul asi takto: Mne sa tu vytýkajú údajné nemorálne poklesky, údajné porušenia zákona. V kauze Átrium mi nebolo dokázané, že som poručil čo len jeden jediný paragraf, jeden jediný odsek niektorého zákona. To, že sa k veci odmietam vyjadrovať, že sa považujem za zaujatú osobu, je celkom prirodzené. Ja som toho človeka, pána činu, zastupoval a dnes nemám právo akýmkoľvek spôsobom do veci vstupovať. Neprislúcha do právomoci ministra, aby sa miešal do veci, keď je vec v rozhodovaní súdov.

Chcel by som spomenúť v tejto súvislosti jeden zážitok. Jedna rozhlasová redaktorka pri diskusii so mnou sa ma spýtala, či považujem za morálne poskytovať právnu pomoc takému človeku ako je Viliam Čino. Neviem, aký človek je Viliam Čino, ale chcem povedať, že má z ústavy a zo zákona právo na právnu pomoc komerčného právnika a som povinný z ústavy a zo zákona mu túto pomoc poskytnúť, nech by bol ktokoľvek. Na moju otázku, či by ona, keby bola advokátom alebo komerčným právnikom, poskytla pomoc vrahovi, mi odpovedala, že v žiadnom prípade. Keď som sa jej opýtal, či by ako lekárka poskytla pomoc vrahovi, povedala, že v žiadnom prípade. Vážené dámy a páni, s takouto morálkou nechcem mať nič spoločné, to je morálka Višinského.

Na záver by som chcel povedať asi toľko: Boli tu vznesené otázky, či bude podaný nejaký podnet na trestné stíhanie vo veci porušenia zákona pri schvaľovaní konkrétneho privatizačného projektu. Môžem vám oznámiť, že minulý týždeň som podal trestné oznámenie v kauze alebo privatizačnom projekte Kovohuty Krompachy, dnes by som mal mať na podpis návrh na trestné oznámenie vo veci Slovakofarma Hlohovec a ďalšie návrhy sa pripravujú. Nemôžem teda súčasný návrh na moje odvolanie hodnotiť inak ako snahu zabrániť mi v tomto. Musím konštatovať, že privatizačné metódy predchádzajúcej vlády, najmä z posledných týždňov, aby som bol presný, nemožno hodnotiť inak ako drancovanie. Svoju zákonom uloženú povinnosť plním, a pokiaľ mi bude dovolené, tak ju aj splním.

Ďakujem. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, keďže je rozprava skončená, mali by sme pristúpili k hlasovaniu, ale sú

tu ešte faktické poznámky. Faktické poznámky nepatria do skončenia rozpravy.

Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák: Dámy a páni,

vzhľadom k závažnosti obvinení, ktoré boli vznesené voči pánu ministrovi Janičinovi, ako aj prihliadajúc na skutočnosti, že sa vyskytli mnohé nejasnosti a pochybnosti o objektívnosti a pravdivosti niektorých tvrdení, navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky ako procedurálny návrh odložiť hlasovanie v tejto veci na neskorší termín a uložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby preskúmali vznesené obvinenia a zaujali k predmetne] veci stanovisko tak, aby hlasovanie mohlo byť uskutočnené ešte na tejto schôdzi.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán podpredseda Černák. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

včera tu odzneli krásne slová o tom, ako do tohto nového domu mladej slovenskej demokracie vnesieme nový druh spolupráce a politickej kultúry. Už včera sme dokazovali, že

tieto slová asi ostanú len slovami a dnes v tom veselo pokračujeme. Asi skutočne neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť. Nuž, ale ťažko sa mi zmieruje s porušovaním pravidiel hry, ktoré by mali byť závažné pre nás všetkých. Čo mám na mysli?

Petícia poslancov z mestskej časti Ružinova prišla aj na adresu Národnej rady Slovenskej republiky. Dňa 16. mája o tom informoval vedenie parlamentu predseda pán Gašparovič a zároveň rozhodol o tom, že petíciu pridelí výboru pre privatizáciu. Bol som rád, že konečne sa táto "umelá kauza" definitívne uzavrie, pretože pán minister ju už niekoľkokrát vyvrátil, a preverenie výborom by dalo definitívnu odpoveď tým expertom, ktorí uprednostňujú prázdne slová a účelové konštrukcie pred faktami. Na moje veľké prekvapenie som však dnes ráno zistil, že výbor pre privatizáciu, ani výbor pre petície petíciu nedostal a nič nepreveroval. Považujem postup predsedu parlamentu za účelový, pretože stanovisko výboru mohlo byt dnes užitočné a pravdepodobne by to boli jediné objektívne slová, ktoré tu dnes odzneli.

Dávam preto návrh na uznesenie, aby Národná rada uložila výboru pre privatizáciu preveriť okolnosti uvedené v petícii občanov Ružinova. Žiadam, aby sa po hlasovaní o tomto uznesení hlasovalo.

Vážené kolegyne, kolegovia, viete, aký je súčasný rozdiel medzi nami a vami? Zásadný rozdiel je v tom, že my ctime zákon. / Šum v sále. / Na otázku pána Čarnogurského v Krokoch odkiaľ má HZDS peniaze na to, aby prijalo 170 ľudí na ústredie, aby zakúpilo inzeráty za niekoľko desiatok miliónov, atď., atď., pán Mečiar lakonicky odpovedal: "ľudia nám doniesli". Každý súdny človek sa zasmial. Priznám sa, bol som zástancom radikálnych riešení, odporúčal som vláde okamžite po menovaní prijať politické rozhodnutie pozastaviť všetky projekty divokej privatizácie a postupne uvolniť len

tie, ktoré sú čisté. Ale práve docent práva, predseda vlády pán Moravčík, právnik Milan Janičina, trvali na dodržiavaní práva, prijali výzvu Vladimíra Mečiara, ktorý na otázku o divokej privatizácii odpovedal, dokážte, že som porušil zákon. Dokazujeme a dokážeme. Zhromažďujeme fakty o tom, ako v noci ľudia pracovali na fonde, ako v noci vyťahovali notárov z postelí a ako antidatovali dokumenty. Útok na ministra Janičinu je strach, strach z toho, že svoje dielo dokončí. Dámy a páni, chcete bojovať proti pravde, ale pravda nakoniec vždy zvíťazí.

Ďakujem pekne. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predseda. Chcem povedať, že som s očakávaním sledoval vystúpenie pána ministra Janičinu, s ľútosťou však musím oznámiť, že na moje otázky, na moje tvrdenia v príhovore či skôr v diskusnom príspevku, pán minister Janičina ako obvykle, neodpovedal. Koniec - koncov verím, že už máte všetky prílohy, ktoré som vám dal k dispozícii. Dovolil by som si zareagovať aspoň na dve poznámky, ktoré urobil či povedal pán minister. Medziiným, že aj Najvyšší súd sa mýli. A hneď poniže hovorí: "V kauze Átrium mi nebolo dokázané, že som porušil čo len jeden jediný zákon. " Ak som zle citoval, prosím o prepáčenie, ale v tomto duchu to bolo povedané, iste mi to pán minister potvrdí. V tejto súvislosti by SOK pripomenul pánu ministrovi list, ktorý je napísaný na jeho papieri ako komerčného právnika. Písal ho 9. februára 1993 Obvodnému súdu Bratislava 2. V bode 2 píše - citujem: "Ako som už uviedol vo vyjadrení z 24. 1. 1993, zákon ustanovuje

len dve podmienky pre úspešné uplatnenie nároku podľa § 16 zákona číslo 427/1990 Zb. v znení noviel, t. j. zmluvné užívanie prevádzkovej jednotky k 1. 10. 1990 a zmluvné užívanie prevádzkovej jednotky ku dnu uplatnenia nároku, pričom obidve tieto podmienky môj klient splnil. " Toľko citát. Tento list je pánom ministrom podpísaný.

Vážení poslanci, veril som, že nebudem musieť vyťahovať tento doklad, preto som vára ho jednoducho nedal k dispozícii ako prílohu, ale samozrejme, môžem. K tomu by som chcel citovať, príslušný § 16 zákona číslo 427 - citujem: "Ak ide o prevádzkovú jednotku užívanú k 1. októbru 1990 na základe zmluvy o prenechaní prevádzkárne na dočasné užívanie, prípadne zmluvy túto zmluvu nahradzujúcu, uskutoční sa aj predaj bez verejnej dražby, ak požiada o to najneskôr päť dní predo dňom dražby osoba, ktorá uvedenú zmluvu s organizáciou uzavrela, pokiaľ užívací vzťah trvá. " Opakujem prvú vetu: "Ak ide o prevádzkovú jednotku užívanú k 1. októbru. "

Dámy a páni, máte prílohy. V prílohe číslo 2 na strane 3 zástupca ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku pán Karol Hricišák, terajší riaditeľ zodpovedný za kontrolu, riaditeľ kontroly píše, že v tej dobe, keď sa privatizovalo dané Átrium, pán privatizér Viliam Čino mal k dispozícii 1, 9 % výmery, to je bufet a snáď aj nejaké MC, čo k tomu prislúcha, čo si myslím, že je normálne. Ak ide o prevádzkovú jednotku a toto chápeme ako prevádzkovú jednotka... / šum v sále/.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Musí naskočiť 49. Pozerám sa. Poslanec J. Zeman:

Budem končiť. Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pretože ste, pán minister, neodpovedali na moju otázku, dovolím si ju zopakovať. Viackrát ste sa na verejnosti vyslovili, že bol uskutočnený pokus na vás ako ministra uplatiť alebo podplatiť vás v súvislosti s procesom privatizácie. Chcem sa opýtať, či ste tieto skutočnosti riadne oznámili orgánom činným v trestnom konaní.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Pán minister, nebol som zvedavý na to, čo robíte v noci. Ak ste kompetentný minister, chcete to dokázať. Pýtal som sa, prečo ste preniesli prácu ministerstva na detašované pracovisko v Senci, na chatu Slovnaftu a Slovchémie, kde vaši zamestnanci privatizujú v noci. To je konkrétna otázka. Ja nie som naozaj zvedavý, čo v noci robíte, lebo asi veľa nie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím si, že niektoré poznámky nepatria do tejto miestnosti.

Pán poslanec Michelko.

Poslanec J. Michelko:

Mám len maličký dovetok k môjmu kolegovi pánu poslancovi Cingelovi, že tento veľmi deklaratívne pôsobiaci akt stojí našich daňových poplatníkov nejaké korunky, zrejme 12, 5 miliónov korún sa tomu hovorí, ale nechajme to.

Chcel by som sa vyjadriť k tomu, čo povedal pán podpredseda Černák. Z chutí som sa zasmial, keď práve on hovoril o dodržiavaní práva. A v druhej požiadavke, že by práve výbor pre privatizáciu mal byt kompetentný na posúdenie petície občanov Ružinová, zase ste asi vedľa, pán podpredseda, pretože máme aj výbor pre petície, a už som tu prehlásil, že odmietam byť inkvizičným prokurátorom v hociktorej kauze. Budeme vybavení takouto kopou dokladov, každý poslanec je súdne mysliaci človek a na základe týchto vecných argumentov sám v rámci slobodnej vole to posúdi a rozhodne, či vysloví alebo nevysloví dôveru pánu ministrovi Janičinovi.

Zároveň by som chcel upozorniť pána predsedu, že v rámci rozpravy, keď som mal slovo, som mal požiadavku, aby sne hlasovali o tajnom hlasovaní, prosím ho, aby na to nezabudol.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nezabudol som na to, pred hlasovaním budeme o vašom návrhu určite hlasovať. Prosím, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda. Len by som sa rád opýtal pána podpredsedu Černáka, či náhodou nebol členom komunistickej strany, jeho vystúpenie by tomu napovedalo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Nie sme síce v Krokoch, ale chcel by som sa spýtať pána podpredsedu Černáka: V miliónovom náklade chcete vydať brožúru s programom vašej strany. Odkiaľ ste zobrali financie, keďže zo SNS ste nedostali ani halier?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Chcem sa spýtať na jednu vec. Keď sme odvolávali, keď tento vážený parlament odvolával premiéra Mečiara, tam bol trošku iný prístup, ináč ste skloňovali demokraciu. Tam ste nežiadali, aby obvinenie pána ministra vnútra, vtedy ešte pán poslanca Pittnera, čo predniesol, bolo zdokumentované atď., atď. Na pätnástich riadkoch prečítal návrh na odvolanie premiéra, čo si myslím, že je oveľa vážnejšia funkcia ako funkcia ministra. Tým sa nechcem dotknúť pánov ministrov. A tam vám to stačilo. Teraz žiadate dobre že nie vytvoriť nejakú komisiu, aby predložený dôkazový materiál bol preverený, prešetrený. Vtedy vám stačilo pätnásť riadkov a odvolali ste premiéra a tým celú vládu. Čiže demokracia z vášho pohľadu asi má dve dimenzie.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Gaulieder.

Poslanec F. Gaulieder:

Touto cestou by som chcel poďakovať za náš poslanecký Klub pánu ministrovi Janičinovi za výklad ako môže poslanec vykonávať dve a viac funkcií, a myslím si, že aj za pani kolegyňu Kaliská.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Vo svojom predchádzajúcom vystúpení, či skôr vo faktickej poznámke som prečítal či skôr citoval zákon, ktorý bol, podľa môjho názoru, porušený. Koniec - koncov pán minister to aj potvrdzuje svojím listom z 9. februára 1993. Preto žiadam pána ministra, nech sa k tejto otázke, k tomuto porušeniu tohto konkrétneho zákona, konkrétneho paragrafu vyjadrí. / Hlasy z pléna, že nemá na to právo. / Pán minister má právo, a v tejto chvíli je to viac - menej aj jeho povinnosť, lebo sa nevyjadril ani k jednému môjmu...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, tie mikrofóny sú tak silné, že počujeme. Poslanec J. Zeman:

Prepáčte. Pán minister vo svojom vystúpení sa nevyjadril ani k jednému bodu, ktoré som vo svojom diskusnom príspevku povedal. Toľko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Samozrejme, že pán minister sa nemusí vyjadriť, ale vidím, že pán minister chce. Prosím, pán minister. Potom faktické poznámky - pán Tarčák a potom pán Tahy.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Janičina:

Pán poslanec, niekoľkokrát som povedal, že o veci rozhodujú nezávislé súdy a nemám právo sa k meritu veci vyjadrovať, aby som rozhodnutie súdu ovplyvňoval. Neviem, nakoľko vy pri vašom vzdelaní ste vôbec schopný túto vec odborne posudzovať, ale keď to skončí, môžeme si k veci sadnúť a môžeme diskutovať, ale v tejto fáze rozhodovania súdov jednoducho odmietam sa k meritu veci vyjadrovať.

Poslanec J. Zeman:

Pán predseda, môžem reagovať hneď? Predseda NR SR I. Gašparovič:

Môžete sa prihlásiť s faktickou pripomienkou. Pán poslanec Tarčák.

Poslanec J. Tarčák:

Vážený pán minister, svoju reč ste začali tým, že konštrukcia vášho odvolania bola pripravená veľmi mizerne. Napriek tomu musíte uznať, že boli vznesené voči vám závažné obvinenia, ktoré boli dokladované jasnými, konkrétnymi dokumentmi. Na to ste nereagovali, ba na opätovné výzvy, ktoré vznášajú poslanci, nereagujete. Z toho mi vyplýva - pomôžem si tým, že tu už bolo vznesené iným pánom poslancom, aby sme

neboli pokrytci -, že po tomto vašom obhájení sa som presvedčený o tom, že dnes budete odvolaný z funkcie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predseda, vážim si výzvy pána poslanca Slotu, aby sme ďalej nediskutovali týmto spôsobom, ale jednoducho nedá mi nereagovať na to, čo povedal pán kolega Kuzbert. Zrejme zabudol, že keď sa prerokovávala Kauza vyslovovania nedôvery bývalej vláde, tak pán poslanec, vtedajší poslanec Pittner predniesol návrh za 50 poslancov. Z tých päťdesiatich poslancov mnohí vystúpili s konkrétnymi návrhmi. Takže prosím, aby druhý raz nezavádzal.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

akosi nerozumiem vysvetleniu pána ministra Janičinu, ktorý odmietol odpovedať na konkrétnu otáčku s tým, že by ovplyvnil súdy. Predsa to vôbec nie je v tomto momente možné. A naviac, predpokladám, že na svoju obranu, ak bude pred súdom vypovedať, určite by uviedol len to, čo by uviedol aj tu. Takže to ovplyvňovanie súdu v rámci pojednávania, ak to

on považuje za ovplyvňovanie, asi bude realizovať. A to nie je ovplyvňovanie súdu, pretože súd sám zváži všetky okolnosti prípadu a všetky námietky a informácie. Množstvo informácií nikdy nemožno považovať za ovplyvňovanie súdu. Nehnevajte sa, pán minister, je to, podľa mňa, obezlička, za ktorú sa skrývate, a pokiaľ by ste argument mali, skutočne nevidím tu dôvod, prečo by ste ho nemohli uviesť. V žiadnom prípade to nie je ovplyvňovanie súdu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Pán minister, neviem, či rozprávam po slovensky, že mi nerozumiete. Pýtam sa stále kol dokola snáď už piatykrát, lebo som sa pýtal aj v starej budove Národnej rady na to isté. Pred chvíľou ste tvrdili, že Najvyšší súd sa mýli a zároveň vo svojom liste tvrdíte - citujem už len poslednú časť tejto vety: "... pričom obidve tieto podmienky môj klient splnil". Osobne som presvedčený, že Najvyšší súd sa nemýlil, pretože zákon, ktorý som pred chvíľou čítal, § 16 hovorí jednoznačne, tam niet sa čo pomýliť, pán minister. Niet sa čo pomýliť. A chcem odpoveď na moju otázku: Porušili ste tento zákon alebo nie? Vedome alebo nevedome?

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Ono sú veci, ktoré nemôžu zostať bez odpovede, lebo je jedno porekadlo, že kto mlčí ten svedči, a preto chcem odpovedať pánu Tahymu. Pán Tahy, ani jedno vystúpenie nedalo argumenty, neboli hmatateľné dôkazy, to všetko boli len dohady. A že boli dohady, to sa potvrdilo dnes. Potvrdil to pán minister Filkus, potvrdila to pani poslankyňa Keltošová, keď tvrdili pokles nezamestnanosti, keď potvrdili určitý vzostup v ekonomike, čo je iste nielen zásluhou ekonomických opatrení terajšej vlády, čo priznal aj pán Filkus, že tu istá kontinuita s predchádzajúcou vládou je. Čiže, nič sa nepotvrdilo z toho, čo ste hovorili.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:

Obraciam sa na pána ministra pre správu a privatizáciu. Pán minister, myslím si, teda mám taký dojem z týchto doterajších debát, informácií, že ste zneužili svoj post, zneužili ste informácie.

Po druhé - 25. 3. 1994 ste mali v článku v Národnej obrode o základných cieľoch ministerstva privatizácie položených niekoľko otázok, napríklad takúto: "Aké sú najbližšie priority v činnosti vášho ministerstva?" Budem citovať: "Najvážnejšou prioritou je vlastne to, čo SOM už povedal v odpovedi na vašu prvú otázku, aby ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku začalo fungovať tak, ako si to predstavujem. Druhá priorita, hoci to vyznieva nadnesené, je vrátenie dôvery ľudí v privatizáciu. " To zdôrazňujem. "Za tretiu prioritu považujem znovurozbehnutie kupónovej privatizácie, ktorá je, podľa môjho názoru, jednoznačne najspravodlivejšou formou transformácie majetku. " Tu by som sa chcel zastaviť. Osobne bez toho, aby sme sa na seba hnevali, nezdieľam váš názor najmä v poslednej časti. Ľudia nie sú spokojní s postupom a nemajú dôveru v privatizáciu v súčasnej dobe. Preto vám otvorene hovorím, nemám dôveru vo vašu osobu na tomto poste, a teda budem hlasovať za odvolanie.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán podpredseda Černák.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Michelko reagoval na moje vystúpenie a pýtal sa, prečo výbor pre privatizáciu. Mám niekedy taký pocit, ako keby sme sa rozprávali ako hluchonemí. Jasne som informoval o tom, že o pridelení výboru pre privatizáciu rozhodol predseda Národnej rady pán Gašparovič. Jeho sa musíte opýtať, prečo tento výbor. Ja som sa pýtal, prečo to nedodržal, keď 16. mája na porade bolo rozhodnuté a nebolo to realizované. Mohli sme mať objektívnu informáciu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážení, dovoľte, aby som povedal pár poznámok tiež v ranči širšieho kontextu, lebo tu sa zaužívalo právo, že sa uvádzajú argumenty iných, alebo že sa vťahujú do týchto argumentov iní. V širšom kontexte chcem, aby bolo celkom jasné, že tu je veľmi kardinálnou otázkou aj to, či a ako chceme chápať a pristupovať k privatizácii.

Môžem vám povedať, že minulá vláda a aj jej volebný program, aj jej vládny program, jednoznačne uprednostňovala v privatizácií taký postup, v ktorom sa bude rýchlejšie vytvárať, stredná majiteľská vrstva na Slovensku, v ktorom sme iniciačné vtiahli do tohto celkového procesu aj zamestnancov, a aj mestá, to znamená práve tých, ktorí majú záujem na ton, aby prosperovala ich fabrika, alebo aby prosperoval ich podnik. V takomto slova zmysle sa tu totiž predpokladá, že zamestnanecká účasť je dôvodom odsúdenia celej politiky privatizácie. Práve naopak, toto je jej prednosťou. Ubezpečujem vás, že obyvatelia to budú honorovať práve v tom slova zmysle, že zamestnanecké účastinárstvo je naozaj jednou z najvyšších foriem participácie a je dokladom svetového trendu.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ešte pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Naozaj sľubujem, že v tejto kauze budem vystupovať poslednýkrát. Pán minister tvrdí, že sa Najvyšší súd Slovenskej republiky mýli. Chcem sa spýtať, či sa naozaj mýlia aj občania mestskej časti Ružinov? Chcem sa spýtať, či sa naozaj mýli aj starosta mestskej časti Ružinov JUDr. Olejár. Je to právnik. To naozaj, pán minister, všetci okolo vás sa mýlia, len vy máte bohorovnú pravdu?

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Odporúčal by som pánu poslancovi Zemanovi, aby si podrobne prečítal zoznam poslancov mestskej časti. Pod číslom 5 tam nájde podpísaného určitého pána, nechcem ho menovať, robiť, mu popularitu, ktorý vlastne inicioval svojho času tzv. kauzu indický cukor. Mýlil sa vtedy, nemýlil, mýli sa dnes, nemýli sa? Nech si položí pán poslanec Zeman túto otázku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže máme dve procedurálne otázky. Najskôr by som dal hlasovať, o návrhu pána poslanca Michelka.

Pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Za poslanecký klub Strany demokratickej lavice by SOB prosil, aby bola vyhlásená prestávka - obedňajšia prestávka i prestávka na poradu klubov - a k hlasovaniu by sme pristúpili po tejto prestávke a porade klubov.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Gazdík.

Poslanec I. Gazdík:

Pán predseda, Klub nezávislých poslancov sa pripája k žiadosti pána Plesníka o poradu klubov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, takže urobíme prestávku a spojíme ju aj s obedňajšou prestávkou. Začneme o 13. 45 hodine.

/ Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi s tým, že sme sa rozišli na požiadanie dvoch klubov kvôli zasadnutiu klubov a mali sme obedňajšiu prestávku.

Ak k tejto kauze skončila rozprava a nikto nemá faktickú pripomienku, som povinný dať hlasovať o dvoch návrhoch, ktoré tu odzneli.

Dovoľte mi ešte predtým, aby som na začiatku sa vyjadril k výzve pána podpredsedu Černáka, ktorý povedal, že na vedení Národnej rady došlo k môjmu rozhodnutiu, že pridelím petíciu privatizačnému výboru. Mám tu všetky spisy z posledných zasadnutí, odkedy petícia je. Ani na jednom vedení Národnej rady nebola prediskutovaná táto otázka. Nechcem to ďalej rozvádzať, len toľko chcem povedať.

Pán podpredseda Černák.

Podpredseda NR SK Ľ. Černák: Vážený pán predseda,

mrzí ma, že si zareagoval spôsobom ako si zareagoval, ale v skutočnosti je pravda, že v zápise to nie je uvedené. To, čo bolo na porade povedané, ostane otázkou svedomia každého, ktorý tam sedel a počul to. Potom moju otázku nahrádzaní druhou otázkou, jednoduchou: Čo si urobil s petíciou občanov Ružinova, ktorá 4. mája prišla na Národnú radu?

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Petícia 4. mája prišla na Národnú radu mne, predsedovi parlamentu. Oznámil som občanom, že som tú petíciu dostal a je mojou vecou, ako ju budem riešiť. Písali ju mne, nie Národnej rade. Nemusím hovoriť aké kroky som urobil. Možno to budem vedieť, o týždeň.

Takže prosím, pokračujme ďalej. Inak, keď už pán podpredseda Černák chcel, tak je tu celý spis, ktorý je ešte z minulého roku, od agendy cez prokuratúru, cez súd, tu, u mňa v Národnej rade, kde sú aj moje dotazy na jednotlivé inštitúty v rámci orgánov činných v trestnom konaní. Tento spis môžem tiež kedykoľvek poskytnúť.

Ešte pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predseda, vzhľadom na pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Černák, sťahujem svoj návrh.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Neviem, o ktorý pozmeňovací návrh ide. Poslanec J. Zselenák:

Procedurálny návrh o odklade hlasovania. Predseda NR SR I. Gašparovič:

stanujete svoj návrh. Pán poslanec Cabaj má faktickú poznámku.

Poslanec T. Cabaj:

Pán predseda, vzhľadom na predložený návrh pána Zselenáka žiadam o 15 - minútovú prestávku na poradu klubu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Zrejme k návrhu pána Zselenáka bola v klube určitá dohoda. Pán Kóňa má faktickú poznámku.

Poslanec M. Koňa:

Pripájam sa ako druhý klub a žiadam o prestávku. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Páni poslanci, chcem vás poprosiť, je 14. 10 hodín, začneme o 14. 30 hodine.

/ Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme pokračovať. Prosím, budeme hlasovať o návrhoch na spôsob hlasovania. Bol tu návrh, aby o vyslovení dôvery alebo nedôvery pánu ministrovi Janičinovi sme hlasovali tajne. Preto prosím, budeme sa prezentovať.

Prezentujme sa a zároveň hlasujeme, kto je za tajné hlasovanie.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 138 poslancov. Za tajné hlasovanie hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať, tajne. Prosím kanceláriu, aby pripravila tajné hlasovanie. Ešte má faktickú poznámku pán poslanec Vajda. Poslanec M. Vajda:

Pán predseda, chcel by som vás poprosiť, aby ste pred hlasovaním všetkých poslancov informovali ako majú hlasovať, aby nedošlo ku konfliktom ako to bolo na predchádzajúcej schôdzi.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Je to v poriadku. Akonáhle budú rozdané lístky, budeme hlasovať tak, že na hlasovacom lístku bude uvedená hlavička

"hlasujem", pod tým "za vyslovenie nedôvery", "proti vysloveniu nedôvery Milanovi Janičinovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky". Pri úprave hlasovacieho lístka budeme postupovať tak, že poslanec ponechá na hlasovacom lístku tú alternatívu, za ktorú hlasuje. Čiže ak hlasuje za vyslovenie nedôvery, vodorovne prečiarkne druhú alternatívu. Iná úprava hlasovacieho lístka alebo ponechanie oboch alternatív sa bude považovať za neplatné.

Ešte raz to prečítam. Pri úprave hlasovacieho lístka budeme postupovať tak, že poslanec ponechá na hlasovacom lístku tú alternatívu, za ktorú hlasuje. Alternatívu, za ktorú nehlasuje, vodorovne prečiarkne.

Prosím, pán poslanec Tomeček. Poslanec P. Tomeček:

Pán predseda, za overovateľov sa chcem spýtať, kde sa budú upravovať hlasovacie lístky a kde bude miestnosť pre overovateľov na spočítavanie hlasov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pôjdeme poza pult, tam je stolík a na tom stolíku si bude môcť každý upraviť hlasovací lístok.

Panie poslankyne, páni poslanci, po vykonaní tajného hlasovania budeme hlasovať ešte o návrhu pána podpredsedu Černáka na prijatie uznesenia.

/ Vykonanie aktu tajného hlasovania. /

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či si každý prevzal volebný lístok a hodil ho do urny.

Prosím, páni skrutátori, keďže sa nikto nehlási, aby ste sa odobrali do určenej miestnosti a sčítali výsledky hlasovania. Vyhlasujem 10 - minútovú prestávku.

/ Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prestávka sa skončila, skrutátori spočítali výsledky hlasovania.

Prosím pani poslankyňu Guldanovú, aby nás informovala o výsledkoch hlasovania.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Janičinovi poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

Na toto hlasovanie bolo poslancom vydaných 144 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri hlasovaní o tomto návrhu bolo odovzdaných 139 platných hlasovacích lístkov a 5 neplatných. Hlasovacie lístky odovzdali všetci poslanci.

Za návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Janičinovi poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu na vyslovenie nedôvery hlasovalo 65 poslancov, 3 poslanci sa zdržali hlasovania.

Overovatelia konštatujú, že členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Janičinovi poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky nebola vyslovená nedôvera.

Podpísaní sú 8 overovatelia. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďakujem pani poslankyni.

Dovoľte mi, aby som konštatoval, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru Milanovi Janičinovi, členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, bol tu ešte procedurálny návrh pána podpredsedu Černáka. Keďže som si ho jednoznačne nezapísal, prosím, pán podpredseda, keby ste navrhli znovu znenie uznesenia, ktoré chcete, aby bolo prijaté.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

V rozprave som navrhol, aby plénum prijalo nasledovné uznesenie:

"Národná rada Slovenskej republiky ukladá výboru pre privatizáciu zaujať, stanovisko k petícii poslancov mestskej časti Bratislava - Ružinov, ktorá dňa 4. 5. prišla na Národnú radu Slovenskej republiky. Termín do 20. 6. 1994. "

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Lauko má faktickú poznámku. Poslanec P. Lauko:

Pán predseda, chcem upozorniť, že skupina asi 10-13 poslancov rokovala v miestnosti číslo 233 o problémoch prihraničnej spolupráce s Poľskom,, a keďže tu nefunguje dorozumievacie zariadenie a nefunguje tam rozhlas, pár poslancov je ešte tam. Takže pred hlasovaním by som prosil, aby z organizačného odboru ich išiel niekto zavolať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Faktickú poznámku má pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:

Chcel by som sa spýtať, pána doktora Lauka, že trebárs ja som o tom nevedel a rád by som sa bol toho zúčastnil.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte raz pán poslanec Lauko.

Poslanec P. Lauko:

Chcem odpovedať, kolegovi Zoričákovi, že všetci sme dostali od predsedu Národnej rady pozvanie na takúto schôdzu. Ja som to neorganizoval.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 130 poslancov. Za návrh hlasovalo 125 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že návrh pána podpredsedu parlamentu na uznesenie sme schválili.

Tretím bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky ste dostali ako tlač číslo 491 a spoločnú správu výborov ako tlač 491a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Ivan Šimko. Prosím, pán podpredseda.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni,

vypracovaniu návrhu zákona o matrikách predchádzalo prerokovanie zásad tohoto zákona tak vládou, ako aj výbormi Národnej rady Slovenskej republiky začiatkom tohto roka. Dnes predkladaný vládny návrh je pripravený podlá vecných riešení obsiahnutých v spomínaných zásadách a zohľadňuje aj názory poslancov vyplývajúce z ich osobných skúseností i názorov odbornej verejnosti a občanov na výkon matričnej agendy.

Návrh zákona o matrikách sleduje nahradiť doterajšiu právnu úpravu obsiahnutú v zákone číslo 268/1949 Zb. Predstavuje v prvom rade zjednodušenie vedenia matrík, najmä vo vzťahu k zápisom v nich obsiahnutých. Navrhuje sa neuvádzať údaje, ktoré nemajú bezprostredný vzťah k osobnému stavu, ako je napríklad zamestnanie, miesto trvalého pobytu svedkov pri uzavretí manželstva a podobne. Do osobitnej matriky sa sústreďuje vedenie údajov týkajúcich sa cudzích štátnych občanov a matričných udalostí týkajúcich sa občanov Slovenskej republiky, ktoré nastali v cudzine. Osobitne sa upravuje postup pred uzavretím manželstva a obligatórne sa zavádza predloženie a preskúmanie dokladov potrebných na uzavretie manželstva matričným úradom, a to aj v prípade, ak snúbenci mienia uzavrieť manželstvo pred orgánom cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Pokiaľ ide o zápisy priezvisk do matriky, navrhuje sa zakotviť priamo v zákone, že ženské priezvisko sa zapisuje na požiadanie osoby, ktorej sa zápis týka, bez koncovky slovenského prechyľovania - v § 15. Tento návrh sa vzťahuje na

všetky ženy bez rozdielu národnosti a bez vzťahu k cudzojazyčným priezviskám. Vyhovuje sa tak v plnej miere požiadavke na jednoznačnosť zápisov do matrík vo vzťahu k dotknutému ustanoveniu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku, ktoré sa navrhuje zrušiť. Súčasne sa upravuje v súvislosti s vydávaním výpisov z matrík možnosť vydať rodný alebo sobášny list so ženským priezviskom bez koncovky slovenského prechyľovania - v § 18.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

vládny návrh zákona o matrikách predstavuje modernu úpravu základnej evidencie údajov nevyhnutných pre každého občana na vybavovanie jeho každodenných záležitosti. Sumár údajov zapisovaných do jednotlivých matričných kníh je síce oproti súčasnosti užší, ale vychádza iba z najnevyhnutnejších skutočností osvedčujúcich osobný stav, pričom prevažná väčšina týchto údajov je z hľadiska identifikovanosti osoby rozhodujúca a v podstate po celý život nemenná. Tak napríklad nie je možné vyhovieť takým požiadavkám na zápis do matriky, ktoré nepreukazujú stav občana a majú vzťah iba k pozostalým príbuzným. Takou je požiadavka na zápis manžela alebo manželky zomretého do úmrtného listu. Tieto údaje je možné preukázať inými dokladmi. Taktiež neodporúčam zaradiť do zákona nové ustanovenie o úprave doterajších zápisov mien v matričných dokladoch. Zastávam názor, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku dáva dostatočné možnosti, aby sa vyhovelo tým požiadavkám, ktoré sa týkajú zmeny mena.

Vážená Národná rada, novy zákon o matrikách vyvolá potrebu vykonania niektorých organizačno-technických opatrení v činnosti matričných úradov. Pôjde najmä o preškolenie matrikárov, zadováženie nových tlačív, ako aj náležitú informovanosť širokej verejnosti. Z toho titulu pokladám polročnú

legisvakanciu účinnosti zákona za nevyhnutnú.

Návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru. Väčšina výborov návrh zákona podporila. Pripomienky prerokúvané vo výboroch boli väčšinou spresňujúceho charakteru a sú zahrnuté v spoločnej správe výborov.

Vážené dámy, vážení páni, vlastnosťou veľkých ľudí, ale i národov, ktoré sú veľké duchom, je veľkorysosť. Táto kráľovská cnosť je v porevolučnom vývoji postkomunistických krajín úzkym profilom. A predsa iba ona dokáže vnútorne rozorvané národy vymaniť z bludného kruhu neustávajúcich žabo-myších zápasov. Nech nová budova nášho parlamentu symbolizuje i nový deň tohoto ctihodného zhromaždenia. Máme rozličné politické názory, a to je dobre. Dosť bolo pseudojednoty, život je krásny vo svojej mnohosti. Buďme však veľkodušní, doprajme svojim partnerom právo na iný náhľad, na svoj spôsob života, na vlastnú predstavu o slobode človeka. V tomto duchu posudzujme i návrh zákona, ktorý je politicky citlivý. Nebuďme pri jeho posudzovaní malicherní. Ako hovorí klasik svetovej filozofie - malé myslenie je ako pieseň. Často si túto múdrosť pripomínam, pretože veľa z toho, čo dnes znepokojuje a trápi občana tejto zeme, je produktom rozliezajúcej sa plesne malichernosti.

Vážená Národná rada, som hlboko presvedčený, že investície do veľkorysosti sa vždy vyplácajú a národom prinášajú bohatú úrodu. Záverom ml dovoľte odporučiť, navrhovaný zákon o matrikách na schválenie.

Ďakujem pekne. / Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Goča, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec R. Goč:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia,

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 6. mája 1994 všetkým výborom, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, na prerokovanie do 18. mája. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil ako príslušný výbor na skoordinovanie stanovísk výborov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh prerokovali v určenej lehote, až na zahraničný výbor a výbor pre petície, právnu výchovu a bezpečnosť, ktoré ho prerokovali 23. resp. 25. mája. Pritom 6 výborov vyslovilo súhlas s návrhom zákona s pripomienkami a 4 výbory nesúhlas, nakoľko za nich nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré s návrhom súhlasili, ho odporučili Národnej rade schváliť so zmenami a doplneniami, ako to máte pred sebou v spoločnej správe. Na začiatok by som rád uviedol, pán predseda, ako budem odporúčať hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Skončili ste? Poslanec R. Goč:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže vám ďakujem. Poslanec R. Goč:

Pán predseda, hovoril som, že na začiatok skúsim povedať ako odporučím hlasovať, o spoločnom návrhu. Alebo, aby to nemietlo poslancov, necháme to až potom?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže ste neskončili. Poslanec R. Goč:

Takže bod číslo 1 odporúčam prijať. Skutočne je to len legislatívna zmena, ktorá spresňuje znenie zákona.

Bod číslo 2 neodporúčam prijať, nakoľko zistiť stav je veľmi obtiažne. Okrem sobášneho listu prakticky žiaden dokument právne nie je záväzný na to, aby bol uvedený stav.

Bod číslo 3 odporúčam prijať.

Bod číslo 4 neodporúčam prijať. Cudzojazyčné označenie nie je pre matrikám preukázateľné. Napríklad niekedy meno

Černá môže znamenať, že je cudzojazyčné alebo slovenské, preto je ťažko posúdiť, čo je to cudzojazyčné.

Bod číslo 5 neodporúčam prijať. Matrikár musí byť zaviazaný presne - jeden deň, dva dni alebo tri dni, aby mohol byt stíhateľný podľa niečoho. Inak je bezdôvodné, aby v zákone niečo také bolo uvedené.

Bod číslo 6 odporučím prijať. Bod číslo 7 tak isto odporučím prijať.

Bod číslo 8 neodporučím prijať. Vysvetlím prečo. Mimochodom, je tam drobná zmena, § 8 sa dopĺňa novým odsekom číslo 4 a nie 3, lebo trojka už tam je. Keby sme prijali znenie, ktoré je tu uvedené, síce by splnilo ten účel, no povedzme si, čo je dôsledkom toho. Napríklad zapísané meno osoby v rodnom liste v slovenskom ekvivalente, že sa môže zmeniť napríklad do maďarčiny Alžbeta na Erzsébet, myslím, že je preklad. Ale čo by to znamenalo ďalej? Ďalej je to možné perfektne zneužiť, že by sa objavil občan, ktorý chce prepísať to meno na základe písomnej žiadosti napríklad po anglicky, Betty, a z tohto by nastali obrovské zmätky. Niektorý občan, ktorý - dajne tomu - sa angažuje napríklad v pôžičkách, zrazu by sa volal každé dva mesiace iným menom. Skutočne, znamená to pre súčasný právny stav veľmi nebezpečnú vec. Treba ešte povedať, že podľa vyhlášky číslo 22 z roku 1977 takúto možnosť občania mali a musím konštatovať, overil som si to, že ani na jednom matričnom úrade to nikto neuplatnil.

Bod číslo 9 odporúčam prijať, bod číslo 10 takisto, bod číslo 11 tiež, aj bod číslo 12, len prosím doslovný prepis, keďže "podľa iných" sa nachádza aj v druhom riadku aj v treťom riadku, bude to pred posledným slovom "podkladov".

Bod číslo 13 odporučím prijať, body 14, 15, 16, 17, 18, 19 a 20 tiež.

Pán predseda, to je všetko. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že do rozpravy sa zatiaľ prihlásilo písomne 6 poslancov. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Zeman:

Vážený pán predseda, drahé kolegyne, ctení kolegovia,

nech sa na tejto pôde vyjadri k predloženému vládnemu návrhu o matrikách kto len chce, Keď začne spomínať § 15 alebo čokoľvek iné, čo s ním súvisí, a nezostane pri veciach rýdzo technických, vedzte, že bude hovoriť piano. Azda si to mohol dovoliť v neblahej pamäti súdruh Džugašvili, lebo patril k onakvejším, ktorí smeli meniť aj pravopis či jazykový úzus, no v histórii demokracie by sa ťažko hľadala druhá vláda, čo by si trúfla s toľkým cynizmom a bezpríkladnou indolenciou predložiť zákonodarnému zboru také bezočivé návrhy. Nič podobné, vážení, logicky neprislúcha nijakému štátnemu orgánu. Nepatrí to ani nášmu zboru.

V danej záležitosti je oprávnená celkom iná inštitúcia, hoci ani tá nie celkom - Jazykovedný Ustav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Ibaže do takého ústavu máme ďaleko. A keby sme tu, v našej novučičkej snemovni hneď teraz umožnili vystúpiť aj tonu najpovolanejšiemu odborníkovi, obávam sa, že by nepochodil. Niektorých z nás by totiž nepresvedčil ani sám Cicero. Pravda, ten by sa, amicenkovia, nota bene, v senáte do takej od gruntu pomýlenej Kauzy nikdy nepustil. Ba čo viac, určite by ju nedopustil. Dávno nebohý Marcus Tulius mi vari prepáči, že som sa v tomto našom senáte - nesenáte opovážil vziať jeho meno nadarmo. Priznávam, zviedlo ma, že u nás nie je nič zakázané, nič sväté. Aj pred chvíľou tu opäť raz čosi tak nevychované zafúlilo, že bude treba poriadne vyvetrať, aby sme nepomdleli. Vlastné hniezdo nám už pomaly preteká, takého bohatstva sme mali vždy na rozdávanie. Ale o tom som nechcel, radšej vyvolám z antického podsvetia ešte jeden tieň.

Bolo to kedysi pred našim letopočtom. Zišla sa učená rímska spoločnosť, na dišputu čo v jazyku prevláda - analógia či anomália, pravidlo lebo výnimka. Tuším sa to vtedy skončilo nerozhodne. Ostatne, iné ani nebolo nožné čakať. Zaujímavejší je fakt, že na tomto sympóziu sa zúčastnil aj sám Gaius Július Cézar. Nie je dôležité na akom šteblíku štátnej správy vtedy stál. Pravda je, že by si bol mohol dovoliť hocičo, lenže on si počínal - áno drahí kolegovia, vyzerá to neskutočne, ale údajne to bolo tak - počínal si hlúpo, demokraticky. Len si to skúste predstaviť - božský, dnes by sme povedali autoritatívny Július a vystupuje medzi obyčajnými pozemskými učencami ako radový gramatik. Od tých čias sa medzi triezvymi kultúrnymi a tuším aj podaktorými nekonfrontačne tolerantnými ľuďmi traduje všeobecne uznávaná zásada: Cézar non supra gramaticos - Cézar nemá čo prikazovať jazykovedcom. Prirodzene, vznikali aj vulgárnejšie, po slovensky ľudovejšie úslovia pre takých, čo odmietali chápať. Napríklad Sutor ne ultra crepidam - Šuster, drž sa kopyta. /Potlesk. /

Pýtate sa, čo to má spoločné s nami, prečo tu miešam matriku s antikou, odpoveď je prostá. Čosi také absurdné a naničhodné ako som si prečítal v § 15 predloženého návrhu na takrečeno legislatívnu fakultatívnosť zmeny odvekého úzu

nebolo možné nielen pred Kristom, v slobodných časoch to nebolo nožné nikdy. Veď sa len skúsme uzniesť, že zajtra bude pekne. Možno aj bude. A keď nám rovnaká pochabosť vyjde i druhýkrát, ktožeho vie, či do tretice nezakážeme vranám jódlovať a slávikom brechať.

Veru tak, kolegovia, dnes niektorí zdvihnú ruku za návrh zákona, čo predložila vláda. Ten, čo ho predložil vláde, bude spokojný. Zajtra však bude treba zdvihnúť obidve, pekne vysoko a čelom k stene. Ibaže my tu, vážení, nie sme štatistami v slaboduchom krváku. Senát nie je od sena a chorý sen, ani prenesený, nesmie sa stať realitou. Pri tom zákone si možno všimnúť hocičo. Odvoláva sa, povedzme, na S 17 a jeho neexistujúce odseky 4 a 5, poučí nevedomého smrteľníka, že ak chce žiť večne, musí sa narodiť mŕtvy, ale podstata, ako som už naznačil, je v onom nehodnom S 15. Odsek l - Zápisy do matriky sa vykonávajú v úradnom jazyku. O. K., teda v slovenčine. Odsek 2 - Ženské priezvisko sa zapíše bez koncovky slovenského prechyľovania. Tu je tragikomická už sama formulácia, lebo slovenské prechyľovanie má koncovku "nie" a tá sa, podľa všetkého, predmetom sporu nestane.

Prvé, čo po prečítaní citovaných za sebou nasledujúcich odsekov musí trknúť každého súdnejšieho po slovensky hovoriaceho človeka, je vnútorný rozpor. Keď po slovensky, tak predsa s "-ová", "á" či "a" /Kováčová, Krutá, Krásna/. Možno niekto poukáže na pseudoproblematiku presudonymov utvorených podľa vzoru Figuli či Zguriška, lenže tá sa načisto vymyká zo sféry vplyvu ministerstva vnútra. Rieši ju nadpozemská, transcendentálna licencia poetika. Je zrejmé, že tento rozpor podpísaným predkladateľom neunikol. Na to, že by áno, radšej ani nemyslím. Nuž, teda prišli, uvideli, či aj zvíťazia, dozvieme sa zakrátko, čo uvideli? V ceste im stála bariéra, za ktorú hociakému smrteľníkovi neslobodno. Len jazykovedcom prislúcha cez vysoko umiestnené priezory s citom, úctou a bázňou sledovať a skúmať zákonitosti, zapisovať, pravidia, podľa akých sa to tam v ľude varí a pečie. Ani oni však nesmú viac než vysvetľovať, lebo dynamika vývoja jeho majestátu jazyka sa nikde neznásilňuje beztrestne. Alebo sa, vážení kolegovia, mýlim? Aj toľkú ničomnosť stačí prikryť poslanecká imunita? Nuž teda probujte, keď vás primuseli.

Ja len toľko, že onen damoklovský rozkaz, čo vás máta, má i detský prostý dovetok "Hore ruky, dole gate". Len skúšajte, veď stačí tak. málo - zrušiť, čo vám neprináleží, jedinké pravidlo. Že pritom nabúrate celý systém vari najdôležitejšieho identifikačného znaku vlastného národa? No a čo? Hlavná vec, že padne ďalšia sprostá bariéra. A keď už bude po všetkom, v každučkom nesamoregulovanom prostriedku masovej komunikácie sa nájde nejeden pravoverný interpretátor so zajačím srdcom, ktorý nám, trpákom, po kare všetučko kultúrne zdôvodní.

Ba keby až po kare! Už dávnejšie sa u nás spustila dobre naprogramovaná delostrelecká príprava. Vari naj iniciatívnejšie zaburácal verejne známy Andy Twist, súkromný suverén akejsi rozhlasovej stanice. Vydal také písmo, ktoré navidomoči zmoderovaným poddaným jednoducho zakazuje prechyľovať - a hotovo. Nechcel som tomu veriť., až kým v jedných - druhých Aktualitách neodznel ešte známejší Andy, nebohý Warhol, počul som niečo ako Andy Worhol. Odzneli aj iné mená, no zapamätal som si len jedno - Lajza Minnely. Možno som hneď mal vedieť o kom je reč, ale priznám sa, nevedel som. O chviľu prepnem na druhý kanál, práve reprízovali české Události. Vraveli takmer to isté ako som už počul, akurát Andyho Warhola po americky neznásilnili a nezabudli poznamenať, že pochádza z východoslovenských Medzilaboriec. Potom som sa dočkal poučenia, že ten Minnely. je vlastne herečka Laiza Minnelyová. Hneď sa mi uľavilo, reku, keď môžu takými nemódnymi, zbytočnými, provinčnými, teda i načisto diletantskými priezviskovými prídavkami upierať chúďatku Laize ľudské práva naši demokratickí bratanci, prečo by sme nesmeli my.

Na druhý deň ma pristaví kamarát: Prosím ťa, ako by si to skloňoval? Ukázal mi akúsi politologickú pozvánku so zvýrazneným riadkom - úvodné slovo: Dr. Soňa Somolányi. Úprimne sa ospravedlňujem našej poprednej sociologičke, ale po krátkej debate sme sa dohodli, že najpravdepodobnejší by mohol byt tento variant: genitív - doktora Sone Somolányiho, datív

- doktorovi Soni Somolányimu, atď. Prirodzene, také čosi uznáte, je klasicky havlovský, po slovensky gálovský nezmysel. Veď to by na revanš dostali na frak naše slovenské ľudské práva. Ak vôbec jestvujú...

No, čo tam po nás! Horšie bude, keď sa ozvú ženy! Môžbyť aj spomenutá pani Somolányi. ktorú - keď o to požiada

- jednoducho budeme musieť zadarmo diskriminovať. neohybnosťou, lebo východoázijský nosič bremien kuli vskutku nemôže byt vzorom pri flexii krajšieho pohlavia. A to ešte nie je všetko. Čieže by tak asi boli pozoruhodné diela raz a navždy nesklonnej pani Somolány? Ako tu od jej priezviska utvoriť, privlastňovacie prídavné meno? Od krstného mena by sa dalo

- bolí by Sonine -, ale pri priezvisku nám opäť straší čínsky nádenník. Somolányiho - podľa kuliho - nepovie, prisámvačku, nik! Takže, predsa len Somolányiovej? Božechráň! Len to nie! To by vyšla navnivoč naša celá paneurópska námaha. Načo nám skloňovať? Načo ohýbať ? Vzdajme sa zbytočných slovanských vymožeností. Ohýbať, sa bude niečo iné. Nebude viac skloňovania. Bude len skláňame. Len pozri, azapád, tým smerom na západ, čo nám núka za pád !

Tu kdesi, drahí kolegovia, bude skryté ostrie neslýchanej požiadavky: My hore na vŕšku odvalíme kamienčok; kód bude málo, pridáme aj druhý, a bol by v tom čert, keby sa lavína nepodarila. Zhumpľovali sme si už kadečo: niektorý priemysel nás pomaly aj prebolel. Ako vidiečan som doteraz nepochopil, prečo bude treba zabudnúť na domácu poživeň; ale že by som sa mal osobne zúčastniť, na popretí toho, čo mi po

predkoch odkázala vlastná nebohá mať - že by som si tu s podaktorou ktovie či nie väčšinou, odhlasoval začiatok konca vlastného materinského jazyka... - to odo mňa nikto čakať nesmie! Toľký cech nezaplatia ničím. Tak akosi z Diovho býčieho chrbta by zaznela rada Európy. Pre nás i pre celú Radu Európy.

Aby však nikto viac, ani na území našej suverénnej Slovenskej republiky, ani nikde na svete, tobôž na našom starou kontinente, nemohol povedať, že neplníme čo sme tak stupídne prisľúbili s odvolaním sa na závery 44. bežného zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, na definíciu článku 14, nikde neplatného odporúčania 1201 z roku 1993, kde stojí - citujem z nepráve podradného prekladu: "Uplatňovanie práv a slobôd zachytených v tomto protokole nebude obmedzovať, povinnosti a zodpovednosti spojené s občianstvom v danom štáte ... pre územnú integritu..., pre ochranu zdravia a morálky, alebo pre ochranu práv a slobôd iných. "

Preto navrhujem upraviť znenie odseku 2 § 15 a podľa neho celý text návrhu zákona takto: "Ženské priezvisko sa zapíše v úradnom jazyku. V zátvorkách sa uvedie jeho Mužský tvar na požiadanie, ak to bude technicky možné, zapísaný akýmkoľvek písmom - azbuka, alfa-beta, elefbet a podobne. Nasledujúce body po a/, b/, c/ sa tým stávajú bezpredmetnými. Zdôvodnenie:

1. Navrhnutý spôsob zápisu resp. doterajší úzus úradného jazyka i ľudské práva ktorejkoľvek národnostnej menšiny.

2. Odstraňuje logický rozpor v znení vládneho návrhu a zamedzuje vznik rozkolísanosti a nebezpečnej fakultatívnosti.

3. Vylučuje chybu pri utváraní mužskej podoby priezviska zo ženského tvaru. Príklady: Mitrová - Mitr, Mitro, Mitra Vidová - Vid, Vido, Vida, Hudcova - Hudec, Hudco.

Ostatné prípady spoľahlivo riešia pravidlá slovenského jazyka, ktoré pochopiteľne nemôžu mať. vplyv na používanie priezvisk v iných jazykoch, riadiacich sa vlastnými pravidlami, zákonitosťami a možnosťami.

Ďalej navrhujem umožniť riaditeľovi Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied Doc. Jánovi Doruľovi, DrSc., aby vystúpil v poslaneckej snemovni s odborným stanoviskom k prerokúvanej otázke.

Vážený pán predseda, ctené poslankyne, vážení kolegovia, milí hostia, všetkým tu prítomným ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Zemanovi. Ďalej je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Novotná, predtým s faktickou poznámkou pán Králik.

Poslanec H. Králik:

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

Podobne ako kolegyňa Rothmayerová nie som veľký priateľ faktických poznámok, ale srdce učiteľa slovenského jazyka, síce možno najmladšieho v tejto snemovni, verím, že ich je tu viac, ale tiež učiteľa slovenského jazyka mi nedá, aby som sa k niektorým veciam, ktoré tu kolega Zeman citoval a hovoril, nevyjadril.

Ešte ako Študent a potom ako absolvent štúdia slovenského jazyka a literatúry som pracoval v jazykovednom výskume a zaoberal som sa problematikou zápisu priezviska a tak dlho diskutovanou problematikou prechyľovania ženského priezviska. Z čisto odborného hľadiska, a preto ľutujem, že sa pred týmto rokovaním neuskutočnil seminár na túto tému, chcem veľmi zjednodušene povedať, že v tomto výskume, ani vo výskume jazykovedného ústavu nebol jednoznačne dokázaný gramatický vzťah podradenosti a nadradenosti priezviska a mena v chápaní vzťahu prídavného a podstatného mena viazané väzbou zhody. Dúfam, kolegovia, učitelia slovenského jazyka to potvrdia. Laicky povedané, Pravidlá slovenského pravopisu jednoznačne neurčujú zhodu medzi priezviskom a menom, to znamená jeho prechyľovanie.

Chcem zdôrazniť, že pre mňa ako učiteľa slovenského jazyka sú pravidlá slovenského pravopisu dominantné. Jedna vec je však v jazyku pravidlo a druhá úzus. Znalci gramatiky vedia, že ku kodifikácii niektorého pravidla sú potrebné tri kroky: po prvé - frekvenčný výskyt, po druhé - úzus a až po tretie - kodifikovanie. Vzhľadom na to, že takáto kodifikácia nie je jednoznačná, nie je ani namieste hovoriť, že prechyľovanie ženského priezviska je doménou slovenského jazyka. V tom by som trošku odborne protestoval a protirečil tomu, čo tu hovoril kolega Zeman. Nechcem vôbec tento moment spolitizovať, chcem len zdôrazniť, že právom každého občana v ktoromkoľvek štáte je vybrať, si svoje priezvisko a svoje meno, a z toho sme v každom jednou výskume vychádzali.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Gazdík.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predseda, daný a páni,

nie som, ako viete, priateľom faktických pripomienok, ale nedá mi nereagovať, alebo spraviť, repliky na dve vystúpenia pána poslanca Zemana. Jedna sa týka Andy Warhola, umelca slovenského pôvodu, ktorý v šesťdesiatych rokoch v rámci newyorskej scény doslova preslávil Slovensko vo svete, a akékoľvek parafrázovanie tohto mena nie je namieste.

A teraz k, antike. Pán profesor Kočtúch nám tu s obľubou vyrozprával Ezopovu bájku o líške a hrozne, ktoré bolo kyslé. Málokto ovšem vie, že túto bájku replikoval, a opäť s nesmiernym čarom, o niekoľko storočí neskôr La Fontaine. Napriek, tomu, že to bola jeho replika, mala svoje čaro. Ale k čomu sa chcem dostať? Prednosťou antických mysliteľov, filozofov, ktorých pán kolega citoval, bola potreba dialógu. Platón v Timaiosovi a Kritiasovi, čo je vlastne jeho prvý dialóg, položil základy ideálneho riedenia, ideálneho Štátu, ktorý po ňom napríklad prevzali neskôr Campanella, Bolzano alebo Bacon. Ale ide mi predovšetkým o tu citovaného Cicera. Čítal som jeho práce, napríklad O povinnostiach, aj Reči proti Verrovi, ale trúfam si povedať, že sa tam nikde nehovorí o matrikách. A takisto si trúfam povedať, že čítal som Petronia, ktorý si uchovával papierové svitky, aby z nich čerpal predovšetkým múdrosť. - Preto, keď citujeme - nesprávne - antických filozofov, odporúčam si predtým prečítať Senecu o duševnom kľude, ale predovšetkým Quintilianusove Základy rétoriky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej je prihlásený pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Rešpektujem do určitej miery to, čo povedal môj mladý kolega slovenčinár, len by som mu chcel pripomenúť, že neviem, ktorý teoretik slovenského jazyka a učiteľ na vysokej škole si môže dovoliť takýmto spôsobom proklamovať otázky spisovného slovenského jazyka. Pán kolega, slovenčina patrí medzi jazyky, je málo takých jazykov, ktoré majú tú vlastnosť, že sú jazykmi flexívnymi. To znamená, že majú rody, pády, v nich sa skloňuje, je mužský, ženský a stredný rod. A toto veľmi prísne aplikuje aj pri priezviskách, nielen domácich, ale aj cudzojazyčných priezviskách. Preto odporúčam, pán kolega, aby ste si otvorili gramatiku pána profesora Ružičku, jedného zo špičkových európskych jazykovedcov, a tam si to preopakovali.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Vážené kolegyne, kolegovia,

držme sa vecnej stránky veci a najmä nepoužívajme metódu 99-percentnej pravdy, pretože ak nepovieme to jedno percento z pravdy, vlastne vytvárame najnebezpečnejšiu lož a najnebezpečnejší mýtus aký môže byt. Mrzí ma, že práve pán poslanec Králik vystúpil možno s 99-percentnou pravdou a zamlčal to jedno percento pravdy. Máme k dispozícii dostatok

odborných názorov, myslím tým nielen na pána docenta Doruľu, ale aj na ostatných pracovníkov Slovenskej akadémie vied, a keď sa chce ktosi odvolávať, na odbornosť, nech sa na ňu neodvoláva účelovo, alebo len vtedy, keď sa mu to hodí. A keď už mám slovo, dovoľte mi ešte niekoľko poznámok:

Pán podpredseda vlády nás tu chcel dojímavo nakriatnuť k veľkodušnosti. Áno, aj Eskimáci kedysi bývali veľkodušní. Keď k nim priala návšteva, tak ju nielen pohostili, ale tú návštevu aj vopchali k vlastnej žene do postele. Prepáčte za tento prímer. Pán podpredseda vlády, dúfam, že za takúto veľkodušnosť nie ste. To, čo tu presadzujete, sa totiž tomuto podobá. Preto si myslím, že veľký slovákobijec gróf Apponyi sa dnes v hrobe slasťou mechrí a možno aj slastne krochká. Odpusťte mi tento tón a takýto spôsob reči, ale, žiaľ, ak z tohto návrhu zákona nevynecháme z § 15 ods. 2, z § 18 ods. 4, 5, 6, 7, z § 35 bod 4 a z S 36 nevynecháme text § 35 bod 4, jednoducho nie je možné hlasovať, za tento zákon.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Danielová. Poslankyňa V. Danielová:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

dovolím si upozorniť ctenú Národnú radu, že pán Andy Warhol bol umelec nie slovenského, ale rusínskeho pôvodu.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Králik. Poslanec M. Králik:

Ďakujem za slovo. Ani raz vo svojom vystúpení som sa neodvolával ani účelovo, ani neúčelovo na svoju odbornosť. Rozprával som tu ako učiteľ slovenského jazyka a nikdy som nepovedal, že som bol najväčší odborník alebo odborník vo výskume. Myslím si aj ja, že si to nemyslíte, len rád by som vedel od pána kolegu Hudeca, ktoré 1 percento pravdy som zamlčal. Keď už povedal "a" prosil by som aj "b".

Samozrejme, že viem, pán kolega Chamula, že slovenský jazyk je flexívny, teda že ho možno ohýbať, preto by som sa vás ako staršieho kolegu a skúsenejšieho chcel opýtať, akým slovným druhom je priezvisko.

Ďakujem vám. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Dámy a páni, dovoľte, aby som bol naprosto vecný a nebudem odôvodňovať, svoje návrhy. Prakticky už ich povedal pán kolega Hudec, len ich spresním. Je to vo faktickej poznámke, ja to stihnem za jednu minútu povedať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Páni poslanci, poslankyne, aj vo faktickej poznámke sa môže preniesť návrh, ale potom nestačíme zareagovať na to,

či ide o zmenu návrhu zákona alebo nie. Takže budem rád, ak sa prihlásite do rozpravy.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Pánu poslancovi Králikovi - nebudem tu všetkých zdržovať, predložím mu materiál vypracovaný Akadémiou vied.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Na otázku kolegu môžem odpovedať, len toľko, že nejde o slovný druh, čo sa týka priezviska. Nie, že nejde, ale samozrejme, je určitým slovným druhom. A takisto mu môžem predložiť Pravidlá slovenského pravopisu, kde sa o tom píše.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Chcel by som reagovať na poznámku pána poslanca Gazdíka. Mohol by druhýkrát pozornejšie počúvať a bola by potom jeho poznámka zbytočná. A pani Danielovej chcem povedať len toľko, že vo svojom diskusnom príspevku vôbec som Andyho Warhola nepriradil k Slovákom resp. k slovenskej národnosti.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Faktické poznámky skončili. Ako druhá v poradí do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Novotná.

Poslankyňa A. Novotná:

Vážený pán predseda,

ctený parlament,

pán podpredseda vlády,

pozorne som si preštudovala vládny návrh zákona Národnej rady slovenskej republiky o matrikách. Ako uviedol predkladateľ a spravodajca návrhu, tento návrh zákona bude mat - ako hovorí dôvodová správa - dôležitú úlohu z hľadiska vnútornej funkcie štátu. Ide o samotná matriky, vedenie matrík a procedúr spojených s evidenciou obyvateľstva. Dôvodová správa nás s týmto zámerom pomerne vyčerpávajúco informuje, ale je zaujímavé, že táto správa nikde neuvádza pravý dôvod prijatia tohto zákona, hoci je dostatočne známe, že sa má prijať na dlhodobo systematicky vedený nátlak politických predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny dovolávajúcich sa aj často citovaných odporúčaní Rady Európy, ktoré, ako je známe, okrem Slovenska nikoho iného v Európe nezaväzujú. Ale to akosi nikomu nevadí a nezdá sa nedemokratická, že tento vládny návrh zákona globálne a ústretovo ponad všetky známe štandardy hrubo, ako to uviedli aj viacerí súčasní jazykovedci, zasahuje - podčiarkujem slovo "hrubo" - do zákonitostí spisovného slovenského jazyka s veľkou dávkou nevšímavosti až arogancie voči štátnemu jazyku, na území štátu ktorého všetci žijú.

Veď je nemysliteľné a zarážajúce, aby sme my, Slováci, v 20. storočí bojovali na vlastnom území o vlastný spisovný jazyk. Je nemysliteľné, aby 150 rokov po uzákonení nášho spisovného jazyka jednak politickým rozhodnutím a jednak politickou ústretovosťou sme si - prepáčte za hrubý výraz, naozaj sa ospravedlňujem - sprznili krásnu slovenčinu.

Istotne všetci, ktorí sa ako-tak cítite Slovákmi, si určite zaspomínate na školské časy, keď ste sa učili o nádhernej reči, ktorú predniesol Ľudovít Štúr v uhorskom sneme na obranu slovenčiny. Nikdy by som si nebola ani len zlomkom myšlienky pripustila, keď som so žiakmi túto reč rozoberala, že na pôde slovenského - opakujem - slovenského parlamentu pri príležitosti jeho vysvätenia budem musieť obhajovať slovenský jazyk a jeho zákonitosti. Vien, že emócie do politiky nepatria, preto mi dovoľte vrátiť sa do reality.

V úvode som sa zmienila, že tento návrh zákona hlboko zasahuje do zákonitostí slovenského spisovného jazyka. Tento hrubý zásah sa prejavuje aj v tom, že vládnym návrhom zákona o matrikách sa ruší § 4 ods. 4 zákona 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, ktorý sme len nedávno prijali, kde znie: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje a používa s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. Takáto priezvisko v inom ako slovenskom jazyku sa môže používať, aj bez tejto koncovky. "

Vážené poslankyne, poslanci, ak schválime v navrhovanom znení f 15 kompletne, potom si možno volne kedykoľvek a vo všetkých obmenách a príležitostiach dať bezplatne zapísať, či opraviť priezvisko aj bez tej nemožnej, nemodernej a neviem ešte akej koncovky -ová a -a. Nakoniec, čo si budeme navráva t, vecí už v Rádiu Twist v predstihu výkonný riaditeľ Mikuláš Čurík, predpokladám, že na pokyn jeho generálneho riaditeľa Andreja Hrica, osobitným listom dôrazne upozornil a pod hrozbou sankcií nariadil používanie ženských priezvisk národnostných menšín a cudzích príslušníčok bez prechyľovacej prípony -ová. Ľutujem, že práve rádio namiesto šírenia ľubozvučnej slovenčiny zavádza hotentotčinu.

Tak ako každý jazyk, aj slovenčina má svoje zákonitosti, má aj pravidlá adaptácie slov cudzieho pôvodu. Keďže slovenčina je flexívny jazykový typ, v ktorom sa vzťahy medzi slovami vyjadrujú pomocou osobitných tvarov, teda k základnému tvaru sa pridá príslušná skloňovacia časovacia alebo slovotvorná prípona, je nevyhnutné použiť v príslušnom kontexte náležitý tvar s náležitou príponou. Teda rozhodujúcim kritériom nie je pôvod slova, v našom prípade mena či priezviska, ale skutočnosti, že sa zaraduje do kontextu slovenského jazyka. Teda z povahy slovenského jazyka vyplýva, že nemožno povedať vetu - citujem: "O vystríhaní pred hanobením slovenského jazyka hovorila Anna Novotný", ale veta správne znie: "O vystríhaní pred hanobením slovenského jazyka hovorila Anna Novotná. "

V spoločnej správe v bode 4 je navrhnutý pozmeňovací návrh, ktorý navrhuje zmeniť § 15 ods. 2, a to znením "cudzojazyčné ženské priezvisko... ", atď. Lenže táto formulácia je nepresná, ako to už bolo uvedené, odporúčam ju neprijať, pretože cudzojazyčné ženské priezvisko môže mať občan alebo občianka akejkoľvek národnosti. Inak povedané, o národnej či národnostnej príslušnosti občana nerozhoduje forma jeho mena. Veď mnoho Slovákov má z rozmanitých dôvodov priezviská cudzieho, neslovenského pôvodu. Veď napríklad na základe známej maďarizačnej politiky a praxe uhorských úradov sa mnohým Slovákom jednoducho zapisovali maďarské či pomaďarčené podoby priezvisk, ktoré ich potomkom zostali až podnes.

Treba tu však predovšetkým poukázať na známu skutočnosť, že o tom ako sa v príslušnom jazyku adaptujú slová cudzieho pôvodu, teda akú formu dostávajú priezviská bez ohľadu na svoj pôvod, rozhodujú zákonitosti príslušného jazyka. Ako vidno, rozhodujúci tu nie je pôvod priezviska, ale jazyk, v ktorom sa toto priezvisko používa. Preto ani slovenský parlament by nemal zasahovať do kodifikácie spisovného slovenského jazyka, nemal by narúšať, jeho stabilitu, vážnosť,, kompetenciu a najmä jeho suverenitu. Pýtam sa teda, prečo parlament Slovenskej republiky nepokladá takýto zásah do slovenského jazyka za nepredstaviteľný, ako vlastne pokladá za nepredstaviteľný zásah do jazyka ktorejkoľvek menšiny na Slovensku. Mocenský zásah do kodifikácie spisovnej slovenčiny neprispeje k zlepšeniu slovensko-maďarského spolunažívania, a verte mi, ani nezlepší obraz Slovenska v Európe. Naopak, Európa si nemaže vážiť partnera, ktorý si neváži sám seba, ktorý ľahkomyseľne siaha na svoju vlastnú podstatu, aká sa všade inde pokladá za nedotknuteľnosť. Nerada by som potom neskôr konštatovala skutočnosť slovami francúzskeho ministra pre európske záležitosti pána Lamasoura, ktorý povedal - citujem: "Často sa stáva, že menšiny zneužívajú svoje práva. " Aby sme predišli predchádzajúcim dôvodeniam, a vzhľadom na to, že zásady návrhu tohto zákona, ktoré boli schválené v pridelených výboroch, sa podstatne líšia od navrhovaného zákona, navrhujem § 15 vypustiť plus tie paragrafované znenia, ktoré povedal poslanec Hudec a ktoré predpokladám, doplní pán poslanec Sečánsky.

Vážené kolegyne poslankyne, poslanci, obraciam sa k vám, a najmä k tým, ktorí cítite povinnosť odvďačiť. Ba svojím politickým partnerom za uskutočnenie vašich politických zámerov, nezavrite si svoje slovenské svedomie na sto zámkov, pretože ani táto generácia, ani ďalšie vám tento čin neodpustia.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Novotnej. Ďalej je prihlásená pani poslankyňa Gbúrová.

Poslankyňa H. Gbúrová:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

v informácii k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách /tlač 491/ uvádza Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, legislatívny odbor, na strane 1 toto: "Vládny návrh zákona naďalej prehliada skutočnosť, za Ústava Slovenskej republiky v článku e na označenie jazyka, ktorý sa všeobecne používa v úradnom styku, používa pojem štátny jazyk. Malo by sa zvážiť, čo má mať prednosť pri príprave nového zákona - súlad zákona s ústavou, alebo súlad zákona s iným zákonom. " Koniec citátu. V spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách sa uvádza v bode 3 K i 15 - citujem: sa slovo "úradnom" nahrádza slovom "štátnom". V poznámke pod čiarou k odkazu 8/ nahradiť, tam uvedenú citáciu citáciou "článok 6 Ústavy Slovenskej republiky". Ide o strany 2 a 3 spoločnej správy. Zjavne sa teda zosúladil návrh zákona v časti týkajúcej sa slov "štátny" a "úradný" s Ústavou republiky, ktorá obsahuje slovo "štátny". Je preto potrebné zvážiť či ponechať pôvodný text vládneho návrhu zákona v § 15 ods. l pod poznámkou 8/ - citujem: "zápisy do matriky sa vykonávajú v úradnom jazyku" e poznámkou pod číslom 8, ktorá je zjavným dôkazom, že návrh tohto zákona sa zosúladil s iným zákonom, a to zákonom číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike.

Vysvetlím prečo. Tak ako v minulosti, aj teraz pri príprave zákonov, ktoré sa rôznym spôsobom dotýkajú problematiky národnostnej a národnej, zjavne absentuje vedecký svet a jeho analýza. Už pri tvorbe ústavy a jazykového zákona sa upozorňovalo na rozdiel medzi pojmom "štátny" a "úradný". Nebol dôsledne definovaný obsah týchto pojmov a chápali sa ako synonymá. Dodnes sa tak chápu. Ak akcentujem formálnu stránku slova, obsah môže mať, a spravidla aj má, vážne politické a ideová dôsledky. Štátny jazyk je spravidla jeden a na integrujúci charakter, charakter oficiálny, reprezentujúci štát na domácej i medzinárodnej scéne. Okrem tohto štátneho jazyka môže existovať v jednom štáte viac úradných jazykov. Príkladov vo svete je viac ako dosť, najmä v západnej a strednej Európe a v severských Štátoch. Navrhujem preto bod 3 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a zvážiť, či pojmy "štátny" a "úradný" zosúladiť s ústavou alebo so zákonom o úradom jazyku.

Zákon je liberálny. To nie je zlé, naopak, vo vzťahu k iným národnostiam potrebné. Nemal by však zasahovať do istých noriem, zásad a pravidiel nášho jazyka. Mimochodom, aj iné štáty na svete sú na túto otázku citlivé a úzkostlivo si ju chránia. V návrhu vládneho zákona o matrikách sa totiž ruší § 4 ods. 4 zákona o mene a priezvisku nedávno prijatého v Národnej rade a podpísaného prezidentom. Ruší sa text - citujem: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa určuje a používa s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. Takéto priezvisko v inom ako v slovenskom jazyku sa môže používať aj bez tejto koncovky. "

Čiže je prirodzené, že občan inej národnosti si zapíše bez koncovky -ová svoje priezvisko, ale tento zákon to umožňuje aj príslušníkom slovenskej národnosti. Navonok je to úsmevné, a povieme si, aj prirodzené, možno to nebude nikto žiadať. Nejde však o to. Ide o to, že to naozaj spôsobuje zásah do spisovného jazyka a znamená ignorovanie analýzy jazykového vedeckého sveta, čo môže spôsobiť opäť vo väzbe na iné zákony nie celkom žiadúce politické dôsledky.

V závere mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k § 15 bodu 2, ale len veľmi stručne, skôr s prosbou o pomoc buď legislativcov Národnej rady Slovenskej republiky, alebo pripadne ďalších diskutujúcich, aby text, ktorý znie: "Ženské priezvisko sa zapíše bez koncovky slovenského preachyľovania", pokračoval vetou, ktorá by precíznejšie špecifikovala, to ide o príslušníkov národností, ktorá žijú na území tohto štátu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Ďalej je prihlásený pán poslanec Fico. Pardon, pani poslankyňa Ondrejovičová má faktickú poznámku.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Kolegyňa Gbúrová tu navrhovala niečo, tak by som, ak dovolíte, doplnila, ako by som si predstavovala § 15.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, pred chvíľou sme hovorili, že návrhy, ktoré idú do zákona ako pozmeňovacie, sú v rámci rozpravy, nie v rámci faktickej poznámky.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Takže jednou vetou sa prihlásia do rozpravy. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

pokúsim sa nevnášať do môjho vystúpenia žiadne emócie ani politiku, ale pokúsim sa byt čisto právnický a nájsť určité chyby tohto návrhu zákona, ktorý máme momentálne na stole. Bez ohľadu na to, ktorá vláda je pôvodným autorom návrhu zákona o matrikách, treba povedať, že predložený návrh je neprehľadnejší, ako je v súčasnosti platný zákon číslo 268/1949 Zb. o matrikách v znení neskorších predpisov. Táto neprehľadnosť je spôsobená predovšetkým snahou autorov predložiť pokiaľ možno čo najpodrobnejšiu právnu úpravu, aby sme sa v budúcnosti vyhli problémom vyplývajúcim z veľmi rámcového zákona o matrikách z roku 1949.

Nie celkom som stotožnený s vnútorným členením návrhu na tri časti. Sú veľmi nevyvážené, pričom napríklad samostatná druhá časť tohto zákona je nesystematický a bez vážnejších dôvodov venovaná problematike postupu pred uzavretím Manželstva, ktorý naozaj nie je najdôležitejšou činnosťou matrík, nehovoriac o tom, že v tejto časti sú aj ustanovenia upravujúce postup po uzavretí Manželstva, hoci názov tejto časti je pred uzavretím manželstva. Ako som povedal, ide pravdepodobne o daň detailnosti právnej úpravy, na ktorú vsadili autori návrhu.

Rád by som, vážené dámy a páni, predniesol tri pozmeňovacie návrhy, a to dva z nich k § 15 a jeden k § 26 návrhu zákona.

Pokiaľ ide o § 15, v odseku 1 sa stanovuje, že zápisy do matriky sa vykonávajú v úradnom jazyku. V ďalších odsekoch nasleduje právna úprava používania ženského priezviska bez koncovky prechyľovania, ktorá bude predmetom ešte pravdepodobne veľmi citlivej diskusie. Takéto začlenenie odseku l by mohlo naznačovať, že zápisy v úradnom jazyku sa robia iba v prípadoch uvedených v nasledujúcich odsekoch, teda v prípadoch, pokiaľ ide o koncovky prechyľovania. Navrhujem preto, zdá sa mi to logickejšie, označiť text § 15 ods. 1 ako § 12 a potom ostatná ustanovenia prečíslovať a súčasne primerane upraviť text terajšieho § 15, ktorý by už nemal odseky. Pretože teraz má dva odseky, odsek 1 by bol § 12 a odsek 2 by sme týmto spôsobom nemuseli označovať ako odsek.

Môj druhý návrh sa týka tiež § 15, a to už odseku 2. Je mi jasné, a vidieť to aj z diskusie, ktorá tu prebieha, že ide naozaj o veľmi citlivé ustanovenie celého návrhu zákona a zdá sa, že jeho zaradenie alebo nezaradenie bude hodnotené pri samotnom hlasovaní o návrhu zákona ako celku. Viem, že sú tu dve silné skupiny poslancov, jedna skupina, ktoré bude preferovať vypustenie tohto odseku z § 15, a je tu skupina poslancov, ktorá bude podporovať, aby toto ustanovenie návrhu zákona zostalo. Pokúsia sa doplniť § 15 ods. 2 písm. a/ o jednu vetu. Cieľom môjho doplnenia nie je nič iné, len právnicky spresniť text, ktorý tam je, pretože ak prejde v tomto parlamente § 15 ods. 2 písm. a/, bol by som rád, aby to bol naozaj text, ktorý je právnicky čistý. Preto navrhujem, aby ods. 2 písm. a/ bol po čiarke doplnený o nasledujúci text: "alebo osvojitelia pri zápise priezviska osvojovaného dieťaťa ženského pohlavia, ak ide o nezrušiteľné osvojenie". Odsek 2 § 15 totiž nepočíta so situáciami, kedy pri nezrušiteľom osvojení osvojitelia môžu mať záujem na tom, aby osvojené dieťa ženského pohlavia používalo priezvisko bez koncovky prechyľovania. To, že na takýto návrh by mali mať právo, vyplýva zo zákona o rodine, na základe ktorého pri nazrušiteľnom osvojení prechádzajú na osvojiteľov práva a povinnosti rodičov. Čiže ide iba o spresnenie, politické

rozhodnutie je na nás, aby sme prijali, či tam § 15 odsek 2 bude alebo nebude. Ak tam bude, ide o ustanovenie, ktoré je precíznejšie.

Môj ďalší návrh sa týka ustanovenia § 26 odsek 6 návrhu. Toto ustanovenie je, podľa môjho názoru, nesystematický zaradené do druhej časti zákona, ktorá sa nazýva postup pred uzavretím manželstva, pretože § 26 odsek 6 upravuje práve postup po uzavretí manželstva. Odsek 6 i 26 ukladá orgánu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, pred ktorým došlo k uzavretiu manželstva, povinnosť zaslať zápisnicu o uzavretí manželstva príslušnému matričnému úradu, a to do troch pracovných dní. Domnievam sa, že takýto právny stav nám nemôže vyhovovať, pokiaľ bude prijatý. Predstavme si situáciu, že orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podá na postu zápisnicu až tretí pracovný deň, teda najpravdepodobnejšie v stredu, pretože tieto obrady sa vykonávajú buď v sobotu alebo v nedeľu. Matrika sa takto oboznámi s obsahom zápisnice najskôr v piatok, pokiaľ pošta doručí na príslušný matričný úrad zápisnicu. Myslím si, že týždeň je príliš dlhá doba, počas ktorej novomanželia môžu cítiť právnu neistotu, pretože sa nemôžu dostať, k žiadnym výpisom z matriky, pretože matrika nemá žiadny podklad na ta, aby mohla zapísať nový stav u muža a u ženy, pokiaľ ide o toto manželstvo.

Z tohto dôvodu navrhujem slová v § 26 odsek 6 "do troch pracovných dní od uzavretia manželstva" nahradiť, slovami "v najbližší pracovný deň po uzavretí manželstva". Myslím si, že orgány cirkví alebo náboženskej spoločnosti napríklad na dedinách vykonávajú počas víkendu jeden - dva svadobné obrady, čiže nemal by byť problém. Zápisnica o uzavretí manželstva nie je zložitý dokument, Mali by to tieto orgány stihnúť, a v záujme právnej istoty zaslať čo najrýchlejšie, teda prvý pracovný deň, na matričný úrad, aby sa manželia mohli veľmi rýchlo dostať k potrebným výpisom.

Vážené dámy a páni, spoločný spravodajca neodporučil prijať pozmeňovací návrh, ktorý je uvedený pod bodom 8 spoločnej správy. Týka sa doplnenia § 18 o nový odsek 3. Na jeho základe by príslušníkom inej národnosti bolo umožnená, aby požiadali o zapísanie svojho mena v ich jazyku bez poplatku. Vieme, že takáto právna úprava tu bola, ale v súvislostí s prijatím zákona o mene a priezvisku sme od tejto právnej úpravy upustili. Prosím vás, dovoľte mi povedať jednu skúsenosť, ktorú mám. Už niekoľkokrát ako člen delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnou zhromaždení Rady Európy a vo výboroch tohto orgánu sme museli obhajovať existujúci právny stav. Tvrdil som, že príslušník inej národnosti má právo si zmeniť svoje meno a používať, povedzme - vyberiem si teraz príklad - maďarské meno, maďarský ekvivalent. Súčasne som musel povedať, pretože je to pravda, že takýto úkon je spoplatnený. Argumentoval som, že ide o normálny správny úkon a všetky správne úkony Slovenskej republiky sa spoplatňujú určitými poplatkami. Moja argumentácia by bola prijatá, pokiaľ by neboli poslanci Parlamentného zhromaždenia informovaní o právnej úprave zákona o mene a priezvisku, ktorý hovorí, že povolenie zmeny mena nie je potrebné, ak ide o zmenu cudzojazyčného mena na slovenský ekvivalent, čiže jednoznačne ma upozornili, že je tu určitá diskriminácia v právnej úprave, pretože na jednej strane pri jednom prechode žiadame zaplatenie 500 korún a pri druhom prechode už takéto zaplatenie nežiadame. Zdôrazňujem iba právnické hľadisko tohto problému. Myslím si, že ak budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý je obsiahnutý v bode 8 § 18, o doplnení novým odsekom 3, malí by sme okrem politických úvah brať. do úvahy aj právnické hľadisko, jedno zo základných zásad práv, že je tu určitá rovnosť pred zákonom, teda že nikto by nemal platiť, alebo obidve skupiny obyvateľov by mali za takýto úkon platiť. Zdá sa mi, že v prípade § 18 a jeho doplnenia o nový odsek 3 zbytočne vyrábame ďalší problém, ktorý môže byť predmetom veľkých diskusii. Môžme mať z toho veľké problémy.

Veľmi ma mrzí - to už úplne na záver - vyjadrenie pani poslankyne Novotnej, ktorá povedala, že sme jediná krajina, ktorá rešpektuje odporúčania Rady Európy. Ak som to zle citoval, prepáčte mi, pani poslankyňa. Myslím si, že takéto vyjadrenie nepatrí na pôdu Národnej rady, pretože viem dosť podrobne ako sa prijímajú odporúčania Rady Európy, ako štáty za tieto odporúčania hlasujú a akým spôsobom sa odporúčania v praxi jednotlivých krajín rešpektujú. Čiže ja osobne, a verím, že aj poslanci Strany demokratickej ľavice, sa musíme dištancovať od takéhoto vyjadrenia, a dúfam, že ani pani poslankyňa to nemyslela celkom vážne. Opakujem, vážené dámy, vážení páni, mal som na mysli iba právnické hľadisko, žiadne iné. Pokiaľ ide o politické úvahy, nechávam to všetko na hlasovanie.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Ficovi. S faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Novotná.

Poslankyňa A. Novotná:

Len veľmi krátko by som chcela zaďakovať pánu poslancovi Ficovi za jeho lekciu voči mne, ale myslím si, že sami veľmi dobre vieme, na aké vysoké miesto kladieme odporúčania Rady Európy, ktoré nie sú uzákonené.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej sa ešte prihlásil pán poslanec Jaroš. Pardon, najprv pán poslanec Pivoluska.

Poslanec J. Pivoluška:

Vážené kolegyne, kolegovia,

chcem len pripomenúc, že pán kolega Fico má pravdu, čo sa týka poplatkov, pretože to odporuje - tak ako je to teraz v zákone navrhnuté - aj nadej ústave, článku 12, kde - citujem: "Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. " A potom je tam odsek 4: "Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. " To znamená, že buď budú platiť všetci alebo nikto. Musíme sa na tom zhodnúť.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Jaroš Peter. Poslanec P. Jaroš:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

dovoľte aj mne povedať názor na § 15. Chápem to tak, že slovenská Maďarka, Nemka, Polka, prípadne Ukrajinka, sa zapíše do matriky, jej meno bude v pase, prípadne v občianskom preukaze zapísané bez koncovky slovenského prechyľovania; ale keď budeme o tejto Maďarke, Nemke, Poľke, atd. hovoriť alebo písať po slovensky, v slovenskom jazyku, budem túto koncovku prechyľovania bežne používať. Samozrejme, aby ste to teda nechápali, že sa týmto ustanovením odstraňuje zo slovenčiny koncovka slovenského prechyľovania. Predsa aj Brigitta Bardotová je niekde vo francúzskej matrike napísaná

ako Brigitt Bardot, a keď budem písať o jej filmoch, tak poviem, že som videl filmy Brigitt Bardotovej a nebudem hovoriť - videl som filmy Brigitt Bardot. Kto bude po slovensky, v slovenskom jazyku hovoriť a písať o slovenskej Maďarke, Nemke, Poľke, atď. bude koncovku slovenského prechyľovania v slovenskej reči a v slovenskom písme normálne používať. Týmto sa predsa z jazyka a z reči neodstraňuje. Prosím vás, keby ste to chápali v tomto zmysle.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Chamula a ešte s faktickou poznámkou medzitým pani poslankyňa Novotná.

Poslankyňa A. Novotná:

Ďakujem. Veľmi rada by som pánu poslancovi pripomenula, ak by sledoval vysielania Rádia Twist a niektorých iných vysielaní, programov, počul by, že napríklad hovoril s Máriou Koch a podobne, že už v predstihu sa niektoré médiá modernizujú a už sa prispôsobujú tomuto zákonu. Takže nie je pravda, čo vravíte, čo tu logika hovorí, ale aká je doterajšia skúsenosť.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte zrejme s replikou k faktickej poznámke sa hlási pán poslanec Jaroš.

Poslanec P. Jaroš:

Pani kolegyňa, ja za to nemôžem, že v rádiu Twist robia chybu. Myslím si, že to používajú chybne. Zákon nehovorí o ton, že by to mali používať tak, ako sa domnievate. Myslím si, že v rádiu Twist - ak je to tak ako hovoríte, lebo ja to rádio nepočúvam - to používajú chybne a Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie by ich mala na to upozorniť, že by Mali koncovku slovenského prechyľovania používať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte raz pani poslankyňa Novotná. Poslankyňa A. Novotná:

Veľmi krátko. Chcem len podotknúť, že tento zákon im bude túto anomáliu v našom spisovnom jazyku umožňovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosom, pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som sa v úvode vyjadril k slovám pána podpredsedu vlády. Pán podpredseda vlády, vy ste vo svojom úvodnom prejave hovorili o tolerancii, o rešpektovaní rôznych názorov a podobne, ale tu jednoducho, čo sa týka kodifikovanej normy spisovného jazyka, ide o princíp. Vieme všetci dobre, že princíp je nemenný. Je to tak, ako keby sme chceli meniť, zákony volného pádu alebo Archimedov zákon. Jednoducho tu existuje len jeden zákon, jeden nazor a jeden princíp. Teda aj jazyková norma je predsa zákonom, ktorý sa rodil v istom historickom vývine podobne ako iné zákony, ktoré prešli celou sieťou určitých experimentov. A pán kolega, mladý pán kolega, neviem aké je vaše ctené priezvisko, chcel by som vám povedať toľko, mám taký dojem, že moji učitelia, ktorí ma učili slovenčinu, ma slovenčinu učili vnímať nielen uchom a umom, ale predovšetkým a na prvom mieste srdcom. A vám to asi chýba.

Teraz, prepáčte, by som pokračoval ďalej. Odporúčania Rady Európy a KBSE sú viazane na príslušné národné zákonodarstvo. Príslušné národné zákonodarstvo by malo ukázať, že je suverénne, národné i štátotvorné a nelavíruje podľa toho, ako si želajú predstavitelia iných, nám, Slovákom nenaklonených subjektov. Francúzsky precedens je vynikajúcou ukážkou ako si suverénny štát rieši svoj jazykový poriadok. Toto platí aj v prípade záznamov v matrikách. Teda položme si otázku, či si môže kultúrny a vyspelý štát dovoliť, povýšiť politické rozhodnutie nad kodifikovanú normu štátneho spisovného jazyka. Ak áno, potom je tu otázka: V mene koho potom vláda a koaliční poslanci v parlamente Slovenskej republiky vystupujú? Záujmy koho táto vláda a koaliční poslanci v tomto parlamente zastupujú?

Ľudovít Štúr, ktorý horlivo bojoval za spisovnú slovenčinu, ktorý bol pripravený na všetko, na všetky príkoria, ktorá aj prežil, povedal: "Znak vcelku národného, znak národa jedného, napospol je jeho reč. " Žiadam vás preto, uvedomte si, že ide o štátnu jazykovú a kultúrnu suverenitu nového, mladého slovenského štátu, ktorý si musí uvedomiť dosah nedomyslených zásahov do jazykovej suverenity na celou jeho území. Ak sa prijme tento zákon, v tejto podobe, s tým paragrafom, ktorého numero sa tu opakuje, v zásade sa teda porušia a degradujú národné snahy celých generácií, ktoré vynaložili nemalé úsilie, aby Slováci mali kodifikovanú normu slovenského jazyka.

Zákon prijatý týmto parlamentom je po Ústave Slovenskej republiky najvyššou právnou normou. Takáto norma by sa sala ustanoviť pri rešpektovaní nižších právnych noriem a v tomto prípade o to viac, že ide o porušenie kodifikovanej normy slovanského spisovného jazyka, ktorú všade inde na svete rešpektujú všetky vyspelé národy. Teda Nemec žijúci vo Francúzsku rešpektuje francúzštinu a naopak. A takto by sne mohli uviesť, mnoho ďalších príkladov. Nepoznám parlament, Ktorý by zákonom zmenil kodifikovanú normu spisovného jazyka. Úcta k jazyku je aj úctou k štátotvornému národu. Obávam sa, že tu ide práve o opak, t. j. porušiť normu spisovného jazyka a pretvoriť ju na svoju protislovenskú podobu. Preto dávam na vedomie, že poslanci Slovenskej národnej strany na protest najmä proti § 15 návrhu tohto zákona číslo 491, ako vidíte, opustili túto rokovaciu sieň v priebehu rozpravy o tomto protislovenskom zákone.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Ďalej ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Dobos.

Poslanec Ľ. Dobos:

Pán kolega Chamula, mal by som k vám jednu otázku. Počujúc vaše vystupovanie som mal taký dojem, že nepriateľ sa blíži k hraniciam Slovenska. A otázka je, či ja, či moji rodičia, moja pani, moje deti, majú právo používať a písať svoje mená a priezvisko vo svojej materčine alebo nie, lebo to je základnou otázkou toho všetkého.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani Novotná - faktická poznámka. Poslankyňa A. Novotná:

Chcela by som len povedať, že tento problém už vyriešil zákon 300 z roku 1993, § 4 odsek 4.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Pánu kolegovi Dobosovi by som odpovedal len toľko, že áno, každý príslušník národnostnej menšiny má právo si zapisovať svoje meno a priezvisko vo svojom materinskom jazyku, ale podotýkam, že podľa kodifikovanej normy spisovného jazyka s prechyľovacou príponou -ová. To je jedna vec.

Druhá vec - pán kolega, na to, čo ste povedali v prvej časti svojej faktickej pripomienky, sa vás len chcem opýtať a povedať toľko, že ste na južnom území premenovali ulice, premenovali ste námestia, a teraz chcete zaviesť, takúto klauzulu, alebo takýto paragraf do zákona o matrikách. Na budúcu stredu budeme tu prerokovávať tzv. tabuľový zákon. Prosím vás pekne, čo bude ďalej?

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Do diskusie je prihlásený pán poslanec Duka-Zólyomi.

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

Pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

predložený návrh zákona o matrikách podľa prísľubu ešte predchádzajúcej vlády a jej premiéra pána Mečiara a podľa dohody medzi partnermi súčasnej vlády má splniť medziiným jednu veľmi dôležitú úlohu - odstrániť dva nedostatky zákona číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku.

Prvý nedostatok - problém používania ženského priezviska bez koncovky -ová riešia § 15 a § 18. Ale spôsob odstránenia druhého nedostatku predložený materiál nenavrhuje. Tento návrh nerieši problém, ak meno alebo priezvisko danej osoby inej ako slovenskej národnosti, alebo cudzojazyčné meno a priezvisko bolo zapísané pred 1. januárom 1994 do matriky podlá slovenského pravopisu resp. v slovenskom ekvivalente. Návrh neumožní dotknutej osobe jednoduchým prepisom pri minimálnom poplatku vrátiť svoje meno alebo priezvisko do pôvodnej formy v znení pódia vlastného materinského jazyka. Pozmeňovací návrh číslo 8 spoločnej správy dáva možnosť napraviť, tento nedostatok zaradením nového odseku číslo 4 v § 18. Chcel by som sa tu na moment zastaviť a musím vysloviť nesúhlas s interpretáciou pána spravodajcu, ktorý vyslovoval určité obavy, že na základe tohoto pozmeňovacieho návrhu potom by dotknutá osoba mohla každý deň meniť svoje meno. Tak to asi nie je, lebo tam je to presne definované, že uvedie sa jej meno v jej jazyku.

A ešte jedna poznámka - pán spravodajca spomínal vyhlášku číslo 22 z roku 1977. Áno, táto vyhláška sa uplatňovala, ale mohla sa uplatňovať, len pre tie prípady, ktoré bolí zapísané pred rokom 1959. Od roku 1959 až do 1. januára 1994 vlastne takáto možnosť nebola. Vážené dámy, vážení páni, v nadväznosti na tento návrh číslo 8 mám pozmeňovacie návrhy, ktoré sú nasledovné:

1. V novooznačenom odseku 6 potom navrhujem za slová "v odseku 4" § 18 vložiť, slová "a 5".

2. V novooznačenom odseku 7, čiže súčasný odsek 6, za slovo "tvaru" vložiť slová "mena a" a za slovami v odseku 4 nahradil slová "až 5" slovami "až 6" a za slová "o zmene" vložiť slová "mena a zmene".

3. V § 30 ods. 3 slová "§ 17 odsek 4 až 5" nahradiť slovami "§ 18 odsek 4 až 6", a to aj preto, lebo § 17 sa na tomto mieste uvádza zrejme nedopatrením. Inak je to v spoločnej správe bod číslo 19.

4. V § 36 slová "5 18 odsek 4 až 6" nahradiť slovami "§ 18 odsek 4 až 7".

Ďalší môj pozmeňovací návrh sa týka slobodného zápisu cudzojazyčných mien a priezvisk alebo mien a priezvisk príslušníkov národnostných menšín do matriky. Aby tento zákon sa nedostal do protikladu so zákonom číslo 300/1993 Z. z., t. j. § 2 ods. 1, v prípade zápisu cudzojazyčných mien a priezvisk a kvôli zachovaniu jednoznačnosti navrhujem v § 15 ods. 1 bodku nahradiť čiarkou a doplniť textom: "s výnimkou zápisu cudzojazyčných mien a priezvisk alebo mien a priezvisk príslušníkov národnostných menšín".

Posledný môj pozmeňovací návrh sa týka S 36. v záverečnom ustanovení § 36 z dôvodu právnej istoty v prípade S 15 a § 18 ods. 4 až 7 a § 35 bod 4 namiesto nadobudnutia účinnosti dňom vyhlásenia navrhujem 1. júlom 1994.

Vážené dámy, vážení páni, na záver ešte mám taký drobný pozmeňovací návrh. V § 34 sa uvádza, že Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným predpisom výšku a spôsob úhrady príspevku matrikárovi, ktorý je činný pri obrade uzavierania manželstva, na úhradu zvýšených výdavkov na ošatenie a úpravu zovňajška. Vzhľadom na fakt, že na obradoch sú nielen matrikári ako činné osoby, ktoré, samozrejme, majú dbať aj o svoj zovňajšok, navrhujem, aby § 34 bol doplnený za slovom "matrikárovi" slovom a "a sobášiacemu".

Tým som vyčerpal všetky moje návrhy. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste svoje pozmeňovacie návrhy odovzdali pánu spoločnému spravodajcovi.

Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

neviem, či náhodou už neodzneli niektoré návrhy predo mnou, lebo celý čas som nebol v sále, ale pre istotu navrhujem vynechať v § 18 odseky 4 až 7 - ak to už nespravil niekto iný, napríklad pán Hudec, ale tuším, on vystúpil len vo faktickej pripomienke. Ak by tento bod neprešiel, dávam druhý pozmeňovací návrh, a to nové znenie § 18 ods. 6, ktoré bude znieť: "Na zapísanie zmeny tvaru priezviska podľa ods. 4 a 5 v úradnou výpise sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona o zmene priezviska10/ a tento úkon podlieha poplatkovej povinnosti podlá osobitného zákona12/, a § 18 bod 7 zrušiť.

Zdôvodnenie: Keďže názov zákona nemá nemá názov "Reštitučný zákon na odstránenie niektorých krívd spáchaných spisovnou slovenčinou na národnostných menšinách", nevidím dôvod, aby za zmenu slovenského priezviska na priezvisko bez prechyľovania, teda na cudzojazyčné, platil slovenský štát a nie tá osoba, ktorá o to požiada, a naopak, tá osoba, ktorá si chce nechať zmeniť, priezvisko na slovenské, musí zaplatiť. Tým slovenský štát podporuje zmenu mena na cudzojazyčné a znepríjemňuje poslovenčenie cudzojazyčného priezviska. Je to paradox, ktorý sa asi okolo nás nikde nevyskytuje. Je zaujímavé, že každý rok zmizne z tejto zemegule 2 900 jazykov a nárečí. Jazyky a nárečia miznú v tých krajinách, ktoré nemajú svoje územie, ktoré nemajú svoje masovokomunikačné prostriedky, nemajú svoje školy a podobne, ale nepoznám prípad vo svete, kde by sa jazyk kazil alebo mizol z dôvodu, že táto krajina ma parlament, ktorý nepodporuje rozvoj vlastného jazyka.

Ďakujem za pozornosť. Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec Dubjel. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Pán predseda, dámy a páni,

prv než prednesiem svoje pozmeňovacie návrhy, chcel by som pomocť pani poslankyni Gburovej pri jej dileme, kam dať rovnítko, či medzi zákon a zákon alebo medzi ústavu a zákon. Na toto nájde odpoveď v ústave, v článku 152, myslím, že je to odsek 4, kde sa hovorí, že uplatňovaný výklad - ja to

skrátim - zákonov a právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Teda jednoznačne tu má prednosť ústava, ktorú zákony musia rešpektovať.

Obmedzím sa len na prednesenie pozmeňovacích návrhov, odôvodňovať ich nebudem, z veľkej časti boli odôvodnené. Prepáčte, ak sa niekde budem opakovať, je to len na podčiarknutie súhlasu s tými návrhmi, ktoré tu odzneli.

V § 15 ods. 1. slová "v úradnom" navrhujem nahradiť slovami "v štátnom" a zároveň odkaz 8 pod čiarou upraviť takto: "8 článok 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky". Tam sú dva odseky.

Druhý pozmeňovací návrh: v § 15 odsek 2 navrhujem celý vypustiť.

Tretí pozmeňovací návrh: v § 16 vypustiť odseky 4, 5, 6 a 7. Tu podporujem návrh pána poslanca Dubjela.

Štvrtý návrh: z § 35 vypustiť odsek 4. Ostatné odseky

prečíslovať.

Piaty návrh: z § 36 vypustiť slová "odsek 4".

Dovoľte, aby som predniesol jeden procedurálny návrh BO zreteľom na mimoriadne citlivý obsah tohoto návrhu, ktorý prerokovávame a ktorý sa určite dotýka nielen nás, každého jedného, ale väčšiny obyvateľov Slovenska. Navrhujem, aby všetky pozmeňovacie návrhy boli rozdané poslancom a Aby sme hlasovanie o tomto návrhu zákona odložili na zajtra, aby sme večer mohli dobre uvážiť, jednotlivé návrhy, prípadne zosúladiť, niektoré z nich.

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, pán predseda, chcel by som chcel len doplniť, aby nedošlo k nejakej disharmónii, návrh pána poslanca Sečánskeho. Hovoril, že v S 36 navrhuje vypustiť ods. 4. Myslia si, že je tam potrebné vypustiť text, ktorý začína "§ 18 ods. 4 až 6 a § 35 bod 4", pretože všetky majú súvis s predchádzajúcimi návrhmi na vypustenie z textu zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Sečánsky, pokiaľ ide o § 18, navrhuje aj 7 a vy ste povedali 4 až 6.

Poslanec P. Brňák:

Áno, ale keď sa vypustí z § 36 text, ktorý je tam uvedený, "§ 18 ods. 4 až 6 a § 35 bod 4", tým je vlastne naplnené to, čo on žiada, a bolo by vhodné, keby sa o všetkých týchto návrhoch hlasovalo an blok, pretože sú vnútorne spojené.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, ďakujem. Ďalej pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, tiež by som chcel podporiť návrh pána Sečánskeho - a prosil by som, totiž preto sa k tomu ozývam, keby organizačný odbor mohol zariadiť, aby sme ešte dnes

dostali tie návrhy spracované a rozmnožené a aby sa hlasovalo zajtra. Je to citlivá záležitosti a potrebujeme si k tomu ešte všetci sadnúť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Je to vlastne podpora návrhu pána poslanca Sečánskeho.

Poslanec F. Mikloško:

Podpora s tým, že by som prosil, keby nám to organizačný odbor ešte dnes rozmnožil.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej do diskusie je prihlásená pani poslankyňa Ondrejovičová.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Tu odzneli tie návrhy, takže sa vzdávam vystúpenia. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Čarnogurský sa tiež vzdal vystúpenia, takže ďaľšia je pani poslankyňa Kaliská.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

riešime návrh zákona - zdôrazňujem - o zápise do matrík. Nechcem spochybniť nikoho právo naozaj mi zapísať meno do matriky tak ako si praje, i keď osobná vyjadrujem určité podivenie sa nad ustanovením § 15 ods. 2, pretože z neho

vyplýva, že aj slovenské priezvisko, ktoré má pravidlo svojho prechyľovania, môže si žena zmeniť vlastne na priezvisko, ktoré bude mať tvar alebo podobu mužského priezviska. To je ale zápis do matriky. Často tu odznelo, ako budeme tie mená používať. Používanie mien v slovenskom jazyku upravuje platný zákon číslo 300/1993, je to zákon o mene a priezvisku. V návrhu tohto zákona v i 35 sa uvádza čo sa zrušuje. Je tam napríklad uvedené medzi ostatnými, že sa zrušuje aj § 35 celý odsek 4 zákona 300/1993.

Uvediem príklad: žena so slovenským priezviskom Mária Vrabcová si ho zmení na Mária Vrabec. Bude ho mať zapísané v matrikách, ale prosím vás pekne, ako ho budem používať v slovenskej vete? Aké prídavné meno pridelím k tomuto menu, napríklad sloveso v minulom čase - Mária Vrabec prišla? Mária Vrabec prišiel? Od čoho to odvodím?

Preto môj pozmeňovací návrh znie, aby v predloženom návrhu zákona v § 35 ods. 4, teda bod 4 znel: "§ 4 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku znie: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa používa e náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. "

A dovoľte mi ešte jeden môj osobný názor. Mňa mrzí, že doteraz v Slovenskej republike chýbajú právne normy o postavení slovenčiny ako štátneho jazyka, o ochrane jazyka ako takého, o povinnosti štátneho úradníka ovládať štátny jazyk, a taktiež zákon o komunálnych voľbách založený na pomernom princípe, a tiež mi chýba dynamický rozvoj dvojjazyčného školstva. Mrzí ma, že vláda pána Mečiara mala dlhodobý čas na to, aby tieto zákonné normy pripravila práve aj preto, že vstupovala BO svojím volebným programom a toto voličom sľubovala.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej je prihlásený do diskusie pán Dudáš. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Ľupták Ivan.

Poslanec I. Ľupták:

Rád by som len pripomenul, že vládny program, ktorý bol prednesený v roku 1992, bol stavaný na štyri roky, takže to, čo sa malo splniť v tretom roku, nemohlo sa splniť v prvom. Pani Kaliská to veľmi dobre vie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Dudáš. Poslanec A. Dudáš: Dámy a páni,

z praktických dôvodov podávam tieto doplňovacie návrhy. V druhej časti návrhu zákona v § 26. ods. 1 v bode d/ navrhujem za slová "úmrtný list" doplniť slová "prípadne aj sobášny list". Analogicky potom v § 27 ods. 1 bod f/ za slová "úmrtný list" doplniť slová "prípadne aj sobášny list". Tieto dva návrhy podávam z toho dôvodu, že úradný výpis z knihy úmrtí podľa dikcie predkladaného návrhu zákona na rozdiel od doteraz platného zákona o matrikách už neobsahuje rubriku na zaznamenávanie údajov o pozostalom manželovi, čo znamená, že je málo platné ak vdovec či vdova pred uzavretím nového manželstva predloží úmrtný list zomretého manžela, v ktorom nie je údaj, ktorý by osvedčoval manželský zväzok ovdovenej osoby B osobou, na meno ktorej bol vystavený úmrtný list.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec Dudáš. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Gbúrová.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Práve si chcem vyriešiť, jeden problém. Je to asi nedostatok znalosti rokovacieho poriadku, čestne sa priznávam, ale neviem, či je možné v technickej poznámke podať návrh na uznesenie, alebo je to potrebné v rámci rozpravy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak chcete dať návrh na uznesenie, tak nám ho predveďte. Mali by ste prísť k pultu v rámci rozpravy predniesť návrh na uznesenie. Je to síce len zmena legislatívy.

Poslankyňa M. Gbúrová:

V tejto súvislosti som diskutovala vo svojom príspevku. Nedávala som návrh na uznesenie, chcem dať návrh na zmenu v texte. Ide o S 15 bod číslo 2, ktorý navrhujem, aby znel nasledovne: "Ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti sa zapíše bez koncovky slovenského prechyľovania".

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Lenže, pani poslankyňa, neviem prečo ste to navrhli na uznesenie, to je pozmeňovací návrh do tohto zákona. Teraz ste ma úplne pomýlili. Takže, pani poslankyňa, môžem to brat ako váš pozmeňovací návrh v rámci rozpravy?

Poslankyňa M. Gbúrová: Áno.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte sa hlási pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

pán poslanec Fico navrhoval, aby v § 26 ods. 6 bol skrátený termín odoslania zápisnice o uzatvorení manželstva matričnému orgánu. V návrhu zákona je povinnosť odoslať zápisnicu do troch pracovných dní. Pán poslanec Fico navrhuje, aby táto povinnosť bola v najbližší pracovný deň. Dovoľujem si upozorniť, na to, že v návrhu zákona na dvoch ďalších miestach - v § 12 ods. 3 sa ukladá povinnosť urobiť oznámenie matričnému úradu o narodení dieťaťa do troch pracovných dní od dna pôrodu a rovnaká lehota je aj v § 14 ods. 2, podlá ktorého ohliadajúci lekár je povinný oznámiť úmrtie neodkladne najneskôr do troch pracovných dní po prehliadke mŕtveho. Je to teda opäť trojdňové obdobie, a navrhujem, aby aj v § 26 to zostalo zachované.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Nie je žiadna ďalšia faktická pripomienka a nie je nikto prihlásený do rozpravy. Môžem konštatovať, že sme rozpravu skončili, teda uzatváram rozpravu.

Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Podpredseda vlády SR I. Šimko.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

iba všeobecne niekoľko poznámok. Dovoľte najskôr, aby som poďakoval za všetky vystúpenia, za množstvo pripomienok a pozmeňovacích návrhov. Ich rozpornosť a rozdielnosť prístupov len svedčí o pluralite ducha tohto zhromaždenia, čo považujem vcelku za prirodzený jav. Na druhej strane sa nazdávam, že spochybňovanie potreby veľkorysosti a potreby tolerancie by do demokratického parlamentu patriť nemalo. Pán Chamula povedal, že tu existuje iba jeden názor pokiaľ ide o niektoré veci. Nazdávam sa, že toto je presne prístup, ktorý by asi nebol správny. Z toho dôvodu nabádam, aby sme pri posudzovaní takýchto citlivých návrhov vychádzali z iných východísk.

Chcel by som ešte povedať, že poslanci, ktorí vystupovali predovšetkým za HZDS a Slovenskú národnú stranu, sa usilovali vtlačiť tomuto návrhu zákona úplne mu interpretáciu. Myslím si, že veľmi dobre to vystihol pán poslanec Jaroš, ktorý hovoril presne o tom, čo je vlastne podstatou tohto zákona. Podstatou tohoto zákona je zapisovanie do matriky a nie používanie v slovenskom jazyku. Používanie aj mena Brigitt Bardotovej alebo pani Thatcherovej napriek tomu, že nepochybne v ich matrikách sú tieto priezviská zapísané bez prechyľovania, sa v slovenskom jazyku riadi podlá pravidiel slovenského pravopisu. Takže Ba nazdávam, že tu ide o nedorozumenie, o zámerné nedorozumenie, ide tu o úsilie opozičných strán vyvolávať konflikt tam, kde konflikt vôbec nemusí byť. Je to preto, lebo tieto strany nemajú čo iného ponúknuť.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi. Pýtam sa teraz, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca.

Poslanec R. Goč:

Na požiadanie pánov poslancov ešte dnes písomne spracujem všetky pripomienky a potom nech sa rozmnožia. Pani poslankyňa Gbúrová sa vyjadrovala k bodu 3 spoločnej správy, aby som ho vyňal na osobitná hlasovanie. Pán poslanec Sečánsky to vysvetlil. Pýtam sa, čí trvá na tom alebo nie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, mušiu ja dať slovo pani poslankyni Gbúrovej, nie vy. Pani poslankyňa Gbúrová, máte faktickú pripomienku, v ktorej môžete odpovedať pánu spoločnému spravodajcovi.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Súhlasím s tým vysvetlením. Vo svojom diskusnom príspevku som upozornila na to, na čo upozornil aj legislatívny odbor, že je možné zosúladiť vládny návrh zákona buď s ústavou alebo s inou právnou normou a chcela som upozorniť na to, že i v jednom i v druhom prípade sú určité možné politické dôsledky. To bolo všetko. Váš príspevok akceptujem, súhlasili s ním. A to, čo bolo predmetom môjho vystúpenia, sa týkalo definovania obsahu pojmov "štátny" a "úradný". Ide o súvislosť inú, než tú, na ktorú ste upozornili. To je všetko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Predtým ako sa spýtam pána spoločného spravodajcu, či si žiada prestávku na úpravu pozmeňovacích návrhov, dám hlasovať, o návrhu pána poslanca Sečánskeho, ku ktorému sa pripojil aj pán poslanec Mikloško s tým, že by sme k hlasovaniu pristúpili zajtra a kancelária nám potom, ako spoločný spravodajca spracuje pripomienky k tomuto zákonu, pripraví nový návrh, o ktorom budeme zajtra hlasovať.

Takže prosím, budeme sa prezentovať a súčasne budeme hlasovať za tento návrh, ktorý som predniesol.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 101 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržal poslanec.

Takže hlasovať, o tomto zákone budeme zajtra. Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže nepretržite sedíme už tri hodiny, dovoľte, aby sme si urobili 20-minútovú prestávku. Začneme o 17. 30 hodine štvrtým bodom programu.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v našom rokovaní.

Štvrtym bodom programu je

Súhrnná informácia o bezpečnostnej situácií v Slovenskej republike v roku 1993 a o prijatých opatreniach na ochranu verejného poriadku, života, zdravia a majetku občanov.

Súhrnnú informáciu ste dostali ako tlač 484. Rozdanú k nej máte aj spoločnú správu o výsledkoch prerokovania vo výboroch Národnej rady.

Informáciu uvedie podpredseda vlády slovenskej republiky pán Ivan Šimko. Prosím, pán podpredseda.

Podpredseda vlády SR I. Šimko:

Vážený pán predseda, daný a páni,

predložená súhrnná informácia o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike v roku 1993 a o prijatých opatreniach na ochranu verejného poriadku, života, zdravia a majetku občanov obsahuje z hľadiska charakterizovania bezpečnostnej situácie tie oblasti kriminality a problémové okruhy, ktoré sa pre jej stav javia ako určujúce. V tomto zmysle súhrnná informácia hodnotí čo do závažnosti a rozsahu predovšetkým niektoré trestné činy násilnej majetkovej a ekonomickej kriminality v Slovenskej republike.

Ministerstvo vnútra a Policajný zbor svoje sily a prostriedky zameriava najmä na tieto oblasti. Tým nechcem povedať, že ostatným menej závažným trestným činom nie je venovaná primeraná pozornosť. Nárast Kriminality v niektorých druhoch trestnej činnosti alebo v niektorých teritóriách je však tak veľký, že nie je v silách ministerstva a polície

venovať im dostatočnú pozornosť, z čoho pramení i veľmi nízka objasnenosť niektorých trestných činov.

Bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike za rok. 1993 nemožno hodnotiť priaznivo. Nárast kriminality pokračoval a v roku 1993 bol najväčší. V textovej časti informácie sú uvádzané len niektoré základné číselné údaje. Text je doplnený tabuľkovou prílohou, ktorá ho spresňuje, a prílohou a vybranými najzávažnejšími trestnými činmi a mimoriadnymi udalosťami, ktoré vo faktoch dokresľujú charakter závažnosti trestnej činnosti a bezpečnostnej situácie.

Na takýto stav a vývoj kriminality ministerstvo a Policajný zbor reaguje konkrétnymi opatreniami v zmysle schválených programových a plánovacích dokumentov dlhodobého a krátkodobého charakteru. Na rok 1994 boli prijaté konkrétne úlohy v pláne hlavných úloh ministerstva a v ročných plánoch jeho sekcií a útvarov, ako aj útvarov Policajného zboru a v ďalších riadiacich dokumentoch po líniách jednotlivých služieb Policajného zboru.

Z hľadiska tvorby a realizácie bezpečnostnej politiky má značný význam aktualizácia Bezpečnostnej doktríny Slovenskej republiky, na ktorej Ba v súčasnosti pracuje a ktorá nadväzuje na schválené zásady národnej bezpečnosti Slovenskej republiky. Opatrenia uvádzané v závere súhrnnej informácie tvoria súčasť, komplexu opatrení a úloh, ktorými ministerstvo a Policajný zbor pôsobia pri ochrane života, zdravia a majetku vychádzajúc z programového vyhlásenia súčasnej vlády a hodnotenia súčasnej bezpečnostnej situácie. Posúdenia opodstatnenosti ich smerovania bude možné na základe trendu vývoja kriminality v nasledujúcom období.

Optimisticky z perspektívneho hľadiska pôsobí fakt, že sa podarilo v I. Štvrťroku 1994 znížiť pokles percentuálneho objasňovania kriminality. v I. štvrťroku 1993 bol pokles objasňovania 8, 8 %, kým v I. štvrťroku 1994 len 1, 7 %. Prijaté opatrenia sa priebežne uvádzajú do života. Opatrenia legislatívneho charakteru sú predmetom posudzovania orgánov vlády. Ide predovšetkým o novelizáciu trestno-právnych noriem a prípravu návrhu zákona o bojí proti najzávažnejším, najmä organizovaným formám trestnej činnosti a proti legalizácii z nej pochádzajúcich príjmov. Pripravuje sa tiež novela zákona o priestupkoch.

Zvýšená pozornosť sa venuje otázkam prevencie. V súvislosti s prerokovaním správy o plnení programu vlády v boji so zločinnosťou v Národnej rade Slovenskej republiky sa kladie dôraz na urýchlenie prípravy celospoločenskej koncepcie prevencie zločinností. Došlo k rekonštrukcii Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality, čím sa vytvorili podmienky pre plynulú kontinuitu jej ďalšej činnosti.

V rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa dotvára systém inštitucionálneho zabezpečenia prevencie cestou vytvárania pracovísk na úrovni okresných a mestských veliteľstiev Policajného zboru. Významným opatrením je zabezpečenie ochrany štátnej hranice s Českou republikou. Po prerokovaní príslušného materiálu vo vláde Slovenskej republiky sa k tomuto opatreniu pristúpilo od 18. mája 1994. Rezort Ministerstva vnútra slovenskej republiky vytvára postupné organizačné, personálne a materiálno-technické zabezpečenie na štandardnú ochranu tejto hranice.

Do vlády Slovenskej republiky bol predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. S cieľom optimalizácie organizačných štruktúr Policajného zboru sa posudzujú návrhy jeho nového organizačného usporiadania.

Predložená súhrnná informácia bola prerokovaná vo vláde Slovenskej republiky 26. apríla 1994 a následne prerokovaná

v piatich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Diskusia vo výboroch poukázala na nepriaznivý stav vo vývoji kriminality a na potrebu prijatia účinnejších opatrení na pozitívne ovplyvňovanie tohoto negatívneho javu. O niektorých týchto opatreniach som sa zmienil vo svojom vystúpení.

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Báránya, aby podal správu o výsledkoch prerokovania informácie vo výboroch Národnej rady.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

i keď po predchádzajúcej búrlivej diskusii tento bod programu začína relatívne pokojne, myslím, že ide o problém, Ktorý veľkú väčšinu našich občanov mimoriadne zaujíma. Problematika kriminality aj podľa prieskumov verejnej mienky sa dostala na jedno z popredných miest záujmu a, žiaľ, aj obáv našich občanov. Verím, že tomu primerane sa budeme pozorne a s rozvahou aj my zaoberať týmto komplexom otázok.

Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 284 z 28. septembra 1993 predložil predseda vlády Slovenskej republiky Národnej rade súhrnnú informáciu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike v roku 1993 a prijatých opatreniach na ochranu verejného poriadku, života, zdravia a majetku občanov. Predseda Národnej rady pridelil túto súhrnnú informáciu na prerokovanie piatim výborom Národnej rady, a to ústavnoprávnemu, národohospodárskemu

a rozpočtovému, pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a pre privatizáciu. Koordináciou stanovísk výborov bol poverený výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Zo spomínaných 5 výborov 3 po prerokovaní neprijali žiadne odporúčania, okrem toho, že správu vzali na vedomie a to isté odporučili spraviť, i Národnej rade ako celku. Dva výbory, a to pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a ústavnoprávny výbor prijali aj niektoré obsahové odporúčania majúce charakter pozmeňovacích návrhov a sprievodných uznesení. Najprv dovoľte, aby som pripomenul sprievodné uznesenia. Máte ich aj v spoločnej správe.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť považuje za dôležité stanoviť konkrétne úlohy na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1994 a určiť aj termíny ich splnenia. Rovnako požaduje od príslušného ministra predloženie návrhu bezpečnostnej doktríny na rokovanie výboru koncom prvého polroku 1994.

Ústavnoprávny výbor odporúča širšie koncipovanie deviateho bodu navrhnutých opatrení na realizáciu stanovených programových úloh. Týka sa zabezpečenia dôstojného priebehu osláv štátnych sviatkov a významných udalostí celoslovenského významu, miestneho významu, ale aj parlamentných volieb. Ústavnoprávny výbor prijal aj niektoré pozmeňovacie návrhy do textu, a to na strane 14 v bode 1 vypustiť v prvej vete slová "ústavné".

Po druhé - na strane 14 v tom istom bode 1 vypustiť koniec prvej vety, ktorá bude zároveň prvou fázou rekodifikácie trestnoprávnych kódexov.

Tieto dve odporúčania by som obsahovo plne podporil, l keď si myslím, že nie je možné, aby Národná rada menila

text správy, ktorú jej niekto iný predkladá. Myslím, že sa budeme musieť, obmedziť na prijímanie sprievodných uznesení ukladajúcich, požadujúcich, schvaľujúcich, ale text správy, ktorú niekto predkladá, už veľmi meniť, nemôžeme.

Potom na strane 16 v bode 9 takisto ústavnoprávny výbor odporúča nový text prvej vety - zabezpečiť, pokojný a dôstojný priebeh osláv štátnych sviatkov, významných udalostí celoslovenského, miestneho významu a parlamentných volieb. To, ak budeme schvaľovať tieto tri body, nechávam na volnú úvahu jednotlivých poslancov.

Rád by som pripomenul, že pokiaľ ide o záverečnú časť., o opatrenia, ktoré ministerstvo a vláda prijali, už dnes bolo spravené viac než tieto opatrenia, ktoré sú skutočne veľmi stručne v správe načrtnuté, čiže bude rozumné sa zaoberať aj v tomto prípade skutočnou situáciou, kde - opakujem - už rezort spravil viac než je tu dané až v príliš stručných úlohách.

Informáciu ako celok odporúčam vziať na vedomie a potom so sprievodnými uzneseniami tak, ako sú v návrhu uvedené a, samozrejme, ako vyplynú z diskusie.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu. Oznamujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, takže sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy. Predseda výboru pán Polka a predtým ešte pán poslanec Gaulieder s faktickou poznámkou.

Poslanec F. Gaulieder:

Mal by som štyri faktické poznámky alebo otázky. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Len jednu faktickú poznámku. Poslanec F. Gaulieder:

Jedna bude zahrnutá v štyroch bodoch.

Aká bude prevencia proti raketingu?

Čo urobí ministerstvo vnútra s poruchovosťou Lo-jacku vzhľadom na to, že sú drahé poplatky za tento systém?

Aká bude prevencia za porušovanie dverových zmlúv s cieľom vymáhania pohľadávok?

Zároveň odporúčam urýchlenú reorganizáciu vnútornej štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru za účelom zefektívnenia súčinnosti jednotlivých zložiek. Policajného zboru, a tiež jednoznačne vymedziť postavenie odborov v Policajnom zbore, aby ani v najmenšom nedošlo k spochybneniu výkonu služby a disciplíny týchto uniformovaných zložiek.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosia, pán poslanec Polka.

Poslanec L. Polka:

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, dámy a páni,

dovoľte mi, aby som vyjadril niekoľko viet k danej problematike. Ospravedlňujem sa vopred, že budem trošku dlhší než som široký, ale núti ma k tomu viacero okolností. Problematika bezpečností a najmä jej vnútroštátne aspekty sú predmetom stálej pozornosti a patria k najdiskutovanejším spoločenským problémom. V popredí sú predovšetkým otázky súvisiace s vývojom kriminality a schopnosťou polície primerane na Au reagovať. Postoje k otázkam bezpečnosti sú pravidelnou súčasťou výskumu verejnej mienky a predmetom veľkého záujmu oznamovacích prostriedkov. Dnešná výnimka tu, na balkóne, potvrdzuje toto pravidlo, ktoré je pravidlom - povedal by som - v celom svete.

Mohol by som hovoriť veľa o práci príslušného výboru, ktorý vykonal niekoľko desiatok akcií v rámci poslaneckých prieskumov, prijal desiatky uznesení k danej problematike, o osobnej aktivite členov výboru, ktorí vecne, bez ohľadu na stranícku príslušnosti, riešili mnohé problémy. Z principiálneho stanoviska, ale aj z úcty k ich práci by som si chcel zachovať objektívny prístup. Súčasný nárast kriminality nás vedie k takémuto postoju bez ohľadu na to, kto má česť alebo povinnosť sedieť v ministerskom kresle. Spoločne musíme hľadať riešenie, ktoré prispeje k zvýšenej miere ochrany života, zdravia a majetku občanov.

Dovoľte niekoľko poznámok k samotnej správe alebo presnejšie k súhrnnej informácii. Najskôr jedno formálne porovnanie. Uvedená správa, hoci ide o celoročnú správu, má celkom 15 a pol strany a asi 7 príloh či tabuliek. Obdobná správa predkladaná ministrom vnútra istého susedného nemenovaného štátu do ich parlamentu má vyše 200 strán textu a niekoľko desiatok strán príloh. Pochopiteľne, dá sa diskutovať o tom, či máme právo ničiť lesy a predkladať takéto obsiahle materiály, ako sme to dokázali pri predchádzajúcom rokovaní a v predchádzajúcich bodoch nášho rokovania, myslia si, že by to stálo za pozornosť, pretože si myslím, že poslanci majú právo, ale aj povinnosť poznať detailne situáciu v tak, zložitom rezorte ako je ministerstvo vnútra. Z uvedenej správy sa možno dozvedieť nielen o príčinách a podmienkach páchania trestnej činnosti, ale aj o problémoch samotnej polície, o ich sociálnom zabezpečení, ale aj o druhej stránke veci, ku ktorej sa tu začína veľmi opatrne hovoriť a rozprávať, aspoň pán minister to niekoľkokrát prezentoval, o trestnej činnosti v radoch polície.

Pokiaľ ide o našu súhrnnú informáciu, z vecného hľadiska je táto informácia štýlom ľahšieho literárneho žánru, kde v niektorých statiach alebo častiach doslova zľahčuje veľmi vážnu situáciu, avšak, čo je najhoršie bez najmenšieho náznaku prijateľných východísk. V uplynulých rokoch bola ešte doplnená o popis najdramatickejších trestných činov, samozrejme, úspešne objasnených, čo dokazovalo úspešnosť, ale aj náročnosť práce polície. Mne skutočne osobne najviac chýba exaktná analýza príčin a podmienok páchania trestnej činnosti, pretože práve v tejto oblasti môžeme byť účinne nápomocní vytvorením vhodnej legislatívy.

Teraz by som chcel venovať pozornosť navrhovaným, ako aj pán spravodajca spomenul, skromným opatreniam. V uplynulých dňoch nás výbor pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť absolvoval poslanecký prieskum v okresoch Levice, Lučenec, Rimavská sobota, Veľký Krtíš. Takmer unisono zaznelo odmietnutie predloženej (zv. malej novelizácia Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá podlá názoru veliteľov nerieši problém a neposlúži občanom. Uvedená novelizácia síce odbremení úrady vyšetrovania, ale závalí administratívou tie

policajné zložky, ktoré priamo chránia občanov, a to poriadkovú a kriminálnu políciu. Prirodzene, odznel i celý rad ďalších argumentov, nebudem ich tu rozvádzať, pretože návrhy sú ešte len v štádiu prípravného konania a do orgánov Národnej rady len prídu. Chcem však avizovať, že novelizácie budem posudzovať z hľadiska ich osohu pre občana a nie pre riešenie vnútorných organizačných problémov polície.

S tým úzko súvisí aj bod číslo 2, ktorý sa v obdobných materiáloch vyskytuje snáď od polovice päťdesiatych rokov, tu však "chýba" odvolanie na príslušné ustanovenie toho alebo onoho uznesenia ÚV KSČ alebo KSS. Skutočne nevidím dôvod, prečo by sa mal parlament zaoberať rozliatym rezortným mliekom. Proces tzv. scivilňovania sa vôbec nedoriešil. Policajti sústavne vydávajú vodičské preukazy, občianske preukazy, cestovné pasy, kontrolujú technický stav vozidiel, občania na nich hromžia, nadávajú, tým sa skresľuje pohľad na celú prácu polície a dehonestuje sa práca tých, ktorí skutočne chránia naše životy nasadením svojich vlastných. Tento proces nemá žiadnu koncepciu. Naopak, zistili sme, že policajti, ktorí vzali 100 až 120 000 korún odstupné, založili manželkám súkromné firmy a opäť sa vracajú späť do zboru. Myslím si, že dnešná polícia potrebuje ľudí mladých, ktorých vychová k plneniu nových úloh a tí, ktorí z akýchkoľvek dôvodov, v dobe pre políciu ťažkej, odišli, stratili svoju šancu a nemajú ju dostať, späť.

Pokiaľ ide o prevenciu, na predchádzajúcej schôdzi sme schválili uznesenie, na základe ktorého bola koncepcia prevencie vlády Slovenskej republiky odobrená a má veľmi serióznu úroveň. Pokiaľ ide o pripravovaný zákon o boji proti organizovanému zločinu a praniu špinavých peňazí, vôbec nezdieľam optimizmus jeho tvorcov. Samotná vláda ho vrátila na prepracovanie, a ako právnik sa domnievam, že ide o právnu normu, ktorej základná slabina spočíva v tom, že sa nemôže stať organickou súčasťou nášho právneho poriadku. Vyžaduje

zatiaľ asi 11 vačších-menších novelizácií a ďalšie právne úpravy v rámci rezortu. Všetky problémy, ktoré sa týmto zákonom chcú riešiť, sa môžu dosiahnuť, v ucelenej podobe v úplne novom Trestnom poriadku a Trestnom zákone.

Zásadný boj proti kriminalite sa však nemôže odohrávať v parlamentných kreslách či lobby, ale je v rozhodujúcej miere v rukách polície. 13, 7 t objasnenosti v Bratislave a naopak, 42, 4 % v Košiciach alebo 29 % v Dunajskej Strede a v Trnave a naopak, 54 % v Nitre jednoznačne dokazuje, že tromfy v boji s kriminalitou majú v rukách schopní riadiaci velitelia a schopní policajti. Legislatívne diery, ako sa módne zvykne hovoriť, sú únikové cesty neschopným. Môžem potvrdiť, že doposiaľ sme žiadny oficiálny podnet od polície na legislatívnu úpravu v tejto oblasti nedostali.

Veľmi zarážajúco pôsobí opatrenie v bode 7. Ide opäť o vnútorné problémy rezortu a nekoncepčnosť v chápaní úlohy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Prezídia Policajného zboru. Ak by sa dôsledne rešpektovala téza, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy s dôrazom na jeho analytickú, koncepčnú, organizačnú, personálnu a legislatívnu sféru a policajné prezídium je orgánom riadenia a velenia polície, boli by ich kompetencie jasné a neprelievali by sa podlá váhy osobností ministra vnútra a policajného prezidenta.

Hodnotiť zmysel opatrení na úseku cestnej dopravy, požiarnej ochrany a komplexného záchranného systému považujem v tomto kontexte za zbytočne, pretože ide o osobitné komplexy, ktoré budeme riešiť osobitnými právnymi normami. A takisto je neorganicky opatrenie v súvislosti BO zabezpečením verejného poriadku pri oslavách 50. výročia Slovenského národného povstania a volieb. To sú podkladové materiály, ktoré by si vyžadovali osobitne schválenie alebo osobitné prerokovanie.

Považujem skutočne za chybu, že správa alebo informácia a navrhované opatrenia venujú tak malú pozornosť východiskám či opatreniam na zlepšenie daného stavu. Opakujem, v parlamente sme povinní prijať zákony, ktoré umožnia efektívnejší výkon práce polície, ale zároveň musíme dbať na prísne a presné rešpektovanie občianskych či ľudských práv. Domnievam sa, že rozpočet Slovenskej republiky neumožní ďalší rast počtu policajtov, ani materiálno-technické vybavenie, ktoré je momentálne hodnotené ako dobré, i keď zaostáva za možnosťami zločinu. Nemožno teda očakávať radikálne zmeny v počtoch a v technickom vybavení. Cesta je predovšetkým v hľadaní vlastných rezerv organizácie práce jednotlivých útvarov a v profesionálnom prístupe k plneniu povinností. Že je to cesta reálna, dokazujú úspechy v práci viacerých útvarov polície. Som kategoricky proti neuváženým personálnym zmenám, ale kde práca viazne 2 i viac rokov, iné riešenie ťažko uplatniť. Polícia musí v prvom rade sama usilovať o svoju tvár, aktivizovať, svoje sily. V rámci prieskumov sme zistili, že nikde nechýbajú, pracovnici vnútorných či iných úradníckych postov, ale chýbajú tí, ktorí slúžia na uliciach. To znamená, že aj mzdová politika nie "je asi najlepšia, nie je motivačná.

Veľmi čudne správa obišla jeden závažný problém, ktorým ja prostitúcia, jej právne, morálne, zdravotné a najmä ekonomické dôsledky. Keďže ide o veľmi vážny problém, hoci tu mám pripravený celý podkladový materiál, budem ho aktivovať v súvislosti s novelou Trestného zákona, prípadne iným spôsobom.

AK som už spomenul možnosti polície, že jej počty sú objektívne personálne i materiálne limitované, treba hľadať aj ďalšie riešenia. Osobne vidím veľkú šancu v zapojení občanov. Nemyslím, samozrejme, na rôznych agentov či informátorov, to je prax. Ktorá je bežná v každej polícii a o ktorej tu netreba diskutovať, ale myslím, že pre každú políciu na svete je výborným pomocníkom riadna inštitucionálne, právne, zákonne podložená iniciatíva občanov smerujúca k ochrane života a majetku spoluobčanov. Každá zmienka o uvedenej možnosti vyvoláva u nás reflexiu na smutne slávnu PSVB. Nechcem ju vôbec hodnotiť, pretože to by bol opäť dlhý čas, ale v tejto organizácii boli dobrí i zlí. Ale pripravme niečo nové, čo je bežné v Európe i trebárs v Spojených štátoch amerických. Dovoľujem si odcitovať z článku z Lidových novín, ktoré určite nemožno nejak viniť z toho, že by sympatizovali s takouto inštitúciou, ale popisujú tu situáciu v oregonskom Portlande. Podľa Gallopovho prieskumu je strach z kriminality v Spojených štátoch amerických väčšou starosťou, než sú nemoci a nezamestnanosť. Jedným z najúčinnejších prostriedkov je občianske hliadkovanie, akási dobrovoľná politicky nezávislá verzia pomocníkov VB. Títo dobrovoľníci nie sú ozbrojení, pravidelne však hliadkujú vo vlastnej ulici a vysielačkou privolávajú policajný voz, ak spozorujú niečo nekalého. Clintonov plán boja proti kriminalite taktiež silne preferuje prácu týchto miestnych aktivistov. Pamätá na nich rozpočtom 1, 7 miliardy dolárov. Nechcem tu robiť nejaké asociácie na výšku rozpočtu. Mimochodom, na boj proti kriminalite bolo z americkej administratívy uvolnených asi 7 miliárd dolárov. Z diskusii s občanmi viem, a určite to viacerí potvrdíte, že majú záujem na usporiadaní vecí verejných a sú ochotní spolupracovať. Žiadam preto ministra vnútra, aby oprášil svoj vlastný návrh, zvážil jeho prípadné zaradenie do legislatívneho procesu.

Bezpodmienečne je potrebné zhodnotiť účinnosť práce mestských a obecných polícii, ich spoluprácu s Policajným zborom Slovenskej republiky. Domnievam sa, že tento bezpečnostný potenciál nie je dostatočne využitý. Rovnako nedostatočne je využitý potenciál rôznych civilných bezpečnostných služieb a iných organizácií, ktoré by sa mali podieľať na ochrane majetku občanov, ako i vlastného majetku. Myslím tým

najmä poisťovne a podobné inštitúcie. Tu očakávam veľa od novovzniknutej Asociácie bezpečnostných služieb a organizácií. Treba však aj objektívne zhodnotiť takmer monopolné postavenie niektorých firiem, ako je Lo-jack a RIMI, a zhodnotiť efektívnosť tejto spolupráce pre políciu. Výsledky z prieskumu nás veľmi nenadchli. Včerajšia tlačovka o úspešnosti firmy RIMI v spolupráci s bratislavskou políciou pôsobí v kontexte s výsledkami jej práce takmer tragikomicky. V meste, kde sa vlani odohralo 32 040 trestných činov a objasnených bolo 4 385, to je 13, 7 %, sa firma pýši, že zo 145 narušení bolo úspešných 129, teda úspešne zadržaných, a 169 páchateľov celkom. Aký je to pomer, to si každý môže spraviť svoj záver. Výsledky prieskumov nás skutočne v tejto oblasti nenadchli.

Chcel by som ešte záverom z tejto správy o situácii zdôrazniť, jednu skutočnosť. Ak to má byť správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike, mali by tu byť i stanoviská napríklad K práci Vojenskej polície riadenej ministrom obrany, k práci Väzenskej a justičnej stráže riadenej ministrom spravodlivosti, k práci colných orgánov riadených ministrom financií. Myslím si, že by bolo v budúcnosti vhodné vytvoriť blok bezpečnostných otázok, ktorý by Národná rada prerokovala komplexne, spoločne so správou generálneho prokurátora. Domnievam sa napriek pripomienkam, že túto správu Ministra vnútra možno vziať na vedomie, ale navrhujem, aby Národná rada požiadala ministra vnútra o spracovania bezpečnostnej doktríny, ako to bolo už spomenuté v citovanou uznesení výboru a harmonogramu konkrétnych účinných opatrení na zastavenie rastu kriminality a zvýšenie miery objasnenosti a predloženie týchto materiálov do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť v termíne do konca júla tohto roku.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási Ba pán poslanec Sečánsky s faktickou poznámkou.

Poslanec H. Sečánsky:

K správe pána spoločného spravodajcu chcem pripomenúť, že "pozmeňovacie návrhy ústavnoprávneho výboru" majú charakter pripomienok k tým opatreniam, Ktoré sú navrhnuté v závere správy. Myslím, že všetky tri sú logické, aj keď sa nedá povedať, že by boli podstatné. Tam to slovíčko "ústavné", podlá mňa, je nadbytočné, pretože celá činnosť Národnej rady je ústavnou činnosťou. To po prvé. Po druhé - vypustenie vety, alebo konca vety "... ktorá bude zároveň prvou fázou rekodifikácie trestno-právnych kódexov", je tiež čosi naviac, pretože s rekodifikáciou už sa začalo. A tretia pripomienka - nevieme, prečo by polícia mala zabezpečovať len dôstojný a pokojný priebeh osláv 50. výročia slovenského národného povstania a parlamentných volieb. Myslím, že jej povinnosťou je zabezpečovať pokojný a dôstojný priebeh všetkých štátnych sviatkov a významných udalosti v živote Slovenskej republiky. Toľko na vysvetlenie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

ako vidím, vystupujem k tomu určitému bodu druhýkrát z troch vystúpení, ktoré ma vlastne očakávajú, lebo tretíkrát budem ako spoločný spravodajca hovoriť asi na záver.

Ale skôr ako som chcel hovoriť k vlastnej veci, rád by som zareagoval na poslednú faktickú pripomienku pána predsedu ústavnoprávneho výboru. Vecne by som s jeho pripomienkami - s dvoma bezo zvyšku a s tretou tak nejak po úvahe možno aj súhlasil. Nenamietam proti obsahu pripomienok, ale proti tomu, že Národná rada nemôže meniť text správy, ktorú jej niekto iný predložil, že my si myslíme, že tam by to malo byt napísané ináč. Myslím si, že na viacerých miestach správy by to mohlo byť napísané šťastnejšie. obsahovo súhlasím s vypustením slovka "ústavné", len si nemyslím, že môžeme meniť text správy, ktorú nám niekto predložil. Môžeme k nej zaujať veľmi kritické stanovisko, ale nie meniť túto správu.

Ale teraz k tomu, o čom som vlastne chcel hovoriť. K mnohému, priznávam sa, ma inšpirovalo vystúpenie predsedu výboru, ktorého som členom, pána kolegu Polku. Keď pán kolega kritizoval predloženú správu, v mnohom možno jeho názor zdieľať. Skutočne, najmä pokiaľ ide o opatrenia, mohli byť. detailnejšie, mohli byť viac rozpracované. Rád by som však pripomenul, že už polícia alebo ministerstvo vnútra urobilo v tejto oblasti vlastne viac než je v správe uvedené. Keďže obdobná diskusia, a myslím, že oprávnená kritika záverečnej správy odznela aj u nás vo výbore, zistil som si v rámci rezortu, čo vlastne v tejto oblasti naviac spravili. Len stručne aspoň niektoré uvediem - mne to vyšlo na nejakých 9-10 bodov. Boli prehodnotené všetky vnútorné neaktuálne vnútrorezortné predpisy a spracovaný harmonogram ich novelizácie. Vyzerá to ako kancelárština, ale v skutočnosti je to pre fungovanie rezortu jedna z najvýznamnejších veci, ak sa podarí zrušiť niekoľko desiatok percent naprosto zbytočných vnútrorezortných rozkazov, starých možno desaťročia. Na vybraných okresných veliteľstvách boli po dohode B príslušnými veliteľmi zriadené skupiny resp. dôstojníci na úseku prevencie, čiže vytvára sa aspoň aká-taká organizačná štruktúra pre prevenciu. Sú pripravené opatrenia organizačného charakteru na zefektívnenie boja proti organizovanej kriminalite

a drogám. Je pochopiteľné, že tieto opatrenia nie sú takého charakteru, že by sa čítali na verejnom zasadnutí z tribúny parlamentu, pretože tí, proti ktorým sú zamerané, by SA na ne mohli vopred pripraviť a aspoň polovicu zo svojej účinnosti by stratili. Už tu bolo spomenuté, bola zabezpečení štandardná ochrana hranice s Českou republikou. Niečo, na čo sa predchádzajúce dva roky úplne zabudlo, i keď bolo jasné, že či o pol roka skôr alebo trištvrte roka neskôr - l keď to nechceme, ani ja nie som nadšený takýmto charakterom hranice - k tomu dôjde. Česká strana to jasne a dlhú dobu dávala najavo. Takto by SOM Mohol pokračovať zhruba po bod 10.

Oprávnenosť kritiky pána predseda výboru má totiž širšiu súvislosť. Upozorňuje možno na hlavný nedostatok činnosti momentálnej vlády, a to, že neprezentuje výsledky svOjej činnosti dostatočne na verejnosti a že výsledky jej praco ostávajú v mnohom verejnosti neznáme. To je skutočne nezanedbáteľný nedostatok, na ktorého konkrétny prejav pán predseda Polka veľmi vecne upozornil. To treba uznať. Pokiaľ teda pán predseda Polka v tomto smere kritizoval správu, má v mnohom pravdu. Pokiaľ však kritizoval to, čo bolo spravené alebo nebolo spravene, rád by som upozornil na jeden časový pomer - dva mesiace oproti dvom rokom. Viem, že určitý podiel na tom, čo nebolo spravené, nesie možno momentálna vláda, ale ten pomer je daný pomerom dvoch mesiacov k dvom rokom prinajmenšom, ak nie k inému časovému horizontu. Keď pán predseda Polka hovoril o tom, čo všetko ďalšia by v tejto správe malo byť, možno má, v mnohom smere pravdu, ale rád by som bol keby sa obdobné kritériá uplatňovali aj na správy, ktoré sme do nedávnej minulosti čítali, i na tuto správu. V týchto kritériách vyznieva správa dobre. Kritiku pána predsedu. Polku tu chápem ako veľmi rozumné návrhy pre budúce dokumenty obdobného charakteru.

Osobne, by som však rád upozornil možno na jedno pozitívum správy. Som rád, že prvýkrát od roku 1989 je v takejto

správe jasne a nedvojzmyselne vytýčená jedna úloha, a to úloha zastaviť pokles percenta objasnenosti. To je totiž kľučová úloha polície. Uvedomme si totiž, že percento objasnennosti, nie absolútny počet objasnených trestných činov, ja vlastne štatistickou mierou rizika odhalenia pre páchateľa trestného činu. A to, že najlepšou prevenciou proti kriminalite je kriminálnik za mrežami, je asi jednou z mala vecí, na ktorej sa aj v tomto parlamente zhodneme bezo zvyšku.

Návrhy uznesenia pána predsedu obsahovo plne zdieľam. Mal by som však na neho jednu prosbu, o ktorej sme hovorili aj predtým cez prestávku, a to, aby sa v druhom bode jeho uznesenia hovorilo o ďalších opatreniach na zvýšenie objasnenosti, čiže na realizáciu tej úlohy, o ktorej hovorí aj správa, a nie už o opatreniach na zastavenie rastu Kriminality. To je niečo, čo podstatne prekračuje schopnosti ktoréhokoľvek rezortu, to je vec, ktorá sa týka celkovej spoločenskej situácie trendov jej vývoja, a nemyslím si, že v rámci takejto správy by to bolo vhodné schvaľovať. Ináč návrh uznesenia, ktorý navrhol či už o bezpečnostnej doktríne alebo o týchto opatreniach, jeho prijatie alebo doplnenie uznesenia, ktoré bolo predložené, o tieto body, je užitočné.

Ďakujem vám za pozornosť. Ešte raz odporúčam túto správu vziať na vedomie, prijať k nej tie uznesenia, ktoré sú aj v spoločnej správe, ktorú máte rozdanú, doplnená o uznesenia, ktoré navrhol pán kolega Polka s tou zmenou, že ho prosím, aby tam neboli opatrenia na zamedzenie rastu kriminality, ale na zvýšenie objasnenosť. To je to, čo rezort vnútra a osobitne polícia môžu a majú robiť, za čo ich musíme brať na zodpovednosť. Možno ešte jednu poznámku. Som veľmi rád, že pán kolega Polka jasne podporil trend, že na veliťelských miestach v polícii majú byť policajti podľa výsledkov, ktoré dosahujú, čiže podľa týchto výsledkov, či už sú dobré alebo zlé, majú byť povyšovaní, odmeňovaní, ale aj uvoľňovaní z funkcie. Pokiaľ som informovaný, v obidvoch smeroch, podľa

týchto výsledkov, podľa čísel objasnenosti, bolo to okresným veliteľom jasne povedané na porade, ktorú mali s policajným prezidentom, budú odmeňovaní, budú hodnotení, uvoľňovaní z funkcie, aj povyšovaní.

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda MR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi. Pýtam sa, panie poslankyne, páni poslanci, kto sa ešte hlási do rozpravy?

Ešte sú faktické poznámky pána poslanca Polku, potom pána poslancu Pánčiho.

Poslanec L. Polka;

Chcel by som poďakovať ctenému kolegovi pánu Bárányovi za uznanie môjho vystúpenia. Chcel by som ho však upozorniť, že som sa veľmi zodpovedne vyhýbal kritike správy o stave kriminality za rok 1993, a moja povedal by som - veľmi nežná kritika sa dotýkala takmer výlučne navrhovaných opatrení v roku 1994, ktorá už vychádzajú z programového vyhlásenia súčasnej vlády. Ináč tú pripomienku k uzneseniu plne akceptujem, tak sme sa dohodli, treba tam prvú časť vyčiarknuť a platí to posledné "zvýšenie miery objasnenosti".

Ďakujem.



Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Pán spoločný spravodajca, ústavnoprávny výbor nemenil text správy. Opakujem to znova. Ústavnoprávny výbor sa pripomienkami vyjadril k navrhovaným opatreniam. To Je všetko, svoju právomoc neprekročil.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Pánči. Poslanec E. Pánči:

Vážená Národná rada,

vážený pán podpredseda vlády,

vážení hostia,

možno konštatovať, že podaná informácia stručne, ale výstižne a vecne dáva prehľad o bezpečnostnej situácii na Slovensku. Celkový rastúci trend kriminality uvedený aj výrazom v správa "rastúca kriminalizácia spoločnosti" je vysoko znepokojivý. V správe navrhovane opatrenia treba rýchle realizovať, a priebežne navrhovať ďalšie podľa možnosti a potrieb štátu. Pre lepšiu kontrolu parlamentom by bolo potrebná jednotlivé opatrenia termínovať., aby sa aj takto dal vyvíjať tlak na výkonnú moc a zároveň spoluprácu všetkých zainteresovaných rezortov i vlastného parlamentu.

Zločinnosť, je však výsledkom dôsledkom mravného stavu spoločnosti, preto pri perspektívnom pohľade treba primerane pôsobiť na zvýšenie mravov a morálky. Myslím si preto, že priamo vláda by mala primeraným spôsobom vstúpiť, do rokovania s inštitúciami, ktoré ovplyvňujú osobitná mravy a pôsobia na vytváranie stupnica hodnôt človeka, teda s výchovnými inštitúciami, predstaviteľmi cirkví i masmédií. Osobitne televízia a rozhlas tu majú veľký význam. Preto aj

terajší zápas o médiá by mal byť upriamený nie na momentálny politicky záujem, ale predovšetkým aby z týchto hľadísk boli masmédiá kladnými prvkami, a nie naopak. Toto by mal byť dlhodobý cici všetkých strán a hnutí.

Problémom a úlohou je vytváranie povedomia právneho usporiadania spoločnosti, všeobecnej atmosféry rešpektovania zákonov. Pozrieme sa však po meste, príklad dodržiavania predpísanej rýchlosti. Kde je len troška väčší úsek, predpísaná rýchlosť 50 km je na smiech, a tak to potom začína všade. Toto majú v moci už dnes všetky zainteresované inštitúcie, teda aj polícia. Táto oblasť je tiež na veľmi nízkej úrovni. Osobitne úcta k majetku, k osobnému aj k spoločnému, zachovanie dobrého mena spoluobčana, to je tiež úloha, ktorú môžu podstatne ovplyvniť aj médiá.

Divín sa, že tak málo najmä filmov a televíznych programov preberaných zo západných krajín propaguje, alebo aspoň nespochybňuje všeobecne uznávané mravne pozitívne zásady. Stále je podstatným znakom týchto programov glorifikácia násilia, svojvoľného vykladania alebo až neuznávania zákonov, voľný sex, účelová morálka, požívačnosť. Pri veľkej dostupnosti týchto programov už aj malým deťom takto od malička sú ovplyvňované v smere skutočne nežiadúcom. Pritom sa mi nechce veriť, že aj dobré filmy a programy na Západe nie sú. Nakoniec sa aj objavujú, ale len skutočne zriedkavo.

Nechcem veľa moralizovať, ale otázka prevencie kriminality už od výchovy deti aj dospelých v mravnej oblasti je skutočne zásadná a všetky štátne orgány musia trvalé pôsobiť aj v oblasti kultúry a mravov, a predovšetkým svojím príkladom, lebo kriminalitu skutočne má svoj zrod, ako sa hovorí, v srdci človeka.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Pánčimu. Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

Poslanec P. Lauko:

Chcel by som trošku polemizovať s názorom pána predsedu výboru pre petície a právnu ochranu, kde sa viac-menej ospravedlňoval, že nechce kritizovať správu čo sa týka roku 1993. Táto správa sa prevažne zaoberá rokom 1993, už kedy tu prijala vláda, alebo ako a ktorá vláda to prijímala, to je vedľajšia. Samozrejme, stotožňujem sa s tým istým názorom, že bez ohľadu na to, ktorá vláda je momentálne, kriminalita alebo rast kriminality sa dotýka všetkých občanov, a preto každý by sa mal snažiť, aby sa znížila kriminalita na Slovensku. Len pre spresnenie, aby tu nevyznelo, že táto správa a zaoberá nejakým iným výsekom, ide naozaj - aj v nadpise tejto správy je rok 1993, kde sa dokonca v texte hovorí, že nárast kriminality bol v tomto roku najväčší.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Môžem konštatovať, že sa nikto nehlási do rozpravy, teda vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa ešte pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť, k rozprave.

Podpredseda vlády SR I. Šimko: Dámy a páni,

len niekoľko slov. Jednak som dostal tri konkrétne otázky od pána poslanca Gauliedera, ale chcem najskôr poďakovať za vecnú časť diskusie alebo za vecný tón diskusie. Tu nežnú kritiku, o ktorej hovoril pán poslanec Polka, prijímam. Isteže, vždy možno mať aj iný názor na to, ako by sa

takáto správa dala zostaviť, aj čo do počtu strán, aj čo do spôsobu spracovania. To, čo je asi kritiky hodné, ja samotná bezpečnostná situácia, ktorá tu bola v roku 1991, a napokon ja aj doteraz, a ktorá vyžaduje skutočné komplexná a účinné opatrenia. To sa vlastne dotýka aj mojich odpovedí na otázky, ktoré položil pán poslanec Gaullieder, pretože sú to otázky, ktoré nie je možné vyriešiť nejakým jednotlivým opatrením, ale sú to otázky, ktorá treba vyriešiť vlastne tým, že sa jednoducho zlepší celková bezpečnostná situácia a opatrenia, a teda príjmu sa opatrenia, ktorá komplexne Tento jav zabezpečia.

Otázka, aká bude prevencia proti raketingu, teda vynútenej ochrany objektov alebo zariadení, rovnako ako bude riešená poruchovosť Lo-jacku - no, jednoducho účinnejšími opatreniami na úseku boja proti týmto nerestiam. Aká bude prevencia vo vzdanú k porušovaniu úverových zmlúv, to je ešte širší problém, pretože to sa dotýka vlastne jednak hospodárskych opatrení, jednak kvality výkonu súdnictva. Takže to sú všetko otázky, ktoré treba komplexne riešiť. A nazdávam sa, že i táto vláda i vláda, ktorá vzíde z volieb, bude týmto otázkam venovať jednu z prvoradých a prioritných pozorností. Odporúčanie, o ktorom ste hovorili, korešponduje s tým, čo »a nakoniec hovorí aj v správe. Takže ešte raz ďakujem za diskusiu a opatrenia resp. pripomienky a návrhy, ktoré boli do uznesenia, považujem za opodstatnené.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja. Prosím pána poslanca Báránya, aby uvádzal hlasovanie, ak nechcete, pán poslanec, záverečné slovo.

Poslanec E. Dárány:

Vážené dámy, vážení páni,

po konzultácii s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru zrejme došlo možno pri prepisovaní k omylu. To, čo máte uvedené pod písmenom D ako pozmeňovacie návrhy, sú uznesenia, ktoré sú vlastne stanoviskami ústavnoprávneho výboru k danému problému, čiže v tomto prípade už ich v pléne nemáme čo schvaľovať alebo neschvaľovať. Obsahovo sú mi blízke, nie to už je o inom.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže, pán poslanec Bárány, toto som považoval za vaše vystúpenie K záverečnému slovu.

Poslanec E. Bárány:

Ďakujem, ja som to za nič iné nepokladal. Dostávame sa takto k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorá by sa malo skladní z troch častí, tých, ktorá máte v predloženom materiáli pripojené k spoločnej správe, a potom pripojiť, bod C, ktorý navrhol pán predseda výboru pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. Keďže toto nemáte rozdané, na rozdiel od bodov A a B, dovolil by som si tento bod C. prečítať.

"Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra vnútra Slovenskej republiky predložiť, na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre polície, právnu ochranu a bezpečnosť, bezpečnostnú doktrínu a harmonogram opatrení na zvýšenie miery objasnenosti. "

Osobne odporúčam všetky tri uznesenia prijať, keďže z rozpravy nevyplynul nejaký rozpor, ktorý by sa bodu A/ B,

alebo teraz doplneného bodu C týkal. Odporúčam, aby sme o nich hlasovali spoločne an blok. Samozrejme, že kľučovým uznesením je uznesenie B, Kde berieme na vedomie predloženú správu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, len malé upozornenie, bod C, ktorý ste doplnili teraz, je pozmeňovací návrh. Ak by sme mali dať hlasovať o celku aj s bodom C, najskôr musíme dať hlasovať o tom, či budeme hlasovať ako o celku. Takže navrhujem, aby sme hlasovali najskôr o pozmeňovacom návrhu, a to je bod C.

Poslanec E. Bárány:

Pán predseda, nejde ani tak o pozmeňovací ako doplňovací návrh, o ďalšie uznesenie, ktoré by sne mali prijať. Pán predseda Polka neodporučil meniť žiadne z uznesení, ktoré sú tu predložené v písomnej podobe, ale odporučil prijať ešte jedno uznesenie naviac. Z prítomných nikto voči tomuto uzneseniu neprotestoval, ale plne súhlasím, môžeme hlasovať aj osobitne o bodoch A a B a osobitne o bode C. Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať teraz o bode C a potom o uznesení ako celku.

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujeme. Hlasujeme o doplnení uznesenia o bod C, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca na základe návrhu pán poslanca Polku.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku s tým, že ešte by som sa spýtal pán spravodajcu, komu sme taň odporúčali.

Poslanec E. Bárány:

V tomto prípade sme neodporúčali, ale žiadali ministra vnútra Slovenskej republiky predložiť, na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, to je bod C, ktorý sme práve v tejto chvíli schválili.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Môžme urobiť, zmenu, aby sme nežiadali ministra vnútra, ale vládu? Takže prosím, dohodnime sa bez hlasovania, že opravíme namiesto ministra na vládu.

Poslanec E. Bárány:

Dobre. To nevadí, keď tu bolo jasne sformulované ministra vnútra, a to sme aj schválili, vecne však nedochádza k zmene, tak či tak to bude robiť ten istý rezort.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Samozrejme, ale aby potom v texte bola vláda, nie minister vnútra.

Ďakujem. Takže hlasujeme teraz o uznesení, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, ako celku aj s týmto doplňovacím návrhom bodu C.

Poslanec E. Bárány:

Takisto odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím prezentujme sa a hneď budeme aj hlasovať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 87 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili nami navrhnuté uznesenie. Ďakujem pekne, pán poslanec.

Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci,

teraz nasleduje piaty bod programu, ktorým je Správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby.

Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť správu prerokoval a uznesenie z 23. mája 1994 číslo 267/A odporúča Národnej rade uzniesť Ba na tom, aby podľa § 14 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku táto časť schôdze bola neverejná. Podľa § 14 uvedeného zákona Národná rada

o takomto návrhu rozhodne bez rozpravy. Takže mojou povinnosťou je teraz vyzvať vás k hlasovaniu o tomto návrhu Výboru Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o tom, aby táto časť schôdze bola neverejná.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov.

Za vylúčenie verejnosti hlasovalo 81 poslancov.

Proti návrhu hlasoval l poslanec.

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Nehlasoval l poslanec.

Prosím pracovníkov Kancelárie Národnej rady, aby zabezpečili neverejnosť konania tejto časti našej schôdze. Prosím zabezpečiť aj neúčasť verejnosti na balkóne.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, všetko by malo byt zabezpečené. Ak budete mať. faktické poznámky, máte vypnuté všetky mikrofóny, čiže kto bude chcieť faktickú poznámku, musí prísť k pultu.

Správu podá riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Vladimír Mitro. Prosím pána riaditeľa, aby sa ujal slova.

/Rokovanie pokračovalo ako neverejné. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, budeme hlasovať o tom, aby sme začali budúci týždeň - ak schôdza neskončí do piatku - v utorok o 10. 00 hodine.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 72 poslancov.

Je nás málo. Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za prítomnosť. Zajtra pokračujeme o 9. 00 hodine.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25., 26., 27., 31. mája a 2., 7., 8.. a 9. júna 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 32. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

II. časť

X. volebné obdobie

Tretí deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 27. mája 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím pána poslanca Goča, aby zaujal miesto pre spravodajcu s tým, že aj prezentovať, sa bude pri pulte.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skôr než pristúpime k hlasovaniu, mám dve organizačné otázky. Včera bol návrh z pléna, aby sme po prerušení schôdze dnes, ak neprerokujeme všetky body programu, čo nie je pravdepodobné, začali rokovať, už v utorok ráno o 10. 00 hodine alebo v pondelok poobede o 14. 00 hodine. Podlá sumu konštatujem, že by bolo dobré v utorok o 10. 00 hodine. Po dohode s pánom podpredsedom vlády Šimkon mám súhlas, že aj keď je zasadnutie vlády, pán podpredseda by ministrov, ktorí sú bezpodmienečne potrební na rokovaní Národnej rady, uvoľnil na naše zasadnutie. Samozrejme, aj niektorých iných ministrov. Takže môj prvý návrh je, keďže ste pondelok odmietli, aby sme začali v utorok o 10. 00 hodine. Dám o tom hlasovať alebo bude len verejný súhlas zdvihnutím ruky?

Faktická poznámka - pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Pán predseda, Národná rada vždy začínala v stredu, úmyselne sme si prispôsobili program, zahraničné cesty, aby sme nevynechávali zasadnutia Národnej rady. Predsa len by som sa prikláňal k tomu, aby Národná rada začala v stredu. Je to môj názor a rád by som ho vyjadril.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, to nie je môj návrh, to je poslanecky návrh, poslanci priali za mnou. Takže, váš názor je taký. Prosím, pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Pán predseda, žiadal som zaradiť môj bod programu na rokovanie tohoto pléna s podmienkou, že bude po prerokovaní vlády, a vláda bude zasadať v utorok. My budeme zasadať tiež v utorok a možno by sa ten bod dostal na program, preto žiadam, aby tento bod v prípade, že budeme rokovať v utorok, bol zaradený až vo štvrtok.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, ale myslím si, že váš bod nie je problémový. Pán poslanec Pollák..

Poslanec M. Pollák:

Vážená kolegyne, kolegovia,

trošku na inú tému, ale nemám to kedy inokedy povedať. Záverom včerajšieho rokovacieho dňa sme si vypočuli správu

riaditeľa Slovenskej informačnej služby na neverejnom zasadnutí. Potom odznela spoločná správa, ku ktorej som sa hlásil B otázkami, ktoré mohli vysvetliť niečo o činnosti Slovenskej informačnej služby a, podľa mňa, možno aj protiprávnej činnosti. Práve preto som sa chcel pýtať, čo mohlo byť zodpovedané a...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dovoľte, aby som vás na niečo upozornil. Keďže išlo o tajné rokovanie, tak ani poznámky k tomu teraz, keď je tu verejnosť, nemôžeme mať. Môžeme sa dohodnúť, že písomne sa obrátite na riaditeľa Slovenskej informačnej služby a on vám odpovie, alebo sa obráťte na naše oko a my vám odpovieme. Tento problém teraz riešiť nemôžeme.

Poslanec M. Pollák:

Nejdem nič odtajniť, iba chcem poprosiť, poslancov, keďže tá schôdza bola neverejná, takže nebolo čo nejako rozšíriť alebo prezradiť, aby sme pre budúcnosť boli voči sebe viac ohľaduplní a vypočuli si, i keď iba jednočlennú menšinu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Súhlasím, ale to až nabudúce. Ďalej pani poslankyňa Drexlerová.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Pán predsedajúci, nakoľko sa prikláňam k tomu, aby sme rokovali v utorok, navrhujem, aby sne dnes rokovanie Národnej rady skončili o 15. 00 hodine, pretože sme tu prakticky od vidím do nevidím a začínať utorkom - myslím, že každý z nás má právo byť aj pri rodine.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, bol tu návrh o 16. 00 hodine. Už tu mált písomný návrh od poslancov skončiť o 16. 00 hodine. Takže, dám hlasovať o obidvoch návrhoch. Pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Vážené kolegyne, kolegovia, som tiež za to, aby sme začali v utorok, lebo podľa skúseností, ktoré máme, dnes je už tretí deň a sme pri piatom bode, a nie je mysliteľné, aby sme tu ešte ďalší týždeň sedeli. Myslím si, že za utorok, stredu, štvrtok a piatok by sme mohli túto schôdzu ukončiť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Pán predseda, mám jednu prosbu. Mám bod číslo 12 - návrh novely o spotrebnej dani z liehu. Veľmi pekne by som prosil, nakoľko máme naplánované určité akcie v utorok doobeda, preložiť to na štvrtok, keď bude zasadnutie Národne] rady v utorok, lebo s tým sme neplánovali, že to bude v utorok.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Pán poslanec, možno, že ten zákon bude ešte dnes.

Takže dávam hlasovať o tom, aby sme dnešnú schôdzu skončili o 16. 00 hodine.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Kto je za to, aby sne dnes skončili o 16. 00 hodine?

/Hlasovanie. /

Prítomných bolo 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 35 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

To znamená, že to neprešlo. Takže nedám už hlasovať o 15. 00 hodine, považujem to za rozhodnutie, že dnes skončíme o 15. 00 hodine.

Budeme hlasovať o druhom návrhu, aby sme po prerušení schôdze dnes začali v utorok ráno o 10. 00 hodine.

Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Môžem konštatovať, že sme sa dohodli, že po prerušení schôdze začneme v utorok o 10. 00 hodine. Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, v rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Včera sme rokovanie o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách prerušili pred hlasovaním. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k tomuto vládnemu zákonu, rokovací poriadok mi prikazuje, že musím prezentáciou zistiť počet prítomných poslancov.

Prosím, prezentujme sa bez hlasovania.

Je nás prítomných 108, takže sme uznášaniaschopní a pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.

Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie v zmysle spoločnej správy a jej výsledkov.

Ak dovolíte, pán predseda, ešte predtým chcem upozorniť, že na druhej strane, kde sú pripomienky pána poslanca Duka-Zólyomiho v treťom riadku nie je "až 5", ale "a 5", teda miesto slova "až" je len "a". A prvá pripomienka pána poslanca Sečánskeho bola vypustiť § 15 ods. 2.

Dovoľte, aby som teda predložil návrh hlasovania. Ako som včera uviedol, ani rozprava nič nezmenila v tom návrhu, ako som včera uvádzal v spoločnej správe, takže odporúčam an blok hlasovať, a prijať body číslo 1, 3, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19 a 20.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spoločný spravodajca, neviem, či pani poslankyňa Gbúrová nenavrhovala, že by sa o článku 15 malo hlasovať osobitne.

Poslanec R. Goč:

Včera na samom konci rokovania som sa pýtal, či pani poslankyňa bod číslo 3 nevynechala na spoločné hlasovanie. Povedala, že po vysvetlení pána Sečánskeho je to v poriadku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme teda hlasovať. Prosím, pani poslankyňa Ondrejovičová.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Prosila by som, v bode 11 spoločnosť je iné ako cirkev. Pozor na to, nie som si istá, či to bude správne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, už je po rozprave. Takže v tomto prípade to ťažko môžeme uplatniť.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Nie o to ide, ale to hlasovanie vyňať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Pán poslanec Goč. Poslanec R. Goč:

Pani poslankyňa, vysvetlím to. Ide o legislatívnu skratku. Tu vôbec nejde o to, či je to spoločnosť. Mimochodom, v zákone o rodine v znení zákona - presne z hlavy momentálne neviem číslo - je to presne takto uvádzané. Je to legislatívna skratka, nič iné, nejde o zmenu významu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Ešte pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Pán predseda, včera spoločný spravodajca navrhol, aby sme bod 8 neprijali, neodporučil ho prijať. Ja som to vo vystúpení napadol, preto by som prosil, aby bod 8 bol vyňatý zo spoločného hlasovania o bodoch, ktoré spoločný spravodajca neodporúča prijať, aby potom neboli o tom pochybnosti.

Predseda MR SR I. Gašparovič:

Áno, poznámku pána poslanca Ficu mám poznačenú aj ja. Medzi jednotlivými článkami spoločnej správy pán poslanec navrhol, ktoré máme prijať an blok, a číslo 8 v tom bloku nie je. Hovorím pravdu, pán poslanec Goč?

Poslanec R. Goč:

Presne tak.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ešte pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Sečánskeho, k tej tretej pripomienke som navrhol v podstate istý doplnok, ktorý si osvojil aj pán poslanec Sečánsky a ktorý sa dotýka § 36, kde je potrebné nielen tak ako uvádzal, vypustiť bod 4, ale vlastne celý text, pretože ináč by to bolo nezmyselné.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Tam ide o vypustenie § 18 ods. 4 až e a § 35 bod 4.

Poslanec P. Brňák:

Áno, komplexne. Lebo v tej písomnej podobe pozmeňovacích návrhov pri návrhoch pána poslanca Sečánskeho v bode 3 je uvedené, že v § 36 vypustiť, slová "§ 18 ods. 4 až 6 a" - pardon, beriem späť. Zle som to prečítal.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Je tam aj § 35 bod 4. Má ešte niekto faktickú poznámku? Pán poslanec Rózsa.

Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán predseda, včera v rozprave bol bod 3 spoločnej správy vyňatý na osobitné hlasovanie. Ak niekto to zmenil v priebehu a je nožné to zmeniť, žiadam, aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie je to tak ako hovoríte, pán poslanec. Bol navrhnutý na spoločné hlasovanie, ale ak si to prajete na samostatné hlasovanie, to sa môže stať.

Poslanec E. Rózsa:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže prosím, s tým, že pán spoločný spravodajca navrhuje, aby pri hlasovaní o bodoch spoločnej správy sme an blok hlasovali - teraz pán poslanec Rózsa navrhuje vypustiť bod 3-o bodoch 1, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17 a 18.

Dobre som prečítal, pán spoločný spravodajca? Poslanec R. Goč:

No neviem, či počas hlasovania pán poslanec Rózsa môže vstupovať. Už som vysvetlil, prečo bod 3 navrhujem an blok prijať - nakoľko ide len o zmenu úradného jazyka na štátny jazyk. O ostatných textoch, ktoré tam sú, budeme rozprávať. Myslím si, že nie je vhodné, aby sa to vynímalo zo spoločného hlasovania.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zeman - faktická poznámka. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Pán predseda, včera som si dovolil podať v tejto snemovni návrh, aby bolo umožnené vystúpiť pánu riaditeľovi Ústavu Ľudovíta Štúra slovenskej akadémie vied. Takže, mali by sme o tom hlasovať ako o prvom návrhu pred hlasovaním o spoločnej správe. /Hlasy z pléna, že už je hlasovanie. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Je hlasovanie, ale to je hlasovanie v rámci návrhu pána poslanca Zemana. Pán poslanec Zeman včera dal návrh, aby sme predtým, ako budeme hlasovať o celku, vypočuli - samozrejme, ak to odsúhlasí plénum - odborníka, jazykovedca. Teraz to meno nemám poruke.

Poslanec J. Zeman:

Doktora Doruľu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Je to návrh, ktorý pán poslanec dal v rámci rozpravy, to znamená, že môžem dať o ňom hlasovať po hlasovaní o spoločnej správe.

Prosím, pani poslankyňa Novotná, potom pán poslanec Hudec a potom pán poslanec Mikloško.

Poslankyňa A. Novotná:

Pán predseda, chcela by som sa len vyjadriť k hlasovaniu o bode číslo 3. Tento bod nebol dotknutý, pán spoločný spravodajca ho odporúčal an blok prijať. Myslím si, že by sme mohli o tomto bode hlasovať an blok v celej skupine.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Pán poslanec Hudec. Poslanec I. Hudec:

Pán predseda, kvôli presnému zápisu - citácia všetkých bodov, o ktorých sa má hlasovať an blok, by bola neúplná, keby sa nepovedalo, že ide aj o body 16, 19 a 20.

A druhá poznámka - myslím si, že návrh na vystúpenie pána riaditeľa Doruľu je procedurálny návrh, o ktorom bolo treba dať hneď hlasovať, a keďže ide o súčasť rozpravy, by sa mu malo udeliť slovo, ak teda plénum Národnej rady bude súhlasiť, ešte pred hlasovaním.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec I. Mikloško:

Pán predseda, rozprava bola ukončená, dnes ráno ste vyhlásili, že už hlasujeme, už vystúpil spravodajca k tomu, že ideme hlasovať. Prepáčte, hlasovanie o návrh pána poslanca Zemana už neprichádza do úvahy, pretože je uzavretá rozprava, páni, veď sa naučte rokovací poriadok. /Prejav nesúhlasu v sále. / Včera mohol vystúpiť aj do pol noci, veď som navrhoval, aby sme rokovali ďalej.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Kľud, páni poslanci, aj tak o všetkom rozhodne toto fórum hlasovaním. Takže netreba sa rozčuľovať, treba sa pochopiť navzájom. Myslím si, že môžme pristúpiť k hlasovaniu.

Pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:

Chcel by som sa spýtať pána kolegu Mikloška, z čoho má strach - z toho vystúpenia, alebo skutočne je tak demokratický, alebo drží sa prísne pravidiel?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec H. Ftáčnik:

Pán predsedajúci, zrejme ste včera urobili chybu, keď ste uzavreli rozpravu a nedali ste hlasovať o návrhu pána

Zemana. Ak sa tu máme teraz hodinu naťahovať, či to malo byť tak alebo tak, radšej o tom hlasujme, ale mali ste to urobiť včera, urobili ste chybu. Dnes je to hlasovanie naozaj bezpredmetné, uzavretá rozprava vylučuje hlasovanie o tom, aby ktokoľvek vystúpil.

To je všetko. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:

Neviem, či majú pravdu, ale vystúpenie hosťa predsa nie je rozpravou. Bol to jeden bod, navrhol ho Zeman. Vystúpi hosť - to nie je otvorenie rozpravy, to nie je vláda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Goč, budeme pokračovať v hlasovaní. Prosím, pán poslanec, po týchto pripomienkach k jednotlivým bodom prečítajte všetky body spoločnej správy, o ktorých chcete dať hlasovať an blok.

Poslanec R. Goč:

Body 1, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19 a 20 odporúčam an blok prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Čiže ste to rozšírili. Počuli ste body, budeme o nich hneď hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme, kto je za.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 108 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tieto body spoločnej správy, tak ako ich precital pán spoločný spravodajca, sme schválili.

Poslanec R. Goč:

V bloku neodporúčam prijať, body 2, 4 a 5. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať, spoločne o bodoch spoločnej správy 2, 4 a 5. Pán spoločný spravodajca ich neodporúča prijať. Prosím hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 87 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Možme pokračovať, pán poslanec. Poslanec R. Goč:

Pre úplnosť - zo spoločnej správy sa vynímajú na hlasovanie bod číslo 3 a bod číslo 8.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dávam najskôr hlasovať o bode číslo 3 spoločnej správy.

Prosím, prezentujme sa a súčasne hlasujme. Poslanec R. Goč:

Netreba o tom hlasovať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spoločný spravodajca povedal, že už nie je potrebné o tom hlasovať. Pán spoločný spravodajca dodatočne povedal, že nie je potrebné hlasovať o bode 3. Pán spoločný spravodajca, vysvetlite prečo.

Poslanec R. Goč:

Ešte pred hlasovaním som navrhoval, že bod 3 by sne mali v bloku prijať, lebo je tam jediná zmena, kde je úradný jazyk štátny jazyk. Samozrejme, v rozprave bolo k tomuto odseku veľa pripomienok, samozrejme, že formulácia v závere bude taká, kde... - ale máte pravdu, že slovo štátny by z toho vypadlo, lebo ani v jednej pripomienke by to nebolo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Páni poslanci, prosím kľud. Pán spravodajca, bol návrh, aby sa hlasovalo o bode 3 spoločnej správy. Teraz ste dodatočne povedali, že treba hlasovať. Ideme o tom hlasovať?

Poslanec R. Goč:

Body číslo 3 a 8 sa vyberajú zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže hlasujeme najprv o bode číslo 3. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o bode číslo 3 spoločnej správy. Aké je vaše odporúčanie?

Poslanec R. Goč:

Odporúčam prijať Predseda NR SR I. Gašparovič:

Predošlé hlasovanie k bodu 3 neplatí.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 116 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili znenie bodu číslo 3.

Teraz budeme hlasovať o bode 8 spoločnej správy. Poslanec R. Goč:

V touto znení neodporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takto hlasujeme o bode číslo B spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca odporúča, aby sme ho neprijali.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že aj bod číslo 8 spoločnej správy sme prijali.

Poslanec R. Goč:

Prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Zeman. Navrhol, aby v § 15 ods. 2 sa zaviedlo nové znenie odseku, tak ako je to zapísané, všetko máte pred sebou. V takomto znení neodporúčam prijať, nakoľko obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú v kontradikcii s inými ustanoveniami zákonov predtým schválenými, napríklad v zákone o úradnom jazyku, kde je napísané azbuka, alfabeta, atď. Neodporúčam v tomto znení prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže prosím, budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu pena poslanca Zemana tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca. Neodporúča ho prijať.

Prosím, prezentujme a hlasujme. Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 28 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Zemana sme neprijali.

Poslanec R. Goč:

Ďalej v poradí vystúpila pani poslankyňa Novotná, ktoré v závere navrhla S 15 kompletne vynechať, vypustiť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujeme o návrhu pani poslankyne Novotnej vypustiť § 15.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Takže pozmeňovací návrh poslankyne Novotnej sme neprijali.

Poslanec R. Goč:

V poradí ďalšia vystúpila poslankyňa Gbúrová, ktorá v § 15 ods. 2 za slovo "priezvisko" navrhuje vložiť text: osoby inej ako slovenskej národnosti". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže budeme sa prezentovať a súčasne aj hlasovať. Hlasujme o návrhu pani poslankyne Gbúrovej, kde sa hovorí o príslušníkoch iných národností.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Takže môžem konštatovať, že pozmeňovací návrh týkajúci sa § 15 pani poslankyne Gbúrovej sme prijali.

Poslanec R. Goč:

V poradí ďalší vystúpil pán poslanec Fico, ktorý navrhol v § 15 odsek 1 zaradiť ako nový § 12 a ďalšie prečíslovať. Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme a hneď aj hlasujme. Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Ficu prešiel. Poslanec R. Goč:

V § 15 odsek 2 písmeno a/ doplniť, po čiarke text tohto znenia: "alebo osvojitelia pri zápise priezviska osvojovaného dieťaťa ženského pohlavia, ak ide o nezrušiteľné osvojenie". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Je to opäť návrh poslanca Ficu.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 94 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Poslanec R. Goč:

V § 26 odsek 6 pán poslanec Fico navrhoval nahradiť slová "do troch pracovných dni".

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Fico svoj návrh týkajúci sa § 26 odsek 6 sťahuje.

Poslanec R. Goč:

To boli od pána poslanca všetky návrhy. Ďalší v poradí vystúpil pán poslanec Duka-zólyomi. Ak pri hlasovaní bude prijatý bod číslo 8 - pokiaľ viem, prešiel - takže mal niekoľko pripomienok, ktoré sa vzťahujú na tento bod číslo 8. V § 18 v novooznačenom odseku 6 sa za slovo "štyri" vkladajú slová "a päť".

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím si, pán spoločný spravodajca, že pán Duka-Zólyomi to navrhoval trochu inak. Pokiaľ mám poznámky, menil tam v § 18 odsek 5 ako 6 - menil poradie odsekov.

Poslanec R. Goč:

To je v poriadku. To sú všetko technické veci, ktoré vplývajú z predchádzajúceho. Keď sme prijali pripomienku pod bodom číslo 8, je potrebné prečíslovať všetky odseky za sebou. To je len technická úprava, preto si myslím, že môžeme hlasovať o všetkých jeho pripomienkach až do § 30, to znamená ten horný odsek, kompletne spolu.

Je to tak, pán poslanec? Poslanec Á. Duka- Zólyomi:

Pán predseda, mám štyri pozmeňovacie návrhy a doplnky k tej osmičke, teda čo máme na prvej a druhej strane, o ton hlasovať an blok. Inak pán spoločný spravodajca to má pekne napísané na kúsku papiera. To platí presne tak, ako to máte, pán spoločný spravodajca.

Poslanec R. Goč:

Pre úplnosť, pán predseda, môžem prečítať ten text pre zápis?

Predseda NR SR I. Gašparovič: Samozrejme.

Poslanec R. Goč:

V § 18 v novooznačenom odseku 6 za slovo "štyri" vložiť, slová "a päť". V tom istom paragrafe, ale v odseku 7 za slová "tvaru" vložiť, slová "mena a", za slovami "odsek. 4" nahradiť slová "a 5" slovami "až 6", za slová "o zmene" vložiť slová "mena a zmene", odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Brňák má faktickú poznámku. Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, nerozumiem tomu, keď v bode l sa hovorí, že v § 18 v novooznačenom odseku 6 - kto novo označil odsek 6? Tam treba hlasovať zrejme podľa návrhu zákona a treba jasne povedať, ktorého odseku sa to dotýka, nie novooznačeného.

Poslanec R. Goč:

Pán poslanec Brňák, pod bodom 8 spoločnej správy sme vložili nový odsek číslo 4.

Poslanec P. Brňák:

čiže dotýka sa to terajšieho odseku 5? Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, presne tak. Potom to bude odsek 6. Rozumieme? Takže môžeme o tom hlasovať.

Pán poslanec Rea má ešte faktickú poznámku.

Poslanec J. Rea:

Podľa toho, ako uviedol pán poslanec Zólyomi, navrhuje, aby sme o všetkých štyroch odrazkách hlasovali an blok, nie iba o prvých dvoch. Pán spoločný spravodajca, ty si uviedol iba prvú a druhú odrazku, treba ešte pod jedno hlasovanie zahrnúť aj tie ďalšie dve odrážky.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Takže čo teraz navrhne pán spoločný spravodajca? Poslanec R. Goč:

V podstate pán poslanec Rea má pravdu, boli by sme k tomu priali, ale chcel som, aby sme tie prvé štyri body. Ktoré sa priamo týkajú § 18, odsúhlasili naraz. Samozrejme, má to logickú súvislosť, § 30 odsek 3 takisto má vzťah k f 18, § 36 takisto, ale chcem, aby sme hlasovali potom.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, pán spoločný spravodajca, o tom už nemusíme hovoriť. Teraz povedzte konkrétne o čom ideme hlasovať.

Poslanec R. Goč:

Prečítal som už predtým, o čom máme hlasovať. Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prečítajte to ešte raz.

Poslanec R. Goč:

Dobre, aby sme si ušetrili hlasovanie, pokračujem v tom texte: v § 30 odsek 3 slová "§ 17 odseky 4 a 5" nahradiť, slovami "§ 17 odseky 4 až 6". V S 36 slová "v § 18 odseky 4 až 6", nahradiť slovami "v § 18 odseky 4 až 7". Odporúčam an blok prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prezentujme sa a hneď aj hlasujme o takto prednesenej zmene, ako ju povedal pán spoločný spravodajca.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že návrh sme schválili. Poslanec R. Goč:

Ďalší návrh pána poslanca Duka-Zólyomiho znie - v § 36 slová "dnom vyhlásenia" nahradiť slovami "1. júlom 1994". Navrhujem prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prezentujeme sa a hneď aj hlasujeme. Spravodajca navrhuje prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 123 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Čiže tento návrh sme schválili. Poslanec R. Goč:

Podľa návrhu pána poslanca Fica sme presunuli § 15 odsek l do osobitného paragrafu, ktorý zatiaľ doplnený nebol, preto treba nechať hlasovať o jeho tretom pozmeňovacom návrhu, ktorý v § 15 ods. 1 bodku nahrádza čiarkou a pripojí slová "s výnimkou zápisu cudzojazyčných mien a priezvisk alebo mien a priezvisk príslušníkov národnostných menšín". Keďže toto znenie odporuje zneniu odseku 2, neodporúčam prijať.

Predseda NR SR t. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a budeme hneď aj hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh.

Poslanec R. Goč:

V § 34 za slovami "matrikárovi" doplniť slová "a sobášiacemu". Myslím si, že nie je potrebné, aby sme do takejto zákonnej normy dávali úpravy, ktoré robí ministerstvo vnútra obyčajnou vyhláškou. Je to už stanovené v predpise o náhrade mzdy pre sobášiacich. Neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme sa prezentovať a súčasne aj hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Takže sme neprijali tento pozmeňovací návrh. Poslanec R. Goč:

Ďalší vystúpil pán poslanec Dubjel, ktorý v § 18 odseky 4 až 7 navrhuje vynechať. Som v dileme, lebo sme hlasovali o návrhu pána poslanca Duka-Zólyomiho, kde sme to znenie kompletne prijali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prijali sme len zmenu poradia, odseky sme prečíslovali.

Poslanec R. Goč:

Zrejme treba o tom hlasovať, nechám na zváženie poslancov, či vynechať bod 4, teda odseky 4 až 7.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Pivoluska má faktickú 'poznámku. Poslanec J. Pivoluska:

Chcem len pripomenúť, že to je to isté, čo navrhoval pán doktor Fico, že to odporuje odporúčaniu Rady Európy, ale aj našej ústave, článku 12 ústavy, čo som aj citoval. Treba prijatí návrh pána Dubjela.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:

Bohužiaľ, nemôžem sa stotožniť, s tým, čo ste teraz povedali, pretože som včera v rozprave hovoril o úplne niečom inom. Tým, že sme prijali bod 8 spoločnej správy, zabezpečili sme, že sa nebude platiť, ani v jednom prípade. Z tohto dôvodu sa mi zdá byť návrh pána poslanca Dubjela ako nadbytočný. To je moje stanovisko, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu, že som niečo takéto povedať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca, áno?

Poslanec R. Goč:

Už som navrhol na zváženie poslancom. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prezentujme sa a súčasne aj hlasujme. Pán spravodajca dáva na zváženie.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

Takže sme tento pozmeňovací návrh neschválili. Poslanec R. Goč:

Pokračoval vo svojom návrhu - ak toto neprejde, potom v § 18 nahradiť odsek 6 týmto znením: "Na zapísanie zmeny tvaru priezviska podľa odsekov 4 a 5 v úradnom jazyku sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona o zmene priezviska10/ a tento úkon podlieha poplatkovej povinnosti podlá osobitných predpisov12/. Neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže sa budeme prezentovať a hlasovať. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 46 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Takže návrh sme neprijali. Poslanec R. Goč:

Keďže nebol prijatý odsek e, potom-už nemá zmysel, aby som čítal pokračovanie na druhej strane atď.

Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Sečánsky. Navrhol § 15 odsek 2 vypustiť. Prijali sme už upravené znenie odseku 2, takže môžeme pokračovať ďalej.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pardon, pán spoločný spravodajca, pán poslanec Rózsa chce vystúpiť s faktickou poznámkou.

Poslanec E. Rózsa:

Beriem späť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Kaliská. Poslankyňa G. Kaliská:

Prosím vás pekne, chcem upozorniť, že môj pozmeňovací návrh je tu zle napísaný, ale súvisí aj s druhým pozmeňovacím návrhom pána Sečánskeho. Navrhovala som nepriamu novelu zákona 300 z roku 1993, ale povedali, že šikovnejšie je to zapracovať do tohto zákona. Preto môj pozmeňovací návrh znie, že bude nový § 34, ktorý bude znieť: "Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa používa s náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. " Ale potom v tomto návrhu musí ostať v § 35 bod 4, a pán Sečánsky ho navrhuje vypustiť. Tam sme v rozpore, a neviem, či vám to, pán kolega Sečánsky, nejako nepremenili. Ale keď mám slovo, tak môj pozmeňovací návrh som predkladala tak, ako som ho teraz prečítala. Keď sa prijme pozmeňovací návrh v bode 2, potom môj už nemá hlavu ani pätu.

predseda NR SR I. Gašparovič:

Viem, pani poslankyňa, ale najskôr musíme dokončiť hlasovanie o návrhu pána poslanca Sečánskeho a potom prídeme k vášmu návrhu.

Poslanec R. Goč;

Vysvetlím to. Pani poslankyňa, včera, keď som odchádzal, zastavili sme sa pri vás a hovorili sme, že keby to bolo formulované tak, ako ste vy navrhli, nebolo by to logické, neprešlo by to. Preto sme spolu hovorili, že urobíme nový paragraf, tak to aj máte zapísané - samozrejme, keď sa vynechá bod 4, to je podmienka.

Poslankyňa G. Kaliská;

Nie, musí sa ponechať, tak ako do toho zasiahla legislatíva.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predseda, pokiaľ ide o zmysel návrhu podaného pánom poslancom Sečánskym, spočíva v tom, že zostáva statuš quo. To znamená, že zostáva platný stav, ktorý bol prijatý v zmysle zákona o Mene a priezvisku. Čiže je potrebné dať o tom hlasovať an blok, a keď to prejde, všetko sa mu musí podriadiť. Dokonca aj bod B spoločnej správy, ktorý bol prijatý, pretože by bol v kontradikcii s týmto schváleným komplexným návrhom pána poslanca Sečánskeho.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa;

Vážený pán predseda, pýtam sa, či sa otvorila rozprava alebo sa hlasuje. Všetky návrhy boli predložené, o tých treba hlasovať a rozprava už nie je. Prosím odpoveď.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Rózsa, rozprava nie je. Každý k svojmu návrhu, ak zistí, že by týmto návrhom, ak by bol schválený v tejto podobe ako ho navrhol, mohol zozmätočniť ostatné naše schválené ustanovenia, je potrebné to vysvetliť. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby ďalej uvádzal hlasovanie.

Ešte pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš;

Myslím, že zmysel pripomienky alebo návrhu pani poslankyne Kaliskej spočíva v tom, jednoducho zachovať možnosť používať, meno s prechyľovaním, tak ako to predpokladá náš jazyk, a súčasne umožniť národnostným menšinám využiť svoje právo. V tom je ten návrh veľmi racionálny. To je všetko čo som chcel povedať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Fico. Poslanec R. Fico:

Chcel som povedať niečo k druhému návrhu pána poslanca Sečánskeho. Myslím si, že to je presne naopak ako hovorí pán poslanec Brňák. Ak sme prijali bod 8 spoločnej správy, v podstate nemáme už o čom hlasovať, návrh pána poslanca Sečánskeho pod bodom 2 je v tomto prípade bezpredmetný, a nie opačne, ako povedal pán poslanec Brňák.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pani poslankyňa Kaliská. Poslankyňa G. Kaliská;

Pán spravodajca, je pravda, že ste za mnou priali, ale na tomto sme sa nedohodli, ako ste to vy prepísali, pretože som podala úplne iný pozmeňovací návrh. A ak vy s tým nesúhlasíte, potom trvám na tom ako som ho podala a bude to nepriama novela.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte raz pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák;

Súhlasím s názorom pána poslanca Ficu. Bod 8 spoločnej správy, ktorý zakladá nový odsek 3 v ustanovení § 18, má súvis a má zmysel len vtedy, keď bude platiť stav, že platí i 15 ods. 2, S 18 ods. 4 - 7, § 35, f 36. Ale zmyslom komplexného návrhu pána poslanca Sečánskeho je vrátiť všetko do

takej roviny, v akej to bolo schválené v zmysle zákona o mene a priezvisku. Čiže nie je vylúčené hlasovanie o touto návrhu prijatím bodu 8, pretože bod 8 práve kopíruje doteraz stále platný stav v zmysle návrhu zákona. Ak tento zmeníme, samozrejme, stráca na opodstatnenosti a logike aj schválený bod 8 spoločnej správy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre. Pán spravodajca, uvádzajte ďalej hlasovanie. Poslanec R. Goč:

Takže návrh pána poslanca Sečánskeho z § 35 vypustiť bod 4, ostatné body prečíslovať, neodporúčam prijať. Navrhnem hlasovať o návrhu pani poslankyne Kaliskej, ktorá to určitým elegantným spôsobom rieši.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spravodajca povedal, že hlasujeme o návrhu pána poslanca Sečánskeho pod bodom 2.

Prosím, pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, pán poslanec Sečánsky keď včera vystúpil, jasne povedal, že o všetkých týchto bodoch má zmysel hlasovať len vtedy, ak sa bude hlasovať an blok.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

O všetkých jeho troch návrhoch.

Poslanec P. Brňák:

Dokonca štyroch, pretože odtiaľ vypadol § 15 ods. 2, ktorú skutočnosť pán spoločný spravodajca, myslím, reparoval.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán spoločný spravodajca, vy uvádzate zákon, vy nám musíte dať návrh a vaše odporúčanie.

Poslanec R. Goč:

Mám pred sebou písomný návrh pána poslanca Sečánskeho, kde nič takého nie je napísané, že sa má o tom hlasovať an blok.

Poslanec P. Brňák:

Ja som to včera navrhol v rámci faktickej poznámky po jeho vystúpení.

Poslanec R. Goč:

Ešte raz. Pán poslanec Sečánsky navrhoval pod bodom 2 z § 35 vypustiť bod 4, ostatné body prečíslovať. Neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže hlasujeme tak, ako to teraz dal pán spoločný spravodajca.

Prezentujme sa a hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

To znamená, že sme neschválili návrhy pána poslanca Sečánskeho.

Poslanec R. Goč:

Ďalší návrh pod bodom 3 - z § 36 vypustiť slová "S 18 ods. 4 až 6" je bezpredmetný. Takisto § 35 bod 4 je bezpredmetný.

Návrh pani poslankyne Kaliskej prečítam doslovne - § 35 bod 4 znie: § 4 ods. 4 zákona Národnej rady číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku znie: "Odsek 4 Ženské priezvisko v slovenskom jazyku sa používa a náležitou koncovkou slovenského prechyľovania. " Toto znenie odporúčam prijať, s tým, že to bude samostatný paragraf v tomto zákone pred i 35.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a súčasne hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 80 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Kaliskej sme prijali.

Poslanec R. Goč;

Posledný vystúpil pán poslanec Dudáš, ktorý v § 26 ods. l písm. d/ navrhol doplniť za slová "úmrtný list" slová "a. sobášny list zaniknutého manželstva". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Dudáš sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec A. Dudáš;

Ide len o formálnu úpravu. Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby to štylizoval takto: "úmrtný list zomretého manžela" a "sobášny list zaniknuvšieho manželstva", teda presun tých slov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán spoločný spravodajca, zopakujte to ešte. Poslanec R. Goč;

Je to presne to isté, ale v logickom znení, ako to navrhol pán Dudáš, samozrejme, je to správne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, hlasujeme s tým, že pán spoločný spravodajca návrh odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a súčasne hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh k zákonu sme schválili.

Poslanec R. Goč:

Posledný návrh pána poslanca Dudáša bol v § 27 ods. l bod f/ doplniť za slová "úmrtný list" slová - prečítam to tak, ako to napísal - "a sobášny list". Predtým Som s ním diskutoval, že to nemá logický zmysel, aby sobášny list mal mŕtvy. Preto on to opravoval teraz počas rokovania. Čiže ešte keby to pán poslanec Dudáš prečítal.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Dudáš. Poslanec A. Dudáš:

To je to isté ako pri § 26. Poslanec R. Goč:

Odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, budeme sa prezentovať a súčasne hlasovať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 88 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Poslanec R. Goč;

To sú všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. AK by som na niekoho zabudol, prosím, aby sa prihlásil. Pán poslanec Masarik nemal konkrétny návrh.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Pán poslanec Koňa sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec M. Kóňa:

Pán predseda, žiadam o prestávku na poradu klubu pred celkovým záverečným hlasovaním, keďže bolo dosť pozmeňovacích návrhov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Takisto sa pripájam. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Páni poslanci, panie poslankyne, ide o dôležitý zákon,

na ktorom nám záleží, takže považujem za rozumné, aby sme sa poradili, ale nech to nie je dlhšie ako 15 minút. Pokračujeme o pol jedenástej /šum v sále/, dobre, teda o 10. 35 hodine.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

v súlade s ustanovením § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Faktická poznámka - pán poslanec Kóňa. Poslanec H. Kóňa:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

náš klub sa na tej trošku dlhšie trvajúcej porade, aj keď ste nám bolí ochotní dať len 5 minút, nakoniec to bolo 15 a ešte trošku viac...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hovorte do mikrofónu, lebo nie je počuť. Poslanec M. Kóňa:

Tu kolegovia navrhovali, aby to bolo len 5 minút, zistil som, že ste demokratickí, počkali ste na nás, kým sme sa poradili. Dovoľte mi, aby som vám oznámil jednu vec. Klub

poslancov za SNS konštatuje, že takto navrhovaný zákon aj s pripomienkami, ktoré sú predkladané, je pre nás neprijateľný. Nielen poslanci za Slovenskú národnú stranu sa snažia SVOJÍM spôsobom chrániť, slovenský jazyk, sú aj iné národy vo svete, ktoré majú toto na zreteli. Pripomeniem len Francúzsko. Keďže je hlasovanie - dopredu prehlasujem, že pre nás je takto navrhovaný zákon neprijateľný - budeme hlasovať, proti. A v prípade, že bude tento zákon v takomto znení prijatý, dovoľte mi, pán predseda, aby som vám oznámil, že klub poslancov Slovenskej národnej strany v Národnej rade na protest po hlasovaní symbolicky na 5 minút sa vzdiali z rokovacej sály.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Dovoľte mi, aby som vám oznámil, že v súlade s ustanovením i 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených doplnkov.

Prosím preto, aby sme sa prezentovali a súčasne hlasovali.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 124 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

Konfttatujem. že sme prijali zákon o matrikách. /Potlesk. /

Ďakujem, pán poslanec Goč.

O slovo sa hlási podpredseda vlády pán Šimko. Podpredseda vlády SR I. Šimko: Ďakujem, pán predseda.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

prijali ste zákon, ktorý umožní podstatne zefektívniť činnosť matrík. Prijali ste zákon, ktorý zabezpečí splnenie odporúčaní Rady Európy pokiaľ ide o individuálnu slobodu ľudí pri zápisoch do matričných dokladov. Tento zákon nijakým spôsobom neobmedzuje používanie slovenského jazyka. Taká je pravda o tomto zákone, aj keď sú tu poslanci, ktorí sa usilujú tejto pravde vtlačiť inú interpretáciu.

Ďakujem vám za to. /Potlesk. /

Predseda MR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

svojimi pozmeňovacími návrhmi sme mali ochotu upraviť tento návrh zákona tak, aby vyhovoval pre občanov Slovenskej republiky. Nestalo sa tak, a preto náš poslanecký klub sa

takisto pripojil k protestu poslaneckého Klubu SNS a na protest opustil rokovaciu sálu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Prosil by som pána predsedu Cabaja, aby druhýkrát uvádzal, že reprezentujú názory časti občanov Slovenska a nie občanov Slovenska.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nakoľko o siedmom bode programu budeme rokovať, vo štvrtok 2. júna, tak, ako sme sa dohodli, pristúpime k ôsmemu bodu programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 129/1991 Zb. o Komerčných právnikoch.

Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 474 a spoločnú správu výborov ako tlač 474a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti slovenskej republiky pán Milan Hanzel. Prosím, pán minister.

Minister spravodlivosti SR H. Hanzel:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

cieľom predloženého vládneho návrhu novely zákona číslo 129 z roku 1991 o komerčných právnikoch je zrovnoprávniť postavenie subjektov poskytujúcich právne služby osobám, ktoré sa o tieto služby uchádzajú. Predpokladom pre vznik osobitnej profesie na poskytovanie právnej pomoci je na jednej strane vzťah dôvery klienta voči vybranému právnemu zástupcovi, na druhej strane pocit zodpovednosti právnika zastávali právne záujmy klienta tak, akoby zastával svoje vlastné záujmy. Je mimo diskusie, že takéto predpoklady môže v plnej miere spĺňať, len ten právnik, ktorý k iným fyzickým alebo právnickým osobám či subjektom ako svojmu klientovi nemá nijaké záväzky a je zmluvne viazaný iba vzťahom k nemu. Na zvládnutie úloh pri poskytovaní právnej pomoci v etape vytvárania trhového hospodárstva bol vznik profesie komerčného právnika regrutujúceho sa z odborníkov činných v hospodárskom živote celkom nevyhnutný a myslím si, že nik nepochybuje o aktuálnej potrebe tohto inštitútu.

Koncipovanie právnej služby na báze tzv. slobodného povolania treba považovať v Slovenskej republike za úspech budovania právneho a demokratického štátu. V súčasných podmienkach časť komerčných právnikov - asi 35 % - právne služby dosiaľ poskytuje pri zachovaní svojho právnického postavenia vo verejnom aj v hospodárskom živote. Nerovné postavenie vzbudzuje nevôľu a kritiku nielen advokátov, ale aj väčšej časti členov Zboru komerčných právnikov, to je tých zvyšujúcich 65 %. Kritika tohto stavu poukazuje najmä na tieto okolnosti: komerčný právnik v tzv. zamestnaneckom pomere je nevyhnutne, či si to uvedomuje alebo nie, ovplyvnený väzbou na zamestnávateľa a tak v postavení poradcu klienta

jeho činnosť, nevyhnutne reflektuje právnu prax, ktorou je zaťažený svojím postavením v pracovnom pomere. Tým sa narušuje jeho nezaujatý postoj voči klientovi pri poskytovaní právnej pomoci. Ale je tu aj opačný moment. Klient pri výbere právnika z radov komerčných právnikov prihliada, či si to uvedomuje alebo nie, na postavenie a vplyv osoby vo verejnom a hospodárskom živote a na možnosť využiť tento vplyv vo svoj prospech. Tým je komerčný právnik v zamestnaneckom pomere zvýhodnený vo vzťahu k advokátom a komerčným právnikom vykonávajúcim tzv. slobodné povolanie.

Vo včerajšej diskusii sa tu naznačovali určité problémy, Ktoré vyplývajú akurát z tohoto vzťahu. Komerčný právnik, ktorý vykonáva svoje povolanie popri hlavnom zamestnaní, má nepochybne menšiu réžiu pre výkon právnej pomoci, lebo pri poskytovaní využíva prostriedky, ktoré má k dispozícii v zamestnaní a požíva všetky výhody, ktoré mu zo zamestnaneckého pomeru plynú. Naša súčasná právna úprava tohoto inštitútu je anomáliou, ak porovnávame právne poriadky nielen Európy, ale aj Ameriky, a významne zvýhodňuje časť subjektov poskytujúcich právne služby.

Predkladaný vládny návrh zákona teda nelikviduje Zbor komerčných právnikov, ani ho neznevýhodňuje, ale len zabezpečuje rovnoprávne postavenie všetkých právnikov pri poskytovaní právnej pomoci fyzickým či právnickým osobám. Súčasne umožňuje tým komerčným právnikom, ktorí sú v zamestnaneckom pomere, aby sa slobodne rozhodli v akom postavení budú naďalej právne služby poskytovať. Mrzí ma, že v súvislosti s týmto návrhom novely sa aktivizovali presadzovania subjektívnych postojov a záujmov oboch komôr, ktorých sa to dotýka.

S pripomienkami výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa dotýkajú začiatku účinnosti zákona, vypustenia bodu 4 a úpravy bodu 5 predloženého návrhu, sme sa už na

rokovaniach výborov stotožnili a vyslovili a nimi súhlas. Z uvedených dôvodov odporúčam, vážene panie poslankyne a vážení páni poslanci, predložený návrh zákona schváliť, aj keď som si vedomý rozdielnosti názorov.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi Manželovi. Ha tento bod programu ja určený ako spoločný spravodajca výborov pán poslanec Igor Haly, ktorý by mal podať správu. Prosím, pán poslanec.

Poslanec I. Maly;

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu k tlači číslo 474. Pripomínam vám, že ide o tlač, ktorá má v nadpise nové znenie a dostali ste ju, bola vám doručená trošku neskôr. Takže ide o spoločnú správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť.

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch, tlač číslo 474, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 884 z 3. mája 1994 na prerokovanie výborom, ktoré som menoval, a to v lehote do 18. mája 1994. Citovaným rozhodnutím predseda Národne] rady Slovenskej republiky určil ako

príslušný na skoordinovanie stanovísk Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Okrem výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol predložený vládny návrh pridelený, návrh zákona prerokoval aj Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci. Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh prerokovali v určenej lehote.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona, pretože podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z 20 členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady bolo prítomných 13 poslancov, pričom 9 poslanci hlasovali za návrh, l poslanec bol proti a 3 sa zdržali hlasovania.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady neprijal uznesenie k predloženému návrhu zákona, lebo podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná vačšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 18, prítomných bolo 14, za hlasovali 7 poslanci, 3 poslanci hlasovali proti a 4 poslanci sa zdržali hlasovania. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci súhlasil s predmetným návrhom zákona Národnej rady a odporučil Národnej rade schváliť ho v predloženom znení. Výbor Národnej rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti vyslovili s predloženým návrhom zákona súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čislo 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch, schváliť po zohľadnení niektorých pozmeňovacích pripomienok.

Toľko teda k spoločnej správe. Konkrétne zo spoločnej správy budem bod l a bod 4 odporúčať na prijatie. Bod 3 sa prípadným prijatím bodu 4 stane bezpredmetným. Trosku zložitejšia situácia vznikla v prípade bodu 2, pretože pravdepodobne pri niektorom z prepisov vznikla chyba, ktorú však nie je ťažké s vaším pochopením odstrániť. Konkrétne znenie, ktoré uvádza spoločná správa ako text nahrádzajúci slová "Českej a Slovenskej Federatívnej Republike" má nahrádzať celé písmeno b/ § 30.

Ďalej z textu vypadlo medzi slovami "má právnické" slovo "uznané". Ak by to bolo možné, navrhol by SOm úpravu bodu 2 spoločnej správy tak, aby znel

"bod 11 znie: § 30 písm. b/ získal vysokoškolské vzdelanie na Právnickej fakulte na území Slovenskej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, alebo začal právnické štúdium na právnickej fakulte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ktoré ukončil v Českej republike, alebo na uznané právnické vzdelanie získané v zahraničí".

Takto upravený bod 2 spoločnej správy by som odporúčal prijať. Ak by ste náhodou, vážená Národná rada, takýto postup neodobrili, neodporučím bod 2 prijať a predložím vlastný pozmeňovací návrh. Toľko k spoločnej správe.

Zároveň vás prosím, vážený pán predseda, aby ste mi udelili ako prvému slovo v rozprave.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Malému. Prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Chcem vám oznámiť, že písomne do rozpravy sa zatiaľ neprihlásil nikto. Pán Rózsa sa hlási, ale prvý vystúpi v rozprave pán spoločný spravodajca.

Poslanec I. Malý:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené Kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som predniesol pár poznámok k predloženej novele zákona o komerčných právnikoch. Komora komerčných právnikov bola zriadená 1. júnom 1991. Ide o pomerne mladú stavovskú organizáciu, ktorá však za necelé tri roky svojho fungovania osvedčila svoju potrebnosti pre prax. Dosiahla, že široká verejnosť, ale aj orgány a organizácie ju berú vážne. Ide o dynamický sa rozvíjajúcu organizáciu, ktorá má momentálne asi l 800 členov. Za obdobie svojej existencie sa komerční právnici dokázali presadiť v podnikateľských kruhoch na Slovensku, ale aj v zahraničí, a je to viac-menej logické, pretože väčšina komerčných právnikov má bohatú podnikovú prax.

Úspešná činnosť komerčných právnikov na Slovensku teda vytvára konkurenčné prostredie, po ktorom všetci toľko voláme a ktoré na dopad na cenu právnych služieb. Momentálna právna úprava zvyšuje tiež dostupnosť, právnych služieb v minulosti koncentrovaných najmä do väčších okresných miest. Unáhlená novela, podľa môjho názoru, by mohla priniesť zhoršenie podmienok pre činnosť komerčných právnikov, a tým aj pre poskytovanie právnej pomoci obyvateľstvu. Vývoj v tejto oblasti sa prejavuje napríklad aj postupnou profesionalizáciou komerčných právnikov. Ako príklad uvediem, že v roku 1991 vykonávalo poskytovanie právnych služieb ako hlavnú činnosť, asi 10 t komerčných právnikov, dnes je to približne 60 %. Násilné prerušenie tohto vývoja by mohlo viesť k zhoršeniu poskytovania právnych služieb najmä v podnikateľskej sfére.

Okrem toho chcem poukázať, na skutočnosť, že komerční právnici poskytujú svoje služby popri pracovnom pomere najmä v oblastiach, kde sú sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, kde je menej podnikateľských subjektov a menej orgánov, ktoré potrebujú ich pomoc. Pre samotných komerčných právnikov by výlučne profesionálne poskytovanie právnej pomoci najmä v spomenutých oblastiach mohlo viesť k strate sociálnych istôt, takže by ju nevykonávali. To by viedlo k zníženiu konkurenčného prostredia a malo by za následok zdraženie poskytovania právnych služieb, prípadne prácu právnikov na čierno, s tým súvisiace neodvádzanie daní a v konečnom dôsledku zníženie príjmov do štátneho rozpočtu.

K jednotlivým bodom novely resp. k mojim pozmeňovacím návrhom, ktoré teraz predložím konkrétne:

K bodu číslo 4 novely - v prípade, ak by sa vypustil S 3 zákona, mohli by vykonávať poskytovanie právnych služieb aj napríklad rôzne obchodné spoločnosti s obmedzeným ručením. Ako príklad uvediem spoločnosť s ručením obmedzeným. Táto obchodná spoločnosť ručí iba do výšky svojho základného imania, čo je v drvivej väčšine spoločností s ručením obmedzeným 100 tisíc korún. Tým by sa znížila právna istota a ochrana klienta, ktorá je teraz zabezpečená osobným ručením, t. j. ručením bez obmedzenia. Z tohto dôvodu sa stotožňujem s bodom číslo l spoločnej správy a odporúčam jeho prijatie.

K bodu 11 novely - ak by Národná rada Slovenskej republiky schválila znenie novely, na Slovensku by sa nemohol štát komerčným právnikom ani občan, ktorý vyštudoval napríklad na Právnickej univerzite v Brne a napríklad v roku 1980. Treba si uvedomiť., že v tom čase boli právne poriadky Česká a Slovenska takmer úplne totožné. Je preto nezmyslom takto obmedzovať občana len preto, že Študoval v Českú a treba povedať, že častokrát to bolo administratívnyn zásahom, napríklad preloženie z fakulty na fakultu. Z uvedeného dôvodu navrhujem znenie S 30 písm. b/ tak, ako som to uviedol v spoločnej správe ohľadne bodu 2 spoločnej správy. Ak by sa ukázalo, že sa nedá preformulovať, bod 2 spoločnej správy, tak ako som ho uviedol, považujte toto za môj pozmeňovací návrh.

K článku III novely - vzhľadom na to, že ide o citlivú problematiku, na ktorú sa tak právnici, ako aj klienti musia adaptovať, navrhujem deň účinnosti posunúť na 1. október 1994. To znamená, že odporúčam prijať bod 4 spoločnej správy. Ak sa prijme bod 4 spoločnej správy, nie je potrebné hlasovať o bode 3 spoločnej správy.

Dovoľte mi teraz, aby som predložil vlastné pozmeňovacie návrhy k novele zákona o komerčných právnikoch. Budú sa týkať bodov 6, 7 a 12.

V uvedených bodoch novely sa rieši otázka, že komerčný právnik nemôže poskytovať právnu pomoc v prípade, ak je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, resp. vykonáva inú zárobkovú činnosti. Podľa môjho názoru odôvodnenie tejto zmeny, že teda je tým znížená kvalita vykonávania práce v hlavnom pracovnom pomere, nie je úplne v poriadku. Je predsa vecou zamestnávateľa, aby posúdil, či komerčný právnik, ktorý pracuje v pracovnom pomere, je schopný plniť. si svoje pracovné úlohy v požadovanej kvalite a či ich aj plní. Ak ich neplní, zamestnávateľ to môže vyriešiť tým, že mu dá výpoveď, ale nemyslím si, že z tohto dôvodu je potrebné riešiť problematiku zákonom. Okrem toho v prípade stretu záujmov v dôsledku zamestnania v štátnej správe sa rieši táto problematika aj bez novely zákona o komerčných právnikoch, totiž Komora komerčných právnikov uschováva licencie.

V tejto súvislosti ml dovoľte uviesť malý príklad, ktorý vôbec nie je vytrhnutý z reality. Právnik, ktorý je zamestnaný v podniku, ktorý má sídlo v okresnom meste, často býva na dedine vzdialenej niekoľko desiatok kilometrov od tohto mesta. V uvedenej obci je niekoľko drobných podnikateľov, sú tam občania, ktorí potrebujú občas poradie, ale právnik, ktorý by otvoril v takejto obci svoju kanceláriu, by, samozrejme, nevyžil. V prípade, ak by nemohol tento komerčný právnik poskytovať právnu pomoc popri zamestnaní resp. po zamestnaní, všetci títo občania, ktorých som spomenul, prípadne podnikatelia, by boli nútení cestovať do okresného mesta, pretože nikde bližšie by komerčného právnika alebo právnika vôbec nenašli.

Stále hovoríme, vážený parlament, o podpore a uľahčovaní situácie malým a stredným podnikateľom. V prípade prijatia novely vo vládou navrhovanom znení predpokladám, že by tomu tak nebolo. Nelogicky sa pritom poukazuje na údajnú potrebu zrovnoprávnenia advokátov, ktorí nemôžu byt v pracovnom pomere. Pritom ale môžu byť a podnikajú ako spoločníci v obchodných spoločnostiach a podobne. Navyše, predložený materiál, predložená novela nepripomína, že napríklad daňoví poradcovia, patentoví zástupcovia, ekonomickí poradcovia a podobne nemajú žiadne podobné obmedzenia. Z uvedených dôvodov navrhujem body číslo 6, 7 a 12 novely vypustiť.

V prípade, ak by sa Národná rada Slovenskej republiky nestotožnila s mojím pozmeňovacím návrhom na vypustenie bodov 6, 7 a 12, dovoľujem si navrhnúť k týmto ustanoveniam alternatívne pozmeňovacie návrhy.

K bodu číslo 6 - ak by sa do zákona dostalo spojenie "alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť, znamenalo by to neúnosnú diskrimináciu komerčných právnikov. Je potrebné si uvedomiť, že inou zárobkovou činnosťou je takmer všetko. Uvediem príklad, keď komerčný právnik by vlastnil dom, ktorý nie je schopný obsadiť sám. Pravdepodobne by bol nútený, aby ho prenajímal a už tento prenájom, ktorý by bol, samozrejme.

odplatný, by sa považoval pravdepodobne za inú zárobkovú činnosť. Takisto mal by zakázané vlastniť podiel v akejkoľvek obchodnej spoločnosti, nemohol by sa zúčastňovať, prípadne na jej chode. Predpokladám, že takéto obmedzenia zákonotvorca nemal na mysli. Na dokreslenie iba uvádzam, že advokáti vo svojom zákone podobné ustanovenia nemajú. Navrhujem preto, aby časť vety "alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť. " z bodu číslo 6 bola vypustená.

K bodu číslo 7 - z dôvodov uvedených vyššie, nebudem ich znova opakovať, navrhujem vypustiť časť vety "alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť'.

K bodu číslo 12 z rovnakých dôvodov navrhujem vypustiť, časť vety "alebo vykonávajú inú zárobkovú činnosť" a ďalej text "alebo inú zárobkovú činnosť ". Dovoľujem si v tejto súvislosti upozorniť, že s týmito zmenami, ktoré som predložil, súhlasili aj zástupcovia ministerstva, ktorí boli prítomní na rokovaní ústavnoprávneho výboru a výbor tieto zmeny aj odsúhlasil. Vzhľadom na to, že nakoniec výbor neprijal platné uznesenie, tieto zmeny, ktoré vypúšťajú text, ktorý som citoval, neboli zahrnuté do spoločnej správy.

Ďakujem vám za pozornosť.. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Malému. Ako som povedal, prvý sa prihlásil pán poslanec Rózsa, ďalej do rozpravy sú prihlásení pán poslanec Daňo a pán poslanec Dubjel. Prosím, pán poslanec Rózsa.

Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán minister,

úvodom netajím, že som zástancom vládneho návrhu vzhľadom na to, že uvádza do jednej roviny jednotlivé spôsoby slobodného povolania. Navrhovaná novela zákona o komerčných právnikoch okrem cieľov spomenutých v dôvodovej správe zároveň odstraňuje legalizáciu možností úniku z povinností platiť odvody do fondov nemocenského, dôchodkového, zdravotného poistenia a Fondu zamestnanosti. Podlá týchto právnych predpisov osoby, ktoré podnikajú popri zamestnaní, teda aj komerční právnici, nemusia platiť odvody z celkového príjmu dosiahnutého v podnikateľskej činnosti, pretože tieto poplatky za nich zaplatí zamestnávateľ zo mzdy, ktorú niekedy poberajú iba formálne. Komerční právnici majú možnosť sa zamestnať - a tu uvádzam - hoci aj vzájomne trebárs za najnižšiu mzdu a tak sa vyhnúť povinnosti prispievať do Fondu nemocenského poistenia a ostatných fondov zo svojho hlavného zdroja príjmu - činnosti komerčného právnika. Teda príjem môže byt aj niekoľko desaťtisíc korún mesačne.

V tejto súvislosti vzniká vážna hrozba, že aj advokáti prestúpia ku komerčným právnikom, aby využili uvedenú medzeru v zákone vo svoj prospech. Som toho názoru, že vzhľadom na výšku odvodov by tak urobila väčšina advokátov. Je tu reálne nebezpečenstvo, že by sa tým významným spôsobom oslabilo ústavné právo na obhajobu, čo môže znamenať kolapsový stav v trestnom konaní. V súčasných ekonomických podmienkach nie je žiadna výhoda mat povinnosť vykonávať obhajobu vzhľadom na situáciu s platením troch povinných obhajcov. Len poznamenávam, že štát dlhuje na trovách obhajoby ex offo cca 12 miliónov korún.

Uzákonenie rovnakých podmienok pri výkone povolania komerčných právnikov a advokátov odstráni spomenutú hrozbu a vytvorí zároveň rovnaké sútažné podmienky pri poskytovaní právnych služieb pre komerčných právnikov a advokátov. Teda, navrhovaná úprava odstráni v našom právnom poriadku neodôvodniteľnú anomáliu, ktorá pri poskytovaní právnej pomoci advokátom zakazuje iné povolania popri zamestnaní, ale komerčným právnikom ho výslovne dovoľuje. Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti odporúčam vládny návrh prijať. Pokiaľ ide o vystúpenie spoločného spravodajcu, pripájam sa k jeho návrhu pokiaľ ide o bod číslo 2 spoločnej správy a tento podporujem. Pokiaľ ide o jeho návrh na vypustenie bodov 6, 7 a 12 spoločnej správy, vyjadrujem s ním nesúhlas.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi. Ďalej je do diskusie prihlásený pán poslanec Daňo.

Poslanec Š. Daňo;

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

návrh novely zákona číslo 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch reaguje na nový právny stav, ktorý sa vytvoril po prijatí Ústavy Slovenskej republiky, a na prijatie a kandidatúru Slovenska ako samostatného štátu do niektorých európskych štruktúr a aj na niektoré vnútorné zákony štátu prijaté po vzniku samostatnej republiky s cieľom zrovnoprávniť, a dať do súladu so zákonodarstvom vyspelých demokratických štátov postavenie právnikov, ktorí nie sú advokátmi a poskytuju právnu pomoc. Novela je jedným z výrazných krokov najmä k zjednoteniu nášho právneho poriadku B právom Európskej únie, ale aj naplnením obsahu a zmyslu kódexu chovania právnikov združených v Rade advokátskych komôr a právnických spoločností európskych únií prijatého v roku 1988 v Štrasburgu delegáciami 12 členských štátov, ktoré zastupovali advokátske komory a právnické spoločnosti z členských Štátov Európskej únie. V tomto dokumente sa deklaroval základný princíp v tom, že poskytovanie právnej pomoci je nožné len v rámci vykonávania nezávislého povolania.

Aj v našich podmienkach musí poskytovanie právnej pomoci prispievať, k naplneniu základných ľudských práv garantovaných ústavou, ako aj ústavným zákonom o základných právach a slobodách. Množstvo povinností, ktoré z toho vyplývajú, vyžaduje úplnú nezávislosť advokáta, ale aj komerčného právnika na ďalších vplyvoch spojených najmä so závislou činnosťou pri vykonávaní zamestnania. Aby mohli vykonávať svoju činnosť, nezávisle obe povolania, musia byť advokáti a komerční právnici vylúčení z niektorých činností, ktoré by ich v nezávislosti ohrozili, akým je aj pracovný pomer.

Zákonník práce výslovne ustanovuje povinnosť zamestnanca riadiť sa príkazmi - odvolávam sa tu na i 73 a nasledujúce Zákonníka práce - a rovnako tento vzťah deklarujú daňové zákony ako nezávislú činnosť. V novom znení S l ods. l písm, a/ zákona sa preto definuje poskytovanie právnej pomoci komerčnými právnikmi ako výkon slobodného povolania. Takouto úpravou sa odstráni nerovnoprávne postavenie advokátov, ktorí svoje povolanie vykonávajú ako slobodné povolanie, a postavenie komerčných právnikov, ktorí poskytujú právnu pomoc popri riadnom zamestnaní v pracovnom pomere.

Ak má existovať v spoločnosti rešpekt k právu, právnici, ktorí vykonávajú a poskytujú právne služby, musia mať osobitné postavenie, musia byt nezávislí, lebo len tak môžu

slúžiť občanom a obhajovať riadne ich záujmy. Akákoľvek závislosť a podriadeností od inej osoby tu je vylúčená. To sa týka ešte výraznejšie aj ekonomickej závislosti, ktorá je súčasťou každého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Okrem toho pri takto vykonávanom povolaní je možnosť zneužitia rôznych informácií o vlastnom podniku a ich zneužitie vo svoj prospech alebo v prospech iných subjektov v protichodnom postavení so záujmami svojho zamestnávateľa resp. podniku. Je to potrebné zvlášť zdôrazniť; v prebiehajúcom procese privatizácie.

Novelizované je aj ustanovenie § 6 písm. b/ zákona, a to tak, aby zabránilo poskytovaniu právnej pomoci podlá tohto zákona právnikovi, ktorý je síce komerčným právnikom, ale ktorý je v pracovnom pomere alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu, s výnimkou činností tam uvedených. Tým sa vytvárajú rovnaké zákonné podmienky pre poskytovanie právnej pomoci, aké platia pre obdobné právne profesie poskytujúce právnu pomoc na území štátu, a to právnu pomoc poskytovanú najmä advokátmi. Vykonávanie tejto činnosti popri zamestnaní vyvoláva vzhľadom na príslušnú právnu úpravu nemocenského a dôchodkového poistenia a príspevkov do Fondu zamestnanosti oproti výkonu práce advokáta na báze slobodného povolania úplne nerovnoprávne postavenie advokátov v profesnej sútaži, lebo zamestnávateľ komerčných právnikov hradí za nich všetky tieto príspevky. Nejde ani o zanedbateľný príjem príslušných fondov. Okrem toho títo právnici vykonávajú túto činnosť spravidla v zariadení svojho zamestnávateľa a častokrát využívajú aj jeho kancelárske priestory, dokonca aj pracovné sily, a to bezplatne, čo ich výrazne zvýhodňuje v sútaži s ostatnými svojimi kolegami, a to nielen advokátmi, ale aj komerčnými právnikmi, ktorí zamestnaní nie sú.

Ťažko by bolo možné vysvetliť, najmä z hľadiska približovania sa nášho štátu k právnym poriadkom štátov Európskej únie, ak by bolo nožné podľa nášho právneho poriadku vykonávať prácu advokáta popri zamestnaní. Samozrejme, je to vylúčené, hoci naopak, súčasný zákon o komerčných právnikoch takúto možnosť pripúšťa, ako povedal aj pán Rózsa, ktorý predo mnou vystúpil v rozprave. V žiadnou vyspelom európskou state takéto právne postavenie komerčných právnikov, ktorí svoju činnosť vykonávajú popri zamestnaní, neexistuje, okrem Poľska a Česka, kde však od počiatku vykonávajú túto činnosť ako slobodné povolanie. V Maďarsku došlo k zlúčeniu obidvoch komôr, a tým k vytvoreniu európskeho štandardu a takýto proces sa pripravuje aj v Českú. Vo vyspelých demokraciách je takáto dualita dvoch komôr pôsobiacich vedľa seba vylúčená. Takýmto stavom sú, samozrejme, postihnutí aj tí komerční právnici, ktorí svoje povolanie vykonávajú ako slobodné povolanie, teda podobným spôsobom ako advokáti. Aj pán spoločný spravodajca to zdôraznil, že zo súčasného počtu zapísaných komerčných právnikov už viac ako 60 % vykonáva svoje povolanie ako hlavné.

Navrhovaná novela vlastne v zásadných otázkach zjednotí tieto dve profesné činností na rovnakých základoch a bude prvým krokom k ich zjednoteniu do jednej komory pri zachovaní rovnakých zásad na jej vykonávanie. Je zároveň aj výrazným krokom na odstránenie nerovnoprávneho postavenia advokátov a komerčných právnikov. Ak dnes prijmene predložený návrh novely, prispejeme k tomu, že de facto medzi týmito dvoma komorami bude sútaživosť, ktorú akurát tu zdôrazňoval pán spoločný spravodajca, na rovnakej úrovni.

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je do diskusie prihlásený pán poslanec Dubjel.

Poslanec K. Dubjel;

Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

moji predrečníci vlastne vyčerpali skoro všetky argumenty, ktoré som mal pripravené, a tak nám len pár poznámok. Tento zákon je typický zákon, kde ide o boj dvoch komôr a každá z nich lobuje to svoje. Osobne som za to, aby spoločnosť pracovala produktívne. Skôr by sa mi páčil zákon, kde by si advokáti navrhli, že smú pracovať, ako zákon, kde sa navrhuje komerčným právnikom, aby nepracovali. Argumenty typu, že využívajú, že to nie je vhodné, že to nie je rovnaká platforma, že využívajú telefóny, faxy a iné u zamestnávateľa, nepatria do zákona. Jednoducho zamestnávateľ si rozmyslí, či si prijme takého alebo onakého zamestnanca, rozmysli si, či mu dovolí niečo zneužívať alebo nezneužívať.. Väčšina firiem je dnes súkromná a môže si dnes vo svojej firme robiť čo chce. A zo zákona to niekomu vylúčiť netreba.

Po ďalšie - ak právnik nemá čo robiť a má zakázané pracovať tak, aby sa uživil, musí zvyšovať, ceny. Ak má zabezpečené zamestnanie a popri tom ešte dokáže robiť právne služby, tie právne služby možno robiť relatívne lacno, a som za to, aby takáto konkurencia existovala. Do tohto zákona by mal určite čo povedať aj Protimonopolný úrad. Preto zákony takéhoto typu apriori odmietam. A tak v prvej alternatíve hneď navrhujem neprijať celý zákon. A v druhej alternatíve sú vlastne všetky body, ktoré tu už boli, teda navrhujem vylúčiť bod 6, 7, ale aj 8 a 12, lebo bod 8 súvisí s bodmi 6 a 7. To je môj pozmeňovací návrh.

Treba ešte k tomu dodať, že tu ide o to, že počet klientov je stály a ich počet sa zmenšuje, pretože právnych služieb bolo doteraz treba veľmi veľa vzhľadom so zavádzaním nových podnikov, vytváraním nových subjektov a podobne. Teraz sa pôdnikateľská sféra stabilizuje a klientov bude postupne ubúdať. Toto si určite uvedomujú všetci právnici, aj advokáti, aj komerční právnici. No advokáti sa zrejme spamätali skôr a snažia sa čo najviac sťažiť život komerčným právnikom. Z tohto poznatku vyplývajú aj moje návrhy.

Ďakujem za pozorností. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Dubjelovi. Ešte je prihlásený do rozpravy pán poslanec Pridala.

Poslanec H. Pridala:

Pán predseda, vážené plénum,

v praxi v súčasnosti platí, že ak komerčný právnik alebo advokát vyhotoví nejaký dokument, zmluvu, kde zákon vyžaduje overenie podpisu, musí poslať klienta overiť podpis k. notárovi, ktorý je rovnako súkromnou osobou. Preto navrhujem, aby právnici na nimi vyhotovených zmluvách mohli tieto podpisy overiť. Toto právo osvedčovať podpisy by sa nevzťahovalo na osvedčovanie podpisov na iných dokumentoch a na osvedčovanie podpisov na listinách smerujúcich voči zahraničiu.

Mám preto doplňovací návrh k novele zákona o komerčných právnikoch - S 17 navrhujem v doterajšom znení, text terajšieho S 17 označiť, ako odsek l, a navrhujem doplniť odsek 2, ktorý znie: "Komerčný právnik alebo ním poverený zamestnanec môže osvedčiť podpis osoby na ním vyhotovenej listine. Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje po a/ poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov, po b/ Beňo, priezvisko,

trvalé bydlisko, prípadne miesto pobytu účastníka, jeho rodné číslo, dátum narodenia, po c/ údaj, ako bola zistená totožnosť, účastníka, po d/ konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom, alebo, že uznal podpis na listine za svoj vlastný, po e/ miesto a deň osvedčenia, po f/ podpis komerčného právnika a odtlačok pečiatky. Navrhovaný doplnok smeruje k, tomu, aby právnici, komerční právnici a v prípade novelizácie zákona o činnosti advokátov aj advokáti mohli overiť podpisy na nimi vyhotovených dokladoch, zmluvách.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyčerpal som prihlášky do rozpravy. S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Daňo.

Poslanec Š. Daňo:

Pán predseda, ešte by som rád vystúpil v rozprave, pretože to, čo chcem povedať, presiahne stanovené tri minúty.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Rozpravu som neuzavrel. Prosím. Poslanec Š. Daňo:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni,

na začiatku by som reagoval na to, čo povedal pán Dubjel. Určite ešte máme v pamäti jeho vystúpenie, keď viac-menej svojim prednesom vzbudil určitú pozornosť aj sudcovskej verejnosti, keď apriori zamietol zvýšenie platov sudcov. Myslím si, že keď už pán Dubjel vystúpil, mal hovoriť objektívne k meritu veci, čo sa týka záležitosti jednej alebo druhej komory. Aby som bol naďalej objektívny, dovoľte mi, aby som vám prečítal jeden list, ktorý adresovala komerčná právnička Komore komerčných právnikov a požiadala, aby SOM jej meno necitoval. Dovoľte, aby som vás požiadal o chvíľku trpezlivosti, kým prečítam celý list.

"Vážení poslanci,

vážené poslankyne,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia komerční právnici,

dovolím si zareagovať na výzvu Komory komerčných právnikov z 25. apríla 1994, ktorú sOm dostala v Informátorovi číslo 2 z roku 1994. Úprimne dúfam, že budete tolerovať moje právo na vlastný názor a nebudem zatracovaná preto, že mám vlastný názor a ten je iný, ako vyhovuje niektorým kolegom, komerčným právnikom.

Dovoľujem sa vyjadriť k názorom uvedeným vo výzve na podporu novely zákona o komerčných právnikoch, ktorým by na zakazovalo pôsobiť ako komerčný právnik popri zamestnaní. Ja sama som začala vykonávať činnosť komerčnej právničky popri zamestnaní a došla som k záveru, že taká činnosť nie je možná. Preto som zamestnanie, s ktorým som bola viac spokojná ako nespokojná, opustila.

Chápem dôvody, pre ktoré sa niektorí dožadujú ďalšieho trvania možnosti pôsobiť popri zamestnaní. Po určitú dobu po prijatí zákona o komerčných právnikoch bola táto možnosť i potrebná na transformáciu bývalých podnikových právnikov na nový spôsob výkonu svojej profesie. Je pravdou, že advokáti mali možnosť po dlhý čas budovať si zázemie, ktoré mnohýn podnikovým právnikom, teraz komerčným právnikom, chýba. Preto potrebovali, a mnohí ešte budú potrebovať, čas na budovanie ich zázemia. Je pravdou i to, že nie každý smrteľník, právnik sa mohol štát advokátom, lebo to bolo vždy prísne strážené výberové združenie.

Prekvapuje ma tiež, že sa pri novele zákona argumentuje trhovým mechanizmom. Je trhový mechanizmus, keď zákazky sú rozdeľované bilančnými metódami z niektorých odvetví ministerstiev? Je trhový mechanizmus, keď úradník štátneho orgánu, ktorý rozhoduje o zaradení výnimky na program organu alebo o schvaľovaní úkonu, je súčasne komerčným právnikom? U ktorého komerčného právnika si asi objedná klient vybavenie takejto výnimky? Včera sme prerokovávali určitú kauzu. Myslíte, že u vynikajúceho odborníka, alebo u toho, ktorý vie obstarávať pre klienta mimoriadne poradie? Ako možno nazvať, takúto činnosť? Ťažko tiež môže konkurovať komerčný právnik alebo advokát svojmu kolegovi, ktorý nemusí platiť, samostatné nájomné, nemocenské, kupovať si odbornú literatúru a právne predpisy, vybavovať kanceláriu a podobne, lebo všetky tieto výdavky musí vyjadriť v cene poskytovanej právnej pomoci. Právnik, ktorý tieto náklady nemusí hradiť, lebo ich hradí jeho zamestnávateľ, môže ponúkať služby za nižšiu cenu a prácu mu zabezpečí zväčša sám zamestnávateľ, takže o zákazky nemusí s nikým súťažiť.

Je všeobecne známou skutočnosťou, že značná časť štátnych úradníkov podniká popri zamestnaní. Nedávno som pri jednej príležitosti mala možnosť počuť vyjadrenie pracujúceho dôchodcu, ministerského úradníka, ktorý bol zhrozený týmto stavom, v minulosti úplne nemysliteľným. Tento existujúci stav brzdí prirodzený rozvoj trhového mechanizmu v oblasti poskytovania právnych služieb. Preto treba dávať dôraz nielen na propagáciu kolegov, ale i na odstránenie stavu, že zákazky sa predávajú ako tovar a jediné trhové prvky sú cena a ohnutý chrbát.

Je pravdou, že mnohí podnikoví právnici a iní právnici, ktorí pracujú v právnických profesiách v pracovnom pomere, sú vynikajúci odborníci. To všetko však nie nemení na tom, že sútaž komerčných právnikov, ale i niektorých advokátov pracujúcich v pracovnom pomere a právnikov pracujúcich v plnom rozsahu mimo pracovného pomeru nie je rovná. Ani zmenou zákona o komerčných právnikoch sa nedosiahne naplnenie článku 12 Ústavy Slovenskej republiky, ale môže sa aspoň čiastočne k zásadám tam obsiahnutým priblížiť a pomôže čestným a poctivým štátnym zamestnancom očisťovať svoju povesť. A rovnako to piati aj o prečistení súťaže medzi komerčnými právnikmi a advokátmi. To je môj názor.

Ospravedlňujem sa, nechcem svojím názorom nikomu ublížiť.. Určite by bolo najľahšie ponechať, si ho pre seba a nič by sa tým nevyriešilo".

Toľko z citovaného listu ako replika na neoverené názory pána Dubjela.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec, s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Draxlerová.

Poslankyňa A. Draxlerová:

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec Daňo,

nehnevajte sa, vy ako advokát veľmi dobre viete, že bolo stretnutie Komory komerčných právnikov, kde z l 500

uchádzačov okrem 12 všetci hlasovali proti tomuto zákonu preto, lebo ich to obmedzuje. Nehovorme v tomto zákone o zrovnoprávňovaní, lebo ich nezrovnoprávňujeme. Preto, lebo nezastupujú našich občanov v trestných veciach, pred súdom, to MÔŽU len advokáti. Podľa mňa v tomto zákone v skutočnosti ide o snahu v čo najširšej miere sa zbaviť konkurencie a legálne, prostredníctvom zákona nebyť vystavený podstatnej súťaži a tak získať, dominantné postavenie na relevantnom trhu, čo by však bolo v rozpore s duchom zákona číslo 63/1991 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže.

Okrem toho, i keď nie som právnička, možno mi to budete vytýkať, takéto veci sa snažím s týmito ľuďmi konzultovať. Stretla som sa s komerčnými právnikmi, ktorí okrem jedného, ktorý už teraz zanecháva svoje zamestnanie, nakoľko zastupuje v 20 prípadoch, mali počas minulého roku tri, najviac Štyri prípady, ktoré zastupovali. Preto osobne nesúhlasím s návrhom tohto zákona.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni. Ešte raz sa hlási pán poslanec Daňo.

Poslanec š. Daňo:

Rád by som reagoval na to, čo hovorila pani Drexlerová. Mám taký dojem, že nie je veľmi oboznámená ani s pôvodnými zákonmi, ktoré upravovali postavenie komerčných právnikov na území Českej republiky a takisto komerčných právnikov na území Slovenskej republiky. Na úzení Českej republiky komerční právnici mohli vykonávať svoje povolanie len ako slobodné a hlavné povolanie, a boli obmedzení len v rozsahu poskytovania právnej pomoci v oblasti komerčných veci. Pokiaľ ide o slovenský zákon číslo 129/1991 Zb., komerční právnici mohli poskytovať všetku právnu službu a pomoc, okrem trestných vecí. Myslím si, že apelovať na trestné veci, že prečo to komerční právnici nemôžu vykonávať, dokumentuje len neinformovanosť pani Draxlerovej v prerokúvanej problematike.

Vo svojom vystúpení som viac-menej apeloval na skutočnosť:, že v Štrasburgu v roku 1988 bol Radou advokátskych a právnych inštitúcií prijatý Kódex, kde je jednoznačne povedané, že právnici, ktorí poskytujú právnu službu pre fyzické a právnické osoby, musia túto službu vykonávať ako nezávislí. Pýtam sa, je nezávislý ten právnik alebo komerčný právnik, ktorý je v zamestnaní a riaditeľ podniku alebo jeho nadriadený ho nepustí na pojednávanie? Alebo nemôže mat styk s klientom tak ako si želá? A podobné námety môžem uvádzať ďalej. Takže si myslím, pani kolegyňa, že tu nejde o to, aby tu došlo k zániku výkonu povolania komerčného právnika, ba práve naopak., je to prvý moment - dá sa povedať -, ale rozhodujúci k tomu, aby došlo X zblíženiu oboch komôr aj na území Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec Daňo. Vizuálne zisťujem, že sa nikto nehlási, takže konštatujem, že nikto sa nehlási s faktickou poznámkou.

Keďže do rozpravy už nemám nikoho prihláseného, rozpravu končím. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Prosím, pán minister.

Minister spravodlivosti SR M. Hanzel:

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte pár nesúrodých poznámok k obsahu rozpravy. Apelujem na to, aby sne malí na zreteli oných 35 % komerčných právnikov, ktorých chceme zrovnoprávniť s ostatnými - B tou väčšinou. Nechcem tu navodzovať nejaká stavy, že všetci si musíme byť rovní, ale Myslím si, že v tejto oblasti poskytovania právnych služieb sa vyžaduje status rovnosti.

Nemôžem súhlasiť s názormi na to, že bude oslabená právna služba v sociálne slabších oblastiach. Totiž mimo komerčných právnikov, ktorí skutočne vykonávajú služby aj v malých dedinách s tým, že ich pôsobenie je kdesi inde, služby poskytujú aj advokáti. Musíme si priznať, že máme poznatky o tom, že právne služby poskytuje kde-kto, kto nie je na to oprávnený, a zrejme pôjdeme aj tou cestou, ako je to v susednom Maďarsku, že v rámci trestnoprávnej úpravy je Špecializovaná skutková podstata na postih takýchto nezákonných právnych služieb.

Ďalej, pokiaľ ide o sociálne služby, komerčný právnik je viazaný na to, aby zarobil, to znamená, že je viazaný aj sadzobníkom, a tam bez ohľadu na to, či ide o sociálne slabý prípad alebo silnejší, je viazaný tou odmenou. Samozrejme, môže niekoho zvýhodniť, ale v ranči toho istého sadzobníka.

Pokiaľ sú tu pochybnosti o nožných odvodoch do štátneho rozpočtu, nechcem opakovať to, čo už tu bolo povedané, ale vlastne teraz dochádza k tomu, že odvody do štátneho rozpočtu plynú z majetku či už štátnych organizácii alebo iných podnikateľských subjektov, ale neplynú práve od toho, kto poskytuje služby, a to sa prejavuje najmä pokiaľ ide o odvody nemocenského, dôchodkového poistenia. A nakoniec, réžia je dnes u každého úradníka, u každého právnika strašne veľká a práve tu je to zvýhodnenie.

Pokiaľ tu boli pripomienky, že sú len tri veci, že proste náš komerčný právnik je taký chudobný príbuzný, prosím vás pekne, stačí jedna vec. Záleží od jej charakteru, od toho, čo je predmetom tejto kauzy. Aj na jednej kauze, ktorú komerčný právnik má v priebehu roka, možno aj zbohatne, ale v každom prípade vyžije. Nejde tu v žiadnom prípade o obmedzovanie právnych príležitosti či pracovných Možnosti, pretože právnych sporov v Slovenskej republike máme strašne veľa. Je tu veľmi akútne poskytovanie právnej pomoci. Samozrejme, ide tu o to, aby právna pomoc, právne služby boli poskytované na kvalitatívne vyššej a lepšej úrovni, ako je to v tejto situácii. Prosím vás pekne, vraciame zo súdov, najmä z registrových súdov, 60 - 70 % návrhov.

Myslím, že návrh pána poslanca pokiaľ ide o osvedčovanie, je veľmi podnetný. Skutočne stojí na zamyslenie sa nad tým, len asi by bolo potrebne tento problém domyslieť. Ja som ho teraz zaregistroval prvýkrát, takže som nemal čas poradiť sa, či by predsa len nebolo treba vyvolať, spoločné sedenie jednej a druhej komory, eventuálne aj notárskej, a nezavážiť, či nie je potrebné túto úpravu urobiť prostredníctvom novely Občianskeho súdneho poriadku.

Pokiaľ ide o zastupovanie advokátov v trestných veciach, to je jediné zvýhodnenie advokácie pred komerčnými právnikmi. Viete veľmi dobre o tom, aspoň v ústavnoprávnom výbore sme opakovane o tom hovorili, že advokátom za zastupovanie ex offo v trestných veciach dlhujeme 12 miliónov korún, pretože to jednoducho nevieme preplatiť. Teraz, po týchto úpravách, ktoré prídu do parlamentu, a ak novela zákona o štátnom rozpočte prejde, budeme vedieť aspoň časť z toho uhradiť.

Podía § 2 zákona o komerčných právnikoch komerčný právnik poskytuje právne služby podnikateľom, iným subjektom, najmä tým, že ho zastupuje v konaní pred súdom, notárstvami, atď. Prosím vás pekne, tu sa zase nehrajme na chudobného príbuzného, že robí to cez sobotu, nedeľu. On v sobotu, v nedeľu sa môže kontaktovať so svojím klientom, ale pokiaľ ide o konanie pred týmto organmi, na súdoch neúradujeme ani po večeroch, ani cez soboty, nedele. Zatiaľ sme do takého štádia nedospeli. Takže jednoznačne tých 35 % Zboru komerčných právnikov pracuje v pracovnej dobe na súdoch a kdekade pri zastupovaní svojej klientely. Sám som nemilo prekvapený, keď som robil určitú analýzu, že aj na ministerstve spravodlivosti sú pracovníci, ktorí poskytujú právne služby a v priestoroch ministerstva. Aj to, samozrejme, zapôsobí, keď klient sa dostaví do budovy ministerstva spravodlivosti. Svoje opatrenia si urobím, ale v každom prípade je to vecou Komory komerčných právnikov, vyplýva to priamo zo zákona, aby si tieto veci upravili.

Domnievam sa, že právne zastupovanie by vo všetkých prípadoch malo byť založené zmluvou o právnej pomoci, o právnom zastupovaní. Vývoj jednoznačne smeruje k tomu, že tu bude spoločná komora, kde véetci členovia musia mať. rovnaké podmienky, takže prosím vás, aby sme trošku predbehli ten vývoj, kým sa tieto dve komory dohodnú a tieto podmienky už vytvárali.

Ešte dovoľte poslednú poznámku. Tento anomálny stav právnej úpravy, právneho statusu, máme snahu riešiť už temer rok, takže v návrhu nejde o nejaké chvíľkové rozrušenie alebo o snahu vyriešiť čosi veľmi narýchlo.

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Prosím, pán spoločný spravodajca.

Poslanec I. Malý:

Dovoľte mi, aby som sa v Krátkosti vyjadril k niektorým príspevkom, ktoré odzneli v rozprave, prípadne k faktickým poznámkam. Začal by. som od začiatku.

Pán poslanec Rózsa sa dovoláva rovnakých podmienok pre komerčných právnikoch a advokátov, pritom však opomenul vo svojom vystúpení povedať, že advokátom nie je zakázaná iná zárobková činnosť, ktorú navrhujem v tej druhej alternatíve vypustiť. K tomu len toľko.

K prvému vystúpeniu pána poslanca Daňu - znova tu bol pretriasaný pracovný pomer, či teda vykonáva svoju prácu dobre alebo zle. Skutočne si myslím, že je vecou zamestnávatela, či takého komerčného právnika, ktorý údajne využíva telefóny, papiere, prípadne aj sekretárky, strpí na svojom pracovisku, alebo či ho nevyhodí. Keď proste s tým nesúhlasí, nie je nič ľahšie ako dať takému komerčnému právnikovi z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny výpoveď.

Ešte k vystúpeniu pána Daňu - stotožnil sa, alebo hovoril aj o tom, že momentálne asi 60 % komerčných právnikov je v hlavnom pracovnom pomere, poskytuje právnu pomoc ako hlavný pracovný pomer. Už vo svojom vystúpení som povedal, že v roku 1991 to bolo asi 10 %, takže vývoj jasne smeruje k tomu, že komerční právnici budú poskytovať právnu pomoc ako hlavné zamestnanie - takmer všetci. Takže myslím, že by bolo škoda tento prirodzený proces nejak prerušiť prostredníctvom zákona.

K návrh pána poslanca Dubjela - stotožnil sa s mojím návrhom vypustiť body 6, 7a 12 novely a navrhol tiež vypustiť, bod 8 novely. Nedomnievam sa, že to súvisí s touto problematikou, a preto nebudem odporúčať, bod 8 novely vypustiť.

Čo sa týka osvedčovania liatin, osobne neviem, čo by to spravilo v právnom poriadku, či to náhodou nemá previazanosť na niektoré ďalšie právne predpisy, a preto nechám na rozhodnutie poslancov, ako sa k tomuto návrhu postavia.

K druhému vystúpeniu pána poslanca Daňu - skutočne ma toto vystúpenie osobne sklamalo, pretože čítať anonymný list nejakej komerčnej právničky, neuviesť ani meno, myslím si, že nie je korektné. Mal som pripravené určité vystúpenie, pán poslanec Daňo ho pozná, ale vzhľadom na to, že určitý takt by sme mali zachovávať, neznížil som sa k tomu, aby som ho tu prečítal.

S pani Poslankyňou Draxlerovou, s jej vystúpením sa stotožňujem.

Nakoniec, neviem, či môžem povedať nejakú poznámku aj k pánu ministrovi.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Samozrejme, dokonca ho môžete aj kritizovať. Poslanec Ľ. Fogaš:

To mal urobiť v rozprave, nie teraz, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Fogaš, nedal som vám slovo. Pán poslanec Malý je spravodajcom a môže sa k tomu vyjadrovať tri dni.

Poslanec I. Malý:

Čo sa týka taríf, máme spoločný zákon resp. spoločnú vyhlášku - advokáti aj komerční právnici -, totožnú vyhlášku, ktorú používane, a tarify sa pohybujú napríklad pri hodinovej odmene základná tarifa je 200 korún, ale dá sa to upraviť, a v konečnom dôsledku tieto tarify možno uplatňovať v rozsahu od 100 do 600 korún. Takže, je tam určitá možnosť, pohybovať sa v týchto mantineloch.

A posledná vec - pán Minister povedal, že je vecou Komory komerčných právnikov, aby ustriehla, ktorý komerčný právnik je v pracovnom pomere a ktorý nie je v pracovnou pomere. Osobne si to neviem predstaviť, ako by Komora komerčných právnikov takéto voľačo mohla sledovať., pretože sa síce môže obrátiť na komerčných právnikov, aby jej oznámili, či sú v pracovnom pomere alebo nie sú, ale kontrolu, spätnú väzbu si neviem predstaviť..

To je všetko k vystúpeniu pánov poslancov a k vystúpeniu pána Ministra.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa;

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

uznávam úlohu spravodajcu, keď zaujme stanovisko k predloženým návrhom, ale pán spoločný spravodajca prekročil svoje oprávnenie, keď osobne hodnotí vystupujúcich ako na nejakej straníckej alebo verejnej schôdzi. Na to právo nemá.

Poslanec I. Malý;

Myslím, že mám právo vyjadriť sa k rozprave. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Pridala. Poslanec H. Pridala;

Chcel by som doplniť k môjmu návrhu na overovanie podpisov, že ide len o tuzemské zmluvy a papiere. Pre medzištátne styky by to neplatilo, čiže treba tam dať nejaký dovetok, že ide len o tuzemské záležitostí.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, rozpravu sme skončili a návrhy, ktoré ste dali, sa budú rešpektovať. Dodatočne zmeňit tieto návrhy, aby mali iný pojem, iný význam, nie je možné.

Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Daňo. Poslanec Š. Daňo:

Plne súhlasím s tým, 60 hovoril pán Kolega Rózsa pánu spoločnému spravodajcovi. A ešte by som rád dal do jeho pozornosti, že keď som začal čítať, spomínaný list, povedal som jednu poznámku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, prosím, aby ste hovorili do mikrofónu, pretože technika mi signalizuje, že záznam to nezachytí.

Poslanec Š. Daňo:

Do pozornosti pána Malého dávam to, že keď SOm čítal tento list, hovoril som, že pisateľka si neželala, aby bola menovaná. Tu je jej podpis aj meno, pán Malý, pozrite na mňa teraz, tu je jej meno, tu je list, môžem vám ho dať k dispozícii s tým, že zakryjem meno. Dobre?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou. Prosím pána spravodajcu, aby sme pristúpili k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch, ale najskôr sa prezentujme. Prosím, len sa prezentujme.

Prezentovalo sa 85 poslancov. Poslanec I. Malý:

Navrhujem, aby sme najprv hlasovali o jednotlivých bodoch spoločnej správy, pričom bod l spoločnej správy, ktorým sa vypúšťa bod 4, navrhujem prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže hlasujeme o bode l spoločnej správy, ktorý hovorí o vypustení bodu číslo 4. Pán spoločný spravodajca odporúča stlačiť gombík za.

Prosím, prezentujme sa a súčasne hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že sme neprijali návrh pána spoločného spravodajcu.

Poslanec I. Malý:

Ďalej navrhujem hlasovať, o bode 4 spoločnej správy, ktorý odporúčam prijat.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy. Pán spravodajca ho odporúča prijať.

Prezentujme sa a súčasne aj hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Bod 4 spoločnej správy sme prijali. Poslanec I. Malý:

Tým, že sme prijali bod 4, nie je potrebné hlasovať o bode číslo 3. Bod číslo 2 v mnou upravenom znení, ak by sme o ňom mohli hlasovať v rámci spoločnej správy, odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, či hlasujeme o prijatí bodu číslo 2 spoločnej správy tak ako je tu napísané, alebo tak ako ste ho upravili?

Poslanec I. Malý:

Ako som ho upravil. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže hlasujeme o bode číslo 2 spoločnej správy s úpravou, akú predniesol pán spoločný spravodajca.

Poslanec I. Malý:

To znamená, aby som to mohol doplniť, ten text "získal vysokoškolské vzdelanie... " atď. bude nahrádzať celé písmeno b/ S 30, nielen slová "Českej a Slovenskej Federatívnej republiky".

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Pán predseda, odporúčal by som dodržať, riadny proces podľa rokovacieho poriadku, čiže pán spoločný spravodajca by mal najprv odporučiť, neprijať bod číslo 2 a potom sa vrátiť. k jeho dodatočnému zneniu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, myslím, že to nie je zlý návrh.

Poslanec I. Malý:

Je to možné, ale môj pozmeňovací návrh bude úplne totožný s týra, o čom budeme teraz hlasovať. Tam skutočne nejde o nič iné, len o to, že pri prepise vznikla chyba a slová "Českej a Slovenskej Federatívnej republiky" nenahrádza ten text, ale má ich nahrádzať celé písmeno b/.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, budeme hlasovať o bode číslo 2 spoločnej správy, tak ako je napísané, s tým, že ho neodporúčate prijať.

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujeme. Hlasujeme o bode 2 spoločnej správy, tak ako ju máme pred sebou. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovali 2 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Takže sme neprijali znenie bodu číslo 2 spoločnej správy.

Poslanec I. Haly:

Toľko k bodom uvedeným v spoločnej správe. Teraz mi dovoľte, aby som prešiel na jednotlivé pozmeňovacie návrhy. Ako prvý som vystúpil ja a navrhoval som vypustenie bodov 6, 7 a 12 novely. Odporúčam prijať..

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže hlasujeme o tejto prednesenej zmene, ktorú teraz povedal pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme hlasovali za.

Prosím, prezentujme sa a súčasne hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Takže tento pozmeňovací návrh pána poslanca sme neschválili.

Poslanec I. Malý:

V alternatíve som navrhoval, ak nebude schválené vypustenie bodov 6, 7a 12, vypustiť z týchto bodov nasledovné spojenia: z bodu 6 "alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť", z bodu 7 "alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť" a z bodu 12 "alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť" a text "alebo inú zárobkovú činnosť'. Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať o tomto pozmeňovacom návrhu pána poslanca.

Prosím, prezentujme sa a súčasne hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 59 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Takže tento pozmeňovací návrh pána poslanca sme prijali. Poslanec I. Malý;

Ďalší pozmeňovací návrh, ktorý som predložil, sa týka S 30 písmena b/, ktoré by znelo: "získal vysokoškolské vzdelania na právnickej fakulte na území Slovenskej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, alebo začal právnické štúdium na právnickej fakulte v českej a Slovenskej Federatívnej republike, ktoré ukončil v Českej republike, alebo má uznané právnické vzdelanie získané v zahraničí". Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a súčasne aj hlasujme. Pán spravodajca odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Takže sme prijali aj tento pozmeňovací návrh.

Poslanec I. Malý:

Ďalší pozmeňovací návrh bol vlastne totožný s mojím, pán poslanec Dubjel navrhoval vypustiť body 6, 7 a 12. Okrem toho navrhoval vypustiť aj bod S novely. Hlasovali sme iba o vypustení bodu 6, 7 a 12, o bode 8 sme nehlasovali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, pán poslanec Dubjel navrhoval vylúčiť, aj bod 8. Takže teraz by sme mali hlasovať o tom, aby sme vypustili bod 8.

Poslanec I. Malý;

Myslím si, že momentálne to nemá zmysel, keď sme nevypustili ostatné.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Dubjel sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec K. Dubjel:

Keďže neboli prijaté tie body, naozaj to nemá zmysel, a preto to sťahujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže pokračujeme ďalej, pán spravodajca. Poslanec I. Malý:

Posledný pozmeňovací návrh bol ohľadne osvedčovania podpisov. Už v komentári K jednotlivým bodom rozpravy som

povedal, že osobne nie som si istý čo by to spravilo, a preto nechávam na úvahu poslancov ako Ba k tomuto postavia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spravodajca, ale musíte konkretizovať návrh pána poslanca, aby sme vedeli, o čom budeme hlasovať s tým, že hovoríte, že dívate na úvahu poslancom, aby sa sami rozhodli.

Poslanec I. Malý:

Navrhuje sa v doterajšom znení $ 7 uvedený text označiť ako odsek l a navrhuje sa doplniť odsek 2, ktorý znie: "Komerčný právnik alebo ním poverený zamestnanec môže osvedčiť podpis osoby na ním vyhotovenej listine. Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, Ktorí obsahuje: a/ poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov, b/ meno, priezvisko, trvalé bydlisko, prípadne miesto pobytu účastníka, jeho rodné číslo, dátum narodenia, c/ údaj ako bola zistená totožnosť účastníka, d/ konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine za svoj vlastný, e/ miesto a deň osvedčenia, f/ podpis komerčného právnika a otlačok pečiatky. "

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. To je návrh pána poslanca.

Budeme sa prezentovať a súčasne aj hlasovať s tým, že pán spoločný spravodajca povedal, aby ste sa rozhodli sami.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

Konštatujem, že sme neprijali návrh pána poslanca. Poslanec I. Malý:

To sú všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe a ktoré odzneli v rozprave.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Podľa § 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme s tým, že sa pýtam spoločného spravodajcu, čo nám odporúča.

Poslanec I. Malý:

Neodporúčam nič, ale osobne za tento návrh nebudem hlasovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Neodporúča, aby sne hlasovali za zákon ako celok. Pardon, ospravedlňujem sa, on nebude hlasovať za zákon.

Prezentujme sa a hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 101 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

hlasovania sa zdržalo 28 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme tento zákon prijali. /Potlesk. / Ďakujem pánu poslancovi Malému.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kedže je už po 12. 00 hodine, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14. 00 hodiny. Páni poslanci protestujú, takže pokračujeme o 13. 30 hodine.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prezentujme sa, prosím. Prítomných je nás len 51.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som vám predtým, než budeme pokračoval v rokovaní 32. schôdze, povedal, že ďalším bodom programu mal byt vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Je to tlač 480. Je to vládny návrh zákona, ktorého zdôvodňovateľom mal byť pán minister Brocka. Pán minister Brocka tu nie je. Po dohode s pánom podpredsedom vlády resp. po návrhu pána podpredsedu vlády vám chcem odporučiť, aby sme tento zákon dali na utorok. Takisto bod 10 - vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 60/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení Štátnych finančných monopolov. Je

to tlač číslo 463. Zákon mal predkladať pán minister Filkus. Taktiež tu nie je. Nemôžem chcieť od pána podpredsedu vlády Šimku, aby predkladal tieto zákony, je to úplne iná oblasť. Navrhujem, aby sme aj tento zákon zaradili na utorok. Pokiaľ ide o zasadnutie vlády, pán podpredseda Šimko prislúbil, že príslušní ministri budú sedieť, na našom rokovaní. Takže, to je ďalší návrh.

Tretí je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o voľbách do Slovenskej národnej rady, tlač číslo 487. Predpokladám, že bude k nemu veľká diskusia, a povedali sme si, že dnes budeme rokovať do tretej, takže by som navrhoval, aby sme aj tento zákon zaradili na utorňajšie zasadnutie. To znamená, že by sme začali návrhom pána poslanca Chamulu, v ktorom navrhuje vydať, zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. To je môj návrh, s ktorým môžete súhlasiť., ale nemusíte.

Má niekto pripomienku?

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pívoluska. Poslanec J. Pivoluska:

Pán predseda, mne pán Chamula asi pred hodinou hovoril, že by to tiež chcel dať na utorok. Je tu, chcel sa s vami rozprávať, pred schôdzou. Neviem prečo, ale hovoril mi, že sa s vami musí rozprávať, aby ste sa dohodli.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Potom by sme museli začať ďalším zákonom poslancov, a to je zákon o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ale tiež predkladá poslanec, myslím, že ho predkladá pán poslanec Fogaš. A pokiaľ sa dívam zrkadlovým pohľadon dozadu, tak ho tam nevidím.

Pán poslanec Lauko sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec P. Lauko:

Pán predseda, mňa by zaujímalo ako poslanca Národnej rady, pretože to, čo tu teraz produkujeme, je tzv. imidž, že vláda nie je schopná sem prísť: a podobné záležitosti /šum v sále/ - prepáčte, páni kolegovia, nechajte ma hovoriť - ako zabezpečila Národná rada, aby tu boli z vlády ministri. To by som rád vedel ako poslanec.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Lauko, s radosťou vám odpovedám, že Kancelária Národnej rady stopercentne zabezpečuje účasť, na každom zasadnutí. Všetci páni ministri majú dopredu program zasadnutia, a vedia, že tu mali byť. Je len mojou dobrou vôľou a vôľou pána podpredsedu Šimku, že sme spolu o tom hovorili a dohodli sme sa na tomto programe. Takže ďakujem, že ste to otvorili, ale je to absolútne nedisciplinovanosť vlády. /Potlesk. / Ja som s tým nechcel začať.

Poslanec P. Lauko:

Prepáčte pán predseda, ak môžem ešte jednu otázku. Povinnosťou organizačného oddelenia Národnej rady je povedať., ako prebieha program Národnej rady. Pýtam sa na túto vec, či boli informovaní o tom ako prebieha program.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, boli informovaní. Pána ministra Brocku aj dnes ráno volali. Z ministerstva bolo oznámené, že pán Brocka nebude predkladať, zákon, ale že ho bude predkladať podpredseda vlády pán Šimko.

Pán podpredseda vlády sa hlási o slovo. Podpredseda vlády SR I. Šimko: Ďakujem, pán predseda.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

tu skutočne došlo k istému nedorozumeniu. Je to tak, ako hovorí pán predseda Gašparovič, že príslušní ministri boli vyrozumení dnes ráno, resp. ich sekretariáty, že dnes prídu na rad návrhy zákonov, ktoré mali predkladať. Na druhej strane zase schválený program 32. schôdze ako bol distribuovaný po jednotlivých ministerstvách hovorí, že tieto návrhy sa zaradia na program vo štvrtok 2. júna o 14. 00 hodine, čo je zrejme preklep, nie je to tu jasné, či je to len jeden zákon alebo či aj tie ďalšie. Zrejme z toho vzniklo toto nedorozumenie. Žiadam v tomto smere o porozumenie, aby sme to vyriešili spôsobom, ktorý som navrhol.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán podpredseda, ale pokiaľ ide o to, že sa zaradí na program vo štvrtok 2. júna 1994 o 14. 00 hodine, je bod číslo 7. Tam je to napísané. Je to skutočne tak, ako sme to teraz s pánom podpredsedom vlády povedali. A opäť opakujem, ja som nechcel otvárať, túto otázku.

Pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, nechcel som reagovať, na túto problematiku, ale podnietil ma k tomu pán poslanec Lauko, ktorý ako koaličný poslanec vlastne nepriamo spochybnil aj vládu ako takú, resp. ministrov, ktorí tu mali byt prítomní. Preto dávam procedurálny návrh, ktorý vlastne vyplýva z tejto skutočnosti, aby body 9 a 10 boli preradené na ďalšiu riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Chcem sa poďakovať pánu podpredsedovi vlády, že objektívne povedal príčiny, prakticky obhájil predsedu pána Gašparoviča proti demagogickému útoku pána poslanca Lauku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ak nie sú ďalšie pripomienky, musím dať hlasovať najskôr o procedurálnom návrhu pána poslanca Brňáka.

Faktická poznámka - pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Pán predseda, chcel by som sa spýtať, či by sme predsa len nemohli začať prerokovávať návrh zákona, teda novely zákona o voľbách.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, teraz hovoríme o ničom. Môžeme, samozrejme. Takže najskôr návrh pána poslanca Brňáka.

Prosím, prezentujme sa a budeme hneď aj hlasovať za to, aby body 9 a 10 z rokovania tejto schôdze boli preložené na rokovanie nasledujúcej schôdze, to znamená nie schôdze, ktorá sa zvoláva na základe návrhu 30 poslancov.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 33 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

To znamená, že tieto body ostávajú na prerokovanie tejto schôdze s tým, že teraz prosím, aby sme sa dohodli na tom, že tieto body programu, tak ako som to povedal na začiatku, by sme zaradili hneď v utorok ráno o desiatej. Dám o tom hlasovať. Ešte chcem poprosiť - dohodli sme sa. že schôdza, ktorá bude na základe návrhu 30 poslancov, začne o desiatej v stredu. O desiatej začíname kvôli príchodu lietadla. Keďže začneme v utorok, dávam návrh, aby schôdza v stredu začala o deviatej, teda v utorok začíname o desiatej a v stredu o deviatej.

Prosím, ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, súhlasíme, myslím si, že je to racionálne, keď poslanci budú v Bratislave, nemajú problém prísť na 9. 00 hodinu, ale prosím, keby sa na utorok mohlo zabezpečiť lietadlo tak, aby pred začatím schôdze bolo aspoň krátke stretnutie klubov. To znamená, aby poslanci nepriali rovno na 10. 00 hodinu, ale ak je možné zabezpečiť, lietadlo tak, aby boli minimálne 30 minút, keby bola hodina pred rokovania, bolo by to ideálne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, lietadlo určite môžem zabezpečiť, ale nie príchod poslancov k lietadlu.

Poslanec M. Ftáčnik:

To necháme zase na svojich poslancov. Ďakujem pekne, pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte faktická poznámka - pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, aj keď bol tichý súhlas všetkých a nepochybujem, že...

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dán o tom hlasovať, pán poslanec.

Poslanec J. Prokeš:

Hlasovať, o zmene, t. j. z desiatej hodiny na deviatu. To som chcel navrhnúť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Páni poslanci, budeme teraz hlasovať o tom, že pokračovanie tejto schôdze po prerušení bude v utorok ráno o 10. 00 hodine s tým, že začneme bodni 9, 10, atď. A schôdza, ktorá je zvolaná na stredu o 10. 00 hodine, bude o 9. 00 hodine.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 85 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Takže sme sa prakticky dohodli na programe budúceho týždňa.

Dal som návrh, aby sme začali zákonom pána poslanca Chamulu, pretože sa mi zdá, že zákon pod bodom číslo 11 bude dosť dlhý a do tretej neskončime, aby sme zbytočne s tým teraz nezačínali. Potom by sne ho prerokovávali v utorok. Ak s tým súhlasíte, začali by sme zákonom pána poslanca Chamulu.

Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predseda, Keď prerokúvame tieto procedurálne otázky, chcem predniesť jeden procedurálny návrh, ktorý sa týka

bodu číslo 18, t. j. návrh skupiny poslancov Národne] rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, ale máte asi zlý program, pretože bod 18 je správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1993.

Poslanec Ľ. Fogaš;

Mám pôvodný program, preto čítam celý názov toho zákona. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Teraz ne to pod bodom 13. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vzhľadom na to, že sme sa dozvedeli a vlastne boli sme aj presvedčení o tom, že je pripravovaná veľká novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z., kde sa riešia aj ďalšie podrobnosti súvisiace s postavením ústavných sudcov i konaním pred Ústavným súdom, po porade 6 mojimi dvoma kolegami sme sa dohodli, že tento návrh by sme zobrali spať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ale musím dať o tom hlasovať..

Poslanec Ľ. Fogaš:

Náš návrh zákona bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, nebolo k nemu zaujaté uznesenie, teda výbor sa neuzniesol. Vláda Slovenskej republiky mala vodí tomuto návrhu zákona výhrady práve preto, že sa pripravuje väčšia novela. Rešpektujeme tieto skutočnosti, keďže je stav prípravy taký, aký je.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. AK by tento návrh bol podaný pri zostavovaní programu pred jeho schválením, nemusím o ňom dať hlasovať, ale keďže sme si odhlasovali program, musím teraz dať hlasovať o tom, aby sme tento bod programu stiahli. Takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fogaša stiahnuť z programu tejto schôdze bod číslo 13.

Prosím, prezentujme sa a súčasne hlasujme. Zdôvodnenie, ktoré dal pán poslanec, myslím si, je logické.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 84 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Takže z rokovania tejto schôdze stanujeme bod 13.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, môžeme teda pristúpit k prerokúvaniu dvanásteho bodu programu, ktorým je

Hávrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 432 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 432a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Igor Chamula. Prosím, pán poslanec, aby ste sa ujali slova.

Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni,

predkladám malú novelu zákona číslo 311 z roku 1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu s nasledovným odôvodnením:

Pre podniky, ktoré používajú do svojich výrobkov syntetický a čistý lieh, súčasné znenie zákona predstavuje neúmerné finančné zaťaženie. Podnik má síce nárok na vrátenie spotrebnej dane, ale len spotrebnej dane zaplatenej. Lieh je možné nakúpiť u tuzemského výrobcu, resp. doviesť zo zahraničia. Pri nákupe u tuzemského výrobcu je potrebné uhradiť predfaktúru a až na základe bankového výpisu z účtu výrobca lieh odberateľovi dodá. Pri nákupe v zahraničí vznikne pri dovoze po prepustení tovaru do volného obehu colný dlh, ktorý Je splatný do 10 dní od vzniku colného dlhu. K tomu, aby podniku zaplatená spotrebná daň bola vrátená, je potrebné vyplnit daňové priznanie, ktoré sa predkladá daňovému úradu najneskôr 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol nárok, na vrátenie dane. Splatnosť nároku na vrátenie

dane je do 10 dní po lehote na predloženie daňového priznania.

Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska výrobcu, ktorý lieh používa na výrobu kozmetických a iných výrobkov, je potrebné mať k dispozícii neustále hodnotu spotrebnej dane vo výške priemernej mesačnej spotreby liehu. Predstavuje to približne 4 až 6 miliónov slovenských korún. Snahou výrobcu je nakúpiť lieh na konci zdaňovacieho obdobia, aby sa čo najviac skrátila doba viazania finančných prostriedkov spotrebnou daňou.

V prípade, že sa lieh musí z prevádzkových dôvodov doviesť začiatkom mesiaca, predlžuje sa doba viazania finančných prostriedkov na takmer dva mesiace a ďalej to zvyšuje vzájomnú zadĺženosť podnikov a druhotnú platobnú neschopnosť. Peniaze, ktoré by sa mohli použiť na úhradu záväzkov, sú použité na spotrebnú daň a pre podnik vlastne predstavujú umŕtvený kapitál. K tomu, aby podnik naplnil literu zákona, sa snaží získať finančné zdroje pôžičkou z banky. Pri súčasných podmienkach poskytovania úverov je táto cesta takmer neschodné.

V prípade, že podnik predsa úver získa, je nútený si úrok započítať do ceny výrobkov. Tieto sa predražujú, v mnohých prípadoch sa stávajú nepredajné. Podnik stráca trh, znižuje výrobu a v prípade, že výrobky, na výrobu ktorých je potrebný lieh, predstavujú prevažnú časť sortimentu, hrozí za súčasných podmienok zrušenie výroby. U výrobcu. Ktorý do svojich výrobkov používa lieh, ale na jeho výrobky sa spotrebná daň nevzťahuje, sa zvyšujú finančné nároky tejto výroby oproti materiálovým nákladom vstupujúcim do ceny výrobku približne desaťnásobne, čo predstavuje vzájomný vzťah ceny liehu bez dane a spotrebnej dane. Cena syntetického liehu je 19 Sk a spotrebná daň za l liter je 210 Sk. V prípade dovozu liehu tak ako pri ostatných dovozoch vyžadujú colné orgány zloženie colnej zábezpeky, ktorej výska je priamo závislá od

najvyššieho colného dlhu, ktorým je v tomto prípade colný dlh vzniknutý pri dovoze liehu. Podnik teda musí počítať vo svojich finančných plánoch tak s prostriedkami, Ktoré sú viazané na daňovom úrade vo forme zaplatenej a zatiaľ nevrátené spotrebnej dane, ako aj s prostriedkami potrebnými na zloženie colnej zábezpeky.

K zdôvodneniu, že v prípade oslobodenia výrobcov Kozmetických a iných výrobkov by mohlo dôjsť k úniku spotrebnej dane, je potrebné podotknúť, že výrobca pri podaní daňového priznania aj teraz dokladuje len úhradu spotrebnej dane a nie skutočne spotrebované množstvo liehu. Kontrola skutočnej spotreby nezdaneného liehu, ktorým sa lieh po vrátení spotrebnej dane stáva, sa musí uskutočniť dodatočne podľa dokladov o nákupe, príjme, výdaji, spotrebe a skutočnom stave liehu. U výrobcov, na ktorých sa vzťahuje nárok na vrátenie dane, kontrola spotreby liehu bola pravidelne vykonávaná aj v minulosti a je možné dokladovať, že kontrola v podnikoch rozdiel medzi skutočnou a dokladovou spotrebou liehu nikdy nenašla. Podobne je tomu zrejme aj u ostatných výrobcov, ktorí sa pri výrobe riadia presnými technickými normami a vykonávajú interné kontroly spotreby, ako aj inventúry stavu zásob tak liehu, ako aj ostatných surovín a materiálov v záujme čo najvyššej hospodárnosti, ktorá je jedným zo základných predpokladov presadenia sa v konkurencii, ktorá vládne na trhu všeobecne a medzi výrobcami kozmetických a iných výrobkov na báze syntetického liehu zvlášť.

Súčasné znenie zákona o spotrebnej dani predstavuje závažnú prekážku v dosahovaní konkurencieschopnosti výrobkov na našom trhu v porovnaní so zahraničnými výrobkami a, samozrejme, aj pri prípadnej snahe podniku preniknúť so svojimi výrobkami na zahraničné trhy.

To by bola taká základná filozofia čo sa týka tejto malej novely zákona. Teraz by som vám uviedol niekoľko takých

údajov, ktoré hovoria o tom, že vlastne podniky majú už veľmí vysoké dlžoby, ba dokonca z tohto dôvodu hrozí týmto podnikom - dá sa povedať - úplný zánik. Môžem povedať, že niektoré z týchto podnikov, napríklad Výrobné družstvo Rimavan v Rimavskej Sobote nedávno vyhralo konkurz na nemeckom trhu, kde bolo prihlásených 15 firiem, na predaj kvapaliny, ktorá sa vlieva do stieračov automobilov na báze syntetického liehu. Tento kontrakt činí hodnotu 20 mil. devízových korún. Ak tento podnik nebude môcť. z finančných dôvodov používať tento syntetický lieh, tak tento výrobok sa stane tam nepredajným a neschopným konkurencie.

Takisto aj pri ostatných, napríklad pri kozmetických výrobkoch je táto situácia podobná. Môžem uviesť napríklad konkrétne číslo, mám to tak zmapované vo Výrobnom družstve invalidov Rimavská Sobota, kde pracuje 135 ľudí, prevažne invalidov. Máme napríklad takéto skutočnosti: Z titulu dovozu liehu vznikol voči colnici colný dlh v sume 47 065 860 Sk, z toho 37 03O 770 Sk presahuje spotrebná daň, 9 257 260 Sk 25 % DPH zo spotrebnej dane, 770 400 Sk 25 % DPH z hodnoty liehu. Dna 19. 5. 1994 tento podnik obdržal od colnice Fiľakovo výzvu na úhradu colného dlhu do 8 dní. V prípade, že dlžná čiastka nebude uhradená, colnica prikročí bez ďalšieho k jej vymáhaniu exekúciou. Z toho vyplýva likvidácia celého výrobného družstva, pretože objem číselného obchodného imania družstva predstavuje 60, 5 mil. Sk. To znamená, že na úhradu colného dlhu treba v podstate predať celé družstvo. To je jedna stránka veci.

Druhá stránka veci je veľmi vážna. Keďže tieto podniky nemajú peniaze, musia si požičať v banke, kde veľmi ťažko dnes uspejú, a banka im požičia peniaze a 20-percentným úverom. Týchto 20 t automaticky musia preniesť, do ceny výrobkov, čím sa tieto výrobky stanú tažko predajné alebo nepredajné, to znamená, že podnik v podstate ide do krachu, pretože jeho výrobky nemajú odbyt na trhu. A čo je ešte vážnejšie, že vlastne keď výrobok z trhu odíde, potom veľmi ťažko sa tam vráti, to znamená, že tieto trhy obsadia zahraničné firmy. Takýchto fabrík pôsobí na Slovensku okolo 30, teda malých a stredných podnikov okolo 30, čo predstavuje - dá sa povedať - značné množstvo zamestnaných. Ak proste sa tieto skutočnosti budú viesť, v intenciách zákona, teda zákona bez tejto novely, môže sa stať, že väčšina týchto podnikov bude nútená zamestnancov prepúšťať, pretože výroba a výrobky sa stanú nepredajnými.

Prosím, ešte chcem upozorniť, že pri tejto spotrebe liehu ide o syntetický lieh, teda lieh, ktorý sa nesmie používať na konzumná účely. A po druhé - vo veľmi malom množstve ide aj o lieh konzumný, ktorý sa používa do výrobkov - nie na pitie, pán Mikloško, ale dá sa aj piť -, ale do Kozmetických výrobkov.

Z toho dôvodu vás veľmi pekne prosím, aby ste naozaj zvážili tieto skutočnosti a podporili túto našu malú novelu zákona číslo 311/1993 Z. z. aj za tú cenu, že vláda vyslovila nesúhlas s tým, že pripravuje návrh nového zákona. Ale prosím vás pekne, mohli ste si tu vypočuť jedno číslo alebo jednu sumu, a to je 4 až 6 mil. Sk. Každý mesiac vlastne takýmto skoro aritmetickým priemerom alebo aritmetickou postupnosťou dlžoby týchto podnikov vzrastajú. Čiže dlhy sú strašne vysoké, a keď nebude táto novela prijatá, vlastne každý mesiac sa prispieva k tomu, že podnik ide čím ďalej tým viac do úpadku. Takže ešte raz vás prosím, aby ste túto malú novelu zákona podporili s tým, že potom tieto skutočnosti komplexne môže riešiť novela zákona alebo návrh zákona, ktorý pripraví vláda.

Ďakujem za pozornosti.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Chamulovi a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Michala Pridalu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec M. Pridala;

Vážený pán predseda, vážení prítomní,

vzhľadom na to, že som materiál preštudoval, vidím, že ústavnoprávny výbor na svojom zasadnutí a takisto ďalšie výbory väčšinou nezaujali stanoviská k týmto návrhom, ako je to uvedené v správe, ktorú mate rozdanú, neviem, čo by som viac k tomu dodal, lebo správu ste dostali na stôl. Pokúsim sa to zhrnúť.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do všetkých klubov. Predmetný poslanecký návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, Ktorým bol pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh a neprijal k nemu uznesenie, lebo podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Takisto Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval tento materiál a nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru, čiže neprijal k tomu závery. Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo prerokoval návrh skupiny poslancov. Tento jediný s ním vyslovil súhlas a odporúča ho predložiť, v tomto znení, čiže zhrnuté: dva výbory nezaujali stanovisko, jeden ho odporúča.

Čiže, pán predseda, pretože nijaké pripomienky tu neboli, dávam hlasovať o predmetnom predloženom zákone podľa uváženia poslancov. Osobne ho navrhujem prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi, ale hlasovať ešte nemôžme dať, pretože ku každému zákonu je rozprava. Takže prosím, aby ste zaujali svoje miesto pre spravodajcu.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Oznamujem, že žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal. Konštatujem, že nie sú ani faktické pripomienky. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa prekladatelia pána Chamulu, či sa chce vyjadriť.

Poslanec I. Chamula:

Chcel by som vás len poprosiť, a apelovať na to, aby sme odložili politické tričká v tomto momente, pretože je to naozaj ekonomická záležitosť, ktorá je veľmi dôležitá pre slovenské podniky, a aby sme z tejto pozície pristúpili k hlasovaniu. Ďakujem vám veľmi pekne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Zrejme pán spoločný spravodajca si nežiada záverečné slovo, takže pristúpime k hlasovaniu. Keďže neboli žiadne pripomienky a doplnky, budeme hlasovať, o zákone ako celku.

Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. Prosím prezentujme sa.

Ešte pán spoločný spravodajca zabudol povedať, že navrhuje prijať tento zákon.

Poslanec H. Pridala;

Áno, odporúčam prijať, tento zákon. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, hlasujeme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že tento zákon sme neprijali.

Odhlasovali sme, že trinásty bod programu stanujeme z tohto rokovania, preto prejdeme k štrnástemu bodu programu, ktorým je Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde a zmene zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Predtým sa ešte hlási s faktickou poznámkou pán poslanec Jakubík.

Poslanec P. Jakubík:

Pán predseda, vzhľadom na to, že stanovisko vlády k tomuto návrhu zákona sne dostali až v týchto chvíľach a nie je ešte dopracovaná spoločná správa z prerokovania vo výboroch, chcel by som poprosiť o presunutie toho návrhu na utorkové rokovanie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže z dôvodu, že nemáme spracovanú spoločnú správu, ani stanovisko našich výborov k stanovisku vlády, pán poslanec dosť logicky navrhol, aby sme to preložili na utorok. Ak dovolíte, bez hlasovania o preložení tohto bodu preraďujeme aj tento bod programu na túto schôdzu na utorok. Ďakujem.

Takže pristúpime k pätnástemu bodu nášho programu, ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.

Faktická poznámka - pani poslankyňa Draxlerová. Poslankyňa A. Draxlerová;

Pán predseda, nehnevajte sa, dávam návrh, aby sme sa vrátili k jedenástemu bodu, lebo takisto tento návrh zákona o vykonaní referenda alebo o voľbách vyvolá veľkú rozpravu. Dá sa to prerušiť; o 15. 00 hodine a pokračovať, v utorok ráno. V tom nevidím problém.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej sa s faktickou poznámkou hlásil pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, musím sa otvorene priznať, že som nepočítal, že tento bod sa dostane na program dnes. Môžem pri navrhovaní improvizovať, ale chcel som si v pokoji pripraviť návrh zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vy ste tam spravodajca? Poslanec F. Mikloško:

Som navrhovateľ. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

keďže skutočne poobedňajšiu schôdzu improvizujeme, dávam návrh, aby sme ju skončili a začali v utorok o 10. 00 hodine.

Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Chcel som pripomenúť, čo v predchádzajúcom vystúpení navrhoval pán poslanec Hrušovský, ale sťahujem to.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuričšák sa hlási. Prosím, pán poslanec.

Poslanec Š. Kuriščák;

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som vám prečítal vyhlásenie klubov HZDS a SNS.

"Kluby HZDS a SNS s pokutovaním konštatujú, že Slovenská televízia ako verejnoprávna a nadstranícka inštitúcia zlyhala pri komentovaní a informovaní občanov Slovenskej republiky o priebehu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na odvolanie ministra pre správu a privatizáciu národného majetku pána Milana Janičinu. Jednostranné a neobjektívne spravodajstvo, v ktorom absentovali podstatné argumenty pre odvolanie pána ministra, boli účelovo zamlčané a prekryté nesúvisiacimi informáciami spojené s nepravdivou obhajobou ministra vládnej koalície. Kluby HZDS a SNS vyzývajú Slovensku televíziu, aby dodržovala princípy verejnoprávnej inštitúcie a objektívneho informovania a uviedla pôvodné informácie na správnu mieru. Občania Slovenskej republiky maju na to ústavné pravo. "

Dovoľte mi, pán predseda, aby som vás požiadal, aby ste tlmočili toto naše vyhlásenie, riaditeľstvu Slovenskej televízie.

Ďakujem za pozornosti. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Draxlerová, chcete dať návrh na hlasovanie o tom, čo ste povedali, alebo niečo iné? Lebo vád návrh akceptujem.

Poslankyňa A. DraxlerovA:

K tomuto. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pani poslankyňa. Poslankyňa A. Draxlerová:

Keď Slovenská televízia v minulosti vysielala programy zo zasadnutia parlamentu, ozývala sa terajšia koalícia, vtedy opozícia, že bola neobjektívna. Žiadali niekoľkokrát riaditeľa televízie odvolať. Prosím, takú istú možnosť, majú aj oni.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Krivčík. Poslanec J. Krívčik;

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V nadväznosti na vystúpenie pána kolegu Kuriščáka si dovolím zareagovať. V prílohe číslo l ako rozsudok v mene republiky - petičný hárok číslo 3, riadok 196 je uvedené moje meno. Som veľmi prekvapený touto skutočnosťou a verejne sa od tohoto dištancujem.

Ďakujem. Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ľupták Ivan.

Poslanec I. Ľupták:

Samozrejme, že po zhliadnutí včerajších Televíznych novín alebo Aktualít - či už prvých alebo druhých, neviem presne ako sa to volá, jednoznačne s týmto prehlásením súhlasia, ale, žiaľ, toto prehlásenie pokrýva iba tento jeden prípad. Povedal by som, že tento prípad je len najnovší, ale, žiaľ, toto - povedal by som - zavádzanie televízie aj rozhlasu sa stáva pravidlom. Myslím si, že kluby HZDS a SNS by v budúcností mali uvažovať o tom, ako sa proti takejto dezinformačnej kampani v budúcnosti postaviť.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Chcel by som upozorniť, pani kolegyňu Draxlerovú, že asi rýchlo zabúda. Vie veľmi dobre o tom, že pokiaľ ide o masové Médiá, najmä televíziu, tam stále bola vlastne jednostranná informácia a stále jednostranne obsadené pozície. Rád by som v tejto súvislosti pripomenul, že máme tu výrok nášho kolegu Ferka Miklošku, ktorý povedal, že máme to pevne v rukách, bez vedenia niet velenia, takže vidime ako sa to naozaj vskutku má. A my celkom rozhodne trváme na tom, že sa televízia musí vrátiť k svojmu objektívnemu spravodajstvu. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Páni poslanci, viem, že sú ďalšie faktické pripomienky, ale najskôr, aby SOm nezabudol, chcel by som vám povedať, že odlet špeciálu v utorok z Košíc je o 6. 45

hodine, z Popradu o 7. 25 hodine, zo Sliača o 8. 05 hodina. Podľa toho si môžu predsedovia klubov dohodnúť, stretnutie pred začatia rokovania Národnej rady.

Pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák:

Vyjadrím sa smerom k našej kolegyni. Včera pán minister bol obvinený zo zásadných a závažných vecí, a ak tvrdil, že konštrukcia, ktorá smerovala k jeho odvolaniu, bola Blahá, tak jeho obhajoba nebola žiadna alebo veľmi mizerná. To tu demonštrovať pred nami všetkými, to musíte uznať, a veľa z vás to uznalo tým, že hlasovali tak ako hlasovali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Polačko. Poslanec J. Polačko:

K vyhláseniu dvoch našich poslaneckých klubov si dovolili pripojiť tretie vyhlásenie - svoje. Prajem Slovenskej televízii, aby skutočne bola verejnoprávnou Inštitúciou a aby svoju prácu vykonávala nestranne a nestala sa nástrojom v rukách HZDS.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Opäť vás prosím, páni poslanci, v tejto miestnosti máme iné poslanie. /Potlesk. /

Pán poslanec Hichelko.

Poslanec J. Michelko:

Nechcem o tom opäť hovoriť, že pán minister Janičina zavádzal verejnosť, to som už vyslovil včera, ale držím v rukách Národnú obrodu z dneška, ktorá sa deklaruje ako nezávislý denník občanov Slovenska. Tam sa hovorí o tejto záležitosti: "Minister Milan Janičina vydržal. " Na druhej strane presne opačne ako sa to udialo - citujem: "Po prestávke na zasadnutí poslaneckých klubov poslanci v tajnom hlasovaní vyslovili Milanovi Janičinovi dôveru, 71 za, 65 proti a 3 sa zdržali hlasovania atď. " Teda presne opačne ako to vlastne dopadlo. Je to úbohosť našich masmédií. Koniec.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda. Dovolil by som si pánu poslancovi Polačkovi pripomenúc výrok jeho kolegu, aj keď budem trošku parafrázovať pána poslanca Mikloška: "Zíde z očí, zíde z mysle. " Robíte to, páni, dokazujete to, že verejnoprávna inštitúcia Slovenská televízia nie je nezávislá. Takisto ste mali viac priestoru ako opozícia než mala vládna koalícia a takisto to platí dnes, keď ste vo vláde.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

pokiaľ ešte hovoríme o televízii ako verejnoprávnej inštitúcii, môže to mať na pôde parlamentu svoj význam, i keď myslím, že skôr v rámci nejakého osobitného bodu alebo všeobecnej rozpravy, ale prosím vás, nezačnime s tým, že budeme v parlamente glosovat jednotlivé novinové články. To už skutočne nestihneme nič iné.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chcel som sa len poďakovať, že začínam byt citovaný ako klasik. Pridal by som ešte jeden výrok: "Na každom pléne opozícia odvoláva nejakého ministra. Miesto toho, aby minister bol odvolaný, vždy jeden člen z HZDS odchádza do iného klubu. " Čí by ste nechceli aj na mimoriadnej schôdzi odvolať nejakého ministra, že by sme urýchlili ten proces rozpadu vášho klubu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, dáme vám prihlášku do HZDS. /Smiech v sále/.

Pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský;

Ku kritike klubov HZDS a SNS na vysielanie televízie o návrhu na odvolanie ministra Janičinu chcem povedať toľko, že pri nasledujúcom návrhu na odvolanie niektorého člena vlády sa to možno zlepší.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Dúfam, že sme skončili s faktickými pripomienkami. Budeme pokračovať tým, že mal by som dať hlasovať najskôr o návrhu pána poslanca Hrušovského, ktorý nadväzuje na pani poslankyňu Draxlerovú, že začneme bodom číslo 11.

Pán poslanec Hrušovský, aj pani poslankyňa Draxlerová sťahujú svoje návrhy.

Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Ak môžem tentokrát už seriózne - viem si predstaviť, že návrh zákona o uskutočnení referenda by sme dnes zvládli, pokiaľ je záujem, môžem pristúpiť k pultu a navrhnúť ho.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dal SOm návrh, aby sme skončili. Dajme o tom hlasovať., alebo o obidvoch návrhoch - o mojom návrhu i o návrhu pána poslanca. Ešte máme 29 minút do 15. 00 hodiny.

Hlasujeme o mojom návrhu, aby sme skončili.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme o tom, aby sme dnešnú schôdzu ukončili.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám. Stretneme sa v utorok o 10. 00 hodine.

Štvrtý deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 31. mája 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím všetkých, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v našej schôdzí.

Prosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, skúsme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 49 poslancov.

Ešte raz prosím, panie poslankyne, páni poslanci, ktorí ste mimo rokovacej miestnosti, dostavte sa na svoje miesta, chceme pokračovať v rokovaní našej schôdze.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ak sa do piatich minút nezídeme, aby sme boli uznášaniaschopní, preruším schôdzu do zajtra.

Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, aby sme sa prezentovali.

Ďakujem, je nás prítomných 80, takže budeme pokračovať, v našom rokovaní. Skôr ako pristúpime k bodom programu, vyzývam predsedov klubov, ktorí do dnešného dna neodovzdali Kancelárii Národnej rady návrh na realizáciu vybavenia hotela, ktorý sa stavia pre poslancov - pamätáte si, robili sme akciu, aby jednotlivé kluby vyslali poslancov s tým, že sa pozrú do ubytovne, kde majú poslanci bývať, aby sami rozhodli, či v tejto ubytovni budú dvojposteľové alebo jednoposteľové izby, alebo kancelárie pre poslancov -, aby do skončenia dnešnej schôdze oznámili rozhodnutie resp. návrh poslancov. Ak do skončenia tejto schôdze nedostanem návrh, vo veci sa bude pokračovať podľa pôvodného projektu, čiže budú to dvojposteľové izby. Ďakujem.

Dovoľte mi hneď na začiatku konštatovať, že schôdza nebude môcť pokračovať podľa programu ako sme si určili, pretože som dnes ráno dostal od predsedu vlády oznámenie so žiadosťou, aby zákon číslo 63/1950 Zb., ktorý sme z piatku preložili na dnes, pre neprítomnosť pána ministra sne preložili na prerokovanie na 2. júna, keďže pán minister je mimo republiky. Nedávam o tom hlasovať, dúfam, že súhlasíte s tým, že ho prekladám na 2. júna, aj keď je to oznámené v poslednej chvíli.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne,

keďže koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky, tlač 495, bola do programu zaradená so zmenou, že budeme o nej rokovať vo štvrtok 2. júna o 14. 00 hodine, budeme dnes pokračovať deviatym bodom programu, ktorým je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 480 a spoločnú správu ako tlač číslo 480a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodni minister práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky pán Július Brocka.

Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325 z roku 1993 Z. z. o štátnom rozpočte novelizoval článkom VII ustanovenie $ 3 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady číslo 83 z roku 1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov tak, že vylúčil možnosť poskytovať príspevok na organizovanie verejnoprospešných prác štátnym rozpočtovým a štátnym príspevkovým organizáciám. Došlo tak k nerovnakému postaveniu týchto organizácii v porovnaní s ostatnými zamestnávateľskými subjektmi pri nožnom čerpaní finančných prostriedkov z Fondu zamestnanosti, hoci sa za ne platí príspevok do Fondu zamestnanosti vo výške 3 t z úhrnu vymeriavacích základov zamestnancov odmeňovaných v rámci hlavnej činnosti.

Sprísnenie voči týmto organizáciám nepovažujem za správne, a preto predkladám návrh na novelizáciu § 3 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady číslo 83 z roku 1991 Zb. v znení neskorších predpisov v tom zmysle, aby sa príspevok na verejnoprospešné práce mohol poskytovať zamestnávateľským subjektom bez rozdielu, či sú to organizácie verejného alebo súkromného sektoru. Pritom diferencovaný prístup pri poskytovaní príspevku budú uplatňovať regionálne orgány Fondu zamestnanosti a okresné úrady práce z hľadiska naliehavosti riešenia v jednotlivých typoch štátnych rozpočtových a Štátnych príspevkových organizácií.

Formou verejnoprospešných prác sa v roku 1993 zabezpečovali v štátnych rozpočtových organizáciách najmä úlohy na úseku sociálnej starostlivosti všeobecnej štátnej správy, a to v zariadeniach sociálnej starostlivosti s počtom 610 osôb a zvýšené požiadavky na služby zamestnanosti úradmi práce s počtom 270 osôb. v prípade, že by príslušné ministerstvá dostali zo štátneho rozpočtu finančné prostriedky na mzdy potrebného počtu pracovníkov, nebolo by potrebné v týchto organizáciách zabezpečovať činnosť, štátnej správy formou verejnoprospešných prác.

Nie menej významný dôvod na novelizáciu umožňujúcu širšie uplatnenie inštitútu verejnoprospešných prác vidím však najmä vo vzťahu k občanovi, uchádzačovi o zamestnanie, pre ktorého je umiestnenie na verejnoprospešnej práci pri súčasnom výraznom nedostatku voľných pracovných miest riešením, hoci krátkodobým, jeho sociálnej situácie, príjmom z pracovnej činnosti. Navrhovaná úprava nemá dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi Brockovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Jakusa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Jakuš;

Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení hostia,

spoločnú správu, ktorú majú predloženú všetci poslanci, nebudem celú čítať, len pripomeniem, že na prerokovania bol tento zákon pridelený trom výborom, a to Ústavnoprávnemu vyboru Národnej rady, ktorý neprijal uznesenie k predloženému návrhu zákona, lebo podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s nim súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Ďalej, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovili s predloženým návrhom zákona súhlas a odporúčajú Národnej rade návrh zákona schválil v predloženom znení. Zároveň je v spoločnej správe aj odporúčanie Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne veci na vydanie kompletného znenia zákona číslo 83. Dovolil by som si prihlásiť sa ako prvý do rozpravy a rozšíril by som tento návrh uznesenia o ďalší bod.

Na margo celého zákona treba povedať, že obmedzenie, ktoré sme prijali v zákone číslo 325 o štátnom rozpočte, sa touto novelizáciou odstráni, povedal to aj pán minister, a umožní sa organizáciám v prípade potreby pohotovo doplniť stavy pracovníkov z radov nezamestnaných cez inštitút verejnoprospešných prác. Odporúčam novelu zákona prijať.

Pozmeňovacie návrhy v spoločnej správe neboli žiadne. Prihlasujem sa zároveň ako prvý do rozpravy. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Jakušovi.

Otváram rozpravu k deviatemu bodu programu B konštatovaním, že zatiaľ som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku. Udeľujem ako prvému slovo pánu spravodajcovi.

Poslanec J. Jakuš:

Ďakujem. Dovolím si navrhnúť uznesenie Národnej rady, ktoré by sme mali prijať po schválení tohoto zákona. Prečítam návrh uznesenia.

"Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby vyhlásil v Zbierke zákonov úplné znenie zákona číslo 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení všetkých doterajších zmien a doplnkov a úplné znenie zákona číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení všetkých doterajších zmien a doplnkov. "

Toto uznesenie a vydanie celého znenia tohoto zákona odporúčam preto, že doteraz bolo len v zákone číslo 83 urobených sedem novelizácií a na úradoch práce a vôbec na úradoch, kde s týmito dvoma zákonmi pracujú, majú s tým trošku problémy, takže vydaním kompletného znenia zákona číslo l a zákona číslo 83 by sme uľahčili prácu s tak závažnými zákonmi, ako je zákon o zamestnanosti a zákon číslo 83.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali pre vás určené miesto.

Hlási sa niekto do rozpravy? Prosím, pán poslanec.

Poslanec M. Králik;

Vážený pán predseda, vážený pán minister,

aktívna politika zamestnanosti si vyžaduje úzku spoluprácu medzi orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy. Je nevyhnutné, aby obec mala dostatočné informácie o situácii v evidencii vlastných občanov vo vzťahu k pracovnému zaradeniu. Spoločenská kontrola je v tomto prípade nevyhnutná. Dnešný návrh novelizácie predložený vládou umožní obciam poberať, príspevok na verejnoprospešné práce. Je však potrebné, aby obec mala vedomosť o vlastných možnostiach a nezískavala ich pracným spôsobom z úradov práce. Preto využívam príležitosť, že vláda predložila dnešný návrh novelizácie zákona číslo 83/1991 Zb. o zamestnanosti a mám nasledovné doplňovacie návrhy:

Navrhujem, aby táto novelizácia bola rozšírená, a to najmä § 16 odsek 3, ktorý by hovoril: "obvodný úrad práce, ktorý zaeviduje uchádzača o zamestnanie, písomne oznámi túto skutočnosť obecnému, mestskému alebo miestnemu úradu v mieste trvalého bydliska uchádzača do piatich pracovných dní odo dňa prijatia uchádzača do evidencie. " Odsek 4: "Obvodný úrad práce, ktorý vyradí uchádzača o zamestnanie, písomne oznámi túto skutočnosť, obecnému, mestskému alebo miestnemu úradu v mieste trvalého bydliska uchádzača do piatich pracovných dní odo dňa vyradenia občana z evidencie. " Odsek 5: "Obvodný úrad informuje obecný, miestny a mestský úrad v mieste trvalého bydliska uchádzača o všetkých svojich rozhodnutiach podľa § 13 písm. e/ citovaného zákona. "

Ďakujem, to je všetko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Králikovi. Kto ďalší sa hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Konštatujem, že do rozpravy sa už nikto nehlási, nie sú ani faktické poznámky, takže vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Ešte sa pýtam pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Ďakujem, nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán minister sa nechce k rozprave vyjadriť.

Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Poslanec J. Jakuš:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak nie, prosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie. Ak dovolíte, pán spoločný spravodajca, pokiaľ ide o váš prvý návrh prijať, uznesenie, tu nie je potrebné prijať uznesenie, to sa formou uznesenia ani nedá. Tento váš návrh je súčasťou

zákona, pri tomto zákone súčasťou zákona bude aj vyhlásenie úplného znenia, čiže bude naplnená vaša myšlienka, ktorú ste chceli uznesením prijať.

Poslanec J. Jakuš:

Pokiaľ je to tak, pán predseda, tak by som to stiahol, ale navrhoval som nielen zákon, ktorý prerokúvame a novelizujeme, teda zákon číslo 83, ale navrhoval som aj zákon číslo 1.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, viem, ale to bude súčasťou zákona, kde to, čo ste navrhovali, bude povedané, že bude vyhlásené zákonom.

Poslanec J. Jakuš:

Pokiaľ to bude tak, stanujem návrh na uznesenie.

V rozprave bol podaný jeden doplňovací návrh od pána poslanca Králika. Neviem, či ho mám znovu prečítať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Myslím, že áno. Poslanec J. Jakuš:

Zákon číslo 83/1991 Zb. v § 16 ods. 3 sa doplňuje o odsek 3: "Obvodný úrad práce, ktorý zaeviduje uchádzača o zamestnanie, písomne oznámi túto skutočnosť obecnému, mestskému alebo miestnemu úradu v mieste trvalého bydliska uchádzača do piatich pracovných dní odo dňa prijatia uchádzača do evidencie. " Odsek 4: "Obvodný úrad práce, ktorý vyradí uchádzača o zamestnanie, písomne oznámi túto skutočnosť.

obecnému, mestskému alebo miestnemu úradu v mieste trvalého bydliska uchádzača do piatich pracovných dní odo dna vyradenia. " Odsek 5: "Obvodný úrad práce informuje obecný úrad a mestský úrad v mieste trvalého bydliska uchádzača o všetkých svojich rozhodnutiach podľa § 13 písm. e/ citovaného zákona. "

Odporúčam tento doplňovací návrh prijať. Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. Počuli ste, páni poslanci, panie poslankyne, pozmeňovací návrh pána poslanca Králika, ktorý sa týka zákona číslo 83/1991 Zb., § 16, ktorý dopĺňa odsekmi 3, 4 a 5. Pán spravodajca navrhuje, aby sme ho prijali.

Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Tento pozmeňovací návrh sme prijali. Poslanec J. Jakuš;

Ďalšie pozmeňovacie návrhy neboli, tak by som prosil dať hlasovať o návrhu celého zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. V súlade s ustanovením S 26 ods. l zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku s uvedenou a schválenou zmenou a doplnkom.

Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne aj hlasovali. Pán spravodajca odporúča tento zákon prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 98 poslancov. Za návrh hlasovalo 81 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem schválenie vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov. /Potlesk. /

Ďakujem, pán poslanec.

Deviatym bodom programu bol vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou, liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov. Keďže, ako som povedal na začiatku, pán minister financií tu nie je, preložím tento deviaty bod s tým, že pán podpredseda Národnej rady Weiss mi oznámil, že o 14. 00 hodine príde tento bod predložiť pán minister Hraško.

Faktická poznámka - pán poslanec Jaroš.

Poslanec P. Jaroš:

Vážený pán predseda, navrhujem váženému plénu, aby sne 30-sekundový interval už na dnešnej schôdzi skrátili na 20 sekúnd.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, tento problém bol predmetom rokovania vedenia Národnej rady, kde sme uvažovali o skrátení na 20 sekúnd, ale bola žiadosť technického aparátu, aby na tejto schôdzi sne ešte tento 30-sekundový interval zachovali, pretože niečo zisťujú a skúmajú. Z tohto titulu - z technických dôvodov - zostáva 30-eekundový interval.

Poslanec P. Jaroš:

Dobre, ďakujem, sťahujem to. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja. Prosím, pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Chcel by som zareagovať na to, čo povedal pán kolega Jaroš. Myslím si, že bude namieste, keď skrátime ten interval dokonca aj na menší čas, ale vtedy, keď budú karty, aby sa mohlo naozaj zaviesť hlasovanie, ktoré ja popísané v pôvodnom návrhu, totiž, že bude možné kartou hlasovať trebárs aj na inom mieste, než na svojom.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, povedal som, že z technických dôvodov zatiaľ to nechávame. Predmetom sú zrejme aj karty. Nebol by SOM rád, aby sme teraz začali s faktickými poznámkami k tomuto problému.

Pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:

Keď už hovoríme o týchto otázkach, nedá sa na tabuli ešte ukázať aj poradie hlasovania?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie. Poslanec A. Zoričák;

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Bolo to povedané pri skúšaní, že nie.

Pristúpime k jedenástemu bodu programu, ktorým je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 487 a spoločnú správu výborov ako tlač 487a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Pavol Hrušovský. Prosím, pán poslanec.

Poslanec P. Hrušovský;

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov Národnej rady odôvodnil návrh zákona na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

Národná rada Slovenskej republiky prijala dna 17. marca 1994 ústavný zákon o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Podlá tohto ústavného zákona sa voľby do Národnej rady vykonajú v dňoch 30. septembra a 1. októbra 1994. Úprava volieb do Národnej rady Slovenské] republiky je v súčasnosti upravená v zákone číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Na základe tejto právnej úpravy sa konali voľby v rokoch 1990 a 1992.

Nastávajúce predčasné parlamentné voľby budú prvými v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona reaguje v súvislosti s nadchádzajúcimi jesennými voľbami na potrebu upraviť volebný zákon najmä na podmienky nového štátoprávneho usporiadania a na základe poznatkov získaných z konzultácií s pracovníkmi ministerstva vnútra, ktorí pracujú v sekretariáte Slovenskej volebnej komisie a ktorí zabezpečovali prípravu a priebeh minulých volieb, ako i z poznatkov činnosti volebných orgánov v predchádzajúcich voľbách. Aj keď na prvý pohľad sa zdá, že ide o rozsiahlejšiu novelu, mnohé z navrhovaných ustanovení reagujú jednak na zmenu štátoprávneho usporiadania, prijatie Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zmenila názov najvyššieho zákonodarného orgánu a posledná novela tento problém nedoriešila v celom rozsahu zákona.

Ide o formálne úpravy inštitucionálneho označenia štátu a jeho orgánov, ktoré sa transparentne vyjadrí v úplnom znení zákona.

Za ťažiskové body navrhovanej novely možno považovať spresnenie doterajších ustanovení o aktívnom volebnom pravé. Navrhovaná zmena zosúlaďuje znenie S 2 a S 5 zákona. Ide o to, že podlá § 2 platného zákona sa viazalo aktívne volebné právo okrem iného aj na trvalý pobyt, ale následne § 5 umožňoval voliť aj občanom mimo územia Slovenskej republiky. Navrhovanými zmenami sa zachováva volebné právo aj pre tých občanov SIovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale v čase volieb sa budú zdržiavať u nás.

Cieľom novely zákona je aj zníženie administratívnej a organizačnej náročnosti volieb a navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosti doručovať hlasovacie lístky do domácností. Poznatky z praxe ukázali, že doterajšie znenie zákona, ktoré umožňovalo úpravu hlasovacích lístkov aj mimo volebných miestností, nezabezpečovalo v dostatočne] miere zásady tajnosti hlasovania. Ďalej veľa voličov si po príchode do volebných miestnosti žiadalo vydanie nových hlasovacích lístkov, čo znamenalo, že bolo potrebné zabezpečiť ich značnú rezervu. A nezanedbateľným dôvodom pre navrhovanú zmenu boli aj problémy súvisiace s doručovaním hlasovacích lístkov do domácností.

Navrhovaná zmena súvisiaca so zvýšením maximálneho počtu kandidátov zo 40 na 50 reaguje na prípady inkompatibility výkonu niektorých funkcií s funkciou poslancov, ktoré ustanovila Ústava Slovenskej republiky. Ďalej si túto navrhovanú zmenu vyžaduje aj v súčasnosti pripravovaná zákonná úprava o konflikte záujmov, ktorej prijatie môže mat za následok častejšie nastupovanie náhradníkov.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o súhlas so schválením predloženej novely zákona.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Hrušovskému. Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Šárossyho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec S. Šárossy;

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

netreba osobitne zdôrazňovať, že návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a podlá ktorého by sa mali nadchádzajúce voľby zabezpečovať, je dôležitá pre politické strany a hnutia, štátne orgány a orgány samosprávy obci a volebné orgány, ktoré pôsobia pri voľbách i spracovaní ich výsledkov. Rovnako dôležitá je aj pre našich občanov-voličov, pre ktorých by sa v spoločnosti malo vytvoriť vhodné politické ovzduôie so súčasným vytvorením optimálnych organizačno-technických podmienok K voľbám, aby nadchádzajúce voľby vytvorili spoľahlivú základňu pre to.

aby mohol vzisť z volieb taký parlament, ktorý bude spôsobilý plniť úlohy, ktoré sa ukážu a postavia pred náš zákonodarný zbor v ďalšom období vývoja našej Slovenskej republiky.

Ako vyplýva z predloženej spoločnej správy - tlač číslo 487a - tento návrh prerokovali všetky výbory Národnej rady a okrem štyroch výborov ho odporučili Národnej rade na schválenie. Ako som uviedol, štyri výbory Národnej rady, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národne] rady pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti, ako aj Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady nevyslovili s predloženým návrhom súhlas, pretože sa s nim nestotožnila nadpolovičná väčšina všetkých členov týchto výborov.

Pokiaľ ide o jednotlivé pozmeňovacie návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúčam v rámci hlasovania an blok schváliť tieto body: číslo 1, 4, 9, 10 a 11. Opakujem ešte raz. Odporúčam, aby v rámci hlasovania an blok boli schválené tieto body: l, 4, 9, 10 a 11. Ďalej neodporúčam schváliť nasledujúce body, o ktorých navrhujem hlasovať tiež an blok: 2, 3, 5, 6, 7a8.

Body 2 a 3 uvedené v spoločnej správe sú svojou navrhovanou dikciou skoro totožné. Odporúčam ich neprijať. V rozprave predložím návrh, ktorý, podľa môjho názoru, lepším spôsobom bude riešiť danu problematiku. V súlade s už predchádzajúcim odporúčaním, aby bol schválený bod číslo 4, v ktorom sa navrhovaná úprava skoro stotožňuje s pôvodnou dikciou S 22 ods. 3 a zachoval sa doterajší právny stav, neodporúčam prijať body 5 a 6. Bod číslo 7 neodporúčam prijať preto, lebo dikcia doterajšieho i 28 ods. l lepšie upravuje režim hlasovania. Podobne bod číslo 8, namiesto ktorého v rozprave predložím novy návrh.

Tým by som ukončil svoju spravodajskú správu. Ak dovolíte, pán predseda, do nasledujúcej rozpravy by som sa prihlásil ako prvý.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem pánu poslancovi Šárossymu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Pán spoločný spravodajca žiadal prvé vystúpenie. Prosím, pán spravodajca.

Poslanec S. Šárossy:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, v podstate odráža politické myslenie, ku ktorému sa spoločností v tomto štáte v tomto období dopracovala. Už som vo svojej spravodajskej správe zvýraznil povinnosť, ktorú by naša spoločnosť mala prezentovať k občanovi, voličovi. Tak ako je samozrejmá vhodná politická klíma, je ešte samozrejmejšie, aby sme vytvorili vhodné organizačno-technické podmienky k voľbám ako základný predpoklad pre úspešný priebeh parlamentných volieb.

Predložený návrh zákona predchádzajúci volebný réžiu i sprostredkovávanie styku medzi voličom a štátnymi orgánmi určitým spôsobom modifikuje, podlá môjho názoru, nie najvhodnejšie, aspoň nie v každom prípade. Napríklad oproti doterajšiemu právnemu stavu návrh zákona umožňuje voliť i občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak sa v deň volieb budú zdržiavať na území niektorého z volebných krajov. Vzniká tu problém identifikácie takého občana Slovenskej republiky, a to najmä vtedy, ak nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike, v dôsledku čoho nemôže byť ani na voličskom zozname. Z toho vyplýva jednoznačný záver, že legitimný volič musí mať trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky. Za týchto okolností navrhovaná úprava nedáva záruku, aby voľby niektorý z týchto občanov nemohol realizovať i na inon mieste.

Ďalej predkladáteľ v snahe znížiť, organizačnú a administratívnu náročnosť, volieb odporúča doterajší % 22 doplnit o odsek 4, na základe ktorého volič dostane hlasovacie lístky vo volebnej miestnosti v deň konania volieb. Som toho názoru, že navrhovaná úprava neprinesie celkom očakávaný efekt, nakoľko samotný akt volieb môže byt časovo predlžovaný vzhľadom na to, že voliči sa budú musieť zorientovávať v hlasovacích lístkoch priamo na tvári miesta, čo najmä u starších občanov môže mať nepriaznivý dopad, nehovoriac o tom, že voličom sa sťažuje čas na informovanosť o kandidátnych listinách, na ktorých by malo byt do 50 kandidátov, a volebné lístky čo len desať či dvadsať politických subjektov. V nadväznosti na uvádzané skutočností predkladám tieto návrhy:

1. Navrhujem, aby body číslo 2, 18, 19 a 23 uvedené v návrhu zákona neboli prijaté.

2. V súvislosti s tým navrhujem - po a/ bod 2 s tým, aby f 2 odsek l znel: "Právo voliť majú občania Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorí v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku. " Po b/ bod 23 s tým, aby § 28 odsek 2 znel: "Volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v oboch rovnopisoch zoznamu voličov dostane od okrskovej volebnej komisie prázdnu obálku. Na žiadosť voliča mu okrsková volebná komisia dodá za chýbajúce prečiarknuté alebo inak označené hlasovacie lístky iné. Ak volič nepredloží preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, hlasovanie sa mu neumožní. "

3. Je to k i 5 odsek 4, ktorý odporúčam, aby znel takto: "Občan Slovenskej republiky, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a dostaví sa v deň volieb do volebnej miestnosti, bude zapísaný okrskovou volebnou komisiou do zoznamu voličov. Zápis do zoznamu voličov komisia zaznamená v jeho cestovnom doklade Slovenskej republiky. "

Pán predseda, to je všetko. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosili ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Prosím pani poslankyňu Sudekovú, ktorá je prihlásená ako prvá, aby predniesla svoje návrhy v rámci rozpravy.

Poslankyňa J. Sudeková:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni,

azda máme ešte v živej pamäti rokovanie na minulej schôdzi Národnej rady. Dobre si pamätáme, ako pri voľbe členov Rady Slovenskej televízie si páni poslanci nosili so sebou ťaháčiky, aby mohli z 20 kandidátov zvoliť 6 členov Rady Slovenskej televízie. Podotýkam, že zoznam kandidátov sme mali na stoloch dva až tri týždne. A my nechcene, aby naši voliči mali k dispozícii volebné lístky aspoň niekoľko dni pred voľbami? Pritom kandidujúcich strán a hnutí môže byť napríklad 30, a to by znamenalo, že volia by sa mal oboznámiť až s l 500 menami. Na rokovaní Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru som predložila, podlá mňa, ústretový návrh, aby starostovia miest a obci alebo prednostovia okresných úradov zabezpečili najmenej 7 dní pred dňom volieb

do každej domácnosti kandidátne listiny vo forme bulletinu. Mienila som tým dosiahnuť, aby občania mali možnosť sa zoznámiť s navrhovanými kandidátmi všetkých strán a hnutí už pred voľbami. Tento spôsob by zabezpečil informovanosť občanov a súčasne vylúčil podozrievanie z manipulácie B hlasovacími lístkami.

Pán predkladateľ môj návrh neodporúčal a vo výbore neprešiel. Voličom moji kolegovia neumožnili, aby si do volebnej Miestnosti priniesli podobný taháčik, aký používajú sami. Navrhovatelia odôvodňujú nedoručenie volebných lístkov voličom pred voľbami i znížením nákladov na voľby. Zníženie nákladov však nie je vyčíslené, ale náklady sa znížia už napríklad tým, že bude iba jedna sada volebných lístkov oproti voľbám v roku 1992, keď sa volilo ešte aj do dvoch snemovni Federálneho zhromaždenia. Domnievam sa, že náklady sa práve zvýšia, pretože zariadenie volebných miestnosti by malo byt prispôsobené predloženému aktu volieb, čiže mal by byť vo volebnej miestnosti dostatočný počet stolov a stoličiek a tiež zariadenie v predsálí volebných miestností by sa mala poskytovať ľuďom starším, chorým, prípadne matkám s deťmi možnosť si sadnúť. Taktiež by bolo potrebné, aby bola zabezpečená zdravotnícka služba.

Milé kolegyne a kolegovia, spýtajte sa, prosím, občanov vo svojom okolí, čo si o tomto návrhu novely zákona myslia, ľudia, s ktorými som sa zhovárala ja, a zďaleka to neboli iba sympatizanti Hnutia za demokratické Slovensko, nesúhlasili s tým, aby nemali volebné lístky alebo kandidátne listiny k dispozícii niekoľko dní pred voľbami.

Masmédiá často kritizujú prácu parlamentu a výsledky nadej práce - zákony. Obávam sa, že novela zákona o voľbách, ak ju schválite ako je predložená, bude patriť k tým menej vydareným plodom našej práce. Vážené dámy a páni, zákony, ktoré schvaľujeme, by mali byť na prospech občana a nie mu

sťažiť napríklad uplatnenie volebného práva. Ministerstvo vnútra si za jednu z úloh kladie v bode 9 tlače číslo 484 - informácia o bezpečnostnej situácii, ktorú sme malí na programe minulý týždeň, zabezpečiť pokojný a dôstojný priebeh volieb. Nemohli by sme tomu pomôcť, aj my dobrým zákonom?

Ďakujem za pozornosti. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Sudekovej. Ako druhý je prihlásený pán poslanec Hanker.

Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

na rozdiel od doteraz platného zákona, ktorým sa riadili voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1992, predložená novela zákona chce urobiť niektoré racionalizačné zmeny. Jednou z nich je aj fakt, je návrh predpokladá, že volebné lístky nedostanú voliči domov v určitom predstihu pred dnom volieb, ale si ich vyzdvihnú až v deň volieb priamo vo volebnej miestnosti. V praxi to bude znamenať, že volič, ktorý sa dostaví k voľbám, príde do často stiesneného, nevyhovujúceho priestoru, ktorých bude vo volebných okresoch zrejme dosť, dostane do rúk veľkú sadu volebných lístkov aj s obálkou a za veľmi krátky čas má vykonať, akt voľby. Za improvizovanou plentou sa má teda rozhodnúť, ktorú stranu alebo hnutie volí, a pritom vyznačiť preferovaných z 50 mien. Podľa vyjadrenia pána ministra vnútra vraj táto zmena volebného zákona má priniesť okrem finančného efektu vraj niekoľkých miliónov korún ušetrených na poštovnom údajne aj akýsi

demokratický efekt, pretože vraj volič nemôže byt takto zneužitý pred voľbami napríklad tým, že mu niekto pomáhal vyplňovať volebné lístky, čiže by si takýto pomocník vynucoval konať niečo, čo volič nechce. Tieto hypotézy vychádzajú z mylného predpokladu, a ak sa neupraví, opäť to bude ukážka súčasného ponímania demokracie na Slovensku.

Uvážil niekto, že na Slovensku máme asi 750 tisíc občanov v poproduktívnom veku a mnohých Invalidných dôchodcov, slabo vidiacich, chorľavých, tažko sa pohybujúcich a podobne? Taki občania prídu do miestnosti často psychicky labilní a majú sa urýchlene rozhodnúť, ktorých kandidátov vybrať do preferencií. Zvážil niekto aj podmienky prostredia, v ktorom sa budú nachádzať, či je tam dostatok svetla, možnosti písania, atď. ? Zrátal niekto ako organizácia takýchto volieb bude vyzerať? Sami viete, aké sú problémy s tajným hlasovaním v Národnej rade Slovenskej republiky. Budú sa iste tvoriť dlhé rady pred volebnou miestnosťou. Voľby sa stanú chaotickými. Treba podotknúť., a to tu už bolo raz spomínané, že občania sa skutočne už teraz pohoršujú nad očakávanou zmenou. Chápu to ako nedemokratický postup, ako chytráčenie niektorých politických strán s možnosťou pôsobenia na ich psychiku priamo vo volebnej miestnosti. Voličovi sa teda neposkytne dostatočný čas, aby mohol získať prehľad o kandidátoch, ako tonu bolo doteraz. Dokonca pri nevhodných volebných výsledkoch pre isté politické strany by sa mohlo stať, že takéto voľby sa prehlásia za manipulovateľné, a tým aj neplatné a potrebné ich opakovať.. Žiaľ, pre prípady nedemokratického hlasovania nemusíme chodiť do zahraničia. Stačí, keď pripomeniem hlasovanie o televíznej a rozhlasovej rade, keď výsledky hlasovania sa vládnej koalícii nepozdávali a museli byt opakované. Neobstojí ani to, že v niektorých štátoch sa robia voľby takýmto spôsobom. Zabúda sa totiž na odlišný špecifický systém volieb ako u nás a, samozrejme, aj na rozdielnu použitú techniku.

Treba povedať., že sme občania demokratického štátu a preto je nutné, aby občan mohol sám v dostatočne dlhom čase sa slobodne rozhodnúť koho bude voliť a samotný akt volieb by mal byť len spečatením jeho rozhodnutia. Odporúčam preto, aby bola zohľadnená zmena článku I bod 18 a znenie § 22 ods. 3 bolo upravené tak, ako je to uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 487a, v bode 4, kde sa ukladá starostovi obce zabezpečiť, doručenie hlasovacích lístkov voličovi najmenej tri dni pred začatím volieb. Tento návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe, by som však trošku upraviť a odporúčam, teda, aby § 22 ods. 3 znel nasledovne: "Predseda krajskej volebnej komisie zašle hlasovacie lístky starostom obcí do 5 dní pred začatím volieb. Starosta obce zabezpečí doručenie hlasovacích lístkov voličovi do miesta jeho bydliska najmenej 3 dni pred dnom začatia volieb. "

Ďakujem za pozornosti. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Hankerovi. Ďalej je do diskusie prihlásený pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

chcem sa zmieniť, k ustanoveniu S 23 zákona o voľbách, ktorý nie je obsiahnutý v predloženom návrhu novely volebného zákona. Paragraf 23 pôvodného zákona o voľbách hovorí o volebnej kampani a obsahuje určitú reguláciu alebo aj obmedzenia na vedenie volebnej kampane vo verejných oznamovacích prostriedkoch priamo počas volebnej kampane, to znamená 23 dní pred konaním volieb. Mám konkrétne na myslí ustanovenie i 23 ods. 2 poslednej vety zákona, kde sa hovorí: "Volebná kampaň v rozhlasovom a televíznom vysielaní držiteľov licencii nie je dovolená. " Inými slovami, toto ustanovenie zákona prakticky vylučuje z volebnej kampane súkromné rozhlasové vysielače. Toto ustanovenie bolo dané do zákona v období, keď duálny systém rozhlasového vysielania prakticky iba začínal, neboli s ním takmer žiadne skúsenosti, a preto nie div, že z istej opatrnosti o demokratický a rovnoprávny charakter volieb bolo dané do zákona toto ustanovenie, aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu jednej alebo druhej strany, alebo jednoducho k skresľovaniu možností politických strán viest rovnoprávnu volebnú kampaň.

Nazdávam sa, že od roku 1990 prípadne 1992 sa situácia zmenila. Súkromných rozhlasových vysielačov je na Slovensku pomerne veľa, sú s nimi skúsenosti, možno konštatovať, že dobré skúsenosti, a niet dôvodu, aby tieto rozhlasové vysielače boli vylúčené z volebnej kampane. Musíme si uvedomiť aj inú vec, a síce, že politická strana, ktorá by chcela aj v súkromných rozhlasových vysielačoch viest volebnú kampaň, má na to iné možnosti ako len priamo otvorenú volebnú kampaň, takto označenú, pretože takúto kampaň môže robiť v týchto vysielačoch vo forme rôznych rozhovorov alebo relácií na témy, ktoré síce nebudú priamo označené ako volebná kampaň, ale pre niektoré politické strany by prakticky znamenali volebnú kampaň. Preto, ak nám ide o to, aby právny poriadok, to znamená zákony, v tomto prípade volebný zákon, odrážal reálnu situáciu, ktorá v štáte je, a takýmto spôsobom zaručoval jednak kontrolu predvolebnej kampane a jednak rovnaké možností politických strán, nazdávam sa, že je načase, aby toto ustanovenie zákona bolo vyňaté zo zákona, čiže inými slovami, aby aj licenčné, prakticky súkromné rozhlasové vysielače, keďže televízne zatiaľ nemáme, mali možnosť, zapojiť sa do volebnej kampane.

Navrhujem preto, aby z ustanovenia § 23 ods. 2 zákona bola vyňatá posledná veta, a to veta, ktorú som precital. Vyňatie tejto vety nevyžaduje žiadne iné zmeny v zákone. Jednoducho, čo nie je zakázané, bude tým dovolené. To znamená, že v prípade vyňatia tejto vety aj súkromné rozhlasové vysielače by mohli vysielať predvolebnú agitáciu alebo predvolebné relácie politických strán. Navrhujem preto, aby táto veta bola zo zákona vyňatá.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

ak dovolíte, chcel by som predniesť jeden návrh uznesenia v rámci tohto návrhu zákona ako celku. O tomto návrhu, by SOB prostil potom hlasovať po prípadnom schválení návrhu zákona. Návrh tohto uznesenia znie:

"Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky, aby v súlade s článkom 30 Ústavy Slovenskej republiky vytvorila nadštandardné predpoklady na zabezpečenie volebného práva občanov slovenskej republiky v súvislosti s osvedčovaním štátneho občianstva Slovenskej republiky v preukazných dokladoch občanov Slovenskej republiky. "

Krátke zdôvodnenie: Skrátením volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a zánikom Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky sa vytvorili isté bariéry, ktoré by mohli z časového a technického pohľadu brániť, výkonu volebného práva občanov Slovenskej republiky. Preto si myslím, že pre tento prípad je potrebné nadštandardným spôsobom zabezpečiť zo strany vlády Slovenskej republiky vyznačovanie štátneho občianstva v preukazných dokladoch voličov - občanov Slovenskej republiky.

Ak dovolíte, ešte jedna faktická poznámka k vystúpeniu pána poslanca Čarnogurského. Domnievam sa, že nie je prípustné, aby v priebehu rozpravy boli predkladané nové pozmeňovacie návrhy, ktoré Idú nad rámec poslaneckého návrhu novely, ktorým sa novelizuje zákon. V takomto prípade by došlo v podstate k znevýhodneniu tých, ktorí musia dodržať riadny legislatívny postup na pôde parlamentu z hľadiska časového aj vecného.

To je všetko. Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

dovoľte, aby som sa dotkol dvoch bodov návrhu zákona, ktorý predniesol pán poslanec Hrušovský, a to konkrétne bodov 18 a 19. Ide o doručovanie hlasovacích lístkov, ako je pozmeňovací návrh, a to, že voliči by dostali hlasovacie lístky až vo volebnej miestnosti. Dovolím si poukázať na svoje skúsenosti, ktoré mám v praxi, nakoíko posledné dvoje

voľby som zabezpečoval. U nás je to 37 okrskov v rámci nášho mesta, a preto trochu viem, akým spôsobom sa v praxi zákon premietal, s akými problémami sa stretávali jednotlivé okrskové volebné komisie.

Dávam návrh, aby tieto dva body, teda body 18 a 19 neboli prijaté z jednoduchého dôvodu. Už tu bolo povedané, že voliči dostanú hlasovacie lístky až vo volebnej miestnosti. Bol tu aj návrh, aby dostali brožúru, kde by boli informovaní o kandidátnych listinách a podobne. Musím véak poukázať na skutočnosť., ktorá platí v terajšom zákone, že voliči hlasujú tak, ako prídu do volebnej Miestnosti. To znamená, že stačí, aby jeden si vybral hlasovacie lístky, bude ich študovať dve hodiny a zablokuje nám všetkých ďalších, ktorí za ním prichádzajú, a to z jednoduchého dôvodu, lebo sa nedostanú do poradia, on tam bude stužovať volebné lístky. Vychádzam z toho, že pri posledných voľbách bolo asi 37 politických strán, to znamená 37 hlasovacích lístkov. Keby sme pripustili, že trochu sa situácia vyrieši a hlasovacích lístkov bude len 20, keď si ich volič bude chcieť preštudovať - poviem príklad - keby na to Každý volič, ktorý príde do volebnej miestnosti, potreboval 10 minút, znamená to, že za hodinu by ich bolo šesť za jednou plentou. Keď počítame s tým, že prvý deň sú voľby od 14. 00 do 22. 00 hodiny, a druhý deň ráno od 6. 00 hodiny do 14. 00 hodiny, je to spolu 16 hodín, je to lanká matematika - za jednou plentou by sa vystriedalo 96 voličov.

Keď máme okrsky - aj zákon o tom hovorí, že spravidla jednotlivé okrsky majú okolo 1000 voličov, každá volebná miestnosť, by musela mat potom minimálne 10 plent, Kde by voliči mohli upravovať hlasovacie lístky a pokračovať vo všetkých týchto náležitostiach. Potom by volebné miestnosti nemohli byt ako doteraz v triedach základných škôl, kde sa za určitých stiesnených podmienok vmestili 2 - 3, v krajnom prípade 4 plenty, ledva sa tam vmestila okrsková volebná komisia, a voliči čakali vonku pred dverami, aby nebol nával vo volebnej miestnosti. Vychádzajúc aj z toho neodporúčam prijať tento bod 19, nakoľko by sa nám to neúmerne predĺžilo a navyše, ani technicky by sme to nezvládli, lebo volebná miestnosť by musela byt Štadiónom. Totiž aj predpisy o tom hovoria, akým spôsobom majú byt plenty zabezpečené, aby nebolo možné za plentu vidieť.. Pokiaľ si z praxe pamätáte, plenta mala rozmer zhruba 70 x 70 cm, taký stôl tam akurát vyšiel. Keď si to naukladáte do miestnosti, spravíte si obraz, koľko priestoru tam treba.

Ďalej, vychádzajúc z týchto skúseností nepodporujem ani návrh, ktorý sa objavil z výborov, aby malí voliči možnosť vybrať si hlasovacie lístky na obecnom úrade. Táto situácia by bola pokiaľ by sa to dotykalo obecného úradu. Neviem si predstavil ako by to bolo v meste, kde je zabezpečených 37 volebných okrskov a spravidla už dva dni pred voľbami tieto okrskové volebné komisie pracovali, sumarizovali si jednotlivé podklady, vyhodnocovali sa zoznamy voličov, o osemnástej alebo o devätnástej hodine večer pred voľbami sa uzatvárali voličské zoznamy. Neviem si to celkom predstaviť, akým spôsobom by sa to vydávalo na mestskom úrade, kde je tých 37 okrskov, niekde ich je 60, či by tieto komisie, ktoré predtým obyčajne týždeň pred voľbami už pracovali, sa tiež zúčastňovali, aj keby si pomaly odpisovali tých ľudí, ktorým už hlasovacie lístky vydali, resp. ktorým ich bude treba vydávať, vo volebne] miestnosti, resp. nebude treba vydať, keď si ich donesú. Takže toto je ďalší návrh, ktorý by som neodporúčal prijať, pretože neviem si to technicky predstaviť, ako by sa to zvládlo na mestských úradoch.

V dôvodovej správe sa hovorí, že týmito pozmeňovacím! návrhmi by došlo K úspore finančných nákladov na voľby. Neviem, čo je to za úspora, keď posledné voľby boli v nákladoch zhruba 90 až 100 miliónov korún, teraz je odhad, že to bude cez 200 miliónov korún, a pritom chceme ušetriť 3 600

tisíc korún, je totiž 3 600 tisíc voličov. Pri posledných voľbách, keď sa doručovali hlasovacie lístky, sme platili jednu Korunu za doručenie hlasovacích lístkov domov. Takže ušetríme 3 600 tisíc korún, ale voľby nás stoja raz toľko. Keď vieme získať ďalších 100 miliónov korún v porovnaní a predchádzajúcimi voľbami, už by sme mohli nájsť aj 3 600 tisíc na doručenie hlasovacích lístkov. Občania jednak nie sú spokojní s tým, že nebudú mat čas na preštudovanie a navyše, zaznievajú aj také názory od starostov obcí, že pokiaľ by to malo byť takýmto problémom, radšej nájdu dobrovoľníkov, ktorí tieto lístky doručia, pretože chcú slúžiť občanom, preto sú na tých obecných úradoch. Tak treba zvážiť aj túto skúsenosť., čo to prinesie.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi. Pán poslanec Hanker - faktická poznámka.

Poslanec J. Hanker;

Vážený pán predseda, chcel by som len technicky spresniť môj pozmeňovací návrh, prečítam ho znova. Odporúčam, aby i 22 odsek 3 bol upravený nasledovne: "Predseda krajskej volebnej komisie zašle hlasovacie lístky starostom obcí do piatich dní pred začiatkom volieb. Starosta obce zabezpečí doručenie hlasovacích lístkov voličovi na jeho adresu do miesta bydliska najmenej tri dni pred dňom začatia volieb. "

To je všetko. Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem. Prosím, aby ste tento upravený návrh dali pánu spoločnému spravodajcovi.

Pán poslanec Zoričák - faktická poznámka. Poslanec A. Zoričák:

Pán predseda, sme znova pri chúlostivom probléme, ktorý prerokúvané. Minule sme sa v prípade pána ministra Janičinu večer v správach dozvedeli dosť skreslenú, doslova dosť skreslenú informáciu o tejto kauze. Dnes máme zákon resp. novelu zákona o voíbách. Táto problematika veľmi zaujíma občanov, všetci to dobre vieme. A teraz vidím, že zase sa večer dostaneme do podobnej situácie v informácii cez Slovenskú televíziu, keď nebudú mat objektívnu informáciu, nebudú počuť protiargumenty, nebudú počuť argumenty pre to, aby tieto lístky napríklad boli doručené do domácností.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej sa hlási pani poslankyňa Ďurišinová s faktickou poznámkou.

Poslankyňa H. Ďurišinová:

Chcela by som upozorniť kolegu Zoričáka, nakoľko sedí pod balkónom a nevidí na balkón, že tam sedia zástupcovia televízie, všetko si podrobne zapisujú a určite vaše pozmeňovacie návrhy včas a objektívne doručia do televízie.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Pani Ďurišinovej by som chcel spresniť návrh pána Zoričáka, zrejme to nepochopila. On myslel na to, prečo nie je priamy prenos o takomto dôležitom zákone, lebo ti, čo sedia tam hore, čo píšu, to je jedna vec.

Druhá vec - prosím vás, chcel by som sa spýtať, ako je myslené, s čím sa preukáže občan cudzieho štátu, napríklad českej republiky. Musí mať cestovný pás, alebo stačí mu len identifikačná karta? A keď mu stačí identifikačná karta, kde sa na túto kartu zaznamená, že voľakde sa zúčastnil volieb?

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Zoričák,.

Poslanec A. Zoričák:

Chcem upozorniť pána kolegu, že nie celkom tak, aj keď to môže byt správa v televízii, nie priamy prenos, ale aby to bolo skutočne objektívne. Napríklad sa neobjavila vôbec výzva, ktorú sme predniesli k predchádzajúcej kauze. Dovolím si povedať, že znova sa to dá čakať..

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Ďurišinová - ešte raz.

Poslankyňa M. Ďurišinová:

Ak by poslanec Kuzbert chvíľku vydržal, som prihlásená do rozpravy, dám pozmeňovací návrh, z ktorého to bude jasné a budete sa môcť v hlasovaní vyjadriť, či ho podporíte, alebo nie.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Gazdík. Poslanec I. Gazdík;

Vážený pán predseda, dámy a páni,

chcem reagovať predovšetkým k dvom bodom. Prvý sa týka i 5 odseku 4, kde je jednoznačne uvedené, že zápis do zoznamu voličov komisia zaznamená v jeho cestovnom doklade. To znamená, že právoplatným cestovným dokladom je pas. A čo sa týka úpravy a odovzdávania hlasovacích lístkov, samozrejme, že sú dve alternatívy. Jedna je možnosť doručiť ich občanom do domu 5 dní pred začatím volieb a druhá je získať ich priamo vo volebnej miestnosti. Faktom je, že doručenie niekoľko dní pred začatím volieb môže mat za následok - aj k bodom 18 a 19 je zdôvodnenie -, že veľa voličov si po príchode do volebnej miestnosti žiadalo vydanie nových hlasovacích lístkov, čo znamenalo, že pri tlači hlasovacích lístkov bolo potrebné zabezpečiť ich značnú rezervu, až 20-percentnú. Môže to mat za následok veľmi jednoduchú vec, že niektorí občania bez toho, že by mohli byt kontrolovaní, by doručili hlasovacie lístky dvojmo, takže hrozí do istej miery zneužitie.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predseda.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

chcela by som trošku pozitívne obrátiť, otázku informovania v rozhlase a v televízii a z tohto miesta dopredu poďakovať zástupcom televízie a rozhlasu, že dnes večer vo svojich masmédiách budú informovať o tom, že poslanci HZDS jednoznačne žiadajú svojich Kolegov v parlamente, aby neodsúhlasili návrh a aby chránili záujmy občanov v tom smere, aby volebné lístky in boli doručované domov, keďže poslanci jasne zdôvodnili, že finančné náklady na túto službu občanom sú úplne zanedbateľné vo vzťahu k financiám, ktoré budú vynaložené na voľby. Ešte raz, dopredu ďakujem zástupcom rozhlasu a televízie, že toto uvedú. Ďalej ich prosím, aby uviedli aj to, že poslanci HZDS vyslovili požiadavku spresnenia evidencie cudzincov, ktorí budú voliť na území Slovenskej republiky, resp. slovenských štátnych občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Chcem kolegovi Gazdíkovi povedať., že každý robíme v určitej oblasti, a ja robím v tej, ktorá sa momentálne týchto volieb dotýka. Chcem tým povedať iba toľko, že pri posledných voľbách sme mali pripravenú ako rezervu hlasovacie lístky na 20 % hlasov voličov, a neminuli sme ani celé 4 %. Nebolo to potrebné. Takže nie je až taká strašná obava, že občania by si ich nepriniesli, nevybrali, alebo niečo podobné. A netreba mat obavu z toho, že tam vhodia dva lístky, alebo neviem koľko. Totiž, keby sa im doručili dva, tri, ako ty myslia, celé série, že by mal neviem koľko hlasovacích lístkov, vlastne nehlasuje vôbec, lebo pokazí voľby, keď dá dva hlasovacie lístky do jednej obálky. To je tiež v zákone o voľbách, takže o to netreba mat obavu.

Ospravedlňujem sa, ale vo svoaom vystúpení som ešte neupozornil na bod 4 spoločnej správy, ktorý je odporúčaný pánom spravodajcom na prijatie, a hovorí, že predseda krajskej volebnej komisie zašle hlasovacie lístky starostom obci do páť. dní pred začatím volieb. Starosta obce zabezpečí doručenie hlasovacích lístkov voličovi najmenej tri dni pred začatím volieb. Vážení, neviem, či si tí, ktorí dali tento návrh, uvedomili, že obce a mestá majú na doručenie 48 hodín podlá tohto návrhu zákona, pokiaľ by to takto prešlo. Pat dni pred voľbami sa im doručia hlasovacie lístky a dva dní Majú na to, aby splnili zákon, aby doručili voličom hlasovacie lístky domov. Bežne to býva tak, že minimálne týždeň dopredu sa doručuje, najčastejšie sa využíva sobota a nedeľa, vtedy sú občania doma, potom sa doručuje cez týždeň a potom je možnosť ešte v priebehu tých pár pracovných dní pred začatím volieb, aby bola dodržaná zákonná lehota. Takže dávam návrh, aby tam nebolo 5 dní, ale 7 dní pred voľbami. Krajská volebná komisia ich doručí obcí do 7 dní pred začatím volieb, nie 5 dní.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš;

Rád by som tiež poprosil masmédiá, aby uviedli, že Slovenská národná strana resp. jej poslanci plne podporujú to, čo tu povedala pani poslankyňa Tóthová.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šebo. Poslanec J. Šebo;

Vážený pán predseda, vážený pán Gazdík,

chcel by som reagovať na vaše vystúpenie. Rovnako podporujem stanovisko ako pán Cabaj, že nie je pravda, že je potrebné pripraviť 20 % lístkov naviac, resp. že 20 % voličov svoje lístky stratí, znehodnotí a pod. Rovnako SOm sa zúčastnil volieb a nemám takéto skúsenosti, že by ľudia boli takí neporiadni ako predpokladáte. To znamená, že nie je právda, že by sa tým ušetrilo, a že by takto bolo treba robiť 20 % hlasovacích lístkov naviac. Čo však považujem za dôležitejší argument je to, že vlastne upierame voličovi právo podrobnejšie sa informovať, oboznámiť sa s kandidátmi na jednotlivých hlasovacích lístkoch. Vieme dobre, že z takého množstva Kandidátov najmä starší ľudia sa dozvedia až vlastne na hlasovacom lístku, kto je tam uvedený. Ľudia majú možnosť sa na týchto lúdí povypytovať svojho širšieho okolia, známych a podobne a rozhodnúť sa potom pre preferenciu. Tým spôsobom, že budeme doručovať, hlasovacie lístky až v miestnosti, vlastne ich o toto právo oberieme. Neviem si predstaviť, že by nejakým iným spôsobom boli zverejnené kandidátne listiny - to znamená pri tých 30 stranách a zhruba 50 kandidátoch do každej strany, že by sa nejakým iným spôsobom, trebárs bulletinmi alebo v tlači a podobne zverejňovali tieto kandidátky. Asi by to tiež nebolo lacnejšie.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Ešte, ak dovolíte, chcel by som sa vrátiť k poznámke pána kolegu Gazdíka. Pán kolega, ako si to myslel, do akého dokladu? Čiže, keď príde voľakto z Čiech, tak nemôže prísť na identifikačnú kartu, ale musí prísť, na platný cestovný pas. Tak si to chápal? Teda občan Slovenskej republiky. Preto sa pýtam, kde sa zaznamená do identifikačnej karty, že bol voliť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Gaulieder - faktická poznámka. Poslanec F. Gaulieder:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

pokiaľ veľmi nevyrušujem, mám jednu poznámku v tom, že ma požiadali predstavitelia Únie zrakovo postihnutých Slovenska, aby tento parlament ponechal § 22 odsek 3 v plnom znení. To sa týka hlasovacích lístkov.

Ďalej by som mal otázku na ministra vnútra pána Pittnera v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Čarnogurského, kde navrhuje vypustenie poslednej vety v § 23 - citujem: "Volebná kampaň v rozhlasovom a televíznom vysielaní držiteľom licencií nie je dovolená. " Ak má byť táto veta vypustená z daného paragrafu, tým sa prakticky dáva možnosť prepierania tzv. špinavých peňazí. Preto chcem vedieť, názor pána ministra vnútra. Keďže sme sa v správe o bezpečnostnej situácii na minulom zasadnutí, teda minulý týždeň dočítali, že je potrebné proti tomuto negatívnemu javu bojovať, chcem sa spýtať, akým spôsobom bude potom zabezpečená prevencia, ak sa táto posledná veta z daného paragrafu vypustí.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán minister chce odpovedač hneď. Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som zareagoval na niekoľko už neustále sa opakujúcich pripomienok, pretože sa domnievam, že by sa mohlo prípadne upustiť od opakovania tých pripomienok, ktoré opakovane zaznievajú. Samotná kľúčová otázka, ktorá tu doteraz zaznieva, je otázka, či doručovať volebné lístky, alebo či volebné lístky si vyberať až vo volebnej miestnosti, pričom doručovanie sa v týchto pripomienkach kvalifikuje jednak, ako demokratickejší spôsob a jednak ako spôsob, ktorý finančne nie je natoľko náročný, aby bolo nutné ho meniť.

Chcem povedať, keď dovolíte, že môj názor ako ministra vnútra je taký, že práve vysoko demokratické je to, čo znemožní manipuláciu. Z tohoto hľadiska je práve vo všetkých okolitých krajinách, napríklad aj v Spolkovej republike Nemecko a v ďalších krajinách, táto prax už bežná, že volebné lístky sa doručujú, alebo získavajú až v okrskovej volebnej miestnosti. Teraz ide o to, ako sa teda občan môže oboznámiť s tým, keď tých strán je viac a keď je, povedzme, viac kandidátov ako bolo pri minulých voľbách. No, zabúda sa tu na harmonogram, v ktorom je uvedené, že 30 dní pred konaním volieb sú vystavené jednak volebné zoznamy, kde sa každý má možnosť presvedčiť, vo svojom bydlisku, či je alebo nie je zapísaný vo volebnom zozname. A predpokladáme, že takisto budú na výstavke všetky volebné lístky, s ktorými sa môže oboznámiť. Skutočnosti je taká, že manipulácia s vyplňovaním týchto volebných lístkov je úplne zanedbateľná, minimálna, za predpokladu, že sa takto bude konať vo volebnej miestnosti a že tam si ich zoberie. Ale naopak, podozrenie z manipulácie je maximálne, ak ich bude dostávať volič domov. Tieto poznatky sú z volebných prieskumov, ktoré robili poslanci, jednoznačné.

A pokiaľ ešte ide o finančnú stránku, mám pred sebou prehľad o tom, aké boli náklady z hľadiska počtu kusov volebných lístkov pri minulých voľbách. Pri minulých voľbách - a to mám od pracovníkov, ktorí minulé voľby zabezpečovali celoslovensky - ak sa lístky roznášali domov, bolo potrebných vyše 50 %, to je asi 6 miliónov, ak by sme to teraz aplikovali na terajšie strany, teda by bolo potrebné natlačiť viac volebných lístkov, ako pre prípad, že budú tieto volebné lístky k dispozícii vo volebnej miestnosti. Okrem toho, ak dôjde k úspore finančných prostriedkov nielen pri tlači hlasovacích lístkov, ale aj na obaloch a navyše, aj úspora pri zaplatení tým, ktorí hlasovacie lístky budú roznášať, tak to nebude čiastka 3 milióny, to bude čiastka oveľa vyššia. A navyše, predíde sa rôznym upodozrievaniam tých, ktorí by mali zabezpečiť prenos týchto hlasovacích lístkov. Teda tieto upodozrievania tu boli. Veď viete koľko sa v tlači v roku 1992 objavilo takýchto podozrení.

Okrem toho pri doručení domov mnohí voliči tvrdili, že niektoré sady nedostali - pri sáčkovaní je to možné, takže bolo treba dodatočne im ich doručiť domov a ešte prišli do volebnej miestnosti a znovu žiadali kompletne celú sadu alebo doplnenie celej sady, ktorú už mali predtým dvakrát alebo aj viackrát upravovanú doma. Potom chcem povedať, že pri hlasovaní vo volebnej miestnosti bude zvýšený počet volebných zásten. Doteraz boli dve - tri, predpokladáme, a to s vami súhlasím, že bude treba tento počet zásten zvýšiť. Predpokladáme, že v každej volebnej miestnosti podľa veľkosti volebného okrsku to bude treba zvýšiť približne na dvojnásobok, teda na 4 až 7. Tým sa vyrieši problém, že by volič pri vstupe do miestnosti nemal pripravené prostredie na to, aby mohol tajne voliť.

A pokiaľ ide o otázku špinavých peňazí - pán poslanec Gaulieder, nemyslím si, že špinavé peniaze vznikajú alebo vzniknú tým, že by sa aj rozhlasovým a iným staniciam, ale v tomto prípade rozhlasovým, ktoré majú licenciu na súkromné vysielanie, nejako ten problém špinavých peňazí riešil, alebo neriešil zákazom, ale naopak, povolením takejto aktivity. Veď na bildboardoch takisto je otázka, odkiaľ volebné strany - mohli by sme si klásť, takú otázku - zoberú peniaze na to, aby tie bildboardy zaplatili. To je takisto možné postaviť ako otázku, odkiaľ tieto peniaze sú, či nie sú to takisto špinavé peniaze. Otázka špinavých peňazí má význam vtedy, keď o licenciu sa niekto usiluje, nie vtedy, keď niekto licenciu realizuje. To je môj názor.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Budeme pokračovať vo faktických poznámkach. Prihlásený je pán poslanec Žingor.

Poslanec R. Žingor:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Chcel by som takisto tlmočiť, stanovisko starostov obcí za okres Martin, kde som sa zúčastnil tohto rokovania za účasti mojich kolegov, aj kolegyne pani poslankyne Chlapíkovej, pána poslanca Dánku, kde sa starostovia obci jednoznačne vyjadrili, aby volebné lístky boli doručené do domácností. Toto stanovisko tu tlmočím. Takisto sa prihováram za to, že doposiaľ nebola riešená otázka náhrady mzdy za straty času členov volebnej komisie. Ale je to už v tejto novele zákona zapracované, myslím, že k tomu sa nebudem vracať. čiže som za to, aby volebné lístky boli doručené do domácností.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Ďalej pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Ak dovolíte, v krátkosti by som zareagoval na poznámku pána poslanca Kuzberta pokiaľ ide o možné zneužitie identifikačnej karty občanmi Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale v deň volieb prídu a prejavia záujem voliť. Ak občan Slovenskej republiky si mieni dať trvalý pobyt v Českej republike, je dohoda medzi orgánmi polície Českej republiky a Slovenskej republiky, že ak sa občan odhlasuje z trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a neodovzdá dobrovoľne identifikačnú kartu, tak mu české policajné orgány pri prihlasovaní sa na trvalý pobyt v Českej republike túto Identifikačnú kartu odnímu a vrátia orgánom Polície Slovenskej republiky. Okrem toho, ak ste si dobre všimli, v zákone sa tento spôsob voliť občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale prejavia záujem voliť, umožňuje len na základe platného cestovného dokladu. Takže, tam sa vylúči akákoľvek manipulácia, zneužitie v tom smere, že by niekto mohol chodiť po republike a niekoľkokrát voliť, pretože to, že volil, sa mu vyznačí už v jeho platnom cestovnom doklade, je vylúčené duplicitné rozhodovanie sa občana, že ide dvakrát voliť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Polka. Poslanec L. Polka:

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som aj ja vyjadril svoj názor k otázke, ktorú práve precízne, aspoň v prvej časti, rozobral pán kolega Hrušovský. Totiž ak prijmeme takýto návrh, ide fakticky o nepriamu novelizáciu zákona o cestovných dokladoch, a táto cesta, myslím si, že je nepriechodná. Domnievam sa, že cestovný doklad je dokladom, ktorý prezentuje nášho občana v zahraničí a rôzne čmáranice v takomto doklade - by som povedal - svojím spôsobom dehonestujú tento doklad. Mám osobné skúsenosti s rôznymi poznámkami napríklad bankových úradov, keď ešte bola alebo je povinnosť meniť valuty. Napíšu vám tam poznámky, a nie všetky colné orgány vo svete majú porozumenie pre takéto čmáranice v cestovnom doklade.

Predstavte si teraz, keď to zoberieme do dôsledkov, že by rôzne komisie zapisovali občanom poznámky o tom, či boli alebo neboli voliť - je to cesta neriešiteľná.

Vhodnejšie by bolo bývalo, potom keby bol pán kolega Masarik priniesol nejakú krabicu farby z Juhoafrickej republiky, boli by sne potom tým tých voličov označovali. Myslím, že ich nebude veľa, malá krabička by bola stačila.

Ďakujem pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

rada by som odpovedala na vystúpenie pána ministra vnútra. Dotkol sa otázky manipulácie. Osobne sa domnievam, že treba rozlišovať tajnosť volieb a poradu, na ktorú má každý občan právo. Ako občan sa môžem radiť, môžem si žiadať, aby ma niekto zorientoval v hlasovacích lístkoch. Nepovažujem odkaz na zahraničie za náležitý, keďže poznám štáty, kde sa volí medzi dvoma politickými stranami a voľby medzi štyrmi resp. piatimi maximálne. Prosím vás pekne, kde sa dá porovnať tento počet s bohatosťou našich politických strán a množstvom kandidátov? Pokiaľ by prešlo 50 kandidátov, tak si dovolím povedať, že je to vysoký počet čísiel, mien a skutočne nie je jednoduché sa v tom zorientovať. Tajnosť volieb je zaručená tým, že určitý volebný akt sa vykoná za

volebnou plentou. A právo vykonať tajné voľby je právo, pán minister, a nie povinnosť. Našich občanov nemôžeme nútiť, ústava in zaručuje právo a my in musíme nechať, možnosť, či toto právo využijú, alebo nevyužijú.

Ďalej by som chcela pánu poslancovi, ktorý sa dotkol § 5 ods. 4, a zároveň aj pánu ministrovi vnútra položiť otázku: Aká je predstava o preukázaní skutočnosti, že subjekt, ktorý prejaví vôľu voliť, je skutočne občanom Slovenskej republiky, keďže máme v platnosti kategóriu československých pasov, v ktorých nie je vyznačená príslušnosť občana k Slovenskej republike alebo Českej republike. Títo občania, keď sa preukážu československým platným pasom, ako preukážu, že sú občania Slovenskej republiky, keď v zákone o tom nie je zmienka?

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Hlási sa pán minister, musím mu udeliť slovo. Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

bolo by veľkým nepochopením, ak môj predchádzajúci výstup by bol vnímaný, ako že som vychádzal z povinnosti voliť. Vychádzal som z práva voliť. A súhlasím s pani poslankyňou v tom, že občan má právo sa poradiť. To právo poradiť sa ovšem nemôže byť realizované tým, že by sa ňu zároveň na volebných lístkoch doma, zakrúžkovala táto rada na tých lístkoch, ktoré dostane domov. Jednak tu prebieha a bude prebiehať volebná kampaň, kde má zase nie povinnosť, ale právo sa oboznámiť s tými, ktorí budú vo volebnej kampani vystupovať.

Okrem toho som hovoril, že budú vyvesené volebné zoznamy a budú vyvesené aj kandidátne listiny, kde sa môže poradiť a kde môže tú radu potom realizovať demokraticky, slobodne, za plentou.

Pokiaľ ide o otázku preukazovania sa občianstvom, áno, jestvuje viacero možností ako toto občianstvo preukázať. Jednak sú to identifikačné karty a jednak sú to občianske preukazy, ktoré nateraz platia ešte z bývalej federácie. Denno-denne alebo aspoň obdeň sú rôznym spôsobom poskytované cez masmédiá informácie o tom, že až do konca septembra bezplatne, u prípadov, ktoré sú sporné - doteraz bol 2 000 korún poplatok, teraz aj to je bezplatné - si na matrike treba vyžiadať potvrdenie o občianstve do tohoto ešte federálneho občianskeho preukazu. A okrem toho je ešte platný cestovný doklad.

Pán poslanec Polka tu upozornil na jednu záležitosť, že rôzne orgány v iných štátoch sa B nevôľou pozerajú na rôzne záznamy do cestovného dokladu. No, aby sme vylúčili rôznosť, toho záznamu, je dohoda medzi ministerstvom resp. medzi volebnou komisiou a cudzineckou políciou, na ktorej strane cestovného dokladu bude potvrdenie príslušnej volebnej komisie, že občan volil.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán minister, ale nevie sa, či tá strana už nebude popísaná, opečiatkovaná iným colným orgánom, takže dopredu určiť stranu bude asi ťažko.

Poslanec L. Polka:

Tie problémy vznikajú v Grécku, nie na Slovensku.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Tie problémy vznikajú v inej krajine, ale nie na Slovensku, ale tu ide o platný cestovný doklad Slovenskej republiky, ktorý občan musí mať na to, keď chce ako občan Slovenskej republiky prísť tu voliť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak mi dovolíte faktickú poznámku, pri tejto možností sa mi vynára otázka, čo s občanmi cudzieho štátu, ktorí majú aj našu štátnu príslušnosť zo zámoria - Austrália, Amerika, ktorí kôli tomu voliť neprídu, takže tí budú diskriminovaní. Tam by mala byt možnosť, aby zákon umožňoval voliť aj na zastupiteľstvách.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Na túto otázku, pán predseda, odpoviem tak, že právo voliť je právo a nie povinnosť. Ak takýto občan si chce toto právo uplatniť, zatiaľ poslanecký návrh, predpokladá, že príde voliť sem. Áno, sú takí, ktorí si chcú toto právo uplatniť tu.

Podpredseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán minister. Ďalej je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Musím hovoriť, veľmi rýchlo. Samozrejme, že pán minister z titulu svojej funkcie musí obhajovať, svoj zákon. Veľmi pohotovo a veľmi rozumne, teda z jeho pohľadu, nás informoval o niektorých veciach. Čo sa týka manipulácie, pán minister, vy si myslite, že manipulovať za plentou sa nedá? Keď občan

nevie čítať, alebo je starší, alebo priamo zákon umožňuje, aby s tým občanom voľakto išiel za plentu? Kto? Pýtam sa. To je to isté, ako keď doma svojej materi poradím, ktorý lístok Má zobrať. Má 83 rokov, príde voliť, samozrejme, že pôjdem s ňou za plentu, lebo nevidí. Možno, že jej budem musieť držať ruku, ak chcem, aby tam vyznačila štyroch poslancov. Čiže o manipulácii je úplne zbytočné hovoriť.

Čo sa týka licencie, pán Čarnogurský, chcel by som mať vo vrecku to, čo prípadne by som mohol dostať za presadenie svojho návrhu od súkromných rozhlasových staníc, ktoré na komerčnej báze od každej politickej strany za predvolebnú kampaň zoberú nejaký príspevok.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Chcem reagovať na dôvodovú správu k predloženej novele návrhu zákona, kde na strane 7 sa píše - citujem: "... v dôsledku čoho možno predpokladať aj určité zníženie nákladov na voľby. " V článku 1 bod 32 sa hovorí, že v § 53 ods. 3 treba zmeniť číslovku 15 na číslovku 60. V takom prípade navrhujem nie na číslovku 60, ale na číslovku 50. V tomto prípade sa ušetrí 10 Sk. Keďže je 3, 6 milióna občanov, ktorí pôjdu k voľbám, okamžite ušetríme 36 miliónov Sk a tie by sme mohli dať na roznášanie lístkov. Samozrejme, to bude bohato stačiť aj na iné účely. Ak by náhodou táto suma bola málo, môžeme to znížiť aj na hodnotu 40, resp. o tom môžeme diskutovať.

Takže dávam pozmeňovací návrh znížiť v § 53 ods. 3 číslovku 15 nie na číslovku 60, ale na číslovku 50, a tieto prostriedky využiť na roznášanie volebných lístkov do domácností.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Ak dovolíte, reagoval by som na tri veci, o ktorých sa zmienil pán minister Pittner.

1. Doručovanie hlasovacích lístkov, že sa dá hovoriť o tom, že by tam bola manipulácia a všetky tieto náležitosti. Z 33-tisícového mesta som mal takú skúsenosť, že pri prvých voľbách bolo asi 7 prípadov sťažností, kde tí, ktorí doručovali lístky, sa snažili nejakým spôsobom ovplyvňovať, pri posledných voľbách to boli 2 prípady. Boli, samozrejme, prípady najmä v činžiakoch, že niektorým doručovateľom aj vynadali, niektorí hlasovacie lístky pred očami roztrhali resp. hodili do kúta. To už je otázka vzťahu ľudí k tejto problematike, ale na základe týchto pár prípadov to nemôžeme zovšeobecňovať a znevýhodniť tých ostatných.

Mal by som ešte jeden návrh pre ministerstvo vnútra. Pán minister poukázal na to, že neboli zoradené hlasovacie lístky, resp. niektoré chýbali. Mohlo to byť v prípade, že ten, kto doručoval, fandil niektorej strane a zabezpečil, aby tá konkurenčná tam nebola. Pripúšťam, že aj to sa mohlo stať, všetko robia ľudia, ale nič nebráni ministrovi vnútra, aby zabezpečil tak, ako boli predložené hlasovacie lístky

jednotlivých strán, aby boli usporiadané podľa poradového čísla tak, ako budú vylosované a spravili z toho jeden trhací kalendár. Doslovne tak, že budú zviazané do jedného bloku a potom už nie je žiadny my problém. Každý dostane jeden blok hlasovacích lístkov a z toho si vytrhne príslušný, pre ktorú stranu sa rozhodne a ktorý môže použiť. Za to by vám boli povďační aj ti, ktorí museli tieto hlasovacie lístky ukladať. A pripomínam, že teraz budeme mat len tretinovú robotu, lebo nám už federál vypadol.

Čo sa tyká tých 50 % hlasovacích lístkov, že ich bolo treba vytlačiť - áno, a potom sme mali problémy, kde tie hlasovacie lístky dať, ako ich zlikvidovať. Už existujú predpisy ako sa týmito náležitosťami pokračuje, to už je otázka techniky, ako to zabezpečiť podľa toho, aké bude usmernenie ministerstva vnútra, akým spôsobom sa to bude zabezpečovať. Totiž, aj keď štátne orgány zodpovedajú za činnosť a organizáciu volieb, ale najväčšiu ťarchu majú na tom obce, ktoré zabezpečujú hlavný výkon činnosti priamo medzi občanmi.

A znovu upozorňujem na skutočnosť, kde ste hovorili, že bude štyri až sedem zástien, lenže potom jednoducho nemôžeme prakticky použiť triedy škôl z jednoduchého dôvodu, lebo každá trieda je presvetlená, má z jednej strany okná. Tam nemôžeme dať plentu, pretože opatrenia hovoria, že by bolo možné za plentou vidieť, kto ako upravuje. Na druhej strane, keď to dáme na jednu stranu, tam sú obyčajne dvere, a na druhej je čelná stena, kde zase ministerstvo spresní, aká má byt urobená výzdoba, takže nevieme ich do jednotlivých tried umiestniť.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Michelko. Poslanec J. Michelko:

Budem stručnejší. Chcel som vo svojej faktickej poznámke reagovať na vystúpenie pána ministra. Už pani kolegyňa Tóthová uviedla argumentáciu, že odkaz na zahraničie, že porovnáva neporovnateľné, že situácia v Nemecku a u nás je zásadne rozdielna. Myslím si, že si to uvedomuje. A chcel som sa zmieniť k obhajobe dvoch záležitostí, to znamená nedoručovať tieto hlasovacie lístky. Myslím si, že pán minister má veľmi dobré skúsenosti s jedinou kandidátkou - kandidátkou Národného frontu, takže si myslím, že iste pochopí, že tento výber a slobodné rozhodnutie každého občana - voliča má byt po každej stránke perfektne zabezpečené, teda časovej aj vecnej, úplne v pohode, v kľude, aby výber skutočne vychádzal jednoducho z jeho slobodnej vôle.

K obhajobe návrhu pána poslanca Čarnogurského, aby aj súkromné rozhlasové stanice, ktoré majú licenciu, mohli vstupovať do predvolebného vysielania, chcem povedať, že aj keď to bude nejako v zákone deklarované, nikto nezabezpečí, skutočne nikto nemôže zabezpečiť rovnaká podmienky pre všetky politické strany, pretože aj tieto súkromné rozhlasové stanice môžu mať tzv. svojich súkmeňovcov a, samozrejme, nie je možné kontrolovať, za akých podmienok dovolia pristupovať k jednotlivým predvolebným vysielaniam. To znamená, že ak podporíme tento návrh, rozhodne nezabezpečíme tým rovnosť prístupu pri vysielaní predvolebnej Kampane pre tieto súkromné rozhlasové stanice.

Ďakujem.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pán poslanec Kobela. Poslanec S. Kobela:

Vážené dámy, vážení páni,

myslím si, že táto diskusia je zbytočná. Je to jasný politický zámer koalície týmto návrhom, aj ďalším návrhom o spôsobe vykonania referenda, čo najviac staviť občanom demokratickým spôsobom prejavovať svoje názory. Spôsoby ako to zdôvodniť, ako vidíme, sa nejaké vymyslia, čo po názore občanov, keď máme v parlamente väčšinu. Verím, že predsa len nie všetci poslanci koalície budú rešpektovať rozhodnutie Koaličnej rady a voľby prebehnú dôstojne. Tiež chcem veriť, že názory oboch strán masmédiá zverejnia objektívne.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem. Chcela by som ešte raz k pánu ministrovi vnútra - nepochybne, právo voliť u našich štátnych občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je právom. Som za to, aby mohli realizovať toto právo, ale pán minister, v predpise musíme presne uviesť podmienky tejto realizácie, aby nedošlo k zneužitiu tohto práva. Tu nie je diskusia o tom, nedať toto právo, ale prosím a vyzývam vás, aby právne podmienky tejto realizácie boli uvedené tak, aby

pracovníci volebných komisií, ktorí to majú realizovať, postupovali jednotne a mali jasnú inštrukciu na podpis.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hrušovský. Poslanec P. Hrušovský:

Chcel by som pani ministerku ubezpečiť o tom, že ministerstvo vnútra už v splnomocňovacích ustanoveniach tohto zákona je oprávnené vydávať podrobnejšie úpravy ako treba preukazovať či už štátnu príslušnosť, alebo iné náležitosti, ak chce prísť voliť. Nemyslím, že by tu mohlo prísť k zneužitiu toho, že niekto, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a prejaví vôľu voliť, môže toto zneužiť. Veď musí mať vyznačené štátne občianstvo vo svojom preukaze totožnosti, alebo už bude ku dnu volieb vlastníkom identifikačnej karty, alebo, ak nemá trvalý pobyt, bude mať platný slovenský cestovný doklad. Toto sú tri doklady, na základe ktorých môže voliť.

Pán predseda, k vašej otázke, že budeme diskriminovať občanov, ktorí nežijú na území Slovenskej republiky, teda zahraničných Slovákov, keď im neumožníme voliť na našich zastupiteľských úradoch - neviem si to predstaviť, my týmto zákonom chceme umožniť každému, kto prejaví záujem a príde sem, aby volil, ale predstavte si situáciu, že aj tam budú chorí, bezvládni, ktorí požiadajú, aby s volebnou urnou niekto zo zastupiteľského úradu prišiel za nimi napríklad na druhú stranu Ameriky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec. hneď vám na to odpoviem. Tu ide o diskrimináciu nie všetkých, ale zvýhodnenie občanov, ktorí majú štátnu príslušnosti a majú trvalé bydlisko na území Čiech. Ten nemá problém, ale sú takí ľudia, ktorí majú aj v zámorí slovenské štátne občianstvo, čiže sú bipoliti, a tí kvôli finančným dôvodom nebudú moci prísť. V tom je diskriminácia, že on by prejavil vôľu, ale mu to nedovoľujú jeho sociálne pomery. Preto si myslím, že v takomto prípade, aby sme ich nediskriminovali, aby mali tie isté práva, ktoré majú občania Slovenska bývajúci v blízkosti nášho štátu, aj tí, ktorí bývajú ďalej. To je diskriminácia, či chcete alebo nie.

Ďakujem pekne. Poslanec P. Hrušovský:

Potom by sme snáď mali uvažovať, nad korešpondenčným spôsobom hlasovania, ale niet na to jednoducho času.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Čarnogurský. Poslanec J. Čarnogurský:

Pána poslanca Kuzberta by som chcel ubezpečiť, že som ani nič nedostal, ani mi nič nebolo sľúbené za prednesenie návrhu týkajúceho Ba súkromných rozhlasových staníc a umožnenie vysielania predvolebnej kampane. A v tej súvislosti by som sa chcel spýtať pána Kuzberta, či sa nehanbí, že predniesol takéto podozrenie bez toho, aby mal čo len najmenší podklad pre vyslovenie takéhoto podozrenia.

A pokiaľ ide o to, či bude alebo nebude rovnaké právo strán, keby sa umožnilo aj súkromným rozhlasovým staniciam, páni kolegovia z HZDS, pred voľbami v roku 1992 dostala licenciu na vysielanie jedna súkromná rozhlasová stanica, ktorej spoluvlastníkom bol vás vtedajší kandidát pán Mjartan. Tento môj návrh smeruje skôr k tomu, aby boli strany zrovnoprávnené a nie znevýhodnená jedna alebo druhá.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmayerová:

Chcela by som reagovať na pána poslanca Michelku. Rozhlasové a televízne vysielanie v predvolebnej kampani upravuje zákon, pán poslanec, a práve zo zákona sú súkromné stanice zatiaľ vyňaté. Myslím, že pán poslanec Čarnogurský to dosť jasne vysvetlil vo svojom návrhu, ale možno nie dostatočne jasne pre všetkých, keď povedal, že vlastne pred voľbami sa ešte len zavádzal duálny systém, a keďže neboli skúsenosti s tým, ako bude fungovať, pravdepodobne preto sa vyňalo súkromné rozhlasové a televízne vysielanie.

To, čo vás, pán poslanec Michelko, trápi, že by neboli rovnaké podmienky - nazdávam sa, že práve tým, že by sme dovolili aj súkromným rozhlasovým a televíznym vysielateľom vysielať tak ako verejno-právny rozhlas a verejno-právna televízia, tým by sme zrovnoprávnili všetkých, ktorí kandidujú vo voľbách. Pochopiteľne, každý si vyberie, či chce mať svoju kampaň v súkromnom rádiu alebo v súkromnej televízii, alebo vo verejno-právnej televízii, alebo vo verejno-právnom rozhlase, ale zákon toto vysielanie upravuje, takže to nie je diskriminácia.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pani poslankyňa Rusnáková. Poslankyňa E. Rusnáková:

Čo sa týka kontroly, chcela by som upozorniť kolegov, že nie je pravda, že nebude mat kto Kontrolovať poskytnutie vysielania pre jednotlivé politické strany a hnutia vo volebnej kampani, pretože Národná rada zvolila členov Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa ďalej hlási pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Mal by som na pána ministra otázku, či územie zastupiteľských úradov sa považuje za územie Slovenskej republiky. Zvyčajne tam platí určitá suverenita. Potom by bol vyriešený problém, okolo ktorého sa tu toľko diskutuje.

A pánu poslancovi Čarnogurskému len toľko, že na jeho nieste by som nie veľmi otváral otázku, kto by sa mal v tejto snemovni hanbiť.

Ďakujem. Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán poslanec Pridala - faktická poznámka.

Poslanec M. Pridala:

Chcel by som k pánu Hrušovskému a tiež tak trošku k pánu ministrovi - zo zákona je jasné, že federálna pasy do decembra platia neoznačené. Ako chcú zaručiť, keď príde nejaký občan, dajme tomu z Českej republiky, ktorý povie, že je občanom Slovenskej republiky a zo zákona ešte dva mesiace mu platí neoznačený cestovný pas? Identifikačnú kartu ste vylúčili, nemusí ju preukázať., nemusí ju mať.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Keďže som bol oslovený, dovoľte, aby som odpovedal pánu Čarnogurskému, Čo z toho, keď vám poviem, že sa hanbím? Ale sa nehanbím. Tu, na pôde tohto parlamentu boli aj iné, závažnejšie obvinenia, osobné osočovania, aj napríklad na adresu bývalého úradujúceho predsedu vlády. Pán Čarnogurský, vtedy ste si takúto otázku nepoložili. A či vám verím alebo nie, to je moja osobná vec.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Pivoluska. Poslanec J. Pivoluska:

Vážené dámy, vážení páni,

povinnosť mi hovorí znovu vám pripomenúť článok 12 ústavy, kde v odseku 1 je napísané: "Ľudia sú slobodní a rovni v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. " Podľa toho sa treba riadiť aj pri posudzovaní tohto zákona. To znamená to, čo hovoril pán Gašparovič k otázke volieb príslušníkov slovenského štátu v zahraničí.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Keďže nie sú ďalšie faktické pripomienky, do diskusie je prihlásený pán podpredseda Húska.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

koniec-koncov, hrajme s otvorenými kartami. Je nesporné, že uspôsobenie zákona zlepšuje alebo zhoršuje určité podmienky dostupnosti práv. Treba jednoducho povedať, že v tejto oblasti by nebolo dobré, keby koalícia sa jednoducho rozhodla § 18 a § 19, pokiaľ ide o doručovanie lístkov, riešiť tým spôsobom, že by si ich občania museli vyzdvihovať priamo vo volebnej miestnosti. Naozaj vám môžem povedať, že dá sa dokázať, že napríklad spôsobom dostupnosti, ak ho podstatne sťažím - a pre starších ľudí to je rozhodne podstatné sťaženie - vlastne zamontúvame do zákona organizovaný stres, zamontúvame postup, ktorým tlačíme na občana, aby mal sťažené podmienky pri rozhodovaní.

Bolo tu niekoľko stanovísk, dokonca veľmi úsporných, že ide o ekonomickú úsporu. Prosím vás, naozaj to nemôžeme brať vážne. Veď v najdôležitejších oblastiach, ktoré poznáme, platí najvyššia ekonómia, a to je ekonómia času. A v ekonómií času je tento najhorším prípadom riešenia, pretože celkom objektívne bude vytvárať rady, fronty pred volebnými

miestnosťami. Tento postup je naozaj veľmi nevhodný a práve tu ekonómia času jednoznačne ukazuje, že to je postup, ktorý je neobhájiteľný.

Ešte niekoľko poznámok k rovnosti práva. Chcel by som povedať, že v tejto záležitosti je naozaj dôležité, aby sme nepripúšťali možnú manipulatívnosť s občanmi, ale keď vychádzam z toho predpokladu, že keď ho bude mat občan doma, bude konať podvodne, je predpoklad, ktorý sa v práve jednoducho nedá zniesť. Nemôžeme vychádzať z tohoto predpokladu. Treba umožniť, ľudom naozaj sa pohodlne rozhodnúť. Čo urobíme vtedy, Keď sa občania rozhodnú prevziať volebné lístky masové, vyjsť, von z miestností, aby si ich mohli prezrieť mimo tlačiaceho sa radu? Nemáme nijakú možnosť tomu zabrániť, je to legitímne právo, a v podstate dezorganizujeme priebeh volebného procesu.

Preto apelujem na kolegov poslancov z koalície: naozaj, cieľ nesvätí všetky prostriedky. Prosím vás, v tomto smere postupujme tak, aby sme zohľadnili všeobecné podmienky už aj preto, že starších občanov máte aj vy, vážení páni z koalície, ako sympatizantov alebo členov. Je to naozaj vážny argument a, podľa mňa, mali by sme sa podľa toho správať.

A ešte tu bola poznámka o tom, aby bola rovnosť, podmienky pri voľbách vo volebnej kampani. Drahí priatelia, veď rovnosť podmienok v tejto oblasti nie je aj tak absolútne možná. Zoberte si tú matematiku. Vláde buď silno naklonených alebo mierne naklonených periodík je zhruba 600 tisíc výtlačkov denne, opozícii naklonených je 78 tisíc výtlačkov denne. Už tu je celkom jasná nerovnomernosť, rozloženia tohoto práva a, samozrejme, volebná kampaň sa vedie potom s nerovnomernými podmienkami. My, samozrejme, sa budeme snažiť aj za týchto tažkých podmienok uspieť.

Ďakujem.

/Poznámka pána Mikloška z pléna: Ako vám môžeme pomôcť?/

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Práve som navrhol, aby sme v tejto oblasti postupovali slušne, aby sa dalo právo odovzdať tieto lístky domov a včas, aby na základe toho mali občania možnosť naozaj dôkladne zvážiť svoj postup.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu podpredsedovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda,

dovoľte mi reagovať na výzvu pána Mikloška. Myslím, že úplne postačí, ak on bude verejne vystupovať. To nahradí všetko ostatné pre nás. A druhá vec, ešte pokiaľ poslanci KDH tak tvrdo vystupujú proti doručovaniu volebných lístkov domov s tým, že by mohlo dojsť k manipulácii, zrejme vychádzajú z toho, čo oni robili v predchádzajúcich voľbách.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Len som sa pýtal, ako môžeme pomôcť, aby tých 600 000 sa obrátilo v prospech opozície a tých 70 000 v prospech koalície. Veľmi rád, len nemáme na to zatiaľ prostriedky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Mimo rokovacej miestnosti sa zrejme dohodnete. Ďakujem pekne, ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

trpezlivosť, ruže prináša, občas aj slovo v parlamente. Ale k veci. Pred hodnou chvíľou, keďže faktické poznámky trvali dlho, sa hovorilo o probléme času vo volebnej miestností. Rád by som upozornil, že v iných krajinách, kde sa volebné lístky preberajú až vo volebnej miestnosti, napríklad v Taliansku alebo v nedávnych voľbách v Maďarsku, tých strán nebolo oveľa menej a takýto problém nikde nezaznamenali, čiže je minimálna pravdepodobnosť, že by vznikol práve u nás.

Keď sa hovorilo o dostupnosti k právam, pán podpredseda to spomenul, rád by som upozornil, že tu existuje aj druhá stránka mince, a tou je ochrana občana - voliča pred ovplyvňovaním, na ktorej by sme mal mať záujem všetci. Sociológovia podlá doterajších konzultácií, ktoré som s nimi mal, si netrúfajú predvídať nijaký výraznejší dopad nadoručovania volebných lístkov na účasť vo voľbách alebo na správania sa voliča. Keď sa tu spomínajú skôr narodení občania, prosím vás, nerobme z každého, kto odišiel do dôchodku, človeka nesvojprávneho, ktorý nedokáže nakresliť 3-4 krúžky.

Väčšine týchto občanov to nebude robiť ani najmenší problém. Ak by sme sa pokúšali tento problém spájať s nejakou straníckou príslušnosťou, rád by som pripomenul, že podľa sociologických prieskumov najviac starších občanov má medzi svojimi podporovateľmi práve KDH, čiže v tomto smere ten, kto zastupuje skupinu navrhovateľov, pán poslanec Hrušovský, by vlastne išiel proti svojmu straníckemu záujmu. Čiže, ťažko tuná niečo podobné predpokladať. Rád by som pripomenul, že aj medzi voličmi Strany demokratickej ľavice máme mnohých skoršie narodených občanov.

Toľko k predchádzajúcej diskusií faktických pripomienok, pomaly sa dostávam k tomu, k čomu som chcel pôvodne pristúpiť. Netýka sa to doručovaniu volebných lístkov, týka sa to sociologických prieskumov počas volieb. Všetci dobre vieme, že vo všetkých demokratických krajinách je bežné, že počas volieb prebiehajú sociologické prieskumy. Renomované firmy sa pýtajú občanov, ktorí vychádzajú z volebných miestností - podčiarkol by som, ktorí vychádzajú z volebných miestností, akým spôsobom sa rozhodli. Zástupcovia týchto sociológov ma poprosili, že by bolo vhodné doplniť do zákona ustanovenie, ktoré by jasne hovorilo dve veci: že sociologický prieskum nie je možné vykonávať vo volebnej miestnosti, ale môže sa vykonávať v jej bezprostrednej blízkostí, čiže hneď ako opustí miestnosť, a čo je ešte dôležité, že sa možno pýtať len tých, ktorí už volili. Myslím, že by bolo vhodné v tomto smere doplniť § 24 o nový odsek 5 napríklad znenia: "V deň volieb je dovolené v bezprostrednej blízkosti volebnej miestnosti uskutočňovať prieskum verejnej mienky len s osobami, ktoré už volili. " To je môj pozmeňovací návrh. V písomnej podobe si ho dovolím dodať pánu spoločnému spravodajcovi.

Ďakujem vám za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi. Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

máme urobenú dohodu, že o 12. 30 hodine sa podáva pre poslaneckú snemovňu obed. Takže ešte sú faktické pripomienky a potom by sme urobili prestávku.

Pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:

Mal by som len jednu otázku na mojich predrečníkov, ktorí sa tu vyjadrovali alebo prejavili svoj názor ako dobre a jednoducho to prebieha v zahraničí, len nikto nehovorí, aký je systém volieb v zahraničí. To znamená, že sa tu nedajú porovnať hrušky s jablkami.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Chcel by som reagovať na návrh pána kolegu. Až sa prijme pôvodný návrh volebného zákona, ktorý predložila skupina poslancov, už tu bola vyslovená obava, že v tesnej blízkosti volebnej miestnosti budú fronty voličov, ktorí ešte nevolili. Ako zabránite tomu, aby ti voliči, ktorí nevolili, sa nezamieňali medzi tých, čo robia sociologický prieskum, s tými voličmi, ktorí už odvolili? Tam bude nejaká ulička alebo ohrada, alebo ako? Toto je za danej situácie neuskutočniteľné tak, ako si to myslíte vy, pán kolega.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán poslanec Cabaj - faktická poznámka. Poslanec T. Cabaj:

Chcem reagovať na pána kolegu Báránya. Upozorňujem na § 30 tohto zákona: "Za poriadok vo volebnej miestnosti a jej bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. " Jeho pokyny na zachovanie poriadku vo volebne] miestnosti a dôstojný priebeh sú závažné pre všetkých prítomných. Takže tento paragraf to rieši. Môžem vám potvrdiť, že mali sme takých predsedov komisií, ktorí si to tak usporiadali, že bola radosť sa na to pozrieť. Takže nie je potrebné každý krok členom komisie napísať zo zákona, čo majú robiť. On si to vie usporiadať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte pán poslanec Slota - faktická poznámka. Poslanec J. Slota:

Chcel by som len zdôrazniť., že sa tu vo všetkých pádoch skloňuje Manipulácia. Skutočne sa pozastavujem nad tým, ako niekto môže manipulovať niekoho, keď má lístky doma, veď v podstate sa rozhodne tak, ako sa chce rozhodnúc. Ale keby sme aj priznali to, čo hovorí pán minister vnútra, že k manipulácii teda dochádza, pýtam sa, či potom aj predvolebná kampaň nie je manipulácia a ovplyvňovanie. To by sme potom museli zakázať médiám a všetkým sa k tomu vyjadrovať, pretože jednoznačne nejakým spôsobom ten dotyčný chce presvedčiť voličov vo svoj prospech. Povedal by som, že manipulácia - to by som chcel zdôrazniť - je predovšetkým z tej strany, keď chceme za každú cenu presadiť, aby sa to dávalo vo voletmých miestnostiach. Vieme veľmi dobre, že gro problému je v tom, že Slováci sú znechutení. Znechutení sú celým politickým vývojom na Slovensku, sú znechutení z ekonomických výsledkov, hospodárskych výsledkov v tejto republike. A z toho titulu, že by mali ešte stáť v nejakých radoch vo volebných miestnostiach, Slovák radšej hodí rukou a povie: Kašlem na tie voľby. Neviem, či predkladatelia nerátajú s tým, s touto záležitosťou, a nechcú to využiť vo svoj prospech. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán podpredseda Húska - faktická poznámka. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Chcel by som len upozorniť, že tu niektoré argumenty zo strany koalície sa minimálne proti sebe bijú. Na jednej strane sme tu dostali poučenie, že podceňujeme starších občanov, že štyrikrát zakrúžkovať, nie je žiaden výkon, a na druhej strane hovoríme, že keď má občan volebný lístok doma, tak s ním manipuluje. Či občan nemá aj doma svoju suverenitu? Veď, prosím vás, aspoň uvažujme o argumentoch. Týmto spôsobom uvádzame kontradiktórne argumenty.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán predseda, nechcem predlžovať sériu faktických poznámok, moja je úplne technická. Bol BOB zhodou okolností na chvíľu vonku, a vonku nepočuť nikoho iného iba predsedu Národnej rady, pretože všetky slová, ktoré udelíte poslancom, zrejme preto, že máte vtedy aj vy zapnutý mikrofón, nie sú prenášané von, alebo len veľmi slabo - nikoho nepočuť. Keby sa dalo s tým cez obednajšiu prestávku niečo urobiť, aby tam, kde je rozhodnuté, že bude prenášaný zvuk z Národnej rady, sa to naozaj stalo, pretože potom nie je to možné sledovať mimo rokovacej sály.

Ďakujem. Predseda HR SR I. Gašparovič:

To je aspoň vecné, keď počuť len mňa. /Smiech v sále. /

Ďalej - pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Chcem upozorniť členov ústavnoprávneho výboru, že schôdza výboru bude o pol druhej a nie o jednej v zasadačke. Prosím o presnosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Keďže sú ešte dve minúty do pol jednej a pani poslankyňa Ďurišinová hovorí, že má do rozpravy príspevok len trojminútový, ešte je] to umožníme. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa M. Ďurišinová:

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľujem si predniesť pozmeňovací návrh, ktorý sa týka § 28 ods. 1, kde navrhujem vypustiť vetu: "Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavili do volebnej miestnosti. " Vysvetlím, prečo žiadam toto vypustenie. Ak schválime tento môj pozmeňovací návrh, bude môcť občan, ktorý príde do miestnosti neskôr, ale už nepotrebuje študovať, volebná lístky, je teda rozhodnutý, koho bude voliť, voliť, skôr ako občan, ktorý potrebuje dlhší čas na jeho štúdium. Myslím si, že tým sa predíde nedorozumeniam a problémom, ktoré tu už predo Mnou spomínali či už poslanec Hanker alebo pán Cabaj.

Druhý môj pozmeňovací návrh sa týka bodu 2 spoločnej správy. Vzhľadom na to, že spoločný spravodajca neodporučil prijať tento bod spoločnej správy, navrhujem, aby sa o ňom hlasovalo samostatne a aby bol schválený. Ak tento bod bude prijatý, navrhujem doplniť § 5 ods. 4 ešte o novú vetu: "Pre účely tohto zákona sa považuje za cestovný doklad cestovný pas, v ktorom je vyznačené štátne občianstvo Slovenskej republiky. " Tým zároveň odpovedám na niekoľko pripomienok poslancov, či už pána Kuzberta alebo pána Pridalu.

Na záver by som chcela povedať, že mi je naozaj ľúto, že v tomto parlamente znovu spolitizovávame problém, ktorý je problémom nás všetkých bez rozdielu politickej príslušnosti. K vyhláseniu pani Tóthovej a pána Prokeša, že nepodporia návrh zákona, len toľko - sme jednou z posledných krajín v Európe, kde sa volebné lístky roznášajú domov. Nemyslím si, že naša krajina je viac demokratickejšia ako ostatné krajiny. Je mi naozaj ľúto, že skôr ako budú vedieť, aké pozmeňovacie návrhy budú schválené, bez toho, aby sa návrh zákona snažili vylepšiť, už dopredu vyhlásia, že tento návrh zákona nepodporia. Nuž, aj tak sa robí politika, ale ja by som právne vedomie našich občanov naozaj nepodceňovala.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, pokiaľ ide o vás prvý pozmeňovací návrh, myslím si, že asi ťažko, pretože ten, kto si upravuje lístok a dlho rozmýšľa, to neupravuje pred plentou, ale za plentou. Takže, aj keď niekto už príde s hotovým lístkom, nemôže voliť skôr.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

je pol jednej aj jedna minúta, urobíme si obednajšiu prestávku do 14. 00 hodiny. Do diskusie sú ďalej prihlásení pán Tomáš Cingel a pán poslanec Sečánsky, po nich pán Móri. Začneme hneď o druhej.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme pokračovať v rokovaní dnešnej schôdze. Pán poslanec Korec sa hlási s faktickou pripomienkou.

Poslanec J. Korec:

Chcel by som svoju faktickú pripomienku predniesť v prítomnosti navrhovateľky pani poslankyne, ktorá tu navrhla, aby § 28 ods. l bol vypustený zo zákona o voľbách. Chcel by som jej pripomenúť, že zákonodarca pri konštrukcii tohto zákona, konkrétne tohto paragrafu, mal na mysli, aby vo volebnej Miestnosti pri výkone volieb bol poriadok. Tým, že ho navrhuje vypustiť, nám za to, že vo volebnej miestnosti bude pomerne dosť ťažko udržat poriadok, to, čo v podstate nasledujúci paragraf dáva do povinnosti samotného predsedu volebnej komisie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne. V diskusii vystúpi pán poslanec Tomáš Cingel.

Poslanec T. Cingel:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené kolegyne, kolegovia,

chcel by som spresniť § 48 zákona - nastupovanie náhradníkov. Chcem povedať, že vlastne podlá § 48 by sa mal riešiť problém vyčerpania kandidátov určitej strany. Pre istotu prečítam pôvodné znenie § 48 ods. 1: "Ak sa uprázdni mandát, nastupuje náhradník tej istej politickej strany podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľby vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, Ktorého mandát sa uprázdnil. Ak však boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje kandidovaný poslanec, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov. " A posledná veta, ktorú chcem doplniť, je: "Ak nie je taký kandidát, nastupuje náhradník tejto strany podlá poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre druhé skrutínium. " Odporúčam, aby táto posledná veta znela: "Ak nie je taký kandidát, nastupuje náhradník tejto strany podlá poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre druhé skrutínium bez ohľadu na volebný kraj, v ktorom bol kandidovaný. " Pôvodne som si myslel, že tento doplnok by bol nadbytočný, ale myslím si, že je ho tam potrebné dať, aby potom nebol potrebný výklad zákona. To je všetko.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Pán poslanec Cingel, podľa môjho názoru, to druhé skrutínium - pre celé Slovensko sa robí jedno poradie nie tri poradia pre každý kraj, a to sa robí už podľa tohto zákona.

Poslanec T. Cingel:

Pán poslanec, ja vám rozumiem, lenže toto druhé skrutínium sa robí z rôznych kandidátov za rôzne kraje. Podlá dikcie, že v prípade, že by sa vyčerpali poslanci za istý kraj, mohol by byt výklad tohto zákona, že tým vlastne už ďalší nástup nie je možný. Tým, že to spresňujem, že bez ohľadu na to, za aký kraj kandidoval, znamená, že v prípade, že by k takejto situácii došlo, by to bolo tak.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Ale to druhé skrutínium má zmysel len vtedy, keď sa vyčerpá poslanecký zásobník v kraji, inak už nemá zmysel. Druhé skrutínium je pre poslancov, keď sa vyčerpá kraj, a je jeden zoznam pre celé Slovensko.

Poslanec T. Cingel:

Súhlasím s tým, čo si povedal, ale na začiatku som povedal, že len spresňujem poslednú vetu v tom zmysle, aby nebol k tomu potrebný žiadny výklad.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán poslanec Móri je prihlásený do rozpravy. Poslanec I. Móri:

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri,

najviac diskutované ustanovenia predloženého návrhu zákona sa týkajú vydania hlasovacích lístkov voličovi vo volebnej miestnosti a tiež zámeru predkladateľov umožniť, voliť občanom Slovenskej republiky majúcim trvalý pobyt na území iného štátu.

Chcel by som zdôrazniť, že vydaním hlasovacích lístkov voličom vo volebnej miestnosti nezavádzame svetový ani európsky precedens. Poznatky, ktoré mám, hovoria skôr o opaku. To znamená, že ide o obvyklý spôsob vydávania hlasovacích lístkov vo svete pred samotným aktom hlasovania. Finančnú úsporu pri navrhovanej zmene zabezpečenia volieb nepovažujem osobne za podstatnú. Nie je rozhodujúca ani skutočnosť, že by sa znížila organizačná náročnosť prípravy volieb. Navrhovaný systém je však odolnejší proti prípadnej manipulácii s voličom a jeho hlasovacími lístkami. Samotné voľby sa stávajú viac tajné, osobné. Som toho názoru, že nie sú opodstatnené špekulácie, ktoré hľadajú týmto opatrením znevýhodnenie niektorého politického subjektu. Pochybujem o výrazných masových rozdieloch medzi voličmi jednotlivých politických subjektov vo vzťahu k veku alebo k vzdelaniu. Na druhej strane ide o spôsob kultivácie voliča, potrebu jeho aktívneho prístupu v zmysle hesla "Idem voliť, lebo chcem a viem. "

V tomto zmysle sa pozerám na voľby v dvoch fázach. Do prvej patrí prejaviť záujem ísť voliť a do druhej samotný akt voľby.

Vzhľadom na 21 dní trvajúcu predvolebnú kampaň politické strany budú mať postačujúci čas náležite spropagovať svoje programy i kandidátov. Napokon, jedným z riedení by bolo, aby starostovia obcí zabezpečili doručovanie kompletného zoznamu kandidátov za všetky politické strany voličom do domácností, nie však hlasovacie lístky. Osobne sa prikláňam k vášmu návrhu, pani poslankyňa Sudeková, ktorý ste spomenuli v začiatku diskusie k tomuto bodu.

Ešte zásadnejšia je pre mňa ako pre jedného z predkladateľov návrhu zákona zmena, ktorá sa týka možnosti zúčastniť sa volieb občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom v iných štátoch. Pripúšťam, že v dnešnej dobe to kladie isté technické a organizačné nároky nielen na zložky ministerstva vnútra, ale aj na občana, ktorý nemá trvalý pobyt na území nášho štátu. Jedným z riešení, ako tu bolo spomenuté, je nechať si zaznačiť štátne občianstvo do pasu, ktorý má občan platný. Osobne vidím možnosť zabezpečenia takéhoto riešenia cudzineckou políciou ministerstva vnútra. Označenie v pase zabráni tiež opakovanému hlasovaniu v inej volebnej miestnosti. Myslím si, že to by bolo z našej strany voči spomenutým občanom pozitívne gesto v zmysle európskych integračných snáh. Úvahy o tom, ako som bol svedkom v niektorých výboroch, že ide z veľkej miery o občanov, ktorí nesúhlasili B rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujem za politický anachronizmus.

Toľko k zásadným zmenám uvedeným v návrhu zákona, za ktorá sa prihováram. Ostatné navrhované zmeny nepovažujem za tak podstatné, aby navrhovatelia neboli prístupní k ich prípadným korekciám.

Neodporúčam teda bod 4 spoločnej správy, ktorý sa týka zachovania doručovania hlasovacích lístkov do domácností, ani žiaden variant zrušenia bodov 18 a 19.

Podporujem, aby § 5 ods. 4 zákona číslo 80 z roku 1990 Zb. v znení neskorších predpisov bol doplnený na konci textu novou vetou, ktorú navrhla pani poslankyňa Ďurišinová. Dovolím si ju citovať, ešte raz: "Pre účely tohto zákona sa považuje za cestovný doklad cestovný pas, v ktorom je vyznačené štátne občianstvo Slovenskej republiky. " Prípady, ktoré tu spomenul pán poslanec Gaulieder a ktorých sa dotýka aj list Únie nevidiacich, ak som necitoval presne, ospravedlňujem sa, možno spokojne riešiť doterajším znením § 28 ods. 5 zákona číslo 80 z roku 1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Čo na záver? Bude mi cťou ak, samozrejme, v tieni vyhlásení pani poslankyne Tóthovej a pána poslanca Prokeša televízia bude tlmočiť, aj návrh ďalších poslancov, ku ktorým sa hlásim aj ja, že občania obdržia zoznamy kandidátov všetkých politických strán pred voľbami, nie však hlasovacie lístky. Tie by sa im vydali vo volebnej miestnosti ako sa predpokladá v návrhu zákona. V tomto zmysle podporujem pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika, ktorý vystúpi po mne, a znenie ktorého je vylepšením návrhu, ktorý som mal pripravený.

To je z mojej strany všetko. Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej je prihlásený pán poslanec Harna. Pripraví sa pán poslanec Sečánsky.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Národná rada, vážený pán predseda, páni ministri, dámy a páni,

dovoľte mi predložiť, pozmeňovací návrh k § 17 ods. 4. Navrhujem za slová "na kandidátnej listine môže politická strana" vložiť text "uviesť, svoj grafický znak". Po tejto vsuvke pokračuje pôvodný text odseku 4.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Dámy a páni,

Ústava Slovenskej republiky na dvoch miestach spomína voľby. Po prvé v článku 30, keď hovorí všeobecne o volebných zásadách a charakterizuje ich ako všeobecné, rovné a priame, s tajným hlasovaním, a potom v článku 74 v odseku l, kde sa hovorí o voľbách poslancov do Národnej rady. Týmto chcem len zdôrazniť, že ide o ústavné právo občana a mali by sme sa k nemu správať naozaj ako k ústavnému právu. Každý štát, ktorý to s demokraciou myslí úprimne, má urobiť všetko, aby výkon tohoto práva umožnil takým spôsobom, aby prebiehal nerušene, dôstojne a pokojne. Tu sa dotýkam veľmi častých vystúpení pána poslanca Neuwirtha, ktorý hovorí, že ak sa máme rozhodnúť predtým, musíme mať dostatok informácii, musíme vedieť, a na základe toho potom sa môžeme pokojne, nerušene a nerušeným spôsobom rozhodovať. Som toho názoru, že predložený návrh najmä v bode 2, v bode 10 a v bode 23 toto neumožňuje. Naopak zahmlieva určité skutočnosti.

Dovoľte, aby som bol konkrétny. Čítam z bodu 23: "Ak nepredloží volič preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej komisie ho nepozná, komisia ho požiada, aby svoju totožnosť, preukázal svedectvom dvoch komisii známych osôb. Ak tak volič neurobí do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. " Dovoľte, aby som to demonštroval na určitom prípade. Ja viem - pána Pittnera pozná každý na Slovensku, viem, že pán Pittner to neurobí, ale hovorím to len ako príklad. Je to známa osobnosť, naozaj občania Slovenska ho poznajú. Pán Pittner príde do určitej obce a bude chcieť voliť. Poznajú ho, komisia mu to umožni. Čo mu bráni, pretože ho poznajú aj v inej obci, aby tak neurobil v desiatich ďalších obciach? Prosím, hovorím to naozaj len ako príklad, vopred prosím pána Pittnera o prepáčenie, že som použil jeho meno. Toto chceme schváliť, takýto návrh novely?

Ďalej, vieme si predstaviť, čo vznikne vo volebných miestnostiach? Bol som na viacerých voľbách, bežne je prítomných vo volebných miestnostiach 20, 25, 30 aj viac ľudí. Vychádzajúc zo zásady tajnosti má každý právo neručené si preštudovať, volebný lístok. Pán minister tu hovoril, že je otázkou harmonogramu priebehu a prípravy volieb, aby si to volič preštudoval z masmédií, ale pre mňa je originálny a rozhodujúci ten lístok, ktorý dostane, ktorý bude mať. To je originálna informácia. Tam má zaručené, že tam nebudú chyby v menách, chyby v priezviskách, skrátka, že bude to ten volebný lístok, ktorý si chce vybrať. Tak si kľudne sadne za plentu, má na to právo, nikto na svete ho nemôže odtiaľ vyhnať. Predseda okrskovej komisie je zodpovedný za poriadok v miestnosti. Ak bude tie lístky študovať 5 minút, 10 minút, 15, 20 minút, je to právo voliča. Koľko tých plient chcete dať do volebných miestností? Veď každý naozaj má právo nerušene si preštudovať originálne materiály. To je

ďalšia príčina prečo si myslím, že tento návrh neumožní pokojný a nerušený priebeh volieb.

Ďalej doručovanie volebných lístkov domov sa osvedčilo, myslím si, bolo demokratické. Prečo to, čo sa osvedčilo, chceme meniť? Predsa skúsenosti sú základom aj pre vývin právneho poriadku, pre jeho formovanie. Tvrdenie, že v tomto prípade pôjde o zvýšenú spotrebu volebných lístkov, je nesprávne. Po revolúcií som robil tajomníka Západoslovenského krajského národného výboru. Už tu niekto spomenul, myslím, že to bol pán Cabaj, že sa minula ani nie trojpercentná rezerva volebných lístkov, ale nie preto, že sa trhali v domácnostiach, že voliči žiadali iné lístky, ale preto, že pristupovali do volebných miestností aj takí, ktorí neboli zapísaní vo voličských zoznamoch a mali právo voliť, a preto im tieto lístky boli vydávané.

Dovoľte ďalší prípad. Predpokladajme, že z Čiech príde autobus voličov, alebo zo Švajčiarska, to je jedno odkiaľ. Budú to občania, ktorí majú naše štátne občianstvo. Zastavia sa na dedine, na ktorejkoľvek, a pôjdu k voľbám. Doložia svoju legitimitu príslušným cestovným dokladom. Bude mať pre nich táto obec dostatok volebných lístkov? Nemusí mať. Kde ich potom vezme? Teda môže dôjsť naozaj k neriešiteľným situáciám.

Myslím si, že akceptácia zásady tajných volieb, aj priamych volieb, znamená naozaj akceptovanie zásady na nerušenú prípravu a nerušený priebeh týchto volieb. Prepáčte, ale ak nebudeme voličom doručovať, lístky domov, ak nebudeme mat dostatok času preštudovať si tieto lístky, myslím si, že zásada tajnosti tu porušená síce nebude, ale nebude zaručený ani pokojný priebeh volieb. Môže dôjsť k chaosu v jednotlivých volebných miestnostiach.

Rád by som sa veľmi stručne vyjadril k niektorým pripomienkam, Ktoré tu odzneli k zneužitiu hlasovacích lístkov. Nepoznám metódu ako úplne odstrániť zneužitie hlasovacích lístkov. Poukážem na minulé voľby, aj na voľby roku 1990, keď volebné lístky boli hádzané do schránok občanom. Bolo to aj v Topoľčanoch a neboli to lístky Hnutia za demokratická Slovensko, boli to volebné lístky inej strany.

Ďalej, poukazujeme na obrovskú nákladnosť na priebeh volieb. Pripomínam, že v minulých voľbách bolo vytlačených okolo 11 miliónov volebných lístkov, pretože sa tlačili trikrát - do dvoch komôr Federálneho zhromaždenia a do Národnej rady. Kandidovalo 15 strán, to bolo trikrát 15 hlasovacích lístkov. Teraz ich ani zďaleka toľko nebude, pôjde prakticky o jednu tretinu, pretože volíme len poslancov Národnej rady. Teda bude tu úspora.

Ďalej, pán Čarnogurský spomínal, že mali by vstúpiť do predvolebného boja aj súkromné spoločnosti. Myslím si, že treba dobre zvážiť túto pripomienku, pretože moja mienka je taká, že ide o štátny akt prvej dôležitosti, a osobne by som nepodporoval vstup súkromných spoločností do priebehu tohoto aktu.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Prokeš. Faktická poznámka - pán poslanec Hrušovský.

Poslanec P. Hrušovský:

Ak dovolíte, v krátkosti chcem reagovať na pána poslanca Sečánskeho. V § 28 ods. 2 nedochádza k novelizácii, toto ustanovenie platilo aj v predchádzajúcich voľbách, pokiaľ sa týka občana, ktorý príde voliť a nebude mat k dispozícii preukaz totožnosti. Takže neviem, prečo takto agresívne teraz pán poslanec hovorí voči tomuto ustanoveniu, keď to už platilo pri minulých parlamentných voľbách.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Najskôr pán poslanec Bárány, potom pán poslanec Sečánsky.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

veľmi stručne by som zareagoval na to, čo hovoril pán poslanec Sečánsky. Myslím, že jeho prvá námietka, prípad, pre opis ktorého si požičal meno pána ministra Pittnera, neprichádza do úvahy, lebo môžu nastať tri modelové situácie, keď občan prichádza do volebnej miestnosti voliť. Buď je tam zapísaný vo volebnom zozname, a to je situácia, na ktorú sa vzťahuje prípad opisovaný pánom Sečánsky. Čiže, keď ho poznajú, lebo je všeobecne známy, a bez preukazovania totožnosti mu umožnia voliť, ale najprv musí byt zapísaný v zozname. Situácia v ostatných prípadoch je, keď má pri sebe voličský preukaz, nuž má tento voličský preukaz, lebo vôli mimo miesta svojho trvalého bydliska. To ide cez voličský preukaz.

A tretia modelová situácia: slovenský občan s trvalým bydliskom v zahraničí. Nuž, ten musí mať pas bez ohľadu na to, či ho poznajú alebo nie. Tento model voliť vo viacerých miestnostiach na základe svojej všeobecnej známosti neprichádza do úvahy, lebo buď musí byť vo voličskom zozname, alebo musí mať voličský preukaz, alebo musí mat platný cestovný doklad.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Sečánsky. Poslanec M. Sečánsky:

Pánu Hrušovskému: Pavol, vôbec som nechcel byť agresívny. To akosi nie je vo mne. Dávam pripomienku k tej novele, ktorú predkladáte. To je všetko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Pán predseda ústavnoprávneho výboru Sečánsky, rád by som bol, keby ste mi vysvetlili, aký je rozdiel medzi verejnoprospešnou organizáciou a súkromnou organizáciou z hľadiska ovplyvňovania zo strany štátu. Osobne sa domnievam, že dnešné médiá by nemali mat taký vplyv štátu, aby mohli ovplyvňovať, ich konanie. A nakoniec, v kampani sa zúčastňuje strašná spústa občanov, všetko súkromné osoby.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej je prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Ťavodová. Ešte sa hlási pani poslankyňa Ďurišinová s faktickou poznámkou.

Poslankyňa M. Ďurišinová:

Prepáčte, pán predseda, zabudla som sa prihlásiť včas, ale chcela by som spresniť svoje dva pozmeňovacie návrhy. V tom prípade, ak by nebol prijatý môj druhy pozmeňovací návrh, vzhľadom na to, že pán predkladateľ navrhol na negatívne hlasovanie bod 7 spoločnej správy, ktorý je v podstate totožný, ale upravuje cely § 28 ods. 1, prihováram sa, aby bol tento bod 7 vyňatý na samostatné hlasovanie a ten potom odporúčam schváliť.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Najskôr je prihlásený do rozpravy pán poslanec Prokeš. Ospravedlňujem sa, zabudol som naň.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som aj ja predložil určitý pozmeňovací návrh. Bude sa tykať § 42 ods. 4. Prosím, aby sa v druhej vete nahradili slová "jedna desatina" slovami "jedna dvadsatina" a slová "10 %" slovami "2 a pol %". Ide o zmenu kvóra pre preferencie hlasy, nie prah vstupu do parlamentu, tak, aby to bolo porovnateľné s tým, čo sa osvedčilo pri voľbách

do Federálneho zhromaždenia. Vtedy bola 3-percentná klauzula, navrhujem v tomto prípade 2, 5-percentnú kvôli jednoduchšiemu počítaniu. To znamená, že ak kandidát získa 2, 5 % preferenčných hlasov pre danú stranu, sa posúva. Predtým bolo 10 t, čo v podstate bolo dosť nereálne.

Dovoľte mi ešte dve faktické poznámky. Obidve sa budú týkať pani poslankyne Ďurišinovej. Prvá je na jej pôvodné vystúpenie, keď komentovala vystúpenie pani poslankyne Tóthovej a moje. Chcel by som ju upozorniť, aby sme počúvali jeden druhého a potom reagovali na to, do naozaj odznie. Ja som rozhodne nepovedal, a pokiaľ si pamätám, ani pani poslankyňa Tóthová nepovedala, že budeme apriori proti tomuto zákonu, ale sme sa dotkli toho, že pokiaľ nebude otázka doručovania domov doriešená. Takže nebolo to apriori, bolo jasne povedané, ktoré sú naše podmienky.

A druhá vec je to, čo povedala vo svojej poslednej faktickej poznámke. Ak sa nemýlim, z technických dôvodov nie je dobre možné to, čo navrhla, pretože najprv sa bude hlasovať o bodoch spoločnej správy a potom o pozmeňovacích návrhoch, ktoré vyšli z pléna. To znamená, pani poslankyňa, najprv sa bude musieť hlasovať, o tom, či bude prijatý alebo nebude prijatý bod zo spoločnej správy a potom o vašich návrhoch.

Ďakujem veľmi pekne. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Chcel by som upozorniť pána poslanca Prokeša, že preferencie, keď sa uplatňujú v takomto nízkom poradí, vlastne

úplne znemožňujú to, aby si strany určili nejaké profesné zloženie svojich klubov. To je jedna vec.

Druhá vec - podľa môjho názoru preferencia má len vtedy zmysel, keď poslanec získa aspoň mandátové číslo, teda toľko hlasov koľko by mal získať, ako individuálny poslanec na to, aby bol zvolený. Ale v tomto prípade znižovať preferencie pod 10 % znamená vlastne absolútne rozbíjať stranícke zámery s poslancami. To je jedna vec. A druhá vec - podľa postavenia tohto zákona sa nepočíta, keď volič neuplatni preferencie, napríklad 85 % alebo 97 % voličov neuplatní preferencie a 3 % by uplatnili, tak vlastne toho, ktorý dostane 97 % hlasov, preskočí ten, kto dostal 3 % hlasov. Takže tento systém je nezmyselný. Tých 10 % je akurát. Podľa môjho názoru by to malo byť. celé mandátové číslo na uplatnenie preferencie. Ale týmto spôsobom skutočne to nie je prijateľne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Korec. Poslanec J. Korec:

Chcel by som konštatovať jednu skutočnosť, že sme veľkí výmyselníci. Totiž posledné voľby, ktoré sme bez nejakých velikých problémov, či už organizačných alebo iných absolvovali, chceme silou-mocou zmeniť čo sa tyká metód a prostriedkov. Neviem, či je to zámer alebo či chceme ozaj skúšať niečo nové, nech to stojí čo chce.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Ďurišinová.

Poslankyňa M. Ďurišinová:

Chcela by som sa vekmi pekne poďakovať, pánu Prokešovi. Samozrejme, predraďujem bod 7 spoločnej správy, nakoľko sa bude naozaj preberať ako prvá, a iba v ton prípade, ak neprejde bod 7 spoločnej správy, platí môj druhý pozmeňovací návrh.

A ešte by som chcela reagovať na to, to povedal pán poslanec Korec. Vo svojom prvom vystúpení som spomínala, že naozaj Slovensko je jedna z posledných krajín v Európe, kde sa volebné lístky rozdávajú domov. Ešte raz sa pýtam: Ostatné krajiny sú menej demokratickejšie ako my? Viem, že je to niečo nové a nové veci sa zvyčajne rodia v bolestiach. Nehovorím, že to bude perfektné, že to bude bez chýb, ale mám taký pocit, že toto by snáď bolo lepšie riešenie, a preto budem hlasovať za tento návrh zákona.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Dovoľte mi zareagovať, na pána poslanca Hrnku. Dovolil by som si ho upozorniť, že 10-percentná Klauzula, ktorá je tam dnes, nijako nesúvisí s mandátovým číslom, pretože to je 10 % z celkových udelených preferenčných hlasov, čiže z toho sa nedá odvodiť vôbec nič. A po druhé - myslím si, že strany

by si voliť skutočne voliť svoje profesné zloženie - ak chcú

- z ľudí, ktorí sú do určitej miery aj nejako populárni.

A ešte jednu veci si dovolím povedať na margo toho, či to robia druhé krajiny alebo nie, že by roznášali lístky, či

sú menej demokratické. Dovolím si povedať len jednu maličkosť. Západná Európa, o ktorej tvrdíme, že je demokratická, Pakt stability na sebe nemieni uplatňovať a nám ho vnucuje. Tak prosím, kto je demokratický, kto nie? To, že chcené mat niečo riešené svojím spôsobom, by som tak hneď nezaznával a silou-mocou by som nerobil to, čo robia v iných krajinách.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, vážený pán predseda.

Vážení prítomní,

veľmi stručne by som rada reagovala na pani poslankyňu Ďurišinovú, ktorá vyjadrila môj názor, že nebudem hlasovať za prijatie zákona. Pravdepodobne sa pomýlila, pretože ani v jednej z mojich faktických poznámok nič také som neuviedla.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Harna. Poslanec Š. Harna:

Nechcem hovoriť k tejto diskutovanej problematike, ale pán spoločný spravodajca na upozornil, že pozmeňovací návrh, ktorý som predniesol, ma v zákone číslo 179/1992 Zb. poradové číslo § a ja som vo svojom vystúpení uviedol poradové číslo 4, lebo som mal k dispozícii zákon číslo 80/1990 Zb. Takže prosím, aby si snemovňa uvedomila, že môj návrh sa týka § 17 ods. 4.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, ak ste upozornili pána spravodajcu, bude nás informovať, pri predkladaní návrhov na hlasovanie.

Poslanec Š. Harna:

Áno, ale pán spravodajca mi povedal, aby som to verejne uviedol.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Môžeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy je ďalej prihlásená pani poslankyňa Ťavodová.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Vážený pán predseda, členovia vlády, vážení poslanci,

na základe skúseností z predchádzajúceho konania volieb do zákonodarných orgánov navrhujem v § 28 doplniť odsek, ktorý by riešil mimoriadne prípady hlasovania, a navrhujem takáto znenie: "V mimoriadnych okrskoch /napríklad nemocnice/ alebo v závažných zreteľahodných prípadoch môže volia, ktorý je zapísaný do zoznamu voličov a nemá voličský preukaz, voliť po predložení platného občianskeho preukazu resp. identifikačnej karty. " Odôvodňujem to tým, že v minulosti takéto prípady riešila Slovenská volebná komisia, ktorá rozhodovala o povolení hlasovať, v mimoriadnych prípadoch, a to najmä u občanov hospitalizovaných, ktorí nemali možnosť prevziať si voličský preukaz. Takéto riešenie bolo zdĺhavé a vyvolávalo nespokojnosť, občanov. Navrhujem takéto prípady riešiť individuálne príslušnou okrskovou volebnou komisiou.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem aj ja. Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Zeman. Ešte s faktickou poznámkou medzitým sa hlási pán poslanec Polačko.

Poslanec J. Polačko:

Chcel by som sa len spýtať pani kolegyne, či dostatočne zvážila možnosť nemocničného ošetrenia. Totiž v piatok sa občas prepustia z nemocnice. Pacient, ktorý nemá voličský preukaz, môže podľa tejto zmeny voliť v nemocnici na preukaz totožnosti a v sobotu potom môže kľudne voliť doma na voličský preukaz. Tu by sme toto nemohli vylúčit. Upozorňujem pani kolegyňu, že tu môže dôjsť k dvojitému volebnému aktu bez akýchkoľvek problémov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, vážený pán predseda.

Dámy a páni, nakoľko vznikli rôzne pochybnosti, či môj pozmeňovací návrh, ktorý som pred chvíľou predniesol v rozpravé formou faktickej poznámky, je rovnocenný návrhu resp. návrhom predneseným v rozprave formou diskusného príspevku, tento svoj návrh ešte raz prednesiem. V § 53 ods. 3 číslovku "60" zmeniť na číslovku "50" s tým, že ušetrené finančné prostriedky je potrebné využiť na roznášanie volebných lístkov občanom.

Po druhé - pred chvíľou v dobrej viere pani poslankyňa Ďurišinová navrhla vypustiť z § 28 ods. 1 poslednú vetu, ktorá znie: "Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavili do volebnej miestnosti. " Predpokladajme, že tento návrh pani Ďurišinovej prejde a zároveň prejde aj návrh predkladaný predkladateľmi - bod číslo 19 na strane 3 - v § 22 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie: "Volič dostane hlasovacie lístky vo volebnej miestnosti v deň konania volieb. " Národná rada odsúhlasila, že voľby budú v dvoch dňoch. Predstavme si taký príklad, že volič príde do volebnej miestnosti v piatok a bude voliť v sobotu, čo je z tejto dikcie možné. Chcel by som poprosiť, prekladateľov, ako sa tento prípad dá alebo nedá ošetriť.

A ešte nám jednu poznámku, a to sa chcem v podstate spýtať právnikov v tejto miestnosti, či pozmeňovací resp. doplňovací návrh prednesený v rozprave formou faktickej poznámky je rovnocenný tomu istému návrhu, ktorý je prednesený formou diskusného príspevku.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, ak je to v rámci rozpravy, faktická poznámka takisto platí ako pozmeňovací návrh.

Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Výboch. Pán poslanec Výboch nie je prítomný. Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

Prosím kľud, páni poslanci na pravej strane. Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia,

moje vystúpenie bude mať dve časti. V prvej sa vo svojich pozmeňovacích návrhoch opieram o podnety a návrhy na úpravu zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady, ktoré spracovali členovia Slovenskej volebnej komisie, ktorí pracovali v tejto komisii počas minulých parlamentných volieb do Slovenskej národnej rady a upozornili na viacero nedostatkov zákona, z ktorých mnohé poslanecká novela rieši, a niektoré drobné technické detaily navrhli ešte upraviť. Mne sa tie návrhy a zmeny zdajú opodstatnené, a preto si dovoľujem ich predniesť a vystúpiť s nimi v rámci tejto našej rozpravy.

Navrhujem ako prvý pozmeňovací návrh do § 2 doplniť odsek 4, ktorý znie: "Odsek 4 Podmienkou výkonu volebného práva občana je jeho zápis do zoznamu voličov v súlade s týmto Cieľom navrhovanej úpravy je jednoznačné výslovné zosúladenie jednotlivých ustanovení volebného zákona. Paragraf 2 zákona o voľbách do Národnej rady v zmysle navrhnutej novely má urobiť základné podmienky výkonu volebného práva do Narodnej rady Slovenskej republiky. V zmysle navrhnutej Opravy právo voliť do Národnej rady majú občania Slovenskej republiky, ktorí v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a zdržiavajú sa v deň volieb na území niektorého z volebných krajov.

Z ďalších paragrafov platného volebného zákona, ktoré sa touto novelou zmeniť, nemajú, však jednoznačne vyplýva, že právo voliť majú len tí občania, Ktorí budú najneskôr do zatvorenia volebných miestnosti zapísaní do zoznamu voličov. Preto sa v súlade s článkom 30 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje, alebo navrhujem doplniť § 2 o nový odsek, ktorý v zmysle doterajšieho volebného zákona výslovne ustanoví, že podmienkou výkonu volebného práva občana je jeho zápis v zozname voličov v súlade s ustanoveniami volebného zákona.

Moje ďalšie tri pozmeňovacie návrhy si dovolím predniesť naraz, pretože mám k nim pripravené spoločné odôvodnenie.

Navrhujem upraviť § 17. Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka § 17 odsek 1 písm. b/, kde navrhujem nahradiť slová "miesto trvalého pobytu" slovami "trvalý pobyt; trvalým pobytom sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice a číslo domu".

Tretí pozmeňovací návrh sa týka § 17 ods. 4 písm. b/, kde sa za slovo "vek" vkladajú slová "rodné číslo". V § 17 ods. 7 sa slová "vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta" nahrádzajú slovami "písomné vyhlásenie kandidáta s jeho úradne overeným podpisom".

Odôvodnenie k týmto navrhnutým trom pozmeňovacím návrhom je nasledovné: Volebné petície, ktorými sa podporuje strana, ktorá má kandidovať, vo voľbách, majú obdobnú dôležitosť ako petície na podporu vypísania referenda, preto by tiež mali mat rovnaké náležitosti. Navrhujem upraviť tieto náležitosti v zhode s poslaneckým návrhom o spôsobe vykonania referenda.

Počas predchádzajúcich volieb sa v krajských i Slovenskej volebnej komisii objavilo viacero problémov pri preskúmavaní volebných petícií, ale aj kandidátnych listín. Preto sa navrhuje, aby sa na kandidátnu listinu uvádzalo tiež rodné číslo kandidáta. Chcem podotknúť, že zákon už doteraz stanovil, že keď občan podpisuje petíciu v prospech strany, rodné číslo sa uvádza už teraz, čiže tu ide len o spresnenie bydliska. To bol prvý pozmeňovací návrh. Rodné číslo kandidáta by sa malo uvádzať, preto, aby bola jednoznačná identifikácia, s tým, že v ďalšom prednesiem návrh, aby sa rodné číslo neuvádzalo na kandidátnom lístku alebo hlasovacom lístku. Navrhujem tiež, aby podpis kandidáta na písomnom súhlase s jeho kandidatúrou bol úradne overený, aby sa vylúčili pochybnosti či kandidát podpísal dve a viac listín, aby to bolo celkom jednoznačne preukázané pred na to oprávneným orgánom.

Cieľom týchto úprav je uľahčiť krajským volebným komisiám a Slovenskej volebnej komisii preskúmavanie kandidátnych listín vrátane kontroly tzv. volebných petícií. Je to potrebné preto, lebo krajská volebná komisia i Slovenská volebná komisia majú na toto preskúmavanie a kontrolu len veľmi krátky čas - po päť dní.

Môj ďalší pozmeňovací návrh sa týka S 21. Je celkom technickej povahy a znie takto: Za slová "predsedovi krajskej volebnej komisie" sa vkladajú slová "a v čase pred jeho zvolením zapisovateľovi krajskej volebnej komisie". Odôvodnenie je jednoduché. V zmysle platného volebného zákona sa kandidáti môžu vzdať kandidatúry. Rovnako môžu byt odvolaní z kandidatúry vlastne už od podania kandidátnych listín, teda 60 dní pred voľbami, čo sa aj počas predchádzajúcich volieb stalo. Pritom striktne podľa volebného zákona možno doručiť, vzdanie sa i odvolanie kandidatúry len predsedovi krajskej volebnej komisie, ktorého podlá zákona stačí zvoliť do 57 dní pred voľbami. Počas troch dní by teda nebolo komu

doručiť, písomné vzdanie sa alebo odvolanie z kandidatúry, hoci zákon to v inom paragrafe umožňuje. Navrhovanou úpravou sa pokryje aj obdobie týchto troch dni, to znamená pred zvolením predsedu je možné vzdať sa alebo odvolať z kandidatúry zapisovateľov krajskej volebnej komisie, pretože toho vymenúva minister vnútra ešte pred vznikom krajskej volebnej komisie. A tomu istému človeku sa podávajú aj krajské volebné listiny.

Šiesty pozmeňovací návrh sa týka § 22 ods. l a viaže sa na prijatie pozmeňovacích návrhov k § 17. Ak by boli prijaté pozmeňovacie návrhy pod bodni 2, 3, 4 navrhujem potom v § 22 ods. 1 pripojiť slová "okrem toho, že na hlasovacom lístku sa neuvádzajú rodné čísla kandidátov a namiesto trvalého pobytu kandidátov sa uvádza obec ich trvalého pobytu". Myslím si, že to netreba odôvodňovať, pretože tieto údaje by sa nemali zverejňovať a budú slúžiť naozaj len na to, aby bolo možné rýchlejšie skontrolovať kandidátne listiny v zmysle príslušného i 18 a f 19 volebného zákona.

Môj siedmy a ôsmy pozmeňovací návrh tiež si dovolím predniesť spoločne. V § 23 ods. 2 navrhujem nahradiť slová "verejným informačným prostriedkom" slovami "hromadným informačným prostriedkom" a v § 23 ods. 6 a 9 nahradiť slová "verejných informačných prostriedkoch" slovami "hromadných informačných prostriedkoch". Ďalej pod bodom 8 navrhujem v § 23 ods. 6 nahradiť slová "v prospech politickej strany" slovami "v prospech alebo neprospech zaregistrovanej politickej strany alebo kandidáta". Moje odôvodnenie je nasledovné: V ustanoveniach doterajšieho zákona o voľbách sa hovorí o verejných Informačných prostriedkoch. Nijaký zákon však nedefinuje, čo sú to verejné informačné prostriedky, a teda zákonom nie je určené, kto je napríklad povinný zachovávať predpísané 48-hodinové predvolebné moratórium. Tlačový zákon nepozná pojem "verejné informačné prostriedky", ale len "hromadné informačné prostriedky", ktorými sú

napríklad periodická tlač, rozhlas, televízia, agentúrne spravodajstvo a spravodajský film. Preto vzhľadom na text platného volebného zákona a článok 2 ods. 3 ústavy, kde každý môže konať to, čo mu nie je zákonom zakázané, nie je vylúčený výklad, že spomenuté predvolebné moratórium by sa na periodickú tlač nevzťahovalo a niektoré noviny by teda mohli aj počas predvolebného moratória robiť prakticky akúkoľvek volebnú propagáciu, dokonca aj v deň volieb. Preto navrhujem zosúladiť znenie "verejné informačné prostriedky" s tlačovým zákonom a používať, "hromadné informačné prostriedky".

Rovnako - to je ten druhý návrh - navrhujem, aby sa počas predvolebného moratória zakázala kampaň v neprospech ktoréjkôľvek politickej strany, pretože už teraz sa objavilo nielen propagovanie vlastných pozitív, ale aj, povedal by som, obnažovanie negatív iných politických subjektov. Patrí teda do kampane zakázať aj propagáciu dva dni pred voľbami, kde tak v prospech alebo v neprospech inej politickej strany nie je možné viesť volebnú agitáciu.

Posledný návrh je čisto technický a opravuje jednu matematickú nedokonalosť zákona. Týka sa § 42 ods. 1, kde sa slová "zväčšeným o jeden; celé číslo, ktoré vyšlo týmto deleniu a zaokrúhlené na jednotky, je krajským volebným číslom" nahrádzajú slovami "zväčšeným o číslo jeden; číslo, ktoré vyšlo týmto delením zaokrúhlené na celé číslo, je krajským volebným číslom". Zdanlivo ide o hru slov, ale doterajšia formulácia o výpočte krajského volebného čísla nie je matematicky presná. Celé číslo totižto netreba zaokrúhľovať, čo by predpokladal text tohto zákona a, navyše, podkladom pre výpočet krajského volebného čísla spravidla nie je celé číslo, ale číslo, Ktoré má za desatinnou čiarkou aj iné číslice ako nuly. Navrhovaní úprava je analogická s ustanoveniami o výpočte republikového volebného čísla. Porovnajte, prosím, § 43 ods. 3 volebného zákona.

Potiaľ pripomienky, ktoré som si osvojil od členov Slovenskej volebnej komisie, ktoré vychádzali z ich skúsenosti pri minulých voľbách.

Dovoľte predniesť ešte dva pozmeňovacie návrhy - moje vlastné. Prvý sa týka § 42 ods. 4 a smeruje opačným smerom ako návrh pána poslanca Prokeša. Navrhujem, aby sme v § 42 ods. 4, kde sa hovorí o preferenčných hlasoch, nahradili percento 10 percentom 15, teda slová "10 %" nahradili slovami "15 %". Odôvodnenie tohto návrhu je stručné a krátke. Má posilniť práve to, o čom hovoril pán poslanec Hrnko, odborné zloženie Jednotlivých kandidátok a v prípade vytvorenia volebných koalícii aj istú dôveru medzi partnermi, ktorí kandidujú na rozličných miestach kandidátky svojich poslancov, aby nedochádzalo k porušovaniu dohodnutých vzťahov medzi stranami pri volebných koalíciách. Toľko k tomuto návrhu.

Dovoľte teraz predniesť dve alternatívy k toľko diskutovanému doručovaniu volebných lístkov, resp. k ich vydávaniu vo volebných miestnostiach. Veľmi pozorne som počúval diskusiu, ktorú viedli opoziční poslanci a koaliční poslanci, a veľmi pozorne som počúval argumenty. Argumenty, že čosi je nedemokratické alebo demokratické, v tejto chvíli asi celkom dobre nemôžu hrať úlohu, pretože by sme ťažko vyhlásili za nedemokratický postup, ktorý používajú vo viacerých krajinách, včítane povedzme Talianska, kde je možno toľko politických strán, ak nie viac, ako bude kandidovať na Slovensku. To znamená, prenesme sa do vecnej roviny.

Kolegovia, ktorí kritizovali vydávanie volebných lístkov len vo volebnej miestnosti, upozorňovali na to, že volič by mal dostať, informáciu, takpovediac osobnú informáciu predtým, ako vojde do volebnej miestnosti, aby si mohol osvojiť resp. stotožniť sa s tým, ktorému kandidátovi na kandidátnej listine, prípadne najprv ktorej politickej strane venuje svoju priazeň, teda vyberie mi jej volebný lístok,

oboznámiť sa s navrhnutými kandidátmi a podobne. Toto bol racionálny argument, ktorý som veľmi pozorne počúval a ktorý hovorí v prospech toho, že by volič nejakú informáciu dostať mal. Kolegovia z opozície navrhovali, že by to mala byť informácia vytlačená na volebných lístkoch, že týmto sa zabezpečí tento problém.

Myslím si, že by sme mohli spojiť logiku toho, o čom hovorili vládni poslanci, že demokratické je to, ak volič volí vo volebnej miestnosti, pretože sa tým vylúčia akékoľvek manipulácie, on sám rozhodne pri tomto akte, komu, ktorej strane a ktorým kandidátom na kandidátke tejto strany dá svoju podporu. Spojiť tieto návrhy je, podľa mňa, možné tak, že by sa vydávali volebné lístky vo volebnej miestnosti, tým by sa naplnilo to, že nikto nemôže zasiahnutí do toho, len samotný volič, a že by volič predtým ako príde k volebnej urne dostal domov informáciu o kandidátoch na zaregistrovaných kandidátnych listinách. Táto informácia mu môže pomôcť na to, aby sa oboznámil s tým, kto kandiduje, akí kandidáti, a rozhodol sa predtým, než príde do volebnej miestnosti, koho uprednostní, resp. komu dá svoj hlas. Navrhujem v tomto smere dve alternatívy, ktorá z nich sa bude zdať technicky lepšia, tú je možné uplatniť.

Do § 23, kde sa hovorí o tom, že krajská volebná komisia zaregistruje po vrátení listín zo Slovenskej volebnej komisie a vhodným spôsobom zabezpečí zverejnenie kandidátov, navrhujem doplniť, odsek 3, ktorý by znel v prvej alternatíve takto: "Krajská volebná komisia zašle písomnú informáciu o kandidátoch na zaregistrovaných kandidátnych listinách starostom obcí, ktorí zabezpečia, aby najneskôr do troch dní pred dnom volieb bola Informácia doručená všetkým voličom. " To je jedna alternatíva. Druhá alternatíva, ktorá nepredpisuje spôsob akým sa to má stať, je alternatíva, ktorá by znela takto: "Krajská volebná komisia zabezpečí, aby do každej domácnosti bola doručená písomná informácia o kandidátoch na zaregistrovaných kandidátnych listinách najneskôr do troch dní pred dňom volieb. "

To sú moje dva pozmeňovacie návrhy, ktoré možno vyriešia tú siahodlhú lavínu faktických poznámok, ktoré ale postrádali konkrétne pozmeňovacie návrhy.

Ďakujem za vašu pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pretože pán poslanec Ftáčnik opätovne predložil celé množstvo nových pozmeňovacích a doplňovacích návrhov, ktoré idú nad rámec poslaneckého návrhu zákona, dovolím si predniesť alternatívny procedurálny návrh, ktorého prvá alternatíva spočíva v tom, že Národná rada Slovenskej republiky an blok odmietne všetky pozmeňovacie resp. doplňovacie návrhy, ktoré idú nad rámec poslaneckého návrhu novely zákona, ktorým sa mení a doplna zákon číslo 80/1990 Zb. V prípade, ak neprejde táto alternatíva, dávam návrh, aby bolo odložené prerokovanie tohto návrhu zákona až do času, pokiaľ všetky pozmeňovacie resp. doplňovacie návrhy, ktoré idú nad rámec poslaneckého návrhu zákona, pokiaľ teda tieto návrhy nebudú prerokované v tých výboroch, ktoré prerokovali samotný návrh, a pokiaľ k nim nezaujme stanovisko vláda Slovenskej republiky, ktorá na to má právo, o týchto procedurálnych návrhoch navrhujem hlasovať potom, ako bude hlasované o spoločnej správe, pretože ide o procedurálne návrhy v dvoch alternatívach.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne, pán poslanec Brňák. Ďalej pán poslanec Vajda - faktická poznámka.

Poslanec M. Vajda:

Nedá mi zareagovať na teraz prednesený prejav pána poslanca Ftáčnika, a to najmä v duchu tej argumentácie, že v Taliansku alebo v iných krajinách sa používa systém, kde si voliči vyberajú volebné lístky priamo vo volebných miestnostiach. Áno, je to pravda, a je to väčšinou v krajinách, alebo takmer stopercentne v krajinách, kde volebný systém je väčšinový. Tým je pred voliča kladená otázka, aby rozhodol na jednej kandidátnej listine o výbere - povedzme - z 30 alebo maximum možno z 50 kandidátov, ale v každom prípade obzerá si jeden papier a vyberá vlastne len z 50 možností. Tento variant u nás nie je pravdou, pretože pri proporcionálnom volebnom systéme a pri systéme našich preferenčných hlasov volič vyberá z cca 1000 možností a navyše ešte určuje aj 4 ľuďom určitý stupeň preferencií. Čiže tá argumentácia neobstojí. Jednoducho pred voliča kladieme diametrálne odlišný stupeň náročnosti výberu. To je presne to, o čom hovoril pán poslanec Húska v predchádzajúcom prejave.

Ďalší problém ste otvorili svojím návrhom o 15 % v rámci preferencií. Je to veľmi - povedal by som - negatívny prístup, pretože toto v minulých voľbách robilo v Stredoslovenskom kraji napríklad cca 80 tisíc preferenčných hlasov, aby niekto sa mohol vôbec pohnúť na kandidátke či už smerom dole alebo hore. 80 tisíc preferenčných hlasov bolo viac ako získala ktorákoľvek z menších strán vôbec v Stredoslovenskom kraji ako celok, to znamená, že tento návrh absolútne nepripúšta možnosť a pri veľkých stranách vlastne znemožňuje ľuďom možnosť vybrať si, preferencie vlastne strácajú význam, ktorý im bol určený zo zákona.

Ďalej ešte k návrhu, ktorý sa týkal informácii. Keď budeme doručovať informácie, potom sa pýtam a je namieste otázka, prečo už nedoručíme rovno voličom tie volebné lístky.

To je všetko, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ďalej pani poslankyňa Romanovská. Poslankyňa M. Romanovská:

Pán kolega Vajda na trosku predbehol. Ešte by som spresnila otázku na pána kolegu Ftáčnika. Spomenuli ste túto možnosť roznášania kandidátnych listín alebo zoznamu kandidátov, informačného zoznamu kandidátov do domácností. Chcem sa len spýtať, či vytlačenie takýchto zoznamov nestojí peniaze, a takisto aj to roznášanie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Móri. Poslanec I. Móri:

Vážení prítomní,

ako predkladateľ dovolil by som si zásadná nesúhlasiť s tým, čo tu prezentoval pán poslanec Brňák ohľadne vybočenia z rámca návrhu zákona. Takýto prípad, aký máme tu, sa vyskytol v minulosti vlastne každý druhý. Neprichodí mi nič iné len povedať, že z jeho strany ide o zavádzanie. Pán poslanec týmto znižuje vlastne efektívnosť legislatívneho procesu. Keby sme takto postupovali nevedel by som si predstaviť nijaké efektívne napredovanie do budúcnosti. Neviem si predstaviť, že za týmto návrhom zákona, ak by sme ho chceli mat legislatívne čistý, by mal nasledovať ďalší návrh zákona, ktorý by sa týkal novelizácie tej istej predlohy a obsahoval by ďalšie legislatívno-technické úpravy. Z mojej strany je tento návrh neakceptovateľný.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Tiež by som sa najprv vyjadril k tomu, čo navrhol pán poslanec Brňák. Ako s človekom, ktorý sa snaží chrániť právo resp. prerokúvanie zákonov podľa určitej procedúry, s ním súhlasím, ale chcem upozorniť, na to, že aj doteraz sa stávalo - a nie raz - a veľmi dobre sa pamätám napríklad na zákon, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky, kedy sme si rozprávali o ústave a o kdečom, kde sa navrhli veci, ktoré išli nad rámec prerokúvaného zákona. Snažili sme sa v prípade, že sa takéto niečo stane, oprieť sa o rokovací poriadok.

Pán poslanec, na to, čo ste navrhli, nie je opora v rokovacom poriadku, iba, že by ste sa opreli o § 22 ods. 2 resp. 2 a 3, kde je možné, ak sú prednesené k návrhu pozmeňovacie návrhy, aby ste navrhli prerušenie prerokúvania bodu a požiadali výbor Národnej rady, ktorý zaujme k veci stanovisko. Toto je možné urobiť v súlade s rokovacím poriadkom. Požadovať, aby sa vyjadrila k veci vláda, je nad rámec rokovacieho poriadku a nemáme na základe čoho to urobiť. Túto oporu nám dáva, myslím si, že je to racionálny návrh, tých pripomienok zaznelo viac, môžeme požiadať, aby sa ústavnoprávny výbor a možno aj ďalšie výbory k veci vyjadrili. O takomto návrhu by musela rozhodnúť. Národná rada bez rozpravy podlá § 22 ods. 3, ak by ste teda týmto smerom upravili svoj návrh.

Chcem sa ešte vyjadriť k tomu, čo povedať pán poslanec Vajda. Mám obavy, že nie celkom presne citoval systém volebného zákona v Slovenskej republike, ktorý sa zásadným spôsobom nemení. Volič si, pán Kolega, nevyberá z tisíc možností, to ste príliš prenásobili určité kombinácie. Volič si najprv musí vybrať politickú stanu. V posledných voľbách kandidovalo 20, 23, možno ich bude kandidovať 30. To je ho prvé rozhodnutie. Najprv Bi musí vybrať, koho bude voliť, teda ktorú stranu a na kandidátke tejto strany si potom vyberá podľa tohto zákona, ak prejde, z 50 kandidátov, čiže nie z tisíc. Há najprv na výber 20, 10, možno 30 možnosti a potom si vyberá na kandidátne] listine tejto strany. Iste k tomu, aby sa rozhodol, môže pomôcť, prezrieť si celý zoznam, preto si myslím, že by mal mat informáciu včas.

Otázka: Prečo trváte na tom, aby mal kandidátne liatiny a nestačí, aby dostal tú informáciu a o kandidátnych listinách ako prostriedku na vykonávanie volieb by konal až vo volebnej miestnosti? Neviem, prečo by tento návrh nesplnil všetky vaše pripomienky k procedúre výberu kandidáta. Skúste mi odpovedať na túto otázku, v čom je to v neprospech voliča.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Ha rozdiel od všetkých, ktorí dnes mali faktické poznámky, budem hovoriť stručne.

Po prvé k pánu poslancovi Brňákovi - každý pozmeňovací návrh, ktorý zaznie v pléne, ide principiálne nad rámec zákona. Veď to je naprosto jasné. Každý je nový, prináša niečo nové, čiže keby sme sa chceli chytať za slová, ťažko sa toho dopátrané.

Po druhé k tomu, čo navrhol pán poslanec Ftáčnik - predstavme si, že na jeden doslova novinový list budú vytlačené všetky kandidátky politických strán. Toto dostanú voliči domov poštou, pripravia sa, môžu si to vystrihnúť, keď si nezapamätajú tú stranu, ktorú budú voliť, a pôjdu do volebnej miestností, kde začiarknu to, čo budú mat pripravené. Je to polcesta smerom ku kultivácii voličského zázemia.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo.

Vážení prítomní,

chcela by som sa veľmi stručne vyjadriť k pánu poslancovi Mórimu, ktorý načrtol problematiku efektívnosti. Pán poslanec, ak by sme takto uvažovali, potom by bolo najefektívnejšie, že do každého predpisu, ktorý práve prerokovávame, by sme vsunuli všetky naliehavé otázky. To by bolo úplne

efektívne a mali by sme to rýchlo. Ak mi neveríte, že to nie je Možné, odkazujem vás na publikáciu "Teória tvorby legislatívy" od akademika Knappa. Legislatíva je činnosť., kde nepriama novelizácia je veľmi neželateľná, a už úplná zásadná zmena v inom predpise svedčí o nekultúrnosti legislatívcov a ich tvorcov.

Ďalej k pánu poslancovi Ftáčnikovi by som sa vyjadrila veľmi stručne. Pán poslanec, pôvodný argument prečo nedať voličské lístky do domácnosti bola pracnosť a finančné náklady. Tak miesto voličských lístkov, keď im budeme posielať niečo iné, kde sú vaše pôvodné argumenty predkladateľ? Veď či sa dá do obálky volebný lístok alebo nejaká informácia, predsa pošta bude mať rovnaké požiadavky na finančné krytia. Čiže, predkladatelia, opustili ste pôvodný argument.

A ďalej by som chcela povedať k otázke presnej pojmológie - to, čo pán poslanec Ftáčnik navrhoval, je otázka adresy trvalého bydliska. Teda požiadali ste o doplnenie o adresu trvalého pobytu, lebo pojem "bydlisko" je terminus technicus, či sa to niekomu ľúbi alebo nie. Ak chcete presne, potom je to adresa trvalého pobytu.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, budem mať dve poznámky, jednu poznámku k vystúpeniu pána poslanca Móriho a druhú k vystúpeniu pána poslanca Ftáčnika.

Myslím si, pán poslanec Móri, že je demagógiou, ak predchádzajúce porušovanie zákona kladiem na roveň dodržiavania zákona, takisto ako je demagógiou tvrdenie, nie sme ako oni, a na druhej strane hovoríme, že však aj oni toto porušovali.

Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Ftáčnika, chcel by som povedať toľko, že na druhý procedurálny návrh, ktorý som predniesol, je opora v rokovacom poriadku. Citoval ustanovenie § 22 ods. 2 a 3. Je tam aj odsek 5, ktorý hovorí, že obdobne možno postupovať pri predložení iného návrhu k prerokovanej otázke. A vlastne môj druhý procedurálny návrh, ktorý som nazval "odloženie prerokovania", možno z obsahu vyčítať, že ide vlastne o prerušenie prerokovania tohto návrhu zákona, pokiaľ sa ostatné výbory, ktoré prerokovali ten návrh, resp. pokiaľ sa príslušný stanovený výbor, ústavnoprávny, k nemu nevyjadrí.

Pokiaľ ste, pán poslanec Ftáčnik, hovorili, že rokovací poriadok nemá oporu v tom, aby sa k týmto návrhom vyjadrila vláda, opätovne nesúhlasím s týmto názorom. Je tu ustanovenie § 63 rokovacieho poriadku, ktoré hovorí v podstate o tom, že ak poslanci predkladajú návrhy zákonov, je povinnosťou parlamentu požiadať, aby sa vláda k takýmto zákonom vyjadrila. Je už iná vec, či sa vláda vyjadrí alebo nevyjadrí. A v danom prípade, pretože ide o kvalitatívne nové návrhy, ku ktorým sa vláda nevyjadrovala pri posudzovaní tohto poslaneckého návrhu, myslím si, že je žiadúce a potrebné, a je to povinnosť parlamentu, aby vládu požiadala o stanovisko k týmto návrhom. Samozrejme, viem si predstaviť, ak bude vedieť pán minister Pittner reagovať na tieto pozmeňovacie návrhy, že by to bolo nožné konvalidovať, i keď pána ministra nemožno stotožňovať s vládou ako takou.

A pokiaľ ide ešte o otázku, že vlastne postup parlamentu aj v minulosti bol podobný. Chcem povedať, že sa dostávame na veľmi tenké klzisko, pretože v budúcnosti môže vzniknúť absurdná situácia, ak navrhnem ako poslanec novelizáciu jedného paragrafu v niektorom zákone, k tomu sa vyjadrí vláda, a v rozprave môžeme potom kompletne zmeniť celý text návrhu zákona zdôvodnením, ktoré pán Móri uviedol, že je správne. Myslím si, že toto nie je žiadúce.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda. Dovolil by som si reagovať na slová pána poslanca Ftáčnika, ktorý tu načrtol istý model výberu alebo prepracovania sa ku kandidátovi, ktorý je voličovi sympatický, teda najprv vybrať, stranu a na tej strane potom hľadať príslušné meno. Lenže to by najprv dotyčný musel vedieť, že to meno sa v tej strane nachádza. A viem si veľmi dobre predstaviť, že mnoho voličov sa bude rozhodovať pre stranu podľa mien, ktoré nájde na kandidátnej listine, čiže presný opak, začne menami a potom na základe toho si zvoli stranu. Tým jeho návrh ako zjednodušiť, celý proces hľadania vychádza navnivoč, pretože nie sú splnené základné predpoklady, z ktorých vyšiel, že dotyčný volič vie, že jeho kandidát sa nachádza na kandidátnej listine tej-ktorej politickej strany. No, a potom vzniká otázka, prečo sa vlastne predkladatelia tak strašne boja dať. volebné lístky ľudom domov, teda dopredu. A nedá mi, aby som sa nespýtal, či to náhodou nie je preto, že sa na ich kandidátkach objavia takí ľudia, že keď si to ich skalní prečítajú, tak ich nebudú voliť ani oni.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:

Dve tretiny toho, čo som chcel povedať, povedal pán Prokeš, ale ešte k pánu poslancovi Ftáčnikovi chcem povedať, že tu určitým spôsobom spochybnil možnosti výberu z tisíc na menej u pána poslanca Vajdu. Myslím si, že keď to nebude tisíc, tak niekoľko desiatok možností to bude, a to si tiež vyžiada určitý čas, aby sa volič vedel zorientovať. To je jedna vec.

Druhá vec - stále sa tu porovnávame so zahraničím. Neviem, či už niekto tu bral do úvahy to, že od od novembra roku 1989 uplynulo zhruba 4 a pol roka. Takže, buďme trocha tolerantní k tej demokracii aj sami a neporovnávajme sa s Talianskom, kde zrejme osemdesiaty deviaty rok nemali.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené dámy, vážení páni,

pán doktor Brňák a pán docent Ftáčnik určite patria k najlepším znalcom rokovacieho poriadku. Mám na mysli starý rokovací poriadok, ktorý máme. Zároveň sú spoluautormi nového rokovacieho poriadku. Bol by som veľmi rád, keby ich diskusie, a veľmi zaujímavé diskusie o interpretácii terajšieho rokovacieho poriadku sa ukončili tým pre nás najlepším spôsobom, že by spolu s pánom doktorom Sečánskym predložili na rokovanie nový rokovací poriadok.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Chcem reagovať na tie predchádzajúce diskusné príspevky, najmä na diskusný príspevok pána Ftáčnika. Každá strana podľa návrhu má možnosť uviesť 50 mien na kandidátnej listine. Nakoľko zákon umožňuje každému voličovi dať štyri preferenčné hlasy a k dnešnému dnu podľa mojich informácií je 57 strán a hnutí, volič má 13 127 100 možností, pán Ftáčnik. Sú to ľahké cifry. Zdá sa mi, a verím, že a tým budete súhlasiť, že naozaj je tých možností príliš veľa na to, aby sa mohol volič rozhodnúť behom desiatich či pätnástich minút.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Kolegovia, možno sme sa nerozumeli. Chápem to, že chcete umožniť voličovi, aby sa rozhodoval predtým,, doma, zdieľam a vami tento názor a predniesol som návrh, Ktorý ten problém rieši. Ale myslím si, že je demokratické a ochraňuje to právo voliča rozhodnúť sa vo volebnej miestnosti, aby samotný akt, to rozhodnutie, vykonal tam v miestností na to určenej za podmienok, ktoré sú chránené zákonom. To je všetko, čo sleduje môj návrh. A chcem povedať, aby nikto nevsúval do mojich úst postup, ktorý by snáď bol iný.

Chcem povedať, že to, čo robí volič vo volebnej miestnosti, je naozaj to, čo som povedal. Z x volebných lístkov, ktoré dostane, musí vybrať jeden a na tomto volebnom lístku začiarknutí štyroch ľudí. To je jeho právo podlá volebného zákona. Ja nespochybňujem a súhlasím s pánom Prokešom, že volia sa na toto rozhodnutie bude pripravovať aj tak, že bude študovať kandidátov na jednotlivých stranách, bude porovnávať osobnosti, programy a neviem čo ešte všetko. Na to mu poslúži informácia, ktorú nemôže nikto zneužiť a donútiť voliča, aby lístky upravil spôsobom, ktorým on sám nechce. Urobí to vo volebnej miestnosti podľa svojho vlastného svedomia a vedomia, pripravený na základe informácie, ktorú mu ktosi predtým doručí.

Ďakujem za vašu pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán poslanec Polka. Poslanec L. Polka;

Ďakujem, pán predseda.

Mal by som len krátku otázku k pánu Ftáčnikovi. Ak základným argumentom pre nedoručovanie kandidátnych listín bola hospodárností alebo úspornosť vo volebnom procese, kto zaplatí a kto doručí tú informáciu?

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Vážené dámy, vážení páni,

upozornil by som vás na úspornosť času. Z môjho pohľadu je absolútne jedno, kde tie lístky budú, podporím obidva návrhy, keď sa bude o nich hlasovať v pléne. Navrhujem, aby sa rozprava ukončila. Chápte to ako procedurálny návrh.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:

Pokiaľ by mal byt jediný problém doručenia týchto hlasovacích lístkov, Hnutie za demokratické Slovensko túto úlohu môže splniť za celé Slovensko. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, veľmi rád by som sa opýtal, či je možné dávať návrhy aj v rámci faktických poznámok, pretože potom by bola úplne zbytočná rozprava a môžeme robiť všetko cez faktické poznámky, vrátane napríklad návrhov na hlasovanie k predmetnému zákonu. A druhá vec - chcel by som povedať, že budem robiť všetko pre to, aby pán Ftáčnik mohol vyslovil svoj nesúhlasný názor s mojím tak, ako to odznelo dnes.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, pokiaľ sú faktické poznámky v rámci rozpravy, piati aj návrh. Ešte pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Chcem sa spýtať, pána Ftáčnika, čo kladie na prvé miesto pri orientácii občana pri voľbách. Stranu alebo meno? Lebo keď kladiete stranu, to je veľmi ľahké. Možno, že občan, keď nie je farboslepý, to tam rozozná, ale ústava hovorí jednoznačne, že poslanci sú volení vo všeobecných voľbách, čiže vlastne občan v prvom rade musí hľadať meno, musí hľadať. toho poslanca, meno musí hľadať a nie stranu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

keďže tu bol návrh na ukončenie rozpravy, vlastne už niet inej šance, len keď chceme predniesť pozmeňovacie návrhy, urobiť to teraz. Budem tiež veľmi stručný. Pán poslanec Ftáčnik i pán poslanec Čarnogurský sa dotkli vo svojich návrhoch úpravy § 23 odseku 2. Navrhujem poslednú vetu v tomto odseku, teda v § 23 ods. 2 upraviť nasledovne: "Volebná kampaň v rozhlasovom a televíznom vysielaní držiteľov licencií je dovolená za rovnakých podmienok ako vo verejných informačných prostriedkoch. " Myslím si, že tým naozaj zrovnoprávňujeme všetky médiá, ktoré môžu do volebnej kampane vstupovať. Ináč by to tak nebolo.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Chcem odpovedať, pánu kolegovi Folkoví, že náklady budú rovnaké ako požadujete vy na doručenie lístkov alebo na doručenie informácie. Vy sa dožadujete rovnakých nákladov, z ktorých je možne uhradiť aj to, čo som navrhol a splniť ciel, aby volič bol informovaný. Čiže nie je to zrejme otázka nákladov. Nechcem tu vyťahovať veci, že tajné hlasovanie v tomto parlamente prebiehalo tak, že si poslanci navzájom ukazovali lístky. Snáď tomuto tiež chceme zabrániť, aby volič sám za plentou rozhodol o úprave volebného lístka a nemohol mu do toho nikto nejakým spôsobom zasiahnuť, pretože viem si predstaviť, že keby Hnutie za demokratické Slovensko, ako navrhol pán poslanec Gaulieder, roznášalo volebné lístky, zrejme by sa neubránili pri najlepšej vôli tomu, aby súčasne nejakým spôsobom neagitovali v prospech svojho hnutia. Je to celkom prirodzené.

Pánu poslancovi Kuzbertovi - ak ma pocit, že treba voliť len osobnosti, je potrebné zrejme vykonať zmenu volebného zákona. Opakujem ešte raz, volič sa môže pri svojom rozhodnutí riadiť čímkoľvek - sympatiou k strane, k programu, k osobnostiam, ktoré ponúka, ale jeho prvým rozhodnutím vo volebnej miestnosti je vybrať si jednu z volebných listín a na tejto urobiť príslušné úpravy. To je jeho prvé rozhodnutie, tak mu to predpisuje náš volebný zákon.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Pollák.

Poslanec M. Pollák:

Vážené kolegyne, kolegovia,

keďže prijatím procedurálneho návrhu pána poslanca Hrnka hrozí ukončenie rozpravy, som nútený dať svoj pozmeňovací návrh teraz v tejto faktickej poznámke. Ide o vypustenie druhej vety v § 17 odsek 9. Terajšia veta znie: "V takomto prípade sa použijú primerane ustanovenia tohto zákona týkajúce sa politickej strany. " Navrhujem túto vetu vypustiť a nahradiť ju novou druhou vetou, ktorá spresní uvedený text: "Na takto vzniknutú koalíciu sa použijú primerane ustanovenia tohto zákona týkajúce sa politickej strany, ak tento zákon neustanovuje inak /§ 41/. " Zdôvodnenie je veľmi jednoduché. Totiž práve § 41 určuje postup politických strán do prvého skrutínia a práve jeho odsek 2 hovorí o tom, ktoré politické strany, prípadne hnutia získali menej než 5 %, potom 7 % a takisto 10 %. Takže prijatím tohto môjho pozmeňovacieho návrhu dôjde k jednoznačnosti a aj k aplikácii odseku 9 § 17 a takisto tých prihadzovaných percent.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Pollák, takže môžem vyčiarknúť vašu prihlášku do rozpravy?

Poslanec M. Pollák:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Polačko.

Poslanec J. Polačko:

Spolu s kolegami, doktormi matematiky v našom klube si lámeme hlavu, odkiaľ kolegovia došli k číslu 13 miliónov, ale chcem upozorniť, že do volieb zostáva zhruba 10 a pol milióna sekúnd. Čiže, keď chcete vyberať teraz za jednu sekundu jednu kombináciu, mali ste začať pred dvoma mesiacmi.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem. Veľmi rada by som reagovala na pána poslanca Ftáčnika, ktorý uviedol, že sú to tie isté náklady. Pán poslanec, rozhodne nie, pretože sú tam navyše náklady na vytlačenie informácií. A tou cestou, keď posielate informácie, už môžete poslať aj volebné lístky. Naviac, podporujem názor tých, ktorí uviedli, že často občania si vyberajú podľa osobností aj stranu. Niekomu môže byt sympatický pán poslanec Ftáčnik a bude hľadať, nevie sa zorientovať, a bude chcieť vedieť, v ktorej strane je. Nie je jednoduché u politicky menej vyspelých alebo aktívnych ľudí rozlíšiť medzi DÚ, DS, NDS, prípadne SNS, SZE a ZRS. Nehnevajte sa, HZDS nebude robiť problémy.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Ďalej pán poslanec Letko.

Poslanec M. Letko:

Ďakujem, pán predseda. Ospravedlňujem sa, vážené kolegyne, kolegovia, že tiež využívam faktickú poznámku na pozmeňovací návrh, ale pánu kolegovi Hrnkoví je tu dlhy čas, i keď absentoval práve minulý týždeň na našom rokovaní.

Môj pozmeňovací návrh sa dotýka § 23 ods. 4. Navrhujem vypustenie tohto odseku, ide o to, že súčasné znenie zákona neumožňuje využívať na predvolebnú kampaň miestne resp. obecné a mestské rozhlasy. Televízne aj rozhlasové šoty v minulom období boli pravé v čase, kedy ľudia na vidieku sú v záhradkách, resp. cestujú z práce alebo do práce. I tento spôsob volebne] kampane cez miestny rozhlas, myslím si, oživí dedinu, oživí mesto, a bude to tiež jedna z foriem ako osloviť a ako vysvetliť voličom kto sa o ich priazeň uchádza.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Pánči. Poslanec E. Pánči:

Vážený pán predseda,

takisto ako predchádzajúci poslanci využívam tuto príležitosť na pozmeňovací návrh. V § 44 ods. 3 navrhujem na koniec doplniť, vetu: "Zároveň oznámi všetkým kandidátom zapísaným na kandidátnych listinách výsledky volieb s uvedením konečného poradia Kandidátov po úprave poradia podlá preferenčných hlasov. " Ako viete, som z tých náhradníkov, a myslím si, že náhradník stojí ZA to, aby dostal konečne poradie. Považujem to za obyčajnú slušnosť. Inak tento návrh bol

v národohospodárskom výbore prijatý, ale keďže nebolo prijaté uznesenie, nedostal sa do záverečnej správy.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Ak dovolíte, rád by som poučil svojho predrečníka, ktorý spochybnil cifru, ktorú som pred chvíľou povedal. Ak volič má 4 možnosti, preferenčné hlasy z 50 možných, ide o kombináciu štvrtej triedy z 50 prvkov, a keď je 57 strán a hnutí, aspoň doteraz, treba ešte tú cifru násobiť číslom 57.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Gbúrová. Poslankyňa M. Gbúrová:

Zasiahnem len veľmi stručne do vzťahu politická strana - osobnosť. Chcela by som povedať nasledovnú vec. Tak ako platia princípy volebného práva a tie sú štyri - všeobecnosť, rovnosť, tajnosť, a priamosť, rovnako existujú aj tri typy volebných systémov, a tými sú väčšinový, zmiešaný alebo systém pomerného zastúpenia. V našich podmienkach Slovenskej republiky platí systém pomerného zastúpenia, to znamená, že akcent je na politickú stranu. Tým je čiastočne vysvetlené aj to, prečo volič, ak ide volič, vlastne si ako prvú všíma predovšetkým politickú stranu. Istá väčšinovosť je čiastočne

zakomponovaná v preferenčných hlasoch, i keď, samozrejme, sa nevyčerpáva, ale je tu takýmto spôsobom obsiahnutá.

To je všetko, ďakujem za pozornosti. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Chcel by som na repliku pani profesorky Tóthovej povedať, že budeme naozaj veľmi radi, keď identifikácia kandidátky HZDS nebude našim voličom robiť problémy.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Chcel by som len povedať pánu poslancovi Letkovi, že keby sa staral o to, čo sa deje v snemovni, nielen tu vnútri, ale aj v parlamente ako takom, nemal by také nemiestne poznámky ako mal pred chvíľou. A vyprosujem si to.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte pán poslanec Letko. Poslanec M. Letko:

Ospravedlňujem sa pánu kolegovi Hrnkovi.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pani poslankyňa Bartošová. Poslankyňa E. Bartošová:

Pán predseda, chcela by som vás poprosiť, aby ste podľa možnosti zabezpečili všetkým prítomným poslancom rozmnoženie a predloženie v písomnej podobe všetkých tu dnes odznelých návrhov.

Po druhé - prosila by som, aby ste dali o všetkých návrhoch hlasovať, osobitne, to znamená aj o tých, ktoré sú v spoločnej správe.

Po ďalšie - chcem vyjadriť podporu návrhu na zníženie čiastky za jeden hlas z navrhovaných 60 Sk na 50 Sk.

A po štvrté, to je posledný bod - pristavím sa pri preferenčných hlasoch, najmä pri návrhu pána kolegu Ftáčnika. Keďže ste povedali, že je možnosť predloženia návrhu i vo faktickej pripomienke, navrhujem upraviť na 8 %, nesúhlasím s návrhom a názorom pána poslanca Ftáčnika. Myslím si, že nemôže byť odôvodnením odborné zloženie kandidátok. Predpokladám, že každý si dá záležať na zložení kandidátky, aby podľa možnosti všetci navrhovaní boli odborníkmi, a predsa je tu možnosť využiť dať alebo nedať plný počet navrhovaných kandidátov. Takže, skôr vidím za týmto zámerom niečo iné, a to je možno aj, možno nie, potlačenie prípadných osobnosti z regiónu pred tými, ktorí budú navrhovaní z Bratislavy. Preto môj pozmeňovací návrh je na 8 t.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ešte faktická pripomienka - pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, chcel by som poprosiť, ak sa pripraví celý výťah pozmeňovacích návrhov, aby u tých, ktoré idú nad rámec tohto návrhu zákona, bol nejaký identifikačný znak, aby bolo ich možné rozlíšiť, pretože v rozprave bolo veľmi veľa pozmeňovacích návrhov, a vzhľadom aj na procedurálny návrh, ktorý som dal, aby bolo možné rozlíšiť návrhy, ktoré sa dotýkajú priamo predlohy, a návrhy, ktoré idú nad rámec novely zákona.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda.

Využívam tiež možnosť dať návrh cez faktickú poznámku. Keďže sa už začalo licitovať s hranicou preferenčných hlasov, navrhoval som 2, 5 %, pán Ftáčnik, ak si dobre pamätám, navrhoval 15 %, pani kolegyňa navrhla 8 %, dovoľte aby som doplnil, ak tieto návrhy neprejdú, 5 %. To je polovica z tých 10 %.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, takže rozpravu končím. Keďže nie sú ani faktické pripomienky, dovoľte mi, aby som na základe návrhov, najmä pokiaľ ide o návrh pána poslanca Brňáka, navrhol prerušenie rozhodovania o tomto bode programu s tým, že podľa návrhov budú spracované tieto pripomienky, budú vám rozdané a budeme hlasovať zajtra alebo, ak sa teraz dohodneme, v iný deň. Navrhoval by som po skončení tabuľového zákona, pretože ten môže byť zajtra aj pozajtra. Ak pán poslanec Brňák súhlasí, dal by som o tomto návrhu hlasovať tak, ako som povedal s tým, že akceptujem i 10 návrh, aby boli spracované všetky pripomienky a rozdelené poslancom, a budeme o nich hlasovať po tabuľovom zákone, teda keď skončíme rozpravu o tabuľovom zákone a hlasovanie.

Poslanec P. Brňák:

Chcem sa len opýtať, pán predseda, či by nebolo vhodné vzhľadom na to, že sa to na istý čas predĺži, aby v ton čase operatívne to posúdili buď ústavnoprávny výbor, alebo tie výbory, ktoré prerokovali tento návrh zákona, prípadne, aby operatívne stanovisko dala k tomu aj vláda. Myslím si, že to nie je problém nejakým spôsobom zabezpečiť, ak by bola ochota.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dám o tom hlasovať. Myslím si, že výbor pána poslanca Reu a pána poslanca Sečánskeho by mali o tom rozhodnúť.

Prosím, pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec H. Ftáčnik:

Pán predseda, neviem, či som vám dobre rozumel, aby sme vedeli, o čom hlasujeme. Navrhli ste, aby po skončení prerokúvania tabuľového zákona, teda po hlasovaní nám boli rozdané, alebo, aby sme už pristúpili k hlasovaniu?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Rozdané čim skôr, ako sa to podarí kancelárii. Ak sa to podarí v priebehu dneška, budú tieto pripomienky spracovane už dnes.

Poslanec M. Ftáčnik:

Chcem len povedať, že budeme sa musieť k tomu poradiť v kluboch, teda, aby sa na to vytvoril aspoň minimálny priestor, pán poslanec navrhuje aj výbory, čiže nechcem povedať, že neponáhľajme sa, ale nebude to zrejme hneď po tom zákone. Môže to byť zajtra poobede alebo vo štvrtok doobeda, ale potrebujeme čas, aby sme si to všetci prezreli a poradili sa v kluboch. Toto som chcel len pripomenúť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Súhlasím, takže nebudeme určovať, kedy, dohodneme sa len na tom, čo povedal pán poslanec Brňák, pokiaľ ide o spracovanie pripomienok. Ešte pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

K návrhu, aby to bolo opäť prerokované vo výboroch - nemôžem nepodporiť tento návrh, len si myslím, že výbor o týchto pripomienkach môže rokovať cely deň a aj to hádam bude málo. Teda uvážte, či by nebolo dobre to presunúť len

na kluby. A ak do výborov, tak pódia mňa do všetkých, lebo ide o veľmi citlivú otázku, a nielen do dvoch výborov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ak to dávate ako doplnok môjho návrhu, môžeme potom dať o tom hlasovať takto Prosím, ešte pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predseda, dovoľte, aby som tu tlmočil názor pani poslankyne Keltošovej, ktorý si veľmi vážim, ktorá povedala, že ak, aby to posúdil a] tieňový parlament. /Smiech v sále. / Ak nie, potom mám taký návrh, aby sa to dalo len do klubov a kluby nech si urobia svoje politické rozhodnutia a nech hlasujú, a netreba to dávať, do žiadnych výborov. To znamená, nechať to rozmnožiť, dá sa to politickým klubom a každý si urobí názor.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Súhlasím, čiže to, čo povedal pán poslanec Brňák, je prvý procedurálny návrh. Potom budeme hlasovať o vašom návrhu nedar, to do výborov, ale do klubov. Pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pán poslanec Mikloško, to snáď nemyslíte vážne, keď teraz tak verejne hovoríte vlastne to, čo tu bolo veľakrát tak skôr pod pokrývkou, že politické grémium bude rozhodovať, o legislatívnom postupe schvaľovania zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Pripájam sa k stanovisku pána poslanca Brňáka, pretože prijatie niektorých návrhov vyžaduje systémové spresnenie iných ustanovení, prípadne najmenej systémovú kontrolu, či nie sú v rozpore s terminológiou iných zákonov. To nie je len vsunutie myšlienky do dopisu, to je legislatívny prvok. Čiže to skutočne treba pozrieť ako predpis, nie ako nejaké politické vyhlásenie.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda, medzičasom som stiahol svoju faktickú poznámku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán podpredseda Weiss. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Chcel by som mat malú repliku na to, čo povedal pán poslanec Brňák. Pán poslanec, strany, ktoré sú v terajšej vládnej koalícii, celkom určite vo voľbách budú volebnými konkurentmi, takže každý klub sa bude radiť samostatne. A myslím si, že netreba vnášať podozrievanie o tom, že bude také rozhodovanie ako ste hovorili. Navrhol by som určitý kompromis medzi týmito krajnosťami. Nemyslím, že by bolo dobré, aby rokovali o tom všetky výbory, lebo potom by sme vlastne museli vyčleniť čas len na rokovanie všetkých výborov. Nech to prerokuje výbor pána predsedu Reu, výbor pána predsedu Sečánskeho a nech dajú K týmto návrhom pripomienky, pretože nemajú iba politicky charakter, niektoré majú aj veľmi konkrétny obsahový charakter, nadväznosť na iné zákony, nadväznosť na nejakú procedúru, kroky, ktoré musí urobiť ministerstvo vnútra, aby sme náhodou neurobili nejaký lapsus.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Nemal som na mysli politické grémium, ale jednotlivé politické kluby, aby si urobili svoj politicky názor k tomu, aby tu zostalo systémové zabezpečenie. Je tu minister, ktorý musí vec konzultovať, so svojou legislatívou, a je tu spravodajca, ktorý musí konzultovať veci s legislatívou parlamentu. To úplne stačí na to, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Čiže znovu to vracať do výborov považujem za naprosto zbytočné, pretože vieme dobre, že vo výboroch aj tak nedojde nikdy k nijakému väčšinovému názoru.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Ešte pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vážený pán predseda, v prípade, že prejde návrh kolegu Sečánskeho, navrhujem, aby v prípade, že to bude určené všetkým výborom, tieto výbory rokovali spoločne.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážení kolegovia,

celý priebeh rozpravy, množstvo pripomienok, návrhov a nakoniec a] táto rozprava cez faktické pripomienky teraz na konci, kde vlastne sa nevieme - povedané po slovensky - vymotať z týchto návrhov, ako to zabezpečiť, jasne ukazuje, že predmetný návrh nebol dobre pripravený a navrhujem vrátiť ho predkladateľom a neschváliť.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážení pani poslanci, panie poslankyne, aby sme pokročili ďalej, dávam hlasovať, najskôr o návrhu pána poslanca Brňáka, ktorý som doplnil s tým, že spracovane pripomienky, tak ako to navrhol, prerokuje výbor pána poslanca Sečánskeho, výbor pána poslanca Reu a myslím si, že je potrebný a] výbor pána poslanca Polku. To sú tri výbory, ktoré by do tejto kauzy mali vniesť, určitý názor. Takže prosím, hlasujme o tomto procedurálnom návrhu najskôr, teda o prerušení rokovania tohto bodu programu s tým, ako som to navrhol.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme, /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Tento návrh sme neprijali. To znamená, že budeme pokračovať ďalej.

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Chápal som môj návrh ako procedurálny. Ak dovolíte, teraz ho spresním. Teraz sa schôdza preruší, spravodajca spracuje všetky pripomienky, tie pripomienky sa ešte dnes rozdajú jednotlivým poslaneckým klubom, aby zaujali k nim stanovisko, a zajtra po tabuľovom zákone pokračujeme hlasovaním o tomto zákone.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Samozrejme, že dám o tom hlasovať, ale myslím si, že prerokovanie v troch výboroch by bolo pre nás závažnejšie.

Pán poslanec Sečánsky sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec H. Sečánsky:

Pán predseda, dal som návrh prideliť to všetkým výborom. Potom dal návrh pán Mikloško.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dobre, najskôr hlasujeme o návrhu pána poslanca Sečánskeho, ktorý navrhuje to, o čom sme hlasovali pred chvíľou, s tým rozdielom, že by to mali mať všetky výbory Národnej rady.

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 52 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

Takže sme neschválili návrh pána poslanca Sečánskeho.

Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška s tým, že spracované návrhy budú tak, ako sme hovorili predtým, rozdané do klubov a po prerokovaní v kluboch budú prerokované, keď skončí rozprava a hlasovanie o tabuľovom zákone.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 117 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

Takže, vážení páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán spravodajca. Poslanec S. Šárossy:

Pán predseda, keďže na spravodajskom mieste je veľmi zlá akustika, prosil by som tých diskutujúcich, ktorí vystúpili, a konkrétne pána Ftáčnika, pána Brňáka, pána Fogaša, pani Bartošovu a pána Prokeša, aby mi svoje návrhy odovzdali.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

desiatym bodom programu je

Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky. ktorým sa mení zákon číslo 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 463 a spoločnú správu výborov ako tlač 463a.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Peter Mágvaši. Prosím ho, aby sa ujal slova, a vás, kolegyne a kolegovia, prosím o pozornosť.

Minister hospodárstva SR P. Magvaši:

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

vláda vám predkladá na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení zákona číslo 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov. Predkladaný návrh je čo do rozsahu síce malý, nie však pokiaľ ide o jeho význam.

Doteraz platná úprava obsiahnutá v zákone číslo 63/1950 Zb. totiž priznáva výhradne, t. j. monopolné právo štátnym, predtým národným podnikom na podnikanie s tabakom a soľou. V rámci doteraz vykonane] privatizácie národné podniky resp. štátne podniky, ktorým bolo udelené výhradné oprávnenie na podnikanie s tabakom a soľou podľa citovaného zákona, stratili povahu štátnych organizácii, čím došlo k rozporu medzi právnym a faktickým stavom.

Ďalším významným dôvodom pre navrhovanú zmenu predmetného zákona je a] samotná Ustáva Slovenskej republiky. Podľa článku 55 odsek 2 Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Pritom treba zdôrazniť, že všade, kde v podnikaní existuje monopol v akejkoľvek podobe, tam neexistuje hospodárska súťaž, a teda nepôsobia prirodzené mechanizmy trhu.

V súčasnosti platný zákon predstavuje teda prekážku rozvoja hospodárskej súťaže v takých podnikatelskych činnostiach, kde ďalšie udržiavanie štátneho monopolu nie je naďalej nevyhnutne potrebné. Možnosť zabezpečenia záujmov štátu je dana cez daňové zákonodarstvo a prípadná ochrana domáceho trhu zo strany štátu je možná napríklad dovoznými licenciami, clami, kvótami a podobne. Vo väčšine krajín Európskej únie podobné zákony zakotvujúce štátny monopol neplatia. Rozsiahlejšia komparácia s pravom Európskej únie sa ukázala byť bezpredmetná, nakoľko rozhodnutie o zrušení štátneho monopolu bolo de facto uskutočnené samotnou privatizáciou bývalých štátnych podnikov podnikajúcich v daných oblastiach.

Účelom predloženého návrhu zákona je odstránenie nedostatkov doterajšej právnej úpravy. Totiž zákon číslo 63/1950 Zb. je poplatný obdobiu, v ktorom bol prijatý. Prechodom na trhovú ekonomiku úprava podnikania s tabakom a soľou obsiahnutá v tomto zákone stratila svoje opodstatnenie a vyznám.

Ponechanie tejto úpravy naďalej v platnosti znamená aj neistotu v právnych pomeroch tých, ktorí na základe vykonanej privatizácie začali podnikať s tabakom a soľou, pričom nemajú povahu štátneho podniku. Navrhovaná právna úprava umožňuje podnikať, s tabakom a soľou aj iným než štátnym podnikateľským subjektom.

Ďalej, navrhuje sa vykonávať predmetné činnosti ako živnosti voľné, ohlasovacie podľa § 19 a § 25 Živnostenského zákona. Navrhovaná úprava pritom vychádza z predpokladu, že podnikateľ vo voľnej živnosti síce nie je povinný preukazovať, odbornú spôsobilosť, nič sa však nemení na povinnosti podnikateľa vykonávať živnosť odborne, so všetkou zodpovednosťou za prípadné delikty, ktoré by vyplynuli z nedodržiavania noriem a všeobecne závažných právnych-predpisov, ako napríklad ochrana zdravia, ochrana spotrebiteľa, hygienické normy a daňové zákony.

Zároveň sa zakotvuje pre fyzické osoby povinnosť zapísať sa do Obchodného registra obdobne ako je to u novozaložených právnických osôb a u zahraničných osôb podnikajúcich na našom území. Dôvodom pre takúto úpravu je záujem štátu na tom, aby všetci podnikatelia s tabakom a soľou boli registrovaní rovnako v Obchodnom registri a viedli rovnaké účtovníctvo, ktoré umožní lepšie vykonávať daňový dohľad.

V navrhovanom ustanovení § 8 odseku 2 je obsiahnutá legalizácia podnikania pre tých podnikateľov, ktorí už podnikajú v predmetných činnostiach, tým, že sa im umožňuje v lehote do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona svoju živnosť dodatočne ohlásiť.

Navrhovaný zákon vypracoval a predložil na schválenie vlády Slovenskej republiky Protimonopolný úrad Slovenskej republiky v súčinnosti so zainteresovanými ministerstvami, a to Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky,

Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci, navrhujem, aby ste tento návrh zákona schválili.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu a prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Igora Korbelu, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národne] rady.

Poslanec I. Korbela:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia,

predložený návrh zákona je odrazom zmien v hospodárskom živote spoločnosti, ktoré nastali po roku 1989, ale predovšetkým zmien, ktoré boli spôsobené procesom odštátnenia a privatizácie. Preto je nanajvýš nutné tento fakticky stav adekvátne premietnuť do legislatívnej podoby, ak sa už tak nestalo v predstihu.

vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím číslo 844 zo dňa 5. apríla 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo v lehote do 20. apríla 1994.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona Národne] rady Slovenskej republiky prerokovali v určenom čase. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo neprijali uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov, pretože podlá i 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasil s vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej republiky bez pripomienok a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

Toľko k spoločnej správe. Zároveň sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý do rozpravy.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Keďže nemám žiadnych prihlásených do rozpravy, ďakujem vám a zároveň vám udeľujem slovo. Po vás bude hovoriť pán poslanec Výboch.

Poslanec I. Korbela:

Vážené kolegyne, kolegovia,

ako ste si určite všimli, Výbor národne] rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ktorý bol poverený gestorstvom nad týmto návrhom, neprijal X nemu platné uznesenie. Chcem vás ubezpečiť, že to nebolo spôsobené nesúhlasom výboru s potrebou novelizácie zákona číslo 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia B tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov a následnej demonopolizácu v tejto oblasti podnikania. Neprijatie uznesenia bolo spôsobené mnohými novými faktami a argumentmi, ktoré na rokovanie výboru predložili zástupcovia SIT, akciová spoločnosť., ktorej stopercentným majiteľom je spoločnosť. Reemstma, Hamburg.

V tejto súvislosti výbor nedospel k jednoznačnému záveru na riešenie problematiky pestovania a spracovania tabaku a hľadať formu medzi krajnými riešeniami absolútneho monopolu a na druhej strane úplne volného podnikania bez akéhokoľvek obmedzenia. Z toho dôvodu sa výbor rozhodol k danej problematike opätovne vrátiť a predkladá vám riešenie, ktoré ja uvedené v prílohe ku spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky číslo 463a.

Zároveň z procedurálneho hľadiska ho predkladám ako moje pozmeňovacie návrhy. Podstata nášho návrhu spočíva v tom, že podnikanie vo výrobe tabakových výrobkov navrhujem riešiť ako koncesnú živnosť, čím sa zabezpečia určité profesné predpoklady pre túto činnosti a navyše, v § 2 sa umožňuje ministerstvu pôdohospodárstva osobitným predpisom upraviť podmienky pre pestovanie tabaku a tabakového semena, čím bude zabezpečený potrebný vplyv štátu na túto špeciálnu oblasť podnikania predovšetkým z toho dôvodu, že tabak a jeho spracovanie má výrazný vplyv ako na príjmovú oblasť štátu vo

forme spotrebnej dane, tak aj na výdavkovú oblasť vo forme nákladov spoločnosti na riešenie následkov, ktoré sú spôsobené touto návykovou látkou.

Všeobecne pre nutnosť prijatia tejto právnej normy, ako som už uviedol v spoločnej správe, hovorí aj skutočnosť, že už dnešný faktický stav v oblasti podnikania s tabakom v súvislosti s privatizáciou je odlišný od legislatívneho stavu, kde ešte stále de jure majú štátne podniky monopol na spracovanie tabaku.

Prosím, aby ste tento návrh nášho výboru zvážili a následne podporili ako celok.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Slovo udeľujem pánu poslancovi Výbochovi.

Poslanec I. Výboch:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

je to irónia osudu, že práve dnešný deň je vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou so sídlom v Ženeve za Svetový deň bez fajčenia. Pochopiteľne tým, že tu prerokovávame zákon o tabaku, soli a alkohole, ešte neznamená, že fajčíme. Ale mám k tomuto tiež svoje pripomienky. V predloženom vládnom návrhu zákona sa navrhuje zrušenie štátneho monopolu v podnikaní s tabakom, soľou a liehom. Tento postup je nesporne žiadúci. Zároveň sa navrhuje, aby sa predmet

činnosti, a to sa týka predovšetkým podnikania s tabakom, stal ohlasovacou činnosťou. Takto navrhovaná živnosť výroby tabakových výrobkov je príliš liberálna. Aj najvyspelejšie krajiny trhových ekonomík si výrobu tabaku chránia.

Preto môj návrh v zásade korešponduje s návrhom spoločného spravodajcu, až na ten rozdiel, že kontrolu nad výrobou tabakových výrobkov a osvedčenie, ktoré je nevyhnutné pre zápis do Obchodného registra, bude vydávať Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Prijatie môjho pozmeňovacieho návrhu umožní minimálne zachovanie doterajšej úrovne pestovania tabaku na južnom Slovensku, čím sa zabezpečí zamestnanosť zhruba pre 2 500 tabačiarov, ako i využitie 3 000 ha poľnohospodárskej pôdy. Myslím si, že v pôvodnom vládnom návrhu takto volne a bez ďalších podmienok upravené podnikanie neberie ohľad na záujmy našich poľnohospodárov a neustanovuje osobitný režim kontroly v tomto podnikaní.

Dovoľte, aby som vám predniesol svoj pozmeňovací návrh. Máte ho pred sebou, rozdal som ho počas obedňajšej prestávky. Prosím vás, keby ste si v bode k § 8 ešte zapísali za slovom "registra" odkaz 1/, lebo technickým nedopatrením sa to vypustilo, a v odseku 2 za slová "ohlásiť živnosť" treba dať odkaz 2/. Pod čiarou sú obidva tieto odkazy.

Prosím vás pekne, aby ste v mene slovenských poľnohospodárov a slovenského tabakového priemyslu podporili tento môj pozmeňovací návrh.

Ďakujem pekne za pochopenie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Výbochovi. Prosím, dámy a páni, kto sa ďalej hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Nikto sa nehlási, teda vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Pýtam sa, či sa chce k nej vyjadriť pán minister Magvaši?

Minister hospodárstva SR P. Magvaši:

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Poslanec I. Korbela:

Ďakujem. Len jednou vetičkou by som chcel odpovedať kolegovi poslancovi Výbochovi, že v § 8 ods. 3 v prílohe ku spoločnej správe sa predsa píše, že právnické osoby a fyzické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona podnikajú vo výrobe tabakových výrobkov, môžu pokračovať v tejto podnikateľskej činnosti po dobu 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Po uplynutí tejto lehoty môžu podnikať vo výrobe tabakových výrobkov len podľa tohto zákona. Nevidím problém, aby si momentálny monopolný výrobca tabaku a tabakových výrobkov požiadal o koncesiu a môže pokračovať vo výrobe a predaji ďalej, ako tomu bolo doteraz. Len toľko.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Faktická poznámka - pán poslanec Výboch.

Poslanec I. Výboch:

Súhlasím, ale sú také prípady. Tento zákon, ktorý bol pripravovaný zo strany vlády, ako aj výboru pre pôdohospodárstvo, bol prebratý z českého zákona o tabaku, liehu a soli. A v Čechách pestovanie tabaku neexistuje. Okrem toho podlá Obchodného zákonníka v § 27 v bode 3 - dovolím si citovať: "Živnostenský úrad môže podnikateľovi uložiť podmienky prevádzkovania živnosti. Najmä ne oprávnený vymedziť prevádzkovanie živnosti určitým územím z dôvodov verejného záujmu, prípadne udeliť koncesiu na dobu určitú. " To znamená, že na ministerstve resp. tam, kde sa bude táto koncesia udeľovať, môže byť človek, ktorý uprednostni dáku inú firmu pred našou firmou, ktorá odoberá od nás, od juhu tabak ako surovinu, a tým bude tento podnik handicapovaný.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Vybochovi. Dámy a páni, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Ešte je faktická poznámka pána poslanca Bajana.

Poslanec V. Bajan:

Odporučil by som kolegom, aby ešte raz kľudne zvážili návrh kolegu Výbocha. Totiž tam ide naozaj o udelenie živnosti na výrobky, z ktorých sa dá vyrábať určitý druh drog a návykových látok, takže zaradiť, to medzi živnostenské povolenia je došli odvážne. Myslím si, že to osvedčenie tam na svoju logiku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

Kolegyne a kolegovia, skôr ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 75 poslancov.

Zisťujem, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, preto vyzývam kolegyne a kolegov, ktorí odišli občerstviť sa, aby sa vrátili.

Vážene kolegyne, vážení kolegovia,

keďže budeme hlasovať, o návrhu zákona, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestností.

Už by nás malo byť dosť, takže budeme hlasovať o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch. Prosím, pán spoločný spravodajca, keby ste ich mohli predniesť.

Poslanec I. Korbela:

Ďakujem, pán predsedajúci. Vo svojom krátkom vystúpení som si osvojil prílohu spoločnej správy výborov Národnej rady a prosím, aby sme o tomto návrhu hlasovali ako celku. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budenie hlasovať o všetkých návrhoch, ktoré sú v prílohe ku spoločne] správe.

Prosím, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať.

Pýtam sa, kto je za návrhy obsiahnuté v prílohe k spoločnej správe s tým, že pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 24 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

Konštatujem, že za návrhy obsiahnuté v prílohe k spoločnej správe nehlasovala väčšina poslancov Národnej rady.

Poslanec I. Korbela:

Ďalšie pozmeňovacie návrhy podal pán poslanec Výboch. Navrhoval by som hlasovať, o bode číslo 1 a číslo 2 an blok a odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy pána poslanca Vybocha sme prijali.

Poslanec I. Korbela:

Ďalej budeme hlasovať o bode 3, ktorý odporúčam takisto prijať, teda § 3 až § 5, vrátane označenia oddielov a ich nadpisov, sa vypúšťajú.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa a zároveň hlasujme o tretom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Výbocha.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že aj tretí pozmeňovací návrh pána poslanca Výbocha sme prijali.

Poslanec I. Korbela:

Ďalej budeme hlasovať o bode 4, ktorý hovorí o S 8. Neodporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 90 poslancov. Za návrh hlasovalo 64 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržali 5 poslanci.

Konštatujem, že aj štvrtý pozmeňovací návrh pána poslanca sme prijali.

Poslanec I. Korbela:

Pán predsedajúci, iné pozmeňovacie návrhy neboli, preto vás žiadam, aby ste dali hlasovať, o zákone ako celku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne a kolegovia, budeme sa prezentovať, a zároveň hlasovať o zákone ako celku. Aké je vaše stanovisko pán spoločný spravodajca?

Poslanec I. Korbela:

Nechávam na kolegyne a kolegov, na ich slobodne rozhodnutie.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 77 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

Konštatujem že sme schválili vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov.

Ďakujem pánu ministrovi Magvašimu a pánu spoločnému spravodajcovi Korbelovi za spoluprácu. /Potlesk. /

Poslanec I. Korbela:

Aj ja ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

Kým pristúpime k prerokúvaniu návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda, navrhujem, aby sme si urobili 10-minútovú prestávku. Teraz je o dvanásť minút pol piatej, takže o pol piatej sa zídeme.

/Po prestávke. /

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte raz vás vyzývam, dostavte sa do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v prerokúvaní

Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde a o zmene zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 450a a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 450b.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Pavol Jakubík. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec P. Jakubík:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

v mene skupiny poslancov Plesník, Frena, Kuzbert, Polka a Jakubík predkladám na prerokovanie návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde a o zmene zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov ako tlač číslo 450a.

Pôvodný návrh zákona označený tlačou číslo 450 spred troch mesiacov vychádzal z doslovného znenia Generálnej dohody pre rok 1994, ako ju sociálni partneri podpísali. V ďalšom období bola problematika sociálneho fondu predmetom intenzívnych rokovaní sociálnych partnerov, žiaľ, bez dosiahnutia dohody. Toto bolo i dôvodom k tomu, že som dvakrát navrhol presunutie zaradenia tohto návrhu zákona do programu rokovania Národnej rady, čo v konečnom dôsledku znamenalo takmer trojmesačný posun.

Návrh, ktorý je predmetom dnešného rokovania, označený ako tlač číslo 450a, obsahuje už celý rad riešení, ktoré boli sociálnymi partnermi odsúhlasené. V dobe predkladania tohto návrhu ešte však neboli ukončené rokovania medzi sociálnymi partnermi, tieto sa skončili až v minulom týždni a výsledok je premietnutý v pripomienkach uvedených v stanovisku vlády Slovenskej republiky, ktoré sme obdržali v piatok. Minulý týždeň. K dohode však nedošlo medzi sociálnymi partnermi v tom, či sa má sociálny fond tvoriť, aj u stratových podnikov alebo len u podnikov ziskových. Rovnako sa veľmi ťažko rodila dohoda, ktorá sa nakoniec dosiahla, o posune termínu účinnosti tvorby sociálneho fondu v rozpočtových a príspevkových organizáciách.

Pokiaľ ide o dopad na štátny rozpočet, podľa prepočtov, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, by bol dopad do štátneho rozpočtu za posledné štyri mesiace tohoto roku približne vo výške 175 miliónov korún. Po prehodnotení, posúdení a zapracovaní pripomienok zo stanoviska vlády, ktoré prednesie pán poslanec Belan vo svojich pozmeňovacích návrhoch, spresňujúce prepočty znamenajú pri akceptovaní jeho pozmeňovacích návrhov, že dopad do štátneho rozpočtu sa zníži na objem približne 30, maximálne 40 miliónov korún v roku 1994.

Úvodom toľko, skutočne stručne vzhľadom na to, že je to problematika, ktorá v poslednom období je veľmi intenzívne skloňovaná takmer vo všetkých pádoch. Chcel by SOB poprosiť vás, kolegovia a kolegyne, o podporu tohto zákona v znení pozmeňovacích návrhov, tak ako ich prednesie pán kolega Belan.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem pánu poslancovi Jakubíkoví. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Belana, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec J. Belan:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnou fonde a o zmene zákona číslo 286/1982

Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač číslo 450a, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 926 z 18. mája 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol ako príslušný na skoordinovanie stanovísk určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol citovaný návrh zákona pridelený, ho prerokovali. Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky a neprijal k nemu uznesenie, lebo podľa S 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s nim súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z 18 členov národohospodárskeho a rozpočtového výboru bolo prítomných 13 poslancov, 9 poslanci hlasovali za návrh, 1 poslanec hlasoval proti a 3 poslanci sa zdržali hlasovania. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyslovili s predloženým návrhom zákona súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pozmeňovacích a doplňovacích pripomienok.

Zo spoločnej správy odporúčam prijať body číslo 1, 2, 3, 4, 5, 7 a 8. Bod číslo 6 neodporúčam prijať.

Ešte v spoločnej správe v bode 2 pripomienok upozorňujem na administratívny nedostatok. Treba upraviť časť 3 na článok 3 a v spoločnej správe v bode 3 pripomienok v texte

"zákon 326" správne má byt rok 1993, je tam chybne uvedený rok 1994.

Ďakujem. Zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Keďže nemám písomné prihlášky do diskusie, hneď vám udeľujem slovo.

Poslanec J. Belan:

K predloženému návrhu zákona vláda Slovenskej republiky vo svojom stanovisku dáva súhlas za predpokladu, že do návrhu budú premietnuté jej pripomienky. Dúfam, že toto stanovisko vlády máte všetci, že ho nebudem musieť čítať a že iba budem jednotlivé body komentovať a pripomienkovať, a na základe toho potom prednesiem pozmeňovacie návrhy.

Pripomienka l - nemožno s ňou súhlasiť, lebo v zákone je zakomponovaná aj zmena zákona 286/1992 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Pripomienky 2, 3 a 4 - s tými možno súhlasiť, sú to iba technicko-legislatívne zmeny.

Pripomienka 5 - vláda vychádza z dosiahnutej skutočnosti, teda zisku za predchádzajúci rok. Predložený návrh zákona vychádza z hospodárskeho výsledku bežného roka v tom zmysle, že celý rok sa tvorí sociálny fond vo výške 0, 6 % a po ročnej previerke - výsledok zisk - sa povinný prídel zvýši do výšky, ktorá je dohodnutá v kolektívnej zmluve, najviac však do výšky 1 %. Vláda v tejto pripomienke uvažuje s tvorbou sociálneho fondu len u ziskových podnikov, kdežto parlamentný návrh u všetkých zamestnávateľov, teda aj stratových.

Vláda ďalej v tejto pripomienke navrhuje pre rozpočtové a príspevkové organizácie tvorbu sociálneho fondu od 1. 1. 1995 vo výške 0, 8 % s možnosťou navýšenia o 0, 2 %. Poslanecký návrh vychádza z jednotného spôsobu, t. j. 0, 6 % a v prípade zisku navýšenie do 1 % s účinnosťou od 1. 9. 1994. K tomuto bodu bude nové paragrafové znenie, ktoré predložím ako pozmeňovací návrh.

S pripomienkami 6, 7 a 8 možno súhlasiť.

Pripomienka 9 - vláda neodporúča riešiť zostatok FKSP v tomto zákone, lebo jej návrh účinnosti je na prechodnú dobu. Navrhuje ponechať znenie § 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994, ktorého platnosť je ešte kratšia - len rok 1994, ako je návrh vlády - do roku 1995. Poslanecký návrh však rieši v tomto § 9 len spoločné zúčtovanie prostriedkov na jednom osobitnom účte zamestnávateľa spolu s príspevkom na osobitnú potrebu a zostatkom FKSP. Nemožno s týmto návrhom vlády súhlasiť.

Tiež nesúhlasím s pripomienkou číslo 10 a riešenie bude v pozmeňovacích návrhoch k § 3 a k § 6.

Pripomienka číslo 11 - vláda druhú časť navrhuje vypustiť ako duplicitne a nesystémové riešenie. Tomu bude vyhovené, bod číslo 6 spoločnej správy odporučím neprijať a tým sa to vyrieši.

Bod číslo 12 bude riešený v odsekoch 2 a 3 nového znenia § 3. A jeho druhú časť neodporúčam prijať, lebo zákon nemôže mať obmedzenie. Buď bude po čase novela zákona, alebo sa to bude riešiť iným spôsobom, ale nemôže byť stanovený termín, dokedy má zákon platnosť.

A teraz k jednotlivým pozmeňovacím návrhom.

Pozmeňovací návrh číslo 1: Pripomienky zo stanoviska vlády pod bodmi číslo 2 a 3 odporúčam prijať. To je iba "Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone", v § 1 vypustiť slovo "povinný" a v § 2 ods. 1 slová "povinný tvoriť fond" nahradiť slovom "tvorí".

Pozmeňovací návrh číslo 2 sa týka § 2 ods. 1. Slovo "povinný tvoriť fond" nahradiť slovom "tvorí" a S 2 ods. 2 bude nové znenie: "Zamestnávateľom pre účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo s miestom podnikania a právnická osoba so sídlom na území slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere. " Ostatné sa vypúšťa. Odsek 3 sa vypúšťa.

Tretí pozmeňovací návrh sa týka bodu S vládneho návrhu a je to nové znenie § 3:

"/1/ Fond sa tvorí ako úhrn

a/ povinného prídelu vo výške 0, 6 až l t zo základu uvedeného v § 4 ods. 1,

b/ ďalších zdrojov fondu podľa § 4 ods. 2 a 3.

/2/ Povinný prídel fondu vo výške 0, 6 % tvoria zamestnávatelia podlá § 5 ods. l tohto zákona od 1. septembra 1994. Zamestnávatelia, ktorí za predchádzajúci rok dosiahli zisk a splnili všetky daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, Národnej poisťovní a Fondu zamestnanosti, zvýšia povinný prídel v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, najviac do výšky 1 %.

/3/ Zamestnávatelia podľa § 5 ods. 2 tvoria sociálny fond podľa odseku 1 od 1. januára 1995 v rámci možností svojho rozpočtu. "

Štvrtý pozmeňovací návrh sa týka § 4 ods. 1: "Základom pre určenie povinného prídelu podlá § 3 je objem skutočne vyplatených miezd /platov/ v bežnom roku. "

Piaty pozmeňovací návrh sa týka § 5, ale iba textovej úpravy:

"/1/ Povinný prídel do fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je súčasťou výdavkov /nákladov/2/. " Ide o § 24 ods. 1 zákona číslo 286/1992 Zb.

"/2/ Povinný prídel do fondu zamestnávateľa, na ktorého sa nevzťahuje odsek 1, je súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov. "

Šiesty pozmeňovací návrh sa týka § 6 ods. 2 a je nové znenie: "Na osobitný účet fondu sú prostriedky prevedené vo výške jednej dvanástiny do 15 dní po začatí každého mesiaca vo forme preddavkov z predchádzajúcej ročnej výšky základu pre určenie povinného prídelu /§ 4 ods. 1/. "

Siedmy pozmeňovací návrh sa týka § 7 ods. 1, kde sa slovo "odvádza" nahradzuje slovom "poskytnúť".

Ďalej v § 7 ods. 1 písm. b/ slová "ocenenie pri pracovných a životných jubileách" nahradiť, slovami "na dopravu do zamestnania". A § 7 ods. 2 upraviť nasledovne: "O použití zostatku fondu rozhodne zamestnávateľ a príslušný odborový orgán v kolektívnej zmluve na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. "

V § 7 nový odsek 3: "Rovnako použije fond zamestnávateľ, u ktorého nepôsobí odborová organizácia. "

Ôsmy pozmeňovací návrh - § 8 a § 10 sa vypustia, lebo S 8 je riešený v novom odseku 3 § 7 a § 10 je riešený v novom § 3 ods. 2 a 3 mojich návrhov.

Ďalší pozmeňovací návrh - v druhej a tretej časti návrhu zákona vypustiť, označenie paragrafov.

To sú všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré som podal. Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pýtam sa vás, kolegyne, kolegovia, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu.

Prosím, pán minister Brocka.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

stanovisko vlády k poslaneckému návrhu zákona o sociálnom fonde bolo súhlasné za predpokladu, že budú akceptované pripomienky vlády k tomuto návrhu zákona. Tá najpodstatnejšia, ktorá je pod bodom § k § 3, aby sa sociálny fond netvoril povinne v stratových podnikoch, nebola akceptovaná, alebo pripomienka pod bodom 5 bola len sčasti, čiže rozpor tu pretrváva. Myslím si, že zamietavé stanovisko vlády k takémuto prístupu, aby sa sociálny fond tvoril aj v stratových podnikoch, je logické. Ak totiž každý podnik v rámci svojej

sociálnej politiky bude tvoriť sociálny fond bez ohľadu na to, či je ziskový alebo stratový, to v konečnom dôsledku znamená, že ziskové podniky budú dotovať, stratové, ale vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ nebude rozdiel, lebo dokonca ten stratový môže byť v konečnom dôsledku sociálnejší voči svojim zamestnancom ako ziskový podnik. Čiže, chcem upozorniť na to, že táto pripomienka vlády nebola premietnutá do tých pripomienok, ktoré tu pán poslanec Belan tlmočil.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu ministrovi. Kolegyne a kolegovia, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Jakubík.

Poslanec P. Jakubík:

Kolegyne, kolegovia,

chcel by som len doplniť resp. naznačiť určitú opravu v pripomienkach, ktoré predložil pán poslanec Belan v jeho pozmeňovacích návrhoch. Pod číslom 6 v odseku 2 § 6 má byť správne znenie "predpokladanej ročnej výšky základu". To je jedno spresnenie pozmeňovacieho návrhu, pokiaľ s tým pán kolega Belan súhlasí.

A ešte mám jeden pozmeňovací návrh. Pokiaľ ide o druhú časť návrhu zákona o sociálnom fonde, odporúčam v súlade s pripomienkami zo stanoviska vlády vypustiť bod číslo 3, ktorý sa týka zaradenia nového odseku 14 v § 23 zákona číslo 286 vzhľadom na to, že toto je už predmetom riešenia tohto návrhu zákona v jednom z navrhovaných paragrafov, tak ako ich hovoril kolega Belan.

To je všetko. Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu predkladateľovi. Prosím, vážené kolegyne, kolegovia, kto sa hlási ďalej do rozpravy? Pán poslanec Weis za Klub Strany demokratickej lavice žiada prestávku.

Poslanec J. Weis:

Vážený pán predsedajúci, prosím za klub SDĽ pred záverečným hlasovaním krátku poradu klubu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci,

vzhľadom na to, čo tu odznelo z úst zástupcu vlády, odporúčam prijať pozmeňovací návrh, aby v § 3 bol odsek 2 vypustený a podporujem zároveň žiadosť, o prestávku.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec, dajte svoj návrh písomne pánu poslancovi Belanovi.

Vážené kolegyne, vážené kolegovia, je prestávka, myslím si, že 15 minút nám na poradu stačí. To znamená, že sa stretneme o 17. 20 hodine.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

môžeme pokračovať, v rokovaní. Ešte neprišli poslanci klubu Kresťanskodemokratického hnutia. Prosím zamestnancov kancelárie, aby upozornili poslancov z klubu Kresťanskodemokratického hnutia, aby prišli do rokovacej miestnosti, lebo nie som si istý či gong bolo počuť v rokovacích miestnostiach klubov.

Rozpravu som ešte neukončil. Pýtam sa, kolegyne a kolegovia, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave.

/Nikto. /

Ak nie, končím rozpravu. Pýtam sa pána ministra či chce ešte raz vystúpiť.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR J. Brocka;

Nie. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán spoločný spravodajca si tiež nežiada slovo. To znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Pardon, pán predkladateľ si žiada záverečné slovo.

Poslanec P. Jakubík:

Rád by som využil možnosť záverečného slova ako predkladateľ.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ospravedlňujem sa, že som vás neoslovil, pretože nie pán minister, ale vy ste boli predkladateľom.

Poslanec P. Jakubík:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

k zdôrazneniu jednej časti stanoviska vlády Slovenskej republiky, tak ako ho tu tlmočil pán minister Brocka, by som chcel stručne zareagovať jednou poznámkou. Filozofia stanoviska vlády je, že by sa sociálny fond mal tvoriť, v podnikateľskej sfére len u ziskových podnikov. Potom však postrádam vyváženosť, stanoviska vlády, ak samotná vláda súhlasí, aby pri deficitnom štátnom rozpočte sa tento vo vyššom základnom podiele, t. j. nie 0, 6 %, ale 0, 8 %, tvoril v organizáciách rozpočtovej a príspevkovej sféry.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Jakubíkovi ako predkladateľovi za jeho stručné záverečné vystúpenie. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Belana, aby uviedol hlasovanie.

Poslanec J. Belan:

Vážený pán predsedajúci, odporučil som an blok prijať body spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 7 a 8 a odporučil som neprijať bod 6. Prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7 a 8 an blok. Odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktická poznámka - pán poslanec Rózsa. Poslanec E. Rózsa:

Prosím, aby to spravodajca zopakoval, ale pomaly. Poslanec J. Belan:

Body spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 7 a 8 odporúčam an blok prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať, o všetkých bodoch spoločnej správy okrem bodu 6 s tým, že pán spoločný spravodajca odporúča tieto body spoločnej správy prijať.

Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 95 poslancov. Za návrh hlasovalo 91 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že body 1 až 8 spoločnej správy s výnimkou bodu 6, o ktorom budenie hlasovať, o chvíľu, Národná rada

schválila.

Poslanec J. Belan:

Bod číslo 6 spoločnej správy odporúčam neprijať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa a budeme zároveň hlasovať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 96 poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci. Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že bod 6 spoločnej správy Národná rada neprijala.

Poslanec J. Belan:

Pán predsedajúci, v rozprave okrem mojich pozmeňovacích návrhov bol iba jeden pozmeňovací návrh k § 3 ods. 2. Odporúčam, aby sme o všetkých pozmeňovacích návrhoch, ktoré som predniesol, okrem § 3, hlasovali an blok a tento paragraf - jednak nové znenie a jednak pozmeňovací návrh, boli vyňaté zo spoločného hlasovania a hlasovali sme o každom osobitne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán spoločný spravodajca, aké je vaše stanovisko?

Poslanec J. Belan:

Odporučil som prijať tieto pozmeňovacie návrhy a vyňať. na osobitné hlasovanie § 3 jednak, nové znenie a jednak pozmeňovací návrh pána poslanca Tahyho. Ostatné odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Trošku som prekvapený. Nie je mi teraz jasné, či niektoré ostatné ustanovenia sa neviažu aj na § 3. Pokiaľ sa neviažu, tak tento postup môžeme akceptovať.

Poslanec J. Belan:

Neviažu sa. To sú všetko pozmeňovacie návrhy, ktoré vychádzajú z vládnych návrhov. Odporúčam ich prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, s výnimkou návrhu pod číslom 3, boli prijaté.

Poslanec J. Belan:

Pán predsedajúci, dovolím si prečítať nové znenie § 3 a potom aj návrh pána poslanca Tahyho:

"Odsek 1 Fond sa tvorí ako úhrn a/ z povinného prídelu vo výške 0, 6 až 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1, b/ z ďalších zdrojov fondu podľa § 4 ods. 2 a 3.

Odsek 2 Povinný prídel fondu vo výške 0, 6 t tvoria zamestnávatelia podľa § 5 ods. 1 tohoto zákona od 1. septembra 1994. Zamestnávatelia, ktorí za predchádzajúci rok dosiahli zisk a splnili všetky daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, Národnej poisťovni a Fondu zamestnanosti, zvýšia povinný prídel v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve najviac do výšky 1 %.

Odsek 3 Zamestnávatelia podľa § 5 ods. 2 tvoria sociálny fond podlá odseku 1 od 1. januára 1995 v rámci možností svojho rozpočtu. "

Pán poslanec Tahy v § 3 odporúča vypustiť odsek 2, a to sa týka neziskových podnikov. Ja som navrhol nové znenie f 3 a odporúčam ho prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme hlasovať najprv o návrhu, ktorý dal pán spoločný spravodajca.

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili nové znenie § 3 tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

Tým je hlasovanie o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Tahyho bezpredmetné a môžeme pristúpiť, k hlasovaniu.

Poslanec J. Belan:

Odporúčam, aby sme hlasovali o zákone ako celku a odporúčam, aby bol prijatý.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Faktickú poznámku má predkladateľ pán poslanec Jakubík. Poslanec P. Jakubík:

Ešte som predložil jeden pozmeňovací návrh, nie som si istý, či nevypadol z evidencie, a to, aby v druhej časti tohto zákona bol vypustený bod 3, ktorý sa týka doplnenia nového odseku v § 23 zákona číslo 286.

Poslanec J. Belan:

To sme spravili neprijatím bodu 6 spoločnej správy. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Odporúčam, aby pán predkladateľ a pán spoločný spravodajca porovnali text.

Prosím, pán poslanec Jakubík.

Poslanec P. Jakubík:

Bod 6 spoločnej správy len textovo upravuje ako má zniesť formulácia tohto bodu 3 v druhej časti, kdežto môj návrh predpokladá vôbec vypustiť, bod 3 z návrhu zákona v druhej časti. Takže prosím, aby sa hlasovalo o mojom pozmeňovacom návrhu tak, ako som ho predložil. Odporúčam kolegom prijať vypustenie bodu 3. Je to duplicitné riedenie medzi zákonom o sociálnom fonde a zákonom číslo 286/1992 Zb. o dani z príjmov.

Poslanec J. Belan:

Tento návrh si osvojujem a odporúčam, aby sa o ňom hlasovalo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Mám otázku. Keď sa pán spoločný spravodajca vyjadroval k návrhu vlády, akceptoval návrh vlády, aby druhá časť bola vypustená z návrhu zákona a teraz hovoríme o druhej časti znova.

Poslanec J. Belan:

Druhá časť nebola vypustená, vypustili sme len bod 6 spoločnej správy, ktorý hovorí o tom, že sa v § 23 doplní odsek 14. Ostatné sme nevypustili.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tahy, ste s týmto vysvetlením spokojný? Poslanec M. Tahy:

Nemám čas teraz tuto vec presne konfrontovať. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Poslanec J. Belan:

Prosím, aby sme hlasovali o návrhu pána predkladateľa, ktorý som si osvojil. Myslím si, že je to správne, netreba to duplikovať. Bod 3 sme z druhej časti vypustili tým, že sme nesúhlasili s pripomienkou 6 spoločnej správy. Ta sa tam ani nedostane. Myslím si, že o tom netreba hlasovať, je to nadbytočné.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fogaš - faktická poznámka. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

podlá tlače 450a a vystúpenia pána poslanca Belana sme v bode 10 prijali text - v druhej časti vypustiť bod 3 a následne v spoločnej správe neprijať pripomienku pod bodom 6, čiže vypustiť bod 3, to znamená, že už sme to urobili. Bolo by to zdvojené hlasovanie. Myslím si, že je to jasné. Odporúčam, aby sme o tom nehlasovali.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán predkladateľ stanuje tento svoj pozmeňovací návrh. Môžeme teda prikročiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

Poslanec J. Belan:

Odporúčam prijať, s pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa a zároveň budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 104 poslancov.

Za zákon ako celok hlasovalo 67 poslancov v znení schválených zmien a doplnkov.

Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde a o zmene zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi, pánu prekladateľovi a pánu ministrovi. /Potlesk. /

Poslanec J. Belan: Aj ja ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

ďalších bodom programu je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 500 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 500a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec František Mikloško. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec F. Mikloško:

Vzhľadom na to, že som už tretie volebné obdobie poslancom, používam aj okuliare.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 546/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda. Dôvody, pre ktoré predkladáme tento návrh, sú tieto:

1. Ústava Slovenskej republiky v článkoch 93 až 100 zavádza inštitút referenda. Osobitne v článku 95 sa hovorí, že referendum možno vyhlásiť, ak o to požiada 350 000 občanov formou petície.

2. Zákon číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve vznikol v čase, keď ešte nebolo ustanovené, že aj referendum možno vyhlásiť, na základe petície, a teda tento zákon nedomyslel všetky okolnosti, ktoré môžu vzniknúť okolo petície v súvislosti s vyhlásením tak závažného úkonu ako referendum. Nami navrhovaný zákon, ktorý ste obdržali ako tlač 500, by mal tieto nezrovnalostí riešiť.

Po prvé - špecifikuje sa pojem bydliska a požaduje sa tiež uviesť, rodné číslo, aby bolo možné kontrolovať vek a totožnosť občana, ktorý sa pod petíciu podpisuje.

Po druhé - aby nemohlo dôjsť k spolitizovaniu petičnej akcie, vymedzuje sa miesto, kde možno petíciu uskutočňovať.

Vážená Národná rada,

podotýkam, že inštitút referenda, ktoré možno vyhlásiť na základe petície, nie je v krajinách so zaužívanou demokraciou obvyklý. Podlá našich informácií možno takto referendum vyhlásiť v krajinách západnej Európy iba vo Švajčiarsku a Taliansku. V ostatných krajinách možno referendum vyhlásiť iba uznesením parlamentu. Tým je daná i malá skúsenost s vyhlásením petície. Každá krajina, ktorá takýto spôsob umožňuje, vychádza z vlastných skúseností. Takto sa rodí i skúsenosť v slovenských podmienkach. Prvá petícia, ktorá mala viest k vyhláseniu referenda, ukázala mnohé nejasnosti. Návrh zákona, ktorý predkladáme, by mal tieto nejasnosti riešiť.

Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala návrh zákona, ktorý predkladáme.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ľubomíra Fogaša, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 16. mája 1994 číslo 912 pridelil na prerokovanie uvedený návrh skupiny poslancov všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory Národnej rady prerokovali tento návrh skupiny poslancov v dňoch 18. až 25. mája tohoto roku. Tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru vyslovili s návrhom súhlas. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky neprijali uznesenie, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44 z roku 1989 o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s návrhom súhlas nadpolovičná väčšina členov výboru.

Niektoré výbory Národnej rady Slovenskej republiky uplatnili k návrhu pozmeňovacie a doplňovacie návrhy a tie máte uvedené v spoločnej správe pod číslom 500a. Navrhujem,

aby Eme postupovali tak, že k jednotlivým pozmeňovacím návrhom sa vyjadrím po rozprave, pretože predpokladám, že tak ako vo výboroch, i tu odznie viacero pozmeňovacích návrhov, ktoré potom bude potrebné konfrontovať s tým, čo je predložené v spoločnej správe, a až v závere by som sa vyjadril svojimi odporúčaniami k tomu, čo zo spoločnej správy prijať a čo nie.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Ako prvý sa prihlásil pán podpredseda Augustín Marián Húska.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia,

chcel by som povedať, že návrh skupiny poslancov o novelizácii zákona číslo 564 z roku 1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda je, či sa nám to páči alebo nie, nepriamym priznaním, že podmienky náležitosti petičných hárkov stanovené prezidentskou kanceláriou išli nad rámec požiadaviek doterajšieho zákona. Tento návrh je pokusom cez vačšinu v parlamente sťažiť občanom prístup k využívaniu petičného práva a zároveň je zametaním stôp za účelovým a nadmerným, teda nelegálnym stanovením povinností občanov pri poslednej petičnej akcii. Pozorujúci občania určite postihnú túto účelovosť. Preto tento návrh považujem za pokus o sťaženie podmienok pre uplatnenie petičnej vôle občanov. Je to podstatné sťaženie a umelé preťaženie identifikačného postupu v iniciačnej fáze. Ide o iniciačnú fázu, a tam by sme mohli kľudne predpokladať, že nebudeme podstatne sťažovať, podmienky pravá pre rozhodnutie občanov. Návrh vychádza totiž z takého prístupu, ako Keby občania z princípu chceli podvádzať.

Som presvedčený, že poslanci, ktorí vzídu z budúcich volieb, urobia všetko pre to, aby bol obnovený legislatívne korektný postoj k petičnej vôli občanov.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu podpredsedovi Húskovi. Ďalej sa o slovo prihlásil pán poslanec Zeman z Hnutia za demokratické Slovensko a po ňom pán Fekete z toho istého hnutia.

Poslanec J. Zeman:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

domnievam sa, že predkladatelia návrhu, ktorým sa má v prípade, ak tento návrh náš parlament prijme, zmeniť a doplniť zákon číslo 564 z roku 1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda, sa takouto formou obyčajného zákona snažia obmedzil ústavné práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo, teda formou priamej demokracie. Autori návrhu v ňom zamieňajú dva pojmy - referendum upravené v Ústave Slovenskej republiky samostatne v článkoch 93 až 100 a v zákone číslo 564/1992 Zb., a petičné právo ako jedno z politických práv občanov Slovenskej republiky samostatne upravené v článku 27 Ústavy Slovenskej republiky a v zákone číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve. Ide teda celkom jednoznačne o dva samostatné inštitúty ústavného

práva, čo je už okrem uvedeného zrejmé aj z toho, že Ústava Slovenskej republiky neviaže vyhlásenie referenda iba na splnenie jedinej podmienky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 tisíc občanov, ale pozná vyhlásenie referenda aj za splnenia inej samostatnej podmienky, konkrétne ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky.

Nie je preto žiadny dôvod menič a dopĺňať zákon a spôsobe vykonania referenda navrhovaným spôsobom, lebo novo navrhované § 1a až 1d vecne, obsahovo, systematicky ani formálne s inštitúciou referenda nesúvisia, i keď sa navrhovatelia snažia formuláciou § 1 ods. 3 prvej vety o takýto - dovolím si to nazvať - neorganicky zlepenec. Veď Ústava Slovenskej republiky v článku 27 predpokladá, a teda umožňuje každému, aby sa sám alebo s inými obracal vo veciach verejného alebo iného spoločenského záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy. Takýmito orgánmi je aj prezident Slovenskej republiky, a verejný alebo spoločenský záujem vyjadrený petíciou je iba predpokladom, ak sú splnené podmienky petičného zákona, na vyhlásenie referenda. Teda prípadné úpravy petičného práva by sa mali riešiť formou zmeny alebo doplnenia pôvodného petičného zákona, pripadne, ak by to bolo odôvodnené spoločenskou praxou, aj vypracovaním nového petičného zákona.

Pri pozornejšej analýze predkladaného návrhu je tu skôr záujem predkladateľov obísť takouto formou Ústavu Slovenskej republiky a sťažiť až znemožniť niektorým skupinám občanov uplatnenie petičného práva. Ústava Slovenskej republiky v článku 95 totiž uvádza, že prezident Slovenskej republiky vyhlasuje referendum, ak o to petíciou požiada aspoň 350 tisíc občanov. O tom, či je takéto kvórum opodstatnené, bolo pred jeho prijatím dosť vášnivých polemík a diskusii. Nakoniec bol prijatý takýto počet, a to najvyšším zákonom štátu.

Po nedávnych skúsenostiach a] predkladatelia pochopili, že ani takýto vysoký počet podpisov im do budúcna nedáva záruku, že bez vôľe politických strán a subjektov, ktoré teraz vládnu, zmena v zákonoch, prípadne aj ústavných, nepríde. Veď petičnou akciou im občania Slovenskej republiky dali jasne najavo, že chcú a majú záujem aj v praktickom živote realizovať, svoje právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných formou referenda. Zaskočení touto skutočnosťou im zostala iba možnosť dúfať, že ich nesklame prezident Slovenskej republiky a niečo doslovne vymyslí, aby referendum nemusel vyhlásiť. A pán prezident ich skutočne nesklamal, aj vymyslel, a jeho úradníci sa to potom snažili vysvetliť občanom argumentujúc všetkým možným, pasujúc sa pritom do úlohy samostatných vykladačov zákonov. Mali obhájiť neobhájiteľné, lebo práve úprava petičného práva v takej podobe ako je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a v zákone číslo 85 z roku 1990 bola na strane vyhlasovateľov petície a v konečnom dôsledku teda aj na strane občanov, ktorí petičné hárky v dobrej viere podpísali. Je celkom pochopiteľné, že v súčasnej situácii sú si tiež vedomí toho, že na zmenu článku 95 Ústavy Slovenskej republiky nemajú v parlamente kvalifikovanú väčšinu, a tiež toho, že navrhnutie takejto zmeny by neboli schopní zdôvodniť, občanom Slovenskej republiky a ani demokratickej Európe, na ktorú sa s obľubou stále odvolávajú. Preto zvolili mu, podlá nich nenápadnú taktiku, v ktorej predpokladajú, že im v parlamente prinesie úspech. Spoliehajú sa pritom na to, že verejnosť to nepostrehne. Navrhujú iba zmenu a doplnenie obyčajného zákona, hoci, ak by boli dôslední, mali by navrhnúť zmenu iného obyčajného zákona, ignorujúc pritom fakt, že nimi navrhované zmeny v konečnom dôsledku menia aj Ústavu Slovenskej republiky.

K niektorým formuláciám si dovolím niekoľko konkrétnych pripomienok, ktoré sú tiež dôvodom môjho návrhu neprijatí predložený návrh na zmenu a doplnenie zákona číslo 564/1992 Zb. Dám to písomne.

K § 1b ods. 1 - v návrhu sa uvádza okrem iných náležitostí aj požiadavka uviesť, rodné číslo toho, kto au podpisuje. Domnievam sa, že takáto povinnosť je v rozpore s účelom a zmyslom petície. Petícia predsa bez ohľadu na to, či má prípadne za následok povinnosť, prezidenta Slovenskej republiky vyhlásiť referendum, alebo ide o inú petíciu, je svojím obsahom a účelom vždy iba zisťovanie verejnej mienky občanov na určitú konkrétnu otázku, a preto osoba, ktorá takýto názor vysloví a petíciu podpíše, sa iba kladne vyjadrí k otázke, ktorá je predmetom petičnej akcie. Na veci nič nemení ani to, ak by mala petičná akcia po jej ukončení viest pripadne K povinnosti prezidenta vypísať referendum. Podpisom takého petičného hárku osoba vyjadrila iba svoj kladný postoj X prípadnému referendu. Nič viac a nič menej. K ničomu inému ju to nezaväzuje a v konečnom dôsledku vzhľadom na zmysel petičného práva ani zaväzovať nemôže. To, že sa určitá osoba kladne vysloví, ešte neznamená, že sa referenda aj osobne zúčastní, a jej identifikácia podľa rodného čísla, aby sa vylúčila možnosti akejkoľvek zámeny, by mala zmysel práve iba vtedy, ak by sa skúmalo, či občan, ktorý podpísal petíciu, je identicky B občanom, ktorý sa zúčastnil samostatného referenda, teda tak by podmienkou účasti občana v referende bola jeho predchádzajúca účasť v petičné] akcii. Pre účely, ktorým má petícia slúžiť, je preto dostatočným identifikačným znakom toho, kto petíciu podpisuje, jeho meno, priezvisko a podpis.

K § 1c - budovy štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy sú, podľa môjho názoru, tiež miesta prístupné verejnosti. Vzniká tu paradox - občan, ktorý si príde vybaviť svoje bežné záležitosti, tam vstup má, ale občan, ktorý využíva svoje ústavné právo, teda právo petičné, tam vstup nemá. V mene koho alebo čoho navrhovatelia v tomto, ale aj v ďalších prípadoch, ktoré uvediem, delia občanov na kategórie a účelovo manipulujú s pojmami? Formulácia - citujem: "Občana možno na podporu petície vyzývať... " atď. v spojení

s formuláciou odseku 2, kde sa uvádza, že nie je prípustné vyzývať na podporu petície a žiadať, o podpis petície, dáva zákonnú možnosť udať občana zo spáchania priestupku, ak sa tento napríklad nahlas pred spolupracovníkmi vysloví, že on petíciu podporuje, čo možno pri troche snahy považovať za vyzývanie na podporu petície.

Takéto a podobné vágne výrazy poznáme z nedávnej minulosti pod názvom tzv. obuškové paragrafy. Pojem "pracovisko" resp. "pracoviska" dokumentuje, že predkladatelia stále uvažujú vo vyjadrovacích kategóriách predchádzajúceho režimu, kde okrem pracovísk štátnych orgánov poznali už iba pracoviská štátnych, družstevných, rozpočtových a príspevkových organizácií, a tiež aj pracoviská spoločenských organizácií svorne združených v Národnom fronte, kde bola forma štátneho dirigizmu reprezentovaného neomylnou Komunistickou stranou Československa samozrejmosťou a kde sa všetky tieto pracoviská, ich členovia uvedomelé podieľali na plnení úloh a budovaní vyspelej socialistickej spoločnosti. Opomenuli však, že už sa píše rok 1994 a že od novembra 1989 vznikol aj súkromný sektor, ktorý predtým neexistoval, preto to štát, respektíve KSČ nemohla ani dirigovať.

Nie je predsa mysliteľné, aby štát, v danom prípade Národná rada Slovenskej republiky, zakázala napríklad v súkromnom holičstve alebo kaderníctve, obchode, dielni a podobne jeho majiteľovi, aby nedovolil podpisovanie petičnej listiny, a ak to dovolí, aby sa vystavil trestnému postihu. Formulácia "v bytoch občanov a na iných miestach zabezpečujúcich súkromie občanov" by znamenala vylúčenie občanov, ktorí sú nútení zdržiavať, sa z akýchkoľvek príčin - najmä nemobilné alebo málo mobilné osoby, choré osoby atď. z možností, ktoré in dáva Ústava Slovenskej republiky. Je už ich vecou, či osobu zbierajúcu podpisy vpustia do bytu alebo nie, resp. či osoba, Ktorá podpisy zbiera, pôjde aj za takýmito občanmi. Zakázať im to zákonom je absurdné.

Ak si tak predkladatelia vážia súkromie občanov, odporúčam im, aby predložili aj návrh zákona, ktorý by napríklad obchodným zástupcom rôznych firiem, agentom, zakazoval ponúkanie výrobkov resp. informovanie občanov o týchto výrobkoch v ich bytoch, respektíve by ich v takýchto prípadoch sankcionoval. Podobne robia navrhovatelia z občanov, ktorí sú zo zdravotných dôvodov resp. pre svoj vek v nemocniciach alebo ústavoch sociálnej starostlivosti, občanov druhej kategórie, ktorá je len práve pre svoj zdravotný stav alebo vek vylúčená z možnosti realizovať svoje ústavné právo. Pri takejto formulácii je potom lepšie petičné právo zrušiť. To však dosť dobre nie je možné. Aj komunisti mali v Ústave toto právo zakotvené, tak je lepšie podľa ich vzoru ponechať ho ako dekórum a jeho výkon zákonmi nižšej právnej sily obmedziť, až prípadne z neho vylúčiť celé skupiny občanov, vrátane vojakov.

K § 1d odsek 1 - formulácia, citujem: "Prezident republiky preskúma, či petícia svojím obsahom zodpovedá Ústave... * atď. mení rozsah kompetencií zakotvených v ústave a prezidenta posúva do jednej roviny a Ústavným súdom Slovenskej republiky a prisudzujú sa mu ako osobe také práva, ktoré síce Ústavný súd má, ale rozhodnutia musí vynášať v pléne. Veď aby prezident mohol preskúmať, či petícia svojim obsahom zodpovedá ústave, a po tomto preskúmaní aj rozhodnúť, musí mať možnosť zdôvodniť, teda podať, výklad ústavy resp. jej konkrétneho článku, s ktorým je v rozpore. Z prezidenta sa tak stáva vykladač Ústavy Slovenskej republiky. Z ústavy však prezidentovi vyplýva, či už priamo alebo nepriamo, iba možnosť, odmietnuť výsledky petície, ak by porušila zákaz uvedený v článku 27 odsek 2 resp. 3 ústavy, resp. preskúmať, či petičnú akciu podpísalo 350 tisíc osôb, ak by na jej základe mal vyhlásiť referendum. Okrem toho takáto formulácia - citujem: "či svojim obsahom zodpovedá ústave" domyslená do dôsledkov by prakticky už sama osebe vylúčila

možnosť prípadného vyhlásenia referenda. Veď referendom sa nevylučuje možnosť, meniť, prípadne aj ústavu. Znova ide o vágny pojem s významom už spomenutého obuškového zákona. Jednej osobe, pánu prezidentovi Slovenskej republiky sa tak navrhuje priznať, v otázke jedného z významných ústavných práv občanov Slovenskej republiky také rozhodovacie právomoci, ako nemali ani generálni resp. prví tajomníci Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Zemanovi z HZDS. Ďalej udeľujem slovo pánu poslancovi Feketemu z HZDS. Predtým majú faktické poznámky pán poslanec Hrnko a potom pán poslanec Móri. Po pánovi Feketem sa prihlásila do rozpravy pani Romanovská z HZDS.

Poslanec A. Hrnko:

Ďakujem, pán podpredseda, za udelenie slova. Predovšetkým by som chcel ako poslanec zákonodarného zboru Slovenskej republiky protestovať proti urážkam prezidenta zo strany pána poslanca Zemana, ktoré pokladám za neodôvodnené a zlovoľné.

Po druhé - predovšetkým by som chcel povedať, že takto chápané referendum, ako nám tu predložil pán Zeman, bolo nástrojom na to, aby sa napríklad zlikvidovala demokracia vo Weimarskej republike. A dúfam, že touto cestou sa nechceme vydať.

A po tretie - upozornil by som pána poslanca Zemana na článok 72 ústavy, keď sa tou ústavou už oháňa, aby si ju aj

prečítal, kde sa hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Nikde v tejto ústave sa nepíše, že referendom možno meniť funkciu Národnej rady, nikde sa nepíše, že tu je iný zákonodarný orgán, ako Národná rada. Preto jeho poznámka o tom, že referendom je možné meniť ústavu, je v rozpore s touto ústavou.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Hrnkoví. Udeľujem slovo pánu poslancovi Mórimu, ktorý sa prihlásil s faktickou pripomienkou. Potom sa pripraví pán poslanec Prokeš.

Poslanec I. Móri:

Pán podpredseda, pán poslanec Zeman sa odklonil od predmetu veci a neprístojným spôsobom, najmä v úvode jeho diskusného príspevku, osočoval hlavu štátu, prezidenta Slovenskej republiky, ktorý naviac, je tu neprítomný. Pán predsedajúci, žiadam vás a za seba i prosím, aby ste upozornili diskutujúcich v prípade, že budú spochybňovať česť hlavy štátu. Som presvedčený, že väčšina z nás sa dokáže povzniesť nad tento typ bytostí a tento štýl príspevkov. Pána poslanca Zemana oslovovať nebudem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mórimu. Mám len jednu poznámku. Za to, čo sa v tejto snemovni prednesie, zodpovedá sám pred sebou iba ten, ktorý to prednáša. Toľko na vysvetlenie, lebo niekedy sú tu také príspevky, že potom predsedajúci by musel sústavne upozorňovať.

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš.:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi upozorniť pána Hrnka, že, podľa mňa, si myli petíciu s referendom. A po druhé - dovolím si ho upozorniť na článok 93 ústavy, ktorý ma nadpis referendum.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Zeman sa prihlásil so žiadosťou o faktickú poznámku.

Poslanec J. Zeman;

Ďakujem. Naozaj neviem, čo konkrétneho povedal pán poslanec Hrnko, ale zachytil som, že som vraj urazil pána prezidenta. Koniec-koncov to pán Mori aj potvrdil, že vraj v úvodnej časti. Predpokladám, že ma pán Hrnko resp. pán Móri zle počúvali, pretože nie som si vedomý toho, že by som sa dotkol cti pána prezidenta a už tobôž nie v úvodnej časti. A v ďalších častiach som bol konkrétny K navrhovanému zákonu resp. k novele zákona. A mím za to, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, že návrh zákona predkladá Mikloško, Hrnko, Farkas, Ftáčnik a nie pán prezident.

Ďakujem za pozornosť:. Podpredseda NR SR P. Weiss;

Pán poslanec Kuzbért sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec T. Kuzbert:

Pán Prokeš už poučil pána Hrnku a ja by som ešte chcel dodať, že aj článok 98 ústavy hovorí v odseku 2: "Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. " Takže, ústavu treba citát od a po z.

Podpredseda NR SR P. Weiss; Pán poslanec Sečánsky. Poslanec H. Sečánsky:

K pánu Hrnkoví. Správne ste citovali článok 72 ústavy, ale nechápem.

Podpredseda NR SR P. Weiss;

Páni kolegovia, prosím, hovorí váš kolega, buďte takí dobrí a vymieňajte si názory troska tichšie.

Poslanec H. Sečánsky:

Nechápem váš návrh pod číslom 3, kde hovoríte, že doterajší text i 25 sa označuje ako odsek l a dopĺňa sa novým odsekom 2, ktorý znie: "Zákon prijatý v referende sa uvádza touto vetou: Občania Slovenskej republiky sa v referende uzniesli na tomto zákone. " Máme nový zákonodarný subjekt občanov slovenskej republiky, pán Hrnko? Pre toto v ústave oporu nenájdete.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Lauko z Kresťanskodemokratického hnutia.

Poslanec P. Lauko:

Pán predsedajúci, chcel by som pánu poslancovi Zemanovi, bez toho, aby som s ním chcel polemizovať, pripomenutí, jeho vlastné slová, kde povedal, že z prezidenta sa tak stáva vykladač ústavy a na konci svojho referátu prirovnával prezidenta ku generálnemu tajomníkovi strany. Ak mu to nestačí, potom už neviem. A ešte druhú poznámku, ak mi dovolíte - mýliť, si štátne budovy a nemocnice s holičstvom a so súkromným vlastníctvom, to svedčí aj o úrovni.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Prokeš, potom pán poslanec Brňák. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som citoval článok 99 ústavy: "Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. " Inak povedané, výsledok referenda má platnosť alebo účinnosť ústavného zákona. A pánu poslancovi Laukovi si dovolím povedať len toľko: vážený pán poslanec, pokiaľ sa tu používa porovnanie, ktoré vyplýva z určitých faktov uvedeného zákona, to nie je útok na Česi pána prezidenta, na tú útočí skôr niekto, kto predkladá tento návrh zákona.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu Prokešovi. Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, pán predsedajúci, tiež by som chcel reagovať na vystúpenie pána poslanca Hrnku. Citoval článok 72 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Existuje aj článok 93 ods. 3, kde sa hovorí, že predmetom referenda nemôžu byť. základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Pýtam sa teda pána poslanca Hrnku, prečo je tu výslovne uvedené, že predmetom referenda nemôžu byt základné práva a slobody, keď tieto sú priamo uvedené v Ústave Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Ešte jedna faktická poznámka - pán poslanec Zeman.

Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Naozaj znova sľubujem, že už nebudem na invektívy niektorých prítomných poslancov reagovať, ale teraz poslednýkrát. Tu ktorýsi z predchádzajúcich rečníkov čí poslancov mi dal niečo do úst, čo som nepovedal, resp. naplnil iný zmysel toho, čo som povedal. Áno, z pána prezidenta by sa mohol stať vykladač zákonov, resp. jeho právomoci by mohli byť väčšie než právomoci bývalého generálneho či prvého tajomníka ÚV KSČ, keby tento návrh zákona predložený skupinou poslancov prešiel. A kvôli tomu som to spomenul, aby ste si aj vy už konečne uvedomili, že naozaj nie je potrebné z pána prezidenta robiť to, čo sa navrhovatelia pokúšajú urobiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka. Poslanec A. Hrnko:

Pánu Brňákovi by som povedal len toľko, nech sa opýta najlepšieho znalca a autora tejto ústavy.

Podpredseda NR SR P. Weiss;

Kolegyne, kolegovia, faktické poznámky sa vyčerpali. Prosím, aby sa slova ujal pán poslanec FeKete z HZDS, potom pani poslankyňa Romanovská z HZDS.

Poslanec J. Fekete:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán spoločný spravodajca, aby ste sa aj vy nenudili,

dámy a páni,

predchádzajúci rečníci povedali časť z toho, čo som chcel povedať ja, tak svoje vystúpenie skorigujem a sústredím sa iba na jeden taký dosť chúlostivý bod predkladaného návrhu zákona. Tak či onak musím konštatovať., že znôška našich dobových kríz, a jednou z nich je aj kríza parlamentná, začína tlačiť na citlivý krk demokracie. Ešte sa nedusí, ale už sa zadúša. Svedectvom tohto konštatovania je aj predložený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda. Správnejší názov by mal byť o spôsobe nevykonania referenda, či ešte presnejšie, o spôsobe ako zamedziť petičným akciám. Podujmem sa to dokázať širším rozborom § lc, aby sme mali o ňom prehľad, dovolím si ho odcitovať celý, presnejšie len prvé dva odseky: "Občana možno na podpóru petície vyzývať iba na miestach prístupných verejnosti, na verejných zhromaždeniach, v tlači a iných informačných prostriedkoch, na schôdzach občianskych združení, politických strán a politických hnutí. " Druhý: "Nie je prípustné vyzývať na podporu petície a žiadať o podpis petície v budovách štátnych orgánov a budovách územnej samosprávy, ako aj vo vzdialenosti menšej ako 100 metrov od týchto budov, v priestoroch ozbrojených zborov, v zdravotníckych zariadeniach, v ústavoch sociálnej starostlivosti, ďalej na pracoviskách, v bytoch občanov a na iných miestach zabezpečujúcich súkromie občanov. "

Hneď prvý rozpor ponúka kontradiktívnosi prvého a druhého odseku. V prvom sa hovorí, kde možno na petíciu vyzývať - iba na miestach prístupných verejnosti, na verejných zhromaždeniach, atď. V druhom, kde nie je prípustné vyzývať na podporu petície a žiadať, o podpis petície, konkrétne v budovách štátnych orgánoch a orgánov územnej samosprávy, teda tam, kde sa, aspoň na vidieku to platí bez výnimiek, výzva na petíciu má urobiť. Ešte presnejšie, vyčleňujú sa z nich kultúrne domy, ktoré zväčša ešte stále patria orgánom miestnej samosprávy. Ďalej znepokojuje a udiera mi silne do očí tá vzdialenosti. 100 metrov. Sto metrov je v Bratislave často desatina ulice, ale na vidieku neraz dĺžka celej dedinky. V našom okrese je necelých 70 dedín, väčšina z nich nemá ani pol tisícky obyvateľov, čo je číslo, ktoré prezrádza aj rozľahlosť týchto sídiel. Napríklad v Dolných Strhároch by sa petičná akcia z východnej strany mohla uskutočniť iba pri cintoríne, z ostatných strán jedine za dedinou a v trošku vzdialenejšej Šuli jedine za dedinou. Spomenúť by sa mohli aj iné dediny, okrem toho, odkiaľ sa bude merať tých 100 metrov? Od okna, dverí, schodištia, richtárovho stola? Nie je to malichernosti, lebo na Slovensku je temer 3000 obci a takto by sme si mohli pripraviť približne 3000 sporov.

Ďalej, veía slovenských dedín má urbanistickú štruktúru jedinej ulice, neraz dosť frekventovanej. Robiť petičnú akciu v poli, jarku, či pod lesom, má taký význam, ako zmlátiť prázdnu slamu. Takže sa bude robiť, zákon to naznačuje, na okrajoch ciest. Je to bezpečné? Čo na to dopravná polícia, bude môcť zakázať petičnú akciu pre porušovanie dopravných predpisov? Ďalší problém - zákon neumožňuje zbierať petičné podpisy v zdravotníckych zariadeniach a ústavoch sociálnej starostlivosti. Nie je aj toto prejav diskriminácie tých, čo nemôžu vstať z postele, alebo aj tých, čo napríklad ležia doma so zlomenou nohou, najmä keď prejavia svoju volu zúčastniť sa na petičnej akcii?

Za vrchol antidemokracie považujem zákaz robiť petície na pracoviskách, v bytoch občanov a na iných miestach zabezpečujúcich súkromie občanov. Čo to znamená v bežnej reči? Že ich nebudeme môcť robiť nikde, ani na štadióne, lebo aj to je napríklad pracovisko napríklad správcu štadióna, ani vo včelíne, lebo to je pracovisko včelára, ani v maringotke, ba ani v stane, lebo aj ten zabezpečuje občianske súkromie. Viem, v predloženom návrhu sa môže myslieť, že ja ako pomocník iniciátorov petície nemôžem žiadať o podpis na petičný hárok v bytoch občanov a na iných miestach zabezpečujúcich súkromie, ale dobre poučený jedným našim kolegom právnikom z koalície, ktorý tesne po odvolaní trojice šéfov Najvyššieho kontrolného úradu s úsmevom povedal, že dobrý advokát musí každý paragraf vysvetliť minimálne trojakým spôsobom, si predmetný návrh textu vysvetľujem tak, ako som ho vysvetlil.

Je neodškriepiteľné, že predložený návrh petičné právo ako najvyšší prejav demokracie autizuje a vyčleňuje ho na periférne miesta spoločenskej komunikácie. Mrzí ma, že pri novelizácii zákona sa nevychádza v ústrety ani občanovi, ani politickým či iným organizáciám. Nie je bez zaujímavosti pripomenúť si preto pár faktov o pravidlách referenda a ľudovej iniciatívy, čo je vlastne synonymum petície vo Švajčiarsku. Dobre si všimnime najmä čísla a termíny, ktoré budem uvádzať v druhej polovici tohto článku. Citujem z článku, ktorý napísal český publicista Antonín Vaneček:

"Švajčiarsko sa často považuje za model priamej demokracie, pretože ako na úrovni štátu, tak i na úrovni kantónov je obyvateľstvo priamo vtiahnuté do legislatívneho procesu, to je do vytvárania zákonov. V skutočnosti je však nepresné hovoriť o priamej demokracii, lebo švajčiarsky politický systém má rovnako i črty nepriamej parlamentnej demokracie. Napriek tomu na rozdiel od ostatných európskych krajín rozvinutím mechanizmov ľudovej iniciatívy a referenda Švajčiarsko vytvorilo systém spolurozhodovania parlamentu a obyvateľstva, ktorý je ako celok neznámy v ostatných krajinách a mal by sa presnejšie nazývať polopriama demokracia. Zvrchovaný - podlá ústavy Švajčiarska - nie je parlament, ale švajčiarsky ľud. Uvediem dve inštitúcie - ľudovú iniciatívu a referendum, "ľudová iniciatíva - a tu zasa citujem, počúvajme dobre - "stotisíc občanov oprávnených voliť sa zhromaždí v priebehu 180 dní a títo občania žiadajú dodatok k švajčiarskej ústave, potom navrhovaný dodatok vstúpi do platnosti, ak ho väčšina voličov i kantónov prijme hlasovaním. Referendum má takýto mechanizmus. Každý dodatok k švajčiarskej ústave si vyžaduje ľudové hlasovanie, mandátové referendum. Dodatky či zmeny švajčiarskych zákonov sú predmetom fakultatívneho, čiže opčného referenda, ak sa podpisy 50 tisíc oprávnených voličov nazbierajú počas troch mesiacov a vyžadujú od parlamentu, aby ich predložili na hlasovanie. " Práve k takýmto úpravám mala smerovať novelizácia zákona, k úpravám, ktoré by vychádzali v ústrety občianskej pospolitosti. Nezabúdajme totiž, že tento návrh zákona sa šil horúcou ihlou, motivovala ho, je to tak, nedávna petičná akcia HZDS a strach z jej dôsledkov, túžba nezopakovať ho. Aký bol zámer, taký je aj výsledok - žalostný.

Predložený návrh zákona prakticky znemožňuje uskutočnenie petičných aktivít. Je to neprezieravé, je to bič na seba samého. Možnosť uplatnenia petičného práva raz predsa môže prísť vhod hociktorej strane z parlamentu, hociktorej organizácii, v tom sme si všetci rovní. Prijatie tohto zákona nemôžem podporiť nielen kvôli výhradám voči § lc, ale aj kvôli ďalším, o ktorých tu už bola reč.

Ďakujem za pozornosť.. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Feketemu z Hnutia za demokratické Slovensko. Faktické poznámky má pani poslankyňa Gbúrová a pán poslanec Pivoluska. Potom vystúpi v rozprave pani poslankyňa Romanovská.

Poslankyňa M. Gbúrová:

Ďakujem. Len veľmi stručne k svojmu predchádzajúcemu rečníkovi. Prvá veta bude trosku netradičná. Tak ako nie je možné oddeliť dušu od tela človeka, nie je možné hovoriť, o forme mimo obsahu. Ak chcem posudzovať, niektoré formálne prvky petičnej akcie na vypísanie referenda, musím sa vážne zamyslieť; už aj nad obsahom petície. Ku Švajčiarsku, ktoré tu bolo spomínané a ktoré je možné hodnotiť ako štát, ktorý petičné právo vysoko akcentuje, je však potrebné povedať, že je to vždy vo väzbe na obsah petičnej akcie. Je možné venovať sa rôznym ekologickým resp. sociálnym otázkam, nie je možné žiadať zmenu politického systému, resp. siahať na ľudské práva človeka. Preto je okrem formálnej stránky petície, ako je napríklad počet podpisov, bydlisko, dôležitý predovšetkým obsah.

Okrem toho chcem upozorniť, na jeden moment. Spravidla petičné právo využíva nejaká spoločenská organizácia, menej

politická strana. Keďže obsah referenda je viazaný na obsah petície, bolo potrebné viac hovoriť o poručení základných ľudských práv, ako o spornom definovaní pojmu bydlisko. A práve to malo byť, podlá mňa, predmetom dnešnej diskusie.

Ďakujem za pozornosť.. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej za faktickú poznámku. Prosím pána poslanca Pivolusku. Pripraví sa pán poslanec Šebo s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Pívoluska:

Vážené dámy, vážení páni,

chcem ešte doplniť pána Feketeho. Keď som čítal návrh prerokúvaného zákona, chýbala mi - to hovorím v úvodzovkách - v § Ib ods. l už len táto veta, alebo doplniť túto vetu: "A musí byt nalepená fotografia nie staršia ako jeden rok o rozmeroch 4 x 3 cm, kde výska hlavy nesmie byť menšia ako 2, 5 cm, s overením prezidentskej kancelárie, že sa podpísaná osoba určite podobá a potvrdená na zadnej strane okrúhlou pečiatkou a podpisom overovateľa. "

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Aj ja ďakujem pánu poslancovi Pivoluskovi. Pán poslanec Šebo - faktická poznámka.

Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predsedajúci,

chcel by som položiť otázku pánu predkladateľovi, resp. prosím vysvetlenie, čo ho vôbec viedlo k tomu, že vlastne obmedzil prístup občana do štátnych či samosprávnych budov, že vlastne svoje právo občana, ktoré si môže uplatňovať, podlá zákona, nesmie uplatňovať práve v takejto budove, ktorá na slúžiť občanovi. Veď tieto budovy mnohokrát občan vlastnoručne budoval, vlastnoručne staval, a teraz ho vyháňame niekde na perifériu s tým, že nemôže toto svoje právo uplatniť. Myslím si, že každý aparát, štátny L samosprávny, má slúžiť predovšetkým občanovi, a preto by mal mať občan plné právo tieto priestory využívať i na to, aby prejavil svoju vôľu pri petícii. V dôvodovej správe totiž o tom nie je prakticky nič uvedené.

Podpredseda NR SR P. Weiss;

Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka. Poslanec J. Prokeš;

Ďakujem, pán predsedajúci. Je mi veľmi ľúto, že nemôžem súhlasiť s našou Šarmantnou kolegyňou, pani Poslankyňou Gbúrovou, ale ak by som mal súhlasiť, s tým, že telo a duša je to Isté, resp. že sa nedajú oddeliť, tak by som musel pripustiť, že duša umiera s telom, čo pre mňa nie je celkom dobre prijateľné.

A po druhé - musím povedať, že sa musíme baviť o predloženom zákone, nemôžeme sa baviť o obsahu predloženej petície, ktorá bola vykonaná kedysi v minulosti. A je mi ľúto, y budujeme tú formu, o obsahu príslušnej petície sa potom môže baviť niekto iný. Viete, nie je to celkom tak jedno,

občas treba urobiť ten obal, tú flašu, a čo sa do nej naleje, to už potom musí posúdiť hlavný ochutnávač.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Zoričák - faktická poznámka. Poslanec A. Zoričák;

Prepáčte, pani kolegyňa Gbúrová, musím takisto reagovať., pociťujem teda potrebu reagovať a v trošku inej forme povedať, to, čo povedal pán Prokeš. Tu dopad je oveľa širší, tu je skutočne veľké obmedzenie práva občana a nemôžeme tak hovorit, ak teda táto debata, ktorá tu existuje, je namieste.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tarčák. Poslanec J. Tarčák;

Tiež smerom k pani Gbúrovej - nezavádzajme diskusiu do filozofických úvah, a nebavme sa tu ani o forme a obsahu. Vec je jednoznačná, či tento parlament chce príjat takú normu, kde dá možnosť občanovi vyjadriť sa v referende. Ak povieme áno, potom musíme urobiť také kroky, aby referendum mohlo prebehnúť. Tento návrh je úplne scestný. Prosím vás, kto to bude merať či to bude 100 metrov? A čo, keď niekto spochybni, že to bolo 99 metrov? Viete si to predstaviť? Ak prijmete takýto zákon, tak jasne hovoríte, a povedzte jednoznačne, že referendum nie. Preboha, veď takých nezmyselných návrhov tu ste už predložili niekoľko, vrátane toho hlasovánia, čítania, teraz neviem, či mám utekať rýchlejšie a podobne. Však sa spamätajme! Tak pomenujme veci pravými menami l Chceme referendum, aby mal občan možnosť sa vyjadriť, alebo nie? A nehrajme tu divadlo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Gbúrová. Poslankyňa M. Gbúrová:

Len stručne k svojim predrečníkom: Ďakujem za vysvetlenie. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Romanovská. Prosil by som vás, keďže ide o rozpravu a návrhy treba predniesť v rámci rozpravy, aby ste prišli k hlavnému rečníckemu pultu.

Poslankyňa M. Romanovská:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ctení hostia,

nakoľko tu už odznelo dosť viac aj menej emotívne ladených pripomienok, zamerala by som sa len na strohé pozmeňovacie návrhy.

V 5 1b ods. l navrhujem vypustiť termín "rodné číslo". Beriem to späť, pán spoločný spravodajca hovorí, že je to v spoločnej správe, ale termín "bydlisko" zmeniť, na "miesto trvalého pobytu". Odsek 2 vypustiť.

V 5 Ic ods. l nové znenie: "Občana možno na podporu petície vyzývať, na miestach prístupných verejnosti, na verejných zhromaždeniach, v tlačí, rozhlase, televízii, plagátmi, letákmi, na schôdzach občianskych zhromaždení, politických strán a politických hnutí, v budovách orgánov územnej samosprávy, v zdravotníckych zariadeniach, v ústavoch sociálnej starostlivosti, plagátmi na pracoviskách a v bytoch občanov. "

O predchádzajúcich miestach už bolo hovorené. S orgánmi územnej samosprávy mám skúsenosť, že mnohí primátori miest uvoľňujú kancelárie pre poslancov. Tieto kancelárie sa nachádzajú v budovách samospráv, a myslím si, že poslanec vykonáva i politickú funkciu a teda tam by nemohol nič podniknúť pre nejakú petičnú akciu. To je jedna vec. A k bytov občanov - veď práve zakázať, to je, myslím, obmedzovanie ľudských práv, lebo predsa petičný výbor nevnikne do žiadneho bytu násilím, že tam chce poriadať, petičnú podpisovú akciu. Jednoducho člen petičného výboru alebo sympatizant môže svoj byt ponúknuť na takúto akciu, takže, myslím si, že toto by nemalo byť v zákazovej, ale v povoľovacej časti.

Odsek 2: "Nie je prípustné vyzývať na podporu petície a žiadať o podpis petície v budovách štátnych orgánov a v priestoroch ozbrojených síl. "

Odsek 3 v tomto § 1c: "Ustanovenia odseku l platia obdobne aj na výzvy, aby občania petíciu nepodporili. " A toto je, myslím, jasná odpoveď na osobitnú časť k predkladacej správe, že výslovné zákazy uvedené v druhom odseku sú reakciou na upozornenia občanov. Na aké upozornenia? Však teda, keď povieme, kde sa to môže podpisovať., a na druhej strane pripúšťame, že také isté ako agitácia na petíciu, tak môže byť. aj antiagitácia, tiež na tých istých miestach to môže byt vypísané.

A ešte prosím upraviť to záverečné: "Tento zákon nadobúda účinnosti 1. júla 1994. "

Ďakujem za pozornosti. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Romanovskej. Prosím pani poslankyňu Tóthovú, ktorá je posledná písomne prihlásená do rozpravy.

Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš;

Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som sa opýtal v súvislosti s týmto, či podobné obmedzenia máme i pre podomových obchodníkov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss;

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Na konkrétnych príkladoch sa najlepšie dokresľuje nezmysel niektorých navrhnutých paragrafov zákona a zmien. Napríklad uvediem jeden. Mám súkromný podnik 50 metrov od mestského zastupiteľstva. V tomto podniku si nemôžem dať podpisovať petičné hárky? To je čo za nezmysel, prosím vás? Môžu ma za to stíhať, keď zákon zakazuje v bytoch robiť agitáciu, alebo podpisovať hárky? Toto proste neviem pochopiť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Kuzbertovi. Prosím, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

v prvom rade by som chcela poďakovať pánu predkladateľovi Mikloškovi, pánu poslancovi Hrnkoví, pánu poslancovi Farkasovi a pánu poslancovi Ftáčnikovi za § l písm. b/, ktorý považovali za potrebné zahrnúť do predkladaného návrhu, čim jasne dokumentovali, že práve vzhľadom na to, že bydlisko nezahrňuje ulicu, číslo domu, treba toto zahrnúť, keď by sa bydlisko malo takto vykladať. Čiže ich postoj jednoznačne je dôkazom toho, že súčasne platné právo formuluje požiadavku na petíciu tak, že to nie je treba zahrnúť, nie je treba uviesť bydlisko a číslo domu. Ďakujem. Toto je pre každého súdneho človeka jasným argumentom súčasného platného práva a jeho výkladu.

Ďalej by som chcela dať otázku, či je potrebné v rámci petície, ktorá má viest k referendu, vyžadovať pri petičnom podpise aj ulicu, číslo domu a rodné číslo. V podstate sa domnievam, že nie, pretože vo vlastnom referende, ku ktorému táto petičná aktivita smeruje, sa tieto údaje od občanov vyžadujú. Pokiaľ sa robí referendum, každý občan, ktorý sa zúčastní referenda, je povinný uviesť svoju adresu aj rodné číslo. Treba si preštudovať zákon o konaní referenda. Totiž dvakrát budeme od občanov požadovať to isté. Potom už, zdá sa mi, že nie je potrebné robiť petíciu na referendum, keď je takto striktne vyžadovaná identifikácia občanov, a potom

môžeme robiť hneď referendum, čo by, samozrejme, nebolo vhodné, pretože na to, aby referendum bolo vypísané, treba prejaviť ochotu občanov, národa na to, aby referendum bolo, prípadne treba prezentovať ochotu časti parlamentu na to, aby referendum bolo.

K S Ic by som chcela uviesť, že je v rozpore s článkom 27 ústavy, ktorý hovorí: "Petičné právo sa zaručuje. Každý" - opakujem - "každý má právo sám alebo s inými obracač sa vo veciach verejných"... atď. Opakujem slovo "každý". Keď raz ústava povie, že každý má právo podpísať petíciu, nie je možné S 1c odsekom 2 povedať., že to nemajú občania, ktorí sa nachádzajú v zdravotníckych zariadeniach a v ústavoch sociálnej starostlivosti. V zdravotných zariadeniach sa síce nachádzajú určitý čas, ale v ústavoch sociálnej starostlivosti sa nachádzajú mnoho rokov, a mnohí pripútaní na lôžko, takže nemôžu vyjsť z tohto ústavu. Mne je veľmi ľúto, že sa niektorí páni poslanci nad týmto usmievajú, ale skutočne je to tak, a právo musí, práve zákon musí vytvoriť podmienky, aby aj človek, v ústave sociálneho zabezpečenia mal možnosť realizovať si toto svoje základné ústavné právo a nie v článku 2 výslovne toto znemožňovať..

Vážení, jednoznačne, podlá môjho názoru, tento § Ic je v rozpore s článkom 27 ústavy, a preto ho nemôžem podporiť, a preto som toho názoru, že ak by parlament prijal tento paragraf, okamžite sa treba obratie na Ústavný sud a požiadať, ho, aby tento paragraf zrušil vzhľadom na rozpornosť, s ústavou. Je mi veľmi ľúto, ale skutočne ako právnik nemôžem konštatovať iné. V ústavnoprávnom výbore bol tento paragraf modifikovaný. Dúfam, že tu bude prednesený, takže ho nebudem opakovať., ale domnievam sa, že ústavnoprávny výbor našiel možno vhodnú formuláciu predstáv, aj Keď si myslím, že takéto obmedzenia by nemali existovať.

O tých 100 metroch sa už ani nebudem vyjadrovať, pretože mi to pripadá ako Šalgovičov zákon ohľadne 100 metrov okolo bývalej Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďalej dovoľte, aby som sa vyjadrila k § 1d. Dopredu vyhlasujem, že som ďaleko od útokov na pána prezidenta republiky takisto, ako som ďaleko od útokov na ktoréhokoľvek ústavného, vládneho alebo verejného činiteľa. A chcem uviesť., že tento § 1d je v rozpore s článkom 93 ústavy, ods. 3, kde sa jasne uvádza, čo nemôže byť obsahom resp. predmetom referenda. Vážení, ak ústava povie, že niečo taxatívne nemôže byt predmetom referenda, znamená to, že všetko ostatné predmetom referenda môže byť, a referendom sa môže meníť aj ústava, vážení. Vôbec nesúhlasím s pánom poslancom Hrnkom, pretože piata hlava, ktorá sa volá "Zákonodarná moc", upravuje dva subjekty, a to Národnú radu Slovenskej republiky, presnejšie povedané, v ústave ešte Slovenskú národnú radu, to je jeden zákonodarný subjekt, keďže je upravený v hlave "Zákonodarná moc", a ďalšia zákonodarná moc je referendum. A tam zákonodarným subjektom je ľud. Je mi veľmi ľúto, pán poslanec, ale skutočne je to jednoznačne tak. Ináč, odkazujem na skriptá pána Prusáka Teória štátu a práva, v časti "Právo" je to jasno uvedené.

A že je tomu tak, že aj ústava sa môže meniť, dokumentuje článok 99, kde sa v odseku hovorí: "Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. " To znamená, že keď môžem ústavným zákonom niečo meniť., má to silu ústavného zákona, teda je to na úrovni ústavného zákona, a je tu lehota dokonca tri roky. Čiže, pokiaľ si parlament môže sám ústavu, ktorú prijme, zmeniť aj na druhý deň - symbolicky povedané, alebo keď parlament prijme ústavný zákon, tento ústavný zákon znovu bac určenia lehoty môže zmeniť. Výrok, ktorý je prijatý v referende a je publikovaný v Zbierke zákonov, je chránený tri roky voôi

zmene, vážení. Takú moc má ľud prostredníctvom referenda, že ani poslanci zvolení vo voľbách výsledok referenda po dobu troch rokov nemôžu zmeniť. Teda je veľkým omylom tvrdiť, pán poslanec Hrnko, že referendum nie je zákonodarná moc. To je zákonodarná moc ľudu - najdemokratickejšia.

Teda, vraciam sa k § 1d a nemôžem vôbec súhlasiť s jeho obsahom. Prezident republiky preskúma, či petícia svojím obsahom zodpovedá ústave a osobitnému zákonu. Petícia môže mat otázky do referenda, ktorými sa môže meniť, ústava, vážení. To znamená, že otázky môžu byt aj v rozpore s ústavou, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 93 odsek 3. Ak by to nebola pravda - pán poslanec Hrnko, nehnevajte sa, stále mi hovoríte do toho, neviem, či mám ísť dozadu a vy budete hovoriť, alebo sú tu určité pravidlá slušnosti. /Potlesk. / Nehnevajte sa, ale máte tu také argumenty, ako keď ste mali pri našom koaličnom rozhovore, keď sme hovorili o práve a sedeli tam právnici, ako pán predseda Národnej rady, ja a ešte ďalší právnik a vy ste mali argument, čo mi vám hovoríme, veď vaša manželka je právnička. Nehnevajte sa, to sem nepatrí, ale skutočne nechajte ľudí hovoriť. Hovorím tu ako právnik a domnievam sa, že nehovorím od veci.

Znovu sa vraciam k § 1d. Ak by totiž sme nepripustili, že referendom môžeme meniť ústavu, vážené národné zhromaždenie, tak sa odchýlime od celoeurópskej zvyklosti. V západnej Európe, v ktorej sú, dúfam, že uznáte, demokratické štáty, sa všade toto pripúšťa. Ak by tomu tak nebolo, tak prezident De Gaulle, keď vypísal referendum, ktoré bolo na otázku voľby prezidenta, ústava dovolila voľbu prezidenta parlamentom a De Gaulle vypísal referendum, v zmysle ktorého prezident mal byť volený priamo ľudom, tak toto referendum by bolo nemožné. A práve preto bolo možné, lebo celá západná Európa uznáva možnosť zmeny ústavy prostredníctvom referenda. Preto J 1d je úplne neprijateľný.

Ďalej, od predkladatelov by som žiadala jedno, aby doplnili do predloženého návrhu, čo musí mat každý predpis, aby osvedčili, či tento prepis je kompatibilný s európskym právom. Podľa môjho názoru nie, lebo petičné právo bolo práve v roku 1990 na úrovni ešte bývalej federácie zdôvodňované ako právna úprava, ktorá má byť ústretová k vyspelým západoeurópskym demokraciám. Ak chcete toto petičné právo meniť., potom sa nestávame kompatibilní s európskymi štátmi. Preto prosím prekladateľov, aby sa tu jasne vyjadrili, či porovnali predložený zákon s právom západoeurópskych štátov.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za jej vystúpenie. Navrhujem, aby sme dali faktické poznámky teraz, pretože nadväzujú na konkrétny kontext prednesených referátov. Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Fogaš, ktorý dostane slovo zajtra po prerokovaní ďalších dvoch zákonov.

Takže, prosím, pani poslankyňa Draxlerová. Poslankyňa A. Draxlerová:

Chcela by som sa len spýtať pani poslankyne Tóthovej - pri predkladaní návrhu na odvolanie pána ministra Janičinú bola k materiálu priložená petícia, ktorá obsahuje meno, priezvisko, adresu, rodné číslo a podpis. Každý list obsahuje, čo tá petícia znamená - po prvé, po druhé. Keď politická strana sa chce zaevidovať na ministerstve vnútra, musí predložiť tisíc podpisov, ktoré obsahujú to isté - meno, priezvisko, rodné číslo, adresu a podpis. Prosím vás, ako chcete, aby sa napríklad zistilo, kto tú petíciu podpísal. Potom

fakt, poďme podľa Markoviča, že budeme opisovať, telefónne zoznamy.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosil by som, aby sme si ešte vypočuli faktické poznámky. Prosím, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Prosím vás pekne, ešte chcem doplniť. Vzhľadom na to, že spoločný spravodajca z môjho vystúpenia nevyrozumel, zrejme to bola moja chyba, že som to jednoznačne ako procedurálny návrh neuviedla, veď preto som išla aj sem, za ten pult: § la odsek 2 vypustiť, § 1b odsek 2 vypustiť, § 1c odsek 2 vypustiť z dôvodu rozpornosti s ústavou, § 1d odsek l vypustiť vzhľadom na rozpornosť s ústavou.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Faktickú poznámku udeľujem pánu poslancovi Bárányovi.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi len tézovite k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová. Myslím, že je potrebné v súlade s doteraz platným právom pri petícii zistiť, či skutočne bola splnená podmienka 350 000 podpisov. Čiže, k tomu je nevyhnutné najprv zistiť, či ide o existujúceho občana za tým podpisom

a či sa tento občan skutočne podpísal a či tým vyjadruje svoju vôľu. Nevyhnutnou podmienkou tohto zistenia sú údaje umožňujúce identifikoval konkrétneho občana.

Druhá téza: Doteraz bol - dajme tomu - termín "bydlisko" sporný. Prinajmenšom sa o jeho obsahu viedli dosť rozsiahle diskusie. To aj viedlo navrhovateľov k tomu, aby ho v tomto zákone pre tieto potreby, podľa môjho názoru, možno prebytočné, ale asi užitočne veľmi presne definovali.

A napokon to najzávažnejšie. Myslím, že je nevyhnutné zistiť pred vypísaním referenda, či obsah otázky zodpovedá ústavným obmedzeniam článku 93 ods. 3. Ak by bol totiž prezident povinný vyhlásiť referendum, i keď ich prekračuje, napríklad ak sa má týkať základných práv a slobôd, práve týmto by chtiac-nechtiac porušoval ústavu. Preto je, pochopiteľne, možné výsledkom referenda aj meniť ústavu, okrem obmedzení článku 93 ods. 3. Dodržanie týchto obmedzení je však potrebné posúdiť pred vyhlásením referenda, a preto sa aj táto možnosť dáva prezidentovi. Existuje aj iné riešenie, možnosť obrátiť sa na Ústavný súd. Ak bude podaný takýto pozmeňovací návrh, vážne budem zvažovať, aj jeho podporu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Bárányovi. S faktickou poznámkou sa ďalej prihlásil pán poslanec Sečánsky.

Poslanec M. Sečánsky:

Ďakujem. Vystúpim zajtra v rozprave. Mám len jednu pripomienku k pánu Bárányovi. Ak takýmto zúženým spôsobom, zúženým výkladom budeme hovorit o pojme bydlisko, tak ani grafológ nedokáže, že som to podpísal ja. To je všetko.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka. Poslanec A. Hrnko;

Pani profesorka, nehnevajte sa, tiež by som mohol všeličo vytiahnuť, čo sa rozprávalo na koaličných rozhovoroch, ale ak myslíte, že môj postoj v tom, keď som bol proti tomu, aby sa poslanec zbavil mandátu v Národnej rade normálnym zákonom, nie ústavným, vôbec nejakým zákonom aby sa poslanec zbavil mandátu, bol právne nekvalifikovaný a ak váš postoj, kde ste ako profesorka práva tvrdili, že normálnym zákonom je možné poslanca zbaviť mandátu, je v súlade s právom a s ústavou, tak Pán Boh s naším právom.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Poslanec F. Mikloško:

Pani profesorka, po prvé - vy ste boli dva roky na čele Legislatívnej rady vlády. Ani jeden zákon, ktorý vláda predložila do parlamentu, neobsahoval kompatibilitu s európskym právom. To je len ako pripomienka.

Po druhé - už vo svojom úvodnom prejave som povedal, že referendum na základe petície možno vyhlásiť v dvoch západných krajinách, vo Švajčiarsku a v Taliansku, tak neviem celkom dobre, o čom hovoríme.

Po tretie - prepáčte, keď ste spomínali manželku pána poslanca Hrnku ako právničku, vy ste sa predstavili ako profesorka práva. Ak pripúšťate, že ústavu možno meniť referendom, tak sa obávam, že sa posúvame na klzkú pôdu. To som ešte nepočul, aby referendom sa mohla meniť ústava. Ako to môže jeden právnik pripustiť? To je skutočne hodné Nobelovej ceny za právo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Michelko - faktická poznámka. Poslanec J. Michelko:

Ďakujem za slovo. Chcel som len podporiť návrh, ktorý dala pani poslankyňa Tóthová, ktorý sa týka § 1c ods. l a 2. Len na zdokumentovanie, už vtedy som chcel mat repliku, ako sa bude merať týchto 100 metrov od budov, ktoré sú tam prezentované. Je to jednoducho technický nezmysel, pretože budem hovoriť trošičku prehnane - to znamená, že ak úrad pre normalizáciu a meranie prehlási, že toto pásmo alebo meter, ktorým to bolo merané, je nepresný, nie je ocajchovaný alebo nemá akýkoľvek certifikát, môžeme spochybniť všetko, pomaly aj nos medzi očami. Je to úplný nezmysel. Môžeme hovoriť o teplotách, o podmienkach merania, proste je to naprosto vec, ktorá nepatrí do zákona.

Druhá záležitosť - chcel by som odpovedať pani poslankyni Draxlerovej. To, čo hovorí o petícii občanov pri odvolávaní Janičinu - ukážem jej to, nechcem vás všetkých zdrvať. - je tu 172 podpisov petície občanov Štrkovca ohľadom zachovania kultúrneho stánku spoločenského domu Átrium pôvodnému kultúrnemu poslaniu, kde 68 podpisov - obrazne povedané - spĺňa tieto náležitosti, že ja tu aj rodné číslo, aj bydlisko, aj podpis, ale sú tu ďalšie podpisy, ktoré vôbec toto neobsahujú. Ukážem to len takto, kde je jasné, že

sú tu iba podpisy. A skutočne nechcem to politizovať, ale rozhodne tu nejde o politickú akciu, ale o občiansku vôľu. Každý, kto má oči, môže sa o tomto fakte presvedčiť.

Ďakujem za slovo. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko;

Na základe vypočutého chcem sa opýtať pani poslankyne Tóthovej, a troška ma to udivuje, že na jednej strane tu hovorí o dodržiavaní ústavy a vážení si ústavy, a na druhej strane musím konštatovať, ako si ústavní činitelia, teda aj poslanci, vážia ústavu a inštitút referenda, keď namiesto zákonom chceli riešiť svoje politické problémy, teda odchod určitej časti poslancov, referendom.

Druhú otázku by som mal: Ako chce pani poslankyňa zabraniť tomu v existujúcom zákone, aby sa v petičnej listine neobjavil už druhýkrát občan Slovenskej republiky menom Michael Jackson?

A po tretie - niekto tu spomenul, že tu má niekto strach. Áno, ja sa bojím, aby takí politici, ako ste vy, čo ste organizovali referendum, ktoré sa dotýka oblasti ľudských práv, nezneužívali inštitút referenda.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

Poslankyňa K. Tóthová:

Keď už som bola vyzvaná pánom poslancom Laukom, považujem si za svoju povinnosť odpovedať mu. Pán poslanec, tomu, aby sa žiadny občan nepodpísal ako Michael Jackson, nezabránite ani týmto predloženým zákonom, ani ďalšími, pokiaľ tam nepostavíte dvoch policajtov, ktorí každého budú prezerať ako v policajnom Štáte - čo by bola katastrofa. Ja sa môžem podpísať., alebo niekto iný, ako Michael Jackson, bytom Župné námestie číslo 13, vymyslím si rodné číslo, a splním vaše zákonom požadované predpoklady. Preto sa v každom Kultúrnom štáte žiada určitý počet, do Ktorého sa zahrnie pravdepodobnosť pubertálnych výstrelkov, počet zlomyseľných neprajníkov, ktorí petíciu, ktorá im nie je po chuti, vedome zdehonestujú, a počet slabomyseľné, ale nie nebezpečných duševne chorých pohybujúcich sa na slobode. Teda, každá kultúrna spoločnosť musí počítať s existenciou týchto troch kategórií, ktoré môžu spraviť určitú percentuálnu spochybnenosť, a zároveň musí počítať aj s tým, že prípadne niekto sa pôjde podpísať dvakrát, ale to by sa nemalo stať, tomu musia zamedziť tí, ktorí to organizujú. Z toho dôvodu sa robí prekontrolovanie, aby títo Michaelovia Jacksonovia, a tí, ktorí vlastnou rukou podpíšu 10-15 ľudí, sa vyradili. A vyradila to aj komisia HZDS, ktorá robila spätnú kontrolu petičných akcii, vyradila tých podpisov nie 10, nie 100, nie 1000, ale niekoľko tisíc. Toľko k pánu poslancovi Laukovi.

Tie otázky na moju osobu a moju erudíciu ponechám na posúdenie iným, nebudem sa k tomu vyjadrovať.

K pánu poslancovi Mikloškovi, pokiaľ sa dotkol mojej pôsobnosti v legislatívnej rade. Legislatívna rada je orgán, ktorý skúma legislatívno-technické otázky. Ani obsahové, ani účelové jej neprináležia. Každý predkladajúci sa musel vyjadriť, či skúmanú predlohu, teda návrh zákona porovnal so štátmi západnej Európy, prípadne, z ktorého modelu vychádzal. Toto všetko predkladatelia museli urobiť, a aj robili v legislatívnej rade. Samozrejme, nedávali traktáty komparatistické.

A posledné k pani poslankyni Draxlerovej - samozrejme, bol u Janičinu určitý počet, na to odpovedal pán poslanec, ale ja vás, pani poslankyňa, ubezpečujem, že Keby niekto dnes robil akúkoľvek petičnú akciu, tak bude nad rámec zákona uvádzat 33 rodné číslo, aj všetko, len preto, aby to niekto nespochybnil. A pri volebnom sa to vyžaduje preto, lebo je to výslovne v zákone uvedené.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Šebo. Poslanec J. Šebo:

Vážené dámy a páni,

chcel by som len pripomenúť pánu poslancovi Mikloškovi, že mi zabudol odpovedať, na moju otázku k paragrafu 1c. Predpokladám, že tak urobí keď nie dnes, tak zajtra.

Pokiaľ ide o podpisovanie petičných hárkov, poviem vám môj názor. Ak sa tam niekto podpíše Sandokan, ak sa podpíše neviem akým vymysleným menom, ale oboznámil sa s hlavičkou, to znamená s tým, čo podpisuje, fyzicky tam bol prítomný, on sám sa premenuje na Sandokana, a takto to podpíše. Keby tam napísal tri krížiky a pritom sa oboznámil s textom hlavičky, s tým želaním, ktoré má, tak rovnako prejavuje svoju vôľu. Asi tolko.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi. Posledná faktická poznámka - pán poslanec Hrušovský. Potom dnešný deň končíme.

Poslanec P. Hrušovský;

Zareagoval by som na poznámku pani kolegyne Tóthovej. Pamätám sa, ako často sme sa v ústavnoprávnom výbore práve trápili s tým, či je predložený návrh zákona alebo novela zákona kompatibilná s právom európskych spoločenstiev, a žiaľ, ani jeden z prekladateľov, či už to bolo jedno alebo iné rezortné ministerstvo, nevedel nám odpovedať na túto otázku. Som prekvapený, pani kolegyňa, že Legislatívna rada vlády toto robila, vedela, a vláda pri stanoviskách, ktoré predkladala k jednotlivým návrhom zákonov, neuviedla túto doložku, ktorú sme vyžadovali pri prerokovávaní jednotlivých návrhov zákonov v našom výbore. Len toíko.

Podpredseda NR SR P. Weiss;

Ďakujem pánu poslancovi Hrušovskému.

Dámy a páni, končím dnešný rokovací deň. Zajtra pokračujeme tak, ako sme si schválili, tzv. tabuľovým zákonom. Potom bude hlasovanie o novele zákona o voľbách a po hlasovaní o tomto zákone dokončíme rokovanie o tomto poslednou bode dnešného nášho zasadania.

Prajem vám príjemný večer. Dovidenia.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 25., 26., 27., 31. mája a 2., 7., 8., a 9. júna 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 32. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. časť

X. volebné obdobie

Piaty deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 2. júna 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

prosím, aby ste zaujali miesta, budeme pokračoval v prerušenom rokovaní 32. schôdze.

Pri schvaľovaní programu 32. schôdze sme sa dohodli, že vo štvrtok o 14. 00 hodine bude prerokovaný desiaty bod, a to

Koncepcia__vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 495 a spoločnú správu výborov spolu s návrhom uznesenia ako tlač číslo 495a.

Prosím pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Pavla Koncoša, aby koncepciu vlády odôvodnil.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi najskôr poďakovať za pochopenie, že Koncepciu vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky môžem predložiť práve v tomto čase, lebo prvá tri dni tohto týždňa

som bol na zasadnutí Rady KO v Ríme, kde je Slovensko členom. Môžem oznámiť radostnú správu, že naša stála zástupkyňa pani docentka Kadlečíková bola zvolená za podpredsedníčku tejto svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu. /Potlesk. /

Dôvodom predloženia koncepcie vodohospodárskej politiky na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky je doterajšia absencia takéhoto dokumentu potrebného pre usmerňovanie ďalšieho rozvoja vodného hospodárstva. Okrem toho aj uznesenie Národnej rady číslo 317 z 22. októbra 1993 k správe o stave rezortu pôdohospodárstva, tzv. zelenej správe, uložilo vláde Slovenskej republiky vypracovať a do Národnej rady Slovenskej republiky predložiť túto koncepciu. O materiáli sa už v minulosti viackrát rokovalo, dokonca aj vo výbore pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, ešte pred prerokovaním vo vláde Slovenskej republiky. Rokovalo sa tiež v Hospodárskej rade vlády z dôvodov rozdielnych stanovísk najmä Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k riešeniu niektorých otázok.

Pre úplnosti v prílohách sú zhrnuté stanoviská zainteresovaných orgánov a Ministerstva pôdohospodárstva slovenskej republiky k zneniu materiálu z decembra 1992. Tieto stanoviská ovplyvnili konečné znenie materiálu i návrh opatrení a úloh. V záujme zblíženia stanovísk materiál bol viackrát upravovaný až do podoby, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 194 z 8. marca 1994, prerokovali vybrané výbory Národnej rady Slovenskej republiky a je tiež predmetom dnešného rokovania.

K obsahu koncepcie pokladám za potrebné stručne uviesť: Vodné hospodárstvo v roku 1994 a v ďalších rokoch bude musieť. zabezpečovať úlohy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v zmenených podmienkach s podstatne nižšími dotáciami zo štátneho rozpočtu. Preto sa koncepcia zaoberá aj návrhom

možného riešenia zabezpečenia zdrojov na financovanie potrieb prevádzky a rozšírenej reprodukcie, ktoré súvisia aj a cenovými otázkami. Investičný rozvoj na najbližšie roky je navrhovaný s obmedzeniami, ktoré umožňujú pokračovať, respektíve ukončiť výstavbu iba niekoľkých dôležitých vodohospodárskych stavieb. Celkove pre zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie sa v koncepcii pre rok 1994 uvažovalo zo Štátneho rozpočtu použiť, prostriedky vo výške rozpočtu na rok 1993. To sa na konci roka, žiaľ, ukázalo ako rozporná s možnosťami štátneho rozpočtu, preto sa program vo vykonávacích plánoch na rok 1994 zredukoval v súlade s možnosťami.

V ekonomickej častí správy cieľom navrhovaných riešení v budúcich rokoch je postupne zabezpečiť samofinancovanie podnikov povodí a subjektov pre zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie a čistenie vôd v prevádzkovej a investičnej oblasti, čo si vyžiada liberalizáciu cien povrchovej, pitnej a odkanalizovanej vody.

Koncepcia obsahuje aj návrhy zásad transformácie a privatizácie vodohospodárskych podnikov. Kanalizačné siete, čističky odpadových vôd, miestne vodovody vrátane prislúchajúcich miestnych zdrojov vody s objektami a zariadeniami, sa v materiáli schválenom vládou Slovenskej republiky navrhovalo odovzdať, obciam odplatným spôsobom. Prostriedky takto získané sa predpokladalo použiť na ďalší rozvoj vodovodov a kanalizácií. Dodávam, že oproti tomuto návrhu budeme predkladať z ministerstva pôdohospodárstva do vlády Slovenskej republiky návrh podstatne odlišný, a síce na bezodplatný prevod spomínaných zariadení do majetku obci a miest.

Zdroje podzemnej a povrchovej vody sa vzhľadom na článok 4 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje ponechať naďalej vo vlastníctve pod kontrolou štátu. Ide, samozrejme, o významné zdroje. Predpokladá to zabezpečil spoluúčasť štátu na majetku vodárenských sústav, ktorými sa pitná voda

privádza do jednotlivých spotrebísk, teda do obci a miest. Prevádzku vodárenských sústav sa navrhuje zabezpečovať regionálnymi akciovými spoločnosťami v čase vzniku s prevládajúcou účasťou štátu, ale s postupným narastaním podielu účasti obcí a miest až do výšky 66 %, možno i viac. Rada združenia miest a obcí Slovenska sa v januári tohoto roku k navrhovanému spôsobu transformácie vyjadrila kladne, s výnimkou už spomínaného odovzdania majetku mestám a obciam odplatným spôsobom.

Koncepcia bola prerokovaná v štyroch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody prijal k nej uznesenie číslo 197, ktorým ma v bode C zaviazal vyjadriť sa ku kompetenciám vo vodnom hospodárstve a súčasne doplniť skutočnosti k výsledkom rokovania Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 16. 12. 1993. Záznam z tohoto rokovania je v prílohe materiálu. V súlade s uvedenými požiadavkami potvrdzujem, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky rešpektuje platný zákon číslo 453 z roku 1992 o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov. Pódia 5 9 odseku l tohoto zákona Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy aj pre vodné hospodárstvo, s výnimkou pôsobnosti uvedených v § 6 odsek 1 písmeno d/. Podľa tohto ustanovenia Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je ústredným organom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania. Z uvedených dôvodov ministerstvo pôdohospodárstva nezasahuje do praktického výkonu štátnej správy na úseku vodoprávnom, vykonávanej úradmi životného prostredia, respektíve vlastným Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Naopak, pomáha zabezpečovaniu spracovania rôznych podkladov.

Otázky budúcich kompetenčných vzťahov sú po dohode oboch ministerstiev vyňaté z koncepcie a budú sa riešiť v novom, respektíve novelizovanom zákone o vodách, ktoré pripravuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. K výsledkom rokovania medzi Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo 16. decembra doplňujem, že obsahujú stanoviská oboch rezortov k budúcemu postaveniu podnikov povodí, k privatizácii štátnych podnikov, vodární a kanalizácií a deregulácii odberu vody. Vychádzajúc z rozdielnych stanovísk Hospodárska rada vlády odporúčala koncepciu prijať, ako otvorený dokument, v ktorom sa o rozporných okruhoch problémov bude na základe podrobnejších podkladov rozhodovať, postupne. Na riešenie týchto problémov v roku 1994 je vytvorený priestor v úlohách, ktoré sú konkretizované v návrhu opatrení ďalšieho postupu v závere tejto správy na strane 52, čo predpokladá vypracovať podklady pre príslušné rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o zohľadnenie návrhov z materiálu Voda pre tretie tisícročie, v koncepcii je už zdôraznená potreba postupnej revitalizácie povodí. To by malo prispieť K zlepšeniu stavu, nemôže však nahradiť funkciu vodných nádrží. Vzhľadom na existenciu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je samozrejmé, že všetky väčšie investičné akcie budú posudzované podlá metodiky tohto zákona. Ministerstvo pôdohospodárstva v spolupráci s ministerstvom životného prostredia už zabezpečilo posúdenie vplyvov na životné prostredie pripravovaného vodného diela Žilina a toho času zabezpečuje posúdenie veľkokapacitného zdroja pitnej vody pre Prešov a Košice.

Záverom si vás dovoľujem, vážení páni poslanci, požiadať o kladné prijatie navrhovanej koncepcie a zásad vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky ako rámcového a otvoreného dokumentu pre riadenie vodného hospodárstva

v najbližších rokoch. Ide o významné odvetvie, ktoré podmieňuje nielen rozvoj životnej úrovne obyvateľstva, ale aj ďalších odvetví hospodárstva.

Ďakujem za pozornosť.. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu ministrovi. Ako spoločný spravodajca výborov bol určený pán poslanec Letko. Prosím so, aby predniesol správu o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady.

Poslanec M. Letko:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

po predložení Koncepcie poľnohospodárskej a lesníckej politiky Národnej rade Slovenskej republiky v minulom roku predkladá nám dnes ministerstvo pôdohospodárstva poslednú, chýbajúcu koncepciu, Koncepciu vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky. Spína sa tým i uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 317 z 22. októbra, síce so skoro polročným sklzom, ale príčiny, pre ktoré sa tak stalo, môžem pokladať, za objektívne.

Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som v úvode mojej spravodajskej správy konštatoval, že návrh koncepcie vychádza z analýzy súčasného stavu vodného hospodárstva, ktorý v porovnaní s vyspelými krajinami značne zaostáva najmä vo vybavenosti našich obcí verejnými vodovodmi. Napríklad z 2 831 obci iba l 6SO obci ma vodovod. Ešte horšia situácia je v kanalizácii resp. odkanalizovani vody. Iba 283 obcí má vybudovanú verejnú kanalizáciu. Ide o problémy, ktoré vznikali desiatky rokov a ich obstarávanie je časovo, ale najmä investične veľmi náročné. Tieto úlohy bude potrebne zabezpečovať v zmenených podmienkach v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi s podstatne nižšími dotáciami zo štátneho rozpočtu a v procese transformácie tohto nie malého majetku či už na obce alebo v rámci privatizácie.

Odporúčam súhlasiť BO zásadami transformácie a privatizácie vodohospodárskych podnikov tak, ako sú uvedené v návrhu koncepcie. Po konzultácií so zástupcami Združenia miest a obcí Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, odporúča, aby prevod tohto majetku resp. transformácia tohto majetku na obce bola urobená bezodplatným spôsobom. Dovoľte mi citovať, zo spoločnej správy, ktorú máte pod číslom 195a.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutiu z 13. mája 1994 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životne prostredie a ochranu prírody Koncepciu vodohospodárskej politiky slovenskej republiky na prerokovanie do 18. mája 1994. Ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo.

Výbory prerokovali Koncepciu vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky v určené] lehote s týmito závermi: Výbor Národne] rady Slovenskej republiky pre polnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo vyjadril súhlas s koncepciou a zásadami vodohospodárskej politiky uvedenými v časti C koncepcie s pripomienkami a odporučil ich Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti schválil uvedenú koncepciu a zásady s pripomienkami a odporúčaniami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody vzal koncepciu na

vedomie s pripomienkami a odporúčaniami. Výbor Národne] rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo ako gesčný výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, a/ Koncepciu vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky, b/ Zásady vodohospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky uvedené v časti C Koncepcie vodohospodárskej politiky SIovenskej republiky.

V časti II máte odporúčania výborov pre Národnú radu Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som zároveň v záujme skrátenia času vám povedal i moje stanovisko spravodajcu.

K bodom l - upraviť Koncepciu vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky v súlade so zmenami a doplnkami schválenými Národnou radou Slovenskej republiky a zabezpečiť splnenie úloh vyplývajúcich z návrhu opatrení a ďalšieho postupu na realizáciu vodohospodárskej politiky. Ide v podstate o formálne body, ktoré odporúčam prijať..

Takisto bod 3 spoločnej správy je formálny - každoročne predkladať určeným výborom Národnej rady Slovenskej republiky hodnotenie plnenia úloh vyplývajúcich zo správy, teda je potrebné priebežne kontrolovať plnenie tejto vodohospodárskej koncepcie.

Pod bodom 4 je, - zabezpečiť transformáciu majetku podnikov Vodárne a kanalizácie obciam bezodplatným prevodom. Súčasný rozpočet a jeho príjmová stránka v žiadnom prípade neumožňuje mestám a obciam akceptovať, prevod majetku vodární a kanalizácií odplatným spôsobom tak, ako je to tu navrhnuté v prekladanej koncepcii, lenže medzitým, ako ste počuli z vystúpenia pána ministra, odporúča tiež, aby Ba transformácia uskutočnila bezodplatným prevodom.

Bod 5 - v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 vyčleniť účelovo viazané finančné prostriedky na zabezpečenie - a tu by som si dovolil vás poprosiť, aby ste si zmenili slovo "zdroja* na "prívod vody". Ide o diaľkovod pre obce v ochrannom pásme atómovej elektrárne Mochovce. Nie je to nová úloha pre vládu. Tento diaľkovod sa vyskytuje už i v tzv. zelenej správe, tam je zaradený medzi tzv. naliehavé investičné stavby. Výstavbou tohto diaľkovodu sa zabezpečí prívod pitnej vody jednak obciam, Ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme atómovej elektrárne Mochovce - prívod pitnej vody by mal byt z oblasti, ktorá je dostatočne vzdialená od atómovej elektrárne - a jednak sa rieši zásobovanie obci v severnej časti Novozámockého okresu. Okresom Nové Zámky síce preteká 6 riek, bohužiaľ, prichádzajú už do okresu značne znečistené tak, že nie sú vhodné na použitie, resp. ich voda nie je vhodná ani na úpravu, aby sa použila na pitné účely. Ani v budúcnosti nie je možné hovoriť, o využívaní týchto vôd. Jestvujúce zdroje podzemných vôd jednak, majú malú výdatnosť a jednak sú značne znečistené, najnä z dôvodov Intenzívnej poľnohospodárskej výroby, teda z prehnojenia pôdy, používania postrekov a podobne.

Bod 6 - zabezpečiť bezodplatný prevod rozostavaných čistiarní odpadových vôd obciam, ktoré o to požiadajú. V súvislosti s realizáciou výnimky prevodu čističky odpadových vôd v Poprade sa vyskytli určité problémy, a to, že to nie je nožné ani za symbolickú cenu. Ak by bola táto čistička prevedená na mesto, je potrebné podľa zákona číslo 318 o dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti pre štátny podnik Východoslovenské vodárne a kanalizácie, podľa zákona číslo 222 z roku 1992 o dani z pridanej hodnoty zaplatiť dane, a to v súčasnosti nie je vozne urobiť, pretože mesto tieto finančné prostriedky nemá, a nemajú ich ani Východoslovenské vodárne a kanalizácie.

Bod 7 - vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon o vodách. Včera sa uskutočnilo rokovanie Medzi Ministerstvom životného prostredia Slovanskej republiký, ktoré vypracováva zásady tohto návrhu zákona a so zástupcani Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Tieto zásady by mali byt predložené v najbližších týždňoch do výborov Národnej rady.

Bod 8 - zapracovať, do koncepcie riešenie kompetencií a spravovania hlavných melioračných zariadení. Tu prišlo v pomerne krátkom časovom období dvakrát k delimitácii týchto majetkov jednak zo ŠHM na Slovenský pozemkový fond a teraz opätovne zo Slovenského pozemkového fondu na povodia. Mám tu správu ministerstva pôdohospodárstva, ktoré sa zaoberalo touto situáciou a zapracuje to do koncepcie.

Pod bodom B na strane 4 je odporučiť vláde Slovenskej republiky

1. Zohľadniť v rámci otvorenosti dokumentu alternatívy návrh vodohospodárskej koncepcie s názvom "Voda pre tretie tisícročie", ktorú predložili mimovládne ochranárske organizácie. K tomuto asi toťko: Tomuto materiálu sa dostala pomerne veľká publicita. Ide však o materiál, ktorý z 50 % je obsiahnutý aj v koncepcii, ktorú predložilo ministerstvo pôdohospodárstva. Samozrejme, ako ste už počuli od pána ministra, keďže ide o otvorený materiál, je možné diskutovať., je možné viest dialóg s týmito ochranárskymi organizáciami. Jednak sú už na to stanovené i pravidlá, nedávno sme prijali zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, takže sú tu pravidlá pre tento dialóg.

2. Zohľadniť ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nielen pre oblasť jednotlivých navrhovaných investičných akcií, ale aj pre koncepciu ako celok. Odporúčam to tiež prijať, pretože v podstate to je totožné s tým, čo povedal pán minister.

C. Uložiť Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, Výboru pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru pre životne prostredie a ochranu prírody každoročne... - to sa v podstate opakuje, takže myslím, že tento bod C môže z toho vypadnúť..

V časti III sú odporúčania výborov pre Ministerstvá.

K bodu l - pred predložením Koncepcie na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky potvrdí rozdelenie kompetencií v oblastí vôd v zmysle súčasného právneho stavu. Jedným z dôvodov, prečo táto vodohospodárska koncepcia je predložená tak neskoro, bol práve určitý spor kompetencií medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom pôdohospodárstva. Očakávalo sa, že tento spor sa vyrieši prijatím zákona o horizontálnej integrácii štátnej správy. K tomu síce neprialo, ale dnes niet medzi týmito ministerstvami sporov o tom, kto bude čo vykonávať. Riadia sa zákonom, ktorý je pre toto platný. Osobne som zabezpečoval, aby ste dostali zápis o tomto rokovaní, bohužiaľ, pán minister sa vrátil iba v noci a neviem - pán minister, či máš tento list, ale od tvojich pracovníkov mám takú informáciu, že bolo to treba podpísať a odovzdať to predsedovi výboru pre životné prostredie.

Bod 2 - doplniť koncepciu o výsledky rokovania ministerstva pôdohospodárstva - to je v podstate tiež bod 2, ktorý možno teraz ešte vysvetliť.

Vážené kolegyne, kolegovia, to je zatiaľ všetko. Po rozprave by som potom navrhol text uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tejto vodohospodárskej koncepcií.

Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Letkovi. Prosím aby zaujal miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Zatiaľ som do rozpravy dostal štyri písomné prihlášky. Keďže pán spravodajca nechce využiť právo prvej možnosti, prosím pani poslankyňu Oľgu Marhulíková, ktorá je prihlásená do rozpravy ako prvá.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci,

na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 317 z 22. 10. 1993 k správe o stave rezortu pôdohospodárstva bolo uložené vláde Slovenskej republiky predložiť Koncepciu vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do konca roku 1993. Až 8. marca 1994 uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 194 bola schválená Koncepcia vodohospodárske] politiky Slovenskej republiky a táto bola predložená na prerokovanie vybraným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Koncepcia obsahuje okrem analýzy súčasného stavu a návrhov rozvoja vodného hospodárstva aj návrh zásad privatizácie a transformácie vodohospodárskych podnikov.

Podniky povodí plnia v súlade so zákonom o vodách číslo 138/1973 Zb. verejnoprospešné funkcie spojené so správcovstvom vodných tokov. Štátne podniky Vodární a kanalizácií sú v súčasnosti konštituované na verejnoprospešné podniky, ktorá fungujú na základe ekonomických pravidiel hospodárskych organizácií s ingerenciou štátu. Koncepcia vodohospodárskej politiky navrhuje transformáciu štátneho majetku, ktorý

v súčasnosti spravujú štátne podniky Vodární a Kanalizácií, do majetku obcí ako súčasť ich Infraštruktúry, čim sa naplní obsah § 4 ods. 2 písm. f/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 481/1992 Zb. Ide o zodpovednosť obci za zásobovanie vodou a odkanalizovanie odpadových vôd. Predmetom prevodu vlastníctva budú kanalizačné siete, čistiarne odpadových vôd, miestne vodovody, vrátane prislúchajúcich vodných zdrojov s objektami a zariadeniami.

Koncepcia vodohospodárskej politicky Slovenskej republiky vo všeobecnosti správne navrhuje potrebu zavedenia trhových vzťahov do vodného hospodárstva prostredníctvom transformácie a privatizácie, najmä v podnikoch Vodární a kanalizácii. Nedostatočné zdroje financovania najmä rozšírenej produkcie vodovodov a kanalizácií pri obmedzených dotáciách zo štátneho rozpočtu vyžadujú urýchlenie procesu transformácie a privatizácie, ktorý v porovnaní E Českou republikou zaostáva minimálne o dva roky.

Na príklade návrhu prevodu rozostavanej čističky odpadových vôd Poprad - Matejovce do majetku mesta Poprad, ktorý je pilotným projektom pre riedenie dofinancovania veľkej ekologickej stavby na Slovensku, treba konštatovať, že proces odštátnenia majetku spravovaného podnikmi Vodární a kanalizácii Je systémovým problémom. Veď v Slovenskej republike je rozostavanosť, podobných investícii vo výške 8 až 12 miliárd korún, ktorý možno zvládnuť len okamžitým zaradením podnikov do veľkej privatizácie.

Iné riešenie transformácie majetku ako cestou zákona o veľkej privatizácii naráža na problémy vysokých daňových povinnosti pri prevode majetku štátu na obce, ktoré nemajú na to prostriedky. Prevod časti majetku štátu spravovaného podnikmi Vodární a kanalizácií je v rámci privatizácie a transformácie nutne uskutočniť výlučne bezodplatným prevodom do majetku obci, a to novelou zákona Slovenskej národnej

rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí. Iná forma prevodu, ako bezodplatná, pre ďalšiu funkčnosť, zásobovania pitnou vodou a odkanalizovania a čistenia odpadových vôd je nereálna. K tomuto navrhovanému spôsobu transformácie sa kladne vyjadrila l Rada združenia miest a obci Slovenska.

Vzhľadom na závažnosť situácie v riedení rozvoja vodovodov a kanalizácii, ako aj v záujme vytvorenia predpokladov vstupu zahraničného kapitálu do výstavby a najmä dohotovenia rozostavaných investícií je potrebné, aby vláda Slovenskej republiky schválila zaradenie podnikov Vodární a Kanalizácií do veľkej privatizácie najneskôr do 30. 6. 1994. Spracovanie základných resp. konkurenčných privatizačných a transformačných projektov, vrátane ich posúdenia, je potrebné zabezpečit do 31. 12. 1994 tak, aby úspešné projekty mohli byť realizované už od januára 1995.

Na základe uvedenej argumentácie odporúčam z Koncepcie vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky vypustiť na strane 34 posledný odsek, kde sa hovorí: "Odovzdanie majetku sa uskutoční na základe podnetu, resp. žiadosti obcí odplatným prevodom s aplikovaním výnimky. " Ďalej potom prosím vypustiť, celú stranu 35 a na strane 36 prvý odsek. Ďalej odporúčam v Zásadách vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky v návrhu opatrení na strane 52 v bode l - oblasť, privatizácie a transformácie, odsek 3 tretí riadok doplniť text "do vlastníctva obcí bezodplatným prevodom", to znamená, že odsek 3 bude znieť: "Nadväzne na Koncepciu vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky vypracovať návrh koncepcie postupu transformácie a privatizácie podnikov Vodární a kanalizácií na Slovensku do vlastníctva obcí bezodplatným prevodom a predložiť ho na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Zabezpečí minister pôdohospodárstva, termín do 30 dní po schválení koncepcie vo vláde Slovenskej republiky. "

Ďakujem vám za pozornosti.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Marhulíkovej. Ďalej je do diskusie prihlásená pani poslankyňa Kaliská.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní.

Hospodárska rada vlády Slovenskej republiky dna 24. januára 1994 navrhla prijať Koncepciu vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky ako otvorený dokument, v Ktorom rozporné okruhy problémov budú uvedené ako variantné riešenia a o ktorých sa bude rozhodovať postupne. V predloženom materiáli, ako už spomínal aj minister Koncoš, aj spravodajca, je samostatná čast - výsledky rokovania medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia. Výbor pre životné prostredia na svojou zasadnutí požiadal obidva ministerstvá o písomné stanoviská predovšetkým k otázkam budúceho postavenia podnikov povodí a k transformácii a privatizácii Štátnych podnikov Vodárne a kanalizácie. Ako sme už počuli, z určitých objektívnych príčin toto písomné stanovisko sme nedostali.

Ďalej chcem upozorniť, za 11. mája písal minister životného prostredia svojmu kolegovi ministrovi pôdohospodárstva, že pri prerokovaní nového zákona o vodách, ktorého garantom ja ministerstvo životného prostredia, neustále ministerstvo pôdohospodárstva obhajuje požiadavky kompletného presunu kompetencií v oblasti výkonu Štátnej správy v oblasti vôd na ústrednej úrovni z ministerstva životného prostredia na ministerstvo pôdohospodárstva. Týmto sa vlastne neumožňuje vecné prerokovanie zásad zákona, ktoré sú už rozpracované od júla 1993 a boli zaslané na pripomienkovaním ústredným orgánom štátnej správy a ďalším 52 inštitúciám v decembri minulého roku.

Zatiaľ všetky programové vyhlásenia vlády potvrdili oddelenie ochrany prírodných zdrojov od ich využívania, čo v oblasti vôd znamená oddelenie funkcií štátnej správy od ekonomických a rozvojových činností. Touto skutočnosťou sa zaoberal aj náš výbor, a pán minister aj pán spoločný spravodajca povedali, že sa tieto pomery na obidvoch ministerstvách zlepšili.

Na minulej schôdzi parlamentu sne schválili tzv. zákon

o EIA s platnosťou od 1. septembra 1994 a žiaľ, doteraz vo všetkých novinách, ktoré sa týmto zákonom zaoberali, ale aj v Slovenskej televízii sa uvádza, že platí od 1. 6. 1994, ktorý vo svojej štvrtej časti má § 36, ktorý hovorí o hodnotení návrhov aj rozvojových koncepcii. Takouto je nesporne

i predložený materiál, ale existuje aj alternatívny materiál vypracovaný Slovenskou riečnou sieťou, SZOPK a Spoločnosťou pre trvalo udržateľný rozvoj na Slovensku "Voda pre tretie tisícročie", ktorý bol, myslím, zaslaný všetkým poslancom a zmienil sa o ňom aj pán minister, aj pán spoločný spravodajca.

I napriek tomu, že verím, že sa vzťahy medzi ministerstvami vylepšili, ale závažné je to, čo príjme parlament alebo vláda Slovenskej republiky, preto na základe mnou uvedených okruhov dovolím si dať pozmeňovacie návrhy do uznesenia, ktoré nám bolo priložené k spoločnej správe. Moje pozmeňovacie návrhy sú nasledovné:

V časti A schvaľuje v bode 2 za slovo "častí C" dať do zátvorky "/okrem zásady číslo 2 a 3/". Celé znenie bodu 2 bude potom znieť: "Zásady vodohospodárskej politiky vlády Slovenskei republiky uvedené v časti C /okrem zásady číslo

2 a 3/ koncepcie vodohospodárskej politiky". Nebudem to zdôvodňovať prečo, to sú tie dva okruhy, o ktorých stále má rozhodnúť vláda Slovenskej republiky.

V navrhovanom uznesení je časti B, kde bod 6 navrhujem za text, ktorý je uvedený v návrhu uznesenia, doplniť čiarku a text "ktorý zachová rozdelenie kompetencií v oblasti vôd v zmysle súčasného právneho stavu. " Potom bod 6 bude znieť: "Vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie zákon o vodách, ktorý zachová rozdelenie kompetencií v oblastí vôd v zmysle súčasného právneho stavu. "

Môj posledný pozmeňovací návrh znie tak, to odporúčam zrušiť celý bod D a tieto dva body zlúčiť do jedného a presunúť ich ako nový bod 9 do časti B, ktorá ukladá vláde, a síce: "Koncepciu vodohospodárskej politiky a koncepciu "Voda pre tretie tisícročie" posúdiť podľa procesu EIA ešte pred nadobudnutím platnosti zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. "

Sú tri mesiace do nadobudnutia platnosti tohoto zákona a vodohospodárska koncepcia je natoľko doležitá, že by mala prejsť, posudzovaním podlá tohto procesu. A aby sne sa vyhli určitému podozreniu, že vláda, ale ani parlament nemal ochotu a snahu zaoberát sa aj Inou koncepciou ako vládnou, je v záujme veci posúdiť aj druhý dokument podlá procesu EIA. Výsledok nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu našej spoločnosti, ani vlády, parlamentu, ani životného prostredia.

Ďakujem za pozornosť.. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Šebo.

Dovolím si poznamenať k prvým dvom vystupujúcim paniam poslankyniam, že nie som presvedčený, kedže nejde o zákon, že by sme mohli v tomto pripadá niečo vláde ukladať. Možno vláde odporučiť.

Prosím, pán poslanec. Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým problémom súvisiacim s Koncepciou vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky.

Pre ekonomiku Slovenska je najdôležitejšie mat dobré premyslené koncepcie. Koncepcia vodohospodárskej politiky musí zapadať, do celkovej koncepcie stratégie oživovania nášho hospodárstva. Dovolím si tvrdiť, že najviac národohospodárskych škôd s celkovým negatívnym dopadom na životnú úroveň obyvateľstva v minulom období, ale snáď aj nedávno, bolo spôsobených najmä zlými koncepciami. Takto bolo aj v minulosti a mnohé takéto nepremyslené koncepcie boli u nás aj v najnovšej dobe. Len ako príklad uvediem nepremyslenú koncepciu obmedzenia zbrojného priemyslu a iné nevhodné postupy.

Z hľadiska koncepcie technologických procesov sú najlepšie také koncepcie, ktoré sú uzavreté natoľko, že v konečnom dôsledku nevzniká žiadny produkt, ktorý by bol odpadom, žiadny taký produkt, Ktorý by bol pre človeka neužitočný, resp. ktorý by bol pre človeka či prírodu škodlivý. Mám na mysli kolobeh používania vody, cyklus zdroje vody, úprava, použitie, teda rozvody, zber použitej vody, čistenie, návrat do prírody, likvidácia kalov. Je to technologicky aj ekonomicky veľmi náročné. Je preto potrebné dokonale si premyslieť jednotlivé etapy kolobehu vody tak, aby s minimálnyni nákladmi bolo možne zabezpečiť základné požiadavky, a to zabezpečovať dostatok vody, potrebnú kvalitu a nakladať s použitou vodou, resp. so zbytkom kalov, ktoré vznikajú.

Dovolím si tvrdiť, že nestačí napríklad vybudovať žumpy tam, kde doteraz nie je vybudovaná Kanalizácia, keď obsah žúmp sa pre nedostatok čistiarenských kapacít vyváža priamo na pole. Bolo by preto nutné premyslieť minimálny program, ktorý by tento nedostatok riešil. Tým, že tieto náklady sú obrovské, iste nie je možné na požadovanej technologickej a technickej úrovni vyriešiť, všetky tieto problémy vo všetkých obciach Slovenska skôr ako za nejakých 20 rokov. Preto si myslím, že by mal byt vybudovaný takýto minimálny program, kde by sa rozetapizoval technicky a technologicky tento problém napríklad tak - i keď nie som odborník z tejto oblasti, dovolím si dať niektoré myšlienky, napríklad v prvej etape vybudovať len kalové polia, tam treba vyvážať, odpady zo žúmp, následne dobudovať, technológiu čistiacich zariadení a trebárs i kanalizáciu a ako posledné likvidovať kaly.

Samozrejme, že za dnešnej legislatívy, za platnosti vodného zákona alebo pri jeho novelizovaní, ktoré sa pripravuje, si žiadny projektant ani žiadny investor nedovolí naprojektovať, takéto zariadenia ináč, ako mu to predpisuje zákon. Samozrejme, žiadny orgán životného prostredia by ňu takýto projekt neschválil. Preto navrhujem, aby bol vypracovaný štandardizovaný unifikovaný projekt s minimálnymi technickými opatreniami tak, aby už v prvej etape mohla byť čiastočná prevádzka a aby čiastočne už táto prvá etapa mohla slúžiť na čistenie odpadových vôd.

A čo urobiť BO samotnými kalmi z čistiarní odpadových vôd? Existujú technológie, ktoré využívajú kaly na spalovanie s následným energetickým využitím. Odporúčam preto doplniť koncepciu vodohospodárskej politiky o úlohy vypracovať, koncepciu likvidácie kalov z čistiarní odpadových vôd s kombinovaným spaľovaním v elektrárňach či teplárňach. Tejto

koncepcii je pozitívne naklonená aj energetika a je ochotná na takýchto projektoch spolupracovať. Tu teda by som odporúčal, aby tieto rezorty medzi sebou spolupracovali. Bolo by potrebné tieto spaľovne s energetickým využitia umiestniť tak - jednu alebo dve v republike, aby bolo umožnené optimálne zvážanie týchto kalov dajme tomu, zo všetkých čistiarní odpadových vôd z celého Slovenska. Tým by sa vlastne cyklus kolobehu vody uzavrel, vzniknutý popolček po spálení kalov iste by našiel tiež svoje uplatnenie či už vo výrobe stavebných hmôt alebo nikde inde.

K ďalším problémom vodohospodárskej koncepcie by som povedal len heslovite, lebo by iste bolo možné o tomto hovoriť veľmi dlho. Odovzdávanie podnikov Vodovody a kanalizácie odplatným spôsobom je vlastne neuskutočniteľné, pretože obce sú bez peňazí a z toho dôvodu vlastne by nemohli takéto financie sústrediť. Aj keby to bolo takto odovzdané, že by to museli naozaj uhrádzať, z nejakých prostriedkov, znamenalo by to, že by sa buď museli zadĺžiť, alebo by sa ekonomicky zablokovali minimálne na 10 rokov. Pri limitovaných cenách sú všetky obce, aj menšie mestá v strate. Z čoho by teda hradili prevádzku, nehovoriac už o rozvoji?

Ďalšie heslo - veľké mestá, kde je priemysel a sú ziskové, nebudú chcieť vstúpiť do akciovej spoločnosti s obcami, Ktoré sú stratové. To znamená, že bude tu vznikať, problém pri zamýšľanej privatizácii. Obce a mestá, ktoré sú stratové, prestanú tvoriť fond opráv a rozvoja, čo vlastne znamená, že po určitom čase sa dostanú do technických problémov. Privatizovať majetok Vodární a kanalizácií štandardnými metódami znamená, že nikto nezaručí použitie týchto základných prostriedkov pre vodárenské účely, pretože ten, kto ich sprivatizoval, môže ich použiť podlá svojho zváženia. Fond rozvoja, ktorý sa má tvoriť z vodného a stočného pri vybudovaných objektoch a investovať, ho do rozvoja zariadení v obciach, kde vodovod, čistiareň odpadových vôd, kanalizácia vybudovaná nie je, bude viesť len k zvyšovaniu vodného a stočného, keďže sa to nedá u obyvateľov nejako zabezpečiť.

V súčasnom období Vodárne a Kanalizácie sú bez zisku, ale aj bez straty. Pri regionálnom rozčlenení peňazí sú Východoslovenské vodárne a kanalizácie vysoko stratové. Túto stratu vyrovnávajú regióny západného Slovenska. Pri privatizácii a rozdrobení Vodární a kanalizácií a zavedení trhového mechanizmu sa ceny vody vo Východoslovenskom kraji minimálne zdvojnásobia. Neviem, ako to príjmu občania a či to bude účelné, aby sme takéto opatrenie robili.

Čiže skôr, ako dôjde k rozdeleniu vodovodov na regióny, či skôr ako dôjde k rozhodnutiu o privatizácii, je bezpodmienečne nutné spracovať, ekonomickú analýzu, ktorá musí preukázať životaschopnosť, tohoto návrhu a až na základe takejto analýzy rozhodnúť o najvhodnejšej koncepcií vodohospodárstva.

Dovolil by som si ešte doplniť bod 5 spoločnej správy na strane 3, aj keď spoločný spravodajca sa o tom zmienil. Tento môj doplnok by upravoval znenie nasledovne: "V štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 vyčleniť účelovo viazané finančné prostriedky na zabezpečenie zdrojov vody pre obce v ochrannom pásme atómovej elektrárne Mochovce a vodovodných sietí. "

Prečo dávam takýto návrh? Prevádzka jadrovej elektrárne Mochovce sa očakáva približne o dva roky, pokiaľ sa podarí vybaviť tie obrovské zložité problémy s financovaním. Obce majú vlastné zdroje vody, majú rozostavané svoje siete, ktoré nie sú schopné finančne uniesť a dobudovať ich. Z tohto dôvodu, ak teda chceme splniť, to, aby po spustení prevádzky jadrovej elektrárne toto ochranné pásmo naozaj bolo chránené tým, že bude mať, dobudované svoje vodovody, aby na to dostalo aj patričnú podporu od štátu. Asi toľko, vážené kolegyne, kolegovia.

Ďakujem za pozornosti. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Šebovi. Mam ešte jednu písomnú prihlášku do rozpravy. Je to pán poslanec Koteles. Najskôr s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Kaliská.

Poslankyňa G. Kaliská.

Pán predseda, chcem len pripomenúť, že vláda urobila jedno ad hoc rozhodnutie práve vo veci vodného diela Žilina a dala ho posúdiť, procesom EIA i napriek tomu, že zákon sa len spracovával a nebol ešte ani prerokovávaný. Môže to urobiť nanovo v prípade týchto dvoch koncepcií a myslím, že to Národná rada môže uložiť..

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, nemám proti tomu nič, len som zapochyboval, že nejde o zákon. A my skutočne, pokiaľ ide o koncepcie, môžeme vláde navrhnúť niečo urobiť, ale nie prikázať. S tým s vami súhlasím, že jej to navrhneme, aby to urobila. Môžme to dať do uznesenia ak budete chcieť..

Poslankyňa G. Kaliská;

Navrhla som to dať do uznesenia.

Predseda NR SR I. Gašparovič;

Prosím, pán poslanec Koteles. Poslanec L. Koteles:

Vážená Národná rada, vážený pán minister,

predložená správa veľmi rozsiahle a kriticky hodnotí vývoj vodohospodárstva Slovenskej republiky v predošlých rokoch. Práve z tejto podrobnej a kritickej analýzy a z analýzy súčasného stavu vychádza Koncepcia vodohospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky a stanovenie úloh na najbližšie roky až do roku 2005. Správa konštatuje, že vodné hospodárstvo vychádzajúc zo starých deformovaných, občas aj poddimenzovaných štruktúr, napriek tomu, akú dôležitú a nepostrádateľnú úlohu plní v každodennom živote občanov v Slovenskej republike a pre rozvoj Slovenska, v súčasnej dobe je v mnohých oblastiach v krízovom stave. Napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky v článku 44 každému občanovi Slovenskej republiky zaručuje právo na zdravé a priaznivé životné podmienky, z 2 838 obcí v Slovenskej republike približne l 100 obci nemá vybudovaný vodovod a úroveň zásobovania obyvateľstva pitnou vodou v niektorých regiónoch nedosiahne ani 5O-percentnú hranicu najmä v tých oblastiach, kde podzemné vody, teda aj verejné studne, sú silne znečistená, lebo vôbec absentujú zdroje nielen pitnej, ale aj úžitkovej vody.

V podmienkach, keď vo vodovodných systémoch sa vyskytuje deficit priemerne jeden m3 za sekundu, čo bráni rozšíreniu vodovodov do regiónov s úplným nedostatkov pitnej vody? Nefakturovaný odber oficiálne dosahuje až 28-percentnú hranicu a v niektorých veľkomestách tento alarmujúci priemer je radovo aj prekročený. Viac ako 10 % vodovodnej siete je

v havarijnom stave, a zvyčajne aj v miestnych systémoch. Z tohto hľadiska odovzdanie miestnych vodovodov, kanalizačných sietí, čističiek odpadových vôd, teda najnákladnejších a najporuchovejších systémov do majetku obci odplatným spôsobom Ba zdá veľmi rozporuplné a nelogické. Z tohto dôvodu poslanecké kluby MKDH a Spolužitie podporujú návrh na bezodplatný prevod miestnych vodovodných systémov do majetku obcí. Významné zdroje vody pritom by ostali vo vlastníctve štátu, čo by zachovalo doterajší štátny monopol.

Koncepcia sa pritom, žiaľ, ani slovom nezmieňuje o občanoch a obciach s nehnuteľnosťami v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov I., II. alebo III. stupňa so zákazom alebo s obmedzením užívania nehnuteľností. Doposiaľ legislatívne nie je riešená náhrada za ujmy, ktoré vyplývajú zo zákazu alebo z obmedzenia hospodárskej alebo urbanizačnej činnosti v ochranných pásmach. Pritom Ústava Slovenskej republiky v článku 20 bod 4 jednoznačne vyslovuje - citujem: "Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej Miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. " Toto právo potvrdzuje aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky - citujem: "Vláda Slovenskej republiky spresní a sprehľadní medzirezortné kompetencie vo využívaní a ochrane prírodných zdrojov vody a pôdy, a to aj s prihliadnutím na právo vlastníkov. " Vzhľadom na to, že túto akútnu otázku nerieši ani Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesenia uložila alebo odporučila vláde: "V pripravovanom zákone o vodách vyriešiť náhradu za ujmy vyplývajúce z obmedzenia majetkových práv v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov na základe Ústavy Slovenskej republiky".

Vážená národná rada, sme si až veľmi dobre vedomí, je bývam na tzv. streche Európy a všetky vody, odpočítajúc Dunaj a podkarpatské rieky Uh a Latorica, pramenia na našom

území a tečú od nás preč. Pravdepodobne aj z tohto dôvodu sme sa nenaučili šetrne a zodpovedne hospodáriť so strategickou surovinou civilizovaného sveta číslo l - čistou vodou. V porovnaní a vyspelými krajinami v Slovenskej republike jednoznačne sa s pitnou vodou plytvá. Priemerná spotreba premietnutá na jedného obyvateľa Slovenskej republiky niekoľkonásobne prevyšuje zahraničné parametre. Je pritom pravdou, že tento neutešený stav je ešte aj následkom krátkozrakosti projektantov sídlisk a priemyselných centier, ktorí zdroje pitnej vody považovali za nevyčerpáteľne a pitnú vodu za bezcennú alebo veľmi lacnú surovinu. Pri technických riešeniach vychádzali z tohto presvedčenia. Napríklad je všeobecná absencia meracej a regulačnej techniky, využívania pitnej vody na priemyselné účely, nedostatočné čistenie odpadových vôd atď.

Sila zotrvačnosti pravdepodobne tlačí logiku odborníkov riešiť pálčivé a nahromadené súčasné a predpokladané problémy v budúcnosti jedine výstavbou finančne veľmi nákladných nádrží, ktoré sú vo vládnej koncepcii aj taxatívne vymenované. Pritom doposiaľ neboli vážne vyhodnotené iné, finančne neporovnateľné menej náročné tzv. alternatívne riešenia. Z tohto dôvodu v mene poslaneckých klubov Spolužitie a MKDH podporujem kompromisné návrhy spoločnej správy v bode II strana 4 - citujem: "Zohľadniť v rámci otvorenosti dokumentu alternatívny návrh vodohospodárskej koncepcie s názvom "Voda pre tretie tisícročie". A takisto zohľadniť ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o posudzovaní vplyvov na životná prostredie.

V časti vládnej koncepcie - navrhované opatrenia zamerané na ochranu zdrojov pitnej vody - v bode 13 je riešená aj otázka ochrany dvoch najväčších zásob podzemných vôd na Slovensku, z ktorých je plánované zásobovanie aj iných vzdialených oblastí, napríklad Trebišov, Nitra, Vráble, Zlate Moravce atď. Závery štúdie odborníkov Výskumného ústavu

vodného hospodárstva zaoberajúcej sa vplyvmi Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros a závery poslaneckých prieskumov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životná prostredie zameraných na zmapovanie vodohospodárskej situácie Východoslovenskej nížiny dokázali, že súčasný stav jednak nedostatočného počtu riadených skládok poblíž Dunaja a charakteristická absencia kontrolovaných riadených skládok odpadov na Východoslovenskej nížine vážne ohrozujú už aj v súčasnosti veľmi vzácne a nenahraditeľné zdroje pitnej vody. Z tohto dôvodu navrhujem, aby vládny návrh opatrení v bode číslo 13 na strane 55 bol za slovami "vybraných kanalizácií" doplnený slovami "a riadených skládok odpadov".

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Kotelesovi. Bol to posledný príspevok do rozpravy. Pani Kaliská sa hlási s faktickou poznámkou.

Poslankyňa G. Kaliská;

Upravila by som teda môj tretí pozmeňovací návrh tak, že v návrhu uznesenia bude bod C a bude znieť, že žiada vládu Slovenskej republiky o to, čo som uviedla v novon bode B číslo 9.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Rozumel som, pani poslankyňa. Ďakujem. Faktickú poznámku má pán poslanec Rózsa.

Poslanec E. Rózsa;

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada,

pretože sa v rozprave vyskytli pochybnosti o ton, či odporúčania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pán Minister splnil, považujem za potrebné oznámiť, že pán Minister oznámením číslo 174894 z 26. mája 1994 bod uznesenia CI číslo 197 splnil a oznámil potrebné a požadované údaje výboru Národnej rady.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Králik. Poslanec M. Králik;

Vážený pán predseda, vážený pán minister,

moje vystúpenie bolo zhrnuté do dvoch bodov. Keďže pán predseda výboru Rózsa jeden z týchto bodov naplnil - chcel som ako člen Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody tu verejne prečítať tento list, ktorýsi pán minister uznesenie výboru splnil - sústredím svoju pozornosť iba na jediný pozmeňovací návrh, ktorý odporúčam snemovni prijať. Navrhujem, aby do uznesenia k tomuto bodu programu bol zahrnutý ďalší bod, a to:

"Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky pri realizácii Koncepcie vodohospodárskej

politiky zvážiť udelenie výnimky pri aplikácii § 45 zákona o veľkej privatizácii a udelenie výnimky zo zákona číslo 318/1992 o dani z prevodu nehnuteľností a zákona číslo 222/1992 o dani z pridanej hodnoty. "

To je všetko. Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Ak sa nikto nehlási ani a faktickou poznámkou, končím rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Vážený pán predseda, dámy a páni,

ak dovolíte, len veľmi krátko k jednotlivým vystúpeniam.

Súhlasím s navrhovanou úpravou textu na stranách 34 až 36, ktorý navrhla pani poslankyňa Marhulíková, takisto s úpravou zásad resp. návrhu opatrení na strane 52 v bode l odseku l, i s návrhom, ktorý predniesla pani poslankyňa Kaliská. Myslím, že tak, ako povedala, ak sa v súlade so zákonom o pôsobení vplyvov na životné prostredie posudzovalo už aj vodné dielo Žilina, je možné aj ďalšie uvažované vodohospodárske stavby posudzovať v súlade s týmto dokumentom. Takisto v rámci kompetencií - nechcem sa k tomu nejako vracať - na ministerstve poľnohospodárstva súhlasíme s oddelením ochrany vôd od využívania vôd, či už pre obyvateľstvo alebo pre hospodárske účely.

Pokiaľ sa týka návrhov pána poslanca Šebu k vypracovaniu koncepcie, resp. vypracovaniu unifikovaného Štandardného

projektu, neviem, či by to bolo celkom možné vzhľadom na to, že koncepciu ako otvorený dokument je možno v ďalšej etape nielen zobrať na vedomie, ale aj pokúsiť sa o to. Pokiaľ sa týka vypracovania koncepcie likvidácie kalov s využitím pre energetické účely, ak by ste prijímali alebo upravovali uznesenie v tomto zmysle, odporúčam potom vypustiť. "B využitia pre energetické účely", lebo to nemusí byt vždy to najsprávnejšie a najštastnejšie riedenie, ale upraviť, to v tom zmysle, s takým využitím, ktoré bude mat čo najmenší zhoršujúci vplyv na životné prostredie.

Pokiaľ Ba týka prevodu majetku Vodární a kanalizácii na mestá a obce, treba povedať, že nevidím problém v tom, že mestá a obce nebudú súhlasiť, pretože skutočne Združenie miest a obci sa vyjadrilo kladne k tomuto návrhu. Pokiaľ Ide o nebezpečenstvo rastu cien za odoberanú vodu alebo za spracované odpadové vody, treba otvorene povedať, že treba do určitej miery počítať s rastom cien. Ak sa chceme pohnúť z miesta v úprave resp. rekonštrukciách vodovodov, ak sa chceme pohnúť z miesta vo výstavbe nových vodovodov, nových čistiarní odpadových vôd a ďalších zariadení, jednoducho si musia na seba zarobiť. Alebo musíme potom uvažovať, že zo štátneho rozpočtu každý rok vyčleníme dostatočný objem finančných prostriedkov na zmenu tejto nepriaznivej situácie. Chcel by som len dodáť, že zrejme v tejto súvislosti bude treba prijať, zákon o prirodzených monopoloch, kde by bola zakotvená aj určitá regulácia cien za dodávky vody, aj za čistenie odpadových vôd. Teda, aby odberatelia vody boli svojím spôsobom chránení voči prípadným monopolom, ktoré by mohli vzniknúť na danom území v zásobovaní pitnou vodou.

Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Šebu upraviť bod S v časti II písmeno a/ navrhovaného uznesenia, domnievam sa, že návrh na úpravu, ktorý predložil pán poslanec Letko ako spoločný spravodajca, postačuje.

Dávam za pravdu pánu poslancovi Kötelesovi, že zatiaľ nie je riešená ekonomická ujma pre občanov a organizácie, ktoré užívajú pôdu alebo iné zariadenia v pásmach hygienickej ochrany. Nepovedal by som, že nie je riešená, ale nie sú finančné prostriedky, pretože sa to môže zabezpečovať, zatiaľ, a myslím, aj v blízkej budúcnosti len z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pochopiteľne, s prevodom zariadení podnikov Vodárne a kanalizácie na mestá a obce a s vytváraním akciových spoločností, ktoré budú spravovať aj prívod vody, vrátane diaľkových vodovodov, treba počítať, že odškodnenie občanov a organizácií v pásmach hygienickej ochrany sa bude musieť zahrnúť, do ceny vody. Jednoducho, treba s tým počíta t. Myslím, že je dobrý návrh na doplnenie uznesenia o kontrolu kvality skládok pevného odpadu resp. opatrení.

To je všetko, čo som chcel povedať na vysvetlenie. Ďakujem. Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán minister. Pýtam sa ešte pána spoločného spravodajcu, čí sa chce vyjadriť k rozprave.

Poslanec H. Letko:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Nie, teda prikročíme k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch do uznesenia.

Najskôr pán poslanec Šebo - faktická poznámka.

Poslanec J. Šebo:

Ak dovolíte, pán minister, k vašej pripomienke, že neodporúčate, aby sa likvidácia kalov robila prostredníctvom energetického využívania. Myslím, že keď energetika takéto možnosti ponúka, asi by nebolo od veci objednať takúto štúdiu, rokovať s nimi o týchto technológiách, pretože ich poznajú, eventuálne urobiť likvidáciu kalov aj v nejakých iných alternatívach. Samozrejme, že alternatíva, ktorá bude lepila, by mala zvíťaziť. Takže, pokiaľ energetika sa k tomuto stavia kladne, a to môžem zodpovedne prehlásiť - konkrétne som rokoval na túto tému s generálnym riaditeľom Slovenských energetických podnikov - takéto technológie vo svete existujú, a oni ich poznajú. Takže, aspoň štúdia nie je tak nákladná, aby sa nedala na túto tému spracovať..

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič;

Ďakujem. Hlási sa pán minister s krátkou odpoveďou pre pána poslanca Šebu.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš;

Ak dovolíte, chcem to len spresniť. Myslím, že som sa nevyjadril, že nesúhlasím s vypracovaním takejto štúdie. Rozumel som vášmu návrhu tak, že by sa mala vypracovať koncepcia likvidácie kalov len s využitím pre energetické účely. Poznamenal som, že nielen s využitím pre energetické účely, ale snáď upraviť v tom zmysle, že s využitím, ktoré by najmenej uškodilo životnému prostrediu, alebo poškodzovalo životné prostredie. Samozrejme, je možné, aby sa takáto štúdia, o ktorej hovoríte, zadala na vypracovanie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Vidím, že si pán minister porozumel s pánom poslancom. Jeho vystúpením bola otvorená rozprava. Keďže sa nikto nehlási, končím rozpravu.

Prosili, pán spoločný spravodajca. Poslanec M. Letko;

Myslím, že by sme mohli prikročiť k schváleniu návrhu uznesenia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, najskôr by sme mali schváliť návrhy, ktoré tu predniesli pani poslankyňa a páni poslanci, a chcú, aby boli zapracované do uznesenia. Potom by sme schválili uznesenia ako celok.

Poslanec M. Letko;

Súhlasím s vami, pán predseda.

Odporúčam prijať pozmeňovacie návrhy, ktoré mala pani poslankyňa Marhulíková. Tieto pozmeňovacie návrhy sa dotýkajú koncepcie. Vyjadril sa k nim aj pán minister.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ak dovolíte, pán spoločný spravodajca, pán minister akceptoval návrhy pani poslankyne Marhulikovej, a to sa týka úpravy textu, čiže, to by sme do uznesenia ani nemali dávať.

Poslanec M. Letko:

Navrhol som to isté, že to nie sú návrhy do uznesenia. Pani poslankyňa Marhulíková vyjadrila v podstate súhlas s bezodplatným prevodom, to je v návrhu uznesenia. Iné pozmeňovacie návrhy pani poslankyňa nemala.

Ďalej vystúpila pani poslankyňa Kaliská. Tá na pozmeňovacie návrhy do uznesenia. V bode A navrhuje nový text: V Zásadách vodohospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky uvedených v časti C navrhuje vypustiť zásady číslo 2 a 3 koncepcie. Odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Kaliskej, ktorý má byť zapracovaný do uznesenia. Týka sa to vypustenia časti 2 a 3.

Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 82 poslancov. Za návrh hlasovalo 75 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že sme prijali tento návrh pani poslankýň Kaliskej na zapracovanie do uznesenia.

Poslanec M. Letko:

Další pozmeňovací návrh v bode B6 - tomu dosť dobre nerozumiem, pretože je totožný s tým, čo tam je. Ak môžem poprosiť, prosím, aby ho spresnila.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa Kaliská, skúste nám naformulovať váš návrh.

Poslankyňa G. Kaliská:

Prečítam ho, návrh bude znieť: "Vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie zákon o vodách" - a dodávam čiarku a text: "ktorý zachová rozdelenie kompetencií v oblasti vôd v zmysle súčasného právneho stavu".

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ide o doplnenie časti textu, tak ako ho prečítala pani poslankyňa Kaliská.

Prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

Konštatujem, že sne prijali aj tento návrh.

Poslanec M. Letko;

Ako tretí pozmeňovací návrh poslankyne Kaliskej - v bode C miesto slova "odporúča" navrhuje slovo "žiada".

Predseda NR SR I. Gašparovič; Ale text navrhla zmeniť. Poslanec M. Letko:

Koncepciu vodohospodárskej politiky a koncepciu "Voda pre tretie tisícročie" posúdiť podľa procesu EIA ešte pred nadobudnutím platnosti zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Môžeme o tom hlasovať. Poslanec H. Letko;

Pán minister sa vyjadril k tomu súhlasne, aj keď môj osobný názor je, že keď zákon ešte nenadobudol účinnosť, je iba na rozhodnutí vlády, aby sa rozhodla, či posúdi, alebo neposúdi. Nechám to preto na vade rozhodnutie.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a súčasne hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 53 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Takže sme prijali aj tento návrh pani poslankyne Kaliskej.

Ďalej mal návrhy pán poslanec Šebo. Poslanec M. Letko:

Pán poslanec Šebo mal pozmeňovací návrh: "Vypracovať unifikovanú koncepciu minimálneho programu budovania kanalizácie a čističiek odpadových vôd etapami tak, aby bola možná čiastková prevádzka čističiek odpadových vôd už v prvej etape. "

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec to chce zapracovať do uznesenia? Poslanec M. Letko:

Toto nie do uznesenia, tieto jeho pozmeňovacie návrhy sa týkajú celkovej koncepcie, aby boli zohľadnené v koncepcii. Odporúčam ich prijať. Myslím si však, že vypracovanie koncepcie likvidácie kalov patri pod ministerstvo životného prostredia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Text nebudeme meniť.. Poslanec M. Letko;

Myslím si, že stačí, keď budú zohľadnená tieto jeho návrhy.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Šebo to môže urobiť ako poslanec aj formou vlastného listu príslušnému ministrovi alebo vláde. Teraz o tom nebudeme hlasovať.

Poslanec M. Letko:

Ďalej mal pozmeňovací návrh, ktorý sa týka v uznesení bodu 5. Myslím, že stačí pôvodný text, ktorý tam je. On mal pozmeňovací návrh doplniť text "diaľkovodu a miestnych zdrojov vody a vodohospodárskych sietí".

Predseda NR SR I. Gašparovič:

V koncepcii, ktorú nám vláda predložila, text nemôžeme meniť, môžeme odporučiť vláde. A to isté odporučenie môže urobiť, pán poslanec Králik buď cez svoj výbor, alebo aj sám vláde alebo príslušnému ministrovi, ktorý koncepciu spracováva. Nemyslím si, že by sme o tom mali hlasovať, takisto o návrhu pána poslanca Šebu.

Myslím si, pán spoločný spravodajca, že by sme mohli pristúpiť, k hlasovaniu o celom uznesení po zapracovaní konkrétnych návrhov, ktoré sme tu odhlasovali.

Poslanec M. Letko:

Ak pán poslanec Šebo súhlasí, že to bude týmto spôsobom. Ak nie, musíme dať hlasovať o jeho návrhoch.

Predseda NR SR I. Gašparovič: Pán poslanec Šebo.

Poslanec J. Šebo;

Považujem za veľmi dôležitú úpravu bodu 5 podľa môjho návrhu, pretože riedenie, ktoré tam je, riešil len jeden veľmi čiastočný problém. Totiž, 20-kilometrové pásmo okolo jadrovej elektrárne Mochovce, ak teda nepodporíme dobudovanie kanalizačných sietí, tak síce zdroj budeme mať, ale nenaplníme ochranu jadrovej elektrárne pred jej opustením.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Dobre. Pán poslanec Šebo, môžme to potom urobiť tým spôsobom, že to dáme ako odporučenie vláde formou tohto uznesenia. Takže, dáme hlasovať o návrhu pána poslanca Šebu. Najskôr ešte pán poslanec Králik má faktickú poznámku.

Poslanec M. Králik:

Pán predseda, tiež trvám na tom, aby sa hlasovalo o mojom doplňovacom návrhu, pretože sú tam niektoré výnimky z paragrafov, o ktorých musí hlasovať Národná rada.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, ale chcete meniť text. Poslanec H. Králik;

Nie, nechcem menit text, navrhol som doplniť, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím. Budeme hlasovať v poradí ako sú návrhy. Budeme hlasovať, o návrhu pána poslanca Šebu, aby ako odporúčanie vláde bol zapracovaný do uznesenia.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Takže, zapracujeme aj túto požiadavku pána poslanca Šebu do uznesenia.

Ďalej mal pripomienku pán poslanec Králik. Poslanec H. Letko:

Pán poslanec Králik, myslím si, že stačí, ak tam bude text tak, ako je v návrhu uznesenia - zabezpečiť. Samozrejme, že tie kroky sú tie, ktoré navrhujete vy. Osobne si myslím, že stačí, aby to tam bolo takýmto spôsobom. Ak trváte na tom, samozrejme, dám o tom hlasovať..

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, pán poslanec Králik. Poslanec H. Králik;

Samozrejme, že na tom trvám. Vysvetlím prečo. Ide tam o výnimky zo zákona o dani z prevodu nehnuteľností, o výnimky zo zákona o dani z pridanej hodnoty a o výnimky zo zákona o veľkej privatizácii, konkrétne § 45, tzv. blokačného paragrafu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, uznesením aj tak nemôžeme menit zákony, ale keď si to prajete, budeme o tom hlasovať. Prosím, pán poslanec.

Poslanec M. Letko:

Myslím si, že pán poslanec má právo, aby sa hlasovalo, ale neodporúčam to prijať..

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 92 poslancov. Za návrh hlasovalo 31 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Návrh pána poslanca Králika na zapracovanie do uznesenia sme neprijali.

Ešte mal návrh pán poslanec Koteles. Poslanec H. Letko:

Pán poslanec Köteles mal pozmeňovacie návrhy, ktoré sa týkajú koncepcie - doplnenia textu, myslím, na strane 56 - áno, "a riadených skládkach odpadov". To odporúčam prijať, nie je uznesenie, myslím že to zohľadní vláda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Odporúčate to prijať, pán poslanec? Poslanec M. Letko:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ale B tým, že vláda to tiež odporúčame zapracovať do koncepcie.

Poslanec M. Letko:

Zapracovať do koncepcie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prezentujme sa a súčasne hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 91 poslancov. Za návrh hlasovalo 71 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Prosím, pán spravodajca. Poslanec M. Letko:

V ďalšom svojom návrhu v podstate podporil návrh, ktorý mala pani poslankyňa Kaliská, to sme prijali.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže, tým sme vyčerpali pripomienky a návrhy na doplnenie uznesenia. Budeme hlasovať, o návrhu uznesenia ako celku.

Poslanec M. Letko:

Odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Köteles medzitým ešte niečo chce povedať. Poslanec L. Köteles:

Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, mal som ešte jeden návrh - náhrada za ujmy v ochranných pásmach.

Poslanec M. Letko:

Áno, ale to sa musí zohľadniť až v zákone o vodách a zákon o vodách nepripraví ministerstvo pôdohospodárstva, ale ministerstvo životného prostredia. Takže navrhujem zohľadniť to v koncepcii.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán spoločný spravodajca, navrhujem, aby sme hlasovali o uznesení ako celku so schválenými pripomienkami.

Poslanec M. Letko:

Odporúčam uznesenie prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme o uznesení ako celku.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 86 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku Koncepcii vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Poslanec M. Letko:

Chcel by som poďakovať tým, ktorí pripravovali túto koncepciu, pretože sa pripravovala viac ako rok, všetkým pracovníkom ministerstva pôdohospodárstva, ale aj tým, ktorí túto koncepciu pripomienkovali, teda iné rezorty a, samozrejme, aj nevládne organizácie. Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme pokračovať v rokovaní dnešnej schôdze návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda. Tento bod sme prerušili pred ukončením rozpravy, mali by sme dokončiť rozpravu. Do rozpravy je prihlásený aj

pán poslanec Fogaš, ktorý má, ako hovorí, 40-minútové vystúpenie, takže by sme to nedokončili.

Preto prerušujem túto schôdzu do zajtra do 9. 00 hodiny s tým, že pán poslanec Hrušovský má faktickú poznámku.

Poslanec P. Hrušovský:

Pán predseda, chcel by som sa spýtať, či náhodou nie je spracovaný materiál o pozmeňovacích návrhoch k tomu materiálu, ktorý sme prerokovávali dva dni, aby sme si ho do zajtra mohli preštudovať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno, kancelária ho začala spracovávať, hneď, ale či ho má, zatiaľ vám neviem povedať.

Poslanec P. Hrušovský:

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Dovidenia zajtra o 9. 00 hodine.

Šiesty deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 7. júna 1994

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 43 poslancov.

Páni poslanci, panie poslankyne, prosím o disciplínu, chceme začatí 32. schôdzu.

Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka. Poslanec M. Ftáčnik:

Ďakujem, pán predseda. Chcel by som povedať, že otvoriť rokovanie schôdze môžeme, aj keď nie je v sále prítomná nadpolovičná väčšina.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, to viem, to mi nemusíte hovoriť. Viem, že nejdeme hlasovať, že schôdzu môžeme začať aj keď je tu jeden poslanec.

Poslanec M. Ftáčnik:

Tak prosím, môžeme rokovať. Pán guvernér je tu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, nechajte to na mňa, schôdzu začínam ja, nie vy. Ďakujem vám pekne, že ste to dohodli.

Poslanec M. Ftáčnik:

To je pravda. Ja vám len navrhujem, aby sme to urobili, lebo my sme tu, a tí, čo tu nie sú, zrejme vedia, prečo tu nie sú.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Faktickú poznámku má pani poslankyňa Ondrejovičová. Poslankyňa H. Ondrejovičová:

Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia,

v našej histórii bolo nemálo mužov, ktorí sa nezmazateľným spôsobom zapísali do kroniky národných dejov. Každý z nich naplnil zmysel i obsah našich dejinných ciest svojím originálnym a neopakovateľným príspevkom. Jedným z nich je Štefan Marko Daxner, ktorý za sebou i svojou generáciou zanechal nasledujúcim pokoleniam zreteľný odkaz a dielo, ktoré neodmysliteľne patrí k hodnote, ktorú nazývame dedičstvo predkov. Táto generácia ho vytvorila s čistými úmyslami, humanistickými cieľmi a pevným, mravným krédom. Svojimi ušľachtilými zámermi a najmä činmi Štefan Marko Daxner pomohol vytvoriť pre vlastný národ dôstojné miesto a priaznivé podmienky medzi ostatnými národmi v záujme ľudských a občianskych práv všetkých príslušníkov národného spoločenstva, ako aj v záujme jasných a dobroprajných vzťahov medzi národmi v stredoeurópskom priestore.

Daxner sa zúčastňoval na aktivitách Štúrovcov už od prvopočiatku a vyvrcholením jeho snáh po štúdiách bol rok 1861 keď sa vrátil do Tisovca. Bola to jeho aktivita pri príprave Memoranda slovenského národa. Daxner si uvedomoval nevyhnutnosť predostrieť slovenské štátoprávne požiadavky v čase, keď sa v habsburskej ríši pripravovali ústavné zmeny, aby Slováci jasne vyjadrili svoju koncepciu budúceho postavenia a začlenenia medzi iné národy monarchie. Zasadil sa a osobne vplýval i pričinil sa o zvolanie reprezentatívneho fóra slovenského Národného zhromaždenia 6. a 7. júna 1861 v Martine. Tu predniesol návrh dokumentu, ktoré zhromaždenie prijalo ako Memorandum národa slovenského, kde sformoval do bodov:

1. uznanie osobnosti národa slovenského ako znak slobody, rovnoprávnosti občianskej tak, ako uznanie národa medzi národní v rovnoprávnosti,

2. vyznačenie slovenského okolia v stoliciach podľa národností bez ujmu celistvosti krajiny,

3. uvedenie slovenskej reči v medziach slovenského okolia ako výlučne úradnej vo verejnom živote v školách a v cirkvi.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, nesmiete sa na mňa hnevať, ale to je mimo nášho programu.

Poslankyňa M. Ondrejovičová:

Áno, pán predseda. Práve pri týchto dňoch, keď sme si mnohé veci nestačili zopakovať, by som vám chcela pripomenúť, že sme zákonom číslo 241 Národnej rady z 20. októbra prijali to, že si chceme vždy pripomínať štátne sviatky,

pracovný pokoj a pamätná dni, a dnes je práve 7. jún, t. j. výročie Memoranda národa slovenského.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Chamula - faktická poznámka.

Poslanec I. Chamula:

Chcel by som len pani poslankyni Ondrejovičovej pripomenúť, to, pretože pochádzam z kraja, kde sa Daxner narodil a pôsobil, že Daxner venoval celý svoj život boju za slobodu slovenského národa, za to, čo sa potom udialo po 1. januári v roku 1993, to znamená vznik slovenskej štátnosti. Pi všetkej vážností a úcte voči pani poslankyni by som jej chcel pripomenúť toľko a položiť jej otázku, ako hlasovala v piatok, keď sa hlasovalo o tabuľovom zákone. Myslím si, že prispela k tomu tak, že sa Daxnerove kosti obracajú v hrobe.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec a všetci páni poslanci a panie poslankyne, máme stanovený program, ktorý sme si schválili, preto vás prosím, aby sme hovorili k bodom programu aj s faktickými poznámkami.

Podľa odporúčania politického grémia z piatku 3. júna na úvod dnešného rokovacieho dna prerokujeme správy Národnej banky Slovenska a po nich budeme pokračovať, hlasovaním o volebnom zákone.

Pristúpime teda k sedemnástemu bodu programu, ktorým je

Správa o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 1993.

Správu máte, páni poslanci, panie poslankyne ako tlač číslo 492. Správa sa podáva podlá § 3 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, na základe ktorého je Národná banka povinná podávať. Národnej rade polročné správy o menovom vývoji.

Správu uvedie guvernér Národnej banky Slovenska pán Vladimír Masár. Prosím, pán guvernér.

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni,

Národná banka Slovenska predkladá Národnej rade Slovenskej republiky podlá § 3 ods. l zákona o Národnej banke Slovenska svoju prvú ročnú správu o menovom vývoji v Slovenskej republike. Obsahom správy sú menové priority a ciele, ktorá Národná banka Slovenska sledovala, menová politika, ktorú Národná banka Slovenska realizovala a skutočný menový vývoj v Slovenskej republike v roku 1993.

Základný rámec pre činnosť. Národnej banky Slovenska a jej menovú politiku v roku 1993 bol daný prvým rokom existencie samostatného slovenského štátu, tretím rokom transformácie centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú a celosvetovou recesiou, spojenou s protekcionizmom v západnej Európe. V tomto rámci Národná banka Slovanská považovala za svoju prvoradú úlohu podieľať sa na stabilizácii ekonomiky Slovenskej republiky a v tomto rámci tiež vytýčila svoje dve priority: minimalizovať vzostup cenovej hladiny a udržať vnútornú konvertibilitu slovenskej koruny. Výsledky menového vývoja za rok 1993 umožňujú konštatovať, že obe priority Národná banka Slovenska realizovala.

Stabilizačné pôsobenie menovej politiky bolo najúčinnejšie v oblasti kontroly inflácie, za ktorú Národná banka Slovenska zodpovedá podľa zákona o Národnej banke Slovenska. Menovou politikou Národnej banky sa podarilo zastaviť vzostupy cenovej hladiny na začiatku oboch polrokov a pri celkovej 25, 1-percentnej inflácii dosiahnuť tzv. core inflation vo výške približne 8 %, čo je porovnateľné s viacerými krajinami s trhovou ekonomikou.

Druhou prioritou Národnej banky Slovenska bolo udržanie vnútornej konvertibility, ktorú Národná banka považuje za nosný pilier úspešnej transformácie slovenskej ekonomiky. Pri danej makroekonomickej, najmä fiškálnej politike, pri silných devalvačných očakávaniach a pri značne nepriaznivých exportných možnostiach Národná banka použila administratívne nástroje, úverovú politiku a 10-percentnú devalváciu, aby zvrátila vývoj devízových rezerv a zabezpečila financovanie schodku bežného účtu platobnej bilancie.

Menový vývoj a menová politika mali v jednotlivých polrokoch 1993 viaceré rozdielne črty. Prvý polrok charakterizovali značné devalvačné očakávania, uplatnenie priamych nástrojov menovej politiky a pokles devízových rezerv. V druhom polroku sa širšie uplatnili nepriame nástroje menovej politiky, zastavil sa pokles devízových rezerv a úverová politika bola voľnejšia. Najzávažnejším javom druhého polroku bolo však medzinárodné i domáce uznanie protiinflačného úsilia Národnej banky Slovenska a začiatok budovania dôveryhodnosti Národnej banky. Ak dôveryhodnosť centrálnej banky

chápeme ako jej základnú kvalitu v zmysle jej schopnosti presvedčiť všetky ostatné sektory ekonomiky, to znamená podniky, domácnosti, vládu i zahraničie, že cenovú stabilitu považuje za svoj prvoradý cieľ, potom v druhom polroku sa zreteľne ukázali základy tejto dôveryhodnosti Národnej banky. Svedčia o tom rokovania s medzinárodnými finančnými inštitúciami, emisia bondov a relatívne nízke inflačné efekty devalvácie.

Rok 1993 bol pre Národnú banku prvým rokom jej existencie a postavil ju pred celý rad problémov, ktoré musela zvládnuť. Spomeňme aspoň menovú odluku a výmenu obeživa. V týchto súvislostiach Národná banka oceňuje pozitívnu spoluprácu celého bankového sektora. Národná banka si je vedomá potreby ďalšieho rozvoja bankového sektora a svojho podielu v rozvíjaní všetkých racionálnych foriem finančných trhov. Celoročné výsledky umožňujú postaviť, pre rok 1994 ešte náročnejšie protiinflačné ciele. Menový program, ktorý Národná banka začala realizovať, počíta s infláciou v intervale 10 až 13 % a so zvýšením devízových rezerv. Národná banka bude pozorne sledovať, vývoj ekonomiky Slovenskej republiky a v miere, v ktorej nebudú ohrozené jej protiinflačné ciele, podporí pozitívne štrukturálne zmeny a očakávaný zvrat vo vývoji produkcie.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovoľte mi, aby som úvodné slovo k ročnej správe doplnil krátkou informáciou o menovom vývoji v prvých mesiacoch tohto roka. Pre doterajší menový vývoj v roku 1994 sú charakteristické dve črty: na jednej strane pretrvávanie viacerých problémov akumulovaných z predchádzajúcich rokov, na druhej strane sa začína v menovom vývoji zreteľne presadzovať niekoľko pozitívnych prvkov.

Z pretrvávajúcich problémov, s ktorými sa bankový sektor stretáva, treba spomenúť problémy zlých úverov, nepostačujúcu úroveň rozvinutia peňažných a kapitálových trhov, nepostačujúcu mieru konkurenčnosti v bankovou prostredí a značne ohraničený rozsah inštrumentária, resp. použiteľnosť nástrojov menovej politiky. Podobne ako podnikový sektor, aj bankový sektor potrebuje dynamiku, ekonomický rast, pretože v podmienkach ekonomického poklesu resp. stagnácie niet priestoru pre zásadnejšie riešenie týchto problémov. Druhou črtou menového vývoja je priaznivý vývoj v oblasti devízových rezerv, obnovenie refinancovania cez aukčné úvery a najmä nízke mesačné miery inflácie.

Celkové devízové rezervy bankového sektora prekročili hranicu 2 miliardy amerických dolárov a dosiahli hodnotu 2 140 miliónov amerických dolárov k 1. 6. tohto roku. Rovnako vzrástli devízové rezervy Národnej banky Slovenska, ktoré k 1. 6. dosiahli stav 645 miliónov amerických dolárov. Tento údaj je bez zlata. Priaznivý je aj vývoj na clearingovom účte s Českou republikou, keď k 1. 6. máme aktívne saldo vo výške 28 miliónov clearingových ECU, pričom tieto tendencie stále pokračujú. Národná banka Slovenska na tento vývoj v devízovej oblasti reagovala uvoľnením 1 miliardy Sk na reeskont exportných zmeniek a analyzuje možnosť liberalizácie niektorých aktivít v oblasti devízových transakcií.

Vzhľadom na vývoj produkcie v prvom štvrťroku a vývoj inflácie Národná banka Slovenska obnovila aukčné úvery pre komerčné banky a očakáva, že sa zvýši dostupnosť úverov pre podnikový sektor a domácnosti.

Napokon tretím a najzávažnejším prvkom súčasného menového vývoja je nízka Inflácia. Polpercentnú mieru inflácie v marci a v apríli dokonca 0, 4-percentnú možno považovať za výrazný stabilizačný prvok v našej ekonomike a veľmi pozitívny signál nielen pre domáci podnikateľský sektor, ale aj

pre zahraničie. Národná banka Slovenska viacerými svojimi opatreniami reagovala na tieto pozitívne prvky súčasného menového vývoja a je pripravená ich ešte intenzívnejšie podporiť resp. rozvíjať. Pokiaľ druhý polrok, neprinesie neočakávané exogénne šoky, je reálne, že náročný celoročný menový program Národnej banky Slovenska sa úspešne naplní. Výsledky už prvých štyroch mesiacov k tomuto očakávaniu oprávňujú.

Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu guvernérovi. Správu v Národnej rade prerokoval národohospodársky a rozpočtový výbor, preto prosím jeho predsedu pána poslanca Jozefa Košnára, aby informoval o výsledkoch prerokovania vo výbore.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni,

zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska jej určuje povinnosť podávať Národnej rade polročnú správu o menovom vývoji. Treba len ľutovať, že zákon nespresňuje, ale ani dohoda medzi Národnou radou a Národnou bankou Slovenska neurčuje termíny, v ktorých Národná banka má tieto správy predkladať. A tak vôbec prvú správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za prvý polrok 1993 sme do Národnej rady dostali 13. októbra a v októbri sme ju v pléne prerokúvali. Druhú správu o menovom vývoji a prvú výročnú správu za rok 1993 sme dostali začiatkom mája 1994. Ak na spracovanie správy za prvý polrok potrebovala Národná banka niečo viac ako tri mesiace po skončení polroka, na

spracovanie výročnej správy už potrebovala viac ako štyri mesiace. Formálne sa teda zákon dodržiava, ale o zmysluplnosti takéhoto napĺňania zákona možno mať isté a vážne pochybnosti.

Pri prerokúvaní polročnej správy národohospodársky a rozpočtový výbor požiadal pána guvernéra, aby mu do konca októbra 1993 predložil predikciu menového vývoja a základné zámery menovej politiky Národnej banky na rok 1994, čo malo byt jedným z pokladov pre zodpovednejšie a kvalifikovanejšie posúdenie zámerov makroekonomickej politiky, ktoré mali byt obsiahnuté v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1994. S poľutovaním musím konštatovať, že sa tak nestalo a s návrhom menového programu Národnej banky na rok 1994 sme sa mali možnosť zoznámiť až začiatkom roku 1994, teda po prijatí zákona o štátnom rozpočte a bankovou radou schválený menový program Národnej banky na rok 1994 je súčasťou až tejto správy. To nie je dobrá situácia a nemala by sa opakovať.

Pôvodný menový projekt na rok 1993 sa v základných cieľoch a prioritách, ktoré sledovala menová politika banky, po reálnom vývoji v prvých mesiacoch roku 1993 modifikoval. Totiž pôvodný menový projekt bol založený na očakávanom poklese hrubého domáceho produktu vo výške 4 %, na celoročnej miere inflácie 17 %, na náraste peňažnej zásoby menového agregátu M2 o 12 % a na 14-percentnom raste úverov podnikom a domácnostiam. Pretože tieto očakávania sa nenapĺňali, Národná banka bola nútená urobiť viaceré opatrenia na reguláciu dovozov a k 1. júlu 1993 uskutočniť 10-percentnú devalváciu vo vzťahu k voľným menám. Kardinálnou otázkou menovej politiky bolo rozhodnutie, či v záujme pôvodne uvažovanej 17-percentnej miery inflácie ďalej obmedzovať a napokon úplne zastaviť úvery do ekonomiky, alebo nezastaviť úvery do ekonomiky, ale pripustiť, vyššiu mieru inflácie. Národná banka Slovenska, ako vieme, rozhodla v prospech tejto druhej alternatívy a celoročná miera inflácie za rok 1993 dosiahla

25, 1 %, čo bolo, prirodzene, veľmi silno podmienené vývojom deficitu štátneho rozpočtu v uplynulom roku.

Menová politika Národnej banky bola v rozhodujúcej miere určovaná pokračujúcim poklesom agregátneho dopytu a rastom cien, čo pretrváva, aj keď v iných mierach, aj v roku 1994. AK sa majú vytvoriť predpoklady pre oživenie národného hospodárstva, je nevyhnutná taká hospodárska politika, ktorá bude kombinovať, preferovanie makroekonomickej politiky s priamou i nepriamou podporou exportu. Bez splnenia týchto predpokladov sa sotva dá zabrániť ďalšiemu narúšaniu vnútornej a vonkajšej rovnováhy s príslušnými dopadmi na tempo inflácie, tlak na devalváciu i stagnáciu výkonnosti hospodárstva.

Základným cieľom menovej politiky v roku 1993 bolo udržať, únosnú mieru inflácie a udržať vnútornú konvertibilitu slovenskej koruny. Tento cieľ, ako sa konštatuje aj v správe Národnej banky, Národná banka dosiahla. Treba však povedať, že ho dosiahla istým redefinovaním - v prvom prípade uznaním 25-percentnej miery inflácie oproti pôvodne uvažovanej 17-percentnej miere za únosnú a v druhom prípade udržaním vnútornej konvertibility uskutočnením 10-percentnej devalvácie.

Zhoršujúca sa platobná bilancia, najmä nízka exportná výkonnosť a rozpočtový deficit, boli v minulom roku a, žiaľ, aj v roku 1994 zostávajú rozhodujúcimi problémami makroekonomickej stabilizácie a bariérami prechodu na trajektóriu hospodárskeho oživenia. S poľutovaním musím povedať, že ak v rozprave o prvej správe Národnej banky v októbri 1993 viacerí páni poslanci poukazovali na to, že absentuje stanovisko Národnej banky k celkovej hospodárskej politike a k jej ovplyvňovaniu prostriedkami, ktorými menová politika disponuje, uvedené konštatovanie piati aj o tejto celoročnej správe. Správa sa podľa názoru vysloveného v národohospodárskom a rozpočtovom výbore jednostranne a dosť stroho orientuje na raport o menovom vývoji, na dva a pol stranách charakterizuje bankový sektor a charakterizuje menovú politiku Národnej banky. To všetko, prirodzene, v takejto správe má byt, ale má byt v nej aj viac.

Správa napríklad nedáva odpoveď na otázku, či menová politika nemohla urobiť niečo pre oživenie ekonomiky a či teda Národná banka skutočne vykonala všetko pre makroekonomickú stabilitu Slovenskej republiky, a teda aj pre naplnenie hlavného poslania centrálnej banky zabezpečovať stabilitu meny. Podobne správa nezodpovedá na otázku ako vplýva dôchodková politika pri absencii mzdovej regulácie na infláciu a na stabilitu meny.

Pokiaľ ide o menový program Národnej banky na rok 1994, v predkladanej správe je definovaný 13, 2-percentnou ročnou dynamikou peňažnej zásoby agregátu M2 a 6-percentnou dynamikou rastu úverov podnikom a domácnostiam. To všetko za predpokladu, že v roku 1994 vývoj hrubého domáceho produktu bude v rozmedzí 0 až -2 %, miera inflácie medzi 10 až 13, 2 %, deficit štátneho rozpočtu medzi 14 až 18 miliardami Sk a devízové rezervy budú mať objem zhruba 500 miliónov dolárov.

Základný faktor nerovnováhy, t. j. nesúlad medzi úrovňou ekonomických veličín, miezd, dôchodkov, cien, výmenného kurzu, príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, prevzatou z bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a úrovňou produktivity práce v Slovenskej republike nebol v roku 1993 odstránený, preto vnútorná a vonkajšia nerovnováha bude zrejme ovplyvňovať situáciu v slovenskom hospodárstve trvalejšie. Rok 1994 bude pre hospodárstvo Slovenska prelomový v tom zmysle, že sa ohnisko jeho problémov prenesie zo sféry poklesu produkcie do peňažno-finančnej, a teda aj nákladovej oblasti.

Z toho pre hospodársku politiku vyplýva základný zhrňujúci záver: zrýchliť, transformačný proces a harmonizovať všetky jeho nevyhnutné súčasti a predpoklady a pre Národnú banku Slovenska z toho vyplýva požiadavka zvýšiť jej účasť na formovaní a realizácii celkovej hospodárskej politiky. Kategorickou požiadavkou je lepšia koordinácia finančnej a rozpočtovej politiky vlády a menovej politiky Národnej banky Slovenska a uskutočňovanie takej proexportnej a kurzovej politiky, ktorá vytvorí predpoklady pre obnovenie hospodárskej dynamiky.

Vážené dámy a páni,

národohospodársky a rozpočtový výbor prerokoval správu o menovom vývoji za rok 1993 12. mája tohto roku, vzal ju na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby prijala uznesenie, ktorým po A správu vezme na vedomie. A dovoľte mi, aby som ako spravodajca navrhol doplniť toto uznesenie národohospodárskeho a rozpočtového výboru, ktorým berle správu na vedomie, o odporúčanie, aby Národná rada po B požiadala guvernéra Národnej banky, aby ďalšie správy o menovom vývoji podľa § 3 ods. l zákona Národnej rady číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska predkladal Národnej rade najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného polroka. Odporúčam prijať aj bod C uznesenia Národnej rady k tejto správe, v ktorom Národná rada odporučí pánu guvernérovi Národnej banky pri štruktúrovaní ďalších správ o menovom vývoji zohľadňovať požiadavky a odporúčania, ktoré odznejú v rozprave.

Ďakujem za pozornosť. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určená pre spravodajcov.

Otváram rozpravu K predmetnému bodu rokovania. Konštatujem, že písomne do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku.

Prosím, pán poslanec Tahy. Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, vážená Národná rada,

na podporu tých požiadaviek, ktoré profesor Košnár ako spoločný spravodaj predniesol vo svojej spravodajskej správe, chcel by som upriamiť, pozornosť pána guvernéra na tú časť zákona o Národnej banke Slovenska, ktorá hovorí o tom, že Národná banka Slovenska podporuje hospodársku politiku vlády Slovenskej republiky. Je to mimoriadne závažné ustanovenie najmä ak berieme do úvahy tú skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky môže často prijímať veľmi odlišné tendencie v hospodárskej politike, a najmä vtedy, keď sa vláda mení.

Keď si uvedomíme, že sa nachádzame v procese hospodárskej transformácie, v oblasti menového vývoja sa môžu mimoriadne závažne a negatívne prejavovať, tendencie napríklad inflačného očakávania obyvateľov Slovenskej republiky, narastajúce pokušenia deficitného financovania štátneho rozpočtu a zvyšovania zadĺženia štátu, klesajúca likvidita a kapitálové zabezpečovanie bánk, ktorá spôsobuje nedostatok úverov na zvýšenie aktivít hospodárstva, stále nedostatočný valutový príjem a napríklad aj nedobudovaná banková štruktúra z hľadiska potrebných služieb bánk, ktorá spomaľuje kolobeh peňazí.

Východiská z pohľadu Národnej banky Slovenska sa mnohokrát pravdepodobne pohybujú v inej rovine, ako stanovujú politické rozhodnutia. V tejto oblasti by Národná banka Slovenská mala zohrať autoritatívnu a pozitívnu úlohu vo vzťahu k hospodárskej politike vlády. Preto sa pýtam pána guvernéra, veľmi rád by som bol, keby zaujal K týmto otázkam stanovisko, či súčasná hospodárska a najmä finančná politika vlády je optimálna z hľadiska menového vývoja, či tlak na zníženie výdavkov štátneho rozpočtu, a týra zníženie požiadaviek na príjmy a zmenšenie daňového bremena, nie sú vhodnejšími opatreniami. Podľa názoru mnohých ekonómov takéto opatrenia podporia investície i spotrebu pri súčasnom poklese spotreby štátu. Prísnou reguláciou dynamiky agregátu M2, dynamikou hrubého domáceho produktu sa zmenšením daňového bremena dosiahne zmena peňažného očakávania obyvateľov, ich chovania, a tým aj rast miery úspor a cez úvery oživenie hospodárstva. Tieto názory ekonómov, prirodzene, sú v rozpore s dnešným chovaním vlády a možno aj s chovaním predchádzajúcej vlády.

Pomalá privatizácia, reštrukturalizácia hospodárstva, a tým aj malý rast výkonnosti ekonomiky často zvádzajú k získaniu nadmerných objemov cudzích finančných prostriedkov, aby sa tieto nedostatky takýmto spôsobom prechodne zakrývali. V začiatku štrukturálnej transformácie je to krajne nebezpečná politika. A keďže v minulom roku transformácia bola mimoriadne spomalená najmä v oblasti privatizácie, naozaj sme len na začiatku štrukturálnej transformácie. Takýto stav nenúti k zmenám, konzervuje nízku výkonnosť, nízku výnosovosť kapitálu, spomaľuje adaptáciu hospodárstva na podmienky trhového hospodárstva. Viem, že sú to otázky politických rozhodnutí, ale zaujímal by ma názor Národnej banky Slovenska, či je vhodné zvyšovať, pôžičky aj za cenu, že nemusia byť dobre využité, najmä v investíciách, alebo či je vhodnejší iný spôsob získavania kapitálu napríklad spoluprácou podnikov so zahraničnými firmami, teda joint ventures, účasťou zahraničného kapitálu na privatizácii a podobne.

To všetko sú otázky, ktoré by sne mali už mať za sebou. Zabrzdenie procesu transformácie najmä v roku 1993 nás odsúdilo do úlohy hazardného hráča, ktorý stále prehráva, ale iné formy osobnej prosperity odmieta í za cenu totálneho krachu. Sú to preto veľmi závažné otázky, ktoré by mali ovplyvňovať konanie Národnej banky Slovenska a uplatňovanie jej autority a vplyvu na hospodársku politiku vlády Slovenskej republiky. Myslím si, že takéto otázky by naozaj mali byť formulované v správe o menovom vývoji a mali by orientovať, nielen vládu Slovenskej republiky, ich ekonomických členov, ale aj nás, poslancov, aby sme v rámci svojej kontrolnej činnosti mali možnosť, sledovať tie východiská, ktoré budeme považovať, vzájomným konsenzom za najsprávnejšie.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Ak nie, pán poslanec Tahy, keďže ukončím rozpravu a dostane slovo pán spoločný spravodajca, a vy ste dávali konkrétne otázky na pána guvernéra, bude vám stačiť, keď vám pán guvernér odpovie písomne?

Poslanec M. Tahy:

Prirodzene, bol by som rád, keby správu, ktorú prerokúvame, mohol pán guvernér v tejto oblasti doplniť písomne, pretože možno tieto otázky nie sú natoľko časovo zvládnuteľná z jeho strany, aby boli úplne perfektne kvalifikované. Uspokojím sa aj s písomným stanoviskom, trebárs predbežne

pre národohospodársky a rozpočtový výbor, pokiaľ pán guvernér to uzná za východisko.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Takže môžem konštatovať, že cestou vášho výboru vyzvete pána guvernéra, aby doplnil túto správu v tých Intenciách ako ste to predniesli.

Poslanec M. Tahy:

Neodporúčam to takto formulovať, pán predseda. Ja vyzývam teraz, na tomto pléne, pána guvernéra, aby minimálne národohospodársky výbor takto informoval v intenciách mojich otázok.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Nikto sa nehlási do rozpravy ani B faktickou poznámkou, takže uzatváram rozpravu.

Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích návrhoch, ako ich predniesol pán spoločný spravodajca, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 91 poslancov a poslankýň, takže sme schopní uznášať sa. Prosím pána poslanca Košnára, aby začal postupne uvádzať hlasovanie o jednotlivých návrhoch na doplnenie uznesenia.

Poslanec J. Košnár:

Vážené kolegyne a kolegovia,

navrhujeme Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, ktoré bude mať tri časti: časť A, v ktorej Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1993, časť B, v ktorej Národná rada Slovenskej republiky žiada guvernéra Národnej banky Slovenska, aby ďalšie správy o menovom vývoji podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady o Národnej banke predkladal Národnej rade Slovenskej republiky najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného polroka, časť C uznesenia, v ktorou Národná rada odporúča guvernérovi Národnej banky pri štruktúrovaní ďalších správ o menovom vývoji zohľadniť požiadavky a odporúčania z rozpravy. To sú všetky návrhy, ktoré boli podané.

Predseda HR SR I. Gašparovič:

Ďakujem, pán poslanec. Vlastne môžeme dať hlasovať hneď o uznesení ako celku.

Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne budeme hlasovať o predloženom návrhu uznesenia.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 96 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasovali 3 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o menovom vývoji, v Slovenskej republike za rok 1993.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

nasleduje osemnásty bod programu, ktorým je

Správa o výsledku hospodárenia národnej banky Slovenska za rok 1993.

Správa sa predkladá podlá § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, na základe ktorého Národná banka predkladá do 3 mesiacov po skončení kalendárneho roka na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky ročnú správu o výsledku svojho hospodárenia.

Správu takisto uvedie guvernér Národnej banky Slovenska pán Vladimír Masár. Prosím, pán guvernér.

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy a páni,

skutočnosť, že môžem uviesť na rokovaní Národnej rady prvú správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska, pokladám za veľmi významnú udalosť. Myslím si, že aj pri veľkej skromnosti túto skutočnosť, možno nesporne označiť za historický okamih, najmä ak to vnímame z úrovne Národnej banky Slovenska, a tak to chápem aj ja ako guvernér samostatnej, nezávislej a najvyššej bankovej inštitúcie zvrchovanej Slovenskej republiky. Pri tejto príležitosti by som rád pripomenul niektoré fakty súvisiace so vznikom Národnej banky Slovenska.

Zákon Slovenskej republiky číslo 566 z 18. 11. 1992 zriadil Národnú banku Slovenska ako emisnú banku Slovenskej republiky s výhradným právom vydávať bankovky a mince, ustanovovať nástroje menovej regulácie, realizovať, obchody s bankami a so štátnym rozpočtom. Významnou právomocu Národnej banky Slovenska je vyhlasovanie kurzu slovenskej koruny, úschova a správa menových rezerv v zlate a devízových prostriedkov. Národná banka Slovenska má oprávnenia aj na predkladanie návrhov zákona v oblasti meny a peňažného obehu vláde Slovenskej republiky a vykonávať bankový dohľad nad bankami na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska hospodári podľa rozpočtu Národnej banky Slovenska schváleného bankovou radou.

Národná banka Slovenska začala svoju reálnu činnosť 1. januára 1993. V súlade s článkom 6 ods. 4 ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi českú republiku a Slovenskú republiku podlá bilancie Štátne] banky československej Slovenská republika k 31. 12. 1992 prevzala bankové pasíva, t. j. peňažné zdroje banky rovnajúce sa bankovým aktívam, t. j. majetku Štátnej banky československej, pripadajúce Slovenskej republike vo výške 117, 9 mld Kčs. Z hľadiska peňažných zdrojov bolo potrebné z bilancie Národnej banky Slovenska dohodnúť s Českou národnou bankou krytie sumy 22, 3 mld Kčs. Národná banka Slovenska pri uvedenom delení prevzala prevádzkový a iný hmotný majetok vo výške 267, 5 mil. Kčs, prevádzkové investície za 95, 1 mil. Kčs, štatutárny fond v sume 466, 7 mil. Kčs, rezervný fond v sume l 249, 6 mil. Kčs, Fond odmien a Fond kultúrnych a sociálnych potrieb spolu vo výške 772 tis. Kčs.

Pokiaľ ide o priestorové vybavenie, dostala Národná banka Slovenska k dispozícii budovu na Štúrovej ulici, na Tomášikovej ulici, kde je umiestnený Inštitút bankového vzdelávania a pobočka Bratislava a archív na Krajnej ulici

v Bratislave. Národná banka Slovenska začala svoju činnosť s približne 300 pracovníkmi. Z uvedeného je zrejmé, že v priebehu roku 1993 bolo potrebné veľmi intenzívne začať budovať Národnú banku Slovenska od samého začiatku a komplexne po stránke personálnej, organizačnej, priestorovej a materiálnej. Náročné úlohy nás čakali popri hlavných úlohách v oblasti menovej a emisnej, aj pri vytváraní metodiky riadenia, legislatívy a systému vzdelávania pracovníkov. Nebol dostatok skúseností a poznatkov z budovania takejto inštitúcie. Nemal ich ani pracovný kolektív, ktorý sa formoval ako perspektívny a dynamický prevažne z vekovej kategórie mladšej a strednej generácie.

Napriek uvedeným skutočnostiam Národná banka Slovenska v relatívne krátkom čase si získala meno a akceptáciu vo svetovom bankovom systéme. Podarilo sa zrealizovať zámery súvisiace s menovou odlukou, zaviesť novú menovú jednotku a s tým súvisiacu emisiu, udržať devízové rezervy, postupne prijímať účinné opatrenia pri rozvoji bankového systému v Slovenskej republike. Tieto aktivity zabezpečovala Národná banka Slovenska v zložitých ekonomických podmienkach Slovenska v nedostatočne rozvinutom finančnom a kapitálovom trhu, vo výraznej deficitnej pozícii štátneho rozpočtu. Ako a do akej miery sa nám v prvom roku existencie podarilo naše zámery realizovať a splniť, máte možnosť dnes posúdiť, keď vám v zmysle § 3 a § 38 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566 o Národnej banke Slovenska predkladáme správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1993.

Dovoľte mi, aby som teraz aspoň stručnou charakteristikou uviedol výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za minulý rok. Podrobnejší rozbor je uvedený v materiáli, ktorý ste obdržali.

Rozpočet Národnej banky Slovenska na rok 1993 v nákladovej a výnosovej časti bol schválený bankovou radou začiatkom roka 1993. Predpokladal náklady vo výške 5, 6 mld Sk a výnosy 8, 1 mld Sk. Vytvorený zisk sa rozpočtoval vo výške 2, 5 mld Sk s prednostným použitím na prídely fondom. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že Národná banka nemala praktické skúsenosti so zostavovaním rozpočtu banky. Osobitné stanovenie rozpočtovanej výšky jednotlivých položiek bolo značne zložité, bez možnosti kvalifikovaného odhadu požiadaviek a potrieb, rizík z bankových operácií a podobne. Chýbali akékoľvek porovnania s minulosťou, časové rady a podobne. Napriek uvedeným skutočnostiam vykázané výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska v roku 1993 možno hodnotiť pozitívne.

Národná banka dosiahla zisk vo výške 6, 5 mld Sk, čo predstavuje plnenie na 260 %, pričom náklady boli vo výške 15, 1 mld Sk a výnosy 21, 6 mld Sk. V štruktúre nákladových položiek mali najvýraznejší podiel, a to 89, 4 % náklady na bankovú činnosť a v rámci nich náklady na devízové operácie. Čerpanie nákladov v roku 1993 na 270, 7 % vyplynulo predovšetkým z vyššej nákladovej úrovne v devízovom okruhu ako sa predpokladalo. Náklady na devízové operácie v roku 1993 dosiahli výšku takmer 10, 6 mld korún, z toho za debetné zostatky na nostroúčtoch Národnej banky Slovenska za úroky, ktoré platí Národná banka za prijaté depozitá, resp. za úvery, pri ktorých je Národná banka dlžníkom, sa uhradila suma 200 mil. korún. Kurzové straty z devízových obchodov Národnej banky, ktoré sa priebežne zúčtovávajú do nákladov banky, dosiahli za rok 1993 sumu 1, 4 mld Sk, kurzové straty z kurzových rozdielov zúčtované zo sústreďovacieho účtu do nákladov v termíne ročnej účtovnej závierky sa podieľajú na čerpaní nákladov v roku 1993 veľmi výrazným objemom 3, 3 mld Sk. Ostávajúca časť v sume 5, 7 mld k ultimu roka predstavuje zúčtovanie všetkých kurzových strát účtov Národnej banky vedených v zahraničnej mene a náklady na devízové operácie

vyplývajúce z pozície Národnej banky Slovenska v Medzinárodnom menovom fonde.

Na plnenie plánu nákladov mala vplyv aj príprava a realizácia menovej odluky, v rámci ktorej Národná banka Slovenska uhradila len komerčným bankám a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky náklady a provízie v celkovej sume 72, 7 mil. Sk. Náklady na výrobu a dodávku kolkov na kolkovanie československých bankoviek predstavovali 16, 9 mil. Sk, z toho v roku 1993 sumu 7, 9 mil. Sk. Celkové náklady na výrobu kolkov, kolkovanie a výmenu československých peňazí predstavujú 95, 7 mil. korún. Náklady súvisiace s výrobou nových slovenských bankoviek a minci a demonetizáciou v roku 1993 predstavujú 376 mil. Celkové náklady na výrobu slovenských bankoviek a mincí boli približne 542, 2 mil. Sk, z toho náklady na výrobu pamätných strieborných mincí 29 mil. Sk.

Úroveň nákladov taktiež ovplyvnili v podstatnej miere dve položky. Poplatky za poskytnuté pôžičky predstavovali úhrady prostriedkov Medzinárodnému menovému fondu v sume takmer jednej miliardy Sk. V uvedenej sume však nie je zahrnutá valorizácia korunových prostriedkov vedených na účtoch Medzinárodného menového fondu vo výške 270 mil. korún, súvisiaca s devalváciou slovenskej koruny v júli 1993. Prepočet reprezentatívneho kurzu sa v Medzinárodnom menovom fonde vykoná až k 30. aprílu 1994, čo sa premietne do nákladov v roku 1994.

Úroky zaplatené štátnej pokladni predstavovali pre Národnú banku náklad 953 mil. Sk. vyplývajúci z kreditných zostatkov predovšetkým na účtoch štátnych finančných aktív vedených v Národnej banke a v malej miere aj za plusovú pozíciu bežného hospodárenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v prvých mesiacoch roku 1993. V tejto sume sú aj úroky za štátne pokladničné poukážky, ktoré pri sekundárnom obchodovaní Národnej banky dosiahli úroveň 312 mil. Sk.

Relatívne nízke, 60-percentné bolo čerpanie všeobecných prevádzkových nákladov súvisiacich sO zabezpečovaním prevádzky banky a správou peňazí.

V štruktúre výnosových položiek najvýraznejší, 94-percentný podiel pripadol na výnosy z bankovej činnosti, osobitne na výnosy z pokladničných a medzibankových operácií a na výnosy z devízových operácii. Plnenie výnosu v roku 1993 na 267, 4 t vyplynulo najmä z vyššej výnosovosti úrovne v devízovom okruhu. Výnosy z devízových operácií dosiahli úroveň 7, 4 mld Sk, čím sa výrazne prekročili zámery rozpočtu Národnej banky. Vo výnosoch z devízových operácií sú zahrnuté najmä výnosové úroky z aktívnych devízových operácií v sume 0, 4 mld korún, kurzové zisky z bankových obchodov v sume 2, 2 mld korún, kurzové zisky z kurzových rozdielov v sume 2, 7 mld Sk.

Výnosy z devízových operácií sa vyvíjali podstatne odlišne od pôvodného zámeru vyjadreného v schválenom rozpočte Národnej banky na rok 1993. V začiatkoch pôsobenia Národnej banky Slovenska vývoj v oblasti kurzov nebolo možné presnejšie predpokladať a odhadnúť. Výnosy z pokladničných a medzibankových operácií predstavovali výšku 11, 3 mld Sk, t. j. 151, 7 %. Podstatný nárast oproti schválenému objemu na rok 1993 zaznamenali úroky od štátnej pokladne v sume 6, 7 mld Sk. Výnosové úroky sú odrazom úročenia deficitu bežného hospodárenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a jeho neprimeraného rastu oproti predpokladom, úročenia dlhov z minulých rokov, ako aj preúčtovaného podielu schodku štátneho rozpočtu ČSFR a štátnych finančných pasív v rámci delenia Štátnej banky československej.

Pomerne vysoko výnosové úroky prijaté od ostatných bánk v celkovom objeme 4, 7 mld korún súvisia najmä s posunom splátok redistribučného úveru Investičnej a rozvojovej banke,

so splátkami delimitovaného redistribučného úveru konsolidačnej banke, so zmenou štruktúry refinancovania v posledných dvoch mesiacov roka, s čerpaním núdzového úveru komerčnými bankami sadzbou sankčného charakteru.

Z vytvoreného zisku použila Národná banka 39 % na prídely do svojich fondov - rezervného, sociálneho a Fondu odmien, a 61 %, t. j. 4 miliardy, odviedla do štátneho rozpočtu. V oblasti investícií sa rozpočet Národnej banky splnil na 71, 8 % schváleného objemu. Išlo prednostne o získanie ďalších priestorov a rekonštrukciu existujúcich objektov.

Vážená Národná rada, vážené poslankyne, vážení poslanci,

na základe vyššie uvedeného stručného hodnotenia hospodárenia Národnej banky Slovenska v roku 1993 a predloženého materiálu a po jeho prerokovaní v príslušných výboroch odporúčam schválenie výsledku hospodárenia Národnej banky za rok 1993. Využívam túto možnosť aj na to, aby som vám úprimne poďakoval za záujem o činnosť a riadenie Národnej banky Slovenska ako inštitúcie, čo ma veľmi teší, a myslím, dáva dobré predpoklady pre našu spoluprácu v prospech Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu guvernérovi. Správu prerokoval Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady. Prosím člena tohto výboru pána poslanca Tahyho, aby informoval o výsledkoch prerokovania správy vo výbore.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predseda, vážený pán guvernér, vážená Národná rada, vážení hostia,

predseda Národnej rady Slovenskej republiky poveril Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky úlohou prerokovať správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1993 a predložiť tomuto plénu Národnej rady stanovisko k návrhu uznesenia, ktorý ste dostali spolu so správou Národnej banky Slovenska.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky mi uložil, aby som vás informoval o záveroch z rokovania garančného výboru o predmetnej správe, ktoré sa uskutočnilo 12. mája 1994 za účasti guvernéra Národnej banky Slovenska pána Ing. Vladimíra Masára. Preto dovoľte, aby som vás oboznámil s uznesením číslo 399 národohospodárskeho a rozpočtového výboru z 12. mája 1994.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady

A. súhlasí s výsledkami hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1993,

B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

1. prijať návrh uznesenia tak, ako je priložený k správe.

Pre istotu vám ho prečítam:

Národná rada Slovenskej republiky A. schvaľuje

1. výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1993 obsiahnuté v správe, ktoré vykazujú súhrn nákladov 15 152 933 tisíc Sk, súhrn výnosov 21 632 781 tisíc Sk,

2. rozdelenie hospodárskeho výsledku: prídely fondom 2 463 153 tisíc Sk, ostatné použitie zisku 16 695 tisíc Sk, odvod ostávajúcej časti zisku do štátneho rozpočtu 4 mld SK.

2. Odporúča guvernérovi Národnej banky Slovenska do rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o správe Národnej banky Slovenska doplniť túto o písomné skomentovanie audítorskej správy, najmä k prečerpaniu úhrnného zostatku na príjmových účtoch pri platbách z výdavkových účtov v mene Slovenskej republiky a k otázke delenia majetku bývalej Štátnej banky československej. Pán guvernér túto požiadavku národohospodárskeho a rozpočtového výboru splnil, myslím, že každý z vás dostal správu, v ktorej sa komentujú výsledky audítorskej správy.

3. Národohospodársky a rozpočtový výbor odporúča Národnej banke Slovenska v budúcich správach

a/ detailnejšie špecifikovať výdavkové a výnosové položky,

b/ komentovať spôsob dodržiavania zákona číslo 566/1992 Z. z. v ustanoveniach, ktorá sa týkajú hospodárenia Národnej banky Slovenska.

Toto odporúčanie prakticky je prvým usmerňujúcim vodítkom pre Národnú banku Slovenska, pretože ide o prvú podobnú správu. Pán guvernér Národnej banky Slovenska vás už informoval o iných otázkach a rozdieloch, ktoré vznikli z neskúsenosti Národnej banky Slovenska z toho dôvodu, že takúto správu vypracovala prvýkrát, a okrem toho, samozrejme, aj rozpočet tvorila prvýkrát bez toho, aby poznala dopady, ktoré z tak závažných okolností ako je rozdelenie štátu, ako je devalvácia, ako je deficit štátneho rozpočtu, atď., vznikajú.

Chcel by som vás ešte upozorniť na niektoré zaujímavosti, ktoré sa viažu na prerokovanie tejto správy.

Hospodárenie Národnej banky Slovenska a spôsob jeho kontroly určuje desiata časť zákona číslo 566/1992 Z. z., a to v § 38 a § 39. Podľa ustanovení uvedených paragrafov Národná banka Slovenska predkladá do troch mesiacov ročnú správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska Národnej rade Slovenskej republiky. Správa bola vypracovaná v marci, my sme ju dostali začiatkom apríla. Môžem konštatovať, že Národná banka Slovenska prakticky termín splnila v súlade so zákonom a len procedurálne možnosti Národnej rady Slovenskej republiky odsunuli prerokovanie správy až na jún 1994, čo osobne považujem za určitý nedostatok, pretože ide o mimoriadne závažný dokument.

Druhá poznámka, ktorú považujem z hľadiska citovaného zákona za významnú, je skutočnosť, že v prípade neschválenia tejto prerokovávanej správy Národnou radou Slovenskej republiky je Národná banka Slovenska povinná do 6 týždňov predložiť spresnenú a doplnenú správu, a to podľa požiadaviek Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dôvodu vás žiadam, vážené poslankyne a vážení poslanci, aby ste v prípade návrhu na neschválenie niektorej časti správy zároveň formulovali aj dôvod a požiadavku na príslušné spresnenie správy. Bez takto predloženého návrhu by hlasovanie o neschválení správy nemalo dostatočnú podporu v zákone v tom výstupe a neorientovalo by Národnú banku Slovenska, akým spôsobom sa má správať pri spresnení tejto správy.

Tretia poznámka sa týka § 39 spomínaného zákona, v ktorom je ustanovenie o audite účtovnej uzávierky Národnej banky Slovenska, ktorého uskutočnenie je potvrdené audítorskou správou, ktorú ste dostali. Národohospodársky a rozpočtový výbor preveril pri rokovaní s guvernérom Národnej banky Slovenska, že audítori boli určení v súlade so zákonom, t. j. Najvyšším kontrolným úradom.

Chcel by som ešte upozorniť na niektoré kľúčové otázky, ktoré v rámci predložených informácií v tejto správe existujú, a síce, že najvyššie výnosy dosiahla Národná banka Slovenska z pokladničných a medzibankových operácií, vyše 11 mld pri nákladoch necelé 4 miliardy a najvyššie náklady vznikli Národnej banke Slovenska na devízové operácie - vyše 10, 5 mld pri výnosoch 7, 4 mld. Hospodárenie Národnej banky Slovenska vo vzťahu k štátnemu rozpočtu charakterizujú dve zaujímavé položky. Sú to úroky od štátnej pokladne, ktoré bolí, ako viete, rozpočtované sumou 3, 5 mld, skutočnosť bola však 6, 6 mld, štátny rozpočet teda zaplatil o vyše 3 mld viac.

Zvýšená zadĺženosť, štátu vyjadrená v predchádzajúcom údaji ako dôsledok vysokého deficitu štátneho rozpočtu bola na druhej strane kompenzovaná zvýšeným odvodom 4 mld Sk z celkového zisku Národnej banky Slovenska, ktorý bol 6 479 848 tis. Sk, s ktorým rozpočet na rok 1993 vôbec neuvažoval. Teda v absolútnych hodnotách Národná banka Slovenska takto zmiernila deficit štátneho rozpočtu. Pretože prerokovávame túto zaujímavú správu až v júni, považujem za vhodné, aby v ďalšej rozprave pán guvernér zaujal stanovisko k väzbám na hospodársku politiku vlády v oblasti vzájomných väzieb na štátny rozpočet a k snahám vlády v oblasti štátneho rozpočtu, akým spôsobom na základe skúsenosti z roku 1993 môže Národná banka Slovenska ovplyvniť najmä rozpočtovú politiku vlády, a to na základe vývoja, ktorý prebehol v prvých piatich mesiacoch tohto roku.

Prosím, vážené kolegyne, kolegovia, pokiaľ budete mať konkrétne pripomienky do uznesenia, keby ste mi ich predložili písomne.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Tahymu.

Otváram rozpravu k tomuto bodu rokovania s konštatovaním, že zatiaľ som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Košnár.

Poslanec J. Košnár:

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni,

moje vystúpenie bude veľmi krátke, ale keďže sme si zaviedli taký úzus, že kto chce podať, doplňovací či pozmeňovací návrh, má tak urobiť z tohoto miesta, prišiel som sem. Chcem nadviazať na to, čo uvádzal pán poslanec Tahy v poslednej časti svojho vystúpenia, že ako je nám akiste všetkým veľmi dobre známe, Národná banka Slovenska je zo zákona povinná kvartálne zverejňovať správu, analýzu menovej situácie a menového vývoja, ale aj výsledky svojho hospodárenia. Nakoľko v minulom roku výročná správa o jej hospodárení bola svojím spôsobom prvotinou a experimentom poznamenaným nedostatkom skúseností, reálnych podkladov, atď., výročná správa má svoje prednosti, ale aj slabiny, o ktorých pán guvernér, aj pán spoločný spravodajca hovorili.

Je nám však známe, že Bankovej rade Národnej banky Slovenska bola predložená, alebo sa predkladá v týchto dňoch

správa o hospodárení Národnej banky Slovenska za I. kvartál tohoto roku. V tejto súvislosti sa chcem spýtať pána guvernéra, ako vyzerá v najhrubších číslach vzťah nákladov a výnosov Národnej banky Slovenska a vzťah medzi platbami úrokov prijatými od štátnej pokladne a naopak, platbami štátnej pokladne za úroky, ktoré Národná banka platí štátnemu rozpočtu.

V nadväznosti na túto odpoveď - anticipujem, aká asi táto odpoveď bude, si dovoľujem navrhnúť, aby sme navrhované uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky doplnili v tom zmysle, že Národná rada Slovenskej republiky žiada guvernéra Národnej banky Slovenska, aby národohospodárskemu a rozpočtovému výboru predkladal štvrťročné správy o hospodárení Národnej banky Slovenska.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem pánu poslancovi. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy.

/Nikto. /

Ak nie, vyhlasujem rozpravu k osemnástemu bodu programu za skončenú.

Prosím pána poslanca Tahyho, aby pristúpil k pultu a uviedol hlasovanie o uznesení a o jeho doplnkoch.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predseda, návrh uznesenia som na začiatku mojej spravodajskej správy prečítal. K jedinej zmene by došlo v prípade, ak prijmeme doplňovací návrh pána poslanca

Košnára, ktorý odporúča prijať ďalší bod do uznesenia v tom zmysle, že Národná rada Slovenskej republiky žiada guvernéra Národnej banky Slovenska, aby Národná banka Slovenska predkladala národohospodárskemu a rozpočtovému výboru štvrťročne správu o hospodárení Národnej banky Slovenska.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. O tomto návrhu by sme mali hlasovať samostatne.

Budeme sa prezentovať a hlasovať o navrhovanej zmene uznesenia, ktorú predniesol pán poslanec Košnár.

Poslanec M. Tahy:

Odporúčam prijať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme s odporúčaním pána spravodajcu na prijatie.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 103 poslancov. Za návrh hlasovalo 92 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Poslanec M. Tahy:

Pán predseda, teraz môžete dať hlasovať o celom návrhu uznesenia.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1993 a rozdelenie hospodárskeho výsledku, vrátane pozmeňovacieho návrhu, ktorý sme prijali.

Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, prezentujme sa a hneď hlasujme. Pán spoločný spravodajca zrejme navrhuje prijať toto uznesenie.

Poslanec M. Tahy:

Áno. Predseda NR SR I. Gašparovič:

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Môžem konštatovať, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska obsiahnuté v správe a rozdelenie hospodárskeho výsledku.

Ďakujem pekne, pán poslanec.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, sme prerušili pred hlasovaním o pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k tomuto návrhu zákona. So spracovanými pripomienkami z rozpravy sa oboznámili poslanecké kluby a na vadu žiadosť vám boli tieto pripomienky rozdané.

Pred hlasovaním o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch mi ešte ostáva spýtať sa pána predkladateľa Hrušovského, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Poslanec P. Hrušovský:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže sa pýtam, či si žiada záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Šárossy.

Poslanec S. Šárossy:

Nie. Predseda NR SR I. Gašparovič:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

chcem upozorniť, že k mojej pripomienke, ktorú som predniesol, v dokumente, ktorý sme dostali, na strane 3 došlo asi pri prepisovaní k preklepu, ktorý ju zbavuje zmyslu. V poslednom riadku sa uvádza "len osobami" a malo by byť "s osobami". Ináč táto veta totiž nemá zmysel. Upozorňujem na to pred hlasovaním, aby sme náhodou to neschválili v podobe, ktorá by to znehodnotila.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán spoločný spravodajca si to zaznamená. Pri každom pozmeňovacom návrhu poslancov, ak by došlo k situácii, že v prepise je chyba, je potrebné sa vyjadriť.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

z tohto sumáru vypadla moja posledné pripomienka. Bol to úplne posledný pozmeňovací návrh, ktorý znie: "v § 42 ods. 4 nahradiť číslo 10 číslom 5". Teda je to rovnaké znenie, ako je zaznamenaný pozmeňovací návrh pani poslankyne Bartošovej, ale ja som mal ešte posledný pozmeňovací návrh namiesto čísla 8 dať číslo 5. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby to potom zachytil.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďalej a faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Harna. Poslanec Š. Harna:

Aj v mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý je rozmnožený,

došlo k menším nepresnostiam. V prvom riadku za slovami "na kandidátnej listine" sú úvodzovky. Prosím, aby sa tieto vyčiarkli, lebo úvodzovky platia až za tromi bodkami. A v poslednom riadku je odsek 5, nie odsek 4. To logicky z toho vyplýva, lebo to je § 17 ods. 5, čiže namiesto odseku 4 je odsek 5.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Skončili sme s faktickými pripomienkami. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch.

Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec S. Šárossy:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

prv, ako pristúpime k čiastkovému hlasovaniu, zrekapitulujem odporúčajúce závery z predloženej spravodajskej správy.

Vo svojej spravodajskej správe som pôvodne odporučil Národnej rade schváliť, an blok tieto body: 1, 4, 9, 10 a 11 a neschváliť an blok body číslo 2, 3, 5, 6, 7 a 8.

V rozprave boli dotknuté predložené návrhy v bodoch číslo 4, 3, 2 a 7, preto o nich budeme hlasovať samostatne. V rozprave neboli dotknuté niektoré body, ktoré som navrhoval prijať an blok. Sú to body 1, 9, 10 a 11. Tieto body odporúčam an blok schváliť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme an blok hlasovali o bodoch 1, 9, 10 a 11 spoločnej správy.

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Bartošová.

Poslankyňa E. Bartošová:

Pán predseda, navrhla som, aby sme o jednotlivých bodoch hlasovali jednotlivo, takže, iba zopakujem svoju požiadavku - prosím pána predsedajúceho, aby o všetkých návrhoch spoločnej správy i pozmeňovacích návrhoch poslancov sme hlasovali jednotlivo.

Ďakujem. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pani poslankyňa, považujem to za zbytočné, ale môžeme dať o tom hlasovať.

Poslanec S. Šárossy:

Nie je na to dôvod, veď niektoré body neboli dotknuté. Z tohto hľadiska len uplatňujem takú prax, aká sa tu uplatňovala doteraz.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, aby o všetkých bodoch spoločnej správy sme hlasovali osobitne. Bude to strašne dlhé hlasovanie.

Prosím, pán Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predseda, pred záverečným hlasovaním žiadam 10-minútovú prestávku pre poradu klubu.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Pán poslanec Kóňa. Poslanec M. Kóňa:

Ako už pomaly tradične, žiadam tiež o prestávku. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Takže pán poslanec Kóňa žiada tiež prestávku. Ešte pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Pán predseda, chcel by som poukázať na to, že tento problém vyskočil nielen pri § 5 ods. 4, ale aj v súvislosti s prijatím bodu 1 spoločnej správy, v dôsledku čoho bol vypustený § 2 ods. 1 novely. Vzhľadom na to, že tento text vypadáva, bod 1 bol prijatý, vypadáva aj to, že právo voliť majú občania Slovenskej republiky a ostáva tam text "majú občania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky" podľa pôvodného znenia zákona.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Máme 10-minútovú prestávku. Cez prestávku to dáme dohromady.

/Po prestávke. / Predseda NR SR I. Gašparovič:

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o zákone. Najskôr prosím, pán spoločný spravodajca, vysvetlenie k predmetnému bodu 2.

Poslanec S. Šárossy:

Vážený pán predseda, vážená Národná rada,

po prerokovaní s predkladateľom návrhu zákona sme sa opäť zaoberali na úrovni spravodajcu i zainteresovaných funkcionárov Národnej rady s pozmeňovacími a doplňovacími návrhmi poslanca Šárossyho s tým, že v bode 1 sa dospelo k dohode, že sa vypúšťa z jeho návrhu, z návrhu číslo 1 bod číslo 2, a síce z toho dôvodu, že o tomto návrhu sa už hlasovalo a je to v rozpore s § 26 ods. 2 rokovacieho poriadku. V ďalšom je všetko v poriadku s tým, že predkladateľ s touto úpravou súhlasí.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Doplním pána spravodajcu. Išlo o dvojité hlasovanie k bodu 2. Podľa rokovacieho poriadku nesmie sa hlasovať, dvakrát o tom istom, čiže druhé hlasovanie, kde sa hlasovalo o návrhu pána poslanca Šárossyho o bodoch 2, 18, 19 a 23 vo vzťahu k bodu 2, je nulitné, pretože sa o ňom hlasovalo dvakrát. Predkladateľ aj spravodajca s tým súhlasia.

Budeme pokračovať a v súlade s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu ako celku so schválenými zmenami a doplnkami.

Pán poslanec Vajda má faktickú poznámku. Poslanec M. Vajda:

Pán predseda, chcel by som poznamenať, že za tento zákon sa v prípade jeho prijatia poďakuje predkladateľom tak minister financií, ako aj starostovia, aj volebné komisie. Z pôvodne očakávaného šetrenia dôjde k zvýšeniu nákladov, a k úprave symbolov používania ČSFR, čo bolo pôvodným cieľom návrhu, takmer nedošlo. A tak jediným podstatným výsledkom je zvýšenie finančnej čiastky určenej za získaná hlasy pre politické strany.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec, hovoríme už len o tej konkrétnej veci, pretože je hlasovanie. V rámci faktickej poznámky hovoriť, o následkoch už teraz neprichádza do úvahy.

Poslanec M. Vajda:

Myslím si, že to je výsledok, za ktorý by sa nemuseli hanbiť už ani v kráľovstve krivých zrkadiel. To je všetko, čo som chcel poznamenať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Na vysvetlenie pani poslankyni Ďurišinovej: tým, že došlo k takémuto rozhodnutiu, ostáva v platnosti znenie pôvodného § ods. 2 zákona 179. Samozrejme, že tam sa potom vypúšťajú slová pokiaľ ide o federáciu. Takže prosím, pán spoločný spravodajca, môžeme hlasovať.

Poslanec S. Šárossy:

Môžeme hlasovať o zákone ako celku.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Prepáčte, pán predseda, celkom som neporozumel tonu výkladu, ktorý hovorí o tom, že tu bolo duplicitné hlasovanie. Teraz sa už prikročí len k hlasovaniu o zákone ako celku?

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Áno. Poslanec P. Brňák:

Tak to považujem za zbytočné komentovať. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec S. Šárossy:

Môžeme pristúpiť, k hlasovaniu o zákone ako celku. Návrh zákona neodporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Prosím, budeme sa prezentovať a súčasne hlasovať.

Hlasujeme v súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o návrhu zákona ako celku so schválenými doplnkami.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme tento vládny návrh zákona prijali. /Potlesk. /

Poslanec S. Šárossy:

Pán predseda, ešte celkom na záver pán poslanec Brňák predložil návrh na uznesenie. Znenie jeho predloženého návrhu je uvedené na strane 7 hore, v bloku pozmeňovacích a doplňovacích návrhov. Tento jeho návrh na uznesenie odporúčam prijať.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Ďakujem. Budeme hlasovať, o navrhnutom znení uznesenia pána poslanca Brňáka. Návrh je na prijatie tohto uznesenia.

Prosím, aby sme sa prezentovali a súčasne aj hlasovali. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 65 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Takže sme prijali návrh na uznesenie, ktoré predložil pán poslanec Brňák.

Dovolíte mi, vážené panie poslankyne a páni poslanci, urobiť zmenu v našom ďalšom programe. Ďalším bodom programu má byt návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda. Tam ešte nebola ukončená rozprava, ale nie je tu prítomný pán spravodajca Fogaš, ktorý je z poverenia Národnej rady dnes mimo územia Slovenskej republiky a vráti sa dnes večer. V prerokúvaní tohto zákona by sme pokračovali zajtra.

Dnes by sme prešli na šestnásty bod programu, ktorým je

Návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava.

Materiál ste dostali ako tlač číslo 489 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 489a. Predložený máte aj návrh uznesenia Národnej rady.

Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ladislava Balleka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

Poslanec L. Ballek:

Pán predseda, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hostia,

dovoľte mi, aby som vás zoznámil so spoločnou správou štyroch výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava.

Návrh Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru na prerokovanie do 18. mája 1994. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenské] republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru zosúladiť stanoviská tak, aby sa premietli do spoločnej správy.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh na schválenie udelenia licencie prerokovali v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru s návrhom na schválenie udelenia licencie nevyslovili súhlas, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina ich členov. Z 20 členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 12 poslancov, 10 hlasovali za návrh, nik z poslancov nebol proti, 2 sa zdržali hlasovania. Z 18 členov Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky boli prítomní 14, za návrh hlasovali 9 poslanci, proti 1, 4 sa zdržali hlasovania. Zo 17 členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru bolo prítomných 12 poslancov, za hlasovalo 8 poslancov, 4 sa hlasovania zdržali. Vo všetkých troch výboroch chýbal jeden hlas na schválenie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti s návrhom na schválenie udelenia licencie súhlasil a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a podľa § 10 ods. 3 zákona číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov udelenie licencie schváliť. Výbor pre štátnu správu, územnú samosprávu a národností hlasoval takto: z 15 členov výboru 9 hlasovali za návrh, proti návrhu 3, zdržal sa 1 poslanec.

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, toľko správa, ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ladislavovi Ballekovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. Zároveň otváram rozpravu o šestnástom bode programu.

Písomné prihlášky do rozpravy nemám. Prosím, vážené kolegyne, kolegovia, kto sa hlási do rozpravy?

Pán poslanec Králik. Potom sa pripraví pán poslanec Gazdík.

Poslanec H. Králik:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

televízne vysielanie je pre občanov neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Úroveň vysielania ovplyvňuje úroveň širokých vrstiev obyvateľstva, ich názory i hodnotové

predstavy. Náš občan je občan vzdelaný a náročný a ako divák nesmierne kritický. Okrem toho mu satelitné možnosti a blízkosť, dosahu televízneho signálu zo susedných krajín umožňuje porovnávať. Náš občan - divák sa zo dna na deň dostáva do patovej situácie, ktorá je skoro neriešiteľná. Totiž musí porovnávať, porovnateľné s neporovnateľným. Úroveň vysielania 2. okruhu Slovenskej televízie je tak nízka, že občan nemá s čim porovnávať. Ako prilievanie oleja do ohňa chápeme preto naše otáľanie s udelením licencie na 2. okruhu Slovenskej televízie a v poradí druhá neúspešná skúška by bola aj dehonestáciou Rady Slovenskej televízie, ktorá pracovité vyberala a vybrala.

Klub poslancov Strany demokratickej lavice venoval tejto otázke veľmi veľa času. Chcem ctenej Národnej rade oznámiť, že väčšina poslancov za SDĽ podporí kandidatúru spoločnosti ESPE na udelenie licencie na 2. okruhu slovenskej televízie. Dôvody sú veľmi jednoduché a jednoznačné.

1. Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie odporučila už druhého kandidáta a bolo z čoho vyberať. Nie je dôvod v tomto smere nerešpektovať odporúčanie Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie.

2. Občanovi nemožno popierať právo na kvalitné televízne vysielanie. Našou povinnosťou je ho zabezpečiť. Vzhľadom na to, že prípadné neschválenie licencie na 2. okruhu Slovenskej televízie stanovuje vlastnú existenciu tohto okruhu, apelujeme aj na ostatných poslancov, aby zvážili svoje rozhodnutie pri hlasovaní.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Králikovi. Slovo udeľujem pánu poslancovi Gazdíkovi. Potom sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ballek.

Poslanec I. Gazdík:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

dovoľte, aby som vystúpil na obhajobu štúdia ESPE a spoločnosti ALTEV na udelenie licencie. Ako pán spoločný spravodajca konštatoval, hlasovaním vo výboroch v podstate rozhodol jeden jediný hlas, že sa neprijalo platné uznesenie. To sa týka aj garančného výboru - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru, kde bolo prítomných len 12 poslancov, z ktorých 8 hlasovalo za odporučenie udelenia licencie. Akonáhle posudzujeme pre a proti udeleniu licencie, rozhodujeme vlastne o štyroch aspektoch:

1. o finančnom krytí,

2. o programovej báze,

3. o pôvodnej tvorbe, resp. o podiele pôvodnej tvorby, ktorý u spoločnosti ESPE predstavuje 35 %,

4. o tom, či je spoločnosť schopná vysielať aj po niekoľkých mesiacoch, po roku, dvoch, pretože licenciu udeľujeme na 12 rokov.

Dovoľte, aby som sa k návrhu na udelenie licencie teraz vyjadril podrobnejšie.

Kto chce psa biť, prirodzene, palicu si vždy nájde. Toto príslovie mi príde na um, keď sa začne spochybňovanie kapitálového zabezpečenia žiadateľa o licenciu na televízne

vysielanie ESPE štúdia. Žiadateľ poskytol dostatok informácií práve o finančnom krytí, koštrukcii budúcej akciovej spoločnosti, o spoločníkoch a ich percentuálnom podiele na spoločnosti. Tieto materiály boli predložené Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a prostredníctvom poslaneckých klubov aj všetkým poslancom.

Obchodný plán žiadateľa bol prístupný všetkým a nikto nevzniesol konkrétnu námietku ani argumenty, len veľmi vágne pochybnosti. Oproti nim stojí konkrétny obchodný plán, ktorý aj pri porovnaní s plánmi ostatných žiadateľov je veľmi triezvy, rátajúci aj s počiatočnými ťažkosťami a s dostatočnou finančnou rezervou. Práve tá finančná rezerva je veľmi dôležitá v tom okamihu, keď sa pýtame, či bude spoločnosť schopná vysielať, aj po roku. Povedané rečou čísel: Kým každoročné náklady sa odhadujú zhruba na 500 miliónov, žiadateľ preukázal pripraveností konkrétnych bánk a finančných ústavov, a to domácich i zahraničných, poskytnúť, finančné prostriedky až do výšky 1 až 1, 2 mld Sk. Ide pritom o zdroje transparentné, diverzifikovane a nemediálne. Budú použité vo forme dlhodobých úverov s odloženou dobou splatnosti, čerpané podľa potreby tak, aby slovenský žiadateľ nebol pod určujúcim vplyvom zahraničného investora.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadateľ má zabezpečené prostriedky minimálne na dva roky vysielania bez toho, že by musel zradiť čo len korunu predajom reklamných časov, čo je, samozrejme, nepravdepodobné a predpokladá sa, že uvedenú sumu 1 až 1, 25 mld nebude potrebné nikdy vyčerpať, celú. V príjmovej časti to znamená predaj reklamných časov. Len na doplnenie: priemerná cena jedného 30-sekundového spotu je 16 000 Sk. Tu je teda obchodný plán opäť veľmi realistický. Zohľadňuje možnosti slovenského reklamného trhu a nestavia si v porovnaní s odhadmi ostatných žiadateľov nereálne ciele.

Najlepším liekom na rozptýlenie pochybnosti sú však samotné vyjadrenia zainteresovaných bank a finančných inštitúcií, a to domácich a zahraničných, ktoré vždy vo vlastnom záujme podrobne preverujú každý obchodný plán a návratnosť vložených investícii. Majú na to teamy odborníkov a spôsoby preverovania projektov. A pozitívnych vyjadrení v súhrnnej hodnote 1, 25 mld Sk predložil žiadateľ 11, pričom dve agentúry, jedna domáca, jedna zahraničná, sú garantmi plánovaného príjmu. Len tak na okraj, keďže správu máte všetci pred sebou, môžeme hovoriť napríklad o REUTERS. Tieto potvrdenia sú ďalej zo Švajčiarska, Anglicka, Francúzska, Holandska, samozrejme, Slovenska, a treba podčiarknuť, že presvedčenie týchto inštitúcii o zmysluplnosti projektu a reálnosti obchodného plánu sú najlepšou garanciou.

Finanční poradcovia žiadateľa konzultovali obchodný plán s domácimi i zahraničnými expertmi z oblasti medu. Bol prekonzultovaný na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity a všeobecne je považovaný za veľmi realisticky, poskytujúci dostatočné záruky, že žiadateľ vysielania na STV 2 toto vysielanie zvládne.

Existencia komerčnej televízie bude veľkou vzpruhou, finančnou injekciou pre celu slovenskú kultúrnu obec, podčiarkujem, celú Slovensku kultúrnu obec, audiovizuálnu a filmovú tvorbu obzvlášť. Odpoveď pre pochybovačov teda je: Nehľadajme chyby tam, kde ich nenašli odborníci, ale pomenujme veci pravými menami, ak by bolo treba. Ide nám o duálny systém? Keďže nám ide, dovoľte, aby som len upozornil na to, čo by neudelenie licencie znamenalo.

Keďže konkurzné podmienky aj licenčné podmienky sa vlastne uzatvorili, musel by sa vypísať nový konkurz, nové schvaľovanie, nové prerokovávanie v Národnej rade. To znamená, že vlastne za našej existencie by sme už licenciu žiadnemu žiadateľovi neudelili, a ak by sa týmto problémom zaoberal ďalší parlament, znamenalo by to, že licenciu by sme udeľovali približne o rok.

Nechcem, samozrejme, teraz hovoriť, keďže rokujeme dnes v pohode, že som sa stretol neraz so spochybňovaním duálneho vysielania o tom, že by mala vysielať rovnako verejnoprávna inštitúcia, ako aj inštitúcia na základe licencie. K tomu chcem len dodať, že k rozdeleniu programov na STV 2 došlo na základe zákona, ktorý sme tu prijali, teda zákona o opatreniach v rozhlasovom a televíznom vysielaní.

Dámy a páni, umenie je najväčšia radosť, ktorú dáva človek sám sebe, povedal známy filozof XIX. storočia, inak autor myšlienky práva na prácu, ktorej tak úspešne oponoval jeho vlastný zať Paul Lafargue v Práve na lenivosť. Nuž, dožičme trochu tejto kultúry, ale a] pohodlia, trochu umenia, ale aj vysielania, ktoré táto spoločnosti zaručuje všetkým nám a všetkým našim divákom. Vážené dámy a páni, obraciam sa na vás so žiadosťou aj s prosbou zároveň, aby ste zvažovali a dali svoj hlas pre udelenie licencie štúdiu ESPE.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Gazdíkovi. Pán poslanec Ballek sa prihlásil do rozpravy. Prosím, najprv pán poslanec Andel.

Poslanec M. Andel:

Dámy a páni, budem oveľa stručnejší ako moji predrečníci. Poslanecky klub Slovenskej národnej strany po analýze skutkového stavu Slovenskej televízie, ako aj predloženého materiálu sa rozhodol, že predložený návrh bude podporovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kolegyne, kolegovia, kto sa ďalej hlási do rozpravy? /Nikto. /

Pán poslanec Ballek ako spravodajca ešte požiadal o slovo a bude to vlastne aj vyjadrenie k rozprave.

Poslanec L. Ballek:

Pán predseda, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hostia,

ľahšie si akosi vyberáme medzi dvoma predmetmi, ktoré môžeme porovnať, ako volíme medzi áno a nie subjektu, ktorý nemáme s čím pomerať. To áno zakaždým niečo otvára, kým nie naopak, a tak často sa ani nedozvieme, čo sme ním zastavili či uzavreli. To sú tie takpovediac pôvaby jednoznačných rozhodnutí. A pred jedným, kolegyne a kolegovia, stojíme. Našou úlohou je rozhodnúť sa udeliť alebo neudeliť licenciu na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava. Ak povieme nie, navnivoč vyjde úsilie Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, energia štyroch výborov Národne] rady Slovenské] republiky, ako a] sebavedomie spoločnosti ESPE. Ak povieme áno, je rozhodnuté na 12 rokov dopredu, a nevieme, čo prinesú a splodia. Riziká tu nestriehnu len na Radu Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, na spoločnosť, ktorá o licenciu usiluje, ale aj na nás, poslancov Národne] rady Slovenskej republiky X. obdobia.

Povedzme si: ESPE o licenciu nemôže nežiadať, veď potreba jej tvorivej sebarealizácie dostáva tu príležitosť druhu jedinečných, tzv. životných. Národná rada Slovenskej republiky nemôže sa neusilovali o duálne televízne vysielanie, aj keby dnešné Slovensko nemalo ani jedno. Divák sa dožaduje pestrejšieho domáceho programu, verejnoprávna Slovenská televízia potrebuje konkurenciu, aby sa jej prinavrátili aspoň programové ambície z niekdajšieho československého televízneho kontextu. A súkromná televízna spoločnosť ESPE nič nezmôže bez bánk.

Spoločnosť ESPE je najmodernejšie vybavenou súkromnou spoločnosťou na výrobu televíznych programov v Slovenskej republike. Jej spoločníci, prihotovení vytvoriť s ňou akciovú spoločnosť ALTEV, nie sú na tom horšie. Z hľadiska tvorby nepochybne nie. Všetky subjekty, ktoré sa zaviazali spolupracovať, pôsobia na našej mediálnej scéne výrazne a zapamätateľne, ponúkajú sledované programy kvalitné aj technicky. Spomenuté spoločnosti vedú známe televízne osobnosti, a program, ktorý ESPE ponúka, očividne vytvorili vynaliezaví odborníci. Ibaže problémom ESPE, či spoločnosti ALTEV, nie je program, tým menej nedostatok odborníkov alebo tvorivej invencie. Takmer ústredným problémom všetkých televízií na východ od Cínovca, súkromných aj verejnoprávnych, vrátane ESPE, je ich začiatočníctvo v podnikaní, nedostatok väčších finančných zdrojov, predovšetkým domácej proveniencie, ako aj len užší okruh skúsenejších finančných odborníkov a komerčných právnikov.

Po prvých skúsenostiach s naším podnikaním a s naším podnikateľským svetom, začínajúcim a zakladateľským, dovoľujem si odhadnúť, že už v zápätí po udelení licencie ESPE na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie začne jej neľútostný, možno aj nevyberavý zápas s verejnoprávnou Slovenskou televíziou. A zamýšľaná spolupráca spoločnosti ESPE s verejnoprávnou Slovenskou televíziou, navyše v jej

budove a s jej technickým parkom, je najskôr len želaním, keď už nechcem povedať ilúziou. A nevylučujem ani napätie medzi zmluvnými spoločníkmi spoločnosti ALTEV. Pôjde, jednoducho povedané, o prežitie. Spoločnosť ESPE, ak licenciu získa, čaká zložitý začiatok, čím myslím aj taký, aký si zaknihovala česká NOVA. Vlastná budova s technickým vybavením, na účte vysoko presahujúcom miliardu korún.

ESPE je súkromnou spoločnosťou, podnikom, ktorý, ak chce žiť a trvať, musí predovšetkým podnikať. V najbližších rokoch, ak tú licenciu získa, bude v jej vysielaní takmer nevyhnutne dominovať všeobecnejší vkus. Určí ho divák, ktorého ESPE musí osloviť v čo najväčšom počte, lebo len tak bude príťažlivou pre reklamu. Z tej by mala žiť. Takže, o ESPE a jej programe bude rozhodovať predovšetkým peniaz, peniaze, ako na trhu. A na každom. Akože inak? A peniaze ESPE nemá. Musí si ich požičať a potom vrátiť. Musí zarábať a držať sa tu zásad trhu, pôsobiť vo vzťahu dal a má dať, v pomeroch dopytu a ponuky, voči ktorým bude musieť byť vnímavá predovšetkým, aby existovala a rozširovala pritom televízne vysielanie o možnosti, aké verejnoprávna televízia nemá, mať nemôže, spoločnosťou poverená inými úlohami. Ako to na tom trhu vyzerá? Ako na tržnici s 5 miliónmi spotrebiteľov, čo je v účtoch reklamy to isté ako jedno veľkomesto. Nič viac, nič menej. Údajne ešte aj ten subtilnejší knižný trh potrebuje 7 miliónov abonentov, teda potenciálnych čitateľov.

ESPE, prípadne ALTEV sa zaväzuje, že bude 12 rokov vysielať 12 hodín denne. A pritom len spojom zaplatí 100 miliónov Sk ročne. Slovenská televízia potrebuje na svoju činnosť 1 200 miliónov korún v priebehu 12 mesiacov. A ESPE, súkromná televízna spoločnosť, bude žiť vlastne len z reklamy. Slovenská republika v roku 1993 mala z nej 16 miliónov dolárov príjmu. Nevedno, koľko z tejto sumy môže získať súkromná televízna spoločnosť, ale ako naznačujú odborné odhady, ani z tejto sumy nemožno vysielať 12 mesiacov 12 hodín denne. Hovoríme o 16 miliónoch. Dodajme, že aspoň 20 % z nich patrí spoločnostiam, ktoré reklamu sprostredkúvajú a predávajú. ESPE udáva, že bude mat pre začiatok dostatok finančných prostriedkov z rozličných zdrojov, zahraničných aj domácich, ráta s čiastkou 1 250 miliónov Sk. Z nich 500 by mala ESPE poskytnúť švajčiarska banka, niečo anglický REUTERS či iní. Slovenské bankové domy prisľúbili 400 miliónov korún.

To sú prísľuby, a tie nikdy nie sú celkom určité a načisto nepochybné. A podľa finančných expertov, ako aj ďalších odborníkov, ktorí sa zamýšľajú nad všetkými dôsledkami zahraničných pôžičiek, je tých 500 miliónov korún zo švajčiarskej banky, ako i z jedného zdroja veľa. A podľa tých istých finančných expertov je odhad ESPE na predpokladaný zisk či zárobok v prvých rokoch jej vysielania na 2. okruhu Slovenskej televízie nereálny. Slovenský reklamný trh je jednoducho slabý. Financie vyvolávajú medzi nami v našich časoch priveľa otázok, navyše nepochybne závažných, aj keď, prirodzene, nezastupujú všetkých, tým menej všetko. Sú aj taká, ako niečo či nič nepremeškať, kde hľadať lepšie, kde nájsť viac. Aj otázka rozdielu medzi tým, čo značia slová nejaký a nijaký. A ďalšie. Ale tie nech si osve každý položí z nás sám a pri tajnom hlasovaní.

Pán predsedajúci, túto voľbu navrhujem vykonať tajne, tajným hlasovaním.

Ďakujem za slovo aj pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte raz formálne vyhlasujem rozpravu o šestnástom bode programu za skončenú.

Najprv budeme hlasovať o návrhu, ktorý dal pán spoločný spravodajca, či budeme hlasovať tajne alebo verejne. Spomíname si, že aj minulé hlasovanie o udelení licencie bolo tajné.

Prezentujme sa a zároveň hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 97 poslancov.

Za návrh na tajné hlasovanie sa vyslovilo 58 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Budeme teda hlasovať tajne. Prosím pracovníkov Kancelárie Národnej rady, aby priniesli hlasovacie lístky. Prosím overovateľov, aby obvyklým spôsobom tieto lístky rozdali, a chcel by som vás informovať o tom, ako budeme hlasovať.

Na hlasovacom lístku mate tri možnosti: hlasujem za udelenie licencie, proti udeleniu licencie, zdržiavam sa hlasovania. Vašu vôľu prejavíte tak, že ponecháte jednu Z týchto troch možností neprečiarknutú. To znamená, že dve ostávajúce musia byt prečiarknuté. Každá iná úprava hlasovacieho lístku znamená, že váš hlas bol neplatný.

Prosím kolegov overovateľov, aby sa ujali svojej práce. /Vykonanie aktu tajného hlasovania. /

Pýtam sa, kto z vás ešte chce vykonať, akt tajného hlasovania?

Ak nikto, navrhujem, vzhľadom na napätosť nášho ďalšieho programu, aby sme počas spočítavanie hlasov, ktoré uskutočnia piati či šiesti naši kolegovia, začali prerokovávať devätnásty bod programu, ktorým je

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona, Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a

o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia

a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 505 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 505a.

Návrh zákona odôvodní poslanec Miroslav Tahy, ktorého prosím, aby sa ujal slova. A vás by SOB, kolegyne a kolegovia, chcel poprosiť, aby ste ho pozorne vypočuli. Prosím, pán poslanec, máte slovo. Kolegyne, kolegovia, prosím o pozornosť voči kolegovi.

Poslanec M. Tahy:

Vážený pán predsedajúci, vážení pán predseda, vážená Národná rada,

je tu málo kolegov, ktorí budú počúvať, moje zdôvodnenie, a preto tých, ktorí tu zostali sedieť, nechcem dlho zdržovať ďalekosiahlou dôvodovou správou. Koniec-koncov v tlači 505 zdôvodnenie je priložené. Chcel by som k dôvodovej správe pridať len môj subjektívny názor na riešenie problému, ktorý je predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov.

Celá novela je veľmi stručná. Má dva články, pričom druhý článok prakticky hovorí o jej účinnosti. Je asi pätnásť mesiacov tomu, čo som v starej snemovni predkladal v mene Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady návrh novely zákona číslo 7 a návrh sa práve dotýkal problému, ktorý chcem riešiť práve týmto návrhom, ktorý predkladám.

Zákon číslo 85, ktorý na základe vtedajšej novely, ktorú prijala Národná rada Slovenskej republiky, predpokladal, že vláda dorieši veci, ktoré sa týkajú zákona o Národnej poisťovni k spokojnosti väčšiny občanov, ktorí sa stretávajú s týmto zákonom, do konca minulého roka. V polovici minulého roka mali byt podľa prísľubov vtedajšej vlády predložené zásady. Nestalo sa tak, do konca roka nebol tento problém riešený, ba nebol riešený ani do konca funkčného obdobia minulej vlády. Táto vláda sa teda problémom zaoberá. Ale medzitým zanikne účinnosť ustanovenia § 41, ktorá prakticky zmiernila tvrdosť zákona o Národnej poisťovni, o odvodových povinnostiach občanov samostatne podnikajúcich. 30. júnom toto ustanovenie zaniká a od 1. júla by mal platiť, pôvodný zákon o Národnej poisťovni.

Chcem povedať, že v poslednej dobe, už po predložení tohoto môjho návrhu do Národne] rady, sme niekoľkokrát počuli vystupovať v masmédiách predstaviteľov podnikateľov, ktorí poukazovali práve na tento nedostatok, že veľká novela nie je prijatá, niektoré ustanovenia zanikajú a môže to spôsobiť veľký úbytok najmä malých podnikateľov, ktorých jednoznačne je potrebné podporiť, z toho dôvodu, že nie sú vyvážené daňové zaťaženia a poistné zaťaženia a skutočne podstatnú časť príjmov malých a stredných podnikateľov pohlcujú daňové a odvodové povinnosti. Jedine novela zákona číslo 7 z marca minulého roku zmierňovala túto situáciu.

Vzhľadom na to, že mám informácie o tom, že vláda sa usilovne zaoberá prípravou veľkej novely, napriek tomu, že je veľa rôznych názorov na novelizáciu tohoto zákona, iste máte možnosť, sledovať, akým spôsobom sa vedie polemika v masmédiách z hľadiska delenia Národnej poisťovne, vláda sa usiluje. Hne osobne nie je jasné, či sa vláde s týmto mandátom podarí riešiť, tento problém, napriek tomu, že ho chce pripraviť a predložiť do parlamentu. Preto druhý článok, v ktorom navrhujem účinnosti mojej novely do konca tohoto roka, počíta s účinnosťou aj na začiatku volebného obdobia novej vlády, ktorá vznikne po voľbách, aj nového parlamentu, aby sa vec skutočne doriešila. Zároveň, aby tu vznikol aj určitý tlak, aby sa vláda touto problematikou vážne zaoberala.

Domnievam sa, že keď pred 15 mesiacmi Národná rada uznala, že je potrebné vytvoriť určitý uľahčujúci režim pre podporu malých a stredných podnikateľov, uznáte, že môj návrh novely je opodstatnený, a že v podobnom duchu v akom sa dnešné rokovanie v parlamente uberá, dosiahneme zhodu a prijmete môj návrh novely. Ja vás o to prosím v mene všetkých verbálnych prehlásení prakticky všetkých politických strán, že budú sa snažiť zabezpečiť podporu malým a stredným podnikateľom pri prerokovaní jednotlivých zákonov v Národnej rade.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu a prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci pána poslanca Bohumila Chmelíka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohoto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov.

Predložený návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý som citoval, pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 927 z 18. 5. 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Uvedené výbory Národnej rady, ktorým bol predložený návrh zákona pridelený, ho prerokovali, ale neprijali k nemu uznesenie, lebo podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 441 z roku 1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov jednotlivých výborov. Konkrétne v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky z 20 členov výboru bolo prítomných 14 poslancov, 7 poslanci hlasovali za návrh, nikto nebol proti a 7 poslancov sa zdržalo hlasovania. Vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci zo 17 členov výboru bolo prítomných 12, za návrh hlasovali 5 poslanci a 7 poslancov sa zdržalo hlasovania. Spoločnú správu podpísali predsedovia oboch výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Chmelíkovi. Zároveň otváram rozpravu.

Prosím pána Karola Dubovana, aby sa ujal slova. Poslanec K. Dubovan:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

mám dva doplňovacie návrhy do predkladanej novely zákona. Môj prvý doplňovací návrh sa týka § 18 ods. 7, ktorý sa dopĺňa písmenom i/, ktoré vrátane poznámky pod čiarou K odkazu 14b znie: "i/ osoby, ktoré vykonávajú činnosť v náboženskej spoločnosti14b/". Poznámka pod čiarou k odkazu 14b znie: "§ 4 zákona číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností".

Ide najmä o členky a členov rehoľných spoločenstiev, ktoré nemôžu mať trvalé zamestnanie, pretože slúžia rehoľnej komunite. Vstupom do riadneho pracovného pomeru by nemohli túto službu vykonávať. Pritom komunity, ktoré majú niekedy aj 200 až 300 členov a sú vzdialené vo viacerých domoch po Slovensku, je nevyhnutne potrebné riadiť z jedného miesta tak po stránke duchovnej, ako aj materiálneho zabezpečenia a organizácie práce celej ich činnosti. Ide o malý počet osôb, v jednotlivých reholiach 1-4 osoby a pri veľkých komunitách až do 10 osôb, ktoré vykonávajú službu predstavených - generálna, provinciálna predstavená, ekonómka, kuchárka, skladníčka a iné, podľa potreby určenej funkcie.

Tieto osoby nemajú nijaký príjem a doterajšia prax je taká, že ich väčšinou "zamestnáva" vlastná rehoľa, ktorá im síce mzdu nedáva, ale platí za nich neúmerne vysoké poistenie, čo reholu značne finančne zasahuje, pričom nedostáva na to nijaký príspevok od štátu. Ostatné členky rehole sú priamo zamestnané v štátnych zdravotníckych, sociálnych a iných zariadeniach, kde za ne poistenie platí zamestnávateľ, vrátane príslušných ustanovených súm aj z ich mzdových záležitostí.

Dokonca poslaním niektorej rehole je pracovať v robotníckych profesiách, kde poväčšine dostávajú minimálnu mzdu, alebo napríklad pri opatrovateľskej službe chorých, nevládnych starých osôb i detí odmietajú mzdu, pričom platenie poistenia sa od nich vyžaduje. Za nesplnenie alebo porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov o zdravotnom, nemocenskom a dôchodkovom poistení mieni regionálna poisťovňa uložiť platobným výmerom pokutu do výšky 100 tisíc Sk. resp. až 500 tisíc Sk. Treba brať zreteľ na humanitné a charitatívne organizácie, najmä rehoľné spoločenstvá, ktoré majú v nasej spoločnosti nezastupiteľné miesto najmä v odvetví zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i školstva, a preto ich nemožno klásť na roveň s podnikateľskými subjektmi.

Môj druhy doplňovací návrh sa týka § 41 ods. 1 a znie: "Ak je zamestnávateľom cirkevná škola26c/, súkromná škola a nadácia26d/, neplatia v roku 1994 poistné podľa § 21 ods. 4. " Poznámky pod čiarou s odkazom 26c/ a 26d/ znejú: Odkaz 26c/: "Zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, tzv. školský zákon, v znení zákona číslo 171/1990 Zb. a zákona číslo 522/1990 Zb. " Odkaz 26d/: "§ 20b až 20e Občianskeho zákonníka".

Problém poistného v roku 1993 riešilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, avšak v roku 1994 je táto otázka neriešená. Vidím v tom priehľadnú diskrimináciu cirkevných škôl, keď podľa zákona číslo 325/1993 Z. z., ak ide

o štátne rozpočtové alebo príspevkové organizácie, platia za zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie do štátneho rozpočtu z kapitoly všeobecnej pokladničná správa vo výške určenej zákonom. Veď predsa ide o alternatívne školstvo, kde musí byť celé financovanie riešené rovnako ako v štátnych školách.

Žiaľ, toto sa ešte doteraz, napriek viacerým návrhom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky nerealizovalo i napriek uzneseniu vlády Slovenskej republiky číslo 509/1992 z 3. 6. 1992, ktorým bolo uložené, a odvtedy už viac razy na úrovni podpredsedu vlády Slovenskej republiky, riešiť financovanie školských, sociálnych a zdravotníckych organizácií, ktorých zriaďovateľom alebo vlastníkom je cirkev.

Rehoľné spoločenstvá sa zriaďujú, budujú a viaceré už preberajú doterajšie funkcie štátu najmä v sociálnej oblasti, zdravotníctve a školstve. Preto treba postavenie rehoľných organizácií so všetkými náväznosťami najmä na financovanie riešiť v právnom systéme. Zatiaľ to nebolo doriešené, preto by som vás prosil, vážené poslankyne a poslanci, aby ste podporili moje návrhy, aby sa táto situácia aspoň v tomto roku vyriešila.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Dubovanovi. Prosím pána poslanca Jakuša za stranu Demokratickej ľavice. Ďalšie písomné prihlášky do rozpravy nemám.

Poslanec J. Jakuš:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení hostia,

dovoľte mi, aby som v súvislosti s ďalšou novelizáciou zákona číslo 7/1993 Z. z., v poradí už piatou, poukázal na fakt, že problémový zákon 7 o Národnej poisťovni možno upraviť dvoma spôsobmi: veľkou novelizáciou, ktorá Komplexne vyrieši problémy okolo funkčnosti či nefunkčnosti Národnej poisťovne, alebo čiastkovými novelami, ktoré skorigujú najvypuklejšie problémy, ktoré realizácia zákona v praxi prináša.

O veľkej novelizácii hovoríme už viac ako rok, dokonca vieme, že už v minulej vláde bola poverená pani ministerka Keltošová gestorstvom nad touto novelou. Bohužiaľ, táto novela neuzrela svetlo sveta do marca tohto roku a novej vláde zostal problém riešiť otázky funkčnosti Národnej poisťovne a novelizácie zákona 7.

Diskusia okolo Národnej poisťovne i Fondu zdravotného poistenia a uskutočnený poslanecký prieskum ukázali na čiastkové nedostatky, ktoré treba riešiť rýchle, bez viazanosti na predloženie veľkej novely zákona o Národnej poisťovni. Jeden z problémov, ktorý máme pred sebou, predložil pán poslanec Tahy. Pred chvíľou o ďalšom probléme hovoril pán poslanec Dubovan.

Dovoľte mi poukázať ešte na jeden problém, ktorý by sme mohli v rámci novelizácie vyriešiť, a to je novelizácia § 49 zákona 7/1993. § 49 pôvodného zákona umožnil vytvorenie Zdravotnej poisťovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky a toho času je pripravený zákon o Železničnej zdravotnej poisťovni. Pre obnovenie si pamäti, čo sa týka tohoto zákona, aby sme vedeli o čom hovoríme, dovolím si prečítať pôvodné znenie § 49:

"§ 49 ods. 1: Zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie v ozbrojených silách a ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky upravia osobitné zákony.

Ods. 2: Na zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie v ozbrojených silách, v ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky sa až do vydania osobitných zákonov primerane vzťahujú ustanovenia tohoto zákona s tým, že poistné sa platí na osobitné účty ministerstiev, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov. Ďalšie odlišnosti upravia príslušní ministri po dohode s ministrom financií Slovenskej republiky, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ods. 3: Zdravotné poistenie zamestnancov Železníc Slovenskej republiky môže upraviť osobitný zákon. "

Toľko § 49 v pôvodnom znení. Čas i reálne skúsenosti ukazujú, že monopol Národnej poisťovne a Fondu zdravotného poistenia pôsobí retardačne na rozvoj zdravotného poistenia a bezkonkurenčnosť v zdravotnom poistení obmedzuje možnosti privatizácie v zdravotníctve. O výhodnosti vytvorenia ďalších zamestnaneckých zdravotných poisťovní nás presvedčil nedávny seminár Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci s predstaviteľmi najväčšej českej zamestnaneckej zdravotnej poisťovne - Baníckej zamestnaneckej zdravotnej poisťovne.

V snahe pohnúť veci dopredu dovolím si predložiť doplňovací návrh k novele zákona 7 z roku 1993, kde navrhujem, aby § 49 tohoto zákona sme doplnili o odsek 4. Čítal som tri

odseky, navrhujem doplniť, odsek 4, ktorý by znel: "Na organizáciu a výkon zdravotného poistenia môžu byt zriadené podnikové, odvetvové, rezortné, občianske a ďalšie zdravotné poisťovne za podmienok, ktoré upraví osobitný zákon. "

V závere si dovolím informovať Národnú radu, že skupina poslancov pripravila návrh zákona o zamestnaneckých zdravotných poisťovniach, ktorý sme minulý týždeň v piatok predložili predsedovi Národnej rady, a boli by sme veľmi radi, keby sa dostal na rokovanie júnového pléna Národnej rady. Ale prv, než sa dostane tento návrh zákona o zamestnaneckých zdravotných poisťovniach, je potrebné novelizovať, zákon číslo 7. A pri príležitosti, že teraz prerokovávame novelizáciu zákona číslo 7, dovolil som si predložiť tento návrh, ktorý by sme mohli zároveň s predloženou novelizáciou pána poslanca Tahyho schváliť.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

A ja ďakujem pánu poslancovi Jakušovi za jeho príspevok do rozpravy.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pýtam sa, kto sa ďalej hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Keďže nikto, považujem týmto rozpravu za ukončenú. Prosím predkladateľa pána poslanca Tahyho.

Poslanec M. Tahy:

Prepáčte, bolo to mojou povinnosťou, predpokladal som, že túto skutočnosť spomenie pán spoločný spravodajca. Myslím, že ste dostali tú tlač, ale napriek tomu dovoľujem si upozorniť, že vláda prerokovala môj návrh novely zákona a 31. 5. uznesením číslo 521 vyslovila pozitívny postoj k tomuto návrhu, súhlasila s ním. Na záver snáď toľko, že návrhy, ktoré boli v rozprave predložené, sú podľa môjho názoru ako predkladateľa, akceptovateľné, prosím o ich podporu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu predkladateľovi. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby sa ujal slova.

Poslanec B. Chmelík:

Ďakujem pánu poslancovi Tahymu za doplnenie mojej správy. V rozprave boli podané tri doplňovacie návrhy. Prvý bol od pána poslanca Dubovana, v ktorom navrhuje v § 18 ods. 7 doplnenie písmena i/, tak ako to navrhol: "osoby, ktoré vykonávajú činnosť v náboženských spoločnostiach... " atď. Prosím, aby ste dali o tomto pozmeňovacom návrhu hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

budeme hlasovať, o pozmeňovacích návrhoch, prosím, aby prišli do rokovacej miestnosti tí, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby ešte raz začal uvádzať jednotlivé pozmeňovacie návrhy.

Poslanec B. Chmelík:

Prvý pozmeňovací návrh je od pána poslanca Dubovana, v ktorom navrhuje v § 18 ods. 7 doplniť písm. i/, ktoré vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 17b znie: "osoby, ktoré vykonávajú činnosť v náboženskej spoločnosti". Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať a zároveň budeme hlasovať. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 89 poslancov. Za návrh hlasovalo 60 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme prijali pozmeňovací návrh pána poslanca Dubovana.

Poslanec B. Chmelík:

Druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Dubovana je nasledovný: V § 41 ods. 1 časť druhej vety pred bodkočiarkou, vrátaná poznámok pod čiarou k odkazom 26a a 26b znie: "Ak je zamestnávateľom cirkevná škola, súkromná škola a nadácia, neplatia v roku 1994 poistne podľa § 21 ods. 4. " Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Prepáčte, pán predsedajúci, hlásila som sa už predtým. Myslím si, že nemôžeme o týchto návrhoch hlasovať, pretože idú nad rámec novely. Predkladaná novela pána poslanca Tahyho sa jasne týka iba termínu predĺženia istých úľav, ktoré sme prijali predtým. O návrhoch, ktoré dali ďalší dvaja poslanci, či pán poslanec Jakuš alebo pán poslanec Dubovan, nemôžeme hlasovať, nemôžeme ich prijať, pretože idú nad rámec novely. Myslím si, že takto by sme mali zaujať stanovisko.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa, práve sme s pánom predsedom o tejto veci viedli diskusiu. Medzitým som spustil hlasovanie. Je to naozaj vážny problém, pretože aj čo sa týka odporučenia vlády k tejto novele, týkalo sa iba tohoto dátumu, a v takomto zmysle sa o novele rokovalo aj vo výboroch. Nemáme tu ani stanovisko kompetentných orgánov, najmä vlády, k finančným nákladom, ktoré z tohoto vzniknú s dopadom na štátny rozpočet. Osobne sa teda prihováram za to, aby sme toto naše hlasovanie, ktoré bolo, vzali nad rámec, ktorý pripúšťa rokovací poriadok, aby sme hlasovali iba o termíne, pretože návrh novely zákona sa týka iba termínu.

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, tento problém tu už vznikol pri minulom hlasovaní. Vtedy sme povedali, že každý pozmeňovací návrh, ktorý vzniká v pléne, je vlastne nad rámec zákona. Nezaujíma k nemu stanovisko vláda, nebol prerokovaný vo výboroch. V tomto zmysle aj tieto návrhy sú nad rámec zákona,

ale to neznamená, že o nich nemôžeme hlasovať. Navyše, chcem povedať, že je to akútny problém, keď cirkevné školy sú na rozdiel od štátnych zaťažené daňami, tieto dane nevládzu splácať a školy sa dostanú do problému. Toho sa práve dotýka tento pozmeňovací návrh, o ktorom sme mali hlasovať. Do konca tohto roku sa im má odpustiť platiť 38-percentnú daň, to je celý problém - čo sa štátnym školám automaticky odpúšťa.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Jakuš - faktická poznámka. Poslanec J. Jakuš:

Uznávam argumenty pani poslankyne Aibekovej, ale vo svojom vystúpení som vysvetlil, prečo som sa rozhodol požiadať parlament o novelizáciu zákona v § 49. Totiž situácia je taká, že dnes novelizujeme zákon číslo 7 piatykrát, a keď chceme mat zamestnanecké zdravotné poisťovne - a všeobecná vôľa je taká, že zamestnanecké zdravotné poisťovne treba zákonom koncipovať - nemôžeme ich koncipovať bez toho, že by sme nenovelizovali paragraf, ktorý som navrhol. Takže, prosil by som o zhovievavosť v tomto smere, lebo skutočne nedá sa pokračovať v príprave zamestnaneckých zdravotných poisťovní, pokiaľ nebude novelizovaný zákon číslo 7.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR p. Weiss: Pán poslanec Bárány.

Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

musím povedať, že samotná myšlienka neísť pri novelách nad rámec zákona mi je ako právnikovi veľmi sympatická, ale zároveň chcem pripomenúť, že doposiaľ sme trvalé v tomto pléne išli nad rámec predložených noviel. Pri väčšine zákonov, pri väčšine noviel sa vždy ešte v pléne dodali ďalšie veci aj k tým paragrafom, ktorých sa novelizácia pôvodne netýkala. Preto si myslím, že do prijatia nového rokovacieho poriadku budeme musieť ostať, pri tomto nedobrom zvyku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:

Pódia výkladu pána kolegu Mikloška by som odporučil predsedovi parlamentu, aby zrušil zasadnutia výborov a aby sa všetky zákony prerokovali len v pléne.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Aibeková. Poslankyňa M. Aibeková:

Chcem iba vecne pripomenúť pánu poslancovi Jakušovi, nakoľko povedal, že už sa pripravuje resp. je pripravený

poslanecký návrh o poisťovniach. To, čo tu navrhol, predsa sa môže riešiť aj v rámci tohto predloženého návrhu zákona. Myslím si, že skutočne, keďže tu ide iba o predĺženie termínu, je to iná situácia ako pri predkladaných novelách, ktoré sa týkali viacerých paragrafov. Tento návrh sa skutočne týka iba termínu a myslím si, že by sme prekročili svoju právomoc. Ak by sme mali tieto návrhy prerokovávať, museli by byt prerokované aj vo výboroch. Predsa návrh vo výboroch bol a tam nikto tieto pripomienky nedal.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Cingel - faktická poznámka. Poslanec T. Cinqel:

Pán predsedajúci, navrhujem podľa § 22 ods. 2, 3, 4 a 5, aby vzhľadom na to, že tieto pozmeňovacie návrhy menia charakter predneseného návrhu, zaujal k nim stanovisko príslušný výbor Národnej rady, aby sa prerokovanie tejto otázky prerušilo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

O tomto návrhu musím dať hlasovať, pretože ide o procedurálny návrh. Prosím, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Chcem sa vrátiť k tomu, čo povedal pán poslanec Bárány, že ak sme už túto vec systematicky chápali tak, že v pléne môžu byť podané pozmeňovacie návrhy, ktoré idú aj nad rámec zákona, a prosím, aby sme v tomto smere pokračovali ďalej aj teraz.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Najskôr pán poslanec Kuzbert, potom pán predseda Gašparovič.

Poslanec T. Kuzbert:

Chcem sa spýtať, predkladateľa, do akej miery prijaté pozmeňovacie návrhy zaťažia rozpočet.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán predseda. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

tu skutočne ide o obídenie názoru a rozhodnutia vlády vo vzťahu k tomuto zákonu. Tento zákon sa skutočne dotkne rozpočtu. Je potrebné, aby sa k takémuto zákonu vyjadril príslušný minister, či už financií, sociálnych vecí a podobne. Tento návrh vo vláde bol odporučený Národnej rade na prijatie v tej forme, v akej ho pán poslanec predkladal. Skutočne ideme oveľa ďalej. Samozrejme, že sa tu tento návrh dal ako návrh meniaci ustanovenia tohto zákona, že v rámci rozpravy a pri hlasovaní sa o ňom hlasovať bude, ale jednoznačne zaujímam k tomu stanovisko, že ak sa minister a vláda k takémuto zákonu nevyjadria, tak sme obišli legislatívny proces.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Jakuš, potom pán poslanec Tahy.

Poslanec J. Jakuš:

Môj predložený návrh nevyžaduje žiadne finančné zaťaženie, ide len o právne zrovnanie právomoci zriadiť zdravotnú poisťovňu. V § 49 sme umožnili zriadiť poisťovňu ministerstvu obrany, ministerstvu vnútra a železniciam a ostatným zamestnávateľským subjektom zatiaľ túto možnosť nedávame. Týmto návrhom sa táto možnosť, rozširuje. Finančné zaťaženie v tomto prípade nevznikne žiadne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Tahy - faktická poznámka. Poslanec M. Tahy:

K môjmu návrhu snáď len toľko, že v prípade, ak neprijmeme môj návrh, štátny rozpočet utrpí, stenčí sa, jednoducho mnoho podnikateľov nebude podnikať, nebude odvádzať dane.

Ešte by som chcel niečo povedať k možnosti navrhovania rôznych pozmeňovacích návrhov. Voči všetkým návrhom som sa vyjadril pozitívne vzhľadom na to, že som uznal, že sú oprávnené, ale treba si uvedomiť, vážení kolegovia, že dva výbory rokovali o mojom návrhu a zvyšok snemovne sa nemal možnosť takým spôsobom vyjadrovať k môjmu návrhu, aby sa ustanovenia iných výborov dostali do spoločnej správy. Nemôžeme sa pravdepodobne vyšaltovávať z práce v parlamente takým spôsobom, že kto to neprerokoval vo výbore, nemá šancu v pléne dať pozmeňovací návrh.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

S faktickou poznámkou sa ďalej prihlásil pán poslanec Kuriščák.

Poslanec Š. Kuriščák:

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,

vzhľadom na to, že tu piati určitý úzus rokovať do 19. 00 hodiny, a vzhľadom na závažnosť vznesených pripomienok navrhujem, aby sme to nechali na zajtra. Predtým ako zajtra budenie pokračovať, aby výbor k tomu zaujal stanovisko.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Kuriščákovi. Samozrejme, o procedurálnom návrhu pána poslanca Cingela dám hlasovať, ale predtým chcem, aby ešte dnes v kontexte rozpravy zazneli faktické poznámky. Hneď ako faktické poznámky budú ukončené, dám o tomto návrhu hlasovať a podľa toho sa zariadime, čo sa týka zajtrajšieho rokovania Národnej rady.

Faktická poznámka - pán poslanec Neuwirth. Poslanec A. Neuwirth:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

v prvom rade by som zopakoval niektoré veci, ktoré tu boli prednesené. Myslím si, že stanoviská pána Miklošku a pána Báránya boli celkom jednoznačné, čo sa týka toho, že niektoré návrhy idú nad rámec návrhu. Ďalej aj to, že máloktorý z navrhovaných zákonov bol prerokovaný vo všetkých výboroch a predsa boli prijaté návrhy, ktoré bez toho, že by sa boli tieto výbory vyjadrili. A čo sa týka finančnej záťaže, ak sa dobre pamätám na nejakú správu, máme na Slovensku okolo 5 tisíc škôl. Tieto školy, ktorých by sa to tykalo - cirkevné, súkromné, atď. - nedosahujú ani počet 150, čo predstavuje 0, 33 % všetkých škôl. Čiže záťaž by bola asi v tomto rozmedzí, a mali by sme k tomu pridať, asi jednu tretinu percenta naviac. A toto je rezerva, ktorú by mal, myslím, každý slušný rozpočet zniesť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Neuwirthovi. Pán poslanec Ftáčnik - ďalšia faktická poznámka.

Poslanec M. Ftáčnik:

Chcel by som poprosiť kolegov, aby sme teraz neviedli vecnú rozpravu, na to slúži časť schôdze, ktorá sa nazýva rozprava. Teraz diskutujeme o procedúre, či sme postupovali správne alebo nie, a sú tu vecné výhrady, zjavne oprávnené, že by sme nemali rozširovať, rozsah toho zákona. Aké máme možností? Nikto to totiž nezakazuje, to je úzus, ktorý cítia právnici veľmi citlivo. Myslím, že sa tu viacerí vyjadrili nielen dnes, ale aj inokedy, a mali by sme ho ctiť aj my, ostatní. Zvažujme možnosti, ktoré nám dáva rokovací poriadok a ústava.

Nie je nikde zakázaný postup, ktorý sa tu teraz stal, ale môžeme ho korigovať dvoma spôsobmi. Podľa % 22 ods. 2 predniesol pán poslanec Cingel návrh, podľa mojich dobrých súdov pri výklade § 22 to mal urobiť v rozprave, ale urobil to potom, hlasujme o tom, pretože poslanec sa opiera o § 22, aby zaujal stanovisko výbor. Druhá vec - vláda sa nemusí k tomu vyjadriť, pretože má oprávnenie dané jej ústavou, že môže zákon vrátiť. Keď bude mať pocit, že sme zasiahli do štátnej kasy alebo do iných ustanovení, ktoré ona nechcela zmeniť, tak nám zákon vráti a dá nám k tomu svoje pripomienky. Takže, videl by som tieto dve cesty, aby sme nekomplikovali situáciu. Hlasujme o návrhu pána poslanca Cingela

a vládu riešme tým spôsobom, že sa vyjadrí vtedy, keď bude mat na to 15-dňovú lehotu po schválení zákona v tejto snemovni.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi. Udeľujem slovo na faktickú poznámku pánu poslancovi Zemanovi.

Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel som reagovať na jedného zo svojich predrečníkov, nepoznám jeho meno, ktorý rozprával na tému, že tento zákon bol prerokovaný vo dvoch výboroch a že ostatné výbory resp. ostatní poslanci nemali možnosť sa k tomu vyjadriť. Chcem toho predrečníka upozorniť na § 38 ods. 2 rokovacieho poriadku, inými slovami, jeho tvrdenie je nepravdivé.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Cingel. Poslanec T. Cingel:

Predsa si myslím, pán kolega Ftáčnik, že tieto zmeny sa dotýkajú zákona o štátnom rozpočte, teda treba postupovať, takým spôsobom ako som navrhol. To predsa nie je možné, tam rezervy nie sú, takže by sme museli najskôr urobiť zmenu, aby sme mohli potom postupovať, nejakým iným spôsobom ďalej. Takže tu nejde o nejaký úzus, ale o vecný prístup k problematike.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Chcel by som sa spýtať predsedu výboru pre rozpočet pána Košnára, aké je jeho stanovisko, čo sa týka rozpočtu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán predseda Národnej rady. Predseda NR SR I. Gašparovič:

Týmto mojím vystúpením vôbec nechcem spochybniť potrebu tejto novely zákona a plne ju podporujem tak, ako ju predniesol pán poslanec Tahy. V tomto prípade niet pochýb, že budem hlasovať za tento zákon, ale pokiaľ by mali prejsť tieto doplňovacie návrhy, tak by Bom asi nemohol zaň hlasovať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Pán poslanec Cingel, samozrejme, súhlasím s vami, ale máme len tú možnosť, aby sme vec vrátili do výboru. Výbor si môže prizvať pána ministra financií, koho len chce, tam môže riešiť otázky, aké stanovisko má vláda, ale procedurálne váš návrh podľa § 22 ods. 2 môžeme obmedziť len na to, že určíme výbor a dáme mu lehotu dokedy žiadame, aby sa vyjadril. Nemám polemiku s vami, že je potrebné poznať aj stanovisko

vlády, ale môžeme si ho vyžiadať vo výbore, pretože ten má na to kompetenciu, aby si prizval príslušného ministra, resp. vláda zaujme stanovisko možno dodatočne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán profesor Košnár s odpoveďou na otázku pána poslanca Kuzberta.

Poslanec J. Košnár:

Prirodzene, nemôžem odpovedať na otázku, aký rozpočtový dopad by malo prijatie pozmeňovacích návrhov, ktoré neboli predmetom poslaneckého návrhu zákona. Ale chcem povedať, že pokiaľ ide o návrh zákona alebo novelizáciu predkladanú pánom poslancom Tahym, istý rozpočtový dopad tu je. Je to dopad cez výpadok príjmov Národnej poisťovne, solventnosť Ktorej garantuje štátny rozpočet. Kvantifikácia tohoto dopadu môže byť rozdielna. Nulový dopad na štátny rozpočet by bol, ak by sa prijala úprava vymeriavacieho základu na úrovni trojnásobku minimálnej mzdy.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu profesorovi Košnárovi. Prosím, pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš:

V rámci ústretovosti riešenia tohto problému navrhujem aj pánu poslancovi Dubovanovi takéto riešenie: Vzhľadom na

to, že sme vlastne doplnili návrh na novelizáciu zákona, ktorý predložil pán poslanec Tahy, a vlastne sa zastavilo ďalšie prerokúvanie na týchto našich dvoch návrhoch, ja

stiahnem svoj návrh a navrhujem aj pánu Dubovanovi, aby ho stiahol a pri prerokúvaní zákona, ktorý sme predložili o zamestnaneckých zdravotných poisťovniach, predložíme novelizáciu zákona číslo 7, tú čo som predložil tu, a bude to prerokované normálnym procedurálnym procesom. A výsledok celého tohoto procesu bude, pokiaľ bude s tým súhlasiť pán poslanec Dubovan, že bude schválená aspoň táto novelizácia, na ktorú skutočne čakajú drobní podnikatelia a na novelizácii ktorej má záujem, myslím si, celý parlament.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Štefániková. Poslankyňa A. Štefánikova:

Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, kolegyne poslankyne,

dovoľujem si povedať, že v tomto prípade som v strete záujmov, pretože som zamestnankyňou Národnej poisťovne. Ubezpečujem vás, že pokiaľ tento návrh prijmeme, dosť podstatnou mierou to zasiahne do príjmov jednotlivých fondov nemocenskej poisťovne, aj ostatných, a dostaneme sa vlastne do polohy, ako keby sme mali poisťovňu trebárs havarijnú - dostanete 500 korún a zvyšok si pôjdete za likvidovanú havarovanú škodu pýtať od štátu. Presne toto by sme urobili, pokiaľ to prijmeme. Ospravedlňujem sa, ale rozhodne tento návrh nepodporím.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Dubovan.

Poslanec K. Dubovan:

Prepáčte, panie kolegyne a páni kolegovia, ale tento problém ste už mohli riešiť rok a neriešili ste ho. Práve preto ho navrhujem, že možno je o pat minút dvanásť. Svoje doplňovacie návrhy nesťahujem, pretože malo sa to riešiť aj uznesením vlády 509 z roku 1992 a neriešilo sa to. Žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Chcem len pripomenúť, kolegom poslancom, že jednak sme pri rozpočte schválili takú vec, že štát platí do Národnej poisťovne jednu desatinu za osoby, za ktoré má platiť štát. Všetci, ktorí ste teraz proti takejto drobnej čiastke, ste súhlasili s takouto vecou pri schvaľovaní rozpočtu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Laukovi. Spoločný spravodajca pán Chmelík sa tiež hlási s faktickou poznámkou.

Poslanec B. Chmelík:

Doplnil by som rozpravu, ktorá prebieha, že ešte jeden veľký problém čaká na rozlúsknutie, a to je problém Fondu zamestnanosti. Podobne ako predpokladá novela poslanca Tahyho, aj tu by bolo potrebné dátum polroku posunúť na neskorší termín, pretože ak ponecháme pôvodnú verziu, tak dáme o pol roka do pohybu 350 tisíc obyvateľov-podnikateľov, ktorí si budú musieť nechať potvrdiť daňová priznanie a začať platiť 4 % zo skutočného vymeriavacieho základu. Vzhľadom na

to, že takýto návrh nie je v dostatočne čistej legislatívnej podobe, som ho dnes ešte v tejto súvislosti nepredniesol.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Chcem tiež poďakovať tým poslancom, ktorí nešli do roviny pokračovania vo vecnej rozprave. Tu išlo o výklad rokovacieho poriadku, ale aj o vzťah parlamentu k vláde - a dovolím si aj ja malú faktickú poznámku - aj o náš vzťah k tomu, ako sa napĺňa a funguje štátny rozpočet. Nemyslím si, že by sme mali v tomto parlamente využívať situáciu, keď tu nikto z vlády nie je a nemôže vlastne reagovať na niektorý návrh, a pokúšať sa vlastne dostať vládu pred hotovú vec. Myslím si, že to sa stalo, a preto osobne podporujem ten návrh, ktorý dal pán poslanec Cingel, dám o ňom hneď hlasovať, aby sa k týmto pozmeňovacím návrhom vyjadril príslušný výbor. Predseda výboru má plné právo zavolať na rokovanie výboru - malo by to byt zajtra ráno, aby sme mohli o 9. 00 hodine pokračovať - príslušného člena vlády, ktorý by zaujal svoje stanovisko, aby sme my, poslanci vedeli, čo sme schválili. Ak sa ukáže, že pôjde o veľmi malé čiastky peňazí, náš postoj bude iný, ako keď budeme na pochybnostiach.

Kolegyne, kolegovia, dám hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Cingela, aby sme dnes, aj z časových dôvodov, prerušili hlasovanie o tomto návrhu zákona, aby príslušný výbor, teda výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci zajtra zasadol a aby jeho predseda informoval pred začatím schôdze parlament o stanovisku. Myslím si, že treba sa odosobnili od vecných názorov, ide iba o korektný postup, ktorý by sme mali zvoliť, voči vláde.

Pán poslanec Rózsa - ešte faktická poznámka.

Poslanec E. Rózsa:

Vážené kolegyne a kolegovia,

pre úplnosť treba poukázať, na § 65 ods. 4 rokovacieho poriadku v spojení s § 68, kde je výslovne povedané, že ak predkladá návrh poslanec alebo výbor Národnej rady, nie je podmienkou predkladanie stanoviska vlády.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Sťahujem svoju pripomienku. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Zeman - faktická poznámka. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem. Chcel som len povedať, pán predsedajúci, že s vami súhlasím snáď len s jednou malou pripomienkou, že by bolo potrebné zajtra zavolať príslušného pána ministra.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ale to je už v právomoci pána predsedu výboru. Poslanec J. Zeman:

Potom prepáčte.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Dúfam, že sa to zariadi.

Kolegyne, kolegovia, budeme sa prezentovať, a zároveň hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Cingel.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 111 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme pozmeňovací návrh pána poslanca Cingela prijali s tým, že zajtra o 9. 00 budeme pokračovať.

Kolegyne, kolegovia, zajtra budeme pokračovať, hlasovaním o tomto návrhu, potom bude zákon o referende, potom Fond národného majetku a ďalšie body podľa programu.

Kým dám slovo pani poslankyni Guldanovej, chcel by som požiadať členov výboru pre privatizáciu, aby zajtra o 8. 30 hodine sa dostavili do kancelárie svojho predsedu, kde budú mat rokovanie.

Prosím, pani poslankyňa Guldanová, oboznámte nás s výsledkami hlasovania.

Ešte predtým má faktickú poznámku pán poslanec Košnár a pani poslankyňa Ťavodová.

Poslanec J. Košnár:

Chcem využiť možnosť, aby som pozval členov národohospodárskeho a rozpočtového výboru na krátke zasadnutie, ktoré bude zajtra o 8. 00 hodine.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pani poslankyňa Ťavodová. Poslankyňa G. Ťavodová:

Ďakujem. Chcela by som len upozorniť, že vlastne ráno o 9. 00 hodine bude taká istá situácia ako je teraz. Navrhujem o tomto zákone hlasovať až neskoršie, pretože pochybujem, že všetky výbory zasadnú ráno. Nemáme istotu, že bude prítomný pán minister.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa, stačí jeden výbor. Predpokladám, že príslušný pán minister sa dozvie o tom, čo sa tu odohralo a že príde na tento výbor. Ak by boli nejaké problémy, môžeme ráno na základe nášho spoločného rozhodnutia potom program pozmeniť. Zatiaľ by sme mohli ostať pri programe ako bol schválený.

Takže, vyčerpali sme všetky faktické poznámky a môžeme naše dnešné sedenie ukončiť informáciou pani poslankyne Guldanovej. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava.

Na hlasovanie o tomto návrhu bolo poslancom vydaných 119 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 112 platných hlasovacích lístkov a 7 neplatných. Hlasovacie lístky odovzdali všetci poslanci. Za udelenie licencie hlasovalo 58 poslancov. Proti udeleniu licencie hlasovalo 23 poslancov, hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

Overovatelia konštatujú že návrh Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava nebol schválený.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ak dobre počítam, chýbali dva hlasy.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

ďakujem vám za spoluprácu dnes podvečer a stretneme sa ráno o 9. 00 hodine.

Príjemný večer a dovidenia.

Siedmy deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 8. júna 1994

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

pokračujeme v rokovaní prerušenej 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, budeme sa prezentovať.

Prítomných je 90 poslancov, takže Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

pokračujeme v rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov. Tento bod sme prerušili počas hlasovania.

Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci pána poslanca Chmelíka, aby informoval o prerokovaní pozmeňovacích a doplňovacích návrhov vo výbore.

Poslanec B. Chmelík:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dnes ráno v rámci 47. zasadnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci za účasti kolektívu reprezentantov Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky bola prerokovaná problematika, keď na včerajšej schôdzi bol výbor poverený, aby sa zaoberal doplňovacími návrhmi pána poslanca Dubovana.

Po vyjadrení najmä ministerstva financií a viacerých poslancov - členov výboru bolo navrhnuté nasledovné uznesenie: Výbor navrhuje plénu Národnej rady neprerokovávať, návrh poslanca Dubovana a tento po doplnení a spresnení uplatniť pri ďalšej novelizácii zákona číslo 7.

Musím konštatovať, že nebolo prijaté platné uznesenie, pretože za toto uznesenie nehlasoval potrebný počet poslancov nášho výboru. Zároveň chcem informovať, že druhy návrh pán poslanec Dubovan, ako ma informoval, pozmeňuje v tom zmysle, že vynecháva z textu slová "a nadácia". Čiže jeho pozmeňovací návrh by znel nasledovne: V § 41 ods. 1 časť druhej vety pred bodkočiarkou, vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 26a a 26d znie: "Ak je zamestnávateľom cirkevná škola a súkromná škola, neplatia v roku 1994 poistne podľa § 21 ods. 4. "

Nechávam na zváženie pri hlasovaní, či podporíte tento návrh pána poslanca Dubovana.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o pozmeňovacom návrhu, ktorý prečítal pán spoločný spravodajca. Hlasovanie ponecháva na vlastné rozhodnutie poslancov.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov. Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh nebol prijatý. Poslanec B. Chmelík:

Viac pozmeňovacích návrhov neodznelo. Dovoľujem si vás požiadať, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako celku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Prosím stanovisko, pán spoločný spravodajca. Poslanec B. Chmelík:

Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Faktická pripomienka - pani poslankyňa Valčeková. Poslankyňa E. Valčeková:

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, chcela by som doplniť, len takúto informáciu. Podľa vyjadrenia pracovníkov ministerstva financií schválenie tejto novely zákona bude mat dopad na štátny rozpočet 1, 5 mld. Sk. Takže, vážení kolegovia, zvážte toto hlasovanie.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani Ťavodová. Poslankyňa G. Ťavodová:

Ďakujem pekne. Chcem doplniť, kolegyňu. Treba dať návrh na novelu zákona o štátnom rozpočte. Samozrejme, treba povedať, odkiaľ tieto peniaze zoberieme. A odporúčam tento zákon neprijať. Je veľmi populárne v tomto období takýto návrh zákona podať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Faktické pripomienky sú už počas hlasovania. Ešte sa hlási predkladateľ pán poslanec Tahy.

Poslanec M. Tahy:

Husím sa ako predkladateľ ohradiť voči tomu, čo tu odznelo. Skutočne sa tieto údaje nezakladajú na pravde. Vláda sa predmetným návrhom zaoberala, rokovala o ňom a prijala ho. Ak by bola taká skutočnosť, ako pani poslankyňa naniesla, vláda by v žiadnom prípade nebola mohla dať súhlasné stanovisko k môjmu návrhu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani Štefánikova. Poslankyňa A. Štefániková:

Chcem zopakovať to, čo som si dovolila povedať už včera vo faktickej poznámke. Ako pracovníčka Národnej poisťovne všetkých poslancov ubezpečujem, že to povedie k okliešťovaniu prostriedkov, ktoré do nej plynú, a nemôžeme potom od tejto inštitúcie vyžadovať, aby bola funkčná v takom rozsahu, v akom sa to od nej predpokladá.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Malý. Poslanec I. Malý:

Pán predsedajúci, dovoľujem si poprosiť o desaťminútovú prestávku na zasadnutie klubu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Takže jeden klub žiada o prestávku na poradu klubu.

Ďalšia faktická poznámka - pán Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Pripájame sa k požiadavke na prestávku. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán Cabaj sa pripája k požiadavke.

Skôr, ako vyhlásim prestávku, ešte má faktickú pripomienku pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem upozorniť, že predložený návrh nemá požadované legislatívne náležitosti, pretože v dôvodovej správe sa nenachádza číselné presvedčenie o dopade na štátny rozpočet. Podľa legislatívnych pravidiel každý návrh zákona, aj poslanecký, musí obsahovať, finančné vyčíslenie dopadu na štátny rozpočet.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, dva kluby žiadali o prestávku. Skôr, ako vyhlásim 15-minútovú prestávku, formou faktickej pripomienky by som aj ja ako predsedajúci rád upozornil na to, že rozprava je skončená, že už prebieha hlasovanie, ktoré bolo trošku Komplikované tým, že sme ho prerušili. Výbor

zaujal stanovisko a vlastne by sme mali už len urobiť záverečné hlasovanie.

Dôležitosť tejto novely pre drobný stav, ktorý je zdrojom tvorby pracovných príležitostí, je nesmierne závažná. Je to zákon, ktorý je predĺžený len do konca roka. Zvážte to pri svojej porade. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Presne o 10. 00 hodine urobíme záverečné hlasovanie, bez faktických pripomienok.

Ďakujem. /Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím poslankyne a poslancov, aby zaujali svoje miesta. Prestávka uplynula. Na tabuli svietia dve mená. Prosím tých, ktorí stlačili tlačidlá, aby zvážili svoje vystúpenia, pretože k zákonu, k novele bola možnosť vyjadriť sa v rozprave a zároveň prezentovať svoje stanoviská. Podľa rokovacieho poriadku tesne pred hlasovaním by sa mali dávať, len faktické pripomienky, ktoré sa týkajú predmetu hlasovania, spôsobu hlasovania, pripadne procedurálne návrhy.

Takže prosím všetkých, aby zaujali svoje miesta. Urobíme skúšobnú prezentáciu. Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 95 poslancov. To znamená, že po prestávke môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu. Opakujem, že v súlade s ustanovením § 26 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

Faktická pripomienka - pán Andel.

Poslanec M. Andel:

Uvedomujem si, že sme pred hlasovaním, skutočne som zvážil svoju faktickú poznámku. Pán predsedajúci, skutočne máme pred sebou veľmi vážny dokument. Na jednej strane sa hovorí, že po jeho schválení sa zaťaží štátny rozpočet asi o 1, 5 miliardy. Druhá strana tejto mince vraví, že ak tento dokument neschválime, cca 40 % malopodnikateľov môže skrachovať. I to je pravda. Som zarazený, že pri tak dôležitom návrhu, ktorý máme dnes schváliť, nie je tu ani jeden člen vlády, aby nám niekto na tieto závažné faktory odpovedal. Myslím si, že každý z nás, ktorí tu sedíme, chceme skutočne poctivo hlasovať, uvedomujeme si jednu aj druhú stranu mince. Ale, pre Boha živého, pri tak vážnom návrhu nie je člen vlády, to je užasne nezodpovedné.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán Bajan. Poslanec V. Bajan:

Vážené kolegyne, kolegovia, prosil by som, aby sme pri odhadoch boli trošku uvážlivejší, pretože všetko záleží od toho, ako sme povedali - od prijatia veľkej novely. Suma 1, 5 miliardy je priamo úmerná času prijatia veľkej novely, takže 1, 5 miliardy je v prípade, že neprijmeme žiadnu novelu.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Znovu by som pripomenula tomuto parlamentu, že tento návrh novely zákona nemá požadovanú náležitosť, a to je vyjadrenie o finančných dopadoch na štátny rozpočet. Prosím vás pekne, kto chce seriózne rozhodovať, myslím si, že aspoň túto Informáciu by mal požadovať.

Ďakujem vám pekne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o návrhu zákona ako celku. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 109 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. Nehlasovalo 8 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Tahyho na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov.

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Faktická poznámka - pán Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Dovolím si len krátku faktickú poznámku. Nie je to u nás obvyklé, ale v niektorých rokovacích poriadkoch je možnosť, aby poslanci vysvetlili, prečo hlasovali tak, ako hlasovali. Dovolím si za náš poslanecký klub k tomu povedať tri vety. Zdá sa, že sú tu poslanci, neviem teraz ktorí, ale ukáže to výpis z hlasovania, ktorí hlasovali inak, ako vystupovali ich politickí kolegovia. To sa ukáže neskôr. Takže, nechcem tu používať veľké slová, tie si nájdu novinári. Chcem povedať k hlasovaniu nášho klubu, že sme hlasovali proti tomuto zákonu preto, že sa nám zdalo, že sa skomplikoval pozmeňovacím návrhom, ktorý bol prijatý včera. A po druhé - nebolo celkom dobre vysvetlené, akým spôsobom sa bude riešiť dopad tejto novely na podnikateľov. Mysleli sme, že riešenie by bolo v tom, aby sa to posúdilo a pripravil sa návrh na júnovú schôdzu, to znamená ešte pred 1. 7. tohto roku.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Evidoval som, pán predseda poslaneckého klubu, že proti hlasovalo len 8 poslancov. Zrejme ste mali na mysli, že ste ho nepodporili.

Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 584/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda.

Tento bod sme prerušili pred ukončením rozpravy. Do rozpravy sa ešte písomne prihlásil párt poslanec Hanker.

Prosím spoločného spravodajcu, aby zaujal svoje miesto a zároveň udeľujem slovo v rozprave pánu poslancovi Hankerovi.

Poslanec J. Hanker:

Vážený pán predsedajúci, vážený parlament,

dostali sme na prerokovanie do pléna opäť jeden z problémových návrhov, a to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a doplna zákon číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda. Predložený návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a obmedzuje ľudské a najmä politické práva občanov, medzi ktoré nepochybne patrí petičné právo, ako aj právo občana zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Treba totiž pripomenúť, že petícia občanov na vyhlásenie referenda je len prvou orientačnou fázou pred referendom, v ktorej sa má ukázať, či je dostatočná vôľa občanov uskutočniť referendum o predložených otázkach. Štátne orgány a, samozrejme, platné zákony musia preto umožniť, aby čo najširší počet občanov mal možnosť vyjadriť sa svojim podpisom, či súhlasí s uskutočnením referenda alebo nie.

Predkladatelia návrhu zákona zrejme málo poznajú podmienky doslova ulice, kde majú občania svoje petičné právo a vôľu uplatniť. Pýtam sa, k domu malo slúžiť napríklad uvádzanie rodného čísla na petičnom hárku /pozri § 1b/, čo osobne pokladám za úplne zbytočný a, dá sa povedať, brzdiaci element celej petície.

Takisto navrhovaný obsah § 1c, ktorý uvádza, kde sa môžu a nemôžu podpisovať petičné hárky, pokladám za úplne nelogický a nedemokratický. Prečo vlastne nemôžem dať podpisovať petíciu v byte občana, napríklad na dvore jeho rodinného domu, alebo v ústavoch sociálnej starostlivosti, kde sú trvalé umiestnení občania? Okrem toho v predloženej novele zákona, podľa môjho názoru, je úplne zbytočné uvádzať práva prezidenta, lebo tie sú doslovne vymedzené ústavou.

V súvislosti s týmto zákonom však musím pripomenúť aj niektoré skutočnosti, ktoré súviseli s právom občanov pri podpisovaní petičných hárkov za referendum, ktoré iniciovalo HZDS k predčasnému vypísaniu parlamentných volieb. Hovoril o tom aj podpredseda Národnej rady pán Húska. Napríklad predložený návrh zákona v § 1b vysvetľuje, čo sa rozumie pod pojmom bydlisko, t. j. obec, ulica, číslo domu, atď. Ovšem takto chápané bydlisko doteraz v platnom zákone sa nevyskytuje. Bol to teda opäť jeden protiprávny, účelový výklad zákona číslo 85/1990 Kanceláriou prezidenta republiky o petičnom práve s cieľom celý spochybniť. Čiže vlastne od občana sme vyžadovali niečo naviac, ako mal dať.

Aby som bol konkrétny, bol som členom poslaneckej komisie, ktorá opätovne preverovala všetky petičné hárky. Preverovali sme riadok za riadkom a vyraďovali sme podľa chápania Kancelárie prezidenta tzv. vadne vypísané riadky. Napríklad tie, kde chýbalo meno alebo bolo uvedené len prvé písmeno, napríklad J. K. a podobne, ale aj tie, kde chýbala úplná adresa bydliska. Ovšem pýtam sa, či skutočne záležalo na tom, či občan bol s menom Ján, Jozef, Juro, atď., keď bolo priezvisko a bydlisko viditeľne napísané vlastnou rukou, často tvrdo upracovanou rukou. Viete si predstaviť, za akých podmienok sa vôbec tieto hárky podpisovali? Starí ľudia, slabozrakí, ženy z domácnosti, atď. podpísali tieto hárky na skladacích stolíkoch, za nevhodného počasia. V centre mesta, napríklad v Bratislave na Kamennom námestí atď. A my od nich

chceme, aby nám presne vyplnili požadované nacionálie, a dokonca, aby podľa tohto nového návrhu vpisovali aj číslo občianskeho preukazu alebo rodné číslo - pardon.

Dodatočne, opätovným preverením petičných hárkov takým spôsobom, ako som spomínal, bolo dokázané, že je platných 372 tisíc riadkov. A teda petícia aj podľa našej ústavy bola platná. Čiže Kancelária prezidenta republiky odmietnutím petičných hárkov - dá sa povedať - hrubým spôsobom zneuctila tie státisíce našich občanov, ktorí uplatnením ľudského a, samozrejme, prirodzeného práva vyjadrili svoj súhlas referendom na petičné listiny.

Pri tejto príležitosti chcel by som tiež spomenúť, že potrebných 350 tisíc podpisov občanov na vypísanie referenda je skutočne tvrdý európsky limit. Napríklad vo Švajčiarsku, a to tu bolo spomínané, už pri 100 tisíc podpisoch občanov sa môžu meniť ústavné zákony, pri 50 tisícoch bežné zákony. Aby som bol teda na záver konkrétny, dávam takéto pozmeňovacie návrhy k predloženému návrhu zákona:

V § 1b odsek 1 vypustiť z prvej vety slová "rodné číslo", v 5 1c vypustiť odsek 2, v odseku 3 vypustiť odvolávku na odsek 2. Prosím, v prípade, že by to bolo v spoločnej správe presne tak, ako som povedal to prvé, tak to ruším.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Móri, po ňom pán poslanec Brňák.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi prezentovať svoj uhol pohľadu k návrhu zákona o spôsobe vykonania referenda. Osobne vidím najmenej dva dôvody pre uvedenie jednoznačných identifikačných údajov toho občana, ktorý petíciu podpisuje.

Po prvé - je to podklad pre kontrolu. Vyplýva z toho, že ten, kto referendum má vypísať na základe istých predpokladov, by mal mat možnosť v prípade pochybnosti dať preveriť, či sú spomenuté predpoklady splnene, teda či ide o žijúceho a skutočného občana, ktorý petíciu podpísal. Ak hovoríme o 350 tisícoch podpisov občanov podľa Ústavy Slovenskej republiky potrebných pre vyhlásenie referenda, každému je jasne, že ide o podpisy navzájom rôzne. Nie je, podľa mňa, možne prijať za platný petičný list, ktorý nesie preukázateľne znaky jediného signatára pri rôznych menách.

Po druhé - je to nástroj na zvýšenie zodpovednosti za rozhodnutie občana. Meno a presná adresa zbavujú občana anonymity, a preto sa občan vo vlastnom zaujme zoznámi s predmetom navrhovaného referenda a je prirodzený predpoklad, že jeho prístup k navrhovaným otázkam bude zodpovedný. Požiadavka zodpovednosti je tu nanajvýš aktuálna, a prvý pokus o vypísanie referenda to len potvrdzuje.

Sám som toho názoru, že referendom je možné meniť ústavu, mam však silné pochybnosti, či napríklad otázka imperatívneho mandátu nezasahuje do politických práv v rámci základných práv a slobôd tak, ako sú uvedene v druhej hlave našej ústavy V článku 31 je napísane "Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. " Nie je potom možné pripustiť prípad, ktorý v zábere otázky pre referendum vylúčený nebol, aby názorová rozdielnosť poslanca Národnej rady voči politickému orgánu vlastnej strany viedla v konečnom dôsledku k pozbaveniu jeho mandátu. Zatiaľ ma nikto nepresvedčil o poistkách proti zneužitiu takéhoto práva politickými stranami. Osobitne mi nikto nevyvrátil dôsledkovú schému typu: neuspokojivé viacnásobné hlasovanie, vylúčenie zo strany, následná strata mandátu poslanca. To je totiž mechanizmus, aký sme tu mali 40 rokov u Komunistickej strany Československa.

Je smutné, že hlasy sa zavedenie imperatívneho mandátu neutíchli doteraz. Tie hlasy zároveň volajú po satelizácii Slovenskej republiky a po ráznom prerušení našich snáh integrovať sa do Európske] únie. Okrem toho opätovné vypísanie referenda na tuto tému nesie v sebe riziko nebezpečnej polarizácie naše] spoločnosti.

Niekoľko slov k vecným pripomienkam, ktoré odzneli v rozprave k tomuto bodu minulý týždeň. Bola vznesená námietka ohľadne odvolávky na obyčajný zákon, konkrétne § 1 odsek 4 zákona číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve, keďže referendum upravuje ústava. Toto ustanovenie však nerozširuje okruh otázok definovaných v ústave, na ktoré nie je možné vypísať referendum. Tým, že je v uvedenom ustanovení zakázané vyzývať k porušovaniu ústavy a zákonov, majú sa na mysli najmä základné práva a slobody, ktoré sú súčasťou nasej ústavy. Samozrejme, nemožno dovoliť do referenda ani otázku typu: Ste za to, aby sa dodržiavala Ústava Slovenskej republiky? Či ste za to, aby sa Národnej rade odobralo právo vysloviť vláde nedôveru? Buď by išlo o nezmyselnosť takýchto otázok alebo nebezpečný populizmus. V tomto zmysle treba prijať novelu zákona o organizácii Ústavného súdu, ktorá by

riešila aj pochybnosti týkajúce sa otázok navrhovaných pre vypísanie referenda.

Veľmi sa prihováram za schválenie bodov 1 a 5 spoločnej správy. Okrem toho, že Ústava Slovenskej republiky v článku 72 definuje Národnú radu Slovenskej republiky ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky, sotva by vo všeobecnosti bolo možné dať posudzovať občanom v referende paragrafované znenie návrhu zákona. Ak si uvedomíme, aký legislatívny proces a pripomienkové konanie predchádzajú konečnému hlasovaniu o zákone v Národnej rade Slovenskej republiky, potom petičný výbor by mal na základe pripomienok občanov suplovať túto činnosť. To je možné len v teoretickej rovine.

Som toho názoru, že otázky do referenda majú byť zrozumiteľné prevažnej väčšine občanov. Formulácie majú byť jednoznačne interpretovateľné, množstvo a vyznám slov starostlivo vážené. Samozrejme, Národná rada je povinná výsledok referenda potom vyhlásiť ako zákon resp. vzhľadom na predmet referenda zapracovať do zákona.

Množstvo námietok sa týkalo odseku 2 pôvodného paragrafu 1c, článku I. Osobne sa prikloním k rozumnej redukcii obmedzení pre vyzvú na podporu petície. Nie je nevyhnutné vylučovať úplne budovy štátnych orgánov a budovy orgánov územnej samosprávy na účely organizácie petície, najmä ak je petícia organizovaná mimo úradných hodín. Taktiež dodržanie vzdialenosti 100 metrov od týchto budov považujem za tažko kontrolovateľné a nadbytočné. V tomto zmysle podporím pozmeňovacie návrhy, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, resp. by boli ešte vznesené.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ide o dôležitú novelu zákona o spôsobe vykonania referenda. Návrh zákona nepriamo zvyšuje potrebný vklad zodpovednosti za využívanie

informácii a rozhodovanie sa každého občana pri správe vecí verejných i správe štátu. Pri zohľadnení spomenutých pozmeňovacích návrhov preto tento návrh zákona podporím.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Mórimu. Ďalej udeľujem slovo pánu poslancovi Zemanovi. Pán poslanec Brňák má faktickú poznámku.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne. Chcel by som vo všeobecnosti zareagovať na vystúpenie pána poslanca Móriho. Do rozpravy som prihlásený nebol. Domnievam sa, že spoločným menovateľom viacerých teraz predkladaných návrhov politickej povahy, či už ide o návrh novely volebného zákona alebo tohto, o ktorou teraz rokujeme v súvislosti so spôsobom vykonania referenda, je, že vlastne proti zmyslu Ústavy slovenskej republiky sa zakladajú pre občanov Slovenskej republiky nové bariéry a nové prekážky pre výkon ich ústavných práv a slobôd. Naopak, domnievam sa, že v súlade s princípmi právneho štátu je povinnosťou štátu vytvoriť ničím nerušené predpoklady pre výkon týchto základných práv a slobôd. Za takéto predpoklady v žiadnom prípade, podľa môjho názoru, nie Je možné považovať obmedzenie terajšieho rozsahu petičného práva. To znamená, domnievam sa, že ak v danom prípade poslanci vládnej Koalície, ktorí predložili návrh novelizácie tohto zákona, vychádzajú zo základnej filozofie, a to, že zákony nie je potrebné dodržiavať, keď existuje ľahšia cesta, a tou je ich zmena.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi. Pán poslanec Zeman, potom pán poslanec Fogaš. Ešte faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pripájam sa k tomu, čo povedal pán poslanec Brňák. Skutočne, predložený návrh je v rozpore s ústavou, a je úplne trápne, že tento parlament rokuje o návrhu, ktorý je v rozpore s ústavou. Jednoznačne sa týmto obyčajným zákonom rozširujú kompetencie prezidenta republiky v § 1d. Túto kompetenciu podľa ústavy nemá. Naviac, opúšta sa ústavný úzus, že o otázkach súladu s ústavou rozhoduje Ústavný súd. Už nejdem diskutovať o tom, či osobitný režim petície vytvoríme ako petície pred referendom. Prosím, pokiaľ Národná rada dospeje k tomu záveru, nedá sa nič robiť, keď mieni sprísniť podmienky na petíciu pre občanov, ale nie je možné toto sprísnenie dostať, do roviny, ktorá je v rozpore s garantovanými právami, to znamená, že určitá skupina ľudí sa vylúči z realizácie petičného práva.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert a pán poslanec Ivan Ľupták sa hlásia s faktickými poznámkami.

Poslanec T. Kuzbert:

Chcel by som sa spýtať predkladateľov najmä na navrhovaný § 1c, čo rozumejú pod tým "obmedzujú miesta prístupných verejnosti". Súhlasím s tým, že nie je prístupné vyzývať

v budovách štátnej správy. Ale a] v organoch územnej samosprávy? Však prosím vás, väčšinou, na 90 %, budovy, kde sídlia orgány územnej samosprávy, sú vybudované v akcii "Z", čiže vybudovali ju občania a teraz im tam zakážeme pristúp. Ďalej - ako aj vo vzdialenosti menšej ako 100 m - prosím vás, sú dediny, kde od samosprávy 100 m sú už záhumienky. Takto obmedzujeme občana. V priestoroch ozbrojených zborov - s tým súhlasím, ale v zdravotníckych zariadeniach, ústavoch sociálne] starostlivosti to znamená, že chorého treba vyniesť na nosidlách pred budovu nemocnice a tam môže podpísať referendum? Ďalej - na pracoviskách - keď mám svoj súkromný podnik 50 m od okresného úradu, tak tam nemôžem organizovať, podpísanie petícii? Prosím vás, čo je to za zmysel? V bytoch občanov - ako, vo vlastnom byte nemôžem robiť? Však tam nemá prístup ani bezpečnostný orgán, len na základe rozhodnutia sudu. A vy mi chcete zakázať, aby som tam nemohol konať občianske záležitosti. Je to úplný nezmysel, čo nariaďuje § 1c, alebo čo chcete schváliť, čo navrhujete na schválenie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Na rozdiel od mojich predrečníkov vítam túto novelu a plne s ňou súhlasím. Prečo? Lebo tato novela je dôkazom toho, že pán prezident a koaličná rada, či ako sa to volá, dodatočne zistili, že pri protiústavnom kroku, keď neuznali podpisy na petičných hárkoch, ktoré organizovala HZDS, jednoducho porušili ústavu a takýmto spôsobom sa to snažia do určitej miery ospravedlniť. To ostatné, že 100 m odtiaľ alebo tam, podľa môjho názoru, je len omáčka, ktorá má zákryt

priamy zmysel tento novely. A priamy zmysel tejto novely je v tom, ako som povedal.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ešte jedna faktická poznámka - pán poslanec Dudáš. Poslanec A. Dudáš:

Chcel by som poprosiť kolegov z opozície, pána Ľuptáka, prípadne pána Hankera, aby konkretizovali pojmy "dodatočne sa zistilo, že petícia obsahuje 372 000 podpisov", atď. Tak toto dodatočne zistila aká parlamentná komisia, o ktorej hovoril nedávno na mítingu v PKO aj pán poslanec Mečiar? Azda má mať. akási stranícka komisia HZDS väčšiu dôveryhodnosť, ako skupina nezávislých a na komerčnom základe, nie teda straníckom, petíciu preverujúcich právnych expertov? A ešte jedna otázka: Prečo teda petičný výbor neumožnil zaradiť svojich členov do skupiny, ktorá preverovala vierohodnosť podpisov občanov v petičných hárkoch a ostatné náležitosti?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Ešte raz pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

No, chcem odpovedať. Myslím si, že pán poslanec Dudáš s tou nezávislou komisiou, ktorá to skúmala, ktorú on spomínal, to nemyslí iste vážne. To bola politicky silne motivovaná skupina, takže aspoň tu si nehádžme piesok do očí. No, a samozrejme, že aj tí ľudia, ktorí to skúmali z našej strany, boli takisto nezávislí, prinajmenej tak nezávislí, ako skupina pána prezidenta.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Ešte raz sa chcem spýtať, dobre som rozumel, že tá skupina, ktorá skúmala u prezidenta, robila na komerčnom základe? Vy ste to hovorili. Áno? Majú komerčný vzťah s prezidentom, to ste chceli povedať? /Šum v sále. /

Nepýtajte sa, kolegovia, vás sa pýtam, vy ste to povedali, nie pani Guldanová, ani pán Ftáčnik. O tom je stenografický záznam.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prirodzene, máte právo na faktické poznámky, nechcem vám ho uberať, ale bol by som rád, keby sme sa dopracovali k tomu, že bude pokračovať, rozprava.

Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Budem veľmi stručný. Na komerčnom základe znamená, že tam bol aj podnik výpočtovej techniky, pretože na preverovanie takého množstva zoznamov sa používa aj výpočtová technika. A keď tu rozprávate o politicky motivovaných komisiách, pozvali ste do vašej komisie niekoho z druhej strany? Prezidentská komisia pozývala zástupcu petičného výboru, ktorý to odmietol. Tak načo sa tu hráte, prosím vás?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Zeman, potom pán poslanec Fogaš. Poslanec J. Zeman:

Veľmi pekne vám ďakujem, už snáď budem môcť povedať to, čo povedat chcem. V podstate vo svojom diskusnom príspevku, neviem, snáď to bolo 31., som povedal - citujem: "K niektorým formuláciám si dovolím niekoľko konkrétnych pripomienok, ktoré sú tiež dôvodom môjho návrhu neprijať predložený návrh na zmenu a doplnenie zákona číslo 564 z roku 1992 Zb. " V podstate touto citáciou som si dovolil ukázať, aby nevzniklo nedorozumenie, že navrhujem tento zákon neprijať, čiže to treba chápať ako procedurálny návrh a po rozprave budem žiadať resp. žiadam, aby sa o ňom hlasovalo. Keby tento návrh náhodou prijatý nebol, čo silne pochybujem, navrhujem neprijať v § 1b odsek 1, v § 1c navrhujem neprijať odseky 1 a 2 pre obmedzovanie ústavných práv občana a v § 1d odseky 1 a 2 pre porušenie ústavného článku 93 odseku 2 a článku 95 resp. článku 102 písmena m/ Ústavy Slovenskej republiky.

Ďalej navrhujem prijať návrh legislatívy k § 1a resp. § 1c ods. 3. Čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho asi toľko, že navrhujem, či skôr som ochotný strpieť prijatie bodu 2 § 1b, nie preto, že by to bolo potrebné, ale snáď len akési memento, že Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, ktorá pri pokuse o petíciu rozhodla tak, ako rozhodla, že bydlisko je vraj presná adresa, tu v tomto návrhu jasne dokazuje, že nemala vo svojom výklade oporu v zákone.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Zemanovi. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

musím úprimne povedať, že pôvodne som nemyslel, že vystúpim aj s nejakým komentárom k predloženému návrhu zákona, ale rozprava ukazuje, že asi je to potrebne. Rad by som sa pokúsil pripomenúť aj iné stanoviska, než tu boli prezentovane a súčasne predniesť pozmeňovacie návrhy. Obavám sa totiž, že sme sa dostali do situácie, kedy vlastne všetci, alebo mnohí z diskutujúcich hovoria o tom, ako zákon netreba prijať. Chcel by som ponúknuť riešenia, ktoré by umožnili, aby tento zákon bol prijatý.

Kritika, ktorá bola vyslovená v rozprave, poukazovala na skutočnosť, že dochádza k účelovým zmenám v zákone. Nemyslím si to. Pravé naopak, som presvedčený, že život ukázal potrebnosť zmien v tomto zákone a potrebu, ktorá by ukázala cestu k zjednocovaniu a nie k triešteniu síl vo výklade niektorých pojmov. Ktosi múdry už predo mnou povedal, že spoločenské procesy sa najlepšie upravujú tým smerom, ako sa samy uberajú. Nie je pravda, že súčasne platné právo pod pojmom bydlisko nerozumie adresu. Naopak, naše právo vždy tam, kde sa predpokladá určitý kontakt s osobou, ktorá robí určitý úkon, či už je to ústavno-právny, občiansko-právny, či trestno-právny alebo administratívno-právny, žiada adresnosť a určitosť založených vzťahov. Inak by v súvislosti s referendovou petíciou - mohol by som povedat voľnejšie - nebolo možné preskúmať, petíciu, a vôbec by nebolo možné

preskúmať, či podal petíciu požadovaný počet členov. Ak diskutujeme o tom, či občan má alebo nemá uviesť adresu, rád by som pripomenul, že občan má práva, ktoré treba uchrániť. A som za to, aby sme aj tu rozhodli tak, že ich uchránime, že nepôjdeme pod žiadny nižší štandard, než ten, ktorý je daný v ústave. K tomu budú smerovať moje pozmeňovacie návrhy. Ale občan má súčasne aj zodpovednosť. Bolo by jednoduché, Keby občan sám trebárs podpísal alebo zhromaždil 350 000 podpisov, odovzdal ich na ďalšie konanie a nebolo by vôbec možné preskúmať, či naozaj to podpísalo 350 000 občanov. Potom zodpovednosť, teda vyhlásenie referenda, ekonomické náklady s tým spojene a všetko ďalšie, čo súvisí s vyhlásením referenda, by mohlo mat veľmi iluzórnu silu.

Preto naviac, domnievam sa, že máme v súčasnom platnom právnom poriadku určitý úzus, ktorý je založený trebárs v Občianskom súdnom poriadku, kde v § 79 sa hovorí o tom, že v žalobe, teda v úkone, ktorým komunikuje účastník so súdom, sa má uviesť meno, priezvisko, zamestnanie, bydlisko. Pod pojmom bydlisko sa rozumie adresa, teda presné miesto, lebo inak by sud vlastne písomne nemohol s tým občanom nikdy komunikovať. Rád by som sa v tejto súvislosti odvolal už na dávno vyriešený problém, ktorý sa objavil ešte v roku 1953 v súvislosti s výkladom tohto pojmu, a odvtedy je všeobecne v právnej praxi akceptovaný, kde vlastne rozhodnutím Krajského sudu v Českých Budejoviciach z 24. 7. 1953 číslo 5CO 448/53, ktoré bolo zverejnené aj v Zbierke zákonov, tento problém bol vyriešený. Takže prosím vás pekne, ak sa tu tvrdí, že nepoznáme riešenia, myslím si, že ich poznáme, len ich treba akceptovať.

Nie som ten, ktorý má chuť vracať sa do minulosti a diskutovali o tom, prečo bola či nebola petícia, ktorá bola predložená prezidentskej kancelárii, odobrená, teda bolo vyhlásené referendum alebo nebolo. Myslím si, že tento zákon si nekladie za cieľ vyriešiť ten starý problém. Ale podme vyriešili ten problém smerom do budúcna tak, aby sme sa tu skutočne nepreli aj ako zodpovední ústavní činitelia, ale aby sme našli riešenie, ktoré znemožní vznik takýchto konfliktných situácií.

Osobne sa teda domnievam, že je možné, aby sme do zákona zakotvili veľmi presné identifikačné znaky občana, ktorý petíciu podpíše s tým, že by sme súčasne mohli upraviť príslušné ustanovenie § 1c, ktoré umožní také vymedzenie pre petičný výbor, ktorý v rámci svojej činnosti môže vyzývať, na podporu petície, aby bolo možné petíciu v plnom rozsahu realizovať. Totiž nemožno absolútne odmietnuť ani to, že v zdravotníckych zariadeniach sa nemôže v niektorých častiach uskutočňovať vyzývanie na podpis. Neviem si predstaviť, že by sme umožnili prístup napríklad na ARO, či do operačných sál, proste tam, kde to z hygienických či iných dôvodov vôbec nie je možné. Musíme nájsť také riešenie, ktoré občanom právo nevezme a súčasne umožní veľmi triezvo sa s problematikou vysporiadať.

Ak sa tu diskutuje o tom, či ten návrh má alebo nemá európsky štandard, a také pripomienky tu odzneli, rád by som pripomenul § 1 ods. 4 zákona číslo 85 o petičnom práve, a to v súvislosti s ustanovením § 1 ods. 3 zákona číslo 564 o spôsobe vykonania referenda. Zákon o spôsobe vykonania referenda totiž hovorí, že ak sa má referendum vyhlásiť na základe petície, postupuje sa pri výkone petičného práva podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom je zákon o petičnom práve, ktorý v odseku 4 hovorí jednoznačne, že petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy a zákonov. To neznamená, že nemá vyzývať k zmene ústavy, ale nemá vyzývať k porušovaniu ústavy. To je rozdiel. Ďalej nesmie vyzývať k popieraniu alebo k obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie, sociálne postavenie alebo roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto

dôvodov, alebo k násiliu a k hrubej neslušnosti. Rad by som pripomenul, že v súvislosti s Ústavou Slovenské] republiky má toto ustanovenie európsky štandard a spína v plnom rozsahu kritériá, ktoré sú kladené aj na iné krajiny v súvislosti s vymedzením rozsahu predmetu petície či samotného referenda.

Diskutovalo sa tu tiež o tom, či úpravy, ktoré navrhujeme, budú platiť, všeobecne pre zákon o petičnom pravé, tým nepriamo novelizujeme zákon o petičnom práve, alebo ide iba o petíciu za vyhlásenie referenda. Všetkým by som odporúčal do pozornosti v § 1b odkaz, ktorý je uvedený ako legislatívna skratka hneď v prvom odseku, kde sa hovorí, že petícia za vyhlásenie referenda /ďalej len "petícia"/, to znamená, že tieto úpravy sa majú týkať petície za vyhlásenie referenda. Myslím, že ten problém je legislatívne vyriešený, stačí len pozorne prečítať to, čo je navrhované.

Rád by som v tejto súvislosti tiež povedal, že je možné, aby sme vyriešili problém preskúmavania podmienok pre vyhlásenie referenda v zákone o konaní pred Ústavným súdom, a to tak, že a] stanovisko prezidenta republiky, ktoré považujem za procedurálne, bude preskúmateľné Ústavným sudom, teda jeho hodnota bude podriadená tomu, či sa predloží alebo nepredloží - to závisí aj od nás, vážene poslankyne, väzení poslanci - problém, ktorý by mohol vzniknúť so skúmaním, či referendum je alebo nie je prípustné, alebo či petičné otázky smerujú alebo nesmerujú k porušovaniu § 1 ods. 4 zákona číslo 85/1990 Zb., Ústavnému súdu. My to predsa môžeme urobiť, viem, že máme istú silu podpisov, ktoré môžu znamenať preskúmanie v Ústavnom súde.

Preto by som rád v tejto súvislosti predniesol aj pozmeňovacie návrhy, ktoré možno uspokoja viacerých. Odporučil by som vo svojom stanovisku, aby sme vypustili 5 la a následne prečíslovali paragrafy 1b až 1d, na 1a až 1c, čím

vlastne vyriešime problém, ktorý sa tu toľko traktoval, či je možné referendom meniť ústavu a zákon, ak sa má v referende rozhodnúť o prijatí zákona, atď. To je jeden z mojich pozmeňovacích návrhov.

Druhý smeruje k § 1c. Rád by som už v odseku 1 na spresnenie doplnil slovo "hromadných informačných prostriedkov", teda doplniť text, ktorý je obsiahnutý aj v iných právnych predpisoch. Ide o § 1c ods. 1, ktorý by potom znel: "Občanov možno na podporu petície vyzývať aj na miestach prístupných verejnosti, na verejných zhromaždeniach, v tlači a v iných hromadných informačných prostriedkoch, na schôdzach občianskych združení, politických strán a politických hnutí. " Myslím si, že aj v tomto smere sa ide nad rámec úpravy, ktorá je obsiahnutá v § 4 ods. 3, v ktorom sa hovorí, že na účely uvedené v odseku 1, teda na vyhlásenie petície, na zberanie podpisov, môžu sa petície a podpisové hárky vystaviť, aj na miestach prístupných verejnosti. Čiže tu hovoríme aj o širšie o tom, v ktorých prípadoch by bolo možné, vrátane schôdzí občianskych združení, politických strán, hromadných informačných prostriedkov, využívať tieto k vyzývaniu na získanie podpisov pod petíciu.

Súčasne navrhujem, aby sme akceptovali zo spoločnej správy bod 2, ktorý odporúča vypustiť rodné číslo, pričom by zostala adresa trvalého bydliska. Súčasne odporúčam, aby v § 1c ods. 2 sme tento odsek nevypustili, ale aby sme ho upravili nasledovne: "Nie je prípustné vyzývať, na podporu petície a žiadať o podpis petície v budovách štátnych orgánov v rámci výkonu štátnej správy v pracovnom čase, ako aj v bezprostrednej blízkosti týchto budov", čo už je obsiahnuté v bode 3 spoločnej správy, ktorý odporúčam tiež prijať, a ďalej by to bolo: "a v priestoroch ozbrojených zborov", za tým by bola bodka. Druhá veta by znela: "V zdravotníckych zariadeniach a v ústavoch sociálnej starostlivostí, ako i na pracoviskách možno vyzývať na podporu petície a žiadať

o podpis iba vo vyhradenom priestore a v určenom čase. " Pán poslanec Kuzbert, keď ste hovorili svoj príklad, ten má svoju logiku, teda inými slovami, keď vy ako súkromník po prijatí môjho pozmeňovacieho návrhu, ak by som sa mohol uchádzať aj o váš hlas, by ste vlastne mohli povedať svojim pracovníkom, že od rána do večera môžu podpisovať, jednoducho to je určený čas. To isté platí pokiaľ ide o zdravotnícke zariadenia, pretože si neviem predstaviť, že by sme z hygienických dôvodov, či z dôvodov ochrany zdravia mohli pripustiť inú úpravu. Všetko ostatne by sa vlastne z tohto odseku vypustilo.

Aj v súvislosti so spoločnou správou, ku ktorej sa ešte vyjadrím v záverečnom slove, si myslím, že by sme vlastne splnili kritériá, ktorými by sme neobmedzovali petičný výbor pri vyzývaní a získavaní na podporu petície, ale súčasne by sme v plnom rozsahu rešpektovali práva všetkých občanov, ktorí sa môžu v danej veci angažovať a vyjadriť.

Domnievam sa teda, že ak by sme súčasne prijali zo spoločnej správy bod 5, tým by sme vlastne celkom spresnili predkladaný návrh novely zákona a mohli by sme pozitívne smerovať k jeho prijatiu tak, aby v budúcnosti nevznikali žiadne konfliktné situácie s uplatňovaním petičného pravá v súvislosti so žiadosťou o vyhlásenie referenda. Teda nemôže ísť o žiadny ústavný zákon a ani Národná rada sa určite k tomuto nezníži, aby prijala taký zákon. A nakoniec, ak by sne urobili krok, ktorý by nebol celkom v súlade, sú tu dostatočné prostriedky na to, aby sme boli ochránení. Vieme, že prezident má právo vrátiť takýto návrh zákona, a má právo to urobiť vláda, ak by teda vznikli i po mojich pozmeňovacích návrhoch ešte nejaké diskusie súvisiace s ústavnosťou tejto právnej normy.

Všetkým chcem povedať - niektorí ste vystúpili už dvakrát či trikrát, mnohí z vás opakujete návrhy, ktoré predložila už pani poslankyňa Tóthová. Aj vy ste ich, pani poslankyňa, dnes znova zopakovali. Repetitio ist mater studiorum, ale ja som pozorný, mám ich zapísané už prvý raz. Teda prosím, aby sme ďalej postupovali racionálne a usilovali sa dosiahnuť čas, v ktorom bude možné hlasovať o pozmeňovacích návrhoch tak, ako boli predložené.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. O faktickú poznámku sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

dovolila by som si položiť pánu poslancovi Fogašovi ako docentovi práva otázku. Je možné obyčajným zákonom rozšíriť kompetencie prezidenta republiky, ktoré sú v článku 102 ústavy uvedené taxatívne? Ja by som to veľmi rada počula, pretože túto jeho odpoveď si potom zo stenografického záznamu zachovám a odložím. Takže by som ho prosila, aby mi Jednoznačne na túto otázku ako učiteľ vysokej školy odpovedal.

Ďalej by som sa chcela dovolať jeho myšlienky, s ktorou plne súhlasím, keďže povedal, že petícia môže vyzývať, k zmene ústavy. A teraz by som ho poprosila, keby bol taký láskavý a prečítal si § 1 písmeno d, kde sa hovorí: "prezident republiky preskúma, či petícia svojím obsahom zodpovedá ústave". Keď prezident skúma či zodpovedá ústave, prosím vás, pán docent, ako môže platiť vaša myšlienka, že petícia môže vyzývať, k zmene ústavy? Veď to, čo je návrh na zmenu ústavy, predsa už nemôže svojím obsahom zodpovedať ústave. A vy ako teoretik viete, že v zahraničí sú nie exemplárne, ale viaceré prípady, kedy boli vypísané referenda na zmenu ústavy. Preto plne s vami súhlasím, s vašou vetou, že ste povedali: "Petícia môže vyzývať k zmene ústavy. " A preto by predložený návrh mal byť tak formulovaný, aby táto ústavná zvyklosť a aj teoretický záver, ktorý ste tu povedali, bol premietnutý do predlohy.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Kým dám slovo pánu docentovi, aby odpovedal na otázku pani profesorky, ešte sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Štefan Daňo.

Poslanec Š. Daňo:

Vážená pani profesorka,

rád by som sa vás opýtal ako bývalej exministerky a koordinátorky legislatívnej činnosti vlády, či bolo možné nariadením vlády upraviť tzv. zápožičné pre učebnice základných a stredných škôl, keď sme to viac-menej kvalifikovali, že ide o poplatok za učebnice, a vy ste dovolili, aby to bolo podústavnou normou upravené. Myslím si, že by bolo potrebné zvážiť invektívy proti môjmu kolegovi, keď ho tu vyzývate a hovoríte, že docent práva niečo také mohol povedať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo. Žiadne invektívy som nehovorila. Myslím, že som ho slušne požiadala, na čo mám právo.

Ďalej by som rada odpovedala na vašu otázku. Samozrejme, áno, pretože vláda je zmocnená, v prípade ak to z formulácie zákona vyplýva, vládnymi nariadeniami bližšie upraviť podrobnosti uvedene v zákone. Zákon často nejde do podrobnosti a už pri prijímaní zákona sa predpokladá vydanie vládneho nariadenia, alebo tak vláda urobí, aj keď to nie je výslovne uvedené, keď denná prax preukáže tuto potrebu a nejde o zasadnú otázku.

Ďakujem. Podpredseda HR SR P. Weiss:

Pán poslanec Daňo a potom pán docent bude môcť odpovedať na otázku pani profesorky.

Poslanec Š. Daňo:

Nechcem polemizovať, pani profesorka, ale určite, keby som bol odpovedal na skúške tak ako vy, určite by som tú skúšku od vás nedostal.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Pán Daňo, ale v tlači sú také správy, že v prípade, keď neprejde tabulový zákon, čo asi ešte príde na program parlamentu, sa tiež na základe vyhlášky doplnia tabule.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená pani profesorka,

nie som tu na to, aby som odpovedal na položené otázky, myslím, že sme mali dosť času vo výbore si tieto veci vydiskutovať. Ale keď chcete počuť môj názor na tú vec, myslím si, že obyčajným zákonom nemožno meniť ústavu. Na rozdiel od vás sa nedomnievam, že po pozmeňovacích návrhoch, ktoré tu chceme prijať, budeme týmto zákonom meniť, ústavu. Myslím, že nebudeme. A rovnako by som ja vám mohol položiť, otázku: Keď sa v § 1 ods. 4 zákona číslo 85/1995 Zb. hovorí o tom, čo petícia obsahovať nesmie, povedzte mi, kto je ten kto má posúdiť, či to je alebo nie je v súlade? Má to byt, podľa vás, petičný výbor? Ako je potom možné, že petičný výbor môže urobiť všetko, čo je v rozpore s týmto ustanovením? A vy chcete jednoducho to priviesť do polohy, že nebude tej osoby, ktorá by mohla určitým spôsobom vyjadriť, názor.

Súhlasím s tebou, pán poslanec Hudec, keď vykrikuješ, že to má byt Ústavný súd, aj ja som tej mienky, ale v procese rozhodovania podľa súčasných platných právnych predpisov musí vzniknúť nejaký konflikt o tejto otázke. Návrh, ktorý tu je predložený, považujem za procedurálny postup. Vôbec nejde o právo prezidenta definitívne rozhodnúť o tom, či je alebo nie je predložený návrh petície v súlade s § 1 ods. 4. Navrhujem, aby sme veci upravili tak, aby mohol vo veci rozhodnúť Ústavný súd, teda po jeho vyjadrení aby mohol rozhodnúť Ústavný súd, aby tu bol puvoár posunúť vec Ústavnému súdu. K tomu je pripravovaná aj novela zákona o konaní pred Ústavným súdom. Teda zastávam stanovisko, že ústavný zákon alebo ústavu nemožno meniť obyčajným zákonom. To po prvé.

A po druhé - nemyslím si, že tento návrh znení nejakým spôsobom ústavu - po prijatí pozmeňovacích návrhov, ktoré tu odzneli a ktoré som aj ja predložil. To je všetko.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem. Chcela by som fakticky pripomenúť, že pokiaľ nebude prijatá novela o Ústavnom súde, z predloženého návrhu nevyplýva možnosť predložiť, ani povinnosť predložiť, prezidentovi danú vec Ústavnému súdu, a už vonkoncom nie je právne reglementované, do akej lehoty má Ústavný súd rozhodnúť. Aj keby sme pripustili, že sa to postúpi Ústavnému súdu, tam konanie môže trvať rok, dva a celá záležitosť je neaktuálna. Preto znovu opakujem - v tomto zákone odpoveď bola, že iný zákon. Nehovorím čo spraví iný zákon. Ten tu ešte nie je na diskusiu. A keď sa tento zákon prijme, podľa ešte neschváleného zákona sa nemôže postupovať. Ale v zmysle tohto zákona nevyplýva možnosť a povinnosť, prezidenta postúpiť to Ústavnému súdu. Tu sa hovorí "posúdi", a keď niekto posúdi, môže aj rozhodnúť, a nemusí to ísť na Ústavný súd. Preto opakujem, tento predložený návrh vec nerieši. Ak budem môcť, prihlásim sa ešte do rozpravy, aby som mohla dať procedurálny návrh.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák a potom udeľujem slovo do rozpravy pani poslankyni Tóthovej.

Poslanec P. Brňák:

Ak dovolíte, mal by som tiež dve poznámky k vystúpeniu pána poslanca Fogaša. Súhlasím s jeho názorom, keď povedal, že tento návrh zákona nemení Ústavu Slovenskej republiky, len by som chcel doplniť, že ju doplna. V tomto smere je to rozdiel, ale domnievam sa, že v súvislosti s bodom l písmenom d/ skutočne ide o doplnenie Ústavy Slovenskej republiky.

Pán poslanec Fogaš uviedol, že v danom prípade nejde o nové založenie právomoci pána prezidenta, ale ide v podstate o jeho akési procedurálne rozhodnutie. Nesúhlasím s tým, pretože v danom prípade je potrebné chápať odmietnutie petície ako súčasti celého procesu vykonania referenda, a v danom prípade to nemôže byť čisto procedurálne rozhodnutie, pretože sa tým zmarí vykonanie referenda. A pod referendom zrejme nemožno hovoriť, že ide o tiež o akýsi procedurálny návrh.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš. Potom pani poslankyňa Tóthová s vystúpením v rozprave.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Len krátko chcem reagovať na to, čo povedal pán poslanec Brňák. Nemyslím si, že týmto dopĺňame ústavu. Myslím si, že riešenie tu je, keď si pozorne pozrieme § 1 ods. 3, v ktorom sa hovorí, že ak sa referendum vyhlási na základe petície, postupuje sa pri výkone petičného práva podľa osobitného zákona. Tam som odkázal na § 1 ods. 4, kde ide o vylúčenie nevhodného predmetu referenda. Ďalej sa hovorí, že s petíciou, ktorá žiada vyhlásenie referenda, sa občania obracaju na prezidenta Slovenskej republiky. Ak by prezident povedal, že petícia je v rozpore s ústavou, tak je to konečne štátny orgán v tej reťazi, ktorý sa nejako vyjadril, a my, poslanci, alebo ďalší činitelia máme predsa možnosť, podať ten návrh potom na Ústavný súd.

Doteraz je taká situácia, pán poslanec, že Ústavný súd zaujal stanovisko, že musí vzniknúť konflikt medzi štátnymi orgánmi a niekým, teda musí vzniknúť konflikt. Terajší stav v danej situácii, keď sa odvolávame na druhu vetu § 1 ods. 3 zákona číslo 564, vlastne žiadny konflikt štátneho orgánu nepripúšťa. Čiže, chápem to ako procedurálny úkon, ktorý bude mať svoje dôsledky v tom, že vyvoláme konanie na Ústavnom súde.

Samozrejme, že aj túto otázku treba upraviť v novele už veľmi presne, aby bolo zrozumiteľne povedané, že v takom prípade by sa nemalo vo veci konať alebo konať urýchlene, lebo námietka, ktorú povedala pani poslankyňa Tóthová z hľadiska lehoty vybavenia veci, by mohla byť relevantná.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi. Prosím, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo v rozprave.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení pripojila k názoru pána predkladateľa, ktorý hovoril o posúdení otázky, či petícia nie je v rozpore s ústavou, alebo je v rozpore s ústavou. Vychádzajúc z jeho názorov - a dúfam, že som

ich dobre pochopila - chcem navrhnúť úpravu § 1 písm. d/ ods. 1 v tom zmysle, že sa termín "zodpovedá ústave" vynechá a nahradí sa slovným spojením "nie je v rozpore s ústavou". Takéto znenie je pregnantnejšie, presné a v praxi nebude dovoľovať dvojaký výklad. Teda § 1 písm. d/ ods. 1 by znel: "Prezident republiky preskúma, či petícia svojím obsahom nie je v rozpore s ústavou, osobitným zákonom a či má predpísané náležitosti. " Teda, či nie je v rozpore s ústavou, osobitným zákonom a či má predpísané náležitosti.

Ďalej odporúčam v tom istom paragrafe medzi odsek 1 a odsek 2 vsunúť, odsek, ktorý by znel: "Ods. 2: Ak prezident republiky dospeje k záveru, že petícia je v rozpore s ústavou, v lehote 30 dní predloží petíciu na Ústavný súd. Ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa obdržania návrhu prezidenta republiky rozhodne o ústavnosti petície. " Aj keď sa domnievam, že by to malo byť formou ústavného zákona, pre prípad, že tento zákon bude predmetom hlasovania poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, dovolím si podať tieto dva pozmeňovacie návrhy a prosím, aby bolo o nich hlasované.

Ďakujem vám za pozornosti. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pani poslankyni Tóthovej. Kolegyne, kolegovia, kto sa ešte hlási do rozpravy?

/Nikto. /

Vyhlasujem preto rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pýtam sa pána predkladateľa, či chce zaujatí k rozprave stanovisko.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

v niektorých bodoch, Ktoré tu prednesiem, zaujmem stanovisko k jednotlivým vystúpeniam.

Po prvé - návrh zákona sa týka iba petície na vyhlásenie referenda. To nevyhnutne vyplýva z legislatívnej skratky uvedenej v prvej vete § 1b, odsek 1 návrhu. Z toho jednoznačne vyplýva, že pre iné petície zostávajú platiť minimálne formálne požiadavky predpísané zákonom číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve.

Po druhé - týmto návrhom zákona sa zvýrazňuje už teraz čiastočne jestvujúci rozdiel medzi jednoduchou petíciou a tzv. kvalifikovanou petíciou. Podstatou kvalifikovanej petície je, že pri splnení obsahových a formálnych požiadaviek táto petícia zaväzuje príslušné štátne, prípadne samosprávne orgány, aby rozhodli v súlade s jej obsahom. Obsahové v tomto prípade vlastne rozhoduje kvalifikovaný počet občanov, kým príslušný orgán len preskúmava, či sú splnené obsahové a formálne podmienky, ale inak nemá právo nevyhovieť kvalifikovanej petícii.

Po tretie - takýto rozdiel, t. j. rozdiel medzi jednoduchou a kvalifikovanou petíciou plne zodpovedá v Európe všeobecne uznávaným princípom. Aj iné krajiny Európy, pokiaľ poznajú referendum vyhlasované na základe petície, pripadne iné obdobné inštitúty, ako napríklad ľudovú iniciatívu, požadujú splnenie osobitných formálnych náležitostí. Predkladaný návrh zákona je teda v plnom súlade s tzv. európskym právom.

Po štvrté - v prípadoch kvalifikovaných petícií niet dôvodu na zachovanie anonymity občana. Veď takto je u nás a] v iných prípadoch, napríklad pri vzniku politických strán podľa zákona o politických stranách, pri úprave práva tzv. neparlamentnej strany zúčastniť sa na voľbách podľa volebného zákona, atď. Je predsa rozdiel medzi jednoduchou petíciou, požadujúcou napríklad úpravu verejného priestranstva, a petíciou, ktorá rozhoduje o použití sto miliónov slovenských korún. Tu občan disponuje so štátnou mocou i štátnymi financiami, a preto musí byť neanonymný, riadne identifikovateľný.

Po piate - zákazy uvedené v § 1c návrhu zodpovedajú upozorneniam občanov. Môžme ich precizovať, upraviť, či inak spresniť navrhované požiadavky, ale ich podstata by mala byť zachovaná. Tu chcem odpovedať, hneď to rozvediem ďalej.

Po šieste - občan, ktorý sa nachádza v nemocnici, v domove dôchodcov a podobne, je v stave závislosti od vedenia nemocnice, správy domova dôchodcov a podobne. Jeho pravo zúčastniť sa samotného referenda, volieb, atď., zostava plne zachované a zákon zabezpečuje aj predpoklady na jeho reálne vykonanie. Je tomu tak preto, lebo samotné referendum alebo voľby sú tajné, takže vedenie ústavu nevie alebo by nemalo vedieť, ako občan hlasoval. To však neplatí, ak prejavuje svoju vôľu podpísať alebo nepodpísať petíciu za vyhlásenie referenda. Tu rozhoduje verejne, môže byť kontrolovaný, a preto je tu väčšie nebezpečenstvo zneužitia stavu jeho závislosti. Táto situácia, resp. požiadavka zachovať a plne rešpektovať slobodu jeho rozhodovania výrazne prevažuje nad oprávnením vykonať, petičné pravo napríklad a] v čase pripútania na lôžko. A tu by som len chcel podotknúť, že v takomto stave občan nemôže prakticky realizovať rad svojich ďalších významných občianskych práv. Spomeniem aspoň to, že napríklad občan neschopný chôdze prakticky nemá možnosť uplatniť ústavou zaručenú slobodu pohybu a podobne.

Po siedme - pravo a povinnosť prezidenta republiky, aby preskúmal obsahové a formálne náležitosti petície za vyhlásenie referenda, nie je ničím novým. Plne zodpovedá jeho právu a povinnosti rozhodnúť podľa článku 95 ústavy. Podľa tohto ustanovenia tak môže a musí rozhodnúť len vtedy, keď sú splnené podmienky dané v citovanom ustanovení ústavy. Okrem toho povinnosť preskúmať a posúdiť obsah, ale i formálne náležitosti petície, jednoznačne vyplýva jednak z výslovného ustanovenia § 5 odsek 3 zákona o petičnom práve, a ten by som vám rád prečítal. Paragraf 5 odsek 3 hovorí, že štátny orgán, ktorý petíciu prijal, je povinný posúdiť jej obsah a do 30 dni sa rozhodnúť. To znamená, že prezidentská kancelária má právo, a nie je to žiadne ústavné právo, vyplýva jej to z petičného zákona, ako a] z ustanovenia článku 27 odsek 2 a 3 a článku 93 odsek 3 ústavy. Ak uvedené ustanovenia zakazujú petíciou vyzývať na porušenie základných práv a slobôd, alebo v referende rozhodovať o daniach, potom organ, ktorý je oprávnený referendum vyhlásiť, je podľa súčasného právneho stavu oprávnený a povinný skúmať, či petícia za referendum neporušuje uvedene ustanovenia ústavy. Z toho jednoznačne vyplýva, že a] ustanovenie § 1d návrhu nie je ničím novým, ale iba podrobnejšou zákonnou úpravou tých princípov, ktoré sú obsiahnuté v ústave a ktorých vykonanie formou zákona v plnom rozsahu zodpovedá princípom ústavy.

To je len všeobecne k tým poznámkam, ktoré tu odzneli. Boli tu aj niektoré osobitné poznámky, otázky na moju osobu. Pán poslanec Šebo sa opýtal, prečo nie v úradoch, pani poslankyňa Romanovská, prečo sú v tom zahrnuté byty, pán poslanec Kuzbert - prečo sú tam územné orgány samosprávy, keď boli vybudovane v akciách "Z" a podobne. Jednoducho chcem povedať, že nie je možné zneužiť, tieto priestory orgánov štátnej správy, samosprávy tak, aby bol narušený pracovný chod, aby petíciu, ktorú organizuje 5 súkromných osôb, mali právo vyplývajúce zo zákona organizovať v takýchto budovách. Ak je to aktivita piatich občanov, musia si nájsť k tomu adekvátne miesto, ale nemôže im k tomu automaticky zo zákona vyplývať právo, že by to organizovali v budovách, ktoré sú budovami štátnej správy a samosprávy. K zdravotníckym zariadeniam som sa vyjadril.

Čo sa týka bytov, je to veľmi jednoduché. Predstavme si, že v paneláku v jednom byte by niekto vyhlásil, že bude organizovať petíciu. Ako k tomu prídu jeho spolubývajúci na tom istom podlaží? Jednoducho zákon bráni tých, ktorí tam bývajú, že nemožno narušovať ich súkromie. Po ďalšie - a to si nikto z vás nevšimol, že tam je právo organizovať a vyzývať, žiadať a vyzývať. Akým právom by niekto mal právo chodiť po bytoch a nechať, podpisovať petíciu, takýmto spôsobom zisťovať názor občanov? Tomu tento zákon zabraňuje. Čiže, tento zákon je koncipovaný tak, že stojí na strane tých, ktorí by petíciu prípadne nepodpísali, aby nemohli byt vystavení žiadnemu politickému nátlaku. Je to veľmi jednoduchá filozofia.

K pánu poslancovi Fogašovi - súhlasil by som s tým, pokiaľ by tam boli ešte zahrnuté pracoviská a orgány územnej samosprávy. To ste nečítali.

Ďakujem, to je všetko. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu predkladateľovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kuriščák a potom pán poslanec Kuzbert.

Poslanec Ž. Kuriščák:

Chcel by som reagovať na kolegu pána poslanca Mikloška. Ako je to potom s doručovateľmi? Doručovateľ tiež potom porušuje čosi. Doručovateľ má právo prísť do domu, do každého

domu. Ak niekto neporušuje domový poriadok, má právo tam prísť. A navyše, ak je to môj byt, mám právo tam realizovať čo chcem. A v rodinnom dome je to ako?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Kuzbert - faktická poznámka. Poslanec T. Kuzbert:

Husím úprimne povedať, že nemám slov k tomu, čo povedal najmä v poslednej častí pán Mikloško. Považoval som ho za demokrata, ale tu porušuje základné ľudské práva. Ešte dobre, že ste nepovedali, že treba rozlišovať družstevná byty od štátnych bytov, služobné byty. Však to je absurdné, prosím vás, čo ste povedali o tých bytoch. Zákon mi zakazuje, koho môžem prijať, v byte na súkromnú návštevu? Alebo ako to? Však to je skoro to isté, čo ste povedali. Toto nebolo ani za obdobia najváčšieho temná, prosím vás, čo ste tu presadzovali. Nakoniec, potom ani do kostolov nemôžu ísť občania, či musia mať súhlas od voľakoho, alebo ako si to predstavujete? Aký je rozdiel medzí tým, čo ste povedali? To je absurdné, povedať to na pôde demokratického parlamentu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pani poslankyňa Romanovská.

Poslankyňa M. Romanovská:

Ďakujem, pán predsedajúci. Tiež by som chcela reagovať na pána poslanca Miklošku. Pán poslanec, ja som o bytoch hovorila v ton zmysle, že si v mojom byte môžem zorganizovať, petičnú akciu a môžem ľudí pozvať alebo vyzvať, ak sa chcú zapojiť, aby to prišli podpísať ku mne, nie, aby som ja chodila po bytoch a presviedčala ľudí. To je, myslím, diametrálny rozdiel. A čo sa týka budov štátnej správy, pokiaľ tam budem mať svoju poslaneckú kanceláriu, prosím vás pekne, povedzte mi, akým spôsobom by ste ma chceli obmedziť, aby tam ľudia nemohli chodiť podpisovať, petičnú akciu? Nehnevajte sa. A hovoríte o nejakých piatich ľuďoch. Je to legalizovaný petičný výbor, keď sa 5 ľudí na niečom zhodne. Takže, hovoríme asi o dvoch rôznych veciach.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka na predchádzajúce faktické poznámky.

Poslanec F. Mikloško:

Pán poslanec Kuriščák a Kuzbert ma asi nepočúvali, alebo máme potom naozaj nejaké iné ponímanie demokracie. Neviem, pán poslanec Kuriščák, čo ste mysleli tým, že do bytu chodí doručovateľ. Doručovateľ nosí listy alebo nejaké iné oznámenia, ale doručovateľ nemá právo sa pýtať, či podpíšem petíciu alebo nie. A to tento zákon zaručuje. Ak by takéto právo mal, tak je to jednoducho zisťovanie verejnej mienky, a na to nemá pravo. Čiže je to rôzne ponímanie. Ak takto chápete demokraciu, že má pravo sa pýtať na názor niekoho, tak naozaj máme iný pohľad na demokraciu. A to sa týka aj pána poslanca Kuzberta. Asi ma nepočúval. To sa týka aj bytov. Je právo na súkromie a tam nikto nemá právo prísť a vyzývať.

Podpredseda NR SR P. Weiss: Pán poslanec Gaulieder.

Poslanec F. Gaulieder:

Chcel by som reagovať na argumenty pána Miklošku v tom, že jeho argumenty sú tak na úrovni všeobecne záväzného nariadenia miest a obci. Myslím si, že súkromie človeka môže vyrušiť ten, kto chce. To je jedna vec. Druhá vec je otázka toho človeka, či toho, ktorý mu chce rušiť toto súkromie, bude akceptovať alebo nie. Tak si myslím, že bolo by potrebné zvážiť tie vaše argumenty, pán Mikloško.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Lauko. Poslanec P. Lauko:

Snažil som sa premôcť, aby som nevstúpil do faktických poznámok, ale vyprovokoval ma pán Kuzbert svojím výrazom o kostoloch a podobne. A aby som sa vrátil k vecnej rovine a rozdielnemu chápaniu demokracie, uvediem jeden príklad z predchádzajúcej petície. Pán Kuzbert, váš bývalý kolega v našom okrese na zdravotnom stredisku, keď prichádzali pacienti, im kládol otázku, či podpíšu petíciu alebo nie. Keď chcete vedieť kto to je, prosím, obráťte sa na mňa, som ochotný to dosvedčiť aj na súde. /Šum v sále. / A tento zákon - ak mi dovolíte ešte dokončiť -, by mal takýmto prípadom zabrániť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som upriamiť pozornosť iným smerom. Nejde len o petičné právo smerom

k parlamentu a podobne, ale myslím si, že ide o petičné právo aj smerom k mestskému a obecnému zastupiteľstvu. Neviem si predstaviť, že keď určitá skupina poslancov sa rozhodne uplatniť toto petičné právo v obci alebo v meste, ako sa toto petičné právo má uplatňovať, keď tento zákon im zakazuje ísť sa opýtať do súkromného domu alebo do bytu občana, či takúto petíciu podpíše. Veď predsa je celkom jasná vec, že realizovanie tejto petície je možné iba vtedy, keď ľudia sú doma.

To znamená, že to uberá demokratické právo občanov demokraticky sa rozhodnúť a demokraticky sa vyjadriť k tomu, čo vlastne tá skupina ľudí pri organizovaní petičnej akcie chce. Vieme veľmi dobre, v akom stave sú obecné a mestské zastupiteľstvá, čo sa týka poslancov, a dokonca i niektorých primátorov. Keď prijmeme tento zákon tak, ako ho navrhol pán Mikloško a ako ho zdôvodnil, tým vlastne vznikne situácia, že občania vojdú do svojej vlastnej ulity a nebudú sa vyjadrovať k veciam, čo sa týka miest a obcí.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vlastne sa znovu otvorila rozprava. Prosím vás, aby ste faktické poznámky stiahli, alebo ich obmedzili na minimum, aby sme mohli dať slovo pánu spoločnému spravodajcovi.

Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem, pán predsedajúci. Vo svojom vystúpení som pri procedurálnom návrhu zabudla ešte jednu vetu k odseku 2, hovorila som to v texte, len som to zabudla dať do formulácie.

"Petičný návrh na zmenu ústavy sa nepovažuje za rozpor s ústavou. " Ešte raz: "Petičný návrh na zmenu ústavy sa nepovažuje za rozpor s ústavou. "

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pani poslankyňa, som na pochybách, či ste takúto formuláciu použili v rozprave. Teraz je už po rozprave, už by sme museli otvoriť rozpravu. Nemám námietku voči obsahu toho, čo ste povedali, s tým nechcem polemizovať, ale čisto z procedurálneho hľadiska už sú faktické poznámky.

Poslankyňa K. Tóthová:

V rozprave som to povedala, pán predsedajúci, možno sa o tom presvedčiť aj zo stenografického záznamu. Túto otázku som hnedí úvodom uviedla, že súhlasím s pánom docentom, že nie je v rozpore, a to nevylučuje zmenu ústavy. Na to som zabudla, prepáčte, ale bolo to veľmi narýchlo. Považujem to za dôležité, aby bolo uvedené, že petičný návrh na zmenu ústavy sa nepovažuje za rozpor s ústavou.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pani poslankyňa, nepovedali ste to tak, iba ste súhlasili so mnou. V normatívnej podobe to predkladáte po prvýkrát. Tu sme to spolu konzultovali, ale už ste to v rozprave nestihli. Čiže, tu nejde o návrh, o ktorom by sme mohli hlasovať. Myslím si, som o tom presvedčený, že z toho textu, ktorý ste navrhli ako pozmeňovací návrh, to jednoznačne vyplýva, niet o tom pochýb.

Poslankyňa K. Tóthová:

Myslím si, že to z toho vyplýva, ale majúc skúsenosť, s výkladmi práva by som to navrhovala do textu. Ja vás prosím, aby ste to...

Podpredseda NR SR P. Weiss:

To Je procedurálny problém, môžeme ho vyriešiť iba takým spôsobom, že poprosím pracovníkov Kancelárie Národnej rady, aby čo najskôr dali vyhotoviť stenografický záznam vášho posledného vystúpenia v rozprave, lebo tam ste to mali povedať, a na základe tohoto vyriešime váš spor s pánom spoločným spravodajcom. Inak nemôžem postupovať.

Poslankyňa K. Tóthová:

To nie je spor, ale prosba, a takejto prosbe sa pri minulých návrhoch zákonov viackrát vyhovelo. Ďakujem vám.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Sú už faktické poznámky, rozprava bola uzavretá. Pani poslankyňa Romanovská - faktická poznámka.

Poslankyňa M. Romanovská:

Ďakujem za slovo. Pán kolega Mikloško, toho § 1c v bode 2 som sa dotkla ja - ohľadom bytov občanov. Hovorila som len to, aby sa petičná akcia mohla uskutočňovať v bytoch. Neviem, prečo sa tu začína rozprávať o navštevovaní bytov a presviedčaní. Prosím vás pekne, dajme to na jednu platformu, že som hovorila o tom, aby sa tá akcia mohla uskutočňovať v bytoch.

A ešte na pána poslanca Lauku - spomínali ste, že istý doteraz nemenovaný lekár sa pacientov pýtal, či podporia túto akciu. Chcem sa teraz spýtať: Pri zápornej odpovedi ich odmietol ošetriť? Keď sa spýtal, tak neporušil žiaden zákon.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bol by som veľmi rád, keby sme sa vo faktických poznámkach vrátili k odpovediam na vystúpenie pána predkladateľa Miklošku a neodpovedali si už navzájom na výroky, ktoré už odzneli vo faktických poznámkach.

Pán poslanec Mäsiar. Poslanec D. Mäsiar:

Ďakujem za slovo. Nechápem dosť dobre, prečo tu stále chodíme okolo horúcej kaše. Povedzme si na rovinu, čo sleduje tento zákon. Mám taký dojem z toho všetkého, že niekto sa tu bojí, že doba si vynúti vyhlásenie ďalšej petície, a týmto zákonom by sa malo sťažiť vykonávanie petícií a tým potom referenda a tak znechutiť občanov.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Šebo. Poslanec J. Šebo:

Ďakujem za možnosť, opýtať sa pána predkladateľa, pána poslanca Mikloška a konštatovať, že nie som spokojný s jeho odpoveďou, keď sme sa spýtali, čo ho viedlo k týmto obmedzeniam zbierania podpisov v úradoch štátnej správy a podobne.

Chápal by som, keby tam bolo také obmedzenie, že to nesmie byť v kancelácii, alebo na úkor normálnej prevádzky takéhoto úradu. Ale pokiaľ nemôžu byt občania vyzývaní ani vo vestibule, nesmú byt ani pod odkvapom, a dokonca 100 metrov od budovy, naozaj neviem pochopiť, čo ho k tomu vedie a nedostal som vysvetľujúcu odpoveď.

A to sa týka aj pána Lauku. Aby som sa nemohol spýtať občana, či chce podpísať, nejakú petíciu, nehnevajte sa, ja sa ho môžem spýtal hocikde, hocikedy, keď nejakého občana stretnem. Takéto právo asi nemôže byt nikomu ubraté. Celý tento zákon formulujeme tak, ako by petícia, teda referendum, bolo vždy len k politickým otázkam. Uvedomme si, že takéto referendum môže byť k rôznym problémom, napríklad k podpore výstavby jadrovej elektrárne a podobne. Takže, nepolitizujme všetko, prosím vás pekne.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem pánu poslancovi Šebovi. Prosím, pán poslanec Pridala.

Poslanec M. Pridala:

Chcel by som povedať k pánu predkladateľovi - keď si to tak zhrniem, kde všade nie je možné vykonávať petíciu, vychádza mi, že v súkromí nie, na verejných priestranstvách nie, na pracovisku nie, pred vchodom do nejakej budovy, alebo, ako ste hovorili, pred nemocnicou nie. Nie je mi dosť jasné, kde je možnosť. Mne tu vychádza, že na cintoríne - to je verejné priestranstvo, tam tiež nie. Ostáva mi tu len jediná možnosť, neurážajte sa náhodou, že je to v nebi medzi duchmi, ale je to nemožné, nereálne. Tak by som prosil odpovedali a menovite, taxatívne vymenovať, kde vlastne je teda možné robiť túto petíciu, lebo podľa tohto, ako tu predkladatelia hovorili, vychádza to, že nikde. Potom načo dávať.

nejakú novelu, alebo niečo o petícii? Jednoducho povedzme nie, a hotovo.

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Cingel - faktická poznámka. Poslanec T. Cingel:

Chcel by som reagovať na to, čo povedal pán predkladateľ Mikloško ohľadom ochrany práv občanov, ktorí sú v sociálnych zariadeniach a v rozličných ústavoch. Fakticky mi to pripomína Mňačkov román Ako chutí moc. Predsa, ak povieme, že za týmito občanmi chodí niekto s urnou, aby vykonali svoje volebné právo - jednak v slepeckých ústavov alebo v iných - aj pri týchto príležitostiach môže existovať možnosť, nejakej represie tých ľudí, ktorí zistia, ako títo občania volili. Čiže tu niečo dopredu prejudikujete. Pod ruskom ochrany týchto občanov im chcete odňať právo vykonať petičné právo. Jednoducho to je tak, pretože existuje zákon, ktorý chráni každého občana pred tým, aby ho niekto šikanoval za výkon jeho práva. To, čo teraz hovoríte, je tak, ako keby ste povedali, že ako vegetarián chcete zabrániť, aby sa občania neprejedali, a potom nech nejedia mäso.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Páni poslanci z HZDS, zobuďte sa, prosím vás! Zobuďte sa potiaľ, že ste dostali do ruky hračku v novom parlamente a zneužívate je v rozpore z rokovacím poriadkom. To, čo tu

teraz predvádzame už 15 minút, je rozprava ako vyšitá. Mohli ste sa pána predkladateľa pýtať otázky, dávať, pripomienky v rámci rozpravy. V § 17 rokovacieho poriadku sa hovorí: "Poslancovi, ktorý v priebehu rozpravy sa prihlási na prednesenie faktickej poznámky alebo odpovede na ňu, sa udelí slovo bez meškania. " Prosím predsedajúceho, aby neudeľoval slovo na faktické poznámky, ktoré komentujú záverečné vystúpenie predkladateľa. Je jeho právom vyjadriť sa k rozprave, povedať, ktoré návrhy berie alebo neberie ako predkladateľ, ktoré si mysli, že patria do koncepcie zákona alebo nie, a poslanci to už nemajú komentovať. Na to mali rozpravu. To, čo tu robíme, je preťahovanie času, naťahovanie a komentovanie vecí, ktoré ste si mali vyjasniť v rozprave. Takže vás prosím, aby ste to nerobili, a predsedajúceho prosím, aby vám neudeľoval slovo. To, že niekto niekomu neodpovedal, na to má predkladateľ právo. Mali ste sa ho pýtať v rozprave. Na to je rozprava, aby sme rozprávali o zákone. /Šum v sále. / Kolegovia, môj príspevok je procedurálny, aby sme tu nepredlžovali rokovanie o zákonoch. Týmito faktickými poznámkami ho predlžujeme nad mieru. Je po rozprave, máme pristúpiť k záverečnému slovu spravodajcu a hlasovať.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Ivan Ľupták, podľa § 17 zákona o rokovacom poriadku možno faktické poznámky prednášať len počas rozpravy. Z týchto dvoch - troch faktických poznámok, ktoré som pripustil na vyjadrenia pána poslanca Mikloška, sa stala skutočne nová rozprava. A teraz budeme diskutovať - predpokladám podľa mien - o tom, čo povedal pán poslanec Ftáčnik, teda budeme diskutovať, o rokovacom poriadku. Vyzývam pána spoločného spravodajcu, aby sa vyjadril k rozprave, aby sme pristúpili potom k hlasovaniu. Prosím, pán spoločný spravodajca.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že boli v závere predložené návrhy, s ktorými by sa dalo súhlasiť, ale je potrebné ich posúdiť, odporúčam 20-minútovú prestávku a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

vzhľadom na to, aký je harmonogram nášho rokovania, navrhujem, aby sme začali rokovanie o pol druhej s tým, že už bude rovno hlasovanie. /Hlasy z pléna, aby sa po prestávke pokračovalo do pol jednej. / Dobre, môžeme to urobiť i takýmto spôsobom. To znamená, že presne o 12. 00 hodine začíname hlasovanie o návrhoch. Zároveň odporúčam, aby sa poradili aj poslanecké kluby, aby si ujasnili svoje stanovisko k jednotlivým pozmeňovacím návrhom.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať, v rokovaní. Prosím, aby ste sa všetci dostavili do rokovacej miestnosti.

Pán spoločný spravodajca, môžete začať uvádzať hlasovanie.

Ešte sú dve faktické poznámky - pán poslanec Brňák, pán poslanec Gaulieder.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci, chcel by som predsa len reagovať, pretože to považujem za svoju povinnosť, na vystúpenie pána poslanca Ftáčnika. Plne súhlasím s tým, čo pán Ftáčnik uviedol, že je potrebné dôstojne sa držať rokovacieho poriadku. Chcem k tomu len dodať, že bol to napríklad on, alebo aj včera pán poslanec Bárány, ktorí hovorili o tom, že rokovací poriadok je jedna vec a obyčaje a zvyklosti sú vecou druhou. Preto sa pokúsim byť ústretový k jeho vystúpeniu a zároveň dávam procedurálny návrh, o ktorom prosím hlasovať po hlasovaní o samotnom zákone. Konkrétne ide o návrh uznesenia v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky sa bude vo svojej činnosti dôsledne riadiť, rokovacím poriadkom. Týmto odmieta všetky obyčaje a zvyklosti, ktorými sa riadila v rozpore so znením rokovacieho poriadku /napríklad doplnenie programu schôdze v jej priebehu, používanie faktických poznámok, predkladanie pozmeňovacích návrhov nad rámec návrhov novelizácie zákona a podobne/. "

Ďakujem. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Pán poslanec Gaulieder. Poslanec F. Gaulieder:

Chcel by som poďakovať pánu Ftáčnikovi ako pedagógovi za poučenie, ale, bohužiaľ, mu to nevyšlo. Ale mám tu ešte konkrétnu otázku na pána Miklošku. Pán Mikloško, bohužiaľ, tu nie je, ale chcel by som sa ho spýtať, aká je tu vlastne predstava o tom, ako prebehne petičná akcia, ktorú napríklad budú organizovať zdravotníci alebo primátori miest a starostovia obcí.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začíname otvárať ten istý problém, na ktorý už reagoval svojím návrhom uznesenia pán poslanec Brňák. Prosil by som vás, aby sme naše spory týkajúce sa predlohy zákona riešili hlasovaním, ktoré bude pán poslanec Fogaš uvádzať. Myslím si, že je tam veľa takých pozmeňovacích návrhov, kde môže byť širšia zhoda poslancov. Takže, poďme k týmto pozmeňovacím návrhom.

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka. Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem vám pekne. Nejdem robiť rozpravu, ale chcem stiahnuť svoj doplňovací návrh, ktorý som predniesla v rozprave, pretože mi nebola daná možnosť ho doplniť a spresniť. Samozrejme, chybou sa stalo, že pán poslanec Mikloško vo svojom záverečnom vystúpení dával ďalšie pozmeňovacie úvahy. Dala som to aj písomne pánu spoločnému spravodajcovi, že svoje pozmeňovacie návrhy stanujem.

Ďakujem vám. Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec. Poslanec L. Fogaš:

V tejto súvislosti mám otázku. Pani poslankyňa, vystúpili ste v rozprave dvakrát a s faktickými pripomienkami štyrikrát, štartujete aj tie prvé návrhy, ktoré ste predložili na schôdzi ešte predvčerom alebo v piatok, alebo len tie, ktoré tu odzneli dnes? Predložili ste dva návrhy, jeden sa

týkal odseku 1d a navrhovali ste nový odsek 2d. Teda, či všetky stanujete, alebo len niektoré z nich?

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Najprv pán poslanec Pridala a potom pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec M. Pridala:

Chcel by som sa ešte raz opýtať predkladatelia pána Mikloška ešte predtým, než pôjdeme hlasovať, kde teda všade bude možné tie petičné akcie robiť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Odpovedám na otázku spoločného spravodajcu, sťahujem tie návrhy, ktoré som dnes uviedla a ktoré som nemohla špecifikovať a doplniť.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Ďakujem. Prosím, pán spoločný spravodajca. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

celkove v rozprave vystúpilo 27 ľudí, teda 27 mien, niektorí vystúpili dvakrát, trikrát i štyrikrát, takže si

myslím, že rozprava bola veľmi bohatá, otvorila celý rad problémov a predznačila, že je predpoklad, že by bolo potrebné prijať niektoré pozmeňovacie návrhy. Navrhujem, aby sme si zosumarizovali, že v rozprave odznelo celkom 5 pozmeňovacích návrhov, alebo 5 ľudí predložilo pozmeňovacie návrhy, konkrétne pani Romanovská, pani Tóthová, pán Hanker, Fogaš a pani Tóthová opätovne. Tieto druhé návrhy stiahla. Budeme teda postupovať tak, že by sne najskôr hlasovali o spoločnej správe a potom podľa návrhov tak, ako boli predložené. Všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré ste dávali ostatní, boli vlastne totožné s návrhmi, ktoré predložili buď pani poslankyňa Romanovská alebo pani poslankyňa Tóthová, pričom si myslím, že akonáhle rozhodneme o nich, budú vylúčené hlasovania o ostatných. Navrhujem teda, aby sne najskôr hlasovali o spoločnej správe. Navrhujem an blok schváliť body 1, 3, 4 a 5. O bode 2 odporúčam hlasovať samostatne, pretože sa tu viedla polemika o tom, či rodné čísla majú, alebo nemajú byť súčasťou identifikácie toho, kto petičnú listinu podpisuje.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Takže budeme hlasovať o bodoch 1, 3, 4 a 5 spoločnej správy s tým, že ako som pochopil, pán spoločný spravodajca odporúča tieto body prijať.

Prezentujme sa a budeme zároveň hlasovať. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 118 poslancov. Za návrh hlasovalo 90 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Navrhujem teda, aby sme pokračovali v hlasovaní o bode číslo 2, v ktorom sa navrhuje v § 1b vypustiť slová "rodné číslo". Navrhujem, aby sme tento bod prijali.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 51 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval 1 poslanec.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Tým sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy.

Ako prvá v rozprave predložila pozmeňovacie návrhy pani poslankyňa Romanovská, ktorá navrhla v ods. l § 1b vypustiť termín "rodné číslo". O tom sme teraz rozhodli, čiže o tejto otázke by sa nehlasovalo. Bydlisko zmeniť, na miesto trvalého pobytu - to je návrh, o ktorom sa zatiaľ nehlasovalo. Odporúčam neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca neodporúča prijať návrh pani poslankyne Romanovskej.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 44 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pani poslankyne Romanovskej Národná rada neschválila.

Poslanec Ľ. Fogaš:

O ďalšom pozmeňovacom návrhu, v ktorom ste navrhovali ods. 2 vypustiť, je nadbytočné hlasovať, lebo to predpokladalo schválenie vášho návrhu k odseku 1. Je to tak, pani poslankyňa?

Poslankyňa M. Romanovská:

Áno. Poslanec Ľ. Fogaš:

Ďakujem pekne. Ďalší pozmeňovací návrh sa týkal § 1c ods. 1, ktorého nové znenie navrhovala pani poslankyňa takto: "Občana možno na podporu petície vyzývať na miestach prístupných verejnosti, na verejných zhromaždeniach, v tlači, rozhlase, televízii, plagátmi, letákmi, na schôdzach občianskych združení, politických strán, politických hnutí, v budovách orgánov územnej samosprávy, v zdravotníckych zariadeniach, v ústavoch sociálnej starostlivosti, plagátmi na pracoviskách a v bytoch občanov. " Keďže som navrhol pozmeňovacie návrhy k tomuto ustanoveniu resp. k ods. 2, ktoré to majú riešiť, odporúčam tento návrh neprijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujme sa a zároveň budenie hlasovať. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 119 poslancov. Za návrh hlasovalo 43 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Konštatujem, že tento návrh Národná rada neprijala. Poslanec Ľ. Fogaš:

S týmto návrhom súvisel aj návrh na úpravu odseku 2, ktorý je však predsa len samostatným. Odporúčal by som, aby sne o ňom hlasovali. Teda, pani poslankyňa Romanovská navrhuje, aby § 1c ods. 2 bol upravený nasledovne: "Nie je prípustné vyzývať na podporu petície a žiadať o podpis petície v budovách štátnych orgánov a v priestoroch ozbrojených síl. " Odporúčam tento návrh neprijať a prijať riešenie, ktoré som navrhol vo svojom vystúpení.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 40 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh pani poslankyne Romanovskej sme neprijali.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Ďalší pozmeňovací návrh k § 1c bol k odseku 3, podľa ktorého sa ustanovenia v odseku 1 mali vzťahovať obdobne aj na výzvy, aby občania petíciu nerobili. Ten je irelevantný, myslím, že netreba o tom hlasovať, lebo sme odseky 1 a 2 neschválili. Je to tak, pani poslankyňa?

Poslankyňa M. Romanovská:

Áno. Poslanec Ľ. Fogaš:

Ďakujem. Posledný váš pozmeňovací návrh mal znieť: "Článok II - Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1994. Odporúčam, aby ste rozhodli podľa svojho vedomia a svedomia. "

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať a hlasovať. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 121 poslancov. Za návrh hlasovalo 30 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

Tento návrh sme neschválili.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Ako ďalšia vystúpila v rozprave a predložila pozmeňovacie návrhy pani poslankyňa Tóthová. Navrhla, aby sme v 5 1c odsek 2 vypustili, 1d odsek 2 vypustili a 1d odsek l vypustili. Pani poslankyni, nejde o dosť systémové zmeny, odporúčal by som o nich hlasovať an blok. Ak navrhujete, aby sa o nich hlasovalo jednotlivo, nemám výhrady.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Môže sa hlasovať an blok, pretože je veľmi jednoznačná požiadavka.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Odporúčam tento návrh neprijať, lebo vlastne by celý zákon sám osebe nemal zmysel, keby sme vypustili práve tie úpravy, ktoré súvisia s bydliskom a identifikáciou toho, kto petíciu podpisuje.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prezentujeme sa a zároveň hlasujeme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 120 poslancov. Za návrh hlasovalo 48 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tieto pozmeňovacie návrhy, o ktorých sme hlasovali an blok, Národná rada neprijala.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Ďalší v poradí, ktorý v rozprave predložil pozmeňovacie návrhy, bol pán poslanec Hanker, ale ide o pozmeňovacie návrhy, ktoré boli totožné s tými, ktoré sne neschválili, čiže myslím, že nie je možné ani o nich v súčasnom období opätovne hlasovať.

Ďalší v poradí, ktorý predložil pozmeňovacie návrhy, bol poslanec Fogaš s tým, že pán poslanec Móri navrhol len podporiť body l a 5. To sme už aj odsúhlasili. Moje pozmeňovacie návrhy boli v podstate formulované takto: V 5 1c ods. l v tretom riadku za slová "v iných" vložiť slovo "hromadných" informačných prostriedkoch. Teda tá veta by znela: "Občana možno na podporu petície vyzývať na miestach prístupných verejnosti, na verejných zhromaždeniach, v tlači a v iných hromadných informačných prostriedkoch, na schôdzach občianskych združení, politických strán a politických hnutí. " Teda pôvodný text sa doplňuje slovom "hromadných".

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Predpokladám, pán poslanec, že o svojom vlastnom návrhu odporúčate hlasovať, pozitívne.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Odporúčam tento návrh prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Prosím, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 95 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Fogaša Národná rada schválila.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Ďalej som v rozprave odporúčal upraviť odsek 2, vrátane zmeny, ktorú sme odsúhlasili v bode 3 spoločnej správy, nasledovne: "Nie je prípustné vyzývať, na podporu petície a žiadať o podpis petície v budovách štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy v rámci výkonu štátnej správy v pracovnom čase, ako aj v bezprostrednej blízkosti nich a v priestoroch ozbrojených zborov. " Tam by bola bodka. Ďalej by tento odsek pokračoval vetou: "V zdravotníckych zariadeniach a v ústavoch sociálnej starostlivosti a na pracoviskách možno vyzývať na podporu petície a žiadať podpis iba vo vyhradenom priestore a v určenom čase. " Tým vlastne ochránime aj tých. Ktorých chceme osloviť petíciou najmä v situáciách, ktoré by z hľadiska zdravotníckeho či iného boli nevhodné. Všetko ostatná by sa vypustilo. Nakoniec, čiastočne sme to upravili i hlasovaním o spoločnej správe. Odporúčam tento návrh prijať.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 110 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že pani poslankyňa Tóthová svoje návrhy medzičasom stiahla, myslím, že sme hlasovali o všetkých pripomienkach, ktoré boli predložené v rozprave, o všetkých pripomienkach, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, a je možné, aby sme pristúpili k hlasovaniu o zákone ako celku. Navrhujem, aby sme tento návrh novely odsúhlasili.

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o návrhu zákona ako celku.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 122 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov. Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda. /Potlesk. /

Ďakujem za spoluprácu pánu spoločnému spravodajcovi a] pánu predkladateľovi, aj vám kolegyne, kolegovia.

Kým sa rozídeme na prestávku, rokovacím poriadkom som viazaný dať hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Brňák. Pán poslanec, pre osvieženie našej pamäti buďte taký dobrý ešte raz zopakovať svoj návrh uznesenia.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Ďakujem aj ja všetkým za spoluprácu pri diskusii k tomuto návrhu zákona.

Poslanec P. Brňák:

Návrh tohto uznesenia znie: "Národná rada Slovenskej republiky sa bude vo svojej činnosti dôsledne riadiť rokovacím poriadkom. Týmto Národná rada Slovenskej republiky odmieta všetky obyčaje a zvyklosti, ktorými sa riadila v rozpore so znením rokovacieho poriadku /napríklad dopĺňanie programu schôdze v jej priebehu, používanie faktických poznámok nad rámec rozpravy, predkladanie doplňovacích návrhov nad rámec návrhov novelizácii zákonov/. "

Podpredseda NR SR P. Weiss:

Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 115 poslancov. Za návrh hlasovalo 50 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. Nehlasovalo 6 poslancov. /Potlesk. /

Vážené kolegyne, vážení kolegovia želám vám dobrú chuť k obedu. Rokovanie bude pokračovať, o 14. 00 hodine.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

budeme pokračovať v našom rokovaní. Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacích priestorov, aby prišli do rokovacej sály.

Ďalším bodom programu je

Návrh štatútu Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Podľa § 32 ods. 2 písm. c/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 60/1994 Z. z. Prezídium Fondu národného majetku zodpovedá za vypracovanie návrhu štatútu fondu. Podľa § 27 ods. 4 uvedeného zákona organizačné usporiadanie fondu a vymedzenie jeho činnosti upravuje štatút, ktorý po prerokovaní vo vláde schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. Návrh štatútu fondu prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojej schôdzi 26. apríla 1994.

Prosím poslancov, ktorí sa nachádzajú mimo, aby priali do rokovacej miestnosti, a tých, ktorí sú pri dverách, aby zatvorili dvere na rokovacej sále, aby sme mohli v tomto bode neručené pokračovať. Vzhľadom na to, že vizuálne hodnotím počet poslancov pod polovičku, urobíme kontrolnú prezentáciu. Prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacích priestorov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

Prosím, budeme sa prezentovať.

Je nás len 54. Prosím tých, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacích priestorov, aby prišli do sály, pretože taký dôležitý materiál by sa nemal prerokovávať pred prázdnym plénom Národnej rady.

Ešte raz žiadam poslancov, ktorí sa nachádzajú v kuloároch, aby prišli do rokovacej sály.

Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová. Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci, viem, že poslanci tu nie sú, ale kde je predkladateľ.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Predkladá to Fond národného majetku. Práve som chcel informovať, že pán prezident Janáč, ktorého som prizval, sedí vzadu v poslednej lavici. Ak bude potrebné, potom budeme hlasovať o tom, či mu dáme slovo v rozprave. Poverený člen výboru pán Juraj Plesník sedí na svojom mieste.

Poslankyňa K. Tóthová:

V poriadku. Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Dámy a páni, keďže vizuálne hodnotím, že od poslednej prezentácie už prišli niektoré kolegyne a niektorí kolegovia, dovoľte, aby sme pokračovali.

Tak ako som informoval, návrh štatútu Fondu národného majetku Slovenskej republiky prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojej schôdzi dňa 26. apríla 1994. K prerokovaniu uvedeného bodu programu som pozval prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Rudolfa Janáča. Pre vašu informáciu - sedí vzadu na nieste legislatívy, pripravený po hlasovaní vystúpiť v rozprave, ak bude potrebné.

Návrh štatútu fondu ste dostali ako tlač číslo 482 a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 482a.

Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu poslancovi Jurajovi Plesníkovi, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu štatútu vo výboroch Národnej rady.

Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia,

návrh Štatútu Fondu národného majetku Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 891 z 3. mája 1994 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. Ako príslušný pre skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady bol citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu.

Návrh Štatútu Fondu národného majetku Slovenskej republiky prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 17. mája 1994 prerokovanie návrhu Štatútu Fondu národného majetku odložil s ohľadom na rozsah pripomienok k tomuto návrhu prednesených v rozprave, ktoré majú zásadný charakter a ku Ktorým musí zaujať komplexné stanovisko predkladateľ návrhu vo forme jeho dopracovania. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh štatútu Fondu Národného majetku Slovenskej republiky nezaradila do programu 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný návrh dňa 11. mája 1994 a neprijal k nemu platné uznesenie, lebo podľa § 48 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru je 18, prítomných bolo 13, za hlasovalo 9 členov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prerokovali návrh štatútu Fondu národného majetku, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pozmeňovacích a doplňovacích pripomienok tak, ako sú uvedené v spoločnej správe v tlači 482a.

Odporúčam preto, aby sa o predloženom návrhu štatútu Fondu národného majetku slovenskej republiky rokovalo i v súvislosti s predloženými pripomienkami a v súlade s § 20 zákona 44 o rokovacom poriadku, aby k predloženému návrhu

i k pripomienkam v rozprave vystúpil i prezident Fondu Národného majetku.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslancovi Plesníkovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Dámy a páni, do rozpravy som dostal zatiaľ jednu prihlášku, a to pána Poliaka z KDH. Udeľujem mu slovo.

Pán poslanec Plesník, vystúpenie pána prezidenta v rozprave, alebo chcel si, aby vystúpil ako prvý v rozprave?

Poslanec J. Plesník:

Aby mohol vystúpiť k pripomienkam. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Dobre. Takže na záver budeme musieť, o tom hlasovať.

Prosím, pán poslanec Pollák, máte slovo. Poslanec M. Pollák:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia,

dovoľte mi, aby som sa vo svojom príspevku zaoberal tou častou predkladaného návrhu štatútu Fondu národného majetku, ktorá sa vyjadruje k rokovaniu a rozhodovaniu Výkonného výboru Fondu národného majetku, to znamená konkrétne k článku 11. Je to článok, ktorý hovorí o pôsobnosti a zložení výkonného výboru a ešte presnejšie k odsekom číslo 5 a 6.

V týchto odsekoch sa jednak definuje predseda výkonného výboru, ktorým sa stáva viceprezident Prezídia Fondu národného majetku, a okrem toho sa tam hovorí aj o prvom podpredsedovi a podpredsedovi výkonného výboru. Z toho, ako sa v týchto odsekoch určujú právomocí týchto podpredsedov, vyplýva, že funkcia obyčajného podpredsedu, to znamená nie prvého podpredsedu, je viac-menej na úrovni obyčajného člena výkonného výboru. Je to vidieť jednak zo záveru odseku 5, kde v plnom rozsahu môže zastupovať predsedu výkonného výboru iba prvý podpredseda výkonného výboru, a ešte na konci odseku 6, ktorý hovorí o tom, že fond zaväzujú súhlasným prejavom vôle dvaja členovia výkonného výboru, z ktorých jeden musí byť predseda, alebo prvý podpredseda výkonného výboru. Takto definované právomoci prvého podpredsedu resp. podpredsedu sú, podlá mňa, nie najšťastnejšie volené, a dalo by sa to upraviť, v podstate dvoma možnými spôsobmi.

Prvý spôsob by bol taký, že by sa zrušila funkcia podpredsedu a prvý podpredseda by bol normálnym podpredsedom, alebo druhá možnosť, že by bola zrušená funkcia prvého podpredsedu a boli by dvaja podpredsedovia. Osobne sa prikláňam k druhému variantu, a síce z toho dôvodu, že činnosť výkonného výboru, ktorá prebieha v desiatich sekciách, je rozdelená do týchto sekcií asi tak v dvoch skupinách, z ktorých pat sekcií sa zaoberá stratégiou výkonného výboru a ďalších pat realizáciou. Takže, výhodnejšie by bolo, keby ostali funkcie dvoch podpredsedov, pričom, samozrejme, v čase neprítomnosti predsedu by predseda poveril jedného z podpredsedov svojím zastupovaním, a síce toho, ktorý by mal bližšie K uvedenej problematike rokovania, ktorý by bol na programe v čase neprítomnosti predsedu.

Tento svoj názor formulujem do pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sa dal formulovať, takto - článok 11 ods. 5 druhá veta by znela: "Dvoch podpredsedov výkonného výboru volí zo svojho stredu výkonný výbor. " To znamená, že sú vyčiarknuté prvé štyri slová "prvého podpredsedu a podpredsedu".

Ďalej v súvislosti s tým záver tretej vety odseku 5 by znel: "... v plnom rozsahu podpredseda výkonného výboru". To znamená, že by bolo vyčiarknuté slovo "prvý".

Potom už iba prirodzený dôsledok toho: v ods. 6 zase na konci vety by opäť bolo vyčiarknuté slovo "prvý", to znamená, že by tam bol iba podpredseda výkonného výboru.

Pre úplnosť, ak by náhodou neprešli tieto pozmeňovacie návrhy - to je vlastne jeden pozmeňovací návrh, pretože aj zmena v odseku 6 sa týka zmeny v odseku 5 -, potom druhý variant by bol taký, že opäť v odseku 5 by prvé štyri slová druhej vety boli vyčiarknuté a bolo by tam iba slovo "podpredsedu" výkonného výboru volí, atď. - všetko v plnom znení, a zase v poslednej vete odseku 5 na konci by bolo vyčiarknuté slovo "prvý", a takisto v odseku 6 na konci vety vyčiarknuté slovo "prvý". Myslím si, že tým by bola zabezpečená lepšia funkčnosť a najmä pružnosť výkonného výboru.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Poliakovi. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ďurana.

Poslanec J. Ďurana:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

dovoľte mi, aby som predložil určitým spôsobom konkurenčný návrh k bodu číslo 4 spoločnej správy. Tento môj pozmeňovací návrh sa dotýka článku 8 ods. 7 a znie: "Návrh na výšku odmeny členov prezídia predkladá prezident prezídia na schválenie dozornej rade. Návrh na výšku odmeny členov dozornej rady predkladá predseda dozornej rady na schválenie prezídiu. Odmena členom orgánu môže byť znížená za neospravedlnenú neúčasť, na riadnom zasadnutí orgánu alebo na výkone funkcie. "

Domnievam sa totiž, že nemali by sme - ani Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, ani nikto iný, prioritne sa určitým spôsobom miešať, do záležitostí právnickej osoby, ktorou je Fond národného majetku. Preto si myslia, že túto vec by si prioritne mali vysporiadať orgány v rámci inštitúcie Fondu národného majetku.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Ďuranovi. Pán Michelko - faktická pripomienka.

Poslanec J. Michelko:

Ja by som nepodporoval to, čo povedal pán kolega Ďurana, pretože tu nejde o typickú právnickú osobu, ale tu ide o veľmi špecifické postavenie Fondu národného majetku, ktorý bol, ako je už všeobecne známe, zriadený zákonom 253/1991

o pôsobností orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby. To znamená, že, obrazne povedané, je to inštitúcia, ktorá profesionálne vykonáva funkciu transformátora vlastníckych vzťahov. Je to vlastne vysoko odborný orgán, ktorý poverila Národná rada na výkon zabezpečovania procesu transformácie. Takže, ja by som práve odporúčal, aby aj o týchto náležitostiach vnútornej organizácie, aj odmeňovania, boli poslanci Národne] rady Slovenskej republiky informovaní. To je všetko.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Je ešte niekto, kto by chcel vystúpiť v rozprave? Faktická pripomienka - pán Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Chcem sa spýtať k druhej časti v článku 2 ods. 1 písm. d/, kde sa uvádza, že fond je oprávnený domáhať sa splnenia svojich práv na súde alebo iných príslušných orgánoch a môže byť žalovaný za nesplnenie svojich záväzkov alebo iných povinností, za ktorých porušenie zodpovedá celým svojim majetkom. A čo v takých prípadoch, ako prax ukazuje, že je to reálna možnosť, keď fond za nesplnenie istých záväzkov nezodpovedá a nesplnenie istých záväzkov zapríčiňuje iný orgán, napríklad ministerstvo? Aj v tomto prípade bude znášať následky Fond národného majetku? To je konkrétny príklad, môžem dokumentovať to, na čo myslím.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán poslanec Kuzbert formou faktickej pripomienky položil otázku, na ktorú zrejme potom odpovedia buď pán prezident alebo poverený spoločný spravodajca.

Pýtam sa kolegyne, kolegovia, má ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave?

/Nikto. /

Pokiaľ nie, pán poslanec Plesník navrhol, aby v rámci rozpravy mohol vystúpiť, a k pripomienkam, ktoré tu boli vznesené, zaujať stanovisko aj prezident Prezídia Fondu národného majetku. Prezident Prezídia Fondu národného majetku môže so súhlasom Národnej rady vystúpiť v rozprave podľa § 20 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Som povinný teda nechať hlasovať o tomto návrhu, a preto kladiem otázku, či Národná rada súhlasí, aby vystúpil pred plénom Národnej rady prezident Prezídia Fondu národného majetku.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Prosím poslancov, ktorí prichádzajú, aby sa prezentovali. Hlasujeme o tom, či môže vystúpiť, prezident Fondu národného majetku.

Dámy a páni, nie sme uznášaniaschopní, je nás len 71, preto prosím tých, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacej sály, aby prišli. Niektorí sa medzitým dostavili, takže o chvíľu zopakujeme hlasovanie. V prípade, že by nebolo úspešné, budem nútený vyhlásiť prestávku.

Kolegyne, kolegovia, v rozprave zazneli niektoré otázky, na ktoré má odpovedať pán prezident Prezídia Fondu národného majetku. Podľa § 20 rokovacieho poriadku musíme s tým vyjadriť, súhlas. Pýtam sa preto, či Národná rada Slovenskej republiky súhlasí, aby pred plénom Národnej rady vystúpil prezident Prezídia Fondu národného majetku?

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Nehlasovali 3 poslanci.

Takže, plénum rozhodlo o tom, že si vypočuje stanovisko prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Janáča.

Pán Janáč, prosím, zaujmite miesto pred plénom Národnej rady Slovenskej republiky. Vítam pána prezidenta. Prosím, pán prezident, máte slovo.

Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR R. Janáč:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som k pripomienkam pánov poslancov zaujal svoje stanovisko, alebo sa vyjadril k týmto pripomienkam.

K prvej pripomienke pána poslanca Poliaka, ktorý navrhuje zmenu článku 11 ods. 5 a 6, predovšetkým k tej časti, či má byť prvý podpredseda alebo nemá byt prvý podpredseda Výkonného výboru Fondu národného majetku: Prezídium na svojom rokovaní túto otázku dôsledne rozoberalo. Vzhľadom na rozsah problémov, s ktorými dnes Fond národného majetku zápasí, množstvo operatívy, nepredvídaných rôznych udalosti, rozhodli sme v prezídiu, resp. zhodli sme sa v prezídiu na základe návrhu výkonného výboru, aby na fonde vo výkonnom výbore bol prvý podpredseda, a to z jedného dôvodu, že predseda výkonného výboru býva často náhle odvolaný a nestačí zareagovať, na situáciu, nestačí poveriť, kto ho bude zastupovať. To sa stáva mnohokrát. Aby sa otázka zastupovania jednoznačne riešila, myslíme si, a preto sme to tak do štatútu aj navrhli, a býva to zvykom aj u právnických osôb, že z dvoch podpredsedov alebo námestníkov, pokiaľ ide o podniky, jeden býva prvý. Teda, aby sa o tejto otázke, kto bude zastupovať predsedu, nediskutovalo.

Pokiaľ ide o súčasť, pripomienky, či vždy má podpisovať predseda alebo prvý podpredseda, myslím si, že v tejto časti je to na zváženie. Ak sú tam teda dvaja podpredsedovia, je nožné, aby podpisovali predseda výkonného výboru a jeden z podpredsedov.

Pokiaľ ide o druhú pripomienku pána poslanca Ďuranu, jeho pozmeňovací návrh, myslím si, že spresňuje znenie štatútu Fondu národného majetku.

K tretej pripomienke pána poslanca Kuzberta: v článku 2 sa hovorí o tom, že fond môže byť za svoje záväzky, ktoré neplní, žalovaný. V súčasnom období máme tieto problémy, dokonca je pokus Fond národného majetku dať do konkurzného konania. Zrejme nie je možné, aby túto otázku ovplyvnil Fond národného majetku.

Zatiaľ by som mal toľko. Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu Janáčovi, že zodpovedal na pripomienky pánov poslancov. Prosím ho, aby sa vrátil na svoje miesto, ktoré mu bolo určené v rokovacej sále.

Je tu faktická poznámka pána poslanca Tahyho.

Poslanec M. Tahy:

K poznámke pána Janáča, ktorú mal na pozmeňovací návrh pána poslanca Poliaka, by som chcel povedať, že ak nastane taká situácia, že šéf výkonného výboru je náhle odvolaný a nemá možností reagovať tým, že by poveril niektorého podpredsedu, kľudne sa môže stať, že nestačí reagovať ani prvý podpredseda, že ten bol ešte pred ním niekde odvolaný. Preto sa osobne domnievam, že prvý variant návrhu pána poslanca Poliaka je racionálny.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Ma ešte niekto záujem vystúpiť v rozprave? /Nikto. /

Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán poslanec Plesník?

Poslanec J. Plesník:

Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Plesník nepožiadal o záverečné slovo, takže ho prosím, aby uvádzal hlasovanie o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Skôr ako budeme o nich hlasovať, prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 82 poslancov. Zisťujem, že Národná rada je schopná sa uznášať. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch k návrhu štatútu fondu Národného majetku Slovenskej republiky.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia, v tlači 482a spoločnej správy je predložených 8 pozmeňovacích návrhov. K bodu číslo 4 bola v rozprave vznesená pripomienka pána poslanca Ďuranu, preto odporúčam tento bod vyňať a ostatné body odporúčam pri hlasovaní an blok prijali.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, hlasujeme o bodoch spoločnej správy, ktoré vymenoval pán spoločný spravodajca, ktoré odporúča an blok prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 82 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že body spoločnej správy, ktoré vymenoval pán spoločný spravodajca, sme prijali.

Poslanec J. Plesník:

Hlasovaním an blok sme prijali body l, 2, 3, 5, 6, 7 a 8 spoločnej správy. Pre poriadok odporúčam bod 4 neprijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Budeme hlasovať o bode číslo 4 spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 94 poslancov. Za návrh hlasovalo 26 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že bod číslo 4 spoločnej správy sme neprijali.

Poslanec J. Plesník:

V rozprave ako prvý vystúpil pán poslanec Pollák, ktorý v článku 11 ods. 5 a 6, navrhuje úpravy druhej a tretej vety. Pán poslanec Pollák odporúča v druhej vete nahradiť znenie "prvého podpredsedu a podpredsedu výkonného výboru" znením "dvoch podpredsedov výkonného výboru volí zo svojho stredu výkonný výbor". V závere tretej vety znenie "v plnom rozsahu prvý podpredseda" nahradiť, znením "v plnom rozsahu podpredseda výkonného výboru". A nadväzne na to upraviť odsek 6, vyčiarknuť v poslednej vete slovo "prvý". Vzhľadom na vysvetlenie organizačného usporiadania Fondu národného majetku prezidentom Fondu národného majetku neodporúčam túto pripomienku prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, budeme hlasovať, o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Poliaka. Pán spoločný spravodajca neodporúča jeho pozmeňovací návrh prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 97 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme prijali pozmeňovací návrh pána poslanca Poliaka.

Poslanec J. Plesník:

Druhá alternatíva návrhu pána poslanca Poliaka je tým bezpredmetná.

Podpredseda NR SR L. Černák:

Prosím, faktická pripomienka predkladateľa návrhu. Poslanec M. Pollák:

Ospravedlňujem sa, ale súčasťou môjho pozmeňovacieho návrhu bolo a] vyčiarknutie slova "prvý" v odseku 6.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Áno, o tom sme hlasovali. Poslanec J. Plesník:

Bol som pozorný a čítal som to. Čítal som: v odseku 6 vyčiarknutí v poslednej vete slovo "prvý".

Poslanec M. Pollák:

Ospravedlňujem sa. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Áno, pán poslanec Plesník prečítal celý pozmeňovací návrh, včítane vyčiarknutia slova "prvý" v obidvoch odsekoch.

Poslanec J. Plesník:

Pán poslanec Ďurana odporučil v článku 8 bod 7 upraviť znenie nasledovne: "Návrh na výšku odmeny členov prezídia predkladá prezident na schválenie dozornej rade. Návrh na výšku odmeny členov dozornej rady predkladá predseda dozornej rade na schválenie prezídiu. Odmena členom orgánu môže byt znížená za neospravedlnenú neúčasť na riadnom zasadnutí alebo na výkone funkcie. " Odporúčam tento pozmeňovací návrh prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Ďuranu v znení, ako ho prečítal pán poslanec Plesník, ktorý ho odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 93 poslancov. Za návrh hlasovalo 62 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Ďuranu sme prijali.

Poslanec J. Plesník:

V rozprave nevystúpili ďalší poslanci, len s faktickými pripomienkami pán Michalke, a pán Kuzbert, ktorí nepredložili žiadne pozmeňovacie návrhy. Tým sme vyčerpali všetky predložené pozmeňovacie návrhy. Pán predsedajúci, odporúčam, aby sne hlasovali o návrhu štatútu fondu Národného majetku Slovenskej republiky ako celku. Odporúčam hlasovať za.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje štatút Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 73 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada__Slovenskej__republiky

schválila štatút Fondu národného majetku Slovenskej republiky. /Potlesk. /

Ďakujem za spoluprácu spoločnému spravodajcovi pánu Plesníkovi. Zároveň ďakujem za účasť počas tohto bodu rokovania prezidentovi Fondu Národného majetku pánu Janáčovi. Dovidenia, pán Janáč.

Dvadsiatym prvým bodom programu Je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 521 a spoločnú správu ako tlač číslo 521a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Juraj Plesník. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec J. Plesník:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

kľúčovú úlohu pri transformácii vlastníckych vzťahov a privatizácie ekonomiky zohráva Fond národného majetku Slovenskej republiky zriadený zákonom Slovenskej Národnej rady číslo 253/1991 Zb. ako neštátna organizácia. Citovaný zákon bol medzičasom viackrát novelizovaný, pričom sa tieto úpravy dotkli aj podmienok a rozsahu postavenia fondu. Z hľadiska postavenia Fondu národného majetku je otvorenou otázkou jeho prioritná úloha transformujúceho orgánu, ale na druhej strane po poslednej novele zákona í orgánu ako vlastníka, držiteľa akcií a v zmysle tohoto i postavenie orgánu, ktorý zodpovedá za nakladanie s majetkom, ktorý mu je zverený.

Z uvedeného teda vyplýva, že fond je právnickou osobou, ktorý plní predovšetkým funkciu transformačnú, má však aj majetok, ktorý nielen ním prechádza, ale ktorý i zostáva po

dlhšiu dobu na Fonde národného majetku. Toto osobitné postavenie fondu ako právnickej osoby vyvoláva potrebu zabezpečiť jeho zvýšenú právnu ochranu proti neprimeraným zásahom do zákonom ustanovených funkcií Fondu národného majetku. V tejto súvislosti sa na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu listom Prezídia Fondu národného majetku obrátil prezident Fondu národného majetku so žiadosťou o uplatnenie zákonodarnej iniciatívy v záujme urýchlenej novelizácie zákona číslo 328/1992 Zb. o konkurze a vyrovnaní a zákona o prevode majetku a štátu, a to v súvislosti s tým, že v súlade s ustanovením S 4 zákona o konkurze a vyrovnaní podali akciové spoločnosti GUNÁR, akciová spoločnosť Nové Zámky, GEOSTROJ, akciová spoločnosť Turčianske Teplice a BAS, akciová spoločnosť. Bardejov návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 4a ods. 3 sa v zmysle citovaného zákona začalo dohadovacie konanie, ktorého účinky zásadným spôsobom obmedzujú nakladanie s majetkom Fondu národného majetku. Treba povedať, že tento právny úkon bol použitý napriek tomu, že Fond národného majetku v plnej miere nespĺňa ustanovenia zákona číslo 328 o konkurze vyrovnaní, teda nie je v predĺžení, nie je v stave, kedy nie je schopný splniť svoje záväzky. Z uvedeného dôvodu sa za skupinu poslancov obraciam k tejto snemovni o podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Plesníkovi. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Karola Dubovana, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanec K. Dubovan:

Vážený pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 951 z 25. mája 1994 pridelil predkladaný poslanecký návrh zákona na prerokovanie v lehote ihneď Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady slovenskej republiky pre privatizáciu.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a neprijal k nemu uznesenie, lebo podľa § 48 ods. l zákona slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z 20 členov výboru bolo prítomných 14 poslancov, pričom 5 poslancov hlasovalo za návrh, nikto nebol proti návrhu a 9 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, lebo podľa § 48 ods. l zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 18, prítomných 13, za návrh uznesenia hlasovalo 9, proti nehlasoval nikto, zdržali sa 4 poslanci.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z., vyslovil s ním súhlas a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, po zohľadnení pripomienok, ktoré máte uvedené v spoločnej správe 521a. Pripomienky sú legislatívno-technického charakteru a preto ich odporúčam prijať. Návrhom sa zaoberala aj vláda 7. júna 1994 a uznesením číslo 543 súhlasí s predkladaným návrhom zákona. To je všetko.

Pán predsedajúci, odporúčam, aby prvý a druhý návrh bol schválený an blok, o tretom návrhu odporúčam hlasovať osobitne a mám k nemu jeden pozmeňovací návrh. Hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Dubovanovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výboru a zároveň mu udeľujem slovo ako prvému. Písomné prihlášky do rozpravy nemám.

Poslanec K. Dubovan:

Ďakujem. V tretom pozmeňovacom návrhu tlače 521a v odseku 3 navrhujem, aby znenie odseku bolo: "Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky a nakladanie s jeho majetkom ako dlžníka. " Čiže dopĺňam na koniec vety slová "ako dlžníka". Odporúčal by som, aby vážené poslankyne a poslanci schválili túto moju pripomienku.

Ďakujem.

Podpredseda MR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Faktická pripomienka - pán poslanec Bajan. Poslanec V. Bajan:

Ospravedlňujem sa, pôvodne som chcel zareagovať na predkladateľa. Súhlasím s tým, aby sme zákon prijali, ale sú tu otvorené otázky, ktoré nerieši tento zákon. Naozaj si myslím, že už je najvyšší čas riešiť problematiku povinnosti fondu voči privatizovaným podnikom. Táto novela to nerieši. Čiže, bolo by dobré, aby výbor pracoval aj s takouto problematikou, ako sú záväzky voči privatizovaným podnikom. Myslím si preto, že by sme mali minimálne polemizovať, či fond je v stave, aby mohol svoje záväzky splniť. Myslím si, že v súčasnej dobe nie je. Je na to x objektívnych aj subjektívnych dôvodov. To je námet, ktorým by sa mal výbor zaoberať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem za faktickú pripomienku. Keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa pánov poslancov, či niekto chce vystúpiť.

Faktická pripomienka - pán Tomeček. Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predsedajúci,

ďakujem pánu poslancovi Bajanovi za jeho prístup k problematike privatizácie, ale nakoľko tento návrh zákona resp. novely nehovorí o tom, čo hovoril, sľubujem, že výbor sa bude zapodievať aj tými záležitosťami, ktoré spomínal.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Replika pána Bajana - prosím. Poslanec V. Bajan:

Obávam sa, že sme hovorili aj o tom, že v dôvodovej správe sú spomínané tri podniky, aj kvôli ktorým vznikla táto novela. Upozorňujem, že tato novela nerieši problematiku týchto troch podnikov, lebo táto vec je už v štádiu riešenia. Ide o to, aby sme preventívne veciam zabránili. Takže, bol by som rád, aby som bol v tomto duchu pochopený. To je všetko.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Formou faktickej pripomienky sa hlasí predkladateľ pán Plesník.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia,

pred chvíľkou sme schvaľovali štatút Fondu národného majetku. Práve problém, na ktorý tu poukázal pán poslanec Kuzbert, rieši predsa zákon. Fond ručí a je v podstate povinný splniť svoje záväzky. Otázka spočíva v tom, či na tieto záväzky fondu príslušné právnické osoby uplatia zákonný postup, ktorý vymedzuje postup podlá obchodného práva, alebo pôjdu podľa osobitného zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý hovorí, kedy je podnik v konkurze alebo osoba kedy je v predĺžení, alebo kedy je jednoducho neschopná plniť svoje záväzky. Fond národného majetku z charakteru svojho poslania je vyňatý spod tohto zákona, pričom ale nikto ho nezbavuje povinnosti splniť tieto záväzky, ktoré mu zákon v iných ustanoveniach ukladá. Takže, takto treba chápať, predkladanú

novelu, ktorá je práve pre odstránenie tejto nezrovnalosti osobitného nakladania s majetkom fondu, a pritom všeobecne právnych záväzkov, ktorý by fond ako dlžník mal platiť podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Chce ešte niekto vystúpiť v rozprave? /Nikto. /

Keď nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom prvom bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Plesník? Poslanec J. Plesník:

Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Nechce. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Dubovan?

Poslanec K. Dubovan:

Nie. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Nie, nie je potrebné. Takže, skôr ako pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch, prosím, aby sme sa prezentovali.

Je nás 68, nie sme uznášaniaschopní. Prosím všetkých poslancov a poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály.

Kolegyne, kolegovia, skúsime ešte raz prezentáciu. Prosím, prezentujme sa, nehlasujeme, len sa prezentujeme.

Prezentovalo sa 70 poslancov. Ďalší traja teraz prišli, ale je to stále málo, nie sme uznášaniaschopní.

O pár sekúnd urobíme ešte raz prezentáciu. Ak nás nebude dosť, budem nútený vyhlásiť prestávku.

Prosím, urobíme posledný pokus, prezentujme sa.

Je nás 74. Kolegyne a kolegovia, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

Ešte pán poslanec Ftáčnik má faktickú pripomienku. Poslanec M. Ftáčnik:

Pani poslankyňa Ďurišinová volne spočítala poslancov v tejto sále a hovorí, že nás je tu 80, tak dovoľte, aby sme vyskúšali pravidlo D6, to znamená, ak nie je vôľa poslancov. Ale vidím, že je hustý únik poslancov, takže je zrela prestávka.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Dámy a páni, vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Prosím vás, aby ste o 15. 30 hodine všetci disciplinovane prišli do rokovacej sály, aby sme mohli hlasovať o zákone.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme sa pokusne prezentovať.

Prezentovalo sa 61 poslancov. Je to málo na to, aby sme mohli pokračovať v našom rokovaní.

Prosím, budeme sa znovu prezentovať, medzitým prialo niekoľko kolegýň a kolegov.

Prezentovalo sa 68 poslancov a poslankýň. Prosím ešte ďalších poslancov, pretože už je to nedôstojné takto zvoláva t poslancov, aby si priali plniť svoje poslanecké povinnosti.

Neostáva nám nič iné, len takto na hranici dôstojnosti žiadať opätovne sa prezentovať, dovtedy, kým nás nebude uznášaniaschopný počet. Prosím, prezentujme sa.

Je nás 78, to znamená, že sme uznášaniaschopní. Konštatujem, že môžeme po prestávke pokračovať. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích a doplňovacích návrhoch. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Dubovana, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.

Poslanec K. Dubovan:

O bodoch 1 a 2 spoločnej správy, tlač 521a, som odporúčal hlasovať an blok a odporúčam tieto dva body schváliť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy, ktoré pán spoločný spravodajca odporúča an blok prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Ešte raz opakujem, hlasujeme o bodoch číslo 1 a 2 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

/ Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 84 poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že body číslo 1 a 2 spoločnej správy sme prijali.

Poslanec K. Dubovan:

K pozmeňovaciemu návrhu uvedenému v tlači 521a pod bodom 3 som mal rozširujúci návrh, preto odporúčam, aby sme hlasovali najskôr o mojom návrhu. Ten sa týkal odseku 3.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán spoločný spravodajca, musíme hlasovať o bodoch tak, ako sú uvedené v spoločnej správe.

Poslanec K. Dubovan:

V poriadku, môj pozmeňovací návrh je s ním totožný, práve to rozširuje.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán spoločný spravodajca, zamietneme najprv bod číslo 3 v spoločnej správe a potom s vaším rozšíreniu ho odsúhlasíme tak, ako zaznel v rozprave. V zmysle rokovacieho poriadku pokračujeme hlasovaním o bode číslo 3. Keďže pán spoločný spravodajca predložil rozšírenú verziu, odporúča bod číslo 3 zamietnuť.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Hlasujeme o bode číslo 3 spoločnej správy, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča zamietnuť.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 85 poslancov. Za návrh hlasovalo 9 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že bod číslo 3 spoločnej správy sme zamietli.

Poslanec K. Dubovan:

Môj doplňovací návrh je totožný s návrhom, ktorý je uvedený pod bodom 3. V odseku 3 sa za posledné slovo vo vete dopĺňa "ako dlžníka". Prečítam celý odsek. 3: "Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky a nakladanie s jeho majetkom ako dlžníka. " Ostatné zostáva presne tak, ako je to uvedené v správe pod bodom 3. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Dubovana, ktorý je vlastne bodom číslo 3 spoločnej správy rozšírený o slová "ako dlžníka" tak, ako ich prečítal. Návrh odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. / Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 86 poslancov. Za návrh hlasovalo 72 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Dubovana, ktorý je vlastne rozšíreným bodom číslo 3 spoločnej správy v znení ako ho prečítal, sme prijali.

Poslanec K. Dubovan:

Vážený pán podpredseda, v rozprave neboli ďalšie pozmeňovacie návrhy, a preto navrhujem, aby sme hlasovali o novele ako celku. Odporúčam prijať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov. Pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

Prosím, prezentujme sa hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 88 poslancov. Za návrh hlasovalo 83 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z. /Potlesk. /

Ďakujem za spoluprácu spoločnému spravodajcovi.

Pristúpime k dvadsiatemu druhému bodu programu, ktorým je

Návrh na voľbu člena Prezídia Fondu Národného majetku Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 479.

Podľa § 31 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 60/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, prezídium sa skladá z 9 členov, vrátane prezidenta a viceprezidenta. Na 28. schôdzi Národnej rady sme zvolili prezidenta, viceprezidenta a ďalších 6 členov Prezídia Fondu národného majetku. Teraz pristúpime k voľbe deviateho člena Prezídia Fondu národného majetku.

Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu poslanca Petra Tomečka, aby odôvodnil návrh výboru.

Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia,

dovoľte, aby som predtým ako uvediem návrh na voľbu člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ctenú snemovňu oboznámil s prijatým uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, ktorý odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tejto schôdzi, že zvolí kompetentné orgány Fondu národného majetku Slovenskej republiky na tejto schôdzi. Žiadam pána predsedajúceho, aby o tomto návrhu dal hlasovať ako o procedurálnom návrhu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne a kolegovia, pán poslanec Tomeček, predseda výboru pre privatizáciu predniesol procedurálny návrh, aby sa plénum Národnej rady uznieslo, že konštituovanie orgánov Fondu národného majetku, to znamená voľba člena prezídia a voľba dozornej rady prebehne na tejto schôdzi.

Je tu faktická pripomienka pána poslanca Fogaša. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, myslím si, že na tom sa nemožno uzniesť. Sú predložené určité návrhy, ktoré môžu získať primeranú väčšinu alebo potrebnú väčšinu, ale nemusia byt prijaté. Nie je možné donútiť. Národnú radu, aby ďalej rokovala, keď vyčerpá všetky návrhy, ktoré sú predložené.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Chápal som návrh pána poslanca Tomečka tak, že ak náhodou bude v tomto bode voľba neúspešná, tak sa - dajme tomu - ako posledný bod tejto schôdze ešte zopakuje. Súhlasím s tým, čo hovorí pán poslanec Fogaš, že bez toho, že by výbor odporúčal Národnej rade prijímať takéto uznesenie, tento bod sa dá zaradiť potom ako mimoriadny bod.

Je tu ešte pripomienka pána poslanca Michelka. Poslanec J. Michelko:

Myslím si, že je to celkom logická požiadavka, pretože kandidátov je dosť a je možné, že v tomto prvom kole nebude zvolený niekto za člena prezídia. Vo výbore sme sa dohodli na celkom normálnej procedúre, že z ďalších kandidátov, zrejme podľa počtu získaných hlasov, navrhneme ešte v priebehu tejto schôdze ďalšie kolo na voľbu člena prezídia. Treba si uvedomiť, že Fond národného majetku je dnes v takej situácii, že jeho orgány musia byt definitívne doplnené, aby sa mohol plne venovať svojej špecifickej a veľmi zodpovednej funkcii v tomto období transformácie ekonomiky.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. To bol procedurálny návrh, o ktorom ako predsedajúci som povinný dať hlasovať, okamžite a bez rozpravy. Formou faktických pripomienok neodzneli návrhy, ktoré by spochybňovali, resp. hovorili o kolízii s rokovacím poriadkom, samozrejme, že snemovňa svojím rozhodnutím rozhodne hlasovaním, či akceptuje tento záväzok alebo nie.

Takže, kolegyne a kolegovia, pán poslanec Tomeček na základe odporúčania výboru pre privatizáciu navrhol, aby sme prijali uznesenie, v ktorom sa bude hovoriť, o tom, že na tejto schôdzi budú dokonštituované orgány, to znamená zvolený deviaty člen prezídia a Dozorná rada Fondu prezídia národného majetku.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 87 poslancov. Za návrh hlasovalo 68 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

V zmysle interpretácie, tak ako som to vysvetlil, v prípade, že by voľba teraz nebola úspešná, Národná rada sa uzniesla, že sa ešte na tejto schôdzi k nej vráti. Zároveň som odporúčal, aby to bol posledný bod.

Prosím, pán Tomeček, pokračujte. Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia,

dovoľte, aby som vám uviedol návrh na voľbu člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Vychádzajúc zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 60/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov a zákon číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, a ktorým je novoupravené právne postavenie a právne pomery Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prijal uznesenia číslo 45 zo 6. apríla 1994, číslo 55 z 26. apríla 1994, číslo 69 z 24. mája 1994 a číslo 74 z 2. júna 1994, ktorými podľa § 31 ods. 2 navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky kandidátov za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky v zložení: Ing. Miroslav Knitl, Dr. Rudolf Kočisko, Ing. Ladislav Melčický, Dr. Emil Hubinák, ktorých návrhy máte predložené v materiáloch parlamentnej tlače číslo 479 aj s osobnými údajmi a pracovnými hodnoteniami jednotlivých kandidátov.

U navrhovaných kandidátov bola preskúmaná otázka nezlučiteľnosti funkcií podľa § 38 zákona, najmä z hľadiska či nevykonávajú činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností odporúčam, aby sme po rozprave k tomuto bodu rokovania pristúpili k tajnému hlasovaniu, v ktorom z navrhovaných štyroch kandidátov môže byť zvolený len jeden.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu predsedovi výboru. Má niekto otázky alebo pripomienky k predloženému návrhu?

Prosím, pán poslanec Fogaš.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

chcem navrhnúť, aby medzi kandidátov na voľbu za člena Prezídia Fondu národného majetku bol zaradený aj pán Ing. František Slávik, ktorý je povodne navrhovaný za ďalšieho člena Dozornej rady Fondu národného majetku. Myslím si, že je potrebné, aby sme určitým spôsobom zvážili zloženie toho orgánu nielen na čisté - povedal by som - politických hľadiskách, ale predovšetkým aj z hľadiska zastrešenia rôznych i nevládnych orgánov a organizácií, ktoré, domnievam sa, majú rovnaké právo podieľať sa na spolurozhodovaní ako ktorýkoľvek iný subjekt. Preto navrhujem, aby sa k tejto otázke tiež prípadne vyjadril výbor, alebo, aby sa o nej hlasovalo.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Fogaš, mám chápať váš návrh ako procedurálny? V zmysle zákona môže dávať, návrhy len vláda alebo výbor, to znamená prerušiť rokovanie, zvolať zasadnutie výboru, vyjadriť sa ku kandidátovi, a len v prípade, že by ho výbor pre privatizáciu navrhol, je možné o ňom hlasovať.

Prosím, hlási sa s faktickou pripomienkou pán Tomeček. Poslanec Ľ. Fogaš:

Pýtali ste sa ma, či je to procedurálny návrh. Chcem odpovedať, že áno, že chcem poprosiť, aby sa výbor k tejto otázke zišiel napriek tomu, že viem, že o nej už rokoval, ale za účasti sotva polovice členov výboru.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Tomeček. Poslanec P. Tomeček:

Pán poslanec Fogaš, musím vám odpovedať, že na rokovaní výboru bol návrh za kandidáta za člena prezídia pána Ing. Slávika uplatnený trikrát. Výbor bol trikrát uznášaniaschopný, trikrát tento návrh neprešiel. Myslím si, že by bolo veľmi nevhodné, keby sme vo výbore štvrtýkrát o tom istou kandidátovi dávali hlasovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Má ešte niekto k tomu pripomienky? /Nikto. /

Bol to procedurálny návrh. Pán poslanec Fogaš teda navrhuje, aby sme prerušili rozpravu asi na pol hodinu, aby zasadol výbor pre privatizáciu a opätovne, podľa vyjadrenia pána poslanca Tomečka už štvrtýkrát, sa vyjadril k návrhu kandidatúry pána Slávika. Je to procedurálny návrh, som povinný o ňom dať hlasovať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Fogaša.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 100 poslancov. Za návrh hlasovalo 19 poslancov. Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov. Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neprijali a budeme sa musieť rozhodnúť medzi štyrmi kandidátmi, ktorých máme navrhnutých.

Má ešte niekto záujem vystúpiť, v rozprave? /Nikto. /

Nikto nemá pripomienky. Podlá § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 60/1994 Z. z. Národná rada volí Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky tajným hlasovaním. Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Tým považujem aj návrh pána poslanca Tomečka za vybavený.

Hlasovací lístok na voľbu člena Prezídia Fondu národného majetku upravíte tak, že na ňom ponecháte meno jedného kandidáta, za ktorého hlasujete. Mená ostatných kandidátov treba vodorovne prečiarknutí. Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie.

Prosím, mám pred sebou vzor hlasovacieho lístka. Upravíme ho formou, o ktorej som hovoril. V poslednej vete je napísané, že za ďalších členov prezídia. Treba to chápať, že za ďalšieho člena prezídia, pretože volíme len ďalšieho člena prezídia.

Hlasovať budeme obvyklým spôsobom. Hlasovať budú najskôr overovatelia, ktorých prosím, aby dozerali na priebeh tajného hlasovania a aby spočítali odovzdané hlasy a oznámili výsledky tajného hlasovania.

Prosím o začatie tajného hlasovania a o pokyn, že sme pripravení.

/Vykonanie aktu tajného hlasovania. /

Pýtam sa, či má niekto ešte vykonať akt tajného hlasovania.

/ Nikto. /

Prosím, aby sa overovatelia odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Vyhlasujem 12 - minútovú prestávku. Prosím, aby sme sa stretli o 16. 30 hodine na vyhlásenie výsledkov.

Zároveň prosím osoby, ktoré nemajú poslanecký mandát, aby sa nezdržiavali v sále pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Gaulieder tlmočil výzvu, aby ľudia, ktorí nemajú mandát, konkrétne pán Zala, opustili rokovaciu sálu.

/ Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím kolegyne a kolegov, ktorí majú záujem vypočuť si výsledky voľby, aby okamžite priali do rokovacej sály. Prosím vážené poslankyne aj pánov poslancov, aby zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Komisia už spočítala výsledky, takže môžeme pokračovať.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky výsledok tajného hlasovania o voľbe člena Prezídia Fondu národného majetku. Prosím, pani poslankyňa Guldanová. Prosím poslancov, aby venovali pozornosť dôležitej voľbe, ktorú sne absolvovali, a zároveň prosím obsluhu, aby zapojila mikrofón na rečníckom pulte.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu ďalšieho člena Prezídia Fondu národného majetku slovenskej republiky.

Na túto voľbu bolo poslancom vydaných 107 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 101 platných hlasovacích lístkov a 6 neplatných. Hlasovacie lístky odovzdali všetci poslanci.

Za člena Emila Hubináka hlasovalo 73 poslancov. Za člena Miroslava Knitla hlasoval l poslanec. Za člena Rudolfa Kočiška nehlasoval nik. Za člena Ladislava Melčického tiež nehlasoval nik. Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za ďalšieho člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Emila Hubináka.

Podpísaní sú 7 overovatelia. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem overovateľke poslankyni Bibiáne Guldanovej za oboznámenie s výsledkami tajného hlasovania.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Emila Hubináka za člena Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Kolegyne, kolegovia,

dvadsiatym tretím bodom programu je

Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu na voľbu predsedu a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Podľa § 37 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 60/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu predložil návrh kandidátov na voľbu predsedu a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 467.

Prosím predsedu výboru pre privatizáciu Petra Tomečka, aby odôvodnil návrh výboru na predsedu a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia,

dovoľte, aby som vám uviedol návrh na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Vychádzajúc zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 60/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon číslo 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných

práv k nehnuteľnostiam, a ktorým je novo upravené právne postavenie a právne pomery Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prijal uznesenia číslo 52 z 19. apríla 1994, číslo 56 z 26. apríla 1994, číslo 72 z 24. mája 1994 a číslo 74 z 2. júna 1994, ktorými podľa § 37 ods. 1 navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky kandidáta na predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Ing. Blažeja Krasnovského a za ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky kandidátov pánov: Ing. Gregora Danišoviča, Ing. Andreja Finďu, Ing. Olega Lakotu, Doc. Ing. Jána Lukáčika, DrSc., Ing. Ladislava Matiaška, Ing. Dominika Mojžiša, Ing. Jána Petku, Ing. Vladimíra Tarabu, Ing. Imricha Farkaša, Ing. Františka Slávika, Dr. Štefana Tholta, ktorých návrhy máte predložené v materiáloch parlamentnej tlače 467 aj E osobnými údajmi a pracovnými hodnoteniami jednotlivých kandidátov.

U navrhovaných kandidátov bola preskúmaná nezlučiteľnosť funkcií podľa § 38 zákona najmä z hľadiska toho, či nevykonávajú činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností odporúčam, aby sme po rozprave k tomuto bodu rokovania pristúpili k tajnému hlasovaniu na funkciu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a po jeho zvolení na hlasovanie o ďalších členoch Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, v ktorom z 11 kandidátov môže byť zvolených 6 šesť z nich.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu poslancovi Tomečkovi. Má niekto otázky alebo pripomienky k predloženým návrhom?

/Nikto. /

Keďže nie, podľa § 37 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 60/1994 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky volí Dozornú radu Fondu národného majetku Slovenskej republiky tajnýn hlasovaním. Podľa uvedeného ustanovenia dozorná rada sa skladá zo 7 členov, vrátane jej predsedu.

Na základe odporúčania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu najskôr vykonáme voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku. Po tejto voľbe vykonáme voľbu ďalších 6 členov Dozornej rady Fondu národného majetku. Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

V zmysle schváleného postupu upravíte hlasovací lístok na voľbu predsedu dozornej rady tak, že na ňom ponecháte meno kandidáta, ak za neho hlasujete. V prípade nesúhlasu s kandidátom jeho meno vodorovne prečiarknete. Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné.

Hlasovať budeme obvyklým spôsobom. Hlasovať, budú najskôr overovatelia, ktorých prosím, aby dozerali na priebeh tajného hlasovania a aby spočítali odovzdané hlasy a oznámili výsledky tajného hlasovania. Prosím overovateľov, aby rozdali hlasovacie lístky.

Krátko znovu opakujem, najprv budeme voliť predsedu a po tejto voľbe, po oznámení výsledku, budeme voliť ďalších členov. Môžeme začať, tajné hlasovanie. Prosím overovateľov, aby odovzdávali hlasovacie lístky.

/Vykonanie aktu tajného hlasovania. /

Pýtam sa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, či má ešte niekto z vás vykonať akt tajného hlasovania?

/ Nikto. /

Ak nie, prosím overovateľov, aby sa odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Zároveň vyhlasujem 10 - minútovú prestávku.

/ Po prestávke. /

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

prosím, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím poslankyne a poslancov, aby sa usadili a aby venovali pozornosť poverenému overovateľovi, ktorý oznámi Národnej rade Slovenskej republiky výsledok tajného hlasovania voľby predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Na túto voľbu bolo poslancom vydaných 107 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 103 platných hlasovacích lístkov a 4 neplatné. Hlasovacie lístky odovzdali všetci poslanci.

Za predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky Blažeja Krasnovského hlasovalo 60 poslanOverovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky Blažeja Krasnovského.

Podpísaní sú ôsmi overovatelia. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem overovateľke pani poslankyni Bibiáne Guldanovej za oboznámenie s výsledkami tajného hlasovania.

Konštatujem, že Národná rada zvolila za predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku pána Blažeja Krasnovského.

Teraz pristúpime k voľbe ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku. Hlasovací lístok na voľbu členov dozornej rady fondu upravíte tak, že na ňom ponecháte mená najviac 6 kandidátov za členov dozornej rady, za ktorých hlasujete. Mená ostatných kandidátov za členov dozornej rady, za ktorých nehlasujete, vodorovne prečiarknete. Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie.

Hlasovať budeme obvyklým spôsobom. Hlasovať budú najskôr overovatelia, ktorých prosím, aby dozreli na priebeh tajného hlasovania a aby spočítali odovzdané hlasy a oznámili výsledky tajného hlasovania. Prosím o začatie tajného hlasovania.

Takže, páni overovatelia, dámy overovateľky, prosím, zaujmite svoje miesta.

/Vykonanie aktu tajného hlasovania. /

Je ešte niekto, kto nevykonal akt tajnej voľby?

/Nikto. /

Ak nie, prosím overovateľov, aby sa odobrali do určenej miestnosti a spočítali hlasy. Zároveň vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

budenie pokračovať v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade výsledky tajného hlasovania o voľbe ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

Poslankyňa B. Guldanová:

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada,

predkladám vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Na voľbu ďalších členov dozornej rady bolo poslancom vydaných 117 hlasovacích lístkov. Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 113 platných hlasovacích lístkov a 4 neplatné. Hlasovacie lístky odovzdali všetci poslanci.

Za Gregora Danišoviča hlasovalo 63 poslancov.

Za Imricha Farkaša hlasovalo 5 poslancov.

Za Andreja Finďu hlasovalo 46 poslancov.

Za Olega Lakotu hlasovalo 7 poslancov.

Za Jána Lukáčika hlasovalo 90 poslancov.

Za Ladislava Matiaška hlasovalo 49 poslancov.

Za Dominika Mojžiša hlasovalo 43 poslancov.

Za Jána Petka hlasovalo 47 poslancov.

Za Františka Slávika hlasovalo 11 poslancov.

Za Vladimíra Tarabu hlasovalo 57 poslancov.

Za Štefana Tholta hlasovalo 53 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky Gregora Danišoviča a Jána Lukáčika.

Podpísaní sú ôsmi overovatelia. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem overovateľke poslankyni Bibiáne Guldanovej za oboznámenie s výsledkami tajného hlasovania.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za členov Dozornej rady Fondu národného majetku pána Lukáčika a pána Danišoviča.

V zmysle uznesenia, ktoré sme prijali, ostáva v platnosti návrh, že ako posledný bod programu budeme voliť ďalších členov dozornej rady. Tak si to chápal, pán predseda výboru?

Poslanec P. Tomeček:

Pán predsedajúci, mal by som návrh, že teraz by mohlo prebehnúť druhé kolo z tých kandidátov, ktorí neboli zvolení, a v prípade, že by sa nedoplnila dozorná rada na počet 6 členov, zajtra by výbor zasadol a prehodnotil ďalšie návrhy, ktoré by pripadali do úvahy.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Myslím, že to nie je reálny návrh, pretože treba pripraviť volebné lístky. Budeme pokračovať ďalej v programe tak, že tento bod ukončíme a zajtra sa potom rozhodne vo vedení Národnej rady ako pokračovať. Zrejme ako posledný bod programu by sme mali opätovnú voľbu. Samozrejme, kandidátov môže navrhnúť výbor, ktorý zo zákona jediný má na to kompetenciu. Postupujem presne v zmysle propozícií, ktoré tu mám, takže k opakovanej voľbe v zmysle nášho uznesenia môžeme pristúpiť zajtra.

Dvadsiatym štvrtým bodom programu je

Informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu o výsledku preverenia rozhodnutí vlády Slovenskej republiky prijatých v súvislosti so schvaľovaním privatizačných projektov vládou Slovenskej republiky v období od 17. februára do 11. marca 1994.

Je to uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. apríla 1994 číslo 445, bod B.

Informáciu máte rozdanú ako tlač číslo 481, v ktorej je uvedené aj uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu. Uvedený výbor navrhuje prijať text tohto uznesenia ako uznesenie Národnej rady.

Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre privatizáciu pána poslanca Petra Tomečka, aby podal informáciu.

Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia,

dovolíte, aby som predtým ako uvediem informáciu pod parlamentnou tlačou 481, dal procedurálny návrh, aby obidve informácie, ktoré boli teraz na programe, boli prednesené ako spoločná informácia s tým, že by bola len jedna rozprava k obidvom týmto informáciám. Žiadal by som, aby sa o tom dalo hlasovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Kolegyne, kolegovia, v zmysle rokovacieho poriadku, ktorý pripúšťa zlúčenie rozpravy, pán predseda výboru Peter Tomeček dáva procedurálny návrh, aby naraz informoval o bode 24 aj 25 a aby k týmto bodom bola spoločná rozprava. Je to procedurálny návrh, o Ktorom nechám hlasovať, bez rozpravy a ktorý na svoje racionálne opodstatnenie. Prosím všetkých, aby sa dostavili do rokovacej sály, hlasujeme o procedurálnom návrhu poslanca Petra Tomečka.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Prezentovalo sa 67 poslancov.

Keďže nie sme schopní uznášania, tento procedurálny návrh sme neprijali a budeme pokračovať ďalej podľa programu, to znamená v samostatnej rozprave. /Hlasy z pléna, aby sa hlasovalo ešte raz. /

Môžem ešte vyzvať, poslancov, ale v prípade, že návrh nebude prijatý pre nedostatočný počet poslancov, budeme pokračovať podľa programu, až kým neprídeme na hlasovanie o uznesení, kde budem musieť, potom schôdzu prerušiť. Takže prosím poslancov, ktorí sa nachádzajú mimo, aby priali do rokovacej miestnosti.

Opakovane hlasujeme o procudurálnom návrhu pána poslanca Tomečka, aby rozprava k bodom 24 a 25 bola spojená. Návrh dáva pán poslanec Tomeček a odporúča ho prijať.

Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 69 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania Ba zdržali 2 poslanci. Nehlasovalo 7 poslancov.

Konštatujem, že sme naším rozhodnutím spojili informáciu o bodoch 24 a 25 a potom k nim budeme mať spoločnú rozpravu.

Prosím, pán poslanec Tomeček. Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som uviedol informáciu pod parlamentnou tlačou 481 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu o výsledku previerky rozhodnutí vlády Slovenskej republiky prijatých v súvislosti so schvaľovaním privatizačných projektov vládou Slovenskej republiky v období od 15. februára do 14. marca 1994 na základe uznesenia Národnej rady číslo 401 časť. C/1 a uznesenia číslo 445 bod B.

Vláda v období od 15. februára do 14. marca schválila celkom 404 privatizačných projektov týkajúcich sa predaja majetku štátu, resp. majetkovej účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb, vo všetkých prípadoch formou priameho predaja vopred určenému záujemcovi. Uznesením vlády číslo 283 zo dňa 29. marca 1994 bolo zrušených 13 uznesení, ktorými predchádzajúca vláda schválila privatizačné projekty.

Členovia Výboru Národnej rady pre privatizáciu vykonali v dňoch 2. 3. 1994 až 25. 4. 1994 previerku všetkých 404 uznesení vlády Slovenskej republiky, ako i príslušných privatizačných projektov. Zároveň prihliadali k došlým pripomienkam a sťažnostiam od občanov a iných fyzických a právnických osôb na spôsob privatizácie uvedených podnikov resp. majetkových účastí. Pri preverovaní uznesení vlády posudzovali súlad textu uznesenia s predloženým privatizačným projektom, dodržiavanie postupu predkladania a posudzovania privatizačných projektov, ako aj naplnenie zásad privatizácie vymedzených v dokumente Konkretizácia harmonogramu úloh vyplývajúcich z aktualizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z apríla 1993, ktoré boli v Národnej rade pod parlamentnou tlačou 276.

V informácii sú zachytené všetky skutočnosti, s ktorými sa výbor stretol pri tejto previerke s tým, že na stranách 9 až 11 je uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, ktoré výbor odporúčal Národnej rade, aby tento text uznesenia, ktorý prijal výbor pre privatizáciu, prijala ako uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Dovoľte mi ale informovať, že tento text bol aktuálny, alebo časť z neho bola aktuálna v termíne ukončenia previerky, teda k 27. 4. 1994. Dnes už máme pokročilý termín, je 8. júna, prakticky dva a pol mesiaca od vykonania tejto previerky, takže by som odporúčal pri rozprave a hlasovaní

o informácii pod parlamentnou tlačou 481, aby ju Národná rada zobrala na vedomie bez toho, a aby neprijala uznesenie výboru pre privatizáciu.

Vážený pán predseda,

dovoľte mi, aby som uviedol priebežnú informáciu o plnení bodu C/2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1994 číslo 401 týkajúcu sa preverenia všetkych privatizačných projektov schválených vládou Slovenskej republiky od roku 1991 do júna 1992 s osobitným zameraním na projekty schválené v máji a júni 1992.

Výboru Národne] rady Slovenskej republiky pre privatizáciu bolo predložených 172 textov uznesení vlády Slovenskej republiky týkajúcich sa schvaľovania privatizačných projektov za obdobie od 25. júna do 18. júna, od roku 1991 do roku 1992, pričom 157 privatizačných projektov bolo schválených v mesiacoch máj a jún 1992. Za uvedené obdobie boli schválené privatizačné projekty v súhrnnom objeme majetku 15, 256 mld Sk, pričom v Šiestich uzneseniach hodnota majetku nebola uvedená. Pri preverovaní členovia výboru skúmali najmä to, či archivované schválené privatizačné projekty obsahujú všetky náležitosti, ktoré stanovoval zákon číslo 92/1991 Zb. podľa znenia v dobe schvaľovania, súlad schvaľovaného privatizačného projektu, obsahu uznesenia vlády a kúpno-predajnej zmluvy medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a nadobúdateľom, a zároveň výbor overoval ako nadobúdatelia plnili a plnia záväzky voči Fondu národného majetku Slovenskej republiky vyplývajúce z kúpne] zmluvy, najmä pokiaľ ide o platby a splátky podlá platobného kalendára.

Doteraz získané poznatky z preverovania projektov I. vlny neumožnili Výboru Národnej rady pre privatizáciu vysloviť definitívne závery k schvaľovaniu privatizačných projektov v období od 25. 6. 1991 do 18. 6. 1992 a na základe

týchto skutočnosti Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu požiadal Prezídium Fondu národného majetku, aby odstránilo nedostatky v archivovaní materiálov fondu.

Výbor bude naďalej vo svojej činnosti pokračovať za účasti kompetentných predstaviteľov dotknutých orgánov, najmä ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, zakladateľských rezortov, ministerstva financií a Fondu národného majetku, a ďalšiu priebežnú informáciu, prípadne konečnú informáciu by predložil na ďalšej riadnej schôdzi Národnej rady.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím pána Tomečka, aby zaujal miesto, ktoré je určené pre spravodajcov výborov.

Má niekto otázky? Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána Zemana, takže mu udeľujem slovo. Ešte sa hlási pán poslanec Kuzbert s faktickou poznámkou.

Poslanec T. Kuzbert:

Nemám faktickú poznámku, chcel by som sa prihlásiť do rozpravy.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážení páni poslanci, v zmysle rokovacieho poriadku informáciu, ktorú dával predseda výboru pán Tomeček, budeme odsúhlasovať ako informáciu, takže je možné o nej diskutovať, klásť otázky. Moja prvá otázka bola, či má niekto otázky. Prosil by som, aby ste teda nie formou diskusie, ale formou otázok k predloženému materiálu uvádzali svoje vystúpenia, pretože na tieto otázky odpovie pán poslanec Tomeček a potom budeme hlasovať o návrhu uznesenia. Tak to mám napísané podľa rokovacieho poriadku. To znamená, že nie je to klasická rozprava, kde môžeme hovoriť o všetkom možnom, ale je to materiál informatívneho charakteru. Ak ste si všimli, neotvoril som rozpravu, ale požiadal som o otázky k predloženej informácii.

Prosím, pán poslanec Zeman. Poslanec J. Zeman:

Vážený pán predsedajúci, ale teraz nastala akási zmena, ja sa chcem vyjadriť k predloženej správe ako takej, pretože, podľa môjho názoru, predložená sprava nespĺňa tie náležitosti, ktoré by mala. Mala by byť, podľa môjho názoru, pravdivá. A k tomu sa chcem vyjadriť.

Podpredseda NR SR L. Černák:

Samozrejme, máte právo povedať svoj názor, sformulovať ho do otázky, na otázky bude odpovedať pán spoločný spravodajca, a eventuálne dávať pozmeňovacie návrhy k návrhu uznesenia.

Poslanec J. Zeman:

Vážený pán predsedajúci, dámy a pani,

pôvodne som chcel zaujať stanovisko v dvoch poznámkach k predloženej správe Výboru Národnej rady pre privatizáciu, ktorú sme dostali ako tlač 381. Teraz sa situácia málo zmenila, dovoľujem si predsa len zaujať stanovisko tak, ako som pôvodne chcel.

Moja prvá poznámka je X strane 3 predloženej informácie, kde sa uvádza - citujem: "Pri zmene metódy privatizácie podľa § 9a zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky navrhlo vykonať zmeny metódy privatizácie verejnou súťažou na priamy predaj i v prípadoch, keď existovalo viacero konkurenčných privatizačných projektov, resp. podnetov od jednotlivých záujemcov. Pritom v príslušných materiáloch neexistuje dostatočné zdôvodnenie" - opakujem - "dostatočné zdôvodnenie tohto kroku, ani doloženie spôsobu výberu výhodnosti ponuky. " Nižšie sa menujú niektoré podniky, ako je Štátny podnik HUBERT, Sereď, Mlyn Pohronský Ruskov, DUMAS Dunajská Streda, ZPA Prešov, Slovenské liečebné kúpele Piešťany.

K tomu by som si dovolil citovať príslušný § 9a, ktorý mal byt porušený, resp. bol porušený. Citácia: "Orgán štátnej správy republiky príslušný na schválenie privatizačného projektu, môže zmeniť spôsob privatizácie navrhnutý v privatizačnom projekte podniku spracovanom podnikom alebo v privatizačnom projekte majetkovej účasti štátu na podnikaní inej právnickej osoby spracovanom právnickou osobou, ktorej sa týka, a predložený návrh privatizačného projektu pred schválením upraviť v súlade so zmeneným spôsobom privatizácie. " Toľko presná citácia príslušného paragrafu.

Dámy a páni, iste ste počuli, že o konkurenčných privatizačných projektoch v tejto citácii, v tomto paragrafe nie je ani zmienka. Preto mne osobne je záhadou porušenie resp. možné porušenie tohto zákona. Zákon vôbec sa nezmieňuje o tom, že by bolo treba niečo zdôvodňovať, a tobôž, čo som už dvakrát opakoval, dostatočne zdôvodňovať. Som toho názoru, že účelovým spôsobom bol daný len zavádzajúci výklad tohto zákona. To je prvá moja poznámka.

V druhej mojej poznámke opätovne chcem poukázať na účelové vysvetľovanie zákona pre zmenu číslo 253/1991 Zb. Na stranách 4 a 5 predloženej informácie sa konštatuje, že Fond národného majetku Slovenskej republiky ho porušil tým, že nemá k tomu príslušné uznesenie fondu. Znova by som mohol citovať zákon. Obmedzím sa len na tvrdenie, že po opätovnom štúdiu tohto zákona som túto zákonnú úpravu, ktorá je vraj porušená, jednoducho nenašiel.

V tých častiach sa ešte hovorí aj o § 12 ods. 6 zákona číslo 253/1991 Zb., na ktorý sa odvoláva predložená správa - citujem: "Na zmenu schváleného privatizačného projektu je fond povinný vyžiadať si súhlas ministerstva alebo vlády, ak si vyhradila schválenie privatizačného projektu. " Preto je nutná otázka, kto predkladal materiál na rokovanie vlády, ak nie ministerstvo, a kto vlastne schvaľoval, ak nie vláda.

Vážená dámy, vážení páni,

uviedol som len dva príklady, ktorými jasne uvádzam, že predložená správa je vedome zavádzajúca, nie je spracovaná vo všeobecnej rovine, ale účelovo politickej, čo je v rozpore aj s programovým vyhlásením dočasnej vlády. V tejto súvislosti mohol by som zaujať stanovisko k textu predloženej správy na strane 3 resp. na stranách 6, 7 a 8, kde sa hovorí o odpredaji 9, 53 % akcií VSŽ. Nebudem to robiť, pretože je nedôstojné pre Národnú radu Slovenskej republiky zapodievať sa klebetami, dohadmi, polopravdami a rôznymi konštrukciami, ktoré nemajú žiadnu oporu v zákone. Preto navrhnem Národnej rade Slovenskej republiky túto správu vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Ďalej som dostal do rozpravy písomnú prihlášku pán Kuzberta. Prosím, pán Kuzbert.

Opakujem, zo zvyku som povedal do rozpravy. Je to informácia a pri informácii podľa rokovacieho poriadku poslanci zaujímajú stanoviská, kladu otázky, t

Poslanec T. Kuzbert:

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia,

Na 31. schôdzi, dobre sa pamätám, to bol ten nočný dialóg, v rozprave som sa už vyjadril k predloženej informácii, ale dnes musím konštatovať, že od tej doby nastali isté zmeny. Fond národného majetku preskúmal podstatu námietok, ktoré som tam predniesol k niektorým projektom, a najmä u tých privatizačných projektov, kde zmluvy nadobudli účinnosť, t. j, zmluvné záväzky, najmä finančné, boli v dohodnutej lehote splnené, prezídium fondu zmenilo svoje rozhodnutie, o čom prijalo aj uznesenie, z ktorého citujem k bodu 5, bod 2 písm. b/: "V prípade zrušenia uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 126 z 15. 2. 1994, ktorým sa schvaľuje predaj akcií Mlyn Pohronský Ruskov a. s. na nadobúdateľa Mony s r. o., bolo overením výpisu uznesenia Obvodného súdu Bratislava I. preukázané, že v uznesení vlády Slovenskej republiky mala byť ako nadobúdateľ správne uvedená Mony s r. o. Levice, čím možno považovať zápis v uznesení vlády Slovenskej republiky za chybný. "

V bode 3: "Súhlasí, aby v zmysle § 28 ods. 5 zákona číslo 92/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov bol vykonaný predaj akcií Mlyn Pohronský Ruskov a. s. pre Hony s r. o. a predaj akcií Skloobal Nemšová a. s. pre Obalsklo s. r. o.

Po štvrté: "Ukladá viceprezidentovi Prezídia Fondu Národného majetku Slovenskej republiky

a/ predložiť na ministerstvo privatizácie Slovenskej republiky žiadosť o vydanie písomného súhlasu na vykonanie predajov podlá bodu 3 tohto uznesenia a po obdržaní písomného súhlasu predložiť na vydanie súhlasu na rokovanie vlády Slovenskej republiky,

b/ informovať Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky o postupe realizácie týchto priamych predajov. "

Z uvedeného vidieť, že dôvody na zrušenie privatizačných projektov, ktoré boli v tej dobe uvedené v informácii, tlač 481, nie sú celkom pravdivé a na základe prešetrenia Fondom národného majetku boli dokázané tie lapsusy, ktoré v tomto uznesení sú.

Na základe tejto skutočnosti, čiže na základe stanoviska Prezídia Fondu národného majetku navrhujem v konštatačnej časti tejto správy z bodu b/ vypustiť Mlyn Pohronský Ruskov, ďalej z bodu c/ vypustiť Mlyn Pohronský Ruskov, kde sa hovorí o neodôvodnenom zvýhodňovaní pri výbere kupujúceho. A chcem položiť otázku - táto správa alebo táto informácia navrhla Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky, aby predmetné projekty boli preskúmané Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky - chcem sa spýtať, či tento podnet bol daný, a keď bol daný, aký je výsledok.

Ďalej by som sa chcel spýtať na osud predmetných neplnení, lebo tu už musím hovoriť, že, bohužiaľ, Fond národného majetku porušuje zmluvu, ktorá nadobudla účinnosť v oboch prípadoch, a práve z tých dôvodov dnes doobeda som sa spýtal pri schvaľovaní štatútu, čo sa stane, alebo kto nesie zodpovednosť, keď Fond národného majetku nenesie vinu na tom, že sa dostane ako obžalovaný na súd. Kto tie náklady potom za Fond národného majetku ponesie.

Toto sú moje pozmeňovacie návrhy do uznesenia, i keď pán Tomeček tu zdôraznil, že vzhľadom na časový faktor, ktorý tu nastal, že od predloženia tejto správy uplynula dlhšia doba a niektoré údaje už v tejto správe nie sú aktuálne, a požiadal, aby Národná rada neprijala uznesenie k tejto správe, len vzala túto informáciu na vedomie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem za formulované otázky aj za návrh. Pýtam sa, či má ešte niekto otázky.

Prosím, pán poslanec Rea. Poslanec J. Rea:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, milí hostia,

veľmi v krátkosti k preloženej informácii - aj z toho hľadiska, že časový faktor medzi prerokovaním a predložením informácie je značne dlhý, prosil by som, aby niektoré údaje boli spresnené, aby v tej správe neboli uvedené, pretože dá sa jednoducho dokázať, že nie sú celkom správe uvedené. Nebudem sa ďalej zmieňovať o stanovisku k privatizácii, uvediem len konkrétne, vecné dôkazy, aby sme informáciu uviedli na správnu mieru.

Na strane 3 v tom dlhom odseku, v druhej polovici strany posledné štyri riadky "... s veľkým rozsahom majetku neboli preukázaná kapitálové a iné predpoklady na rozvoj pôdniku... " Sú tam podniky, okrem iného Skloobal Nemšová. Ale už 4. 3. 1994 sú tu predložené lízingové zmluvy na celý kapitálový rozsah investovania v tomto podniku Skloobal. Takže by som veľmi prosil, aby z tejto informácie bol vynechaný minimálne Skloobal Nemšová, pretože nie je to pravda. Už v tom čase sú podpísané zmluvy s lízingovou spoločnosťou, že v celom rozsahu bolí kapitálové prostriedky zabezpečené.

V ďalšom na strane 9 v prvom odseku je uvedené, že ide o záväzok presadiť investovanie z vlastných zdrojov pôvodného podniku, a zasa je tam Skloobal Nemšová, 500 miliónov korún. Takže, ako vidieť, zo zmlúv vyplýva, že to bol zahraničný kapitál v celej výške, takže nie z vlastných zdrojov, ale tieto zdroje boli získané zo zahraničného kapitálu. Teda zase nemôžeme v informácii nechať, že bol záväzok presadiť investovanie z vlastných zdrojov, keďže investovanie bolo zabezpečené z iných zdrojov ako vlastných.

A na strane 10 by som odporúčal, aby v odseku e/, kde sa hovorí o výsledkoch previerky, že tieto potvrdzujú opodstatnenosť prijatia uznesenia vlády číslo 283 z 29. marca 1994, ktorými sa zrušili niektoré uznesenia predchádzajúcej vlády, bolo presne citované - napríklad aj uznesenie, ktorým bola zrušená privatizácia podniku Skloobal Nemšová, čo sa nezakladalo na opodstatnenosti previerky, pretože, ako som uviedol, táto opodstatnenosť nebola dokázaná.

Toto všetko tu hovorím len v mene niekoľko desiatok, možno aj stoviek zamestnancov Skloobalu Nemšová, pretože, keď sa v tomto podniku nebude realizovať tento kapitálový zahraničný vstup, dôjde k odstaveniu niektorých výrobných kapacít, pochopiteľne, dôjde k zníženiu zamestnanosti, a čo je veľmi závažné z hľadiska Slovenska ako republiky, dôjde k zníženiu objemu obalového skla, objemu výroby obalového skla. V súčasnosti je to síce monopolný výrobca, ale dostatočne zabezpečuje všetky potreby Slovenskej republiky, časťou výroby realizuje aj zahraničné dodávky väčšinou iba do západoeurópskych štátov. Je to aj zdroj devízových prostriedkov pre tuto republiku. Z toho dôvodu opakujem, opodstatnenosť zastavenia privatizácie Skloobal nie preto, ako uviedla pani poslankyňa Kaliská v rozprave pri odvolaní pána ministra Janičinu, že som dal nejaké podporné stanovisko, nedal som podporné stanovisko k privatizácii spoločnosti s r. o., ktorá je tam uvedená, ale som dal podporné stanovisko, lebo som považoval za potrebná, aby tento podnik bol sprivatizovaný tak, ako tu všetci hovoríme, aby sa privatizovalo. Moje stanovisko bolo iba v súlade so stanoviskom väčšiny z nás, aby sa podnik sprivatizoval, pretože zahraničný kapitál vstúpi iba do privatizovaného podniku. To bolo moje stanovisko, pani poslankyňa, aby som vám zároveň hneď a] odpovedal, že nie tak, že som dal podporné stanovisko X privatizácii x, y spoločnosti s ručením obmedzeným. To nie je pravda, ani to tak nebolo. Vy ste zrejme moje stanovisko nečítali, a keď, tak ste ho dobre nepochopili alebo dobre nečítali.

Z tohto hľadiska by som prosil, aby v tej informácií boli jednotlivé ustanovenia, ktoré som povedal, zmenené, pretože nie sú opodstatnené, nezakladajú sa na pravde.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne, pán poslanec. Z vášho vystúpenia berieme časť, ktorá sa dotýka tejto informácie. Tá ďalšia patrila skôr do všeobecnej politickej rozpravy.

Prosím, faktická pripomienka - pán poslanec Kuzbert.

Poslanec T. Kuzbert:

Ešte na ozrejmenie, čo sa týka súdneho sporu medzi Fondom národného majetku. 14. 3. bola podpísaná zmluva, 29. 3. 1994 zmluvou určená finančná čiastka bola poukázaná na účet Fondu národného majetku vo výške 36 314 tisíc Sk. To sú dva mesiace, prosím vás. Jedna vec je, že s týmito peniazmi disponuje Všeobecná úverová banka, druhý fakt je, že úroky z tejto sumy nabiehajú na účet Fondu národného majetku, už nehovoriac o tom, akú ujmu utrpel už doteraz ten, kto je majiteľom tejto spoločnosti s r. o., jednak na mene, jednak na financiách, lebo záväzky voči banke, odkiaľ má úver, musí plniť, pokiaľ nechce prísť o úver. Okrem toho keď pripočítame ešte ďalšie straty, ktoré dobrý právnik vie vymôcť, tak Fond národného majetku pri súdnom procese, lebo Fond národného majetku je zodpovedný, je samostatným právnym subjektom, zmluva je s Fondom národného majetku, nie B vládou, nie s ministerstvom privatizácie, čiže Fond národného majetku môže prísť o 5, 6, 7 miliónov korún. Kto to bude znášať? My, občania. Neviem, z akých dôvodov, pre mňa nepochopiteľných.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Má ešte niekto otázky alebo pripomienky? / Nikto. /

Ak nie, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňovacích alebo doplňovacích návrhoch. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, prosím, aby sme sa prezentovali. Takže prosím všetkých, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli na prezentáciu, budeme hlasovať o uznesení k bodom 24 a 25.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 74 poslancov. Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby urýchlene prišli do rokovacej sály. Prosím, budeme sa prezentovať.

Prezentovalo sa 76 poslancov.

Prosím pána poslanca Tomečka, aby povedal, akým spôsobom odpovie na otázky, ktoré tu boli vznesené a zároveň nechal hlasovať o uznesení.

Poslanec P. Tomeček:

Vážený pán predseda,

keďže obidve informácie sú informácie Výboru Národnej rady pre privatizáciu, nie predsedu výboru pre privatizáciu, mám takisto niektoré výhrady, otázky a pripomienky k obidvom informáciám, ktoré, pokiaľ nebola otvorená rozprava, si budem uplatňovať vo všeobecnej rozprave. Takže, sám sebe by som tu takisto v tomto bode nemohol na svoje otázky odpovedať. Odporúčam, aby sme hlasovali o týchto informáciách s tým, že ich obidve berieme na vedomie a všetky pripomienky, ktoré boli prednesené k týmto dvom informáciám, prejdeme vo výbore s tým, že vo všeobecnej rozprave budem reagovať či už za výbor a potom ako poslanec.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Tomeček vysvetlením, ktoré tu dal, si vlastne osvojuje návrh, ktorý zaznel v prvej otázke, takže predkladateľ zrejme nebude žiadať o tom hlasovať. Pán poslanec Zeman, dobre?

Poslanec J. Zeman:

Áno. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Takže nežiada hlasovať, pretože pán Tomeček navrhuje, aby sme obidve prednesené informácie zobrali na vedomie s tým, že zvolá výbor, ktorý zaujme stanovisko k otázkam, ktoré tu boli povedané k modifikáciám uznesení a následne potom na ďalšej schôdzi by sa hlasovalo o uznesení. Správne som pochopil?

Poslanec P. Tomeček:

Áno. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že berieme obidve informácie na vedomie a po zapracovaní pripomienok, ktoré tu boli povedané, sa bude hlasovať o záverečnom uznesení.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 77 poslancov. Za návrh hlasovalo 66 poslancov. Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. Nehlasoval l poslanec.

Konštatujem, že sme informácie uvedené v našom programe pod bodmi 24 a 25 zobrali na vedomie s tým, že pripomienky a otázky, ktoré tu boli prednesené v diskusii, prerokuje na svojom zasadnutí Výbor Národnej rady pre privatizáciu.

navrhne úpravu uznesenia, o ktorom budeme hlasovať ako o samostatnom bode na ďalšej riadnej schôdzi národnej rady Slovenskej republiky.

Kolegyne, kolegovia,

pristúpime k dvadsiatemu šiestemu bodu programu, ktorým je

Informácia o uplatňovaní zákona Slovenskej národnej rady číslo 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu.

Informáciu podá predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán Ľubomír Fogaš. Prosím pána predsedu, aby sa ujal slova.

Poslanec Ľ. Foqaš:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,

na základe záverov z porady predsedu Národnej rady Slovenskej republiky s podpredsedami Národnej rady Slovenskej republiky z 31. januára 1994 prijatých v nadväznosti na uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru z 12. januára 1994 číslo 287, Mandátový a imunitný výbor Národnej rady bol požiadaný, aby vyžiadal od poslancov Národnej rady podklady k informácii o vyhodnotení uplatňovania zákona Slovenskej Národnej rady číslo 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu. Ide o zákon, ktorý bol prijatý v závere predchádzajúceho volebného obdobia, o zákon, ktorým sa usilovalo predísť konfliktu záujmov.

Podľa záverov z tejto porady uvedenú informáciu predseda Mandátového a imunitného výboru Národne] rady prerokoval s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe jeho rozhodnutia na porade predsedu Národnej rady z 3. mája 1994 bol prijatý záver, aby upravenú informáciu po predchádzajúcom prerokovaní v Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady jeho predseda predniesol na 31. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá by podlá zákona mala rozhodnúť o spôsobe zverejnenia evidencie oznámení.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prepáčte, pán poslanec. Pravdepodobne budeme hlasovať, a preto prosím tých, ktorí sa balia a odchádzajú, aby neodchádzali.

Poslanec Ľ. Fogaš:

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady sa s informáciou oboznámil na svojej schôdzi 20. mája 1994. V S 2 zákona Slovenskej Národnej rady číslo 314/1992 Zb. je ustanovená povinnosť pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zdržať sa pri výkone funkcie aj v občianskom živote všetkého, čo by mohlo viesť k rozporu verejného záujmu s osobnými záujmami, ohroziť dôveru, nestrannosť osoby poslanca a znevážiť vykonávanú funkciu. Obdobné povinnosti sa vzťahujú aj na členov vlády. Nemalí by najmä zneužívať svoje postavenie a informácie získané v súvislostí s výkonom svojej funkcie na vlastný prospech alebo na prospech inej osoby. Povinní sú neprijímať v súvislosti s výkonom svojej funkcie dary alebo iné výhody. Podľa § 3 odseku 1 uvedeného zákona poslanci sú povinní písomne oznámiť, že vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov, s výnimkou správy vlastného majetku a vykonávania vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej alebo umeleckej činnosti,

a tiež, že sú členmi riadiacich alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosti.

Treba povedať, že zákon neustanovuje poslancom uvedenú oznamovaciu povinnosť vykonávať každoročne, ale iba vtedy, kedy im nastali skutočnosti zakladajúce povinnosť podľa § 3 odsek 1 zákona. Poslanci sú povinní oznámiť v tomto smere akékoľvek zmeny v oznámených skutočnostiach. V kontexte s uvedeným oznamovaciu povinnosť poslanci vykonali ešte v roku 1992, prípadne v prvých mesiacoch roku 1993. V súvislosti so spomínanými závermi z porady predsedu Národnej rady Slovenskej republiky s podpredsedami Národnej rady v záujme aktualizácie zákonnej oznamovacej povinnosti sa predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady listom zo dňa 16. februára 1994 obrátil na všetkých poslancov Národnej rady slovenskej republiky, aby písomne do 28. 2. 1994 oznámili skutočnosti podľa § 3 odsek 1 zákona. Pre zjednodušenie a prehľadnosť poslanci dostali návrh jednotného oznámenia, ktoré mali vyplnené doručiť. Súčasne mali poslanci pripojenú informáciu k pojmu vykonávanie podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti podľa osobitných predpisov.

Predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady v liste poslancom uviedol, že podľa § 4 odsek 2 zákona Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky k 1. marcu každého roka má zverejniť evidenciu oznámení podlá tohto ustanovenia. O spôsobe zverejnenia rozhodne Národná rada Slovenskej republiky, k čomu zatiaľ nedošlo. Výsledkom dnešnej správy by malo byť práve uskutočnenie alebo rozhodnutie o spôsobe zverejnenia. Poslancov tiež upozornil na zákonom uloženú povinnosť v § 3 odsek 2 zákona do 1. marca každého roka odovzdať Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky druhopis daňového priznania, ak vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov, pričom za rok 1993 je ho možné odovzdať do 1. apríla 1994.

List predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady ohľadom aktualizácie zákonnej oznamovacej povinnosti dostali všetci poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Existuje 10 poslancov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov neodporučili vyplnené oznámenie. Žiada sa podotknúť, že to môže byť aj z dôvodov, nakoľko nevykonávajú činnosti, na ktoré sa vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 3 odseku 1 zákona, a teda nepokladali za potrebne takúto činnosť ani oznamovať. Ide teda o vykonávanie umeleckej, literárnej, publicistickej, vedeckej či pedagogickej činnosti.

Zostavený bol zoznam poslancov, ktorí podľa § 3 odsek l zákona Slovenskej národnej rady číslo 314/1992 Zb. písomne oznámili, že vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosti podľa osobitných predpisov, alebo, že sú členmi riadiacich alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Zoznam bol zostavený na základe oznámení doručených resp. zaslaných poslancami. Druhopis daňového priznania za rok 1993, prípadne vykonávania podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti podľa osobitných predpisov Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky odovzdalo 5 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Uplatňovanie zákona číslo 314/1992 Zb. je postavené v podstate na pôsobnosti Predsedníctva Slovenskej Národnej rady, ktoré od účinnosti Ústavy Slovenskej republiky 1. októbrom 1992 neexistuje, pričom táto pôsobnosť nebola výslovne určená inému orgánu Národnej rady Slovenskej republiky. Ide teda o plnenie oznamovacej povinnosti Predsedníctvu Slovenskej Národnej rady, ale najmä o iniciatívnu a rozhodovaciu právomoc predsedníctva, a to v tom smere, či činnosť, poslanca je v súlade so zákonom Slovenskej Národnej rady číslo 314/1992 Zb. Podľa § 5 odsek 1 tohto zákona každý poslanec má právo navrhnúť predsedníctvu, aby rozhodlo, či činnosť poslanca je v súlade s týmto zákonom, pričom predsedníctvo

môže rozhodnúť aj bez návrhu. Na rozhodnutie predsedníctva je potrebné stanovisko Mandátového a imunitného výboru Národnej rady.

Náš výbor na schôdzi 10. apríla 1993 konštatoval, že Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady v súčasnosti neprináleží pôsobnosť podávať iniciatívny návrh a rozhodovať, či činnosť poslanca je v súlade so zákonom číslo 314/1992 Zb. alebo nie je. Uvedené problémy z hľadiska inštitucionálneho a procedurálneho uplatňovania tohto zákona spolu s niektorými jeho obsahovými nedostatkami, napríklad nekompletnosť úpravy, absencia resp. nerealizovatelnosť sankcie v prípade nezanechania činnosti poslancom alebo členom vlády, zrejme viedli k podaniu vládnych zásad zákona Národne] rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, to je tlač číslo 343, ako aj obdobného poslaneckého návrhu zásad zákona, tlač číslo 220, pričom ako viete, tieto návrhy zásad zákona boli už medzitým vypracované alebo spracované do podoby paragrafovaných znení a sú predložené výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Predpokladám, že bude možné o nich rozhodovať na júnovej, poťažne ďalšej schôdzi. Zásady zákonov prerokovali všetky výbory Národnej rady a na základe ich pripomienok bol Národnej rade predložený aj návrh ústavného zákona o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.

Celkove 52 poslancov oznámilo, že vykonávajú činnosti, na ktoré sa podľa § 3 ods. 1 zákon Slovenskej národnej rady číslo 314 z roku 1992 Zb. vzťahuje oznamovacia povinnosť. Pokiaľ ide o podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov, držiteľmi živnostenského oprávnenia na podnikanie sú 8 poslanci. Zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov oznámilo v oblasti štátnej správy a samosprávy, to sú ústredné orgány, splnomocnenci vlády, primátori, starostovia, prednostovia a zamestnanci, celkove 16 poslancov, lekármi sú 8 poslanci, teda takí lekári, ktorí aj vykonávajú svoju lekársku činnosť či už v plnom alebo čiastočnom úväzku, veterinármi sú 3 poslanci, advokáti, komerční právnici

3 poslanci, tlmočnícku činnosť uskutočňuje jeden poslanec, jeden poslanec bol v tom čase predseda rolníckeho družstva, jeden poslanec funkcionár ústredného odborového orgánu, 5 poslanci sú v rôznom inom pracovnom pomere, členstvo v riadiacich alebo kontrolných orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť, ide teda o predstavenstvá, správne rady, dozorné rady, konatelia a podobne, oznámilo 10 poslancov.

členenie týchto poslancov podľa ich stranícke] príslušnosti je nasledovné: Hnutie za demokratické Slovensko má 22 poslancov, Strana demokratické] ľavice 9 poslancov, Kresťanskodemokratické hnutie 5 poslancov, Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a Egyuttélés ako koalícia 6 poslancov, Slovenská národná strana 5 poslancov. Demokratická únia

4 poslanci, nezávislý l poslanec.

Pre informáciu treba uviesť, že u poslancov sa nebrali do úvahy výsledky kupónovej privatizácie, kde predpokladám, že sme sa zúčastnili tohto úkonu všetci. Súčasne je potrebné uviesť, že k dnešnému dňu je stav v dôsledku zmien v orgánoch štátnej správy u niektorých poslancov iný, nakoľko medzitým boli uvolnení zo svojich funkcií. Zoznam, ktorý je k dispozícii, resp. bude k dispozícii potom, ako rozhodnete hlasovaním, je vypracovaný k 1. marcu 1994 tak, ako bol oznámený poslancami, teda k dátumu, ktorý stanovuje zákon.

V súlade so závermi z porady predsedu Národnej rady s podpredsedami Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky podlá § 4 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady 314 z roku 1992 Zb. rozhodla o spôsobe zverejnenia evidencie oznámení poslancov

tak, že sa zoznam poslancov s evidenciou ich oznámení o vykonávaní činnosti podľa § 3 ods. l uvedeného zákona rozdá všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, a aby vzala na vedomie informáciu o uplatňovaní zákona Slovenskej národnej rady číslo 314 o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu. To je teda správa, ktorú som teraz predložil.

Pódia zákona sa má rozhodovať o tejto otázke na neverejnom zasadnutí, pán predsedajúci. Odporúčal by som preto, aby sa aj rozprava k tomuto návrhu alebo k správe viedla v súlade so zákonom na neverejnom zasadnutí s tým, že by sme na záver prijali uznesenie, pripadne rozhodnutie o návrhu, ktorý som predložil s tým, že je možné podať, aj iné návrhy a vo veci rozhodnúť.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Fogašovi. V materiáloch, ktoré určite dodržiavajú zákon, nemám zmienku o tom, že by bolo potreba vylúčiť verejnosť. Mám váš návrh, pán Fogaš, brat ako procedurálny návrh, že navrhujete, aby toto zasadnutie bolo neverejné?

Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pani Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela by som poprosiť predsedu mandátového a imunitného výboru, aby vyjadril percentuálne tieto čísla, ktoré boli uvedené, za každú stranu osobitne. /Šum v sále. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa má pravo faktickou poznámkou sa opýtať na čokoľvek.

Prosím, pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Chcem povedať len toľko, že už je jún a táto správa je vraj k 1. marcu. Ten pomer sa podstatne zmenil, nakoľko sa zmenila, ako vieme, aj opozícia a vládna koalícia. Takže, to je zavádzajúci materiál, nazval by som to manipulačným materiálom.

Podpredseda NR SR L. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Vážený pán predsedajúci, tiež som mal niekoľko otázok, ale súhlasím s tým, čo navrhol pán docent Fogaš. Tieto veci by mali byť na neverejnom zasadnutí, a potom by som chcel dať celý rad otázok.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Faktické pripomienky - pán Bárány, potom pán docent Fogaš.

Poslanec E. Bárány:

Iba by som zareagoval na pána kolegu Ľuptáka. Zákon stanovuje, k akému termínu sa každoročne tento prehľad vypracúva a podlá tohto stavu k zákonom stanovenému termínu sa

aj zverejňuje, čiže to nie je nikoho výmysel, k akému termínu sa to vyrobilo.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Teraz je na rade pán poslanec Fogaš, ktorého sa pýtam, či jeho návrh mám chápať ako procedurálny návrh?

Poslanec Ľ. Fogaš:

Pán predsedajúci, podľa § 8 mnou citovaného zákona číslo 314 Slovenská národná rada má rozhodovať o neverejnom zasadnutí, čiže tu zo zákona vyplýva takáto povinnosť. Keďže môžu byt vznesené námietky podľa § 7 ods. 1, je namieste, aby sme rokovali o týchto otázkach na neverejnom zasadnutí s tým, že spôsob zverejnenia sme navrhli. Je na nás, aby sme hlasovaním rozhodli, či to prijmeme, alebo budú iné návrhy na iné spôsoby zverejnenia.

Ešte by som mal jednu poznámku, pán predsedajúci. To, že ten zoznam je zostavený k istému dátumu, som uviedol a] vo svojej správe. Je to jednoducho preto, že zákon to tak stanovuje. Také boli závery z porady predsedu Národnej rady, že takýto dátum sa zvoli za ten, ktorým sa to oznámi. Samozrejme, uviedol som aj to, že niektorí poslanci už v súčasnom období niektoré pozície trebárs v štátnej správe nevykonávajú.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Takže stanovisko predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady je jasné, odkonzultované s Kanceláriou Národnej rady. Podľa zákona toto rokovanie má prebehnúť na neverejnom zasadnutí a v rámci neverejného zasadnutia potom rozhodneme hlasovaním, aký spôsob zverejnenia zvolí plénum. Pán Fogaš navrhol aj spôsob zverejnenia. Takže

skôr ako budeme k tomuto bodu diskutovať, prosím verejnosti, predovšetkým novinársku obec, ktorá sa nachádza na balkóne, aby opustila tieto priestory. Prosím technikov, aby vypli ozvučenie mimo rokovacej sály, aby vypli vnútorný televízny okruh. Prosím ochranku, ktorá má zabezpečiť dodržiavanie týchto mojich pokynov, aby vhodným spôsobom zabezpečovala vchody do rokovacej sály. Nie je dôvod na prezentáciu, lebo len uvádzam náležitosti do súladu so zákonom. Pokiaľ by bol nejaký procedurálny návrh, som povinný nechať o ňom hlasovať.

Faktická pripomienka - pani poslankyňa Mušková. Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcem len pripomenúť, že nebolo odpovedané na moju otázku. Čísla boli dané verejne, bola by som rada, keby aj percentá boli povedané verejne.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Rozhodneme o tom, pani poslankyňa, ako to zverejníme, a môžeme sa dohodnúť aj na tom, že tam uvedieme aj percentá, nič tomu nebráni.

Dostávam pokyn od kancelárie, že je to uvedené do stavu, ktorý zodpovedá zákonu, to znamená, že od tejto chvíle naše rokovanie je charakterizované ako neverejné.

/ Rokovanie pokračovalo ako neverejné. /

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 25.. 26., 27., 31. mája a 2., 7., 8., a 9. júna 1994

STENOGRAFICKÁ SPRÁVA

O 32. SCHÔDZI NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. časť

X. volebné obdobie

ôsmy deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 9. júna 1994

Neverejné rokovanie k hlasovaniu o uznesení k informácii o uplatňovaní zákona Slovenskej národnej rady číslo 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného poriadku.

/ Po skončení neverejného rokovania. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v rokovaní pokračujeme dvadsiatym siedmym bodom programu, ktorým je

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členom Rozhlasovej rady.

Návrh ste dostali ako tlač číslo 522.

Návrh podala skupina poslancov podľa § 7 ods. 2 písm. d/ zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.

Prosím povereného člena skupiny poslancov, ktorá podala návrh na vyslovenie nedôvery členom Rozhlasovej rady, aby návrh odôvodnil. Odôvodnením návrhu je poverený pán poslanec Andel.

Faktická pripomienka - pani Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela by som poprosiť predsedajúceho, aby už dovolil médiám a verejnosti prístup na rokovanie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pani poslankyňa, boli ste asi zamyslená, pretože to bolo prvé čo som urobil po skončení neverejného rokovania.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Ospravedlňujem sa. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Vážené dámy a páni,

v piatok 13. mája Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a kultúru sa zaoberal obsahom petície pracovníkov Slovenského rozhlasu. Rokovanie sa uskutočnilo za účasti vedenia Slovenského rozhlasu, člena Rady Slovenského rozhlasu, ako i zástupcov odborovej organizácie a zástupcov petičného výboru. Vychádzajúc zo záverov a z osobných otázok na zúčastnených som prišiel k záveru, ja i skupina poslancov, že Rada Slovenského rozhlasu je nefunkčná a že Radu Slovenského rozhlasu treba odvolať, resp. predložiť návrh na odvolanie.

Páni kolegovia, keby ste boli trošku tichšie, pán Bajan, pán Kňažko, prosím, ruší to. Ďakujem.

Napriek uvedeným skutočnostiam rozhodli sme sa uvedený návrh z programu rokovania stiahnuť. Aké dôvody mňa, resp. poslancov, ktorí sa podpísali pod návrh na odvolanie členov Rady Slovenského rozhlasu, nás k tomuto viedli? Ako som vám povedal, na rokovaní výboru nám boli predložené materiály. Tieto materiály som ako predkladateľ chcel využiť a dať ich všetkým poslancom na oboznámenie, aby ste sami posúdili, či obsah petície pracovníkov Slovenského rozhlasu, či list predsedu Rady Slovenského rozhlasu skutočne zavdávajú príčinu na odvolanie členov rady.

Žiaľ, stretol som sa s praktikami v tomto parlamente počas mojej štvorročnej činnosti ešte nevídanými. O čo ide? Terajší predseda výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru pán Kvietik toto jednoducho odmietol s tým, že tieto materiály sú na rokovaní výboru a že v podstate je to záležitosť výboru.

Poslanec má právo sám posúdiť, keď predkladá nejaký návrh, ktorý materiál použije a ktorý nepoužije. Podľa môjho názoru a názoru niektorých ďalších kolegov bola týmto činom hrubo porušená Ústava Slovenskej republiky, piata hlava Zákonodarná moc, prvý oddiel Národná rada Slovenskej republiky, článok 73 odsek 2 - citujem: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. " Tu sa dal príkaz na to, aby som vám ako poslanec nemohol dať na posúdenie oprávnenosti nami predloženého návrhu.

Porušenie zákona, viete veľmi dobre, je trestný čin. Podľa môjho názoru - prepáčte, možno to budete brat ako invektívu, každý inak - porušenie ústavy považujem za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin. Iste, môžem mať osobné výhrady voči každej persóne, ktorá sedí v tomto slovenskom parlamente, ale nemôžem tejto persóne zabrániť, v tom, aby oboznámila poslancov so skutočnosťami, ak predkladá nejaký návrh na rokovanie. Týmto žiadam mandátový a imunitný výbor, aby sa uvedenou skutočnosťou zaoberal a o výsledku informoval poslancov, ktorí predložili návrh na odvolanie členov Rady Slovenského rozhlasu, prípadne, aby oboznámil celú našu snemovňu.

Ďakujem pekne za pozornosť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem poslancovi Andelovi za prednesenie návrhu. Musím ho, žiaľ, upozorniť, že tak ako si osobil právo predsedajúceho a v mojom mene upozorňoval poslancov, aby mu venovali pozornosť, aj spôsob, ktorým prednášal, budem musieť konzultovať, pretože neviem, či poslanci majú návrh stiahnuť, bude musieť o tom rozhodnúť hlasovaním Národná rada, či tento bod programu stiahne. A nič nebráni nikomu, za to som zodpovedný ja ako predsedajúci, aby tu hovoril o tom, čo uzná za vhodné.

Faktické poznámky - pani Mušková a pán Kvietik.

Poslankyňa Ľ. Mušková: Vážení kolegovia,

na programe je alebo bolo opát odvolanie rady. Tentoraz rozhlasovej. Rozhodnutie 15 kolegov podať tento návrh som chápala ako výzvu, ktorá má podnietiť Národnú radu vážne sa zaoberať problémom médií a predovšetkým rozhlasu, kde pracovníci už dlhší čas avizujú neudržateľnú a kritickú situáciu, a za hlavnú príčinu úpadku Slovenského rozhlasu považujú - citujem "zlú ekonomickú politiku a nekoncepčnú prácu vedenia Slovenského rozhlasu, ktoré riadi túto inštitúciu metódou kabinetného a svojvoľného riadenia, bez spolupráce

s odbornými redakciami a bez využívania výskumných podkladov a analýz.

Pochybné sú najmä jeho ekonomické aktivity v orientácii na Rock FM Rádio a rádio Média. Rock FM Rádio nielenže neprinieslo plánované zisky, ale naopak, zaťažuje ekonomickú bilanciu Slovenského rozhlasu dokázateľnými pasívami. Rádio Média dokázateľne negatívne ovplyvnilo plánovaná výnosy ziskov z reklamy, lebo nielenže znižuje ich výšku a odvody svojich podielov, ale svojvoľne manipuluje so zaraďovaním reklamy predovšetkým pre Rock FM Rádio. Obe spoločnosti sú aj personálne prepojené, čím sa znižujú príjmy Slovenského rozhlasu z tejto činnosti.

Výbor pre vzdelanie, vedu a kultúru sa pokúsil riešiť situáciu uznesením, ktoré podporilo i toto plénum, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu v Slovenskom rozhlase na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami. Toto uznesenie je však alibistické, pretože Najvyšší kontrolný úrad zisťuje využitie financií zo štátneho rozpočtu, a to bude zaiste v poriadku. Najvyšší kontrolný úrad neobviní vedenie Slovenského rozhlasu, že na protekčnom pásme VKV 2, ktoré pokrýva územie celého Slovenska, nepočujeme stanice S l, S 2, S 3, ktoré skutočne vysielajú programy, ktoré im vyplývajú zo zákona, ale stanicu Rock FM, ktorá je úplne a jednoznačne zameraná komerčne. Najvyšší kontrolný úrad nedokáže, že väčšia časť reklamy smeruje do tejto stanice, ktorej dlh voči rozhlasu sa zvýšil na 20 miliónov. Nedokáže, že táto stanica vysiela nie zo zákona, hoci sme si toho mnohí vedomí.

Odvolaním rady by sa problém nevyriešil, pretože riešenie je v rukách koalície a tej chýba politická vôľa rozhodnuť. V opačnom prípade by už dávno spustila prinajmenšom takú kampaň, aká bola v prípade Republiky, ktorej najväčšou vinou bolo, že bola jediným opozičným denníkom. Vďaka tejto

kauze bol odvolaný aj riaditeľ TA SR, a pritom Republika nevychádzala v kolízii so zákonom ako je to v prípade Rock FM. Dôkazom neochoty riešiť situáciu je aj vyhlásenie pána Andela.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia,

som prekvapený nástojčivosťou a argumentáciou pána Andela, ale musím vás informovať o pravdivosti postupu. Ak si dobre pamätáte, skupina poslancov dala návrh na odvolanie rady. Prišiel som do kancelárie, kde pán tajomník pripravoval materiál, ktorý mal argumentmi podporiť toto stanovisko alebo toto rozhodnutie 15 poslancov. Chápal som návrh na odvolanie rady ako iniciatívu 15 poslancov, Ktorí majú na to argumentáciu, a povedal som pánu tajomníkovi, že toto je materiál výboru, to nie je podklad pre 15 poslancov na odvolanie rady, pretože z tohto výboru - nekontroloval som to, lebo som nemyslel, že príde k takémuto momentu - je len jeden člen nášho výboru, ostatní sú poslanci iných výborov, čiže by mali mať materiály na odvolanie rady. Ja som nijako nezakazoval, a pokiaľ pán poslanec Andel nemá materiály z nášho výboru, pretože tieto materiály, o ktorých hovoril, má každý poslanec, tak asi len preto, že nechodí na výbor. Takže, nikomu som nič nezakazoval, len som povedal, že je to materiál výboru a nie materiál 15 poslancov, ktorí sa na odvolanie tejto rady podpísali. Takže, takáto je pravda. Ja chápem politický súboj, ale takýmito prostriedkami a takýmito argumentmi - dokonca výzva k trestnej činnosti a porušenia ústavy - no, odpusťte, to je pre mňa neprijateľné.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmayerová:

Dovolila by som si len doplniť vystúpenie pani poslankyne Muškovej, pretože vo svojej faktickej poznámke povedala, že uznesenie, ktoré prijala Národná rada na odporúčanie výboru pre vzdelanie, vedu a kultúru, je alibistické. Pani poslankyňa Mušková nebola na poslednom zasadnutí výboru, keď sme toto uznesenie ešte upravili, resp. spresnili a skonkretizovali, aby Najvyšší kontrolný úrad preskúmal aj výhodnosť všetkých zmlúv, ktoré sú uzatvorené. Chcela by som povedať, že práve v tom, podľa nášho názoru resp. podlá názoru poslancov, ktorí sa zúčastňovali aj rokovaní rozhlasovej rady, aj ktorí sa usilovali trošku hlbšie preniknúť do podstaty fungovania médií, práve tam, podľa nášho názoru, je pes zakopaný. Ak zistíme, že sú niektoré zmluvy nevýhodné pre verejno-právny rozhlas, nazdávam sa, že na to musí prísť predovšetkým ten kontrolný úrad, ktorý je na to určený. A myslím si, že následne Národná rada by k tomu mala zaujať nejaké stanovisko.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Napriek tomu, že som sa nemohla zúčastniť rokovania výboru 13., keďže som mala klub, vypýtala som si uznesenie, poznám ho. A viete všetci veľmi dobre to, čo som tu hovorila, že plénum nie je ochotné sa týmto zaoberať. Keď pani poslankyňa z nášho výboru navrhla, aby sa tým plénum zaoberalo a toto uznesenie podporilo, tak plénum odmietlo toto uznesenie podporiť. Proste, odmietlo sa zaoberať, týmto uznesením.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Ešte s replikou sa hlási pani Rothmayerová. Poslankyňa G. Rothmayerová:

Bola by som radšej, keby sme si to vyhovorili vo výbore, nie tu, v pléne, ale predsa len musím reagovať. Pani poslankyňa, to je iné uznesenie, ktoré prednášala pani poslankyňa Danielová. Pani poslankyňa Rusnáková navrhovala túto konkretizáciu, a to sme vo výbore prijali.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Má ešte niekto nejaké otázky? Pán poslanec Andel, mám chápať návrh ako procedurálny a budem musieť, nechať o ňom hlasovať? Skôr ako odpovieš, ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Kvietik.

Poslanec Š. Kvietik:

Bol by som veľmi rád, keby pán poslanec Andel povedal pravú príčinu stiahnutia odvolania rady a neargumentoval tými vecami, ktoré pred chvíľočkou povedal a z ktorých ma prakticky aj obvinil.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pokiaľ nie sú ďalšie faktické pripomienky ani otázky, prosím o záverečné stanovisko pána poslanca Andela.

Poslanec M. Andel:

Bola tu otázka, či môžeme alebo nemôžeme predložený materiál stiahnuť z rokovania. Podľa môjho názoru, keďže rokovací poriadok to priamo nezakazuje, je to možné. Je to tiež právo poslanca.

Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, že som upozorňoval kolegov, že sa bavili, ale je to moje právo, to nikde nie Je napísané v rokovacom poriadku, že to môžeš urobiť iba ty. Keďže si to neurobil, mňa to rušilo, slušným spôsobom som ich požiadal. V tom nevidím nijaký konflikt. Netreba to ani rozoberať.

K pánu poslancovi Kvietikovi - zdržím sa invektív, ktoré tu boli na moju adresu, chcem iba povedať, že je jedno, či tam bolo 15 poslancov nášho výboru, jeden poslanec alebo žiadny. Ako poslanec mám právo žiadať, a tieto materiály som mal, išli na rozmnoženie, pán Kvietik jednoducho to stiahol. Pán Kvietik, ak nemáte argumenty, prosím vás, nerobte Z tohoto politickú hru. Skutočne tým nič nesledujem, ale jedno čo sledujem, pán Kvietik, chcem poukázať na váš charakter. Áno to sledujem. Už na nebaví mlčať o tom, čo všetko ste o mne v novinách napísali, aký kus nepravdy, ale nechcem to sem pliesť, ale takéto praktiky jednoducho v parlamente by nemali byť. A to je jedno, opakujem, či je to poslanec taký

alebo onaký. Hej. Nehnevajte sa, sám ste si odporovali v tom, čo ste hovorili. A skutočne žiadam, nech sa uvedenou situáciou zaoberá mandátový a imunitný výbor, nie ja a vy, pretože podlá môjho názoru bola porušená ústava, právo poslancov. Nech mandátový a imunitný výbor zváži a jeho rozhodnutie bude právoplatné. Cítim to, skutočne, že moje práva boli obmedzené. Pochopte, to sa môže stať hocikomu z vás.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán Kvietik.

Poslanec Š. Kvietik:

Ja som sa nikdy neznížil na niečiu úroveň, ale ani ma na túto úroveň nikto nedostane. Ešte raz, milé kolegyne, kolegovia, vás upozorňujem, že som nezatvoril argumenty alebo materiály, ktoré sú v našom výbore. Pán poslanec Andel ich má. Tieto materiály neboli stiahnuté. Neviem, odkiaľ je táto informácia, ale môžeme si zavolať, pána tajomníka nášho výboru a ten vám ukáže fascikel, kde tieto materiály sú. Tak neviem, o akých stiahnutých materiáloch sa hovorí. A nakoniec, pán poslanec Andel má rozmnoženú alebo odfotografovanú kópiu, ako všetci členovia, a mohol ju použiť. Takže neviem, o čom hovorí, o akých zatajených alebo neprípustných materiáloch. Skutočne tomu nerozumiem.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, sú tu dva návrhy, o ktorých musím dať hlasovať skôr ako pristúpime k hlasovániu o procedurálnych návrhoch. Pochopil som celú polemiku tak, že skupina poslancov pripravila návrh na odvolanie a ten materiál nechala vypracovať, tajomníkovi. Tlačí sa mi na jazyk jedno správne slovenské slovo, ktoré ako predsedajúci nemôžem použiť, že nechať tajomníkovi vypracovať návrh na odvolanie rady nepatrí do kompetencie tajomníka. Ale to som povedal ako podpredseda, ďalej to nebudem komentovať.

Po konzultácii s kanceláriou musím chápať návrh pána Andela ako procedurálny, a z rokovania môže byť stiahnutý tento bod len so súhlasom Národnej rady. Takže prosím, budeme hlasovať. Za skupinu predkladateľov pán poslanec Andel dal procedurálny návrh, aby tento bod dnes z rokovania Národnej rady bol stiahnutý. Prosím všetkých, ktorí sú mimo, aby prišli do rokovacej sály, pretože budeme hlasovať.

Takže hlasujeme o procedurálnom návrhu stiahnuť tento bod z rokovania dnešného pléna.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 70 poslancov.

Prosím všetkých poslancov, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály, pretože nie sme uznášaniaschopní. Hlasovanie budeme ešte raz zopakovať.

Znovu opakujem, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána Andela, ktorý v mene skupiny predkladateľov žiadal tento bod stiahnuť z dnešného rokovania.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

/Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 81 poslancov. Za návrh hlasovalo 74 poslancov. Proti návrhu hlasovali 3 poslanci. Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. Nehlasoval l poslanec.

Kolegyne, kolegovia, aj ďalšiu dvojnásobnú žiadosť, pána poslanca Andela som pochopil ako procedurálny návrh. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol, žiadal, aby sa týmto zaoberal mandátový a imunitný výbor, takže o tom nechám hlasovať.

Prosím, pán poslanec. Poslanec M. Andel:

Chcem sa spýtať, pán predsedajúci - ak poslanec požiada, tak zrejme by sa mandátový a imunitný výbor mal tým zaoberať, pretože môžeme skončiť - jedna alebo druhá strana - podľa toho ako tu budeme. Keď nás tu bude viac z opozície, tak si to odhlasujeme. Rozumiete, o čom hovorím? To je normálne právo poslanca, nech mandátový a imunitný výbor sa tým zaoberá. Osobne nevidím dôvod, aby sme museli o tom hlasová t.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Faktická pripomienka pána poslanca Ftáčnika.

Poslanec M. Ftáčnik:

Chcel by som sa opýtať kolegu Andela, na základe čoho žiada, aby sa mandátový a imunitný výbor zaoberal touto vecou. Prečítam mu § 28 zákona o poslancoch. Ods. 1: "Poslancovi, ktorý pri rokovaní Slovenskej národnej rady alebo jej orgánu urobí výrok, ktorý je v rozpore s postavením a cťou poslanca, môže byť uložené disciplinárne opatrenie. Podrobnosti podľa odseku 2 o disciplinárnom konaní upravuje zákon o rokovacom poriadku. " V zákone o rokovacom poriadku sa už len hovorí, že možno viest disciplinárne konanie iba z dôvodov ustanovených zákonom o poslancoch. To som práve prečítal. Disciplinárne konanie začne mandátový a imunitný výbor na podnet predsedníctva alebo z vlastnej iniciatívy. A potom sa hovorí o procedúre ako to mandátový a imunitný výbor robí. Čiže, keby pán kolega spresnil, na základe čoho chce, aby sa vecou zaoberal mandátový výbor. Myslím si, že netreba o tom hlasovať. Ak pôjde o konkrétny výrok pána poslanca Kvietika na zasadnutí Národnej rady alebo jej orgánu, bude možné vec predložiť mandátovému a imunitnému výboru na posúdenie bez toho, aby sme o tom hlasovali.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Faktická pripomienka pani poslankyne Keltošovej.

Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán poslanec Ftáčnik, som prekvapená, že sa teraz tak dodržiava rokovací poriadok - po včerajšom uznesení, keď ste odmietli dodržiavať rokovací poriadok. Odvolávam sa teraz na úzus, ktorý tu je, že ak poslanec dá návrh a chce, aby o tom bolo hlasované, tak sa mu má vyhovieť.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

Pani poslankyňa, ja dodržiavam zákon a ostatné zákony, pretože som na to zložil poslanecký sľub, a nepotrebujem si to ukladať ešte nejakým ďalším uznesením. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán Brňák. Poslanec P. Brňák:

K uvedenému by som chcel dodať, že nie je celkom pravdou to, čo povedal pán poslanec Ftáčnik, pretože návrh uznesenia, ktorý som dal včera, sa netýkal len toho, aby bol dodržiavaný rokovací poriadok, ale aj toho, aby Národná rada Slovenskej republiky upustila od všetkých zvyklostí a obyčajov, ktoré sú práve v rozpore s rokovacím poriadkom. A ani za to, pán kolega, ste nehlasovali. / Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán Andel. Poslanec M. Andel:

Chcel by som vysvetliť kolegovi poslancovi Ftáčnikovi, práve tým, že zložil prísahu, tak ako všetci poslanci, by si mal ctiť zákon. A ja ho podporím, ak on si myslí, že boli porušené jeho ústavné práva. Vo svojom vystúpení som sa odvolal na Ústavu Slovenskej republiky § 73 odsek 2. Myslím si, že boli porušené. Ďalej § 40, pán kolega, pokiaľ si to pozriete, hovorí nielen o verbálnom, poslanec môže nielen verbálne, ale aj inak čosi narušiť. Na základe toho by som žiadal, a keď nie, tak si odhlasujme, že teda nie, ak chcete

trvať, na hlasovaní. Som presvedčený, že každý poslanec má právo sa obrátiť so žiadosťou na mandátový a imunitný výbor.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Ešte pani poslankyňa Ďurišinová. Poslankyňa M. Ďurišinová:

Vážená Národná rada,

chcela by som pánu Brňákovi odpovedať, a mám takú vnútornú potrebu zastať, sa predsedu nášho klubu Milana Ftáčnika, že akonáhle by to uznesenie bolo rozdelené na dve časti, tak ako ste to povedali vy, pán Brňák, tak by sme boli za druhú časť určite hlasovali, ale za tú prvú, účelovú časť, nehnevajte sa, sme nemohli hlasovať, teda za celé uznesenie ako také.

Ďakujem. Podpredseda NR SR L. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, prosil by som právnikov, aby už obmedzili svoje faktické pripomienky. Ako predsedajúci po diskusii s plénom vidín, že požiadavka pána Andela nemá oporu v rokovacom poriadku, preto o nej nemôžem nechať, ani hlasovať. V prípade, že by sa cítil dotknutý týmto postupom, má právo písomne sformulovať svoju požiadavku, adresovať ju na vedenie Národnej rady, a tam nájdeme prijateľný postup. On sám vlastne nežiadal a aj odmieta, aby sa o tomto hlasovalo, pretože sa opiera o svoje práva poslanca, ktoré sú zakotvené v rokovacom poriadku. Takže ho prosím, aby to sformuloval písomne a na pondelňajšej porade k tomu zaujme stanovisko vedenie Národnej rady.

Ešte dve faktické pripomienky - pán Daňo Štefan a pán Brňák.

Poslanec Š. Daňo:

Len do pozornosti pána Andela, že ústava nepozostáva z paragrafov, ale z článkov.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán Brňák. Poslanec P. Brňák:

Pani poslankyňa Ďurišinová, návrh uznesenia, ktorý som predniesol, nemal prvú a druhu časť. To bolo uznesenie kontinuálne a jedna aj druhá časť na seba nadväzovala. A tá prvá časť bola potrebná aj preto, že práve pán poslanec Bárány alebo pán poslanec Ftáčnik v minulosti uviedli, že rokovací poriadok je jedna vec z hľadiska právneho, a zvyklosti a obyčaje sú druhá vec, a práve tým zdôvodňovali postup v parlamente, prečo nie je potrebné dodržiavať rokovací poriadok. Aj preto má význam prvá časť toho uznesenia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Poslanec M. Andel:

Priatelia, prosím vás pekne, skončme celý tok faktických poznámok.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec, nedal som vám slovo. Prosím, pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcem sa opýtať - som v tomto parlamente od roku 1990 - čo to je vedenie Národnej rady? Je to závažné? Pre koho?

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Vysvetlím to. Prosím, pán Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:

Ešte sa predsa len vrátim k tomu. Kolegyne, kolegovia, máte pred sebou tlač 522, návrh na vyslovenie nedôvery členom Rozhlasovej rady a na ich odvolanie z členstva v Rozhlasovej rade. Tu je podpísaných 15 poslancov, teda 19, aby SOm bol presný. Prosím vás, kde tam máte jednu vetu o zdôvodnení? Tak o čom to rozprávame? Na akom základe budete, milé kolegyne, kolegovia, odvolávať radu, keď tam máte len návrh na uznesenie a bez dôvodov, bez argumentov? A mňa pán poslanec Andel upodozrieva a spochybňuje, že som mu nedal materiály a argumenty na odvolanie rady. Však to je absurdné! Myslím si, že 19 páni poslanci, ktorí sú tu, alebo 18, by mali zodpovedať za tento podpis a mali by dať argumentácie na odvolanie rady.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, využívam svoje právo predsedajúceho a končím diskusiu na túto tému.

Pani poslankyňa Keltošová, vyjadril som sa nesprávne, nie vedenie, ale predseda Národnej rady v grémiu, ktoré stanovil, prerokováva takéto podnety a odsúhlasuje ďalší postup. Takže, rozhodli sme hlasovaním, že tento bod z programu sťahujeme. Zároveň oznamujem pánu poslancovi Andelovi, že ak má pocit, že jeho práva boli dotknuté, aby našiel pre to oporu a písomnou formou oslovil predsedu Národnej rady, ktorý rozhodne o ďalšom postupe.

Ďakujem pekne. Myslím, že nemajú zmysel ďalšie faktické pripomienky k tomu, aby sme si vysvetľovali rokovací poriadok. Prosím všetkých, aby prehodnotili svoje faktické pripomienky a stiahli ich. Ak niekto trvá na faktickej pripomienke, že sa týka niečoho veľmi dôležitého, dám mu slovo.

Pán Zeman trvá na tom, aby mohol hovoriť. Prosím, pán poslanec.

Poslanec J. Zeman:

Áno, pán predsedajúci, v tejto chvíli to v rýchlosti neviem nájsť, ale existuje paragraf v rokovacom poriadku, podľa ktorého ste ako predsedajúci povinný udeliť slovo okamžite, ak sa niekto prihlási na faktickú poznámku. Čiže, nemáte právo niekoho obmedzovať v jeho právach.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Práve som to učinil. Ďakujem.

Poslanec J. Zeman:

To je po prvé. A po druhé chcem reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Kvietika, ktorý rozprával o tom, že nebolo tu čosi kdesi zdôvodnené. Chcem povedať len toľko, že 11. marca bola odvolaná vláda Slovenskej republiky bez zdôvodnenia.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani Mušková. Hovoríme o bode, ktorý sme už stiahli z rokovania, takže vlastne strácame čas.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Len reagujem na pána predsedu nášho výboru, ktorý povedal, že argumenty nie sú. Chcela by som sa vrátiť ešte k nášmu výboru. Síce som nebola na ňom prítomná, bola som ospravedlnená, ako sa tu spomínalo, ale viem o tom, že s problémom rozhlasu sa veľmi málo zaoberal, lebo bola nejaká kontrola budovy a rozhlasáci tam mohli byť maximálne pol hodinu. Verím, že sa vo výbore ešte stretneme a že tieto svoje argumenty jasne prednesú.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Andel. Poslanec M. Andel:

Budem končiť. Opakujem ešte raz - a pán Kvietik to potvrdil. Dali sme tento materiál číslo 522, kde je podpísaných 19 poslancov, a práve k tomu som chcel dať obsah petície pracovníkov Slovenského rozhlasu, vyjadrenie predsedu

Rady Slovenského rozhlasu a požiadať, aby organizačné oddelenie vám tieto materiály spolu s materiálom číslo 522 odovzdalo, aby ste, ako som na začiatku povedal, sami mohli teda posúdiť, či sú to dostatočné alebo nedostatočné argumenty. Pán Kvietik, presne to som mal na mysli. Potvrdili ste mi to. Končím. Skutočne tento bod je za nami, poďme ďalej, lebo času je málo.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani Keltošová. Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci,

dovoľte, aby som urobila jednu procedurálnu poznámku k tomu, ako vediete túto schôdzu. Sedí tu pán Mikloško a sedia tu ďalší ľudia, ktorí boli v parlamente pred vami. Vy nemáte právo komentovať, vy ste tu moderátor. To znamená, že keď niekto dá z opozície faktickú pripomienku, nemáte právo povedať, že je to nadbytočné, alebo to tu už bolo. Jednoducho to neovládate. Ak to neovládate, tak si to naštudujte, a ak to neviete naštudovať, tak nech vás niekto vymení.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán Kvietik. Poslanec Š. Kvietik:

Ešte raz a poslednýkrát upozorňujem, milé kolegyne, kolegovia, že tento materiál - ide o petíciu a o list predsedu rady pána Dvořáka - mal pán Andel na stole. Nikto mu nebránil odfotografovať. 100 alebo 500 kusov podľa jeho potreby. Takže, o nijaké zatajenie materiálu alebo jeho neposkytnutie nejde.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák: Ďakujem pekne.

Kolegyne, kolegovia, dvadsiatym deviatym bodom programu sú interpelácie a otázky poslancov.

S interpeláciami sa písomne prihlásili zatiaľ dvaja poslanci - pán poslanec Brňák a pán podpredseda Húska. Zároveň mi dovoľte, aby som na základe oznámenia pána premiéra vás informoval, že páni ministri Kukan, Koncoš, Dzurinda a Brocka sú v zahraničí, pán Roman Kováč a Kanis sú mimo Bratislavy, a ešte je otázna účasť pánov ministrov Haracha a Hrašku, ktorí sú mimo Bratislavy, ale vracajú sa, aby stihli interpelácie. Presne v takom podaní ako som dostal informáciu od kancelárie, som vám ju prečítal. Skôr ako otvoríme tento bod, je ešte faktická pripomienka pána poslanca Hankera.

Poslanec J. Hanker:

Chcel som sa len spýtať, že keď chýba vláda, či by ju mohla zastúpiť, tieňová vláda.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani poslankyňa Keltošová. Poslankyňa O. Keltošová:

Ja som sa chcela opýtať, či bolo zrušené uznesenie Národnej rady, že vláda povinne tu má byt. Za Mečiarovej vlády

sme tu museli sedieť. Bolo to uznesenie zrušené alebo nie? / Šum v sále. / Na interpeláciách, prepáčte, páni z KDH, sme tu sedeli.

Po druhé - chcem ešte upozorniť, že sa nestalo, ako sa v tomto parlamente už stalo, že napríklad nemal kto predložiť zákon. Takže sa pýtam: Bolo toto uznesenie zrušené alebo nebolo?

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán poslanec Dubovan. Poslanec K. Dubovan:

Pán podpredseda, mali sme ešte pred bodom interpelácie

voliť členov dozornej rady a v priebehu interpelácií sa to

malo vyhodnotiť, aby sa to zvládlo v priebehu dnešnej schôdze.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pokiaľ by ste dali procedurálny návrh v tomto smere, nechám o ňom hlasovať, ale voľbu členov dozornej rady mám v mojich propozíciách ako posledný bod, až po všeobecnej rozprave. Po interpeláciách - bod 29 - je potom všeobecná rozprava - bod číslo 30, až po týchto bodoch mám uvedený bod číslo 31.

Poslanec K. Dubovan:

Pán podpredseda, dávam to teda ako procedurálny návrh a chcem, aby sa o ňom hlasovalo, aby voľba členov dozornej rady bola teraz, aby sa to vyhodnotilo v priebehu interpelácií.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Mám pred sebou program 32. schôdze, ktorý bol schválený 25. mája 1994, opakujem 25. mája 1994. Dnes máme 9. júna. Páni ministri mali naozaj čas si svoj vlastný program uspôsobiť tak, aby dnes tu boli. Som zhrozený ich neúčasťou, sú tu traja či štyria. Najmä SOm zhrozený neúčasťou pánov ministrov Brocku a Dzurindu. Pokiaľ boli poslancami Národnej rady, nevynechali ani jednu, opakujem, ani jednu príležitosti, aby neurobili nejakú poznámku na tému niektorého ministra Mečiarovej vlády. Sami teraz nedodržiavajú to, čo nie tak dávno preferovali.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán Chamula. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcel by som podporiť pani kolegyňu Keltošovú v tom zmysle, že prítomnosť je žiadúca nielen na interpeláciách, ale prítomnosť ministrov je žiadúca vtedy, keď normálne zasadá Národná rada a keď sa preberajú zákony. Včera sme tu mali zákon, pri ktorom sa priamo žiadalo vyjadrenie ministra. Minister tu nebol a bez jeho vyjadrenia sa tento zákon prijal. Považujem to za absolútny lapsus tejto vlády.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán Ľupták Ivan. Poslanec I. Ľupták:

Ak dovolíte, ešte by som k tomuto problému, ktorý je veľmi závažný a dehonestujúci túto Národnú radu, uviedol, že vzhľadom na to, že táto vláda aj tak vykonáva len to, čo predchádzajúca vláda začala a pripravila, či by nebolo možné uznesením prijať, aby sa zasadnutia parlamentu zúčastňovali členovia tieňovej vlády.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pani Kaliská. Poslankyňa G. Kaliská:

Pán predsedajúci, chcem sa spýtať, či bod, ktorý mal byt pred interpeláciami a otázkami, písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na Interpelácie poslancov, tlač 504, sa zmenil alebo vypadol. Nie je mi to jasné, lebo najprv má byť tento bod až potom samotné interpelácie.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pani poslankyňa, máte pravdu. Tieto body sú tak zoradená. Vo svojich materiáloch som preskakoval Kopu listov okolo odvolávania rady, a tento bod som tiež preskočil. Vraciam späť. Teraz ako prvý bod budú písomné odpovede

členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a hneď za ním interpelácie.

Prosím, pani poslankyňa Vrábľová. Poslankyňa M. Vrábľová:

Keďže obštrukciami sme v parlamente už štvrtý týždeň, navrhujem, aby pri najbližších rokovaniach parlamentu boli otázky a interpelácie poslancov zaradené v prvom týždni rokovania a potom sa vyhneme takýmto úplne zbytočným invektívam.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuzbert. Poslanec T. Kuzbert:

Chcem odpovedať kolegovi Jankovi Zemanovi. Však sme realisti. Vidíš, že sa otočila karta, teraz to, za čo nás kritizovali, oni si môžu dovoliť. Oni to robia. Bohužiaľ, o dva mesiace takisto nás oni budú kritizovať, prečo naša vláda tu nesedí pri interpeláciách. Potom im budeme mat možnosť toto pripomenúť, trebárs aj dnešné rokovanie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, chcel by som pani poslankyni Keltošovej povedať, že to uznesenie nebolo zrušené, stále platí,

len tým, že vaša vláda sem vôbec nechodila, vznikol z toho taký zlý obyčaj, že nechodí ani táto vláda.

Navrhujem, aby sme teraz prezradili voľbu dozornej rady, a zatiaľ, pán predsedajúci, keby ste oznámili členom vlády aj predsedovi vlády, aby prišli na bod interpelácie.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Myslím si, že by sme teraz nemali viest politickú rozpravu, pretože tá patrí do bodu všeobecná rozprava. Tam si poslanci môžu povedať svoje názory o tieňovej a inej vláde, aká bude a nebude, na to je určený ten bod programu. A chcem výnimočne vecne súhlasiť, s pani poslankyňou Keltošovou, pretože naozaj článok 85 ústavy hovorí, že na požiadanie Národnej rady alebo jej orgánu sa člen vlády Slovenskej republiky alebo vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi alebo na schôdzi jej orgánu. Chcem len pripomenúť, že sa to nedá robiť, asi generálne, že sme si raz v marci 1995, alebo v máji, ako tu bolo povedané, povedali, že musí. To by totiž vláda musela zrušiť všetky služobné cesty a v pozore čakať, kedy prídu na program rokovania interpelácie a otázky. Za vlády pána Mečiara sa to robilo tak, že vláda dopredu vedela, že vždy vo štvrtok o druhej hodine je Štandardne zaradený tento bod a mohla si svoje povinnosti zariadiť, tak, že sa tohto môže zúčastniť. Čo sa týka dneška, berte to tak, že sedíme už tretí týždeň neplánovane, že sme tu mali množstvo faktických poznámok, množstvo neplodných debát, a tento bod náhodne prišiel na program práve v nejaký konkrétny štvrtok doobeda. Takže, ak dáme vláde konkrétne uznesenie, že vtedy a vtedy, podľa článku ústavy vláda musí prísť a zúčastniť sa rokovania parlamentu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pani poslankyňa Keltošová. Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán poslanec Ftáčnik, viete, že svojím uznesením nemôžeme čokoľvek tu prijímať nad rámec ústavy. Môžeme, keby sme mali 90 hlasov, pochopiteľne, ale tie momentálne nemáme. To je po prvé.

Po druhé - v rámci tohto uznesenia, ktoré bolo prijaté a ktoré nebolo zrušené, si skutočne vláda Vladimíra Mečiara vedela zariadiť aj služobné cesty a iné pracovné povinnosti tak, že vždy tu niekto sedel. Nehovorím už o tom, že napríklad výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci prijal osobitné uznesenie, kedy len ministerka mohla predkladať návrhy zákonov. Aj to sa dalo zariadiť. Nechcem teraz hovoriť o tom, koľko služobných ciest som zrušila, ale toto nie je ospravedlnenie. Berte to tak, že proste vláda tu musí byt. Buď to uznesenie platí, pán poslanec Ftáčnik, alebo neplatí.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Chamula. Poslanec I. Chamula:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Stotožnil by som sa so slovami pána kolegu Ftáčnika s tým, že jeho vystúpenie mi dalo za pravdu, mne osobne v tom, že táto vláda nie je výkonnou mocou, ale sú to výkonní cestovatelia.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, je tu procedurálny návrh pána poslanca Miklošku, aby sme predradili pred bod písomné odpovede a interpelácie bod, ktorý sme mali zaradený ako posledný, a to voľbu ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku. Ide o procedurálny návrh, preto som povinný dať o ňom hlasovať bez rozpravy. Prosím všetkých, ktorí sú mimo, aby sa dostavili do rokovacej sály.

Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

veľmi rád by som podporil návrh pána poslanca Miklošku, ale bohužiaľ, situácia je taká, že výbor sa nezaoberal usporiadaním návrhov pre ďalšie kolo volieb. Predpokladali sme, že výbor zasadne už v priebehu obednajšej prestávky. Z tohto dôvodu by som odporúčal túto problematiku riešiť až potom, ako výbor zasadne.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Toto je nová informácia, akceptujem ju a sťahujem svoj návrh. Navrhujem teda dať teraz obednajšiu prestávku a znovu požiadať predsedu vlády, aby na interpelácie sem prišiel.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Dobre, ďakujem pekne. Pán Mikloško stiahol svoj procedurálny návrh, preto o ňom nemusím dať hlasovať. Ďalším bodom teraz sú písomné odpovede. Predpokladám, že počas tohto bodu bude dostatok času na to, aby sme zavolali pána premiéra a začali s interpeláciami.

Prosím, pán Figeľ. Poslanec J. Figeľ:

Chcel som len dodať ako overovateľ, že pri všetkých doteraz prebiehajúcich voľbách sa väčšinou prijal úzus, že druhé kolo bolo robené z tých kandidátov, ktorí neprešli v prvom kole, samozrejme, na znížený počet miest. Nevidia dôvod, aby sme teraz v druhom kole tento proces menili.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pani Keltošová. Poslankyňa O. Keltošová:

Výnimočne chcem teraz podporiť, vážený pán predsedajúci, návrh pána poslanca Miklošku na obedňajšiu prestávku a žiadam, aby členovia vlády aj s pánom predsedom vlády boli prítomní na interpeláciách.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Mám chápať, váš návrh, pani poslankyňa, ako procedurálny návrh?

Poslankyňa O. Keltošová:

Ako procedurálny návrh. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pani poslankyňa Keltošová dáva procedurálny návrh, aby sme urobili teraz obedňajšiu prestávku a čas, ktorý sa tým získa, využili na to, aby sme pozvali členov vlády, ktorí by tu po obedňajšej prestávke mali byť na interpeláciách.

Prosím, pán Michelko - faktická poznámka. Poslanec J. Michelko:

Mám veľmi kratučkú poznámku k pánu poslancovi Figeľovi. Tu nejde o úzus v prípade voľby členov dozornej rady, ale tu ide o ctenie si zákona, kde navrhuje buď vláda alebo výbor Národnej rady. Prosil by so ho, aby to takto chápal. Zároveň navrhujem, aby obedňajšia prestávka bola teraz a trvala jednu hodinu. Každý sa potrebujeme ešte dnes dostať domov. Ďakujem za pochopenie kolegov poslancov a poslankýň.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pani poslankyňa Ďurišinová. Poslankyňa M. Ďurišinová:

Chcela by som dať takisto procedurálny návrh. Nakoľko chápem nutnosť, zasadnutia výboru, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie na 20 minút, aby sa stretol výbor, potom by sme volili. Medzitým by prípadne mohla prísť vláda, ako to žiadala pani poslankyňa Keltošová, a aby sme potom posunuli obedňajšiu prestávku.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, toto je modifikácia, to je nový procedurálny návrh. Ako moderátor si len dovolím upozorniť pána poslanca Michalku, že nie vláda alebo výbor, ale v konkrétnom prípade dozornej rady je to len výbor.

Prosím, pán Miček. Poslanec M. Miček:

Chcel by som upozorniť pani poslankyňu Ďurišinová, že momentálne to nie je možné, lebo pán predseda výboru sedí spoločne s prezidentom Prezídia Fondu národného majetku na Generálnej prokuratúre. Takže budeme musieť, na nich trošku počkať. Procedurálny návrh pána poslanca Miklošku je asi priechodnejší.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Ivan Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Asi ťažko možno súhlasiť s návrhom pani poslankyne Ďurišinovej, nakoľko si myslím, že zasadnutie výboru môže nariadiť, len predseda Národnej rady. A s tými ad hoc akciami by sme už mohli prestať a už by sme mali začať pracovať systémovo.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Karol Dubovan.

Poslanec K. Dubovan:

Vzhľadom na to, že predseda privatizačného výboru pán Tomeček má svojho zástupcu pána Plesníka, ten tu je, môže zvolať, výbor, a výbor môže hneď zasadať, akonáhle nás uvolníte.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Dovolím si to ešte troška skomplikovať, pretože zdá sa, že výbor nemá o čom rozhodovať. Včera sme volili z navrhnutých kandidátov, ktorí prešli všetci výborom, a keďže niektorí členovia neboli zvolení, všetci zrejme musia byť uvedení na druhé kolo voľby, ktoré by sme naozaj mohli uskutočniť, lístky sú pripravené, výbor nemá o čom rokovať. Keby náhodou druhé kolo voľby bolo neúspešné, že by nebol zvolený nikto, je zrejme otvorené podávanie ďalších návrhov, a tými sa MUSÍ zaoberať výbor z hľadiska príslušného zákona. Ale mám pocit, že v tejto chvíli komplikujeme situáciu zasadnutím výboru. Je možné to urobiť, dohodnime sa len, kedy to má byt, či teraz alebo po obedňajšej prestávke. O tom by sme mali hlasovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, dovolím si vám navrhnúť postup, a potom, ale budete trvať na tom, dám hlasovať o vašich procedurálnych návrhoch. Z technických dôvodov sme boli vyslovene požiadaní hospodárskym úsekom, aby sme obedňajšie prestávky usmerňovali od 12. 30 hodiny ďalej, aby bolo pre poslancov miesto, pretože momentálne je jedáleň preplnená pracovníkmi iných inštitúcií.

Bol by som rád, keby som mohol postupovať tak, že vyhlásim približne 15, možno 20-minútovú prestávku, ako navrhovala pani poslankyňa Ďurišinová. Počas nej by sa mohol vyjadriť výbor pre privatizáciu k poradiu členov, ktorých už navrhol. Mohli by sme urobiť voľbu členov dozornej rady,

o 12. 30 hodine vyhlásiť prestávku a o 14. 00 hodine pokračovať programom, v ktorom budú písomné odpovede ako bod číslo

1 a následne interpelácie, a zabezpečiť účasť, členov vlády. Toto je môj návrh. Upozorňujem len na to, že ak teraz dane obednajšiu prestávku, budú problémy v jedálni, ale pokiaľ trváte na svojich procedurálnych návrhoch, dám o nich hlasovať, v poradí ako odzneli.

Prosím, pani poslankyňa Keltošová. Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci, skutočne žasnem nad tým, ako vediete toto zasadnutie. Pýtam sa, prečo pracovníci Národnej rady majú mať prednosť pred poslancami. To je po prvé. Po druhé - prečo by mala Národná rada riadiť, svoj vlastný program podľa toho, ako sa budú vydávať obedy. To je minimálne neschopnosť zamestnancov, a myslím si, že to je len jeden z malých problémov. Ktoré tu, v tejto Národnej rade fungujú. Nehovorím o takých triviálnych problémoch, ako je parkovanie pred Národnou radou, vstup do Národnej rady, atď. Ale znovu sa vrátim k tej otázke, prečo by sa malo zasadnutie pléna riadiť podľa obedov pracovníkov Národnej rady. Čakám na odpoveď.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Túto vašu komplikovanú odpoveď si vysvetľujem tak, že trváte na svojom procedurálnom návrhu.

Poslankyňa O. Keltošová:

Áno. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán Plesník. Poslanec J. Plesník:

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia,

ako podpredseda Výboru Národnej rady pre privatizáciu som dostal informáciu, že hlasovacie lístky sú pripravené na tých kandidátov, ktorí včera neprešli voľbou na členov dozornej rady, a som pripravený v zastúpení predsedu výboru uviesť návrhy týchto zostávajúcich členov, kandidátov na členov dozornej rady. Výbor Národnej rady pre privatizáciu do týchto chvíľ neobdržal totiž žiadne ďalšie návrhy, a teda pôvodný návrh poslanca Zselenáka je neopodstatnený, aby sa schádzal výbor k prerokovaniu nových návrhov.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Ticho žasnem nad ignoranciou pani poslankyne Keltošovej. Neviem, ako chce organizovať prácu, keď neplatia nejaké pravidlá hry. Tu funguje a pracuje množstvo ľudí, ktorých treba stravovať. Ak sa to má stať na malom priestore, ktorý je určený ako jedáleň, nech pani poslankyňa navrhne taký systém, kedy na písknutie sa tam zhromaždí 150 ľudí, poslancov Národnej rady, a na iné písknutie tam budú obedovať všetci zamestnanci. Skutočne žasnem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pani poslankyňa Ďurišinová. Poslankyňa M. Ďurišinová:

Chcela by som stiahnuť, svoj návrh, nakoľko návrh pána poslanca Plesníka je logický.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,

žasnem nad tým, čo povedal pán poslanec Ftáčnik. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán poslanec Jakuš. Poslanec J. Jakuš:

Mám dojem, že budeme žasnúť jeden nad druhého vyjadreniami, ale chcem zareagovať, na vyjadrenie pani poslankyne Keltošovej. Je členkou výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, bola ministerkou práce a sociálnych vecí, a myslím si, že sociálny program by sme mali plniť aj voči zamestnancom Národnej rady Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák: Prosím, pani Keltošová. Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán poslanec Jakuš, nemusíme sa presviedčať o našom sociálnom programe. Myslím si, že sú tu určité priority, a pokiaľ táto Národná rada nebude zdravo stravovaná a nebude mať pohodu, ktorú potrebuje, aj zákony budú podlá toho vyzerať. Nechcem diskriminovať zamestnancov, ale na druhej strane si myslím, že sú tu určité priority, prepáčte.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, máme dva procedurálne návrhy. Prvý je pani poslankyne Keltošovej, aby sme urobili teraz prestávku na obed, ktorú pán Michelko obmedzil na hodinu. Dám o ňom hlasovať. Následne potom dám hlasovali o ďalšom procedurálnom návrhu, aby sme urobili teraz voľbu členov dozornej rady a následne pokračovali ďalej podľa programu.

S faktickou poznámkou sa hlási pán Dubovan. Poslanec K. Dubovan:

Pán podpredseda, ale ja som mal prvý procedurálny návrh, ktorý síce zopakoval po mne neskoršie pán Mikloško, ale navrhoval som, aby sme teraz hlasovali. Prosil by som, keby sa o mojom hlasovalo ako o prvom.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Evidoval som poradie Mikloško, Keltošová, Dubovan, ale keďže pán Mikloško svoj návrh stiahol, najprv je Keltošová.

Poslanec K. Dubovan:

Najskôr som mal návrh ja ako prvý. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ospravedlňujem sa a prehodím poradie. Kolegyne, Kolegovia, hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Dubovana, ktorý navrhoval, aby sme teraz urobili voľbu ďalších členov dozornej rady a potom pokračovali písomnými odpoveďami.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Prezentovalo sa 67 poslancov, za návrh bolo 61 poslancov a 6 sa zdržali hlasovania.

Prosím, musíme túto voľbu zopakovať, pretože nie je nás dostatočný počet.

Ešte raz prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 68 poslancov. Za návrh hlasovalo 58 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. Nehlasovalo 6 poslancov.

Na základe pravidla, ktoré sme si dohodli, tí, ktorí sú v sále, sú prítomní, takže poprosím určených overovateľov, aby spočítali poslancov. Pani Guldanová nech spočíta túto sekciu, pán Figeľ spočíta túto sekciu poslancov, v ďalšej sekcii je pán Miloš Vajda. Prosím pána poslanca Vajdu, aby spočítal túto sekciu a predsednícky stôl. Páni overovatelia, prosím, spočítajte prítomných v sekciách.

Pani Guldanová 31 poslancov, pán Figeľ 30 5 za predsedníckym stolom, pán Vajda 22 poslancov, Ďakujem. Je to 88 poslancov. Z 88 prítomných poslancov 57 hlasovalo za zmenu programu. Konštatujem, že bola odsúhlasená. /Prejav nesúhlasu v sále. / Je to pravidlo, ktoré sme si tu odhlasovali.

Pán poslanec Brňák - faktická pripomienka. Poslanec P. Brňák:

Pán predsedajúci, neviem z čoho vychádzate pri tomto tvrdení, ktoré ste uviedli. To vôbec nie je v pravidle. V pravidle je uvedené, že ten počet sa zistí a ak sa opakovane nebude dať technicky hlasovať, tak sa musí dať hlasovať fyzicky. Na základe prítomnosti, ale nie okamžite. Ale chcel som povedať niečo iné. Chcel som povedať, aby sme z toho nerobili zbytočnú komédiu. Išlo o procedurálne návrhy a ak nebola ochota tieto procedurálne návrhy nejak odobriť a schváliť, máme schválený program a pokračujme v ňom.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán poslanec Brňák, vy ste právnik, viete, že toto pravidlo sme po veľkej diskusii odhlasovali na prvom zasadnutí v tomto pléne. Neostáva mi nič iné, len konštatovať, že zmena programu bola odsúhlasená.

Prosím, pani Novotná. Poslankyňa A. Novotná:

Ďakujem. Našla som uznesenie Národnej rady z 25. mája, kde sa hovorí: "Ak má predsedajúci schôdze pochybnosť o správnosti prezentácie poslancov prítomných v rokovacej sále, môže prezentáciu zrušiť, a vyzvať, poslancov, aby sa

znovu prezentovali... ", čo sa urobilo. "Pri hlasovaní zdvihnutím ruky predsedajúci schôdze dá pokyn overovateľom Národnej rady Slovenskej republiky na zistenie počtu prítomných poslancov v rokovacej sále. Za prítomných sa považujú všetci poslanci, ktorí sa zdržiavajú v rokovacej sále... " atď. "Ak overovatelia zistia, že v rokovacej sále je prítomná nadpolovičná vačšina všetkých poslancov, predsedajúci schôdze dá pokyn na začatie hlasovania zdvihnutím ruky. Vyzve poslancov, aby zdvihnutím ruky hlasovali kto je za, kto je proti, kto sa zdržal hlasovania. "

Pán predsedajúci, nezvládli ste vedenie tejto schôdze, pretože ste toto neurobili.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:

Veľmi pekne ďakujem pani poslankyni Novotnej. Prepáčte, že som vám skočil do reči, nevedel som, že ešte ste chceli niečo povedať. Ďakujem pani poslankyni, lebo to isté, čo povedala, chcem povedať aj ja. Pán predsedajúci, zle ste interpretovali výsledky hlasovania. Zatiaľ sme len spočítali, že v sále je dosť poslancov. A pristúpiť k hlasovaniu treba presne tak, ako povedala pani poslankyňa, čiže opýtať sa, kto je za, kto je proti, a overovatelia budú spočítavať jednotlivých poslancov, ktorí hlasujú tým či oným spôsobom. A potom až možno vyhlásiť výsledok.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Akceptujem to, skutočne som nedokončil aklamačné hlasovanie, takže ho zopakujeme ešte raz.

Ešte sú faktické pripomienky. Prosím, pán Michelko. Poslanec J. Michelko:

Chcel by som reagovať na odpoveď pána Ftáčnika, ktorý sa stal v tejto Národnej rade všeobecným vykladačom rokovacieho poriadku, a najmä veľmi často používa pojem demokracia. Existuje perfektný materiál o demokracii v angličtine aj v slovenčine. Demokracia ma 11 stĺpov, o ktoré sa opiera. Jedným z týchto stĺpov je aj záruka základných ľudských práv a slobôd. A je to ďalej potom rozvedené. Je to americká publikácia, kde medzi základnými ľudskými právami z piatich bodov je na prvom mieste citovaná sloboda prejavu a vyjadrenia vlastnej vôle, pán poslanec Ftáčnik. A vy ju nám tu jednoducho uberáte.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Uznesenie, ktoré pred chvíľkou naša kolegyňa čítala, je mi celkom dôverne známe, ale naozaj som nepredpokladal, že o tomto budeme dnes rozprávať. Preto sa pýtam v tejto chvíli pána poslanca Ftáčnika, ktorý tento návrh navrhol, respektíve jeho kolegov, ktorí snáď budú vedieť, odpovedať: Ak overovateľ, Ktorý nechce byť prítomný, je v tejto miestnosti, alebo nie je v tejto miestnosti, čo vtedy, keď overovateľ je, povedzme, v tomto prípade z HZDS a z SNS a odmietne tu byť? Stačia tí poslanci-overovatelia, ktorí tu chcú byt, alebo ako to vyriešiť s overovateľmi? Nie je mi to celkom jasné.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, myslím si, že zachádzame do roviny, ktorá nie je dôstojná pre plénum Národnej rady.

Poslanec J. Zeman:

Prepáčte, pán predsedajúci, nemožno s vami súhlasiť. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Nemáte slovo, pán poslanec Zeman. Vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku. /Šum v sále. /

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím kolegyne a kolegov, ktorí sú v kuloároch, aby prišli do rokovacej sály. Prosím poslanecké kluby, aby skončili svoje schôdze a prišli na rokovanie, budeme pokračovať v rokovaní.

Prosím, kolegyne a kolegovia, po prestávke budeme pokračovať v našom rokovaní. Rokovanie sme prerušili v bode, kedy sme hlasovali o procedurálnom návrhu pána Dubovana, aby sme zmenili poradie bodov, aby sme zvolili členov dozornej rady a následne pokračovali ďalej. Keďže pri hlasovaní pomocou hlasovacieho zariadenia nás bolo málo a vizuálne som hodnotil, že nás je viac, siahol som k aklamačnému hlasovaniu, ktorá som však nedokončil, takže nemôže byť platné, a preto budeme znovu hlasovať. Ak si odhlasujeme zmenu programu, budeme postupovať podľa zmeneného programu, ak si neodhlasujeme zmenu programu, budeme postupovať podľa programu, ktorý bol stanovený, to znamená písomnými odpoveďami.

Faktická poznámka - pán Zeman. Poslanec J. Zeman:

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi vysloviť nespokojnosť s vašim vedením schôdze. To, čo sa udialo v tomto parlamente pred prestávkou, myslím si, že sa stať nemalo. Mal som za to, že pokiaľ mi svieti červené svetielko, mám právo rozprávať. Ak som si zle vyložil dodatok k rokovaciemu poriadku, tak sa ospravedlňujem, ale aj v takom prípade, pán predsedajúci, nemali ste právo, tak ako nemáte právo na ktoréhokoľvek poslanca Národnej rady zvyšovať hlas. Som presvedčený, že vaše terajšie vedenie schôdze je veľmi náročné a snáď ste mali aj dôvod stratiť, nervy, ale i tak žiadam od vás ospravedlnenie, najmä preto - iste viete, že som bol v štúdiu, videli ste ma tam, vypočul som si nahrávku, a to, čo ste povedali potom, keď už tu bol šum, naozaj nie je celkom miestne. Mali by ste si naozaj dať trošku pozor na jazyk.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Týmto sa vám ospravedlňujem za to, že som zvýšil hlas. Oficiálne som použil len slová "pán poslanec Zeman, neudelil som vám slovo". Za tón, ktorým som ich povedal, sa ospravedlňujem. /Potlesk. /

Prosím, pán poslanec Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Očakával som, že po prestávke vystúpi niekto, trebárs predseda poslaneckého klubu HZDS, a ospravedlní sa ostatným v sále prítomným poslancom za správanie sa svojho člena a za jeho gestikuláciu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Musím vám oznámiť, že pán poslanec Ľupták pred malou chvíľou sa mi osobne ospravedlnil. To, čo tu povedal, sa dotýkalo viacerých členov parlamentu. Jeho ospravedlnenie som prijal, pretože sa ospravedlnil s tým, že bol nervózny.

Kolegyne, kolegovia, budeme ďalej pokračovať hlasovaním. Znovu musíme hlasovať.

Ešte sú dve faktické poznámky - pána Mikloška a pána Miškovského.

Poslanec F. Mikloško:

Chcem len povedať, že to je vaša záležitosť, vás dvoch, že sa vám ospravedlnil pán poslanec Ľupták. Ovšem to zaznelo príliš hlasne a čudujem sa, že klub HZDS sa v tejto chvíli tvári ako by sa nič nestalo.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Prosím, pán Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Pripájam sa k poznámke pána poslanca Mikloška, pretože to nie je vaša súkromná vec - pána Ľuptáka a vaša, pán predsedajúci, to bola urážka celého parlamentu.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Prosím, pani Ďurišinová.

Poslankyňa M. Ďurišinová:

Osobne nemám rada žiadne invektívy, ale naozaj to, čo tu bolo pred chvíľou povedané, ma o to viac mrzí z úst pána Ľuptáka, lebo pán Ľupták reprezentuje tento parlament v Rade Európy. Reprezentuje nás, Slovensko, čiže aj mňa. A mňa to veľmi urazilo.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán Ľupták Ivan. Poslanec I. Ľupták:

Neviem, ale ak moja poznámka bola braná tým spôsobom, ako by to bolo povedané, že snáď sa snažím propagovať fašizmus, tak proti tomuto musím jednoznačne protestovať - ak to bolo tak chápané - nielen protestovať, ale sa aj ospravedlniť, lebo to ma vôbec ani vo sne ma nenapadlo, že to môže tak vyznieť, keď toto prirovnanie urobím. Čiže, môžem povedať len toľko, že ak to bolo tak chápané, tak sa ospravedlňujem.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem, Pán poslanec Cabaj. Poslanec T. Cabaj:

Dovoľte, vážený pán predsedajúci, pán predseda, zareagovať na zástupcov poslaneckých klubov z koalície, ktorí momentálne vyzývali, že by som sa mal tváriť trochu inak ako sa tvárim. Chcem pripomenúť jednu vec: Iné hlúposti sa už v tomto parlamente urobili a mnohí sa tu tvárili, akoby nič.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Ďalší predsedovia klubov - pán Miškovský. Poslanec V. Miškovský:

Vážený pán kolega Cabaj, hlúposť je jedna vec, propagácia fašizmu či slovom, obrazom, písmom alebo gestom je druhá vec. A je to dokonca trestný čin.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Pán poslanec Mikloško. Poslanec F. Mikloško:

Ako predseda poslaneckého klubu KDH vyjadrujem, resp. beriem na vedomie vyjadrenie pána predsedu poslaneckého klubu HZDS k výroku, ktorý tu povedal pán Ľupták.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Povedzme si ten výrok. Použil som prirovnanie chovania sa - žiaľbohu - pána podpredsedu k určitej osobe, čo ľutujem. Ale, že z toho bol spravený krok, že propagujem fašizmus, nehnevajte sa na mňa, nikto z mojej rodiny nikdy nebol v takej strane, ani ja som nebol v inej strane, ktorá tu bola potom, takže toto neprichádza do úvahy. Čo sa snažím, snažím sa o to, že to nie je možné chápať ako nejakú propagáciu. Prosím vás, kde sne? Ak to chcete politicky zneužiť,

prosím, lenže neakceptujem takéto vysvetlenie môjho porovnania, ktoré som použil.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, keďže dvakrát procedurálne hlasovanie bolo neúspešné, pristúpime ešte raz k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pán poslanca Dubovana, ktorý navrhol, aby sme predradili pred ostatné body, to znamená, aby sme teraz volili ďalších členov dozornej rady. Prosím, kto je za to, aby sme postupovali tak, ako navrhol pán poslanec Dubovan?

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 63 poslancov. Za návrh hlasovalo 57 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržal l poslanec. Nehlasovali 4 poslanci.

Keďže aj vizuálne som spočítal, že skutočne je nás menej ako 76, neodhlasovali sme túto zmenu, a preto budeme pokračovať ďalej podľa programu, to znamená, že pristúpime k bodu písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov.

Prosím, pán Čarnogurský - faktická poznámka. Poslanec J. Čarnogurský:

Pán predsedajúci, dávam návrh, aby sa zistila prezencia v sále zdvihnutím ruky.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Je to procedurálny návrh, to znamená, že jeden poslanec prišiel s návrhom, že je tu viac poslancov ako som predpokladal, a preto budeme hlasovať aklamáciou, to znamená rukou.

Prosím, pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák:

Domnievam sa, že návrh pána poslanca Čarnogurského je návrh ako každý iný, a preto je potrebné dať o ňom hlasovať.

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Je to návrh, ktorého spôsob sme si už odhlasovali, pristúpime teda k aklamačnému hlasovaniu, hlasovaniu rukou. Najprv sa budeme prezentovať. Za prezentovaných sa považujú tí, ktorí sa nachádzajú v rokovacej sále, a preto prosím určených skrutátorov, aby spočítali vyhradené sektory.

Pani Bibiána Guldanová svoj sektor, pán poslanec Figeľ stredný sektor. Pani Guldanová 33 poslancov, 28 je v strednom sektore 5 za predsedníckym stolom, 33 v ľavom sektore, spolu je to 66. Nemôžeme ďalej pokračovať v aklamačnom hlasovaní, pretože nie je nás dostatočný počet.

Musím teda konštatovať, že sme neprijali návrh na zmenu programu a budeme ďalej pokračovať podľa určeného programu. Keďže nie sme uznášaniaschopní, nemá ani zmysel hlasovať, o ďalšom procedurálnom návrhu pani poslankyne Keltošovej.

Kolegyne, kolegovia, pristupujeme teraz k ďalšiemu bodu programu, a to sú

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Písomné odpovede ste dostali ako tlač číslo 504.

Pýtam sa, vážené poslankyne a vážení poslanci, či súhlasíte s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na vaše interpelácie. Znovu opakujem, sú uvedené v tlači číslo 504.

Znovu sa pýtam, či je niekto taký, kto nesúhlasí alebo má pripomienky k písomným odpovediam.

/Nikto. /

Konštatujem, že nikto nemá pripomienky. Podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Budeme hlasovať o všetkých písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky, s ktorými poslanci vyjadrili súhlas, pretože neboli k nim vyjadrené žiadne nesúhlasné stanoviská.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme. /Hlasovanie. /

Prezentovalo sa 78 poslancov. Za návrh hlasovalo 61 poslancov. Proti návrhu hlasoval l poslanec. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Nehlasovali 6 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov.

Kolegyne, kolegovia,

dvadsiatym deviatym bodom programu sú

Interpelácie a otázky poslancov.

S interpeláciami sa prihlásilo asi 10 poslancov. Ako som už oznámil, prvý bol prihlásený pán poslanec Brňák, ďalší v poradí pán podpredseda Húska a ďalšie poradie potom oznámim. Udeľujem slovo pánu Brňákovi.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada,

moja otázka v poradí už tretia smeruje na ministra pre správu a privatizáciu národného majetku pána Janičinu. Na prvé dve mi vedome neodpovedal. V hromadných informačných prostriedkoch ste, pán minister, ktorý nie je prítomný, viackrát uviedli, že sa vás niekto pokúšal podplatiť ako ministra v súvislosti s procesom veľkej privatizácie. Opätovne sa vás preto pýtam, pán minister, či v súlade s požiadavkou zákona ste túto skutočnosť oznámili orgánom činným v trestnom konaní. V opačnom prípade týmto adresujem túto skutočnosť ako podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

Ďalšiu otázku som mal na pána ministra vnútra Slovenskej republiky, ale preto, že som si ju s ním vykonzultoval osobne, nepovažujem za potrebne teraz k nej vystúpiť verejne.

Ďakujem. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Faktická pripomienka - pán poslanec Zoričák. Poslanec A. Zoričák:

Chcem oznámiť, že svoje interpelácie odovzdám písomne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem. Pán poslanec Zoričák oznamuje, že da svoje interpelácie písomne. Teraz vystúpi pán podpredseda Húska. Prečítam ešte poradie ďalších prihlásených. Zatiaľ sú prihlásení v poradí páni poslanci a panie poslankyne Chamula, Kvasnička, Ťavodová, Sudeková, Móri, Novotná, Gaulieder, Prokeš a Kuzbert.

Prosím, pán podpredseda Húska. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení zástupcovia vlády,

interpelujem podpredsedníčku vlády pani Schmögnerovú vo veci prístupu k dvom ťaživým príznakom v našom hospodárstve. Prvým je problematika neregulérnosti v peňažných transakciách. Vo svetle kriminálnych prípadov v bankovníctve, a to

v prípade banky Bohémia v Českej republike, ako aj prípadu Lupis Brookerhaus v Maďarsku, alebo prípadu banky Serki v Poľsku, treba nanovo zvážiť účinnosť bankového dozoru, a to tak zo strany vládnej exekutívy, ako zo strany Národnej banky Slovenska. Doteraz nie sú správy o koordinácii činnosti Medzinárodného menového fondu a Národnej banky Slovenska pri bankovom dozore. Bankový systém musí byť schopný pripraviť podklady plniace odporúčania konvencie Rady Európy z roku 1990 o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinov.

Bankový systém musí realizovať požiadavky tzv. finantional tastk forth, ktoré odporúčajú štátom, aby prijali legislatívne a iné opatrenia v boji proti praniu peňazí z trestne] činnosti, vrátane daňového úniku. Dokonca sa odporúča zavedenie tzv. zaistenia účtu priamo v peňažnom ústave z tejto činnosti. Príznaky z našich bánk naznačujú, že súčasný systém platobného styku u nás takúto možnosť plne neposkytuje. Práve naopak, určité náznaky signalizujú, že sú možnosti rastu zvýšených rizík fungovania bankového systému u nás, ktoré sa môžu preniesť do susedných krajín. Nútená správa na obmedzené nakladanie s vkladmi klientov banky Bohémia, ako aj neskôr oznámená možnosť prevodu zmrazených vkladov, certifikátov a kreditových zostatkov bežných účtov do Československej obchodnej banky sú toho výrečným prejavom. Naša štátna, dozorná a obranná aktivita v peňažníctve musí byt oveľa výraznejšia. V prípade banky Bohémia a jej sanátora Československej obchodnej banky treba mimoriadne prihliadať na to, že náš štát, t. j. Slovenská republika je významným podielnikom Československej obchodnej banky a má záujem na minimalizácii podielnických rizík a strát.

Z histórie československého bankovníctva je známe, že banka s názvom banka Bohémia a niektoré iné české banky už za prvej Československej republiky mali podobné škandály v polovici dvadsiatych rokov a že ich zánikom sa výrazne satúrovali iné podnikateľské subjekty. Pre naše hospodárstvo a peňažníctvo nech je poučením, že sprehľadnenie platieb, ako aj sprehľadnenie úverovej činnosti bánk nie je nedemokratickým alebo netrhovým prvkom, ale je to súčasť Robertsonovho zlatého pravidla ekonomiky, podľa ktorého tam, kde je riziko, je nutná kontrola. Britské Finantional Times v súvislosti s aférou banky Bohémia napísali, že to svedčí

o slabej vnútornej kontrole a nedostatočných skúsenostiach v bankovom systéme, čo priťahuje do strednej Európy nemilosrdných finančných dravcov.

Druhou nadväznou častou mojej interpelácie je priamo problematika platbyneschopnosti. Hromadná nelikvidita podnikateľskej sféry je sprievodný znak ekonomík transformujúcich sa do trhovej podoby. Ide o mnohofaktorový jav, ktorého systémová podstata a komplexná previazanosť je veľmi zahalená, a treba úprimne priznať, v podstate úplne nepoznaná. Ani moderné ekonomické teórie nemajú overený model komplexného riešenia masovej platby neschopnosti, a to najmä nie v prevratných transformačných zmenách. Získané skúsenosti u nás

i u susedov naznačujú, že čiastkové opatrenia, ako napríklad izolované vzájomné započítavanie pohľadávok a záväzkov, izolované čiastočné oddĺženie cez fondy národného majetku, sú len dočasnými riešeniami a nelikvidnosť sa po krátkom čase vracia do hrozivej podoby resp. ešte rastie.

Problém sa komplikuje aj tým, že sa na tom začína podieľať nielen vyplývajúca druhotná platobná neschopnosť, ale rastie podiel špekulačného parazitujúceho správania sa podnikateľských subjektov, ktoré zadržaním platieb riešia svoju potrebu úverových zdrojov. Obmedzenie a zdraženie úverových rámcov dokonca takéto nelegálne správanie sa podnikov podnecuje. Podľa niektorých správ z dennej tlače nezriedka sa stáva, že nezodpovedný podnikateľ si nechá previesť peňažné prostriedky z jedného účtu na iný účet preto, aby zneprehľadnil úrok čerpaného úveru. Niektoré banky poskytujú úvery

klientom, ktorí nesplácajú predošlé úvery. Významnú úlohu podľa týchto správ zohrávajú úplatky a narastajúca dubiozita v komerčných bankách.

Súčasná šesťmesačná vláda dňa 26. apríla návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zamedzenie prehlbovania platobnej neschopnosti v Slovenskej republike vrátila bez toho, aby určila termín a spôsob jeho dopracovania s tým, aby sa dôsledne riešil tento kardinálny problém v ekonomike, ako aj na úrovni vedeckého preskúmania. Keďže hrozí časové zanedbanie riešenia problému, žiadam vládu, aby parlament urýchlene informovala o všetkých opatreniach, ako aj o spôsobe jeho riešenia, vrátane využitia mozgového potenciálu výskumu alebo pracovného grémia typu staroturianskeho brainstormingového rokovania a ďalších spôsobov, aby sa pokročilo v účinnom riešení problému platobnej neschopnosti. Považujem za žiadúce, aby parlament o opatrení tohto typu bol informovaný písomne.

Naviac, chcem na záver pani podpredsedníčku vlády ako zodpovednú za oblasť ekonomiky upozorniť, že celá kampaň zrýchlenej privatizácie dostáva kontúry, ktoré určite prekročia a už prekračujú legitímne a obhajiteľné rámce. Šesť mesiacov trvajúca vláda nemôže privatizovať 50-70 miliárd. Dispozičný čas je jednoducho malý na tak rozsiahle a zároveň solídne i obhajiteľné privatizovanie. Je to hazard s národným majetkom. Chvat, ktorým sa napĺňa kôš podnikov idúcich do kupónky, a percentuálny podiel kupónovej privatizácie hrozí takým presahom ponuky, ktorý zničí trhovú cenu akcií z kupónovej privatizácie a hlboko poškodí drobných vlastníkov akcií. Naviac, ústup zahraničným tlakom v signalizovaní zaraďovania plynárenského a energetického priemyslu a jeho rozvodnej siete do kupónovej privatizácie ohrozuje v konečných dôsledkoch nielen energetickú suverenitu Slovenska, ale naštrbí aj naše vzťahy s hlavným dodávateľom energetických surovín. Upozorňujem, že všetky lapsusy v privatizácii budú

sledované a budú mať svoje politické a zrejme aj trestnoprávne postihy.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pánu podpredsedovi Húskovi. Chce reagovať podpredsedníčka vlády pani Schmögnerová?

Podpredsedníčka vlády SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

prirodzene, že vyhoviem aj požiadavke pána podpredsedu Národnej rady a odpoviem aj písomne, najmä na prvú časť jeho interpelácie. Dovoľte povedať niekoľko slov aspoň k druhej časti. Prirodzene, že otázka insolventnosti podnikov je jedna z kľúčových otázok, ktorú, keď sa nepodarí vyriešiť, nepodarí sa ani v krátkej dobe rozbehnúť slovenské hospodárstvo. Vláda si to veľmi dobre uvedomuje, a preto v tomto smere robí veľmi dôležité kroky. Chcela by som spresniť, že vláda sa zaoberala vládnym návrhom zákona o riešení platobnej neschopnosti, ktorý sa vrátil na dopracovanie, to znamená, že aj po legislatívnej stránke si veci všímame. Vieme však veľmi dobre, že zákonom sa tento veľmi zložitý a komplexný problém vyriešiť nedá. Preto sa musia robiť oveľa vážnejšie kroky, ktoré predovšetkým by mali odstrániť príčiny opakujúcej sa zlej finančnej situácie v podnikovej sfére. A myslím, že sa zhodneme na tom, že tie najhlbšie príčiny spočívajú v spôsobe správania sa našej podnikovej sféry, ktoré je ale dané tým, že transformačný proces v podnikovej sfére neprebieha dostatočne dôrazne a dostatočne rýchlo.

Prirodzene, potom treba vzniknutú situáciu, ktorá vznikla v dôsledku toho, ale aj niektorých chýb a nedostatkov v hospodárskej politike v minulosti, riešiť aj na takých povrchovejších rovinách. V minulom roku sa uplatnilo niekoľko kôl vzájomného započítavania pohľadávok a záväzkov, teraz, v priebehu niekoľkých dní prebehne ďalšie kolo. Súhlasím s tým, ako som na začiatku povedala, že toto vec nerieši. Pripravuje sa celý súbor riešení, ktorý robíme po dvoch líniách, jednak po linke podnikovej sféry a jednak po linke komerčných bánk, pretože tu ide o veľmi úzku záujmovú previazanosť jednak riedenia nadmernej zadĺženosti podnikovej sféry a jednak riešenia zlého portfolia v komerčných bankách.

Zhodou okolností práve o 14. 00 hodine mám stretnutie s koordinačnou komisiou, ktorá dáva dohromady dosiahnuté výsledky jednak v podnikovej sfére a jednak vo sfére komerčných bánk. Iste ste informovaní z masmédií, že na riešenie tohto problému sa pokúšame získať aj významnú pôžičku zo Svetovej banky, pretože skutočne ide o finančne mimoriadne náročné riešenie. Čiastočne ho teda budeme riešiť aj z prostriedkov štátneho rozpočtu, čiastočne z Fondu národného majetku a je nevyhnutné použiť aj zdroje zo zahraničia.

Ešte dvoma vetami - nechcem zobrať slovo z úst pána ministra privatizácie, ale predsa len dovoľte aspoň niečo na margo otázky, čo teda vláda robí a či má právo 200 mld majetku privatizovali alebo nie. Myslím, že na jednej strane pripravuje kupónovú privatizáciu, ktorá sa len začne pred voľbami, a predpokladáme, že jej posledné kolo prebehne v polovici roku 1995. Ďalej, podľa všetkých zákonných noriem sa budú realizovať aj predaje, či už priamym predajom, ktorému nechceme vytvoriť veľký priestor, ale predovšetkým verejnými súťažami, prípadne uvažujeme aj o predajoch na kapitálovom trhu.

K otázke energetického priemyslu - myslím, že asi sa ešte nedostali informácie z posledného zasadnutia vlády k tejto otázke dostatočne von. V tom prípade by bolo asi známe, že vláda prijala rozhodnutie okrem iného aj také, že sa pripraví zákon o privatizácii v súlade s požiadavkami poslancov Národnej rady, ktorý bude riadne predložený na Národnú radu a bude teda možnosť sa k nemu vyjadriť a prijať alebo neprijať ho. Zatiaľ sme prijali rozhodnutie iba v takom smere, že Slovenský energetický podnik, é. p. sa transformuje na akciovú spoločnosť, čo inak bolo záväzkom - ak sa dobre pamätám - k 1. januáru alebo 1. júlu 1993 a dosial sa to nestalo. Premení sa na holdingovú spoločnosť a postupne sa budú jednotlivé dcérske spoločnosti privatizovať.

Veľmi analogický projekt sa predpokladá aj u Slovenského plynárenského podniku. V prvom prípade uvažujeme, že do kupónovej privatizácie sa dostane 30 % účastín SEP a v druhom prípade uvažujeme o 15 % účastín Slovenského plynárenského podniku. Ostatná časť zostane v trvalom vlastníctve Fondu národného majetku s tým, že výkon vlastníckych práv prejde na rezort ministerstva hospodárstva a, prirodzene, že Ba počíta v obmedzenej miere aj so vstupom zahraničných investorov.

Ďakujem vám pekne. Podpredseda NR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne. kolegovia, skôr ako vyhlásim obedňajšiu prestávku, mám krátky oznam, o ktorý ma poprosil pán Košnár. Žiada členov národohospodárskeho a rozpočtového výboru, aby ihneď prišli na krátku poradu výboru do jeho zasadačky.

Kolegyne, kolegovia vyhlasujem obedňajšiu prestávku vzhľadom na názory z pléna do 13. 30 hodiny. Prosím všetkých, aby o 13. 30 hodine tu boli, sme na hranici uznášaniaschopnosti, aby sme mohli ďalej pokračovať. Predovšetkým by som ešte prosil členov vlády, aby tí, ktorí sú tu - a budenie žiadať aj ďalších, aby priali na bod interpelácie, ktorým budeme o 13. 30 hodine pokračovať.

S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán Prokeš. Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel som len upozorniť na to, že v prípade, keď sa prednášajú interpelácie, nemusíme byť uznášaniaschopní vzhľadom na to, že sa nebude hlasovať. Takže môžeme začať, aj keby tu bolo prípadne menej poslancov.

Ďakujem. Podpredseda HR SR Ľ. Černák:

Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 13. 30 hodiny.

/Po prestávke. / Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás, zaujmite miesto, budeme pokračovať v interpeláciách. Slovo má pán poslanec Kvasnička z KDH. Pripraví sa pani poslankyňa Ťavodová z HZDS.

Poslanec L. Kvasnička:

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážená Národná rada, milí hostia,

chcel by som sa obrátiť s prvou interpeláciou na pána ministra práce a sociálnych vecí a s druhou interpeláciou na pána ministra financií a pána ministra školstva.

Svojou prvou interpeláciou by som sa chcel obrátiť, ako som povedal, najprv na pána ministra práce, sociálnych veci a rodiny. Situácia zariadení s náhradnou rodinnou starostlivosťou sa za posledné dva roky veľmi zhoršila, a to najmä z hľadiska materiálneho zabezpečenia. I keď materiálne zabezpečenie zariadení s náhradnou rodinnou starostlivosťou považujem za veľmi dôležité, predsa svojou interpeláciou chcem upozorniť na úplne inú stránku tejto starostlivosti. Dnes vieme, že pre optimálny rozvoj psychiky a osobnosti dieťaťa je veľmi dôležité, aby malo od narodenia zabezpečené nielen uspokojovanie biologických potrieb, ale aj potrieb psychických alebo psychosociálnych. Medzi takéto potreby patrí potreba privinutia, pritúlenia, potreba sania, potreba dotyku a sociálneho kontaktu, teda v najširšom slova zmysle potreba lásky.

Psychické potreby dieťaťa je schopná najlepšie uspokojiť, jeho matka. Ak dieťa nemá od narodenia uspokojované psychické potreby, vzniká u neho chorobný stav, ktorý odborníci označujú ako syndróm psychickej deprivácie. Nechcem sa na tomto mieste syndrómom psychickej deprivácie zaoberať odbornejšie, chcem upozorniť, len na jeho najdominatnejší symptóm, ktorým je neschopnosť nadväzovať trvalejšie citové vzťahy k iným ľuďom. Práve preto z takto poškodených deti v rannom detstve sa v budúcnosti regrutuje najviac jednôtlivcov s poruchami správania, delikventov, asociálov, prostitútiek a recidivistov. I keď situácia v zariadeniach s náhradnou rodinnou starostlivosťou sa pod vplyvom výsledkov vedeckého výskumu značne zlepšila, predsa psychickej deprivácii sa dá najlepšie predchádzať len tak, ak sa dieťa vychováva v rodine, keď nie v prirodzenej, tak aspoň v náhradnej, adoptívnej.

Chcel by som vás teda, vážený pán minister, interpelovať vo veci adopcie maloletých detí. Adopcia dieťaťa je veľmi citlivým bodom zákona o rodine, ale treba zdôrazniť, že tak ako sa realizuje v praxi dnes, na základe platnej legislatívy, už roky nevyhovuje. Naopak, je priam brzdou znemožňujúcou dať šancu maloletým deťom dostať sa do riadne fungujúcich rodín. Veď ako je možne, aby o jeho ďalšom šesťmesačnom zotrvaní v domove rozhodol jediný telefonát nezodpovednej matky, či pohľadnica, ktoré sa podľa zákona považujú za prejav záujmu o dieťa zo strany rodiča. Na druhej strane príslušné oddelenia okresných úradov evidujú siahodlhé zoznamy kvalitných záujemcov o osvojenie, ochotných cudzie dieťa nielen vychovávať, ale prevziať na seba všetky materiálne i morálne záväzky súvisiace s adopciou.

Ministerstvu práce, sociálnych veci a rodiny v poslednej dobe pribudol naliehavý problém vyriešiť otázku umiestnenia takmer l 200 detí z Čiech do našich detských domovov. Je preto viac než aktuálne, keďže ide o veľký počet detí útleho veku, opäť sa vrátiť k nepopulárnemu problému, do ktorého sa roky nikomu nechce a ktorý bol už niekoľkokrát v minulostí odsunutý do zabudnutia s odôvodnením, že máme i vážnejšie starosti. S ohľadom na stúpajúcu kriminalitu sa problém adopcie stáva nadmieru aktuálny. V súčasnom spoločenskom kontexte by malo byť v záujme nás všetkých, aby zvíťazil zdravý rozum, aj keď náročnosť legislatívnych úprav spomínanej časti zákona o rodine bude potrebné posúdiť z najširších hľadísk. Isté však je, že táto legislatívna zmena je nevyhnutná, pokým nechceme i naďalej privierať oči nad dôsledkami, ktoré prináša výchova detí v detských domovoch. Nemožno zachrániť každé dieťa, ale umožnime to aspoň tým, ktoré by mali šancu nebyť byrokratických predpisov brzdiacich to najcennejšie - umožniť im žiť v riadnej usporiadanej rodine, i keď náhradnej. To by bola moja prvá interpelácia.

Pokiaľ ide o druhú interpeláciu, s tou sa chcem obrátiť na pána ministra financií a pána ministra školstva. Moja interpelácia sa týka fungovania, presnejšie povedané, nefungovania Slovensko-amerického programu vedecko-technické] spolupráce. Základy rozvoja spolupráce sa na oficiálnej úrovni položili v roku 1992 podpísaním kultúrnej dohody medzi USA a ČSFR. Podľa dohody sa vytvorila spoločná rada, ktorá začala prijímať spoločné vedecké projekty vypracované vedeckými inštitúciami z obidvoch krajín. 11. marca 1993 sa vo Washingtone stretla spoločná rada a vybrala podľa prísneho hodnotenia dvoch domácich a dvoch amerických recenzentov najlepšie projekty na financovanie.

Tu by sa žiadala spomenúť jednoznačná výhodnosť tohto programu práve pre nás, teda pre Slovenskú republiku. Financovanie spoločného fondu je síce 50 % zo Slovenska a 50 % z USA, ale všetky peniaze sa podľa štatútu v konečnom dôsledku presunú na Slovensko. Okrem toho americký partner poskytuje všetky svoje dostupné laboratórne kapacity, ktorých cena v mnohých prípadoch prekračuje výšku poskytovaných finančných prostriedkov a dáva slovenským vedcom jedinečné možnosti riešiť problémy základného a aplikovaného výskumu na svetovej úrovni. Teda od 11. 3. 1993 existuje rozhodnutie o najvhodnejších projektoch na rok 1993.

Od 1. 1. 1993 došlo k vzniku Slovenskej republiky ako samostatného a štátu a pred vládou Slovenskej republiky stála mimo iného úloha zabezpečiť kontinuitu spolupráce vyplývajúcej z kultúrnej dohody z roku 1992 na medzištátnej úrovni. Stalo sa tak uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 462/1993 zo dňa 29. 6. 1993, kedy vláda súhlasila s pokračovaním spolupráce a vyčlenila zo spoločného fondu 9 miliónov korún. Tieto sa však, ako by to diktoval zdravý rozum a ako to čakávali americkí partneri, nedostati k riešiteľom. Nastal problém prijatia zákona, ktorý by podobnú spoluprácu riešil komplexne. A tak bol pripravený zákon o Agentúre pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu, ktorý Národná rada schválila dňa 17. 11. 1993. Je to zákon č. 286. Zákon nadobudol platnosť v decembri 1993 a vtedy začalo Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky pracovať na vytvorení spomenutej agentúry. Tato začala svoju existenciu od 1. 5. 1994. Medzitým sa však peniaze vyčlenené v júni 1993 stále nedostali k riešiteľom. Keď sa už prekonali všetky vymenovane prekážky, začal sa o vec zaujímať. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky a poukázal na nezákonnosť prevodu peňazí z roku 1993 do roku 1994. A tak je tu opäť jún, je presne rok a tri mesiac od schválenia projektov, a stále sa nič nedeje.

V tejto súvislosti by som rád upozornil na medzinárodno-politický rozmer tohto prípadu. Slovensko sa opäť raz ukazuje ako nepružný a nespoľahlivý partner, ktorý nie je schopný využiť ani pomocnú roku, ktorou spomenutá spolupráca nesporne je. Prístup kompetentných úradníkov dostáva našich riešiteľov do trápnych situácií, kedy musia nechápajúcim americkým partnerom vysvetľovať celu situáciu a ubezpečovať ich, že už o mesiac, už o týždeň bude všetko v poriadku. Na dokreslenie podotýkam, že české projekty schválené tou istou spoločnou radou v tej istý deň a na tom istom mieste, teda 11. 3. 1993 vo Washingtone, majú už za sebou viac ako jeden rok úspešnej práce. Pri takomto porovnaní len ťažko nájsť výhovorku alebo akékoľvek zdôvodnenie, tu zostáva len čo najrýchlejšie konať a zachrániť čo sa ešte zachrániť dá. K tomu by som rád vyzval zodpovedných pánov ministrov, pána ministra školstva a vedy Slovenskej republiky a pána ministra financií Slovenskej republiky, prípadne aj predsedu Najvyééieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Som presvedčený, že vyriešenie tohto problému nevyžaduje nič, len trochu dobrej vôle a pár minút času.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou dostáva slovo predseda zahraničného výboru pán Laluha.

Poslanec I. Laluha:

Ďakujem pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia,

v zastúpení Výboru Medziparlamentnej únie chcem pripomenúť, že svojho času sme sa ako členovia tejto Medziparlamentnej únie vo svojom štatúte zaviazali na platenie mesačného príspevku vo výške 10 Sk. Obraciam sa teda s prosbou na vás, na členov Medziparlamentnej unie, či je možné, aby sme tento mesačný príspevok za január až september stiahli z platu za mesiac jún alebo júl, čo by zjednodušilo naše vyrovnanie príspevkov medzinárodnej agentúre a aj cely mechanizmus agendy.

Prepáčte, že využívam tuto chviľu. Prosím tých členov Medziparlamentnej únie, ktorí by mali zásadné výhrady voči takémuto spôsobu, keby to v prestávke tlmočili pánu poslancovi Mórimu alebo mne.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Ťavodová z HZDS. Pripraví sa pani poslankyňa Sudeková z HZDS.

Poslankyňa G. Ťavodová:

Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, vážení poslanci,

moja interpelácia sa bude týkať uznesenia vlády Slovenskej republiky o zriadení centra bankovníctva v Banskej Bystrici. Realizácia uvedeného uznesenia má viac častí. Jednou z nich je založenie banky Slovakia v Banskej Bystrici, a práve týmto je potrebné sa zaoberať. Zámer bol taký, že s pomocou Fondu národného majetku sa zriadi banka na území stredného Slovenska, ktorá by financovala progresívne súkromné aktivity spočiatku v regióne stredného Slovenska, neskôr s celoslovenskou pôsobnosťou, a poskytovala zvýhodnené úvery pre rozvoj malého a stredného podnikania. Tým banka mala prispieť k zmierneniu dôsledkov neuváženej konverzie zbrojárskeho priemyslu. Súčasne sa malo tým napomôcť, k vytvoreniu vlastnej, domácej strednej podnikateľskej vrstvy. Iste je to zámer všeobecne prijateľný, pozitívny, odrážajúci objektívnu potrebu ekonomiky Slovenska. Toto možno tvrdiť napriek vyjadreniu niektorých masmédií, zvlášť denníka Pravda a jeho redaktora pána Postupku.

Kauza Banka Slovakia by sa dala podrobne analyzovať, tu však stačí uviesť, len stručný náčrt jej priebehu. V polovici septembra 1994 presunul Fond národného majetku na osobitný účet l mld. Sk a následne prípravné orgány banky presne v zmysle pokynov Fondu národného majetku a zákona o bankách pripravili žiadosť o udelenie povolenia pôsobiť ako banka, ľudovo povedané, žiadosť o licenciu. Táto bola po všetkých

administratívnych procedúrach prijatá, oponovaná, pripomienkovaná, následne po odstránení všetkých vecných i formálnych pripomienok postúpená bankovej rade. Tá rozhodla licenciu neudeliť.

Príčina: pôvod základného imania sú zdroje Fondu národného majetku a z takýchto zdrojov sa banka zriadiť nedá. Dôvod: nie zákon, tam nič o zákaze vytvoriť štátnu banku nie je, ale vraj existuje bližšie nedefinované, nikde oficiálne nepublikované odporúčanie Medzinárodného menového fondu nezakladať, v Slovenskej republike štátne peňažné inštitúcie. A 60 urobí prezídium fondu? Neodvolá sa proti zrejme vykonštruovanému a zákonom nepodloženému rozhodnutiu Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Prijme iné riešenie. Prikáže zvolať valné zhromaždenie založenej, ale ešte nevzniknutej akciovej spoločnosti Slovenskej banky - medzičasom sa na želanie Národnej banky Slovenska takto zmenil názov Banka Slovakia, toto valne zhromaždení tvorí jeden štatutárny zástupca Fondu národného majetku, odvolá doterajšie prípravné orgány na založenie banky, vymenuje nové orgány, nezaloží priamo akciovú spoločnosť - banku, teraz už s názvom Karpatia banka, ale akciovú spoločnosť. Karpatia Conzulta a. s., poradenskú firmu, ktorá má založiť banku tak, že získa zhruba 350 miliónov Sk od súkromných zakladateľov, asi 150 miliónov Sk potom do základného imania vraj vloží Fond národného majetku. Vznikne tak potrebných minimálne 500 miliónov Sk na založenie banky. Ďalej určí trvanie akciovej spoločnosti Karpatia Conzulta do 12. septembra 1994, dokedy má táto najpozdejšie získať, súkromných zakladateľov, vloží do poradenskej firmy základné imanie zhruba 50 miliónov Sk, a na záver to najlepšie, presunie na svoj účet l mld. Sk, ktorá bola určená na založenie banky.

Špekulatívne, neprehľadne, zložité operácie, aby aj bola banka, aj nebola banka, ako v tej rozprávke - ani oblečená, ani nahá mlynárova dcéra. V skutočnosti je vec prostá.

Fond národného majetku nechce banku v Banskej Bystrici, a ak, tak malú, lebo vie, že malých bánk je dosť. Načo ešte ďalšiu? Veď už zmienený pán redaktor to pekne napísal v Pravde, ale toto povieme verejnosti až pozdejšie pri ďalšom odmietnutí licencie. Žiadam preto predsedu Prezídia Fondu národného majetku, ministra financií, prípadne ministra privatizácie, aby mi písomne odpovedal na tieto otázky:

Prečo Fond národného majetku vzal späť celú miliardu Sk pôvodne určenú na založenie banky?

Kde, lepšie povedané, komu túto miliardu chce posunúť?

Prečo uvažuje len s tzv. malou bankou, ktorej význam pre ekonomiku Slovenska je veľmi obmedzený?

Prečo sa bez akejkoľvek analýzy v podstate ruší významná časť celkovej infraštruktúry Slovenska, finančné centrum na strednom Slovensku?

Prečo naopak Fond národného majetku neuvažuje s tzv. veľkou bankou na úrovni VÚB, s viac ako 2 mld Sk s jednotretinovými podielmi Fondu národného majetku, súkromného slovenského kapitálu a veľkého zahraničného investora?

Prečo sa Fond národného majetku nechce podieľať, na vytvorení banky schopnej zabezpečovať financovanie minimálne stredne veľkých projektov, rádovo minimálne 50 až 100 miliónov Sk ročne, ktoré Slovenskej republike nezabezpečuje žiadna banka, a mnohé odvetvia, napríklad chémia, bez takýchto projektov by mali vážne existenčné ťažkosti?

Prečo nechce dostatočne veľkú, dôveryhodnú, neefektívnymi úvermi nezaťaženú banku, prepojenú na významnú zahraničnú finančnú inštitúciu schopnú pôsobiť na zahraničných trhoch?

Prečo Fond národného majetku takýto variant bez najmenšej analýzy zamietol?

Záverom: Bodaj by to bolo len prejavom bratislavocentrizmu, úsilím lobby okolo VÚB, ktorá nechce konkurenta, alebo iba nepochopením významu systému infraštruktúry pre rozvoj trhovej ekonomiky. Horšie by bolo, ak dôvodom je to, že veľká slovenská banka sa nehodí do schémy Karpatského euroregiónu. Alebo snáď ide až o nepríjemnú možnú konkurenciu pre niekoho v zahraničí? Potom by mal byť pán predseda Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky dôsledný a vyškrtnúť z názvu ním riadenej inštitúcie slovo národný.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Sudeková z HZDS. Pripraví sa pán poslanec Móri za nezávislých.

Poslankyňa J. Sudeková:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

svoju interpeláciu podávam ministrovi zdravotníctva pánu MUDr. Tiborovi Šagátovi.

Na zasadnutí vlády v utorok 7. júna tohto roku sa údajne schvaľovali zdravotnícke zariadenia do druhej vlny privatizácie. Primárna zdravotnícka starostlivosť sa má privatizovať už v najbližšom čase. Moja otázka znie: Pri súčasnom stave fungovania Národnej poisťovne nebude ohrozené poskytovanie zdravotníckej starostlivosti pre najširšiu verejnosť? I v zdravotníckej verejnosti v súčasnosti panuje neistota a istý nepokoj, možno i z nízkej informovanosti.

Osobitne ma trápi situácia v stomatológii, napríklad zastarané prístroje, vysoké ceny materiálov, energií, vody a podobne. Základ orálného zdravia sa tvorí už v detskom veku. Doteraz bola školská stomatologická starostlivosti okruhu deti a mládeže poskytovaná na slušnej úrovni. Zaujíma ma, kto a akým spôsobom bude zabezpečovať preventívnu a terapeutickú systematickú starostlivosti o chrup pre deti a mládež po privatizácii.

Odpoveď si prosím písomne a obšírnejšie, ak by sa dalo. Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Móri. Pripraví sa pani poslankyňa Novotná.

Poslanec I. Móri:

Vážený pán predsedajúci,

členovia vlády,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovolil by som si interpelovať ministra financií vo veci evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou. Zmienim sa len o hlavných bodoch, potom ostatnú časť odovzdám pánu ministrovi písomne.

Zákonom číslo 165/1993 Z. z. bol novelizovaný zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ktorý v § 97 ods. l ustanovuje pre daňové subjekty, Ktoré predávajú tovar v nezmenenom tvare, povinnosť používať na registráciu tržieb elektronické registračné pokladne. V odseku 2 toho istého paragrafu sa poveruje Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydať všeobecne závažný predpis na stanovenie podmienok a termínov používania pokladní. 21. 3. 1994 bola Ministerstvom financií Slovenskej republiky vydaná vyhláška číslo 55/1994 o spôsobe evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou. Táto vyhláška stanovuje povinnosti pre všetky subjekty vymedzené touto vyhláškou používať vo všetkých svojich predajných miestach od 1. januára 1995 elektronickú registračnú pokladnicu.

Podobná právna úprava existuje v niektorých európskych krajinách, napríklad v Taliansku, Grécku, Maďarsku, Turecku a najnovšie aj v Poľsku. Vo všetkých týchto krajinách bol proces uvedenia právne] úpravy do života rozdelený na niekolko rokov. Subjekty, ktoré mali zo zákona povinnosť používať pokladne, mali tiež zákonom stanovené určité úľavy ako kompenzáciu za zvýšené náklady.

Podľa dostupných štatistických údajov sa vyhláška na Slovensku bude vzťahovať na cca 100 až 120 tisíc subjektov, čo pri určitom zjednodušení predstavuje asi 150 tisíc pokladní. Slovensko sa teda pokúša o jeden svetový unikát - za 6 mesiacov doviesť a uviesť do života 150 tisíc pokladni. Cena jednej pokladne sa pohybuje medzi 1000 až 2200 amerických dolárov, čo predstavuje vydaj devízových prostriedkov vo výške minimálne 150 miliónov amerických dolárov. Predpokladajme, že štátne podniky aj súkromní podnikatelia by tieto finančné prostriedky mali k dispozícii, potom treba dodávateľov, ktorí pokladne dovezú, inštalujú a zaškolia obsluhu. Počítajme, že na každú pokladňu treba zaškoliť dve pokladničky a školenie by trvalo iba 4 hodiny. Keďže od 1. júla 1994 zostane do konca roku 1994 iba 180 dní, potom treba každý deň zorganizovať priemerne 600 až 800 školení.

Ešte by som sa zmienil v rámci toho výťahu, ktorý som spomenul, že je tu ešte problém predajní, ktoré už investovali prostriedky do nákupu pokladní. Ide zväčša o nové, moderné predajne, avšak pokladne, ktoré sa do nej nakúpili a ktoré majú stanovenú životnosť 8 rokov, sa prijatím vyhlášky stanú nepoužiteľné. Vyhláška totiž neobsahuje mechanizmus pre pokladne, ktoré ešte nedosiahli svoju stanovenú životnosť.

Záverom tohto stručného výťahu by som povedal, že je namieste otázka - čo ďalej? Najschodnejšou cestou sa mi javí tá, ktorou išli ostatné okolité štáty. Treba zvážiť možnosť odsunu termínu 1. január 1995 minimálne o 6 mesiacov a vytvoriť dostatočný priestor na dôkladnú prípravu celého procesu. Povinnosť používania registračných pokladníc rozčleniť na dlhšie obdobie a začať ho u firiem s najväčším obratom. Výška priemerného mesačného obratu za predajnú jednotku sa môže stať tým kritériom, ktoré bude rozhodovať o tom, odkedy predajná musí používať registračné pokladne. Priemerný mesačný obrat by sa sledoval za posledných 6 mesiacov. Všetci si uvedomujeme, že dane tvoria významnú časť príjmov štátneho rozpočtu. Napriek tomu treba zvoliť taký postup, ktorý nie je veľmi bolestivý pre drobných podnikateľov a súčasne nezaťažuje štátny rozpočet vo vzťahu k devízovým rezervám.

Žiadam preto ministra financií, aby vysvetlil postup ministerstva pri realizácii vyhlášky číslo 55/1994 a spôsob, ktorým chce tieto spomenuté problémy riešiť.

Celkom na záver by som sa ešte zmienil o tom, či by nebolo vhodnejšie vytvoriť časový priestor pre domácich výrobcov, dať prácu našim ľuďom a ušetriť tak potrebné devízové prostriedky.

Na moju interpeláciu by som si dovolil požiadať písomnú odpoveď a ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Mórimu. Slovo má pani poslankyňa Novotná. Pripraví sa pán poslanec Prokeš.

Poslankyňa A. Novotná:

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, mám osobnú interpeláciu na pána ministra kultúry. Bola by som veľmi rada, keby bol prítomný, pretože v jeho neprítomnosti sa nepatri hovoriť o ňom bez neho.

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Posunieme interpeláciu? Videl som ho tu. Urobíme posun a dáme slovo v interpelácii pánu poslancovi Prokešovi.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,

veľa sa už popísalo a pohovorilo o image predchádzajúcej vlády a súčasnej vlády. Je pravda, že na tú predchádzajúcu vládu brechali masmédiá, i zahraničné, a túto skôr hladkajú, ale voči predchádzajúcej vláde si nikto nedovolil takú nehoráznosť, ako si dovolil minister zahraničných veci Dánskeho kráľovstva voči tejto vláde.

Dovoľte, aby som vám odcitoval zo správy: "Minister Petersen opakovane upozornil na potrebu vytvorenia prehľadného legislatívneho rámca pre vstup zahraničných investorov na Slovensko. V tejto súvislosti opakovane požiadal o urýchlenie predaja štátneho podniku Izomat dánskej firme Rockwool International, ako aj o preverenie možností odpredaja ďalších podnikov Syenit Púchov, Ferrenit Nitra. Aký je kredit vlády, keď si iný minister dovolí takto ukázať prstom, čo chce kúpiť, konkrétna firma z jeho krajiny? To je kredit podomových obchodníkov. A že táto vláda skutočne si ten kredit zaslúži, o tom svedčí návrh uznesenia vlády k tejto správe, v ktorej príloha uznesenia vlády v bode l hovorí: Pripraviť na predaj dánskej firme Rockwool International štátny podnik Izomat Nová Baňa, informovať, dánsku stranu o možnostiach odpredaja ďalších podnikov /Syenit Púchov, Ferrenit Nitra/. Zodpovedný minister hospodárstva, minister pre správu a privatizáciu národného majetku.

Vážené dámy, vážení páni, toto prekračuje všetky diplomatické zvyklosti a dobré mravy, ktoré existujú. A môže si to dovoliť len ten, kto si túto váhu vôbec neváži. Opakujem znovu, svojím návrhom na uznesenia vláda dokázala, že naozaj má kredit len podomových obchodníkov. A chcem sa spýtať tejto vlády, či toto uznesenie aj schválila, alebo ostalo len pri návrhu. Či už naozaj si kupuje imidž v zahraničí rozpredávaním tohto majetku takýmto spôsobom. Teda nie ekonomické ukazovateľa ponuky, ale intervencia cudzieho ministra u nás.

Ďalej by som sa chcel obrátiť na podpredsedníčku vlády pani Schmognerovú, aj keď tu nie je prítomná, a chcel by som sa opýtať, jej aj pána ministra financií, čo sa ušetrí zo štátneho rozpočtu, ak namiesto vyplácania dôchodkov v dôsledku zvýšenia vekovej hranice odchodu do dôchodku, ako to požaduje Medzinárodný menový fond, bude platiť nezamestnaných mladých ľudí, pre ktorých nebudú pracovné príležitosti. Pretože, ak dôchodci neodídu do dôchodku, neuvolnia sa pracovné príležitosti pre nastupujúcu mladú generáciu. Navyše, morálne škody, ktoré takto vzniknú, že títo mladí ľudia Si zvyknú na nezamestnanosť a nerobenie, budú podstatne horšie už od budúceho, prípadne po dvoch rokoch, než je

otázka dnešného vyplácania dôchodkov. A túto morálnu škodu už ťažko niekto napraví.

A ďalej si dovolím poukázať na šírenie dezinformácií, napríklad konkrétne v dnešnom vydaní Nového času na strane 2 v článku "Pozitívny signál o Slovenskej republike", kde sa hovorí, že zo Slovenska bolo vo vojnovom období do táborov smrti v Poľsku vyvezených asi 100 tisíc Židov, z ktorých približne 89 tisíc tam našlo svoju smrť. Pýtam sa, komu slúžia takéto dezinformácie a aký postoj k tomu vláda zaujme.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Novotná. Pripraví sa pán poslanec Gaulieder. Faktická poznámka - pán poslanec Ďurana.

Poslanec J. Ďurana:

Dovolil by som si požiadať pána kolegu Prokeša o pomoc. Len sa úporné snažím rozpamätať, kto dal tento návrh, aby veková hranica bola zvýšená, lebo som mal dosť často problém ako poslanec to vysvetľovať na mítingoch.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

Poslanec J. Prokeš:

Rád by som upozornil môjho kolegu, že pokiaľ sa hovorí o zvýšení tejto hranice, hovorilo sa o perspektíve 20 rokov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Novotná. Poslankyňa A. Novotná:

Ďakujem. Ľutujem, že tu nie je pán minister kultúry, pretože ho osobne interpelujem. Je to moja osobná interpelácia, ešte raz zdôrazňujem, ktorou prosím o jeho verejné ospravedlnenie v médiách. Plne chápem, že každý, kto sa dostane do politiky, sa snaží zabezpečiť si svoju popularitu. Niekto sa dostáva do povedomia občanov svojou prácou, iný si zabezpečuje svoju popularitu v masmédiách. Ale to, že náš minister - pravé kultúry si svoju popularitu zabezpečuje nekultúrne, je nevkusné. Ide o to, že náš minister Kultúry v nedeľnom zábavníku "Za korunu v Olympii" uviedol, že má medzi poslancami spolužiačku Janu zo Slovenskej národnej strany, ktorá teraz obhajuje slovenčinu a pritom v škole mala z nej štvorku.

Prvá moja otázka: Má tu minister Roman viac spolužiačok okrem mňa? Ak nie, tak naozaj som to ja, a chodili sme spolu do prvej, do druhej, do tretej a do štvrtej A triedy Strednej ekonomickej školy v Bratislave.

Ďalej chcem mu pripomenúť, že patrím k Hnutiu za demokratické Slovensko. Hádam by bolo veľmi smiešne, keby som tu mávala vysvedčeniami zo strednej školy, len podotýkam, že bolo by ukážkou pre Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, keby prijala do prvého ročníka poslucháčku slovenského jazyka a literatúry so známkou dostatočný z tohto predmetu. Preto žiadam pána ministra o ospravedlnenie. A som veľmi sklamaná, že môj spolužiak na takomto poste si neuvedomuje, čo je korektnosť a všeobecná slušnosť, dokonca vedome klame, nehovoriac o študentskej spolupatričnosti.

Ešte na záver otázka: To mám teraz ja povedať, že v inom prípade uvediem skutočne pravdivé informácie o jeho štúdiu, ktoré nebudú príliš príjemné?

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Gaulieder. Pripraví sa pán poslanec Kuzbert.

Poslanec F. Gaulieder:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené kolegyne, kolegovia,

nebudem vás nejak unavovať interpeláciou, ktorá je dosť obsiahla a nechcem tým zaťažovať tento parlament. Interpelácia je na pána ministra Janičinu k ďalšiemu spôsobu a postupu privatizácie Továrne na obrábacie stroje v Galante. Odovzdám mu túto interpeláciu písomne a na vedomie tiež pánu ministrovi Magvašimu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Tibor Kuzbert, bude mať dve interpelácie.

Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás trocha menej hlučne v tejto oblasti.

Poslanec T. Kuzbert:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

pán predseda,

vážené kolegyne, kolegovia,

moja interpelácia smeruje na pána ministra Janičinu. I napriek tomu, že nie je prítomný, dovoľte, aby som túto interpeláciu predniesol.

Vo včerajšom vystúpení som oboznámil parlament s rozhodnutím a s uznesením Prezídia Fondu národného majetku k prípadu predaja akcií Mlyn Pohronský Ruskov pre spoločnosť s r. o. MONY. Pretože pán minister nebol tu, opakujem, že uznesenie Fondu národného majetku súhlasí s tým, aby bol vykonaný predaj predmetných akcií. Naviac, ukladá viceprezidentovi Prezídia Fondu národného majetku predložiť na ministerstvo privatizácie žiadosť o vydanie písomného súhlasu pre vykonanie predaja podľa bodu 5 odsek 3 tohto uznesenia a po obdržaní písomného súhlasu predložiť na vydanie súhlasu na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Obraciam sa na pána ministra Janičinu a otázkami: 1. Boli ste oboznámený s uvedeným uznesením?

2. Aké stanovisko zaujme ministerstvo privatizácie k prevodu predmetných akcií zo Strediska cenných papierov na spoločnosť s. r. o. MONY a kedy dôjde ku konečnému doriešeniu tejto kauzy?

3. Kedy sa uskutoční prevod týchto predmetných akcií?

Ďalej pánu ministrovi ako komerčnému právnikovi iste nemusím pripomenúť, že v prípade súdneho konania Fond národného majetku ako samostatný právny subjekt tento spor so spoločnosťou s r. o. nemôže vyhrať, i napriek tomu, že jeho vyjadrenie a uznesenie Prezídia Fondu národného majetku je kladné, a všetky náklady bude znášať Fond národného majetku. Ako komerčný právnik iste vie aj to, že tie náklady nebudú malé. Ako som už včera spomenul, nevidím zatiaľ logičnosť v počínaní ministerstva privatizácie, nevidím logičnosť v tom, že odmieta 36 miliónov Sk, takých 36 miliónov Sk, ktoré už dva mesiace sú na účte Fondu národného majetku.

S druhou interpeláciou sa obraciam na pána ministra obrany. Tiež, bohužiaľ, nie je prítomný. Voliči sa na mňa obracajú s otázkami, v ktorých vyjadrujú obavy zo stavu zhoršujúcej sa disciplíny v nasej armáde. Naďalej pretrvávajú prípady šikanovania medzi vojakmi a veľiteľský zbor ich stále dosť toleruje. Viem pochopiť, že z rozpočtu nie sú vyčlenené finančné prostriedky pre nadčasovú prácu dôstojníkov v útvaroch. Pýtam sa ale, prečo minister obrany súhlasí so znížením rozpočtu, ktorý plánuje dočasná vláda, a takto sa vzdáva možnosti medzi iným aj na zaplatenie nadčasov dôstojníkov v útvaroch,

S nástupom nového vedenia ministerstva obrany začína veľmi silne klesať vojenská disciplína najmä u dôstojníkov. Dôkazom toho je, že dôstojník v Komárne, ktorý je v službe, si dovolí sa opiť, a to zrejme preto, že vie, že nebude nikým kontrolovaný, dôsledkom čoho bolo zastrelenie vojaka

základnej služby dôstojníkom v opitom stave. Čo urobil minister obrany pán Kanis, aby sa toto neopakovalo? Ďalej som hovoril s bývalým ministrom obrany pánom Andrejčákom, ktorý ma informoval o škode, ktorá vznikla pri leteckej katastrofe v Malackách minulý mesiac, ktorá prevyšuje miliardu Sk. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky buď vedome, alebo z povrchnosti dopustilo uverejnenie správy, že škoda je iba okolo 72 miliónov Sk. Veď l miliarda je už dnešná škoda, a nie cena, za ktorú bude potrebné nakúpiť jedno lietadlo, 6 až 8 leteckých motorov a asi 18 áut v špeciálnej úprave, ktoré zhoreli pri katastrofe. Okrem toho oprava ďalšieho lietadla a oprava oboch hangárov bude tiež stáť niekoľko desiatok miliónov Sk. Pýtam sa, aký má vplyv na zníženie bojaschopnosti letectva táto letecká katastrofa. Pokiaľ viem, vznikla z hrubej nedisciplinovanosti, ktorej sa dopustili dôstojníci.

Ďalej sa pýtam, prečo túto nie každodennú katastrofu nevyšetrovala komisia vedená najvyšším dôstojníkom odbornosti letectva protivzdušnej obrany generálom Sabolom, ktorý je štátnym tajomníkom ministra obrany. Navrhujem, aby minister obrany zdôvodnil, prečo ohrozenie ľudí na letisku Kuchyňa a škodu okolo l miliardy nevyšetril jeho štátny tajomník, aby zdôvodnil v odpovedi na túto interpeláciu pracovnú náplň a kompetenciu štátneho tajomníka Ministerstva obrany Slovenskej republiky a odpovedal na otázku položenú vo veci usmrtenia vojaka v Komárne.

Ďakujem za pozornosti. Podpredseda NR SR A. H. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Šebo. Pripraví sa pán poslanec Fóthy z MKDH.

Poslanec J. Šebo:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,

dovoľte, aby som interpeloval vládu a ministra pre správu a privatizáciu národného majetku k problematike privatizácie slovenského uhoľného baníctva.

V akej situácii sa slovenské uholné baníctvo nachádza, je vo všeobecnosti známe. Okrem technických problémov, ktoré vyplývajú zo stále obťažnejších a geologicky zložitejších podmienok dobývania uhlia, nemožno obísť ani konkurenčný vplyv zahraničných producentov uhlia. Vláda pripravuje opatrenia na ochranu domácich výrobcov pred agresívnou konkurenciou, okrem iného, aj keď nie veľkou dotáciou, ktorá bude využívaná účelovo na zníženie cien uhlia pre malospotrebiteľov. Vláda svojím uznesením číslo 270/1993 prijala koncepciu uhoľného baníctva podlá tzv. druhého variantu, ktorý uvažuje s postupným prirodzeným útlmom baníctva a postupnou konverziou výroby a zavádzaním iných štruktúr priemyslu v postihnutých oblastiach urobiť, zmeny. Takýto postup je ekonomicky najpriaznivejší a bude mať najmenší negatívny dopad do sociálnej oblasti regiónov, v ktorých sa bane nachádzajú.

Vláda a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pripravujú koncepciu pre privatizáciu uhoľného baníctva. Jednotliví členovia vlády proklamujú rovnocennosti všetkých metód privatizácie a deklarujú špecifický prístup k privatizácii podlá podmienok odvetvia resp. štátneho podniku, čo je nesporne správne. Avšak skutočnosť, sa s týmito prehláseniami rozchádza. Národohospodári i ekonomickí experti zhodne poukazujú na to, že v prvom kroku musí štát definovať, svoj záujem na vlastníctve a mať

jasno, na ktoré oblastí národného hospodárstva chce mať aj v budúcnosti rozhodujúci vplyv. Medzi takéto oblastí rozhodne patri energetika a jej súčasť - ťažba hnedého uhlia ako jediného vlastníctva zdroja energie, keď teda neuvažujeme s vodnou energiou, prípadne nejakými malými netradičnými zdrojmi energie.

Príkladom neodborného prístupu je zaradenie štátnych podnikov Slovenského uhoľného baníctva do kupónovej privatizácie v objeme 97 % a 3 % reštitúcie, ide o celkový objem majetku vo výške 3, 3 miliardy Sk, ktorý zahŕňa bane Hornej Nitry, teda bane Handlová, bane Cígeľ, bane Nováky a bane Záhoria. K ich ekonomickej situácii treba uviesť, že celková zadĺženosť tohoto podniku predstavuje 800 miliónov Sk. V prípade zastavenia ťažby uhlia by technická likvidácia vyžadovala finančné náklady vo výške 2, 6 až 3 miliardy Sk. Takéto posudky sú vypracované. Do kupónovej privatizácie by mali ísť predovšetkým tie podnikateľské subjekty, ktoré sú ekonomicky zdravé. Inak nebudú naplnené očakávania držiteľov investičných kupónov resp. investičných fondov na prípadné dividendy. Ak sa predstavy dikov nenaplnia, môžu dospieť k neuváženiu a nezvratným rozhodnutiam o likvidácii takéhoto subjektu.

Ako som už uviedol, hodnota majetku je veľká, hoci málokto vie, že ju tvorí z 80 % nepredajný majetok - banské diela v podzemí. A tak možno predpokladať, že akcie kupónovej privatizácie sa stanú nepredajná, resp. ich cena rázne poklesne. Nastúpia investičné privatizačné fondy, ktoré budú akcie skupovať. Tu chcem upozorniť na to, že vo viacerých investičných privatizačných fondoch sú i českí záujemcovia. Tak sa môže stať, že majetok slovenských baní sa dostane pod kontrolu českých producentov uhlia, ktorí už zo známych dôvodov nebudú mať záujem podržať slovenské uhoľné baníctvo a dôjde zákonite k ich likvidácii.

Návrhom zaradiť štátne podniky uhoľného baníctva v rozsahu 97 t do kupónovej privatizácie si pán minister Janičina síce plní stranícku úlohu, a to nahromadiť pre kupónovú privatizáciu ľuďom sľúbenú hodnotu, nakoľko hodnota majetku je veľká, avšak postup nebude v prospech národného hospodárstva ani dikov. Dikovia budú prakticky podvedení, pretože nebudú mať žiadnu nádej na získanie dividend. Prístup ministerstva privatizácie hodnotím tak, že aj tu sú triezvi pracovníci, ktorí uvažujú reálne a mnohí z nich sa pri názoroch pána ministra chytajú za hlavu. Iný, a musím povedať omnoho triezvejší a reálnejší pohľad na problematiku privatizácie uhoľného baníctva má minister hospodárstva pán Magvaši.

Keď zhrniem prístup k privatizácii uhoľného baníctva a vylúčim zákerný zámer skrytého útlmu až po likvidáciu baní, podotýkam, že v rozpore s koncepciou uhoľného baníctva a nadväzne aj s koncepciou rozvoja energetiky, vážny dopad takýchto rozhodnutí bude najmä na úplnú závislosti Slovenska na cudzích zdrojoch energie, z čoho môžeme očakávať diktát ceny, sústredenie nezamestnanosti približne 8 500 pracovníkov v regióne Hornej Nitry a zvýšenie nezamestnanosti približne o 100 %, ktorá doteraz je 13 %, bez pripravených nových pracovných príležitostí. Ďalší problém je zvýšenie napätosti v sociálnej oblasti.

Žiadam preto pána ministra Janičinu a vládu, aby vysvetlila, čo ich viedlo k zaradeniu štátnych podnikov slovenského uhoľného baníctva do druhej vlny kupónovej privatizácie s takýmto obrovským objemom 97 %. Toto rozhodnutie by som žiadal doložiť ekonomickou analýzou, ktorá by preukázala životaschopnosť takto sprivatizovaného podniku alebo viacerých podnikov.

Ďalej by som požadoval prepracovať doterajšiu koncepciu uhoľného baníctva a túto zmenu predložiť parlamentu na schválenie.

Ďalej žiadam vládu zaujať stanovisko k privatizácii uholného baníctva vo vzťahu k článku 4 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa hovorí, že nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Túto otázku by som potom rozšíril o všetky ďalšie, ktoré sú uvedené v ústave, a to voda z minerálnych prameňov a vodné zdroje. Myslím, že sa nemýlim, keď uhlie považujem za nerastné bohatstvo. Mám obavy, že sprivatizovaním baníctva dôjde k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky. Na túto moju interpeláciu žiadam písomnú odpoveď.

Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Šebovi. Slovo má pán poslanec Fóthy.

Poslanec J. Fóthy:

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení hostia,

interpelujem ministra školstva pána Haracha, hoci nie je prítomný.

V poslednom čase sa objavujú zavádzajúce informácie v masmédiách 1 v parlamente týkajúce sa vzdelávania národnostných menšín. V prvom rade by som prosil pána ministra školstva, aby informoval parlament a verejnosť o tom, aký je na základných a stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským týždenný počet vyučovacích hodín z predmetu slovenský jazyk. Podľa mojich informácií je to 4 až 5 povinných

hodín týždenne a nepovinných podlá finančných možností rezortu. Táto skutočnosť je v rozpore s informáciou pána Andela v Krokoch dňa 5. júna 1994.

Ďalšia zavádzajúca informácia odznela v Rádiožurnáli, i tu, v parlamente, že v Šamoríne chcú zrušiť jedinú slovenskú materskú školu na Gazdovskom rade. Dovoľte mi, aby som celú záležitosť vysvetlil tu, na pôde parlamentu. Som poslancom Metského zastupiteľstva v Šamoríne. Národnostné zloženie mesta je nasledovné: 70 t obyvateľstva je maďarskej národnosti, 28, 5 % je slovenskej národnosti. V Šamoríne v 8 materských školách je 14 tried s výchovným jazykom slovenským a len 9 tried s výchovným jazykom maďarským. V meste je najväčšia homogénna slovenská materská škola na Školskej ulici číslo 14 so štyrmi triedami. Kapacita v predškolských zariadeniach je zhruba o 200 miest vyššia ako momentálna obsadenosť. Perspektíva jasne naznačuje, že neobsadenosť. miest sa postupne bude prehlbovať. Pritom stará budova základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským je v havarijnom stave a nie je naprosto vhodná na výučbu žiakov.

Nakoľko Školská správa v Dunajskej Strede nemá finančné prostriedky na opravu starej budovy, hľadali sme riešenie na úrovni mesta. Spomínaná materská škola na Gazdovskom rade je využitá iba na 25 % kapacity a prevádzkové náklady na jedného žiaka predstavujú cca 16 000 Sk, pričom v spomínanej materskej škole na Školskej ulici číslo 14 činia tieto náklady len l 300 Sk. To je predsa veľký rozdiel. Mestské zastupiteľstvo konzultovalo so Školskou správou v Dunajskej Strede, ktorá potom žiadala vyradiť túto materskú školu zo siete s podmienkou, že mesto Šamorín zaplatí rekonštrukciu starej budovy. Tak by sa získalo 10 tried pre základnú školu, ktorá je v havarijnom stave. Žiadosť o vyradenie zo siete nebola kladne vybavená pravdepodobne preto, lebo rodičia detí z tejto materskej školy poslali petíciu na ministerstvo školstva. Hneď na to som navštívil štátneho tajomníka pána

Komárika, lebo som bol presvedčený, že tu nejde o národnostný, ale o rýdzo ekonomický problém.

Pán štátny tajomník pricestoval osobne do Šamorína a na základe zistených skutočností navrhol vyradiť zo siete natersku školu na Gazdovskom rade prípisom číslo 1108/94-212 zo dňa 17. mája 1994. Kópia je tu. O týždeň na to však pán štátny tajomník svoje rozhodnutie odvolal a faxom dal na vedomie, že vyšle ďalšiu komisiu na opakované prešetrenie celej kauzy. Táto komisia vymenovaná ministerstvom školstva sa dostavila do Šamorína dňa 28. mája. Spolu s komisiou prišla do nášho mesta vzácna návšteva v osobe pána Bajaníka, reprezentanta Matice slovenskej. Komisia vypočula obidve strany, ale do dnešného dňa vlastné rozhodnutie nebolo doručené, pričom ma obviňujú, že často chodím na ministerstvo školstva a celu kauzu politizujem.

Po prvé - poslanci sú zástupcami občanov a po druhé - podľa Ústavy Slovenskej republiky článku 34c máme právo zúčastňovať sa na riešení veci týkajúcich sa národnostných menšín. Keby na ministerstve školstva bolo maďarské oddelenie ako za totality, asi by som tam nemusel toľko chodiť.

Suma summarum - situácia je známa, školstvo na úseku ekonomickom agonizuje. Pýtam sa, prečo nie je možné vyradiť zo siete materskú školu, ktorá je kapacitne využitá len na 25 % a náklady vysoko prevyšujú priemer. Treba tu poznamenať, že rodičia detí z ďalších materských škôl, kde je väčšia obsadenosť. a náklady menšie, takisto chcú zachovať svoju materskú školu a svoje učiteľky. Prosím pána ministra školstva, nech sa vyjadrí k tomu, ako mieni vyriešiť tuto kauzu v Šamoríne, lebo ešte raz opakujem, že tu nejde o národnostný, ale o ekonomický problém, a je to hazard s národným majetkom. Na moju interpeláciu žiadam písomnú odpoveď.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. O slovo požiadal predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Gašparovič.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

Vážený pán predsedajúci,

páni ministri,

vážení kolegovia, kolegyne,

moja interpelácia smeruje na ministra armády. Pán minister armády sa mi osobne ospravedlnil, že dnes nepríde, takže viacmenej som celú interpeláciu prerokoval s ním osobne a budem veľmi stručný. Moja interpelácia smeruje najmä k špičkám slovenskej armády, k ministerstvu, ktorí sú vo funkciách generálov a vyšších dôstojníkov. Dodnes nemajú vysporiadané štátne občianstvo s Českou republikou. Majú pridelené služobné byty v Bratislave, rodiny do týchto bytov nepresťahovali, rodiny bývajú v Prahe, berú odlučné, pristavuje sa im každý piatok alebo sobotu špeciálne lietadlo, a služobné byty im platí štát. Preto interpelujem pána ministra, aby Národnej rade poslal zoznam všetkých vysokých dôstojníkov, ktorí si dodnes nevyriešili svoju bytovú otázku a nevyriešili si ani príslušnosť, k republike.

Nedalo mi inak, aby som sa nepýtal, či to nesúvisí náhodou B tým, že v Českej republike sa môže k občianstvu prihlásiť ten, kto tam býva, do 30. 6. 1994. Mám taký dojem, že veľa z nich čaká na to, aby k tomuto dátumu z tejto republiky odišli. Zarážajúce je aj to, že sa to týka spravodajskej služby armády, kde dokonca náčelník a dvaja zástupcovia majú pozastavenú činnosť, pretože spáchali trestný čin. Teda je podozrenie zo spáchania trestného činu, aby som bol presný.

Preto moje druhé oslovenie je na generálneho prokurátora, aby podrobne informoval o tejto trestnej činnosti, a tým poverujem aj výbor pána Polku, aby sa dal informovať a vykonal poslanecký prieskum. Myslím si, že sú to tak závažné veci, ku ktorým ako poslanci nemôžeme byť ľahostajní.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu predsedovi Gašparovičovi. Slovo má pani poslankyňa Kaliská. Pripraví sa pán poslanec Michelko.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

mám dve krátke interpelácie na ministra životného prostredia pána Hraška a jednu na pána ministra Haracha.

Prvá interpelácia - v prehľade legislatívnej činnosti novej vlády bol zaradený aj zákon o ochrane prírody s termínom prerokovania vo vláde v máji tohto roku. Je už jún a návrh zákona doteraz nemáme predložený na rokovanie výborov Národne] rady Slovenskej republiky. Znovu zopakujem a pripomeniem, že štátna ochrana prírody pracuje podľa zákona z roku 1955, ktorý neodráža zmenu vlastníckych vzťahov a v praxi sa podľa neho veľmi ťažko postupuje. Preto vás, pán minister, interpelujem. Predpokladáte vy a vláda Slovenskej republiky, že sa predloží ešte v tomto volebnom období zákon o ochrane prírody, ktorý je už dávno hotový a pripravený vo vašom rezorte?

Druhá Interpelácia - uznesením Národnej rady číslo 339 z 18. novembra minulého roku k stratégii, zásadám a prioritám štátnej environmentálnej politiky v bode C Národná rada Slovenskej republiky odporúča v bode 2 vypracovať zásady mechanizmu informácií o stave a ochrane životného prostredia. Ústava Slovenskej republiky článok 26 v politických právach hovorí v odseku 1: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. " A článok 45 ústavy hovorí: "Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. " Pán minister, pýtam sa vás, ako stojí príprava právnej normy o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí vo vašom rezorte.

A veľmi krátko na pána ministra Haracha. Vo svojom vystúpení k tzv. tabuľovému zákonu som spomenula doplnenie vyhlášky o dvojjazyčných vysvedčeniach. Potom som si vypočula vysvetlenie pána ministra v Aktualitách. Týmto si vás dovoľujem, pán minister, požiadať o zoznam škôl v Slovenskej republike, ktorých sa táto vyhláška týka, a zaujíma ma, či takéto vysvedčenie oprávňuje absolventov škôl zapísať, sa na vysoké školy, napríklad vo Francúzsku alebo v inej krajine, podlá toho, aká je to dvojjazyčná stredná škola, a na základe akých dohovorov sa táto vyhláška realizovala. A prosím o presné znenie tej časti dohovoru, ktorá sa konkrétne týka tejto záležitosti. Totiž stretla som sa s mnohými otázkami od občanov a neviem im to vysvetliť.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Kaliskej. Slovo má pán poslanec Michelko. Pripraví sa pani poslankyňa Romanovská z HZDS.

Poslanec J. Michelko: Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážení dvaja členovia vlády,

dovolte mi, aby som interpeloval podpredsedníčku vlády Slovenskej republiky pani Schmögnerovú v záležitosti záväzkov vlády Slovenskej republiky voči Medzinárodnému menovému fondu, ktoré sú vyjadrené v novoschválenom memorande vlády Slovenskej republiky pre túto finančnú inštitúciu.

V pôvodnom memorande vlády Vladimíra Mečiara bolo deklarované, že do konca tohto roku bude v procese privatizácie prevedená do súkromného vlastníctva jedna tretina majetku štátu sprivatizovaného od začiatku privatizačného procesu. Ostatné štátne podniky mali byt pretransformované na akciové spoločnosti tak, aby tento proces mohol nerušene pokračovať. Preto sa pýtam podpredsedníčky vlády pani Schmögnerovej, dokedy vláda Jozefa Moravčíka bude vazalom medzinárodných finančných inštitúcií, mám na mysli Medzinárodný menový fond, Svetovú banku a aj iné financujúce inštitúcie, ako je Exinbank Japan a ostatné bankové zahraničné domy, ktoré, samozrejme, majú záujem o urýchlenie privatizačného procesu v Slovenskej republike, pretože svoje záujmy oveľa jednoduchšie presadzujú už v konkrétnych akciových spoločnostiach, ako cez štátne podniky.

Teda pýtam sa, prečo vláda pána Moravčíka sa v prijatom memorande zaviazala v tak krátkom čase sprivatizovať viac ako 500 štátnych podnikov v hodnote viac ako 220 mld SK, z toho 40 % metódou kupónovej privatizácie, čo v objeme vyjadrené je 88 mld korún, keď na to jednoznačná nie sú vytvorené podmienky či už ekonomické alebo koncepčné a, samozrejme, ani časové, ako to tu spomínal podpredseda Národnej rady pán Húska.

Ďalej by som chcel interpelovať alebo položiť, otázku neprítomnému ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku pánu Janičinovi, ktorá znie síce kuriózne, ale celkom pravdivo, či má alebo nemá detektívnu kanceláriu na pátranie po osobách, ktoré vstupujú do privatizačného procesu. Je to iste otázka kuriózna, ale vychádza skutočne len z vyhlásení a činov, ktoré pán minister uvádza ako v tlači, tak aj v iných svojich vyhláseniach. Je známy jeho výrok alebo citát z tlače z marca 1994, ktorý hovorí asi toto - citujem: "Mám dostatok prostriedkov a možností na to, aby som dokázal protiprávne konanie vlády Vladimíra Mečiara v procese tzv. divokej privatizácie. " To v podstate aj dokázal. Urobil všetko pre to, aby tých známych 13 privatizačných projektov bolo kriminalizovaných, aby v prípade napríklad privatizácie štátneho podniku bez súdneho rozhodnutia, alebo iného oprávneného prostriedku, dal vyviesť, majiteľov z tohto sprivatizovaného podniku prepadovou skupinou. Teda dokázal, že to má.

Ďalej sa ho chcem spýtať, ako si treba vysvetľovať jeho vyhlásenie, že - zasa citujem: "Privatizovať môže len solventný. " Koniec citátu. Výpočet ďalších aktivít je všeobecne známy, kde jednoznačne uviedol zoznam aj tu prítomných pánov poslancov, ktorí vyjadrili svoje stanoviská k privatizačnému procesu jednotlivých štátnych podnikov v príslušnom regióne.

A teraz na záver veľmi aktuálny výrok pána ministra - citujem: "Nemám detektívnu kanceláriu, nezaujíma ma kto, aký kapitál stojí za privatizérmi. " Takže, pán minister, čakám na vašu odpoveď, ktorá by ma skutočne vyviedla z omylu, či máte alebo nemáte detektívnu kanceláriu.

Ďakujem vám.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Romanovská. Pripraví sa pán poslanec Koteles z Egyuttélés.

Poslankyňa M. Romanovská:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, ctení hostia,

mojou interpeláciou sa obraciam na pána premiéra Moravčíka. Žiadam pána premiéra a zároveň bývalého ministra zahraničných vecí o vysvetlenie, prečo materiál podpísaný 8. júla 1993 bol predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky až v marci 1994. Ide o návrh na vyslovenie súhlasu s Protokolom medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Poľskej republiky o platnosti dvojstranných medzinárodných dohôd medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou uzavretých medzi Československou republikou, Československou socialistickou republikou. Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Poľskom, teda Poľskou republikou a Poľskou ľudovou republikou v rokoch 1918 až 1992. Za vládu Slovenskej republiky podpísal tento návrh minister zahraničných vecí pán Moravčík. Pýtam sa, prečo bývalý Minister zahraničných vecí neoboznámil vládny kabinet Vladimíra Mečiara o podpise tohoto materiálu, ale až nástupom novej dočasnej vlády ako je] predseda predkladá uvedený materiál na rokovanie vlády. V žiadnom zázname zo zasadania ani v uzneseniach vlády pána Mečiara som nenašla zmienku o podpise tohoto protokolu z 8. júla 1993.

Prosila by som písomnú odpoveď. Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pani poslankyni Romanovskej. Slovo má pán poslanec Koteles. Pripraví sa pán poslanec Barta.

Poslanec L. Koteles:

Vážená Národná rada, vážení páni ministri, vážený pán predsedajúci,

interpelujem vládu Slovenskej republiky na základe i 86 zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v mene občanov východného Slovenska.

Vážená vláda, podľa posledných štatistických údajov odpočítajúc okres Rimavská Sobota, okresy Michalovce, Vranov nad Topľou, Trebišov, Košice-vidiek, Rožňava, zápasia v celoslovenskom meradle s najvyššou nezamestnanosťou. Pri navrhovaní možných riedení ekonomicko-sociálneho oživenia týchto regiónov bol formulovaný aj taký záver, že k intenzívnejšiemu rozvoju by prispelo rozšírenie doposiaľ z ideologických a technických príčin obmedzenej hospodárskej a kultúrnospoločenskej spolupráce so susediacimi územiami Ukrajinskej republiky a Maďarskej republiky.

Realizáciu týchto zámerov je možné uskutočniť jedine otvorením hraničných priechodov. Približne na 300 kilometrovom úseku hraničnej čiary existujú len tri medzinárodné a dva obmedzené hraničné priechody. Takto umelo spôsobená izolácia mala a má trvalý hospodársky a sociálny dopad na pohraničné regióny. Pritom aj v tzv. prvej republike, keď maďarské kráľovstvo na čele a regentom Horthym sa otvorene hlásilo k iredente, na spoločných hraniciach existovalo približne dvakrát až trikrát toľko hraničných priechodov ako

teraz, a to z toho dôvodu, že obidve strany veľmi dobre pochopili význam hospodárskych a spoločenských stykov. V súčasnej dobe, keď sa Slovenská republika chce presadiť v medzinárodnej hospodárskej súťaži ako tranzitný štát, situácia na hraniciach s naším najväčším susedom Ukrajinou na jedinom hraničnom priechode pripomína viac-menej balkánske pomery.

Zraniteľnosti a nedostatok tohto priechodu názorne dokázala v minulom roku aj blokáda našich autodopravcov, ktorí na celé dní zablokovali hraničný priechod s Ukrajinou, čím znemožnili všetky slovenské, ako aj zahraničné kontakty do východnej Európy. Bezpodmienečnú nutnosť vybudovania ďalších priechodov so Slovenskou republiku potvrdili aj odborníci a poslanci zo zakarpatskej oblasti, ako aj veľvyslanci Slovenskej republiky v Kyjeve a Moskve na našich konzultáciách. Pritom už dávno existujú konkrétne vypracované projekty a plány na riešenie tohto neznesiteľného stavu, ktoré doposiaľ, žiaľ, ostali bez konkrétnych odpovedí.

Vážená vláda, po konzultáciách s domácimi a zahraničnými odborníkmi z výsledkov konzultácií jednoznačne vyplýva, že hospodárska labilita v týchto oblastiach súvisí aj s pokračujúcou neistotou medzi občanmi, podnikateľmi a prípadnými perspektívnymi investormi, veď doposiaľ nevideli žiadny hmatateľný dôkaz o snahe vlády Slovenskej republiky na riešenie tejto umelo vyvolanej izolovanosti. Práve z tohto dôvodu by všetci privítali, ba aj očakávajú od dnešnej vlády v tomto smere konkrétne kroky.

Z tohto dôvodu prosím Ministerstvo zahraničných veci Slovenskej republiky v mene zainteresovaných starostov, primátorov, podnikateľov a najmä občanov bývajúcich na východnom Slovensku, o informáciu o koncepčných zámeroch Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky týkajúcich sa otvorenia nových hraničných priechodov s dôrazom na MaťovcePavlovo, Veľké Slemence-Malé Slemence, Čierna nad Tisou na

ukrajinských hraniciach, Buzica-Kány na maďarských hraniciach a preklasifikáciu hraničného priechodu pri Turni nad Bodvou na obmedzený medzinárodný a náklady a železničný štatút, ako aj rozšírenie hraničného priechodu v turistickej zóne Domica-Aggtelek na medzinárodný štatút.

Vážení pani ministri, prosím vás o stanovenie resp. spresnenie dátumu otvorenia už viackrát sľúbených, ale časovo preložených hraničných priechodov Veľký Kamenec - Pácin. Vlaňajšia len prerušená protestná hladovka starostov obcí na obidvoch stranách za otvorenie už vybudovaného priechodu bude podlá ich vyjadrenia aj v tomto roku pokračovať. Pritom v obci Pácin bolo pre nezamestnané ženy ponúknutých približne 20 pracovných miest. Pribeník-Lácacséke ako najperspektívnejší bod navrhovanej zóny volného obchodu na maďarskoslovensko-ukrajinskom hraničnom trojuholníku, Slovenské Nové Mesto-Sátoraljaújhely navrhovaný peší priechod. Obnovenie prevádzky by nepotrebovalo žiadne investície, pritom z maďarskej strany bolo ponúknutých okolo 100, zdôrazňujem okolo 100 pracovných príležitostí pre našich nezamestnaných občanov.

Vážená vláda, všetci si uvedomujeme, že vybudovanie, ako aj zavedenie týchto zariadení do prevádzky nie je lacnou záležitosťou, ale hospodárske a štatistické údaje jednoznačne dokazujú potrebu takýchto krokov.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Barta. Pripraví sa pán poslanec Dudáš. Pán Barta interpeláciu odovzdá písomne. Prosím, pán poslanec Dudáš za SDĽ.

Poslanec A. Dudáš:

Vážený predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia,

chcem vystupiť s otázkami, ktorých autorom nie som ja, ale podobne ako viacerí kolegovia dostal som ich od tých, ktorí chcú aj takýmto spôsobom upozorniť verejnosť na ohrozenie jedného z najreprezentatívnejších slovenských kolektívov šíriacich vo svete slávu nášho folklóru. Teda v zhode s aktérmi, členmi Slovenského ľudového umeleckého kolektívu pýtam sa pána ministra kultúry Slovenskej republiky, ktorý si medzitým odskočil k telefónu, prečo sa zo SĽUK-u stáva súkromný podnik so štátnymi dotáciami, prečo si nevážime slovenskú kultúru a dedičstvo našich predkov, prečo ľudia, ktorí nastolili tieto otázky, boli prepustení z práce, prečo vedenie klame, prečo neexistuje na Slovensku post, ktorý by sa touto otázkou zaoberal a nielen sľuboval. Takže, pán minister, kam kráča Slovensky ľudový umelecky kolektív?

Verím, že ide o nedorozumenie, preto prosím pekne o vysvetlenie alebo o prešetrenie a písomné vyjadrenie.

Ďakujem pekne. Podpredseda NR SR A. M. Húska.

Ďakujem pekne pánu poslancovi. Slovo má pán poslanec Prokeš. Ďalších prihlásených do interpelácií nemám.

Poslanec J. Prokeš:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda Slovenskej republiky,

vážené kolegyne, kolegovia,

chcem len doplniť svoju predchádzajúcu Interpeláciu. Žiadam vo vzťahu k tomu, čo som povedal k intervencii ministra zahraničných vecí Dánskeho kráľovstva v prospech firmy Rockwool Internacional, ak bolo prijaté toto uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré som tu citoval, aby bolo zrušené a firma Rockwool Internacionál vylúčená z ďalšej privatizácie, resp. vykázaná z územia Slovenskej republiky pre používanie nekorektných a nekalých praktík. Rozhodne nemôžeme považovať za korektné, ak nechajú za seba intervenovať, ministra svojej krajiny.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne pánu poslancovi Prokešovi. Keďže už nemáme nikoho prihláseného do interpelácií, pýtam sa prítomných členov vlády, či si želajú odpovedať na interpelácie a otázky poslancov hneď.

Pani poslankyňa Bartošová sa ešte hlási s interpeláciou. Poslankyňa E. Bartošová:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády,

rada by som vystúpila v interpeláciách s jedným mimoriadne závažným problémom. Začínajú sa objavovať prípady

podnikateľských organizácii, ktoré dlhodobo nevyplácajú mzdy svojim pracovníkom. Nevyplácajú dokonca ani štátne dávky, rodinné prídavky a štátny vyrovnávací príspevok. Dostávajú tým pracovníkov do veľmi zložitých sociálnych. Jednoducho ľudských situácií. Ak v takejto organizácii pracujú nanešťastie obaja manželia, katastrofa je hotová. Vtedy sa dlhodobý nedostatok finančných prostriedkov podpisuje pod zreteľnú biedu a trvalý stres. Jednou z takýchto organizácií je i akciová spoločnosť Chempro Michalovce. Pracovnici už od decembra nedostávajú mzdu ani rodinné prídavky, dokonca organizácia nevypláca ani nemocenské dávky a materský príspevok. V danej situácii sa problém jednotlivých pracovníkov nedá riešiť jednoducho tým, že si nájdu lepšie zamestnanie a spoľahlivejšiu a perspektívnejšiu firmu. Nie je totiž kam odísť. Nezamestnanosť v okrese Michalovce dosahuje približne 24 %, čo znamená, že takmer každý štvrtý občan v produktívnom veku je nezamestnaný.

Kladiem otázku: Akú ochranu majú zamestnanci v súkromných podnikateľských subjektoch a organizáciách? Ako zabezpečiť, aby neboli zamestnávateľmi okrádaní, aby neboli sami chudobní bankármi svojich chlebodarcov? Aké sú možnosti ochrany? Temer žiadne. Kontrolu nad dodržiavaním pracovnoprávnych vzťahov môže a mal by urobiť okresný úrad práce. Zistí, že zákonník práce sa nedodržiava, že organizácia neodviedla príspevky do Fondu zamestnanosti, môže dať pokutu opakovane až do výšky 500 000 Sk. Problém je však v tom, že ani tento postup aktuálne nároky a problémy s nevyplatenými mzdami, ani sociálnymi dávkami nevyrieši. Národná poisťovňa môže tiež penalizovať zamestnávateľskú organizáciu za to, že neodvádza zákonné poistné dávky do fondov zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia. Tým, že organizácia prostriedky neodvádza, nemá ani z čoho odpočítať zákonné nároky svojich zamestnancov.

Zdá sa, že situácia je nielen nepríjemná, ale i ťažko riešiteľná. Postup podania žaloby a riešenie súdnou cestou je veľmi zdĺhavý a pre jednotlivcov, ktorí sú v situácii aktuálneho nedostatku, málo efektívny. Situácia je pre mnohé rodiny temer tragická.

Preto sa vo svojej interpelácii obraciam - po prvé - na podpredsedu vlády pre legislatívu pána Šimka s otázkou: Aké sú ďalšie možnosti ochrany zákonných nárokov zamestnancov súkromných zamestnávateľských organizácií, čo by bolo potrebné v legislatívnej oblasti urobiť, aby boli zamestnanci chránení proti takýmto zneužívaniam zo strany zamestnávateľov?

Po druhé - obraciam sa na podpredsedníčku vlády pani Schmögnerovú s otázkou: Aké konkrétne projekty regionálneho rozvoja sú rozpracované resp. sa pripravujú pre oblasti s dlhodobou a vysokou mierou nezamestnanosti? Aké konkrétne opatrenia sa realizujú v okrese Michalovce.

Po tretie - obraciam sa na ministra práce, sociálnych veci a rodiny pána Brocku s otázkami: Aké sú štrukturálne charakteristiky trhu práce vo východoslovenskom regióne, osobitne v okrese Michalovce? Aké nové programy aktívnej politiky zamestnanosti pripravuje ministerstvo práce v spolupráci s Fondom zamestnanosti pre regióny postihnuté vysokou a dlhodobou nezamestnanosťou?

A napokon po štvrté - na ministra dopravy, spojov a verejných prác pána Dzurindu: Aký projekt využitia disponibilného pracovného potenciálu má pripravený v oblasti verejných prác, ako využije na verejné práce kapacity potenciálu nezamestnaných v regióne Michalovce?

Myslím si, že problém zabezpečenia ochrany nárokov zamestnancov v súkromných podnikateľských subjektoch je veľmi

vážny a akútny. Ak sa nebudeme venovať aj tejto oblasti, stále viac a viac rodín sa bude dostavať, pod hranicu nielen sociálnej odkázanosti, ale i ľudskej dôstojnosti. A podobu ranného kapitalizmu tu asi nikto z nás nechce mať.

Ďakujem. Podpredseda NR SR A. M. Húska:

Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:

Myslím si, že na základe argumentov, naozaj podložených argumentov, ktoré tu vyslovila pani poslankyňa Bartošová, by sme mali uvažovať o odvolaní vlády, lebo to sú naozaj veľké nedostatky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR A. M. Húska: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne a kolegovia, konštatujem, že už nikto nie je prihlásený do interpelácii. Konštatujem, že žiaden prítomný člen vlády nemá záujem vystúpiť, ústne.

Žiadam teda všetkých členov vlády, a to aj podpredsedníčku vlády pani Schmögnerovú, ktorá čiastočne ústne odpovedala, aby všetci podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď v stanovenej lehote 30 dni.

Tridsiatym bodom programu je Všeobecná rozprava.

Do rozpravy nemám prihláseného žiadneho z účastníkov. Pýtam sa, či sa niekto hlási do všeobecnej rozpravy.

/Nikto. /

Keďže nie, vážené poslankyne a poslanci, pristúpime k poslednému bodu dnešného programu, a to k druhému kolu volieb ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku.

Pretože vidím relatívne preriedené rady v poslaneckej snemovni, predpokladám, že sa nám nepodarí zostaviť uznášaniaschopnú väčšinu, preto sa teraz pokúsime prezentovať.

Prosím, prezentujme sa.

Konštatujem, že je nás 62 prítomných, to znamená, je to nie je uznášaniaschopný počet. Na základe toho končím program 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Posledný bod sa prekladá sa na 34. schôdzu.

Ďakujem vám za účasti, a vyhlasujem 32. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

Mám tu ešte jeden oznam. Žiadajú sa poslanci, aby si materiály, ktoré si mienia ponechať, zobrali z rokovacej sály. Ostatné materiály, ktoré zostanú na pracovných stoloch, sa odovzdajú sa skartáciu.

Vážené kolegyne a kolegovia, prajem vám dobrú cestu a víkend. Dovidenia.

Rokovanie schôdze skončilo o 15. 35 hodine.

Uznesenia

prijaté na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 25., 26., 27., 31. mája a 2., 7., 8. a 9. júna 1994

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1127/1994

468 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 25. mája 1994

k návrhu pravidiel hlasovania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom technického zariadenia

Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie,

že v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky je inštalované technické zariadenie, prostredníctvom ktorého možno na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať;

B. konštatuje,

že na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky sa hlasuje verejne prostredníctvom technického zariadenia; inak sa postupuje podľa § 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

C. schvaľuje

pravidlá hlasovania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom technického zariadenia, ako sú uvedené v prílohe tohto uznesenia.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

Príloha k uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. mája 1994 číslo 468

Pravidlá

hlasovania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom technického zariadenia

A. Identifikačné karta

1. V rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada") na účely hlasovania prostredníctvom technického zariadenia slúži identifikačná karta.

2. Každý poslanec Národnej rudy Slovenskej republiky (ďalej len "poslanec") dostane na celé volebné obdobie identifikačnú kartu od organizačného odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "organizačný odbor").

3. Ak poslanec nemá z akéhokoľvek dôvodu pri sebe identifikačnú kartu, požiada organizačný odbor o vydanie náhradnej identifikačnej karty najneskoršie do 15 min. pred začatím schôdze. Náhradnú identifikačnú kartu poslanec vráti organizačnému odboru po skončení schôdze. Prevzatie a vrátenie identifikačnej karty poslanec potvrdí svojím podpisom v príslušnej evidencii.

4. Ak poslanec stratí identifikačnú kartu, je povinný stratu bezodkladne písomne oznámiť organizačnému odboru a požiadať ho o vydanie náhradnej identifikačnej karty.

5. Poslanec môže mať len jednu identifikačnú kartu. Ak sa identifikačná karta, ktorá bola oznámená ako stratená (bod 4), dodatočne nájde, poslanec je povinný ju bezodkladne vrátiť organizačnému odboru.

6. Poslanec, ktorému bola vydaná náhradná identifikačná karta, oznámi túto skutočnosť národnej rade na začiatku schôdze (rokovania), na ktorej bude hlasovať za použitia náhradnej identifikačnej karty. Rovnako oznámi, že vrátil náhradnú identifikačnú kartu a že pri hlasovaní používa identifikačnú kartu, ktorá mu bola odovzdaná v origináli.

7. Na základe oznámenia podlá bodu 6 poslanec je povinný náhradnú alebo pôvodnú identifikačnú kartu poskytnúť obsluhe hlasovacieho zariadenia na zavedenie do systému.

8. Do vydania identifikačných kariet poslancom, na schôdzach národnej rady možno hlasovať aj bez nich.

B. Hlasovacie jednotky

Hlasovacie jednotky sú umiestnené na všetkých miestach v rokovacej sále určených pre poslancov, ako aj na miestach určených pre členov vlády Slovenskej republiky a pri rečníckom pulte.

Na hlasovanie slúžia štyri tlačidlá, ktoré plnia tieto funkcie:

PRES (Prezentácia) POS (Áno) NEG (Nie) ABST (Zdržal sa hlasovania)

Pod každým tlačidlom je kontrolka signalizujúca správnu registráciu príslušnej funkcie.

Súčasťou hlasovacej jednotky je otvor na vsunutie identifikačnej karty.

Prezentovať sa prostredníctvom technického zariadenia možno len s platnou identifikačnou kartou vsunutou do otvoru hlasovacej jednotky počas celého intervalu prezentácie alebo hlasovania.

C. Prezentácia poslancov

1. Poslanec pred vstupom do rokovacej sály sa zapíše do prezenčnej listiny.

2. Po zaujatí miesta v rokovacej sále poslanec vsunie svoju Identifikačnú kartu do otvoru hlasovacej jednotky. Identifikačnú kartu ponechá vsunutú v otvore hlasovacej jednotky po celý čas. po ktorý sa zdržiava na mieste, z ktorého hlasuje.

Pri správnom vsunutí karty do otvoru hlasovacej jednotky sa rozsvieti kontrolka pod tlačidlom PRES.

3. Ak poslanec opustí svoje miesto v rokovacej sieni alebo iné miesto, z ktorého naposledy hlasoval alebo rečnícky pult, z ktorého naposledy hlasoval, vyberie svoju identifikačnú kartu z otvoru hlasovacej jednotky.

4. Po návrate na svoje miesto alebo po zaujatí iného miesta v rokovacej sieni, z ktorého bude poslanec hlasovať, vsunie svoju identifikačnú kartu do otvoru hlasovacej jednotky na tomto mieste.

5. Prezentáciu poslancov (či je národná rada schopné uznášať sa) vykoná predsedajúci schôdze na začiatku schôdze, pripadne pred začatia hlasovania.

6. Predsedajúci schôdze oznámi začiatok prezentácie a v nadväznosti na to vydá pokyn na prezentáciu poslancov. Začiatok intervalu prezentácie, počas ktorého sa poslanec prezentuje, je na hlasovacích jednotkách signalizovaný prerušovaným svetlom kontrolky PRES. Poslanec sa prezentuje tak, že stlačí tlačidlo PRES. Po skončení intervalu prezentácie, predsedajúci oznámi počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Ak má predsedajúci schôdze pochybnosť o správnosti prezentácie poslancov prítomných v rokovacej sále, môže prezentáciu zrušiť a vyzvať poslancov, aby sa znovu prezentovali.

D. Hlasovanie

1. Pred začatím hlasovania predsedajúci oznámi návrh, o ktorom sa bude hlasovať. V nadväznosti na to dá pokyn na začatie hlasovania.

2. Interval hlasovania trvá 30 sekúnd, ak národná rada nerozhodne inak. Na informačných paneloch sa priebežne zobrazuje čas zostávajúci do skončenia hlasovania.

3. Skončenie hlasovania sa vykoná automaticky po uplynutí časového intervalu.

4. Hlasovanie o podanom návrhu vykoná poslanec počas intervalu hlasovania (bod 2). Začiatok intervalu hlasovania je na hlasovacích jednotkách signalizovaný prerušovaným svetlom kontrolky PRES. Stlačením tlačidla PRES sa poslanec prezentuje na vykonanie hlasovania, pričom kontrolka PRES ostane svietiť a súčasne sa prerušovaným svetlom rozsvietia kontrolky pod tlačidlami POS, NBC a ABST.

5. Ak poslanec hlasuje za podaný návrh, stlačí tlačidlu POS. Pri hlasovaní proti návrhu stlačí tlačidlo NEG. Ak sa poslanec zdržiava hlasovania, stlačí tlačidlo ABST. Pod zvoleným tlačidlom zostane svietiť kontrolné svetlo.

Počas časového Intervalu môže poslanec až do jeho skončenia zmeniť svoje rozhodnutie. Platná je posledná voľba pred skončením časového intervalu.

6. Ak predsedajúci schôdze rozhodne, že z technických dôvodov sa nemôže použiť technické zariadenie, hlasuje sa zdvihnutím ruky.

Na návrh poslanca sa hlasuje zdvihnutím ruky aj vtedy, keď technické zariadenie zobrazí, že národná rada nie je schopná uznášať sa, ale poslanec vyhlási, že podľa neho je v rokovacej sále nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

Pri hlasovaní zdvihnutím ruky predsedajúci schôdze dá pokyn overovateľom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "overovateľ") na zistenie počtu prítomných poslancov v rokovacej sále. Za prítomných poslancov sa považujú všetci poslanci, ktorí sa zdržiavajú v rokovacej sále (v časti určenej pre poslancov). Ak overovatelia zistia, že v rokovacej sále je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci schôdze dá pokyn na začatie hlasovania zdvihnutím ruky. Vyzve poslancov, aby zdvihnutím ruky hlasovali, kto je "ZA", kto Je "PROTI" a kto sa "ZDRŽAL" hlasovania.

Výsledky hlasovania zdvihnutím ruky, zisťujú overovatelia národnej rady.

E. Výsledky hlasovania

1. Po skončení hlasovania predsedajúci schôdze zopakuje návrh, o ktorom sa hlasovalo a oznámi výsledok hlasovania podľa údajov na informačnom paneli.

2. Každý poslanec môže bezprostredne po hlasovaní podať námietku proti výsledku hlasovania najmä z dôvodu nefunkčnosti hlasovacej jednotky. O námietke rozhodne národná rada bez rozpravy.

3. Ak národná rada vyhovie námietke podanej podľa bodu 2, musí sa hlasovanie opakovať prostredníctvom technického zariadenia, ak národná rada nerozhodne inak.

4. Tlačiareň technického zariadenia vytlačí informáciu o výsledku hlasovania, z ktorého je zrejmé, ako ktorý poslanec hlasoval.

5. Informácia o výsledku hlasovania je súčasťou dokumentácie o schôdzi národnej rady. Na požiadanie poslancov, oznamovacích prostriedkov a verejnosti je informácia o výsledku hlasovania k dispozícii prostredníctvom organizačného odboru alebo tlačového oddelenia

Kancelárie. To neplatí, ak ide o neverejnú schôdzu národnej rady alebo o jej neverejnú časť.

F. Informačné panely

Informačné panely sú umiestnené v rokovacej sále na stenách vpravo a vľavo od miesta predsedajúceho schôdze národnej rady. Na informačných paneloch sa zobrazujú tieto informácie:

ČAS - časový interval zostávajúci do konca hlasovania

PRÍTOMNÍ - počet poslancov, ktorí sa prezentovali

ZA - počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh

PROTI - počet poslancov, ktorí hlasovali proti návrhu

ZDRŽALI SA - počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania NEHLASOVAL - počet poslancov, ktorí sa prezentovali, ale

nehlasovali

Uvedené informácie sú na informačných paneloch zobrazované najviac 1 minútu.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1044/1994

469 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 26. mája 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami /zákon o ovzduší/ v znení zákona č. 218/1992 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušiu (tlač 477)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami /zákon o ovzduší/ v znení zákona č. 218/1992 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 477a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r.

Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1127/1994

470

UZNESENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 26. mája 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Janičinovi, poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 520)

Národná rada Slovenskej republiky nevyslovuje

nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Janičinovi, poverenému riadením Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 41127/1994

471 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 26. mája 1994

k petícii poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Ružinov

Národná rada Slovenskej republiky ukladá

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu, aby zaujal stanovisko k petícii poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava Ružinov, ktorá bola doručená 4. mája 1994 sekretariátu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky

do 20. júna 1994.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1015/1994

472 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 26. mája 1994

k súhrnnej informácii o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike v roku 1993 a o prijatých opatreniach na ochranu verejného poriadku, života, zdravia a majetku občanov (tlač 484)

Národná rada Slovenskej republiky

A. konštatuje.

že trendy vývoja kriminality sú trvalé nepriaznivé s osobitným zhoršením v roku 1993. Vznik nových foriem kriminality je charakterizovaný vysokým stupňom brutality a profesionality spáchaných trestných činov. Naďalej sa znižuje percento objasnených trestných činov. Reagovať treba adekvátnymi opatreniami, najmä v preventívnej oblasti, na ktorej sa musia podieľať i subjekty mimo rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky;

B. berie na vedomie

Súhrnnú Informáciu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike v roku 1993 a o prijatých opatreniach na ochranu verejného poriadku, života, zdravia a majetku občanov s prijatými doplnkami a upresneniami;

C. ž i a d a

vládu Slovenskej republiky

1. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh bezpečnostnej doktríny do 31. júla 1994,

2. stanoviť konkrétne úlohy na zlepšenie bezpečnostnej situácie v roku 1994 a termíny ich splnenia do 31. júla 1994.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1127/1994

473 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 26. mája 1994 k správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby

Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

informáciu o činnosti Slovenskej informačnej služby za obdobie jej doterajšieho pôsobenia.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1069/1994

474 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 27. mája 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách (tlač 491)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 491a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 959/1994

475 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 27. mája 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslu 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch (tlač 474)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 474a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 366/1994

476 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 27. mája 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu (tlač 432)

Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1070/1994

477 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 31. mája 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 480)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 480a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy

Ivan Gašparovič v r

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia

Bibiána Guldanová v. r Milan L e t k o v r

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1199/1994

478 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 31. mája 1994

k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon č. 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov (tlač 463)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon č. 63/1950 Zb. o úprave hospodárenia s tabakom, soľou a liehom a o zrušení štátnych finančných monopolov podlá výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 463a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan Letko v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 431/1994 - Sekr.

479 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 31. mája 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde a zmene zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 450a)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde a zmene zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 450b) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1120/1994

480 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 2. júna 1994

ku Koncepcii vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky (tlač 495)

Národná rada Slovenskej republiky A. schvaľuje

1. Koncepciu vodohospodárskej politiky SR (tlač 495)

2. Zásady vodohospodárskej politiky vlády SR, uvedené v časti C (okrem zásady č. 2 a 3) Koncepcie vodohospodárskej politiky;

B. u k l a d á

I. výborom Národnej rady Slovenskej republiky

Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody

každoročne zhodnotiť plnenie úloh, schválených v koncepcii a zásadách vodohospodárskej politiky;

II. vláde Slovenskej republiky

1. upraviť Koncepciu vodohospodárskej politiky v súlade so zmenami a doplnkami schválenými Národnou radou Slovenskej republiky

Termín: do 30 dní po schválení,

2. zabezpečiť splnenie úloh vyplývajúcich z "Návrhu opatrení a ďalšieho postupu" na realizáciu vodohospodárskej politiky

Termín: podlá textu,

3. zabezpečiť transformáciu majetku Vodární a kanalizácii obciam bezodplatným prevodom,

4. v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 vyčleniť účelovo viazané finančné prostriedky na zabezpečenie prívodu vody a vodovodných sietí pre obce v ochrannom pásme atómovej elektrárne Mochovce,

5. zabezpečiť bezodplatný prevod rozostavaných čistiarní odpadových vôd obciam, ktoré o to požiadajú.

6. vypracovať a predložiť Národnej rude Slovenskej republiky na schválenie zákon o vodách, ktorý zachová rozdelenie kompetencii v oblasti vôd v zmysle súčasného právneho stavu,

7. zapracovať do "Koncepcie" riešenie kompetencii a spravovanie hlavných melioračných zariadení,

8. každoročne predkladať určeným výborom Národnej rady Slovenskej republiky hodnotenie plnenia úloh vyplývajúcich z predloženej správy;

C. ž i a d a

vládu Slovenskej republiky

l. zohľadniť v rámci otvorenosti dokumentu alternatívny návrh vodohospodárskej koncepcie s názvom "Voda pre 3. tisícročie", ktorý predložili mimovládne ochranárske organizácie (Nadácia Slovenská riečna sieť. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny. Spoločnosť pre trvalo udržateľný život Slovenskej republiky):

2. zohľadniť ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z, z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (B. I. A. ) nielen pre oblasť jednotlivých navrhovaných investičných akcií, ale aj pre koncepciu ako celok ešte pred posúdením účinnosti zákona.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1063/1994

482 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 7. júna 1994

k správe Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1993 (tlač 492)

Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na vedomie

správu Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1993;

B. žiada

guvernéra Národnej banky Slovenska,

aby ďalšie správy o menovou vývoji v Slovenskej republike predkladal Národnej rade Slovenskej republiky do 60 dní po uplynutí príslušného polroka;

C. odporúča

guvernérovi Národnej banky Slovenska

zohľadňovať pri štruktúrovaní ďalších správ o menovom vývoji v Slovenskej republike požiadavky a odporúčania poslancov vyslovené v rozprave.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 875/1994-Sekr.

483 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 7. júna 1994

k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1993

Národná rada Slovenskej republiky A. schvaľuje

1. výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1993 obsiahnuté v správe, ktoré vykazujú

- súhrn nákladov 15 152 933 tis. Sk

- súhrn výnosov 21 632 781 tis. Sk,

2. rozdelenie hospodárskeho výsledku na

- prídely fondom 2 463 153 tis. Sk

- ostatné použitie zisku 16 695 tis. Sk

- odvod zostávajúcej časti

zisku do štátneho rozpočtu 4 000 000 tis. Sk;

B. žiada

guvernéra Národnej banky Slovenska

predkladať Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Národnej rady Slovenskej republiky štvrťročne priebežnú správu o hospodárení Národnej banky Slovenska.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 672/1994-Sekr.

484 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 7. júna 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (tlač 487)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 487a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r.

Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 672/1994-Sekr.

485 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 7. júna 1994

k schválenému zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky

v súvislosti so schválením návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

žiada

vládu Slovenskej republiky,

aby v súlade s Čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky vytvorila nadštandardné predpoklady na zabezpečenie volebného práva občanov Slovenskej republiky v súvislosti s osvedčovaním Štátneho občianstva Slovenskej republiky v preukazných dokladoch občanov Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r.

Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1027/1994

486 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

zo 7. júna 1994

k návrhu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie na schválenie udelenia licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava (tlač 489)

Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje

udelenie licencie na televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava.

Ivan Gašparovi v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1169/1994

487 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júna 1994

k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava TAHYHO na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov (tlač 505)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava TAHYHO na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení neskorších predpisov podlá výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 505a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r.

Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1137/1994

488 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júna 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda (tlač 500)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda podľa výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 500a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 998/1994

489 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júna 1994

k návrhu štatútu Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 482)

Národná rada Slovenskej republiky

podľa čl. 27 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 60/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam

schvaľuje

štatút Fondu národného majetku Slovenskej republiky podlá výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač, 482a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r.

Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1241/1994

490

UZNESENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júna 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 328/1991 Zb. u konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. (tlač 521)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. podlá výsledkov hlasovania k spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 521a) a k pozmeňovacím návrhom poslancov z rozpravy.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r.

Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 957/1994

491 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júna 1994

k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu na voľbu člena prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 479)

Národná rada Slovenskej republiky zvolila

podľa § 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam

Emila Hubináka

za člena prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 722/1994

492

UZNESENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júna 1994

k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu na voľbu predsedu a ďalších členov dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 467)

Národná rada Slovenskej republiky zvolila

podlá § 37 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam

Blažeja Krasnovského

za predsedu dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky

Gregora Danišoviča Jána Lukáčika

za ďalších členov dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1127/1994

493 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 8. júna 1994

k informáciám Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu o výsledku previerky schválených privatizačných projektov (plnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 401 z 18. februára 1994) - tlač 481 a 519

Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

1. Informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu o výsledku preverenia rozhodnutí vlády Slovenskej republiky prijatých v súvislosti so schvaľovaním privatizačných projektov vládou Slovenskej republiky v období od 15. februára do 14. marca 1994 (uznesenie NR SR zo 6. apríla 1994 č. 445 bod B) - tlač 481

2. Priebežnú informáciu o plnení bodu C/2 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 1994 číslo 401 (preverenie všetkých privatizačných projektov schválených vládou Slovenskej republiky od roku 1991 do júna 1992 s osobitným zameraním na projekty schválené v máji a júni 1992) - tlač 519 s tým.

že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu prerokuje otázky a pripomienky poslancov vznesené pri rokovaní o uvedených informáciách a na základe toho vypracuje a na ďalšej riadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania vo výbore s návrhom uznesenia.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1127/1994

494

UZNESENIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 9. júna 1994

k informácii o uplatňovaní zákona Slovenskej národnej rady č. 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu

Národná rada Slovenskej republiky

A. berie na vedomie

informáciu o uplatňovaní zákona Slovenskej národnej rady ô. 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu, podanú predsedom Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky;

B. rozhodla

podlá t 4 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu

o spôsobe zverejnenia evidencie oznámení poslancov Národnej rady Slovenskej republiky tak, že sa zoznam poslancov s evidenciou ich oznámení o vykonávaní činnosti podľa § 3 ods. l uvedeného zákona so stavom k 1. marcu 1994 rozdá všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a dá sa k dispozícii tlači prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Mlian L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1127/1994

495 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 9. júna 1994

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členom Rozhlasovej rady a na ich odvolanie z členstva v Rozhlasovej rade (tlač 522)

Národná rada Slovenskej republiky

podlá S 22 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

súhlasí

s návrhom skupiny poslancov - predkladateľov, že berú s p ä ť svoj návrh na vyslovenie nedôvery členom Rozhlasovej rady a na ich odvolanie z členstva v Rozhlasovej rade.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 1127/1994

496 UZNESENIE

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 9. júna 1994

k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov predložené podľa uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 443 z 25. marca 1994 a l 89 zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov (504)

Národná rada Slovenskej republiky súhlasí

s odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na Interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými bola interpelujúcimi poslancami vyjadrená spokojnosť

1. s doplňujúcou odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky J. Moravčíka na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky V. Danielovej vo veci odvolania prednostky Okresného úradu v Bardejove (uznesenie NR SR 6. 443);

2. s doplňujúcou odpoveďou ministra práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky J. Brocku a ministra financií Slovenskej republiky R. Filkusa na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Krivčíka vo veci finančnej podpory š. p. Drevorez Turzovka (uznesenie NR SR č. 443);

3. s doplňujúcou odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky J. Moravčíka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Lauka vo veci stanoviska k dokumentu "Ľudské práva a demokratizácia na Slovensku" (uznesenie NR SR č. 443);

4. s odpoveďou na písomnú interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky G. Kaliskej

ministra zdravotníctva Slovenskej republiky T. Šagáta vo veci návrhu Úpravy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o hygienických požiadavkách na cudzorodé látky v požívatinách,

ministra hospodárstva Slovenskej republiky P. Magvašiho vo veci zlého hospodárenia s tepelnou energiou v Západoslovenských energetických závodoch š. p. Bratislava,

ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky P. Koncoša v otázke národného parku TANAP,

- ministra životného prostredia Slovenskej republiky J. Hraška vo veci ochrany národných parkov pred negatívnymi vplyvmi;

5. s odpoveďou ministra životného prostredia Slovenskej republiky J. Hraška na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Hudeca vo veci zrušenia územného rozhodnutia o umiestnení stavby 4 b. j. na Čapkovej ul. v Bratislave;

6. s odpoveďou predsedu vlády Slovenskej republiky J. Moravčíka, ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky N. Janičinu a ministra hospodárstva Slovenskej republiky P. Hagvašiho na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky A. Dudáša vo veci privatizácie š. p. Svikon Svidník;

7. s odpoveďou ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky P. Koncoša na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Masarika vo veci prevodu bytov štátnych podnikov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na nájomníkov;

B. s odpoveďou ministra spravodlivosti Slovenskej republiky M. Hanzela na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Polačka vo veci nedostatku finančných prostriedkov pre činnosť súdov;

2

9. s odpoveďou ministra spravodlivosti Slovenskej republiky M. Hanzela na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky G. Ťavodovej vo veci občianskych a ľudských práv občana Františka Šupinu z Banskej Bystrice.

Ivan Gašparovič v. r.

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:

Bibiána Guldanová v. r. Milan L e t k o v. r.

OBSAH
25. mája 1994
		str.
Otvorenie a procedurálne otázky		1
	Predseda NR SR I. Gašparovič	1
	Prezident SR M. K o v á č	6
	Poslanec A. Neuwirth	11
	Predseda vlády SR J. Moravčík	13
1. Návrh pravidiel hlasovania na schôdzach NR SR		15
	Poslanec M. Ftáčnik	16
	Poslanec I. Hudec	19
	Poslanec M. Andel	19
	Poslanec I. Ľupták	20
	Poslanec M. Ftáčnik	20
	Poslanec F. Gaulieder	21
	Poslanec A. Zoričák	21
	Poslanec M. Sečánsky	22
	Poslanec M. Hrnko	22
	Poslanec M. Ftáčnik	23
	Poslanec J. Prokeš	23
	Poslanec M. Sečánsky	24
	Poslanec M. Ftáčnik	25
	Poslanec H. G a n d i	25
	Poslanec I. Hudec	25
	Poslankyňa K. Tóthová	26
	Poslanec A. Neuvrirth	26
	Poslanec M. Pollák	26
	Poslanec J. Jakuš	27
	Poslanec J. P r o k e š	27
	Poslanec I. Ľupták	28
	Poslanec I. Hudec	28
	Poslanec Zs. Komlósy	29

Poslanec J. Š e b o	29
Poslankyňa K. Tóthová	30
Poslanec F. Mikloško	30
Poslanec J. Š e b o	30
Poslanec P. Hrušovský	31
Poslankyňa A. Novotná	31
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k návrhu pravidiel hlasovania v NR SR	31
Hlasovanie o návrhu pravidiel hlasovania	37
Návrh programu schôdze	37
Poslanec J. Prokeš	40
Poslanec P. Brňák	41
Poslanec M. Tahy	42
Poslanec I. Chamula	43
Poslanec P. Hrušovský	44
Poslankyňa E. Rusnáková	45
Poslanec I. Ľ u p t á k	46
Poslanec M. Andel	47
Poslanec J. Varjú	48
Poslanec A. Hrnko	48
Poslanec F. Mikloško	49
Poslankyňa V. Danielová	49
Poslanec J. P r o K e é	50
Poslanec I. Laluha	51
Poslanec J. Plesník	51
Poslanec M. Králik	53
Poslanec L. Koteles	54
Poslankyňa E. Rusnáková	55
Poslankyňa K. Tóthová	56
Poslanec I. Chamula	57
Poslanec P. Tomeček	57
Poslanec M. Ftáčnik	58
Poslanec I. Móri	58

Poslanec V. Bajan	59
Poslankyňa K. Tóthová	60
Poslanec F. Mikloško	61
Poslanec Ľ. F o g a š	61
Poslanec V. Bajan	62
Poslanec M. Ftáčnik	63
Poslanec A. Neuwirth	65
Poslanec M. Ftáčnik.	65
Poslanec I. Chamula	66
Poslanec T. Kuzbert	67
Poslanec F. Mikloško	67
Poslanec P. Lauko	68
Poslanec J. P r o X e é	70
Poslanec T. Kuzbert	70
Poslanec I. Chamula	71
Poslanec I. Gazdík	71
Poslanec P. Brňák	71
Poslanec M. Andel	72
Podpredseda NR SR Ľ. Černák	72
Poslanec M. Andel	73
Poslanec E. Rózsa	74
Poslanec F. Mikloško	74
Poslanec P. Lauko	76
Poslanec Ľ. F o g a ä	77
Poslanec A. Hrnko	79
Poslankyňa Ľ. Mušková	79
Poslanec A. Neuvrirth	80
Poslanec I. Hudec	81
Poslanec J. P r o k e é	82
Podpredseda NR SR Ľ. Černák.	83
Poslanec Ľ. F o g a š	84
Poslanec E. Rózsa	85
Poslanec Š. Harna	85
Poslanec A. Neuvirth	86
Poslanec J. Prokeš	87

	Poslanec M. Ftáčnik	88
	Poslanec V. Bajan	88
	Poslanec I. Ľupták	89
	Hlasovanie o návrhu poslanca Brňáka	89
	Poslanec J. Čarnogurský	90
	Poslanec T. K u z b e r t	91
	Poslanec F. Mikloško	91
	Poslanec P. Brňák	93
	Poslanec J. Prokeš	94
	Poslanec J. Čarnogurský	94
	Poslankyňa K. Tóthová	94
	Poslanec A. Hrnko	95
	Poslanec P. Brňák	95
	Poslanec Ľ. Fogaš	96
	Poslanec P. Brňák	97
	Poslanec Ľ. Fogaš	97
	Hlasovanie o návrhoch na zmenu a do-
	plnenie programu	98
	Hlasovanie o návrhu programu schôdze	109
2.	Zloženie sľubu poslancov NR SR	110
	Poslanec M. Kňažko	110
	Poslanec M. Králik	110
	Poslanec í. F o g a é	111
	Poslanec A. Hrnko	112
	Poslanec F. Mikloško	112
	Poslanec P. Brňák	113
	Poslanec A. Hrnko	113
	Poslankyňa K. Tóthová	114
	Poslanec P. Brňák	114
	Poslanec V. Bajan	115
	Poslanec P. Hrušovský	115

26. mája 1994
3.	Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení a do-
	pĺňa zákon číslo 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia
	pred znečisťujúcimi látkami /zákon o ovzduší/
	v znení zákona číslo 218/1992 Zb. a ktorým sa
	mení a dopĺňa zákon SNR číslo 134/1992 Zb.
	o štátnej správe ochrany ovzdušia	120
	Minister životného prostredia SR J. Hraško	121
	Spoločná spravodajkyňa výborov NR SR
	poslankyňa M. Vrábľová	123
	Rozprava
	Poslankyňa M. Vrábľová	125
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	126
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	129
4.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vyslovenie
	nedôvery Milanovi Janičinovi, členovi vlády SR
	poverenému riadením Ministerstva pre správu a
	privatizáciu národného majetku SR
	Poslanec J. Michelko	130
	Rozprava
	Poslanec J. Zeman	131
	Poslankyňa A. Draxlerová	134
	Poslanec I. £ u p t 4 k	135
	Poslanec V. Bajan	135
	Poslanec Ľ. Fogaš	136
	Poslanec J. Zeman	136

Poslanec J. Šutovský	137
Poslankyňa A. Draxlerová	139
Poslanec J. Michelko	139
Poslankyňa A. Draxlerová	145
Poslankyňa M. Ondrejovičová	146
Poslanec I. Ľ u p t á k	147
Poslanec T. C i n g e 1	147
Poslanec P. Lauko	148
Poslanec Ľ. Fogaš	149
Poslanec J. K r i v č í k	149
Poslanec J. Ľupták	150
Poslanec T. K u z b e r t	150
Poslanec P. Lauko	151
Poslanec F. Gaulieder	151
Poslanec P. Brňák	151
Poslankyňa K. Tóthová	152
Poslanec A. Neuwirth	153
Poslanec V. Bajan	154
Poslankyňa A. Štefánikova	154
Podpredseda NR SR P. Weiss	155
Poslankyňa K. Tóthová	156
Poslanec J. Michelko	157
Poslanec T. Kuzbert	158
Poslanec I. Ľupták	158
Poslanec N. Andel	159
Poslanec V. Bajan	160
Podpredseda NR SR P. Weiss	160
Poslanec S. K o b e 1 a	161
Poslanec J. Jakuš	161
Poslanec R. Fico	162
Poslanec J. Belan	162
Poslanec I. Ľupták	163
Poslanec J. K r i v č í k	163
Minister financií SR R. Filkus	164
Poslanec V. Bajan	165
Poslankyňa O. Keltošová	165

Poslankyňa G. Ťavodová	166
Poslanec J. Zeman	166
Poslankyňa M. Aibeková	167
Poslanec I. Ľupták	168
Poslanec P. Lauko	168
Poslanec J. K r i v č í k	168
Poslankyňa K. Tóthová	169
Poslankyňa O. Keltošová	169
Poslanec M. Tahy	170
Poslanec J. Prokeš	170
Poslanec J. Polačko	171
Podpredseda NR SR P. W e i s s	172
Poslanec V. Miškovský	172
Poslanec J. Prokeš	172
Poslankyňa G. Ťavodová	173
Poslankyňa M. Gbúrová	173
Poslankyňa Ľ. Mušková	174
Podpredseda NR SR P. Weiss	174
Poslanec J. Hanker	175
Poslanec J. Zeman	175
Poslanec í. F o g a é	176
Poslankyňa G. Kaliská	177
Poslanec A. M a t e j k a	180
Poslanec J. Michelko	180
Poslanec T. C i n g e 1	181
Poslanec J. Zeman	182
Poslanec T. K u z b e r t	182
Poslanec I. Chamula	183
Poslanec F. Gaulieder	184
Poslanec Š. Harna	184
Poslanec V. Miškovský	185
Poslanec J. Michelko	186
Poslanec A. D u d á š	187
Poslanec J. ä e b o	187
Poslanec I. Hudec	188
Poslanec I. Ľupták	189

Poslanec T. C i n g e 1	189
Poslanec J. Masarik	190
Poslanec V. Miškovský	191
Poslanec P. Tomeček	192
Poslanec J. Polačko	192
Poslanec J. Slota	193
Minister pre správu a privatizáciu
národného majetku SR M. Janičina	194
Poslanec J. Zselenák.	199
Podpredseda NR SR Ľ. Černák	199
Poslanec J. Zeman	201
Poslanec P. Brňák	203
Poslanec T. C i n g e 1	203
Poslanec J. Michelko	204
Poslanec J. P r o k e š	204
Poslanec M. Andel	205
Poslanec T. Kuzbert	205
Poslanec F. Gaulieder	206
Poslanec J. Zeman	206
Minister pre správu a privatizáciu
národného majetku SR H. Janičina	207
Poslanec J. Tarčák,	207
Poslanec H. Tahy	208
Poslankyňa K. Tóthová	208
Poslanec J. Zeman	209
Poslanec T. Kuzbert	210
Poslanec A. Zoričák	210
Podpredseda NR SR Ľ. Černák	211
Podpredseda NR SR A. H. Húska	211
Poslanec J. Zeman	212
Poslanec V. Miškovský	213
Poslanec J. Plesník	213
Poslanec I. Gazdík	214
Podpredseda NR SR Ľ. Černák	215
Poslanec J. Zselenák	215
Poslanec T. C a b a j	216

	Poslanec M. Kóňa	216
	Tajné hlasovanie o vyslovení nedôvery Ministro-
	vi pre správu a privatizáciu národného majetku	218
	Poslankyňa B. Guldanová - oznámenie
	výsledku tajného hlasovania	219
	Hlasovanie o návrhu na uznesenie	222
5.	Vládny návrh zákona NR SR o matrikách	222
	Podpredseda vlády SR I. Šimko	223
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	R. GOČ	226
	Rozprava
	Poslanec J. Zeman	229
	Poslanec M. K r á 1 i X	235
	Poslanec I. Gazdík.	237
	Poslanec I. Chamula	238
	Poslanec I.	238
	Poslankyňa V. Danielová	239
	Poslanec H. Králik	240
	Poslanec H. Sečánsky	240
	Poslanec I. Hudec	241
	Poslanec I. Chamula	241
	Poslanec J. Zeman	241
	Poslankyňa A. Novotná	242
	Poslankyňa H. Gbúrová	246
	Poslankyňa M. Ondrejovičová	248
	Poslanec R. Fico	249
	Poslankyňa A. Novotná	253
	Poslanec P. Jaroš	254
	Poslankyňa A. Novotná	255
	Poslanec P. J a r o ä	256
	Poslankyňa A. Novotná	256
	Poslanec I. Chamula	256

	Poslanec L. Doboš	258
	Poslankyňa A. Novotná	259
	Poslanec I. Chamula	259
	Poslanec A. Duka-Zólyomi	260
	Poslanec K. Dubjel	262
	Poslanec M. Satanský	263
	Poslanec P. B r ň A k	265
	Poslanec F. Mikloško	265
	Poslankyňa M. Ondrejovičová	266
	Poslankyňa G. Kaliská	266
	Poslanec I. Ľupták	268
	Poslanec A. D u d á š	268
	Poslankyňa M. Gbúrová	269
	Poslanec J. Masarik	270
	Podpredseda vlády SR I. Š i m k o	271
	Poslankyňa M. Gbúrová	272
6.	Súhrnná informácia o bezpečnostnej situácii
	v Slovenskej republike v roku 1993 a o pri-
	jatých opatreniach na ochranu verejného po-
	riadku, života, zdravia a majetku občanov	274
	Podpredseda vlády SR I. Š i m k o	274
	Poslanec E. Bárány - správa o výsledku
	prerokovania informácie vo výboroch NR SR	277
	Rozprava
	Poslanec F. Gaulieder	280
	Poslanec L. Polka	281
	Poslanec M. Sečánsky	288
	Poslanec E. Bárány	288
	Poslanec L. Polka	292
	Poslanec E. P á n č i	293
	Poslanec P. Lauko	295

	Podpredseda vlády SR I. Š i m k o	295
	Poslanec E. Bárány	297
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	297
7.	Správa o plnení úloh Slovenskej informačnej
	služby /neverejné rokovanie/	300
27. mája 1994
	Poslanec R. Fico	304
	Poslanec H. Tahy	304
	Poslanec H. Pollák	304
	Poslankyňa A. Draxlerová	305
	Poslanec T. Kuzbert	306
	Poslanec I. Chamula	306
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona NR SR
	o matrikách	308
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	342
	Podpredseda vlády SR I. Š i m k o	343
	Poslanec T. C a b a j	343
	Poslanec M. Tahy	344
8.	Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení a do-
	pĺňa zákon SNR číslo 129/1991 Zb. o komerčných
	právnikoch	344
	Minister spravodlivosti SR M. Hanzel	345
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec I. Malý	347

Rozprava
Poslanec I. Malý	350
Poslanec E. Rózsa	355
Poslanec Š. Daňo	356
Poslanec K. Dubjel	360
Poslanec H. Pridala	361
Poslanec Š. Daňo	362
Poslankyňa A. Draxlerová	365
Poslanec Š. Daňo	366
Minister spravodlivosti SR H. Hanzel	368
Poslanec I. Malý	371
Poslanec E. Rózsa	373
Poslanec I. Malý	374
Poslanec M. Pridala	374
Poslanec Š. Daňo	374
Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch k vládnemu návrhu zákona	375
Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	383
Predseda NR SR I. Gašparovič -
návrh na zmeny v programe schôdze	384
Poslanec J. Pivoluska	385
Poslanec P. Lauko	386
Podpredseda vlády SR I. ä 1 m k o	387
Poslanec P. Brňák	388
Poslanec T. Kuzbert	388
Poslanec P. Hrušovský	388
Hlasovanie o zmenách v programe schôdze	389
Poslanec M. Ftáčnik	390
Poslanec J. Prokeš	390
Poslanec Ľ. F o g a š	391

9.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie záko-	394
	na NR SR. ktorým sa dopĺňa zákon HR SR číslo
	311/1993 Z. z. o spotrebnej dani z liehu
	Poslanec I. Chamula	394
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec H. Pridala	399
	Rozprava
	Poslanec I. Chamula	400
	Hlasovanie o návrhu zákona	401
	Poslanec P. Jakubík	402
	Poslankyňa A. Draxlerová	402
	Poslanec F. Mikloško	403
	Poslanec P. Lauko	403
	Poslanec S. Kuriščák	404
	Poslankyňa A. Draxlerová	405
	Poslanec J. K r i v č í k	405
	Poslanec I. Ľ u p t á k	406
	Podpredseda NR SR A. H. Húska	406
	Poslanec J. Tarčák	407
	Poslanec J. Polačko	407
	Poslanec J. Michelko	408
	Poslanec J. Prokeš	408
	Poslanec E. Bárány	409
	Poslanec F. Mikloško	409
	Poslanec J. Čarnogurský	410
	Poslanec F. Mikloško	410

31. mája 1994
10.	Vládny návrh zákona NR SR, ktorým sa mení zákon
	SNR číslo 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov SR
	pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení
	neskorších predpisov	413
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	J. Brocka	414
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec J. Jakuš	415
	Rozprava
	Poslanec J. Jakuš	417
	Poslanec M. Králik	418
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	420
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	422
	Poslanec P. J a r o é	423
	Poslanec Ľ. F o g a š	423
	Poslanec A. Zoričák	424
11.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona
	NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR číslo
	80/1990 Zb. o voľbách do SNR v znení neskorších
	predpisov	424
	Poslanec P. Hrušovský	425
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec s. Šárossy	427

Rozprava
Poslanec S. Šárossy	429
Poslankyňa J. Sudeková	431
Poslanec J. Hanker	433
Poslanec J. Čarnogurský	435
Poslanec P. Brňák	437
Poslanec T. C a b a j	438
Poslanec J. Hanker	441
Poslanec A. Zoričák	442
Poslankyňa H. Ďurišinová	442
Poslanec T. Kuzbert	443
Poslanec A. Zoričák	443
Poslankyňa H. Ďurišinová	444
Poslanec I. Gazdík.	444
Poslankyňa K. Tóthová	445
Poslanec T. C a b a j	446
Poslanec J. Prokeš	447
Poslanec J. S e b o	447
Poslanec T. Kuzbert	448
Poslanec F. Gaulieder	448
Minister vnútra SR L. Pittner	449
Poslanec R. Žingor	452
Poslanec P. Hrušovský	452
Poslanec L. Polka	453
Poslankyňa K. Tóthová	454
Minister vnútra SR L. Pittner	455
Poslanec L. Polka	456
Minister vnútra SR L. Pittner	457
Poslanec T. Kuzbert	457
Poslanec J. Zeman	458
Poslanec T. C a b a j	459
Poslanec J. Michelko	461
Poslanec S. K o b e 1 a	462
Poslankyňa K. Tóthová	462
Poslanec P. Hrušovský	463

Poslanec J. Čarnogurský	464
Poslankyňa G. Rothmayerová	465
Poslankyňa E. Rusnáková	466
Poslanec J. P r o k e ä	466
Poslanec M. Pridala	467
Poslanec T. Kuzbert	467
Poslanec J. Pivoluska	467
Podpredseda NR SR A. H. Húska	468
Poslanec J. Prokeš	470
Poslanec F. Mikloško	471
Poslanec E. Bárány	471
Poslanec F. Gaulieder	473
Poslanec T. Kuzbert	473
Poslanec T. C a b a j	474
Poslanec J. Slota	474
Podpredseda NR SR A. M. Húska	475
Poslanec M. Ftáčnik	475
Poslanec H. Sečánsky	476
Poslankyňa M. Ďurišinová	476
Poslanec J. Korec	478
Poslanec T. C i n g e 1	479
Poslanec A. Hrnko	480
Poslanec T. C i n g e 1	480
Poslanec I. Móri	481
Poslanec Š. Harna	484
Poslanec M. Sečánsky	484
Poslanec P. Hrušovský	488
Poslanec E. Bárány	488
Poslanec M. Sečánsky	489
Poslanec M. Tahy	489
Poslankyňa M. Ďurišinová	490
Poslanec J. Prokeš	490
Poslanec A. Hrnko	491
Poslanec J. Korec	492
Poslankyňa H. Ďurišinová	492
Poslanec J. Prokeš	493

Poslankyňa K. Tóthová	494
Poslanec Š. Harna	494
Poslankyňa G. Ťavodová	495
Poslanec J. Polačko	496
Poslanec J. Zeman	496
Poslanec H. Ftáčnik	498
Poslanec P. Brňák	505
Poslanec M. V a j d a	506
Poslankyňa H. Romanovská	507
Poslanec I. Móri	507
Poslanec H. Ftáčnik	508
Poslanec F. Mikloško	510
Poslankyňa K. Tóthová	510
Poslanec P. Brňák	511
Poslanec J. P r o k e á	513
Poslanec F. Gaulieder	514
Podpredseda NR SR P. W e i s s	514
Poslanec J. Zeman	515
Poslanec H. Ftáčnik	515
Poslanec L. Polka	516
Poslanec A. Hrnko	517
Poslanec F. Gaulieder	517
Poslanec J. P r o K e á	517
Poslanec T. K u z b e r t	518
Poslanec í. F o g a č	518
Poslanec M. Ftáčnik	519
Poslanec H. Pollák	520
Poslanec J. Polačko	521
Poslankyňa K. Tóthová	521
Poslanec M. L e t k o	522
Poslanec E. P á n č i	522
Poslanec J. Zeman	523
Poslankyňa M. Gbúrová	523
Poslanec V. Bajan	524
Poslanec A. Hrnko	524
Poslanec H. L e t k o	524

	Poslankyňa E. Bartošová	525
	Poslanec P. Brňák	526
	Poslanec J. P r o k e š	526
	Poslanec P. B r ň á k	527
	Poslanec H. Ftáčnik	528
	Poslanec H. Sečánsky	528
	Poslanec F. Mikloško	529
	Poslanec P. Brňák	529
	Poslankyňa K. Tóthová	530
	Podpredseda NR SR P. Weiss	530
	Poslanec F. Mikloško	531
	Poslanec V. Bajan	531
	Poslanec J. P r o k e š	532
	Poslanec F. Mikloško	533
	Poslanec M. Sečánsky	533
	Poslanec S. Šárossy	534
12.	Vládny návrh zákona NR SR. ktorým sa mení
	zákon číslo 63/1950 Zb. o úprave hospodá-
	renia s tabakom, soľou a liehom a o zruše-
	ní štátnych finančných monopolov	535
	Minister hospodárstva SR P. M a g v a é i	535
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec I. Korbela	538
	Rozprava
	Poslanec I. Korbela	540
	Poslanec I. Výboch	541
	Poslanec I. Korbela	543
	Poslanec I. Výboch	544
	Poslanec V. Bajan	544

	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k vládnemu návrhu zákona	545
	Hlasovanie o vládnom návrhu zákona	548
13.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona
	MR SR o sociálnom fonde a o zmene zákona číslo
	286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení ne-
	skorších predpisov	549
	Poslanec P. Jakubík	550
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec J. Belan	551
	Rozprava
	Poslanec J. Belan	553
	Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
	J. Brocka	557
	Poslanec P. Jakubík	558
	Poslanec J. W e i s	559
	Poslanec H. Tahy	559
	Poslanec P. Jakubík	561
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k návrhu zákona	562
	Hlasovanie o návrhu zákona	569
14.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona
	NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
	564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda	570
	Poslanec F. Mikloško	570
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec í. F o g a é	572

Rozprava
Podpredseda NR SR A. H. Húska	573
Poslanec J. Zeman	574
Poslanec A. Hrnko	580
Poslanec I. M ó r i	581
Poslanec J. Prokeš	582
Poslanec J. Zeman	582
Poslanec T. K u z b e r t	583
Poslanec H. Sečánsky	583
Poslanec P. Lauko	584
Poslanec J. Prokeš	584
Poslanec P. Brňák	585
Poslanec J. Zeman	585
Poslanec A. Hrnko	586
Poslanec J. F e k e t e	586
Poslankyňa M. Gbúrová	590
Poslanec J. Pivoluska	591
Poslanec J. ä e b o	592
Poslanec J. P r o k e ä	592
Poslanec A. Zoričák	593
Poslanec J. Tarčák	593
Poslankyňa M. Gbúrová	594
Poslankyňa H. Romanovská	594
Poslanec J. P r o k e ä	596
Poslanec T. Kuzbert	596
Poslankyňa K. Tóthová	597
Poslankyňa A. Draxlerová	601
Poslankyňa K. Tóthová	602
Poslanec E. Bárány	602
Poslanec M. Sečánsky	603
Poslanec A. Hrnko	604
Poslanec F. Mikloško	604
Poslanec J. Michelko	605
Poslanec P. Lauko	606
Poslankyňa K. Tóthová	607

15.	Poslanec J. ä e b o Poslanec P. Hrušovský Koncepcia vodohospodárskej politiky SR	608 609 610
	Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš	610
	Poslanec H. L e t k o - správa o preroko-
	vaní koncepcie vo výboroch NR SR	615
	Rozprava
	Poslankyňa 0. Marhulíková	621
	Poslankyňa G. Kaliská	624
	Poslanec J. Š e b o	627
	Poslankyňa G. Kaliská	631
	Poslanec L. Koteles	632
	Poslankyňa G. Kaliská	635
	Poslanec E. Rózsa	636
	Poslanec H. Králik	636
	Minister pôdohospodárstva SR P. K o n c o á	637
	Poslanec J. S e b o	640
	Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš	640
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k návrhu uznesenia	641
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	652
	Poslanec H. L e t k o	652
	Poslanec P. Hrušovský	653
7.	júna 1994
	Poslanec M. Ftáčnik	654
	Poslankyňa H. Ondrejovičová	655
	Poslanec I. Chamula	657

16.	Správa o menovom vývoji v Slovenskej republike
	za rok 1993	658
	Guvernér Národnej banky Slovenska V. M a B á r	658
	Poslanec J. Košnár - informácia o prero-
	kovaní správy vo výbore	662
	Rozprava
	Poslanec H. Tahy	667
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	670
17.	Správa o výsledku hospodárenia Národnej banky
	Slovenska za rok 1993	672
	Guvernér Národnej banky Slovenska V. M a s á r	672
	Poslanec H. Tahy - informácia o preroko-
	vaní správy vo výbore	679
	Rozprava
	Poslanec J. K o á n á r	683
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	686
	Pokračovanie prerokúvania návrhu skupiny po-
	slancov na vydanie zákona NR SR, ktorým sa mení
	a dopĺňa zákon SNR číslo 80/1990 Zb. o voľbách
	do SNR v znení neskorších predpisov	687
	Poslanec E. Bárány	687
	Poslanec J. Prokeš	688
	Poslanec Š. Harna	688
	Poslankyňa E. Bartošová	690

	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k návrhu zákona	691
	Hlasovanie o návrhu zákona	724
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	724
18.	Návrh Rady SR pre rozhlasové a televízne vy-
	sielanie na schválenie udelenia licencie na
	televízne vysielanie na 2. okruhu Slovenskej
	televízie spoločnosti ESPE štúdio Bratislava	725
	Poslanec L. B a 1 1 e k	725
	Rozprava
	Poslanec H. Králik	727
	Poslanec I. Gazdík	729
	Poslanec H. Andel	732
	Poslanec L. B a 1 1 e k	733
19.	Akt tajného hlasovania Návrh ooslanca NR SR Miroslava Tahyho na vy-	737
	danie zákona NR SR. ktorým sa mení zákon MR SR
	číslo 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťov-
	ne a o financovaní zdravotného očistenia, nemo-
	cenského poistenia a dôchodkového poistenia
	v znení neskorších predpisov	738
	Poslanec M. Tahy	738
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec B. Chmelík	741
	Rozprava
	Poslanec K. Dubovan	742
	Poslanec J. J a k u ä	745
	Poslanec H. Tahy	747

Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
návrhoch X návrhu zákona	748
Poslankyňa M. Aibeková	750
Poslanec F. Mikloško	750
Poslanec J. Jakuš	751
Poslanec E. Bárány	752
Poslanec F. Gaulieder	752
Poslankyňa H. Aibeková	752
Poslanec T. C í n g e 1	753
Poslanec F. Mikloško	753
Poslanec T. Kuzbert	754
Predseda NR SR I. Gašparovič	754
Poslanec J. J a k u &	755
Poslanec M. Tahy	755
Poslanec Š. Kuriščák	756
Poslanec A. Neuwirth	756
Poslanec N. Ftáčnik	757
Poslanec J. Zeman	758
Poslanec T. C i n g e 1	758
Poslanec T. Kuzbert	759
Predseda NR SR I. Gašparovič	759
Poslanec H. Ftáčnik	759
Poslanec J. K o š n á r	760
Poslanec J. J a k u š	760
Poslankyňa A. Štefánikova	761
Poslanec K. Dubovan	762
Poslanec P. Lauko	762
Poslanec B. Chmelík	762
Poslanec E. Rózsa	764
Poslanec F. Mikloško	764
Poslanec J. Zeman	764
Poslanec J. Košnár	766
Poslankyňa G. Ťavodová	766

	Poslankyňa B. Guldanová - výsledok
	tajného hlasovania o udelení licencie na tele-
	vízne vysielanie na 2. okruhu STV spoločnosti
	ESPE štúdio Bratislava	767
a.	júna 1994
	Poslanec B. Chmelík.	769
	Hlasovanie o pozmeňovacom návrhu k návrhu
	poslanca NR SR Miroslava Tahyho na vydanie
	zákona	770
	Poslankyňa E. Valčeková	771
	Poslankyňa G. Ťavodová	771
	Poslanec M. Tahy	772
	Poslankyňa A. Štefánikova	772
	Poslanec I. Malý	772
	Poslanec T. C a b a j	773
	Poslankyňa K. Tóthová	773
	Poslanec H. Andel	775
	Poslanec V. Bajan	775
	Poslankyňa K. Tóthová	776
	Hlasovanie o návrhu zákona	776
	Poslanec M. Ftáčnik	777
	Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny po-
	slancov NR SR na vydanie zákona NR SR. ktorým
	sa mení a dopĺňa zákon číslo 564/1992 Zb.
	o spôsobe vykonania referenda	777
	Poslanec J. Hanker	778
	Poslanec I. Móri	781
	Poslanec P. Brňák	784

Poslankyňa K. Tóthová	785
Poslanec T. Kuzbert	785
Poslanec I. Ľupták	786
Poslanec A. D u d á ä	787
Poslanec I. £ u p t á K	787
Poslanec T. Kuzbert	788
Poslanec M. Ftáčnik	788
Poslanec J. Zeman	789
Poslanec Ľ. F o g a š	790
Poslankyňa K. Tóthová	796
Poslanec Š. Daňo	797
Poslankyňa K. Tóthová	797
Poslanec Š. Daňo	798
Poslanec T. Kuzbert	798
Poslanec Ľ. Fogaš	799
Poslankyňa K. Tóthová	800
Poslanec P. Brňák	801
Poslanec C. F o g a 6	801
Poslankyňa K. Tóthová	802
Poslanec F. Mikloško	804
Poslanec Š. Kuriščák	807
Poslanec T. Kuzbert	808
Poslankyňa M. Romanovská	808
Poslanec F. Mikloško	609
Poslanec F. Gaulieder	810
Poslanec P. Lauko	810
Poslanec I. Chamula	810
Poslankyňa K. Tóthová	811
Poslanec Ľ. Fogaš	812
Poslankyňa K. Tóthová	813
Poslankyňa M. Romanovská	813
Poslanec D. Masiar	814
Poslanec J. Š e b o	814
Poslanec M. Pridala	815
Poslanec T. C i n g e 1	816

	Poslanec M. Ftáčnik	816
	Poslanec Ľ. F o g a š	818
	Poslanec P. Brňák	819
	Poslanec F. Gaulieder	819
	Poslankyňa K. Tóthová	820
	Poslanec í. F o g a ä	820
	Poslanec M. Pridala	821
	Poslankyňa K. Tóthová	821
	Poslanec Ľ. F o g a š	821
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k návrhu zákona	822
	Hlasovanie o návrhu zákona	830
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	831
20.	Návrh štatútu Fondu národného majetku SR	832
	Poslanec J. Plesník	834
	Rozprava
	Poslanec H. Pollák	836
	Poslanec J. Ďurana	839
	Poslanec J. Michelko	839
	Poslanec T. Kuzbert	840
	Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR
	R. J a n á č	842
	Poslanec M. Tahy	844
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k návrhu štatútu	845
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	849

21.	Návrh skupiny poslancov NR SR na vydanie zá-
	kona NR SR. ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
	92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
	na iné osoby v znení neskorších predpisov a zá-
	kon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
	v znení zákona NR SR číslo 122/1993 Z. z.	850
	Poslanec J. Plesník	850
	Spoločný spravodajca výborov NR SR
	poslanec K. Dubovan	852
	Rozprava
	Poslanec K. Dubovan	853
	Poslanec P. Tomeček	854
	Poslanec V. Bajan	855
	Poslanec J. Plesník	855
	Hlasovanie o pozmeňovacích a doplňovacích
	návrhoch k návrhu zákona	858
	Hlasovanie o návrhu zákona	862
22.	Návrh na voľbu člena Prezídia Fondu národného
	majetku Slovenskej republiky	862
	Poslanec P. Tomeček	863
	Poslanec í. F o g a ä	863
	Poslanec J. Michelko	864
	Poslanec P. Tomeček	865
	Poslanec Ľ. F o g a š	867
	Poslanec P. Tomeček	868
	Akt tajného hlasovania	869
	Poslankyňa B. Guldanová - oznámenie
	výsledku tajného hlasovania	871

23.	Návrh Výboru NR SR pre privatizáciu na voľbu
	predsedu a ďalších členov Dozornej rady Fondu
	národného majetku Slovenskej republiky	872
	Poslanec P. T o m e ô e k	872
	Tajná voľba predsedu fondu	874
	Poslankyňa B. Guldanová - oznámenie
	výsledku tajnej voľby	875
	Tajná voľba členov dozornej rady	876
	Poslankyňa B. Guldanová - oznámenie
	výsledku tajnej voľby	877
	Poslanec P. Tomeček	879
24.	Informácia Výboru NR SR pre privatizáciu o vv-
	sledku oreverenia rozhodnutí vlády SR prijatých
	v súvislosti so schvaľovaním privatizačných pro-
	-jektov vládou SR v období od 17. februára do 11.
	marca 1994
25.	Priebežná informácia o plnení bodu C/2 uznesenia
	NR SR z 18. februára 1994 číslo 401	879
	Poslanec P. Tomeček	880
	Poslanec J. Zeman	885
	Poslanec T. K u z b e r t	888
	Poslanec J. R e a	890
	Poslanec T. K u z b e r t	893
	Poslanec P. Tomeček	894
26.	Hlasovanie o návrhu uznesenia Informácia o uplatňovaní zákona SNR číslo	895
	314/1992 Zb. o niektorých opatreniach súvi-
	siacich a ochranou verejného záujmu	896
	Poslanec Ľ. Fogaš	896
	Poslankyňa Ľ. Mušková	902

	Poslanec I. Ľupták	903
	Poslanec M. Andel	903
	Poslanec E. Bárány	903
	Poslanec Ľ. F o g a š	904
	Poslankyňa Ľ. Mušková	905
	Pokračovanie rokovania ako neverejné
9.	júna 1994
27.	Návrh skupiny poslancov MR SR na vyslovenie
	nedôvery členom Rozhlasovej rady	906
	Poslanec M. Andel	907
	Poslankyňa Ľ. Mušková	989
	Poslanec Š. Kvietik	911
	Poslankyňa G. Rothmayerová	912
	Poslankyňa Ľ. M u š k o v á	913
	Poslankyňa G. Rothmayerová	913
	Poslanec Š. Kvietik	913
	Poslanec M. Andel	914
	Poslanec Š. Kvietik	915
	Poslanec N. Andel	917
	Poslanec H. Ftáčnik	917
	Poslankyňa O. Keltošová	918
	Poslanec M. Ftáčnik	919
	Poslanec P. Brňák	919
	Poslanec H. Andel	919
	Poslankyňa H. Ďurišinová	920
	Poslanec S. Daňo	921
	Poslanec P. Brňák	921
	Poslanec H. Andel	921
	Poslankyňa o. Keltošová	922
	Poslanec S. Kvietik	922
	Poslanec J. Z e M a n	923
	Poslankyňa ú. Mušková	924

Poslanec H. Andel 924

Poslankyňa O. Keltošová 925

Poslanec Š. Kvietik 925

Poslanec J. Hanker 926

Poslankyňa O. Keltošová 926

Poslanec K. Dubovan 927

Poslanec J. Zeman 928

Poslanec I. Chamula 928

Poslanec I. Ľupták 929

Poslankyňa G. Kaliská 929

Poslankyňa H. Vrábľová 930

Poslanec T. Kuzbert 930

Poslanec F. Mikloško 930

Poslanec M. Ftáčnik 931

Poslankyňa O. Keltošová 932

Poslanec I. Chamula 932

Poslanec J. Zselenák 933

Poslanec F. Mikloško 933

Poslanec J. F i g e ľ 934

Poslankyňa O. Keltošová 934

Poslanec J. Michelko 935

Poslankyňa M. Ďurišinová 935

Poslanec M. M i č e k 936

Poslanec I. Ľupták 936

Poslanec K. Dubovan 937

Poslanec M. Ftáčnik 937

Poslankyňa O. Keltošová 938

Poslanec J. Plesník 939

Poslanec M. Ftáčnik 939

Poslankyňa M. Ďurišinová 940

Poslanec J. P r o k e č 940

Poslanec J. Jakuš 940

Poslankyňa O. Keltošová 941

Poslanec K. Dubovan 941

Poslanec P. Brňák 943

Poslankyňa A. Novotná 943

	Poslanec M. Ftáčnik	944
	Poslanec J. Michelko	945
	Poslanec J. Zeman	945
	Poslanec J. Z e n a n	947
	Poslanec V. Miškovský	947
	Poslanec F. Mikloško	948
	Poslanec V. Miškovský	948
	Poslankyňa H. Ďurišinová	949
	Poslanec I. Ľupták	949
	Poslanec T. C a b a j	949
	Poslanec V. Miškovský	950
	Poslanec F. Mikloško	950
	Poslanec I. Ľupták	950
	Poslanec J. Čarnogurský	951
	Poslanec P. Brňák	952
28.	Písomné odpovede členov vlády SR na inter-
	celácie poslancov NR SR	953
	Hlasovanie o návrhu uznesenia	953
29.	Interpelácie a otázky poslancov	954
	Poslanec P. Brňák	954
	Poslanec A. Zoričák	955
	Podpredseda NR SR A. M. Húska	955
	Podpredsedníčka vlády SR
	B. Schmögnerová	959
	Poslanec J. Prokeš	962
	Poslanec L. Kvasnička	963
	Poslanec I. Laluha	967
	Poslankyňa G. Ťavodová	968
	Poslankyňa J. Sudeková	971
	Poslanec I. H ó r i	972
	Poslankyňa A. Novotná	975
	Poslanec J. Prokeš	975

Poslanec J. Ďurana	977
Poslanec J. P r o k e é	978
Poslankyňa A. Novotná	978
Poslanec F. Gaulieder	979
Poslanec T. Kuzbert	980
Poslanec J. S e b o	983
Poslanec J. F ó t h y	986
Predseda NR SR I. Gašparovič	989
Poslankyňa G. Kaliská	990
Poslanec J. Michelko	992
Poslankyňa M. Romanovská	994
Poslanec L. Koteles	995
Poslanec A. Dudáš	998
Poslanec J. Prokeš	999
Poslankyňa E. Bartošová	999
Poslanec I. Ľupták	1002
30. Všeobecná rozprava	1003
Skončenie rokovania 32. schôdze NR SR	1003
Uznesenia prijaté na 32. schôdzi NR SR